Monitoring médií

08.01.2018

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Košickí vedci idú po rakovine. A popritom vymysleli aj tester vody [05.01.2018; etrend.sk; eTREND; 00:00; Jozef Andacký]

2. Školu nemohol dokončiť, kupoval platne, ktoré potom rozširoval na kazetách, za čo ho odsúdili

[07.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 12:28; Redakcia]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Parkinsonova choroba: Ohrozuje viac mužov aako ženy [08.01.2018; Pravda; užitočná pravda; s. 15,16,18,19; Dorota Hudecová]

2. Parkinsona odhalia sny [08.01.2018; Plus jeden deň; ZDRAVIE; s. 14; mz]

Top informácie z rezortu školstva

1. Lubyová už má moc rozhodovať sama [05.01.2018; hnonline.sk; Slovensko; 00:00; Romana Gogová]

2. Martina Lubyová odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky [05.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; R / Marta Jančkárová]

3. Školstvo: Chýbajúce peniaze na rekonštrukciu internátov [05.01.2018; Rádio Regina BA; Žurnál Rádia Regina; 12:00; Gabriela Kajtárová / Martina Gapčová]

4. Z pódia a zo zákulisia udeľovania štátnych vyznamenaní a o tom, ako to dopadne v roku 2019

[05.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 12:36; Redakcia]

5. Ako vyzerali zmeny ministerky Lubyovej? Zrušila 237 miest, 231 nanovo zriadila [05.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 14:03; Redakcia]

6. Stručne z domova – Inštitút vzdelávacej politiky nebol zrušený [05.01.2018; Rádio Regina BA; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Viera Polešovská]

7. Koledníkov Dobrej noviny prijala ministerka školstva [05.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

8. Ministerka školstva odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky [05.01.2018; Rádio Slovensko; Správy; 20:00; Ján Božik / Ján Božik]

9. Čo priniesol rok 2017 [06.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Zuzana Kovačič Hanzelová;Katarína Jánošíková / Ľubomír

Bajaník]

10. Analytici sú pre súčasnú SNS horší ako Maďari [07.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 16:49; Redakcia]

11. Zmeny ministerky Lubyovej: zrušila 237 miest, 231 zriadila [08.01.2018; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 2,3; VERONIKA FOLENTOVÁ]

12. Ftáčnik: Lubyovej zmeny sú nepochopiteľné [08.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Katarína Filová]

TEXTY

Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach

1. Košickí vedci idú po rakovine. A popritom vymysleli aj tester vody [05.01.2018; etrend.sk; eTREND; 00:00; Jozef Andacký]

Jozef Andacký Start-up mesiaca | Tím Pavla Miškovského, profesora biofyziky na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v

Košiciach, pracuje na projekte, ktorého cieľom je znížiť škodlivé účinky chemoterapie pri liečbe rakoviny. Vyvíja

transportný systém na báze nanotechnológií, ktorý doručuje liečivo len do nádorových buniek, pričom nepoškodí tie zdravé. Kým sa „nanovláčik“ rozbehne na svoju prvú jazdu, dáva P. Miškovský do pozornosti ďalšiu inováciu s globálnym potenciálom.

Jeho NanoScreen má zásadne zjednodušiť a zlacniť odhaľovanie nebezpečných látok vo vode a potravinách, ktoré sú dôsledkom rozmachu chemikálií v priemysle a poľnohospodárstve. Za unikátnym testerom, ktorý vyhral súťaž Startup Awards 2017, vidieť dlhoročný výskum. Ale aj podnikateľské zmýšľanie.

Od objavu k biznisplánu Košickí vedci pri vývoji protinádorového transportného systému využívajú (okrem iného) takzvaný Ramanov

rozptyl. Ide o fyzikálny jav, keď fotóny svetla po dopade na molekulový komplex v závislosti od jeho štruktúry menia vlnovú dĺžku.

Na tomto základe vyvinuli vlastnú detekčnú metódu, ktorá vie selektívne vychytávať a identifikovať vybrané molekuly. „Dlhé roky sme ňou detegovali liečivá v roztokoch a bunkách. Až nám raz napadlo, že ju možno prispôsobiť tak, aby sa dala používať aj na rôzne iné molekuly. A že by sme našu technológiu mohli previesť do nejakej praktickej aplikácie,“ spomína P. Miškovský.

Ďalší krok bol o tom, čo sa v reči start-upov nazýva product-market fit. „Zisťovali sme, na čo by sme sa mali sústrediť, aby to bolo zaujímavé z globálneho hľadiska,“ hovorí P. Miškovský.

Natrafili na Štokholmskú konvenciu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (Persistent Organic Pollutants – POP). Ide o chemikálie, škodlivé pre zdravie i životné prostredie, patrí medzi ne napríklad známy insekticíd DDT, ktorý ničí nervový systém, spôsobuje rakovinu a hormonálne poruchy.

Saftra PhotonicsZdroj: Ivan Fleischer Aby sa POP dostali pod kontrolu, konvenciu doteraz podpísalo 152 krajín sveta. „Je to teda globálny problém

a my sme naň náš projekt napasovali. Spravili sme tiež konkurenčnú analýzu a nič podobné našej technológii sme nenašli,“ dodáva P. Miškovský. Až s týmito informáciami v rukách založil svoj start-up Saftra Photonics.

V unikátnom zariadení sa spája dlhoročný výskum a biznisový prístup košických vedcov Vedecký background pomohol košickému univerzitnému profesorovi nájsť aj vhodné financovanie. Podľa P.

Miškovského majú mladé inovatívne firmy dve možnosti. Prvou je investor: „Ak však ste iba na začiatku, investor kúpi celú firmu takmer za nič. Investora je dobré hľadať, až keď firma má určité postavenie a hodnotu.“ Ostáva teda druhá možnosť – granty z verejných zdrojov.

S grantmi má P. Miškovský bohaté skúsenosti: „Ako vedci sme zvyknutí písať projekty, žijeme z nich.“ Napríklad pred štyrmi rokmi tím vedcov z košickej univerzity pod jeho vedením spolu s kolegami z Zürichu a Lausanne získali na nanotechnologický výskum liečby rakoviny 2,7 milióna eur zo 7. rámcového programu Európskej únie.

Na rozlíšenie, nejde o štrukturálne fondy (eurofondy), ktoré rozdeľujú slovenskí úradníci, ale o celoeurópsku podpornú schému, schvaľovanú priamo v Bruseli. „Vedeli sme, že EÚ má špecifický program pre malé a stredné podniky, ktorý technologickým firmám pomáha dostať sa do štádia sériovej výroby. Preto sme preň cielene napísali projekt,“ vysvetľuje slovenský vedec.

Neprehliadnite Víťaz Startup Awards 2017: Uľahčíme prístup k čistej vode Naša inovácia je výsledkom 25 rokov experimentálnej práce, vysvetľuje zakladateľ… Drone n’ Base: Ako sa hrá s dronom Made in Slovakia Spája prvky autonómnej robotiky, rozšírenej reality a ovládania cez mobilnú… Tootoot: Slovenský start-up, ktorým zavoláte do mesta hudobné hviezdy Umožnil ľuďom vypýtať si koncert, teraz stavia na tom, čo o nich vie zistiť Ixworx: Pridajú do návodov tretí rozmer a virtuálnu realitu Budúcnosť marketingu a zákazníckeho zážitku je v interaktívnych 3D… Keď sme už pri európskych vedeckých grantoch, v čom sa líšia od slovenských eurofondov? „Rozdiel je

obrovský. Európske projekty sú o vede a technológiách. Projekty štrukturálnych fondov sú o všetkom možnom, len nie o vede a technológiách,“ hodnotí P. Miškovský. Hovorí, že európsky grant je ťažké získať, lebo ho veľmi prísne posudzujú špičkoví odborníci z celého sveta. Ale keď v súťaži uspejete, jeho následná administratíva je oveľa jednoduchšia než pri slovenskom eurofondovom projekte.

Mimochodom, európske projekty s vysokým bodovým hodnotením, ktoré na financovanie nedosiahnu pre nedostatok prostriedkov, dostávajú osvedčenie kvality (Seals of Excellence). To by im malo podľa dohody slovenskej vlády s EÚ otvárať dvere k štrukturálnym fondom.

Saftra PhotonicsZdroj: Ivan Fleischer „Ibaže to sa nedeje. Veľa úspešných slovenských vedeckých tímov a firiem, ktoré Seals of Excellence majú,

na slovenské eurofondy nedosiahnu, lebo Výskumná agentúra, ktorá eurofondy spravuje, túto možnosť dosiaľ neotvorila. To je obrovská škoda,“ myslí si. Za zlomok prostriedkov z eurofondov by sa tak podľa neho mohli podporiť najlepšie slovenské vedecké tímy a high-tech firmy.

Od čipu k platforme Saftra Photonics uspela v európskych súťažiach dvakrát. Prvý grant spred dvoch rokov – 50-tisíc eur, pričom

ďalších 20-tisíc musela priložiť z vlastných zdrojov – jej pomohol vytvoriť prototyp zariadenia, ktorý nazvali NanoScreen.

Druhý, tohtoročný grant je už podstatne vyšší, znie na 1,2 milióna eur. Rovnako vyššie je i spolufinancovanie, firma musí zohnať ďalších 400-tisíc eur, a hľadať ich chce teraz už aj u externých investorov. Tieto peniaze majú zabezpečiť rozbeh sériovej výroby a vstup na trh.

P. Miškovský označuje NanoScreen ako disruptívnu inováciu. Vysvetľuje, že štandardne treba v teréne odobratú vzorku, v ktorej chcete detegovať výskyt POP, najskôr predpripraviť v laboratóriu, až potom analyzovať pomocou drahých zariadení. „Pomocou našej technológie môžete vzorku otestovať bez predprípravy, priamo na mieste odberu za pár minút,“ tvrdí P. Miškovský. Navyše, cena jedného testu sa podľa neho zníži z tisíc eur na menej než stovku.

O technických detailoch zatiaľ šéf Saftry Photonics hovoriť nechce, lebo najprv si ich chcú patentovať. Prezrádza len to, že čip, ktorý je srdcom zariadenia v tvare USB kľúča, je kombináciou nanotechnológie, fotoniky, organickej chémie a digitálnej technológie.

Saftra PhotonicsZdroj: Ivan Fleischer Čip je len začiatok. Umožní testovanie na mieste odberu, ak má výskumník prenosný Ramanovský

spektrometer. Saftra Photonics už pracuje aj na all-in-one riešení čipu s detekčným zariadením, rokuje s možnými výrobcami.

A dlhodobý cieľ je vytvoriť globálnu sieť staníc na monitorovanie kvality vody, ktoré posielajú výsledky meraní do cloudu. „To by nám otvorilo zaujímavé možnosti obchodu s dátami, čo je vo všeobecnosti jedna z centrálnych vízií rozvoja našej firmy,“ potvrdzuje P. Miškovský biznisový ťah na bránu.

Zákazníkov – laboratóriá či vodárenské firmy – chce Saftra Photonics hľadať najmä v Európe, Japonsku a USA (ktoré sú jednou z mála krajín, ktoré Štokholmský protokol zatiaľ nepodpísali). Do piatich rokov plánuje na týchto trhoch predať 55-tisíc čipov a dosiahnuť tržby 4,8 milióna eur.

No technológia start-upu podľa jeho šéfa ponúka aj ďalšie príležitosti: „Našou metódou sme schopní detegovať molekuly látok, ktoré sa používajú v dopingu športovcov, v toxínoch i vo výbušninách. Nie sú to POP, ale technológia je v princípe rovnaká.“ Firma takto už rozbieha spoluprácu s istou globálnou firmou, ktorá sa zaoberá kvalitou vody a zaujíma sa o technológiu na odhaľovanie molekúl, spôsobujúcich zápach vody.

Aj pre ďalších Aby neprišlo k omylu, P. Miškovský z akademického prostredia neodišiel, aby sa venoval iba podnikaniu.

Stále pokračuje vo výskume efektívnosti protinádorových liečiv. Dnes transportný systém testujú na malých laboratórnych zvieratách.

Okrem toho sa košický profesor snaží skúsenosti, ktoré nabral so svojím start-upom, využiť na to, aby Univerzita Pavla Jozefa Šafárika pomohla rozvíjať aj ďalšie inovatívne projekty svojich výskumníkov a vedcov.

V brandži sa tomu hovorí technologický transfer. Pred pár mesiacmi preto na škole vznikol Technologický a inovačný park, ktorému P. Miškovský šéfuje.

Základom je start-upový inkubátor, v ktorom vedci dostanú vhodné podmienky (priestory a laboratórne prístroje), aby mohli svoj nápad bez stresov rozvinúť. Nemusia ani zakladať firmu. „Po roku-dvoch zhodnotíme dosiahnutý progres a ak projekt bude mať potenciál, univerzita sa stane prvým, anjelským investorom,“ hovorí P. Miškovský. Takto v podstate vznikla aj Saftra Photonics, v ktorej je univerzita štvrtinovým spoločníkom (Saftra je kombinácia slov Safarik a Transfer).

S peniazmi od univerzity bude sa môcť start-up ďalej rozvíjať – a hľadať ďalšie financie. Aj z Európskej únie. „Vytvoríme silné projektové oddelenie, ktoré firmám dokáže pomôcť s napísaním projektu,“ hovorí P. Miškovský. Ak sa firma neskôr osamostatní a bude sa jej dariť, cez podiel na zisku či predaji podniku vráti univerzite to, čo od nej na začiatku dostala.

Príklad P. Miškovského ukazuje, že akademici jej vedia vrátiť ešte oveľa viac. Čo na to TREND PLUSY NanoScreen vyzerá ako silný a z každej stránky premyslený projekt. Aj keď mieri na relatívne malý trh, pri

absencii konkurencie a technologickom náskoku môže byť jeho lídrom. MÍNUSY Keď sa unikátny tester začne predávať, vedeckému start-upu pribudnú výzvy v oblasti logistiky či starostlivosti

o klientov. Môže to zmeniť firemnú kultúru, ktorá už pôvodným zakladateľom nemusí vyhovovať.

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-1/idu-po-rakovine-a-vymysleli-aj-tester-vody.html [Späť na obsah]

2. Školu nemohol dokončiť, kupoval platne, ktoré potom rozširoval na

kazetách, za čo ho odsúdili [07.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 12:28; Redakcia]

Petra Klepcová nedeľa 7. januára 2018 13:28 Zdieľať

Za nepovolené podnikanie ho odsúdili na pol roka s podmienečným odkladom na dva roky a peňažný trest vo výške 3000 Kčs, plus prepadnutie platní a audiotechniky v prospech štátu.

Foto - Post Bellum Peter Lenek sa narodil 3. októbra 1961 v Košiciach do stavbárskej rodiny. Jeho matka pracovala ako vedúca

reštauračných zariadení. Otec, stavebný inžinier, bol zamestnaný na odbore výstavby krajského národného výboru, kde zastával vedúcu pozíciu.

Peter sa od detstva venoval filatelii či zbieraniu modelov autíčok. U Lenekovcov bol doma dennodenne zapnutý magnetofón s hudbou a už v mladosti sa u neho prejavil jeho špeciálny záujem o hudbu, ktorú nevedel nájsť v televízii či rozhlase.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia.

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk. Post Bellum môžete podporiť aj na darcovskom portáli. Od susedov, známych hokejistov, získavali Lenekovci nedostupné hudobné nahrávky, ktoré sa mladému

Petrovi vrývali pod kožu. Za socializmu bolo totiž takmer nemožné dostať sa k zahraničnej hudbe, v našich obchodoch sa zahraniční interpreti nepredávali, a to bol pre Petra veľký problém.

Na vysokej škole O okupácii Československa sa Lenekovci dozvedeli na dovolenke v Bulharsku. Peter mal necelých sedem

rokov. Ležali na pláži Čierneho mora a túto novinu sa dozvedeli z malého prenosného tranzistora. Rýchlo sa zbalili a išli naspäť na Slovensko.

Cestu od maďarsko-československých hraníc lemovali ruské tanky, vojenské autá a ťažkotonážne transportéry – to bol šok i pre detskú dušu. Sovietske vojská u nás nakoniec zostali vyše dvadsať rokov.

Pre údajný nedostatok miesta maturanta Petra nezobrali na medicínu, V roku 1980 tak na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach začal študovať učiteľský odbor biológia-chémia. Kameňom úrazu boli „politické“

predmety: vedecký komunizmus, marxisticko-leninská filozofia, politická ekonómia a dejiny robotníckeho hnutia. To boli štyri základné povinné politické predmety, ktoré musel absolvovať každý študent na vysokej škole.

Obdobie 80. rokov na univerzite Peter opisuje nasledovne: „Na prednáškach z marxisticko-leninskej filozofie som bol iba raz za celý rok, našťastie neboli povinné. Cvičenia a semináre boli povinné. Mal som s nimi problémy najmä preto, že som bol veľký hudobný fanúšik. Veľa som cestoval do Maďarska, kde som si kupoval platne, hudbu a tričká, čo sa stalo kameňom úrazu. Mamka mi kúpila v Maďarsku mikinu, na ktorej bola veľká americká vlajka a logo California University Los Angeles. Jedného dňa si ma pozval na „koberček" profesor Vladimír Cirbes, vedúci katedry marxizmu-leninizmu. To bol zlom v mojom živote, pretože sa ma opýtal: ,Prečo propagujete na svojom odeve, súdruh Lenek, západnú, americkú, imperialistickú univerzitu? Prečo nepropagujete našu Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika?´ Ja som bol z toho taký zaskočený, že som nevedel, čo mám

odpovedať. Povedal som pravdu, tak ako ma celý život učili: ,Keby ste dali, súdruh profesor, vyrobiť tričká s logom našej univerzity, rád by som ich nosil.´ Aby som to vysvetlil, nič také neexistovalo, nikto nič podobné nevyrábal. Keďže som mu oponoval, zmohol sa len na jedno, skríkol na plné hrdlo: ,Von!´ A letel som z kabinetu. Týmto sa to celé začalo.“

V čase, keď boli záverečné skúšky, bol Peter ako jediný v triede na záverečnom sústredení vojenskej katedry, a skúšky si preto musel odložiť. Napokon musel aj opakovať ročník, s čím boli spojené technické a byrokratické problémy. Za socializmu totiž museli formuláre s povolením o prerušenie štúdia podpísať všetci profesori, ktorí aktuálne vyučovali na fakulte. Ak čo i len jeden odmietol tento formulár podpísať, nemohli ste pokračovať v štúdiu. A presne toto bol aj Petrov prípad.

Polovica autobusu emigrovala počas zájazdu Taktiež s vycestovaním na Západ bolo plno byrokratických problémov. Okrem toho, že si bolo treba našetriť

značne veľkú sumu, bolo aj potrebné vyplniť množstvo formulárov, obehať rôzne úrady a byť pripravený na rôznych „agentov provokatérov“ – na agentov štátnej tajnej služby, a nenechať sa nachytať nadávaním na socialistické Československo.

Pre väčšinu mladých bol takýto zájazd na Západ aj špeciálnou možnosťou, ako prekročiť hranice a zostať v zahraničí. Mnoho z nich odišlo práve do západného Nemecka.

„Asi dva dni sme boli v Alpách v hoteli so šoférom a sedeli v reštaurácii. Začal nám hovoriť, chcel nás vyprovokovať: ,Viete, čo som teraz počul v rádiu? Československo podpísalo so západným Nemeckom zmluvu o vydávaní emigrantov naspäť do Československa.´ Takú vec si na nás vymyslel, pretože asi vedel, že chceme emigrovať. A ďalej tento „agent provokatér" – šofér autobusu – pokračoval: ,Keď niekto od nás bude chcieť emigrovať, tak ho Nemci neprijmú, vysadia ho na našich hraniciach a u nás bude mať veľké nepríjemnosti a za to ho zavrú,´" spomína Lenek.

Ten, kto emigroval za socializmu, automaticky mal vo svojej neprítomnosti v Československu súd, ktorý ho odsúdil za trestný čin ilegálneho opustenia republiky a vymeral mu dva-tri roky nepodmienečne.

"Samozrejme, že vám automaticky prepadol všetok majetok v prospech štátu. Vieme, ako sa to robilo, ten majetok si potom komunistickí pohlavári medzi sebou rozobrali za pár drobných. Stačilo, že ste mali červenú knižku, a prišli ste k domom za pár korún, do slova a do písmena. Takto to fungovalo a dodnes to veľa ľudí využíva. Keď nám šofér toto povedal, ja som tomu nechcel veriť. Len som vedel, že jeden môj kamarát chce emigrovať, a tak aj bolo. Štyridsiati piati sme išli autobusom a vrátili sme sa asi dvadsiati. Z mladých som sa vrátil len ja a jeden mladomanželský pár, ktorý išiel do Nemecka na svadobnú cestu. Všetci mladí ostali na Západe, väčšina nás opustila v Mníchove.“

Foto - Post Bellum Obvinený z „nepovoleného podnikania“

Za čias totality bolo takmer nemožné dostať sa ku kvalitnejšej západnej hudbe. Platne boli veľmi drahé a keď Peter brigádoval, všetko prepočítaval na platne. Dostal nápad, že podá inzerát do časopisu Melódie, špecializovaného na hudbu. V inzeráte ponúkal: „Predám nahraté kazety".

„Strašne veľa ľudí mi začalo písať, bol veľký záujem. Nahraté kazety som rýchlo predal. Potom som odpovedal na inzeráty, že nech mi zašlú prázdne kazety a ja im ich nahrám. Tak som fungoval dva-tri roky. Zarábal som si týmto spôsobom na kupovanie svojej obľúbenej hudby. Oni mi poslali v balíku s kazetami aj peniaze.“

Za tieto peniaze si potom mladý Peter kupoval drahé platne svojich obľúbených interpretov. Petrovo konanie však vzbudilo pozornosť vyšetrovateľov všadeprítomnej Štátnej bezpečnosti. Tí na neho v

druhej polovici osemdesiatych rokov zaviedli spis pod krycím označením „Turista“, pretože často získaval platne zo zahraničných zdrojov, ktoré vystopovala ŠtB.

Jeho spis bol prísne tajný a samotný Peter Lenek bol zaradený medzi takzvanú „voľnú mládež" v Košiciach a taktiež medzi členov nelegálneho Fan Clubu Heavy Metalu v Ostrave.

20. augusta 1987 sa Štátna bezpečnosť snažila takzvanou „prevýchovou" zabrániť šíreniu západnej progresívnej hudby návštevou u Leneka. Jej cieľom bolo, „aby Peter Lenek upustil od svojho negatívneho konania, ktoré spočíva v získavaní hudobných nahrávok prozápadných hudobných štýlov punk rock a heavy metalu z kapitalistického zahraničia a v ich rozširovaní medzi mládežou v rámci celej republiky," píše sa v spise z archívu ÚPN.

V roku 1987 však prišlo aj obvinenie z „nepovoleného podnikania“. „Jedného dňa v októbri 1987 zaklopali u nás páni policajti. Potrebovali niečo upresniť. Nechali ma najprv dve hodiny čakať pred dverami v čakárni na Moyzesovej ulici v budove Verejnej bezpečnosti. Zistil som si, že to bolo úmyselné, aby som sa znervóznel. Potom si ma zobrali, bol to tvrdý krížový výsluch zo štyroch strán, a nakoniec povedali: ,Keďže máme informácie o vás, ideme na poštu.´ Tam sme prebrali balík, vrátili sme sa naspäť. Otvorili sme balík, boli tam kazety a peniaze. Vzniesli obvinenie z nedovoleného podnikania. Ďalší paradox bol, že na takéto podnikanie ani žiadne povolenie neexistovalo. Za socializmu tu žiadne slobodné podnikanie fakticky neexistovalo!“

Peripetií so socialistickým zriadením si Peter užil dosť: od nezrovnalostí pri prijímaní na vysokú školu až po problémy s nedokončením štúdia. K ďalším sa pridali domové prehliadky, obvinenie či nakoniec aj súdny proces, keď mu zabavili celú jeho dovtedajšiu zbierku nielen platní, ale aj magnetofónov a techniky, o ktorú sa neskôr súdil.

Súd mu vymeral trest odňatia slobody na 6 mesiacov s podmienečným odkladom na 2 roky a peňažný trest vo výške 3000 Kčs, plus prepadnutie platní a audiotechniky v prospech štátu. Proti rozsudku sa odvolal, súd mu vyhovel vo veci prepadnutia zbierok platní a audiotechniky. Všetok majetok mu vrátili. Pokutu však musel zaplatiť.

Nežná revolúcia a nové začiatky Peter počas vysokoškolského štúdia stihol absolvovať aj štyri semestre povinnej vojenskej prípravy, ktoré sa

mu, žiaľ, po neukončení školy nezarátali do povinnej základnej vojenskej služby. Tak ho vojna zastihla dvakrát dlhšie než ostatných mladých mužov.

Keď sa začala Nežná revolúcia, vojaci o nej vedeli, ale nesmeli opustiť kasárne. Vďaka Havlovým amnestiám mohol začať slobodne podnikať aj s prechádzajúcimi obvineniami „z nepovoleného podnikania“.

Ihneď začal uvažovať o splnení svojho celoživotného sna, ktorým bolo otvorenie vlastného obchodu s hudbou. Tak sa aj stalo a jeho Music Center dnes sídli na Zvonárskej ulici 12 v Košiciach. Tu môžete Petra Leneka nájsť, ako predáva a šíri k nám českú, slovenskú, ale aj „západnú“, no v prvom rade kvalitnú hudbu vo svojom vlastnom obchode.

Post Bellum SK je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte aj vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet SK12 0200 0000 0029 3529 9756. Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti. Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov! Príbehy 20. storočia sú projekt neziskovej organizácie Post Bellum SK. Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory,

digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa. Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

https://dennikn.sk/990951/skolu-nemohol-dokoncit-kupoval-platne-ktore-potom-rozsiroval-na-kazetach-za-co-ho-odsudili/?ref=rss

[Späť na obsah]

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Parkinsonova choroba: Ohrozuje viac mužov aako ženy [08.01.2018; Pravda; užitočná pravda; s. 15,16,18,19; Dorota Hudecová]

Je považovaná zajedno z najčastejších degeneratfvnych ochorení nervovej sústavy. Objavuje sa zvyčajne u ľudí starších ako 50 rokov, častejšie postihuje mužov. Vývoj parkinsonizmu trvá mesiace, niekedy aj roky, a ak sa nezačne s liečbou, končí sa úplnou stratou hybnosti.

Dorota Hudecová

Priebeh a príznaky sú u každého človeka iné. Prvé symptómy bývajú nenápadné. Patrí medzi ne únava, pocit ťažkých nôh, kŕče, spomalenie chôdze či zvýšená sekrécia slín, sĺz a potu. „Často sú na začiatku prítomné poruchy čuchu, čím mám na mysli jeho zníženie, zápcha, depresia a poruchy spánku. Tieto príznaky sa zvyčajne objavia aj niekoľko rokov pred tými, ktorým pacienti začnú prikladať dôležitosť. To sú takzvané motorické príznaky: porucha hybnosti, stuhnutosť v kĺboch, tras, ktorý sa vyskytuje v pokoji, ťažkosti s chôdzou," približuje príznaky a prvé prejavy ochorenia doktor Patrik Kašovič z Neurologickej kliniky UNM v Martine. Čo je príčinou ochorenia? Podľa doktora Kašoviča zánik nervových buniek zodpovedných za produkciu dopamínu. „Zánik buniek nedokážeme ovplyvniť. Dokážeme ale mozgu dodávať látku, ktorá chýba - dopamín, stimulovať časti mozgu - receptory, na ktoré sa naviaže dopamín a spustia sa reťazce biochemických pochodov. Pomocou hĺbkovej mozgovej stimulácie dokážeme vysielaním elektrických signálov do mozgu stimulovať konkrétne mozgové štruktúry," vraví. Napriek vedeckým výskumom a novým možnostiam liečby je ale ochorenie zatiaľ stále nevyliečiteľné. „K moderným spôsobom liečby patrí liečba pumpovými systémami - podkožné podávaný apomorfín, najčastejšie v priebehu dňa. Pacient má na sebe pumpu a do podkožia zavedenú ihlu, kde mu je kontinuálne podávané liečivo. Ďalšou možnosťou je intestinálny gél, ktorý je pomocou pumpy kontinuálne aplikovaný do dvanástnika, časti tenkého čreva. Pacient má zavedený vývod - hadičku cez brušnú dutinu," vymenúva spôsoby liečby neurológ. Ako dodal, ďalšou metódou je stimulácia mozgových štruktúr prostredníctvom hlbokej mozgovej stimulácie. „Pacientovi sú zavedené elektródy do konkrétnych mozgových štruktúr, ktoré sú stále stimulované elektrickým prúdom. Pacient má implantovaný neurostimulátor do podkožia v oblasti prsného svalu, ide o malú krabičku veľkú asi ako dve zápalkové škatuľky."

S výskytom ochorenia vraj môže súvisieť aj vzácna porucha spánku. „Áno, jedným z prvých príznakov ochorenia môže byť spánková porucha, ktorá sa vyskytuje už niekoľko rokov pred vznikom prvých pohybových príznakov," vraví doktor Kašovič. Vedci prišli aj s myšlienkou, že za ochorením môžu byť aj kultúrne podmienené rozdiely. Neurológ to potvrdzuje: „Na základe prieskumov sa zistilo, že u ľudí žijúcich v mestách je väčšia prevalencia Parkinsonovej choroby ako u tých žijúcich na vidieku. Jednoznačná príčina doteraz nebola zistená." Môžeme sa nejakým spôsobom proti tomuto zákernému ochoreniu chrániť? „Na základe výskumov sa preukázalo menšie riziko vzniku Parkinsonovej choroby u ľudí, ktorí pijú kávu a užívajú analgetika," konštatuje doktor Kašovič. A keď už pacient pozná svoju diagnózu, lekári odporúčajú poctivo dodržiavať liečbu, intenzívne sa hýbať, pomáha najmä chôdza a rehabilitovať. Medzi ďalšie odporúčania patrí tréning mozgu precvičovaním pamäti, vedomostí a orientovanosti.

Čo je Parkinsonova choroba? - je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálnej aj periférnej nervovej sústavy, ktoré súvisí okrem

iného so stratou špecifických nervových buniek produkujúcich dopamín - chemickú látku, ktorá funguje aj ako nervový prenášač a zohráva kľúčovú úlohu v motorických funkciách mozgu

- skoré príznaky môžu byť mierne a môžu ostať aj bez povšimnutia. Viditeľné príznaky zahŕňajú: trasenie. ktoré sa zvyčajne začína na ruke alebo prstoch, keď je ruka prirodzene uvoľnená - končatinový tras pri činnosti, napríklad jedení, pití alebo písaní, či tras hlavy pre Parkínsonovu chorobu nie sú typické spomalenie pohybu, strnulá chôdza, kroky môžu byť kratšie a ťažšie, chýbajú alebo sú znížené pohyby horných končatín pri chôdzi; stuhnutosť svalov v ktorejkoľvek časti tela; narušenie prirodzenej rovnováhy a držania tela, zhrbený postoj; strata alebo zníženie mimiky a gestikulácie; zmeny v hovorenej reči, ktorá môže byť často monotónna (tichšie, rýchlejšie alebo váhavejšie rozprávanie); zmenšenie písma v písomnej forme komunikácie

Z histórie - Po prvýkrát ju opísal presne pred dvesto rokmi (v roku 1817) britský lekár James Parkinson, po ktorom

získala svoje meno. Ochorenie nazval trasľavou obrnou, ale už jemu boli známe niektoré typické nemotorické prejavy, ktorým sa však dlho nevenovala patričná pozornosť a samotná práca Jamesa Parkinsona zhrnutá v knihe „An Essay on the Shaking Palsy" zostala relatívne dlho nepovšimnutá. V úvode tejto knihy spomína Parkinson aj viaceré historické osobnosti medicíny, ktoré už opísali niektoré symptómy ochorenia pred ním. Prvý bol jeden z najznámejších starovekých lekárov Galén (129 - 200), ktorý sa vo svojich spisoch venoval charakteristickému trasu a rozlišoval medzi trasom pri činnosti a trasom v pokoji. Prvé zmienky o prejavoch ochorenia sú ešte staršie - nachádzajú sa v čínskych lekárskych textoch pochádzajúcich z obdobia 500 rokov pred Kristom, a ľudia s príznakmi Parkinsonovej choroby sú dokonca opisovaní aj v Biblii.

- Vo svojich dielach opísal príznaky Parkinsonovej choroby aj Leonardo da Vinei na prelome 15. a 16. storočia. Komplexne a detailne však opísal ochorenie a jeho vývoj v listoch z rokov 1828 -1835 nemecký filozof a diplomat Wílhelm von Humboldt na základe príznakov vlastnej choroby, ktoré zahŕňali pokojový tras, zmenšenie písma, nešikovnosť, poruchy vykonávať rýchle komplexné pohyby.

Môžem byť pacientom? Ak odpoviete áno na viac ako tri otázky, zvážte, či by ste nemali navštíviť neurológa. 1 Trasie sa vám jedna alebo obe ruky? 2 Je tento tras výrazný v pokoji? 3 Všimli ste si zhoršenie obratnosti prstov, napríklad pri zapínaní gombíkov? 4 Pozorovali ste alebo ste boli upozornení okolím na to, že sa u vás zmenila prirodzená koordinácia pohybu

rúk pri chôdzi? 5 Máte pri chôdzi pocit neobratnosti alebo stuhnutosti jednej alebo oboch dolných končatín? 6 Máte ľahko „šuchtavú" chôdzu alebo ťaháte nohu za sebou? 7 Začali ste sa pri chôdzi ohýbať, hrbiť? 8 Všimli ste si zmeny hlasu? Je monotónny a tichší ako skôr alebo chrapľavý? 9 Povšimli ste si zmenšenie písma?

10 Je pre vás ťažké vstať zo sedu, vykročiť zo stoja? 11 Trápi vás pokles vlastnej iniciatívy a strácate záujem o podnety z okolia? 12 Cítite sa nevýkonní, spomalení, rýchlo unavení aj jednoduchou prácou? Hýbete sa v spánku a kričíte zo sna? Možno máte parkinsona Prelomový výskum smerujúci k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby už tretí rok vykonávajú pracovníci

Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ a UN L. Pasteura Košice. Vlani sa im v spolupráci s kolegami z

Inštitútu Neurológie Medical University Vienna vo Viedni a Neurologickej tkanivovej banky Clinic-IDABAPS v Barcelone podarilo vyvinúť novú, doteraz najšpeciíickejšiu, metódu zisťovania prítomnosti pre ochorenie charakteristickej bielkoviny patologického črevného a-synukleínu, ktorý umožňuje odlíšiť zdravého človeka od pacienta s Parkinsonovou chorobou s takmer 90 % presnosťou. Zároveň dokáže odlíšiť pacientov, u ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch choroba ešte len vyvinie.

Cieľom výskumu realizovaného na Lekárskej fakulte UPJŠ je umožniť potvrdenie Parkinsonovej choroby

ešte pred objavením sa charakteristických porúch hybnosti, keď by bolo možné aplikovať potenciálne neuroprotektívne lieky s podstatne vyššou efektivitou a prejavy ochorenia tým výraznejšie oddialiť.

Projekt APW-14-0415 nazvaný „Nové biomarkery premotorického štádia Parkinsonovej choroby" začali v januári 2015, ukončený by mal byť v júni 2019. Dizajn projektu je však dlhodobý, s cieľom identifikovať najprínosnejšie faktory umožňujúce diagnostiku už predmotorického štádia Parkinsonovej choroby.

„Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bežný život pacientov. Zapríčiňuje ju poškodenie a odumieranie buniek v rôznych oblastiach mozgu, pričom jej najtypickejšie prejavy vznikajú predovšetkým v dôsledku nedostatku tvorby dopamínu. Jeho najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov. U niektorých pacientov môže dominovať tras, ktorý je najmä v pokoji pri končatinách voľne položených alebo voľne zvesených - tras však nemusí byť prítomný u všetkých pacientov. V neskorších štádiách sa často pridávajú aj problémy s chôdzou a so stabilitou. Okrem motorických majú pacienti aj množstvo nemotorických prejavov, ktoré môžu zahŕňať napríklad problémy s močením, so stolicou, s výkyvmi krvného tlaku, nadmernou spavosťou, poruchami nálad a v neskorých štádiách často aj s demenciou a halucináciami. Mnoho týchto prejavov, napríklad strata čuchu, úporná zápcha, poruchy nálady alebo špecifické poruchy spánku, môžu predchádzať vznik prvých motorických prejavov Parkinsonovej choroby aj o niekoľko rokov, dokonca desaťročí," hovorí prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a

zodpovedná riešiteľka projektu, profesorka Zuzana Gdovinová. Výskum spočíva predovšetkým v detekcii pacientov, u ktorých sa hromadia špecifické patologické formy bielkoviny a-synukleínu v periférnych nervových tkanivách, a zisťovaní prítomnosti poruchy REM spánku (Rapid eye movement, čo je fáza spánku s prítomnými rýchlymi pohybmi očí) nazývanej RBD (Rapid eye movement sleep behaviour disorder), ktorých prítomnosť nasvedčuje, s vysokou pravdepodobnosťou, vývoju Parkinsonovej choroby u pacienta.

Ako súvisí a-synukleui a porucha REM spánku s parkinsonom? „U asi 10 až 15 percent prípadov pacientov je Parkinsonova choroba dedičná, u ostatných hovoríme o

sporadickej Parkinsonovej chorobe, kde sa ako prvotná príčina spustenia patologických procesov predpokladá rôzna úloha vonkajšieho prostredia, napríklad expozícia špecifickým toxínom či vystavenie chemikáliám a pesticídom - a to buď samostatne, alebo v kombinácii s niektorými rizikovými génmi, ktorých samotná prítomnosť ale na spustenie ochorenia nestačí. Výskum ukazuje, že ochorenie u veľkej časti pacientov zrejme nevzniká prvotne v mozgu, ale prvé patologické zmeny sa udejú v nervových vláknach, napríklad v črevnom nervovom systéme alebo v čuchovej sliznici, kde sú tieto vlákna vystavené vonkajším faktorom - a odtiaľ sa patológia šíri do mozgu. Bolo preukázané, že chronické podávanie niektorých pesticídov alebo iných látok pokusným zvieratám viedlo k tvorbe typickej patológie v ich črevnom nervovom systéme, ktorá sa následne šírila po nervových spojeniach do mozgu a prejavila sa typickými zmenami prítomnými pri Parkinsonovej chorobe," objasňuje koordinátor projektu, pracovník Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice doktor Matej Škorvánek.

Bielkovina a-synukleín je normálnou súčasťou našich buniek, ale za určitých okolností, napríklad pri vystavení toxickým látkam, dochádza k zmene jej tvaru, čo vedie k lepeniu jednotlivých bielkovín a tvorbe patologických zhlukov. Tie sú pre bunku toxické a dokážu sa šíriť nervovým systémom a „infikovať" ďalšie normálne poskladané molekuly a-synukleínu, ktoré potom tieto zmeny prenášajú ďalej. Svojim spôsobom sa teda ochorenie šíri mechanizmom podobným infekciám, aj keď bez prítomnosti vírusov alebo baktérií. „Prítomnosť a-synukleínu v mozgu je definujúcim patologickým kritériom pre diagnózu Parkinsonovej choroby. S predpokladaným spôsobom prenosu patológie z periférnych nervov do mozgu sa v posledných rokoch čoraz častejšie upriamuje pozornosť aj na hodnotenie a-synukleínu v periférnych tkanivách, ako je napríklad koža, slinné žľazy alebo črevo. Kým metodiky na stanovovanie prítomnosti patologického a-synukleínu v mozgu sú veľmi presné, doterajšie metodiky na stanovovanie jeho patologických foriem v periférnych tkanivách, napríklad v črevnom nervovom systéme, mali neuspokojivú diagnostickú hodnotu. Vývoj novej, presnej metodiky, na ktorej sme sa podieľali, preto môže predstavovať významný posun v diagnostike," hovorí doktor Škorvánek, podľa ktorého detekcia patologických foriem bielkoviny a-synukleínu v periférnych tkanivách môže v budúcnosti potenciálne nahradiť niektoré iné vyšetrovacie metodiky a potvrdiť vyvíjajúcu sa chorobu roky pred objavením prvých motorických symptómov ochorenia. Porucha správania v REM spánku označovaná ako ,RBD’, ktorá sa prejavuje hlavne nadránom rozprávaním alebo kričaním zo spánku, rozhadzovaním rúk alebo nôh, vykonávaním pohybov, o ktorých sa pacientom práve sníva - a u časti pacientov aj nebezpečným správaním spojeným s úrazmi a pádmi z postele je zas najšpecifickejším klinickým prejavom vyvíjajúceho sa ochorenia.

Prvé výsledky projektu Výskumníci na zainteresovaných gastroenterologických pracoviskách oslovili viac ako 600 osôb bez

akýchkoľvek motorických príznakov Parkinsonovej choroby, ktorí kvôli inému zdravotnému problému absolvovali kolonoskopické vyšetrenie. Na základe vstupných kritérií do projektu doteraz zapojili takmer 180 pacientov. Tým

bola okrem kolonoskopického vyšetrenia odobratá aj vzorka na zistenie prítomnosti patologického a-synukleínu a urobené komplexné neurologické vyšetrenie vrátane špecifických vyšetrení na prítomnosť motorických a nemotorických prejavov Parkinsonovej choroby, ako aj detekcie špecifických zmien v mozgu pomocou transkraniálneho ultrazvukového vyšetrenia. Pri podozrení na prítomnosť špecifickej poruchy správania v REM spánku podstúpili tieto osoby aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. „Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu pozostáva z celonočného monitorovania spánku a bdenia a ďalších životne dôležitých funkcií. Dokáže veľmi presne identifikovať pacientov s RBD," hovorí doktorka Eva Feketeová, odborná asistentka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a spoluriešiteľka projektu. Zistenie ochorenia má podľa nej nielen dôležitý prognostický a

vedecký význam, ale aj praktický - jednoduchou a účinnou liečbou je totiž možné potlačiť nebezpečnú nočnú aktivitu, ktorá býva príčinou úrazov. Z prvých 140 vyšetrených osôb, ktoré dosiaľ nejavili žiadne motorické prejavy Parkinsonovej choroby, na základe komplexného vyšetrenia rizikových klinických faktorov členovia výskumného tímu diagnostikovali už 7 ľudí s pravdepodobnou Parkinsonovou chorobou v predmotorickom štádiu, u ktorých sa v priebehu najbližších rokov približne na 80 % plne vyvinie Parkinsonova choroba s motorickými prejavmi. „Táto metodika je pomerne presná, ale veľmi prácna, keďže pri nej treba kombinovať mnoho vyšetrení. V ďalšom výskume sa chceme sústrediť na odhaľovanie najšpecifickejšieho príznaku vyvíjajúcej sa Parkinsonovej choroby, ktorým je porucha REM spánku nazývaná RBD. Jej prítomnosť u ľudí starších ako 50 rokov dokáže predpovedať vznik Parkinsonovej choroby alebo príbuzného neurodegeneratívneho ochorenia, u takmer 90 % osôb, ktorí touto poruchou trpia," konštatuje doktor Škorvánek. Keďže sa táto porucha prejavuje výhradne počas spánku, pacienti o nej ani nemusia vedieť, pokiaľ ich na to neupozorní ich partner, nespadnú z postele alebo nerozbijú počas spánku nejaké predmety okolo postele.

Máte poruchu REM spánku? Zúčastnite sa na unikátnom výskume Povedal vám niekto alebo ste mali pocit, že počas spánku „prežívate svoje sny" - napríklad udierate alebo

rozhadzujete rukami, hýbete nohami, akoby ste utekali? Ak si na túto otázku odpoviete „áno" a máte viac ako 50 rokov, je možné, že trpíte parkinsonom.

Aj sa chcete zapojiť do prelomového výskumného projektu a zistiť, či je u vás vysoké riziko vyvinutia Parkinsonovej choroby, kontaktujte pracovníkov výskumného tímu na čísle 0940 513 350 alebo vyplnením formulára cez webovú stránku www.parkinsonovachoroba. com. Po vyplnení formulára zameraného na rizikové faktory ochorenia vás bude v prípade zistenia zvýšeného rizika kontaktovať člen tímu ohľadom spresnenia údajov a ďalšieho postupu. A čo vás následne čaká?

„Pri odôvodnenom podozrení na poruchu spánku charakteru RBD, budú ľudia objednaní na špecializované spánkové vyšetrenie, ktoré potvrdí, či túto poruchu majú, alebo nie. Zároveň u nich vyšetríme všetky ostatné známe klinické rizikové faktory a bude im ponúknutá aj možnosť vyšetrenia prítomnosti patologického a-synukleínu v niektorom z periférnych tkanív, teda z čreva alebo kože, ktoré ale nie je nevyhnutné pre zaradenie do samotného projektu. Benefitom pre vyšetrených je realizácia polysomnografického vyšetrenia v spánkovom laboratóriu v rámci výskumu vo veľmi krátkom čase, na ktoré sa inak čaká aj viac ako pol roka, a ak zistíme prítomnosť vyvíjajúcej sa Parkinsonovej choroby, budú pacienti intenzívnejšie sledovaní a včaššie sa dostanú k liečbe. Navyše vedomosť o tom, že je človek zrejme v predmotorickom štádiu Parkinsonovej choroby nám v budúcností môže pomôcť zaradiť ho oveľa skôr do už prebiehajúcich alebo budúcich experimentálnych projektov, ktorých cieľom je vyvinutie účinnej liečby na spomalenie alebo zastavenie vývoja ochorenia ešte v štádiu, keď sa typické symptómy neobjavili," zdôrazňuje Matej Škorvánek. Cieľom aktuálnej fázy projektu je nájsť približne 50 pacientov s definitívne potvrdenou poruchou správania v REM spánku, teda vo veľmi vysokom riziku vývoja Parkinsonovej choroby, čo si však bude vyžadovať skríning a klinické vyšetrenie podstatne väčšieho súboru zdravých osôb s podozrením na túto poruchu. „Príčinná liečba Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje, používa sa iba symptomatická, ktorá je efektívna a dokáže potlačiť veľa symptómov, predovšetkým v prvých rokoch prejavu ochorenia, kedy pacient pri adekvátne nastavenej liečbe môže pôsobiť ako zdravý človek. V neskorších štádiách ochorenia sa už začínajú objavovať výkyvy hybnosti aj napriek terapii, a vtedy prichádzajú do úvahy možnosti pokročilej liečby, ku ktorým patrí hĺbková mozgová stimulácia alebo pumpové možnosti liečby, ktoré dokážu pacientom o ďalšie roky výrazným spôsobom skvalitniť život - tie je však nutné včas indikovať. Tieto pokročilé možnosti liečby je v súčasnosti možné indikovať na neurologických klinikách v Bratislave, Martine a Košiciach," vraví doktor Škorvánek. Všetky doterajšie pokusy o neuroprotektívnu liečbu (modifikujúcu a spomaľujúcu ochorenie), boli doteraz neefektívne, pričom za hlavný problém sa považuje predovšetkým to, že boli skúšané v neskorých štádiách ochorenia.

„Čas teda hrá proti pacientovi a problémom dnešnej diagnostiky je, že ochorenie dokážeme odhaliť až v štádiu, keď sa objavia jeho prvé typické motorické prejavy, no ochorenie pritom u človeka prebieha už 10 až 20 rokov, čo zhoršuje možnosti efektívnej liečby. Identifikácia pacientov v predmotorickom štádiu je do budúcnosti kľúčová a umožní poskytnúť pacientovi liečbu už v štádiu, keď ochorenie ešte nie je veľmi pokročilé a šance na spomalenie jeho vývoja sa výrazne zvýšia," dodal. Umožnenie diagnostiky predmotorického štádia Parkinsonovej choroby je teda ďalším nevyhnutným krokom, bez ktorého zrejme nebude možný vývoj nových liekov pre toto ochorenie, preto sa touto „horúcou" témou vo svete zaoberá viacero výskumných tímov a viaceré grantové agentúry ju pokladajú za jednoznačnú prioritu v oblasti súčasného výskumu tejto choroby. V posledných rokoch sa spomínajú čoraz častejšie aj možnosti očkovania, ktoré by spomalilo alebo zabránilo šíreniu a-synukleínu v organizme, pričom niektoré intervencie už aj vstúpili do prvých experimentálnych štúdií.

[Späť na obsah]

2. Parkinsona odhalia sny [08.01.2018; Plus jeden deň; ZDRAVIE; s. 14; mz]

Nová metóda košických lekárov umožní včas diagnostikovať vážne ochorenie Košice - Mávate príliš živé sny, pri ktorých rozhadzujete rukami, hýbete nohami či vykrikujete zo sna a máte

viac ako 50 rokov? Možno aj vám hrozí Parkinsonova choroba! S prevratnou a pritom jednoduchou metódou diagnostiky tohto ochorenia prišli košickí neurológovia s kolegami vo Viedni a v Barcelone. Čím skôr sa na parkinsona príde, tým sú väčšie šance zvládnuť ho!

Odborníci Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej nemocnice L.

Pasteura v Košiciach už tretí rok vyvíjajú unikátnu metódu diagnostiky Parkinsonovej choroby. Ide o druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktorého najvýraznejším príznakom je tras, spomalenosť a zlá pohyblivosť. Lekári používajú pri diagnostike viac metód. Kolonoskopiou zisťujú prítomnosť špeciálnej látky, ktorú majú len parkinsonici. Nasleduje vyšetrenie v spánkovom laboratóriu, kde človeka celú noc monitorujú. Najmä nadránom sa prejavuje porucha správania sa počas spánku, odborne parasomnia. Chorý rozpráva zo spánku, robí prudké pohyby, o ktorých sa mu práve sníva. Pacienti o probléme ani nemusia vedieť, pokiaľ ich naň neupozorní partner alebo napríklad nespadnú z postele. „Prítomnosť parasomnie u päťdesiatnikov a starších dokáže predpovedať vznik Parkinsonovej choroby takmer u 90-percent ľudí,“ vysvetľuje koordinátor projektu Matej Škorvánek. Kým sa parkinson naplno rozvinie a objavia sa typické „pohybové“ prejavy, prejde niekedy 10, dokonca až 20 rokov. „Diagnostika pacientov ešte v predmotorickom štádiu je kľúčová, umožní začať s liečbou v štádiu, keď ešte ochorenie nie je veľmi pokročilé. Vďaka tomu sa šance na efektívne spomalenie vývoja choroby výrazne zvýšia,“ dopĺňa Škorvánek. mz, FOTO: UPJŠ Košicepopiska k foto

Čo je Parkinsonova choroba Ide o ochorenie centrálnej aj periférnej nervovej sústavy, ktoré súvisí aj so stratou špecifických nervových

buniek produkujúcich dopamín. Dopamín je chemická látka, ktorá funguje aj ako nervový prenášač a zohráva kľúčovú úlohu v motorických funkciách mozgu. Skoré príznaky môžu byť mierne a ostať aj bez povšimnutia.

Foto: Doktorka Feketeová sleduje spánkovú aktivitu pomocou somnografického vyšetrenia. Pacientka spí pokojne.

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Lubyová už má moc rozhodovať sama [05.01.2018; hnonline.sk; Slovensko; 00:00; Romana Gogová]

Martina Lubyová chce väčšiu moc. Štátnym tajomníkom vzala kompetencie. Šéfka školstva Martina Lubyová pripravila pre svojich štátnych tajomníkov po Vianociach nepríjemný

darček. Hneď od prvého dňa nového roku im totiž odobrala kompetencie. Nominantovi Mosta-Híd zobrala odbor regionálneho školstva. Štátna tajomníčka za Smer už nebude viesť odbor vedy a techniky. Odteraz ich bude riadiť ministerka.

Na úrade to nekonzultovala So štátnymi tajomníkmi o zmenách nediskutovala, oznámila im ich až po tom, čo nadobudli platnosť.

Ministerka školstva si tak v rezorte upevnila svoje postavenie. O väčšine dôležitých vecí bude rozhodovať sama. Doteraz odbor regionálneho školstva a vysokých škôl viedol nominant Mosta Peter Krajňák. „V jeho

pôsobnosti je novovzniknutý odbor pre výchovu a vzdelávanie národnostných menšín a inkluzívneho vzdelávania,“ priznalo tlačové oddelenie rezortu školstva.

Podľa ministerstva sa presunul aj projekt Rezortný informačný systém do sekcie informatiky a správy

rezortných dát. „Keďže prepojenie školských databáz je základom pre rozdeľovanie finančných prostriedkov v systéme regionálneho školstva,“ tvrdí tlačové oddelenie.

O kompetencie prišla aj štátna tajomníčka a nominantka Smeru Oľga Nachtmannová. „Kľúčové vecné útvary boli presunuté pod riadenie ministerky školstva, tak ako je to na iných ministerstvách,“ reaguje rezort.

Nachtmannová po novom roku prišla o odbor vedy a techniky. Spravila to v tajnosti „Rezort je úplne v rozklade a pani ministerka si uzurpuje čoraz viac kompetencií,“ myslí si poslankyňa

Národnej rady Zuzana Zimenová, podľa ktorej si tým SNS len upevňuje svoje postavenie a háji svoje politické a finančné záujmy.

Pripomína aj to, že predseda národniarov Andrej Danko sa nikdy netajil tým, že na ministerstvá, ktoré dostal, má priamy vplyv. „Som zvedavá, akým rýchlokurzom sa chce zorientovať v regionálnom školstve, keď ho chce

sama riadiť. Rozmýšľam, aké politické kroky sú toto, lebo odborné nie sú,“ doplnila. Podľa poslankyne by si mala

ministerka uvedomiť, že prišla z akademickej obce, a mohla sa radšej opierať o skúsenosti štátneho tajomníka v regionálnom školstve.

Zarážajúce je, že Lubyová so zmenami začala v tichosti. Podľa medializovaných informácií zamestnancov ministerstva o novinkách informovala 29. decembra, teda posledný pracovný deň v roku. Aj napriek tomu rezort

nazýva odobratie kompetencií bežnou organizačnou zmenou.

Podľa Nachtmannovej ministerka zmeny „prediskutovala na vyššej úrovni“, čo presne to znamená, sme na

nedozvedeli. Isté však je, že strany, ktoré štátnych tajomníkov na pozície nominovali, neboli o prerozdelení kompetencií informovaní.

Smer sme preto požiali o stanovisko, do našej uzávierky na otázky HN neodpovedal. Hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár reagovala, že strana zmeny akceptuje. „Je však pravdou, že zverejnená podoba organizačnej štruktúry neodzrkadľuje dohodu, ku ktorej pôvodne došlo,“ tvrdí. Podľa nej preto iniciovali ďalšie rokovania, od ktorých si sľubujú definitívnu podobu organizačnej štruktúry ministerstva. V opačnom prípade chcú rokovať s

koaličnými partnermi na Koaličnej rade.

https://slovensko.hnonline.sk/1670031-lubyova-uz-ma-moc-rozhodovat-sama [Späť na obsah]

2. Martina Lubyová odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky [05.01.2018; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; R / Marta Jančkárová]

Moderátorka: "Ministerka školstva Martina Lubyová odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky a považuje to za nedorozumenie. Ide podľa nej len o spojenie dvoch útvarov ministerstva, pričom všetci

pracovníci doterajšieho inštitútu, okrem bývalého riaditeľa Mateja Šiškoviča, majú riadne pracovné zmluvy." Marina Lubyová, ministerka školstva SR: “Posilnil sa zo šiestich na trinásť pracovníkov. Všetci ľudia, ktorí

tam pracovali, tam naďalej zostávajú pracovať. Vypíše sa výberové konanie na vedúceho nového útvaru, kde sa môžu prihlásiť tí pôvodní riaditelia a určite neplánujeme zrušiť značku Inštitútu vzdelávacej politiky.”

[Späť na obsah]

3. Školstvo: Chýbajúce peniaze na rekonštrukciu internátov [05.01.2018; Rádio Regina BA; Žurnál Rádia Regina; 12:00; Gabriela Kajtárová / Martina Gapčová]

Martina Gapčová, moderátorka: „Desiatky miliónov eur, ktoré premiér pred voľbami sľúbil na rekonštrukciu internátov, na vysoké školy doteraz nedorazili. Ide o nesplnený sľub z takzvaného tretieho sociálneho balíčka strany Smer. Pravidelne ho vláde pripomínajú študenti s politickým krytím aj bez neho. Najnovšie sa ozvalo KDH. Aj ministerka školstva tvrdí, že tému zaradila medzi priority. Peniaze však vyčlenené nie sú.“

Gabriela Kajtárová, redaktorka: „Prvá veľká finančná injekcia pre študentské internáty od čias socializmu - oznamoval premiér Robert Fico v novembri 2015. Suma päťdesiat miliónov mala ísť na opravy ubytovania céčkového štandardu najneskôr v roku 2017.“

Robert Fico, predseda vlády SR (Smer-SD): „Nevylučujem a bude to záležať od vývoja verejných financií, pretože zdá sa, že nám ekonomika šľape, že by sme nečakali až do roku 2017, pretože nám nič nebráni, ak budeme mať zdroje, spustiť rekonštrukciu internátov už v priebehu roku 2016.“

Gabriela Kajtárová: „Rekonštruovať sa nezačalo. Areály tu na mnohých internátoch premiérovi pripomína podpredseda Kresťanskodemokratickej mládeže Miroslav Dragún.“

Miroslav Dragún, podpredseda Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska: „To nie je ani začiatok dvadsiateho storočia. Čistá katastrofa. Na záchodoch sa nedá poriadne spláchnuť, v sprchách veľakrát nefunguje teplá, studená voda, odtrhnuté kohútiky. A odporúčam vám tam ísť cez leto, v izbe máte niekedy aj štyridsať stupňov.“

Gabriela Kajtárová: „Odporúčaním reaguje aj Úrad vlády, aby si študenti všimli iné výhody, ktoré sa zaviedli. Hovorkyňa Beatrice Szabóová.“

Beatrice Szabóová, hovorkyňa Úradu vlády SR: „Chceme Kresťanskodemokratickej mládeži Slovenska pripomenúť, že ich materské hnutie KDH bolo v troch vládach a nič pre mladých ľudí neurobilo. Vďaka strane Smer-SD napríklad študenti cestujú vlakmi zadarmo, či mladí rodičia dostávajú príspevky pri narodení dieťaťa.“

Gabriela Kajtárová: „Oprava vysokoškolských internátov je inak záležitosťou rezortu školstva. Ani ministerka Martina Lubyová za SNS však so žiadosťou o peniaze nepochodila. Informuje Renáta Vitková z odboru

komunikácie.“ Renáta Vitková, odbor komunikácie Ministerstva školstva , vedy, výskumu a športu SR: „Ministerstvo

školstva predložilo požiadavku na navýšenie rozpočtu na rekonštrukciu vysokoškolských internátov v prioritách

na rok 2018, ale zvýšené finančné prostriedky na tento účel neboli vyčlenené.“ Gabriela Kajtárová: „Sľub o veľkej rekonštrukcii vláde pravidelne pripomína aj Študentská rada vysokých škôl.

Víta, že ide o prioritu, lenže peniaze na ňu nie sú. Predseda rady Bálint Lovász.“ Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl: „Tento sľub sme vnímali ako seriózny a nebol

dodržaný. Pre študentov je to kľúčové. A hlavne keď sa bavíme o tom, že študenti odchádzajú do zahraničia, jeden z faktorov je napríklad aj bývanie, kde v zahraničí v okolitých štátoch je veľmi kvalitné bývanie a na Slovensku sa študenti stretávajú naozaj s internátmi v dezolátnom stave.“

Gabriela Kajtárová: „Išlo o záväzok minulej vlády, upozorňuje minister financií Peter Kažimír. Situácia sa

podľa neho po voľbách zmenila. Rekonštrukcia internátov sa do programového vyhlásenia nedostala, pretože ju vytlačili iné priority koaličných partnerov.“

[Späť na obsah]

4. Z pódia a zo zákulisia udeľovania štátnych vyznamenaní a o tom, ako to

dopadne v roku 2019 [05.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 12:36; Redakcia]

Juraj Flamik piatok 5. januára 2018 13:36 Zdieľať Najväčší vlastenci boli a sú ochranári. Kde boli hejslováci, keď komunistickí gauneri a ich kádre drancovali

prírodné zdroje Slovenska a na zánik odpísali pamiatky umu a tradície slovenského ľudu? Foto N – Tomáš Benedikovič Autor bol vedúcim Koordinačného centra VPN, signatár Bratislava/nahlas Z prezidentskej kancelárie mi zavolali týždeň pred Vianocami. Mne? Štátne vyznamenanie? Prečo mne a nie

iným, s väčšími zásluhami? Požiadal som o dva dni na rozmyslenie. Boli zaskočení, dali mi jeden. Večer sme telefonicky s Maňom Hubom poskladali pexeso sporých informácií a bolo to jasné. Vyznamenania dostaneme hlavne za vydanie Bratislavy/nahlas. Maňo aj za celoživotnú dráhu ochranára a v mojom medailóniku zaznie aj Verejnosť proti násiliu a federálny Ústavný súd. Fakt sme ho s Ernestom Valkom budovali s pocitom, že budujeme štát.

Ok, tak rýchlo zohnať nový oblek, kravatu, topánky a synovi tiež. Ale myslím na iné: v posledných mesiacoch som akosi často, na každom kroku, stretával ľudí s otázkou, kedy sa už stará pôvodná VPN dá dohromady. Vždy ma pritom zaľahne strašná ťažoba, pokora, smútok a bezmocnosť. Tých už nikto dohromady nedá. Keby som radšej nebol večný optimista! V dňoch okolo 17. novembra som o tom s nimi hovoril. Agnes Snopko by súhlasil, aj Peter Tatár, Peter Zajac krútil hlavou, Fedor Gál kýval hlavou – asi by to dal, Martin Bútora by si náramne vydýchol a ja už by som nič viac v živote nepotreboval.

Pondelok 1. januáara 2018. O pol dvanástej sa pri obede schádzame s Fedorom. Je rýchlo a málo, ako vždy. Vieš kto všetko dostane tie vyznamenania? Ja viem o Maňovi, Fedor vie o Pithartovi, Kubišovej a Šimečkovi. Bum! To je bomba! A potom naša večná téma Budaj a Kňažko. Čo ešte potrebujú na obraze VPN zmeniť, aby sa cítili čistí? Radšej hovoríme o deťoch a vnúčatách. Však o ne ide.

Keď nie je pred kamerami, Fedorov hlas znie unavene: to si nevieš predstaviť, aké maily dostávam. Že ho polejú a zapália, nadávky, vyhrážky… ničí ho to. Čo my o takej každodennosti vieme? Myšlienky mi skĺznu o dvadsaťosem rokov späť, keď prvý raz vletel oknom do kancelárie VPN kameň zabalený do papiera, na ktorom bola šibenica aj s postavičkou. Kto z nás by to vydržal vtedy a ešte ďalších skoro tridsať rokov? Byť napriek tomu stále dobrým Slovákom a pomáhať slabším v tejto krajine. Tuším, že sa dnes alebo zajtra ozvú zase tí istí, čo hodili kameňom.

O pol tretej vstupujeme do „čakárne“. Všetko zo mňa padá: Petře, tak rád ťa vidím; paní Marto, pamätáte sa, ako ste boli na našom koncerte Pre stromy? Objímame sa Lászlom Szigetim, Zuzkou Kronerovou. Martin Šimečka je tam s Martou, Maňo Huba s manželkou Oľgou… na návrh Petra Pitharta sa navzájom stručne predstavujeme. Údiv, údiv, údiv a pocit nesmiernej vďačnosti, že tam môžem byť. Martinovi Šimečkovi svietia oči a celé to hodnotí ako „škandálne slušnú spoločnosť“.

S profesorom Povincom preberám energetiku a prichádzajúcu éru veľkokapacitných batérií, obaja komentujeme Elona Muska; Petra Breinera sa pýtam na Milana Markoviča. Najväčšia debata je uprostred, okolo stola. Miešame českú aj slovenskú politiku, Petr Pithart naznačuje, že nad verejnoprávnymi médiami sa sťahujú čierne mračná. Veď aj na Slovensku. Ešte stihneme skonštatovať, že Babiš je geniálny manipulátor, keď ovládol parlament tým, že vláda sa bude riešiť až potom; to naozaj nikto nechápe, že je to jedna šachovnica, jedno ihrisko?

Asi pol štvrtej. Odvádzajú nás do výťahu pre 30 ľudí. Ako posledná sa tam náhle zjaví Marika Gombitová, usmieva sa a mlčí. Generálka na pódiu. Pokyny sú jednoduché, ale hlasy moderátor nepočujeme. Čestná stráž, muzikanti, trochu chaos. Inštrukcie: pán Flamik a pán Huba a pani Gombitová majú iné aranžmá. My s Maňom budeme predstavení spoločne a spoločný bude potom aj dodatok o Bratislave/nahlas. Marike odovzdá prezident vyznamenanie na mieste. Až neskôr si uvedomujem, že Peter Breiner sedí v prvom rade, najbližšie k divákom a kamerám.

Vraciame sa do čakárne a debaty pokračujú. Alta Vášová a László Szigeti spovedajú môjho syna, má 19 rokov a je introvert. Chcel som zobrať so sebou pôvodne mamu, ale mávla rukou, že „zase tam budeš s tým Gálom“ a nakoniec rozhodlo, že si nemá čo obliecť. Má 81 rokov, lepšie si to užije pri televízore. Sledujem celú spoločnosť a počítam, koľko je nás tam z VPN. Áno, Ficovi tých pár ľudí Novembra bude ležať v žalúdku, ale ako to teda bude o rok? Posledný rok Kiskovho mandátu a rok 30. výročia Nežnej revolúcie. Čo bude s tými ostatnými? Nechcem na to radšej myslieť. Peter Breiner sa prezúva do nových tenisiek, krikľavo zelených, červených, žltých a modrých súčasne. Aha, sedí v prvom rade; satirik.

Tesne pred piatou. Už sa to začína. Moderátorov počujeme perfektne. Predsedovi parlamentu a predsedovi vlády vidíme z pódia ako jediní do tvárí aj na ich ruky. Prezident sa s nimi pozdravil a sadol si vedľa nich. Potom vstávame a zaznie hymna. Páni Fico a Danko si mumlú slová pod nos, Danko má pravačku na srdci. Kiska a šéfka Ústavného súdu, pani Macejková, nespievajú. Ja nespievam, do tvárí ostatným vyznamenaných nevidím. Predstavujem si, čo by sa stalo, keby Andrej Kiska zaspieval hlasom operného tenora, nado všetky hlasy z hľadiska, so zdvihnutou hlavou a iskrou v oku! A keby sa podobne nadýchol a celý text mohutným hlasom odspieval aj Fedor Gál! Keby spievali tak, že by ich zachytili až ruchové mikrofóny na kamerách. Kto by tu bol

najväčším Slovákom? Danko a neďaleko sediaci Hrnko by onemeli, ich životy by stratili zmysel. Ovládnuť symboly! Nahlas spievať, držať sa za srdce, mať reči o vlastenectve – tak jednoduché je ovládnuť parketu národniarov? Pred pár hodinami premiér Fico povedal, že „musíme viac zapracovať na vzťahu k štátnym symbolom“. Ako to myslel?

Apropo vlastenci! Najväčší, akých poznám, boli a sú ochranári. Kde boli hejslováci v dobe, keď komunistickí gauneri a ich kádre drancovali prírodné zdroje Slovenska, nechávali umierať rieky aj riečne nivy, z chemičiek chrlili jedy do vzduchu a vôd a k zániku odpísali pamiatky umu a tradície slovenského ľudu? To sa mi krivák v kapse otvára! Vtedy sme v tej ľadovej vode pri Kvačianskych mlynoch teperili trámy na hate, zdvíhali strechy nad zhnitými stenami dreveníc. V horúčavách leta, v džungli tŕstia siahajúceho meter nad hlavu, po kolená v blate obnovovali zavodňovacie kanály v Jurskom Šúre. Stovky a tisíce študentov sme priviedli k záchrane vodných diel z 18. storočia v Štiavnických vrchoch a učili sme ich, aké bolo vtedy, za Uhorska, Slovensko bohaté a zručné. A keď sme vláčili v rukách koľajnice na Čiernom Balogu. A to nebolo jeden rok, dva ani päť. Zadarmo a samozrejme - z lásky k tejto krajine.

Uvedomujem si pri každom z vyznamenaných, že keď nazriete hlboko do každodenného života skromných, vzdelaných a pracovitých ľudí, nájdete dôkaz hrdinstva, za ktoré sa dá udeliť vyznamenanie každému z nich. Počúvam príbeh za príbehom. Ktože to tu mal sedieť miesto nich? Koho by sem posadil pán Danko a Glváč? Napadá ma, ako Peter Zajac bojoval za kultivovaný jazykový zákon, ako Fedor Gál predbehol politickú kultúru o 30 rokov, keď pripravil s Maďarskou nezávislou iniciatívou ozajstnú koaličnú zmluvu dvoch politických strán. Obaja sa v očiach nacionalistov stali nepriateľmi Slovákov. Pozerám sa zboku na Lászla Sigetiho. Ak niečo neviete o demokracii a strednej Európe, spýtajte sa jeho.

Teraz ja. Andrej Kiska sa usmieva, hrejivé srdečné podanie ruky. Stihne mi povedať: gratulujem, aj ja som bol na železničke v Čiernom Balogu. To ma teší, to ma veľmi teší.

Na výhodu, že vidím pánom Ficovi a Dankovi do tvárí aj na ruky, občas zabúdam. Občas nie a vidím, že zdieľajú akýsi barometer intenzity potlesku. Uff, teraz netlieskajú vôbec. Teraz málo. Pri mene Mariky Gombitovej ožívajú, vstávajú, zdvíhajú ruky a tlieskajúúú.

Nakoniec za nás ďakuje Alexander Bröstl. Postoj „chvála“- si krásna! Fiat lux – koľko svetiel treba, aby sa krajina stala osvietenou? František Adam Kollár už v roku 1777 vedel, že všetko zlo je spôsobené nedostatočným poznaním, nedostatočným vzdelaním. Hľadám v publiku pani ministerku školstva Lubyovú.

Opäť v čakárni. Prichádza diplomaticky usmiaty Martin Bútora. Dojaté a šťastné tváre. Petr Pithart ďakuje Šaňovi Bröstlovi: to bylo fantastické, takový projev a bez urážky – ty pomlky – ty byly na tom nejlepší! To se už dnes jen tak neslyší a jak jsou důležité! Pýtam sa Petra, koľko štátnych vyznamenaní už má. Zamyslí sa: no německé, polské, rakouské a teď slovenské. České ani jedno! Hm. Zeman a Klaus si ho udelili navzájom? Neviem.

Rýchlo pred kamery. Fedor Monike Todovej hovorí: a čo, žiť, poctivo pracovať, mať rád ľudí okolo seba, angažovať sa – to je málo na to, aby som bol Slovák? Českej televízií Pithar hovorí svoje dojmy: je to od Slovenska nesmírně velkorysé; jste na tom v mnoha věcech lépe než my; obzvlášť si toho vážím z rukou pana prezidenta Kisky, protože vám ho závidíme. Česko je teď ustrašené, bojí se světa za svými hranicemi…

Na recepcii ešte neformálne prehovoria všetci traja ústavní činitelia. Andrej Danko hovorí prianie a medzi iným aj to, že potrebujeme, aby ľudia nepreberali všetko čo prichádza zo západu. Aha, ešte, že je tu východ a ľuďom má kto odporučiť, čo majú a nemajú chcieť.

Vidím známe tváre, gratulácie, šťastné úsmevy. Lúčenie. Zážitok na celý život. Diaľnica je prázdna. Na hranici, nad riekou Moravou je hmla. Oddeľuje Česko a Slovensko. V Brne sme za

hodinu. V tom inom štáte. Objatie na dobrú noc so synom. Ešte chvíľu vydržať nemyslieť na to, ako to bude v roku 2019. Nemyslieť, aby som pokojne zaspal.

https://dennikn.sk/990437/z-podia-a-zakulisia-udelovania-statnych-vyznamenani-a-o-tom-ako-to-dopadne-v-roku-2019/?ref=rss

[Späť na obsah]

5. Ako vyzerali zmeny ministerky Lubyovej? Zrušila 237 miest, 231 nanovo

zriadila [05.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 14:03; Redakcia]

Veronika Folentová piatok 5. januára 2018 15:03 Zdieľať Organizačné zmeny na ministerstve školstva sa nedotkli len analytikov či štátnych tajomníkov. Zmeny sú

omnoho väčšie. Foto N - Peter Kováč Na ministerstve školstva od januára platia nové pravidlá. Nedotkli sa len štátnych tajomníkov, ktorí prišli o

mnohé svoje kompetencie a Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS)

spojila s odborom celoživotného vzdelávania. Podľa príkazu Lubyovej k zmene organizačnej štruktúry zrušila 237 miest na rôznych odboroch. Následne

však vytvorila 231 miest na odboroch, ktoré sa navzájom spojili alebo premenovali.

V skutočnosti tak zaniklo šesť pracovných miest a na ministerstve momentálne môže pracovať 578 ľudí.

Zmena v organizačnej štruktúre sa tak dotkla zhruba tretiny miest. Napríklad do konca minulého roka bola na ministerstve sekcia informatiky s 27 pracovnými miestami. Od

nového roku je zrušená, nahradila ju sekcia informatiky a správy rezortných dát, kde je 30 ľudí. Ministerka zrušila aj oddelenie protokolu s tromi ľuďmi a komunikačný odbor s 10 ľuďmi. Po novom zaviedla

odbor komunikácie a protokolu s desiatimi miestami. Ministerstvo neodpovedalo na otázky, prečo takto postupovalo.

Draxler: Treba to dobre zdôvodniť Sú takéto veľké zmeny bežné? "Drobné zmeny organizačnej štruktúry sa obvykle dejú pomerne často, aj ja

som ich niekoľko urobil,“ hovorí Juraj Draxler, ktorý šéfoval ministerstvu školstva za bývalej vlády, do funkcie ho

nominoval Smer. Organizačné zmeny, ktoré robil, sa podľa neho týkali malých presunov, prípadne vzniku nového útvaru,

napríklad ombudsmana. „Ale takéto rozsiahle zmeny by sa mali diať len v prípade, že sú dobre zdôvodnené. Tu sa však na papieri

spojili rôzne nesúvisiace útvary,“ hovorí Draxler. Takéto zmeny sú podľa neho zbytočné a ľudí to demoralizuje, pretože namiesto zmysluplnej práce riešia, kto

je vlastne koho nadriadeným. „Mimochodom, práve za predchodcu Martiny Lubyovej, ministra Petra Plavčana,

narástol aparát okolo ministra a pribudli tam zbytočné funkcie,“ dodáva Draxler. Jeho predchodca Peter Pellegrini (Smer) na otázky o organizačných zmenách, ktoré na ministerstve

školstva za svojho pôsobenia urobil, neodpovedal.

Prepustíte a nemusíte dávať dôvod Zmena organizačnej štruktúry je jeden zo spôsobov, ako sa legálne človeka z ministerstva vyhodiť bez toho,

aby ste na to museli uviesť dôvod. „Skončenie z organizačných dôvodov bolo v minulosti najčastejšou príčinou výpovedí pre štátnych zamestnancov,“ hovorí výskumníčka z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI Veronika Prachárová.

Práve takáto možnosť výpovede sa podľa nej často zneužívala na zbavenie sa konkrétnych zamestnancov. „Nič nebránilo tomu, aby bolo následne vytvorené nové štátnozamestnanecké miesto s formálne inak formulovaným opisom činností, no reálne s identickou náplňou práce,“ hovorí Prachárová.

To sa týka aj nového oddelenia, ktoré vzniklo spojením odboru celoživotného vzdelávania a Inštitútu vzdelávacej politiky. Spojený odbor má mať 13 ľudí. Odbor celoživotného vzdelávania, ktorý ministerka zrušila

mal sedem miest. Pri Inštitúte vzdelávacej politiky je určenie počtu komplikovanejšie – ministerstvo v tlačovej správe uviedlo,

že mal pôvodne päť zamestnancov. Podľa príkazu ministerky, ktorým sa mení štruktúra, však na inštitúte zrušila

osem miest. Aj keď sa zákon zmenil, zmena organizačnej štruktúry ostala ako jedna z možností výpovede. Zmena

organizačnej štruktúry, pri ktorej zaniknú miesta, ale vytvoria sa iné pod iným názvom, je podľa výskumníčky „jedným z legálnych spôsobov politickej kontroly nad úradníkmi“.

Ministerstvo školstva neodpovedalo na otázky Denníka N, prečo urobilo zmeny takýmto spôsobom, že

zhruba tretinu miest zrušilo a potom ich opäť zaviedlo v mierne upravenej forme. Neodpovedalo ani na otázku, či zamestnanci, ktorých miesta boli zrušené nastúpia na novovzniknuté pozície. Nereagovalo ani na to, či na miesta budú vyhlásené výberové konania.

Dnes tak nie je jasné, koľko z 237 ľudí, ktorých miesta ministerka príkazom zrušila, nastúpia na 231 nových

pozícií, ktoré vytvorila.

https://dennikn.sk/989581/ako-vyzerali-zmeny-ministerky-lubyovej-zrusila-237-miest-231-nanovo-zriadila/?ref=rss

[Späť na obsah]

6. Stručne z domova – Inštitút vzdelávacej politiky nebol zrušený [05.01.2018; Rádio Regina BA; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Viera Polešovská]

Viera Polešovská, redaktorka: „Ministerka školstva Martina Lubyová odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky a považuje to za nedorozumenie. Ide podľa nej len o spojenie dvoch útvarov ministerstva,

pričom všetci pracovníci doterajšieho inštitútu okrem bývalého riaditeľa Mateja Šiškoviča majú platné pracovné zmluvy.“

Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Posilnil sa zo šiestich na trinásť pracovníkov, všetci

ľudia, ktorí tam pracovali, tam naďalej zostávajú pracovať. Vypíše sa výberového konanie na vedúceho nového útvaru, kde sa môžu prihlásiť tí pôvodní riaditelia a určite neplánujeme zrušiť značku Inštitútu vzdelávacej politiky.“

[Späť na obsah]

7. Koledníkov Dobrej noviny prijala ministerka školstva [05.01.2018; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; Júlia Kavecká / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Koledníci Dobrej noviny boli dnes po prvý raz aj na ministerstve školstva. Viac ako 25-tisíc dobrovoľníkov zastupovala skupina z Podunajských Biskupíc. Prišli na pozvanie ministerky Martiny Lubyovej. Sprevádzal ich aj riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík.“

Marián Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny: „Prišlo deväť detí so sprevádzajúcimi osobami a veľmi pekne pani ministerke a jej spolupracovníkom zavinšovali, popriali do nového roka a zaspievali koledy. Pani ministerka bola

veľmi rada a poďakovala koledníkom za to, že prišli a povedala, že si myslí, že takéto záslužné aktivity ako robia koledníci Dobrej noviny a ktoré pomáhajú reálne zlepšovať život ľuďom v menej rozvinutých regiónoch sveta je naozaj potrebné podporovať.“

Júlia Kavecká: „Ministerka koledníkov prijala tesne pred slávnosťou zjavenia Pána, kedy má táto tradičná

kolednícka akcia svoj druhý vrchol. Pokračuje Marián Čaučík.“ Marián Čaučík: „Väčšina koledníkov a väčšina farností pravdepodobne koledovala na Sviatok Božieho

narodenia, na svätého Štefana a tie dni predtým, ale v mnohých farnosti sa koleduje práve teraz na Troch kráľov, takže opäť v mnohých farnostiach bude zajtra Dobrá novina žiť a potom postupne budeme zbierať výsledky, ktoré nám zodpovedné osoby pošlú na stredisko eRka správy o koledovaní a tie vykoledované peniaze, ktoré prídu na účet. Budeme nimi identifikovať a vyhodnocovať celkové čísla. K dnešnému dňu vieme, že je na účte Dobrej noviny v tomto 23. ročníku 600-tisíc eur.“

Júlia Kavecká: „Definitívne počty koledníkov, navštívených rodín a vykoledovanej sumy bude známy vo februári.“

[Späť na obsah]

8. Ministerka školstva odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky [05.01.2018; Rádio Slovensko; Správy; 20:00; Ján Božik / Ján Božik]

Ján Božik, moderátor: "Ministerka školstva Martina Lubyová odmieta tvrdenie o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky a považuje to za nedorozumenie. Ide podľa nej len o spojenie dvoch útvarov ministerstva a

všetci pracovníci doterajšieho inštitútu, okrem bývalého riaditeľa Mateja Šiškoviča, majú platné pracovné zmluvy." Martina Lubyová, ministerka školstva: “Posilnil sa zo šiestich na trinásť pracovníkov. Všetci ľudia, ktorí tam

pracovali, tam naďalej zostávajú pracovať. Vypíše sa výberové konanie na vedúceho nového útvaru, kde sa môžu prihlásiť pôvodní riaditelia a určite neplánujeme zrušiť značku Inštitútu vzdelávacej politiky.”

[Späť na obsah]

9. Čo priniesol rok 2017 [06.01.2018; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Zuzana Kovačič Hanzelová;Katarína Jánošíková / Ľubomír

Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Aj tento rok spravodajstvo RTVS pripravilo súhrn dôležitých udalostí roku 2017. Odvolaný minister školstva, vypovedaná koaličná zmluva či miliónová odmena pre advokáta Bžána. Rok 2017

bol turbulentný, ale koalícia napriek tomu zostala spolu. Smer prišiel o štyroch predsedov krajov, Marian Kotleba už nie županom. V roku 2017 prehral aj prezident Kiska, ktorý musel vymenovať parlamentom vybraných ústavných sudcov. Mnohí vnímajú ako politickú udalosť roka zrušenie Mečiarových amnestií.“

Zuzana Kovačič Hanzelová, redaktorka: „Zrušenia amnestií šlo na Ústavný súd, ktorý na konci mája definitívne zrušil Mečiarove amnestie.“

Anna Re,miášová, matka Róberta Remiáša: „Pre mňa je dôležité to, že tí ľudia budú konečne pomenovaní.“ Zuzana Kovačič Hanzelová: „Súd za zneužitie právomocí hrozí aj bývalému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi.“ Vladimír Mečiar, bývalý podpredseda vlády: „Amnestie neboli zrušené, amnestie sú naďalej platné.“ Moderátor: „Boli zrušené.“ Vladimír Mečiar: „Neboli. To je obrovský historický omyl.“ Katarína Jánošíková, redaktorka: „rok 2017 vo svojej funkcii nevydržal minister školstva Peter Plavčan.

Počas prevalenia najväčšej kauzy vo svojom rezorte odišiel na dovolenku a s médiami odmietol komunikovať. V hre bolo a je viac ako 600 miliónov eur. Vedci a výskumníci nimi mali zaplatiť svoje projekty a posunúť vedu na Slovensku vpred. Peniaze z výzvy prikleplo ministerstvo aj firmám, ktoré výskum vlastne nikdy nerobili, či

schránkovým firmách s nulovými tržbami.“ Peter Plavčan, bývalý minister školstva (nom. SNS): „Mám pred sebou úlohy a o tom, či odstúpim,

neodstúpim, rozhoduje niekto iný.“ Katarína Jánošíková: „Informácie však potom potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad. Výskumná agentúra podľa

neho nastavila subjektívne kritériá, hodnotitelia boli v konflikte záujmov.“ Peter Plavčan: „Po zrelej úvahe abdikujem z postu ministra školstva.“

Veronika Remišová, poslankyňa NR SR (OĽaNO): „Jedna figúrka padla, ale zatiaľ systém ostáva.“ Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Zosobniť tú zodpovednosť nie je možné, pretože toto je

výsledok nás všetkých ako Slovenskej republiky.“ Katarína Jánošíková: „Župné voľby prefarbili mapu Slovenska. Doteraz najsilnejší Smer-SD obhájil iba dvoch

z jej šiestich predsedov krajov.“

Zuzana Kovačič Hanzelová: „Absolútny debakel zažil v Banskej Bystrici Marián Kotleba. Prvé prieskumy v Banskobystrickom kraji favorizovali vo voľbách práve šéfa ĽSNS Mariána Kotlebu. Nakoniec sa proti nemu spojili všetci kandidáti v prospech Jána Luntera.“

Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja: „Na nás sa pozeralo celé Slovensko, zvíťazili sme.“

Katarína Jánošíková: „Košického favorita a kandidáta Smeru Richarda Rašiho porazil Rastislav Trnka. Po šestnástich rokoch končí na poste župana v Prešovskom kraji Peter Chudík. Iba v dvoch krajoch Trenčianskom a Nitrianskom Smer-SD napokon dokázal udržať na poste svojich ľudí.“

Peter Pellegrini, podpredseda strany (Smer-SD): „Pravdepodobne u niekoho došlo k únave materiálu.“ Katarína Jánošíková: „Robert Fico o týždeň po debakli v župných voľbách mlčal. Keď napokon prišiel pred

médiá, priniesol vlastné grafy a interpretácie.“ Robert Fico, predseda strany (Smer-SD): „Ako môže byť fiasko pre politickú stranu ak získa najviac poslancov

zo všetkých politických strán?“ Katarína Jánošíková: „Ešte pár dní predtým ako mala strana Smer snem, kde sa chystala riešiť personálne

otázky, sa Marek Maďarič oficiálne vzdal postu podpredsedu strany. Jeho vystúpenie neskôr na sneme však získalo podporu a bolo jasné, že so smerovaním strany nie je nespokojný iba on.“

Marek Maďarič, bývalý podpredseda strany (Smer-SD): „Preto aj môj vlastný odchod z funkcie podpredsedu, lebo najlepšie je začať od seba.“

Ľubomír Bajaník: „Oveľa viac hlavných správ roku 2017 zo Slovenska, zahraničia, aj športu, ktorý pripravili redaktori spravodajstva RTVS, ponúkne Jednotka už zajtra predpoludním v troch špeciálnych reláciách. Začíname od deviatej hodiny 55. minúty.“

[Späť na obsah]

10. Analytici sú pre súčasnú SNS horší ako Maďari [07.01.2018; dennikn.sk; Komentáre; 16:49; Redakcia]

Konštantín Čikovský nedeľa 7. januára 2018 17:49 Zdieľať Dúfali sme, že SNS sú len ideologicky neutrálni zlodeji, ďalším vývojom na ministerstve školstva budeme

preto sklamaní Anton Hrnko. Foto – TASR Čo presne bolo motívom veľkých novoročných zmien na ministerstve školstva? Boli to bežné organizačné

zmeny? Je to skôr posilnenie sa SNS na úkor Smeru a Mosta? Alebo obyčajný ťah SNS po kompetenciách, kde ide o veľa peňazí? Šlo o pomstu SNS školským analytikom za to, čo ich kamaráti z ministerstva financií spôsobili plánom strany pri nákupe transportérov? Alebo len SNS intuitívne čistí úrady od ľudí, ktorí majú pre dankovcov nebezpečnú kombináciu profesionálnej cti a autority? A je ministerka Lubyová viac púhy vykonávateľ alebo organizátor tohto puču?

Zo všetkého trochu. Smer nič nemal, preto nič nestratil Najprv zmeny, ktoré pri troche dobrej vôle možno naozaj označiť za bežné a veľa neovplyvnia. Štátnej tajomníčke za Smer Oľge Nachtmannovej odchádza rozhodnutím ministerky formálna zodpovednosť

za vedu a výskum a ostáva jej len medzinárodná spolupráca. Nachtmannová však reálne kompetencie ani doteraz nemala, vedu a výskum riadili špecializované ministerské organizácie, ktoré spravujú eurofondy aj peniaze priamo z rozpočtu. Smer na ne chcel mať v minulosti vplyv, ale keď to Erikovi Tomášovi SNS nedovolila, odišiel rýchlo k premiérovi. Nahradila ho Nachtmannová, ktorá ani nemala ambíciu narúšať tajnú koaličnú dohodu o vplyve na eurofondy.

Nová organizačná štruktúra, v ktorej nebude mať štátna tajomníčka za Smer na starosti vedu a výskum, tak len bude lepšie zodpovedať realite.

Zlučuj a panuj Ďalšiu várku zmien spája trik, ktorým chce SNS jedným šmahom povyhadzovať nepohodlných šéfov sekcií a

popri tom možno urobí aj rozumne vysvetliteľné zlúčenia odborov. Vecne je totiž len na vedení ministerstva, či má aj odbory informatiky, správy rezortných dát, protokolu, komunikácie, alebo ich navzájom pozlučuje.

Pri novom zlúčenom odbore informatiky však treba pozorne sledovať, ako bude jeho vedenie organizovať tendre. SNS, samozrejme, chápe dôležitosť informatizácie verejnej správy, veď aj jej najvyšší činovníci majú podiel v úspešných IT firmách.

Kontrola nad IT systémami ministerstva zároveň znamená, že SNS, respektíve ministerka Lubyová môžu efektívne brániť, aby školstvo skúsil analyzovať niekto zvonka.

Napríklad doteraz malo ministerstvo financií vďaka dobrým vzťahom so šéfom Inštitútu vzdelávacej politiky Matejom Šiškovičom pohodlný prístup k dátam o školstve. Ak však SNS a Lubyová pochopia čoraz strategickejšiu úlohu tvrdých dát v mocenskom boji, odstrihnú od nich nielen Kažimírových ľudí, ale, samozrejme, aj médiá a analytikov tretieho sektora.

Už vedia, akí sú analytici nebezpeční

Dôležitá je aj samotná technika, ako Lubyová veci mení. Ak by napríklad naozaj len chcela posilniť analytické kapacity, po zlúčení odboru celoživotného vzdelávania s Inštitútom vzdelávacej politiky, by za jeho šéfa vymenovala znova rešpektovaného Mateja Šiškoviča. Ona ho miesto toho fakticky vyhodila.

Ak by ministerka Lubyová naozaj mala záujem na profesionálnom a odborne riadenom ministerstve, chránila by práve ľudí ako Šiškovič. Lebo je skúsený a má odborný rešpekt aj mimo ministerstva školstva. Analytické myslenie, znalosť faktov a umiernená nerevolučná povaha Šiškoviča naopak kvalifikovali, aby si ho nová ministerka vybrala za spojenca.

Lenže v SNS porozumeli aj tomu, akú moc majú fakty a schopnosť klásť kvalifikované otázky, zvlášť ak prichádzajú od lojálnych úradníkov, ktorých motiváciu nemožno len tak spochybniť.

Napríklad Útvar Hodnoty za peniaze svojou analýzou v novembri spôsobil, že SNS nedostala úplný bianco šek na nákup transportérov, hoci také uznesenie už mala vláda navrhnúť.

Kažimír na jeseň najmä vďaka argumentom analytikov presadil, že ministerstvo obrany musí najprv ukázať funkčné prototypy transportérov a schopnosť ich nakupovať za dohodnutú cenu, až potom môže podpisovať konečné zmluvy.

Neznamená to, že by analýza ÚHP zastavila projekt SNS, alebo že by ho zbavila podozrení z predraženia. Určite však zrušila plán SNS, že už nikto nikdy neuvidí, čo, za koľko a od koho objednávajú, len Kažimírovi pošlú faktúru.

Podobne sa do sporu dostali ľudia z hodnoty za peniaze aj pri železničných objednávkach. Andrejom Dankom spravovaný národný dopravca radšej objednával rušne a vagóny vo veľkom na lízing, len aby nemusel podľa uznesenia vlády žiadať o posudok veľkých investícií aj Útvar Hodnoty za peniaze.

Ten kontext je dôležitý, pretože byrokratický stav veľmi podrobne vníma, kto komu ustupuje a kto má kde akú autoritu. Doterajším benchmarkom ignorácie a likvidovania analytikov bol štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček (Smer), ktorý nielenže všemožne bojoval s Útvarom Hodnoty za peniaze, ale aj fakticky zlikvidoval vlastný analytický útvar ministerstva dopravy.

SNS teraz urobila v prípade Inštitútu vzdelávacej politiky fakticky to isté (lebo môže), čím zníži politickú váhu celého Kažimírovho projektu rozširovania analytických kapacít a rozhodovania s podporou faktov.

Pre krajinu, v ktorej budú žiť naše deti, však je potešiteľné, že atmosféra sa medzitým zmenila tak, že zrušenie jedného analytického odboru a vyhodenie jeho šéfa sa stalo na pár dní témou pre všetky slovenské spravodajské médiá. Nie sú s tým ešte spojené veľké politické náklady, ale zďaleka už nie sú nulové.

Ide aj o obsah, súdruhovia Kým motívom ostatných novoročných zmien je koncentrovať moc predovšetkým pre slobodnejšie podnikanie

SNS s verejnými peniazmi, cieľom odobratia kompetencií štátnemu tajomníkovi Petrovi Krajňákovi z Mosta-Híd

je priamo ovplyvniť to, čo sa bude v školách učiť. Štátnemu tajomníkovi za Most berú riadenie regionálneho školstva, čiže všetkých základných a stredných

škôl. Nerozhoduje sa tu prednostne o peniazoch, ale o tom, aké odporúčania alebo príkazy dostanú učitelia a riaditelia škôl až na úroveň konkrétnych predmetov.

Štátny tajomník o tom, samozrejme, nemohol rozhodovať úplne sám, vždy nad ním stála ministerka Lubyová (respektíve predtým Plavčan). Nebolo však možné ho obísť a tak si SNS nemohla presadiť hocičo, hoci Hrnkova nacionalistická vetva SNS riadi vplyvný Štátny pedagogický ústav.

Ak teraz dostala SNS z debaty o regionálnom školstve štátneho tajomníka Krajňáka a jeho ľudí, ale aj spomínanú autoritu analytika Šiškoviča, bude v úprave obsahu vyučovania v základných a stredných školách oveľa odvážnejšia.

Béla Bugár sa síce ešte formálne vzbúri, ale keď ho Danko ubezpečí, že sa menšinového školstva nedotknú, koalícia aj týmto problémom napokon prepláva.

Netreba stresovať, do konca volebného obdobia nestihnú nacionalisti z SNS ani napísať nové učebnice, hoci bizarných, nebezpečných a zmätočných nápadov bude dosť.

Tak napríklad budeme pozorovať, kedy Štátny pedagogický ústav znova vytiahne projekt návratu brannej výchovy ako normálneho predmetu. V šuplíku ho majú hotový, pripravili ho v spolupráci s ministerstvom obrany. Jeho pointou bolo, že na brannú výchovu preškolia telocvikárov a potom to školám prikážu.

Na jeseň tú iniciatívu ministerka Lubyová tak rázne zhodila zo stola, že Štátny pedagogický ústav dokonca rýchlo stiahol oznamy o svojich plánoch zo svojho webu.

To však bolo ešte v čase, keď bola ministerka Lubyová úplný politický nováčik a nemala v hlave presný plán, ako so SNS uhrať kompromis, ktorý pomôže aj Dankovej strane, aj jej kariére.

https://dennikn.sk/991743/analytici-su-pre-sucasnu-sns-horsi-ako-madari/?ref=rss

[Späť na obsah]

11. Zmeny ministerky Lubyovej: zrušila 237 miest, 231 zriadila [08.01.2018; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 2,3; VERONIKA FOLENTOVÁ]

Organizačné zmeny na ministerstve školstva sa nedotkli len analytikov či štátnych tajomníkov. Zmeny sú

omnoho väčšie Na ministerstve školstva od januára platia nové pravidlá. Nedotkli sa len štátnych tajomníkov, ktorí prišli o

mnohé svoje kompetencie, a Inštitútu vzdelávacej politiky, ktorý ministerka Martina Lubyová (nominantka SNS) spojila s odborom celoživotného vzdelávania. Podľa príkazu Lubyovej k zmene organizačnej štruktúry zrušila

237 miest na rôznych odboroch. Následne však vytvorila 231 miest na odboroch, ktoré sa navzájom spojili alebo premenovali. V skutočnosti tak zaniklo šesť pracovných miest a na ministerstve momentálne môže pracovať 578

ľudí. Zmena v organizačnej štruktúre sa tak dotkla zhruba tretiny miest. Napríklad do konca minulého roku bola na ministerstve sekcia informatiky s 27 pracovnými miestami. Od nového roku je zrušená, nahradila ju sekcia informatiky a správy rezortných dát, kde je 30 ľudí. Ministerka zrušila aj oddelenie protokolu s tromi ľuďmi a

komunikačný odbor s 10 ľuďmi. Po novom zaviedla odbor komunikácie a protokolu s desiatimi miestami. Ministerstvo neodpovedalo na otázky, prečo takto postupovalo.

DRAXLER: TREBA TO DOBRE ZDÔVODNIŤ Sú takéto veľké zmeny bežné? „Drobné zmeny organizačnej štruktúry sa obvykle dejú pomerne často, aj ja

som ich niekoľko urobil,“ hovorí Juraj Draxler, ktorý šéfoval ministerstvu školstva za bývalej vlády, do funkcie ho

nominoval Smer. Organizačné zmeny, ktoré robil, sa podľa neho týkali malých presunov, prípadne vzniku nového útvaru, napríklad ombudsmana. „Ale takéto rozsiahle zmeny by sa mali diať len v prípade, že sú dobre zdôvodnené. Tu sa však na papieri spojili rôzne nesúvisiace útvary,“ hovorí Draxler. Takéto zmeny sú podľa neho zbytočné a ľudí to demoralizuje, pretože namiesto zmysluplnej práce riešia, kto je komu nadriadený. „Mimochodom, práve za predchodcu Martiny Lubyovej, ministra Petra Plavčana, narástol aparát okolo ministra a

pribudli tam zbytočné funkcie,“ dodáva Draxler. Jeho predchodca Peter Pellegrini (Smer) na otázky o organizačných zmenách, ktoré na ministerstve školstva za svojho pôsobenia urobil, neodpovedal.

PREPUSTÍTE A NEMUSÍTE DÁVAŤ DÔVOD Zmena organizačnej štruktúry je jeden zo spôsobov, ako legálne človeka z ministerstva vyhodiť bez toho,

aby ste na to museli uviesť dôvod. „Skončenie z organizačných dôvodov bolo v minulosti najčastejšou príčinou výpovedí pre štátnych zamestnancov,“ hovorí výskumníčka z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI Veronika Prachárová. Práve takáto možnosť výpovede sa podľa nej často zneužívala na zbavenie sa konkrétnych zamestnancov. „Nič nebránilo tomu, aby bolo následne vytvorené nové štátnozamestnanecké miesto s formálne inak formulovaným opisom činností, no reálne s identickou náplňou práce,“ hovorí Prachárová. To sa týka aj nového oddelenia, ktoré vzniklo spojením odboru celoživotného vzdelávania a Inštitútu vzdelávacej politiky. Spojený odbor má mať 13 ľudí. Odbor celoživotného vzdelávania, ktorý ministerka zrušila, mal sedem miest. Pri Inštitúte vzdelávacej politiky je určenie počtu komplikovanejšie – ministerstvo v tlačovej správe uviedlo, že mal pôvodne päť zamestnancov. Podľa príkazu ministerky, ktorým sa mení štruktúra, však na inštitúte zrušila osem

miest. Aj keď sa zákon zmenil, zmena organizačnej štruktúry ostala ako jedna z možností výpovede. Zmena organizačnej štruktúry, pri ktorej zaniknú miesta, ale vytvoria sa iné pod iným názvom, je podľa výskumníčky „jedným z legálnych spôsobov politickej kontroly nad úradníkmi“. Ministerstvo školstva neodpovedalo na otázky

Denníka N, prečo urobilo zmeny takýmto spôsobom, že zhruba tretinu miest zrušilo a potom ich opäť zaviedlo v mierne upravenej forme. Neodpovedalo ani na otázku, či zamestnanci, ktorých miesta boli zrušené, nastúpia na novovzniknuté pozície. Nereagovalo ani na to, či na miesta budú vyhlásené výberové konania. Dnes tak nie je jasné, koľko z 237 ľudí, ktorých miesta ministerka príkazom zrušila, nastúpi na 231 nových pozícií, ktoré

vytvorila. ANKETA Na názory na prácu samostatného analytického Inštitútu vzdelávacej politiky sme sa pýtali bývalých ministrov

a analytikov Prečo je dôležité, aby malo ministerstvo nezávislý a samostatný inštitút a aké boli jeho pozitíva a negatíva? Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu, bývalý minister školstva za Smer Ako minister som rozhodol o posilnení kapacít analytickej jednotky Inštitútu pre vzdelávanie na ministerstve

školstva, pretože rezort školstva je práve tým rezortom, pri ktorého riadení by sa mali čo najviac uplatňovať

konkrétne dáta a ich analýza a nie emócie a pocity. Preto pevne verím, že tieto nové organizačné zmeny neznehodnotia kvalitu analytických prác na ministerstve a že aj naďalej budú dáta a ich analýzy predstavovať základ pri rozhodovaní o budúcnosti školstva na Slovensku.

Ján Mikolaj, bývalý minister školstva za SNS

Nie je dôležité, či ide o inštitút, alebo sú to dvaja, traja ľudia. Ide o obsah a o to, čo by mali robiť. O tom by sme sa mali baviť. Napríklad ekonomické hodnotenie je samozrejme dôležité, z hľadiska obsahu to význam má. Ja som profesor, ktorý v týchto veciach robí, ekonomická efektívnosť projektov je dôležitá. Ale rozhodujúce je, ako kvalitne pracujú, nie to, či sú samostatný inštitút.

Juraj Draxler, bývalý minister školstva, nominant Smeru, dnes pracuje v SAV Žiadne ministerstvo nemôže naozaj kvalitne fungovať bez dobrej analytickej podpory. Potrebujete ju pri

zisťovaní, ako efektívne presúvať zdroje, kde sa zle hospodári, alebo ako lepšie nastaviť modely fungovania a financovania rôznych subjektov. Vo všeobecnosti mal útvar významné postavenie aj v tom, že robil vnútornú oponentúru rôznym plánovaným krokom vedenia ministerstva. Najmä je mi ľúto, že ministerstvo stráca

doterajšieho riaditeľa IVP Mateja Šiškoviča. Je nielen dobrý dátový analytik, ale má dar koncepčného myslenia. Za mojej éry sa analytický útvar začal rozširovať a na povolebné obdobie sme plánovali radikálny skok, keď mali pod IVP prejsť štatistici z Centra pre vedecko-technické informácie. Zvláštne je, že rozhodnutie ministerky prišlo v momente, keď má ministerstvo viac dát ako kedykoľvek v minulosti. Napríklad aj cez Rezortný informačný

systém, ktorý sa v roku 2016 podarilo plne sprevádzkovať. A teda sa dajú postupne robiť kvalitné analýzy týkajúce sa mnohých vecí, od pohybu učiteľov a žiakov medzi školami, až po, napríklad, vekové či kvalifikačné zloženie učiteľov. Iróniou je, že v minulosti prácu IVP nepriamo tvrdo napadli novinári. Bolo to vtedy, keď sme zverejnili dáta o platoch učiteľov. Aktivisti a novinári vtedy konšpiratívne tvrdili, že ministerstvo údaje skresľuje. V

skutočnosti ich na základe dát priamo zo škôl dal dokopy práve IVP. Andrej Svorenčík, poradca ministerky pôdohospodárstva a ministra kultúry, ktorý rozbieha Inštitút

pôdohospodárskej politiky a Inštitút kultúrnej politiky

Nebudem hovoriť konkrétne o IVP, ale o analytických útvaroch vo všeobecnosti. Ideálny analytický útvar by mal byť nezávislý jedine v zmysle nestrannosti, odbornosti a profesionality. Analytický útvar nevie byť nezávislý od ministerstva, na ktorom pôsobí. Je predsa jeho súčasťou a hierarchicky je podriadený ministrovi. Vďaka tomu

má však privilegovaný prístup k štátnym dátam a rezortným materiálom. Tento prístup mu umožňuje napĺňať svoje poslanie. Zbierať dôkazy, robiť analýzy, zverejňovať ich a preskúmavať alternatívne riešenia spoločenských problémov a tým pomáhať politikom robiť čo najlepšie rozhodnutia v prospech spoločnosti. Ideálny analytický útvar je preto dôveryhodným partnerom pre ministra, rezort, ale aj pre verejnosť.

Renáta Hall, iniciatíva To dá rozum Úlohou tohto inštitútu bolo poskytovať ministerstvu analýzy dát. Pozitívom bolo, že otváral rôzne dôležité

otázky ako optimalizácia siete škôl, platy učiteľov, či liberalizácia trhu s učebnicami. Čo som vnímala dlhodobo ako nedostatok, bolo, že výstupy z analýz sa nepretavovali do politík, ktoré ministerstvo prijímalo. Čiže vplyv

jeho analýz bol len v rovine tlaku informácií, ktoré zverejňoval prostredníctvom médií. Vladimír Crmoman, šéf Slovenskej komory učiteľov Odborné stanoviská, presné dáta, či analýzy od samostatného útvaru sú pre efektívnejší chod každého

rezortu nevyhnutnosťou. Moderne fungujúce spoločnosti a inštitúcie využívajú tímovosť v rozhodovacích procesoch, náš rezort nabral úplne opačný smer. Rozhodnutie ministerky preto vyvoláva pochybnosti o cieľoch

nového vedenia. Jozef Turčány, výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Zodpovedné a férové analýzy sú potrebné na to, aby sa akékoľvek reformy v školstve začali diať a aby sa

diali v súlade s tým, čo potrebuje slovenská spoločnosť. V čase, keď sme hovorili o správe školstva, ktorú pripravil ešte minister Dušan Čaplovič, už vtedy sme chceli analýzy. Aj my máme masu dát a čísel, ktoré ukazujú, ako sa školstvo vyvíja a to očakávame aj od ministerstva. Či to bude samostatný inštitút, alebo sa to

bude volať Hodnota za peniaze alebo to bude akýkoľvek orgán, to už je iná otázka. Ale analýzy sú základ, aby sme sa posúvali ďalej. Krok ministerky, že to spojila s odborom celoživotného vzdelávania, nebudem hodnotiť.

Nikdy sme nevstupovali do kompetencií orgánov, ktoré sú za to zodpovedné. Skúsenosti, ktoré máme s inštitúciami na iných ministerstvách, sú rôzne, pozitívne aj negatívne. Ale je to platforma na diskusiu a tá by

mala zostať zachovaná. Pevne verím, že tieto nové organizačné zmeny neznehodnotia kvalitu analytických prác na ministerstve a že

aj naďalej budú dáta a ich analýzy predstavovať základ pri rozhodovaní o budúcnosti školstva na Slovensku.

Peter Pellegrini, podpredseda vlády za Smer Takéto rozsiahle zmeny by sa mali diať len v prípade, že sú dobre zdôvodnené. Tu sa však na papieri spojili

rôzne nesúvisiace útvary. Juraj Draxler, exminister školstva za Smer, analytik V ministerskom úrade je Viera Lubyová len od septembra, spravila však zmeny, na aké sa jej

predchodcovia neodhodlali za roky. [Späť na obsah]

12. Ftáčnik: Lubyovej zmeny sú nepochopiteľné [08.01.2018; Pravda; Slovensko; s. 2,3; Katarína Filová]

Katarína Filová Bratislava V prvých dňoch nového roka prekvapila ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) nečakaným

krokom. Uznávaný Inštitút vzdelávacej politiky (IVP) zlúčila s odborom celoživotného vzdelávania, za čo ju odborné kruhy skritizovali. S inštitútom spolupracoval exminister školstva Milan Ftáčnik, keď od roku 2016 s tímom expertov pripravovali reformu školstva. V rozhovore pre Pravdu povedal, že Lubyovej kroku nerozumie.

Myslísi, že za celou kauzou môže byť snaha o zmenu na riaditeľskej stoličke. Ste spoluautorom reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Využívali ste pri jeho príprave dáta a analýzy

inštitútu? Samozrejme, využívali. Dokonca sme najskôr dostali pripomienky, že sme málo citovali odborné pramene. Aj

preto sme v druhej fáze, keď sme finalizovali podobu Učiaceho sa Slovenska, doň dopĺňali práve odkazy na analytické dokumenty, ktoré spracovali IVP či Európska asociácia univerzít. Ja som robil časti týkajúce sa financovania, to znamená, odvolával som sa na analýzu financovania základných škôl, ktorú realizoval IVP. Inštitút robil napríklad aj analýzy, ktoré sa týkali uplatnenia na trhu práce alebo podielu výdavkov na školstvo z

hrubého domáce ho produktu. Podobné útvary fungujú na viacerých rezortoch, osvedčili sa? To neviem povedať. Viem, že vláda v rámci programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa,

pozn. red.) zhruba pred rokom a pol rozhodla o tom, že zriadi na niektorých ministerstvách nové analytické

útvary a tam, kde existujú, budú posilnené, pričom sa na to využijú európske peniaze. Vyplývalo to z toho, že Európska komisia, ale aj slovenská vláda, konkrétne ministerstvo vnútra, konštatovali, že takéto útvary nám na jednotlivých ministerstvách chýbajú a politiky sa dostatočne neopierajú o dáta. Existuje teória, ktorá hovorí, že

politika má byť založená na faktoch a dátach, takže posilnenie analytickej zložky som vnímal veľmi pozitívne. Nespustí rozhodnutie ministerstva školstva neželanú lavínu rušenia podobných útvarov aj na iných

rezortoch? Ale pani ministerka povedala, že sa nič nezrušilo, čiže hovoriť o zrušení je absurdné. Povedala tiež, že sa to

ďalej bude volať Inštitút vzdelávacej politiky - hoci celkom nerozumiem, prečo ho pričlenila k nejakému inému

útvaru. Podľa mňa to nemala urobiť. Ministerka spresnila, že namiesto piatich tam bude pracovať trinásť ľudí,

takže to nieje taká katastrofa, ako sa na prvý pohľad zdalo. Čítam celú vec tak, že jej zrejme prekážal riaditeľ inštitútu, ale toho mohla odvolať, je to v jej právomoci, a nemusela robiť takéto organizačné zmeny. Alebo jej možno prekážala riaditeľka odboru celoživotného vzdelávania. Teraz sa miesto bude musieť obsadiť novým človekom. V každom prípade celkom neviem, čo to malo znamenať. Priznám sa, tým zmenám nerozumiem. Ale hovoriť o katastrofe, lavíne a podobne - to sa mi zdá prehnané.

Nemal by analytický útvar fungovať samostatne? Ani doteraz nefungoval samostatne. Bol to odbor v rámci ministerstva, nie samostat-

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic