ĽUDIA AKO MYSvätý František Régis Clet

Narodil sa 31. januára 1597 vo Fontcouverte, východne od Paríža. Prvé školské vzdelanie dostal od domáceho učiteľa. Keď mal pätnásť rokov, poslali ho do Béziera, kde mali kolégium jezuiti. Bol usilovným a zbožným žiakom. Ako šestnásťročný sa zapísal do bratstva Modrých kajúcnikov, ktorých povinnosťou bolo navštevovať, poučovať a potešovať chudobných a chorých v nemocniciach a vo väzeniach. Vstúpil aj do Mariánskej kongregácie. Dňa 8. decembra 1616 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Toulouse. Vynikal zbožnosťou, ochotou pomáhať iným, aj láskavosťou. Hoci ešte nebol kňazom, neuspokojoval sa iba so získavaním vedomostí v škole, ale vo sviatočné dni chodieval prakticky vyučovať ľud do okolia mesta Puy. Za kňaza ho vysvätili v máji 1630. Zatiaľ,

čo sa novokňaz trápil túžbou obetovať sa službe postihnutých morom, ktorý v tom čase zúril po krajine, predstavení mu rozkázali, aby odišiel do svojho rodiska a dal tam do poriadku neusporiadané rodinné záležitosti. Túto úlohu splnil na spokojnosť všetkých zúčastnených. V tom čase otec provinciál napísal o ňom otcovi generálovi: „Podľa všeobecného úsudku dostal z neba výnimočný talent pre misionársky život. Nik nemôže odolať pôsobivosti jeho kázní. Veľmi miluje kríž a utrpenie, preto sú všetci toho názoru, že od tejto chvíle treba s ním počítať iba pre misie.“ Začiatkom leta 1632 ho poslali do Montpellier, ktorý sa počas náboženských vojen stal jednou z hlavných pevností proti bludárstvu. Od toho času sa venoval apoštolátu medzi ľudom ako ľudový misionár. Jeho kázne boli jednoduché, jeho slovám porozumeli aj tí rozumovo slabší, preto boli aj veľmi účinné. Istý vychýrený kazateľ tej doby, slávny Viliam Pascal, raz prechádzal cez Montpellier a mal príležitosť počuť ho a zvolal: „Och, aké márne sú naše úsilia ozdobiť a okrášliť naše reči! Hľa, ako sa na jednoduché vyučovanie katechizmu tohto človeka zbieha ľud v húfoch, obracia sa, zatiaľ čo naša nafúkaná výrečnosť nemá nijaké alebo iba slabé úspechy alebo nemá budúcnosť!“ František však k slovám pripájal aj výrečnosť skutkov. Pre chudobných, ktorí nemali ani postele, šiel hľadať slamu od domu k domu a nosil im ju osobne do domov. Každú sobotu zašiel k bohatým občanom a prosil ich o milodar pre núdznych. Jeho otŕčané dlane boli také ponížené a jeho hlas prosiaci almužnu „pre chudobného Krista,“ „pre nahého Krista,“ „pre Spasiteľa bez strechy,“ taký príjemný, že skoro nik nemal srdce poslať ho preč s prázdnymi rukami! Dňa 6. novembra 1633 zložil posledné sľuby, ktoré ho definitívne zviazali so Spoločnosťou Ježišovou. V r. 1636 ho zavolali do Puy. Jeho horlivosť ešte väčšmi zažiarila v diele, ktoré podnikol na obnovu mravov. Aj tu sa znovu ukázal ako neporovnateľný katechéta, pretože „o tajomstvách viery hovoril tak, ako by ich videl svojimi očami“. A ako to robil už v Montpellier, aj v Puy s poučovaním ľudu spájal skutky dobročinnej lásky. A diela, plody jeho horlivosti, sa skoro všetky skončili v spovednici, kam nosil svoje víťazstvá. Navonok bolo vidieť len jeho obdivuhodnú vytrvalosť pri spovedaní, ktoré bolo také zázračné, ako bolo spovedanie jeho napodobniteľa, svätého arského farára. Najúžasnejším dielom, ktoré František v Puy vykonal, bolo dielo, ktoré vyvádza z miery ľudskú múdrosť - bola to jeho starostlivosť o padlé dievčatá a ženy, ktoré samé zvádzali do pádu. Spočiatku tie z nich, ktoré sa kajali, posielal do spoľahlivých domov, kde sa osobne staral o ich obživu almužnami, ktoré sám vyprosoval. Aby dosiahol prísny poriadok, nutný pre ich polepšenie a pre náboženskú starostlivosť, so súhlasom biskupa sa rozhodol, zhromaždiť ich v jednom dome, nazvanom „útočište“. Kvôli rečiam napokon otec superior Umeau prikázal Františkovi, aby sa zriekol správy „útočišťa“. František poslúchol a vedel „opustiť pre Boha povinnosti, ktoré vzal na seba iba pre Boha“. Veľké a mnohostranné diela, ktoré vykonával v Puy, mu neprekážali, aby sa najmä v zime, keď dedinčania mali viac voľného času, nevracal na vrchy medzi chudobných. Teraz ho už sprevádzala povesť, že koná zázraky, keďže po jeho modlitbách ihneď nasledovali uzdravenia. Keď raz jedna pani ospevovala a vychvaľovala zázrak uzdravenia syna, svätý ju krátko zavrátil slovami: „Vedzte, pani, že vždy, keď Pán Boh obráti zarytého hriešnika, stáva sa zázrak oveľa väčší!“ Ján František Regis zomrel pri plnení svojich povinností. Pri ceste do obce La Louvesc, kde mal mať misie, zablúdil. Cesty boli zaviate snehom a dlho mu trvalo, kým sa zorientoval. V horúčke sa dostal do dediny, no tam po odslúžení sv. omše a spovedaní na následky zápalu pľúc a pohrudnice zomrel. Krátko po smrti sa jeho hrob stal pútnickým miestom. A tak je tomu podnes. Hoci dedina La Louvesc leží uprostred hôr, ďaleko od miest a od veľkých komunikačných ciest, každý rok ta prichádzajú tisíce pútnikov. Ján František Regis bol vyhlásený za za svätého spolu s Vincentom de Paul 5. apríla 1737.

Fiona

2

ÚVODNÍK

3

Drahí chlapci a dievčatá,

srdečne vás všetkých pozdravujem a ďakujem za spoločne strávené chvíle s vami počas tohto roku, či už to bolo na väčších formačných stretnutiach v Nižnej Sitnici, Hrabovci, v Zlatovciach, alebo na menších stretnutiach vo vašich spoločenstvách. Zvlášť ma teší vaša úprimnosť spojená s túžbou stále začínať odznova, budovať čisté priateľské vzťahy, ochota pomáhať svojim blížnym, no hlavne túžba formovať svoje mladé srdce podľa vzoru Márie. Dnes k vám prichádzam s veľkou prosbou, ktorá sa stáva súčasne výzvou pre každého jedného z nás. Urobme trochu viac pre našu Matku, Pannu Máriu. Slávnosti a sviatky, ktoré si budeme pripomínať v posledných mesiacoch tohto roku nás k tomu priam nabádajú. Či už je to 1. november, keď oslávime Sviatok všetkých svätých, alebo 2. november - Spomienka na verných zosnulých, či 27. november, keď si pripomenieme dar z nebies – Zázračnú medailu, o deň neskôr meniny sv. Kataríny Labouré, advent, Vianoce a posledný deň v roku okrem sviatku sv. Silvestra uplynie i jubilejné 130. výročie od smrti sv. sestry Kataríny. Okrem spomínaných sviatkov a slávností, ktoré sú pre naše Združenie veľmi dôležité, niektorí mladí sa zasvätia Ježišovi prostredníctvom Panny Márie, prijmú modrú stuhu a pravidlá ZMM, alebo si obnovia svoje zasvätenie práve na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Čo by teda slovko „viac“ pre Pannu Máriu malo znamenať? Čo by našu Matku potešilo? Myslím, že je to naša osobná svätosť, ku ktorej nás pozýva sám Boh slovami: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (Lv 11, 44) Pokúsme sa nachvíľku zastaviť a popremýšľať o tomto „darčeku“ pre našu Mamu. Podľa svätého Petra máme byť ako náš nebeský Otec - svätí v každom svojom skutku. Čo to však znamená? Svätosť, to je odovzdanosť Bohu a oddelenosť od hriechu. Teda máme sa odlišovať, nie splývať s davom. To, čo nás odlišuje, sú Božie kvality v našom živote – pokora,

čistota, láska, poslušnosť... V centre našej mysle a našich záujmov má byť On. Mnohí z tých, ktorí teraz už hľadia na Boha tvárou v tvár, možno nemalo počas života príležitosť uskutočniť veľké skutky, ale spĺňali čo možno najlepšie svoje každodenné drobné povinnosti. Robili chyby, upadli do netrpezlivosti, lenivosti, pýchy a neraz i ťažkých hriechov. Ale milovali spoveď, kajali sa a začínali odznova. Preukázali v tomto živote veľkú lásku k Bohu a vydali veľa ovocia, lebo sa dokázali posväcovať pre Krista. Nikdy sa nepovažovali za svätých, ale naopak: vždy cítili, že veľmi potrebujú Božie milosrdenstvo. Všetci zakúsili choroby, trápenia, slabé chvíľky, keď sa všetko zdalo príliš náročné, prežívali porážky i úspechy. Možno aj plakali, ale snažili sa praktizovať Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11, 28) Spoliehali sa na Ježiša, veľmi často ho navštevovali a zotrvávali pi ňom prítomnom v Eucharistii, preukazovali ľuďom dobročinnú lásku. Teda vidíme, chlapci a dievčatá, že svätci boli presne takí ako aj my, prežívali svoje prehry i víťaztvá. Svätosť nedosiahli svojim vlastným úsilím, ale Boh im dal svojho Ducha, pomohol im poslúchať a prekonávať hriech. Nemusíme sa teda báť, že sa nedokážeme hriechu ubrániť, že svätosť je pre nás veľmi ťažká. Boh má dosť sily a moci pomôcť nám, a urobí to, keď mu to dovolíme. Už len otvoriť sa Kristovi, a pomaličky zabaľovať svoj „darček“... sestra Beáta

SPIRITUALITADrahí mladí priatelia, v tomto roku, ktorý bol zároveň jubilejným rokom pre naše Združenie, z príležitosti 170. výročia narodenia a 130. výročia smrti sestry Kataríny Labouré sme sa spoločne zamýšľali nad životom tejto veľkej a pritom tak veľmi skrytej svätice. Aký je jej životný odkaz pre nás mladých 21. storočia? Viem, že nie je možné opísať niekoľkými vetami to, čo bolo v jej živote pekné, ale i napriek tomu, pokúsim sa vyzdvihnúť aspoň to najdôležitejšie. Sestra Katarína bola obdivuhodným nástrojom v rukách Panny Márie k založeniu a k rozšíreniu Máriiných detí v Cirkvi. Jej vplyv na nich bol určite veľký, ale skôr sprostredkujúci a skrytý. Jej apoštolát môžeme zhrnúť do jednej vety: „Plniť Božiu vôľu“. V celom svojom živote sa inšpirovala jedinou myšlienkou, aby sa páčila Bohu vo všetkom, čo robila. Božia vôľa bola pre ňu to najdôležitejšie. Odtiaľ pramenila jej stála veselosť, dokonalá poslušnosť, dôležitosť k maličkostiam, odpor voči úzkostlivosti a prenáhlenosti. Podobne ako sv. Vincent de Paul, i ona nepredbiehala Božiu Prozreteľnosť.

To, čo sa zdá byť najviac viditeľné na sestre Kataríne je jej JEDNODUCHOSŤ, taká, ako ju definoval sv. Vincent de Paul: pohľad na Boha, všetko vidieť v Ňom. Ďalšia čnosť, ktorú obdivujeme v jej živote, bola POKORA, s akou znášala mimoriadnu prísnosť sestry predstavenej. Nielen, že prijímala výčitky, krotila prchkosť, pričom jej sčervenela tvár, ale keď by výčitky boli mali vytvoriť napätie, sama sa rozhodla nadviazať kontakt, ako by sa nebolo nič stalo. Jej pokora bola bez zmäkčilosti, prijať bez slova neuvážené výčitky, považovať sa úprimne za neschopnú veľkých činov, radovať sa, keď druhí vidia naše nedostatky, skryť, ak je to možné, naše dobré skutky, ktoré sme vykonali... Sestra Katarína túžila, aby sa zásady Ježiša Krista na príhovor jeho Nepoškvrnenenej Matky sa uplatňovali v dnešnom svete. Preto používala dva prostriedky, ľudsky nepatrné, ktoré si neprivlastňovala: medailu a spoločenstvá mariánskej mládeže.

4

Taká bola jej svätosť, mystickejšia, žiarivejšia, výrečnejšia oproti tej, akú chceli u nej nájsť. 19. storočie bolo storočím rozkvetu rečníctva, umenia a náboženstva. Katarínin život bez pátosu a bez romantizmu, bol predovšetkým celkom preniknutý jednoduchosťou. Jej život bol príliš všedný. A on nás núti vrátiť sa k prameňu

– k Evanjeliu. Tu sa vynára svätosť chudobných, častá, ale zaznávaná. K nej ukazuje smer Kristus: „Blažení chudobní“.

Drahá mariánska mládež, sestra Katarína žila a napodobňovala život Márie. Dokonca môžeme s odvahou povedať, že jej cesta je tá istá ako u Panny Márie. I keď každý z nás je jedinečný a originálny, predsa si môže pomôcť jej skrytým životným príkladom. Nech i o nás môžu naši priatelia i blízky povedať: cesta týchto mladých zo Združenia mariánskej mládeže je tá istá ako u Panny Márie.

sestra Beáta Kasášová, DKL

Použitá literatúra: sr. Fides Mitašová: Sv. Katarína Labouré a posolstvo Panny Márie mladým ľuďom.

Z myšlienok sv. Kataríny Labouré:

„Bola som len nástrojom, to nie pre mňa sa zjavila Panna Mária.“

„Ak si vybrala mňa, ktorá nevie nič, to preto, aby nepochybovali o Nej.“

„Ó, Kráľovná plná dobroty, ty si tiež našou matkou a ty nás miluješ ako svoje deti. Ty, ktorá čerpáš z prameňa milostí, nech na nás zostúpia v miere čo najbohatšej, prednes naše priania a naše modlitby Bohu... Mária, tvoje meno je našou obranou, ochraňuj nás...“ /modlitba sv. Kataríny Labouré/

5

STRETKOPozdrav Panne Márii

(13 - x roční)

P Cieľ: prehĺbiť lásku k posvätnému ružencu a tak si svedomito plniť záväzky svojho zasvätenia) Úvod: Každý z nás sa určite stretol s ťažkosťami pri modlitbe posvätného ruženca. V Mariánskej formácii nášho Združenia je obsiahnuté aj učiť sa a osvojovať si túto modlitbu. Možno si túto modlitbu odkladáme až na koniec dňa a možno skôr, ako sa stihneme pomodliť, zaspíme od únavy. Viete si predstaviť dobrú a láskavú matku, ktorej dieťa sa s ňou nerozpráva? Matka sa môže snažiť ako vie, ale keď dieťa nemá záujem, nemôže ho nijako prinútiť. Tak aj modlitba posvätného ruženca sa má stať pravidelným rozhovorom s našou Mamičkou. Môžete jej porozprávať, čo vás trápi, čo vás teší, čo sa vám v mysli premieta, alebo len tak byť s ňou v tichu modlitby. Vzťah k Panne Márii si musíte vybudovať predovšetkým vy sami, každý jeden z vás. A každému by malo záležať na tomto pozemsko-nebeskom vzťahu. Ako sa o nás stará aj naša pozemská mamka, keď jej povieme o svojich problémoch, tak ešte viac milostí nám u nebeského Ocka vyprosuje tá naša nebeská. Sv. Alfonz hovorí, že ruženec je kráľovnou všetkých pobožností. Nepozná milší a vzácnejší dar pre Pannu Máriu ako je modlitba posvätného ruženca.R Aktivita: K tomuto stretku vám ponúkam varianty pre mladšie i staršie vekové skupiny. 1. Pre mladších treba pripraviť rôzne korálky, špagáty a malé krížiky. Spoločne si vyrobíte ružence (prípadne len desiatky), ktoré môžete darovať alebo predať (výťažok môže ísť na dobročinné účely ako napr. Boj proti hladu). Alebo každý účastník si vyrobí svoj ruženec, ktorý má za úlohu darovať svojmu priateľovi, napríklad v škole, a s láskou mu vysvetliť podstatu tejto modlitby. Za domácu úlohu sa môžete do budúceho stretnutia naučiť naspamäť tajomstvá posvätného ruženca aj s preddesiatkami. Čo vy na to? Ťažké? Pre Máriine deti určite nie.2. Pre starších treba pripraviť perá a papiere a tiež Sv. písmo. Každému rozdáš tieto pomôcky a spoločne si prečítate úryvok z Biblie: Lk 1, 26 - 38. U Zamyslenie: Anjel pozdravil Máriu. Mária nerozumie. Premýšľa vo svojom srdci. Anjel jej vysvetľuje spasiteľný plán. Mária pokorne prijíma Božiu vôľu. Takto podobne sa máme aj my stretávať s Bohom v modlitbe, predkladať mu svoje myšlienky, ako to robila aj Panna Mária. Boh k nám bude hovoriť a my mu možno nebudeme rozumieť. Keď si však vezmeme príklad od našej Matky, ktorá si slová trpezlivo uchováva v srdci, dočkáme sa pre nás zrozumiteľnej odpovede. Bohu nič nie je nemožné a potom môžeme spolu s Máriou v modlitbe vysloviť: nech sa mi stane podľa Božieho slova. Ruženec nám predkladá veľké pravdy života, smrti a oslávení Pána Ježiša, aby sme o nich viac rozjímali, a tým aj intenzívnejšie prežívali v srdci. Aj kresťania, hoci poznajú Pána Boha, obyčajne mu málo dôverujú a málo ho milujú; sila ruženca je práve v tom mimoriadna, že nás núti rozmýšľať o tajomstvách spásy, pretože usmerňuje našu myseľ na udalosti zo života

6

Panny Márie a Pána Ježiša, na ich vzájomné vzťahy. Opäť sa môžeme presvedčiť, že Panna Mária nás privádza jedine k Bohu. R Aktivita: máme dvadsať tajomstiev ruženca. Na každé tajomstvo napíšeš prosbu alebo vďaku, v akej súvislosti ťa napadne. Napríklad: a) Ježiš, ktorého si Panna z Ducha Svätého počala – Pane, prosíme ťa za všetky nechcené deti, aby zažili vo svojom živote prijatie, lásku od svojich najbližších. b) Ježiš, ktorý nám Ducha Svätého zoslal – Vďaka ti, Bože, za dar birmovania a daj aby si pobirmovaní kresťania naplno uvedomovali svoje poslanie vo svätej Cirkvi. A podobne. Potom sa pozdieľate, čo koho napadlo v súvislosti s tajomstvom ruženca. Môže to byť naozaj prekvapivé.) Záver: Ukončíte modlitbou celého posvätného ruženca a kto chce, môže vysloviť aj svoje prosby, za ktoré obetuje tento ruženec. Zapálená svieca ako symbol živého Krista a košík, do ktorého vložíte svoje papieriky, vám príde určite vhod. Symbolickým úkonom zapálenia sviece si zviditeľníte prítomnosť Ježiša. Vložením papierikov do košíka odovzdáte problémy do rúk našej Matky a s dôverou je prosíte o milosti.OTip: Sv. František Saleský nám odporúča pri ťažkostiach v modlitbe ruženca, aby sme sa ho modlili s naším anjelom strážnym. Tak hor sa do modlitieb!!!Pre oživenie tohto stretka si môžete precvičiť pamäť a overiť si, čo všetko ste už pozabúdali. Napríklad aj touto tajničkou:

Z A F I R AD I A K O NK O R N E L I U ST A R ZH O R L I V E CG A M A L I E LS E F O R AM A N N AA N A N I Á ŠA R CH AT E O F I LM A R I A

1. žena, ktorá s manželom klamala Duchu Svätému 2. aké svätenie mal Štefan v prvotnej cirkvi

3. meno stotníka kohorty, ktorému kázal anjel, aby poslal po Šimona Petra do Joppe 4. mesto, z ktorého pochádza sv. Pavol

5. ako bol nazývaný apoštol Šimon, menovec Šimona Petra 6. meno farizeja, ktorý pred veľradou povedal, aby prepustili apoštolov,

lebo ak dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa 7. Mojžišova manželka

8. chlieb z neba, pokrm daný Izraelitom 9. manžel Zafiry

10. schránka na zákon na púšti11. meno z úvodu do Skutkov apoštolov

7

Poznám seba samého?(8 - 18 rokov)

P Cieľ: sebapoznanie zamerané na rozvoj kladných vlastnostíG Príprava: na menšie lístočky napíšeš zoznam jednotlivých charakterových vlastností, každá vlastnosť na samostatný lístokpravdovravný, zábavný, veselý, ochotný, populárny, spravodlivý, zásadový, presný, pracovitý, verný, čestný, citlivý, zlomyseľný, zbytočný- bezcenný, čistotný, slabý, opatrný, nepriateľský, urážlivý, bojazlivý, veľkorysý, hrdinský, prívetivý, neprajný, sebavedomý, súcitný, arogantný, nebojácny, zúrivý, drzý, ustarostený, nesmelý, pomstychtivý, silný, hlúpy, ponížený, zlý, obľúbený, zbabelý, nevšímavý, náladový, hrdý, zhovorčivý, protivný, dobrosrdečný, priateľský, kritický, schopný, rebelantský, húževnatý, neverný, netrpezlivý, hanblivý, hádavý, šikovný, nemotorný, pokojný, nešťastný, tvrdohlavý, podnikavý, bláznivý, úprimný, nazlostený, múdry, bojovný, dôveryhodný, osamelý, podráždený, ustráchaný, nezdvorilý, nežný, spoľahlivý, milujúci, nervózny, žiarlivý, trpezlivý, úspešný, zastrašujúci, depresívny, tolerantný, nápomocný, vyrovnaný, pokojný, lakomý, sebecký, pokorný, bystrý, odpúšťajúci, prísny, vytrvalý, praktický, smutný, premýšľavý, pohodlný,... atď.) Úvodná modlitba: Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko, daj aby som na dnešnom stretnutí viac spoznal seba a aj svojich priateľov a aby sme mali o sebe čo najpravdivejší obraz. Amen. Zamyslenie: Určite sa to stáva nielen ľuďom okolo nás ale aj nám samotným. Ustavične kritizujeme iných, hľadáme smietky v očiach iných a mnohokrát nevidíme svoje vlastné brvno. A možno ho ani nechceme vidieť, kto vie? Veľmi málo je ľudí, ktorí poznajú svoje klady i zápory a ešte menej tých, ktorí sa chcú polepšiť a ak je možné, čo najviac odstrániť svoje nedostatky. No k tomu, aby sme lepšie vedeli, akí vlastne sme, nám

možno pomôže aj táto aktivita.R Aktivita: posadáte si do kruhu, jedna stolička ostane prázdna a práve na nej sedí imaginárny priateľ „Nikto“. Uprostred sú poukladané lístočky tak, aby nebolo vidieť nápisy. Prvé kolo je zamerané na to, aký v skutočnosti som. Deti postupne vyberajú z kôpky lístočky. Ak uvedenú vlastnosť nemajú, vložia lístok späť. No ak usúdia, že túto vlastnosť nemá nikto zo skupiny, položia ju na stoličku, kde sedí „Nikto“. Ak si vytiahnu lístok s vlastnosťou, ktorá je akurát pre nich, lístok si nechajú. Na konci prvého kola má každý niekoľko lístočkov, ktoré charakterizujú jeho osobu. Potom postupne každý prečíta svoje vlastnosti,

samozrejme v slobode, a môže aj okomentovať, prečo si vybral tú-ktorú vlastnosť. Druhé kolo prebieha podobne, ale každý odpovedá na otázku: Aký by som chcel byť?Ak máte dostatok času, môžete usporiadať aj tretie kolo, ako ma vidia iní. Opäť sa dajú lístočky do stredu a deti ich vyberajú a postupne priradzujú svojim kamarátom, ak si myslia, že práve tento človek má takúto vlastnosť. A opäť, ak ju nemá nik zo skupiny, lístok sa položí na stoličku pána Nikto. Prípadne si môžete aj sami vymyslieť výroky, ktoré priradíte kamarátom.) Záver: ukončíte diskusiou, ako sa vám páčila aktivita. Ktoré vlastnosti nikto nechcel? Bolo pre vás niečo zložité, ťažké? Čo ste si uvedomili nové? Akých vlastností by ste sa chceli zbaviť? Je rozdiel medzi tým, ako ste sa ohodnotili vy sami a ako vás ohodnotili iní?O Modlitba: V desiatku posvätného ruženca prosíme našu Mamičku o potrebné milosti, aby sme sa viac spoznávali a uvedomovali si svoje dobré i zlé vlastnosti a snažili sa postupne odstraňovať naše nedostatky. K tomu nám Boh pomáhaj.

8

Prišiel spasiť hriešnikov(15 - 25 - 35 - 45 - 55 - X5 rokov)

P Cieľ: prehĺbiť si vedomosti zo Svätého písma, uvedomiť si Božie posolstvo aj pre dnešný svet, že Boh prišiel kvôli hriešnikomG Pomôcky: 4x Sv. písmo, 4x hárok papiera, 4x peroNa začiatku stretnutia si prečítate Rodokmeň Ježiša Krista z Matúšovho evanjelia Mt 1,1-17. Možno sa pýtate, čo môže byť v rodokmeni také zaujímavé a povšimnutiahodné? Čudovali by ste sa! Ale my si poďme všimnúť hlavne ženy, ktoré sa tu spomínajú. Sú iba štyri a Panna Mária je piata. Prečo sú práve tieto ženy spomenuté v Ježišovom rodokmeni? R Aktivita: Rozdelíte sa do štyroch skupín. Každá skupina dostane Sv. Písmo a písacie potreby. Prvá skupina sa bude volať Tamar, nájde stať v Písme Gn 38, 1 – 30, spoločne si ju v skupinke prečítajú a porozprávajú sa o nej. Prečo je takáto žena spomenutá v rodokmeni? Podobne urobí aj druhá skupina, ktorá sa bude volať Rachab. Členovia si nájdu informácie o žene menom Rachab v Joz 2, 1 - 21. A tretia skupina Betsabe sa dozvie o tejto žene v 2 Sam 11, 1 - 27. Štvrtá skupina Rút hľadá v Rút 1, 14 - 22; 3, 10 – 12 + poznámky: 4, 13 - 22. Po 15 - 20 minútovej práci v skupinkách sa jednotlivé skupinky medzi sebou zdieľajú a diskutujú, aké informácie našli o záhadných ženách z rodokmeňa. Do konverzácie

vstúpi animátor kladením otázok. Čo majú tieto ženy spoločné? Prečo práve ich spomenul autor evanjelia? U Zamyslenie: Všetky ženy boli v odsúdeniahodnej situácii pred vtedajšou spoločnosťou. Tri z nich dokonca nepatrili do vyvoleného Židovského národa a predsa sa stali predchodcami samého Krista, tak dlho očakávaného a vytúženého. Autor Matúšovho evanjelia chce ukázať, že Ježiš Kristus je Spasiteľ všetkých bez rozdielu, i hriešnych a nedokonalých ľudí. Ľudí, ktorí žijú v hriechu a vôbec by si nepomysleli, že aj oni patria do Ježišovho spasiteľského diela. A čo majú tieto ženy spoločné s Pannou Máriou? Aj ona sa nachádzala v nezávideniahodnej situácii. Veď čakala dieťa mimo manželského lôžka. No Ona dôverovala Bohu aj v takej ťažkej situácii, verila mu a Boh vstupuje do ľudských

dejín tým najľudskejším spôsobom. Stáva sa človekom, aby vykúpil človeka. ) Záver: V desiatku posvätného ruženca prosiť o milosť odpustenia našich hriechov, aby sme si vždy vedeli uznať hriechy a úprimne ich ľutovať. A aby sme nestrácali nádej, veď Boh neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov...

Maruška

9

NA KOBERČEKDnes máme v našom časopise vzácneho hosťa, preto od samého začiatku nechám rozprávať iba jeho. Poviem o ňom azda len toľko, že pri stretnutí s ním máte pocit, že vám rozumie a prijíma vás takých, akí ste. Pavol Hudák.

# Otec Pavol, mohli by ste sa nám trochu predstaviť?Pochádzam od Košíc, z rodinky, ktorá je kresťansky založená a mám piatich súrodencov. Čiže sme šiesti, traja chlapci, tri dievčatá, ja som štvrtý v poradí. Počas strednej školy a vojenčiny som tak trošku zblúdil, a môj život už nebol úplne spojený s Bohom. Keď som potom pracoval na týždňovkách, tak to šlo ešte ďalej, pretože to bol život bez morálnych hodnôt, ktoré by podržali mladých. V 23 rokoch som mal pocit, že som úplne na dne, stratil som zmysel života. Vtedy som zažil odmietnutie a nanovo som uveril v živého Boha a o rok nato som zažil druhé obrátenie v Medžugorí, kde som zároveň pocítil volanie do kňazstva. Tak som opäť našiel cestu k Bohu. Keď som mal 26 rokov, začal som študovať teológiu, aby som lepšie spoznal Boha. Keď som mal 31, prijal som kňazskú vysviacku. Pôsobil som rok v Stropkove, rok v Prešove a rok v Košiciach pri Dóme sv. Alžbety ako kaplán pre mládež. V roku 1998 ma otec arcibiskup menoval duchovným správcom UPC Svätých košických mučeníkov, čiže už 7 – 8 rokov som v univerzitnej pastorácii.

# Čo pre vás v mladosti znamenala rodina a ako ste prežívali detstvo a mladosť spolu so súrodencami?Rodina pre mňa znamená strašne veľa a hlavne spomienky na detstvo a mladosť spoločne prežitú so súrodencami. Vo vankúšovej vojne sme rozbili luster, na futbalový zápas na dvore doplatilo nie jedno okno. Sú to fakt perfektné spomienky na detstvo a myslím, že nás to veľmi spája. Aj teraz pociťujeme medzi sebou tie väzby, čo sme už v detstve prežili, že nás tak veľmi úzko spájajú a vracajú do spomienok na detstvo.

# Keďže ste sa rozhodli byť kňazom, čo vás na kňazstve najviac fascinovalo a teraz fascinuje?Keď som zažil obrátenie, tak som zatúžil ohlasovať Božie kráľovstvo ľuďom, rozprávať im o milosrdnom Bohu, veľmi som túžil spovedať, aby som ľuďom pomohol oslobodiť sa od hriechov, od všetkých tých zranení čo ich zväzujú a napokon som zatúžil sláviť najsvätejšiu obetu pre spásu sveta, lebo to je tá najväčšia, najsilnejšia modlitba - obeta Kristova. A tu som vlastne zistil a pochopil som, že ak toto chcem žiť, musím byť kňazom. Môj sen sa naplnil a denne ma robí šťastným, že môžem celým svojím životom slúžiť nekonečnej Láske.

# Vaším poslaním v UPC je práca s mladými, čo pre vás znamená mládež?Mladí sú plní otázok a očakávaní, čo im prinesie život. A tak si uvedomujem, že veľmi potrebujú spoznávať a žiť hodnoty, ktoré vedú k opravdivému šťastiu. Čo najviac túžim, aby mladí spoznali živého Boha a jeho nekonečnú lásku, z ktorej majú čerpať silu aj motiváciu milovať. Preto im rozprávam o úprimnej čistej láske vo vzťahoch mladých,

10

aby nepodľahli pokušeniu konzumu a nečistoty, ktorá podporuje v človeku egoizmus a nelásku. Podľa Tomáša Kempenského úprimnosť a čistota je dvoje krídel, na ktorých sa vznáša osobnosť človeka. Úprimnosťou Boha nanovo spoznávame a čistotou ho dosahujeme a požívame.

# Svätý Otec Ján Pavol II. povedal mladým: „Nebojte sa svojej mladosti!“ Je podľa vás mladosť ťažká? Ako to myslel pápež, aby sme sa jej nebáli? Čo vlastne mladosť prináša?Myslím, že mladosť nie je ťažká, ale skôr náročná, takže niekedy je náročné zvládnuť ju, v tom svojom období, ktoré príde napr. v puberte, alebo keď sa zamiluje, podľahne zvedavosti alebo pokušeniu, keď sa správa pochabo, nezodpovedne... Svätý Otec Ján Pavol II. mal veľmi rád mládež a veľmi jej rozumel. Jeho výzva „nebojte sa mladosti“ v sebe obsahuje nielen varovanie pred zneužitím mladého veku, ale priamo upozorňuje na okúzľujúcu krásu mladého človeka, túžiaceho po poznaní všetkého tajomného, čo život v sebe prináša. Svätý Otec učil mladých milovať svoj život a to tým, že poukázal na jeho dôstojnosť a zacielenosť na Boha. Mladosť, aj keď je niekedy búrlivá, nemala by byť dôvodom strachu, ale skôr by mala viesť k zamysleniu nad sebou a dávať silu a inšpirácie pre radosť zo života. Aby mladý človek bol šťastný a aby po celý život mohol čerpať z krásne prežitej mladosti, potrebuje pomoc pri nástojčivom hľadaní, aby sa správne zorientoval v spletitom svete, ktorý je plný falošných ponúk. Ján Pavol II. mal charizmu na mladých. Vyžarovala z neho veľká láska k mladým, čoho dôkazom je, že aj v starobe a chudobe im dokonale rozumel. Láska vytvára vnútornú komunikáciu medzi tými, ktorí sa majú radi, a myslím si, že práve tomu chcel mladých naučiť.

# Mnohí sa ocitáme na križovatkách v živote. Svet núka konzum a Boh ponúka lásku. Ako mladým ukázať ten správny smer?Svet komercie je o peniazoch a ten, kto podľahne túžbam, je strhnutý do toho víru konzumu, ktorý ho urobí nešťastným. Preto mladým treba určite ukazovať na prameň radosti, na to vnútorne bohatstvo, ktoré robí človeka šťastným. Rozprával som sa s jedným chlapcom z Nemecka, s ktorým sme boli na SDM v Kolíne a on mi povedal svoj príbeh. Skončil strednú školu a odišiel

na rok a pol ako dobrovoľník do Južnej Ameriky. Bol tam pomáhať pri chudobných a chorých ľuďoch. Keď sa vrátil späť, rozhodol sa, že vyštuduje medicínu, stane sa lekárom a vráti sa na to miesto, pretože, ako povedal, prežil tam najkrajšie chvíle svojho života a už nechce žiť v konzumnom svete. Veľmi ma to povzbudilo, že chlapec, ktorý je z tohto sveta, dokázal nájsť pravé hodnoty. Myslím, že mladí majú schopnosť objaviť to v sebe, len im treba ukázať smer. Mladík sa pýtal, ako byť dokonalý. Odpoveď poznáte: „Predaj a rozdaj chudobným.“

# Určite sa pri svojej práci duchovného psychológa stretávate s tým, že mnohí mladí sú sklamaní v láske, podrazení, oklamaní... Ako by ste ostatným mladým pomohli, aby sa nedostali do takejto situácie?Mladých treba milovať cez Boha, ktorý je láskou, aby vedeli a cítili, že ich milujeme a veríme im. Lásku im vyjadrujeme úctou voči ich osobe, aby si vážili sami seba. Láskou, ktorú mladý človek prijíma, sa učí dávať lásku a dôvera rozvíja čnosť nádeje

11

a optimizmu. Ak cíti, že mu iní veria, verí aj sám sebe. Ak mladý človek nemá pocit, že je milovaný, pretože doma je vojna, hádky, vznikajú zranenia, a tak niekedy uniká, uteká pred sebou, uteká pred všetkými a uteká do zranení v zlých vzťahoch, ktoré vznikajú z núdze, z túžby mať niekoho pri sebe. Každý človek robí chyby a u mladých je to dosť prirodzené, pretože nemajú toľko skúseností a vyzretosti v sebe. Preto potrebujú odpustenie, keď zlyhali a nanovo im dávať dôveru a lásku, aby mohli kráčať dopredu.

# Existuje nejaký zjednodušený „recept“ pri hľadaní toho, kde nás Boh chce mať? Ako človek spozná, že to je tá správna cesta?Keď si mladý človek volí cestu povolania, mal by urobiť tri kroky: 1. rozhodnúť sa, 2. uveriť svojmu rozhodnutiu a 3. vykročiť. Niekedy sa stáva, že sa človek rozhodne, po chvíli prídu pochybnosti a neuverí svojmu rozhodnutiu, pritom vykročil a má pocit, že ide nesprávnym smerom. Nie je dôležité, ako sa človek rozhodol, ale či svojmu rozhodnutiu naplno uveril. Ak človek sústavne zvádza pochybnosti a žije vo svojom vnútri trápenie, tak sa nevie z toho vymotať. Max Kašparů hovorí: „Ak chceš byť najšťastnejším človekom na svete, staň sa kňazom, rehoľnou sestrou, manželom, manželkou... Ak chceš byť najnešťastnejším človekom na svete, buď kňazom, rehoľnou sestrou... napoly.“ Človek sa potrebuje vo svojom povolaní celý darovať Bohu. Rozhodnutie má byť rozvážne, a odporúčam ho urobiť na sety. Určím si nejaký čas, ktorý sa chcem rozhodovať vo svojom povolaní, môže to byť stanovená doba (1-3 roky), alebo vopred určené termíny, kedy sa budem rozhodovať. Ak v siedmych termínoch budem cítiť, že dvakrát som sa rozhodol pre manželstvo a päťkrát pre kňazstvo, tak výsledok je jasný. Stačí sa tomu prikloniť a tomu uveriť. Samozrejme, takého rozhodovanie by bolo dobré prediskutovať s duchovnou osobou, ktorá ťa sprevádza.

# Čo je potrebné pre budovanie zdravého vzťahu dvoch mladých ľudí? A ako vytrvať v čistote až do manželstva?Dôležité je, aby sa každý v súkromí za to modlil, pretože vtedy pripravuje základy pre budúci vzťah. Ak sa stretnú dvaja ľudia a majú obaja dobré základy pre spoločný dom, tak si povedia: spojme tie základy a postavme na tom krásny dom lásky. Ak ich má pevné iba jeden, stále je dosť veľká pravdepodobnosť, že múry domu sa časom poškodia, prasknú. Môže to byť perfektný človek, ale ak ten druhý nemá, bude trpieť celá rodina, kvôli slabosti rodiča (alkohol, automaty, drogy..). Charakter – ak niekoho spoznávaš, rob to s rozumom, skúmaj, či to nie je podvodník, akú mal minulosť, či ťa nezraní, či nebudeš iba ďalšou v poradí. Nutné je jeho uzdravenie, t. j. žiť živú vieru. Rebríček hodnôt – možno tento človek má úplne inú predstavu o živote. Svetonázor – je dôležitý, aby mohli harmonicky vychovávať deti. # Ako by sme mali budovať svoj vzťah k Bohu?Svoj vzťah k Bohu? Modlitbou a sviatostným životom. To znamená prosiť o milosť čistého srdca. Milosť posväcujúcu. Konaním dobra a svedectvom kresťanského života rozvíjať v sebe aj milosť pomáhajúcu.

12

# Keďže mnohí mladí v ZMM tvoria spoločenstvá – skupinky a časom sa stávajú animátormi, na čo nemajú zabúdať pri animácii a výchove tých najmenších detí?Že animátor sa modlí a obetuje sa za mladých a to stále, nie iba na stretku, nosí v srdci sebezverených, je ako ich otec a mama či starší brat alebo sestra pre mladých. Je pre mladých vzorom. Vzorom tým, že ich miluje. A v mnohých veciach, v životných postojoch i v láske. Preto je dôležité, aby vedel, čo je správne a mal odvahu a silu s láskou aj upozorniť či napomenúť mladých.

# My ako členovia v ZMM sme zasvätení Panne Márii. Čo nemáme prehliadnuť na kráse Panny Márie a ako si vybudovať ten krásny vzťah k nej?Panna Mária bola úplne odovzdaná Bohu. Povedala: „staň sa Tvoja vôľa“ a tým sa slovo stalo telom. Myslím, že toto by si mladí mali vziať ako vzor z Panny Márie. Ak človek to Slovo Božie prijme vážne, tak opravdivo ako ona, slovo sa stáva telom, stáva sa skutkom. A vtom je krása, že ak ty prijmeš to slovo od Boha, stávaš sa človekom mnohého daru, meníš seba a cez seba iných. Preto je potrebné si vziať od Panny Márie tú poslušnosť, jej odovzdanosť a nepoškvrnenosť a samozrejme prijať aj jej čistotu, ktorá je pre nás motívom, ale aj našou ochranou, pretože ona je naša orodovníčka i naša matka.

# Ako podľa by mal podľa vás vyzerať správny moderný kresťan?Mal by to byť človek, ktorý je na pulze života, to znamená, že vie čo je podstatné v živote, vie milovať a odpúšťať, vie sa vcítiť do situácie iných, je obetavý, optimistický a prekypuje radosťou, pretože sám v sebe objavil ten Boží prameň radosti, ktorý vyviera z úprimného zmýšľania a z čistého srdca.

# Na čo nemajú mladí v mladosti zabudnúť?Mladí nemajú zabudnúť na to, že mladosť treba chrániť, lebo je to veľký dar od Boha. Časom mladosť odíde a zostanú iba spomienky. Keď mladí zabudnú na to, že to je veľký dar, že mladosť - to je niečo, čo môžem riskovať, strašne veľa stratia. Preto by som chcel osloviť všetkých mladých, nech sa modlia za pravú múdrosť, ako prežiť svoju mladosť, aby neľutovali niečo, čo urobili v mladosti, aby nestratili tento čas, lebo mladosť prežitá v kráse, v čistote, to je tak obrovská radosť, že sa nedá ničím iným nahradiť. Jeden chlapec, ktorý bol 10 rokov narkomanom a zázrakom sa z toho dostal, Boh ho uzdravil. Povedal mi, že mu chýba 10 rokov života. V 13-tich začal brať drogy, keď mal 23, zažil obrátenie a následne uzdravenie. Človeku môže chýbať celá mladosť. Mladí, nezabudnite na tú svoju mladosť, je to obrovský dar, žite ju naplno v láske a čistote. Niekedy by som mladým rád požičal oči. Prejde pár rokov a budú úplne ináč vnímať seba, svoj život, okolie. Keď človek neskôr dostane poznanie, príde mu ľúto,

že bol vtedy nerozumný a nevedel čo mal. Mladosť - to sú možnosti voľby ešte len pred tebou. Mladosť - to je čisté srdce bez zlých spomienok. Mladosť - to je nádej neporušenosti. Mladosť je krása, túžba po láske a po poznaní. Mladosť je túžba po slobode. No k nej patrí aj zodpovednosť. To sú dve priateľky, ktoré sa nesmú pohádať. Mladí, prosím vás chráňte si mladosť ako dar neba.

Za rozhovor ďakuje Janka Stanovčáková

13

ČO BOLO?Slúžiť (v) láske

„V láske nás všetkých spájaš...“ Pri slovách úvodnej piesne na svätej omši som si pomaly začala uvedomovať, že sa to už začalo. Hrabovec nad Laborcom privítal v dňoch 1. - 3. septembra okolo 70 mladých animátorov Združenia mariánskej mládeže z východného kúta Slovenska. S menšími, možno i väčšími problémami pri hľadaní našej dedinky sa postupne mladí trúsili a registrovali v Kultúrnom dome. No keďže bol 1. september, teda štátny sviatok, vláčiky nešli ako obvykle, takže naši milí animátori museli prísť skorším spojom a čakať až do 18.30 na svätú omšu. Chlapci si skrátili tento čas po chlapsky – futbalom na neďalekom ihrisku, dievčatá sa mohli zase do sýtosti vyrozprávať. Veď už sa mnohé a mnohí taaaak dávno nevideli... Konečne sme sa dočkali svätej omše, na ktorej som ale spôsobila malý rozruch a chichot. Neprivítala

som totiž pátra Tomáša, ale pátra Pavla J. Ten bol určite s nami spojený v myšlienkach, ale až v ďalekom Španielsku. Páter Tomáš bol však taký milý, že mi tento môj brept odpustil, len neskôr pripomenul, aby sme ho nabudúce neprivítali ako nejakého pátra Félixa J. Ďalej už sv. omša pokračovala bez problémov. Náš duchovný otec František Mariňák všetkých srdečne privítal a povzbudil slovami svojej homílie. Po sv. omši sme sa vyhladovaní vrhli na večeru a potom sme mohli spokojne počúvať úvodné slová našej hlavnej trojice:

pátra Tomáša, s. Beáty a našej predsedkyne Katky. Veľmi zaujímavé zážitky z misií na Haiti nám rozpovedala s. Anna. Deň sme ukončili pri Sviatosti oltárnej, kde sme prosili i ďakovali za naše spoločenstvá.V sobotu doobeda nám naša „trojica“ prednášala na striedačku (aby sa jeden veľmi neunavil J) o štyroch čnostiach, o ktoré sa máme ako deti Panny Márie snažiť: láska, pokora, poslušnosť a čistota. Po obede sme sa všetci naštartovali a vydali na krížovú cestu na Hrabovský vrch. Niektorí menej, iní viac zadychčaní sme sa pomaly od zastavenia k zastaveniu dostali až na koniec krížovej cesty i našej cesty na vrch. Tá obeta však stála nie len za ten výhľad, ale určite tú cestu každý z nás obetoval aj na svoj osobný úmysel. Po kochaní sa okolím sme sa však museli vrátiť späť, keďže s. Karitas (duchovne aj telefonicky s nami spojená) volala, že otec Kuffa je už pri kostole a čaká na nás. Hoci sme sa cítili v Božej prírode výborne, nemohli sme nechať o. Kuffu tak dlho čakať. A dobre sme urobili, lebo jeho svedectvo naozaj stálo za to. Povzbudení k službe iným a k pravej radosti zo života sme sa s ním rozlúčili, poďakovali a šup na

14

sv. ruženec. Po ňom nasledovala sv. omša spojená s prijatím nových členov a čakateľov do ZMM. Keďže však jedna potencionálna čakateľka bola tesne po operácii a nemohla prísť do kostola, vrchnosť rozhodla, že ak nejde Mohamed, resp. Angelika k hore, pôjde hora, resp. P. Tomáš k Mohamedovi. A tak sme milú Angeliku túžiacu po prijatí s celým sprievodom navštívili po sv. omši doma a bola teda prijatá. Po večeri sme zaspomínali na akcie od roku 2004, z ktorých fotky boli spracované Jankom Benejom v prezentácii. S večerným programom nám pomohli

Parchovany a Bijacovce, ktorí nám predviedli pár magických kúziel a potom sa začal tanec, pri ktorom samozrejme nechýbala „čivava“ a „belgičák“. Vytancovali sme sa, vybláznili a deň opäť ukončili modlitbou.V nedeľu sa vedúci spoločenstiev stretli so s. Beátou a rozoberali problémy, ktoré majú vo svojich mariánskych. Naše trojdňové stretnutie vyvrcholilo nedeľňajšou sv. omšou, pri ktorej nás páter povzbudil, aby sme to, čo sme tu načerpali, rozdávali ďalej. Po sv. omši bol rýchly obed, keďže väčšina sa už nevedela dočkať svojich domovov a ponáhľala sa na vláčik. Posledné objatia, rozlúčky, prísľuby ďalšieho stretnutia a... je koniec. Koniec? Nie. To je začiatok. Začiatok cesty, počas ktorej sa chceme naučiť SLÚŽIŤ (V) LÁSKE.

ZMM Hrabovec nad Laborcom

„Katarínka“

Bola som na Katarínke! No a? Ale ja som nebola na tej známej Katarínke, kde sa reštaurujú ruiny kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Tá „moja“ Katarínka (teda formačné stretnutie animátorov ZMM) sa konala pri príležitosti 200

rokov od narodenia svätej Kataríny Labouré a 130 rokov od jej narodenia pre nebo. Bolo to stretnutie animátorov ZMM z regiónov stred a západ v dňoch 13.- 15. októbra 2006 v Trenčíne - Zlatovciach. A čo takého ste tam robili? Všeličo! Už hneď po registrácii a ubytovaní sme nasýtili svoj žalúdok chutnou večerou, po ktorej nasledovala sv. omša. Slúžil ju náš národný direktor, páter Tomáš Brezáni, CM. A keď sme nasýtili telo aj dušu, bolo treba pustiť sa do práce. Keďže už bol večer, stihli

sme sa akurát tak navzájom predstaviť a vypočuť si pár slov na úvod od P. Tomáša, sestry koordinátorky Beáty a predsedníčky Katky. Programom celých troch dní nas viedli Majka Mazúrová a Michal Belobrad z Beluše. No a ako krajšie a lepšie by sme mohli zakončiť prvý deň, ak nie adoráciou pred Najsvätejšou Sviatosťou. Tam sme Bohu mohli odovzdať všetko to, čo nás ťaží, trápi, ale i chváliť ho za to, že sme sa mohli v takom hojnom počte (bolo nás okolo 150) stretnúť. Mali sme možnosť ísť aj na sv. spoveď. A keďže už bol neskorý večer, bolo treba ísť spať.

15

Ráno zobudení sirénou megafónu, vyskočili sme z postelí a hor sa do nového dňa! A ten bol naozaj pestrý. Po ranných chválach a raňajkách nasledovali prednášky. Tú prvú mal P. Tomáš na tému POSLUŠNOSŤ, kde sme sa okrem iného dozvedeli aj to, že ten kto poslúcha, nikdy sa nemýli a že poslušnosť je tiež zdrojom pokoja a duchovnej radosti. Veď ani Panna Mária nerozumela, ale vždy pokorne poslúchla. Katka nám ponúkla prednášku o ďalšej čnosti Panny Márie - POKORE. Odkryla nám obe jej tváre, tú skutočnú i falošnú, veď pravá pokora nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu. O týchto prednáškach sme následne diskutovali v skupinkách. Po obede nás čakala ďalšia prednáška, tentoraz hosťa - otca Pavla Hudáka, správcu UPC v Košiciach a jedného z najznámejších kňazov venujúcich sa práci s mládežou, zameriavajúci sa na vzťahy a povolanie. Keďže viac ako polovica z nás bola prvýkrát na jeho prednáške, mali sme z nej veľký zážitok. Mňa osobne zaujalo najmä to, akú veľmi veľkú úlohu zohráva pri budovaní vzťahov ČISTOTA čo je tiež čnosť Panny Márie, ku ktorej sa pri vstupe do ZMM zaväzujeme. Po vyčerpávajúcej, ale krásnej prednáške bola sv. omša, ktorú slúžil otec Hudák. Po nej až do neskorých nočných hodín sme mohli ísť k nemu na sv. spoveď alebo rozhovor. Po večeri nasledovala prezentácia Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, ktorú si pre nás pripravila sestra Beáta. Predstavila nám Pannu Máriu ako novú Evu, prinášajúcu na svet Spásu a novú Nádej. Večer už patril zábavnému programu v podaní OC Rajec a až do neskorých nočných hodín sme sa zabávali na netradičnej diskotéke, ktorú nám pripravila hudobná skupina „šalených východňarov“

Pohoda. A zrazu prišla nedeľa. Po jemnejšom budíčku ako v sobotu, ranných chválach a raňajkách sme vyhodnotili prácu v skupinkách, pozreli si prezentáciu o spiritualite ZMM a začali sa chystať na záverečnú sv. omšu. V nej nás P. Tomáš vyzval k aktivite, aby sme dokázali premeniť všetko to, čo sme počas tohto stretnutia dostali na väčšiu Božiu slávu. Vrámci farských oznamov sme poďakovali všetkým sestričkám, P. Tomášovi, Katke, organizátorom i hudobnej skupine Pohoda, ktorá nám celé stretnutie spríjemňovala super

hudbou, za tie krásne tri dni strávené v spoločenstve mladých, ktorí vedia, kde nájdu cestu ku šťastiu a večnej spáse. Ale v prvom rade patrila veľká vďaka našej Nebeskej Mame a Pánu Bohu. Nuž napokon nám neostávalo nič iné, iba pochutnať si na výbornom obede, zbaliť sa, odovzdať klúče od izby a ísť opäť v ústrety obyčajným dňom...

Fiona

Marcelíno, chlieb a víno

Mnohí z nás si ani neuvedomujú, aké krásne je slovo mama. Pri jeho každodennom používaní asi nepomyslíme na tých, ktorí ho nemajú komu povedať. A jedným z tých bol aj malý Marcelíno, hlavný hrdina dojímavého príbehu o hľadaní mamy. Dej tejto legendy sa odohráva v 17. storočí. Vojnová sirota vyrastá v náručí láskavých mníchov. Aj napriek ich láske má Marcelíno v srdci prázdne miesto, a preto

16

sa rozhodne odísť s barónom, aby našiel pravú matku. Zažíva však veľké sklamanie v podobe pyšnej barónky a jedného dňa utečie. Zastihne ho búrka a vo veľmi zlom stave ho mnísi zavedú opäť do kláštora. Marcelíno objaví na povale obrovský kríž a potajomky tam nosí chlieb a víno. Pán Ježiš mu napokon splní jeho najväčšie želanie. Stretne sa so svojou mamičkou. Toto divadlo, do ktorého sa zapojili mladí z Belušských Slatín, Beluše a Tunežíc, malo svoju premiéru na Deň matiek, 14. mája 2006. Dobrý ohlas nás presvedčil o tom, že treba pokračovať, a preto sme sa ocitli v Ladcoch. Marcelínov príbeh a naše herecké výkony rozcítili ľudí aj tu. Ďalšou zastávkou bola Trenčianska Teplá. Spomienky na ňu nám zostanú najmä v podobe horúceho dňa a skvelého publika, ktoré nešetrilo potleskom. Ďalej sme sa rozhodli rozplakať ľudí v Nemšovej. Prekvapilo nás veľké pódium a množstvo milých ľudí. Po dvojmesačnej prestávke naše kroky smerovali do ilavskej väznice. Nezvyčajnosť tohto miesta v nás vyvolala zmiešané pocity. No mali sme radosť z toho, že môžeme rozdať kúsok šťastia aj týmto ľuďom. Naše turné sme zakončili na Mojtíne, kde nás potešilo veľa dobre naladených divákov.Počas divadiel sme mysleli na tých, ktorí to nemajú v živote ľahké. Preto sme sa zapojili do projektu Boj proti hladu a zbierali sme peniaze na Haiti - chudobnú krajinku v Amerike. Vďaka štedrým darcom bola výsledná suma 18.001 Sk aj pre nás prekvapením.Samozrejme, dobré vystúpenie sa nezaobíde bez dobrých režisérov, a preto ďakujemes. Konzoláte a s.Terézii za ich čas obetovaný divadlu. A najväčšia vďaka patrí Panne Márii a nášmu Nebeskému Otcovi, ktorí láskavo požehnávali každé naše predstavenie.

Ivana Eliašová - Pollyanna,Belušské Slatiny

Duchovné cvičenia Dolný Kubín - Srňacie

V dňoch 25. – 27. 8. sa na Srňacom konali duchovné cvičenia pre animátorov, na ktoré som vďaka sestričkám, animátorke Danke a mnohým zlatým dušiam mohla ísť. Kým to mám v čerstvej pamäti, veľmi rada by som sa s vami všetkými pár riadkami podelila o moje pocity, ak dokážem vyjadriť, čo naozaj cítim. Raz po duchovných cvičeniach ma sestrička Veronika poprosila, že mám o nich napísať článok. Mala som a aj stále mám s tým veľký problém. Napísať niečo o akýchkoľvek duchovných cvičeniach je pre mňa naozaj veľmi ťažké. Žiadne slová nedokážu presne vyjadriť, čo cítim. Duchovné cvičenia sa začali v piatok sv. omšou. Viedol ich páter Janko, ktorý pôsobí na Ukrajine. Po omši bola večera a prednáška. Na prednáškach sa mi veľmi páčilo. Oslovilo ma, ako sa s nami páter podelil o svoje zážitky a skúsenosti. Po každej prednáške nám páter rozdal sprievodné texty, ktoré nás potom sprevádzali počas silencia. Veľmi ma oslovili všetky, naozaj všetky, každa svojím spôsobom. Či to bolo o dievčine, ktorú šéf prihlásil na duchovné civičenia, ako zvádzala vnútorný boj a nakoniec našla pokoj, či príbehy o malom mníchovi, kde sa hovorilo o samote, odvahe, počúvaní. Pri počúvaní sa mi veľmi páčila veta, že Boh nám dal dve uši a jedny ústa preto, aby sme mohli dvakrát viac počúvať ako hovoriť. Už si všetky tie krásne a hlboké myšlienky príbehov nepamätám. Texty mám doma, určite sa k nim budem často vracať. Verím, že objavím ešte veľmi veľa toho, čo som pri čítaní prehliadla. Ešte ma veľmi

17

oslovila jedna veta. Každý v sebe nosí takého malého mnícha. Pre mňa je malý mních svedomie, cez ktoré sa mi prihovára Boh, aj keď ho stále v sebe prehlušujem svojím vnútorným chaosom a krikom. Príliš sa starám o všetko, čo je vôkol mňa, radosti sveta. Tak vlastne nedovoľujem Bohu, aby sa mi prostredníctvom svedomia, malého mnícha, prihovoril. Veľmi som sa bála ticha. Bolo pre mňa veľmi ťažké dodržiavať silencium. Keď páter povedal: „Počúvajte ticho,“ ako na potvoru mi bolo sústavne do smiechu. Nevedela som sa vnútorne utíšiť. Až v deň, keď sme končili duchovné cvičenia, som začala vnímať Božiu prítomnosť. Silencia som sa bála preto, lebo som mala strach, čo v tichu o sebe zistím. Čo mi Boh povie. Myslím v negatívnom zmysle slova. Že to bude tvrdá reč. No potom som zistila, že je naozaj úžasné ponoriť sa v tichu do prameňa Božej lásky a milosti. Kde ma nik neruší, mám na všetko čas. Môžem počúvať a srdcom vnímať, , čo mi Pán hovorí. Víkend bol pre mňa veľmi krátky čas. Keby sme zostali ešte pár dní, myslím, že by som už dokázala naozaj prežiť celý deň v tichu a viac vnímala Božiu prítomnosť. V každom z textov, ktoré nás sprevádzali počas silencia, som sa našla. Bolo tam o smútku a osamelosti. V našej dedine sa cítim cudzia, mám tu pár priateľov, ale majú svoju rodinu a prácu. Potom sa až nezdravo upnem na človeka a je mi veľmi smutno, keď nie som s ním. V jednom texte sa hovorilo o tom, že naša osamelosť je vlastne hlbokou túžbou po Bohu. Pochopila som, že musím dať ľuďom okolo seba slobodu. Veľmi sa mi páčili slová pátra Janka keď povedal: „Nečakajte, že keď prídete domov, niečo sa zmení, lebo ste boli na duchovných cvičeniach. Všetko bude také isté. Už to, že ste povedali, že tieto duchovné cvičenia vám rýchlo prešli, je veľa. To značí, že stále potrebujete prežívať Božiu prítomnosť.“ Vravel, že duchovné cvičenia, to je ako život na kopci. Na kopci je síce krásne – obdivujeme krásu prírody, no na kopci sa predsa žiť nedá... Treba sa vrátiť dole do údolia. Ďalej žiť tam, kde nás Pán posiela. Alebo druhý príklad, že duchovné cvičenia sú nádych, aby sme vládali plávať v mori všednosti. No a to by bolo všetko. Aj keď by som mohla spomenúť muzikály Pilátova žena a Klenotníkov obchod, ktoré boli naozaj úžasné. No myslím, že každý si z duchovných cvičení zobral niečo pre seba. Zo srdca vám všetkým želám ešte veľké Pánboh odmeň – pátrovi a všetkým, čo ste akokoľvek pomáhali so mnou Danke, lebo je okolo mňa veľa roboty. Vďaka, že som mohla byť s vami. Nech vás Boh žehná a posilňuje. S modlitbou, vďakou a láskou na vás myslí

vozíčkárka Vladimíra

Duchovná kytica pre nášho kňaza

Aj spoločenstvo ZMM z Beluše sa zapojilo do Júnového modlitbového zápasu za kňazov. Celý mesiac sme zhromažďovali duchovnú kyticu v nebi, ktorá bola venovaná nášmu duchovnému správcovi vdp. Marekovi Kotlárikovi. Zodpovedné osôbky zhotovili symbolický zakvitnutý kvetináč a naše duchovné modlitby a obety sme odovzdali v kostole po piatkovej svätej omši. Nech jemu i nám Panna Mária aj naďalej vyprosuje potrebné milosti.

ZMM Beluša

18

19

INFOÐ Mesiace november a december sú výbornou príležitosťou prehĺbiť si svoj duchovný život práve prostredníctvom dobrého prežitia sviatkov a slávností v týchto dňoch. Boh nám ponúka cez svoju Matku „nový začiatok“. Ako ho uskutočniť?

Ð 27. november – v tento deň si pripomenieme už 176. výročie zjavenia Panny Márie sestre Kataríne Labouré. V tento deň v roku 1830 Mária žiada raziť medailu, cez ktorú chce pomáhať a zachraňovať duše. Celkom jednoduchý prostriedok k „novému začiatku“. Uvedomiť si tento úžasný dar z nebies a s dôverou ho mať vždy pri sebe. Prosiť o milosti pre seba i pre svojich blížnych.

Ð 28. november – sviatok sv. Kataríny Labouré. Porovnajme si v tento deň svoj život so životom sestry Kataríny. Môže i na mne vidieť Panna Mária čnosti, ktoré sa jej tak veľmi páčili na sestre Kataríne?

Ð 8. december – Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Ďalší mocný stupienok k začatiu odznova. Deviatnikom k úcte Panny Márie Zázračnej medaily a dobrou svätou spoveďou si pripravme svoje srdce na slávenie hlavného sviatku nášho Združenia, aby sme tak oslávili a ďakovali Bohu za čistotu našej Matky.

Ð ADVENT - a máme tu nové stupienky v našom duchovnom raste. Dobre prežiť advent, znamená dobre prežiť Vianoce. Skúsme počas adventných dní zájsť hlbšie do svojho vnútra prostredníctvom modlitby, ticha, rozjímania nad Sv. písmom, sebazaprenia, ale aj uskutočnenia malých či väčších skutkov lásky k blížnemu, a tak sa dôsledne pripraviť na slávenie Božieho príchodu na našu Zem – na slávenie VIANOC.

Ð Aby tieto stupienky k „novému začiatku“ boli ešte viac umocnené P. Tomáš Brezáni, CM bude slúžiť sv. omšu za všetkých nás, teda za celé naše Združenie práve 27. novembra. Takže stačí už len chcieť zmeniť sa.

U Milí čitatelia, týmto číslom uzatvárame ďalší ročník našich Lúčov. Ďakujeme všetkým za pomoc pri ich tvorení a prajeme si, aby boli Lúče v novom roku 2007 zas o čosi lepšie, kvalitnejšie, pútavejšie, aby tak slúžili pre obohatenie nás, ZMM-ákov a pre dobro celého Združenia. Aby sa tak stalo, nezabudnite nám do redakcie poslať vyplnenú anketu a objednávku časopisu na rok 2007.

- časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskejmládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kontaktná adresa: Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313 •

E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Monika Zbínová (Monulka) • Redakčná rada: Daniel Koyš (DanKo), Mária Mazúrová (Maruška), Mária Cibičková (Fiona) • Distribúcia a predplatné: Erika Koyšová, Štúrova 9/9, 018 61 Beluša • Telefón: 0903 464 240 • Registrované na MK SR, registračné číslo 3164/2004 • ISSN 1336 - 7013 • Vyšlo s podporou MŠ SR • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Uzávierka čísla 1 bude 30. novembra.