Upload
others
View
4
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
NMR NMR -- princíp.princíp.
�� vzorka + vzorka + rráádiovlnovdiovlnovéé žžiarenie + iarenie + silnsilnéé homoghomogéénne magneticknne magnetickéé pole,pole,
�� meranie atmeranie atóómov mov s rozdielnym pos rozdielnym poččtom prottom protóónov a neutrnov a neutróónovnov, ,
najnajččastejastejššie: ie: 1111H a H a 131366C.C.
�� organickorganickéé molekuly molekuly ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ 121266C a C a 1616
88O = nemajO = nemajúú vlastnvlastnýý magnetickmagnetickýý
moment + moment + 1111H (protH (protóón) = mn) = máá vlastnvlastnýý magnetickmagnetickýý moment.moment.
�majú vlastný magnetický moment,
⇒⇒⇒⇒ možnosť interakcie s magnetickým poľom,
NMR NMR -- princíp.princíp.
�� protprotóón + silnn + silnéé vonkajvonkajššie magnetickie magnetickéé pole pole ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ orientorientáácia cia paralparaléélnelne
alebo alebo antiparalantiparaléélnelne k silok siloččiaram iaram ppôôľľaa::
bez magnetického poľa + magnetické pole + magnetické pole a rádiovlny
NMR NMR -- princíp.princíp.
�� absorbovanabsorbovanáá E E rráádiovdiovĺĺnn ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ nenulovnenulovéé momenty momenty →→→→→→→→ vyvyššíššíenergetickenergetickýý
stav (rezonancia, prechod stav (rezonancia, prechod spinu spinu z 1/2 na z 1/2 na ––1/2) 1/2) ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ ∆∆∆∆∆∆∆∆E,E,
�� ∆∆∆∆∆∆∆∆ E = f(jadrovE = f(jadrovéého magnetickho magnetickéého momentu atho momentu atóómovmovéého jadra, sile ho jadra, sile
vonkajvonkajššieho magnetickieho magnetickéého poho poľľa, frekvencii a, frekvencii rráádiovlnovdiovlnovééhoho žžiarenia),iarenia),
�� jadrjadráá viazanviazanéé v molekulv molekuláách ch ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ vplyv vplyv ēē okolitokolitýých jadier ch jadier ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ nie snie súú
rovnocennrovnocennéé aj napriek tomu, aj napriek tomu, žže patria tomu iste patria tomu istéému prvku!mu prvku!
NMR NMR -- meranie.meranie.
�� organickorganickáá lláátka tka →→→→→→→→ NMR tubaNMR tuba
�� stred magnetickstred magnetickéého poho poľľa a
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ + postupne sa meniaca + postupne sa meniaca
frekvencia (frekvencia (νννννννν) ) radiovradiovĺĺn n ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ sleduje sleduje
sa dosiahnutie rezonansa dosiahnutie rezonanččnej nej
podmienky, t.j. hodnota E podmienky, t.j. hodnota E
potrebnej na zmenu orientpotrebnej na zmenu orientáácie cie
magnetickmagnetickéého momentu ho momentu ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ ppíík.k.
NMR NMR –– vyhodnocovanie vyhodnocovanie spektier.spektier.
TMS = tetrametylsilán (1111H , H , 1313
66C, C, 29291414SiSi)
= referenčná látka so známou
frekvenciou potrebnou na dosiahnutie
rezonančnej podmienky.
Chemický posun (σσσσ) = posun
píku meraného atómu oproti
píku TMS (ppm).
σσσσ / ppm
Etanal:
TMS
NMR NMR –– MRI.MRI.
http://biont.eu.sk/JCH1-Atomove%20jadro.pdf
Dostupné na internete:
�� nevyunevyužžííva elektromagnetickva elektromagnetickéé žžiarenie ! ! !iarenie ! ! !
�� elektroneutrelektroneutráálna lna ččastica (molekula, atastica (molekula, atóóm) m) →→→→→→→→ iióóny: ny:
→→→→→→→→ ururýýchlenie (elektrickchlenie (elektrickéé pole), pole),
→→→→→→→→ separseparáácia (magnetickcia (magnetickéé pole), pole),
→→→→→→→→ signsignáál = l = hmotnostnhmotnostnéé spektrum I = f(spektrum I = f(m/z.em/z.e) = z) = záápis zastpis zastúúpenia penia
jednotlivjednotlivýých druhov ich druhov ióónov charakterizovannov charakterizovanýých ch mernmernýým nm náábojombojom..
elementárny náboj
počet elementárnych nábojov
hmotnosť častice
IonizIonizáácia.cia.
�� ElektrElektróónovou zrnovou zráážžkou: kou:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ ionizaionizaččnnáá komora (nkomora (níízky tlak) = katzky tlak) = katóóda da →→→→→→→→ emisia emisia ēē →→→→→→→→
urur ýýchlenie chlenie →→→→→→→→ E = 70 E = 70 eV eV + molekula: M + + molekula: M + ēē →→→→→→→→ MM ++ + 2+ 2ēē
⇒⇒ iióón (prebytok vnn (prebytok vnúútornej E) tornej E) ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ rozpad irozpad ióónu nu
→→→→→→→→ fragmentovanfragmentovanýý iióón + n + elektroneutrelektroneutráálna lna ččastica: Mastica: M++ →→→→→→→→ AA++ + +
mm00
⇒⇒ rozpad rozpad fragmentovanfragmentovanéého ho iióónu...opakovanie...knu...opakovanie...kýým nestratm nestratíí
celcelúú prebytoprebytoččnnúú E...E...
molekulový ión
ElektrickElektrickýým pom poľľom: om:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ molekuly + silnmolekuly + silnéé el. pole (10el. pole (1088 V cmV cm--11) ) →→→→→→→→ deformdeformáácia cia ēē--obalu obalu
→→→→→→→→ uvolnenie uvolnenie ēē ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ fragmentfragmentááciacia v menv menššej miere.ej miere.
ChemickChemickáá ionizionizáácia:cia:
⇒⇒ do ionizado ionizaččnej komory (tlak 100 nej komory (tlak 100 PaPa) + prebytok met) + prebytok metáánu nu
(prednostn(prednostnáá ionizionizáácia) cia) →→→→→→→→ iióóny CHny CH44++ + molekuly + molekuly →→→→→→→→ ionizionizááciacia
⇒⇒ potlapotlaččenenáá fragmentfragmentááciacia..
IskrovIskrováá ionizionizáácia: cia:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ tuhtuhéé vzorky vzorky →→→→→→→→ odparenie odparenie →→→→→→→→ ionizionizáácia iskrovcia iskrovýým vm výýbojom bojom →→→→→→→→
jednoatjednoatóómovmovéé iióóny,ny,
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ prvkovprvkov áá anorganickanorganickáá analanalýýza.za.
IonizIonizáácia v ICP:cia v ICP:
⇒⇒ vzorka (vzorka (��������) ) →→→→→→→→ rozprarozpraššovanie ovanie →→→→→→→→ aerosaerosóól l →→→→→→→→ plazma plazma
→→→→→→→→ odparenie rozpodparenie rozpúšúšťťadla adla →→→→→→→→ termicktermick áá disocidisociáácia cia krykry ššttáálikov likov
→→→→→→→→ termicktermick ýý rozklad rozklad →→→→→→→→ ionizionizááciacia
⇒⇒ prvkovprvkov áá anorganickanorganickáá analanalýýza.za.
UrUrýýchchľľovanie iovanie ióónov.nov.
�� elektrickelektrickéé pole (3 pole (3 –– 8 8 kVkV) ) ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ iióóny zny zíískajskajúú EEKINKIN
zeVmv =22/1m = hmotnosť iónuv = rýchlosť pohybu iónuz = počet elementárnych nábojove = elementárny nábojV = napätie vložené na elektródy
SeparSeparáácia icia ióónov.nov.
�� magnetickmagnetickéé pole (kolmpole (kolméé na smer pohybu ina smer pohybu ióónov) nov) ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ zakrivenie zakrivenie
drdr ááhyhy ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ dostredivdostrediváá sila:sila:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ odstredivodstrediváá sila:sila:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ pre stabilnpre stabilnúú drdrááhu:hu:
⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ pri konpri konšštantnom el. a tantnom el. a magmag. poli:. poli:
vezBf ...=←
r = polomer zakrivenia dráhy iónovr
vmf
2.=→
B = indukcia homog. mag. poľa
→← = ffm
rezBv
...= V
rB
ez
m
.2
.
.
22
=
2..
rkez
m =
UrUrččenie enie šštrukttruktúúry organickej lry organickej láátky.tky.
⇒ za rovnakých podmienok ⇒⇒⇒⇒ rovnaké charakteristické
fragmenty,
⇒ molekulový ión ⇒⇒⇒⇒ relatívna mólová hmotnosť, prítomnosť
heteroatómov, elementárne zloženie = sumárny vzorec
⇒ fragmenty ⇒⇒⇒⇒ m/ze ⇒⇒⇒⇒ tabuľky ⇒⇒⇒⇒ zloženie = štruktúra
organickej látky.
���� Stanovenie zložiek zmesi ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ spojenie s GC (plynovou
chromatografiou) ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ separseparáácia zlocia zložžiek iek ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ identifikidentifikáácia zlocia zložžiek MS.iek MS.
Hmotnostné Hmotnostné spektrum:spektrum:
Poloha čiary = charakter častice.
Výška čiary = početnosť, resp. zastúpenie, kvantita.
väčšina fragmentov z = 1
Franciz William, Nobelova cena 1922
Hmotnostné Hmotnostné spektrometre:spektrometre:
Význam:Význam:
�� IdentifikIdentifik áácia organickcia organickýých zlch zlúúččeneníín,n,
�� analanalýýza zloza zložžititýých zmesch zmesíí ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ separaseparaččnnáá metmetóóda da (GC, HPLC) + MS,(GC, HPLC) + MS,
�� ICPICP--MS MS ⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒⇒ prvkovprvkováá analanalýýza za environmentenvironmentáálnych vzoriek, lnych vzoriek,
�� LoDLoD ~~ 1010--77 –– 1010--10 10 %, RSD = 1 %, RSD = 1 –– 10 %.10 %.
Kombinácia GC-MS.
Nosný plyn (GC) =
vysokočisté He ⇒⇒⇒⇒
neovplyvňuje
ionizačný prúd (MS).
Ohrev ⇒⇒⇒⇒ vyparenie vzorky.
GC ⇒⇒⇒⇒ separácia zložiek.
MS ⇒⇒⇒⇒ analýza separovaných zložiek.
Príklad:
� Stanovovaná zmes: dodekán (1), bifenyl (2), chlórbifenyl (3), metylester kyseliny hexadekánovej (metylpalmitát, 4),
1 4
� GC – stacionárna fáza ⇒⇒⇒⇒ 5 % fenyl-, 95 % dimetylsiloxán,
� GC – mobilná fáza ⇒⇒⇒⇒ He,
� postupné vyhrievanie kolóny ⇒⇒⇒⇒ postupné vymývanie zložiek podľa rastúcej Tv ⇒⇒⇒⇒ GC záznam,
� MS – fragmentácia... ⇒⇒⇒⇒ MS spektrum.
Tv ����
Chromatogram – GC
2D
Hmotnostné spektrum – MS
2D
1
2
3
4
1
GC-MS výstup (3D)
GC ⇒⇒⇒⇒ vysoká efektívnosť separácie, jednoduchosť, vhodnosťpre rutinné analýzy (����); nedostupnosť štandardov (����),
MS ⇒⇒⇒⇒ rýchla identifikácia zlúčenín (����).
GC-MS ⇒⇒⇒⇒ efektívna analýza mnohozložkových sústav ⇒⇒⇒⇒ kontrola
životného prostredia (����); požiadavka prchavosti zlúčenín (����)
GC-MS využitie.
4. Klasifikácia = zatriedenie látok do tried
� najčastejšie podľa rozpustnosti v rozpúšťadlách rozličného
charakteru (nepolárnych, polárnych – kyslých, zásaditých).
�⇒⇒⇒⇒ zatriedenie do tried rozpustnosti = získanie informácie
o charaktere látky.
LÁTKA + H2O
rozpustná ⇒ polárna nerozpustná ⇒ nepolárna
+ etyléter
rozpustná ⇒ S1
nerozpustná ⇒ S2
+ 5 % NaOH
rozpustná ⇒+ 5 % NaHCO3
rozpustná ⇒ A1
nerozpustná ⇒ A2
nerozpustná ⇒+ 5 % HCl
rozpustná ⇒ B
nerozpustná ⇒ +H2SO4
rozpustná ⇒ N
rozpustná ⇒ I
voda éter NaOH NaHCO3 HCl H2SO4
S1 + +
S2 + -
A1 - + +
A2 - + -
B - - +
M - - -
N - - - +
I - - - -
S1= nízkomolekulové látky s 1 funkčnou skupinou (alkoholy, fenoly, aldehydy, ketóny),S2 = látky s viac funkčnými skupinami (dikarboxylové kyseliny, sacharidy, aminokyseliny),A1= látky silne kyslé (karboxylové kyseliny, negatívne substituované fenoly),A2 = látky slabo kyslé (fenoly, tioly, imidy, amínokyseliny),B = látky zásadité (amíny, amidy, hydrazíny, heterocykly),M = neutrálne látky obsahujúce N, S, P...(nitrily, azo-, nitrozlúčeniny...),N = neutrálne látky obsahujúce len C, H, O, X (vyššie alkoholy, étery, deriváty benzénu),I = inertné látky (parafíny, nižšie aromáty, X-deriváty).