Upload
others
View
17
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
1127896
ČIERNE SKLÁDKY ODPADU A ICH VPLYV NA JEDNOTLIVÉ
ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VO VYBRANOM
REGIÓNE
2010 Natália Štadlerová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
ČIERNE SKLÁDKY ODPADU A ICH VPLYV NA
JEDNOTLIVÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VO
VYBRANOM REGIÓNE
BAKALÁRSKA PRÁCA
Študijný program: Environmentálne manažérstvo
Študijný odbor: 4.3.3. Environmentálne manažérstvo
Školiace pracovisko: Katedra ekológie
Školiteľ: Mgr. Marián Kotrla, PhD.
Nitra 2010 Natália Štadlerová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Natália Štadlerová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Čierne skládky odpadu a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia vo
vybranom regióne“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 15. mája 2010
Natália Štadlerová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej
práce.
V Nitre 15. mája 2010 Natália Štadlerová
Abstrakt v štátnom jazyku
Bakalárska práca sa zaoberá vplyvom čiernych skládok odpadu na jednotlivé zložky
životného prostredia v meste Topoľčany. Cieľom bakalárskej práce je analyzovať stav
čiernych/nelegálnych skládok na území mesta Topoľčany a zhodnotiť ich vplyv na
vybrané zložky životného prostredia. V práci sa zoberáme produkciou komunálneho
odpadu v meste Topoľčany, množstvom čiernych skládok v meste Topoľčany a ich
vplyvmi na životné prostredie. Najväčšie skládky boli nájdené v oblasti rieky Nitry
a zároveň popri ceste, kde ich vytvárali ,,bezdomovci", ale aj ľudia z mesta a okolitých
dedín. Čierne skládky sú tvorené prevažne komunálnym odpadom a stavebným
odpadom. Hlavným problémom vzniku divokých skládok je nezodpovednosť
a nezáujem občanov . V závere práce sa nachádza celkové zhodnotenie vplyvu čiernych
skládok na životné prostredie a návrhy na riešenie daného problému.
Kľúčové slová: čierna skládka odpadu, životné prostredie, nakladanie s odpadom,
produkcia odpadu, skládkovanie odpadu ,
Abstrakt v cudzom jazyku
Diese Bachelorarbeit befasst sich mit dem Einfluss der schwarzen Deponie für einzelne
Komponenten der Umwelt in der Stadt Topolcany. Die Arbeit ist es, den Zustand der
schwarz / illegale Deponien in der Stadt Topolcany analysieren und bewerten ihre
Auswirkungen auf ausgewählte Bestandteile der Umwelt. Das Papier wird die
Produktion von Siedlungsabfällen in der Stadt Topolcany, eine Reihe von "Black Sites"
in der Stadt Topolcany und ihre Auswirkungen auf die Umwelt nehmen. Die größte
Deponie in den Fluss gefunden worden Nitra, während entlang von Straßen, wo sie
geschaffen ", Obdachlose", sondern auch Leute aus der Stadt und den umliegenden
Dörfern. Black Deponien weitgehend von Kommunal-und Bauabfälle. Die größten
Schwierigkeiten sind wilde Deponien gestellt ist unverantwortlich Gleichgültigkeit
Bürgerinnen und Bürger. Der Abschluss ist eine Gesamtbeurteilung der Auswirkungen
der black sites für die Umwelt und Vorschläge zur Lösung des Problems.
Stichwort: schwarz Deponie, Umwelt, Abfallwirtschaft, Abfall, Deponie,
Obsah
Obsah.......................................................................................................................5
Zoznam skratiek a značiek....................................................................................6
Úvod.........................................................................................................................8
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................9
1.1 Odpad...............................................................................................................9
1.1.1 Kategorizácia odpadov...........................................................................10
1.2 Nakladanie s odpadom...................................................................................11
1.3 Odpadové hospodárstvo v EÚ.......................................................................15
1.4 Negatívne dopady nakladania s odpadom na životné prostredie...................17
1.4.1 Čierne skládky a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia. .19
2 Cieľ práce...........................................................................................................22
3 Metodika práce..................................................................................................23
3.1 Vymedzenie objektu skúmania (lokalizácia územia).....................................23
3.2 Postup prác a metodické kroky......................................................................23
4 Výsledky práce..................................................................................................25
4.1 Fyzickogeografická analýza územia..............................................................25
4.2 Socio-ekonomická analýza.............................................................................26
4.3 Komunálny odpad v meste Topoľčany..........................................................28
4.4 Nelegálne skládky odpadu.......................................................................................30
5 Návrh na využitie výsledkov............................................................................37
6 Záver...................................................................................................................40
Zoznam použitej literatúry..................................................................................41
Prílohy....................................................................................................................45
Zoznam skratiek a značiek
apod. - a podobne
atď. - a tak ďalej
Cº - stupne
č.- číslo
EUROSTAT - Štatistický úrad Európskeho spoločenstva
EU - Európska únia
el.zar .- elektronické zariadenia
€ - euro
€/l - eur na liter
€/osoba - eur na 1 osobu
ha - hektár
IPPC - Implementácia Smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného
kg - kilogram
kat. úz.- katastrálne územie
km- kilometre
km2 - kilometre štvorcové
KO - komunálny odpad
l/s – litrov za sekundu
l - liter
1 m3 - jeden meter kubicky
MŽPSR - Ministerstvo životného prostredia
MK SSR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
m.n.m. - metrov nad morom
mm - milimetre
m - metre
m3/s - metrov kubických za sekundu
MS Word - Microsoft Word
- 6 -
MS Excel – Microsoft Excel
napr. - napríklad
NO obaly - návratné obaly
OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
ORO – organicky rozložiteľný odpad
OŽP MsÚ Topoľčany - Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany
pod. - podobne
ods. - odstavec
POH SR – Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky
PCB - polychlorované bifenily
PVC - plast
pneum. - pneumatiky
SR - Slovenská republika
SPZ - Priatelia zeme
s. r. o – spoločnosť s ručením obmedzeným
TO - Topoľčany
t.j – to je
Z. z..- Zbierka zákona
Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, - zinok, nikel, olovo, meď, kadmium
Zb. - zbierka
§ - paragraf
% - percentá
- 7 -
Úvod
Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady rastlín a zvierat
surovinami pre ďalšie organizmy. Prírodný materiál sa pomocou rozkladových
organizmov, baktérií, roztočov, húb a hmyzu stáva živinami rastlín, rastliny živinami
zvierat a zvieratá živinami iných zvierat, ktoré sa po odumretí, pomocou rozkladových
organizmov stávajú živinami rastlín. Odpad v prírodnom prostredí teda nie je odpadom
v pravom slova zmysle, je surovinou a to vo všetkých prípadoch. Na rozdiel od procesu
prírodného kolobehu sa odpad, ktorý je vyprodukovaný antropogénnou činnosťou sa
stáva pre životné prostredie čoraz väčšou záťažou. Odpadom nazývame niečo, čo sa
určitým ľuďom už zdá nepotrebné, nechcené, čo stratilo pre nich svoju užitočnú
hodnotu. Veci pre niekoho nepotrebné môžu byť hodnotnými zdrojmi pre niekoho,
niekde, i pre nich samotných môžu ušetriť peniaze, energiu, prírodné zdroje a
znečistenie. Môžu poskytnúť surovinu či výživné látky pre pôdu. Prístupy k riešeniu
problémov s odpadmi sú rôznorodé, od bezohľadného, neetického a nemorálneho až po
zodpovedné, ktorých sa čoraz častejšie dožaduje verejná mienka. Omyly z 50. rokov -
stratégie neobmedzeného odhadzovania striedajú omyly 60. rokov - stratégie
zrieďovania odpadov. 70. roky - filtrovanie odpadov striedajú 80. roky - stratégia
recyklácie odpadov, ktorá nesie so sebou mýtus dokonalého riešenia. Avšak recyklácia
je iba riešením neúplným a odsúvajúcim podstatu problému - množstvo zbytočne
produkovaného odpadu.
Štatistiky uvádzajú, že od roku 1960 došlo v priemyselne vyspelých krajinách ku
zvýšeniu produkcie odpadu o vyše 80 %. Na Slovensku vyhodíme ročne odhadom
okolo 2,5 milióna ton komunálneho odpadu. Množstvo odpadu len priamo z domácností
pripadá na jedného občana cca 300 kg. Odpady z ľudskej činnosti ležia už takmer
všade. Odhadzovanie odpadov znamená viacnásobnú záťaž pre životné prostredie a
prírodu. Jednak škody z odpadov ako takých ( znečisťovanie zo skládok a spaľovní,
zaberanie pôdy či prírody - 1 tona kom. odpadu zaberie minimálne 2 - 3 m3 životného
priestoru ... ) jednak potreba dodávať neustále nové suroviny a vyrábať nové produkty.
Každý odpad je potenciálne nebezpečný, podstatné je ako sa s ním naloží, kde skončí
a s čím sa dostane do styku. Odpad bude existovať vždy, avšak nemusí ho byt viac ako
je nevyhnutné, nemusí byt toxický, alebo nerecyklovateľný. Pri likvidácií však nesmie
vzniknúť materiál, alebo environmentálna situácia, nebezpečnejšia ako predtým.
- 8 -
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Odpad
Životné prostredie človeka je v súčasnosti vo zvýšenej miere ovplyvňované
nárastom odpadových látok, ktoré vznikajú prakticky pri každej ľudskej činnosti,
vznikajú ako vedľajší produkt vo sfére spoločenskej výroby a spotreby materiálov
a energie (Noskovič, 2007). Odpady nevznikajú iba činnosťou človeka. Produkuje ich aj
samotná príroda, ale príroda si ich dokáže aj sama zneškodniť rôznymi biologickými
a chemickými procesmi. Tak vzniká dokonalý kolobeh látok. Napodobniť tento proces
sa snaží aj človek. Prvoradá by mala byť, ale problematika pôvodu a vzniku odpadov.
Tak je možné eliminovať a znižovať obrovské množstvo odpadov produkované najmä
vo výrobnej sfére. To je možné realizovať uplatnením nových bezodpadových
výrobných postupov, nahradenie starých, z hľadiska životného prostredia
nevyhovujúcich technických zariadení novými (Petrík, 2005). Odpad je jedným z
najväčších nebezpečenstiev pre životné prostredie. Neustále zvyšovanie produkcie
rôznych druhov odpadu, vrátane komunálneho odpadu predstavuje problém
ekologického, ekonomického i spoločenského charakteru (Šmelková). Na likvidáciu
odpadov je treba pozerať z pohľadu platnosti zákona o zachovaní hmoty a energie, t.j.
látku nemožno zničiť, ale iba premeniť. Preto v procese likvidácie nemožno ich
odstrániť, ale iba zmeniť ich skupenstvo, t.j. ich prevod na iné látky (pevné, tekuté,
plynné). Úlohou spôsobu likvidácie odpadov je potom to, aby tieto premeny boli
riadené(pod kontrolou), t.j. aby všetky vedľajšie a konečné produkty vznikajúce pri
určitom spôsobe likvidácie boli čo najmenej škodlivé a neznehodnocovali životné
prostredie (Streďanský, 1999).
Produkcia odpadu je čoraz väčšia, preto by mala byť zavedená osveta
u obyvateľov a to už predškolských zariadeniach a školách. Environmentálne
povedomie treba pestovať už u malých detí formou hier a len potom môžeme od ľudí
očakávať ohľaduplnosť a záujem voči životnému prostrediu. Podobný problém je aj
s triedením odpadu v domácnostiach, ktoré u nás nie je na takej úrovni ako v ostatných
krajinách európskej únie napr. v Dánsku.
Stránka Separuj odpad uvádza článok, kde je popísané ako separujú odpad Dání.
V Dánsku nemajú žlté, zelené alebo červené nádoby na triedenie odpadu. Obyvatelia
používajú čierne a zelené 120 l nádoby, kde umiestňujú jednotlivé komodity. Do
- 9 -
čiernych nádob umiestňujú zmesový komunálny odpad a do zelených nádob papier. Ak
by sa do nádob dávali iné komodity, tak by obyvateľom nádoby nevyprázdnili, pretože
ich obsah je pri zbere kontrolovaný. Neplatia paušálny poplatok za odvoz komunálneho
odpadu, ale platia za množstvo, ktoré im odvezú. Za 1 kg zmesového komunálneho
odpadu zaplatia obyvatelia 4 dánske koruny. Biologický odpad ako sú ohryzok z jablka,
banánové šupky, zemiakové šupy, vytlačený citrón, zbytky zo zeleniny a pod., na to
majú domáci kompostér. záhradným biologickým odpadom (pokosená tráva, konáre so
stromov, odumreté kvety a pod.), alebo s elektroodpadom (rádiá, televízory, fény
apod.), stavebným odpadom (tehly, malta, nepotrebná stavebná hmota a pod.),
veľkoobjemovým odpadom (skrine, vane, umývadlá, sedacie súpravy a pod.), vyradené
batérie atď. na to majú vyčlenený pri meste zberný dvor, kde je aj kompostáreň (Valko,
2009).
1.1.1 Kategorizácia odpadov
Odpady sú členené podľa Katalógu odpadov, ktorý je ustanovený Vyhláškou č.
284/2001 Z. z.. Ďalej sú to, vyhláška č. 129/2004 Z.z. a vyhláška č. 409/2002 Z.z.,
ktorými sa mení a dopĺňa vyhláška MŽPSR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje
Katalóg odpadov. Podľa vyhlášky č. 284/2001 §2 ods. 4 sa odpady členia na kategórie
Nebezpečné odpady označované písmenom „N“ a Ostatné odpady označované
písmenom „O“. Komunálny odpad patrí medzi ostatné odpady. Druhy odpadov sú
označené šesťmiestnym číslom, v ktorom prvé dvojčíslie označuje skupinu, druhé
dvojčíslie podskupinu v príslušnej skupine a tretie dvojčíslie druh odpadu v príslušnej
skupine a podskupine (Guštafírova, 2009).
Napríklad:
20 02 01
20 – Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu,
priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu
02 – Odpady zo záhrad a z parkov (vrátane odpadu z cintorínov)
01 – Biologický rozložiteľný odpad.
Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (najmä toxicitou,
infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou, chemickými vlastnosťami,
karcinogénnymi(rakovinotvorné),teratogénnymi(poškodzujúce ľudský plod) a
mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej informácie, prípadne rakovinu)
- 10 -
vlastnosťami je alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné
prostredie. Do tejto kategórie patria odpady produkované niektorými priemyselnými
odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné. Ku
každému druhu nebezpečného odpadu sa priradí aj kód nebezpečných vlastností podľa
katalógu odpadu.
Ostatný odpad je taký odpad, ktorý nevykazuje žiadnu z vlastností nebezpečného
odpadu. Tvorí skupinu, ktorá nepredstavuje veľké riziko pre životné prostredie. Do tejto
kategórie možno zaradiť stavebnú hlušinu, organický poľnohospodársky odpad (slama)
a iné. Táto skupina odpadov je problematická najmä svojim veľkým objemom, ale nie
svojim chemickým zložením. Stavebná hlušina sa ukladá na skládky odpadu alebo na
miesta starých opustených banských diel. Dobre sa však uplatňuje pri výstavbe ciest,
kde sa neškodný upravený materiál stáva súčasťou násypov ( Muntech, 2009).
Vzhľadom na lehoty vyplývajúce z § 81 nového zákona o odpadoch a termíny
ustanovené vládou Slovenskej republiky pre prípravu POH SR do roku 2005 v spojitosti
s potrebou vyhodnotenia opatrení na dosiahnutie cieľov POH SR do roku 2000 ako
základu pre formulovanie opatrení a cieľov pre výhľadový rok 2005, bol vykonaný
prepočet množstva odpadov kategórie Z rozdeľujúci tieto odpady do kategórie N a O
podľa nového Katalógu odpadov. Vychádzajúc z údajov RISO bolo prepočtom
odhadnuté, že z celkového množstva zvláštnych odpadov 8,2 mil. ton (v roku 2000) je
podľa nového Katalógu odpadov 8,0 mil. ton ostatných odpadov a 0,2 mil. ton
nebezpečných odpadov. Podľa uvedeného prepočtu tak ostatné odpady v roku 2000
tvoria podľa nového Katalógu odpadov množstvo: 6,3 mil. ton + 8,0 mil. ton = 14,3
mil. ton a nebezpečné odpady tvoria množstvo: 1,6 mil. ton + 0,2 mil. ton = 1,8 mil. ton.
V katalógu odpadov sa rozlišujú a zatrieďujú jednotlivé odpady podľa číselných kódov.
Komunálny odpad zatriedený podľa skupiny, podskupiny a druhu odpadu do skupiny
s kódom č. 20 (POH, 2006-2010).
1.2 Nakladanie s odpadom
V roku 2009 približne 90 % komunálneho odpadu z miest a obcí Slovenska
skončilo na vyše 150 legálnych skládkach rôznej kvality. Slováci vlani vyprodukovali
vyše 1,79 milióna ton komunálnych odpadov, čo predstavuje približne 331 kilogramov
na jedného obyvateľa. Ako sa konštatuje v správe o stave životného prostredia v roku
2008 z dielne ministerstva životného prostredia, oproti predchádzajúcemu roku to
predstavuje nárast o 22 kilogramov na jednu osobu. Najviac komunálneho odpadu
- 11 -
vzniklo v Bratislavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom kraji. Z minuloročného
množstva odpadov až 76 % skončilo na skládkach. Približne deväť percent sa
energeticky zhodnotilo. Recyklácia, kompostovanie a zhodnocovanie plastov sa
zrealizovalo pri štyroch percentách odpadov.
Podľa údajov Štatistického úradu SR množstvo vyseparovaných zložiek na
jedného obyvateľa predstavovalo vlani takmer 25 kilogramov, čo je oproti
predchádzajúcemu roku nárast o približne deväť kilogramov. Množstvo zhodnoteného
komunálneho odpadu dosiahlo kilogramov na osobu. Ako sa objasňuje v správe
envirorezortu, viac ako 85 % obcí v súčasnosti separuje minimálne jednu komoditu
(MŽP, 2008).
Podľa ústredného portálu verejnej správy, za nakladanie s komunálnymi odpadmi,
ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území
obce, zodpovedá obec (Ústredný portál verejne správy SR, 2009).
Obr. 1[Vývoj separovaného zberu vybraných 5 zložiek komunálneho odpadu v SR]
Zdroj: MŽP SR, 2008
Obr. č. 1 je znázornená separácia 5 zložiek komunálneho odpadu v SR, kde
najrozšírenejšia je separácia BRO počas rokov 2002 – 2008. Najmenej obyvatelia
separujú z vybraných zložiek plasty.
Od januára musia všetky mestá a obce povinne separovať štyri zložky
komunálneho odpadu (papier, plast, sklo, kov). Pôvodne mali separovať aj biologicky
rozložiteľný odpad, vzhľadom na svetovú hospodársku a finančnú krízu sa však vláda v
spoločnom memorande so samosprávami dohodla až na rok 2013
( www.enviroportál.sk).
- 12 -
Z obr. 2 je vidieť produkciu odpadu v európskych krajinách od roku 2000-2007.
Najviac komunálneho dopadu v rokoch 2000 - 2007 produkuje Rakúsko, najmenej
Slovensko.
Obr. 2 [Vývoj tvorby komunálnych odpadov vo vybraných európskych krajinách]
Zdroj: MŽP, 2008
Na obr.3 je znázornené nakladanie s komunálnym odpadom na SR, z ktorého je
zrejmé, že najviac odpadu sa zneškodní skládkovaním. Preto je i tvorba čiernych
skládok rozšírená. Najmenej obyvatelia SR zneškodňujú odpad kompostovaním.
Obrázok 3 [Spôsoby nakladania s komunálnym odpadom v roku 2008]
Zdroj: MŽP, vlastné spracovanie 2010
Biologické odpady sú kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou komunálnych
odpadov. Sú v nich zastúpené, v závislosti od miestnych podmienok a ročného obdobia,
30 až 70%-ným váhovým podielom. Existuje veľa známych a osvedčených technológií,
- 13 -
pomocou ktorých dokážeme z bioodpadu vytvoriť kvalitné organické hnojivo, energiu
alebo aj napr. alternatívne palivo. Patria medzi ne napr.: kompostovanie, anaeróbna
digescia , energetické využívanie, výroba biopalív (výroba štiepky, paliet, brikiet,
alkoholové kvasenie) (SPZ, 2009).
Aj napriek veľkému množstvu bioodpadov vznikajúcich v komunálnej sfére a aj
možných spracovateľských technológií, sa v SR drvivá väčšina bioodpadu bez ďalšieho
využitia zneškodňuje na skládkach a v spaľovniach komunálnych odpadov. Veľká časť
bioodpadu je spaľovaná v domácnostiach / záhradách alebo vyhadzovaná na nelegálne
„čierne“ skládky. Vzhľadom na riziká, ktoré nebezpečné odpady predstavujú,
nakladanie s nimi si vyžaduje osobitnú pozornosť (Galovič a spol., 2007).
Veľká pozornosť sa nebezpečným odpadom venuje aj v rámci OECD. OECD
prostredníctvom systému EUROSTAT pravidelne zhromažďuje údaje o produkcii a
spôsobe nakladania s nebezpečnými odpadmi. Získané informácie vyhodnocuje a
prijíma opatrenia na zlepšenie situácie. V súčasnosti prebiehajú v rámci OECD aktivity
zamerané na dosiahnutie nakladania environmentálne vyhovujúcim spôsobom, pričom
sa špecifikujú také metódy spracovania a zneškodnenia, pri ktorých sa minimalizuje
ohrozenie životného prostredia (Petrík, 2005). Slovenská republika je od svojho vzniku
členským štátom Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez
hranice štátov a ich zneškodňovaní. Tento dohovor je dôležitý preto, že v niektorých
krajinách sa stále objavujú snahy o vývoz odpadov do krajín s menej prísnymi
predpismi zameranými na ochranu životného prostredia. Často sa objavujú aj snahy o
ilegálny vývoz a dovoz odpadov. Bazilejský dohovor upravuje pravidlá prepravy tak,
aby sa minimalizoval pohyb odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom
území zabezpečiť zneškodnenie v ňom produkovaných nebezpečných odpadov
(Bačová, 2006).
Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých
dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz
nebezpečných odpadov na svoje územie. V súčasnosti sa prijali aj obmedzenia prepravy
odpadov za účelom ich zhodnotenia, ako zákaz vývozu nebezpečných odpadov
z členských do nečlenských štátov OECD (Mamczák, 2007).
- 14 -
1.3 Odpadové hospodárstvo v EÚ
Celková produkcia odpadov v EU je podľa dokumentu ES (stratégie, prevencia a
recyklácia odpadov) približne 1,3 miliardy ton ročne (bez poľnohospodárskych odpadov
a bioodpadov). To znamená, že celkové množstvo odpadov, vrátane komunálnych
odpadov, priemyslových odpadov apod., činí na osobu v EU približne 3,5 tony za rok.
Tieto informácie boli publikované Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA -
European Environmental Agency) ( GreenMachines a.s., 2010).
Medzi smernice, nariadenia EÚ patrí:
Smernica 2008/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008
o odpade, Smernica 2006/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2006
o odpadoch, Nariadenie (ES) č 2150/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 25.
novembra 2002 o štatistike odpadov , Smernica 2000/76/ES Európskeho parlamentu a
Rady zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov, Smernica Rady 1999/31/ES z 26.
apríla 1999 o skládkach odpadov (Summaries of EU legislation) (Pottering, 2008).
Európska politika odpadovej prevencie siaha do 70-tych rokov. Od tých čias bolo
prijatých 12 smerníc. Aj napriek tomu však neexistuje jednotný systém, ktorý by bol
základom pre efektívnu politiku. 21. decembra 2005 navrhla Komisia Tematickú
stratégiu. V nadväznosti na ňu potvrdili v októbri 2008 ministri životného prostredia
novú Smernicu o odpadoch, ktorá zlučuje doterajšiu legislatívu a stanovuje niektoré
odporúčania. Novinkou je zelená pre energeticky efektívne spaľovanie odpadu, od
ktorého sa očakáva čiastočné nahradenie energií z fosílnych palív. V roku 2008 schválili
európski poslanci novú smernicu o odpadoch, ktorá odporúča, aby členské krajiny do
roku 2020 zabezpečili recyklovanie minimálne polovice komunálneho a aspoň 70%
stavebného odpadu. V nadväznosti na prijatie dokumentu musí Európska komisia do
roku 2011 predložiť vnútornú správu o odpadovej prevencii Rade a Parlamentu. Na jej
základe sa najneskôr v roku 2014 načrtnú ciele odpadovej prevencie a, „ak to bude
vhodné,“ aj ich vynútiteľnosť.
Tematická stratégia Komisie o odpadovej prevencii a recyklácii bola predstavená
21. decembra 2005. Spolieha sa na nový prístup, ktorý berie v úvahu celý životný
cyklus produktov. Komisár Stavros Dimas, zodpovedný za životné prostredie,
povedal:Náš prístup k odpadom musíme modernizovať, potrebujeme nové politiky
odpadovej prevencie a musíme vytvoriť spoľahlivý trh recyklácie (EurActiv, 2010).
- 15 -
Prvým krokom v tomto úsilí je predloženie návrhu Rámcovej smernice o odpadoch
Rade a Parlamentu. Tým sa spustil samotný proces prijímania legislatívy. Nový návrh
zlučuje doterajšie smernice o nakladaní s nebezpečným odpadom a ruší smernicu o
ropnom odpade, ktorá sa považuje za zastaranú. Navrhovaná stratégia obsahuje
niekoľko prvkov:
Prístup zameraný na životný cyklus: Stratégia navrhuje, aby sa na produkty
pozeralo z hľadiska miery produkcie odpadu. Treba brať do úvahy potenciálny
vplyv na celkovú udržateľnosť životného prostredia a prírodných zdrojov.
Udržateľné využívanie prírodných zdrojov a nerastných surovín je predmetom
inej, oddelenej stratégie, taktiež predstavenej 21. decembra.
Prevencia: Od členských štátov bude EÚ žiadať, aby rozvíjali svoje politiky
odpadovej prevencie tak, aby sa v prvom rade dotýkali jednotlivcov a
obchodníkov zodpovedných za tvorbu odpadu. Tie by mali byť prijaté
následne do troch rokov od prijatia revidovanej smernice o odpadoch.
Následne po tom bude musieť krajina vydávať pravidelné hodnotiace správy, a
to v intervale troch rokov.
Recyklácia: Je potrebné prijať európske environmentálne štandardy
recyklácie s cieľom podporiť rozvoj trhu EÚ so sekundárnymi
(recyklovanými) surovinami.
Zjednodušenie existujúcej legislatívy: Ide taktiež o jednu z hlavných priorít.
Zjednodušenie legislatívy vychádza rovnako aj z iniciatívy Komisie za lepšie
regulácie. V rámci nej je nepotrebná legislatíva odstraňovaná a fragmentované
nariadenia a smernice sú zlučované.
Ciele: Nová stratégia nestanovuje špecifické recyklačné a preventívne ciele.
Komisia tvrdí, že netreba očakávať žiadne ďalšie kvantifikovateľné finančné
náklady. Členské štáty a priemyselníci tak nebudú dodatočne finančne
zaťažovaní.
Spaľovanie odpadu: Revízia smernice IPPC je zostavovaná tak, aby
stanovila náročné hodnotenie s cieľom vytvárať tlak na zdokonaľovanie
spaľovní komunálneho odpadu. Pôjde o hodnotenie ich energetickej
efektívnosti. Toto hodnotenie podľa Komisie určí, či spaľovňa môže byť
označená za obnoviteľné zariadenie namiesto likvidačného
- 16 -
Nová smernica o odpadoch z roku 2008 stanovuje nezáväzné odporúčania, aby
vlády členských krajín do roku 2020 vytvorili priestor pre recykláciu aspoň polovice
komunálneho odpadu z domácností a 70% stavebného odpadu. Odhliadnuc od tohto,
legislatíva sprehľadňuje doterajšie platné smernice; zlučuje smernice o odpadoch,
odpadových olejoch a nebezpečnom odpade. Okrem iného, stanovuje aj akýsi rebríček
prioritného spracovania odpadov. Pôvodne mal štyri stupne, ministri životného
prostredia ho však v októbri 2008 doplnili o "obnovenie," pod ktorým sa myslí jeho
spaľovanie s cieľom získať energiu. Inými slovami, má sa s ním nakladať v takomto
poradí:
prevencia,
opätovné použitie,
recyklácia
obnovenie (energeticky efektívne spaľovanie),
likvidácia environmentálnym spôsobom (Geist, 2009).
1.4 Negatívne dopady nakladania s odpadom na životné prostredie
Negatívne vplyvy zložiek komunálneho odpadu nachádzajúcich sa na skládkach na
životné prostredie:
Plasty - obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých
kovov (hlavne kadmium a zinok - pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia
alebo ostávajú v popole), niektoré prísady škodlivých ftalátov (laboratórne výskumy o
vplyvoch ftalátov rozpoznali u zvierat poškodenie ľadvín a pečene, výskyt rakovín
vrátane rakoviny ľadvín, pečene, monocytovej leukémie, abnormality pohlavných
orgánov - Svetová zdravotnícka organizácia ich označila za ešte nebezpečnejšie ako
PCB), iné chlór - v PVC (ako plyn je chlór vysoko reaktívna jedovatá látka, rýchlo sa
viaže na organické látky a vytvára najrôznejšie, veľmi jedovaté zlúčeniny, medzi nimi
aj najjedovatejšie, rakovinotvorné dioxíny)
Papier - (pri výrobe sa používa asi 2000 chemických zlúčenín, niektoré majú
rakovinotvorné a alergénne účinky, asi o 1000 z nich nemáme žiadne toxikologické
informácie; na bielenie papiera sa používa chlór, atď.)
Rôzne problémové látky sú vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich
prostriedkoch, mnohé obaly majú vyšší obsah ťažkých kovov. Nebezpečné odpady
- 17 -
obsahujú ešte väčšie množstvá nebezpečných látok: akumulátory (kyseliny, olovo),
monočlánky (napr. ťažké kovy, žiarivky, elektronika, atď.). Čo však často znásobuje ich
negatívne účinky je zmiešavanie desiatok, stoviek výrobkov obsahujúcich tisíce takých
a podobných látok dohromady - napr. do podoby komunálnych odpadov. Nastáva
nesmierne množstvo možných reakcií( SPZ, 2007).
Negatíva skládok odpadov :
Únik priesakových vôd - ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, atď.), syntetické
organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán,
vinylchlorid, tetrachlóretylén, trichlórmetán), aromatické uhľovodíky ropného
pôvodu (benzén, toulén, xyleny), chlorované aromatické uhľovodíky (napr.
chlórfenoly, chlórbenzeny, pentachlórfenol), dusikaté aromatické uhľovodíky
(napr.nitrotoulény, nitrofenoly ).
Reakcie vnútri skládok a vznik skládkového plynu.
Obťažujúce vplyvy skládky na obyvateľov (výpary, zapáchajúce látky, lokálne
požiare, hlodavce, znečistenie prostredia a pod.)
Záber pôdy pri výstavbe a záber priestoru pri ukladaní odpadu (1 tona
komunálneho odpadu = 1 m3 priestoru).
Dopravné náklady prepravy odpadov a ďalšie vyvolané investíčné náklady
(poškodzovanie povrchu vozoviek, ovplyvňovanie statického stavu budov na
dopravnej trase a pod.).
Poškodzovanie miestných druhov zvierat, rastlín a krajino – ekologického
vzhľadu krajiny.
Nezvratná likvidácia zdrojov (skládkujeme využiteľné druhotné suroviny).
Ekonomické straty zo skládkovania (strata druhotných surovín, záber krajiny,
zníženie estetickej kvality krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí
skládky, náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky a pod.)
Zdravotné vplyvy skládok na obyvateľov rakovina, močového mechúra, pľúc
a žalúdka, leukémia a pod.( Pado, 2007)
- 18 -
Obr. 4 [Počet skládok v krajoch v roku 2008]
Zdroj: SAŽP, vlastné spracovanie 2010
Z grafu je zrejmé, že z počtu 13 nebezpečných skládok odpadu, najviac sa
nachádza v okrese Nitra(3) a Košice(3). Žiadnu skládku na nebezpečný odpad nemá
Žilinský kraj. Najviac skládok na odpad, ktorý nie je nebezpečný má Nitriansky,
Banskobystrický a Prešovský kraj, v ktorých sa nachádza po 18 skládok. Počet skládok
na odpad, ktorý nie je nebezpečný je na SR 114. Najmenej takýchto skládok má
Trnavský kraj iba 8. Skládky na interný odpad sú najpočetnejšie v Bratislavskom kraji
( 3) a najmenej sú zastúpené v Trnavskom a Prešovskom kraji (1). Počet skládok na
interný odpad je 16.
Najväčšie množstvo závad sa môže prejavovať pri tzv. divokom skládkovaní
odpadov. Ide tu obvykle o celý súbor vplyvov ohrozujúcich čistotu ovzdušia, povrchové
a podzemné vody, o zábery a disrupciu pôdneho fondu, možnosti prenosu infekčných
ochorení, problémy bezpečnosti a pod.
1.4.1 Čierne skládky a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia
Skládky odpadov svojim chemickým zložením môžu negatívne vplývať na
podložné horniny. Najmä staré neriadené skládky, pri ktorých dochádza k prenikaniu
chemických zlúčenín do podložia, môžu meniť jeho chemické a fyzikálne vlastnosti.
Výsledkom vzájomných chemických reakcií môžu byť rôzne veľmi nebezpečné
zlúčeniny ohrozujúce zdravie človeka. Voda je na každej skládke odpadu významným
- 19 -
činiteľom. Voda vytvára prostredie v skládke, rozpúšťa chemické zlúčeniny, zúčastňuje
sa chemických procesov vo vnútri skládky, ovplyvňuje biologické procesy a fyzikálne
vlastnosti skládky.
V starých, nezabezpečených skládkach je voda nositeľom nebezpečných látok do
okolia. V nových skládkach, ktoré sú už budované podľa prísnych noriem je prenikanie
vody do telesa skládky a najmä von z telesa skládky výrazne obmedzené. Prípadná
priesaková voda sa odvodňovacím systémom zachytáva a zbavuje sa nebezpečných
chemických zlúčenín. Voda sa do telesa skládky dostáva rôznymi cestami. Najviac
zastúpená je voda pochádzajúca zo zrážok, z povrchových a podpovrchových tokov, v
menšej miere je voda obsiahnutá priamo v ukladanom odpade alebo je jeho chemickou
súčasťou. V nových skládkach je vplyv zrážkovej, povrchovej a podporchovej vody
minimalizovaný rôznymi typmi izolácií. V telese skládky prebiehajú veľmi intenzívne
chemické procesy, pri ktorých sa uvoľňujú plyny rôzneho chemického zloženia.
Uvoľňované skládkové plyny negatívne vplývajú na okolie skládky a vďaka prúdeniu
vzduchu sa škodliviny môžu dostať aj na väčšie vzdialenosti. Niektoré plyny, napríklad
metán a oxid uhličitý, výrazne prispievajú k tvorbe skleníkového efektu a zmenám
pozemskej klímy. Nevybudované skládky majú už zväčša zabezpečené zachytávanie a
využívanie skládkových plynov. Neriadené skládky svojim charakterom môžu
negatívne vplývať aj na vlastnosti pôdy v bezprostrednom okolí. Znečistenie pôdy je
spôsobované priesakovými vodami a unikajúcimi plynnými nečistotami z telesa
skládky. Tieto látky sa kumulujú v pôdnych horizontoch a koreňovou sústavou rastlín sa
dostávajú do potravinového reťazca (Pado, 2007).
Tuhé odpady sa významne podieľajú na degradácii pôdy nielen svojim priamym
pôsobením, ale aj dodávaním toxických a škodlivých látok do pôdy, ktoré ničia pôdne
organizmy a poškodzujú rastliny rastúce na takejto pôde. Pôda má v dôsledku týchto
vplyvov nižšiu úrodnosť, v niektorých prípadoch nie je možné takéto plochy s
degradovanou pôdou poľnohospodársky využívať. Moderné skládky tieto negatívne
vplyvy na pôdne prostredie výrazne minimalizujú. Môže byt' priamy, alebo
sprostredkovaný. Hoci priame vplyvy skládok odpadu na ovzdušie, vodu, pôdu sú bežne
hodnotené, odpad na flóru a faunu cestou nepriamych vplyvov zostáva nejasný a často
podceňovaný. Príčin je viac a napriek problémom sa očakáva, že posudzovanie vplyvov
skládok odpadov na biotopy nadobudne v budúcnosti iný rozmer. Ochrana a
starostlivosť o populáciu ako cieľ sám o sebe je úzko spojený s ochranou ľudského
- 20 -
zdravia pred explóziou polutantov cez potravinový reťazec. Medzi hlavné zdroje
vplyvov skládok odpadov na faunu a flóru sú poškodenie životného prostredia fyzicky,
či už priamo alebo nepriamo môže spôsobiť zánik prostredia pre organizmy, poškodenie
zdrojov potreby, možnosti hniezdenia, rozmnožovania a migrácie. Okamžitý dopad na
faunu a flóru má strata prostredia priamo na mieste zemných prác, výkopu, odstránenia
stromov, pôdy, čo má za následok úhyn druhov. Taktiež nepriaznivo pôsobí budovanie
prístupových ciest, oplotenia, a drenážnych systémov, materiál na výstavbu skládky,
prístup a pohyb mechanizmov na pracovné miesto skládky. Taktiež strata ciest,
migračných koridorov používaných stáročia vybudovaním skládky a oplotenia v trase
má vždy vážny dopad na faunu. Fyzické zmeny vyvolané odvodnením lokality môžu
ovplyvniť prostredie fauny a flóry. Zvyšujúce sa populácie vtákov živiacich sa
odpadkami a zdochlinami priťahovanými skládkami odpadov môžu rušiť spánok,
kŕmenie a rozmnožovanie ostatných druhov vtákov. Rozfukovanie smetí zo skládok
môže mať za následok šírenie rôznych chorôb. Hluk, prach a pohyby mechanizmov a
osôb nepriaznivo pôsobia na rozmnožovanie. Znečistenie spôsobované skládkami
negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti živočíchov.
Z rastlín sú na skládkach významne zastúpené a šíria sa do okolia niektoré druhy
inváznych rastlín. Pre mnohé druhy živočíchov predstavujú skládky odpadov bohatý
zdroj potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie (Guštafíková, 2006).
- 21 -
2 Cieľ práce
Cieľom bakalárskej práce je analyzovať stav čiernych/nelegálnych skládok na
území mesta Topoľčany a zhodnotiť ich vplyv na vybrané zložky životného prostredia.
Parciálnymi cieľmi sú fyzickogeografická a socio-ekonomická analýza územia,
lokalizácia čiernych skládok na území, návrh riešenia na odstránenie existujúcich
nelegálnych skládok a návrh opatrení na elimináciu vzniku čiernych skládok na území.
- 22 -
3 Metodika práce
3.1 Vymedzenie objektu skúmania (lokalizácia územia)
Mesto Topoľčany má rozlohu 732 ha. Administratívne patrí do Nitrianskeho kraja
a susedí s okresmi Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Piešťany, Hlohovec, Nitra,
Zlaté Moravce a Nové Mesto nad Váhom. Okres Topoľčany sa nachádza v
severovýchodnej časti západného Slovenska na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a
Západných Karpát. Podunajská pahorkatina zasahuje do územia okresu Nitrianskou
pahorkatinou a Nitrianskou nivou a Západné Karpaty pohoria Tríbeč a Považský
Inovec. Reliéf je značne vertikálne členitý s najnižším miestom v obci Koniarovce 148
m.n.m. Najvyšší bod - vrch Panská Javorina dosahuje nadmorskú výšku 943 m. Do
územia okresu Topoľčany zasahuje Chránená krajinná oblasť Ponitrie, ktorá bola
vyhlásená vyhláškou MK SSR 58/1975. Jej súčasťou sú maloplošne chránené územia -
národná prírodná rezervácia Hrdovická v kat. úz. Nitrianska Streda o rozlohe 30,03 ha a
prírodné rezervácie Solčiansky háj v kat. úz. Solčany s výmerou 7,7 ha a Kovarská
hôrka kat. úz. Kovarce s rozlohou 4,40 ha. V rámci druhovej ochrany, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou územnej ochrany je na území okresu Topoľčany zaznamenaný
výskyt 36 druhov chránených rastlín a ďalej 152 chránených druhov živočíchov, z toho
109 chránených druhov vtákov. Chránená vodohospodárska oblasť, ako i vodárenské
toky sa v okrese Topoľčany nenachádzajú (POH TO, 2005).
3.2 Postup prác a metodické kroky
Pri tvorbe práce som použila nasledovné metodické postupy:
štúdium odbornej literatúry a internetových zdrojov
návšteva SchwarzEko Topoľčany
návšteva 6ivotného prostredia mesta Topoľčany
vyhotovenie fotodokumentácie
spracovanie informácií
tvorba práce
Po preštudovaní a zoštudovaní príslušnej domácej a zahraničnej literatúry
k vypracovaniu tejto bakalárskej práce bol stanovený cieľ práce.
- 23 -
Nakoľko je táto problematika rozsiahla bol stanovený cieľ práce na analýzu stavu
čiernych skládok odpadu a zhodnotiť ich vplyv na jednotlivé zložky životného
prostredia.
Základným zdrojom materiálov sú údaje Životného prostredia v Topoľčanoch,
týkajúce sa čiernych skládok a ich tvorby v okrese Topoľčany a ich vplyvu na
jednotlivé zložky životného prostredia.
Pre vykonanie potrebných analýz problému čiernych skládok na území okresu
Topoľčany sú potrebné informácie o:
jednotlivých druhoch čiernych skládok v okrese Topoľčany
údaje o vývoji a súčasnom stave čiernych skládok
negatívne vplyvy čiernych skládok na životné prostredie
Pre splnenie cieľa práce stanoveného metodikou je potrebné použiť v práci
rozličné metódy.
Použité metódy, vyhodnotenia a interpretácia výsledkov
V práci sa využívalo spracovanie podkladových údajov pomocou výpočtovej
techniky ( MS Word, MS Excel). Tiež boli požité metódy analýzy a syntézy.
metóda analýzy – bude použitá pri jednotlivých druhoch čiernych skládok ,
tiež pri fyzickogeografickej a socio-ekonomickej analýze územia
metóda syntézy – pri zhodnocovaní vplyvu čiernych skládok na jednotlivé
zložky životného prostredia a tiež pri zhodnotení súčasného stavu čiernych
skládok v okrese Topoľčany.
- 24 -
4 Výsledky práce
4.1 Fyzickogeografická analýza územia
Na geologickej stavbe predmetného územia sa podieľajú viaceré geotektonické
jednotky a to tatridy, mezozoické komplexy a tercierna výplň výbežkov Podunajskej
panvy. Podľa inžiniersko geologickej rajonizácie patrí predmetné územie do regiónu
neogénnych tektonických vkleslín, rajónu údolných riečnych náplavov, ktorý je
charakteristický rovinatým až mierne sklonitým reliéfom s možným výskytom
hnilokalov. Záujmové územie patrí do teplej klimatickej oblasti, okrsku teplého, mierne
suchého s miernou zimou. Podľa klimaticko - geografických typov patrí dotknuté
územie do typu nížinnej klímy, s dlhým až veľmi dlhým, teplým a suchým letom,
krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním
snehovej pokrývky. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo teplotou 9,3 C˚.
Priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 610 mm a priemerná hodnota výparu je 526
mm. V širšej záujmovej oblasti veterné pomery ovplyvňuje Nitrianska pahorkatina a
okolité pohoria Tríbeč a Považský Inovec. Charakteristická je premenlivá cirkulácia
vzduchu pričom prevládajúcim smerom je severné prúdenie.
Z hydrologického hľadiska spadá územie do povodia rieky Nitry. Je odvodňované
jej pravostranným prítokom potokom Chotina a Bedzianskym potokom. Bedzianský
potok s prítokom Ilus odvádzajú vody z mestských častí Veľké a Malé. Plocha povodia
7,375 km2. Chotina tečie juhovýchodným smerom v celkovej dĺžke 29,2 km a pod
Topoľčanmi ústi do Nitry. Plocha povodia je 112 km2. Priemerný ročný prietok toku
Chotina je 0,826 m3/s vo vodomernom profile Topoľčany. Minimálny ročný prietok je
0,116 m3/s a maximálny jednoročný prietok dosahuje hodnotu 8,0 m3/s
K vodným plochám mesta Topoľčany možno priradiť vodnú nádrž Bedzany a
mŕtve ramená rieky Nitra v lokalite Hrad. Vodná nádrž je vybudovaná na Bedzianskom
potoku a do nádrže vteká i potok Ilus, ktorý odvádza povrchové vody z väčšej časti
katastra Veľké Bedzany. Celková plocha povodia nad nádržou Bedzany je 18,1 km2.
Maximálny prietok v profile zdrže je 23 m l/s, priemerný prietok 70 l/s a minimálny
prietok 7 l/s.
Rozšírenie pôdnych typov a pôdnych druhov v predmetnom území je podmienené
jeho geologickou stavbou a klimatickými pomermi. V predmetnom území sú vyvinuté
dva typy pôd. Na horninách nogénu, ílovitých, vápnitých a nevápnitých sedimentoch sa
- 25 -
vyvinuli stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnou až alkalickou reakciou, na
vápenatých substrátoch s pomerne vysokým obsahom uhličitanov. Ide o hnedozeme
oglejené. Na kvartérnom podklade zastúpenom sprašami vznikli hnedozeme, stredne
ťažké - hlinité s pomerne vysokým obsahom uhličitanov okolo 10-15 percent.
Charakteristické je ich zrnitostné zloženie s viac ako 40% hrubého prachu a viac ako
50% celkového prachu a menej ako 20% piesku. Pôdna reakcia je neutrálna až
alkalická. Na charakter pôdy vplývajú rôzne prírodné činitele, ako geologický podklad
reliéf, klíma, hydrologické pomery, rastlinstvo. So zmenami týchto činiteľov a ich
rôzneho zoskupenia sa pôdy od miesta k miestu menia. V území prevládajú hnedozeme
kultizemné, lokálne a modálne a erodovavné a regozeme typické lokálne a modálne
karbonátové, zo spraší. Ďalej sa tu vyskytujú tieto typy pôd: hnedozeme luvizemné a
luvizeme, luvizeme modálne, kultizemné a pseudoglejové, černozeme kultizemné a
regozeme typické karbonátové, čiernice glejové, černozeme kultizemné karbonátové
(Reisel, 2008).
4.2 Socio-ekonomická analýza
Demografická analýza
- 26 -
Dnešný okres Topoľčany má 53 obcí a 1 mesto. Počtom obyvateľov sa zaraďuje
medzi stredne veľké okresy. Má len o necelých 6500 obyvateľov viac, ako je
priemerný počet obyvateľov pripadajúci na okres na Slovensku. Hustota zaľudnenia
je o niečo väčšia ako celoslovenský priemer. Okres je osídlený rovnomerne, v
okresnom meste žije 39 % obyvateľov okresu. Hranicu 2000 obyvateľov prekračujú 3
obce (Prašice, Solčany, Veľké Ripňany). Najviac obcí okresu (20) má 200 - 499
obyvateľov, 18 obcí má 500 - 999 obyvateľov a viac ako 1000 obyvateľov má 12 obcí.
Najviac obyvateľov má obec Solčany, najmenej obec Biskupová (199).Vývoj počtu
obyvateľov sa vyznačoval za posledných 150 rokov pomerne veľkou dynamikou. V r.
1869 mal okres 26805 obyvateľov, v r. 1921 mal 43235, v r. 1950 to bolo 50211 v r.
1991 už 74136 a v r. 1995 mal 74246. Zmenené spoločenské pomery po roku 1989 sa
v tejto oblasti prejavili poklesom prírastku obyvateľov. V predproduktívnom veku je
24,2 % obyvateľov okresu, v produktívnom 57,2 % a v poproduktívnom 18,6 %.
Vysoko prevažuje slovenská národnosť. Okres Topoľčany má 4. najvyšší podiel
obyvateľov slovenskej národnosti na Slovensku, 98,8 %. K českej národnosti sa hlási
0,7 %, k maďarskej 0,2 %, k rómskej 0,1 % a k ostatným 0,2 %. Z hľadiska
náboženského vyznania prevažuje rím. kat., ku ktorému sa hlási viac ako 80 %
obyvateľov okresu. K evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási asi 5 % obyvateľov, z ostatných
cirkví sa 0,1 % hlási ku grékokatolíkom a k pravoslávnej a evanjelickej reformovanej
cirkvi sa hlási 1 %. Základné vzdelanie má asi 40 % obyvateľov, učňovské bez
maturity takmer 30 %, odborné 2 %, učňovské s maturitou 1,7 %, stredoškolské s
maturitou 20,5 % a vysokoškolské 6,9 % obyvateľov okresu. V priemysle pracuje asi
43 %, v poľnohospodárstve 13,7 %, v stavebníctve 9,1 %, v doprave a spojoch 4, 3 %,
v obchode 9,8 % a v sociálnej oblasti 11 % ( RRA, 2008).
Hospodárstvo
- 27 -
K najväčším a najznámejším topoľčianskym podnikom patrí pivovar TOPVAR,
a. s., je tu odevný podnik OZETA-Odevné závody, a.s., tradíciu má výroba nábytku,
ktorú dnes reprezentuje firma DECODOM, s. r. o. a firma Elektrokarbon, a.s., ktorá
vyrába uhlíky do elektrospotrebičov. V poslednom období začala produkovať svoje
výrobky aj zahraničná firmy SEWS Slovakia, s. r. o., vyrábajúca káblové zväzky do
automobilov.
Väčšinu územia možno zaradiť do repársko – jačmenno - pšeničného typu. Pestuje
sa najmä sladovnícky jačmeň. Južne od Topoľčian sa darí chmeľu. Vyššie položené
časti okresu sa využívajú na pestovanie ďateliny. Tradíciu má ovocinárstvo, pestujú
sa najmä jablone a slivky. Okres Topoľčany je bohatý na kultúrne pamiatky. Jeho
prírodné podmienky umožnili už dávno v predhistórii osídľovanie, ktoré pokračovalo
bez prerušenia, takže na úsvite našich dejín v 8. - 10. storočí patrila táto oblasť k
najosídlenejším oblastiam Slovenska so značnou kultúrnou tradíciou. Dôkazom sú
početné archeologické nálezy osád, hradísk a pohrebísk od dávnych dôb pred
osídlením Slovanmi, až po vzácne nálezy zlatých mincí z raného obdobia Uhorského
štátu. Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Topoľčiansky
hrad pri obci Podhradie v Považskom Inovci na severe okresu. V južnej časti okresu v
pohorí Tribeč je Oponický hrad. Región je bohatý najmä na sakrálne pamiatky.
Najvýznamnejšie sú ranostredoveká rotunda sv. Juraja na úbočí hory Marhát pri
Nitrianskej Blatnici, románsky kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach,
artikulárny evanjelický kostol z r. 1748 v Nitrianskej Strede. V obci Oponice je
pozoruhodné Apponyiovské múzeum v renesančnom kaštieli, v okresnom meste
Topoľčany Tribečské múzeum. Príťažlivosť okresu z hľadiska rekreačnej turistiky v
minulosti predstavoval hlavne rekreačná oblasť Duchonka, vyhľadávané sú aj vodné
nádrže Tesáre a Nemečky. Možnosť slobodne cestovať znamenala aj pre Duchonku
pokles popularity. V rámci mikroregionálneho združenia SOTDUM sa obce priľahlé
k rekreačnému areálu usilujú obnoviť a zvýšiť jeho atraktívnosť. Prispievajú k tomu
novovybudované cykloturistické trasy do inoveckého podhoria, pripravujú sa projekty
obnovy dediny, ktoré obsahujú oživenie výroby charakteristických výrobkov, obnovu
parkov, drobných sakrálnych stavieb, inštaláciu malých múzejných expozícií
približujúcich históriu obcí. Turisticky zaujímavý je Považský Inovec a Tribeč s
množstvom turistických chodníkov. V obci Podhradie je možnosť lyžovania (RRA,
2009).
- 28 -
4.3 Komunálny odpad v meste Topoľčany
Životné prostredie mesta Topoľčany robí pravidelnú štatistiku o množstve
vyprodukovaného komunálneho odpadu za rok celkovo a tiež o množstve
separovaného odpadu v celom okrese.
Obr. 5 [Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v okrese TO rok 2006 -
2008]
Zdroj: OŽP MsÚ Topoľčany, vlastné spracovanie
Z obr. 4 vyplýva, že produkcia komunálneho odpadu z roka na rok stále stúpa.
V obciach v okrese Topoľčany sa pravidelne zbiera odpad a odváža sa na riadené
skládky Borina Ekos, Rišňovce, Bojná, NKS Nitra, Petmas ONYX, TsM Partizánske.
V súčasnosti je riadená skládka Bojná pozastavená. Bola rozdelená na tri sektory –
sektor A, B je rekultivovaný a sektor C je vo výstavbe a mal by byť spustený do
prevádzky.
V obciach je zriadený separovaný zber, hoci nie v každej rovnako. Separujú sa
najmä komodity ako je plast, papier a železo. Zriadenú linku na separáciu má v meste
Topoľčany firma SchwarEko, lenže tá musí svoju linku obnoviť, zmodernizovať,
pretože je zastaralá. Nevyhovuje, kritériám v zákone.
V tabuľke č. 1, ktorá je v prílohe 1, sú uvedené jednotlivé komodity, ktoré separuje
mesto a obce. Z tabuľky je zrejmé, že v roku 2008 najviac papiera vyseparolo mesto
Topoľčany 22,47 t, najmenej obec Malé Ripňany. Celkovo sa v okrese vyseparovalo
136,46 t papiera. Elektrické zariadenia boli najviac separované v meste Topoľčany
- 29 -
3,48t, najmenej v obci Norovce 0,08 t. Spolu sa vyseparovalo 48,737 t elektrických
zariadený. V obci Hrušovany sa v roku 2008 vyseparovalo najviac kovov 20t, najmenej
na Podhradí 0,28 t.Celkovo sa vyseparovalo 85,10 t kovu. Bioodpad sa najviac separuje
v meste Topoľčany 1926t, najmenej v Orešanoch 1,5 tony. Celkovo sa vyseparovalo
2661,72 t bioodpadu. V separácií plastov je najproduktívnejšie mesto Topoľčany 34,17 t
a najmenej obec Vozokany. Celkovo 189,78 t plastov.
Sklo patrí ku komodite, ktorého separácia je rozšírená. Z celkového množstva
240,96 t sa najviac skla vyseparovalo v meste Topoľčany 36,44 t, najmenej
v Krtovciach 0,55 t. Farby, nevratné obaly a pneumatiky sa separujú málo. Nie je ich
zber v obciach ešte zavedený.
Z tabuľky je zrejmé aj to, že najviac sa separuje bioodpad 2661,72 t/rok, na
druhom mieste je sklo 240,96 t/rok, a na tretom mieste papier 136,45t/rok v okrese.
Celkové množstvo vyseparovaných zložiek z KO odpadov v obciach v roku 2008
predstavuje 770,91 ton a BRO 2661,72 ton. To znamená priemer na občana za rok :
10,4 kg vyseparovaného odpadu z KO a 36 kg BRO.
Za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných
stavebných odpadov (ďalej len za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) sa
platí mestu Topoľčany miestny poplatok. Poplatok platia občania, podnikatelia a
právnické osoby za komunálne odpady a za drobné stavebné odpady, ktoré vznikli na
území mesta. Sadzba poplatku za stanovuje každoročne ako súčet priemerných
nákladov mesta na zabezpečenie činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a
drobnými stavebnými odpadmi mesta. V roku 2009 v súlade so zákonom o verejnom
obstarávaní sa uskutočnila verejná súťaž na poskytnutie služby Zber a preprava
komunálneho a triedeného odpadu v Topoľčanoch. Víťazom súťaže sa stala spoločnosť,
ktorá dovtedy vykonávala túto službu a to firma SCHWARZ – EKO, spol. s r.o.
Topoľčany. Výsledky verejnej súťaže tvorili podkladový materiál pri stanovovaní
jednotlivých sadzieb miestneho poplatku. V Dodatku č. 5/2009 k VZN Mesta
Topoľčany č. 2/2006 o miestnom poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný
odpad, ktorý bol schválený na 26. zasadnutí MsZ v Topoľčanoch dňa 9.12.2009 a
nadobudol účinnosť dňa 1.1.2010 boli stanovené nasledovné sadzby poplatkov:
Sadzba poplatku je 0,0573 € za osobu a kalendárny deň (v roku 2009 bola
sadzba 0,0589 € za osobu a kalendárny deň).
- 30 -
Pre množstvový zber, ktorý môžu využiť (za presne stanovených podmienok
zákona o odpadoch) právnické osoby alebo podnikatelia sú stanovené
nasledovné sadzby poplatkov:
1 100 litrová nádoba 0,0100 €/l (v roku 2009 bola sadzba 0,0063 €/l)
110 litrová nádoba 0,0100 €/l ( v roku 2009 bola sadzba 0,0165 €/l)
5 mł a 7 mł nádoby 0,1000 €/l ( v roku 2009 bola sadzba 0,1161 €/l)
(Švajdleníková)
Ročný poplatok za odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu pre
rok 2010 je 20,89 €/osoba a v r. 2009 bol 21,50 €/osoba, čiže teraz je poplatok nižší o
0,61 €/osoba (Brösztlová).
4.4 Nelegálne skládky odpadu
Hoci sú všetky obce a mesto zabezpečené odvozom komunálneho odpadu a tiež
separáciou, aj tak je na území veľa nelegálnych skládok odpadu. Ich počet nie je
monitorovaný ani zaznamenaný. Životné prostredie v Topoľčanoch sa problematikou
nelegálnych skládok zaoberá málo. Pri tom zákon o odpadoch 223/2001 Z. z. z hľadiska
nelegálnych skládok odpadov hovorí jasne:
v § 18 ukladá povinnosti vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa takýto
nežiadúci odpad nachádza:
Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho
nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore so zákonom o odpadoch, je túto
skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu životného
prostredia a obci (§ 18 ods. 6), v ktorých územnom obvode sa odpad
nachádza. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať
pokutou.
Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce
neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa
na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili.
Následne je obvodný úrad životného prostredia (§ 18 ods. 7) povinný požiadať
Policajný zbor SR o zistenie osoby, zodpovednej za umiestnenie odpadu na
nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na vlastné
náklady.
Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na
- 31 -
riešení prípadu záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v
zmysle § 18 ods. 7), obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods.
8), ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:
a)je pôvodcom odpadu,
b) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,
c) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný
vykonať podľa osobitných predpisov (napr. vyhláška 374/1990 Zb. o bezpečnosti
práce a technických zariadení ukladá povinnosť, aby stavenisko v zastavanom
území obce alebo miesto výkonu stavby, bolo oplotené do výšky 1,8 m, a
stavenisko mimo zastavaného územia obce musí byť oplotené alebo ohradené, ak
je vzdialené od verejnej komunikácie menej ako 30 m).
Ak sa preukáže vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad,
niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto
odpadu na vlastné náklady (Pado, 2009).
4.4.1 Identifikácia nelegálnych skládok odpadov v území
V predmetnom území sme identifikovali nasledovné nelegálne skládky odpadov:
1. Skládka Pálanda
Táto skládka sa nachádza v časti Pod Kalváriou. Odhadované rozmery sú 30x30
m. Na tejto skládke odpadu sa nachádza prevažne tuhý odpad, ktorý je ťažšie
rozložiteľný, ale aj komunálny odpad, elektrospotrebiče, kovy, guma atď. Skládka tu
nevznikla len tak, ale vytvárajú ju obyvatelia, ktorí tu bývajú v domoch. Sú to
obyvatelia rómskej spoločnosti, ktorým pojem čistota životného prostredia alebo jeho
znečistenie je cudzí. Na obrázku je skládka malá. Nachádza sa tam nepatrné množstvo
odpadu oproti tomu koľko ho tam býva. Odpad je nahromadený za pár mesiacov do
takého množstva, akoby tam bola zriadená legálna skládka odpadu. Táto nelegálna
skládka má negatívny vplyv hlavne na zdravie obyvateľov, pretože bývajú v jej
bezprostrednej blízkosti. Nelegálna skládka nie je príjemná ani ostatným obyvateľom,
ktorí bývajú v okolí. Neznesiteľný je najmä jej zápach v letných mesiacoch, ktorý sa šíri
do okolia a znepríjemňuje život obyvateľom na okolí. Tí, podávajú pravidelne sťažnosť
na životné prostredie v Topoľčanoch, ale ich úsilie je márne. Životné prostredie dá
podnet na odstránenie, ale rómsky obyvatelia ho nikdy neberú do úvahy, nepomáhajú
ani pokuty. Preto sa mesto rozhodlo, že túto skládku bude 2-krát do roka odstraňovať na
vlastné náklady. Bolo to najmä z hygienických dôvodov, ale tiež z estetických dôvodov,
- 32 -
pretože časť Pod Kalváriou sa nachádza na okraji mesta Topoľčany a je to prvý kontakt
návštevníkov s mestom Topoľčany. Prvý dojem mesta kazí negatívum skládky Pálanda,
ku ktorému patrí poškodzovanie krajino – ekologického vzhľadu krajiny. Skládka
hlavne negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti
živočíchov. Pre mnohé druhy živočíchov predstavuje skládka odpadov bohatý zdroj
potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie. Napr. myši, potkany – hlodavce,
ktoré sa tu rozmnožujú. Sú nositeľmi chorôb – nozokominálych nákaz ako rakovina,
poruchy žalúdka, poškodenie pľúc, močového mechúra. Preto je dôležité túto skládku
odstrániť.
Foto:
Štadlerová, 2010
2. Skládka
Pod
Kalváriou
Skládka sa nachádza asi 500m od ,,Nelegálnej skládky Pálanda". Nelegálna
skládka vznikla pri chodníku medzi domami, kde ľudia z okolitých domov odhadzujú
nepotrebné veci z domácností alebo svojich záhrad. Rozmery sú cca 10x20 m. Okrem
tohto odpadu sa tu nachádza sem tam aj komunálny odpad, ale v malých množstvách.
Je to zarážajúce, že ľudia sa sťažujú na jednu nelegálnu skládku a vzápätí si samy
vytvárajú ďalšiu skládku. Neuvedomujú si ako znečisťujú životné prostredie iným, ale
hlavne sami sebe. Skládka je malá, ale postupne sa môže rozrastať a byť taká ako na
Pálande. Má nepriaznivé vplyvy na pôdu, živé organizmy a zároveň sú tu vytvorené
vhodné podmienky na tvorbu inváznych rastlín, ktoré sú záťažou SR. Medzi známe
invázne rastliny na území SR patrí Boľševník obrovský, Slnečnica hľuznatá, Pajaseň
- 33 -
žliazkatá. Tieto rastliny negatívne vplývajú na zdravie ľudí, pretože vyvolávajú rôzne
alergie. Sú to kvitnúce rastliny, ktoré dráždia dýchacie cesty, zapríčiňujú slzenie očí,
tečenie z nosa, ale aj vyrážky.
Foto: Štadlerová, 2010
3. Skládka Pod mostom
Táto nelegálna skládka sa nachádza pod mostom, vedľa rieky Nitry, 300m za
kruhovým objazdom. Vytvorili ju tu bezdomovci, ktorí bývajú pod mostom. Skládka
má cca 5x5m rozmery. Negatívum tejto nelegálnej skládky je, že nie je zospodu
izolovaná a nie je kontrolovaná, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa
nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Skládka predstavuje
dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd, keďže sa nachádza
v blízkosti rieky Nitry. Oproti skládky majú pozbíjané dosky, z ktoré im slúžia ako
príbytok. Nepotrebné veci odhadzujú na skládku, takže na nej nájdeme všetko – papier,
plasty, matrace, vankúše, zvyšky z jedla... Sú tam len 3 ľudia, ktorí dokázali vytvoriť
takúto skládku za pár týždňov. Keďže sú to opäť sociálne prípady, tak skládku musí
odpratať mesto a to na svoje náklady. Odpratávajú pravidelne, pretože je to opäť
neestetické a pre ľudské oko nepekné. Aj príbytok, ktorý majú bezdomovci vytvorený
sa dá považovať za nelegálnu skládku, pretože to tam vyzerá ako ma smetisku.
Pozbíjané štyri dosky, vonku drevá na nich staré špinavé hrnce, kopu tanierov, príbory
okolo papiere, železo, kartóny, nepotrebné šatstvo, neporiadok z ohňa , kde si kúria.
- 34 -
Foto: Štadlerová, 2010
4. Skládka Pri ceste
Skládka, ktorá sa nachádza popri ceste, patrí medzi tie väčšie skládky, ktoré som
našla, má rozmery 10x20m. Ako u ostatných tak aj na tejto sa nachádza prevažne odpad
z domácností ako je papier, sklo, plasty, ale aj staré matrace, paplóny, železo. Nelegálnu
skládku vytvorili opäť bezdomovci, ktorí sem chodia, s naloženými kárami plnými
nepotrebných vecí, ktoré zozbierali po ceste a čo nepotrebujú nechajú tu. K rozširovaniu
skládky prispievajú aj iní ľudia nielen bezdomovci. Napr. vodiči, ktorí si tu urobia malú
prestávku, kde vypijú kávu, zjedia malé občerstvenie a odpad, ktorí im zostane
nechávajú tu. Keďže je skládka na výpadovke, zastaví sa tu nejedno osobné či nákladné
auto a vyhodí nepotrebný odpad tu. Nikto si však neuvedomuje, že tým znečisťujem
životné prostredie. Ľudia si pomôžu, zbavia sa odpadu a idú ďalej. Nezaujíma ich kto
odpad odtiaľ odprace. K negatívu nelegálnej skládky patria opäť invázne rastliny, ktoré
tu boli aj zaznamenané. Vyskytuje sa tu slnečnica hľuznatá, agát biely, javorovec
jaseňolistý. Má negatívne vplyvy aj na ekonomické straty, pretože znižuje estetickú
kvalitu krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí skládky, záber pôdy a pod.
Má vplyv na ekonomické straty, pretože náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky
sú vysoké.
Foto: Štadlerová, 2010
- 35 -
V meste sme viac nelegálnych skládok odpadu nenašli. Ako sme spomínali
k okresu patrí 53 obcí. Zo zdrojov ŽP Topoľčany vieme, že v každej obci sa nachádza
nelegálna skládka odpadu. Niekde sú väčšie niekde menšie. Tu je dôležitý prístup
starostov obcí aký majú prístup k separácií odpadu a k zberu odpadov. O roku 2010 sú
zavedené prísne kritéria, kde každá obec by mala mať zavedenú separáciu odpadu, mali
by v nej byť umiestnené nádoby na sklo, papier a plasty, poprípade kontajner na železo.
Keby to každá obec dodržiava, tak by sa počet nelegálnych skládok zmenšil aspoň na
polovicu. Tieto predpisy platia od začiatku roku 2010, ale nie v každej obci je separácia
zavedená, aj preto sa stretávame s nelegálnymi skládkami.
5,6 Skládka Ludanice
Tieto skládky sa nachádzajú v obci Ludanice. Nelegálne skládky odpadu si ľudia
vytvorili vedľa železnice, cca 200-300m vzdialené. Na jednej sa nachádza čisto len
odpad zo stavieb – tehly, kvádre, škridla tzv. domový odpad. Skládka, keďže je už dosť
veľká nebola vytvorená zo dňa na deň. Jej rozmery v súčasnosti sú 30x10m. Ľudia sem
postupne nosili odpad až skládky narástla do takých rozmerov ako ju vidíme na
obrázku.
Druhá skládka, ktorú vidíme na obrázku sa nachádza 300m od druhej skládky, na
prístupovej ceste k ploche , kde je skládka odpadu zo stavieb. Tu sa nachádza odpad ako
papier, kartóny, fólie, plasty... je to zarážajúce, že na jednom mieste nájdeme hneď dve
takéto nelegálne skládky odpadu. Ako som bola informovaná, tak viem, že skládku
odpadu zo stavieb bude v budúcnosti odstraňovať obec na svoje náklady a druhú
skládku odstraňujú nezamestnaní pracovníci, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ktorí sa
zároveň starajú aj o čistotu v obci. Som prekvapená, že sa takáto nelegálna skládka
nachádza práve v tejto obci, pretože starosta obce patrí k ľudom, ktorým záleží na jeho
obci, stará sa o ňu a majú tam aj zavedené separovacie komodity. Medzi negatíva týchto
skládok patria tiež ekonomické straty, pretože odstránenie a rekultivácia skládok je
finančne náročná. K negatívam patrí tiež zhoršenie estetického vzhľadu krajiny a tiež
hrozí možnosť rozmnoženia hlodavcov ak nebude skládka odstránená.
- 36 -
Zdroj: Štadlerová, 2010
Ďalšie väčšie nelegálne skládky odpadu sa nachádzajú aj v okolitých obciach ako
napr. Bojná, Norovce, Krtovce, Kovarce, Solčany, Chrabrany, Nitrianska Streda,
Čeľadince. Z prieskumu je zrejmé, že nelegálne skládky odpadu sa nachádzajú väčšinou
popri cestách alebo riekach. Sú lokalizované na miestach, ktoré sú ľudom najviac
sprístupnené a na miestach, ktoré patria obci. S odstraňovaním nemajú žiadne starostí
urobí to za nich niekto iní. Ľudia si však neuvedomujú, že odpad, ktorý vyhodia, je
škodlivý pre životné prostredie, pre živé organizmy, ale že škodia hlavne sebe. Pretože
znečisťujú, zamorujú odpadom svoje okolie, v ktorom žijú. Negatívne následky
odhodeného odpadu sa neprejavia hneď, ale až za pár rokov, pretože na skládkach je
odpad, ktorí sa nerozkladá ľahko, má dlhú životnosť. Hrozbu z divokých skládok
predstavuje tiež šíriaci sa hmyz a hlodavce, toxicita nebezpečných látok, kontaminácia
okolitej pôdy a vody, prípadne podzemných vôd. To závisí aj od prírodných pomerov a
prítomnosti vodných tokov.
Skládky odpadu sú vhodné stanoviská pre invázne druhy rastlín, ktoré sa k nám
dostali zo zahraničia a začali sa rozširovať na území SR veľmi rýchlo.
- 37 -
5 Návrh na využitie výsledkov
Z prieskumu mesta Topoľčany, sme zistili, že odpad neustále narastá. Z roku na
rok je jeho produkcia väčšia. Ľudia, keď nevedia čo s odpadom alebo ho nemajú ako
odstrániť tak vytvárajú nelegálne skládky odpadu. Nelegálne skládky vytvárajú pri
riekach, popri cestách, železniciach, na okraji mesta atď.
Ako sa zbaviť nelegálnych skládok odpadu?
Ako obmedziť produkciu odpadu?
Návrhy na riešenie sú nasledovné:
zvýšiť environmentálne povedomie u ľudí, začať už u detí v škôlkach a
školách
robiť sedenie s občanmi obcí, robiť im prednášky o životnom prostredí,
o separácií, o kompostovaní
upozorniť ľudí ako nelegálne skládky vplývajú na životné prostredie, na
zdravie ľudí
urobiť pútavé letáky
vytvoriť náučné brožúrky o separácií, kompostovaní, recyklácii
poukázať na nelegálne skládky odpadu ako vznikli, prečo
odstránenie nelegálnych skládok
zaviesť vo všetky obciach povinnú separáciu, umiestniť komodity na papier,
sklo, plasty a kontajner na železo, pravidelný odvoz
v meste to je zložitejšie, umiestniť komodity na papier, sklo, plasty pred
každým činžiakom a zabezpečiť zber železa a elektroodpadu raz za mesiac
motivovať občanov k separácií odpadu
inšpirovať sa zahraničím a postupne smerovať k nulovému odpadu
Na prvý pohľad sa môže myšlienka nulového odpadu, teda že nebudeme
produkovať žiadny odpad, ale iba suroviny pre ďalšie priemyselné spracovanie, zdať
nemožná. V skutočnosti je však tento cieľ nielen dosiahnuteľný, ale postupne sa
prakticky začína realizovať v stále väčšom množstve štátov, miest, obcí a firiem po
celom svete. Koncepciu smerovania k nulovému odpadu musíme prestať považovať za
- 38 -
jednu z možných alternatív. Ak chceme žiť v zdravom životnom prostredí je praktická
realizácia jej princípov nevyhnutnosťou.
Koncepcia smerovania k nulovému odpadu zameriava pozornosť na celoživotný
cyklus výrobkov. Nepodporuje teda iba recykláciu, ale taktiež nahradenie
neobnoviteľných materiálov obnoviteľnými alternatívami.
Návrh nulového odpadu v meste Topoľčany a tiež v okolí
Zavedenie nulového odpadu v meste Topoľčany, by malo pozitívny vplyv nielen
na životné prostredie, ale hlavne na zdravie obyvateľov. Preto je dôležité aby sa
zavedenie nulového odpadu konalo nielen v meste ale aj v jeho celom okrese. Prvoradá
by bola skutočná snaha o zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu.
Vyžaduje si to kombináciu mnohých aktivít na znižovanie množstva a škodlivosti
odpadu.
Pre zavedenie nulového odpadu v meste Topoľčany a okolí, je potrebné
vypracovať plán, podľa ktorého by sa postupovalo:
Prvý krok - je potrebné začať u občanov. Dôležitá je ich informovanosť
o programe nulového odpadu, ktorý sa bude zavádzať. Informovať ich formou
letákov, článkov v novinách, a tiež vo forme prednášok a besied na školách
i v obciach. Povedať im o výhodách separácie odpadu, o výhodách zdravého
životného prostredia, ktoré je pre človeka dôležité.
Druhý krok – smeruje k zavedeniu separácie do každej obce. Ako vieme, od
1.1.2010 je povinná každá obec separovať minimálne 3 komodity – sklo,
papier, plasty. Treba dozrieť, aby separácia bola uskutočnená. V prípade mesta
Topoľčany, to je zložitejšie. Nádoby na komodity je potrebné umiestniť pred
každý činžiak, aby separácia bola účinná.
Tretí krok – zavedenie zberu elektrospotrebičov. Na túto komoditu by bolo
vyhradené miesto v jednotlivých obciach, kde budú občania nosiť nepotrebné
elektrospotrebiče. Ich odvoz bude realizovaný 1krát do mesiaca. V meste
Topoľčany bude túto službu vykonávať firma Schwareko. Tiež 1krát do
mesiaca, v stanovený dátum.
Štvrtý krok – po úspešnom zavedení recyklácie, pokus o zavedenie
kompostovania do praktického života občanov. Kompostovanie je potrebné,
pretože väčšinu odpadu tvorí komunálny odpad. Na dedinách by sa
- 39 -
kompostoviská budovali ľahko, ale meste by ľudia odkladali komunálny
odpad do vriec a služba by chodila 2krát do týždňa tieto vrecia zberať. Nosila
by ich do kompostárne v Topoľčanoch.
Piaty krok - anketa, či zavedenie recyklácie a kompostovania bolo účinné, čo
by ľudia zmenili, pozitívne a negatívne ohlasy
Veríme tomu, že zavedenie separácie odpadu v obciach a tiež v meste bude mať
pozitívny vplyv a množstvo odpadu poklesne. Keď poklesne množstvo odpadu, tak
poklesnú aj počty nelegálnych skládok odpadu. Naše prostredie bude čistejšie a zároveň
aj zdravšie.
Návrhy na odstránenie čiernych skládok odpadu:
Odstránenie nelegálnych skládok v okrese nie je jednoduché. Pretože ich
odstránenie je najmä finančne náročne. Mesto by mohlo zabezpečiť odvoz odpadu zo
skládok, v obciach by to mohla urobiť zase obec na svoje náklady. To ale nie je
riešenie, pretože ľudia by to brali ako samozrejmosť a počet nelegálnych skládok by
nikdy neklesol, práve naopak by stúpol. Často už niekoľko mesiacov po odstránení
divokej skládky, začína sa na tom istom mieste objavovať nová. Aby sa zabránilo
tomuto fenoménu, je nutné uskutočniť viaceré opatrenia. Najčastejšie sa umiestňuje
v problémovej lokalite zákazová tabuľa, ktorá vlastne len upozorní na miesto skládky.
Toto opatrenie sa javí ako málo účinné. Účinnejšie sa javia represívne opatrenia, kedy
by sa kontrolovali problémové lokality a vinníci by boli sankcionovaný.
Do odstránenia nelegálnych skládok, by som zapojila ľudí, ktorí sú evidovaní
v obciach ako nezamestnaní a registrovaní na obecnom úrade. V meste by to boli tiež
nezamestnaní alebo sociálny slabší občania, ktorí by pracovali na základe aktivačného
príspevku od štátu. Tieto skládky by postupne odstraňovali a to za pomoci mesta alebo
obce. Následne miesta, kde bola nelegálna skládka odpadu treba zrekultivovať. Či už
vyhrabať miesto, pokopať, zasiať trávu..
- 40 -
6 Záver
Odpad je niečo, čo sa nám zdá nepotrebné, nechcené a chceme to odstrániť.
Odpady vznikajú pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i spotrebiteľskej sfére. Ich
vznik a hromadenie predstavuje výrazný zásah do životného prostredia. Odpady
obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky prostredia, t.j. kvalitu vôd,
ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a cez potravný reťazec ohrozujú zdravie a život
živočíchov a ľudskej populácie.
Neriadené skládky vznikli v minulosti ukladaním rôzneho typu odpadu bez
rešpektovania ochrany životného prostredia. Tieto skládky sú nevhodne umiestnené,
zloženie odpadu uloženého na skládku je často neznáme, na skládku majú voľný prístup
živočíchy i ľudia. Neriadené skládky sa stávajú nebezpečnými aj z hľadiska šírenia
chorôb, rozmnožovania nepríjemných parazitov a miestom šírenia inváznych druhov
rastlín, znečisťujú povrchové i podpovrchové vody, veľmi často sa zapália
samovznietením a šíria zapáchajúci dym. Odhadovaný počet takýchto skládok v rámci
Slovenska je 6 až 8 000.
Ani okres Topoľčany nie je výnimkou a výskyt nelegálnych skládok odpadu je
bežné. Nachádzajú v každej obci, či už v malom alebo väčšom množstve. Niektoré
skládky sú likvidované priebežne, ale nové skládky vznikajú znovu. Práca je zameraná
na nelegálne skládky odpadu, ktoré sa nachádzajú v okrese Topoľčany. Z prieskumu
sme zistili, že hoci okres Topoľčany patrí k malému územiu, nelegálnych skládok sa tu
nachádza veľa. Najväčšie skládky boli nájdené v meste Topoľčany v oblasti rieky Nitry
a zároveň popri ceste, kde ich vytvárali ,,bezdomovci", ale aj ľudia z mesta a okolitých
dedín. Čierne skládky sú tvorené prevažne komunálnym odpadom a stavebným
odpadom.
Hlavným problémom vzniku divokých skládok je nezodpovednosť a nezáujem
občanov. Ľudia si neuvedomujú, že keď vytvárajú čierne skládky neškodia tým iným,
ale hlavne sebe a životnému prostrediu, ktoré je dôležité pre všetkých. Aby si všetci
uvedomili aké sú odpady nebezpečné aká je to veľká hrozba budúcnosti, musia byť viac
informovaní o tejto problematike, ktorá má globálny charakter. Dôležitý je aj pozitívny
prístup štátnej moci k tomuto problému a opora v legislatíve.
Ako predchádzať vzniku čiernych skládok? Ako zaobchádzať s nepotrebným
odpadom? Aj na tieto otázky sme sa pokúsili odpovedať v bakalárskej práci.
- 41 -
Zoznam použitej literatúry
1. BROSZTLOVA.E.2010. MIESTNY POPLATOK ZA KOMUNÁLNY ODPADY
NA ROK 2010. In Radničné zvesti mesta Topoľčany [online].2010[cit.2009-10-20].
Dostupné na internete :<http:// www.topolcany.sk/download_file_f.php?id=88853>.
2. BRANÁ.E.2008.Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v okrese
Topoľčany. 2008[cit.2009-10-20]. Obvodný úrad životného prostredia mesta Topoľčany
3. BAČOVÁ.M.2006.Návrh environmentálneho modelu odpadového hospodárstva
v zdravotníckej výrobe [online].2009[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:
<http://www.scss.sk/eommlspj/_data/VEGA%2020022004/STUDENTI/ROCNIKOVE
%20PROJEKTY/2000-2001/Bacova%20Monika/rocnikovy%20projekt.pdf>.
4. EURACTIV.2008. Odpad: prevencia a recyklácia [online]. 2008 [cit.2009-10
20].Dostupné na internete:
<http:// www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/zoznam_liniek/odpad-prevencia-a-
recyklacia>.
5. GREEN MACHINES a.s. 2010.Produkcia odpadov v EU [online]. 2010 [cit.2009-
10-20].Dostupné na internete: <http://
www.green-machines.sk/spracovanie-odpadov/produkcia-odpadu-v-eu.html>.
6. GEIST.R.2009. Odpad: prevencia a recyklácia[online]. 2009 [cit.2009-10-20].
Dostupné na internete :
<http:// www.enterprise-europe network.sk/articles.php?tid=284&lang=sk>.
7. GALOVIČ a spol.,2007. Technológie na zhodnocovanie biologického odpadu
v komunálnej sfére. [online]. 2007 [cit.2009-10-20]. Dostupné na internete:
< http:// www.enviro.gov.sk/servlets/files/16038>.
8. GUŠTAFÍROVÁ.T.2009. Odpady ako rizikový faktor životného prostredia v
Slovenskej republike k roku 2008. In Indikátorová správa.[ online ].2009[ cit. 2009-10-
20]. Dostupné na internete :
<http:://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/Odpady_faktory_09.pdf>.
9. H.-G. PÖTTERING.2008. Úradný vestník Európskej únie. [online].2008[cit.2009-
10-20]. Dostupné na internete:
<http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?
uri=OJ:L:2008:312:0003:0030:SK:PD>.
- 42 -
10. MUNTECH,2009.Druhy odpadov.[online].2009[ cit. 2009-10-25 ]. Dostupné na
internete: <http: //www.separujodpad.sk/index.php/obcan/druhy-odpadov.html>.
11. MŽP SR.2006.Program odpadového hospodárstva SR pre roky 2006 –2010.
[online ].2006 [cit. 2009-10-25 ]. Dostupné na internete : <http: //
www.cvik.sk/poh_final.pdf>.
12. MŽP SR.2008. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku
2008. [online].2008[cit.2009-10-30].Dostupné na internete:
< http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2008-sk/7_3_Odpady.pdf >.
13. MALÍK a PADO.2006.Na skládky nie sme krátki!In Enviromagazín5 [online]. 2006
[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:
<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2006/enviro5/
priloha_5_2006.pdf >.
14. MANCÁK.T.2007.Koncepcia nakladania s odpadmi.[online].2007[cit.2009-10-
20].Dostupné na internete : <http://
www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/phsr/phsr_zivotneprostredie/Documents/
Koncepcianakladaniasodpadmi.pdf>.
15. NOSKOVIČ, J a i. 2007. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra : SPU.
2007. 106 s. ISBN 978-80-8069-978-9
16. OKRESNÝ ÚRAD V TOPOĽČANOCH.2005.Program odpadového hospodárstva
okresu Topoľčany do roku 2005[online].2008[cit.2009-10-20]. Dostupné na
internete :<http:// www.enviro.gov.sk/servlets/files/9380>.
17. PETRÍK.N.2005.Divoké skládky a ich vplyv na životné prostredie: diplomová práca.
Nitra: SPU,2005.18s.
18. PADO.R.2007.Vplyv skládky odpadov na jednotlivé zložky životného prostredia. In
Biomagazín[online].2007[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:
<http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-
krajiny.htm>.
19. PADO.R.2008.Na skládky nie sme krátki[online].2008[cit.2009-10-20]. Dostupné
na internete :<http:// www.sazp.sk/public/index/open_file.php?file...skladky...ppt >.
20. PADO.R.2007.Vplyv skládky odpadov na prírodné zložky krajiny. In Biomagazín
[online].2007[cit.2009-10-20]. Dostupné na internete :
- 43 -
<http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-
krajiny.htm>.
21. REISEL.P.2009. Hodnotenie vplyvov investície na životné prostredie v zmysle
zák.č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. In Zámer[online]. 2009 [cit.2009-10-20].Dostupné na internete:<
http:// eia.enviroportal.sk/dokument.php?id=72862>.
22. RRA.2008.Koncepcia riešenia odpadového hospodárstva s prioritou separovaného
zberu v Tribečsko-Inoveckom regióne[online]. 2009 [cit.2009-10-20].Dostupné na
internete: < http://www.rrato.eu/koncepcia_odpadoveho_hospodarstva_tir.pdf>.
23. RRA.2009.Informačná databáza okresu Topoľčany 2009[online].2009[cit.2009-10-
20].Dostupné na internete:< http:// www.rrato.eu/infodatabaza_topolcany_09.pdf>.
24. SAŽP.2008. Skládky odpadov[online].2008[cit.2009-10-20].Dostupné na internete :
<http:// enviroportal.sk/indikatory/detail.php?id_indikator=1506>.
25. STREĎANSKÝ,J. 2002. Hodnotenie kvality životného prostredia. Nitra. : SPU.
2002. 117s. ISBN 80-8069-000-6
26. SPZ.2007.Odpady[online].2007[cit.2009-10-20]. Dostupné na internete:
<http://www.spz.sk/sk/info/odpad.htm>.
27. SPZ,2008.Koncepcia smerovania k nulovému odpadu. In Informačný materiál pre
samosprávy [online].2008[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:
<http://www.priateliazeme.sk/spz/files/
Koncepcia_smerovania_k_nulovemu_odpadu.pdf#4>.
28. SPZ.2009.Biologický odpad[online].2009[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:
< http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/biologicky-odpad>.
29. ŠVAJDLENÍKOVÁ.Z.2010.MIESTNY POPLATOK ZA KOMUNÁLNY
ODPADY NA ROK 2010.In Radničné zvesti mesta Topoľčany[online].2010[cit.2009-
10-20].Dostupné na internete :<http://www.topolcany.sk/download_file_f.php?
id=88853>.
30. ŠMELKOVÁ.E.2009.Bilancia separovaného zberu komunálneho odpadu. In
Enviromagazín1[online].2009[cit.2009-10-20].30s. Dostupné na internete:
<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviro1/
komplet_1_2009.pdf>.
- 44 -
31.VALKO,R.2009. Separovanie v Dánsku.[online]. 2009[cit.2009-10-20].Dostupné na
internete:<http://www.separujodpad.sk/index.php/samosprava/udalosti/
347separovanievdansku.html>.
32.ÚSTREDNÝ POTRÁL VEREJNEJ SPRÁVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY.2009.
Komunálny odpad. In Odpadové hospodárstvo[online].2009[cit.2009-10-30]. Dostupné
na internete: <http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?
CatID=41&etype=2&aid=416>.
- 45 -
Prílohy
- 46 -
Príloha 1 Separovaný zber v obciach územného obvodu Topoľčany za rok 2008
číslo obec
SEPAROVANÝ ZBER v obciach územného obvodu Topoľčany za rok 2008
papier el.zar. kovy plasty bioodpad textil akubat sklo ORO farby NO obaly pneum.
1 Topoľčany 22,47 3,48 34,17 1926 0,5 36,44
2 Ardanovce 0,3 0,48 1,1
3 Belince 0,35 0,06
4 Biskupová 3,45 0,24
5 Blesovce 0,759 0,183 0,109 0,248
6 Bojná 2,6 8,2 5,4 341 0,6 4,6
7 Čeľadince 2,01
8 Čermany 0,19 2,64 0,65 1,55
9 Dvorany n.Nitrou 1,8 4,3 5 3 20 0,4 4,95
10 Hajná Nová Ves 0,8 0,48 1
11 Horné Chlebany 0,556 1,8 0,46 0.737
12 Horné Obdokovce 1,4 8,15 3,8 0,02 0,35 3,4
13 Horné štitáre 0,146 1,27 0,72 0,05 5
- 47 -
14 Hrušovany 1,15 20 4,72 30 1,61 0,2 14,4
15 Chrabrany 3,35 0,98 2,6 7,1 2,15
16 Jacovce 8,35 2 6,88 1,76 1,41 11,64 3,31
17 Kamanová 0,36 0,3 1,52 10 0,37 0,8 5,1 1,12
18 Koniarovce 2,392 8,3 4,61 1,83 0,3 4,8
19 Kovarce 3,6 2,83 5,8 10 2,25 7,3
20 Krnča 2,8 1,2 1,5 5,67 0,78 0,4
21 Krtovce 0,5 0,12 0,55
22 Krušovce 0,35 5,9 10,9 0,22 13,38
23 Kuzmice 2,38 0,84 8,02
24 Lipovník 8,02 0,31 11,027 1,12 5,82 1,3 0,81 2,35 0,605
25 Ludanice 16,9 3,44 10,55 9,1 2,83 0,35 4,33
26 Lužany 0,34 0,3 0,55 0,42 1,5 0,045 0,11
27 Malé Ripňany 0,04 0,65 0,66 0,2 3,07
28 Nemčice 1 7,18 1,5 0,7 1
- 48 -
29 Nemečky 1,95 0,12 0,9
30 Nitr. Blatnica 1,3 1,69 2,57 2,3 0,18 3,1 0,05 0,22
31 Nitr. Streda 1,9 0,5 0,9 1,6 0,8 4,1
32 Norovce 0,08 2,55 0,77 2,6
33 Oponice 3,45 3,54 6 2,7 0,3 2,4
34 Orešany 0,4 2 1,5 0,2 2,1
35 Podhradie 0,28 0,75 0,5 2,71
36 Prašice 8,12 1,807 65,9 7,88
37 Práznovce 3 1,9 1 1,3
38 Preseľany 4,03 5 2,74 4,5 0,87 4,8
39 Radošina 15,49 1,98 2,1 0,28 1,84 1,15 0,52 0,38 0,58
40 Rajčany 4 1 2 0,5 10
41 Solčany 1,4 11,7 1,93 0,8 12,4
42 Solčianky 0,19 2,3 1,95 0,935 0,12 1,28
43 Súlovce 2,57 1 3
44 Svrbice 0,2 0,2 0,7
- 49 -
45 Šalgovce 0,7 0,03 6
46 Tesáre 2,61 2,27 1,48 5,72
47 Továrniky 1,33 0,99 0,75 2,61 135 5,5
48 Tvrdomestice 1,5 0,8 4,8 3,1 10,1 2,75 0,65 3,5
49 Urmince 0,05 3,435 3,07
50 Veľké Dvorany 2,53 2,605 2,05
51 VeĽké Ripňany 5,12 6,57 9,37 3,24 1,9
52 Velušovce 3,5 1,28 3 1,38 2,85
53 Vozokany 1,3 0,65 0,03 5,7 0,72 2,5
54 Závada 3,14 62 0,49 0,04 3,26
SPOLU v tonách : 136,456 48,737 85,107 189,787 2661,72 43,275 18,303 240,967 0,615 1,47 1,158 5,035
Zdroj: OŽP MsÚ Topoľčany ,2008
- 50 -