31
Livru Institusionál Edukasaun mak transfor- ma ema nia moris no moris iha komunidade nian ne’ebé ita hetan di’ak liu iha mundu. Ita tenke treinu ita nia aan oinsá atu hanoin, la’os saida mak atu ha- noin. Sekarik ita bo’ot labele esplika buat ne’ebé sim- ples, se ita bo’ot nia kom- prensaun la to’o. Ema hotu iha potensiál atu sai ema neebé diak! AHHA Educaon Timor-Leste nian

Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Livru Institusionál

Edukasaun mak transfor-

ma ema nia moris no

moris iha komunidade

nian ne’ebé ita hetan

di’ak liu iha mundu.

Ita tenke treinu ita nia

aan oinsá atu hanoin,

la’os saida mak atu ha-

noin.

Sekarik ita bo’ot labele

esplika buat ne’ebé sim-

ples, se ita bo’ot nia kom-

prensaun la to’o.

Ema hotu iha potensiál atu sai ema ne’ebé di’ak!

AHHA Education Timor-Leste nian

Page 2: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen
Page 3: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

CONTEÚDU

“Ami fiar iha edukasaun nia

fundasaun. Edukasaun mak

elementu báziku ida ne’ebé

bele ajuda ema, husi lala’ok

ema nian hodi transforma sira

nia aan ba sussesu, Kontenti

no sai responsável ba moris”

AHHA Education - Internasionál [P. 2-6]

p.2 AHHA Skills p.3 Kona-ba AHHA Education p.4 Impaktu p.5 Kona-ba ami nia Fundadór p.6 Programa Inovativu

AHHA Education - Timor-Leste [P. 7-24]

p.7 Programa Educativu 11 p.9 Impaktu p.10 Sentru sira iha Distritu

Programa ba Koléjiu [P. 11-14]

p.11 Pájina índise p.12 Programa ba 2nd Home p.13 Programa Tinan 2,5 ba Koléjiu

Programa ba Non-Koléjiu [P. 15-21]

p.15 Pájina índise p.16 Hetan Subsídiu Husi Aula Loroloron p.17 Aula Gratuita ba Labarik Sira Loroloron p.18 Programa Parseiru ba Aula Loroloron p.19 Projetu ba Trabalhadores Estranjeiros p.20 Projetu Governu Nian p.21 Esperiénsia Vokasionál

Programa Kona-ba Tranfere Esperiénsia [P. 23-26]

p.23 Pájina índise p.24 Programa Atu Sai Sidadaun Ne’ebé Di’ak p.25 Programa Fila Ho Esperiénsia p.26 Programa Treinamentu Atu Sai Lideransa Ne’ebé Aas

Informasaun Adisionál [P. 27-28]

p.27 Prémiu no Rekoñesimentu p.28 Fotográfia

1

Page 4: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

“Ami nia objetivu mak atu ajuda estu-

dante sira hodi transforma sira nia

AHHA Skill atu atinji sira nia abilidade

humana no potensialidade atu nune’e

bele hasoru dezafiu moris nian.”

F = Justu

toma responsavel ba liafuan

ne’ebé ita tutela,

laran di’ak ba ema seluk,

lideransa ne’ebé iha hanoin

di’ak ba ema hotu.

G = Kresimentu

aprende rasik,

lideransa dinámiku,

jestaun projetu,

abilidade kona-ba hanorin.

H = Kontente

hanoin ne’ebé pozitivu,

hanoin ne’ebé independente,

hare buat ne’ebé di’ak iha

situasaun hotu.

H = Umildade

respeitu formadór sira,

aprende husi ema ida ba ema

seluk, kontrola egoismu,

foti konsiderasaun ema nian ho

di’ak.

A =Apresiasaun

aprende atu fo agradese,

ajuda fila fali ema seluk liu husi

buat ne’ebé ita hetan,

fahe tutan ba ema seluk.

A = Aura

relasaun pozitivu,

ajuda ema seluk,

moris komunidade nian,

Servisu hamutuk.

B = Fiar

fiar aan,

nunka hasees aan,

aprende husi sala,

prontu atu hasoru dezafius

foun.

C = Kalma

ho maneira pozitivu,

la ta’uk atu halo sala,

servisu ho di’ak no kontrola

aan iha situasaun ne’ebé de’it,

rezolve problema.

D = Disiplina

servisu ho étika ne’ebé di’ak,

moris tuir regras ne’ebé iha so-

siedade,

respeitu ba autoridade,

toma responsabilidade.

E = Edukasaun

planu ba futuru,

buka tuir informasaun

investigasaun no peskiza inde-

pendente.

2

INTERNASIONÁL

Page 5: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

AHHA Education mak ONG ida ne’ebé fornese premiadu pro-

grama edukasionál iha dezenvolvimentu ba ema nia potensiál.

AHHA Education nia progresu hahuu husi tinan 2000 no kria

ona Sistema ecológico complexo edukasionál nian no fo opor-

tunidade ba ema barak.

Kona-ba AHHA Education

VIZAUN

Ida ne’e mak ami nia vizaun ne’ebé mak sei to’o ka-

da ema individuál no sei iha ekipamentus no plata-

forma atu atinji objetivu hodi transforma potensial-

idade ema nian iha dalan ne’ebé mak sientífiku no

holístiku.

MISAUN

Atu fornese kualidade ne’ebé di’ak, sientífiku, bazeia

ba prátika no edukasaun holístiku ba kbiit laek sira.

Pobreza: Ekonomia laduun sufisiente ba edukasaun báziku no

edukasaun superior.

Abilidade: La iha kapasidade atu aguenta hodi aprende tamba

liu husi nível konsentrasaun no presiza mos IQ.

Diskriminasaun: Hapara edukasaun bazeia ba géneru, rasa,

religiaun, sexsualidade, nasionalidae nst.

Atitude: La komprende valór kona-ba edukasaun ou la iha

prinsípiu, étika, no presiza iha hanoin ne’ebé di’ak ba futuru

hodi bele kontinua hasoru dezafius.

OBJETIVU

AHHA Education nia objetivu importante liu mak atu for-

nese kualidade ne’ebé di’ak no edukasaun holístiku liu

husi estrutura kampu de trabalho ho programa es-

periénsia ba moris prejudika ba joven sira ne’ebé mak

hasoru dezafius no limitasaun oi-oin ba iha edukasaun

tamba:

3

Page 6: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

IMPAKTU

Eduka ona estudante ho númeru

250,000

Hanorin ESTUDANTE SIRA loroloron ho númeru

15,000

PROGRAMA DE INTER-CÂMBIO BA ESTUDANTE

NA’IN 400

Ba Malázia, Laos, Tailandia, Singapura, India, Timor-

Leste no Camboja.

SENTRU 250 hahuu tinan 2000

Agora dadaun hala’o hela operasaun iha

SENTRU 50 hodi servi comunidade husi

Nasaun 4

Hala’o kontratu ho

GOVERNU ba parte fundos nian.

Oferese treinamentu ba

DIRECTORES SUPERI-OR EDUKASIONÁL hamutuk na’in 160

iha Tailandia

Rejistu ba VOLUNTÁRIU

INTERNASIONÁL ho númeru 350

Operasaun ha-huu husi fulan Janeiru 2000

95 % Taxa ba empregu

graduasaun

Aktividade sira iha

NASAUN 7

Agora dadaun hala’o hela operasaun iha

NASAUN 4

KURÍKULU NO PROGRAMA sira

ne’ebé mak efetivu tebes no Aplika ona iha komun-

idade barak nia leet.

4

Page 7: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Dr. Madenjit Singh, hanesan sientista ida ne’ebé koñesidu ho naran Big Teacher hanesan mos

inovador no formadór ne’ebé mak iha esperiénsia barak kona-ba fatór edukasaun no dezen-

volvimentu mais ou menus iha nasaun 10. Nia mos sai hanesan treinadór ida kona-ba sertif-

ikadu ba programa SMCI (Texas, EUA). Nia mos sai dosente ne’ebé seniór iha universidade

Norton Camboja.

Hanesan matadalan humanitária ida, nia dedika tiha ona nia moris atu enkoraja, treinamentu

no ajuda joven kbiit laek iha komunidade sira ne’ebé la favorável atu realiza buat barak tan iha

moris. Tinan 30 liu, Dr. Madenjit Singh buka no koko tiha ona dalan inovativu no Sistema foun

atu hanorin komunidade sira ne’ebé mak la hetan oportunidade.

Kona-ba ami nia fundadór

Manan nain di’ak liu

iha Malázia ba tinan

2012.

Manan na’in, na’in 2

ba prémiu Aziátiku

nian ba Channel News

Asia 2009.

Observa hanesan

provedoria ida husi

servisu sosiál 100 iha

mundu, Japaun.

Prémiu Globál entre

formadores na’in 10

ba tinan 2015.

PRÉMIUS

“ Ita tenke iha balansu ba Moris.

Ida ne’e mak hanesan moris

ne’ebé la iha valór no la

sufisiente. Ita tenke iha pontus

ne’ebé klaru atu fahe fila fali ba

ema seluk liu-liu ba sira ne’ebé

kbi’t laek independentemente

estratos no religiaun. “

BIG TEACHER REKOÑESIMENTU

• Primeiru Ministru Malázia nian, Tun Dr. Mahathir.

• Prezidente Timor-Leste no Manan na’in ba prémiu

Nobel da Paz, José Ramos-Horta

• Primeiru Ministru Timor-Leste nian, Xanana Gusmão

• Liurai Kamboja nian, Liurai Sihanouk

• Ministru ba Edukasaun Kamboja no Malázia nian

5

Page 8: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Big Teacher deskobre no buka tuir ona programa inova-

tivu no dezenvólve ona programa 4 ne’ebé inovativu liu

iha mundu, sira ne’e mak: Siénsia ba moris©, Siénsia ba

língua©, ONG Servi ba moris no Harii ONG.

Programa inovativu

6

Big Teacher establese, dezenvolve ona no agora dadaun promove hela Sistema

foun kona-ba edukasaun nian ne’ebé mak fo treinu ona joven kona-ba matéria edukasaun

ne’ebé diferente - AHHA Skills - mak dalan ba moris ne’ebé avansadu, holístiku no balansu

melhor iha sékulu 21. Mehi ne’ebé mak prinsipál kona-ba programa kada ema ida-idak atu kom-

prende sira nia potensialidade no dezenvolve kona-ba AHHA Skills atu atinji ema nia abilidade.

SIÉNSIA BA

MORIS©

Objetivu: Dezenvolve ema nia potensiál Impaktu: 100,000 estudante sira

Liu husi esperiénsia ba tinan barak no dedika ona atu servi ema, Big Teacher kria

ona programa ba moris ONG. Estudante sira ne’ebé mak estuda ona programa ida ne’e sira

bele moris iha balansu no sira bele hetan osan ba sira nia nesesidade loroloron no bele hala’o

servisu sosiál no dezenvovimentu pesoál.

ONG SERVI

BA MORIS Objetivu: Balansu entre matéria no servi ba moris Impaktu 10,000 estudante sira

Big Teacher enkoraja no hanorin ona ema seluk atu harii eskola ou ONG ho sira nia

inisiativa rasik iha sira nia komunidade. Nia hatudu ona ba sira oinsá atu implementa Sistema

ida ne’ebé hodi buka osan no servisu sosiál, bele iha balansu hodi dezenvolve komunidade.

HARII

ONG Objetivu: Esperiénsia no mentalidade atu hahuu ho inisiati- Impaktu: 2,000 estudante sira

Estudante sira hetan esperiénsia kona-ba Lee, Hakerek, Ko’alia, Rona, Konversa,

Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku

atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen iha pasadu. Aulas hotu

iha valór ne’ebé mak di’ak liu husi prátika no uza língua. Agora dadaun programa siénsia ba lín-

gua oferese atu aprende Inglés, Koreia no Portugés.

SIÉNSIA BA

LÍNGUA©

Objetivu: Ko’alia língua iha tempu badak Impaktu: 150,000 estudante sira

Page 9: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA

EDUKATIVU

11

7

Page 10: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA BA KOLÉJIU

PROGRAMA NON-KOLÉJIU

PROGRAMA KONA-BA TRANSFERE ESPERIÉNSIA

Hetan subsídiu husi aula loroloron

Programa tinan 2,5 ba koléjiu

Programa ba 2nd Home

Aula gratuita ba labarik sira loroloron

Programa parseiru ba aula loroloron

Projetu ba trabalhadores estranjeiros

Projetu Governu nian

Esperiénsia Vokasionál

Programa fila ho esperiénsia

Programa atu sai sidadaun ne’ebé di’ak

8

Programa treinamentu atu sai lideransa ne’ebé aas

Page 11: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

IMPAKTU

Eduka ona estudante liu

70,000

Kada loron hanorin estudante

3,500

SENTRU 54

hahuu husi tinan 2006

SENTRU 32

iha teritóriu Timor laran

HALO KOOPERASAUN HO GOVERNU

eskola públiku hamutuk 15, Ministériu do interiór, palásiu prezidensiál no SEFOPE

HANORIN LÍNGUA BA AJÉNSIA NO ONG SIRA

Oz Aid, AND, PDHJ, UNDP, Oxfam, Seed of Life and Child Fund

KOOPERASAUN HO MINISTÉRIU PETRÓLIU

Fo treinamentu kona-ba Inglés no Atitude ba ema nain 3500 husi Viqueque no Suai

Programa Interkámbiu ba estudante na’in

200

iha Camboja, Malázia no Laos.

VOLUNTÁRIU LOKÁL

110

mak hala’o aktividade hotu

9

Page 12: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Ami nia sentru distritais laos funsiona deit hanesan oferese edukasaun. Maibe funsiona mos hanesan pontu

sentrál oioin ne’ebé organiza ona iha servisu komunidade nian. Manejer no formadores sira dala barak or-

ganiza aktividade servisu komunidade nian mak hanesan: limpeza jeral iha komunidade, ajuda viziñu sira,

hadi’a dalan ne’ebé aat. Sentru sira mos hala’o konsertu sira no eventu sira seluk iha komunidade.

Ami kria ona sentru distritais atu fo apoio finanseiru ba ami nia servisu sosiál. Liu husi programa hanesan fo

subsídiu ba aulas Inglés loroloron, AHHA Education Timor-Leste bele iha kontinuasaun atu haluan ou kon-

tinua projetu foun sei fo edukasaun ba komunidade ne’ebé mak kbiit laek ou halao servisu sosiál ne’ebé gra-

tuita ho finanseiru ne’ebé laduun sufisiente.

Sentru sira

iha Distritu

10

Page 13: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA BA KOLÉJIU

PROGRAMA BA 2nd HOME

PROGRAMA TINAN 2,5 BA KOLÉJIU

11

Page 14: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Uza TEMPU BADAK ba Viajen

Sira foti minutu 15 hodi ba eskola públiku, es-

tudante sira ne’ebé hapara sira nia estudu menus

no sira uza tempu barak hodi estuda.

Edukasaun ho TIPU 2

Sira hetan benefisiu hodi atinji sira nia

edukasaun iha eskola públiku ho tempu ne’ebé

hanesan aprende Inglés, esperiénsia moris no pro-

grama multi-média.

TRANSFORMA ATITUDE

Formadór iha AHHA Education sei orienta

no suporta estudante sira hodi hare liu ba sira

nia estudu no moris tuir prinsípiu.

Dezenvolve ESPERIÉNSIA MORIS

Sira sei hetan treinamentu atu dezenvolve

AHHA skills. Esperiénsia sira ne’e mos sei aju-

da sira atu sai estudante ne’ebé di’ak iha sira nia

eskola públiku.

IHA AKOMPAÑAMENTU no MATADALAN

Suporta husi formadores ne’ebé bele fo ha-

noin sira no fo orientasaun oinsa atu hasoru

dezafiu oioin.

Uza TEMPU BARAK ba Viajen

Estudante sira la iha korajen atu ba eskola tamba

sira presiza lao oras barak nia laran.

Edukasaun ho TIPU IDA deit

Depois de gradua labele hetan servisu ne’ebé

di’ak, tamba sira estuda deit teoria.

LA IHA VERIFIKASAUN ba DISIPLINA

La iha ema ida fo asisténsia ba sira atu tau konsid-

erasaun ba sira nia estudu no dezenvolve atitude

ne’ebé di’ak.

LA IHA DEZENVOLVIMENTU ba ESPERIÉNSIA

MORIS.

La dezenvolve kona-ba mentalidade, responsabili-

dade, hanoin ne’ebé pozitivu, koperasaun nst.

LA IHA AKOMPAÑAMENTU no MATADALAN

La iha matadalan atu fo orientasaun ba preokupa-

saun barak ne’e be relasiona ba moris, futuru, sira

nia estudu, nst.

15 KM

400 m

Estudante nia uma

Eskola AHHA

Eskola públiku

Programa ba 2nd Home

12

Page 15: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROBLEMA SOLUSAUN Joven sira la hetan edukasaun holístiku kona-ba abilidade moris ne’e duni la prepara ba dezafiu ne’ebé iha futuru oin mai.

Infelizmente sistema edukasaun ohin loron nian

laduun fo treinu sira iha área tuir mai ne’e:

Disiplina / Konsentrasaun / Kooperasaun / Servisu

maka’as / Rezolve problema / Planeamentu / Rela-

saun / Karateristika / Morál no Prinsípiu

Tamba ne’e bainhira joven sira sai adultu dala barak

sira sofre, no sira labele moris kontente no susesu

iha moris.

Joven sira ho idade 16-29 hala’o treina-mentu liu husi edukasaun holístiku no esperiénsia moris iha empregu ba fulan 20.

Estudante sira aprende materias mak hanesan;

Língua, Multi-média, Karaterístika, Lideransa, Ha-

norin, Manejamentu, Akontabilidade nst. Aluno sira

treinu hodi dezenvolve esperiénsia moris liu husi

ami nia programa AHHA Skills nian. Estudante sira

aprende tópiku, iha diskusaun, fo aprezentasaun no

fo oportunidade hodi dezenvolve AHHA Skills sira

hotu. Iha ami nia programa, sira aprende no tau iha

prátika bazéia ba sira nia treinamentu pratikal ba

sira hodi fo fila fali ba sosiedade, estudante sira he-

tan oportunidade hodi treinu sira nia a’an atu sai

formador, asistente, toma konta ba responsabi-

lidade oioin iha eskola, no hahuu sira nia servisu

hanesan estagiários iha fatin oioin. start their work

Programa Tinan 2,5 ba Koléjiu

13

Page 16: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

REZULTADU SEMESTER 5

Iha impaktu pozitivu

ba familia, komuni-

dade no nasaun.

Primeiru Trimestre: FORMASAUN IHA DISTRITU

Inglés Báziku, Siénsia ba Moris, Moris iha Komunidade, Servisu Hamutuk, Morál,

Hasa’e Mentalidade no Karaterístiku, Konsentrasaun, Séminar (ba aprende da-

huluk sira).

Empregu

Ne’ebé Di’ak

hahuu ho vensimentu ne’ebé

boot

Segundu Trimestre: FORMASAUN IHA SENTRU BOOT Inglés nível 2, Portugés Báziku, Siénsia ba Moris, Esperiénsia Bájiku Moris, Digni-

dade, Séminar (Nível 2) Komputadór, Matemátika, Sepatu roda, Dansa.

Terceiru Trimestre: FORMASAUN BA TREINADÓR SIRA

Inglés intermédia, Esperiénsia ba moris, Dezenvolvimentu ba komunidade, Servisu

Sosiál, Servisu Hamutuk, Lideransa Báziku, Hanorin, Orador ba Séminar. Justu no Morál ba Moris

Halo ba ema seluk hanesan sa

mak o halo ba o nia aan rasik.

Esperiénsia

Karakterístika

Kuidadu/ ajuda ema seluk/

fahe fila fali / hahalok hon-

estidade

Kuartu Trimestre: FORMASAUN BA AKADÉMIKU

Inglés Avansadu, Portugés, Komputadór Avansadu, Moris iha Komunidade Nian,

Siénsia ba Moris, Esperiénsia ba Moris Intermédia, Kampu de Trabalhu, Akonta-

bilidade, Séminar (Profesionalidade).

Kintu Trimestre: FORMASAUN BA ESTAJIADU Inglés Avansadu, Portugés Avansadu, Dezenvolvimentu Komunidade, Serví Sosiál,

Manajementu Báziku, Lideransa, Hanorin, Aplikasaun iha Siénsia ba Moris.

Ka da semester iha fulan 6

14

Page 17: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA BA

NON-KOLÉJIU

HETAN SUBSÍDIU HUSI AULA LOROLORON

AULA GRATUITA BA LABARIK SIRA LOROLORON

PROGRAMA PARSEIRU BA AULA LOROLORON

PROJETU BA TRABALHADORES ESTRANJEIROS

PROJETU GOVERNU NIAN

ESPERIÉNSIA VOKASIONÁL

15

Page 18: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Hetan Subsídiu Husi Aula Loroloron

Ami hetan subsidídiu no kontribui iha ami nia sentru boot Dili hahuu husi loron Segunda to’o loron Sexta, no

mos iha ami nia sentru distritais. Iha ne’eba ami oferese Inglés ne’ebé ho kualidade, Portugés, Motivasaun

no Komputadór.

Kursus ne’e oferese husi eskola ba joven, estudante universidade sira, funsionáriu iha kompañia, ou ba ema

ne’ebé hakarak aprende Inglés, Portugés, Motivasaun, no Komputadór. Aulas interativu, estudante sira iha

interese prátiku ho kontenti. Dala barak mestre no estudante sira hametin amizade ida ne’ebé hodi transfor-

ma esperiénsia aprendizajen di’ak liu.

KOMPUTADÓR MOTIVASAUN PORTUGÉS INGLÉS

Estudante barak mak

partisipa iha eskola hodi

aprende Inglés nível 1.

Depois de remata sira

kontinua ba nível 2

(aprezentasaun no kon-

versa).

Ami hanorin Portugés

báziku mak hanesan

substantivu, verbus,

konjugasaun, konversa

báziku no aprezenta-

saun.

Hola parte ba programa

motivasaun nia, estu-

dante sira la’os aprende

deit lian Inglés maibe

mos hetan esperiénsia

hanesan komprensaun

kona-ba sira nia poten-

sialidade.

Estudante sira aprende

esperiénsia kompu-

tadór oioin: Typing,

Microsoft Word - Excel -

Power Point - Publisher.

Ko’alia Inglés no esperién-

sia konversa

Iha komprensaun no real-

izasaun kona-ba moris

Hetan rezultadu di’ak

iha eskola públiku

Iha esperiénsia ba língua

Portugés no oinsa atu

konversa

Treinu ema atu ko’alia

língua ofisiál

Hetan oportunidade ne’ebé

di’ak ba servisu no iha kualifi-

kasaun.

REZULTADU

16

Page 19: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Aula Gratuita ba Labarik Sira Loroloron

AHHA Education Timor oferese aula gratuita ba labarik sira hanorin lian Inglés no lian Portugés, krea-

tividade, kompaixaun no valór morál iha dalan ne’ebé kontenti.

Labarik sira aprende liu husi medidas oin- oin ho relasaun ne’ebé di’ak no atu ajuda sira hodi dezen-

volve sira nia esperiénsia sosiál ho idade minoria. Ami nia aulas hare liu ba dezenvolve fundasaun

sólido iha attitude labarik nian no kuidadu ba labarik nia potensial.

Istória Múzika Traballu

manuais

Aksaun Jogu Atividade

iha liur

REZULTADU

Koñesementu ba

Língua

Morál ba Karakterístika

Hanoin Kreativu

Koñesimentu Sosiál

Ajuda atu dezenvolve sira

nia potensialidade

Fíziku Di’ak

17

Page 20: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

ESKOLA PÚBLIKU

Impaktu: Rezultadu di’ak iha

eskola públiku no treinu ema

kona-ba língua Portugés.

MINISTÉRIU

Impactu: Dezenvolve departa-

mentu ministérial globál kuali-

dade servisu liu husi língua no

aula (Inglés/Portugés).

ONG

Impaktu: Halao komunikasaun

& Koperasaun di’ak entre ajén-

sia sira depois de aprende lian

Inglés.

SENTRU DE SATÉLITE

Impaktu: Estabelese sentrus

satéllite iha suku sira, no kon-

tinua aumenta programa lín-

gua/siénsia ba moris.

Ami nia programa parseiru ne’ebé mak hala’o parseiru entre AHHA Education Timor-Leste no ensinu sekundáriu oioin, ONG sira (e.g.

UNDP), Departementu Ministerial (e.g fo treinamentu ba staff polísia ou SEFOPE) ou komunidade sira ne’ebé mak presiza tebes

edukasaun. Ami oferese ami nia programa edukasional (liu-liu Inglés & Portugés) ho loroloron ou kada semana.

Programa Parseiru ba Aula Loroloron

MINISTÉRIU

SENTRU DE SATÉLITE ONG

ESKOLA PÚBLIKU

18

Page 21: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Projetu ba Trabalhadores Estranjeiros

Hanorin INGLÉS ba traballadór sira atu ba servisu iha Austrália [2019-2020]

Governu hala’o ona kontratu ho AHHA Education Timor–

Leste hodi oferese edukasaun kona-ba lian Inglés loroloron

bazeia ba ema 750 ne’ebé atu sai servisu sazonál iha Aus-

trália. Programa ne’e nia durasaun durante fulan 6.

Hanorin lian KOREA ba traballadór sira atu ba servisu iha Korea [2019-2020]

Governu hala’o ona kontratu ho AHHA Education Timor-

Leste hodi oferese edukasaun kona-ba lian Korea

loroloron bazeia ba ema 250 ne’ebé atu sai servisu sa-

zonál iha Korea. Programa ne’e nia durasaun durante fu-

lan 6.

Hahuu husi tinan 2017 governu Timor-Leste hala’o ona kontratu ho ami atu fo treinu

ba ema sira ne’ebé aplika ona servisu hanesan pozisaun estranjeiru entre Austrália ou

Korea. Governu Autrália no Korea presiza tebes atu ko’alia lian lokál. Tamba tinan

barak oferese língua edukasaun ne’ebé kualidade ba komunidade iha Timor-Leste,

governu tau fiar ba AHHA Education Timor-Leste atu atinji projetu sira ne’e.

HASA’E EKONOMIA IHA

NASAUN

KOMUNIDADE IHA DEZEN-

VOLVIMENTU BAINHIRA

SIRA FILA HUSI RAI LIUR

IHA OPORTUNIDADE ATU

HETAN SERVISU NE’EBÉ

DI’AK BAINHIRA SIRA FILA

HUSI RAI LIUR

ESPERIÉNSIA KONA-BA

SERVISU HUSI RAI LIUR

REZULTADU

19

Page 22: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Ministru Petrólium Timor-Leste nian hala’o ona kontratu ho AHHA Education hodi hanorin lian

Inglés, Komputadór, no oferese treinamentu kona-ba atitude ba komunidade Suai no Viqueque.

Projetu ne’e nia durasaun hahuu husi tinan 1,5 too tinan 2 no ba parte planu Ministériu Dezen-

volvimentu Komunidade nian.

Projetu Governu Nian

SUAI

Hahuu husi tinan 2014 too 2018 AHHA

Education oferese ona lian Inglés,

Komputadór no fo treinamentu kona-ba

atitude ba komunidade iha sentru 5 iha

Suai, hanorin estudunte 3000.

VIQUEQUE

Hahuu husi tinan 2016 too 2018 AHHA

Education oferese ona lian Inglés,

Komputadór no fo treinamentu kona-ba

atitude ba komunidade iha sentru 5

Viqueque, hanorin estudunte 500.

REZULTADU

• ESPERIÉNSIA KOMUNIKASAUN

• RELASAUN HO KOMUNIDADE

• HETAN OPORTUNIDADE NO SERVISU DI’AK

20

Page 23: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Esperiénsia Vokasionál

PROJETU

AGRIKULTURA

Dezde tinan 2018 ami hahuu im-

plementa projetu ida ne’e hodi

kria sistema sustentabilidade ba

moris nian. Liuliu ami kuda modo.

HADI’A

KOMPUTADÓR

Programa ida ne’e eduka alunu sira

atu identifika fallansu iha kompu-

tadór liuliu hardware no sira bele

hadi’a ho sira nia aan rasik.

AULA BA TREINU

KARETA

Alunu sira aprende teoria no práti-

ka oinsá atu lori kareta. Treina-

mentu ne’e oferese liu husi mestre

sira ne’ebé iha esperiénsia klean.

21

Page 24: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Fiar ba buat ne’ebé ki’ik

tamba o sei hetan o nia for-

sa iha sira.

Moris hanesan atu aprende

ba nafatin karik loron aban

o sei mate.

Edukasaun mak hanesan da-

lan atu transforma ema nia

moris iha mundu.

Koko la’os atu sai ema

ne’ebé hetan susesu maibe

koko atu sai ema ne’ebé iha

valór.

Mahatma Gandhi

Madre Teresa

Nelson Mandela

Albert Einstein

22

Page 25: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA

KONA-BA TRANSFERE

ESPERIÉNSIA

PROGRAMA TREINAMENTU ATU

SAI LIDERANSA NE’EBÉ AAS

PROGRAMA FILA HO ESPERIÉNSIA

PROGRAMA ATU SAI

SIDADAUN NE’EBÉ DI’AK

23

Page 26: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA ATU SAI SIDADAUN NE’EBÉ DI’AK

DEZENVOLVE

REGULÁR

AHHA SKILLS

MANAJEMENTU

BÁZIKU

IHA FUNDASAUN

KONA–BA

LIDERANSA

IHA KONSIÉNSIA

SOSIÁL

KOMUNIDADE NIA

OPINIAUN

PLANU

NO ORGANIZA

REZULTADU

Programa ba estudante sira hodi alkansa sira nia responsabilidade hanesan formadores hodi toma re-

sponsável ba operasaun eskola nian, dapur eskola nian, lojístika eskola nian no sei iha tan.

Liu husi aktividade ida ne’e sira bele aprende manajementu, planeamentu, lideransa, komunidade nia opin-

iaun nst, sira ne’e mak komponentes importante iha Big Teacher nia ONG Servi ba Moris no programa Harii

ONG.

Sira la’ós aprende de’it hard skills ne’ebé diferente maibé sira mos prátika soft skills ne’ebé diferente no kon-

tinua dezenvolve sira nia AHHA skills atu nune’e bele dezenvolve sira nia potensialidade.

Depois gradua, estudante sira

iha opsaun hodi kontinua sira

nia estudu iha AHHA Education

Timor-Leste no asiste ba pro-

grama “sidadaun ne’ebé di’ak

(Programa ba Voluntáriu

Lokál).” Programa ida ne’e ha-

nesan fundasaun ba formadór,

gerente no lider hodi hetan es-

periénsia ne’ebé di’ak iha kam-

pu de servisu sosiál no dezen-

volvimentu komunidade.

24

Page 27: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA FILA HO ESPERIÉNSIA

Depois kompleta ‘no fila ho esperiénsia’

estudante sira sei hetan benefsiu

Aprende ho aksaun husi ONG

Baxarelatu iha língua no dezenvol-

vimentu estudu.

Ami nia programa ne’ebé iha mak hanesan programa edukasionál ida ne’ebé kuali-

dade voluntáriu excelente sira hetan durante tinan 2 hodi hala’o treinamentu iha

operasaun husi nasaun estranjeiru: Laos, Kamboja. Depois hetan esperiénsia barak

no dezenvolve skills barak, voluntáriu sira fila ba Timor-leste no transfere sira nia

koñesimentu no skills ne’ebé sira hetan durante fulan 6 ba joven Timoroan sira.

FORMASAUN NO

ESPERIÉNSIA SEVISU IHA

ESTRANJEIRU

ESPERIÉNSIA BA AERO NO

VIAJEN

HANORIN JOVEN SIRA HO

IDADE NE’EBÉ HANESAN IHA

ESTRANJEIRU

HETAN ESPERIÉNSIA HUSI

KULTURA FOUN

IHA HANOIN

INDEPENDENTE

NAKONU HO DEZENVOLVI-

MENTU ABILIDADE HUMANU

Saida mak estudante sira hetan?

25

Page 28: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

PROGRAMA TREINAMENTU ATU SAI LIDERANSA NE’EBÉ AAS

Depois de kompleta ba programa “Fila ho esperiénsia”, vol-

untáriu sira bele kontinua ba ami nia programa estágio finál:

programa treinamentu ba lideransa superior. Iha programa

ida ne’e, voluntáriu sira sei aprende esperiénsia hotu-hotu

ne’ebé hola parte iha Big Teacher nia ONG Servi Ba Moris

no Harii ONG.

Voluntáriu sira sei dezenvolve esperiénsia sira ne’ebé tuir

mai ne’e:

Treinamentu, motiva no formasaun

Opiniaun ba negósiu no estratéjia

Planeamentu no jestaun ba projetu

Iha relasaun ho autoridade no komunidade sira

Planu ba orsamentu no akontabilidade ba sentru

Dezenvolve hanoin no edukasaun

Rezultadu:

Impaktu perma-

nente iha

komunidade

Transfere AHHA

Skills ba ema se-

luk

Moris ho

prinsípiu siénsia

nian

Bele hahuu ho

sira nia inisiativa

rasik

Iha kom-

prensaun ba

kualidade poten-

siál

Sai edukadór

ne’ebé di’ak iha

komunidade

Iha abilidade atu

hala’o sentru ho

independente

Iha balansu ba

moris hodi sus-

tenta no serbí

26

Page 29: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

27

• Prezidente Timor-Leste no Manan na’in ba prémiu Nobel da Paz,

José Ramos– Horta

• Primeiru Ministru Timor-Leste nian, Xanana Gusmão

• Primeiru Ministru Malázia nian, Tun Dr. Mahathir

• Liurai Kamboja nian, Liurai Sihanouk

• Ministru Edukasaun Kamboja no Malázia nian

27

PROJETU INOVATIVU BA

DEZENVOLVIMENTU IHA

TINAN 2013-2014

HETAN PRE MIU

ASIA TICO BA TINAN

2009

PRÉMIU

FINALISTA

FINALISTA BA

DALA 10

HETAN PRÉMIU

KONA-BA

PERSONALIDADE

BA TINAN 2012

REKON ESIMENTU HUSI

EMBAIXADO R DA PAZ

APRESIASAUN PLAKA HUSI

KRU S VERMELHA KAMBOJA

REKOÑESIMENTU husi

Page 30: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Fotográfia

28

Page 31: Livru Institusionál...Komprensaun, Aprezentasaun no abilidade ba pensamentu krítiku. Programa ne’ebé espesífiku atu konsidera estudante sira ne’ebé mai husi difikuldade desvantagen

Númeru telefone : +670 7745 9343 / Email: [email protected]

Hela fatin: Avenida Liberdade da Inprensa Becora Vertude Dili Timor Leste (SOLS 24/7)

www.ahhaeducation.org