1. MATURITN TMA

Hospodrsky cyklus

Zmena hrubho domceho produktu vase predstavuje ekonomick rast. Ekonomick rast nie je priamoiary astrieda sa spoklesom.Tempo rastu potencionlneho produktu sleduje pln vyuitie vetkch vrobnch faktorov, produkovanie na hranici monost krajiny. Tempo rastu relneho produktu nebva toton spotencionlnych produktom, pretoe vyuvanie vrobnch faktorov sa men poda ponuky adopytu.Ekonomick cyklus (hospodrsky cyklus) je vvoj periodicky sa opakujceho vzostupu apoklesu ekonomiky. Predstavuje kolsanie relneho produktu okolo potencionlneho produktu.

Ekonomick cyklus m 4 fzy:1. Recesia klesajca ekonomick aktivita, zniovanie produktu2. Dno bod, ke je relny produkt minimlny3. Expanzia ekonomika sa rozvja, relny produkt rastie4. Vrchol bod, ke relny produkt dosahuje maximum

Cykly sa navzjom lia prinami adsledkami.

Priny ekonomickch cyklov:1. Endognne priny s vntorn priny, spsoben poklesom investci, snahou maximalizova zisk, malm dopytom, pohybmi rokovch sadzieb, zmenami odvetvovej truktry apod.2. Exognne priny s vonkajie priny, psobiace mimo ekonomiky. Me to by podnebie, vojna alebo revolcia, voby, nlez bohatho loiska surovn, nov vznamn objavy, pesimizmus podnikateov at.

Trvanie ekonomickch cyklov:1. Krtkodob cykly 3 a 7 rokov2. Strednodob cykly 8 a 11 rokov3. Dlhodob cykly mu trva a 20 rokov

Hlavnm dsledkom cyklickho vvoja s zmeny inflcie anezamestnanosti.

Inflcia

Inflcia je znehodnotenie peanej jednotky vdsledku ekonomickej nerovnovhy. Inflciou sa nezmenuje kpna sila ud, ale kpna sila peaz.Inflcia sa prejavuje rastom cenovej hladiny azvenm mnostva peaz vobehu.Priemern cenov hladina sa vyjadruje pomocou indexu cien spotrebiteskho koa, kt. charakterizuje truktru amnostvo tovarov asluieb priemernej domcnosti. Vyjadruje priemern vdavky na bvanie, stravu, odevy, energie, dopravu ain zkladn statky asluby. Vypota sa ako ven aritmetick priemer cien jednotlivch druhov tovarov vspotrebnom koi.

Index spotrebiteskch cien ISC sa vyjadr tak, e spotrebn k ocenen vcench benho roku vydelme spotrebnm koom ocenenm vcench minulho roku, prpadne inho roku, kt. berieme za zklad.

Miera inflcie (MI) je miera zmeny cenovej hladiny. Vyjadruje sa v %.

Poda intenzity rozliujeme 3 rovne inflcie:1. Miernu inflciu pri kt. je ekonomika stabiln2. Cvlajcu inflciu pri kt. mu vznika vne ekonomick problmy, ale niektor krajiny sa jej doku prispsobi3. Hyperinflciu kt. je typick pre vnimon stavy, ako je vojna, povojnov stav, mimoriadna katastrofa apod., kt. ntia vldy dva do obehu viac peaz

Poda oakvania me by inflcia:1. Oakvan vna neistotu do podnikateskch rozhodnut, asto obyvatestvo urchuje inflciu predinflanm sprvanm ( skupovanm tovarov pod vplyvom davovej psychzy)2. Neoakvan m zvyajne vek socilny dosah, pretoe vlda nerob predinflan opatrenia (je vhodnejia pre dlnkov)

Poda vyvenosti je inflcia:1. Proporcionlna ak ceny rast rovnako rchlo ako mzdy2. Neproporcionlna ak ceny rast rchlejie ako mzdy

Poda prin je inflcia:1. Dopytov vyvolan nadmernmi investciami, nrastom miezd nezodpovedajcim produktivite prce, umelm pridvanm peaz do obehu centrlnou bankou2. Nkladov vznik nrastom cien surovn, energi, nedokonalou konkurenciou, nemernm rastom miezd, nevyuvanm zdrojov, nezamestnanosou

Nezamestnanos

Nezamestnanos je socilno - ekonomick jav, kt. kra ruka vruke sinflciou, zniuje HDP, klesaj dchodky, dopyt, zhoruje sa vyuitie zdrojov.

Ukazovateom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti, udva sa v%.Vznik vtedy, ak je na trhu prce skupina nezamestnanch, kt. hadaj prcu.Ponuka prce je uren potom prceschopnho obyvatestva.

Kad zamestnanec prichdza na trh prce preda svoju prcu akad zamestnvate tento tovar na trhu prce kupuje. Cena prce je mzda. Prca je cieavedom innos loveka zameran na tvorbu statkov asluieb scieom uspokoji udsk potreby.

Prirodzen nezamestnanos je tak, ke sa poet vonch miest rovn alebo je v ako poet nezamestnanch.Nezamestnan s prceschopn, kt. maj zujem sa zamestna stratili prcu, chc zmeni miesto, skonili kolu, vracaj sa zmaterskej dovolenky at.Zamestnan vykonvaj alebo nevykonvaj prcu zdvodu choroby, dovolenky apod.Mimo pracovnej sily s vetci, kt. nemu alebo nechc pracova.

Druhy nezamestnanosti:1. Frikn nezamestnanos doasn nezamestnanos vdsledku prirodzench ivotnch situci (sahovanie, nstup po materskej dovolenke...)2. trukturlna nezamestnanos vznik vdsledku trukturlnych zmien vekonomike, zanikaj odvetvia, vznikaj nov, vyuvaj sa nov technolgie, kt. vyaduj in kvalifikciu. Sasou je regionlny nezamestnanos, ke vregine pracovn miesto zanikne, ale vinom regine je po danej pracovnej sile dopyt. Rieenie vyaduje rekvalifikciu, celoivotn vzdelvanie, cestovanie za prcou.3. Cyklick nezamestnanos svis sekonomickmi cyklami, je sprievodnm javom recesie. Narast, ke je ekonomika vnerovnovhe. Vobdob expanzie kles.4. Seznna nezamestnanos je prechodn nezamestnanos vodvetviach, kt. maj seznny charakter (ponohospodrstvo, cestovn ruch...)5. Skryt nezamestnanos prejavuje sa skracovanm pracovnho asu, platenm niej mzdy v ase, ke zamestnanci nemaj prcu. Zvyajne sa tka kvalifikovanch pracovnkov, kt. nemono rovnomerne pracovne vyai (odevn priemysel, kuchri, vrobn robotnci)

2. MATURITN TMA

Personlne plnovanie

Riadenie udskch zdrojov personlny manament (personalistika) je dleit as podnikovho manamentu. Predstavuje komplex innost svisiacich sobsadenm pracovnch miest, formovanm pracovnch vzahov autvranm pracovnch podmienok vslade spersonlnou stratgiou.Personlna stratgia je zosladen so strategickm plnom podniku. Uruje zkladn spsoby ametdy na dosiahnutie cieov. Splnenie personlnej stratgie zabezpeuje personlne plnovanie, kt. je prepojen sostatnmi plnmi podniku ( vrobn pln, finann pln, marketingov pln).Personlny pln uruje poet, truktru pracovnkov kvalifikcie, vymedzuje pracovn as, spsob obsadzovania pracovnch miest apriestorov rozmiestnenie zamestnancov (poda pracovsk).

Pracovn as adoba odpoinku

Pracovn as je doba kedy zamestnanec vykonva prcu poda pracovnej zmluvy.Svis sorganizciou prce firmy acharakterom vykonvanej prce.Organizcia stanov zaiatok akoniec pracovnej zmeny apracovn prestvky. Mus pracovn as rozvrhn tak, aby mal zamestnanec vpriebehu 24 hodn minimlny svisl odpoinok 12 hodn. Ak pracovn zmena trv viac ako 6 hodn m zamestnanec nrok na prestvku na odpoinok ajedenie.

Zloky pracovnho asuNevyhnutn as:- as prce- as nevyhnutnch prestvok- as podmienene nevyhnutnch prestvok- oista zamestnancaStraty asu:- osobn straty- technicko organizan straty- straty vdsledku ivelnch udalost

Osobit forma organizcie pracovnho asu je prun pracovn as. Zamestnanec m pri 40 hodinovom pracovnom ase presne urench 5 hodn zkladnho pracovnho asu denne, kt. je vloen medzi dva seky volitenho pracovnho asu. Voliten pracovn as si zvol zamestnanec tak, aby dodral denn alebo tdenn pracovn dobu. Skrten pracovn as umouje pracova zamestnancom, kt. nemaj monos alebo podmienky pracova cel pracovn as.Stlaen pracovn tde umouje zamestnancom rozvrhn pracovn as nerovnomerne, napr. 4 dni vtdni dlh pracovn as avpiatok krtky dePrca na diaku je prca vykonvan mimo pracoviska napr. domaNa prkaz zamestnvatea alebo sjeho shlasom me zamestnanec vykonva prcu nadas.Za non prcu sa povauje prca medzi 22 hodinou veer a6 hodinou rno.Pracovn pohotovos znamen, e zamestnanec sa vurenom ase zdriava na uritom mieste, kt. ur organizcia alebo oznmi zamestnanec avstanovenej lehote sa dostav na miesto vkonu prce.

Zkonn socilnu starostlivos garantuje:- zdravotn asocilne zabezpeenie- fond na podporu vnezamestnanosti- socilny fond tvoren zamestnvateom- predpisy pre bezpenos aochranu zdravia pri prci- Zkonnk prce akolektvna zmluva

Zdravotn poistenie

Zdravotn poistenie je uren na lieebn apreventvnu starostlivos. Vytvra fondy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri predchdzan vchorobe avprpade choroby alebo razu.Povinn zdravotn poistenie sa vzahuje na vetky osoby strvalm pobytom na zem SR azamestnancov asamostatne zrobkovo inn osoby na zem SR. Kad oban je poisten vniektorej zdravotnej poisovni, kt. si sm zvol. Poisova mu vystav kartu poistenca, kt. sa preuke pri poskytovan zdravotnej starostlivosti. Poistn sa vypota percentulnou sadzbou zvymeriavacieho zkladu. Poistn sa plat mesane. Poistn za zamestnanca odvdza zamestnvate.

Zpoistenia sa hrad:- diagnostika- preventvna starostlivos- poskytovanie liekov azdravotnch pomcok- lieebn starostlivos

Socilne zabezpeenie

Socilne zabezpeenie zabezpeuje zamestnanca pre prpad choroby, starostlivosti olena rodiny, invalidity, dchodku, vnezamestnanosti apod.

Nemocensk poistenie vytvra podmienky pre finann zabezpeenie pri pracovnej neschopnosti, oetrovan lena rodiny, vtehotenstve, vmaterstve apod.

Odmeovanie zamestnancov

Mzda je cena prce. Svis scharakterom prce, spoloenskm vznamom anronosou prce. Vrozpotovch aprspevkovch organizcich dostvaj zamestnanci za vykonan prcu plat. Kad zamestnanec m nrok na vyplatenie mzdy, kt. nie je niia ako zkonom stanoven minimlna mzda. Mzda sa mus vyplati vo vplatnom termne najneskr do konca nasledujceho mesiaca. as mzdy sa me so shlasom zamestnanca vyplati aj naturlnou formou.

Zhadiska vyuitenosti mzdy rozdeujeme:- nominlna pean suma, kt. zamestnanec dostane- relna mnostvo tovarov asluieb, kt. mono za mzdu kpi

Mzda pln dve zkladn funkcie:

Socilna funkcia spova vzabezpeen obnovenia pracovnej sily, mzda zabezpeuje socilne istoty aovplyvuje ivotn rove.Ekonomick funkcia zpodnikovho hadiska spova vmotivovan zamestnancov aovplyvnen nkladov azmakroekonomickho hadiska m vplyv na tovarovo - pean trhy ame ovplyvni inflciu.Zkladn formy mzdy

asovza odpracovan as

kolovza pracovn vkon

Podielovza pracovn vkon formou podielu na vnosoch

Zmluvnmanarska dohodnut medzi zamestnancom a zamestnvateom

Kombinovan- asov akolov (stavebn robotnk)- asov apodielov (predava)

Formy miezd

Doplnkov formy mzdy

Osobn ohodnotenieohodnotenie aktivity, spoahlivosti pracovnka aplnenia loh nad rmec bench pracovnch povinnost

Odmenyjedno-rzov finann ohodnotenie zamestnanca za mimoriadne pracovn vkony, za mimoriadne lohy

Prmienenrokov zloka mzdy, ohodnotenie za kvalitu, vasn splnenie lohy

Prplatkyfinann ohodnotenie za prcu nadas, vnoci, vsaench podmienkach

Podielypodiely na zisku, vyplcaj sa zvyajne po vyhodnoten vsledku podniku na konci roka, vakciovej spolonosti s to dividendy a tantimy

Vpoet mzdy

Zamestnvate vypota na zklade zvolenej zkladnej formy avybranch doplnkovch zloiek hrub mzdu. Zhrubej mzdy zaplat zdravotn asocilne zabezpeenie aprspevok do fondu zamestnanosti, zdaovho zkladu, kt. je znen oodpotaten poloky zaplat da poda platnch daovch predpisov. Tak vznikne ist mzda, kt. dostane zamestnanec. Zistej mzdy me zamestnvate na iados zamestnanca odvdza rzne platby na doplnkov dchodkov poistenie, sporenie, splcanie verov ain. Zostatok istej mzdy po odtan tchto poloiek dostane zamestnanec na et alebo osobne na pracovisku.Za mzdu sa nepovauje nhrada mzdy za pracovn pohotovos, odstupn, cestovn nhrady apod.

3. MATURITN TMA

Spolonos sruenm obmedzenm(spol. s.r.o., s.r.o.)

Spolonos sruenm obmedzenm je spolonos, kt. zkladn imanie tvoria vopred uren vklady spolonkov.Spolonos me zaloi jedna osoba alebo me ma maximlne 50 spolonkov. Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Prva apovinnosti spolonkov upravuje spoloensk zmluva, ak je jeden zakladate zakladatesk listina. Spolonos sruenm obmedzenm patr medzi kapitlov spolonosti, preto povinnosou spolonkov nie je osobn as na podnikan, ale musia do spolonosti vloi urit kapitlov vklad. Hodnota zkladnho imania (majetku) pri zaloen spolonosti mus by aspo 5000 . Vklad spolonka je povinn ajeho hodnota mus by aspo 750 , me ma pean aj nepean formu.Pred podanm nvrhu spolonosti na zpis do obchodnho registra sa mus na kad pean vklad splati najmenej 30%. Ak spolonos zaloil jeden zakladate, mus splati zkladn imanie vplnej vke. Ruenie je obmedzen do vky nesplatenho vkladu zapsanho do obchodnho registra. Spolonos vytvra rezervn fond, ato najmenej 5% zistho zisku, nie vak viac ako 10% zkladnho imania. Ojeho vyuit rozhoduj konatelia.tatutrnym orgnom je jeden alebo viac konateov, kt. vymenva valn zhromadenie.

Valn zhromadenie je najvym orgnom spolonosti, zvolvaj ho konatelia, najmenej raz za rok. lenmi s vetci spolonci.

Dozorn rada je kontroln orgn, mus ma najmenej troch lenov. Konate neme by lenom dozornej rady.

Spolonos zanik vymazanm zobchodnho registra.

4. MATURITN TMA

Zkladn ekonomick otzky

Vtrhovej ekonomike sa rieia tri zkladn otzky:1. o sa bude vyrba? otom rozhoduj spotrebitelia, ak vrobky asluby, vakom mnostve akedy sa maj vyrba, aby sa uspokojili potreby spolonosti2. Ako sa bude vyrba? otom rozhoduje konkurencia medzi vrobcami, kto doke vyrobi lepie alacnejie, ten vytla konkurenta ztrhu3. Pre koho sa bude vyrba? to sa uke na trhu pomocou ponuky adopytu, zvis to od dchodkov spotrebiteov aod cien tovarov asluieb

Reprodukn proces

Vrmci ekonomiky kadej krajiny prebieha nepretrit, opakujci sa reprodukn proces, kt. sa sklad zrznych navzjom svisiacich javov ainnost.

sptn vzba (dopyt)

I. fza: Vroba innos, pri kt. sa vrobn vstupy (prca, pda, kapitl) transformuj vrobnou innosou na vrobn vstupy (statky alebo sluby). II. fza: Rozdeovanie uruje formou dchodkov (prjmov) podiel jednotlivca na vytvorench produktoch.III. fza: Vmena zavenie rozdeovania nadobudnutm statkov asluieb za dchodky (nkupom tovarov asluieb za peniaze).IV. fza: Spotreba je uspokojenie potrieb jednotlivca vyuvanm spotrebou statkov asluieb.

Reprodukcia je sstavn opakovanie vroby, rozdeovania, vmeny aspotreby. Zhadiska nrodnho hospodrstva reprodukn proces znamen neustly kolobeh vrobnch faktorov krajiny animi vyprodukovanch statkov asluieb.

Reprodukn proces sa d vyjadri aj ako sstavn kolobeh peaz akolobeh tovarov vprostred nrodnho trhu, na kt. psobia tri zkladn subjekty: domcnosti, podniky att. Vrmci medzinrodnho trhu aj zahranin subjekty.

Hospodrske systmy

Typy ekonomk

Prkazov ekonomika predstavuje ekonomick systm, vkt. vlda rozhoduje ovrobe, rozdeovan aspotrebe. ttny apart rozhoduje otom, o sa bude vyrba. Prkazov ekonomika sa zaklad na tom, e as ud vspolonosti uruje ciele ain as ud tieto ciele pln.

Trhov ekonomika je zaloen na systme slobodnho podnikania avonej sae. Vtrhovom hospodrstve sa stretvaj zujmy vrobcov so zujmami spotrebiteov avytvraj sa ceny, kt. zabezpeuj regulciu vroby.

Zmiean ekonomika m vetky znaky trhovej ekonomiky. Jej zkladom je slobodn podnikatesk innos, von sa, priom tt zasahuje do chodu hospodrstva ausmeruje ho niektormi nariadeniami najm voblasti dan, rokovch sadzieb at. Predstavuje najrozrenej typ ekonomiky.

Jednotliv spolonosti sa navzjom odliuj spsobom, akm rieia zkladn ekonomick problmy. Poda toho rozliujeme niekoko typov ekonomk.

Otvoren ekonomika znamen von pohyb tovarov, sluieb, kapitlu cez hranice. Otvoren ekonomika roziruje svoje vzahy sokolitm svetom na zklade vzjomne vhodnch podmienok.

Uzavret ekonomika znamen obmedzenie zahraninoobchodnej innosti ochranrskymi zsahmi, ako s cl dovozn prirky at. Ekonomika sa tmto spsobom dostva do izolcie od vonkajieho sveta, brzd sa jej rozvoj, o spsobuje zaostvanie za ostatnmi vyspelmi krajinami.

Prebytkov ekonomika doke vyprodukova viac vrobkov asluieb, ako obyvatestvo doke spotrebova. Prevlda vnej ponuka nad dopytom.

Nedostatkov ekonomika ide otzv. deficitn ekonomiku, kedy prevlda dopyt nad ponukou. Hospodrstvo nedoke uspokoji dopyt po iadanch tovaroch aslubch.

Tieov ekonomika znamen vrobu, predaj ankup produktov, kt. hospodrske subjekty nevykazuj. Ide predovetkm ovrobu apredaj neleglnych produktov.

Konkurencia, druhy konkurencie

Konkurencia znamen stretvanie sa rznych subjektov trhu, kde kad znich chce realizova svoje rzne ekonomick zujmy.

Druhy konkurencie

Na trhu sa stretvame:

1. skonkurenciou na strane dopytu t. j. kad spotrebite chce nakpi o najviac ao najlacnejie, ato aj na kor ostatnch spotrebiteov. Prejavuje sa to pri nedostatku tovarov asluieb.2. skonkurenciou na strane ponuky t. j. kad vrobca sa sna maximalizova svoj zisk, ato aj na kor konkurentov. Prejavuje sa to najm pri prebytku tovarov. Tto konkurencia me by cenov anecenov.

Cenov konkurencia podstata spova vdobrovonom znen cien zo strany tovarovch vrobcov. Cieom cenovej konkurencie je znii konkurentov, ovldnu trh, aby vbudcnosti mohli diktova podmienky astnkom trhu aceny zvyova.

Necenov konkurencia je zaloen na snahe zska zkaznka inmi ne cenovmi metdami. Cieom je zvi dopyt po svojich vrobkoch tm, e vrobcovia venuj vek pozornos reklame, obalom, poskytuj kupujcim rzne zavy, predvaj na ver at.

Zhadiska podmienok, ak maj jednotliv vrobcovia na trhu, rozliujeme dokonal anedokonal konkurenciu.

Dokonal konkurencia predstavuje teoretick abstrakciu, idelny stav trhovej ekonomiky, kt. vrelnom trhovom prostred nikdy nenastane. Dokonal konkurencia nti vrobcov neustle hada rezervy aspory vo vrobe.

Nedokonal konkurencia charakterizuje ju situcia, ke produkciu vyrba obmedzen poet vrobcov, dokonca asto len jeden vrobca am monos urova ceny.

Nedokonal konkurencia sa prejavuje vtchto formch:

1. Monopolistick konkurencia predstavuje trh jednho vrobku, kt. vyrba v poet rznych vrobcov.

2. Oligopol predstavuje formu nedokonalej konkurencie, ke mal poet vekch konkurujcich firiem disponuje takou ekonomickou silou, e iastone obmedzuje vstup alch firiem na trh danho odvetvia.

- vrobcovia vyrbaj - vrobcovia vyrbaj rovnak alebo skoro iastone odlin rovnak vrobky vrobky (leteck doprava) (stroje, aut)

3. Absoltny monopol predstavuje situciu, ke na trhu existuje len jeden vrobca uritho vrobku, kt. nakupuje vek poet kupujcich.

5. MATURITN TMA

Majetok podniku

Majetok podniku predstavuj prostriedky, kt. podnik pri svojej innosti obstarva, pouva, vytvra avo vlastnom zujme elne hospodri.Majetok podniku sa del do dvoch skupn, kt. sa od seba odliuj dobou, poas kt. sa pouvaj, obstarvacou cenou apoda toho, i menia alebo nemenia svoju podobu.

lenenie majetku

Zhadiska charakteru majetok lenme na:1. hmotn naprklad budova, pota, stolika2. nehmotn naprklad softvr, licencie, patenty3. finann naprklad peniaze vhotovosti, vklady na bankovch toch

Zasovho hadiska majetok lenme takto:1. Dlhodob majetoka) DHM s samostatn hnuten veci asbory hnutench vec, kt. maj samostatn technicko-ekonomick urenie, kt. vstupn cena je vyia ako 1700 adoba pouitenosti je dlhia ako 1 rokPatria knemu:- pozemky, stavby, byty anebytov priestory, umeleck predmety zdrahch kovov bez ohadu na ich obstarvaciu cenu- pestovatesk celky trvalch porastov sdobou plodnosti dlhou ako 3 roky (napr. vinice)- zkladn stdo aan zvierat bez ohadu na ich obstarvaciu cenu- otvorenia novch lomov, pieskovn ahlinsk, skldok odpadov, ak nie s sasou OC DM- DHM me by aj majetok, kt. ocenenie je 1700 aniie ak doba pouitenosti je dlhia ako 1 rokb) DNM s to zloky majetku, vstupn cena je vyia ako 2400 a doba pouitenosti je dlhia ako 1 rokPatria knemu:- softvr- goodwill- oceniten prva- aktivovan nklady na vvoj - DNM me by aj majetok, kt. m ocenenie niie ako 2400 ak doba pouitenosti je dlhia ako 1 rokc) DFMPatria knemu:- cenn papiere avklady na dobu dlhiu ako 1 rok- piky sdobou splatnosti dlhou ako 1 rok, kt. podnik poskytol- umeleck diela, zbierky, predmety zdrahch kovov apozemky, kt. podnik obstarva scieom dlhodobo uloi von, pean prostriedky- sbor hnutench anehnutench vec prenajmanch ako celokd) DPO s to pohadvky podniku voi FO alebo PO, ktor maj by premenen vbudcnosti na peniaze2. Krtkodob majetok vtransformanom procese psob krtkodobo acel sa vom spotrebvaZaha:a) Zsoby tvoria ich materil, nedokonen vroba, polotovary vlastnej vroby, vrobky, zvierat, tovarb) KPO doba splatnosti je do 1 rokac) KFM patria sem peniaze vhotovosti, rzne ceniny (znmky, kolky), peniaze uloen na toch vbankch, majetkov cenn papiere sdobou splatnosti kratou ako 1 rok

Obstarvanie dlhodobho majetku

Spsoby obstarvania dlhodobho majetku:1. Obstarvanie DM kpou (dodvateskm spsobom)- najastej spsob obstarvania DM je obstaranie za hradu, kt. sa asto oznauje aj ako dodvatesk formaDM mono obstara:a) jednorzovo narazb) postupne nklady vznikaj postupne-obstarvanie DM sa me po dohode sdodvateom hradi aj formou preddavkov- DM sa mus prevzia azaradi do pouvania a ke vyhovuje po technickej ahygienickej strnke apri uveden do pouvania sa mus vystavi otom Zpis oprevzat azaraden do pouvania (ZAZ)2. Obstarvanie DM vlastnou innosou- zaradenie DM vytvorenho vlastnou innosou sa nazva aktivovanie DM- tento spsob me poui podnik, kt. si vlastnmi prostriedkami apracovnkmi zabezpe obstarvanie DM (stavebn firma si postav nov budovu)

3. Obstarvanie DM bezplatnm prevodom darovanm- bezplatn obstaranie DM- vpodniku nevznikaj ben nklady na obstarvanie, avak mu vznikn nklady svisiace suvedenm do pouvania alebo nklady svisiace sdaovou povinnosou

4. Obstarvanie preradenm zosobnho pouvania do podnikania- tento spsob obstarvania sa vyuva vprpade individulneho podnikatea- podnikate sa rozhodne, e svoj osobn majetok (budovu, automobil) prerad do pouvania podniku, na ely podnikania

5. Obstarvanie na zklade zmluvy okpe najatej veci finann lzing- obstaranie majetku formou postupnch spltok, priom njomca pouva prenajat DM poas doby dohodnutej vzmluve

Oceovanie dlhodobho majetku

Oceovanie DM je vyjadrenie jeho hodnoty v , ie cench.Pri oceovan DM sa pouvaj rzne druhy cien:

Zostatkov cena (ZC) = vstupn cena (VC) oprvky

Vstupn cena (VC) je celkov cena DM , zkt. sa pri odpisovanom DM uskutouj odpisy

Obstarvacia cena (OC) je cena, za kt. sa DM obstaral vrtane nkladov svisiacich sjeho obstaranm ( prepravn, clo, mont)- touto cenou oceujeme DM, kt. sme nadobudli kpou

Reprodukn obstarvacia cena (ROC) je cena, za kt. sa majetok obstaral vase, ke sa oom tuje- touto cenou oceujeme DM, kt. sme nadobudli darovanm, vytvoren vlastnou innosou, ak je ROC niia ako vlastn nklady aoceuje sa ou aj majetok, kt. sme zistili ako prebytok pri inventarizcii

Vlastn nklady (VN) vlastnmi nkladmi ocenme tak DM, kt. bol vytvoren vo vlastnej rii, vlastnmi zamestnancami, zvlastnho materilu pre pouitie vo firme

Menovit hodnota je to cena udan vpeanch prostriedkoch aceninch ako suma, na kt. znie pohadvka, oceuj sa ou DPO

Zostatkov cena zistme ju ako rozdiel medzi vstupnou cenou aoprvkami, kt. vyjadruj opotrebenie DM Zostatkov cena (ZC) = vstupn cena (VC) oprvky

Vstupn cena je cena, vkt. bol DM ocenen pri jeho zaraden do pouvania (OC, ROC, VN)

+ evidencia DM (inventrna karta)

Opotrebenie dlhodobho majetku

Pouvanm DM dochdza kjeho opotrebeniu, atm postupne strca na svojej hodnote.

Opotrebenie me by:1. Fyzick vznik vdsledku pouvania DM (napr. auto koroduje)a) aktvne vo vrobnom proceseb) pasvne psobenm korzie2. Morlne vznik vdsledku technickho pokroku (napr. aut, mobily, potae sa vyrbaj technicky dokonalejie)

Odpisovanie dlhodobho majetku

Odpis dlhodobho majetku vyjadruje hodnotu jeho opotrebenia za urit asov obdobie (obyajne za rok) vpeanom vyjadren.Odpisy mu by:

1. tovn odpisy - vyjadruj skuton fyzick amorlne opotrebenie DM relny pokles majetku- tuj sa poda odpisovho plnu, vkt. si J stanov sadzby tovnch odpisov vo vzahu kvkonom aasu (intenzity adoby pouvania)- vypotaj sa zo vstupnej ceny DM, vkt. je DM ocenen vtovnctve- DM sa me odpisova len do vky vstupnej ceny- odpisy sa postupne hromadia kumuluj- kumulovan odpisy od zaiatku pouvania DM a do jeho vyradenia zpouvania sa oznauj ako oprvkyOprvky vyjadruj celkov znenie ceny majetku kuritmu dtumu

2. Daov odpisy- uruj limit, horn hranicu, kt. sa me uzna vnkladoch na dosiahnutie audranie zisku podnikatea- vyuvaj sa na ely dane zprjmov, kt. mus podnikatesk subjekt vysli aporovna stovnmi odpismi

Metdy odpisovania:1. Rovnomern (linerne) odpisovanie- po cel dobu odpisovania sa DM odpisuje rovnakou iastkou2. Zrchlen (degresvne) odpisovanie- poas doby odpisovania sa pouvaj rozdielne odpisov sadzby poda vyuvania DM vo vzahu kvkonom

6. MATURITN TMA

Ekonmia aekonomika

Ekonmia ako veda predstavuje systm poznatkov anzorov otom, ako spolonos rozhoduje ovyuit vzcnych zdrojov na vrobu vzcnych statkov aoich rozdelen medzi rzne skupiny obyvatestva. Skma innosti, ktor sa spjaj nielen svrobou, ale aj rozdeovanm, vmenou aspotrebou statkov asluieb.

Ekonomika je hospodrska innos ud, kt. m konkrtne ciele aurit spsob organizcie. Je to praktick hospodrska innos ud zameran na uspokojovanie potrieb.

Od ekonmie, kt. teoreticky skma vyuvanie arozdeovanie vzcnych zdrojov, musme odliova ekonomiku, kt. teoretick poznatky prakticky vyuva.

Poda toho, ako ekonmia pristupuje ku skmanm otzkam, rozliujeme pozitvnu anormatvnu ekonmiu.

Pozitvna ekonmia kontatuje fakty, objasuje javy ekonomickho ivota avzahy medzi ekonomickmi subjektmi. Zisuje ako sa navzjom ovplyvuj spotrebitelia apodniky aako funguje cel hospodrstvo. Skma javy tak, ak s anezaober sa tm, ak by mali by.Normatvna ekonmia zaober sa vsledkami ekonomickej innosti zhadiska toho, o je pre loveka dobr ao zl. Dva nvody aodporania, ako riei konkrtne problmy. Usiluje sa vytvori model dokonalho ekonomickho systmu.

Ekonmiu delme poda toho, ako skma jednotliv ekonomick javy aprocesy na mikroekonmiu amakroekonmiu.

Mikroekonmia (mikro mal) skma sprvanie sa jednotlivch ekonomickch subjektov. S to spotrebitelia, domcnosti, podniky at. Objasuje, ako naprklad firmy rozhoduj otom, o maj vyrba alebo na zklade oho sa jednotlivci adomcnosti rozhoduj, o avakom mnostve bud kupova na trhu.

Makroekonmia (makro vek) sa zaujma ofungovanie ekonomiky ako celku. Zaober sa celkovou vrobou statkov asluieb, mierou nezamestnanosti, mierou inflcie at.

Makroekonmia amikroekonmia sa vzjomne podmieuj aovplyvuj. Obrazne mono poveda, e mikroekonmia sa zaober stromami, zatia o makroekonmia skma les.

Otvoren ekonomika znamen von pohyb tovarov, sluieb, kapitlu cez hranice. Otvoren ekonomika roziruje svoje vzahy sokolitm svetom na zklade vzjomne vhodnch podmienok.

Uzavret ekonomika znamen obmedzenie zahraninoobchodnej innosti ochranrskymi zsahmi, ako s cl dovozn prirky at. Ekonomika sa tmto spsobom dostva do izolcie od vonkajieho sveta, brzd sa jej rozvoj, o spsobuje zaostvanie za ostatnmi vyspelmi krajinami.

Prebytkov ekonomika doke vyprodukova viac vrobkov asluieb, ako obyvatestvo doke spotrebova. Prevlda vnej ponuka nad dopytom.

Nedostatkov ekonomika ide otzv. deficitn ekonomiku, kedy prevlda dopyt nad ponukou. Hospodrstvo nedoke uspokoji dopyt po iadanch tovaroch aslubch.

Potreby

Potreby s vroden alebo zskan poiadavky loveka, kt. vom vyvolvaj pocit nedostatku. lovek vetky potreby nepociuje rovnako intenzvne, apreto ich uspokojuje vdy vuritom porad dleitosti. Ak lovek uspokoj jednu potrebu, vzpt sa vynra alia. Potreby s teda neohranien. Ohranien s len monosti ich uspokojovania. udia maj nedostatok prostriedkov, preto musia rozhodn, kt. potreby uspokoja skr.

Tovar

Tovar je vrobok alebo sluba uren na predaj auspokojuje urit potrebu loveka.

Peniaze

Peniaze s osobitnm druhom tovaru, za kt. mono vymeni vetky ostatn druhy tovarov asluieb. Peniaze ako pean tovar maj itkov hodnotu, ale aj schopnos uspokojova ist udsk potreby. S vsledkom prirodzenho vvoja vroby, deby prce avmeny.

Vroba avrobn faktory

Vroba je innos, kt. udia premieaj predmety prrody na uiton statky, uren na uspokojovanie udskch potrieb.

Nevyhnutnm predpokladom na realizciu vroby s vrobn faktory (inputy vstupy). Vsledkom vrobnej innosti s tovary asluby (outputy vstupy).

Prca je cieavedom innos loveka zameran na tvorbu materilnych anematerilnych statkov asluieb, kt. uspokojuj jeho potreby.

Pracovn sila je shrn fyzickch aduevnch schopnost loveka.

Pda aprrodn zdroje s vtvorom adarom prrody.

Kapitl je shrn takch statkov, kt. ak pouijeme, s schopn vytvra dchodok vo forme zisku alebo roku.

Vrobn vstupy avstupy

Vstupy do vroby inputy je vetko to, o treba vnies do vrobnho procesu, o sa vo vrobnom procese pouva na vytvorenie novej itkovej hodnoty.

Vstupy zvroby outputy s to uiton tovary asluby, kt. s uren na spotrebu alebo aliu vrobu.

7. MATURITN TMA

Poda zkona oochrane spotrebitea je spotrebite chrnen pred rznymi formami diskrimincie zo strany predvajceho.

Predvajci nesmie diskriminova ato najm:- odmietnu preda spotrebiteovi vrobky, kt. s vystaven apripraven na predaj ( zkaz sa nevzahuje na prpady, ak spotrebite nespa stanoven podmienky)- viaza predaj vrobkov na predaj inch vrobkov (napr. pri kpe koele je podmienka kpi si aj kravatu)- vyboi zpravidiel morlky uznvanej pri predaji vrobkov( napr. odmietnu preda T spotrebiteovi inej rasy, inej nrodnosti at.)

Jednotliv prva spotrebiteov:1. Prvo na uspokojovanie zkladnch potrieb2. Prvo na bezpenos3. Prvo by informovan4. Prvo na vobu5. Prvo obhajova svoje zujmy6. Prvo na npravu7. Prvo na spotrebitesk vzdelvanie8. Prvo na zdrav ivotn prostredie

Legislatvne zabezpeenie ochrany spotrebitea vSR je zahrnut v :- Obianskom zkonnku- Obchodnom zkonnku- Zkone oochrane spotrebitea

Priny aformy pokodzovania spotrebiteov

Pokodzovanm spotrebitea rozumieme ujmu, kt. sa me vyskytn na:- kvalite T- peniazoch

Priny pokodzovania spotrebitea ide odvody, preo je spotrebite pokodenMu to by:a) objektvne priny dej sa bez vedomia predavaa (prirodzen bytky pri T vysuenie)b) subjektvne priny vychdzaj priamo od samotnho predavaa ( myseln osobn obohacovanie, nava personlu, nzka kvalifikovanos zamestnancov)

Formy pokodzovania spotrebitea ide ospsoby, akmi me by spotrebite pokodena) na miere alebo na hmotnostib) nesprvne tovan cenac) zmena kvalityd) stov chybye) T po zruke (prelepovanie doby spotreby)f) riedenie npojovg) zniovanie dvok kvy

Kontroln orgny

Kontroln orgny maj prvo uskutoova kontrolu priamo vpredajniach, skladoch asusediacich prevdzkovch priestoroch

Kontroln opercie sa zameriavaj na dodriavanie zsad skutonosti predaja ato najm:- na sprvnu hmotnos- dodriavanie cien T- kvalitu predvanho askladovanho T- vydvanie pokladninho dokladu pri platen- dodriavanie hygienickch predpisov

Na Slovensku psobia tieto kontroln orgny:1. Slovensk obchodn inpekcia (SOI)- kontroluje dodriavanie predpisov opredaji (ochrana spotrebitea), uklad pokuty, preetruje sanosti od spotrebiteov- kontroluje vetok spotrebn T okrem potravn, tabakovch akozmetickch vrobkov2. ttna, veterinrna apotravinov sprva SR- vykonva inpekciu vroby potravn attnu sprvu voblasti veterinrnej starostlivosti3. Regionlne rady verejnho zdravotnctva- kontroluj tabakov vrobky akozmetick T

Orgny cenovej kontroly rad pre regulciu sieovch odvetv- coln orgny- rad prce- daov rad- obce- poiarna ochrana- rad BOZP

8. MATURITN TMA

Trh, formy trhov

Trh je to miesto, kde sa stretvaj vrobcovia aspotrebitelia akde sa uskutouje kpa apredaj najrznejch vrobkov asluieb.Trhov mechanizmus je zloit mechanizmus, kt. prostrednctvom cien reguluje rovnovhu medzi dopytom aponukou.

Subjekty trhu:1. Domcnosti vystupuj na trhu najm ako kupujci. Na trhu tovarov asluieb nakupuj spotrebn tovary asluby, prpadne predvaj svoje vrobky. Na trhu vrobnch faktorov vystupuj ako predvajci, kt. predvaj vrobn faktory (napr. svoju prcu)2. Podniky, firmy, podnikatelia kt. vystupuj na trhu najm ako predvajci, ale tie ako kupujci (nakupuj vrobn faktory ain tovary asluby), ich cieom je dosiahnu zisk3. tt na trh by mal vstupova iba vtedy, ke je potrebn odstraova negatvne prejavy trhu.

Formy trhov:1. Poda potu predvanch tovarov rozliujeme:a) iastkov trhb) agregtny trh2. Poda predmetu kpy apredaja rozliujeme:a) trh vrobnch faktorovb) trh tovarov asluiebc) finann trh3. Poda zemnho hadiska rozliujeme:a) miestny trhb) nrodn trhc) medzinrodn trhd) svetov trh

Ekonomick trh = dopyt aponukaMKT trh = 4P

Dopyt a ponuka

Dopyt je to mnostvo tovaru, kt. s kupujci ochotn kpi za urit ceny, teda dopyt po uritom tovare vyjadruje kpyschopnos ud, kt. potrebu tento tovar uspokoj.

initele, kt. ovplyvuj vekos dopytu po tovare:a) cena danho tovarub) cena substitunch tovarov (zamenitench)c) vka dchodkov obyvatestvad) poet domcnost, t.j. mnostvo poadovanho tovaru

Vzah medzi cenou apoadovanm mnostvom tovaru vyjadruje krivka dopytu.Oznaujeme ju D (z angl. demand). Na os x nanesieme iadan mnostvo tovarov ana os y cenu tovaru. Plat tu zkon nadol smerujceho dopytu, o znamen, e ke ceny tovarov rast, dopyt kles aopane, ak ceny tovarov klesaj, dopyt stpa. Krivka dopytu vyjadruje ochotu spotrebiteov kpi za urit cenu urit mnostvo tovaru.

Ponuka je mnostvo tovarov, kt. podniky vyrbaj adodvaj na trh.

initele, kt. ovplyvuj vekos ponuky:a) cena ponkanho tovarub) cena substitunch tovarov (zamenitench)c) mnostvo ponkanho tovarud) nklady spojen svrobou danho tovaru

Vzah medzi cenou a mnostvom ponkanho tovaru vyjadruje krivka ponuky.Oznaujeme ju P ponuka (z angl. supply). Na os x nanesieme mnostvo ponkanho tovaru ana os y ceny, za kt. s vrobcovia ochotn tovary predva. Zgrafu vyplva, e ak vzrast ceny, ponuka zo strany vrobcov bude vyia aopane, ak ceny bud klesa, bude klesa aj ponuka zo strany vrobcov.

Krivka ponuky vyjadruje ochotu vrobcov vyrba apredva za urit cenu urit mnostvo tovarov.

Rovnovna cena cena, za kt. sa pri rovnovhe na trhu predva akupuje dobrovone ponkan mnostvo tovarov sa rovn dobrovone dopytovmu mnostvu tovarov

Pri vysokej cene tovaru vznik na trhu situcia, pri kt. prebytok tovaru vedie kpoklesu ceny, anaopak, nedostatok tovaru vedie krastu cien.9. MATURITN TMA

Podnik mus zostavi finann pln, aby zosladil svoje zdroje (prjmy) apotreby (vdavky).

lohou plnu je urenie objemu financi, zabezpeenie efektvnosti obehu peaz, stanovenie peanch tokov, scieom zabezpei platobn schopnos (z krtkodobho hadiska) aziskovos (z dlhodobho hadiska) podniku.

Podnik sa zameriava na finann plnovanie:- aktv apasv- nkladov, vnosov azisku- prjmov avdavkov

Finann manar

loha a postavenie finannho manara:Finann manari s funkne pecializovan patria k manarom pecialistom. Za viacero innosti zodpovedaj finann manari priamo, rozhodovanie je plne v ich kompetencii. Ide o vzahy k finannmu trhu, tovnctvo a daov otzky. Nepriamo vak psobia na rozhodovanie manarov zodpovednch za alie riadiace subsystmy. Ich rozhodnutia sa vdy prejavia vo finannch vsledkoch.

V malch podnikoch pln lohy finannho manara spravidla jedna osoba, ktor sa komplexne zapodieva problmami financovania podniku, investovanm, evidenciou a kontrolou.

Vo vekch podnikoch stoj na ele finannho tvaru zvyajne len vrcholovho vedenia a s mu podriaden tvary zaoberajce sa procesmi, ktor vo firme u prebehli (napr. finann tovnctvo) a procesmi, ktor prebiehaj alebo u prebehli (napr. finann plnovanie).

Finann manament:- zskava kapitl- rozhoduje orozmiestnen financi- kontroluje ariadi kolobeh financi- rozhoduje orozdelen zisku- vedie finann evidenciu

Nklady

Nklady s finannm vyjadrenm spotreby vrobnch faktorov na dosiahnutie vkonu podniku.

Vznam rozdelenia nkladov spova vmonosti:- sledova N poda elu- zostavi kalkulciu N na jednotku vroby- urobi rozbor N na vrobky aporovna ich sinmi N- odkry monosti zniovania N- vysli rozpoet vroby aurobi finann pln vroby

lenia sa zrznych pohadov.

Poda pvodu vzniku rozliujeme:

Niektor nklady firmy existuj stle, in len vprpade, e firma vykonva innos.

Zhadiska vyslenia nkladov je pre podnik dleit, i sa daj uri priamo na jednotku vroby, alebo sa spolon nklady na jednotku vroby musia vykalkulova (vypota).

Vnosy

Vnosy predstavuj finann vyjadrenie prjmov zinnosti podniku. Predstavuj trby zpredaja tovarov asluieb spolu salmi prjmami, ako s roky zvkladov, prjmy zpredaja prebytonho zariadenia, zcennch papierov apod.

Zdroje vnosov podnikuZrealizovanch vkonov (trby) zvrobnej innosti zobchodnej innosti za sluby

Vntropodnikov (doplnkov) vlastn vrobky asluby medzi tvarmi podniku vlastn drba, vlastn investin vstavba nedokonen vroba

Ostatn prevdzkov vnosy nevyplvajce zhl. innosti zpredaja DM (stroje, budovy) zDFM (vkladov, cennch papierov) zKFM mimoriadne (prijat pokuty, penle)

Vsledok hospodreniaVsledok hospodrenia zist podnikate, ke porovn nklady avnosy svojej innosti.vnosy nklady = zisk alebo strataMe by:1. Kladn ZISK (V > N)2. Zporn STRATA (V < N)

VH poda innost delme nasledovne: VH zhospodrskej innosti+ VH zfinannej innosti = VH zbenej innosti+ VH zmimoriadnej innosti= Celkov VH J

Monosti zvyovania zisku vyplvaj zo zniovania N azvyovania V. Zisk, kt. podnik vysli ako rozdiel VaN, sa nazva aj hrub zisk. ist zisk je t as zisku, kt. podniku zostane po odvode daovej povinnosti.10. MATURITN TMA

Podnik

Podnik je samostatn ekonomicko-prvny subjekt, kt. vyuvanm vrobnch initeov vyrba vrobky alebo poskytuje sluby uren na predaj.Zkladnou funkciou podniku je podnikatesk innos. Podstata podnikateskej innosti je vtom, e podnik nakupuje vrobn faktory (vstupy) od dodvateov, kt. potom spotrebuje na vrobu vrobkov asluieb (vstupov) atie potom predva odberateom.

Funkcie podniku:1. Ekonomick funkcia spova najm vtom, e podnik m vyrba vrobky aposkytova sluby. Zaha tieto innosti:a) zsobovaciu innosb) vlastn vrobuc) odbytov innos2. Mimoekonomick funkcia nevyplva priamo zhospodrskej innosti azaha:a) socilnu funkciub) bezpenostn funkciuc) ochranu ivotnho prostrediad) kultrno-spoloensk funkciu

Zkladn znaky podniku:1. Ekonomick samostatnos podnik rozhoduje azabezpeuje si svoju hospodrsku innos samostatne ana konci O vykazuje VH. tt nezasahuje priamo do innosti podniku, jeho lohou je uri len veobecn pravidl podnikania. Podnik rozhoduje otom, ak formu podnikania si zvol, o bude vyrba, skm bude spolupracova at.2. Prvna subjektivita podnik m prvo vo vlastnom mene uzatvra zmluvy sinmi subjektmi (podnikmi, zamestnancami, ttom). Podniky s zodpovedn za zvzky, kt. im vyplvaj zuzatvorench zmlv azostatnch prvnych noriem (zkonov). Zmluvy vmene podniku uzatvraj apodpisuj vybran pracovnci.

Druhy podnikovPoda formy vlastnctva:1. ttne podniky2. Skromn podniky3. Drustevn podnikPoda vekosti:1. Mal podniky (do 50 zamestnancov)2. Stredn podniky (do 500 zamestnancov)3. Vek podniky (nad 500 zamestnancov)

Zaloenie avznik podniku

Na zaiatku podnikania bva obyajne dobr npad, kt. sa potom prepracuje do podnikateskho zmeru. Podnikatesk zmer jeho lohou je pripravi zaloenie, vznik arozvoj podniku apritom sa treba zamera na :1. vecno-technick strnku treba si zvoli vhodn spsob podnikania atie zabezpei potrebn finann, materilne audsk zdroje potrebn na podnikanie2. prvno-organizan strnku treba si vybra vhodn organizano-prvnu formu podniku3. ekonomick strnku ete pred vznikom podniku treba zisti, i bude budce podnikanie rentabiln (ziskov), ako sa podnik presad na trhu

Vznik podniku kad podnik poda Obchodnho zkonnka mus by zapsan do obchodnho registra, m sa stva PO.

Zruenie aznik podniku

Dvody na zruenie podniku mu by poda zkona rzne:- uplynutie doby, na kt. sa zaloil- dosiahnutie elu, na kt. sa zaloil- rozhodnutie podnikatea odobrovonom zruen- vzjomn dohoda spolonkov- sdne rozhodnutie- vyhlsenie konkurzu

Zruenie podniku sa me uskutoni:1. Bez likvidcie sa ru podnik, ak ide ojeho dobrovon zruenie apodnik m svojho prvneho nstupcu. Hospodrska innos podniku pokrauje alej, apreto likvidcia nie je potrebn.2. Likvidciou nastva pri ntenom zruen podniku. Vsledkom likvidcie by malo by pln uhradenie zvzkov podniku.

Znik podniku podnik zanik vymazanm zobchodnho registra Zloky podniku

Obchodn zkonnk charakterizuje podnik ako sbor hmotnch, ako aj osobnch anehmotnch zloiek podnikania.

Hmotnmi zlokami podnikania rozumieme vetky veci (fyzick kapitl) amajetkov prva, kt. podnik disponuje.Pre innos podniku s dleit aj nehmotn zloky podnikania, medzi kt. patr obchodn meno, poves, postavenie na trhu. Osobnou zlokou podnikania je truktra akvalifikcia pracovnkov.

11. MATURITN TMA

Obchodno-zvzkov vzahy Obchodno-zvzkov vzah je tak prvny vzah, zkt. veriteovi vznik prvo na plnenie ( pohadvka) od dlnka adlnkovi vznik povinnos splni zvzok zmluvn vzahy s upraven vObchodnom zkonnku avObianskom zkonnku

Zvzky voi dodvateom nm vznikaj zvzky za prijat (dodan) vrobky, T, sluby, materil, DM at.Pohadvky voi odberateom nm vznikaj pohadvky za vyfakturovan dodvky T, vrobkov, sluieb at.

Uzatvorenie kpno-predajnej zmluvy

Kpna zmluva je shlasn prejav vle medzi kupujcim apredvajcim, kt. smeruje kvmene tovaru za peniaze astnkmi s predvajci akupujci predvajci sa zavzuje doda T kupujcemu aprevies na neho vlastncke prva kupujci sa zavzuje zaplati kpnu cenu

Nleitosti kpnej zmluvy:1. Zkonn- oznaenie predvajceho, oznaenie kupujceho, druh T, kvalita, mnostvo acena2. Obvykl- dodacie podmienky (dodacia lehota, miesto urenia, kto hrad nklady za prepravu, kto nesie riziko dodvky pri preprave)3. Osobitn- spsob balenia- spsob prepravy- vedajie vkony- zruky

Povinnosti predvajceho

Predvajci (dodvate) je povinn:1. doda T vmnostve, akosti avo vyhotoven, kt. uruje zmluva2. doda T vde, kt. je vzmluve uren alebo vurenej lehote3. odovzda doklady, kt. s potrebn na prevzatie auvanie T (napr. dodac list, faktra, zrun listy, nvod na mont, drbu at.)

Povinnosti kupujceho

Kupujci (odberate) je povinn:1. prevzia aprezrie T vstanovenom ase2. zaplati za T

Zmluvn pokuta

Pri dodvkach T sa mu vyskytn tieto nepravidelnosti:1. Zo strany predvajceho (dodvatea)- dodvka chybnho T- oneskorenie dodvky- dodvka inho mnostva T- chybn fakturcia2. Zo strany kupujceho (odberatea)- oneskorenie prevzatia- oneskorenie platby

Ak dodvate dod T schybami, m poru KZ me kupujci:- poadova dodanie nhradnho T za chybn T- poadova odstrnenie chb T opravou- poadova primeran zavu zceny- odstpi od zmluvy, teda zrui jej platnos

Zmluvn strany si mu vKZ dohodn zmluvn pokutu pre prpad poruenia zmluvnej povinnosti.

Zmluvn pokuta mus ma psomn formu ame by uren:a) pevnou sumoub) percentulnou sadzbou

Reklamcia

Reklamcia je obchodn list, kt. odberate upozoruje dodvatea na zisten chyby vdodvke alebo na chyby vo vpote faktry

Postup vybavovania reklamcie:Reklamcia m vdy psomn formu aodosiela sa doporuene.Ak odberate zist nezrovnalosti vmnostve, resp. vkvalite, mus spsa Protokol ochybch za asti dodvatea alebo zstupcu znestrannej organizcie (Mestskho radu). Protokol ochybch aReklaman list mus odberate ihne aj sreklamciou posla dodvateovi. Komern zpis spu pracovnci dopravnej organizcie, ak sa zist pokodenie T pri preprave.

12. MATURITN TMA

Zahranin obchod

Pod zahraninm obchodom (ZO) rozumieme export aimport jednej krajiny.Zahranin obchod krajiny tvoria vetky subjekty, kt. vstupuj na zahranin trh.Medzinrodn obchod chpeme ako vmenu tovarov asluieb skupiny krajn asvetov obchod predstavuje obchod vetkch krajn sveta.

lohy zahraninho obchodu:- najv vznam ZO spova vtom, e sa roziruje trh pre domce vrobky, dovaj sa tovary, kt. krajina neme vyrba alebo ich vyrba neefektvne- firmy predvaj anakupuj tovary asluby- predmetom ZO je ikapitl, mzdy dchodky, dary adedistvo vzahraninej mene- kslubm, skt. sa najastejie obchoduje patria, bankov, hotelov sluby asluby cestovnho ruchu apod.

Formy zahraninho obchodu:- Export je vvoz tovarov do zahraniia- Import je dovoz tovarov zo zahraniia- Reexport (tranzitn vvoz dovozu) obchodnk nakpi tovar vjednej zahraninej krajine apred ho vinej zahraninej krajineist vvoz (vvoz - dovoz) priamo ovplyvuje HDP krajiny, zamestnanos.

Subjekty zahraninho obchodu:1. Vrobn podniky obchoduj so svojimi tovarmi2. Obchodn podniky ZO obchoduj stovarmi inch podnikov (nepriamy export aimport)3. Obchodn sprostredkovatelia obchoduj vprospech svojho zkaznka, vrobcu alebo obchodnho podniku

Regulovanie zahraninho obchodu

VVOZN SUBVENCIE- daov avy pre exportrovINTERVENCIA NBS Na devzovch trhoch ovplyvnenie kurzu koruny

DOVOZN KVTYobmedzuj mnostvo dovanho tovaru (lacn nekvalitn odevy, obilie)- chrni pred nekvalitnm tovarom- reguluje spotrebu. chrni domcich vrobcovDOVOZN CLplat ich dovozca pri prevoze tovaru cez hranice (pivo, automobily, stavebn materil ain)- zvyuj cenu tovaru- reguluj dopyt (automobily)- zvhoduj domcich vrobcov- napaj ttny rozpoet

DUMPINGOV CENY- s niie ako ceny na vntornom amedzinrodnom trhu za elom odstrnenia konkurencieCERTIFIKTY- garantuj dodriavanie stanovench noriem kvality, kodlivch ltok apod. (dusinany, farbiv, ak kovy)

Obchodn aplatobn bilancia

Obchodn bilancia- predstavuje vzah hodnoty vvozu adovozu krajiny spravidla za jeden rok vpeanom vyjadren

Saldo obchodnej bilancie je rozdiel medzi vvozom adovozomMe by: - aktvne (vvoz je v) - pasvne (vvoz je men)Vyrovnan obchodn bilancia znamen, e vvoz sa rovn dovozu.

Platobn bilancia je shrn platieb do zahraniia aplatieb zo zahraniia vdanom tte za kalendrny rok

Platobn bilanciu tvor: - ben et (platby za tovar, sluby, zisky, mzdy, dary apod.) - finann et (dovoz avvoz kapitlu) - devzov rezervy (rezervy zahraninej meny)

Medzinrodn ekonomick integrcia

Medzinrodn ekonomick integrcia- je vsledkom medzinrodnej deby prce- je to proces zbliovania nrodnch ekonomk, prehlbovanie zvislost

Vrmci medzinrodnej spoluprce vznikli medzi krajinami rzne ekonomick zoskupenia.Napr. :- OPEC Organizcia ttov vyvajcich ropu chrni zujmy, uruje objem aby, ceny- OSN Organizcia spojench nrodov hospodrska asocilna rada OSN zabezpeuje podporu medzinrodnej ekonomickej spoluprce- EZVO Eurpske zdruenie vonho obchodu po vytvoren E niektor krajiny odili apoet krajn sa znil, ale spoluprca pokrauje apripravuje sa vytvorenie Eurpskej ekonomickej oblasti pre spoluprcu skrajinami strednej avchodnej Eurpy. Krajiny spolupracuj najm voblasti vskumu ivotnho prostredia, dopravy, energetiky, ponohospodrstva, ochrany spotrebitea.

Eurpska nia

Eurpske spoloenstvo (ES) - vzniklo vroku 1965 zjednotenm viacerch eurpskych integranch zoskupen- vroku 1979 rada ES schvlila projekt Eurpskeho menovho systmu (EMS), kt. cieom bolo zabezpei menov stabilitu avytvori medzinrodn menov niu- vroku 1992 vytvorenie Eurpskej menovej nie - od roku 1993 sa zmluva oES nahradila zmluvou oEurpskej nii, oznaenie ES nahradilo E- vroku 1999 vznikla jednotn mena EURO

Eurpska nia (E) - je medzinrodn spoloenstvo, ktor od poslednho rozrenia v roku 2007 tvor 27 lenskch ttov- E bola vytvoren v roku 1992 na zklade Zmluvy o Eurpskej nii)

13. MATURITN TMA

Podnikatesk pln

Podnikatesk pln- pre spracovanie PP neexistuje iadna prvna norma ajeho obsah atruktru si tvorca PP me prispsobi na vlastn podmienky

Podnikatesk pln me ma napr. takto truktru:

- Tituln strana (veobecn daje, zkladn informcie)- Prehad obsahu (nzvy kapitol astrany)- Zhrnutie projektu

1. Charakteristika firmy2. Opis predmetu podnikania (vrobkov sluieb)3. Analza trhu4. MKT pln5. Organizcia ariadenie firmy (manament)6. Realizcia podnikovho zmeru, vplyv na ivotn prostredie7. Finann pln8. Prlohy

Spracovanie podnikateskho zmeru m vznam pre:1. podnikatea- je prevenciou proti unhlenm anesystmovm rozhodnutiam, pretoe donti podnikatea premyslie si vopred, o chce dosiahnu, ak cesty aprostriedky pouije na dosiahnutie ciea aak bude postupnos krokov pri realizcii zmeru- je nevyhnutnou formou na prezentovanie podnikateskch plnov, na kt. podnikate poaduje ver od finannej intitcie, podporu zo strany okolia podniku- poskytuje informcie pre potencilnych investorov alebo spolonkov, kt. sa rozhoduj ospolufinancovan alebo spoluasti na projekte firmy apod.2. absolventa strednej koly- umouje prezentova schopnos aplikcie poznatkov zrznych vyuovacch predmetov- ponka monosti projektovania svojej budcnosti avberu svojho pracovnho zaradenia- umon zhmotni tvoriv myslenie afantziu apod.

Obsah PP

1.vod2.Popis podniku2.1. Identifikan daje2.2. Charakteristika podniku2.3. Vber lokality2.4. Veobecn poiadavky na zriadenie prevdzky2.5. Dispozin rieenie priestorov podniku ajeho vybavenie inventrom a zariadenm3 . Charakteristika hlavnch innost podniku3.1. Obchodn innos3.2. Sortiment tovaru4. Personlne zabezpeenie innosti podniku4.1. Poet pracovnkov aich zaradenie4.2. Nroky na kvalifikciu aprax4.3. Organizan truktra4.4. Pracovn doba5. Marketing5.1. Analza trhu5.2. Zkaznci5.3. SWOT analza5.4. Reklama5.5. Akcie na podporu predaja5.6. Public Relations6. Finann pln6.1. Stratgia tvorby ceny6.2. Rozpoet nkladov podniku6.3. Rozpoet vnosov podniku6.4. Vkaz ziskov astrt6.5. Vkaz omajetku azdrojoch krytia (svaha)7. Zver8. Zoznam pouitej literatry9. Prlohy

+ popis mjho PP

14. MATURITN TMA

Obchodn spolonosti - s PO, kt. sa zaloili na el podnikania.Spolonos sa zaklad spoloenskou zmluvou, kt. musia podpsa vetci zakladatelia. Obsahuje vetky prva apovinnosti.

Osobn spolonosti-ich charakteristickm znakom je bezprostredn as spolonkov na podnikan-spolonci ruia za zvzky celm svojm skromnm majetkom-tieto spolonosti nevytvraj osobitn riadiace orgny

Verejn obchodn spolonos (v. o. s.)

Verejnou obchodnou spolonosou je spolonos, vkt. aspo dve osoby podnikaj pod spolonm obchodnm menom aruia za zvzky spolonosti spolone anerozdielne vetkm svojm majetkom.Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra, kt. podpisuj vetci spolonci. Priklad sa knemu aj spoloensk zmluva, kt. upravuje prva apovinnosti spolonkov. Spoloensk zmluva sa me zmeni len so shlasom vetkch spolonkov.

Spoloensk zmluva mus obsahova:1. obchodn meno asdlo spolonosti2. predmet podnikania3. meno abydlisko spolonkov alebo sdlo spolonosti

Pre verejn obchodn spolonos nie je podmienkou vytvorenie zkladnho imania. Kapitl spolonosti tvoria pean aj nepean vklady jednotlivch spolonkov. Rozdeovanie zisku, prpadne straty sa uskutouje rovnakm dielom alebo poda podmienok spoloenskej zmluvy. Kad zo spolonkov me by tatutrnym orgnom spolonosti.Verejn obchodn spolonos zanik vymazanm zobchodnho registra.

Komanditn spolonos (k. s.)

Komanditn spolonos zdruuje dva druhy spolonkov srozdielnym prvnym postavenm, s to komplementri akomanditisti.

Komplementri ruia za zvzky spolonosti neobmedzene, t.j. celm svojm majetkom.Komanditisti ruia za zvzky spolonosti obmedzene, len do vky svojho kapitlovho vkladu zapsanho vobchodnom registri. Komanditista je povinn vloi do spolonosti vklad najmenej vo vke urenej spoloenskou zmluvou.

Spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Prva apovinnosti spolonkov upravuje spoloensk zmluva, vkt. mus by presne uren, kto je komplementr akto komanditista. Ukomanditistov mus by zapsan aj vka vkladu kadho komanditistu.

tatutrnymi orgnmi spolonosti mu by len komplementri, t riadia azastupuj spolonos. Komanditisti maj prvo nahliada do tovnch knh atovch dokladov spolonosti.

Zisk spolonosti si komplementri rozdeuj rovnakm dielom, komanditisti poda vky splatenho vkladuPri zruen spolonosti likvidciou maj spolonci nrok na podiel na likvidanom zostatku. Komanditisti maj prednostn prvo na vrtenie hodnoty splatenho vkladu.

15. MATURITN TMA

Kad podnikate na vytvranie statkov asluieb vynalo urit prostriedky azpredaja statkov asluieb nejak prostriedky dostane. Hlavnm cieom podnikania je zisk. Podnikate ho dosiahne, ak za predaj svojej produkcie zska viac financi, ako vloil do svojej innosti.Nklady s finannm vyjadrenm spotreby vrobnch faktorov na dosiahnutie vkonu podniku.lenia sa zrznych pohadov.Poda pvodu vzniku rozliujeme:

Niektor nklady firmy existuj stle, in len vprpade, e firma vykonva innos.

Zhadiska vyslenia nkladov je pre podnik dleit, i sa daj uri priamo na jednotku vroby, alebo sa spolon nklady na jednotku vroby musia vykalkulova (vypota).

Priame nklady sa daj uri presne, preto je dobre, ak je ich podiel v. Nepriame sa vysuj aie, preto sa niekedy uruj kalkulanou prirkou(napr. vobchode)Niektor poloky mu by raz priamymi,raz nepriamymi.

Zhadiska nkladovch druhov rozliujeme ekonomick rovnorod druhy nkladov:1. materilne- potreba materilu aenergie- sluby materilneho charakteru (opravy, doprava)- opotrebovanie (odpisy)2. nematerilne- cestovn, njomn3. mzdov- mzdy4. finann- poistn- dane apoplatky- pokuty a penle

Vsledok hospodrenia zist podnikate, ke porovn nklady avnosy svojej innosti.

vnosy nklady = zisk alebo strata

Zisk dosiahne podnik, ak Vs vie ako N (V > N)Stratu vyke podnik, ak N prevyuj V (V < N). Podnik me stratu uhradi znerozdelenho zisku minulch obdob alebo previes do alieho obdobia.

Monosti zvyovania zisku vyplvaj zo zniovania N azvyovania vnosov. Zisk, kt. podnik vysli ako rozdiel VaN, sa nazva aj hrub zisk. ist zisk je t as zisku, kt. podniku zostane po odvode daovej povinnosti.

Racionalizcia innosti podniku spova vminimalizcii nkladov pri dosahovan rovnakch alebo lepch vkonov. Zniovanie N znamen vyuvanie vntornch rezerv podniku.

Medzi typick monosti znenia N patria:- zrchlenie obratu obenho krtkodobho majetku (skrtenie vrobnho cyklu)- prun reagovanie na potreby trhu- skvalitnenie produkcie- modernizcia vroby- zlepenie dodvatesko-odberateskch vzahov- zlepenie vntropodnikovej kontroly

16. MATURITN TMA

Manament

Otzkami riadenia podnikov vtrhovej ekonomike sa zaober manament. Slovo manament pochdza zanglickho slova management, o znamen riadi, vies, vldnu. Chpeme tm naplnovanie, zorganizovanie akontrolu innost tak, aby prebiehali poda naich predstv.Manament je vpodstate riadenie.

Pojem manament sa pvodne definoval ako umenie riadi podnikov innos.Time-management (asov manament) znamen organizciu asu tak, aby lovek nebol pod neustlym stresom, ale aby zvldal svoje povinnosti vpohode.Self-management je plnovanie aorganizcia vlastnej innosti aprce, so zmerom dosiahnu vyten cie.

Funkn podoba- ide oproces riadenia adraz sa kladie na prstupy, metdy atechniky, kt. sa pouvaj v riaden podniku

Intitucionlna podoba- ide ovykonvateov riadiaceho procesu, s to pracovnci, kt. s zodpovedn za podnik ajeho vntropodnikov tvary

tly vedenia ud

1. Autoritatvny tl vedenia- manar vdy trv na svojich rozhodnutiach aprkazoch- svoje nzory presadzuje aj proti mienke anzorom svojich podriadench- uznva iba hierarchiu funkci, vyuvanie moci, neuznva iniciatvu podriadench

2. Participatvny tl vedenia- zaklad sa na aktvnej asti vetkch pracovnkov na riaden arozhodovan- medzi manarom apracovnkom vldne atmosfra vzjomnej dvery- do rozhodovania sa zapjaj pracovnci poda odbornosti, o zvyuje aktivitu ainiciatvu pracovnkov

3. Demokratick tl vedenia- manar sa pri rozhodovan rad spodriadenmi, vie vypou ich mienku anzory- spenos tohto tlu sa zaklad na dobrovonej podriadenosti asebadisciplne podriadench

4. Liberlny tl vedenia- je charakterizovan mkkm prstupom manara, kt. m obyajne nzku autoritu- manar sa sna vyhba zodpovednosti, nevyuva sankcie- manar bva asto tolerantn ku chybm anedostatkom podriadench- tento tl m obyajne najniiu innos

Manarske funkcie

Plnovanie- m vprocese manamentu podniku kov postavenie apovauje sa za vchodiskov anajdleitejiu funkciu manamentu- je to proces vytyovania cieov podniku, stanovenie prostriedkov, spsobov apostupov na dosiahnutie cieaCiele - s budce stavy, kt. chceme dosiahnu kuritmu asovo vymedzenmu okamihuMusia by:- vymedzen musia ma jasn obsah- meraten musia by vyjadren mnostvom- asovo ohranien mus by vymedzen asov okamih

Organizovanie- umouje realizova plnovan lohy, kt. sa maj vkonkrtnom ase splni- ide oprideovanie loh konkrtnym oddeleniam alebo pracovnkom adelegovanie uritch prvomoc- delegovanie prvomoc znamen poverenie pracovnka zodpovednosou za urit innos podniku, poverenie prevzia zodpovednos at.

Vedenie- ide obezprostredn psobenie manarov na podriadench scieom dosiahnu urit elan sprvanie- od schopnosti, umenia aspsobu prce sumi zvisia vsledky prce nielen manara, ale aj vsledky prce celho podniku

Kontrola- zameriava sa na hodnotenie javov aprocesov, kt. sa vriadenom objekte u uskutonili, uskutouj sa alebo oakvame, e nastanRiadiaci apart podniku

Riadenie je komplexn funkcia, kt. primrnou lohou je usmerova ud, aby pracovali efektvnejie, atak konali ochotne adobrovone.

Riadenie zaha dva procesy:1. motivciu poskytovanie dvodov pracovnkom, preo maj pracova o najlepie2. vedenie je proces ukazovania podradenm, ako prcu vykonva

Riadiaci apart podniku zaha:

Riadite podniku (generlny riadite, predseda, prezident)- je tatutrnym orgnom, apreto m prvo vystupova akona vmene podniku- riadi cel innos podniku azodpoved aj za jeho vsledky

Sekretarit- vykonva vetky ben administratvne prce poda pokynov riaditea- napr. prijmanie nvtev, vybavovanie benej korepondencie at.

tbne odborn tvary- vytvraj sa vpodniku poda jednotlivch funknch oblast napr. vroba, financie, marketing, vskum avvoj, udsk zdroje- vntorne sa mu leni ete na odbory, oddelenia referty- na ele tbnych odbornch tvarov s riaditeliaOdbor - je organizan tvar, vkt. sa zoskupuj zko svisiace innosti- na ele odboru je vedci odboruOddelenie - je organizan tvar, kt. sa zameriava na urit skupinu innost- na ele oddelenia je vedci oddelenia

Lniov tvary- sa vytvraj vpodniku po vertiklnej osi riadenia- s odvoden od jednotlivch rovn riadenia podnik, zvod, prevdzka, diela- na ele tchto tvarov s lniov vedci riaditelia, vedci, majstri

Organizan truktra podniku

Pojem organizcia sa pouva vdvoch vznamoch:1. ako oznaenie objektu zkladnmi prvkami s udia, napr. podnik, kola2. ako vntorn usporiadanie ide ozloenie objektu, napr. prevdzka, diela

Pojem organizan truktra sa pouva vo vzname organizcie tvarov, resp. pracovsk, sdrazom na vzahy medzi nimi. Funkciou organizanej truktry je vymedzi zkladn prvky organizcie, ako aj vzahy medzi nimi tak, aby sa dosiahlo inn riadenie organizcie.

Typy organizanch truktr:1. Jednoduch truktra malho podniku2. Funkn podnikatesk truktra3. Divizionlna truktra4. Maticov truktra5. truktra holdingovej spolonosti

Profil manara

Manara meme charakterizova predovetkm ako organiztora, vedceho pracovnka akontrolra. Manar pracuje sumi,motivuje ich klohm, ktor maj plni.Ich nplou je vykonva riadiace innosti. Oznaujeme ich aj ako top-manament (vrcholov manament.

Zhadiska rovne riadenia podniku rozliujeme tri rovne manamentu:

Poda charakteru vykonvanej innosti poznme manarov:

Manari poda vykonvanej innosti

Manar mus plni lohy vpodniku aj mimo neho.

Tieto lohy meme rozdeli do troch skupn:1. Rozhodovanie2. Informan loha3. Interpersonlna loha (medziudsk)

Osobnos manara

Manar mus spa urit predpoklady amus ma:- veobecn intelektulne schopnosti atvoriv myslenie - pecilne riadiace aorganizan zrunosti aschopnosti- zujem onov veci ainovcie- dobr komunikan schopnosti - dobr telesn aduevn kondciu

Okrem tchto predpokladov si vyaduje, aby disponoval uritmi vlastnosami, ako napr. iniciatvnos, rozhodnos, zodpovednos, samostatnos, cieavedomos, zsadovos at. 17. MATURITN TMA

Nrodn hospodrstvo

Nrodn hospodrstvo- tvoria vetky subjekty na zem ttu, kt. vykonvaj ekonomick innosti. S to firmy (vrobn aspotrebn podniky, drustv apod.), domcnosti att (vldne intitcie). Tieto subjekty s vrmci deby prce od seba zvisl azko spojen.

truktra nrodnho hospodrstva

Nrodn hospodrstvo kadej krajiny m svoju truktru. Vrmci tejto truktry sa sleduj ekonomick ukazovatele jednotlivch ast, kt. umouj sledova vplyv ast na vvoj celho nrodnho hospodrstva.

1. Zzemnho hadiska sa nrodn hospodrstvo len poda zemnosprvneho lenenia krajiny. Toto lenenie umouje, aby sa kad regin mohol vrmci vlastnej hospodrskej politiky rozvja, efektvne vyuva zdroje, vyuva tradcie, podporova perspektvne odvetvia, riei otzky nezamestnanosti, vzdelvania.2. lenenie nrodnho hospodrstva poda odvetv je rovnako dleit, lebo umouje optimlne vyui ekonomick monosti krajiny.

Odvetvie je as nrodnho hospodrstva, pre kt. s typick urit vstupy alebo vstup, technolgie aprofesie. Do jednho odvetvia patria vetky podniky prbuznho zamerania.

Odvetvov truktra- Vrobn odvetvia (priemysel, stavebnctvo, ponohospodrstvo, doprava, sluby)- Nevrobn odvetvia (kolstvo, veda avskum, kultra, zdravotnctvo, doprava, obchod, sluby)

3. Zhadiska charakteru innosti avplyvu vedecko-technickho pokroku na produktivitu prce sa nrodn hospodrstvo rozdeuje na tyri sektory.Primrny sektor tvor zklad nrodnho hospodrstva (materilnu asurovinov zkladu)Sekundrny sektor nadvzuje na primrny sektor, vytvra nov hodnoty, vyrba vrobkyTercilny sektor zaha sluby pre obyvatestvo, ale aj vrobn innosti (cestovn ruch)Kvarcilny sektor tvor osobitn skupina innost, ako s veda avskum, kolstvo, kultra...

4. Eurpsky tandard pre lensk krajiny E len NH zhadiska produkcie takto:

Zkladn makroekonomick ukazovatele

Hrub domci produkt (HDP)- predstavuje shrn finlnych tovarov asluieb, vyprodukovanch vrobnmi faktormi na zem uritej krajiny za obdobie jednho roka, priom sa neberie do vahy, kto je vlastnkom vrobnch faktorov- vyjadruje sa vnrodnej mene- na porovnanie sa vyjadruje vamerickch dolroch vpriemere na jednho obyvatea

HDP sa vzujme o najpresnejieho vyjadrenia vysuje niekokmi spsobmi.Nominlny HDP je vyjadren vtrhovch cench prslunho roku (odra rast produkcie icien).Relny HDP sa vyjadruje vstlych cench cench uritho roku (odra rast produkcie).

ist domci produkt (ist investcie) - je odvodenm apresnejm ukazovateom - vpraxi je vak zloit vysli rove amortizcie

Hrub nrodn produkt (HNP)- predstavuje hodnotu finlnych statkov asluieb, vyprodukovanch za 1 rok nrodnmi vrobnmi faktormi, bez ohadu na to, na kt. zem sa faktory nachdzaj

ist ekonomick bohatstvo (ist blahobyt) - vyjadruje presnejie vsledky hospodrstva, pretoe okrem HDP odra: - Von as - Tieov ekonomika - kody na ivotnom prostred

Vdavkov (spotrebn) metda vyjadruje vdavky subjektov trhu za nkup finlnych statkov asluieb.Dchodkov (prjmov) metda vyjadruje prjmy subjektov za predaj statkov asluieb.Vrobn (produkn, tovarov) metda vyjadruje pridan hodnoty tovarov anepriame dane.

Obchod

Obchod je odvetvie Nrodnho hospodrstva, vktorom sa uskutouje pohyb materilovch statkov asluieb zvrobnej sfry do sfry spotreby. Najdleitejou lohou obchodu je zsobova spotrebiteov tovarmi. Obchod je sprostredkujci medzilnok medzi vrobcom aspotrebiteom.

Funkcie obchodu:1. preklenovacia Priestorov vypa priestorov neslad medzi vrobou a spotrebou (vroba je koncentrovan na 1 mieste a spotrebitelia s vade)asov zosladenie asu medzi vrobou a spotrebou2.kvantitatvna:Zberov funkcia obchodn podniky koncentruj vrobky od rznych vrobcov vinou vo vekch mnostvchRozdeovacia funkcia rozdeuje a prispsobuje mnostvo spotrebiteom

3.kvalitatvna- zuachovanie balenie tovaru- vytvranie obchodnho sortimentu4. verov obchodn podniky poskytuj monos veru alebo rznych spsobov platby5. poradensk funkcia odborn rady spotrebiteom (poskytuj skr maloobchodn podniky)6. informan funkcia - obchod je spojovacm lnkom medzi vrobcom a spotrebiteom aj pri poskytovan informci7. funkcia vrobnho charakteru - obchodn podniky zabezpeuj aj konen pravu, balenie, dopravu...8. rizikov funkcia obchodn podniky preberaj na seba zodpovednos aj rizik pri prpadnom znehodnoten, pokoden tovaru.

Zkladn loha - zsobovanie spotrebiteov spotrebnmi, priemyselnmi, ponohospodrskymi a inmi druhmi tovaru.

Maloobchod (MO)

- predva tovar aposkytuje sluby konenmu spotrebiteovi pre jeho osobn spotrebu- realizuje predaj vmalch mnostvch vekmu potu obyvateov, ide okonkurenn predaj

Vekoobchod (VO)

- je organizcia, kt. sa zaober vekoobchodnmi innosami, nakupuje tovar od vrobcov, vykonva dovoz zo zahraniia (import), predva tovar prevane maloobchodnkom na al predaj alebo inm podnikateskm subjektom na podnikatesk ely (retaurcie, hotely...)- zkaznkmi VO s rzne firmy, vnimone konen spotrebitelia

18. MATURITN TMA

ivnosti

Zkladn imanie (ZI)- predstavuje trval, vlastn zdroj krytia M, kt. do podnikania vloil sm podnikate pri vzniku firmy (J)

ivnosti - s najpoetnejou formou podnikania na Slovensku- podmienky ivnostenskho podnikania upravuje ivnostensk zkon- ivnos je sstavn innos, kt. sa uskutouje samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn zodpovednos, za elom dosiahnutia zisku aza podmienok stanovench zkonom- ivnosti mu zaklada PO aj FO, kt. spaj veobecn, prpadne zvltne podmienky- podnika Mu zaa a po zskan ivnostenskho listu alebo koncesnej listiny- ivnosti s prevane mal astredn podniky, kt. psobia vo sfre obchodu, sluieb aremesiel- obyajne ich riadi sm vlastnk ivnostnk, kt. m neobmedzen ruenie, t.j. za zvzky astraty svojho podniku ru azodpoved celm svojm majetkom - podnikate me vykonva viac ivnost, mus ma vak na kad ivnostensk oprvnenie- ivnostnci s povinn registrova sa v ivnostenskom registri, ale nie s v obchodnom registri

Aby mohol oban prevdzkova ivnos mus spa tieto podmienky:- prvna spsobilos (18, OP)- bezhonnos (ist vpis registra trestov)- spsobilos na zodpovednos (duevn zdravie - lekrske potvrdenie)- odborn spsobilos (vzdelanie, vyuen v obore - vun list)- prax (ak ju vyaduje)

lenenie ivnost:1.poda oprvnenia- ohlasovacie - oprvnenm je ivnostensk list, patria sem : a) remeseln - oban vyuen v obore, m prax (krajrka), b) viazan - vyie vzdelanie - maturita, V (audtor),c) von - nevyaduje sa vzdelanie, sta Z a kurzy

ivnostensk list je doklad, kt. osveduje splnenie podmienok na prevdzkovanie ohlasovacej ivnosti.

- koncesovan - oprvnenm je koncesn list, listina. Draz sa kladie na bezhonnos, lebo koncesovan ivnosti svisia s ochranou ivota a zdravia loveka (lekr)

Koncesn listina (koncesia) je doklad, kt. osveduje splnenie podmienok na prevdzkovanie koncesnej ivnosti.

2.poda obsahu- obchodn - oprvuj ivnostnka tovar nakupova, upravova, predva.- vrobn - hlavnou innosou je vroba, ku ktorej sa viae obstarvanie a predaj hotovch vrobkov.- ivnosti poskytujce sluby - ich rozsah je uveden v ivnostenskom zkone a na ivnostenskom liste.

19. MATURITN TMA

Vekoobchod (VO)

- je organizcia, kt. sa zaober vekoobchodnmi innosami, nakupuje tovar od vrobcov, vykonva dovoz zo zahraniia (import), predva tovar prevane maloobchodnkom na al predaj alebo inm podnikateskm subjektom na podnikatesk ely (retaurcie, hotely...)- zkaznkmi VO s rzne firmy, vnimone konen spotrebitelia

Dodvate (predvajci)- je FO alebo PO, kt. poskytuje za odplatu urit vkony odberateovi

Dodvka- je splnenie zvzku vyplvajceho zdohody medzi predvajcim akupujcim- realizuje sa odovzdvanm tovaru priamo kupujcemu alebo prvmu prepravcovi

Druhy dodvok:1. Kompletn- jedno rzov splnenie zvzku vdohodnutom pote ks, hmotnosti...2. iaston- realizuje sa po astiach3. Vasn- splnenie zvzku vdohodnutom termne4. Predasne realizovan- uskutonenie dodvky pred zmluvne dohodnutm termnom5. Oneskoren- je realizovan vomekan, ie vneskorom termne ako bol dohodnut

Vekoobchod (VO)

- obsahuje vetky innosti svisiace s predajom tovarov zkaznkom, ktor ich nakupuj na al predaj alebo podnikatesk ely.

Zkladn innosti: - nkup tovarov vo vekom mnostve u vrobcov- vytvranie zsob a ich skladovanie- predaj tovarov maloobchodnkom s cieom alieho predaja

Funkcie VO

- vekoobchodnci sa zapjaj do distribunch kanlov ztchto dvodov:a) efektvnejie ako vrobcovia vykonvaj odbytov funkcieb) ponkaj MO o najir sortiment

1. predaj a obchodn promotion - obchodn personl vekoobchodu pomha vrobcom zskava drobnch zkaznkov a podporova odbyt2. nkup a tvorba sortimentu - VO sstreuje ponuku od rznych vrobcov poda poiadaviek maloobchodnkov- vhoda pre maloobchodnkov3. transformcia mnostva - upravuje vekos balenia pre maloobchodnkov4. skladovanie - VO zniuje skladov nklady aj u vrobcu aj u maloobchodnka5. doprava- VO zabezpeuje a poskytuje dopravu pre MO- zabezpeuje flexibilnos dodvok6. financovanie- poskytuje very, bezhotovostn platobn styk7. informcia otrhu- ponukov listy8. poradensk sluby

Proces skladovania tovaru:Poda spsobu uskladnenia tovaru poznme sklady:- otvoren (T je uskladnen na nekrytch priestranstvch)- polootvoren (maj strechu, uskladuje sa napr.: drevo)- kryt budovyPoda funkcie:- nkupn umiestnen vo vrobnch oblastiach- obchodn tvoria prevan as vekoobchodnch skladovZ hadiska doby skladovania:- lon stredno-dlhodob skladovanie- distribun tovar sa o najskr expeduje

Expedcia:- predstavuje lohy spojen s prevzatm T zo skladu a jeho odovzdanm odberateovi alebo doprave.

VO opercie

VO ponkaj maloobchodnkom vetky funkcie.

1. Samostatn VO s ohranienmi slubami1. cash & carry vekoobchod so samoobsluhou2. ohranien sortiment, rozren v potravinrstveZkladn princpy nkupu- nkup samoobslunou formou (zniuj sa N na personl) platba v hotovosti: - pean prostriedky s neviazan v pohadvkach, zvyuje sa obratovos zsob. vekoobchod neposkytuje dopravu, zkaznk si tovar odva sm- predaj v dohodnutch mnostvch- nkup na zklade nkupnho preukazu (ivnostnci)Vhody pre VO1. nkup u vrobcu vo vekom zniuje ceny2. vylen N na prepravu a obchodnch zstupcov3. vyia L a obratovosVhody pre maloobchodnka1. rchla dostupnos k tovaru2. prehad o sortimente3. zniovanie N na skladov priestory (napr. Maxa)2. Zsielkov vekoobchod vekoobchodnci zasielaj svoju ponuku maloobchodnkom formou katalgov dodvka tovaru potou, alebo inmi druhmi dopravy, ktor zabezpeuj vinou VO vyuva sa pri perkoch alebo kozmetike (napr. AVON)3. VO s traovmi dodvkami nem sklady, nevytvra zsoby, sli ako sprostredkovate medzi maloobchodnkom vrobcom VO zska objednvku od MO, na jej zklade vyhad prslunho vrobcu a zabezpe dopravu T vyuva sa pri predaji dreva, itkovch zariaden, uhlia4. VO s nkladnm autom predva ohranien sortiment, predaj sa realizuje za hotovos vyuva sa pri predaji mlienych vrobkov, mrazench vrobkov5. VO s reglovou slubou poskytuje sluby MO s potravinami alebo drogistickm tovarom kde umiestuje prezentan regle svojich vrobkov, priom star sa o ich vyloenie, prezentciu a financovanie. MO mu plat len za predan vrobky.

20. MATURITN TMA

Pracovnoprvne vzahy

Vznik pracovnho pomeru

Uzatvorenm pracovnej zmluvyvznik medzi zamestnvateom a zamestnancom

Menovanmzriaovate alebo tatutrny orgn menuje vedcich zamestnancov

VobouPoda osobitnch predpisov sa volia pracovnci na niektor funkcie (starosta, poslanec, prezident, vedci pracovnk)

Najastejie vznik pracovn pomer pracovnou zmluvou, kt. sa psomne uzaviera, medzi zamestnvateom azamestnancom. Poda Zkonnka prce je zamestnvate PO alebo FO, kt. zamestnva aspo jednu osobu. Zamestnanec je FO, kt. vykonva pre zamestnvatea prcu za mzdu.

Pracovn pomer vznik uzatvorenm pracovnej zmluvy. Pred podpsanm zmluvy sa obidve strany dohodn opodmienkach pracovnho pomeru. Sasou pracovnej zmluvy me by aj skobn doba, kt. mus by dohodnut psomne ame trva max. 3 mesiace. Poas skobnej doby mu obidve strany bez udania dvodu ukoni pracovn pomer.Pre obidve strany zo zmluvy vyplvaj nielen prva ale aj povinnosti.

Pracovn pomer sa me uzavrie na:- neurit dobu vzmluve nie je uren ukonenie pracovnho pomeru, predpoklad sa dlhodob zamestnanos, kon sa vpoveou jednej zo strn- urit dobu doba trvania pracovnho pomeru je stanoven max. na 3 roky alebo je uren okolnosou, pri kt. sa pracovn pomer skon

Kad zmluva m presne stanoven nleitosti.

Nleitosti pracovnej zmluvy

Podstatn nleitostialie podmienky

- druh prce- miesto vkonu prce- de nstupu do prce- mzdov podmienky- peiatka apodpis zamestnvatea- vplatn termny- pracovn as- vmera dovolenky- dka vpovednej lehoty

Zmena pracovnho pomeru

Zmeni obsah pracovnej zmluvy mono len psomne apo vzjomnej dohode.Za zmenen pracovn podmienky sa povauje najm:- preradenie na in prcu zkon stanovuje, kedy zamestnvate mus pracovnka preradi akedy me preradi pracovnka na in prcu- doasn pridelenie doasn pridelenie zamestnanca kinej FO alebo PO, kt. m voi nemu zkonom vymedzen vzah- zmena miesta vkonu prce

Skonenie pracovnho pomeruSkonenie pracovnho pomeru me nasta:1. Uplynutm dohodnutej doby pri pracovnom pomere na urit dobu2. Vpoveou zamestnanca alebo zamestnvatea- ak dva vpove zamestnvate, uvedie dvody poda Zkonnka prce- zamestnanec me da vpove zakhokovek dvodu alebo neuvedie iadny dvod Vpovedn doba- je obdobie od prvho da nasledujceho mesiaca po podan vpovede a do poslednho da prslunho mesiaca- je rovnak pre zamestnanca aj zamestnvatea atrv najmenej 2 mesiace- pracovn pomer na krat as ako 20 hod. tdenne mu obidve strany skoni vo vpovednej dome 15 dn bez udania dvodu Ochrann doba- chrni pred vpoveou prceneschopnch, zamestnancov na materskej arodiovskej dovolenke, zamestnancov povolanch do sluby vozbrojench silch alebo vykonvajcich verejn funkciu3. Dohodou- dohoda vyjadruje shlas obidvoch strn spodmienkami ukonenia pracovnho pomeru 4. Skonenm vskobnej dobe- psomne, spravidla 3 dni pred skonenm pracovnho pomeru, bez povinnosti uda dvod alebo zakhokovek dvodu5. Okamitm ukonenm pracovnho pomeru- me nasta zo strany zamestnanca vprpade, e mu zamestnvate nevyplatil mzdu, alebo jej as do 15 dn po stanovenom termne, alebo je ohrozen na ivote, alebo neme zo zdravotnch dvodov prcu vykonva azamestnvate ho neprerad vstanovenej lehote na in vhodn prcu- zamestnvate me okamite skoni pracovn pomer vprpade prvoplatnho odsdenia zamestnanca pre trestn in alebo pri zvanom poruen pracovnej disciplny

Okrem uvedench monost sa kon pracovn pomer smrou zamestnanca aodchodom zamestnanca do dchodku.Personlny manament

Riadenie udskch zdrojov personlny manament (personalistika) je dleit as podnikovho manamentu. Predstavuje komplex innost svisiacich sobsadenm pracovnch miest, formovanm pracovnch vzahov autvranm pracovnch podmienok vslade spersonlnou stratgiou.Personlna stratgia je zosladen so strategickm plnom podniku. Uruje zkladn spsoby ametdy na dosiahnutie cieov. Splnenie personlnej stratgie zabezpeuje personlne plnovanie, kt. je prepojen sostatnmi plnmi podniku ( vrobn pln, finann pln, marketingov pln).Personlny pln uruje poet, truktru pracovnkov kvalifikcie, vymedzuje pracovn as, spsob obsadzovania pracovnch miest apriestorov rozmiestnenie zamestnancov (poda pracovsk).

Zskavanie avber pracovnkov

Ak chce firma zska pracovnkov, je dleit jasne pecifikova svoju poiadavku.Vponuke sa mus uvies kde, dokedy aakm spsobom sa me zujemca uchdza opracovn miesto aak dokumenty mus predloi.

Vber zamestnanca je proces, kt. sa sklad zposdenia atriedenia uchdzaov opracovn miesta azo samotnho vberu poda stanovench kritri. Vprpade vekho potu prihlsench sa stanovia prsnejie kritri vberu.

Kvberovmu konaniu treba predloi spravidla tieto dokumenty:- iados oprijatie- ivotopis (truktrovan) - doklady ovzdelan- dotaznk- pracovn posudky- referencie

Zamestnanci do vroby abench povolan (drbr, vrtnik, kuchr) sa prijmaj na zklade osobnch dajov alebo prijmacieho pohovoru.Zamestnanci pre odborn ariadiace prce (tovnka, vedci zmeny) sa prijmaj vberovm konanm, kde sa posdia odborn znalosti, osobn predpoklady.Riadiace miesta apikov pracovisk sa obsadzuj niekedy aj na zklade viacerch kl vberovho konania.

Na zklade vberovho konania dostane uchdza rozhodnutie oprijat alebo neprijat.

Pracovn as adoba odpoinku

Pracovn as je doba kedy zamestnanec vykonva prcu poda pracovnej zmluvy.Svis sorganizciou prce firmy acharakterom vykonvanej prce.Organizcia stanov zaiatok akoniec pracovnej zmeny apracovn prestvky. Mus pracovn as rozvrhn tak, aby mal zamestnanec vpriebehu 24 hodn minimlny svisl odpoinok 12 hodn. Ak pracovn zmena trv viac ako 6 hodn m zamestnanec nrok na prestvku na odpoinok ajedenie.

Zloky pracovnho asu

Nevyhnutn as:- as prce- as nevyhnutnch prestvok- as podmienene nevyhnutnch prestvok- oista zamestnancaStraty asu:- osobn straty- technicko organizan straty- straty vdsledku ivelnch udalost

Osobit forma organizcie pracovnho asu je prun pracovn as. Zamestnanec m pri 40 hodinovom pracovnom ase presne urench 5 hodn zkladnho pracovnho asu denne, kt. je vloen medzi dva seky volitenho pracovnho asu.

Voliten pracovn as si zvol zamestnanec tak, aby dodral denn alebo tdenn pracovn dobu.

Skrten pracovn as umouje pracova zamestnancom, kt. nemaj monos alebo podmienky pracova cel pracovn as.

Stlaen pracovn tde umouje zamestnancom rozvrhn pracovn as nerovnomerne, napr. 4 dni vtdni dlh pracovn as avpiatok krtky de

Prca na diaku je prca vykonvan mimo pracoviska napr. doma

Na prkaz zamestnvatea alebo sjeho shlasom me zamestnanec vykonva prcu nadas.

Za non prcu sa povauje prca medzi 22 hodinou veer a6 hodinou rno.

Pracovn pohotovos znamen, e zamestnanec sa vurenom ase zdriava na uritom mieste, kt. ur organizcia alebo oznmi zamestnanec avstanovenej lehote sa dostav na miesto vkonu prce.

21. MATURITN TMA

Drustvo

Drustvo- je spoloenstvo neuzavretho potu osb zaloen sza elom podnikania, alebo zabezpeenia hospodrskych, socilnych alebo inch potrieb svojich lenov

Zaloenie:- 2 PO alebo minimlne 5 FO- vyaduje sa konanie ustanovujcej schdze drustva, na kt. sa ur vka ZI- podmienkou vzniku lenstva je splatenie lenskho vkladu urenho stanovami (tzv. zkladn lensk vklad) alebo vstanovch uren as tohto zkladnho vkladu vstupn vklad- schvlia sa stanovy drustva azvol sa predstavenstvo akontroln komisia

Vznik:- vznik zpisom do obchodnho registra

Zkladn imanie:- je to shrn lenskch vkladov na splatenie ktorch sa zaviazali lenovia drustva- najmenej 1250

Ruenie:- drustvo ru celm svojm majetkom- lenovia neruia za zvzky drustva

Orgny:

1. Najvy orgn je: lensk schdza- rozhoduje ozkladnch otzkach innosti drustva- schdza sa najmenej jedenkrt do roka- pri hlasovan m kad len jeden hlas

2. tatutrny orgn je: Predstavenstvo- pln uznesenie lenskej schdze, riadi innos drustva arozhoduje ovetkch zleitostiach drustva- predstavenstvo si zo svojich lenov vol predsedu drustva, prpadne podpredsedu

3. Kontroln orgn je:Kontroln komisia- je oprvnen kontrolova vetku innos drustva aprerokva sanosti jeho lenov- m najmenej 3 lenov- schdza sa najmenej raz za 3 mesiace

Drustvo je povinn pri svojom vzniku zriadi nedeliten fond najmenej vo vke 10% zapisovanho ZI.

Zruenie: - na zklade uznesenia lenskej schdze ozruen- Rozhodnutm sdu- Uplynutm doby- Dosiahnutm ciea

Znik:- zanik dom vmazu zobchodnho registra

22. MATURITN TMA

Kapitlov spolonosti-je pre ne charakteristick kapitlov as-spolonci neruia za zvzky spolonosti

Akciov spolonos

Akciov spolonos - je spolonos, ktorej zkladn imanie je rozvrhnut na urit poet akci s uritou menovitou hodnotou- spolonos me zaloi jeden zakladate (ak je zakladateom prvnick osoba), alebo dvaja a viacer zakladatelia (ak ide o fyzick osoby)- zskava kapitl vydanm a predajom akci vekmu mnostvu ud akcionrom, ktor sa tak stan vlastnkmi spolonosti- udia tm, e kpia akcie poskytuj spolonosti kapitl- spolonci, teda akcionri nie s povinn osobne sa podiea na zabezpeovan podnikateskej innosti spolonosti

Akcionr majite akci aspolonk vakciovej spolonosti.Zpisom akciovej spolonosti do obchodnho registra nadobda upisovate akci prva akcionra ako spolonka akciovej spolonosti zodpovedajce akcim, ktor upsal.

Akcia - je cenn papier, ktor je dokladom o kapitlovej asti v spolonosti

Predstavuje prva akcionra ako spolonka: podiea sa na riaden spolonosti, podiea sa na zisku podiea sa na likvidanom zostatku pri zniku spolonosti.

Kad akcia m nominlnu hodnotu (menovit hodnotu), ktor je vytlaen na akcii a trhov cenu, za ktor sa kupuje a predva akcia na burze kurz akcie.

Druhy akci poda znenia: akcie na meno patria tej osobe, ktorej meno je v zozname akcionrov, majite ju me preda. Akcie na meno mu by listinn a zalistovan. akcie na doruitea mu sa vyda len ako zalistovan. S prevoditen odovzdanm a prva s nimi spojen m drite. Na tomto druhu akci sa neuvdza iadne meno akcionra.Druhy akci poda poskytovanch prv: Kmeov akcie s akcie, z vlastnctva ktorch vyplvaj zkladn prva akcionra. Zvhodnen akcie poskytuj vlastnkom urit vhody ato:a) zamestnaneckb) prioritn

Dividenda - je podiel na zisku, ktor pripad na jednu akciu. Jej vka zvis od dosiahnutho zisku spolonosti a od vky vloenho kapitlu

Zaloenie akciovej spolonosti

Akciov spolonos me zaloi jeden zakladate /ak ide o prvnick osobu/, inak dvaja alebo viacer zakladatelia /ak ide o fyzick osoby/. Ak spolonos zalo jeden zakladate mus podpsa zakladatesk listinu, ktor sa vyhotov vo forme notrskej zpisnice a prilo sa doklad o zloen zkladnho imania. Ak spolonos zakladaj dvaja a viacer zakladatelia, t uzavr zakladatesk zmluvu. Hodnota zkladnho imania spolonosti mus by aspo 25 000 eur. Pred vznikom spolonosti mus by upsan cel hodnota zkladnho imania a splatench najmenej 30% z peanch vkladov. Nvrh na zpis do obchodnho registra podva predstavenstvo /je tatutrnym orgnom/ a podpisuj ho vetci lenovia predstavenstva.

Akciov spolonos mono zaloi dvoma spsobmi:

na zklade vzvy na upisovanie akci bez vzvy na upisovanie akci Vznik akciovej spolonosti

Akciov spolonos vznik zpisom do obchodnho registra. Nvrh na zpis a. s. do obchodnho registra musia podpsa vetci lenovia predstavenstva. Kad a. s. mus povinne vypracova stanovy, ktor podrobne upravuj prva a povinnosti akcionrov a tie prvomoci orgnov spolonosti.

Prva a povinnosti akcionrov:- zpisom a. s. do obchodnho registra nadobda upisovate akci prva akcionra, zodpovedajce akcim- akcionr je povinn splati emisn kurz akci, ktor upsal, v ase urenom v stanovch - akcionr m prvo na podiel na zisku /dividendu/ a na podiel na likvidanom zostatku zo zruen spolonosti likvidciou- akcionr je oprvnen zastni sa na valnom zhromaden, hlasova na om, poadova na om informcie a vysvetlenia tkajce sa zleitost spolonosti

Orgny akciovej spolonosti:1. Valn zhromadenie- najvy orgn spolonosti- valn zhromadenie sa kon najmenej raz za rok v mieste sdla spolonosti a zvolva ho predstavenstvo- rozhoduje o vetkch dleitch skutonostiach, ktor sa tkaj innosti a. s.2. Predstavenstvo - tatutrny orgn spolonosti, ktor riadi innos spolonosti a kon v jej mene - rozhoduje o vetkch zleitostiach spolonosti a v jej mene je oprvnen kona kad len predstavenstva- lenov predstavenstva vol a odvolva valn zhromadenie na dobu uren v stanovch, ktor nesmie presiahnu 5 rokov. Predstavenstvo - mus ma minimlne troch lenov, kt. volia spomedzi seba predsedu predstavenstva

3. Dozorn rada - kontroln orgn spolonosti- dohliada na innos predstavenstva a celej spolonosti- lenovia dozornej rady s oprvnen nahliada do vetkch dokladov spolonosti a kontrolova tovn zznamy- svoje psomn vyjadrenie predklad valnmu zhromadeniu- dozorn rada mus ma najmenej troch lenov, ktor sa volia na dobu uren stanovami, ktor nesmie by dlhia ako 5 rokov

Rezervn fond- pri svojom zaloen vytvra a. s. rezervn fond a to v minimlnej vke najmenej 10% zkladnho imania. Tento fond je povinn kadorone dopa o sumu uren v stanovch, najmenej vak vo vke 10% z istho zisku, a do dosiahnutia najmenej 20% zkladnho imania.

Ruenie spolonkov a spolonosti- spolonos zodpoved za poruenie svojich zvzkov celm svojm majetkom. Akcionr neru za zvzky spolonosti

Tantimy - s odmeny, ktor dostvaj lenovia predstavenstva a dozornej rady. Ich vku schvauje valn zhromadenie

Zruenie akciovej spolonosti - o zruen spolonosti rozhoduje valn zhromadenie

Znik akciovej spolonosti- akciov spolonos zanik vymazanm z obchodnho registra

23. MATURITN TMA

Podnikanie apodnikatesk innos

Pod podnikateskou innosou sa rozumie sstavn innos, kt. sa vykonva za elom dosiahnutia zisku.Podnikanie si vyaduje odpoveda na niekoko otzok:1. Vom chcem podnika?2. Ako podnika, ak organizano-prvnu formu si zvoli?3. i mm na to potrebn kapitl?

Podnikanie upravuj zkladn prvne normy, medzi kt. patr:1. Obchodn zkonnk upravuje vzjomn vzahy podnikateskch subjektov2. ivnostensk zkon upravuje podmienky ivnostenskho podnikania3. Obiansky zkonnk upravuje vzahy obanov spodnikateskmi subjektmi

Za podnikanie sa povauje:1. Sstavn zrobkov innos2. Samostatnos pri rozhodovan oinnosti podniku3. Podnikanie vo vlastnom mene4. Podnikanie na vlastn zodpovednos

Zkladn znaky podnikania:1. produkt vrobok alebo sluba, kt. ponka podnikate2. zisk podnikate sa sna vrobok alebo slubu preda3. zodpovednos podnikatea za innos, kt. uskutouje4. kontinuita nepretritos podnikania

VSR sa podnikateom me sta kad oban, kt. spa tieto 3 podmienky:- dosiahol vek 18 rokov- je spsobil na prvne kony- je bezhonn

Podnikateom poda Obchodnho zkonnka je:1. osoba zapsan vobchodnom registri2. osoba, kt. podnik na zklade ivnostenskho oprvnenia3. osoba, kt. podnik na zklade inho ne ivnostenskho oprvnenia poda osobitnch predpisov4. FO, kt. vykonva ponohospodrsku vrobu aje zapsan do evidencie poda osobitnho predpisuPodnikate je osoba, kt. sa rozhodla vyska si svoje fyzick aduevn schopnosti vpodnikateskom prostred

Podnik je samostatn ekonomicko-prvny subjekt, kt. vyuvanm vrobnch initeov vyrba vrobky alebo poskytuje sluby uren na predaj.

Obchodn zkonnk charakterizuje podnik ako sbor hmotnch, ako aj osobnch anehmotnch zloiek podnikania.Hmotnmi zlokami podnikania rozumieme vetky veci (fyzick kapitl) amajetkov prva, kt. podnik disponuje.Pre innos podniku s dleit aj nehmotn zloky podnikania, medzi kt. patr obchodn meno, poves, postavenie na trhu. Osobnou zlokou podnikania je truktra akvalifikcia pracovnkov.

Obchodn meno obchodn nzov, kt. sa podnikate odliuje od ostatnch podnikateov apod kt. vykonva prvne kony pri svojej podnikateskej innosti.

Obchodn meno me ma podobu:1. uFO:- meno apriezvisko- meno, priezvisko apredmet podnikania2. uPO:- nzov aprvna forma podnikania

Obchodn register je verejn zoznam podnikov, do kt. sa zapisuj zkonom ustanoven daje tkajce sa podnikateov (napr. de vzniku podniku, nzov, predmet innosti) ved ho okresn sdy pre podniky, kt. maj sdlo vjeho obvode azpis do neho je povinn kad podnik m pridelen aj identifikan slo (IO) adaov identifikan slo (DI)

Zaloenie avznik podniku

Na zaiatku podnikania bva obyajne dobr npad, kt. sa potom prepracuje do podnikateskho zmeru. Podnikatesk zmer jeho lohou je pripravi zaloenie, vznik arozvoj podniku apritom sa treba zamera na :1. vecno-technick strnku treba si zvoli vhodn spsob podnikania atie zabezpei potrebn finann, materilne audsk zdroje potrebn na podnikanie2. prvno-organizan strnku treba si vybra vhodn organizano-prvnu formu podniku3. ekonomick strnku ete pred vznikom podniku treba zisti, i bude budce podnikanie rentabiln (ziskov), ako sa podnik presad na trhu

Vznik podniku kad podnik poda Obchodnho zkonnka mus by zapsan do obchodnho registra, m sa stva PO.

Zruenie aznik podniku

Dvody na zruenie podniku mu by poda zkona rzne:- uplynutie doby, na kt. sa zaloil- dosiahnutie elu, na kt. sa zaloil- rozhodnutie podnikatea odobrovonom zruen- vzjomn dohoda spolonkov- sdne rozhodnutie- vyhlsenie konkurzuZruenie podniku sa me uskutoni:1. Bez likvidcie sa ru podnik, ak ide ojeho dobrovon zruenie apodnik m svojho prvneho nstupcu. Hospodrska innos podniku pokrauje alej, apreto likvidcia nie je potrebn.2. Likvidciou nastva pri ntenom zruen podniku. Vsledkom likvidcie by malo by pln uhradenie zvzkov podniku.

Znik podniku podnik zanik vymazanm zobchodnho registra

Povinnosti podnikateov:- s povinn vies UCT vrozsahu aspsobom ustanovenm osobitnm zkonom- chrni ivotn prostredie- neohrozova zdravie svojich zamestnancov- plati dane Prva podnikateov:- prvo aj povinnos pouva obchodn nzov- nadobda majetok vneobmedzenom mnostve- zamestnva neobmedzen poet pracovnkov

24. MATURITN TMA

ttny rozpoetttny rozpoet (R)- je centrlny fond finannch prostriedkov ttu asli na presadzovanie ttnej hospodrskej politiky- vytvra finann zdroje, kt. potom pouva aprerozdeuje- tvoria ho prevane priame anepriame dane vetkch subjektov trhuTvorba - prjmyerpanie - vdavky

Dane

Clo

Poplatky

Spltky, rokyttne dlhopisy aobligcie- priame- nepriame- dovozn- vvozn- sprvne- sdne - miestne

Nevrobn sfra

Vrobn sfraVerejn sektor

Splcanie ttnych dlhov- rozpotov organizcie- prspevkov organizcie- ponohospodrstvo- dianice-verejn sluby (sdy)- spltky verov, rokov z verov

Daov sstava

Daov sstava - je sasou finannej politiky ttu- zdanenie prjmov ovplyvuje vdavky domcnosti areguluje investovanie arozvoj podnikov- vobdob ekonomickho rastu me zvenie dan obmedzi prli vek vdavky, anaopak, ak chce tt podpori ekonomick rast, me vyui znenie dan, atak ponecha subjektom trhu vobehu v objem prostriedkov

Daov sstava pln 4 zkladn funkcie:1. Fiklna funkcia vytvori dostatone vek ttny rozpoet 2. Regulan funkcia regulova spotrebu niektorch produktov 3. Stimulan funkcia stimulova ekonomick innosti 4. Socilna funkcia pomha riei socilne potreby

Zsady zdaovania:1. veobecnos univerzlna platnos, minimalizcia vnimiek2. dostatonos daovch vnosov na pokrytie potrieb verejnch financi3. uritos jasne stanoven objekt, subjekt, sadzby, termny apod.4. nosnos primeran za daovnka5. jednoduchos aminimalizcia nkladov spojen svyberan dan

Priame daneDa zprjmov FOPredmetom dane s:1. Prjmy zo zvislej innosti- prjmy od zamestnvatea- funkn platy aprplatky- prjmy zprostriedkov socilneho fondu2. Prjmy z