Kozmetika a Chmia

Kozmetika a ChmiaPripravili Jlia Mihalikov a Darina Lengyelov

Definicia kozmetikyTermn kozmetika (gr. kosmetikos = ozdobujci) sa definuje ako pestovanie telesnej krsy (najm pleti) mechanickmi a chemickmi prostriedkami. Kozmetika je star ako udstvo samo. Vyvjala sa snm a menila sa srozvojom poznatkov oudskom tele, prrode a samozrejme srozvojom vedy, techniky a kultry.

Zfunknho hadiska kozmetick prpravky delme na:Prpravky zkladnej hygieny ampny, kpeov prpravky, zubn pasty, prpravky zubnej hygieny, intmne mycie prpravky, prpravky uren na starostlivos o ple a ruky, dezodoran prpravky, mydl.Prpravky dekoratvnej kozmetiky patria sem prpravky meniace vzhad uvatea, prpadne dokresuj celkov dojem jeho vzhadu:-prpravky farebn: re, pdre, on tiene, laky na nechty a pod.prpravky farbiace: farebn prelivy, tuidl, farebn laky na vlasy, farby na vlasyprpravky vonn: parfmy, kolnske vody, toaletn vody, vody po holen a pod.Ostatn prpravky repelenty, osvieovae vzduchu, pecilne dezodoran prpravky inkujce ako pohlcovae pachov.

Kozmetika pre mldelohou vonnch ltok je zakry a odstrni prpadn zpachy pouitch surovn, ako aj zvi celkov dojem kozmetickho vrobku. Zskavaj sa zprrodnch ltok, ale vyrbaj sa aj synteticky. Prrodn vonn ltky silice sa nachdzaj vkvetoch, ale aj vlistoch, plodoch, koreoch a dreve mnohch rastln. Ich obsah sa pohybuje u asti rastln, zktorch sa zskavaj, od zlomkov promile a do 10%. S zloen zo zmes vonnch organickch zlenn najrznejieho druhu. Najastejie vnich njdeme nasten aj nenasten alifatick aj aromatick estery, aldehydy, ketny, terpny. Tieto organick zleniny s vchodzie pre vrobu umelch vonnch ltok.

Vonn ltky Vznamn lohu maj farbiv najm vdekoratvnej kozmetike. Aj mnoho kozmetickch vrobkov sa farb do vhodnho odtiea. Poda charakteru prpravku a jeho zloenia sa pouvaj anorganick pigmenty a organick farbiv. Poda pvodu mu by prrodn alebo syntetick.Farbiv Anorganick pigmenty s obyajne jednoduch zleniny (oxidy, hydroxidy, srany, uhliitany). Na rozdiel od organickch farbv s vo vode nerozpustn.

Zklad toaletnch mydiel tvor zmes sodnch sol vych mastnch kyseln (najm stearovej a palmitovej).Mydl vznikaj reakciou tukov (triacylglycerolov) sroztokmi alkli (NaOH) za tepla. Molekuly triacylglycerolu sa tiepia za vzniku alkalickch sol mastnch kyseln -mydiel. Von glycerol sa od mydla oddel.Mydl Mydlo aj gylcerol s ltky rozpustn vo vode. Pridanm NaCl sa zni rozpustnos mydla vo vode. Vytvor sa tuh mydlov jadro a glycerol zostane vroztoku. Jadro toaletnch mydiel je zskan zbielench tukov, najm zloja a kokosovho tuku. Kokosov tuk spsobuje penivos mydla. Mydlov jadro sa su a potom sa knemu pridvaj potrebn prsady (farbiv, vonn ltky), pecilne prsady poda druhu mydla (dezinfekn ltka, rastlinn extrakt, ltky premasujce pokoku).

Medzi najdleitejie kozmetick suroviny patria:vodaalkoholy( etanol, 1,2 propndiol, glycerol, sorbitol),oleje( olivov, slnenicov, mandov, ricnov),vosky( jojobov, vel, lanoln z ovej vlny),tuky( kakaov maslo, kokosov tuk, norkov tuk),rzne prsady( vonn ltky, farbiv, konzervan ltky, penidl, gelotvorn ltky, tenzidy, vitamny).

KOZMETIKA ME AJ KODI

Najastejie kodliv prsada :Alumniov (hlinkov) prok/Aluminium powder asto hlavn zloka tieov, pirl a ceruziek na oi, leskov na pery a lakov na nechty. Spsobuje rakovinu, alergie, vvojov poruchy, negatvne vplva na funknos orgnov. Jeho rizikovos je vyjadren na stupnici slom 9. Hlinkov sasti deodorantov s pre telo nebezpen amu spsobova rakovinotvorn zmeny v organizme. Problm hlinka je ten, e je asto vyuvan vnaej spolonosti aj vinch oblastiach, ako je kozmetika, v ktorchje prakticky nenahraditen. Vetci bez vnimky ho mme vtele prebytok.

Make-up odliovanie a Dekoratvna kozmetika je skvel zleitos, ako sa skrli, ale patr na vau ple len do doby, ke idete spa. Mnoho ien sa niekedy neobauje po dlhej noci odli a hovoria si, e to urobia rno. Je to vek chyba, lebo si vyvolvaj zpaly a podrdenie. V noci m ple odpova a nie bojova o preitie.Nikotn a alkohol

Fajenie dehydratuje vau ple a naruuje kolagnove vlkna, vaka ktorm je vaa ple pevn. Plat to i v prpade, e ste iba pasvny fajiar. Alkohol nie je v iadnom prpade pomocnkom. Telu a pleti prospieva konzumcia vna, ale len v malom mnostve.Slnenie a opaovacie prpravky

Dlhodob opaovanie pleti a pokoke kod. Krtkodob slnenie dod vaej pleti dostaton prsun vitamnu D. Avak dlhodob vystavovanie slnenm lom upchva pry. Mylne sa niektor dmy nenatieraj opaovacmi prpravkami v domnienke, e sa lepie oplia.Denn svetlo a erstv vzduch nepodceujte. Vaka nim sa vae ple lepie prekrvuje. Pri dlhodobom pobyte len pod iarivkami a v uzavretej miestnosti je vaa ple ovisnut, bled a chor. Avak ani zneisten vzduch vekomiest pleti neprospieva. Dus ju a nedovouje jej dcha.Viete, o najviac kod vaej pleti?akujeme za pozornos, dfam e sa Vm naa prezentcia pila

null209462.42