asopis pre lekrov

4 / 2010

IntervIew s doc. MUDr. JakUboM HortoM, Ph.D.

aMbroxol a PrIecHoDnos DcHaccH cIest

atorvastatn ako antIIscHeMIck lIek tDIa DUall

kyselIna HyalUrnov a JeJ PoUItIe v estetIckeJ DerMatolgII

v PraHe sa konalo syMPzIUM fyzIologIckeJ regUlaneJ MeDIcny

sksenostI s kolagnovMI InJekcIaMI s vynIkaJce

PostavenIe erDostenU v lIebe InfekcI DcHaccH cIest

IMUnactIv profil prpravku

PrevencIa a lIeba venznycH troMboeMbolIckcH PrHoD

DenosUMab vznaMn Pokrok v InneJ teraPII osteoPorzy

v roku 2011 ako odborn as asopisu slovenskej lekrskej komory MeDIkoM

NoviNka

EPIDMIA

DIABETES MELLITUS?

POSUN K PERSONALIZOVANEJ LIEBE V ONKOLGII

INFORMANO-KOMUNIKAN TECHNOLGIE V AMBULANCII LEKRA VI

LEKRI HRAKOU ZDRAVOTNCH POISOVN

SLOVCI V ZAHRANI

Odborn as asopisu MediKOM

MEDINUSMEDINUSMEDIKOM

MEDINUS

MEDIKOM

MEDINUS

MEDINUS

1/2011

asopis Slovenskej lekrskej komoryasopis Slovenskej lekrskej komory asopis Slovenskej lekrskej komory

asopis pre lekrov

1 / 2011

AtorvAstAtn Ako Antiischemick liek- tdiA dUAll

Ambroxol A priechodnos dchAcch ciest

kyselinA hyAlUrnov A jej poUitie v estetickej dermAtolgii

interview s doc. mUdr. jAkUbom hortom o protektvnom psoben nitrendipnU

prevenciA A liebA tromboembolickch prhod

NOVINKA !!!

od roku 2011 ako odborn as asopisu slovenskej lekrskej

komory

nov probiotick kme nov liekov forma

Pouitie: pri uvan antibiotk (preukzan vysok odolnos voi antibiotikm)5-7

obnovuje rovnovhu revnej mikrofl ry pri gastrointestinlnych poruchch pre alergikov (alergick ndcha a alie akosti)1-4

Charakteristika:Probacin obsahuje spry pecifi ckho probiotickho kmea Bacillus clausii doplnen arabinogalaktnom (prebiotikum, ktor podporuje rast a akti-vitu v reve). Spry Bacillus clausii s vemi odoln voi kyslmu aldonmu prostrediu a po vyklen v reve vytvraj uiton revn mikrofl ru.Bacillus clausii je vznamne odoln voi irokmu spektru antibiotk, a to voi radu: penicilnovmu tetracyklnovmu cefalosporno-vmu makrolidovmu aminoglykozidovmu linkosamidovmu.alej je odoln voi metronidazolu, streptomycnu, kolistnu, kyseline nalidixovej, kyseline pipemidovej a kyseline fusidovej. Vaka odolnosti voi takmu irokmu spektru antibiotk, o je vnimonou vlastnosou medzi probiotikami, napomha Bacillus clausii obnove naruenej revnej mikrofl ry poas uvania antibiotk.tdie preukzali, e Bacillus clausii stimuluje revn imunitn systm (GALT), sprostredkva pecifi ck imunitn odpove a predpoklad sa tak, e zabezpeuje ochranu pred rozvojom alergickch a autoimunitnch ochoren.Pri podvan Bacillus clausii bolo v klinickom testovan dosiahnut znenie rizika vzniku alergickch prejavov, naprklad alergickej ndchy. Bacillus clausii tie zniuje frekvenciu a dku infekci hornch dchacch ciest, ako u zdravch osb, tak aj u alergicky predisponovanch pacientov.1-4

V nedvnej tdii bola identifi kovan a popsan ltka clausn tvoren baktriou Bacillus clausii. Ide o tzv. bakteriocn ltku, ktor m svoju vlastn antimikrobilnu aktivitu. Vaka tomu prirodzenou cestou pomha nii kodliv baktrie v revch.8

Bacillus clausi alej vykazuje zven prinavos k bunkm reva. Zrove produkuje antimikrobilne psobiacu ltku clausn, m podporuje samot-n antibiotick liebu. Probacin sa me uva sasne s antibiotikami. Bacillus clausii mu uva deti aj dospel.

Zloenie/ fatika:Voda, sorbitol, kyselina citrnov, sorbt draseln, arma, FiberAid (arabinogalaktan) ako prebiotikum.

Zloenie/ uzver:Spry Bacillus clausii, manitol, oxid kremiit, maltodextrin.

Dvkovanie:Deti od 6 mesiacov veku:Pri aktnych stavoch 1 fatika denne, pri preventv-nom pouvan 1fatika kad 3-4 dni.Dospel: 1-2 fatiky denne. Ui najlepie nalano.

Poznmka: Najni vek 6 mesiacov, od ktorho je vhodn uvanie Probacinu u det, posdila a odshlasila Pediatrick spolonos LS JEP.

Obsahuje ivotaschopn spry probiotickho kmea Bacillus clausii MTCC 5472

Vrobca: inPHARM s.r.o., so sdlom Tomikova 25/A, Bratislava (vyrba zmluvn partner LABOMAR, Taliansko)Dovozca/ informan servis: inPHARM s.r.o., tel.: +421 2 44 630 402, e-mail: inpharm@inpharm.sk, www.inpharm.sk

1. Marseglia GL, Tosca M. innos spr Bacillus clausii v prevencii opakujcich sa respiranch infekci u det. Ther Clin Risk Manag 2007;3(1):13-17.2. Ciprandi G, Tosca MA. Hodnotenie cytokinov zskanch nosnou lavou u alergickch det po podvan Bacillus clausii. Pediatr Allergy Immunol 2004;15:148-151.3. Ciprandi G, Vizzaccaro A. innos Bacillus clausii u det s alergickou ndchou. Allergy 2005;60:702-703.4. Lee J. Metaanalza klinickch tdi sledujcich pouvanie probiotk v prevencii a liebe atopickej dermatitdy u det. J Allergy Clin Immunol 2008;121(1):116-121.5. Bozdogan B. Charakteristika erm gnov zodpovednch za rezistenciu probiotickch kmeov Bacillus clausii k makrolidom. Appl Environ Microbiol 2004;70(1):280-284.6. Girlich D. Molekulrna a biochemick charakteristika chromozomlne uloenej beta-laktamzy BCL-1 z Bacillus clausii. Antimicrob Agents Chemother 2007;51:4009-4014.7. Bozdogan B, Galopin S. Chromosomlna aadD2 kdujca aminoglykosidov nukleotidtransferasu v Bacillus clausii. Antimicrob Agents Chemother 2003;47:1343-1346.8. Bouhss A, Al Dabbagh B, Vincent M et al. Specifi c interactions of clausin, a new lantibiotic, with lipid precursors of the bacterial cell wall. Biophys. J 2009; 97:1390-1397.

Klinick tdie:

vi

vov

dop

lnok

113

koncePcIa: periodick forma edukcie v oblastiotc + rx lieiv z pohadu farmakolgie a klinickej praxe

DIstrIbcIa: zadarmo na adresy lekrovnklaD: 5 000 ks

vyDavate: edukafarm, spol. s r. o.Peckova 280/9, 186 00 PraHa 8, rtel.: +420 2 24 25 24 35, fax: +420 2 22 51 60 48tomikova 25/a, 821 01 bratislava, srtel.: 02/44 630 400, fax: 02/44 630 401

rIaDIte sPolonostI: PharmDr. zdenk Prochzkazstupca pre sr: Mgr. Janka osusk

freDaktor: MUDr. Ji slva, PhD.

reDakn raDa srPredseda: Prof. MUDr. Pavel vec, Drsc.,katedra farmakolgie a toxikolgie, faf Uk bratislavaDoc. MUDr. Marin btovsk, csc.,fnsP, bratislavaMUDr. Peter blakoPoliklinika, MalackyProf. rnDr. viliam foltn, csc.,katedra orf faf Uk, bratislavaProf. MUDr. Jozef Holom, csc.,subkatedra klinickej farmakolgie, szU, bratislavaDoc. MUDr. Pavol Jaruka, PhD.,klinika infeknch chorb lf UPJ, koiceProf. MUDr. Milan krika, Drsc.,farmakologick stav lf Uk, bratislavaMUDr. Jn lietava, csc.,II. intern klinika lf Uk, bratislavaMUDr. Pavol Masaryk, csc.,nrodn stav reumatickch chorb, Pieanyh. doc. MUDr. Ivan Mink, PhD.,Urologick klinika fnsP J. a. reimana, PreovProf. MUDr. Jn Murn, csc.,I. Intern klinika lf Uk, bratislavaProf. MUDr. Juraj P, csc.,kon klinika Jlf, MartinMUDr. andrej vec, PhD.,ortopedick klinika lf Uk, bratislava

reDakn raDa rPredseda: Mgr. Michal Hojn, l IkeM, PrahaPharmDr. Josef suchopr, Infopharm a.s., PrahaMgr. Jana gregorov, lkrna fn bulovka, PrahaPharmDr. alena linhartov, lkrna ftnsP, PrahaPharmDr. Jana vejdov, lkrna brnoMgr. karel lgr, PharmosPharmDr. Pavlna zlekov, skl, PrahaMgr. katarina Mikuov, l IkeM, PrahaMgr. kornlia chrapliv, l IkeM, PrahaPhamDr. Jitka novkov, l IkeM, PrahaProf. rnDr. vclav such, Drsc.,veterinrn a farmaceutick univerzita brnoMUDr. Martin anders, Ph.D.,Psychiatrick klinika 1. lf Uk a vfn, PrahaMUDr. Martina olejrov, csc.,revmatologick stav, PrahaDoc. MUDr. vt Petr, csc.,centrum alergologie a klinick imunologienemocnice na Homolce, PrahaProf. MUDr. Jan tpn, Drsc.,laborato pro endokrinologii a metabolismus3. intern kliniky lf Uk, PrahaProf. MUDr. tom zima, Drsc.,Mbastav klinick biochemie a laboratorn diagnostiky,dekan 1. lf Uk a vfn, PrahaProf. MUDr. Hana rosolov, csc.,II. Intern klinika, lf Uk, PlzeMUDr. olga wildovMUDr. Dana vondrkov, csc.,centrum pro lbu bolesti fn bulovka, PrahaMUDr. tom fait, PhD.,gynekologicko-porodnick klinika 1. lf Uk a vfn, Praha

oDborn reDakcIa:PharmDr. vladimr vghMgr. lucie kotlovMUDr. Pavel kostiuk, csc.MUDr. Ji slva, PhD.

Jazykov reDaktorka: PhDr. eva flontekovInzerty nepreli jazykovou korektrou

grafIck Prava: linwe/kraft, s.r.o.

tla: alfaPrInt s.r.o. e-MaIl: alfaprint@alfaprint.sk

slo 4, ronk 8, 4/2010registrovan pod . Mk sr ev 3130/09

Issn 1336-3239redakcia nezodpoved za obsah jednotlivch inzertov.

obsah

Interview s doc. MUDr. Jakubom Hortom, Ph.D. o protektvnom psoben nitrendipnu z pohadu neurolga . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117

Ambroxol a priechodnos dchacch ciest PharmDr. Vladimr Vgh . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120

Atorvastatn ako antiischemick liek tdia DUALL MUDr. Pavel Kostiuk, CSc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122

Kyselina hyalurnov a jej pouitie v estetickej dermatolgii MUDr. Hana Zelenkov, Ph.D., MUDr. Jla Stracensk . . . . . . . . . . . . . . . . 124

V Prahe sa konalo sympzium fyziologickej regulanej medicny Robert Jirsek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129

Sksenosti s kolagnovmi injekciami s vynikajce MUDr. Eva Klimeov, MUDr. Pavel Kostiuk, CSc., PharmDr. Zdenk Prochzka, Mgr. Lucie Kotlov, Robert Jirsek . . . . . 133

Postavenie erdostenu v liebe infekci dchacch ciest Odborn redakcia Edukafarm v spoluprci s MUDr. Zuzanou Vankovou, CSc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136

ImunActiv profil vivovho doplnku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138

Prevencia a lieba venznych tromboembolickch prhod MUDr. Ewald Ambrzy, Ph.D. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

Denosumab vznamn pokrok v innej terapii osteoporzy MUDr. Pavel Kostiuk, CSc. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146

114

o om sa dotate v tomto sle4/2010

iNterview s doc. mUdr. Jakubom Hortom, Ph.d. o ProtektvNom PsobeN NitreNdiPNU z PoHadU NeUrolga s. 117

Neurologick klinika dosplch 2 . LF UK, PrahaNitrendipn je dihydropyridinovm bloktorom vpnikovch kanlov, ktorho benefitom je okrem inho priazniv vplyv vprofylaxii demencie vaskulrneho, i Alzheimerovho typu, ktor bol preukzan v tdich SySt-EUr .

imUNactiv profil vivovho doplnku s. 138

ambroxol a PriecHodNos dcHaccH ciest s. 120

PharmDr. Vladimr Vgh, Edukafarm, PrahaStrun charakteristika molekuly ambroxolu v kontexte vybranch klinickch tdi .

PreveNcia a lieba veNzNycH tromboembolickcH PrHod s. 142

MUDr. Ewald Ambrzy, Ph.D., II . intern klinika LFUK a UNB, BratislavaAutor lnku rozober sasn monosti prevencie a lieby ilovho tromboembolizmu a porovnva jednotliv monosti antikoagulanej lieby .

deNosUmab vzNamN Pokrok v iNNeJ teraPii osteoPorzy s. 146

MUDr. Pavel Kostiuk, CSc., Edukafarm, PrahaDenosumab je inovatvna molekula s antiosteoporotickmi inkami . V lnku sa rozober jeho charakteristika spolone s doposia najvznamnejmi publikovanmi tdiami .

atorvastatN ako aNtiiscHemick liek tdia dUall s. 122

MUDr. Pavel Kostiuk, CSc., Edukafarm, Praha Atorvastatn je celosvetovo najobchodovanejou lieivou ltkou . Ako hypolipidemikum je vak inn aj ako lieiv ltka s antiischemickm inkom, o rozober tdia DUALL .

kyseliNa HyalUrNov a JeJ PoUitie v estetickeJ dermatolgii s. 124

MUDr. Hana Zelenkov, Ph.D., MUDr. Jla Stracensk, DOSt, Svidnk Kyselina hyalurnov je zkladnou stavebnou jednotkou medzibunkovej hmoty vyznaujca sa okrem inho aj vznamnou lohou vpatogenze celho radu ochoren . Autorky lnku sa zaoberaj jej vznamom v estetickej dermatolgii .

v PraHe sa koNalo symPziUm fyziologickeJ regUlaNeJ medicNy s. 129

Robert Jirsek, Edukafarm, Praharefert z medzinrodnho kongresu na tmu fyziologickej regulanej medicny .

skseNosti s kolagNovmi iNJekciami s vyNikaJce s. 133

MUDr. Eva Klimeov,1 MUDr. Pavel Kostiuk, CSc., PharmDr. Zdenk Prochzka, Mgr. Lucie Kotlov, Robert Jirsek,2 1Poliklinika Medicentrum, esk Budjovice, 2Edukafarm, PrahaAutori popisuj pozadie psobenia kolagnu na kby spolone svlastnmi sksenosami s aplikciou kolagnovch injekci .

PostaveNie erdosteNU v liebe iNfekci dcHaccH ciest s. 136

Odborn redakcia Edukafarm v spoluprci s MUDr. Zuzanou Vankovou, CSc., Pediatrick klinika FtNsP a IPVZ, PrahaErdosten je jednm z najvznamnejch a najtudovanejch expektoranci, ktor sa okrem inho vyuva v liebe chronickej obtruknej choroby pc, ale vyuva sa aj pri bench infekcich dchacch ciest .

115

wHat yoU will fiNd iN tHis issUe 4/2010

iNterview witH ass. Prof. Jakub Hort, md., Phd. oN Protective effect of NitreNdiPiNe from NeUrologist PoiNt of view p. 117

Dpt . of Neurology, 2nd Faculty of Medicine, Charles University, Prague Nitrendipine is a calcium ion channel blocker belonging to dihydropyridine substances, which has, among others, a positive effect in prophylaxis of dementia of either vascular or Alzheimer type, that was demonstrated in Syst-Eur studies .

imUNactiv Profile of food supplement p. 138

ambroxol aNd PateNcy of airways p . 120PharmDr. Vladimr Vgh, Edukafarm, PragueA brief characteristic of molecule of ambroxol in context of selected clinical trials .

ProPHylaxis aNd treatmeNt of veNoUs tHromboembolism p. 142

Ewald Ambrzy, MD., Ph.D., II . Internal Clinic, Faculty of Medicine, Comenius Unifersity & teaching Hospital, Bratislavathe author deals current possibilities in the prophylaxis and therapy of venous thromboembolism and compares different anticoagulants .

deNosUmab aN imPortaNt Progress iN effective tHeraPy of osteoPorosis p. 146

Pavel Kostiuk, MD., PhD., Edukafarm, PragueDenosumab is an innovative molecule with antiosteoporotic effects . Its characteristic along with most important published studies are negotiated in this article .

atorvastatiN as aNtiiscHemic drUg dUall trial p. 122

Pavel Kostiuk, MD., PhD., Edukafarm, Prague Atorvastatin is the most marketed drug in all over the world . However, it is effective as a substance with anti-ischemic properties as well, what is discussed in DUALL trial .

HyalUroNic acid aNd its Use iN estHetic dermatology p. 124

Hana Zelenkov, MD., PhD., Jla Stracensk, MD., DOSt, Svidnk Hyaluronic acid is a fundamental component of intercellular matrix playing important role in pathogenesis of a myriad of diseases . the authors deal its importance in esthetic dermatology .

coNgress oN PHysiologic regUlatioN mediciNe took Place iN PragUe p. 129

Robert Jirsek, Edukafarm, PragueA report from an international congress on topic of physiologic regulation medicine .

exPerieNces witH collageN iNJectioNs are excelleNt p. 133

Eva Klimeov, MD.,1 Pavel Kostiuk, MD., PhD., PharmDr. Zdenk Prochzka, Mgr. Lucie Kotlov, Robert Jirsek,2 1Out-Patient Dpt . Medicentrum, esk Budjovice, 2Edukafarm, Praguethe authors describe the background of influence of collagen on joints along with their own experiences with administration of collagen injections .

Place of erdosteiN iN treatmeNt of resPiratory tract iNfectioNs p. 136

Scientific Editorial Section in Co-operation with Zuzana Vankov, MD., PhD., Pediatric Clinic FtNsP & IPVZ, PragueErdostein is one of the most important and studied expectorant drug, which is, among others, used in the treatment of chronic obstructive pulmonary disease, however, it is used in the treatment of common respiratory tract infections as well .

116

editoril

Ven tenko, Ven teni,

je as Vnoc a jak u tak bv zvykem, po pedvnonm shonu se vtinou alespo na mal okamik zastavme, abychom zbilancovali ve, co nm uplynul rok pinesl pozitiv-nho a nebo naopak na co bychom radji zapomnli . resum za redakci tohoto asopisu je pitom jednoznan . Dky oblib, kterou si mezi vmi zskal, se ponaje ptm vydnm roziuje a bude tak vychzet jako asopis Lkask komory . Vedle aktulnch medicn-skch tmat se tak roz o pspvky z oblasti havch spoleensko-politickch tmat . Osobn se domnvm, e jde jednoznan o vznamn krok kupedu a asopis tak zsk na sv prestii .

V tomto sle je velk pozornost vnovna mezibunn hmot . Ne snad ve smyslu je-j biochemie i histologie, ale v kontextu novinek, respektive inovativnch medicnskch smr, kter ji v jistm slova smyslu moduluj . Jde pedevm o fyziologickou regulan medicnu zaloenou na podvn nzkch dvek cytokin, hormon apod . u ady onemocn-n jako jsou revmatoidn artritida, osteoartrza, infekn mononukleza aj . Vznamnou soust mezibunn hmoty je zcela jist hyaluronov kyselina . tentokrt jsme se rozhod-li o n poreferovat ponkud z jinho soudku, ne jsme doposud byli zvykl a nahldli jme pod pokliku estetick medicny . Zajmavch lnk je zde vak zcela jist vce a sta si jen vybrat

Za celou redakci si dovoluji podkovat nejenom vem, kte se na pprav tohoto asopi-su podlej, ale souasn i vm vem, bez kterch by nae snaen nemlo vtho smyslu .

Krsn proit adventu, klidn a pohodov Vnoce a do roku 2011 peji jenom ve dobr .

MUDr . Ji Slva, Ph .D .fredaktor

117

iNterview s doc. mUdr. JakUbom Hortom, Ph.d.

o ProtektvNom PsobeN NitreNdiPNU z PoHadU NeUrolga

Pn docent, v terapeutickch prstupoch dochdza veobecne v poslednch niekokch rokoch k vznamnmu posunu: predpisovan lieky sa podrobuj posdeniu z hadiska ebm. ako v tomto ohade obstli nootropik, vazodilatanci a extrakty z ginkga dvojlalonho, ktor sa okrem inho uvaj pri demencich?

Spomenut nootropik, vazodilatanci s ohadom na racionlnu te-rapiu demenci patria jednoznane k liekom s non-EBM hodnotenm, teda nie s opodstatnen a existuj presvediv dkazy ich nefungo-vania . Jedin vnimku predstavuje tandardizovan extrakt z ginkga dvojlalonho s konkrtnym oznaenm EGb 761 . K innm antide-mentvam (kognitvam) zaraujeme inhibtory acetylcholnesterzy (t .j . galantamn, donepezil, rivastigmn) a NMDA antagonistu memantn, ktor vak me predpsa len neurolg, psychiater a geriater . Praktick lekri a internisti potom mu predpisova u tento extrakt z ginkga EGb 76 anitrendipn . Veobecne plat, e m skr sa zane lieba demen-cie, tm viac sa oddiali jej najzvanejie tdium sprevdzan stratou samostatnosti, vekou zaou opatrujcej rodiny a v konench dsled-koch nutnosou stavnej starostlivosti .

Pripomeme si jednu skutonos lieba demencie je zatia stle len symptomatick; v blzkej budcnosti sn bude mon jej kauzlne lie-enie ltkami blokujcimi enzm pre tvorbu -amyloidu a profylaxiu demencie vakcinciou .

o mete poveda k epidemiolgii alzheimerovej demencie? Niekedy mm pocit, e ide tak trocha o straenie nastupujcich mladch ronkov neradostnmi vyhliadkami na starobu...

Situcia je alarmujca: v ttoch Eurpskej nie rone pribda cca 600 tis . novch prpadov demencie, t .j . viac ako cievnych mozgovch pr-hod, najnovie zachytenho diabetu alebo karcinmu prsnka . V eskej republike syndrmom demencie rznej etiolgie trp cca 1 % populcie, priom najastejm typom bva demencia Alzheimerova (50 70%), na druhom mieste potom demencia s tzv . Lewyho telieskami (10 20 %) a a tretia vporad je demencia vaskulrna (cca 5 %), t .j . aleko menej ast, ako sa pvodne uvaovalo, lebo cievne zmeny v mozgu nemaj ta-k rozsah, aby samotn zaprinili demenciu . Na druhej strane, s vak poruchy funkci cievneho endotelu vnou komplikciou ostatnch, t .j . nevaskulrnych demenci . V svislosti s postupujcim starnutm ud-stva azvyujcim sa vekom doitia, sa poas 30 50 rokov d oakva

prudk nrast incidencie demencie so vetkmi dopadmi na ekonomi-ku, zdravotnctvo asocilnu starostlivos .

situcia je (a bude), ako sa zd, vna. Uvedomuj si samotn chor chorobu, alebo je na ich rodine a okol, aby zaznamenali prepuknutie choroby? mono sa v diagnostike ete spolieha na tzv. alfy (anmiu, agnziu, alexiu at.)?

V poiatonom tdiu si to chor do istej miery uvedomuj, pri prog-resii choroby vak mizne . Alzheimerova demencia toti zana mierny-mi poruchami pamti (s dan postihnutm spnkovho laloka), ktor si postihnut jedinec uvedomuje . Ako choroba postupuje, prejavuje sa spomenutmi alfami alexiou a agnziou (prznak postihnutia okci-pitlneho laloka), apraxiou (porucha parietlneho laloka), afziou (po-rucha frontlneho laloka) a almi symptmami . typick s choroby priestorovej orientcie (pacienti zabldia a strcaj sa) a postihnutie vtepivosti, resp . krtkodobej pamti na recentn udalosti (t .j . chor si spomna, ke sa enil, kde chodil do koly, ale nevybav si nvtevu z to-ho istho da apod .) aneschopnos naui sa nov veci .

Neurolg m k dispozcii cel paletu, najm neinvazvnych vyetren (test kontruknej apraxie, dotaznky, kly). ak maj vpovedn hodnotu? a o zobrazovacie metdy?

Kadho loveka, u ktorho mme podozrenie na zanajcu demen-ciu, by mal praktick lekr vyetri jednoduchm psychologickm tes-tom (MMSE Mini Mental State Examination) a tzv . testom hodn . Pri suspektnom nleze nasleduje Ct vyetrenie mozgu (s cieom vyli kr-vcanie alebo ndorov lziu), priom najvyiu vpovedn hodnotu poskytuje vyetrenie magnetickou rezonanciou, ke mono vaka auto-matickmu softwaru mera objemy jednotlivch truktr mozgu .

Na pecializovanom pracovisku sa potom vykonva aj analza mozgo-vomiechovho moku scieom zisti hladinu -amyloidu .

ak je vzah medzi tzv. bengnou stareckou zbudlivosou, miernou kognitvnou poruchou a alzheimerovou demenciou?

Na problmy s pamou (t .j . bengnu stareck zbudlivos) sa sau-je vina seniorov . Ak ich podrobme kognitvnemu testu, m vi-na tchto jedincov rovnak vsledky ako ich vrstovnci s porovnate-nm vzdelanm a socilnym statusom; zhoruj sa teda len individulne

neurologick klinika dosplch 2. lf Uk, Praha

118

vporovnan s vlastnou osobou . Ak je hodnotenie testu vo vzahu k je-dincom s porovnatenou populciou slabie, me s u o tzv . miernu kognitvnu poruchu, ktor sa asto spja s obmedzenou samostatnosou a ktor ukadho pacienta predchdza nstupu Alzheimerovej demen-cie s plnou zvislosou od starostlivosti okolia .

v svislosti s vsledkami tdie syst-eUr sa v profylaxii demencie odpora nitrendipn. ak je v tomto ohade jeho mechanizmus inku a benefity pre chorch?

Nitrendipn sa vyznauje vysokou afinitou k lipofilnm tkanivm; vmozgu obmedzuje vstup vpnikovch inov do neurnov . Zistilo sa, e zven hladiny vpnika v nervovch bunkch tartuj proces apoptzy (tzv . riadenej bunkovej smrti), o v konench dsledkoch vedie kzni-ovaniu potu funknch neurnov a mozgovej atrofii, m sa okrem inho vysvetuje patogenza Alzheimerovej demencie . Vsledky tdie SySt-EUr potom preukzali, e pri podvan nitrendipnu sa riziko vzniku Alzheimerovej choroby zniuje a o 55 % .

mohli by ste na zver zhrn nefarmakologick, prp. reimov opatrenia v rmci lieby demencie?

Pri profylaxii demencie veobecne, ale aj v liebe rozvinutch tdi, sa mu uplatni mnoh faktory, a to farmakologick i nefarmakolo-gick . Nitrendipn inkuje preventvne a svojm psobenm pozitvne ovplyvuje priebeh choroby demencie, zrove vak eliminuje prejavy kardiovaskulrnych a alch, pre rozvoj demencie rizikovch faktorov .

Ist vznam m tie podpora vetkch kognitvnych aktivt pacientov, t .j . mozgov gymnastika napr . tanie, krovky, sudoku a udriava-nie podnetnch socilnych vzieb a kontaktov .

akujem za rozhovor.Zhovral sa Robert Jirsek

z klinickej praxe

119

nitrendipinum

Trojit ochrana hypertonika

NCMP*2,3,6-42%

Demencia3-55%

Fatlne a nefatlnekardiovaskulrne prhody2,6-26%

Relatvne riziko protenrie7-33%

*NCMP=nhle cievne mozgov prhody Medicna zaloen na dkazochCitcie: 1) ESC and ESH guidlines for management of hypertension, EHJAA, 6/2007, 2) Staessen J.A. et al, Lancet 1997; 350:757-764, 3) Forette F. et al, Arch Int Med, 2002, 162, 2046-2052, 4) Staessen J.A. et all, Journal of Hypertension 2004, 22:847-857, 5) Scholze J.E.,Herz. 2003,28(8):754-63, 6) Tuomilehto J. et al, N Engl J Med. 1999;340:677-84, 7) Voyaki S.M. et al, J Hypertens 2001;19:511-519

Lusopress Kvalitatvne zloenie: 1 tableta obsahuje nitrendipinum 20 mg. Terapeutick indikcie: arterilna hypertenzia u dospelch pacientov. Dvkovanie a spsob podvania: 1 tableta 1 krt denne rno, alebo tablety 2 krt denne rno a veer (celkove 20 mg nitrendipnu denne). Kontraindikcie: znma precitlivenos na liek, kardiovaskulrny ok, zvan stenza aortlnej a subaortlnej chlopne, aktny srdcov infarkt (prv tyri tdne), nestabiln angina pectoris, tehotenstvo a dojenie. Osobitn upozornenia: u pacientov s dekompenzovanm srdcovm zlyhanm, s poruchami peene, obliiek a s glaukmom je potrebn opatrnos a starostliv monitorovanie. Vzhadom na to, e je popsan aj zvenie hladn alkalickch fosfatz, odpora sa pravideln kontrola peeovch funkci, ak je to potrebn aj preruenie lieby. Liekov interakcie: -bloktory a in antihypertenzva, -adrenergn bloktory, antiarytmik, diuretik, myorelaxanci, cimetidn, ranitidn, digoxn, rifampicn, grepov ds. Teoreticky mon interakcie: fenyton, fenobarbital, karbamazepn, ketonazol, itrakonazol, fl ukonazol, kyselina valproov, erytromycn, ritonavir, indinavir, nelfi navir, sarquinavir. Dokzan neexistujce interakcie: enalapril, midazolam. Pouvanie v gravidite a poas laktcie: v gravidite a poas laktcie je aplikcia nitrendipnu kontraindikovan. Ovplyvnenie schopnosti vies motorov vozidl a obsluhova stroje: poas terapie sa mu vyskytn niektor neiaduce inky (boles hlavy, zvraty), ktor mu ovplyvni schopnos vies motorov vozidl a obsluhova stroje. Plat to hlavne na zaiatku lieby, pri modifi kcii lieby alebo po poit alkoholu. Neiaduce inky: Frekvencia vskytu 10%: bolesti hlavy. Frekvencia vskytu 1%< 10%: slabos, vazodilatcia, nauzea, perifrne opuchy a zvraty, palpitcie. Frekvencia vskytu 0,1% < 1%: tachykar-dia, boles na hrudi, hypotenzia, bolesti aldka, zpcha, hnaka, dyspepsia, vracanie, boles svalov, tras, nervozita, zvraty, dyspnoe, svrbenie, ra, poruchy videnia, zven frekvencia moenia, abnormlne hodnoty testov funkcie peene. Frekvencia vskytu 0,001%: hyperplzia asien, leukopnia, agranulocytza, gynekomastia. Vekos balenia: 28 tabliet s deliacou ryhou. Spsob vdaja lieku: na lekrsky predpis. Pred predpsanm lieku oboznmte sa, prosm, s plnou informciou o lieku v Shrne charakteristickch vlastnost lieku. Posledn revzia textu: august 2008. Drite rozhodnutia o registrcii: Istituto Luso Farmaco dItalia S.p.A., Milano, Taliansko Dtum vroby materilu: 01/2011.

Berlin-Chemie AG - obchodn zastpenie v SR, Palisdy 29, 811 06 Bratislava

120

PharmDr. vladimr vghedukafarm, Praha

ambroxol a PriecHodNos dcHaccH ciest

Dchacmi cestami denne preteie pribline 10 000 litrov vzduchu. Jemn truktra pcnych alveol preto vyaduje dkladn ochranu. Najdleitejm filtranm nstrojom je prve vlhk sliznica dchacch ciest. Plnenie tchto loh umouj pecifick reologick vlastnosti bronchilneho sekrtu ainnos riasinkovho epitelu.

Sinnos tchto dvoch faktorov umouje efektvne odstraovanie prpadnho zneistenia dchacch ciest apravu vdychovanho vzdu-chu . rzne patologick priny vak mu tento slad narui adochdza khromadeniu bronchilneho sekrtu, o samozrejme vyvolva obrann reflex kae . Pri naruen mukocilirneho klrensu sa hlien stva za-ou, je ivnou pdou pre baktrie, zniuje priechodnos dchacch ciest . Navye, pri infekcich dchacch ciest bva naruen tvorba surfaktan-tu, ktor pri normlnych okolnostiach pokrva baktrie aizoluje ich od epitelu respiranho traktu . Ak je samoistiaca schopnos pc naruen, treba sa snai ojej obnovenie podporou vykaliavania . Mukolytick lie-ba aktnych achronickch bronchopulmonlnych ochoren, ktor je spo-jen sabnormlnou sekrciou hlienu aporuchou jeho transportu (zpaly hornch adolnch dchacch ciest, infekn ochorenie dchacch ciest), patr kzkladnej liebe aktnych ichronickch obtruknch respira-nch ochoren . Na uahenie expektorcie azlepenie evakucie sekrtu zdchacch ciest sa pouvaj lieky zo skupiny mukolytik expektoranci . inok tchto liekov spova vzniovan viskozity hlienu jeho depolyme-rciou aaktivciou sekrtomotorickch funkci dchacch ciest . Cieom lieby vak u nie je len zmeni reologick vlastnosti hlienu auahi od-straovanie spta zdchacch ciest . Modern mukolytik zvyuj efekti-vitu mukocilirneho transportu, tlmia oxidan stres, zniuj adherenciu baktri azvyuj inok antibiotk . Vsledkom lieby by mala by symp-tomatick ava, znenie potu exacerbci chorb, zlepenie kvality i-vota aoakva sa tie zlepenie pcnych funkci . Jednm znajviac osved-ench liekov zo skupiny mukolytik expektoranci je ambroxol .

cHarakteristika

Ambroxol je liek svraznmi sekrtomotorickmi, sekrtolytickmi aexpektoranmi inkami . Mukocilirny klrens ovplyvuje nieko-ko mechanizmov . Primrnym inkom ambroxolu sa zd by stimul-cia pneumocytov typu II vich produkcii surfaktantu . ten m zsadn vznam vmnohch funkcich pcnych alveol ibronchilneho epite-lu . tie zrieuje viskzny sekrt dchacch ciest aaktivuje riasinkov epitel zvyuje frekvenciu pohybu cli . tmto mechanizmom zvy-uje bronchilny klrens transport cudzorodch aspirovanch astc a mikrbov orlnym smerom . Ambroxol je aktvnym N-desmethyl metabolitom bromhexnu, o mu poskytuje vhodu bezprostrednho inku nemus prechdza biotransformciou . Navye, (na rozdiel od bromhexnu) nedrdi sliznicu gastrointestinlneho traktu, apreto sa dobre zna . Jeho nezanedbatenou vhodou je dosahovanie vyso-kch koncentrci vpcach a 16-krt vych ako vkrvi . Na istenie dchacch ciest m znan vz nam nielen vplyv na viskozitu hlienu (mukoly tick inok), ale imukoaktivita podpora mu kocilirneho klrensu . Prve vtejto mukoaktivite spova vhoda ambroxolu v po-rovnan sniektormi inmi mukolytikami, napr . acetylcystenom .

PridaN HodNota ambroxolU

V poslednom ase sa pozornos tdi obracia na alie uiton inky ambroxolu, naprklad na jeho antioxidan a protizpalov

psobenie . Ambroxol podobne ako acetylcysten zniuje oxidatvny stres vpcnych alvelach av sliznici dchacch ciest . to m najdle-itejiu lohu najm pri chronickch zpalovch ochoreniach dcha-cch ciest . Niekoko tdi sa sstredilo na ochrann inok ambroxo-lu na dchacie cesty, sprostredkovan podporou tvorby surfaktantu . Naprklad vjednej zo tdi, ktor sa zaoberala mechanizmom tohto inku, autori uvdzaj, e homeostza surfaktantu sa reguluje sur-faktant-pecifickmi protenmi, ktorch expresiu moduluje ambroxol . Dochdza tak kzvyovaniu produkcie surfaktantu, atm kzvenej ochrane dchacch ciest .

Okrem mukolytickho inku ambroxol psob ako mukoregultor am vznamn ochrann inok na sliznice dchacch ciest ivsys-tme alveolrnych makrofgov, zvyuje sekrciu IgA do bronchilne-ho sekrtu, podporuje penetrciu antibiotk do pcneho tkaniva az-astuje sa na zniovan bronchilnej hyperreaktivity .

kliNick iNNos

Vzhadom na dku pouvania, innos a bezpenos ambroxo-lu sa v liebe ochoren spojench s produktvnym kaom preukza-la vmnohch klinickch tdich . Mukolytick innos, t .j . znenie viskozity hlienu ansledne zlepenie expektorcie aspomnanho ka-a, sa potvrdila upacientov schronickou bronchitdou alebo schronic-kou obtruknou pcnou chorobou . inok je vo vetkch tdich konzistentn aklinicky relevantn, zrove sa zaznamenal vemi dob-r profil neiaducich inkov .

Shrnne sa innosou abezpenosou ambroxolu nedvno zaoberala tdia zroku 2006 . Do tdie sa zapojilo 2 707 pacientov saktnou alebo chronickou bronchitdou, ktor pomocou dotaznkov hodnotili in-nos aznanlivos vone predajnho prpravku sobsahom ambroxolu . Medzi prznakmi upacientov, ktor sa zapojili do tdie, prevldal pro-duktvny kae, pocit zle priechodnch dchacch ciest adrdenie na kae . Prevan vina (92 %) pacientov hodnotila innos ambroxolu ako vemi dobr alebo dobr . Ak ide obezpenos ambroxolu, hodnoti-la sa ako vysok, len u 25 % pacientov sa prejavili neiaduce inky (gas-trointestinlne alebo kon), ktor boli vdy nezvan . Uvanie am-broxolu nespsobilo iadne zvan neiaduce inky . 97 % pacientov hodnotilo bezpenos prpravku ako vemi dobr alebo dobr . rozhod-nutie poui vprpade opakovanho respiranho ochorenia op pr-pravok sobsahom ambroxolu, bolo u 89 % pacientov .

zver

Ambroxol patr medzi dlhodobo overen inn ltky so sekrtomo-torickmi, sekrtolytickmi iexpektoranmi inkami . Najm va-ka vemi dobrej znanlivosti, komplexnmu inku apridanmu pro-tizpalovmu a antioxidanmu psobeniu, patr medzi lieky voby vprpadoch, ke treba obnovi naruen mukocilirny klrens dcha-cch ciest .

literatra U aUtora

121

Ambrosan 20 tbl 30 mg

uod5rokov tradinformasuvanm3xdenne.

Liei kae pri ochoreniach dchacch ciest

U neMUs, poMe

trh Vs kae?

Ambrosan je liek na vntorn pouitie. Obsahuje ambroxoli hydrochloridum.

POzOrne si PretAjte PrbAlOv infOrmciu.

122

MUDr. Pavel kostiuk, csc.edukafarm, Praha

atorvastatN ako aNtiiscHemick liek tdia dUall

Vsledky niektorch tdi naznaili, e statny mu psobi proti vzniku koronrnej ischmie nezvisle od svojho hypolipidemizujceho inku. V najnovej publikovanej tdii DUALL sa skmal vplyv atorvastatnu (v porovnan s amlodipnom, ktorho antiischemick psobenie poznme) na vskyt epizd ischmie u pacientov s ischemickou chorobou srdca.

Do randomizovanej, dvojito zaslepenej tdie DUALL (DoUble-blind Atorvastatin AmLodipine), ktor bola publikovan v asopi-se European Hearth Journal, bolo zaradench 312 pacientov (priemern vek: 62 rokov) so stabilnou angnou pektoris (s minimlne 2 anginz-nymi atakmi tdenne, minimlne 3 epizdami tranzintnej ischmie myokardu (tMI) a/alebo minimlne 15 mintovou ischmiou doku-mentovanou elektrokardiograficky pri 48-hodinovom ambulantnom monitorovan) . tretina pacientov dostvala amlodipn, druh tretina atorvastatn a tretia skupina kombinciu obidvoch liekov .

Bloktor kalciovch kanlov amlodipn bol zvolen na porovnanie satorvastatnom pre svoj preukzan antiischemick inok (sprostred-kovan relaxciou hladkej svaloviny koronrneho rieiska) . K indikci-m amlodipnu patr okrem hypertenzie lieba stabilnej angny pektoris .

Po 26-tdoch lieby sa vo vetkch troch skupinch vyhodnotila frekvencia tranzientnch ischemickch epizd (preukzanch ambu-lantnm 48-hodinovm monitorovanm EKG), znaky ischmie pri z-aovom EKG, poet anginznych atakov a plazmatick hladina C-re-aktvneho protenu ako marker zpalu .

Vsledky ukzali, e poet epizd tranzintnej ischmie myokardu vemi vznamne poklesol v skupine amlodipnu (asi o 66 %) . Pokles bol porovnaten pri oboch typoch lieby a kombincia atorvastatn/amlo-dipn sa neukzala innejia ako oba typy monoterapie . Viac ako polo-vica pacientov bola pri poslednej kontrole plne bez epizd tMI a stred-n dka trvania epizd klesla pri vetkch troch skupinch o viac ako 75 % . Vo vetkch skupinch poklesli v podobnej miere anginzne ata-ky a vznamne poklesla aj spotreba nitroglycernu, vskyt anginznych bolest sa znil asi o 50 % a podiel pacientov s vskytom depresie seku St na EKG sa poas tohto testovania tie znil a o polovicu .

Hladiny C-reaktvneho protenu (CrP), celkovho cholesterolu LDL-cholesterolu a triglyceridov signifikantne klesli len v skupine atorvastat-nu a v skupine, v ktorej sa podvala kombincia atorvastatn/amlodipn, ale pri monoterapii amlodipnom sa hladiny tchto ltok vznamnej-ie poas lieby nezmenili . Vskyt neiaducich inkov bol vo vetkch troch skupinch porovnaten . Sasn pokles frekvencie epizd tran-zintnej ischmie myokardu a pokles hladiny C-reaktvneho protenu sa vyskytoval len u pacientov, ktor dostvali atorvastatn .

Autori tdiu uzatvraj kontatovanm, e atorvastatn je vo svojom aniischemickom, prp . antianginznom psoben porovnaten s amlo-dipnom, teda liekom, pri ktorom sa tieto inky u predtm overili, avyuvaj sa v klinickej praxi . V psoben na zpalov marker (C-re-aktvny proten) sa vak atorvastatn a amlodipn odliuj pokles CrP je preukzaten len pri atorvastatne, o naznauje odlin mechaniz-mus antianginzneho psobenia oboch liekov . Antiischemick efekt atorvastatnu nezvis od jeho hypolipidemizujceho inku a me s-visie s jeho protizpalovm psobenm . K aliemu overovaniu tejto antiischemickej lohy atorvastatnu (ktor je sasou jeho irieho, ple-iotropnho psobenia) zaiste prispeje al vskum . Stle pribdajce klinick tdie ukazuj, e uiton psobenie statnov v mnohch sme-roch presahuje ich hypolipidemizujci inok .

literatra:

Deanfield Je, sellier P, thaulow e, bultas J, et al. Potent anti-ischaemic effects of statins

in chronic stable angina: incremental benefit beyond lipid lowering? eur Heart J 2010.

epub ahead of print. doi: 10.1093/eurheartj/ehq133.

123

vrazn znzenie hladn lipidovho spektra aj v porovnan s beznou lipidovou terapiou 1,2

cinn v redukcii zpalovch markerov 3

bez obsahu laktzy a oxidu zelezitho1

atorvastatn10mg, 20mg, 40mg

124

Prim. MUDr. Hana zelenkov, Ph.D., MUDr. Jla stracenskDost svidnk

kyseliNa HyalUrNov a JeJ PoUitie v estetickeJ dermatolgii

Starnutie je prirodzen jav organizmu a prejavy postihuj kadho jedinca. Starnutie uruj biologick hodiny, genetick dispozcie, produkcia sexulnych hormnov, celkov dvka UV iarenia, toxicita vonkaj ieho prostredia, viva, psychick stav jednotlivca, mechanick vplyvy (zven aktivita tvrovch svalov) i predchdzajca kozmetick starostlivos.

Medzi zkladn prejavy starnutia patr: zven rohovatenie, atrofia koe, teleangiektzie (lca, krk), hyper- a hypopigmentcie, atnia koe, npadn bledos a vrsky .

Vrsky s charakterizovan ako degeneratvne zmeny v elasticite koe . Najviditenejmi s vrsky okolo o (crows feet), mimick vrsky, pe-riorlne a nazolabilne vrsky, spadnut ktiky a glabela . Patria k naj-astejm estetickm nedostatkom, ktor vyaduj intervenciu vplo-vmi materilmi, bez ohadu na pohlavie, aj ke eny s v tomto prpade v jasnej prevahe .

Klasifikan systm vrsok je orientane rozdelen do piatich tried: I. trieda predstavuje vemi povrchov vrsky, nie je potrebn lieba aintervencia injeknou implantciou, II. trieda ahk vrsky a zvraznenie lni vhodn obasn inter-vencia injeknou implantciou se semipermanentnm materilom, III. trieda stredne hlbok vrsky prechodn, semipermanentn alebo permanentn intervencia injeknou implantciou, IV. trieda hlbok vrsky, semipermanentn alebo permanentn in-tervencia injeknou implantciou, nevyaduje sa ast frekvencia oet-renia, V. trieda hlbok vrsky, pevne fixovan v spojivovom tkanive, in-jekn implantcia nie je vhodn .

Monosti korekcie vrsok s v aplikcii autolgnych a neautolg-nych ltok . Z historickch prameov vyplva, e u v minulosti sa tento problm aktulne rieil naprklad aplikciou slonoviny, striebra, zlata, parafnu alebo gumy . V sasnosti sa samozrejme pouvaj materi-ly podstatne sofistikovanejie a s akcentciou na vylenie neiaducich efektov .

K vplovm materilom patr silikn, polyvinyl, tuh akrylty, gly-komethylakryltov gly, udsk tuk, bovinn a humnny kolagn, ky-selina hyalurnov, alifatick polyestery . Pokia sa pri aplikcii moder-nch materilov vyskytn komplikcie, vyplvaj bu z nezvldnutia techniky, nedostatonch informci o vrobku, alebo individulnej ne-gatvnej reakcie pacienta .

Idelny implantan materil by mal by: biokompatibiln, netoxic-k, nekarcinognny, stabiln, nemigrujci, s dlhotrvajcim efektom, bez schopnosti vyvolva alergick a zpalov reakcie . Jeho aplikcia mus by jednoduch apre cieov skupinu mus by ekonomicky dostupn .

Vhodou aplikcie vplovch materilov je predovetkm fakt, e po oetren nie s u pacienta limitovan niektor innosti, je monos vy-konvania aplikcie aj v lete (odpora sa ale ochrana suncsreenami so irokm SPF), osveden je kombincia s inmi rejuvenanmi met-dami . Spoiatku sa vplov materily vyuvali vhradne na korekciu estetickch nedostatkov tvre (vplne vrsok, modelcia problmovch parti tvre, krku), za posledn roky pribudli nov indikcie rejuve-ncia dorz rk, korekcie a zvovanie prsnkov, korekcia nosa, unc .

Popredn miesto medzi vplovmi materilmi v estetickej dermato-lgii zaujma kyselina hyalurnov (hyaluronic acid, HA) .

Kyselina hyalurnov je prirodzen, nepostrdaten substancia ob-siahnut v rznych telesnch tkanivch (synovilna kvapalina, oi, chrupky, udsk koa) . Jej zkladnou vlastnosou je viazanie vekho mnostva vody a stmeovanie vrstiev spojivovho tkaniva . Pretoe je vrazne viskzna, nedovouje prenikaniu cudzorodch ltok a baktri cez tkanivo .

Chemick truktra kyseliny halurnovej: linerny polysacharid skla-dajci sa z disacharidovch jednotiek: kyseliny glukurnovej a N-ace-tylglukozamnu . Vjednej molekule me by 50 a 15 000 disacharido-vch jednotiek (molekulov hmotnos me dosiahnu a 6 000 kDa) . Patr do skupiny glykozaminoglyknov . Iba v prpade degradcie kyseli-ny hyalurnovej hyaluronidzou na n-acetylglukzamn a kyselinu glu-kurnov dochdza k zmene priepustnosti tkanv!

Mnostvo kyseliny hyalurnovej v udskej koi vekom kles, vznika-j vrsky a prejavuje sa znen hydratcia . Kyselina hyalurnov sa na medicnske ely zskava zo ivoneho materilu (kohtie hrebene), alebo fermentanm procesom pomocou baktri . Chemickm proce-som vznikaj biopolymry hylan A rozpustn vo vode (nie je pou-iten naimplantcie), hylan B nerozpustn vo vode pouiten na implantcie . V dermatolgii sa kyselina hyalurnov pouva vo forme loklnej (gly, roztoky, masti), alebo ako implantty do koe; ist alebo naprklad v kombincii s anestetikom . Vo vetkch prepartoch je vy-soko purifikovan, steriln . Pretoe nem antignne vlastnosti, pred jej aplikciou nie je potrebn testovanie . Pri vbere rznych vplovch materilov na bze kyseliny hyalurnovej zohrva dleit informciu typ tzv . stupe krovho prepojenia (zosieovania) .

Veobecn pravidl na aplikciu v estetickej dermatolgii pre vplne: preparty sa dodvaj v setoch: vopred kalibrovan, jednorazov injekn

125

Uniktne zloenie dod pleti vetko o potrebuje...kolagn, kyselina hyalurnov, chondoitn sulft, glukozamn,

pycnogenol, koenzm Q10 + vitamn E, kyselina listov

Hadajte vo Vaej lekrni, alebo priamo cez distribtora. Zastpenie pre SR: IBSA Slovakia s.r.o., Tel.: 02/52620978, Distribtor: Pharmed service s.r.o., Tel.: 035/6447840

hydratcia regenercia prevencia ochrana

Mezoterapia Vpl vrsok

126

striekaky napriame pouitie, ihly 27 G, 29 G . Aplikcia intradermlne horn, stredn, hlbok dermis .

Mezoterapia vemi obben a vyuvan metodika v estetickej aan-tiaging medicne lieiv roztoky sa aplikuj mikroinjekciami do stred-nej vrstvy koe (tzv . mezodermu) . Kyselina hyalurnov sa s obubou pouva ako monoprepart, alebo ako sas koktailov, oetrenia loka-lt tvre, krku aoraz viac, vstrihu a chrbtov rk . Aplikan techniky mezoterapie napage mnohopoetn vpichov; punkn technika; pouitie pecilnej mezoterapeutickej pitole . Vhodou mezoterapie je zvyovanie cirkulcie krvi a lymfy a oetrenie vrazne podporuje rege-neran schopnosti pokoky . K relatvnej nevhode patr mierna boles-tivos poas i po zkroku u citlivch osb .

Postup aplikcie pri punknej mezoterapii: je potrebn predben oznaenie miesta vpichov pre menej sksenho lekra cca 0,5 cm vzdialenos . Analgzia sa vyuva poda citlivosti pacienta: p .o . Dia-zepam, hyperalgick pacienti vyaduj loklnu anestzu, vhodn je aj chladenie kryorolermi alebo aspo studen obklad tesne pred vkonom . Pre dermlne vpichy sa pouva ihla 30-21G, s dkou 2 mm, 4 mm, kou pri vpichu napna, na vpich sta jedna kvapka . Pri tenkej koi uhol m ma sklon ihly 45 . treba si uvedomi, e odpor voi vpichu je znan, aje nevyhnutn opakovanie oetrenia kad 23 mesiace, najm poas seznnych zmien .

Vplov materily na bze sodnej soli kys . hyalurnovej s visko-elastick roztoky, dokonale biologicky kompatibiln . Kyselina hyalur-nov po aplikcii zasahuje do fyziologickho procesu starnutia (vrsky) aj regeneranho procesu (naprklad atrofick jazvy po akn) .

Pri aplikcii kyseliny hyalurnovej ako vplovho materilu je ne-vyhnutn dodriava odporan indikciu pre rzne lokality v tvri a veobecn pravidl na aplikciu . V zsade sa vyuva punkn (po-stupn vpichy) alebo linerna metda (tunlek) a blanching technika . Na popularite zskavaj sofistikovan aplikan per, ktor presne dv-kuj iadan objem vplovej ltky kvapkovou, alebo linernou techni-kou . Budcnos aplikcie nepochybne patr flexibilnm, jemnm, maxi-mlne pacienta etriacim kanylm .

Na oetrenie tvre volme aplikan stratgiu, ke rozliujeme 4 ob-lasti oetrenia:

1 . elo,2 . obrysy o,3 . oblas okolo st (jemn radilne vrsky), pery (obrysy, volum) a lca,4 . brada .

Pri korekcii radilnych vrsok a pier je vhodn anestza, anestetick krmy, alebo klasick stomatologick, zvodn anestza, tto je vrazne efektvnejia u citlivch pacientok .

Po aplikcii sa odpora ahk mas na zlepenie, distribcie materilu . rekorekcie pri optimlne a adekvtne zvolenej technike s zriedkav . Nevyhnutn je informcia o efekte, ktor je doasn, ale dlhodobej ako pri kolagne . Po 8 mesiacoch je efekt stle viditen na 7080 %, po roku takmer pravidelne na 5070 % . relatvnou nevhodou je bolestivos z-kroku (najm pri vplniach pier u spomenut loklna anestza) .

Komplikcie po aplikcii kyseliny hyalurnovej s zriedkav, cca2% oetrench . Patr sem dlhie trvajci erytm, edm, svrbenie, vskyt akneiformnch morf, ekchymzy, zven citlivos koe . Vzcne s opisovan granulmy . Neiaduce inky s vdy reverzibiln . Literr-ne daje zatia eviduj iba ojedinel alergick reakcie . Sprvna tech-nika je zkladom spechu vkonu (naprklad elimincia mikrohema-tmov) .

Efekty po aplikcii kyseliny hyalurnovej s esteticky vrazn a uspo-kojiv . V sasnosti je na trhu mnostvo prepartov s obsahom kyseliny hyalurnovej, presne pecifikovanch pre vplne nazolabilnych vrsok, kontr alebo zvenie pier, redukcie spadnutch ktikov, zvenie obje-mu lc, alebo rekorekcii modelovan obrysov tvre, i prsnkov, na chrb-ty rk . Na popularite zskavaj korekcie remodelcie nosa, ktorm dva prednos vek skupina pacientov pred operanou rhinoplastikou arovnako rekorekcie unch lalikov .

Dleit je dkladn anamnestick vyetrenie pacienta pred aplik-ciou produktov s kyselinou hyalurnovou . tie sa neodporaj apliko-va v oblastiach, kde boli pouit in prpravky (silikn, polyakrylamid, metakrylt a in) . Produkty s kyselinou hyalurnovou sa nemaj pou-va sdezinfeknmi ltkami alebo nstrojmi dezinfikovanmi pomocou vrobkov na zklade kvartrnych amniovch sol .

zver

Vstunm materilom, a najm produktom na bze kyseliny hyalur-novej, sa v estetickej dermatolgii oprvnene venuje pozornos . Finlny efekt aplikcie nespova iba v estetickom rieen u existujcich prob-lmov, ale prispieva aj k psychickmu komfortu pacienta . Pouenie pa-cientok o technike a efekte prpravku je zkladom spechu .

z klinickej praxe

pro

fil

127

vajiarska farmaceutick spolonos IBSA vyvinula produktov rad za-meran na ambulantn a domcu starostlivos o ple . Vrobe predch-dzal niekokoron vskum a hadanie optimlneho vrobnho postupu, ktor by zaruil najlep efekt . Vsledkom s produkty VISCODErM inj ., VISCOFILL inj, VISCODErM Cream a VISCODErM Pearls .

Kyselina hyalurnov v prepartoch VISCODErM inj . a VISCOFILL inj . sa zskava biofermentane, neobsahuje ivone produkty, apreto nevyvo-lva neiaduce reakcie .

VISCODErM inj . s uren na mezoterapiu, ktor zabezpe cielen sti-mulciu funkcie tkanv, aby pokoka zskala sp hydratciu, prunos i to-nus . Na trhu je dostupn v troch silch (0,8 %, 1,6 % a 2,0 %), o umouje vber sprvnej hustoty kyseliny hyalurnovej na dosiahnutie obnovy naru-enej rovnovhy medzi trukturlnymi zlokami tkaniva . VISCODErM inj . obsahuj nezosieovan kyselinu hyalurnov smolekulovou hmotnos-ou podobnou endognne sa vyskytujcej kyseline hyalurnovej, preto ve-mi prirodzene podporuj vetky fyziologick funkcie koe, jej regenerciu aspomauj proces starnutia .

VISCOFILL inj . obsahuj zosieovan kyselinu hyalurnov, ktor sa po-uva na vyplnenie vrsok a na korekciu tvaru i vekosti pier . Produkt je dostupn v troch koncentrcich (VISCOFILL Basic 1,2 %, VISCOFILL Medium 1,8 % a VISCOFILL Extra 2,7 %) . Vysok stupe zosieovania molekuly kyseliny hyalurnovej spojen s vysokou molekulovou hmotnos-ou zaruuje elan efekt a poas 12 mesiacov .

Produkty VISCODErM Cream a VISCODErM Pearls poskytuj pleti ohrozenej postupnm vdnutm spsobenm neiaducimi dsledkami von-kajch environmentlnych faktorov vetko, o potrebuje . Navye, predlu-j inok intradermlnych injekci (napr . VISCODErM inj . a VISCOFILL inj .) s obsahom kyseliny hyalurnovej, urenej na mezoterapiu a vplne vrsok .

VISCODErM Cream predstavuje hydratan a regeneran krm bohat na vitamny a antioxidan ltky (vitamn E, kyselina listov, pycnogenol akoenzm Q10) . Okrem tchto blahodrnych zloiek VISCODErM Cream obsahuje telu vlastn ltky (kolagn, kyselinu hyalurnov), a prve tieto stavebn prvky s zodpovedn za hydratciu aprunos pleti . Svojm zjem-ujcim a upokojujcim inkom zmieruje stres pokoky, zaprinen p-sobenm vonkajch environmentlnych faktorov (UV iarenie, zneisten i-votn prostredie) . Je idelny ako podpora pokoky po kadom kozmetickom oetren (napr . po biorevitalizcii, vplniach vrsok at .) .

VISCODErM Cream vyivuje horn vrstvy pokoky a zanechva ple hyd-ratovan, prun apevn .

Vivov doplnok VISCODErM Pearls s obsahom hydrolyzovanho ko-lagnu (kolagn, kyselina hyalurnov, chondroitn sulft, glukozamn) je vyroben pecilnym vrobnm postupom, ktor umouje uvanie tch-to ltok vo forme kapsl a zaruuje ich dobr vstrebvanie do pokoky . Na-vye, tento uniktny vivov doplnok obsahuje pycnogenol, jeden z naj-silnejch prrodnch antioxidantov, schopnch vychytva von kyslkov radikly a koenzm Q10, ktor je schopn podpori vlastn tvorbu kolagnu a kyseliny hyalurnovej .

viscofill

viscoderm

128

robert Jirsekedukafarm, Praha

v PraHe sa koNalo symPziUm fyziologickeJ regUlaNeJ medicNy

V sobotu da 18. septembra 2010 sa v praskom Clarion Congress hoteli konalo medzinrodn sympzium venovan inovatvnemu terapeutickmu smeru fyziologickej regulanej medicny (FRM). Na sympziu zazneli tie prspevky talianskych lektorov Alexandra Perryho, M.D., vedeckho sekretra International Academy of Physiological Regulating Medicine (PRM), Iva Bianchiho, M.D., profesora internej kliniky Univerzity v Milne, a prof. Leonella Milaniho, viceprezidenta International Academy of PRM.

o Je fyziologick regUlaN medicNa

vodn dve prednky dr . Alexandra Perryho posluchov obozn-mili so zkladnmi princpmi fyziologickej regulanej medicny ainnmi ltkami v prpravkoch FrM .

Fyziologick regulan medicna (FrM) je nov lieebn prstup zalo-en na obnove rovnovneho stavu chorho organizmu pomocou rov-nakch biologicky aktvnych molekl, ktor sa nachdzaj v udskom tele, a ktor kontroluj a riadia fyziologick funkcie zdravho jedinca .

Kov lohu vo FrM m spojivov tkanivo predstavujce morfolo-gicko-funkn jednotku, na ktorej sa zastuj cievy (kapilry), extra-celulrny matrix a membrnov receptory . Komunikcia medzi bunka-mi a vonkajm prostredm sa uskutouje prostrednctvom matrix, a to vzbou neuropeptidov, hormnov a cytoknov na membrnov recep-tory . Detoxikciou extracelulrnej matrix sa dosahuje vyia biologick dostupnos tchto ltok a zven citlivos membrnovch receptorov .1,2

truktra spomenutch biologicky aktvnych ltok, intenzvne sk-manch molekulrnou biolgiou, je znma, a preto o nich hovorme ako o komunikanch molekulch . Sprostredkvaj toti sprvne intruk-cie rznym bunkm v organizme . Ku komunikanm molekulm zara-ujeme neuropeptidy (psobia v nervovej sstave), hormny (signlne ltky v endokrinnom systme) a cytokny (operuj v imunitnom sys-tme) a transfer faktory, ktor s zkladnou zlokov tkanv s reguluj-cim a stimulujcim psobenm .

Neuropeptidy (napr . srotonn) funguj ako neurotransmitery v CNS, ovplyvuj o . i . cyklus spnok/bdenie a pocit nastenia . -endorfny spsobuj analgziu a ovplyvuj nladu .

Hormny (kortizn, thyroxn a i .v irom slova zmysle zahruj tie tzv . poslov (messengers) s endo- a parakrinnm uinkom a najrznejie meditory .

Cytokny, t .j . interleukny (IL-1 a IL-23), hematopoetny (napr . eryt-ropoetn, trombopoetn a i .), interferny (typ I: INF-, -; typ II: INF-), transformujce rastov faktory (tGF-, tGF-), faktory nekrotizuj-ce ndory (tNF-, tNF-), faktory stimulujce kolnie, nervov ras-tov faktor (NGF) at ., s proteny zloen zo 60 a 500 aminokyseln, secernovan leukocytmi a almi bunkami, ktor maj zsadn regu-lan lohu v udskej imunite a homeostze . Okrem toho existuj tie membrnov formy niektorch cytoknov zakotven v cytoplazmatickej membrne . Cytokny psobia pleiotropne (na niekokch rznych dru-hoch buniek), kaskdovite (jeden cytokn indukuje tvorbu alieho), sy-nergicky (tvorba cytoknovej siete), redundantne (jednotliv cytokny mu by asto nahraden inmi), prpadne antagonisticky (jeden po-tla inok druhho); uinkuj autokrinne (sam na seba), parakrinne (na okolit bunky) i endokrinne (na vzdialen tkaniv) . Ovplyvuj rad dejov, ako napr . bunkov proliferciu, diferenciciu, apoptzu, chemota-

cytokn koncentrcia v sre (pg/ml)

Interleukn-1 0 5,0

Interleukn-6 0 5,9

Interleukn-8 0 62,0

Interleukn-10 0 9,1

Fyziologick koncentrcie vybranch cytoknov v krvnom sre (poda Laborator Aktuell 1/2010, s. 17)

Prozpalov cytokny Il-1alfa a beta, Il-6, Il-8, Il-12, Il-18 a tnf

Protizpalov cytokny Il-4, Il-10, tgf-beta

rastov faktory homopoetickch buniek Il-2, Il-3,Il-4,Il-5,Il-7,Il-9,Il-11,Il-14,Il-15,c-csf,M-csf,gM-csf,scf,lIf,ePo

cytokny humorlnej imunity (tH2) Il-4,Il-5,Il-10,Il-13

cytokny bunkovej imunity (tH1) Il-2,Il-12,Ifn-alfa,gM-csf,lt

cytokny s antivrusovm inkom (interferny) Inf-alfa,beta a gamma

Klasifikcia cytoknov poda funkcie (poda Labor Aktuell 1/2010, s. 15) Legenda: LIF-faktor inhibujci leukmiu, LT: lymfotoxn (syn. TNF-)

z klinickej praxe

129

xiu, cytoxicitu, degranulciu, syntzu tzv . autakoidov (NO, prostaglan-dny, leukotriny . . .) .3,4

transferov faktory s regulan produkty t-lymfocytov, v rmci imunitnej odozvy fyziologicky uvoovan po kontakte s antignom a schopn prena tzv . imunologick pam . Okrem inho podporu-j fagocytzu . Vetky tieto substancie maj rozhodujci vznam pre zachovanie zdravia jedinca . Choroba sa dnes chpe ako prejav zmien v koncentrcich komunikanch molekl, a to ako ich zvenho, tak aj znenho mnostva. Celosvetov lekrsky vskum sa dnes za-meriava na tieto molekuly; podstata pozitvnych procesov (napr . hoje-nie), alebo naopak choroby (zpal, opuch a pod .), spova prve v nich . tm sa ponka monos pouitia komunikanch molekl na terape-utick ely . O bezpenosti lieby nzkymi dvkami cytoknov sved objav tzv . SOCS (suppressor of cytokine signalling) protenov, ktor sa na zklade genetickho zakdovania v udskom organizme produkuj intracelulrne ako regultor extenzvnej syntzy cytoknov . Sli te-da ako zruka bezpenosti, prpadne poistka, e sa nespust neiaduca cytoknov kaskda , ktor vedie k rozvoju imunopatologickch stavov5 .

Mono zhrn, e kad choroba je vyjadrenm, resp . dsledkom v-kyvov v koncentrcich komunikanch molekl organizmu . Fyziolo-gick regulan medicna svojm poatm lieby umouje podanie nz-kych dvok neuropeptidov, hormnov, cytoknov a rastovch faktorov na dosiahnutie porovnatench terapeutickch vsledkov, ako je to pri podan tchto ltok vo farmakologickej (vyej) koncentrcii, avak bez neiaducich inkov . Pln sa tak prianie mnohch lekrov toti liei chorch inne a zrove bezpene .

teraPeUtick koNcePt fyziologickeJ regUlaNeJ medicNy

Stratgia FrM sa opiera o tzv . terapeutick trojuholnk a sklad sa ztroch sasne prebiehajcich fz:

1 . pecifick terapia zloka FrM zodpovedn za kontrolu sympt-mov;

2 . drenna terapia zloka FrM zodpovedn za detoxikciu orga-nizmu a zefektvnenie lieby;

3 . P.N.E.I. systm zloka FrM zodpovedn za rovnovhu psycho-neuro-endokrinno-imunitnej sstavy .

pecifick terapia sa sstreuje na liebu prznakov . Nzke dvky hor-mnov, neurotransmiterov, interleuknov a alch innch ltok z od-boru fytoterapie a dietolgie s schopn reaktivova biologick imu-nitn pochody; inkuj synergicky a ovplyvuj fyziolgiu buniek . Vitamny, minerly, oligonutrienty a minimlne dvky komponentov Krebsovho cyklu podnecuj innos bunkovch energetickch centier mitochondri . Prpravky FrM obsahuj tie mal a vyven mno-stv ltok, ktor s nevyhnutn na vivu buniek a ich ochranu pred vonmi kyslkovmi radiklmi, ktor s znme ako prina mnohch chronickch a degeneratvnych ochoren, rovnako ako procesu starnu-tia organizmu .

Drenna terapia predstavuje detoxikciu, t .j . proces, ktorm sa telo zbavuje toxickch ltok alebo ich znekoduje . Detoxikcia sa vo FrM zameriava na vlastn bunku, extracelulrny priestor, lymfatick tkani-vo a eliminan orgny (revo, obliky, pee) . Hlavnm orgnom deto-xikcie je pee; detoxikovan (dekontaminovan) vyluovacie orgny vykazuj zven, t .j . efektvnejiu schopnos exkrcie .

Modulcia psycho-neuro-endokrinno-imunitnho systmu je zkla-dom fyziologickej regulanej medicny . Nzke dvky cytoknov, rasto-

vch faktorov, hormnov a neurotransmiterov maj za nsledok reduk-ciu alebo stimulciu reaktivity troch hlavnch biologickch systmov (nervovho, endokrinnho a imunitnho), o sa prejav vyvenm inkom v oblasti fyziologickch funkci organizmu .

Prklady terapeutickch protokolov fyziologickej regulanej medicnyV alej prednke prof . Iva Bianchiho na niekokch nozologickch

jednotkch demontroval konkrtne praktick vyuitie postupov a pr-pravkov fyziologickej regulanej medicny .

Ako prv uviedol lieebn monosti pri reumatoidnej artritde . toto

zpalov autoimunitn ochorenie postihuje asi 1 % populcie, astejie eny, a vedie k progresvnej detrukcii kbov, kost, vzov i liach . Na vzniku zpalu sa vznamnou mierou podieaj th1 lymfocyty produ-kujce protizpalov cytokny (IL-1, IL-2, INF-, GM-CSF, tNF- a i .) . to sa kompenzuje zvenou syntzou protizpalovch cytoknov (naj-m IL-10 a tGF- ) .6

reUmatoidN artritda

Lieba reumatoidnej artritdy sa zaklad na perorlnom podvan an-ti-IL-1 (GUNA-FLAM kvapky; obsahuje tie -endorfn, IL-10, melato-nn a tGF-1-) v kombincii s kvapkami GUNA-MAtrIX (obsahuj IL-6, dehydroepiandrostern a prolaktn) a injekciami MD-POLy .

alou autoimunitnou chorobou ovplyvnitenou pomocou FrM je morbus Crohn (ileitis regionalis) . tento chronick revn zpal asto invalidizuje a vedie k akej malnutrcii . Je charakteristick zvenou sekrciou prozpalovch cytoknov (IL-12, IL-6, IL-18 a tNF-) .

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

reUMatoIDn artrItDa

130

Lieba Crohnovej choroby je zaloen na p .o . uvan anti IL-1 a IL-10 (GUNA-FLAM kvapky) v kombincii s kvapkami GUNA-BOWEL (fy-tofarmakum), GUNA-MOOD (srotonn, tryptofn a 5-hydroxytrypto-fn) a prpravku COLOStrO NONI (lyofilizovan mledzivo a extrakt z plodov noni) .

tretm prkladom me by alergick astma . Zaraujeme ju k ocho-reniam s preukzanou zpalovou zlokou . Z hadiska imunolgie sa vy-znauje nerovnovhou lymfocytov th1 a th2 a okrem inho aj zve-nou aktivitou th2 lymfocytov a expresiou prozpalovch cytoknov

aIgE protiltok . Lieebn koncept sa opiera o znovunastolenie rovnov-hy medzi tmito subpopulciami lymfocytov, a to podporou th1 buniek podvanm nzkych dvok IL-12 a IFN-7 (GUNA-ALLErGy-PrEV kvapky) v kombincii s kvapkami GUNA-BOWEL a GUNA-MAtrIX .

V oblasti OrL medicny je zaujmav lieebn postup pri tonzilitde a chronickej sinusitde . Zpal mandl prebieha pod znmym obra-zom, zvyajne je sprevdzan febrliou . Lieba pozostva z aplikcie IL-1, IL-2, IL-4, IL-6 a INF- (CItOMIX pelety), z podvania proti-zpalovch interleuknov 3, 4 a 11 spolu s faktorom stimulujcim kol-nie granulocytov a melatonnu (GUNA-tONSILS pelety) v kombincii s kvapkami GUNA-FLAM a GUNA-LyMPHO (L-thyroxn) . Chronick sinusitda me vznikn na alergickom (IL-5) alebo infeknom (IL-8) podklade . Mono ju zvldnu aplikciou kvapiek GUNA-FLAM . Na podporu terapie podvame topicky fytofarmakum GUNA-SINUS NO-SE SPrAy a kvapky GUNA-LyMPHO .

alm prkladom efektvneho vyuitia FrM je lieba infeknej mo-nonuklezy (IM) . tto okrem horky, faryngitdy a regionlnej lym-fadenopatie sprevdza nadmern polyklonlna prolifercia lymfocytov . Zsadn lohu pri obranyschopnosti pri IM m IL-10, ktor podporuje ivotaschopnos t-buniek, ktor s inak uren na znik apoptzou . Je dleit na vytvorenie imunologickej pamti po odznen IM . Z hadis-ka lieby sa podvaj IL-2 a IFN- (GUNA-VIrUS pelety) v kombincii sprpravkom CItOMIX pelety a kvapkami GUNA-CELL .

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

croHnova cHoroba

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

alergIck astMa

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

Infekn MononUkleza

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

cHronIck sInUsItDa

z klinickej praxe

z klinickej praxe

131

Vzvou pre FrM je vitiligo . Pri tomto ochoren s neznmou etiol-giou bola opsan niia expresia FGF (rastov faktor fibroblastov) a v-znamne vyia expresia IL-6 a tNF- v porovnan so zdravou poko-kou . Z hadiska lieby sa podvaj IL-4, IL-10 a IFN- v kombincii sprpravkami GUNA-CELL kvapky a ANtI AGE SKIN pelety .

Fyziologick regulan medicna sa vborne uplatuje aj v geriatrii . tu sa premieta do lieby porch kognitvnych funkci (demencia) a porch spnku . Alzheimerova choroba predstavuje najastejiu formu demen-cie, pri nej sa pozoroval vrazn pokles sekrcie IL-1- a IL-6 a naopak, zven hladina IL-4 . Ukzalo sa, e u ien je pri demencii dleit sub-stitcia pohlavnch hormnov, najm progesternu . Veobecne sa od-poruuj neurotrofny (Nt3, Nt4 a BDNF z mozgu odvoden ne-urotropn faktor) upravujci vitalitu, vvoj a diferenciciu neurnov; obsahuj ich kvapky GUNA-AWArENESS a GUNA-GErIAtrICS . Podporne mono podva N-acetylcysten spolu s fytofarmakami (GU-NA-BrAIN tbl .) .

Posledn informcia, s ktorou vystpil prof . Leonello Milani, sa tka-la vyuitia postupov FrM v algeziolgii . Detailne poukzal na monos-ti terapeutickej parenterlnej aplikcie kolagnu v spojen s rastlinnmi extraktmi a almi pomocnmi ltkami . tmto prstupom mono do-siahnu vrazn avu pri bolestivch syndrmoch pohybovho stro-jenstva .

Poznatkom a praktickm sksenostiam sa venuje samostatn lnok v tomto sle (Sksenosti s kolagnovmi injekciami s vynikajce, pozri str . 19) .

zver

Sympzium fyziologickej regulanej medicny uskutonen v septem-bri v Prahe naznailo, e ide o nov a vemi perspektvny bioterapeutic-k smer v medicne . Podanm nzkych, resp . fyziologickch dvok p-sobkov a ltok vlastnch telu, dochdza k vyvolaniu lieebnej odozvy pri minimlnom riziku neiaducich inkov .

literatra

1. Hynes ro. the extracellular Mtrix not Just Pretty fibrils. science 2009; doi: 10.1126/

science 1176009.

2. sorokin l. the impact of the extracellular matrix on inflammation. nature 2010; doi:

10.1038/nri 2852.

3. Heinemann a. zytokine. sterreichische apotheker zeitung 2010;59:82-85.

4. koudelkov M, sobek o. kelbich P, et al. vyeten cytokin v likvoru. labor aktuell

2010;9:14-17.

5. yoshimura a, naka t, kubo M. socs proteins, cytokine signalling and immune regula-

tion. nature 2007; doi: 10.1038/nri2093.

6. vencovsk J. autoimunitn systmov onemocnn minimum pro praxi. Praha triton,

1998.

7. garibaldi s, Palazzo M, zanobbio l, et al. low dose oral administration of cyto-

kines for treatment of alergic asthma. Pulm Pharmacol ther 2009; doi:10.1016/j.

pupt.2009.05.002.

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

vItIlIgo

MD-POLY 1 subkutnna inj. 2-krt

tdenne poas 10 tdov

GUNA ANTI IL-1 Zaiaton fza

10 kvapiek 2-krt denne

GUNA IL-4 Pokroil fza

10 kvapiek 2-krt denne poas extenzie

GUNA-MATRIX 20 kvapiek 2-krt denne

poas extenzie

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

poas extenzie

GUNA-SINUS Nosov sprej

2 vstreky 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

GUNA IL-2

10 20 kvapiek 23-krt denne poas najmenej 2 mesiacovGUNA-LYMPHO

20 kvapiek dvakrt denne najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-FLAM 20 kvapiek dvakrt denne

najmenej poas 2 mesiacov

GUNA-VIRUS

3 pelety 23-krt denne

GUNA IFN-

10-20 kvapiek 2-krt denne v aktnej fze

GUNA-TF

Herpes 1 kapsula denne 5 dn v tdni poas

3 4 mesiacov

GUNA-CELL 10 20 kvapiek 2-krt denne poas najmenej 2 mesiacov

CITOMIX 5 10 peliet 2-krt denne

v aktnej fze, potom 10 peliet denne poas najmenej 2 mesiacov

COLOSTRO NONI 1-krt denne 2 vrecka

poas 2 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

GUNA ANTI IL-1 2-krt denne 20 kvapiek

poas 6 mesiacov

ANTI-AGE-SKIN 5 peliet 2-krt denne poas

6 mesiacov

GUNA-CELL 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA-RHINO NOSE SPRAY

2 vstreky do kadej nosovej dierky 45-krt denne, v aktnej fze

2 vstreky kadch 30 mint poas 2 hodn

GUNA-MATRIX 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA-BOWEL 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-12 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA INF- 2-krt denne 20 kvapiek

poas 4 mesiacov

GUNA IL-1 20 kvapiek pred spanm

GUNA NGF 20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov (poruchy pamti)

GUNA-FEM/MALE 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA MELATONN20 kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA AWARENESS 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA Geriatrics 20 kvapiek dvakrt denne poas 6 mesiacov

GUNA-BRAIN 1 tabletka dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

ZLYHANIE KOGNITVNYCH FUNKCI A PORUCHY PAMTI

GUNA-MATRIX 20 kvapiek dvakrt denne poas 2 4 mesiacov

GUNA-CELL kvapiek veer kad de poas 2 4 mesiacov

GUNA IL-4kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IL-10 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

GUNA IFN- 20 kvapiek 2-krt denne

poas 6 mesiacov

132

M D-NEURAL M D-POLY

M D-MUSCLE

M D-LUMBAR

M D-NECK

M D-SM ALL JOINTS

M D-THORA CIC

M D-ISCHIAL M D-HIP

M D-SHOULDER

M D-NEURAL M D-POLY

M D-MUSCLE

M D-LUMBAR

M D-NECK

M D-SM ALLJOINTS

M D-THORA CIC

M D-ISCHIALM D-HIP

M D-SHOULDER

FYZIOLOGICKREGULANMEDICNA V TERAPII BOLESTI

Bez neiaducich inkov

Kombincia s analgetikami vedie k zneniu dvok analgetk

Kombincia s analgetikami vedie k zneniu neiaducich inkov analgetk

Indikcie:Vyie uveden prpravky pomhaj zmierni boles a zlepi pohyblivos spomalenm fyziologickej degenercie kbov a pridruench tkanv, a to vdy v tej oblasti, pre ktor s uren. Zrove zmieruj pokodenie spsoben starnutm, nesprvnym dranm tela, sprievodnmi chronickmi ochoreniami, poraneniami a razmi.

Terapeutick protokol: tandardn protokol je pouitie 12 ampuliek 13- krt tdenne poas prvch dvoch tdov poda zvanosti a klinickho stavu; nsledne jedno oetrenie tdenne a do avy od bolesti.

Forma aplikcie: injekn forma na subkutnne, intradermlne a intraartikulrne podanie. tatt: zdravotncky prostriedok (medical device).

zdra

votn

cky

pro

strie

dok

zdra

votn

cky

pro

strie

dok

Informan servis zabezpeuje spolonos InPharm, Tel.: 02 44630 402, inpharm@inpharm.sk

Klinick innos abezpenos prpravkov bola potvrden radom klinickch tdi aregistranch dokumentci.

MD-NeckMD-NeuralMD-ThoracicMD-LumbarMD-Ischial

MD-ShoulderMD-Small JointsMD-HipMD-PolyMD-Muscle

133

MUDr. eva klimeov1MUDr. Pavel kostiuk, csc., PharmDr. zdenk Prochzka,

Mgr. lucie kotlov, robert Jirsek21Poliklinika Medicentrum, esk budjovice

2edukafarm, Praha

skseNosti s kolagNovmi

iNJekciami s vyNikaJce

Terapeutick prstupy k ochoreniam pohybovho strojenstva v poslednom ase zaznamenvaj ist zmeny. Pribdaj toti rizikov pacienti, i u vo vysokom veku alebo s komorbiditami, o znemouje najm dlhodob systmov podvanie klasickch liekov (salicyltov a alch nesteroidovch antiflogistk/antireumatk, antimalark, kortikosteroidov, imunosupresv, cytostatk, sol zlata, penicilamnu a analgetkantipyretk alebo anodn), ktor s zva zaaen zvanmi neiaducimi inkami a potencilnymi liekovmi interakciami (gastro a hepatotoxicita, retencia tekutn, hemoragick diatza, iatrognny diabetes mellitus, osteoporza at.). Tto pacienti vak trpia znanmi myoskeletlnymi bolesami (a v dsledku toho aj znenou kvalitou ivota). Preto im treba ponknu modern, inn a pritom komfortn koncept lieby.

rzne formy reumatickch ochoren predstavuj a 20 % vyaenia ambulancie praktickho lekra . S astou prinou pracovnej ne-schopnosti a objavuj sa v stle mladch vekovch skupinch ekono-micky aktvneho segmentu obyvatestva . Dnes poznme asi 200 reu-matologickch chorb, ktor svisia s postihnutm kbov a priahlch tkanv, resp . spojiva (t .j . periostu, svalov, liach, ponov a vzv) . K naj-astejm diagnzam potom patria zpalov ochorenia (reumatoidn artritda, arthritis uratica, morbus Bechterev a i .), osteoartrza (v ang-losaskej literatre nazvan osteoarthritis), osteoporza, reumatizmus mkkch tkanv a bolesti chrbta .

aPlikcia kolagNU v PorovNaN s klasickoU lieboU

V liebe bolesti, ktor svis s chorobami pohybovho apartu, sa ve-mi spene uplatuj prpravky tzv . fyziologickej regulanej medicny (FrM), t .j . postupu zaloenho na podvan nzkych koncentrci l-tok prirodzene sa vyskytujcich v udskom organizme . Jednou z u-vanch substanci je kolagn, ktor meme charakterizova ako extra-celulrny, vo vode nerozpustn trukturlny glykoproten, ktor tvor zkladn stavebn jednotku spojivovho tkaniva (v tele cicavcov a 1/3 vetkch obsiahnutch bielkovn) . Je funknou sasou kbovej chrup-ky, kbovho puzdra, periartikulrneho matrixu a svalov . Kolagn sa odbrava rznymi kolagenzami (napr . metaloproteinzami), vo zv-enej miere napr . pri osteoartrze . Po 60 . roku veku dochdza u loveka kprudkmu poklesu biosyntzy kolagnu .

Jednou z vznamnch prin bolest pohybovho strojenstva je ochabnutos vntornch a vonkajch stabilizanch kbovch systmov . Ochabnut oporn systmy vyvolvaj kbov hypermobilitu, najm vnefyziologickch polohch, kde dochdza k predasnmu opotrebo-vaniu tchto systmov, o naalej zvyuje riziko progresvnej degene-rcie chrupky . Spomalen alebo hypermobiln sasti opornho syst-

mu stimuluj receptory bolesti a zvyuj naptie svalov v okol kbu . Pri spevovan stabilizanch systmov kbov loklne podvanm kola-gnom dochdza nielen k regenercii truktry (vytvorenie biologickej podpory, tzv . bioscaffold), ale aj k analgetickmu psobeniu . Loklne podvan kolagn prispieva k odstrneniu bolestivch kontrakci sval-stva vokol kbu a k obnove jeho funkcie i funkcie postihnutho kbu .

Zkladnou innou zlokou zdravotnckych prostriedkov Guna MD je kolagn (v dvke 300 g) v kombincii s adjuvantnmi rastlinnmi extraktmi . K hlavnm terapeutickm funkcim kolagnu zaraujeme tzv . barirov efekt, lubrikan aktivitu a podporu prpadnej sbe-nej farmakologickej lieby . transport kolagnu na miesto urenia spo-lu salmi innmi a pomocnmi ltkami je zaloen na systme

obr. 1 Mikrografia (Me 3.000x) svalovho tkaniva pacienta postihnu-tho fibromyalgiou (vavo) a normlny nlez (vpravo). vo fib-romyalgickom tkanive vidme mnoh pokodenia kolagnovej truktry (preranie moami).

134

chrnenom patentom collagen injectable drug delivery system . V z-sade teda kolagn znova dostvame tam, kde sa prejavuje jeho nedo-statok, kde posiluje, truktruje a vytvorenm tzv . adhezvnej bariry chrni tkanivo chrupky, liach, vzv a kbovho puzdra . Kolagn okrem toho zlepuje lubrikciu kbov a kvalitu kolagnovch fibrl ansledne aj funkciu vetkch anatomickch truktr, kde je zastpen kolagn .

Z adjuvantnch rastlinnch vakov si pripomeme arnikov ex-trakt, rododendrnu zlatho, kolokvinty obyajnej, vilna virinskho, plotinka hroznatho a ubovnka bodkovanho .

Extrakt z arniky horskej (Arnica montana L.) sa u dlho pouva pri k-bovch zpaloch, opuchoch a tupch poraneniach kbov, svalov a pod-koia . Z obsahovch ltok vynik inkom najm dihydrohelenaln, ktor blokdou transkripnho faktora NF-kappa-B obmedzuje syntzu prozpalovch cytoknov a enzmov, alej arnikaflavn, ktor psob analgeticky na perifrnych nervovch zakoneniach, arnisterol a xan-tofyl, ktor podporuj granulciu a epitelizciu, a antisepticky inku-jci thymol .

Vaok z rododendrnu zlatho (Rhododendron chrysanthum Pall.) pouva najm rusk tradin medicna ako antiuratikum a antireuma-tikum . inn ltku tvor dipeptidov alkohol andromedotoxn s anti-neuralgickm psobenm . Efektvne sa podva pri chronickch boles-tiach pohybovej sstavy, ktor reaguj na zmeny poasia s tendenciou k zhoreniu v pokoji, v noci a sprevdzajcich parestzie .

Plody kolokvinty obyajnej (Citrullus colocynthis L.) sa pvodne po-dvali ako laxans . Dnes sa vyuvaj na extrakciu ltok (horn, pe-cifickch enzmov, triterpnov a ivc) s analgetickm inkom pri bodavch bolestiach sprevdzajcich lumbago a ischias, pri tvrovch neuralgich a gastrokardilnom syndrme .

Extrakt z listov a kry vilnu virinskho (Hamamelis virginiana L.) tradine uvali u severoamerick Indini na utenie bolesti a podporu procesu hojenia pri pomliadeninch a otvorench ranch .

Hlavnmi obsahovmi ltkami s horny, triesloviny a silica . V gyne-kolgii platil ako suvernna lieiv ltka, ktor potla algick akosti vmalej panve . Je inn pri sade .

Pakore plotinka hroznatho (Cimicifuga racemosa L.) poskytuje ltku estrognneho charakteru a alkaloid cytisn . Psob protizpalo-vo a tlm neuralgick a pozin bolesti v oblasti krov, hrudnej a kr-nej chrbtice, algick syndrmy bedra, myalgie a odstrauje parestzie .

Napokon va ubovnka (Hypericum perforatum L.) obsahuje cel spektrum innch ltok (hypericn, hyperforn, triesloviny, flavonoidy at .) s antiflogistickmi, antireumatickmi, antineuralgickmi a rege-neranmi inkami .

kazUistika z reUmatologickeJ Praxe

innos Guna MD prpravkov mono dokumentova na jednej zmnohch kazuistk lekrov zo zahraniia aj z r, ktor s okrem klinickch tdi k dispozcii .

Autor kazuistiky: MUDr. Eva Klimeov, reumatolg, Medicen-trum, esk Budjovice

ena (nar . 1953), ktor mala bolesti bedier pri zmene poasia vyaru-jce do pravho kolena vo dne a v noci .

Vha: 85 kg, vka: 177 cm, zamestnanie: stredokolsk uiteka, ne-fajiarka .

z klinickej praxe

obr. 2 kolaterlne stredn vzivo a. normlne, b. zdvojen, fzia kolagnovch fibrl, c. proces jazvenia, d. mikrotrukturlne pokodenie z preaenia (nie prasknutia). Mikrofotografia in Provenzano P., Hurschler c, vanderby r. Jr. connective tissue research, 42, 123-133, 2001.

a.

c.

b.

d.

z klinickej praxe

135

DIAGNZA: spondylza a spondylartrza L chrbtice, osteochondrza platniky .

OSOBN ANAMNZA: v detstve pertussis, v 9 . rokoch valgzne krky bedrovch kbov, ke mala 1 a pol roka,

nosila vysok ortopedick topnky, v 18 rokoch mala prv blok L chrb