Upload
truonghuong
View
221
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Mɛʼɛnɛn
Masʼapide icɔcɔndaan
Kipilio 6
Mɛʼɛnɛn
Masʼapide icɔcɔndaan Kipilio 6
Zooge dɛshiɔ: Tulua Amaro
Gɛbɛyo Bashami
Pajiyo Mɔkɔnnɛn
Zooge moyyɔ: Pajiyo Mɔkɔnnɛn
Zooge erngesinɛɛ: Abebe Yirgashewa
Mɛnde ishɔshɔkdizaynigiɔ: Tulua Amaro
Zooge eedinɛ: Izabela Karpienia
Tartarec: Senayit Worku
Bɛrguan 2008
Mizan Tɛpɛri
በደ/ብ/ብ/ህ/ክ/መ/ ትምህርት ቢሮ በቤንች ማጂ ዞን ትምህርት መምሪያና በኤስ አይ ኤል ኢትዮጵያ ትብብር ተዘጋጀ።
2008 ዓ.ም (2016)
Me’en language student text for grade 6. First trial edition.
Published for Me’en medium of instruction pilot classes by:
SIL Bench-Maji Zone Language Development and Mother Tongue Based Multilingual Education
Project, P.O. Box 413, Mizan Teferi, Tel. 047 335 1715
The project is implemented jointly by Southern Nations Nationalities and Peoples Regional
Government, Bench-Maji Zone Administration and SIL Ethiopia.2008 Ethiopian Calendar
(2016)
መብቱ በደ/ብ/ብ/ህ/ክ/መ/ ትምህርት ቢሮ የቤንች ማጂ ዞን
ትምህርት መምሪያና የኤስ አይ ኤል ኢትዮጵያ ነው።
I
Bonde jɔyun
Ɛli sabɔ Bon
Icɔcɔn 1: Cɛmɛnde dambiy .............................................................. 1
Rɛ’ɛnde ngodhiin ......................................................................................... 2
Apalaage dambiɔ ........................................................................................ 7
Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ zoo yelɔ ........................................................ 11
Icɔcɔn 2: Zooge gaynɛ isportigede jorunɔɔ ...................................... 15
Tudacce Hayle G/Silase ............................................................................. 15
Tudacce Dɛrartu Tullu............................................................................... 20
Angge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ .................................................................224
Icɔcɔn 3: Kɛmtìsi .......................................................................... 27
Kɛmtiside Rɛsɛdunɔ oode Arshiinɔ .............................................................. 28
Kɛmtisidage jɔynɛ bhoregiyɔ iyke: Tuma haki .............................................. 32
Kɛmtisian tɛbhɛn ....................................................................................... 35
Icɔcɔn 4: Kelle wossɛdun ............................................................... 39
Kʼɛdɛkʼɛdɛ ................................................................................................. 40
Dɛshaage Wojun ....................................................................................... 44
Woya kʼami ............................................................................................... 49
Icɔcɔn 5: Turizimi ......................................................................... 53
Jɔrade Daliyɔ oode Yitʼiy............................................................................ 53
Angge turizimiɔ al bhoregiɔ bhoodina ......................................................... 57
II
Angge turuzimiyɔ jɔynɛ bhoregiyɔ:Koca ...................................................... 61
Icɔcɔn 6 Tudage bharungnɛɛ ......................................................... 64
Tude shiʼongi koyga dhook ......................................................................... 65
kele oo kokolo ........................................................................................... 69
Kangac oo bayit ........................................................................................ 74
Icɔcɔn 7:HIV Edisi ........................................................................ 78
Edisi kaan oo gorioge shɔʼɛ zuɔɔ ................................................................. 78
Kicide kun Edisigiyɔ ................................................................................... 82
Nɛbhade edisiy zoo icɔcɔn ......................................................................... 86
Icɔcɔn 8:.Dɛshaage dambionɔ ........................................................ 91
Ba’aliyoge mɛ’ɛnun ................................................................................... 92
Dɛshaage dambiuge gɛsidaa ...................................................................... 96
Bhonɛsɛnde dɛshawuge dambiyɔ ................................................................ 99
Icɔcɔn 9: Zooge siʼinɔ komac ibhɛsɛn ............................................ 103
Icɔcɔnɔ yɛnɛn ..........................................................................................104
Bhunde koooni yɛnɛn ................................................................................109
Iʼacce zooge siʼinɔ dɛshage .......................................................................112
Icɔcɔn 10:.Dirama ...................................................................... 115
Kɛmi ........................................................................................................116
Doniye malleye ........................................................................................119
Shirudi oo Kirintɔ .....................................................................................122
1
Icɔcɔn 1: Cɛmɛnde dambiy
Shambata 1 Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Ɛlian bhɛlbhɛl
Dhɛmɛs 1
Bhɛlbhɛlit ɛlianygiya hay karakɔ!
bashawuradiyo,
dumateymu,
goriyeyge,
goshanec,
pɔskiyɛboyna,
ungojɔdɔngɔ,
katɛgaamu,
tʼangkaraynya,
jambulac
i’ac:
yɛmbɛriyo yɛm-bɛ-ri-yo
1. bashawuradiyo 2. dumateym 3. goriyeyge
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Mɛ’ɛney angge goshana yelna, rɛ’inɛnɛɛ, akatang, katang? Ɛlidu!
Dhɛmɛs 2
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
rɛ’ɛn, madhec, yenggelwo, jambulac, gedhecut, kolbaa, dumac, wu’ec, tɛllce kalayɔ,
totuwa, maja, tɛdhiya, kɔɔra, dungkura
2b. Tudac zèri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudac lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔydau ɛlide caʼɔ koonna, dhulagongungɔ, ane
yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, yɔngɔ ɛlide jɔyanuwɔ ɔʼɛn kudhulagong teek!
2
Rɛ’ɛnde ngodhiin
Dambigede mɛ’ɛnunɔ rɛ’anatage mɛri ale. Angge rɛ’unɔmu ale. Giya teekmu geeny ga
maja oo dumata. Maja ngodhi oo goshana lɔɔm kʼɔrɔngge. Dumata ga angge ngodhi lɔɔm
sidɔge oo jaarey. Anggeygiya rɛ’unɔ teek majay cʼiiyo, gala, dungkura gilaluwa oo ge
ayɛymu ale. Dumateymu balinya, bashawuradiyo oo yɛmbɛriyo ale. Giya teekmu ge
goshana yelɔ ga yɛmbɛriyo.Yɛmbɛrit ga zarade dumajunde tatansɛ ke taycna, goshana
lɔɔm kopojɔy.
Maja rɛ’ɛndegɛ ga goriyeyge mɛri. Ngodhi oo goshana balgede
hinɔ indi ke cʼuri kɔrɔngda, hinɔ lɔɔm kalit zɛɛlmuna, uwadɔ.
Rɛ’ɛndiya balgede woc koon ngesɔ zoo rɛ’ɛ ke bhushshina, meta
hayɛdɔ. Kiy hɛnyɛmui, woc koon ngesɔ oo bole koon gamnɛɛmu
rɛktay giya edɛ rɛ’nɛdɔ. Balgede goshanec nɛy wocna, teeliyɛboyɔ,
nen oo woc tatac balinya, maja oo kirinatamui, uwadɔ. Zooge
bibidaa takataboyna, tɔɔndɛsɛw tomok wɔcʼɛnɔ,cʼua hayɛ
majaccegɛna, cʼibɛsɛ teek. Balegde zoo cʼɛptɛsɛw majaccegɛ
teekɔ, woc cʼua mɛnde ayɛy dariyong.
Ungojɔde zoo wɔcʼit tomokke alke kɛllaa yellɛnɛɛna, sutkaboyɔ,
ngɔnigɛge goshanejun, jugɛge alke kesiyanɔ oo mokajage batʼiiyon
bhul majagegɛna, oo dumtagegɛge aliyɔna, hayɛna, rɛ‘ɛdɔ.
Balgede a muuk pɔskiyɛboyna, zoo kiptaga wocna, kajitkna, cʼua
katɛgaa,ke subbut shambade iyke nyakɔ shɔk wu’ecce ngunynyɛɛ,
zalinɛ ngɔrɛgede bollonɔɔna, cʼua koyɛna, shiniyɛ rɛɛde ngondon
kokke gɔlɔnyi tʼull ke wu’ec sɔng. kiy hɛnyɛmui, woc ungojɔdɔngɔ
cʼua rɛ’inɛ ke bhushshi.
Siney ramatiyak balinyage alke bashawuradiyɔɔ, isidhinɛ tip.
Jaarey dumatage bibidaa wallaa isidhinɛ tip. sabɔ bɔcʼinɛ wu’ejɔde zalinɛ ngɔrɛgede
bollonɔɔ ke shɛɛ’i. Nyɛbhey kɔn tɛdhiya kalit katta kiyongi, ɛrsɛ gedhecuwo. Nen ane
rɛ’ɛge cim jambulacce tubhuskit buytɔna, tuntɔ cim marcʼade karegiri darman ceerinɛɛ,
zerrɛke tʼangkaraynyaa. Jambulac rɛ’ɛ kɔnnɛ ke madhec sayɔde tɔnngunyɔ, biyɔde iyke
wocʼɔɔ, oo kiyongi, modoroyɔ.
Jambulac bhunde iyke tubhuskitɔ dɛshinɛnɛ kɛna kabareyge lɔngke totuway oo kɔɔray.
3
Shinage al jambulajɔɔ, teekɔ ga ge mirɛge balgede bhona woyagenyɛge siʼinɔɔ,
ngarngarɛsɛ teekna, cimɔ. Gɔrɔgediya woc rɛ’iyɛ hɛnyɛboyɔ,cʼua balgedɔngɔ zoo ibhana,
ac ge alke zookte boleyɔna, edɛmu dhana, hayɛdɔ.
Balgede zoo ibhana, katɛgaamu woc sidɔge shɔk tɛlɛcce kalayɔ toshi sirr sirrɔna, kɔnɛ baa
kede toshiyɔna, Goshanec nen kɛtɛniy rir maja kirinɔ ke ramatu kede dirmac hak baa yɔng
ribhiyɔ kariyɔna, ane hinɔ yis sabɔke cɔɔrit, lim girdi, bangga oo bhiicmuna, nyɛbheey ɛrsɛ
yenggeluwo kiyongi, kolbhaa, cʼua haydɔ. Nɛbhgediyamu rɛ’ɛnatage mɛ’ɛnunɔ gagiyana,
gake metiyɛnyɛ.
2bh. Engedanage unguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 3
1. Angge rɛ’unɔ goshana oo ngodhi lɔɔm kɔrɔnggiyɔ akatang?
2. Ɛlit angge rɛ’unɔ goshana yelɔ, bhunde lɔɔmmɛɛ oo ge ngodhi lɔɔm jaareyɔ rɔnga.
3. Jambulac dɛshinɛnɛ anganage?
4. Rɛ’ɛnatey teek ge edu yelo shɛshshɛɛ, agey? Ɛlidu!
5. Bɛrgugede mettanunɔ angge gamɛdɔ oo ngesɛdɔ goshana oo ngodhi yelna, cimɔ
akatang?
Nɛbhade?
Engedanage tudajude ilɔlɔyun
Tudajɔdiya iyo tunɔɔ, tɔɔnit engedanagiya hay karakɔ yɛ’ɛsɛndeguna, irɔrtɛ!
1. Tudaciya edu zeriyɔ tunɔɔ, ɛlagec katang?
2. Tɔɔnit majay oo dumatey ge aliyɔ rɔngana, irɔrtɛ
3. Gamɛdɔ oo ngesɛdɔ ngonit oo goshanec rɛ’inɛnɛ katang katang?Shina mirɛge woc
dɛshiyɛ
katang?
4. Kɛlla sutkiyɛboyɔ, ge hayɛ maja oo dumatana, rɛ’ɛ wocɔ anenaang? Shambade iyke
ngakɔwo
pɔskajɔ dɛshi katang?
4
Shambata 1 Ungoc 2
3. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 4
Mòyt ɛlianyge al‘A’ giyɔna, tɛlɛckɛsɛ yɛnɛnegɛ ‘B’!
A B
1. rɛ’ɛn a. ande woya cim rɛ’ɛgena, alangɔ toshiy
2. jambulac b. majage rirrɛ kirinɔ ke ramatuwɔ
3. dirmac bh. ande goshana lɔɔm kopojɔy
4. yɛmbɛrit c. cɛmɛn, zɛgɛt
5. bashawuradi cʼ. ande ngodhi ilodinɛnɛna, lɔɔm sidɔgey
4. Kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Tudajɔdiya edu icɔcɔnuwɔ teek ande dhulagongɔ a katang? Aa shɛʼi koo gɛsi. Aaang?
Tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppanaage bhon ramangina, ilobhit.
4b. Higgide kɔnun
Enget (?)
Dhɛmɛs 6
Ɛrsidɛ lɔ’ɔgiya hay karakɔ milikitide yelɛnɛɛ.
1. Rɛ’ɛn a katang
2. Bole koon gamnɛɛ ɔngɔn dirmacna, yis sabɔ kiy niyɛ
3. Tɛlɛcce kalayɔ sabɔge kalade kɛngge shɛkɛrtaanɔ iy teek
4. Shinage al jambulajɔɔ, mirɛge woc dɛshiyɛ katang
5. Totuwa ga kɛna kabarage zoo dɛshiyɛ jambulaci
6. Woc zoo hinke ibhaa, ngak dɛshi katang
7. Moyí rɛ’ɛndiya mɛ’ɛnunɔnɔɔ, tasiy katang
5
Shambata 1 Ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 7
Tudacce sabɔdenɛ senone“Rɛ’ɛnde ungodhiin’’ hɛnyɛɛ song ɛli katangi tasitna, ɛlidu!
5b. Tudac zèri
Dhɛmɛs 8
Alitke ramang ramangna, zerit tudac kede tambi teek untɔɔ!
6. Icɔcɔn tuʼɔge isha’ar
6a. Isha’arɔ sabbɔ
Dhɛmɛs 9
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
nyak, nesi, mɛrɛt, bulang, nɛyɛn, cʼɛptɛsiyɛ
6b. Tudac isha’ar
Isha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ shɛshshɛk! Tudacɔngɔmu sabadenɛga“
NɛyɛndeYelge oode Kamanaʼʼ
6bh. Engedanage al isha’arɔ tolɔɔ
Dhɛmɛs 10
Yɛit engedanage mɛnde icɔcɔnnɛɛ engetong tudajɔde zeriagongɔ ɔ!
7. Higgide ɛliin Rɔngage enɛy
Ga rɔngage lelege kɔnnɛ pidɛligede buytɔna, gèzeriyɛ zoo, baa, mol oo kɛginya.
Iʼac:
Baali, Mizzani, Dal, Elle-keni, Kokuma...ooge ayɛy
6
Dhɛmɛs 11
I’ajajɔdiya ajinɛɛ zèrit tudacciya iy kariyɔna, bɛrta ɛlianyge alke rɔngge enɛyɔ ge bhon
hacʼcʼanangina, tɔɔnitna, irɔrtɛ!
Bandemu ga komorutte digiy. Nen ga mɛnde borede kinguny. Bandemu wocʼɔ ga Kɔrɔda.
Baade ilanga Bandemu rɛmɛsɛɛ ga Bala. Yɔngɔ Balage elede lɔnke Dacay koon iye. Gèy
giri tiiniɔ cʼua gùdhul ratte Balaa. Kiy hɛnyɛ mui, yette Gariyɔ oo Shew hayna, ititinsɛ oo
Olmu. Bhunde Shew oo Gar itinsɛnɛɛ yɔngɔ tetunɔ zerrɛke Sheri. Bhunde Bandemu
rɛmɛsɛɛ iy elegede iyke Dacaa, semage oo Sehrige keenage. Gɔrɔde koy Gasɔ mu ken
yɔngɔ giri. Ya muuk gɛliy iy waradagede Goldiyaa kʼabalegede cʼaatiyɔ.
Shambata 2 Ungoc 4
8. Zeri
8a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 12
1. Apalaage dambiɔ age al niyɛ? Ɛlidu!
2. Zoo seke apalaage dambiɔ hɛnyɛɛ, zoo cim minen minen?
8b Tudac zeri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacc lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔydau ɛlide caʼɔ koonna, dhulagongungɔ, ane
yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, yɔngɔ ɛlide jɔyanuwɔ ɔʼɛn kudhulagong teek!
7
Apalaage dambiɔ
Mɛʼɛney apalaage dambiɔ hɛnyɛ zoo seengna, edɛ gay sabɔge teek ke aplaage mɛʼɛn cimɔ.
Apalaage kingi mɛʼɛn cimɔga joni, dobit, woshkit, kʼabale, apalade iyke bontutɔ ooge ayɛy
mu. Apalaage metanunɔ zoo ɛllɛna, shishiʼinɛkege dambide mɛʼɛnunɔɔ ale. Edɛ gɔngɔ mu
zoo bhulɛsɛ balgede murdide waraday, zooni, kilili oode baʼalioge ayɛyɔ aliɔ.
Cɛmɛdɔde kingunɔ teek apalaage zoo cimɔ ai
kenyjinɛ ɔngɔnagena, zoo cim niyɛi, icɔcɔndage
lɔngke Bukura oo Lakaa al kipilio illɛɛ ɛllɛ
bhunde koonina, godhodhoy.
Bukura se ne “Dobit dɛshinɛ ɔnganage?ʼʼ
hɛnyɛ. Laka yɛʼɛsɛna, se ne “Dobit dɛshinɛ
kɛdɔgede lɔngke galapacɔ.ʼʼ hɛnyɛ. Bukura ane
engetna, se ne “Dobit a cɛmɛn sɔ koo bhunde
ayɛyde zoo dɛshiɛ iye?ʼʼ hɛnyɛɛ, Laka yɛʼɛsɛna,
se ne “Dobit zoo cimna, ungusɛna, ane indike
ogorana, uwadɔ.ʼʼ Bukura se ne “Dɛshade
dobidon a niyɛ ane kɛdɔdiya jɔynɛ hide?ʼʼ
hɛnyɛ.
Laka se ne “Kɛdɔdiya iyke galpacɔ shɛshshɛ
jɔynɛ korugena, balgede iyke buytiniɔ limnɛ
bakna, kɛdɔgede sabɔ iʼac ngɔrɛjɛy cuynɛna,
orkacce iy tuntɔɔ ogu liokɔ, de iy teekɔ
dhaynɛnɛ liokɔ, koyke dobitna, zoo cimna, ungusɛna, hinɔ indike ogora muna, uwadɔ.ʼʼ
Bukura se ne “Diya dhulaganyua teekna, metta kihinike ɛlagany nɛbhade woshkidon
cʼuay. Woshkit a apalade iy niyɛ?ʼʼ Laka se ne “Woshkitga ande cɛmunde kenyjinɛ
gontʼiyoyge bɛlshidonɔ, kɛshojɔ oo gontʼiyoyge sʼamajunɔyʼʼ Bukura se ne ʻʻWoshkit zoo
cim tuntɔ koo a bhuɔ?ʼʼ Laka se ne ʻʻ Zoo cim bhuɔna, edɛ mu gage siʼinɔna, zooge
macʼidaa cimong nɛbhade iy bhunde gurdiyɔɔ.ʼʼ Bukura se ne ʻʻNɛbhade ɛlagany ya
kudhulaganyɔ kabatenyjɔ!ʼʼ. Laka se ne ʻʻKɛlagenyu ya teekɔ ketengeny inyu nɛbhade
wushkay cʼua.ʼʼ Wushka a apalade iy niyɛ? Bukura se ne ʻʻApalade iyke wushkaa kenyjinɛ
sʼoptioge oo murugede iy yedɔ teekɔ.ʼʼ Laka se ne ʻʻCɛmɛnde wushkay a niyɛ?ʼʼ Bukura se
8
ne ʻʻWushka cimnɛ tuntɔ okac kiy teek kede wɔcʼi bhuɔɔ, tuma hakongɔ.ʼʼ.
Laka se ne ʻʻKenyjidenɛ a niyɛ?ʼʼ hɛnyɛ. Bukura se ne ʻʻWushka zoo bhuta anggiya enga
ɛlio tunɔgiriokɔ yedɔ oo lejɔna, elesa hɛnynyɛboyna, ruriyoboyɔ, kenyjidɔ. Ke sabɔ kenyji
okac. Dhoyɔ kenyjide koy hica komayna, dhul bhuɔɔna, balgede tuma hakɔ ulubhɛdɔ.ʼʼ.
Laka se ne ʻʻGe zoo seke joniɔ mu a angge al niyɛna, kenyjinɛ hɔnganageyi, kengetenyna,
ɛlaganyjɔ. Joni a angge al niyɛ?ʼʼ Bukura se ne ʻʻJoniga angge zoo jɔya sayɔde biyude iyke
wocʼɔɔ oo tɔngɔgey. se ne ʼʼ
Laka se ne ʻʻ Zoo dɛshi niyɛ?ʼʼ. Bukura se ne ʻʻ Zoo dha sayde lɔtʼɔguɔna, hayɛna, hakɛ
sarata kede bhurujinɛnɛboyɔna, rɔmaboyɔ tolɔ ersɛ ngɔrɛde boludonɔna, koyke
mudhugi.ʼʼ. Balgede ngɔrɛde boludonɔ koy teekɔ koyke mudhdhugina, zoo cimiɔ kɔkɔɔr
iyong. Ya zoo zerike jon shushuk. Nɛbhade ɛlagany yaa mirɛge gorrɛɛ way iyke shɛɛʼi.
8bh Yɛ it engedanagiya nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 14
1. Apalaage dambiɔ yellɛnɛ kiang?
2. Zukte mɛʼɛnun anggegɛge dambiɔ ilodunɔ a katang katang?
3. Apalade iyke bontutɔ ade iy niyɛ?
4. Icɔcɔndage ɛllɛ nɛbhade apalaage kingunɔɔ, anenaang?
5. Apalaage mɛʼɛnun ge dambiyɔ ke untɔy kicide kunɔ a katang?
8C Tudac moyi
Angge taktu ɛli sabɔgede se ne apalaage dambiyɔ hɛnyɛ teekɔ a katang katang? ɛlidu!
Shambata 2 Ungoc 5
9. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 15
Ɛllɛ nɛbhade ɛlianugiyana, ayidɛ ɔʼɛndegɛ!
dambi
dobit
wushga
madhec
jambulac
kʼabale
galpac
9
Tɛlɛckɛsɛ ɛlianyge al ʼʼAʼʼgiɔ martagegɛ ʼʼBʼʼgiɔ!
A B
_____1, mul a, kɔkɔɔr
_____2, kenyji b, bhic bhic
_____3, mudhdhugi bh, metanunɔ
_____4, kingunɔ c, cimnɛ
_____5, bhunde kooni cʼ, ɔʼɛn
_____6, lɔtʼɔgu d, bhuɔ
_____7, tuntɔ dh, rɔmɔsi
Ayidɛ ɔʼɛnde ɛlianugiya iʼajinɛɛ al karakɔ!
1. say= gogu
2. shɔltʼa= bɛlshit
3. bhurujinɛ = bɔlɔʼinɛ
10. kɔnɛn
10a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 16
Tudajɔde iyɛre edu tasiyo shambatage kɔnangeyɔ metta tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppage bhon
ramangi!
10b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 17
Tɔɔnda lɔʼɔge bhon wuuci zertajɔde deguɔ daptarigeboyna, ɛrsidɛ tʼɔgade engedun
bhunde yellɛnɛɛ teek!
Shambata 2 Ungoc 6
11. Zeri uwɛn
11a. zertajɔ sabbɔ
Dhɛmɛs 18
Zerit lɔʼɔ sʼuppage edu kɔno kɔmɛn 10nɔ alke ramangɔ moyok oo tʼɔgaage lɔʼɔny kal
10
suut!
12. Icɔcɔn tuɔʼge-ɛli
Dhɛmɛs 19
Ɛlit apalaage dambiɔ al tudajɔde Bukura oo Laka ɛllɛniyɛɛ oo angge apalaagɔngɔ
dɛshinɛnɛɛ muuk!
13. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 20
Bhangit ɛlianggiya al karakɔ kalgit molɔde yellɛnɛɛ suut!
joni
dambi
jambulac
woshkit
baʼali
apala
galpac
ogora
sʼoptio
dobit
ungus
uwadɔ
kenyji
gay
cim
Rɔngɔge gaynɛɛ Rɔngɔge enɛy ɛlide-dɛshay
dobit Ungus
Shambata 3 Ungoc 7
14. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 21
Iʼajɔdiya ajinɛ karakɔ mumudhit ɛlianyge bhɛlbhɛllɛɛna, dɛshidu!
Iʼac: cɛ-mɛ-nɛ-ta-gi-ya cɛmɛnɛtagiya
1. shu-shu-ʼi-nɛ
2. ka-ya-ka-yaa
3. tʼang-ka-ray-nya-na
4. gan-du-bhu-bhe
5. ɛr-sɛ-sɛɛng-na
6. rɛ-ʼɛn-de-gɛ-mu
15. Zeri
15a. Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 22
11
Zerit engettiyana, ɛlliyɛ!
Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ ade iy niyɛi?
Zerit ɛlianygiya hay karakɔna, tasitna, ɛlɛlliyɛ!
shushuʼinɛ, cɛmɛnɛtagiya, bondut, woshkit, dobit,
gandubhubhey, buwataa, tʼangkaraynya, kayakayaa
15b. Tudac zeri
Dhɛmɛs 23
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacc lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔydau ɛlide caʼɔ koonna, dhulagongungɔ,
ane yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, yɔngɔ ɛlide jɔyanuwɔ ɔʼɛn kudhulagong teek!
Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ zoo yelɔ
Bade mɛʼɛnun cɛmɛnɛtage mɛrige zoo cimi ale. Cɛmɛnɛtagiya mu dambigede mɛʼɛnun
zooyge ilanga alke kokouwagegiyɔ kingunyɔ ge kɔnɛsɛna, cimɔga sayatage
shushuʼinɛɛ, woshkit, bondut oo dobit. Geseke sayatage shushuʼinɛɛ hɛnyɛ gage
shushuʼinɛ sayatayge biyon, tenun oode modoroyɔ. Ande lɔngke woshkitɔ nenmu
dɛshinɛ shiyayge alke bɛlshiyɔ oo shiyayge alke kayakayaa oo buwataa. Edɛmu
ishɔktɛyɛboyɔ tolɔ zoo ishɔltʼio kɛngi yɔngina, shushuk katke mɔdhdhɔsina, meta
kenyji kokke woshkit. Bondutka apalade zoo wusho wutade mɛʼiyoboyɔna, pɛlkʼina,
hak koloshige katke kirriona, meta zoo dɛshii. Dobitga ande dɛshinɛ orkajɔde kɛdude
zoo zerike galpacay.
Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ zoo yelɔ keenunɔ gade boliyage alke goshanɔ oo
woyage alke ngodhio cimɔ. Cɛmɛnde goshanunɔ gade edɛmu balked hin jɛɛngkoon
woytɔ, al bhuwɔna, kʼɛri sabigegɛ cʼɔrɛ kede shɛk gɛrɛɛna, kʼɔrɔngɔge mu ɛrsɛsɛ
majage alke cʼiiyuɔ ooge alke dirmaa, dhumbarit oo bucceniya kopojɔ muna, meta
bhulɛsɛ bula teekna, bhuwɔmu cim tʼangkaraynyana, dhoyɛ kudhɛrɛde kortɔ teek.
Edɛmu ane cik dardo jarjɔna, hica dardoy gandubhubhey indiyɛsɛ cʼinycʼirna, aa
shɔk bokutna, hayɔ dhumbarit oo cʼinycʼir toshidɔ.
Kɔ bhunde goshanunɔ ngodhimu cɛmɛndegɛde zoo yeli iye. Cɛmɛndiya mu ngodhi ke
12
sabut ane kɛngɛcʼit bhun koonɔ rɛʼinɛ ke shɛʼina, haydɔ. Rɛʼɛndegɛmu kɔnɛsɛ sabage
cʼɔrɛyna, kʼɛri saba cʼɔrɛke balkana, bhuwɔ giriok cerioboyke shɛʼi. Hɛnɛke ngodhi
ane kengeytongɔ rɛʼɛndegɛmu ga sholsholi. Hɛnɛke isistte dumatunɔ ngodhige ane
kengeytongɔ isit balinya ramang ramang sɔ sidɔgena, majage kʼɔrɔngunɔ mu gemɛri
ɛrsɛsɛɛng. Dumatage jaarunɔmu ɛrsɛsɛɛngna, apalagegɛge cimɔ gage zoo gayke ane
kengeytongna, al orte jugɛɛn oo shubhunygɛɛngɔ.
Cɛmɛnɛtagiya zooge alke goshan oo ngodhiɔ cimɔmu gade kɔnɛsɛ balkede apalaage
alke jedhiyɔɔ wunyna, zoo talna, zigitɔ. Yɔngɔ sabbɔ zoo cim cɛmɛnɛtage ayɛy
ayɛyge yɛnɛke dobidana, sayata oo angge ayɛy ayɛyge hɛnɛke bondut oo woshkit.
Apalaagiya zerrɛ tuntɔgiriokɔ muuk zooge bibidaa ooge alke mokaa oo shambataa
mu cimdɔ.
15bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 24
Yɛ it engedanagiya hay karakɔ nguny zertajɔɔ!
1. Goshanage hinke ngɛc bhun koonɔ dɛshi katang?
2. Ngodhige mɛʼɛnunɔ cim katang katang?
3. Woshkit dɛshinɛ ɔngɔnage?
4. Apalagede iyke jedhiyɔ ane kugoongɔ sabba zoo cim katang?
5. Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ zoo yelɔ ade iy niyɛi ?
Shambata 3 Ungoc 8
16. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 25
Moyt ɛlianyge wuny zertajɔ teekɔna, dɛshit martagegɛ kal suut!
1. ishɔltʼi
2. cɛmɛn
3. mɔdhdhɔsi
4. isit
5. kenyji
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
13
Dhɛmɛs 26
Tudage iyɛre shambataneyge alke ramangɔ edu kɔnuwɔ, metta tɔɔnitna, pɔsit!
Yɔngɔ tolɔmu Alitke ramang ramangna, zeritna, ajidɛ tasidegu!
17b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 27
Moyt engedanagiya hay karakɔna, lɔʼecce yellɛnɛ engetɔ ai adey bɛritna, ɛrsidɛ kiy
suut!
1. Icɔcɔn tuktegey bhonɛsn
akatang
2. Mɛɛ am gala
3. Shigini iyu koy hide
4. Bola Kamana usubɛ
5. Inyu limi katang
6. Mɛnde zeri masʼapiyɔ anen
Shambata 3 Ungoc 9
18. Zeri uwɛn
18a. Tudac tasi
Dhɛmɛs 28
Tudacce sabɔdenɛ senone“Cɛmɛnde dambiude mɛʼɛnunɔ zoo yelɔʼʼhɛnyɛɛ song
ɛli katangi tasitna, ɛlidu!
18b. Tudac zèri
Dhɛmɛs 29
Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ irɔragongɔna, zerit tudacna, icɔcɔnit
zèri!
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 30
Ɛlit tudac shambatage kɔnangey mɛnde icɔcɔnɛɛ zeriyagongo masʼapigedenɛɛna,
tolɔ Ɛliangge edu zeriyo oo engedanage mɛnde icɔcɔnnɛɛ engetonguwɔ, ɛlit kokke
14
lɔʼɔ sʼuppa koon tasiɔ!
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 31
Rɔngage enɛy
Rɔngage enɛy kega rɔngage kɔnnɛ pidɛligede buytɔna, edɛmu gèzeriyɛ baa, zoo, mol,
kɛginya oo bhunde iyke ɛli-sabɔ ooge ayɛyɔmuwɔi, edu icɔcɔndaa shambata kɔnang
oo ramangboy.
Metta moyt tudage edu icɔcɔno shambata kɔnangey oo ramangeyyɔna, bɛrta
rɔngage enɛyna, irɔrtɛ!
15
Icɔcɔn 2 Zooge gaynɛ isportigede jorunɔɔ
Shambata 1 Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 1
Ititinit bonage ɛliinɔ katke ɛlian!
Iʼac:
Itopiyage I-to-pi-ya-ge
1. ki-li-li-ge-de
2. ki-lo-me-ti-ri-yo-ge
3. sham-pi-yo-ni-yo-ge
4. ma-ra-to-ni-ge-de
5. ra-ma-tin-de-gɛ
6. jo-rɛ-na-ta-ge
7. wor-ki-yo-mu-boy
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
Jorɛn akatang?
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ
shampiyoni shal bagitʼi
maratoni jor ba kumbulok
2b. Tudac zèri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyt shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teekɔ!
Tudacce Hayle G/Silase
Hayle Gɛbirɛ Silase rɔkisinɛ Itopiyage teek kililigede Oromiyaa zoonigede Arsiyɔ
katamage de Asɛllaa. Ungocmu ga taysɔde baaroyɔ ungoc 10 bɛrgugede iyke 1966.
Shubhunɛde Hayle rɔnga ga Gɛbirɛ Silase Bɛkɛlɛna, Jɔnɛ rɔnga ga Ayalec Dɛgɛpa.
Nen ga mɛnde gaynɛ jorɛdɔde isportiyɔ baage baa kumbuloki.
16
Hayle balgede iyke wocna, koy kesse icɔcɔnunɔ jor
tuntɔ sɔng. Nenmu bhɛllɛdɔ ibha rɛɛna, koy kesse
icɔcɔnunɔ jor kilometiriyoge bhon 10nina, meta
wɔcʼidɔ. Nen ane ippage sut icɔcɔnna, yɛma tuwookɔ,
joro bhundɔngɔ. Nɛbhgediya yamu indiwaa nen kuwa
jorɛnde buytɔmuboy. Hayle ungoyge wɔngunɔ oo
balgede yɛma kesse icɔcɔnunɔ ga bolede ernges jɔnɛ
oo shubhunɛna, ogoyɛsɛ biyo mui.
Nen gaynɛ bage baa kumbulokɔ kɔnɛsɛ bɛrgugede nen
jor jorɛnatage bibidaa shampiyoniyɔ oo ge
maratoniyɔ. Hayle jorɛnatage nen jor kɔpɔpɔna,
gaynɛnɛnɛ shɛshɛɛ ga ge ramatindegɛ alke metiriyo
1500, metiriyo 5000 oo metiriyo 10,000nɔ.
Nenmu gaynɛ ke lelliyɔmu ga bɛrgede iyke 1984 balgede nen jor jorɛnatage bibida
ramatindegɛ bhangnɛno ya tunɔ giriyokɔɔ.
Hayle jorɛdɔde Olompikiyɔ oo maratonigede ramatin degɛ bhon metirioyo 10,000 oo
shampiyoniyoge bibidaamu shal wodi rmangna, dhawaa medaliyaa oo
workyomuboy. Bɛrgange nen gaynɛnɛ shɛshshɛɛ ga ge shal kalit dhodhoyɔ bɛrgu
1993, 1995 oo 1997.
Hayle jorɛdɔde maratoniyɔ Bɛrlinige shal wodi wuuc. Ane Dubayge shal wodi sizzi.
Taysɔde iyke kɛllacɔ bɛr.2000y balgede Hayle bɛrgudenɛ ga 35ɔ, nen jor maratonide
iyke baa kumbulokɔ iy Bɛrlinigiyɔna, shalaa saʼatiyoy ge bhon 2:0:3:59 boy. Nen a
pɔs jorɛndenɛɛ saʼatigede hinnɛɛ dhalɛ sokondiyo 27 sɔngna, diya shɔʼiyɛ baage baa
kumbulokboy ke jorɛnde dhaali.
Hayle jorɛn sɔng kiyongna, dɛshage ayɛymu dɛshidɔ. Molayge zoo murdinɛnɛɛ oo
kesiyeyge yɛbhunɔmu jɔynɛna, tasiyange shɛɛʼɔmu ajinɛdɔ. Kiy hɛnyɛmui nen
mettamu tomokey oo bhunde uwaa muuk ga mɛnde shinidenɛ ga shɛʼi de ge kiciyɔmu
ergnesi.
Hayle tasi limna, gayong. Ande kun tuktenɛ wadakɔ gane kuwandɔ hɛnyɛ sɔ. bhunde
tɔɔnɛsɛu teekɔ, mir gicna, dhulɛ pɔskajak sɔ. Nɛbhagediya edumuna, bhunde tasiɔ
tasi ke limona, kɔ bhunde Hayle set ne kuwandɔ hɛnyɛna, ilobhitti gic mirɛdɔ dhulo
17
pɔskajɔmuna, uwanodɔ.
2bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 3
Yɛ it engedanagiya hay karakɔ nguny zertajɔ teekɔ!
1. Hayle G/Silase rɔksinɛ hide? minen?
2. Hayle gaynɛ baage baa kumbulok anganage?
3. Mɛnkoon kuwaga jorɛnde isportiyɔɔ yellɛnɛ katang? ɛlliyɛ.
4. Ɛlit bɛrgange Hayle gaynɛnɛ jorɛdɔ shɛshshɛkɔ kalit dhodhoyɔ.
5. Hayle gaynɛ isportigede jorunɔ ke leliyɔ a bɛrggugede?
Ìshaʼarit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ engetongɔna, ɛllɛskɛ nɛbhede zoo ge gaynɛ
jorɛdɔde
isportiyɔɔ lɔʼɔge bhon wuucina, kɔtɔɔn ɔyɔ sɛledage.
Shambata 1 Ungoc 2
3. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 4
Mòyit ɛliangiya nguny zertajɔɔna, ayɛdɛ ɔʼɛndegɛ.
1. maratoni
2. shampiyona
3.baa kumbulok
4. pɔskajk
5. mùrdi
6.ramatin
4. Kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Tudajɔdiya edu icɔcɔnuwɔ teek ande dhulagongɔ a katangi, tasitna, ìdibisit
sɛntʼɛrɛjigediya iy kariyɔ nɛbhade tudajude Hayle!
bhunde rɔʼɔsinɛnɛɛ oo bɛrgu:
Icɔcɔn oo jorɛn kɔnɛsɛndenɛ
Paskac
18
4b.Higgide kɔnɛn
Dhɛmɛs 6
Lɔʼey sʼuppaygiya hay karakɔ teek molle yellɛnɛ ngarecɔ a hidey moytna, ɛrsidɛ kiy
suut daptariyokana, irɔrtɛsɛ mɛnde icɔcɔnnɛɛ!
Hayle tasi limna, gayong. Ande kun tuktenɛ wadakɔ gane kuwandɔ hɛnyɛ sɔ. bhunde
tɔɔnɛsɛu teekɔ, mir gicna, dhulɛ pɔskajak sɔ. Nɛbhagediya edumuna, bhunde tasiɔ
tasi ke limona, kɔ bhunde Hayle set ne kuwandɔ hɛnyɛna, ilobhitti gic mirɛdɔ dhulo
pɔskajɔmuna, uwanodɔ.
Shambata 1 Ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 7
Tudacce sabɔdenɛ senone“Tudacce Hayle G/Silase’’ hɛnyɛɛ song ɛli katangi tasitna,
ɛlidu!
5b. Tudac zèri
Dhɛmɛs 8
Alitke ramanga ramangna, zerit tudac kede tambi oo tʼɔgaage yellɛnɛɛ al tɔppa
kajidɛ ɔʼɛnɔ!
6. Icɔcɔn tuʼɔge ishaʼar
6a. Isha’arɔ sabbɔ
Dhɛmɛs 9
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
naasi, shal, biri, Jorɛn, Isporti
6b. Tudac isha’ar
Isha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ shɛshshɛk!
19
Tudac saba: Jorɛnde Sʼɛganesh Ababa
6bh. Engedanage al isha’arɔ tolɔɔ
Dhɛmɛs 10
Ishaʼari tudacce mɛnde icɔcɔnɛɛ zeriagongɔ na, dhoyɔ yɛit engedanage nen
engetongɔ!
7. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 11
Enɛde lɔʼun
Enɛde lɔʼun ga mɛɛ kiyongi ga angkoonde lɔʼɔ mitʼisi nɛbhadenɛy. Mitʼade lɔʼun ga lɔʼɔ
gamkoonge mitʼisi nɛbhade lɔʼejuni. Iʼac:
Pajiyo ga tɔgil., Enɛde lɔʼun:ga Pajiyo, Mitʼde lɔʼun: ga tɔgil
Iʼajɔdiya ajinɛno tunɔgiriyokɔ tɛlɛckɛsɛ lɔʼɔgiya hay karakɔ enɛ oo mitʼade lɔʼun.
1. Hayle ga mɛnde tàsi limongi.
2. Bɛrguwa ga mɛnde jori.
3. Kirintɔ ga mɛnde shɛʼi.
4. Shɔluwa ga mɛnde yel icɔcɔni.
5. Shirudi ga wunyje tirisi.
Shambata 2 Ungoc 4
8. Zèri
8a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 12
Wayage siʼinɔ Itiopiage teek jorna, shalɔ gayodɔ?
Zerit Ɛlianygia hay karakɔ!
tagiyɛboy, isporti, olompiki, workʼi, bulgaria, kuwanɛri, barselona, medali
20
8b. tudac zeri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyt shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teekɔ!
Tudacce Dɛrartu Tullu
Dɛrartu Tullu ga mokacce Itopiyage oo baa
kumbulok mu gaynɛ jorɛdɔ de ramatuwɔy. Dɛrartu
rɔksinɛ baagede lɔngke bokʼojiyɔ bɛrganey ge alke
1966. Dɛrartu kɔnɛsɛ Isportide jorunɔɔ ke aga
kipiliyo illɛy tudaccenɛ ɛlageccɔ. Dɛrartu balgede iy
kesɔde icɔcɔnunɔ teekɔ koyke jarecce kesude
icɔcɔnunɔna, jor metiriyoge bhon 800-1500na,
shalna, kɔpkɔp kunɛ wutʼtide shɛi. Dɛrartu Tullu
nɛbhade jorna, shal kɔpkɔpɔ, tagiyɛboyna,
bɛrgugede iyke 1980 oguwke abalide isportiude
kesude cʼɛbunɔ cʼua.
Bɛrgugede iyke 1981 koy baade zoo seke
Norwoyɔna, jor kilometiriyoge bhon illɛyna, zooy ga jorɔ mɛrɔ teek kun 23yna,
tudaccenɛmu tɔɔniyɛ maSʼapigede zoo zerike ariyaa teekboy. Bɛrgugede dhoyɔ ane
koy baade pɛrɛnsayɔna, jorɔ shlalna, kun kɔnang. Bɛrgugedɔngɔ teek ane jorɛdɔde
zoo jor baagede iyke Bulgariyaa bhon metiriyo 10,000 teek kun kɔnang. MaSʼpigede
iyke kiwane riyɔ ke bhunde ɛliyɔ Dɛrartu jorɛdɔde iy katamage de Barselonaa,
Ispenige jor olompikige metiriyoge bhon 10,000na, zoo taktuwa ke mokcce kɔrɔɔ
Apirkaa uwa jorɛnɔ. Nen mu shaluwana, workiboy. Balgede shalau zooge
ayɛyɔboyna, badenɛɛ dhauwa buytinde shalakayɔboy.
Dɔngɔ tolɔmu cʼua Dɛrartu jaruwa jorɛnatage al baa kumbulokɔna, shaluwana,
artiyɛ medaliyaboy. Ane bɛrgu bhon 1993 olompikigede bhangnɛ katamagede
Australiyaa Sidinigiyɔ jorɛdɔde bhon metiriyo 10,000 shalaaboyna, dhauwaa
medaliyade iyke workiyɔboy. Dɛrartu kɔ bhunde Hayle Gɛbirɛsilase ga mokacce
orrɛnɔde bawdiyaa oo isportige ga dhaaliy.
Mokajey teek ge dhoy jorɛnde iykɔ de Dɛrartuwɔna, jorɛdɔde ramtin kɔnɛ metiriyo
21
10,000 oo 5,000na, wunyɛ wutʼtide buytiniyɔ ga Geetʼe Wami, Tʼurunesh Dibaba edɛ
oo Mɛsɛrɛt Dɛpar. Nɛbhagediya de tasidenɛ limongna, anyi kayí siʼidon seengna, ke
bhunde mokajugiya gishiyanuwɔ wunyɛ wutʼtʼetina, uwdɔ. Bhoregede galɛɛ kelle
jorun ke gɔjɔyaangmui, gɔɔnɛsɛ bhɛllɛdɔna, gey kesse icɔcɔnuna, gɛɛma wayɔmu
gòjoriy ke bhunde mokajuiya alo tunɔ giriyokɔ gùunyɛ wutʼtʼetide shɛɛʼina, gùwadɔ.
8bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 13
Yɛ it engedanagiya hay karakɔ nguny zertajɔ teekɔ!
1. Dɛraritu a mokacce iy niɛyi?
2. Tudajɔ teek mokajage dhoy jorɛnde Dɛrartuwɔɔ, anenaang
3. Dɛraritu isportide jorunɔɔ, iy kipilio sɛʼeney?
4. Ya ortegey zooge siʼinɔ jorna, shalongɔ aang?
5. Tasit jorende isportiyɔ Dɛrarituɔ oode Hayliyɔna, tɔɔnit yɛnɛ oo bhunde alɛ
bhic bhicɔ!
Shambata 2 Ungoc 5
9. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 14
Tɛlɛckɛsɛ ɛlianygiya hay karakɔ iyackagegɛ
1. siidon
2. shal
3. shɛɛʼi
4. kɔpkɔp
5. artiyɛɛboy
6.bhɛllɛdɔ
10. Kɔnɛn
10a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 15
Moyt tudacce Dɛrarituna, idibisit sɛntʼɛriji mollɛ iy duruɔ. Dhoyɔ dhɔjit tasiyanyge
ajinɛnuɔna, tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppanage bhon ramangina, irɔrtɛ!
22
bhunde rɔʼɔsinɛnɛɛ oo bɛrgu:
Icɔcɔn oo jorɛn kɔnɛsɛndenɛ
Paskac
10b. Higgide kɔnun
Lɔʼey sʼuppaygia al karakɔ teek molle yellɛnɛ ngarecɔ a hidey moytna, ɛrsidɛ kiy suut
daptariookna, irɔrtɛsɛ mɛnde icɔcɔnnɛɛ!
Mɛngkoon hinke jorna, shaliɔ bhɛlɛdɔ bhɛlɛdɔ ilop jorɛn. Zooyge gaynɛ isportigede
jorunɔ Itopiagiɔga Abɛbɛ Bikʼila Hayle Gɛbireselase Dɛrɛrtu Tullu Mɛsɛrɛt Dɛppar
Getʼe Wami ooge ayɛy mu. Ge jorna shalɔ zoo ac medalia kʼorshaa oo ajɛnde ayɛy
mu.
Zooge tasi limongna jor cʼɔllɔna shalɔ pɔskajɔ hayke zooge tomogunyna ane
rɔngɔgegɛ mu gaynɛdɔ.
Shambata 2 Ungoc 6
11. Zeri uwɛn
11a. Zertajɔ sabba
Dhɛmɛs 16
Tudajɔde Dɛrarituwɔ teek tasit bhunde dhulagongɔ mɔʼɔnyakna, ɛlidu!
11b. Tudac zeri
Alitke ramanga ramangna, zerit tudac kede tambi oo tʼɔgaage yellɛnɛɛ al tɔppa
kajidɛ ɔʼɛnɔ!
12. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 17
Ishaʼarit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, ɛlit nɛbhagede tudajude Hayle oode
Dɛraritu
23
13. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 18
Ishɔshɔkta lɔʼɔgiya hay karakɔboyna, tɛlɛckɛsɛ lɔʼɔgiya enɛ oo mitʼade lɔʼun.
Iʼac:
Jaruaana, Gabage shalaaboy.
Gabage jaruaana, shalaaboy.
Enɛde lɔʼunga Gabage
Mitʼade lɔʼun: ga jaruaana, shalaaboy.
1 Ilop Shemaji jorɛn.
2 Maa koc Bukudi.
3 Jor Bacumana, tala jogi
Gimage.
4 Ingkar Lumuge ngɔnɛ
kʼerakna, huma yɛruo.
5 Ga mɛnde uwa tuda Mashku
kɔnɛni.
Shambata 3 Ungoc 7
14. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 19
Bhɛlbhɛlit bonage Ɛlianunɔ!
Iʼac: goriyogenyɛ go-ri-yo-ge-nyɛ
1. kabanagaa
2. bansɛsɛɛngna
3. katataktiyɛboyɔ
4. Nɛbhagediyamu
5. kɔtɔɔlamui
15. Zèri
15a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 20
Mɛngkoon ane kajarugaa yellɛnɛ katang katang?
zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiyɔ!
idhɛmis sholsholi rɛɛdenɛ ga dhaali
isportiɔ mirɛsɛ kɔtɔɔlamui
24
15b. Tudac zèri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyt shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teekɔ!
Angge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ
Jorɛn ke hap kiyong. Jorɛn kiy hɛnyɛ mui, goriyogenyɛ ge yellɛnɛ gayɛni ale.
Nɛbhagediyamu mɛngkoon balgede ane kabanagaa, angge yllɛna, katagugay ale.
Anggɔngɔmu gagiya hay karakɔ. De iyke kɔnangɔ ga hinɛn. Balgede hinɛn iyɔɔ,
mɛnde jorɔ ungojɔ kɔpkɔp bansɛsɛɛngna, jorna, idhɛmis rɛɛdenɛ.
De iyke ramangɔ ga rɛɛ idhɛmis. Mɛnde jorna, dɛshi isportiɔ se ne kɔpkɔp kidhɛmiska
rɛɛdenɛ jorɛdɔ. Nen kɛtɛniy bhɛllɛdɔ ibha rɛɛna, jor noonna, yɛmaa, cʼua koy
dɛshade ayɛyɔ. De iyke sizziyɔ ga bagitʼi. Mɛnde hinke mirɛge joriyɔ se ne katakka ke
bagitʼinɛ zooge ayɛyɔyna, balgede nen idhɛmis rɛɛdenɛɛ katasiga ke jorna, keni.
De iyke wuccɔ mɛnde hinke joriyɔ se ne sbɔge teekmu ke naa shali se ne kɛɛbhɛga.
De iyke hacʼcʼanangɔ mɛnde hinke joriyɔ se ne kiygake mɛnde ayɛyɔ walac ɔysɛɛga
oomu ke komoy saptenɛna, kabanag sabaki. De iyke illɛ se ne kibhangga tarade iyke
suutɔ oo tasimu. De iyke issabɔɔ se ne kiyga ke mɛnde limide mirɛsɛ yɔng
kɔnnangna, bak ɔysɛɛngi.
De iyke issetɔ se ne kiyga ke mɛnde gay kelna, tɛp suutɔ. Mɛnkoon kiyga ke mɛnde
joriyɔ se ne kɛtɛpka kel suut. Kelle nen idhɛmisɛ rɛɛdenɛɛmu se ne ungojɔ ungojɔ
kellenɛ kiyega. De dhoyɔmu kelle edɛ oo kessenɛ, edɛ yellagenyɛ oomu kelle dhaanɛ
icɔcɔn kesse icɔcɔnunɔmu se ne kiyga ke gaynɛna, giya mu kɛtɛpka suut.
De iyk saaleyɔ mɛnde hinke joriyɔ se ne kiyga kede jorɛdɔde isportiyɔ ajɛndenɛ iyɔɔ.
Diyamu ga balgede mɛnkoon rɔksinɛnɛna, silɔ rɛɛdenɛmu Iʼac mɛnde dɛshi
isportiyɔna, nenmu cʼɔllɔ bharung isportide jorunɔɔ.
De iyke tɔmmɔnɔ mɛnde hinke joriyɔ se ne katakka ke kenɛnmu wɔlɛnmu iyeyna,
kɔtɔɔlamui jorɛndenɛ bak ɔysɛɛngi. De iyke tɔmmɔn oo kɔnangɔ mɛnde inke murɔ
kiyga ke mɛnde joriyɔ se ne kiyga ke mɛnde miride wɔtkinmu riʼinsɛɛngi. Ya ga
balgede kɛtɛniy nen idhɛmis rɛɛdenɛɛmu oo gɔrɔgede iy niyɛi mu rɛɛdenɛ ga
dhaalina, wɔtkin riʼisɛɛngɔ. De ayɛyɔ mɛnde jorɔ se ne kiyga ke mɛnde se ne kiyke
25
niyɛmui alay sabɔ teekna, indi kɔnnɔng katataktiyɛboyɔ. De pɔskacɔ mɛnde hinke
kiyga ke mɛnde joriyɔ se ne kiygake mɛnde shini bore. Nen mu se ne kiyga kede
haphap mɔsinɛɛngi, mɛnde rɛɛdenɛ sholsholi.
15bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 21
Yɛ it engedanagiya hay karakɔ nguny zertajɔ teekɔ!
1. Angge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ a katang katang?
2. Anggeyge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ teek de iy tɔmmɔneyɔ seniɛ?
3. Mɛnde hinke joriyɔ kɔp kɔp kidhɛmis rɛdenɛ niyɛ? Ɛlɛlliyɛ.
4. Ande indi zoo kabharungit isportide jorunɔɔ, akatang? Ɛlliyɛ.
5. Edu oo mɛnde icɔcɔnnɛɛ dɛshit sɛntʼɛrɛjina, idibisit angge yellɛnɛ isportide
jorunɔɔ
yɔngɔ sɛledage!
Shambata 3 Ungoc 8
16. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 22
Mòyt ɛlianygiya nguny zertajɔɔna, ajit marrɛndegɛ!
1. sholsholi
2. bharung
3. suut
4. mirɛn
5. pɔskac
6. tataktiɛboy
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 23
Dɛshit sɛntʼɛrɛjina, bhanngit angge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ yɔngɔ teek. Dhoyɔ
tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppaanage bhon ramangi oo yɔngɔ tuntookina, irɔrtɛ!
26
17b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 24
Lɔʼey sʼuppaygia al karakɔ teek molle yellɛnɛ ngarecɔ a hidey moytna, ɛrsidɛ kiy suut
daptariookna, irɔrtɛsɛ mɛnde icɔcɔnnɛɛ!
Lɔʼey sʼuppa
Mɛngkoon hinke jorna, shaliyɔ angge yellɛnɛ ale. Anggɔngɔmu ga hinɛn bagitʼi
rɛɛdenɛ idhɛmis apalaage isportiyɔ caa bhɛllɛdɔ kɔkɔp jorɛn oo galade yellɛnɛɛ
amsɛt.
Shambata 3 Ungoc 9
18. Zeri uwɛn
18a. Tudac tasi Tudajɔde angge yellɛnɛ isportide jorunɔɔ teek tasit bhunde dhulagongɔna, ɛlidu!
18b. Tudac zeri
Dhɛmɛs 25 Alitke ramanga ramangna, zerit tudac kede tambi oo tʼɔgaage yellɛnɛɛ al tɔppa kajidɛ ɔʼɛnɔ!
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 26
Ishaʼarit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, ɛlit nɛbhagede tudajude Hayle oode
Dɛraritu
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 27
Tɛlɛckɛsɛ lɔʼɔgiya hay karakɔ enɛde lɔʼun oo mitʼade lɔʼun.
1. Isporti ga ande ajinɛ dhaali. 2. Mɛnde jorɔ yellɛnɛ rɛɛdenɛ idhɛmis. 3. Gimage kɔnɛ Mizzanina, jorna, wɔcʼi Buktu. 4. Anyi shɛshshɛ jorɛn kuwanong. 5. Sʼɛganesh Ababa uwa jorɛn.
27
Icɔcɔn 3 Kɛmtisi
Shambata 1 ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Ɛlian bhɛ bhɛl
Dhɛmɛs 1
Bhɛlbhɛlit ɛliangiya hay karakɔ!
i’ac: Kɛmtisidɔ kɛm-ti-si-dɔ
1. kakisiyɔ
2. arshiyɔ
3. ngeredinaan
4. shobhokeyge
5. muralidɔ
6. kimɔdi
7. enɛdenɛ
8. zuktegenyɛ
Ɛrsidɛ/ -ɛn/ na, dɛshit ɛlianygiya hay karakɔ i’ajɔde ajinɛɛ
I’ac: gɔm gɔmɛn
1. dok
2. cim
3. mat
4. dhi
5. jor
6. roshinɛ
2. Zèri
2a. Engedange gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
1. Nɛbhade kɛmtisiude iy rɛsɛdɔɔ bhunde gayuwɔ akatangi, ɛlidu.
Zèrit ɛlianygiya hay karaakɔ tasiɔ
Kokìsi, shobhok, kakìsi, muràli , jɛng, jugɛge sarun
2b. Tudac zèri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, bhunde dhulagongongi iyeyi, ane dhayt bhunde koyɔngɔ karakɔna,
zerit kudhulagong!
28
Kɛmtiside Rɛsɛdunɔ oode Arshiinɔ
Kɛmtìsi goriyo genyɛ ga mɛri. Baade Mɛ’ɛnun balgede rɛsɛt iyɔɔ oo balgede iyke
arshiyɔ, zoo ititin lɔ’ɔna, kɛmtisidɔ. Kɛmtiside rɛsɛdunɔ iy shobhokeyge ayɛy ayɛy.
De iy arshiyɔmu ga ke bhundɔngɔ. Kɛmtiside rɛsɛdunɔ zooyge siʼinɔ zerrɛke kakìsiyɔ,
zooyge macʼidaa zerrɛke kokìsi. Wockoon balgede ngeyaboyna, enɛdenɛ rɛsɔ, tuntɔ
ɔngɔn kabba bhiyɔ cim jonina, joniyey lejjɔ cimo dapaboyna, sidɔge shɔk lɔngɔnna,
zeri jugɛge mɛnde rɛsɔge sarunɔna, kakisidɔ. Ade macɔy tuntɔ ɔngɔn kabbaa, sidɔge
shɔk liyacna, cʼua kokisidɔ.
De si’idonɔmu a kakisiyɔ, se gɔrɔ gɔrɔna, dok orige ngeredinaan ooge mo’ojinaan.
Edɛgɔngɔmu al kɔɔkna, cʼua dhi jɛngak. Mokac ade koyɛ biyna, cutɔy cʼua kakisina,
se ne “Haydiyanybɛɛ, naa kimɔdi biyɔɔ bɛɛ! Haydiyanyde urkumi baa ke kobutna,
kamianyna, dhulianyuwa buytinokɔ bɛɛ. Haya Tuma kogiyeny sigirɔgede sabɔ lemdi.
Anyi kay dɔngɔ kooyí bhiyɔ dɔngɔna, rɛni gɔrɔɔ. Metta kibhaa rɛɛ de ane ɛli
selaa’’hɛnyɛna, De rɛsɔ a mamaadenɛy kakisina, se ne mamaa kaysabɛɛ kabarec
cʼalcʼali ke kubhude balison hɛnyɛna, edɛ oo zuktegenyɛ cʼua haydɔ.
Mo’occenɛ uwa murali, muralidɔ. I’ajɔ ilanga mɛnde lɔngke Toburaa koon muralina,
se ne “Muraliyangay woyagiyadiyanye alit kɔnang kɔnangna, kɛlagong moykke
ganyuge wojude ngunynyɛ muraliyay muraliya. Anyi ilanga kiyke muraliynyɛɛ shini
tɛɛnaboyɔ kòjori cʼɔllɔna, kɔɔni sheude muliyo kɔrɔda macaa kɔtɔɔnuwa ande kun
yelade mɛ’ɛnit amsɛdun kɔrɔrɔkiyangay mace muraliyangay mace muraliyangay,
Toriyeyde Malley shubhunɛ zigiyo de iyke langi wocce Yelay yɔngɔ elɔ shini tɛnuwɔ,
anyuwa wosiyo sabɔ gɔlɔny biyde sabɔ lemdi koon aangay mace murale
murale’’hɛnyɛna, cʼua edɛ haydɔ.
Ge siʼinɔ alke nyagagina oo lomuwataa edɛ ilalɛsɛ gɔrɔ gɔrɔna, dhidɔ.
Kɛmtìsi balgede iyke arshiyɔ ga shàli ,sebari ,guliya dheshɛn ooge ayɛymu. Shali
balegde zoo madinɛna, rɛɛy shɛktaboyɔna, shalidɔ. Mɛnde kobuwogenyɛ oo
langatagenyɛ aliyɔ cɔmana, shaliyɔ, gɔɔng erɛsɛdɔ. Mɛnde kenɛsɛke sabutɔ I’ajɔ
yɛnɛke koon ilanga kingi mɛnde lɔnke Wɔrɔy keshaci koon shalina, se ne ma maa ma
maa anyi wocce Gɔrunyi, maa langdiyany Kɛrɛmule Bhellay shubhunɛde Laliyɔde
kabara gɔlɔnyja elle wajanunɔ mace lang aanyuwaa kobutte wɔlkɔ bhɔngiyay’’ hɛnyɛ
cʼua gɔɔng erɛsɛna, se ne woyee! woye maaa! Maaa!’’hɛnyɛna, cʼua bulangdɔ. Ge
29
siʼinɔ edɛ cʼua al yeca bhuwɔna, shinshi hinɔ ilalna, ane se ne “ zew zew wocce
inyjey iyi gic’’ I’ajɔ balgedɔngɔ mokacce lɔnke Marashemaa, se ne “zew zew wocce
Dorcʼayee! iyi gic’’hɛnyɛna, bulangdɔ. Mokaja wodi kɔnang kɔnang bulangɔdiya teek
mɛng koon ade uwana, shali shɛshshɛɛ edɛ arshi shɔ’ɔkna, jorna, jorɛnɛ shɔlu
kadamuna, accɔ.
Kɛmtisi balgede gèseke sebariyɔ ga balgede mɛngkoon ac koon biy ke langɔ.
Dɔɔngmu cʼua kɛngɔ arshina, edɛ oo yellagenyɛ hak biyɔ, shɔk salage ca’idaana,
oomu kalianna, sebari gɔrɔgɔrɔna, se ne“ see baraa lama kɔ shini mari. see baraa
Tuluwade Moynɛyee! seebara langde kɛngɔ bharungi, seebraa’’ hɛnyɛna, cʼua
bulangna, hayɛ biy yɔkɔ.
Nɛbhagediya kɛmtiside rɛsɛdunɔ oode arshiinɔ mɛ’ɛney ga ke metiyɛnyɛ.
2bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 3
Yɛ it engedanagiya hay karakɔ nguny zertajɔ teekɔ!
1. Kɛmtisi iyke zooyge siʼinɔɔ zerrɛke katang?
2. Mɛnde macɔ balgede kokisiyɔ sidɔge shɔk katang?
3. Balgede mɛ’ɛney mɛnde buytɔ koon rɛsɔ zoo dɛshi katang katang?
4. Mɛngkoon langdenɛ ac biyɔ shɔkna, kucukucu koyɛɛngɔ aang?
5. Mokaja moyuwɔ iykɔ balgede zoo ge komidaa murliyɔ edɛ dɛshi katang katang,
ɛllɛ.
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 4
Àjit ɛlianyge bhiyɔ iingdac iyɔɔ ɔ’ɛndegɛ.
1. Langdiyany aanyuwa kobutte wɔlkɔ bhɔngi.
2. Haydiyany bɛɛ naa kimɔdi biyɔ.
3. Woc koon balgede enɛdenɛ rɛsɔ cim, jonina,kakisidɔ.
4. Balgede mɛngkoon shali shɛshshɛɛ, mokaja arshi shɔkna, jorɛnɛ shɔlu kadana,
30
accɔ.
5. Langde kɛngɔ bharungi.
6. Wocmu kakisina, se ne “Hayaa anyi gadɔngɔ kuun teekɔna, rɛni gɔrɔɔ, Kibhaa rɛɛ
de ane ɛli selaa.ʼʼ
4. kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
1. Mɛ’ɛney teek shambade bore koon kanyagayuy wocʼɔde ilanga ngeyaboyɔ
kɛmtisina, se niyɛyi,
2. kɛmtisi zooyge siʼinɔ zerrɛ ke katangi, tɔɔnitna, irɔrtɛ.
4b. Higgide kɔnun Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke Kumecɔ
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke Kumecɔ ga tʼɔgde pɔs lɔ’eci.
I’ac: Yelage uwa kɛmtìsi.
Kubutɔ muralidɔ.
Ɛrsidɛ tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke kumecɔ molle yellɛnɛɛ.
Kelge hak biyna, sebari gɔrɔ gɔrɔ Miirɔ kokisi shubhunɛ Gacidi shɔk lɔngɔnna,
kakisidɔ Mɔrgeli jorɛ yela Ngeredinage Gacidi cʼip yisha Koysi kɔnɛ bɛr baana,
muraliyɔ, mokaja tukundɔ
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 6
Tudacce sabɔdenɛ se ne“ Kɛmtiside rɛsɛdunɔ oode Arshiinɔ’’ hɛnhɛɛ ai song se
niyɛyi, tasitna, ɛlidu!
31
5b. Tudac zèri Ish’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, zèrit tuadcna, ìcɔcɔnit zeri.
6. Icɔcɔn tu’ɔge- Isha’ar
6a. tudac isha’ar
7. Higgide ɛliin Enɛ, ɛlide-dɛsha oo aa.
I’ac: Kelage gɔm jɛng., enɛ: Kelage, ɛlide-dɛshay: gɔm, aa : Jɛng
Dhɛmɛs 7
Yɛʼɛsɛn
Edumu tɛlɛckɛsɛ lɔ’ɔgiya hay karakɔ, enɛ, ɛlide dɛshay oo aa.
1. Bushay roko biy.
2. Miirɔ kokisi shubhunɛ.
3. Gacidi tabhang kul.
4 Mɔrgeli jorɛ yela.
5. Zooge alke barɔ cʼip yisha.
6. Koysi gɔm jɛng.
Shambata 2 ungoc 4
8. Zeri
8a. Zerit engettiyana, ɛ lliyɛ! Dhɛmɛs 8
1. Kɛmtisidage jɔynɛ bhoregiyɔ gayuyɔ age? Ɛlidu.
2. Zerit Ɛlianygiya hay karakɔ!
amdaak, tuma haki, kɛɛt pati, gotinggɛ, ngonigɛ, gonuwo, gɔrte minajun
8b Tudac zeri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, bhunde dhulagongongi iyeyi, ane dhayt bhunde koyɔngɔ karakɔna,
zerit kudhulagong!
32
Kɛmtisidage jɔynɛ bhoregiyɔ iyke: Tuma haki
Ilanga kingi woc koon iye. Nenmu rɔngagenyɛga Baali. Ungoc koon ibha rɛɛna, koy
amdaak kangak tɛbhɛnɔ orrɛ edɛ oo dhidhidagenyɛ yɔngɔ gɔrɔgena, haydɔ. Hayna,
dhul yɔngɔ amdaak kʼergasakɔ enget Lumugede tɛbhɛnɛ yɔngɔɔ nɛbhagede Tuma
hakina, se ne
“ Tuma haki waa ogide?
Kɛɛt patana, kutungu
Kutung balle Lekedhe
Lekedhede bolli
Bolli bollide iyke ngɛrɛyɔ
Ngɛrɛyde limshari
Ngonigɛ lim gonuwo
Gotinggɛ lim sarata
Gonuwo gonuwoge dhaalɔ
Dhaal gɔrte minajun
Minac tabhang keele
Kele gɔrte kelejun
Kamturuk kanta luwajɔ
Gacitte luwac kori
Kicɔran kare pɛrcʼɛɛk.ʼʼ
8bh. Yɛ ʼit engadagiya nguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 9
1. Kɛmtisi akatang?
2. Zerit kɛmtiside mɛʼɛnunɔ woya bulangɔ rɔngana, ɛlidu!
3. Taside bulangatage kɛmtisinɔ, edu bulango tuwɔgiyɔna, ɛlidu!
33
Shambata 2 ungoc 5
9. Ɛliany ɔʼɛn Dhɛmɛs 10
Àjit ɛlianyge bhiyɔ iʼingdac iyɔɔ ɔ’ɛndegɛ.
1. Tuma haki waa ogide?
2. Minac tabhang keele.
3. Lekedhede bolli.
4. Kamturuk kanta luwajɔ
10. kɔnɛn
10a. Tudac kɔnɛn Dhɛmɛs 11
Tɔɔnit ititinde edu kɔnɛsɛno kɔnɛn shambatage kɔnangeyɔna, tɔɔnitna, pɔsit!
10b. Higgide kɔnun Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke Kumecɔ
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke Kumecɔ ga tʼɔgde pɔs lɔ’eci.
I’ac: Bukudi uwa kɛmtìsi.
Kubulɔ kakisidɔ.
Ɛrsidɛ tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke kumecɔ molle yellɛnɛɛ.
Kelge hak biyna, sebari gɔrɔ gɔrɔ Miirɔ kokisi shubhunɛ Gacidi shɔk lɔngɔnna,
kakisidɔ Mɔrgeli jorɛ yela Ngeredinage Gacidi cʼip yisha Koysi kɔnɛ bɛr baana,
muraliyɔ, mokaja tukundɔ
Shambata 2 ungoc 6
11. Zeri uwɛn
11a. Tudac tàsi Dhɛmɛs 12
Tudacce sabɔdenɛ senɛ“Kɛmtisidage jɔynɛ bhoregiyɔ iyke: Tuma haki’’ hɛnhɛɛ ai
song se niyɛyi, tasitna, ɛlidu!
34
11b. Tudac zèri Ish’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, zèrit tuadcna, ìcɔcɔnit zeri.
12. Icɔcɔn tu’ɔge
12a. tudac tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 13
Ɛlit tudac shambatage kɔnangey mɛnde icɔcɔnɛɛ zeriyagongo masʼapigedenɛɛna, tolɔ Ɛliangge edu zeriyo oo engedanage mɛnde icɔcɔnnɛɛ engetonguwɔ, ɛlit kokke lɔʼɔ sʼuppa koon tasiɔ!
13. Higgide ɛliin Yɛʼɛsɛn
Enɛ: ɛlide dɛsha oo aa.
I’ac: Kelage gɔm jɛng.
Enɛ: Kelage
ɛlide dɛshay: gɔm
Aa : Jɛng
Dhɛmɛs 14
Edumu tɛlɛckɛsɛ lɔ’ɔgiya hay karakɔ, enɛ, ɛlide dɛshay oo aa.
1. Lumuge kɛmtisi kɛmtisi.
2. Shɔluwa kokisi kokodenɛ.
3. Minac tabhang kele.
4 Mɔrgidhang jorɛ yela.
Shambata 3 ungoc 7
14. Ɛliany gayɛn Dhɛmɛs 15
Murdit ɛlianyge alke bonage ɛliinɔ katke ɛlian!
Ko ki si
kʼa bal jii nɔ
mu ra li
kʼɛ gi nɛ nɛɛ
35
kɛm ti si yan giya
ku dhu lɛ sɛ
tɛ bhi nɛ dɔ
ibhan si na
15. Zeri
15a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ!
Dhɛmɛs 16
1 Murali oo kokisi a katang ɛlidu!
ɛllɛ ɛlianygiya al karakɔn, adɛ ɔʼɛndegɛ!
Kɛmtisi murali
kokisi shobhok
ersi bodhinɛ
bu la nga ta ge gɛ na,
Mɛn koon eraboyɔ, zuktegenyɛ kɛmtisi niyɛ? Ɛlidu!
15b Tudac zeri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, bhunde dhulagongongi iyeyi, ane dhayt bhunde koyɔngɔ karakɔna,
zerit kudhulagong!
Kɛmtisian tɛbhɛn
Kɛmtisian tɛbhɛn ga bhushi. Geseke kɛmtisian tɛbhɛn hɛnyɛɛ, kɛmtiside kakisiin,
kɛmtiside kokision, kɛmtisiange woyaage tʼitkaa bulangɔ ale.
Kɛmtiside iyke kokisiɔ = Kɛmtisidiya mɛn koon eraboyɔ, jugɛ, bodhitkɛ oo bhunde
ilanga zuktegenyɛ wunɛɛ shobhok agena, a hidei, zoo kɛmtisina, ersinɛdɔ. Kokisiɔ
teek ane mɛn koon eraboyɔ woyage hay gangguɔ shɔk zuktegegɛna, wunɛna, cʼibɛsɛ
yisha jaarakna, ane kɔgɔmitkaa hak acana, zoo ramang al keenage. Bole koon shɔk
biyde iyke lucɔna, edɛ murali biyɔ gaasɔ gaasɔɔ, mokaja oo shambaage kʼabaljiinɔ
yɔng hum kukiyona, ɛrsɛ biyo sabak cʼua hay baalakna, dok darit.
Kɛmtiside iyke kakisiɔ= Ke bhunde kokisiʼinɔ mɛn koon eraboyɔ , jugɛ, bodhitkɛ oo
bhunde ilanga zuktegenyɛ wunɛɛ shobhok , molle kʼɛginɛnɛnɛɛ a hidei, zoo
36
kɛmtisina, ersinɛdɔ. Geseke kakisiɔ ga woyage siʼinɔna, enɛdegɛ eraboyɔ ersina, shɔk
zarade macʼɔyna, gɔmdɔ. Gɔrɔgediya kakisi gorio ramang ale. Balgede mokaja
kakisiɔ hadi kɔnang ersi mɛnde rɛsɔɔ, hadi kɔnang ersi zarade macʼɔyɔ gɔmɛsɛ
enɛdenɛɛ.
kɛmtisiange woyaage tʼitkaa bulangɔ = Kɛmtisiangia gage woya kɛmtisiɛ bulangdegɛ
koonɔ. ungocce woya hin bulangɔ tasio bulangatagegɛna, kɛmtisidɔ
Iʼajɔ eenga miirɔ
Kami wocce logidi
Tuk kam kamɔ bararit
Kupukiya jonggajɔ jonggacɔngɔ iyɛɛrɔ
Iyɛr gɔrte minajun
Minac taabhang keele
Kele gɔrte kelejun
Kamturuk kanta luajɔ
Gacitte Luackoori
Nɛbhagediya kɛmtisi yellɛnɛ tɛbhɛn. Kɛmtisian dhook ke haygaa, woyage tʼitkaa
balgede allɛ oo zuktegegɛge bibidaa se ne getengitkana, katagiduga. Iyɛre ya sabak
mu kɛmtisi dhook koyongɔ. Iʼajɔ kokisi zoo ungus donkurɔgiɔ, nɛbhade ungusinɛ oo
bolia muɔ siyake barkeenɔ mɛnde buytɔ shini tɛɛna bulangboyɔ zeri wocʼɔna, iya
kɔɔkɔ kokisidɔ. Metta yɔng ande langke dongkuri ɔdiɛna, ungus kesɔ mui se ne
kɛlɛsɛga kudhulɛsɛ. Balgedɔngɔ ɛlɛsɛ kudhulɛsɛ wocʼɔna, indi wocʼɔ kilobhu.
Gɔrɔgede ayɛy zooge bibidaa hay moyna, kokisiɔ woya ishaʼarna, a ugoy biyɔɔ,
muralina, iloptɔ. Zooge siʼinɔ mu haydegɛ ngunynyɛ golugena, ane siyake barkɔngɔɔ,
ibhansina, kakisiɔ wocʼandamu hay kɛnakna, ane ngunynyɛ golugiɔ mu ilopna,
kakisidɔ. Manggisi mu moyna, mumut zooge gay kɛmtisiɔna, kocaboyna, bhangna,
mala zukte mɛʼɛnuny hinɔ gaydɔ. Gɔrɔgediya cʼua kiyke metiɛnyɛi, kɛmtisi tɛbhinɛdɔ.
15bh. Yɛ it engedanage ngun zertajɔɔ! Dhɛmɛs 17
Irɔrtɛ bhunde zoo hak acana, kokisiɔ diramage kede biy luc iy keenagena, zoo
muraliɔ!
37
Shambata 3 ungoc 8
16. ɛlian ɔʼɛn Dhɛmɛs 18
Goriyoygiya al karakɔ teek bhunde bhuɔ iʼingnɛɛ ai se niyɛi, aydɛ ɔʼɛndegɛ!
1 Kokisiɔ teek ane mɛn koon eraboyɔ woyage hay gangguɔ shɔk zuktegegɛna,
wunɛdɔ.( lɔʼey sʼuppage 1)
2 Bole koon shɔk biyde iyke lucɔna, edɛ murali biyɔ gaasɔ gaasɔɔ, mokaja oo
shambaage kʼabaljiinɔ yɔng hum kukiyona, ɛrsɛ biyo sabak cʼua hay baalakna, dok
darit.( lɔʼey sʼuppage 1)
3 Gɔrɔgediya cʼua kiyke metiɛnyɛi, kɛmtisi tɛbhinɛdɔ.(lɔʼey sʼuppage 5)
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 19
Tɔɔnit kɛmtisiange woyaage tʼitkaa bulangɔ iyke ʼʼenga miirɔɔʼʼ kiy suut!
17b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 20
Tɔɔnit lɔʼɔ wuuc iʼajɔdiya koy karakɔna, ɛrsidɛ tʼɔgade kʼumejunɔ bhunde yellɛnɛɛ!
Iʼac
Zoo ramang murali jɛngɔ.
Shambata 3 ungoc 9
18. Zeri uwɛn Dhɛmɛs 21
Zerit zertaciya iy karakɔ suut kede bhunde tʼɔgaage lɔʼuny al teekɔ kiy oo bhunde
zerrɛ tuntok oo baakɔ kiy shɛshshɛ!
Angge turizimiɔ al bade mɛʼɛnun bhoregiɔ, ga jɔrade daliɔ , jɔrade yitʼi, bhootte
hamudi, bhootte badili, bhootte paydaji, bhootte giya, bhootte goysɛri oo bhootte
shewu.
Anggiya turuzumiɔ al bhoregiyɔ teek gomoy bhoot kɔnang.
38
Bhoot ga ande ilanga Tuma kʼɛk baa kʼɛginɛnɛ bɛtɔge bhuɔna, teekga walacna, zooge
kingunɔ rɛmɛsɛ.
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli Dhɛmɛs 22
Yɛ it engedanagiya al karakɔ tuʼɔge!
Kɛmtisiyan tɛbhɛn a niyɛ?
Zoo kɛmtisinɛ minen minen?
20. Higgide ɛliin (dɛ10) Dhɛmɛs 23
Iʼajɔdiya iy karakɔ bhangɛnde lɔʼun iy niyɛi, bhangit ke ayɛyɔ mu!
Mɛɛ kokisi jɛngɔ
Lɔʼec= enɛ, ɛlide-dɛshay oo aa
Mɛɛ ga enɛ
Kokisi ga ɛlide dɛshay
Jɛng ga aa
1. Zoo am daga.
2. Wocʼɔ ersi mɛnde rɛsɔ.
3. Zoo burusi moy
4. Gimage ɛlɛsɛ shobhua.
39
Icɔcɔn 4 Kelle wossɛdun
Shambata 1 Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn Dhɛmɛs 1
Bhɛlbhɛlit Ɛlian katke bonage ɛliin!
1. shɔruwanna
2. shunggele
3. metiyɛnyɛna
4. kɔjɔyaangna
5. dhɔckiɛna
6. Kɔrkɔracce
7. sɛmmɛguna
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ Dhɛmɛs 2
1. zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tsiyɔ
zirmage ippage
canyci sɛmmɛgu
leliyɔ Kɔrkɔrac
Balgɔlɔnyi
2. kʼɛdɛkʼɛdɛ a katang?
3. Moyt tartareciya iy kareyɔna, tasiyo katangi ɛlidu
2b. Tudac zèri
Gɔrtte zeriin gayɛn
40
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede taside tudajunɔ kun sabɔy teekɔ!
Kʼɛdɛkʼɛdɛ
Inga kingi baagede lɔngke Bardaa woyage mɛri geeny ale. Woyagiya mu edɛ
bhɛllɛdɔ ibha rɛɛiyɔ, hay kesse shɔruwanna, aa yɛmaa oony kabara. Dɔngɔ totɔ am
galade miʼirunɔna hay kesse icɔcɔnunna, icɔcɔnnɛna, yɛmaa am galade baalunɔna,
ernges zuktegegɛ bhunde yellɛnɛna, a baa barasna, seuke ippage biyo wuny tuwokɔ,
edɛ cʼua murdinɛna, bulang tudacce iyke kʼɛdɛkʼɛdɛɛ.
Bulang mu edɛ muuk cem zirmage cimgirina, canyci jara kal dac karangna, woc
kɔnang nen tɛs kɔɔkna, shɔk kɛdɔde tʼiinide sɛmmɛguna, cʼua kɔnɛsɛ yɔngɔ woyay
wunyjɔde iyke leliyɔna, dhɔl jarecce iyke kɔnangɔ se ne “ Kʼɛdɛkʼɛdɛ?ʼʼ Hɛnyɛ de
zeriyɔ yɛʼɛsɛna, se ne “Yoong.ʼʼ hɛnyɛɛ. Ane engetna, se ne ʼʼ Kɔrkɔracce iy yaa
ogide?ʼʼ Hɛnyɛ de zeriyɔ yɛʼɛsɛna, se neʼʼ Oguwa ya.ʼʼ Hɛnyɛ.
41
Ane nen yɛmna, enget wunyje dhoyɔ ke bhunde enga engediyɛ dɔɔngɔna, aa pɔs huʼa
pɔskajɔɔ cʼua ɔngɔn kɛdɔde enga lɔmuɔ bhuɔna, nen de enga tɛso kɔɔkɔ, ang
tunogirina, shɔk woya kɔnang kɔnang nyabheyna, duro bhuɔboy.
Ane nen koy wa gamde kareyna, dhesh rip rip ke metiɛnyɛɛ, woya cʼikna, se ne “ Ha
ha haaʼʼ Hɛnyɛɛ, bolede dhoshɔ engetna, se ne “Cʼiko katang?ʼʼ Hɛnyɛɛ woyage
durrɛno bhuwɔ yɛʼɛsɛna, se ne “ Edaa cʼik bayt konde am shunggele wa kɛdɔge
tuntɔyʼʼ ɛlike metiyɛnyɛna, a sutɔ yɛmanea, ip woya kɔnang kɔnang kɔɔkna, nen
ipɔmu engetna, se ne “Inyu madi nen?ʼʼ hɛnyɛɛ. De engetɔ yɛʼɛsɛna, se ne “Kamadi
biydiyanyde iyke Balgɔlɔngiʼʼ se hɛnyɛna, yɛʼɛsɛ teekɔ, enget gɔɔngke metiɛnyɛna, aa
sutɔ koyna, ai lilic biydenɛde koyga dhookiɔ, woya muuk jorna, nutioboy.
Nen lilic biydenɛna, biy mu kɔjɔyaangna, aa z enga woya hat nutidoboy. Ane nen
koyna, lilic woyaa woc kɔnang enga nutiyɔ cudiyo al bhiyɔna, pɔskɛ apalay teekna,
anittɔ. Wunyje lilijinɛɛ mu zeri woya muukna, wunyna, dhukum cudiyoge anit
wocɔna, sutɔ dhɔckiɛna, hatua liokna, edɛ mu ɛlɛlliɛke aa balkede bulangɔmu rɛnang
hay nutiongi.
2bh. Engadagiya nguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 4
Yɛ it engadagiya hay karakɔ!
1. Bulangatage wojunɔ woya bulangɔ age alliyɛy ɛlidu!
2. Mɛnde engetna, se ne “Inyu madi neen? Hɛnyɛ ade tɛs kɔɔkɔ koo ange ungus
bhuwɔɔ?
3. Mɛnde yɛʼɛsɛna, se ne “Edaa cʼik bayt tuwa am shunggele kariyɔʼʼ Hɛnyɛ ade
tɛs kɔɔkɔ koo ungus bhuwɔɔ?
4. Bhulangde kʼɛdɛkʼɛdɛyɔ tɔɔnit kiy dhodhoyɔ!
5. Bhulangde kʼɛdɛkʼɛdɛyɔ edu kɔnuwɔ ibhangit kal lɔʼey suppaneyge bhon
sizzina, wɔcʼi wuci!
42
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlian ɔʼɛn Dhɛmɛs 5
Ajit ɛlianygiya hay karakɔ ɔʼɛndegɛ
1. zirmage
2. canyci
3. leliyɔ
4. Balgɔlɔnyi
5. ippage
6. sɛmmɛgu
4. kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 7
Tudajɔde sabadenɛ iyke “Kʼɛdɛkʼɛdɛʼʼ hɛnyɛɛ tɔɔnit bhunde bhon lɔʼɔ sʼuppana
ramangina, irɔrtɛ dhodhoydenɛde bulangun! Kɔnɛsɛmu idibisit sɛntʼɛrjidiya koy
karakɔ bulangde kʼɛdɛkʼɛdɛyɔ dhodhoyɔ!
Tudac bhunde iyke
sabutɔ
Woya murdinɛ bhunde kooni hubbana, baa okke ippaa cem
bhunde koonina, canyci jara karak
dhoyɔ
dhoyɔ
dhoyɔ
dhoyɔ
4b. Higgide kɔnun Tʼɔgade lɔ’ejunɔ, iyke ngarecɔ (,)
Dhɛmɛs 8
Lɔʼeygiya hay karakɔ bhunde yellɛnɛ milkitide ngarejunɔ moyitna, ɛrsidɛ kiy suut!
Ilanga wunyje zoo zerike Baali koon iye. Nenmu ngɔnigɛ oo ngɔtinggɛga mɛri.
gɔtinygɛ genyɛmu rɔngaga Miirɔ Shemaji Kordi Kelage oo Manacɔ. Ngɔnigɛgenyɛ ane
43
rɔngaga Lumuge Gacidi Manay oo Bukudi. Edɛmu dɛshidɛsɛ dɛsha zuktegegɛna
sutkaboyɔ seuke ippagiyɔ murdinɛ bhunde koonina bulang bulangde wojunɔ iyke
kʼɛdɛkʼɛdɛɛ bhunde kooni.
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a Tudac tasi
Dhɛmɛs 9
Tudacce sabɔdenɛ se ne “Kʼɛdɛkʼɛdɛ” hɛnyɛɛ ai song ɛlagec katang katangi,
tasitna, ɛllɛskɛ mɛnde icɔcɔnongɔ!
5b.Tudac zèri
isha’arit bhnude mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, icɔcɔnit
zèri!
6. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli Dhɛmɛs 11
Ishaʼari bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔ!
7. Higgide ɛliin Dhɛmɛs 12
Mitʼaa
Tɛlɛjit ɛliɛnge alke mitʼaana, tɔɔnitna, irɔrtɛ!
Shambata 2, Ungoc 4
8. Zèri
8a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 13
1. Dɛshaage ortegu zoo dɛshiɔ oruwɔ akatang katang zerit rɔnga!
2. Dɛshaage tuwɔge oo kesse icɔcɔnun edu yelɔna, dɛshiyɔ ageyi, ɛlidu!
Zerit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
44
rɔkɔt komaccegɛ sabbɔ dhoyɔ
dɛsha ernges tollɔ pɔskajɔ
8b. Tudac zeri
Gɔrtte zeriin gayɛn
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede taside tudajunɔ kun sabɔy teek!
Dɛshaage Wojun
Woyage tʼittaa balgede al tuwɔgede jugɛɛn oo shubhungɛɛnɔ dɛshaage edɛ dɛshiy
ale. Kelɔde icɔcɔn untɔɔ oo kelɔde wɔngunɔmu ernges zooge alke jugɛ oo
shubhunygɛɛ. Dɛshaage woyage tʼittaa komaccegɛ uwana, dɛshiyɔ ga mɛri.
Dɛhsaagɔngɔmu geeny bhangnɛ kalit dhodhoyɔna, gagiy hay karakɔ. edɛmu ga
angge bhɔgunɔ tɛyɛn,maa kojɛn, kɛna humɛn, Warati zèri oo dɛshade tuwoon dɛshi.
Metta gòmoy edɛ iyɛndegɛ. Angge bhɔgunɔ tɛyɛn. Diya balgede
shubhunɛ koy bhɔgɛnɔ wocʼɔ
lɔɔmɛsɛ gazza. Kiy hɛnyɛmui, sabbɔ
shubhunɛ moy komacce wojjon ke
sabut. De iyke ramangɔ dhana,
ibhɛsɛ gaalak. Dhoyɔ cʼua haydɔ.
Pɔskajɔmu dhulit liyokɔ cʼua
shubhunɛ dhadɔ. Maa kojɛn. Diya
ga balgede jɔnɛ iis yedokna, koca
maana, kunɛɛ. kɛna humɛn. Sabbɔ
woc dha bhogol. Dhoyɔ rɔkɔtna,
koy yedok. Tolɔ dhulu yedɔɔ, kojɛsɛ
maa teekna, cʼua shɔkna, kunɛdɔ.
Kɛna humɛn. Diyage balgede jɔnɛ
iisna, urkuma yira toburɔna, kunɛɛ.
Warati zeri oo dɛshade tuwoon
dɛshi. Diya ga balgede kelle
erngesau jɔnɛ oo shubhunɛboyɔ iy bhuɔna, zeri waratiyɔɔ. Suukiy woyt oo aa talɛn.
Diya ga balgede tuwɔge zoo iis suukiyna, tala angkoonna, kunɛɛ. Dɛshaage balagede
45
woya al kesse icɔcɔnunɔ dɛshiy ale.
Gɔngɔmu ga icɔcɔn dhaan, warati zeri, kɔɔsi bulang, kesse icɔcɔnunɔ halla wudɛn,
kesɔde icɔcɔnunɔ teek shungkurtiyo imɛn ooge ayɛymu. Metta ane gòmoy edɛ
iyɛndegeɛ. Icɔcɔn dhaan Diya ga balagede icɔcɔnda al kipilige teek bhuwɔna,
dhodhoy mɛnde icɔcɔnnɛɛ.Warati ziri. Diya ga balgede iyke kelle kesude icɔcɔnunɔ
teek wɔngunɔɔ woyage cʼarashɔ ane katka wadakɔ al bhuwɔ kipilige teekna, zeri
wartiyɔɔ. kɔɔsi bulang. Diya ga balgede iyke kelle wɔngunɔɔ icɔcɔnda nguny
wadakna, bulangɔ. Edɛ kɛtɛniy orrɛ oo ge ayɛyɔna, bulang kɔɔside sidonɔ, de jarjunɔ
oo gontʼit dheshɛnmuy uwadɔ.
Kiy hɛnyɛmui, dɛshaage dɛshinɛ kesse icɔcɔnunɔ ga mɛri kesse icɔcɔnunɔ halla
wudɛn, kesɔde icɔcɔnunɔ teek shungkurtiyo imɛn. Kesse icɔcɔnunɔ wudɛn. Diya ga
balgede ungojɔde iyke ɔktacɔ woya wuta kipilidegɛboyna, hay yɔkɔkɔ. Higgi oo
dambide kesude icɔcɔnuɔ gayɛn oo tɛbhɛnmu ale. Dambi balgede bandira koy
tuntookɔ oo kun baakɔ yellɛnɛ buytin ajɛn, kesse shuruwanɔ ke gɛsi ke koygaa,
tɛbhɛn. Diya ga shurwa kat polongak suut shɔrɔshɛt oo sɛrɛnmu.
Nɛbhagdiya dɛshaagiya muuk ga dɛshaage simnɛ woyayge tʼittayna, ya muuk edu ge
tʼittaamu tagitkana, dɛhitkaa, yellɛnɛdɔ.
8 bh.Yɛ’it engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 14
1. Idibisit ɛlianygiya hay karakɔ sɛntʼɛrɛjige teek molɔdegɛ kalit suut!
maa kojɛn
bandura buytin ajɛn
ganzza lɔɔm
icɔcɔn dhaan
dɛshade kipiliy dɛshi
dɛshade tuwoon dɛshi
yedok woyt
lujo bhɔgɛn
shungkurtiyo imɛn
kɔɔsi bulang
yiraùrkum
46
i’ac-
tuwɔge
kesɔde icɔcɔnunɔ
maa kojɛn
icɔcɔn dhaan
-
2. Dɛshaage sim woyage tʼittaa al Kesɔde icɔcɔnunɔ teekɔ, koon ga kesse icɔcɔnɔ ke
munnuju tɛbhɛn. Iyɛ kesse shɔruwanɔ kiyke munnujuke tɛbhinɛɛngi, bhunde
bhonɔ akatangi, álit hubbaneyna, ɛlɛlliyɛ!
3. Hubbaaneygegu ɛllɛna, tɔɔnit dɛshaayge woya al tuwɔgedegɛɛ enrnges zukteegɛɛ
kalit dhodhoyɔna, irɔrtɛsɛ Mɛnde icɔcɔnongɔ!
Shambata 2 ungoc 5
9. Ɛlian ɔ’ɛn Dhɛmɛs 15
Mòyit ɛlianyge al ‘A’ɔ na, ìtitinit ɔ’ɛndegɛ ’B’ge! hay karakɔna, aydɛ ɔ’ɛndegɛ!
A. ‘B’
____1. rɔkɔt a. ande zoo kojɛnɛ maa yedɔy
____ 2. sabbɔ b. Shɔk kiy selteng seltengna, koyɛdɔ
____3. Dhoyɔ bh. kɔnɛsɛn, ke lele
____4. dɛsha c. balgede bhut koon kiyongi, angkoon
kenaboyɔ,tollɔ
____5. ernges cʼ . ande ajinɛ bhonɛsɛnna, zoo rɛmɛsɛ
____6. pɔskajɔ d . ac tomok kiyongi ɛya gɔrɔge koonɔ
____7. bhogol dh. angkoon darman
47
10. Kɔnɛn
10a. tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 17
Gèseke tuwɔge ange bhɔgunɔ lɔɔm oo kesɔde icɔcɔnunɔ teek icɔcɔn dhaanɔ aa niyɛi,
tɔɔnit tasiyangegu kalitke lɔ’ɔ s’uppaana sizzina, irɔrtɛ!
10b. Higgide kɔnun
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ, iyke ngarecɔ(,)
Dhɛmɛs 18
Moyt lɔ’ɔgiya hay karakɔna, ɛrsidɛ tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke ngarecɔ kiy molɔdenɛ suut!
Dɛhsaage woya al oriyeygegɛɛ dɛshiyɔ
bhangnɛ kalit dhodhoyɔna gagiya hay karakɔ.
Edɛmu ga angge bhɔgunɔ tɛyɛn maa
kojɛn kɛna humɛn Warati zèri oo dɛshade tuwoon dɛshi.
Shambata 2 ungoc 6
11 Zeri uwɛn
1a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 19
Tudacce sabɔdenɛ se ne “Dɛshaage wojun” hɛnyɛɛ ai song ɛlagec katang katangi,
tasitna, ɛllɛskɛ mɛnde icɔcɔnongɔ!
11b.Tudac zèri
Dhɛmɛs 20
Isha’arit bhnude mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, icɔcɔnit
zèri!
12. Icɔcɔn tu’ɔge ɛli Dhɛmɛs 21
Alit hubbaaneyna, woya kɔnang kɔnang zoo iisɛsɛ dɛshaa yelongɔ aangi aydɛ
tasiangegu!
48
13. Higgide ɛliin mitʼa
Dhɛmɛs 22
Moyt lɔ’ɔ sʼuppadiya koy karakɔna, jɔyda ɛlianyge alke mitʼaana, tɔɔnitna, irɔrtɛ!
Gontʼiyo ga bolede rɛɛ commashi. ɛdinagenyɛ ga gɔlɔnyja. Nen yel apalaage waalaa
cɛmɛn. kiy hɛnyɛmui, Gontʼiyo ane ga bolede bhansɛsɛɛngi.
Nen ungojɔde wɔngunɔ shɔk jarkanide iyke dupacɔna, koy kojɛsɛ jɔnɛ maa kɔpkɔp.
Nen kɔp dhep apalade kesude icɔcɔnunɔ ke shɛɛ’i.
Shambata 3 ungoc 7
14 Ɛlian gayɛn
ɛlian bhɛlbhɛl
Dhɛmɛs 23
Iʼajɔdiya iy karakɔ bhɛl bhɛlit ɛlian!
nɛ bha ge di ya
1. kalitka
2. cʼarɛshɛdɔ
3. dɛshiɛsɛɛna
4. maptiogegɛboy
5. yellɛnɛɛng
6. maptigediya
15 Zeri
15a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 24
Woya kʼami hɛnyɛ a niyɛ ɛlidu!
15b Tudac zeri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede taside tudajunɔ kun sabɔy teekɔ!
49
Woya kʼami
Woya kʼami a niyɛ? Woya kʼamiga bhunde woc ane kisilugaa cʼarɛshɛdɔ oo rɛɛge mu
enggo dɛshiɛsɛɛna, ane gay maptidegɛ muɔ. Geseke woya hɛnyɛɛ gage bɛrgungegɛ al
18 baakɔ. Baade iy niyɛ mu mirɔ hica sabak kisilugaa, woyage tʼitta kʼaminɛ
shɛshshɛna, gade hayke zooge mɛrɔna, kʼenɛsɛ baa. Nɛbhagediya kisilitka rɛɛge,
cʼarɛshɛdɔ oo gayɛdɔ mui, manggisi oo zooge mɛrɔ mu yellɛnɛna, katagitka dɛshade
woyaan oo mapti mu. Baade degeyɔ Itopiaa mu nɛbhade woyaan bhangaa wogaboy.
Metta mu gomoyi, nɛbhade yellɛnɛ woya kʼamiɔ ane kician muuk lejok katongna,
yellnɛ dɛshi. Woya kʼamige teek yellɛnɛna, zoo kataktaga maptiogegɛboy. Maptioge
woyaanɔ Itopia ge bhon wuuci ale. 1, maptide woya rɛmɛs bawuna, ane silɛɛ, 2,
maptide woya hin angkoonɔ zoo ajɛke sabɔɔ, 3 maptide zoo woya kɛngnɛɛngɔ, 4
maptide woya dhul dɛshadɔngɔ teekna, ane ajinɛ tasidegɛy
1, maptide woya rɛmɛs bawuna, ane silɛɛ
Maptigediya teek yellɛnɛna, gɔrɔgede baudinonɔ rɛy wɔtɔ zoo katɛga kesse
akumuy.
2, maptide woya hin angkoonɔ zoo ajɛke sabɔɔ
Maptigediya teek balgede woya hin ande amunɔ, hin apalaa, hin ande ayɛy muɔ ke
bhunde komac uwaa yellɛnɛ ajɛn. Hɛnɛ kene komac untɔɔ gac ande hinɔ iyong. Ga
bhunde komac uwaa.
3 maptide zoo woya kɛngnɛɛngɔ
Woya kɛngɛn yellɛnɛɛng nɛbhagede mɛʼɛn indiɔ woya birio shɔktaboyɔ, pinsiɔ
ilaʼinyjiya ke zoo girigiri shɔkna, uwaangi yellɛnɛ ɛlɛsɛn.
4 maptide woya dhul dɛsha dɔngɔ teekna, ane ajinɛ tasidegɛy
Balgede dɛsha koon iyɔɔ, oo balgede murdi koon iyɔɔ se ne edɛ mu kalitka teekna,
kaydɛga tasidegɛ. Aa gomoyna, gumumut tasidiyaa woya kisilikana, mala
kʼeenɛskɛga baadiyaa yellɛnɛ. Galaage icɔmishna, imɔ, ge kaanɛ ilaʼijanaa ooge ac
komacɔ.
Woya am galaagiya al tunɔgiriokɔɔ, orrɛ silɛnde shɛɛʼi. De ayɛy woya kʼeendɛsɛga
baadiya yellɛnɛ cʼarɛshɛt cʼua . Zoo iis woya kesse icɔcɔnunna, hayke cʼarrashiɔ mirɔ
kʼenɛsɛ baadiyana, ingkarna, baa mu silna, gaydusɛt mu koy lejok.
50
15 Bh Yɛ ʼit engedanage nguny zertajɔɔ! Dhɛmɛs 25
1. woya kʼamidegɛ a niyɛ?
2. Bade mɛʼɛnun zoo kɛng woya a nganage?
3. Galaage yellɛnɛ woyage tʼitkaa silɛnɔ age?
4. Tɔɔnit taside ɛli nɛbhade woya kʼamiinɔ mɔʼɔnyak lɔʼɔ sʼuppagena, irɔrtɛ!
5. Woyana, shɛshshɛ ke kʼaminɛɛngi, kiciyange dhuluɔ age al niyɛ?
Shambata 3 ungoc 8
16 Ɛlian ɔʼɛn Dhɛmɛs 26
Moyt ɔʼɛnde ɛlinugiyana, bhangit ɛlian bhunde shshiʼinɛɛ!
woga birio mapti
kʼami ilaʼic
1___ = ga bhunde zoo dhul dhullɛ kaberecce Tumon oo zooy.
2 ___ = ga bhunde indi woya oo zoo kisilit tomogey, rɛɛge oo sabagey
3 ___ = ga ilaʼinyje shibiriy zoo Sabina, hakɛ bay
4 ___ = ga humade koon rɛmɛs badenɛɛ, manggisi acna, dɛshiɔ.
5 ___ = ga ande indi zoo rɛy katadhitna, untɔɔ nisi mui uwa
17 kɔnɛn
17a Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 27
Tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppa ramangge ɛli nɛbhade tudajɔde iyke kʼɛdɛkʼɛdɛɛ edu icɔcɔno ya
tunɔgiriyokɔ!
17b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 28
Ɛrsidɛ ngarec bhunde yellɛnɛɛ teek!
Bulangatage woyaanɔ al bade mɛʼɛnunɔga cʼilili sʼiit sʼiit doniye malleye enga miirɔ
kami wocce logidi ooge ayɛy mu.
51
Nɛbhade tʼɔgaade iyke ngarecɔ bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ dhaalɛna, ɛlagongi iyeyi,
dhadhaydu!
Shambata 3 ungoc 9
18. Zeri uwɛn Dhɛmɛs 29
Zerit tudacce ɛli nɛbhade woyaan kʼamiɔ kede tʼɔgaage lɔʼuny al teekɔna, irɔrtɛ
ɔʼɛndenɛ!
19. Icɔcɔn tuɔʼge ɛli Dhɛmɛs 30
Ɛlit tudacce ɛli nɛbhade zoo kʼamiyɛ woyaa oo bhunde zoo shɛshshɛ ke kʼamiyongi,
kunɛɛ!
20. Higgide ɛliin Dhɛmɛs 31
Zerit zertaciya iy karakɔ shɛshshɛna, bhangit ɛlianyge alke mitʼaa, kɔmdhoyɔ oo
kɔmyɔng molɔde yellɛnɛɛ sɛntʼɛrɛjige teekboy!
Iyere sabbɔ geseduane kɔmda ramang ale hɛnyɛboy. Edɛ gɔngɔ mu anno kɔmyɔng oo
kɔmdhoy.
Zertac
Ilanga kingi woya ramang ale. Woyagiya mu kɔnang rɔngaga Gebzinɛ. De iyke
ramangɔga Kamana. Edɛ mu hay kesse icɔcɔnunna,ga icɔcɔnda. Edɛga icɔcɔnda.
Kesɔde icɔcɔnunɔ teek woya muuga jaar sizzi. Edɛgiya alke ramangɔ teek de siʼidonɔ
kun kɔnangeyɔ, de macɔ kun ramangey. Woyage wuny pɔskajɔɔ yɔng geny zeriɔga
mɔdhɔsi. Ge wunyke sabɔɔ yɔng ga zeriɔga tɔgilana.
Yɛnɛke ɛtte woyaygiyaa teek geenyga Kɔrada geenyga karmaydona, ane geenyga
gɔlanyja. Edɛ yɔng kesse icɔcɔnun teek yellɛndegɛga kɔnang sɔ.
52
Mitʼa Kɔmyɔng Kɔmdhoy
53
Icɔcɔn 5 Turizimi
Shambata 1, Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
ɛlian bhɛlbhɛl
Dhɛmɛs 1
Bhɛlbhɛlit ɛlianygiya hay karakɔ!
I’ac: Bacuma Ba-cu-ma
1. turizimiyɔmu
2. Balegedɔngɔ
3. Jɔrade
4. bhonɛsɛnde
5. Daliyɔ
6. pillidegɛde
7. ramtiyak
8. Yitʼiyɔ
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ!
k’enɛ- k’endac
cʼalmiy- cʼalmidac
icɔrsɛ- icɔrtac
pìlli- pillidac
bhɛlla- bhɛllac
zanggisi-zanggisidac
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ!
Dhɛmɛs 2
1. Jɔra akatang?
2. Edu jɔraage gayu bhoregedeguwɔ anenaang? ɛlidu
Zèrit ɛliangiy hay karakɔ tasiɔ!
turizimi bhonɛsɛn kelle wɔnunɔ
tomok jɔra zanggis
Moyó taarinyagiya al kariyɔɔ iykɔ naa tudac ɛlagec katangi?
53
2b. Tudac zèri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyit shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teek!
Jɔrade Daliyɔ oode Yitʼiy
Jɔrade Daliyɔ iy wradagede Bacumaa gɔrɔgede koy kabalede Gacidiyɔɔ. Bhunde
iyɛɛmu rɛnidenɛ kɔnɛ Bacuma katamaa pɔs kilometiriyo 23. Jɔradiya kɔnɛ yet
tuntook yana, koy hica bakkede se tɔshshɔɔ shɛkna, kenaboy. Nenmu kɔnɛ tuntɔna,
wɔcʼ i bhiyɔɔ ga metiriyo 62. Balgede koyna, wɔcʼi bhiyɔ, cut bɛnage al bhiyɔɔ, meta
toshi madhdhak. Balgedɔngɔmu
cʼua ngɔdiyo koon se putʼashsh.
Balegedɔngɔ shuwage al hetɔngɔ
gasɔ gasɔɔ bulangna, nen toshiyɔ
moyokke ajinɛɛ ga bhiic. Jɔrade
Daliyɔ bhonɛsɛnde ajinɛɛ ga
bore.kiy hɛnyɛ mui, balgede kɔnɛ
tuntɔna, koy cuc baa, gas gassenɛ
yeca jɔya cʼulluk. tobur oo kɛnage
al hica gasenɛɛ cʼua cʼɔllɔ cʼallmiy.
Jɔrade Daliyɔ Gɔrɔgede
turizimiyɔmu nɛbhagede ga
gaynɛɛ, mirɛge bhonɛsɛndenɛ de
ajinɛɛmu buydɔ. Turistiyoge
wɔdunɔ ngunyna, moydɔ. Edɛ
balgede moyɔ, wuc tomokna,
moydɔ. Balgedɔngɔ cʼua
waradamu jɔya silɛn. Zooge moy baa geeny nguny kambuliyey, sigiraney oo
jaareymui, uwadɔ. Jɔradiya zoo ge wɔdunɔ sɔng kalongna, ge al badegey oo
bhoregedegeyɔmu mirɛge hay moydɔ.
Zooge kɔn mɛsʼapiyɔ, zooge icɔcɔnnɛɛ oo icɔcɔndamu hay moyna, taradegɛ arshidɔ.
54
Ungojɔde ilop pɔsinɛna, icɔcɔn untɔna, iyke ungojɔde wɔngɛnɔ oo kelɔde kesse
icɔcɔnun nyɛgiyɛboyɔ, icɔcɔnda ge hinɔ hayna, moyɔ jɔya arshi. Zooge icɔcɔnnɛɛmu
wodi kɔnang kɔnang shɔk icɔcɔndagegegɛna, hayɛ irɔrɛsɛdɔ.
Jɔrade ayɛyɔ kɔnang ga jɔrade Yitʼiyɔ. Jɔrade Yitʼiyɔ edɛ oode Daliyɔ sanggisinɛdɔ.
Edɛ ga wola. kiy hɛnyɛmui, gàl dalɔna, gùgunyɔ iyɔngɔ bonɔ bhiyɔ. Jɔrade Yitʼiyɔ
icɔrsɛnɛ dac bakna, ititinsɛ oo Dal. Nenmu ramatindenɛ ga metiriyo 75. Jɔrade
Yitʼiyɔ gassenɛ yeca ga kolkung sɔng. Nɛbhagediyamu kɛginya rɛsɛdɔ. Shuwamu
wologɛdɔ.
Jɔraa ramtiyak giya Dal oo Yitʼi edɛ alke woya bhɛlla. Moyɔde iyke kɔnɔsuwɔ zoo
moyna, uwadɔ. Zooge ngunyna, moyɔmu or ramatindegɛ, pillidegɛde pillinɛnɛ yɔng
tuntɔna, cuc bɛna, bhuɔ oo baa bhunde jɔynɛnɛɛmuwɔ edɛ arshidɔ. Murɔ
taragedegɛmu dhook koyong. Yɛnɛke taysɔde kɛllajunɔɔ, baa yica tobur wulenkede
wulendac oo bolobolo shɛk kiyecaa, mɛnde orɔ mala yɔng ɔdinɛ yɔng taragedenɛ
teek. Nɛbhagediyamu angge turizimiyɔ, zeriyo zoo rɛnaakɔ gagayna, yellɛnɛ gayɛn.
2bh. Engedanage nguny zertajɔ
Dhɛmɛs 3
1. Ìdibisit girapidiya iy kariyɔ
Jɔra rɔnga bhunde
jɔynɛnɛɛ
ramatindegɛ
bak metirige
zooge ngunyna,
moyɔ
bhonɛsɛnde
ajinɛɛ
2. Jɔra anggeyge turizimiyɔ ajinɛ bhonɛsɛnɔ teek ga koon. Nɛbhagdiyamu moyɔ gɔjɔyaga bhonɛsɛnde boriyɔ, jɔraage aliyɔ yellɛnɛna, kal niyɛyi, ayidɛ tasidegu!
3. Zooge icɔcɔnnɛɛ wodi kɔnang kɔnang shɔk icɔcɔndana, hayɛna, irɔr molage gaynɛɛ turizimiyɔ. Molage gaynɛɛ turizimiyɔmu geeny ga jɔraa. Edu tasiɔɔ, irɔrɛsɛ nɛbhade anganun? alit hubbaneyna, ɛllɛ!
55
Shambata 1, Ungoc 2
3. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 4
Àjit engedanagiya ɛlianyge alke jaruwoge tudajunɔ hay karkɔ ɔ’ɛndegɛ?
1. Lɔ’ɔ sʼuppagede iyke 4ɔ teek “Zanggisinɛdɔ” a niyɛ? .
2. Lɔ’ɔ sʼuppagede iyke 5ɔ teek “Murɔ taragedegɛmu dhook koyongʼʼ hɛnyɛ a niyɛ?
3. Lɔ’ɔ sʼuppagede iyke 5ɔ teek “Alke woya bhɛlla” hɛnyɛ a niyɛ?
4. Lɔ’ɔ sʼuppagede iyke 2ɔ, goriyo 4y teek ‘ʻTuristiyoge wɔdunɔʼ’ hɛnyɛ a niyɛ?
5. Lɔ’ɔ sʼuppagede iyke 2ɔ, goriyo 3y ‘ʻcʼɔllɔ ga cʼallmiyʼ’ hɛnyɛ a niyɛ?
Ɛlianyge alke jaruwoge tudajunɔ
1. jɔra , 2. turistiyo, 3. ungoge wɔngunɔ,
4. Sigirana oo kambuliyo, 5. Turizimi, 6. tomok
4. kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Dhada ɛlianyge edu idibiso sɛntʼɛrɛjige teekɔna, ìtitinitna, tɔɔnit kokke lɔ’ɔge ɛli
nɛbhade jɔray koonna, ìrɔrtɛ!
4b. Higgide kɔnun
Kumec(.)
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke kumecɔ koy balgede gɔɔn lɔ’ec koonna, lɔ’ec pɔsinɛɛ.
Dhɛmɛs 6
Ɛrsidɛ lɔ’ɔ sʼuppadiya koy karakɔ, kumec molle yellɛɛ kiy suut!
Jɔra ga ande turizimiyde many zoo tary Anggeyge turizimiyɔmu teek ga koon Jɔrade Daliyɔ
oode Yitʼiyɔ ramtiyak al wradagede BacumaaEdɛmu jɔynɛnɛɛ gɔrɔgede koy kabalede
Gacidiyɔɔ Edɛ allɛdɔ Edɛ ramtiyak alkɔ woya bhɛlla Maa icɔrsɛnɛ yɔng tuntɔ kede cuc bɛna
kotoshit tɔshshɔɔ shɛk matʼtʼana Gassegɛ baayeca kɔp ga cʼalmiy
56
Shambata 1, Ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Zeriyɔ sabbɔ- Tudac tàsi
Dhɛmɛs 7
Tudacce sabɔdenɛ se ne “Jɔrade Daliyɔ oode Yitʼiy” hɛnyɛɛ songke ɛlagec katangi,
tasidona, ɛllɛskɛ mɛnde icɔcɔnongɔ!
5b. Tudac zèri Dhayt bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zèridu!
6 Icɔcɔn tu’ɔge- Isha’ar
Dhɛmɛs 8
Ìsha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ !
7. Higgide ɛliin Rɔngage gaynɛɛ- ga rɔnga ge zoo muuk gayna, zeriyɔ
I’ac: baa, sigirɔ, tobur...
Dhɛmɛs 9
Mòyt lɔ’ɔ Sʼuppadiya koy karakɔna, tɛlɛjit rɔngage gaynɛɛna, tɔɔnitna, irɔrtɛ
Jɔra anggeyge turizimiyɔ teek ga kɔngang. Dal oo Yitʼi Goldiyage ga jɔraage warada
gaynɛɛ. Turizimi ga ande many zoo tarana, zoo nguny rɛnakna, moyi. Turistiyo
balgede moyɔ wuc tomok. Balgedɔngɔ cʼua baa sildɔ. Nɛbhagdiyamu yellaniyec
gayɛn.
Shambata 2, Ungoc 4
8. Zeri
8a. Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 10
1. Badegey angge turizimiɔ gayodɔ? a katang katangi ɛlidu!
57
2. Ɛllɛ ɛlian giya al karakɔna, aydɛ ɔʼɛndegɛ!
Turizimi, bhoot, bhore, gash, buktuana, jɔra
8b. Tudac zeri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyit shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teek!
Angge turizimiɔ al bhoregiɔ bhoodina
Angge turizimiɔ al bade mɛʼɛnun bhoregiɔ, ga jɔrade daliɔ, jɔrade yitʼi, bhootte
hamudi, bhootte badili, bhootte paydaji, bhootte giya, bhootte goysɛri oo bhootte
shewu. Bhonɛsɛnde bhoodinon zoo wunyna, moyiɔ, baa sillɔ Anggiya turuzumiɔ al
bhoregiyɔ teek gomoy bhoot kɔnang. Bhoot ga ande ilanga Tuma kʼɛk baa kʼɛginɛnɛ
bɛtɔge bhuɔna, teekga walacna, zooge kingunɔ rɛmɛsɛ.
Bhootte Shewu
Bhoottiya jɔynɛ kʼabalegede iyke Baniɔ .Giinke gagayna geyiɔ, gal Bacumagena, gey
anggejɔ bhunde susa cuyɛnɛɛ gɔrɔgede koy Bhadɛɛ. Zoo hayna, wɔcʼi balle
Parangaliɔ, ɔysɛ gɔrɔde koy Bhadhɛɛ bakna, bhɛl gɔrɔgede koy Beraana, haydɔ. Aa
dhul balle Girmay Karbhellaa, bhɛl gɔr karak sidɔgede shɛɛʼɔ, bhunde bhon kilo
58
metiri kɔnangina, wɔcʼiɛsɛdɔ.
Kɔnɛ Bacumana, wɔcʼi bhoodɔde Shewuɔ, rɛnidenɛ bhon kilo metiriyo 7na, (issabɔ)
zoo wɔcʼidɔ. Bhootiya kɔnɛ bhunde susa cuyɛnɛɛ gɔrɔkare oo tunɔna, ketuynya
ramang ale. Bhootte paltangindenɛ kɔnɛ 18 wɔcʼi metirio 20. Bhoodɔdiya baa zoo se
ne kingi Tʼaliani kɔn baa zoo nutiɛgadɔna, zooge bibidaa ɛlidɔ. Bhoodɔdiya bhunde
gasɔ gasɔ gash oo moyogge shuwonge shɛɛʼi alena, zooge hayna, moyiɔ arshidɔ. Ya
bhoodɔdiya gaasɔ bɛnage ɛttegɛ al bhicbhicɔ alke buktuanaa ale. Zooge hinke
wunyna, moyiɔ kudana, kadhayt anggoyge ɛlio tunɔgiriokɔna, komoytna, karshit.
8bh Yɛ ʼit engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 11
1. Bhorege degey angge turizimiɔ kalke mɛriyi, bhonɛsɛndegɛ a katang katang?
2. Tdajɔ zoo se ne kingi bhoodina, indiyɛ katang?
3. Bhoodiney wɔdɔ angge ayɛyge tasioke ga angge turizimiɔ a katang katang?
Shambata 2, Ungoc 5
9 Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 12
Moyt bhunde bhuɔ iingdac iy teekɔna, adɛ ɔʼɛndenɛ!
Bhonɛsɛnde bhoodinon zoo wunyna, moyiɔ, baa sillɔ (lɔʼɔ sʼuppa 1)
Bhoodɔdiya baa zoo se ne kingi Tʼaliani kɔn baa zoo nutiɛgadɔna, zooge bibidaa
ɛlidɔ.( Lɔʼɔ sʼuppa 3)
Ɛlliyɛ ɛlianygiya hay karakɔna, aydɛ ɔʼɛndegɛ!
woyit wɔngɛn kambilige woyit
karta wotili bhonɛsɛn
kician bhunde shɛɛʼi midiya
10 kɔnɛn
Dhɛmɛs 13
Tɔɔnit bhunde iyke suutɔ bhunde engedinɛɛna, idibisit bhunde sɛntʼɛrɛji engedinɛɛ
muuk!
59
Bhootte shewɔ
Anggecce bhoot
jɔynɛnɛɛ
Rɛnidenɛ Paltangin
Balle
Girmay
Bacumage
10 b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 14
Tɔɔndɛsɛ zertaciya iy karakɔ kok daptari deguna, ɛrsidɛ tʼɔgade iyke kʼumecɔ!
Angge turizimiɔ al bade mɛʼɛnun bhoregiɔ, ga jɔraa oo bhoodina sɔ bhonɛsɛnde
bhoodinon zoo wunyna, moyiɔ, tomogge baanɔ sillɔ
Anggiya turuzumiɔ al bhoregiyɔ teek gomoy bhoot kɔnang.
Bhoot ga ande ilanga Tuma kʼɛk baa kʼɛginɛnɛ bɛtɔge bhuɔna, teekga walacna, zooge
kingunɔ rɛmɛsɛ
Zoo hayna, wɔcʼi balle Parangaliɔ, ɔysɛ gɔrɔde koy Bhadhɛɛ bak a dhul balle Girmay
Karbhellaa, bhɛl gɔr karak sidɔgede shɛɛʼɔ
Shambata 2, Ungoc 6
11 Zeri uwɛn
Dhɛmɛs 15
Zerit tudacce bhoodude shewuɔ moyok oo tʼɔgaa kalgit suut!
12 Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 16
Ɛlit tudacce edu icɔcɔnuɔ nɛbhade bhoodude shewuɔ kiy suut!
13 Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 17
Lɔʼɔygiya al karakɔ teek Jɔyda ɛlianyge alke rɔngɔɔ!
1. Kamanay kɛng rɛɛdenɛ edisige.
2. Bole bɛrguga 15na, rɛmɛs Buktuge.
60
3. Edisiga ilaʼinyje gɛsi.
4. Ilaʼic ga ande nis zooy.
5. Zooge katamayɔ tɛp rɛy ilaʼijɔ.
rɔngɔ mitʼade lɔʼun
kamanay kɛng rɛɛdenɛ edisige
Shambata 3, Ungoc 7
14. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 18
Ɛlianyge bhɛlbhɛllɛɛ kenyji
Iʼajɔdiya ajinɛɛ karakɔ Ɛlianyge bhɛlbhɛllɛɛ kenyjit
Iʼac: tu-ru-zi-mi-yɔ turuzimiyɔ
to-mog-gi-ya-na
kɛ-gi-nya-ge
ang-gey-gi-ya
jɔy-nɛ-nɛ-mu
sɔl-mo-jak-na
ko-nu-wa-mu-na
kiy-hɛ-nyɛ-mui
15. Zeri
15a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 19
Koca a ande iy niyɛi ? Ɛlliyɛ!
Zerit ɛlianygiya alke jaruwɔ hay karakɔna, ɛliyɛ!.
turuzimiyɔ
tomoggiya
kɛginyage
sɔlmojakna
61
15b. Tudac zèri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyit shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teek!
Angge turuzimiyɔ jɔynɛ bhoregiyɔ: Koca
Angge turuzimiyɔ hɛnyɛga angge jɔynɛ bhoregiyɔ zooge alke turustiyɔ wuny wɔdɔna,
moyyɔ. Aa balkede zoogiya wuny wɔdɔɔ, moyɔ wucʼɛsɛ tomogge alke dolariyɔ
badegeyna, badegey mu shatʼi tomoggiyana, dɛshiyɛ lematina, baa sillɔ.
Anggiya zoo moyyɔ mu gage hɛnɛke maage goyyɔ, kɛginyage kɛjinɛɛ jɔynɛ Itiopiyage
sɔɔ, shata, koca, geli oo bhoodina. Anggeygiya teekmu kocaga ande jɔynɛ mɛʼɛney
wɔrɔdagede shashiyɔ koruge kʼɛbelegede Kʼiraay. Koca ga ande nen matʼakʼal
bhunde jogiyna, bhunde nen jɔynɛnɛɛmu dhukena hica bɛneyna, yɔngmuga gogage
alke bɛnay. Nenmu dhedhigisana hica bɛney teekna, kotkodiyo baakna, dalmi kokke
shaniʼona, cʼua zoo bhuyana, hayɛna, ac tena oo biyo. Anggiya kɛginyage jarunɔmu
amɔ irebhen shɛshshɛ.
Koca anega zubutte zoon mu cʼua. Balkede zoo ngɔdɛrɛde kʼakʼaya kɛnggiyɔ
burusinɛɛ, zoo dha sinnide tʼiini koonna, ɛrsɛsɛ koca bhunde iyke bongkʼoloshoci
koon guwok sɔlmojakna, aa guwo amna, seu tushshɔ ngɔn kok maage al sinnigiyɔɔ
mushkina, aa zoo matɔ ibaysina, uwadɔ. Gɔrɔgediya koca koyke zibutna, ane zoo
cʼut maayna, ac biyoge buktiyɔna, rɛɛge teek hinke ilaʼasiyɔ oo konuwage wojun
ooge biyuge tʼittaa ibaysina, nisna, uwadɔ. Gɔrɔgediya koca mɛʼɛney teekga ande
iyke tomogiti. Mɛʼɛn bhuyana, wunyɛna, tal gabage muna, jɔyɛnɛ kʼorshaana, uwadɔ.
Anemu gɔrɔgede turustiyɔ zooge wɔdunyɔ ooge al baagedegey teekɔ balkede hinke
moyyɔ wucʼɛsɛ tomok kesse ingkar turuzimiyɔna, cʼua kessɔngɔ ibhɛsɛ mɛnde
koyɛna, irɔrɛsɛ yɔngɔ zooge wunyke moyyɔna, mɛndiyamu koyɛna, irɔrsɛdɔ.
Gɔrɔgediya tomoggiya zoo dɛshiyɛ lematide ayɛymuna, uwadɔ. Kiyhɛnyɛmui bhunde
iy hica baage teekna, hɛnɛkediya iyey zoo kirɔrtɛna, katagɛyga shɛɛʼi.
62
15bh. Yɛ itengadagiyawunyzertajɔɔ
Dhɛmɛs 20
1. Koca bhunde iyɛɛ kʼɛginɛnɛ niyɛ?
2. Koca jɔynɛ bhoregede?
3. Bhonɛsɛnde kocay a katang?
4. Zoo muuk katagitka bhonɛsɛnde kocayɔɔ yellɛnɛ katang katang?
5. Koca ke untɔy zoo ilaʼas kɛngi oo konuwaa zibinɛ anganage?
Shambata 3, Ungoc 8
16. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 21
Moyit Ɛlianygiya hay karakɔna, iʼajɔde irɔrrɛɛ aydɛ ɔʼɛnde yellɛnɛɛ!
1. kotkodi
2. matʼakʼal
3. shaniʼo
4. mushki
5. cʼut
6. tomogit
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 22
Lɔʼɔ sʼuppade iyɛre edu kɔno nɛbhagede jɔray shambatage kɔnangeyyɔ metta mu ane
yɛmdɛsɛna, tɔɔnit cʼua!
17b. Higgide kɔnɛn: kʼumecɔ
Dhɛmɛs 23
Tʼɔgade iyke kʼumecɔ balgede gɔɔn ɛli koon kiy muukna, sudhinɛɛ gɛrsɛsɛ tasige
sabɔ. Iʼac: Gɛsiyo oguwa gabay.
Iʼajɔdiya ajinɛno tunɔgiriyokɔ lɔʼeygiya hay karakɔ, bɛrit lɔʼɔge yellɛ tʼɔgade
kʼumɛjunɔna, ɛrsidɛ molle yellɛnɛɛ kiy suut!
1. Bhɛluwa oo Koynɛ hatuwaa koru
2. Shemaji inyu koy minen
63
3. Lemau nguny tʼila goluge
4. Icɔcɔndayee! Ibhangit kʼumec kiy suut
5. Kamana mat shɔlu oo gima
6. Mɛnde icɔcɔnnɛɛ icɔcɔn icɔcɔnda kede dhulɛsɛɛ
7. Turustiyo hay moy bhorede iy wɔradagede Shashiyɔɔ
8. Shambade lɔngke Maragelluwɔ bhuya kocana, koyɛ gabay
Shambata 3 Ungoc 9
18. Zeri uwɛ
18a Tudac tasi
Dhɛmɛs 24
Tuacce edu icɔcɔnuwɔ sabɔdenɛ se ne ʼʼ Angge turuzimiyɔ jɔynɛ bhoregiyɔ: Koca ʼʼ
hɛnyɛɛ ai sungke ɛli katangi tasitna, ɛlidu. Dhoyɔ dhayt bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ
ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeridu.
19. Icɔcɔn tuʼɔge: Ɛli
Dhɛmɛs 25
Alit hubba hubbana, ai songke jɔra oo kenycade Dembiyɔ ilɔlɔnynyɛ niyɛi woloktiyɛ.
20. Higgide ɛliin Rɔngage gaynɛɛ- ga rɔnga ge zoo muuk gayna, zeriyɔ
I’ac: yet, biy, gash...
Dhɛmɛs 26
Iʼajɔde ajinɛɛ mòyt tudage kɔnɛss shambata kɔnangna, wɔcʼi shambata ramangeyɔ
edu icɔcɔno nɛbhagede higgiude ɛliinɔ, moyt rɔngage gaynɛɛna, tɛlɛjit tudajɔ teekna,
tɔɔnitna, irɔrtɛ
64
Icɔcɔn 6 Tudage bharungnɛɛ
Shambata 1 ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 1
Ɛlian bhɛlbhɛl
Ɛlianygiya ajinɛɛ bhɛlbhɛlit dɛptɛrigedegu!
Bulangdenɛmu
ngarrɛnuɔ
damanejɔna
shundiyany
jiiyakna
kɔtɔnitkaa
shubhunɛna
woydaanɔna
2. Zeri
2a. Engedanage al zertajɔ sabbɔɔ
Dhɛmɛs 2
1. Moyit taarangagiya al kariyɔna, bhude tasiɔ akatangi, ɛlɛskɛ mɛnde icɔcɔnongɔ.
Zerit ɛlianygiya alke jaruwɔ tasiɔ
Cʼilili
ish ish isht
zuktegenyɛ
Shundiyany
dip
tude shiʼiong
2b Tudac zeri Gɔrtte zeriin gayɛn
Zerit tudac nuunna, kʼopit bhunde dhoyɔ oo enggoge tudajunɔna, pɔsit!
65
Cʼilili
Bulangdenɛmu woyage aliyɔ ngarrɛke yɛnnɛna, shɔk woydac kabarec kɔnangna, cʼua
bulangdɔ.
Aa kɔnɛsɛ bulangɔ
woyage ngarrɛnuɔ al
bona ramangna, shɔk
woydacna, edɛ bonde
iyke kɔnangɔ murdi sina
muuk kal bhunde
koonina, rosh woydac
kabarec yɔngɔ teekna,
se ne ʼʼ ish ish ishtʼʼ
Hɛnyɛna, edɛge shɔk
woydacɔ muuk madhuka
sinaboy muukna, ibhang kal damanejɔna, irɔrɛsɛ gɔɔngna, hubbade iyke ramangɔ
tabhang sitte woydac iy teekɔna, aa jɔdaboyɔ edɛ mu kɔnɛsɛke bhunde gɔɔng
bulanguɔna, bulangdɔ.
Pɔskajɔ hubbade shalɔ kɔm shalɛnɛta kobhonit illɛna, cʼua shaldɔ. Edɛmu aa
bulangna, pɔs bulangɔ shɔk woydacna, anit tʼintʼinna, ananadɛ sabigegɛna, edɛmu
tugijiney se “Shundiyany shundiyanyʼʼ hɛnyɛna, cʼua pɔs bulang.
Tude shiʼongi koyga dhook
Ilanga kingi ungoc koon bolede lɔngke Baaruniy iye. Baaruni bɛrgudenɛga tɔmmɔn
oo sizzi. Nen rɛmɛsinɛ oo wolagenyɛge mɛri. Bolediya balgede iyke tʼiiniɔ, koy
wolajakna, gurasana mulacna, kunɛdɔ. Balgede kunɛɛ zuktegenyɛ orongɔ nen alay
gokna, dipna, amdɔ. Ane sila hɛnynyɛboyɔ, koyna, siyake posuɔ, ekɔ niida wadakɔ
kobut oy koon jorna, seke aga woydayna, wuny jiiyakna, kɔtɔnitkaa shɔk nɛpna,
koyɛna, limna, ɔɔsna, amdɔ.
Baaruni balgede dɛshi yaa zuktegenyɛ eettɔ. Baaruni yɔngke bolede shiʼi iyong. Ane
ungoc koon tɔngɔ koon iy pashɔde woydaanɔna, kʼɛynɛɛ, dhaboyna, koyɛ gabayna, ai
taliɔ, mɛnde iyke enɛde tɔngunɔ liicna, siyake gɔrɔgiyɔ wɔcʼiyɛsɛna, shɔʼaboyna,
66
haktɔ. Balgede hakɔ ade tabhang nyɛbhecce Baaruni kok dhook kudiyoboy.
Balgede Baaruni yama tuwookɔ orrɛ oo shubhunɛna, shubhunɛ zeriɔ nen iy
kucukucu. Ane shubhunɛ zerina, zeriɔ zerrɛɛngɔ mokajeyge yama gabagiɔ koon se
ʼʼBolediya enga ikɔ kooyi gabayɔ koriga gɔrɔgena, mɛn koon tabhanggadɔwooʼʼ
hɛnyɛɛ, mɛnde iyke shubhunɛɛ, cʼua gayanaboyke zoo tabhang guruyna, ʼʼAde tude
shiʼiong koyga dhook rɛɛy meta kindi niyɛ?ʼʼ Hɛnyɛna, Baaruni oo mette mu nyɛbha
bhoy shikkaang.
2bh. Yɛ it engadanagiya nguny zertajɔ!
Dhɛmɛs 3
1. Cʼilili a bulangde iy niyɛi ?
2. Woyage bulang cʼililiyɔ ngarsinɛ hadi sɛʼsn?
3. Tude shiʼongi ande dhulɛsɛɛ a katang?
4. Bulangatage bulanguwɔ oo woyage eetona, shiʼongɔ ai ande dhulɛsɛɛ a
katangi, ɛlidu!
5. Dɛshit sɛntʼɛrɛjina, ibhangit bhude Cʼilili oo tude shiʼongi koyga dhook alɛ
bhiicɔna, idibisidu!
Bhunde alɛ bhic bhicɔ
Cʼilili tude shiʼongi koyga dhook
Diyaga bulang
Woyaga mɛri
Diyaga gurin gurin
Diyaga kɔnang
Tudajɔde se ne “ Cʼilili oo tude shiʼongi koyga dhook ʼʼ hɛnyɛɛ teek lɔʼɔ sʼuppagede iy
illɛyyɔ ɛli nabhagede ɔngɔnay?
67
Shambata 1 Ungoc 2
3. Ɛlian ɔʼɛn
Ɛlianyge caʼidaa
Dhɛmɛs 4
Moyit ɛlianygiya nguny zertajɔɔ al “Aʼʼɔna, ititinit oo ɔʼɛndegɛde iy “Bʼʼɔ iyke suutɔ!
A B
1 cʼilili A. koy dhook
2 tude shiʼongi B. bulangde wojun
3 bhoy shikkaang Bh. pudɛn
4 shalɛn C. zirmage
5 damanec Cʼ. dudiyi
4 Kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Tudacce sabɔdenɛ se neʼʼ Cʼilili oo tude shiʼongi koyga dhook ʼʼ hɛnyɛɛ teek iyɛre edu
ishɔshɔktaa sɛtʼɛrɛjiboy. Nɛbhagdiya mu meta tɔɔnit cʼilili oo tude shiʼongi koyga
dhook bhunde alɛ bhiicɔ bhunde dhulagongɔna, irɔrtɛ.
4b. Higgide kɔnun
tʼɔgade siyhɛnyɛɛ (“ ”)
Tʼɔgadiya balgede gadha taside mɛnde ayɛyɔ gibhangaboyna, ane gɔpɔs tasidɔngɔɔ,
gibhang cʼua.
Dhɛmɛs 6
Iʼac: Mɛnde iyke shubhunɛde Baruniyɔ cʼua gayanaboyke zoo tabhang guruyna, se
ne ʼʼAde tude shiʼiong koyga dhook rɛɛy meta kindi niyɛ?ʼʼ Hɛnyɛna, Baaruni oo mette
mu nyɛbha bhoy shikkaang.
Iʼjɔdiya ajinɛno tunɔ giriokɔ tɛlɛjit tudajɔ teek lɔ’ɔge tʼɔgade sihɛnyɛɛ iy teekɔna,
68
dhukumda liyokna, irɔrrɛtc!
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 7
Tudacce sabɔdenɛ se ne“ Cʼilili oo tude shiʼongi koyga dhook” hɛnyɛɛ, songke ɛli
katangi, tasitna, ɛllɛskɛ mɛnde icɔcɔnongɔ!
5b. Tudac zeri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, zèrit tudacna, icɔcɔnit zèri!
6. Icɔcɔn tu’ɔge ɛli
Dhɛmɛs 8
Ìsha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ !
7. Higgide ɛliin Sarage rɔngun
Sarage rɔngun ga zeriyange tacʼinɛ jarecce rɔnguge mɛndu koonɔna, mɛɛ zerrɛnɛ.
Edɛmu gagiya - Anyi, inyu, nen, edu, edɛ, ede
I’ac: gaminɛ. Ede
Dhɛmɛs 9
I’ajɔdiya ajinɛɛ ɛrsidɛ sarage lɔ’ɔgiya hay karakɔ molle yellɛɛ kalit suut!
____1. Koyi bulangna, kɛɛmanoɔ gubulangi.
____ 2. Hayo hide aa yɛmanona, gubulangongɔ.
____ 3. Gey bhunde gubulangi.
____ 4. Woya hatugana ai bulang cʼililii.
____ 5. Kamana oguga gabayna, ai tala apalay.
69
Shambata 2, Ungoc 4
8. Zèri 8a. Engedanage gùdhulɛ zertajaɔ
Dhɛmɛs 10
1. Tudage ippage ippage woya kɔnna, bulangɔ edu gayowɔ, agey ɛlidu!
2. Eduuy teek ge ilanga artauw kokolo oo keleboyɔ anenaangi, kɛlidu! Edɛ teekmu de
uwa jorɛnɔ anen?
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
tudac hakka
bharung tirisi
kèli kɛngɔ ruy
ungo ajɛnde badun
8b.Tudac zèri
Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudac nuunna, kʼopit bhunde dhoyɔ oo enggoge tudajunɔna, pɔsit!
kele oo kokolo Kele oo kokolo ga kɛginyage gashun. Nɛbhagediyamu edɛ ramtiyak rɛmɛs toburɔ.
Kele ga kɛgitte uwa jorɛni. Kokolo ga kɛgitte jorɛn uwaagna, kur pɛɛley. Kiy
hɛnyɛmuy ungoc kɔnang Kele oo kokolo se ne “Gabagitʼinɛɛ” hɛnyɛna, edɛmu
shishiktiyɛɛboy. Kelemu yɛmna, yɛngkinɛɛ, se ne “Kashalenyjɔ,” hɛnyɛɛ, cʼua ane
Kokolomu se ne “Anyi kashalenyjɔ” hɛnyɛna, shɔktaa ungcboyna, hatuwa origegɛ.
Kele oo kokolo ungojɔde ɛliyɔɔ suut artiyɛɛboy. kiy hɛnyɛmui, kele ane dɔngɔmu
gunyna, moy kokolouwɔ, nunna, keli: “Kek kek kek keee!,” hɛnyɛɛ, ane Kokolo
se:“Inyu keliina, kabanya wɔdhageny hap, ya ga nɛbhade ajɛnde badunɔ kami
anycayɔ,” hɛnyɛɛ, cʼua tɔɔndɛsiyɛ. Kiy hɛnyɛmui, zoo ge mɛrɔ aluwa bhiyɔ.
Mɛnde iyke daynyaa, ɛlɛsɛna, se ne “Alit hakka,” Hɛnyɛna, sutɔ tabhayuwa pishka
wodi kɔnang kese “ Cerr!, ” hɛnyɛɛ, edɛmu cʼua tɔɔndɛsiyɛ jorɛn. Kele tiisinɛna, jor
kulɛnɔ kokolo nen ibha rɛɛna, kur pɛɛle. Kele jorɔ, zooge mɛrɔ edɛ tabahngɛsɛ sina
70
sɔng. Kiy hɛnyɛmui, yɔng kele jor noonna, gunyo tolakna, moyyɔ kokolo untɔ.
Nɛbhagediyamu tasina, se ne ”Ande tuwa asananyongna, mala kurɛnɛ rɛɛna, dhulo
yaa ga kel koonna, kɔɔngi, tʼiini, ” siyɛnyɛna, yɛy kɛdɔ rishit konna, wɔngdɔ. Kiy
hɛnyɛmui, nen se ne wɔng gadɔɔ, ungo hayɛ zɛɛl.
Kokolo cʼua kuro pɛɛlena, wɔngɛnmu wɔngong tasimu limongna, dhulo jiyakna,
moyna, kele ga ungusiyɔ nen koy sabak. Nɛbhagediyamu dhuluwa liyokna,
shalaaboy. Kele nen ungus baade buytɔna, a bobiyɔɔ, seke ane ungo hayɛga, sisim
sɔyna, pillinɛ shɔt wodi kɔnɔsuwɔ dhuluwa liyok zɛɛl.
Kiy hɛnyɛmui, nen yɔng a dhul liyokna, orɔ zoo tabhangɛsɛ sina kokolo teek. kokolo
cʼua arshina, ugunysɛ yica bhuwɔ balgedɔngɔ cʼua kele liya usaaboy.
Kokolo cʼua se ne “Anyi kashuluwa se barit kelede se ne aga mɛnde tirisiyɔna,
kadhaa ajɛnde badunɔboy” hɛnyɛna, hakɛ rɛɛ bayica. Kele nen cʼua dɔngna, moynɛ
kabarjɔ sɔ.
Kiy hɛnyɛmui, cʼua nen tasi taragena, se ne “Maante kokolode gɛsɔ jorɛn uwaangɔ,
shalanyuseboy rɛɛy?’’ hɛnyɛna, cʼua nenmu igomaaboyna, iwaa haa.
Nɛbhagediyamu ande yellaniyec gayn ya teekɔ, gane gàlke tirisi mui, shɛshshɛ tasiɔ
gèeyongi, gɔdinɛ gɔrɔge. Gèy pɛɛlemuna, gèy tasiɔy bhunde gìinɔke gùdhuli, tudac
71
icɔcɔnec ke metiyɛnyɛ.
8bh. Engedanage nguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 11
Yɛ’it engedanagiya hay karakɔ
1. kele oo kokolo edɛ akatang? Bhunde rɛmɛsɛɛ aa hide?
2. Ya tudajɔdiya teek dɛshidu katang?
3. De shalɔ a nen?
4. Kele tasi shalɛndenɛ taragiyɔ se niyɛ?
5. Kele sabak jorongna, koyna, wɔng gɔrɔgiyɔ aang? Edu bhunde tɔɔndeɛsɛuw teekɔ
dhullɛga pɔskajaki tasiɔ yellaniyong katang?ɛlɛlliyɛ
Dɛshit engedanagiya hay karakɔ ke dɛshade tuwoon
Lɔ’ecce se ne “Kʼur pɛɛle” hɛnyɛɛ a niyɛ?
“Igomaaboyna, iwaa haa” hɛnyɛ a niyɛ? tɔɔnit tasde buuyna, irɔrtɛ.
Ìlɔlɔnyit engedanagiya hay karakɔ!
1. Kele oo kokolo ande indi edɛ kalit ke kɔnasɔɔ akatang?
2. Bhunde edɛ alɛ bhicbhicɔ akatang? Ilɔlɔnyitna, irɔrtɛ!
3. Engedanage yɛngkiin:
Kokolo arshina, ɛli nɛbhade dha ajɛnde badunɔɔ, se niyɛ? Kele nen kɛngɔ ruyna, tasi
taragiyɔ, se niyɛ? Tɔɔnit bhunde edɛ eɛliyɔna, irɔrtɛ!
Shambata 2 ungoc 5
9. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 12
Mòyt ɛliangiya hay karakɔna, aydɛ ɔ’ɛndegɛ!
1. kèli
2. bharung
3. dɔng
4. kur
5. yɛngki
6.bòbi
71
10.Kɔnɛn
10a. tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 13
Tɛlɛjit yɛngki bhunde kele oo kokolo dɔɔng ɛliyɛ dɔɔngna, yɛngkinɛnɛɛ, tudajɔ
teekna, tɔɔnit bhund edɛ ɛllɛnɛɛna, irɔrtɛ!
10b. higgide kɔnun
Tʼɔgade lɔ’unɔ iyke siyɛnyɛɛ “ ”
Tʼɔgade siyɛnyɛyɔ, gìbhang lɔ’ejɔde zoo ɛli saptegɛɛ sabɔna, ɛlidiya zugunyɔ aa sudhiyɛboyɔ, mu tʼɔgadiya gìbhang cʼuang.
Dhɛmɛs 14
I’ac: Kele oo kokolo se ne “gabagitʼinɛɛ” hɛnyɛna, edɛmu shishiktiyɛɛboy.
Tɛlɛjit tudajɔ teek lɔ’ɔge al siyɛnyɛge teekɔ, ge bhon
sizziyna, irɔrtɛ!
Shambata 2 ungoc 6
11. Zeri uwɛn
11a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 15
Tudacce sabɔdenɛ se ne“Kele oo kokolo” hɛnyɛɛ, songke ɛli katangi, tasitna, ɛllɛskɛ
mɛnde icɔcɔnongɔ!
11b. Zerit tudac Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, zerit tudacna, icɔcɔnit zèri teteek!
12. Icɔcɔn tu’ɔge-ɛli
Dhɛmɛs 16
Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnɛɛ ɛlagongɔna, icɔcɔnit ɛli.
72
13. Higgide ɛliin Sarage rɔngun
sarage rɔngun ga zerianyge tacʼinɛ jarecce rɔnguge mɛndukoonɔna, mɛɛ zerrɛnɛ.
Edɛmu gagiya - Anyi, inyu, nen, ede, edu, edɛ
I’ac: kashalenyɔ. Anyi
Dhɛmɛs 17
I’ajɔdiya ajinɛɛ edumu ɛrsidɛ sarage lɔ’ɔgiya hay karakɔ molle yellɛɛ kalit suut!
1. Kele oo kokolo jorɔ zoo tabhangɛsɛ sina. ____
2. Mɛnde iyke daynyaa tabhay pishka. _____
3. Gèy tasiɔy bhunde giinɔ gùdhullɔ. _____
4. Tasi ke limóy bhunde hinuwɔ dhulodɔ. ____
5.“Keliyina, kabanya wɔdhageny hap”. ____
Shambata 3 ungoc 7
14 Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 18
ɛlian bhɛlbhɛl
Bhɛl bhɛlit ɛlianyge wuny zertajɔ teekɔ katke bonage ɛliin!
1. Shɛshshɛ
2. Shoyɛsɛ
3. robhonyjɔ
4. kɛlagenyɔ
5. nutiyaaboy
6. wolaccegeyna
7. gamtuneyɔ
15 zeri
15a Yɛ iʼt engedanage gudhulɛ zertajakɔ!
Dhɛmɛs 19
1 Tudacce kungkulɔy oode kanagajun shiʼanona, gayodɔ? Ɛlidu!
Ɛllɛ nɛbhade ɛlianugiya al kɔmɛn kɔnangɔna, ayidɛ ɔʼɛndegɛ!
74
Shɛshshɛ Shoyɛsɛ robhonyjɔ kɛlagenyɔ nutiyaaboy
Wolaccegeyna gamtuneyɔ
15b Tudac zeri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudac nuunna, kʼopit bhunde dhoyɔ oo enggoge tudajunɔna, pɔsit!
Kangac oo kungkulɔ
Kungkulɔ oo kangac dhidhi shɛshshɛkna, ga yella.
Edɛ ungoc kɔnang ibha rɛy miʼirɛgena, ngɛc bajak. Kangac lɔɔm sayde donoyna, hay
dhimɛn. Hayna, wɔcʼi gɔrɔgiɔ, or paat koon. Edɛ cʼua hayna, uruk tuntokna, aminɛɛ,
kangac padut shoyɛsɛna, iyɛsɛ tuntokna, am cʼɔllɔ. Kungkulɔ nyɛbhade ga cʼarashiɔ,
nen zigo paddɔ kɛdɔge robhonyjɔ bakna, am sayna, sudhaboyɔ, uruk tuntokna,
enget kangacna, se ne ʻʻInyu baa aminɛn cʼɔllɔ kiang? Yogona, geyi! Sayde denuɔ
kasai kurkur pɔskaboyi, naa indii niyɛ?ʼʼ hɛnyɛna, nguny bakna, moy sayɔ, say ade
kungkulɔ usoboy.
Nɛbhagediya kungkulɔ kʼenɛ copu bakna, se ne ʼʼAde kɛlagenyo rɛɛi, kurkur kede
pɔska sayboyɔ, iyong?ʼʼ hɛnyɛɛ, kangac cʼua ruydɔ.
Kungkulɔ se ne ʼʼKe ruyina, aa ruiɔ, zoo
cʼikenydɔ.ʼʼ Nɛbhade pɔʼany niida genyu
wadakɔ. Kangac se ne ʼʼCʼua kindi
niyɛ?ʼʼhɛnyɛ. Edɛ hayna, siyake ippagiyɔ
Kungkulɔ se ne ʼʼKʼɛʼɛrio tukte denuɔ iy
gamtuneyɔ boy!ʼʼ hɛnyɛna, kʼɛrio kangac
tukboyna, kɔnɛsɛ woyit. Edɛ hayna,hayna,
balge dɔngɔ dhimɛn iye. Kungkulɔ se ne
ʼʼGeyna, gidhim wolaccegeyna, inyu aa ruyiɔ ,
yogo baalɔ karakna, anyi kuturo baalɔk ungɔ
teek tunok!ʼʼ hɛnyɛna, wɔcʼi lioykɔ, kungkulɔ
ruono ungɔ teek tunokɔ, hakɛ rɛɛ baana,
ruydɔ.
Kangac yɔng aa kun baalɔ karakɔ, ga cʼigi.
75
Kungkulɔ ane hakɛ rɛɛ baana, se ne ʼʼGe mɛriga gica cʼikna, arshi teekɔ.ʼʼ hɛnyɛ
cʼuang.
Kangac yɔng yɛy kungkulɔna, shurrɛna, hinke ai tabhangi. Kungkulɔmu jorna,
nutiyaaboy.
Bh, Engedanage nguny zertajɔ teekɔ Lɔʼɔge al lɔʼɔ sʼuppaa sizziɔ se ne “Kungkulɔ kʼenɛ copu baknaʼʼ hɛnyɛɛ a niyɛ?
Zeritna, aydɛ ɔʼɛndenɛ!
Dhɛmɛs 20
Yɛ it engedanagiya wuny zertajɔɔ!
1. Geseke dhitkage shɛɛʼɔɔ, age al niyɛ?
2. Tudajɔde tude shiʼongi koyga dhook oo kʼɛdɛkʼɛdɛge teek bhunde alɛ bhiicɔ adeyi,
ane tudaayge alke ramangɔ teek de yeluɔ, adeyi, ɛlidu!
3. Yellaccegu kobontʼiong cʼɔllɔna, kindiyong gɛrɛyi, kokake shɛɛʼiɔ indio niyɛ?
4. Kangajɔ oo kungkulɔge de bontʼinɛ madhdhakɔ, ade?
Shambata 3 ungoc 8
16 Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 21
Moyt ɛlianygiyana, ayidɛ ɔʼɛndegɛde iy keenagedegɛɛ!
1. yella
2. ibha.
3. wɔcʼi
4. zigo
5. cʼik
6. Say
Takta ɛlianyge cʼarɛshɛdunɔ al ya karakɔboy!
1. kali
2. Tudac
3. kel
4. mol
5. enggoge tudajuny
6.Kici
17. Kɔnɛn
17a Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 22
76
Ishaʼarit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, tɔɔnit tudacce kangajunɔ oode
kungkulɔyɔ engedaneyge al sɛntʼɛrɛjige teekɔ!
Penu yɔng iyke suut Kel
Mol
Enggoge tudajuny
17b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 23
Idibisit tʼɔgde lɔʼejunyɔ iyke siyɛnyɛɛ, zertajɔdiya koy karakɔ bhunde yellɛnɛɛ!
Nɛbhagediya kungkulɔ kʼenɛ copu bakna, se ne Ade kɛlagenyo rɛɛi, kurkur kede
pɔska sayboyɔ, iyong? hɛnyɛɛ, kangac cʼua ruydɔ. Kungkulɔ se ne Ke ruyina, aa ruiɔ,
zoo cʼikenydɔ.ʼʼ Kangac se ne Cʼua kindi niyɛ? hɛnyɛ. Edɛ hayna, siyake ippagiyɔ
Kungkulɔ se ne Kʼɛʼɛrio tukte denuɔ iy gamtuneyɔ boy! hɛnyɛna, kʼɛrio kangac
tukboyna, kɔnɛsɛ woyit. Edɛ hayna,hayna, balge dɔngɔ dhimɛn iye. Kungkulɔ se ne
Kici
Angge dɛshinɛɛ
Bhunde bhonɔ
77
Geyna, gidhim wolaccegeyna, inyu aa ruyiɔ , yogo baalɔ karakna, anyi kuturo baalɔk
ungɔ teek tunok! hɛnyɛna, wɔcʼi lioykɔ, kungkulɔ ruono ungɔ teek tunokɔ, hakɛ rɛɛ
baana, ruydɔ.
Kangac yɔng aa kun baalɔ karakɔ, ga cʼigi. Kungkulɔ ane hakɛ rɛɛ baana, se ne Ge
mɛriga gica cʼikna, arshi teekɔ. hɛnyɛ cʼuang. Kangac yɔng yɛy kungkulɔna,
shurrɛna, hinke ai tabhangi. Kungkulɔmu jorna, nutiyaaboy.
Shambata 3 ungoc 9
18. zeri uwɛn
Dhɛmɛs 24
Zerit tudacce kungkulonɔ edɛ oode kangajunɔ moyogge tʼɔgaage lɔʼunɔ oo bhunde iy
bak oo tuntokɔ kalit suut!
19. Icɔcɔn tuʼɔge-ɛli
Dhɛmɛs 25
Icɔcɔndaye edu kɔnang kɔnang ɛlit tudac kɔ bhunde kangac oo kungkulɔ ɛllɛnuɔ!
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 26
Moyt ɛlianygiya bhangnɛ karakɔna, ɛrsidɛ molle yellɛnɛɛ!
edɛ denu gegɛ inyu ganyu edu nen
anyi degɛ genyɛ genyu diyany
sarage rɔngun sarage enɛy
inyu denɛ
78
Icɔcɔn 7 HIV Edisi
Shambata1 Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
ɛlian ititin
Dhɛmɛs 1
Ititinit ɛlianyge bhɛlbhɛllɛɛ!
ka gam dɛɛngɔ
ka sɛr sɛ dunɔɔ
mo ka ja ge gɛ
ka tat ka ga
edi si ge boy
ga yong na
2. Zeri
2a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
1. Ilaʼijanage shɔk zoona, nis baakɔ, gayodɔ?Ɛlidu
2. Ilaʼic kaan hɛnyɛ a niyɛ?
2b Tudac zeri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, dhulo keenakɔ, tɛyit hɛnynyɛna, bhundenaa kun yɔngɔ sabɔɔ,
akatangi, tasit sabɔgena, ane zerit tudac cʼua
Edisi kaan oo gorioge shɔʼɛ zuɔɔ
Edisi a katang? Edisi a katangi iyɛre ya sabak edu icɔcɔndaaboyna, mettamu ane
yɛmɛsɛna, bhangiyɛ ya karakboy. Edisiga dukide shɔʼa mɛn koonboyna, nis nisɛn soy.
Dukidiya iyke edisiɔ balgede shɔʼa mɛn koonboyɔ, shawu nisongna, mɛɛ rɛɛ gitisi
79
kede iykɔ biyde ponggut shɔʼɔna, cʼua nissɔ.
Edisi shɔk zoo gorioygiya alke sizziɔ, al karakɔ. Edɛ gɔngɔ mu ga edisi shɔk zoo
balgede zoo kasiriɔ, balgede mokacce lɔɔmnɛɛ shɔʼiɛ edisigeboyɔ, nɛbha hay wocʼɔyɔ
oo balgede zoo gayongna, dha nɛbhana, ac mɛnde ane edisige kɔshɛʼɛngɔɔ. Edisi
shɔk zoo balgede zoo kasiriɔ: Yaga nɛbhade gen ane kagamdɛɛngɔ dɛshi bhunde
kasɛrsɛdunɔɔ. Ane gen gamdiɛboyɔ tolɔ, ɔysɛ mokajagegɛ bakna, hay mokajage
ayɛyna, kasiriɔ edisi shɔktɔ. Gɔrɔgediya mu yellɛnɛna, woc koon oo bole koon hinke
kengeytɔ kat kesse hakumuyna, kaydɛga nɛbhana, rodinɛna, al edisi duruɔ
kengeyduga. Yɔngɔ iyongi edisi shɔk zoona, pɔssɔ.
Edisi shɔk zoo balgede mokacce lɔɔmnɛɛ shɔʼiɛ edisigeboyɔ, nɛbha hay wocʼɔyɔ:.
Yaga balgede mokaja lɔɔmnɛɛ, balgede rɔʼɔsɔ, balgede woc opi woditɔ edisi koy
wojjɔkna, uwadɔ. Edisi shɔk zoo balgede zoo gayongna, dha nɛbhana, ac mɛnde ane
edisige kɔshɛʼɛngɔɔ:.Yaga nɛbhade zoo ac nɛbhage ane karɛtkɛɛngɔ zooge ilaʼasɔɔ
Shɔk zoo balgede zoo utubɛ angge lɛshidaa jaaragegɛ oo kobolokaa.
Goriyoge gakanɛ edisiɔ gagiya al karakɔ:.Hap hap kasiri yellɛnɛna, kɔdɛga,
yellɛnɛna, gen hinke ngesiɔ, karatkaga rɛy edisigeboyna, al duruɔ meta kagamdɛga,
yellɛnɛna, edɛge al tuy kɔngsuɔ karatkaga rɛy edisigeboy.
Nɛbhade koon ane nɛbha karatongɔ ne edisi iye mu untɔ hɛnyɛ geseengɔ, koon
kasay edisi kun angge lɛshidaa zoo kʼɛrinɛnɛyi, gorongna, angge lɛshidaa kʼɛriinɔ
ooge yɛsunɔ hap hap kɔtkɛ yellɛnɛna, tude kooni teek rimocce koon amɔ de ayɛyɔ ke
amiga, balgede zoo oshkishige ilaʼs edisigiɔɔ, kasy rɛɛdegɛ maa ngesi uwadɔna,
yellɛnɛ rɛɛ kɛngɛn, yellɛnɛna, hakumuoyge ane manggisi katakongɔ zibi kɔdɛga ane
ilaiʼijanage ayɛy ayɛyge wun gɔrɔgede kasɛrsɛdunɔ jɔynɛɛ yellɛnɛ kesse hakumuy
shawu woyit. Anggeygiya bhangnɛ tunɔgiriyokɔna, zoo gayna, tɛp kalit suuti,
ilaʼinyjiya koy dhookna, uwadɔ.
2bh Yɛ it engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 3
1. Goriyoge edisi shɔʼɛ zuɔɔ age? ɛlitge bhon sizziy.
2. Goriyoge zoo kaanɛ edisiɔ age? ɛlitge bhon ramangi.
3. Edisina, mala kokka dhookɔ, zoo kindit niyɛy? Tɔɔnit lɔʼɔ sʼuppage bhon ramangi
80
4. Ande indi edisi kɔshɔk zuuɔɔ, a katang? Kicdenɛ a katang?
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlan ɔʼɛn
Dhɛmɛs 4
Ititinit ɛlianyge alke jaruɔɔ oo ɔʼɛndegɛ kal suut!
A B
__1. kɛngɛn a, milacʼi, nɛrpi, ooge ayɛy
__2. koy girigiri b, nɛbha moyɛn
__3. rodɛn bh, rɛɛ ilaʼijɔ shɔʼinɛɛngna, iy duruɔ
__4. angge lɛshidaa kʼɛri c, shɔk zooge ayɛy ayɛyɔ
__5. edisi cʼ, edɛ ooge ayɛyɔ mullɛɛngɔ
__6. bawudin d, shɔʼa koon boy basongna, rɛsɔ
4 kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Idibisit sɛntʼɛrɛjidiya iy karakɔ!
Edisi shɔk zoo nɛbhagede Wusʼetide kun edisigiɔ a katang
4b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 6
Moyt lɔʼgiya al karakɔna, bɛrtage tʼɔgade iyke ɛli komajɔɔ,
koyɛ teekɔ!
1 Zoogiyɔ, tɛbhit rɛy edisige
81
2 Shɔlua oo ngonit hayke rot nɛbhay koo
3 Yɛmda gɛskinɔ way
4 Mɛɛ se ne ami katang hɛnyɛ
5 Uskit galaage al bhic bhicɔ
6 Angge lɛshidaa bhunde kooni ke kʼɛrinɛniyɛ
7 Zoo ke kɛngo
8 Goriyoge edisi shɔʼɛ zuɔɔ age
Shambata 1 ungoc 3
5. zeri uwɛn Tudac tasi
Dhɛmɛs 7
Yɛmdɛsɛ tudacna, zert kede tʼɔgaage moyogunyɔ al suutɔ!
6. Icɔcɔn tuʼɔge -Isha’ar
6a. tudac ishaʼar
Dhɛmɛs 8
Ishaʼarit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ shɛshshɛna, engotongɔ yɛ idu!
7. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 9
Iʼajɔdiya koy karakɔ jɔyda mitʼade dɛshayde molun oo mitʼade dɛshyde kelunna,
bhangit kal tirdegɛ!
ɛlianyge alke mitʼaage dɛshay
Metta yɔngɔ, miʼirɔge, tuntok, meta, baarɔ, ipage, ipɛdiɛre, ipadɔɔng, ya, , liyok,
bhuɔ, Sabbɔ, jiiyak, hap
82
mitʼade dɛshayde molun mitʼade dɛshyde kelun
Shambata 2 ungoc 4
8. Zeri
8a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 10
Kicide kun Edisigiyɔ ade iy niyɛi ɛlidu!
Edu oo mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlɛlliyɛ Ɛlianygiya alke jaruwɔ hay karakɔ bhunde kooni!
1. Edisi
2. dhɛndo
3. Sarɛdɔde Edisiyɔ
4. gamɛn duru
5. bairsigiyɔ
6.hadubit
8b. Tudac zeri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, dhulo keenakɔ, tɛyit hɛnynyɛna, bhundenaa kun yɔngɔ sabɔɔ,
akatangi, tasit sabɔgena, ane zerit tudac cʼua!
Kicide kun Edisigiyɔ
Edisi ga dukide gɛside shɔʼa zooboyɔ, basongna, nis komacce nyabhage wɔllaa al
rɛɛge teekɔ, kaanɛ ila’ecce ayɛyɔke shɔ’ejigaay. Nen balgede shɔk rɛɛna, inouw
nyɛbhage wɔllaa c’ua indi ila‘ijanage ayɛy ayɛyɔ, kɔshɔʼit zoo shauna, uwadɔ .
Gɔrɔgediya kicide kun Edisigiyɔmu iye. Kicidiya mu indi baa silɛn kok dhook. Zooge
shɔʼinɛ Eh.Ay. Bi.Edisigiyɔ mɛrtin ke kɛtɛytka gɔngɔ sɔy uwɛn untan. Zooge shɔktiyɛ
Edisigeboyyɔ hinɛdɔde yellɛɛ komacce erngesun untan. Woyage shubhundɛgegɛ rɛs
Edisigiyɔ rɛmɛsɛdɔdegɛ oo tasiyɔ kicidegɛ ɔʼɛn untan.
Sarɛdɔde Edisiyɔ gorioge ajinɛɛ nɛbhagede dambiu degey ke kɛtɛptɛgana,
83
godhoygayi, gorioyge moynɛ gɛrɛɛ dhoyɛn. Iʼajɔ ande bhulɛsɛke kooshade lɔngke
kondomiyɔɔ akatang bhunde iyke hetiyay. Sarɛdɔde ajinɛɛ ayɛyɔ dhoyɛn untan. Iʼajɔ
gamɛn duru, mokac kɔnangsɔ gamɛn oo kooshage gamɛn dhoyɛn untan. Zooge rɛmɛs
bairsigiyɔ ooge ilaʼas Edisigiyɔ kicidegɛ gayna, ke bayrɛsi zooge ayɛyɔ ke shɔʼigaay
zoo kicɔcɔnitmu zoo kɔnang kɔnangge ya shiʼongna, indi tɔllɛni ale. Zooge mokaja
alena,gayna, rɛmɛs bairsigena, mokajagegɛ ɛlɛsɛɛngna, wunɛ kicii ale. Goriogiya
muuke ga kicide kun Edisigiyɔ sɔ. Kicidiya ke kunigaa yellɛne gatapka cʼarashɛt
bhunde koonina, gindiga Edisi zoo girgir ke shɔʼiga. Nɛbhagede dukidiya ga dukide
gɛside hadubitdenɛ untɔyyɔ.
8bh. Yɛ ʼit engedanagiya nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 10
1. Edisi a dukide iy niyɛy?
2. Kicide kun Edisiyɔ ade iy niyɛi ?
3. Edisi rɛɛge teek nis nyabhage alliyɛy?
4. Edisi girigiri ke koygaa, yellɛnɛ katangi ɛlidu!
5. “ Zoo kɔnang kɔnangge ya shiʼongna, indi tɔllɛni ale ” hɛnyɛ a niyɛ?
Shambata 2 ungoc 5
9.Ɛlianɔʼɛn
Dhɛmɛs 10
Ajit ɛlianygiya hay karakɔ ɔʼɛnde yellɛnɛɛ!
1. dhɛndo
2. koosha
3. gamɛn
4. rɛmɛs
84
10. Kɔnɛn
10a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 11
Moyt lɔʼɔge iyɛrɛ edu kɔno shambatage kɔnangey sɛntʼɛrɛjige teekɔna, metta tɔɔnit
nabha oo wutʼtʼeti lɔʼɔ sʼuppanage bhon ramangina, irɔrtɛsɛ mɛnde icɔcɔnnɛɛ!
10b. Higgide kɔnɛn: Ɛli-komajɔ(!)
Dhɛmɛs 12
Tʼɔgadiya koy balgede lɔ’ejɔ teek gàc mɛngkoon penuwɔ oo balkede gɛli mɛngkoon
gicɔ koydɔ. I’ajɔ gɛlɛsɛ mɛngkoonna, gese ne: Dɛshi dɛsha! Us tʼila! Ogubɛ! Hɛnyɛɛ
hay pɔskajɔna, uwadɔ.
Tɔɔnit lɔ’ɔge alkɔgiya ajinɛno iʼajɔɔyna, ɛrsidɛ t’ɔgade iyke ɛli-komajɔɔna, irɔrtɛsɛ
mɛnde icɔcɔnongɔ!
Shambata 2 ungoc 6
11.Zeriuwɛn
11a.Tudac tasi
Dhɛmɛs 13
Tudacce sabɔdenɛ se ne“Kicide kun Edisigiyɔʼʼ hɛnyɛɛ ai sung se niyɛi tasitna, ɛllɛskɛ
mɛnde icɔcɔnongɔ!
11b. Tudac zèri
Ish’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, icɔcɔnit
zeri!
12. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 14
Alit hubbana ramangna, eduge alo hubbaaney kɔnang kɔnangɔ ipta rɛɛyna, hubba
kɔnang kɛli kicide kun Edisigiyɔ. Hubbade iyke ramangɔ kicidiya kekokka dhooki gindi
85
niyɛ ɛlɛlliyɛ!
13. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 15
Mitʼade dɛshayɔ-ga mitʼaage irɔragec mol kɔ bhunde dhɔllaanɔ.
I’ac: Ya, yɔngɔ, liyok , jiiyak.ge dhɔlagec kelɔga sabbɔ, baarɔ...
Tɔɔnit mitʼaage dɛshayɔ irɔrrɛ mol oo kelɔge bhon isseti ge du gayɔna, irɔrtɛ!
1. 5.
2. 6.
3. 7.
4. 8.
Shambata 3, Ungoc 7
14. Ɛlian gayɛn
Ɛliany bhɛ lbhɛl
Dhɛmɛs 16
Dɛshit ɛlianygiya hay krakɔ, bhɛlbhɛllɛɛ kalit kumbulok!
I’ac: e-di-si edisi
du-ki-di-ya
go-ri-yo-ge-nyɛ-ge
ka-sar-sɛ-tɔ
po-pu-wɔ-mu
dho-dho-ya-dɔ
mi-li-ki-ti-yo-ge-nyɛ
ro-di-nɛɛng-na
wɔ-dhɛn-de
bɛr-gu-wa-ney-gi-ya
bɛr-gu-de-gɛ
86
15. Zeri
15a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 17
1. Nɛbhade edisiy iyɛre kipiliyeyge kenuwɔ edu icɔcɔndaaboy. Nɛbhagediya metta
akatangi, ɛlidu.
2. Edu oo mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlɛlliɛ ɛlian giya hay karakɔ!
edisi bayrisi rodɛn
duki ngɔdɛrta kansɛri
3. Mòyt taarinyagiyana, bhunde dhulagongɔ akatngi, ɛlidu!
4. Bunde kun sabakna, hinoke gayó balgede moyó icɔcɔndiya sabɔdenɛɛ, akatangi,
tɔɔnit
dɛptɛrige!
15b. Tudac zèri Gɔrɔde zeriin gayɛn
Zerit tudacna, dhulo keenakɔ, tɛyit hɛnynyɛna, bhundenaa kun yɔngɔ sabɔɔ,
akatangi, tasit sabɔgena, ane zerit tudac cʼua!
Nɛbhade edisiy zoo icɔcɔn
Edisi ga dukide gɛside nis komacce nyɛbhuge wallaa al rɛɛge teekna, kaanɛ ila’ic ke
shɔ’ejigaay. Nen balgede shɔk rɛɛna, inouw nyɛbhage waalla lɔngke
limposaytiyɔboyɔ, c’ua indi ila‘ijanage ayɛy ayɛyɔ, yɛnɛke popu, kansɛri, ila’icce
shibiriyɛ sabɔɔ oo dapcu mu kɔshɔk zoo shauw. Edisi ke shɔ’aw mɛnkoonboyi, gaynɛ
balgede mɛɛ rot nyɛbhagenyɛ kesse akumuyɔ sɔng. Mɛɛ kɔnɛde bayrisi dhul rɛɛdenɛɛ
teekɔ, kɛtɛniy nen rɛmɛs bɛrguge mɛri pɔs wɔtkin oo milikitimu duruna, dɛshinɛkɔ
zoogeca ayɛyɔna, uwadɔ. Nɛbhade nenmu saptenɛ gayongɔ, ac duki zoo ge mɛri
girigirina, goriyeyge ayɛy ayɛyna, uwadɔ.
87
Edisi goriyogenyɛ ge shɔ’ɛ zoowɔ, ga gaynɛna, edɛ mu ga gamɛnde iyke hap hapɔ,
balgede zoo ane al duruwɔ oo gamnɛna, ngeydaboyɔ, ɔysɛ mokaccegɛ oo mɛntegɛna,
hay dɛshi kasarsɛtɔ ke edɛ ramtiyak al duruy katagitongɔ. Mokac koon balgede
lɔɔmnɛna, rɔ’ɔs wocʼɔɔ oo balgede ac wocʼɔ woditɔ koy wocʼɔy, nyɛbhey ge dukidiya
iy teekɔ dardarinɛɛ nyɛbhage zoo ajinɛɛ, sabbɔ rodinɛɛngna, zoo ac mɛnde ila’asɔ
zɛllɔ. Anggeyge lɛshidaa zoo bhɛlɛ gashuwɔɔ, limɛ kadidinɔ, yisɛ sabiyɔ ooge
ɔɔdinɛnɛɛ.
Angge indi edisi kɔshɔk zoowɔ ga angge dhutiinɔ madɛn oo dhutimu, cʼima rimɛn
dɔngɔ kabara hay kal tʼullɔ cʼua bhoy orong, gamɛnde dambiyɔ yɛnɛke mokacce
oynɛy oo de gɔtinɛy kenɛsɛnɔ oo ge ayɛymu. Zoo ge mɛri ri’insɛna, seke agay edisi
dheshɛsɛ. Ya ga nɛbhade goriyoge edisi zoo shɔ’ɛɛngɔ gayongɔ. kiy hɛnyɛmui,
Goriyey giya hay karakɔ, edisi zoo shɔ’ong. Bhunde kooni dɛsha dɛshi, mulɛn amsɛt
oo madɛn, bɔlɔnga cʼɔbɛn sina shɔ’ɛdɔ woyit, bhunde kooni cemɛn, wɔdhɔngɔ,
bhunde kooni oony, cʼuncʼidɔ oo hunycʼojɔ de sabunɔ oode apalayɔ edisi zoo shɔ’ong.
88
Balgede shɔ’aw mɛɛboyɔ mu milikitiyogenyɛ ga kelɔde tʼiini pɔs dhidhingde rɛɛnɔ kun
bak, kɛngɔ wɔdhɛnde iy tays kɔnang tuntooki, rɛɛ goyde iy tays kɔnang tuntooki,
ila’ijanage bas shauwɔmu shɔk teteek, rɛɛ yica angge tʼiti tʼiti kubhuusonodɔ, sabɔ
ganggidɔ, tu’ɔge oo kɔrɔngge ngɔdɛrta dhodhoyadɔ, ila’icce iyke popuwɔ mu shɔktɔ,
wok kɔpɔgnakɔ, berageny oo ngɔdɛrtage shaw basongi, geeny ngunyjɔ. Rɛɛ tuntook
hica kɛtɛniy munu’unduna,yiirrɛdɔ
Zooge metta dukidiya shɔk shɛshshɛkɔ, ga ge bɛrgudegɛ kɔnɛ 20 - 40. Dukidya
adibittenɛ untɔ. Zooge jɔynɛ bɛrguaney giya bhangnɛno tunɔɔ, kɛtɛniy ga zoo ge
woyagegɛ aley. Nebhagediya edɛ a shundegɛ koyɔ, woya ɔdinɛ ke gayduwo.
Apaagegɛ kici woyayge ɔdinɛke gayduwɔ kamiyɔɔ. Nɛbhagede woya kes kɔnang
kɛtɛniy ga mɛrige kɔnɛ 15-30ɔ, galade edɛ joyaa mu kɛngi bhonong.
Nɛbhagede galade bhoni, jɔyaangɔ, woya cʼua rɛɛy alke melkidana. Ila’icce kun gala
untanɔɔmu i’las ila’assɔ. Ande amna, bhon kɛngɔdegɛy untɔɔ,cem yica angkage
bhiyɔna, o’ollɛdɔ. Ge mɛri hayke zooge hak zoona, many goriyey. Ge siʼinɔ hay ke
shelliya yica hoteliyey teek.
Nɛbhagediya ke metiyɛnyɛke bhoniga zoo muuk oo manggisimu yellɛna, kadhaytka
gɔrɔde iyke zibutɔ. Ge ila’isɔ kɔjɔydaga icɔcɔn oo eet. Goriyoge edisi shɔ’ɛ zoowuɔ
ooge shɔ’ɛɛngɔ zoo katagitka, Zoo muuk kɛtɛbhitka saptegɛɛ, yellɛnɛ icɔncɔn ajɛnna,
nɛbhade edisiy icɔcɔn ga ke metiyɛnyɛ.
15bh. Engedanage nguny zertajɔ!
Dhɛmɛs 18
Yɛ’it engedanagiya hay karakɔ!
1. Edisi a katang?
2. Mɛn koon gaynɛke shɔ’iyɛ edisigeboyɔ, a balgede?
3. Zoo ge metta bɛrguaneygiya dukidiya shɔk shawɔ age?
4. Dukidiya girigiri ke koygaa, yellɛnɛ katang?
5. Zoo shɔktiɛ dukidiyaboyɔ, kiciyange ngunyɔ akatang?
Engedanagiya a niyɛ?
89
1. “ Dukidya adibittenɛ untɔ” hɛnyɛ a niyɛ?
2. “shundegɛ koyɔ ” hɛnyɛ a niyɛ?
3. Nɛbhade mɛnkoon kesse akumuy nyɛbhagenyɛ karatkɛɛngi, ke shɔ’iyɛboy
gaynɛɛngna,
rɛmɛs hapɔ moywɔ, ande kun yɔngɔ tolɔ akatang?
Shambata 3 ungoc 8
16. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 19
Moyit Ɛliangia hay karakɔna, àjit ge kɔnnɛ ke kɔrɔdaa ɔ’ɛndegɛ!
1. Dukidya adibittenɛ untɔ.
2. Zoo ila’asna, shundegɛ koyɔ, apaana kici gayduwey kamiyɔɔ.
3. Zooge shɔ’inɛ dukigezdiyaa yellɛna,ke gɛkɛngigana, gàcga eet.
4. Mɛnde edisi iy teekɔ kɛtɛniy rɛɛ tuntook hica munu’unduna,yiirrɛdɔ.
5. Woya nɛbhagede galade bhoni, jɔyaangɔ, cʼua rɛɛy hay kalke melkidana.
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 20
Tudacce iyɛre edu kɔnɛsɛno shambata kɔnangey teekɔ meeta tɔɔnitna, pɔsidu!
17b. Higgide kɔnun Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke penu ajɛnɔ (!)
Tʼɔgadiya koy balgede lɔ’ejɔ teek gàc mɛnkoon penuwɔ.
I’ac: Dɛshit dɛshde kesun!
Dhɛmɛs 21
Ɛrsidɛ lɔ’ɔgiya hay karakɔ, t’ɔgade iyke penu ajɛnɔ!
1. Gèy gòrot nyɛbhagegey kesse akumuy
2. Dukigediya kɛngɔ gɛsɔ tɛbhit saptegu
3. Goriyoge edisi shɔ’ɔ zoowɔ ooge shɔ’ɛɛngɔ yelleniyec gayɛn
90
4. Zoo ge shɔ’inɛ dukide iyke edisiyɔ kɛngɛn yellɛnɛɛng
5. Gamɛnde iyke hap hapɔ ke dhoyo
Shambata 3 ungoc 9
18. Zeri uwɛn
18a. Tudac tàsi Tudacce sabɔdenɛ iyoke ne “ Nɛbhade edisiy zoo icɔcɔn” hɛnyɛɛ, song ke ɛlagec
katangi, tasitna, ɛlidu!
18b. Tudac zèri
Dhɛmɛs 22
Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zèritna, icɔcɔnit
zerina, uwada!
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 23
Alit hubbaneyna, goriyoge edisi shɔ’ɛ zoo oo ge shɔ’ɛɛngɔ iyɛ gàgay niyɛy zoo ge
shɔ’inɛ dukigediyaamu ke kɛngɛn yellɛnɛɛngi, iyɛ zuktegegey katagit niyɛyi, ɛlɛllɛ.
Tolɔ ɛlliyɛɛboyɔmu koon kɛtɛy kɔɔkna, kɛlɛsɛ tasidegu ge al kipiligiyɔ.
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 24
Mitʼade dɛshayɔ irɔrrɛ kel oo molɔ-
ga mitʼaage irɔragec mol kɔ bhunde dhɔllaanɔ
I’ac: Ya, yɔngɔ, liyok , jiiyak...
ge dhɔlagec kelɔ: metta, sabbɔ, baarɔ...
Edumu tɔɔnit mitʼaage dɛshayɔ irɔrrɛ mol oo kelɔ, sizzi sizzi, illɛna, irɔrtɛ!
91
Icɔcɔn 8 Dɛshaage dambionɔ
Shambata 1 ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 1
ɛlianyge bhɔdinɛna, zerrɛɛ ajinɛ ɔ’ɛndegɛɛ dɛshi
Dɛshit ɛlianygiya hay karakɔ
I’ac. ken-kenɛn
lim mat nguny rɛnak ajinɛ
orrɛ cim gay goyninɛ tɛp
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
1. Ba’aliyoge gayo mɛ’ɛney teekɔ, ooge iyɛre zeriyóna, gayananó mɛSʼapiyeyge
ayɛyɔ teekɔ agey ɛlidu!
2. Edu oo mɛnde icɔcɔnongɔ zèrit ɛlianygiya hay karakɔ!
ba’aliyo tigasha keena
baaro t’ala baasha
kela nyɛbha gebzi
3. Mòyit icɔcɔnde metanuunɔ leledenɛna, ai iykɔnaa icɔcɔn katanagi ɛlidu!
2b. Tudac zèri Gɔrɔde zeriinɔ gayɛn
Zerit tudacc lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔyda ɛlide caʼɔ dhulagongongɔna, dhoyɔ
tɔɔndɛsɛde dhoyɔna, zeridu!
92
Ba’aliyoge mɛ’ɛnun
Dambigede Mɛ’ɛnunɔ ilanga kingi ba’aliyoge gaynɛnɛ ale. Gɔngɔmu bɛrguge teek ga
wodi sizzina, ga taysɔde kɛllajunɔ, jɔmpajɔ oo dargajɔ. Giya ga ba’aliyoge ngɛrɛtun.
Kessenɛ zoo kenyji kede ngarsinɛ wodi sizziyɔ. Kela, baasha oo keena.
Kiy hɛnyɛmui, taysinaygiya teek ngɛrɛy ken tunokna, lim biyo. Kelinyaygiya zoo lim
biyona, am acuk. Shɔluwomu zoo tɛyana, mattɔ. zoo arshina, al tays kɔnang yɔngɔ
tunɔ. ungo pɔskiyɛboyɔ tolɔ, ngɛrɛy hum penuna, cʼua zoo ɔynɛna, hay tuwok. Giya
ga ba’aliyoge ilanga bɛrganu ge kingunɔ.
Kiy hɛnyɛmui, bɛrgede mettanunɔ ba’aliyoge gaynɛ sizzi ale. Gɔngɔmu bɛrguge teek
ga wodi sizzina. Edɛmu ga bɛrgude ca’ɔ, rɔ’ɔsɛtte yesusi, oo baaro. Ba’aliyoygiya
zooge alke gaynataa muuk nguny bhunde kooni. Ge ilanga ororrɛɛngɔmu
kelaneygiya ororrɛdɔ. Ge al rɛnak rɛnaakɔmu zerzerrɛna, mumudhinɛnɛ bhunde
kooni. Zoo gebzi cʼimakina, nguny sapsaana, cʼua wola zerzerrɛna, aminɛna, madinɛ
bhunde koonina, arshina, bulangdɔ.
Edɛ lim kobuwoo, tena oo biyomuna, aminɛdɔ. Zoo tal apalaage ca’idana, nɛbhade
bɛrgude ca’ɔ kowaa gɔjɔydaa shunde ca’i, rɛmɛsɛtte ca’i hɛnyɛna, cimnɛ ke
bhushshina, bhulɛsɛ apalaa oo caage ca’idana, c’ua arshina, bulangna, aminɛdɔ. A
bɛrgude ca’ɔy tasina, se ne “Mɛnde ilanga kɛkecɔ tebhecna, dhuliyejuwa
yana,dhaliyejuwa bɛrgudiya ca’ɔ teek” hɛnyɛ. A rɔ’ɔsɛtte Yesusiy tasi nɛbhade
komorut Tuma wɔnsɛsɛna, ajinɛ woccnɛ kɔnɔsuwɔna, ac badɛn oo goyni, a baaroy
tasi wocce Tumon Yesuside ajinɛ sabɔdenɛ nɛbhade gɛskinude zoon ke tigashaana,
selisinɛna, ane ibha rɛɛ rɛsɛdɔ kɔɔkɔna, ac goyni. Kelɔdiya edɛ se ne“Gɛskindegey
metta cʼua harshìshiyɛɛ nyɛbheyge Yesusiyɔboyna, gètuwke tʼalana’’ hɛnyɛna, cʼua
bhɛllɛdɔ ibha rɛɛyna, hay bɛtɛkirsaniyɔ, ge mɛrɔ al tuwogena, edɛ tasidɔ. Kiy
hɛnyɛmui cɛmɛndegɛ, amsɛttegɛ oo madɛndegɛ ungojdiya cʼua ungoyge ayɛyɔ ga
kɛjinɛde, iy bhiici. Nɛbhagediya ba’aliyo mɛ’ɛney kingi oo metta ga kɔ metahɛnyɛ.
2bh. Engedanage al zertajɔ tolɔɔ
Dhɛmɛs 3
Yɛ’it engedanagiya nguny zertajɔɔ!
1. Ba’aliyoge kingunyɔ al mɛ’ɛneyɔ age?
93
2. Ungojɔde iyke ba’aliyɔ, zoo dɛshi katang?
3. Ba’aliyoge metta bɛrguudiya age?
4. Ba’aliyoygiya teek ge senone shɛ’ageccɔ hɛnyɛɛ agey na aa nɛbhade anganuni,
alit hubbaaneyna, ɛlɛllɛ!
Engeadanage aa niyɛ?
a. Ba’ali aktang?
b.“Gɛskindegey harshìshiyɛɛ nyɛbhey ge Yesusiy”
5. Tasit ba’aliyoge ilnga kingi mɛ’nunɔ ooge metanuna, bhunde dhulagongɔ ai
akangi, oo ungoygiya teek ai zoo dɛshi katang katangina, tɔɔnit lɔ’ɔ Sʼuppade
tʼiinina, irɔrrtɛ!
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 4
Ɛlianyge ca’idaa ɔ’ɛn
Lɔ’ɔ gamkoonde se ne ‘Hum penu’ hɛnyɛɛ, ai aa niyɛyi, edu oo mɛnde icɔcɔnnɛɛ ajido
ɔ’ɛndenɛ bhunde kooniboy.
Àjit Ɛliangge al ‘A’ yɔ ɔ’ɛndegɛ‘B’ ge.
A B
1. ba’ali a. ori
2. wùlbhi b. ungocce zoo peshɛ bhuwɔna, arshiyɛ
3. tʼala bh. ande zoo ac ande edɛ goyniyɔy
4. tigasha c. gɛskinɔ oony
5. sapsa cʼ. galade zoo am ungojɔde ba’aliyɔy
6. tuynya d. ungocce yessusi ibhɛnɛ rɛɛ rɛsɛdɔɔ
7. baaro dh. kɛjinɛde gɛskin teek untɔy
94
4. Kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Ba’aliyoge mɛ’nunɔ kingunyɔ ooge metta bɛrguudiyaa oomu ai agey, oo ungoygiya ai
zoo dɛshi katang katangi, tɔɔnit lɔ’ɔ Sʼuppaanage bhon sizziy!
4b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 6
Ngarec(,)
Mòyit lɔ’ɔ Sʼuppadiya koy karakɔna, ɛrsidɛ t‘ɔgade iyke ngarecɔ, molle yellɛnɛɛ kiy
suut!
Ungoyge alke ba’aliyɔɔ zooge alke gaynataa muuk nguny bhunde kooni. Ge ilanga
ororrɛɛngɔ ororrɛdɔ. Ge al rɛnak rɛnaakɔ zerzerrɛna mumudhinɛnɛ bhunde kooni.
Zoo gebzi cʼimakina nguny sapsaana cʼua wola zerzerrɛna aminɛna madinɛ bhunde
koonina arshina bulangdɔ.
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
Dhɛmɛs 7
5a. Tudac tàsi Tudacce sabɔdenɛ iyke“Ba’aliyoge mɛ’ɛnun” hɛnyɛɛ, tasitna, ɛlidu!
Dhɛmɛs 8
5b. Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, icɔcɔnit
zèri!
6. Icɔcɔn Tu’ɔge-Isha’ar
95
Dhɛmɛs 9
Isha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ na, tolɔ engetongɔmu yɛ’idu!
7. Higgide ɛliin Dhɔlla
- ga ɛlianyge tacʼinɛ jarecce rɔngunna, dhɔlagec angkoon molle iyɛy.
- Tukte mɛ’ɛnun dhɔlla dhoyo rɔngana, iraragec ande iy jiyak oo rɛnakɔ kɔmday.
i’ac: Jiiyak
bɛtɔdiya
mɛndiya
Rɛnak
bɛtɔdɔngɔ, bɛtɔduwa, bɛtɔdica
Dhɛmɛs 10
Edumu tɔɔnit dhɔllage irɔrrɛ angge al rɛnak oo jiiyakɔ ge bhon hacʼcʼanang,
hacʼcʼanangi, tɔɔmmɔnina, irɔrtɛ.
Shambata 2 ungoc 4
8. Zeri
8a Zerit engedana giyana, ɛ lliɛ!
Dhɛmɛs 11
Dɛshaage dambiuge gɛsidaa gayuyɔ age? Ɛlidu.
Woloktiyɛ ɛliangia hay karakɔ
wɔcʼɛn tumui ngonit biyo kʼorshaa
8b. Tudac zeri Gɔrɔde zeriinɔ gayɛn
Zerit tudac lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔyda ɛlide caʼɔ dhulagongongɔna, dhoyɔ
tɔɔndɛsɛde dhoyɔna, zeridu!
96
Dɛshaage dambiuge gɛsidaa
Mɛʼɛney teek dɛshaage dambiuge gɛsidaa ge mɛri zoo dhoyna, dɛshiy ale.
Dambiogiya zooge alke mɛʼɛnɔ dhoyɔ edɛmu metta gomoy ya kɔrak. Dɛshaage
dambiuge gɛsidaa mɛʼɛney gaynɛɛ, ga asha, jɛng, kʼɛt hakɛn, kat limɛn, gazzaa limɛn
oo birio kɛngɛn. Dambiogiya zerrɛ tuntɔgiriokɔ edɛ kɔnang kɔnang goriogegɛ
tɛbhinɛna, zoo dhoyna, dɛshiyɛ ale. Kiy hɛnyɛ mui kʼɛt hakɛn, asha oo gazzaa limɛn
gomoydɔ.
Kʼɛt hakɛn hɛnyɛ ga ande bade mɛʼɛnun
ngodhi oo goshan bir ungocce dɛsha
untɔɔna, gebzi shɔluwona, zoo murdinana,
alit hubbaa, cʼua mat shuluna, hak nidage
kɔnɛsɛ ramangna, wɔcʼi wuuci kat gashaki.
Gɔrɔgediya nidage gegɛɛ hay gashak tuk
kokke ngelemunna, ane edɛ pɔs amdagegɛ
shɔluge poso kun baakɔ edɛ mu kici cʼua.
Nɛbhagediya kʼɛt hakɛn dambigede
dɛshauge mɛʼɛnunɔ ga ande gɛsiy
yellɛnɛɛngi. Koon ane ga asha. Asha ga
ande dambigede mɛʼɛnun teek kunɛ
gaydusɛt shɛshshɛki. Mɛng koon tumuya
mɛnde zuguny koon boyɔ, zooge alke
enggoge mɛnde nisinɛɛ oo mɛnde nisinɛ al
bhuwɔna, wuc mɛnde rɛsɔngondɔ oo biyoge bhon issabay edɛ oo kʼorshaage mɛri
pɔsung wucʼinɛdɔ. Nɛbhagede gadha mɛnde siʼidonɔna, guucʼɛ ashaa ya kɔdɛy
shɛktɔ. De ayɛyɔ ga gazzaa limɛn. Gazzaa limɛn dɛshaayge dambiuge gɛsidaaga
koon cʼua. Nɛbhagede zoo lim gazzaa shɔk mulacʼide caʼɔ oo gormac bhunde
rɔkɔdhinɛɛna, muruca bhunde enga ɛrsɛsɛ milkitiɔna, limna, aa basɔ hayke
gɔdɛrtana, gen rɛdegɛ am shɛshshɛkɔ hay akumuyna, ane pɔs tomok cʼua. Yamuga
dambide gɛsɔ kɔnang cʼua. Gɔrɔgediya dɛshaage dambiugiya kɔnnɛ tuntɔ giriokɔ ga
angge zoo gayɛ mɛʼɛnina, edɛ yɔngga dambiyoge gɛsidaay. Kiyhɛnyɛ mui dambiogiya
ge yɛllɛnɛ dhoyɛni ooge dhoyɛn yellɛɛngi mu ale. Dambiogiya ge yellɛɛ godhoyna, ge
97
kici iy teekɔ kɔtkɛyna, godhoy bhunde ke gɛsi iyongɔ yellɛnɛdɔ.
8bh.Yɛ ʼit engadagiya nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 12
1. Mɛʼɛn dɛshage dambiuge gɛsidaa wunyɛ kicina, uwaa kɔnang mu ke dhoygaa,
yellɛnɛ katang?
2. Zerit dɛshage dambiuge gɛsidaa rɔnga!
3. Mɛʼɛn hak niidage bhon sɛʼɛni?
4. Dambioge mɛʼɛney gaynɛke paltangudaa zoo dhoy bɛrgugiyɔ anenaang?
5. Yɛmdɛsɛ tudacna, tɔɔnit bhunde dhulagongɔ lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, irɔrtɛ!
Shambata 2 ungoc 5
9.Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 13
Moyt ɛlianygiya wuny zertajɔɔ al “Aʼʼɔna, ititinit ooge al ʼʼBʼʼɔ yellɛɛ!
A B
1. kʼɛt hakɛn a, mɛnde rɛsɔ wɔcʼɛn
2. asha b, nida bhugɛn
3. rɔkɔdhinɛ bh, angge zoo ceri rɛdegɛɛ
4. gazzaa c, murujinɛ
10. Kɔnɛn
10a tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 14
Dhada tudacce iyke dambioge mɛʼɛnunɔ bhunde iyke lele, keen oo pɔskacɔna, tɔɔnit
katke gorio sizzi!
98
Dhɛmɛs 15
10b higgide kɔnun
Dhɛmɛs 16
Ɛrsidɛ tudacciya bhunde yellɛnɛ ngarecɔ!
Ilanga wunyje zoo zerike Shojii koon iye. Nen mu gɔtinggɛ ramang ngɔnɛ kɔnang
jɔnɛ oo shubhunɛ ale. Nen mu hin nidagenyɛ kʼɛt hakɛn. Nyɛbhagediya tɛpna iyauke
ungocce dɛsha untɔɔ gebzi shɔluna zeri yellagenyɛ oo zooge hinɔna hakaa
kʼɛttenɛboy.
Shambata 2 ungoc 6
11 Zeri uwɛn
11a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 17
Tudacce sabɔdenɛ iyke“Dɛshaage dambiuge gɛsidaa” hɛnyɛɛ, tasitna, ɛlidu!
11b. Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zèritna, icɔcɔnit
zèri!
12. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
12a. Ishaʼarɔ sabbɔ
Dhɛmɛs 18
Algit hubba hubbana, ɛllɛ nɛbhade dɛshaage dambiuge gɛsidaa. Pɔskajɔ hubaaney
teek edu kɔnang kɔnang algit kɔɔkna, ɛlit tudac muuk tu’ɔgena, bhunde iy gɛrɛɛ
icɔcɔndage ayɛyɔ kishɔshɔʼidu!
99
13. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 19
Dhɔlla kega Ɛlianyge tacʼinɛ jarecce rɔngunna, dhɔlagec angkoon molle iyɛyi, iyɛre
edu icɔcɔndaa shambatage kɔnangeyboy.
Metta tɔɔnit dhɔllage irɔrrɛ angge al rɛnak illɛ ane ge al jiiyaki tɔɔnit wucna, irɔrtɛ!
Shambata 3 ungoc 7
14 Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 20
ɛlian bhɛl bhɛl
Bhɛlbhɛlit ɛlianygiya al karakɔ!
1. bhonɛsɛnde
2. bhonɛsɛduydenɛy
3. metanunɔ
4. wogidɔngɔ
5. ɔdinɛɛngɔga
15 zeri
15a. engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 21
1. Mɛʼɛney teek dambide shɛɛʼɔ ade? Ɛlidu!
2. Ɛllɛ ɛlianygiya hay karakɔna, tagidu!
Dambi asha tumuy
kʼeresh teʼa mɔlɛ
15b tudac zeri Gɔrɔde zeriinɔ gayɛn
Zerit tudacc lɔʼɔ sʼuppa kɔnangna, tɛytna, jɔyda ɛlide caʼɔ dhulagongongɔna, dhoyɔ
tɔɔndɛsɛde dhoyɔna, zeridu!
99
Bhonɛsɛnde dɛshawuge dambiyɔ
Bhonɛsɛnde dɛshawuge dambiɔ hɛnɛke asha wɔcʼɛnɔ ga dɛshade bhonɛsɛnga borey.
Asha wɔcʼɛn iyɛre edu icɔcɔndaa kipilio hacʼcʼanangboyna, metta yɔng gɛɛmɛsɛ mui
shɛshshɛ yɔng gomoy nɛbhade bhonɛsɛduydenɛy. Asha wɔcʼɛn= Ashaga gɔrɔde mɛn
koon tumuya mɛnde gangguyboyɔ, zoo wucʼinɛnɛ. Asha wɔcʼɛnga bhunde mɛʼɛney
kɔnɛsɛ kingina, wɔcʼi mettey. Yamu iykɔ baa edɛ oo mɛʼɛn bhɛllɛnɛga guruy.
A iyke asha wɔcʼɛn hɛnyɛɛ, a zooy zaraage ayɛy mu a zara kɔnang mui, keenɔdegɛ
koon tumuyo koonboyɔ, wɔcʼɛn ɔdinɛɛng. Bhunde zoo goshinɛnɛɛ ke gayong mui,
mɛnde shundenɛ koy dhookɔ, zoo wucʼ wɔcʼɛn sɔ. Asha wɔcʼɛndenɛ kingiga biyo
issaba edɛ oo woc kɔnang. Bhunde zoo wucʼɛ woc ngonitɔ ga bhunde zoo tasike
shunde sholaynɛɛ de siʼidonɔ bhonagana, koyga jarjakɔ. Metta manggisigede
mettanunɔ maptigede mokajunɔ yɔng mɛn koon zoo indoboyɔ zoo wucʼ biyo tɔmmɔn
oo wuucna, ga sudhinɛ.
Hɛnyɛ woc ɔdinɛna, zoo wucʼ biyo sɔ. Balgede ane asha kɔɔcʼɛgana, kɔpɔsɛgaa,
zooge enɛdegɛ nisinɛɛ shɔk zungkʼu kɔnang oo biy kɔnangna, koko sudhɛ asha.
Bhonɛsɛndenɛ
Balgede asha kʼereshiɛboyɔ tolɔ, woginɛna, hadi ramang nisinɛɛng. Wogidɔngɔ mu
sudhinɛ zooyge enɛdegɛ nisinɛɛ ooge enɛdegɛ rɛsɔ ramtiyak. Zooge bhon tɔmmɔni
murdinɛnɛboy. Edɛ mu al hubbana, bɛtɔ bhangnɛ keendegɛna, ge shɔk bɛraa kɔnɛdɔ.
Ge lɔɔm loshaa mu yɛk loshaa tugi bɛtakna, kɔnɛdɔ. Zoo dɛshi yaa gane wodi ramang
cʼua gakacongna, ande lɛshɔ kɔtɔn bɛtɔna, mɛʼɛnitke bhonɛsɛ hɛnyɛ. Zooge ya
dɛshinɛɛ al teekna, ɔdinɛɛngɔga teʼaa ramtiyak oo koko.
A dɛshido yaboyɔ edɛ ramtiyak dhɔjinɛna, hay bade zuuge enɛdegɛ rɛsɔ. Hayna,
wɔcʼi wɔrɔnɔɔ, koko cuwono zungkʼuboyna, edɛ ramtiyak alangna, ane wuʼɛ geny
rɛak teek. Balgedɔngɔ edɛ dhɔjinɛke caʼida cʼua. Ane zoo nisono biyde dhiyo oo
zungkʼuɔboyna, edɛ ramtiyak koko limɛsɛ haradinana, amdɔ. Dɛshido yaboyɔ, cʼua
tolɔ mɔlɛ shɔʼongna, hayke yellana, marrɛn koy dhook. Gɔrɔgediya dambide ashayɔ
yellɛnɛ kʼami.
100
15bh Yɛ it engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 22
1 Bhonɛsɛnde dambide ashay age?
2 Dambigede mɛʼɛnun mɛn koon tumuya koonbyɔ ke wucʼinɛɛngi kicide kunɔ a
katang?
3 Bhunde se ne shunde koy dhookɔ, hɛnyɛɛ, aniyɛ?
4 Yɛmitna, tɔɔnit nɛbhade ashay lɔʼɔ sʼuppa bhunde mumut tasi muuk mɔʼɔnyakɔ!
Shambata 3 ungoc 8
16. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 23
kʼɛginɛnɛɛ zarade gaynɛɛngɔ
rɛsɔ rɔʼɔsɛn edɛ oo zoo erngesinɛɛngɔ
Dhada ɛlianygiya al tunɔgiriyokɔna, bhangitke ajinɛ ɔʼɛnɔ yɔngɔ saptegɛ!
1. kɛngɛn ___________________________________
2. gangguy __________________________________
3. bhɛllɛnɛ __________________________________
4. bhonɛn ___________________________________
5. sholɛsɛ ___________________________________
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 24
Idibisit tʼɔgde lɔʼejunyɔ bhunde yellɛnɛ pidɛlide buytɔɔ mu zertajɔdiya koy karakɔ
bhunde yellɛnɛɛ!
Nɛbhagediya kungkulɔ kʼenɛ copu bakna se ne ade kɛlagenyo rɛɛi kurkur kede pɔska
sayboyɔ iyong hɛnyɛɛ kangac cʼua ruydɔ. kungkulɔ se ne ke ruyina aa ruiɔ zoo
cʼikenydɔ.ʼʼ
kangac se ne cʼua kindi niyɛ hɛnyɛ. edɛ hayna siyake ippagiyɔ kungkulɔ se ne kʼɛʼɛrio
101
tukte denuɔ iy gamtuneyɔ boy hɛnyɛna kʼɛrio kangac tukboyna kɔnɛsɛ woyit. Edɛ
hayna hayna balge dɔngɔ dhimɛn iye. kungkulɔ se ne geyna gidhim wolaccegeyna
inyu aa ruyiɔ, yogo baalɔ karakna anyi kuturo baalɔk ungɔ teek tunok!ʼʼ hɛnyɛna
wɔcʼi lioykɔ kungkulɔ ruono ungɔ teek tunokɔ hakɛ rɛɛ baana ruydɔ.
kangac yɔng aa kun baalɔ karakɔ ga cʼigi. kungkulɔ ane hakɛ rɛɛ baana se ne ge
mɛriga gica cʼikna arshi teekɔ. hɛnyɛ cʼuang.
kangac yɔng yɛy kungkulɔna shurrɛna hinke ai tabhangi. kungkulɔ mu jorna
nutiyaaboy.
17b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 25
Ishɔhshɔktɛsɛ zertaciya koy karakɔ, tʼɔgade lɔʼunyɔ iyke ngarecɔ!
A iyke asha wɔcʼɛn hɛnyɛɛ a zooy zaraage ayɛy mu a zara kɔnang mui keenɔdegɛ
koon tumuyo koonboyɔ wɔcʼɛn ɔdinɛɛng. Bhunde zoo goshinɛnɛɛ ke gayong mui
mɛnde shundenɛ koy dhookɔ zoo wucʼ wɔcʼɛn sɔ. Asha wɔcʼɛndenɛ kingiga biyo
issaba edɛ oo woc kɔnang. Bhunde zoo wucʼɛ woc ngonitɔ ga bhunde zoo tasike
shunde sholaynɛɛ de siʼidonɔ bhonagana koyga jarjakɔ. Metta manggisigede
mettanunɔ maptigede mokajunɔ yɔng mɛn koon zoo indoboyɔ zoo wucʼ biyo tɔmmɔn
oo wuucna ga sudhinɛ.
Hɛnyɛ woc ɔdinɛna zoo wucʼ biyo sɔ. Balgede ane asha kɔɔcʼɛgana kɔpɔsɛgaa, zooge
enɛdegɛ nisinɛɛ shɔk zungkʼu kɔnang oo biy kɔnangna koko sudhɛ asha.
Shambata 3 ungoc 9
18. Zeri uwɛn
18 Tudac tasi
Dhɛmɛs 26
Tudacce sabɔdenɛ iyoke ne “ Bhonɛsɛnde dɛshaauge dambiyɔ” hɛnyɛ song ke ɛlagec
katangi, tasitna, ɛlidu!
102
18b. Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeritna, icɔcɔnit
zerina, uwada!
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 27
Algit hubba hubbana, ɛllɛ nɛbhade ashay kɔnɛsɛke lelena, wɔcʼi pɔskajɔɔ!
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 28
Dɛshit ɛlianygiya al karakɔ kalit dhɔllayge al jiyakɔ ooge al rɛnakɔ!
Moyt bhunde ɛlianyge alke itindaa yellɛnɛ teekɔna, ɛrsidɛ teek!
Oo nɛbhade yɔng mu
Oybhula edɛ ______Shemacɔ ga woyage tʼitiina, balgede asha iyiɔɔ, tabhinɛna,
ibhɔgɛsɛ zooge enɛdegɛ nisinɛɛ. Ibhagɛsɛ zoona, hayɔ ga _______ tasike ai dha
tɛrade mɛnde rɛsɔɔ. Edɛ hayɔ woyagegɛ ______ ɔdinɛ tuwɔgena, tɛp biyogegɛ.
Oybhuliya oo Shemacɔ ___ yamawayɔ ga arshiy guru nɛbhade zoo wɔcʼkiyɛboyɔ.
ɛlian Dhɔllage al jiyakɔ Dhɔllage al rɛnakɔ
biy bidiya Biydica
Biydɔngɔ biyduwa
woc
zungkʼu
losha
103
Icɔcɔn 9 Zooge siʼinɔ komac ibhɛsɛn
Shambata 1 ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
ɛlian bhɛlbɛl
Dhɛmɛs 1
Bhɛlbɛlit ɛlianygiya hay karkɔ!
1. bhoredegeyɔmu 6. zooyge
2. gìbhɛbhɛsɛga 7. cʼarashɛdɔ
3. gàtabhinɛ 8. katagiyɛgaboy
4. gèrngesna 9. shubhungɛɛmu
5. silɛndegey 10. ngeydaboyɔmu
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
1. Woyage siʼinɔ al hica bhorinyay teekɔ ge mɛrɔ kesse icɔcɔnun ngunyongɔ, aa
nɛbhade anganuni, aydɛ tàsi!
2. Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
silɛn icɔcɔn Zooge siʼinɔ
macʼidaa mashiro mɛnde icɔcɔnnɛɛ
3. Dɛshido sɛntʼɛrɛjidiya iy kariyɔboyna, ìdibisit bhunde tasiɔ!
Ɛrsidɛ milikitidiya/ ✔/
Icɔcɔnɔde metanuunɔ ɛli-sabɔdenɛ komoyɔ:-
kagayidɔ kiini ke
kagayi
iyɛre kadhaa icɔcɔndenɛboy
104
2b. Tudac zèri Gɔrte zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyt shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teekɔ!
Icɔcɔnɔ yɛnɛn
Zooge siʼinɔ ge macʼidaa ga zooge bhang rɛɛdegɛ baaki. Kiy hɛnyɛmui yɔng woyage
siʼinɔ kesɔde icɔcɔnunɔ teek edɛ oo ge macʼidaa gòmoyga kabarec kɔnɔsɔna,
gìbhɛbhɛsɛga komacmui, yellɛnɛdɔ. Silɛdɔde iy baagiyɔ oo bhoredegeyɔmu gìbhang
edɛge siʼinɔ bhiici,ede sɔng silɛn gùunyɛna, gùwaang. Nɛbhagediya gàtabhinɛ guruy
silɛndegey koy sabakna, bhushshɔ.
Woyage siʼini kesɔde icɔcɔnunɔ teek kabarec kɔnɔsɔ mòy oo komac ibhɛsɛn ga ne
gèrngesna, gìndiga kuwada saptegɛ. Gac humana, anggeyge dɛshinɛɛ muuk ke
edɛmu cʼarashɛdɔ, tasiɔ oo komajɔmu uwana, dɛshiy gèse ne àlit gic hɛnyɛna,
gìbhɛsɛ komac. Ya kunɛ yɛnɛnde zooge macʼidaa oo ge siʼinɔ kiy tɔp.Ya ga balgede
ge siʼinɔ oo ge macʼidaa jɔya huma aay muuk ke yɛnɛɛ. kiy hɛnyɛmui, kesɔde
icɔcɔnunɔ teek balegede mɛnde icɔcɔnnɛɛ ac huma icɔcɔndaa, kayga ke yɛnɛ,
105
balgede ac badɛn koon icɔcɔndaa, Kayga ke yɛnɛy ya kesɔde icɔcɔnunɔ oo zooyge
icɔcɔnnɛɛ katagiyɛgaboyi, yellɛnɛdɔ.
Woyage siʼinɔ tasidegɛ ga tʼiini pɔs. Edɛ zooyge macʼidaa tʼiini allono tollak. Nɛbhage
diyamu gèrngesongi, lim tasiyangegɛ shaw. Kiy hɛnyɛmui, kesɔde icɔcɔnunɔ teek
ande indi woya kɔysidɛ icɔcɔnna, kɛbɛrit ngesɛn oo goriyoge ayɛy ayɛyge gɛsida ke
tʼittaa, ga nɛbhade zooyge icɔcɔnnɛɛ oo kesɔde icɔcɔnunɔ teek bhunde iyke yaa zoo
garsɛɛ. Nɛbhagediya wodi kɔnang kɔnang mɛnde icɔcɔnnɛɛ edɛ oo ge macʼidaa ke
yɛnɛ moyongɔ, badɛn ne “ayi tɔgili iyi gic!’’ hɛnyɛ sena, komac ibhɛsɛɛngɔ.
Tuwɔgemu zoo moyke ande murɔ amɛ biyoysɔɔ. Nenmu cʼua moy rɛɛdenɛ ke mɛnde
iy baaki de murɔ kadhay gɔrte icɔcɔnunmui, bhoykoon dhulongina, lim tasi zɛɛl.
Woyge siʼinɔ kiciyan kɔnang kɔnangge indiyɔ wɔcʼiyɛsɛɛ, ri’insɛna, ɔysɛ kesse
icɔcɔnun baaki ale. Giya teekmu koon ga mashiro. wodi kɔnang woyage siʼinɔ
mashiro kowboyɔ ri’insɛ kesse icɔcɔnun woyit. Ya ga nɛbhade kɛtɛniy yɔngɔ kesɔde
icɔcɔnunɔ teek kesse shɔruwanɔde zooge siʼinɔ untɔɔ. Nen c‘ua murɔ mashiro tɛsɔ
way ungo 3 wɔcʼi 5 pesshɛsɛ tuwok. Kelɔde kunɔ ilanga icɔcɔnde bore k’enu. Ilobhɔ
tɔɔlawi, c’ua lim tasiɔ, kiciga gɔrɔgede iyke diyaa.
Kiy hɛnyɛmui, woyage siʼinɔ ɔysɛ icɔcɔn baakɔ kiciyange ngunyɔ ga mɛri. Nges ane
kalke t’ittaa. Dɛshade j’ɔyɛnɛ tomokimu shaw orrɛɛng. Kɔjɔyda dɛshamui, ga
dɛshade pɔske komcna, wɔc’ɛn ga t’iiniy. Nɛbhagediya naade bir ngesɛnna,
ngeydaboyɔmu congge mac’andana, sim sitte majudegɛy suwɔ. Nɛbhagediya
kiciyangiya alo tunɔ giriyokɔ, kat ka dhookɔ, yellɛnɛna, kesɔde icɔcɔnɔ teek
Kessegɛde shɔruwan kiyega. Mɛnde icɔcɔnnɛɛ kibhɛsɛga komac, kayga badɛn, zooge
alke jugɛ oo shubhungɛɛmu biyo amsɛt sɔ ke moyigana, kiiskoga icɔcɔn, kesɔde
icɔcɔnunɔ teekmu edɛ ooge mac’idaa se ne komoydɛga kabarec kɔnɔsuy, yellɛnɛdɔ.
2bh. Engedanage guny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 3
1. Kɔ bhunde oro lelegiyɔ tudac-sabɔ oo taarinygenyɛ mitʼisiyagec katang?
2. Ìdibisit sɛntʼɛrjidiya iy kariyɔ!
106
Kici ɔ’ɛn/hɛnyɛ ke iyigaa
i’ac: ejugo dɛshi silɛndegey sabɔk koyong - ede oo ge siʼinɔ gàtap koma
1. woyage siʼinɔ lim tasi shaw
2. Kesɔde icɔcɔnunɔ teek kesse shɔruwaan untɔ
3. jugɛ oo shubhungɛ moy wayake angge amɛ
tomoksɔy
4. huma ke yɛnɛ jɔyaang
3. Engedanage se niyɛ
a. “komoydɛga kabarec kɔnɔsɔ” hɛnyɛ aa niyɛ?
b. “Tuwɔgemu zoo moyke ande murɔ amɛ biyoysɔ” tasidiya aa niyɛ?
4. Icɔcɔnunɔ teek angge indi woya ge siʼinɔ kɔysidɛ icɔcɔndegɛ baakɔ, akatangi,
ɛlidu!
5. Enget 4y teek angge indi woya kɔysidɛ icɔcɔn baakɔ, edu zeriyɔ katka dhookɔ,
oomu kesɔde icɔcɔnunɔ teek yɛnɛn kugogaa, ai yellɛnɛ katatngi, metta dhɔjitna,
tɔɔnit kokke lɔ’ɔ Sʼuppade tʼiinina, irɔrtɛ!
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 4
Mòyit lɔ’ɔgiya hay karakɔna, ajit bhunde bhuwɔ iingnɛɛ ɔ’ɛndegɛ!
1. Gàtabhinɛ guruy silɛndegey koy sabakna, bhushshɔ.
2. Mɛ’ɛney zoo moy woya ke angge amɛ biyo sɔy.
3. Woyage siʼinɔ seke kicɔcɔnitmui, murɔ bhoykoon dhulongina, lim tasi.
4. Woyage siʼinɔ kesɔde icɔcɔnunɔ teek kabarec kɔnɔsɔ, yellɛnɛ mòy.
5. Woya edɛ ngeydaboyɔ sim sitte majudegɛy suwɔ.
6. Kiciyange indi woya kɔsidɛ icɔcɔndegɛ baakɔ ga balgede mashiro kunɔ.
107
4. kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 5
Kiciyange indi woyage siʼinɔ kɔysidɛ icɔcɔn baakɔ, katka dhookɔ, oomu kesɔde
icɔcɔnunɔ teek yɛnɛn kugogaa, ai yellɛnɛ katatngi metta dɛshit sɛntʼɛrɛjina,
bhangdaw yɔngɔ teekboyɔ tolɔ dhɔjitna, tɔɔnit lɔ’ɔ Sʼuppaanage kɔnɛ 2ng wɔcʼi 3yɔy.
4b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 6
Ɛli komajɔ(!)
Koy balgede gɛli ɛli koon komajɔɔ.
I’ac: Abac!
ogɛ liyok!
Edumu tɛlɛjit ɛliynge alke ɛli komajɔy geeny ge bhon hacʼcʼanangina, tɔɔnitna, irɔrtɛ!
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 7
Tudacce sabɔdenɛ se ne“Kesɔde icɔcɔnunɔ teek kabarec kɔnɔsɔ moy” hɛnyɛɛ songke
ɛli katangi, tàsitna, ɛlidu!
5b. Tudac zèri Isha’arit bhunde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeridu!
6. Icɔcɔn tu’ɔge- Isha’ar
Dhɛmɛs 8
Isha’arit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ na, bhunde engetongɔmu yɛ’idu!
108
7. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 9
Enɛ ɛlide dɛshay oo aa
I’ac: Kurkuy oo Yelage ɔysidiyɛɛ icɔcɔn bak.
Enɛ. ga ramangna, ga Kurkuy oo Yelage
Ɛlide dɛshay ga: ɔysidiyɛɛ
aa: icɔcɔn
I’ajɔde ajinɛɛ dɛshido giya hay karakɔboy.
1. Shirudi oo Gacidi hay yedok.
2. Gebzinɛ yel icɔcɔn.
3. Soydi oo Kamana zeri waratiyo.
4. Bhɔginɛ ilobhɔ tɔmmɔney dhawa muuk
5. Maragello yelɛ wɔcʼɔ icɔcɔn.
Shambata 2 ungoc 4
8 zeri
8a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 10
1. Ɛli-sabɔde se ne bhunde kooni yɛnɛn hɛnyɛɛ, a niyɛ?
2. Ɛlliɛ ɛlianygiya al karakɔna, ayidɛ ɔʼɛndegɛ!
burkung murdi yɛmɛn imɛn
ernges ngondi/macʼi
8b tudac zeri Gɔrte zeriin gayɛn
Zerit tudacna, jɔyano ɛlide cʼai koonɔ, ane moyit shɛshshɛna, tasit sabɔgena, ane
moyit shɛshshɛna, tagit bhunde jɔynɛ tudajɔ teekɔ!
109
Bhunde koooni yɛnɛn
Geseke bhunde kooni yɛnɛnɔ ga balgede murdi koon iyɔɔ, dɛshagede iy tude koonɔ,
kiciange baanɔ yellɛnɛ wolokɔ, ikʼidide iy tude kooni teekɔ oo bhunde ayɛy mu zooge
siʼinɔ ooge macʼidaa tabhinɛna, dɛshi bhunde koon.
Yɛnɛke kicianyge baanɔ
Nɛbhade gal baage teekɔ, bhunde yellɛnɛ dɛshiɔ ge macʼidaa ooge siʼinɔ mu dhulɛdɔ.
Ge macʼidaa ooge siʼinɔ gɔrɔgede yɛnɛɛ Polotikage, Ikonomige oo Orrɛnɔde zoonɔ
cukurrɛna, tap tasiɔ, baa mu sillɔ. Yɛnɛke Iʼacce mɛʼɛn se ne burkung kɔnang sɔ koy
guwoki ngasong hɛnyɛɛ, baa mu silde zoo cukur tasiɔ. Nɛbhagediya yellɛnɛna, zooge
siʼinɔ ooge macʼidaa kucukuritka tasina, baa kisiluga.
Murdi koon iy kʼabalege oo bhunde edɛ alɛɛ, hay ajinɛ tasidegɛ. Murdiyaney teek
kasay zoo wologinɛ nɛbhade edisiy ge siʼinɔ nɛbhade ge kʼami woyaa ga edɛɛ, shiʼa
icɔcɔnde zoo ajinɛ yɔngɔɔ boyɔ, eet woya kede hap hap woyongɔna, uwadɔ. Aa
murdide zoo kʼamiɛ woyaa mui, shikna, kʼami shɛshshɛ.
Ikʼidide iy tude kooni teekɔ, yellɛna, edɛ al tuy kɔnangɔ tasidegɛ bhic bhicke iyga. De
macɔ ajinɛ tasi ikʼidigiɔ de siʼidonɔ mu kayɛga tasidenɛ cʼua. Balge dɔngɔ cʼua ikʼidi
dɔngɔ koy gɔrak.
Rɛmɛsɛdɔde galaɛɛ muuk gagayke zooge macʼidaa mu ooge siʼinɔ ga yɛnɛy bhushshɔ.
Kingi bɛrganeyge sabunyi, zoo bhang ge siʼinɔke alga baakina, yaga bhunde gɛsi.
Nɛbhagediya manggiside Hadigiɔ, moyna, ajinɛ maptiogeny. Maptio gɔngɔ mu ga
maptide
Yɛnɛnude mokajun, yɛnɛnude yɛbhun, oode yɛnɛnude zoo zaraanage al bhic bhicɔ.
Maptioygiya al tunɔgiriokɔ teek gomoy yɛnɛnde mokajun.
Kingi imɛn iyɔɔ mokaja shɛshshɛ imnɛɛng. Metta yɔng nɛbhade maptidiya iyɔɔ, zooge
siʼinɔ kɔnɛ karena, wɔcʼi tunɔ Pederaligiɔ, imdiɛboy. Nɛbhagediya dɛshagede kesunɔ
mu bhunde yellɛnɛ nen erngesɔ gerngesiy shɛktɔ. Angge aliɔ muuk nen de siʼidonɔ ke
tasidenɛ yellɛnɛna, ane gay yɛnɛi, zoo muuk se ne kataktagaaboy.
8bh Yɛ ʼit engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 11
1. Zertacciya icɔcɔn katang? Ɛlidu!
110
2. Dɛshit girapikidiya iy karakɔ shɛshshɛ!
Tɔɔɔnit kiciange yɛnɛn untɔɔ wunyɔ!
Yɛʼɛsɛn 1 Yɛʼɛsɛn 2
Yɛʼɛsɛn 3
3. Zerit tudacna, tɔɔnit lɔʼɔ sʼppa nɛbhade yɛnɛn ke untɔy kicide dhuluɔɔ, a katang?
Ane yɛnɛn kiyey bhunde iy shɛshshɛɛ age? ɛlidu!
Shambata 2 ungoc 5
9 Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 12
Jɔyda ɔʼɛnde iya teekɔboy
1. Bhunde se ne tap tasiɔ iy lɔʼɔ sʼuppa ramag gorit 1se niyɛ?
2. Bhunde se ne burkung kɔnang sɔ koy guwoki ngasong hɛnyɛɛ, iy lɔʼɔ sʼuppa 2 gorit
2 a niyɛ?
10 Kɔnɛn
10a Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 13
Icɔcɔndayee! Mɛɛ oo mokac ge al kesɔɔ dɛshage ke erngesinɛɛngi, woyay kʼamiɔ
kicide kunɔ ade? Ane kicidya ke kunigaa yellɛnɛ katang? Tɔɔnidu!
111
10b Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 14
Ɛrsidɛ lɔʼɔgiya hay karakɔ tʼɔgade lɔʼejunyɔ iyke ɛli-komajɔɔ teek!
1. Mɛɛ se ne ʼʼOgna, dɛshi dɛshaʼʼ
2. Gey tudegey guru
3. Bole hakɛsɛ woc dɛsha
4. Ogna, kʼaimi woci shɛktɔ
5. Bukura gay kʼamide woyaan shɛshshɛ
Shambata 2 ungoc 6
11 Zeri uwɛn Icɔcɔnda yɛmdɛsɛ tudacna, zerit kede moyok al teek suutɔ!
12 Icɔcɔn tuʼɔge - Isha’ar
Dhɛmɛs 15
Taside yɛnɛnun koy dhook balgede? Ɛlidu!
13 Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 16
Ishɔshɔʼit lɔʼɔge al gɛrɛɛ al karakɔ kalit shɛshshɛna, ane irɔrtɛ enɛ, ɛlide dɛshay, oo
aa mu!
1. macʼidaa ooge ga yɛnɛ siʼinɔ mɛʼɛnge
2. murdiyɔ teek zoo al
3. hayaa, babaa, ngɔnɛ, oo gɔtɔnɛ tude kooni ga
al murdiyɔ bhunde kooni mɛnde macɔ oode siʼidonɔ
Shambata 3 ungoc 7
14. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 17
Ɛlianyge kenyjinɛɛ bhɛlbhɛl
112
Iʼajɔdiya ajinɛ karakɔ Ɛlianyge kenyjinɛɛ bhɛlbhɛlit!
Iʼac: wunyjiyamu wuny-ji-ya-mu
1. betɛkirstiyanide
2. bɛrguaneyge
3. sabigegɛboy
4. hatuwaage
5. shubhunɛde
6. kadhaangna
7. telteelliyɛboyɔ
15. Zeri
15a. Engedanage al zertajɔ saabɔɔ
Dhɛmɛs 18
Zerit Ɛlianyge alke jaruɔɔ
Mɛnɛkuse
Wondo Tʼekka
Tɛspa go Itiyopiya
betɛkirstiyani
15b tudac zeri Gɔrte zeriin gayɛn
Dhayt bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, zerit!.
Iʼacce zooge siʼinɔ dɛshage
Ilanga wunyje zoo zerke Birahane Kalgayde nenmu rɔʼɔsinɛ katamagede Awasaa
yɔngɔ gaasɔ baagede zerrɛke Wondo Tʼekka koon iye. Wunyjiyamu ane taysina ga
ramang sɔ nen oo tude koonidenɛ hay betɛkirstiyanide iy haykʼigede Awasaa
bondicaa gonggulɔɔ, gonggul bhɔdinɛna, ubinɛɛ, zoo saal rɛssɔ. Zooygiya teekmu
shubhunɛde Birahane oo ngɔnɛde buytɔ ertaaboy. Gɔrɔgediya Birahane nɛbhagede
shubhunɛ oo ngɔnɛ hay dhookɔ tasi sabagede wossɛdunɔ ke silɔ koyke mɛnɛkusey ga
hinɛndenɛ. Nen yɔng ane bɛrgude dhulɛ mɛnɛkuseyɔ ane kudhulongɔ ke sabut zoo
kʼurtiyɛna, hatiyɛke Mokac hinɛn untan. Nenmu shubhunɛde dha jɔnɛɛ oo zooge
kʼurɛɛ nɛbhagede telteelliyɛboyɔ ngeyduwaa. Nen oo mɛntenɛ rɛmɛsinɛ bɛrgun
geenyna, shiʼɔ mɛntenɛ Ec Iy BI rɔdinɛɛ jɔyɛga nyabheyboyna, bɛrguaneyge mɛri
tolɔ mɛntenɛ ilaʼasna, eraaboy.
112
Birahane kɔnɛsɛ yɔngɔ tunookɔ nen oo woyagenyɛ allɛɛ, goshange mɛri enget ke ai
rɛmɛsinɛ bhunde kooniyɔ, nenmu kadhaangna, limuwa ke kʼami woyagenyɛ sɔy.
Nenmu peshna, shikke nyabheygenyɛ Ec Iy BI rɔdinɛɛ jɔyyɛgaboyna, ai bɛrguwan
ramangey shundenɛ ngɔngnɛ zoo ɛlɛskiyɛ teek. Bɛrguaneyge 1983 ungojɔde iyke
kuysɔ Birahane zooge ayɛyge zuktegegɛ push nɛbhagede Ec Iy Bi rɔdinɛɛ jɔynɛga
rɛdegɛy ke aley takaaboy. Bɛrgugediya iyke 1983ɔ, teek Birahane shɔshɔʼinɛ oo
zoogiyana, gɔrɔgede zoo pushɛɛ oo ricidɔde kɛngunɔ hay liyokna, dhɔckiyɛɛ dirjitide
lɔngke “Tɛspa go Itiyopiyaʼʼ hɛnyɛɛboy. Yɔngɔ tolɔ cʼua Birahane dhɔjinɛ oo mokaja
16 ge Ec Iy Bi Edisi iy nyɛbhey gegɛɛna, imdaa mahibɛridegɛ bɛrguaneyge alke
1999boy. Gɔrɔgediya mokajagiya edɛ mu hatuwaage zooge icɔcɔn ge ayɛyɔna,
edɛmu uwadaa sabigegɛboy.
15bh Yɛ it engadagiya wuny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 19
1 . Mɛnde tudajɔdiya teek kici wɔcʼiyɛsɛɛ anen?
2. Ìdibisit sɛntʼɛrjidiya iy kariyɔ kici oo ɔʼɛndenɛ!
3. Birahane shubhunɛde oo ngɔnɛ rɛs ɔngɔnage?
4. Birahane oo zooge allɛɛ dɛshi mahibɛridegɛ bɛrgugede?
5. Edu kici kɔcʼiyagong kɔ Birahaney indiyo niyɛ?
Kici ɔ’ɛndenɛ
113
Shambata 3 ungoc 8
16. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 20
Mòyit lɔ’ɔgiya hay karakɔna, ajit bhunde bhuwɔ iingnɛɛ ɔ’ɛndegɛ!
1. Awasaa yɔngɔ gaasɔ baagede zerrɛke Wondo Tʼekka koon iye.
2. Birahanemu limuwake kʼami woyagenyɛ sɔy.
3. Birahane shikke nyabheygenyɛ Ec Iy BI rɔdinɛɛ jɔyyɛgaboyna, ai bɛrguwan
ramangey
shundenɛ ngɔngi zoo ɛlɛskiyɛ teek.
4. “Tɛspa go Itiyopiyaʼʼ hɛnyɛɛ a katang?
5. Birahane zoo kʼurɛ hɛnyɛ tudajɔdiya teek a niyɛ?
6. Birahane sabagede wossɛdunɔ ke silɔ koyke mɛnɛkusey ga hinɛndenɛ.
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 21
Kiciyange indi woyage siʼinɔ kɔysidɛ bhunde hinɛdɔdegɛ kɛdɛshitgaa baakɔ, kekatka
dhookɔ ai yellɛnɛ katatngi, dɛshit sɛntʼɛrɛjina, bhangdaw yɔngɔ teekboyɔ tolɔ
dhɔjitna, tɔɔnit lɔ’ɔ Sʼuppaanage kɔnɛ 2ng wɔcʼi 3yna, irɔrtɛ!
17b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 22
Ɛli komajɔ shambatage kɔnang oo ramangey ke bhunde edu icɔcɔnuwɔ metta tɛlɛjit
ɛliynge alke ɛli komajɔy geeny ge bhon illɛyna, tɔɔnitna, irɔrtɛ! I’ac: Boliyee!,
Shambayee!, Ogobɛ!, Dɛshi gic!
114
Shambata 3 unogc 9
18. Zer iuwɛn
18a Tudac tasi
Dhɛmɛs 23
Tudacce sabɔdenɛ se ne“Iʼacce zooge siʼinɔ dɛshage” hɛnyɛɛ songke ɛli katangi,
tàsitna, ɛlidu!
5b. Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tudacna, zeridu!
19. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 24
Ishaʼarit tudacce mɛnde icɔcɔnnɛɛ zeriagongɔ na, bhunde engetongɔ yɛ idu!
20. Higgide ɛliin
Enɛ, ɛlide dɛshay oo aa I’ac: Wushinɛ oo Karmac hay icɔcɔn.
Enɛ. Wushinɛ oo Karmac, Ɛlide dɛshay ga: hay, aa: icɔcɔn
Dhɛmɛs 25
I’ajɔde ajinɛɛ dɛshit engedanagiya hay karakɔboy!
1. Hallage koy kɛnak limɛn.
2. Birahane yel ilot.
3. Shoji oo Lutɔ pɔk woyda.
4. Lemau bhɔk kʼer shɛshshɛk.
5. Wollo koyɛ wɔcʼɔ oony.
.
115
Icɔcɔn 10 Dirama
Shambata 1, Ungoc 1
1. Ɛlian gayɛn
Dhɛmɛs 1
Bhɛlbhɛlit ɛlian katke bonage ɛliinɔ!
Iʼac: shɛshshɛk shɛsh-shɛ-k
Maragello
1. bhoregey
2. metiyɛnyɛɛ
3. wɔshkili
4. Gellenyanga
5. tukukunica
6. washwashɔ
7. tabhang
8. kupcuukɔ
2. Zèri
2a. Engedanage gùdhulɛ zertajakɔ
Dhɛmɛs 2
1. Kɛmi akang?
Zèrit ɛlianygiya hay karakɔ tasiɔ!
wɔshkili tukukun
washwashɔ tabhang
kupcuuk
2b. Tudac zèri Gɔrte zeriin gayɛn
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede tasi kun sabɔy teekɔ!
116
Kɛmi Ilanga mokacce lɔngke Maragelloy koon iye. Mokaciya nen jɛngatey balkede zoo rɛʼinɛna, gɔmɔ nen untɔy jɔng mu shoyong. Nɛbhagede makaciya ga mokacce uwa kul oo ilalmu shɛshshɛkɔ. Maragello ane ga mokacce uwa kɛmi shɛshshɛki. Ungoce koon koy jɛngde iy bhoregey koonna, gunyɔ zoo gɔm shɛshshɛk ke metiyɛnyɛɛ, nenmu kʼenɛsɛ kul koonna, tabhangna, ilal kede jɛngmu wɔshkili gɛrɛɛ.
Aa zoo gɔm jɛngna, wɔng keenɔ hɛnynyɛɛ Maragello dhesh yɔng duburejakna,
tabhang kulna, tuʼɔge se “ De jɔnɛ dhadhalɔ kɔcɔma lucna, kugona, edaa kɛkɛmidɛʼʼ
hɛnyɛɛ, mokacce lɔngke Gellenyangaa shini bhuta shɔtna, kʼenɛsɛ kulle wockoon
tabhang ya bhuwɔy koonna, alng sɛp teekna, edɛ oo Maragello kɛminɛdɔ. Balkede
kɛminɛɛmu Gellenyanga nen tuʼɔge se “Anyide ilanga jɛngɔde mɛnde Tamakori edaa
kɛminɛno oo mokaage mɛrina, kipinsiyɔɔ mɛnde shiʼagany any wocce Wushinɛ, anyi
wocce Lɔngɔni, anyi wocce Serku anen? ʼʼ se hɛnyɛ. Ane Maragello se “ Wunyjiya
pɔsi lujo oo jugugenyu hawna, inyjaang gorde jɔnɛ dhadhalɔ putɔʼʼ hɛnyɛna, edɛmu
zoginɛna, kɛminɛdɔ. Mokaage ayɛyɔmu tukukun hica gasɔ gasɔna, ilal kede hica se
washwashɔ ke metiyɛnyɛɛ edɛ kɛminɛɛ, Maragello tabhang kulna, isok pɛʼɛle hica
bakna, kɔnɛ kʼɔmec kɔnang baana, mut kupcuukɔ, Gelenyanga cʼua se ne yaʼaga rɛʼɛ
baakɔ, kunongɔ, mɔdhɔsanaa Maragello putaaboy. Nɛbhagediya mokacciya cʼua
117
kɛmiyɔ zoo gayke ga mokacce uwa kɛmi shɛshshɛki.
2bh. Yɛ ʼit engedanage nguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 3
1. Mokacce uwa kɛmiyɔ rɔnga anen?
2. Mokajage alke ramangɔ kɛminɛɛ jɛngɔde ninin?
3. De se “ wunyjiya pɔsi lujo oo jugugenyu hawna, inyjaang gorde jɔnɛ dhadhalɔ
putɔʼʼ hɛnyɛ anen?
4. Ande zoo bulang daramagiyɔ a katang katangi ɛlidu!
5. Edu ande iyke kɛmiyɔ gayodɔ? Ɛlidu!
Shambata 1 ungoc 2
3. Ɛlianɔʼɛn
Dhɛmɛs 4
Tɛlɛckɛsɛ ɛlianyge al karakɔ ɔʼɛnde iyke suutɔ!
1. wɔshkili 2. tukukun 3. washwashɔ
4. tabhang 5. kupcuuk 6. duburejak
4. Kɔnɛn
4a. Tudac kɔnɛn Kɛmide edu shiʼano nɛbhade Maragello oode Gellanyangaa bhunde ayɛy baa orona,
gayoy metta tɔɔnit tasi mɔʼɔnyakna, irɔrtɛ!
4b. Higgide kɔnun Kumec(.)
Dhɛmɛs 5
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke kumecɔ ai a tʼɔgade iy niyɛy iyɛre edu icɔcɔndaa kipiliyo
hacʼcʼanangeyboy. Nɛbhagediya metta tasitna, aydɛ lɔʼɔge mɔʼɔny mɔʼɔnyige tʼɔga
koy teeki!
118
Shambata 1 ungoc 3
5. Zeri uwɛn
5a. Tudac tàsi
Dhɛmɛs 6
Tudacce sbɔdenɛ se ne“ Kɛmi” hɛnyɛɛ ai song ɛlagec katangi, kɛmidenɛ edu
artaaboy. Nɛbhegediyamu tasidona, ɛlidu!
5b.Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tuadacan, zèridu!
6. Icɔcɔn tuʼɔge ɛli
Dhɛmɛs 7
Alit hubbaaneyge tʼitta tʼittana, ɛlɛlliyɛ kɛmide iyɛre edu kɔnuwɔna, irɔrtɛ!
7. Higgide ɛliin Rɔngage gaynɛɛ, Enɛ, ɛlide-dɛshay, aa, oo mitʼade rɔngun
Rɔngage gaynɛɛ: ga rɔnga ge zoo muuk gayna, zeriyɔ
I’ac: baa, sigirɔ, tobur, zungku, yet, shoc...
enɛ: ga aa kiyongi, ga mɛnkoonde lɔ’ec mitʼisi nɛbhadenɛy.
ɛlide-dɛshay: ga dɛshade dɛshinɛ lɔ’ejɔ teekɔ.
aa: ga ande dɛsha dɛshinɛɛ lɔ’ejɔ teekɔ
mitʼade rɔngun: ga ɛlide mitʼisiyagec nɛbhade enɛɛyɔ lɔ’ejɔ teekɔ.
I’ac: 1. Gabage moy kɛmi.
Enɛ: Gabage, ɛlide-dɛshay: Moy, aa: kɛmi
2. Shemaji ga tɔgil.
Enɛ: shemaji, mitʼde lɔ’ejun: ga tɔgil
Dhɛmɛs 8
Iʼajɔdiya dɛshit engedanagiya hay karakɔ!
1. Irɔrtɛ enɛ, ɛlide dɛshay, aa oo mitʼade lɔ’ejunɔ.
A. Shigini mar warati zèri.
119
B. Nutiy dɛshi dɛshade tuwoon.
Bh. Shɔluwa ga bolede tirirsi.
C. Kʼennɛ ga shɛɛ’i
Shambata 2 ungoc 4
8. Zeri
8a Engedanage gudhulɛ zertajakɔ!
Dhɛmɛs 9
1 Guliyage bulangude kingi ngesunɔ woya bulangɛɛ gayodɔ?
2 Gulegede ngesunɔ teek koon kirɔrɛ.
3 Gulede iyke doniye malleye hɛnyɛɛ a gulede a nganun ɛlidu!
4 Ɛllɛ ɔʼɛnde ɛlianugiya al karakɔ bhunde kooni!
shumbul kɛmtisi malley
8b Tudac zeri Gɔrte zeriin gayɛn
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede tasi kun sabɔy teekɔ!
Doniye malleye
Edu kɔnang kɔnang zerit doniye malleye ejugona, mɛnde icɔcɔnnɛɛ engotongɔ
yɛktɛsɛ!
Doniye malleye ga bulangde wojunde woya irɔrrɛ diramage balgede iʼajɛ ngesɛn oo
kilɛni. Bulangdiya woya bulang paac nɛbhade baalɔ dɛsha iyɔɔ.Woya murdinɛna,
bulangɔ bulang balgede a kingiyi, ga ungocce shɔlu zalinɛɛ. Balgedɔngɔ woya koc
maa baalɔ wɔcʼi balle ippayɔna, sutkaboyɔ zoo zali shɔluna, ac sɔrayna,
amanaboyna, cʼua irɔrrɛ doniye malleye.
Balgede woya hinke irɔrrɛ bulangdiyaa shɔshɔʼinɛna, ngangaynɛ edɛ ooge siʼinɔna, al
damanejɔ karak oo tunok. Woyay teek ade macɔko ade siʼidonɔy koon se doniye
malleye.
Gɔng mɛrɔ se
Hi doniye
120
Hini gurrec mui katalageny
Hi doniye
Hini shinshini katalageny
Hi doniye
Aa gɔm teekɔ damanecce kalumnɛ hica giriokɔ, dheshana, irɔrɛsɛ de hinke hayɛɛ
balinya. Irɔrɛsɛ hadige bhon ramangna wɔcʼi sizziyna, dɔngɔ tolɔ edɛ shɔk de enga
irɔr balinacɔ hayɛke degɛ zɛl. Hatɛwuɔ killɛnɛboyna, ane hayna, nɛy degɛ cʼua. Irɔr
balinac ke bhunde degɛɛna, hayna, dhade degɛɛ cʼuana, wunɛɛ indike bhuttɔngɔna,
pɔs bulangdegɛ diramage.
8bh Yɛ ʼit engedanage nguny zertajɔɔ!
Dhɛmɛs 10
1. Bulangatage alke giyaa woya ke gayongi a ang?
2. Doniye malleye woya bulang kelɔde? Nɛbhade a nganun?
3. Doniye malleye woya bulangɔ al niyɛ?
4. Woya bulang doniye malleyɔ age al niyɛ?
121
Shambata 2 ungoc 5
9. Ɛlian ɔʼɛn
Dhɛmɛs 11
Tagit ɛlianyge wuny gulegediya teekɔ!
kɛlɛn zali sɔray gurrec
kalum balinya dirama
10. Kɔnɛn
10a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 12
Tɔɔnit gulede iyke doniye malleye hɛnyɛɛ tasigedegude dhula gongɔ!
10b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 13
Bhangit tʼɔgade lɔʼunyɔ iyke kʼumecɔ ya zertajɔdiya iy karakɔ bhunde yellɛnɛɛ kiy
suut!
Guliyage mɛʼɛnun ge bulangunɔ, ga sʼiit sʼiit, cʼilili ooge ayɛy mu
Balgede woya bulangɔ bulang paac ga nɛbhade baalɔ dɛshinɛna, paac cʼua dɛsha
untɔɔ gɔrɔgede ayɛy dambigede mɛʼɛnun yɛnɛke tuda kɔnɛnɔ mu zoo tasike kɔn
baalɔy ai kʼɛraa silina, cʼua kɔn paac nɛbhagedediya yellɛnɛna, eduge aloke
icɔcɔndaa icɔcɔnitka dambidegu shɛshshɛna, tengdɛga angge ane tagitongɔna,
kʼamitka dambidegu
Shambata 2 ungoc 6
11. Zeri uwɛn
Dhɛmɛs 14
Yɛmdɛsɛ tudacna, zertooboyɔ, yɛ it bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔ!
122
12. Icɔcɔn tuʼɔge- Isha’ar
Dhɛmɛs 15
Irɔrtɛ gulede seke doniye malleye hɛnyɛɛ, diramagna, ane edu geeny tɛyt kɔɔkna,
ɛlidu!
13. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 16
Ishɔshɔʼit lɔʼɔgiya al karakɔ al gɛrɛɛ kalit suutna, ane jɔyda enɛ, ɛlide dɛshay oo
mitʼade lɔuʼny!
1. Bulangatage ayɛy ayɛyna, Woya bulang baa araboyɔ, hay dɛshaage ayɛy ayɛy.
2. Amoruan kunasong zoo kunas ɛligedegɛna,.
3. Yellɛna, ane gay angge mɛri woya bulang bhunde kooniɔ,.
4. Iyke doniye malleyɔ zoo Wushinɛ irɔrrɛsɛ gulede.
5. Kɛmtisi ipay lɔʼɔ shɛshshɛ uwa.
k.n enɛ ɛlide-dɛshay mitʼade lɔʼuny
1 2 3 4 5
shambata 3, Ungoc 7
14 ɛlian gayɛn
ɛlian ititin
Dhɛmɛs 17 : Dɛshit ɛlianygiya hay karakɔ!
I’ac: ki-pi-li-ge kipilige
1. dho-dho-yo-ng
2. dɛ-sha-de
3. shil-li-ma-ti-na
4. i-sha-a-rong
5 ta-bha-ngɛ-sɛ
6. dhu-lɛ-sɛɛ-ngɔ
7. wɔ-ngu-nɔ-mu
8. gu-ras
9. bun-nas-na
122
15. Zèri
15a. Engedanage gùdhulɛ zertajkɔ
Dhɛmɛs 18
1. Wodi kɔnang kɔnang diramage teek oro a ktang katang? Ɛlidu
2. Icɔcɔndage warati zèri yelongɔ, bhunde bhonɛsɛɛ a katang?
3. Zèrit ɛlianygiya hay karakaɔ tasiɔ!
tɔgili, iyono tollak, dɛshi suut
shillimati, dirama, Kɔnɛ girɔng
2b Tudac zèri Gɔrte zeriin gayɛn
Zerit tudaccia iy karakɔ, kede tasi kun sabɔy teekɔ!
Shirudi oo Kirintɔ
Shirudi oo Kirintɔ ga icɔcɔnda. Edɛ ramtiyak al kipiliyo illɛ. Kiy hɛnyɛmui, Shirudi ga
icɔcɔndacce iyke tɔgili. Kirintɔ yɔng nen tʼini iyono tollak.
Shirudi ga wunyje bharung warati zèriy. Nen a mɛnde icɔcɔnnɛɛ iy kipiligiyɔmu
isha’ar suut. Tɛp bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ dɛshiyɔ suut. Dɛshade kipliyɔmu dɛshi
suut. Nen
sɛ’atigede
wɔngunɔmu
wɔdak
koyongna, zeri
waratiyogenyɛ.
Bhunde shi’a
kesse icɔcɔnunɔ
muuk bhang
dɛshage. kipilige
teek bhunde
dhulɛsɛɛngɔ nen
123
enget mɛnde icɔcɔnnɛɛ oo icɔcɔndage ayɛyɔmu.
Tuwɔgemu jigi waratiyo. Dɛshade tuwoonmu dɛshi suut. Bhunde dhulɛsɛɛngɔ enget
zoo tuwɔgemu. Bhunde tɔɔnɛsɛwɔ naa indina, dhulɛ kumejak sɔ. Pɔskajɔmu kiyɛɛ
wutʼtʼetide shɛɛ’ina, oguwa kipiliyo issabɔ. Nenmu zoo tabhangɛsɛ sinana, dha
shillimatina, zoo ip potuwana, arshi gɔrɔ gɔrɔna, koy tuwok. Kiy hɛnyɛmui, Kirintɔ
yɔng nen icɔcɔn shɛshshɛ dhodhoyong. Moy warati zèriyɔ kɔnɛ girɔng. kipilige
teekmu ga mɛnde icɔcɔn isha’arongi. Nen mɛnde icɔcɔnnɛɛ iy kipilige teekna,
icɔcɔnnɛ teekɔmu dhungdɔ. Kipilige teek mu balgede icɔcɔnda gɔɔng dhodhoy
icɔcɔnɔ, nen bontʼinɛna, kɔrɔy gɔɔng ribhijin hica. Hinɔ se ne: “Mɛnde
icɔcɔnnɛɛyee!kɛngɔ wɔttɔ” hɛnyɛna, bunnasna, koy wadakna, wowoydɔ. Dɛshade
kipiliy iyey guras bade Shirudi.
Dɛshade tuwoonmu dɛshiong. Gɔrɔgediya pɔskajɔ tɔɔlaana, ngabhul gɔrɔna, oguwa
towok. Nɛbhagediya diramadiya ɛlagec tudac kiykɔ meta hɛnyɛ.
2bh. Engednage nguny zertajɔɔ
Dhɛmɛs 19
1. Diramagediya teek shirudi oo Kirintɔ aa icɔcɔndage al niyɛy?
2. Shirudi pɔskjɔ dhaw katang?
3. Icɔcɔndage dɛptɛriyogegɛ zèri bharungongɔ pɔskaccegɛ akatang?ɛlɛllɛ!
4. Diramagediya iyo tunɔɔ teek ai shirudi aa icɔcɔndacce iy niyɛ kipilige teek oo
tuwɔge ai dɛshi katangi, edu icɔcɔndaaboy, Kirintɔmu ai aa icɔcɔndacce iy niyɛy kɔ
bhundiya edu taktaaboy.
Nɛbhagediya metta edumu isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔ shɛshshɛna,
bɛrta icɔcɔnda sizzina, kirɔrtɛ tudacciya suut diramage.
Shambata 3 ungoc 8
16. Ɛlian ɔ’ɛn
Dhɛmɛs 20
Mòyt ɛlianygiya hay karakɔna, àjit ɔ’ɛndegɛ!
1. bharung
2. jigi
3. tɔgil
4. kɔnɛ girɔn
5. shillimati
6. kumec
124
7. iyono tollak
17. Kɔnɛn
17a. Tudac kɔnɛn
Dhɛmɛs 21
Diramade edu shiʼo nɛbhade Shirudi oo de Kirintɔɔ metta ai edɛ aa icɔcɔnda ge al
niyɛy tɔɔnit tasina, irɔrtɛ!
17b. Higgide kɔnun
Dhɛmɛs 22
Kumec (.)
Tʼɔgade lɔ’ejunɔ iyke kumecɔ ai a tʼɔgade iyniyɛy iyɛre edu icɔcɔndaaboy.
Nɛbhagediya metta tasitna, aydɛ tasi.
Dhoyɔ ɛrsidɛ lɔ’ɔ sʼuppadiya koy karakɔ kumec.
Shirudi oo Kirintɔ ga icɔcɔnda Edɛ mu al kipiliyo illɛ Edɛmu yellɛ shɛshshɛk
Bhoredegɛmu ga kɔnasɔ Kiy hɛnyɛmui, Shirudi icɔcɔnɔ ga tɔgilɔ, Kirintɔ yɔng tʼiini
iyono tollak Nɛbhagediya pɔskajɔ kirintɔ walaa, Shirudi dha shilimatina, ken kipliyo
issabɔɔ, Kirintɔ yɔng tɔɔlaa.
Shambata 3 ungoc 9
18. Zeri uwɛn
Dhɛmɛs 23
18a. Tudac tàsi Tudacce sbɔdenɛ se ne“ Tudacce Shirudi oo Kirintɔ” hɛnyɛɛ ai song ɛlagec katangi,
diramadenɛ edu artaaboy. Nɛbhegediyamu tasidona, ɛlidu!
18b.Tudac zèri Isha’arit bhunde mɛnde icɔcɔnnɛɛ ɛlagongɔna, yɛmdɛsɛ tuadacan, zèridu!
125
19. Icɔcɔn tu’ɔge- Ɛli Metta diramade iyɛre edu kɔno nɛbhade Shirudi oo Kirintɔɔ cʼua irɔrtɛ!
20. Higgide ɛliin
Dhɛmɛs 23
yɛmɛsɛn
Rɔngage gaynɛɛ, Enɛ, ɛlide dɛshay, aa, oo mitʼade rɔngun
Rɔngage gaynɛɛ: ga rɔnga ge zoo muuk gayna, zeriyɔ
I’ac: baa, sigirɔ, tobur, zungku, yet, shoc...
enɛ: ga aa kiyongi, ga mɛnkoonde lɔ’ec mitʼisi nɛbhadenɛy.
ɛlide dɛshay: ga dɛshade dɛshinɛ lɔ’ejɔ teekɔ.
aa: ga ande dɛsha dɛshinɛɛ lɔ’ejɔ teekɔ
mitʼade rɔngun: ga ɛlide mitʼisiyagec nɛbhade enɛɛyɔ lɔ’ejɔ teekɔ.
I’ac: 1. Yelage moy dirama.
Enɛ: Yelage
ɛlide dɛshay: Moy
aa: dirama
2. Shirudi ga tɔgil.
Enɛ: shirudi
Mitʼde lɔ’ejun: ga tɔgil
Dɛshit engedanagiya hay karakɔ!
1. Irɔrtɛ enɛ, ɛlide dɛshay oo aa.
A. Kirintɔ mar warati zèri.
B. Bɛrguwa dɛshi dɛshade tuwoon.
2. Ìrɔrtɛ enɛ oo mitʼade lɔ’ejunɔ
A. Shirudi ga wunyje shɛɛ’i.
B. Moynɛ ga tirirsi
3. Tɛlɛjit rɔngage gaynɛɛ, ya teekna, tɔɔnidu!
Woyage mɛri mar waratiyo zèri. Kiy hɛnyɛmui, edɛ pɔskaccegɛ ga wɔlɛn sɔng. Kessɔde icɔcɔnunɔ teek bontʼì Sʼɛp yellɛnɛɛng. Zooge kami woyaa yellɛnɛ woyagegɛ eet. Icɔcɔndamu yellɛnɛna, kishi’itka eete jugɛ oo shubhungɛɛn. Dɔngɔ cʼua mala hica sabak hayke zoo ge bhoni.