Embed Size (px)
Citation preview
LISTINA
REGISTROVANÝCH
ODRÔD
2008
LISTINA
REGISTROVANÝCH ODRÔD
2008
Listina registrovaných odrôd, 2008 Vydané na základe uverejnenia vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ročník XXXX, čiastka 11. Vydal: AT PUBLISHING, PhDr. Marta Horváthová, Rovniankova 5, 851 02 Bratislava, 2008 www.atpublishing.sk Tlač: AZ Print s.r.o., Nové Zámky ISBN 978–80–88954–49–1
OBSAH
as a – PO NÉ PLODINY 4Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajúpovinnej registrácii 4
I. Repy 4II. K mne plodiny 6
III. Olejniny a priadne rastliny 16IV. Obilniny 22V. Zemiaky 36
Zoznam registrovaných odrôd druhov po ných plodín, ktorých odrodynepodliehajú povinnej registrácii 40
as b – ZELENINY 42Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajúpovinnej registrácii 42
Zoznam registrovaných odrôd druhov zelenín a koreninových rastlín, ktorých odrody nepodliehajú povinnej registrácii 79
as c – OSTATNÉ DRUHY PO NOHOSPODÁRSKYCH PLODÍN 80Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajúpovinnej registrácii 80
I. Vini hroznorodý 80II. Chme 83
Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrodynepodliehajú povinnej registrácii 84
I. Ovocie, podpníky 84II. Lie ivé rastliny 95
III. Okrasné rastliny 99
Preh ad úprav Listiny registrovaných odrôd 115
Opisy novoregistrovaných odrôd 121
Zoznam adries žiadate ov, udržiavate ov a ich splnomocnených zástupcov 186
3
as a – PO NÉ PLODINY
Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajú povinnej registrácii
I. REPY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
1. Beta vulgaris L. Repa cukrová
1. Agnessa 221 48 2008 C 2n,R
2. Alaska 30.6.2009
3. Antek 501 357 2008 C 2n,R
4. Antinea KWS 221 48 2008 C 2n,R
5. Canasta 230 52 2003 NC 2n,R
6. Casino 230 52 2003 N 2n,R
7. Continental 429 107 2006 N 2n,R
8. Darcia 221 48 2006 NC 2n, R
9. Eldorado 225 107 2007 C 2r,R
10. Elixir 230 52 2006 N 2n,R
11. Ernestina 221 48 2005 N 2n,R
12. Esprit 231 357 2005 N 2n, R
13. Extrema 30.6.2009
14. Fernando 231 357 2008 N 2n,R
15. Firenze 366 52 2007 N 2n, R
16. Flair 231 357 1999 NC 2n, R
17. Flora Desprez 18 274 2000 N 3n
18. Flores 230 52 2005 NC 2n, R
19. Fox 30.6.2010
20. Galanta 446 94 2007 C 2n, R
21. Gazeta 446 94 2005 N 2n, R
22. Helita 446 94 2006 N 2n,R
23. Ibiza 230 52 1999 NC 2n, R
24. Impala 367 48 2006 C 2n,
25. Integral 429 107 2008 C 2n,R
26. Jacinda 221 48 2005 N 2n,R
27. Kansas 230 52 1998 N 3n
28. Kermit 366 52 2008 N 2n,R
29. Khafra 18 274 2007 N 2n, R
30. Laudis 47 107 2005 N 2n, R
31. Madeira 30.6.2009
32. Mandarin 230 52 2005 C 2n, R
33. Marathon 30.6.2009
34. Mirija 221 48 2005 N 2n,R
35. Monokini 429 107 2008 N 2n,R
4
36. Monza 446 94 2002 N 2n,R
37. Nancy 366 52 2008 N 2n,R
38. Nikos 47 107 1998 NC 3n
39. Oliver 230 52 2006 N 2n,R
40. Olympus 30.6.2010
41. Original 225 107 2007 N 2n, R
42. Origo 429 107 1998 NC 3n
43. Ourasi 18 274 2007 N 2n, R
44. Patria 230 52 2006 N 2n,R
45. Pingus 230 52 2005 N 2n, R
46. Piranha 429 107 2006 N 2n,R
47. Pohoda 47 107 2005 N 2n, R
48. Radek 501 357 2003 NC 3n,R
49. Rasanta 446 94 2008 N 2n,R
50. Riava 18 274 2001 UN 3n,R
51. Riposte 30.6.2009
52. Rival 30.6.2010
53. Rizoma 30.6.2009
54. Rosita 446 94 2002 N R
55. Roxane 30.6.2010
56. Sesrico 429 107 2005 N 2n,R
57. Shoshone 429 107 2008 C 2n,R
58. Signum 47 107 2004 C 2n,R
59. Silenta 446 94 2008 N 2n,R
60. Solea 231 357 2006 N 2n,R
61. Sophia 221 48 2008 N 2n,R
62. Taifun 366 52 2007 N 2n, R
63. Takt 231 357 2000 N 3n, R
64. Terano 231 357 2000 N 3n, R
65. Toscana 230 52 2000 NC 2n, R
66. Triplex 221 48 2002 C R
67. Ventura 230 52 2006 NC 2n,R
68. Vexil 221 48 2005 N 2n,R
Vysvetlivky:R - tolerantná vo i rizománii U - úrodový typ UN - úrodovo-normálny typ N - normálny typ NC - normálno-cukornatý typ C - cukornatý typ 2n – diploidná forma 3n – triploidná forma
2. Beta vulgaris L. Repa k mna
1. Aja 89 - 1994 Objem. 2n
2. Bela 89 - 1999 Prechod. 3n
3. Bu iansky žltý valec
89 - 1943 Objem. o)
4. Jamon 30.6.2009
5
5. Rimon 18 274 1999 Prechod. 3n, R
6. Vermon 30.6.2009
Vysvetlivky:o) - viacsemenné odrody R - tolerantná vo i rizománii Objem. - objemový typ Prechod. - prechodný typ 2n – diploidná forma 3n – triploidná forma
II. K MNE PLODINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
4. Agrostis gigantea Roth. Psin ek obrovský
1. Levo ský 109 - 1949
2. Polar 109 - 2002
5. Agrostis stolonifera L. Psin ek poplazový
1. Akcent 109 - 2006 x)
2. Kromi 185 65 2002 x)
3. Sztár 151 252 2001 x)
6. Agrostis capillaris L. Psin ek oby ajný tenu ký
1. Bardot 8 66 1998 x)
2. Golf (syn. Golfin) 170/435 435 1976 x)
3. Kuzma 170 435 2004 x)
4. Polana 170 435 2004 x)
5. Teno 245 78 1976 x)
6. Vítek 245 78 1999 x)
7. Alopecurus pratensis L. Psiarka lú na
1. Levo ská 561 - 1958
8. Arrhenatherum elatius (L.) P. Beauv., ex. J. S. et. K. B. Presl. Ovsík oby ajný
1. Levo ský 109 - 1949
2. Median 170/435 435 1996
3. Rožnovský 170/435 435 1940
6
12. Dactylis glomerata L. Rezna ka lalo natá
1. Amba 185 65 1999
2. Barexcel 8 66 2003
3. Baridana (syn. Dana) 245 78 1992
4. Dactyla 109 - 1998
5. Milona 245 78 1975
6. Niva 170/435 435 1982
7. Rela 109 - 1984
8. Vega (syn. Lyra) 245 78 1995
9. Velana 245 78 1997
10. Zora 245 78 1993
13. Festuca arundinacea Schreber Kostrava trsteníkovitá
1. Apache 184 78 1998 x)
2. Asterix 144 308 2002 x)
3. Eldorado 212 - 1998 x)
4. Kora 170/435 435 1989
5. Koreta 109 - 1996 x)
6. Lekora 109/561 109 1981
7. Levona 109 - 2007
8. Safari 272 103 1996 x)
9. Silverado 272 103 1996 x)
14. Festuca ovina L. Kostrava ov ia
1. Bardur 8 66 2002 x)
2. Barnova 380 66 2004 x)
3. Biljart 542 78 1978 x)
4. Grasina 109 - 2005 x)
5. Jana 245 78 1987 x)
6. Pintor 144 308 2002 x)
7. Ridu 185 65 2002 x)
15. Festuca pratensis Hudson Kostrava lú na
1. Barvital 8 66 2003
2. Laura 185 65 1999
3. Levo ská 109 - 1949
4. Otava 245 78 1976
5. Pradel 8 66 2000
6. Premil 212 - 2001
7. Preval 144 308 2005
8. Pronela 245 78 2004
7
9. Rožnovská 170/435 435 1940
10. Senu (syn. Senu pajbjerg)
185 65 2002
11. Szarvasi-54 151 252 2001
16. Festuca rubra L. Kostrava ervená
1. Barborka 245 78 2000 x)
2. Barcrown 8 66 1998 x)
3. Bardiva 8 66 2002 x)
4. Bargena 8 66 1999 x)
5. Bargreen 8 66 1998 x)
6. Barmalia 8 66 2006 x)
7. Barnica 8 66 1998 x)
8. Baroyal 8 66 2002 x)
9. Barswing 380 66 2004 x)6n, trsnatá
10. Barustic 8 66 2003 x)
11. Camilla 144 308 2002 x)
12. Casanova 212 - 2006 x)
13. Center 212 - 1998 x)
14. Corail 212 - 2003 x)
15. Darwin 212 - 1997 x)
16. Engina 212 - 2002 x)
17. Ferota 170/435 435 1982 x)
18. Fidelio 170/435 435 2005 x)
19. Gentil 542 78 2000 x)
20. Herald 212 - 1997 x)
21. Koket 542 78 1977 x)
22. Laroma 109 - 2005 x)
23. Levo ská 109/561 109 1949
24. Makyta 170 435 2002 x)
25. Mocassin 542 78 2006 x)
26. Olivia 144 308 1999 x)
27. Park 151 252 1998 x)
28. Rosana 245/264 78 1982 x)
29. Rufilla 144 308 1999 x)
30. Samanta 212 - 1997 x)
31. Táborská 264 78 1937
32. Tagera 264 78 1996
33. Veverka 245 78 1996 x)
34. Viktorka 245 78 2000 x)
8
16.A x Festulolium Kostravovec
Mätonoh mnohokvetý x Kostrava trsteníkovitá Lolium multiflorum x Festuca arundinacea Schreb.
1. Be va (syn. Becva) 170/435 435 1989 char. L. multiflorun
2. Felina 170/435 435 1988 char. F. arundinacea
3. Hykor 170/435 435 1991 char. F. arundinacea
4. Korina 170/435 435 1998 char. F. arundinacea, x)
5. Lofa 170 435 2003 char. L. perenne
Mätonoh mnohokvetý x Kostrava lú na Lolium multiflorum x Festuca pratensis
1. Achilles 170/435 435 2005 char. L. multiflorum, 4n
2. Perseus 170 435 2004 char. L. multiflorum, 4n
3. Perun 170/435 435 1991 char. L. multiflorum, 4n
17. Lolium multiflorum Lam. Mätonoh mnohokvetý
17.1 jednoro ný
1. Barspectra 30.6.2010
2. Jivet 170/435 435 1986 4n
3. Lomikar 170 435 2007 4n
4. Lotrando 170 435 2007 4n
5. Sabroso 8 66 2003 4n
17.2 taliansky
1. Barprisma 8 66 2001
2. Bartali 8 66 2000 4n
3. Jiskra 170/435 435 1991 4n
4. Ligrande 434 369 1999
5. Lolita 170/435 435 1975 4n
6. Lubina 170/435 435 2000 4n
7. Luha 170/435 435 1997 4n
8. Prolog 245 78 1997
9. Romul 264 78 1973
18. Lolium perenne L. Mätonoh trváci
1. Advent 388 - 2004 x)
2. Ahoj 244 103 1995 x)
3. Algol 245 78 1992
4. Amadeus 542 78 2006 x)
5. Barcredo 8 66 2000 x)
6. Bareuro 380 66 2004 x)
9
7. Bargold 380 66 2004 x)
8. Barminton 8 66 2002 x)
9. Barnauta 8 66 2007 4n
10. Barpasto 8 66 2008
11. Barplus 8 66 2000
12. Barrage 8 66 2000 x)
13. Barsprinter 8 66 2002
14. Belida 185 65 2004
15. Elka 212 336 2000 x)
16. Gator 212 1998 x)
17. Handicap 170/435 435 2005 x)
18. Charger 272 103 1996 x)
19. Jakub 245 78 1995 x)
20. Jantar 245 78 1998 4n
21. Karcagi 326 252 2001 4n
22. Kelt 245 78 2001 x)
23. Kelvin 542 336 2001 x)
24. Kentaur 170 435 2002
25. Kerem 84 369 1997
26. Leon 144 308 2003 x)
27. Livree 434 369 1998
28. Lonar 245 78 1996 4n
29. Magyar 144 308 2005
30. Mara 8 66 2002
31. Marlot 109 - 1997 x)
32. Metropol 109/561 109 1983
33. Mondial 542 78 2000 x)
34. Montreux 542 78 2001 x)
35. Mustang 170/435 435 1992 4n
36. Numan 212 - 2000 x)
37. Pandora 8 66 2000 4n
38. Pastel 109 - 1999
39. Pimpernel 185 65 1999
40. Renoir 212 - 2001 x)
41. Sabor 8 66 2000 x)
42. Sakini 185 65 1999 x)
43. Sirius 84 369 1997 4n
44. Sport 245 78 1983 x)
45. Talgo 144 308 2003 x)
46. Tarpan 170/435 435 1978 4n
47. Taya 185 65 2002 x)
19. Lolium x boucheanum Kunth Mätonoh hybridný
1. Odra 170/435 435 1976 4n
10
21. Phleum bertolonii DC. Timotejka uzlatá
1. Latima 109/561 109 1989 x)
2. Teno 185 65 2002 x)
22. Phleum pratense L. Timotejka lú na
1. Barfleo 8 66 2001
2. Lema 109 - 2000
3. Levo ská 109/561 109 1950
4. Lirocco 434 369 1998
5. Sobol 245 78 1993
6. Timola 109/561 109 1993
7. V trovský 245 78 1937
24. Poa nemoralis L. Lipnica hájna
1. Shadow (syn. Dekora) 264 78 1979 x)
25. Poa palustris L. Lipnica mo iarna
1. Rožnovská 170/435 435 1940
26. Poa pratensis L. Lipnica lú na
1. Baron 8 66 1981 x)
2. Baronial 8 66 2003 x)
3. Baronie 8 66 2000 x)
4. Bartender 8 66 2002 x)
5. Bohemia 170 435 1997 x)
6. Cocktail 542 78 2003 x)
7. Compact 185 65 2001 x)
8. Conni 185 65 1998 x)
9. Cynthia 542 78 2001 x)
10. Enprima 212 - 2002 x)
11. Entopper 212 - 2002 x)
12. Evora 212 - 2002 x)
13. Fortuna 212 - 1998 x)
14. Geronimo 542 78 2003 x)
15. Harmonie 170 435 2002 x)
16. Hifi 170 435 2008
17. Julia 212 - 1998 x)
18. Julius 212 - 2004 x)
19. Lea 109 - 2000 x)
20. Miracle 212 - 1997 x)
11
21. Nimbus 144 308 1999 x)
22. Orfeo 144 308 1999 x)
23. Slezanka 170/435 435 1987
24. Szarvas 151 252 2001 x)
28. Trisetum flavescens (L.) P. Beauv. Trojštet žltkastý
1. Horal 561 - 2001
2. Levo ský 109 - 1957
3. Rožnovský 170/435 435 1940
Vysvetlivky:x) trávniková odroda 4n – tetraploidná forma 6n – hexaploidná forma
30. Lotus corniculatus L. adenec rožkatý
1. Lotar 245 78 1981
2. Polom 435 - 1991
35. Medicago sativa L. Lucerna siata
1. Europe 18 274 1972
2. Gabika 111 - 1995
3. Hana 244 103 2000
4. Jarka 244 103 1995
5. Jitka 244 103 1995
6. Lenka 244 103 2000
7. Lubona 435 - 2006
8. Lucia 435 - 1990
9. Magda 244 103 1986
10. Morava 244 103 1990
11. Niva 244 103 1995
12. Palava 244 103 1967
13. Symphonie 18 274 2006
14. Syntéza 1 435 - 2000
15. Vali 435 - 1995
16. Vanda 435 - 1995
17. Vlasta 244 103 1995
18. Zuzana 244 103 1990
37. Onobrychis viciifolia Scop. Vi enec vikolistý
1. Viš ovský (syn. Visnovsky)
244 103 1946
12
38. Pisum sativum L. (partim.) Hrach po ný
- intermediárny vzrast
a) listový typ, žltosemenný
1. Adept 30.6.2010
2. Bohatyr (syn. Bohatýr)
202 91 1980
3. Jantaran 112 - 1995
4. Janus 112 - 1991
5. Komet 202 91 1993
6. Libor 210 59 1999
7. Mirage 89 - 1998
8. Trim 89 - 1990
b) listový typ, zelenosemenný
9. Bebrava 89 - 2008
10. Jadeit 112 - 1998
11. Olivín 112 - 1990
c) úponkový typ, žltosemenný
12. Diwi 403 309 2006
13. Dunaj 89 - 2003
14. Eiffel 30.6.2009
15. Elgin 18 274 2007
16. Gotik 202 91 2000
17. Granora 295 112 2000
18. Herold 202 91 2001
19. Javlo 18 274 2002
20. Konto 505 309 2007
21. Miami 130 286 2001
22. Saskia 97 112 2000
23. Svit 112 - 2001
24. SW Crista 7 309 2008
25. Swing 448 433 2000
26. Xantos 112 - 2004
d) úponkový typ, zelenosemenný
27. Achat 112 - 1999
28. Carlton 448 433 2005
29. Toledo 448 433 1999
30. Zekon 202 91 1999
- vysoký vzrast
31. Jasna 286 - 2000
13
Hrach po ný peluška
32. Andrea 202 91 2000
33. Arvika 202 91 1972
34. Ina 210 59 1989
35. Rhea 112 - 1996
36. Sirius 286 - 1978
37. Vena 112 - 1999
40. Trifolium hybridum L.atelina hybridná
1. Táborský 264 78 1960
2. Trend (syn. Tibor) 264 78 1996
41. Trifolium incarnatum L. atelina purpurová
1. Kardinal 202 91 1972
42. Trifolium pratense L. atelina lú na
I. DVOJKOSNÁ
a) s k o r á (2n)
1. Astur 8 66 2005 4n
2. Chlumecký 202 91 1935
3. Manuela 435 - 1996
4. Marieta 435 - 2006
5. Merviot 355 435 2001
6. Podjavorina 435 - 2007
7. Po ana 435 - 1996
8. Radan 202 91 1981
9. Slatina 435 - 2007
10. Start 245 78 1973
11. Tábor 245/264 78 1989
12. Vesna 170/435 435 1992 4n
13. Viglana 435 - 1992
b) s t r e d n e n e s k o r á (4n)
14. Amos 170 435 1998
15. Beskyd 170/435 435 1996
16. Cyklon 245 78 1998
17. Dolly 245 78 1998
18. Kvarta 170/435 435 1974
19. Magura 435 - 2002
20. Margot 435 - 1996
21. Sigord 435 - 1992
14
22. Sprint 245 78 1996
23. Tempus 245 78 1988
24. Vulkan (syn. Vulkán) 245 78 1992
c) n e s k o r á (4n)
25. Radegast 170/435 435 1978
Vysvetlivky:4n – tetraploidná forma 6n – hexaploidná forma
43. Trifolium repens L.atelina plazivá
1. Alice 8 66 2000
2. Barbian 8 66 2000
3. Hájek 30.6.2010
4. Jordán 244 103 1983
5. Jura 30.6.2010
6. Menna 8 66 2000
7. Rivendel 185 65 2003
46. Vicia faba L. (partim.) Bôb oby ajný
1. Aštar 112 - 2000
2. Brok 112 - 1992
3. Inovec 112 - 1972
4. Liber 112 - 1998
5. Merkur 202 91 2000
6. Merlin 202 91 2004
7. Omar 112 - 1986
8. Stabil 202 91 1991
9. Tista 30.6.2009
47. Vicia pannonica Crantz Vika panónska
o z i m n á
1. D tenická panonská 202 91 1941
48. Vicia sativa L. Vika siata
a) j a r n á
1. Fatima 112 - 1981
2. Klara 112 - 2003
3. Medea 112 - 1999
15
4. Nitra 8 66 2002
5. Slovena 286 - 1994
6. Telma 112 - 1999
7. Toplesa 286 - 1995
49. Vicia villosa Roth. Vika hu atá
o z i m n á
1. Arida 112 - 1976
50. Brassica napus L. var. napobrassica (L.) Rchb.Kvaka
1. Milevský 104 79 1959
51. Brassica oleracea L. convar. acephala (DC.) Alef. var. medullosa Thell. + var. viridis L. Kel ku eravý
1. Inka 244 103 1976
2. Tatran 109 - 1991
III. OLEJNINY A PRIADNE RASTLINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
55. Brassica rapa L. var. silvestris (Lam.) Briggs Repica olejnatá
1. Rex 63 369 1990
56. Brassica juncea (L.) Kapusta sitinová
1. Sarepta Spota 397 - 2008 ozimná
2. Vitasso 24 276 1982 jarná
57. Brassica napus L. (partim). Repka olejka
a) o z i m n á
1. Abraxas 399 286 2002
2. Arta 219/89 89 1999
3. Artus 63 369 1999 H
16
4. Asgard 63 369 2008
5. Atlantic 509 574 2008
6. Aviso 399 286 2002
7. Baldur 63 369 2003 H
8. Californium 217 222 2005
9. Canti CS 500 286 2008
10. Caracas 217 222 2006
11. Catalina 504 222 2007
12. Cayak 217 222 2006
13. Cortal 346 286 2000
14. Digger 221 48 2006
15. Embleme 398 21 2002 H
16. ES Astrid 507 21 2007
17. ES Nectar 398 21 2006
18. Executive 217 222 2004 H
19. Extra 217 222 2003 H
20. Indian (syn. Mohican) 60 286 2000
21. Jesper 448 433 2000
22. Ladoga 509 574 2008
23. Lesia 366 309 2005
24. Libomir 224 369 2004
25. Linfort 30.6.2010
26. Lirajet 224 369 1994
27. Manitoba 509 386 2007
28. Montego 509 368 2007
29. Navajo 17 286 2000
30. Petra 80 369 2008
31. Praska 80 369 2000
32. Rasmus 63 369 1999
33. Remy 221 48 2008
34. Robust 221 48 2008
35. Rodeo 221 48 2006
36. Rohan 84 369 2008 H
37. Sansibar 399 447 2008
38. Siska 80 27 2007
39. Sitro 224 369 2008 H
40. Slapská Stela 104 90 1999
41. Slogan 80 369 2007
42. Talisman 366 286 2007
43. Tatra 224 369 2008
44. Vectra 80 27 2006 H
45. Verona 399 286 2006
46. Viking 63 369 2004
47. Winnetou 399 286 2003
48. Zeppelin 63 369 2008 H
17
b) j a r n á
1. Caviar 217 222 2001
2. Haydn 63 369 2004
3. Heros 80 27 2003
4. Licosmos 224 369 2001
Vysvetlivky:H – hybrid
61. Carum carvi L. Rasca lú na
1. Kepron 174 290 1995
2. Prochan 174/104 290/90 1990
3. Rekord 104 90 1978
63. Helianthus annuus L. Slne nica ro ná
I. klasické hybridy
1. Aladin 398 21 2001 H
2. Alexandra 219 94 2000 H
3. Alexandra PR 219 94 2002 H
4. Alliance 398 21 1999 H
5. Alliance RM 398 21 2000 H
6. Allium 398 21 2006 H
7. All-Star RM 398 21 2003 H
8. Altesse RM 398 21 2001 H
9. Alzan 398 21 2000 H
10. Aquila 30.6.2010
11. Aranda 219 94 1999 H
12. Ardor 445 574 2007 H
13. Arena PR 219 94 2002 H
14. Bambo 215 64 1994 H
15. Barolo 221 48 2005 H
16. Coralia CS 500 286 2007 H
17. Diabolo 50 574 2002 H
18. Diabolo PR 50 574 2004 H
19. EGH 319 398 21 2006 H
20. EGH331 398 21 2007 H
21. ES Rosa 398 21 2008 H
22. Fabiola CS 500 286 2008 H
23. Fakir 58 103 2001 H
24. Fiona 413 286 2008 H
25. Flexisol CL 348 222 2008 H
26. Geol 377 222 2004 H
27. Héliatop 221 48 2002 H
28. Héliatop RM 221 48 2002 H
29. Inka 41 53 2001 H
18
30. LG 56.30 50 574 1999 H
31. LG 56.34 50 574 2000 H
32. LG5635 406 574 2007 H
33. LG5639 406 574 2008 H
34. LG5663 CL 406 574 2008 H
35. LG 5665M 50 574 2005 H
36. Mangasol 348 222 2007 H
37. Marina 60 103 1999 H
38. MAS 94C 365 - 2007 H
39. Mastin 30.6.2009
40. NK Alego 219 94 2008 H
41. NK Dekiri 219 94 2008 H
42. NK Neoma 219 94 2008 H
43. NSH 45 41 53 1992 H
44. NSH 52 41 53 1992 H
45. Olio 58 103 2001 H
46. Opera 219 94 1999 H
47. Pixel (syn. Pilot) 219 94 1999 H
48. PR63A82 218 74 2002 H
49. PR63D82 218 74 2006 H
50. PR63M80 218 74 2003 H
51. PR64A42 218 74 2002 H
52. PR64A63 218 74 2004 H
53. PR64A70 218 74 2003 H
54. PR65A01 (syn. Lympil)
218 74 2000 H
55. Prodisol 348 222 2002 H
56. Rimisol 41 574 2004 H
57. Rumbasol 217 222 2006 H
58. Sambasol 334 222 2003 H
59. Simson 451 309 2007 H
60. Solly 372 433 2002 H
61. Sweet 221 48 2006 H
62. Tellia 520 48 2005 H
63. Trezoro 209 107 2005 H
64. Tuscania 221 48 2005
65. Unisol 348 222 2005 H
II. hybridy s vyšším obsahom kyseliny olejovej
66. Atomic RMO 398 21 2006 H
67. LG5636 HO 406 574 2008 H
68. LG5664 HO 406 574 2008 H
69. NK Bonita 219 94 2007 H
70. NK Countri 219 94 2008 H
71. NK Safari 219 94 2008 H
72. Olsavil 218 74 1999 H
73. Pacific 398 21 2008 H
74. PR64H41 218 74 2005 H
75. PR64H45 218 74 2006 H
19
76. PR64H61 218 74 2002 H
77. PR64H62 450 74 2007 H
III. proteínové hybridy
78. Birdy 246 286 2001 H
79. Elvira 246 286 2003 H
80. Kongo (syn. Almás) 41 53 2001 H
81. Labud 41 53 1999 H
82. Largo 30.6.2010
83. Lilia 246 286 2003 H
84. Marica 2 215 64 2000 H
85. Perceval 152 103 2003 H
86. Rio 41 53 2004 H
Vysvetlivky:H – hybrid
64. Linum usitatissimum L. an siaty
a) priadny
1. Electra 448 433 2000
2. Escalina 448 433 2000
3. Ilona 448 433 2000
4. Jordán 104 90 2003
5. Merkur 104 90 1998
6. Super 104 90 1991
7. Texa 69 91 1991
b) olejný
1. Flanders 448 433 1997
2. Lola 448 433 2000
65. Papaver somniferum L. Mak siaty
1. Albín 435 - 1991 bielosemenný
2. Bergam 435 - 1998
3. Gerlach 435 - 1990
4. Lazur 327 - 1999
5. Major 435 - 2002
6. Malsar 435 - 2002
7. Maratón 435 - 2000
8. Opal 435 - 1995
20
66. Sinapis alba L. Hor ica biela
1. Sito 221 48 1999
2. Zlata 354 309 1982
67. Glycine max (L.) Merrill Sója fazu ová
1. Alma Ata 329 312 2005
2. Belmont 526 527 2006
3. Bólyi 45 227 416 2000
4. Bristol 60 286 2006
5. BS 31 227 285 1988
6. Cadence 526 527 2007
7. Cardiff 60 286 2006
8. Cordoba 508 286 2008
9. Crystal 526 527 2006
10. Dorota 368 286 2002
11. Dukat 414 415 2007
12. Emerson 526 527 2005
13. Enterprise 526 527 2005
14. Hudson 526 527 2007
15. Korada 329 312 1999
16. London 391 286 2004
17. Madrid 368 286 2005
18. OAC Erin (syn. Erin) 526 309 2005
19. OAC Vision 329 312 1999
20. Primus 329 312 2005
21. Quito 377 222 2002
21
IV. OBILNINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiáluna trh do
68. Avena sativa L. Ovos siaty
1. Ardo 202 91 1990
2. Atego 202 91 2002
3. Auron 202 91 1991
4. Avenuda 202 91 2001 nahý
5. Detvan 435 435 2002 nahý
6. Flämingsstern 24 276 2000
7. Izak 202 91 2002 nahý
8. Kanton 295 27 2002
9. Valentin 435 - 2008
10. Vendelin 435 - 2007
11. Zla ák 202 91 1988
12. Zvolen 435 - 1997
69. Hordeum vulgare L. Ja me siaty
a) j a r n ý
1. Aktiv 433 - 2008 C
2. Anaconda 540 309 2007 A
3. Annabell 295 27 2001 A
4. Argument 115 - 2006 C
5. Azit 433 - 2008 C
6. Beatrix 295 27 2007 C
7. Biatlon 537 401 2004 A
8. Blaník 445 433 2008 A
9. Bojos 433 - 2005 A
10. Bolina 295 27 2004 B
11. Braemar 405 433 2005 A
12. Brise 379 433 2004 B
13. Celinka 18 274 2001 A
14. Cyril 113 - 2000 C
15. Danuta 295 27 2002 B
16. Ebson 433 - 2002 A
17. Expres 113 - 1999 A
18. Ezer 113 - 2004 B
19. Garant 113 - 1994 B
20. Jubilant 113 - 1991 A
21. Kompakt 113 - 1995 A
22. Levan 113 - 2008 A
23. Ludan 113 - 2002 B
22
24. Madonna 24 113 2000 A
25. Malz 433 - 2002 A
26. Margret 295 27 2005 B
27. Marnie 503 309 2006 B
28. Marthe 295 27 2007 A
29. Messina 60 286 2003 B
30. Nadir 113 - 2006 B
31. Nitran 113 - 2003 A
32. Pasadena 24 276 2003 B
33. Pax 113 - 1994 C
34. Pedant 433 - 2003 A
35. Poprad 113 - 2006 C
36. Pribina 113 - 2005 C
37. Prodeum 508 113 2008 A
38. Progres 113 - 1998 C
39. Radegast 433 - 2005 B
40. Saloon 379 433 2003 B
41. Sebastian 529 91 2007 A
42. Shakira 540 27 2008 A
43. Slaven 113 - 2007 C
44. Timori 448 433 2006 B
45. Tolar 30.6.2010
46. Vladan 30.6.2009
47. Xanadu 295 27 2006 A
a) o z i m n ý
1. Amsterdam 448 433 2006 dvojradový
2. Angela 385 21 2003 šes radový
3. Babette 295 27 2007 dvojradový
4. Barcelona 448 433 2003 dvojradový
5. Bogesa 30.6.2010
6. Boreale 239 113 2006 dvojradový
7. Carrero 540 27 2006 dvojradový
8. Finesse 505 309 2006 dvojradový
9. Gerlach 448 433 2003 šes radový
10. Graciosa 448 433 2005 dvojradový
11. Haller 30.6.2010
12. Hanna 313 435 1999 dvojradový
13. Heidi 508 286 2007 šes radový
14. Landi 347 435 2001 šes radový
15. Luran 202 91 2000 šes radový
16. Luxor 30.6.2009
17. Mirko 24 276 1999 dvojradový
18. Monaco 239 435 1995 dvojradový
19. Polana 24 276 2001 šes radový
20. Premuda 448 433 2005 dvojradový
21. Reni 540 27 2005 dvojradový
22. Tarifa 505 309 2005 dvojradový
23. Vanessa 503 309 2005 dvojradový
23
24. Wendy 295 27 2007 šes radový
Vysvetlivky:Sladovnícka akos : A odrody s výberovou sladovníckou kvalitou B odrody so sladovníckou kvalitou C nesladovnícké odrody
72. Secale cereale L. Raž siata
o z i m n á
1. Albedo 202 91 1991
2. Beskyd 174 290 1991 4n, na k mne ú ely
3. Da kowskie Nowe (syn. Danko)
206 345 1977
4. Esprit 24 276 1997 H
5. Fernando 24 276 2001
6. Matador 72 27 2005
7. Picasso 24 276 2001
8. Warko 206 345 1997
Vysvetlivky:H – hybrid 4n – tetraploidná forma
75. Sorghum bicolor (L.) Moench x Sorghum sudanense (Piper) Stapf. Cirok dvojfarebný x Cirok sudánsky
1. Hyso-2 115 - 1991 H (Tc)
Vysvetlivky:H(Tc) – trojlíniový hybrid
76. X Triticosecale Wittm.
Tritikale
a) o z i m n é
1. Asperis 115 - 2002
2. Benetto (syn. Sorento) 206 345 2004
3. Colossal 385 21 2003
4. Janko 390 90 2005
5. Kandar 404 - 2007
6. Kendo 404 - 1997
7. Kitaro 206 345 2000
8. Largus 115 - 2003
9. Nargess 24 276 2001
10. Nazaret 202 91 2005
11. Pletomax 435 - 2008
12. Presto (syn. Alamo) 206 345 1990
13. Radko 404 - 2003
14. Tatra 549 91 2008
24
15. Tricolor 18 274 2001
16. Woltario 206 345 2003
b) j a r n é
1. Wanad 390 90 2004
77. Triticum aestivum L. emend.Fiori et Paol Pšenica letná
Hodnotenie pekárskejakosti
a) o z i m n á
1. Alacris 115 - 2006 8
2. Alana 202 91 1997 7
3. Alka (syn. Moldau) 30.6.2010
4. Anduril 448 433 2006 5-6
5. Arida 115 - 2001 6-7
6. Armelis 115 - 2002 7
7. Astella 115 - 1995 6-7
8. Axis 115 - 2003 8-7
9. Bakfis 401 - 2008 6
10. Balada 401 - 1999 8
11. Balaton 508 77 2008 6-7
12. Bardotka 537 401 2004 8-7
13. Barroko 537 401 2006 7
14. Barryton 537 401 2008 7
15. Baskerville 401 - 2008 6
16. Bazilika 401 - 2007 6
17. Bety 433 - 1999 7
18. Blava 89 - 1992 7
19. Boka 30.6.2009
20. Bona Dea 115 - 2006 8-9
21. Bonita 113 - 2003 7
22. Bosorka 401 - 2007 7
23. Brea 401 - 1997 8
24. Bruta 537 401 1994 7
25. Caphorn 537 401 2006 7
26. Clever 537 401 2004 6
27. Corsaire 18 274 2003 x
28. Charger 537 401 2003 7
29. Chrudimka 202 91 2007 6
30. Ebi 506 91 2006 7-8
31. Elpa 24 276 2001 6
32. Estica 448 433 1996 6-7
33. Etela 433 - 2007 3-4
34. Eurofit 291 309 2007 7-6
35. Eva 89 - 2001 7
36. Evelina 433 - 2004 6
37. Genoveva 113 - 2006 6-7
25
38. Hana 433 - 1985 9
39. Ignis 89 - 2004 5
40. Ilias 448 433 2005 7-6
41. Ilona 89 - 1989 7
42. Ines 433 - 2004 4
43. IS Bonet 115 - 2008 6-7
44. IS Karpatia 115 - 2007 8-9
45. Klaudia 89 - 2008 4
46. Klea 89 - 1997 7-8
47. Košútka 113 - 1981 7
48. Lívia 113 - 1991 4
49. Malvina 435 - 1997 x
50. Malyska 435 - 2001 3
51. Markola 435 - 2005 5
52. Matisse 18 274 2007 5-4
53. Meritto 202 91 2004 6
54. Mladka 202 91 2003 x
55. Mv Magvas 188 187 2003 7
56. Mv Palotás 188 187 2005 8
57. MV Vekni 188 187 2006 5-6
58. Pavlina 435 - 2005 4
59. Pegassos 231 309 2004 7
60. Penalta 202 91 2007 x
61. Petrana 113 - 2002 7
62. Rainer 508 286 2008 7-8
63. Rapsodia 537 401 2005 x
64. Residence 448 433 2004 6
65. Rheia 202 91 2007 6-5
66. Sana 113 - 1995 1
67. Silvie 202 91 2008 4-5
68. Simila 202 91 2007 5
69. Solara 30.6.2010
70. Stanislava 89 - 2005 6
71. Sulamit 202 91 2004 8
72. Šarlota 89 - 2007 4
73. Šárka 202 91 2000 5-6
74. Torrild 374 27 2008 6
75. Torysa 435 - 1992 4
76. Vanda 435 - 2001 7
77. Veldava 435 - 2005 3
78. Velta 115 - 2001 5
79. Venistar 115 - 2002 4
80. Verita 113 - 2005 5-6
81. Viador 115 - 2004 7
82. Viginta 89 - 1984 7
83. Vlada 537 401 1990 9
84. Zerda 115 - 1999 7
26
b) j a r n á
1. Aranka 202 91 1998
2. Saxana 202 91 1990
____________________Vysvetlivky: Pekárska akos : 9-8 ve mi dobrá, zlepšujúca 7-6 dobrá, samostatne spracovate ná 5-4 doplnková, spracovate ná v zmesi 3-2 neodporú a sa pre potravinársky priemysel 1 nevhodná pre potravinársky priemysel x odroda nebola prihlásená na skúšky technologickej kvality
78. Triticum durum Desf. Pšenica tvrdá
a) o z i m n á
1. IS Pentadur 115 - 2007 na cestoviny
2. Istrodur 115 - 1999 na cestoviny
3. Riveldur 115 - 2006 na cestoviny
4. Soldur 115 - 1989 na cestoviny
5. Vendur 30.6.2009
80. Zea mays L. Kukurica siata
a) n a z r n o
I. ve mi skorá
1. Album 406 574 2008 H(TC)
2. Anjou 245 331 286 2002 H(Sc)
3. Ankora 447 - 2001 H(Tc)
4. Batz 398 21 2003 H(Sc)
5. Bernardo 60 286 2007 H(Sc)
6. Calas 221 48 2002 H(Sc)
7. Captain 365 286 2007 H(Sc)
8. Cladio 60 286 2006 H(Sc)
9. Danilo 60 286 2006 H(Sc)
10. Desperado 60 286 2007 H(Sc)
11. DK247 334 222 2004 H(Sc) aj na siláž
12. DK 287 334 222 2004 H(Sc) aj na siláž
13. Erasmo 60 286 2008 H(Sc)
14. Eszter 220 59 1999 H(Sc)
15. Eternity 209 107 2005 H(Sc)
16. Fabell 530 477 2008 H(TC)
17. Fersen 365 286 2004 H(Sc)
18. Fjord 221 48 2001 H(Sc)
19. Goldclaudia 389 286 2005 H(Sc)
20. Grundis 30.6.2010
21. Inagua 398 21 2002 H(Tc)
22. Isostar 398 21 2004 H(Tc)
27
23. Kiskun 4244 220 59 2000 H(Sc)
24. Konfidens 221 48 2007 H(Tc)
25. Leona 447 - 2000 H(Tc)
26. LG 22.29 50 574 2001 H(Tc)
27. LG 22.40 50 574 1998 H(Tc)
28. LG 3225 406 574 2005 H(Sc) aj na siláž
29. LG3226 50 574 2004 H(Sc)
30. Manatan 219 94 1998 H(Sc)
31. Matilda 218 74 1998 H(Sc)
32. Maurussat 530 309 2005 H(Sc)
33. Mv 277 188 187 2003 H(Tc)
34. Nikolo 60 286 2005 H(Sc)
35. NK Cassio 219 94 2008 H(Sc)
36. NK Farmtop 219 94 2008 H(Sc)
37. NK Terada 219 94 2007 H(Sc)
38. Prima 30.6.2009
39. PR38V91 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
40. PR39F04 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
41. PR39N92 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
42. PR39R10 218 74 2002 H(Sc)
43. PR39T13 450 74 2007 H(Sc) aj na siláž
44. PR39T45 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
45. Saldor 30.6.2010
46. Salgado 221 48 2006 H(Sc)
47. Saliko 30.6.2010
48. Salomon (syn. Anjou 258)
50 286 1999 H(Tc)
49. Sherpa 365 - 2008 H(Sc)
50. SL Helios 60 286 2005 H(Sc)
51. SZE 269 215 64 2005 H(Tc)
52. Torena 447 - 1995 H(Tc)
53. Tourni CS 500 286 2008 H(Sc)
54. Wotan 221 48 2004 H(Sc)
55. Zidane 221 48 2008 H(Tc)
56. Zuzana 30.6.2009
II. skorá
57. AAWAX310 406 574 2007 H(Sc)
58. Adorno 60 286 2007 H(Sc)
59. Agrostar 398 21 2003 H(Sc)
60. Anjou 280 50 286 2003 H(Sc)
61. Anjou 281 50 286 2004 H(Sc)
62. NK Altius 219 94 2007 H(Sc)
63. Atalante 209 107 2002 H(Sc)
64. Aubade 221 48 2005 H(Tc)
65. Brandy 365 286 2007 H(Sc)
66. Brissac 221 48 2003 HSc)
67. Cadet 365 286 2007 H(Sc)
68. Cedub 164 - 2008 H(Sc)
28
69. Cultura 365 - 2008 H(Sc)
70. Dáma (syn. Dámacorn)
188 187 2002 H(Sc)
71. Darius 209 107 2000 H(Sc) aj na siláž
72. DK 391 213 222 2000 H(Sc)
73. DKC 3320 334 222 2003 H(Sc)
74. ES Amethis 398 21 2005 H(Sc)
75. Etendard 221 48 2000 H(Sc)
76. Franki 500 286 2003 H(Sc)
77. Fripon 221 48 2004 H(Sc)
78. Gismo 60 286 2006 H(Sc)
79. GK Bolgár 215 103 2008 H(Sc)
80. GK Kazár 215 103 2008 H(Sc)
81. Goldavril 389 286 2005 H(Sc)
82. Greta (syn. Granat) 30.6.2009
83. Haiti 398 21 2002 H(Sc)
84. Icone 30.6.2010
85. Kaddi 500 286 2005 H(Sc)
86. Katka 220 59 2002 H(Sc)
87. Kipous 221 48 2006 H(Tc)
88. KK 4293 220 59 2002 H(Sc)
89. Kladdus 221 48 2008 H(Sc)
90. Kosinus 221 48 2006 H(Sc)
91. LG 22.70 50 574 1998 H(Tc)
92. LG 2285 50 574 2002 H(Sc)
93. LG 2298 30.6.2010
94. Maikada 560 - 2007 H(Sc)
95. Maria 447 - 1996 H(Sc)
96. MAS 37V 365 2008 H(Sc)
97. Mécénis 214 21 2001 H(Sc)
98. Metalana 560 - 2008 H(Sc)
99. Morisat 530 309 2006 H(Sc)
100. MT Madame 560 - 2008 H(Sc)
101. MT Milo 560 - 2008 H(Sc)
102. MT Moloss 560 - 2008 H(Sc)
103. MT Muray 560 - 2008 H(Sc)
104. MV 328 188 187 2003 H(Sc)
105. NK Altius 219 94 2007 H(Sc)
106. Norika 447 - 2000 H(Sc)
107. Novania 447 - 2002 H(Tc)
108. Petunio 219 94 2003 H(Sc)
109. PR39A98 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
110. PR39D81 218 74 2003 H(Sc)
111. PR39K38 218 74 2001 H(Sc)
112. PR39R86 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
113. Radana 292 27 1999 H(Sc)
114. Salemo 60 286 2006 H(Sc)
115. Salvator 50 286 1999 H(Sc)
116. Sandrina 218 74 2002 H(Sc)
117. Seiddi 500 286 2007 H(Tc)
29
118. Sterling 221 48 2006 H(Sc)
119. SUM 0235 216 27 2005 H(Sc)
120. Szegedi SC 278 (syn. Talbot)
215 309 2001 H(Sc)
121. Virtuose 209 107 1999 H(Sc)
122. Vittoria 330 574 2002 H(Tc)
123. Xantas 209 107 2005 H(Tc)
III. stredne skorá
124. Angelo 60 286 2007 H(Tc)
125. Anjou 310 331 286 2002 H(Tc)
126. Anjou 315 406 574 2005 H(Sc)
127. Aucean 50 574 2004 H(Sc)
128. AW 644 334 222 2000 H(Sc)
129. Bella TC 30.6.2010
130. Csilla 220 59 2001 H(Sc)
131. Chambord 221 48 2002 H(Sc)
132. Clarica 30.6.2009
133. Elixxir 520 570 2008 H(Sc)
134. DK 312 520 48 2005 H(Sc)
135. DK 315 241 222 2004 H(Sc)
136. DK 366 213 222 2000 H(Sc)
137. DK 373 213 222 2000 H(Sc)
138. DK 440 213 222 2002 H(Sc)
139. DKC 3511 241 222 2004 H(Sc)
140. Fiacre 221 48 2005 H(Sc)
141. Fructis 214 21 2000 H(Sc)
142. Ginko 60 286 2008 H(Sc)
143. Goldaccord 389 286 2004 H(Sc)
144. Gregor 221 48 1999 H(Sc)
145. Havane 221 48 2005 H(Sc)
146. Hunor 188 187 2004 H(Sc)
147. Izabella 220 59 2000 H(Sc)
148. Jordan 50 574 2000 H(Sc)
149. Juxxin 520 570 2008 H(Sc)
150. Jozefina 447 - 1997 H(Sc)
151. Kornelius 221 48 2008 H(Sc)
152. Kuxxar 520 48 2005 H(Sc)
153. KWS 2376 221 48 2006 H(Sc)
154. KWS 5375 227 48 2008 H(Tc)
155. Laxxot 520 570 2008 H(Sc)
156. Latizana 50 574 2004 H(Tc)
157. Lauréat 221 48 2001 H(Sc)
158. LG 23.06 50 574 1998 H(Tc)
159. LG 23.80 50 574 2002 H(Sc) aj na siláž
160. LG 3362 50 574 2002 H(Sc)
161. Marnea 560 - 2007 H(Sc)
162. Mesnil 221 48 2002 H(Sc)
163. Monalisa 218 74 1998 H(Sc)
30
164. Monessa 30.6.2010
165. Nairobi 50 574 1999 H(Tc)
166. Pelican 219 94 1999 H(Sc)
167. PR37H24 218 74 2002 H(Sc)
168. PR37K85 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
169. PR37W05 449 74 2008 H(Sc)
170. PR37Y12 449 74 2008 H(Sc)
171. PR38A24 218 74 2002 H(Sc)
172. PR38F70 218 74 2000 H(Sc) aj na siláž
173. PR38H20 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
174. PR38H67 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
175. PR38R92 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
176. Queen 221 48 2000 H(Sc)
177. Raissa 218 74 1994 H(Sc)
178. Rialto 30.6.2009
179. Rona 188 187 2000 H(Sc)
180. Salto 30.6.2010
181. Salute (syn. Anjou 292)
50 286 1999 H(Sc)
182. Sinatra 221 48 2006 H(Sc)
183. SWS 111342 30.6.2010
184. Szegedi TC 376 215 309 2001 H(Tc)
185. Taranis 398 21 2005 H(Sc)
186. Tina 447 - 1997 H(Sc)
187. Viera 447 - 1999 H(Sc)
188. Wonga 216 27 2004 H(Sc)
IV. stredne neskorá
189. Aadams 406 574 2007 H(Sc)
190. Alteza 216 27 1998 H(Sc)
191. Amandha 221 48 2006 H(Tc)
192. Anjou 360 50 286 2000 H(Tc)
193. Anjou 400 50 286 2000 H(Sc)
194. Aude 221 48 2002 H(Sc)
195. Aurora 330 309 2002 H(Sc)
196. Avantis 30.6.2009
197. AW 641 334 222 2001 H(Sc)
198. Casper 216 27 2002 H(Sc)
199. Castilla 216 27 1999 H(Sc)
200. DK 443 213 222 1998 H(Sc)
201. DK 477 213 222 2000 H(Sc)
202. DK 526 213 222 1998 H(Tc)
203. DKC4626 334 222 2003 H(Sc)
204. Durban 221 48 2004 H(Tc)
205. Ella 215 309 1999 H(Sc)
206. Evelina 30.6.2009
207. Futuna 214 21 2001 H(Sc)
208. Garbure 221 48 2002 H(Sc)
209. Kapsus 221 48 2006 H(Sc)
31
210. Kiskun SC 4390 220 59 1999 H(Sc)
211. Kursus 221 48 2006 H(Sc)
212. KWS 1394 221 48 2005 H(Sc)
213. KWS 3381 221 48 2007 H(Tc)
214. Laura 447 - 1998 H(Sc)
215. LG 23.72 50 574 1999 H(Tc)
216. LG 23.94 50 574 2002 H(Sc)
217. LG 3330 406 574 2005 H(Sc)
218. LG 3350 406 574 2008 H(Sc)
219. LG 3355 406 574 2006 H(Sc)
220. LG3385 406 574 2007 H(Sc)
221. LG 3395 406 574 2008 H(Sc)
222. LG 3409 50 574 2004 H(Sc)
223. Luxxus 520 570 2008 H(Sc)
224. Mahora 365 286 2002 H(Sc)
225. Marina 30.6.2010
226. MT Matado 560 - 2006 H(Sc)
227. MV 355 DMSC 188 187 1998 H(Dc)
228. Nandou 50 574 1999 H(Sc)
229. Nonius (syn. Miquel) 219 94 2001 H(Sc)
230. Occitan 219 94 2000 H(Sc)
231. Occitan Sumo 219 94 2003 H(Sc)
232. Orphis 214 309 2003 H(Sc)
233. Perceval 30.6.2010
234. PR34H31 449 74 2008 H(Sc)
235. PR34M94 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
236. PR35F38 449 74 2008 H(Sc)
237. PR35Y54 449 74 2008 H(Sc)
238. PR36D79 449 74 2008 H(Sc)
239. PR36K67 449 74 2008 H(Sc)
240. PR36P85 449 74 2008 H(Sc)
241. PR36T24 449 74 2008 H(Sc)
242. PR36R10 218 74 2001 H(Sc)
243. PR37D25 218 74 2004 H(Sc)
244. PR37F73 450 74 2007 H(Sc) aj na siláž
245. PR37M34 218 74 2002 H(Sc)
246. PR37M81 218 74 2000 H(Sc)
247. PR37N01 449 74 2008 H(Sc)
248. PR38B85 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
249. Realli CS 500 286 2007 H(Sc)
250. Sopronis 30.6.2010
251. Subito 410 27 2007 H(Sc)
252. Szegedi SC 463 215 309 2003 H(Sc)
253. Vector 334 222 2000 H(Sc)
254. Vlasta 447 - 2007 H(Sc)
255. ZE 4101 250 - 2007 H(Sc)
256. ZP 305 531 532 2006 H(Tc)
32
V. neskorá
257. Acarro 406 574 2005 H(Sc) aj na siláž
258. Anjou 425 50 286 2001 H(Sc)
259. Anjou 450 50 286 2000 H(Sc)
260. Apollo 220 59 1998 H(Sc)
261. Colomba 30.6.2010
262. Corinthe 330 574 2003 H(Sc)
263. Crésus 209 107 2000 H(Sc)
264. David 221 48 2002 H(Sc)
265. DK 471 30.6.2010
266. DK 527 213 222 1999 H(Sc)
267. DK 537 (syn. Spatial) 213 222 2001 H(Sc)
268. DKC 5143 217 222 2006 H(Sc)
269. Dunia 30.6.2009
270. Durandal 30.6.2010
271. Filia 218 74 1999 H(Sc)
272. Florencia 218 74 1993 H(Sc)
273. Furio (syn. Furio 4207)
219 94 1992 H(Sc)
274. Furio Sumo 219 94 2003 H(Sc)
275. Kaliffo 221 48 2007 H(Sc)
276. Kalis 30.6.2010
277. Kiskun 449 30.6.2010
278. Kiskun SC 4444 30.6.2009
279. KWS 1393 221 48 2004 H(Sc)
280. Leonis 398 21 2006 H(Sc)
281. LG 24.47 50 574 2000 H(Sc)
282. LG 2470 50 574 2001 H(Sc)
283. LG 2481 50 574 2002 H(Sc)
284. LG 3413 406 574 2006 H(Sc)
285. LG 3475 406 574 2006 H(Sc)
286. Maraton 188 187 1999 H(Sc)
287. Meridien 221 48 2004 H(Sc)
288. Nóra 188 187 2002 H(Tc)
289. Omero 221 48 2000 H(Sc)
290. PR34N43 449 74 2008 H(Sc) aj na siláž
291. PR35P12 218 74 2001 H(Sc)
292. PR36B08 218 74 2002 H(Sc)
293. PR36N70 218 74 2003 H(Sc)
294. PR36T58 218 74 2000 H(Tc)
295. Quintal 447 - 2004 H(Sc)
296. Stira 218 74 1991 H(Sc)
297. Tema 30.6.2010
298. Zamora 216 286 2005 H(Sc)
299. Zeeland 398 21 2002 H(Sc)
33
b) n a s i l á ž
I. ve mi skorá
1. Agio 30.6.2009
2. Anjou 238 50 574 2004 H(Tc)
3. Arrigo 60 286 2006 H(Sc)
4. Bonus (syn. Julia) 30.6.2009
5. CE 5193 30.6.2010
6. Ceran 195 164 - 1994 H(MTc)
7. Cester 230 164 - 1994 H(MTc)
8. Cingaro 221 48 2003 H(Tc)
9. Codibag 500 437 2008 H(Tc)
10. Coditop 500 437 2008 H(Tc)
11. Compact (syn. Impact)
30.6.2010
12. DK243 377 222 2005 H(Tc)
13. Ecrin 221 48 2003 H(Sc)
14. Gamma 221 48 1998 H(Sc)
15. Gilberto 60 286 2007 H(Sc)
16. Inka 292 27 1998 H(Tc)
17. Kysuca 103 - 1998 H(Dc)
18. Lakti CS 500 286 2008 H(Dc)
19. Orsay 221 48 2004 H(Sc)
20. Pernel 221 48 2003 H(Tc)
21. Poldi CS 500 286 2008 H(TC)
22. PR39G12 218 74 2002 H(Sc)
23. PR39H32 218 74 2004 H(Sc)
24. PR39P91 449 74 2008 H(Sc)
25. Pyroxenia 103 2008 H(TC)
26. Tassilo 221 48 2001 H(Sc)
27. Tereza 447 - 1996 H(Tc)
28. Tiara 260 447 - 1998 H(Tc)
29. Valentina 447 - 1999 H(Dc)
30. Vito 221 48 2002 H(Tc)
II. skorá
31. Angelo 60 286 2007 H(Sc)
32. Beatus 221 48 2006 H(Tc)
33. Bellevue 221 48 2004 H(Sc)
34. Celido 164 - 1999 H(Dc)
35. Celio 250 164 - 1994 H(MTc)
36. Diana (syn. Ilias) 30.6.2009
37. Diplomat 221 48 2003 H(Tc)
38. Dirk 221 48 1998 H(Tc)
39. Djerba 398 21 2000 H(Sc)
40. Elide 209 107 2001 H(Sc)
41. Eurostar 398 21 2002 H(Sc)
42. Fabia 447 - 2000 H(Tc)
43. Flavius (syn. Bosco) 398 21 1998 H(Sc)
34
44. Krokus 221 48 2006 H(Sc)
45. Lacta 221 48 2005 H(Sc)
46. Libretto 60 286 2008 H(Sc)
47. Lubica 30.6.2010
48. Markiza 447 - 1999 H(Dc)
49. Orava 30.6.2009
50. Pistache 221 48 2003 H(Sc)
51. Remus (syn. Romeo) 30.6.2009
52. Ronaldinio 221 48 2007 H(Tc)
53. Subito 410 27 2007 H(Sc)
54. TA-TO 260 S 103 - 1990 H(MTc) aj na zrno
55. Tonka 30.6.2009
56. Turini 221 48 2001 H(Sc)
57. Virginia 218 74 1998 H(Sc)
58. Vlasta 103 - 2007 H(Sc)
59. Winn 219 94 2008 H(Sc)
60. Xantia 216 27 2001 H(Sc)
61. ZE Edox 250 - 2008 H(Tc)
III. stredne skorá
62. Alberta 30.6.2009
63. Atletico 221 48 2007 H(Tc)
64. Cevaha 164 - 2006 H(Sc)
65. Edenstar 398 21 2003 H(Tc)
66. Francisco 221 48 2007 H(Tc)
67. Gavott 221 48 2004 H(Sc)
68. Graneros 221 48 2005 H(Tc)
69. Helena 447 - 2000 H(Dc)
70. Kaifus 221 48 2008 H(Tc)
71. Karacho 60 286 2008 H(Sc)
72. Marcela 216 27 1998 H(Tc)
73. PR38F10 218 74 2004 H(Sc)
74. PR39A37 218 74 2004 H(Sc)
75. Robertana 447 - 2007 H(Dc)
76. Romario 221 48 2002 H(Sc)
77. Rovena 292 27 1999 H(Sc)
78. Sultan 216 27 2005 H (Sc)
79. Tantal 30.6.2010
IV. stredne neskorá
80. Cefin 164 - 2004 H(Tc)
81. Ceplan 164 - 2007 H(Sc)
82. Ceslav 164 - 2004 H(Tc)
83. Karolina 447 - 1996 H(Tc)
84. Luciana 447 - 1999 H(Tc)
85. Marusia 447 - 1997 H(Tc)
86. Mv TC 434 188 187 2000 H(Tc)
87. Novara 292 27 1998 H(Sc) aj na zrno
88. Oranje 216 27 2003 H(Sc)
35
89. Stroncia 103 2008 H(Tc)
90. Torpedo 216 27 2001 H(Tc)
91. Vanda 103 - 1998 H(Tc)
V. neskorá
92. Acka 447 - 1996 H(Dc)
93. Annako 447 - 1995 H(Tc)
94. Bolero 292 27 1998 H(Sc)
95. Coralba 218 74 2000 H(Tc)
96. Erikana 447 - 1998 H(Dc)
97. Goldaris 30.6.2009
98. Golias 447 - 2005 H(Tc)
99. Hital 447 - 2005 H(Tc)
100. Jornal 398 21 2004 H(Sc)
101. Kitty 221 48 2007 H(Sc)
102. KWS 0551 221 48 2006 H(Sc)
103. Maxima 188 187 2000 H(Tc)
104. Mv MTC 448 188 187 1999 H(Dc)
105. PR34A92 218 74 2002 H(Sc)
106. Silóma 188 187 2001 H(Tc)
107. SUM0246 410 27 2007 H(Sc)
108. SUM 330 30.6.2010
109. Valika 103 - 1997 H(Dc)
110. ZE 4501 250 - 2005 H(Sc)
Vysvetlivky: H(Sc) – dvojlíniový hybrid (single cross) H(Tc) – trojlíniový hybrid (triple cross) H(MTc) – modifikovaný trojlíniový hybrid H(Dc) – štvorlíniový hybrid (double cross)
V. ZEMIAKY
Odroda Udržia- Splnomocnený Rok Posledné uvádzanie
Odolnos vo i Varný typ Tvar
vateodrody
zástupca v SR regis-trácie
množitels-kého materiálu
Rako-vinerase
Há atkuzemiak. Patotypu
letnýkonzum
ostatnýkonzum
h úz
81. Solanum tuberosum L. Zemiak
a) v e m i s k o r é
1. Accent 44 - 2001 7 9 B B O
2. Adora 143 421 1996 5 9 B B O
3. Agata 4 140 1994 9 9 B B O
4. Angela 297 375 2004 9 9 B B O
5. Arielle 4 140 2005 3 9 B B O
6. Bellarosa 297 375 2004 9 9 B B O
7. Berber 143 421 1998 9 9 B B-BC O
8. Carrera 143 421 2001 9 9 B B O
36
9. Colette 86 375 2001 9 9 BA-B BA O
10. Eridia 110 - 2007 9 9 B B O
11. Everest 512 513 2005 9 9 B B O
12. Fresco 4 140 1996 9 9 B BC O
13. Impala 4/110 140 1992 9 9 BA-B B O-DO
14. Inova 512 513 2004 7 9 BA-B B DO
15. Junior 4 140 1997 5 9 B B DO-O
16. Karatop 30.6.2009
17. Lady Christl 44 44 2002 9 9 B B O
18. Magda 129 290 2003 9 1 BA BA GO
19. Minerva 189 276 1998 9 9 B B O
20. Première 4 140 1992 9 9 B BC+výr. O
21. Presto 297 375 2004 7 9 B B O
22. Red Scarlett 143 421 2000 9 9 B B O-DO
23. Toledo 512 513 2007 5 9 B BC O
24. Tresor (syn. Trésor)
4 140 2003 9 9 B B O
25. Velox 190 276 1998 9 9 B B O
26. Vera 129 290 2005 9 1 BA-B BA GO
27. Vivaldi 143 421 2000 7 1 B B O-DO
b) s k o r é
28. Albina 110 - 1991 9 1 CB G
29. Almera 4 140 2004 7 9 B O-DO
30. Amorosa 4 140 2002 5 9 B DO-O
31. Annabelle 143 421 2006 9 9 BA D
32. Arinda 4 140 2000 1 9 B DO
33. Arnova 4 140 2003 1 9 B O
34. Augusta 297 375 2003 9 9 B+lupienky GO-O
35. Baltica 190 276 2001 1 9 BC+výrobky O
36. Cicero 143 421 2000 1 9 B + výrobky O
37. Elisabeth 4 140 2005 7 9 B DO
38. Fambo 44 - 2001 9 1 BC+hranolky O
39. Felsina 143 421 1998 7 9 B+hranolky DO
40. Ivana 511 375 2005 9 9 B DO
41. Karin 174 290 1980 9 1 BA DO
42. Karlena 235 191 2001 9 9 CB+lupienky GO-G
43. Katka 174 290 2004 9 1 B O
44. Komtesa 174 290 2003 9 9 B O
45. Korneta 174 290 1999 9 1 B O
46. Lady Claire 44 - 2004 9 9 BC+lupienky O
47. Lady Florina 44 - 2003 9 9 B DO
48. Latona 30.6.2010
49. Livera 110 - 1996 7 9 B G-GO
50. Monalisa 30.6.2009
51. Nikita 30.6.2010
52. Novita 30.6.2009
53. Planta 30.6.2009
54. Princess 190 276 2004 1 9 B O
37
55. Rosanna 192 290 2003 9 9 B DO-D
56. Rumelia 110 - 2006 9 9 B GO
57. Sázava 174 290 2005 9 1 B O
58. Sinora 4 140 2003 1 9 BC+výrobky GO
59. Sirius 190 276 2002 5 9 C GO
60. Svella 110 - 2006 9 9 B O
61. Veronika 129 290 2000 9 l B GO
62. Vineta 297 375 2001 9 9 B GO
63. Viola 110 - 1999 9 9 B-BA O
64. Vitara 297 375 2003 9 9 B O
65. Vitesse 189 276 2000 9 9 B-BC+hranolky O
c) s t r e d n e s k o r é
66. Agria 4 140 1993 7 9 BC+ výrobky O
67. Arwen 110 - 2008 7 9 B GO-O
68. Bolesta 4 140 2001 9 9 BC-C+výrobky GO
69. Clarissa 297 375 2005 7 9 B O
70. Cyrano 143 421 2007 7 9 B-BC O
71. Daisy 192 290 2004 9 9 CB+výrobky DO-O
72. Dali 143 421 2001 9 9 BA DO
73. Ditta 56 375 2003 9 9 AB D
74. Evelin 110 - 2005 9 9 B O
75. Fanchette 192 290 2004 7 9 BA DO
76. Filea 236 375 2001 1 9 AB D
77. Folva 237/110 290/- 1993 9 9 B O-GO
78. Fontane 4 140 2005 1 9 BC O
79. Husar 511 375 2005 9 9 B O
80. Jupiter 143 421 2006 9 9 lupienky GO
81. Korela 174/110 290/- 1992 9 1 B GO
82. Lady Rosetta 44 - 2000 5 9 lupienky G
83. Laura 297 375 2002 7 9 B-BC O-DO
84. Lipta 110 - 1990 9 9 B + lupienky G-GO
85. Maestro 192 290 2005 7 9 B DO
86. Marabel 86 375 2000 1 9 BA O
87. Maranca 4 140 2000 9 1 B DO
88. Milva 236 375 2002 1 7 B O
89. Mozart 143 421 2006 9 9 B O-GO
90. Nancy 129 290 2007 9 9 B O
91. Pamela 192 290 2005 9 1 B O
92. Picasso 4 140 1996 9 9 B O
93. Platina 30.6.2010
94. Provento 4 140 2000 9 1 B GO
95. Ramos 512 513 2004 9 9 BC+výrobky O
96. Red Anna 129 290 2005 9 9 B GO
97. Rincona 190 276 2003 9 9 B O
98. Rosella 86 375 1994 7 9 B O-DO
99. Satina 190 276 1999 9 9 B-BC GO
100. Solara 236 375 2000 5 9 B-BC O
101. Stemster 192 290 1998 9 9 B O
38
102. Terka 129 290 2008 9 9 B-BA GO
103. Victoria 143 421 1999 9 7 B-BC+výrobky O
104. Voyager 143 421 2006 9 1 B O-DO
d) s t r e d n e n e s k o r é
105. Asterix 30.6.2009
106. Désirée 143/110 421/- 1989 9 1 B O
107. Jelly 297 375 2006 7 9 B O
108. Marena 86 375 2002 1 9 BC O
109. Markies 4 140 2003 1 5 BC+výrobky DO
110. Raja 4 140 1997 9 9 B DO
111. Remarka 30.6.2010
112. Saturna 4 140 2000 9 9 lupienky GO
e) n e s k o r é
113. Kuras 4 140 1999 9 9 priemys. GO
114. Sibu 190 276 2001 1 9 priemys. GO
Vysvetlivky:
Há atko zemiakové Rakovina zemiaková Tvar h uzy:
9 - rezistentná 9 - rezistentná G - gu atý
7 - slabo rezistentná 7 - slabo rezistentná GO - gu atooválny
5 - slabo náchylná 5 - slabo náchylná /s po nou rezistenciou/ O - oválny
3 - stredne náchylná 3 - stredne náchylná DO - dlhooválny
1 - silne náchylná 1 - silne náchylná D - dlhý
Hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky, vydaná vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva a Mi-nisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. júna 2000 . 1541/1/2000 – 100, lení konzumné zemiaky pod a ich vlastností na nasledovné varné typy:
a) varný typ A: zemiaky pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, nerozváravé, ve mi slabo až slabo mú naté,primerane vlhké, vhodné na prípravu šalátov alebo ako samostatná príloha jedla,
b) varný typ B: zemiaky polopevné, polomú naté jemnej až hrubšej štruktúry, primerane vlhké až suchšie, vhodné ako samostatná príloha jedla,
c) varný typ C: zemiaky mú naté, stredne rozváravé, polohrubej štruktúry, stredne vlhké až suché, vhodné ako príloha jedla alebo ako surovina na výrobu výrobkov zo zemiakov, ako sú kaša, zemiakové cesto a pod.,
d) varný typ D: zemiaky silne mú naté, silne rozváravé, hrubej štruktúry, vhodné len ako surovina na výrobu výrobkov zo zemiakov, ako sú kaša, zemiakové cesto a pod.
39
Zoznam registrovaných odrôd druhov po ných plodín, ktorých odrody nepodliehajú povinnej registrácii
OBILNINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
Fagopyrum esculentum Moench var. alata Bat. Pohánka
1. Pyra 210 59 1990
2. Špa inská 1 435 - 1998
Panicum miliaceum L.Proso siate
1. Unikum 113 - 2000
STRUKOVINY
Cicer arietinum L.Cícer baraní
1. Alfa 96 96 1998
2. Beta 386 386 1998
3. Slovák 31 31 1998
Lathyrus sativus L. Hrachor siaty
1. Arida 250 - 1998
Lens esculenta Moench Šošovica jedlá
1. Lenka 111 - 1972
2. Nelka 111 - 1990
3. Renka 111 - 1992
40
ATELINOVINY
Melilotus albus Med. Komonica biela
1. Krajová 71 435 1950
Coronilla varia L. Ranostaj pestrý
1. Eroza 71 435 1990
TRÁVY
Cynosurus cristatus L. Hrebienka oby ajná
1. Rožnovská 264/242 78 1940 x)
Deschampsia caespitosa (L.) P. Beauv Metlica trsnatá
1. Kometa 245 78 1994 x)
2. Meta 245 78 1981 x)
3. Nova 109 - 2007 x)
Vysvetlivky:x) – trávniková odroda
JEDNORO NÉ KRMOVINY
Malva verticiliata L. Slez k mny
1. Dolina 71 435 1993
41
as b - ZELENINY
Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajú povinnej registrácii
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Hybrid Posledné uvádzaniemnožite ského materiálu na trh do
1. Allium cepa L.
1.2 Skupina cepa – cibu a a jej varianty, cibu a kuchynská nakopená
a) p r e j a r n é p e s t o v a n i e
1. Ala 250/270 - /269 1989 SN, biela
2. Alba Regina 30.6.2010
3. Aldato 30.6.2009
4. Alice 104/169/270/ 165/250/179
79/307/269/102/ - /287
1970 SS
5. Altisimo 172 1 2000 SN H6. Argenta 250 250 1995 S, biela
7. Armstrong 172 1 2005 N H8. Aroma 30.6.2010
9. Bordovka PK 432 - 2008
10. Brenda 30.6.2009
11. Burgos 337 303 2002 SS H12. Calypso 30.6.2009
13. Castillo 172 1 2003 N H14. Centurion 30.6.2009
15. Cortland 172 1 2001 SS H16. Dagmar 165 102 2004 SS
17. Daytona 172 1 1994 SN H18. Delikatesa 287 - 2003 SS
19. Dinaro 30.6.2009
20. Festival 172 1 2000 SS H21. Franzisco 61 303 2003 SS
22. Globo 270 269 2003 N
23. Hanka 169 307 1983 SS
24. Hilton 30.6.2010
25. Hyduro 30.6.2010
26. Hyfast 30.6.2010
27. Hystar 30.6.2010
28. Chateau 168 6 2002 S H29. Karmen 104/165/270 79/102/269 1967 SN, karmínová
30. Legend 172 1 2000 SN H31. Legio 61 303 1998 SN H32. Macho 61 303 1998 N H33. Makométa 215 268 2005 SN
42
34. Makói 215 252 1992 SN
35. Makói bronz 215/40 252/268 1992 N
36. Mars 314 76 2003 SS H37. Mundo 182 116 1998 N H38. Mustang 172 1 2005 S H39. Narvito 163 76 2002 N H40. Navarra 182 116 2002 S H41. Nerato 61 303 2003 N H42. Olina 270 269 2001 SS
43. Owa 30.6.2009
44. Pannónia 30.6.2009
45. Prestige 314 76 2000 SS H46. Rapida 169 307 1986 S
47. Redwing 172 1 1999 SN, ervená H48. Rela 169 307 2000 SS H49. Rena 287 - 2002 S
50. Rijnsburger 5 305 65 1999 SN
51. Riviera 168 6 2004 S H52. Robin 172 1 2005 N
53. Sherpa 30.6.2009
54. Spirit 172 1 1994 SS H55. Staccato 61 303 2002 S H56. Sterling 314 76 2002 N H57. Summit 30.6.2010
58. Sundance 30.6.2010
59. Štutgartská 165/250/270 102/ - /269 1979 SN, o
60. Tamara 30.6.2010
61. Tempo 61 303 1998 SS H62. Tétényi rubin 142 252 1998 SS
63. Uniglobe 100 314 76 2003 SS H64. Všetana 104/165/270/
169/250/28779/102/269/307/ - / -
1946 SS, o
65. Zlatava 104 79 1972 SN
b) p r e z i m n é p e s t o v a n i e
66. Aldobo 182 116 1994 VS
67. Alix 182 116 1992 S
68. Amigo 30.6.2010
69. Augusta 104/250/270 79/ - /269 1984 S
70. Hiberna 104/169/165/ 270/250
79/307/102/269/ -
1970 N
71. Imai Early Yellow 356 65 1973
72. Radar 172 1 1994 SS
73. Senshyu Yellow Globe 253 268 2002 S
74. Swift 172 1 2001 S
75. Tisza I 30.6.2010
76. Wolf 61 303 2002 VS H
Vysvetlivky: o – typická odroda pre výrobu sadza ky S – skorá
43
SS – stredne skorá SN – stredne neskorá N – neskorá
2. Allium fistulosum L. Cibu a zimná
1. Bajkal 270 269 2003
2. Lia 287 - 2001
3. Luna 250 - 2007
3. Allium porrum L. Pór pestovaný
1. Albos 270 269 2000
2. Blauwgroene Herfst 172 1 1994
3. Blauwgroene Winter 163/172 76/1 1994
4. Bulgaarse Reuzen 172 1 2000
5. Elefant 169/100 307/ - 1941
6. Favorit 287 - 2002
7. Franse Zomer 3 172 1 1994
8. Golem 270 269 2004
9. Herfstreuzen 3 30.6.2010
10. Jolant 172 1 1994
11. Leonard 250 - 2002
12. Pancho 30.6.2010
13. Starozagorski kamuš 165/270 102/269 1973
14. Tango 270 269 2001
15. Titan 30.6.2009
16. Titus 270 269 2002
17. Winterreuzen 2 30.6.2010
18. Zwitserse Reuzen 172 1 2000
4. Allium sativum L. Cesnak kuchynský
a) z i m n ý
1. Alan 104 79 1981
2. Benát an 165 102 1998
3. Dukát 270 269 2003
4. Makói szi 215 252 1978
5. Matúš 250 - 2002
6. Mojmír 250 - 1999
7. Novozámocký 100 - 2004
8. Radoš 250 - 1989
9. Ropal 104 79 1978
10. Valko 100 - 2002
11. Záhorský 169/100 307/ - 1962
44
b) j a r n ý
12. Japo 104/169 79/307 1961
5. Allium schoenoprasum L. Cesnak pažítkový (pažítka)
1. Bohemia 270 269 1998
2. Jemná 104/169 79/307 1958
3. Moravia 270 269 2001
4. Pražská 104/169/ 250/270
79/307/- /269
1946
7. Apium graveolens L.
7.1 Zeler vo avý stopkový
1. Jemný 104/169/270 79/307/269 1965 listový
2. Malachit 270 269 2000
3. Nuget 270 269 2001
7.2 Zeler vo avý bu vový
4. Albin 270 269 2000
5. Alma 104 79 1998
6. Anita 180 294 1988
7. Brilliant 172 1 1998
8. Diamant 172 1 1992
9. Frigga 142 252 1998
10. Hegyk i 142 252 1998
11. Ilona 172 1 2004 H12. Klement 250 - 2002
13. Kompakt 104/169/ 250/287
79/307/- / -
1986
14. Luna 172 1 1999 H15. Maxim 104/250/169 79/ - /307 1979 16. Mentor 30.6.2010
17. Neon 165 102 2001
18. Orion 104 79 1972
19. Radiant 30.6.2009
20. Snehvide 30.6.2010
9. Beta vulgaris L.
9.1 Repa oby ajná (cvikla), vrátane cheltenhamskej
1. Action 30.6.2009
2. Betina 104/270 79/269 1974
3. Bíborhenger 142 252 1998
4. Bona 270 269 1999
5. Cylindra 166 66 1979
45
6. ervená kulatá 104/169 270/250
79/307/269/ -
1941
7. Detroit 2 30.6.2010
8. Detroit 5 30.6.2010
9. Monopoly 182 116 1986 jednoklí ková
10. Monorubra 169/250 307/ - 1987 jednoklí ková
11. Renova 104/270/250 79/269/ - 1979 12. Rocket 30.6.2010
13. Rubin 142 252 1998
14. Warrior 288 37 2002 H
9.2 Repa oby ajná pravá špenátová, alebo zeleninová (mangold)
1. Lucullus 180 294 1973
10. Brassica oleracea L.
10.1 Kel ku eravý (Brassica oleracea L. acephala DC. Alef. var. sabellica L.)
1. Kapitan 270 269 2004 H
10.2 Karfiol (Brassica oleracea L. convar. botrytis (L.) Alef. var. botrytis L.)
a) j a r n ý
1. Agora 30.6.2010
2. Ambition 30.6.2009
3. Arktur 169 307 1999
4. Baldo 163 76 2000 i na rýchlenie H5. Barcelona 61 303 2000 H6. Belvedere 172 1 2003 aj jesenný H7. Beta 270 269 1999 i na rýchlenie
8. Bolero 104 79 1982
9. Bora 104/270 79/269 1983
10. Expres 104 79 1965 na rýchlenie
11. Goodman 172 1 1994
12. Helsinki 61 303 2003 aj letný H13. Kintore 163 76 1999 H14. Malimba 30.6.2009
15. Mechelse 3 182 116 1998
16. Vinson 163 76 2000 H17. White Magic 253 268 1998
18. Zarka (syn. Safari) 196 96 1998 H19. Zermo 196 96 1998 H
b) l e t n ý - j e s e n n ý
20. Amerigo 182 116 2002 H21. Amsterdam 61 303 2002 H22. Andes 163 76 1991
23. Arfak 163 76 1994 H
46
24. Balboa 172 1 2004 H25. Bonny 166 66 1999 H26. Bravo 182 116 1971
27. Brilant 104 79 1982
28. Candid Charm 30.6.2010
29. Cortes 182 116 1999 H30. Delta 270 269 1999
31. Diplomat 104 79 1988
32. Dominant 30.6.2010
33. Falcano (syn. Marine) 30.6.2010
34. Fargo 172 1 1994 H35. Farras 163 76 2004
36. Fontana 104/169 79/307 1992
37. Forrest 163 76 1998 H38. Freedom 163 76 2002 H39. Fremont 163 76 1994 H40. Graffiti 166 66 2002 univerzálny H41. Hormade 61 303 2002
42. Incline 253 268 2000 H43. Kimball 163 76 1999 H44. Memphis 337 303 2002 H45. Mexico 61 303 2002 H46. Montano 182 116 1988 H47. Octavian 270 269 2001 H48. Oslo 61 303 2004 H49. Pavilion 253 268 2000 H50. Plana 163 76 1994 H51. Planita 163 76 2004 H52. Skywalker 172 1 2002 H53. Spacestar 182 116 1998 H54. Super 104 79 1969
55. Sydney 61 303 2004 H56. Tertes 182 116 2001 H57. Tofar 172 1 2001 H58. Virgin 182 116 1999 H
59. White Ball 182 116 1990
60. White Excel 253 268 1999
61. White Rock 182 116 1985
10.3 Brokolica (Brassica oleracea L. convar. botrytis (L.) Alef. var. cymosa Duch.)
1. Arcadia 253 268 2000 H2. Canoe 163 76 2000 H3. Coronado 172 1 2002 H4. Corvet 163 76 1991 H5. Dynasty 168 6 2003 H6. Fiesta 172 1 1999 H7. Flash 163 76 1999 H8. Griffen 288 37 2003 H
47
9. Legacy (syn. Lord) 168 6 2000 H10. Limba 270 269 2001
11. Lucie 165 102 2002 H12. Lucky 172 1 2001 H13. Marathon 253 268 2000 H14. Montop 182 116 2000 H15. Senshi 253 268 2000 H16. Skiff 163 76 2000 H17. Switch 163 76 2000 H18. Tambora 288 37 2003 H
10.4 Kel ruži kový (Brassica oleracea L. convar. oleracea var. gemmifera DC.)
1. Casiopea 270 269 2004
2. Dolores 270 269 2003 H
10.5 Kel hlávkový (Brassica oleracea L. convar. capitata (L.) Alef. var. sabauda L.)
a) s k o r ý
1. Alcosa 172 1 2001 H2. Comparsa 172 1 1995 H3. Famosa 172 1 1995 H4. Premius 182 116 1999 H5. P edzv st 104/270 79/269 1948
6. Raketa 104/169/270 79/307/269 1965 na rýchlenie
7. Raná žlutá 104/169/270 79/307/269 1952
8. Salarite 253 268 1999
9. Szentesi korai 215 252 1998
10. Tim 287 - 2002
b) s t r e d n e s k o r ý
11. Capriccio 288 37 2001 H12. Clarissa 172 1 2001 H13. Frigga 180 294 1976
14. Chirimen 30.6.2010
15. Julius 182 116 1992 H16. Melissa 172 1 1995 H17. Midvoy 61 303 2002 H18. Palacio 253 268 2001 H19. Primavoy 30.6.2010
20. Siberia 182 116 2001 H21. Tasmania 182 116 2001 H22. Vega 30.6.2009
23. Verita 270 269 1998 H
48
c) n e s k o r ý
24. Alaska 182 116 1994 H25. Blistra 270 269 2002 H26. Cantasa 172 1 2002 H27. Concerto 30.6.2010
28. Jizera 104 79 1989 H29. Langedijská 169/104 307/79 1964
30. Mila 182 116 1992 H31. Orlice 104 79 1991 H32. Sabrosa 172 1 2004 H33. Stilon 163 76 1999 H34. Supera 163 76 2000 H35. Taler 163 76 1998 H36. Tarvoy 30.6.2010
37. Vertus 3 104/165/169 79/102/307 1948
38. Wirosa 172 1 1994 H
d) o z i m n ý
39. Arkta 104/165/ 169/250
79/102/307/ -
1981
40. Iceprince 182 116 1982 H
10.6 Kapusta hlávková biela (Brassica oleracea L. convar. capitata (L.) Alef. var. alba (DC.)
a) j a r n á
1. Admiral 288 37 1999 H2. Amukos 163 76 1998 H3. Augustor 30.6.2009
4. Balbro 61 303 1998 H5. Bronco 30.6.2010
6. Cambria 172 1 2003 H7. Candisa 253 268 2004
8. Combinor 182 116 1999 H9. Delphi 163 76 1994 H10. Dita 30.6.2010
11. Dumas 163 76 1998 H12. Elisa 30.6.2009
13. Farao 30.6.2009
14. Fast Green 233 6 2002 H15. Gonzales 172 1 2001 H16. Grenadier 30.6.2010
17. Harmat 323 252 1998
18. Headstart 168 6 1999 H19. Hermes 163 76 1998 H20. Charmant 253 268 1999 H21. Juna 169/165 307/102 1983 H22. Junior 182 116 2000 H23. Morris 30.6.2009
49
24. Musketeer 182 116 1990 H25. Nordri 163 76 1998 H26. Nozomi 253 268 1998
27. Pandion 163 76 2002 H28. Parel 172 1 1992 H29. Rapido 305 65 1999 H30. Sláva 169/165 307/102 1985 H31. Speedon 61 303 2002 H32. Surprise 172 1 2002 H33. Trevor 182 116 1998 H34. Wind 233 6 2004 (Winner*) H35. Zora 104/169/270/
250/28779/307/269/- / -
1976
b) l e t n á
36. Agressor 182 116 2002 K H37. Almanac 30.6.2009
38. Avak 30.6.2010
39. Bonnet 30.6.2009
40. Bravissimo 288 37 2003 K H41. Burton 61 303 2002 K H42. Castello 61 303 1998 K H43. Dobrava 287 287 2002 K, S
44. Drago 172 1 2001 K H45. Emblem 253 268 1999 K H46. Estron 61 303 1998 H47. Eton 30.6.2010
48. Fortuna 314 76 2002 K H49. Gloria 166 66 1976 H50. Hanibal 270 269 1999 H51. Hurricane 172 1 2002 K, S H52. Chopin 61 303 2002 K, S H53. Ida 104 79 1989 H54. Inter 104/169/250 79/307/ - 1966
55. Kalibro 270 269 2001 K H56. Koda ské tržní rané (syn.
Copenhagen Market 2) 104/169 79/307 1950
57. Lena 165/169 102/307 1984 H58. Leon 104 79 1991 H59. Leopard 253 268 1999 H60. Minicole 172 1 1983 H61. Octoking 61 303 2002 K H62. Piton 182 116 1998 K H63. Pluto 104/169 79/307 1990
64. Qualitor 182 116 2003 K
65. Quartz 233 6 2003 K H66. Quisto 182 116 1990 H67. Royal Vantage 253 268 1999
68. Satelite 172 1 1998 K H
50
69. Transam 172 1 1998 K H70. Vantage Point 30.6.2010
c) j e s e n n á
71. Albion 61 303 1998 S H72. Amager 323 252 1998 S, SR
73. Ammon 163 76 2002 S H74. Amtrak 172 1 1995 S H75. Arena 253 268 1999 S H76. Aros 30.6.2010
77. Arrivist 163 76 2003 S H78. Atria 163 76 1994 K H79. Attraction 61 303 2003 K, S H80. Avalon 61 303 1998 S H81. Azan 30.6.2009
82. Bianor 163 76 2001 K, S H83. Cassandra 172 1 1998 K, S H84. Cecile 172 1 1994 K H85. Desmond 172 1 1998 K, S H86. Dialog 172 1 2002 K, S H87. Discover 172 1 2000 K, S H88. Donar 163 76 2001 S H89. Eminence 288 37 2000 S H90. Erdeno 182 116 1982 K H91. Etna 182 116 2000 K, S H92. Galaxy 163 76 1994 S H93. Gideon 172 1 1995 K H94. Gourmet 166 66 1999 K H95. Hinova 172 1 1980 K H96. Histona 172 1 1994 K H97. Holt 165/250/169 102/ - /307 1985 S
98. Jaguar 172 1 1994 K H99. Krautkaiser 172 1 1995 K H100. Kronos 163 76 2002 K, S H101. Langedijker Bewaar 305 65 1999 S
102. Lennox 30.6.2009
103. Lion 61 303 1998 S H104. Marathon 182 116 1989 S H105. Megaton 172 1 1995 K H106. Mentor 172 1 2002 K, S H107. Midor 270 269 1999 K H108. Pacha 288 37 1999 S H109. Partula 30.6.2010
110. Perfecta 172 1 1995 K H111. Polar 169/250/165 307/ - /102 1964 S
112. Polaris 253 268 2000 K H113. Pourovo polopozdní 165/169/270 102/307/269 1939 K
114. Pourovo pozdní 165/250/169 102/ - /307 1939 K
115. Ramada 172 1 1999 K H
51
116. Ramco 182 116 1989 K H117. Régent 288 37 2001 S H118. Rinda 163 76 1993 K H119. Saratoga 30.6.2009
120. Scanvi 30.6.2009
121. Sonja 30.6.2010
122. Stardon 182 116 1998 K, S H123. Strata 166 66 2000 K, S H124. Strukton 61 303 1998 S H125. Thomas 172 1 2005 K
126. Türkis 180 294 1977 S
127. Vestri 163 76 1999 K H128. Zerlina 172 1 1994 S H
Vysvetlivky: SR - s odrodou je možné obchodova len na území Slovenskej republiky K - vhodná aj na konzervárenské spracovanie S - vhodná aj na skladovanie * - pôvodný názov odrody
10.7 Kapusta hlávková ervená (Brassica oleracea L. convar. capitata (L.) Alef. var. rubra (DC.)
a) j a r n á
1. Intro 30.6.2009
2. Primero 172 1 1995 H3. Red Dynasty 168 6 2002 H4. Red Jewel 253 268 1999 H
b) l e t n á
5. Integro 172 1 2000 S H6. Mars 104/169 79/307 1982
7. Rodeo 61 303 1998 S H8. Rodon 61 303 1998 K, S H9. Rookie 253 268 2000 K,S H10. Sombrero 30.6.2009
c) j e s e n n á
11. Anoxa 163 76 2001 K H12. Autoro 172 1 1994 S H13. Buscaro 172 1 2005
14. Gradur 163 76 1998 K, S H15. Huzaro 172 1 1998 S H16. Kalibos 270 269 1998 K
17. Lectro 172 1 1995 K H18. Maxilla 30.6.2010
19. Pourovo ervené 165/270 102/269 1960 K
20. Rebus 182 116 2000 K H21. Rona 163 76 1998 S H22. Roxy 163 76 1994 S H
52
23. Subaro 172 1 2000 S H24. Vitaro 172 1 2000 S H
Vysvetlivky: K - vhodná aj na konzervárenské spracovanie S - vhodná aj na skladovanie
10.8 Kaleráb (Brassica oleracea L. convar. acephala (DC.) Alef. var. gongylodes)
a) s k o r ý a n a r ý c h l e n i e
1. Azur 169/104/287 307/79/ - 1976
2. Blankyt 104/270/250 79/269/ - 1986
3. Dvorana 165/104 102/79 1990
4. Indigo 270 269 2000
5. Kartago 270 269 2000 H6. Knaufs Frühweiss 180 294 1972
7. Knaufs Ideal (syn. Ideal) 180 294 1976
8. Kolibri 30.6.2009
9. Korfu 270 269 2002 H10. Korist 172 1 1994 H11. Libochovická bílá raná 104 79 1952
12. Luna 270 269 1993
13. Modrava 165 102 1999 H14. Moravia 165/104/
169/250102/79/307/ -
1961
15. Olmia 104/169/287 79/307/ - 1982
16. Omar (syn. Baltik) 250 - 2000
17. Pheres 163 76 2002 H18. Purple Danube 253 268 1998
19. Quickstar 30.6.2009
20. Rapidstar 253 268 1998
21. Sparta 104 79 1986 H22. Szentesi fehér 323 252 1998
23. Szentesi fólias kék 215 252 1998
24. Szentesi kék 323 252 1998
25. Szentesi nyári fehér 215 252 1998
26. Szentesi nyári kék 215 252 1998
27. Tomasíno 287 - 2007 H28. White Baller 233 6 2007 H
b) n e s k o r ý
29. Gigant 104/250/169/ 270/287
79/ - /307/ 269/ -
1965
30. Kossak 30.6.2010
31. Kozmanova modrá 104 79 1946
32. Liliana 287 - 2003
33. Szentesi tartós kék 215 252 1998
34. Troja 30.6.2009
35. Violeta 104/250/ 169/270
79/ - / 307/269
1972
36. White Danube 253 268 2000 H
53
11. Brassica rapa L.
11.1 Kapusta ínska
1. Bristol 270 269 2002
2. Hilton 270 269 1999 S
3. Lumina 356 - 2002 SR H4. Nozaki 169 307 1966
5. Yamiko 61 303 2000 H
Vysvetlivky: SR – s odrodou je možné obchodova len na území Slovenskej republiky
11.2 Okrúhlica
1. Albina 104/169/270 79/307/269 1981
12. Capsicum annuum L. Paprika ro ná
a) z e l e n i n o v á
1. Aka 287 - 2001
2. Albah 288 37 2004 na rýchlenie H3. Albatrosz 256 252 1999 na rýchlenie H4. Almapaprika 215 252 1998
5. Amaryl 114 - 2000 na rýchlenie
6. Amy 30.6.2009
7. Andrea 270 269 1987 na rýchlenie
8. Anka 386/270 - /269 2000
9. Anthea 114 - 1994 na rýchlenie
10. Apolló 142 211 2004 po ná, aj na rýchlenie
H
11. Atlas 288 37 2001 na rýchlenie H12. Atol 176 1 1995 na rýchlenie H13. Aurea 250 - 2003
14. Baba 432 - 2006
15. Bagoly 325 252 2005 na rýchlenie
16. Balaton 30.6.2010
17. Banán 30.6.2010
18. Barkol 250 - 2007
19. Belko 339 81 2003
20. Belladonna 296 6 2005 na rýchlenie
21. Belona 169 307 2001
22. Bendigo 176 1 1994 na rýchlenie H23. Beros 169 307 2001
24. Betty 287 - 2003
25. Bianca 176 1 1995 na rýchlenie H26. Bíbic 325 252 2001 na rýchlenie H27. Blava 250 - 2000
28. Blondy 182 116 1994 na rýchlenie H
54
29. Bodrog 325 252 2001 na rýchlenie H30. Bojanka 250 - 2008
31. Boneta 270 269 2002
32. Boni 142 252 1998
33. Bóbita 325 252 2000 na rýchlenie H34. Branko 250 - 2007
35. Brill 142 252 1999 na rýchlenie H36. Campona 325 252 2001 na rýchlenie H37. Carpy 256 252 2001 H38. Cecil 322 303 2000 na rýchlenie H39. Ciklon 30.6.2010
40. Citrina 270/250 269/ - 1977
41. Clovis 182 116 1994 na rýchlenie H42. Csángó 325 252 2005 na rýchlenie
43. Danubia 182 116 2002 na rýchlenie H44. Delta 177 15 1998 na rýchlenie H45. Diana 169 307 2001 na rýchlenie
46. Diego EZ 176 1 2004 H47. Dolmy 182 116 1994 na rýchlenie H48. Donat 177 15 2005 na rýchlenie
49. Donna 176 1 2002 na rýchlenie H50. Doranova 287 - 1993 na rýchlenie H51. Dorota 169 307 2004 na rýchlenie H52. Drakula 30.6.2009
53. Duval 250 - 2004 na rýchlenie H54. Eagle 30.6.2010
55. Elinor 250 - 2005 na rýchlenie
56. Emese 325 252 1999 na rýchlenie H57. Eszter 325 252 2004 na rýchlenie H58. Eva 270 269 1989 na rýchlenie
59. Evita 215 252 2000
60. Festos 30.6.2009
61. Fidelio 296 6 2000 na rýchlenie
62. Flamingo 288 37 1999 na rýchlenie H63. Folika 164 1 1992 na rýchlenie
64. Garam 325 252 2005 na rýchlenie
65. Gelby 165 102 2002 na rýchlenie H66. Gita 164 1 2002
67. Gogosári 325 252 2005 na rýchlenie
68. Granova 99/270 - /269 1987
69. Greygo 30.6.2009
70. Gypsy 314 76 2000 H71. Hajdu 325 252 2003 na rýchlenie H72. Heidi 114 - 2005 na rýchlenie
73. Hilada LST 287 - 2007 na rýchlenie H74. Hó 30.6.2010
75. Hordena 113 - 2007 aj na rýchlenie H76. Hosszú Táltos 142 252 1998
77. HRF 30.6.2010
55
78. Ilika 250 - 2007
79. Ilsa Zel 250 - 2007
80. Imelská 100 - 2001 na rýchlenie
81. Jara 164 1 1987 na rýchlenie
82. Jász 325 252 2002 na rýchlenie H83. Jela 386 - 2001
84. John 114 - 2008 na rýchlenie
85. Jova 164 1 1989
86. Juliánus 325 252 2002 na rýchlenie H87. Julinka 100 - 2008 na rýchlenie
88. Justina 164 1 2006 aj na rýchlenie
89. Kama 113 113 2007 aj na rýchlenie H90. Kaméleon 30.6.2010
91. Karolina 164 1 2000
92. Katarina 386 - 2004
93. Katka 287 - 2003
94. Katrena 250 - 2003
95. Kaza ok 287 - 2007 H96. Kecskeszarv 142 252 2001
97. Kerala 30.6.2010
98. Kincsem 325 252 2003 na rýchlenie H99. King Arthur 314 76 2002 na rýchlenie H100. Kun 325 252 2002 na rýchlenie H101. Kvadry 165 102 2004 H102. Kveta 287 - 2001 na rýchlenie
103. Latorca 325 252 2005 na rýchlenie
104. Laura 287 - 2003
105. Levante 182 116 1999 na rýchlenie H106. Lonet 114 - 2008 na rýchlenie
107. Lubica 169 307 2004 na rýchlenie H108. Luciana 250 - 2004 na rýchlenie H109. Lungy 165 102 2004 H110. Luteus 30.6.2010
111. Lydia 30.6.2009
112. Madonna 288 37 2004 na rýchlenie H113. Maratos 176 1 2000 na rýchlenie H114. Marka 287 - 2000 na rýchlenie H115. Maryša 164 1 1993
116. Mayata 30.6.2009
117. Miami 288 37 2001 na rýchlenie H118. Milka 338 - 2004 na rýchlenie
119. Monte 177 15 1999 na rýchlenie H120. Nesvadská 100 - 2003 na rýchlenie
121. Nigra 169 307 2001 na rýchlenie
122. Nina 287 - 2001
123. Nour 288 37 2001 na rýchlenie H124. Nova 250 - 2000 na rýchlenie
125. Orava 287 - 2006 H126. Oreny 165 102 2002 na rýchlenie H
56
127. Ori 337 303 2004 na rýchlenie H128. Orias 177 15 2005 na rýchlenie
129. Orion EZ 176 1 2004 H130. Pálivec 165 102 2004 na rýchlenie
131. Pasa 325 252 2003 na rýchlenie
132. PCR 270/250 269/ - 1961 na rýchlenie
133. Petra 250 - 2000
134. Pikanta 250 - 1992 na rýchlenie
135. Pinokkio 177 15 2005 na rýchlenie
136. Pirouet 182 116 2003 na rýchlenie H137. Polanova 250 - 2001
138. Prima 169 307 2003 na rýchlenie
139. Pritavit 256 252 1999 na rýchlenie H140. Promontor 325 252 2005 na rýchlenie
141. Ranger 30.6.2010
142. Rimava 325 252 2005 na rýchlenie
143. Rubika 165 102 2002 na rýchlenie H144. Rubinova 270 269 1988
145. Samara 30.6.2009
146. Savó 142 252 1999 na rýchlenie H147. Shy Beauty 314 76 2001 na rýchlenie
148. Sirono 30.6.2009
149. Slávy 165 102 2002 na rýchlenie H150. Slovakia 250 - 1995
151. Soubor 142 252 2000
152. Spartacus 177 15 1995 na rýchlenie H153. Sv tlana 30.6.2009
154. Sweet Apple 30.6.2009
155. Székely 325 252 2005 na rýchlenie
156. Szentesi kosszarvú 215 252 1998 na rýchlenie
157. Szentesi piacos 215 252 1998 na rýchlenie
158. Táltos 30.6.2009
159. Tarna 296 6 2005 na rýchlenie
160. Tuba 142 252 1998 SR
161. Velence 256 252 1999 na rýchlenie H162. Viharsarok 199 252 1998 na rýchlenie H163. Viki Zel 250 - 2008
164. Vitamin 325 252 2000 na rýchlenie H165. Vivaldi 337 303 2004 na rýchlenie H166. Vladana 164 1 2004
167. Vlasta 169 307 2001
168. Whiteflame 30.6.2010
169. Zelka 287 - 2000 na rýchlenie H170. Zlata 270 269 1990
171. Zorka 164 1 1994
172. Zsófia 325 252 2001 na rýchlenie H173. Zuzka 250 - 1998 na rýchlenie
57
b) e r e š o v á - o s t r á
174. Korál 169/270 307/269 1976
c) k o r e n i n o v á
175. Csárdás 344 1 2004
176. Dvorská 338 - 2006
177. Hodonínská sladká vzp ímená
169 307 1946
178. Irokez 430 - 2008
179. Kalocsai 801 30.6.2010
180. Kalocsai M Cseresznye 344 1 2005
181. Kárminvörös 344 1 2005
182. Kolora 115 - 1994
183. Kora Zel 250 - 2007
184. Rubinvörös 344 1 2004
185. Szegedi 80 30.6.2010
186. Žitavská 338 - 2006
d) h o b b y t y p
187. Granka 287 - 2000
188. Hamík 165 102 2004
Vysvetlivky: SR – s odrodou je možné obchodova len na území Slovenskej republiky
13. Cichorium endivia L.
13.2 akanka štrbáková pravá, širokolistá
1. Eskariol zelený (syn. Breedblad Volhart Winter)
169 307 1966
14. Cichorium intybus L.
14.1. akanka oby ajná pre puky
1. Terezka 270 269 1998 na rýchlenie
14.3. akanka oby ajná siata cigóriová
1. Fredonia Nova 342 341 2000
15. Citrullus lanatus (Thunb.) Matsum. et Nakai. Dy a ervená
1. Bony Zel 250 - 2005
2. Caroline 288 37 2005 H3. Coral 30.6.2010
4. Crimpia 233 6 2007
5. Crimset 30.6.2009
6. Crimson Glory 73 76 1998 H
58
7. Crimson Jewel 253 268 1999 H8. Crimson Sweet 30.6.2010
9. Crimson Tide 30.6.2010
10. Crimstar 30.6.2009
11. Erla 30.6.2009
12. Eureka 73 76 1998 H13. Farao 182 116 2000 H14. Fastan 61 303 2002 H15. Galery 168 6 2004 H16. Granit 182 116 2000 H17. Jade 168 6 1999 H18. Krá ovka 432 - 2007 H19. Lajko II 580 - 1978 H20. Leda 30.6.2009
21. Lestra 287 - 2002 H22. Lidka 287 - 2002
23. Madera 30.6.2009
24. Magnus 100 - 1996
25. Melistra 30.6.2010
26. Merlin 580 - 1998 H27. NO. 161 253 268 1999 H28. Paladin 30.6.2010
29. Pannonia (syn. Szigetcsépi)
30.6.2009
30. Royal flesh hybrid 168 6 1998 H31. Ruber 100 - 1997
32. Sonata 30.6.2010
33. Starbrite 168 6 2002 H34. Stargazer 168 6 2003 H35. Sugar Delicata 30.6.2010
36. Sugar Kingo 30.6.2010
37. Sugar Knight 30.6.2010
38. Sungold FR 253 268 2000 H39. Sympathy 168 6 1999 H40. Tigris 287 - 2006 H41. Timola 115 - 2005 H42. Topgun 182 116 2002 H43. Varda 61 303 2004 H44. Vasko 61 303 2003 H45. Vital 115 - 1989 H46. Zeng 322 211 2003 H
16. Cucumis melo L. Melón cukrový
1. Agos 177 15 2002 H2. Aikido 253 268 1998 H3. Athena 182 116 2000 H4. Bolero 580 - 1977 H
5. Centro 177 15 2005
59
6. Cordelle 168 6 2000 H7. Early Dawn 288 37 1999 H8. Emerald Jewel 30.6.2009
9. Galile (syn. Yupi) 168 6 2000 H10. Gordes 253 268 2003 H11. Grido 288 37 2003 H12. Jupiter 250 - 2001
13. Karate 253 268 1999 H14. Legend 168 6 2000 H15. Medoro 168 6 2000
16. Mila 30.6.2010
17. Nektár 580 - 1991 H18. Novozámocký 100 - 2006
19. Oáza 287 - 2006 H20. Panda 30.6.2010
21. Pavia 163 76 2000 H22. Pepe 177 15 2003 H23. Perseo 182 116 2001 H24. Polidor 30.6.2009
25. Solartur 580 - 1961
26. Supra 177 15 2005 H27. Sweet Surprise 253 268 1998 H28. Tango 580 - 1998 H29. Tesoro Dulce 168 6 2001 H30. Tetényi csereshéjú 142 252 1998
31. Topáz 142 252 1998
17. Cucumis sativus L.
17.1 Uhorka siata šalátová
1. Akito 176 1 1998 F H2. Aminex 182 116 1989 S H3. Astrea 182 116 1990 F H4. Atlanta 177 15 1998 S H5. Baby 165 102 2002 S H6. Bernadett 142 252 1999 F H7. Borka 351 252 2001 F H8. Carmen 61 303 2003 S H9. Centurion 182 116 1999 F H10. Ceres 177 15 2004 S, F H11. Cohiba 61 303 2002 S H12. Danito 177 15 2002 S H13. Darina 163 76 1994 F H14. Delika PK 432 - 2008 S H15. Desana 250 - 1999 S H16. Diana 30.6.2010
17. Dina 296 6 1999 S H18. Edona 30.6.2010
60
19. Fitness 296 6 1999 S H20. Floriade 30.6.2009
21. Formule 165 102 2002 S H22. Futura 30.6.2010
23. Gabinka 287 - 2003 S H24. Hoki 176 1 2004 S H25. Cheer 165 102 2002 F H26. Ilke 182 116 2003 S H27. Jazzer 176 1 1994 S, F H28. Jogger 270 269 2004 P, F H29. Jóker 142 252 2000 P H30. Kalunga 30.6.2010
31. Lavina 250 - 2000 F H32. Lianka 250 - 2007 P H33. Lili 165 102 1999 F H34. Linda 169/165 307/102 1989 P, F H35. Livie 165 102 1993 F H36. Loretta 30.6.2009
37. Lothar 30.6.2010
38. Lovita 30.6.2009
39. Marta 99/270/169 - /269/307 1983 S H40. Marumba 176 1 1995 S H41. Matsuri 253 268 2001 S H42. Melissa 30.6.2009
43. Midios 177 15 2002 S H44. Minisprint 165 102 1998 S, F H45. Mustang 30.6.2010
46. Natalie 350 294 2001 P H47. Obelix 270 269 2004 P H48. Paladinka 165 102 1999 S, F H49. Paramos 177 15 2004 F, P H50. Passandra 30.6.2009
51. Perseus 165 102 1993 P H52. Pontia 30.6.2010
53. Primera 177 15 1998 S H54. Pyralis 176 1 1994 S H55. Radmila (syn. Hana) 61 303 1998 S H56. Rawa 163 76 1994 S H57. Ritmo 142 252 1999 F H58. Sakura 253 268 1998 S H59. Saladin 180/270 294/269 1984 S H60. Serit 61 303 1998 P H61. Sharon 61 303 2002 S H62. Sherpa 270 269 2002 S, F H63. Slice King 253 268 1998 F H64. Slice Top 30.6.2009
65. Solverde 296 6 1999 S H66. Sprint (syn. Sprint hybrid) 168 6 2000 P H67. Stela 165 102 1982 F, P H
61
68. Superstar 165 102 1998 S H69. Suprami 61 303 2003 S H70. Suso 163 76 1999 P H71. Terranova 177 15 2004 F, P H72. Thunder 168 6 2002 P H73. Tornac 177 15 2002 S H74. Tyria 176 1 1995 S H75. Vanda 250 - 2004 S H76. Veronika 250 - 2004 S H77. Vesna 250 - 2003 S H78. Vista 165 102 1998 S
79. Zakros 296 6 1999 S H
Vysvetlivky: P - po náS - skleníková F - fóliovníková
17.2 Uhorka siata naklada ka
80. Adam 172 1 2003 H81. Admira 169/165 307/102 1993 H82. Altaj 270 269 2003 H83. Amour 172 1 2003 H84. Antonia 163 76 2000 H85. Anuschka 163 76 1992 H86. Bára 165 102 2003 H87. Berdine 163 76 2003 H88. Blanka 30.6.2009
89. Bohdana 350 294 2002 H90. Dalila 270 269 2003 H91. Desdemona 270 269 2003 H92. Ela 270 269 1995 H93. Evita 163 76 1999 H94. Fatima 169/165 307/102 1993 H95. Heliana 250 - 2003 H96. Charlotte 165 102 1998 H97. Jitka 350 294 2001 H98. Katika 287 - 2005 H99. Kertirez 325 252 2005 H100. Keszi 325 252 2005 H101. Lenka 250 - 2007 H102. Megyer 325 252 2005 H103. Milena 350 294 2002 H104. Minerva 182 116 1989 H105. Mira 270 269 1998 H106. Mohikán 30.6.2010
107. Orfeus 270 269 2004 H108. Othello 182/270 116/269 1994 H109. Partena 104 79 1993 H
62
110. Partner 270 269 2004 H111. Perez 30.6.2010
112. Potomac 168 6 1995 H113. Regina 169/165 307/102 1991 H114. Sabi Zel 250 - 2007 H115. Salinas 182 116 2002 H116. Santana 182/270 116/269 1989 H117. Tempesta 61 303 2003 H118. Tornado 61 303 1998 H119. Twigy 270 269 2003 H120. Vigora 182 116 2001 H121. Wilma 30.6.2010
122. Zita 142 252 2000 H
18. Cucurbita maxima Duchesne. Tekvica obrovská
1. Goliáš 104/169/ 250/287
79/307/- / -
1969
2. Veltruská obrovská 104/169 79/307 1952
19. Cucurbita pepo L. Tekvica oby ajná pravá (šparg ová) alebo patizónová
1. Ambassador 163 76 1990 cuketa H2. Belo 287 - 2001 patizón
3. Kveta 250/169/100 - /307/ - 1962
4. Maská ik 250 - 2004 patizón
5. Mestik 250 - 1997 cuketa
6. Michala 250 - 1997 cuketa
7. Orfeus 250 - 2008 patizón
8. Sardane 182 116 1990 cuketa H9. Zoja 250 - 2004 bezšupková
olejná
21. Daucus carota L.
21.1 Mrkva oby ajná
1. Alamo 172 1 1998 H2. Amsterdami 142 252 1998 SR
3. Anglia 30.6.2010
4. Bangor 172 1 1994
5. Bantry 30.6.2009
6. Berbro 305 65 2000
7. Bergamo 30.6.2010
8. Bergen 172 1 1995 H9. Berlicum 3
(syn. Berlikumer 3) 30.6.2010
10. Berlikumer 2 180/172 294/1 1967
11. Bersky 172 1 2004 H
63
12. Calgary 172 1 1999 H13. Cartago 30.6.2010
14. Cidera 270 269 2002
15. Darina 270 269 2000
16. De Colmar à coeur rouge 2 182/163/172 116/76/1 1990
17. Delicia 250/287 - / - 1966
18. Espredo 30.6.2009
19. Feonia 5 166 66 1981
20. Fert di vörös 30.6.2009
21. Flacino 30.6.2009
22. Futuro 30.6.2009
23. Chamare 165 102 2002
24. Champion 182 116 2004 H25. Idaho 172 1 2001 H26. Inka 30.6.2009
27. Jaguar 30.6.2009
28. Joba 30.6.2010
29. Kabro 305 65 2000
30. Kamaran 172 1 1994 H31. Kardame 180 294 1998 H32. Karlena 180 294 1983
33. Karnavit 180 294 1989 H34. Karotela 270 269 2002
35. Karotina 104/165/169/ 270/287
79/102/307/269/ -
1969
36. Katop 356 65 2004 H37. Kazan 30.6.2009
38. Korina 30.6.2010
39. Lenka 165 102 1994
40. Luxor 30.6.2010
41. Lysa 104/250 79/ - 1985
42. Maestro 337 303 2000 H43. Maxima 356 65 2004 H44. Mokum 172 1 1995 H45. Nanbro 305 65 1999
46. Nanda 30.6.2010
47. Nandrin 172 1 1994 H48. Nansen 30.6.2010
49. Nantes 2 270 269 1941
50. Nantes 3 104/169/182 79/307/116 1941
51. Nantes 4 30.6.2009
52. Nantes 5 165 102 1941
53. Napa 172 1 1999 H54. Napoli 172 1 1994 H55. Narbonne 172 1 1994 H56. Navarino 172 1 2000 H57. Neal 172 1 2000 H58. Nebula 163 76 2003 H59. Negovia 172 1 2004 H60. Nelson 172 1 1994 H
64
61. Nerac 172 1 1995 H62. Nevis 172 1 1999 H63. News 172 1 2004 H64. Newton 30.6.2009
65. Niagara 172 1 2005
66. Nimbus 166 66 1998 H67. Ola 287 - 2002
68. Olympia 169/250/287 307/ - / - 1973
69. Olympus 270 269 2002
70. Pampa 168 1 2002 H71. Parero 163 76 2000 H72. Perla 168 6 2004 H73. Presto 337 303 2002 H74. Puma 30.6.2009
75. Regol 166 66 1979
76. Rekord 30.6.2010
77. Rola (syn. Royal Chantenay 3)
30.6.2009
78. Rondo (syn. Pariser Markt 5)
270 269 2001
79. Rubína 104/169/165/ 250/270/287
79/307/102/- /269/ -
1973
80. Senna 168 6 2004 H81. Sirius 314 76 2002 H
82. Stupická k rychlení 104/250/270 79/ - /269 1954
83. Sylva 270 269 2004
84. Tagus 182 116 2002 H85. Tinga 270 269 1998
86. Totem 270 269 2000 H87. Vanda 165 102 1994
88. Vörös óriás 142 252 1999
Vysvetlivky: SR – s odrodou je možné obchodova len na území Slovenskej republiky
22. Foeniculum vulgare Mill. Fenikel oby ajný
1. Moravský 169 307 1946 SR
Vysvetlivky: SR – s odrodou je možné obchodova len na území Slovenskej republiky
23. Lactuca sativa L. Šalát siaty
I. HLÁVKOVÝ
a) n a r ý c h l e n i e
1. Alès 337 303 2002
2. Brilant 165 102 2001
65
3. D vín 165 102 2001
4. Edina 142 252 1998
5. Hajtató gigant 323 252 1998
6. Hanna 182 116 2002 H7. Janík 287 - 2005 H8. Jantar 165/104 102/79 1987
9. Kamex 165/104 102/79 1987
10. Karát 165 102 1993
11. Kobak 142 252 2001 aj jarný
12. Liban 169/250 307/ - 1982
13. Nefrit 165 102 1993
14. Poona 296 6 2002
15. Safír 165/104/ 169/270
102/79/307/269
1982
16. Téli Vajfej 323 252 1998
17. Tyrkys 165 102 1994
18. Vicky 30.6.2009
19. Wendel 176 1 1999
20. Whitna 182 116 2000
b) j a r n ý
21. Action 30.6.2009
22. Alambra 163 76 2004 aj letný a jesenný
23. Clarion 176 1 1995
24. Crufia 176 1 2005 aj letný a jesenný
25. ervánek 165 102 2002 aj jesenný
26. Deon 30.6.2010
27. Elsa 288 37 2002
28. Embrace 176 1 1999 adový,aj letný aj jesenný
29. Enrica 182 116 2002 aj letný a jesenný H30. Erika 176 1 2000 aj jesenný,
aj na rýchlenie 31. Faraon 30.6.2010
32. Herm 104 79 1987
33. Juniális 142 252 1998 aj letný a jesenný
34. Král máje I 104/169/270 79/307/269 1967
35. Lednický 104/169/ 250/270
79/307/- /269
1964
36. Majális 142 252 2001 aj letný
37. Maraton 30.6.2010
38. Maugli 270 269 2002 adový,aj letný a jesenný
39. Maximo 165 102 2001 adový,aj letný a jesenný
40. M lnický Máj 104 79 1952
41. Miniko 165 102 2001 adový, aj jesenný
42. Nancy 30.6.2010
43. Orion 169 307 1999 aj na rýchlenie
44. Ovation 176 1 1995
45. Pod ipan 104/169 79/307 1988
46. Radomír 287 - 2002 aj jesenný
66
47. Rosemarry 270 269 2002
48. Rowena 176 1 2000 aj jesenný
49. Sunny 30.6.2010
50. Tarzan 270 269 1998 adový,aj letný a jesenný
51. Traper 270 269 2002 adový,aj letný a jesenný
52. White Boston (syn. Attractie)
166 66 2000 aj letný a jesenný
53. Zeus 169 307 2002 aj letný a jesenný
c) l e t n ý
54. Daguan 182 116 2002 aj jesenný
55. D tenická atrakce 104/270 79/269 1952
56. Dolly 104 79 1986
57. Hrdelský 104 79 1988
58. Julek 104/250/270 79/ - /269 1987
59. Lento 270 269 1998
60. Lubo 287 - 2001 adový, aj jesenný
61. Mars 165 102 1994
62. Mona 180 294 1973
63. Pražan 104/169/250 79/307/ - 1971 adový
64. Saturn 165 102 1994
65. Votan 30.6.2009
d) z i m n ý
66. Altenburský 104 79 1941
67. Humil 104/270 79/269 1987
II. LISTOVÝ
1. Carmen 250 - 2001 postup. zber listov
2. Crimson 270 269 2004
3. Dekor 250 - 2002
4. Dubá ek 104/169/270 79/307/269 1986 postup. zber listov
5. Karneol 287 - 2000
6. Redin 270 269 1998
7. Rosela 270 269 2001 ervený
24. Lycopersicon esculentum Mill. Raj iak jedlý
I. KOLÍKOVÝ
1. Alambra 61 303 2002 H2. Ambros 250 - 2003 H3. Apriliana 177 15 2002 H4. Aranca 176 1 1998 H5. Babu ka 287 - 2008
6. Balcan 316 315 2000 H7. Birsen 182 116 2003 H
67
8. Bonset 163 76 1973 H9. Boreal 339 81 2000 H10. Brisa 337 303 2003 H11. Celzus 177 15 2000 H
12. Cindel 176 1 2001 H13. Clotilde 182 116 2002 H14. Dagmar 169 307 2003 H15. Dario 182 116 1989 H16. Delfine 30.6.2010
17. Dona 250 - 2001 H18. Dorina 316 315 2000 H19. Emilon 100 - 2001
20. Fado 176 1 2002 H21. Falcato (syn. Madrila) 177 15 1998 H22. Filon 296 6 2001 H23. Fino (syn. Esperanza) 177 15 1998 H24. Fuensanta 296 6 2002 H25. Furore 176 1 1998 H26. Gabor 30.6.2010
27. Geo 12 316 315 2002 H28. Gesa 182 116 2002 H29. Halay 344 176 1 2003 H30. Cherrola 270 269 2002 H31. Indukta 30.6.2009
32. Iris (syn. Franzi) 30.6.2009
33. Karamel 61 303 2002 H34. Katinka 30.6.2009
35. Lasso 339 81 2002 H36. Lemance 177 15 2005
37. Lince 337 303 2003 H38. ubica 287 - 2008 H39. Lucy Tm V (syn. Lucy) 182 116 1977 H40. Lugas 30.6.2009
41. Magnus 177 15 2005 H42. Manera 61 303 2003 H43. Marfa (syn. Tiffany) 163 76 1998 H44. Marilyn 182 116 1999 H45. Megana (syn. Sympathie) 314 76 2000 H46. Milica 250 - 2005 H47. Moneta 100 - 2000 drobná
oranžová48. Monika 30.6.2009
49. Morris 182 116 2003 H50. Nagano 176 1 2005 H51. Niki Zel 250 - 2005 H52. Norika 287 - 2005 H53. Orfea 169 307 2003 H54. Orkado 270 269 1999
H
68
55. Partner 30.6.2009
56. Perun 270 269 2002
57. Platus 177 15 2000 H58. Preciza 177 15 2001 H59. Princess 181 81 1998 H60. Prisca 182 116 1992 H61. Profilo 177 15 2005 H62. Pronto 30.6.2009
63. Raïssa 182 116 1999 H64. Rebeka 287 - 2007 H65. Red Shine 296 6 2001 H66. Renato (syn. Lusita) 339 81 2000 H67. Revido 177 15 1998 H68. Romana 339 81 2002 H69. Romus 270 269 2002
70. Rondello 177 15 1995 H71. Sigi LST 287 - 2007 H72. Sláva Porýní 104/169/250
270/28779/307/ - / 269/ -
1941
73. Socrates 30.6.2009
74. Start S 104/169 79/307 1981 H75. Stupické polní rané 104/169/270 79/307/269 1955
76. Stupické skleníkové 104/169 79/307 1954
77. Tajfun 270 269 1999 H78. Tasty 30.6.2009
79. Terra 30.6.2010
80. Thomas 182 116 2001 H81. Tipico 30.6.2010
82. Tipo 30.6.2010
83. Titus 177 15 2002 H84. Tolstoi 172 1 2000 H85. Torino 165 102 2003 H86. Tornádo 165/169 102/307 1988 H87. Toro 30.6.2010
88. Tradiro 177 15 1999 H89. Transit 142 252 2000 H90. Uragan 270 269 2002 H91. Vitador 296 6 1999 H92. Voyager 296 6 2002 H
II. KRÍ KOVÝ
93. Báb 432 - 2006
94. Benito 172 1 1999 H95. Darinka 165 102 2003 H96. Denár 169/165 307/102 1988
97. Devín 287 - 2001
98. Diana 165 102 1994
99. Dual Plus 163 76 2002 H100. Dublet (syn. Dual Early) 163 76 1998 H
69
101. Dulcia 104/169 79/307 1991
102. Elán 142 252 1999 H103. Elegy 168 6 2003 H104. Eskort 30.6.2010
105. Extra 100 - 2000
106. Homer 169 307 2003
107. Imun 104 79 1941
108. Ivo 287 - 2002 hobby typ
109. Karla 30.6.2009
110. Kecskeméti 262 142 252 1977
111. Kecskeméti 549 142 252 1985
112. Ladislav 100 - 2001
113. ubomír 100 - 2001
114. Marienka 165 102 2003 H115. Minigold 30.6.2009
116. Missouri 168 6 1999
117. Moldemy 100 - 2002 hobby typ
118. Nívó 142 252 2000
119. Odeon 169/165/270 307/102/269 1986
120. Oranže 30.6.2009
121. Orbit 169/165 307/102 1988
122. Patria 169 307 2003
123. Pavlína 165 102 2002
124. Peto 86 314 76 1999
125. Premium 100 - 2000
126. Prima 142 252 2000
127. Proton 169/165 307/102 1993
128. Rajka 287 - 2002
129. Rodik 432 - 2008
130. Ronco 172 1 1998 H131. Roti PK 432 - 2006
132. Salus 165/169/ 270/287
102/307/269/ -
1986
133. Semarol 30.6.2010
134. Sierra 168 6 2002 H135. Sultan 172 1 2001
136. Sunstart 296 6 2001 H137. Šampion 287 - 2002 H138. Šejk 165 102 2002 H139. Testa 316 315 1999 H140. Titan 169/165 307/102 1988
141. Tomanova 250 - 2001
142. Top 48 288 37 2003 H143. Topkapi 337 303 2003 H144. Uno 142 252 1998
145. Velkon 100 - 2001 hobby typ
146. Vilma 270 269 2002 hobby typ
147. Zám an 287 - 2001
70
25. Petroselinum crispum (Mill.) Nyman ex A. W. Hill. Petržlen záhradný
a) k o r e o v ý
1. Alba 270 269 2000
2. Atika 30.6.2010
3. Bero 287 - 2002
4. Dobra 250/270/169 -269/307 1963
5. Halblange 172/38/323 1/303/252 1995
6. Hanácká 250/169 - /307 1958
7. Hosszú 30.6.2009
8. Jadran 165 102 2001
9. Korai cukor 142 252 1998
10. Olomoucká dlouhá 169/250/287 307/ - / - 1955
11. Orbis 30.6.2009
b) v a o v ý
12. Astra 270 269 2000
13. Festival 68 270 269 1976
14. Kade avá 169/270 307/269 1941
15. Kudrnka 165 102 2002
16. Marunka 165 102 2002
17. Žanet 287 - 2001
26. Phaseolus coccineus L. Fazu a šarlátová
1. Gracia 112 - 2003
2. Albena 250 - 2003
27. Phaseolus vulgaris L.
27.1 Fazu a záhradná krí ková
a) z e l e n o s t r u k o v á
1. Alicante 163 76 2002
2. Anka 112 - 1999
3. Azték 142 252 2000
4. Bona 30.6.2009
5. Cabernet 168 6 2003
6. Dita 250 - 1980
7. F nix 142 252 1999
8. Gama 30.6.2009
9. Hópehely 324 252 1999
10. Inka 142 252 2000
11. Katka 169 307 1975
12. Labrador 168 6 1992
71
13. Lucka 112 - 1999
14. Marika 169 307 2003
15. Medinah 182 116 2003
16. Nugetka 250 - 2006
17. Odeat LST 287 - 2007
18. Paulista 163 76 1998
19. Presenta (syn. Xera) 163 76 1993
20. Sina 112 - 1991
21. Tímea 250 - 2002
22. Idit LST 287 - 2001
23. Valja 180 294 1975
24. Viola 250 - 2000
25. Viviana (syn. Dunia) 250 - 2000
26. Volcano 168 6 2003
b) ž l t o s t r u k o v á
27. Aidagold 165 102 1999
28. Budai Market (syn. Budai piaci)
30.6.2009
29. Carson 182 116 2002
30. Ema 112 - 1987
31. Eureka 168 6 1998
32. Janka 324 252 1999
33. Leonarda 250 - 2002
34. Lilana 250 - 1998
35. Lolita 30.6.2010
36. Lukulinda 287 - 2005
37. Luna 169 307 1984
38. Maxidor 250 - 1983
39. Melinda 250 - 1997
40. Nigrona 250 - 1998
41. Rézi 142 252 1999
42. Sonesta 30.6.2009
c) n a s e m e n o
43. Fabia 112 - 2002
44. Gesta 112 - 1991
45. Nela 112 - 2001
46. Petra 112 - 1999
47. Radka 169 307 2003
48. Rocco 251 66 1998
49. Salva 112 - 1985
50. Ultima 112 - 1990
72
27.2 Fazu a záhradná ty ová
a) z e l e n o s t r u k o v á
51. Belmonte 270 269 1991
52. Betka 287 - 2002 mesiacovitá ty ová
53. Ira 386 - 2002
54. Neckarkönigin 169 307 2001
55. Slavomira 386 - 2001 mesiacovitá ty ová
b) ž l t o s t r u k o v á
56. Anita (syn. Rozália) 250 - 2000
57. Goldmarie 169/270 307/269 2002
58. Neckargold 169 307 2001
28. Pisum sativum L. (partim)
28.1 Hrach siaty pravý dre ový
a) s k o r ý - s t r e d n e s k o r ý
1. Amos 165 102 1992
2. Avola (syn. Spring) 168 6 1992
3. Banff 306 1 1999
4. Barle 163 76 1998
5. Bohdan 165/104 102/79 1988
6. Bora 100 - 2002
7. Bra o PK 432 - 2006
8. Cezar 30.6.2009
9. Dakota 182 116 2002
10. David 165 102 1993
11. Expres 287 - 2002
12. Favorit 328 1 1999
13. Felix 89 - 1994
14. Gloriosa 180/250 294/ - 1973
15. Gorazd 89 - 2006
16. Havel 165 102 1992
17. Hermés 250 - 2002
18. Héra 250 - 2003
19. Chleban 89 - 2006
20. Junos 165 102 1993
21. Lubor 165 102 1991
22. Luka 287 - 2001
23. Marifon 30.6.2010
24. Masterfon 30.6.2010
25. Maximus 89 - 2007
26. Milor (syn. Lotus) 168 6 1998
27. Minox 30.6.2009
28. Orcado 182 116 2000
29. Oskar (syn. Karlos) 165 102 1994
73
30. Pavlus 432 - 2006
31. Progress No 9 (syn. Progress 9, syn. Progress N. 9)
168 6 1991
32. Radovan 165/104 102/79 1988
33. Rapid 306 1 1999
34. Rýnsky skorý 142 252 1999
35. Samuel 386 - 2003
36. Újmajori korai 30.6.2009
37. Újmajori középkés i 30.6.2010
38. Újmajori középkorai 30.6.2010
39. Zázrak z Kelvedonu 104/89/169 79/ - /307 1952
b) s t r e d n e n e s k o r ý - n e s k o r ý
40. Alexander 386 - 2003
41. Combi (syn. Combi Dual) 168 6 1999
42. Dalila 165 102 2003
43. Elkan 89 - 1984
44. Erika 326 252 1999
45. Garant 287 - 2002
46. Herkules 250 - 2003
47. Jof 182 116 2001
48. Jubileum 142 252 1998
49. Knieža Andrej 386 - 2001
50. Moravan 165 102 1986
51. Nobel 165 102 1994
52. Novaglora 287 - 2001
53. Radim 165/104 102/79 1980
54. Télévision 38 303 2002
55. Triola 328 1 1999
56. Tristar 168 6 1998
57. Zuzka 324 252 1999
28.3 Hrach siaty pravý cukrový
58. Ambrosia 180 294 1998
29. Raphanus sativus L.
29.1 Re kev siata pravá (re kovka)
1. Albena 270 269 2002
2. Bela 169 307 2004
3. Duo 104/169/ 270/287
79/307/269/ -
1981
4. Faraon 270 269 2004
5. Fatra 287 - 2006
6. Granát 104/169/270 79/307/269 1971
7. Helios 104/270 79/269 1976
8. Icicle (syn. Blanche transparente)
166 66 1998
74
9. Ilka 343 294 1979
10. Jégcsap 142 252 1998
11. Jolly 288 37 2003
12. Katka 250 - 1993
13. Københavns Torve 2 (syn. Rond rose à bout blanc 2)
166 66 1973
14. Korund 343 294 1977
15. Lada 270 269 1999
16. Lidka 270 269 2001
17. Liza 323 252 1999
18. Mama 287 - 2001
19. Marabelle 30.6.2010
20. Maria 250 - 1986
21. Masterred 163 76 2002 H22. Milka 250 - 1992
23. Misato Red 431 268 2008
24. Poloneza 270 269 2001
25. Rampouch 104/169/ 270/287
79/307/269/ -
1941
26. Revosa 30.6.2009
27. Ria 270 269 1999
28. Rodos 343 294 1983
29. Rondar 182 116 1998 H30. Ronde Rode Broei 4 30.6.2010
31. Róza 30.6.2010
32. Rudi 340 1 2000
33. Slavia 104 79 1976
34. Slovana 270 269 1999
35. Stela 270 269 1998
36. Szentesi óriás vaj 323 252 1998
37. Tarzan 30.6.2010
38. V ra 104/250/270 79/ - /269 1981
39. Viola 270 269 2002
40. Zlata 270 269 2002
29.2 Re kev siata ierna
41. Astor 270 269 2000
42. Jantar 104 79 1973
43. Japana 165 102 1999 H44. Karmina 104/169/
250/27079/307/- /269
1978
45. Kulatá erná 104/169/89/ 270/250
79/307/ - / 269/ -
1952
46. Omny 30.6.2009
47. Polodlouhá bílá 104/270/287 79/269/ - 1941
75
31. Scorzonera hispanica L. Hadí mor španielsky
1. Libochovický 169 307 1954
32. Solanum melongena L. u ok baklažánový (baklažán)
1. eský raný 250 - 1952
2. Fiala 287 - 2008
3. Júlia 100 - 2002
4. Klasik 250 - 2005
5. Krasan 250 - 1992
33. Spinacia oleracea L. Špenát siaty
1. Carambole 182 116 1986 H2. Herkules 104 79 1971
3. Chica 163 76 1999 H4. Matador 104 79 1941
5. Medania 30.6.2009
6. Monores 104/169/250 79/307/ - 1981
7. Neptun 250 - 2002
8. Polka 30.6.2009
9. Spokane 30.6.2010
10. Toscane 251 66 2003 H11. Triptiek 30.6.2010
34. Valerianella locusta (L.) Laterr. Valeriánka po ná
1. Deutscher 169 307 1965
35. Vicia faba L. (partim.) Bôb oby ajný
1. Devín 386 - 2001
2. Falan 250 - 1999
3. Pieš anský 112 - 1999
4. Saturn 250 - 2006
5. Zobor 287 - 2001
36. Zea mays L.
36.1 Kukurica siata cukrová (Zea mays L. convar. saccharata Koern.)
1. Adika 361 - 2002 H2. Afrodita 361 - 2003 H3. Agnes 361 - 2003 H
76
4. Alena 250 - 2002 supersladká H5. Alida 250 - 2000 supersladká H6. Alsbeta 361 - 2008 H7. Andrea 250 - 1991 H8. Anita 361 - 2006 H9. Aranka 361 - 2006 supersladká H10. Astrid 361 - 2002 H11. Bandit 34 303 2002 supersladká H12. Bonanza 34 303 2002 H13. Bonus 182 116 2002 H14. Boston 182 116 2000 H15. Dessert 70 254 252 2003 supersladká H16. Dessert 73 254 252 2003 supersladká H17. Dessert 74 254 252 2003 supersladká H18. Dessert 80 254 252 2003 supersladká H19. Dugan 168 6 2000 H20. Dynamo 34 303 2002 H21. Elite 182 116 2000 H22. Empire 163 76 1999 H23. Excalibur 34 303 2002 H24. Flavor Queen 304 252 1998 H25. GSS 9377 182 116 2002 supersladká H26. Gyöngymazsola 228 252 2003 H27. Honey Bantam 88´ No. 20 30.6.2010
28. Challenger 30.6.2009
29. Champ 168 6 1998 H30. Jubilee 182 116 1986 H31. King Arthur 304 252 1998 H32. Legend 288 37 1998 H33. Merit (syn. Meritosa) 168 6 1977 H34. Miracle 30.6.2009
35. Nugat 72 228 252 2003 H36. Patton 304 252 1999 H37. Ramondia 250 - 1996 supersladká H38. Reveille 30.6.2009
39. Rival 168 6 1999 H40. Royalty 251 66 1999 H41. Rustler 34 303 2003 supersladká H42. Shaker 168 6 1999 supersladká H43. Sheba 168 6 1999 supersladká H44. Sundance 288/34 37 1986 H45. Sundial 288 37 2003 H46. Tauris 250 - 1995 H47. Tracer 168 6 1999 H48. Wombat 163 76 1998 H
77
36.2 Kukurica siata pukancová (Zea mays L. convar. microsperma Koern)
1. Aladar 361 - 2003 H2. Aladin 361 - 2003 H3. Jantár 250 - 1982 H4. Kecskeméti Gyöngy SC 142 252 1998 H5. Simona 250 - 2003 H
78
Zoznam registrovaných odrôd druhov zelenín a koreninových rastlín, ktorých odrody nepodliehajú povinnej registrácii
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh
Anethum graveolens L. Kôpor vo avý
1. Hanák 104/169/ - /270
79/307/250/269
1989
2. Moravan 270 269 2001
3. Pražský jemný 104 79 1944
Coriandrum sativum L. Koriander siaty
1. Hrub ický 169 307 1946
Majorana hortensis Moench. Majorán záhradný
1. Marcelka 250/169 250/307 1967
Capsicum baccatum L. Paprika bobu natá
1. Zvone ek 169 307 2001
Pastinaca sativa L. subsp. sativa Paštrnák siaty pravý
1. Dlouhý bílý 104/169 79/307 1946
Rheum rhabarbarum L. Rebarbora vlnitá
1. Jara 104 79 1967
Lepidium sativum L. Žerucha siata
1. Dánská 104/169 79/307 1965
79
as c – OSTATNÉ DRUHY PO NOHOSPODÁRSKYCH PLODÍN
Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody podliehajú povinnej registrácii
I. VINI HROZNORODÝ
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka
Vitis vinifera L. Vini hroznorodý
MUŠTOVÉ
a) biele 1. Aurelius 349 284 1983
2. Bouvierovo hrozno 349 284 1952
3. Devín 349 284 1997
4. Diev ie hrozno 349 - 1952
klony : ŠE-41/8, ŠE-45/38, ŠE-45/48,
ŠE-47/29
5. Feteasca regala 349 284 1974
6. Chardonnay 349 - 1996
klony : VP-161/6, VP-155/6, PO-160/1, PO-158/7, PO-156/4, ŠE-49/38, ŠE-60/41
7. Irsai Oliver 349 284 1975
8. Milia 349 - 2002
9. Muškát moravský 349 284 1987
10. Muškát Ottonel 349 284 1952
klony :PE-1/10, PE-2/1, PE-4/15,
PE-5/4
11. Müller-Thurgau 349 - 1941
klony :PO-5/12, PO-2/15, KA-23/37, KA-25/7, KA-43/25, ŠE-34/48, ŠE-37/29, ŠE-41/3
12. Neuburské 349 284 1941
13. Noria 349 - 2002
14. Pálava 349 284 1977
15. Rizling rýnsky 349 284 1941
klony :PO-27/5, PO-89/12, PO-90/12 VP-20/9,VP-23/9
16. Rizling vlašský 349 284 1941
klony :PE-5/34, PE-5/44, PE-6/65,
PE-7/71,PE-7/76
80
17. Rulandské biele 349 - 1941
klon: ŠE-48/5
18. Rulandské šedé 349 284 1941
klony: PO-V-2, PO-49/207
19. Sauvignon 349 284 1952
klony: PE-6/5, PE-13/49, PE-13/67
20. Silvánske zelené 349 284 1941
klony:KA-38/23,KA-46/21,KA-60/25
KA-62/23, KA-64/14 ZN-1/54
21. Tramín ervený 349 - 1941
klony: PO-202/A
ŠE-58/19,ŠE-62/23,ŠE-64/33,
ŠE-69/18
22. Veltlínske ervené skoré 349 284 1952
klony:PO-1/10, PO-2/24, PO-3/15,
PO-4/15, PO-4/30
23. Veltlínske zelené 349 - 1941
klony: VP-3/6, VP-4/10, VP-6/2 ZN-1/49, ZN-10/45, ŠE-56/52, ŠE-62/39
b) tokajské
1. Furmint 349 - 1952
klony: ŠE 22/33, ŠE 26/88, ŠE 34/5
2. Lipovina 349 - 1952
klony: ŠE 10/5, ŠE 22/36, ŠE 5/12
3. Muškát žltý 349 - 1941
klony: ŠE 37/18, ŠE 54/21
c) modré
1. Alibernet 349 284 1975
2. André 349 284 1980
3. Cabernet Sauvignon 349 284 1980
4. Dunaj 349 284 1997
5. Frankovka modrá 349 284 1941
klony :PO-22/4, PO-275/i, PO-281/E VP-6/5, VP-14/4,
ŠE-23/29, ŠE-25/31, ŠE-28/6,
ŠE-35/30 349 -
6. Modrý Portugal 349 284 1941
klon : KA-20/52
7. Neronet 349 284 1991
8. Rulandské modré 349 284 1941
klony :PO-20, PO-22
81
9. Svätovavrinecké 349 284 1941
klony :PO-7/5, PO-10/7, KA-4/9, KA-4/10, KA-6/12
10. Zweigeltrebe 349 284 1980
II. STOLOVÉ
1. Ametyst 349 - 2002
2. Diamant 349 284 1997
3. Dora 349 284 1997
4. Julski biser 349 284 1972
5. Guza Kara 349 284 1982
6. Chrupka biela 349 284 1941
7. Chrupka ervená 349 284 1941
8. Chrupka Jalabertova 349 284 1952
9. Negra 349 - 2002
10. Olšava 349 284 1988
11. Onyx 349 - 2002
12. Opál 349 284 1997
13. Panónia Kincse 349 284 1980
14. Pastel 349 - 2002
15. Rubanka 349 - 2002
16. Vitra 349 284 1993
PODPNÍKY pre vini hroznorodý
1. Amos 349 284 1990
2. Berlandieri x Riparia Kober 5BB
a klon : MO-XVI/50 349 284 1979
3. Berlandieri x Riparia SO-4
a klon : PO-07 349 284 1983
4. Berlandieri x Riparia Cratiunel 2
a klon : PO-0/6 349 284 1983
5. Berlandieri x Riparia Teleki 5 C
a klon : PO-3/7 349 284 1983
6. Berlandieri x Riparia Teleki 8 B 349 284 1996
7. Berlandieri x Riparia 125 AA
a klon : PO-0/3 349 284 1983
8. LE-K/1 349 284 1979
9. Riparia portalis 349 284 1996
10. Riparia rupestris Schwarzmann 349 284 1996
82
II. CHME
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Poznámka
Humulus lupulus Chme
1. Žatecký poloraný erve ák
Klon: Blato 135 435 1952
Lu an 135 435 1941
Osvald v klon .31 135 435 1952
Osvald v klon .72 135 435 1952
Osvald v klon .114 135 435 1952
Podlešák 135 435 1989
Si em (Aurea) 135 435 1969
Zlatan 135 435 1976
2. Blšanka 135 435 1999
3. Bor 135 435 1999
4. Premiant 135 435 1999
5. Sládek 135 435 1999
83
Zoznam registrovaných odrôd druhov, ktorých odrody nepodliehajú povinnej registrácii
I. OVOCIE, PODPNÍKY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
Sambucus nigra L. Baza ierna
1. Bohatka 93 - 1999
2. Dana 93 - 1999
3. Haschberg 93 - 1992
4. Sambo 93 - 1983
Prunus persica (L.) Batsch Brosky a oby ajná
1. Albatros 98 - 1993
2. Burbank July Elberta 98 - 1970
3. Cresthaven 98 - 1988
4. Dixired 30.6.2010
5. Earliglo 98 - 1986
6. Envoy 98 - 1995
7. Fairhaven 98 - 1970
8. Favorita Morettini 3 98 - 1995
9. Fenix 98 - 1991
10. Fertillia Morettini 98 - 1978
11. Flamingo 98 - 1991
12. Halehaven 98 - 1970
13. Harbinger 98 - 1991
14. Harbrite 98 - 1995
15. Kamka 352 - 2001
16. Luna 98 - 1976
17. Rados 98 - 1995
18. Redhaven 98 - 1963
19. Redwin 98 - 1988
20. Sunhaven 98 - 1983
21. Teliesa 104/98 98 1995
22. Telura 104/98 98 1995
23. Tena 104/98 98 1995
24. Tenira 104/98 98 1995
25. Tercie 104/98 98 1995
26. Tereza 104/98 98 1996
27. Teska 104/98 98 1995
84
PODPNÍKY pre broskyne:
Brosky a
1. B-VA-1 98 - 1971
2. B-VA-2 98 - 1971
3. B-VA-3 98 - 1971
4. Lesiberian 98 - 1992
Mand a
1. MN-VS-1 98 - 1991
Brosky omand a
1. BM-VA-1 98 - 1980
2. BM-VA-2 (Kando) 98 - 1988
Prunus amygdalus Bartock x Prunus persica (L.) Batsch Brosky omand a
1. BM-VA-2 (Kando) 98 - 1988
Prunus avium (L.) ereš a vtá ia
I. CHRUPKY P.a. subsp. duracina (L.) Janchen
1. Burlat 93 - 1991
2. Büttnerova kompakt 93 - 1991
3. Hrabkovská neskorá 95 - 1998
4. Julka 93 - 2000
5. Kordia 301 - 1981
6. Sam 93 - 1991
7. Petra 93 - 2000
8. T chlovan 301 299 1991
9. Van 301 - 1981
10. Vanda 301 299 1991
II. SRDCOVKY P.a. subsp. juliana (L.) Janchen
11. Rivan 93 - 1991
PODPNÍKY pre erešne a višne:
Mahalebka
1. MH-KL-A 95 - 1983
2. MH-KL-1 95 - 1983
85
Vtá nica
1. Colt 93 - 1996
2. F 12 98 - 1996
3. P-HL-A 301 299 1986
4. P-HL-B 301 299 1992
5. P-HL-C 95 - 2002
6. P-TU-2 93 - 1971
Rubus fruticosus L. ernica (ostružina ernicová)
1. Thornfree 93/95 93 1989
Cornus mas L. Drie oby ajný
1. Alex 93 - 2003
2. Devín 93 - 1981
3. Expres 93 - 2003
4. Titus 93 - 1981
Cydonia oblonga Mill. Dula podlhovastá
1. Dula MA 301 299 1998
2. Dula MC 301 299 1998
Ribes uva crispa L. Egreš oby ajný
I. BIELOPLODÝ
1. Biely nádherný 93 - 1963
2. Britania 93 - 1954
3. Citrónový ob í 93 - 1984
4. Chryso 93 - 1997
5. Produkta 93 - 1975
6. Roman 93 - 1984
7. Rubikon 420 - 2008
8. Skvost 104/93 93 1996
9. Šolcova nad je 93 - 1984
10. Viking 93 - 1997
11. Zlatá figa 93 - 1954
II. ERVENOPLODÝ
12. Astrid 104/93 93 1993
13. Industrie 93 - 1954
14. Hinnonmaki Rot 381 280 2003
15. Mojmír 93 - 1996
86
16. Rolonda 382 317 2003
17. Rokula 382 317 2003
III. ZELENOPLODÝ
18. Bojník 93 - 1998
19. Invicta 382 280/317 2003
20. Mistrál 104 280 2003
21. Nitran 93 - 1998
22. Rixanta 382 317 2003
23. Strážov 93 - 1998
PODPNÍKY pre egreše a ríbezle:
Ríbez a zlatá
1. ME-LS-A 93 - 1987
2. ME-LS-B 93 - 1987
3. ME-LS-C 93 - 1987
Castanea sativa Mill. Gaštan jedlý
1. Bojar 93 - 1991
2. Mistral 93 - 1991
Pyrus communis L. Hruška oby ajná
I. LETNÉ ODRODY
1. Clappova 98 - 1954
2. Diana 93 - 1987
3. Radana 104 93 1999
4. Williamsova áslavka 98 - 1954
II. JESENNÉ ODRODY
5. Jizera 301 299 1999
6. Karina 301 299 1999
7. Konferencia 98 - 1954
8. Nitra 93 - 1989
9. Vila 93 - 1987
10. Zlata 301 299 1999
III. ZIMNÉ ODRODY
11. Bohemica 301 299 1997
12. Decora 104/98 98 2001
13. Dicolor 104 93 1998
14. Dita 104/98 98 2002
15. Erika 301 299 1998
16. Grosdemange 301 299 1992
17. Harbo 95 - 1997
87
18. Jana 301 299 1997
19. Lucasová 98 - 1954
20. Vonka 104 93 2000
PODPNÍKY pre hrušky:
Hruška
1. H-BO-1 93 - 1991
Dula
2. Dula MA 301 299 1998
3. Dula MC 301 299 1998
Malus Mill. domestica Borkh. Jablo domáca
I. LETNÉ ODRODY
1. Daria 104 93 1999
2. Discovery 93 - 1991
3. James Grieve Double Red 301 299 1993
4. Julia 301 299 1994
5. Mantet 93 - 1993
6. Mio 93 - 1991
7. Quinte 93 - 1985
8. Vista Bella 93 - 1987
9. Zlatava 95 - 2000
II. JESENNÉ ODRODY
10. Akane 301 299 1989
11. Diadém 104 93 1992
12. Dione 95 - 1999
13. Doris 104 280 1988
14. Oldenburgovo ervené 93 - 1983
15. Prima 93 - 1983
16. Priora 95 - 1998
17. Santana 14 204 2006
III. ZIMNÉ ODRODY
18. Aneta 95 - 2002
19. Angold 301 299 1995
20. Bohemia 301 299 1995
21. Braeburn 301 299 1999
22. Dalila 301 299 1993
23. Delor 301 299 1993
24. Denár 104 280 1989
25. Domino 95 - 1999
26. Dublet 104 93 1991
27. Dulcit 95 - 1999
88
28. Florina 301 299 1988
29. Fuji 301 299 1999
30. Gala 301/98 299/98 1992
31. Gloster 93 - 1986
32. Goldstar 301 299 2002
33. Granny Smith 283 - 2003
34. Hrivna 95 - 1992
35. Jantar 82/98 98 1993
36. Jarka 95 - 1997
37. Jolana 301 299 1991
38. Jonagold 301/98 299/98 1991
39. Jonagored 301 299 1998
40. Jonalord 301 299 1993
41. Karmína 127 280 1995
42. Melodie 301 299 1991
43. Melrose 93 - 1986
44. Mutsu 301 299 1993
45. Otava 301 299 2000
46. Patriot 95 - 1991
47. Pilot 275 299 2005
48. Pinova 301 299 1996
49. Produkta 95 - 2001
50. Rajka 301 299 2002
51. Red Jonaprince 514 204 2008
52. Rosana 301 299 1995
53. Rubinola 301 299 1997
54. Rubín 301 299 1983
55. Selena 301 299 1994
56. Slovakia 93 - 1991
57. Svatava 301 299 2001
58. Topaz 301 299 1998
59. Vanda 301 299 1994
60. Viktoria 301 299 2002
Baleriny
1. Maypole 318 317 1999
2. Telamon Waltz 318 317 1999
3. Trajan Polka 318 317 1999
4. Tuscan Bolero 318 317 1999
PODPNÍKY pre jablone:
1. J-OH-A 301 299 1989
2. J-KL-1 95 - 1972
3. J-KL-2 95 - 1972
4. J-KL-3 95 - 1972
5. J-KL-4 95 - 1972
6. J-TE-E 283 - 1974
7. J-TE-F 283 - 1974
89
8. J-TE-G 30.6.2009
9. J-TE-H 30.6.2009
10. J-KL-A 95 - 1999
11. J-KL-B 95 - 1999
12. J-KL-C 95 - 1999
13. J-KL-D 95 - 1999
14. J-KL-E 95 - 1999
15. J-KL-F 95 - 1999
16. A 2 a klony: 2059, 2060, 2061 301 299 1981
17. M 4 a klony: 2064, 2065, 2083, 2084
30.6.2009
18. M 7 98 - 1996
19. M 9 a klony: 2022 - 2031 301 299 1981
20. M 11 98 - 1996
21. M 26 301 299 1991
22. M 27 98 - 1996
23. MM 106 98 - 1996
Fragaria L. Jahoda
I. RAZ RODIACE
1. Adriana 104 280 1993
2. Andrea 93 93 1996
3. Bounty 93/104 93/280 1991
4. Elista 93 - 1985
5. Gorella 93 - 1978
6. Induka 93 - 1984
7. Karmen 93 - 1971
8. Magura 93 - 1993
9. Mária 93 - 1978
10. Maruška 93 - 2004
11. Onebor 279 278 1997
12. Redgauntlet 30.6.2009
13. Senga Sengana 93 - 1962
14. Viktória 93 - 2004
15. Zefyr 93 - 1976
II. STÁLE RODIACE
16. Aromas 205 204 2003
17. Calypso 394 393 2004
18. Diamante 205 204 2003
19. Everest 392 280 2004
20. Evita 392 280 2004
21. Gaviota 205 204 2003
22. Lidka 93 - 1986
23. Ostara 104 280 1986
90
Aronia melanocarpa Wild. Jarabina ierna
1. Nero 93 - 1973
Sorbus aucuparia L. x Crataegus sanquinea Jarabina vtá ia x Hloh sibírsky
1. Granatina 95 - 1992
Corylus avellana L. Lieska oby ajná
1. Hallská obrovská 93 - 1954
2. Lombardská biela 93 - 1954
3. Perla 93 - 2005
4. Webbova 93 - 1954
Rubus idaeus L. Malina (ostružina malinová)
I. RAZ RODIACE
1. Afrodita 93 - 1997
2. Bojana 93 - 1997
3. Canby 93/280 93/280 1991
4. Fertödi zamatos 383 280 2004
5. Glen Ample 396 283 2004
6. Glen Shee 396 283 2007
7. Granát 30.6.2010
8. Mája 93/280 93/280 1992
9. Miral 93 - 1998
10. Rubín (bulharský) 30.6.2010
11. Sajana 93 - 1998
12. Veten 104/280 280 1985
13. Zeva II. 30.6.2010
II. REMONTANTNÉ
14. Ada 93 - 1997
15. Heritage 104/280 280 1992
16. Ljulin 93/104/280 93/280 1992
17. Medea 93 - 1997
Prunus amygdalus Batsch. Mand a oby ajná
1. Hana 98 - 2001
2. Vama 98 - 1997
3. Zora 98 - 1997
91
PODPNÍKY pre mandle:
1. MN-VA-1 98 - 1985
2. MN-VS-1 98 - 1991
Prunus armeniaca L. Marhu a oby ajná
1. Barbora 98 - 1997
2. Bergeron 301 299 2002
3. Karola 30.6.2009
4. Kráska 98 - 1991
5. Lejuna 319 299 1999
6. Lerosa 319 299 1999
7. Leskora 319 299 1999
8. Ligeti Óriás 98 - 1991
9. Ma arská 98 - 1954
10. Veecot 98 - 1989
11. Vegama 98 - 1991
12. Veharda 98 - 1991
13. Velbora 98 - 1991
14. Velita 98 - 1999
15. Ve kopavlovická 98 - 1954
16. Velkopavlovická Klon LE-12/2 98 - 1990
17. Vemina 98 - 1999
18. Veselka 98 - 1999
19. Vesna 98 - 1991
20. Vesprima 98 - 1996
21. Vestar 98 - 1997
PODPNÍKY pre marhule:
Marhu a
1. M-LE-1 301 299 1986
2. M-VA-1 98 - 1971
3. M-VA-2 98 - 1971
4. M-VA-3 98 - 1971
Myrobalan
1. MY-VS-1 98 - 1991
2. MY - Kl - A 95 - 1983
Juglans regia L. Orech krá ovský
1. Apollo 98 - 1971
2. Buchlov 98 - 1971
3. Jupiter 98 - 1971
92
4. Lake 98 - 1994
5. Magdon 98 - 1971
6. Mars 98 - 1976
7. Saturn 98 - 1971
8. Seifersdorfský 98 - 1994
Hippophae rhamnoides L. Rakytník rešetliakovitý
1. Bojan 93 - 2006
2. Hergo 95 - 1991
3. Pollmix 95 - 1991
4. Slovan 93 - 2006
Ribes L. Ríbez a
I. ERVENÁ R. rubrum L.convar. silvestre
1. Detvan 93 - 1985
2. Expres 93 - 2000
3. Hron 93 - 1992
4. Losan 104/93 93 1985
5. Maraton 93 - 1991
6. Red Lake 280 - 1985
7. Rekord 93 - 2000
8. Rubigo 104/93 93 1990
9. Tatran 93 - 1985
10. Trent 280 - 1999
11. Vitan 104/93 93 1991
II. BIELA R. niveum Lindl.
12. Dominika 93 - 2000
13. Gerlach 93 - 2000
14. Olin 301 299 1999
III. IERNA R. nigrum L.
15. Ben Connan 396 383 2006
16. Ben Lomond 382 383 2006
17. ierna perla 420 - 2008
18. Eva 93 - 1988
19. Favorit 93 - 1993
20. Fertödi I. 280 - 1985
21. Katka 93 - 1996
22. Otelo 93 - 1983
23. Öjebyn 280 - 1984
24. Roodknop 280 - 1986
25. Tiben 502 384 2003
26. Tisel 502 384 2003
27. Titania 383 280 2003
93
28. Triton 383 280 2003
29. Viola 93 - 1987
30. Zuzka 93 - 1995
Rosa villosa L. Ruža jab ková
1. Karpatia 93 - 1973
Prunus cerasifera Ehrh. Slivka ereš oplodá (myrobalan)
1. Klar 95 - 1992
2. Klaret 95 - 1992
3. Klasik 95 - 1992
Prunus domestica L. Slivka domáca
I. RINGLOTY
1. Wazonova renklóda 93 - 1991
II. SLIVKY A POLOSLIVKY
2. a anska lepotica 93 - 1991
3. a anska najbolja 93 - 1991
4. a anská raná 95 - 1991
5. Edita 93 - 2006
6. Elena 301 299 2002
7. Gabrovská 93 - 1992
8. Hamanova švestka 95 - 1991
9. Hanita 301 299 2002
10. Jojo 364 299 2005
11. Katinka 301 299 2002
12. Stanley 30.6.2010
13. Tegera 301 299 2002
14. Tipala 301 299 2002
15. Tuleu Gras 93 - 1991
16. Valjevka 301 299 1997
III. SLIVA - ostatné odrody
17. Malvazinka 93 - 1991
PODPNÍKY pre slivky:
Slivka
1. S-BO-1 93 - 1975
2. St. Julien A 301 299 1992
94
Myrobalan
3. MY-BO-1 93 - 1975
4. MY-KL-A 95 - 1983
5. MY-VS-1 98 - 1995
Prunus cerasus L. Viš a ( ereš a viš ová)
1. Andrea 95 - 2000
2. Anka 93 - 2000
3. Érdi bötermö 93 - 1991
4. Favorit 93 - 1986
5. Meteor korai 93 - 1991
6. Morsam 95 - 1997
7. Ola 93 - 2000
8. Perla 95 - 2000
9. Samor 95 - 1997
10. Újfehértói Fürtös 93 - 1986
11. Viola 95 - 2000
Lonicera ssp. (L.) Batsch. Zemolez
1. Altaj 93 - 2001
2. Amur 93 - 2001
II. LIE IVÉ RASTLINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh
Archangelica officinalis Hoffm. Archangelika lekárska
1. Jizerka 169 307 1952
Ocimum basalicum L. Bazalka pravá
1. Litra 169 307 1986
2. Oh e 169 307 1966
Cnicus benedictus L. Benedikt lekársky
1. Krajový 169 307 1952
95
Verbascum densiflorum Bertol. Divozel ve kokvetý
1. Zlata 169 307 1952
Thymus vulgaris L. Dúška tymiánová
1. Krajový 169 307 1952
Althaea cannabina L. Ibiš konopovitý
1. erná krajová 169 307 1941
Althaea officinalis L. Ibiš lekársky
1. Moravský 169 307 1952
Ononis arvensis L. Ihlica ro ná
1. Renata 169 307 1987
Marrubium vulgare L. Jabl ník oby ajný
1. Moravský 100/169 100/307 1952
Galega officinalis L. Jastrabina lekárska
1. B la 169 307 1966
Galeopsis segetum Necker Konopnica žltkastobiela
1. Jantar 169 307 1974
Lavandula angustifolia Mill. Levandu a úzkolistá
1. Krajová 100/169 100/307 1952
Levisticum officinale Koch. Ligur ek lekársky
1. Magnus 100/169 100/307 1941
96
Tilia cordata Mill. Lipa malolistá
1. Aurea 125 - 2000
Arctium lappa L. Lopúch vä ší
1. Herkules 169 307 1985
Hypericum perforatum L. ubovník bodkovaný
1. Gold 321 125 1999
2. Uperikon 321 125 1999
Atropa bella-donna L. u kovec zlomocný
1. Satan 169 307 1971
Mentha x piperita L. Mäta pieporná
1. Perpeta 100/169 100/307 1941
Melissa officinalis L. Medovka lekárska
1. Citra 100/169 100/307 1941
Calendula officinalis L. Nechtík lekársky
1. Plamen 169 307 1941
Inula helenium L. Oman pravý
1. Goliáš 169 307 1952
Artemisia dracunculus L. Palina dra ia
1. Ruský, krajový 169 307 1941
97
Chamaemelum nobile (L.) All. Paruman spanilý
1. Doksan 169 307 1979
Achillea collina J.Becker ex Reichenb. Rebrí ek kopcovitý
1. Alba 30.6.2010
Agrimonia eupatoria L. Repík lekársky
1. Krajový 169 307 1952
3. Peter 125 - 1998
4. Topas 169 307 1979
Matricaria recutita L. Ruman ek kamilkový
1. Bohemia 169 307 1952
2. Bona 125/200 125 1984
3. Goral 125/200 125 1990
4. Lutea 125/200 125 1997
5. Novbona 125/200 125 1997
Rosa L. Ruža ovocná
1. Ascorba 30.6.2010
2. Karina 30.6.2010
Satureja hortensis L. Saturejka záhradná
1. Pikanta 169 307 1981
Trigonella foenum graecum L. Senovka grécka
1. Krajová 169 307 1952
Plantago lanceolata L. Skorocel kopijovitý
1. Libor 169 307 1988
2. Svatojánský 169 307 1952
98
Glycyrrhiza glabra L. Sladovka hladkoplodá
1. Hladkoplodá, krajová 169 307 1952
Malva mauritiana L. Slez maurský
1. Krajový 169 307 1952
Salvia officinalis L. Šalvia lekárska
1. Krajová 169 307 1952
Valeriana officinalis L. Valeriána lekárska
1. Trazalyt 169 307 1990
Hyssopus officinalis L. Yzop lekársky
1. Blankyt 169 307 1976
III. OKRASNÉ RASTLINY
Udržiavateodrody
Splnomocnený zástupca v SR
Rokregistrácie
Posledné uvádzaniemnožitelského materiálu na trh
Hybrid
Ageratum houstonianum Mill.Agerát mexický
1. Bukett 104 79 1972
2. Little Dorit 104 79 1954
3. Modrá hviezda 104 79 1954
- letni ka
Alcea rosea L. (syn.: Althaea rosea (L.) Cav.) Topo ovka ružová
1. Biely 118 - 1954
2. Šarlatový 104 79 1954
- dvojro ná rastlina
Amaranthus caudatus L.Láskavec chvostnatý
1. Atropurpureus 104 79 1954
- letni ka
99
Amberboa moschata (L.) DC. (syn.: Centaurea moschata) Amberboa mošusová
1. Rosea 104 79 1954
- letni ka
Ammobium alatum R. Br. Pieso ník krídlatý
1. Grandiflorum fl.pl. 104 79 1954
- letni ka
Antirrhinum majus L. Papu ka vä šia
- maximum - odrody vysoké, na rez 1. Monarch 104 79 1954
2. Žlutý král 104 79 1954
- nanum - odrody polovysoké 3. Oranžový král 104 79 1954
- pumilum - odrody nízke 4. Bílý 104 79 1954
5. Oranžový 104 79 1978
6. R žový 104 79 1954
7. Žlutý 104 79 1954
- letni ka
Asparagus setaceus (Kunth) Jessop (syn.: Asparagus plumosus Bak.) Asparágus perovitý
1. Robusta 104 79 1954
- skleníková, generat. množená
Begonia x semperflorens - cultorum KraussBegónia vždykvitnúca
- odrody nízke (20 cm): 1. Bois de Vaux 104 79 1954
2. Boušín 104 79 1971 H
3. Broumov 104 79 1964 H
4. Lu enec 104 79 1968 H
5. Náchod 104 79 1980 H
6. Olomouc 104 79 1968 H
7. Opava 104 79 1962
8. Oreb 104 79 1964 H
9. Ostaš 104 79 1967 H
10. Padolí 104 79 1959 H
11. Podkrkonoší 104 79 1965 H
12. R žový ke í ek 104 79 1958
13. Skalka 104 79 1959 H
100
14. Strahov 104 79 1969 H
15. Turov 104 79 1959 H
- skleníková, generat. množená
Begonia x tuberhybrida Voss gigantea fl. pl. Begónia h uznatá ve kokvetá - plnokvetá
1. Bílá 104 79 1954
2. Lososová 104 79 1954
3. Rum lková 104 79 1954
4. R žová 104 79 1954
5. Tmav rudá 104 79 1954
6. Žlutá 104 79 1954
7. Žlutooranžová 104 79 1954
- skleníková, generat. množená
Begonia x tuberhybrida Voss multiflora erecta fl. pl. Begónia h uznatá mnohokvetá vzpriamená - plnokvetá
1. ervená 104 79 1975
2. Oranžová 104 79 1975
3. Žlutá 104 79 1975
- skleníková, generat. množená
Begonia x tuberhybrida Voss pendula multiflora fl. pl. Begónia h uznatá previslá - plnokvetá
1. Chanson bílý 104 79 1972 H
2. Chanson jasn ervený 104 79 1981 H
3. Chanson lososový 104 79 1972 H
4. Chanson m d ný 104 79 1972 H
5. Chanson tmav ervený 104 79 1972 H
6. Chanson žlutý 104 79 1986 H
7. Sv tle r žová 104 79 1965
8. Tmav r žová 104 79 1966
9. Žlutooranžová 104 79 1972
- skleníková, generat. množená
Bellis perennis L. Sedmokráska oby ajná
1. Aetna 104 79 1968
- dvojro ná
Brachycome iberidifolia Benth. Krátkoch pok iberkolistý
1. Modrá 104 79 1958
- letni ka
101
Calendula officinalis L. Nechtík lekársky
1. Chrysantha 104 79 1954
2. Pacific Schönheit Aprikosenfarbig 250 - 1969
3. Pacific Schönheit Cremeweiss 104 79 1968
4. Pacific Schönheit Tieforange 104 79 1968
5. Pacific Schönheit Zitronengelb 104 79 1969
6. Sensace 104 79 1954
- letni ka
Callistephus chinensis (L.) Nees Astrovka ínska
- odrody vysoké, na rezA m e r i c k á k r á s k a
1. Americká kráska modrá 281 281 1961
2. Katka 281 281 1991
3. Ball Silberrose 281 281 1964
4. Vanda 104 79 1986
B u k e t t 5. Bukett biela 250 250 1961
6. Bukett lososovo-ružová 250 250 1973
7. Bukett ružová 250 250 1961
8. Bukett svetlo modrofialová 250 250 1966
9. Bukett šarlátovo- ervená 250 250 1961
J e d n o d u c h é 10. Margaret bílá 104 79 1958
11. Margaret karmínová 104 79 1958
12. Margaret r žová 104 79 1958
13. Margaret tmav ervená 104 79 1958
14. Margaret tmav fialová 104 79 1958
I h l i c o v i t é 15. Nina 104 79 1977
16. Olga 104 79 1960
17. Tamara 104 79 1966
18. Turandot 104 79 1961
P r i n c e s s 20. Zlatý zväzok 250 - 1961
O s t a t n é 21. Gaia 104 79 1983
22. Gilda 104 79 1976
23. Gracia 104 79 1976
24. Greta 104 79 1991
25. Los Angeles 250 - 1954
26. R žové poupátko 104 79 1954
27. Srdce Francie 104 79 1954
- odrody stredne vysoké I h l i c o v i t é
28. Martina 281 - 1998
29. Monika 281 - 1998
102
K r á o v n a t r h u 30. Královna trhu bílá 104 79 1954
31. Královna trhu ervená 104 79 1954
32. Královna trhu tmav fialová 104 79 1954
O s t a t n é 33. Turnovská raná 104 79 1964
- odrody nízke C h r y z a n t é m o k v e t é
34. Chryzantémokv tá bílá 104 79 1954
35. Chryzantémokv tá sv tle modrá 104 79 1954
36. Chryzantémokv tá tmav fialová 104 79 1954
37. Jizera 104 79 1955
38. Oh e 104 79 1955
39. Sázava 104 79 1955
40. Vltava 104 79 1969
I h l i c o v i t é 41. Eva 104 79 1987
42. Hana 104 79 1987
43. V ra 104 79 1987
44. Zdena 104 79 1987
K o m é t a n í z k a 45. Alena 104 79 1962
46. Jarmila 104 79 1961
47. Lenka 104 79 1978
48. Libuše 104 79 1965
49. Lída 104 79 1974
50. Lucie 104 79 1986
51. Markéta 104 79 1991
- letni ka
Campanula medium L. Zvon ek prostredný
1. Ružový 118 - 1954
- dvojro ná rastlina
Celosia argentea var. cristata (L.) O. Kuntze Plamenník striebristý hrebenistý
1. Imperialis 104/250 79/250 1954
- letni ka
Centaurea americana Nutt. (syn.: Plectocephalus americanus (Nutt.) D. Don in Sweet) Nevädza americká
1. Fialov r žová 104 79 1954
- letni ka
103
Centaurea imperialis Hausskn. ex Bornm., non hort. Nevädza cisárska
1. Biela 250 - 1954
2. Fialová 250 - 1954
3. Tmavo purpurová 250 - 1954
- letni ka
Clarkia unguiculata Lindley fl. pl. (syn.: Clarkia elegans Douglas fl. pl.) Klarkia pôvabná - plnokvetá
1. Bílá 104 79 1954
2. ervená 104 79 1954
3. Purpurová 104 79 1954
- letni ka
Consolida regalis S.F. Gray fl. plOstrôžka po ná pravá - plnokvetá
1. Bílá 104 79 1954
2. Modrofialová 104 79 1954
3. R žová 104 79 1954
- letni ka
Convonvulus tricolor L.Pupenec trojfarebný
1. Modrý s bílým st edem 104 79 1954
- letni ka
Coreopsis basalis(Otto et A. dietr.) S.F. Blake Kráska drummondova
1. Goldkrone 104 79 1964
- letni ka
Coreopsis Tinctoria Nutt. Kráska farbiarska
1. Ohnivý paprsek 104 79 1954
2. Talisman 104 79 1989
- letni ka
Cosmos bipinnatus Cav.Krasu ka perovitá
1. Dazzler 104 79 1969
2. Radiance 104 79 1954
3. Sensace 104 79 1954
- letni ka
104
Cosmos sulphureus Cav.Krasu ka sírovožltá
1. Sunset 104 79 1970
- letni ka
Cyclamen persicum Miller Cyklámen perzský
- giganteum1. Beethoven 104 79 1978
2. Blanc occulatum 104 79 1986
3. Blanc Argente 104 79 1984
4. Cattleya Rosa 104 79 1984
5. Donkerrood 104 79 1978
6. Feu de Joice 104 79 1990
7. Lachsdunkel 104 79 1978
8. Perle von Zehlendorf 104 79 1978
9. Reinweiss 104 79 1978
10. Rood met rand 104 79 1978
11. Rosa von Zehlendorf 104 79 1978
12. Rot 104 79 1978
13. Scarlet Triomphe 104 79 1978
14. Superba 104 79 1978
15. Sv tle lososový 104 79 1954
16. Sylphide 104 79 1985
- giganteum fibrinatum 17. Bílý 104 79 1954
18. Bílý s purpurov fialovým okem 104 79 1976
19. Fialový 104 79 1967
20. Karmínový 104 79 1967
21. Lila 104 79 1967
22. Lososový 104 79 1967
23. R žový 104 79 1976
24. Skalický r žový 104 79 1962
25. Syt karmínov r žový 104 79 1981
- skleníková, generat. množená
Cynoglossum amabile Stapf. Psojazyk ínsky
1. Firmament 104 79 1958
- letni ka
Dianthus barbatus L.Klin ek bradatý
1. Bílý 104 79 1954
2. Indian Carpet 118 118 1987
3. R žový 104 79 1954
4. Šarlatový 104 79 1954
- dvojro ná rastlina
105
Dianthus caryophyllus L. fl. Pl.Klin ek záhradný plnokvetý
1. Grenadin bílý 104 79 1954
2. Grenadin r žový 104 79 1954
3. Grenadin tmav ervený 104 79 1954
- dvojro ná rastlina
Dianthus caryophyllus L.Klin ek záhradný
1. Nero 250 250 1954
- letni ka
Godetia grandiflora Lindl.Godécia ve kokvetá
1. Tiefkarmesin 104 79 1970
- letni ka
Gypsophila elegans M.Bieb.Gypsomilka úh adná
1. Bílý velkokv tý 104 79 1954
- letni ka
Helianthus annuus L. fl. pl.Slne nica ro ná - plnokvetá
1. Zlatožltá nízka 250 - 1954
- letni ka
Helichrysum bracteatum (Vent.) Willd.Slamiha slamienková
1. Bílý 104 79 1954
2. ervený 104 79 1954
3. Hn dý 104 79 1954
4. Žlutý 104 79 1954
- letni ka
Helipterum roseum Benth.Slamihovka ružová
1. Album 104 79 1954
2. Roseum 104 79 1954
- letni ka
106
Cheiranthus Cheiri L.Cheirant vo avý
1. Krvav ervený 104 79 1954
2. Oranžový 104 79 1954
- dvojro ná rastlina
Chrysanthemum carinatum Schousboe
1. Kokarda 104 79 1954
- letni ka
Chrysanthemum segetum L.Chryzantémovka siatinová
1. Eldorado 104 79 1954
- letni ka
Iberis umbellata L.Iberka okolíkatá
1. Bílá 104 79 1954
2. Domino 104 79 1984
3. Karmínová 104 79 1954
- letni ka
Kochia scoparia (L.) Schard. Kochia metlovitá
1. Zelený 104 79 1954
- letni ka
Lathyrus odoratus L.Hrachor vo avý
- Cuthberson 1. Jimmy 104 79 1977
- Pr honický na rýchlenie 2. Pr honický purpurový 104 79 1972
3. Pr honický r žový 104 79 1966
- Spencer 4. Spencer karmínový 104 79 1954
5. Spencer smetanový 104 79 1954
6. Spencer sv tle fialový 104 79 1954
- letni ka
107
Limonium sinuatum (L.) MillerLimonka zohnutá
1. Rosea superba 104/250 79/- 1954
2. Safír 104 79 1973
3. V ncovka 104 79 1961
- letni ka
Linum grandiflorum Desf. an ve kokvetý
1. Rubrum 104 79 1976
- letni ka
Lobelia erinus L. Lobelka drobná
1. Blauer Edelstein 104 79 1964
- letni ka
Lobularia maritima (L.) Desv. (syn.: Alyssum maritimum L.) Lobulária prímorská
1. Fialková královna (syn.: Violetkönigin) 104 79 1958
2. Rosie Ó' Day 250 - 1970
- letni ka
Malope trifida Cav. Slezovka trojzárezová
1. Grandiflora bílá 250 - 1954
2. Grandiflora purpurová 250 - 1954
Matricaria maritima L. fl. pl. Paruman ek nevo avý
1. Sn hová koule 104 79 1954
- letni ka
Matthiola incana (L.) R. Br. Fiala sivá
- odrody na rýchlenie, jednostonkové D o k s a n s k é so znakom
1. Alena 104 79 1971
2. Eva 104 79 1970
3. Hana 104 79 1970
4. Jana 104 79 1982
5. Láska 104 79 1967
6. Milada 104 79 1976
7. V ra 104 79 1969
108
M a m u t h E x c e l s i o r so znakom 8. Lenka 104 79 1977
9. Regina 104 79 1977
- letni ka
Myosotis sylvatica Ehrh. ex Hoffm. Nezábudka lesná
1. Nana compacta Indigo 104 79 1954
- dvojro ná rastlina
Nicotiana alata Link et Otto Tabak krídlatý
1. Grandiflora 104 79 1970
- letni ka
Nicotiana x sanderae hort. Tabak záhradný
1. Atrosanguinea 104 79 1954
- letni ka
Petunia x hybrida Vilm. Petúnka hybridná
- grandiflora nana1. Láska 104 79 1965 H
2. P átelství 104 79 1965 H
3. P vab 104 79 1972 H
4. Radost 104 79 1964 H
5. Touha 104 79 1972 H
6. Úsm v 104 79 1972 H
- multiflora nana 7. Andrea 104 79 1977 H
8. Brigitta 104 79 1990 H
9. Dita 104 79 1977 H
10. Nora 104 79 1984 H
- skleníková, generat. množená
Phacelia campanularia A. Gray Facélia zvonkovitá
1. Ho cová 104 79 1966
- letni ka
Phaseolus coccineus L. Fazu a šarlátová
1. Bicolor 104 79 1954
- letni ka
109
Primula malacoides Franchet Prvosienka slezovitá
- plnokveté 1. Be va 104 79 1959
2. Jitka 104 79 1957
- jednoduché 3. Karkulka 104 79 1976
4. Verunka 104 79 1981
5. Zuzanka 104 79 1961
- skleníková, generat. množená
Primula obconica Hance Prvosienka kalíškatá
- gigantea 1. Brn nská 104 79 1960
2. Hradecká 104 79 1980
3. Komárovská 104 79 1960
- grandiflora 4. M lník 104 79 1973
- skleníková, generat. množená
Rudbeckia hirta L. Rudbekia srstnatá
1. Hv zda z Kelvedonu 104 79 1954
2. Má radost 104 79 1954
- letni ka
Saintpaulia ionantha H. Wendl. Senpólia fialková (syn.: Kapská fialková)
1. Anita 104 79 1985
2. Azur 104 79 1967
3. Dita 104 79 1988
4. Kamila 104 79 1985
5. Radka 104 79 1988
6. Regina 104 79 1985
7. Rosalina 104 79 1967
8. Simona 104 79 1985
9. Zora 104 79 1985
- skleníková, generat. množená
Salvia farinacea Benth. Šalvia pomú ená
1. Gruppenblau 104 79 1969
- letni ka
110
Salvia splendens Sello ex Nees Šalvia ohnivá
1. Libochovický ohe 104 79 1955
2. Tetra Pronto 104 79 1974
- letni ka
Senecio bicolor (Willd.) Tod Star ek dvojfarebný
1. Silberspitzen 104 79 1981
- dvojro ná rastlina
Sinningia speciosa (Lodd.) Hiern Siningia okrasná
- h uznatá 1. ervená s bílým lemem 104 79 1954
2. Stella 104 79 1960
- jednoro ná3. Dana 104 79 1975 H
4. Fatra 104 79 1964
5. Giertova bílá 104 79 1966
6. Morava 104 79 1971 H
7. Raketa 104 79 1964
8. Sylva 104 79 1971
- skleníková, generat. množená
Scabiosa atropurpurea L. fl. pl. Hlavá tmavopurpurový - plnokvetý
1. Grandiflora tmav rudý 104 79 1954
- letni ka
Scabiosa stellata L.
1. Sternkugel 104 79 1988
- letni ka
Tagetes erecta L. fl. pl. Aksamietnica vzpriamená - plnokvetá
- odrody nízke 1. Chrysantha orange 250 - 1971
- odrody vysoké, na rez 2. Clinton 104 79 1970
3. M síc 104 79 1960
4. Zitronenprinz 104 79 1971
- letni ka
111
Tagetes patula L. Aksamietnica rozložitá
- odrody nízke 1. Fiesta 104 79 1976
2. Goldköpchen 104 79 1964
3. Malá Marietta 104 79 1961
4. Mars 104 79 1972
5. Sonnenglanz 104 79 1970
6. Valencia 104 79 1979
- letni ka
Tagetes tenuifolia Cav. Aksamietnica škvrnitá
1. Citrina 104 79 1961
2. Jednoduchý oranžový 104 79 1954
- letni ka
Tanacetum parthenium (L.) (syn.: Chrysanthemum parthenium (L.) Bernh.) Rimbaba oby ajná (syn. králik rimbaba)
1. Thomb Thumb žltý 104 79 1954
2. Thomb Thumb biely 250 - 1954
- letni ka
Tithonia rotundifolia (Miller) S.F. Blake Titonia okrúhlolistá
1. Torch 104 79 1958
- letni ka
Tropaeolum majus L. Kapucínka vä šia
- odrody nízke 1. ervená koule 104 79 1970
2. Oranžová koule 104 79 1954
3. Šarlatová koule 104 79 1958
4. Zlatá koule 104 79 1954
- odrody popínavé 5. M sí ní zá e 104 79 1954
6. Šarlatová zá e 104 79 1954
7. Zlatá zá e 104 79 1954
- letni ka
112
Venidium fastuosum Jacq. Stapf. Venídia nádherná
1. Bílá 104 79 1954
2. Oranžová 104 79 1954
- letni ka
Verbena bonariensis L. Železník argentínsky
1. Modrofialový 104 79 1970
- letni ka
Verbena canadensis (L.) Britton Železník kanadský
1. Fialov r žový 104 79 1966
- letni ka
Verbena x hybrida Voss. Železník hybridný
1. Bílý 104 79 1954
2. Feuerlicht 250 - 1961
- letni ka
Verbena rigida Sprengel Železník tuhý
1. Fialový 104 79 1958
- letni ka
Viola x wittrockiana Gams. Fialka sirôtková
- pirnavská 1. Pirnavská bílá s tmav modrofialovým okem
104/118 79/- 19542. Pirnavská svetlo modrá 118 - 1954
- švaj iarska3. Berna 104 79 1954
4. Thunské jezero 104 79 1954
5. Zá e Alp 104 79 1954
6. Zlatá koruna 104 79 1954
7. Zlato Rýna 104 79 1954
- ve kokvetá 8. Duo 104 79 1989
9. Tango 104 79 1990
- dvojro ná rastlina
113
Zinnia elegans Jacq. Cínia pôvabná
1. Ji inkokv tá bílá 104 79 1954
2. Ji inkokv tá oranžová 104 79 1954
3. Ji inkokv tá tmav ervená 104 79 1958
4. Ji inkokv tá žlutá 104 79 1954
- letni ka
114
Preh ad úprav Listiny registrovaných odrôd
a) Novoregistrované odrody
Druh V ŠOS skúšaná pod ozna ením Názov odrody
1. Baklažán Lila Fiala 2. Cibu a kuchynská 9/NZ Bordovka PK 3. Egreš oby ajný CV - 43 Rubikon4. Hrach po ný HC 5742 Bebrava5. SW Crista SW Crista 6. Jablo domáca P 1 Red Jonaprince 7. Ja me siaty GW 2297 Babette8. SZD 2045 Heidi9. NORD 02611/33 Wendy 10. HE 9536 Aktiv11. HE 9448 Azit12. CEBECO 0367 Blaník13. SK 5703 Levan14. SZD 2417 A Prodeum15. AC 99373/19 Shakira16. Kapusta sitinová Sarepta Spota Sarepta Spota 17. Kukurica siata LZM 255/12 Album18. CE 2505 Cedub19. COD 3451 Codibag20. COD 4320 Coditop21. MGM124170 Cultura22. RH0319 Elixxir23. SL 2372 Erasmo24. SM 52237 Fabell25. SL 4509 Ginko26. Szegedi 384 GK Boglár 27. Szegedi 354 GK Kazár 28. RH0156 Juxxin29. KXA6474 Kaifus30. SL 3412 Karacho31. KXA5373 Kladdus32. KXA5387 Kornelius33. KXA5375 KWS537534. CSM 4351 Lakti CS 35. RH0152 Laxxot36. LZM 356/71 LG335037. LZM 456/30 LG339538. SL 1250 Libretto39. RH0321 Luxxus40. MGM125540 MAS 37V41. BMB06 Metalana42. BMD01 MT Madame43. BMB02 MT Milo44. CMC02 MT Moloss45. CMC12 MT Muray 46. NX 1074 NK Cassio 47. NX 1005 NK Farmtop 48. CSM 4369 Poldi CS 49. X1110N/PIOSK3503 PR34H3150. X1099X/PIOSK3502 PR34M9451. X1110G PR34N4352. X4M837 PR35F3853. X1049B PR35Y5454. X4N111 PR36D7955. X1022M/PIOSK3402 PR36K6756. X1012K/PIOSK3401 PR36P8557. X1002F/PIOSK3403 PR36T2458. X0991V PR37K8559. X4N122 PR37N01
115
60. X0971T/PIOSK3302 PR37W0561. X4N116 PR37Y1262. X0962H/PIOSK3303 PR38B8563. X0900P PR38H2064. X0961P PR38H6765. X0911P PR38R9266. X0902P/PIOSK3301 PR38V9167. X0821B/PIOSK3101 PR39A9868. X0852M/PIOSK3202 PR39F0469. X0762F/PIOSK3103 PR39N9270. X0752H PR39P9171. X0850M PR39R8672. X0842K/PIOSK3102 PR39T4573. TC280/05A Pyroxenia 74. MGM130596 Sherpa75. TM 28/05A Stroncia76. CSM 2499 Tourni CS 77. GH 2522 Winn78. ZE 2101 ZE Edox79. KXA5131 Zidane 80. Kukurica siata cukrová Athena Alsbeta81. Lipnica lú na LL HŽ 36 Hifi82. Mätonoh trváci 4LPT 203 Barpasto83. Ovos siaty PS-119 Valentin84. Paprika ro ná HP-PA/11 Bojanka85. FPD 1 Irokez86. John John87. Nšl Alma sladká Julinka88. Lola Lonet89. HP-PA/10 Viki Zel90. Pšenica letná BR 03/067 Bakfis91. SZD 7912 Balaton92. PBIS 02/1026 Barryton 93. BR 02/012 Baskerville94. SO-1304 IS Bonnet95. BU-85 Klaudia96. SZD 7911 Rainer97. SG-S191-02 Silvie98. Torrild Torrild99. Raj iak jedlý Babulka Babu ka100. LST - 22 ubica101. R/08 Rodik102. Re kev siata pravá - re kovka Misato Red Misato Red 103. Repa cukrová 5 K 47 Agnessa104. SD13607 Antek105. 6 K 67 Antinea KWS 106. SD15632 Fernando107. SR-73 Integral108. DS 8035 Kermit109. SR-71 Monokini110. DS 4084 Nancy 111. HI 0437 Rasanta112. SZ-94 Shoshone113. HI 0339 Silenta114. 5 R 02 Sophia115. Repka olejka SLM 0414 Asgard116. LBN 242/91 Atlantic117. CSZ 3061 Canti CS 118. NSL 02/95 Ladoga119. PHP 23/05 Petra120. 5085-1C Remy 121. 1592-200 Robust122. SLM 0401 Rohan123. DS 29318 Sansibar124. WRH 271 Sitro125. WRG 270 Tatra 126. NPZ 0205 Zeppelin
116
127. Ríbez a ierna CV - 533 ierna perla 128. Slne nica ro ná EGH509 ES Rosa129. CSF 4219 Fabiola CS 130. TS 2002 Fiona131. MH 4316 Flexisol CL 132. LHA354/12 HO LG5636 HO 133. LHA 356/39 LG5639134. LHA451/11 IMI LG5663 CL 135. LHA451/11 HO LG5664 HO 136. NX 55018 NK Alego 137. NX 33893 NK Countri 138. NX 55004 NK Deriki 139. NX 55010 NK Neoma 140. NX 55006 NK Safari 141. Pacific Pacific 142. Sója fazu ová K 105124 Cordoba143. Tekvica oby ajná pravá Orfeus Orfeus144. Tritikale PS-16/04 Pletomax 145. MT-04-06 Tatra 146. Uhorka siata NZ 20/05 Delika PK 147. Zemiak VL 59/97 Arwen148. VE 26/1 Terka
b) Odrody, ktorým bola pred žená registrácia v roku 2007 a 2008
Druh Názov odrody 1. Bôb oby ajný Liber2. ereš a vtá ia Kordia3. ereš a vtá ia Kordia4. Van5. Drie oby ajný Devín6. Titus7. atelina lú na Vulkan 8. Sigord9. Viglana10. Vesna11. Fazu a záhradná Lilana 12. Nigrona13. Hrach po ný Jadeit14. Mirage15. Ja me siaty Progres 16. Mätonoh trváci Algol17. Mustang 18. Paprika ro ná Zuzka19. Pšenica letná Aranka20. Balada 21. Brea22. Klea23. Leguan24. Malvina25. Rezna ka lalo natá Zora 26. Baridana 27. Timotejka lú na Sobol28. Uhorka siata - šalátová Desana29. Zemiak Berber
c) Odrody, ktorým bola zrušená registrácia
Druh Názov odrody
1. Cibu a kuchynská Boston 2. Bristol3. Hrach po ný Faktor4. Hrach po ný (peluška) Algera5. Kel ruži kový Závitka 6. Kostrava ervená Soberana7. Kukurica siata PR35R57
117
8. PR37K559. Lipnica lú na Bariris10. an siaty Jitka 11. Mätonoh trváci Barreal12. Barsara 13. Metlica trsnatá Barcampsia 14. Psin ek poplazový Barifera 15. Pšenica letná (jarná) Leguan16. Pšenica letná (ozimná) Šárka 17. Raj iak jedlý Calibra 18. Re kev siata pravá (re kovka) Saxa19. Repka olejka Fanal20. Slne nica ro ná Cadasol21. Fleuret 22. PR64A5423. Rigasol
d) Odrody, ktorým uplynula registrácia v roku 2007
Druh Názov odrody Posledné uvádzanie množitelského materiálu na trh do
1. Brosky a oby ajná Dixired 30.6.20102. Cibu a kuchynská pravá Alba Regina 30.6.20103. Amigo 30.6.20104. Aroma 30.6.20105. Hilton 30.6.20106. Hyduro 30.6.20107. Hyfast 30.6.20108. Hystar 30.6.20109. Rijnsburger 5 (Oporto) 30.6.201010. Summit 30.6.201011. Sundance 30.6.201012. Tamara 30.6.201013. Tisza I 30.6.201014. Cvikla Detroit 2 (Detroit 2 Tardel) 30.6.201015. Detroit 5 (Detroit Nero) 30.6.201016. Rocket 30.6.201017. atelina plazivá Hájek 30.6.201018. Jura 30.6.201019. Dy a ervená Coral 30.6.201020. Crimson Sweet 30.6.201021. Crimson Tide 30.6.201022. Melistra 30.6.201023. Paladin 30.6.201024. Sonata 30.6.201025. Sugar Delicata 30.6.201026. Sugar Kingo 30.6.201027. Sugar Knight 30.6.201028. Fazu a záhradná pravá Lolita 30.6.201029. Hrach siaty Adept 30.6.201030. Hrach siaty pravý Marifon 30.6.201031. Masterfon 30.6.201032. Újmajori középkésöi 30.6.201033. Újmajori középkorai 30.6.201034. Ja me siaty Bogesa 30.6.201035. Haller 30.6.201036. Tolar 30.6.201037. Kaleráb Kossak 30.6.201038. Kapusta oby ajná hlávková Aros 30.6.201039. Avak 30.6.201040. Bronco 30.6.201041. Dita 30.6.201042. Eton 30.6.201043. Grenadier 30.6.201044. Maxilla 30.6.201045. Partula 30.6.2010
118
46. Sonja 30.6.201047. Vantage Point 30.6.201048. Karfiol Agora 30.6.201049. Candid Charm 30.6.201050. Dominant 30.6.201051. Falcano 30.6.201052. Kel hlávkový Concerto 30.6.201053. Chirimen 30.6.201054. Primavoy 30.6.201055. Tarvoy 30.6.201056. Kukurica siata Bella TC 30.6.201057. CE 5193 30.6.201058. Colomba 30.6.201059. Compact 30.6.201060. DK 471 30.6.201061. Durandal 30.6.201062. Grundis 30.6.201063. Icone 30.6.201064. Kalis 30.6.201065. Kiskun 449 30.6.201066. LG 2298 30.6.201067. Lubica 30.6.201068. Marina 30.6.201069. Monessa 30.6.201070. Perceval 30.6.201071. Saldor 30.6.201072. Saliko 30.6.201073. Salto 30.6.201074. Sopronis 30.6.201075. SWS 111342 30.6.201076. Tantal 30.6.201077. Tema 30.6.201078. Valika 30.6.201079. Kukurica siata (cukrová) Honey Bantam 88´ No. 20 30.6.201080. Malina (ostružina malinová) Granát 30.6.201081. Rubín 30.6.201082. Zeva II. 30.6.201083. Mätonoh mnohokvetý Barspectra 30.6.201084. Melón cukrový Mila 30.6.201085. Panda 30.6.201086. Mrkva oby ajná pravá Anglia 30.6.201087. Bergamo 30.6.201088. Berlicum 3 (Berlicum 3 Rosal) 30.6.201089. Cartago 30.6.201090. Feonia 5 (Fina) 30.6.201091. Joba 30.6.201092. Korina 30.6.201093. Luxor 30.6.201094. Nanda 30.6.201095. Nansen 30.6.201096. Nantes 2 (Nantes 2 Tito) 30.6.201097. Nantes 5 (Vriends Glory) 30.6.201098. Rekord 30.6.201099. Paprika ro ná Balaton 30.6.2010100. Banán 30.6.2010101. Ciklon 30.6.2010102. Eagle 30.6.2010103. Hó 30.6.2010104. HRF 30.6.2010105. Kalocsai 801 30.6.2010106. Kaméleon 30.6.2010107. Kerala 30.6.2010108. Luteus 30.6.2010109. Ranger 30.6.2010110. Szegedi 80 30.6.2010111. Whiteflame 30.6.2010112. Petržlen záhradný Atika 30.6.2010
119
113. Berliner (Félhosszú) 30.6.2010114. Pór pestovaný Bulgaarse Reuzen (Varna) 30.6.2010115. Franse Zomer 3 (Kilima) 30.6.2010116. Herfstreuzen 3 (Autumn Giant - 2 Porvite) 30.6.2010117. Pancho 30.6.2010118. Winterreuzen 2 (Siegfried Frost) 30.6.2010119. Pšenica letná Alka 30.6.2010120. Solara 30.6.2010121. Raj iak jedlý pravý Delfine 30.6.2010122. Eskort 30.6.2010123. Gabor 30.6.2010124. Semarol 30.6.2010125. Terra 30.6.2010126. Tipico 30.6.2010127. Tipo 30.6.2010128. Toro 30.6.2010129. Rebrí ek kopcový Alba 30.6.2010130. Re kovka (re kev siata pravá) Marabelle 30.6.2010131. Ronde Rode Broei 4 (Novired) 30.6.2010132. Róza 30.6.2010133. Tarzan 30.6.2010134. Repa cukrová Fox 30.6.2010135. Olympus 30.6.2010136. Rival 30.6.2010137. Roxane 30.6.2010138. Repka olejka Linfort 30.6.2010139. Ruža ovocná Ascorba 30.6.2010140. Karina 30.6.2010141. Slivka domáca Stanley 30.6.2010142. Slne nica ro ná Aquila 30.6.2010143. Largo 30.6.2010144. Šalát siaty Deon 30.6.2010145. Faraon 30.6.2010146. Maraton 30.6.2010147. Nancy 30.6.2010148. Sunny 30.6.2010149. Špenát siaty Spokane 30.6.2010150. Triptiek 30.6.2010151. Uhorka siata Diana 30.6.2010152. Edona 30.6.2010153. Futura 30.6.2010154. Kalunga 30.6.2010155. Lothar 30.6.2010156. Mohikán 30.6.2010157. Mustang 30.6.2010158. Perez 30.6.2010159. Pontia 30.6.2010160. Wilma 30.6.2010161. Zeler vo avý Mentor 30.6.2010162. Snehvide 30.6.2010163. Zemiak Latona 30.6.2010164. Nikita 30.6.2010165. Platina 30.6.2010166. Remarka 30.6.2010
e) Zmena názvu odrody
Druh Pôvodný názov odrody Nový názov odrody
1. Kapusta hlávková biela Winner Wind
f) Odrody, ktorým bol zapísaný nový udržiavate
Druh Názov odrody 1. Paprika ro ná Anka
120
Opisy novoregistrovaných odrôd
Repa cukrová
Agnessa
Odroda Agnessa bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením 5 K 47. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálno – cu-kornatého typu, tolerantná k rizománii a cerkospóre.
Odroda má polovzpriamené postavenie listov stredne zelenej farby. List je stredne dlhý a stredne široký s mierne zaobleným vrcholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu vaje kuže ovitého tvaru. Kore ová ryha je stredne hlboká a rovná. Osadenie bu vy v pôde je hl-boké.
Odroda Agnessa po as trojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 91,04 t.ha-1. Cu-kornatos za sledované obdobie bola 18,05 °S a vý ažnos rafinády 15,86 %. Úroda rafinády odrody bola 14,44 t.ha-1.
Index odrody Agnessa bol v roku 2005 101,25 %, v roku 2006 101,68 % a v roku 2007 98,96 %. Celkový index odrody Agnessa za skúšobné obdobie bol 100,63 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Antek
Odroda Antek bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SD 136 07. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálno – cu-kornatého typu, tolerantná k rizománii a cerkospóre.
Má stredné postavenie listov, svetlej farby. List je stredne dlhý so špicatým vrcholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká, rozptýlená. Osadenie bu vy v pôde je plytké.
Odroda Antek po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 91,4 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 18,0 °S a vý ažnos rafinády 15,9 %. V úrode rafinády odroda do-siahla 14,5 t.ha-1.
Index odrody Antek v roku 2006 bol 102,48 % a roku 2007 103,18 %. Celkový index od-rody Antek za skúšobné obdobie bol 102,8 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odol-nos k tvorbe vybehlíc je silná.
121
Antinea KWS
Odroda Antinea KWS bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením Antinea KWS. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda cukornatého typu, tolerantná k rizománii a cerkospóre.
Odroda má stredné postavenie listov stredne zelenej farby. List je stredne dlhý s tupým vrcholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká a špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Antinea KWS po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 85,68 t.ha-1. Cu-kornatos za sledované obdobie bola 18,82 °S a vý ažnos rafinády 17,06 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 14,57 t.ha-1.
Index odrody Antinea KWS v roku 2006 bol 101,7 % a v roku 2007 107,56 %. Celkový index odrody Antinea KWS za skúšobné obdobie bol 104,31 %.
Odroda má silnú odolnos k cerkospóre a k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Fernando
Odroda Fernando bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SD 156 32. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda úrodovo – normálneho typu, tolerantná k rizománii a k há atkám.
Má stredné postavenie listov, svetlej farby. List je stredne dlhý s mierne zaobleným vrcholom. Listové stopky sú dlhé. Bu va je kuže ovito - valcovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká a rovná. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Fernando po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 83,8 t.ha-1.Cukornatos za sledované obdobie bola 16,7 °S a vý ažnos rafinády 14,2 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 11,8 t.ha-1.
Index odrody Fernando v roku 2006 bol 90,64 % a roku 2007 91,85 %. Celkový index odrody Fernando za skúšobné obdobie bol 91,25 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je stredná.
Integral
Odroda Integral bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SR 73. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálno – cu-kornatého typu, tolerantná k rizománii, cerkospóre a mú natke.
Má stredné postavenie listov, svetlej farby. List je dlhý, úzky s mierne zaobleným vr-cholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká, rozptýlená. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Integral po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 91,2 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 18,0 °S a vý ažnos rafinády 16,0 %. V úrode rafinády odroda do-siahla 14,5 t.ha-1.
122
Index odrody Integral v roku 2006 bol 103,06 % a roku 2007 102,70 %. Celkový index odrody Integral za skúšobné obdobie bol 102,88 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odol-nos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Kermit
Odroda Kermit bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením DS 8035. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálneho typu, tolerantná k rizománii, cerkospóre a rizoctónii.
Má polovzpriamené postavenie listov, tmavej farby. List je dlhý, stredne široký s mierne zaobleným vrcholom listov. Listové stopky sú dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ováryha je plytká a špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Kermit po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 86,60 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 17,66 °S a vý ažnos rafinády 15,47 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 13,38 t.ha-1.
Index odrody Kermit v roku 2006 99 % a roku 2007 99 %. Celkový index odrody Kermit za skúšobné obdobie bol 99 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odol-nos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Monokini
Odroda Monokini bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SR 71. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda cukornatého typu, tolerantná k rizománii.
Má stredné postavenie listov, svetlej farby. List je stredne dlhý, stredne široký s mierne zaobleným vrcholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká, špirálová. Osadenie bu vy v pôde je plytké.
Odroda Monokini po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 89,3 t.ha-1. Cu-kornatos za sledované obdobie bola 18,3 °S a vý ažnos rafinády 16,3 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 14,5 t.ha-1.
Index odrody Monokini v roku 2006 bol 102,76 % a roku 2007 103,33 %. Celkový index odrody Monokini za skúšobné obdobie bol 103,08 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odol-nos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
123
Nancy
Odroda Nancy bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením DS 4084. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda úrodovo – nor-málneho typu, tolerantná k rizománii a cerkospóre.
Má polovzpriamené postavenie listov, tmavej farby. List je dlhý, stredne široký s mierne zaobleným vrcholom listov. Listové stopky sú dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ováryha je plytká a špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Nancy po as trojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 100,62 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 16,98 °S a vý ažnos rafinády 14,60 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 14,66 t.ha-1.
Index odrody Nancy v roku 2005 bol 100,84, v roku 2006 99,79 % a roku 2007 99,78 %. Celkový index odrody Nancy za skúšobné obdobie bol 100,13 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Rasanta
Odroda Rasanta bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením HI 0437. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálneho ty-pu, tolerantná k rizománii, cerkospóre a k mú natke.
Má polovzpriamené postavenie listov, stredne zelenej farby. List je dlhý, stredne ši-roký s mierne zaobleným vrcholom listov. Listové stopky sú dlhé. Bu va je kuže ovitéhotvaru. Kore ová ryha je stredne hlboká a rovná. Osadenie bu vy v pôde je hlboké.
Odroda Rasanta po as trojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 93,83 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 17,75 °S a vý ažnos rafinády 15,37 %. Úrode rafinády bola 14,39 t.ha-1.
Index odrody Rasanta bol v roku 2005 101,93 %, v roku 2006 98,55 % a v roku 2007 98,78 %. Celkový index odrody Rasanta za skúšobné obdobie bol 99,75 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je silná.
Shoshone
Odroda Shoshone bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SZ - 94. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálneho typu, tolerantná k rizománii, cerkospóre, rizoctónii a mú natke.
Má stredné postavenie listov, svetlej farby. List je dlhý, stredne široký s mierne zaoble-ným vrcholom listov. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovitého tvaru. Kore ováryha je plytká, špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Shoshone po as dvojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 87,9 t.ha-1. Cukor-natos za sledované obdobie bola 17,8 °S a vý ažnos rafinády 15,7 %. V úrode rafinády od-roda dosiahla 13,8 t.ha-1.
124
Index odrody Shoshone v roku 2006 bol 102,0 % a roku 2007 100,0 %. Celkový index odrody Shoshone za skúšobné obdobie bol 101,0 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a strednú až silnú odolnos k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Silenta
Odroda Silenta bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením HI 0339. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálneho typu, tolerantná k rizománii, cerkospóre a ramulárii.
Má stredné postavenie listov, strednej zelenej farby. List je dlhý, stredne široký s tupým vrcholom listov. Listové stopky sú dlhé. Bu va je kuže ovito - valcovitého tvaru. Kore ová ryha je plytká a špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stredné.
Odroda Silenta po as trojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 95,49 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 17,56 °S a vý ažnos rafinády 15,32 %. Odroda dosiahla úrodu rafinády 14,58 t.ha-1.
Index odrody Silenta bol v roku 2005 102,53 %, v roku 2006 99,07 % a v roku 2007 99,96 %. Celkový index odrody Silenta za skúšobné obdobie bol 100,52 %.
Odroda má strednú odolnos k cerkospóre a k mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je ve mi silná.
Sophia
Odroda Sophia bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením 5R02. Je to geneticky jednosemenná diploidná odroda normálno typu, tolerantná k rizománii a mú natke.
Má polovzpriamené postavenie listov, stredne zelenej farby. List je stredne dlhý a široký s mierne zaobleným vrcholom. Listové stopky sú stredne dlhé. Bu va je kuže ovito – val-covitého tvaru. Kore ová ryha je stredne hlboká a špirálová. Osadenie bu vy v pôde je stred-né.
Odroda Sophia po as trojro ných skúšok dosiahla úrodu buliev 96,25 t.ha-1. Cukornatosza sledované obdobie bola 17,43 °S a vý ažnos rafinády 15,36 %. V úrode rafinády odroda dosiahla 14,78 t.ha-1.
Index odrody Sophia bol v roku 2005 103,33 % , v roku 2006 102,08 % a v roku 2007 97,33 %. Celkový index odrody Sophia za skúšobné obdobie bol 100,92 %.
Odroda má slabú až strednú odolnos k cerkospóre a silnú až ve mi silnú odolnosk mú natke. Odolnos k tvorbe vybehlíc je stredná.
125
Mätonoh trváci
Barpasto
Tetraploidná, k mna odroda pre pasienkové využívanie.
Žiadate om je holandská firma Barenbrug Holland B.V., zástupcom pre Slovenskú republiku je Agrotrans Šamorín.
Východiskový materiál - kríženie 4 klonov.
Barpasto je neskorá odroda, so stredným rastovým habitusom a strednezelenou až tma-vozelenou farbou listu, s vysokou prirodzenou výškou na jar i v ase objavenia sa súkvetia. Vlajkový list má dlhý a stredný až široký. Na dlhom steble sú dlhé až ve mi dlhé súkvetia so stredným až ve kým po tom kláskov. Patrí medzi odrody s dobrou kompletnos oua vytrvalos ou. Ve mi dobrá hustota a dobrá rýchlos obrastania po kosbách ju predur ujú na intenzívne pasienkové využívanie. Dobre odoláva výskytu hrdzi, listovej škvrnitosti aj plesni snežnej.
V hospodárskych skúškach dosiahla vysoké výnosy zelenej a suchej hmoty. Vysoké úro-dy sušiny a dusíkatých látok sved ia o dobrej a hodnotnej krmovinárskej využite nosti od-rody. Je vhodná do miešaniek pre pasienkové a k mne využitie.
Lipnica lú na
Hifi
Odroda ur ená pre trávnikové využívanie.
Žiadate om je Šlechtitelská stanice Hladké Životice, zástupcom pre Slovenskú republiku Slovenské centrum po nohospodárskeho výskumu Nitra, Ústav trávnych porastov a horského po nohospodárstva Banská Bystrica.
Východiskový materiál tvorili ekotypy.
Hifi je neskorá až ve mi neskorá odroda so stredne dlhým a stredne širokým vlajkovitým listom. Krátke až stredné steblo má krátke až stredné najvrchnejšie internódium. Krátke až stredne dlhé súkvetie je slabo až stredne antokyanovo sfarbené.
Na základe prevedených trávnikových skúšok vyplýva, že Hifi je tmavozelenej farby, astým kosením vytvára kompaktný hustý trávnik so stredne jemným až jemným listom. Níz-
ka produkcia hmoty vplýva aj na menej náro nú údržbu po as vegetácie. Dosahuje stredne dobrý až dobrý vzh ad po kosbách, ve mi dobrú sviežos pred zimou a vysokú odolnos vo ivýskytu hrdzi.
Vzh adom na pozorované vlastností je vhodná do miešaniek pre okrasné, parkové tráv-niky, ale aj na športové, za ažované plochy.
126
Hrach siaty - Pisum sativum L.(partim)
Bebrava
Odroda hrachu siateho Bebrava bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2005-2007 pod pracovným ozna ením HC 5742. Odroda bola vyš achtená vo firme Selekt VŠÚ a.s. Bu any, Š achtite ská stanica Horné Chlebany.
Bebrava je zelenosemenná odroda hrachu typu semileafless, s redukovanou listovou plochou, intermediárneho vzrastu, vyš achtená pre produkciu suchého semena. V priebehu trojro ného skúšania v štátnych odrodových skúškach odroda dosiahla úrodu semena 97,8 %, 103,3 % a 104,5 %, v porovnaní na priemer kontrolných odrôd. Priemerná úroda za 3 roky bola 101,9 %.
Hrach siaty Bebrava je stredne skorá a stredne vysoká odroda. Pri dostatku zrážok dosahuje dobré úrody najmä v KVO. Naopak, v suchých ro níkoch dosahuje dobré výsledky v ZVO. Odolnos proti chorobám je na úrovni kontrolných odrôd. Odolnos proti poliehaniu ako aj vhodnos pre mechanizovaný zber je dobrá. Olistenie je stredne zelené, s voskovým povlakom na prílistkoch. F akatos (mramorovanie) na prílistkoch je riedka. Kvet je bielej farby, tvar bázy striešky je rovný. Struk je zelenej farby, stredne dlhý, úzky až stredný, bez zakrivenia, alebo s ve mi slabým zakrivením. Tvar dolného konca struku je tupý, po etzákladov semena je stredný. Zelené semeno je stredné až ve ké, gu ovitého tvaru. Priemerná HTS po as skúšok bola 241-256 g. Technologické vlastnosti – napu iavanie, varivos a rov-nomernos varenia sú dobré. Obsah NL v semene je na úrovni kontrolných odrôd.
SW Crista
Odroda hrachu siateho SW Crista bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2005-2007 pod tým istým pracovným ozna ením. Odroda bola vyš achtená vo firme Svalöf Weibull vo Švédsku. Splnomocnený zástupca je RWA Slovakia s.r.o.
SW Crista je žltosemenná odroda typu semileafless, s redukovanou listovou plochou, intermediárneho vzrastu, vyš achtená pre produkciu suchého semena. V priebehu trojro néhoskúšania v štátnych odrodových skúškach odroda dosiahla úrodu semena 104,0 %, 101,1 % a 97,1 % v porovnaní na priemer kontrolných odrôd. Priemerná úroda za 3 roky bola 100,7 %.
Hrach siaty SW Crista je stredne skorá odroda stredného vzrastu. Vyžaduje dostatok zrážok v KVO a menej zrážok v RVO a ZVO. Odolnos proti chorobám je na úrovni kon-trolných odrôd. Odolnos proti poliehaniu je dobrá. Odroda je vhodná pre mechanizovaný zber. Olistenie je stredne zelené, s voskovým povlakom na prílistkoch. F akatos (mra-morovanie) na prílistkoch je riedka. Kvet je bielej farby, tvar bázy striešky je zahnutý smerom dolu až silne zahnutý smerom dolu. Struk je zelenej farby, stredne dlhý, úzky až stredný, bez zakrivenia. Tvar dolného konca struku je tupý, po et základov semena je stredný. Semeno je žltej farby, stredné až ve ké, vajcovito-valcovitého tvaru. Priemerná HTS po as skúšok bola 257-266 g. Technologické vlastnosti – napu iavanie, varivos a rovnomernos varenia sú ve mi dobré. Obsah NL v semene je na úrovni kontrolných odrôd.
127
Kapusta sitinová
Sarepta Spota
Odroda Sarepta Spota bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením Sarepta Spota. Vyš achtila ju firma Agrada, Roztoky u Prahy výberom z novoš achtenia presievkovej hor ice sareptskej NO 7823 pochádzajúcej z VNIIMK Krasnodar (Rusko), ktorú mala k dispozícii od roku 1978.
Sarepta Spota je odroda hor ice sareptskej ozimnej s d žkou vegeta nej doby v priemere 188 dní po ítaných od 1.1. do zrelosti. Rastliny sú vysoké 2,08 m so stredne dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Listy má stredne zelenej farby so strednou zubatos ou okraja. Odroda kvitne neskoro a v ase kvitnutia je vysoká. Kvet má stredne žltú farbu lupienkov. Šešule sú krátke a úzke s krátkym zobá ikom. Po et semien v šešuli je stredný.
Odroda má slabú zimuvzdornos v priemere za tri roky skúšok 53 %. V prvom roku bolo jej prezimovanie – 45 %, v 2. roku 15 % a v 3. roku 99 %. Pre slabé prezimovanie v zbe-rovom ro níku 2006 boli pokusy zrušené. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Celkový zdravotný stav má vyhovujúci. Odroda je stredne odolná proti napadnutiu er ami a bielou hnilobou (sclerotíniou), dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou. Po as
troch rokov skúšok bola zaznamenaná vyššia citlivos na Phoma lingam, proti ktorej je menej odolná.
Semeno má malé, hmotnos tisíc semien nízka 2,21 g. Pod a technologických rozborov úrody semena má odroda v priemere za dva roky skúšok obsah glukozinolátov 6,8 mikro-molov na gram semena, obsah kyseliny erukovej 33,4 %, kyseliny linolovej 22,6 %, kyseliny linolénovej 11,6 % a kyseliny olejovej 14,9 %. Obsah oleja v sušine semena 39,0 %.
Odroda Sarepta Spota za dva roky skúšok dosiahla v Slovenskej republike úrodu 2,71 t.ha-1,v kukuri nej výrobnej oblasti 2,68 t.ha-1, v repnej výrobnej oblasti 2,76 t.ha-1. V zemiakovej výrobnej oblasti nebola odroda skúšaná.
K spontánnemu kríženiu s repkou ani s hor icou bielou nedochádza. Termín sejby je týž-de po ozimnej repke (1.-10.9.), výsevok 2,5 – 3,0 kg na ha. Š achtite odporú a odrodu Sarepta Spota pestova len v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti, vzh adom k mrazu-vzdornosti do -12oC. Po výseve je nevyhnutná okamžitá ochrana proti sko kám a postrek opa-kova . Odroda je citlivá na Phoma lingam, preto je vhodné ošetrenie fungicídom už na jese .
Repka olejka
Asgard
Odroda Asgard bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením SLM 0414. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy Nord-deutsche Pflanzenzucht Hans-Georg Lembke KG.
128
Asgard je skoršia odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 190 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), nízkeho typu 1,55 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento pre-zimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Asgard je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou, stredne odolná proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), er ami a fó-movou hnilobou.
Semeno má menšie, hmotnos tisíc semien 4,10 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 7,8 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 20,8 %, kyseliny linolénovej 8,3 % a kyseliny olejovej 63,1 %. Obsah oleja sušine semena 41,5 % (0,3 % viac ako kon-trolná odroda Viking).
Odroda Asgard dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 5,63 t.ha-1 – 101,8 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,23 t.ha-1 – 106,3 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nej vý-robnej oblasti bola jej úroda 104,1 %, v repnej výrobnej oblasti 100,2 % a zemiakovej vý-robnej oblasti 115,4 %.
Atlantic
Odroda Atlantic bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením LBN 242/91. Pôvodom je z Francúzska od š achtite skej firmy Nic-kerson International research Geie.
Atlantic je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 191 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), vysokého typu 1,67 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) so stredne dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernosdozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Atlantic je ve mi dobrý. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou, bielou hnilobou (sclerotíniou) a fómovou hnilobou, stredne odolná proti napadnutiu er ami.
Semeno má menšie, hmotnos tisíc semien 4,13 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 12,2 mikromolov na gram se-mena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %. Zastúpenie mastných kyselín je s mierne zvýšeným podielom kyseliny olejovej – 67,3 %, na úkor kyseliny linolovej - 17,6 % a kyseliny linolénovej 7,0 %. Obsah oleja sušine semena 44,0 % (2,7 % viac ako kontrolná odroda Vi-king).
Odroda Atlantic dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 5,62 t.ha-1 – 101,6 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 4,84 t.ha-1 – 98,4 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nej vý-robnej oblasti bola jej úroda 96,1 %, v repnej výrobnej oblasti 92,7 % a zemiakovej výrobnej oblasti 106,6 %.
129
Canti CS
Odroda Canti CS bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením CSZ 3061. Pôvodom je z Francúzska od š achtite skej firmy Caussade Semences.
Canti CS je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,64 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Canti CS je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou, stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou hnilobou (sclero-tíniou) a er ami.
Semeno má ve ké, hmotnos tisíc semien 4,97 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,1 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,3 %, kyseliny linolénovej 9,2 % a kyseliny olejovej 63,7 %. Obsah oleja v sušine semena 40,8 %, (0,4 % menej ako kontrolná odroda Viking).
Odroda Canti CS dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 5,60 t.ha-1 - 101,3 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,20 t.ha-1 - 105,7 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nej vý-robnej oblasti bola jej úroda 100,0 %, v repnej výrobnej oblasti 109,2 % a zemiakovej výrob-nej oblasti 109,5 %.
Ladoga
Odroda Ladoga bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením NSL 02/95. Pôvodom je z Francúzska od š achtite skej firmy Nickerson International research Geie.
Ladoga je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 191 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého až nižšieho typu 1,58 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 102 % úrovne kontrolných odrôd. Rov-nomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Ladoga je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hni-lobou a er ami.
130
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,43 g. Odroda má vyhovujúcu tech-nologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 12,9 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,8 %, kyseliny linolénovej 7,3 % a kyseliny olejovej 64,2 %. Obsah oleja v sušine semena 42,5 % (1,7 % viac ako kontrolná odroda Viking).
Odroda Ladoga dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 5,51 t.ha-1 – 99,6 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 4,97 t.ha-1 – 101,0 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nej vý-robnej oblasti bola jej úroda 97,5 %, v repnej výrobnej oblasti 97,9 % a zemiakovej výrobnej oblasti 108,5 %.
Petra
Odroda Petra bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením PHP 23/05. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy Raps GbR Saatzucht Lundsgaard.
Petra je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), vysokého typu 1,68 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimova-ných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Petra je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples-ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu er ami a fómo-
vou hnilobou.
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,26 g. Odroda má vyhovujúcu tech-nologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,7 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 17,8 %, kyseliny linolénovej 7,3 % a kyseliny olejovej 66,3 %. Obsah oleja sušine semena 43,0 % (1,5 % viac ako kontrolná odroda Viking).
Odroda Petra dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 5,61 t.ha-1 – 101,4 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,12 t.ha-1 – 104,1 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nej vý-robnej oblasti bola jej úroda 101,2 %, v repnej výrobnej oblasti 98,7 % a zemiakovej vý-robnej oblasti 112,7 %.
Remy
Odroda Remy bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením 5085-1C. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy KWS SAAT AG.
Remy je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,64 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je stredne dobrá.
131
Zdravotný stav odrody Remy je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a er ami.
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,54 g. Odroda má vyhovujúcu tech-nologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,2 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,8 %, kyseliny linolénovej 7,9 % a kyseliny olejovej 63,5 %. Obsah oleja v sušine semena 41,8 %, (0,6 % viac ako kontrolná odroda Viking).
Odroda Remy dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 5,60 t.ha-1 – 101,3 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,41 t.ha-1 – 110,0 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nejvýrobnej oblasti bola jej úroda 108,6 %, v repnej výrobnej oblasti 109,6 % a zemiakovej výrobnej oblasti 111,8 %.
Robust
Odroda Robust bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením 1592-200. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy KWS SAAT AG.
Robust je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), vysokého typu 1,68 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je stredne dobrá.
Zdravotný stav odrody Robust je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou a er ami.
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,64 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 11,2 mikro-molov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,1 %, kyseliny linolénovej 8,8 % a kyseliny olejovej 62,8 %. Obsah oleja v sušine semena 41,3 % (na úrovni kontrolnej odrody Viking).
Odroda Robust dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 6,03 t.ha-1 – 109,0 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,56 t.ha-1 – 113,0 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nejvýrobnej oblasti bola jej úroda 104,9 %, v repnej výrobnej oblasti 118,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 118,7 %.
132
Rohan
Hybrid Rohan bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením SLM 0401. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy Saatzucht Hans Lembke.
Rohan je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Artus 194 dní, Baldur 192 dní), stredne vysokého typu 1,61 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezi-movaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných hybridov. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav hybridu Rohan je vyhovujúci. Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu ples ou sivou, stredne odolný proti napadnutiu bielou hnilobou (sclerotíniou), er ami a fómovou hnilobou.
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,55 g. Hybrid má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 10,9 mikro-molov na gram semena, obsah kyseliny erukovej 0,1 %, kyseliny linolovej 20,2 %, kyseliny linolénovej 8,1 % a kyseliny olejovej 63,6 %. Obsah oleja sušine semena 42,9 % (2,3 % viac ako kontrolný hybrid Artus).
Hybrid Rohan dosiahol priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 6,07 t.ha-1 – 104,8 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,51 t.ha-1 – 106,2 % na priemer kontrolných hybridov Artus a Baldur. V kukuri nej výrobnej oblasti bola jeho úroda 104,3 %, v repnej výrobnej oblasti 109,7 % a zemiakovej výrobnej oblasti 104,1 %.
Sansibar
Odroda Sansibar bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením DS 29318. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy SW SEED Hadmersleben.
Sansibar je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 192 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,62 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 101 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernosdozrievania je stredne dobrá.
Zdravotný stav odrody Sansibar je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou, stredne odolná proti napadnutiu fómovou hnilobou, bielou hnilobou (sclero-tíniou) a er ami.
Semeno má menšie, hmotnos tisíc semien 4,18 g. Odroda má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 11,8 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 21,8 %, kyseliny linolénovej 8,2 % a kyseliny olejovej 61,4 %. Obsah oleja v sušine semena 41,8 %, (0,5 % viac ako kon-trolná odroda Viking).
133
Odroda Sansibar dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v po-rovnaní s priemerom pokusu 5,69 t.ha-1 – 102,9 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,45 t.ha-1 – 110,8 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nejvýrobnej oblasti bola jej úroda 105,5 %, v repnej výrobnej oblasti 107,3 % a zemiakovej vý-robnej oblasti 121,4 %.
Sitro
Hybrid Sitro bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením WRH 271. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy DSV breeding station.
Sitro je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegeta nou dobou 193 dní (Artus 194 dní, Baldur 192 dní), vysokého typu 1,67 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m) so stredne dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezi-movaných rastlín dosahuje 100 % úrovne kontrolných hybridov. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav hybridu Sitro je vyhovujúci. Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolný proti napadnutiu er ami a fó-movou hnilobou.
Semeno má stredne ve ké až ve ké, hmotnos tisíc semien 4,86 g. Hybrid má vyhovujúcu technologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 16,2 mikro-molov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 21,5 %, kyseliny linolénovej 9,5 % a kyseliny olejovej 60,8 %. Obsah oleja sušine semena 40,8 % (0,2 % viac ako kontrolný hybrid Artus).
Hybrid Sitro dosiahol priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 6,28 t.ha-1 – 114,2 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,49 t.ha-1 – 105,8 % na priemer kontrolných hybridov Artus a Baldur. V kukuri nej výrobnej oblasti bola jeho úroda 107,1 %, v repnej výrobnej oblasti 112,0 % a zemiakovej výrobnej oblasti 96,4 %.
Tatra
Odroda Tatra bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaná v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením WRG 270. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy DSV breeding station.
Tatra je stredne skorá odroda ozimnej repky s vegeta nou dobou 191 dní (Viking 190 dní, Californium 192 dní), stredne vysokého typu 1,64 m (Viking 1,60 m, Californium 1,54 m) s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 99 % úrovne kontrolných odrôd. Rovnomernos dozrievania je dobrá.
Zdravotný stav odrody Tatra je vyhovujúci. Odroda je dobre odolná proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolná proti napadnutiu fómovou hni-lobou a er ami.
134
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,35 g. Odroda má vyhovujúcu tech-nologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 8,6 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,5 %, kyseliny linolénovej 7,1 % a kyseliny olejovej 64,8 %. Obsah oleja sušine semena 42,4 % (1,1 % viac ako kontrolná odroda Viking).
Odroda Tatra dosiahla priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 5,57 t.ha-1 – 100,7 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,29 t.ha-1 – 107,5 % na priemer kontrolných odrôd Viking a Californium. V kukuri nejvýrobnej oblasti bola jej úroda 101,0 %, v repnej výrobnej oblasti 110,2 % a zemiakovej výrobnej oblasti 113,5 %.
Zeppelin
Hybrid Zeppelin bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) skúšaný v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením NPZ 0205. Pôvodom je z Nemecka od š achtite skej firmy Nord-deutsche Pflanzenzucht Hans-Georg Lembke KG.
Zeppelin je stredne skorý hybrid ozimnej repky s vegeta nou dobou 193 dní (Artus 194 dní, Baldur 192 dní), vysokého typu 1,68 m (Artus 1,72 m, Baldur 1,72 m) s dobrou odol-nos ou proti poliehaniu. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca, percento prezimovaných rastlín dosahuje 100 % úrovne kontrolných hybridov. Rovnomernos dozrievania je ve mi dobrá.
Zdravotný stav hybridu Zeppelin je vyhovujúci. Hybrid je dobre odolný proti napadnutiu ples ou sivou a bielou hnilobou (sclerotíniou), stredne odolný proti napadnutiu er ami a fó-movou hnilobou.
Semeno má stredne ve ké, hmotnos tisíc semien 4,33 g. Hybrid má vyhovujúcu tech-nologickú kvalitu. V priemere za tri roky skúšok má obsah glukozinolátov 14,9 mikromolov na gram semena, obsah kyseliny erukovej <0,1 %, kyseliny linolovej 19,7 %, kyseliny linolénovej 8,6 % a kyseliny olejovej 63,5 %. Obsah oleja sušine semena 43,6 % (3,0 % viac ako kontrolný hybrid Artus).
Hybrid Zeppelin dosiahol priemernú úrodu v 1. roku skúšok v Slovenskej republike v porovnaní s priemerom pokusu 5,87 t.ha-1 – 101,4 %, v priemere za alšie dva roky skúšok 5,23 t.ha-1 – 100,8 % na priemer kontrolných hybridov Artus a Baldur. V kukuri nej výrobnej oblasti bola jeho úroda 101,5 %, v repnej výrobnej oblasti 104,0 % a zemiakovej výrobnej oblasti 95,5 %.
135
Slne nica ro ná
ES Rosa
Hybrid ES Rosa bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente skorých až stredne skorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti. ES Rosa je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Fi-nagro.
Rastlina je nízka až stredne vysoká, s malým až stredne ve kým, silne vypuklým úborom, v plnej zrelosti poloprevisnutým s ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 17,8 cm. List je troj-uholníkovitý, stredne ve ký, stredne zelený, s ve mi slabou až slabou p uzgierovitos ou.Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je malá až stredne ve ká, podlhovasto - vajcovitá, iernas ve mi slabým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nižšia až stredná, v priemere dosiahla 56,7 g.
Hybrid ES Rosa dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,36 t.ha-1, t. j. 105 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja bol stredný, v priemere 49,2 %. Priemerná produkcia oleja bola ve mi dobrá – 2,20 t.ha-1.
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid je náchylnejší na sclerotíniu iba pri silnom tlaku tejto choroby. Po as ŠOS mal stredný až vyšší výskyt sclerotínie na koreni a stredný až nižší výskyt na úbore. Stonka je pevná, hybrid ES Rosa nie je náchylný na poliehanie ani na lá-manie stonky. Patril k hybridom so stredným až menším po tom rastlín zlomených pod úborom.
Hybrid ES Rosa mal dobrý po iato ný rast. Je stredne neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval o nie o skôr alebo na úrovni kontrolného hybridu Alexandra PR. Priemerný po etdní od sejby do zrelosti bol 144.
Fabiola CS
Hybrid Fabiola CS bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente skorých až stredne skorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti. Fabiola CS je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Saatbau Linz Slovensko.
Rastlina je vysoká, s malým až stredne ve kým, slabo vypuklým úborom, v plnej zrelosti previsnutým so vzpriamenou stonkou. Priemer úboru bol 17,0 cm. List je široko troj-uholníkovitý, malý až stredne ve ký, slabo až stredne zelený, so slabou p uzgierovitos ou.Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je stredne ve ká, široko - vajcovitá, ierna so žiadnym alebo ve mi slabým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nižšia, v priemere dosiahla 52,7 g.
Hybrid Fabiola CS dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 3,92 t.ha-1, t. j. 102 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Hybrid sa vy-zna uje vysokým obsahom oleja, v priemere 51,0 %. Priemerná produkcia oleja bola dobrá – 2,06 t.ha-1.
136
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid nie je náchylný na sclerotíniu, po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid môže pri výraznom nedostatku bóru citlivo rea-gova na túto skuto nos , pri om dochádza k deformácii alebo ulomeniu úborov. Stonka je pevná, Fabiola CS nie je náchylná na lámanie pod úborom. Patril k hybridom s najnižším po tom rastlín zlomených pod úborom. Hybrid nie je náchylný ani na poliehanie.
Hybrid Fabiola CS mal trochu slabší po iato ný rast. Je stredne neskoro až neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval neskôr ako kontrolný hybrid Alexandra PR. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 147.
Fiona
Hybrid Fiona bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2005 - 2007 v sor-timente skorých až stredne skorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti. Fiona je dvojlíniový hybrid vyš achtený v USA. Slovenským zástupcom je firma Saatbau Linz Slovensko.
Rastlina je stredne vysoká až vysoká, so stredne ve kým úborom, v plnej zrelosti previsnutým so vzpriamenou stonkou. Priemer úboru bol 17,9 cm. List je široko troj-uholníkovitý, stredne ve ký až ve ký, stredne zelený, s ve mi slabou p uzgierovitos ou. Kve-ty sú strednežltej farby. Nažka je malá až stredne ve ká, podlhovasto - vajcovitá, ierna so slabým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nízka až stredná, v priemere dosiahla 53,8 g.
Hybrid Fiona dosiahol po as troch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,10 t.ha-1, t. j. 98 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Hybrid sa vyzna ujevysokým obsahom oleja – 52,5 %. Priemerná produkcia oleja bola ve mi dobrá - 2,03 t.ha-1.
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid nie je ve mi náchylný na sclerotíniu, po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid prejavil náchylnos na sclerotíniu na úbore pri vyššom tlaku tejto choroby. Stonka je pomerne pevná, hybrid Fiona nie je náchylný na poliehanie ani na lámanie pod úborom, ale je náchylnejší na lámanie v inej asti stonky. Patril k hybridom s vyšším po tom rastlín zlomených v inej asti stonky.
Hybrid Fiona mal dobrý po iato ný rast. Je stredne neskoro až neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval neskôr ako kontrolný hybrid Alexandra PR. Priemerný po et dní od sej-by do zrelosti bol 145.
Flexisol CS
Hybrid Flexisol CS bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente skorých až stredne skorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti. Hybrid je rezistentný k ú innej látke imazamox. Flexisol CS je dvojlíniový hybrid vyš ach-tený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Monsanto Slovakia.
137
Rastlina je stredne vysoká až vysoká, s malým až stredne ve kým, slabo vypuklým úbo-rom, v plnej zrelosti previsnutým so vzpriamenou stonkou. Priemer úboru bol 16,2 cm. List je široko trojuholníkovitý, stredne ve ký, stredne zelený, so slabou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je stredne ve ká až ve ká, podlhovasto - vajcovitá, ierna s ve mi slabým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je stredná až vyššia, v priemere dosiahla 58,0 g.
Hybrid Flexisol CS dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,23 t.ha-1, t. j. 101 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja bol stredný, v priemere 49,1 %. Priemerná produkcia oleja bola dobrá – 1,89 t.ha-1.
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid nie je náchylný na sclerotíniu, po as ŠOS mal stredný až vyšší výskyt sclerotínie na koreni a sclerotínia na úbore sa vyskytla v nižšej miere. Stonka je pomerne pevná, hybrid Flexisol CS nie je náchylný na poliehanie je ale náchylnejší na lámanie pod úborom. Patril k hybridom s vysokým po tom rastlín zlomených pod úborom.
Hybrid Flexisol CS mal trochu slabší po iato ný rast. Je stredne neskoro až neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval neskôr ako kontrolný hybrid Alexandra PR. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 149.
LG 5636 HO
LG 5636 HO je modifikovaná forma klasického hybridu LG 5635 s vyšším obsahom kyseliny olejovej. Hybrid bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v roku 2007 v sor-timente hybridov s vyšším obsahom kyseliny olejovej. LG 5636 HO je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Limagrain Central Europe SE, organiza ná zložka Slovakia.
V roku 2007 dosiahol hybrid LG 5636 HO priemernú úrodu nažiek 4,47 t.ha-1; t.j. 104 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja mal nízky – 43,5 %. Priemerný obsah kyseliny olejovej bol 83,9 %. Priemerná hmotnos tisíc nažiek bola ve mi vysoká – 76,0 g. LG 5636 HO je stredne vysoký hybrid s priemerom úboru 20,5 cm. Nie je náchylný na poliehanie a má pevnú stonku.
Zdravotný stav bol dobrý. Po as ŠOS bol zaznamenaný stredný výskyt sclerotínie na lo-kalite Ve ké Rip any. Hybrid LG 5636 HO v priemere dozrieval neskôr alebo na úrovni hyb-ridu PR64H61, za 142 dní od sejby.
LG 5639
Hybrid LG 5639 bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente stredne neskorých až neskorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej ob-lasti. LG 5639 je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Limagrain Central Europe SE, organiza ná zložka Slovakia.
138
Rastlina je nízka až stredne vysoká, so stredne ve kým, slabo vypuklým úborom, v plnej zrelosti previsnutým so silne ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 16,4 cm. List je široko troj-uholníkovitý, stredne ve ký, stredne zelený, so slabou až strednou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je malá až stredne ve ká, podlhovasto - vajcovitá, ierna so sla-bým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nižšia, v priemere dosiahla 51,2 g.
Hybrid LG 5639 dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úro-du 4,05 t.ha-1, t. j. 103 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja bol níz-ky, v priemere 47,8 %. Priemerná produkcia oleja bola dobrá – 1,89 t.ha-1.
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid nie je náchylný na sclerotíniu, po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid LG5639 má menej pevnú stonku, je náchylnejší na lámanie pod úborom. Patril k hybridom so stredným až vysokým po tom rastlín zlo-mených pod úborom. Hybrid nie je náchylný ani na poliehanie.
Hybrid LG 5639 mal dobrý po iato ný rast. Je stredne neskoro až neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval neskôr alebo na úrovni hybridu Arena PR. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 146.
LG 5663 CL
LG 5663 CL je modifikovaná forma klasického hybridu LG 5665M s rezistenciou k ú innej látke imazamox. Hybrid bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v roku 2007 v sortimente stredne neskorých až neskorých hybridov. LG 5663 CL je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Limagrain Central Europe SE, organiza ná zložka Slovakia.
V roku 2007 dosiahol hybrid LG 5663 CL priemernú úrodu nažiek 3,74 t.ha-1; t.j. 95 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja mal nízky – 45,2 %. Priemerná hmotnos tisíc nažiek bola vysoká – 61,1 g. LG 5663 CL je nízky až stredne vysoký hybrid s priemerom úboru 17,8 cm. Nie je náchylný na poliehanie a má ve mi pevnú stonku. V rámci sortimentu mal najmenej rastlín zlámaných pod úborom na všetkých skúšobných lokalitách.
Zdravotný stav bol dobrý. Po as ŠOS bol zaznamenaný nízky výskyt sclerotínie. Hybrid LG 5663 CL v priemere dozrieval o nie o neskôr ako kontrolný hybrid Arena PR, za 142 dní od sejby.
LG 5664 HO
LG 5664 HO je modifikovaná forma klasického hybridu LG 5665M s vyšším obsahom kyseliny olejovej. Hybrid bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v roku 2007 v sor-timente hybridov s vyšším obsahom kyseliny olejovej. LG 5664 HO je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Limagrain Central Europe SE, organiza ná zložka Slovakia.
139
V roku 2007 dosiahol hybrid LG 5664 HO priemernú úrodu nažiek 4,18 t.ha-1; t.j. 98 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja mal nízky – 46,0 %. Priemerný obsah kyseliny olejovej bol 80,9 %. Priemerná hmotnos tisíc nažiek bola ve mi vysoká – 73,6 g. LG 5664 HO je nízky až stredne vysoký hybrid s priemerom úboru 19,9 cm. Nie je ná-chylný na poliehanie a má pevnú stonku.
Zdravotný stav bol dobrý. Po as ŠOS bol zaznamenaný nízky výskyt sclerotínie. Hybrid LG 5664 HO v priemere dozrieval neskôr ako hybrid PR64H61, za 144 dní od sejby.
NK Alego
NK Alego je modifikovaná forma klasického hybridu Arena s rezistenciou k ú innej látke imazamox. Hybrid bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 a 2007 v sortimente stredne neskorých až neskorých hybridov. NK Alego je dvojlíniový hybrid vy-š achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Syngenta Slovakia.
Po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok dosiahol hybrid NK Alego priemernú úrodu nažiek 3,93 t.ha-1; t.j. 100 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja mal nízky až stredný – 48,0 %. Priemerná hmotnos tisíc nažiek bola stredná až nízka – 47,6 g. NK Alego je nízky až stredne vysoký hybrid s priemerom úboru 18,1 cm. Nie je náchylný na poliehanie a má pomerne pevnú stonku. V roku 2007 sa v extrémnejších pod-mienkach prejavil ako náchylnejší na lámanie stonky. Zdravotný stav bol dobrý. Po as ŠOS bol zaznamenaný nízky až stredný výskyt sclerotínie. Hybrid NK Alego v priemere dozrieval o nie o skôr alebo na úrovni kontrolného hybridu Arena PR, za 144 dní od sejby.
NK Countri
Hybrid NK Countri bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) zaradený v rokoch 2005 - 2006 v sortimente hybridov s vyšším obsahom kyseliny olejovej v kukuri nej výrobnej ob-lasti. Je to dvojlíniový hybrid, ktorého slovenským zástupcom je firma Syngenta Slovakia.
Rastlina je vysoká, so stredne ve kým, silne vypuklým úborom, v plnej zrelosti pre-visnutým s ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 18,8 cm. List je zaokrúhlený, ve ký, stredne zelený, s ve mi slabou až slabou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je stredne ve ká, široko - vajcovitá, ierna so slabým šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je stredná, v priemere dosiahla 54,3 g.
Hybrid NK Countri dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,13 t.ha-1; t. j. 110 % v porovnaní s kontrolnými odrodami. Obsah oleja bol nižší, v priemere 48,0 %. Obsah kyseliny olejovej sa pohyboval od 88,2 % po 89,4 %. Priemerná produkcia oleja z jedného hektára bola dobrá - 1,79 až 1,99 tony.
Zdravotný stav mal hybrid NK Countri dobrý. Po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na úbore a vyšší výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid je odolný k poliehaniu, patril však k hybridom náchylnejším na lámanie stonky pod úborom.
Hybrid NK Countri mal dobrý po iato ný rast. Je stredne neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v kukuri nej oblasti. Dozrieval o nie o skôr alebo na úrovni kon-trolných hybridov Olsavil a PR64H61. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 142.
140
NK Deriki
Hybrid NK Deriki bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente skorých až stredne skorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti. NK Deriki je dvojlíniový hybrid vyš achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Syngenta Slovakia.
Rastlina je stredne vysoká, s malým až stredne ve kým, silne vypuklým úborom, v plnej zrelosti previsnutým so vzpriamenou stonkou. Priemer úboru bol 17,6 cm. List je široko troj-uholníkovitý, stredne ve ký, stredne zelený, so slabou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžo-vožltej farby. Nažka je malá až stredne ve ká, široko - vajcovitá, ierna so silným šedým pru-hovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nižšia, v priemere dosiahla 48,5 g.
Hybrid NK Deriki dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,42 t.ha-1, t. j. 115 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Hybrid sa vy-zna uje vysokým obsahom oleja, v priemere 54,3 %. Priemerná produkcia oleja bola ve mi dobrá, pohybovala sa od 1,64 po 2,80 t.ha-1.
Zdravotný stav bol dobrý. Hybrid nie je náchylný na sclerotíniu, po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid NK Deriki má menej pevnú stonku, je ná-chylnejší na lámanie pod úborom. Patril k hybridom so stredným až vysokým po tom rastlín zlomených pod úborom. Hybrid nie je náchylný na poliehanie.
Hybrid NK Deriki mal dobrý po iato ný rast. Je stredne neskoro až neskoro zrejúci hyb-rid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skú-šanom sortimente dozrieval neskôr ako kontrolný hybrid Alexandra PR. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 147.
NK Neoma
Hybrid NK Neoma bol v štátnych odrodových skúškach zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente stredne neskorých až neskorých hybridov v kukuri nej a v repnej výrobnej ob-lasti. Hybrid je rezistentný k ú innej látke imazamox. NK Neoma je dvojlíniový hybrid vy-š achtený vo Francúzsku. Slovenským zástupcom je firma Syngenta Slovakia.
Rastlina je nízka až stredne vysoká, so stredne ve kým až ve kým, slabo vypuklým úborom, v plnej zrelosti poloprevisnutým s ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 18,1 cm. List je široko trojuholníkovitý, stredne ve ký až ve ký, svetlo až stredne zelený, so slabou až strednou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je malá až stredne ve ká,široko - vajcovitá, ierna so silným šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nižšia, v priemere dosiahla 48,0 g.
Hybrid NK Neoma dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,05 t.ha-1, t. j. 103 % v porovnaní s priemerom kontrolných hybridov. Obsah oleja bol nízky, v priemere 47,6 %. Priemerná produkcia oleja bola dobrá – 1,86 t.ha-1.
141
Zdravotný stav bol celkom dobrý. Hybrid je náchylný na sclerotíniu pri vyššom tlaku uvedenej choroby. Po as ŠOS mal vysoký výskyt sclerotínie na koreni v roku 2006 a nižší až stredný výskyt v roku 2007. Hybrid NK Neoma má menej pevnú stonku, je náchylnejší na lá-manie pod úborom. Patril k hybridom so stredným až vysokým po tom rastlín zlomených pod úborom. Hybrid nie je náchylný na poliehanie.
Hybrid NK Neoma mal trochu slabší po iato ný rast. Je stredne skoro až stredne neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v repnej aj v kukuri nej oblasti. V rámci ŠOS v skúšanom sortimente dozrieval skôr alebo na úrovni hybridu Arena PR. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 145.
NK Safari
Hybrid NK Safari bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) zaradený v rokoch 2006 - 2007 v sortimente hybridov s vyšším obsahom kyseliny olejovej v kukuri nej výrobnej ob-lasti. Je to dvojlíniový hybrid, ktorého slovenským zástupcom je firma Syngenta Slovakia.
Rastlina je nízka, so stredne ve kým, silne vypuklým úborom, v plnej zrelosti polo-previsnutým s ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 20,0 cm. List je široko trojuholníkovitý, stredne ve ký, slabo až stredne zelený, so slabou p uzgierovitos ou. Kvety sú oranžovožltej farby. Nažka je malá, široko - vajcovitá, ierna so silným šedým pruhovaním. Hmotnos tisíc nažiek je nízka, v priemere dosiahla 48,0 g.
Hybrid NK Safari dosiahol po as dvoch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 4,33 t.ha-1; t. j. 112 % v porovnaní s kontrolnými odrodami. Obsah oleja bol stredný, v priemere 48,9 %. Priemerný obsah kyseliny olejovej bol 86,5 %. Priemerná produkcia oleja z jedného hektára bola ve mi dobrá – 2,07 tony.
Zdravotný stav mal hybrid NK Safari dobrý. Po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt scle-rotínie na úbore a stredný výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid je odolný k poliehaniu, patril však k hybridom náchylnejším na lámanie stonky pod úborom.
Hybrid NK Safari mal dobrý po iato ný rast. Je stredne skoro až stredne neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v kukuri nej oblasti. Dozrieval o nie o skôr alebo na úrovni kontrolného hybridu PR64H61. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 141.
Pacific
Hybrid Pacific bol v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) zaradený v rokoch 2005 - 2007 v sortimente hybridov s vyšším obsahom kyseliny olejovej v kukuri nej výrobnej oblasti. Je to dvojlíniový hybrid, ktorého slovenským zástupcom je firma Finagro.
Rastlina je stredne vysoká, so stredne ve kým, silne vypuklým úborom, v plnej zrelosti poloprevisnutým s ohnutou stonkou. Priemer úboru bol 19,2 cm. List je široko trojuhol-níkovitý, stredne ve ký, stredne zelený, s ve mi slabou až slabou p uzgierovitos ou. Kvety sú strednežltej farby. Nažka je stredne ve ká, široko - vajcovitá, ierna so silným šedým pru-hovaním. Hmotnos tisíc nažiek je stredná, v priemere dosiahla 55,0 g.
142
Hybrid Pacific dosiahol po as troch rokov štátnych odrodových skúšok priemernú úrodu 3,85 t.ha-1; t. j. 98 % v porovnaní s kontrolnými odrodami. Obsah oleja bol nižší, v priemere 47,9 %. Priemerný obsah kyseliny olejovej sa pohyboval od 85,4 % až po 90,3 %. Priemerná produkcia oleja z jedného hektára bola dobrá – 1,86 tony.
Zdravotný stav mal hybrid Pacific dobrý. Po as ŠOS mal nízky až stredný výskyt sclerotínie na úbore a stredný až vyšší výskyt sclerotínie na koreni. Hybrid je odolný k po-liehaniu. Stonka je pevná, patril k hybridom s najnižším po tom rastlín zlomených pod úbo-rom.
Hybrid Pacific mal trochu slabší po iato ný rast. Je stredne skoro až stredne neskoro zrejúci hybrid, vhodný pre pestovanie na semeno v kukuri nej oblasti. Dozrieval skôr alebo na úrovni kontrolného hybridu PR64H61. Priemerný po et dní od sejby do zrelosti bol 139.
Sója fazu ová
Cordoba
Odroda sóje Cordoba bola vyš achtená v Rakúsku. Na Slovensku je zastupovaná firmou Saatbau Linz Slovensko. V štátnych odrodových skúškach bola zaradená v rokoch 2006 až 2007 v sortimente skorých až stredne skorých odrôd.
Rastlina je stredne vysoká až vysoká, so žltohnedým ochlpením. List je stredne zelenej farby. Kvet je fialový. Struk je stredne hnedého sfarbenia, priemerná výška nasadenia prvého struku je stredne vysoká – 11,7 cm. Semeno je stredne ve ké (priemerná HTS 192 g), plo-chogu ovitého tvaru, žltej farby so žltým pupkom.
Odroda Cordoba dosahovala v štátnych odrodových skúškach dobré výsledky. V priemere dvoch rokov skúšok mala úrodu 2,92 t.ha-1, t.j. 107 % v porovnaní s priemerom kontrolných odrôd. Úrody sa na jednotlivých lokalitách pohybovali od 1,58 t.ha-1 po 3,86 t.ha-1 pod a kli-matických podmienok ro níka. Priemerný obsah bielkovín v semene bol vysoký – 38,1 % a obsah tuku bol 20,6 %. Zdravotný stav bol dobrý. Zaznamenaný bol slabý až stredný výskyt bakterióz a slabý výskyt perenospóry. Odroda je náchylnejšia na poliehanie v predzberovom období iba v extrémnejších klimatických podmienkach. Po as skúšok neprejavila náchylnosna praskanie strukov.
Odroda Cordoba mala dobrý po iato ný rast, je to stredne skorá až stredne neskorá odroda. Je vhodná pre pestovanie na zrno hlavne v kukuri nej oblasti, ale aj v repnej výrobnej oblasti. Plná zrelos bola dosiahnutá v priemere za 139 dní od sejby. Dozrieva neskôr ako kontrolná odroda OAC Vision.
143
Ovos siaty
Valentin
Odroda bola vyš achtená v Slovenskej republike, SCPV Nitra, VÚRV Pieš any, Vý-skumno–š achtite ská stanica Víg aš-Pstruša. Skúšaná bola v rokoch 2006, 2007 pod ozna-ením PS-119.
Odroda Valentin je ve mi skorá odroda plevnatého, žltozrnného ovsa. Dobu do metania aj do zrelosti má o jeden de kratšiu ako kontrolná odroda Auron. Výška rastlín je nízka až stredná (99 cm). D žka metliny je krátka, d žka plevy je stredná, ch pkatos okrajov listov pod vlajkovým listom nie je žiadna alebo ve mi slabá. Má strednú odolnos proti poliehaniu (zhodnú s kontrolnými odrodami Auron, Atego). Má vysokú hmotnos tisícich z n (42,42 g), stredne ozrnenú metlinu (35), strednú až vysokú objemovú hmotnos (50,1 kg.hl-1), a stredný podiel pliev (27 %).
Zdravotný stav má dobrý. Má ve mi dobrú odolnos na mú natku, strednú až dobrú odolnos na hrdzu ovsenú, hrdzu trávovú a hnedú škvrnitos . Odroda Valentin poskytuje vy-soké úrody v horskej výrobnej oblasti, z oho vyplývajú nároky na optimálne množstvo zrá-žok a chladnejšie podnebie. Tu oproti odrode Auron dosahuje vyššie úrody plevnatého a aj vyššie úrody istého zrna. V zemiakovej výrobnej oblasti je na úrovni odrôd Auron a Atego.
Odroda nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku. Výsevok je 5 mil. klí ivých z n na hektár. Pozitívne reaguje na dobrú predplodinu. Vyžaduje skorú sejbu, pretože pre využitie úrodotvorných prvkov potrebuje o najdlhšie vegeta né obdobie. Pri neskoršom siatí stúpa i nebezpe enstvo vä šieho napadnutia ovsa I. a II. generáciou zun avky ja mennej. Ochrana spo íva v boji proti burinám a škodcom. Postrek proti zun avke ja mennej je potrebný naj-menej dvakrát za vegetáciu. Prvýkrát po vzídení (fáza 1.3-1.4 Feekesa), druhý postrek sa robí pri metaní ovsa, ten sa môže pod a potreby opakova .
Ja me siaty
Babette
Odroda Babette bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 – 2007.
Babette je stredne skorá odroda ozimného ja me a (DDK – 132 , 187 dní), stredne vyso-kého typu (98 cm, Haller – 104 cm), s dobrou zimovzdornos ou a so strednou odolnos ouproti poliehaniu.
Zdravotný stav odrody Babette je priemerný. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Odroda je citlivá na mú natku trávovú a hnedú škvrnitos .V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrnitosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Zrno má ve ké (HTZ 54 g), vý ažnos zrna nad 2,5 mm je ve mi dobrá.
Odroda Babette dosahovala po as skúšok stabilne úrody. V roku 2004 dosiahla odroda úrodu 101 %, v roku 2005 99 % a v roku 2006 106 % na priemer kontrolných odrôd. Za skú-šobné obdobie odroda dosiahla úrodu 102 % na priemer kontrolných odrôd.
144
Heidi
Odroda Heidi bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 – 2007.
Heidi je stredne neskorá odroda šes radového ozimného ja me a (doba do klasenia a vegeta ná doba je na úrovni kontrolnej odrody Gerlach – 132 , 183 dní), stredne vysokého typu (104 cm, Luran –101 cm), s dobrou zimovzdornos ou a so strednou odolnos ou proti po-liehaniu.
Zdravotný stav odrody Heidi je priemerný. Odolnos proti mú natke trávovej, hnedej škvrnitosti, rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je na úrovni odrody Gerlach. V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrnitosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Zrno má stredne ve ké (HTZ 46 g), vý ažnos zrna nad 2,5 mm je ve mi dobrá.
Odroda Heidi dosahovala po as skúšok stabilne úrody. V roku 2005 dosiahla odroda úro-du 102 %, v roku 2006 103 % a v roku 2007 104 % na priemer pokusu. Za skúšobné obdobie odroda dosiahla úrodu 7,70 t.ha-1 t.j. 103 % na priemer pokusu.
Wendy
Odroda Wendy bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 – 2007.
Odroda Wendy je stredne skorá odroda šes radového ozimného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Luran), stredne vysokého typu (98 cm), so strednou odolnos ou proti poliehaniu.
Zdravotný stav odrody Wendy je dobrý. Odolnos proti mú natke trávovej je ve mi dob-rá. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . V podmienkach silnejšieho výskytu hnedej škvrni-tosti kladne reaguje na použitie fungicídov. Odolnos proti vyzimovaniu je vyhovujúca (96 %). Zrno má stredne ve ké ( HTZ 46g ), vý ažnos zrna nad 2,5mm je dobrá.
Odroda Wendy dosahovala po as skúšok stabilne vysoké úrody. Za skúšobné roky 2006 - 2007 dosiahla v Slovenskej republike úrodu 8,40 t.ha-1 t.j. 110 %. V roku 2006 7,48 t.ha-1 t.j. 110 % a v roku 2007 9,33 t.ha-1 t.j. 110 % na priemer pokusu.
Aktiv
Odroda Aktiv bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením HE 9536.
Aktiv je stredne neskorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell – 107, 67 dní), stredne vysokého typu (77,7 cm, Annabell – 73,7 cm), s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Aktiv je priemerný. Odolnos proti mú natke je ve mi dobrá. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . Zrno má ve ké (HTZ 46,5g), vý ažnos zrna nad 2,5mm je ve mi dobrá.
Slad odrody Aktiv (HE 9536) poskytoval podpriemerný obsah extraktu (81,4 %). Pro-teolytické a amylolytické rozlúštenie bolo na optimálnej úrovni. Cytolytické rozlúštenie bolo priemerné až podpriemerné.
145
VÚPS, a.s., Slada ský ústav v Brne zara uje odrodu Aktiv, vzh adom na nízku úroveextraktívnosti, k odrodám s nesladovníckou kvalitou s bodovým ohodnotením 4 (3,9).
Odroda Aktiv dosahovala po as skúšok nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úrodu 109 %, v KVO106 %, v RVO 114 % a ZVO a HVO 107 % na priemer kontrolných odrôd.
Azit
Odroda Azit bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením HE 9448.
Azit je stredne neskorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell – 107, 67 dní), stredne vysokého typu (73,3 cm, Annabell – 73,7 cm), s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Azit je priemerný. Odolnos proti mú natke, rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . Zrno má ve ké (HTZ 46,6g), vý ažnos zrna nad 2,5mm je dobrá.
Odroda Azit dosahovala po as skúšok nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úrodu 106 %, v KVO 103 %, v RVO 111 % a ZVO a HVO 106 % na priemer kontrolných odrôd.
Blanik
Odroda Blanik bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna - ením CEBECO 0367.
Blanik je stredne neskorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Annabell – 107, 67 dní), vysokého typu (80 cm, Annabell – 73,7 cm), s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Blanik je priemerný. Odolnosproti mú natke je ve mi dobrá. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . Zrno má stredne ve ké (HTZ 43,8g), vý ažnos zrna nad 2,5mm je dobrá.
Slad odrody Blanik (Cebeco 0367) poskytoval nadpriemerný extrakt (82,5 %). Odroda mala ahkú modifikáciu dusíkatých látok, optimálnu úrove diastatickej mohutnosti (393 j. WK), ktorá je meradlom aktivity predovšetkým B-amylázy.
VÚPS, a.s., Slada ský ústav v Brne zara uje odrodu Blanik k odrodám so sladovníckou kva-litou s bodovým ohodnotením 6 (5,5).
Odroda Blanik dosahovala po as skúšok nadpriemerné úrody v repnej výrobnej oblasti. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úrodu 101 %, v KVO 101 %, v RVO 104 % a ZVO a HVO 98 % na priemer kontrolných odrôd.
146
Levan
Odroda Levan bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod
ozna ením SK 5703.
Levan je skorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Progres – 106, 65 dní), nízkeho typu (68 cm, PROGRES – 70 cm), s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody je priemerný. Odolnos proti mú natke trávovej je ve mi dobrá. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja -mennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . Zrno má stredne ve ké (HTZ 41,09g), vý ažnos zrna nad 2,5mm je dobrá.
Odroda Levan (SK 5703) dosahovala nadpriemernej extraktívnosti na úrovni 83,3 %, aktivita proteolytických enzýmov bola na optimálnej úrovni. Aktivita amylolytických en-zýmov (DM) bola na nadpriemernej úrovni (283 j.WK). Nízka úrove friability a vysoký obsah B-glukanov signalizoval horšiu úrove modifikácie bune ných stien. Dosiahnute nýstupe prekvasenia bol na ve mi dobrej úrovni.
VÚPS, a.s., Slada ský ústav v Brne zara uje odrodu Levan (SK 5703) k odrodám s vý-berovou sladovníckou kvalitou s bodovým ohodnotením 6 (6,2).
Odroda SK 5703 dosahovala po as skúšok nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd v Slovenskej republike dosiahla úro-du 106 %, v KVO 106 %, v RVO 111 % a ZVO a HVO 103 % na priemer kontrolných odrôd.
Prodeum
Odroda Prodeum bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SZD 2417 A.
Prodeum je stredne skorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Xanadu – 105, 65 dní), vyššieho typu (78 cm), s dobrou odol-nos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Prodeum je dobrý. Odolnos proti mú natketrávovej je ve mi dobrá. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Odroda je citlivá na hnedú škvrnitos . Zrno má stredne ve ké (HTZ 44,5 g), vý ažnos zrna nad 2,5 mm je dobrá.
Odroda Prodeum (SZD 2417 A) dosahovala v skúškach priemernej extraktívnosti (82,2 %). Modifikácia N-látok a aktivita amylolytických enzýmov bola na optimálnej úrovni. Zloženie sladiny bolo optimálne (dosiahnute ný stupe prekvasenia dosahoval hodnôt 82,3 %).
Odroda SZD 2417 A (Prodeum) dosiahla bodového hodnotenia 6 (6,2). Vzh adom k do-siahnute ným výsledkom ju VÚPS, a.s., Slada ský ústav v Brne zara uje k odrodám s vý-berovou sladovníckou kvalitou.
Odroda Prodeum dosahovala po as skúšok vysoké úrody v kukuri nej a repnej výrobnej oblasti. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd dosiahla v Slovenskej republike úrodu 104 %, v KVO 104 %, v RVO 109 % a ZVO a HVO 100 % na priemer kontrolných odrôd.
147
Shakira
Odroda Shakira bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením AC 99373/19.
Shakira je stredne skorá odroda jarného ja me a (vegeta ná doba a doba do klasenia je na úrovni kontrolnej odrody Xanadu – 106, 65 dní), stredne vysokého typu (72,3 cm, Xanadu – 72,4 cm), s dobrou odolnos ou proti poliehaniu. Zdravotný stav odrody Shakira je dobrý. Odolnos proti mú natke trávovej je ve mi dobrá. Odolnos proti rynchospóriovej škvrnitosti a hrdzi ja mennej je priemerná. Zrno má ve ké (HTZ 46,7 g), vý ažnos zrna nad 2,5 mm je ve mi dobrá.
Odroda Shakira (AC 99373/19) dosahovala v skúškach vynikajúcej extraktívnosti (82,4 %). Proteolytické a amylolytické rozlúštenie bolo na optimálnej úrovni. Krehkos sladu bola vynikajúca (85 %) a obsah B-glukanov v sladine bol na priemernej úrovni (198 mg/l). Dosiahnute ný stupe prekvasenia dosahoval optimálnych hodnôt.
Odroda Shakira (AC 99373/19) dosiahla bodového hodnotenia 6 (6,5). Vzh adom k do-siahnute ným výsledkom ju VÚPS, a.s., Slada ský ústav v Brne zara uje k odrodám s výbe-rovou sladovníckou kvalitou.
Po as skúšok odroda dosahovala vysoké úrody v repnej výrobnej oblasti. V porovnaní s priemerom kontrolných odrôd dosiahla v Slovenskej republike úrodu 102 %, v KVO 101 %, v RVO 108 % a ZVO a HVO 98 % na priemer kontrolných odrôd.
Tritikale ozimné
Pletomax
Odroda bola vyš achtená v Slovenskej republike, SCPV Nitra, VÚRV Pieš any,Výskumno-š achtite ská stanica Víg aš-Pstruša. Skúšaná bola v rokoch 2006, 2007 pod ozna-ením PS-16/04. Je to ozimný typ, vhodný pre pestovanie na zrno na k mne ú ely.
Odroda Pletomax je skorá až stredne skorá odroda tritikale ozimného. Výška rastlín je stredná. Osrienenie klasu je silné až ve mi silné. Farba klasu v zrelosti je biela s dlhými osti-nami na vrchole klasu. Má stredne husté porasty s produktívnym klasom, vä šie zrno, o sa prejavuje na strednej až vysokej hmotnosti tisícich z n. Podiel predného zrna je vysoký. Má dobrú odolnos na poliehanie (v priemere za dobu skúšok 8,4 boda).
Zdravotný stav má dobrý. Má dobrú odolnos na plese snežnú (8,3 ), ve mi dobrú odol-nos na mú natku trávnu (8,4), strednú odolnos na hrdzu ražnú (6,3 boda) a listové škvrni-tosti (6,6). U hrdze trávovej boli zaznamenané len ojedinelé výskyty. Je odolnejšia na septóriu v klase. Pri hodnotení klasových chorôb (steblolam, fusárium) sa od kontrolných odrôd neodlišuje.
Odroda Pletomax mala nadpriemerné úrody vo všetkých výrobných oblastiach (kukuri ná103 %, repná 109 %, zemiaková 106 %, horská 102 %).
Odroda Pletomax nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku. Výsevok je 4,5 mil. klí ivých z n na hektár. H bka sejby je 3 – 4 cm. Osivo je potrebné mori proti plesni snežnej. Termín sejby je od 25.9 – 5.10.
148
Tatra
Odroda bola vyš achtená v Ma arsku, Dr. Murányi István, H-3356 Kompolt. Skúšaná bola v rokoch 2005-2007 po ozna ením MT-04-06. Je to ozimný typ, vhodný pre pestovanie na zrno na k mne ú ely.
Odroda Tatra je ve mi skorá až skorá odroda tritikale ozimného. Výška rastlín je krátka. Osrienenie klasu je ve mi silné. Klas je svetlo sfarbený s dlhými ostinami na vrchole klasu. Vytvára stredne husté porasty s dobre ozrneným klasom a ve kým zrnom. Podiel predného zrna je vysoký. Má ve mi dobrú odolnos na poliehanie (v priemere za dobu skúšok 8,6 boda).
Zdravotný stav má dobrý. Má dobrú odolnos na plese snežnú (7,9 ), hrdzu ražnú (7,3), ve mi dobrú odolnos na mú natku trávnu (8,2). Pri hodnotení septórie na liste a klasových chorôb (septória, steblolam, fusárium) sa od kontrolných odrôd neodlišuje.
Odroda Tatra za tri roky štátnych odrodových skúšok dosiahla vysoké úrody v kukuri nej a repnej výrobnej oblasti (108 %). V zemiakovej (96 %) a horskej (92 %) výrobnej oblasti mala úrody nižšie ako je priemer kontrolných odrôd Presto a Benetto.
Odroda Tatra nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku. Výsevok v kukuri nej a repnej výrobnej oblasti je 4 mil. a v zemiekovej a horskej výrobnej oblasti 4,5 mil. klí ivých z n na hektár. H bka sejby je 3 – 4 cm. Osivo je potrebné mori proti plesni snežnej. Termín sejby je od 25.9 – 5.10.
Pšenica letná
Bakfis
Udržiavate om odrody Bakfis je firma RAGT Czech s.r.o, Branišovice 1. Odroda Bakfis bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005-2007 pod ozna ením BR 03/067. Odroda je skorá, stredného vzrastu. Klas má tvar pyramidálny je stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom krátkych ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok v rokoch 2005 -2007 bola u odrody nižšia, len 36,7 g.
Po as skúšok odroda dosahovala stabilnú a vysokú objemovú hmotnos , s priemernou vý ažnos ou múk. Odroda má tvrdé zrno. Odroda má vyšší obsah NL a mokrého lepku. Hod-notu Zelenýho testu má na úrovni kontrolnej odrody Ilona, alebo o málo nižšiu. Odroda mala v roku 2005 a 2007 dobrú hodnotu ísla poklesu, v roku 2006 mala hodnotu ísla poklesu nižšiu. Objem pe iva má dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 sa odroda Bakfis vyrovnala v úrodách priemernej úrode kontrolných odrôd a dosiahla úrodu 99,9 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 102,8 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 101,1 % na prie-mernú úrodu kontrolných odrôd.
149
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda dobrú, odolnos proti poliehaniu má strednú. Odolnos proti mú natke trávovej na listoch má na úrovni kontrolných odrôd, odolnosv klase má lepšiu. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má dobrú. Odolnos proti septóriám má priemernú. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,5 mil.klí .z n na ha v kukuri nej a v zemiakovej výrobnej oblasti a 4,0 mil.klí .z n na ha v repnej výrobnej oblasti.
Balaton
Udržiavate om odrody Balaton je firma Saatzucht Donau GesmbH & CoKG, Saatzucht-strasse 11, 2301 Probstdorf, Rakúsko. Odroda Balaton bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005-2007 pod ozna ením SZD 7912. Balaton je skorá odroda, stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný, hustý a stredne dlhý, s výskytom krátkych ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody 40,2 g.
Odroda má ve mi dobrú mlynársku kvalitu, lepšiu ako kontrolná odroda Ilona. Odroda má obsah NL a obsah mokrého lepku na úrovni kontrolnej odrody Ilona. Farinografickú kva-litu má horšiu ako kontrolná odroda Ilona. Objem pe iva má nižší ako odroda Ilona. Hod-notenie potravinárskej kvality je 6-7.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 prekonávala priemernú úrodu kon-trolných odrôd a dosiahla úrodu 111,9 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 117,8 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 105,0 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda dobrú, odolnos proti poliehaniu má dobrú. Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má dobrú až ve mi dobrú. Odolnos proti septóriám má na úrovni kon-trolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach a vy-zna uje sa vysokými úrodami. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Vý-sevok odporu ený prihlasovate om je 5,0 mil.klí .z n na ha v kukuri nej výrobnej oblasti a 4,5 mil.klí .z n na ha v repnej a v zemiakovej výrobnej oblasti.
Barryton
Udržiavate om odrody Barryton je firma Societé RAGT 2N, Avenue Saint Pierre-Site de Bourran, Boite Postale 3336 FR 120 33 RODEZ Cedex 9 Fr. Odroda Barryton bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005-2007, pod ozna ením PBIS 02/1026. Odroda je stredne skorá až neskorá, stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný, je hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmot-nos tisíc z n po as skúšok v rokoch 2005-2007 bola u odrody 42,7 g.
Odroda má dobrú mlynársku kvalitu na úrovni odrody Ilona. Odroda má dobrý obsah NL, lepku a dobrú hodnotu Zelenýho testu. Farinografické hodnotenie a merný objem pe iva má na úrovni odrody Ilona. Hodnotenie potravinárskej kvality je 7.
150
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 prekonávala priemernú úrodu kontrolných odrôd a dosiahla úrodu 104,0 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 107,3 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 105,2 % na priemernú úrodu kon-trolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, odolnos proti poliehaniu má priemernú. Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má dobrú. Odolnos proti septóriám má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,5 mil. klí . z n na ha v kukuri nej a zemiakovej výrobnej oblasti a 4,0 mil.klí .z n na ha v repnej výrobnej oblasti.
Baskerville
Udržiavate om odrody Baskerville je firma RAGT Czech s.r.o, Branišovice 1. Odroda Baskerville bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2004, 2005, 2007 pod ozna ením BR 02/012. Odroda je neskorá, stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný, stredne hustý a stredne dlhý, s výskytom ve mi krátkych ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je bie-la. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody 43,7 g.
Po as skúšok odroda dosahovala mlynársku kvalitu na úrovni odrody Ilona. Obsah NL a hodnotu Zelenýho testu má na úrovni kontrolnej odrody Ilona. Odroda má vyšší obsah lepku, ale horšiu farino-grafickú kvalitu. Objem pe iva má nižší ako odroda Ilona. Hodno-tenie potravinárskej kvality je 6.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2004, 2005 a 2007 odroda dosahovala úrody na úrovni priemernej úrody kontrolných odrôd 100,0 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2004, 2005 a 2007 priemernú úrodu 100,5 % na priemernú úrodu kontrol-ných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 105,8 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda priemernú až nižšiu, odolnos proti poliehaniu má dobrú. Odolnos proti mú natke trávovej na listoch má priemernú až slabšiu, v napadnutí klasov dobrú. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má priemernú až dobrú. Odolnos proti sep-tóriám má ako kontrolné odrody. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,5 mil.klí .z n na ha v kukuri nej a v zemiakovej výrobnej oblasti a 4,0 mil. klí . z n na ha v repnej výrobnej oblasti.
IS Bonnet
Udržiavate om odrody IS Bonnet je firma Istropol Solary a.s. ,Horné Mýto, .267.Odroda IS Bonnet v štátnych odrodových skúškach bola skúšaná v rokoch 2005-2007, pod ozna ením SO-1304. Odroda IS Bonnet je skorá a stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný je hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok v rokoch 2005-2007 bola 40,6 g.
151
Odroda má výbornú mlynársku kvalitu a tvrdé zrno. Odroda má mierne vyšší obsah NL a mokrého lepku ako kontrolná odroda Ilona. Hodnotu Zelenýho testu má vysokú, íslo fari-nografickej kvality má vyššie ako Ilona. Problémom odrody v roku 2006 bolo menej stabilné íslo poklesu. Objem pe iva má dobrý. Hodnotenie potravinárskej kvality je 6-7.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 prekonala v úrodách priemernú úrodu kontrolných odrôd a dosiahla úrodu 101,6 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 105,3 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 98,2 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda dobrú, odolnos proti poliehaniu má dobrú. Odolnos proti mú natke trávovej má na úrovni kontrolných odrôd. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má dobrú. Odolnos proti septóriám má priemernú. Odroda je vhodná pre pestovanie v kukuri nej a repnej výrobnej oblasti. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,5 mil.klí .z n na ha v kukuri nej a v repnej výrobnej oblasti a 5,0 mil.klí .z n na ha v zemiakovej výrobnej oblasti.
Klaudia
Udržiavate om odrody Klaudia je firma Selekt, Výskumný a š achtite ský ústav a.s., Bu any .591, SK. Odroda Klaudia bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2005-2007, pod ozna ením BU-85. Odroda je stredne skorá až neskorá, nízkeho vzrastu. Tvar klasu je paralelný, klas je hustý a stredne dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vr-chole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody ve mi nízka len 32,4 g.
Odroda má ve mi slabú mlynársku kvalitu, nízku objemovú hmotnos a nízku vý až-nos múk. Odroda má obsah NL, obsah lepku a hodnotu Zelenýho testu na úrovni odrody Ilona. Merný objem pe iva má na úrovni odrody Ilona, ale pe ivo má zlé senzorické hod-notenie. Hodnotenie potravinárskej kvality je 4.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 prekonávala priemernú úrodu kon-trolných odrôd a dosiahla úrodu 103,9 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 107,8 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 103,8 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, odolnos proti poliehaniu má dob-rú.Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má priemernú. Odolnos proti septóriám má priemernú. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,0 mil.klí .z n na ha v kukuri nejvýrobnej oblasti, 4,5 mil.klí .z n v repnej výrobnej oblasti a 5,0 mil.klí .z n na ha v ze-miakovej výrobnej oblasti.
152
Rainer
Udržiavate om odrody Rainer je firma Saatzucht Donau GesmbH & CoKG, Saatzucht-strasse 11,2301 Probstdorf, Rakúsko. Odroda Rainer bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2005-2007 pod ozna ením SZD 7911. Odroda je skorá , stredného vzrastu. Klas má tvar paralelný, hustý a stredne dlhý, s výskytom ve mi krátkych ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody 38,6 g.
Odroda má ve mi dobrú mlynársku kvalitu, na úrovni odrody Ilona. Odroda má dobrý ob-sah NL a vyšší obsah silného lepku. Hodnotu Zelenýho testu a farinografickú kvalitu má lep-šiu ako kontrolná odroda Ilona. Objem pe iva má nižší ako odroda Ilona. Hodnotenie potra-vinárskej kvality je 7-8.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 neprekonávala priemernú úrodu kontrolných odrôd a dosiahla úrodu 99,0 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 105,5 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu len 95,2 % na priemernú úrodu kon-trolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda dobrú, odolnos proti poliehaniu má strednú. Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnos proti hrdzi pšenicovej má dobrú. Odolnos proti septóriám má priemernú na úrovni kontrolných odrôd. Odroda je vhodná pre pestovanie
v kukuri nej a repnej výrobnej oblasti. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. ok-tóbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 5,0 mil.klí .z n na ha v kukuri nej výrobnej oblasti a 4,5 mil.klí .z n na ha v repnej a v zemiakovej výrobnej oblasti.
Silvie
Udržiavate om odrody Silvie je firma Selgen a.s., Praha, Jankovcova 18, Praha, ŠS Stu-pice, CZ Odroda Silvie bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v rokoch 2005-2007, pod ozna ením SG-S191-02. Odroda je neskorá, vyššieho vzrastu. Klas má tvar pyramidálny je hustý a dlhý, s výskytom stredne dlhých ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody 38,9 g.
Odroda má slabú mlynársku kvalitu , dobrú objemovú hmotnos , ale nízku vý ažnosmúk. Odroda má nízku hodnotu Zelenýho testu a malú väznos vody. Merný objem pe iva má na úrovni odrody Ilona, ale pe ivo má zlé senzorické hodnotenie. Hodnotenie potra-vinárskej kvality je 4-5.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 prekonávala priemernú úrodu kon-trolných odrôd a dosiahla úrodu 104,1 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v rokoch 2005 až 2007 priemernú úrodu 106,3 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V zemiakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda úrodu 104,1 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda slabšiu, odolnos proti poliehaniu má priemernú. Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnos proti hr-dzi pšenicovej má priemernú. Odolnos proti septóriám má priemernú. Odroda je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra. Výsevok odporu ený prihlasovate om je 4,0 mil.klí .z n na ha v kukuri neja v repnej výrobnej oblasti a 5,0 mil.klí .z n na ha v zemiakovej výrobnej oblasti.
153
Torrild
Udržiavate om odrody Torrild je firma W. von Borries-Eckendorf GmbH & Co.KG Bielefelder Str.223 , DE. Odroda Torrild bola v štátnych odrodových skúškach skúšaná v ro-koch 2005-2007 pod ozna ením Torrild. Odroda je neskorá, stredného až nižšieho vzrastu. Klas má tvar paralelný, riedky a dlhý, s výskytom krátkych ostiniek na vrchole klasu. Farba klasu je biela. Priemerná hmotnos tisíc z n po as skúšok bola u odrody ve mi nízka 34,6 g.
Odroda dosahovala po as skúšok ve mi malú objemovú hmotnos . Odroda má dobrý obsah NL, lepku a dobrú hodnotu Zelenýho testu a pádového ísla. Farinografické hodnotenie a merný objem pe iva má na úrovni kontrolnej odrody Ilona. Pe ivo však má horší tvar. Pre ve mi malú objemovú hmotnos u odrody je hodnotenie potravinárskej kvality 6.
V kukuri nej výrobnej oblasti v rokoch 2005 až 2007 neprekonávala priemernú úrodu kontrolných odrôd a dosiahla úrodu 97,1 %. V repnej výrobnej oblasti dosiahla odroda v ro-koch 2005 až 2007 priemernú úrodu 96,3 % na priemernú úrodu kontrolných odrôd. V ze-miakovej výrobnej oblasti dosiahla odroda Torrild úrodu 107,2 % na priemernú úrodu kon-trolných odrôd.
Odolnos proti vyzimovaniu má odroda dobrú, odolnos proti poliehaniu má priemernú až dobrú. Odolnos proti mú natke trávovej má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odolnosproti hrdzi pšenicovej má priemernú. Odolnos proti septóriám má dobrú, lepšiu ako kontrolné odrody. Odroda je vhodná pre pestovanie v zemiakovej výrobnej oblasti. Optimálna doba sejby je od 25. septembra do 10. októbra.
Výsevok odporu ený prihlasovate om je 5,0 mil.klí .z n na ha v kukuri nej a zemiakovej výrobnej oblasti a 4,5 mil.klí .z n na ha v repnej výrobnej oblasti.
Kukurica siata
Album
Odroda Album bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením LZM 255/12. Hybrid bol vyš achtený firmou Limagrain Verneuil Holding, Francúzsko.
Album je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvr-dý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 73,6 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,79 t.ha-1, o je 110,2 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,4 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
154
Cedub
Odroda Cedub bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CE 2505. Hybrid bol vyš achtený firmou CEZEA-š achtite ská stanica, a.s., ej ,
eská republika.
Cedub je skorý hybrid s FAO asi 300 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konksý zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 67,1 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,97 t.ha-1, o je 106,6 % na priemer kontrolných hybridov. Percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
Coditop
Odroda Coditop bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením COD 4320. Hybrid bol vyš achtený firmou Codisem, Cayrac, Francúzsko.
Coditop je ve mi skorý hybrid s FAO asi 250 , ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žlto-oranžová, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3225 a Inka. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 20,3 t.ha-1, o je 110,3 % na priemer kon-trolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 44,6 %. Úrodou suchých šú kov8,38 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 15,0 %. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 63,4 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 90 000 rastlín na ha.
Cultura
Odroda Cultura bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením MGM124170. Hybrid bol vyš achtený firmou MONT DE MARSAN CEDEX, Francúzsko.
Cultura je skorý hybrid s FAO asi 300 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 69,0 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,04 t.ha-1, o je 107,4 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,0 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
155
Elixxir
Odroda Elixxir bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením RH 0319. Hybrid bol vyš achtený firmou R2n, Rue Emile Singla-Site de Bourran, Francúzsko.
Elixxir je stredne skorý hybrid s FAO asi 300 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 68,2 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,98 t.ha-1, o je 104,7 % na priemer kontrolných hybridov. Percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,8 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
Erasmo
Odroda Erasmo bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SL 2372. Hybrid bol vyš achtený firmou Saatbau Linz, Schirmerstr. 19, 4021 Linz, Rakúsko.
Erasmo je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 73,6 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,15 t.ha-1, o je 103,0 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 9,5 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Fabell
Odroda Fabell bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SM 52237. Hybrid bol vyš achtený firmou Freiherr von Moreau Saatzucht GmbH, Nemecko.
Fabell je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvr-dý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 75,0 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,03 t.ha-1, o je 101,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 7,5 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
156
Ginko
Odroda Ginko bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SL 4509. Hybrid bol vyš achtený firmou Saatbau Linz, Rakúsko.
Ginko je stredne skorý hybrid s FAO asi 300 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.0 a Danilo. Sušinu zrna mal 74,6 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,64 t.ha-1, o je 102,5 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
GK Boglár
Odroda GK Boglár bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením Szegedi 384. Hybrid bol vyš achtený firmou Gabonatermesztési Kutató Kht., Szeged, Ma arsko.
GK Boglár je skorý hybrid s FAO asi 320 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je konksý zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 64,7 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,85 t.ha-1, o je 116,0 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 4,0 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
GK Kazár
Odroda GK Kazár bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením Szegedi 354. Hybrid bol vyš achtený firmou Gabonatermesztési Kutató Kht., Szeged, Ma arsko.
GK Kazár je skorý hybrid s FAO asi 320, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 66,3 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,35 t.ha-1, o je 110,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
157
Juxxin
Odroda Juxxin bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením RH 0156. Hybrid bol vyš achtený firmou R2n, Rue Emile Singla-Site de Bourran, Francúzsko.
Juxxin je stredne skorý hybrid s FAO asi 300 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý až dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 68,6 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,85 t.ha-1, o je 103,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
Kaifus
Odroda Kaifus bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením KXA 6474. Hybrid bol vyš achtený firmou KWS SAAT AG, Nemecko.
Kaifus je stredne skorý hybrid s FAO asi 320 , ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Edenstar a Arrigo. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 18,5 t.ha-1, o je 110,8 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 55,0 %. Úrodou suchých šú kov7,21 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 0,3 %. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 64,4 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Karacho
Odroda Karacho bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením SL 3412. Hybrid bol vyš achtený firmou Saatbau Linz, Rakúsko.
Karacho je stredne skorý hybrid s FAO asi 250, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý až dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Edenstar a Arrigo. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 18,4 t.ha-1, o je 110,2 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 62,9 %. Úrodou suchých šú kov7,61 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 5,8 %. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 64,4 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
158
Kladdus
Odroda Kladdus bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením KXA 5373. Hybrid bol vyš achtený firmou KWS SAAT AG, Nemecko.
Kladdus je skorý hybrid s FAO asi 300, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzi-typ. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 66,7 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,35 t.ha-1, o je 110,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,5 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
Kornelius
Odroda Kornelius bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením KXA 5387. Hybrid bol vyš achtený firmou KWS SAAT AG, Nemecko.
Kornelius je stredne skorý hybrid s FAO asi 350 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý až dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 69,5 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,80 t.ha-1, o je 108,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,3 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
KWS 5375
Odroda KWS 5375 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením KXA 5375. Hybrid bol vyš achtený firmou KWS SAAT AG, Nemecko.
KWS 5375 je stredne skorý hybrid s FAO asi 310, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 71,6 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,41 t.ha-1, o je 104,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,9 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
159
Lakti CS
Odroda Lakti CS bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CSM 4351. Hybrid bol vyš achtený firmou Caussade Semences, Francúzsko.
Lakti CS je ve mi skorý hybrid s FAO asi 230, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3225 a Inka. Hybrid dosiahol za skú-šobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 18,7 t.ha-1, o je 101,6 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 45,1 %. Úrodou suchých šú kov 7,89 t.ha-1
prekonáva kontrolné hybridy o 8,2 %. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 58,5 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 90 000 rastlín na ha.
Laxxot
Odroda Laxxot bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením RH 0152. Hybrid bol vyš achtený firmou R2n, Rue Emile Singla-Site de Bourran, Francúzsko.
Laxxot je stredne skorý hybrid s FAO asi 350 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 66,3 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 12,16 t.ha-1, o je 106,3 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
LG 3350
Odroda LG 3350 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením LZM 356/71. Hybrid bol vyš achtený firmou Limagrain Verneuil Holding, Francúzsko.
LG 3350 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 360 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3355, Evelina a PR37F73. Sušinu zrna mal 70,4 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,67 t.ha-1, o je 103,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha.
160
LG 3395
Odroda LG 3395 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením LZM 456/30. Hybrid bol vyš achtený firmou Limagrain Verneuil Holding, Fran-cúzsko.
LG 3395 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 420 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3355, Evelina a PR37F73. Sušinu zrna mal 68,5 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,55 t.ha-1, o je 102,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha.
Libretto
Odroda Libretto bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2006 pod ozna ením SL1250. Hybrid bol vyš achtený firmou Saatbau Linz, Schirmerstr. 19, 4021 Linz, Rakúsko.
Libretto je skorý hybrid s FAO asi 260, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3225 a Inka. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 20,2 t.ha-1, o je 112,8 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 36,5 %. Úrodou suchých šú kov7,46 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 4,5%. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 61,3 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Luxxus
Odroda Luxxus bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením RH 0321. Hybrid bol vyš achtený firmou R2n, Rue Emile Singla-Site de Bourran, Francúzsko.
Luxxus je stredne neskorý hybrid s FAO asi 420, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Evelina, PR37F73 a LG 3355. Sušinu zrna mal 68,0 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,89 t.ha-1, o je 105,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,8 %.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha.
161
MAS 37V
Odroda MAS 37V bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením MGM125540. Hybrid bol vyš achtený firmou Mont de Marsan Cedex, Francúzsko.
MAS 37V je skorý hybrid s FAO asi 310, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý až dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 67,0 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,43 t.ha-1, o je 111,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
Metalana
Odroda Metalana bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2005 - 2007 pod ozna ením BMB06. Hybrid bol vyš achtený firmou DOW AgroSciences VertriebsgmbH, Rakúsko.
Metalana je skorý hybrid s FAO asi 300, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzi-typ až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 69,4 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,44 t.ha-1, o je 102,5 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 11,8 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
MT Madame
Odroda MT Madame bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením BMD01. Hybrid bol vyš achtený firmou DOW AgroSciences VertriebsgmbH, Rakúsko.
MT Madame je skorý hybrid s FAO asi 260, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 68,0 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,84 t.ha-1, o je 105,2 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 5,8 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
162
MT Milo
Odroda MT Milo bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením BMB02. Hybrid bol vyš achtený firmou DOW AgroSciences VertriebsgmbH, Rakúsko.
MT Milo je skorý hybrid s FAO asi 260, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 74,5 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,12 t.ha-1, o je 102,8 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
MT Moloss
Odroda MT Moloss bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CMC02. Hybrid bol vyš achtený firmou DOW AgroSciences VertriebsgmbH, Rakúsko.
MT Moloss je skorý hybrid s FAO asi 280, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je me-dzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 69,55 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,25 t.ha-1, o je 109,6 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,9 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
MT Muray
Odroda MT Muray bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CMC12. Hybrid bol vyš achtený firmou DOW AgroSciences VertriebsgmbH, Ra-kúsko.
MT Muray je skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý až dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07 a Danilo. Sušinu zrna mal 70,7 %, o je na úrovni kontrolných odrôd. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 10,46 t.ha-1, o je 111,9 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,0 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
163
NK Cassio
Odroda NK Cassio bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením NX 1074. Hybrid bol vyš achtený firmou Syngenta Crop protection AG, Seeds Di-vision, Basel, Švaj iarsko.
NK Cassio je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 74,5 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,95 t.ha-1, o je 112,0 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 4,3 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
NK Farmtop
Odroda NK Farmtop bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením NX 1005. Hybrid bol vyš achtený firmou Syngenta Crop protection AG, Seeds Division, Basel, Švaj iarsko.
NK Farmtop je ve mi skorý hybrid s FAO asi 260, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 73,3 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,69 t.ha-1, o je 109,1 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Poldi CS
Odroda Poldi CS bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CSM 4369. Hybrid bol vyš achtený firmou Caussade Semences, Francúzsko.
Poldi CS je ve mi skorý hybrid s FAO asi 250, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3225 a Inka. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 19,7 t.ha-1, o je 107,1 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 42,6 %. Úrodou suchých šú kov8,13 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 11,5%. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 59,1 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 90 000 rastlín na ha.
164
PR34H31
Hybrid PR34H31 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1010N. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR34H31 je neskorý hybrid s FAO asi 480, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy DK 537 a Evelina. Sušinu zrna mal 62,5 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 13,50 t.ha-1, o je 111,4 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rast-lín dosiahlo 1,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha na zrno.
PR34M94
Hybrid PR34M94 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1099X. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston,USA.
PR34M94 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 440, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina. Sušinu zrna mal 61,7 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,30 t.ha-1, o je 109,8 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,0 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Ceslav. Dosiahol úrodu suchej hmoty 27,6 t.ha-1, o je 117,9 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,32 t.ha-1, o je 99,0 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty do-siahla 126,9 %
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR34N43
Hybrid PR34N43 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1110G. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston,USA.
PR34N43 je neskorý hybrid s FAO asi 480, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy DK 537 a Evelina. Sušinu zrna mal 63,0 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 13,01 t.ha-1, o je 107,3 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,1 %.
165
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Accaro. Dosiahol úrodu suchej hmoty 24,4 t.ha-1, o je 104,7 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,12 t.ha-1, o je 98,8 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 114,4 %
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR35F38
Odroda PR35F38 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením X4M837. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, USA.
PR35F38 je neskorý hybrid s FAO asi 440 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je me-dzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy DK 537, LG 3475, Evelina a PR37F73. Sušinu zrna mal 67,7 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 12,98 t.ha-1, o je 106,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 60 000 rastlín na ha.
PR35Y54
Hybrid PR35Y54 bola skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2004 pod ozna ením X1049B. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR35Y54 je neskorý hybrid s FAO asi 420, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy DK537 a Evelina. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 11,82 t.ha-1, o je 104,7 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,7 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Bolero a Ceslav. Dosiahol úrodu suchej hmoty 22,9 t.ha-1, o je 104,5 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,21 t.ha-1, o je 102,8 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 53,1 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha.
166
PR36D79
Odroda PR36D79 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením X4N111. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, USA.
PR36D79 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 400 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3355, Evelina a PR37F73. Sušinu zrna mal 69,5 %, o je viac ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 12,52 t.ha-1, o je 111,2 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento vý-skytu zlomených rastlín dosiahlo 1,9 %.
PR36K67
Hybrid PR36K67 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1022M. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR34H31 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 430, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina. Sušinu zrna mal 64,7 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 13,55 t.ha-1, o je 120,9 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha na zrno.
PR36P85
Hybrid PR36P85 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1012K. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR36P85 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 350, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina. Sušinu zrna mal 64,7 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 13,27 t.ha-1, o je 118,5 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,3 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha na zrno.
167
PR36T24
Hybrid PR36T24 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X1002F. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR36T24 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 360, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy DK 537 a Evelina. Sušinu zrna mal 66,3 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,98 t.ha-1, o je 115,9 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha na zrno.
PR37K85
Hybrid PR37K85 bola skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2004 pod ozna ením X1021B. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR37K85 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 410, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina. Po asskúšok dosiahol priemernú úrodu 11,27 t.ha-1, o je 108,9 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,8 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Ceslav. Dosiahol úrodu suchej hmoty 22,7 t.ha-1, o je 107,08 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,33 t.ha-1, o je 113,26 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 50,7 t.ha-1.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR37N01
Odroda PR37N01 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením X4N122. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, USA.
PR37N01 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 410, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3355, Evelina a PR37F73. Sušinu zrna mal 68,0 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 12,72 t.ha-1, o je 113,0 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 0,7 %.
Odporú aná hustota porastov je 65 000 rastlín na ha.
168
PR37W05
Hybrid PR37W05 skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna-ením X0971T. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd
Ave., Jonston,USA.
PR37W05 je stredne skorý hybrid s FAO asi 360, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina. Sušinu zrna mal 64,7 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,68 t.ha-1, o je 1 9,8 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 2,2 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha na zrno.
PR37Y12
Odroda PR37Y12 bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením X4N116. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, USA.
PR37Y12 je stredne skorý hybrid s FAO asi 350, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 23.07, KX 2376 a LG 3355. Sušinu zrna mal 68,8 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 11,07 t.ha-1, o je 111,4 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 0,5 %.
Odporú aná hustota porastov je 70 000 rastlín na ha.
PR38B85
Hybrid PR38B85 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0962H. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston,USA.
PR38B85 je stredne skorý hybrid s FAO asi 360 , ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky stredný, kónicko –cy-lindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG2307 a KWS353. Sušinu zrna mal 67,40 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,28 t.ha-1, o je 106,3 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,5 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 24,4 t.ha-1, o je 104,7 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,12 t.ha-1, o je 98,8 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty do-siahla 114,4 %
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
169
PR38H20
Hybrid PR38H20 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0900P. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR38H20 je stredne skorý hybrid s FAO asi 290, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG2307 a KWS353. Sušinu zrna mal 69,3 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,60 t.ha-1, o je 109,2 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,2 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 21,6 t.ha-1, o je 113,7 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,11 t.ha-1, o je 110,6 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 112,0 %
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
PR38H67
Hybrid PR38H67 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2004 pod ozna ením X0961P. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR38H67 je stredne neskorý hybrid s FAO asi 360, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný, kónicko - cylindrický
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a Evelina Po asskúšok dosiahol priemernú úrodu 94,6 % na priemer kontrol.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Ceslav. Dosiahol úrodu suchej hmoty 19,0 t.ha-1, o je 107,3 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 8,04 t.ha-1, o je 99,1 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 109,9 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR38R92
Hybrid PR38R92 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2004 pod ozna ením X0911P. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR38R92 je stredne skorý hybrid s FAO asi 310 , ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky, kónicko - cylindrický.
170
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy KWS 353 a LG2307. Sušinu zrna mal 77,1 %, o je viac ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 10,37 t.ha-1, o je 102,9 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,5 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 20,0 t.ha-1, o je 112,9 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 8,87 t.ha-1, o je 109,4 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 110,9 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR38V91
Hybrid PR38V91 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0902P. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR38V91 je stredne skorý hybrid s FAO asi 300, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG2307 a KWS353. Sušinu zrna mal 70,6 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 11,65 t.ha-1, o je 100,8 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 1,7 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Edenstar a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 21,1 t.ha-1, o je 111,05 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 10,26 t.ha-1, o je 103,6 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 109,7 %
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
PR39A98
Hybrid PR39A98 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0821B. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation,7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR39A98 je ve mi skorý hybrid s FAO asi 250 , ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný, kónicko – cy-lindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy Fjord a A245. Sušinu zrna mal 71,4 %. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 12,15 t.ha-1, o je 105,6 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 6,1 %.
171
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Inka. Dosiahol úrodu suchej hmoty 23,2 t.ha-1, o je 128,1 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 9,24 t.ha-1, o je 113,60 %na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 126,80 %
Odporú aná hustota porastov je 85 000 rastlín na ha.
PR39F04
Hybrid PR39F04 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0852M. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave., Jonston, USA.
PR39F04 je skorý hybrid s FAO asi 310, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy Fjord a LG2307. Sušinu zrna mal 67,4 %, o je menej ako priemer kontrol. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu 11,94 t.ha-1,o je 102,2 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo
3,6 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 20,6 t.ha-1, o je 100,9 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 8,84 t.ha-1, im nedosiahol priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 107,80 %
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
PR39N92
Hybrid PR39N92 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0762F. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR39N92 je ve mi skorý hybrid s FAO asi 230, ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žltá, šú ok je stredný , kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy Fjord a A245. Sušinu zrna mal 73,1 %. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu zrna 11,80 t.ha-1, o je 102,5 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 4,3 %.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Inka. Dosiahol úrodu suchej hmoty 20,6 t.ha-1, o je 113,8 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 7,84 t.ha-1, o je 96,4 %na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 107,3 %.
Odporú aná hustota porastov je 85 000 rastlín na ha.
172
PR39P91
Hybrid PR39P91 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0752H. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation 7100NW 62nd Ave., Jonston,USA.
PR39P91 je ve mi skorý hybrid s FAO asi 220, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žlto - oranžová, šú ok je krátky až stredný , kónicko - cylindrický.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Inka. Dosiahol úrodu suchej hmoty 19,9 t.ha-1, o je 109,9 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 8,38 t.ha-1, o je 103,1 %na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 111,8 %.
Odporú aná hustota porastov je 85 000 rastlín na ha.
PR39R86
Hybrid PR39R86 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2003 - 2004 pod ozna ením X0850M. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR39R86 je skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný, kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno dosiahol priemernú úrodu 98,2 % na priemer kontrol. V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Elide. Dosiahol úrodu suchej hmoty 110,0 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 9,7 t.ha-1, o je 103,96 % na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 117,3 %.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
PR39T45
Hybrid PR39T45 bol skúšaný v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2004 - 2005 pod ozna ením X0842K. Hybrid bol vyš achtený firmou PIONEER Overseas Corporation, 7100NW 62nd Ave.,Jonston,USA.
PR39T45 je ve mi skorý hybrid s FAO asi 250 , ur ený pre pestovanie na zrno a na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredný , kónicko - cylindrický.
V pokusoch na zrno bol porovnávaný na kontrolné hybridy Fjord a A245. Sušinu zrna mal 70,7 %. Po as skúšok dosiahol priemernú úrodu zrna 12,17 t.ha-1, o je 105,7 % na priemer kontrol. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,5%.
V pokusoch na siláž bol porovnávaný na kontroly Tassilo a Inka. Dosiahol úrodu suchej hmoty 20,0 t.ha-1, o je 110,4 % na kontroly. Za skúšobné obdobie dosiahol úrodu suchých šú kov 8,18 t.ha-1, o je 100,6 %na priemer kontrolných hybridov. Úroda zelenej hmoty dosiahla 125,6 %.
Odporú aná hustota porastov je 85 000 rastlín na ha.
173
Pyroxenia
Odroda Pyroxenia bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením TC 280/05A. Hybrid bol vyš achtený firmou ZEAINVENT a.s. Trnava.
Pyroxenia je ve mi skorý hybrid s FAO asi 130, ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je ve mi krátky.
V pokusoch bola zaradená ku kontrolným hybridom LG 3225 a Inka. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 16,3 t.ha-1. Priemerná sušina zrna k termínu bola 51,9 %, ím výrazne prevyšuje kontroly. Úroda suchých šú kov bola 7,51 t.ha-1. Po asskúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 44,8 t.ha-1. Registrácia hybrida je navrhovaná na základe mimoriadnej skorosti.
Odporú aná hustota porastov je 90 000 rastlín na ha.
Sherpa
Odroda Sherpa bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením MGM 130596. Hybrid bol vyš achtený firmou Mont de Marsan Cedex, Francúzsko.
Sherpa je ve mi skorý hybrid s FAO asi 280, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 72,4 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,83 t.ha-1, o je 110,7 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 5,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Stroncia
Odroda Stroncia bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením TM 28/05A. Hybrid bol vyš achtený firmou ZEAINVENT a.s. Trnava.
Stroncia je stredne neskorý hybrid s FAO asi 320 , ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je medzityp až konský zub. Farba korunky je žltá, šú ok je stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Edenstar a Ceslav. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 17,6 t.ha-1, o je na úrovni kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 54,6 %. Úrodou suchých šú kov 7,32 t.ha-1
prekonáva kontrolné hybridy o 1,8 %. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 55,0 t.ha-1, o je 100,9 % na priemer kontrolných hybridov.
Odporú aná hustota porastov je 75 000 rastlín na ha.
174
Tourni CS
Odroda Tourni CS bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením CSM 2499. Hybrid bol vyš achtený firmou Caussade Semences, Francúzsko.
Tourni CS je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270 , ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 73,7 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,06 t.ha-1, o je 102,0 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 3,7 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Winn
Odroda Winn bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením GH 2522. Hybrid bol vyš achtený firmou J.C.Robinson Seeds Holding B.V., Gennep, Holandsko.
Winn je skorý hybrid s FAO asi 240 , ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky.
V pokusoch bola zaradená ku kontrolným hybridom LG 3225 a Arrigo. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 19,5 t.ha-1, o je 103,2 % na priemer kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 52,5 %. Úroda suchých šú kov bola 9,76 t.ha-1, o je o 10,2 % viac ako priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania dosiahol priemernú úrodu zelenej hmoty 59,1 t.ha-1, ím tiež prevýšil kontrolné hybridy.
Odporú aná hustota porastov je 90 000 rastlín na ha.
ZE Edox
Odroda ZE Edox bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením ZE 2101. Hybrid bol vyš achtený firmou Zelseed spol. s r.o., Horná Potô .
ZE Edox je skorý hybrid s FAO asi 260 , ur ený pre pestovanie na siláž. Typ zrna je tvrdý až medzityp. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky až stredne dlhý.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy LG 3225 a Arrigo. Hybrid dosiahol za skúšobné obdobie priemernú úrodu suchej hmoty 18,9 t.ha-1, o je na úrovni priemeru kontrolných hybridov. Priemerná sušina zrna k termínu bola 50,3 %. Úrodou zelenej hmoty 62,4 t.ha-1 prekonáva kontrolné hybridy o 8,1 %.
Odporú aná hustota porastov je 85 000 rastlín na ha.
175
Zidane
Odroda Zidane bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením KXA 5131. Hybrid bol vyš achtený firmou KWS SAAT AG, Nemecko.
Zidane je ve mi skorý hybrid s FAO asi 270, ur ený pre pestovanie na zrno. Typ zrna je tvrdý. Farba korunky je žltá, šú ok je krátky.
V pokusoch bol porovnávaný na kontrolné hybridy Anjou 245 a Danilo. Sušinu zrna mal 72,2 %, o je menej ako je priemer kontrol. Za skúšobné obdobie dosiahol priemernú úrodu 9,80 t.ha-1, o je 110,4 % na priemer kontrolných hybridov. Po as skúšania percento výskytu zlomených rastlín dosiahlo 7,9 %.
Odporú aná hustota porastov je 80 000 rastlín na ha.
Zemiak
Arwen
Pôvod: Výskumný a š achtite ský ústav zemiakarský, Ve ká Lomnica.
Východiskový materiál: 95-13 x 95-62.
Stredne skorá konzumná odroda Arwen je ur ená na priamy konzum a na úpravu surových zemiakov.
Má polovzpriamený trs listového typu, z ktorého vyrastajú listy s otvorenou siluetou. Na liste sa nachádza pomerne ve a sekundárnych lístkov. Dos vysoká rastlina má svetlejšiu zelenú farbu. Odroda kvitne so strednou intenzitou. Súkvetie nesie stredne ve ké biele kvety.
Odroda skoršie vzchádza, ve mi rýchlo vytvára nadzemnú as . Napriek rýchlej tvorbe v ate dynamika narastania h úz je slabšia.
Na základe výsledkov získaných z provoka ných pokusov odroda Arwen má pomerne dobrú odolnos proti plesni zemiakovej na v ati i na h uzách. Vo vz ahu k sledovaným víru-sovým ochoreniam je hodnotená ako odroda stredne odolná. Po as skúšania sa kore omor u kový na v ati i na h uzách nevyskytoval.
Odroda Arwen vytvára pod trsom stredne ve ké h uzy gu atooválneho tvaru, strednej ve kosti, ktoré sú viac vyrovnané ve kos ou ako tvarom. Na povrchu so žltou šupkou, plyt-kými o kami, na priereze so svetložltou dužinou. H uzy po uvarení boli zaradené do varného typu B, s polopevnou textúrou, nižšou mú natos ou. Vô a h úz po uvarení je prirodzene zemiaková. Majú svetlejší vzh ad, príjemnú chu . Trvanlivos po uvarení je stredná. Naopak surové h uzy v stabiliza nom roztoku vynikajú ve mi dobrou trvanlivos ou, o predur uje použitie odrody najmä na úpravu h úz šúpaním.
Obsah škrobu v h uzách je nižší, v závislosti na lokalite a priebehu vegetácie sa pohybuje okolo 13 percent.
176
Odolnos h úz proti mechanickému poškodeniu je pomerne dobrá. Pri zbere chrastavitosoby ajná na h uzách sa ani na jednej lokalite nevyskytla. Odroda má prirodzenú dobrú dormanciu, preto h uzy nevyžadujú zvláštny režim skladovania.
Pod a výsledkov laboratória pre zis ovanie karanténnych patogénov odroda Arwen je rezistentná proti há atku zemiakovému patotypu Ro1 a slabo rezistentná k rakovinovcovi zemiakovému rase D1.
Terka
Pôvod: Vesa Velhartice a.s., eská republika.
Zástupca v SR: SLOVSOLANUM – družstvo pestovate ov a spracovate ov zemiakov, Spišská Belá.
Východiskový materiál: Fabula x Pamir
Na vyššej rastline s trsom polovzpriameným vyrastajú pomerne ve ké listy. Rastlina má sýtejšiu zelenú farbu. Menšie, ervenofialové kvety svetlejšieho sfarbenia sú uložené v stredne ve kom súkvetí. Kvitne so strednou intenzitou.
Odroda Terka patrí medzi odrody s dobrou úrodnos ou. Pomalšie vzchádza. Po iato nýrast v ate je porovnate ný s odrodami, u ktorých sa vytvára nadzemná as neskôr. Dlžka vegeta nej doby na úrovni 143 dní ju radí do skupiny stredne skorých odrôd. Odroda Terka má strednú až lepšiu odolnos proti plesni zemiakovej na v ati i na h uzách. Podobne ve mi dobrú odolnos odroda preukázala najmä v degenera ných pokusoch proti sledovaným víru-sovým ochoreniam, o vytvára prvotné predpoklady pre úspešné množenie a výrobu kva-litného zemiakového sadiva v po ných podmienkach. Na základe vegeta ných pozorovaní a výsledkov získaných pri zbere odroda má dobrú odolnos proti kore omoru u kovému. Na-priek tejto realite pred výsadbou doporu ujeme mori sadivo.
Odroda Terka má strednú dynamiku tvorby h úz o môže súvisie s pomalšou tvorbou nadzemnej asti a zárove vytváraním vyššieho po tu h úz pod rastlinou. H uzy gu ato-oválneho tvaru na povrchu majú v závislosti na ro níku a na štruktúre pôdy hladkú až mierne drsnú šupku. Dobrú vonkajšiu kvalitu tvaru s dobrou vyrovnanos ou tvaru, strednou vyrov-nanos ou ve kosti. H uzy majú plytké o ká, na priereze žltú farbu dužiny. Odroda si za-chováva žltší vzh ad aj po uvarení a ošúpaní h úz. Bola zaradená do varného typu B-BA naj-mä pre polopevnú až mierne pevnejšiu textúru. H uzy po uvarení príjemne vo ajú až ku-kuri nou vô ou. Majú prirodzenú zemiakovú chu , jemnejšiu štruktúru, nižšiu mú natos .Odroda po uvarení skoro netmavne. Obsah škrobu v h uzách po as dvojro ného skúšania, v závislosti na lokalite a ro níku sa pohyboval na úrovni 13-14 percent.
Pri mechanizovanom zbere nedochádza k nadmernému poškodeniu h úz. Po as zberu sa chrastavitos oby ajná na h uzách vyskytovala len sporadicky, na základe oho možno usu-dzova o dobrej odolnosti odrody proti chrastavitosti. H uzy dobre skladujú, majú dobrú prirodzenú dormanciu.
Na základe výsledkov testov odroda Terka je rezistentná k há atku zemiakovému pa-totypu Ro1 a rakovinovcovi zemiakovému rase D1.
177
Cibu a kuchynská
Bordovka
Odroda Bordovka,vyš achtená slovenskou firmou P.K. SEM s.r.o., bola skúšaná v štát-nych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením 9/NZ.
Stredne skorá ervená odroda ur ená na pestovanie z jarného výsevu, s vysokým ob-sahom sušiny.
Ve mi olistená rastlina má polovzpriamené, stredne dlhé až dlhé listy, slabo ohýbavé, tmavo zelenej farby, so stredným voskovým povlakom. Cibu a je ve ká, prie ne elipsovitá, so stredným kr kom. Tvar cibule v kr kovej asti je plochý až slabo zdvihnutý a v bazálnej asti plochý až okrúhly. Základná farba sukníc je stredne ervená s purpurovým odtie om. Vnú-torné suknice sú fialkasté a cibu a má stredne až ve a vegeta ných vrcholov. Suché suknice sú stredne hrubé. Po as skladovania za ína klí i skoro.
Paprika ro ná – zeleninová
Bojanka
Odroda Bojanka, vyš achtená slovenskou firmou Zelseed spol. s r.o., bola skúšaná v štát-nych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007 pod ozna ením HP - PA/11.
Je to stredne skorá odroda papriky zeleninovej ur ená na pestovanie v poli.
Rastliny sú vzpriameného vzrastu, s tmavo zelenými, stredne ve kými (10,7 / 6,1 cm) listami a s previsnutými plodmi.
Plody má stredne zelené, trojuholníkové, na prie nom priereze elipsovité až hranaté, stredne ve ké (15,1 / 6,6 cm ), s vráskavým povrchom. Stopková jamka je plytká. Vrchol plodov tvorí ostrý ohnutý hrot, zbrázdenie medzi komorami je plytké až stredné. Plody sú pre-važne 2 - 3 komorové, so stredne hrubou až hrubou (0,59cm) dužinou, aromatické, š avnaté,dobrej sladkej chuti. V botanickej zrelosti sú stredne až tmavo ervené, so silným leskom Stopka plodu je stredne dlhá a stredne hrubá. Zdravotný stav má dobrý. Vhodná je na priamy konzum i konzervovanie.
Irokez
Odroda Irokez, vyš achtená slovenským š achtite om RNDr. Petrom Fülöpom, bola skúšanáv štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007.
Je to stredne skorá odroda papriky koreninovej, sladkej chuti. Rastliny sú stredného vzpriameného vzrastu, s ovisnutými plodmi.
178
Plody pred dozretím sú tmavo zelenej farby, trojuholníkového až úzko trojuholníkového tvaru so zahroteným vrcholom, s hranatým prie nym prierezom, prevažne 2 – 3 komorové, s ve mi plytkým zbrázdením medzi komorami, ve mi lesklé, s plochým kalichom. Stredne ve ké (10,7/3,5 cm), s tenkou dužinou (3,3 mm).V botanickej zrelosti sú tmavo ervenejfarby. Zdravotný stav má dobrý.
John
Odroda John, vyš achtená slovenskou firmou Š-CAPSICUM, bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007.
John, je skorá odroda papriky zeleninovej rýchlenej ur ená na pestovanie vo fóliovníkoch a skleníkoch. Je stredne vysokého až vysokého, vzpriameného vzrastu, so stredne zelenými, stredne ve kými (15,4 / 8,1 cm) listami. Antokyánové sfarbenie na úrovni kolienok je stredné až silné.
Plody má ovisnuté, svetlo zelené, trojuholníkové, na prie nom priereze hranaté, dlhé (18,8 -6,6 cm ), na povrchu slabo vráskavé. Stopková jamka je stredná až hlboká. Vrchol plo-dov je zahrotený, zbrázdenie medzi komorami je stredné až hlboké. Plody sú prevažne 2 – 3 komorové, so stredne hrubou (0,52 cm), dužinou, aromatické, š avnaté, jemne štip avej chuti. V botanickej zrelosti sú stredne ervené, so silným leskom Stopka plodu je stredne dlhá a stredne hrubá.
Zdravotný stav má dobrý. Pri pestovaní vyžaduje oporu. Vhodná je na priamy konzum i konzervovanie.
Julinka
Odroda Julinka, vyš achtená Výskumným ústavom zeleninárskym s r.o., bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006-2007 pod ozna ením NŠL Alma sladká.
Julinka je stredne skorá odroda papriky zeleninovej rýchlenej ur ená na pestovanie vo fóliovníkoch. Je stredne vysokého až vysokého, vzpriameného vzrastu, so stredne zelenými, stredne ve kými (15,6 / 8,7 cm) listami. Antokyánové sfarbenie na úrovni kolienok je stredné.
Plody má ovisnuté, svetlo žlté, jablkovitého typu, sploštené, na prie nom reze kruhové až hranaté, stredné (4,7 / 7,4 cm ), na povrchu hladké. Stopková jamka chýba. Vrchol plodov je okrúhly, zbrázdenie medzi komorami je ve mi plytké až plytké. Plody sú prevažne 2 – 3 komorové, s hrubou (0,99 cm) dužinou, aromatické, š avnaté, sladkej chuti. Do botanickej zrelosti vyfarbujú pozd žnymi oranžovo ervenými lí kami, po dozretí sú sýto ervené, so slabým až stredným leskom. Stopka plodu je krátka a stredne hrubá.
Zdravotný stav má dobrý. Vhodná je na priamy konzum i konzervovanie.
179
Lonet
Odroda Lonet, vyš achtená slovenskou firmou Š-CAPSICUM, bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007 pod ozna ením Lola.
Lonet, je skorá odroda papriky zeleninovej rýchlenej ur ená na pestovanie vo fóliov-níkoch a skleníkoch. Je stredne vysokého až vysokého, vzpriameného vzrastu, so stredne ze-lenými, ve kými (18,8 - 9,1 cm) listami. Antokyánové sfarbenie na úrovni kolienok je stred-né.
Plody má ovisnuté, svetlo až stredne žlté, trojuholníkové až lichobežníkové, na prie nomreze hranaté, stredne ve ké (12,8 - 7,7 cm ), na povrchu hladké. Stopková jamka je plytká až stredná. Vrchol plodov je zahrotený až okrúhly, zbrázdenie medzi komorami je stredné. Plody sú prevažne 3 – 4 komorové, so stredne hrubou až hrubou (0,58 cm) dužinou, aromatické, š avnaté, sladkej chuti. V botanickej zrelosti sú stredne oranžové, so stredným leskom Stopka plodu je krátka a stredne hrubá.
Zdravotný stav má dobrý. Vhodná je na priamy konzum i konzervovanie.
Viki Zel
Odroda Viki Zel, vyš achtená slovenskou firmou Zelseed spol. s r.o., bola skúšaná v štát-nych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007 pod ozna ením HP - PA/10.
Je to stredne skorá odroda papriky zeleninovej ur ená na pestovanie v poli.
Rastliny sú vzpriameného až polo vzpriameného vzrastu, so stredne zelenými, krátkymi a úzkymi (10,7 / 5,7 cm) listami a s previsnutými plodmi.
Plody má stredne žlté, trojuholníkové, na prie nom priereze hranaté, stredne ve ké (15,0 / 7,0 cm ), so silne vráskavým povrchom. Stopková jamka je plytká. Vrchol plodov je zahro-tený, zbrázdenie medzi komorami je stredné. Plody sú prevažne 2 - 3 komorové, so stredne hrubou až hrubou (0,6 cm) dužinou, aromatické, š avnaté, dobrej sladkej chuti. V botanickej zrelosti sú stredne ervené, so silným leskom. Stopka plodu je stredne dlhá a stredne hrubá.
Zdravotný stav má dobrý.
Vhodná je na priamy konzum i konzervovanie.
Uhorka siata
Delika PK
Odroda Delika PK, vyš achtená slovenskou firmou P.K.SEM s.r.o., bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 – 2007 pod ozna ením NZ 20/05.
Rastliny silného vzrastu , kvitnú takmer výlu ne sami ími kvetmi a majú nehorké, partenokarpické , valcovité, tupo ukon ené, stredne dlhé plody (v priemere 24,2 cm) , tmavo zelenej farby, bez kr ka, so slabou rebrovitos ou a bradavkami. Zdravotný stav má dobrý.
Patrí medzi skoré až stredne skoré hybridné odrody , vhodné na rýchlenie v skleníku.
180
Tekvica oby ajná - patizón
Orfeus
Odroda Orfeus bola v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS skúšaná v rokoch 2005 - 2007.
V roku 2006 z dôvodu nedostato nej produkcie sami ích kvetov a následne plodov nemohla by odroda popísaná. Preto boli skúšky pred žené a DUS test dokon ený v roku 2007.
Poloplazivá, slabo vetviaca rastlina, má stredne ve ké listy s plytkými zárezmi, svetlej až stredne zelenej farby, bez škv n. Sam ie aj sami ie kvety majú žltý a zelený prstenec na vnútornej strane korunky. Mladý plod je svetlozelenej farby, bez rebier a rýh.
Úplne vyvinutý plod je diskovitého tvaru, stredne dlhý, s ve kým maximálnym prie-merom, bielej farby (v botanickej zrelosti s nádychom do krémova ), bez prúžkov a bodiek, s malou jazvou po kvete, so stredne dlhou, zelenou mramorovanou kvetnou stopkou, s malým až stredným pomerom d žky k šírke. Dužina je biela, nevláknitá. Semeno je malé, elip-sovitého tvaru a krémovej farby. Zdravotný stav má dobrý. Je vhodná na pestovanie v kuku-ri nej a repnej výrobnej oblasti pre priamy konzum i konzervárenské spracovanie. Patrí medzi stredne skoro dozrievajúce vo ne opelivé odrody.
Raj iak jedlý
Babu ka
Odroda Babu ka, vyš achtená slovenskou firmou Lestra & CO. s.r.o., bola skúšaná v štát-nych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2004, 2005, 2007 pod ozna enímBabu ka.
Babu ka je indeterminantná, skorá odroda raj iaku kolíkového - hobby typ, ur ená na rýchlenie, prípadne i po né pestovanie, s postupným zberom.
Listy má stredne zelené, stredne ve ké (39/40 cm), poloovisnuté, lenenie epele je dvojito perovito zložené, súkvetie prevažne vetvené. Stopky plodov sú krátke a majú ko-lienko.
Plod je ve mi malý (cca 20 g), na pozd žnom aj prie nom reze okrúhly, na vrchole plo-chý, prevažne 2 až 3 komorový. Farba nezrelého plodu je stredne zelená, so stredne zeleným žíhaním. Farba zrelého plodu i dužiny je ervená. Plod má mäkkú dužinu a vysoký obsah sušiny. Je ur ená na priamy konzum.
181
ubica
Odroda ubica, vyš achtená slovenskou firmou Lestra & CO. s.r.o., bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006 - 2007 pod ozna ením LST - 22.
ubica je indeterminantná, neskorá hybridná odroda raj iaka kolíkového, ur ená na rých-lenie, s postupným zberom.
Listy má tmavo zelené, ve ké (41/44 cm), vodorové, lenenie epele je dvojito perovito zložené, súkvetie prevažne jednoduché. Stopky plodov sú stredne dlhé a majú kolienko.
Plod je stredne ve ký (cca 100 g), na pozd žnom prieze je slabo sploštený a na prie nom priereze okrúhly, na vrchole plochý, prevažne 2 až 3 komorový. Farba nezrelého plodu je stredne zelená, bez žíhania. Farba zrelého plodu i dužiny je ervená. Plod má pevnú dužinu a vysoký obsah sušiny.
Je ur ená na priamy konzum.
Rodik
Odroda Rodik, vyš achtená slovenskou firmou P.K.SEM s.r.o., bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2005 – 2007 pod ozna ením R/08.
Rodik je determinantná, stredne skorá odroda raj iaku krí kového - konzumného, ur ená na po né pestovanie s postupným zberom.
Listy má stredne zelené, stredne ve ké (30/30 cm), poloovisnuté, lenenie epele je dvo-jito perovito zložené, súkvetie prevažne jednoduché. Stopky plodov majú kolienko.
Plod je stredne ve ký (cca 119 g), na pozd žnom reze okrúhly až slabo sploštený a prie -nom reze okrúhly, so slabým rebrovaním pri stopke, na vrchole plochý, prevažne 4, 5 alebo 6 komorový. Farba nezrelého plodu je stredne zelená, bez žíhania. Farba zrelého plodu je er-vená. Plod je pevný, so stredným obsahom sušiny. Je ur ená hlavne na priamy konzum.
Re kovka ( re kev siata pravá )
Misato Red
Odroda Misato Red, bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v ro-koch 2006 – 2007.
Skorá, diploidná, ervená odroda má rastliny so stredným olistením. Listy sú polo-vzpriamené, stredné až dlhé, široko vajcovitého tvaru, stredne zelenej farby, so stredným po -tom lalokov, so stredne hlbokými zárezmi a antokyánovým rapíkom.
Bu vy sú kruhovitého tvaru, stredne dlhé a široké, na báze i špi ke zaoblené , bez zbráz-denia povrchu. Majú ervenú pokožku a matne bielu dužinu. Odroda je odolná vo ihubovateniu dužiny.
182
Baklažán
Fiala
Odroda Fiala, vyš achtená slovenskou firmou LESTRA & CO. s.r.o., bola skúšaná v štát-nych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2004 – 2005 a 2007 pod ozna ením Lila.
V roku 2005 bol v odrode zaznamenaný výskyt prímesí plodov zelenej farby, preto firma požiadala o prerušenie skúšok.
Stredne skorá odroda, kvitne stredne až tmavo purpurovými kvetmi. Vzpriamené až polovzpriamené rastliny stredne vysokého vzrastu, majú stredne ve ké, stredne až tmavo zelené listy bez výrazného ozubenia a stredne plstnaté stonky so slabým antokyánovým zafarbením. Stredne ve ké plody (v priemere 15,7 cm dlhé a 7,6 cm široké), pretiahnuto hruš-kovitého až kyjovitého tvaru, s malou jazvou po nelke, okrúhlym vrcholom a malým kali-chom, sú slabo až stredne lesklé, svetlo fialovej farby, s kvalitnou nazelenalou dužinou. Prie-merná hmotnos plodu je 317 g.
Zdravotný stav má dobrý. Je vhodná na pestovanie v najteplejších oblastiach.
Kukurica siata cukrová
Alsbeta
Odroda Alsbeta, vyš achtená slovenskou firmou Agrisel, s.r.o., bola skúšaná v štátnych odrodových skúškach (ŠOS) na DUS v rokoch 2006- 2007 pod ozna ením Athena.
Neskorý, trojlíniový hybrid supersladkej cukrovej kukurice, do konzumnej (voskovo-mlie nej) zrelosti dozrieva v priemere za 110 dní od výsevu. Stredné až vysoké rastliny, šú kymajú dlhé, hrubé až ve mi hrubé, kónicko - cylindrického tvaru, so stredne ve kým až ve kým po tom radov z n. Zrno je ve mi kvalitné, oranžovej farby, s vysokou vý ažnos ouzrna (74 %). Nasadenie šú ka na rastline je stredné až vysoké. Zdravotný stav má dobrý. Je vhodná na pestovanie v kukuri nej a repnej výrobnej oblastí pri hustote 60 000 rastlín.
Egreš oby ajný
Rubikon
Odroda vznikla krížením odrôd Industria x Britania. Odrodu egreša vyš achtil Ing. Jozef Cvopa, PhD., v Bojniciach.
Vzrast kríkov je spo iatku ve mi silný, neskôr sú rastliny len stredne silného rastu. Habitus rastliny je stredne hustý, gu ovitého tvaru. Jednoro né výhony sa slabo ohýbajú a v korune majú mierne šikmé postavenie. Tvar mladých rastlín je vejárovitý, v plnej rodivosti gu ovitý. Mladé listy sú strednej intenzity zeleného sfarbenia so slabým antokyánovým sfarbením. Plne vyvinuté listy sú nápadne ve ké a tmavozelenej farby. Povrch listovej epele je ve mi lesklý. Antokyá-
183
nové sfarbenie listov je prítomné iba na bazálnej asti stopiek. Spodný okraj listovej epelezviera s listovou stopkou ostrý, až takmer pravý uhol.
Egreš Rubikon vstupuje do vegetácie stredne skoro. Za iatok pu ania je zhodný s odro-dami Mojmír, Invicta i Rixanta. Oproti odrode Industria a Britania je za iatok pu ania o 2 dni neskorší. Odroda vytvára naj astejšie po dva kvety. Na kališných listoch i semenníku je prítomné slabé antokyánové sfarbenie. Odroda kvitne sú asne s odrodami Biely nádherný, Britania a Zlatá Figa. Obdobie dozrievania je koncom prvej a za iatkom druhej dekády VII. Pri porovnaní na sú asný sortiment egrešov je to naša najneskoršia dozrievajúca odroda.
Bobule sú ve ké, prevažne gu ovité, iba v malom množstve sa vyskytujú aj plody oválneho tvaru. V ase zberu sú ve mi atraktívne, celé tmavo ervené, žilkované. Pokožka plodov je pokrytá slabým osrienením. Na povrchu bobú vyrastajú v malom po te trichómy ervenej farby. Šupka plodov je pevná. Stopka plodu je stredne dlhá. Pred ženie bázy plodu je stredné. Chuovocia je ve mi dobrá, sladká. Aróma plodov je stredne silná až silná s typickou egrešovou vô ou. Pod a údajov žiadate a má odroda Rubikon zvýšený obsah nutritívnych látok v plodoch.
Výskyt antraknózy v období skúšok odrody nebol pozorovaný. Proti mú natke vyžaduje egreš Rubikon chemickú ochranu. Odrode vyhovujú stredne ažké pôdy s dostatkom živín. V období sucha je žiaduca doplnková závlaha.
Jablo domáca
Red Jonaprince
Odroda Red Jonaprince vznikla v Holandsku ako farebná mutácia odrody Jonagold. Skúšky na odlišnos , vyrovnanos a stálos boli vykonané v štátnych odrodových pokusoch ÚKSÚP Ve ké Rip any v rokoch 2006 - 2007.
Vzrast stromov je stredne silný, habitus koruny je rozložitý. Kostrové konáre dobre obrastajú krátkym plodonosným obrastom. Prvé plody sa nasadzujú na krátkych výhonoch už v prvých rokoch po výsadbe. Letorasty sú stredne dlhé, v hornej tretine plstnaté. Jednoro né výhony sú stredne hrubé, na slne nej strane ervenohnedej farby. Jednoro né výhony majú stredne dlhé in-ternódia a stredne ve ké lenticely. Listová epe má vzh adom k výhonu odstávajúce postavenie. Listy sú stredne ve ké až ve ké. Okraje listovej epele sú pílkovitého typu 2. Intenzita zeleného sfarbenia epele je stredná. Na spodnej strane listovej epele je prítomné stredne silné ochlpenie. Listová stopka je krátka, stredne hrubá, v bazálnej asti so stredne silným antokyánovým zafar-bením. Farba kvetných pukov je tmavoružová. Kvety odrody Red Janaprince sú stredne ve kés dotýkajúcimi sa korunnými lupienkami. Za iatok kvitnutia je stredne skorý.
Plody sú stredne ve ké až ve ké, kuže ovitého tvaru. Základná farba šupky nie je pozoro-vate ná, pretože povrch celého jablka pokrýva atraktívne tmavo ervené lí ko. Šupka je stredne pevná, pri zbere suchá, v období konzumnej zrelosti slabo mastná, hladká, bez prí-tomnosti osrienenia a hrdze. Stredne ve ké lenticely sú biele. Dužina je krémovo biela až bie-la. Chu š avnatých jab k je ve mi dobrá, sladká s príjemnou vô ou. Nástup do vegetácie od-rody je stredne skorý, sú asne s odrodou Jonagold a jej farebnými mutáciami. Zberovú zre-los dosahuje v našich podmienkach koncom IX. až za iatkom X., 7 dní po odrode Golden Delicious. Konzumne dozrieva koncom XI. Uskladnené jablká vydržia do III., v skladoch s upravenou atmosférou aj dlhšie.
184
Odroda vyžaduje chemickú ochranu proti mú natke a chrastavitosti jablo ovej. Pre svoje vynikajúce chu ové vlastnosti a atraktívny vzh ad plodov je vhodná pre moderné intenzívne sady i drobných pestovate ov.
Ríbez a ierna
ierna perla
Odroda iernej ríbezle po názvom ierna perla vznikla hybridizáciou odrôd Strata x Jet v SR. Odrodu vyš achtil Ing. Jozef Cvopa, PhD. V štátnych odrodových pokusoch bola skúšaná pod pracovným ozna ením CV – 533. Skúšky na odlišnos , vyrovnanos a stálos boli vykonané v rokoch 2006 - 2007.
Vzrast rastliny iernej perly je v porovnaní zo sú asnými odrodami iernych ríbezlí slabý. Výška rastliny je nízka. Habitus korunky na ríbezle zlatej je stredne hustý a iasto ne rozložitý. Pri silnej úrode sa výhony iasto ne ohýbajú k zemi. Pomer medzi výškou a šírkou rastliny je stredný. Mladé výhonky majú len ve mi slabé antokyánové sfarbenie. Na jednoro nom dreve sú pú ikystredne silno plstnaté. Krátke jednoro né výhony sú tenšie až stredne hrubé. Po et bazálnych výho-nov je stredný. Listy sú menšie. Intenzita zeleného sfarbenia vrchnej strany listovej epele je stredná. Stredne dlhá listová stopka zviera s listovou epe ou otvorený uhol.
Táto zelenoplodá ríbez a vstupuje do vegetácie stredne skoro. Za iatok pu ania je zhodný s odrodami Tiben a Ben Lomond. Za iatok kvitnutia je stredne skorý. Odroda kvitne sú asnes odrodami Titánia, Triton a Tisel. Z kvetných pú ikov vyrastajú dva až tri stredne dlhé strapce.
Plody ríbezle ierna perla sú zelené, neskôr v dobe zberovej zrelosti zelenožlté. Plody sú stred-ne ve ké mierne gu ovito sploštené. Bobule dozrievajú stredne skoro na rovnakej úrovni s odrodou Titania a 2 – 3 dni po odrode Otelo. V našich podmienkach je to obdobie prvej dekády VII., v závislosti od charakteru po asia v danom roku. Zrelé ovocie je sladké, ve mi dobrej chuti s typickou vô ou iernych ríbezlí. ierna perla prináša pravidelnú, stredne vysokú až vysokú úrodu kvalitného ovocia. V plodoch sa nachádza vyšší obsah nutritívnych látok. Odroda je vhodná na priamy konzum a rovnako aj na priemyselné spracovanie.
Na pôdu nemá zvláštne nároky. Odroda vstupuje do rodivosti už v prvých rokoch po vysadení. Odroda vyžaduje pravidelný zmladzovací rez, aby sa zabránilo pred asnému starnutiu koruny.
ierna perla je prvá slovenská odroda iernej ríbezle so zelenými až zelenožltými plodmi na našom trhu. Je to aj prvá odroda so zelenými až zelenožltými plodmi v sú asnom sortimente iernych ríbezlí v SR.
185
Zoznam adries žiadate ov, udržiavate ov a ich splnomocnených zástupcov
1. A.C.H. Zaden Shop spol. s r.o., Meštianska 2300/4, 945 01 Komárno, SK 2. Agrártudományi Egyetem, H-Gödöll , HU 3. Kertimag Kft., Rottenbiller u. 33, 1077 Budapest, HU 4. Agrico B.A., P. O. Box 70, 8300 AB Emmeloord, NL 5. Akademia rolnicza, Warszawa, PL 6. RNDr. Juraj Tárnok – Agritar, Dunajský rad 18, 945 04 Komárno, Nová Stráž, SK 7. Svalöf Weibull AB, S-268 81 Svalöf, SE 8. Barenbrug Holland B.V., Postbus 4, 6678 ZG Oosterhout Gld, NL 9. Bláha V., Libovice, 273 79 Tu any u Slaného, CZ
10. ejka Gustáv, Šev enkova 17/36, 850 10 Bratislava, SK 11. C.S.I.O.S., B-dul Marasti 61, P.O.Box 32-35, 71329 Bucharest- Sector 1, RO 12. Carl Sperling Co., Postfach 2640, D-2120 Lüneburg, DE 13. Carneau Freres, rue Leon Rudent, 59310 Orchies, FR 14. Plant Research International B.V., Droevendaalsesteeg 1, 6708 PB Wageningen, NL 15. Primera s.r.o., Novozámocká 3, 946 03 Kolárovo, SK 16. erný Ladislav, Doc. Dr., ejetice 121, 293 01 Mladá Boleslav, CZ 17. CPB Twyford Ltd., Church Street, Thriplow, Nr. Royston, Hertfordshire SG8 7RE, UK 18. Florimond Desprez, Creations Varietales, BP 41-F59242 Cappelle-en-Pévéle, FR 19. Dymeš J., . 12, 503 66 Káranice, CZ 20. Eidgenossische Forschunganstalt für Landwirt., Pflanzenbau, Zürich-Reckenholz, 8046 Zürich, CH 21. FINAGRO spol. s r.o., Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, SK 22. Erfurter Saatgut GmbH, Rudolfstadterstr. 19, 5840 Erfurt, DE 23. Eurovert Obtantion, DK 24. F. von Lochow-Petkus GmbH, Postfach 1197, 29293 Bergen, DE 25. Fabre, 15, rue de Brissac, 49044 Angers Cedex, FR 26. Feldsaaten Freudenberger GmbH & Co. KG, Postfach 104, 4150 Krefeld 11, DE 27. Briedik Dušan, Ing., Bosniacka 56, 917 05 Trnava, SK 28. Procosem S.A., Domaine du Chaumoy, Le Subdray, La Chapelle-Saint-Ursin 18570, FR 29. GDFVA, H-Fertöd, HU 30. Neevidovaný subjekt 31. Legumen v.o.s., Jozefská 14, 921 01 Pieš any, SK 32. Gyümölcs- és Disznövénytermesztési Kutató Rt., Park u. 2, 1223 Budapest, HU 33. Hansens A., Amagerfro A/S, Torslundejev 117, P.O.Box 3, 2630 Tastrub, DK 34. Harris Moran Seed Company, 1832 Garrity Blud., Nampa, Idaho 83687, US 35. Vandenberg Naaldwijk, NL 36. Heidesand Raiffeisen-Warengenossenschaft eG, Am Bahnhof 1, 2725 Brockel, DE 37. JMC seed, s.r.o., Považská 18, 940 01 Nové Zámky, SK 38. Bakker Brothers, b.v., Oostelijke Randweg 12, 1723 LH Noor-Scharwoude, NL 39. IG Saatzucht, Nussbaumstrasse 14, München, DE 40. Hagymakutató Állomás, Vásárhelyi út 89, Makó 6900, HU 41. IFVC, Institut za ratarstvo i povrtarstvo, M. Gorkog 30, 21000 Novi Sad, SX 42. Institute of Agriculture, 4000 Plovdiv, BG 43. Institut de Cercetari pentru Cereale si Plante Tehnice, com. Fundulea, jud.Calarasi, RO 44. C. Meijer B.V., P.O. Box 1, Stationsweg 18a, 4416 ZG Kruiningen, NL 45. Kozman, J., Ohradní 833, 141 00 Praha 4, CZ 46. Ku era, J., Šlechtitelská stanice Kostelec u K ížku, 25168 Šti ín, CZ 47. Kuhn & Co. International B.V., P.O.Box 99, 5250 AB Vlijmen, NL 48. KWS Semena, s.r.o., 900 65 Záhorská Ves 39, SK 49. Sempra, ŠS D tenice, 507 24 D tenice, CZ 50. Limagrain Genetics Grandes Cultures S.A., B.P. 115, 63203 Riom Cedex, FR 51. Louda Otto, St ížovice 17, 463 45 P n ín, CZ
186
52. Ing. Mikuláš Szabó, Lotyšská 50, 821 06 Bratislava, SK 53. Ková ik Peter, Ing., Pod Fialkou 8, 150 00 Praha 5, CZ 54. Central Agricultural Office, Keleti Károly u. 24, 1024 Budapest, HU 55. Mommersteeg International B.V., P.O.Box 1, 5250 AA Vlijmen, NL 56. N.Ö.Saatbaugenossenschaft reg. Ges.m.b.H., Meiers 25, A-3841 Windigsteig, AT 57. LIMAGRAIN SLOVENSKO s.r.o., M. Rázusa 29, 984 01 Lu enec, SK 58. Poljoprivredni institut, Južno predgrade 17, 31 000 Osijek, HR 59. Ing. Vincent Iványi-AGRISEM, Drevená 766/1, 924 01 Galanta, SK 60. Saatbau Linz, Schirmerstrasse 19, A-4021 Linz, AT 61. Nickerson Zwaan B.V., Schanseind 27, 4921 PM Made (P.O. Box 28, 4920 AA Made), NL 62. NIIZ, Kijev, UA 63. Norddeutsche Pflanzenzucht Hans - Georg Lembke KG, Hohenlieth, 24363 Holtsee, DE 64. Agromarkt V.M., s.r.o., Železni ná 93, 932 01 Ve ký Meder, SK 65. Engo, s.r.o., Spartakovská 39, 917 00 Trnava, SK 66. Agrotrans spol. s r.o., Agátový rad 1, 931 01 Šamorín, SK 67. Oseva Agro, spol. s r.o., P ízová 8 - 10, 657 92 Brno, CZ 68. St. Long Asthon, UK 69. Agritec, Výzkum, šlecht ní a služby spol. s r.o., Zem d lská 16, 787 01 Šumperk, CZ 70. Oseva Praha s.p., Výzkumný ústav olejnin, Purky ova 6, 746 01 Opava, CZ 71. Výzkumný ústav pícniná ský s.r.o., 664 41 Troubsko, CZ 72. P. H. Petersen Saatzucht, Postfach 6, 249 76 Lundsgaard, DE 73. PetoSeed GmbH, Kampweg 6, 37124 Rosdorf, DE 74. PIONEER HI-BRED Slovensko spol. s r.o., Mlynská 4629/2A, 929 01 Dunajská Streda, SK 75. Státní statek Zbraslav nad Vltavou, st . Lahovice, Praha 5, CZ 76. Presto, spol s r.o., Dlhé Diely I/17a, 841 05 Bratislava, SK 77. Probstdorfer Saatzucht GmbH, Parkring 12 Postfach 592, 1011 Wien, AT 78. Ing. Vladimír Šmajstrla CSc. - GRASRENOV, Braneckého 2, 949 01 Nitra, SK 79. Semená JK, Vihorlatská 13, 949 01 Nitra, SK 80. Raps GbR, Saatzucht Lundsgaard, Lundsgaarder Weg 1, D-24977 Grundhof, DE 81. Šedivá s.r.o., Tolstého 2, 811 02 Bratislava, SK 82. Lepeška Jaroslav, B asy .50, 338 25 B asy- Vranov, CZ 83. Oseva, Výzkumní ústav bramborá ský, Dobrovského 2366, 580 03 Havlí k v Brod, CZ 84. Saatzucht Hans Lembke, Inselstrasse 15, 239 99 Malchow - Poel, DE 85. Saint-Jeannet Lasserre, B.P. 4043, 31029 Toulouse, FR 86. Kartoffelzucht Böhm Inh. Gebr. Böhm KG, Wulf-Werum Str.1, P.O.Box 1380, 21337 Lüneburg, DE 87. Schaeffer J., Mandelring 211, 6730 Neustadt 13, DE 88. Seed Division Agriculture Canada, Ottawa, K1A 0C6 Ontario, CA 89. SELEKT VÝSKUMNÝ A Š ACHTITE SKÝ ÚSTAV a.s., Bu any 591, 919 28, SK 90. SLOVOSIVEX a.s., Štúrova 33, 040 01 Košice, SK 91. SELGEN - Slovakia, spol. s r.o., Drevená 766/01, 924 01 Galanta, SK 92. Ekoung spol. s r.o., Dukelská 33, 079 01 Ve ké Kapušany, SK 93. Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, a.s., Prievidzská 53, 972 01 Bojnice, SK 94. Syngenta Slovakia s.r.o., Rešetkova 11, 831 03 Bratislava, SK 95. Herbaton, s.r.o., 053 02 Kl ov 28, SK 96. Semex spol. s r.o., 900 50 Krá ova pri Senci, SK 97. C. F. Wentzel und C. S. Wentzel, Haupstrasse 30, 06179 Teutschenthal, DE 98. Výskumno-š achtite ská stanica s.r.o., 922 08 Veselé pri Pieš anoch 377, SK 99. Š achtenie a výroba semien spol. s r.o., 930 41 Kvetoslavov, SK
100. Výskumný ústav zeleninársky s.r.o., Andovská 6, 940 01 Nové Zámky, SK 101. PD Diakovce, 925 81 Diakovce, SK 102. Neš ák Augustín, . 23, 919 29 Malženice, SK 103. ZEAINVENT a.s., Nová 18/6701, 919 35 Hrn iarovce nad Parnou, SK 104. Sempra Praha a.s., U Topíren 2, 170 41 Praha 7, CZ 105. Rakovan Jozef, Ing., Damborského 6, 840 01 Bratislava, SK
187
106. Serasem, 10-12 rue Roger Lecerf, 5894 Premesques, FR 107. SESVANDERHAVE International B.V. organiza ná zložka, Dlhá 66, 949 01 Nitra, SK 108. Slovak International Tabak a.s., VVP Báb, 951 34 Báb, SK 109. Š achtite ská stanica Levo ské Lúky, a.s., Levo ské Lúky 2, 054 01 Levo a, SK 110. VŠÚZ-Výskumný a š achtite ský ústav zemiakársky, a.s., Popradská 518, 059 52 Ve ká Lomnica, SK 111. Koron spol. s r.o., ŠS Nová Koron 1083/1, 075 01 Trebišov, SK 112. Š achtite ská stanica Horná Streda, a.s., Partizánska 401, 916 24 Horná Streda, SK 113. HORDEUM s.r.o., Nový Dvor 1052, 925 21 Sládkovi ovo, SK 114. Š - Capsicum, J. Šipoš ml., Hlavná 70, 946 55 Pribeta, SK 115. ISTROPOL SOLARY a.s., 930 13 Horné Mýto 267, SK 116. Seedstar spol. s r.o., Dolná 1054, 927 00 Ša a, SK 117. State Variety Testing Commission, Slivnitza 220, 1040 Sofia, BG 118. Stredné odborné u ilište po nohospodárske, 987 01 Poltár, SK
119. Pannon Agrártudományi Egyetem Takarmánytermesztési Kutatóintézet, Napraforgó u. 1, 7095 Iregszemcse, HU
120. Takii Kyoto, JP 121. Tanzi Armando, IT 122. TS Seeds, P.O.Box 263, 3340 AG Ambacht, NL 123. Tumlí B.,Ing., P edboj 1, 250 72 Kojetice u Prahy, CZ 124. Univerzita J. E. Purkyn , P írodov decká fakulta, 600 00 Brno, CZ 125. Univerzita P. J. Šafárika, Prírodovedecká fakulta, Moyzesova 16, 041 54 Košice, SK 126. Urban Josef, 664 00 Želešice, CZ 127. Ústav experimentální botaniky, Na Perniká ce 15, 160 00 Praha 6, CZ 128. Van Waveren-Pflanzenzucht GmbH, Postfach 3942, 3400 Göttingen, DE 129. Vesa Velhartice a.s., 341 42 Kolinec, CZ 130. Advanta Seeds UK Ltd., Boston Road, Sleaford, Lincs, NG34 7HA, UK 131. Vyso ina Vyklantice a.s., Šlechtitelská stanice, 394 27 Vyklantice, CZ 132. Vysoká škola zem d lská, 165 21 Praha 6, CZ 133. Vysoká škola zem d lská, Mendeleum, 691 44 Lednice na Morav , CZ
134. Slovenské centrum po nohospodárskeho výskumu, Výskumný ústav rastlinnej výroby, príspevková organizácia, Bratislavská cesta 122, 921 68 Pieš any, SK
135. Chmela ský institut spol. s r.o., Kada ská 25, 438 46 Žatec, CZ 136. Kobza František, Prof., Brn nská 86, 722 36 Olomouc, CZ 137. Výzkumný ústav pro farmacii a biochemii, Kou imská 17, 130 00 Praha 3, CZ 138. Výzkumný ústav rostliné výroby, Drnovská 507, 161 06 Praha 6 – Ruzyn , CZ 139. Welsh Plant Breeding Station, plas Gogerddan, Nr. Aberystwyth, SY23 3EB Dyfed, UK 140. TRIANA, spol. s r.o., Bartókova 6, 811 06 Bratislava, SK 141. Zeainvent a.s., Trstínska 1, 917 52 Trnava, SK 142. Zöldsegtermesztési Kutató Intézet Rt., Mészöly Gyula u.6, 6000 Kecskemét, HU 143. HZPC Holland B.V., Edisonweg 5, 8501 XG Joure (P.O. Box 88, 8500 AB Joure), NL 144. Zelder B.V., Postbus 26, 6590 AA Gennep, NL 145. Hybro GbR Saatzucht Langenbrücken, 7525 Bad Schönborn 2, DE 146. SHR Antoniny, SHR Szymanuv, PL 147. Vatter, Bern, CH
148. Slovenské centrum po nohospodárskeho výskumu, Ústav trávnych porastov a horského po nohospodárstva, Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica, SK
149. Deutsche Saatgut GmbH, am Treptower Park 2830, 011 93 Berlin, DE 150. Sempra, Šlechtitelská stanice, 511 01 Turnov, CZ 151. Öntözési Kutató Intézet, Szabadság u. 2, 5540 Szarvas, HU 152. Laboulet Semences, Route dí Abbeville, BP 5, 802 70 Airaines, FR 153. ÚKZÚZ HOZ, 664 43 Želešice, CZ 154. VŠÚO, 507 51 Holovousy v Podkrkonoší, CZ 155. ÚKZÚZ HOZ, 252 29 Dob ichovice, CZ 156. ŠSV s.r.o., 691 06 Velké Pavlovice 565, CZ 157. ŠSV s.r.o., 687 37 Polešovice 634, CZ
188
158. Firma Michlovský, 691 03 Rakvice 818, CZ 159. VÚRV Praha - Ruzyn , Výzkumní stanice vina ská, 267 18 Karlštejn, CZ 160. ŠSP Brno, ŠS Znojmo, 669 01 Znojmo-Vrbovec, CZ 161. ÚKSÚP, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, SK 162. Botanický ústav SAV, 252 43 Pr honice u Prahy, CZ 163. Royal Sluis, Postbox 22, 1600 AA Enkhuizen, NL 164. Cezea - šlechtitelská stanice a.s., 696 14 ej , CZ 165. Semo spol. s r.o., 798 17 Smržice, CZ 166. L. Daehnfeldt A/S, Postbox 185, 5100 Odense, DK 167. Nunhems Netherlands BV, P.O. Box 4005, 6080 AA, Haelen, NL 168. Asgrow Vegetable Seeds, Kalamazoo 7000 Portage Road, Michigan 49 001, US 169. Seva Flora spol s r.o., Mikulovská 366, 691 42 Valtice, CZ 170. Šlechtitelská stanice Hladké Životice spol. s r.o., Fulnecká 95, 742 47 Hladké Životice, CZ 171. Rijk Zwaan B.V., Burgemeester Crezeelaan 40, Postbus 40, De Lier 2678, NL 172. Bejo Zaden B.V., Trambaan 1, 1749 ZH Warmenhuizen, NL 173. Syngenta Seeds AB, Box 302, 261 23 Landskrona, SE 174. Sativa Ke kov a.s., Dobrovského 3538, 580 03 Havlí k v Brod, CZ 175. HBV für Wein und Obstbau, Weiner str.74, 3400 Klosterneuburg, AT 176. Enza Zaden B.V., Postbox 7, 1600 AA Enkhuizen, NL 177. De Ruiter Seeds, P.O. Box 1050, Leeuwenhoekweg 52, 2660 BB Bergschenhoek, NL 178. Agri - Vanderhave, Postfach 1121, 353 01 Grunberg, DE 179. K ivský a spol., šlecht ní a semená ství zelenin, 538 03 Klešice - p. He man v M stec, CZ 180. Quedlinburger Saatgut GmbH, Erwinbauer Strasse, 06484 Quedlinburg, DE 181. Rossen Seeds B.V., P.O. Box 91, 1600 AB Enkhuizen, NL 182. Syngenta Seeds B.V., Westeinde 62, P.O.BOX 2, 1600 AA Enkhuizen, NL 183. Karol Nagy, Ing., Mlie any 24, 929 01 Dunajská Streda, SK 184. Pure Seed Testing Inc., P.O. Box 449, Hubbard, OR 97032, US 185. DLF Trifolium A/S, NY Ostergrade 9, 4000 Roskilde, DK 186. Breederf KFT, 2040 Budaors, Liliem 15/A, Budapeš , HU 187. PRIVEMA, spol. s r.o., Dunajská 1794/117, 932 01 Ve ký Meder, SK 188. MTA Mez gazdasági Kutató Intézete, Brunszvik út 2, 2462 Martonvásár, HU 189. Den Hartigh B.V., Vaartweg 44, 8311 AA Espel, NL 190. Saka – Ragis Pflanzenzucht GBR, Kielortallee 9, 20144 Hamburg, DE 191. Intersnack Slovensko a.s., Nozdrkovce 1798, 911 04 Tren ín, SK 192. Germicopa SAS, 1 allée Loeiz Herricu, 29334 Quimper Cedex, FR 193. G.A.E., Rue de Riviere, 91720 Maisse, FR 194. Delitzsch Pflanzenzucht GmbH, Postfach 1294, 29297 Bergen, DE 195. Vet mag Keresked ház RT, NNKI, Szentes, HU 196. Larsen Seeds, Cikorievej 68A, 5220 Odense, DK 197. Stokes Seeds INC., Box 548, Bufallo, NY, 14240-0548, US 198. Jomobel NV, Bosstraat 85, 3545 Halen, BE 199. Nagy István, Dózsa Gy.u.63, 5745 Dombivatos, HU 200. Vilora, Oravec Viliam Ing., Nám. gen. Štefánika 5, 064 01 Stará ubov a, SK 201. Plant Select s.r.o., Hrub ice 111, 798 21 Bedihoš , CZ 202. Selgen a.s., Jankovcova 18, 170 37 Praha 7 - Holešovice, CZ 203. PBI Cambridge, The Maris Centre, 150 Hauxton Road, Trumpington, CB2 2LQ, Cambridge, UK
204. Rott, R ži ka & Guttmann, Patentová, známková a právna kancelária, v.o.s., Pionierska 15, 831 02 Bratislava, SK
205. The Regents of University of California, 1111 Franklin Street 12th Floor-Oakland CA 94607-5200, US206. Danko Hodowla Roslin Sp. z o. o., Chory , 64005 Racot, PL 207. ZDHAR Malyszyn, ul. Mysliborska 81, 66 400 Gorzów Wlkp, PL 208. Zem delský výzkumný ústav Krom íž spol. s r.o., Havlí kova 2787, 767 41 Krom íž, CZ 209. Advanta Seeds B.V., P.O.Box 1, Dijkwelsestraat 70, 4420 AA Kapelle, NL 210. Elita, Semená ská a.s., Cupákova 4a, 621 00 Brno, CZ 211. Záhradkárske služby s.r.o., Záhradnícka 922, 927 01 Ša a, SK
189
212. Innoseeds bv, P.O. Box 10.000, 5250 GA Vlijmen, NL 213. Monsanto, 3100 Sycamore Road, Dekalb, Illinois 60115, US 214. Pau Semences S.A., Avenue Gaston - Phoebus, 64231 Lescar, FR 215. Gabonatermesztési Kutató Közhasznú Társaság, Alsó Kiköt sor 9, 6726 Szeged, HU 216. Südwestdeutsche Saatzucht, Dr. H.R. Späth, Im Rheinfeld 1-13, 76437 Rastatt, DE 217. Monsanto S.A.S., Boissay, 28310 Toury, FR
218. Pioneer HI-BRED International, Inc., 700 Capital Square, 400 Locus Street, Des Moines, IA 50309, US
219. Syngenta Seeds S.A.S., 12 Chemin de ´1 Hobit, 31790 Saint Sauveur, FR 220. Kiskun Kereskedelmi és Nemesit Kft., P.O. Box 240, 6400 Kiskunhalas, HU 221. KWS Saat AG, Postfach 1463, D-37555 Einbeck, DE 222. MONSANTO SLOVAKIA, s.r.o., Kukuri ná 1, 831 03 Bratislava, SK 223. Semundo Saatzucht GmbH., Siemensstrasse 43, 25462 Rellingen, DE 224. Deutsche Saatveredelung Lippstadt - Bremen GmbH, Weissenburger 5, D-59557 Lippstadt, DE 225. Van der Have Sugar Beet Seeds B.V., Van der Haveweg 2, 4411 RB Rilland, NL 226. Mycogen Plant Sciences, 4980 Carroll Canyon Road, San Diego, California 92121, US 227. Bólyi Mez gazdasági Termel és Kereskedelmi Rt., Ady Endre u. 21, 7754 Bóly, HU 228. Mesa Maize, Inc., P.O.Box 250, Olathe, CO 84425, US 229. Van der Have Grasses B.V., P.O.Box 127, 5250 AC Vlijmen, NL 230. Danisco Seed Austria Ges.m.b.H., Esslingen Hauptstrasse 133, A-1220 Wien, AT 231. Fr. Strube Saatzucht KG, Postfach 1353, 38358 Schöningen, DE 232. SES Europe N.V./S.A., Industriepark 15, B 3600 Tienen, BE 233. Hungnong Vegetable Seeds, Seocho-ku, Seoul, 137-860, Korea 234. Selekta a.s., Starodvorská 352, 395 01 Pacov, CZ 235. Norika, Institutsplatz 1, 18190 Gross Lüsewitz, DE 236. Nordkartoffel Zuchtgesellschaft mbh, Wulf-Werum Str.1, P.O.Box 1380, D-21337 Lüneburg, DE 237. Danespo A/S, Ryttervangen 1, 7323 Give, DK 238. WOOD - Š achtite ská stanica Radošina s.r.o., Pieš anská 2, 956 05 Radošina, SK 239. Secobra Recherches, Centre de Bois Henry, 78580 Maule, FR 240. Groenbroek Zaden, Postbus 55, 9679 ZH Scheedma, NL 241. Dekalb Genetics Corporation, 3100 Sycamore Road, 60115, Dekalb, Illinois, US 242. Oseva Pro s.r.o., O.Z. Výzkumní ústav olejnin Opava, Purky ova 6, 746 01 Opava, CZ 243. Rustica, Domaine de Sandreau, 31700 Mondonville, FR 244. Agrogen Troubsko, spol. s r.o., 664 41 Troubsko, CZ 245. Oseva Uni a.s., Na Bílé 1231, 565 14 Choce , CZ 246. Seed 2000, P.O. Box 226, Breckenridge, MN 56520, US 247. Vinš Juraj, Ing., . 257, 919 07 Bí ovce, SK 248. Szokol Dezider, Ing., Športová 11, 946 03 Kolárovo, SK 249. Bereczki L., Krúdy Gy. 80, 5000 Szolnok, HU 250. Zelseed spol. s r.o., 930 36 Horná Potô 16, SK 251. Pop Vriend Seeds B.V., P.O.Box 5, 1619 ZG, Andijk, NL 252. Agrohobby, Želiarska 472/20, 932 01 Ve ký Meder, SK 253. Sakata Seed Corporation, 1-7 Nagata Higashi 3-Chome, Yokohama 232, JP 254. Illinois Foundation Seeds Inc., RT 45 South, Champaign, 61820 Illinois, US 255. Kertészeti és Élelmiszeripari Egyetem, Menési út 44, 1077 Budapest XI, HU 256. Produkt KFT, Akácfa krt. 10/A, 2310 Szigetszentmiklós, HU 257. Števlík Ján, Ing., Kolárova 16, 940 01 Nové Zámky, SK 258. Výskumná stanica New Brunswick, New Jersey, US 259. Morettini A., Prof., Florence, IT 260. Výskumná stanica Harrow, CA 261. Tho Josef, P n ín 38, 463 45 P n ín, CZ 262. Hornof Vladimír, Ing., Slatinská 4, 800 00 Bratislava, SK 263. Ing. Drahomír ulen, ajkovského 1, 917 08 Trnava, SK 264. Tagro spol. s r.o., ŠS ervený Dv r 112, 391 56 Tábor 4, CZ 265. Šlechtitelská stanice Libochovice, spol. s r.o., 411 17 Libochovice, CZ
190
266. Ing. Mikuláš Károly, Hrobákova 22, 851 02 Bratislava, SK 267. Isterseed, Hlavná 42, 946 35 Bú , SK 268. Shogun spol. s r.o., Podzáhradná 1426/8, 946 32 Marcelová, SK 269. Novot áková Daniela, Ing., Znievska 3, 851 06 Bratislava, SK 270. Moravoseed spol. s r.o., 692 01 Mikulov - Mušlov, CZ 271. Marner GZG Saaten AG, Königstr. 47, 257 09 Marne, DE 272. Turf - Seed Inc., P.O.Box 250, 97013 Hubbard, Oregon, US 273. Mr. de la Soujeole Sicasov, Rue du Coq Héron, 750 30 Paris Cedex 01, FR 274. Ing. ubica Beloritová, Pieš anská 659, 956 05 Radošina, SK 275. Gevo GmbH, Im Breiten Löhle 18, 726 22 Nürtingen, DE 276. OSIVO a.s., Kalin iakova 2391, 960 03 Zvolen, SK 277. Slovosivo-Extra, spol. s r.o., adová 8, 811 05 Bratislava, SK
278. Zuzana Hörmannová, Ing., Patentová, technická a známková kancelária, Staré Grunty 52, 842 44 Bratislava, SK
279. C.I.V. Consorzio Italiano Vivaisti, Loc. Boattone-Stat Romea Km 116, 44020 S.Guiseppe di Comacchio, IT
280. Centrum rozvoja záhradníctva, spol s r.o., Hornonitrianska 20, 971 01 Prievidza, SK 281. MIPROS spol. s r.o., Hlohovec, stredisko Potvorice, 916 25 Potvorice, SK 282. ARI Serbia - Fruit and Grape Research Centre a ak, 32000 a ak, Kralja Petra I 9, Serbia 283. PLOSE FRUCTOP s.r.o., 956 34 Ostratice 144, SK
284. Slovenské centrum po nohospodárskeho výskumu, VÚVV Bratislava, VSVV Šenkvice, Vištucká 5, 900 81 Šenkvice, SK
285. PRIVATEX-AGRO spol. s r.o., Komár anská cesta 21, 940 01 Nové Zámky, SK 286. SAATBAU LINZ Slovensko, spol. s r.o., udová 10, 917 01 Trnava, SK 287. Lestra & CO, s.r.o., Farské pole 34, 946 51 Nesvady, SK 288. Clause Tézier, 1Avenue Lucien, 91221 Bretigni, FR 289. Libera - Ji ina Teclová, Ing, Vrbka 35, Krásne Pole, 725 26 Ostrava, CZ
290. Slovsolanum - Družstvo pestovate ov a spracovate ov zemiakov, Továrenská 985, 059 01 Spišská Belá, SK
291. EHO - Saat, Saatzucht der LFS Edelhof, Edelhof 1, 3910 Zwettl, AT 292. Saaten - Union GmbH, Blücherstrasse 7, 30175 Hannover 1, DE 293. M. Trefilová, Ing., ertoryje 207, 783 74 Charváty, CZ 294. Takács Mikuláš, Ing.,Chalupkova 13, 903 01 Senec, SK 295. Nordsaat Saatzucht GmbH, Hauptstrasse 1, D-38895 Böhnshausen, DE 296. Bruinsma Seeds, P.O.Box 24, 2670 AA Naaldwijk, NL 297. Europlant Pflanzenzucht GmbH, Bernhard - Riemann str. 1-3, D-21335 Lüneburg, DE 298. Agrocoop, a.s., Hlavná 54, 946 52 Ime , SK 299. Plantfruct s.r.o., 922 08 Veselé pri Pieš anoch 417, SK 300. OSJAK Kostinbrod (Opitnaja stancija jagodoplodnych ku tur), BG 301. Plantex spol. s.r.o., 922 08 Veselé pri Pieš anoch, SK 302. Výskumná stanica East Malling, UK 303. Novosev spol. s r.o., Jiráskova 19, 940 01 Nové Zámky, SK 304. Stokes Seeds LTD., 39 James-ST, ST Catharines, Ontario, CA 305. Kees Broersen Zaden, Bogtmanweg 7, 1747 HV Tuitjenhorn, NL 306. Mg.Falker - GBBR, Repülötéri út. 11, 2100 Gödöllö, HU 307. Seva-Slovensko, Ra ianska 188, 830 05 Bratislava, SK 308. Marta Kubovicová-FLORACENTRUM, Nám. sv. Anny 14, 911 01 Tren ín, SK 309. RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri trati 15, P.O.Box 58, 820 14 Bratislava 214, SK 310. CHEMSTAR SLOVAKIA a.s., Novosvetská 18, 811 06 Bratislava, SK 311. Zentiva a.s., Nitrianska 100, 920 27 Hlohovec, SK 312. Soya Center Slovakia s.r.o., Heydukova 5, 811 08 Bratislava, SK 313. Berthold Bauer, Hofmarkstrasse 1, D-93083 Obertraubling, DE 314. Petoseed, P.O.Box 4026, Saticoy, CA 93007-4206, US 315. Nitrasem, Ing. Kó a Ján, PhD., Za Ferenitkou 25, 949 01 Nitra, SK 316. Chavdar Georgiev, Geosemselect, Aleksiev str. bl. 103, vh. A, 1113 Sofia, BG
191
317. Starkl-záhradník, s.r.o., Nádražná 36, 900 28 Ivanka pri Dunaji, SK 318. Ballerina Trees, Maris Lane, Trumpington, Cambridge CB 2 2 LQ, UK
319. Mendelova zem delská a lesnická univerzita v Brn , Fakulta zahradnictví, 691 44 Lednice na Morav , CZ
320. Sou ek P emysl, Ing., B.N mcové 1051, 438 01 Žatec, CZ 321. Paul Möggenburg GmbH (CO, Bahnhofstrasse 2, D-25486 Alveslohe, DE 322. ZKI Budapesti Állomása, 1224 Budapest, Szakiskola, HU 323. Szentesi Mag. Kft., 6600 Szentes, Alsórét 154, HU 324. DATE Kutató Központja 4400, Nyíregyháza, Westsik V.u. 4-6, HU 325. DUNA-R Kft., Ruskó Józsefné, XX. kerület IX. u. 17, 1224 Budapest, HU 326. Debreceni Agrártudományi Egyetem 4032, Debrecen Böszöorményi u.138, HU 327. Plant Breeding and Acclimatization Institute, Radzikow, 05-870 Blonie, PL 328. ZKI-Újmajori Kutató Állomás, 3024 Selyp-Újmajor, HU 329. Semences Prograin Inc., 145 Bas Riviere Nord, St-Césaire, Quebec, J0L 1T0, CA 330. Nickerson S.A., Z. I. Route de Saumur, 49160 Longue Jumelles, FR 331. Mais Angevin S.A., BP 115, 63203 Riom Cedex, FR 332. AGRICO Cooperatieve Handelsvereniging, P.O.Box 70, 8300 AB, Emmerloord, NL 333. Monsanto R s.r.o., Rybkova 1, 602 00 Brno, CZ 334. Monsanto SAS, Europarc du Chene, 1 Rue Jacques Monod, 69673 Bron cedex, FR 335. MHBP, Ul. Zbozowa 4, 30-002 Krakow, PL 336. Orag Slovakia GmbH, Mojmírova 8, 821 08 Bratislava, SK 337. Vilmorin, Route du Manoir, La Menitre 49 250, FR 338. Škultétyová Marta, S.H. Vajanského 64, 940 01 Nové Zámky, SK 339. Western Seed Europe, Tiendweg 2A, Naajdwijk SB 2671, NL 340. Julius Wagner GmbH, Heidelberg, DE 341. B. M. Kávoviny spol. s r.o., Bratislavská cesta 807/10, 926 12 Sere , SK 342. Sarea Ges. m.b.H., Linz, AT 343. GHG Saaten GmbH, Albert-Drosihn-Strasse 9, 06449 Aschersleben, DE 344. F szerpaprika Kutató – Fejlesztö Kht, Obermayer tér 9. Pf.: 16, H-6300 Kalocsa, HU 345. LEGUSEM, s.r.o., Partizánska 401, 916 24 Horná Streda, SK 346. Monsanto, Maris Lane, Trumpington, Cambridge, CB2 2LQ, UK 347. Saatzucht Hans Schmidt, Kraftgasse 60, 76829 Landau, DE 348. Monsanto S.A.S., Domaine de Mercié, 82170 Monbequi, FR
349. Výskumná a š achtite ská stanica vinárska a vinohradnícka Modra, n.o., Dolná 120, P.O. Box 74, 900 01 Modra, SK
350. Holman Bohuslav Ing., Šlechtení a semená ství okurek, 696 81 Bzenec, CZ 351. GUMO Bt, 6000 Kecskemét, Mészöly Gyula út. 1, HU 352. Blaško Eliáš, Ing., ul. Fra a Krá a 870, 014 01 Byt a, SK 353. Advanta Seeds, P.O.Box 127, 5250 AC Vlijmen, NL 354. Bor s.r.o., Na Bílé 1231, 565 14 Choce , CZ
355. Rijksstation voor plantenveredeling, Burg. Van Gansberghelaan 109, B-9820 Merelbeke-Lemberge, BE
356. Agri-Saaten GmbH, Maschweg 111, 491 52 Bad Essen 1, DE 357. STRUBE-DIECKMANN, spol. s r.o., Bosniacka 56, 917 05 Trnava, SK 358. L-PARTNER, s.r.o., 925 82 Tešedíkovo 783, SK 359. Ing. Brežný Peter, Námestie SNP 50, J.Jesenského 1086/11, 960 01 Zvolen, SK 360. SVS Holland B.V., Enkhuizen, NL 361. Agrisel s.r.o., Veterná 31, 917 01 Trnava, SK 362. Sempra Litom ice s.r.o., eskolipská 6, 412 05 Litom ice, CZ 363. Saatzucht Firlbeck GmbH&Co.KG, Johann-Firlbeck Str. 20, D-94348 Atting/Rinkam, DE 364. Universität Hohenheim Institut für Obst-, Gemüse und Weinbau, /370/D-70593 Stuttgart, DE 365. Maisadour Semences, BP 27, Route de Saint-Sever, F-40280, Haut Mauco, FR 366. Danisco Seed, Højbygårdvej 31, 4960 Holeby, DK 367. Betaseed Inc., 1788 Marschall Road, Shakopee, Minnesota 55379, US 368. Limagrain Genetics Inc., Chatham, Ontario, N7M 5L6, CA
192
369. SUPEROSEV, s.r.o., 922 09 Borovce . 60, SK 370. Boreal Plant Breeding, Myllities, Fin 31 600 Jokioinen, FI 371. International Seeds Inc., P.O.Box 168, Halsey, Oregon 97348, US 372. Pannar Seed Limited, P.O.Box 3306, Blandford DT11 8YY, UK 373. A.Schori, St.Fédérale De Recherches Agronomiques De Changins, 1260 Nyon, CH 374. W.von Borries-Eckendorf GmbH & Co., Bielefelder Str. 233, D-33818 Leopoldshöhe, DE 375. GRAMINA, spol. s r.o., Stráže, Priemyselné centrum, 058 01 Poprad, SK 376. Corn States International, Z.A. Le Rezeau - 49800 Andard, FR 377. Asgrow France S.A., Europarc du Chéne, 11 Rue Pascal, 696 73 BRON Cedex, FR 378. Advanta Seeds B.V., 4410 AA Rilland, NL 379. New Farm Crops Ltd., Market Station, Market Rasen, Lincolnshire LN85LJ, UK 380. Barenbrug Research Wolfheze, Duitsekampweg 60, NL-6874 BX Wolfheze, NL 381. Agriculture Research Centre, Piikkio, FI 382. Häberli, Obst- und Beerenzentrum AG, CH-9315 Neukirch-Egnach, CH 383. Kocmanovi, Ovociná ska farma, Mnichovo Hradište, CZ 384. Kytka Jozef RNDr., Ovocinárstvo, 972 23 Dolné Vestenice, SK 385. INRA c/o AGRI OBTENTIONS, Chemin de la Petite Miniére, BP 36 – 78041, Guyancourt Cedex, FR 386. Hemar spol. s r.o., A. Trojana 4648/2, 921 01 Pieš any, SK 387. Saatzucht R. Pohl KG, Hauptstrasse 17, D – 25560, Warringholz, DE 388. JACKLIN SEED COMPANY, West 5300 Riverbend Avenue, 83854 – 9499, Post Falls, Idaho, US 389. Golden Harvest International France, Z.A.La porte du Béarn, 64330, Garlin, FR 390. Hodowla Roslin Strzelce Sp. z.o.o., ul. Glówna 20, 99-307 Strzelce, PL 391. Soygenetics, P.O.Box 1088, Chatham, Ontario, N7M5LG, CA 392. Edward Vinson, Ewell Farm, Graveney Road, Faversham, Kent ME 13 8UP, UK 393. avojský Anton Ing., Tomanova 134, 831 07 Bratislava, SK 394. Horticultural Research International, East Malling, Kent ME 196 B5, UK 395. PATENTSERVIS Bratislava a.s., Hybešova 40, 831 06 Bratislava, SK 396. S.C.R.I., Inwergowrie, Dundee, Pertshire DD2 5 DA, UK 397. Agrada s.r.o., Masarykova 513, Roztoky u Prahy, 252 63, CZ 398. Euralis Semences, Avenue Gaston Phoebus, Lescar Cedex, 64231, FR 399. SW Seed Hadmersleben GmbH, Kroppenstedter Strasse 4, Hadmersleben, D-39398, DE 400. Interdor, Rue des Flouleries, BP 201, Chateaudun Cedex, 28203, FR 401. RAGT Czech s.r.o., Branišovice 1, 671 77, CZ 402. RAGT Seeds Ltd, The Maris Centre, 45 Hauxton Road, Trumpington, Cambridge CB2 2LQ, UK 403. Toft Plant Breeding, Tønderingvej 14, Durup, DK-7870 Roslev, DK 404. WOOD spol. s r.o., He kova 605, 956 05 Radošina, SK 405. Syngenta Seeds Ltd., Market Stainton, Market Rasen, LN8 5LJ Lincs, Lincolnshire, UK 406. LIMAGRAIN VERNEUIL HOLDING, B.P. 115, F-63203 Riom Cedex, FR 407. Kuhn & Co. International N.V., Peter Vineloolaan 20, 4011 AN Bergen op Zoom, NL 408. E. Waldburg-Zeil, Landwirtschaftsbetrieb Neuhof-Rohrau, A-2174 Rohrau, Schloss, AT 409. Saatzucht Gleisdorf GmbH, Am Tieberhof 33, A-8200 Gleisdorf, DE 410. Südwestsaat GbR., Im Rheinfeld 1-13, 76437 Rastatt, DE 411. Helianthus S.R.L, Urquiza 860- Piso 3o C, Paraná (E.Ríos)-CP 3100, AG 412. Agromag Kft., Szeged, Jósika u. 13, 6722, HU 413. Triumph Seed Company, PO Box 1050, Ralls, TX, US 414. Selsem, Tadeuša Koš uška 12, 11000 Belehrad, CS 415. Makara s.r.o., Námestie 1. mája 14, 921 01 Pieš any, SK 416. PREFERT – OSIVÁ s.r.o., Štrková 1, 946 32 Marcelová, SK 417. Medway Fruits at "Clifton", Honey Lane, Otham, Maidstone, Kent ME15 8RJ, UK 418. JUDr. Miroslav Kúkel, Súmra ná 13, 821 02 Bratislava, SK 419. Horticulture Research International, Wellesbourne, Warwick, CV35 9EF, UK 420. Ing. Jozef Cvopa, Ing. Eva Cvopová, Bernolákova 32, 972 01 Bojnice, SK 421. Ing. Milan Toma, HZPC & APH Slovensko, Hrani ná 656/1, 058 01 Poprad, SK 422. Semences Cargill, BP 21, 40305 Peyrehorade Cedex, FR
193
423. Ing. Ivo J n, Na Valtické 46, 691 41 B eclav, CZ 424. SA MOMONT Hennette et SES Fils, 592 46 Mons en Pevele, FR 425. Bayerische Pflanzenzucht-gesellschaft, Elisabethstrasse 38, D-80796 München, DE 426. Moerheim New Plant bv, Weterinweg 3a, 2155 MV Leimuiderbrug, NL 427. Jorn Hansson, Hanson DK, Holmevej 36, 5471 Sonderso, DK 428. Innova Plant Gmbh., Postfach 113, D 55 454 Gensingen, DE 429. SESVANDERHAVE NV/SA, Industriepark, Soldatenplein Z2 nr 15, 3300 Tienen, BE 430. RNDr. Fülöp Peter, SHR, eská 1429/23, 924 00 Galanta, SK 431. Aranykert Bt, Dózsa Gy. u. 70, H 2072 Zsámbék, HU 432. P.K.SEM s.r.o., Kuku ínova 1559/39, 941 11 Palárikovo, SK 433. Limagrain Central Europe Cereals, s.r.o., Podedvorská 755/5, 198 00 Praha 9 - Kyje, CZ 434. EURO GRASS Breeding GmbH & Co. KG, Weissenburger Str. 5, 59557 Lippstadt, DE 435. Slovenské centrum po nohospodárskeho výskumu, Hlohovská 2, 949 01 Nitra, SK 436. Sumi Agro Czech s.r.o., organiza ná zložka, Gajová 7, 851 09 Bratislava, SK 437. ECS SARL, 41 Chemin Liniéres, 31200 Toulouse, FR 438. Monsanto SAS, BP 21croix de Pardiés, 40305 Peyrehorade Cedex, FR 439. Codisem, BP 2, 82440 Cayrac, FR 440. Pioneer Génétique SARL, Chemin de l'Enseigure, 31840 Aussonne, FR 441. Limagrain GmbH, Salder Strasse 4, D-31226 Peine - Rosentahl, DE
442. Nickerson (UK) Ltd., Woolpit. Business Park, Windmill avenue, Suffolk IP 30 9UP, UK - Bury St. Edmunds, UK
443. Syngenta Seeds GmbH, Zum Knipkenbach 20, 32107 Bad Salzuflen, DE 444. Serasem, 60, rue Léon Beauchamp, F-59933 La chapelle d'armentieres, FR 445. Limagrain Advanta Nederland B.V., P.O.Box 1, 4410 AA Rilland, NL 446. Syngenta Crop Protection AG, Seeds Division, Schwarzwaldallee 215, 4058 Basel, CH 447. Sempol spol. s r.o., Trstínska 3/675, 918 44 Trnava, SK 448. Limagrain Advanta Nederland B.V., Lisdoddeweg 36, 8219 PR Lelystad, NL 449. Pioneer Overseas Corporation, 7100 NW 62nd Ave., PO Box 1014, Johnston, IA 50131-1014, US 450. PIONEER HI-BRED SERVICES GmbH., Industriagelande, 711 Parndorf, AT 451. Pannar Research Services (PTY)LTD., P.O.Box 439 - Farm Witklip R 555, Delmas 2210, South Africa452. Maize Technologies International GmbH, Ludwig Boltzmann Strasse 2, 7100 Neusiedl am See, AT 453. Pannar Seed Inc., 1215 Montana Road, Boone IA 50036, US 454. VP AGRO spol. s r.o., Stehlíkova 977, 165 21 Praha 6, CZ 455. Jouffray et-Drillaud, 4 avenue de la CEE, La Cour d'Hénon, 86171 Cissé, FR 456. TRADISCO Kft., Pap Károly u 18/a VIII/2, 1039 Budapest, HU 457. STRUBE-DIECKMANN GmbH & Co.KG, Dr. Hermann Strube, Hauptstr.1, 38387 Söllingen, DE 458. Saatzucht Dieckmann GmbH & Co.KG, Kirchhorster Str. 16, 316 88 Nienstädt, DE 459. SAATEN UNION HUNGÁRIA KFT., Kórház u. 2/A, 7200 Dombóvar, HU 460. NIDERA S.A., Avenida Paseo Colón 505 Piso 4, C1063ACF Buenos Aires, AR 461. APEX AGRI / LABOULET Semences, Les Piboulettes, 81500 Saint Agnan, FR 462. Caudle Apple Inc., Doyle Fleming, 57 Silvest Road, 98843 Orondo, US 463. Geranium s.r.o., SK 464. Ing. Dušan Orság, Novozámocká 10, 960 06 Zvolen, SK 465. Ing. Ladislav Podlipný, Kynce ova 47, 974 00 Banská Bystrica, SK 466. Agra s.p., CZ 467. Almanna Svenska Udsades Svalov, SE 468. BayWa AG, DE 469. D. van der Ploeg´s., NL 470. Dans Planteforadling A/S, DK 471. Elsner pac Jungpflanzen, NL 472. GAE Kompolt, HU 473. H. Diener Sohn, Schulp uber Heide Holstein, DE 474. Hans Schweiger, DE 475. Hilleshog AB, BE 476. Hilleshog NK Semcice s.r.o., CZ
194
477. HOZ Sedlec, ÚKZÚZ Brno, CZ 478. Hybritech a.s., CZ 479. Karl-H. Schafer, DE 480. Just Hinrich Saatzucht, DE 481. KEE Zoldsegtermesztesi Tanszek, HU 482. Maiszuchtstation Pachfurth, AT 483. Medifo Ageas, CZ 484. Morstar a.s., CZ 485. Nagykunsagi Mezogazdasagi Kiserleti Intezet, HU 486. Plant Sciences Inc., US 487. Saatzuchtgesellschaft Steng´s Erben Aspachhof, DE 488. Selecta - spole nost pro p st ní osiv a sádí, CZ 489. Sluis and Groot Seeds B.V., NL 490. Stanica Došwiadczalna Mory, PL 491. Stet Holland Research B.V., NL 492. SWS Doerfler, DE 493. VEB Saat- und Pflanzgut, Berlín, DE 494. V. Rümker, D 8702, Würzburg, DE 495. VNIIMK, RO 496. VSUZ Olomouc, CZ 497. VÚ Sem ice, CZ 498. Vyskumny ustav zeleninarsky Marica, BG 499. Wolf & Wolf, DE 500. Caussade Semences, Z. I. de Meaux - BP 109, Caussade Cedex, F-82303, FR 501. A. Dieckmann-Heimburg, Saatzucht Sülbeck, Kirchhorster Str. 3, 316 88 Nienstädt, DE 502. Institut Sadovnictva i Kwaciarstva, Skierniewice, PL 503. Saatzucht Josef Breun, Amselweg 1, Herzogenaurach, 91074, DE 504. Monsanto Technology LLC, 800 A. Lindbergh Blvd, St. Louis, Missouri 63167, US 505. Clovis Matton NV, Kaaistraat, Avelgem/Kerkhov, 8581, BE 506. Nickerson Pflanzenzucht GmbH, Am Griewenkamp 2, 312 34 Edemissen, DE 507. Euralis Semences, Domaine de Sandreau, Mondonville 31700, FR 508. Saatzucht Donau GesmbH & CoKG, Saatzuchtstrasse 11, Probstdorf, A-2301, AT 509. Nickerson International Research geie, B.P.1, Chappes, 637 20, FR 510. Saatzucht Hadmersleben GmbH, Kroppenstedter Str. 4, Hadmersleben, 39398, DE 511. Niederösterreichische saatbaugenossenschaft (NÖS), Meiers 25, Windigsteig, A-3841, AT 512. Handelmaatschappij van Rijn b.v., Gildenweg 15, Emmeloord, 8304, NL 513. Ing. Bohuslav Ra ko – AGROSERVICE Trnava s.r.o., Ul. 9. mája 29, 917 02 Trnava, SK 514. Wilton Weert B.V., Roermondseweg 189, 6005 NJ Weert, NL 515. Secobra Saatzucht GmbH, Lagesche str. 250, D-32657 Lemgo, DE 516. Hodowla Róslin Smolice Sp. z.o.o., Smolice 146, 63-740 Kobylin, PL 517. J. Joordens Zaadhandels b.v., Postbox 7823, 5995 ZG Kessel, NL 518. Landbrugets Kartoffelfond, Grindstedvej 55, DK-7184 Vendel, DK 519. Ing. Hacsiková T nde, Dunajská 94, 932 01 Ve ký Meder, SK 520. R2n, Avenue Saint Pierre – Site de Bourran, Boite Postale 3336, FR 12033 Rodez Cedex 9, FR 521. Soya-North Co. Ltd., Staroborisovsky trakt 32, Minsk 220141, BR 522. Semences Lepeuple, BP 3, 59235 Bersee, FR 523. Ijsselmeerpolders BV, P.O.Box 3, 8300 AA Emmeloord, NL 524. Bavaria – Saat, Edelshauener str. 30, D-86529 Schrobenhausen, DE 525. N.L.Chrestensen Erfurter, Samen und Pflanzenzucht GmbH, Marktstr. 38, D-99008 Erfurt, DE 526. Hyland Seeds, division of W.A.Thomson Sons Ltd, 2 Hyland Drive, Blenheim, NOP1AO, CA
527. Zväz pestovate ov, spracovate ov a zhodnotite ov sóje, družstvo, Hali ská cesta 28, 984 01 Lu enec, SK
528. Agreliant Genetics Inc., P.O.Box 1088, Chatham, N7M 5L6, Ontario, CA 529. Sejet Planteforaedling, Nørremarksvej 67, 8700 Horsens, DK 530. Freiherr von Moreau Saatzucht GmbH, Schafhöfen 3, D-93099 Mötzing, DE
195
531. Institut za kukuruz „Zemun Polje“, Slobodana Bajica 1, 11080 Zemun, Belehrad, CS 532. OSEVA Slovakia s.r.o., Obrancov mieru 13, 909 01 Skalica, SK 533. Infortes s.r.o., Ing. Pavol Krná , Cergátová 17, 941 11 Palárikovo, SK 534. Glos Lubomír, Na výsluní 934, 691 55 Moravská Nová Ves, CZ 535. Staatliche Lehr- und Versuchsanstalt für Wein- und Obstbau, Weinsberg, DE 536. Vikima Seed A/S, Industrieparken 9, DK-4960 Holeby, DK 537. Societé RAGT 2N, Avenue Saint Pierre – Site de Bourran, B.P. 3336, FR-12033 Rodez Cedex 9, FR 538. Hettema Zonen Kweekbedrijf B.V., P.O.Box 99, 8300 AB Emmeloord, NL 539. Asgrow Seed Company LLC, 800 A. Lindbergh Blvd, St. Louis, Missouri 63167, US 540. Dr. J. Ackermann & Co. Saatzucht, Ringstrasse 17, Irlbach 94342, DE 541. Prosemen SA, Domaine du Chaumoy – La Subdray, 18570 La Chapelle Saint Ursin, FR 542. DLF Trifolium A/S, Hojerupvej 31, 4660 Store Heddinge, DK
543. Dow AgroSciences Vertriebsgesellschaft m.b.H., Ludwig Boltzmannstrasse 2, A-7100 Neusiedl am See, AT
544. Unisigma GIE, Froissy, FR 545. IG Pflanzenzucht GmbH, Nussbaumstrasse 14, 80336 Munchen, DE 546. PROBSTDORFER SAATZUCHT SLOVAKIA s.r.o., ajkovského 11/42, 949 11 Nitra, SK 547. Veronika Rothová, Vajanského 1554/4, 949 01 Nitra, SK 548. Parson Seeds LTD, P.O. Box 280, Beeton, Ontario, CA 549. Dr. Murányi István, Fleischman u. 11/a, H 3356 Kompolt, HU 550. SUMMI AGRO CZECH s.r.o., Na strži 63, Empiria Building 10th floor, 140 62 Praha 4, CZ 551. John Turner Developments, 22 Cromwell Road, CB6 IAS Ely, Cambridgeshire, UK 552. OSEVA PRO s.r.o., Jankovcova 18, 170 37 Praha 7, CZ 553. SELGEN a.s., Šlechtitelská stanice Chlumec n/C, 503 51 Chlumec nad Cirochou, CZ 554. Lochow-Petkus GmbH, 37 154 Northeim, DE 555. SELGEN, a.s., Šlechtitelská stanice Úh etice, 538 32 Úh etice, CZ 556. SELGEN, a.s., Šlechtitelská stanice Stupice, 250 84 Sib ina, CZ 557. SCPV Nitra, Výskumno-š achtite ská stanica Malý Šariš, 080 01 Malý Šariš, SK 558. SCPV Nitra, VÚRV Pieš any, VŠS Víg aš-Pstruša, 962 12 Detva, SK 559. Martin Breun, Amselweg 1, 91074 Herzogenaurach, DE 560. Dow AgroSciences Vertriebsgesellschaft m.b.H, Nottendorfer Gasse 11, 1030 Wien, AT 561. Rožnovská travní semena s.r.o., Mezi í ská 100, 75661 Rožnov pod Radhošt m, CZ 562. Danisco Seed GmbH, Braunschweiger Str. 22 b, Königslutter, DK 563. EUROPLANT Pflanzenzucht GmbH, Wulf-Werum Str. 1, D-21335 Lüneburg, DE 564. Stet & Slot Holland B.V., Industrieweg 16, 8304 AD, Emmeloord, NL 565. Centralny Osrodek Badania Odmian Roslin Upravnych (COBORU), 63-022 Slupia Wielka, PL 566. Szkola Glówna Gospodarstwa Wiejskiego, Nowoursynowska 159, PL-02-776 Warszawa, PL 567. Ministry of Agriculture, Forestry and Food, Einspielerjeva 6, SI-1000 Ljubljana, SI 568. Úst ední kontrolní a zkušební ústav zem d lský, Hroznová 2, 656 06 Brno, CZ 569. CANDOR TRADING s.r.o., Silvánska 10, 902 10 Pezinok, SK 570. VP AGRO s.r.o., Ružindolská 14, 917 01 Trnava, SK 571. DSP Delley Seeds and Plants Ltd., Route de Portalban 40, CH - 1567 Delley, CH 572. Zavod za sjemenarstvo i rasadni arstvo, Vinkova ka cesta 63c, HR-31000 Osijek, HR 573. Statens jordbruksverk Växtolingsenheten, SE-551 82 Jönköping, SE
574. LIMAGRAIN CENTRAL EUROPE SE, organiza ná zložka Slovakia, M. Rázusa 29, 984 01 Lu enec, SK
575. Ostrožsko, a.s., Ostrožská Lhota 413, 687 23 Ostrožská Lhota, CZ 576. Slovenská po nohospodárska univerzita v Nitre, Trieda Andreja Hlinku .2, 949 76 Nitra, SK 577. OSEVA, a.s., Poto ní 1436, 696 81 Bzenec, CZ 578. Bc Institute for Breeding and Production of Field Crops, Marulicev trg 5/I, 10000 Zagreb, HR 579. 580. 581. 582. 583.
196
584. 585. 600. SCPV, VÚTPaHP Banská Bystrica, PLTS Diviaky, Prievidzská, 039 01 Tur ianske Teplice, SK
197
9 7 8 8 0 8 8 9 5 4 4 9 1
198
