Nová Medzinárodná dekáda: Voda - prameň života · Národné programy 4 ENVIROMAGAZÍN 1/2005 Vývoju klimatického systému Zeme, najmä vzhľa-dom na možnú klimatickú zmenu,

Enviromagazín – časopis o tvorbe a ochrane životného prostredia, X. ročník, prvé číslo,marec 2005, vydáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenská agentúraživotného prostredia, www.envir omagazin.sk. A dresa r edakcie: SAŽP, Tajovského 28, P.O.B. 252,975 90 Banská Bystrica, tel./fax: 048/4230694, 4713718, e-mail: [email protected]. Zodpovednýredaktor: Ing. Mirosla v Tončík, redaktor ka: Mgr. Alena Kostúrik ová, predseda redakčnej rady: RNDr.Jozef Klinda, členovia: Ing. Vladimír Benko, prof. Ing. Imrich Beseda, DrSc., RNDr. Peter Bohuš, Ing.arch. Vier a Dvoř áková, doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc., RNDr, Zita Izakovičová, Ing. Pavel Jech,RNDr. Martin Kassa, doc. RNDr. Mária Kozová CSc., Ing. arch. Anna Kršáko vá, Ing. Mir oslavLacuška, CSc., Ing. Zuzana Lieskovská, prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., Ing. Dagmar Rajčanová,prof. RNDr. Milan Ružička, DrSc., doc. Ing. Štefan Sklenár, CSc., RNDr. Jozef Št effek, CSc., prof. Ing.Juraj Tőlgyessy, PhD., DrSc., Ing. Tomáš Vančura. Nakladateľ: EM DESIGN, Zvolen, Písomnéobjednávky prijíma redakcia, cena 20 Sk. Celoročné predplatné (6 čísel) 120 Sk. Reg. MK SRč.1459/96, ISSN 1335-1877. Nevyžiadané materiály redakcia nevr acia.

Vytlačené na fínskom recyklovanom papieri Magnostar. Výrobca má certifi-kovaný EMS podľa medzinárodnej normy ISO 14 001. Papier spĺňa environ-mentálne kritériá nordického ekolabelingového systému podľa verzie 1.4. Jeocenený nordickou environmentálnou značkou Biela labuť.

Z obsahu

ENVIROMAGAZÍN 1/20052

Na obálke: Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) - CITES, skupina A, druh zaradený doprílohy II dohovoru (foto: Ing. Ľubor Čačko)

Nová Medzinárodná dekáda:Voda - prameň života

Voda je základnou potrebou pre život človeka. Je nenahraditeľnou zložkou prirodze-ného prostredia, všetkých rastlinných a živočíšnych ekosystémov a mnohých techno-logických procesov. Je životne nevyhnutnou tekutinou a surovinou vstupujúcou dotakmer všetkých výrobných procesov vrátane výroby pitnej vody. V určitom časea mieste je potrebné ju zabezpečiť v požadovanom množstve a kvalite.

Súčasne je nevypočítateľným, nebezpečným živlom, schopným zasiahnuť veľkéúzemia, ohroziť na životoch početnú časť obyvateľstva a spôsobiť materiálne škodyveľkého rozsahu.

Nerovnomerný výskyt vody v čase a priestore spôsobuje škody nielen pri prebytku,ale aj pri jej nedostatku. Preto je potrebné s ňou účelne hospodáriť – akumulovať ju naobdobie nedostatku a predchádzať nepriaznivým účinkom v čase jej prebytku. Pri hos-podárskom využívaní a nakladaní s vodou sa musí uplatňovať princíp minimalizovanianegatívnych vplyvov na životné prostredie zahrňujúcich i v odné bohatstvo, s cieľomjeho zachovania pre budúce generácie. Týka sa to povrchových aj podzemných zdrojovrôznej kvality a kvantity. Musí byť pritom zohľadnená multisektor álna prírodná podstatarozvoja vodných zdrojov v kontexte celkového sociálno-ekonomického rozvoja, ako ajrôznorodých záujmov týkajúcich sa využívania vodných zdrojov, a to v systéme záso-bovania vodou a kanalizačných sietí, poľnohospodárstva, priemyslu, sídelného rozvoja,využitie hydropotenciálu, vodnej dopravy, rekreácie, rybárstva a v ďalších činnostiach.

Význam vody pre ľudstvo zvýrazňuje aj fakt, že v roku 1992 Valné zhromaždenieOrganizácie spojených národov schválilo 22. marec za Svetový deň vody, rok 2003vyhlásilo za Medzinárodný rok vody a najnovšie - obdobie rokov 2005 – 2015 zaMedzinárodnú dekádu Voda – prameň života. Okrem iných významných dohovorovOSN akceptovala ciele Miléniového prehlásenia Spojených národov, a to konkrétne doroku 2015 znížiť o polovicu počet ľudí, ktorí nemajú prístup k hygienicky nezávadnejvode, prípadne trpia jej nedostatkom. Zdôraznila pri tom fakt, že voda je nevyhnutná preďalší rozvoj, zachovanie intaktného prostredia na odstraňovanie biedy a hladu, prezdravie a blaho ľudí.

Medzinárodná dekáda Voda – prameň života sa začína 22. marca 2005, teda naSvetový deň vody. Medzi jej ciele patrí priblížiť všetkým sféram spoločnosti programya projekty týkajúce sa vody. Valné zhromaždenie OSN vyzvalo, aby komplex témtýkajúcich sa zásobovania pitnou vodou, odvádzania a čistenia odpadových vôd domi-noval v prvom cykle (2004 – 2005).

Slovenská republika ako riadny člen OSN sa aktívne pripojila k tejto výzve organizo-vaním vlastných podujatí. Medzi najvýznamnejšie patrí 10. ročník celoslovenskej kon-ferencie k Svetovému dňu vody: Voda – prameň života (18. marec, Banská Štiavnica),seminár pri príležitosti Svetového meteorologického dňa (22. marec, SHMÚ, Bratisla-va), Dni otvorených dverí v SHMÚ aj v regionálnych pobočkách, Medzinárodný deňDunaja (29. jún, MŽP SR, Bratislava), konferencie o sedimentoch vodných tokov a nádrží(máj, VÚVH) a o pitnej vode (október, IWA), svoje miesto majú výstavy a výchovnépodujatia pre všetky vekové skupiny. Súčasťou tejto kampane je aj vydanie viacerýchodborných publikácií a periodík.Tým SR preukáže, že vodnému hospodárstvu a životnémuprostrediu venuje náležitú pozornosť. Význam podujatí zvyšuje aj tá skutočnosť, žepodobné akcie budú organizované aj v ostatných členských štátoch OSN.

(Zdroj: MŽP SR)

4 Prejavy klimatických zmien na Slovensku

6 Vysoké Tatry - samovývoj, ale aj priestorpre človeka

8 Projekt revitalizácie dedičstvastarej výroby hliníka

10 Nový zákon o CITES

13 Slovensko – klenotnica vzácnychchrobákov Európy (ale dokedy?)

14 Emisné inventúry skleníkových plynovv SR

16 Za exotikou do našej prírody

18 Najradšej fotím deti a starých ľudí...

20 Pribudla nám nová Ramsarská lokalitaTisa

21 Informačný portál SHMÚ plný aktuálnychnoviniek

21 Meranie charakteristík snehovej pokrývky

22 Sčítanie veľkých šeliem, svišťaa kurovitých vtákov v TANAP-e

23 Program záchrany kamzíka

24 Hrušov obstál v silnej európskejkonkurencii

25 Dve pozoruhodné poštové známky

26 Najnovšia novela zákona o odpadochsa týka aj elektroodpadu

28 Prírodné pomery severovýchodnejBrazílie (2.)

30 Svetoví karikaturisti v Banskej Štiavnici

32 Historické základy environmentalizmua environmentálneho práva (VI.)

34 Fotosúťaž

Plus Príloha

Ilustračné foto: Peter Chynoradský

Slovo na úvod

1/2005 ENVIROMAGAZÍN 3

Hodnotenie činností za dlhšie obdobie vždy obnášaisté rizik á. Ani pri najlepšej vôli sa totiž nedajú vymeno-vať všetky aktivity , bez ktorých by sme sa nikdy nedo-pracovali k výraznejším úspechom, ktoré aj napriekjestvujúcim rezervám, každú prácu posúvajú do novej,kvalitatívne vyššej polohy. V týchto súvislostiach trebavidieť aj vlaňajší „veľký výsledok”, na ktorom malo Mi-nisterstvo životného prostredia SR svoj nezastupiteľnýpodiel , a ktorý považujem za najväčš í úspech rezortu, ajcelej spoločnosti, a to vstup Slovenskej republiky doEurópskej únie. Tak, ako bolo náročné predvstupovéobdobie, o nič jednoduchšie nebolo a ani nie je obdobiepraktickej implementácie európskej legislatívy, akoaj celkových pravidiel, do našich vlastných, domácichpodmienok. Reprezentujú ho také projekty ako sú Ná-rodný zoznam navrhovaných území európskeho význa-mu NATURA 2000, tzv. nový vodný zákon, do ktoréhobola premietnutá stratégia Rámcovej smernice o vodev Slovenskej republike. Rovnako nemenej dôležitá jesnaha o pristúpenie k základnému medzinárodnémudokumentu na úseku ľudských práv a slobôd, ktorý jeznámy ako Dohovor o prístupe k informáciám, účastiverejnosti na rozhodovacom procese a prístupek spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životné-ho prostredia - tzv. Aarhuský dohovor. Prvé úspešnékroky, aby sa mohol v praxi plne uplatňovať , sme urobili

tým, že sme pripravili zákon č. 205/2004 Z. z.o zhromažďo vaní, uchovávaní a šírení informáciío životnom prostredí, ktorý je v platnosti od júla vlaňaj-šieho roku.

Dodržali sme úspešný trend z predchádzajúcich ro-kov v čerpaní investícií zo zahraničných fondov, najmäčo sa týka programu ISPA. V rámci tohto predvstupo-vého programu EÚ boli schválené investičné projektyv sume celkových oprávnených nákladov 304 520978 eur, z čoho 175 605 219 eur bolo spolufinanco-vaných prostredníctvom grantu ISPA. Celková sumafinančných prostriedkov z programu ISPA, ktorá bolaalokovaná pre SR, je však 188 708 789 eur, pretožeokrem investičných projektov boli spolufinancované ajprojekty technickej asistencie. Slovensku sa tak poda-rilo alokovať viac finančných prostriedkov než bol prie-merný finančný predpoklad na obdobie rokov 2000 až2006, čím získalo popredné miesto medzi kandidát-skymi krajinami. A čo nás teší, dostatok projektov bolopripravených aj pre Kohézny fond, ktorý priamo nadvä-zuje na program ISPA. Slovensko má v ňom pridele-ných 202,13 miliónov eur, z čoho však doteraz schvá-lené investičné projekty alokujú sumu 152 557 848eur prostredníctvom schválených grantov. Všetky súzamerané opäť na zásobovanie pitnou vodoua odkanalizovanie niektorých regiónov. Bez možnostifinančnej pomoci by však zostali obce s počtom do2 000 obyvateľov (ktorých je na Slovensku viac ako2 000), na ktoré sa nevzťahujú kritériá pre získaniezahraničných investícií. Preto sme uvítali úspešnú ini-ciatívu poslancov Výboru Národnej rady SR pre životnéprostredie o opätovné vytvorenie Envirofondu, tak roz-poruplne chápaného a nepriaznivo prezentovanéhomédiami. Fakt je, že práve z tohto fondu sme schopnípostupne poskytovať potrebné financie na dobudova-nie, resp. budovanie najmä verejných vodovodova kanalizácií v malých obciach. Chcem opätovne zdô-razniť, že hlavný zdroj príjmov Envirofondu tvoria odpla-ty, poplatky, pokuty atď., ktoré znečisťovatelia musiaplatiť za nedodržanie zákonne stanovených limitov priznečisťovaní jednotlivých zložiek životného prostredia.Cez fond sa získané financie dostanú tam, kde súpotrebné pre riešenie akútnych problémov v tejto ob-lasti a zabezpečenie základného ústavného práva nazdravé životné prostredie. Ďalším krokom smeromk občanovi je aj novela zákona o odpadoch, ktorá bolaprijatá v minulom roku, a ktorá umožňuje spravodlivej-šie vyberanie miestnych poplatkov za komunálny od-pad. Spomínaná novela je dôležitá predovšetkým tým,

že občan za produkovaný odpad platí tam, kde ho tvoría nie tam, kde má trvalý pobyt.

Popri plánovaných úlohách sme v uplynulom rokumuseli riešiť aj problémy, ktoré vznikli na prelome mesia-cov júl a august v dôsledku povodní a v novembri vdôsledku extrémnej víchrice v Tatrách. Čo sa týka po-vodní, nás a ani vodohospodárov až tak neprekvapili, alevždy prekvapujú spoločnosť. Naši vodohospodári veľmidobre vedia, kde sú slabé články ochrany proti veľkýmvodám, a systematicky na ne upozorňujú, ale, žiaľ, ichodstránenie – teda zabezpečenie prevencie - stojí nema-lé peniaze. Opakovane sa nám ich nepodarilo získať aniv uplynulom roku. A preto aj v tomto prípade, keď prišliveľké vody, ratovali sa už len vzniknuté škody... Aj pretopovažujem za veľký úspech prijatie nového zákonao ochrane pred povodňami, ktorý presne vymedzujepovinnosti orgánom štátnej správy a obciam, právnic-kým osobám a ostatným zodpovedným odborným zlož-kám. A to je už prvý krôčik k dávno žiadanej a očakávanejprevencii. Rovnaká situácia je, žiaľ, aj na úseku starýchekologických záťaží, ktorým zvykneme hovoriť aj „časo-vané bomby”. V tomto prípade, viac-menej prešľapuje-me stále na jednom mieste...Veľa si sľubujeme od nové-ho zákona, ktorý je v súčasnosti už po pripomienkovomkonaní.

Nemôžem nespomenúť dôležitú úlohu, a svojím spô-sobom novinku na úseku ochrany ovzdušia, ktorou jeobchod s emisiami. Aj napriek protestom považujem di-ferencovane pridelené kvóty pre jednotlivých znečisťo-vat eľov za úspech náročných r okovaní v Bruselia v každom prípade za prijateľné.

Popri konkrétnych, povedal by som, hmatateľnýchúlohách, som osobne veľmi rád, že sa podstatne zlepšilakomunikácia s Ministerstvom hospodárstva SR, že saprehĺbila spolupráca s predstaviteľmi jednotlivých prie-myselných zväzov, čo je základný predpoklad k tomu,aby sme našli spoločnú reč aj pri zatiaľ otvorenýchproblémoch, týkajúcich sa skvalitňovania životnéhoprostredia v intenciách trvalo udržateľného rozvoja.V každom prípade aj v tomto roku urobí Ministerstvoživotného prostredia SR všetko pre to, aby bola našapráca sprevádzaná ústretovosťou a najmä odbornosťou.

László Miklósminister životného prostredia SR

Medzníky rezortu životného prostredia

Národné programy


Vývoju klimatického systému Zeme, najmä vzhľa-dom na možnú klimatickú zmenu, sa venuje koordino-vaná pozornosť. V roku 1988 Svetová me teorologic-ká organizácia (WMO) a Environmentálny program OSN(UNEP) založili medzivládny panel o klimatickej zme-ne (IPCC). Tento je otvorený pre vše tkých členov OSNa WMO. Nemá za úlohu vykonávať výskum, ale nazáklade publikovanej vedeckej a technickej literatúrysa snaží objektívne a transparentne odhadnúť klima-tickú zmenu, jej potenciálne dopady a voľbu na jejadaptáciu a zmiernenie jej dôsledkov. IPCC publikujeod roku 1990 hodnotiace spr ávy o zmene klímy, po-sledná, tretia (TAR) bola vydaná v r oku 2001, štvrtá(AR4) bude predstavená v roku 2007. Na základeRámcovej zmluvy o klimatickej zmene Slovensko vy-dáva národné správy o klimatickej zmene, v ktorýchpredstavuje národné podmienky zmierňovania dôsled-kov klimatickej zmeny a adaptačných opatrení. Tým-to cieľom napomáha aj riešenie Národného klimatic-kého programu SR. Tretia národná správa o klimatickejzmene v SR bola vydaná v roku 2001, štvrtá sa pri-pravuje v roku 2005.

Vývoj klimatického systému ZemeKlimatický systém Zeme má dynamic-

ký charakter. Kolísanie klímy prebiehav časových mierkach od desiatok rokov,cez tisícročia až po milióny rokov. Po-sledné náhle oteplenie bolo v Holocéne,približne pred 11 500 rokmi a súviselos ukončením ľadovej doby. Príčiny klima-tických zmien môžeme zjednodušene roz-deliť na:

1. Prirodzené: astronomické (zmenasklonu zemskej osi, zmena slnečnej ak-tivity); sopečné erupcie; zmeny obsahuprirodzene sa vyskytujúcich atmosféric-kých aerosólov.

2. Antropogénne: emisie skleníkovýchplynov a aerosólov ľudskou činnosťou;zmeny vo využívaní Zeme a urbanizácia.

Pojem klimatická zmena (v jednotnom čísle) použí-vame pre antropogénne podmienené klimatické zme-ny, ktoré sa prejavujú v súčasnosti najmä globálnymoteplením. Hlavnou príčinou súčasného globálnehooteplenia je na základe mnohých štúdií zosilnený skle-níkový efekt, zapríčinený masívnou antropogénnouimisiou skleníkových plynov, najmä CO

2 do atmosfé-

ry Zeme. Ďalšou príčinou je zmena využívania zem-

ského povrchu (odlesňova-nie, zavlažovanie atď.). Zaobdobie od r. 1750 do kon-ca roku 2003 sa zvýšilakoncentrácia CO

2 z 280

ppmv na úroveň 375ppmv (nárast o 34 %)a metánu o 151 %.

Podľa paleoklimatic-kých výskumov je úroveňkoncentrác ie CO

2 na j -

vyšš ia za pos ledných420 000 rokov, pričomaj rýchlosť zvýšenia kon-centrácie je až 50-krátvyššia ako pri „náhlych”zmenách v medziľado-vých dobách. Dôsledkomtýchto procesov je nielen zmena chemického zlože-nia atmosféry, ale aj zmena v absorpcii dlhovlnné-ho vyžarovania zemského povrchu.

O uvedomovaní závažnosti zmeny chemického zlo-

ženia atmosféry svedčí aj to, že po takmer desaťročívyjednávania vstúpil vo februári 2005 do platnostiKjótsky protokol o znižovaní emisií skleníkových ply-nov. Je to prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti život-ného prostredia. Reakcia klimatického systému Zemena zmenu chemického zloženia atmosféry sa prejavu-je globálnym oteplením, ktoré predstavuje asi 0,6 °Cod r oku 1861.

Miera a trvanie oteple-nia v 20. storočí je pravde-podobne väčšia ako kedy-koľvek v predchádzajúcich1000 rokoch. Dekáda1991 – 2000 je na sever-nej pologuli pravdepodob-ne najteplejšia v celompredchádzajúcom miléniu.Podľa vypočítanej globálnejteploty zemského povrchubol rok 1998 doteraz naj-teplejší. Začiatkom tohtostoročia trend globálnehootepľovania pokračovala rok 2002 bol druhý, rok2003 tretí a rok 2004 štvr-

tý najteplejší od roku 1861. Na severnej pologuli bolv minulom storočí zároveň pozorovaný mierny nárastzrážok.

Vývoj klímy na SlovenskuNa Slovensku je trend zvyšovania tep-

loty vzduchu podobný globálnemu tren-du, od roku 1901 sa oteplilo asi o 1,1°C. Územné úhrny zrážok na Slovenskusa za 100 rokov znížili o 5,6 %, na juhuaj viac ako o 10 %, na severe je trendnevýznamný (obr. 1 – príloha s. 3). Pre-menlivosť klimatického systému sa ne-zmenšuje. Po prechodnom znížení varia-bil ity viacerých klimatických prvkovv období r. 1965 až 1990 sa premenli-vosť zvýšila na predchádzajúcu úroveň.Na obr. 2 je znázornený priebeh výskytudní a prípadov vysokých úhrnov zrážokna Slovensku v období od roku 1949doteraz. V udávanom období je zrejmýich pokles. Vysoké úhrny zrážok sa vy-skytujú zväčša v teplom polroku a sú

často spojené so zrážkami s vysokou intenzitoua následnými prívalovými povodňami.

V období r. 1989 – 2004 sa na Slovensku vyskytlisérie po sebe nasledujúcich teplých rokov (rekordný bolrok 2000) 4 výrazné suchá (1990 - 1993, 2000, 2002a 2003), pričom v roku 2003 bolo sucho celoplošné. Z12 najteplejších rokov, zaznamenaných na Slovensku,sa až 8 vyskytlo po roku 1989. Pritom do Top 12 naj-chladnejších rokov je za posledných 25 rokov zapísanýlen rok 1980 (obr. 3). V deväťdesiatych rokoch minulé-ho storočia sa vyskytovali aj významné povodne, najmäkoncom obdobia (väčšinou prívalové, ale aj z topeniasnehu). Porovnaním vybraných klimatických prvkov avýskytom význačných meteorologických a hydrologic-kých javov za posledné obdobie budeme ilustrovať ex-trémy uvedeného obdobia. Bližšiu charakteristiku po-sledných 8 rokov uvádzame v nasledujúcom prehľade:

1997 - mimoriadne povodne v júli na Morave, My-jave, Kysuci, Rajčianke, ale aj Dunaji.

1998 - mimoriadne teplá zima 1997/98; povodnena Uhu a Bodrogu v apríli až máji z vnútorných vôd;20. júla prívalové povodne na Malej Svinke, Dubo-vickom a Žehrianskom potoku. Parametre povodnena prvých dvoch tokoch: v jadre lejaka spadlo za1,5 hod. viac ako 100 mm zrážok , maximálny špeci-

Prejavy klimatických zmien na Slovensku

Obr. 7 Úhrny zr ážok v mm za obdobie 26. 7. – 30. 7. 2004

Obr. 2 P očet prípadov (červené) a dní (modré) s denným úhrnom zrážok 100 mm na cca 700 staniciachna Slovensku v období 1949 - 2003 (224 prípadov, 88 dní)

Obr. 3 Dvanásť najteplejších a dvanásť najchladnejších rokov v Hurbanove za obdobie 1871 – 2004

Klimatické zmeny


fický odtok sa odhadoval na viac ako 7 000 l/s/km2 a prietoky presahovali hodnoty opakujúce saraz za 1000 rokov.

1999 - snehová kalamita na východnom Sloven-sku vo februári; po rýchlom odmäku vo februári po-vodeň z vnútorných vôd na Bodrogu; v marci povod-ne z odmäku snehu a ľ adochodov na riekach Po-prad, Hornád a Hnilec; v tom istom mesiaci boli po-vodne z topenia snehu na Bodve, Tor yse, Hornáde,na Hrone, Ipli, Štiavnici, Krupinici, na Morave a naDunaji; v júni časté búrky a séria prívalových daž-ďov, ktoré zasiahli najmä juh stredného Slovenska;v júli séria prívalových zrážok zasiahla najmä malétoky povodí dolnej Moravy a Váhu, Hrona a Ipľa; 13.júla na toku Krupinica bol dosiahnutý väčší ako 1000-ročný prietok.

2000 - priemerná ročná teplota vzduchu bola naj-vyššou od r oku 1871 (+3 °C); od r. 1871 boli jar,jeseň a vegetačné obdobie najteplejšie obdobia, aprílbol najteplejší, jún a august druhý najteplejší a máj,október a november tretí najteplejší mesiac (obr. 4– príloha, s. 3); katastrofálne sucho sme zazname-nali v južnej a juhozápadnej časti územia; za apríl ažjún deficit zrážok dosiahol vyše 100 mm a prie-merné teploty boli 3 °C nad normálom; paradoxnezačiatok sucha na juhozápade bol v tom istom časeako doznievala povodeň z topenia sa snehu v povodíBodrogu .

2001 - rok bol ďalším zo série teplotne nadnor -málnych rokov, relatívne najteplejšie boli august(+2,8 °C), máj (+2,5 °C) a október (+3,3 °C); júl bolod roku 1881 tre tí najdaždivejší (Zuberec 582 mm);rok bol prvý zrážkovo nadnormálny od r oku 1974;prvé povodne v roku sme zaznamenali v povodíBodrogu (príčinou boli veľké zásoby snehu a náhlyodmäk kombinovaný so zrážkami); séria prívalovýchpovodní v 2. a 3. dekáde júla v povodiach Váhu,Hrona, Tor ysy, Popradu, Ondavy a Tople; na Štrbevýznamná prí valová povodeň bola 24. júla, špecific-ký odtok dosahoval 7 až 10 m3/s/ km 2, zrážkyv jad re lejaka sme odhadli na 100 až 120 mm za polaž trištvrte hodiny, maximálny denný úhrn bol zazna-menaný v Hronci 16. júla (142 mm).

2002 - podľa pozorovaní v Hurbanove druhý až tre tínajteplejší rok od roku 1871, leto bolo druhé najteplej-šie, z mesiacov bol veľmi chladný len december, teplýrok bol aj na horách; 29. januára bola na stanici Brati-slava – Mlynská dolina nameraná najvyššia zimná tep-lota v histórii meraní na Slovensku (20,3 °C); celkovorok bol vlhký, s ôsmym najvyšším územným úhrnomzrážok od r. 1951; najvyššie úhrny zrážok boli v júlia v august e; 13. júla sa na 72 staniciach vyskytoldenný úhrn 50 mm a viac; od októbra 2001 do mája2002 bolo extrémne sucho vo východnej časti územia(miestami spadlo len 40 % zrážok z 8-mesačného nor-málu); sucho bolo aj na jar na východe nášho územia;išlo o 6. až 8. najsuchšiu jar od roku 1901; povodnesme zaznamenali na Dunaji v marci a auguste, obidveboli spôsobené zrážkami; Dunaj v Bratislave dosiaholv marci 20-r očný prietok a v auguste 50 až 100-ročnýprietok; séria prívalových a frontálnych zrážok vyvola-la povodne v povodiach Čierneho Hrona, Hrona, Ipľa aSlanej.

2003 - rok bol šiestym najt eplejším od roku 1871,najmä v juhozápadnej časti Slovenska; extrémne tep-lo bolo v období mája až augusta (obr. 5 – príloha, s.3); ročný plošný úhrn zrážok (573 mm) bol druhýnajnižší od roku 1901 (okrem r . 1917); najsuchším

Údaje zo senzora SeaWiFS, ktorý je na americkomsatelite SeaStar (NASA), sa spracovávajú dvomi algo-ritmami. Nad moriami a oceánmi sú spracovávané štan-dardné výstupy: žiarenie vody v 6 kanáloch, aerosolovéžiarenie, optická hustota pri vlnovej dĺžke 865 nm, kon-centrácia chlorofylu a sedimentov, koeficient difúzie aďalšie. Na pracoviskách JRC bol vyvinutý systém REM-BRANDT (akronym z ang. slov REtrieval of Marine Biologi-cal Resources through ANalysis of ocean colour DaTa),vďaka ktorému sa doslova dajú posúdiť morské biologic-ké zdroje na základe farby. Nad zemským povrchom súvýstupy viazané na výsledky optimalizovaného vegetač-ného indexu v rastri s rozlíšením 2 x 2 km. Údaje súsnímané a ukladané denne a pre rôznorodé monitorovacieúčely sú z nich produkované 10-dňové alebo mesačnépriemery, ktoré pomáhajú odborníkom získať prehľad ostave a trendoch klimatických pomerov na zemskompovrchu.

Ukážka zachytáva časový rad z mesiaca január za roky1998 až 2004. Terestriálne údaje sú skombinované s údajmio koncentrácii chlorofylu v oblasti morí a oceánov. Ukážkamá teda dve legendy. Morská stupnica reprezentuje husto-tu chlorofylu v mg/m3 . Tmavomodré až modré plochy moríreprezentujú oblasti bez rias a naopak žlté až červené plo-chy obsahujú viac chlorofylu Obdobne je vytvorená terestri-álna stupnica, na ktorej biele oblasti korešpondujú s pôdami,kde je vehgetácia s minimálnou aktivitou, naopak červenéplochy signalizujú rastlinstvo so zvýšenou aktivitou. Medzitýmito dvomi extrémami sú viaceré odtiene zelenej, ktorévypovedajú o rôznych stupňoch fotosyntézy v danom časo-vom období. Špecifikom pre január sú veľké čierne oblasti,ktoré sú pod snehom alebo ľadovou pokrývkou. Na ilustrá-ciu si všimnite stav vegetácie v oblasti Karpatského oblúkapočas teplejších januárov v r. 1998 a 2002 a naopakstudené januáre rokov 2000 a 2004.

Naďa Machková, SAŽP, B. Bystrica

Údaje zo senzora SeaWiFS pre západnú Európu a detail - oblasť Slovenska (mesačné priemery)

január 1998

január 2000

január 2002

január 2004

more pevnina

Pokračovanie na s. 9

Vplyv zmeny klímy na vegetáciu v EurópeEurópa Oblasť Slovenska

Zdroj: http://marine.jrc.cec.eu.int/me-website/contents/shared_utilities/frames/archive_seawifs.htm, Joint Re-search Centre, European Commission (JRC), Institute for Environment and Sustainability (IES), Inland and MarineWaters Unit (IMW).

Tomáš Vančura, riaditeľ TANAP

Rozhovor


Prvotné zdesenie z ničivej kalamity, ktorá v závere minuléhoroka neobišla ani skvost slovenskej prírody, Vysoké Tatry, uždávno vystriedala činorodá práca, smerujúca k náprave. Neutícha-jú však ani diskusie o tom, ako by mal tento národný park vyzeraťuž v blízkej budúcnosti. O zhrnutie doterajších poznatkov a skúse-ností v tomto smere sme požiadali jedného z najpovolanejších,riaditeľa Tatranského národného parku Ing. TomášaVančuru.

Ako pokračuje likvidácia dôsledkov kalamity očami ochranyprírody?

Kalamita, ktor á postihla Tatranský národný parkpamätného 19. novembra 2004 je skutočne mimo-riadneho rozsahu. Predovšetkým z hľadiska ekologic-kého, ale aj z pohľadu logistiky, ktorá sa pripr avovalavo forme projektu na spracovanie kalamitného dreva.Žiaľ, nie vše tky pripomienky TANAP-u, aj keď saprezentovala ochota Ministerstva pôdohospodár-stva SR zohľadniť ich, neboli doň zapracované. Uka-zuje sa, že tempo obnovy Vysokých Tatier ovplyv -nia viaceré riziká, s ktorými sa pôvodne nerátalo.Je to napríklad problematika vodných zdrojov, rizi-ká z hľadiska morénového terénu, ale aj o tázkazamokrenia, najmä pod cestou Slobody. Prekáž-kou plynulejšieho postupu je aj mimoriadne vyso-ká snehová nádielka, ktorá v tamojších podmien-kach nebola v tak veľkom rozsahu najmenej 15rokov. V každom prípade však treba rátať s tým,že tvár TANAP-u a najmä jeho lesných por astov sa

bude meniť, ale spôsobom, aký národný park má mať.Bude to chvíľu trvať, pretože les nie sú zemiaky, ktoréna jar zasadíte a v jeseni vykopete. Národný parktreba chápať ako názornú ukážku pre ľudí, nazvime to„A” zónu, kde sa príroda vie vysporiadať so všetkýminástrahami, či už pod vplyvom vetra, ohňa, lavínyalebo podkôrneho hmyzu.

V poslednom čase sa v súvislosti s Vysokými Tatr ami v eľahovorí o význame zonácie a potrebe prehodnotenia doterajšíchpravidiel. Aký je váš názor?

Každý národný park, a Vysoké Tatry nie sú výnim-kou, si chce zachovať prívlastok národný. V zmyslekritérií IUCN musí spĺňať dve základné požiadavky. Pr-vou z nich je vyriešenie „A” zóny, teda územia, kde sa

ponechá príroda na samo-vývoj. Druhým cieľom jenájsť v nej priestor pre člo-veka, ktorý využíva národ-ný park v udržateľnej mie-re a nie so snahou ho zni-čiť. Myslím si, že v TANAP-esa to dá. Treba však pove-dať, že počas 55 rokov exis-tencie národného parku jetu permanentný spor medzivyužitím Tatier pre záujemochrany prír ody a z hľadiskacestovného ruchu. Možno sapre mnohých dnes otvorilinové možnosti budovania ly-

žiarskych tratí a využitia Ta-tier aj na niečo iné ako chrá-nenú prírodu. Práve pretospráva TANAP-u prichádzas riešením, ktoré by mohlovyvážiť tieto protichodnénázory do žiaducej rovnová-hy. Znamená to prijať určitú

zonáciu, dohodnúť sa na tom,že si vytvoríme územie, kde ne-budeme do prírody nijako zasa-hovať. Zároveň je však potreb-né vyhradiť aj priestor pre ces-tovný ruch, nenáročný na kapa-city, ale s dôrazom na kvalitu,ktorý by zodpovedal tomu, žesa nachádza v špičkovom úze-mí. Vysoké Tatry by mali zostaťako jedno excelentné územie,kde návštevníci vedia nájsť čohľadajú, vr átane neporušenejprírody.

Právo je (zatiaľ) na strane prírodyVysoké Tatry - samovývoj, ale aj priestor pre človeka

Cesta Štôla – V. Hágy (foto: Juraj Švajda)

Podbanské (foto: Ján Krošlák)

Bude to reálne?V našom prípade navrhnutá

zonácia znamená vytvoriť okolo50 až 55 percent zóny „A”. Po-kiaľ by sme sa dohodli a spoloč-nosť to bude akceptovať, nemaloby dôjsť k žiadnej zmene národ-ného parku na lunapark. V súčas-nosti samotní podnikatelia, špeci-álne i mesto Vysoké Tatr y a, sa-mozrejme, ľudia, ktorí tu žijú, sidostatočne uvedomujú, že si ne-môžu nijako zničiť predmet svoj-ho záujmu a živobytia. Druhou stra-nou mince je o tázka záujmu ľudí

z iných regiónov, ktorí možno majú inú predstavu, za-tiaľ je však platná legislatíva jednoznačne na straneprírody. Podporuje to aj posledné vyhlásenie ministrapôdohospodárstva o tom, že nie je možné zneužívaťsituáciu, aby sa lesný pôdny fond premieňal na nejakénezmyselné aktivity, ktoré nesúvisia s prírodou.

Problematika zonácie bola i cieľom dnešnej porady (23. 2.2005) na pôde Štátnej ochrany prírody. Na čom ste sa dohodli?

Za hotelom Palace (foto: Karol Demuth)

Vysoké Tatry


Odborníci z JRC (Joint Research Centre Ispra Italy)v spolupráci s pr acovníkmi Výskumnej stanice TANAP,Lesníckym výskumným ústavom Zvolen a Slovenskouagentúrou životného prostredia Banská Bystrica analy-zovali postihnuté oblasti Slovenska po veternej kalami-te zo dňa 19. 11. 2004. Na základe analýz obr azovýchzáznamov zo satelitov RADARSAT a SPOT 4,5 zistiliprvé celoplošné odhady škôd po kalamite. Tieto údajeboli porovnané s obrazovými údajmi stavu územia predkalamitou zo satelitov MODIS a ASTER, ktoré poskytla

Oblasť Celková plocha lesa [ha] Poškodená plocha lesa [ha] Poškodený objem [m 3]

Červený Kláštor 9 661 8 1 944

Vysoké Tatry 39 180 5 296 1 355 870

Račkova 7 830 50 11 076

Spolu 56 671 5 354 1 368 896

Tatry pred a po kalamite

bezplatne NASA a údajmi zo senzora LANDSAT ETM aCORINE landcover 2000, ktoré poskytla bezplatne SAŽP.Tabuľka stručne sumarizuje výsledok škôd. Oblasti A aB sú detailne zobrazené na nasledujúcich výrezoch. Sta-vy pred kalamitou snímané satelitom ASTER v rokoch2002 a 2003 sú hore a dole je stav po kalamite, ktorýzachytil obrazový záznam zo satelitu SPOT 5 v decembri2004.

Zdroj JRC http://www.jrc.cec.eu.int/download/ies-analy-sis_storm_forest_damage_slovakia.pdf

Zonácia vedie k určitej dohode, ktorá umožní rozdi-ferencovať územie, jednej i druhej strane nájsť si tosvoje. Dnešná porada dala základné impulzy k prijatiuurčitých zásad, ktoré by mohli byť akceptované aj v inýchnárodných parkoch. Proti rozvoju cestovného ruchu nieje možné namietať, pretože najmä severné Slovenskoje preň priam predurčené. Dôležité je však stanoviťkritériá tak, aby v konečnom dôsledku neutrpelo život-né prostredie. V tomto smere preto vítame vládnymvýborom navrhovanú formu, pripraviť súťaž na trvaloudržateľný rozvoj celého tatranského regiónu.

Vediete komisiu ministerstva životného prostredia pre Vyso-ké Tatr y postihnuté veternou smršťou. Aké sú jej ciele a st ano-viská?

Cieľom komisie je v spolupráci so Slovenskou agen-túrou životného prostredia v Prešove pripraviť návrhkrajinno-ekologického plánu, vlastne jeho aktualizá-ciu, pretože podobný plán podhoria sme už pripraviliskôr. Tentoraz by mal zohľadniť kalamitou zmenenéprostredie. Mal by byť hlavným podkladovým materi-álom pre tvorcov trvalo udržateľného rozvoja, akousimatricou a základnou knihou všetkých zákonných a

prírodných limitov. Jeho poslaním je dosiahnuť toho,aby spracovatelia vedeli akceptovať a rešpektovaťz hľadiska národného parku prír odné a právne predpo-klady. Jednoducho ich oboznámi s tým, do akej mieryje možné rozvinúť alebo lepšie sfunkčniť vo Vyso-kých Tatrách cestovný ruch a v súlade s tým, abyneutrpela príroda.

Chcete na záver niečo osobitne zdôrazniť? Len toľko, že na problematiku Vysokých Tatier exis-

tujú dva názory. Jedna skupina chce mať z nich po-vestné lyžiarske stredisko a druhá má záujem prefero-vať tichú prírodu. Chcel by som zdôrazniť, že táto druháalternatíva je našej filozofii veľmi blízka. Vieme, že Vy-soké Tatr y nemožno porovnávať s Alpami. Tatry by malibyť v prvom rade ponukou pre ticho, preto nepokazmesi z pohľadu jednej lákavej zimnej aktivity iné, kt oré,mimochodom, v letnej sezóne majú úplne iný cieľ. Tým,akou cestou sa vydáme, ukážeme celej Európe, žedokážeme razantne zvládnuť nielen ekonomické refor-my, ale, aj byť pozorní voči prírode. Ako civilizovanýnárod, ktorý si vie chrániť prírodné a kultúrne hodnoty.Myslím si, že veľa ľudí, aj z umeleckého sveta, sa oTatr y zaujíma a berie ich ako svoje vlastníctvo. Je tohrejivý pocit, že Vysoké Tatr y vníma väčšina ako kú-sok svojho vlastníctva, ktoré má doma.

Pýtal sa Peter Farárik

Foto: Ján Krošlák

AB

A B

Environmentálne dedičstvo

Hneď vedľa hlavnej cesty pri Žiari nad Hronom pútauž desaťročia pozornosť mohutná vyvýšenina. V zimepôsobí skôr dojmom prírodného vrchu, v lete však už naprvý pohľad r ozoznať jej neprirodzený pôvod. V ten febru-árový deň poriadne prituhlo a blízka hlinikáreň sa stráca-la v mrazivom opare. Skupina novinárov mala výnimoč-nú šancu pozrieť si kalové pole zblízka. Na to bolo trebav snehu vyšliapať až na jeho temeno, kde sa náhodné-mu pozorovateľovi naskytne zvláštny pohľad. Sneh síceprikryl skládku a pretvoril ju na bežný kopec akých je vzimnej prírode hocikoľko, nedokázal však zakryť aj jazier-ka alkalickej vody. Pri pohľade na vodnú plochu človekuv tej zime naskakujú husie zimomriavky, a tak trochu ajpri predstave, že tá voda, nech by už bola akákoľvekteplá, nie je vhodná ani na kúpanie.

Hliník sa vyrába z oxidu hlinitého a ten sa získava zbauxitu. V Závodoch Slovenského národného povstania(ZSNP) v Žiari nad Hronom sa oxid hlinitý vyrábal od roku1957 zo suroviny dovezenej prevažne z Maďarska. Povyťažení oxidu hlinitého sa zostatok bauxitu prepravovalhydraulicky potrubím a ukladal na kalové pole. Postupnetak vzniklo rozsiahle odkalisko, ktoré má rozlohu vyše 40hektárov a nad okolitým terénom čnie do výšky 42 až 45metrov. Množstvo uloženého kalu dosahujeúctyhodných 8 - 8,5 mil. ton! Okrem toho satu nachádza približne jeden milión metrov ku-bických voľných a viazaných alkalických vôd.Tie sú z bazénov na temene odkaliska kolek-tormi a zbernými rigolmi odvedené do aku-mulačných nádrží a odtiaľ je voda prečerpá-vaná späť do horných bazénov.

Krutá daň za nerozvážnosťOdkalisko narastalo v rokoch 1959 až

1967 a o jeho založení nie je k dispozíciitechnická dokumentácia. A niet sa tomu čočudovať, pretože v tých časoch sa utajova-lo doslova všetko. Aj negatívne pôsobenievtedy ešte neekologickej výroby hliníka, ktorávážne poškodzovala životné prostredie. Akoo tom rozprával na stretnutí s novinármibývalý technický riaditeľ ZSNP doc. Ing. Ri-chard Kafka, znečistenie sa prejavovalo v rôznych ná-znakoch. Predovšetkým však v ťažko skúšanej dedineHorné Opatovce, ktorej obyvateľov museli dokonca pre-sťahovať. Miestnym obyvateľom už v roku 1954 začali

hromadne hynúť včelstvá achorľavieť dobytok. Nikto sivšak nevedel vysvetliť pre-čo. Niektorí si mysleli, žekravy, ktoré sa jedného dňanevrátili z pastvy sú pretotak slabé, lebo sa začali po-užívať práškové umelé hno-jivá. Jedného miestnehovčelára napadlo, že na vinebude možno fabrika až po-tom, keď mu po čase opa-kovane uhynuli včely. Aj tiezdravé, ktoré priviezol z dru-hej strany Hrona. Dedina Hor-né Opatovce v roku 1969definitívne zanikla.

Podľa niektorých názorovŽiarska kotlina nebola vô-bec vhodná na vybudova-nie hlinikárne. Dolina je z oboch strán uzavretá a tenzdravý vzduch, ktorý prúdil z Kremnického pohoria, sacestou prehnal cez elektrolýzu, aby sa potom znova

vrátil niekde od Štiavnického pohoria. V tom čase jejnežiaduce plyny voľne odchádzali do životného prostre-dia. V starej elektrolýze sa za šesť hodín dalo nadýchaťtoľko dechtov, akoby jeden pracovník vyfajčil 3 tisíc

cigariet! Pamätníci spomí-najú, že v tom čase dechtynebolo vôbec povolenémerať a nesmelo sa o tomani hovoriť. Tvrdia, že fluórje síce nepríjemný, ale dása s ním dožiť s bolesťamikostí hoci aj 89 rokov, nievšak s dechtom. Ľudia, ktoríso znečistením prichádzalido styku, odchádzali pomer-ne mladí a diagnózou bolaobyčajne rakovina. Ale bezmožností vysloviť to nahlas.

Hrniec, do ktorého napršíVráťme sa však naspäť k

odkalisku, ktorému prischloi pomenovanie dedičný

hriech alebo dedičstvo minulosti. Pôvodný monitoring pod-zemných vôd odkaliska ukázal, že ho budovali bez potreb-nej izolácie dna, čo výsledky geologického a hydrogeolo-

gického prieskumu z rokov 1985 až 1987len potvrdili. Preto, aby sa zabránilo šíreniuznečistenia do okolia sa ako najefektívnejšieriešenie ukázalo izolovanie skládky neprie-pustnou clonou po celom jej obvode. Až ponepriepustné podložie. S prácami tohto dru-hu sa začalo v roku 1992 a o päť rokovneskoršie stavbu skolaudovali. Uzavretie od-kaliska do vane však na druhej strane spô-sobilo nadmerné zvýšenie objemu vôd v jehotelese. Sú to najmä dažďové vody, ktoré saprechodom cez odkalisko kontaminovali al-káliami. Niektorí odborníci ho prirovnávajú khrncu, do ktorého stále prší. S pribúdanímzrážok rástla potreba čistenia vôd a zároveňaj dôležitosť zabránenia ich ďalšieho priesa-ku. Nakoniec sa to podarilo vyriešiť kombiná-ciou troch metód. Spočívajú v tom, že v pr-

vom stupni sú alkalické vody neutralizované a odstraňujúsa z nich ťažké kovy. V druhom stupni sú takto upravenévody vedené do elektrodialýzy, ktorá rozdelí vstupný tokna diluát s nízkym obsahom solí a koncentrát s vysokýmobsahom síranu sodného. Ten je následne na odparkespracovaný na konečný produkt, bezvodý síran sodný. Vtomto roku je plánovaná investícia do rozšírenia kapacityspracovávania alkalických vôd technológiou odparova-nia. V prvej fáze bude chemicky upravená, v druhej sakoncentrát zahustí na novej odparke a v tretej fáze sabude z neho vyrábať bezvodý síran sodný. Podobne akovo vetve využívajúcej technológiu elektrodialýzy.

Kalové pole oázou zelene?Odborníci si uvedomili nevyhnutnosť kroku zabezpečiť

odkalisko proti priesakom, aby sa vylúčil nárast objemualkalických vôd v jeho telese. Schodnou cestou je rekulti-vácia, ktorá však podľa prvých zámerov predpokladala lenbiologickú fázu. Výskumné práce tohto druhu sa začali vroku 1993. Skleníkové skúšky mali za cieľ stanoviť vhod-ný pomer kalu a substrátov a preskúmať odolnosť a vhod-nosť sortimentu tráv, drevín a iného biologického materiá-lu. Na základe výsledkov skúšok vybrali štyri varianty pre

Projekt revitalizácie dedičstvastarej výroby hliníka

Minister životného prostredia SR László Miklós vyjadruje svoj názor k projektu revitalizácie starej výrobyhliníka

Na pohľad bežný turistický výstup ako kdekoľvek inde v hor skom prostredí. V skutočnosti sa však skupinanovinárov pokúša vyliezť na zasnežený kopec kalového poľa

Žiarsky hlinikárenský areál v zimnom mrazivom opare


Klimatické zmeny

poľné skúšky a tie realizo-vali na odkalisku v rokoch1993 až 1994. Poznatky askúsenosti z toho potomuplatnili pri prevádzkovompokuse biologickej rekultivá-cie odkaliska. Začal v jese-ni 1994 na ploche 1,6 hek-tára.

Nový koncept riešeniarekultivácie vychádza z do-terajších prevádzkových po-kusov. Pôjde však o tech-nickú rekultiváciu, ktorá za-bezpečí nepriepustnosť po-vrchu odkaliska a biologic-kú, ktorej cieľom je o zvýše-nie estetickej úrovne a včle-nenie odkaliska do okolitej krajiny. V minulom roku sapodarilo získať všetky potrebné vstupné podklady prevypracovanie projektu - geodetické, hydrogeologické, geo-fyzikálne a inžiniersko-geologické. Zároveň bol ukončenývýber dodávateľa projektu. ZSNP na spoluprácu pri riešeníproblematiky kalového poľa zareagovalo 38 domácich azahraničných spoločností a konzorcií. Do užšieho výberupostúpilo sedem z nich. Víťazom sa stala firma ASA, spol.s. r. o., Praha, ktorá v decembri dodala projekt. V tomtoroku by sa malo uskutočniť výberové konanie na realizáto-ra prác a hneď sa začne aj so samotnou rekultiváciou.Realizácia diela potrvá pravdepodobne 6 až 8 rokov. Nie jevšak vylúčené, že sa tento časový zámer podarí skrátiť napäť rokov, navyše s tým, že sa zvýši i kapacita čisteniaalkalických vôd až na 150 tisíc kubíkov ročne. Po ukonče-ní diela bude odkalisko dostatočne zaizolované proti prie-sakom dažďovej vody do jeho telesa. Tým pádom nebudúvznikať nové alkalické vody a teleso skládky získa vysokýstupeň stability. Znamená to tiež, že budú eliminované pev-né úlety a výrazne sa zvýši krajinnoestetická úroveň Žiar-skej kotliny.

Na pohľad je to vcelku jednoduché, ale až také jedno-duché to nie je. Na povrchu odkaliska bude potrebnénainštalovať tesniacu vrstvu, drenážnu geotextíliu a nadtým všetkým vysadiť zeleň. Stabilizovať bude treba ajsvahy odkaliska. Možno lepším riešením, ako vytváraťkonzervu, by bolo nájsť spôsob spracovania hory odpa-du do nejakej zmysluplnej finálnej podoby. Takáto myš-lienka, prirodzene, odborníkov napadla a rovnako sa ňouaj zaoberali. Ukázalo sa však, že je to zatiaľ ekonomickyneprijateľné. O odkalisku však neprestávajú hovoriť akoo bani budúcnosti, pretožemá vysoký obsah kovov ahora nie je rádioaktívna.

Na rade sú staré záťažeMinister životného pros-

tredia SR László Miklós oce-nil najnovší projekt revitali-zácie kalového poľa slova-mi, že je úprimne rád tomu,že sa v tomto prichádza donejakého finále, rozhodnutia,akým spôsobom sa buderiešiť jedna z najväčších en-vironmentálnych záťaží naSlovensku. Keď sa podariloznížiť aktuálne zdroje znečis-ťovania ovzdušia a vôd, nie-len Slovensko, ale aj Európasa podľa neho zameriava nariešenie environmentálnych

dlhov minulosti. Aj keď nie sú aktuálnou hrozbou, nespor-ne zostávajú naďalej časovanou chemickou bombou. Nariešenie tohto chronického nebezpečenstva, ako ministernazval pozostatky niekdajšej neekologickej výroby, sa vEÚ pripravuje nová legislatíva. Možno bude pre niekoho ajtrocha „bolestivá”, pretože jedným z jej bodov má byť ajotázka zodpovednosti za ne a, samozrejme, i adresovanianákladov súvisiach s ich revitalizáciou. Znečistenie v oko-lí hlinikárskeho komplexu je v súčasnosti nízke, takmernemerateľné, celkový index znečistenia ovzdušia sa vŽiarskej kotline znížil až o 80 percent. To však nezname-ná, že niet ďalej čo zlepšovať. A to aj v areáli ZSNP. „Prišielsom predovšetkým počúvať a budem veľmi rád, ak bude-me môcť konštatovať, že to, čo sa tu prezentuje, stane sareálnym,” povedal na predstavení projektu revitalizáciekalového poľa minister. Podľa neho je na Slovensku zma-povaných 8 až 9 tisíc rôzne veľkých environmentálnychzáťaží. Medzi väčšie patrí napríklad skládka pri Seredi,odkaliská a skládky najrôznejších zmesí pri Rudňanoch,Krompachoch, ako aj veľké skládky komunálneho odpa-du. Len na odstránenie takýchto komunálnych záťaží bybolo treba približne 10 mld. Sk. V záujme riešenia podob-ných záležitostí sa minister rozhodol aktuálne rozšíriť kolé-gium svojich poradcov o ďalšieho člena. Stal sa ním zna-lec žiarskej problematiky z priemyselnej praxe Ing. JozefPittner. Jeho bohaté skúsenosti z priemyselnej praxebudú iste prínosom aj v riešení iných environmentálnychzáťaží, ktoré ešte čakajú na svojich „pyrotechnikov”.

Peter FarárikFoto: autor

Pri „bazéne” na vrcholku odkaliska

V telese skládky cirkuluje zrážková voda


Dokončenie zo s. 5obdobím boli mesiace február až júl s plošnýmúhrnom zrážok 324 mm, nedosta t ok z rážokv súčinnosti s extrémne teplým počasím zapríčinilinajvýraznejšie sucho aspoň od r. 1871 (obr. 6, pozriprílohu, s. 4); v tomto roku sme zaznamenali naj-skorší výskyt snehovej pokrývky (24. októbra) as-poň od r. 1921, výskyt bol zaznamenaný na juhozá-pade Slovenska; napriek suchu, ktoré zasiahlo te-mer celé naše územie, v júni sme zaznamenali dvemenšie série prívalových zrážok – na západnom Slo-vensku v okolí Trenčína a na východnom Sloven-sku v povodí hornej Ondavy; v tomto roku sme za-znamenali v Hurbanove ešte jeden rekord, počethodín slnečného svitu dosiahol hodnotu 2 450, čoje zhruba o štvrtinu viac ako dlhodobý priemer.

2004 - tento rok sa nezapísal do análov teplotnýchrekordov, ako celok patril, podľa hurbanovského radu, medziteplotne normálne; veľké škody silným vetrom a krupobi-tím vyvolal prechod mimoriadne výdatnej búrky (tzv. su-percely) dňa 9. 6. v juhozápadnej časti územia Slovenska;hoci búrková činnosť bola dosť intenzívna, vyskytlo sa lenniekoľko prívalových povodní. Z nich vyniká povodeň z 9.júna v Mníchovej Leho te a Trenčianskej Turnej, keď kulmi-načný prietok Turnianskeho potoka dosiahol hranicu 100-ročnej vody; význačná regionálna povodeň sa vyskytla povýdatných zrážkach od 26. do 30. júla 2004 na východ-nom Slovensku (obr. 7). V najzasiahnutejších oblastiachboli za 5 kritických dní namerané úhrny zrážok vyššieako 200 mm (najviac za posledných 54 rokov). Najvý-raznejšie boli zasiahnuté stredné časti povodí Ondavy,Tople, Hornádu a Torysy, kde sa stavy hladín riek prikulmináciách povodňových vĺn priblížili k historickýmextrémom; silný padavý vietor v oblasti Vysokých Tatierdosahujúci v nárazoch 160 až 194 km/h dňa 19. 11.(obr. 8, pozri prílohu, s. 4) mal veľkoplošné účinky nalesný porast a prejavil sa veľkými škodami (zničených12 000 ha lesa).

Predpokladaný vývoj klímy v budúcnostiV tomto storočí sa s vysokou pravdepodobnos-

ťou, ani v spolupráci človekom, nezvráti chemickézloženie atmosfér y. Podľa scenárov bude pokračo-vať otepľovanie a zmena zrážkového režimu nerov-nomerne rozložená v rámci Zeme, s vplyvom naďalšie klimatické prvky.

Pre naše územie boli vypracované scenáre základ-ných klimatologických prvkov, teplôt a zrážok pre jed-notlivé časové horizonty (obr. 9 a 10 pozri prílohu, s. 5).Predpokladá sa vzrast teploty vzduchu o 2 – 4 °C doroku 2075, úhrn zrážok sa veľmi nezmení, dôjde všakk zmene ich ročného chodu (rast v zime a pokles v lete).Je veľmi pravdepodobné, že sa predĺžia a častejšie sabudú vyskytovať suché obdobia. Zväčší sa pravdepo-dobnosť výskytu krátkych období s veľmi vysokými úhrn-mi zrážok.

Pre uvedené scenáre boli vykonané analýzy ichvplyvu na rôzne sektory - vodné hospodárstvo, les-né hospodárstvo, poľnohospodárstvo v rámci Ná-rodného klimatického program Slovenskej republi-ky. Najväčší význam budú mať dôsledky súvisiaces nedostatkom vody a s náhlymi povodňami, závaž-né budú aj dôsledky súvisiace s posunom vegetač-ných pásiem a s nestabilitou ekosystémov, viacerénegatívne dôsledky sa prejavia v pestovaní plodína lesných drevín a tiež v súvislosti s vlnami tepla.

Pavel ŠťastnýSlovenský hydrometeorologický ústav

Bratislava


Legislatíva

Prvého apríla 2005 nadobudne účinnosť zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov avoľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a ozmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon”)spolu s vykonávacou vyhláškou. Zákon nahrádza doterazplatný zákon č. 237/2002 Z. z. Novým zákonom sa vyko-návajú nariadenia Európskych spoločenstiev upravujúceproblematiku obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijú-cich živočíchov a rastlín a to: nariadenie Rady (ES) č.338/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1808/2001, kt o-rým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania naria-denia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijú-cich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou ob-chodu s nimi (ďalej len ,,nariadenia o obchode”). Zákonomsa okrem nariadení o obchode transponuje aj smernicaRady č. 83/129/EHS o dovoze koží určitých tuleních mlá-ďat a výrobkov z nich do členských štátov.

Dôvodom na vypracovanie a prijatie tohto zákona avyhlášky je nadobudnutie platnosti zmluvy o prístupe Slo-venskej republiky k Európskej únii dňa 1. 5. 2004. Týmtodňom sa nariadenia o obchode stali na území SR priamoaplikovateľné a bezprostredne účinné. Z dôvodu zabráne-nia vzniku nežiaducej duplicity právnej úpravy obsiahnutejv zákone č. 237/2002 Z. z. a vyhláške MŽP SR č. 346/2002 Z. z. bolo potrebné totožné ustanovenia vypustiťa upraviť iba právne vzťahy, ktorých úpravu si nariadeniavýslovne vyžadujú, alebo ktorých úpravu umožňuje vyko-nanie samotných nariadení.

Predmetom právnej úpravy zákona a vykonávacej vy-hlášky je zabezpečenie ochrany voľne žijúcich živočíchov avoľne rastúcich rastlín kontrolou medzinárodného obchodua ich premiestňovania v rámci EÚ. V súlade s dohovoromCITES, a s cieľom vykonať nariadenia o obchode, sa usta-novujú podmienky na dovoz, vývoz, opätovný vývoz a tran-zit vybraných druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín,komerčných činností a premiestňovania exemplárov naúzemí EÚ, niektoré ďalšie opatrenia na zabezpečenie ichochrany cez úpravu držby exemplárov na území Slovenskejrepubliky, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku na-kladania s exemplármi a zodpovednosť za porušenie povin-ností ustanovených nariadeniami o obchode a zákonom.

Dovoz, vývoz a opätovný vývozOproti doteraz platnému právnemu stavu sa nemenia

ustanovenia upravujúce dovoz, vývoz, opätovný vývoz atranzit exemplárov, ktoré sú upravené v nariadeniach oobchode. Za dovoz, vývoz a opätovný vývoz sa však už od 1. 5.2004 považuje iba obchod uskutočňovaný s krajinou, ktorá nie ječlenským štátom EÚ (resp. prekročenie hraníc EÚ). Za tranzit saanalogicky nepovažuje premiestenie exemplára medzi dvoma bodmimimo SR, ale mimo EÚ.

Na dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohách Aa B nariadenia o obchode sa vyžaduje povolenie na dovoz.Na dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohách Ca D nariadenia o obchode sa vyžaduje oznámenie o dovo-ze. Povolenie na vývoz alebo potvrdenie na opätovný vý-voz sa vyžaduje pre exempláre druhov uvedenýchv prílohách A až C. Na vývoz a opätovný vývoz exemplá-rov druhov uvedených v prílohe D nariadenia o obchodesa nevyžaduje žiadny z uvedených dokladov. Povoleniena dovoz, vývoz a potvrdenie na opätovný vývoz vydávaMinisterstvo životného prostredia SR, odbor ochrany príro-dy a krajiny (ďalej len „ministerstvo”), oznámenie o dovozevypĺňa dovozca priamo na určenom colnom priechode.

Žiadosť o vydanie povolenia na dovoz, vývoz alebo potvr-

denia na opätovný vývoz sa bude podávať naformulári tlačiva, ktorého vzor je prílohouI nariadenia Komisie č. 1808/2001 (časť žia-dosť). Zákon ustanovuje základný obsah žiados-tí a splnomocňuje ministerstvo, aby špecifikova-lo listinné dôkazy požadované vo formulári žia-dosti nariadenia Komisie, ktorých zoznam je uve-dený vo vyhláške (§ 2 a príloha č. 1 vyhlášky).Takáto právna úprava je v záujme samotnýchžiadateľov, ktorí budú dopredu vedieť, aké náleži-tosti má obsahovať ich žiadosť, čo napomôžeefektívnejšiemu vybavovaniu jednotlivých žiadostí.

Nad rámec nariadení o obchode sa v prípadevývozu živých exemplárov pôvodných druhovchránených živočíchov (vyhláška MŽP SR č.24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny),umožňuje vývoz iba exemplárov narodených aodchovaných v zajatí. Cieľom tohto ustanove-nia je ochrana pôvodných druhov chránenýchživočíchov odobratých z voľnej prírody, aby ne-boli vyvážané do krajín mimo EÚ. Výnimkou budúprípady vývozu takýchto exemplárov na vedec-ké účely a na účely záchrany daného druhu.

Zákon ďalej ukladá povinnosť, že exempláremôžu vstúpiť do EÚ cez územie SR len cez urče-né colné úrady, zoznam ktorých je uvedenýv prílohe č. 3 vyhlášky. Tieto miesta budú popersonálnej a technickej stránke schopné vyko-návať kontrolu exemplárov v súlade s právnymi predpis-mi EÚ a zákonom. Na colných úradoch bude zabezpečenáveterinárna a rastlinno-lekárska kontrola a zo strany rezor-tu životného prostredia odborná pomoc colným orgánomv prípade potreby identifikácie exemplárov druhov chráne-ných týmto zákonom za pomoci vedeckého orgánu SRalebo členov poradného zboru pre dohovor CITES.

V § 2 zákona sa ustanovuje povinnosť, na základektorej musí dovozca, a podľa nového zákona aj vývozcaalebo opätovný vývozca, ohlásiť ministerstvu čas a určenýcolný úrad na území SR, cez ktorý plánuje uskutočniťdovoz, vývoz alebo opätovný vývoz exemplárov v množ-stve väčšom ako 10 v jednej zásielke, a to najmenej 24hodín pred jeho uskutočnením. Účelom uvedeného usta-novenia je zabezpečiť odbornú identifikáciu exemplárov akvalifikovanú kontrolu splnenia stanovených podmienok.

Pre prípady, kedy sú exempláre dovážané, vyvážanéalebo opätovne vyvážané bez prítomnosti dovozcu alebo(opätovného) vývozcu (napríklad autobusovou dopravou)sa v zákone upravilo tak, že ich povinnosti prechádzajú nadopravcu exemplár ov. Cieľom uvedeného ust anovenia jeobmedziť dovoz alebo (opätovný) vývoz „neidentifikova-teľným” subjektom, kedy pri objavení nelegálne dováža-ných alebo (opätovne) vyvážaných exemplárov napríkladv batožinovom priestore autobusu, batožina nepatrí žiad-nemu z cestujúcich a šofér nie je schopný sa vyjadriť kuskutočnostiam, ako sa batožina dostala do jeho vozidla.

Zákon taktiež ustanovuje, že uzavretá kúpna zmluvanemá vplyv na rozhodovanie o vydaní povolenia alebopotvrdenia s výnimkou prípadu, kedy bola zmluva uzatvo-rená pred obmedzením dovozu exemplárov. Obmedzeniana dovoz vybraných exemplárov sú obsahom samostat-ného nariadenia (nariadenie Komisie č. 776/2004). Taxa-tívne sa vymenúvajú prípady, kedy ministerstvo žiadosť ovydanie povolenia alebo potvrdenia zamietne, napr. ak niesú splnené podmienky na jeho vydanie podľa nariadení

o obchode, zákona alebo obdobná žiadosť týkajúca satoho istého exemplára bola už v minulosti zamietnutá.

Komerčná činnosť a premiestneniePod komerčnou činnosťou a premiestnením sa rozumie

činnosť alebo pohyb exemplárov uskutočňovaný v rámciúzemia EÚ. Podmienky výnimočného využitia exemplárovdruhov uvedených v prílohe A a B nariadenia o obchode nakomerčné činnosti ustanovuje čl. 8 nariadenia Rady č.338/97. Článok 8 ods. 1 a ods. 5 nariadenia Rady č. 338/97 zakazuje kúpu, ponuku na kúpu, nadobudnutie na ko-merčné účely, vystavovanie na verejnosti na komerčnéúčely, využitie na komerčný zisk a predaj (predaj znamenáakúkoľvek formu predaja, nájom, výmenný obchod alebovýmenu), držbu na predaj, ponuku na predaj (za ponuku napredaj sa považuje aj akákoľvek činnosť, ktorá by sa dalatakto logicky vysvetliť vrátane reklamy alebo obstaraniareklamy na predaj a výzvu na obchod) alebo prepravu naúčely predaja exemplárov druhov uvedených v prílohe A a Bnariadenia o obchode. Zákon ustanovuje ministerstvo akokompetentný orgán, ktorý môže povoliť výnimku z vyššieuvedeného zákazu pre exempláre druhov uvedenýchv prílohe A nariadenia o obchode za splnenia podmienokurčených v nariadení (napr. že exemplár je narodenýa odchovaný v zajatí). Výnimka má od 1. 5. 2004 formutzv. potvrdenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe III naria-denia Komisie č. 1808/2001. V prípade exemplárov dru-hov uvedených v prílohe B nariadenia o obchode je v článku8 ods. 5 nariadenia Rady č. 338/97 ďalej ustanovené, žezákaz komerčných činností neplatí pre exempláre, pre ktorémôže byť preukázané k spokojnosti príslušného orgánudaného členského štátu EÚ, že boli nadobudnuté v súlades právnymi predpismi platnými pre ochranu voľne žijúcichživočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Zákon zároveň ustanovuje, že orgánom kompetent-ným zakázať držbu najmä živých živočíchov uvedených v

Nový zákon o CITES

snežienka jarná (Galanthus nivalis) – CITES, skupina B, príloha II


CITES

prílohe A nariadenia o obchode je ministerstvo a ustanovujeaj na základe akých dôvodov je možno držbu zakázať -najmä ak ide o exempláre, ktoré pravdepodobne neprežijúv zajatí väčšiu časť svojho života, exempláre majúce vy-sokú úmrtnosť počas prepravy alebo ich introdukcia doprírodného prostredia EÚ predstavuje ekologické ohroze-nie pre voľne žijúce pôvodné druhy živočíchov. Zoznamtýchto druhov je uvedený v § 7 vyhlášky a obsahuje živéexempláre nepôvodných druhov radu sokolotvarých (Fal-coniformes) a sov (Strigiformes) a poddruh korytnačkypísmenkovej ozdobnej (Trachemys scripta elegans). Vý-nimka zo zákazu bola ustanovená len pre zoologické zá-hrady, záchytné strediská pre živočíchy a pre osoby zapo-jené do medzinárodného záchranného programu pre druh,ktorého držba je zakázaná. Podľa § 29 ods. 8 zákona savšak zákaz držby nevzťahuje na exemplár, ktorý bol v držbeku dňu 31. 3. 2005. To znamená, že po tomto termíne nieje možné kýmkoľvek, okrem spomínanej výnimky, nado-búdať akýmkoľvek spôsobom nové exempláre druhov,ktorých držba je od 1. 4. 2005 zakázaná.

Zákon tiež ustanovuje povinnosť podnikateľom, ktorí pre-dávajú exempláre, správcom trhoviska a organizátorombúrz informovať na vhodnom a viditeľnom mieste kupujú-cich o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z nariadení o obchodea zo zákona pri držbe kupovaného exemplára, rovnako akoo podmienkach chovu živých exemplárov, ktoré ponúkajúna predaj v obchode, na trhovisku alebo burze.

Premiestnenie živých živočíchov druhov uvedenýchv prílohe A nariadenia o obchode upravuje čl. 9 nariadeniaRady č. 338/97. Akékoľvek premiestnenie živých exem-plárov druhov uvedených v prílohe A v rámci EÚ z miestauvedeného v povolení na dovoz alebo v potvrdení vyda-nom v súlade s nariadeniami o obchode si bude vyžado-vať predchádzajúci súhlas minist erstva. Táto povinnosť sanevzťahuje na živé exempláre druhov uvedených v príloheA nariadenia o obchode, ktoré sú narodené a odchovanév zajatí. V iných prípadoch premiestnenia musí osoba zod-povedná za premiestnenie exempláru v prípade potrebypredložiť dôkaz o legálnom pôvode exempláru (napr. vý-nimku zo zákazov komerčných činností, na území SRplatný preukaz o pôvode). Súhlas má od 1. 5. 2004 tak-tiež formu tzv. potvrdenia, ktorého vzor je uvedený v príloheIII nariadenia Komisie č. 1808/2001.

Pri premiestnení živých exemplárov druhov uvedenýchv prílohe B nariadenia o obchode čl. 9 ods. 4 nariadeniaRady č. 338/97 ustanovuje povinnosť pre pôvodnéhodržiteľa exemplára zabezpečiť, aby bol predpokladaný prí-jemca primerane informovaný o chovnom zariadení, vyba-vení a skúsenostiach potrebných na zabezpečenie toho,že o exemplár bude riadne postarané. Žiadosť o povolenievýnimky zo zákazov komerčných činností alebo súhlasuna premiestnenie sa bude podávať na formulári tlačiva,ktorého vzor je prílohou III nariadenia Komisie (časť žia-dosť). Zákon ustanovuje základný obsah žiadostia splnomocňuje ministerstvo, aby špecifikovalo listinnédôkazy požadované vo formulári žiadosti nariadenia Komi-sie, ktoré sú vymenované v § 4 vyhlášky.

Obchod s výrobkami z tuleňovV § 5 zákona je upravený zákaz dovozu výrobkov z

vybraných druhov tuleňov v súlade so smernicou Rady č.83/129/EHS a stanovuje kompetenciu ministerstvu ude-liť výnimku zo zákazu v prípade, že dovozca preukáže, ževýrobky sú výsledkom tradičného lovu Inuitov.

Vedenie evidencieKaždý, kto má v držbe exempláre, je povinný viesť o nich

evidenciu. Sú to všetci držitelia živých i neživých exemplá-rov rastlín i živočíchov druhov uvedených v prílohe A až D

nariadenia o obchode. Spoločnou povinnosťou týchto držite-ľov je mať evidenčné číslo, o pridelenie ktorého by maldržiteľ požiadať vedecký orgán SR (Štátna ochrana prírodySR, vedecký orgán SR, Hanulova 5/D, P. O. BOX 155, 84002 Bratislava, č. tel./faxu 02/65411960), ktorý podľa § 21ods. 2 písm. i) zákona vedie evidenciu takýchto osôb. Mú-zeá s prírodovedným zameraním vedú evidenciu o exem-plároch rastlín a živočíchov podľa zákona č. 115/1998 Z. z.o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej agalerijnej hodnoty. Botanické záhrady, arboréta, vysoké školya stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenskáakadémia vied a ďalšie vedecké pracoviská, ktoré vykoná-vajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne do koncamarca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému obvod-nému úradu životného prostredia zoznam pestovaných adržaných exemplárov rastlín alebo chovaných a držanýchexemplárov živočíchov v zbierkach. Okrem toho uvedú ná-zov výskumnej úlohy, zoznam druhov exemplárov, ktorépočas jej uskutočňovania nazbierali (odchytili) a meno rieši-teľa výskumnej úlohy.

Stanovuje sa povinnosť preukázať orgánu štátnej sprá-vy totožnosť držit eľa exemplára, predložiť evidenciu o exem-plároch, umožniť ich identifikáciu a označenie orgánomštátnej správy a preukázať spôsob nadobudnutia exem-plára. Zároveň sa ukladá povinnosť uchovávania eviden-cie po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisuz dôvodu potreby zachovania zdrojov informácií o držbe apremiestňovaní exemplárov, ktoré môžu mať význam naj-mä pri výkone štátneho dozoru zameraného na odhaľova-nie nelegálneho nakladania s exemplármi.

Zákon oslobodzuje od povinnosti vedenia evidencie,rovnako aj preukázania pôvodu preukazom o pôvode, akoaj spôsobu nadobudnutia potvrdením o registrácii a taktiežpovinnosti nezameniteľného označenia (okrem exemplá-rov druhov uvedených v prílohe A nariadenia o obchode)držiteľa, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt alebo sídlo(napr. zahraničný účastník sokoliarskeho stretnutia, dovo-lenkár), ale iba v prípade, ak sa na území SR nezdržujedlhšie ako šesť mesiacov.

Evidenciu živých exemplárov rastlín druhov uvedených v prílohe I dohovoru CITES vedie ich držiteľ v evidenčnomzozname exemplárov rastlín. Evidenčný zoznam predkladádržiteľ na príslušný obvodný úrad životného prostredia razročne do 31. januára (podľa do terajšieho právneho predpisuto bolo raz štvrťročne). Vzor evidenčného zoznamu je uvede-ný v prílohe č. 4 vyhlášky. Evidenciu všetkých ostatnýchexemplárov rastlín tvorí písomný doklad preukazujúci spô-sob nadobudnutia, obsahujúci najmä evidenčné číslo, urče-nie subjektu, od ktorého bol exemplár rastliny získaný, ve-decké meno, počet nadobudnutých exemplárov, dátum ichnadobudnutia, spôsob nadobudnutia a údaje preukazujúcepôvod exemplára podľa § 12 ods. 1zákona, ale iba ak sú známe (podľa doteraj-šieho právneho predpisu to bola povin-nosť).

Evidenciu živých plazov, vtákova cicavcov vedie ich držiteľ na druhovejkarte exemplára živočícha (oproti do-terajšiemu právnemu predpisu už nieje stanovená povinnosť viesť eviden-ciu aj na vývinové štádiá, napr. vajcia).Stanovujú sa termíny (bez zbytočné-ho odkladu), kedy držiteľ zapisuje zme-ny v držbe exemplárov v druhovej kar-te. Vzor druhovej karty exemplára ži-vočícha je uvedený v prílohe č. 2 vy-hlášky. Evidencia na druhovej kartesa nevedie pre exempláre druhov uve-dených v prílohe č. 6 vyhlášky. Ide o

druhy ktoré sa vo veľkom množstve bežne odchovávajúv zajatí a nie je potrebná ich kontrola v takej miere ako uiných druhov. Zákon oslobodzuje tieto exempláre aj odpovinnosti vydania preukazu o pôvode alebo potvrdeniao registrácii, ako aj nezameniteľného označenia. Eviden-ciu živých bezstavovcov, rýb a obojživelníkov vedie ich držiteľv knihe chovu a držby exemplára živočícha. Zákon usta-novuje, aké údaje má kniha chovu obsahovať a dátum(31. 1.), ku ktorému držiteľ knihu chovu predkladá napríslušný obvodný úrad životného prostredia.

Evidenciu všetkých ostatných exemplárov živočíchovvrátane exemplárov druhov uvedených v prílohe č. 6 vy-hlášky tvorí písomný doklad preukazujúci spôsob nado-budnutia, obsahujúci najmä evidenčné číslo, určenie sub-jektu, od ktorého bol exemplár rastliny získaný, vedeckémeno, počet nadobudnutých exemplárov, dátum ich na-dobudnutia, spôsob nadobudnutia a údaje preukazujúcepôvod exemplár a podľa § 12 ods. 1 zákona, ale iba ak súznáme (podľa doterajšieho právneho predpisu to bola povin-nosť). Evidenčný zoznam, kniha chovu a druhová karta užnie sú verejnými listinami, vedenie evidencie sa všakpovažuje za vedenie evidencie podľa zákona iba vtedy, aksú v nej uvedené úplné a pravdivé údaje.

Preukázanie pôvodu a registráciaZákonom sa ustanovuje povinnosť pre každého držite-

ľa exemplárov preukázať ich pôvod. Taxatívne sa vyme-dzuje, aký typ pôvodu je zákonom vyžadovaný a každýtakýto pôvod musí držiteľ exemplára preukázať písom-ným dokladom uvedeným v zákone. Držiteľ živých plazov,vtákov a cicavcov (okrem exemplárov druhov uvedenýchv prílohe č. 6 vyhlášky) je povinný pre exempláre požiadaťo vydanie preukazu o pôvode. Vzor je uvedený v prílohe č.8 vyhlášky. Teda údaje v preukaze o pôvode už nevypĺňadržiteľ (ako to platilo podľa doterajšieho právneho predpi-su), ale príslušný obvodný úrad životného prostredia. Ten-to preukaz plní funkciu identifikačnej karty pre živočíchy,je verejnou listinou a pri každom prevode exemplára naúzemí SR sa odovzdáva spolu so živočíchom novémudržiteľovi. V záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany predfalšovaním preukazu o pôvode § 13 ods. 3 vyhlášky usta-novuje, že originál preukazu o pôvode musí byť opatrenýhologramom. Pôvod exemplára v preukaze o pôvode ur-čuje obvodný úrad životného prostredia na základe písom-ných podkladov predložených držiteľom. Ustanovuje sa,aký pôvod je možné určiť na základe predloženia akýchdokladov, ako aj lehoty, v ktorých musí obvodný úradživotného prostredia určiť pôvod exemplára.

V prípadoch, kedy obvodný úrad životného prostredianebude môcť určiť pôvod exemplára, preukaz o pôvodenepotvrdí, o čom písomne upovedomí držiteľa. Takýto

volavka striebristá (Ergetta garzetta) – CITES, skupina A, príloha III


CITES

preukaz je neplatný. Za neplatný sa považuje aj preu-kaz vydaný na základe nepravdivých údajov a preu-kaz, v ktorom je pôvod exemplára určený v rozpores § 12 ods. 6 zákona. Preukaz o pôvode písomneprehlási za neplatný príslušný krajský úrad životnéhoprostredia. Nový preukaz o pôvode exemplárov, naktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz, je možnévydať, iba ak sa objavia nové skutočnosti jednoznačnepreukazujúce pôvod exemplára. Za neplatný sa pova-žuje aj akýkoľvek iný doklad vydaný na základe neplat-ného preukazu o pôvode.

Zákon zavádza vzhľadom na členstvo SR v EÚ novýdoklad, ktorý sa nazýva potvrdenie o registrácii (vzor je uve-dený v prílohe č. 7 vyhlášky). Vydáva ho príslušný ob-vodný úrad životného prostredia držiteľovi živých exem-plárov plazov, vtákov a cicavcov druhov uvedených vprílohách B, C alebo D nariadenia o obchode, ktoré bolinadobudnuté v iných členských štátoch EÚ v súlades nariadeniami o obchode a ktorých pôvod nemožnourčiť podľa § 12 ods. 6 zákona. Držiteľ takéhoto exem-plára je povinný požiadať o jeho registráciu bez zbytočné-ho odkladu po jeho nadobudnutí alebo po doručení pí-somného upovedomenia obvodného úradu životnéhoprostredia o tom, že preukaz o pôvode nemožno vydať.Obvodný úrad životného prostredia vydá potvrdenieo registrácii exemplára do piatich dní odo dňa podaniažiadosti a za podmienky, že exemplár je nezameniteľneoznačený. V prípade, že takýto exemplár bude mať po-tomka, na takýto exemplár sa vydáva taktiež potvrdenieo registrácii. Teda exempláre, ktoré majú vydané potvrdenieo registrácii, je možné rozmnožovať, je možné s nimi obcho-dovať na území EÚ, avšak nie je možné ich vyviesť dokrajiny mimo EÚ, pretože u nich nie je preukázaný pôvod.

Držiteľ živých exemplárov rýb, obojživelníkov, bezstavovcova rastlín druhov uvedených v prílohe A nariadenia o obcho-de prinesených z iného členského štátu EÚ je povinnýpreukázať ich pôvod iným písomným dokladom, napr.výnimkou zo zákazov komerčných činností, súhlasom napremiestnenie, povolením na dovoz. Držiteľ exemplára, naktorého sa nevzťahuje povinnosť mať vydaný preukazo pôvode alebo potvrdenie o registrácii a ktorý nie je ži-vým exemplárom ryby, obojživelníka, bezstavovca aleborastliny druhu uvedeného v prílohe A nariadenia o obcho-de prineseného z iného členského štátu EÚ, je povinný preukázaťiba spôsob nadobudnutia exemplára, a to písomným dokla-dom, ktorý obsahuje najmä určenie subjektu, od ktoréhobol exemplár získaný, vedecké meno, počet nadobudnu-tých exemplárov a dátum ich nadobudnutia.

Nezameniteľné označovanieV súlade s nariadeniami o obchode musia byť vybrané

živé exempláre živočíchov nezameniteľne označené. Ná-klady na označenie bude znášať ten, kto má živočíchyv držbe. Nezameniteľné označenie živočíchov sa budevykonávať pod dohľadom pracovníka obvodného úraduživotného prostredia alebo ním poverenej odbornej organi-zácie ochrany prírody a krajiny, ak obvodný úrad životné-ho prostredia neurčí inak. V snahe predísť opakovanémupoužitiu označenia z uhynutého alebo usmrteného živočí-cha, napr. na nového nelegálne získaného živočícha z voľnejprírody, sa stanovuje postup v prípade straty alebo zne-hodnotenia nezameniteľného označenia a spôsob vyda-nia náhradného nezameniteľného označenia.

Zákon umožňuje výnimku z povinnosti nezameniteľneoznačovať exempláre vybraných druhov, ak fyzické aleboetologické vlastnosti exemplára neumožňujú označeniev súlade s nariadením Komisie č. 1808/2001, kedy ob-vodný úrad životného prostredia na základe stanoviskavedeckého orgánu SR určí iné označenie alebo určí ne-

skorší dátum označenia. Podrobnosti o nezameniteľnomoznačovaní sú ustanovené v § 11 vyhlášky. Zavádza saspôsob nezameniteľného označovania vybraných živýchexemplárov stavovcov uvedených v prílohe B nariadeniao obchode. Povinnosť označovania exemplárov uvede-ných v prílohe A nariadenia o obchode ustanovujú naria-denia o obchode (mikročip, nedeliteľný uzavretý krúžok,iné vhodné označenie). Navrhnutý spôsob označovaniaexemplárov vychádza z doterajšej praxe a je obdobnýako v iných členských štátoch EÚ.

V záujme jednoznačného určenia identity, rodičovstva adosiahnutej generácie u vtákov a cicavcov našich pôvod-ných druhov uvedených v prílohe A nariadenia o obchode,ako aj ostatných vtákov a cicavcov uvedených v príloheA nariadenia o obchode, ktoré sa používajú na reprodukciu,vrátane ich potomstva, sa za súčasť nezameniteľného ozna-čenia týchto exemplárov považuje aj výsledok DNA testu.

Zodpovednosť za porušenie povinnostíZákon vo svojej štvrtej časti upravuje problematiku poru-

šenia povinností zo strany podnikateľov, právnických osôb(iné správne delikty) a fyzických osôb (priestupky) na úse-ku ochrany exemplárov. Taxatívne sú presne vymedzenéjednotlivé priestupky a iné správne delikty s konkrétnymodvolaním sa na ustanovenie, ktoré danú povinnosť upravu-je. Pri ustanovovaní výšky pokút za iné správne deliktypodľa zákona sa ich horná hranica nezmenila - 1 000 000Sk (resp. až do 2 000 000 Sk v prípadoch, kedy zákonumožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a to až do dvojnásobkuhornej hranice pokuty). Stanovená je však aj dolná hranica,a to 10 000 Sk. Takáto výška pokút zodpovedá doterajšímskúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút.

Výška pokút za priestupky podľa tohto zákona sa nezvý-šila - horná hranica je 300 000 Sk (resp. až do 600 000 Skv prípadoch, kedy zákon umožňuje uložiť ďalšiu pokutu, a t oaž do dvojnásobku hornej hranice pokuty). Dolná hranica bolastanovená na 500 Sk. Výška pokút opäť zodpovedá dote-rajším skúsenostiam a praxi pri ukladaní pokút. Vychádzasa najmä zo skutočnosti, že nelegálny obchod s ohrozenýmidruhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlínsa vo vzťahu k objemu finančných prostriedkov ním získa-

ných zaraďuje na tretie miesto na svete, a to hneď zaobchod so zbraňami a drogami.

Osobitne sa upravuje inštitút zaistenia veci, ktorý sapoužije v prípade porušenia zákona. Ustanovuje sa oso-bitné oprávnenie, v zmysle ktorého môže obvodný úradživotného prostredia alebo inšpekcia zhabať exempláre.Zákon taxatívne určuje dôvody i postup pri zhabaní exem-plárov, s ktorými sa nakladá v rozpore so zákonom.Najmä pre účely posudzovania závažnosti protiprávnehokonania a vypracovania znaleckých posudkov sa upra-vuje problematika spoločenskej hodnoty exemplárov.Upravuje sa, že spoločenskú hodnotu exemplárov urču-je vedecký orgán SR okrem spoločenskej hodnoty niekto-rých exemplárov, ktoré sú pôvodnými druhmi chráne-ných živočíchov na území SR (ich spoločenskú hodnotuupravuje vyhláška ministerstva č. 24/2003 Z. z.).

Prechodné ustanoveniaPrechodné ust anovenia podľa § 29 zákona upravu-

jú postup na zosúladenie doteraz vykonávaných čin-ností, na ktoré sa bude vzťahovať režim podľa zákonas jeho požiadavkami. Zároveň sa upozorňuje na niekto-ré nové povinnosti, ktoré držiteľom exemplár ov nado-budnutým pred účinnosťou zákona z neho vyplývajú.

Zákon ustanovuje, že preukaz o pôvode, ako aj evi-dencia exemplárov, vydaný podľa doterajších predpisov(zákon č. 237/2002 Z. z. a vyhláška š. 346/2002 Z. z.)sa bude považovať za preukaz a evidenciu vedenú podľa

zákona. Preukazom o pôvode chráneného živočícha, kto-rým nebol určený pôvod alebo bol určený neznámy pôvod„U”, sa deklaruje skutočnosť, že držiteľ exemplára oznámiljeho držbu na príslušnom orgáne štátnej správy, ak je exem-plár nezameniteľne označený. § 29 ods. 6 zákona oslobo-dzuje od vedenia evidencie držiteľa neživých exemplárov(napr. akákoľvek trofej, koža, dermoplastický preparát, leb-ka, medvedí žlčník, opasok, remienok na hodinky, kabelka,topánky), ktorý zaslal ich zoznam s predpísanými náležitos-ťami na príslušný obvodný úrad životného prostredia v lehotedo konca septembra 2002 v súlade so zákonom č. 237/2002 Z. z. Teda toto ustanovenie oslobodzuje t akéhotodržiteľa od vedenia evidencie aj podľa novej právnej úpravy.Zákon rieši aj problematiku súvisiacu so zaradením novýchdruhov do príloh A – D nariadenia o obchode. Držiteľ takého-to exemplára je povinný zosúladiť jeho držbu (napr. vedenieevidencie, vydanie preukazu o pôvode alebo iného dokladu)so zákonom v lehote do troch mesiacov odo dňa nadobud-nutia účinnosti príslušného právneho predpisu EÚ.

§ 29 ods. 11 zákona ruší platnosť výnimiek zo zákazovkomerčných činností a súhlasov na premiestnenie vyda-ných podľa zákona č. 237/2002 Z. z. Toto ustanoveniesúvisí so zmenou spôsobu vydávania uvedených výni-miek a súhlasov (resp. právneho predpisu, podľa ktoréhosú vydávané). Z uvedeného ustanovenia vyplýva povin-nosť pre všetkých držiteľov exemplárov, ktorým bola vydaná výnimkaalebo súhlas podľa zákona č. 237/2002 Z. z. formou rozhodnutiapodľa správneho poriadku a ktorí budú povolenú činnosť vyko-návať aj po 1. 4. 2005, požiadať o vydanie výnimky alebosúhlasu podľa nového právneho pr edpisu (resp. už podľa nariade-ní o obchode), podľa ktorého sa vydáva výnimka alebosúhlas formou potvrdenia.

Posledné prechodné ust anovenie sa týka držit eľov exem-plárov prinesených z iného členského štátu EÚ v čase od1. 5. 2004 do 1. 4. 2005. Ten, kto má k 1. 4. 2005 v držbetakýto exemplár a ktorého pôvod nemožno určiť podľa § 12ods. 6 zákona, požiada obvodný úrad životného prostredia ovydanie potvrdenia o registrácii exemplára do 1. 7. 2005.

Mgr. Silvia RusnákováMŽP SR, odbor ochrany prírody a krajiny

Foto: Ing. Ľubor Čačko

myšiak lesný (Buteo buteo) – CITES, skupina A, príloha II


Polemika

Nikdy nezabudnem na deň, keď som zobral kolegua priateľa, entomológa z Anglicka, na túru po Veľkej Fatre.Naším cieľom bola ozajstná perla slovenskej prírody –divoký skalnatý hrebeň medzi Dedošovou a Seleneckoudolinou. Náš postup miestami umožňovali len skalné „chy-ty“ a korene borovíc. Môj priateľ, fascinovaný okolitoudivočinou, opatrne prekračujúc vankúše plesnivcov, všet-ko fotografoval, krútiac hlavou s komentárom: „My god,it’s incredible in the heart of Europe.”

Prírode blízky našinec, ktorý sa občas príde pokochať

v bizarných skalných galériách Tlstej, v medvedích chod-níčkoch Krakovej hole, v kolosálnych jedliach Stužice alebov pokrútených „bonsajových” duboch lesostepí Krupinskejplaniny, si možno ani presne neuvedomuje, do akej klenot-nice sa dostal. A práve túto klenotnicu nám kolegoviaa priatelia, prírodovedci z ekonomicky (!) vyspelejších krajínEurópy oprávnene závidia. Dôvod je jasný a zrejmý človeku,čo trochu rozumie prírode: stačí sa poprechádzať po lesochNemecka, Anglicka, Belgicka, Dánska... pokiaľ tam nejakéozajstné lesy nájdete a pokiaľ vás nezastavia závory a plotys upozornením „Súkromný pozemok – vstup zakázaný”.A stačí si všímať rozmanitosť života okolo seba: huby, lišaj-níky, orchidey, motýle, chrobáky, pavúky, obojživelníky, pla-zy... Zarazí vás desivá chudoba, mraziaca do špiku kostí(azda s výnimkou niekoľkých izolovaných rezervácií).

V slovenských lesoch a lesostepiach je zatiaľ relatívnydostatok vzácnych druhov rastlín a živočíchov s vyhranenýminárokmi na prostredie. Veľmi významnou a dosť dobre zdo-kumentovanou skupinou sú chrobáky – ich tzv. červenézoznamy už boli spracované vo väčšine európskych krajín.Pri podrobnejšom štúdiu týchto materiálov až bije do očí, ževiaceré druhy, na Slovensku ešte lokálne dosť hojné, sú voviacerých krajinách Európy veľmi vzácne a silne ohrozené –typickým príkladom je „naturovský” plocháč červený (Cu-

cujus cinnaberinus). Nie je cieľommôjho článku unavovať čitateľaobsiahlym zoznamom väčšinoumálo známych druhov, účinnejšiebude poukázať na niekoľko typic-kých príkladov s fotografiami naj-významnejších druhov, doplne-ných stručným komentárom.

Tieto a ďalšie druhy dokumen-tujú ešte stále relatívne vysokúmieru prírodnej zachovalosti via-cerých lokalít i väčších krajinnýchcelkov Slovenska. Na poliacha lúkach našej malej, ale utešenejkrajiny, v minulosti tak nevyčíňalachémia, i lesy na veľkých plocháchneboli tak zasiahnuté exploatač-ným drancovaním lesníkov. Aj keď, treba priznať – kolegovéz českých zemí by řekli, že „někde se vyřádili důkladně...“Popri severských krajinách (Nórsko je asi úplná špička)

máme jednu z relatívne najlepšie vybudovaných sietí chrá-nených území v Európe, ale... Nad monumentálnym prírod-ným dedičstvom našich otcov a pradedov sa zbiehajú olo-vené mraky. Časy sa zmenili a z masmédií na nás čorazpodlízavejšie útočí „medový motúz” novej doby – prosperitaa rozvoj – samozrejme (a žiaľ), iba ekonomický... Perspektí-vy pre slovenskú prírodu a krajinu sú neradostné: máme

armádu často titulovaných – a v porovnaní s prírodovedcamioveľa lepšie platených technokratov, ktorí by najradšej zre-gulovali a „inžiniersky pretvorili“ (či skôr znetvorili) celúprírodu. Niektoré rezorty pod jagavou nálepkou „rozvoja” sibrúsia zuby na určité súčasti slovenskej prírody a krajiny.Hrozbe exploatačného tlaku budú musieť v blízkej budúc-nosti čeliť lesy, lúky, čarovné zákutia horských dolín i nerastnésuroviny pod zemou. A to, žiaľ, nevynímajúc chránené úze-mia. Mementom je pokračujúca výstavba (v skutočnostiexpanzia intravilánu) i priamo v centrálnych zónach niekto-rých národných parkov a v bezprostrednej blízkosti prísnych

Slovensko – klenotnica vzácnychchrobákov Európy (ale dokedy?)

Vzácny nosáčik Camptorhinus statua žije v teplých starýchdúbravách. Aj lokality tohto druhu pod tlakom exploatačného lesníc-tva ubúdajú (6 – 7 mm)

Kováčik Limoniscus violaceus je „fialovým mauríciom” zbera-teľov. Ústup druhu spôsobuje degradácia starých listnatýc h lesov,ale i tlak komerčných rabovačov (10 – 11 mm)

Dromaeolus barnabit a je zástupcom star obylej čeľade Eucne-midae. Vo viacerých krajinách Európy je existenčne ohrozený (4 –5 mm)

rezervácií. Manažéri „cestovného ruchu“ by radi naťahalilanovky a rekreačné centrá – s golfovými ihriskamia podobnými snobskými nehoráznosťami, i do tých najcen-nejších území slo venskej prírody. Žiaľ, vo viacerých prípa-doch sa im to v dávnejšej i celkom nedávnej minulostipodarilo. Katastrofy v NPR Veľká Rača alebo na severneji južnej strane centr álneho masívu Nízkych Tatier nenechá-vajú nikoho na pochybách, že „inžinieri“ by chceli na niekto-rých miestach nášho malého Slovenska vytvoriť desivéareály podľa vzoru Niagarských vodopádov. Argument, žeuž súčasné rekreačné objekty po väčšiu časť roka zívajúprázdnotou, akoby nikoho nezaujímal...

Slovenská príroda napriek načrtnutým hrozbám ešte namnohých miestach vyráža dych našim a zrejme ešte viac

zahraničným návštevníkom. Bojím sa však, že my sami sinedostatočne vážime čo máme, a čo naši „vyspelejší” su-sedia nemajú, alebo to majú len v nepatrných fragmentoch.Zachovanie týchto prakticky nevyčísliteľných hodnôt budev tejto ťažkej dobe závisieť najmä od premyslenej, odbornefundovanej a potrebnými kompetenciami vybavenej územ-nej ochrany prírody. Pokiaľ nebudú ochranárske inštitúciedostatočne pružne a nekompromisne reagovať na načrtnu-té „budovateľské” tlaky, je dosť možné, že o 10 rokovbudeme mať v najcennejších častiach prírody pompézno-stupídne pseudorekreačné „Disneylandy“, zatiaľ čo meno-vané a ďalšie najunikátnejšie druhy slovenskej fauny užbudú odborníci so slzami v očiach zaraďovať do kategórieextinct – vyhynutý. Je najvyšší čas, aby sme si uvedomili,že v klenotnici niet na čom šetriť!

PaedDr. Valerián Fr anc, CSc.Foto: autor

Vzácny reliktný druh Rhysodes sulcatus žije v hnijúcich vývra-toch pralesovitých porastov. Vo Veľkej Británii bol vyhubený užv predhistorickej dobe (skut. veľkosť 7 – 8 mm)

Teredus opacus patrí k najvzácnejším chrobákom Slovenskai Európy. Je viazaný na prastaré solitérne duby panónskych hájov(3,5 – 4 mm)

Pralesovitá bučina neďaleko Zvolena. Ob yvateľ ktorého väčšieho mest a napr. v Nemecku nájdedoslova pol kilometra od mesta takúto divočinu?...


Medzinárodné dohovory

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy nadobudol preSR platnosť 23. novembra 1994. Krajina si od tohtodátumu plnila základné povinnosti, ktoré z pristúpeniak tomuto dohovoru vyplývajú. Prvá národná správa SRo zmene klímy bola publikovaná v máji 1995 (teda pres-ne 6 mesiacov od nadobudnutia platnosti pre SR)a priniesla prvú komplexnú informáciu o prijatej politikea opatreniach na zmierňovanie nepriaznivých dôsledkovklimatických zmien, inventarizáciu emisií skleníkovýchplynov a projekcie ich budúceho vývoja. V máji 2002SR ratifikovala Kjótsky protokol (KP). Prijatý kvantifiko-vaný redukčný záväzok SR na obdobie 2008 – 2012v Prílohe B Kjótskeho protokolu je ekvivalentný 5-násob-ku 92 % celkových národných emisií skleníkových ply-nov v roku 1990. V stratégii SR plnenia záväzkov Kjót-skeho protokolu je celkové množstvo pre prvé cieľovéobdobie (2008 – 2012) znížené o ďalších 5 %, nie všakproporcionálne pre všetky sektory. Zámerom je vytvoriťredukčnú rezervu, ktorá by mohla kompenzovať nerov-nomerný ekonomický vývoj, prípadne iné zmeny s mož-ným dôsledkom na tvorbu emisií. Podľa posledných pro-jekcií agregovaných emisií skleníkových plynov v roku2003 je splnenie prijatého záväzku reálne pre všetkymodelované scenáre, teda aj v prípade dynamickéhovývoja ekonomiky, sprevádzaného vysokýmrastom konečnej spotreby energie. Podľa emis-nej inventúry, aktualizovanej k 15. januáru2005, dosiahlo Slovensko pokles celkovýchantropogénnych emisií skleníkových plynov,vyjadrených ako CO

2 ekvivalent, o 32,9 %

v porovnaní s rokom 1990 (základný rok).Znamená to teda, že by sme záväzky vyplýva-júce z Kjótskeho protokolu splnili.

Pokles tvorby emisií indikovaný na obr. 1 jevýsledkom celého radu vplyvov a procesov,ktoré sprevádzajú obdobie transformácie eko-nomiky SR na trhový typ. Za rozhodujúce pre danú ob-lasť možno považovať: postupný pokles celkovej ener-getic kej nár očnosti od roku 1993, zvýšenie podielu slu-žieb na tvorbe HDP, zvýšenie podielu plynných palív naPEZ, reštrukturalizácia priemyslu a pokles konečnej spot-reby energie v energeticky náročných odvetviach(s výnimkou metalurgie), ale aj menej náročných prie-myselných odvetviach a účinok legislatívnych opatrenís priamym alebo nepriamym vplyvom na tvorbu emisiískleníkových plynov.

Emisné inventúry skleníkových plynov v SREmisie skleníkových plynov sa stanovujú v súlade s

požiadavkami dohovoru a Kjótskeho protokolu metodi-kou IPCC. Emisie skleníkových plynov dosahovali naj-vyššiu úroveň koncom 80-tych rokov, v období 1990 –1994 došlo k 25 % poklesu, odroku 1994 emisie dosahovalistabilnú úroveň, ale od roku2000 sa opäť zaznamenal vý-raznejší pokles. V poslednýchrokoch očakávame v súvislostis oživením priemyselnej výrobymierny nárast emisií hlavnez prevádzky cestnej dopravya priemyselných procesov.

Národný inventarizačný systémInventarizácia emisií skleníko-

vých plynov pre potreby sekretariátu UNFCCC sa reali-zuje od roku 1995, od roku 2000 vo formátoch CRF(Common Reporting Format). Každoročne je prostredníc-tvom NFP (MŽP SR), ktorý je legislatívnym garantomprípravy emisných inventúr, k 15. aprílu odovzdávanákompletná inventarizácia sekretariátu UNFCCC. Po hĺb-kovej kontrole zverejňuje UNFCCC súhrnnú správu (Slo-vakia Centralized Review) na stránke http://unfccc.//

mis/ghg/indrev2003.html. Súčasťou inventúry je aj sprá-va NIR (National inventory report), ktorú pripravuje slo-venská strana od roku 2003 vždy k 15. aprílu. Emisieskleníkových plynov sa v podmienkach SR doteraz ne-spoplatňovali, nemali pridelené emisné stropy ani kvótya systematicky sa nemerali. Podľa zákona č. 478/2002Z. z. o ochrane ovzdušia však majú zdroje znečisteniaoznamovaciu povinnosť, týkajúcu sa aj skleníkovýchplynov, hlavne CO

2. K výrazným posunom termínov

a rozšíreniu povinností, ktoré si vyžadujú urýchlené po-

silnenie kapacít pre oblasť monitorovania a reportingu,dochádza po našom vstupe do EÚ. Inventarizácia emisiískleníkových plynov v SR je spracovávaná štandardný-mi metodikami: IPCC (revidovaná 1996, resp. 2000),

CORINAIR (revidovaná 2003), COPERT III (revidovaná2002), národnou metodikou (napr. odpady, NEIS), inoumetodikou a v kombinácii. V súlade s metodikami sapoužívajú aj emisné faktory: IPCC default, národne špe-cifické a iné, prebraté z literatúry. Bilancie emisií sa ro-bia pre sedem základných sektorov (Príloha A KP), ktorésa ďalej delia na príslušné podkategórie: Energetika (spa-ľovacie procesy, doprava, fugitívne emisie), Priemyselné

procesy (priemyselné technológie, F-plyny),Rozpúšťadlá a použitie rozpúšťadiel, Poľnohos-podárstvo, Zmeny vo využívaní krajiny a lesy,Odpady a Iné. Systém kvality podľa IPCC vy -žaduje pre emisné údaje: transparentnosť, kon-zistentnosť, porovnateľnosť, kompletnosť (ex-pertný odhad je okolo 95 %), presnosť a pou-žívanie zásad „dobrej praxe”. Neurčitosti emis-ných faktorov a aktivitných údajov sú dôsled-ne vyhodnocované, používajú sa aj expertnéodhady.

Emisie CO2

Najvýznamnejším zdrojom antropogénnych emisií CO2

v Slovenskej republik e je spaľovanie a transformáciafosílnych palív, ktoré predstavujú viac ako 95 % celko-vých emisií. Ďalej oxid uhličitý vzniká v technologickýchprocesoch pri výrobe cementu, vápna, magnezitu a pou-žívaní vápenca. V tejto bilancii je zahrnutá aj výrobakoksu, železa a ocele a emisie CO

2 vznikajúce pri pro-

dukcii hliníka a amoniaku. Použité boli emisné faktorystanovené na základe obsahu uhlíka v palivách. Do ovzdu-šia sa CO

2 dostáva aj pri konverzii lúk a lesných plôch na

poľnohospodársku pôdu a pri lesných požiaroch. Výpo-čet emisií CO

2 je založený na použití IPCC referenčnej

metódy (reference approach) a opiera sa o štatistickédáta energetickej bilancie SR. Hlavné zdroje antropogén-nych emisií CO

2 v technologických procesoch sú výro-

ba cementu, vápenca, dolomitu, magnezitu a emisiez používania dolomitu. Bilancia zahŕňa aj emisiez produkcie železa a ocele, hliníka a amoniaku (obr. 2).Použité emisné faktory boli založené na obsahu uhlíka vpalive. Oxid uhličitý sa dostáva do atmosféry aj cestoukonverzie pasienkov a zalesnených oblastí na poľnohos-podársku pôdu a lesnými požiarmi.

Emisie CH4

Poľnohospodárstvo a veľkochovy hovädzieho dobyt-ka a ošípaných sú hlavnými zdrojmi emisií metánu v SR.Metán sa uvoľňuje ako priamy produkt metabolizmubylinožravcov a pri organickej degradácii živočíšnychexkrementov. Výpočet emisií metánu je založený naúdajoch publikovaných v Štatistickej ročenke SR a Zele-6. Odpady 2 087,7 1 928,7 1 796,1 1 820,8 1 857,9 1 855,0 2 122,1 2 223,2

Tab. 1 Agregované emisie skleníko vých plynov podľa sektor ov (tony CO2 ekviv alentu)

1990 1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003

referenčný

Emisieskleníkovýchplynov

IPCC kategórie

57 675,3 42 7 61,9 41 890,5 40 765,7 38 703,3 41 100,6 40 649,5 41 4 44,81. Energetika(vrátane dopravy)

2. Priemyselnéprocesy

4 266,7 3 557,4 4 365,8 4 473,7 3 909,4 4 107,1 3 993,5 3 938,3

3. Použitierozpúšťadiel

0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0

4. Poľnohosp. 8 060,0 5 099,2 4 324,8 4 131,4 4 104,4 4 171,2 4 127,0 4 016,5

5. Lesnéekosystémy

-2 409,3 -2 681,3 -1 923,2 -1 636,4 -2 427,6 -5 248,8 -5 262,1 -4 864,1

Obr. 1 Trend poklesu emisií skleníkových plynov (CO2 ekvivalent) v porovnaní s Kjótskym záväz-

kom v rokoch 1990 – 2003

Obr. 2 P odiel jednotlivých sektor ov na emisiách CO2 (Gg) 1990 – 2003


Emisie

nej správe MP SR. Únikyzemného plynu v distribuč-nej sieti sú tiež veľmi dôleži-tým zdrojom emisií metánudo atmosféry. Úniky metá-nu zaznamenáva v SR aj ťaž-ba a spracovanie hnedéhouhlia a spaľovanie biomasy.V neposlednom rade je dôle-žitým zdrojom emisií metá-nu nakladanie s komunálnym odpadom a odpadovýmivodami (obr. 3).

Emisie N2O

V porovnaní s ostatnými skleníkovými plyn-mi mechanizmus emisií N

2O je odvodený z

dusíkového cyklu v atmosfére a jeho kvantifi-kácia je výrazne zložitejšia. Globálna antropo-génna emisia N

2O sa odhaduje na 3 - 7 mil. ton

za rok. Prírodné zdroje oxidu dusného sú prav-depodobne dvakrát väčšie ako antropogénne.Primárnym zdrojom N

2O emisií v SR je poľno-

hospodárstvo, odpadové hospodárstvo a spa-ľovanie fosílnych palív (energetika a doprava)(obr. 4).

Emisie HFCs, PFCs a SF6

Prvá inventúra hydrogénchlórofluóro karbohydrátov,perchlórofluóro karbohydrátov a fluoridu sírového, ktorénie sú kontrolované Montrealským protokolom sa usku-točnila v SR v roku 1995. Tieto látky sa v SR nevyrába-jú, k dispozícii sú len údaje o ich dovoze, vývoze aspotrebe. Používajú sa ako chladivá, nadúvadlá pre PUR(polyuretánové peny), aerosóly a izolačné plyny.V odbornej literatúre sa zaužívalo všeobecné pomeno-vanie F - plyny.

Agregované emisieAgregované emisie skleníkových plynov sa vyjadrujú

ako CO2 ekvivalent, pričom sú prepočítavané cez global

warming potential (GWP). Vyjadrené ako CO2 ekvivalent

prispieva oxid uhličitý k celkovým emisiám viac ako80 %, me tán (GWP = 21) približne 10 %, oxid dusný (GWP= 310) prispieva približne 7 % a príspevok „F - plynov”(HFCs, PFCs a SF

6) je menší ako 1 %. Hlavným sektorom,

ktorý prispieva k celkovým emisiám skleníkových plynovje energetika, ktorá predstavuje viac ako 80 % (obr. 5).

Tab. 2 Prehľad jednotlivých príspe vkov skleníkovýc h plynov k celko vým emisiám

GHG (%) 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003

CO2

100 88 82 77 72 74 75 75 74 72 68 72 71 72

CH4

100 93 85 77 78 80 82 77 72 71 69 71 73 74

N2O 100 86 73 64 66 69 70 70 66 64 62 66 64 65

Popis kľúčových zdrojovPre zníženie neurčitosti emisných inventúr je dôležité

rozpoznať kľúčové zdroje a kate-górie. Kľúčové zdroje boli vybratépodľa kumulatívneho príspevku kcelkovým emisiám a spolu pred-stavujú viac ako 95 % celkovýchemisií skleníkových plynov. Kľú-čové zdroje a kategórie boli sta-novené podľa metodiky IPCC. Slo-venská republika určila v roku2003 14 kľúčových zdrojov prezhodno tenie podľa úrovne a 16

kľúčových zdrojov pre zhodnotenie podľa trendu. Najdô-ležitejšie kľúčové kategórie v SR sú spaľovanie fosíl-nych palív, cestná doprava, emisie z poľnohospodárskejpôdy atď.

Proces QA/QCEmisné bilancie vypracované

externými riešiteľmi pre jednotli-vé sektor y sa zhromažďujú vSHMÚ odbore kvalita ovzdušia,kde sa kontrolujú a prepočítava-jú. Aktivitné dáta majoritnýchznečisťovateľov sú porovnávanés národnými štatistikami a s pred-chádzajúcimi emisnými inventú-rami, prípadne sú konzultovanés prevádzkovateľmi. Energetickébilancie sú porovnávané na základe spotreby paliva pod-ľa zdrojov znečistenia. Spotreba paliva v sektore dopra-vy je porovnávaná s výsledkami medzinárodne uznáva-ných modelov COPERT III. Každoročne sú emisné inven-túry oponované externými odborníkmi z Českej republi-

ky. Postupne sa pracuje na zavá-dzaní Národného emisného systé-mu v zmysle zásad dobrej praxe.

Všeobecné vyhodnotenie neurčitostiNeurčitosti emisných inventúr sú

prevažne zapríčinené a ovplyvnenénepresnosťou v štatistických akti-vitných dátach na strane spotrebypaliva. Ďalším zdrojom neurčitostisú používané emisné faktory. Do-datočné odchýlky vo výpočtochemisií sú spôsobené výberom me-nej exaktných metód a nemôžu byťkvantifikované. Stanovenie neurči-

Obr. 3 Podiel jedno tlivých sektorov na emisiách CH4 (Gg) 1990 – 2003

Obr. 4 P odiel jednotlivých sektoro v na emisiách N2O (Gg) 1990 – 2003

tostí emisných inventúr podľa hodnotenia na úrovnia v trende postupovalo podľa metódy tier 1. Použitie sofis-tikovanejšej metódy tier 2 – Monte Carlo nebolo možnéuskutočniť pre nedostatok vstupných údajov a zdrojov.Napriek tomu analýza neurčitostí uskutočnená metódoutier 1 stanovila pre emisnú inventúru skleníkových plynovna rok 2003 neurčitosť 9,99 % v úrovňovom hodnotenía 3,15 % v trendovom hodnotení.

Záver a zhodnoteniePodiel Slovenskej republiky na globálnej antropogén-

nej emisii skleníkových plynov tvorí zhruba 0,2 %. Roč-ná emisia CO

2 pripadajúca na jedného obyvateľa v sú-

časnosti sa pohybuje okolo 7,7 t/rok a zaraďuje SRmedzi štáty s najvyššími mernými emisiamina svete. Celkové emisie skleníkových ply-nov, aj emisie CO

2 v roku 2003 klesli skoro o

33 %, takže požiadavka dohovoru OSN bolasplnená a dá sa predpokladať, že pri uplatňo-vaní vhodných opatrení aj požiadavky Kjót-skeho protokolu budú splnené. Prehľadná ta-buľka 2 poskytuje trendy v redukcii skleníko-vých plynov v porovnaní so základným rokom1990. Celkový pokles antropogénnych emisiípre jednotlivé plyny je vyjadrený ako pomer

k základnému roku 1990, ktorý predstavuje 100 %.Na základe emisnej bilancie k 15. januáru 2005 do-

sahovali antropogénne emisie CO2 za rok 2003 42,8 Tg,

čo je zvýšenie oproti roku 2002 o 0,5 Tg. Oproti základ-

nému roku 1990 pokles predstavuje 28 %. Celkovéantropogénne emisie metánu dosiahli v r oku 2003 224Gg a vzrástli oproti minulému roku o 1,8 Gg. Tento ná-rast bol spôsobený nárastom emisií metánu v sektoreodpadového hospodárstva, ktorý má rastúcu tendenciuuž druhý rok. Naopak, oproti základnému roku 1990klesli emisie metánu o 26 %. Celkové antropogénneemisie N

2O za rok 2003 predstavovali 12,73 Gg, čo

predstavuje celkové zníženie o 35 % oproti základnémuroku 1990. Celkové emisie „F - plynov” vzrástli oprotiminuloročnej bilancii o 40 Gg, avšak oproti základnémuroku 1995 vzrástli o 14 %, čo je spôsobené rastúcouspotrebou HFCs a SF

6 plynov oproti klesajúcej spotrebe

PFCs plynov. Spotreba SF6 rastie aj v súvislosti s vyššou

produkciou hliníka v priemyselnom sektore (obr. 6).Janka Szemesová

Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava odbor kvalita ovzdušia

[email protected]

Obr. 5 Príspe vok jednotlivých sektor ov k celkovým emisiám skleníkovýc h plynov

Obr. 6 Agrego vané emisie skleník ových plynov po jednotlivých zložkác h

Zaujímavosti


Exotika! Koľko túžob a nesplnených snovskrýva toto čarovné slovo. Vonia diaľkamia dobrodružstvom, o ktorých čítamev cestopisoch a prírodopisnej literatúre. Ktoz nás aspoň raz v živote nezatúžil navštíviťniektorú z exotických krajín plných slnka,atraktívneho prostredia a nevšedných za-ujímavostí? Návštevník takejto exotickejkrajiny je často fascinovaný neobyčajnoukrásou prírody. No nielen romantická príro-da, ale aj živočíchy a rastliny nevšednýchfarieb a tvarov lákajú mnohých cestovate-ľov. Vyberte sa spolu s nami za kr ásouexotiky. Na našom putovaní však nepôjde-me do vzdialených krajín, ale do našej prí-rody. Mnohých z vás určite prekvapí fakt,že za exotikou naozaj ne treba cestovať ďa-leko.

Pri potulkách našou prírodou sa niekedystretneme so živočíchmi alebo rastlinami,ktoré nás hneď na pr vý pohľad zaujmú svo-jím neobvykle pestrým zafarbením alebo zvláštnymtvarom. Ich vzhľad je často natoľko bizarný a exotický,že chvíľami máme dojem, akoby do našej prírody aninepatrili. Viacerých takýchto zástupcov môžeme nájsťnapríklad v ríši hmyzu.

K typickým zástupcom exotickej fauny patria mod-livky (Mantis sp.), ktoré sa vyskytujú prevažnev tropických a subtropických krajinách. Majú zvláštnytvar tela, na ktorom dominujú najmä mohutné prednénohy a typická, mimoriadne pohyblivá, trojuholníkovahlava s veľkými vypuklými očami. Vo svete je zná-mych asi 1 500 druhov modliviek a s jedným z nich,modlivkou zelenou (Mantis religiosa), sa môžeme stret-núť aj v našej prírode. Najčastejšie sa vyskytuje nasuchých a teplých lokalitách. V minulosti bol tento druh

na našom území pomerne vzácny a vyskytoval sa lenna juhu územia. V posledných rokoch sa však rozširujeaj do severnejších oblastí a možno ju nájsť ajna netradičných biotopoch, napr. na sídlis-kách, v areáloch závodov a pod. Tento živo-čích však nie je zvláštny len svojím výzorom,ale aj spôsobom života. Patrí medzi dravédruhy so zaujímavým spôsobom lovu. Nakorisť čaká so skrčenými prednými nohamipred telom (čo vzbudzuje dojem modlenia).Akonáhle sa k nej priblíži nejaký hmyz, nohyprudko vymrští, uchváti ho do nich a ihneďzaživa požiera. Dravosť modliviek je povest-ná aj z dôvodu častého kanibalizmu. Bývatakmer pravidlom, že samica ešte počas

párenia alebo krátko po ňom men-šieho samčeka jednoducho zože-rie.

S modlivkou zelenou sa možnomnohí z vás už v prírode stretli, nolen málokto vie, že v našej prírodesa vyskytuje modlivke veľmi po-dobný druh, ktorý ju tvarom telaa spôsobom života veľmi pripomí-na. Je ním pamodlivka dlhokrká(Mantispa styriaca). Podobne akomodlivka, aj tento druh je jedinýmzástupcom tr opickej čeľade, žijú-cim na našom území. U nás všakpatrí medzi mimoriadne vzácne dru-hy. Žije na niektorých lesostepnýchlokalitách a vidieť sa nám ju podarínaozaj len veľmi zriedkavo. Okrem svojho za-ujímavého vzhľadu má aj veľmi zvláštny spô-sob vývoja. Jej larvy sa vyvíjajú poloparazi-ticky len v kokónoch niektorých druhov pa-vúkov. Vývoj sa uskutočňuje v dvoch insta-roch. Vyliahnuté larvy prvého instaru prezi-mujú a na jar vnikajú do kokónov pavúkov,kde sa živia ich vajíčkami. Tu sa uskutočňujeich ďalší vývoj, ktorý trvá až do zakuklenia vovnútri kokónu.

Farebne zaujímavé druhy nájdeme aj me-dzi našimi pavúkmi. K veľmi atraktívnym pat-rí napr. križiak (Aculepeira ceropegia ) so

zaujímavou kresbou na brušku alebo step-ník červený (Eresus niger), ktorého nájde-me len na suchých a teplých lokalitách.Samčeky tohto zvláštneho pavúka sú ná-padné najmä svojím červenočiernym za-farbením tela. Zaujímavým druhom zná-meho tropického rodu Argiope je aj kri-žiak pásavý (Argiope bruennichi), ktorýsvojím vzhľadom pripomína sršňa. Jehoveľký ž l tohnedo pruhované bruškoa striebristo ochlpená hruď budí dojemšperku zaveseného na sieti. U tohto dru-hu je známy aj najväčší rozdiel vo vzájom-nej veľkosti oboch partnerov v rámci ce-lej našej arachnofauny. Samček v prie-mere dosahuje len tretinu veľkosti sami-ce.

Mnohých ľudí na exotic kej prírode tr ópovnajviac fascinujú chrobáky a motýle. Obdi-vujú ich neuveriteľnú veľkosť, fantastickétvary a prekrásne farby. Ak by sme sa však

pozorne „zadívali” do našej prírody, s prekvapením mož-no zistíme, že aj u nás nájdeme druhy, ktoré by smelo

mohli konkurovať svojim exotickým príbuzným. Nášnajväčší chrobák roháč veľký (Lucanus cervus) je jed-ným z nich. Tento velikán našich chrobákov dorast ajú-ci do veľkosti až 80 mm je charakteristický mohutný-mi parohovitými hryzadlami, ktoré sú však doménoulen samčieho pohlavia. U nás sa s ním stretneme lenvzácne, najmä v starých dubových lesoch, v ktorýchsa vyvíja. Je paradoxné, že vývoj larvy tohto druhu trvá3 až 5 rokov, kým život dospelého chrobáka len niekoľ-ko týždňov.

Ak niekedy v prírode náhodou natrafíte na zaujíma-vého chrobáka „s rohom nosorožca”, nezľaknite saho. Je to totiž náš ďalší zástupca exo tickej ríše –

Za exotikou do našej prírody

Pamodlivk a dlhokrká (Mantispa styriaca) je veľmi vzácny sieťokrídlovec, ktorý sa u nás vyskytuje lenna niekoľkých veľmi teplýc h lokalitách. Má zaujímavý spôsob života a bizarný vzhľad tela

K farebne zaujímavým druhom môžeme zaradiť aj stepníka červeného (Eresusniger), ktorý patrí medzi naše najkrajšie pavúky

Roháč veľký (Lucanus cervus) je našim najväčším chrobákom. Mohutnéparohovité hryzadlá dodáv ajú samcom impozantný vzhľad

Chránené druhy


nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis). Aj keď sav bizarnosti tvarov nevyrovná svojim príbuznýmv tropických oblastiach, u nás patrí k zaujímavýma nevšedným druhom. V posledných rokoch sa tentodruh stáva čoraz vzácnejším a stretnúť sa s ním mô-žeme len veľmi zriedkavo.

Medzi mimoriadne atraktívne druhy našej prírodypatrí aj fuzáč alpský (Rosalia alpina), ktorý nás upútanajmä svojím zaujímavým zafarbením. Celé jeho teloje modrasto plstnaté s modročiernymi, veľmi premen-livými škvrnami na krovkách. Vidieť ho môžemev starých bukových lesoch, škoda len, že z roka narok vzácnejšie. Z ďalších našich exotických chrobá-kov spomeňme ešte krasone, ktoré vynikajú neoby-čajným svietivo kovovým zafarbením najrozličnejšíchfarebných odtieňov, ktorým snáď môžu konkurovaťjedine tropické druhy motýľov. No a keď sme už primotýľoch, viacero „exotov” nájdeme aj medzi našimidruhmi. Medzi najzaujímavejšie patria dúhovce. Ichkrídla majú zvláštnu schopnosť meniť farbu podľadopadajúceho svetla. Sú čiernohnedej farby, no priurčitom uhle sa zafarbujú žiarivým modrofialovýmleskom. Z ďalších druhov spomeňme vidlochvos-ta feniklového (Papilio machaon), nášho najväč-šieho denného mo týľa s krásnym sírovožltým za-farbením krídel, ale predovšetkým nášho najexo-tickejšieho mo týľa – pestr oňa vlkovcového (Ze-rynthia polyxena) , ktorý sa pestrosťou zafarbeniasvojich krídel určite vyrovná mnohým druhom tro-pických oblastí. Podobne ako už spomínané pred-chádzajúce druhy, aj tento druh je vzácny,s izolovaným výskytom len na niekoľkých lokali-tách. Medzi našimi motýľmi však nájdeme aj sku-točného velikána – okáňa hruškového (Saturniapyri), kt orý svojou veľkosťou, až 16 cm, je najväč-ším európskym mo týľom. Tento druh patrí do veľ-kej čeľade okáňovitých, ktorých je doposiaľ zná-mych asi 1 200 druhov. Žijú prevažne v tropickýcha subtropických oblastiach. Sú to motýle s ne -všednými farbami a tvarmi. Väčšinou sú zamato-vé, ozdobené priesvitnými okami alebo mesiačik-mi. V neposlednom rade sú zaujímavé aj svojimihúsenicami, ktoré sú väčšinou veľmi bizarné, pes-tro zafarbené a ozdobené najrozmanitejšími výrast-kami a štetinami. Takéto veľmi bizarné húsenicemá aj náš okáň hruškový. V dospelosti sú dlhé až12 cm, hrubé ako palec a ich žltozelené zafarbenietela skrášľujú belasé, štetinaté bradavice. U nássa s nimi môžeme stretnúť najmä v južných tep-

Najexotickejšie kvety v našej prírode nájdeme najmä medzinašimi orchideami. K tvarovo najzaujímavejším patria kvetyhmyzovníka muchovitého (Ophrys insectifera)

Včelárik zlatý (Merops apiaster) svojim zafarbením budí dojem, že práve uletelz klietky chovateľa exotických vtákov

Medzi farebne zaujímavé druhy našich pavúkov patrí aj križiak (Aculepeira ceropegia)

lých oblastiach, kde žijú na ovocných stro-moch.

Exotických zástupcov živočíšnej ríše mô-žeme nájsť aj medzi ďalšími skupinami živo-číchov, napríklad medzi vtákmi. Kto už as-poň raz zblízka videl rybárika riečneho (Al-cedo atthis), včelárika zlatého (Merops apias-ter) alebo veľmi vzácnu kr akľu belasú (Co-racias garrulus), určite mi dá za pravdu, žetieto vtáky svojím zafarbením môžu smelokonkurovať aj tým najpestrejšie zafarbenýmvtákom tropických oblastí. Všetky tieto dru-hy totiž patria do zaujímavej skupiny krakľov-cov, ktorých zástupcovia majú centrálne roz-šírenie najmä v trópoch a subtrópoch.V našej prírode sú však veľmi vzácnea okrem rybárika riečneho, ktorého sa námpredsa len častejšie podarí uvidieť pri vod-ných biotopoch, sa s ostatnými druhmi stret-

neme naozaj len náhodne.Nemožno sa preto ani di-viť, že mnohí pri takomtostretnutí často majú do-jem, že sa jedná o druhy,ktoré práve uletel iz klietky chovat eľa exotic-kých vtákov. Zvlášť zaují-mavým vtákom je posled-ný zástupca skupinykrakľovcov u nás - dudokchochlatý (Upupa epops),ktorý svojím neobyčajnýmchocholom, pripomínajú-cim indiánsku čelenku,patr í medzi skutočnéskvosty našej prírody.Z ďalších pestro zafarbe-ných vtákov našej prírody

spomeňme ešte vlhu hájovú (Oriolus oriolus), kto-rá je jediným európskym zástupcom tropickej če-ľade vlhovitých. Nápadná je najmä krásnym žiari-vožltým sfarbením tela. Keďže sa takmer výlučnezdržiava v korunách stromov, uvidíme ju len zried-ka, častejšie však môžeme počuť jej príjemné flau-tovité pískanie. Veľmi pestrým zafarbením vynikáaj náš všeobecne rozšírený vták – stehlík pestrý(Carduelis carduelis). Máloktorý vták v našej príro-de má na sebe toľko farieb a ich odtieňov akopráve tento druh.

Záverom nášho putovania za exotikou našej prí-rody sa ešte prenesme do rastlinnej ríše, za orchi-deami. Táto výnimočná čeľaď sa vyznačuje fan-tastickou bizarnosťou a farebnosťou kvetov, ktorámedzi rastlinami nemá obdobu. Zvlášť atraktívnea exotické kvety môžeme nájsť najmä pri hmyzov-níkoch (Ophrys sp.). Tieto svojím tvarom napodob-ňujú určité druhy hmyzu, podľa čoho dostali aj svo-je pomenovanie. Z bohatého počtu druhov hmy-zovníkov sa však v našej prírode stretneme lens piatimi druhmi. Z nich k tvarovo najzaujímavej-ším patrí najmä hmyzovník muchovitý (Ophrys in-sectifera), ktorého kvety azda najviac z celého roduhmyzovník pripomínajú hmyz. Najbizarnejšie kvetymedzi orchideami majú zase jazýčkovce (Himan-toglossum sp.), kt oré nás hneď na prvý pohľad

zaujmú nevšedným tvarom. Ich kvety sú totiž predĺ-žené do dlhého skrúteného pysku a pri detailnejšompohľade pôsobia veľmi e xoticky. Na našom území sav súčasnosti vyskytujú dva druhy jazýčkovcov. Vi-dieť ich na vlastné oči sa však podarí málokomu,pretože rastú u nás len veľmi vzácne. Neobyčajnéa tvarovo zaujímavé kvety nájdeme aj u mnohýchďalších druhov orchideí ako napr. u črievičníka pa-pučky (Cypripedium calceolus), modrušky pošvatej(Limodorum abortivum) , sklenobyle bezlistej (Epipo-gium aphyllum), niektorých druhoch vstavačov (Or-chis sp.) a mnohých ďalších.

Ako ste sa mohli presvedčiť z predchádzajúcichriadkov, za exotikou naozaj ne treba cestovať ďaleko.Mnohokrát stačí, ak sa r ozhliadneme vôkol seba a veľazvláštneho a zaujímavého nájdeme aj v našej krásnejprírode.

Ing. Ľubor ČačkoFoto: autor

Rozhovor


Každá naozaj dobrá fotka v sebe ukrýva výnimoč-nosť okamžiku. A každý naozaj dobrý fotogr af hľadápre ten svoj okamžik to správne svetlo. Nielen svetlov zmysle jeho fyzikálnej či praktickej podstaty, ale ajv zmysle „flash”, čiže iskry, ktorá zvečnenému okam-žiku vtlačí onú pečať výnimočnosti. Fotografie JánaKrošláka, fotoreportéra denníka SME, „flash” nespornemajú. A majú aj šmrnc, teda niečo, čo im pristane.Dokumentujú život v jeho najrôznejších podobách, vy-žarujú silu a pravdu danej chvíle. Prenikajú do poznaniaskutočnosti pr ostredníctvom ľudských tvárí a gest, vecí,udalostí, prírody a jej premenlivosti a diania v nej.S fotografiami Jána Krošláka sa takmer denne stretá-vame na stránkach denníka SME, a často aj na strán-kach iných, nielen slovenských novín a časopisov.Prednedávnom obleteli svet jeho reportážne zábery ve-ternou smršťou poznačených Vysokých Tatier. Výst a-va fotografií z minuloročnej tatranskej tragédie, zo vzdu-chu aj zo zeme verne zachytenej jeho fotoobjektívom,vyvolala veľký záujem už pri svojej premiére začiat-kom decembra počas zasadania Európskeho parlamen-tu v Štrasburgu. Odtiaľ sa výstava presunula do Bruse-lu, kde do konca tohto roku bude trvalou expozíciouparlamentu. Tatr anské fotografie Jána Krošláka pre-brali renomované agentúry, uverejnili ich viaceré eu-rópske a svetové denníky – a v poslednom minuloroč-nom čísle aj náš Enviromagazín.

vo Zvolene. Túžil som po fotografovaníod chalana. Aj mojim rodičom bolo jas-né, že inej cesty niet a ja som vlastneani nemal inú alternatívu. Chcel som ísťlen na túto školu. Už vtedy som začal ajpublikovať.

Čo bolo na vašich prvých fotografiách?Dievčatá a ženy, samozrejme! Robil

som ale fotky aj pre niekdajší Smer Ma-gazín, hlavne na titulky, a to podľa „te-matickej objednávky” redaktorky tohtomagazínu Vlasty Luptákovej. Zadávalami témy a ja som fotil. Napríklad na je-seň šarkany. A keď neboli, tak muselibyť, musel som si ich nazháňať a kebysom nemusel fotiť, hádam by som si ichmusel aj sám púšťať. Ale bavilo ma to.

Banskobystrický Smer vám napokon prischolnatrvalo a “odcvakali” ste si v ňom viac akodesať rokov. Posledné tri roky ste fotoreportéromdenníka SME. Ktoré témy boli a aj sú vám najbliž-šie?

Najkrajšie fotenie sú určite deti a staríľudia. Deti sa ešte nepretvarujú a starí ľu-dia sa už nepretvarujú. Sú takí akí sú,prirodzení, bez umelých, nastrojených póz,tu sa dá fotiť život taký, aký naozaj je.

Fotoreportér Ján Krošlák ako prvý zdokumentovaltatranskú tragédiu zo vzduchu

Najradšej fotím deti a starých ľudí...Fotoreportér Ján Krošlák (foto: mv)

Toto je pre mňa naozaj naj-vďačnejšia téma.

Istý čas vás dosť bavilo fotiťaj politiku. Politikov.

Politici sú veľmi vďač-né objekty na fotenie. Ke-dysi som sa naozaj cel-kom rád pohyboval medzipolitikmi. Zo začiatku, poosemdesiatom deviatomroku, kým to u nás vreloa keď politici ešte nemaliza sebou lekcie slušnéhosprávania sa. Dnes už sasprávať ako tak vedia

a nie je s nimi už taká sranda. No... dnes užsa naozaj na bežne nešpárajú v nose.

Vaše momentky s týmto „motívom” boli v tom časepopulárne.

Dokonca na ministerstve hospodárstvasom mal výstavu tematicky zameranú právena túto, ako by som to nazval? Mimopolitickúčinnosť?

Koľkí politici na nej figurovali?Asi piati, šiesti...Ktorý z našich politikov bol pre váš objektív osobit-

ne vďačným objektom?Určite to bol Janko Ľupták! Potom Slota,

Mečiar, Migaš... ten podľa mňa bol úplná jed-notka na fotenie, on aj videl, že sa blýska, noprst si z nosa nevytiahol! Ale ako som pove-dal, táto éra je už za nami. Naši politici sakontrolujú. Alebo sa o to aspoň snažia.

Ako fotoreportér sa stretávate aj s menej zábavnými výjavmi zoživota. Bývate svedkom a dokumentaristom smutných, tragických,ba niekedy až drastických udalostí. Vraždy, požiare, nehody... Akoto vnímate? Nebýva vám zle?

Nie, nikdy mi nebolo zle. Viete, ja sa na tie drastickévýjavy nepozerám voľným okom, „ukrývam sa” za svojfotoaparát. V objektíve akoby sa všetko zmierňovalo...čo mi však nepomohlo na patológii, pretože ten puchžiadny objektív nezmierni. Z patológie som odchádzalpredčasne, ten smrad sa nedal vydržať.

Myslím, že ani ľudské utrpenie objektív nedokáže zmierniť...Kde sa vás ľudské utrpenie tak najviac dotklo?

Videl a zažil som dosť ľudskej biedy a utrpenia. Ne-viem... V Albánsku som zažil utrpenie chudoby. Keď smev Tirane vychádzali z auta, nahrnulo sa k nám asi desať

Vysoké Tatry november 2004

Vysoké Tatry po 19. novembri 2004

K fotografovaniu sa Ján Krošlák nedostalnáhodou, ani zhodou okolností nie. Bola tojeho túžba a začala sa mu napĺňať v čase,keď sedával ešte len v laviciach základnejškoly.

Vaše úplné začiatky sú však spojené s výtvarnouvýchovou...

Bol som asi štvrták, keď ma rodičia pri-hlásili do ľudovej školy umenia na výtvarnúvýchovu. Kreslil som krajinky, portréty. Keďvšak neskôr, to som bol už tuším siedmak,otvorili fotokrúžok, bez váhania som prešielk fotografovaniu. Po skončení základnej ško-ly som išiel na strednú školu fotografie u nás

Portrét


Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda

Auto s predsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy René van der Lindenom prichádza dozáplavami postihnutej horehronskej obce Ľubietová (február 2004)

žobrajúcich detí. Tlačili sa dovnútra a plakali. Bolo tosilné... na tých deťoch boli vidieť, že trpia...

Väčšinou cestujete do krajín a na miesta, kde je horúco. Ani nietak podnebím, ale tým, čo sa tam deje.

To je pravda. Jediná „chladná” krajina, ktorú somnavštívil, je Dánsko, ale to bola relaxačná cesta. Vlanisom bol relaxovať v Turecku, aj keď zas až taká relaxá-cia to nebola, keďže sme chodili najmä po chudobnýchoblastiach. Turecko však medzi krajinami, kde som bolfotiť, patrí medzi tie „dobré”. Ale inak, Macedónsko, Ko-sovo...

Išlo vám pri práci niekedy o život, až tak, že ste si pomysleli,tak, toto je môj koniec?

To som si myslel viackrát. Ale nie vo vojnovýchkrajinách. Či už v Juhoslávii alebo v Kosove, tam somnepociťoval strach. Vojna má svoje pravidlá. Jedinev Albánsku žiadne pravidlá neboli. Tam ani domáci sineboli ničím istí. Myslím, že tam som sa skutočne bál.No a u nás, na Slovensku. Na skínskych zrazoch vPrievidzi napríklad. Tam sa dalo čakať všetko. My novi-nári sme sa tam ocitli uprostred. Pred nami skíni, zanami policajti, ktorí nás mali chrániť. Nie oni, ale mysme boli štítom. Všeličo sme zažili tiež na mítingochHZDS. Niekoľkokrát sme museli pred nimi doslova ute-kať. Dokonca na mítingu HZDS v Banskej Bystrici somzažil aj fyzický útok. Fotil som dav ľudí čakajúcich naMečiara. Odrazu ma zozadu niekto schytilza remeň fotoaparátu a chcel mi ho vytrh-núť, ale „vytrhol” ma celého a ja som letelna auto aj s foťákom. Bol to taký ujo, širšíako vyšší a skoro ma tým remeňom uškr-t i l . Keď som sa spamätal, bol somv ochrannom kruhu, ktorý okolo mňa uro-bili študenti. Rozzúrený dav ich mlátil dážd-nikmi a kadečím. Ja som bol v strede tejtosilnej ochrany a... fotil som.

Máte ako fotograf nejaký, zatiaľ nesplnený sen?Chcel by som strašne veľa cestovať,

hlavne po exotických krajinách. To ma láka.Niekde ísť, urobiť slušnú reportáž, bez toho,aby ma niekto naháňal. Vlani v Turecku bolosuper, ale bola to otročina. Desať dní, nie-koľko reportáží, kvantum fotografií. Videla nafotil som miesta, kde turisti bežne ne-chodia, ale boli sme napríklad aj v Pamukkalea to je naozaj, ako sa vraví, „biely zázrak”.A ak už hovoríme o nesplnenom sne, tak tým je Amazó-nia. Tam by som šiel naozaj veľmi rád. Možno raz sa mitento sen naozaj splní...

Sen je sen, skutočnosť je často iná. Chodíte a fotíte tam, kdevás pošlú vaše noviny. Váš deň sa začína vtedy, keď sa niečoudeje a to môže byť pokojne o polnoci alebo nadránom alebo ajvo chvíli, keď vám to absolútne nevyhovuje a možno sa vám ani

vôbec nechce. Vlani v novembriste po víchrici prišli do Tatiermedzi prvými a vôbec prvý stetatranskú tragédiu zdokumento-vali zo vzduchu. Ako to začaloa ako to prebiehalo?

V piatok som sa dopo-čul že „padli” Tatry. To eštenikto nevedel, čo sa vlast-ne stalo. Pomyslel som si,že by nebolo zlé byť tam.Keď nám v sobotu doobe-da oznámili, že ideme robiťTatr y, ani chvíľu smes kolegom Danom Vraž-dom neváhali, hneď smesi išli domov nahádzať naseba teplé háby... ja somsa v tej rýchlosti zabudolprezuť, išiel som v botas-kách... Keď sme prišli do Tatier, už sa stmievalo. Nocsme strávili s krízovým štábom, mapovali situáciu, zhá-ňali kontakty. Hneď ráno sme vyrazili na miesta, kdesa ako tak dalo dostať. Nervy nám začali pracovať,keď sa nám nedarilo zohnať lietadlo. Jedna spoločnosťza druhou odmietala s nami letieť. Niekto doslova po-

vedal „nechcem zrolovať ďalší kus lesa...” Fúkal straš-ne silný vietor a bola hmla. Naveľa sa nám predsa lenpodarilo lietadlo zohnať a... bola to poriadna divočina.Vtedy sme si to však neuvedomovali.

Aký pohľad sa vám naskytol z výšky?Kým dolu sme sa brodili snehom pomedzi popada-

né, vylámané stromy, videli sme len časť tej katastro-fy. Až tam hore sme si uve-domili, čo sa Tatrám sku-točne stalo.

Ako to na vás zapôsobilo?Mal som problém udržať

sa, nemohol som sa pripú-tať, pretože som potrebo-val fotiť, hýbať sa. V jed-nom kuse som si obúcha-val hlavu a svoje okov hľadáčiku o sklo v lie-tadle. Bol strašný problémvymeniť objektív, hádzaloma z jednej strany na dru-hú a pritom som ešte mu-sel „dirigovať” pilota, ktorý

ma však v tom hluku aj tak nepočul. Keď sme pristáli,bol som celý spotený, ale nie od strachu, ale zo stresu,či sa mi podarilo niečo nafotiť. Lebo počasie bolo nao-zaj zlé a pilo t to mohol kedykoľvek zvrtnúť k zemi.Jednoducho, bola to hodina chaosu. Ale tam hore somnemyslel na nič, len na to, že musím fotiť.

Kedy vám došlo, že to nie je „sranda”?Ešte ani keď sme pristáli, som si to neu-

vedomoval. V redakcii čakali na fotografie...Až potom, keď som otváral fotografie a pre-zeral som si ich... Ja som vlastne až z týchfotografií začal čítať, čo sa v Tatrách st alo...Neviem, ale toto asi nie je zdravé pracovnénasadenie, človek ide do rizika a neuvedo-muje si to, nefunguje strach, nič. Mozogakoby všetko zaznamenával inak... Dva dnina to sme leteli znova, fotil som dediny,oblasti odrezané od sveta.

Na mnohých vašich tatranských fotografiách súľudia. Tatranci.

Tatr anci sú veľmi citliví a veľmi ťažkoprežívajú to, čo sa stalo. Keď sme v tú so-botu po víchrici prišli do Tatier, niekde, tu-ším t o bolo v Tatranskej Polianke, na želez-ničnom priecestí svietila na semafore čer-vená a vyzváňal zvonec. Automaticky som

zastal, že počkám, kým prejde vlak. Až keď som salepšie pozrel z okna, uvidel som stožiare aj stromy popa-dané na koľajniciach. Žiadny vlak by t adiaľ neprešiel. Aletie semafory svietili, cinkali... Čas naozaj akoby sa tamzastavil. Nikde ani živej nohy. Prázdna, vyľudnená kraji-na. Ako zo zlého filmu.

V úvode sme spomenuli, že vaše fotografie z Vysokých Tatier„preleteli” svetom, čo je nesporne ocenením vašej profesionálnejpráce. Čo však vy vo svojej doterajšej kariére považujete zanajväčšie ocenenie?

Neviem... ale prvé, čo mi pri tejto otázke napadlo, jeokamih spred asi pätnástich rokov, keď ma po mojejprvej výstave oslovil šéfredaktor vtedajšieho denníkaSmer Iv an Bača a ponúkol mi prácu v redakcii. Totosom vždy chcel robiť a to sa mi aj splnilo. Robiťv novinách. No a potom, dobrý pocit mám z každejpeknej snímky v novinách. Samozrejme, to nezávisílen na mne, ale aj na grafikovi, ale chcem tým povedať,že spokojný som vždy, keď mi v novinách vyjde dobráfotka.

Anna GudzováFoto: Ján Krošlák

Dve Rómky...


Environmentálny kalendár

Druhý február si každý rok pripomíname ako Sveto-vý deň mokradí – deň podpisu Ramsarského dohovoru(Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význampredovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, 2. febru-ár 1971, v Ramsare, Irán).

Svetový deň mokradí sa na Slovensku po prvýkrátoslavoval v roku 1997. V tomto roku (2005) bol Sve-tový deň mokradí zameraný na slogan V rôznorodostimokradí je veľké bohatstvo – nestrať ho! (There’s wealth inwetland diversity – don’t lose it!). Sprievodné aktivitymali poukazovať na kultúrnu a biologickú diverzitu mok-radí, na potrebu zachovania funkcií mokradí pre ľudí ipre samotný život existujúci v mokradiach. Vládnea mimovládne organizácie a skupiny občanov v mno-hých krajinách sveta pri tejto príležitosti (či už priamov tento deň, alebo aj po ňom) organizovali početnéakcie. Na naplnenie predstavy o trvalo udržateľnomvyužívaní svetových mokradí vytvorením globálnejsústavy osobitne významných mokradí, ako aj „múd-reho využívania” a starostlivosti o všetky mokrade, jepotrebné neustále veľké úsilie vládnych orgánov, mi-movládnych organizácií, akademických inštitúcií, mé-dií a občanov na všetkých úrovniach a na všetkýchpostoch, od miestnych až po medzinárodné.

Tohtoročný Svetový deň mokradí sme si na Sloven-sku pripomenuli s už 13 ramsarskými lokalitami. Trinás-ta lokalita bola slávnostne vyhlásená na 5. regionálnomzasadnutí Dohovoru o mokradiach majúcich medziná-rodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtác-tva, ktoré sa konalo 4. – 8. decembra 2004 v Jerevane(Arménsko). Nová medzinárodne významná mokraď naSlovensku je Ramsarská lokalita Tisa (anglický názov:Tisa River). Tento návrh, kt orý vznikol v spoluprácis maďarskými kolegami, pripravili pr acovníci Štátnejochrany prírody SR. Jedná sa o maďarsko-slovenskúbilaterálnu lokalitu Felső-Tisza (Horná Tisa) – Tisas výmerou 734,6 ha na slovenskej strane. (Oznámenieo bilaterálnej ramsarskej lokalite bolo zverejnené aj me-dzi novinkami na webovej stránke Ramsarského doho-voru http://www.ramsar.org). Územie sa nachádza vnajjuhovýchodnejšom cípe Slovenska a Východosloven-skej nížiny v okrese Trebišov v katastrálnych územiach

Svetový deň mokradí

Pribudla nám nová Ramsarská lokalita Tisaobcí Malé Trakany a VeľkéTrakany. Zahrňuje 6 km dlhýúsek Tisy a jej alúvium vpohraničnej zóne s Ukraji-nou a Maďarskom. Častialúvia sú permanentne aperiodicky zaplavované.Z hľadiska geomorfológiemá rieka nížinný charakters pomerne hlboko zareza-ným korytom, s brehmi vinundácii s výškou 3 – 6 m.Horný úsek tvorí pôvodnékoryto, južná polovica úse-ku je pretvorená ľudskýmzásahom pri regulácii v 80-tych rokoch 19. stor očia.Prepojenie s bývalým sys-témom ramien chýba. Naúzemí sa vyskytujú frag-menty lužných lesov a kro-vín, mŕtve rameno v minu-losti vytvorené meandrovaním rieky a trávne porasty.Lokalita spĺňa kritériá Ramsarského dohovoru na zara-denie medzi ramsarské lokality na základe týchto dôvo-dov:

• v lokalite sa vyskytujú vzácne ukážky prírodnýcha prírode blízkych typov mokradí panónskej biogeogra-fickej oblasti, toto územie má význam pre dopĺňaniezásob podzemných vôd v povodí hornej Tisy,

• v lokalite sa vyskytujú zraniteľné, ohrozené akriticky ohrozené druhy a ohrozené spoločenstvá mok-raďových biotopov viacerých typov, t oto územie jevýznamné pre prežívanie niektorých druhov chráne-ných medzinárodnými dohovormi (Bernský dohovor,Bonnský dohovor, CITES), vrátane niektorých globálneohrozených a endemických druhov,

• lokalit a je súčasťou rozsiahlejšieho mokraďovéhoúzemia významného pre udržiavanie biologickej diver-zity panónskej biogeografickej oblasti s charakteristic-kými druhmi rastlín a živočíchov.

Myšlienka vyhlásiť územie hornej Tisy za medzinárod-nú mokraď sa zrodila uždávnejšie vo viacerých kra-jinách Potisia na základevýskumov a rôznych projek-tov (napr. projekt WetlandsInternational – Cezhraničnáspolupráca na hornej Tise).Odvtedy sa návrhy menili avznikali ich rôzne varianty.K dôležitosti spolupráce narieke Tise v ochrane eko-systémov prispelo množ-stvo havárií a následnýchznečistení pochádzajúcichnajmä z Ukrajiny a Rumun-ska.

Kvôli veľkej havárii v BaiaMare sa po februári 2000vyskytli v rieke kyanidy aťažké kovy.

V slovenskej časti po-Veľký problém v mokraďných lokalitách predstavuje nadmerný odber vody pre rôzne účely použitia(pohľad na Dojranské jazero na pohraničí Grécka a Macedónsk a)

Pohľad na rameno Star ej Tisy v pozadí s viacerými jedincami lyžičiara bieleho (Platalea leucorodia),volavkou popolavou (Ardea cinerea) a volavkou bielou Egretta (Casmerodius)

vodia sa na Starej Tise (slepé rameno) a aluviálnejoblasti (inundácia) samotnej Tisy vykonali rôzneprieskumné práce na zistenie stavu kvality podzem-ných vôd a kvality dnových sedimentov po havarijnomznečistení rieky Tisy kyanidmi. V mŕtvom ramene sazaznamenala aj značná eutrofizácia v dôsledku znečiste-nia z blízkych poľnohospodárskych pozemkov (používa-nie umelých hnojív a pesticídov). Slovensko a Maďarskodúfa, že vyhlásenie spoločnej ramsarskej lokality budemať odozvu aj v Rumunsku a na Ukrajine, ktoré sa tiežpridajú k zabezpečeniu ochrany.

Slávnostné odovzdanie certifikátu ramsarskej loka-lity zaslaného z Ramsarského sekretariátu sa usku-toční v marci. Vyhlásenie môže napomôcť (byť pozitív-nym impulzom) aj k rozvoju trvalo udržateľného (rozum-ného) využívania tohto územia, ako aj okolia, so zacho-vaním hodnôt mokrade. Bolo by vhodné, keby v blíz-kosti vzniklo malé environmentálne a turistické infor-mačné centrum, pretože lokalita je ako zrodená narôzne aktivity týkajúce sa ekoturizmu, agroturistiky,ale aj organizovania exkurzií, sledovania vtáctva a pod.Vhodnou propagáciou prírodných hodnôt tejto mokra-de sa týmto otvárajú možnosti medzinárodnej spolu-práce. Ramsarský sekretariát prostredníctvom člen-ských krajín každoročne 2. februára iniciuje kampaňna podporu odkrývania funkcií a hodnôt mokradía významu ich ochrany.

Každý z nás môže zrealizovať svoj veľmi významnýpríspevok k uchovaniu zdravého stavu planéty – nášhospoločného a stále jediného domova – nášho životné-ho prostredia. Aj vaše aktivity môžu byť na webovejstránke Ramsarského dohovoru (pozri http://www.ramsar.org/wwd_index.htm). Preto, ak chcete,neváhajte a zašlite stručnú informáciu o svojich aktivi-tách, ktoré ste organizovali priamo na Ramsarský sek-retariát (v anglickom jazyku): [email protected]., preinformáciu aj na odbor ochrany prírody a krajiny MŽPSR e-mailom na adresu: [email protected].

Mgr. A driána KlindováMinisterstvo životného prostredia SR

Foto: autorka


Internet

Informačný portál SHMÚ plný aktuálnychnoviniek

Po veternej smršti v novembri minulého roku vo Vy-sokých Tatrách sa aj odborná verejnosť začala systema-tickejšie zaujímať o celý rad procesov, ktoré môžu maťpriamy a bezprostredný vplyv na tamojšiu prírodu a životv tomto regióne. Jedným z nich sú hydrologické proce-sy, ktoré úzko súvisia s odtokovými pomermi v celejoblasti, ako aj so zásobami vody v snehovej pokrývkea ich realizáciou v odtoku. Čo sa týka snehu v prvomrade je nevyhnutné poznať rozloženie snehových zásobna dotknutom území. Z meraní, ktoré zabezpečuje Slo-venský hydrometeorologický ústav, sú síce k dispozíciiúdaje, ktoré poskytujú informácie o ich priestorovej dis-tribúcii, ale stále absentujú informácie o vertikálnom roz-delení výšky a vodnej hodnot y snehu, ktoré pre oblasťakou sú Vysoké Tatry majú prioritný význam. Získanietakýchto informácií predstavuje nadštandarné úsilie, pre-tože merania sa robia v ťažko dostupných miestacha od členov meracieho tímu sa vyžaduje splnenie ta-kých podmienok ako je fyzická zdatnosť, znalosť lyžova-nia, dobrá orientácia v teréne a nevyhnutná jetiež vzájomná spolupráca viacerých inštitúcií.

V dňoch 2. až 4. marca 2005 sa v regióne Tatieruskutočnilo prvé meranie charakteristík snehovej po-krývky – výšky a vodnej hodnoty (množst vo vodyv snehovej pokrývke) v oblasti Patrie, Velickej dolinya Slavkovského štítu. Merania boli robené prakticky odvýšky 2 200 m n.m. nadol po 1 000 m n.m. každých

Dňom 1. január a 2005 bol oficiálne spustený obno-vený informačný portál www.shmu.sk, ktorý prináša náv-števníkom informácie Slovenského hydrometeorologic-kého ústavu v novom šate. Na vynovených stránkachwww.shmu.sk sú uverejňované, okrem aktuálneho po-časia vhodne doplneného o grafické znázornenie namape Slovenska, predpovedný servis v rôznych časo-vých intervaloch, informácie o čiastkových monitorova-cích systémoch životného prostredia (ČMS) a tiež zaují-mavé informácie a novinky z jednotlivých odbornýchdivízií ústavu.

Premenu pôvodných internetových stránok www.shmu.sk doplnili viaceré novinky, ktoré vniesli do infor-mačného portálu väčší komfort pre návštevníka a hlavneneoceniteľnú prehľadnosť. Pr áve takouto novinkou sú

Meranie charakteristík snehovej pokrývky100 výškových metrov. Sne-homerný profil – meranie navrstevnici cca 50 metrov ob-sahoval 10 meraní výšky sne-hovej pokrývky a 3 meraniavodnej hodnoty. Celkove bolovykonaných 160 meraní na 16miestach, ktoré poskytujú uni-kátny materiál pre hodnoteniezmeny snehových zásobs nadmorskou výškou a cennépodklady pre výpočtové sché-my.

Pre hlavného organizátora –SHMÚ má zásadný významaktívna spolupráca a významnápomoc pracovníkov Štátnejochrany prírody SR - SprávyTANAP-u a Experimentálnej základne Ústavu hydrológieSAV. Preto i prvé komplexnejšie meranie bolo úspešné.Ďalšie obdobné spoločné merania snehu sa uskutočniaešte v dvoch termínoch - začiatkom apríla a mája 2005.Naďalej sa predpokladá užšia spolupráca s uvedenýmiinštitúciami aj pri úlohách ako modelovanie zásob vodyv snehovej pokrývke, prognóza jarného topenia a odtokuvody zo snehu. Okrem expedičných meraní SHMÚ za-bezpečil v tomto zimnom období ďalšie merania, ktoré

sa robia v týždennom intervale na vybraných miestacha participujú na nich pozorovatelia z Geofyzikálneho ústa-vu SAV (Skalnaté Pleso, Stará Lesná), Výskumná stani-ca ŠL TANAP (Lomnické Sedlo, Št art), Správa TANAP(Tatranská Štrba). O ďalších aktivitách v tejto oblastibudeme čitateľov postupne inf ormovať.

Dr. Gabriela Babiaková, SHMÚ BratislavaIng. Juraj Švajda, Správa TANAP-u Tatranská Štrba

navigačné prvky, ktoré zaujímavo dotvárajú celéprostredie portálu. Návštevník je pri prezeraní strá-nok automaticky, v hornej časti stránky, informo-vaný o aktuálnej pozícii, tzv. rýchle navigačné menu,prostredníctvom ktorého môže ľubovolne prechá-dzať na ktorúkoľvek predchádzajúcu stránku. Rýchlenavigačné menu ocení návštevník najmä pri väč-šom množstve vnorených stránok a prehliadanímedzi nimi.

Veľmi užitočným navigačným prvkom, ktorý bolpridaný nad navigačné menu sú tzv. navigačnéšípky, ktoré návštevník portálu určite ocení. Ide oefektí vne uľahčenie navigácie vo vnorených strán-kach. Nástroj umožňuje návrat na predchádzajúcuprehliadanú stránku, resp. návrat na stránku

o úroveň vyššie.Ďalším novým nástrojom pre informovanosť in-

ternetovej verejnosti sa stal varovný systém, ktorýje umiestnený v hornej časti hlavnej stránky portálu.Systém účelovo, výrazne farebne zvýraznene signa-lizuje aktuálne varovanie o poveternostnej situáciina našom území s možnosťou zobrazenia detailnejinformácie aj s popisom exspirácie varovania.

Portál prešiel radom dizajnérskych i štruk-turálnych zmien. Zavedené informačné novinkyi použitá technológia ukazujú pozitívny smer, kto-rým sa Slovenský hydrometeorologický ústav ube-rá v snahe zlepšiť informovanosť odbornej i laickejverejnosti. Tu chceme poukázať hlavne na animá-ciu radarových a družicových informácií, ako ajprepojenie informácií ČMS s operatívnymi databá-zami, čo umožňuje informovať v reálnom čase

o stave monitorovaného životného prostredia.Informačný portál www.shmu.sk je neustále vo vývo-

ji. SHMÚ má snahu sprostredkovať čo najviac voľneprístupných informácií pre širokú verejnosť, zároveň sasnažíme o čo najefektívnejší spôsob informovania orgá-nov krízového riadenia počas havarijnej situácie. Pretopripravujeme informácie, ktoré budú prístupné na strán-ke len pre orgány riešenia havarijných situácií. Na strán-ku sa dostanú tiež informácie pre našich komerčnýchpartnerov. Verme, že podobných zmien sa na sloven-skom internetovom trhu udeje ešte viac.

Technickú realizáciu zabezpečila spoločnosť Fourne-tix, s. r. o., ktorá neustále dohliada nad správnym cho-dom portálu a pripravuje pre vás ďalšie pozitívne zmeny.

Ing. Peter Čellárvedúci odboru centra operatívnych informácií SHMÚ


TANAP

Správa TANAP-u pr acuje na území nášho najstaršie-ho národného parku už niekoľko rokov. Za poslednédva roky profesionálni strážcovia spolu so zoológomuskutočnili sčítanie niektorých vzácnych druhov živočí-chov. Konkrétne sa jednalo o veľké šelmy (medveď,vlk a rys), svištie kolónie a kurovité vtáky (tetrov hlu-cháň a tetrov holniak). Samostatnú úlohu predstavo-valo vyhodnotenie populácie kamzíka vrchovského a orlaskalného v TANAP-e. Sčít anie sa robilo v priebehu dvochrokov (2003 – 2004). Strážcovia vo svojich strážnychúsekoch vykonávali monitoring územia, počas ktoréhopresne evidovali sledované druhy živočíchov, rozmeryich stôp, pohlavie a pod. Dlhodobé sčítanie a neustálaaktualizácia výsledkov počas roka, resp. dvoch rokov,umožnila získať pomerne presné výsledky, ktoré námdávajú prehľad o stave niektorých chránených druhovv tejto oblasti.

Pri monitoringu šeliem bolo najdôležitejšie priamevizuálne pozorovanie a meranie rozmerov stôp. Pri sviš-

ťoch nešlo ani tak o zistenie počtu jedincov, ale skôrsme sa zamerali na zmapovanie súčasného stavu ak-tívnych kolónií. Kurovité vtáky boli monitorované naj-mä v čase jarného toku (apríl a máj). V jarnom obdobísa zisťovali aktívne tokaniská – stopy, trus, ale aj sa-motné pozorovanie priebehu toku. Aj pri kurovitých vtá-koch sa údaje aktualizovali počas celého roka, napr. ajpri náhodnom stretnutí v kt oromkoľvek ročnom období.Rozloha TANAP-u je cca 110 tis. ha. Samotné sčítaniesa robilo vo vlastnom území národného parku, ale ajv jeho ochrannom pásme. Ochranné pásmo tvorí asi1/3 z celkového územia národného parku. Vyhodnote-nie a aktualizácia výsledkov sa robila spoločne precelé územie TANAP-u (Západné Tatry a Východné Tat-ry).

Západné Tatry – jedná sa o oblasť od Tichej doliny(Ľaliové sedlo) až po Bielu skalu (vrátane Roháčov). Nacelom tomto území je pozorovaných 45 jedincov med-veďa hnedého (neidentifikované – 19, medvedica – 6,

medvieďa – 7, pestún – 7, do-spelý medveď – 6). Možno všakpredpokladať, že reálny stavmedveďov bude o čosi vyšší.Ďalej v tejto oblasti žije 8 až 9jedincov vlka dravého (reálnystav do 10 jedincov) a 5 jedin-cov rysa ostrovida (reálny stavdo 7 jedincov). V Západných Tat-rách sa nachádza 60 aktívnychkolónií svišťa vrchovského, 46jedincov tetrova hlucháňa (25kohútov a 21 sliepok) a 64 je-dincov tetrova holniaka (40 ko-hútov a 24 sliepok). Pre zaují-mavosť odbornej verejnosti uvá-dzam niektoré pozorovania vo-diacich medvedíc s tromi až štyr-mi medvieďatami: Kr álik (strážca) pozoroval dňa 3. 8.

2004 medvedicu so 4 medvie-ďatami v závere Tichej doliny(Kasprov vrch). Lenko (strážca),Kamenistá dolina, 25. 10. 2004– medvedica s 3 medvieďata-mi; Tomanovská dolina, 3. 5.2004 – medvedica s 3 med-vieďatami.

Na celom území VýchodnýchTatier (Vysoké a Belianske Tat-ry) je pozorovaných 29 jedin-cov medveďa hnedého (neiden-tifikované – 7, medvedica – 6,medvieďa – 11, pestún – 1, do-spelý medveď – 4). V tejto ob-lasti ďalej žije 8 jedincov vlkadravého a 5 jedincov rysa ostro-

vida. Vo Východných Tatr ách sa nachádza 63 aktív-nych kolónií svišťa vrchovského, 17 jedincov tetrovahlucháňa (9 kohútov a 8 sliepok) a 21 jedincov tetro-va holniaka (10 kohútov a 11 sliepok).

Na celom území TANAP-u (Západné Tatr y a Východ-né Tatry) žije 74 jedincov medveďa hnedého (neidentifi-kované – 26, medvedica – 12, medvieďa – 18, pestún– 8, dospelý medveď – 10). Vlk dravý sa v TANAP-evyskytuje priebežne v počte 16 až 17 jedincov. Rys ostro-vid 9 až 10 jedincov. Počet aktívnych svištích kolónií 123,tetrov hlucháň 63 jedincov (34 kohútov a 29 sliepok)a tetrov holniak 85 jedincov (50 kohútov a 35 sliepok).Čo sa týka populácie svišťa vrchovského v TANAP-e,tak najväčší problém s početnosťou je v BelianskychTatrách a v niektorých dolinách Západných Tatier, kdev súčasnosti svište už iba prežívajú. V prvej etape (2003– 2004) sme sústredili svoj záujem na zisťovanie poč-tu aktívnych kolónií. V ďalších r okoch sa zameriame ajna zisťovanie počtu jedincov svišťa vrchovského

Sčítanie veľkých šeliem, svišťa a kurovitýchvtákov v TANAP-e

medveď vlk rys svišť - kolónie hlucháň holniak

Západné Tatry 45 8 až 9 5 60 46 64

Východné Tatry 29 8 5 63 17 21

Tanap (spolu) 74 16 až 17 10 123 63 85

Výsledky sčítania veľkých šeliem, svišťa a kurovitých vtákov v TANAP-e (2003 - 2004)

tetrov hlucháň

rys ostrovid

jastrab krahulec

v TANAP-e. Najväčšia koncentr ácia veľkých šeliema kurovitých vtákov je v Západných Tatrách. Jedná sanajmä o oblasť Kamenistej, Tichej a Kôprovej doliny.V týchto dolinách sú najviac zachované lesné a hôľnespoločenstvá s dostatočným množstvom úkrytov a po-travy. V NPR Tichá dolina a v NPR Kôprová dolina

v súčasnosti platí 5. stupeň ochrany (zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny). Veterná smršť,ktor á zasiahla územie TANAP-u dňa 19. novembra 2004postihla aj tieto NPR. Možno však povedať, že tietolokality (Tichá dolina a Kôprová dolina) ani po vetrovejkalamite nestratili nič zo svojej výnimočnosti, právenaopak. Ponechaním na samovývoj sa zlepší kvalitabiotopov, čo umožňuje prirodzený rozvoj flóry a fauny.Sčítanie chránených druhov živočíchov je úloha, v ktorejSpráva TANAP-u bude pokračovať aj v nasledujúcichrokoch.

Ing. Pavol Lenko – strážcaSpráva TANAP-u, Tatranská Štrba


Ochrana prírody

Program záchrany kamzíkaŠtátna ochr ana prírody SR – Správa Tatr anského

národného parku pokračovala aj v roku 2004 v realizá-cii programu záchrany kamzíka vrchovského tatran-ského na roky 2001 - 2005 na území TANAP-u. V r ámcitohto programu bola odovzdaná záverečná správaz výskumných úloh, ktoré na základe objednávky ŠOPSR zabezpečoval Výskumný ústav vysokohorskej bio-lógie Žilinskej univerzity (doc. RNDr. Marián Janiga,CSc.) v spolupráci s viacerými zahraničnými renomo-vanými inštitúciami (napr. genetické laboratóriumv Instituto di Ecologia Alpina, Trento).

Prvý výskum sa týkal analýzy a porovnania mito-

chondriálnej DNA u kamzíka vrchovského (Rupicaprarupicapra) u populácií z Vysokých Tatier, Nízkych Ta-tier a z Veľkej Fatr y. Cieľom výskumu bolo porovnaniegenetickej divergencie u dvoch tatranských populáciís potenciálnym a dokázateľným efektom ich viac ako30-ročného odlúčenia a porovnanie divergencie medzitatranskými a fatranskými kamzíkmi. Pomocou analý-zy podobností medzi jednotlivými haplotypmi a ich za-radením do zhlukov možno jednoznačne konštatovaťpodobnosť fatranských jedincov ku alpským a ich vy-sokú odlišnosť od tatranských a nízkotatranských je-dincov. Analýzy odpovedajú súčasným poznatkomo vývoji týchto populácií a nenaznačujú hybridizáciumedzi veľkofatranskými a nízkotatranskými populácia-mi. Ďalším poznatkom je nízka genetická variabilitaseparovaných populácií (Tatry a Nízke Tatry), ktorév minulosti prešli bottleneckmi rapídneho poklesu sta-vov, na rozdiel napr. od niektorých talianskych populá-cií kamzíkov, kde bolo reintrodukovaných mnoho jedin-cov z Álp rôzneho pôvodu.

Druhá výskumná úloha riešila kontamináciu priro-dzenej trofickej základne kamzíka v Tatrách olovoma hliníkom. Cieľom bolo získať aktuálne údaje o postihnutíalpínskeho vegetačného stupňa imisiami s obsahomkovov, ktoré ovplyvňuje najmä orografia terénua mikroklimatické ukazovatele. Intenzívne koncentrá-cie prvkov tak následne postihujú flóru a v potravnomreťazci aj faunu, pričom sa ukladajú predovšetkýmv kostnom tkanive. Štatistickou analýzou bol sledova-ný obsah olova a hliníka vo vzorkách potravy kamzí-kov v závislosti na čase odberu, lokalite odberu a natype potravy. Obsah oboch prvkov nebol signifikantnerozdielny podľa toho, v ktorom ročnom období sa vzor-ky zbierali. Obsah hliníka vo vzorkách z Vysokých, Zá-padných a Nízkych Tatier sa tiež signifik antne nelíšil.V prípade olova to však bolo inak – v smere od západuna východ klesal obsah olova. Všeobecne so stúpajú-

cou nadmorskou výškou stúpala aj hladina oboch prv-kov v potrave, čo súvisí najmä so zrážaním kovov vpodobe aerosolov na hrebeňoch hôr. Nezistili sa aništatisticky rozdielne hladiny olova a hliníka v rôznychdruhoch rastlín ani v jednotlivých sezónach. Komplet-né záverečné správy sú zverejnené na oficiálnej webo-vej stránke projektu na záchranu kamzíka www.kamzik.sk

Juraj Švajdaodbor strážnej služby, envirovýchovy a propagácie

Správa TANAP-u, Tatranská ŠtrbaIlustračné foto: Juraj Ksiažek

V priestoroch Slovenskej agentúry životného prostre-dia v Banskej Bystrici sa 21. februára 2005 uskutočnilprvý zo série seminárov o možnostiach financovaniaprojektov ochrany životného prostredia a trvalo udrža-teľného rozvoja (TUR) na Slovensku Nórskym kráľov-stvom (Nórsky finančný mechanizmus) a ostatnými štát-mi EFTA (Finančný mechanizmus EHP). VeľvyslankyňaNórskeho kráľovstva v SR J. E. Brit Lovsethová infor-movala zástupcov odborných inštitúcií, miestneja regionálnej samosprávy a štátnej správy, vysokýchškôl, miest a obcí a súkromného sektora za účasti po-slanca NR SR Petra Muránskeho o cieľoch týchto fi-nančných mechanizmov.

O zameraní a oblastiach podpory poskytovanejz Finančného mechanizmu Nórskeho kráľovstva a EHPhovoril generálny riaditeľ sekcie pre európske záležitostiÚradu vlády SR Ladislav Setnický. Natália Ďurková z ÚVSR informovala účastníkov o systéme riadeniaa implementácie projektov v rámci oboch finančnýchmechanizmov.

Celkovo v rámci oboch finančných mechanizmov budemať SR na obdobie 1. 5. 2004 – 30. 4. 2009 alokovanéfinančné prostriedky vo výške 67 mil. eur. Okrem spo-mínaných oblastí podpory: ochrana životného prostredia

Nórska pomoc Slovenskua TUR, ďalšími prioritnýmioblasťami sú aj ochrana eu-rópskeho kultúrneho dedič-stva, rozvoj ľudských zdro-jov, starostlivosť o zdraviea deti (spoločné pre NKa EHP finančný mechaniz-mus). Zo zdrojov Nórskehofinančného mechanizmubudú navyše podporovanétieto oblasti: implementáciaSchengenského acquis, re-gionálny rozvoj a cezhra-ničné aktivity a odborná po-moc pre implementáciuacquis communautaire.

Táto pomoc môže byť po-skytnutá formou grantov:

• štátnym inštitúciám, ve-rejnej správe do výšky 85 %,

• neštátnemu sektoru(podnikateľským subjektom)a súkromným osobám dovýšky 60 %.

Generálny riaditeľ SAŽP Miroslav Tončík (v strede) otvoril seminár a privítal hostí: nórsku veľvyslankyňuJ. E. Brit Lovsethovú a poslanca NR SR Petra Muránskeho


Súťaže

Čitat eľov pravidelne informujeme o aktivitách za-členených do rámca Programu obnovy dediny, kt orýje dlhodobo obľúbeným a úspešným nástrojom zvý-šenia kvality života na vidieku v štátoch vyspelejEurópy. Tento program je od svojho prvopočiatkupod gesciou ministerstva životného prostredia výkon-ne v Slovenskej agentúre životného prostredia. Podjeho hlavičkou sú organizované okrem iného aj pre-stížne medzinárodné aktivity, medzi ktoré sa zaradiliaj súťaže. Súťaž so všetkým, čo k nej patri – nároč-né pravidlá, prísna porota, silná konkurencia. SúťažDedina roka.

V októbri m. r. sa v biosférickom parku Großes Wal-sertal, Vorlarlberg v Rakúsku, za účasti temer 800hostí uskutočnilo slávnostné vyhlásenie výsledkov8. ročníka súťaže o Európsku cenu obnovy dediny prerok 2004, ktorú každé dva roky vyhlasuje a organizujeEurópske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidiekaa obnovu dediny so sídlom vo Viedni (ďalej ARGE).Súťaže sa zúčastnilo 32 obcí z 11 európskych krajína Slovenskú republiku reprezentovala obec Hrušov(okres Veľký Krtíš) ako víťaz národnej súťaže Dedinaroka 2003. Národnú súťaž organizuje Slovenská agen-túra životného prostredia v spolupráci so Spolkompre obnovu dediny. Aj keď táto súťaž nemá na Slo-vensku ešte dlhú tradíciu (boli iba dva ročníky), na-priek tomu Slovensko vyslalo pozitívnu správu preEurópu – naša malá dedinka veľmi dobre obstálav silnej konkurencii.

V súťaži o Európske ceny obnovy dediny ide v prvomrade o prezentáciu najlepších projektov, nasledova-niahodných aktivít a iniciatív v oblasti rozvoja vidiekaa obnovy dediny, s cieľom tr valo udržat eľného posil-nenia budúcnosti vidieckeho priestoru. Ústredné mot-to v roku 2004 Cestou k jedinečnosti malo povzbudiťtie vidiecke obce a regióny v Európe, ktoré aj v časochglobalizácie a medzinárodnej unifikácie dokážu pre-zentovať svoju nezameniteľnosť a jedinečnosť nielensmerom navonok, ale aj vnútornou kvalitou ako bez-podmienečnú hodnotu svojho rozvojového procesu.

V silnej konkurencii zvíťazila obec Ummendorfz nemeckej spolkovej krajiny Sasko – Anhaltsko. Hru-šov bol v súťaži ocenený Európskou cenou obnovy

dediny za zvláštne výsledky v jednotlivých alebo via-cerých oblastiach s nasledovným znením: „Hrušov zís-kava ocenenie za to, že v najťažších geografických a hos-podárskych podmienkach je na najlepšej ceste uchrániť si svojuidentitu, vybudovať infraštruktúru, zlepšiť kvalitu života a vy-budovať prijateľný turizmus pri uplatňovaní tradičných remesiela kultúrnych aktivít. Pozoruhodná je aj integrácia Rómov v školea spoločnosti, ako aj príkladná spolupráca so susednými obca-mi a združeniami.”

Popri slávnostnom vyhlásení výsledkov európskejsúťaže sa uskutočnil celý rad sprievodných aktivít:14. r okovanie poradného zboru ARGE, diskusné fór ao problémoch trvalo udržateľného rozvoja vidieka, čio účasti obyvateľov na rozvoji, medzinárodná porotana otvorenom fóre obha-jovala svoje rozhodnutietýkajúce sa konečnýchvýsledkov súťaže, mini-veľtrh, na ktorom súťažia-ce obce prezentovali svo-je obce, výsledky a pro-dukty svojej práce a ex-kurzie do obcí biosféric-kého parku na témy: Syra architektúra, Energiaa hospodárstvo, Kultúra,Horské poľnohospodár-stvo, v rámci ktorých bolomožné o. i. spoznať akofunguje alpské salašníc-tvo, ochutnať miestneprodukty a navštíviť mie-stne multifunkčné objek-ty (v jednom objekte sa

Hrušov obstál v silnej európskej konkurencii

nachádza obecný úrad, škola, knižnica, múzeum, reš-taurácia a spoločenské haly slúžia aj ako telocvičňa).

Organizátor súťaže – Európske pracovné spoločenstvopre rozvoj vidieka a obnovu dediny so sídlom vo Viedni(ARGE) bolo založené v roku 1988 a pozostáva zo zá-stupcov vlád, vedcov, expertov, komunálnych politikova zástupcov mimovládnych organizácií. V súčasnosti súv ňom zastúpené nasledovné členské krajiny a regiónyEÚ: Bavorsko, nemecky hovoriaca časť Belgicka, Bur-genland, Hessensko, Korutánsko, Luxembursko, DolnéRakúsko, vojvodstvo Opole, Porýnie – Westfálsko, Sasko,Salzburg, Slovenská republika, Slovinsko, Južné Tirolsko,Štajersko, Durínsko, Tirolsko, Česká republika, Maďar-sko a Vorarlberg. Slovensko je členom ARGE od roku

Delegácia zo Slovenska (zľava star osta obce Hrušo v Ing. Pavel Bendík s diplomom v ruke, predsedníčka občianskeho združenia OSOHHrušov Mária Augustínová a riaditeľka SAŽP – CTK Ing. Arch. Anna Kršák ová) pózuje s predsedom ARGE Dr. Er winom Pröllom (v strede)

Walserstolz – špeciálny druh syra ako produkt biosférického parku Boubelky z Vilémova, ČR, na miniveľtrhu súťažiacich krajín


Programy

1997 a odvtedy do európskej súťaže vyslalo dvoch zá-stupcov – víťazov súťaže Dedina roka – obce Soblahov(okres Trenčín) a Hrušov (okres Veľký Krtíš). Politickýmzástupcom SR v ARGE je minister životného prostrediaLászló Miklós, administratívnym zástupcom Ing. IvonaCimermanová zo SAŽP. V medzinárodnej porote, kt oráhodnotí obce prihlásené do európskej súťaže, pracuje užštvrtý rok Ing. arch. Iveta Kavčáková zo SAŽP.

Cieľom ARGE je predovšetkým posilniť medzinárod-nú výmenu skúseností medzi členským krajinamia regiónmi EÚ, vytvárať pozitívny verejný záujemo problémy ľudí žijúcich na vidieku a čo najlepšie pod-porovať rozvoj životaschopných a atraktívnych dedín.ARGE uskutočňuje celý rad aktivít v rôznych európ-skych regiónoch, ktoré sa sústreďujú predovšetkýmna ekologické, ekonomické, sociologické a kultúrne otáz-

ky života na vidieku. Popri medzinárod-ných kongresoch, rokovaniacha diskusných fórach, početných publiká-ciách a pravidelných exkurziách organi-zuje v dvojročných intervaloch vyššie spo-mínanú súťaž o Európsku cenu obnovydediny (pozri www.landentwicklung.org.).

Rakúska spolková krajina Vorarlbergje modelovým regiónom moderného, tr-valo udržateľného hospodáreniav alpskom priestore v zmysle motta: Člo-vek, príroda a hospodárenie v súzvuku(pozri www.grosseswalsertal.at).

Aj v tomto roku vyhlásujeme tretí roč-ník našej národnej súťaže Dedina roka pod záštitou ministra životného prostredia

a prezidenta republi-ky (pozri prílohu s. 5 -6). Postupne získava-me cenné skúsenos-ti – v organizácii ná-rodnej súťaže, ako ajpožiadavkách na ob-sah a formu prezen-tácie navonok. Mámetotiž úžasný kapitálvo vidieckych komu-nitách, nádhernej kra-jine a bohatej histórii.Máme čo ukázať svetu, len tá našapríslovečná skromnosť nám často brá-ni smelšie sa presadzovať. Aj táto sú-ťaž môže prispieť k snahe o zachova-nie vlastnej identity krajinya rozmanitosti kultúry, a v konečnomefekte zvýšenému záujmu spoločnos-

V lete roku 2004 vydala Slovenská pošta, š. p., dvepozoruhodné poštové známky s tematikou ochrany prí-rody a pamiatok. Prvá s motívom Dobročského pralesaa postavou Jozefa Dekre ta Matejovie bola vydaná 17. 6.2004. Autorom motívu na FDC je akad. mal. VladimírMachaj a výtvarného návrhu tejto známky s nominálnouhodnotou 12 Sk je akad. mal. Júlia Piačková. Po prvýkr átv histórii vôbec bol taký klenot slovenskej prírody akýmje Dobročský prales znázornený na poštovej známke ana FDC. Táto významná národná prírodná rezervácia,ktorá patrí medzi najstaršie na Slovensku a bola ocene-ná aj Európskym diplomom, si to nesporne zaslúži. Napečiatke prvého dňa vydania je znázornená drobná so-vička - kuvičok vrabčí, ktorý patrí medzi zaujímavýchobyvateľov tohto pralesa, s ihličnatou vetvičkou a lis-tom, symbolizujúcimi zmiešaný les. Včlenenie štylizova-nej postavy vynikajúceho priekopníka lesného hospo-dárstva z prelomu 18. a 19. stor očia Jozefa Dekre taMatejovie do motívu známky súvisí s 230. výročím jehonarodenia pripadajúceho práve na rok 2004. Slávnost-ná inaugurácia známky sa uskutočnila 24. 7. 2004 vLesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri ČiernomBalogu pri príležitosti Dňa stromu 2004, kde si ju bolomožné zakúpiť na príležitostnej lesnej pošte, umiestne-nej vo vagóniku ČHŽ.

Druhá, nie menej zaujímavá známka v nominálnej hod-note 24 Sk , znázorňuje Špaňodolinský banský vodovod,ktorý patrí medzi najvýznamnejšie hydrotechnické dielav histórii baníctva na Slovensku. Je to obdivuhodná

Dve pozoruhodné poštové známkystavba vybudovaná po eta-pách v náročnom horskomteréne, pričom len dĺžka hlav-ného prívodu mala 27 km,celý vodovodný systém ob-nášal úctyhodných 42 kma fungoval neuveriteľných400 rokov, od 16. storočiado začiatku 20. storočia. Naznámke je zimný pohľad namasív Prašivej, odkiaľ vo-dovod systémom zemnýchjarkov a drevených žľabovprivádzal vodu na pohon ťaž-ných strojov, stúp a inýchzariadení do strieborných amedených baní v ŠpanejDoline. V pravej dolnej častiznámky je umiestnená dobová rytina časti profilu šach-ty Maximilián v Španej Doline i s prívodom vody. Na FDCsa nachádza reprodukcia rytiny zo 16. storočia znázor-ňujúca triedenie a premývanie rudy v Španej Doline a napečiatke prvého dňa vydania je segment vodného kole-sa starého banského ťažného stroja. K peknému vzhľa-du obálky prispieva aj kresba dominanty Španej Doliny –rímskokatolíckeho kostola Premenenia Pána s unikát-nym krytým dreveným schodišťom. Autorom výtvarné-ho návrhu známky, ako aj motívu na FDC a pečiatkyprvého dňa je akad. mal. Peter Augustovič. Inaugurácia

známky sa uskutočnila v Španej Doline práve v deň jejvydania. Táto známka vhodne zapadá do snáh o záchr a-nu Špaňodolinského historického banského vodovodu,ktoré už dlhšiu dobu vyvíja OZ Nový Kumšt.

Obidve pozoruhodné známky nielenže potešia filate-listov, ale sú vítaným prínosom aj pre propagáciu prírod-ných krás a kultúrnych hodnôt Slovenska, tak doma,ako aj v zahraničí. Bolo by dobré, keby v dohľadnej dobepribudli aj ďalšie podobne vydarené poštové známky.

Július Burkovský

Krajina Großes Walsertal

ti o udržanie a skvalitnenie života na dedine. A v ne-poslednom rade prispieť k dobrej reprezentácii Slovenskana medzinárodnom fóre.

Ing. arch. Anna Kršáková,Ing. Ivona Cimermanová

SAŽP – CTK Banská Bystrica


Zákony

Národná rada SR schválila 2. decembra 2004 ďalšiunovelu zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch uverejnenúv Zbierke zákonov pod. č. 733/2004 Z. z. Táto novelamení a dopĺňa okrem zákona o odpadoch ešte aj ďalšiezákony, čo sa premieta aj do jej členenia:

Čl. I – novela zákona o odpadoch (spolu 41 novelizač-ných bodov, niektoré veľmi rozsiahle),

Čl. II – novela zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnychdaniach a miestnom poplatku za komunálny odpad a drobnýstavebný odpad (spolu 9 novelizačných bodov),

Čl. III – novela zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch(spolu 10 novelizačných bodov),

Čl. IV – novela zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodova-ní s emisnými kvótami – táto novela ale nemá priamusúvislosť s odpadmi; ustanovuje sa ňou, že príjmy, ktorépodľa uvedeného zákona mali plynúť do štátneho r ozpoč-tu, budú od 1. 1. 2005 plynúť do Environmentálneho fon-du,

Čl. V – je splnomocnením pre predsedu NR SR, abyv Zbierke zákonov vydal úplné znenie zákona o odpadochv znení všetkých doterajších noviel,

Čl. VI – ustanovuje nadobudnutie účinnosti novely.Hlavným dôvodom novelizácie boli zmeny, ktoré sú

obsiahnuté v Čl. I. Ide o nutnosť prevzatia smernice Európ-skeho parlamentu a Rady 2002/96/ES o odpadez elektrických a elektronických zariadení v znení smerni-ce EP a Rady 2003/108/ES a ďalej prevzatie smerniceEP a Rady 2002/95/ES o obmedzení používania niekto-rých nebezpečných látok v elektrických a elektronickýchzariadeniach.

Novelou sa do zákona o odpadoch vložila celá novásiedma časť zákona a doterajšia siedma až desiata časťsa označujú podľa nového ako ôsma až jedenásta časť.Novú siedmu časť nazvanú Elektrozariadenia a elektrood-pad tvoria nové § 54a až 54i.

Zákon vymedzuje, že elektrozariadenia sú zariadenia,ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd aleboelektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenosa meranie takéhoto prúdu a poľa, ktoré spadajú do kate-górií elektrozariadení uvedených v prílohe č. 3a, a ktorésú určené na použitie pri hodnote napätia do 1 000V prestriedavý prúd a do 1 500V pre jednosmerný prúd. Limitynapätia sú ustanovené preto, aby sa z tohto pojmu vylúčiliveľké priemyselné elektrozariadenia. Podľa prílohy č. 3aide o: veľké domáce spotrebiče, malé domáce spotrebiče,informačné technológie a telekomunikačné zariadenia,spotrebnú elektroniku, svetelné zdroje, elektrickéa elektronické nástroje (s výnimkou veľkých stacionár-nych priemyselných nástrojov), hračky, zariadenia určenéna športové a rekreačné účely, zdravotnícke prístroje (svýnimkou všetkých implantovaných a infikovaných vý-robkov), prístroje na monitorovanie a kontrolu a predajnéautomaty. Táto príloha zodpovedá Prílohe I A smernice EPa Rady 2002/96/ES. Podrobnejšie členenie kategóriíelektrozariadení, ktoré smernica uvádza v Prílohe I B súustanovené vo vykonávacej vyhláške, ktorú Ministerstvoživotného prostredia SR predložilo v januári 2005 namedzirezortné pripomienkové konanie.

Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadompodľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch, vrátane všetkýchkomponentov, konštrukčných dielcov a spotrebných diel-cov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď saho držiteľ zbavuje. Smernica ani zákon nedefinujú bližšie

čo sú komponenty, konštrukčné a spotrebné dielce. Mož-no však vychádzať z odôvodnenia návrhu smernice, kdeEurópska komisia uviedla, že: (a) komponentami sa rozu-mejú časti zariadení, napr. klávesnice, elektromotory, tran-zistory, kondenzátory, usmerňovače; (b) konštrukčnýmidielcami sa rozumejú časti zariadení, ktoré nemusia byťnapojené na elektrický okruh, bez nich by však pôvodnéelektrozariadenie nemohlo slúžiť podľa predstáv výrobcu,napr. poličky v chladničke; (c) spotrebnými dielcami sarozumejú vymeniteľné, resp. odstrániteľné časti zariadení,napr. tonery, batérie.

Osobitne sa definuje elektroodpad z domácností; je nímelektroodpad, ktorý pochádza z domácností fyzických osôba z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a inýchzdrojov, ktorý je svojím zložením a množstvom podobnýtomu, ktorý pochádza z domácností fyzických osôb. Ten-to elektroodpad je predmetom osobitného režimu naklada-nia s nimi – pozri ďalej. Treba upozorniť, že obsahovo saneprekrýva v celom rozsahu s komunálnym odpadom.

Výrobca elektrozariadení je osoba, ktorá bez ohľadu napoužívané techniky predaja vrátane predaja prostriedkamielektronickej komunikácie s výnimkou osoby konajúcejvýlučne na základe zmluvy o financovaní: (a) vyrábaa predáva elektrozariadenie pod svojou značkou, (b) ďalejpredáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobenéinými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa ne-považuje za výrobcu, ak sa na zariadení nachádza značkavýrobcu, ako je ustanovené v písmene a) alebo (c) dová-ža elektrozariadenia do Slovenskej republiky.

Distribútor je na účely tohto zákona právnická osobaalebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá predáva elektroza-riadenie spo trebiteľovi. Uvedenie elektrozariadenia na trhje na účely tohto zákona okamih, kedy je elektrozariadenievyrobené v Slovenskej republike prvýkrát odplatne alebobezodplatne ponúknuté na účely predaja, distribúcie alebopoužitia, alebo kedy je prvýkrát predmetom prevodu vlast-níckych práv; za uvedenie elektrozariadenia na trh sapovažuje aj dovoz elektrozariadenia.

Spätný odber je odobratie elektrozariadenia z domácnostíod jeho držiteľa pri predaji nového elektrozariadenia na vý-mennom základe kus za kus, pokiaľ je odovzdávané elektro-zariadenie rovnakej kategórie a rovnakého funkčného urče-nia ako predávané elektrozariadenie.

Oddelený zber je zber elektroodpadu v členení podľaprílohy č. 3a; osobitnú kategóriu elektrozariadní pre účelyoddeleného zberu tvoria svetelné zdroje s obsahom ortuti.

Základnou ideou novej právnej úpravy je zavedeniezodpovednosti výrobcov elektrozariadení za odpad z usta-novených kategórií elektrozariadení. Výrobca elektrozaria-denia je povinný:

• zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené anavrhnuté tak , aby sa uľahčila jeho demontáž a opätovnépoužitie, recyklácia a zhodnotenie elektroodpadu,

• vyznačiť na elektrozariadení, príp. na jeho obale,v daňových alebo obdobných dokladoch, údaje o osobe,ktorá elektroodpad uviedla na trh a či bolo elektrozariade-nie uvedené na trh pred alebo po 13. august e 2005,

• označiť elektrozariadenie grafickým symbolom naúčely spätného odberu a oddeleného zberu,

• zabezpečiť, aby elektrozariadenia neobsahovali za-kázané látky,

• zabezpečiť, spätný odber elektrozariadenia a oddele-ný zber elektroodpadu a zabezpečiť jeho opätovné použitiea splniť dodržanie ustanovených limitov pre opätovnépoužitie, recykláciu a zhodnotenie v rozsahu, ktorý budeustanovený v nariadení vlády SR,

• poskytovať potrebné informácie spracovateľom elek-troodpadu,

• informovať spotrebiteľov o požiadavke nezneškod-ňovať elektroodpad spolu s komunálnym odpadom a odo-vzdávať ho na miestach na to určených,

• požiadať o zápis do registra výrobcov elektrozariade-ní, ktorý vedie MŽP SR,

• zverejniť do 1 roka od uvedenia elektrozariadenia natrh informácie o opätovnom použití a spracovaní pre kaž-dý druh elektrozariadenia.

Aby výrobca elektrozariadenia mohol splniť ustanove-né limity pre opätovné použitie, recykláciu a zhodnotenie,bude využívať distribútorov, ktorí budú uskutočňovať spätnýodber elektrozariadení. Distribútor, ktorý bude uskutočňo-vať spätný odber, bude o tom povinný informovať spotre-biteľa a zároveň odoberať elektrozariadenie od spotrebit e-ľa bezplatne.

Spotrebiteľovi zákon zaručuje oprávnenie odovzdať elek-trozariadenie do systému spätného odberu, ale aj do sys-tému spätného zberu elektroodpadu bezplatne. Novým

Najnovšia novela zákona o odpadoch sa týkaaj elektroodpadu


Odpady

typom činnosti, ktorú zákon reguluje a usta-novuje pre ňu podmienky, je spracovanie elek-troodpadu. Na spracovanie elektroodpadu sabude naďalej vyžadovať autorizácia podľa §8. Na vykonávanie samotného spracovania,ale aj na zber elektroodpadu sa bude vyžado-vať vydanie súhlasu podľa nového ustanove-nia § 7 ods. 1 písm. r). Spracovateľ elektro-odpadu bude mať okrem všeobecných povin-ností držiteľa odpadu ustanovených v § 19zákona o odpadoch aj nové povinnosti, veľmipodobné povinnostiam spracovateľov starýchvozidiel, napr.: voliť pri výstavbe nových zaria-dení na spracovanie elektroodpadu najlepšiedostupné technológie, viesť prevádzkovú do-kumentáciu a evidenciu o spracovaní elektro-odpadu a ohlasovať údaje z tejto evidencie výrobcom elek-trozariadení a Recyklačnému fondu, zverejniť podmienky,za ktorých preberá elektroodpad na spracovanie, zabezpe-čiť úplné spracovanie elektroodpadu a prevziať elektrood-pad z domácností bez požadovania poplatku od konečné-ho držiteľa.

Za nakladanie s elektroodpadom zodpovedá výrobcaelektrozariadenia. Zákon ustanovuje osobitný režim nakla-dania s elektroodpadom z domácností a s elektroodpadom,ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Ak ide o elek-troodpad z domácností , je výrobca elektrozariadenia po-vinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebokolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom zapodmienky, že pochádza z elektrozariadenia z jeho výro-by, predaja alebo dovozu a zároveň ide o odpadz elektrozariadenia, ktoré bolo uvedené na trh po 13. au-guste 2005.

Elektroodpad z domácností pochádzajúci z elektro-zariadení, ktoré boli uvedené na trh pred 13. augustom2005 sa označuje ako historický elektroodpad. Naklada-nie s týmto elektroodpadom sú povinní zabezpečiť kolek-tívne súčasní výrobcovia elektrozariadení, a to podľa po-dielu jednotlivých výrobcov elektrozariadení na trhu, ktorýbude určený Ministerstvom životného prostredia SR prekaždú kategóriu elektrozariadenia v kalendárnom roku.

Keďže elektroodpad z domácností sa čiastočne pre-krýva s komunálnym odpadom, v zákone sa rieši odstrá-nenie tejto duplicity tak, že elektroodpad z domácností savyníma z pojmu komunálny odpad, ale zároveň sa obciamukladajú vo vzťahu k elektroodpadu určité povinnosti:

• Obec bude povinná umožniť výrobcovi elektrozaria-dení zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddele-ného zberu elektroodpadu z domácností a umožniť mu vrozsahu potrebnom na tento účel užívať existujúce zaria-denia na zber komunálnych odpadov; ak takú možnosťobec nemá, bude povinná umožniť výrobcovi elektrozaria-dení v uvedenom rozsahu zriadiť na jej pozemkoch zaria-denie na zber elektroodpadu z domácností. Obec bude

mať nárok na náhradu nákladov, ktoré jej týmto vznikli.• Obec bude povinná upraviť podrobnosti o spôsobe

nakladania s elektroodpadom z domácností vo všeobec-ne záväznom nariadení obce, pričom sa zároveň ukladápovinnosť pôvodcom týchto elektroodpadov z domácnostídodržiavať VZN obce, zapojiť sa do systému zberu tohtoodpadu v obci, užívať určené zberné nádoby a ukladaťtento elektroodpad na miesta určené obcou.

• Na zabezpečenie systému zberu elektroodpadu budúvýrobcovia elektrozariadení uzatvárať s obcami zmluvyo zavedení a prevádzkovaní systému oddeleného zberuelektroodpadu na území obce.

• Náklady na systém oddeleného zberu elektroodpaduz domácností budú znášať výrobcovia elektrozariadení,preto sa tieto náklady nebudú môcť zahrnúť do miestnehopoplatku za komunálne odpady.

Za nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektrood-padom z domácností, zodpovedajú tiež výrobcovia elektro-zariadení. Títo budú povinní zabezpečiť na vlastné nákladyindividuálne alebo kolektívne nakladanie s uvedeným elek-troodpadom za podmienky, že pochádza z elektrozariadeníz ich výroby, predaja alebo dovozu a zároveň ide o odpadz elektrozariadenia, ktoré bolo uvedené na trh po 13. augus-te 2005.

Ak za historický elektroodpad z domácností zodpove-dajú výrobcovia kolektívne, tak v prípade historického elek-troodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností, súvýrobcovia elektrozariadenia povinní zabezpečiť naklada-nie s týmto elektroodpadom na vlastné náklady individu-álne. Podmienkou však je, že ide o elektroodpadz elektrozariadenia rovnakej kategórie alebo rovnakéhofunkčného určenia ako je nahrádzajúce elektrozariadenie,a to pri jeho predaji.

Za nakladanie so zvyšnou skupinou elektroodpadu, ktoránespadá do žiadnej z vyššie uvedených skupín, zodpove-dá držiteľ tohto elektroodpadu.

Osobitnú kategóriu elektroodpadu tvorí elektroodpadzo svetelných zdrojov. Za nakladanie s ním bude tiež zod-

povedný výrobca svetelnýchzdrojov, a to buď individuálne ale-bo kolektívne bez rozdielu mies-ta vzniku elektroodpadu (nerozli-šuje sa či z domácností alebo nie)a bez vplyvu na dátum uvedeniana trh (nerozlišuje sa historickýelektroodpad).

Rozhodnutie o tom, či sa budenakladanie s konkrétnym elektro-odpadom zabezpečovať individu-álne alebo kolektívne, sa pone-cháva na samotných výrobcochelektrozariadení. Ak sa však vý-robca rozhodne zabezpečovať

svoje povinnosti individuálne, bude povinnýposkytnúť záruku na zabezpečenie týchtopovinností formou viazaného bankového účtualebo zodpovedajúceho poistenia. Ak sa vý-robca zapojí do kolektívneho systému, ne-musí skladať finančnú záruku, ale ani zapo-jenie do kolektívneho systému ho nezbavu-je zodpovednosti za plnenie ustanovenýchlimitov opätovného použitia, zhodnoteniaa recyklácie.

Výrobca elektrozariadenia je okrem plne-nia ustanovených limitov povinný platiť ajpríspevok do Recyklačného fondu za zvyš-né elektrozariadenia, a to do rozsahu všet-kých elektrozariadení, ktoré uviedol na trh.V systéme Recyklačného fondu došlo

k nadväzujúcej zmene spočívajúcej v spojení sektorasvetelných zdrojov s obsahom ortuti so sektorom elek-trických a elektronických zariadení a počet členov správ-nej rady sa znížil zo 17 na 16.

Novinkou je, že medzi orgány štátneho dozoru v odpa-dovom hospodárstve bola doplnená aj Slovenská obchod-ná inšpekcia, ktorá bude sledovať a sankcionovať dodr-žiavanie povinností výrobcov elektrozariadení, ale aj niekto-ré požiadavky týkajúce sa uvádzania na trh batériía akumulátorov.

V Čl. II došlo len k niektorým drobným zmenám, ktorévyplynuli z požiadavky obcí pri vyrubovaní miestnychpoplatkov za komunálne odpady, najmä:

• z miestneho poplatku za komunálne odpady sa vy-nímajú elektroodpady (reálne sa uplatní až v roku 2006),

• vypustilo sa ustanovenie o tom, že ak nedošlok dohode, mohla obec určiť správcu alebo zástupcu spo-luvlastníkov, aby tento vyberal poplatok pre obec,

• doplnilo sa, že ak obec neustanovila vo VZN sadzbupoplatku, platí sa poplatok v najnižšej sadzbe ustanove-nej zákonom,

• odstránila sa nepresnosť pri výpočte ukazovateľaprodukcie komunálneho odpadu,

• upresnili sa prípady, keď sa rozhodujúce obdobieurčuje inak, ako za celý predchádzajúci kalendárny rok,

• upresnil sa postup, keď je alebo nie je v obci zave-dený množstvový zber a postup obce, ak bol poplatokvyrubený v nesprávnej výške,

• upresňujú sa všetky prípady vrátenia poplatku.V Čl. III sa v zákone o obaloch urobili najmä tieto zme-

ny:• zmenil sa obsah pojmu povinná osoba, ktorou bude

balič, plnič a podnikateľ, ktorý uvádza na trh obaly alebovýrobky v obaloch okrem výrobcu obalov (výrobca oba-lov bol vylúčený z pojmu povinná osoba),

• upresnilo sa vymedzenie opakovane nepoužiteľnýchobalov, ktoré možno vyhláškou MŽP SR vyhlásiť za zálo-hované tak, že sú to obaly, ktoré sú z hľadiska ich množ-stva alebo vlastností alebo zloženia nebezpečné pre život-né prostredie,

• upresnilo sa, že tzv. oprávnenú organizáciu na za-bezpečenie zberu odpadov z obalov a ich zhodnocovaniealebo recykláciu v rozsahu záväzných limitov môžu zalo-žiť len povinné osoby.

Novela zákona o odpadoch nadobudla účinnosť 1. ja-nuára 2005, ale prevažná väčšina ustanovení o elektro-zariadeniach a elektroodpade nadobúda účinnosť až 13.augusta 2005, čo je dátum daný smernicou a zhodnýpre všetky členské štáty EÚ.

JUDr. Božena Gašparíková, CSc.riaditeľka odboru environmentálneho práva

Ministerstvo životného prostredia SR

Vznik odpadov z elektrických a elektronických zariadení v SRv zmysle Katalógu odpadov

Vznik odpadov z obalov v SR v zmysle Katalógu odpadov

Zdroj: SAŽP - COHEM

Zdroj: SAŽP - COHEM


Zo zahraničia

V tejto časti sa zameriame na oblasť delty rieky Par-naíba ústiacej do Atlantického oceána a mangrové po-rasty. Je to chránené územie, ktoré pokrýva štáty Ma-ranhao, Piauí a Ceará o rozlohe 313 809 ha. Rieka Par-naíba patrí k 10-tim najväčším vodným tokom Brazílie.Jej šírka hlavného toku v oblasti ústia do Atlantickéhooceánu presahuje 1 km, s vedľajšími vodnými r amena-mi je územie omnoho širšie (rádovo desiatky kilomet-rov). Toto územie je veľmi bohaté na výskyt mangro-vých porastov, ktoré sa v tejto časti sveta nachádzajúv najzachovalejšej forme s vysokou biodiverzitou rast-linných a živočíšnych druhov.

Mangrové porasty predstavujú typickú formu vegetá-cie, ktorá sa rozprestiera pozdĺž vodných tokov litorálne-ho pásma a pobrežných oblastí trópov. Najmä oblasťpobrežia Atlantiku severne od Fortalezy (hlavné mestoštátu Ceará) smerom k ústiu Amazonky je bohato po-krytá mangrovými porastami. Tieto sa vyskytujú aj po-zdĺž vodných tokov smerom do vnútrozemia, avšak lenpotiaľ, pokiaľ zasahuje vplyv slanej morskej vody.V oblasti slabnúceho vplyvu slanej morskej vody ichrozšírenie klesá a dochádza k zmene rastlinných spo-ločenstiev charakteristickýchviac pre sladkú riečnu vodu.Na obrázku č. 1 je porast Mon-trichardia linifera na pobrežírieky Parnaíba, asi 50 km odústia do Atlantického oceá-nu.

Ide v podstate o bylinnýporast, ktorý dosahuje výškumaximálne 5 m. Má pomerneširoké, kopijovité listy s drob-nými bielymi kvetmi. Pokrýva-jú močaristé územia pozdĺžriek s prevahou sladkej vody.Bližšie k pobrežiu Atlantické-ho oceánu s prevahou slanejmorskej vody sa mení porastpozdĺž rieky Parnaíba, pričomdominantnými sa stávajúmangrové porasty.

Ako sme už spomenuliv úvodnej časti tohto príspevku, tropické spoločenstvása vyznačujú veľkým počtom druhov, čo vychádzaz vysokej biodiverzity. Na druhej strane však mangrové

porasty sa vyznačujú pomerne nízkou početnosťou dru-hov. Tieto však poskytujú potravu pre jednu z najbohatšeja najrôznorodejšej fauny sveta. Mangrové porasty nena-

chádzame na piesčitých a plytkých, kamenistých pôdach,viac im vyhovujú polohy charakteristické akumuláciousedimentov a organickej hmoty, ako sú rôzne zálivy

a delty riek. Mangrové porasty sa vyvíjajú v oblastiachprítoku slanej a čerstvej morskej vody pri značne varia-bilnej vodnej hladine (ovplyvňovanej prílivom a odlivom

morskej vody). K zmene vod-nej hladiny dochádza 2-krátdenne. Z hľadiska okysličova-nia plní preto svoju funkciuhustá spleť vzdušných kore-ňov.

Ekosystém mangrovýchporastov je veľmi starého dáta.Jeho vek sa odhaduje na mi-nimálne 65 miliónov rokov, čospadá ešte do obdobia mezo-zoika (pravdepodobne až doobdobia neokomu – spodnákrieda), kedy všetky kontinen-ty boli ešte spojené do super-kontinentu Pangea. Po rozde-lení a separácii kontinentov,tieto rastlinné spoločenstvápretrvali bez výraznejšíchzmien. Ako výsledok tohto dl-hodobého procesu nachádza-

me ekosystémy mangrových porastov prakticky navšetkých kontinentoch v oblasti trópov. Treba zdôrazniť,že práve mangrové porasty v severovýchodnej častiBrazílie patria k najzachovalejším a najjedinečnejším rast-linným spoločenstvám spomedzi ostatných mangrovní-kov zvyšku sveta.

V podstate rozlišujeme 3 základné druhy mangrovní-kov. Tzv. biely mangrovník (Laguncularia racemosa) jemalý stromček, dokonca často sa jedná o krík. Vyskytu-je sa často v lagúnach, v oblastiach, ktoré sú chránenéod vplyvu otvoreného oceánu, t. j. prílivu a odlivu. Mápodlhovasté protistojné listy s drobnými kvetmi s 5-timibielymi okvetnými lístkami a 10-timi ty činkami. Žltý man-grovník (Avicennia germinans), často tiež nazývaný rúr-kový alebo trubicový mangrovník podľa píšťalovitýchvýbežkov, je malý strom, ktorý dosahuje výšku menejako 10 m. Názov je odvodený od žltého sfarbenia drevana jeho priereze. Napokon posledný druh tzv. červenýmangrovník (Rhizophora mangle) je strom, ktorý dosa-huje výšku 8 - 10 m. Jeho drevo na priereze je sf arbenédo červena, odtiaľ pochádza i jeho názov. Mangrovníkytvoria husté, prakticky nepreniknuteľné porasty

Prírodné pomery severovýchodnej Brazílie (2.)

Porasty červeného mangrovníka (Rhizophora mangle, racemosa) sú bohaté aj na Biminách (foto: Dagmar Rajčanová)

Porasty červeného mangrovníka (Rhizophora mangle, racemosa), foto: autor

Pobrežie rieky Parnaíba s porastom Montrichardia linifera, foto autor


Národné parky

Pobrežie rieky Parnaíba s mangrovými porastami (Rhizophora mangle,racemosa ), foto: autor

v prímorských lagúnach a zálivoch a na brehoch riekv dosahu slanej morskej vody. Región pobrežnej častiseverovýchodnej Brazílie je obzvlášť bohatý na mangro-vé porasty, z ktorých značná časť už bola poškodená,resp. zničená. Na druhej strane tu však nachádzameveľmi dobre zakonzervované porasty s ich pôvodnýmhabitom. Tieto sú chránené v rámci národných par-kov.

Z najdôležitejších území možno spomenúť nasledovné:

1. Delta rieky ParnaíbaToto chránené územie sa rozprestiera v štát och Ma-

ranhao, Piauí a Ceará o výmere 313 809 ha. Bolozaložené 28. augusta 1996. Náplň ochrany spočíva vochrane delty rieky Parnaíba, ako aj délt riek Fimonhaa Ubutaba spolu s ich faunou, flórou a dunovými kom-plexmi, v ochrane zvyškov aluviálneho lesa a hydric-kých zdrojov.

2. Chránená oblasť JericoacoaraToto územie o výmere 5 480 ha sa nachádza

v dištrikte Jijoca. Bolo založené 29. októbra 1984. Zahŕ-ňa rôzne litorálne ekosystémy: pláže, mangrové porasty,dunové polia a lagúny.

3. Ekologický park riekyCocó

Je lokalizovaný v dištrikteFortaleza o výmere 379 ha.Bol založený 5. septembra1989. Zahŕňa 3 ekosysté-my: vegetáciu dunovéhopásma, lesné porasty a man-grové porasty.

Napriek ochrane tohtoúzemia treba však s po-ľutovaním konštatovať, žetieto ekosystémy strácajúsvoju pôvodnú originalituvzhľadom k jeho blízkostik mestskej aglomerácii For-talezy (hlavé mesto štátuCeará s 2,3 mil. obyvate-ľov).

4. Chránené územie Bal-bino

Zahŕňa pobrežné oblasti štátu Ceará s rozlohou 250ha. Toto územie bolo konštituované vládnym uznesenímz 20. septembra 1988. Svojou ochranou zahŕňa pláže,mangrové porasty a dunové polia.

Bohatý koreňový systém mangrovníka pod vodou (foto: Dagmar Rajčanová)

Mangrovníky (foto: Dagmar Rajčanová)

5. Ekologická rezervácia Sapiranga (Nadácia MariaNilva Alves)

Nachádza sa v katastri hlavného mesta štátu Ceará

– Fortalezy v časti Água Fria, ktorá zaberá výmeru 65ha. Mangrové porasty, ktoré sa tu nachádzajú, súv súkromnom vlastníctve. Jedná sa o rozlohou najväč-šie chránené urbánne územie v Brazílii. Ekosystém je tuveľmi dobre zakonzervovaný (prirodzené biotopy), pri-

čom je ideálnym miestom pre environmentálne štúdiumnajmä mladých adeptov a rozvoj ekoturistiky.

6. Chránené územie ústia rieky JaguaribeToto chránené územie sa vy-

značuje krásne vyvinutými man-grovými porastami. Nachádza sav blízkosti mesta Fortim. Je čas-to navštevované turistami na čl-noch. Mangrové porasty seve-rovýchodnej Brazílie predstavu-jú unikátny ekosystém. Jehohodnota nezávisí od kvality dre-vín, ale od ich postavenia a úlohyv ekosystéme. Ich hlavnývýznam možno zhrnúť do nasle-dovných bodov: eliminujú preby-tok solí, ktorá sa koncentruje napovrchu listov a v bunkovýchvakuolách v podobe malýchkryštálikov, podieľajú sa na vzni-ku a vývoji špeciálnych buniekpre zadržiavanie (akumuláciu)solí a zadržiavanie čerstvej vody,existencia vzdušných koreňov

napomáha lepšiemu viazaniu kyslíka, spodné korene na-pomáhajú lepšej fixácii rastlín v blatistej pôde, zelené listymangrovových porastov poskytujú bohatú potravu prebylinožravé živočíchy, najmä pre hmyz, predstavujú špeci-álny druh autoregulácie ekosystému (mladé listy nie súslané, a preto sú potravou pre bylinožravé živočíchy. Zvý-šenie koncentrácie solí v starších listoch zapríčiňuje ukon-čenie požierania bylinožravcami, pričom hlavne tieto sapodieľajú na fotosyntéze a evaporácii).

Navyše mangrové porasty sa nachádzajú na miestach,na ktorých by ostatné lesné porasty neprežili. Sú pretoveľmi špecifickým a senzitívnym ekosystémom. Aký-koľ vek vonkajší zásah do vnútra týchto ekosystémovmôže vážne narušiť ich rovnováhu, ba dokonca môževiesť až k ich zániku. Keďže ľudské aktivity neobchádza-jú ani tieto ekosystémy, je potrebné zvýšiť ich ochranus cieľom ich zachovania aj pre budúce generácie. Veďvýznamným mementom je výrazné zníženie ich rozlohyv poslednom období. Pred takmer polstoročím rozlohamangrových porastov v Brazílii predstavovala 25 000km2, v súčasnosti je to menej ako 10 000 km2.

doc. Ing. Jozef Kobza, CSc.Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava,

regionálne pracovisko Banská Bystrica


Medzinárodné súťaže

Je stále viacej ľudí, ktorí si uvedomujú potrebu ochra-ny prostredia, ktoré nás obklopuje. Menej je už tých,ktorí sa snažia pomôcť konkrétnymi činmi. Odvekou „bur-

covateľkou” a kritičkou neblahej ľudskej činnosti je kari-katúra. S humorom vedúcim častokrát ku „smiechu cezslzy” poukazuje na pálčivé problémy ľudí, spoločnosti icelej civilizácie.

Stalo sa už tradíciou, že karikaturisti (zvlášť ich kari-katúry) sa každoročne stretávajú v Banskej Štiavnici. Ikeď aj v tomto nádhernom a starobylom meste je mno-ho podnetov pre prácu karikaturistov, dôvod ich posled-

Svetoví karikaturisti v Banskej Štiavnici

ného stretnutia bol už XVI. ročník slovenskejvýstavy a III. ročník medzinárodnej súťažnejvýstavy Ochrana prírody a kultúrneho dedič-stva v karikatúre 2004. Vznik tejto tradíciepodnietil známy slovenský environmentalistaMilan Kapusta. Dnes jeho štafetu prevzalipracovníci Slovenského banského múzea vBanskej Štiavnici. Nad podujatím prevzali zá-

štitu minister životného prostredia SR László Miklósa minister kultúry SR Rudolf Chmel.

O tom, že problematika ochrany životnéhoprostredia prekračuje hranice štátov, svedčí 213vystavených karikatúr 88 autorov z 22 krajín a 4kontinentov. Karikatúry kritizujú úbytok zelene -zvlášť stromov, nedostatok pitnej vody, pribúdanieodpadov, v oblasti kultúrneho dedičstva necitlivý

Serik Kulmeshkenov, USA, Čestné uznanie

Vladimír Pavlík, Slovensko

prístup k ochrane i obnove historických pamiatok, ichnahrádzanie modernou architektúrou a pod. Samozrej-me, každý námet predstavuje jedinečné videnie, cíteniei samotné výtvarné spracovanie autorom, mierne odliš-nosti spôsobuje i charakter krajiny, z ktorej autor pochá-dza. Všetky práce však majú spoločné jedno - povzbudiťčloveka ku konkrétnym skutkom v prospech nielen svoj-ho životného prostredia. Mnohí z návštevníkov výstavysa zhodujú v názore, že karikatúry by sa mali dostať aj k„mocnejším” tohto sveta, ktorí vo väčšej miere rozhodu-jú častokrát v neprospech životného prostredia. Možnosa to podarí a v jeseni 2005 výstavu reinštalujeme aj v

Laco Toma, Slovensko, Hlavná cena v kategórii Ochrana prírody

Yuri Ochakovsky, Izrael, Hlavná cena v kategórii Ochrana kultúrneho dedičstva


Pozvánka

Ernest Svrček, Slovensko, Čestné uznanie

Jurij Kosobukin, Ukrajina, Cena Milana Kapustu

Začiatok mája v troch stredoslovenských mestáchuž tradične patrí festivalu Envir ofilm. Tohtor očný, XI.medzinárodný festival filmov o životnom prostredí Envi-rofilm 2005, v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a voZvolene opäť privíta filmárov, dokumentaristov, ekoló-gov, ochrancov a milovníkov prírody z celého sveta aponúkne návštevníkom desiatky zaujímavých filmov aunikátnych dokumentov, ako aj bohatý sprievodnýprogram. Pozvánkou na festival bude koncert na Ná-mestí SNP v Banskej Bystrici (3. mája o 19. hod.), naktorom vystúpia skupiny Desmod, Družina a ZuzanaSmatanová so svojou kapelou. V predvečer festivalu(2. mája o 16. hod.) v banskobystrickom Stredosloven-skom múzeu otvoria výstavu akademického maliaraŠtefana Kocku Afrika – Keňa.

Počas piatich festiv alových dní (3. – 7. mája), okremprehliadok súťažných filmov a videofilmov, organizátoripre účastníkov a návštevníkov Envirofilmu pripravili tiežprehliadky filmov z archívov Slovenského filmového ústa-vu, zamerané na Slovenské kultúrne dedičstvo a Vyso-ké Tatry vo filme.

Kultúrne a prírodné dedičstvo Slovenska rezonuje ajv podujatiach a súťažiach určených deťom a mládeži,ktorým patrí tiež jubilejný Zelený svet. Medzinárodnásúťaž výtvarnej tvorivosti sprevádza Envirofilm od jehodruhého ročníka a v tomto roku oslavuje desaťročnéjubileum. Vernisáž výstavy a ocenenie najúspešnejšíchvýtvarných prác a fotografií Zeleného sveta 2005, ten-toraz na tému Moje mesto, moja dedina, môj dom, obo-hatí osobná účasť mladých tvorcov a príťažlivý kultúrnyprogram.

Začiatok mája patrí sviatkufilmu

Zaujímavé zážitky sľubuje beseda s priamymi účast-níkmi výstavy EXPO 2005 v Aichi v Japonsku.

Na svoje si prídu početní nadšenci filmov úspešnéhoslovenského dokumentaristu Pala Barabáša. S ním, s jehonajnovšími filmovými dokumentmi a jeho hostiteľom,tiež úspešným filmárom Steve Lichtagom, sa návštevní-ci festivalu stre tnú 4. mája od 19. hodiny v Kine Korzov Banskej Bystrici.

Z ďalších podujatí pre verejnosť určite zaujme séria príro-dopisných filmov z produkcie BBC a Last Refuge z VeľkejBritánie - za účasti autorov a beseda s odborníkmi z USA,Veľkej Británie a Slovenska na tému Súčasné prírodné ka-tastrofy spôsobené extrémnymi zmenami počasia. Miest-nej samospráve, školstvu a MVO je určený seminárk problematike prevencie vzniku odpadov, jeho zberu, triede-nia a zhodnotenia s názvom Odpad alebo surovina?

Konferencia Krajina – človek – kultúra bude zamera-ná na implementáciu Európskeho dohovoru o krajine.

Envirofilm 2005 v Banskej Bystrici sprevádzajú vý-stavy 50 rokov ochrany prírody na Slovensku, 50 rokovZOO Bojnice, Zelený svet 2005 a Poklady Slovenska.Zaujímavé podujatia, výstavy, filmové prehliadky, bese-dy pre deti aj dospelých sú v programe aj ďalších dvochfestivalových miest, Zvolena a Banskej Štiavnice.

Envirofilm 2005 vyvrcholí (ale ešte neskončí) v piatok6. mája podvečer odovzdávaním cien. V sobotu 7. májadopoludnia sa v Kine Korzo uskutoční finále súťaží predeti a mládež Poklady Slovenska a XI. ročník Envirofimuukončí prehliadka víťazných filmov.

Aktuálne informácie nádete na webovej stránke:www.envirofilm.sk

priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky.Nakoľko výstava je súťažná, nebolo jednoduché vy-

brať víťazné karikatúry. Medzinárodná porota, ktorá pra-covala v zložení: Jano Valter, Slovensko - predseda, JiříNovák, Česká republika a Gerhard Gepp, Rakúsko, ponáročnom rozhodovaní udelila hlavnú cenu v kategóriiOchr ana prírody Lacovi Tormovi zo Slovenska a v kate-górii Ochrana kultúrneho dedičstva Yuri Ochakovskémuz Izraela. Cenu Milana Kapustu získal Jurij Kosobukin zUkrajiny a Cenu primátora mesta Banská Štiavnica Bře-tislav Kovařík z Českej republiky.

Návštevníci Banskej Štiavnice môžu výstavu vidieť vpriestoroch Berggerichtu na Námestí sv. Trojice do koncamarca 2005, od apríla do júna 2005 bude reinštalovanáv Novohradskom múzeu a v galérii v Lučenci (viac infor-mácií nájdete na webovej stránke: www.muzeumbs.sk,[email protected] , tel.: 045/ 6949451)

Anna ĎuricováSlovenské banské múzeum

Banská Štiavnica

Historické základy environmentalizmua environmentálneho práva (VI.)

História


„V mene Atona! Aton si želá mať mesto postavené preneho ako pamätník večného a trvalého mena...”

(Z Amarnskej/Achetatonskej hraničnej stély)

Za „Zlaté mesto” egyptského staroveku sa považo-val Nubt/Naqada/Nakáda pri ústí Wadi Hammamat (po ňombola pomenovaná nakádska kultúra, ktorá sa rozšírila až dodelty Nílu). Urbanisticky sa členil na Severné mesto aJužné mesto. Upúta v ňom najmä monumentálna hrob-ka Narmerovej manželky Nithotepe (53,4 x 26,7 m),oveľa väčšia ako vlastná Narmerova hrobka v Abydose(11 x 9,4 m). Predpokladá sa, že išlo o hlavné mestohornoegyptského Nakadského kráľovstva medzi Dende-rou a Gebeleinom (vrátane Armantu a Wesetu), ktoréz juhu susedilo s Hier akonpolským kr áľo vstvom,s hlavným mestom Nekhen/Hierakonpolis (vrátane Esnya Edfu), a zo severu s Thiským/Cinewským kráľovstvommedzi Akhminom a Hu (s hlavným mestom This a je-ho nekropolou Abydos). V období Starej ríše už nad 3.nílskym kataraktom existovalo aj núbijské mesto Kerma,neskoršie (1650 - 1550 prnl.) už ako náboženské cen-trum a hlavné mesto kr áľovstva Kuš (dnes v Sudánenad pravým brehom Nílu so zbytkami mohutnej tehlovejstavby Západná Deffufa s 18 m vysokými múrmi, chrá-mom Východná Deffufa a nekropolou). Núbia (pomenova-ná podľa slova nuba = zlato) sa členila na Dolnús krajinami Irčet, Wawat a Sacu/Seču a na Hornú v okolínílskeho úseku Shendi s krajinami Jam a Irem, s ktorýmiEgypt obchodoval. K dôležitým núbijským starovekýmmestám patrili najmä Buchen, Semna a Kumma pri 2.katarakte (1870 - 1780 prnl.) v oblasti ťažby zlata, nad5. kataraktom Meroe (hlavné mesto z rokov 750 prnl.až 320 n. l.; dnes zvyšky pri dedinách El-Duragab a El-Kedjaik) s kráľovským palácom, Levím chrámom, chrá-mami Amona a Isis, nekropolami s pyramídami, ktorésa nachádzajú aj v Napate neďaleko zlatých baní v GebelBarkal, Nage/Naqe a Musawarat es-Sofra. Weset malkontakty aj s kr áľovstvom Pvenet = Punt (lokalizovaným

asi východne od 6. kata-raktu, vodopádov Sabaloo-ka a krajiny Butana do Etió-pie a východosudánskejGašskej delty až do Somál-ska), odkiaľ privážal najmäživicu, kožušiny, eben, slo-novinu a zlato, resp. jehozliatinu so striebrom – elek-trón. Predpokladá sa, žeegyptské lode plávali za zla-tom až do juhovýchodnejAfriky. Herodotos dokoncauvádza, že na príkaz faraó-na Neka II. (Vehemibre/Nechó 610 - 595 prnl.)egyptskí moreplavci obopláva-li za 2,5 roka Afriku (kráľov-ský dvor teda zniekade ve-del alebo predpokladal už 2000 rokov pred portugal-ským moreplavcom Vascom da Gama, že Afriku možnooboplávať). Viaceré mestá takto založili na vodných ces-tách a na miestach s ťažbou prírodných zdrojov. Medzi naj-významnejšie banské mestá patril Serabit el-Khadim naSinajskom polostrove. Len nedávno vo februári 1989talianska expedícia odkryla v Núbijskej púšti v kraji Aki-ta/Ikutja vo Wadi Allaqi/Alláki staroveké banícke mestoBereniké Pancrysias, kde ťažili do hĺbky až 50 m zlato-nosný kremenec (bia) pre egyptský kráľovský dvor. Ži-votné prostredie v okolí banských miest sa rýchloa podstatne menilo, pričom požiadavky na nerastné su-roviny zmierňovali, výrazne upravovali až úplne negovaliakékoľvek envir onmentálne zásady. Neobnovit eľné prí-rodné zdroje (zlato, striebro, meď... ropa) sa stali dôvo-dom pre expanzie a tie príčinou ďalšieho zhoršenia envi-ronmentálnej kvality obsadeného regiónu, často spoje-ného s vyplienením až demoláciou jeho miest. Ich úpa-dok zapríčinila na viacerých miestach na svete aj neren-

tabilita ťažby alebo vyčerpaniezásob nerastnej suroviny.

Kým niektoré mestá sa roz-rastali spontánne, prevažne zaohradami až hradbami, ale ajpred nimi, iné budovali vo vo-pred určenom neurbanizovanompriestore podľa plánov. Takýmplánovaným mestom bol napríkladAchetaton=Atonov obzor (Akhena-ten – dnes Tell el-Amarna pri obciEl-Bersha na východnom brehuNílu) v tvare 13 km dlhého pol-mesiaca, ktoré dal postaviťAmenhotep IV. (Nefercheperure-vaenre/Amenophis 1352 -1336 prnl.), známy pod menomAchnaton, vyznávač hlavnéhoboha Atona (jeho zať Tutancha-ton si už zmenil po jeho smrtimeno na Tutanchamon, resp. ponástupe na trón ako Nebcheperu-re 1336 - 1327 prnl.), čo munebránilo, aby sa stotožňovals bohom Šu a svoju manželku

Nefertiti s bohyňou Tefnut (spolu sa považovali za detiAtona). Pritom atonistický henoteizmus (monolatria) ažprvotný monoteizmus (podľa kňazov vtedy odporná he-réza) zrejme mal základy vytvorené dávno pred nástu-pom Achnatona na trón. Už v staroegyptskej KniheAmduat nazývajú Rea „Pánom kotúča – Aton” (planétavzdialená milión rokov symbolizovaná okrídleným dis-kom/kotúčom). V centre „Mesta kacíra z Achetatonu”,vymedzenom 14 stélami, dal Achnaton postaviť veľkýAtonov chrám (730 x 275 m) s areálom 1 500 x 1 500m, kráľovský palác (700 x 700 m), Severný palác krá-ľovnej Nef ertiti a ďalšie monumentálne stavby, ktoré posmrti Achnatona zničil na podnet Amonových kňazovfaraón Haremheb (Džesercheperure/Harmais 1323 -1295 prnl.). V meste s južným a severným suburbiombola vybudovaná dláždená kanalizácia, v obytných do-moch používali kúpeľne a splachovacie záchody. Podľaamarnského naturalizmu, ktorý presadzoval prirodzenosť,životodarnosť, nekonvenčnosť, spontánnosť a maat, sadokonca chrámy budovali bez striech, aby bolo vidieťnebo, hviezdy a Slnko. Taktiež podľa plánu postavili priEl-Lahune robotnícke mesto Hetep-Senusret (F. Petrie honazval Kahun). Medzi plánovito založené a postavenémestá patria aj wesetsky Deir el-Medina pre budovateľovkráľovských hrobov a stredomorská Alexandria/El-Iskan-darya (v roku 331 prnl. Alexandrom Veľkým Macedón-skym) s prvým múzeom (Museion), divom sveta – ma-jákom na ostrove Faros (180 m), Veľkým príst avom(Portus Magnus) a Západným prístavom Eunostos zahrádzou Heptastadium, kanálmi spojenými s jazeromMareotis. Osobitnú sídelnú štruktúru a vývoj mali aj ďal-šie prístavné mestá Stredomoria od sýrskeho Ugaritu/RásShamrá (zničeného už roku 1190 prnl.) po marocký Tin-gis/Tanger. Sústavu príst avov a kotvísk vybudovali naj-mä Feničania/Foiničania (Púni): Tyros/Súr, ostrovný Si-dón/Saydá a Byblos/Jubayl dnes v Libanone, ostrovnýArados/Arwád pri sýr skom Tarte, na severoafrickompobreží Leptis Magna/Lebda, Hadruméte/Sousse, Cartha-go, Utica, Sabratha a Lixus, na Pyrenejskom polostroveGades/Cádiz, Tartessos/Huelva, Malaca, Abdera, Sexi,Ebusos a Palma na Baleárach, Melite na Malte, Motya/San Pantaleo a Panormos/Palermo na Sicílii, Nora, Cara-lis, Tharros a Sulcis na Sardínii a ďalšie. Významnýminámornými veľmocami sa stali Cyprus s prístavmi Ki-

Zvyšky fenického prístavu Arados/Arwád (Sýria)

Levia záhrada v Alhambre

Environmentálne právo


tion/Citium/Larnaka, Paphos, Amathus, Kéry-neia/Kyrenia a Salamis/Enkomi a Krétas prístavmi Iráklion/Hérakleion pre Knossos,Palaikastro, Mochlos, Kommos, Chaniá a naokolitých ostrovčekoch Dia, Leuké/Koufonísia Pseira. Gréci vybudovali napríklad prístavyPeiraieus/Pireás pre Athény, Nagplio/Naupliápod Tirynsom, Korinthos, Thessaloniké/Solún,Thasos, Gytheion/Githio, na Egejských ostro-voch a v Malej Ázii Sámos, Rhodos, Erythrai,Ephesos, Halikarnassos/Bodrum, Miléthos pô-vodne pri Levom zálive, Smyrna/Izmir, Délos(Posvätný prístav), na Sicílii Syrakusae/Syra-kúzy, v Taliansku Metapontum, vo Francúz-sku Massalia/Marseille; Rimania prístavy Ca-esarea Maritima, Ostia pre Rím, Rhegium (Reg-gio di Calabria), Puteoli (Pozzuoli) pri Neapole,Brundisium/Brindisi atď. Grék Byzás, ktorý za-ložil asi roku 660 prnl. na polostrove nadBosporským prielivom osadu Byzantions prístavom, ešte netušil, že sa z nej vyvinieNový Rím – Kónstantinopolis (Carihrad/Istan-bul) ako hlavné mesto troch ríš - Východorím-skej, Byzantskej a Osmanskej. Egypťania vy-užívali prístavy Myos Hormos, Bereniké a Leu-kékómé na brehu Červeného mora, kde privá-žali tovar z Arabského polostrova z oblasti Je-menu (prístavy Kana, Aden/Eudaemon Arabia, Muza),Omanu (Khor Rori/Sumhuram, Al-Balid), Dilmúnu (Bah-rajn) a z Mezopotámie. Prístavné mestá vznikli aj nabrehu Arabského mora a Bengálskeho zálivu na Indic-kom subkontinente – Barygaza/Bharukačcha/Bharuchpri ústí rieky Narmada v Gujarate, Suppara/Šúrpáraka/Sópára, Kalliena/Kalján pri Bombaji, Poduka/Arikamédupri Puduččéri/Pondicherry, Muziris/Kóttanallúr/Kotunnal-lúr, Korka/Korkai/Kolchi, Masalia/Masalípatam, Kama-ra/Kávéripattanam/Puhár v delte rieky Kávérí a v Číne– Kuang-čou/Guangzhou/Kanton, Ming-čou/Ning-bo, Fu-čou/Fuzhou, Chang-čou/Hangzhou, Čang-čou/Quanzhoua Sia-men/Amoy/Xiamen. Nemenej významné boli riečneprístavy na Níle, Eufrate, Tigrise a ďalších veľkých riekach(v Indii na rieke Indus prístav Pattala, v Číne na riekachHuang He a Chang Jiang/Jang-c´-tiang), po ktorých saprenikalo do vnútrozemia mnohých krajín. Práve z týchtomiest sa začala zmena životného prostredia v ich blíz-kom i vzdialenejšom okolí. Napríklad takto vznikli prísta-vy Arelate/Arles a Lugdunum (Lyon) pri ústí Saôny doRhôny (s ostrovom Canabae), ktorý sa stal hlavnýmmestom Galie, Lutetia Parisorum (Paríž) na Seine, Londi-nium (Londýn) na Temži; na Dunaji Singidunum (Beograd),Aquincum (Budapešt) a Carnuntum (Viedeň). Morskéa riečne prístavy sa stali zároveň hlavnými zdrojmi znečis-ťovania vôd a príčinou zmien okolitých vodných, mokr aďovýcha pobrežných ekosystémov. Začala deštrukcia aj okolitýchkorálových útesov a Rákosové more (Jam-sup) z Druhejknihy Mojžišovej (Exodus), niekde medzi krajinou Góšena Sinajským polostrovom, už nevieme ani lokalizovať.Tak, ako v okolí baní, aj v okolí prístavov dochádzalok neobnoviteľným zmenám reliéfu, k odvodňovaniu te-rénu a k rozsiahlemu výrubu stromov na kurivo, výstav-bu lodí a prístavných zariadení. Obchod a preprava sta-vebného materiálu nielen v Egypte si vyžiadali rozsiahluvýstavbu ciest , ktoré často začínali/končili právev prístavoch (v Rímskej ríši tiež najznámejšie Via Apia aVia Egnatia). Sídla na okraji močiarov budovali na koloch(napríklad vo Fajjumskej oáze, v Punte) tak, aby príbyt-ky nedosiahla zvýšená hladina vôd počas záplav. Obyd-lia na koloch (palafitty) charakterizujú aj terramarskúkultúru z doby bronzovej na Apeninskom polostrove

a mnohé sídla na svete aj v súčasnosti (napríklad naBorneu, v Suriname, Guayane, v oblasti Amazonky,v Bebibe – vyše desaťtisícové mesto Ganvié). Aj keďVenezuelu pomenovali podľa Benátok, názov dost alav podstate podľa st avieb na koloch. Podľa Herodota „Egyp-ťania žijúci za močiarmi si stavajú veže, do ktorých cho-dia spávať”. Dôvodom výstavby takýchto veží bolo vyu-žitie vetra, ktorý znemožňoval komárom doletieť do ichspální (inde používali proti komárom sieť – moskytiéru).Na stavby a pomôcky na výstavbu sa začalo využívať(okrem rákosia, hliny a kameňa) drevo paliem, akácií (Aca-cia ehrenbergiana, A.raddiana, A.nilotica, A.tortilis,A.albida), t amarišiek (Tamarix mannif era, T.aphylla,T.arborea), sykomor a dubov (Quercus coccifera, Q.ilex,Q. infectoria, Q.aegilops); neskoršie dovážaných cédrovlibanónskych (Cedrus liba-ni) a cyprusov vždyzele-ných (Cupressus sempervi-rens), čo výrazne meniloekosystémy a ich štruktú-ru v krajine a prispelo k jejdevastácii. Menej sa využí-valo drevo jedle cilicijskej(Abies cilicica), borovicehalepskej (Pinus halepen-sis), borovice píniovej (Pinuspinea), borievky purpurovej(Juniperus phoenicea)a borievky vysokej (Junipe-rus excelsa). Vplyvom vý-roby a nedostatku dreva saposvätnosť stromov zužovalana vybrané jedince lenniektorých druhov, rastúceväčšinou v blízkosti chrá-mov alebo nekropol. Kýmv Egypte, Núbii a Etiópii išlonajmä o Hathorinu sykomoru(figovník sykomorový = Fi-cus sycomorus) a palmu dat-ľovú (datľovník obyčajný =Phoenix dactylifera), ktorú

uctievali aj v Lýbii, Mezopotámii, Grécku (sym-bol bohyne víťazstva Niké), fénickom, židov-skom, kresťanskom i islamskom svetea o Usirovu píniu (borovica píniová = Pinus pi-nea; neskoršie atribút Dionýza a Kybely), v Indiio fikus posvätný (Ficus religiosa) zvaný ášváttha/bodhí, pod ktorým Siddhártha Gautama/Budd-ha (asi 563 - 483 prnl.) asi roku 528 prnl.dosiahol Veľké osvietenie (Sammá – sambod-hi) , v Strednej Amerike o vlnovec päťtyčinkový(Ceiba pentadra), Maymi nazývaný gaxché.Exploatovaný céder libanónsky sa stal posvät-ným stromom kresťanov až za vlády výcho-dorímskeho /byzantského cisára KonštantínaI. Veľkého (324 - 337 n. l.), ktorý ho vyhlásilza symbol Ježiša Krista a Boha Otca. Naopak,posvätnosť Diovho a Jupiterovho duba , ktorýuctievali aj Kelti (V Írsku Mugnov dub, vo Veľ-kej Británii Tanarus, rímsko-keltský/galskýTaranis, galský Sucellus), postupne zanikla. AjGermáni verili, že v ňom sídli boh Donar/Thor(posledný posvätný dub Donar pri Fritzlarevyťal roku 724 sv. Bonifác/Winfried, zavraž-dený roku 754 germánskymi pohanmi). Kelt-skí druidi verili, že biela šťava (chylos) z imelabieleho (Viscum album) rastúceho na dube, jejeho sperma s omladzujúcimi účinkami, a preto

ho rituálne osekávali údajne „zlatými kosákmi” počassplnu (dnes ho podľa keltských tradícií orezávajú najmärómski občania a predávajú „pozlátené” len na Vianoce;tiež ho využívame v liečbe proti rakovine). Lipu, posvät-ný strom germánskej bohyne lásky a zdravia (Freya),vysádzali na zhromaždiskách ľudí (obdobne ju neskoršieuctievali Slovania). Pri buddhistických svätyniach vysá-dzali najmä saraku indickú (Saraca indica) zvanú ašoka, priAppollónových chrámoch vavrín bobkový – gr.daphné (Lau-rus nobilis), v areáloch svätýň v Číne, Kórei a Japonskuginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), platan východný (Platanusorientalis) a morušu hodvábnikovú (Morus latifolia). V Čínesa symbolom života a neochvejnosti stala borovica (sung).Atribútom gréckej Athény, rímskej Minervy, ale aj kres-ťanstva, islamu a mieru sa stala oliva európska (Olea euro-

Zlatý pavilón Kinkaku-ji v Rokuon-ji v Kjote

Generalife v Grenade


Fotosúťaž

F O T O S Ú Ť A Ž

Na konci...

Koniec... ale aj začiat ok môže evokovať tento idylický pohľad nazimnú krajinu, ktorý svojím fotoaparátom „ulovil” Ivan Farárik z BanskejBystrice . Koniec dňa možno niekde na konci sveta, kde, ako sazvykne hovoriť, dávajú líšky dobrú noc. Alebo začiatok... Začiatokchvíle, v ktorej začíname snívať. Začiatok noci, po ktorej na opačnejstrane oblohy slnko opäť začne nový deň...

Ďakujeme všetkým, ktorí v minulom roku poslali fotografie donašej f otosúťaže. Bohužiaľ, nie všetky fotografie sa dost ali na strán-ky Enviromagazínu. Fotosúťaž však pokračuje aj v tomto roku. Teší-me sa na vaše f otografie z koncov a začiatkov čohokoľvek, čoprináša život a čo obohacuje našu existenciu v tejto krajine a natejto Zemi.

Vaša redakcia

Bývalý obchodný a kruhový vojenský prístav v púnskom Carthágu

paea), ktorej olej sa začal využívať na posledné pomaza-nie a hospodárske účely.

Náboženské a environmentálne zásady postupne pod-liehali sociálno-ekonomickým požiadavkám a komerciipod stále aktuálnym vyjadrením: Čo boh prikázal a stvo-ril, človek môže zmeniť a dokáže zničiť, až do sebazniče-nia. Nevie však vytvoriť nič božské a vonkoncom nienovú Zem. V predtuche skazy si nedokáže ani prikázaťkonať inak (Homo déstructor). Pritom je úplne jedno, čiide o absolutistický režim alebo o parlamentnú demokra-ciu, cisárstvo alebo republiku.

V mestách a nekropolách Egypta a iných ríš starove-ku nepretvárali len kameň, ale pre úžitok a potešenie ajvegetáciu. Na vymedzených miestach uskutočňovaliparkovú úpravu krajiny alebo vysádzali parky, resp. záhrady,ktoré nielen spríjemňovali urbanizované životné prostre-die ľudom, ale vyhovovali aj ich bohom. Vychýrené par-ky/záhrady vysadili napríklad v hlavnom lýdskom mes-te – mondénnych Sardách (dnes Sart v Turecku) zavlády asýrskeho kráľa Sinacheriba (704 - 681 prnl.)v Ninive (napájané vodou z džervánskeho akvaduktu),za vlády Aššurnasirpala II. (883 - 859 prnl.) v Nimrude(zavlažované z kanála napojeného na rieku Tigris), zavlády perzského/achaimenovského kráľa Kýra II. Veľké-ho (559 - 530 prnl.) pri meste Pasargaty/Pasargadai(80 km severovýchodne od Širázu, známeho záhradouGhawam) atď. V Jeruzaleme za hradbami vysadili Krá-ľovské záhrady a pred hradbami verejnosti slúžili Ge th-semanské záhrady, známe z Biblie. Z perzských „par-des” Gréci odvodili pre záhrady názov paradeisos – stra-tený raj (lat. rajská záhrada, park = paradísus). Niektorélesné ekosystémy v blízkosti miest upravili na parky(lat. parcus = zdržanlivý, mierny, chránený; parcó = ne-ubližovať, dbať o niečo, zdržiavať sa zásahov, chrániťpred zásahmi; ochrana = tutela) a zvernice. V rímskychdomoch vysádzali átriové záhrady a pri rímskych viláchohradené parky (paradísus), prevažne so zvieratami.Postupne sa vyprofilovali rôzne typy záhrad, resp. parkov:mezopotámske, egyptské, perzské, grécke, rímske, by-zantské, indické, islamské, talianske, anglické, francúz-ske... Neskoršie romantické parky dopĺňali množstvomfontán a architektonických doplnkov (krajinné/prírodnéparky ostali bez nich). K najstarším záhradám, ktoré sazachovali dodnes, patria čínske a japonské záhrady.V Číne klasické záhrady založili už v 6. storočí prnl.

v meste Suzhou, ktoré pre asi 200 zá-hrad nazvali Zemským rajom. Deväť z nichsa stalo súčasťou svetového dedičstva(napr. Zhuózhéngyuán/Čou Čeng Jüan 51959 m2, Liuynan/Liu Jüan 23 310 m2,Wangshiyuan/Wang Ši Jüan 5 400 m2,Shizilín, Canglang Ting...). Oveľa mladšie,i keď navštevovanejšie, sú cisárske zá-hrady v Beijingu/Pekingu (v Cisárskompaláci, pri Letnom paláci a okolo Nebes-kého chrámu) alebo záhrady v Chengde.V Japonsku k najstarším, resp. najhonos-nejším, patria záhrady v Kjóte (Rokuon-jiso Zlatým pavilónom, Ginkaku-ji so Strie-borným pavilónom, záhrady Honmarua Ninomaru v šogunovom paláci Nijo-jo/Nidžodžo, Cisárske záhrady...), Nare, Ka-makure i na Okinawe/Nansei-šotó (kráľov-ská záhrada Shikinaen). Posvätný les/le-sopark Kasugayama (298,6 ha) šintois-tickej svätyne Kasuga-Taisha pri Nare chrá-nia od roku 841 n. l. a patrí k najstaršímlesným chráneným územiam na svete.V Japonsku ide o ploché záhrady hira-niwa,pahorkové záhrady tsuki-jama a suché zá-hrady s „krásou skrytou v kameni” (sui-seki). Okrem čajových záhrad (roji) preva-žujú krajinné záhrady typu shima, shinden-zukuri, jodo a karesansui. Kráľovské zá-hrady s fontánami (160 x 24 m) a park(120 x 201 m) v starobylej Sígiriji (5. storočie) podLevou skalou na Šrí Lanke založili už vyše 1000 rokovpred založením kráľovského parku v posvätnom mest eKandy a vysadením záhrad Veľkých Mogulov v Indiialebo Šalimarských záhrad v pakistanskom Lahore(1640 n. l.). Islamské záhrady a typické indické štvor-cové záhrady rozdelené cestami po uhlopriečkach spo-jených cestami po obvode štvorca, sa uplatnili aj v inýchkrajinách, vrátane Európy. V Európe sa medzi najstaršieradia práve islamské záhrady v španielskej Grenade(Generalife a v Alhambre s Jardín del León) a Seville(v Alcázare). Najznámejšie asi boli Semirámidine visu-té záhrady v Babylone, založené za vlády Nabukadne-zara II. (604 - 562 prnl.) pre médsku princeznú Amytis,ako jeden zo siedmich divov sveta, ktoré však so

staroasýrskou kráľovnou Semírámis/Sammu-ramát z 9.storočia prnl. nemajú nič spoločné. Bohovia a ich vy-slanci i prívrženci na Zemi už v t ej dobe obľubovaliúčelové zmätky a tajomstvá, mocenské intrigy, ne-vlastné obete a vlastné majetky, ale aj ozdravujúcea oku lahodiace parky, záhrady, fontány a aleje, no naj-mä monumentálne stavby, osobitne nevedno prečo py-ramídy a podobné objekty, často stavané kvôli minu-losti pre budúcnosť.

„Tvoje mesto Weset som osadil stromami, zeleňou,rákosím, kvetinami ...”

(K Amonovi zo Správy o činnosti Ramessa III.)

RNDr. Jozef Klinda

Český Krumlov vznikol na obchodnej ceste v doline Vltavy, kde si na bralna-tom ľavom brehu začiatkom 13. storočia bratia Budivoj a Vítek postavili hrad –rodové sídlo Crumbenowe (lat. Crumnau – miesto na krivej lúke – nive). Naj-staršia písomná správa z roku 1253 ho uvádza ako V ítkovo sídlo, z ktorého sazachovalo len jadro hradu – Hrádok s ranogotickou valcovou vežou. Východneod hradu až po breh rieky sa pri prístupovej ceste usadili kupci, remeselnícia služobníci, pričom vybudovali podhradie s nepravidelnou ulicovou zástavbou,nazvané Latrán (z lat. „ad latera castelli” - na boku hradu). Následne pániz Krumlova založili na opačnom pravom brehu Vltavy mesto so skoro štvorco-vým námestím (dokladované už v roku 1274), ktoré však bolo dobudované ažpo vymretí rodu V ítkovcov v roku 1302. Obidva samostatné celky boli spojenépod jednu spr ávu v roku 1347 už v čase, keď sa Krumlov na 300 rokov stalrezidenciou pánov z Rožmberka (Rožmbergov). Český Krumlov sa stal popred-ným politickým a kultúrnym strediskom najmä keď pod vedením Oldřichaz Rožmberka odolal náporu husitov. V 40. rokoch 15. storočia dal postaviť nahr ade ďalšie paláce. Počas panstva Viliama z Rožmberka (1551 – 1592) ar chi-tekti Antonio Drizzan a Baldassare Maggi prestavali gotický hrad do podobyrenesančného zámku. Väčšie renesančné stavby zmenili aj kompaktnú nižšiuzástavbu v meste. Po vymretí Rožmberkov (1601) chvíľu Krumlovské panstvovlastnil cisár Rudolf II. Habsburský, v roku 1719 sa panstvo stalo majetkomrodu Schwarzenbergovcov a centrom rokokovej tvorby umelcov privolanýchJosef om Adamom z Viedne. Od konca 18. storočia došlo k ekonomickejaj kultúrnej stagnácii – mesto „zaspalo” a zachovalo si tak svoju unikátnosťa malebnosť, ktorú v čase romantizmu začali objavovať kr ajinári a ďalší výtvar-ní umelci. Dominantou mesta ostal hrad/zámok s piatimi nádvoriami obstavaný-mi asi 40 budovami. V meste sa zachovalo množstvo gotických a renesančnýchdomov s arkiermi alebo vysunutými poschodiami na krákorcoch. Český Krum-lo v bol v roku 1963 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezer váciu, v ktorejz 315 budov predstavuje 248 kultúrne pamiatky. V jej okolí je od roku 1987zriadené ochranné pásmo. Zámok Český Krumlov je od apríla 1989 národnoukultúrnou pamiatkou. Historické centrum Českého Krumlova je súčasťou SD odroku 1992.

Historické centrum Českého KrumlovaMesto Telč vzniklo na križovatke obchodných ciest na mieste zemianskeho

Telcovho dvorca (Teltsch). Písomné správy o Telči pochádzajú z rokov 1315 –1335. Vyplýva z nich, že išlo o kráľovské maje tky. V máji 1339 prešlo telčsképanstvo zo správy markgrófa Karola, syna Jána Luxemburského, do vlastníctvašľachtického rodu Vítkovcov – Pána Oldřicha z Hradca. Asi v polovici 14. stor o-čia (1354 – 1355) tu došlo k založeniu mesta - civitas (za vlády Menhartaz Hradca), ktoré uvádzajú listiny z roku 1366. Z trhoviska s pôdorysom predĺže-ného trojuholníka smerom k hradu sa vytvorilo námestie, na ktoré sa vchádzalokrátkymi uličkami cez 2 brány – zo severu Malou renesančnou bránou a z juhuVeľkou br ánou. Drevenú zást avbu mesta po požiari v r oku 1386 nahradilakamenná. Vyhorel aj dvojloďový gotický kostol sv. Jakuba s freskami, post ave-ný v rokoch 1360 – 1372, ktorého obnova pokračovala spolu s výstavbougotického hradu začiatkom 15. storočia. V roku 1423 dobyli mesto husiti podvedením hajtmana Jana Hvězdu z Vícemilic. V druhej polovici 15. storočia horozšírili a prestavali. K najstarším objektom mesta patrí neskororománska hra-nolovitá veža z prvej polovice 13. storočia, postavená z opracovaných hranolo-vých kvádrov a dosahujúca výšku 49 metrov s pseudogotickým ihlanovitýmzastrešením. V roku 1486 k nej pristavali gotickú kaplnku sv. Ducha (vyzdobe-nú freskami) na mieste, kde stála pôvodne mestská nemocnica (špitál založenýJanom z Hradca už v roku 1414). Vybudovaním hradieb do výšky 8 – 10 m asústavy rybníkov (tajchov) okolo návršia sa z Telča v 14. storočí stala gotic kávodná pevnosť. Po Tridsaťročnej vojne a období stagnácie sa začal v mesteuplatňovať barokový sloh. V 17. až 18. storočí barokovo, rokokovo a klasicistickyprestavali alebo vyzdobili viaceré priečelia meštianskych jednoposchodovýchdomov, pričom sa ucelený priestor námestia nenarušil. Súčasťou zástavby je ajradnica, renesančne prest avaná po požiaroch v rokoch 1499 a 1530. V r oku1441 z jej okien urobili defenestráciu. Priestor námestia Zachariáša z Hradcadopĺňa Mariánsky stĺp z rokov 1717 – 1720 od Davida Liparta a dve studnez rokov 1616 a 1827. Historické jadro Telča s 85 kultúrnymi pamiatkami je odapríla 1970 mestskou pamiatkovou rezer váciou, ku ktorej prilieha ochrannépásmo (1985). Hist orické centrum mesta Telč je súčasťou SD od roku 1992.

Historické centrum mesta Telč

Kutná hora, kráľovské mesto od roku 1318 s banskými právami od VáclavaII., bola v stredoveku jedným z hlavných producentov striebra v strednej Eu-rópe. Produkcia striebra tu ku koncu 13. storočia dosahovala tretinu európskejpr odukcie. Tak sa stala po Prahe druhým najvýznamnejším mestom Českéhokráľovstva. Na ochranu doliny Vrchlice a baní post avili pevnosť Hrádek, ktorá saneskoršie stala súčasťou mestského opevnenia. Vlašský dvor založili pravdepo-dobne v 13. storočí za Václava II. Neďaleko pôvodnej budovy, malej pevnosti,viedla dôležitá obchodná cesta z Čiech na Moravu. Na tomto stráženoma opevnenom mieste skladovali vydobytú striebornú rudu. Zároveň tu úradovalkr áľovský splnomocnenec, ktorý dozeral na ťažbu. V prvej tretine 14. storočiav Kutnej Hore zriadili kráľovskú mincovňu, v ktorej v roku 1300 začali raziť tzv.pr ažské groše. Prestavba Vlašského dvora na kráľovskú rezidenciu koncom 14.storočia značne zmenila vzhľad objektu a areálu. Neďaleko Vlašského domustojí prvý mestský gotický farský ar cidekanský trojloďový kostol sv. Jakuba -dielo pražského murárskeho cechu z rokov 1330 - 1420. Zo svetských staviebstredoveku, ktoré sa v meste zachovali, možno uviesť Mramorový dom posta-vený v renesančnom slohu na mieste bývalého gotického domu v rokoch 1563- 1576, ktorý sa zrútil na skupinku ľudí počas vianočných sviatkov a Kamennýdom, ktorý patrí k najkrajším neskorogotickým svetským stavbám v Česku.K archit ektonickým doplnkom mesta patrí Morový stĺp (1713 - 1715)s realistickými postavami baníkov. Dominantou Kutnej Hory sa stal kostol sv.Barbor y vybudovaný na náklady patricijských rodov v 14. storočí ako reakciana st avbu Chrámu sv. Víta v Prahe. Kost ol, založený v roku 1380 a zasvätenýpatrónke baníkov, patrí k ojedinelým zjavom gotickej architektúry. Najstaršiačasť kostola s vencom kaplniek okolo katedrálneho chóru sa stavala podľavzoru francúzskych a nemeckých katedrál. Súčasťou SD sa stal aj bývalýkláštorný kostol Panny Márie v obci Sedlec. Pôvodný prvý český cisterciánskykláštor, založený v roku 1142, dnešnú podobu nadobudol po obnove v rokoch1700 - 1707. Po zrušení kláštora v roku 1784 umiestnili do neho v roku 1812tabakovú továreň. Kost ol obnovili ako f arský v roku 1806.

Historické centrum mesta Kutná Hora s kostolom sv. Barbory a katedrálaPanny Márie v obci Sedlec je súčasťou SD od roku od roku 1995.

Kutná Hora a SedlecLednicko-Valtická kultúrna krajina na juhu Moravy, ktorej prirodzenými centrami sú

zámky v Ledniciach a vo Valticiach, predstavuje dnes harmonizujúci výsledok historic-kého vývoja a štruktúry prevažne na pozemkoch jedného šľachtic kého rodu - Lichten-štajnovcov (Lichtenstein). Obidve sídla boli ich majetkom 700 rokov a preto mohli byťnavzájom prepojené rozsiahlym krajinárskym pôsobivým anglickým parkom v štýletudorovskej gotiky, vytvoreným podľa jedného kompozičného plánu v 18. – 19. storočí.Súčasťou tohto hodnotného priestoru sú viaceré aleje a lesné prieseky, sústava jazie-rok a rybníkov s nadväzujúcim vodným systémom rieky Dyje, ale aj lesy, najväčšíz nich Boží les východne od Valtíc. Alej medzi Lednicami a Valticami bola založenáv roku 1656, v rokoch 1715 – 1717 vysadili okolo starej cesty z Valtíc do Ledníc 2 201stromov. Lednice (Eisgrub) ako zemanské sídlo, uvádzané už v roku 1222 a požičanéVáclavom I. v roku 1244 Sigfrídovi Sirotkovi, sa v roku 1249 sčasti stalo majetkomLichtenštajnovcov a neskoršie úplne až do roku 1945 (s výnimkou rokov 1571-1576,keď patrili Kryštofovi z Kerečína). Pôvodne gotické sídlo s dvorom a kostolom sv.Jakuba vystriedal za Hartmana II. z Lichtenštajna (1544 – 1585) renesančný zámokobklopený záhradou založenou na geometricky stanovenom pôdoryse, z ktorej savyvinul systematickými úpravami barokový park. Zámok barokovo prestavali v 17.storočí a klasicisticky v rokoch 1766 – 1772. Z obdobia baroka sa zachovala monu-mentálna stavba zámockej jazdiarne od rakúskeho architekta Johanna BernhradaFischera. Zámok dnes tvorí kaplnka (zámocký kostol), vstupné krídlo, spoločenskékrídlo, kuchynské krídlo a hosťovské krídlo, na ktoré nadväzuje Malá jazdiareň a za ňouVeľká jazdiareň. V rokoch 1834 – 1835 postavil Angličan Devien známy lednickýskleník. Zámok Valtice sa rozkladá na mieste bývalého pohraničného hradu spomína-ného už v roku 1192 a neskoršie renesančne prestavaného. Osobitnú pozornosť sivyžiada veľkomoravské blatné hradisko - archeologické nálezisko Pohansko (28 ha).Počas záchranného výskumu tu odkryli viac ako 200 kostrových hrobov, v ktorých sanašla výstroj bojovníkov. Z asi 490 sídlištných objektov štvrtinu tvorili obytné zemnices kamennou pecou v rohu. Empírový lovecký zámok (dnes s expozíciou archeologic-kých nálezov) priamo na vrchole Veľkomoravského valu postavili podľa projektu JosefaHardtmutha s dokončením v roku 1812 Josefom Kornhäuslom. Jeho strednú časťtvorí jednoposchodový blok obdĺžnikového pôdorysu, ktorého priečelie v prízemí členiaarkády na pilieroch a na poschodí iónske stĺpy. Výklenky zdobia žánrové scény z antickejmytológie, vrátane loveckých výjavov.

Kultúrna krajina Lednice – Valtice je súčasťou SD od roku 1996.

Kultúrna krajina Lednice – Valtice

...................................................................................

................................................................

................................................................

RNDr. Jozef Klinda

PRÍLOHA


VZDELÁVANIE

FRODOVA CESTAKapitola XVI.

RybníčkyMilí mladí priatelia,zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je to domov?

Nie? Že to beriete ako samozrejmosť? Chyba!Domov, to úžasné miesto, kde sa vrátite každý deň zo

školy, z rande, kina, kde vás ráno čaká teplé kakao a večervoňavá štrúdľa, nie je pre mnohé deti samozrejmosťou.Jednoducho ho nemajú. A čo takí bezdomovci? Už sa-motné pomenovanie naznačuje „ľudí bez domova“. Akénepríjemné musí byť celý deň rozmýšľať nad tým, kdevečer skloním hlavu, nehovoriac o chýbajúcom teplomľudskom dotyku, pohladení a úsmeve.

A čo utečenci? Ženy, muži, detí a batoľatá, utekajúcipred vojnami, prenasledovaním, chudobou a prírodnýmikatastrofami. S hŕstkou dolárov, ktoré odovzdávajú prie-kupníkom a prevádzačom, sa pretĺkajú tisíce kilometrovk „vytúženej zemi“. Ich srdcia sú naplnené neistotouz cudzieho prostredia, strachom o budúcnosť, stra-chom z návratu...

Mať domov nie je samozrejmosť. Mať domovje stav, ktorý sa za dramatických okolností môžev okamžiku zmeniť. Často nezvratne. Preto každýz vás, by si mal svoj domov vážiť, chrániť ho, zve-ľaďovať ho po duševnej stránke..., pretože domovnevytvoria autá v garáži, videoprojektor, luxusnýnábytok, drahé dovolenky..., domov vytvárajú ľu-dia (a nebojím sa napísať aj zvieratá) a ich vzťahy.Ako už veľmi dávno napísal Albert Schweitzer:„Zmyslom života je život sám.“

Domov je zároveň prostredie, ktoré nás obklo-puje, a ktoré spoluvytvárame. Je to krása našejobce – jej čistota, kvalita zelene, stav vodných to-kov..., je to charakter lúk a lesov v jej okolí, je tovzťah ľudí k vlastnej krajine a k sebe samým.

O domove sa dá veľmi veľa narozprávať (a mno-hí to tak robia), ale náš skutočný postoj k nemuprezrádzajú naše skutky.

Náš domov by mal zároveň rešpektovať domo-vy iných ľudí, zvierat a rastlín, čiže to, čo odbornenazývame biotopy. Pozrite sa okolo seba a uvidítekoľko cenných „domovov“ (biotopov) rôznych dru-hov bolo úplne zničených. Koľko rastlín a zvieratsme pripravili o ich základné právo – právo existo-vať. Existovať bez ohľadu na naše povrchné triede-nie vecí na dobré a zlé, užitočné a škodlivé, čiernea biele. Príroda tomuto nášmu slovníku nerozumie.Nič nie je iba dobré alebo iba zlé, tak ako žiadnyčlovek nemá iba dobré alebo zlé vlastnosti. Všetkomá svoj zmysel a čas, v ktorom sa ten zmysel pre-javí. Ničením druhov sa ľudstvo nepripravuje ibao „krásno existencie“, ale dovolím si tvrdiť, stráca poten-cionálne lieky, stavebné materiály, pohonné látky, farbi-vá... Ničenie druhov totiž niekoľkonásobnou rýchlosťoupredbieha schopnosť nášho poznania.

Metóda ako obnovovať život a domovy (biotopy), tamkde sa zmenila jeho kvalita alebo pestrosť (aj keď jeuplatniteľná v obmedzenom rozsahu) sa nazýva revitali-zácia, t. j. obnova životaschopnosti (od slova vitalita).

Každý z vás má možnosť podieľať sa na obnove živo-taschopnosti životného prostredia vašej obce a jej oko-lia, stačí iba chcieť.

Všade, kadiaľ kráča moja noha, vidím zanedbané me-dze, na ktorých by mohli rásť kroviny so šťavnatými bobu-

ľami pre vtáctvo, božie muky pri ktorých by sa vynímalakošatá lipa, poľné cesty, po ktorých by cyklisti prechádza-li v tieni majestátnych gaštanov, briez, jaseňov a javorov,odpadom zahádzané jazierka a rybníčky, kde by v tŕstídžavotali početné mláďatá labutí, potáplic, kačíc...

Obnoviť domov, obnoviť životaschopnosť, je akobyoprášiť srdce od ľahostajnosti a pozrieť sa na ľudía krajinu očami našich súčasných a budúcich detí. Zmys-lom života je naozaj život.

Vaše list y, kresby, fot ografie očakávame do kon-ca apríla 2005 na adrese: ENVIROMAGAZÍN, Ta-jovského 28, P. O. Box 252, 975 90 Banská Bys-trica. Obálku označte: „Prísne tajné! Len pre Fro-da”. Najšikovnejších Frodových pomocníkov čaka-jú knižné odmeny.

Majte sa krásne!

Váš F rodoHobitia diera pod Kopcom č. 75284/IV

Mýty o mokradiach• Zničenú mokraď možno bez problémovnahradiť inou a inde.

Mokrade sa v prírode nevyskytujú hocikde. Sú viazanéna prameniská, rieky, jazerá. Ak zničíme nejakú mokraď,narušíme celý zložitý systém, ktorý vytvorila príroda. Jeveľmi ťažké oživiť mokraď a nová sa nedá vytvoriť kdekoľ-vek. Niektoré typy mokradí po ich zničení už nemožnoobnoviť. Človek je síce schopný vytvoriť umelú mokraď, távšak nebude fungovať ako mokraď vytvorená prírodou.Okrem toho človek musí vynaložiť na jej vytvorenie veľaenergie a ďalej sa musí starať o jej fungovanie.

• Mokrade sú zbytočné a treba ich vysušiť.Mokrade majú pre človeka niekoľko nenahraditeľných

funkcií. Jednou z nich je, že sú zdrojom vody, ktorá jepotrebná pre všetko živé. V minulosti sa veľa mokradívysušilo, aby sa získala pôda na pestovanie rastlín. Hla-dina podzemnej vody v území klesla tak nízko, že sa ne-dostávala ku koreňom rastlín. Polia sa museli zavlažovaťvodou, ktorá sa privádzala zďaleka. Mokrade tiež fungu-jú ako čističky vody. Rastliny, ktoré v nich žijú, odčerpá-vajú z vody látky, ktoré ju znečisťujú.• V mokradiach sa rodia len komáre.

V mokradiach žije obrovské množstvo živých organiz-mov. Počtom druhov rôznych rastlín, živočíchov a mikro-organizmov sa zaraďujú medzi najbohatšie prírodnéprostredia. Aj keď sa v mokradiach naozaj rodí veľkémnožstvo komárov, sú neoddeliteľnou súčasťou potrav-ného reťazca. Larvami, ako aj dospelými komármi sa ži-via mnohé ryby, obojživelníky, vtáky a netopiere.• Keď narovnáme rieky a vysušíme mok-rade, nebudú záplavy!

Opak je pravda. Rieka si v prírode vytvára svo-je koryto po dlhé stáročia. V závislosti od krajiny,ktorou tečie, sa kľukatí a hľadá si najlepšiu cestu.Ak viac prší alebo sa topí veľa snehu, mokrade najej brehoch fungujú ako špongia a nasajú nadby-točné množstvo vody. V čase sucha sa z nich po-tom voda pomaly uvoľňuje. Keď rieku narovná-me, voda v nej tečie rýchlejšie. Jej koryto sa zare-záva hlbšie a odčerpáva vodu aj z mokradí, čímich vysušuje. Keď potom príde veľa vody, krajinasi s ňou nevie poradiť a vznikajú ničivé záplavy.•Je tu veľa vody, prečo to nie je mokraď?

Mokraď je prechodné územie medzi vodným asuchozemským prostredím. V prírode je však veľ-mi ťažké určiť presnú hranicu. Mokraď je charak-teristická prítomnosťou rastlín, ktoré sú prispôso-bené životu vo vode aj na súši. Rastliny však niesú schopné zakoreniť pod vodou, ktorá je hlbšiaako dva metre. Preto veľké, človekom vytvorenépriehrady a nádrže, nie sú mokrade.•Ako to môže byť mokraď, keď tu nie jevoda?

Jednou z charakteristík mokrade je prítomnosťvody. To však neznamená, že ju musíme vidieť,alebo že je tam stále. Je veľa rôznych typov mok-radí. V niektorých je voda len určité obdobiev roku - pri záplavách. V iných je tesne pod povr-chom a uvidíme ju, len keď vykopeme jamu. Vodateda môže byť v mokradiach na povrchu alebopod ním počas celého roka alebo len určitý čas.Závisí to aj od toho, koľko prší, koľko vody prine-sie rieka a ako dlho sa voda v mokradi udrží -v piesku a štrku zmizne rýchlejšie ako v hline.

Tvorba hniezdnychmožností pre vodné vtáctvo

Vodné rastliny sa dajú sadiť pomerne jednoducho a pridodržaní niektorých zásad je úspešnosť výsadby vyso-ká. Vysádzať sa dajú takmer všetky druhy, ale treba maťna pamäti, že mnohé rastliny sú chránené zákonom,a preto sa budeme zaoberať len druhmi nepodliehajúci-mi ochrane.•Pálka širokolistá patrí medzi najodolnejšie a naj-

rýchlejšie sa šíriace vodné rastliny. Objavuje sa väčši-nou už v prvom roku. Najviac jej vyhovuje bahnité dno

Ilustračná kresba: Lenka Milonová

PRÍLOHA


a dobre znáša dočasné vyschnutie vody, ako aj trvalézaplavenie do 40 cm. Nevýhodou je, že je najmenejpreferovanou rastlinou pre hniezdenie vodných vtákov.Hniezdia v nej labute, lysky, sliepočky a kačice.

•Pálka úzkolistá bez problémov prežíva vo vode dovýšky hladiny 60 cm. Pri pionierskom osídľovaní jepomalšia ako predošlý druh, a preto sa vyskytujev menšej miere alebo chýba úplne. Okrem vyššiespomenutých druhov ju osídľujú aj bučiačiky močiar-ne a niektoré druhy trsteniarikov.

•Trsť obyčajná tvorí najviac preferovaný hniezdny bio-top. Trsti vyhovuje najviac piesčitý a hlinitý substrát.Pri výsadbe trsti je vhodné sadbový materiál braťz podobného biotopu do akého ho budeme sadiť. Trsť,ktorú vykopeme na súši, nie je vhodná na výsadbuv hlbšej vode a časom vyhynie.

•Ostrice sa dajú bez problémov sadiť, najpôsobivejšiesú druhy vytvárajúce časom takzvané stoličky. Ostricetvoria vhodný hniezdny biotop napr. pre chriaštele.

Vodné rastliny môžeme sadiť od apríla do augusta,ale najvhodnejší čas pre výsadbu je jar. Rastlina má dokonca vegetačného obdobia čas dostatočne sa zakore-niť, a tým väčšiu šancu pre prežitie prvej, najkritickejšejzimy. U všetkých rastlín platí, že čím väčší koreňový balodoberieme s presádzanou rastlinou, tým lepšie sa rast-lina adaptuje v novom prostredí. Hustotu výsadby si zvo-lí každý sám podľa množstva materiálu. Celkovo je úspeš-nosť asi 50 percentná, hlavnými príčinami neúspechubývajú labute, prípadne iné druhy vtákov, ktoré dokážunové rastliny úplne zlikvidovať, ondatry, pri aktívnychtokoch odnos čerstvo vysadeného porastu zvýšenýmprietokom vody a pod.

SÚŤAŽE

II. kolo Detskéhograntového programuOZ TATRY

V minulom čísle Enviromagazínu sme informovalio výsledkoch prvého kola projektu Frodova cesta -cesta aktívnych ľudí (OZ TATRY Liptovský Mikulášs podporou Nadácie Ekopolis). Cieľom tohto Detské-ho grantového programu OZ TATRY je logistická pod-pora siedmim podtatranským školám v pilotnom roč-níku certifikácie na Európsku ekoškolu, ktorá je naSlovensku známa pod názvom Zelená škola.V podtatranskej oblasti sú do pilotného ročníka certi-fikácie zapojené základné školy v Spišskom Hrhove,Poprade (Letná), Liptovskej Osade, Kvačanoch a v Po-horelej, Združená stredná škola poľnohospodárskav Liptovskom Mikuláši a Gymnázium Š. Moyzesav Ružomberku. OZ TATRY počas septembra minuléhoroka ponúklo týmto školám možnosť napísať projekt,ktorý by zlepšoval kvalitu životného prostredia naškole. OZ TATRY prostredníctvom finančnej podporyz Nadácie Ekopolis v prvom kole grantom do 5 tisíckorún odmenilo šesť projektov.

OZ TATRY do dňa uzávierky druhého kola detskéhograntového programu dostalo tri projekty a rozhodlo saich podporiť nasledovne:

•Tajomstvá bylinnej Špirály – Združená stredná školapoľnohospodárska Liptovský Mikuláš (4 900 Sk),

•Muškát – ZŠ Pohorelá (4 500 Sk),

•Odpad nie je tvoj kamarát – ZŠ Liptovská Osada(2 150 Sk).

V oboch kolách Detského grantového programu OZTATRY bolo celkom rozdelených 39 996 Sk na 9 projek-tov z 15 projektových návrhov.

Ocenili skutkyv prospech záchranylesov

Nadácia Zelená nádej so sídlom v Tulčíku v polovicifebruára tohto roku vyhlásila výsledky 6. ročníka súťažeLesoochranársky čin roka. Ako nás informovala správ-kyňa nadácie Mária Hudáková, šesťčlenná slovensko-poľ-sko-česká porota hodnotila 13 nominovaných skutkovjednotlivcov v prospech záchrany lesov na Slovensku,v Čechách, Poľsku a Maďarsku, vykonaných v rokoch2003 a 2004.

Na prvom mieste skončil podnikateľ a občiansky akti-vista Juraj Kukla, ktorý mal odvahu postaviť sa proti roz-siahlej rabovačke stromov na Považí. Výrub najkrajšíchmohutných a zdravých stromov, pozostatkov lužných le-sov s výskytom topoľa čierneho, bol na základe jeho pod-netu zastavený.

Druhú cenu získal lesník, pracovník Správy CHKO Bes-kydy Tomáš Myslikovjan za nezvyčajné úsilie pri vyhlá-sení šiestich nových a rozšírení dvoch súčasných osobit-ne chránených území v CHKO Beskydy v roku 2004. Cel-kovo bolo vyhlásených na tomto území úctyhodných vyše580 ha nových prírodných rezervácií a takmer 140 haochranného pásma. Hlavným dôvodom ochrany je pre-dovšetkým ochrana prirodzených lesných ekosystémovs prevahou karpatských jedľobučín. Medzi nové chráne-né územia patria aj stredné a vrcholové časti vrchu Smrks rozlohou 341 ha, kde sa nachádzajú vzácne, miestamiaž pralesovité jedľovobukové a smrekové porastys priemerným vekom 310 rokov. Táto rezervácia je naj-väčším osobitne chráneným územím v Beskydách.

Na treťom mieste sa umiestnila dvojica aktivistov hnutiaDUHA Pavel Štorch a Petr Křížek – za osobné nasadenie priblokáde ťažby v I. zóne NP Šumava Prameny Vltavy.

Výhercovia súťaže získali finančné odmeny 8 000,5 000 a 3 000 korún a knihy o lesoch a hlbokej ekológii.Knižné dary boli udelené aj Ing. Jaroslavovi Müllerovi zoSprávy CHKO Beskydy a Ing. Karlovi Matulovi z Lesnejsprávy Ostravice Lesov ČR. Nie je bez zaujímavosti, žena štvrtom mieste, tesne za ocenenými skončil námest-ník ministra ŽP ČR RNDr. Ladislav Miko.

Na tlačovej konferencii v Prešove ceny víťazom súťa-že odovzdal zástupca hodnotiacej komisie Jacek Zacha-ra z poľskej mimovládnej organizácie Olszówka. Priznal,že rozhodovanie bolo veľmi ťažké, oproti minulým roční-kom narástol počet nominovaných. Poznamenal, že stú-pajúca aktivita ľudí môže avizovať, že príroda je veľmizničená a ľudia sa na to nemôžu nečinne pozerať.

Olszówka je partnerom Nadácie Zelená nádej pri usku-točňovaní spoločného cezhraničného projektu Prírodanepozná hranice, spolufinancovaného EÚ z programuPhare CBC, ktorého súčasťou je aj 6. ročník súťažeo Lesoochranársky čin roka. Ďalšími aktivitami projektuje udeľovanie knižných darov pre knižnice v podhorskýchregiónoch severného Slovenska, organizovanie predná-šok pre verejnosť a fotosúťaž, ktorá zachytí beskydskýregión očami študentov zo Žilinského kraja a priľahléhoregiónu na poľskej strane.

V súťaži o Lesoochranársky čin roka bude NadáciaZelená nádej pokračovať aj naďalej.

Nominácie na lesoochranárske skutky v prospech lesaa jeho obyvateľov za rok 2005 prijíma priebežne počascelého tohto roka.

Zem je len jednaHvezdáreň v Banskej Bystrici v spolupráci so Sloven-

skou agentúrou životného prostredia, s centrom voľné-ho času Junior, astronomickými, kultúrnymi a školskými

zariadeniami vyhlasuje XIII. ročník umelecko-odbornejsúťaže, zameranej na ekologickú výchovu a výchovuk ochrane a tvorbe životného prostredia pod názvom ZEMJE LEN JEDNA.

Vyhlásená súťaž má za cieľ o. i. iniciovať tvorbu no-vých literárnych, výtvarných, prípadne hudobných úvaha spracovanie odborných návrhov na zlepšenie životné-ho prostredia - významnej oblasti ľudského snaženia. Podmienky pre účasť v súťaži:

1. Súťaž je určená študentom stredných a vysokýchškôl do veku 21 rokov - je teda vekom ohraničená

2. Práce sú rozdelené do dvoch kategórií:I. kategória: literárna, výtvarná, hudobná oblasť: úva-

ha, esej, sci fi poviedka, kreslený humor, plagát, fotogra-fia, kresba (čiernobiela, farebná, max. rozmer A3), krát-ka zvučka, pieseň, krátke audiovizuálne pásmo max. 20minút pre univerzálne využitie,

II. kategória: odborné návrhy pre zlepšenie a ochranuživotného prostredia

3. Súťažné návrhy musia byť napísané v rozsahu ma-ximálne 5 normovaných strán (formát A 4, 30 riad-kov na stranu a maximálne 60 znakov v riadku) tex-tu, okrem prílohovej časti, t. j. nákresov, prípadnedokumentácie.

4. Počet súťažných strán od jedného autora nie je ob-medzený, t. j. jeden autor môže prispieť odbornýmnávrhom i literárnou, prípadne inou umeleckou úva-hou resp. úvahami.

5. Súťažná práca musí byť napísaná strojom alebo po-čítačom.

6. Súťažná práca (práce) musí byť pôvodná, doteraznepublikovaná.

7. Súťažiaci zašle súťažnú prácu (práce) v troch exem-plároch na adresu: Hvezdáreň v Banskej Bystrici,P. O. Box 86, 975 90 Banská Bystrica. K zásielkepriložte obálku s vloženými osobnými údajmi napí-sanými na liste, ktorý obsahuje: meno a priezviskoautora, dátum narodenia, číslo OP, adresu bydliska a adresu školy, ktorú súťažiaci navštevuje.

8. Všetky práce zaslané do súťaže ostávajú vyhlasova-teľovi súťaže k dispozícii a súťažiacim sa nevracajú.

9. Práce posúdia odborné komisie, zvlášť pre každúoblasť a kategóriu.

Komisie menuje riaditeľ Krajskej hvezdárne v BanskejBystrici. Komisia posudzuje práce bez udania mena auto-ra, preto meno na prácu nepíšte. Odborné komisie si môžuvyhradiť právo nezaradiť do súťaže práce, ktoré nespĺňajútechnické podmienky uvedené v bodoch 3 až 7.10. Vyhlasovateľ súťaže na základe rozhodnutia komi-

sie môže jednotlivé ceny rozdeliť medzi viacerýchautorov, prípadne niektorú z cien neudeliť. Komisiaocení v každej kategórii 3 práce.

11. Termínovo je súťaž obmedzená. Termín zaslania prácdo súťaže je 10. apríl 2005. Súťažné práce budúvyhodnotené na tematickom dni, venovanom prob-lémom životného prostredia v mesiaci máj 2005.

Tatry nezomreliObčianske združenie TATRY vyhlasuje súťaž pre žia-

kov základných a stredných škôl v SR na tému Tatry ne-zomreli!, a to v troch kategóriách:

•výtvarnej,• literárnej,• „Odkaz Tatrám“,ktorými môžu vyjadriť svoje vnútorné pocity k nášmu

najstaršiemu národnému parku, a to aj v kontexte vznik-nutej situácie po vetrovej kalamite. Práce by mali taktiežprinášať odpovede na nasledujúce otázky: Aký je významTatranského národného parku pre vás osobne? Aké hod-

PRÍLOHA


noty vám národné parky sprostredkovávajú? Aké záuj-my majú mať v Tatrách prioritu? Čo pre vás osobne zna-mená les? Čo je to vlastne les? Ako vnímate v lese jehojednotlivých živočíšnych a rastlinných predstaviteľov,mŕtve drevo...?

„Odkaz Tatrám“ by mal byť stručným a úprimnýmodkazom, ktorý by chceli žiaci ľuďom a prírode Tatierodoslať, a zároveň by to malo byť posolstvo ministroviživotného prostredia SR.Informačné zdroje:•Fond TATRY pri Nadácii EKOPOLIS

(http://www.fondtatry.sk)•Mimovládny výbor NAŠE TATRY

(http://www.nasetatry.sk)•Lesoochranárske zoskupenie VLK

(http://www.wolf.sk)

•EKOKOMPAS(http://www.ekokompas.host.sk)

•Changenet(http://www.changenet.sk)

Počet prác, výtvarné a literárne techniky, formáta rozsah prác, nie je obmedzený. Práce musia byť ozna-čené: menom a priezviskom, adresou školy a vekom au-tora. Každá škola v sprievodnom liste uvedie: počet žia-kov školy a počet prác v každej kategórii.Uzávier ka prijímania prác: 15. okt óber 2005

Odmeny: Šesť škôl s najväčším počtom prác vzhľadomk počtu žiakov navštevujúcich školu, získa pre školskú knižni-cu publikácie o lese a ekológii z vydavateľstva ABIES v hodnote1 000 Sk. Všetky práce budú odovzdané na I. výročie tatran-skej udalosti (19. 11. 2005) ministrovi životného prostrediaSR ako výsledok kreatívnej „diskusie“ mladých ľudí SR

k tejto téme. Súťaž je realizovaná vďaka finančnej podporeFondu Tatry Nadácie EKOPOLIS (http://www.fondtatry.sk).

Edukačná výstava TATRY NEZOMRELI!OZ TATRY pripravuje rovnomennú výs tavku, ktorábude predstavovať tatranskú udalosť a les z iného,ako of iciálne prezentovaného pohľadu. V ýstavka sabude skladať z cca 70 zalaminovaných materiálovformátu A4. V ýstavku si môžete objednať už teraz.V liste uveďte: názov školy, presnú adresu, menoa priezvisko koordinátora environmentálnej výcho-vy, telefonický a e–mailový kontakt.

Kontakt: Občianske združenie TATRY, KEMI 627/5,031 04 Liptovský Mikuláš, tel./fax: 044/553 10 27,E–mail: [email protected]

PRÍLOHY K ČLÁNKOM

PREJAVY KLIMATICKÝCH ZMIEN NA SLOVENSKU(príloha k článku na s. 4 − 5)

Obr. 1: Ročné priemery teplo t y vzduchu (T) v Hurbanove a r očné úhrny zrážok (R) na Slovensku,1881 - 2003. Zmeny T a R sú vyjadrené aj 20-ročnými kĺzavými priemermi a lineárnym trendom T a R.

Obr. 4: Odchýlky priemernej mesačnej teplot y vzduchuod normálu 1961 – 1990 v roku 2000 v Hurbanove

Obr. 5: Priebeh teplo t y vzduchu v Hurbanove za obdobie 1871 – 2003 v sezóne máj – august.Trend je vyjadrený 11 a 30-ročným kĺzavým priemerom.

PRÍLOHA


Obr. 6: Percentá úhrnov zr ážok v sezóne II - VIII. 2003 z normálu 1961 - 1990 na Slovensku

Obr. 8: Záznam univerzálneho anemografu z obser vat ória SAV v Tatranskej Lesnej dňa 19. 11. 2004

PRÍLOHA


Obr. 9: Scenáre zmien priemerných mesačných teplôt vzduchu na Sloven-sku v časových horizontoch 2010, 2030 a 2075 oproti referenčnému ob-dobiu 1951 – 1980 podľa modelu CCCM 2000

Obr. 10: Scenáre zmien priemerných mesačných úhrnov zrážok, určenýchpre stred Slovenska v časových horizontoch 2010, 2030 a 2075 oprotireferenčnému obdobiu 1951 – 1980 podľa modelu CCCM 2000

HRUŠOV OBSTÁL V SILNEJ EURÓPSKEJ KONKURENCII( príloha k článku na s. 24 – 25)SÚŤAŽ Dedina roka 2005

Slovenská agentúra živo tnéhoprostredia pod záštitou Minis-ter stva živo tného prostrediaSR a v spolupráci so Spolkompre obnovu dediny vyhlasuje

súťaž Dedina roka 2005 o prestížnu cenu a re -prezentanta Slovenska v európskej súťaži Európ-ska cena obnovy dediny

Program obnovy dediny na Slovensku nastúpil význam-nú cestu k obnove života na vidieku nielen prostredníc-tvom dotačnej politiky štátu, ale predovšetkým zvyšova-ním uvedomelosti a hrdosti na uskutočňovanú premenuslovenskej dediny na obraz kvalitného života v typickýchslovenských vidieckych obciach. Súťaž Dedina rokaúspešnou realizáciou dvoch ročníkov prispieva k zvyšo-vaniu konkurencieschopnosti a prestížnosti slovenskéhovidieka, k zvyšovaniu povedomia občianskej spoločnos-ti o hodnote krajiny na trhu jedinečnosti, originalitya národnej hrdosti.

Od roku 1990 s dvojročnou pravidelnosťou vyhlasujeEurópske pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidiekaa obnovu dediny so sídlom vo Viedni (ARGE) súťažo Európsku cenu obnovy dedin. V roku 2006 pôjde užo 9. ročník tohto podujatia. Na Slovensku sa od roku 2001konali síce len 2 ročníky súťaže Dedina roka, ale je jas-né, že sme sa stretli so zrodom novej tradície, ktorá dávaobciam skvelú možnosť prezentácie svojich úspechov,krás a výnimočnosti. Víťazné obce slovenskej súťažedôstojne a s veľkým úspechom reprezentovali na európ-skej pôde nielen seba, ale celý slovenský vidiek.

Reprezentovanie Slovenskej republiky je náročné, obcemusia splniť súťažné podmienky európskeho ARGE týkajú-ce sa realizácie komplexnej škály obnovy dediny v súvislostis mottom súťaže. Podmienky účasti v súťaži Dedina roka2005 rešpektujú podmienky európskej súťaže.

Hlavnými oblasťami hodnotenia súťažiacich obcí je posil-nenie a integrácia poľného a lesného hospodárstvav regionálnom kontexte, zachovanie a rozvoj tradičných miest-nych remeselných zručností, ekologicky únosné zachádza-nie s vodami a energiami (zdroje, využívanie, nakladanies odpadmi), ako aj využívanie druhotných surovín, symbió-za hodnotného starého a nového moderného stavebnéhofondu, ako aj miestne typický a zdrojovo transparentný roz-voj sídla, rozvoj a udržiavanie kultúrnej krajiny v ekologickýchsúvislostiach, posilnenie identity a sebauvedomenia obyva-

teľov dediny, najmä prostredníctvom kultúrnych iniciatíva ďalšieho vzdelávania priamo v dedine, znovuoživenie tra-dičných a udržanie súčasných kultúrnych a sociálnych hod-nôt a ustanovizní až po zapojenie všetkých generácií, pohla-ví, národností, rovnako ako zdravotne postihnutých na hos-podárskom, spoločenskom a kultúrnom živote obce.

Predmet súťaže a zameranie hodnotenýchoblastí:

1. Dedina ako hospodárexistencia podnikov, závodov a iných hospodárskychzariadení, súčinnosť poľnohospodárstva, lesného hos-podárstva a obce, ekologicky únosné a racionálne vy-užívanie a zaobchádzanie so zdrojmi a surovinamia ich využitie v miestnej výrobe2. Dedina ako maľovanározsah obnovených objektov, súlad starého s novým, čita-teľný prejav stavebného poriadku so snahou rešpektova-nia regionálnej architektúry v novej výstavbe, zeleň v obci,vzhľad obce, čistota, ochrana životného prostredia3. Dedina ako klenotnicarozsah kultúrnych hodnôt, kultúrne aktivity, miestna hr-dosť, vzdelávanie, zachovanie tradícií, zvykov a zruč-ností, snahy o záchranu pred ich vymretím, uplatňova-nie pôvodných architektonických a urbanistických cha-rakteristík, atmosféra a originalita, ochrana prírody, bi-ologicky a ekologicky cenné lokality4. Dedina ako pospolitosťrozsah a rôznorodosť spolkovej, klubovej a inej záujmo-vej činnosti, podmienky pre stretávanie, sociálne službya charita, dôchodcovia a mládež, šport a oddych, margi-nalizované skupiny obyvateľstva, výchova, vzdelávaniea osveta, komunikácia a práca s ľuďmi a občianska an-gažovanosť, zapojenosť občanov, spolupráca5. Dedina ako partnerexistujúce dokumenty, partnerstvá, uplatnené metódya stratégie v rozvoji a postupnosť zabezpečovania tr-valo udržateľného rozvoja, spolupráca obce s partnermiv území, nadobecná spolupráca, prekračovanie hraníc,odovzdávanie skúseností, budovanie vzťahov6. Dedina ako hostiteľexistencia zariadení cestovného ruchu (ubytovacie, stra-vovacie zariadenia, zariadenia doplnkových služiebs využitím prvkov miestneho koloritu, sprístupnenie zau-jímavostí, informácie, priestorové informačné značenie,propagácia, zariadenia pre šport a oddych, náučnéa turistické chodníky, cyklotrasy, oddychové miesta

Časový harmonogram súťaže:

Vyhlásenie súťaže:dňom zverejnenia v Obecných novinách

Uzávier ka prihlášok obcí:31. 5. 2005

Hodnotenie obcí:jún - september 2005

Vyhlásenie výsledkov :október 2005

Slávnos tné odovzdávanie ocenení:november / december 2005

Podmienky účasti:

Súťažiace obce musia:•prezentovať komplexne vykonávaný rozsah obnovy

dediny vo všetkých šiestich cieľoch obnovy, pričomciele nemusia byť plnené iba obcou, ale aj ďalšímipartnermi (občania, organizácie, podnikatelia, mikro-región),

•na dosiahnutie cieľov vo všetkých oblastiach maťk dispozícii koncepčné dokumenty vypracované naprincípe udržateľného rozvoja a charakterizované ví-ziou, fantáziou a odvahou,

•dosahovať ciele dlhodobo úspešnými metódamia stratégiami, ako sú zvýšené vlastné iniciatívya účasť obyvateľstva, dialóg politikov, expertov a vlast-níkov s obyvateľmi, zvláštny dôraz na kooperáciev susedskom a komunálnom partnerstve,

• zaslať prihlášku a kompletne vyplnené všetky oblasti hod-notenia do 31. 5. 2005 na adresu: SAŽP – Centrumtvorby krajiny, Lazovná 33, 974 01 Banská Bystrica

Do súťaže sa môžu prihlásiť aj obce, ktoré sa zúčast-nili minulých ročníkov súťaže, okrem držiteľov titulu De-dina roka o obcí ocenených v roku 2003.

Hodnotenie súťaže:

Do súťaže sa prihlasujú obce vyplnením prihláškya predpísaného formulára podľa jednotlivých oblastí hod-notenia. Podklady obcí budú predmetom hodnotenia me-novanej komisie, ktorá bude pozostávať zo zástupcovSlovenskej agentúry životného prostredia, Ministerstvaživotného prostredia SR, Spolku pre obnovu dediny, Zdru-ženia miest a obcí Slovenska, Agentúry pre rozvoj vidie-ka, Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, Vidieckehoparlamentu a zástupcu regionálnej samosprávy podľapríslušnosti obce v rámci kraja.

PRÍLOHA


Predmet hodnotenia bude: (1.) komplexnosť vyplne-nia prihlášky, (2.) komplexnosť vyplnenia formulára za 6oblastí hodnotenia, (3.) predmet – oblasti hodnotenia -stupeň/významnosť plnenia cieľov obnovy dediny - uplat-nené metódy a techniky práce, (4.) podporné prílohya fotodokumentácia.

Vyhlásenie výsledkov súťaže:

Výsledky súťaže budú zverejnené v októbri 2005. Cenysúťaže Dedina roka 2005 sú čestné, udelí ich ministerživotného prostredia vo víťaznej obci koncom roka 2005.Okrem 6 oblastí hodnotenia bude udelená osobitná cenaministra ŽP Za starostlivosť o životné prostredie. Ocene-né obce získajú dotáciu v nasledujúcom roku pri podaní

NEBEZPEČNÝ ODPAD

úspešného projektu do Programu obnovy dedinya zároveň budú prezentované v rámci projektu Inšpirač-ná škola vidieka a na konferenciách, seminároch a výs-tavách organizovaných v rámci Programu obnovy dedi-ny. Víťazná obec, ktorá preukáže najlepšie komplexnévýsledky vo všetkých cieľoch POD vo vzťahu k vyhlá-senému mottu súťaže, získa titul Dedina roka 2005a s ním právo reprezentovať Slovenskú republiku v európ-skej súťaži.

Víťaz súťaže Dedina roka 2005 sa zaväzuje:

•koncom roka 2005 zabezpečiť podujatie, na ktorombudú odovzdané ceny súťaže,

•spolupracovať so SAŽP na príprave súťažných pod-

kladov do európskej súťaže,•zabezpečiť osobu, ktorá bude prezentovať obec

v rámci európskej súťaže počas hodnotenia obce člen-mi hodnotiacej komisie ARGE a pri slávnostnom odo-vzdávaní 9. európskej ceny obnovy dediny na jeseň2006 (jazykové schopnosti, všestranné vedomostio obci a o realizácii POD v nej),

•víťaz súťaže stráca nárok na účasť v súťaži v ďalšíchrokoch.

Predpokladom pre prihlásenie do súťaže je predo-všetkým odvaha a hrdosť na to, ako významne prispievaobec na Slovensku k obnove tradícií a ducha vidieka,ako vie využívať vlastné zdroje a ako dokáže obstáťv konkurenčnom prostredí.

Vďaka miniaturizácii a zlacneniu výroby, elektronické vý-robky sú dostupné širokej verejnosti. Z toho však vyplývarýchly rast množstva elektrotechnického odpadu, do ktoré-ho môžeme zaradiť všetky diely strojov a zariadení, ktoréobsahujú elektrické alebo elektronické súčiastky. Rovnakosa stále urýchľuje nákup nových zariadení a odstraňovaniestarých prístrojov. Nové technológie prichádzajú stále rých-lejšie. Individuálna oprava pokazených prístrojov prestávabyť rentabilná a výhodnejšie je ich nahradiť novými.

Z uvedeného vyplýva nutnosť sa vážne zaoberať systé-mom zberu a spracovávania amortizovaných elektrotech-nických prístrojov a spotrebičov, s cieľom opätovného zís-kania celého radu vysokokvalitných surovín. Ide najmäo drahé kovy (zlato, striebro, platina, paladium), ktoré sapoužívajú pri výrobe miniatúrnych polovodičových súčias-tok, integrovaných obvodov a dosák tlačených obvodov.Zatiaľ čo u samotných prístrojov, ako sú počítače, televi-zory, tlačiarne atď. možno zariadenia iba rozmontovať, zneš-kodňovanie obrazoviek predstavuje zložitejší problém.

Každý televízor, počítač, monitor jedného dňa doslúži,a potom sa kvôli súčiastkám obsahujúcim toxické látkyzmení v nechcený a nebezpečný odpad. Viac než 90 %elektronického odpadu z počítačov a ďalších elektrotech-nických výrobkov končí na skládkach alebo v spaľovniachbez akéhokoľvek predchádzajúceho spracovania. Tentoodpad však predstavuje jeden z najväčších zdrojov ťaž-kých kovov a zároveň je veľkým zdrojom anorganickýchznečisťujúcich látok v komunálnom odpade. Smernica EÚpredpokladá do roku 2006 recykláciu v rozsahu 60 – 80 %pôvodnej produkcie v závislosti od kategórie výrobku. Podľaštatistických údajov len v Kalifornii sa nazhromaždilo se-dem miliónov vyslúžilých počítačových monitorov a starýchtelevízorov, pričom denne k nim pribúda ďalších desaťtisíckusov. Z mnohých vyspelých štátov s veľkými výrobcamipočítačovej techniky tieto odpady sa vyvážajú do rozvojo-vých štátov, kde sa ničia neekologicky, ale lacno. Toto všakvyvoláva ostrý protest verejnosti, aby sa vyradená techni-ka spracovávala výhradne na domácej pôde a ekologickýmspôsobom. Ale takáto recyklácia je nákladná. V Kaliforniiobčania musia prispievať zvláštnou daňou – za každý po-čítačový monitor alebo televízor zaplatia o 6 až 10 dolárovnaviac.

Recyklácia obrazoviek

Pre obsah ekologicky škodlivých látok, hlavne v lumi-nofornej vrstve, sú obrazovky zaradené ako nebezpečnýodpad, preto musia byť zneškodnené skládkovaním naskládkach nebezpečného odpadu.

Stavba obrazovkyKrk obrazovky je tvorený vyvíjacím zariadením elek-

trónových lúčov. Kónusová časť s anódou je pokrytá vo-divou vrstvou grafitu a pozostáva zo skla so zvyšenýmobsahom oxidu olovnatého na odtienenie budiaceho elek-trónového žiarenia. Kónus prechádza v tienidlo obrazov-ky opatrené z vnútornej strany luminiscenčnou vrstvou.Medzi kónusom a tienidlom je pomocou fixátorov prichy-tená kovová perforovaná maska slúžiaca k fokusácii zväz-ku emitovaných elektrónov. Pri spojení kónusu s tienidlomje obrazovka opatrená kovovým rámom, ktorý má ochran-nú a fixačnú funkciu a tieni elektromagnetické žiarenie.Kovové časti krku trubice, fixátory a maska predstavujúčasti, ktoré možno bez problémov separovať.

Obrazovky z monitoru bez vychyľovacej cievky pred-stavujú z pôvodnej hmotnosti osobného počítača (pred-pokladáme 24 kg) 30 %, t. j. 7,5 kg. Pri predpoklade, žeročne je vyradených asi 18 000 monitorov, treba spraco-

vať 135 ton materiálu. U osobných počítačov sú monito-ry vo väčšine prípadov vybavené farebnými obrazovka-mi, ktoré sú zložené z dvoch častí – tienidla (barnaté sklo)a kónusu (olovnaté sklo). Vo vnútri obrazovky je umiest-nená oceľová maska a na tienidle je nanesená vrstva lu-minoforu. Sklovina kónusu býva pokrytá grafitoma akrylátovou vrstvou pojiva.

Najpoužívanejšie luminofory pre optimálne vlastnos-ti vysokého kontrastu a jasu sú oxidy, sulfidy, kremiči-tany a fosforečnany s katiónmi zinku, kadmia, yttriaa európia. Ako aktivátory sa používajú najčastejšie Y,Ag, Au, Al, Mn, Cu a kovy vzácných zemín ako Ce, La,Nd, Pr, Sm, Eu, Tb, Dy, Er, Tm. Za priemerný obsahkovov v luminofore sa dá považovať: 9,2 % Zn, 4,6 %Pb, 3,4 % Cd, 3,1 % Al, 0,8 % Y, 0,05 % Ni, 0,002 %Cu a Cr.

Kam so starými televizormi, počítačmi a monitormi?

Zloženie luminiscenčných látok obrazoviek

Zloženie skla farebných obrazoviek Pri procese recyklácie sa sklo znova využíva pre ďalšie upotrebenie

PRÍLOHA


Spracovávanie obrazoviek

Je k dispozícii celý rad technologických postupov naspracovávanie obrazoviek od veľmi jednoduchých až povysoko náročné. Najmodernejšie technológie umožňujú100 % využiteľnosť všetkých materiálov elektronickéhoa elektrotechnického šrotu. Elektroodpad je zdrojom radydruhotných surovín (železo, hliník, meď, sklo). Ich racio-nálne využitie prináša úspory ako z hľadiska energetic-kého (nižšia spotreba energie pri výrobe kovov), taki z hľadiska ekonomického – nie je nutný dovoz surovínna výrobu prvotných materiálov.

Obrazovky rôznych veľkostí z televízorov, monitorovalebo radarov sa najprv spracujú mechanicky, a to za-vzdušnením a odobratím krku s vyvíjacím zariadením.Nasleduje ručné odstránenie antiimplozívneho rámua rozdelenie kónusového a tienidlového skla. Potom saz obrazoviek odstránia ďalšie nekovové i kovové súčas-ti, a odstráni sa antiimplozivný rám. Na špeciálnom za-riadení sa oddelí tienidlo a kónusová časť obrazovky.Tento krok musí byť realizovaný v presnom mieste obra-zovky, naviac ide o prácu so sklom, ktorá môže byť preobsluhu nebezpečná. V mieste spoja oboch častí sa ob-razovka nareže vrypovacím nožom a do línie vrypu saumiestnia zahrievacie pásy. Podľa veľkosti a typu obra-zovky počítač nastaví teplotu a dobu zahrievania. Spo-ločným pôsobením vrypu a zahrievacích pásov obrazov-ka pukne v presnom mieste. Na tienidle obrazovky súnaparené luminofory s vysokým obsahom ťažkých kovov.Vrstva luminoforu sa z obrazovky odsaje špeciálnym od-sávačom, a potom sa recykluje. Očistené tienidlo už pred-stavuje kvalitnú surovinu na výrobu obrazovkovej skloviny.

Na vnútornej strane kónusu je naparený hliník alebografit, a táto vrstva je pokrytá ešte akrylátovým pojivom.Aj túto vrstvu treba odstrániť. Spravidla sa vrstva zmýva

v špeciálnom zariadení za daného tlaku a teploty prie-myslovým odmasťovadlom. Očistená sklovina kónusu savracia späť do výroby skloviny. Tento postup sa používav Centre pre recykláciu elektroniky, prevádzkovanomPražskými službami, a. s. Možno uskutočniť drvenie vovhodných drvičoch za súčasného odsávania alebo opla-chovania skleného prachu vrátane luminoforu. Získanásklenná drť je použiteľná ako doplnkový materiál doniektorých betónových zmesí alebo ako zásyp do drená-ží. Technologicky náročné postupy využívajú tepelný šokv mieste vrypu do skloviny obrazovky - ako to bolo uve-dené vyššie - a tým rozdelenie na dve vyžadované časti.Možno postupovať aj tak, že obrazovka ľubovoľných roz-merov je zachytená do špeciálneho držiaka a brusnýmkotúčom je rozrezaná v mieste spojenia tienidla a kónu-sovej časti . Touto operáciou je umožnený voľný prístupk vnútornej strane tienidla a luminofor sa odstráni účin-ným odsávačom a niekoľkostupňovou filtráciou vzduchu(technologický postup vypracovaný Aquatestom- staveb-ná geológia, a. s., Praha).

Získaný luminofor sa zneškodňuje chemickými postup-mi. Najpoužívanejšou metódou je delenie lantanoidov(najmä Eu, Tb a Y) pomocou ich šťavelanov. Je to metó-da vhodná hlavne pre červenú časť luminoforu. Rozšíre-nou metódou je delenie oxidov lantánu, európia, gadolí-nia a ytria z luminoforu vyluhovaním roztokom NaOH.Ďalšie metódy sa zakladajú na tavení alkalickými dusič-nanmi, na extrakčnom delení agresívnymi organickýmiextraktantmi, prip na použití kombinovaných metód (vy-luhovanie, zrážanie, extrekcia, žíhanie a i.).

Očistená tienidlová časť obrazovky zbavená zatave-ných kovových častí je dodávaná do sklární ako surovi-na na výrobu nových obrazoviek. Sklovinu kónusu mož-no po rozdrvení vo vhodnom drviči použiť napr. ako prí-sadu do betónových zmesí.

Úroveň zhodnocovania elektrických a elektronickýchzariadení v Slovenskej republike je stále veľmi nízka a jepotrebné urýchlene zaviesť systém triedeného zberua vybudovať nové zariadenia na ich zhodnocovanie.V súčasnosti v tejto oblasti vyvíjajú na Slovensku aktivi-ty napr. tieto firmy: Arguss, s. r. o., Bratislava, Deltronik,s. r. o., Trnava, ENZO Veronika, a. s., Žilina, Bomat, s. r. o.,Veľké Orvište a OFIR-Julio Tabi, s. r. o., Lehota, O.D.S.,a. s., Košice a Elektro recycling, s. r. o., Banská Bystrica.Odpadové ortuťové žiarivky a výbojky sa v SR v súčas-nosti zhodnocujú asi na 30 %. Zariadenie na zhodnoco-vanie tohto odpadu prevádzkuje napr. už spomenutá fir-ma Arguss, s. r. o., Bratislava s kapacitou 1,2 mil. kusovza rok. Podľa registra autorizovaných firiem MŽP SR majúoprávnenie na zhodnocovanie a zneškodňovanie batériía akumulátorov tri spoločnosti: Mach Trade, s.r.o., Se-reď, ŽOS – Eko Vrútky a Albat, a. s. Košice a na zbernúprepravu cca 20 firiem.

Spracovanie elektronických a elektrotechnických od-padov môže byť však veľmi výnosným priemyslovýmodvetvím. Ako príklad môžeme uviesť Taiwan. Elektro-nické súčiastky, vrátane obrazoviek, tu recykluje firmaSuper Dragon Technology, ktorá je schopná ekologickyspracovať každú časť doslúžilého počítača. Továreň jeumiestnená v severnom cípe Taiwanu. Použitá technoló-gia je zlatá baňa. V každej tone takéhoto odpadu je asi100 gramov zlata. A Super Dragon Technology ročnespracúva okolo sedemtisíc ton počítačového odpadu.Okrem zlata a striebra z odpadu vyťažia aj paladium.Využíva sa i sklo z monitoru, ktoré sa rozmelie na jemnýprášok. Firma ročne získava z odpadu v prepočte viacnež 30 miliónov dolárov. Takmer polovičku z tejto čiastkyzíska predajom zlata vyťaženého z počítačového odpadu.prof. Ing. Juraj Tölgyessy, PhD., DrSc.doc. Ing. Margit a Harangozó, PhD., DrSc.

OECD

Chemické látky sú neodmysliteľnou súčasťou nášhoživota. Obklopujú nás, sme s nimi v neustálom kon-takte a ani si neuvedomujeme ako ovplyvňujú náš kaž-dodenný život, ale aj naše zdravie a životné prostre-die. Chemické látky sa vyskytujú v pracích príprav-koch, čistiacich prostriedkoch, sú to náterové látky,pohonné hmoty, stavebné a konštrukčné materiály,lieky, textílie, látky na impregnáciu dreva, papiera,textilu, čalúnenia a ďalších materiálov, prípravky navýživu a ochranu rastlín i ničenie škodcov v mestácha domácnostiach, látky používané v automobilovom,elektronickom a polygrafickom priemysle a v nespo-četných ďalších oblastiach. Stretávame sa s nimi ajv potravinárstve v podobe rôznych aditív, ako sú kon-zervačné látky, farbivá, arómy a pod. Náš modernýspôsob života by bol bez chemických látok nepred-staviteľný. Ochrana zdravia ľudí a životného prostre-dia pred negatívnymi účinkami chemických látok jepreto prioritou každého štátu. Organizácia pre hospo-dársku spoluprácu a rozvoj (OECD) prijala v r. 1971Program Životné prostredie, zdravie a bezpečnosť(Environment, Health and Safety - EHS), ktorého cie-ľom je rozvoj a podpora aktivít zabezpečujúcich tútoprioritu na medzinárodnej úrovni.

Organizácia pre hospodársku spoluprácua rozvoj

OECD, ktorá v súčasnosti zoskupuje 30 členskýchkrajín, je unikátnym fórom pre diskusiu, rozvoj a skva-litňovanie hospodárskej, sociálnej a environmentálnej

Spolupráca Slovenskej republiky s OECD v oblasti manažmentu chemických látokpolitiky. Členské krajiny si porovnávajú skúsenosti,hľadajú odpovede na aktuálne problémy a pracujú nakoordinácii vnútornej a medzinárodnej politiky, aby po-mohli nielen svojim členom, ale aj nečlenským kraji-nám vysporiadať sa s narastajúcou globalizáciou sve-ta. Tieto výmeny informácií môžu napríklad viesťk uzatvoreniu právne záväzných dohôd, s cieľom od-búrať úplatkárstvo alebo umožniť voľný pohyb kapi-tálu a služieb. Členské krajiny OECD vyrábajú 2/3svetového tovaru a služieb. Organizácia v súčasnostizahŕňa do svojich aktivít aj okolo 70 nečlenských kra-jín od Brazílie, Číny a Ruska až po najmenej rozvinutékrajiny v Afrike.

Medzi vládami členských krajín OECD neustále pre-biehajú toky informácií, pričom hlavným centrom je sek-retariát v Paríži. Organizácia patrí medzi najväčšie a naj-spoľahlivejšie zdroje štatistických, ekonomických a soci-álnych údajov na svete. Sekretariát zbiera údaje, monito-ruje trendy, analyzuje a predpovedá hospodársky rozvoj,skúma sociálne zmeny. Veľká časť aktivít OECD je tiežzameraná na podporu liberalizácie obchodu, reformupoľnohospodárstva, podporu rozvoja technológií, ale ajtvorbu nákladovo efektívnych environmentálnych politík.OECD pomáha vládam svojich členských štátov v úsilíporozumieť a správne odpovedať na nové výzvy, akýmisú trvalo udržateľný rozvoj (TUR), biotechnológie a elek-tronický obchod.

Výskum a analýzy vykonáva sekretariát na žiadosťčlenských krajín. Členské štáty sa stretávajú a vymieňa-jú si informácie v rámci výborov a pracovných skupín.

Na čele Organizácie stojí Rada OECD, zložená zo stálychpredstaviteľov – veľvyslancov – členských krajín. Razročne sa Rada stretáva na ministerskej úrovni, aby pre-diskutovala dôležité otázky, schválila záväzné dokumen-ty a určila si priority OECD na nasledujúce obdobie. Niž-šou úrovňou sú výbory a pracovné skupiny, ktoré prero-kovávajú jednotlivé témy a pokrok v konkrétnej oblastipolitiky. V súčasnosti existuje v rámci OECD okolo 150výborov a pracovných skupín. Ročne prichádza na pra-covné stretnutia v Paríži asi 40 000 zástupcov členskýchkrajín. Všetci zástupcovia majú prístup a môžu si vymie-ňať informácie cez internetovú sieť OECD OLISnet. Hla-vou sekretariátu je generálny tajomník, ktorému pomá-hajú štyria zástupcovia pre rôzne tematické oblasti.

Generálny tajomník, ktorým je od r. 1996 KanaďanDonald J. Johnston, predsedá tiež Rade, čím napomá-ha prepojeniu národných delegácií so sekretariátom.Oficiálnymi jazykmi Organizácie sú angl ičt inaa francúzština.

Ciele OECD

•dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast, za-mestnanosť a rastúci životný štandard v členskýchkrajinách spolu s udržaním finančnej stability, čím saprispieva k rozvoju svetového hospodárstva,

•podporovať zdravú hospodársku expanziu v člen-ských krajinách, ale aj v iných krajinách v proceseekonomického rozvoja,

•prispievať k rastu svetového obchodu na multilate-rálnej a nediskriminačnej báze.

PRÍLOHA


Prínosy OECD v oblasti manažmentu che-mických látok

Chemický priemysel patrí k najvýznamnejším priemysel-ným odvetviam na svete. Jeho ročná globálna produkciadosahuje okolo 1,5 trilióna USD (z toho 75 % je vyproduko-vané v krajinách OECD) a pracuje v ňom 12 miliónov ľudí.Aktivity OECD v tejto oblasti majú členským krajinám po-môcť vyvinúť harmonizované politiky za účelom zabezpeče-nia vysokej úrovne ochrany zdravia a životného prostredia.Prostredníctvom harmonizácie sa majú okrem iného odstrá-niť duplicitné aktivity vykonávané vládami a priemyslom priuvádzaní chemických látok na trh. Program tiež zabezpeču-je medzinárodnú deľbu práce pri testovaní a hodnotení che-mických látok a vedie k znižovaniu bariér pri medzinárod-nom obchode s chemikáliami.

Všetky nové chemikálie musia byť testované, aby sazistil ich vplyv na ľudské zdravie a na životné prostredie.Priemerné náklady na testovanie bezpečnosti jednej prie-myselnej chemikálie dosahujú okolo 150 000 USD, pred-klinické testy liečiva stoja v priemere okolo 2 milióny USDa priemerná cena testu bezpečnosti pesticídu je 3 milió-ny USD. Testovanie tej istej chemickej látky v rôznychkrajinách by bolo preto extrémne drahé a viedlo byk zbytočnému využívaniu laboratórnych zvierat. Naviacnáklady spojené s testovaním znášané zahraničnými vý-robcami vytvárajú netarifné prekážky obchodu. OECDvyvinula smernice na testovanie chemikálií (Test Guideli-nes) a schválila tiež princípy správnej laboratórnej pra-xe, takže testy uskutočnené v jednej členskej krajinenemusia byť opakované inde. Program zabezpečuje zní-ženie nákladov aj pri hodnotení rizika existujúcich chemi-kálií, ktoré sú produkované vo veľkých množstvách (viacako 1 000 ton v ktorejkoľvek krajine). Participujúce kra-jiny si vymieňajú údaje o hodnotení rizika a vypracujúspoločné hodnotenie rizika. Vo väčšine krajín potrebnétesty vykonáva priemysel na dobrovoľnej báze. V rámciOECD boli tiež vyvinuté harmonizované kritériá pre klasi-fikáciu nebezpečných chemických látok, ktoré majú byťuplatňované celosvetovo prostredníctvom Organizáciespojených národov. V oblasti pesticídov pomáha programOECD zefektívniť prácu pri registrácii nových pesticídov.Uskutočňuje sa to jednak harmonizáciou spôsobu akýmsú údaje o registrovanom pesticíde predkladané regulač-ným orgánom v členských krajinách, ako aj harmonizá-ciou spôsobu spracovania výsledných hodnotiacich správregulátorom. Program sa okrem toho zaoberá hľadanímspôsobov znižovania rizika aplikácie registrovaných pes-ticídov. OECD je tiež fórom pre výmenu informácií o prob-lematike chemických havárií. OECD vytvorila a nedávnorevidovala princípy pre prevenciu, pripravenosť a odozvuna chemické havárie, ktoré sú v súčasnosti široko využí-vané aj mimo členských krajín OECD. Organizácia pomá-ha krajinám pri vývoji a implementácií registrov uvoľňo-vania a prenosu znečisťujúcich chemických látok (PRTR),ktoré sú dostupné pre verejnosť. Podľa konzervatívnychodhadov umožňujú výsledky práce programu OECD úspo-ry vládam a priemyslu v členských štátoch vo výške50 miliónov USD ročne.

Spolupráca SR s OECD v oblasti manažmen-tu chemických látok

Ministerstvo životného prostredia SR (odbor manaž-mentu environmentálnych rizík) je gestorom Výboru OECDpre chemikálie v SR a pracovnej skupiny pre chemiká-lie, pesticídy a biotechnológie OECD, ktoré zahŕňajú na-sledovné pracovné skupiny:

1) Hodnotenie rizika (Risk assessment): riziká z che-mických látok v oblasti životného prostredia a zdra-via ľudí vyplývajú z nebezpečných vlastností che-

mických látok a súvisia s možnosťou a veľkosťouexpozície ľudí a životného prostredia týmto látkam.OECD koordinuje rozvoj a harmonizáciu metód nahodnotenie týchto rizík v členských štátoch a pod-poruje ich rozšírenie aj do ďalších – nečlenskýchkrajín.

2) Chemické havárie (Chemicals Accidents): pracov-ná skupina pre chemické havárie poskytuje priestorpre expertov z vlád, priemyslu, medzinárodných or-ganizácií a iných zainteresovaných strán na výme-nu informácií a skúseností, s cieľom pomôcť zabrá-niť chemickým haváriám a adekvátne reagovaťv prípade, že k nim dôjde.

3) Klasifikácia a označovanie chemických látok (Clas-sification and Labelling of Chemicals): pracovná sku-pina bola založená v r. 1994, aby vytvorila harmoni-zovaný systém klasifikácie hlavne pre tie chemickélátky a zmesi, ktoré majú nebezpečné vlastnosti prezdravie ľudí, zvierat a životné prostredie. Pracovnáskupina je hlavným uzlom systému GHS (Globálnyharmonizovaný klasifikačný systém).

4) Manažment rizík chemických látok (Risk Manage-ment of Chemicals): cieľom pracovnej skupiny je vy-tvorenie metodík podporujúcich snahu vlády a prie-myslu riadiť riziká spôsobené chemickými látkami,a kde je to potrebné, harmonizovať aktivity v tejtooblasti na medzinárodnej úrovni.

5) Testovacie metódy (Test Guidelines): metódy OECDna testovanie chemických látok sú súborom medzi-národne uznávaných a overených metód, ktoré majúprednostne používať štátne inštitúcie, priemysel anezávislé laboratóriá na získanie experimentálnychúdajov charakterizujúcich potenciálne nebezpečnévlastnosti chemických látok a chemických príprav-kov.

6) Spolupráca v oblasti výskumu existujúcich chemic-kých látok (Co-operation of the investigation of exis-ting chemicals): na základe údajov poskytnutýchčlenskými štátmi bol zostavený zoznam vysoko ob-jemových chemických látok (HPV Chemicals) Tietolátky sú predmetom hodnotenia nebezpečnosti. Po-súdenie nebezpečnosti vykonávajú jednotlivé kraji-ny v úzkej spolupráci s priemyslom.

7) Správna laboratórna prax (Good Laboratory Practi-se - GLP): hlavným cieľom OECD v tejto oblasti jestanovenie jednotných princípov správnej laboratór-nej praxe a dohľad nad ich dodržiavaním, s cieľomzabezpečiť vysoko kvalitné, spoľahlivé a reproduko-vateľné výsledky testov. Dodržiavanie zásad GLP jezásadnou podmienkou pre vzájomné uznávanie úda-jov (Mutual Acceptance of Data, MAD).

8) Nové chemické látky (New Chemicals): cieľom pra-covnej skupiny je vytvoriť alebo posilniť spoluprácuštátnych inštitúcií s ostatnými zúčastnenými strana-mi zaoberajúcimi sa kontrolou a hodnotením ozná-mení nových chemických látok, ktoré majú byť uve-dené na trh. Zároveň sa skúmajú možnosti ako har-monizovať tieto aktivity s cieľom znížiť prácu štát-nych úradníkov a náklady priemyslu.

9) Pesticídy a biocídy (Pesticides and Biocides): pracov-ná skupina pomáha vládam členských krajín OECDspolupracovať pri hodnotení a znižovaní rizík poľno-hospodárskych pesticídov (používaných na kontroluškodlivých organizmov v poľnohospodárskej výrobe– na farmách, v záhradách a pod.) a biocídov (použí-vaných na kontrolu škodlivých organizmov mimo poľ-nohospodársku a veterinárnu sféru).

10) Register uvoľňovania a prenosu znečisťujúcichchemických látok (Pollutant Release and Transfer

Register - PRTR): v posledných rokoch ,,právo nainformácie” posunulo verejnosť bližšie k možnostiovplyvňovať politiku životného prostredia. OECDpodporuje tieto iniciatívy a pomáha vládam členskýchkrajín poskytovať adekvátne informácie verejnostiaj pomocou databáz PRTR.

Zástupcovia Slovenskej republiky v pracovnej skupi-ne pre chemikálie, pesticídy a biotechnológie OECD, kto-rí sú z rezortov životného prostredia (MŽP SR, Sloven-ská agentúra životného prostredia), zdravotníctva (Cen-trum pre chemické látky a prípravky, Štátny ústav prekontrolu liečiv), hospodárstva (MH SR) a pôdohospodár-stva (MP SR, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľ-nohospodársky), sa pravidelne zúčastňujú zasadnutí špe-cializovaných na jednotlivé oblasti uvedené vyššie.Z každej služobnej cesty sa vypracuje správa, ktorás najnovšími poznatkami oboznamuje vedenie vysielajú-cej organizácie, vedúcu delegácie a podľa problematikyaj ostatných členov expertných pracovných skupín. Keďževšetci zástupcovia pracovných skupín sú v danej oblastiodborníci, prenášajú získané poznatky priamo do praxe.

Výbor OECD pre chemikálie sa stretáva na tzv. Spo-ločných stretnutiach (Joint Meetingoch), ktoré sa konajúkaždých deväť mesiacov v Paríži. Počas týchto spoloč-ných zasadnutí predstavitelia jednotlivých pracovnýchskupín za OECD oboznámia zástupcov členských krajíns pokrokom i nedostatkami, ktoré nastali počas uplynu-lého obdobia v jednotlivých pracovných skupinách, zhod-notí sa práca členských krajín, uskutoční sa diskusiao budúcich prioritách a pripravovaných aktivitách v tej-ktorej pracovnej skupine, odsúhlasí sa rozpočet a pred-nesú sa tzv. správy o pokroku (Progress Report) novoprijatých krajín, ktoré ešte nemajú vo svojej legislatíveimplementované všetky rozhodnutia a odporúčania OECD.Z každého spoločného zasadnutia členovia delegácievypracujú správu, ktorá sa postupuje všetkým zástup-com pracovných skupín v SR, Stálej misii SR pri OECD,vedúcim orgánom vysielajúcich organizácií, ako aj ostat-ným organizáciám zahrnutým v oblasti chemických látok.

Smerom k aktívnemu pôsobeniu Slovenskav OECD

Prvou iniciatívou Slovenskej republiky v procese prí-pravy na vstup do OECD bola účasť v programe OECDPartneri v transformácii, v ktorom SR participovala od r. 1991. Slovensko oficiálne požiadalo o členstvo v OECDv r. 1994, kedy sa odštartoval náš prístupový proces.Ešte v decembri 1994 odovzdala Slovenská republika Me-morandum k materiálu OECD rozhodnutia, odporúčaniaa iné nástroje v platnosti, čím potvrdila svoj záujemo integráciu do tejto organizácie. Vláda Slovenskej re-publiky odsúhlasila Návrh záverečného postupu SR priplnení podmienok členstva SR v OECD v auguste 1995.Prístupový proces bol však z politických dôvodov úspeš-ne zavŕšený prijatím Slovenskej republiky za člena OECDaž v decembri 2000.

V oblasti chemických látok Slovenská republika odo-slala v septembri 1996 Správu o hodnotení chemickéhomanažmentu SR a naša pozícia bola obhajovaná zástup-cami dotknutých rezortov (zdravotníctva, hospodárstva,životného prostredia a pôdohospodárstva) na zasadnutívýboru pre chemické látky v novembri 1996 v Paríži. Naďalších spoločných zasadnutiach pokračovala SR v pred-kladaní správ o pokroku, ktoré vždy odrážali aktuálnystav implementácie OECD rozhodnutí a odporúčaní nie-len počas prístupového procesu, ale už aj v období člen-stva SR v OECD. Najprv sa tieto správy prezentovali nakaždom spoločnom zasadnutí, neskôr bol termín zmene-ný na každé druhé spoločné zasadnutie.

PRÍLOHA


Na 32. spoločnom zasadnutí (jún 2001) bolo prijatérozhodnutie, že následné správy o pokroku nových čle-nov budú prezentované na 34. spoločnom zasadnutí (no-vember 2002). Tieto správy mali byť rozšírenéo informácie, či implementácia OECD rozhodnutí a odpo-rúčaní v nových krajinách je na takej úrovni, že nie sú užpotrebné žiadne ďalšie hlásenia.

Správy o pokroku predniesli v júni 2001 a v novembri2002 delegácie z Českej republiky, Slovenskej republi-ky, Maďarska, Poľska a Kórey. V rámci slovenskej pre-zentácie v novembri 2002 bola podaná informácia o sta-ve implementácie nariadení a odporúčaní OECD v oblastichemických látok do národnej legislatívy. Bolo zdôrazne-né, že až na jednu výnimku, Slovensko prijalo všetkyzásadné dokumenty OECD, ale je potrebné ešte vynalo-žiť úsilie v oblasti praktického uplatňovania príslušnýchpožiadaviek OECD a dobudovať inštitucionálne a admi-nistratívne kapacity na zabezpečenie príslušných úloh.Na záver bolo prijaté rozhodnutie, že Slovensko predložíďalšiu správu o pokroku na 36. spoločnom zasadnutí vofebruári 2004. Podľa zástupcov členských krajín sa tým-to krokom poskytol Slovensku čas hlavne na posilnenieinštitucionálneho zabezpečenia a rozvoj procesu uplat-ňovania jednotlivých zákonov v praxi. Túto úlohu sa za-viazalo splniť aj Poľsko. Ostatné tri krajiny mali všetkypožadované záväzky splnené a proces podávania správbol pre ne ukončený.

Vo februári 2004 bola prezentovaná zástupcami re-zortov životného prostredia, zdravotníctva a hospodár-stva posledná správa o pokroku, ktorá bola prijatá bezpripomienok. Spoločné zasadnutie po kladnom hodnote-ní viacerých zástupcov členských krajín prijalo rozhod-nutie, že Slovenská republika dostatočne splnila záväz-ky, implementovala príslušné odporúčania a rozhodnutiaOECD v oblasti chemických látok a nie je potrebné, abynaďalej predkladala tieto správy. Išlo o významné zavŕ-šenie dlhoročného procesu Slovenskej republiky,

v ktorom sú obsiahnuté výsledky práce relevantných rezor-tov a inštitúcií v oblasti manažmentu chemických látok.

Slovenská republika je momentálne v situácii, keď samusí aktívnejšie zapájať do prebiehajúcich aktivít OECDv oblasti manažmentu chemických látok. Zároveň je všaknevyhnutné uviesť, že vzhľadom na značnú šírku aktivíta na druhej strane finančné, odborné a kapacitné obme-dzenia v SR, nie je reálne možné zapojenie sa do všetkýchaktivít programu EHS. Pre ďalšie pôsobenie SR v tejtooblasti je preto dôležitá identifikácia niekoľkých priorit-ných oblastí. V súčasnosti sa do popredia záujmu v SRdostali dve pracovné skupiny OECD – existujúce chemic-ké látky a správna laboratórna prax (SLP).

Oblasť existujúcich chemických látok je zameraná naj-mä na hodnotenie nebezpečenstva vysokoobjemových(HPV) chemických látok. V krajinách OECD sa identifiko-valo vyše 5 000 HPV látok, ktoré sú predmetom spoločné-ho hodnotenia členských krajín. Centrum pre chemické látkya prípravky (CCHLP) iniciovalo zapojenie SR do tohto progra-mu už v novembri 2002. Po konzultáciách a predbežnejdohode so zástupcami Veľkej Británie a Českej republikysa SR prihlásila ako ko-sponzorská krajina pre chemickúlátku etanol, pričom sponzorskou krajinou je Česká repub-lika. Odborné konzultácie a pomoc obom stranám poskyt-la kompetentná inštitúcia Veľkej Británie. Ďalšou HPV che-mickou látkou, pre ktorú SR oznámila rozhodnutie pripra-vovať ako sponzorská krajina hodnotenie nebezpečnosti,je síran sodný. Česká republika sa zúčastní ako ko-spon-zor. Počas posledného stretnutia tejto pracovnej skupinyv Paríži slovenská delegácia predbežne neformálne infor-movala o zozname látok, o ktoré by sme mali ako potenci-álna sponzorská alebo ko-sponzorská krajina záujem. Nazáklade predbežnej úvahy sa ako možná perspektívna lát-ka javia sadze, najpravdepodobnejšie v ko-sponzorstves Belgickom, s ktorým bol už nadviazaný prvý kontakt. Naposlednom 37. spoločnom zasadnutí v novembri 2004 sauviedlo, že Slovenská republika by mala do roku 2010

prispieť v rámci programu HVP „sponzorstvom“ 6 látok.Táto požiadavka je realistická a Slovenská republika budepokračovať aj v spolupráci s Českou republikou.

V oblasti správnej laboratórnej praxe (SLP) je Sloven-ská republika plne zapojená do viacerých aktivít progra-mu EHS. Od roku 1996 sa pravidelne podávajú ročnésprávy (Annual Report), ktoré zahŕňajú výsledky monito-ringu SLP v SR. S cieľom zosúladenia inšpekčných akti-vít a vzájomného hodnotenia výsledkov sa Slovenská re-publika zapojila aj do pilotného programu Mutual JointVisit (MJV) - ako hodnotený štát, ale participovala ajv inšpekčných tímoch iných štátov. V rámci tohto progra-mu prebiehali v členských krajinách OECD tzv. visity, po-čas ktorých zástupcovia (odborníci) vybraných krajín nav-štívili monitorovanú krajinu a na základe ich výsledkovsa vyhodnotil stav prijatia rozhodnutí a odporúčaní Radyv oblasti implementácie správnej laboratórnej praxe. Slo-venská republika plne implementovala všetky nariade-nia a odporúčania Rady a jej monitorovací program je vovšeobecnosti v súlade s požiadavkami OECD. Toto sta-novisko bolo prijaté na poslednom zasadnutí pracovnejskupiny SLP v máji 2004. Potvrdzuje to aj skutočnosť,že naši odborníci chodia na požiadanie monitorovať SLPaj do iných krajín – napr. do Poľska, Indie a pod. Do bu-dúcnosti je potrebné i naďalej úzko spolupracovať sosekretariátom OECD v rámci EHS Programu a zabezpe-čovať aktívnu účasť expertov SR na činnosti a zasad-nutiach pracovných skupín OECD.

Záver

Je otázkou prežitia ľudstva, ako dokáže zladiť prínosychemických látok s rizikami plynúcimi z ich používania,teda ako zabezpečí výrobu a používanie chemických lá-tok bez nadmerného škodlivého vplyvu či ohrozenia zdra-via ľudí a životného prostredia.Petra Mihóková, Zuzana KirnerováMinis terstvo životného prostredia SR

WWF

Konflikt medzi záujmom štátu chrániť svoje prí-rodné dedičs tvo pros tredníctvom siete chránenýchúzemí a zároveň iniciovať rozvoj regiónov v ichokolí je zrejmý v celej Európe. Riešením nie je ru-šenie chránených území, ale ani zastavenie rozvo-ja susediacich regiónov. Riešením je využitie skú-seností z iných regiónov, kde našli silu a začalitestovať pilo tné projekt y zamerané na riešenieuvedeného konfliktu. Riešením môže byť poznaniespôsobu živo ta ľudí ich túžob a očakávaní. Rieše-ním môže byť poznanie a využívanie zákonitostípôsobenia trhu v prospech obidvoch – ochrany prí-rody a mies tnych obyvateľov. V nasledujúcom člán-ku sa k potenciálu TANAP-u z tohto uhla pohľaduvyjadruje predstaviteľ PAN Parks Foundation Vla-divoj Vančura, organizácie, ktorej zakladateľom jeSvetový fond na ochranu prírody – WWF.

TANAP ako národný park

Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN), ako celo-svetová organizácia, zadefinovala 6 kategórií chránenýchúzemí, ktoré zohľadňujú rozmanité prírodné, spoločenské,kultúrne a aj ekonomické podmienky štátov sveta. Mieraochrany v definovaných kategóriách sa pohybuje odprísnych rezervácií, kde je možný len vstup so špeciál-nym povolením, až po manažovateľné územia typu na-šich chránených krajinných oblastí. Nedávna štúdia WWFukázala, že v Európe je národný park najviac zneužíva-

Svetový fond ochrany prírody ponúka riešenie aj pre TANAPnou kategóriou a že nie všetky národné parky dosahujúmedzinárodné štandardy. Bežní užívatelia národnýchparkov, najmä turisti, si túto skutočnosť všimli už dávno.Veď stretnúť lesný kolesový traktor s nákladom drevav jadrovej zóne, kde je pohyb návštevníkov povolený lenpo značkovaných chodníkoch alebo poľovníkov so zbra-ňou v ruke, je niečo čo určite zažili aj mnohí naši turisti.

Prečo je potrebné mať jadrové – bezzása-hové zóny

Po vetrovej kalamite v TANAP-e sa opäť otvorila otázkabudúcnosti nášho najstaršieho národného parku. Debatana strane štátnej ochrany prírody a neziskových environ-mentálnych organizácií sa jednoznačne opiera o medziná-rodný štandard národného parku, s cieľom zvýšiť kvalitustarostlivosti o TANAP. Zo strany vlastníkov, užívateľova podnikateľov sú zase formulované požiadavky na rozvojúzemia, s cieľom odbúrať niektoré obmedzenia a limityvyplývajúce z legislatívy ochrany prírody.

Riešení je, samozrejme, niekoľko a v prevažnej mierezávisia na spoločenskej dohode. Jedna však už existujea je potvrdená zákonom o ochrane prírody. V tejto spolo-čenskej dohode sa hovorí o tom, že Tatranský národnýpark je typ chráneného územia, ktoré spĺňa medzinárod-ný štandard kategórie národný park. Z toho ale vyplýva,že jeho nedielnou súčasťou musí byť bezzásahová zóna,pretože tá robí národný park národným parkom. Pretoúplne oprávnene sa téma bezzásahovej zóny dostala do

médií, verejných debát, požiadaviek neziskového sekto-ra a medzinárodných ochranárskych organizácií. Pred-metom diskusie je význam a dôvod existencie jadrovej,tzv. bezzásahovej zóny. Na jednej strane stoja pragma-tickí lesníci, poľovníci, jednoducho ľudia, ktorí veria, žeprírode treba pomáhať, aby prežila a súčastne produko-vala tradičné úžitky pre ľudí napríklad v podobe dreva,ulovenej zveri a pod., a že bezzásahovosť musí byť vy-kladaná flexibilne, reagujúc na dané „špecifické“ podmien-ky. Medzinárodná klasifikácia chránených území plnesúhlasí s týmto modelom a veľmi intenzívne ho podpo-ruje prostredníctvom kategórie chráneného územia podnázvom – prírodný park alebo v našom ponímaní chrá-nená krajinná oblasť.

Na druhej strane stoja predstavitelia štátnej ochranyprírody, odborníci a neziskové organizácie, ktoré veria,že je životne dôležité mať (alebo vytvárať) bezzásahovézóny, z ktorých sú vylúčené ľudské aktivity s výnimkoukontrolovaného, nemasového a poznávacieho turizmu.Medzinárodná klasifikácia chránených území sa plnezhoduje aj s týmto modelom a veľmi intenzívne ho pod-poruje prostredníctvom kategórie chráneného územia podnázvom – národný park.

Jednoducho povedané, národný park má iné poslanieako chránená krajinná oblasť. Poslaním národného par-ku je prostredníctvom jadrovej zóny predovšetkým ochra-na dynamiky prírodných procesov, ochrana biodiverzitya sprístupnenie jeho územia pre kontrolovaný, nemasový

PRÍLOHA


a poznávací turizmus. Napriek tomu však v Európe nee-xistuje národný park, ktorý by aspoň na časti svojho úze-mia nevyžadoval premyslené zásahy a manažmentovéopatrenia (napr. vykášanie lúk, kontrolovaná pastva, sta-rostlivosť o lesné ekosystémy a pod.). Všeobecne akcep-tovateľným nástrojom ako skĺbiť tieto zdanlivo rozporu-plné ciele je zonácia národného parku. Zonácia národné-ho parku stojí na troch základných pilieroch. Pilier jadro-vej (dominantnej) – bezzásahovej zóny, pilier zóny aktív-nej ochrany, kde sú akceptovateľné manažmentové opat-renia a rozvojová (spravidla okrajová) zóna, kde sa sú-streďuje turistická infraštruktúra.

Jadrom národného parku je teda bezzásahová zóna. Beznej národný park nie je národným parkom, ale chránenoukrajinnou oblasťou. Debata o bezzásahovej zóne sa všakčasto zasekne pri otázke: či napríklad odstránenie odumre-tého stromu z bezzásahovej zóny má na ňu negatívny do-pad. Kde je vlastne hranica medzi teóriou a pragmatizmomkaždodenného života? Takto položená otázka v prípade ná-rodného parku (ak hovoríme o medzinárodnom štandarde)je zavádzajúca. Podobne je v kontexte debaty o bezzása-hovej zóne zavádzaním tvrdenie, že v európskych podmien-kach nie je možné ponechať prírodu samú na seba, ale žeje potrebné jej pomáhať, v prípade lesa tzv. pomocnými opat-reniami. Dôkazom je existencia celého radu národných par-kov, ktoré vytvorili alebo vytvárajú bezzásahové zóny. Súto národné parky, kde bezzásahovosť skutočne znamenábezzásahovosť, napr. je tomu tak v Tatranskom Parku Na-rodovom v Poľsku, Národnom parku Bavorský lesv Nemecku, Národnom parku Retezat v Rumunsku, Národ-nom parku Centrálny Balkán v Bulharsku a pod.

Niekoľko stručných argumentov na tému bezzásahovejzóny v národnom parku: štandard národného parkua jadrovej zóny má minimálne dva aspekty. Prvý je biolo-gický (povedzme ochranársky). Pragmaticky vzaté, lesuby sa skutočne nič nestalo, keby sme ten suchý stromodstránili. Ochudobnili by sme síce ekosystém o desiatky,stovky druhov, ktoré existenčne závisia na mŕtvom drevea ich prítomnosť má v lese nezastupiteľnú rolu, ale lesv rámci svoje flexibility a dynamiky by túto stratu pokojnezniesol. Horšie by to bolo asi s dôsledkami traktora, ktorýby prišiel po tento mŕtvy kmeň, ale pokiaľ by sa to usku-točnilo povedzme v zime na zamrznutom teréne, tak aj tentoojedinelý incident by les v jadrovej zóne prežil. Horšie byto bolo, keby sme toto pravidelne a systémovo opakovali,napríklad na základe každoročne udeľovaných výnimiek.Nielenže by sme porušili to, na čom sme sa už raz dohodli,teda že jadrová zóna nám neslúži na získavanie dreva prenašu potrebu, ale na ochranu biodiverzity a prírodnej dy-namiky, ale postupne by sme stratili to, čo sme vlastnechceli ochrániť, lebo les v jadrovej zóne bez mŕtveho drevanie je les aký tu chceme mať...

Druhý aspekt je spoločensko-politický. Príklad: dohodlisme sa, že na ceste budeme jazdiť vpravo. Samozrejme,môžeme sa pokúsiť nerešpektovať túto spoločenskú do-hodu, ale asi by nám to dlho nevydržalo. Buď by sme malihaváriu alebo by nás chytil policajt. Ten policajt by náschytil, aj keby sme nikomu nič neurobili, neublížili, a aj takby sme prišli o vodičský preukaz. S tým lesom je to po-dobné. Už sme sa raz dohodli, na našej národnej úrovni aleaj na medzinárodnej, že lesy v jadrových zónach národ-ných parkov sú súčasťou bezzásahovej zóny. Výsledkomdohody na národnej úrovni je zákon - legislatívna úpravaTANAP-u. Výsledkom dohody na medzinárodnej úrovni jemedzinárodný štandard pre národný park, ktorý v prípadenárodného parku jasne stanovuje podmienku vytvoreniebezzásahovej zóny. Ak ju nevytvoríme, nemáme národnýpark spĺňajúci medzinárodný štandard...

A napokon ide aj o princíp. Ak odstránime jeden strom,

potom druhý, tretí..., 10 %, 50 %, kde je hranica? My junepoznáme. Myslíme si, na základe predošlých skúse-ností, že to, čo robíme, robíme dobre (aspoň s najlepšímvedomím a svedomím). V minulosti sme však tiež drevi-ny ako jarabina, breza, jelša považovali za burinu, v lesochnežiaduce, dnes vieme, že sú dôležitou súčasťou dyna-miky lesných ekosystémov. Vieme, že sme v minulostiurobili chybu. Dnes ale tiež vieme, že význam mŕtvehodreva v jadrovej zóne má nezastupiteľný význam, ak hoodstránime, urobíme vedomú chybu. Medzinárodný štan-dard nestanovuje požiadavku bezzásahovej zóny bezdô-vodne. Požiadavka je podporená skúsenosťami z rôznychkútov Európy, odbornými štúdiami, vedeckými prácami,stanoviskami odborníkov. Preto otázka nestojí, či môže-me v jadrovej zóne národného parku odstrániť 1, 10 ale-bo 1 000 stromov, ale ako vytvoriť čím kompaktnejšiubezzásahovú jadrovú zónu. Samozrejme, ak chceme maťnárodný park a nie CHKO.

Pomocná a kontrolná ruka medzinárodnýchinštitúcií

Všeobecnou filozofiou Svetového fondu na ochranuprírody (WWF) je predchádzať konfliktom, legislatívneja súdnej dohre konfliktných strán, a preto pro-aktívnepripravujú alternatívne riešenia. Vo svojej dennodennejpráci WWF systematicky naplňuje strategické ciele, kto-ré vychádzajú z uznesení celosvetového kongresu národ-ných parkov, ktorý organizuje IUCN v desaťročných in-tervaloch. Jednou z priorít posledného kongresu v roku2003 je zvýšiť efektívnosť starostlivosti o chránené úze-mia a napomôcť tomu, aby úžitky generované chránený-mi územiami z veľkej časti ostali v ich regiónoch a slúžilina podporu miestnej ekonomiky. S týmto cieľom WWFvytvorila niekoľko nástrojov, no dosiahnutie uvedenéhocieľa, akým je napr. rýchle hodnotenie efektívnosti sta-rostlivosti o chránené územie (aplikované na Slovenskuv lete 2004) alebo Dar planéte Zem (Gift to the Earth) –ocenenie udeľované WWF za výnimočné ochranárske činyči už vládam, organizáciám alebo jednotlivcom.

Medzinárodný certifikačný systém PANparky

Najmladším nástrojom v tejto skupine je medzinárod-ný certifikačný systém známy v Európe pod názvom PANParks (Protected Areas Network). Aj TANAP, medziná-rodne veľmi známy park, už viac ako rok poškuľuje pospolupráci s PAN Parks Foundation, pretože je presved-čený, že tento nástroj by mohol pomôcť začať riešiť nie-len ochranárske problémy, ale predovšetkým generova-nie benefitu pre podtatranské obce, založeného nie naťažbe lesa a masovej turistike, ale na prístupe, ktorý nie-len rešpektuje štandard národného parku, ale aj podporírozvoj miestnych regiónov.

To, ale znamená predovšetkým spoločné definovanievízie TANAP-u a okolitých regiónov a vypracovanie regio-nálnej stratégie rozvoja nemasového, kontrolovanéhoa poznávacieho turizmu. V prípade, že sa to podarí PANParks Foundation ponúka pomoc miestnym drobným pod-nikateľom s marketingom, prepojenie na medzinárodnúmarketingovú sieť a klientelu, ktorá vyhľadáva národnéparky nie kvôli veľkým prepychovým hotelom, ale najmäpre jedinečný zážitok, ktorý je možné zažiť len a lenv národnom parku a nikde inde. PAN Parks Foundationponúka pomoc pri vytváraní tzv. balíka služieb - PAN Parksturistický produkt, ktorý je predmetom ponuky pre kliente-lu vyhľadávajúcu práve takéto typy destinácií.

Z uvedených dôvodov je TANAP už viac ako rokv úzkom kontakte s predstaviteľmi PAN Parks Founda-tion a systematicky sa pripravuje na vstup do medziná-

rodnej siete PAN Parks. Vetrová kalamita síce môže čias-točne posunúť dohodnuté termíny, ale nie odhodlanie zís-kať medzinárodný certifikát, nezávislý medzinárodný audita medzinárodne marketingové prepojenie pre malýcha stredných podnikateľov v oblasti nemasového cestov-ného ruchu v okolí TANAP-u.

Komplexnosť systému PAN Parks

Základným kameňom systému PAN Parks je medziná-rodný štandard, nezávislá verifikácia, a to tak národnéhoparku, ako aj spôsobu rozvoja kontrolovaného nemasové-ho turizmu. PAN Parks teda nie je len o prírode. Certifikač-ný systém je predovšetkým o tom, ako transformovať prí-rodnú hodnotu certifikovaného parku do reči a hodnôt zro-zumiteľných miestnym partnerom, podnikateľomv cestovnom ruchu, ekonómov. Trvalo udržateľný (rozu-mej kontrolovaný, nemasový) turizmus je totiž jediná akti-vita, ktorá je kompatibilná s medzinárodným štandardomnárodného parku. V súlade s týmto poslaním, a napriektomu, že turizmus najmä neregulovaný a masový je veľ-kou hrozbou pre mnohé národné parky v Európe, sa WWFodhodlala prijať túto výzvu a spolu s mnohými inými me-dzinárodnými ochranárskymi organizáciami a predstaviteľ-mi celého radu národných parkov v Európe rozpracovalamedzinárodný IUCN štandard pre národné parky. Násled-ne sformovala medzinárodný a verifikovateľný štandard prerozvoj kontrolovaného nemasového turizmu v okolí certifi-kovaného parku, ako aj štandard pre kvalitu poskytova-ných služieb certifikovanými partnermi. Každý princíp jeďalej rozpracovaný na kritériá a tie na indikátory. WWFtak vytvorila detailný medzinárodný štandard, ktorý je jed-noznačný, transparentný a verifikovateľný nezávislýmimedzinárodnými verifikátormi.

Vznikol teda certifikovaný reťazec – certifikovaný park,certifikovaný spôsob rozvoja nemasového turizmua certifikovaní partneri. Na konci reťazca je certifikovaný pro-dukt - jedinečná skúsenosť, zážitok, poučenie a dobrý pocit,že aj ja, obyčajný turista, som svojou návštevou regiónupodporil certifikovaný park, región, miestnych podnikateľova viem, že prevažná časť mojich spotrebovaných prostried-kov ostane v regióne parku a nepocestuje niekde úplne inde.

Koncept, ktorý ešte pred 3 rokmi bol len snom v hla-vách niekoľkých nadšencov, dnes tvorí prvých 5 certifiko-vaných parkov v piatich krajinách Európy. Vzniklo tak jadroceloeurópskej siete elitných národných parkov s elitnýmimiestnymi partnermi a elitnými zážitkami. Milovníci príro-dy, rodiny s deťmi, aktívni turisti - jednoducho široká škálaturistov, napríklad pri návšteve certifikovaného parkuv Bulharsku, zároveň dostane informácie o sieti certifiko-vaných parkoch v rôznych krajinách Európy a inšpiráciuna cieľ budúcoročnej dovolenky. Certifikovaný reťazec do-pĺňajú aj certifikovaní medzinárodní partneri – malí a strednípodnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí tam, kde je zhodav spolupráci s certifikovaným parkom a miestnymi certifi-kovanými partnermi, posúvajú informáciu o jedinečných cer-tifikovaných produktov k svojim klientom, a tak napĺňajúkapacity miestnych certifikovaných partnerov.

Tam, kde je to potrebné, kde napríklad správa certifiko-vaného parku spolu so svojimi partnermi definuje potrebudobudovania infraštruktúry podporujúcej rozvoj nemaso-vej turisticky (bungalovy, chatky, kemping, informačné stre-disko a pod.), partner PAN Parks Foundation, nezávisláale úzko spolupracujúca spoločnosť s ručením obmedze-ným, zabezpečí investorov rešpektujúcich požiadavkya očakávania certifikovaného parku a jeho miestnych part-nerov. Prvé zariadenie takého druhu bolo otvorenév septembri 2004 pri prvom certifikovanom PAN ParkuFulufjallet v strednom Švédsku, výstavba druhého sa za-čne v roku 2005 pri Národnom parku Oulanka vo Fínsku.

PRÍLOHA


ZáverRiešenie zložitej situácie v TANAP-e nie je jednoduché.

Ani nie tak z dôvodu vetrovej kalamity, ale najmä z dôvoduneriešenia hromadiacich sa problémov v uplynulých rokoch.Verejná diskusia je kľúčovým krokom dobrým smerom,tým druhým je vytýčenie mantinelov pre diskusiu schvále-ním zonácie TANAP-u, ktorá rešpektuje medzinárodné štan-dardy a celý rad pripomienok miestnych partnerov. Bezúprimnej ochoty riešiť nahromadené problémy však TA-NAP-u nepomôžu ani seberafinovanejšie projekt ya marketingovo-ochranárske aktivity. Európa nečaká. Aksme pripravení, skočíme do okoloidúceho vlaku a stanemesa vedúcou krajinou aj na poli ochrany nášho prírodnéhodedičstva, ak nie, naskočia naň iní....

Čo je to PAN Parks

PAN Parks je prvý medzinárodný certifikačný systémnárodných parkov, kde nezávislí verifikátori preveria, čipredmetné chránené územie spĺňa medzinárodne akcep-tovateľný PAN Parks štandard: kvality manažmentu ná-rodných parkov, kvality rozvoja kontrolovaného nema-sového turizmu v národných parkoch a ich okolí a kva-lity služieb poskytovaných miestnymi partnermi podni-kajúcimi v oblasti kontrolovaného nemasového turizmu.

(Poznámka: PAN Parks Foundation zabezpečuje ne-závislú certifikáciu manažmentu chránených území, roz-voja kontrolovaného turizmu a kvality poskytovaných slu-žieb. Certifikačný systém je súčasťou agendy IUCN priskvalitňovaní efektívnosti manžmentu chránených úze-mi a stanovuje štandard manažmentu národných parkov.)

Ciele PAN Parks•vytvoriť Európsku sieť kvalitne manažovaných národ-

ných parkov,•skvalitniť manažment národných parkov prostredníc-

tvom kontrolovaného nemasového turizmu,•poskytnúť spoľahlivé logo kvality garantujúce ochra-

nu prírody, ktoré osloví všetkých obyvateľov Európy.

PAN Parks je konkrétny nástroj na skvalit-nenie ochrany prírody

Hlavná myšlienka je jednoduchá. Ide o ,,manželstvo”medzi ochranou prírody a kontrolovaným nemasovýmturizmom v merítku celej Európy. Cieľom je vytváraťekonomickú motiváciu pre ochranu prírody a využívaťmeniaci sa trend v turizme (smerom ku kontrolované-mu a nemasovému turizmu, opierajúcemu sa o kvalitnézážitky v kvalitnej prírode). Ide vlastne o zmenu hro-zieb, ktoré prináša nekontrolovaný turizmus, na príleži-tosti. Tieto ciele sú dosahované vytváraním partner-stiev medzi ochranárskymi organizáciami, národnýmiparkami, podnikateľmi v oblasti turizmu a cestovnéhoruchu, miestnymi komunitami a inými záujmovými spo-ločenstvami na národnej a medzinárodnej úrovni.

PAN Parks je konkrétnou odpoveďou na rastúce po-žiadavky na prírodu orientovaného kontrolovanéhoa nemasového turizmu.

Úžitky vyplývajúce z certifikácie PAN ParksVerifikačný proces popri množstve práce so sebou

prináša celý rad výhod pre:• chránené územie: nezávislý medzinárodný audit, me-dzinárodné uznanie, zmysluplné partnerstvá s miestnymobyvateľstvom, podnikateľmi, nástroj na kontrolua monitoring vplyvu turizmu a pod.

• miestne komunity: spolupráca so správou chráne-ného územia, podpora miestneho drobného podnika-nia, nové pracovné príležitosti, väčšia šanca na získa-nie podpory z vládnych a európskych zdrojov a pod.

• miestnych partnerov: kontakty s európskymi podni-kateľmi v oblasti kontrolovaného a nemasového turiz-mu, efektívny medzinárodný marketing, pomoc pri tvor-be turisticky atraktívnych produktov, dôkaz, že ich pod-nikateľské aktivity spĺňajú medzinárodné environmen-tálne štandardy a pod.

Európska sieť PAN ParksSieť certifikovaných chránených území – PAN Par-

kov rastie pomaly, ale pravidelne. Dohodnutý medziná-rodný štandard nie je jednoduché dosiahnuť, alev každom prípade to stojí za to. V roku 2004 sieť tvori-lo 5 certifikovaných parkov: Národný park Fulufjalelt,Švédsko, Národný Park Oulanka, Fínsko, Národný parkBieszczady, Poľsko, Národný Park Centrálny Balkán,Bulharsko a Národný Park Retezat, Rumunsko.

V roku 2005 sa na certifikáciu pripravujú 3 novéparky: Rila NP, Bulharsko, Paanajarvi NP, Rusko a Ma-jella NP, Taliansko. Okrem toho v Národnom parku Fu-lufjallet je už 12 certifikovaných miestnych PAN Parkspartnerov, v roku 2005 sa očakáva, že prví PAN Parkspartneri budú certifikovaní v NP Oulanka, NP Bieszcza-dy a NP Centrálny Balkán.

Na jeseň 2004 bol ocertifikovaný prvý zahraničnýbiznis partner, holandská spoločnosť podnikajúca v ob-lasti kontrolovaného a nemasového turizmu – SNPa v roku 2005 k nej pribudne spoločnosť Trailfindersa VCK.

Skutočné príbehyNárodný park Fulufjallet, Švédsko

Najmladší národný park Švédska dlhé roky zápasils nevôľou miestnych obyvateľov, ktorí zablokovali jehovyhlásenie. Až rozšírenie konceptu vzniku nového ná-rodného parku o ekonomicko-sociologickú štúdiu šir-šieho okolia a prihlásenie sa ku konceptu PAN Parksako pilotné územie bolo tým zlomom, ktorý priniesolsúhlas miestnych podnikateľov. Vznik nového parku bolale aj kľúčom k finančne zaujímavým projektom finan-covaným či už zo Štokholmu alebo Bruselu. Fulufjalletsa tak stal prvým plne certifikovaným PAN Parkom,miestom, kde bolo úspešne certifikovaných prvých 12miestnych PAN Parks partnerov, miestom kde sa začalúspešne predávať nový turistický produkt „6-dňovýpobyt v NP Fulufjallet“ zameraný na spoznávanie jedi-nečnosti tohto parku a v neposlednom rade parkom,

kde na jeseň 2004 bolo otvorené prvé PAN Parks Ac-commodation, „zelená“ investícia do ubytovacieho za-riadenia – štýlových chatiek, ktorého potreba bola iden-tifikovaná správou národného parku a reprezentantmimiestnej samosprávy.

Národný park Bieszczady, PoľskoSúčasný štandard starostlivosti o tento národný park

nevyžadoval v dobe certifikácie žiadne výrazne nasa-denie a zmeny. Existencia bezzásahovej zóny v zmysleplatnej poľskej legislatívy plne splnila požiadavky certi-fikačného štandardu. O čo to bolo jednoduchšies vytvorením bezzásahovej zóny, o to bolo zložitejšiesplnenie štandardu vytvorenia stratégie kontrolované-ho a nemasového turizmu pri zapojení miestnych part-nerov a komunít v okolí. Dva roky usilovnej prácea v polovici roka 2005 sa očakáva naplnenie štandar-du PAN Park aj v tejto oblasti a certifikácia prvých miest-nych PAN Parks partnerov.Národný Park Oulanka, Fínsko

Po dvoch rokoch vášnivých diskusií Národný parkOulanka takmer odstúpil od certifikácie. Požiadavkavytvoriť bezzásahovú zónu v prípade tohto parku zna-menala medzi iným vylúčiť na časti jeho územia lovrýb a poľovanie na miestnu zver, čo sa zdalo vzhľadomna miestne silné tradície, najmä predstaviteľom národ-ného parku, ako nemožné. Vnútorná analýza kladova záporov konceptu PAN Parks však nakoniec presved-čila nielen manažérov národného parku, ale aj miest-nych obyvateľov, ktorí nakoniec súhlasili s tvrdými pod-mienkami bezzásahovej zóny. Park bol nedávno úspeš-ne certifikovaný a uchádza sa o „zelenú“ investíciu PANParks Accommodation.

Národný Park Centrálny Balkán, BulharskoStrategické rozhodnutie v polovici deväťdesiatych ro-

kov o vytvorení celonárodného systému chránenýchúzemí spĺňajúcich medzinárodné štandardy podporenéaj cez projekt americkej zahraničnej pomoci vyústilodo skutočnosti, že najmladší národný park v Bulharskusa stal príkladom pre iné chránené územia túžiace staťsa PAN Parkom. Jasné a transparentné vyriešenie vnú-torného konfliktu medzi novovzniknutou správou ná-rodného parku a existujúcou správou štátnych lesov,na základe prezieravého rozhodnutia vlády ešte pred-tým ako konflikty prerástli do situácie, že by ich museliriešiť cez média, otvorilo bránu na hladkú a bezproblé-movú certifikáciu.Národný Park Retezat, Rumunsko

Systematická príprava splniť medzinárodný štandardnárodného parku a podpora Svetovej banky pri financo-vaní vytvorenia modelového národného parku pre Ru-munsko, výrazne uľahčila certifikačný proces. Napriektomu vytvorenie bezzásahovej zóny bolo tvrdým orieš-kom. Výsledkom dvoch rokov rokovaní s miestnymi ko-munitami bol nakoniec súhlas so zastavením pastvy načasti územia a tým splnenie podmienky vytvorenia re-prezentatívnej bezzásahovej zóny a úspešnej verifikácie.

TATRYMožnosti riešenia dôsledkov vetrovej kalamity v chránených územiach

Jedným zo záverov seminára s názvom Lesy v Tatrách– ako ďalej? z 18. 1. 2005, ktorý sa konal v aule Tech-nickej univerzity vo Zvolene, bolo aj organizovanie ďal-ších podobne zameraných podujatí. Organizátori poduja-tia - Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícky výskumnýústav Zvolen, Lesy SR, š. p., Banská Bystrica a Štátnaochrana prírody SR svoje predsavzatie splnili a 8. 3. 2005pripravili na rovnakom mieste pod gesciou ministra pô-

dohospodárstva SR a ministra životného prostredia SRseminár s názvom Dôsledky vetrovej kalamit yv chránených územiach – možnosti riešenia s osobitnýmdôrazom na Nízke Tatry.

Po úvodných vystúpeniach oboch rezortných minis-trov Zsolta Simona a László Miklósa, informovalo výstupoch projektov a podprojektov rozpracovanéhokrajinnoekologického plánu Tatry – jednej z prác odbor-

nej koordinačnej skupiny pre starostlivosť o prírodua životné prostredie TANAP-u a krajiny priľahlého regió-nu - Peter Burda zo SAŽP Prešov. Následne oboznámilprítomných so situáciou v lesoch na Slovensku po 19.11. 2004 s osobitným dôrazom na Nízke Tatry generál-ny riaditeľ sekcie lesníckej MP SR Ján Ďurský, ktorý zdô-raznil najmä všeobecné údaje a špecifiká Nízkych Tatier.V bloku venovanom koncepčným zámerom spracovania

PRÍLOHA


kalamity, obnovy, ochrany a revitalizácie lesných spolo-čenstiev v regióne Nízkych Tatier informoval o odstraňo-vaní dôsledkov vetrovej kalamity a obnove lesných spo-ločenstiev v štátnych lesoch generálny riaditeľ Lesov SR,š. p., Karol Vinš. Vo svojom vystúpení sa dotkol najmäpodmienok ovplyvňujúcich harmonogram spracovaniakalamity (dodávateľsko-odberateľské vzťahy, legislatívno-právne podmienky, klimatické podmienky).

V bloku venovanom ochrane prírody v národných par-koch poškodených vetrovou kalamitou informovalo prístupoch štátnej ochrany prírody k následkom vetro-vej kalamity v chránených územiach Peter Krč zo ŠOPSR, pričom sa dotkol aj možnosti finančnej kompenzáciepožiadaviek bezzásahového režimu a použitia chemikáliív chránených územiach. Riaditeľ Správy NAPANT-u Ma-rián Jasík vo svojom príspevku informoval o pohľadesprávy národného parku na odstraňovanie následkovvetrovej smršte na území v jej pôsobnosti. Zdôraznil, ženejde o ekologickú katastrofu a veterná smršť a podobnésituácie nemôžu ovplyvniť ciele ochrany prírody v lesnýchekosystémoch národného parku, kde je ťažisko ochranynevyhnutné presunúť na ochranu procesov. Naopak súšancou pre výskum, monitoring, praktické vzdelávaniea nový druh poznávacieho turizmu. Kalamita poukázalaaj na nedostatočnú prípravu na podobné situácie v národ-ných parkoch v oblasti legislatívy, myslenia a názorov,ako aj stimulačných a kompenzačných nástrojov. Ďalšímz poznatkov je fakt, že slovenská spoločnosť nie je ochot-ná v súčasnosti akceptovať prioritu ochrany prírodyv národných parkoch a užívatelia lesných pozemkov ne-majú žiadny dôvod ani motiváciu správať sa v národnýchparkoch inak ako v nechránenej krajine. Záverom bolipoložené otázky, či majú slovenské národné parky spĺ-ňať medzinárodné kritériá, aké majú mať poslanie a čištandardný postup pri odstraňovaní následkov podobnýchudalostí vedie vždy k želateľnému výsledku.

O riešení problému premnoženia podkôrnikov v národ-ných parkoch a chránených územiach informoval MilanZúbrik z LOS LVÚ. Nasledovali príspevky o problematikenásledného zalesňovania, potrebe vhodného sadbovéhomateriálu, skúsenostiach z doterajších kalamít v NízkychTatrách, ako aj vystúpenie predstaviteľa celoslovenské-ho združenia vlastníkov neštátnych lesov, ktorý pouká-zal na problémy neštátnych subjektov. Negatívom bolaneúčasť tretieho sektora, napriek tomu bol na záver pod-ujatia priestor na diskusiu, ktorá by opäť mohla napo-môcť postupnému zbližovaniu lesníkov a ochranárov. Zozaujímavých podnetov možno spomenúť argumentamipodložený návrh odovzdať spravovanie lesov v chrá-nených územiach štátnej ochrane prírody, ako aj objas-nenie podstaty konfliktov medzi lesníkmi a ochranármi(rovnocennosť oboch zákonov a zodpovednosť nielenlesníkov, ale aj ochrany prírody). Definitívnou bodkou zapodujatím bolo vystúpenie ministra životného prostrediaSR, ktorý upozornil aj na mimoprodukčné funkcie lesova následná tlačová konferencia.

Aktualizáciakrajinnoekologickéhoplánu regiónu VysokéTatry po kalamite

Minuloročná vetrová kalamita v Tatrách je väčšinouchápaná vo vzťahu k lesu, čo logicky vyplýva z dominan-cie problému, odstraňovania následkov a dlhodobosti rie-šení. Tento problém je však potrebné chápať aj v širšomkontexte krajiny, keďže les ako dominantná zložka kraji-ny, pokrývajúca časť jej povrchu sa zmenil. Tiež trebapoznamenať, že významnou súčasťou problému kalami-ty lesa v Tatrách sú aj sídla – osady mesta Vysoké Tatry.

Uvedenému problému sa venuje Slovenská agentúraživotného prostredia – Centrum tvorby krajiny BanskáBystrica, ktorá v spolupráci so Štatnou ochranou prírodySR – Správou TANAP-u Tatranská Štrba pripravila aktua-lizáciu KEP regiónu Vysoké Tatry po prírodnej kalamites dôrazom na zmeny štruktúry krajinného povrchu a zme-ny vzhľadu krajiny. Projekt je zložený zo štyroch častí(zhodnotenie stavu prírodných zložiek krajiny a následkovprírodnej kalamity, ekologická optimalizácia odstraňova-nia následkov prírodnej katastrofy, návrh riešenia obno-vy krajiny a preventívne opatrenia v postihnutej oblasti,krajinno-ekologický plán so zameraním na priestor mes-ta Vysoké Tatry).

Prvá časť definuje zmenu stavu krajiny (les a sídla),ako aj vytvorenie nového usporiadania krajinnej matrice(zmena charakteristického vzhľadu krajiny, krajinného ob-razu a krajinného rázu). Zmena kvality prírodného prostre-dia tak logicky spôsobí aj zmenu turistickej príťažlivostiúzemia vo vzťahu k návštevníkom. Druhá časť rozoberákrajinárske aspekty odstraňovania následkov kalamity(historický kontext územia – poznatky z minulosti pre bu-dúcnosť, právno-spoločenský kontext – vzťah s rozhodo-vaním o území, východiská vyplývajúce z usporiadaniadruhotnej krajinnej štruktúry). Cieľom tretej časti plánuje usporiadanie krajinnej štruktúry po kalamite a formulá-cia východísk pre obnovu krajiny najmä v kontakte les-ného a sídelného prostredia. Výsledná štvrtá časť – sa-motný KEP mesta Vysoké Tatry - vymedzuje zastavanéúzemia, usporiadanie okolitej štruktúry krajiny, bezpeč-nostný odstup stavieb od lesa, pravidlá pre smerovanieúzemného rozvoja sídiel, ako aj vnútornú štruktúru sídla.

Dokument má ovplyvniť cieľový stav krajiny, ktorejkvalita vyplýva z budúcich rozhodnutí. Rozhodnutiu bymali predchádzať odborné podklady a argumenty, defi-novanie priorít, ich politická garancia a konečné návrhyochrany aj využitia územia. Spracovaný podklad KEP chcepomôcť dosiahnuť tzv. rovnovážny stav Vysokých Tatier– zachovanie autoregulačných procesov v ekosystémochna jednej strane, vytvorenie kvality kúpeľno-rekreačné-ho prostredia sídiel na strane druhej. Ak sa to podarí ajv skutočnosti, bude to znamenať dosiahnutie spoločné-ho komplexného cieľu – kvality krajinného prostrediaVysokých Tatier ako celku.

Pripravované výskumylesných ekosystémovTANAP−u

Univerzita Dresden v spolupráci s Univerzitou Komen-ského Bratislava pripravujú projekt týkajúci sa výskumuhorských oblastí poškodených veternými smršťami, ichnásledného využitia a škôd na príklade Vysokých Tatier.Projekt má predbežne stanovené nasledovné ciele: bilan-cia živelnej pohromy v TANAP-e, príčiny veternej smršte,vypracovanie scenárov pre ďalšie využitie, ako aj klima-tických scenárov, zhodnotenie týchto scenárov z hľadiskaekonomických rizík, ekologické zhodnotenie, návrh mo-nitoringu, syntézy a zhodnotenie výsledkov. Správa TA-NAP-u Tatranská Štrba potvrdila záujem o spoluprácu natomto projekte, nakoľko predstavuje príležitosť získaťmnožstvo nových údajov a informácií, ktoré sa inak zís-kať nedajú, práve vďaka technickému vybaveniu nemec-kých odborníkov, samozrejme, po skončení projektu budúvýsledky a údaje poskytnuté Správe TANAP-u v prípade,že bude projekt definitívne schválený nemeckým minis-terstvom.

Ďalší výskum po diskusiách s Technickou univerzitouZvolen, Lesníckym výskumným ústavom Zvolena Štátnou ochranou prírody SR – Správou TANAP-u pri-pravuje univerzita Jena. Cieľom bude založenie a následné

porovnanie troch typov výskumných plôch (nepoškode-ný les, poškodený les s úplným odstránením padnutýchstromov a následným zalesňovaním, poškodený les bezzásahu človeka ponechaný na prirodzenú revitalizáciu).Na uvedených plochách by mal prebiehať pravidelnýperiodický zber, meranie a následná analýza údajov (res-pirácia, index pokryvnosti, dendrometrické parametre...).Projekt bude nadnárodný, pretože k slovenským vedec-kým inštitúciám sa pripojí napr. švédska univerzitav Lunde; inštitúty hydrológie z Veľkej Británie, biometeo-rológie z Talianska a inštitút Max-Plancka pre biogeoché-miu. Súčasťou experimentu budú monitorovacie lety nadvýskumnými plochami, ako aj vybudovanie experimen-tálneho objektu – meracej veže. Vedcov bude zaujímaťnajmä bilancia a čas poklesu obsahu oxidu uhličitého napoškodených plochách (rozpustený organický a anor-ganický uhlík). Sledovanie dynamiky zásob uhlíka v pôdebude zaujímavým aj z dôvodu špecifických klimatickýchpodmienok v Tatrách. Aj z tohto aspektu vedecká komu-nita vyzýva lesníkov, aby ponechali vhodné územia do-statočnej veľkosti bez zásahu v územiach s nižším stup-ňom ochrany.

O prírodnýchkatastrofáchv národnom parku

Fond Tatry pri Nadácii Ekopolis a A-projekt, n. o., zor-ganizovali 11. marca 2005 v Tatranskej Štrbe seminárKarla Friedricha Sinnera – riaditeľa národného parku Ba-vorský les, ktorý bol v uplynulých dňoch na Slovenskuna pozvanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. V ná-rodnom parku Bavorský les sa po prírodnej katastrofe,ktorá postihla tento park koncom minulého storočia, roz-hodli pre koncepciu nezasahovania, a to aj napriek hroz-be potenciálnych škôd spôsobených podkôrnym hmy-zom. Kontinuálnosť prirodzených a prírodnych procesovtým nadradili nad lesohospodárske aktivity a antropo-génne zásahy do ekosystémov. Vďaka tejto koncepciitak v národnom parku v strednej Európe, na miestev minulosti hospodársky využívaných, premenenýcha nestabilných lesov, vzniká nádherná divočina, charak-teristická výraznou biodiverzitou.

Na seminári s témou Prírodné katastrofy v národnomparku sa hovorilo najmä o režime nezasahovania v naj-prísnejšie chránených zónach národného parku, o veter-ných a hmyzích kalamitách na území parku a dôležitostiponechávania mŕtvych stromov v lesoch, o prirodzenomzmladení na kalamitiskách, o požiaroch, resp. povodniachpo kalamitách, o ochrane susediacich hospodársky vyu-žívaných porastov pred podkôrnym hmyzom, ako ajo ekonomickom zhodnotení území národných parkov bezlesohospodárskych činností.

V druhej časti seminára vystúpil Juraj Vysoký, zástup-ca WWF pre lesníctvo na Slovensku a prezentoval sprá-vu WWF z októbra 2004 o význame starých stromova mŕtveho dreva pre ľudí, zachovanie biodiverzity a lesynárodného parku, o vzťahoch mŕtve drevo - cyklus lesa,mŕtve drevo - hospodárenie v lesoch a mŕtve drevo – kli-matické zmeny, ako aj o objasnení mýtov spojenýchs mŕtvym drevom.

Na záver podujatia prebehla živá diskusia – jej pred-pokladom bola bohatá účasť nielen ochranárov (Štátnaochrana prírody SR, viaceré správy národných parkovna Slovensku, aj poľský Tatrzańsky park narodowy), aleaj lesníkov (MP SR, Lesy SR, ŠL TANAP-u) a mimovlád-nych organizácií (LZ VLK, Slovenský skauting, WWF,A-projekt, Ekopolis).

Riaditeľ NP Bavorský les Karl Friedrich Sinner v úvodesvojho vystúpenia informoval o prírodných pomeroch NP

PRÍLOHA


Bavorský les, zdôraznil časovú mierku prírodných proce-sov, ktoré sú na rozdiel od ľudského veku dlhodobejšie.Ako uviedol, zásadným cieľom Národného parku Bavor-ský les, inšpirovaného staršími NP sveta (Yellowstone),je ochrana prírodných procesov. Na území tohto NP bez-zásahová zóna tvorí 11 450 ha a do roku 2017 ju plánu-jú postupne rozšíriť minimálne na 75 % územia. „Tu sanesmie realizovať žiadna hospodárska činnosť. Je tov zmysle medzinárodných kritérií. Aj u nás prebiehali dlhédiskusie s miestnymi obyvateľmi, snažili sme sa im vy-svetliť, že dňom vyhlásenia národného parku sa hodnotadreva rovná nule. Národný park začína v procese mysle-nia, v hlave človeka,“ povedal a dodal, že ďalším cieľomNP je rekreácia, pozorovanie a vzdelávacie programy preverejnosť. „Na príklade ľudskej generácie sa snažíme ľu-ďom vysvetliť, že každý strom má právo narodiť sa, vy-rásť a odumrieť...“ (Pri zvýšení návštevnosti NP zo 100tisíc na 2,5 mil. návštevníkov ročne, 1 ha lesa namiesto400 eur (hospodársky les) zarába ročne v prípade nedo-tknutého lesa 4 tisíc eur.)

,,Ozajstná príroda prichádza len vtedy, ak človek donej „nestrká“ prsty. Matka príroda vie byť niekedy nao-zaj tvrdá a človek nemôže vždy rozhodovať o tom, čo jeužitočné a čo škodlivé. Ľuďom v národných parkoch vra-víme – zabudnite na to, čo viete o hospodárskych lesoch,vetrové a kôrovcové kalamity sú prirodzené prírodné uda-losti v národných parkoch. Nie je to katastrofa, vyjadrujúbezmocnosť človeka voči prírodným silám. Víchrice exis-tovali aj keď lesníctvo neexistovalo, napríklad v Národnomparku Bavorský les sme od polovice 18. storočia mali 90smrští. Z roku 1994 tu zostalo cca 4 000 ha mŕtvychstojacich stromov. Treba si uvedomiť, že víchrice nielenničia, ale najmä vytvárajú rôznorodosť, rôznorodé pod-mienky, pne, korene, vývraty. Samozrejme, že to všetkonavodzuje otázky, ako sa vyvíja vegetácia, aký význammá táto mozaika pre novú obnovu lesa... Tu je príležitosťpre monitoring – transekt s meraním každého stromu.Najviac postihnutá je veková kategória 100 až 150 ro-kov. Sú to nestabilné porasty a vietor ich vlastne pomá-ha dostať do stabilného stavu. Výskum sa zameriava ajna porovnanie zmladenia, substrátu, ohryzu zverou,”povedal K. F. Sinner. Ďalej zdôraznil potrebu zmeniť slov-ník a nehovoriť o katastrofe. Vietor, hmyz, oheň, to všet-ko sú pre človeka rušivé prvky, pre prírodu je to všakzlom vo vývoji, určitý vývojový stupeň. Ako príklad uvie-dol NP Bavorský les, kde napriek ponechaniu mŕtvychsuchých stojacich stromov nehorí. ,,Je tu vlhko, les zadr-žiava vodu, čím sa vytvárajú lepšie podmienky pre zmla-denie, je tu svetlo a teplo, mladé jedince prežijú. Naopak,

najväčšie škody hrozia pri likvidácii dreva. Minister pô-dohospodárstva u nás zakázal v lesoch národného par-ku používanie ťažkých mechanizmov. Máme 18-ročnývýskumný program zameraný na sledovanie obsahu vodya živín v pôde. Za túto dobu sa nepreukázalo rapídnezvýšenie odtoku vody, skôr to ovplyvňuje nasýtenosť pôdyv povodí. Ťažká technika v lese, naopak, spôsobuje zvý-šený odtok vody - erózia, ubité koľaje. Vodohospodáriz dôvodu hygieny pitnej vody tiež vítajú bezzásahovosť.Navyše, pri odstránení dreva dochádza k masívnej stra-te živín, najmä draslíka, vápnika, horčíka), kým ležiacemŕtve drevo má protierózny efekt.”

Vo vzťahu k estetike lesa K. F. Sinner tvrdí: Dajme prí-rode čas! Jednou z možností ako pochopiť a spoznaťprírodu sú podľa neho interpretačné programy pre verej-nosť a turistov, spoločné diskusie. ,,Máme možnosť voľ-by,” povedal. ,,Vrátiť časť územia prírode, alebo sa roz-hodnúť pre hospodársky les. Ten však nemôžeme pred-stavovať návštevníkom! V tejto súvislosti by som uvie-dol analógiu s kultúrnym dedičstvom. Napríklad katedrá-ly vnímame také aké sú a nesnažíme sa ich zmeniť ale-bo vylepšiť.” V závere vystúpenia K. F. Sinner znovu zdô-raznil, že podobné udalosti aké sa nedávno udialiv Tatrách, nie sú katastrofou, ale nevyhnutným prírod-ným a prirodzeným faktorom rozvoja, ktorý prispievak dynamike lesa a biodiverzite.

Zástupca WWF pre lesníctvo na Slovensku Juraj Vy-soký prezentoval na seminári správu WWF z októbra2004 Mŕtve drevo – živé lesy (význam starých stromova mŕtveho dreva pre zachovanie biodiverzity). Uvádza sav nej, že staré stromy, stojace mŕtve alebo odumierajú-ce, na zem spadnuté kmene a konáre vytvárajú jednoz najdôležitejších – často ešte nedocenených prostredípre európsku biodiverzitu. ,,Vážny nedostatok mŕtvehodreva v obhospodarovaných lesoch a v chránených úze-miach, v ktorých sa nevhodne hospodári, je hlavnou prí-činou straty biodiverzity v európskych lesoch. Niekoľkozachovalých prirodzených lesov v Európe môže slúžiť akopriamy príklad na interpretáciu spojenia medzi mŕtvymdrevom a biodiverzitou. Okrem jeho významu pre biodi-verzitu zohráva kľúčovú úlohu pre zachovanie zdravot-ného stavu lesov a ich životného cyklu. Mŕtve drevo zvy-šuje stabilitu lesov, udržiava ich produkčnú schopnosť,ukladá uhlík a zabepečuje potravu a životný priestor pretisícky špecifických druhov organizmov. Bez dostatoč-ného množstva starých stromov a mŕtveho dreva sa bio-diverzita európskych lesov bude naďalej znižovať. Väčši-na ohrozených druhov v Európe, od jednoduchých až poveľké druhy ako ďatle, sú odkázané na mŕtve drevo. Mŕt-

ve drevo je v súčasnosti jedným z najohrozenejších ha-bitatov v lese,” uviedol J. Vysoký.

Ďalej zdôraznil, že mŕtve drevo nie je obyčajným život-ným priestorom, ale predstavuje tucty „mikrohabitatov“pre tisícky druhov živočíchov. Konečné štádium životné-ho cyklu stromu, od starého stromu po hynúci stroma mŕtve drevo, je atraktívne pre určité druhy, ktoré zohrá-vajú dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravotného stavua stability lesa.

,,Chránené územia by mali byť určené predovšetkýmna ochranu biodiverzity,” pokračoval J. Vysoký. ,,Priro-dzená dynamika zaručuje vyššiu diverzitu prostrediaa druhov. V chránených územiach je často nedostatokmŕtveho dreva, čím sa podstatne znižuje ich celkováhodnota. Umožnenie prirodzenej dynamiky v chrá-nených lesných územiach je predpokladom pre ochra-nu lesnej biodiverzity. Zvýšenie množstva mŕtveho dre-va v obhospodarovaných lesoch by bolo hlavným kro-kom smerom k cieľu dobrého obhospodarovania lesovv Európe. Prínosom žijúcich starých stromov a neodstrá-neného hodnotného mŕtveho dreva v hospodárskychlesoch je zvýšená stabilita a elastickosť. V súčasnostisú pre narušené lesné ekosystémy nevyhnutne potreb-né stratégie pre obnovu mŕtveho dreva, keďže mŕtvedrevo je prirodzeným indikátorom prirodzeného stavulesa. Ponechať lesom prirodzenú dynamiku je všeobec-ne efektívnejším a lacnejším spôsobom pre obnovumŕtveho dreva a biodiverzity. Vlády európskych krajín,ktoré si začínajú stale viac uvedomovať význam mŕtve-ho dreva, pristúpili k niekoľkým medzinárodným doho-vorom týkajúcim sa zachovania biodiverzity. V súlades tým by mali zrušiť nežiaduce dotácie, zaviesť podpo-rujúcu legislatívu a zvýšiť povedomie o význame mŕt-veho dreva. Mŕtve drevo totiž okrem iného zohráva tieždôležitú úlohu pri uchovávaní uhlíka a zabraňuje takglobálnemu otepľovaniu. Pôsobí ako dlhodobá zásobá-reň uhlíka lepšie ako na umelo zalesnených plochácha plantážach. Keď sa väčšina Európanov stretne s prí-rodným lesom, často si myslia, že niečo nie je v poriad-ku, že les je chorý. Odhalenie mýtov o negatívnom do-pade mŕtveho dreva je kľúčové,“ uviedol J. Vysoký.V závere svojho vystúpenia apeloval na vlády európ-skych krajín, vlastníkov lesa a lesnícky sektor k ochranebiodiverzity zvýšením počtu starých stromov a objemumŕtveho dreva na 20 - 30 m3 na hektár do roku 2030.,,Takmer 30 percent druhov žijúcich v lese je závislýchna starých stromoch a mŕtvom dreve, “ povedal zástup-ca WWF.Zdroj: Správa TANAP -u Tatranská Štr ba

SIŽPV minulom roku viac kontrol i pokút ako v roku 2003

Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia(SIŽP) vykonali v minulom roku 2 870 kontrol, čo jeo 413 kontrol viac ako v roku 2003. Porušenie právnychpredpisov zistili pri 1 100 kontrolách, čo znamená39-percentný podiel z celkového počtu kontrol. Podielporušenia právnych predpisov sa vlani oproti roku 2003zvýšil o dve percentá.

Inšpekcia sa zaoberala tiež prešetrovaním sťažností,petícií a podnetov. V minulom roku prijala štyri petície,v ktorých sa občania sťažovali na zhoršené životnéprostredie. Dve z nich, poukazujúce na znečistenie ovzdu-šia v Krompachoch a v Čiernej nad Tisou, boli opodstat-nené, zostávajúce dve nie. SIŽP riešila vlani 10 sťažnos-tí, z ktorých len jedna bola opodstatnená. A do tretice,prijala 417 podnetov od občanov, mimovládnych organi-zácií, Štátnej ochrany prírody SR, odstúpených z minis-

terstva životného prostredia, od iných orgánov verejnejsprávy, ako aj viaceré anonymné podnety. Z nich pri 203podnetoch inšpektori zistili porušenie zákona, pri 146 nie,38 podnetov sa riešilo aj po uzavretí roka a rovnaký po-čet inšpekcia odstúpila na vybavenie iným subjektom.

Za porušenie právnych predpisov v oblasti životnéhoprostredia uložila SIŽP v minulom roku 758 pokút v celkovejvýške 19 727 281 Sk. Oproti roku 2003 to bolo o 152pokút viac a suma pokút bola vyššia o 1 138 940 Sk.Previnilcom uložila tiež 247 opatrení na nápravu ziste-ných nedostatkov, čo je o 133 viac ako v roku 2003.

Generálny riaditeľ SIŽP RNDr. Oto Hornák v tejto sú-vislosti zdôrazňuje, že primárnym cieľom činnosti inšpek-cie nie je ukladanie pokút. Inšpekcia ich považuje predo-všetkým za prostriedok na zvyšovanie právneho vedo-mia verejnosti, ktoré by sa malo pozitívne prejaviť na

poklese počtu prípadov porušenia právnych predpisovv oblasti životného prostredia.

O prehĺbenie právneho vedomia verejnosti o životnomprostredí sa inšpekcia usiluje tiež zintenzívnením infor-movanosti o svojej činnosti.

Slovenská inšpekcia životného prostredia vzniklav roku 1991. Podľa zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnejspráve starostlivosti o životné prostredie je odbornýmkontrolným orgánom, ktorý vykonáva štátny dozora ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životnéprostredie a vykonáva tiež miestnu štátnu správu na úse-ku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania život-ného prostredia.

To znamená, že SIŽP má, v nadväznosti na zákono integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania život-ného prostredia (zákon o IPKZ), okrem kontrolných aj

PRÍLOHA


rozhodovacie kompetencie. Podľa tohto zákona vydávatotiž integrované povolenia na činnosť nových i doterazexistujúcich priemyselných prevádzok. V minulom rokuvydali inšpektoráty životného prostredia SIŽP prvých 69integrovaných povolení.

Vydali prvých 69integrovaných povolení

Slovenská inšpekcia životného prostredia nielenžekontroluje stav životného prostredia, ale vykonáva tiežmiestnu štátnu správu v oblasti integrovanej prevenciea kontroly znečisťovania životného prostredia. To zname-ná, že v nadväznosti na zákon o integrovanej prevenciia kontrole znečisťovania životného prostredia (zákono IPKZ) vydáva integrované povolenia na činnosť novýchi doteraz existujúcich priemyselných prevádzok. Bez tohtopovolenia nebude môcť v budúcnosti ani jedna z týchtoprevádzok vykonávať svoju činnosť.

Vstupom našej krajiny do Európskej únie sa totiž zme-nil systém prevencie a kontroly znečisťovania životnéhoprostredia. Zákonom o IPKZ, ktorý nadobudol účinnosť31. júla 2003, sa do našej legislatívnej sústavy premiet-la smernica Rady Európskeho spoločenstva č. 96/61o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania život-ného prostredia.

Systém integrovaného povoľovania je podstatne efek-tívnejší ako predchádzajúci stav, keď povolenia na čin-nosť prevádzok vydávali jednotlivé zložky bývalých okres-ných úradov životného prostredia samostatne. Terajšieintegrované, komplexné konanie Slovenskej inšpekcieživotného prostredia zahŕňa totiž v jednom celku ochra-nu ovzdušia, povrchových a podzemných vôd, naklada-nie s odpadmi, ochranu poľnohospodárskej pôdy, lesné-ho pôdneho fondu, zdravia ľudí, veterinárnu ochranu úze-mia, ochranu prírody a krajiny i stavebné konanie. V týchprípadoch, keď je súčasťou integrovaného povoľovaniaaj stavebné konanie, je SIŽP špeciálnym stavebným úra-dom a vydáva aj stavebné povolenie. Takže podnikate-lia, ktorí sa uchádzajú o povolenie na činnosť svojej pre-vádzky z hľadiska životného prostredia, vybavia všetkona jednom mieste.

SIŽP vydáva integrované povolenia na priemyselnéčinnosti v energetike, pri výrobe a spracovaní kovov, spra-covaní nerastov, v chemickom priemysle, nakladanís odpadmi a v iných prevádzkach. Podľa zákona o IPKZmusia mať integrované povolenie nielen nové prevádzky,ale aj všetky doteraz existujúce. Pre nové prevádzky zá-kon určil termín do 30. apríla 2004, teda do vstupu našejrepubliky do Európskej únie. Inšpektori SIŽP túto úlohuúspešne zvládli a do konca apríla minulého roka vydaliintegrované povolenia všetkým 32 novým prevádzkamna Slovensku. Potom prišli na rad jestvujúce prevádzky,za ktoré sa považujú tie, ktoré požiadali o stavebné po-volenie do 30. októbra 1999 a do činnosti boli uvedenédo 30. októbra 2000. Z nich udelili inšpektori SIŽP integ-rované povolenie do konca minulého roka 37 prevádzkam.

Celkove teda vydali zatiaľ 69 integrovaných povolení.Najviac z nich, 43, vydali pre prevádzky zaoberajúce sanakladaním s odpadom, osem pri výrobe a spracovaníkovov, šesť v chemickom priemysle, štyri v energetike,tri pri spracovaní nerastov a päť pre ostatné prevádzkya činnosti.

Všetky prevádzky, ak chcú pokračovať naďalej vosvojej činnosti, musia získať integrované povolenie naj-neskoršie do 30. októbra 2007. Pritom žiadosť o vydanietohto povolenia si musia podať do 31. decembra 2005.Aby si túto závažnú povinnosť nenechali všetci podnika-telia na poslednú chvíľu, inšpektori SIŽP ich priebežneoslovujú podľa vypracovaného harmonogramu. Vydanie

integrovaného povolenia trvá totiž približne pol roka odpodania žiadosti.

V SIŽP očakávajú v tomto roku od podnikateľskýchsubjektov približne 140 nových žiadostí o vydanie integ-rovaného povolenia. Celkove sa o toto povolenie budeuchádzať na Slovensku takmer 500 prevádzok.

Hlavná inšpektorka Útvaru integrovaného povoľova-nia a kontroly SIŽP Ing. Helena Nitschneiderová zdôraz-ňuje, že vydanie povolenia nie je automatické. Pokiaľ bypodnikatelia nesplnili stanovené podmienky, môže dôjsťk obmedzeniu činnosti príslušnej prevádzky, resp. ajk úplnému zastaveniu jej činnosti. Inšpektori budú kon-trolovať tiež plnenie podmienok integrovaného povole-nia. V minulom roku vykonali na základe podnetov dvetakéto kontroly. Obidve sa týkali skládok odpadua v oboch prípadoch zistili nedodržiavanie podmienokintegrovaného povolenia. Voči jednej zo skládok začalisprávne konanie o uložení pokuty. V SIŽP plánujú v tom-to roku vykonať kontroly všetkých nových prevádzok,teda tých, ktorým vydali integrované povolenie do30. apríla minulého roku.

Inšpektori zhabali vlani104 ohrozenýchživočíchov za takmer poldruha milióna korún

Cieľom dohovoru o medzinárodnom obchode s ohro-zenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastú-cich rastlín CITES (Convention on International Trade inEndangered Species of Wild Fauna and Flora) je, aby sazabezpečila ochrana ohrozených druhov živočíchova rastlín pred úplným vyhubením a obmedzilo sa ich bez-ohľadné získavanie z prírody na obchodné ciele. Kontro-la obchodovania s nimi má zabrániť, aby sa nelegálneodchytené živočíchy z voľnej prírody, prevažne v chudob-ných rozvojových krajinách, dostali na nákupné trhy vy-spelých štátov.

Tento dohovor podpísala aj Slovenská republika, pričompodmienky na dovoz, vývoz a opätovný vývoz ohrozenýchexemplárov fauny a flóry u nás upravoval do konca marca2005 zákon č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenýmidruhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.Jeho dodržiavanie na našom území kontroluje Slovenskáinšpekcia životného prostredia (SIŽP).

Jej inšpektori vykonali v minulom roku 144 kontrol, pri-čom porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmizistili v 81 prípadoch, čo je 56 percent z celkového počtukontrol. Za prehrešky uložili pokuty vo výške 164 200 Sk.Najviac nedostatkov zistili pri preukazovaní pôvodu, ve-dení evidencie a nezameniteľnom označovaní exemplá-rov, a to najmä pri exotických vtákoch a plazoch, dra-vých vtákoch a bezstavovcoch.

Inšpektori SIŽP zhabali v minulom roku 104 ohroze-ných živočíchov v hodnote 1 459 000 Sk. Bolo medzinimi 13 papagájov v hodnote 790 000 Sk a 86 korytna-čiek v hodnote 331 000 Sk. Pritom jedno správne kona-nie o zhabaní 18 papagájov zastavili, pretože všetky exem-pláre držiteľovi údajne uleteli v priebehu konania. Zhabalitiež tri dravé vtáky (dva exempláre sokola rároha a jed-ného sokola sťahovavého) v hodnote 320 000 Sk, jed-ného kajmana okuliarnatého (americký vodný jašter po-dobný krokodílovi) v hodnote 10 000 Sk a jednu opicu -mačiaka zeleného za 8 000 Sk. Na požiadanie Českejinšpekcie životného prostredia vykonali tiež kontroluv českom cirkuse Humberto, ktorý vlani hosťovalv Banskej Bystrici. Bola zameraná na identifikáciu dvochjedincov medveďa hnedého a ukázala, že jeden exem-plár bol, tak ako to vyžaduje zákon, nezameniteľne ozna-čený mikročipom, identitu druhého sa nepodarilo overiť.

Činnosť inšpektorov po vstupe našej krajiny do Eu-rópskej únie je náročnejšia, pretože v rámci únie už ne-treba povolenie na dovoz a vývoz živočíchov a rastlín.Pritom nemožno vylúčiť, že práve do niektorej z krajín EÚsa nekontrolovane dostanú vzácne, ohrozené druhy živo-číchov a rastlín z iných kontinentov, z čoho by mohlovyplynúť riziko ich prieniku aj k nám.

Na zmeny po vstupe našej krajiny do EÚ reaguje novýzákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcichživočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodus nimi, ktorý nadobudne účinnosť 1. apríla tohto roku.Zdroj: Slovenská inšpekcia živo tného prostredia

SOVS

Bociania samička,sledovaná šesť rokovsatelitom, zahynula naelektrickom vedení

Šesť rokov po označení satelitnou vysielačkou, bolaDonna, samička bociana bieleho, zabitá na elektrickomvedení. Vyliahla sa v Belgicku, pravidelne zimovala v juž-nom Španielsku a zomrela v regióne Calvados vo Fran-cúzsku počas návratu na svoje hniezdo.

Vedúci projektu Bociany bez hraníc, Wim Van denBossche, sledoval Donnu celých 2 033 dní jej života.Podľa Wima bola Donna držiteľkou svetového rekorduv mladej vednej disciplíne – sledovaní migrácie vtákovpomocou satelitov. Ako dodáva: „Žiadny iný vták nebolsledovaný každý deň takú dlhú dobu. Donna nám po-skytla veľa unikátnych vedeckých informácií.”

Donna opustila Sevillu v južnom Španielsku 11. febru-ára, zastavila sa na 10 dní blízko Madridu, a priletela doregiónu Calvados vo Francúzsku 4. marca. Na druhý deňju našiel miestny špecialista na bociany mŕtvu pod elek-trickým vedením. Bola vo výbornej kondícii a pripravenána hniezdenie.

„Elektrický šok na stĺpoch alebo kolízia s vedeniamipatrí medzi hlavné príčiny smrti bocianov bielych,” po-kračuje Wim, „až 59 % usmrtení bocianov na migrač-ných trasách spôsobujú elektrické vedenia a 90 % zra-není je spôsobených elektrinou. Bociany pritom môžužiť až 30 rokov.“

Podľa Rastislava Rybaniča zo Spoločnosti pre ochra-nu vtáctva na Slovensku alternatívy alebo riešenia tohtoproblému existujú. Na vedenia sa dajú dať značky a nastĺpy plastové izolátory. Dokonca sú navrhnuté nové dru-hy neškodných elektrických stĺpov. Rozvodné spoločnostiby mali vziať zodpovednosť za túto problematiku. Prinových vedeniach im to prikazuje aj zákon.

„Bociany biele, poslovia jari, bežne prilietajú na Sloven-sko koncom marca. Ale pri tohoročnej dlhej zime predpokla-dáme, že termín príletu bude posunutý,“dodáva RastislavRybanič. Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku zbierana webovej stránke www.bociany.sk údaje o príletea hniezdení bocianov. Dôležité to bude najmä tento rok, kedypokračuje medzinárodné sčítanie bocianov bielych.

Aj sovy trpia dlhou zimouTohtoročná dlhá zima neprospieva ani sovám a mnohé

v dôsledku hladu hynú. Vzácnu sovu dlhochvostú našli čle-novia Spoločnosti pre ochranu vtáctva (SOVS) v Zubrohlavena Orave, ako vysilená pri maštaliach čakala na možnú ko-risť - zablúdenú myš alebo potkana. Na Slovensku žije lenasi 850 párov tejto sovy, ktorá obýva hlboké lesy.

Vysoká snehová pokrývka znemožňuje sovám loviť ichhlavnú potravu – hlodavce. Tie naopak nachádzajú podvrstvou snehu bezpečné útočisko. Sovy sa preto sťahujúbližšie k dedinám a cestám, kde býva sneh odhrnutý.

PRÍLOHA


Tu však sú ohrozené rýchlou dopravou, o čom svedčia po-četné nálezy zrazených sov na cestách v tomto období.

Ako povedal Miroslav Demko, predseda SOVS:„Úbytokvtáctva počas tuhých zím je v prírode prirodzený jav. Sovydokážu straty nahradiť už nasledujúcu jar zvýšenou pro-dukciou mláďat. Potrebujú na to však dostatok potravya vhodné hniezdne príležitosti – dutiny. Mali by na topamätať hlavne lesní hospodári a ponechať v porastochstaré stromy. Tam, kde je bútľavých stromov málo, po-máhame sovám vyvesovaním búdok.“Zdro j: SOVS

PODPORTE OBČIANSKE ZDRUŽENIA

Už viete komu venujete2 % zo svojich daní?

O 1. januára 2004 môžu fyzické aj právnické osobypoukazovať 2 % z dane na verejnoprospešné aktivitymimovládnych neziskových organizácií (MVO). Totoprávo si občania aj firmy môžu uplatňovať na základenového zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.Občania poukazujú 2 % zo zaplatenej dane jednej or-ganizácii, firmy môžu 2 % rozdeliť medzi viacero MVO.

Aj v tomto roku máme právo a môžeme svojimi 2percentami podporiť organizácie, ktoré našu podporupotrebujú. Výber organizácie záleží na nás. Zoznam no-vých prijímateľov 2 % z daní, ako aj ďalšie informácie súuverejnené na internetovej stránke www.rozhodni.sk.

Medzi takmer 5 800 organizáciami sa nachádzajúobčianske združenia Tatry, Priatelia lesa, Deti prírode,Slovenský skauting, Spolok pre obnovu dediny, Slobo-da zvierat, Vydra, Daphne, Strom života, Spoločnosťpriateľov Zeme, Greenpeace...

Spolok pre obnovu dediny podporuje realizáciu vládnehoProgramu obnovy dediny na Slovensku tak, aby bol porov-nateľný s vyspelou Európou, pomáha realizovať slovenskúsúťaž Dedina roka s nomináciou víťaza do európskej súťažetak, aby Slovensko úspešne obstálo v náročnej zahraničnejkonkurencii a tiež organizuje Inšpiračnú školu vidieka.Spolok pre obnovu dedinyKukučínova 3, 976 66 Polomkaprávna forma: Občianske združenieIČO: 37820150tel./fax: 048/619 32 64E-mail: [email protected]

OZ TATRY patrí medzi popredné environmentálnemimovládne organizácie, ktorej aktivity sú známe nacelom Slovensku. V roku 2004 napr. realizovalo viacako 300 výchovno–vzdelávacích aktivít, ktorých sazúčastnilo viac ako 7 000 účastníkov. O tom, že prácaOZ TATRY je hodnotná, svedčí udelenie Národnej cenyza kultúrne a prírodné dedičstvo 2004, ktorú získalospolu s OZ Zachráňme Letanovský mlyn.Občianske združenie TATRYKEMI 627/5, 031 04 Liptovský Mikulášprávna forma: občianske združenieIČO: 37802712tel./fax: 044/553 10 27, 0903 028 364E–mail: [email protected]://www.ekokompas.host.sk http://www.seps.sk/zp/oztatry

Slovenský skauting združuje viac ako 8 000 chlap-cov, dievčat a dospelých dobrovoľníkov.

Počtom členov je najväčšou organizáciou detí a mlá-deže na Slovensku. Podpora 2 % z daní pomôže ponúk-nuť ďalším deťom a mladým ľuďom program pre kvalitnévyužitie voľného času s cieľom podpory ich osobného

rastu, non-formálneho vzdelávania a starostlivosti o ichzdravie.Slovenský skautingPražská 11, 811 04 Bratislavaprávna forma: občianske združenieIČO: 00598721tel/fax: 02/572 9 7 212, 0905 396 485E-mail: [email protected]

Ekocentrum DaphneDom kultúry DevínRytierska 2, 841 11 Bratislavatel./fax: 02/657 30 050(viac informácií na www.daphne.sk)

EURÓPSKA ÚNIA

Kľúčová úlohaekoefektívnosti

Dve nové správy Európskej komisie zvýrazňujú potre-bu posilnenia ekoinovácií a zdrojovej efektívnosti, aby saz EÚ mohla stať najkonkurencieschopnejšia ekonomikasveta. Komisia koncom januára zverejnila dve správy,ktoré zdôrazňujú potrebu vyvážiť ekonomickú reformnúagendu EÚ silnou a inovatívnou udržateľnou rozvojovoupolitikou, založenou na ekoefektívnosti a posilenom akč-nom pláne environmentálnych technológií. Druhý prehľadenvironmentálnej politiky EK sa zapája do diskusie o stred-nodobom prehodnotení lisabonskej stratégie na marco-vom summite Európskej rady. Správa monitoruje pokrok,ktorý EÚ v roku 2004 spravila pri realizácii svojich kľúčo-vých environmentálnych cieľov.

Kľúčovým posolstvom Prehľadu environ-mentálnej politiky 2004 je:

•rastúci konsenzus o tom, že environentálna politikaa ekoinovácie môžu podporovať ekonomický rast a udr-žať a vytvárať pracovné príležitosti a prispievať ku kon-kurencieschopnosti a zamestnanosti,

•európsky ekopriemysel si viedol v tomto období lepšienež zvyšok hospodárstva, zamestnáva viac než 2 mili-óny ľudí v Európe a rastie tempom okolo 5 % ročne,

•najväčšou výzvou je implementácia environmentál-nej legislatívy EÚ jej členskými štátmi (jedna tretinavšetkých otvorených prípadov neimplementácie prá-va EÚ je v sektore životného prostredia),

• lepšia regulácia a zjednodušenie regulovania, ktorézníži bremeno administratívnych a iných nákladov naverejný sektor a na podniky.

Vo svojej prvej správe o implementácii akčného plánuk environmentálnym technológiám (ETAP) Európska ko-misia poukazuje na pokrok, ku ktorému došlo v imple-mentácii od spustenia plánu pred jedným rokom.

Správa odporúča:•zriadiť zelené investičné fondy na mobilizáciu pros-

triedkov spojených s rizikom, najmä pre malé a stred-né podniky,

•definovať environmentálne ciele plnenia na kľúčovéprodukty, procesy a služby,

• tlačiť na členské štáty, aby vytvorili národné cestov-né mapy pre implementáciu ETAP s konkrétnymi opat-reniami a konečnými termínmi a aby načrtli národnéakčné plány na zelené verejné obstarávanie.

Na stretnutí so skupinou s názvom Zelená deviatka,zloženou z environmentálnych mimovládnych organizá-cií v Európskom parlamente 26. januára 2005, komisárpre životné prostredie Dimas potvrdil svoju pevnú vieru,že Lisabon a trvalo udržateľný rozvoj musia ísť ruka

v ruke. „Rast, ktorý ignoruje úvahy o životnom prostredí,celkom jasne nebude udržateľný. A navyše pevne verím,že silná environmentálna politika prispeje ku konkuren-cieschopnosti EÚ,“ povedal komisár Dimas. Prehľad en-vironmentálnej politiky 2004 bude súčasťou dokumen-tov zaslaných jarnému summitu Európskej rady.

Komisia o zlepšení ovzdušiaTematická stratégia EÚ, s konkrétnym cieľom zlepše-

nia kvality ovzdušia, je v procese príprav. Odhaduje sa,že viac než 300 000 Európanov by tak nemuselo každo-ročne predčasne zomrieť.

Podľa odhadov zomrie totiž každý rok predčasnou smr-ťou 310 000 Európanov a očakávaná dĺžka života v Eu-rópe je vďaka znečisteniu ovzdušia skrátená o takmer9 mesiacov. Práceneschopnosť, spojená s nákladmi zne-čisťovania ovzdušia, predstavuje viac než 80 miliárd eurročne.

Malé pevné častice s rozmermi 10 mikrometrov a pohy-bujúce sa vo vzduchu predstavujú najväčšiu obavu pre ľud-ské zdravie, pretože nie sú prefiltrované nosom a môžu tedapreniknúť do citlivých častí ľudských pľúc. Údaje Komisieukazujú, že najviac znečistené oblasti sú krajiny Beneluxu,severné Taliansko a niektoré časti nových členských štátov.

Limitné hodnoty pre 5 dôležitých polutantov ovzdušianadobudli účinnosť 1. januára 2005. Komisia pripravujeintegrovaný akčný plán, ktorý má viesť k zvýšeniu kvali-ty ovzdušia. Stratégia by mala byť zverejnená v máji 2005ako súčasť programu CAFE (Čisté ovzdušie pre Európu).Zdro j: Euroaktiv

POZVÁNKAKonzervatívny inštitút M. R. Štefánika v Bratislave vás

pozýva na konferenciuENVIRONMENTÁLNA POLITIKA V SR

(Možnosti zvyšovania transparentnostia ef ektivity manažmentu ochrany životného

prostredia)Konferencia sa uskutoční v dňoch 19. - 20. apríla

2005 v hoteli Kultúra v Ružomberku.Konferencia sa zameriava predovšetkým na analý-

zu týchto oblastí:• riziká korupcie vo vzťahu občanov, podnikateľskej

sféry a štátneho aparátu pri výkone environmentál-nej politiky,

•analýza efektivity súčasnej environmentálnej politi-ky, možnosti znižovania vládnych regulácií obchodua podnikania v environmentálnej legislatíve,

• inštitucionálna reforma manažmentu ochrany život-ného prostredia z hľadiska zvýšenia transparentnostijeho riadenia.Jednotlivé bloky prednášok sú venované analýze

východísk transparentného manažmentu ochrany život-ného prostredia a analýze rizík súčasného manažmen-tu ochrany životného prostredia s dôrazom na vodné,lesné a odpadové hospodárstvo a podporu ochrany ži-votného prostredia prostredníctvom fondov.

Cieľom konferencie je prostredníctvom diskusie ne-závislých analytikov, environmentálnych aktivistov,podnikateľov a ďalších odborníkov a autorít v oblastienvironmentálnej politiky, ako aj širokej mediálnej pro-pagácie akcie, prispieť k otvoreniu rozsiahlej spoločen-skej diskusie na túto tému a k položeniu systémovýchzákladov pre jej riešenie.

Z konferencie bude vydaný zborník príspevkov.Bližšie informácie o možnostiach účasti na konferen-

cii získat e na internetovej adrese organizátora:www.konzervativizmus.sk, telefonicky: 02/ 54630062a e-mailom: [email protected].

PRÍLOHA


KRÍŽOVKADobrá teória môže byť celkom praktická. Tak znie tajnička krížovky šiesteho, posledného minuloročného čísla Enviromagazínu. Spomedzi správnych riešiteľov sme vyžrebovali

troch výhercov. Knižné dary získajú: Klára Sarnová z Ľubice, Viliam Bojkovský z Pezinka a Ján Fandel z Dolných Orešan. Výhercom srdečne blahoželáme.. Ďalšie zaujímavépublikácie čakajú na troch správnych lúštiteľov tejto krížovky. Vaše odpovede čakáme v redakcii do konca apríla 2005.

Príroda v kockeHuby

Ríša húb je veľká a huby rastúv rozličných biotopoch na celomsvete. Veľkosť húb sa pohybujeod mikroskopických kvasiniek ažpo veľké mäsité plodnice vyššíchhúb. Huby majú rozmanité spôso-by života. Niektoré vytvárajú vzá-jomne prospešné vzťahy s vyšší-mi rastlinami, iné svojho hostite-ľa obmedzujú alebo zabíjajú. Všet-

ky huby zohrávajú dôležitú úlohu v procesoch regulujú-cich život na našej planéte. Najnovšie odhady počtu dru-hov v ríši húb sa pohybujú okolo 1,5 milióna – pre porov-nanie, rastlín je 250 000 druhov. Dodnes je dobre zdoku-mentovaných len asi 80 000 druhov, teda necelých päťpercent z odhadovaného celkového množstva.

Hubám a hubárom je venovaná nová príručka s náz-vom Huby, ktorú vydavateľstvo Ikar vydalo v edícii Príro-da v kocke. Podľa tejto knihy jednoduchým kľúčom určí-te viac ako 500 druhov húb z celého sveta. Nájdete v nejviac ako 2 300 detailných fotografií a kresieb s pod-robnými opismi, čo vám umožní spoľahlivú identifikáciu.Zrozumiteľné a stručné texty upozorňujú na kľúčové zna-ky každého druhu a poskytujú rýchle a jasné informácie.

Tibor Kollár, Daniel KollárTrnava a okolie (Vydavateľstvo DAJAMA)

Historicko-vlastivedno-turistickýsprievodca z edície Poznávame Slo-vensko približuje prírodné pomery Tr-navy a okolia, históriu mesta, turistic-ké opisy Starého mesta a jeho naj-významnejších kultúrno-historickýchpamiatok, najkrajšie prechádzky v sta-rom centre mesta vedúce od Trojič-ného námestia, cez Námestie sv. Mi-

kuláša a Horné mesto do Dolného mesta, charakteristikuzaujímavých turistických lokalít ležiacich na Trnavskej pa-horkatine, nive Dudváhu a pod Malými Karpatmi, ako ajnajkrajšie pešie, cyklistické a mototuristické trasy v okolíTrnavy, praktické informácie pre návštevníkov a register.Sprievodca obsahuje 157 farebných fotografií, 26 mapiek,plánikov a výškových profilov.

Peter PodolákTuriec (Vydavateľstvo DAJAMA)

Turistický sprievodca z edície Po-znávame Slovensko obsahuje vlas-tivedné popisy miest, mestečieka obcí regiónu Turca, predovšetkýmz hľadiska ich histórie, turistickýchzaujímavostí, povestí, legiend, prí-behov. Sprievodca je ilustrovaný fa-rebnými fotograf iami, mapkamia plánikmi najvýznamnejších miest.

Nachádzajú sa v ňom aj charakteristiky najkrajších pe-ších turistických a cykloturistických trás s mapamia obrázkami. Nechýbajú ani praktické informácie o vy-braných službách cestovného ruchu. Na 152 stranáchje 123 farebných fotografií, 13 turistických máp a plá-nikov, sprievodca vyšiel v slovenčine a v poľskoma anglickom preklade.

UPOZORNENIEPovinnosť oznámiť údaje potrebné na vytvorenie osobitného verejne prístupného zoznamu sa blíži!

Povinné osoby majú v zmysle § 4, odseku 5, zákona NR SR č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šíreníinformácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť oznámiť údaje týkajúce sa informáciío životnom prostredí Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, resp. ním poverenej organizácií – Slovenskejagentúre životného prostredia. Tieto údaje, ktoré sú potrebné na vytvorenie osobitného verejne prístupného zoznamu, majúpovinné osoby povinnosť oznámiť na príslušných tlačivách, ktoré budú zverejnené vo Vestníku MŽP SR, a to do 30. júna2005. Zmeny údajov budú oznamovať polročne do 30. júna a do 31. decembra príslušného kalendárneho roku.

Documents

Nová Medzinárodná dekáda: Voda - prameň života · Národné programy 4 ENVIROMAGAZÍN 1/2005 Vývoju klimatického systému Zeme, najmä vzhľa-dom na možnú klimatickú zmenu,