15

Lesson 2

Morfológia

Úvod

Vitajte v lekcii 2

Cieľom tejto lekcie je oboznámiť študenta so základmi morfológie rýb.

V jednotlivých kapitolách sú prezentované poznatky o tom, z akých častí sa skladá

telo rýb, aký tvar môže nadobudnúť v závislosti od podmienok prostredia v ktorom

ryba žije, ako môžu byť ryby sfarbené a prečo je to tak.

Čo by ste mali vedieť?

V predošlej lekcii ste sa dozvedeli, čo je

ichtyológia a čím sa zaoberá, zoznámili ste sa s

niektorými dôležitými pojmami, ktoré sa v

ichtyológii často používajú. Poznáte už mená

významných osobností tejto disciplíny, aj to, čím

ichtyológia od svojho vzniku prešla.

16

Časti a tvary tela rýb

Telo rýb - odpoveď na podmienky prostredia

V tejto kapitole sa

dozviete to, z akých častí

sa skladá telo ryby, ako

aj o rôznych tvaroch tela

rýb, prečo vyzerajú ryby

inak v stojatých vodách a

inak zase ryby v riekach

a potokoch.

Z akých častí je zložené telo ryby?

Ryby žijú v najrozličnejších podmienkach. Od vysokohorských potokov až po

niekoľkotisícmetrové hĺbky oceánov, od stojatých vôd až po dravé prúdy.

Rôznorodosť životných podmienok sa odrazila aj na pestrosti tvarov rybieho tela.

Nech už ryby žijú kdekoľvek, ich telo sa vo všeobecnosti skladá z troch základných

častí:

17

hlava je časť tela od konca úst alebo čeľuste po žiabrovú štrbinu. Na hlave sa nachádzajú oči, ústa, nozdry, viečková kosť (operkulum). U rýb, ktoré sa živia rastlinnou potravou a menšími živočíchmi, sú ústa menšie ako napríklad u dravých rýb.

trup siaha od žiabrovej štrbiny po análny otvor. V tejto časti tela je situovaná brušná dutina. Steny trupu tvoria prevažne axiálne svaly, ktoré sa podieľajú na pohybe.

chvost časť tela od análneho otvoru po základňu chvostovej plutvy. Chvost je zložený takmer výlučne z axiálnych svalov a kostry, ktoré spolu s axiálnym svalstvom v trupe slúžia ako pohon pre chvostové plutvy pri plávaní.

Neodmysliteľnou súčasťou tela rýb sú plutvy. O tom, aké majú ryby plutvy, aké

tvary nadobúdajú a kde sa nachádzajú sa dozviete v jednej z ďalších kapitol.

Ústa rýb - ich postavenie vo vzťahu k typu potravy

Tvar, veľkosť a postavenie úst sú podmienené charakterom potravy a spôsobom jej

získavania. Nedravé ryby majú menšie a bezzubé ústa, zatiaľčo dravé ryby majú

ústa veľké a častokrát rozoklané až za oko.

U našich rýb sa stretávame so štyrmi základnými typmi postavenia úst:

ústa vrchné (superiórne) - kde spodná čeľusť prečnieva nad hornou - majú ryby, ktoré zbierajú potravu prevažne z hladiny (tolstolobik, šabľa, belička)

ústa koncové (terminálne) - majú ryby, ktoré získavajú potravu v strede vodného stĺpca (pstruh, jalec, ostriež)

ústa spodné (inferiórne) - sú typické pre ryby živiace sa potravou, ktorá sa nachádza na dne vôd (mrena, kapor, podustva)

ústa na spodnej strane hlavy - sú charakteristické pre ryby z čeľade jeseterovité

Zdroj: lander.edu

18

Zdroj: redang.org

U niektorých druhov sa v okolí úst nachádzajú mäsité výrastky - fúzy. Ich počet,

veľkosť a umiestnenie je dôležitým rozlišovacím znakom. Jeden fúz má mieň, jeden

pár fúzov napríklad hrúz a lieň. Dva páry fúzov nájdeme u kapra, mreny či mrenice.

Štyri fúziky majú na spodnej strane hlavy pred ústami jeseterovité ryby. Šesť fúzov

má sumec, pĺže a slíž. Štyri páry fúzov nájdeme u sumčeka. Najväčší počet fúzov -

10 má čík.

Základné tvary tela rýb

Tvar tela rýb je dokonalým prispôsobením sa podmienkam prostredia, v ktorom

daný druh žije. Tvar rybieho tela odráža to, čo ryba konzumuje, ako sa pohybuje,

kde presne sa zdržiava. Všetky tieto charakteristiky sa podieľajú na výslednom

tvare. V priebehu evolúcie sa u rýb vyvinulo niekoľko základných tvarov.

Ryby v našich vodách majú 4 základné tvary tela:

torpédovité telo

- je charakteristické pre ryby v prúdiacej vode - "reofilné" (hlavátka, pstruh, jalec)

šípovité telo

- pretiahnutá hlava, nižší trup, plutvy sústredené v zadnej časti tela - typické pre dravé ryby (šťuka)

laterálne sploštené telo - ryby, ktoré žijú v stojatých alebo mierne tečúcich vodách - "limnofilné" nepárové plutvy majú väčšiu plochu, pre lepšie udržanie stability (pleskáč, karas, červenica)

hadovité telo - charakteristické pre úhora, ktorý žije úkrytoch

Zdroj: redang.org

19

Pri pohľade spredu si môžeme všimnúť, že telo rýb môže mať v priereze takisto rôzny tvar. U druhov žijúcich pri dne môže nadobúdať trojuholníkovú formu so zaoblenými hranami a základňou na brušnej strane. Tie druhy, ktoré sa zdržujú prevažne pod hladinou, majú klinovito ostro zakončenú brušnú časť - tzv. kýl. Takéto formovanie brušnej časti slúži na odstránenie tieňa, ktorý ryby bez kýlu pri pohybe pod hladinou prezrádza. Z našich druhov je kýl charakteristický pre šabľu, tolstolobika, červenicu, beličku. Rozmanitosť tvarov tela je skutočne veľká. Keďže ryby nachádzame vo vodnom prostredí takmer všade, existuje medzi základnými tvarmi tela nespočetné množstvo prechodných foriem.

Plutvy - ich typy, tvary, funkcia

Plutvy sú pre ryby nevyhnutné, ako

predchodcovia nôh, dávajú rybe rýchlosť,

možnosť zmenu smeru, ako aj brzdenia. U

niektorých druhov slúžia na "podopieranie

sa" na substráte, zatiaľ čo u iných druhov

slúžia na "chôdzu" alebo s ich pomocou

dokonca "lietajú". Bez plutiev by neboli ryby

rybami. O tom, aké plutvy ryby majú, na čo

im slúžia aj to, aké rôzne adaptácie plutiev

sa vyvinuli, sa dozviete v nasledujúcom

texte.

Zdroj: lifetastesfunny.com

20

Typy plutiev I

Rybám slúžia plutvy v prvom rade na

pohyb. Slúžia takisto na udržanie

rovnováhy, zmenu smeru. Základné

delenie plutiev je na plutvy párové

a nepárové.

K párovým plutvám patria plutvy:

prsné - (pektorálne, označujeme písmenom P) - nachádzajú sa hneď za hlavou, u nás ich majú vyvinuté všetky druhy. Môžu mať rozličný tvar a veľkosť. Veľmi dlhé prsné plutvy má šabľa, tolstolobik, veľké prsné plutvy majú aj hlaváče, ktorým slúžia na optické zväčšenie tela pri obrannom postoji.

brušné - (ventrálne, V) - sú u väčšiny rýb situované v brušnej časti, približne v polovici trupu. V polohe brušných plutiev však existuje rozmanitosť - ryby z čeľade ostriežovitých, ostračkovitých, hlaváče a býčko majú brušné plutvy (V) hneď za prsnými (P) alebo priamo pod nimi. Mieň má posunuté V až do oblasti hrdla, úhorovi dokonca chýbajú. U niektorých druhov pozorujeme pri V sexuálny dimorfizmus.

Prsné a brušné plutvy sú premenenými končatinami a slúžia hlavne k udržaniu

rovnováhy. Uvedené charakteristiky plutiev sú príznačné pre naše druhy rýb. Pri

rozmanitosti druhov rýb na celom svete však existuje značné množstvo modifikácii

a prispôsobení v tvare a funkcii jednotlivých plutiev. Príklady takýchto modifikácií

nielen pri týchto plutvách sú uvádzané v ďalšom texte.

Typy plutiev II

Okrem párových plutiev sa nachádzajú na tele rýb aj nepárové: - chrbtová - análna - chvostová

Zdroj: blogspot.com

21

chrbtová - (dorzálna, D) - je umiestnená približne v strede chrbta, môže mať rôzny tvar a veľkosť. Väčšiu a dlhšiu D majú ryby v stojatých a pomaly tečúcich vodách. Veľmi malú D, hneď za hlavou, má sumec, šťuka ju má posunutú celkom dozadu. Úhorovi zrastá chrbtová plutva spolu s chvostovou a análnou plutvou do plutvového lemu. Hrebenačky majú D z dvoch častí, ostriež a zubáče majú dve dorzálne plutvy.

análna – (tiež nazývaná ritná, A) – je takisto rôzne formovaná. Dlhú A má sumec, mieň, pleskáč. Forma A môže byť rozlišovacím znakom.

chvostová – (kaudálna, C) – slúži rybám hlavne na pohyb. U našich druhov môže mať 4 základné tvary:

- súmerne vykrojená (väčšina druhov),

- uťatá plutva bez lalokov (slíž),

- zaoblená (blatniak, sumec, mieň),

- heterocerkná plutva, pri ktorej je horný lalok podstatne väčší.

Plutvy sú vzhľadom na svoj rôzny tvar, umiestnenie, počet, veľkosť a sfarbenie

dôležitým rozlišovacím znakom. Pri určovaní druhov sa využíva aj relatívna stálosť

počtu tvrdých a mäkkých lúčov v rámci druhu. Na vyjadrenie počtu lúčov sa využíva

vzorec plutiev, ktorý sa skladá z veľkého písmena označujúceho plutvu

(odvodeného z latinského názvu), z rímskeho čísla pre počet tvrdých lúčov a

arabského čísla pre počet mäkkých lúčov. Najčastejšie sa uvádza pre chrbtovú (D)

a análnu (A) plutvu.

Zdroj: www.biologycorner.com

22

Adaptácie rybích plutiev

Ako bolo povedané skôr, rybám slúžia

plutvy hlavne na pohyb vo vode, teda na

plávanie. Existujú však druhy, u ktorých

sú jednotlivé plutvy adaptované na

"chôdzu", alebo dokonca "lietanie".

Uvádzame len niekoľko príkladov toho,

ako ryby využívajú plutvy.

Mnohé druhy rýb, tzv. "obojživelné

ryby", sú schopné za použitia brušných

a prsných plutiev "kráčať" (napr.

Periophthalmus koelreuteri - lezec

obojživelný), či “skákať” (Gambusia

affinis - živorodka komárová, Danio rerio

- danio pruhované). Tieto ryby majú

okrem morfologických aj fyziologické

adaptácie.

Ryby z čeľade Exocoetidae majú dlhé prsné plutvy, ktoré im slúžia na kĺzanie sa

vzduchom, pri ktorom prekonajú mimo vodného prostredia až 200 metrov vo výške

až 1 meter nad hladinou. Pre názornú ukážku oboch skupín rýb kliknite na odkazy

na konci dokumentu. Ako ste mali možnosť vidieť, ryby vedia okrem plávania aj

kráčať či lietať. Tieto schopnosti sa vyvinuli ako odpoveď na pôsobenie prostredia.

Sfarbenie

Sfarbenie rýb

Tak ako sú ryby prispôsobené svojmu okoliu svojou morfológiou, sú adaptované aj

farbou. Čomu vďačia ryby za svoje farby, aké je ich sfarbenie a prečo je tomu tak,

sa dozviete v tejto časti.

Zdroj: nationalgeographic.com

23

Zdroj: treasuretroveblog.com

Farbivá - základ farebnej rozmanitosti

V koži rýb sa nachádzajú farbonosné

bunky - chromatofory - ktoré obsahujú 4

základné farbivá. Ich vzájomná

kombinácia spolu s odrazom a lomom

svetla spôsobuje rôzne sfarbenie alebo

vzorky a obrazce na tele rýb. Ktoré

farbivá to sú?

melanín - čierne farbivo - nachádzajúci sa v melanoforoch, vo forme zrniečok alebo kryštálikov. Na základe nervových

Zdroj: pinterest.com

24

impulzov sa zrniečka melanínu buď zhlukujú (blednutie ryby), alebo rozptyľujú po celej bunke (tmavnutie). Nervové impulzy do melanoforov prichádzajúú najmä prostredníctvom zrakových vnemov, preto sú napr. slepé ryby trvalo tmavo sfarbené.

karotén - červené farbivo - nachádza sa v erytroforoch, bunkách nepravidelného tvaru. U našich druhov sa tieto bunky nachádzajú v menšom množstve

xantofyl - žlté farbivo, sa nachádza v xantofyloch. Pohyb karoténu a xantofylu je riadený hormonálne, preto sa tieto farby stávajú častejšími hlavne v období neresu (tzv. svadobný šat u samčekov).

následkom pôsobenia kryštálikov guanínu (guanoforoch) dochádza k odrazu (spôsobuje striebristý lesk) a lomu svetelného spektra (spôsobuje napr. modré sfarbenie).

Základné 4 farbivá sa môžu spájať v rôznych kombináciach, a tak utvárať širokú

paletu farieb. Samotné sfarbenie rýb je druhovo rozdielne, veľká premenlivosť

existuje aj medzi jedincami toho istého druhu. Vzrastová premenlivosť je

podmienená rozdielnym zložením potravy a iným zložením potravy. Sezónna

premenlivosť je vyvolaná hlavne vyššou hormonálnou aktivitou so začiatkom

obdobia neresu. Topografická premenlivosť úzko súvisí s farebnosťou prostredia –

väčšina rýb rýchlo mení svoje sfarbenie podľa životného prostredia.

Farebné anomálie

Pri nadbytku, prípadne nedostatku určitého

farbiva dochádza k odchýlkam v sfarbení

rýb. Tie môžu byť dôsledkom porúch

metabolizmu, ale aj zmien genetickej

informácie. Tu sú niektoré z nich:

xantorizmus vzniká pri obmedenom množstve melanínu a nadbytku červených a žltých buniek.

albinizmus pri absencii čierneho, červeného a žltého farbiva. Albinotické jedince sú biele, s červenými očami

Zdroj: naturfoto.cz

25

(pozorované u sumca, úhora).

melanizmus nadmerná tvorba čierneho pigmentu (napr. pstruhy).

alampia okrem farbív chýbajú aj kryštáliky guanínu. Alampické jedince sú modravé až fialové, s priesvitnou kožou.

Uvedené farebné odchýlky sa v prírode vyskytujú veľmi zriedkavo, postihnuté ryby sú buď menej životaschopné, alebo veľmi nápadné a skôr sa stávajú korisťou dravcov. Rôznofarebné formy rýb sú časté najmä v akváriových chovoch, ale vo východnej Ázii s obľubou chovajú pestrofarebné kapre aj v produkčných rybníkoch.

Vzory a účely sfarbenia I

Sfarbenie slúži rybám na rôzne účely. Využívajú ho na zmätenie či odstrašenie

predátora, na maskovanie sa, na prilákanie sexuálneho partnera, či ako akúsi

reklamu.

tmavý chrbát a svetlá brušná časť ("countershading") - zabezpečuje splývanie ryby s tmavším dnom pri pohľade zvrchu a so svetlejšou farbou pri pohľade zdola.

kamufáž - maskovanie - slúži na splynutie s pozadím, prípadne podkladom. Typické hlavne pre bentické ryby. Pri platesách pozorujeme aj zmenu farby v závislosti od farebnosti dna.

"prerušované" sfarbenie - striedanie farebných pásikov a pruhov - narúša siluetu ryby, čím mätie predátora

zavádzanie predátora napríklad "falošným okom", tmavým bodom v chvostovej časti tela (čeľaď Chaetodontidae).

Zdroj: oceanlight.com

26

Vzory a účely sfarbenia II

reklama, či propagačné sfarbenie, ale aj varovné sfarbenie - (napríklad druh Labroides dimidiatus), ktorý sa živí odumretou kožou a ektoparazitmi rýb, alebo samce rýb čeľade Scaridae, ktoré si farbou lákakú partnerky,

mimikry – prispôsobenie sa prostrediu.

Zdroj: worth1000.com

Zdroj: pinterest.com

27

Adaptácie rýb

Adaptácie rýb - príklady

Táto kapitola nám ukáže, ako boli ryby schopné sa prispôsobiť svojmu prostrediu,

či už je to adaptácia ktorá pomáha loviť, alebo skryť sa pred predátorom.

Kamufláž

Mnohé druhy rýb sú schopné ukryť sa tak, aby boli neviditeľné pre svojich predátorov, alebo pre svoju korisť. Tu je niekoľko príkladov:

- ryby druhu Antennarius disponujú ukážkovou schopnosťou kamufláže. Ich vonkajší vzhľad im pomáha napodobniť skalu, alebo hubu alebo dokonca riasy, takže ryby sa k nim priblížia buď ako k potrave, alebo úkrytu. Takto sa stávajú ľahkou korisťou. (Odkaz na video http://www.youtube.com/watch?v=kaqrK-zdRlY ).

- platesy majú ploché telo a sfarbenie, vďaka ktorému sú schopné splynúť s dnom mora. (Odkaz na video http://www.youtube.com/watch?v=DrakA7jejOI )

- druh morského koníka, Phycodurus eques, svojim vzhľadom pripomína chaluhy, čím znižuje šancu predátorov uloviť ho. (Odkaz na video http://www.youtube.com/watch?v=UiCyC4lyZJg)

- húpavec ropušnicovitý, Taenianotus triacanthus, sa okrem splývania so substrátom pohybuje vo vode ako list padnuty na dno. (Odkaz na video http://www.youtube.com/watch?v=foXDvIjpMzk)

Lietajúce a kráčajúce ryby

Načo všetko používajú ryby plutvy? Nielen na plávanie... - ryba druhu Bathypterois grallator, žijúca v hĺbke 750-4500 metrov, má

extrémne predĺžené brušné, prsné plutvy a spodný lalok chvostovej plutvy. Zatiaľ čo brušné a spodný lalok chvostovej plutvy jej slúžia ako "trojnožka" na zaujatie stabilnej pozície, prsné plutvy vztýčené dohora plnia funkciu antén, ktorými registruje korisť, ktorá sa dostane do jej blízkosti. (Video http://www.practicalfishkeeping.co.uk/content.php?sid=3456 )

- ryby čeľade Gobiidae, podčeľade Oxudercinae, sú obojživelné ryby, ktoré strávia určitý čas života mimo vody. Na pohyb mimo vodného prostredia im slúžia prsné a brušné plutvy (Video http://www.youtube.com/watch?v=FLh4ODMBGJE )

- ryby čeľade Exocoetidae sú známe svojou schopnosťou "lietať". Ide o plachtenie vzduchom až na vzdialenosť 200 m, za pomoci dlhých a širokých prsných plutiev. (Video http://www.youtube.com/watch?v=gAjzH0vWSIA )

28

- zástupcovia čeľade Cyclopteridae majú brušnú plutvu, ktorá týmto slabším plavcom pomáha prichytiť sa na takmer akýkoľvek podklad (Video http://www.youtube.com/watch?v=muq3MQwjK-k)

- prvý lúč chrbtovej plutvy u rýb radu Lophiiformes, je premenený na illicium, akúsi vábničku, ktorou lákajú korisť pred často obrovské ústa (Video http://www.youtube.com/watch?v=EqJzuc9pE00)

Ďalšie adaptácie

Okrem kamufláže a rôznych tvarov plutiev existujú aj iné adaptácie: - viaceré druhy rýb majú v plutvách (chrbtových, prsných) ostne, ktoré ju v

prípade že je ryba chytená predátorom robia „nepožívateľnou“. Podobne pri niektorých druhoch (z radu štvorzubcotvaré) sa takéto ostne nachádzajú po celom tele, navyše, ryba sa v nebezpečenstve „nafúkne“, čo znemožňuje predátorovi svoju korisť prehltnúť (Video http://www.youtube.com/watch?v=Qo8vkn7i75U )

- perutín ohnivý Pterois volitans z čeľade Scorpenidae má veľké plutvy, ktoré pripomínajú „krídla motýľa“, (navyše sú spojené s jedovou žľazou pri ich báze), čo odrádza predátorov od jeho konzumácie (Video http://www.youtube.com/watch?v=K0t4u6kalro )

- ďalšou zaujímavou adaptáciou disponuje druh Anableps anableps. Táto ryba má totiž oči, ktorými vidí pod hladinu ako aj nad ňou. Výhodou je to, že môže sledovať potenciálneho predátora, ako aj korisť v tom istom čase (Video http://www.practicalfishkeeping.co.uk/content.php?sid=4009 )

Morfometrické a meristické znaky rýb

Morfometrické a meristické znaky mihúľ a rýb

Ryby sa od seba odlišujú v určitých znakoch, ktoré sú pre ne charakteristické. Na

to, aby sme jednotlivé ryby určili do druhu, je potrebné poznať rozdiely medzi nimi.

Tieto rozdiely môžu byť zjavné na prvý pohľad, ale nie je to tak vždy. Na základe

týchto rozdielov je potom možné stanoviť o aký druh ide. Pre zaradenie mihúľ a rýb

do čeľade, rodu či druhu boli vypracované určovacie kľúče - slovné alebo

obrazové, základom ktorých sú práve rozdiely v jednotlivých znakoch. Tak ako pri

mihuliach, aj pri rybách nám slúžia na rozlíšenie medzi druhmi znaky kvalitatívne a

kvantitatívne.

29

Určovacie znaky rýb I

Meristické znaky:

Počet šupín v bočnej čiare – počet šupín perforovaných otvorom kanála bočnej čiary medzi hlavou a základňou chvostovej plutvy.

Počet zmyslových pórov – umiestnenie, tvar a počet pórov na hlave.

Počet radov šupín – pri druhoch, ktoré nemajú perforované šupiny v bočnej čiare.

Počet lúčov v plutvách – nerozvetvené (ostne) a rozvetvené lúče sa zisťujú osobitne a zapisujú sa rímskymi (nerozvetvené) a arabskými (rozvetvené) číslicami.

Lúče žiabrovej blany – počítajú sa všetky lúče, vrátane malých, krátkych a slabo viditeľných.

Žiabrové paličky – všetky paličky na prvom žiabrovom oblúku na ľavej strane ryby.

Pažerákové zuby – počet zubov v každom rade sa značí osobitne.

Pylorické prívesky – počítajú sa všetky pylorické prívesky.

Stavce – všetky stavce, urostyl sa ráta osobitne.

Doštičky – u jeseterov – počet doštičiek v chrbtovom, bočnom a brušnom rade sa počítajú zvlášť.

Štítky – u niektorých sleďovitých rýb ja kýl pokrytý strechovitými šupinami nazývanými štítky.

Určovacie znaky rýb II

Morfometrické znaky:

Dĺžka tela (Sl) – od špičky hlavy po základňu C.

Celková dĺžka (Tl) – od špičky hlavy až po najvzdialenejší koniec C.

Dĺžka hlavy (lc) – od špičky hlavy po najvzdialenejší koniec žiabrového viečka.

Výška hlavy (hc) – najväčšia výška hlavy - kolmica spustená zo zátylku (začiatok ošupenia na chrbte).

Výška tela (H) – najväčšia výška tela - vzdialenosť medzi dvoma najviac vzdialenými bodmi chrbta a brucha.

Predchrbtová (pD), predanálna (pA), predventrálna (pV) a predpektorálna (pP) vzdialenosť – od špičky hlavy po predný okraj základne D, A, V a P.

30

Vzdialenosť medzi prsnou a brušnou plutvou (P-V) – od začiatku základne P po začiatok základne V.

Vzdialenosť medzi prsnou a análnou plutvou (P-A) – od začiatku základne P po začiatok základne A.

Najmenšia výška tela (h) – na najužšom mieste chvostového stebla.

Výška chvostového stebla (hpc) – od konca základne A po protiľahlý vertikálne meraný okraj tela.

K ďalším znakom patria - dĺžka plutiev, výška plutiev. Šírka tela, šírka hlavy, predočná vzdialenosť (dĺžka nosa, dĺžka rypáka), zaočná vzdialenosť, priemer oka, medziočná vzdialenosť (šírka čela), dĺžka hornej čeľuste, dĺžka dolnej čeľuste, dĺžka fúzov, dĺžka žiabrového oblúka.

Zdroj: briancoad.com

31

Určovanie mihúľ I

Meristické znaky:

Ozubenie ústneho disku - poloha, počet a tvar zubov a zubných doštičiek. Zuby sú na zubnom disku rozložené v prednej (AF), bočnej (LF) a zadnej (PF) časti. Na vnútornej strane okrajovej membrány disku (m) je 1 okružný rad drobných okrajových zúbkov (MG).

Nadústna doštička (SO) leží nad predným okrajom pažeráka. Môže mať 1 zub s jedným alebo viac hrotmi, alebo 2 okrajové zuby.

Podústna doštička (IO) je na protiľahlej, dolnej strane ústneho disku. Je ozubená, zúbky na nej majú 1 hrot, okrajové môžu mať 2 hroty.

Jazyk má 1 priečnu (TL) a 2 pozdĺžne (LL) jazykové doštičky. Zvyčajne pílovité, stredný hrot však môže byť nápadne veľký.

Predná časť disku má niekoľko radov predných okružných zubov (AC). Na zadnej strane disku sa nachádzajú zadné okružné zuby (PC). Prvý rad predných aj zadných okružných zubov je zložený z väčších zubov.

Tvar a farba zubov. Parazitické druhy majú zuby ostré, dobre keratinizované a zväčša majú tmavú farbu. Neparazitické ich majú zvyčajne tupé, často len hrbolčekovité, svetlé a málo keratinizované.

Plachtička (velum) – má výbežky – tentakuly, ktorých počet a tvar je determinačným znakom.

Počet myomér trupu sa zisťuje iba v oblasti medzi posledným žiabrovým otvorom a kloakou.

Určovanie mihúľ II

Morfometrické znaky:

Celková dĺžka (Tl) – meria sa od predného okraja vrchného pysku (larvy) alebo ústneho disku (metamorfované jedince) po zadný okraj chvostovej plutvy.

Predžiabrová dĺžka (d-B1) – od predného okraja disku (pysku) po predný okraj prvej žiabrovej štrbiny.

Predočná vzdialenosť (d-O) –od predného okraja disku po predný okraj oka (iba metamorfované jedince).

32

Dĺžka ústneho disku (d) – vzdialenosť medzi predným a zadným okrajom zavretého (mierne stlačeného) disku meraného pozdĺžne.

Priemer oka (O) – meria sa horizontálne, od predného po zadný okraj oka.

Dĺžka trupu – od zadného okraja poslednej žiabrovej štrbiny po predný okraj kloaky.

Žiabrová dĺžka (B1-B7) – od predného okraja prvej a zadným okrajom poslednej žiabrovej štrbiny.

Dĺžka chvosta (a-C) – od zadného okraja kloaky po okraj chvostovej plutvy.

Výška druhej chrbtovej plutvy (hD2) – najväčšia výška tejto plutvy meraná pozdĺž jej najdlhšieho lúča.

Priemer čreva – užitočný znak na rozlíšenie ne/parazitických druhov.

Pri larvách sa zohľadňuje tvar chvostovej plutvy, rozmiestnenie a intenzita pigmentácie horného pysku, žiabrovej oblasti, chrbtových plutiev, chvostovej plutvy, výstelky brucha a prekurzoru (základu) jazyka.

33

Zhrnutie

Zopakujme si

V tejto kapitole ste sa oboznámili so

základmi morfológie mihúľ a rýb. Už viete, z

akých častí sa skladá telo ryby, aké má

plutvy, aj to, na čo môžu ryby plutvy

používať. Mali ste možnosť vidieť, že podľa

toho, v akých podmienkach ryby žijú, u nich

vznikli adaptácie v tvaroch tela, plutiev aj

v sfarbení. Adaptácií je však oveľa viac, a

zodpovedajú podmiekam prostredia, ktoré

ryby osídľujú.

Odporúčame

Viac o morfológii rýb a mihúľ sa máte možnosť dozvedieť ako v odbornej literatúre,

tak ja na webových stránkach vybraných univerzít a múzeí.

34

Doplnkové materiály

http://www.flmnh.ufl.edu/fish (Stránka Floridského múzea histórie prírody)

http://www.ru.ac.za/ichthyology/studentresources/ichthyology2 (V časti Students resources nájdete informácie z anatómie, fyziológie a evolúcie a systematiky rýb)

http://www.earthlife.net/fish/intro.html (Stránka so zaujímavými informáciami o rybách)