A. NÁKLADY AKO EKONOMICKÁ KATEGÓRIA

1. CHARAKTERISTIKÁ NÁKLADOV

CHARAKTERISTIKA NÁKLADOV PODĽA FINANČNÉHO A   MANAŽÉRSKEHO ÚČTOVNÍCTVA

Základným znakom MÚ, ktorý ho odlišuje od FÚ je výrazne väčšia potreba informácií o nákladoch, ktoré pracovníci vyžadujú pre riadenie podnikateľské procesu a pre rozhodovanie o jeho budúcich variantoch.

VECNÉ ROZDIELY:

Vymedzenie podľa FÚ:Náklady sa vymedzujú ako úbytok ekonomického prospechu, ktorý sa prejavuje poklesom aktív alebo prírastkom záväzkov a ktorý vedie k zníženiu VK a to iným spôsobom, ako je výber kapitálu vlastníkmi. Náklad – ekonomický zdroj „obetovaný“ na dosiahnutie výnosu z predajaZnaky:

- značná voľnosť vzťahu medzi zobrazenými nákladmi a predmetom činnosti, ktorej zmyslom je zhodnocovať kapitál vlastník

- snaha o zobrazenie aj takých úbytkov VK, ktoré k jeho zhodnoteniu v budúcnosti nepovedú. Takýmto úbytkom môže byť strata hodnoty určitej zložky majetku v dôsledku vplyvov, ktoré sprevádzajú podnikateľskú činnosť (napr. opravné položky) alebo pôsobením mimoriadnych vplyvov (škoda zo živelnej pohromy)

Vymedzenie podľa MÚ:V   MÚ sa vychádza z   charakteristiky nákladov ako:

- hodnotovo vyjadreného, - účelného vynaloženia ekonomických zdrojov podniku, - účelovo súvisiaceho s ekonomickou činnosťou.

Pri tomto vymedzení sú podstatné nasledujúce znaky:

účelnosť – je tradične vymedzená nasledujúcim spôsobom:ekonomické zdroje musia byť vynakladané racionálne t.j. spotreba ekonomických zdrojov sa musí vyznačovať určitou mierou racionality.Problém zodpovedajúca miera racionality – je určitým odporúčaním. Toto kritérium nie je možné používať pri rozlišovaní nákladov.

účelovosť – väzba k určitému stanovenému cieľu, ktorý je vymedzený z hľadiska podniku

prípadne iného typu ÚJ. Zmyslom vynaloženého ekonomického zdroje je jeho zhodnotenie; k nemu dôjde len pri vytvorení takej zložky majetku, ktorá priniesla väčší ekonomický prospech, ako bol pôvodný náklad.

ČASOVÉ ROZDIELY :

MÚ:Náklad sa prejaví už v momente vynaloženia ekonomického zdroja. Toto vynaloženie nevedie k celkovému úbytku majetku, ale len k zmene v jeho štruktúre (nákup tovaru, materálu...)

FÚ:Náklad sa tvorí až v momente, keď tento zdroj „vyčerpá“ svoju užitočnosť (napr. tým, že sa stane súčasťou výrobku, ktorý sa predal zákazníkovi).

NÁKLADY PRODUKTU A   NÁKLADY OBDOBIA :

Náklady vynaložené v súvislosti s výrobnou činnosťou (vo vlastnej réžií) možno roztriediť na tie, ktorých vynaloženie:

je vyjadrené ako zvýšenie budúceho ekonomického prospechu vytváraného aktívaTieto náklady sa aktivujú v ocenení tohto aktíva a až do momentu jeho predaja sa vykazujú ako časť aktív v súvahe.= nazývajú sa náklady produktu (Product Costs) alebo doteraz nespotrebované náklady (Unexpired Costs)

sa chápe ako „vyčerpanie“ ekonomického zdroja a ktoré sa už v hodnotovom období prejavia úbytkom aktív alebo prírastkom záväzkov súvzťažne so znížením zisku bežného obdobia.= nazývajú sa náklady obdobia (Period Costs) alebo spotrebované náklady (Expired Costs)

2. HODNOTOVÉ, FINANČNÉ A EKONOMICKÉ POŇATIE NÁKLADOV

Ekonomické riadenie je spojené s 2 základnými pojmami: - hospodárnosť- efektívnosť

Hospodárnosť

- je východiskovým kritériom racionálnosti vo vynakladaní ekonomických zdrojov- vyjadruje taký priebeh nákladov podniku, pri ktorom sa dosahujú žiaduce vstupy s čo

najmenším vynaložením zdrojov ekonomického rastu.- vyjadruje, akým spôsobom sa nám podarilo transformovať vstupy, ktoré do podniku

vstupuje do podoby určitých výstupov resp. výsledkov.Výstupy – ekonomické zdroje, ktoré s používaj pri dosahovaní určitých cieľov – sú to

väčšinou výrobné faktory

Presadzuje (dá sa dosiahnuť) sa 2 základnými cestami resp. ich kombináciou:

a) vo forme úspornosti- ako dosiahnuť určitý pevne stanovený objem výstupov, s čo možno najnižším vynaložením vstupov- dá sa dosiahnuť: - zvýšením produktivity (napr. práce) alebo

- výťažnosťou (určitého ekonomického zdroja) alebo- že sa podarí znížiť jednotkové náklady na obstaranie ekonomických zdrojov

b) vo forme výťažnosti- dosahuje sa v prípade, keď sa riadenie zameriava na maximalizáciu objemu uskutočňovaných výkonov pri konštantnom vynaložení ekonomických zdrojov.

Meranie hospodárnosti je založené na porovnaní skutočne vynaložených nákladov s ich žiaducou, vopred stanovenou úrovňou.

Efektívnosť

Predstavuje súlad dosiahnutého zisku so stanovenými cieľmi.

Najvšeobecnejšie sa efektívnosťou rozumie schopnosť podniku zhodnotiť zdroje vložené do podnikania.

Cieľom manažérov je tiež skúmať čiastkové faktory jej zvyšovania . Tie z hľadiska zodpovednosti za ich pôsobenie rozdeľujeme na tie, ktoré:

a) súvisia s priebehom hlavnej činnosti podniku a patria do zodpovednosti podnikového manažmentu

b) sú výsledkom efektívneho zabezpečovania priebehu finančných a investičných transakcií a ktoré už skôr patria do zodpovednosti vlastníkov

Účinnosť

Účinnosť vynaložených nákladov. Ich úroveň je výsledkom porovnávania vynaložených nákladov s dosiahnutým ekonomickým prospechom. Jej elementárnou funkciou je porovnávanie nákladov vynaložených v súvislosti s predanými výkonmi s výnosmi z predaja týchto výkonov. Možno ju kvantifikovať pomocou zisku.

Funkcie zisku:

a) kriteriálna – rozdiel medzi nákladmi a výnosmib) reprodukčná – výška zisku nadväzuje na zvýšenie hodnoty podniku a schopnosť

a mieru rozšírenia podnikuc) distribučná – vyjadruje a zobrazuje zisk ako zdroj rozdelenia vo vzťahu k vlastníkom

a daňovým povinnostiamd) stimulačná – súvisí s využitím zisku ako nástroja zainteresovanosti pracovníkov

podniku na súhrnných hodnotových výsledkoch.

Úrovne zisku:

a) zisk z hlavnej zárobkovej činnosti - rozdiel medzi výnosmi z predaja výkonov, ktoré

(prevádzkový, operačný) sú predmetom činnosti podniku a nákladmi, ktoré sú hlavnou podnikateľskou činnosťou.

Vyjadruje schopnosť podnikového manažmentu zhodnotiť ekonomické zdroje, ktoré má k dispozícií na uskutočňovanie hlavnej činnosti.

b) Zisk z bežnej činnosti – prevádzkový zisk upravený o súhrnný VH z výsledkových finančných a investičných aktivít.Vyjadruje zárobkový schopnosť zhodnotiť cieľavedome, účelovo vložené ekonomické zdroje v hodnotenom období.

c) mimoriadny zisk – porovnanie nákladov a výnosov, ktoré ovplyvnili celkový VH náhodným, výnimočným spôsobom, ktorého opakovanie je v budúcnosti nepravdepodobné.

d) Čistý zisk – zostáva k dispozícii vlastníkom na uspokojenie vlastných potrieb a rozvoj podniku.

e) Nerozdelený zisk – čistý zisk znížený o zúčtované dividendy vlastníkov.

Rozhodovacie úlohy, ktoré vychádzajú z porovnania príjmov a výdavkov a ktoré sú zamerané na riadenie finančnej situácie podniku.Medzi základné charakteristiky finančnej situácie patrí: - riadenie peňažných tokov

- likvidita- solventnosť

Peňažné toky- Cash Flow – sa vymedzuje ako porovnanie príjmov a výdavkov v oblasti vnútorného financovania podniku. Je výsledkom procesu bilancovania príjmov a   výdavkov v jednotlivých oblastiach podnikateľskej činnosti. Oblasti: - hlavná zárobková činnosť

- investičné činnosti- finančné aktivity podniku

Cieľom bilancovania je zabezpečovať rovnovážny stav medzi prostriedkami a zdrojmi z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Jej zmyslom je zabezpečiť likvidné prostriedky.

Práve schopnosť podniku včas kryť externé záväzky sa všeobecne nazýva finančná pozícia.

Solventnosť- stála dlhodobá schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. - vyjadruje sa ako pomer medzi obežným majetkom a krátkodobými záväzkami.

Likvidita- schopnosť plniť svoje okamžité záväzky. Vyjdruje sa niektorou modifikáciou pomeru medzi likvidnými prostriedkami a krátkodobými záväzkami.

SPÔSOB VYJADRENIA A OCENENIA NÁKLADOV V MÚ

V tejto súvislosti je všeobecným východiskom 3-jaké poňatie nákladov:a) finančné poňatie nákladovb) hodnotové poňatie nákladovc) ekonomické poňatie nákladov

Finančné poňatie nákladov (pagatórne)

Uplatňuje sa vo FÚ.Náklady sa tu chápu ako peniaze „investované“ do výkonov, ktoré zabezpečujú náhradu peňazí v ich pôvodnej výške. To je základom koncepcie zachovania peňažného kapitálu v jeho pôvodnej nominálne výške.Nadväzuje na poňatie výdavkov v peňažnej formeO   zisku hovoríme vtedy ak v dôsledku procesu podnikania sa nám podarilo reprodukovať ekonomické zdroje v ich pôvodnom finančnom vyjadreníEkonomické zdroje sú oceňované historickými nákladmiNáklady vznikajú vtedy ak máme zodpovedajúce výdavky a spotrebované ekonomické zdroje sú vyjadrované v pôvodných nákladoch na obstaranie

Príklad:Tovar nakúpený v OC 100 000,- Sk. Predáva sa za 120 000,-. V súčasnosti sa nakupuje za 106 000,- SK

Riešenie:Vychádzame z historických cien.Náklady = 100 000,- SkVýnosy z predaja = 120 000,- SkObchodná marža z predaja = 20 000,- Sk

Hodnotové poňatie nákladov

Toto poňatie sa rozvinula najmä vo väzby na vývoj nákladového účtovníctva, ktorého zmyslom je poskytovať informácie pre bežné riedenie a kontrolu reálneho priebehu aktuálne uskutočňovaných procesov.Vychádza zo snahy zachovať kapitál nie v jeho peňažnej forme, ale zachovať vo vecnej forme.Ako náklady nevystupujú len peňažne zabezpečené ekonomické zdroje. Predmetom zobrazenia sú aj také faktory, ktoré síce nemajú zodpovedajúci ekvivalent výdavku peňazí, ale svojimi dôsledkami ovplyvňujú ekonomickú racionálnosť danej aktivity. O   zisku môžeme hovoriť do toho okamihu, keď sa nám v dôsledku hospodárskeho procesu podarilo zabezpečiť zdroje, potrebné na jednoduchú reprodukciu spotrebovaných ekonomických zdrojoch. Spotrebované ekonomické zdroje sa ocenia v reprodukčných OCToto poňatie je spojené s koncepciou kalkulačných nákladov.

Finančné a hodnotové poňatie sú výrazom duálneho poňatia FÚ a MÚ.Rozdiely medzi oboma poňatiami sú dvojaké:

a) Náklady, ktoré sú vyjadrené vo finančnom poňatí, ale vyjadrujú sa v inej úrovni oceneniaZ hľadiska ich vyjadrenia vo FÚ sa nazývajú neutrálneZ hľadiska ich vyjadrenia v MÚ sa nazývajú kalkulačné (napr. náklady kalkulačné)

b) náklady, ktoré nie sú založené na výdavku peňazí.Označujú sa ako dodatkové (napr. kalkulačné nájomné)

Príklad:Tovar nakúpený v OC 100 000,- Sk. Predáva sa za 120 000,-. V súčasnosti sa nakupuje za 106 000,- SK

Riešenie:Vychádzame zo súčasných cien.Súčasná cena = 106 000,- Sk – také sú aj náklady predaného tovaru.Výnosy z predaja = 120 000,- SkObchodná marža z predaja = 14 000,- Sk

Ekonomické poňatie nákladov

Toto poňatie vychádza z požiadavky zabezpečiť zodpovedajúce informácie nielen pre riadenie reálne prebiehajúcich procesov, ale tiež pre potreby rozhodovania za účelom výberu optimálnych budúcich alternatív.Náklady sa tu chápu ako maximum hodnoty, ktoré možno vyprodukovať prostredníctvom zvolenej alternatívy.

Tieto podmienky spĺňa kategória oportuitných nákladov, ktoré sa vymedzujú ako maximálny ušlý efekt, ktorý sa obetoval v dôsledku využitia ekonomického zdroja vo zvolenej alternatíve.

Oportuitné náklady nepredstavujú reálne spotrebované alebo využité ekonomické zdroje ale dodatočne vynaložené meradlo účelnosti uskutočnenej voľby.Vyjadrenie nákladov nezahŕňa len ocenený úbytok ekonomického zdroja, ale tiež ocenený prospech, ktorý podnik nerealizoval v dôsledku toho, že tento zdroje nevyužiť iným alternatívnym spôsobom.

Vychádza teda z ocenenia spotrebovaných ekonomických zdrojov nie v historických nákladoch ani v nie v ROC, ale skôr hodnotou, ktorá predstavuje uší zisk z ich alternatívneho využitia.

Príklad:Tovar nakúpený v OC 100 000,- Sk. Predáva sa za 120 000,-. V súčasnosti sa nakupuje za 106 000,- SKTento tovar môže využiť tiež ako polotovar. Nový výrobok môže prinášať až 10% nákladovú rentabilitu.

Riešenie:Okrem nákladov predaného tovaru sa berú do úvahy aj výnosy z dosiaľ nerealizovaného variantu . tie sú 10% zo 106 000,- Sk teda 10 600,- SkNáklady predaného tovaru v ekonomickom poňatí = 116 600,- SkVýnosy z predaja = 120 000,- SkObchodná marža z predaja = 3 400,- SkVýhodnejšie je nakupovaný tovar predávať, ako ho využívať ako polotovar vo výrobe.

VÝDAVKY

Vynaložené neúčelovo

Účelovo vynaložené výdavky

Výdavky nesúvisiace s daným obdobím

Výdavky súvisiace s daným obdobím

Výdavky v rozdielnej výške ako náklady

Východis-kové náklady

Kalkulačné náklady

Upravené náklady

Dodatočné náklady

NÁKLADY

Oportuitné náklady

Táto kategória je založená na úvahe, že konkrétny výdaj majetku za účelom jeho zhodnotenie v jednej podnikateľskej aktivite znemožňuje jeho využitie iným, alternatívnym spôsobom.Obmedzenosť ekonomických zdrojov nedovoľuje podniku uskutočniť všetky možnosti, ale len niektoré z nich. Na to, aby sa prijali alternatívy s najvyšším efektom treba, aby odmietnuté alternatív prinášali nižší prospech.

Oportuítné náklady = ušlé výnosy, o ktoré sa podnik pripravuje tým, že určitú alternatívu ďalšieho rozvoja neuskutočňuje. Naopak oportuitné výnosy predstavujú náklady, ktorým sa podnik vyhýba tým, že určitú alternatív ďalšieho vývoja neuskutočňuje.

Využitie v praxi je široké a uplatňuje sa pri rozhodnutiach najmä v podmienkach, keď má podnik obmedzené zdroje. Podnik môže napr. vo forme kalkulačného nájomného alebo kalkulačných úrokov ovplyvňovať správanie sa pracovníkov zodpovednostných stredísk.

Z oportuitných nákladov vychádzajú:- metóda čistej súčasnej hodnoty- metóda budúcej hodnoty- index rentability a vnútorného výnosového percenta

3. KALKULAČNÉ NÁKLADY

Kalkulačné náklady:

1. Upravené náklady – ak nie je rovnosť medzi nákladmi a výdavkamia) kalkulačné odpisyb) náklady kalkulačného rizikac) kalkulačné úroky z cudzieho kapitálu

2. dodatočné náklady – ak oproti nákladom nie sú žiadne súvisiace výdavkya) kalkulačné úroky z vlastného kapitálub) kalkulačné nájomnéc) kalkulačné mzdy

4. KALKULÁCIE NÁKLADOV PODĽA RÔZNYCH KRITÉRIÍ

ČLENENIE NÁKLADOV

Členenie nákladov musí byť vyvolané účelovou potrebou – vzhľadom k riešeniu určitých otázok a rozhodnutí.

Z   hľadiska vzťahu k   rozhodovacím úlohám manažmentu a   tiež v   súlade s   historickým vývojom MÚ možno členenie rozdeliť do 2 fáz:

I. FÁZA: členenie, ktoré má význam pre riadenie, a o ktorého základných parametroch sa už rozhodlo.II. FÁZA: členenie, ktoré má význam pre rozhodovanie o budúcich variantoch podnikania.

Členenie nákladov: (podľa knihy)1. druhové členenie:2. účelové členenie: - technologické náklady a náklady na obsluhu a riadenie

- jednotkové a režijné náklady3. členenie podľa zodpovednosti za ich vznik4. kalkulačné členenie: - priame náklady

- nepriame náklady5. členenie z hľadiska potrieb rozhodovania:

- fixné a variabilné náklady- relevantné a irelevantné náklady, rozdielové náklady- oportuitné náklady- náklady viazané na rozhodnutie

DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV Považuje sa:

- spotreba materiálu- spotreba a použitie externých prác a služieb- mzdové a osobné náklady- odpisy dlhodobo využívaného majetku- finančné náklady

Druhové členenie sa bližšie nezaoberá príčinou vynaloženia nákladov, nerozlišuje bezprostredný účel vynaloženia nákladov, neposkytuje informácie pre hodnotenie hospodárnosti a účinnosti využitia ekonomických zdrojov. Jeho samostatné použitie na riadenie nižších vnútropodnikových útvarov je obmedzené a preto je potrebné toto druhové členenie (triedenie) nákladov kombinovať s ďalšími triedeniami, ktoré vyjadrujú účelový vzťah nákladov k podnikovým výkonom atď.Základné vlastnosti:

b) druhové náklady sú z hľadiska ich zobrazenie prvotné – predmetom zobrazenia sa stávajú hneď pri ich vstupe do podniku

c) sú to náklady externé – vznikajú spotrebou výrobkov, prác či služieb iných subjektovd) z hľadiska možnosti ich podrobnejšieho rozčlenenia v podniku sú jednoduché –

možno ich rozlíšiť na jednoduchšie zložky, z ktorých sa tieto náklady skladajú

Ich význam spočíva v   tom , že sú informačným podkladom pri zabezpečení:- proporcií- stability- rovnováhy

medzi potrebou týchto zdrojov podniku a vonkajším okolím, ktoré je schopné ich poskytnúť.

Toto členenie by malo dať odpoveď na otázky:- od koho, kedy a ako musí podnik zabezpečiť materiál, energiu, služby...

Väčší význam má toto členenie z makroekonomického hľadiska pri zisťovaní národného dôchodku, osobných nákladov za celé národné hospodárstvo....

Pre riadenie na nižších vnútropodnikovýc úrovniach je použitie druhového členenia obmedzené. Napr. ak chceme pomocou druhového členenia nákladov hodnotiť hospodárnosť, účinnosť a efektívnosť podnikovej činnosti.Dôvod: druhové členenie nevyjadruje príčinu vynaloženia nákladov. (napr. prekročenie plánovanej spotreby mat s plánom nákladov nemusí byť negatívnym javom, ak sa podarilo prekročiť plánovaný objem výrobkov)

ÚČELOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV

Jednou z najdôležitejších skupín rozhodovacích úloh sú úlohy založené na kontrole hospodárnosti vynaložených nákladov. Ich cieľom je zistiť či v podniku dochádza k úspore alebo k prekročeniu nákladov. Základom stanovenia racionálnej nákladovej úlohy je účelové triedenie nákladov.

Účelové triedenie nákladov

Možno ich charakterizovať v rôznej úrovni podrobností.

Účelové členenie prebieha v niekoľkých úrovniach:V prvej sa náklady rozčlenia do rôznych:

- výrobných činnosti a hlavných) - pomocných a obslužných činností

V rámci nich sa potom podrobnejšie členia napr. podľa:- technologických stupňov,- procesov, - aktív alebo- operácií

Náklady na prípravu, zabezpečenie a   obsluhu výroby a   technologické náklady

Z hľadiska riadenia hospodárnosti sa ďalej členia podľa ich základného vzťahu k:- činnosti, - technologickému stupňu, či- operácií

do 2 základných skupín:a) do skupiny nákladov bezprostredne vyvolanej technológiou danej činnosti alebo

operácie= nazývajú sa technologické náklady (napr. spotreba papiera v hlavnej tlačiarenskej výrobe na konkrétny titul)

Nákladytechnologické

Náklady na obsluhu a riadenie

Aký je vzťah nákladu k operácii, aktivite, činnosti či procesu, ktorý vyvoláva jeho vznik?

b) do skupiny nákladov, ktoré sa vynaložili na vytvorenie, zabezpečenie a udržanie podmienok racionálneho priebehu danej činnosti= nazývajú sa náklady na obsluhu a riadenie príslušnej činnosti (napr. náklad na osvetlenie tlačiarne a plat majstra)

Náklady technologické – to sú náklady, ktoré bezprostredne súvisia s uskutočňovaním technologického procesu.

Stanovenie nákladovej úlohy u väčšiny technologických nákladov vychádza z ich bezprostrednému vzťahu k čiastkovému alebo finálnemu výkonu. Priebeh výroby výrobku je vopred pripravený a súčasťou tejto prípravy je aj stanovenie noriem, ktoré určujú spotrebu nákladov na určitú časť technologického procesu.

Nákladová úloha sa teda stanoví tak, že sa príslušná norma vynásobí buď vopred stanoveným alebo skutočným počtom uskutočnených dielčích výkonov. Tento spôsob kontroly možno uplatniť spravidla u tých technologických nákladov, ktoré súvisia nielen s technologickým procesom ako celkom, ale priamo s jednotkou dielčieho výkonu. Táto časť technologických nákladov sa označuje náklady jednotkové.

Základným hodnotovým informačným nástrojom ich riadenia je kalkulácia.

Náklady na obsluhu a   riadenie (režijné) vznikajú v súvislosti s uskutočňovaním obslužných a riadiacich činností zabezpečovaných útvarmi alebo pracovníkmi na to vyčlenenými.

Výška nákladov na obsluhu a riadenie a výška tej časti technologických nákladov, ktorá súvisia s technologickým procesom ako celkom, nerastie priamo úmerne s počtom uskutočnených výkonov.Ich nákladová úloha je obvykle stanovená na základe súhrnných limitov a normatívou platných pre určité časové obdobie prípadne pre celkový predpokladaný objem výkonov za toto obdobie.Ich vzťah k výkonom je odvodený a na jednotlivé výkony sa rozdeľujú dodatočne rôznymi nepriamymi metódami - označujeme ich ako náklady režijné.

Základným hodnotovým informačným nástrojom ich riadenia je rozpočet.

Réžijné a   jednotkové náklady

Jednotkové náklady:Priebeh výroby výrobku, prípadne spôsob vykonávania operácie sú vopred pripravené. Súčasťou tejto prípravy je stanovenie noriem – stanovenie nákladovej úlohy..Príslušná norma sa vynásobí vopred stanoveným počtom výkonov. Napr. počtom vytlačených kníh.

Tento postup možno uplatniť pri takých technologických nákladoch, ktoré súvisia priamo s jednotkou čiastkového výkonu. Táto časť technologických nákladov sa označuje ako jednotkové náklady.

Základným hodnotovým informačný nástrojom ich riadenia je kalkulácia.

Režijné náklady:Výška nákladov na obsluhu a riadenie a výška tej časti technologických nákladov, ktorá súvisí s technologickým procesom ako celkom, nerastie priamo úmerne s počtom uskutočnených výkonov.

Ich nákladová úloha je stanovená na základe limitov a normatívov platných pre určité časové obdobie, prípadne aj pre celkový predpokladaný objem výkonov. Napr. náklady na vykurovanie

Kontrola týchto nákladov je ťažšia ako kontrola jednotkových nákladov.

Základným hodnotovým informačný nástrojom ich riadenia je rozpočet.

ČLENENIE NÁKLADOV PODĽA ZODPOVEDNOSTI ZA ICH VZNIK

Ide o členenie nákladov podľa konkrétnych vnútropodnikových útvarov a ktorý pracovník zodpovedá za racionálne vynaloženie či zhodnotenie nákladov.Zodpovednostné stredisko:Momentom členenia nákladov podľa vzťahu k útvarom je rozčlenenie podľa miesta vzniku nákladov. Na to však musí nadviazať členenie podľa zodpovednosti za ich vznik. Zodpovednostné stredisko = vnútropodnikové útvary, ktorým sa náklady do zodpovednosti priraďujú.6 základných typov zodpovednostných stredísk:

1. nákladové2. ziskové3. rentabilné4. investičné5. výnosové6. výdavkové

Ekonomická štruktúra bezprostredne nadväzuje na organizačnú štruktúru podniku. Jej úlohou je vymedziť oblasti a úrovne právomocí a zodpovednosti najmä vedúcich pracovníkov útvarov v ich vecnej podobe (t.j. aké má pracovník konkrétne právomoci, o čom môže rozhodovať, za čo zodpovedá).

Riadenie nákladov podľa miesta vzniku sleduje dva základné ciele:1) zabezpečenie optimálnych proporcií pri organizácii daného procesu na základe vzťahov

medzi jednotlivými útvarmi;2) optimálne využitie potenciálnych možností každého útvaru.

Aby bolo možné zobraziť kooperačné väzby medzi útvarmi a určiť aj zodpovednosť za úspory resp. prekračovanie nákladov musia byť splnené tieto predpoklady:1) musí byť uskutočnené také uzatvorenie činnosti jednotlivých vnútropodnikových útvarov,

aby bolo možné zmerať ich náklady;2) musí byť možná identifikácia čiastkových výkonov, ktoré jednotlivé útvary odovzdávajú

iným vnútropodnikovým útvarom;3) ocenenie týchto čiastkových výkonov pomocou vnútropodnikových cien.

Náklady, ktoré vznikajú odberateľskému útvaru:a) sú nákladmi internými (t.j. vznikajú len v súvislosti s vnútornou väzbou);b) sú to náklad druhotné (na vstupe sa objavujú už po druhýkrát);náklady zložené – môžu ich ďalej analyzovať.

Triedenie nákladov z hľadiska zdroja, ktorý poskytuje výrobky, práce alebo služby

Nákladyexterné (prvotné)

Nákladyinterné (druhotné)

Vznikajú náklady spotrebou ekonomických zdrojov z externého okolia alebo vytvorených vo vnútri podniku

Druhotné (interné) náklady:- rozčlenenie nákladov podľa miesta vzniku a zodpovednosti za ich vznik.

Náklady, ktoré vznikajú odoberajúcemu stredisku = interné náklady.Ich výška je daná množstvom čiastkových výkonov a ich vnútropodnikovým ocenením.Podstatnou vlastnosťou týchto nákladov je, že ide o druhotné náklady a zložené náklady

KALKULAČNÉ ČLENENIE NÁKLADOV

Ide o priraďovanie nákladov k výkonu alebo jeho časti. Kalkulačné členenie nákladov je zvláštnym druhom účelového členenia. Treba mať na pamäti účel priradenia nákladov konkrétnemu výkonu

Priame a   nepriame náklady

Priame náklady = bezprostredne súvisia s konkrétnym druhom výkonuPatria sem jednotkové náklady.

Priraďujú sa sem aj náklady, ktoré sa vynakladajú v súvislosti s uskutočňovaním len tohto druhu výkonu a ktorých podiel na jednotke možno zistiť pomocou jednoduchého delenia. Napr. časová mzda šoféra, časový odpis auta ak kalkulačnou jednotkou je 1 km

Nepriame náklady = neviažu sa k jednému druhu výkonu a zabezpečujú priebeh podnikateľské procesu podniku v širších súvislostiach.

Tieto náklady sa prepočítajú nepriamo pomocou zvolených veličín. Patrí sem väčšina režijných nákladov.

ČLENENIE NÁKLADOV Z   HĽADISKA POTRIEB ROZHODOVANIA

Členenie nákladov podľa závislosti od objemu výkonova) variabilnéb) fixné

Variabilné a   fixné náklady

Variabilné nákladyNajjednoduchšie kvantifikovateľnou časťou variabilných nákladov sú proporcionálne náklady. Sú vyvolané jednotkou výkonu; náklady pripadajúce na túto jednotku sú teda konštantné a ich celkový objem rastie priamo úmerne k počtu výkonov.

Príkladom proporcionálnych nákladov sú:- jednotkové náklady- časť réžie, ktorá je ovplyvniteľná stupňom využitia kapacity (napr. časť nákladov na

opravy dopravných prostriedkov vyvolaná najazdenými kilometrami)

Podproporcionálne náklady – v absolútnej výške rastú spravidla pomalšie ako objem uskutočňovaných výkonov a ich priemerný podiel na jednotku produkcie klesá.Ich vznik je pomerne častý.

(napr. náklady na opravy a údržbu strojového zariadenia sledované vo vzťahu k počtu vyrobených výrobkov, ktoré sa na ňom vyrobili)

Nadproporcionálne náklady – absolútne vyjadrené náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov. Ich vznik nie je častý.(napr. rast mzdových nákladov pri zabezpečení zvýšeného objemu výkonov nadčasovou prácou alebo zvyšujúca sa spotreba pohonných hmôt pri zvýšení rýchlosti.

Vzťah proporcionálnych, podproporcionálnych a   nadproporcionálych nákladov

Nnadproporcionálne proporcionálne

podproporcionálne

x

Fixné nákladySú náklady, ktoré sa nemenia v určitom rozsahu uskutočňovaných výkonov alebo aktivity podniku. Ide spravidla o kapacitné náklady, vyvolané potrebou zabezpečenia podmienok pre efektívny priebeh podnikateľského procesu.

Rozlišujeme 2 skupiny nákladov:

1 skupina nákladov = umŕtvené (utopené) fixné náklady = pre ňu je charakteristické, že sa vynakladá často ešte pred začatím podnikateľského procesu (napr. obstaranie budovy, strojové zariadenie...)Ich celkovú výšku už nemožno ovplyvniť v priebehu podnikateľského procesu. Jedinou možnosťou ich zníženie je opačnej pôsobiace investičné rozhodnutie ( napr. predaj strojového zariadenia, odpisy fixných aktív...)Ďalšou charakteristikou je ich časový úsek medzi výdavkom, nevyhnutným a obstaranie príslušnej majetkovej zložky a jeho prejavom v časovom vyjadrených nákladoch.

2 skupina nákladov = vyhnuteľné fixné náklady = vznikajú v dôsledku zabezpečenia kapacitných podmienok podnikateľského procesu.Nie sú bezprostredne spojené s investičným rozhodnutím (napr. časové mzdy majstrov, náklad na vykurovanie hál v prípade, že záujem o podnikové výkony klesol do tej miery, že podnik redukuje svoju trojzmennú prevádzku na dvojzmennú. Oproti utopeným nákladom sa prejavujú tým, že sú časovo užšie spojené s výdavkami nevyhnutnými na ich úhradu.

Spoločným znakom je, že v určitom tzv. relevantnom rozpätí využitej kapacity zostávajú rovnaké. Toto vedie k požiadavke maximálne využiť danú kapacitu. Čím vyšší bude objem uskutočnených výkonov na tejto kapacite, tým rýchlejšie bude klesať podiel fixných nákladov na jednotku výkonu.

Využitie informácií o   fixných a   variabilných nákladoch v   praxi:

Informácie o závislosti nákladov od objemu výkonov rozširujú kvalitu riadenia vo všetkých oblastiach podnikového procesu. Vyjadrujú potrebu variantných spôsobom reagovať na zmeny v priebehu podnikového procesu.

Kvantifikácia variabilných a fixných nákladov tvorí základ progresívnych postupov a metód využívaných napr. pri tvorbe kalkulovaní nákladov výkonov, pri rozpočtovaní réžie na princípe flexibilných rozpočtov a rozpočtov vychádzajúcich z nulového základu.

Je nevyhnutné oddeliť fixné a   variabilné náklady a to má význam najmä pre: - riadenie a-  rozhodovanie o budúcom priebehu podnikateľského procesu.

Toto členenie poskytuje najširšie využitie pri riešení rozhodovacích úloh pri existujúcej kapacite. Väčšina týchto rozhodovacích úloh je obdobou ako zmena v objeme ovplyvní výšku nákladov, výnosov a zisku. Táto skupina rozhodovacích úloh sa označuje skratkou úlohy CVP (Costs – náklady, Volume – objem, Profit – zisk).

Najdôležitejším momentom riešenia týchto úloh je kvantifikácia a analýza bodu zvratu – objem predaných výkonov, pri ktorom dosiahnuté výnosy uhradia vynaložené náklady.

Proporcionálne náklady: - súvisia s predanou jednotkou produkcie. - Ich návratnosť je zabezpečená za predpokladu, že jednotková cena prevyšuje túto úroveň nákladov.

Fixné náklady:- vynakladajú sa aby zabezpečili výrobu a predaj výkonov ako celku.- úroveň akou prispievajú predané výkony k ich reprodukcii, vyplývajú z rozdielu medzi cenou a proporcionálnymi nákladmi vynaloženými na ich uskutočnenie. - ich návratnosť je zabezpečená až určitým konkrétnym množstvom predaných výkonov. Až potom od tohto okamihu prispieva rozdiel medzi cenou a proporcionálnymi nákladmi k zisku podniku.

Rozdiel medzi cenou a proporcionálymi nákladmi výkonu = marža.

Bod zvratu – jednoduchý podiel, koľko jednotkových marží pokryje celkovú výšku fixných nákladov.

x1 = F / (cj – vj)kde:x1 – objem predaja pri ktorom sa dosahuje bod zvratuF – úhrnná výška fixných nákladovcj – jednotková cenavj – variabilné proporcionálne náklady vyvolané jednotkou výkonu.

Relevantné a   irelevantné náklady

Relevantné náklady – náklady dôležité z hľadiska daného rozhodnutia, pretože sa pri uskutočnení rôznych variantov nášho rozhodnutia budú meniť

Zvláštnou formou relevantných nákladov sú rozdielové náklady, ktoré sa vyjadrujú ako rozdiel nákladov pred uvažovanou zmenou a po zmene.

Irelevantné náklady – nie sú pre dané rozhodnutie dôležité, pretože zmena variantu neovplyvňuje ich výšku

Náklady viazané na rozhodnutie

Viazané náklady – náklady, ktoré na základe súčasných rozhodnutí vzniknú v budúcnosti. Hovorí sa o nich najmä v súvislosti s vývojom a konštrukčným, resp. technologickým riešením výrobkov, ktoré podstatným spôsobom determinujú budúcu úroveň nákladov pri ich výrobe.

Prieskumy dokumentujú, že:- úroveň týchto nákladov vo výrobnej a prípravnej fáze troví 80 až 85 % celkových nákladov