Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Mesto KROMPACHY
Správa o súčasnom stave školského systému
v meste Krompachy a návrh východísk pre
budúce obdobie.
Spracoval:PhDr. Milan Sidor, CSc.
riaditeľ Inštitútu vzdelávania -
ITAS Prešov
jún 2004 a kolektív v zloţení: Ing. Vaščák,
Ing. Litva, Ing. Hric, Ing. Firda (podľa podkladov MsÚ v Krompachoch
a ďalších študijných materiálov)
O B S A H
ÚVOD
VÝCHODISKÁ SPRÁVY
1. Počty ţiakov v prvých ročníkoch
2. Počty narodených detí
II. KAPACITA MOŢNOSTÍ SYSTÉMU MATERSKÝCH
A ZÁKLADNÝCH ŠKOL
1. Kapacita moţností systému materského školstva
2. Vyuţitie kapacity základných škôl
III. SÚČASNÝ STAV
1. Východiskový stav k 1.9.2004
2. Rady škôl
3. Ekonomické východiská a analýza východísk
4. Ekonomické východiská za roky 2002 a 2003
a) Základné školstvo
b) Materské školstvo
c) Školské jedálne
5. Bilancia poplatkov
6. Vyhodnotenie ekonomickej analýzy
ZÁVER
I. ÚVODOM
Doterajšia história i samotný remeselno-technický a sociálny rozvoj mesta Krompachy
je bezprostredne spätá s činnosťou škôl a školských zariadení. Uţ historický prvé kapitulské
(13. stor.) či farské školy mali na Spiši pomerne dobrý ohlas a boli prínosom pre obyvateľov.
Takou bola aj Farská škola v Krompachoch z prelomu 14. a 15. storočia, ktorú pod
vedením vzdelaného zemana Valentína Literáta vychovala viaceré uţ v stredoveku známe
osobnosti (prof. Vavrinec Koch, pôsobiaci neskôr v Bratislave a Viedni).
V 18. storočí (1773) sa zásluhou pronárodne orientovanej inteligencie začalo
s vyučovaním v materinskom jazyku, pričom vo vyšších ročníkoch sa vyučovalo aj po
nemecky a latinsky. Krompašskí učitelia boli v tomto období aj dobre platení (ročne 300
zlatých, naturálny byt, 16 vozov dreva atď.) Solidné materiálne zázemie prilákalo do
Krompách neobyčajne cenných a vysokokvalifikovaných pedagógov.
V roku 1903 sa z jestvujúceho systému cirkevných škôl vytvorili školy obecné. V roku
1904 uţ triedy ani staré budovy škôl nepostačovali a tak bolo rozhodnuté dostavať tzv.
Vnútornú školu pri kostole, blízko Ţeleziarni sa aj s pomocou zamestnancov Rima-muránskej
spoločnosti pristúpilo k výstavbe Vonkajšej školy súčasťou ktorej sa stala, na tú dobu veľmi
progresívna Opatrovňa deti predškolského veku.
Na rozdiel od obdobia pred prvou svetovou vojnou (1914 – 1918), keď boli školy na
Slovensku i v samotných Krompachoch pomaďarčené, došlo po jej skončení k zásadnej
premene a definitívnemu poslovenčeniu (13.10. 1919). Z obdobia po I. svetovej vojne má
školstvo v Krompachoch takú galériu rodákov – absolventov, ktorú im môţu právom závidieť
i niekoľkonásobne väčšie mestá.
V takomto pozitívnom procese rozvoja škôl sa pokračovalo aj po 2. svetovej vojne,
keď sa popri základných školách začali v meste vytvárať prvé učňovské výcvikové centrá,
učňovské školy a dobre fungujúce stredné školstvo s prirodzeným materiálnym zázemím
v miestnych podnikoch (gymnázium, SOU, priemyslovka, niektoré formy VŠ – prípravy).
Vývoj po novembri 1989 a osobitne po r. 1998 resp. 2002 však postavil otázku
ďalšieho rozvoja základného školstva pred neľahké problémy ...
Zákonom č. 416 z roku 200 i následnými ustanoveniami tohto zákona sa začalo
s neobyčajne zloţitým procesom prenosu kompetencií základného školstva i MŠ pod správu
mestských a obecných úradov, pričom sa pre tento prechod doposiaľ nevytvorili optimálne
podmienky. Zákon č.596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ukladá obci
povinnosť vytvárať podmienky na:
- výchovu a vzdelávanie detí a ţiakov najmä tým, ţe zriaďuje školy a školské
zariadenia,
- plnenie školskej dochádzky v základných školách, ktorých je zriaďovateľom
- zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a ţiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom
/ţiaci s mentálnym a telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou,
s autizmom, s vývinovými poruchami učenia alebo správania.../
- zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a ţiakov s mimoriadnym nadaním a talentom
v školách a v školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom /rozšírená výuka
niektorých predmetov/.
Cieľom predkladanej koncepcie je charakterizovať súčasnú situáciu v školstve a naznačiť
moţnosti ďalšieho vývoja počtu obyvateľstva a čo najefektívnejšie vynakladanie finančných
prostriedkov z rozpočtu mesta na financovanie školstva. Koncepcia je otvorený dokument
nielen z toho dôvodu, ţe reálny rozvoj sa nedá nikdy predpokladať s absolútnou presnosťou,
ale aj z dôvodu, ţe financovanie školstva zo strany štátu sa zatiaľ kaţdoročne mení / od
r.2002, kedy školstvo prešlo pod riadenie územných samospráv, k 1.1.2005 prichádza uţ 3.
systém financovania školstva.
Pri tvorbe koncepcie vychádzame z niektorých kladných aj záporných stránok súčasného
stavu v školách a školských zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je mesto:
Kladné stránky :
- právna subjektivita
- kvalifikovaní zamestnanci
- odstránenie 2-smenného vyučovania
- vyuţívanie alternatívnych spôsobov vo výchovno-vzdelávacom procese
- dostatok škôl a školských zariadení
- zlepšovanie priestorových podmienok v školách
Záporné stránky :
- roztrieštenosť školských zariadení
- nedostatok odborných učební v ZŠ
- zastarané učebné pomôcky
- zastarané stroje a zariadenia v školských jedálňach
- zlý technický stav školských budov
- nepriaznivý demografický vývoj mesta
- nedostatočné finančné zdroje pre originálne kompetencie v školstve
Mnohé zo škôl, vrátane tých, ktoré sú uţ v meste Krompachy tak pravdepodobne
v najbliţšom období musia prejsť procesom reštrukturalizácie hospodárskeho zefektívnenia
a optimalizácie konečných prevádzkových nákladov v zmysle tzv. školských normatívov na
jedného ţiaka. Tie dnes predstavujú pre ţiaka ZŠ – čiastku 22.991,– Sk . Pre dieťa
navštevujúce MŠ je tento normatív stanovený sumou 21.457,– Sk.
Je len prirodzené, ţe v oblastiach a v mestách s náročnou štruktúrou siete ZŠ a MŠ je
ekonomické zabezpečenie prevádzky škôl a technického zabezpečenia školských budov či
jedálni nedostatočné. Táto skutočnosť vytvára na vedenia miest, mestského zastupiteľstva
i riaditeľov škôl značný tlak a neraz im najmä s prihliadnutím do budúcnosti spôsobuje
nemalé osobné napätia.
Ako teda riešiť otázku základného školstva resp. materského školstva v našom meste ?
Úprimne povedané – hotový recept nemá nikto. Určitú stratégiu či koncepciu moţno vytvoriť
len po serióznej analýze jestvujúceho stavu a dôslednej diskusii so všetkými, ktorých sa to
týka.
Na tomto mieste si však musíme uvedomiť, ţe prenosom kompetencii na obce a mestá
sa bezprostredne prenáša aj priama zodpovednosť za ich budúce smerovanie, hospodárske
a moţno i personálne zabezpečenie a kvalitnú prevádzku. Bez tohto uvedomenia sa riešenie
otázok školstva v Krompachoch nepohne z miesta.
Tvorba školského systému je pritom nesmierne náročnou cestou od poznania
súčasného stavu cez akceptovanie nových vzdelávacích potrieb (cieľov) a ich verifikovanie
v praxi. Na druhej strane nemoţno strácať zo zreteľa, ţe vzdelávanie na ZŠ je procesom,
v ktorom čoraz významnejšiu úlohu zohráva princíp nadväznosti na elementárne vzdelávanie
na úrovni MŠ. Na Slovensku sa v ostatnom období začali objavovať viaceré príklady
úspešného prepojenia obsahu výučby a elementárnej výchovy v MŠ (počítače, elementy
cudzojazyčnej výučby, hudobno-tanečná, či remeselno-výtvarná kreativita) na ZŠ s rozšírenou
výučbou cudzích jazykov, PC, základov podnikania ( 6-8 ročník) a najmä v prípade Rómskej
mládeţe aj s prípravou k zodpovednému rodičovstvu a riešeniu niektorých sociálne
zloţitejších otázok súčasného ţivota (hľadanie práce a pod.).
V tejto správe sa pokúsime predloţiť analýzu školského systému v meste Krompachy
z hľadiska momentálneho stavu a napriek všetkému navrhnúť určité východiská do budúcich
rokov. Predpokladáme, ţe po formulácii prvých predstáv a moţných prístupov budú
nasledovať i ďalšie námety, ktoré po meritornej diskusii vyústia na zasadnutí MsZ do prijatia
zásadného dokumentu vzťahujúcemu sa ku školskému systému v meste Krompachy a jeho
postupnej realizácii.
II. Východiská správy
1. Počty ţiakov v prvých ročníkoch
Počty ţiakov v prvých ročníkoch jednoznačne definuje potrebu škôl a školských
zariadení v celom rozsahu školského systému a preto v tabuľke č. 1 predkladáme počet ţiakov
I. ročníkov v meste Krompachy ako celok.
TABUĽKA č. 1
Počty ţiakov v prvých ročníkoch v meste Krompachy
Rok 1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05
Krompachy
132 149 176 163 171 165
GRAF č. 1
Ako je zrejmé, z predchádzajúcej tabuľky a vizuálne z grafu, počet ţiakov v prvých
ročníkoch na území mesta výrazne neklesá. Je však potrebné upozorniť ţe naplnenosť prvých
ročníkov od r.1998 stále klesá vo všetkých školách o cca 5 percent zrejme pre odchod ţiakov
do špeciálnej školy ktorá je mimo systému mestských škôl. Tomuto trendu, ktorý je
objektívne zrejmý z vývoja v celej SR, je potrebné prispôsobiť aj školský systém mesta
Krompachy.
2. Počty narodených detí
Základným determinujúcim údajom z hľadiska budúceho vývoja školského systému je
počet detí narodených v danej lokalite, ktoré tvoria základ resp. východisko pre stanovenie
počtu účastníkov výchovno – vzdelávacieho procesu v školskom systéme.
V predchádzajúcej stati sme preukázali stav v I. ročníkoch, ale je potrebné preukázať či
daný stav je dočasný alebo trvalý. Pre preukázanie budúceho vývoja sme analyzovali počty
narodených detí za jednotlivé roky. Počty narodených detí sme získali aj zo sčítania
obyvateľstva realizovaného k 31.12.2001. Údaje boli utriedené a následne spracované.
Trend v SR dokazuje pokles počtu detí v prognostickom stave aţ o 30 %. Tejto skutočnosti je
potrebné prispôsobiť aj celkovú kapacitu zariadení školského systému.
V nasledujúcej tabuľke č. 2 sú uvedené údaje o počte narodených detí v jednotlivých
spádových častiach mesta. Vybraté údaje sú od roku 1999 v dôsledku toho, ţe deti narodené
v tomto roku prichádzajú do školského systému základného školstva v roku 2005. Údaje sú
zmapované aţ po ukončený kalendárny rok 2003.
TABUĽKA č. 2
Počty narodených detí v jednotlivých spádových častiach mesta
Rok 1999 2000 2001 2002 2003
Maurerova 29/1 33/4 19/2 20/3 16/1
Zemanská 23 23/1 42/3 21/2 22/6
SNP 49/36 49/40 39/33 52/42 61/59
Kolinovce 8 11 4 2
Kaľava 11 3 3 4
C E L K O M 101/36 124/45 114/38 100/47 105/66
Pre presnejšie rozloţenie počtu ţiakov na území mesta uvádzame počty narodených detí
v meste po jednotlivých spádových častiach.
Ako je zrejmé z tabuľky č. 2 je potreba počtu miest v základnom školstve pre potreby
detí narodených v meste v období od roku 2005 do roku 2009 v intervale od 100 do 124.
Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vývoj počtu ţiakov v I. ročníku od roku
1999 do roku 2004. Počet ţiakov I. ročníka sa v tomto období pohyboval, v intervale od 132
do 165 /údaje uvedené v tabuľke č. 1 a grafe č. 1/.
GRAF č. 2
Školstvo a demografický vývoj mesta
Rozvoj školstva je podmienený predpokladaným demografickým vývojom obyvateľstva
v meste a v obciach, ktoré majú s mestom spoločný školský obvod.
O vývoji počtu obyvateľov dávajú prehľad nasledujúce údaje:
X/Y, kde X = celkový počet detí
Y = počet rómskych detí
Vývoj počtu detí narodených od :1.9.1979 – 31.8.1980 178/22
1.9.1980 – 31.8.1981 157/26
1.9.1981 - 31.8.1982 182/30
1.9.1982 – 31.8.1983 177/39
1.9.1983 – 31.8.1984 186/33
1.9.1984 – 31.8.1985 180/39
1.9.1985 – 31.8.1986 173/27
1.9.1986 – 31 8 1987 180/35
1.9.1987 - 31.8.1988 152/28
1.9.1988 – 31.8.1989 152/39
1.9.1989 – 31.8.1990 141/27
1.9.1990 – 31.8.1991 151/28
1.9.1991 - 31.8.1992 127/36
1.9.1992 - 31.8.1993 139/39
1 1565/282 1.9.1993 – 31.8.1994 125/39
1539/299 1.9.1994 – 31.8.1995 111/45
1523/300 1.9.1995 – 31.8.1996 126/56
1492/298 1.9.1996 - 31.8.1997 107/36
1442/295 1.9.1997 – 31.8.1998 130/60
1395/298 1.9.1998 – 31.8.1999 101/36 9 Kolinovce, 6 Kaľava
1340/298 1.9.1999 – 31.8.2000 101/35 8 Kolinovce, 11 Kaľava
1278/316 1.9.2000 – 31.8.2001 108/36 11Kolinovce, 3 Kaľava
1224/337 1.9.2001 – 31.8.2002 89/43 4 Kolinovce, 3 Kaľava
1179/345 1.9.2002 – 31.8.2003 103/63 2 Kolinovce, 4 Kaľava
6-15 roční : 1157/366 1.9.2003 – 31.8.2004 88/47
V šk. roku 1993/1994 bolo 1565 detí vo veku 6-15 rokov, z toho 282 rómskych.
V šk. roku 2003/2004 bolo 1157 –––––- „ –––––––––––––––– 366 rómskych.
Za uvedené obdobie je pokles školopovinnej mládeţe o 408, t.j. o 26%, nárast rómskych detí
o 84, t.j. o 30%, pokles nerómskych detí o 489, t.j. o 38%.
V Sk. roku 1979/1980 počet narodených detí bol 178, z toho 22 rómskych.
V šk roku 2003/2004 počet narodených detí bol 88, z toho 47 rómskych.
Za uvedené obdobie / 25 rokov / je pokles narodených detí o 90 detí, t.j. takmer o 50 %,
nárast rómskych detí o 25, t.j. o 114 % , pokles nerómskych detí z počtu 156 na 41 t.j.
o 115 detí, v percentuálnom vyjadrení je to pokles o 74%
Môţeme predpokladať, ţe o 10 rokov pri takomto demografickom vývoji bude počet
narodených detí 60, z toho 70% rómskych detí, t.j. 42 detí.
Počet narodených detí v obciach Kolinovce a Kaľava, ktoré patria do spoločného školského
obvodu mesta Krompachy, za obdobie 5 rokov klesol z 15 na 6, čo je pokles o 40%
Za obdobie 6. rokov, t.j. šk. r. 1999/2000 – 2004/2005 došlo k zmenám počtu ţiakov na ZŠ
nasledovne :
ZŠ Zemanská: z 586 ţiakov pokles na 439 ţiakov / pokles o 23,5% /
ZŠ Maurerova: z 674 ţiakov pokles na 569 ţiakov / pokles o 10,5% /
ZŠ SNP : z 113 ţiakov nárast na 171 ţiakov / nárast o 51% /
III. Kapacita moţností systému materských a základných škôl 1. Kapacita moţností systému materského školstva.
.
TABUĽKA č. 3
MESTO KROMPACHY – MATERSKÉ ŠKOLY ROK 1999 2000 2001 2002 2003 2004
MŠ ROBOTNÍCKA
Kapacita 43 43 43 43 43 43
Naplnenosť 44 43 41 44 44 47
% naplnenosti 102 % 100 % 95 % 102 % 102 % 109 %
MŠ HLAVNÁ ZMŠ 1.9.04
Kapacita 80 80 80 80 80 80 120
Naplnenosť 77 83 84 80 81 74 109
% naplnenosti 96 % 103 % 105 % 100 % 101 % 93 90
MŠ TRANGUSOVA
Kapacita 40 40 40 40 40 40
Naplnenosť 40 38 39 43 40 43
% naplnenosti 100 % 95 % 97 % 107 % 100 % 107 %
MŠ NÁM.SLOBODY
Kapacita 40 40
Naplnenosť 35 34
% naplnenosti 87 % 85 %
MŠ Ul. SNP
Kapacita 25 25 25 25 25
Naplnenosť 21 15 35 39 47
% naplnenosti 84 % 60 % 140 % 156 % 188 %
CELKOM ZA MESTO mimo MŠ Ul. SNP
Kapacita 202 203 163 163 163 163 163
Naplnenosť 196 198 164 167 165 164 156
% naplnenosti 96 % 96 % 99 % 103 % 101 % 101% 96
CELKOM ZA MESTO
Kapacita 228 203 188 188 188 188 188
Naplnenosť 217 198 179 202 204 200 203
% naplnenosti 94 % 96 % 89 % 107 % 115 % 124% 97
Materská škola Námestie slobody bola v roku 2001 zrušená.V roku 2004 došlo
k zlúčeniu troch materských škôl do jedného samostatného právneho subjektu. Ku MŠ, Ul.
Hlavná boli pridruţené MŠ Ul. SNP a MŠ Ul. Trangusova. Uvedené MŠ sa stali elokovanými
triedami MŠ Hlavná.
2. VYUŢITIE KAPACITY ZÁKLADNÝCH ŠKÔL */
Pri analýze kapacitných moţností školského systému vychádzame zo stavebného
charakteru škôl a legislatívnych moţností. Pri výpočte maximálnej kapacity príslušnej školy
a školského zariadenia budeme vychádzať z maximálneho počtu tried, ktoré je moţné
umiestniť v príslušnej školskej budove a maximálneho počtu ţiakov, ktorý je povolený
príslušnou legislatívou a to 29 ţiakov v prvom ročníku a 34 ţiakov v ostatných ročníkoch.
Zásadným východiskom v správe je analyzovanie v počte ţiakov v prvých ročníkoch, pretoţe
tie presne charakterizujú potrebu rozsahu školského systému v meste Krompachy.
Rozhodujúcim údajom pre analyzovanie budúceho rozsahu školského systému je počet
narodených detí, ktoré tvoria potenciál vo vyuţívaní školského systému v meste Krompachy.
Počet ţiakov a počet detí narodených v meste Krompachy v jeho jednotlivých častiach
jednoznačne predurčujú budúcu potrebu škôl a ich zariadení. na vývoj školského systému
v meste vplýva ale aj počet detí narodených v okolitých obciach, pre ktoré tvorí mesto
prirodzené spádové územie. Bliţšie informácie poskytujú nasledujúce tabuľky:
TABUĽKA č. 4
MESTO KROMPACHY ŠKOLSKÝ ROK
1998/
1999
1999/
2000
2000/
2001
2001/
2002
2002/
2003
2003/
2004
2004/
2005
ZŠ UL. SNP KapacitaI.ročníka 75 110 96 53
Naplnenosť I.ročníka 70 72 79 61
Kapacita školy 201 248 234 201
Naplnenosť školy 134 149 154 171
% napl. I. ročníka 93 % 65 % 82 % 115 %
% napl. Školy 67 % 60 % 66 % 85 %
ZŠ Ul. Maurerova Kapacita I. ročníka 58 87 58 58 58 58 58
Naplnenosť I. ročníka 55 82 50 65 52 51 52
Kapacita školy 782 748 782 748 782 816 736
Naplnenosť školy 618 633 599 572 585 589 569
% napl. I. ročníka 95 % 94 % 86 % 112 % 89 % 88 % 90 %
% napl. Školy 79 % 85 % 76 % 76 % 75 % 72 % 77 %
ZŠ Ul. Zemanská
Kapacita I. ročníka 58 58 58 58 58 58 58
Naplnenosť I. ročníka 44 50 50 41 39 41 43
Kapacita školy 714 714 646 612 612 612 644
Naplnenosť školy 540 556 511 485 461 474 439
% napl. I. ročníka 76 % 86 % 86 % 71 % 67 % 71 % 74 %
% napl. Školy 76 % 78 % 79 % 79 % 75 % 77% 68 %
CELKOM za mesto
Kapacita I. ročníka 116 145 116 191 226 212 169
Naplnenosť I. ročníka 99 132 100 176 163 171 156
Kapacita škôl 1496 1462 1428 1561 1642 1662 1581
Naplnenosť škôl 1158 1189 1110 1191 1195 1217 1179
% napl. I. ročníka 85 % 91 % 86 % 92 % 72 % 81 % 92 %
% napl. školy 77 % 81 % 78 % 76 % 73 % 73 % 75 %
*/ K termínu spracovania a predkladania tejto správy navštevovalo ZŠ v Krompachoch
aj vyše 60 ţiakov z obci mimo školského odvodu. Z toho bolo najviac: Slovinky – 19 ţiakov,
Hrišovce – 5 , Richnava – 7, Kluknava 14, Spišské Vlachy – 1, Spišská Nová Ves – 5 .
Prehľad o počtoch ţiakov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov na jednotlivých
školách je uvedené v nasledujúcich tabuľkách:
ZŠ Zemanská
počet tried v šk. roku
1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05
23 21 20 20 20 20
Celkový počet ţiakov x/y v šk. roku počet pedag. zamest./počet neped. zamest
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
556/30 511/33 485/51 461/59 474/61 439/73 31 28/2 28/1 31 29/11 29/11,5
ZŠ Maurerová
počet tried v šk. roku
1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05
25 25 24 25 26 25
celkový počet ţiakov x/y v šk. roku počet pedag. zamest./počet neped. zam.
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
633/41 599/39 572/36 585/44 589/45 569 32/3 31 31 32 34/13 34/14
+1ext +1ext
ZŠ SNP
Počet tried v šk. roku
1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05
8 8 10 11 11 11
celkový počet ţiakov x/y/ v šk. roku počet pedag. zamest./počet neped. zam.
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
113 114 134/133 149/148 154 171 9/1 10/3 12/1 13/2 13/2 14/3
Osadenosť škôl a školských zariadení Mesta Krompachy v šk. roku 2004/2005.
V súčasnom období je v základných školách, ktorých zriaďovateľom je mesto, 1179 ţiakov
v 56 triedach a to nasl.: Tabuľka:
ZŠ Zemanská : 439 ţiakov v 20 triedach, z toho 10 integrovaných ţiakov v 1
triede. Počet pedag. zamestnancov 29, nepedag. zamestnancov 11,5
ZŠ Maurerova: 569 ţiakov v 25 triedach, z toho 35 integrovaných ţiakov v 4
triedach. Počet pedag. zamestnancov 34 + 1 externý, nepedag. zamestn. 14
ZŠ SNP : 171 ţiakov v 12 triedach, počet pedagogických zamestnancov 14,
nepedag. zamestnancov 3
Priemerná naplnenosť v triede je 20,6 ţiakov. Naplnenosť jednotlivých škôl je nasledovná:
ZŠ Zemanská : 22 ţiakov v triede
ZŠ Maurerova: 22,8 ţiakov v triede
ZŠ SNP : 15,5 ţiakov v triede
Podľa smernice MŠ SR č. 1074/2000-41 môţe byť v 1. ročníku najviac 29 ţiakov v jednej
triede, v 2.-9. ročníku minimálne 15 a maximálne 34. Úvaha o maximálnej naplnenosti
základných škôl je skôr fikcia, pretoţe preplňovanie tried by malo na jednej strane výrazne
pozitívny aspekt, ale na strane druhej by dochádzalo k zniţovaniu kvality výchovno-
vzdelávacieho procesu.
V školách je zamestnaných 78 pedagog. zamestnancov , v priemere na jedného učiteľa
pripadá 15,1 ţiakov a 28,5 nepedagog. zamestnancov ,čo je na jedného nepedag.
zamestnanca 41,4 ţiakov. V jednotl. školách nasledovne:
ZŠ Zemanská : 15,1 ţiaka na 1 učiteľa, 38,2 ţiakov na 1 nepedag. zamestnanca
ZŠ Maurerova: 16,5 ţiaka na 1 učiteľa, 40,6 ţiakov na 1 nepedag. zamestnanca
ZŠ SNP: 12,2 ţiaka na 1 učiteľa, 57 ţiakov na 1 nepedag. zamestnanca
Podľa normatívného počtu zamestnancov, t.j. 15,5 ţiaka na 1 pedagog. zamestnanca a 0,25
nepedagog. zamestnancov na 1 pedag. zamestnanca by mohlo byť na školách zamestnaných
o 9 nepedagogických zamestnancov menej.
IV. SÚČASNÝ STAV
1. Východiskový stav k 1. 04. 2005
.
V súčasnom období je na území mesta Krompachy 12 školských subjektov v takomto
zloţení:
- Základná škola na ul. SNP – plnoorganizovaná so Školským klubom. Právna
subjektivita od roku 2004.
- Základná škola na ul. Maurerova – plnoorganizovaná s viacerými triedami
v ročníkoch 1 – 9 a Školským klubom. Právna subjektivita od roku 2002.
- Základná škola na ul. Zemanská – plnoorganizovaná s viacerými triedami
v ročníkoch 1 – 9 a Školským klubom. Právna subjektivita od roku 2002.
- Materská škola na ul. Robotnícka s dvoma triedami. Právna subjektivita od roku
2004.
- Materská škola ul. Hlavná so štyrmi triedami na ul. Hlavnej. Právna subjektivita od
1.4.2005.
- Materská škola na ul. SNP s dvoma triedami. Právna subjektivita od 1.4.2005.
- Základná umelecká škola. Právna subjektivita od roku 2003.
- Centrum voľného času. Právna subjektivita od roku 2004.
- Školská jedáleň pri ZŠ Maurerova.
- Školská jedáleň pri ZŠ Zemanská.
- Školská jedáleň pri MŠ Ul. SNP.
- Školská jedáleň pri MŠ na ul. Robotnícka.
- Školská jedáleň pri MŠ na ul. Hlavná.
Celkový počet ţiakov v ZŠ v Sk. roku 2004/2005 - 1322
(z toho 143 ţiakov Špeciálnej ZŠ)
Celkový počet ţiakov v MŠ k 1. 9. 2003 - 201
Celkový počet pedagogických zamestnancov v ZŠ k 1. 9. 2003 - 95
( z toho 17 ped. pracovníkov pôsobiacich na Špeciálnej ZŠ)
Celkový počet pedagogických zamestnancov v MŠ k 1. 9. 2003 - 16
2. Rady škôl.
Vytvorenie nových právnych subjektov, ale aj zmena legislatívy si vyţiadali vytvoriť
nové rady škôl. Na základe platnej legislatívy bolo potrebné vytvoriť rady škôl
a školských zariadení .
V meste Krompachy bolo potrebné vytvoriť :
- Radu školy pri ZŠ Zemanská. Bola ustanovená dňa 23. 3. 2004.
- Radu školy pri ZŠ Maurerova. Bola ustanovená dňa 29. 3. 2004.
- Radu školy pri ZŠ SNP. Bola ustanovená dňa 31. 3. 2004.
- Radu školy pri ZMŠ Hlavná. Bola ustanovená dňa 13. 1. 2004.
- Radu školy pri MŠ Robotnícka. Bola ustanovená dňa 24. 3. 2004.
- Radu školy pri CVČ Prima. Bola ustanovená dňa 3. 2. 2004.
- Radu školy pri ZUŠ. Bola ustanovená dňa 17. 3. 2004.
Tvorba rád škôl bola realizovaná v súlade so zákonom 596/2003 Z.z. o štátnej správe
v školstve a školskej samospráve .
Zrušením Zdruţenej materskej školy a následným zriadením MŠ na ul. Hlavná s právnou
subjektivitou a MŠ na ul. SNP s právnou subjektivitou boli vytvorené nové rady škôl na MŠ.
3. Ekonomické východiská a analýza východísk.
Pre prehľadnosť bola spracovaná ekonomická analýza pre jednotlivé zariadenia a pre
zabezpečenie objektívnosti v posudzovanom procese bola spracovaná analýza pre jednotlivé
druhy školských zariadení, ktoré boli navzájom porovnané.
Pri analýze materského školstva boli porovnávané všetky materské školy na území
mesta, pričom v nákladových poloţkách sú akceptované potreby na mzdové náleţitosti
všetkých zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere. V oblasti tovarov a sluţieb sú
akceptované predpokladateľné náklady v podobe spotreby energii /elektrická energia, plyn,
spotreba tepla, vodné, stočné/, ostatných nákladov /telefóny, príspevok na stravu, nevyhnutný
spotrebný materiál, pravidelné revízie, poplatky za odpad/. V oblasti príjmov sú zahrnuté len
príjmy, ktoré boli pridelené na originálne kompetencie v oblasti materského školstva.
Pri analýze základného školstva boli akceptované pravidlá zhodné ako pre materské
školstvo, pričom výška príjmov je akceptovaná do výšky oznámených prostriedkov .
Pri analýze školských jedálni bol realizovaný príjmový nápočet podľa počtu vydaných
jedál .
Pre porovnanie údajov jednotlivých zariadení sme zvolili preukaznú silu údajov tak, ţe
kaţdé zariadenie je samofinancovateľné a to zo zdrojov poskytnutých rozpočtovými
opatreniami a získaných poplatkov. To znamená, ţe výška poplatku priamo definuje
efektívnosť zariadenia.
Pre prehľadnosť materiálu predstavíme len výsledok celkovej ekonomickej analýzy
školských zariadení a to v prehľadnom triedení v tabuľkách podľa druhov zriadení.
a/ oblasť základného školstva.
V tejto stati analyzujeme základné školstvo z pozície prenesených kompetencií do
ktorých sú zakomponované náklady na priame zabezpečenie základného školstva. Pri
základnom školstve je ale nevyhnutné potrebné sa venovať aj školským klubom detí /ďalej
len ŠKD/, ktoré sú z hľadiska pedagogického a vzdelávacieho nenahraditeľnou súčasťou
školy. ŠKD sú ale z hľadiska kompetencií zatriedené do kompetencií originálnych. Na
základe týchto skutočnosti realizujeme finančne analýzy ako súbor obidvoch súborov.
4. Ekonomické východiska za roky 2002 a 2003.
Ekonomická situácia a financovanie školstva:
Pri hodnotení ekonomického vývoja vo financovaní školstva treba zdôrazniť, ţe do januára
2004 bolo školstvo financované tzv. spôsobom úhrady na základe skutočných nákladov. Od
roku 2004 bol prijatý nový zákon o financovaní školstva, ktorý vychádza z filozofie
stanovenia normatívov na základe počtu ţiakov, čiţe ide o financovanie na ţiaka.
Od 1.1.2005 financovanie originálnych kompetencií, t.j. predškolských zariadení, CVČ, ZUŠ,
ŠKD a ŠJ je z balíka miestnych daní, ktoré dostane obec. Táto skutočnosť núti k novému
prístupu riešenia efektívnosti financovania
Odporúčania:
- Bude potrebné v priebehu 5. aţ 7. rokov v dôsledku prirodzeného úbytku počtu ţiakov
sústrediť školopovinné deti do dvoch ZŠ, z toho jedna bude rómska ZŠ a uvaţovať
o vytváraní ďalších špeciálnych tried pre integrovanie ţiakov mentálne a telesne
postihnutých.
- Učitelia vo väčšom počte sa zamerať na špeciálnu pedagogiku.
- Uvoľnené objekty ZŠ budú pre potreby narastajúcej ŠZŠ, CVČ.
- Realizáciou vhodných projektov podporujúcich mládeţnícku a kultúrnu činnosť by všetky
aktivity mladých boli sústredené v jednom objekte, a to v bývalom MKS, ktoré by sa stalo
majetkom mesta pri plánovanej výmene MKS s mestskou bytovkou. Na MKS je potrebná
rekonštrukcia, finančné prostriedky je moţné získať z podporných fondov vhodným
projektom.
- Do mimoškolskej činnosti vo väčšej miere zapájať ţiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia.
- Vypracovávať projekty pre získavanie finančných prostriedkov na vzdelávacie aktivity,
hlavne pre ţiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia
- Prostredníctvom grantov a iných mimorozpočtových prostriedkov rekonštruovať športový
areál pri škole.
- Rozvíjanie podporných výchovno-vzdelávacích projektov škôl a školských zariadení
v spolupráci s mestom.
- Ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogic. zamestnancov školy a školských
zariadení v oblasti právneho vedomia a zvyšovania kvalifikovanosti a odbornosti.
- Zapájanie sa do vzdelávacích a testovacích projektov a programov.
- Rozvíjanie spolupráce medzi školami, hospodárskymi subjektami mesta, regiónu.
Ekonomické analýzy prevedieme po jednotlivých skupinách škôl a to základné
školstvo, materské školstvo a školské zariadenia. Pri analýze budeme vychádzať zo
skutočností zistených z účtovných podkladov a zahajovacích výkazov za jednotlivé školské
roky, pričom počty ţiakov sú prebraté v príslušnom roku k 01.09. /k začiatku školského roku/.
TABUĽKA č. 8
NÁKLADY NA JEDNÉHO ŢIAKA V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH V MESTE
Rok 2003 2004 rozp.
Základná škola SNP 22168 25140
Základná škola Maurerova 18584 22831
Základná škola Zemanská 19270 23722
GRAF č. 3
TABUĽKA č. 9
NÁKLADY NA JEDNÉHO ŢIAKA V MATERSKÝCH ŠKOLÁCH
Rok 2003 2004 rozp.
Materská škola robotnícka ul. 28930 29138
Zdruţená Materská škola 29837 33694
Materská škola ul. SNP 26537
Materská škola ul. Hlavná 40852
GRAF č. 4
TABUĽKA č. 10
NÁKLADY NA JEDNÉHO STRAVNÍKA V ŠKOLSKÝCH JEDÁLŇACH
Rok 2003 2004 rozp.
Školská jedáleň pri MŠ Zdruţená 5493 3433
Školská jedáleň pri ZŠ Zemanská 2552 2939
Školská jedáleň pri MŠ Robotnícka 3609 3483
Školská jedáleň pri ZŠ Maurerova 3086 4480
GRAF č. 5
Ako je zrejmé z predchádzajúcich analýz školy a školské zariadenia, ktoré sú tvorené
malým počtom detí sú ekonomicky veľmi náročné nie je moţné dosiahnuť dostatočnú
ekonomiku a efektívnosť zariadení. Táto skutočnosť sa rovnako dotýka základných škôl,
materských škôl ako aj školských jedálni.
TABUĽKA č. 11
ZÁKLADNÉ ŠKOLY NA ÚZEMÍ MESTA/TIS.SK/
Potreba transfér +
prijmy
rozdiel poč.
ţiak
Poč.
ped
Poč
Nep
Výška
nedoplatku
ZŠ Maurerova 13 081 12 924 -157 34 14 zákl. škola 12 969 12 683 -286 589 33 14 485 Sk ŠKD 112 241 129 25 1
ZŠ Zemanská 10 710 10 710 31 11 zákl. škola 10 198 10 198 474 29 11 1 ŠKD 512 512 55 2
ZŠ SNP 5 166 4 871 -295 zákl. škola 5 036 4 741 -295 150 13 3 ŠKD 130 130 0 15 1 0
ZUŠ . 4 590 4 590 0 389 17 2
CVČ 1 862 1 676 -186 450 4 1
+ CELKOM
prenes. zákl. škol.
28 203 27 622 -581 l213 77 28
CELKOM orig.
ŠKD,ZUŠ,CV
7 206 7 149 -57 919 26 3
C E L K O M 35 4 9 34 741 -638 81 30
V tabuľke č. 11 sú uvedené náklady na prenesené kompetencie, a výška uvedená
v tabuľke je potvrdená rozpisom prostriedkov z mestského úradu. Na prenesené kompetencie
predstavuje nedofinancovanie 581 tis. Sk, pričom nedofinancovanie na jedného ţiaka je
uvedené v poslednom stĺpci. Na zabezpečenie originálnych kompetencií vo forme školských
klubov detí /ŠKD/ je potrebné dofinancovanie do výšky skoro 60 tisíc Sk. Na základe vyššie
uvedených skutočností je potrebné dofinancovanie na základné školstvo vo výške 638 tis. Sk.
Najvýraznejšia výška nedofinancovania je na Základnej škole Maurerova a SNP.
b/ Materské školstvo
TABUĽKA č. 12
Materské školy na území mesta /Tis.sk/
Potreba transfér +
príjmy
rozdiel počet
detí
Poč.
prac.
Výška
nedoplat
MŠ Robotnícka 1 311 1311 42 6,5
Zdruţená MŠ 4 612 4 590 -22 166 27 13 Sk
C E L K O M 5 923 5 901 -22
V tabuľke č. 12 sú uvedené potreby na zabezpečenie prevádzky v jednotlivých
materských školách na území mesta a celková výška nedofinancovania je uvedená v spodnej
časti tabuľky a predstavuje výšku skoro 22 tisíc Sk. Na preukázanie efektívnosti jednotlivých
zariadení je vykázaná výška nedoplatku na dieťa a mesiac, ktoré je potrebné dofinancovať na
dosiahnutie finančného vyváţenia.
Materské školy /predškolské zariadenia/:
Vplyvom sociálno-ekonomického vývoja je vidieť dopad na nepriaznivý demografický vývoj
v meste Krompachy , výsledkom čoho bude potrebné sa zaoberať otázkou redukovania MŠ na
území mesta. V súčasnosti sú po zrušení MŠ na ul. Trangusovej v meste tri MŠ, a to MŠ
Hlavná, MŠ Robotnícka a rómska MŠ SNP.Za obdobie 5 aţ 7 rokov počet detí vo veku 3 aţ 6
ročné môţeme očakávať v počte okolo 330, z toho asi 65% rómskych detí ,t.j. 215 detí.
Počet detí zaradených do tried MŠ s poldennou a celodennou výchovnou starostlivosťou
nemôţe byť vyšší ako:
- 20 detí od 3 do 4 rokov
- 23 detí od 4 do 5 rokov
- 25 detí od 5 do 6 rokov
- 20 detí od 3 do 6 rokov
MŠ Hlavná
Počet detí v šk. roku počet pedag. zamestn./počet neped. zamest.
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
83 84 80 81 83 151 5/ 5/3 8/7 8/ 8/7 16/11
1.1. 2004 došlo k spojeniu troch MŠ /MŠ Hlavná, Trangusova, SNP/ do jednej Zdruţenej
materskej školy, od septembra MŠ Trangusova sa neprevádzkuje, triedy boli
premiestnené do MŠ na ul. Hlavná.
1.2.
MŠ Trangusova
Počet detí v šk. roku počet pedag. zamest./počet neped. zamest.
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
38 39 40 40 43 0 5/ 5/2 4/1 4/ 4/2 0
MŠ Robotnícka
Počet detí v šk. roku počet pedag. zamest/počet neped. zamest.
99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 99/00 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
40 40 40 43 42 50 4/4 4/4 4/4 4/3 4/4 4/3
K 1.1.2005 v MŠ bolo zapísaných 191 detí, zamestnaných 21 pedag. zamestnancov, z toho
jedna na materskej dovolenke, 13 nepedag. zamestnancov.
Povolená kapacita MŠ na ul. Hlavná je 120 detí, na MŠ Robotnícka max. 50 detí.
Prevádzkovanie MŠ nie je zákonnou povinnosťou mesta, ale je jej originálnou kompetenciou,
štát neukladá povinnosť obci zriadiť MŠ, ide skôr o sluţbu občanom, veľmi dôleţitú, ale
veľmi drahú.
Ekonomická situácia a financovanie:
Z uvedeného očakávaného poklesu detí navštevujúcich MŠ a súčasnej voľnej kapacity bude
musieť dôjsť k zrušeniu MŠ Robotnícka.
Pri redukcii je potrebné prihliadať na veľa faktorov, ako sú napr. ekonomický aspekt,
technický stav zariadenia, umiestnenie v jednotlivých častiach mesta, rozvojový aspekt
mestských častí, ovzdušie atď.
Pri predpokladaných počtoch detí je vychádzané zo všeobecne známych poznatkov, ţe do MŠ
sa zapisuje 75-80% príslušného populačného ročníka. Denná dochádzka do školy nie je
povinná. Tento faktor, spoločne s ďalšími /ako je chorobnosť, nízky rodičovský príspevok
a pod./ spôsobuje, ţe obvykle absencia detí v MŠ je na úrovni okolo 50 % detí. Rodičov nič
nemotivuje, prečo má zapísané dieťa chodiť pravidelne do MŠ. Mesačný poplatok rodičov za
dieťa ja 100,- Sk.
Nakoľko prevádzka MŠ na ul. Hlavná je veľmi vysoká, cca 40.000,- Sk/1 dieťa/rok, z toho
najvyššie náklady sú na mzdy a energiu, je potrebné urobiť opatrenia na zníţenie
ekonomických náročnosti jej prevádzky.
Opatrenia smerujúce k zniţovaniu ekonomickej náročnosti v školách a školských
zariadeniach:
- spotreby energií /výmena okien, zateplenie stropu, príp. budovy/
- otázky zamestnanosti a jej regulácie
- rekonštrukcie budov a údrţby
c/ Školské jedálne
TABUĽKA č. 13
Školské jedálne na území mesta /tis. sk/
Potreba transféry +
príjmy
rozdiel Výška
nedpopl.
Cena
potr.
Výška
poplatku
ŠJ –Maurerova 761 561 -200 -133 5O4
I stup 525Sk
II.stup. 483 Sk 637 Sk
ŠJ ZŠ Zemanská 676 370 -306
- I. stupeň -153 Sk 483 Sk 636 Sk
- II stupeň -153 Sk 525 Sk 678 Sk
ŠJ MŠ Zdruţená
1 047
570
-477
-298 Sk
630 Sk
928 Sk
SJ - mat.škola
Robotnícka
288 152 -136 -323 Sk 630 Sk 953 Sk
CELKOM 2 772 1 653 -1 119
V tabuľke č. 13 sú uvedené potreby na zabezpečenie poplatku za poskytnutie stravy
v školských jedálňach na území mesta . Ako je zrejmé z tabuľky na dofinancovanie školských
jedálni je potrebný ďalší milión stotisíc korún. Na preukázanie efektívnosti jednotlivých
zariadení je v poslednom stĺpci uvedená výška poplatku za stravu podľa jednotlivých
zariadení za predpokladu samofinancovania zariadení.
Na preukázanie celkovej efektívnosti v jednotlivých zariadeniach je moţné
skumulovať všetky poplatkové povinnosti a v niţšie uvedenej tabuľke uvádzame prehľad
pôvodnej výšky poplatku a potrebnej výšky doplatku na zabezpečenie samofinancovania
jednotlivých zariadení, pričom najvýraznejší dopad je realizovaný na materských školách,
k čomu uvádzame aj prehľad podľa jednotlivých materských škôl.
5. Bilancia poplatkov
TABUĽKA č. 14
Bilancia poplatkov v materskom školstve na území mesta
Popl.MŠ Nedopl.
MŠ
cena potr. Nedopl. ŠJ celkom dopoplatok
MŠ Zdruţená 100 Sk 13- Sk 630 Sk -928 1671 Sk
MŠ Robotnícka 100 Sk -0 Sk 630 Sk -953 1683 Sk
GRAF č. 6
Ako je zrejmé aj z predchádzajúceho grafu rozdiel v potrebnom poplatku na
samofinancovanie materského školstva je veľmi výrazný, čo je spôsobené rozdielnou
efektívnosťou jednotlivých zariadení.
Na záver tejto časti je moţné konštatovať, ţe na dofinancovanie školského systému
v meste je potrebné dofinancovanie beţných výdavkov vo výške 1 779 tis. Sk.
Kapitálové výdavky neboli predmetom analýzy.
Základná umelecká škola:
Nachádza sa v centrálnej časti mesta, o túto školu je veľký záujem, čo vyplýva aj
z nasledovnej tabuľky. V šk. roku 2004/05 pribudol k hudobnému a výtvarnému odboru aj
tanečný odbor. Budova, v ktorej sa nachádza ZUŠ, priestorovo nevyhovuje. Bolo by moţné
umiestnenie ZUŠ, alebo výtvarného a tanečného odboru do budovy MKS, ak by sa stala
majetkom mesta, alebo do bývalej MŠ na Námestí slobody 21. Vzhľadom na dlhoročnú
tradíciu – tento rok ZUŠ oslávi 50. výročie zaloţenia, pretrvávajúci záujem o štúdium a dobré
výsledky / viď nasl. tabuľku / je potrebné pripraviť priestory pre ďalšiu činnosť a sústrediť sa
na zniţovanie nákladov na vyučovací proces.
Odbor: hudobný/výtvarný/tanečný
Počet ţiakov v šk. roku počet pedag.zamest./počet neped.zam.
00/01 01/02 02/03 03/04 04/05 00/01 01/02 02/03 03/04 04/05
211/164 214/169 220/155 197/185 211/145/90 12/5 12/5 13/4 17/ 17/7
Centrum voľného času:
Je zariadenie, ktoré realizuje :
- pravidelné aktivity
- príleţitostné aktivity
- súťaţe
- prehliadky
- metodickú činnosť
Cieľovou skupinou sú deti a mládeţ, pracujú v 25 záujmových útvarov
CVČ je umiestnená v zastaralej budove, ktorej kapacita je malá. V súčasnosti zdruţuje 821
ţiakov, má 5 pedagogických pracovníkov a 1 nepedagogického pracovníka. Svoju činnosť
vykonávajú aj v priestoroch mimo svojej budovy /MKS, stolnotenisová herňa, telocvičňa
ZŠ/. Plánovanou zámenou uţ spomínaných budov CVČ by mohla byť umiestnená v MKS,
alebo v uvoľnených priestoroch ZŠ, ktoré pri súčasnom demografickom vývoji môţeme
očakávať.
Veľkú pozornosť je potrebné venovať mládeţe, vhodnou činnosťou napĺňať ich voľný čas a to
kultúrnou a najmä športovou činnosťou. Z iniciatívy MsÚ bolo zvolané stretnutie
pracovníkov MsÚ so zástupcami škôl pôsobiacich v meste za účelom podchytenia
talentovanej mládeţe a podporovania ich ďalšieho rozvoja. Bude vytvorený dispenzár
talentovaných ţiakov z jednotlivých základných škôl a CVČ. Z rozpočtu mesta bude potrebné
vyčleniť finančné prostriedky, hľadať a vyuţiť mimorozpočtové zdroje a to najmä pomocou
vhodných projektov pre rozvoj mládeţe.
6. Vyhodnotenie ekonomickej analýzy
Na základe vykonanej ekonomickej analýzy je zrejmé, ţe školský systém v meste
Krompachy je finančne podhodnotený a to vo výške cca 1 800 tis. Sk.
V prípade, ţe zostane nezmenený jeho rozsah bude potrebné realizovať zásadne
zvýšenie poplatkových povinností, alebo bude potrebné jeho dofinancovanie z rozpočtu
mesta. Realizáciou reštrukturalizačných zmien v školskom systéme je moţné zabezpečiť
čiastočné zníţenie nedofinancovania školského systému.
Rozhodnutie o riešení vzniknutej situácie v školskom systéme v meste musí prijať
mestské zastupiteľstvo.
V. ZÁVERY
a/ Oblasť hospodársko-ekonomického zabezpečenia:
Na záver tejto správy je potrebné zdôrazniť, ţe jej spracovanie bolo realizované na
základe informácií známych ku dňu spracovania. Zdôraznenie tejto skutočnosti je dôleţité
z hľadiska viacerých skutočností a to:
1. Dodnes pretrváva nevyjasnenosť v oblasti legislatívy a ako aj finančnej
normotvorby a tvorby finančných normatívov a dofinancovania školského systému
ako celku.
2. Zmeny legislatívy vedú často k dodatočnému finančnému zaťaţeniu. Na druhej
strane vzrastá aktivita mnohých obcí a miest.
3. Aj ZMOS ako reprezentant miest a obcí v Slovenskej republike poukazuje na
problémy pri finančnom zabezpečení školského systému. To čo môţe v prípade
akceptácie Ministerstvom školstva SR výrazne napomôcť zlepšeniu ekonomickej
situácie škôl a školských zariadení.
4. Ministerstvo školstva SR spolu s Ministerstvom financií, ako odborní garanti
školského systému v SR, často menia svoje stanoviská a deformujú normatívny
spôsob financovania škôl a školských zariadení, čo mení podmienky financovania
počas rozpočtového roka Tým sa nevytvárajú podmienky pre objektívne
rozpočtovanie finančného roka.
5. Financovanie kalendárneho roka je však i naďalej pomerne zloţité. Potvrdením
tohto tvrdenia je prax, ţe najprv sa financujú dve tretiny roka podľa skutočnosti
z roka predchádzajúceho aţ potom tretia časť podľa skutočnosti zistenej
k septembru rozpočtového roka !
6. Rozporové konania v sporoch o finančné náleţitosti v školstve sú veľmi obtiaţne
a dlhotrvajúce. V niektorých prípadoch sa zdá, ţe ide o prejav jednostranných
deformácii zo strany finančnej správy štátu.
7. Skutočnosť, ţe v tak váţnych otázkach ako je systémové ošetrenie školstva ale
i vedy a vedecko-technického rozvoja pretrváva v podmienkach SR nevyváţenosť
a nekoncepčnosť môţe spôsobiť jeho postupné zaostávanie za ostatnými štátmi
v Európe a spôsobiť nízku konkurencie schopnosť našich občanov na európskom
trhu práce.
b/ Oblasť riadenia škôl a ich organizácie z pohľadu Mesta Krompachy.
Z pohľadu vedenia mesta Krompachy a mestského zastupiteľstva je v súvislosti
s rozpočtom školstva potrebné posúdiť viaceré námety. Moţnosti ďalšieho rozvoja môţu byť
napríklad v následovných krokoch a opatreniach:
1/ Prehĺbiť spätosť školy so ţivotom mesta, poznaním histórie i súčasnosti Krompách
a hlavne zásadnej dôvery k pozitívnemu rozvoju Slovenska v spoločnej Európe.
2/ V záujme toho by bolo moţné zváţiť viaceré aspekty jestvujúcich hospodárskych
východísk v prevádzke škôl, obsahu vyučovania i samotnom názve škôl (obnova spolupráce
s podnikovou sférou, ţivnostníkmi a zahraničnými investormi).
3/ Vzhľadom k celému radu významných osobnosti slovenskej vedy, techniky, kultúry
i umenia pochádzajúcich z Krompách a blízkeho okolia by bolo moţné zváţiť pomenovanie
základných škôl i základnej umeleckej školy po rodákoch typu: O. Lenarda, J. Fabiniho, J.
Alexyho. bratov Lorencovcov, J. Slovenského a ďalších.
4/ K optimalizácii činnosti MŠ a ZŠ by napomohlo operatívne a systémové vytvorenie
školských rád a ich následne potvrdenie primátorom. Ukazuje sa totiţ, ţe neúplne Rady škôl
a oddiaľovanie ich komplexnej tvorby vedie k zbytočným prestojom a znemoţňuje vyššiu
mieru ich účinnosti.
5/ Určitým prínosom by mohlo byť vytvorenie Klubu učiteľov ako stavovskej
organizácie, ktorá by pod záštitou MsÚ zoskupovala učiteľov – seniorov (stále vitálnych
učiteľov na dôchodku) i tých, ktorí sú ako mladší v bezprostrednom výkone tejto profesie.
Fungovaním takéhoto profesionálneho klubu by sa v Krompachoch mohol posilniť potenciál
moţných kultúrnych, vzdelávacích i humanitárnych aktivít a to aj smerom k moţným
vývojovým trendom ku časti mladej generácie so sociálne či kultúrne zloţitého prostredia.
c/ Oblasť technického stavu a zabezpečenia školských budov v meste Krompachy:
1. Ide o značne zloţitý komplex otázok, ktoré si v najbliţších rokoch vyţiadajú
značné náklady na opravy, dostavbu a optimalizáciu – areálov jednotlivých škôl.
2. Osobitným problémom je výučba I. stupňa v starej, nevyhovujúcej budove na ul.
M. Šprinca . Ţiadalo by sa integrovať výučbu do jednej budovy, ktoré podľa
demografického vývoja môţeme očakávať do piatich rokov.