Neprespí celú noc – čo teraz?

22. Október 2010 od vieracervena Komentáre (159)

„Už prespí celú noc?“ – pýtajú sa často mamičky jedna druhej pri rozhovoroch na detských ihriskách. Ak ide o malého novorodenca, časté nočné budenie sa toleruje, novorodenec má predsa malý žalúdok a potrebuje sa dojčiť (kŕmiť) každé 3 hodiny. Avšak čím je bábätko staršie, tým menej sa toleruje a chápe jeho potreba nočného dojčenia, najmä, ak je príliš časté. Pritom pri tolerancii častosti nočných prebudení ako model obvykle slúži dieťa, ktoré nie je dojčené. To spôsobuje aj mylnú predstavu, že po cca pol roku sa už v noci dieťa dojčiť nepotrebuje – veď po pol roku by už malo vydržať celú noc bez jedla. Nepochopenie toho, čo všetko dojčenie bábätku poskytuje, redukovanie dojčenia na prostriedok pre zasýtenie dieťaťa spôsobuje, že sa väčšinou v spoločnosti netoleruje, ak väčšie bábätko potrebuje dojčenie aj v noci. Nepochopenie odlišnosti spánkových cyklov bábätka a dospelého človeka spôsobuje, že si myslíme, že ani pre bábätko samotné nie je dobré sa často v noci budiť, dokonca aj v radoch niektorých odborníkov sa časté nočné budenie považuje za spánkovú poruchu. V horšom prípade sa považuje až za rozmaznanosť.

Preto mnohí ľudia, ktorí sa za častým nočným budením vidia ako vinníka dojčenie, odporúčajú mamičke bábätka, ktoré sa napr. v 9. mesiaci budí každú hodinu po celú noc, aby ho v noci prestala dojčiť, nech ho v noci uspáva manžel, prípadne babička, bábätko sa tak naučí v noci fungovať bez dojčenia a bude sa menej často budiť. Ľudia, ktorí za častým nočným dojčením vidia rozmaznanosť, zasa často odporúčajú metódu vyplakania bábätka.

Oba tieto prístupy však nemajú podporu v súčasných vedeckých poznatkoch a môžu mať závažné dôsledky pre zdravie dieťaťa z dlhodobého hľadiska, preto je dôležité zvážiť ich použitie. V prvom rade moderné poznatky z neurobiológie jednoznačne vyvrátili možnosť, že by bábätko bolo schopné manipulovať spôsobom, že si premyslí, že ak sa v noci zobudí, budú ho uspávať a keď bude plakať, donúti svojho opatrovateľa ho dojčením, či hojdaním, alebo iným spôsobom uspávať. V mozgu bábätka nie je funkčný tzv. glutamátový systém v čelových lalokoch mozgu, čo prakticky znamená, že bábätká nie sú schopné myslieť tak, ako dospelí, nieto ešte manipulovať rodičmi. Ak sa dožadujú starostlivosti rodičov, robia tak preto, že to naozaj potrebujú. Tento poznatok možno aplikovať univerzálne – bábätko, ktoré plače, môžeme smelo „rozmaznávať“ nosením na rukách či v nosiči, častým dojčením, hojdaním, či uspávaním, pretože sa skrátka rozmaznať nedá. Čelové laloky začínajú fungovať až po 12. mesiaci života dieťaťa a aj vtedy ešte nefungujú rovnako, ako pri dospelom človeku. Tým, že budeme počúvať a odpovedať na potreby svojho dieťaťa ho nerozmaznávame, ale dávate mu najavo, že jeho potreby sú pre nás dôležité.

Riešenie častého nočného budenia odstavením bábätka od nočného dojčenia znižuje tvorbu mlieka a ruší jednu z hlavných funkcií dojčenia, ktorou je práve uspávanie. Koniec nočného dojčenia preto často býva koncom dojčenia ako takého, čo prináša riziká predčasného odstavenia pre zdravie dieťaťa aj matky. Mamičky, ktoré tento problém riešia na internetových diskusiách navyše uvádzajú, že často toto riešenie nepomôže znížiť častosť nočných prebudení. Dieťa sa teda už nedojčí, ale budí sa

rovnako často a matka musí miesto jednoduchého ponúknutia prsníka, namáhavo uspávať dieťa. Vysvetliť to možno aj tým, že dojčenie nie je len príjem mlieka, staršie bábätko možno vydrží celú noc bez jedla, nevydrží však bez dojčenia. Dojčenie reguluje jeho telesné funkcie, zmierňuje prežívanie bolesti (preto sa deti chcú častejšie dojčiť ak im rastú zúbky, či sú choré), uspáva a nesmieme zabúdať na to, že dojčenie je nástrojom, ktorým sa dieťa pripútava k matke. Ak teda dieťatko vyžaduje časté dojčenie, svojim spôsobom sa vlastne dožaduje častého a intenzívneho kontaktu s mamičkou. Riešenie častého nočného dojčenia odstavením teda v podstate pretrháva spojenie medzi matkou a dieťaťom. Preto aj ak necháme dieťa v noci manželovi, či babičke, bábätko síce neplače samo, ale ako si vysvetľuje, čo sa stalo s mamičkou, ktorá zrazu v noci nie je tam, kde býva, je otázne. Z hľadiska neurobiológie sa pri dlhotrvajúcom plači nenávratne menia systémy odpovede tela a mozgu na stres a nastavujú sa na priveľkú citlivosť. Navyše sa aktivujú obvody bolesti, bábätko dlhotrvajúci plač fyzicky bolí, je mu, ako by sa skutočne fyzicky zranilo. Dieťa sa dokáže po určitom čase prispôsobiť – svoj protest vzdá a naučí sa vystačiť si samo. Stane sa tak však násilne a v období, kedy ešte dieťa svoju matku intenzívne potrebuje. A potreba, ktorá nie je naplnená, v skutočnosti nikdy neodoznie.

A čo metóda kontrolovaného plaču? Veľmi často sa odporúča s odôvodnením, že je lepšie nechať 2-3 noci dieťa vyplakať a potom už bude spokojne spať a nebude sa v noci budiť a budú aj bábätko aj mamička cez deň odpočinutí. Pre dieťa je podľa tejto teórie lepšie odtrpieť si pár preplakaných nocí, na ktoré za chvíľu zabudne, ako tráviť dni s matkou, ktorá je permanentne nevyspatá a podráždená. Tieto argumenty skutočne znejú veľmi logicky, vždy ma však mrzí, že ľudia, ktorí ich odporúčajú, si nepreštudujú, čo táto metóda skutočne obnáša. Najskôr dieťa očividne dáva najavo, že potrebuje prítomnosť rodiča. Plače, ale na jeho plač nikto neodpovedá, prípadne, aj ak niekto príde, neberie ho na ruky, nepomôže mu zvládnuť stresovú reakciu, ktorá je odpoveďou na túto situáciu. Výsledkom tejto stresovej reakcie je nepravidelné dýchanie a tep srdiečka a vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, ktorý priamo znižuje imunitu bábätka. Čím dlhšie dieťa plače, tým vyššie hladiny kortizolu má. To všetko by sa však dalo zvládnuť, ak by išlo skutočne len o pár dní. Po pár nociach dieťa svoj boj vzdá a naučí sa, že pomoc nepríde, preto, keď ho položia samé do postieľky, neprotestuje, neplače a po čase zaspí. Navonok sa zdá pokojné, vyzerá to, že metóda zabrala. Realita je však taká, že štúdie dokazujú, že aj v čase, keď už vonkajšie prejavy stresu (plač a protest) ustali, hladina kortizolu bola stále vysoká a dokonca ešte väčšmi stúpla. Dieťa je teda v skutočnosti dlhodobo opakovane vystavené prežívaniu úzkosti z odlúčenia a výsledkom môže byť mimoriadna citlivosť na stres. Táto metóda je teda „výhrou“ z krátkodobého hľadiska, ale dôsledky tohto nácviku samostatného spánku dieťa a jeho okolie ponesie celý svoj život.

Ako teda vyriešiť časté nočné budenie tak, aby bol vlk sýty aj ovca celá? :) V prvom rade je dobré pochopiť a prijať, že ľudské mláďa nie je nastavené na samostatné zaspávanie, mnoho mesiacov po narodení je závislé na rodičovi, ktorý mu pomôže (dojčením, hojdaním, spievaním, alebo nejakým rituálom na zaspávanie) dostať sa do príjemného stavu driemania, v ktorom sa mu znížia hladiny stresových hormónov a prevládnu chemikálie navodzujúce stav pohody – oxytocín a opiody. Uspať bábätko a umožniť mu dobre sa vyspať je preto jednou z najväčších výziev rodičovstva. Tým, že bábätku pomáhame navodiť pred spánkom tento stav, mu budujeme zdravé spánkové návyky pre dospelosť, deti, ku ktorým sa pristupuje takto citlivo, málokedy mávajú v neskoršom detskom veku

nočné mory, či iné problémy, ako pomočovanie, alebo potrebu mať v noci zapnutú lampičku. Je veľmi dôležité si uvedomiť aj to, že bábätko spí v porovnaní s dospelým „zle“ – v skutočnosti by bolo vhodnejšie povedať, že spí inak ako dospelý, rovnako ako sa nedá s dospelým porovnávať v iných oblastiach – napr. mu rýchlejšie bije srdiečko, rýchlejšie dýcha, či má iný pomer hlavy k telu. Spánkový cyklus dieťaťa je kratší než pri dospelom človeku, dieťa spí viac v ľahkej spánkovej fáze a mnohé deti pri prechode z hlbokého spánku do ľahkého potrebujú pomoc rodiča, aby znova prešli do hlbokej spánkovej fázy. Väčšina bábätiek máva po 6. mesiaci spánok čoraz viac prerušovaný, v noci sa budia čoraz častejšie. Príčiny môžu byť rôzne – intenzívny vývoj mozgu, rast zúbkov, potreba ubezpečenia sa, že matka je nablízku… Každopádne je to stav, ktorý vidíme pri väčšine detí, obyčajne vrcholí okolo 9. mesiaca a potom sa postupne pomaly zlepšuje. Druhý polrok života bábätka je preto pre mnohé mamičky v tomto smere veľmi náročný – po celodennej starostlivosti o dieťatko si potrebujú oddýchnuť, ale bábätko sa začína v noci čoraz častejšie budiť, čo mnohé mamičky nesmierne vyčerpáva, najmä, ak sa cez deň starajú ešte o staršie dieťa.

Dojčenie, ktoré je mylne obviňované z toho, že spôsobuje toto časté nočné budenie, v skutočnosti ponúka možnosť, ako toto náročné obdobie zvládnuť lepšie a bez toho, aby sme sa museli utiekať k násilným riešeniam. Mamička dojčeného dieťaťa má totiž jednu veľkú výhodu – väčšine detí stačí priložiť ich k prsníku a monotónny pohyb pri satí prsníka spolu s intenzívnym fyzickým kontaktom, ktoré nastávajú pri dojčení, bábätko rýchlo uspia. Dojčenie navyše uspáva aj matku. Pre jednoduchšie nočné dojčenie je však potrebné, aby matka spala v tesnej blízkosti dieťatka a aby pre dojčenie našla polohu, pri ktorej nemusí nijako dieťa pridržiavať či podopierať, skrátka, aby ho len priložila a spala ďalej. Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“ – to znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú. Rozdiel medzi takýmto zobudením a zobudením sa na plač bábätka spiaceho v postieľke, či v úplne inej izbe, je zásadný – matka, ktorá spí spolu s dieťaťom sa väčšinou budí z ľahkej spánkovej fázy a po priložení bábätka rýchlo zaspáva. Ak nespí spolu so svojim dieťaťom, zobúdza sa často až na plač dieťatka, veľakrát sa budí z hlbokej spánkovej fázy, čo je pre jej organizmus veľmi náročné. Bábätko sa medzitým plne zobudilo, plače a je ťažké ho upokojiť. Uspávanie alebo dojčenie trvá dlho, bábätko nakoniec upadá do spánku, matka ho opatrne preloží naspäť do postieľky (v prípade, že sa to nepodarí a dieťa sa zobudí, musí ho znova uspávať) a odchádza do svojej postele. Od jej prebudenia uplynula pol hodina, možno aj hodina, úplne sa precitla a potrebuje nejakú dobu, aby znova zaspala. Ak sa bábätko budí často, chvíľu po tom, čo matka konečne zaspí, sa znova musí zobudiť na plač dieťaťa a celý kolotoč sa opakuje. Toto je nesmierne náročné a je samozrejmé, že takáto mamička je preťažená, podráždená, unavená a potrebuje svoju situáciu zmeniť. Jednou z možností teda je spávať spolu s bábätkom, či už v spoločnej posteli alebo s postieľkou so spustenou bočnicou, prirazenou k matkinej posteli. Popredný odborník na detský spánok, dr. James McKenna odporúča spoločné spanie ako najbezpečnejší variant spánku pre ľudské mláďa, matka pri ňom podvedome reaguje na dieťa, vníma jeho telesné funkcie, v tomto zmysle funguje lepšie ako monitor dychu.

Matka malého bábätka, ktoré sa často v noci budí, sa nevyspí tak kvalitne, ako keď nemala žiadne dieťa, ale spoločným spaním a uspávaním dieťatka dojčením sa dá časté nočné budenie zvládnuť. Naše deti sú maličké len krátku chvíľu, ich silná naviazanosť na nás nepotrvá dlho a je to práve toto silné prepojenie a puto, ktoré nám pomôže mať s dieťaťom pekný vzťah v čase, keď už nás nebude tak intenzívne potrebovať a bude sa postupne osamostatňovať. Náročnú starostlivosť o bábätko môžeme teda vnímať ako bremeno alebo ako istú formu investície. Najskôr treba vložiť a potom budeme môcť vyberať. Je len na nás, koľko sa nám po čase z našej investície vráti.

autorka článku: RNDr. Viera Červená, poradkyňa o.z. Mamila

1.

Katarína hovorí:

15. December 2010 o 23:07

Aby sme zostali objektívni a skutočne ukázali mamičkám obe stránky spoločného spania. Ak niekto nemá dôveru k vede a k výskumom, toto sú veci z praxe, štatistiky, nič viac, nič menej… Kto viete po anglicky:

http://www.lvrj.com/news/some-parents-at-odds-with-experts-about-sharing-beds-with-infants-111745839.html?ref=839

2.

Ľubomíra Račková hovorí:

13. December 2010 o 09:24

dobrý den dievcata….som s velkym zaujmom citala vase komentare…mam sedemmesačného syna, ktorý sa budi v noci asi tak šesťkrát….skušali sme rôzneMETODY, aby sme tomu predisli, ale bohuzial, nase dieta je od narodenia take….museli sme sa s tym zmierit….okrem toho spi cez den najviac trikrat polhodinu…ked ma lepsi den, vie spat aj hodinu a pol…ale doteraz som neprisla na to, prečo. Prečo vie jeden den spat aj hodinu dve a dalsich päť dni len po polhodine….krmime sa rovnako, hrame sa rovnako, vsetko je priblizne rovnake ako kazdy den…proste je taky a s manzelom nam nepomôže nič len to vydrzat….a pravdaze nam trosku vadi ze sa nevyspime…ale musime to vydrzat. Toto obdobie je len kusok nasho zivota a to co dietatu dame nam raz urcite vráti….v noci

spíme spolu, lebo som bohuzial nevladala k nemu vstavat šesťsedemkrat…a uspavanie na fitlopte???no neviem…..ak vam dieta nezaspi inak iba na nej tak preco nie???ono o tretej rano vam jej jedno ako zaspi hlavne ze zaspi….skusali sme vela metod ako to zmenit ale nedosiahli sme bohuzial nic…a to som si pred pôrodom povedala ze sa budem snazit nenaucit nase dieta takymto moresom…ale toto nie su moresy…toto je nase dieta ktore si to nevymyslelo…proste je take…bol taky uz v prvy den v nemocnici…touto cestou dakujem katarine ktora nam velmivelmi pomohla v tazkych chvilach a doteraz aj pomaha…a vsetkym mamickam aj oteckom zelam vela trpezlivosti a hlavne zdrave detičky…

3.

Petra hovorí:

11. December 2010 o 14:45

Dakujem za krasny clanok, utvrdila som sa zase raz, ze materinske instinkty sa oplati pocuvat :)

Obsiahlu diskusiu k nemu sa neda nevsimnut, ale z citania niektorych pasazi mi bolo jedine tak uzko. Ak uz niekto zacne operovat slovom metoda, ked sa bavime o babatkach, tak to nezavana nicim dobrym. Neviem si predstavit, ze by som na svojho syna uplatnovala nejake cielene metody za ucelom toho, aby som sa JA vyspala a mala pokoj. Ved on sa na tento svet nepytal, priviedla som ho sem ja, tak prenho urobim vsetko, nebudem svoje potreby povysovat nad jeho a uz vobec nie, ked je este malinky, bezbranny.

Ja si uzivam to, ze spi so mnou v posteli, ze ho dojcim a som rada, ze ho mozem vdaka tej blizkosti spoznavat – aky je, ake ma rytmy spanku, co ho ukludni, co potrebuje. Je to fakt krasne obdobie nasho zivota a dojcenie to vsetko len umocnuje. Priznam sa, ze ma nikdy ani len nanapadlo, ze by mal spat vo svojej postielke, dokonca niekde vo vedlajsiej izbe, ta predstava ma dost desi. Asi by som bez neho ani oka nezazmurila…

Zelam vsetkym mamickam krasny zivot s babatkom po boku (nielen v noci) :)

jana hovorí:

11. December 2010 o 20:26

mila petra, suhlasim s vami, ze dieta sa na svet nepytalo, ze sme ho doviedli my. ale ono ak sa vy nevyspite tak sa moze stat, ze jedneho dna budete vlastnemu dietatku na nic. podla mna nic nie je horsie ako unavena mama a vystavena mama. staci napriklad taka cesta autom k lekarovi, kde vdaka unave dostanete mirkospanok – nasledky mozu byt daleko horsie ako akakolvek “metoda’, ktoru pouzijete na upravenie spanku dietata.

obe moje deti spavaju od narodenia v postielkach – moj materinsky instinkt mi napovedal, ze to tak bude najlepsie pre vsetkych clenov rodiny. obe mi spali v noci narodenia dobre, az velmi dobre.

starsiemu to ostalo doteraz, mladsiemu sa to pokazilo pocas zapalu prsnika, kde som ho budila na dojcenie. spal v tej dobe dokonca so mnou v posteli, aby som sa “vyspala”. nic z toho sa nestalo – budila som sa na to, ze prsnik ostal vonku a je mi zima a musim sa zapnut. ked som potom zaspala, budil sa maly na jedenie. nic som neriesila, pretoze som si povedala, ved vela matiek to takto robi. a jedine k comu sme sa dopracovali boli dve unavene osoby – ja a mladsi syn a starsi, ktory si celu tu moju unavu odnasal – nebola som v stave patricne reagovat, vytacali ma malickosti. nakoniec som bola nutena to riesit, pretoze sa stavali presne vyssie uvedene veci – skratka som sa nesustredila na podstatne veci – nechala som zapnuty sporak (nastastie elektricky), nedavala som pozor pri soferovani – uz obycajna cesta do potravin bola riskantna. vyriesila som to k spokojnosti vsetkych.

takze ak mi niekto tvrdi, ze jeho dieta je vyspate a spokojne, hoci mrnci, je zlostne a potrebuje na vecer stimulaciu – tak klame sam seba. nie je to spokojne a uz vobec nie vyspate dieta.

a tiez pre mna vztah s dietom nevytvara to, kolko casu s nim stravim, ale ako ho stravim. pre mna je dolezite, aby sa do vsetkeho zapojil aj otec deti – moze im dat jest, postarat sa o ne, ponosit ich ak treba – nepotrebuju len mna. nielen ja musim byt pre deti dolezita, ale aj ich otec. cely tento clanok a aj jemu podobne pre mna stavaju ulohu otca mimo. akoby ani neexistoval. osobne si neviem predstavit spat s dvoma detmi a manzelom v jednej posteli – neexistuje, ze sa vsetci vyspia. s jednym dietatom by som povedala – ok, moze byt. ale pri dvoch a nebodaj troch – prepacte neverim tomu.

a este jedna poznamka na margo clanku a diskusie – neviem uz presne, kde to stalo – ak niekto odporuca rozne “metody” uspavania, mal by maminky aj varovat, ze taketo uspavanie mozu deticky vyzadovat nielen kym su male, ale aj do neskorsieho veku. potom by mali maminky, ktore cakaju babatko a citaju takyto clanok moznost sa zamysliet, ci su pripravene hopsat/nosit/uspavat na prsniku dlhodobo. to by podla mna bolo minimalne fer. pretoze potom sa necudujem, ze sa na vselijakych forach otvaraju otazky na temu: pomoc moje dieta zaspava len fit lopte ci inak a zial to dieta ma uz viac ako tych sladkych 5-6kg.

este ku katarine – myslim, ze nikto z vas nepochopil, ze sa nesnazi propagovat nejaku metodu. ide podla mna skor o to, vsimat si spravne dieta. nejde o nic ine, len o vystihnutie spravneho momentu, kedy ma ist dieta spat. tyka sa to deti tak kojenych ako nekojenych. my to volame spaci vlacik. ten prichadza na stanicu v urcitom case. ak sa ten cas prepasie a vlacik ujde, je zle. problem spacieho vlacika je vsak ten, ze nikto nevie, kedy pride dalsi. moze prist za 5min ale aj za 5 hodin. a to potom sposobuje detom problemy – vsetko sa to nabaluje. hlavne ked su starsie – tam uz potom nestaci ponosit, pohojdat ci nakojit. dieta je podrazdene, nervozne, zlostne a nakoniec sa dostava do nekontrolovatelneho stavu, ktore samo nie je v stave zvladnut. a je to nasa vina – pretoze my sme prepasli vlak. my sme rodicia, my sme za dieta zodpovedni. a ak stihneme vlak, tak dieta spi skutocne dobre a naozaj sa ako pise katarina nepotrebue x-krat budit aby ho niekto alebo nieco uspalo.

co sa metody vyplakania tyka – nikdy som ju nepouzila a nie som jej zastanca. ale dodnes som presvedcena, ze v urcitom momente skodi menej ako nevyspata a unavena matka, ktora je v stave dietatu ublizit.

Petra hovorí:

12. December 2010 o 00:01

janka, mrzi ma, ze ste sa nevyspali, ja si to prave naopak pochvalujem. vyspim sa lepsie ako kedykolvek v poslednych mesiacoch pred tehotenstvom. ked som pracovne lietala medzi casovymi pasmami a bola som nutena pracovat casto po nociach.

teraz som na rodicovskej dovolenke, mam dieta, co krasne v noci aj cez den spinka. tie nocne dojcenia ani neviem poriadne zratat, len odhadom 2-3. uz asi pol roka je stale viac noci, ktore prespi cele, inokedy sa zobudi. ja som tam prenho. obaja sme spokojni, usmievavi. ja si materstvo uzivam, venujem sa domacnosti, citam, stretavam sa s ludmi, hram golf. ziadna troska ani nevyspata mumia nehrozi ;)

Katarína hovorí:

12. December 2010 o 00:12

Tak to je správne a tak to má byť. Kým sú všetci spokojní a oddýchnutí, niet čo riešiť – načo aj? Takže len tak ďalej. Len nevravte, že ak sa niektorá mamička rozhodne riešiť problémy so spánkom svojho dieťatka, že to sebecky robí preto, aby sa ONA sama dobre vyspala. To jediné mi na vašom príspevku prekážalo. Inak je váš systém spinkania úplne v súlade s metódou, ktorú vy nemáte rada len preto, lebo sa volá metóda, aj keď je to vlastne to isté.. nechcem vás sklamať, ale to, čo opisujete sa tiež, žiaľ, volá metóda. Metód je totiž strašne veľa a tamto je jedna z nich. A správna, teda vo vašom prípade určite, a ostatné mamičky a detičky môžu potrebovať nejakú inú.

Petra hovorí:

12. December 2010 o 00:33

Katka, ale pre niektoru mamicku moze byt “problem” aj to, ze sa dieta zobudi 1x za noc a na mojom mieste by to uz riesila metodou, ktoru propagujete vy. takze sa asi nezhodneme.

ja totiz nevidim nic patologickeho na mojom dietati, ani keby sa zobudilo viackrat za noc. nerobim z neho hned pacienta, nevidim tam ten problem, ktory treba riesit, lebo viem, ze to k detom patri. moj syn ma teraz obdobie zubkov. vcera spal 11 hodin vkuse, ale predvcerom sa zobudil 3x. napriek tomu rano vstaval v oboch pripadoch s usmevom.

o vasej metode neviem zase tolko, aby som ju mohla dopodrobna rozobrat a odsudit, ale nie je mi vobec sympaticka.

jana hovorí:

12. December 2010 o 11:09

petra, ale ved to je super, ze vam dobre spi a vy ste spokojna. nikto predsa nechce riesit problem, tam kde nie je. ale su deti, ktore tak ako vase vstane 2-3x za noc, rano vstane s usmevom, ale na obed je uz unavene, po obede uz umrncane napriek obednemu a doobednemu spanku. mamicka sa nestretava s inymi ludmi, nehra golf (ani len na citanie nema cas) a len sa venuje dietatu, ktore je umrncane a nevie preco. dieta ma rok, stale je v noci viac a viac hore. o tom je rec. nie o mamickach, ktore su ako vy. ze sa skratka ta unava u toho dietata nabaluje a hroti sa to viac a viac. a mamicka, ktora mozno vidi problem, ho odmietne riesit, lebo ved naco, ved sa pise, ze je to normalne.

a takisto je rozdiel, ci dieta vstane 1x za noc len aby si potiahlo z prsnika a spalo dalej, alebo vstane a je hodinu alebo dve hore. je to stale len 1x za noc, ale rozdiely tam predsa len su.

ano problemy k detom patria – aj moje spia inak, ked su chore, ci im isli alebo idu zuby, ale to su vynimocne situacie. tie trvaju urcity cas a stratia sa tak, ako prisli. ale ak dieta nevie spat ci ma problem zaspat. treba to podla mna riesit. aj dospely ak nemoze spat, ci zaspavat ide k lekarovi. a riesi to. tak preco to odmietame riesit u deti a berieme to ako normalne?

Viera Cervena hovorí:

12. December 2010 o 14:52

Jani, ja s týmto Vašim komentárom úplne súhlasím a trúfam si povedať, že Katarína rovnako. Článok, ku ktorému sa tu táto diskusia rozbehla, však tiež nehovorí o niečom inom, čo by bolo v rozpore s týmto Vašim komentárom, napokon, ku koncu diskusie to uznala aj samotná Katarína, veď aj dr. Weissbluth uznáva, že dieťa spiace v noci štýlom, aký tu popísali Zuzana, či Petra, je v poriadku a nie je čo riešiť.

Myslím, že z Kataríniných príspevkov je možné si odniesť dôležitú informáciu, že treba sledovať svoje dieťa, aby nebolo chronicky unavené a nevyspaté, verím, že sú rodičia, ktorí toto netušia. Ja však nesúhlasím s Katarínou v tom, že sa to v dnešnej dobe dá dosiahnuť len weissbluthovou metódou a poukazujem na to, že táto metóda má aj svoje riziká.

Myslím, že sa tu všetci zhodujeme na tom, že časté nočné prebúdzanie detí, ktoré inak spia zdravo a v noci sú ich prebudenia len precitnutiami, napr. na dojčenie, tak, ako to tu opísali napr. Petra a Zuzana, sú v poriadku. Napriek tomu sa matky ako Zuzana a Petra môžu stretnúť s tým, že toto niekto nebude považovať za nenormálne. Mnohé mamičky potom začnú uvažovať nad tým, či nie je čas niečo s tým urobiť. Metódy, ktoré na to používajú, často bývajú drastické a často zasahujú do dojčenia. Toto bol primárny dôvod, pre ktorý tento článok vznikol. Nie je pravda, že každé dobre spiace a dobre vyspaté dieťa sa už po 9. mesiaci prestáva v noci precitať – na viacerých miestach to, že j to v poriadku predsa potvrdila aj Katarína – a že nie je vhodné mu znova pomôcť do hlbšieho spánku (na čo dojčiace matky môžu využiť najpohodlnejšiu formu – dojčenie – pri ktorom aj ony samé môžu spať ďalej a nebudú sa cítiť z nočnej starostlivosti o dieťa také vyčerpané). A som veľmi rada, že ohlasy na tento článok prevažne také, v aké som dúfala – že povzbudí niektoré

mamičky v tom, aby neodstavovali dieťa od nočného dojčenia, či sa nesnažili vyplakaním dieťa dontútiť prespať celú noc, ale aby sa skôr pokúsili využiť dojčenie na to, aby ani ony nevnímali tieto precitnutia ako záťať a boli sa schopné popri tom slušne vyspať.

Petra hovorí:

12. December 2010 o 15:26

Vierka, dakujem. Vy – poradkyna viete omnoho lepsie vystihnut to, co som chcela povedat ja. Odhliadnuc od vsetkych detailov, metoda – nemetoda, kazdemu musi byt jasne, ze odstavenie od nocneho dojcenia ma velke rizika, vedie k predcasnemu odstaveniu. Najma – nedeje sa tak z vole dietata, ide o nasilne odstavenie. To by som neriskla. A k vyplakavaniu sa ani nejdem vyjadrovat.

Petra hovorí:

12. December 2010 o 15:29

janka, moj syn ma 14 mesiacov a uz neraz sme zazili noc, kedy bol 1-2 hodiny hore. no a? urcite to nebol pre mna dovod “zacat s tym nieco robit” a nebodaj ho odstavit od nocneho dojcenia. podla mna spi fakt velmi pekne a tie divoke noci beriem tak ako prichadzaju. on to dospi vzdy podla svojej potreby a ja to dospim, ked sa da. ved unavu riesia miliony rodicov na svete a ten sa toci dalej. jednoducho – nevidim v tom ziaden problem. a nocim ho doteraz v satke, haci ma 11,5kg, aj tam si rad pospinka. mozno mi niekto povie, ze si znicim krize a ze on sa v satke nemoze dobre vyspat. ale to uz sa asi zasmejem :)

Viera Cervena hovorí:

12. December 2010 o 15:44

Petra, ďakujem za ten predchádzajúci komentár – k tomuto len, že myslím, že je normálne aj to, ak sa občas stane, že dieťa má zlú noc, že sa zobudí a je hodinu-dve hore, aj nám, dospelým sa to predsa občas stane, ak sme príliš rozrušení. Ak je napr. dieťa choré alebo ho niečo bolí, napr. zúbky, môže sa stať, že bude hore aj v noci – zobudí sa a pri dojčení skrátka nezaspí, naopak, úplne sa rozoberie a je nejakú dobu hore – samozrejme, že to nie je nič príjemné, ale ani to nie je nič patologické a rozhodne tu treba byť pre dieťa aj v tomto stave.

jana hovorí:

12. December 2010 o 18:01

petra, ale ved ja som napisala, ze sa to stava a pokial to nie je pravidlom niet co riesit. aj moje deti su obcas v noci hore – ked su chore, ci idu zuby, to nie je problem. ale to mi

chcete naozaj povedat, ze keby ste videli, ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem? a verim tomu, ze sa mozete dospat – pri jednom som sa dospavala aj ja, pri dvoch to zial nie je mozne.

“Myslím, že sa tu všetci zhodujeme na tom, že časté nočné prebúdzanie detí, ktoré inak spia zdravo a v noci sú ich prebudenia len precitnutiami, napr. na dojčenie, tak, ako to tu opísali napr. Petra a Zuzana, sú v poriadku.” naprosto suhlasim s touto vetou z vierinho komentara. cize skutocne nikto neriesi problem, ktory nie je problemom. vy problem nemate, ale pozrite si niekedy forum na mk a tam zistite, ze kopec mamiciek problem ma. dostali sa do zacarovaneho kruhu a nevedia z neho von. pre vas mozno banalita, ale pre danu mamicku urcite nie. tak ako deti su rozne aj mamicky su rozne, pre kazdu je zataz ina, jedna zvladne vstavat 10x za noc a ani si to nevsimne a jednej staci vstat 1x a ma to nasledky.

co sa tyka nocneho kojenia – pokial dieta spi a nepyta sa jest – bude ho matka v noci budit, aby neriskla, ze sa odstavi? ide v tomto pripade skutocne o blaho dietata alebo o dobry pocit matky, ze este koji? ak si spravne pamatam vsetky clanky o kojeni, tak dopyt ovplyvnuje ponuku, cize ak si dieta v noci nepyta jest, tak by sa produkcia mlieka logicky mala upravit podla poziadaviek dietata. u nas to tak bolo u oboch. skratka prespali noc jeden od 6 tyzdnov, druhy od 4 mesiacov. od 11. mesiaca som kojila uz len rano a vecer. a kojila by som este dalej, ale ma 8 zubov a priznam sa, je mi to neprijemne, takze ho “predcasne” odstavujem. (ale to som ja, nehovorim, ze musi aj niekto iny, alebo. ze je to ta spravna cesta. je to spravne pre nas.)

co sa nosenia tyka – je to vase rozhodnutie, vam a synovi to vyhovuje. ak si znicite krize, co zisitite az vekom, budete si to mozno vytykat, ale je to len a len na vas. syn si urcite v satke pospi, ci sa vyspi to uz je druha vec, ktoru ja osobne posudit neviem. viem, ze moje deti sa v nosici nevyspali, hoci si pospali. jednak spali kratko a jednak sa po prebudeni chovali akoby vobec nespali. ale to sme my, u vas to moze byt inak. ;-)

to, ze nosite dieta, ktore je tazke – je cisto vasa zalezitost. rozhodli ste sa, vyhovuje vam to, nikto vas nemoze kritizovat. ale su mamicku, ktore neuvazene naucia spat dietatko hopsanim na fitlotpe, ci nosenim na rukach a neskor zrazu zistia, ale ja uz nevladzem. lenze ked sa rozhodovali, ako uspavat dieta, nikto ich neupozonril, ze to moze dlho trvat. mozno keby to vedeli, rozhodli by sa inak. mozno by si povedali, tak skusim inu cestu, lebo na toto sa necitim. mna hneva to, ze mamicke niekto povie, to je skvele takto uspavat dieta, u nas to pomohlo. len uz jej trebars nepovie, ze takto uspavali do 3 rokov dietata. a potom tato druha mamicka unavena a ubolena hlada pomoc na roznom fore, ako ho odnaucit a niekedy to skutocne skocni metodou vyplakania, ktora by vobec nebola nutna, keby mamicka mala spravne informacie. pretoze by dieta tento pre nu “zlozvyk” nenaucila.

jana hovorí:

12. December 2010 o 18:03

trochu sa mi ten komentar zmotal, ale dufam, ze je jasne, co som chcela povedat ;-)

Viera Cervena hovorí:

13. December 2010 o 08:07

“ale to mi chcete naozaj povedat, ze keby ste videli, ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem?”

Jani – chcem veľmi poďakovať za túto vetu – PRESNE – toto je ono, tento článok nemal za cieľ riešiť patológiu, mám dôveru v schopnosti mamičiek, ktoré by podľa môjho názoru tiež mali byť schopné rozpoznať, či ich dieťa je nevyspaté a nepokojné alebo je to v poriadku. Článok primárne mal za cieľ venovať sa mamičkám, ktorých deti nemajú nijaký problém so spánkom, napriek tomu ich okolie presvedčí, že 9-mesačné dieťa alebo ročné dieťa už musí prespať celú noc bez jediného precitnutia, že ak sa budí a dojčí pre uspatie, matka ho rozmaznáva alebo že ho dojčí zbytočne, pretože dieťa už po určitom veku dojčenie v noci nepotrebuje, alebo ho už musí nechať vyplakať, pretože musí dieťa učiť samostatnosti aj v oblasti spánku, pretože potom sa na to nikdy nenaučí.

“co sa tyka nocneho kojenia – pokial dieta spi a nepyta sa jest – bude ho matka v noci budit, aby neriskla, ze sa odstavi?” – odpoveď na túto otázku som detailne rozpísala do komentáru pre Terezu v starších komentároch – nie je úplne bežné, aby dojčené dieťa prespalo noc bez precitnutia a bez dojčenia, za predpokladu, že toto nie je dôsledok odpútania sa od matky, či rôznych neprirodzených zásahov do dojčenia – stručne povedané, ak dieťa využíva všetky funkcie dojčenia, ktoré sú prirodzene pre dojčenie určené a napriek tomu v noci nepotrebuje dojčenie, je to úplne v poriadku a netreba to vôbec nijako riešiť, preventívne odsávanie v noci či dokonca budenie dieťaťa sú úplne zbytočné.

katarína hovorí:

13. December 2010 o 11:49

“– nie je úplne bežné, aby dojčené dieťa prespalo noc bez precitnutia a bez dojčenia, za predpokladu, že toto nie je dôsledok odpútania sa od matky, či rôznych neprirodzených zásahov do dojčenia”

Nedáte si povedať. Toto mi prekáža na vašom článku a radách! Práveže, ak dieťa spí v súlade so svojím rytmom odmalička, je to nie len bežné, ale normálne a zdravé, že sa zrazu samo prestane v noci budiť – normálne do 9 mesiaca bez toho, aby sme mu odmietli akúkoľvek požiadavku na dojčenie, či neprirodzene ho odpútavali od matky. Terezino dieťa nie je výnimkou.

Všetky deti sa samé prestali budiť do 9 mesiaca – ak ich rodičia SPRÁVNE sledovali a rešpektovali ich spánkové rytmy – a to stále hovorím o dojčených deťoch, ktoré neboli ani vyplakané, ani im nebolo upreté nijaké dojčenie. nebola na nich skúšaná nijaká iná metóda ako len sledovanie prvotných náznakov únavy (nie znakov pokročilej únavy ako trenie si očí a mrnčanie, ktoré mnohí rodičia pokladajú za prvé znaky únavy) a ich stopercentné rešpektovanie.

Veď Jana potvrdzuje to isté u oboch svojich detí, a moje mamičky, ktoré som učila spánku, tiež. Žeby to všetko boli výnimky? Zrovna “moje” mamičky sú všetky výnimky? Veď všetky dojčia na požiadanie, mnohé z nich spia spolu so svojimi deťmi a nikdy nenechali svoje dieťa vyplakať sa!

Nuž ale podľa vás toto nie je bežné…

ja vám vravím, že je bežné, ak dieťa spí tak ako Terezino. tak ako moje. Tak ako Janine dve deti. Teda, ak spí v súlade s vlastným biorytmom, čo mnoho rodičov, žiaľ, nevie odhadnúť.

katarína hovorí:

13. December 2010 o 12:00

Och, ešte doplním, aby sme zase neslovíčkarili: ak sa to stane raz za čas, nie je to nič zlé, aj môj malý máva noci, najmä ak je spln, že sa v noci zobudí a je aj hodinu hore, občas dokonca dve, kým sa mu podarí znova zaspať. Stáva sa to aj mne, najmä pri splne a pri nove mesiaca, ale toto predsa nemôže nabúrať celkový rytmus spánku. Kým to nie je často, kým to zostáva výnimkou, tak to dieťa ľahko dospí. To isté ľahučké precitnutia – to je v spánku prirodzené, každý sa v noci budíme niekoľkokrát, občas sa trebárs pri tom aj posadíme, ale na druhý deň ráno si nič nepamätáme, lebo sme precitli iba do akéhosi polospánku. toto je tiež normálne a nevolám to nočné budenie sa.

Len aby ste ma zase nechytali za slovíčka, lebo nechcem hovoriť ja o koze a vy o voze.

No ja stále hovorím o nočnom budení! Nie o nočnom precitaní, a ani nie o príležitostnom nočnom zobudení, ktoré zostáva a je výnimkou.

Janka hovorí:

13. December 2010 o 13:18

Katarina, nerozumiem celkom Vasim dvom poslednym komentarom. Najprv reagujete na Vierkine slova, ze je normalne, ked dieta v noci precita a ziada si dojcenie, akoze s tym nesuhlasite a razne proti tomu protestujete. V nasledujucom komentari upresnite, ze je normalne sa zlahka prebudit, len to takeho polospanku, a pokracovat dalej. Ale ved Vierka pise o tom istom – nejde o to, ze sa dieta chce hrat, dieta sa len zlahka prebudi a v takom rannom veku ma problem upadnut naspat do hlbokeho spanku, tak mu matka pomoze dojcenim. Takze co ste vlastne chceli povedat? Proti comu sa tak ohradzujete?

katarína hovorí:

13. December 2010 o 15:09

Janka: nedá sa mi reagovať priamo na Váš príspevok, tak aspoň takto:

Vierka vyhlasuje, že ak sa dieťa nebudí vôbec, nie je to bežné. ja tvrdím, že ak má dobrý spánkový režim, tak to je nie len bežné, ale normálne a zdravé. Že nie je pravda, čo hovorí článok, že dieťa má celkom iný spánok ako dospelý. Lebo tento článok nerozlišuje vôbec vek dieťaťa. Dieťa má rovnaký spánok ako dospelý človek už po niekoľkých mesiacoch života, prepáčte, teraz si presne nespomeniem cca vek, ale môžem vám ho zistiť. Myslím, že je to od 4 mesiacov do pol roka, kedy sa definitívne detský mozog vyvinie do takého štádia, že spí rovnako, ako dospelý. Článok hovorí, že dieťa v porovnaní s dospelým spí proste zle (spomína sa tam povrchnejší, kratší spánok, častejšie budenie)- čo môže byť pravda pre veľmi malé miminká, ale nie pre ročné deti!!! článok nepoužíva len slová precitnutie, ale aj slová budenie sa – a to je už iný pojem a je to nesmierne zavádzajúce.

Nesmierne zavádzajúce je aj to, ak sa dojčené deti, ktoré dobre spia (ako Terezino) označia za výnimky a nie veľmi bežnú vec. Preto som citovala práve tú časť Vierinho komentára.

A ešte: ona vraví “nie je bežné…. bez precitnutia a bez dojčenia” – ja tvrdím, že to bežné je, najmä len s veľmi slabým precitnutím 2-3x za noc a veľmi bežne aj bez dojčenia – ak má dieťa dobrý režim spánku.

jana hovorí:

13. December 2010 o 15:27

janka, nie som sice katarina, ale myslim, ze rozumiem, co sa snazi katartina povedat. teda dufam, ze som to spravne pochopila :-)

ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.

a tiez sa pravdepodobne nezhodne s vierou v tom, ze kojene dieta dokaze prespat noc – podla viery to nie je prirodzene, podla katariny – a v tomto s nou suhlasim – je to prirodzene aj pre kojene dieta, ak mamicka vystihne spravny moment ulozenia dietata do postielky ci do velkej postele k sebe (na tom nezalezi). nehovorime, ze sa dieta z nejakeho dovodu nebude budit, ale ze to bude skor vynimka ako pravidlo. kazdy to vnima zo svojho pohladu – viera z pohladu laktacnej poradkyne (dufam, ze sa nemylim) a katarina z pohladu niekoho, kto sa uz dlhsie zaobera detskym spankom.

problem je podla mna v tom, ze dnes delime deti na kojene a nekojene (nielen pri spanku) – ale deti by mali byt stale rovnake, bez ohaldu na to, aku maju potravu. pretoze ak budeme brat ako normu kojene deti – potom bude problemom to, na co poukazuje katarina, ked budeme brat ako normu nekojene deti tak potom ani precitanie zo spanku nebude povazovane za normalne. v tomto priade si myslim, ze meritkom by mala byt kvalita spanku jednotliveho dietata a celkove posobenie dietata pocas dna. ak je vsetko ok, niet co riesit, ale ak je dieta unavene, mrnci pre nic za nic (nie place) a je nervozne, niekde sa stala chyba.

vela krat, ked citam rozne fora tak si vsimam, ze deti chodia spat neuveritelne neskoro a mamicky sa obhajuju tym, ked ono skor nechce. ono chce, len mamicka si to nevsimne a zmeska tu spravnu chvilu a potom ked ho chce dat spat, tak dieta je prestimulovane a naozaj “nechce”. potom sa v noci budi, pripadne je aj dlhsie hore. a takto to ide stale dokola. v tom lepsom pripade si to cez den dieta aj mamicka dospia – toto nesie riziko, ze sa moze potom stat, ze dieta si zameni den s nocou. v tom horsom, sa to zacykluje a cela rodina tym trpi a je to len preto, ze vsetci su nevyspati.

katarína hovorí:

13. December 2010 o 18:45

K Janinmu poslednému komentáru z 13.12. o 15.27 niet čo dodať. Snáď len – ďakujem a klobúk dolu. Vystihla si to úplne presne.

Viera Cervena hovorí:

14. December 2010 o 10:08

Janka, Katka, točíme sa stále okolo toho istého. Všetky tri sa zhodujeme na tom, že zdravý spánok je dôležitý, že dieťa by malo zaspať pri prvých miernych príznakoch únavy, veď aj ako poradkyňe pri dojčení sa snažíme mamičkám pri osobnej návšteve pomôcť aj v tejto oblasti a apelujeme na to, že dôležité je, aby bábätká boli dobre vyspaté cez deň aj v noci, ukazujeme mamičkám, ako rozpoznať, že bábätko začína byť unavené.

V oblasti nočného spánku – celá táto diskusia vznikla najmä preto, že si nerozumieme terminologicky a Katka po prečítaní môjho článku nadobudla dojem, že tu tvrdím, že je normálne, aby sa dieťa v noci často budilo s tým, že sa úplne rozoberie a treba sa s ním napr. v noci hrať a zase po čase spať. Je to však presne naopak – to, čo píše Katarína: „ľahučké precitnutia – to je v spánku prirodzené, každý sa v noci budíme niekoľkokrát, občas sa trebárs pri tom aj posadíme, ale na druhý deň ráno si nič nepamätáme, lebo sme precitli iba do akéhosi polospánku. toto je tiež normálne a nevolám to nočné budenie sa.“ – toto presne je obsahom tohto článku. Žiadna patológia, normálne ľahučké precitnutia. Tieto precitnutia však mamičky, s ktorými riešime tieto problémy, bežne označujú ako „budenie“ alebo povedia „dieťa má 8 mesiacov a neprespí celú noc“ – pričom myslia, že noc neprebieha tak, že o večer o siedmej dieťa zaspí a nevedia o ňom až ráno do napr. šiestej – pretože medzičasom sa dieťa pár krát ľahučko precitne a potrebuje znova pomoc s uspatím (a v tomto sa skutočne dieťa líši v spánku od dospelého – dospelý sa vie uspať sám, pre dieťa je ale prirodzené, ak po precitnutí potrebuje pomoc dospelého a ak mu tento nepomôže, práve vtedy sa úplne rozoberie a začne plakať, aby sa dovolalo pomoci), najjednoduchšie ide dojčené dieťa uspať v noci dojčením, takže mamičky hovoria „budí sa na dojčenie“. Ja som do tohto článku preto použila takéto termíny, pričom ale ak si ho poriadne prečítate, tak je tam súčasne aj presne popísané, že myslím skutočne len precitnutie, tak, ako ho tu zadefinovala Katka a k tomu dodala, že toto je normálne, teda nemyslím to, že sa dieťa úplne rozoberie a je napr. bežne každú noc dve hodiny hore.

„No ja stále hovorím o nočnom budení! Nie o nočnom precitaní, a ani nie o príležitostnom nočnom zobudení, ktoré zostáva a je výnimkou.“ – píše Katka – presne, ďakujem, ja VIEM, že píšete stále o niečom, čo v tom článku vôbec nie je a dúfam, že teraz si už konečne rozumieme – tento článok naozaj nehovorí o nočnom budení v takom zmysle, v akom ho chápete Vy.

Janka, ďakujem v prvom rade za to, že Vaše príspevky ponúkajú konštruktívnu a ľudskú kritiku, bez arogantnej prezentácie svojho postoja, takto môžeme normálne diskutovať – takže, ak môžem, najskôr napíšete: “ale to mi chcete naozaj povedat, ze keby ste videli,

ze vase dieta je nevyspate, nepokojne a uplakane cele dni, tak to nechate bez povsimnutia a nebudete sa tym zaobereat, hoci by ste tusili v com moze byt problem?”

Ale potom článku vyčítate toto: „ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.“

Ako sa tieto dva názory dajú skĺbiť? Navyše – napíšem to pre istotu znova – článok jasne hovorí o precitaní, či ako si to tu my pracovne nazveme, mamička, ktorá si prečíta tento článok, by nemala mať pocit, že hovorím, že je normálne, aby sa dieťa v noci úplne zobudilo (tak, ako to chápe a definuje Katarína). Ak ten pocit mamička získa, nemôžem za to, že si článok neprečíta poriadne, je to v jeho závere úplne jasne definované, prečítajte si komentár pre Katarínu, ktorý som tu nedávno písala, presne som tam kopírovala vety, ktoré o tom hovoria, skutočne nemôžem za to, ak si to niekto vysvetlí presne naopak.

Navyše – ja som nepovedala, že to, aby dojčené dieťa prespalo skutočne celú noc bez toho, aby jediný raz potrebovalo pomoc rodiča s uspatím, tak ako napr. Terezino dieťa, nie je prirodzené, ja hovorím, že to nie je bežné, hoci sa to Kataríne nepáči. To, že to nie je bežné, neznamená, že je to nesprávne, nenormálne a že s tým treba niečo robiť. Prirodzená akcelerácia vývoja mozgu, ktorá sa začína cca. po 9. mesiaci života spôsobuje, že dieťa sa v noci môže a často sa aj naozaj častejšie precitá (a zase – hovorím o precitnutiach!). Niektoré deti tieto precitnutia prejdú s tým, že sa pomrvia, možno niečo zamrnkajú ale spia ďalej – toto je napr. prípad Terezy, ktorá tu písala a skúste prosím poriadne prečítať moju odpoveď – hovorím jej, že to nie je prirodzené a že s tým má niečo robiť?! Niektoré deti niektoré precitnutia prejdú tiež samé, ale iné precitnutia potrebujú riešiť s pomocou rodiča, napr. sa dojčia 1-2x za noc. Ale sú deti, ktoré tieto precitnutia takmer každé jedno potrebujú riešiť s pomocou rodiča, napr. dojčením, tak ako to napr. píše v starších komentároch Zuzana či Petra a Vy samé ste napísali (a zhodujete sa v tom so mnou), že aj toto je v poriadku a normálne. Na každú z nás sa obracajú mamičky s inými otázkami a okruhmi problémov. Katka rieši spánok, ja riešim problémy mamičiek súvisiace s dojčením a mamičky sa na mňa obracajú často, keď ich bábätko má viac ako 6 mesiacov s tým, že mi popíšu svoj denný a nočný režim a dieťa, ktoré je inak zdravé, cez deň veselé, spokojné, dobre priberá a prospieva, sa skrátka po tom šiestom mesiaci začne v noci častejšie „ľahučko precitať“ a potrebuje sa miesto napr. dvoch dojčení v noci zrazu dojčiť napr. 6x. Tieto mamičky sa na mňa obracajú preto, že pri konzultácii s okolím dostanú jednoznačnú odpoveď – toto nie je normálne, treba s tým niečo robiť, dieťa si zvyklo, že ho v noci kojíš, teraz tebou manipuluje, v noci už by si ho kojiť nemala, veď má pol roka, už musí vydržať v noci bez jedla, kazíš mu trávenie, kazíš mu zuby, treba aby sa už konečne naučilo spať celú noc – bez jediného prebudenia („ľahučkého precitnutia“), musíš ho nechať vyplakať, keď sa v noci precitne a začne plakať, keď mu nedáš prsník… Keď som písala tento článok, riešila som v jednom mesiaci 5 takýchto mamičiek súčasne, pričom všetky ich deti spali normálnym zdravým spôsobom, matky sa snažili ich uspávať ešte pred tým, než „odišiel spací vláčik“, deti cez deň neboli unavené, umrnčané – jediný problém bol, že sa v noci dojčili a to niekoľkokrát za noc – každá táto mamička sa na mňa obrátila s tým, či skutočne nočné dojčenie už jej dieťa nepotrebuje a či ho má nechať vyplakať. A toto nie je ojedinelé – takéto mamičky sa na mňa a mnohé ďalšie naše poradkyne bežne

obracajú. Toto je tiež problém a treba sa vyjadriť aj k nemu. Článok jasne definuje, že sa týka nočného precitnutia, že nehovorí o úplnom zobudení. Nemal by teda falošne ubezpečiť mamičky, ktorých deti majú problémy so spánkom a ktorých deti sú celodenne umrnčané, chodia spávať, až keď ich únava úplne zloží, spia potom nepokojne, zobudia sa, sú hore, nevedia znova zaspať a sú chronicky predráždené a unavené. Navyše – plne súhlasím s Jankou v tom, čo napísala ona sama – toto by si matka mala všimnúť, matka, ktorá celodenne je so svojim dieťaťom, vie často podľa prejavov únavy už deň dopredu povedať, že na druhý deň jej dieťa bude napr. choré, pretože bolo umrnčané a nespokojné, často sa dojčili, lebo bolo stále za niečo uplakané a prípadne spalo viac, ako je pri ňom bežné, alebo ho uspala napr. o hodinu skôr, než je bežné – vie, čo je normálny režim jej dieťaťa a vie odpozorovať, že niečo nie je v poriadku! Janka tu argumentuje rizikami, že falošne ubezpečím matky detí, ktoré majú spánkový problém, že je všetko v poriadku – znova zdôrazňujem, že článok o ničom takom nehovorí. Ale riziká, ktoré prináša riešenie ľahučkého nočného precitania tým, že dieťa odučíme od dojčenia v noci (ak ho potrebuje – nie pri deťoch ako napísala Tereza, ktoré sa samé, spontánne, na dojčenie neprecitnú, ale pri deťoch, ktoré to dojčenie chcú a potrebujú), alebo tým, že ho necháme vyplakať, sú jasne zdokumentované a tiež ich netreba podceňovať. Povedomie v spoločnosti je také, že dieťa by malo od určitého času prespať celú noc. A tým sa myslí skutočne prespať – večer uložiť dieťa a do rána o ňom nevedieť nič. Preto dilemu, či s tým, že sa dieťa v noci dojčí napr. 6x a má už rok, rieši mnoho mamičiek. Ak sme sa všetky tri zhodli, že je toto pritom úplne normálne, tak je sa snáď zhodneme aj na tom, že naozaj je rizikové riešiť ničo normálne a prirodzené, čo v skutočnosti riešiť netreba. Najmä ak tie riešenia prinášajú so sebou závažné riziká.

jana hovorí:

14. December 2010 o 11:41

Viera, myslim, ze ste ma trocha nepochopili. tieto moje myslienky si neodporuju. ta prva bola konkretna otazka pre petru. kym ta posledna odpoved bola snaha objasnit o co ide katarine v jej komentaroch a preco s vami nesuhlasi.citujem:

„ide v podstate o to, ze ak niekto povie, ze je normalne, ak sa dieta v noci casto budi, moze sa stat. ze mamicka, ktorej dieta sa v noci casto budi (nielen precita, ale naozaj sa budi) si precita takyto clanok a nebude problem riesit, pretoze to je “normalne”. ale dietatko zacne mat problemy – bude placlive, nervozne, neskor zlostne az agresivne. a kedze vsade sa pise, ze ved nocne budenie je u deti “normalne”, tak dotycna mamicka vinu v spanku hladat ani nebude.“

to iste sa deje aj na forach, kde problemy riesia mamicky, ktore maju skutocny problem, ale su ucicikane mamickami, ktore im povedia, ze ved nocne budenie (nie precitanie) je normalne, pretoze sa o tom niekde docitali. ze nemusia nic riesit, ze im deti z toho vyrastu. ale deti im z toho nevyrastu, len sa to cele zhorsi.

ja som konkretne vas clanok citala viac nez jeden krat, kym som sa do diskusie pustila. taktiez vsetky vase odpovede, komentare katariny a ostatnych mamiciek. este raz som si ho precitala pred touto odpovedou. a skutocne az okrem jednej vety rozpravate stale sa o

nocnom budeni – co podla mna je to, na co sa snazi katarina poukazat ako na zavadzajuce a co moze sposobit vyssie citovane problemy. jedine, kde sa zmienujete o precitnuti je tato veta: “Pri spoločnom spaní matka citlivo vníma spánkové cykly svojho dieťaťa a pokiaľ nie je pod vplyvom omamných látok, či extrémne unavená, spí s dieťaťom v stave, ktorý sa označuje ako „nočná harmónia“ – to znamená, že sa budí chvíľu pred tým, než sa zobudí dieťa, bábätko sa začne precitať, mamička ho hneď priloží k prsníku a obaja spolu zaspávajú.”

nerada sa taham o slovicka, ale myslim si, ze v tomto pripade su to prave slovicka, ktore su kamenom urazu medzi vami a katarinou, pretoze nie kazdy ma chut citat zaroven s clankom tuto siahodlhu diskusiu, v ktorej by sa potom vlastne dopatral, ze myslite precitnutie a nie budenie sa.

preto s vami suhlasim, ze sa vsetci tocime okolo toho isteho a ide nam o to iste – o kvalitny detsky spanok. len to kazda piseme inak a zjavne nie vzdy zrozumitelne.

Viera Cervena hovorí:

14. December 2010 o 11:53

Jani, OK, je to fakt o slovíčkach, takže to nemá zmysel ďalej rozoberať, všetky sme sa nakoniec pochopili a ide nám o ten istý cieľ, hoci v prostriedkoch, ako ho dosiahnuť sa, s Katkou nezhodneme.

Áno, hovorím v článku o budení, ale preto, že osobne som mala pocit, že používať terminológiu, ktorú mamičky samotné používajú pri popisovaní tejto problematiky, je vhodné, keďže ide o článok určený pre mamičky. A aby to bolo jasné už pri čítaní článku, v jednej časti článku detailne popisujem, čo pod tým budením myslím, podľa mňa je z toho zrejmé, že myslím precitnutie, tak, ako ho tu definovala Katka. Myslím, že reakcie mnohých mamičiek aj v tejto samotnej diskusii, ale aj na iných fórach, potvrdili, že článok pochopili tak, ako mal byť pochopený – tak, ako je to presne a jasne v samotnej jeho časti vysvetlené – že hovorí o nočnom budení štýlom, že sa dieťa precitne a znova sa uspí, najľahšie dojčením.

„na forach, kde problemy riesia mamicky, ktore maju skutocny problem, ale su ucicikane mamickami, ktore im povedia, ze ved nocne budenie (nie precitanie) je normalne“ – ak môj článok jasne definuje, že hovorím o precitaní, tak sa skutočne necítim byť vinná za to, že si to niektorá mamička vysvetlí zle. Každopádne, ak máte pocit, že je to v článku nejasne a nezrozumiteľne definované a že to naopak väčšina matiek pochopí nesprávne, nie je pre mňa problém poprosiť Katku, autorku tohto blogu, aby tam doplnila nejakú vetu, ktorá to detailne vysvetlí, či doplní, možno skúste napísať, čo by ste si tam predstavovali a ja to tam dám. Veď aj mne ide o to, aby sa článok chápal správne, tak, ako som to zamýšľala.

jana hovorí:

14. December 2010 o 14:46

Viera, dali ste mi nelakhu ulohu, ale skusim napisat, co podla mna v clanku chyba aby nedoslo k nejasnostiam. ci to doplnite alebo nie, je skutocne len na vas, je to vas clanok.

1. jasna definicia co si pod pojmom “nocneho budenia” myslite. skratka, ze nie je nocne budenie ako nocne budenie. presne tak ako ste to neskor pisali v komentaroch.ze ide o precitanie zo spanku a nie o to, ze dieta stravi v noci 1 ci 2 hodiny hranim.

2.aspon ako poznamka na okraj by nebolo na skodu uviest to, co ste napisali tereze, ze aj kojene dieta moze prespat noc bez kojenia a ze je to v poriadku, pokial k tomu nedoslo umelo.

inak prepacte ak ste nadobudli dojem, ze sa snazim vo vas vzbudit pocit viny, ak nejaka mamicka zle pochopi vas clanok. to nebolo mojim umyslom. to, ze ho mamicky chapu rozne vidite aj na tejto siahodlhej diskusii.

myslim, ze to je z mojej strany vsetko. prajem vam pekny advent a cas straveny s rodinou.

Viera Cervena hovorí:

14. December 2010 o 16:00

Skvelé, Janka, pokúsim sa toto v článku upresniť, aby to bolo fakt úplne zrejmé a nedošlo k zbytočným omylom. Ďakujem za pomoc a prajem pekný advent aj Vám a rodinke :)

Katarína hovorí:

11. December 2010 o 23:12

Inak, nesnažíme sa o zdravý spánok, aby sme sa MY matky sebecké dobre vyspali, ale preto, že je zdravý!

To je ako keby niekto obvinil matku, že je sebecká, keď nedá dieťaťu čokoládu na večeru – veď kvôli tomu plače! Sebecká matka, iste ju chce zjesť sama (a keby ju aj zjedla, tak stále tvrdím, že nebola sebecká, len vie, čo je pre jej dieťa dobré a čo škodí). Takéto absurdné sú vaše úvahy o tom,

že deti majú zdravo spať len pre to, aby sme sa MY matky vyspali! Aj keď, Jana má úplnú pravdu, že musíme byť oddýchnutí všetci – a jej argumenty, myslím, stačia.

Zdravý spánok je pre detský organizmus rovnako potrebný a dôležitý ako zdravá strava – asi väčšina z vás netuší, že len za dostatočného prísunu kvalitného, zdravého spánku (plus dostatok kyslíka) je mozog schopný správne pracovať a rozvíjať sa, regulovať všetky telesné činnosti. Spánok je potravou pre mozog, tak ako vitamíny a bielkoviny sú potravou pre telo. Telo môže žiť len na hamburgeroch, ale či bude aj správne fungovať, a či bude zdravé, to je otázne. Mozog môže žiť aj na nekvalitnom spánku, ale či bude aj zdravo a správne fungovať, to je tiež otázne.. Mozog rastie a naplno pracuje počas spánku, povedané laicky. Ak tento spánok absentuje, alebo je roztrieštený či povrchný a nekvalitný, prejavuje sa to (u detí aj u rodičov) na celkovej nálade (iste viete, že keď sa nevyspíte, ste podráždenejšie, nervóznejšie…), na schopnosti sústrediť sa, učiť sa, vnímať podnety, dokonca aj na celkovej imunite, ktorá býva oslabená následkom nedostatku kvalitného spánku. Unavené deti sú preukázateľne náchylnejšie ku všetkým bežným chorobám a s únavou rapídne vzrastá aj úrazovosť. Ak neveríte, urobte si výskum vo vlastnom okolí. Robila som v horskej službe a aj tam bolo najviac úrazov na konci dňa, keď je telo lyžiara po celom dni unavené a preto oveľa náchylnejšie k úrazom. Nepíšem vám tu nijaké novinky, ak otvoríte oči, budete to vidieť v okolí aj vy.

Zdravý a kvalitný spánok je jedine taký, ktorý je v súlade s prirodzeným rytmom dieťaťa, jedine taký, po ktorom sa dieťa budí oddýchnuté a vydrží také až do ďalšieho spánku, bez toho, aby na ňom bolo badať znaky nejakej únavy, či vo večerných hodinách bolo treba ho neustále stimulovať, aby nemrnčalo a vydržalo ešte nejako dokým pôjde spať. Ak musíte všemožne počas dňa (a najmä večer) zabávať a stimulovať svoje dieťa, aby vám nebolo mrzuté a umrnčané a ak nebodaj má k tomu ešte očividné problémy so zaspávaním, jeho spánok nie je dostatočne kvalitný a jeho mozog nedostáva šancu pracovať tak, ako by mal.

Takže ja nevidím opodstatnenie v tvrdení, že navykať dieťa zdravým spánkovým návykom je sebecké, lebo matka sa chce vyspať a nie je ochotná ku nemu spávať. Mamičky, uvedomte si, že nekvalitný, povrchný a roztrieštený spánok, ktorý nie je v súlade s vlastným rytmom organizmu, vašim deťom škodí rovnako ako nekvalitná strava.

Katarína hovorí:

11. December 2010 o 23:15

V poslednom odstavci sa opravujem: ….nie je ochotná ku nemu vstávať (nie spávať) – znak, že treba ísť spať, už je neskoro…

Silvi Blahovská hovorí:

22. December 2010 o 21:44

krásne napísané… :-)

Silvi Blahovská hovorí:

22. December 2010 o 21:45

pre Petru: krásne napísané… :-)