4
22 www.herba.sk 22 TÉMA Z histórie klimatoterapie a bioklimatológie História klimatickej liečby v Európe siaha až do ob- dobia pred Hippokratom. Z Hippokratových spisov je známy Kojský spis o siatí, vodách a miestach. Poukázal v ňom na vplyv klímy pri vzniku ochorení človeka. Aj iní velikáni starovekej lekárskej vedy, ako Celsus alebo Galenos, uplatňovali prvky kli- matickej liečby pri terapii mnohých ochorení. Ga- lenos napríklad odporúčal pri liečbe tuberkulózy pobyt v ihličnatých lesoch. Začiatkom 18. storočia zdôrazňoval G. W. Leibnitz potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru- chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19. storočí, keď sa rozvíjal alpinizmus a lety v ba- lónoch, pozornosť lekárov sa obrátila k fyziologic- kým pochodom, prebiehajúcim v ľudskom organiz- me vo výškach. V roku 1854 H. Ackermann vydal knihu Das Wetter und die Krankheiten o vplyve klímy na ľudský organizmus. V druhej polovici 19. storočia P. Bert popísal príznaky akútnej výš- kovej choroby počas pobytu v horskom prostredí. Súkromný lekár doktor Alexander Spengler v Davose vo Švajčiarsku vypozoroval, že ľudia z nížiny, ktorí trpeli chronickými ochoreniami dýchacích ciest, sa počas návštevy príbuzných v tejto oblasti rýchlo zotavovali. V zimnej sezó- ne 1866 - 67 prijal do malého penziónu v Da- vose prvých 15 pacientov s ochoreniami pľúc a dýchacích ciest. Liečba spočívala v pohybe v horskom teréne a v odpočinku na ležadlách na otvorenej terase. Na jeho prácu nadviazal dok- tor Fridrich Unger, ktorý v Davose otváral ďalšie lôžkové kapacity. V roku 1889 začal systematicky skúmať klímu Davosu profesor Karl Dorn; založil tu fyzikálno-meteorologické observatórium. Od roku 1910 sa vyvíjala humánna bioklima- tológia ako samostatný medicínsky odbor; klimatoterapiu spájala s balneologickou aj me- dikamentóznou liečbou. Začiatok 20. storočia bol zlatým vekom klimatoterapie v horskom prostredí . Okrem lekárov alpských stredísk sa na jej rozvoji podieľali aj naši odborníci. Popri terapii tuberkulózy aplikovali klimatoterapiu na liečbu prieduškovej astmy. V súčasnosti je humánna bio- klimatológia súčasťou ekológie. Skúma vplyv fyzi- kálnych faktorov prostredia na ľudský organizmus. Človeka chápe ako účastníka i tvorcu komplexné- ho ekosystému. Klimatická liečba ochorení dýchacích ciest Klimatická liečba na území Slovenska má vyše storočnú históriu. Aplikovala sa vo viacerých lokalitách - okrem Tatier aj v Lučivnej a Štóse. Zavedenie tohto spôsobu liečby je tu nerozluč- ne spojené s osobou dolnokubínskeho rodáka doktora Mikuláša Szontagha staršieho, ktorý dal v roku 1875 do prevádzky svoje súkromné sanatórium v Novom Smokovci a uplatňoval v ňom skúsenosti, získané počas pobytu v alp- ských strediskách Davos, Arosa, Merano a Mon- tana. V sanatóriu liečil, medzi iným, tiež špeci- fické a nešpecifické pľúcne ochorenia. Popri klimatickej liečbe aplikoval aj balneologické a elektroterapeutické liečebné metódy . V jeho práci pokračoval syn, doktor Mikuláš Szontagh mladší, ktorý viedol sanatórium aj po odkúpení Budapeštianskou realitnou bankou. V prvej polo- vici 20. storočia sa o rozvoj klimatickej liečby vo Vysokých Tatrách zaslúžili najmä doktor Michal Ghúr z Tatranskej Polianky a akademik K. Šiška z Vyšných Hágov. Klimatickou liečbou v Tatrách sa zaoberali aj mnohí českí lekári, napríklad P. Vis- kup, J. Švamberk a F. Bělin. Po 2. svetovej vojne sa aplikovala klimatoterapia prevažne v Českoslo- venských štátnych kúpeľoch. V 70. a 80. rokoch, po veľkom „boome“ farmakoterapie prieduškovej astmy u nás, sa tento spôsob terapie začal pod- ceňovať. Reprofilizáciou lôžok, pôvodne určených pre sanáciu tuberkulózy pľúc, sa zlepšili podmien- ky klimatickej liečby nešpecifických obštrukčných ochorení v celých Tatrách. Koncom 80. rokov, keď sa vo svete oživil záujem o nefarmakologické liečebné postupy, začína aj renesancia klimatic- kej liečby astmy v stredných výškach. Človek vo výškach Počas evolúcie sa človek plne prispôsobil životu v nížinách, kde sa prevažne pohyboval. Väčšina ľudí nie je na výšky s extrémnymi klimatickými vplyvmi navyknutá. Vo výške nad 3000 m n. m. úspešná liečba pomocou klím K účinným prírodným prostriedkom - okrem liečivého prírodného zdroja minerálnej vody alebo bahna, ktoré sa využívajú v kúpeľníctve - patrí aj liečba pomocou uzdravujúcej klímy, pre ktorú má Slovensko dobré podmienky. Do problematiky klimatoterapie nás zasvätí špecialista a dlhoročný lekár v tatranských klimatických kúpeľoch prof. MUDr. Dušan Salát, CSc., ktorý je v súčasnosti prednostom Kliniky pneumológie a ftizeológie vo Fakultnej nemocnici v Trnave; klinika je výučbovou základňou Fakulty ošetrovateľstva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. KLIMATOTERAPIA

KUPELE 0208 OK FIN - Herba · potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19

  • Upload
    others

  • View
    2

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: KUPELE 0208 OK FIN - Herba · potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19

22 www.herba.sk22

TÉMA

Z histórie klimatoterapiea bioklimatológieHistória klimatickej liečby v Európe siaha až do ob-dobia pred Hippokratom. Z Hippokratových spisov je známy Kojský spis o siatí, vodách a miestach. Poukázal v ňom na vplyv klímy pri vzniku ochorení človeka. Aj iní velikáni starovekej lekárskej vedy, ako Celsus alebo Galenos, uplatňovali prvky kli-matickej liečby pri terapii mnohých ochorení. Ga-lenos napríklad odporúčal pri liečbe tuberkulózy pobyt v ihličnatých lesoch.Začiatkom 18. storočia zdôrazňoval G. W. Leibnitz potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19. storočí, keď sa rozvíjal alpinizmus a lety v ba-lónoch, pozornosť lekárov sa obrátila k fyziologic-kým pochodom, prebiehajúcim v ľudskom organiz-me vo výškach. V roku 1854 H. Ackermann vydal knihu Das Wetter und die Krankheiten o vplyve klímy na ľudský organizmus. V druhej polovici 19. storočia P. Bert popísal príznaky akútnej výš-kovej choroby počas pobytu v horskom prostredí. Súkromný lekár doktor Alexander Spengler v Davose vo Švajčiarsku vypozoroval, že ľudia z nížiny, ktorí trpeli chronickými ochoreniami dýchacích ciest, sa počas návštevy príbuzných v tejto oblasti rýchlo zotavovali. V zimnej sezó-ne 1866 - 67 prijal do malého penziónu v Da-vose prvých 15 pacientov s ochoreniami pľúc a dýchacích ciest. Liečba spočívala v pohybe v horskom teréne a v odpočinku na ležadlách

na otvorenej terase. Na jeho prácu nadviazal dok-tor Fridrich Unger, ktorý v Davose otváral ďalšie lôžkové kapacity. V roku 1889 začal systematicky skúmať klímu Davosu profesor Karl Dorn; založil tu fyzikálno-meteorologické observatórium.Od roku 1910 sa vyvíjala humánna bioklima-tológia ako samostatný medicínsky odbor; klimatoterapiu spájala s balneologickou aj me-dikamentóznou liečbou. Začiatok 20. storočia bol zlatým vekom klimatoterapie v horskom prostredí. Okrem lekárov alpských stredísk sa na jej rozvoji podieľali aj naši odborníci. Popri terapii tuberkulózy aplikovali klimatoterapiu na liečbu prieduškovej astmy. V súčasnosti je humánna bio-klimatológia súčasťou ekológie. Skúma vplyv fyzi-kálnych faktorov prostredia na ľudský organizmus. Človeka chápe ako účastníka i tvorcu komplexné-ho ekosystému.Klimatická liečba ochorenídýchacích ciestKlimatická liečba na území Slovenska má vyše storočnú históriu. Aplikovala sa vo viacerých lokalitách - okrem Tatier aj v Lučivnej a Štóse. Zavedenie tohto spôsobu liečby je tu nerozluč-ne spojené s osobou dolnokubínskeho rodáka doktora Mikuláša Szontagha staršieho, ktorý dal v roku 1875 do prevádzky svoje súkromné sanatórium v Novom Smokovci a uplatňoval v ňom skúsenosti, získané počas pobytu v alp-ských strediskách Davos, Arosa, Merano a Mon-tana. V sanatóriu liečil, medzi iným, tiež špeci-

fické a nešpecifické pľúcne ochorenia. Popri klimatickej liečbe aplikoval aj balneologické a elektroterapeutické liečebné metódy. V jeho práci pokračoval syn, doktor Mikuláš Szontagh mladší, ktorý viedol sanatórium aj po odkúpení Budapeštianskou realitnou bankou. V prvej polo-vici 20. storočia sa o rozvoj klimatickej liečby vo Vysokých Tatrách zaslúžili najmä doktor Michal Ghúr z Tatranskej Polianky a akademik K. Šiška z Vyšných Hágov. Klimatickou liečbou v Tatrách sa zaoberali aj mnohí českí lekári, napríklad P. Vis-kup, J. Švamberk a F. Bělin. Po 2. svetovej vojne sa aplikovala klimatoterapia prevažne v Českoslo-venských štátnych kúpeľoch. V 70. a 80. rokoch, po veľkom „boome“ farmakoterapie prieduškovej astmy u nás, sa tento spôsob terapie začal pod-ceňovať. Reprofilizáciou lôžok, pôvodne určených pre sanáciu tuberkulózy pľúc, sa zlepšili podmien-ky klimatickej liečby nešpecifických obštrukčných ochorení v celých Tatrách. Koncom 80. rokov, keď sa vo svete oživil záujem o nefarmakologické liečebné postupy, začína aj renesancia klimatic-kej liečby astmy v stredných výškach.Človek vo výškachPočas evolúcie sa človek plne prispôsobil životu v nížinách, kde sa prevažne pohyboval. Väčšina ľudí nie je na výšky s extrémnymi klimatickými vplyvmi navyknutá. Vo výške nad 3000 m n. m.

úspešná liečba pomocou klímy

K účinným prírodným prostriedkom - okrem

liečivého prírodného zdroja minerálnej vody alebo

bahna, ktoré sa využívajú v kúpeľníctve - patrí aj liečba pomocou uzdravujúcej klímy, pre ktorú má Slovensko dobré podmienky. Do problematiky

klimatoterapie nás zasvätí špecialista a dlhoročný lekár v tatranských klimatických

kúpeľoch prof. MUDr. Dušan Salát, CSc., ktorý je v súčasnosti prednostom

Kliniky pneumológie a ftizeológie vo Fakultnej

nemocnici v Trnave; klinika je výučbovou základňou Fakulty ošetrovateľstva

a sociálnej práce na Trnavskej univerzite.

KLIMATOTERAPIA

Page 2: KUPELE 0208 OK FIN - Herba · potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19

23www.herba.sk

INZERCIA

žije iba pol percenta ľudskej populácie (asi 25 mi-liónov ľudí). Najvyššie uložené a trvalo obýva-né ľudské osady sú v juhoamerických Andách a v Himalájach. Neprekračujú výšku 5500 m n. m.,lebo len po túto hranicu sa dokáže človek trvalo prispôsobiť hypoxickému prostrediu. Generácie ľudí, ktoré sa v týchto výškach narodili a žili, sú anatomicky aj funkčne adaptované na tunajšie klimatické podmienky.Aklimatizácia a adaptácia na výškyPod aklimatizáciou človeka na výšky rozumieme prispôsobovanie sa tomuto prostrediu v priebehu života jedinca. Je to fázový proces a je reverzibil-ný. Závisí na mnohých faktoroch. Včasné reakcie, prebiehajúce v organizme po náhlom prechode do výšok, sa označujú pojmom akomodácia. Okrem hypoxie a nízkeho barometrického tlaku pôsobia tu aj ďalšie fyzikálne faktory. Mechanizmus akli-matizácie na výšky nie je ani dnes celkom jasný.

Fyzikálne faktory vonkajšiehoprostredia a výškaNa ľudský organizmus pôsobia na zemskom povr-chu viaceré fyzikálne faktory. Intenzita ich pôsobe-nia sa mení s výškou. Sú to:

Najväčším objemovým percentom v ovzduší je zastúpený dusík (N2)-78,1 obj. % a kyslík (O2)-20,9 obj. %. Zvyšok zaberajú vzácne plyny, vodík, ozón, CO2, vodné pary a prípadné ďalšie plynové prímesi (NOX, SOx, freóny a iné). V ekolo-gicky znečistených oblastiach z pevných prímesí

prevláda prach zo silikátov a sadzí. Pre dýcha-nie je dôležitý - okrem objemového zastúpenia plynu v plynnej zmesi - aj parciálny tlak tohto plynu v nej. Pri poklese barometrického tlaku vo výškach má pre človeka najzávažnejšie dôsledky pokles parciálneho tlaku kyslíka v ovzduší (pO2).Aklimatizácia na strednú výškuOtázky okolo aklimatizácie na strednú výšku sa dostali do povedomia odborníkov v 60. rokoch minulého storočia v súvislosti s olympiádou v Me-xico City (2300 m n. m.). Spočiatku bola obava zo vzniku akútneho pľúcneho edému u špičko-vých športovcov počas maximálnych výkonov. Prax ukázala, že po náležitej príprave toto riziko nehrozí. Po výstupe do týchto výšok sa prechod-ne objavuje asi trojtýždňový pokles maximálnej výkonnosti, podobne ako vo vysokých výškach. Tréning v stredných výškach má podporný vplyv na úroveň trénovanosti a výkonnosti organizmu. Po návrate na nížinu pretrváva zvýšená výkon-nosť organizmu.

yA

Klasifikácia nadmorských výšokLíši sa podľa kritérií rôznych autorov. V anglofónnej literatúre sa o vysokej výške (high alti-tude) hovorí v rozmedzí 3000 - 5800 m n. m., nad 5800 m n. m. je extrémna výška (extreme altitude). Prof. MUDr. Juraj Kolesár, Csc., dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu humánnej klimatológie, uvádza vertikálne členenie výšok takto:

1/ Nížinná nadmorská výška: 0 - 400 m n. m.2/ Podhorská nadmorská výška: 400 - 800 m n. m.3/ Horská nadmorská výška: 800 - 1200 m n. m.4/ Vysokohorská nadmorská výška: 1200 - 2500 m n. m.5/ Veľhorská nadmorská výška: 2500 m n. m. a vyššie

Pojem vysokohorská nadmorská výška sa v podstate zhoduje s anglickými termínmi „me-dium altitude“ alebo „mild altitude“, nemeckým „mittlere Höhe“ a francúzskym „moyenne altitude“. V texte sa používa spojenie „stredná výška“.

a) Barometrický tlak (pokles o asi 12 %/1000 m).b) Hustota vzduchu (pokles o asi 10 %/1000 m).c) Teplota vzduchu (pokles o asi 6 °C /1000 m).d) Tlak vodných pár (pokles o asi 25 %/1000 m).e) Globálne žiarenie (vzostup o 10 – 20 %/1000 m).f) Ultrafialové žiarenie (vzostup o 20 – 30 %/1000 m).g) Voľné častice a aerosoly (pokles so stúpajúcou výškou).h) Ionizácia vzduchu (vzostup so stúpajúcou výškou).

Page 3: KUPELE 0208 OK FIN - Herba · potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19

24 www.herba.skherba.sk

TÉMA

Aklimatizácia na stredné výškyprebieha etapovite:

a/ etapa počiatočnej, vagotónnej fázyb/ etapa amfotónnej fázyc/ etapa ukončenia aklimatizácie.

Ukončenie aklimatizácie nastáva koncom druhého a začiatkom tretieho týždňa poby-tu. Charakterizuje ju bradykardia, hypotónia, zvyšuje sa výkonnosť ľavej komory, stúpa tlak v pľúcnej artérii, zvyšuje sa vitálna kapacita pľúc, zlepšuje sa využitie O2 tkanivami, stúpa množstvo erytrocytov (červených krviniek), he-moglobínu (krvného farbiva), zvyšuje sa vstre-bávanie ionizovaného železa z tenkého čreva. Aklimatizácia na stredné výšky je podkladom liečebného efektu tejto výšky na prieduškovú astmu a iné respiračné alergózy. Až po uplynutí tohto obdobia je možné očakávať terapeutický efekt pôsobenia klímy.Charakteristika klímyPojem klíma (podnebie) označuje dlhodobý režim počasia podmienený predovšetkým energetickou bilanciou, atmosférickou cirkuláciou, charakterom aktívneho povrchu a ľudskými zásahmi. Ide o sú-bor relatívne stálych klimatických faktorov pre-važne fyzikálnej povahy, ako sú teplota, vlhkosť vzduchu, elektroklíma, pomer vydávaného a prijí-maného žiarenia. Klíma sa vyznačuje pomernou stálosťou a patrí medzi trvalé fyzikálno-geografic-ké črty miesta alebo krajiny. Určuje jej ráz a prak-tickú využiteľnosť. Na rozdiel od klímy je počasie súborom klimatických faktorov nepravidelne kolí-sajúcich okolo daného priemeru.Respiračný systém človekaa aklimatizácia na stredné výškySledovaním respiračných zmien po príchode do stredných výšok a počas pobytu v tejto polohe sa zistilo, že už v priebehu aklimatizácie na prostredie miernej hypobarie dochádza k regulačným zme-nám, ktoré udržiavajú dostatočný prísun O2 pre organizmus. Po príchode do tejto polohy stúpa mi-nútová ventilácia, ako dôsledok zložitej regulácie prostredníctvom centrálnej kontroly, barorecep-torov a periférnych chemoreceptorov. Na zvýšení alveolárnej ventilácie sa - okrem periférnych recep-torov - uplatňuje aj pôsobenie mozgovej kôry.

KLIMATICKÁ LIEČBAVyužívajú sa priaznivé účinky horskej, prímorskej či jaskynnej klímy v nemedikamentóznej liečbe bron-chiálnej astmy a ostatných alergických ochorení dýchacieho systému. Vhodné sú lokality s nad-morskou výškou od 600 do 2500 m n. m. Viaceré fyzikálne faktory, ktoré pôsobia na ľudský organiz-mus, sa menia vplyvom nadmorskej výšky.S nadmorskou výškou dochádza k poklesu voľ-ných častíc (včítane roztočov a peľu) a k vzostu-pu ionizácie vzduchu. Nadmorská výška má preto vplyv na činnosť nervového systému, kardiovasku-lárneho systému, hormonálneho systému a látko-vej výmeny. Aklimatizácia na nadmorskú výšku prebieha etapovite a trvá 2 – 3 týždne.Prvá etapa trvá niekoľko hodín a prejavuje sa vagotóniou s bradykardiou, zvýšením tonusu ar-térií, prehĺbením dýchania a vývojom respiračnej alkalózy.

V druhej etape, ktorá trvá asi 2 týždne, sa začína prejavovať sympatikotónia a dochádza k sínuso-vej tachykardii, zvyšuje sa minútový srdcový ob-jem, zvyšuje sa tlak v pľúcnici. Dýchanie sa zrých-ľuje, mobilizujú sa krvné depoty, znížená relatívna vlhkosť vzduchu vedie k zvýšeným stratám teku-tín a vysychaniu sliznice v dýchacích cestách.

V etape ukončenej aklimatizácie prevláda brady-kardia, hypotónia, zvyšuje sa činnosť ľavej komo-ry, zvyšuje sa vitálna kapacita pľúc, zlepšuje sa utilizácia O2 tkanivami, stúpa počet červených krviniek a množstvo hemoglobínu. Proces akli-matizácie je podkladom liečebného efektu tejto výšky na bronchiálnu astmu a iné respiračné alergózy. Na objektívne hodnotenie efektu klima-tickej liečby existujú viaceré metódy. Sledovala sa denná dávka liečiv a jej postupné znižovanie, kontrolovalo sa zlepšenie funkčných pľúcnych parametrov (spirometria), zvýšenie tolerancie na fyzickú aktivitu (napr. krátkodobou záťažou po behu u detí). Ako najdôležitejšie sa javia práce, ktoré sledujú pľúcne funkcie po opakovaných po-bytoch. Nezanedbateľné je aj hodnotenie kvality života pacienta. Súčasťou klimatických pobytov je aj komplexná rehabilitácia (s aplikáciou balne-ologických, elektro-terapeutických metód a inha-lácií).

PRÍMORSKÁ KLIMATICKÁ LIEČBATalasoterapia (liečba a otužovanie morskou klí-mou a morskými kúpeľmi) patrí k veľmi starým spôsobom liečby.Charakteristické fyzikálno – chemické vlastnosti prímorskej klímy:1. Veľká turbulencia vzduchu pozdĺž pobrežia

v dôsledku vetra, ktorá na organizmus pôsobí ako ochladenie.

2. Vysoká intenzita odrazenej slnečnej energie, ktorá je asi dvojnásobná oproti zemskému po-vrchu. Silný odraz infračerveného žiarenia spô-sobuje prehrievanie organizmu. Kombinácia vetra a slnka na pobreží vytvára podmienky pre helioterapiu.

3. Zvýšená vlhkosť vzduchu.4. Vyšší výskyt ozónu, jódu, chloridov (manga-

natého a sodného).5. Nižšie znečistenie ovzdušia (menší obsah pra-

chu, peľov a polutantov).6. Rozdielne elektrické pole, lebo počet veľkých

iónov je zvyčajne menší nad morom, ako nad súšou.

Historický obrázok - deti počas saunovaniasa váľajú v snehu a guľujú pred saunou.

Page 4: KUPELE 0208 OK FIN - Herba · potrebu lekárskeho pozorovania vplyvu počasia a klímy na zdravotný stav človeka a na poru-chy zdravia, spôsobené klimatickými faktormi. V 19

25www.herba.sk

INZE

RCIA

Na vlastnej koži pocítite liečivé účinky sopečného bahna, ktorélieči ochorenia kostí, kĺbov, chrbtice, poúrazové stavy, kožné,cievne, reumatické a gynekologické ochorenia.

Začali sme predaj sezóny 2008!!!

17-dňový liečebný pobyt v ceneod 10.550 Sk

10-dňový liečebný pobyt v ceneod 7.310 Sk

Možnosť zakúpenia aj formou darčekovej poukážky!

☛ Liečivý termálny perličkovýkúpeľ

☛ Pláže piesočnaté – svetozná-ma čierna pláž

☛ Romantické zákutia, oázaticha a pokoja

☛ Možný výstup až ku kráterusopky

☛ Množstvo fakultatívnych výle-tov na ostrovy Lipari, Panareu,Stromboli…

☛ Voda s vysokým obsahomminerálov

☛ Zázračný elixír pre chorúpokožku a boľavé kĺby

CK OXALISUl. Fraňa Mojtu 1

(oproti reštaurácii OKO), Nitra tel./fax: 037/74 18 157

mobil.: 0911 330 771e-mail: [email protected]

TÚŽITE PO DOVOLENKE, KDE UROBÍTE NIEČO AJ PRE SVOJE ZDRAVIE?

Navštívte VULCANOostrov liečiteľ!

www.oxalis.sk : 0911 330 771

Inhalácia morského vzduchu charakteristického obsahom solí z morskej vody (až 1 mg/m3) pôsobí regeneračne na sliznicu dýchacích ciest. Morský vzduch má väčší obsah ozónu, kyslíka a ľahkých iónov a nižšie množstvo oxidu uhličitého. Morský príboj spôsobuje rozprašovanie morskej vody a pri tomto fyzikálnom jave nastáva štiepenie dipólových molekúl vody, ktoré spolu s iónmi plynného kyslíka a dusíka vytvárajú vo vzduchu hydroióny. Obsah jódu a solí NaCl je asi 12 x vyšší ako nad kontinentom. Nízke množ-stvo baktérií a nízky obsah peľu je priaznivý pre liečbu alergika. Z terapeu-tického hľadiska sa odporúča liečebný pobyt na dobu 21 až 30 dní.

SPELEOTERAPIASpeleoterapia využíva priaznivý vplyv prostredia jaskýň a štôlní na zdravie ľudí s ochorením dýchacích ciest. Pobyty v jaskyniach pre liečebné účely sa začali využívať až po druhej svetovej vojne. V Európe sa o to zaslúžil nemecký lekár K. H. Spannagel, ktorý založil speleoterapeutickú komisiu, združujúcu pracovné tímy v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Poľ-sku, Rumunsku, bývalom Sovietskom zväze, Slovinsku a u nás.Soľné bane sú v Európe známe len tri – v Poľsku Wieliczka, v Rumunsku Slanic Prahova a na Ukrajine Solotvino. Prostredie soľných baní sa vyzna-čuje stálou dennou, ako aj ročnou teplotou (+22 oC), vlhkosťou vzduchu 40 – 60 % prostredím bez mikróbov, alergénov, prachu, neprítomnosťou radiácie a vysokým obsahom aniónov, obsahom kalcia, magnézia a nátria v speleoaerosole (obsah NaCl 5 - 10 mg/m3). Prítomnosť minerálnych lá-tok má pozitívny efekt na imunitný systém, zvyšuje mukociliárnu aktivitu, uľahčuje expektoráciu. Hlavnou indikáciou speleoterapie je bronchiálna astma, chronická bronchitída, rôzne formy rhinitídy, vrátane alergickej. Kontraindikáciou je arteriálna hypertenzia, ischemická choroba srdca, niektoré neurologické a psychiatrické ochorenia. Po jednomesačnom po-byte v soľnej bani bol zaznamenaný pokles absolútneho počtu eozinofilov a zlepšenie funkčných pľúcnych parametrov, ktoré pretrvávali ďalšie me-siace od ukončenia liečby. Lepšie výsledky sa zaznamenávajú v kombinácii s komplexnou rehabilitáciou.Krasové jaskyne a rudné priestory sa vyznačujú stálou teplotou 5 – 12 oC, vysokou relatívnou vlhkosťou vzduchu 90 – 100 %, nízkou radiá-ciou, vysokým obsahom aniónov, neprítomnosťou ozónu, neprítomnosťou alergénov, prachu a patologických mikroorganizmov.Na Slovensku má speleoterapia svoje začiatky v 60. rokoch minulého storo-čia v rožňavskej oblasti v Gombaseckej jaskyni. Dnes sa využívajú lokality: Bystrá pri Banskej Bystrici, Belanská jaskyňa a Jasovská jaskyňa. Výhodou je kombinácia speleoterapie a klimatoterapie, čím sa účinky liečby znáso-bujú a majú dlhodobý efekt.Pr

of. M

UD

r. D

ušan

Sal

át, C

sc.

Foto

arc

hív

auto

ra, č

asop

is Pa

mia

tky

a m

úzeá

1/2

001,

Kúpe

le Š

tós,

Kúpe

le N

ový

Smok

ovec

.

Profesor Dušan Salátpri spirometrickom vyšetrení