Naše svetlá – sv. Gorazd

a spoločníci

Tento je Vašej zeme slobodný muž, vyučený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď vôľa Božia a Vaša láska, ako aj moja.

Pred smrťou položili učeníci

sv. Metodovi túto otázku:

Koho určuješ, Otče a Učiteľu ctihodný, spomedzi svojich učeníkov, aby bol nástupcom v Tvojom učiteľskom úrade?

Ukázal im vtedy jedného zo svojich oddaných učeníkov, menom Gorazda, hovoriac:

Medzi cyrilometodskými

učeníkmi boli tí, ktorých si priviedli solúnski bratia zo svojej vlasti a tí,

ktorých im vybral Rastislav, keď prišli

na Veľkú Moravu. Za svojho nástupcu si

sv. Metod vybral muža z domáceho

duchovenstva, sv. Gorazda.

Narodil sa pravdepodobne na území dnešného Slovenska v oblasti, čo naznačujú miestne mená Garazda a Garažd a osada s názvom Gorazdov (skús ju presnejšie lokalizovať na

mape). Usudzuje sa, že toto územie bolo majetkom rodiny nášho Gorazda.

Keď solúnski bratia v r. 867 pred Vianocami prišli do Ríma, aby bránili bohoslužbu konanú v reči ľudu, vzali zo sebou aj svojich žiakov.

Pápež Hadrián II. v roku 868 potvrdil hlaholskú bohoslužbu a v bazilike sv. Petra najprv Metoda vysvätil za kňaza.

Vtedy tiež biskup Formozus vysvätil troch učeníkov za kňazov: Gorazda, Klimenta

a Nauma a dvoch lektorov: Angelára a Sávu. Iní autori hovoria, že všetci piati boli

vysvätení za kňazov.

Slovenskí novokňazi potom slúžili po štyri dni prvé sväté omše vo významných rímskych chrámoch.

Keď sa Konštantínovo zdravie natoľko zhoršilo, že predvídal blížiacu sa smrť, rozhodol sa vstúpiť do

kláštora a prijal meno Cyril.

Ťažko sa lúčil s bratom

a ostatnými učeníkmi, vidiac,

že dielo ostáva nedokončené

a ešte na smrteľnej posteli

prosil Metoda, aby pokračoval

v započatom diele:

Hľa brat môj, obaja sme sa zapriahli do roboty Pánovej.

Orali sme jednu brázdu. Ja teraz na roli padám, deň svoj som skončil...

Tieto silné slová, ale i všetko to utrpenie,

ktoré sv. Metod ako arcibiskup potom musel

znášať i zo strany vlastných

a pritom ostal verný Kristovej cirkvi, formovali

sv. Gorazda a spoločníkov a pripravovali

na podobnú tŕnistú cestu.

I keď sv. Metod ako arcibiskup

a pápežský legát mal právo

vyvoliť si nástupcu, menovanie

muselo byť potvrdené

pápežom. Proti bol biskup

Viching, ktorý už skôr krivo

obvinil Metoda v Ríme

u pápeža Štefana V. a k tomu

dodal novú obžalobu, že si

určil za nástupcu Gorazda,

ktorý má tie isté názory.

Gorazd nestihol odísť do Ríma,

kde bol pápežom pozvaný, keď začalo

prenasledovanie. Cyrilometodskí

žiaci nepochádzajúci

z Veľkej Moravy, po väznení boli vyhnaní

niektorých predali židovským kupcom,

ktorí ich transportovali na trh s otrokmi

do Benátok.

Tam ich vykúpil na slobodu vyslanec byzantského cisára a odviedol do

Carihradu a časť poslal do Bulharska. Niektorí našli útočište vo Vislanskom

vojvodstve a načas aj v mladom kniežatstve českých Přemyslovcov. Gorazd a ostatní učeníci sa utiahli

vo vlasti.

Carihra

d

Bulharsko

Skoro s istotou môžeme predpokladať, že tým arcibiskupom bol Gorazd.

Po Vichingovom odchode rímski legáti vysvätili pre Veľkú Moravu jedného arcibiskupa a dvoch biskupov.

Pre vnútorné mocenské rozpory, útoky bavorských vojsk a hlavne nájazdy maďarských

kočovných kmeňov Moravská ríša v roku 907 zanikla. Sv. Gorazd sa utiahol pravdepodobne

do Krakova, kde ďalej vykonával službu arcibiskupa.

Rukopisný kalendár zo

14. stor. z kláštora Wislica v Poľsku,

zaznamenáva 17. júla liturgický

sviatok sv. Gorazda. Ten istý

deň má sviatok i s inými

významnými cyrilometodskými

žiakmi aj v Bulharsku –

Sedmopočetníci. Spomienka na sv. Gorazda a spoločníkov pripadla v našom liturgickom kalendári na 27. júla. (Porov.

M. Lacko, Sv. Cyril a Metod, Rím 1971; I. Kružliak, J. Hnilica,Prvoučiteľ národa slovenského, UNIPAX 1988).

Vyhnaním cyrilometodských žiakov dielo solúnskych bratov u nás utrpelo veľký úder. Ale

i tu sa ukázala pravda, že Boh dokáže rovno písať aj na krivých riadkoch. To, čo sa

v ľudských očiach zdá ako neúspech, či prehra, môže poslúžiť Božiemu zámeru. Boh to môže premeniť na výhru, tak ako to bolo v prípade

Ježiša Krista, keď ho ukrižovali.

Dnešný svet je veľkou Božou roľou, ktorá potrebuje nových robotníkov, ktorí budú

pokračovať v tom, čo započal sv. Cyril a Metod a v čom pokračoval sv. Gorazd a jeho

spoločníci: vždy nanovo uskutočňovať siatbu Božieho slova, ochotu niesť páľavu dňa, znášať príkoria neraz od vlastných, no pevne stáť na

základe, ktorým je Kristus a jeho Cirkev.

UživotnenieVo svojom osobnom

duchovnom živote

budem rozvíjať úctu

k sv. Gorazdovi

a spoločníkom (ich

liturgická spomienka

pripadá na 27. júl).

Je možné zvoliť si

birmovného patróna z ich

radov.Je možné

navštíviť miesta spojené

s ich úctou.

Pousilujem sa trpezlivo znášať

krivdy ako sv. Gorazd.