MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO.

2 koncepcie uchovania kapitálu:1. finančná – kapitál sa uchová vtedy ak nedochádza v priebehu podnikania k zníženiu jeho

finančnej hodnoty2. vecná podoba kapitálu- kapitál sa uchová ak sa dodrží vecná podoba kapitálu, bez ohľadu na

finančné ocenenie. Je to významnejšia koncepcia.

MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVOSlúži pre potreby vnútropodnikového riadenia.Historický vývoj manažérskeho účtovníctva: v prvej fáze sa takto zamerané účtovníctvo orientovalo predovšetkým na zistenie skutočne

vynaložených nákladov a výnosov v druhej fáze sa umožnilo takto rozčlenené skutočné náklady porovnať so žiaducim stavom a dať

tak podklady na krátkodobé a strednodobé riadenie pomocou odchýlok.Hlavným znakom nákladového účtovníctva je systémové zobrazenie podnikateľského procesu . Podľa svojho základného obsahového zamerania sa nákladové účtovníctvo koncipuje buď ako: výkonové účtovníctvo, ktorého hlavným cieľom je – v úzkom vzťahu s kalkuláciami výkonov-

odpovedať na otázku aké sú náklady, marža, zisk zodpovednostné účtovníctvo, ktoré najmä vo väzbe na systém plánov, rozpočtov a

vnútropodnikových cien- sleduje odpoveď na otázky, ako k celopodnikovým výsledkom prispievajú jednotlivé vnútropodnikové útvary

v tretej fáze je základnou snahou manažérskeho účtovníctva rozšíriť škálu poskytovaných informácií o také, ktoré umožňujú hodnotiť rôzne varianty budúceho rozvoja firmy. Práve táto fáza sa historicky označuje ako prerastanie nákladového účtovníctva do manažérskeho.

Vzájomný vzťah finančného , daňového a manažérskeho účtovníctva:

Účtovníctvo

Finančné daňové manažérske PRE RIADENIE(nákladové) -výkonovo orientované

-zodpovednostné-procesne orientované

PRE ROZHODOVANIE-pri existujúcej kapacite-o budúcej kapacite

CONTROLLING- metóda, ktorej zmyslom je zvýšiť účinnosť systému riadenia permanentným porovnávaním

skutočného priebehu podnikateľského procesu so žiaducim stavom, vyhodnocovaním odchýlok a aktualizáciou cieľov.

- Je to nástroj riadenia, ktorý ma za úlohu koordináciu plánovania, kontroly a zabezpečenia informačnej dátovej základne tak, aby sa pôsobilo na zlepšenie podnikových výsledkov.

Controlling obsahovo vymedzujú 2 subsystémy: plánovania a kontroly zabezpečenia a informačnej základneza základ účinného fungovania controllingu sa považuje najmä integrácia plánovania a kontroly do jedného subsystému.

Vzťah MÚ a controllingu:Zatiaľ čo MÚ sa takmer výhradne opiera o hodnotové charakteristiky, controlling využíva oveľa širšie ja nepeňažné informácie. Informácie MÚ , určené pre potreby riadenia pokrývajú dve zamerania controlingu:- nákladový controlling, ktorý sa primárne zameriava na riadenie faktorov, ktoré ovplyvňujú výšku

zisku firmy a tým prirodzene jej náklady a výnosy

1

- finančný controling, ktorý je zameraný najmä na riadenie finančnej a kapitálovej štruktúry firmy a na riadenie jej peňažných tokov.

Vzťah manažérskeho účt. A controlingu:

CONTROLLING

NATURÁLNY FINANČNÝ NÁKLADOVÝ

Predmet informačného zobrazenia Manažérskeho účtovníctva

Duálny vzťah finančného a manažérskeho účtovníctva:- manažérske účtovníctvo môže vychádzať z inak vymedzených aktív a pasív, než ako ich

vymedzujú napr. všeobecné uznávané zásady finančného účtovníctva- MÚ sa odlišuje od FÚ tiež výrazne väčšou variabilitou aplikovaných oceňovaných princípov a

konkrétnych spôsobov oceňovania- FÚ sa zameriava najmä na minulosť, manažérske účtovníctvo by malo poskytnúť podklady na

porovnávanie skutočnosti so žiaducim stavom, resp. na vyhodnocovanie porovnávaných variantov budúceho vývoja

- Predmetom FU sú najmä externé vzťahy celostne chápaného podniku a jeho okolia, manažérske účtovníctvo zobrazuje nielen externé, ale aj interné vzťahy medzi útvarmi a ich procesmi.

- Základným primárnym zameraním MU je v tejto úrovni poskytnúť čo najkvalitnejšie informácie o faktoroch ovplyvňujúcich výšku zisku.

- Hlavným zameraním MU je obsah, štruktúra a podrobnosť poskytovaných informácií o nákladoch výnosoch a ich rozdiele. Oproti finančnému účtovníctvu je tak jeho hlavnou odlišnosťou nielen iné obsahové poňatie nákladov a výnosov ale najmä podrobnejšie informácie o ich vnútornej štruktúre a členeniach.

NÁKLADY.§ 2 ods. 4:- NÁKLADOM je zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období.- Ekonomickým úžitkom je možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov

Definícia podľa IAS: (v budúcnosti IFRS- international financial reporting standard) NÁKLADY predstavujú zníženie ekonomických úžitkov počas účtovného obdobia, vo forme odlivu alebo zníženia majetku alebo zvýšenia záväzkov, čo má za následok zníženie vlastného imania iné ako je zníženie vyplývajúce z transakcií s vlastníkmi.

Stará definícia nákladov:N predstavujú účelovo a účelne vynaložené prostriedky podniku, pričom účelovosťou sa chápalo , že N musia mať určitý vzťah k výsledkom podniku a účelnosťou sa chápalo, že takéto vynaloženie prostriedkov podniku prebiehalo zo zodpovedajúcou mierou ekonomickej racionality.

Účelnosť a účelovosť vynakladania ekonomických zdrojov:

Hodnotovo vyjadrené hodnotovo vyjadrený prospech Vynaloženie ekonomického zdroja účel – výkon

2

náklad z hľadiska manažérskeho účtovníctva sa prejaví už v momente vynaloženia ekonomického zdroja. Toto vynaloženie však väčšinou nevedie k celkovému úbytku majetku, ale len k zmene v jeho štruktúre (nákup tovaru, materiálu, či strojového zariadenia)

nákladom v zmysle finančného účtovníctva sa však stane až v momente, keď tento zdroj vyčerpá svoju užitočnosť (napr. tým že sa stane súčasťou výrobku ktorý sa predal zákazníkovi)princípy – vzťah nákladov a výsledkov:1. akruálny princíp- Náklady a výsledky sa majú vykazovať vtedy, keď došlo k zvýšeniu alebo

zníženiu ekonomických úžitkov tzn. nievtedy keď došlo k prírastku alebo úbytku peňažných prostriedkov

2. princíp vecného zlaďovania nákladov a výsledkov- vyžaduje aby sa tie náklady ktoré priamo nesúvisia s výkonmi vykazovali ihneď t.j. ako N obdobia a tie N , ktoré vznikli priamo pri tvorbe výkonov sa majú vykazovať až v tom období v ktorom došlo ku vzniku súvisiacich výnosov.

Trojaké poňatie nákladov zobrazovaných v účt. Koncepcie teoretického zobrazenia nákladov:1. finančné alebo pagatórne poňatie nákladov2. hodnotové poňatie nákladov3. ekonomické poň. Nákladovpri finančnom poňatí nákladov nám ide o uchovanie kapitálu vo finančnom vyjadrení a pri hodnotovom poňatí nákladov ide o uchovanie kapitálu vo vecnom vyjadrení.Je založené na aplikácii peňažnej formy kolobehu prostriedkov. Náklady sa tak chápu ako peniaze investované do výkonov, ktoré zabezpečujú náhradu peňazí v ich pôvodnej výške.Hodnotové poňatie nákladov- zmyslom tohto poňatia je informačné zobrazenie kolobehu ekonomických zdrojov. Príkladom týchto nákladov môžu byť kalkulačné odpisy , kalkulačné úroky alebo kalkulačné nájomné.v ekonomickom poňatí môžu predstavovať náklady aj ušlé ekonomické efekty.Rozdiely medzi finančným a hodnotovým poňatím nákladov sa prejavujú v existencii tzv. kalkulačných nákladov čiže tých N, ktorým v skutočnosti nezodpovedá žiaden výdavok.Poňatie nákladov Finančné Hodnotové Ekonomické Vzťah k subsystému účtovníctva

Finančné účtovníctvo Nákladové účtovníctvo Účt. Pre rozhodovanie

Vzťah k zobrazovanej realite

Zobrazenie transakcie v parametroch, ktoré platili keď sa uskutočnila

Zobrazenie transakcie v parametroch, ktoré by platili v súčasnosti

Zobrazenie transakcie formou porovnania s inou do úvahy prichádzajúcou alternatívou

Vzťah k vyjadreniu zisku

Zisk sa meria na princípe nominálneho zachovania kapitálu- podľa tohto poňatia podnik dosahuje zisk, ak jeho vlastný finančne vyjadrený kapitál na konci obdobia je vyšší ako na začiatku obdobia

Zisk sa meria na princípe vecného zachovania kapitálu- podľa tohto poňatia podnik dosahuje zisk, až keď sa podarí reprodukovať vlastný kapitál meraný (a ocenený) výrobnou kapacitou alebo kapacitou podnikateľskej činnosti

Zisk sa meria na princípe vecného zachovania kapitálu s tým, že jeho úroveň sa ďalej znižuje o oportunitné náklady a zvyšuje o prípadné oportunitné výnosy.

Kalkulačné náklady:1. upravené náklady- kalkulačné odpisy, n. kalkulačného rizika, kalkulačné úroky z cudzieho kapitálu2. dodatočné náklady- kalkulačné úroky z vlastného kapitálu, kalkulačné nájomné, kalkulačné mzdy

schéma: (riziká a neistoty): zošit

MAJETOK PODNIKU UVEDENÝ V SÚVAHE:-majetok podniku uvedený v súvahe, ktorý z pohľadu podniku nie je potrebný+majetok podniku potrebný z pohľadu podniku, neuvedený v súvahe*=MEDZIVÝSLEDOV

3

+,–precenenie majetku (napr. rozpustenie tichých rezerv)=MAJETOK PODNIKU POTREBNÝ PRE ZABEZPEČENIE JEHO POTRIEB–zdroje krytia majetku, ku ktorému sa neviažu úroky**=ZÁKLAD PRE VÝPOČET KALKULAČNÝCH ÚROKOV

ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE EKONOMICKÉHO RIADENIA V PODNIKU:HOSPODÁRNOSŤ- vyjadruje taký priebeh nákladov podniku, pri ktorom sa dosahujú žiaduce výstupy a čo najmenším vynaložením zdrojov ekonomického rastu. Tradične sa presadzuje 2 zákl. cestami resp. ich kombináciou:- vo forme úspornosti- vo forme výťažnostimeranie hospodárnosti je tak založené v zásade na porovnaní skutočne vynaložených nákladov s ich žiaducou, vopred stanovenou úrovňou.EKONOMICKÁ ÚČINNOSŤ- získame ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi , považuje sa za najsystentickejšiu absolútnu hodnotovú kategóriu. V zisku sa odrážajú všetky faktory úspešného podnikania. Rozoznávame rôzne úrovne zisku: zisk v hlavnej zárobkovej činnosti (operačný , prevádzkový zisk) možno charakterizovať ako

rozdiel medzi výnosmi z predaja výkonov, ktoré sú predmetom činnosti podniku a nákladmi, ktoré s hlavnou podnikateľskou činnosťou podniku súvisia.

Zisk z bežnej činnosti podniku zahrňujúci prevádzkový zisk. Táto úroveň zisku vyjadruje v podstate zárobkovú schopnosť, resp. schopnosť manažmentu a vlastníkov podniku zhodnotiť cieľavedome, účelovo vložené ekonomické zdroje v hodnotenom období.

Mimoriadny zisk, ktorého predmetom je porovnávanie nákladov a výnosov, ktoré ovplyvnili celkový výsledok náhodným, výnimočným spôsobom, ktorého opakovanie je v budúcnosti nepravdepodobné.

Čistý zisk- ktorý zostáva k dispozícii vlastníkom na uspokojenie vlastných potrieb a rozvoj podniku, čistý zisk sa zisťuje v zásade ako súčet zisku z bežnej činnosti a mimoriadneho zisku znížený o celkovú daň z príjmov

Nerozdelený zisk, ktorým sa rozumie čistý zisk znížený o zúčtované dividendy vlastníkovEKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ- schopnosť podniku zhodnotiť zdroje vložené do podnikania.Cieľom MU – je okrem merania celkovej ekonomickej efektívnosti- skúmať tiež čiastkové faktory jej zvyšovania. Tie je účelné z hľadiska zodpovednosti za ich pôsobenie rozdeliť na tie, ktoré: súvisia s priebehom hlavnej zárobkovej činnosti podniku, a ktoré teda v zásade patria do

zodpovednosti podnikového manažmentu sú výsledkom efektívneho zabezpečovania priebehov finančného a investičných transakcií a ktoré

už skôr patria do zodpovednosti vlastníkov či ich reprezentantovefektívnosť vlastného kapitálu môžeme zvyšovať v zásade 3 cestami:

čistý zisk - čistý zisk * výnosy / vlastný kapitálvlastný kapitál výnosy aktíva aktíva

zvyšovanie ziskovosti produkcie zvyšovaním rýchlosti obratu vložených resp. viazaných ekonomických zdrojov zvyšovaním podielu lacnejších cudzích zdrojov, ak sa časť podniku financuje napr. pôžičkou alebo

úveromNÁKLAD A VÝDAVOK – VÝNOS A PRÍJEMObdobne ako medzi obidvoma poňatiami nákladov a výnosov – dochádza k časovým rozdielom tiež medzi vznikom nákladu a úhradou záväzku, ktorý vznik nákladu spôsobil, resp. medzi vznikom výnosu a úhradou pohľadávky, ktorá z neho vyplýva. Táto časová oddelenosť nákladov a výnosov od peňažných tokov, ktoré snimi súvisia, vyvoláva potrebu efektívne riadiť nielen náklady , výnosy, ale tiež peňažné toky, ktoré s nimi súvisia.

Medzi základné charakteristiky finančnej situácie patrí riadenie peňažných tokov (cash flow) , likvidity a solventnosť.PEŇAŽNÉ TOKY – cash flow sa najvšeobecnejšie vymedzuje ako porovnanie príjmov a výdavkov v oblasti vnútorného financovania podniku.Za oblasti sa považujú najmä hlavná zárobková (prevádzková, operačná) činnosť, investičné činnosti a finančné aktivity podniku

4

SOLVENTNOSŤ- sa rozumie schopnosť podniku hradiť svoje záväzky. Vyjadruje sa ako pomer medzi obežným majetkom a krátkodobými záväzkamiLIKVIDITA- (okamžitá alebo krátkodobá solventnosť) sa naopak, vymedzuje ako schopnosť podniku plniť svoje okamžité záväzky.

ČLENENIE NÁKLADOV.Kritériá pre členenie nákladov:1. podľa účelu vynaloženia nákladov: vzťah k výkonom podniku- N na zabezpečenie a prípravu a zab. Výroby, jednotkové náklady vzťah k interným funkciám podniku- n súvisiace s výrobou, n súvisiace so zásobovaním, so

správou administratívy, s odbytom2. vyčíslenie nákladov na výkony pripočítateľnosti nákladov na výkony- n priame, nepriame položky kalkulačného vzorca- priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady, výrobná

réžia=VN výroby,+ správna réžia = VN výkonu + odbytová réžia= úplné VN výkonu + zisk = predajná cena

3. potreby rozhodovania relevantnosť nákladov pre rozhodovanie vzťah nákladov k zmene relevantnej základne4. vecné riadenie a priebežná kontrola druh nákladov miesto vzniku a zodpovednostischéma: zošit

DRUHOVÉ ČLENENIE NÁKLADOV:Za základné druhy sa považuje: spotreba materiálu, spotreba a použitie externých prác a služieb, mzdové a ostatné osobné náklady, odpisy dlhodobo využívaného majetku a finančné náklady.Pre vstupujúce nákladové druhy sú charakteristické 3 základné vlastnosti: druhovo vynaložené N sú z hľadiska ich zobrazenia prvotné: predmetom zobrazenia sa stávaj

hneď pri ich vstupe do podniku, na jeho hraničnej väzbe s okolím sú to náklady externé, vznikajú spotrebou výrobku, prác či služieb iných subjektov z hľadiska možnosti ich podrobnejšieho rozčlenenia v podniku sú jednoduché. Z úrovne

podnikového riadenia ich nemožno rozlíšiť na jednoduchšie zložky, z ktorých sa tieto náklady skladajú.

Základný význam druhového členenia nákladov spočíva v tom, že je informačným podkladom pri zabezpečení proporcií, stability a rovnováhy.Druhové členenie nákladov je vo svete najpoužívanejším členením pri vykazovaní nákladov vo výsledovke (výkaze ziskov a strát)

ÚČELOVÉ ČLENENIE NÁKLADOVJednou z najdôležitejších úloh je zistiť či sa v podniku náklady sporia alebo naopak prekračujú. Základom stanovenia racionálnej nákladovej úlohy, s ktorou sa porovnáva skutočná spotreba nákladovej zložky, je účelové členenie nákladov.Podrobnejšie sa členia na:1. TECHNOLOGICKÁ NÁKLADY A NÁKLADY NA OBSLUHU A RIADENIE- tieto náklady sa ďalej

členia podľa ich základného vzťahu k činnosti, technologickému stupňu či operácií do 2 základných skupín:

do skupiny nákladov bezprostredne vyvolanej technológiou danej činnosti alebo operácie: tieto náklady sa naz. Technologické náklady a ich najjednoduchším príkladom môže byť spotreba papiera určitej kvality v hlavnej tlačiarenskej výrobe na konkrétny titul

do skupiny nákladov, ktoré sa vynaložili na vytvorenie , zabezpečenie a udržanie podmienok racionálneho priebehu danej činnosti: tieto náklady sa naz. N na obsluhu a riadenie príslušnej činnosti a ich príkladom môže byť náklad na osvetlenie tlačiarne a plat majstra.

JEDNOTKOVÉ A REŽIJNÉ NÁKLADYPostup kontroly možno uplatniť spravidla pri tých technologických nákladoch, ktoré súvisia nielen s technologickým procesom ako celkom, ale priamo s jednotkou čiastkového výkonu. Táto časť technologických nákladov sa označuje ako jednotkové náklady. Základným hodnotovým informačným nástrojom ich riadenia je kalkulácia.

5

Skutočne vynaložené náklady sa porovnávajú s nákladovou úlohou ako celkom. Kontrola týchto nákladov je ťažšia ako kontrola jednotkových nákladov. Tieto náklady sa označujú ako režijné náklady. Základným hodnotovým informačným nástrojom riadenia režijných nákladov je ich rozpočet. Réžia sa nerovná režijným nákladom.

ČLENENIE NÁKLADOV PODĽA ZODPOVEDNOSTI ZA ICH VZNIK. Člení sa:1. zodpovednostné stredisko- vnútropodnikové útvary, ktorým sa náklady do zodpovednosti

priraďujú, sa pojmom vymedzujú ako zodpovednostné strediská. Vzťahujú sa na ekonomickú štruktúru podniku. Zmyslom ekonomickej štruktúry je potom vymedziť takú úroveň vnútropodnikových útvarov, ktorých riadenie je okrem iného založené na posúdení hodnotových výsledkov. Z hľadiska úrovne právomocí a zodpovednosti za hodnotovo vyjadrené výsledky sa rozlišuje 6 základných typov zodpovednosti stredísk: nákladové (nákladovo riadené), ziskové, rentabilné, investičné, výnosové a výdavkové

2. druhotné (interné) náklady- predstavujú spotrebu výkonových vnútropodnikových útvarov. Náklady, ktoré vznikajú odoberajúcemu stredisku, sa označujú ako interné náklady. Ich výška je daná množstvom čiastkových výkonov a ich vnútropodnikovým ocenením. Podstatnými vlastnosťami týchto nákladov je že ide o druhotné náklady a zložené náklady.

KALKULAČNÉ ČLENENIE NÁKLADOV.- Priraďovanie nákladov k výkonu či jeho času nazývame kalkulačným členením nákladov.

Kalkulačné členenie je zvláštnym typom účelového členenia nákladov. Patria sem: PRIAME A NEPRIAME NÁKLADY-PRIAME N- , ktoré bezprostredne súvisia s konkrétnym druhom výkonu (patria sem jednotkové náklady)NEPRIAME N,ktoré sa neviažu k jednému druhu výkonu a zabezpečujú priebeh podnikateľského procesu podniku v širších súvislostiach (patria sem režijné náklady)

ČLENENIE NÁKLADOV Z HĽADISKA POTRIEB ROZHODOVANIA – členia sa: členenie nákladov podľa závislosti od objemu výkonov – začalo sa používať v 20. Rokoch

min.stor. v USA. Jeho aplikácia sa často považuje za prerod klasicky orientovaného nákladového účt. Na manažérske účtovníctvo. Základom tohto členenia sú 2 zákl. skupiny nákladov- náklady, ktoré sa v závislosti od objemu výkonov menia t.j. variabilné a fixné n, ktoré zostávajú nemenné i pri zmenách v určitom intervale uskutočňovaných výkonov či využitia kapacity.

VARIABILNÉ NÁKLADY: menia sa úmerne so zmenami objemu výkonov.Poznáme variabilné náklady :a. lineárneb. nelineárne:- progresívne- degresívne- regresívnevariabilita:1. vždy musíme posudzovať variabilitu nákladov z hľadiska hraníc nejakého vymedzeného intervalu2. pri rozhodovaní nikdy nemôžeme vychádzať z proporcionálnych fixných nákladov.

Príklady (grafy nákladov): kniha str. 44

FIXNÉ NÁKLADY- sú náklady, ktoré sa nemenia v určitom rozsahu uskutočňovaných výkonov alebo aktivity podniku. Ide spravidla o kapacitné náklady, vyvolané potrebou zabezpečenia podmienok pre efektívny priebeh podnikateľského procesu. Rozlišujeme 2 skupiny fixných nákladov: pre prvý skupinu je charakteristické, že sa vynakladá často ešte pred začatím podnikateľského

procesu, kedy treba napr. obstarať budovu, strojové zariadenie, informačný systém či realizovať iné investičné rozhodnutia.

Druhá skupina fixných nákladov vzniká v dôsledku zabezpečenia kapacitných podmienok podnikateľského procesu. Príkladom týchto nákladov sú časové mzdy majstrov a náklady na vykurovanie hál v prípade, že záujem o podnikové výkony klesol do tej miery

Grafický priebeh proporcionálnych, fixných a celkových nákladov- obr. str. 46

Návratnosť fixných nákladov je zabezpečená až určitým konkrétnym množstvom predaných výkonov.

6

Rozdiel medzi cenou a variabilnými (proporcionálnymi) nákladmi výkonu, sa naz. MARŽA. (krycí príspevok , príspevok na úhradu fixných nákladov a tvorby zisku – v grafe zvislo vyšrafovaný) v zásade ho možno využiť ako základné kritérium ziskovosti jednotlivých výkonov, aj ako vrcholové kritérium efektívnosti predaja.Grafické znázornenie bodu zvratu, plánovaného objemu zisku a marže: obr. str. 48:

BOD ZVRATU- možno zistiť ľahko. V podstate ide o jednoduchý podiel, koľko jednotkových marží pokryje celkovú výšku fixných nákladov. Možno teda uviesť:

Fxi = ––––––––––- cj – vj

kde xi je objem predaja, pri ktorom sa dosahuje bod zvratuF- úhrnná výška fixných nákladovCj- jednotková cenaVj- variabilné proporcionálne náklady vyvolané jednotkou výkonu

Bod zvratu :1. bod zvratu zodpovedá situácii N=V2. zodpovedá situácii N+cieľový zisk = V (sú kryté výnosmi)3. výroba = predaj = objem výroby a objem predaja je na rovnakej úrovni- náklady sú lineárnou funkciou objemu výrobygraf. (zošit):

Príklad: zošit

Výhody bodu zvratu:- pre účely rozhodovania o objeme výroby a predaja- pri rozhodovaní o stanovení cien (dopytová funkcia)- pri úvahách akým spôsobom môže ovplyvniť VH zmena ceny, zmena variabilných nákladov a

zmena fixných nákladov- táto metóda poskytuje informácie o vplyve externých faktorov na VH daného subjektu.

BEZPEČNOSTNÝ ROZSAH = Br = TRŽBY (aktuálne) – TRŽBY (zodpovedajúce bodu zvratu)

Koeficient Br = Br / tržby (pri bode zvratu)

Nevýhody: (graf) zošit

NÁKLADY VIAZANÉ NA ROZHODNUTIE.Najvšeobecnejšou , najmä strategicky využívanou kategóriou nákladov sú náklady viazané na rozhodnutie. (commited costs) . Viazané náklady sa spravidla vymedzujú ako náklady ktoré na základe súčasných rozhodnutí vzniknú v budúcnosti. Dôležitosť tejto kategórie vzrástla na základe empirických prieskumov, ktoré sa dokumentujú že: úroveň týchto nákladov viazaných na riešenie výrobkov vo vývojovej a v prípravnej fáze tvorí 80

až 85% celkových nákladov, ktoré sa v súvislosti s produktom vynaložia po dobu jeho životnosti. Efektívne vynaložené náklady vo fáze vývoja a prípravy výrobkov sa môžu 8 až 10-násobne

reprodukovať po dobu životnosti produktu.

Vzájomný vzťah viazaných a vynaložených nákladov: str. 53

RELEVANTNÉ A IRELEVANTNÉ, ROZDIELOVÉ NÁKLADY.Pre ostatné členenie nákladov, ktoré tvoria informačný podklad rozhodovania o budúcnosti je typické , že vychádzajú nie z reálnych ale odhadovaných nákladov uvažovaných variantov. Základom porovnateľnosti týchto variantov je posúdenie, ktoré náklady uskutočnený variant ovplyvní a ktoré nie. Rozčlenenie nákladov podľa odpovede na túto otázku vedie k oddeleniu relevantných nákladov (nákladov dôležitých z hľadiska daného rozhodnutia , pretože sa pri uskutočnení rôznych variantov

7

nášho rozhodnutia budú meniť) a irelevantných nákladov ( ktoré nie sú pre dané rozhodnutie dôležité, pretože zmena variantu nevplyvňuje ich výšku)Zvláštnou formou relevantných nákladov sú rozdielové náklady, ktoré sa vyjadrujú ako rozdiel nákladov pred uvažovanou zmenou a po zmene. Príklad str. 50

METÓDY ČLENENIA VARIABILNEJ A FIXNEJ ZLOŽKY NÁKLADOV.Tieto metódy používame vtedy ak nás účtovníctvo informuje len o celkových nákladoch ale o dynamike priebehu nákladov nehovorí nič. Rozoznávame:1. empirické metódy:a. technologické (inžinierstvo)b. metóda analýzy účtov2. matematicko-štatistické:a. metóda 2 bodovb. regresná analýzac. grafická metóda (ktorá vychádza z regresnej analýzy)

TECHNOLOGICKÁ – vychádza sa z údajov účtovníctva ale aj operatívnej evidencie, z technicko-hospodárskych noriem, z technologických predpisov a najmä pri režijných nákladoch aj z organizačných štatútov.METÓDY ANALÝZY ÚČTOV- zodpovedá podmienkam čerpania informácií najmä z účtovníctva. Dokážeme určiť povahu nákladu z údajov z účtovníctva. Vieme určiť že mzdové náklady môžu mať fixný charakter pri časovej mzde, odpisy môžu mať fixný charakter ak sú počítané napr. na základe doby životnosti odpisovania dlhodobého majetku. Pri mzdách spravidla je tam fixná zložka a variabilná- zmiešané náklady.Ak sa odpisy počítajú na základe výkonov, tak odpisy môžu mať aj variabilný charakter.

METÓDA 2 BODOV: vychádza z predpokladu lineárneho vedenia nákladov.

Nb – Na nv=–––––––––––––– Qb – Qanv- variabilné nákladyNb,a- prírastok nákladovQb,a- prírastok objemu výroby

Nb = Nf + Nvj * QbNa= Nf + Nvj * Qa

Nf + Nvj * Qb – ( Nf + Nvj * Qa)––––––––––––––––––––––––––- = Qb – Qa

Nvj (Qb – Qa)= –––––––––––––– = Nvj (Qb – Qa)

METÓDA OBDOBIE A OBDOBIE B PREDNOSTI METÓDY

NEDOSTATOK

Metóda 2 za sebou idúcich období

Ľubovoľné východiskové obdobie

Obdobie ktoré nasleduje za východiskovým obdobím

jednoduchosť -nízka vypovedacia schopnosť-nízka odolnosť voči extrémnym hodnotám a voči sezónnemu vplyvu

Metóda najvyšších a najnižších hodnôt

Obdobie v ktorom sa dosiahli najnižšie náklady

Obdobie v ktorom sa dosiahli najvyššie náklady

Jednoduchosť, relatívna odolnosť voči sezónnemu

-nízka vypovedacia schopnosť

8

vývoju -možnosť ovplyvnenia extrémnymi hodnotami

Metóda priemerných hodnôt (sumačná metóda)

Namiesto obdobia sa použije priemer období s najnižším nákladom

Namiesto obdobia sa použije priemer období s najvyšším nákladom

Odolnosť voči sezónnemu vývoju a extrémnym hodnotám

Náročné na výpočet- ak obsahujú veľa údajov (ručne)

PRÍKLAD: (zošit)

REGRESNÁ ANALÝZA- graf zo zošitaMETÓDA NAJMENŚICH ŚTVORCOV- snažíme sa nájsť taký priebeh nákladov, kde súčet rozdielov štvorcov umocnený na 2 je čo najmenší. Súčet štvorcov musí byť čo najmenší.

PRÍKLAD: (zošit)

Ak nie sú rovnice lineárne musíme si pomôcť nejakým upravovaním

PRÍKLAD:Objem výroby 10 000 20 000 50 000Predajná cena 300 300 300Fixné N. (VR) - sk 1 500 000 1 500 000 1 500 000Priemerné fixné N (vr) sk/ks

150 75 30

Variabilné náklady 100 100 100Vlastné náklady výroby 250 175 130n. nesúvisiace s výrobou

800 000 800 000 800 000

Výkaz ziskov a strát- (absolútna kalkulácia)Tržby (predaj 10 000ks)N na predané výrobkyObchodná maržaN nesúvisiace s výrobouVýsledok hospodáreniaVyrábajte lepšie

Výkaz ziskov a strát – kalkulácia variabilných nákladovTržby (predaj 10 000ks)N na predané výrobkyObchodná maržaFixné N. súvisiace s výrobouN nesúvisiace s výrobouVHVyrábajte koľko chcete

VARIANTY KALKULÁCIE:1. DYNAMICKÁ KALKULÁCIA: sledujeme kalkulačné položky v členení na fixnú a variabilnú zložku.Priamy materiálPriame mzdy vlastné náklady výroby Výrobná réžia

9

Správna réžiaOdbytová réžia

spolu Variabilné náklady Fixné nákladyPM 80 80 ––PMzd 10 10 –––VR 543 5 538SR 155 –– 155OR 160 20 140

2. KALKULÁCIA SO VSTUPŇOVYTÝM ROZVRHNUTÍM FIXNÝCH NÁKLADOV.- fixné náklady môžeme považovať za nemené z hľadiska rôznych uhlov pohľadu: z hľadiska objemu výroby z hľadiska výrobnej dávky alebo série FN na výrobok- druh výrobku- koľko druhov výrobkov vyrábame N na vývoj, na reklamu alebo na technickú prípravu výroby FN skupiny výrobkov- ktoré sú spoločné pre viaceré výrobky naraz, pri výrobe viacerých výrobkov FN podniku, ktoré sú na najvyššej úrovni a vznikajú relatívne nezávisle od toho aké výrobky sa

vyrábajú a aký je sortiment.Kritérium rozlišovania: ak by sme zmenili počet sérií, druhov výrobkov, zmena N pri zmene výrobkov PRÍKLAD:

A B CTržbyPriamy materiálPriame mzdyVariabilná časť výrobnej réžieVariabilná časť odbytovej réžieNáklady výrobnej réžieMarža 1Náklady na výrobokMarža 2Náklady na skupinu výrobkovMarža 3Náklady podnikuZISK

PRÍKLAD:Podnik sa zaoberá výrobou 2 výrobkov: alfa a betaÚdaje o nákladoch spracovania, PC, a čase ktorý je potrebný na výrobu výrobku:

výroba BalenieVariabilné náklady (mzdové, výrobná réžia)

350 000 280 000

Fixné náklady 210 000 140 000

ALFA BETAČas výroby 5,25 min 5,25 minČas balenia 6 min 4 minObjem výroby 5 000 ks 3 000 kscena 150,– 180,–materiál 30 30

Vypočítajte vlastné náklady na výrobu a balenie ALFA a BETA.

10

40% z FN sú špecifické N (tie ktoré závisia od existencie výrobku A, B, ktoré by bolo možné eliminovať, keby sa nevyrábali) zvyšných 60% nedokážeme ovplyvniťtreba rozhodnúť , či vyrábať 2 výrobky resp. 1 a prečo.Rozvrhovou základňou je čas.(postup výpočtu zo zošita):

1. KALKULÁCIA NÁKLADOV PODĽA ČIASTKOVÝCH ČINNOSTÍMetóda ABC (activity based costing)Náklady vznikajú ako sprievodný jav činností tzn. že v tej miere v akej sa výrobky podieľajú na vzniku týchto činností v takej istej miere by sa mali podieľať aj na nákladoch , ktoré sú z touto činnosťou spojené.Náklady, ktoré súvisia s tepelnou úpravou, náklady ktoré súvisia so strihaním výrobkov, informácie o nákladoch na tepelné pracovanie sú priamo úmerné energickej náročnosti a táto ( relatívne vyjadrenie alfa oproti beta) by sa dala vyjadriť v pomere 2 : 1 tak je jasné že náklady spojené s teplom závisia aké teplo bolo treba na vytvarovanie výrobku.Náklady nepriame: členíme do skupín : ktoré sú spoločné činnosťami: činnosť 1 činnosť 2 činnosť 3a na základe miery využívaných činností pri tvorbe výrobkov sa tieto náklady priraďujú výrobkom: výrobok 1, výrobok 2.Činnosť– ďalej skupina veľmi podobných činnostíObjektívne a pomerne presne nielen rozvrhnúť N, ktoré pripadajú na konkrétny výrobok ale umožní nám objektívne vyčísliť tie náklady, ktoré boli daným výrobkom vyvolanéZahrnuté náklady- odpisy, mzdové náklady, spotreba elektrickej energie, ostatné sociálne náklady, materiál na chladenie strojovPOSTUP: najprv sa musí zostaviť zborník činností, vykonávaných v podniku, čo je možné na základe organizačných štatútov, technologických predpisov a rozhovorov vedených s pracovníkmi útvarovNiektoré náklady nemožno priamo priradiť k činnostiNiektoré náklady sa dajú odvodiť podľa matematicko-štatistických metód (regresná analýza, multiregresná analýza)NÁKLADOVÝ DETERMINANT- faktor , ktorý vyjadruje rozsah uskutočňovanej činnosti (napr. náklady na skladovanie -–počet príjemiek a výdajok)(Obrázok zo zošita):

Riadenie čiastkových činností nachádza uplatnenie aj v rozpočtovníctve, aj pri využívaní koncepcie- reťazec tvorby hodnoty ( value chain)Predstavíme si ho tak, že sú rôzne etapy životného cyklu výrobku:1. výskum a vývoj2. technická príprava výroby3. zásobovanie4. výroba5. odbyt6. služby poskytované zákazníkomvšetky fázy majú nejaký vplyv na tvorbu úžitkovej hodnoty zákazníka, preto treba tieto činnosti prepájať aby sa eliminovali nepotrebné činnosti a aby sa činnosti vykonávali čo najefektívnejšie a to bez ohľadu na to či sú vykonávané vo vlastnom podniku alebo mimo neho.

2. KALKULÁCIA CIEĽOVÝCH NÁKLADOV- target costing

CIEĽOVÉ NÁKLADY = CENA (trhová) – ZISKOVÁ PRIRÁZKA(max. prípustné náklady)

RENTABILITA TRŽIEB cieľová RTc =Rthistorickej * v1 * Rtsúčasná * v2 * Rtperspektívna * v3v- váha

v1 + v2 + v3 = 1

11

v(Rthist, Rtsúč.) → 0 (konverguje)

PRÍKLAD: (zošit)

HODNOTOVÁ ANALÝZA- snažíme sa dať do súladu funkčné vlastnosti výrobkov, preferencie zákazníkov, nákladyVyjadrujú sa funkčné vlastnosti výrobkov, z hľadiska významu (alebo váhy) , ktorú im spotrebitelia pripisujú a tá sa dáva do súladu s nákladmi , ktoré vznikajú v dôsledku potreby, zabezpečenia týchto funkčných vlastnostíPROBLĚM: zatiaľ čo zákazníci dokážu priamo vyjadriť preferencie funkčných vlastností tak Náklady na tieto funkcie sa dajú vyjadriť len nepriamo tzn. vyjadriť náklady len na súčiastky (komponenty) a zohľadnením podielu v akom sa tieto komponenty podieľajú na zabezpečení jednotlivých funkcií.

PRÍKLAD: (zošit)

3. RIADENIE PODĽA ČIASTKOVÝCH ČINNOSTÍ

KALKULÁCIE- nákladov je určenie alebo zistenie nákladov na jednicu trhovo použiteľného a vnútropodnikového

výkonu. K sa používajú na riadenie a kontrolu hospodárnosti.- Predmetom kalkulácie je kalkulačná jednica, ktorá môže byť: taká istá ako jednotka výkonu (1 výrobok, 1 oblek, 1 televízor) časťou výkonu ( 1 obrazovka, vystrihnutie obleku) násobkom výkonu (krabica cigariet, tehly)druhy kalkulácií:1. predbežné- zostavujú sa na budúce výkony2. priebežné - zisťujú sa v priebehu výrobného procesu3. výsledné- zostavujú sa na uskutočnené výkony

poznáme predbežné kalkulácie:a. normové- zostavujú sa podľa overených noriem a normatívom ktoré platia v čase uskutočňovania

výkonu. Členíme ich na plánové a operatívneb. prepočtové- sa zostavujú pri zavedení nového výrobku, pri projektovaní výstavbe čiže

v prípadoch, keď sa niektoré náklady v kalkulácii určujú prepočtom z porovnateľných jednotiek výkonu

KALKULAČNÝ VZOREC:

Priamy materiálPriame mzdyOstatné priame nákladyVýrobná réžiaVlastné náklady výrobySprávna réžiaVl. Náklady výkonuOdbytová réžiaÚplné vl. Náklady výkonu

Priamy materiál- všetky suroviny , základný pomocný materiál, polotovary, ktorých spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednicu. Patria sem aj obaly do ktorých sa výrobky plnia, baliaPriame mzdy- bezprostredne súvisia s uskutočnením výkonu a patria sem základné, časové a úkolové príplatky a doplatky k mzdámOstatné priame náklady- všetky ostatné n. na kalkulačnú jednicu napr. licencie, patenty, zákonné sociálne poistenie, n na technologické palivo, energiuVýrobná réžia- spoločné výrobné náklady, ktoré nemôžeme určiť na kalkulačnú jednicuSprávna réžia- spoločné náklady, ktoré sa nezahrnuli do výrobnej réžieOdbytové náklady- N na skladovanie, propagáciu, reklamu, predaj , expedíciu, obaly

12

Usporiadanie položiek v kalkulácii sa naz. Kalkulačný vzorec. Pojem kalkulácia sa používa v 3 základných významoch, a to ako: činnosť vedúce k zisteniu či stanoveniu nákladov na výkon, ktorý je presne druhovo, objemovo a

akostne vymedzený výsledok tejto činnosti vyčlenená časť informačného systému podniku

metódou kalkulácie sa rozumie spôsob stanoveniu predpokladanej výšky, resp. následného zistenia skutočnej výšky hodnotovej veličiny na konkrétny výkon. Všeobecne závisí od : vymedzenia predmetu kalkulácie spôsobu priraďovania nákladov predmetu kalkulácie štruktúry nákladov, v ktorej sa zisťujú alebo stanovujú náklady na kalkulačnú jednotku

predmetom kalkulácie všeobecne môžu byť všetky druhy čiastkových aj finálnych výkonov, ktoré podnik vyrába alebo uskutočňuje.

Rozoznávame kalkuláciu:a. delením:- jednoduchá- stupňovitá- s pomernými číslamib. prirážková:- sumačná- diferencovaná

rozvrhová základňa je v zásade spojovacím mostíkom, ktorý umožňuje preklenúť nie priamy , ale len sprostredkovaný vzťah nepriamych nákladov k jednotke výkonu.

ROZDIELOVÉ METÓDY EVIDENCIE, KALKULÁICE A RIADENIE NÁKLADOV

Špecifiká rozdielových metód:A. technologické náklady: v heterogénnej výrobe a organickej výrobe-( ov- nezdružená výroba a

združená výroba)B. režijné náklady

RM poznáme:1. Úhrnné metódy evidencie a kalkulácie nákladov- náklady sú vyjadrované 1 číslom a zároveň tzn.

že UM môžu vyjadrovať kalkulačné položky nákladov ale len 1 číslom2. Rozdielové metódy- položky nákladov sú vyjadrené osobitne, a to minimálne 2 číslami, jednak

skutočnou výškou nákladov, plánovaným stavom , rozdielom

Úhrnné metódy:A. pri združenej výrobe:1. kalkulácia jednoduchým delením- všetky náklady sa delia počtom vyrábaných výkonov. Používa

sa pri jednom type výrobku alebo viacerých výrobkov ktoré sa od seba nelíšia2. metóda s využitím ekvivalentných čísel- kde sú náklady rozpočítané na výkony podľa určitej

základne, ktoré je spoločná pre všetky výrobky (základňa- hmotnosť, PC)3. prirážková kalkulácia- vychádza sa z 1 základne, používame pri viacerých nerovnorodých

výrobkov (základňa- priame mzdy, hmotnosť, náročnosť na pracovný čas)

združená výroba: vyrábame 2 a viac výrobkov, pričom pomer výrobkov je možné obmedzene ovplyvňovať, alebo vôbec nie.Rozoznávame tu kalkulácie:a. odpočítaním- používame, ak máme 1 hlavný výrobok, a vedľajšie výrobky. Náklady na hlavný

výrobok = celkové náklady – PC vedľajších výrobkov. (PC je znížená o zisk a odbytové náklady)b. rozpočítaním- podobný spôsob v situácii kde je viac hlavných výrobkov a 1 vedľajší výrobokc. kombinácia odpočítania a rozpočítania- ak máme viacero hlavných a viacero vedľajších výrobkov

13

Rozdielové metódy:Začali sa uplatňovať začiatkom 20 storočia.Pri zrode stál americký ekonóm Frederik W. TaylorPrišiel s koncepciou – Scientific management (vedecké zásoby riadenia)Zaoberala sa naturálnym a neskôr hodnotovým riadením.Sleduje sa tu skutočný stav k predpokladanému stavu. Zo začiatku sa uplatňovala len pri nákladoch práce.Hodnotové riadenie- umožňuje hodnotiť produktivitu práce, strojové zariadenia pričom sa priamo vyčísľuje dopad prípadných rozdielov na výšku VH.V roku 1918 publikoval Harison- Analýzu odchýlok- predstavuje podstatu rozdielových metód. Umožňuje vyčísliť rozdiel skutočných nákladov proti želanému stavu a umožňuje identifikovať príčiny vzniku týchto rozdielov.

Rovnomerné náklady

V Sk Odchýlka v %

Normované náklady

V Sk Odchýlka v%

ZS vedľajšej výroby

4 000 000 200 000 5 % Dokončená výroba ( 10 000 po 1000)

10 000 000 300 000 3,00 %

N bežného obdobia

11 000 000 250 000 2,27% KZ nedokončenej výroby

50 000 000 150 000 3,00 %

15 000 000 450 000 3 % 15 000 000 450 000 3,00 %

RM v USA sa označujú – Standard costing- Metódy štandardných nákladov, kalkulácia štandardných nákladovMôže sa používať aj na určovanie výnosov, nie len nákladov.Skladá sa z: normovej metódy- oblasť nákladov (zameraná)

Nskutočnosti = N rovnomerné + – Odchýlky + – zmeny noriem

Njan-marec= 120 skNapríl-jún=70 SkNskutočné= 90Sk

Nskutočné=Kzákladná + – základná kalkulácia + operatívna kalkulácia

Nevýhody výslednej kalkulácie- môže prísť k prenosu nehospodárnosti. Preto sa skôr používa operatívna kalkulácia- tzn. živé kalkulácie ktoré platia k určitému dátumuPlánové kalkulácie- by mali vyjadrovať dynamiku vývoja nákladov v danom období.

10 sk

6sk5sk

Január apríl december 10 000 ks 40 000 ks výrobku

Pkalkulácia = 10 000*10 + 40 000 * 5 // 10 000 + 40 000Pk= 6 sk/ks

VYČÍSĽOVANIE ODCHÝLOK NÁKLADOV

14

ODCHÝLKA ZISKU:1. odchýlka z predaja2. odchýlka variabilných nákladov3. odchýlka fixných nákladov

ODCHÝLKA Z PREDAJA:1. odchýlka predajnej ceny2. odchýlka marža zo zmeny objemu predaja individuálnych výrobkov:- odchýlka marže zo zmeny sortimentu- odchýlka marže zo zmeny celkového objemu predaja

ODCHÝLKA FIXNÝCH NÁKLADOV:1. rozpočtová odchýlka fixnej časti výrobnej réžie2. odchýlka časti odbytovej réžie3. odchýlka fixnej časti správnej réžie

ODCHÝLKA VARIABILNÝCH NÁKLADOV:1. odchýlka priameho materiálu: cenová odchýlka, spotrebná odchýlka– sortimentná odchýlka,

odchýlka z výťažnosti2. odchýlka priamych miezd- tarifná odchýlka, odchýlka produktivity3. odchýlka variabilnej časti výrobnej réžie- účinnostná odchýlka, rozpočtová odchýlka4. odchýlka variabilnej časti odbytovej réžie

ODCHÝLKA ZISKU:1. odchýlka z predaja2. odchýlka výrobných nákladov3. odchýlka nevýrobných nákladov

ODCHÝLKA Z PREDAJA:1. odchýlka PC2. odchýlka zo zmeny objemu predaja individuálnych výkonov: o zo zmeny sortimentu, o zo zmeny

celkového objemu predaja

ODCHÝLKA NEVÝROBNÝCH NÁKLADOV:1. odchýlka odbytovej réžie2. odchýlka správnej réžie

ODCHÝLKA VÝROBNÝCH NÁKLADOV:1. o priameho materiálu: cenová o, spotrebná o- sortimentná o o výťažnosti2. o priamych miezd: tarifná o, o produktivity3. o variabilnej časti výrobnej réžie: účinnostná o, rozpočtová o4. o fixnej časti výrobnej réžie: rozpočtová o, objemová–kapacitnáo, účinnostná o

N(počet pracovných hodín)= (8h * 4h) * 200 Sk/h= 800

Tarifná odchýlka = (T skutočná – T plánovaná) * Qs Qs-skutočný počet odpracovaných hodín

Odchýlka produktivity= (Qs – Qplánovaný) * Tplánovaná

HETEROGÉNNA VÝROBA- taká výroba pri ktorej dochádza k spájaniu samostatných dielov, prípadne súčastí jednotlivých výrobkov (mechanické spájanie) a jednotlivé diely si naďalej ponechávajú charakter individuálnej časti samostatného výkonu (napr. strojárenstvo)Je tu možné sledovať odchýlky ktoré vznikajú:Priebežne , počas výrobného cyklu a zároveň je možné identifikovať príčiny vzniku týchto odchýlok. Príčiny vzniku odchýlok sú uvádzané v triednikoch (viac ako 30) a zborníkoch.

ORGANICKÁ VÝROBA- vyznačuje sa tým že v sérii vzájomne súvisiacich procesov sa postupne mechanicky alebo chemicky spájajú prípadne premieňajú východiskové suroviny a materiály a vytvárajú výrobky s novými kvalitatívnymi vlastnosťami. (potravinársky priemysel)

15

Špecifiká sú v tom, že príčin vzniku odchýlok môže byť veľa (môžu byť vyvolané teplom, chladom, inými látkami). Nedokážeme priebežne tieto odchýlky určovať.Musíme odchýlky sledovať následne, zisťujeme minimálne globálnu odchýlku (kvalitatívne – výťažnosť vstupnej suroviny , kvantitatívne odchýlky- hod, kg)Špecifikom organickej výroby je že tu dochádza k združenosti výrobkov.Vyrába sa 2 a viac výrobkov a pomer buď nedokážeme ovplyvniť alebo dokážeme ale len málo.Odchýlky môžu vznikať nielen na vstupe ale aj na výstupe.Odchýlka režijných nákladov- môžeme ich analyzovať až po ukončení určitého obdobia

Metódy 4 odchýlok:1. odchýlka kapacitná objemová 2. odchýlka účinnostná3. o. výkonnostná spotrebná globálna4. o. rozpočtová

1. objemová, výkonnostná, rozpočtová2. spotrebná, účinnostná, kapacitná3. kapacitná, rozpočtová, účinnostná v širšom pojme

1. kapacitná- vzniká v dôsledku rozdielnej úrovne skutočnej celkovej aktivity oproti plánovanej hodnote

2. účinnostná- ukazuje aká veľká časť fixných nákladov sa vynaložila neúčelne na neproduktívnu činnosť.

3. Výkonnostná odchýlka- uvádza aký objem variabilných nákladov bol vynaložená neúčelne na neproduktívnu aktivitu

4. Rozpočtová o.- vyjadruje o koľko je skutočná výška režijných nákladov vyššia alebo nižšia oproti nákladom, ktoré boli uznané za nutné na celkový rozsah aktivity a to podľa alternatívneho rozpočtu.

PLÁNOVANIE A ROZPOČTOVNÍCTVO.

Plánovanie sa poníma všeobecne širšie ako rozpočtovníctvo, a to najmä z dvoch hľadísk: plánovanie sa častejšie chápe ako nástroj presadzovania tzv. podnikových politík alebo inak

vymedzených strategických a taktických cieľov firmy ako celku: o rozpočtoch sa hovorí ako in informačnom nástroji, ktorý zabezpečuje konkretizáciu týchto cieľov v kratších časových intervaloch

o plánovaní sa hovorí širšie, zahŕňa i vecné vymedzenie úloh v naturálnych veličinách, pri rozpočtoch sa predpokladá hodnotové vyjadrenie smerných veličín.

Ak vyjadrujeme náklady alebo výnosy vo vzťahu k vnútropodnikovému výkonu hovoríme o ROZPOČTOCH.ROZPOČTOVNÍCTVO- je vymedzené sústavou rozpočtov a nástrojmi a metódami, ktoré sa používajú pri zostavovaní týchto rozpočtov a pri kontrole ich plnenia.Rozpočtovať musíme nielen náklady ale aj výnosy, často aj majetok a niekedy aj záväzkyRozpočty nie sú len mechanickým prepisom plánu, plán by mal stanoviť cieľ ku ktorému sa dá dospieť.Rozpočtovníctvo predstavuje konkretizáciu spôsobu ako cieľ dosiahnuť spolu s vyjadrením vplyvu tohto vybraného spôsobu na finančnú, výnosovú a majetkovú situáciu v podniku.

Účel rozpočtov: umožňuje:1. peňažne vyjadriť dlhodobé ciele podniku2. určitá finančné ukazovatele podnikovým zložkám3. vytvoriť predpoklady na peňažné meranie a hodnotenie výkonov vnútorných zložiek a ich

vzájomné prepojenie4. motivovať tam kde prebieha konkrétna činnosť

druhy rozpočtov:z časového hľadiska:

16

1. dlhodobý finančný plán- sa zostavuje na viac ako 5 rokov. Peňažne vyjadruje zobrazenie dlhodobých cieľov podniku finančnými zdrojmi. Uvádza sa v ňom hlavné strategické ciele (objem výroby, tržby, náklady, zisk, stav majetku)

2. ročné finančné plány- sú vykonávacie plány dlhodobého finančného plánu v danom roku. Je to ročný výkaz zisku alebo straty zostavený za podnik a pre jednotlivé útvary podniku.

3. Krátkodobé operatívne- určujú vnútropodnikovým útvarom konkrétne útvary, zostavuje ich podnikové riadenia a majú obsahovať:

- výkon strediska- výšku nákladov na rozpočtované druhy činností- vnútropodnikovú cenu výkonu- podmienky pre hodnotenie výsledkov.

Z formálneho hľadiska rozpočet obsahuje:1. názov firmy a obdobie za ktoré bol zostavený2. členenie nákladov podľa kalkulácii vzniku N a druhy N tak aby nadväzovali rozpočty útvarov na

rozpočet podniku3. dátum a meno zodpovedného zamestnanca a podpis vedúceho útvaru

Hlavný (riaditeľský ) rozpočet- skladá sa:- výkaz ziskov a strát- prehľad finančných tokov- súvaha

Prevádzkový rozpočet: - r. kapitálových výdavkov- r . dokončenej a nedokončenej výroby- r. surovín a materiálu- tzn- tieto ktoré nám pretransformujú zisk na rozpočtovanú súvahu

vzťah medzi kalkuláciami a rozpočtami je založený na tom, že kalkulácie obsahujú výrobnú, správnu a odbytovú réžiu, údaje o výška réžií sú čerpané z rozpočtu nákladov strediska výroby (správy a odbytu)na 2 strane rozpočty vychádzajú aj z údajov z kalkulácie, to platí v prípade výrobného strediska.Rozpočty sa členia na strediská , v prípade participatívneho zostavovania rozpočtov (úlohy navrhujú samotné vnútropodnikové útvary)Direktívne zostavovanie rozpočtov- úlohy sa dostávajú zadané jednotlivým útvarov

Rozpočty : zostavujú sa :- za pevné obdobie- za kalkulačný rok 1.1 – 31. 12- vo forme kontinuálneho alebo kĺzavého rozpočtu (na 12 po sebe idúcich období) – poskytuje víziu

na 12 mes. dopredu

ZOSTAVOVANIE ROZPOČTOV: Inkrementálne – prírastkovo- vychádza sa z údajov predchádzajúceho obdobia a upraví sa o

rozdiely v rozsahu aktivity alebo dopad inflácie. Nevýhoda je že veľa položiek z minulosti, ktoré už nemusia byť aktuálne

Rozpočet podľa čiastkových činností- ABB- náklady sú opodstatnené len vtedy a v takom rozsahu ako si to vyžadujú jednotlivé činnosti vo vnútri podniku, pričom musí ísť o činnosti, ktoré vytvárajú hodnotu či už z hľadiska spotrebiteľa alebo výrobcu.

Pri zostavovaní rozpočtu sa vychádza z predpokladu ako keby podnik nanovo začínal svoju činnosť a všetky útvary musia zdôvodňovať nielen výšku nákladov ale aj svoju existenciu.

Kontrola zostavenia rozpočtov:Jednak s využitím pevného rozpočtuR 100 000 SK (500)Skut 120 000 SK (100)Rozdiel 20 000,– 200 000

Na druhej strane to nezohľadňuje fakt že tento rozpočet predpokladal 500 h práce ale bolo to 1000 h. je tu možné použiť prepočítaný pevný rozpočet.

17

VNÚTROPODNIKOVÉ CENY- ak pri deľbe práce dochádza k prevodu vnútropodnikových výkonov medzi strediskami môžeme tieto prevody vyjadrovať v naturálnych jednotkách alebo v hodnotových jednotkách. Za predpokladu že využívame vnútorné ceny.Vnútorné ceny slúžia na vymedzenie zodpovednosti za vznik nákladov na oceňovanie zásob vlastnej výroby, a v prípade ak sú vnútropodnikové ceny založené na princípe zisku tak slúžia aj ako nástroj motivácie súčasných vnútropodnikových výkonov.

Vymedzenie zodpovednosti v rámci zodpovednostného účtovníctva:Zodpovednostné účtovníctvo- vyjadruje hlavné ciele , ku ktorým smeruje celý systém riadenia po línii zodpovednosti. Tými sú: vymedzenie oblasti, ktoré jednotlivý pracovníci, resp. útvary môžu svojou činnosťou ovplyvniť stanovenie čiastkových úloh, ktoré treba v týchto oblastiach dosiahnuť na základe spôsobu a úrovne ich splnenia vyjadrenie diferencovaného prínosu týchto pracovníkov

k celkovým výsledkom

zabezpečenie týchto cieľov sa potom vo všeobecnej rovine realizuje v 3 vzájomne spätých etapách, a to vo fáze:- predbežného stanovenia úlohy- je nutné transformovať vrcholové ciele podniku na systém

vzájomne spätých čiastkových cieľov- následnej kontroly týchto cieľov vyjadrených príslušnými kritériami- analýzy vyhodnotenia týchto informácií- treba aby sa celý proces zavŕšil väzbou dosiahnutých

výsledkov na odmenu či inú formu zainteresovanosti.

Útvary sa vymedzujú určitou mierou zodpovednosti:1. nákladové strediská- dochádza k tomu že nie je možné zmerať objem výstup (stredisko správ) a t

toho dôvodu je možné to stredisko riadiť na základe skutočných alebo vopred stanovených nákladov.

2. Hospodárske strediská- je možné vyjadrovať výsledky aj v peňažných jednotkách, hovoríme o ziskových strediskách, výnosových strediskách, investičných strediskách a strediskách rentability:

NÁKLADOVO RIADENÉ STREDISKO- je najnižším útvarom, za ktorý sa zisťujú náklady z hľadiska zodpovednosti. Stredisku sa stanovia

rozpočty nákladov, ktoré sú predmetom kontroly. Kontrola týchto rozpočtov potom prebieha spravidla dvojakým spôsobom:

jeho skutočné náklady sa porovnávajú s pevným rozpočtom. Toto je typické najmä v režijných útvaroch

skutočné náklady sa porovnávajú s vopred stanovenými nákladmi, prepočítanými na skutočný výkon strediska.

Pri prepočte nákladovej úlohy na skutočný objem aktivity možno potom v zásade postupovať dvojakým spôsobom:- predmetom prepočtu sú len variabilné náklady, fixné náklady sa útvaru uznajú na úrovni

stanoveného limitu . tento spôsob stanovenia nákladovej úlohy sa využíva pri riadení hierarchicky nižších nákladových stredísk. (výrobné útvary vyrábajúce polotovary v strojárenských podnikoch a útvary opráv a údržby)

- Predmetom prepočtu sú všetky náklady strediska. Táto metóda sa využíva pri riadení hierarchicky vyšších nákladových stredísk. (útvary hlavnej výroby orientované na vyrobenie maximálneho objemu finálnych výrobkov, útvary servisných činností)

1. ZISKOVÉ STREDISKO Hmotná zainteresovanosť súvisí s rozpočtovaným ziskom. Základným znakom ZS je to, že pracovníci strediska (resp. jeho vedúci) zodpovedajú tak za náklady, ako aj za výnosy vynaložené resp. realizované vo vzťahu k vonkajšiemu okoliu podniku. Pracovníci strediska musia tak mať právomoc ovládať činitele ktoré pôsobia na náklady predaných výkonov a výnosy z predaja. Títo pracovníci naopak, nemajú právomoci týkajúce sa rozhodovania o investíciách.Príkladom ZS môže byť napr. závod predaja výrobného podniku a čiastočne i útvary výrobných , pomocných a obslužných činností.

2. RENTABILNÉ STREDISKO

18

Sledujú sa tu N, V a zisk. Tento predpoklad je splnený najmä v hierarchicky vyššie postavených výrobných a iných útvaroch, kde zodpovední pracovníci ovplyvňujú najmä výšku zásob (napr. materiálu, nedokončenej výroby, výrobkov, polotovaru) ale v prípade stredísk s uzavretým reprodukčným cyklom v ktorých právomoci sú aj rokovania s odberateľmi a dodávateľmi- aj výšku pohľadávok a krátkodobých záväzkov voči obchodným partnerom.Príkladom takéhoto strediska je prevádzka zabezpečujúca ucelenú časť výrobného programu, stredisko stavieb v stavebníctve.

3. INVESTIČNÉ STREDISKOOkrem N, V a zisku má vedúci právomoci rozhodovať tiež o obstarávaní investícií. To môže viesť k 2 problémom:- súčasný vývoj v určitej sfére podnikania nezodpovedá budúcim trendom- zainteresovanosť by sa mala viazať k vloženým prostriedkom, ktorých výšku útvar ovplyvňuje.Príkladom IS je závod zodpovedný za finalizáciu vyčlenenej časti podnikateľského procesu podniku.

4. VÝNOSOVÉ STREDISKO.Je určitou analógiou nákladového strediska, avšak pre oblasť výnosom. Od nákladového strediska sa odlišuje tým, že svojou činnosťou ovplyvňuje najmä výšku výnosov z predaja. Príkladom VS je napr. podnikový útvar predaja ovplyvňujúci výšku výnosov spôsobom rokovania s odberateľmi, oddelenie predaja obchodného domu

5. VÝDAVKOVÉ STREDISKO.VS má určité charakteristiky blízke nákladovému stredisku. Jeho pracovníci sú však zodpovední nie za náklady súvisiace s bežným časovým obdobím, ale za výdavky, pri ktorých sa predpokladá, že prinesú podniku prospech v budúcnosti. Takéto výdavky potom nemožno vzťahovať na dosiahnuté výnosy rovnakého obdobia alebo na prepočítané vopred stanovené náklady.Príkladom VS môžu byť útvary výskumu, vývoja, reklamné strediská, strediská zodpovedajúce za vzdelávanie zamestnancov.

19