ISSN: 1337 5555 Copyright UPJ v Koiciach, FF, KP www.sapa.upjs.ff.sk 2015, 9.1.

OBSAH:

Monotematick slo: OBIANSKA PARTICIPCIA

GEFFERT Richard: Metamorfzy demokracie a obianska participcia 1 KLIMOVSK Daniel: Participcia ako dominujci prvok sasnej terie a praxe demokracie 25 RAJKOV Katarna: Obianska participcia politickch strn v zastupitestvch zemnej regionlnej samosprvy v podmienkach Slovenskej republiky 52 JELEOV Iveta: Motivcia k participcii 82 BOLFKOV Eva, BZDILOV Renta: Komunikcia a participcia obanov

na komunlnej rovni 116 BOLFKOV Eva: Analza hodnotenia innosti nstrojov participcie 221 BRUTOVSK Gizela: Hodnotenie barir participcie obanov na rieen problmov obianskeho a politickho ivota 310

http://www.sapa.upjs.ff.sk/

1

ISSN: 1337 5555 Copyright UPJ v Koiciach, FF, KP www.sapa.upjs.ff.sk 2015, 9.1, ss. 1-24

Demokracia a obianska participcia

Richard Geffert

Kov slov: Abstrakt:

vod

Participcia1 v demokratickej otvorenej2 obianskej spolonosti3 predstavuje aj

v priestore Slovenska, op od znovuotvorenia slobodnho priestoru jednu

1 Politick participciu rozliujeme na konvenn a nekonvenn. Konvenn zaha relatvne obvykl sprva nie, ktor vyuva intitucionlne prostriedky, ktor poskytuje demokracia, a v danej situcii bva prijaten pre vinu ud. Nekonvenn participcia je relatvne neobvykl sprvanie, ktor kritizuje alebo sa stavia na

tdia pojednva o fenomne obianskej participcie v rmci demokratickho zriadenia eurpskej civilizcie. V prvom kroku analy-zuje historick vvoj demokratickho zriadenia na hodnotovch fun-damentoch Starovekho Grcka, v druhom kroku skma monosti participcie obanov obce; ttu na rozhodovacch procesoch. Vych-dza z tradinch antickch zdrojov ako naprklad Aristoteles i Thuky-dides, ale aj renomovanch novodobch autorov ako naprklad G. Sar-tori i A. Tocqueville.

demokracia, obianska partici-

pcia, axiolgia, tt

Kontaktn daje:

Doc. PhDr. Richard Geffert, Ph. D.

UPJ v Koiciach

Filozofick fakulta

Katedra politolgie

E-mail: richard.geffert@upjs.sk

http://www.sapa.upjs.ff.sk/

2

z najdiskutovanejch tm. S otvorenm diapaznu demokracie a jej hodnt po roku 1989

sme op otvoren aj vahm o miere asti rznych subjektov (predovetkm obanov) na

sprve vec verejnch. V sasnosti je rozsiahla obianska participcia4 neodmyslitenou

sasou fungovania kadej demokratickej spolonosti. Demokracia vytvra/by mala vytv-

ra vhodn podmienky pre jej realizciu a naopak obianska participcia sptnovzobne

vytvra demokraciu v jej skutonej podobe. Obianska participcia je v najrznejch for-

mch a podobch akceptovan ako nevyhnutnos podpory existencie a rozvoja najdokona-

lejieho politickho systmu, ktor v sasnosti poznme. Politick moc je potrebn vdy

nejakm spsobom kontrolova. V sasnosti, ako hovor Pehe (2000), neme by patr-

nom tejto kontroly iba vybran as obyvatestva ako tomu bolo v staroveku, rovnako to

neme by iba cirkev ako v stredoveku alebo prirodzen prvo, ale to mus by ist druh

diskurzu, ktor vychdza z rozumu. Zkladnou formou obianskej participcie na veciach

verejnch je verejnos. U tm, e sa zastujeme na slobodnom racionlnom diskurze ,

participujeme na veciach verejnch. V skutone demokratickej spolonosti na res publice5

participuje aj ten, kto hovor, e ho politika nezaujma a nechod k volebnm urnm, pretoe

aj tento postoj je jednm z tch, ktor formuj verejnos a verejn mienku. Obania

v otvorenej demokratickej spolonosti v sasnosti maj mnostvo alch monost spolu-

podieania sa na sprve vec verejnch. Mu sa vo verejnom ivote priamo ale aj nepriamo

angaova na najrznejch rovniach a rovinch6 avak len za splnenia zkladnho predpo-

kladu - existencie demokracie.

V svislosti s tmito faktami je nevyhnutn istm spsobom intitucionalizova for-

my a spsoby spoluparticipcie obanov na spravovan vec verejnch. Tto problematika

odpor voi vlde (David, 1996, s. 49). 2 ...spolonos, v ktorej jednotlivci musia rozhodova osobne budem nazva otvorenou, oproti spolonosti magickej, kmeovej i kolektivistickej, teda uzatvorenej (Popper, 1994). 3 P zkladnch foriem intitci obianskej spolonosti, ktor ono chpa ako prejavy obianskej particip cie: 1. Odbory a podnikatesk zvzy, 2. Profesijn zvzy, 3. Jednorzov zujmov skupiny, 4. Skupiny pre sadzujce verejn zujmy, 5. Lobbystick zoskupenia. K problematike obianskej spolonosti a jej formovania pozri Gbrov (2005). 4 Bliie k problematike obianskej participcie (s osobitnm zreteom na Slovensko) pozri Klimovsk (2008) a tie naprklad Rajkov (2008). 5 Termn republika pochdza z latinskho pomenovania res publica - obec, tt, vec verejn, vedenie verejnch zleitost. Je to jedin latinsk term, ktor si zachovva grcku horizontlnu predstavu politiky, ktorej naj bli anglick preklad je common weal, (veobecn blaho). Vetky ostatn pojmy ako naprklad princi patus, regnum, dominium, gubernaculum sa vzahuj na vertiklny rozmer politiky (Sartori, 1993, s. 132). 6- priama as v politike ako forme usilovania o dosiahnutie a vkon moci - as na rznych formch obianskej spolonosti - profesn zaradenie a vkon zamestnania (Pehe, 2000).

3

sa odvja od zkladnho stavebnho kamea, ktorm je politick systm, ktor stanovuje

zkladn podmienky fungovania celej spolonosti a ttu. Na Slovensku rovnako ako aj

v alch ttoch sa po roku 1989 zaala znova vytvra demokracia s jej hodnotami, ktor

s zakotven aj v stave SR, . 460/1992 Zb., prv hlava, prv oddiel, zkladn ustanovenia,

l. 1 ods. (1) , ktor hovor, e Slovensk republika je zvrchovan, demokratick a prvny

tt. Neviae sa na iadnu ideolgiu ani nboenstvo.

Tto sta je zameran na analzu zloitej problematiky fenomnu demokracie7 ako

zkladnho predpokladu obianskej participcie8 (bez demokracie niet participcie a bez

participcie niet demokracie) v jej historicky rznych podobch so zaostrenm na demokra-

ciu participan, a tie hodnotm slobody a rovnosti ktor predstavuj fundamentlne

7 Ako poznamenva v. Dvokov a J. Kunc Aj ke dnes patr k dobrmu tnu przvukova sanostiam pi kovch intelektulov ako je Salvatore Veca, e postrdame teriu sasnej demokracie, e vbec nemme teriu, ktor by nleite popsala relne fungovanie reimov, ktor konvenne oznaujeme ako demokratick, nie je mon prejs bez odkazu vybran diela zsadn, ktor kad bolo v tejto tme prevratnou udalosou. Pre klasick vziu demokracie ako politicko trhu predovetkm Joseph A. Schumpeter, Capitalism, Socia lism, and Democracy, New York 1942, pre poatie demokracie ako jednania medzi vinou a meninou Hans Kelsen, O podstate a hodnote demokracie, Praha 1933, a tie General Theory of Law State, New York 1945. Z novch pojednan predovetkm Norberto Bobbio, Democrazia, maggioranza e minoreanze, Bologna 1981, Georges Burdeau, La dmocratie, Paris 1966, a tie Trait de science politique, Tome I-IX, 2e ed., Paris 1971, Robert Dahl, A Preface to Democratic Theory, Chicago 1956, C. B. McPherson, La democracia liberal y su poca, Madrid 1981, G. Sartori, Democratic Theory, Detroid 1962, tie The Theory of Democracy Revisited, Catham House Publ., Catham 1987 (slov. preklad teria demokracie, Archa, Bratislava 1993), Kenneth McRae (ed.), Consociational Democracy: Political Accomodation ai Segmented Societies, Toronto 1974 (Dvokov, V. Kunc, J. 1994, s. 12 13). 8 Na rozdiel od priamej politickej participcie s formy participcie ako takej na veciach verejnch v rmci obianskej spolonosti ovea poetnejie a farbitejie. Aktom obianskej angaovanosti je tak podpsanie petcie alebo as na demontrcii ako je nm vkon miestnej samosprvy alebo zaloenie spolku na ochra-nu zvierat. Je teda nutn rozliova medzi takou obianskou participciou na veciach verejnch, ktor na seba neberie iadnou trvalou intitucionlnu formu, a tak formy, ktor sa prejavuj skrz intitcie (Pehe, 2000). Medzi aktivity, ktor na seba neber nevyhnutne trval intitucionlnu formu s aj najrznejie individulne snahy o kontrolu politick moci, od psania listov jednotlivm politikom a po vyjadrovanie vlastnch nzo rov. Na najrznejch frach alebo v mdich. Vemi dleitou novou formou obianskej participcie na ve ciach verejnch je stle intenzvnejia komunikcia ako jednotlivcov, tak aj rznych skupn prostrednctvom modernch technolgi. Tieto umonili najrznejie nov formy obianskej mobilizcie, vyvjania ntlaku na politick sfru. Niektor autori tvrdia, e v posledn dekde dolo k padku obianskej spolonosti. Prehliada j pritom iastone skutonos, e nov technolgie, ako je internet, zmenili spsoby obianskej angaova-nosti. Na jednej strane v rozvinutch demokracich akoby stagnuje rast potu najrznejch obianskych asocici, na strane druhej rastie vaka modernm komunikanm technolgim suma priamej obianskej angaovanosti a informovanosti (Prehe, 2000).

4

hodnoty axiologickho systmu kadej politicky vyspelej, demokratickej otvorenej spolo-

nosti.

1. Panta rei (gr. )

V vode tejto kapitoly je potrebn vysvetli, v rmci monosti, predovetkm zloi-

tos fenomnu demokracie, ktor je zkladnm predpokladom obianskej participcie. Ob-

ianska participcia je vlastn najvntornejiemu vznamu modernej liberlnej demokracie

a dobrho vldnutia politicky vyspelch ttov v sasnosti rovnako ako aj v minulosti9.

Podporuje prd informci, preberanie archy zodpovednosti a dva hlas predovetkm

tm, ktor ako aktri s najpriamejie ovplyvnen verejnou politikou10. Feed back (sptn

vzba) od obanov ako astnkov demokratickho procesu umouje asov identifikciu

potrieb a priort spolonosti a efektvnu alokciu zdrojov, ktor ich maj pozitvne riei.

Napriek existencii mnohch sasnch ale aj historickch prc rznych autorov, ktor

sa venuj problematike demokracie ako zkladnmu predpokladu obianskej participcie

so zdanlivou ahkosou a jednoznanosou (skr v zmysle sloganu ako v zmysle serizneho

politologickho termnu11), je nevyhnutn poukza na problematickos analyzovanho fe-

nomnu, ktor nemono v iadnom prpade ani dnes chpa len povrchne oklietene,

uzavreto, jednoducho, absoltne a definifvne.

Samotn termn demokratia (grcky 12 = vlda udu, slovo kratos gr.

- znamen silu pravidla, gr. - demos znamen udia) bol vytvoren pred viac

ako dvetisctyristo rokmi. V pvodnom vzname sa vyuval na oznaenie starogrckeho

politickho zriadenia grckych mestskch ttov polis (grcky ) v 6. storo p. n. l. Tu

tzv. Athnska (klasick) demokracia obr. . 1 znamenala predovetkm podriadenie meniny

vine a uznanie slobd, politickch prv a rovnosti slobodnch obanov13. Vetky zvan

9 A to aj napriek odlinmu chpaniu jej podstaty. 10 K analze verejnej politiky vo veobecnosti a so zameranm na focus Slovenskej republiky je vhodn pozrie si prce Krov, (2006) a (2008). 11 Rovnak paualizcia postihuje v sasnosti viacero fenomnov, kde skoro kad, kto o nich pe i hovor sa absoltne domnieva, e im definitvne rozumie. Ide naprklad o fenomny ako filozofia, etika, komunik cia, i socilna politika. 12 z grckeho (demos)=ud + (kratein)= vldnu. 13 Oban v Grckej polis bol pecifikovan uie ako ho chpeme v sasnosti.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9%C4%8Dtinahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1dahttp://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDud

5

a dleit rozhodnutia tu prijmalo udov zhromadenie, teda ecclesia14 (grcky e),

ktor sa schdzalo tyrikrt do roka. Pokia to bolo potrebn, rzni funkcionri na pln

vzok boli vyberan rebom a vo funkcii sa striedali, aby sa zabezpeilo, e bud akousi

vzorkou obyvatestva (rznych rodn). Funkn obdobie bolo krtke, aby sa zabezpeila o

najvia participcia15 (Heywood, 2004, s. 92). Tto demokracia sa obmedzovala len na

majetnch muov, starch ako dvadsa rokov, ktor boli naroden v Athnach (Platn, 2005).

V tomto smere mono Athnsku polis hodnoti ako priamy protiklad demokratickho idelu

(ako ho chpeme v sasnosti), avak tento klasick model priamej a sstavnej participcie

udu na politickom ivote je udriavan v niektorch astiach sveta pri ivote naprklad

v Novom Anglicku v Amerike a v obecnch zhromadeniach vo vajiarskych kantnoch (po-

zri text niie). Je zkladom irieho vyuvania referend predovetkm v stavnch otz-

kach, a novch demokratickch experimentov ako s naprklad udov panely a elektronick

demokracia (Heywood, 2004, s. 92).

Prvm znmym popsanm prkladom primitvnej demokracie na Svete bol vak sys-

tm na ostrove Arwad (gr. , Arados gr. ) u v 2. storo pred Kristom. Tu boli

pvodn obania opsan po prv krt suvernmi nad panovnkom (Jacobsen, 1943). al

prklad rannej primitvnej demokracie je znmy zo Sumerskch mestskch ttov. Rovnako

aj na zem Vaishali dnes Bihr India mono poda dobovch dokumentov v porovnan s

demokraciou njs ist podobnosti (Snell, 2001).

Napriek mnohm vhradm k demokracii v historickom kontinuu sa dynamicky vyv-

jala a po bezprostredn postmodern sasnos. Vetko sa vyvja, vetko plynie (panta rei,

grcky ), ni nezostva nezmenen, a tak ani demokracia nezostala (a ani

v budcnosti neme zosta) raz a navdy zakonzervovan v jasnej? antickej i inej podo-

be. Nadobdala mnoh charakteristiky a vznamy a v sasnosti sa iba vemi mlo podob

tomu, o oznaoval pvodn pojem. Rozdiely v chpan podstaty starovekej a modernej

14 Bliie pozri http://en.wikipedia.org/wiki/File:Athenian-constitution-aristotle.png a tie http://en.wikipedia.org/wiki/Ecclesia_(ancient_Athens) 15 Rada, zloen z 500 slobodnch obanov, psobila ako vkonn i riadiaci vbor Zhromadenia, nvrhy predkladal Rade pdesiat lenn Vbor. Predseda Vboru zastval svoj rad len jeden de a iadnemu At hnanovi sa nesmelo tejto vsady dosta viackrt ako raz v ivote. Potreba odbornosti a sksenosti viedla k jednej vnimke, najvy vojensk velitelia mohli by na rozdiel od ostatnch funkcionrov volen op tovne (Heywood, 2004, s. 92).

http://en.wikipedia.org/wiki/Arwadhttp://en.wikipedia.org/wiki/Vaishali_(ancient_city)http://en.wikipedia.org/wiki/File:Athenian-constitution-aristotle.png

6

demokracie ako hovor G. Sartori nie s len odlinosami geografickmi a demografickmi,

ale aj rozdielmi vo formulovanch cieoch, akceptovanch, chpanch a itch hodnotch.

Obr. 1 Realizcia demokracie v Starovekom Grcku

Zdroj: Mathieu Gauthier-Pilote, http://en.wikipedia.org/, preklad a prava autor.

Modern a postmodern lovek chce in demokraciu v tom zmysle, e jeho idel de-

mokracie nie je ten ist, ktor mali Grci (gr. ). Zpadn civilizcia sa za obdobie od

existencie Starovekho Grcka obohatila, modifikovala a prirodzene formulovala svoje no-

v hodnotov ciele. Zaila kresanstvo, humanizmus a renesanciu, reformciu, prirodzeno-

http://en.wikipedia.org/

7

prvne koncepcie, liberalizmus, konzervativizmus, faizmus, nacizmus, socializmus ... mnoh

alie ideolgie16 a medznky historickho vvoja.

U v staroveku vak mono sledova rzne nzory na dobr a zl stavy, teda dobr

a menej dobr, i plne nevhodn formy vldy. Pokia naprklad Perikls17 (grcky )

nazval demokraciu vldou v prospech mnohch a chpe je ako vhodn formu politickho

zriadenia, Aristoteles18 (grcky ) ju nazval vldou chudobnch a spolu

s tyraniou a oligarchiou ju odmieta ako nevhodn formu vldy (naznaen v tabuke . 1)

Tab. . 1 : Aristotelova typolgia foriem ttu

Kto vldne?

Kto m pro-spech?

Vldcovia

Vetci

Jeden niekoko Mnoh

Tyrania Oligarchia Demokracia

Monarchia Aristokracia Politieia

Skuton samosprva ako ju praktizovali Starovek Grci vyadovala, aby sa slobodn

obania plne obetovali slube verejnosti. Vldnutie sebe sammu znamenalo strvi ivot

vldnutm. Oban ... sa oddval ttu absoltne, dval svoju krv vo vojne, svoj as v mieri,

nemohol odloi bokom verejn veci, aby sa venoval svojim vlastnm... naopak, musel ich

zanedbva, aby pracoval pre dobro mesta (Sartori, 1993, s. 284).

16 K politickm ideolgim viac pozri A. Heywood (2003), R. Geffert (2006). 17 Epitaphios: ....My toti mme ttne zriadenie, ktor nepotrebujeni zvidie zkonom susedov, skr sme sami prkladom inm, ne ako by sme druhch napodobovali. Hovor sa mu demokracia, vlda udu, pretoe sa opiera o vinu, nie len o niekoko mlo jednotlivcov, poda zkonov maj vetci rovnak prva, ke ide o skromn zujmy, pokia ide o spoloensk vznam, m pri vyberan pre verejn rady kad prednos poda toho, v om vynik, poda schopnost, nie poda prslunosti k danej skupine. Ke je niekto chudobn schopn vykona pre obec nieo dobr, nie je mu v tom jeho nzke spoloensk postavenie prekkou......viac pozri Thukydides: Dejiny peloponzskej vojny. 18 Za sprvne stavy povauje Aristoteles monarchiu (vldu autoritatvneho jednotlivca), aristokraciu (vldu najlepch) ale predovetkm politeiu (stavn vldu, kde vina vldne s ohadom na spolon prospech vetkch obanov). Naopak zsadne odmieta oligarchiu (presadzovanie zujmov len majetnch), demokraciu (vldu nemajetnch) a tyraniu (vldu jednho poda vlastnho prospechu). Svoje rieenie predloil Aristote ls v prci stava, kde hovor, e vldnutie by malo by zveren triede krov filozofov (ktor musia spa urit predpoklady vi stava (2005)).

http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9%C4%8Dtina

8

V sasnosti demokraciu mono chpa naprklad ako:

1.) typ intitucionlneho usporiadania

2.) mechanizmus rozhodovania

1.) Pokia ide o prv vymedzenie, tu mono vyjs z J. A. Schumpetera, ktor skma de-

mokraciu ako tak typ usporiadania, ktor umouje pecifickm postupom dospie-

va k rozhodnutiam. pecifikum tohto postupu spova v tom, e indivdu dosahuj

postavenia, z ktorho mu rozhodova v konkurennom boji o hlasy voliov. Demo-

kracia je z tohto pohadu metda, technika, spsob sae potencilnych vodcov

o hlasy voliov.

2.) Pokia ide o vymedzenie druhho, tu je demokracia chpan ako opak autokracie,

diktatry, kedy rozhoduje, vldne jednotlivec. Typick pre demokratick rozhodova-

nie je predstava diskusie partnerov a rozhodovanie poda spolonho konsenzu. Le-

gitimita rozhodnut sa odvdza od vle viny. Toto na prv pohad jednoduch

vymedzenie nara na mnostvo vnych problmov (definovanie pojmu ud, vi-

na, menina, i definovanie vldnutia a i.) (Kapr, 1991, s. 39 40).

Demokracia vo svojej celkovej dokonalosti (napriek mnohm mylnm predstavm a

tvrdeniam) zatia vak ete nikde a nikdy nebola skutone realizovan. Vetky demokratick

tty sveta s doposia len istm pokusom o demokraciu (Masaryk, 1925, s. 532). Demokra-

cia je ttnou formou novodobej organizcie spolonosti modernho nzoru na svet, mo-

dernho loveka, demokracia vyplva z celho nzoru na svet a na ivot (Masaryk,

1925)V podstate mono shlasi s R. Dahlom19, e je to dleit cie, ku ktormu by sme sa

mali snai prepracova (a aj tu mono bada zkladn kantovsk morlnu dichotmiu medzi

tm o je a to o m by). Tmto hadanm podstatnm cieom je idelny typ demokracie,

ktor sa vak sm zdrha definova.

19 Bliie pozri R. Dahl (1989) a chov, B. (2000), s. 159 176.

9

Tab. . 2 Charakteristick rysy polyarchie poda R. Dahla

Intitcie polyarchie Charakteristika

Volen vldni radnci Kontrola nad vldnym rozhodovanm o politike je zkonne delegovan na vole-nch radnkov.

Slobodn a spravodliv voby Volen vldni radnci s vyberan v asovo limitovanch spravodlivch vobch.

Veobecn volebn prvo Plat veobecn aktvne volebn prvo. Ka-d oban, ktor spa zkladn podmienky me participova na vobch.

Prvo uchdza sa o rad Pasvne volebn prvo je obmedzen len vekom a odbornosou.

Sloboda prejavu Kad oban m prvo slobodne, v slade so zkonom prejavova svoje nzory.

Alternatvne informcie Alternatvne zdroje informci s chrnen zkonom a kad m prvo ich vyuva.

Sloboda zdruovania Obania maj prvo vytvra nezvisl formalizovan systmy na dosiahnutie svo-jich skupinovch aj individulnych prv.

Zdroj: Dahl, R. (1995), s. 202, prava autor

Kad demokratick systm m svoje idey a demokracia by mohla by chpan ako

cesta k aliemu napaniu ide slobody, rovnosti, spravodlivosti obanov k realizcii zklad-

nch udskch prv, prv hospodrskych, socilnych a kultrnych, prpadne aj prv, ktor

doposia neboli kodifikovan. Avak je potrebn ma na pamti, e prlin draz len na jed-

nu ideu/hodnotu znamen jej mon zneuitie a je namieren priamo proti demokracii sa-

motnej. Robert Dahl v tejto svislosti hovor, e v sasnosti mono hovori o polyarchii20

vo vetkch ttoch, ktor sa povauj za demokratick. Polyarchia je v jeho ponman vl-

da mnohch, oznauje predovetkm intitcie a politick procesy modernej zastupiteskej

demokracie. Ako typ politickho reimu mono polyarchiu od vetkch nedemokratickch

systmov aj od systmov demokratickch malho rozsahu, ktor s zaloen na klasickom

athnskom modeli priamej asti. Polyarchiu je poda Dahla mon chpa ako najbliie

mon priblenie sa k demokracii, a to v tom zmysle, e funguje prostrednctvom intitci,

20 Polyarchia je empiricky preveriten a mono ju poui ako vhodn nstroj poznania reality. Stupe demo kratickosti je poda Dahla mon spene mera. Vymedzuje hodnotiacu sstavu, v ktorej kad kritrium m monos nadobda hodnoty od 0 do 1. Pokia s vetky kritri v konkrtnom systme rovn alebo vie ako 0,5, mono dan systm oznai ako polyarchia. Pokia je v systme aspo jeden ukazovate men ako 0,5 a aspo jeden vy ako 0,5, mono dan systm oznai ako zmiean (chov, 2000, s. 165).

10

ktor vldnucich ntie prihliada k zujmom volistva. Hlavnmi rysmi polyarchie s uvede-

n v tabuke . 2.

Napriek presvedivej odvnej koncepcii sa dan pojem ani v odbornej verejnosti

neujal a naalej je pouvan termn demokracia. (Bolo by ak predstavi si nahradi na

vetkch miestach pojem demokracia i demokratick pojmom polyarchia i polyarchick,

aspo v sasnosti aj blzkej budcnosti to naozaj nie je mon).

Povaha sasnej demokracie sa zameriava predovetkm na rieenie troch zklad-

nch otzok:

1. Kto je to ud21?

2. Mali by si udia vldnu sami, alebo by ich mali reprezentova politick subjekty?

3. O om je vhodn rozhodova individulne a o om kolektvne prostrednctvom demokra-

tickch procedr?

Ako pe R. David a ako naznauje aj niie uveden schma, demokracia me by

ohrozen pravicovmi aj avicovmi totalitnmi formami. Z avej strany sme ohrozen ple-

biscitnou demokraciou, ako ju formuloval J. J. Rosseau. Jeho teria fungovania ttu vych-

dza z predstavy identity vldnucich a ovldanch vetci sa musia podriadi veobecnej vli,

ktor je tvoren vetkmi obanmi. Kad odchlka od tejto vle je chpan ako tok proti

celku a zasli si potrestanie. Sprava je demokracia obmedzen absoltnou vldou. Napr-

klad T. Hobbes vychdza z predpokladu suvernnych ud, ale tm, e uzatvorili spoloensk

zmluvu, sa definitvne odovzdali panovnkovi, a tm sa vlastne svojej suverenity zriekli. Aj

keby sme v tomto prpade poadovali vldu jednho, by osvietenho monarchu, nebolo by

mon dosiahnutie demokratickch idelov (J. S. Mill22). Nie je mon, aby jedin lovek

vedel o vetkom o sa deje v tte v kadom odvetv sprvy.

Obr. . 2: Vymedzenie demokracie 21 Poda G. Sartoriho existuje 6 zkladnch interpretci pojmu ud:

1. ud v doslovnom zmysle kadho 2. ud znamen nejak neuren vek as, vemi mnohch 3. ud vo vzname niej triedy 4. ud ako nedeliten entita, ako organick celok 5. ud vo vzname vej asti vyjadrenej princpom absoltnej viny 6. ud vo vzname vej asti vyjadrenej princpom obmedzenej viny (Sartori, 1994, s. 24).

22 Poda Milla je hlavnou prednosou demokracie, e pomha maximlne a zrove harmonicky rozvja schopnosti jednotlivca. Demokracia je poda neho vchovn sksenos. Viac pozri u A. Heywooda (2004).

11

Vymedzenie demokracie23

Idelny typ demokracie avicov diktatra Pravicov diktatra komunizmus faizmus

J. J. Rosseau J. Locke T. Hobbes Zdroj: David, R. (1996), prava autor.

Demokracia ako tak m v porovnan so zmienenmi formami totality tieto prednos-

ti: voi plebiscitnej demokracii vhodu repektovania nzorov opozinch skupn, menn, i

samotnho jednotlivca a voi absolutizmu monos nensilnho odvolania vldy (David,

1996, s. 97 98).

23 Demokraciu nemono stotoni so iadnou formou potlaovateskho reimu. Z ava je obmedzen avicovou diktatrou, ktor nachdza svoj vraz v komunizme. Z pravej strany ju obmedzuje pravicov diktatra fa izmus, prp. nacizmus. Pozitvne je demokracia charakterizovan monosou obanov odvola vldu, tole ranciou voi meninm a jednotlivcom, debou ttnej moci a svojm postupnm smerovanm k idelnemu typu. Tieto koncepcie ttu teoreticky nadvzuj na mylienky J. J. Rossaeua, T. Hobbesa, a j. Locka (David, 1996, s. 97).

obania

obania

vldca

obania

parlament

vlda sdy

obania

12

Demokracia je samosprvou a samosprva je sebasprvou samosprva zana

u seba. Je novou formou novodobej organizcie spolonosti, modernho nzoru na svet,

modernho loveka. Demokracia vyplva z celho nzoru na svet a na ivot, nzoru novho,

novho zornm uhlom pohadu, novou methodou. Spova na individualizme, ktor nezna-

men ubovu, ale silie o siln individualitu nielen seba samho, ale aj ostatnch obanov

(Masaryk, 1925).

Demokracia je spoloensk sstava, kde sa mus kad ivi poctivo prcou vlast-

nch rk. Feudalizmus, absolutizmus, monarchizmus dval jednm monosti i na traty

druhch. A teda v dokonalej demokracii musia by tak intitcie, ktor by ntili kadho

pracova a zrove bra podiel na riaden organizcie spoloenskej, na sprve spolonosti

(bola by tu sprva a nie vlda udu). A alej v demokracii veda intitci musia by udia,

ktor s preniknut idelmi demokracie, nei na traty druhch , ale k dobru seba i inch

(Bene, 1920, s. 3).

V relnom multidimenzionlnom svete ju vytvra mnoho odlinch typov reimov,

a nie je ju teda mon spja iba s jedinm konkrtnym typom vldy. Je akmsi mnoho-

vldnym reimom (chov, 2000, s. 165). Existuje mnostvo modelov demokracie,

z ktorch kad predklad svoj vlastn variant vldy udu. Je to:

klasick demokracia, ktor je zaloen na princpe samosprvy udu /Athnsk demo-

kracia/

demokracia ako ochrana, ktor vychdza z individualistickch predpokladov liberalizmu

/dva uom slobodn priestor i ako chc sami/

demokracia ako nstroj rozvoja, ktorej ide o rozirovanie priestoru pre participciu udu

/napomha rozvoju osobnosti/

udov demokracia, ktor venuje zvltnu pozornos distribcii triednej moci /ide pre-

dovetkm o ekonomick prospech/ (Heywood, 2004, s. 104).

Relne demokracia mus/by mala by zaloen na zsadnch princpoch, ktor ju od-

liuj od ostatnch foriem vldy. Jej znakmi by mali by (nie vade rovnako chpan) znaky

prvneho ttu24:

ttna moc je odvoden od suverenity udu,

24 Bliie pozri Orozs, 1997.

13

pravideln slobodn voby zaloen na veobecnom, priamom a rovnom hlasovacom

prve (aktvne aj pasvne volebn prvo),

cieom by mala by sluba vetkm uom,

dodriavanie zkladnch udskch prv a slobd, politick rovnos, rovnos pred zko-

nom,

rule of law,

deba ttnej moci, horizontlna, vertiklna, asov,

nezvislos a zvrchovanos vetkch zloiek moci a ich vzjomn kontrola,

sloboda politickej sae,

vlda viny pri repektovan prv menn,

obianska spolonos,

decentralizovan verejn sprva / ttne sprva aj samosprva,

liberalizcia ekonomiky,

skromn vlastnctvo,

nezvisl verejn mienka.

Na zklade vyie uvedenho mono sasn modern demokraciu charakterizova

na zklade chpania L. Orosza (1997) poda nasledovnch kvalitatvnych znakov, ktor vak

nemono chpa ako autoritatvny vyerpvajci vpoet:

Existencia rozsiahleho katalgu obianskych prv a slobd (zodpovedajceho uznva-

nmu medzinrodnmu tandardu), vrtane prv politickch a jeho garantovanie tt-

nou mocou.

Rovnoprvne postavenie vetkch subjektov politickho ivota (obanov, politickch

strn a hnut at.).

Prvne metdy zabezpeenia obianskych prv a slobd ( systm zkonnosti): viazanos

ttu - ttneho mechanizmu prvom, t.j. uplatnenie princpov prvneho ttu.

Prvne fixovan as udu na tvorbe ttnej vle (uplatovanie princpu suverenity u-

du) prostrednctvom veobecnch volieb opakujcich sa v pravidelnch intervaloch

a inch foriem asti obyvatestva na sprve vec verejnch a uskutoovan a kontrole

ttnej moci.

14

Prvne garancie existencie a rozvoja politickho pluralizmu (ochrana politickej sae

politickch sl).

Princp viny ako najpouvanejia metda rozhodovania vec verejnch spt

s prvom meniny oponova, by v opozcii (Orosz, 1997, s. 22).

Vzahu obana a demokratickho ttu, je zaloen na nasledujcich zsadch (Klo-

koka 1996):

primt jednotlivca nad ttom,

neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten zkladn udsk prva

a slobody,

rovnos ud v dstojnosti a v prvach,

tt je zaloen na demokratickch hodnotch, zmena podstatnch nleitost demokra-

tickho prvneho ttu je neprpustn,

veobecn, rovn, tajn, priame voby,

vkonn moc je viazan na zkon,

zkonodarn moc je viazan na stavu a medzinrodn zmluvy o udskch prvach (Klo-

koka, 1996).

Demokratick systmy by mali by veobecn a jednoznan. Veobecnos by mala

zaruova, aby vopred nebolo mon uri, kto bude zkonom pokoden alebo zvhodne-

n, a mala by poskytova dostaton priestor pre sprvanie sa ud. Jednoznanos by mala

umoni prvnu istotu . Zkon mus by dostatone prstupn, aby sa oban mohol poui

o prvnych normch pouitench v danom prpade (David, 1996, s. 100). V demokracii,

napriek tomu, e je vldou vetkch nebe o panovanie, ale o sprvu a samosprvu

a o harmonizciu vetkch ttotvornch sl v tte. Idelom demokracie by mala by vlda

a sprva priama (Masaryk, 1925).

Kad politicky vyspel demokratick systm disponuje mechanizmom, ktor sli

na integrciu obianskych nzorov do vldnej politiky. Je reprezentovan formlnymi

a neformlnymi systmami. Pod formlnymi prostriedkami mono chpa efektvne stavn

mechanizmy, ktormi mono spene integrova obianske postoje do politiky vldy.

15

V tomto prpade je kladen draz predovetkm na priamu demokraciu na kor demokracie

zastupiteskej. Priama demokracia nazvan aj participan demokracia je zaloen na

priamej, nesprostredkovanej a trvalej participcii obanov na vldnut. Tto demokracia

v istom zmysle stiera rozdiel medzi vldnucimi a ovldanmi a medzi ttom a obianskou

spolonosou, je to systm udovej samosprvy. V Starovekom Grcku sa realizovala

v eklsich v dnenej modernej spolonosti s prostriedkami priamej demokracie referen-

dum25, iniciatva i odvolanie. Prednosti priamej demokracie:

zdrazuje kontrolu obanov nad ich vlastnmi osudmi, pretoe je jedinou istou for-

mou demokracie,

vytvra informovan a politicky vyspelejie obianstvo a prispieva k jeho vzdelanosti,

umouje aby verejnos vyjadrovala svoje vlastn nzory a zujmy, bez toho aby bola

odkzan iba na politikov, ktor myslia predovetkm na seba,

zaisuje legitimitu vldnutia (Heywood, 2004, s. 90).

Pokia ide o participan demokraciu (ktorej stpencami s naprklad J. Walker, G.

Duncan, L. Davis a i.) mono shlasi s Giovannim Sartorim, e aj v sasnosti m v istom

zmysle stle nejasn kontry. Ke uvaujeme o demokracii, na ktorej sa spolupodiea ud, je

prirodzen pomc si vo vymedzen podstaty pojmu jasnejmi termnmi ako s demokracia

priama, demokracia referendov, demokracia volebn i demokracia zastupitesk. Priama

demokracia je samosprvnou demokraciou. Avak s rozvojom spolonosti dochdza

v historickom kontexte aj so zvovanm potu astnkov rozhodovania, obanov ttu.

A tak je len vemi obmedzen monos realizcia priamej demokracie26 v sasnch po-

stmodernch spolonostiach v obdob komplexnej svetovej globalizcie. Jednm z prkladov

autentickej priamej demokracie je antick demokracia v jej poiatonch tdich.

V svislosti s rozvojom polis a rozvojom eklsi dochdzalo aj v Starovekom Grcku

k postupnmu obmedzovania priamej asti vetkch slobodnch obanov na sprve vec

verejnch. V tejto svislosti je potrebn vnma aj dobov chpanie slobodnho obana, 25 Referendum je hlasovanie voliov o nejakej otzke. Dleit je aj to, ak m referendum charakter, i je z vzn alebo m len odporac charakter. Iniciatva predstavuje prvo obanov iniciova zkony alebo vyhl senie referenda. Tu je vak dleit charakter noriem, ktor stanovuj podmienky legislatvneho procesu. Aj problematika odvolania volenho reprezentanta je zloitou otzkou. Tu sa otvra naprklad aj problematika imperatvneho mandtu poslanca. 26 Idelom demokracie by bola vlda a sprva priama, ale pri rastcej poetnosti vetkch nrodov a ttov demokracia me by len nepriama, realizovan zvolenmi predstavitemi obianstva, parlamentom zvole nm veobecnm prvom hlasovacm... (Masaryk, 1925).

16

ktor mohol rozhodova (z rozhodovacieho procesu boli vylen naprklad otroci ale tie

eny) a taktie s chpanm podstaty veci verejn. V kadom prpade antick demokraciu

mono povaova za klasick prpad pozorovatenej priamej demokracie.

V sasnosti mono kontatova, e m menia je as irokej verejnosti na politic-

kom dian, tm viac sa oslabuj zklady demokracie v danom tte. Zstancom

a propagtorom nzoru, poda ktorho je potrebn vtiahnu do politickej a verejnej innosti

o najviac obanov je predovetkm tzv. nov avica27 alebo tie radiklni demokrati.

Podstatou je klasick cpanie postavenia a schopnost obanov zvaova prednosti politic-

kch rieen a aktvne sa zapja do ich realizcie. Tto forma demokratickho usporiadania

spoloenskch vzahov zko koreponduje s takmi princpmi ako s: priama as obanov

na rozhodovacch procesoch, decentralizcia ttnej moci, aktvna as obanov

v podmienkach miestnej samosprvy, vyzdvihovanie vznamu referanda a inch mechaniz-

mov priameho rozhodovania a pod. (Surmnek, Gbrov, Dudinsk, 2003, s. 157158).

Pokia ide o demokraciu referendov, tu je vyuvan nstroj realizcie rozhodnut

referendum. Mono kontatova, e prekonva obmedzenos priestoru a odstrauje

sprostredkovateov. Je prejavom priamej demokracie, ktor vo svojej pvodnej podobe,

ktor bola realizovan v Starovekom Grcku nie je mon. V svislosti s referendovou de-

mokraciou mono polemizova o spsobe realizcie predmetu rozhodovania a zvznosti

(sile) vsledku rozhodnutia. Prkladom referendovej demokracie je naprklad vajiarska

konfedercia, tzv. polopriama demokracia. V svislosti so spsobom realizcie rozhodnut

priamej demokracie tu mono hovori o referende a o iniciatve. Pokia v referende je otz-

ka dan zhora v initiare je text otzky formulovan zdola. o sa tka typov referenda,

tak naprklad v len vajiarskej konfedercii mono uvaova o referende obligatrnom, fa-

kultatvnom, finannom, udovej iniciatve, referende administratvnom, a alch28. Refe-

rendum je obligatrnym, ke je podmienkou platnosti nejakho aktu. Fakulatavnym je vte-

dy, ak sa kon na iados uritho potu obanov, alebo ak tak poadovanou vinou hla-

sov rozhodne parlament. Vo finannom referende sa sa obania vyslovuj k otzkam roz-

potu a alm finannm zleitostiam. Niektor referend s zvzn, in maj odpor-

27 Bliie pozri Heywood (2003). 28 Bliie o polopriamej demokracii pozri Dvokov, V. a kol (2005).

17

ac charakter, v takom prpade ide o konzultatvne referendum (ktor me ma charakter

predbenho referenda). Referendom, ktorm sa potvrdzuje platnos a zvznos u prija-

tho rozhodnutia m charakter nslednho teda ratifikanho referenda (Surmnek, Gb-

rov, Dudinsk, 2003, s.151152). udov alebo obianska iniciatva spravidla iniciuje prijatie

rozhodnutia alebo rieenie uritho problmu, nie je spsobom jeho konkrtneho rieenia.

Okrem tohto imperatvneho mechanizmu priamej demokracie existuj alie konzultatvne

mechanizmy demokracie akmi s naprklad petcia, deputcia, i veudov diskusia29.

Demokracia zastupitesk30 (representative democracy) je demokraciou nepriamou,

obmedzenou. Je realizovan ako u z nzvu vyplva prostrednctvom zstupcov (predovet-

km volench). Je demokratick do tej miery, do akej reprezentcia vytvra efektvnu, fle-

xibiln a inn vzbu medzi vldnucimi a ovldanmi. Tu mono zamera svoju pozornos

na rieenie mandtu vldnucich (problematika imperatvneho mandtu), ale predovetkm

na spsob voby reprezantantov31, teda ako/akm spsobom s volen vinov volebn

systm, systm pomernho zastpenia a zmiean volebn systm. V kadom tte, kde je

realizovan zastupitesk forma demokracie s volebn systmy modifikovan v svislosti

so pecifikami danej krajiny, a to vo vetkch ohadoch (nenjdeme dva plne podobn vo-

lebn systmy).

Tab. . 3.: Znaky liberlnej demokracie

Charakteristiky liberlnej demokracie

Rule of law Vldnutie na bze stavnosti. Dodriavanie vetkch prvnych noriem rozlinej prvnej

29 Bliie pozri Surmnek Gbrov Dudinsk (2003). 30 K silnm strnkam zastupiteskej demokracie patr:

ponka prakticky uskutoniten formu demokracie,

zbavuje radovch obanov bremena rozhodovania a v politike umouje debu prce,

umouje vloi vldnutie do rk tch, ktor s/by mali by primerane vzdelan, maj/by mali ma odborn znalosti a sksenosti,

udriava stabilitu, radovch obanov dr alej od politiky, a tak ich vedie k tomu, aby akceptovali kompromis (Heywood, 2004, s. 90).

31 Aby parlamentn systm dobre fungoval, mus by schopn vybra vhodnch zstupcov obanov a t musia ma monos inne uplatova delegovan moc. Otzku, koho a ako vybra, riei vina parlamentnch systmov tak, e vol reprezentanta poda volebnho ka (Kapr, 1991, s. 82).

18

sily.

Obianske prva a slobody Vetky dokumenty zaruujce obianske prva a slobody.

Check and balances Systm bzd a vyven, ktor zabrauje ss-tredeniu moci do jednho centra, ide o debu moci /horizntlna, vertiklna, aso-v/.

Voby Voby musia ma tieto atribty: veobecnos, rovnos, tajnos, priamos.

Politick pluralizmus Zabrnenie monopolnmu postaveniu jed-nej zujmovej skupiny osb. Existencia via-cerch politickch strn a hnut speriacich o moc v tte.

Nezvislos Nezvislos na tte a ttnom mechanizme.

Zmiean ekonomika Trh zohrva zkladn lohu v ekonomike, avak existuj inn zsahy ttu do fun-govania trhovej ekonomiky v zmysle dosa-hovania vej socilnej spravodlivosti.

Kde teda mono zaradi i njs demokraciu participan? Ako hovor Sratori na

jednej strane nikde a na strane druhej skoro vade. Stpenci participanej demokracie sa

vslovne a jednomysene zhoduj prve v tom, e as vo vobch nie je ani ozajsnou

asou, ani primeranm miestom asti (Sartori, 1993, s. 115). Svoj status a novos sa tu

odvodzuje z centrlneho miesta, ktor v nej m pojem as, teda z toho, e as sa chpe

v silnom a koncentrovanom vzname. as chpan primerane a zmysluplne, je osobn

as a sebaaktivizujca vov as. as tu teda neznamen len by sasou nieo-

ho a ete menej as znamen nedobrovone sa sta sasou. as je samopohyb,

a tm je teda priamym opakom mobilizcie. e stpenec participanej terie mieni prve

toto, podiarkuje fakt, e vetky vlastnosti, ktor pripisuje asti sebaovldanie, sebareali-

zcia a samovzdelvanie sa kumuluj v silnom vzname slova (Sartori, 1993, s.116).

V sasnosti je v modernch ttoch realizovan predovetkm liberlna demokra-

cia32. Demokracia ako termn je vo vine sasnch ttov naozaj skratkou pre liberlnu

demokraciu. Definin znaky tohto reimu zobrazuje tabuka . 3 :

32 Zpadn spolonosti vyvinuly tak, e kombinuj prvky liberlneho individualismu i komunitarismu. (Pehe, 2000).

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Strana_politick%C3%A1&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0t%C3%A1t

19

...Zkladn vzah medzi liberalizmom je generlne uren od Tocquevilla po de

Ruggiera, Kelsena a R. Arona ako vzah medzi slobodou a rovnosou. Preto, aby sme odde-

lili liberalizmus do demokracie , je potrebn poveda, e liberalizmus vol po slobode

a demokracia po rovnosti. A obrtene, aby ich bolo mon zjednoti, mono poveda, e

lohou liberlnodemokratickho systmu je spojenie slobody s rovnosou....Liberlnu de-

mokraciu mono chpa ako klbko dvoch nit. Pokia je v pokoji, je vetko v poriadku, ale ak

ho zaneme rozmotva, nite sa oddelia. ...Liberalizmus sa usiluje o kvalitatvnu demokra-

ciu... liberalizmus je predovetkm mechanizmom obmedzovania ttnej moci, km de-

mokracia je vkladanie moci do rk udu na tt....Km liberlny sa vzahuje na formu ttu,

demokratick je prvotne zainteresovan na obsahu noriem, vychdzajc od ttu... Liberl

m lepie uchopenie metdy tvorby socilneho poriadku, a je tm, kto venuje pozornos

procedurlnej demokracii. Demokrat je ktosi ahostajn k metde, a sstreuje sa hlavne

na vsledky a podstatu, sna sa moc viac vykonva ako ju kontrolova (Sartori, 1993, s. 385

387).

Demokracia ako politick systm, politick filozofia i forma vldy je rzne chpan

aj stpencami rznych hodnotovch systmov. Na zklade analzy modernej histrie mono

kontatova, e aj Fidel Alejandro Castro, aj Adolf Hitler ale aj Josif Vissarionovi Stalin po-

vaovali svoje vldy za demokratick. Castro a Hitler preto, lebo to o konali, konali v mene

udu, Stalin preto, lebo stava Sovietskeho zvzu zaruovala prvo na prcu. Kad teda

priorizoval in hodnoty. Na zklade toho mono vidie, e stpenci rznych politickch ideo-

lgi33 pristupuj k chpaniu demokracie rozdielne.

Konzervatvci vo svojej ideologickej orientcii schvauj liberlno-demokratick pravidl

avak s vhradou nevyhnutnosti ochraova skromn vlastnctvo a tradin intitcie pred

vou nevzdelanch mnohch. Nov pravica spja s volebnou demokraciou problmy

nadvldy a ekonomick stagnciu.

Socialisti ideologicky u tradine schvauj radiklnu podobu demokracie zaloen predo-

vetkm na udovej participcii a poaduj podriadenie ekonomickho ivota pod verejn

kontrolu, odmietaj liberlnu demokraciu rovnako ako kapitalistick demokraciu. Nimenej

33 K politickcm ideolgim a ich axiologickmu zzemiu bliie pozri Geffert (2006) , pre pecifikciu Sloven ska: Geffert (2008).

20

modern socilni demokrati s v sasnosti pevne organizovan v liberlno demokratickch

truktrach.

Liberli hodnotovo chpu demokraciu v individualistickch pojmoch ako shlasn prejav

vle cez volebn urnu a spjaj ju predovetkm s konanm volieb. Demokracia neustle

mus by obozretn pred zneuitm sily a dominanciou majority voi minoritm.

Anarchisti s stpencami priamej demokracie a volaj po neustlej obianskej participcii

a radiklnej decentralizcii. Kandidti reprezentatvnej demokracie spsobuj len tlak ms

a zle im len na vlastnch vhodch.

Faisti preferuj idey totalitnej demokracie, a chpu ju ako prav, skuton demokraciu.

Za rozumn povauj absoltnu monopolizciu politickej moci, ktor jedine me najlepie

ochrni zujmy ud. Politick strany a hnutia a volebn sa sa asom stva korupnou

a degenerovanou.

Ekologisti vo svojej politickej ideolgii asto podporuj radiklnu alebo participan demo-

kraciu. Krajn (extrmni) zelen iastone kritizuj volebn demokraciu, ktor vykresuj

ako nedokonal nstroj predchdzajcej genercie (spojen s volebnm prvom) v zmysle

nedostatonej monej ochrany alch generci ud, ivonych druhov a prrody ako celku

(Heywood, 2003).

Zver

Na zklade vyie uvedenho mono kontatova, e rzne podoby demokracie

v rznom ase a priestore medzi sebou zko svisia, vzjomne sa obohacuj a dopaj.

Jednotliv formy sami o sebe neexistuj v istej, izolovanej podobe. Kad z nich pri uri-

21

tch podmienkach okrem svojich nosnch prvkov, obsahuje aj cel rad prvkov cudzch,

typickch pre in formy demokracie. V plnej miere to plat aj o v sasnosti najrozrenej-

ej zastupiteskej forme, o ktorej mono hovori ako o kombinovanej forme, o presnejie

odra komplexn charakter dnench rozvinutch demokratickch systmov (Surmnek,

Gbrov, Dudinsk, 2003, 158). Rovnako mono kontatova, e obianska participcia

predstavuje v sasnosti jeden zo zkladnch predpokladov demokracie v jej vetkch po-

dobch a je sptnovzobne formovan demokraciou. ako si mono predstavi v dnenej

postmodernej pluralite rozlin spsoby rozhodovania a realizcie rozhodnut bez asti

tch, o ktorch sa rozhoduje. Ako bolo naznaen demokracia nikdy nebola, ani v dnes nie

je a ani v budcnosti nikdy nebude len jedinm modelom spoloenskho usporiadania

a mechanizmu rozhodovania, avak v jej kadej podobe, na vetkch rovniach je nevyhnut-

n uplatova obiansku participciu. T je vak v demokracii nie len monosou, ale predo-

vetkm zodpovednosou, ktor mu a zrove musia obania prebra za svoju kado-

denn existenciu. Na vetkch rovniach, minimlne v podobe potencionlne aktvneho

obana34 je nevyhnutn bdie nad legitmnosou politiky. Participcia tak predstavuje jeden

z efektvnych35 nstrojov uskutoovania lepieho sveta.

Literatra BENE, E. (1920): Povaha politickho stranictv. In: PECKA, E. a kol. (2000): Politick kultura v R. VE. Praha. BOLFKOV, E. (ed.)(2005): Medzi obanom a ttom. Kontexty slobody, demokracie a 34 Oban v iadnej demokratickej spolonosti nie je permanentnm aktrom v politickom procese, ale je pre sveden, e me aktivizova a mobilizova svoje sily, ke to bude nevyhnutn. Je zaloen na vedom povinnosti aktvne psobi v politike, ale len vtedy ak to bude nevyhnutn (Pecka, 2000, s. 19). 35 Efektvnos je tu vnman nie len v zkom ekonomickom slova zmysle. Bliie k efektvnosti nie v ekonomickom slova zmysle vo verejnej sprve pozri naprklad Denhardt (2000) alebo Geffert (2008b).

22

Spravodlivosti. UPJ. Koice. BOBBIO, N., OFFE, K., LOMBARDINI, S. (1981): Democrazia, maggioranza e minoranze. Bologna........................................................................................................................ BURDEAU, G. (1966): La dmocratie. Paris........................................................................... BURDEAU, G. (1971 - 1976): Trait de science politique. Tome I IX, 2e ed., Paris. DAHL, R., A. (1995): Demokracie a jej kritici. Victoria Publishing. Praha. DAHL, R. A. (1956): A Preface to Democratic Theory. The University of Chicago press, Chicago. DAHL, R., A. (1989): Democracy and it Critics. New Heaven, CT: Yale University Press. DENHARDT, R., B. (2000): Theories of Public Administration. Orlando-Harcourt Brace. College Patolishersh. DVOKOV, V. a kol. (2005): Komparace politickch systmu I. VE. Praha. DVOKOV, V., KUNC. J. (1994): O pechodech k demokracii. SLON. Praha. GBROV, M. (ed.)(2005): Formovanie eurpskej obianskej spolonosti (zbornk Vystpen z vedeckho kolokvia s medzinrodnou asou). FF PU. Preov. GEFFERT, R. (2006): Ideolgie a ich funkcie vo verejnej politike modernej spolonosti. In: KROV, . (2006): Aktulne otzky verejnej politiky. GEFFERT, R. (2008a): Ideolgie ako integrlna sas (verejno)politickho ivota na Slovensku. In: KROV, . (ed.) (2008): Genza a tvorby verejnej politiky na Slovensku.

KM Systm. Preov. GEFFERT, R. (2008b): Etick dimenzia verejnej politiky. Etick kdexy vo verejnej sprve Slovenskej republiky. In: KROV, . (ed.) (2008): Genza a tvorby verejnej politiky na

Slovensku. KM Systm. Preov. GAUTHIER PILOTE, M. : Diadram reprezentujci politick systm Starovekch Atn. Dostupn z: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Athenian-constitution-aristotle.png HEYWOOD, A. (2003): Political ideologies, an introduction. NY. PALGRAVE MACMILLAN. JACOBSEN, T. (1943): Primitive Democracy in Ancient Mesopotamia. In: Journal of Near

Eastern Studies 2(3): 159-72. KAPR, J. (1991): Co je to demokracie. SLON. Praha. KELLER, J. (1995): vod do sociologie. SLON. Praha.

http://en.wikipedia.org/wiki/Journal_of_Near_Eastern_Studieshttp://en.wikipedia.org/wiki/Journal_of_Near_Eastern_Studies

23

KLIMOVSK, D. (2008): Obianska participcia v procese tvorby verejnej politiky v slovenskch podmienkach s osobitnm zreteom na komunlnu a regionlnu rove. In: KROV, . (ed.) (2008): Genza a tvorby verejnej politiky na Slovensku. KM Systm.

Preov. KLOKOKA, V. (1996): stavn systmy evropskch sttu. Linde. Praha. KROV, . A kol. (2006): Aktulne otzky verejnej politiky. Typopress. Koice. KROV, . (ed.) (2008): Genza a tvorby verejnej politiky na Slovensku. KM Systm. Preov. LEKO, V. MIHINA, F. (1996): Dejiny filozofie. IRIS. Bratislava. LIDDELL, G., H. - SCOTT, R. A Greek-English Lexicon. Citovan 3.1.2009. dostupn z: http://www.perseus.tufts.edu/cgi-bin/ptext?doc=Perseus%3Atext%3A1999.04.0057%3Aentry%3D%2324422 MASARYK, T., G. (1925): Svtov revoluce. Orbis in. Praha. McPHERSON, C., B. (1981): La democracia liberal y su poca. Madrid. McRAE, K. (ed.) (1974): Consociational Democracy: Political Accomodation in Segmented Societies. Toronto.......................................................................................................... MERRIAM WEBSTER online distionary. Dostupn z: http://www.merriam-webster.com/dictionary/democracy MILL, J., S. (1982): On Liberty. Harmondsworrth. Penguin................................................. MILL, J., S. (1959): Considerations on Representative Government. In: Acton, H., B.(ed.) Utilitarism, Liberty and Representative Government. Dent. London. MODERN RACIONALITA II. K modelom racionality (1996), Zbornk z konferencie. FF PU. Koice. OROZS, L. (1997): Zklady terie ttu a prva. FF PU. Preov. PECKA, E. a kol. (2000): Politick kultura v R. VE. Praha. PEHE, J. (2000): Participace oban na vcech veejnch. Dostupn z: http://www.pehe.cz/clanky/2000/2000-Participaceobcanu.html. PLATN (2005): stava. Oikoymenh. Praha................................................................. POPPER, K., R, (1994): Otvoren spolonos a jej nepriatelia. Praha.

24

PROROK, V. LISA, A. (2003): Politologie. POLS. Pelhimov. RAJKOV, K. (2008): Participcia menn na zemnej samosprve Maarskej republiky. In: Socilne a politick analzy 2008/ 2, 1, s. 16-38. Dostupn z: http://sapa.fvs.upjs.sk/casopis/3_prve_cislo_2008/17_Hanudelova.pdf SARTORI, G. (1993): Teria demokracie. ARCHA. Bratislava. SCRUTON, R. (1999): Slovnk politickho mylen. Atlantis. Brno. SCHUMPETER, J. A. (1942): Capitalism, Socialism, and Democracy. New York. SNELL, D., C. (2001): Flight and Freedom in the Ancient Near East. Brill Publishers. SURMNEK, ., GBROV, M., DUDINSK, I. (2003): Politolgia (Vybran kapitoly). SLOVACONTACT. Preov. THUKYDIDES (1977): Dejiny peloponzskej vojny. Odeon. Praha. TOCQUEVILLE, A. (1992): Demokracie v Americe. Academie. Praha.

http://en.wikipedia.org/wiki/Brill_Publishers

25

ISSN: 1337 5555 Copyright UPJ v Koiciach, FF, KP www.sapa.upjs.ff.sk 2014, 8.2., ss. 25-51

Participcia ako dominujci prvok sasnej terie i praxe

demokracie

Daniel Klimovsk

Kov slov: Abstrakt:

vod

Problematika participcie (a pecilne politickej participcie) preva z hadiska

vedeckho zujmu renesanciu, ktor svis predovetkm s otzkami narastajcej

tdia je venovan vybranm aspektom skmania obianskej

participcie. Vchodiskom zvolenho prstupu je koncepcia governance

(good governance). Participcia je analyzovan ako objekt skmania,

vymedzen je teoretick rmec obianskej participcie (informovanie,

konzultovanie, aktvna as): Rieen s formy obianskej participcie

ako konzultcia, partnerstvo, pozcia, voba klientov, kontrola. alie

druhy foriem s uvdzan s ohadom na vybran kritri.

obianska participcia,

governance, participcia ako

objekt vskumu, formy

participcie

Kontaktn daje:

PhDr. Daniel Klimovsk, PhD.

UK Bratislava, FSaEV

stav verejnej politiky

e-mail: daniel.klimovskyses.sk

tel: +421 2 206 69 859

http://www.sapa.upjs.ff.sk/

26

obianskej apatie a s tm svisiacimi legitimanmi pochybnosami. Navye, v praxi sasnch

politicko-administratvnych systmov dominuje koncepcia governance, ktorej integrovanou

sasou je aj participan prvok.

1. Vymedzenie participanho prvku v terii a praxi koncepcie

governance

Pokia ide o koncepciu governance (v slovenskch podmienkach sa tento pojem

preklad ako spravovanie, respektve vldnutie), tto bola po prvkrt zmienen v roku 1989.

Stalo sa tak v sprve Svetovej banky Sub-Saharan Africa: From Crisis to Sustainable Growth (A

Long-term Perspective Study), ktor pojednvala o vvoji a monch rieeniach existujcich

problmov v oblasti sub-saharskej Afriky.

Od svojho uvedenia do ivota sa pojem governance stal hlavnm cudzm vrazom

pouvanm v svislosti s rozvojovo zameranmi verejnmi politikami a ich tvorbou

(Demmers, Fernndez, Hogenboom a Hogenboom, 2004, 1). V relatvne krtkom obdob od

svojho uvedenia do ivota vak bola tto koncepcia podroben rozsiahlej revzii a v rmci nej

dolo k formulcii alch viac i menej samostatnch sub-koncepci, naprklad global

governance, economic governance, local governance, urban governance, corporate

governance, participative governance, sectoral governance, network governance, multi-level

governance, democratic governance i public governance (Steinich, 2001, 157), o ale ni

nemen na fakte, e sa stala vemi spenou a medzinrodne uznvanou koncepciou, ktor je

venovan sprve vec verejnch. Okrem inho to vak sviselo aj s tm, e Svetov banka

uviedla tto koncepciu do ivota kvli tomu, aby ponkla nvod a spsob, ako dosiahnu trvalo

udraten rozvoj.

K definitvnemu medzinrodnmu politickmu uznaniu koncepcie governance (v

tomto prpade ale u ako jej sub-koncepcie good governance) dolo 8. septembra 2000, kedy

Valn zhromadenie Organizcie spojench nrodov prijalo Rezolciu A/RES/55/2, ktor nesie

oznaenie United Nations Millennium Declaration, a v ktorej sa vslovne v asti III. nazvanej

Rozvoj a odstrnenie chudoby, v bode 13 uvdza nasledovn:

27

spech pri dosahovan stanovench cieov okrem inho zvis od rovne good

governance dosahovanej v jednotlivch krajinch. Tento spech vak zvis aj od rovne good

governance na medzinrodnej rovni a od transparentnosti vo finannch, monetrnych

a obchodnch systmoch. Aj preto musme zabezpei otvoren, spravodliv, pravidl

repektujci, predvdaten a nediskriminujci multilaterlny obchodn a finann systm

(United Nations Millennium..., 2000).

Tto koncepcia bola prakticky v priebehu pr rokov kompletne integrovan do

hlavnch (najm rozvojovch) dokumentov najdleitejch medzinrodnch i nadnrodnch

zoskupen, ktor nezriedka psobia ako poskytovatelia rozvojovej pomoci (Eurpska nia,

Organizcia pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj, Medzinrodn menov fond, Organizcia

pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe, ba dokonca i krajiny zdruen v zoskupen G8). Okrem

toho bola koncepcia good governance integrovan v relatvne krtkom ase aj do rozvojovch

podpornch politk viny pecializovanch donorskch agentr (Kjr a Kinnerup, 2002, 12).

Podobne vak reagovali ale i centrlne vldy i nrodn rozvojov agentry vo vine

zpadoeurpskych krajn a koncepcia good governance sa dostala do hlavnho mylienkovho

prdu u expertov, ktor sa zaoberaj problematikou tvorby verejnch politk. Good

governance pri tom zvyajne znamen vldu plus nieo. Tm niem me by naprklad tvorba

verejnch politk, intitucionlny systm, systm ekonomickch vzahov i rola mimovldneho

sektora v obchodnch a ttnych zleitostiach. Tto koncepcia tak vlastne vyjadruje uznanie

typu vldy (zvyajne demokratickho typu) a jej politickch hodnt (naprklad repektovanie

udskch prv), ale tie uritch druhov dodatonch komponentov (Smith, 2007, 3 4), ktor

s s touto vldou a jej hodnotami previazan.

Participan prvok vnma ako zkladn prvok koncepcie good governance aj A.

Wegener (2002), ktor medzi zkladn indiktory spenej aplikcie tejto koncepcie do praxe

zarauje: rozvjanie vzi, formulciu dlhodobo prioritnch cieov, formulciu krtkodobch

cieov, spsob stanovovania politickej agendy, permanentn spolupodieanie sa na rieen

problmov a vzjomn uenie sa, demokratick kontrolu a participciu.

V tejto svislosti vak Leftwich (1993) upozoruje na to, e hmla optimizmu, respektve

pozitvna aura obklopujca tto koncepciu asto zakrva fakt, e tto sama o sebe zaha

prinajmenom tri rozdielne prstupy k dosahovaniu rozvoja.

Prvm a zrove dominantnm prstupom je manarsky, respektve technokratick

prstup. Jeho hlavnmi prvkami s efektvnos, autorita a zodpovednos ttu, priom tieto

28

prvky s povaovan za predpoklad toho, aby sa dosiahol rozvoj naprklad Knack (2000) vo

svojej defincii zuuje pohad na koncepciu good governance ako na intitucionlny systm a

Aubut (2004) uvdza, e bez ohadu na to, ak mnostvo definci koncepcie good governance

podva rzny vklad, drviv vina sa zhoduje v tom, e intitucionlna kvalita a verejn

manament s kmi jej spenej aplikcie. Druh, socilno-ekonomick prstup povauje

zmierovanie chudoby za svoj hlavn cie a koncept good governance za najvhodnej nstroj

na dosiahnutie tohto ciea. Vyzdvihuje nielen existenciu innch verejnch intitci, ale aj

as zainteresovanch (naprklad chudobnch) pri tvorbe prslunch verejnch politk

v roku 1998 naprklad vtedaj najvy predstavite Organizcie spojench nrodov, Kofi

Annan, v jednom zo svojich vystpen zdraznil, e good governance je tm najdleitejm

faktorom v boji proti chudobe a v podpore rozvoja. Poslednm z tchto prstupov je politick

prstup, ktor nazer na koncept good governance z hadiska udskch prv (najm slobody

zdruovania, slobody prejavu, volebnho prva i nezvislho sdnictva) a demokracie

(vyaduje striktn oddelenie moc v tte). Vznamn pozcia je v tomto prstupe prisudzovan

obianskej spolonosti, ktor umouje jednotlivcom nielen participova na tvorbe verejnch

politk, ale zrove umouje jednotlivcom vytvra hnacie sily podporujce spravodliv

a rovnomernej rozvoj (Demmers, Fernndez, Hogenboom a Hogenboom, 2004). Prkladom

tohto tretieho prstupu je kontatovanie, e koncepcia good governance je spojen s innou

a efektvnou administratvou psobiacou v demokratickom rmci a zrove je povaovan za

koncepciu reagujcej administratvy, ktor je orientovan na obanov a zaober sa primrne

ich potrebami a problmami (Mishra, 2005), prpadne postoj, poda ktorho plat, e sa

objavuje poiadavka transformcie klasicky vnmanej vinovej demokracie na takzvan

konsocian demokraciu (tto je budovan na princpe zdieania vkonnej moci a na uritom

stupni samosprvy pre kad zo skupn existujcich v spolonosti), ktor je vhodnejia na

implementciu koncepcie good governance (predovetkm v tch prpadoch, ke dan

spolonos vntorne rozdeuj rzne etnick, jazykov, nboensk i kultrne cleveages)

(Eide, 2002).

Berc do vahy tret prstup, ako vhodn sa jav spomen, e koncepcia good

governance je nevyhnutne spojen s tou asou politickch prv, ktor s naviazan na as

na sprve vec verejnch. Do popredia sa tu dostva predovetkm volebn prvo a na

naviazan prva na as na politickom ivote. Napriek tmto skutonostiam vak nemono

strca zo zretea skutonos, e vyhlsenia tkajce sa obianskej participcie (ako prvku

29

koncepcie good governance) obsiahnut v rznych medzinrodnch zvznch dokumentoch

i odporaniach zvyajne nerozliuj medzi diferencovanmi vznamami participcie

a takmer vbec sa nevenuj tomu, ako by dan participcia mala by zabezpeovan

v praktickej rovine (Taylor, 1995).

2. Participcia ako objekt skmania

Ako u bolo uvdzan, participcii a pecilne obianskej participcii sa prisudzuje

v sasnosti vek vznam dkazom toho me by vek poet prc zahraninch autorov

publikovanch v poslednch rokoch (naprklad Adams 2004; Auer-Rizzi, Reber a Szabo 2005;

Barnes 2005; Beierle a Konisky 2000; Besley, McComas a Trumbo 2006; Bingham, Nabatchi

a OLeary 2005; Birdsall et al. 2006; Bishop a Davis 2002; Brody, Burby a Godschalk 2003;

Bryer, Cooper a Meek 2006; Callahan a Yang 2005; Callanan 2005; Cook, Delli Carpini a Jacobs

2004; Creighton 2005; Crewe 2001; Cuthill 2002; Farrell 2000; Foret a Foretov 2001; Fung

2006; Graaf 2008; Gramberger 2001; Halvorsen 2003; Held 2002; Hudspith 2001; Kadebkov

2006; Katt 2000; Kuentzel a Ventriss 2005; Lawson 2003; Linek a Trnka 2005; Lowndes,

Pratchett a Stoker 2001a, 2001b; Maier 2001; Mlinar 2000a, 2000b; Morse 2006; Posner 2003;

Potek 2005; Renee a Stansbury 2004; Ribot 2002; Saward 2003; Schulman, Schlosberg a

Zavestoski 2006; Stachov 2005; paek 2006; Tuler a Webbler 2006; Vigoda 2002; Wagle

2000; Yang 2005).

Pokia ide o skmanie fenomnu participcie v slovenskch podmienkach, mono

kontatova, e je pre charakteristick vrazn zaostvanie za vskumom, ktor bol

v nedvnom obdob realizovan v zpadnej Eurpe i severnej Amerike (z prc slovenskch

autorov venovanch participanmu fenomnu a publikovanch v poslednch rokoch mono

spomen naprklad Berntov 2001; Bianci a Mikov 2000; Btora a Fri 2005; Iancu

a Klimovsk 2008a, 2008b; Klimovsk 2006a, 2006b, 2007a, 2007b, 2008a, 2008b, 2008c; Kriv

2002, 2003, 2005, 2006a, 2006b; Machek 2002, 2007a, 2007b; Malkov 2008; Mikov

Paulniov a kolektv 2002; Paukovi 2005; Paulniov 2005a, 2005b; Pirok 2004, 2005a,

2005b; Sikov-Beblav a Staroov 2006; Suchalov 2008). Aj ke sa aj v rmci uvdzanch

prc mono stretn s pokusmi o analzu empirickho materilu (vina slovenskch autorov

sa tejto problematike venuje vo svojich prcach v teoreticko-deskriptvnom rmci)

30

vzahujceho sa k obianskej participcii, jej formm a miere ich vyuvania, tieto vsledky sa

vemi asto tkaj iba volebnej participcie a ich vpovedn hodnota je tmto oslaben.

Navye, chbaj empiricky podloen tdie, ktor by sa venovali vplyvu i svisu rznych

faktorov s diferenciciou miery obianskej participcie.

3. Teoretick rmec obianskej participcie

V svislosti s definciou obianskej participcie Linek a Trnka (2005) kontatuj, e

vzahy medzi obanmi a politicko-administratvnymi autoritami mono v najveobecnejom

rmci klasifikova do troch vekch skupn takto lenenie vzahov medzi obanmi

a politicko-administratvnymi autoritami vychdza z medzinrodne uznvanho lenenia

vypracovanho Organizciou pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj; bliie pozri Gramberger

(2001):

informovanie ide o vzahy jednocestnej komunikcie smerujcej od politicko-

administratvnych autort k obanom;

konzultovanie ide o skupinu dvojcestnch vzahov, v rmci ktorch obania

poskytuj politicko-administratvnym autoritm sptn vzbu (urovanie

problmovch tm pripad politicko-administratvnym autoritm);

aktvna as je to skupina vzahov zaloen na partnerstvch a spoluprci, v rmci

ktorch obania nielen prezentuj svoje postoje k problmovm oblastiam, ale

prichdzaj priamo s novmi tmami a taktie s potencilnymi rieeniami.

Gramberger (2001) zdrazuje, e od informovania, cez konzultovanie, a k aktvnej

asti, vplyv obanov na proces tvorby politiky permanentne narast. Popri tom je vak

potrebn ma na zreteli, e takto vplyv obanov nem ambciu nahrdza aplikciu

formlnych pravidiel i princpov demokracie. Napriek tomu stle plat, e navzjom sa

doplujce aktivity informovania, konzultovania a aktvnej asti vdy zko sviseli

s existenciou demokracie (aj ke v rozlinch podobch) a pred prslunmi politicko-

administratvnymi autoritami sasnch demokraci stoj otzka, akm spsobom je mon

v komplexnch administratvno-politickch systmoch tieto aktivity posilova.

Bianchi a Mikov (2000) uvauj o troch zkladnch monostiach obianskej

participcie. Prvou z nich je verejn diskusia. Jej podstatou nie je samotn rozhodovanie, ale

31

skr hadanie verejnho zujmu a uvedomenie si svislost medzi individulnymi zujmami

lenov prslunej komunity a zujmami komunity ako celku (ide teda o diskusiu obyvateov

danej komunity, ktor im poskytuje priestor pre prezentciu vlastnch postojov, pripomienok

a tak alej). Druhou monosou je as verejnosti na rozhodovan. Aj ke plat, e miera

zapjania sa obyvateov politickej komunity do rozhodovania o jej chode je vdy ovplyvovan

prslunou politicko-administratvnou autoritou, predsa len mono v svislosti

s demokratickm zriadenm kontatova, e tento vplyv nie je natoko vrazn, aby dokzal

as verejnosti na rozhodovan potlai plne do tohto rmca zaha uveden autorsk

dvojica p stupov zapjania verejnosti:

1. stupe: dodaton informovanie verejnosti,

2. stupe: konzultovanie s verejnosou,

3. stupe: konzultovanie s reprezentatvnymi skupinami,

4. stupe: spolon rozhodovanie s reprezentatvnymi skupinami,

5. stupe: delegovanie rozhodovania na verejnos i reprezentatvne skupiny.

Poslednou z tchto monost je komunitn organizovanie. Tto forma obianskej

participcie je vyuvan vtedy, ak prslun politicko-administratvna autorita odmieta

diskusiu s verejnosou a tto reaguje monosou konfliktu (samozrejme, nensilnho)

zvyajnou cestou je v takomto prpade zvolenie ldrov a nsledn masov demontratvna

aktivita (naprklad v podobe petci, demontrci, bojkotov a podobne).

Bishop a Davis (2002) formuluj, opierajc sa o prce inch autorov, tyri prstupy

popisujce a vysvetujce fenomn participcie. Prv prstup participcia ako kontinulny

proces (naprklad Arnstein 1969, 1971; Pateman 1970) stoj na predpoklade, e participcia

je zmyslupln iba vtedy, ak zaha relny transfer uritej asti moci z vldy, respektve inej

politicko-administratvnej autority na obana. Druh prstup participcia prepojen

s problmami rieenmi politikou (naprklad Thomas 1990; Vroom a Yetton 1973) odmieta

prv prstup, pretoe nie kad forma participcie je relna a nie kad takto forma prina

relne vstupy. Od typu problmu a od fzy politickho cyklu nsledne zvis aj participan

forma. Vzhadom na to, aj v prpade jednotlivch fz politickho cyklu mono identifikova

viacero foriem participcie. Tret prstup participcia ako kontinulne vyuvanie

manarskych technk (naprklad Arnberg a Shand 1996) zdrazuje, e od vyuitia

konkrtnej manarskej techniky zvis miera participcie. Plat pri tom, e participcia je

kontinulna (vdy existuje aspo minimlna miera participcie), no je na prslunej politicko-

32

administratvnej autorite, aby rozhodla, i v danom prpade je alebo nie je vhodnejie vyui

ju vo vyej miere. Posledn z tchto prstupov, ktor vypracovali Bishop a Davis (2002)

participcia ako nekontinulna interakcia vyzdvihuje skutonos, e kad participcia m

v konenom dsledku charakter ad hoc participcie (teda participcie vzahujcej sa na

konkrtny prpad). Jednotliv typy interakci medzi obanmi a politicko-administratvnymi

autoritami potom determinuj konkrtnu formu participcie:

participcia ako konzultcia pri tejto forme je dleit zachovanie princpu

reciprocity a spova v zskavan postojov od obanov i zujmovch skupn voi

existujcim problmom alebo ich rieeniam;

participcia ako partnerstvo tto forma si vyaduje intitucionalizciu verejnch

zujmov, priom ich obhajobu nsledne dria vo svojich rukch rzne zujmov

skupiny, ktor prslun politicko-administratvna autorita vnma v pozcii partnerov;

participcia ako pozcia participcia je v tejto svojej forme vnman cez prizmu svojho

leglneho zakotvenia a jej zkladnou premisou je fakt, e podoby participcie s

striktne determinovan existujcou prvnou pravou;

participcia ako voba klientov tto participan forma zodpoved mylienke, e s

to prve obania, kto vystupuje v pozcii klientov prslunej politicko-administratvnej

autority, a preto by mali ma prvo rozhodn sa samostatne, i a do akej miery chc

participova v konkrtnom prpade;

participcia ako kontrola autori vyzdvihujci prnosy priamej demokracie asto

obhajuj participciu vo forme kontrolnho mechanizmu, prostrednctvom ktorho

maj obania i ich zujmov skupiny monos priameho dosahu na innos prslunej

politicko-administratvnej autority. Ako klasick prklad sa uvdza referendum, no

vaka rozvoju informanch technolgi mono na tomto mieste uvdza naprklad aj

niektor prvky e-governmentu.

33

3.4. Vymedzenie participanch foriem a ich praktick uplatnenie

Pri uplatnen motivanho hadiska mono obiansku participciu klasifikova do

tyroch zkladnch foriem:

dobrovon participcia;

vyiadan participcia;

vynten participcia;

predstieran participcia.

Pod dobrovonou participciou si mono predstavi tak aktivitu obanov, pri ktorej

postupuj na zklade slobodnho rozhodnutia. Nie s pri tom viazan nejakou vzvou alebo

prkazom. Ak obianskej participcii predchdza oficilna vzva nejakej politicko-

administratvnej autority (pod touto vzvou mono rozumie aj akkovek legislatvne

zakotven povinnos), nemono hovori o dobrovonej participcii sensu stricto, a to aj

napriek tomu, e obania reaguj na tto vzvu dobrovone. Vzvou vyvolan dobrovon

participcia sa preto oznauje ako vyiadan participcia. Dochdza k nej hlavne vtedy, ke

politicko-administratvna autorita zane povaova obiansku participciu tkajcu sa rieenia

uritho problmu za vtan, no nie je spokojn s jej mierou, respektve s mierou zapojenia

obanov do aktivt svisiacich s rieenm problmom. Samozrejme, na vzvu poadujcu

participciu mu obania reagova aj zamietavo. Ke politicko-administratvna autorita

v takomto prpade zvi, e reakcia obanov je neprpustn, me pristpi k donteniu

obanov, m sa dosiahne efekt takzvanej vyntenej participcie. K tejto forme participcie

vak me djs aj v prpade, ak obania nereflektuj na legislatvne zakotven povinnosti, na

nesplnenie ktorch je naviazan urit sankcia (jej cieom je pri tom vlune donti obanov

k splneniu predmetnch povinnost). Poslednou formou obianskej participcie pri uplatnen

motivanho hadiska je predstieran participcia (takto predstieran participcia bola

v podmienkach krajn takzvanho socialistickho bloku v priebehu 70. i 80. rokov 20. storoia

pomerne ben, no jej esencilna prina mala politick charakter ilo o prejav neshlasu

obanov s existujcim politickm zriadenm). Vo vine prpadov ide o obdobu vyiadanej

participcie, no jej cieom nie je relne splnenie uritej povinnosti, ale iba jej formlne plnenie

(teda aksi predstieranie tohto plnenia).

Z hadiska participanej aktivity mono obiansku participciu rozdeli do dvoch

foriem:

34

aktvna participcia;

pasvna participcia.

Aktvna participcia spova v aktvnom vyuit niektorho participanho nstroja. Jej

opakom je pasvna participcia, ktorej podstata m charakter zdrania sa nieoho.

Od motvov je potrebn odli ciele, na zklade ktorch mono kontatova, e existuj

tyri formy obianskej participcie:

kreujca participcia;

meniaca participcia;

udriavacia (status quo) participcia;

ukonujca participcia.

Kreujca participcia m za cie prinies nieo nov, cieom meniacej participcie je

zmena existujceho stavu, udriavacia participcia smeruje k udraniu existujceho stavu

a ukonujca participcia si kladie za cie zastavenie, respektve ukonenie existujceho stavu.

V prsne analytickom prstupe je kad participcia determinovan, lebo kad konanie

obanov spojen s tvorbou nejakej politiky je aspo okrajovo upraven (a teda

i determinovan) existujcimi prvnymi predpismi. Ak vak uplatnme hadisko

determinovanosti, na mysli mme skr nejak kon i akt (najastejie vo forme rozhodnutia)

uritej politicko-administratvnej autority alebo samotnho subjektu, ktor sa uchdza

o participciu. Z uvedenho hadiska potom mono participciu rozdeli nasledovne:

podmienen (determinovan) participcia;

regulovan participcia;

priama (nedeterminovan) participcia.

Podmienenou participciou je kad participcia, ktorej predchdza pecifick akt

politicko-administratvnej autority alebo participujceho subjektu. pecifickos tohto aktu

spova v tom, e a po jeho materializcii me dotknut subjekt participova. pecilnou

obdobou podmienenej participcie je takzvan regulovan participcia. Jej podstata spova

v komplexnej podmienenosti teda v podmienenosti, ktor je spojen nielen so zaatm

participcie, ale aj s jeho priebehom. Poslednou z uvedench foriem participcie je priama

participcia, ktor poskytuje obanom priestor pre spontnne aktivity.

Dleitm hadiskom v rmci typolgie obianskej participcie je asov hadisko. Jeho

dleitos svis s tm, e trvanie participcie (teda participanej aktivity) me determinova

35

aj trvanie prslunej fzy procesu tvorby politiky. Z asovho hadiska mono identifikova tri

formy participcie:

krtkodob participcia;

strednodob participcia;

dlhodob participcia.

Urenie asovch hranc pre rozlenie tchto participanch foriem je zvisl od

konkrtneho prpadu. Pri uritej miere zoveobecnenia vak mono kontatova, e

krtkodob participcia je participcia neprekraujca horizont niekokch dn, prpadne

tdov, strednodob participcia sa potom viae na obdobie niekokch mesiacov

a dlhodob participciu charakterizuje trvanie prekraujce jeden kalendrny rok.

Klasifikciou obianskej participcie, ktor je zko prepojen s klasifikciou poda

asovho hadiska, je klasifikcia obianskej participcie na zklade hadiska trvania, ktor

rozliuje tieto formy participcie:

jednorazov (ad hoc) participcia;

opakovan participcia;

trvajca (kontinulna) participcia.

Jednorazov participcia, ako to u z jej oznaenia vyplva, sa prejavuje tak, e oban

participuje jednotlivm konom. Pod opakovanou participciou je potrebn rozumie tak

formu participcie, ktorej el si vyaduje nejak opakovan kon. V praxi sa naprklad

pomerne asto stva, e voba, pri ktorej je potrebn pre zvolenie dosiahnutie absoltnej

viny, mus by opakovan, pretoe absoltnu vinu hlasov nezska ani jeden z kandidtov.

as v opakovanch vobch u preto neme by povaovan za jednorazov participciu,

lebo z obsahovho hadiska ide stle o ten ist el (teda zvolenie nejakej osoby, prpadne

nejakch osb do danej funkcie), ale z asovho hadiska sa jedn o diferencovan kon.

Trvajca participcia nem ani charakter ad hoc konu, ani opakovanch, na seba

nadvzujcich konov. Naopak, ide o nieo trvalejie, permanentnejie, priom nezle na

tom, i toto trvanie m krtkodob, strednodob alebo dlhodob charakter. Na tomto mieste

je zaujmav spomen to, e mylienka spojen s priamou demokraciou explicitne obsahuje

prvok kontinulnej aktivity obanov. Teoretici, ktor obhajuj tto mylienku, vak vyzdvihuj

vznamnos trvajcej participcie i v podmienkach reprezentatvnej demokracie, a to

naprklad prostrednctvom intitucionlnych mechanizmov ako s priamo volen komunlne

36

i regionlne rozhodovacie orgny alebo extenzvne vyuvanie monosti miestneho referenda

(Painter, 1992).

V svislosti s hadiskom realiztorov mono identifikova tri formy obianskej

participcie:

individulna participcia;

skupinov participcia;

komunitn participcia.

Individulna participcia je skr zriedkav a spova v individulnom zapojen

jednotlivca do uritej fzy procesu tvorby politiky. Ovea benejou formou participcie je

skupinov participcia. Jej podstata tkvie v asti (nejakm spsobom definovatenej) skupiny

na rieen konkrtneho problmu. Komunitn participcia je v prvom rade participciou

potencilnou a to hlavne z toho dvodu, e nie vetci lenovia komunity skutone chc

participova. Kadopdne, aj takto potencialita sta, aby sa u nehovorilo o skupinovej

participcii, ale o participcii komunitnej. A prve tto forma participcie je nesmierne

dleit pre procesy tkajce sa tvorby politiky i pre administratvne procesy. Dalo by sa

dokonca poveda, e ide o nevyhnutn predpoklad pre prav participciu (Morse, 2006).

Nadvzujcim hadiskom (pri klasifikcii obianskej participcie) na hadisko

realiztorov je hadisko exkluzivity. Poda neho mono obiansku participciu rozdeli do

dvoch foriem:

masov participcia;

exkluzvna participcia.

Pod masovou participciou si mono predstavi participciu, ktor je umonen

vetkm subjektom prslunej politickej komunity. Naproti tomu exkluzvna participcia sa

vzahuje iba na urit, presne definovan okruh subjektov.

Hadisko efektov Halvorsen (2003) na zklade vsledkov empirickho vskumu pri

tom kontatuje, e obianska participcia me vo vzahu k astnckym subjektom vyvola

tak krtkodob, ako aj strednodob i dlhodob efekty zohaduje inky, ktor so sebou

jednotliv formy obianskej participcie prinaj. Ide pri tom tieto dve formy:

pozitvna participcia;

negatvna participcia.

Prv z tchto foriem, pozitvna participcia, vyvolva (sna sa vyvola) efekty

v pozitvnom zmysle slova - prina teda nieo nov alebo udriava existujci stav. Negatvna

37

participcia vyvolva (sna sa vyvola) efekty v negatvnom zmysle slova, o znamen, e

nieomu brni, prpadne nieo odstrauje.

Pri uplatnen hadiska povahy vstupov mono obiansku participciu rozleni do

dvoch zkladnch foriem:

materilna participcia;

nematerilna participcia.

Materilna participcia je skr vnimon a jej vstupom bva hmotn, respektve

hmataten predmet. Vstupom nematerilnej participcie je, ako to u naznauje jej

pomenovanie, nieo nehmotn, respektve nehmataten zvyajne teda nejak mylienka,

informcia a podobne.

Poda autorskej dvojice Beierle a Konisky (2000) je v zsade mon uvaova o dvoch

zkladnch prstupoch k hodnoteniu obianskej participcie. Prv prstup spova v hodnoten

vstupov alebo inkov, ktor obianska participcia prina, respektve vyvolva, a druh

prstup sa zameriava na hodnotenie samotnho participanho procesu. Ak sa teda

zameriame na prv z tchto prstupov, zistme, e kad forma obianskej participcie nieo

sleduje. Jej naplnenie alebo nenaplnenie reflektuje hadisko innosti, poda ktorho mono

od seba odli tri formy obianskej participcie:

naplnen participcia;

deformovan participcia;

nenaplnen participcia.

Naplnen participcia je vlastne participcia, ktorou astncke subjekty dosiahnu

svoje zmery. Jej opakom je nenaplnen participcia, ktorou astncke subjekty nedosiahnu

svoje zmery. Akmsi prechodom medzi tmito dvoma plmi je takzvan deformovan

participcia, pri ktorej astncke subjekty dosiahnu as svojich zmerov. Z uvedenho

vyplva, e naplnen participcia a nenaplnen participcia s skr teoretickmi formami,

pretoe len vnimone dosiahnu astncke subjekty vetky svoje zmery, prpadne

nedosiahnu ani jeden zo svojich zmerov. Navye, dosiahnutie zmeru jednho z astnckych

subjektov zvyajne znamen aj nenaplnenie zmeru inho z tchto subjektov, o relativizuje

existenciu naplnenej participcie a nenaplnenej participcie ete viac (obe tieto formy mono

vnma iba ako striktne individualizovan formy obianskej participcie).

38

Bez ohadu na innos prslunej formy obianskej participcie je vhodn sledova aj

jej efektvnos a to prostrednctvom vyuitia hadiska efektvnosti. S vyuitm tohto hadiska

svis rozdelenie obianskej participcie do troch foriem:

efektvna participcia;

akceptovaten participcia;

neefektvna participcia.

Efektvna participcia zodpoved situcii, kedy energia a zdroje vynaloen na tto

participciu prinaj zodpovedajce efekty (najastejie v podobe naplnenia zmerov

astnckych subjektov). Neefektvnou participciou je tak participcia, pri ktorej vynaloen

energia a zdroje neprinaj zodpovedajce efekty, o znamen, e zmery astnckych

subjektov nie s naplnen a to aj napriek tomu, e energia i zdroje tchto subjektov boli

vynaloen. Poslednou z tchto foriem obianskej participcie je akceptovaten participcia,

ktor prax prina pomerne asto. Zodpoved toti situcii, v ktorej sa vynaklad na

dosiahnutie zmerov astnckych subjektov viac zdrojov i energie, ne je oakvan i

plnovan, no na druhej strane je potrebn zdrazni i to, e vaka tomu s nakoniec

spomnan zmery dosiahnut. Renee a Stansbury (2004) vypotavaj prvky, ktor

spsobuj, e obianska (alebo komunitn) participcia je vnman ako politicky nkladn

a neefektvna. Na strane obanov medzi takto prvky zarauj asov nronos pri prijman

rozhodnutia, alebo zbytonos, ak ich pripomienky a nvrhy nie s zohadovan.

Problematickm prvkom sa jav tie to, e vplyv diferencovanch skupn obanov me by

rozdielny, vaka omu drviv vina rozhodnut zohaduje iba postoje asti populcie.

Z hadiska politicko-administratvnej autority sa ako problematick prvky definuj asov

a finann nronos, potencilny vznik nepriatestva obanov voi tejto autorite alebo jej

reprezentantom, nzka miera kontroly nad rozhodovanm i monos prijatia

nerealizovatenho rieenia (z hadiska dispozinej kapacity tejto autority). Na tomto mieste

je vhodn uvies ete jeden pohad na vynakladanie finannch i materilnych prostriedkov

v svislosti so snahou o zvyovanie miery obianskej participcie. Ako zdrazuje Prochzka

(1998), vetky takto zdroje s vynaloen efektvne, pretoe sa vaka rastcemu potu

zaangaovanch obanov v rmci danej obianskej participcie na konci politickho cyklu

(teda v rmci evalucie prslunej politiky) vrtia.

Kee nie kad podoba obianskej participcie je plnovan, pri uplatnen hadiska

spontnnosti mono obiansku participciu rozdeli do troch foriem:

39

plnovan participcia;

iastone plnovan participcia;

spontnna participcia.

Plnovan participcia je takou formou participcie, ktorej aktivity (teda celkov

podoba) s vopred uren, respektve plnovan. iastone plnovan participcia sa zhoduje

so situciou, pri ktorej dochdza k plnovaniu uritej podoby obianskej participcie, no jej

skuton podoba sa v nieom odliuje vaka tomu, e astncke subjekty sa zan sprva (v

uritej miere) spontnne. V praxi sa ale mono stretn asto aj so spontnnou participciou,

ktorej podstata svis s neplnovanmi aktivitami astnckych subjektov.

Obianska participcia (respektve jej aktivity) me by nasmerovan rzne. Z hadiska

nasmerovania sa potom rozliuj tieto tri formy participcie:

jednosmern participcia;

obojsmern participcia;

viacsmern participcia.

Jednosmern participcia je najastejie zrove jednorazovou participciou a spova

v takom kone, ktor nevyvolva reakciu. Obojsmern participcia zodpoved zkonitosti

akcie a reakcie, o znamen, e kon astnckeho subjektu vyvolva protikon subjektu,

voi ktormu smeruje spomnan kon. Viacsmern participcia nadobda diferencovan

podoby, no jej podstata tkvie v rozvetvench protikonoch a zvyajne i v zapojen vieho

potu ne iba dvoch subjektov.

Z hadiska materializcie me obianska participcia nadobda dve zkladn formy:

relna participcia;

potencilna participcia1.

Potencilna participcia znamen participan monos. Opiera sa pri tom

o kontatovanie, e zkladom ducha demokracie je pokus o vytvranie spolonho dobra, a to

aj napriek tomu, e by tieto snahy nepriniesli oakvan vstupy alebo by zlyhali v inom zmysle

slova (March a Olsen, 1995). Ide teda o prvo na participciu, priom nie je podstatn, i sa

dan prvo skutone materializuje alebo nie a i prinesie oakvan vstupy alebo nie. Relna

1 Pirok (2004) v tejto svislosti hovor o dvoch nevyhnutnch vstupoch, ktor de facto podmieuj as verejnosti (obanov) na politickom rozhodovan. Tm prvm je legislatvny a intitucionlny rmec a druhm aktivcia obanov. Aktivcia obanov determinuje mieru relnej participcie a legislatvny a intitucionlny rmec vytvraj priestor s povinnou i potencilnou dimenziou, ktor umouj rozliova obiansku partici pciu, respektve jej formy z hadiska motivcie.

40

participcia predstavuje skutone realizovan participan oprvnenie. Znamen to teda, e

prvo na participciu sa materializuje v konkrtnom kone, prpadne sbore konov.

Z uvedenho mono odvodi zver, e potencilna participcia zaha vinou v poet

astnckych subjektov ne je tomu v prpade relnej participcie (tento vzah sa vemi dobre

demontruje na volebnej asti, pretoe v praxi nedochdza k situcii, kedy by vetci

oprvnen obania-volii materializovali svoje aktvne volebn prvo). Pateman (1970)

rozliuje medzi pseudo-participciou, iastonou participciou a plnou participciou. V rmci

takhoto lenenia vak zjavne spja kritrium realiztorov s kritriom materializcie, pretoe

ako uvdza, km pseudo-participcia spova vo zveren nejakho oprvnenia bez toho, aby

toto oprvnenie malo relny obsah, pln participcia predstavuje tak formu, pri ktorej m

kad oban respektve astncky subjekt relny vplyv na tvorbu politiky a jej vstupy.