Klávesy v zrkadle času

Bratislava 4. – 14. jún 2013

USPORIADATEĽCentrum starej hudby

SPOLUUSPORIADATELIAMusica aeterna

Art Agency ESKO s. r. o. rara musica

Základná umelecká škola Ľudovíta RajteraZákladná umelecká škola Jána Albrechta

Dni starej hudby 2013 sa uskutočňujú s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR

Záštitu nad 18. ročníkom medzinárodného hudobného festivalu Dni starej hudbyprevzal primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik

K realizácii Dní starej hudby 2013 tiež prispeli

Veľvyslanectvo Spojených štátov americkýchVeľvyslanectvo Španielska na Slovensku

Kancelária Národnej rady Slovenskej republikyMaďarský inštitút v Bratislave

Hudobná a tanečná fakulta VŠMUHudobné múzeum SNM

Slovenská filharmóniaHudobné centrum

Music Forum – predajňa hudobnínPredjňa CD Divyd – Hummel Music

Tlačiareň Dóša

Mediálni partneriRádio Devín

Hudobný životJe to takVyveska

ĎAKUJEME!

DNI STAREJ HUDBY

3

Centrum starej hudbyprof. Ján Albrechtčestný predseda in memoriam

Peter Zajíčekpredseda

Alžbeta RajterováAdrian RajterEva SlaninkováRóbert ŠebestaAndrej Šubačlenovia výboru

AdresaCentrum starej hudbyFándlyho 1SK - 811 03 Bratislava 1Tel.: 0905 966 483 E-mail: zajop@stonline.skwww.earlymusic.sk

DNI STAREJ HUDBY

2

DNI STAREJ HUDBY

5

DNI STAREJ HUDBY 2013DAYS OF EARLY MUSIC 2013

Klávesy v zrkadle času

"Veľký úžitok a uľahčenie celého spôsobu hry pocíti ten, kto má súčasnepríležitosť študovať spevácke umenie a počuť dobrých spevákov.!"

"V čom teda spočíva dobrý prednes? V ničom inom ako v schopnostispôsobiť spevom a hrou, aby sluch vnímal hudobné myšlienky podľa ichskutočnej nálady a afektu skladby. Každú pasáž možno zmeniť úpravouprednesu tak, že takmer nie je cítiť, že to je rovnaká myšlienka."

4

DNI STAREJ HUDBY

Carl Philipp Emanuel Bach: Úvaha o správnom spôsobe hry na klavíri (Berlín 1753)

Predhovor

Koľko vynikajúcich vlastností klavír1 má, toľkým ťažkostiam je zároveňvystavený. Keby bolo potrebné, dala by sa jeho dokonalosť s ľahkosťoupreukázať, lebo spája tie vlastnosti, ktoré ostatné nástroje majú len jedno-tlivo; lebo na ňom možno zahrať naraz plnú harmóniu, k čomu sú inak po-trebné tri, štyri, alebo viac nástrojov, a pre ďalšie podobné výhody. Ktovšak pritom nevie, aké veľké množstvo požiadaviek kladieme na klavír;ako nás neuspokojuje očakávať od hráča na klávesovom nástroji iba to, čomožno právom očakávať od každého inštrumentalistu, totiž pohotovosťpredviesť skladbu napísanú pre jeho nástroj podľa pravidiel dobrého pred-nesu? Navyše sa vyžaduje, aby hráč na klávesovom nástroji improvizovalrôzne fantázie; aby bez prípravy vypracoval danú sadzbu podľa najprís-nejších pravidiel harmónie a melódie, aby s rovnakou ľahkosťou hral vovšetkých tóninách a aby okamžite bez chýb transponoval a zahral bez roz-dielu všetko z listu, či už by to bolo napísané pre jeho nástroj alebo nie.Okrem toho sa ešte požaduje, aby klavirista ovládal dokonalé umenie ge-nerálneho basu, bol schopný zahrať rozmanito, často odchylne od notácie,raz s mnohými, inokedy s nemnohými basmi, harmonicky prísne tak istoako galantným spôsobom, raz podľa málo alebo príliš bohato číslovanéhobasu, inokedy podľa nečíslovaného alebo veľmi špatne číslovaného basu.Ďalej sa od neho očakáva, aby vedel vytiahnuť tento generálny bas z čas-to obsiahlych partitúr s nečíslovanými basmi alebo dokonca s basmi obsa-hujúcimi pomlčky a posilnil súbor tým, že sa základom harmónie stane niektorý z ďalších hlasov,2 a ktovie, aké ďalšie požiadavky? To všetko tre-ba navyše väčšinou uskutočniť na neznámom nástroji a vôbec sa nepri -hliada na to, či je dobrý alebo špatný, či je v náležitom stave alebo nie, pri-čom často neplatí nijaké ospravedlnenie. Naopak, je to tá najobvyklejšiapríležitosť požadovať fantázie bez toho, aby sme sa starali o to, či je klavi-rista v danom okamžiku priaznivo naladený či nie, bez toho, aby sa mu po-skytnutím poriadneho nástroja primeraná nálada vytvorila alebo zachova-la.Napriek týmto požiadavkám nachádza klavír stále svojich obdivovateľov.Jeho obťažnosť neodstraší naučiť sa hrať na nástroji, ktorý svojimi zname-nitými pôvabmi celkom nahradí vynaloženú námahu i čas. Avšak nie kaž-dý amatér3 je povinný všetky tieto požiadavky voči nemu splniť. Zaujíma

DNI STAREJ HUDBY

7

DNI STAREJ HUDBY

6

sa o ne len natoľko, nakoľko chce a koľko mu dovolí prírodou daný talent.Bolo by len žiaduce, aby sa vyučovanie na tomto nástroji tu a tam zasetroš ku zlepšilo, a tým sa zovšeobecnilo to skutočne dobré, s čím bolo aždoteraz možné stretávať sa v hudbe vôbec, a menovite v klavírnej hudbelen u niekoľkých ľudí. Najlepší interpreti, od ktorých by bolo možné vy-počuť si niečo dobré, nie sú takí početní, ako by sme si predstavovali.Počúvanie, akási prístupná krádež, je však v hudbe o to potrebnejšie, pre-tože, aj keby neprajnosť medzi ľuďmi nebola taká veľká, prihodí sa veľavecí, ktoré sa dajú ťažko predviesť, tobôž napísať, a ktoré sa teda treba ne-vyhnutne naučiť iba počúvaním.Ak teraz svetu odovzdávam návod na hru na klávesových nástrojoch, takvôbec nemám v úmysle zopakovať spomínané požiadavky a ukazovať akokaždej z nich možno vyhovieť. Nebude sa tu hovoriť ani o improvizácii,ani o generálnom base.4 To nájdeme sčasti napísané už dávno v početnýchdobrých knihách. Chcem tu ukázať pravý spôsob, ako zahrať sólové sklad-by tak, aby sa stretli s pochvalou rozumných znalcov.5 Ten, kto v tomtoohľade svoju úlohu zvládol, dosiahol na klavíri už veľmi veľa a budespôsobilý v jeho ďalších úlohách tým pohodlnejšie pokračovať.Požiadavky, kladené spomedzi všetkých nástrojov na klavír svedčia o jehodokonalosti a širokom dosahu a z hudobných dejín zaznamenávame, že tí,ktorým sa podarilo získať v hudobnom živote veľké meno, väčšinou tentonástroj znamenito ovládali.Pri tom všetkom som zameral svoj úmysel tiež hlavne na tých učiteľov,ktorí doteraz neviedli svojich žiakov podľa pravých zásad umenia.Amatéri pokazení špatnými predpismi môžu sami pomocou mojich po -učiek dosiahnuť zlepšenie, aj keď už zahrali veľa hudby. Začiatočníci všakich pomocou v krátkom čase ľahko dospejú tam, kam by boli sotva uveri-li, že dôjsť môžu. Mýlia sa tí, ktorí odo mňa očakávajú rozsiahlu učebnicu. Veril som, že sizaslúžim väčšiu vďačnosť, ak uľahčím a spríjemním pomerne ťažké štú -dium klávesových nástrojov krátkymi poučkami. Pokiaľ som bol prinútený pripomenúť rôzne veci častejšie ako raz, jednakpreto, že si to príležitosť vyžadovala, jednak aby som zabránil častému lis -tovaniu a tiež preto, lebo verím, že určité základné poučky nemožno pri-pomínať dosť často, tak dúfam, že mi to čitatelia odpustia aj napriek tomu,že sa mnohí z nich budú cítiť dotknutí pravdou, bez toho, že by som malčo len najmenší úmysel osobne ublížiť.Ak predkladané dielo získa u rozumných znalcov nejakú pochvalu, budeto pre mňa pohnútka, aby som v ňom časom niekoľkými príspevkami po-kračoval.

Poznámky1 Názvy klávesových nástrojov mali v nemčine 18. storočia iný význam ako dnes.

Slovo Clavier znamenalo ešte v polovici 18.stroročia klavichord. Čembalo sa ponemecky volalo Flügel, správne Kielflügel. Predchodcu kladivkového klavíra na-zývali hudobníci 18. storočia pre jeho charakteristickú vlastnosť fortepiano.Keďže Bach sa zaoberá všetkými klávesovými nástrojmi vrátane organa, ozna-čuje Clavier, pokiaľ v texte nie je uvedený konkrétny nástroj, akýkoľvek kláve-sový nástroj.

2 Táto forma basu sa nazývala basso seguente.3 Amatér (Liebhaber) – nemal v 18. storočí onen hanlivý nádych, ktorý získal ne-

skôr. Označoval človeka, ktorého hlavným povolaním nebola hudba. Jeho opa-kom je znalec (Kenner) .

4 Týmto disciplínam sa venuje druhý diel Bachovej knihy, ktorý vyšiel roku 1762.5 Sólové skladby (v originále Handsachen) boli malé, nie príliš náročné predneso-

vé skladby prispievajúce zábavnou formou k technickému pokroku.6 Tento odsek Bach nahradil v doplnenom vydaní z roku 1787 textom: „Pochvala,

s ktorou verejnosť toto dielo prijala, mi bola podnetom rozšíriť ju v tomto treťomvydaní ešte o dodatky a šesť nových klavírnych skladieb a tak splniť sľub, ktorýsom dal v predhovore k prvému a druhému vydaniu.“

DNI STAREJ HUDBY

9

DNI STAREJ HUDBY

8

SOBOTA 8. jún 2013 - 17.00 hod. s. 49Dvorana VŠMU, Zochova ul.

FRANCÚZSKA A TALIANSKA HUDBA PRE ORGANETTO

Komentovaný koncert

Guillaume de Machaut • Anonymus • Johannes Ciconia • FrancescoLandini

GUILLERMO PÉREZ organetto, sprievodné slovo

NEDEĽA 9. jún 2013 – 19.00 hod. s. 51Dvorana VŠMU, Zochova ul.

MEYSTER OB ALLEN MEYSTERN

Conrad Paumann a nemecká klávesová škola 15. storočia

TASTO SOLO GUILLERMO PÉREZ umelecký vedúci

PONDELOK 10. jún 2013 – 19.00 hod. s. 57Dóm Sv. Martina

KANTÁTA A KONCERTY

Georg Friedrich Händel • Johann Sebastian Bach

MUSICA AETERNA • PETER ZAJÍČEK umelecký vedúciMONIKA MELCOVÁ organ • CARLOS MENA kontratenor

Koncert k 40. výročiu súboru Musica aeterna

KALENDÁR PODUJATÍ

UTOROK 4. jún 2013 – 19.00 hod. s. 11Dvorana VŠMU, Zochova ul.

RECITÁL - KOMENTOVANÝ KONCERT

Carl Philipp Emanuel Bach • Franz Paul Rigler • Wilhelm ChristophBernhard

MIKLÓS SPÁNYI klavichord, sprievodné slovo

ŠTVRTOK 6. jún 2013 – 19.00 hod. s. 21Veľká sála Župného domu, Župné námestie

ORCHESTRÁLNY KONCERT

Ludwig van BeethovenCoriolan • 1. klavírny koncert • 3. symfónia (Eroica)

FESTIVALOVÝ ORCHESTER APOLLO GYÖRGY VASHEGYI dirigent • RONALD BRAUTIGAM fortepiano

PIATOK 7. jún 2013 – 15.00 hod. s. 40Dvorana VŠMU, Zochova ul.

TVORIVÁ DIELŇA

PETER ZAJÍČEK • PETER GUĽAS • členovia súboru MUSICA AETERNAŽIACI ZUŠ ĽUDOVÍTA RAJTERA • ZUŠ JÁNA ALBRECHTA

PIATOK 7. jún 2013 – 19.00 hod. s. 41Dvorana VŠMU, Zochova ul.

KONCERT

Arcangelo Corelli • Antonio Diabelli • Jan Ladislav Dusík • JosephHaydn • Georg Friedrich Händel • Josef Mysliveček • JohannPachelbel • Pierre Prowo • Georg Philipp Telemann • Domenico Zipoli

PETER ZAJÍČEK • PETER GUĽAS • členovia súboru MUSICA AETERNAŽIACI ZUŠ ĽUDOVÍTA RAJTERA • ZUŠ JÁNA ALBRECHTA

DNI STAREJ HUDBY

10

Utorok 4. jún 201319.00 hod.Dvorana VŠMU, Zochova ul.

Rondá a sonátyKomentovaný koncert

MIKLÓS SPÁNYI klavichord

DNI STAREJ HUDBY

11

UTOROK 11. jún 20123 – 19.00 hod. s. 71Hudobné múzeum SNM, Žižkova ul. 18

LE SALON 1850

Gioacchino Rossini • César Franck • Camille Saint-Saëns a dobové úpravy diel Johanna Sebastiana Bacha • Josepha Haydna •Wolfganga Amadea Mozarta • Richarda Wagnera • Georgea Bizeta

ENSEMBLE INÉGAL ADAM VIKTORA harmónium, umelecký vedúci • GABRIELAEIBENOVÁ soprán • PETRA MATĚJOVÁ klavír

ŠTVRTOK 13. jún 2013 – 15.00 hod. s. 78Dvorana VŠMU, Zochova ul.

TVORIVÁ DIELŇA S LISZTOVÝM KLAVÍROM ZN. BOISSELOT (1846)

VIVIANA SOFRONITZKI

PIATOK 14. jún 2013 – 19.00 hod. s. 79Dvorana VŠMU, Zochova ul.

LISZTOV KLAVÍR – BOISSELOT (1846)prezentácia nástroja Paul McNulty

Franz Liszt • Richard Wagner • Ludwig van Beethoven – Franz Liszt

EVA ŠUŠKOVÁ soprán • ALEXEJ ZUJEV klavír

ZMENA PROGAMU A ÚČINKUJÚCICH VYHRADENÁ

Carl Philipp Emanuel Bach (1714 – 1788)Rondo A dur Wq 58/1Andantino

Carl Philipp Emanuel BachSonáta d mol Wq 52/5AllegrettoLarghetto e sempre pianoAllegro

Wilhelm Christoph Bernhard (1760-1787)Sonáta č. 2 C dur Rondo: AndanteAdagioTempo di minuetto 1

Franz Paul Rigler (1737 – 1796)Rondo č. 1 Es durAllegretto

Franz Paul RiglerSonáta č. 3 B durAllegro con brioAdagioPresto assai

DNI STAREJ HUDBY

13

DNI STAREJ HUDBY

12

Carl Philipp Emanuel Bach dlho váhal zahrnúť medzi svoje vydané die-la aj rondá, lebo ich považoval za časť aktuálnej módy a za nie dosť se -riózne. No keď napokon vydal svoje prvé rondá v druhej zo šiestich zbie-rok Für Kenner und Liebhaber, bol z toho okamžite obrovský úspech, kto-rý ho inšpiroval ku kompozícii a vydaniu ďalších skladieb tohto žánru.Bachove rondá predstavujú žáner, ktorý z veľkej časti vymyslel on sám.Namiesto jednoduchých a ľahko zrozumiteľných klasických viedenskýchrond, diela C. Ph. E. Bacha sú akoby kombináciami ronda a fantázie, s bo-hatými modulačnými virtuóznymi pasážami medzi pravidelne sa objavu -júcou úvodnou témou.

Wilhelm Christoph Bernhardt je dnes sotva známy, hoci vplyvní hudob-níci konca 18.storočia – medzi nimi Johann Nikolaus Forkel – považovalijeho jedinú vydanú zbierku, ktorá obsahovala jedno Prelúdium a tri Sonátyza jeden z najlepších výtvorov klávesovej hudby tých čias. A naozaj, týchniekoľko Bernhardových diel sa vyznačuje výnimočnou kvalitou. Bol asijedným z prvých skladateľov severného Nemecka, ktorý zahrnul rondovúformu do svojich sonát. Najmä jeho druhá sonáta je výnimočná: začína sarondovou časťou. Vplyvy C. Ph. E. Bacha sa v Bernhardtovej hudbe dajúľahko vystopovať.

Ďalšia osobnosť, ktorá stála pod jednoznačným vplyvom C. Ph. E. Bachaje Franz Paul Rigler. Táto skutočnosť svedčí o tom, že Bachove tlačouvydané kompozície boli známe nielen v severnom Nemecku, ale aj vRakúskom cisárstve. V Riglerových šiestich sonátach sa nachádzajú čas-ti, ktorých charakter je oveľa „vážnejší“ – a niekedy dokonca patetický –ako priemerné sonátové časti doby, čím nám pripomínajú hudobné mysle-nie C. Ph. E. Bacha. Riglerova Sonáta B dur je dlhá a náročná kompozícia,ktorá skôr poukazuje na mladého Beethovena ako na Haydna aleboMozarta. Riglerove tri Rondá sú tiež veľmi významné kompozície, ktoré zistého hľadiska idú v stopách komplikovanejšieho rondového modelu C. Ph. E. Bacha, čoho výsledkom sú dlhé a zložité, často virtuózne diela.

Professeur publique de la Musique à Presbourg

S menom klavírneho virtuóza, pedagóga, teoretika a skladateľa FranzaPaula Riglera c. 1748 – 17. 10. 1796) sa možno stretnúť vo viacerých hu-dobných lexikonoch 18. a 19. storočia. (Ernst Ludwig Gerber ho v roku1792 dokonca označil za „jedného z najlepších klaviristov doby“.) Riglerprišiel na územie dnešného Slovenska koncom 70. rokov 18. storočia ako

interpret a súkromný učiteľ spevu a klavíra z Rakúska (možno z Viedne),zaujímal sa o botaniku a zbieral rytiny. Najviac informácií o jeho životepochádza z tlače a dokumentov súvisiacich s pedagogickým pôsobením naHlavnej národnej škole v Bratislave. Prvú správu o umelcovi priniesliPressburger Zeitung 26. 2. 1777. Píšu o akadémii, ktorú usporiadal vosvojom byte pri Vavrineckej bráne v prítomnosti viacerých viedenskýchinterpretov. Rigler sa počas večera, v rámci ktorého zazneli iDittersdorfova a Vaňhalova symfónia, predstavil ako sólista v dvoch kon-certoch. Jeden skomponoval Anton Zimmermann, dvorský kapelník, ume-lecký riaditeľ a huslista orchestra v Bratislave sídliaceho uhorského arci-biskupa Josepha Batthyányho, druhým bolo dielo Josefa Antonína Štěpánas podtitulom „La France“. Na jeseň 1778 sa vo Wiener Diarium objavil in-zerát oznamujúci vydanie prvej dvojice Riglerových sonát Hubertym. Doroku 1784 tieto diela nasledovali ďalšie štyri sonáty a ich reedície u zná-mych viedenských vydavateľov Toricellu a Artariu. Na druhú dvojicu, de-dikovanú „Madame la Comtésse Hortense de Hatzfeld, née Comtesse deZierotin“, vyšla v roku 1783 v hamburskom Magazin der Musik recenzia,ktorá poskytuje zaujímavý pohľad na dobovú recepciu Riglerovej hudby.Lingvista, publicista a skladateľ Carl Friedrich Cramer (1752 – 1807), evi-dentne oboznámený i s predchádzajúcimi dielami skladateľa, píše:„Autorom sonát je ten istý Rigler, ktorý vo Viedni u Kurzböcka vydalAnleitung zum Klavier für musikalische Lehrstunden. Skladby sú úplneiné ho ducha ako predchádzajúce, plné ohňa a nápadov, no neľudsky ťaž-ké. Pán Rigler musí byť zaiste mimoriadne zdatným hráčom. Sú napísanéskôr pre čembalo ako pre klavichord. Štúdium Bacha, ktorý pri všetkej ob-ťažnosti komponuje vždy nanajvýš v súlade s nástrojom, pretože jeho cha-rakter má hlboko zažitý, snáď v budúcnosti [tohto autora] naučí, aby v ba-se nekládol do cesty toľko balvanov, na ktorých sa nevyhnutne musia po-tknúť aj tie najzbehlejšie prsty.“ V úvode Anleitung zum Klavier, ktorý jedatovaný 8. 7. 1779 v Bratislave, sa Rigler podpísal už ako „öffentlicheTonlehrer der k. Nationalschule zu Preβburg“. Miesto pedagóga v hudob-nej triede, patriacej medzi prvé verejné hudobné učilištia v stredoeuróp-skom priestore, získal v máji toho istého roku. Jeho úlohou bolo pripraviťbudúcich učiteľov na funkciu vidieckych kantorov a organistov. Popriumelecky nepríliš stimulujúcej práci predstavoval istú satisfakciu značnýpočet žiakov z meštianskych rodín. Deväť mesiacov v školskom roku1786/1787 (približne v čase odchodu k Mozartovi) medzi nich patril iJohann Nepomuk Hummel. Priamy dôkaz o Riglerovom vplyve na žiaka,ktorý už vtedy hral „ťažké skladby“ („spielt schw. Stücke“), priniesla s od-stupom času Hummelova kniha Ausführliche Anweisung zum

14

DNI STAREJ HUDBY

15

DNI STAREJ HUDBY

Pianofortespiel (1828). Hummel do prvého dielu prebral väčšinu príkla-dov, cvičení a drobných inštruktívnych skladieb z Riglerovej knihy v po-radí takmer identickom s učebnicou svojho učiteľa, ktorého meno však ne-uvádza. Špecifickú výpovednú hodnotu vzhľadom na virtuózny štýl obid-voch skladateľov má skutočnosť, že ide o príklady, o ktorých JohannNikolaus Forkel v recenzii Anleitung für Klavier pre MusikalischerAlmanach für Deutschland auf das Jahr 1783 kriticky napísal, že „zriedkaobsahujú niečo iné než skoky, behy a rozložené akordy“ a „sotva ich mož-no s čistým svedomím odporučiť.“ Pedagogické pôsobenie priviedloRiglera k myšlienke stanoviť normatívy poznatkov a zručností s nadregio-nálnou platnosťou. Návrhy, podporené autoritou Johanna GeorgaAlbrechtsbergera, schválili v roku 1788 školské orgány, čo predstavovaloimpulz k vzniku Anleitung zum Gesange, und dem Klaviere, oder dieOrgel zu spielen, nebst der ersten Gründen zur Komposition, als nöthigeVorkentnisse der freyen und gebundenen Fantasie (Ofen, 1798). Kniha bo-la určená „für Tonlehrer, Schulleute, und Musikliebhaber in demKönigreiche Ungarn, vorzüglich aber zum allgemeinen Gebrauch derTonschulen“. Viac než 400-stranová práca prináša pomerne podrobný po-hľad na problematiku spevu, hru na klávesových nástrojoch, zdobenie, ge-nerálny bas, kontrapunkt, improvizáciu i kompozíciu, pričom čerpá a syn-tetizuje poznatky z viacerých vplyvných dobových teoretických diel, o. i.z Versuch über die wahre Art Clavier zu spielen C. Ph. Emanuela Bacha aKunst des reinen Satztes in der Musik J. Ph. Kirnbergera. Predstavuje taknielen najkomplexnejší známy prejav hudobnoteoretického myslenia zúzemia dnešného Slovenska do záveru 18. storočia, ale tiež zaujímavé sve-dectvo o pedagogike, hudobnej teórii a dobovej interpretačnej praxi svet-skej i cirkevnej hudby, ktoré vzniklo v blízkosti vrcholných predstaviteľovklasicistického štýlu. Rigler sa vydania Anleitung zum Gesange nedožil.Koncom 80. rokov 18. storočia sa o skladateľovi objavujú posledné sprá-vy v Pressburger Zeitung. Zmieňujú sa o nervovej slabosti a naznačujúmožné zdravotné problémy. V októbri roku 1796 Franz Paul Rigler slo-bodný a bez príbuzných zomiera vo Viedni. Mozart je mŕtvy už päť rokov,Schubert sa má čoskoro narodiť, Beethoven vydáva klavírne sonáty op. 2a na Haydna, ktorý je v tom čase najslávnejším európskym skladateľom,stále čakajú úspechy jeho oratórií. „Je rovnako nutné a potrebné sa naučiť pravidlám kompozície, ako je zby-točné hovoriť o tom mnohými slovami, pretože každý istotne uzná, že bynebolo možné vytvoriť dobrý priateľský list bez citu priateľstva, štýlu aznalosti ortografie jazyka, v ktorom chceme písať,“ zaznieva v úvode 4. kapitoly Anleitung zum Gesange, venovanej kompozícii a improvizácii.

Rigler bol veľmi dobre zorientovaný v dobovej tvorbe pre klávesové ná-stroje. V citovanej knihe uvádza o. i. príklady z diel J. S. Bacha (ale ajHändla a Scarlattiho) a jeho synov – viackrát sa objavujú skladby C. Ph. E.Bacha, možno tu nájsť tiež kompozície berlínskych skladateľov J. Ph.Kirnbergera, J. Fr. Reichhardta i ukážky z tvorby vo Viedni pôsobiacichautorov (Štěpán, Clementi, Koželuh, Mozart, J. Haydn). Na priesečníkuvplyvov Berlína a Viedne, niekde medzi galantným, citovým štýlom(Empfindsamer Stil) a formujúcim sa jazykom vrcholného klasicizmu, bu-de potrebné hľadať aj ťažisko doteraz detailnejšie nepreskúmaných štýlo-vých východísk Riglerovej tvorby. Vrátane spomenutých sonát z prelomu70. a 80. rokov 18. storočia – skladateľovho najproduktívnejšieho obdobia– zahŕňa doteraz známy Riglerov odkaz ťažiskovo diela pre klávesové ná-stroje (čembalo, kladivkový klavír, organ), ktoré tvoria súčasť jeho učeb-níc, ďalej v rukopise zachovanú zbierku dvanástich Uhorských tancov,drobné skladby Dix-huit pièces diverses, vydané okolo roku 1790 brati-slavským vydavateľom Schauffom a trojicu rond. Výnimku predstavujú vrukopise zachovaná pieseň Die Seligkeit der Lebenden, sekvencia LaudaSion pre tri hlasy a dve koncertantné čembalá a doteraz nezvestné 12 Odenund Lieder. Z množstva a povahy Riglerovej tvorby možno usudzovať, žepríležitostné komponovanie malo predovšetkým za cieľ podporiť jeho re-nomé interpreta a pedagóga. Jediný známy exemplár trojice Riglerových rond sa nachádza v archíveGesellschaft der Musikfreunde vo Viedni pod signatúrou Q14936. Na ti-tulnom liste tlače vydavateľstva Artaria je napísané: TROIS RONDOS /pour le Clavecin ou Piano–Forte / Composés et dedies / A MADEMOI-SELLE JOSEPHE COMTESSE / DE KOHARY. / Par F. P. Rigler /Professeur publique de la Musique / a Presbourg / Oeuvre 6me / a Viennechez Artaria Comp. / 317. Oznam o vydaní vyšiel 21. augusta 1790 voWiener Zeitung a toto vročenie je v súčasnosti akceptované ako doba vzni-ku skladieb. Diela tak spadajú do záveru obdobia, ktoré sa vyznačovalomimoriadnou záľubou v tejto forme. Ak si v dnes spájame rondo ako sólo-vú skladbu pre klavír najmä s trojicou Mozartových kompozícií z rokov1786 a 1787 (KV 485, 494 a 511), koncom 70. rokov 18. storočia bolivzormi umeleckého zvládnutia formy, považovanej dovtedy skôr za popu-lárny žáner, predovšetkým skladby C. Ph. E. Bacha, vychádzajúce od roku1781 v Lipsku spolu so sonátami a fantáziami ako súčasť zbierok „fürKenner und Liebhaber“. Medzi subskribientmi prvej (Wq. 55/1779), zlo-ženej ešte výlučne zo sonát, možno nájsť i meno arcibiskupa Batthyányho,Fantáziu II. zo zbierky publikovanej v roku 1785 (Wq. 59) zaradil Riglerdo Anleitung zum Gesange. Ak tieto skutočnosti dáme do súvislosti s niek-

DNI STAREJ HUDBY

17

DNI STAREJ HUDBY

16

torými črtami Riglerových kompozícií (charakter ornamentiky, technikavariovaných repríz, charakter kupletov, idiomatika klavírnej sadzby sozried kavým uplatňovaním Albertiho basu a i.), možno podľa nášho názorurondá zaradiť do sféry vplyvu tvorby C. Ph. E. Bacha. Na druhej stranekantabilnosť a symetrickosť tém, ich návraty v hlavnej tónine a kuplety,ktoré nemožno vždy bezprostredne odvodiť z témy, ako to vzhľadom naBachov model požadoval Forkel v eseji publikovanej v Musikalisch-Kritische Bibliothek (Gotha, 1778), približujú Riglerove skladby k hudbejeho viedenských súčasníkov. Rondá Franza Paula Riglera sú vďaka melo-dickej bezprostrednosti tém a invenčnosti variačnej techniky považovanév kontexte jeho diel za najvydarenejšie. Témy týchto skladieb dobre vysti-hujú jeho vlastné slová: „Také melódie alebo skladby sú najlepšie, ktorékaždému poslucháčovi jednoducho padnú do ucha: vo svojej podstate sauž samy ľahko spievajú a hrajú v protiklade k pompéznym a príliš umelec-kým myšlienkam, ktorých sa treba vyvarovať.“ Galantnú tému prvého ron-da zaraďuje americký muzikológ Louis Munkachy k najlepším svojej do-by. Téma druhého vychádza rytmickým pôdorysom z gavoty, melódia tre-tieho pripomína molový variant melódie obľúbenej francúzskej romanceAh vous dirai-je, maman. Vo všetkých rondách tvorí refrén dvojdielnapies ňová forma. Návraty refrénu ostávajú v hlavnej tónine, no sú variačnepozmeňované. Vypísané repetície niektorých formových dielov ilustrujú simprovizáciou úzko súvisiacu prax variovania takýchto miest ozdobami,ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Riglerovho štýlu, ale aj technikou dimi-núcií, resp. rekompozície. Improvizačný aspekt v dobovej interpretáciipribližujú i viaceré vypísané fermáty. Materiál kupletov je z väčšej častiatematický, využívajúci pre Riglerov štýl charakteristické virtuózne figu-rácie, efektné behy, akordické rozklady, trilky a triolové postupy, ktoréspolu s technikami, akou je napríklad kríženie rúk, prepožičiavajú rondámkoncertantný charakter, stavajú do popredia moment hry a odkazujú na hu-dobníka, ktorý bol predovšetkým brilantným interpretom. V troch rondáchnašlo priestor na vyjadrenie i Riglerovo alter ego učiteľa v podobe uplat-nenia niektorých didaktických momentov (precvičovania sext, tercií a ok-táv), súvisiacich azda s šľachtickou adresátkou skladieb. Napokon je vnich prítomný Rigler skladateľ, ktorý sa nepúšťa do experimentov akospájanie sonáty a ronda, ale s istotou využíva zaužívané formové schémy,oscilujúc medzi jednoduchou a rozšírenou rondovou formou „Da capo“,dokáže vypointovať priebeh skladby kódou, obľubuje chromatiku, viezvýšiť napätie kadencie mimotonálnymi septakordmi, ozvláštniť harmó-niu vhodne použitým neapolským sextakordom či prekvapiť klamnýmspojom. Hoci Rigler nepísal orchestrálne skladby, príležitostne sa v jeho

DNI STAREJ HUDBY

19

klavírnej hudbe objavujú topoi, ktoré možno označiť ako „symfonické“:napr. sláčikové tremolá a imitácie lesných rohov. Z hľadiska formy i výra-zu zaujmú tiež kontrastné diely, prinášajúce štylizáciu menuetu, ukážku„uhorského“ štýlu alebo atmosféru pastorále. „Bolo by zbytočné začínajú-cemu skladateľovi predpisovať presné pravidlá, ako vyjadriť pocit hudboualebo skomponovať skladbu. Komu zlyhá prirodzenosť vyjadriť či charak-terizovať vznešenosť, veľkosť, radosť a smútok, myšlienku alebo konanieprostredníctvom tónov, nikdy neuvidí šťastný úspech svojej práce,“ píšeRigler v Anleitung zum Gesange. Ak Louis Munkachy v New GroveDictionary of Music and Musicians hovorí o Riglerovom skladateľskomodkaze ako o „prísľube, ktorý sa nenaplnil“, v prípade trojice rond bol ten-to hudobník na ceste k jeho naplneniu, ako i k naplnenie vlastnej definícietvorby určite najbližšie.

Andrej ŠUBA

DNI STAREJ HUDBY

18

Miklós Spányi sa narodil v Budapešti. Študoval hru na organe a čembaleu Ferenca Gergelya a Jánosa Sebestyéna na Hudobnej akadémii FerencaLiszta vo svojom rodisku. V štúdiu pokračoval na Kráľovskom flámskomkonzervatóriu v Antverpách u Josa van Immerseel a na Vysokej hudobnejškole v Mníchove u Hedwigy Bilgramovej. Je nositeľom prvých cien namedzinárodných čembalových súťažiach v Nantes (1984) a v Paríži(1987). Koncertuje vo väčšine eu-rópskych krajín ako sólista na pia-tich historických klávesových ná-strojoch (organ, čembalo, forte -piano, klavichord, tangentový kla-vír) a ako hráč continua s rôznymikomornými zoskupeniami a or-chestrami. Je umeleckým vedúcimmaďarského barokového orchest-ra Concerto armonico od jeho za-loženia. Jeho početné sólové i sú-borové nahrávky vyšli pod rôzny-mi značkami. V rokoch 2006 –2009 bol Miklós Spányi umelec-kým riaditeľom fínskeho súborupre starú hudbu Ensemble OpusX.V súčasnosti je aj umeleckým ria-diteľom Ensemble Mimage.Niekoľko rokov sa Spányiho interpretačná a výskumná činnosť zameria-vala na tvorbu Carla Philippa Emanuela Bacha a dnes je jej svetovo uzná-vaným znalcom a hráčom. Pre švédsku značku BIS nahral komplet klavír-nych koncertov i sólových klavírnych skladieb Carla Philippa EmanuelaBacha; z oboch sérií boli vydané početné CD. Hungaroton Records vydalzbierky skladieb pre tangentový klavír, najmä komornej hudby s týmto ná-strojom. Pre vydavateľstvo Könemann Music v Budapešti redigoval niek-toré zväzky klavírnych skladieb Carla Philippa Emanuela Bacha.Intenzívne pracoval aj na oživení klavichordu, najobľúbenejšieho kláve-sového nástroja C. Ph. E. Bacha. Miklós Spányi bol v rokoch 1990 – 2012pedagogicky činný na Oulu konzervatóriu a na Sibeliovej akadémii voFínsku. V súčasnosti vyučuje na Staatliche Hochschule für Musik unddarstellende Kunst v Mannheime, na Hudobnej univerzite Ferenca Lisztav Budapešti a na Amsterdamskom konzervatóriu. Vedie majstrovské kurzyv Holandsku, Belgicku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Portugalsku,Maďarsku a vo Fínsku.

Štvrtok 6. jún 201319.00 hod.Sála ústavy, Župný dom, Župné námestie

Orchestrálny concert

Peter Zajíček koncertný majsterVladimíra Grénerová, Eduardo Garcia, Eva Kalová,Györgyi Vörös, Ján Kružliak 1. husle Gabriel Szathmáry, Ľuboslav Nedorost, Ildikó Hadházy,Adam Szendrei, Peter Zelenka a Andrej Turčin 2. husleJán Gréner, Peter Vrbinčík, Elżbieta Sajka a Pieter Das violaMichal Sťahel, Tomáš Kardoš, Michaela Čibová a Petr Mašláň violončeloJán Prievozník a Michal Vavro kontrabasMalgorzata Jozefowska a Marcel Plavec hobojRóbert Šebesta a Ronald Šebesta klarinetLászló Feriencsik a Katharina Mandl fagotKrzysztof Bialasik, Tamás Gáspár a Zoltán Varga rohyBalázs Winkler a László Preda trúbkaZoltán Varga tympány

GYÖRGY VASHEGYI dirigentRONALD BRAUTIGAM kladivkový klavír

DNI STAREJ HUDBYDNI STAREJ HUDBY

20 21

22

DNI STAREJ HUDBY

23

DNI STAREJ HUDBY

Ludwig van Beethoven skomponoval svoju predohru ku Collinovej tra-gédii Coriolan op. 62 v marci roku 1807. Heinrich Joseph von Collin(1771 – 1811) bol rakúsky spisovateľ, autor niekoľkých divadelných hiera drám, ktorý hrdinu svojej tragédie Coriolan sformoval v intenciáchPlutarchovho životopisu. Pre Beethovena to bola v tom období pravdepo-dobne vítaná príležitosť zaoberať sa s ďalšou postavou, ktorá ho – akomnohé ďalšie: Prométeus, Egmont, Fidelio, Napoleon Bonaparte – inšpi-rovala veľkosťou svojich hrdinských činov. V predohre Coriolan (c mol)však nesleduje opisne priebeh tragédie, ale v hutnej symfonickej kompozí-cii sa sústreďuje na podstatu drámy, na jej neriešiteľné a nezmieriteľnékonflikty, ktoré sa – aj u Beethovena výnimočne – nekončia víťaznou apo-teózou. Dielo bolo prvýkrát predvedené na subskripčnom koncerte vo viedenskompaláci kniežaťa Lobkowitza v marci 1807. Nie je známe, či sa uvádzalanie kedy v súvislosti s divadelným predstavením Collinovej tragédie.

Klavír, ktorý v celoživotnej tvorbe Ludwiga van Beeethovna zohral kľú-čovú úlohu, stál v popredí skladateľovho záujmu najmä v prvom desaťro-čí po jeho príchode do Viedne (1792). Nečudo, veď Beethoven bol mno-hými súčasníkmi považovaný za mimoriadne významného klaviristu, kto-rý svojím celkom novým štýlom klavírnej hry zaujal nielen poslucháčovšľachtických palácov vo Viedni, ale aj v Prahe, Drážďanoch, Lipsku,Berlíne i v Prešporku. Vo Viedni sa spočiatku presadil najmä koncertova-ním a pre svoje vlastné vystúpenia komponoval aj klavírne sonáty, ktoré sastali zároveň jeho tvorivou dielňou, a to z hľadiska kompozície rovnakoako techniky hry na klavíri. Pravdepodobne poprednú úlohu v tomto pro-cese zohral aj fakt silného podnetu, ktorým bol prudký vývoj klavíra v de-saťročiach okolo prelomu 18. a 19. storočia. Nové fortepiano, čiže kladiv-kový klavír, bol nástroj konštruovaný na principiálne odlišných staveb-ných a materiálových prvkoch ako staršie čembalo; jeho rozšírené zvuko-vé a hráčske možnosti boli inšpirujúce nielen pre Beethovenov interpre-tačný štýl, ale aj pre voľbu a charakter jeho kompozičných prostriedkov.

Nie je nezaujímavé prečítať si pasáž z Beethovenovho listu z roku 1796priateľovi Andreasovi Streicherovi, počnúc polovicou 90. rokov 18. sto-ročia významnému viedenskému výrobcovi klavírov, ktorá potvrdzujeskladateľov záujem o vývoj jeho obľúbeného nástroja: „... pravda, spôsobako sa hrá na klavíri, je doteraz medzi všetkými nástrojmi ten najmenejkultivovaný, často sa domnievame, že počujeme iba harfu, a som veľmirád, že patríte medzi tých nemnohých, ktorí uznávajú a cítia, že na klavíri

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827)

Coriolan, predohra op. 62 (1807)

Edition Breitkopf&Härtel Urtext, editor Hans Werner Küthen

1. koncert pre klavír a orchester C dur op. 15 (1795 – 1798)Allegro con brio Largo Rondo. Allegro scherzando

Edition Breitkopf&Härtel Urtext, editor Hans Werner Küthen

P r e s t á v k a

3. symfónia Es dur – Eroica op. 55 (1803)Allegro con brioMarcia funebre. Adagio assaiScherzo. Allegro vivaceFinale. Allegro

Edition Bärenreiter Urtext, editor Jonathan del Mar

24 25

DNI STAREJ HUDBY DNI STAREJ HUDBY

možno aj spievať, akonáhle sme schopní citu, a dúfam, že nadíde čas, keďharfa a klavír budú dva celkom odlišné nástroje...“ Ku koncu tohto desať-ročia však bol klavír schopný už podstatne väčšieho diferencovania zvukua dynamiky, ako tomu bolo ešte za Mozartových čias, a sám Haydn, ktorýpoznal v Anglicku moderné nástroje, tieto možnosti reflektoval vo svojichposledných klavírnych sonátach.

Prvý koncert pre klavír a orchester C dur op. 15 (ktorý je vlastne v chro-nologickom poradí z Beethovenových piatich klavírnych koncertov aždruhý po Klavírnom koncerte č. 2 B dur op. 19 z rokov 1794/1795), do-končil skladateľ roku 1798. Podnetom k jeho napísaniu bolo Beetho -venovo koncertné turné do Prahy a Berlína, pričom premiéru uviedol prav-depodobne v Prahe. Ako väčšina klavírnych skladieb, ktoré v tom časemladý skladateľ písal pre vlastnú prezentáciu, zdanlivo kráča ešte v sto-pách veľkých vzorov – Mozarta, Haydna a Clementiho, no neklamné súznaky, ktoré ho vynímajú z rámca dobovej hudby smerom k príznačnýmbeethovenovským črtám. Ide napríklad o razantný energický, rytmicky vý-razný vstup prvej časti; po lyrickej časti sa v tretej časti rozvinie iskrivérondo plné dobrej nálady, humoru, pulzujúceho rytmu a pôsobivých klavi-ristických efektov poukazujúcich už na Beethovena nasledujúcich rokov.Pre prvú časť skomponoval Beethoven tri sólové kadencie, no až o nieko-ľko rokov neskôr. V čase vzniku 1. klavírneho koncertu totiž ešte neboli kdispozícii nástroje s horným tónovým rozpätím klavíra po as´´´, resp. a´´´,resp. c´´´´, ale iba po f´´´.

Zaujímavé je, ako vnímala dobová kritika po viedenskom predvedení toh-to diela Beethovenov skladateľský výkon. V Allgemeine MusikalischeZeitung písal recenzent o „novom fortepianovom koncerte plnom chroma-tických postupov a enharmonických zámen miestami siahajúcich až do bi-zarnosti. Prvá časť bola vynikajúco vypracovaná: no modulácie príliš vy-bočovali; Adagio v As bolo mimoriadne príjemným, melodickým kusom,ktorému obligátny klarinet dodal nesmiernu krásu, kým posledná časťall´inglese sa vyznačuje iba neobyčajnými rytmami. Vcelku veľa umenia,noviniek a bohatstva nápadov; no dychové nástroje boli príliš často použi-té, takže bolo viac harmónie ako hudby celého orchestra.“

A v roku 1798 si čitatelia Allgemeine musikalische Zeitung mohli prečí-tať, že jeho klavírna hra „je mimoriadne brilantná, ale menej delikátna, aobčas sa stáva nezreteľnou. Beethovenovou najvýhodnejšou stránkou jevoľná fantázia. A je naozaj celkom mimoriadne, s koľkou ľahkosťou a zá-

roveň dôslednosťou myšlienkového postupu variuje akúkoľvek tému, a tonielen figurovaním (s čím nejeden virtuóz má šťastie a robí vietor), ale juskutočne vypracuje.“

Tretia symfónia Es dur Ludwiga van Beethovena – “Eroica” – Hrdinská,je všeobecne, a to právom, označovaná za jedno z kľúčových diel európ-skej hudby. Okolnosti jej vzniku sú sčasti opradené legendou, úzko súvi -siacou s jej prímenom, ktorého autorom je sám skladateľ. Faktom však je,že na titulnej strane rukopisnej partitúry je už sotva identifikovateľný, le-bo Beethovenom razantne vygumovaný názov diela “Bonaparte”, čo po-tvrdzujú aj viaceré dobové dokumenty, spomienky. Známa je aj skutoč-nosť, že Beethoven, ktorý v časoch svojho pobytu vo Viedni veľmi nega-tívne pociťoval už ťažko znesiteľný rakúsky úradnícky štát, vrelo privítalmyšlienky francúzskej revolúcie a vo chvíli, keď sa Napoleon Bonaparteroku 1804 sám vyhlásil za cisára, reagoval spontánne, pobúrene. Prvé vy-danie symfónie tlačou z októbra 1806 nesie napokon na titulnej strane ná-zov: SINFONIA EROICA a due Violini, Alto, due Flauti, due Oboi, dueClarinetti, due Fagotti, tre Corni, due Clarini, Timpani e Basso. Compostaper festeggiare il sovvenire di un grand Umo e dedicata A Sua AltezzaSerenissima il Principe di Lobkowitz da Luigi van Beethoven. Op. 55. No3 delle Sinfonie. A Vienna Nel Contor delle Arti e d´Industria alHohenmarkt No 582. (Hrdinská symfónia pre dvoje huslí, violu, dve flau-ty, dva hoboje, dva klarinety, dva fagoty, tri horny, dve trúbky, tympany abas. Komponovaná na oslavu pamiatky veľkého Človeka a venovaná JehoVýsosti Knieža Lobkowitza od Luigi van Beethovena. Op. 55. Č. 3 zoSinfonií. Vo Viedni v Kancelárii Umenia a Priemyslu na Hohenmarkt Č. 582.)

Tretia symfónia, ktorá sa rodila dlhší čas, ťažiskovo v roku 1803, bola do-končená začiatkom roku 1804. Bolo to obdobie prudkého rozmachu skla-dateľovho osobného štýlu a hudobného jazyka, ktoré sa prekrývalo nielentzv. hrdinským obdobím jeho tvorby, ale bolo zároveň – najmä okolo roku1802 – obdobím kritickým z osobného hľadiska: uvedomenie si neodvrá-titeľnosti definitívnej straty sluchu, ďalšie choroby, permanentné horúčkya krízy sa odrazili aj vo formulovaní beznádejného životného pocitu vHeiligenstadtskom závete.

Vďaka vôli žiť a bytostnej potrebe tvoriť sa však Beethovenovou odpove-ďou na túto osudnú výzvu stala horúčkovitá práca, plná hľadania a na-chádzania nevídaných riešení, „novej cesty“, ktorá viedla k vykryštalizo-

26

DNI STAREJ HUDBY

vaniu jeho osobitého, jedinečného kompozičného štýlu. Jedným z jeho pr-vých prejavov bola aj 3. symfónia, bez ohľadu na jej pôvodný či pozme-nený titul. Primerane zmätené boli preto reakcie dobových poslucháčov irecenzentov.

Premiéry Beethovenových diel boli komentované v tlači a diskutované vradoch znalcov i milovníkov umenia. Tretia symfónia mala dve súkromnépredvedenia – prvú v Lobkowitzovom paláci, druhú pred o niečo väčšímobecenstvom v dome viedenského bankára Würtha; verejná premiéra sauskutočnila 7. apríla 1805 v Theater an der Wien. Bola to benefícia huslis-tu Franza Clementa, dirigoval Beethoven. Ohlas v tlači sa objavil už pokoncerte u bankára Würtha:

„... nová Beethovenova symfónia ... je napísaná v celkom inom štýle. Tátodlhá, na predvedenie nesmierne náročná kompozícia je vlastne veľmi roz-siahlo spracovaná, odvážna a divoká fantázia. Nechýbajú v nej prekva-pujúce a krásne miesta, v ktorých možno spoznať energického, talentova-ného ducha tvorcu: veľmi často sa však zdá, že dielo sa celkom stráca v ne-pravidelnostiach. ... Ref. [pisateľ] nesporne patrí k Beethovenovým úprim-ným obdivovateľom; no pri tejto práci predsa musí priznať, že sa v nej na-chádza priveľa krikľavostí a bizarností, čo veľmi sťažuje prehľad a jedno-ta sa takmer úplne vytráca.“ Anonymus, In: Allgemeine musikalische Zeitung, 13. februára 1805

Po verejnej premiére bola odozva v tlači už otvorene kontroverzná:

„Jedni, zvlášť dobrí priatelia Beethovena, tvrdia, že práve táto symfónia(č. 3) je majstrovské dielo, to je vraj pravý štýl pre vyššiu hudbu, a keď sateraz nepáči, je to len preto, lebo obecenstvo nie je umelecky dostatočnevzdelané, aby všetku tú vysokú krásu pochopilo; za niekoľko tisíc rokov aleich jej účinok neminie. Druhá časť obecenstva odopiera tejto práci akú-koľvek umeleckú hodnotu a hovorí, že je v nej viditeľná neskrotná túžba povýznamnosti a neobyčajnosti, avšak bez krásy alebo skutočnej vznešenos-ti a sily... Prostredníctvom čudných modulácií a násilných prechodov, pre-pojenia najheterogénnejších vecí ... pastorále vo veľkom štýle, množstvatrhlín v basoch, troch rohov, vraj možno bez námahy dospieť k určitej, alenežiaducej originalite; ale nie vyzdvihovanie nezvyčajnosti a fantastickos-ti, ale krása a vznešenosť potvrdzujú genialitu: Beethoven sám svojimipredchádzajúcimi dielami túto vetu potvrdil. Tretia, veľmi malá skupina,stojí uprostred: priznáva symfónii nejednu krásu, no pripúšťa, že súvislosť

27

DNI STAREJ HUDBY

niekedy pôsobí celkom rozorvane a že nekonečná dĺžka tejto najdlhšej aazda aj najnáročnejšej spomedzi všetkých symfónií unavuje dokonca ajznalcov, pre obyčajných milovníkov hudby však bude neznesiteľná. Želá si,aby p. v. B.svoje uznávané talenty využíval a nás obdaril dielami ako boli jeho symfó-nie in C a D, alebo Septeto Es dur…alebo iné jeho rané kompozície…” Anonymus, In: Der Freimüthige, č. 83, 26.apríl 1805

A napokon Johann Friedrich Rochlitz, zakladateľ lipského hudobného pe-riodika Allgemeine musikalische Zeitung, muzikológ, hudobný kritik, lite-rát – teda vzdelaný znalec, napísal o prvotlači Beethovenovej 3. symfóniejednoznačne pozitívnu recenziu.

Pre neho sú nezvyčajné a ostré harmonické spoje “zaujímavé a príjemné”,miestami s “nápadným a pikantným účinkom”. Takéto a podobné miesta,“najmä keď majú byť predvedené s plnou silou orchestra, sú mimoriadneimponujúce a zároveň veľmi účinne kontrastujú s jemnejšími miestami”.Majstrovské je “starostlivé a dôkladné rozvedenie hlavnej myšlienky …Celkom prekvapujúci a úplne nový je … spev dychových nástrojov…… toto Allegro [prvá časť], nehľadiac na jeho dĺžku, ... vyniká celistvosťou,ktorá vyvoláva obdiv; bohatstvo prostriedkov ako aj umelecká skúsenosť aoriginálny spôsob ich používania zároveň vyvolávajú efekt, aký je v die-lach tohto duhu mimoriadne zriedkavý… Aby však toto Allegro, ako aj ce-lé dielo tento efekt vyvolalo … je potrebné auditórium, ktoré sa prinajme-nej vážne sústreďuje … - to je samozrejmé nielen pri tomto, ale pri každomrozsiahlom a komplexnom diele poézie alebo umenia.“J. F. Rochlitz, In: Allgemeine musikalische Zeitung IX, Leipzig 1806/1807

Detektívka s Beethovenom

Už dávno sa pominuli časy, keď Beethovena bolo treba vysvetľovať či ob-hajovať – je jedným z najhranejších skladateľov, bez jeho hudby sa neobí-de nijaká koncertná sezóna ani výučba mladých hudobníkov, je referenč-ným bodom pre skladateľov, interpretov i muzikológov. No ukázalo sa, žemnožstvo notových materiálov jeho diel, opakovane vydávaných vedúci-mi svetovými vydavateľstvami, desiatky rokov používaných hudobníkmi,orchestrami na celom svete, žiaľ, sú plné nedôsledností a chýb. A to na -priek tomu, že sám Beethoven úzkostlivo dbal na presnosť prvotlačí, sta-rostlivo kontroloval kopistov a korigoval korektúry. Zároveň však robil

28

DNI STAREJ HUDBY

stále zmeny – nielen v kopistom vyhotovenej kópii, ale aj v tlačených ko-rektúrach. A občas sa vrátil k veciam, ktoré najprv vyškrtal a nahradil čím-si iným a potom sa svojej úpravy opäť vzdal. A stalo sa, pravdepodobnedosť často, že i ten najlepší kopista nebol celkom dôsledný, že korektúry vtlači neboli z nejakého dôvodu rešpektované. Preto vydavatelia tzv. kritic-kých (Urtext) edícií majú často problém určiť, ktorá verzia vyjadruje po-slednú vôľu skladateľa? Pričom – pokiaľ sa zachovali Beethovenove auto-grafy, tie po 200 a viac rokoch sú neraz ťažko čitateľné. Márne môžu byťšpeciálne zväčšovacie prístroje, špeciálne svetlá, presvecujúce papier zos-podu a rad ďalších pomôcok, nehovoriac o dokonalej znalostiBeethovenovho rukopisu, jeho kompozičného štýlu, o dobových nástro-joch a dobovej technike hry na nich, o detailnom štúdiu všetkých možnýchdobových dokumentov, ktoré môžu vniesť svetlo do neistôt počnúc nejas-ným ukončením oblúčika v rukopise, či zdanlivej autorskej nedôslednostiv označení detailov notopisu, až po autorom vyškrtnuté a potom obnovenétakty atď. atď.: odpoveď na tú či onú konkrétnu otázku možno neraz lenveľmi ťažko nájsť. A keď už sa raz editor do tejto sizyfovskej práce pustí,na základe nekonečného štúdia si vytvorí názor a na svoju úpravu notovejpredlohy má presvedčivú alebo aspoň maximálne plauzibilnú argumentá-ciu, potom musí hľadať kompatibilnosť s praxou dnes už desaťročia zau-žívanou a upraviť objavené chyby „musician friendly“, teda tak, aby hu-dobníci nemuseli nad nezvyčajnosťami priveľa uvažovať (lebo na to vskúšobnom procese niet času) ale jednoducho hrať a mať z hry radosť.Takto kriticky vynovené partitúry a orchestrálne materiály Beethove -nových diel začali spočiatku požívať hudobníci venujúci sa historicky po-učenej interpretačnej praxi, no postupne aj dirigenti s modernými orchest-rami.Na dnešnom koncerte si po prvý raz na Slovensku vypočujemeBeethovena hraného z Urtext edícií jeho diel. Spolu s dobovými nástrojmi,resp. ich kópiami budeme mať nesporne iný zážitok, než z tradičných in-terpretácií moderným orchestrom z tradovaného notového materiálu.Zážitok, ktorý bude veľmi osviežujúci a možno nás privedie trošku bližšieku skladateľovi a jeho dobe.

29

DNI STAREJ HUDBY

Kladivkový klavír zn. Walter & Sohn, ca 1805 (Kópia Paul McNulty)Rozsah: FF – c´´´´Anton Walter (1752 - 1826), vyznamenaný titulom “cisársko-kráľovskéhokomorného staviteľa organov a výrobcu hudobných nástrojov” je najsláv-nejší výrobca klavírov svojej doby. Vylepšil “viedenskú mechaniku”, kto-rá po mnohé desaťročia bola vo výrobe štandardom. Vytvoril okolo 700nástrojov, ktorých kvalitu chválili aj Mozart a Beethoven. Mozart roku1782 získal “Waltera”, Beethoven sa o to márne pokúšal v roku 1802.Mozartov syn Carl napísal, že jeho otec natoľko uprednostňoval tento ná-stroj, že ho mal stále pri sebe a aj na svojich koncertoch hral výlučne naňom, bez ohľadu na to, či to bolo na cisárskom dvore, v domovoch šľach-ty alebo v divadlách či iných verejných priestoroch.Anton Walter sa narodil roku 1752 v Stuttgarte a od roku 1778 pôsobil voViedni. Vstupom nevlastného syna do dielne sa jej názov zmenil z pôvod-ného “Anton Walter” na “Anton Walter a syn”. Rozsah klaviatúry sa rozší-ril, ale základná konštrukcia a zvuk nástroja zostali až do jeho smrti roku1826 nezmenené. (www.fortepiano.eu)

(Nástroj láskavo zapožičal Peter Guľas.)

György Vashegyi (narodený roku 1970 v Budapešti) študoval hru na hus-liach, zobcovej flaute, hoboji (neskôr na barokovom hoboji) a na čembale.Vo veku 16 rokov dirigoval svoj prvý koncert, 18-ročný sa stal posluchá-čom dirigovania na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta v Budapešti, v

triede Ervina Lukácsa. Po vynikaj-úcom absolutóriu sa zúčastnil namajstrovských kurzoch JohnaEliota Gardinera a HelmuthaRillinga, v rokoch 1994–1997 bolpostgraduálnym poslucháčomcontinuovej hry u Johna Tolla naAkadémii starej hudby v Dráž ďa -noch, kde navštevoval aj kurzy ko-mornej hudby pod vedením Jaapade Linden a Simona Standagea.Ako continuový hráč spoluúčinko-val s poprednými maďarskými ko-mornými orchestrami (Komornýorchester Ferenca Liszta, ConcertoArmonico, Cappella Savaria).Roku 1990 založil v BudapeštiPurcellov zbor pri príležitosti kon-

certného predvedenia opery Dido a Aeneas, o rok neskôr Orfeo-orchester,taktiež so sídlom v Budapešti, a to pri príležitosti prvého kompletnéhopredvedenia Monteverdiho opery Orfeo v Maďarsku. Členovia oboch teli-es sa odvtedy stali poprednými špecialistami v oblasti interpretácie starejhudby. Ich repertoár tvorí hudba od Gesualda po Mozarta, ale často uvád-zajú aj diela neskorších období. Umelecká činnosť Györgya Vashegyiho je obdivuhodne bohatá. Zahŕňapredovšetkým početné koncerty a operné produkcie v spolupráci s obomaním založenými telesami, pričom väčšinou ide o maďarské premiéry. VMaďarskej štátnej opere o. i. uviedol na čele Orfeo-orchestra Haydnovuoperu L’infedeltà delusa, čo bolo v tomto opernom dome prvé predvedenierealizované na dobových nástrojoch. S Purcellovým zborom a Orfeo-or-chestrom (resp. komorným súborom tohto telesa) pravidelne hosťuje aj vzahraničí – popri európskych krajinách aj v Izraeli a v Južnej Amerike. Odvzniku Haydnovského festivalu v Esterházyovskom zámku vo Fertődekaždoročne vystupuje so svojimi telesami na tomto významnom medziná-rodnom podujatí a v rokoch 2002–2007 tu uviedol komplet prvých 80symfónií Josepha Haydna. Popri tom často hosťuje na čele radu najvý-

znamnejších maďarských komorných a symfonických orchestrov, ako aj vMaďarskej štátnej opere, kde naštudoval všetky hlavné Mozartove opery,no dirigoval aj Verdiho operu Don Carlos. Roku 2005 uviedol vMaďarskej štátnej opere scénickú premiéru opery A gólyakalifa maďar-ského skladateľa Levente Gyöngyösiho, ktorý pôsobí aj ako vynikajúcičembalista-continuový hráč.György Vashegyi pôsobí pedagogicky na Vysokej hudobnej škole FerencaLiszta (odbor hry continua a barokovej interpretačnej praxe). SPurcellovým zborom a Orfeo-orchestrom nahral pre Hungaroton viacerosvetových premiér (Kraus, Istvánffy, Charpentier, Tunder, Tartini) a vydalaj rad koncertných záznamov svojich produkcií (Purcell, Mozart, Haydn,Bach).

Ronald Brautigam, jeden z najznámejších holandských hudobníkov, pat-rí medzi vedúcich svetových klaviristov svojej generácie. Hrá rovnakomajstrovsky na dobovom kladiv-kovom klavíri ako i na moder-ných nástrojoch. Študoval vAmsterdame, Londýne a v USA uRudolfa Serkina. Roku 1984 mubola udelená Nizozemská hudob-ná cena ako najvyššie hudobnévyznamenanie krajiny. RonaldBrautigam koncertoval s renomo-vanými svetovými orchestrami,okrem iných s Kráľovským Concert gebouw orchestrom, LondonPhilharmonic, BBC Philharmonic, Hong Kong Philharmonic, BudapestFestival Orchestra, Orchestre National de France, Orchester desBayerischen Rundfunks, Gewandhaus-Orchester Leipzig, s dirigentmiFrans Brüggen, Riccardo Chailly, Charles Dutoit, Iván Fischer, BernardHaitink, Philippe Herreweghe, Christopher Hogwood, Andrew Parrott,Ton Koopman, Roger Norrington, Simon Rattle a Edo de Waart.Spolupracuje aj s orchestrami špecializovanými na interpretáciu starejhudby ako sú Orchester 18. storočia, Orchestra of the Age ofEnlightenment, Hanover Band, Concerto Copenhagen, FreiburgerBarockorchester, Tafelmusik a Orchestre des Champs Elysées. Spolupracuje so švédskou značkou BIS. Medzi viac ako 50 nahrávkami sanachádzajú Mendelssohnove klavírne koncerty s Amsterdam Sinfoniettaako aj komplet Mozartových a Haydnových klavírnych kompozícií, nakladivkovom klavíri. Roku 2004 vyšiel prvý diel jeho 17-dielneho CD

DNI STAREJ HUDBY

31

DNI STAREJ HUDBY

30

cyklu Beethovenových klavírnych kompozícií. Cyklus sa medzi nahráv-kami na kladivkovom klavíri okamžite etabloval ako referenčný záznamBeethovenových klavírnych sonát, ktorý „môže zásadne spochybniť do-mnienku, že sa táto hudba má hrať na moderných nástrojoch: ide o zmenuštylistickej paradigmy.“ (Fanfare, USA)Popri svojich nahrávkach pre BIS zaznamenal Ronald Brautigam aj kla-vírne koncerty Šostakoviča, Hindemitha a Franka Martina s KráľovskýmConcertgebouw orchestrom pod vedením Riccarda Chaillyho pre značkuDecca. Aj tieto nahrávky získali prestížne ceny ako Edison Awards,Diapason d´Or, MIDEM Classical Award. Roku 2010 začala vychádzať vBIS séria kompletu Mozartových klavírnych koncertov s KölnerAkademie pod vedením Michaela Alexandra Willensa.Popri sólových vystúpeniach Ronald Brautigam už viac ako dvadsať ro-kov spolupracuje s huslistkou Isabelle van Keulen. Od roku 2011 pôsobíRonald Brautigam ako profesor na Vysokej hudobnej škole Hudobnej aka-démie v Bazileji.

Hudobné dejiny siene Župného domu

Koncertný život v budove bývalého Župného domu, dnešnej budovy SNRna Župnom námestí v Bratislave, hoci trval len necelých 50 rokov (1875– 1923) a predstavuje len jednu z kapitol hudobného života mesta, je nato-ľko významný, že si zaslúži podrobnejšie spracovanie. Doteraz v podstatearchitektonicky nezmenená sieň patrí medzi najstaršie ešte zachovanékoncertné miestnosti Bratislavy. Okolnosť, že túto sieň navštevovali akoncertovali v nej najväčší hudobníci tej doby, ako napríklad Brahms,Liszt, Bruckner, Bülow, Bartók, Anton G. Rubinstein, Ernő Dohnányi,Josef Suk, Jan Kubelík, Bronislaw Hubermann, Wilhelm Backhaus,Pablo Casals, Leo Slezák, Lotte Lehmannová a mnoho iných, staviaBratislavu do jedného radu s najväčšími svetovými metropolami.Na mieste dnešnej budovy NR SR stál od roku 1721 barokový kláštor tri-nitárov. Po zrušení tohto rádu cisárom Jozefom II. roku 1782 slúžila jed-noposchodová budova do konca 18. storočia ako vojenský sklad a potompo menšej prestavbe do roku 1802 ako posádková nemocnica. Odvtedy sastala budovou Bratislavskej/Prešporskej stolice v ktorej ešte – no nie to-tožnej s dnešnou – hral Liszt 21. januára 1840 na jednom zo série jeho kon-certov v rokoch 1839 – 1840 v Prešporku. V rokoch 1844 – 1847 došlo kveľkej prestavbe podľa plánov peštianskeho architekta Jozefa Hilda, ktorúrealizoval prešporský staviteľ Ignác Feigler st. Pristavilo sa pri tom druhé

poschodie, došlo k stavbe veľkej zasadacej siene na prvom poschodí i no-vej väznice.Koncertný život Prešporka sa v polovici 19. storočia sústreďoval na starúRedutu (na mieste prístavby dnešnej historickej budovy SND), na staréMestské divadlo, na sieň Pálffyho letného sídla (pri dnešnej budoveHudobnej a tanečnej fakulty VŠMU na Zochovej ulici), na Zrkadlovú sieňPrimaciálneho paláca, na sálu Streleckého spolku (na dnešnej Štefánikovejulici, kde o. i. koncertovala Klara Schumannová) a na salón hotela „UZeleného stromu“ (na mieste dnešného Carltonu), kde hral aj Brahms.V roku 1870 pristúpila k týmto koncertným miestnostiam tzv. sieňMestských reprezentantov. Nachádzala sa v jednoposchodovej prístavbena dnešnom nádvorí Starej radnice. Koncertoval v nej celý rad legendár-nych hudobníkov ako Joachim, Wieniawski, Saint Saëns, Bülow, Sarasatea iní, no roku 1911 ju zbúrali a teda dnes už neexistuje. Od polovice 70. rokov 20. storočia sa používala najprv sporadicky a ne-skoršie pravidelne Zasadacia sieň (dnes Sála ústavy, pozn. red.) Župnéhodomu ako koncertná miestnosť. Vtedy najpopulárnejšia speváčka vUhorsku Lujza Blahaová spievala na prvom koncerte v tejto sieni ľudovépiesne a zbor starého prešporského združenia Liedertafel dirigoval KarlMayrberger (1821–1881), ktorý bol od roku 1869 až do svojej smrti vPrešporku významnou dirigentskou osobnosťou Cirkevného hudobnéhospolku pri Dóme sv. Martina. Niekoľko rokov sa potom v Župnom domeusporadúvali výročné koncerty tohto združenia, ktoré v roku 1878 ešte vi-edol Mayrberger, avšak od roku 1879 už jeho ambiciózny žiak FerdinandKitzinger (1843–1926). Ten uviedol 16. novembra 1879 v Župnom domepo prvý raz v Prešporku Wagnerovo oratórium Večera apoštolov, roku1881 dvojzbor z Berliozovej dramatickej symfónie Romeo a Júlia a Saint-Saënsov Tanec kostlivcov a roku 1882 Brahmsovu Rapsódiu pre alt, zbora orchester i Wagnerovu predohru k Parsifalovi. V tejto sieni dirigoval ro-ku 1881 aj Franz Lehár, otec známeho skladateľa operiet, na smútočnomkoncerte v prospech pozostalých obetí ničivého požiaru viedenského diva-dla Ringtheater vojenský orchester a o. i prvýkrát v Prešporku Smútočnýpochod z Wagnerovho Súmraku bohov.Na pozvanie archivára mesta Jána Nepomuka Batku prišiel osobne doPrešporka Johannes Brahms, aby si v podaní zboru Liedertafel pod vede-ním Kitzingera vypočul svoju kantátu Rinaldo pre tenor, zbor a orchester.Obecenstvo preplnenej siene Župného domu pripravilo 9. decembra 188350-ročnému Brahmsovi srdečné ovácie. Rok na to zavítal do Prešporka je-den z vtedy najslávnejších orchestrov do Župného domu. Dvorný orches-ter z Meiningenu zahral 30. októbra 1884 pod vedením svojho chýrneho

DNI STAREJ HUDBY

33

DNI STAREJ HUDBY

32

dirigenta Hansa von Bülowa, Lisztovho zaťa, Beethovenovu 5. symfóniu,Berliozovu predohru Kráľ Lear (prvýkrát v Prešporku) a druhú a tretiučasť z Brahmsovho Koncertu pre klavír a orchester d mol s Bülowom akosólistom (dielo dovtedy v Prešporku tiež ešte nezaznelo). Koncert sa konalv prospech postavenia Hummelovho pomníka a mal mimoriadny ohlas. Sieň Župného domu sa dňa 13. apríla 1885 znovu zapísala do histórie hud-by v Prešporku. Na tomto koncerte, tiež v prospech postaveniaHummelovho pomníka, hral po Lisztovi najväčší klavirista svojej doby,ruský skladateľ Anton G. Rubinstein. Program koncertu bol veľkolepý.Odznelo na ňom Hummelovo Veľké septeto s Rubinsteinom ako klaviris -tom a violončelový part zahral Friedrich Dohnányi, otec neskoršieho skla-dateľa Ernő Dohnányiho. Hummelovu Sonátu pre štyri ruky predniesliRubinstein a ďalší významný klavirista Theodor Leschetitzky. Potomuchvátil Rubinstein poslucháčov ako sólista Beethovenovou SonátouPathétique, Chopinovou Sonátou b mol, variáciami Haydna a Händela a i.Prítomný bol i sám Liszt, ktorý obdivoval klaviristické umenie svojho sú-pera, ktorého často pre podobnosť výzoru s Beethovenom nazýval „Vandruhý“.Od roku 1885 bola sieň Župného domu pravidelným miestom symfonic-kých koncertov Cirkevného hudobného spolku. Pod vedením vynikajúce-ho dirigenta Josefa Thiarda-Laforesta (1841–1897), rodáka z Podu naj -ských Biskupíc, zaznel v Župnom dome celý rad skladieb po prvý raz vPrešporku. Boli to napríklad Brahmsova Serenáda A dur roku 1885, a vtomto roku aj prvé kompletné orchestrálne predvedenie Beethove novhoHusľového koncertu s koncertným majstrom divadla Jánom Kopeckýmako sólistom, ako i Bachov Koncert pre dvoje huslí d mol.Josef Thiard-Laforest dirigoval spamäti všetky koncerty, ktoré boli podľaBatku vždy „umeleckým zázrakom“. Schumannova 4. symfónia tu odzne-la po prvýkrát roku 1886, 3. symfónia roku 1890 a 2. symfónia roku 1893.Lisztovu symfonickú báseň Tasso dirigoval roku 1895, Berliozove predo-hry Rímsky karneval roku 1890 a Benvenuto Cellini roku 1891. PremiéraBerliozovho Harolda v Taliansku bola roku 1891 a Wagnerova Predohra aSmrť Izoldy z Tristana a Izoldy s poprednou prešporskou koncertnou spe-váčkou Fanny Kovátsovou zazneli roku 1890. Na prvé predvedenie Brucknerovho diela v Prešporku vôbec prišiel sámautor Anton Bruckner osobne 27. apríla 1890 do Župného domu. JosefThiard-Laforest, ktorý skladateľa dobre poznal ešte z čias účinkovania vLinzi, dirigoval spamäti jeho 7. symfóniu E dur. Obecenstvo pripraviloBrucknerovi ovácie, hoci toto dielo vtedy nepatrilo medzi zvlášť prístup-né.

Senzačný bol aj koncert 29. októbra 1893, na ktorom Thiard-Laforest – poprvý raz vo vtedajšom Uhorsku – uviedol päť častí z WagnerovhoParsifala so sólistami Fanny Kovátsovou a Antonom Strehlerom. Po smr-ti tohto vynikajúceho dirigenta niekoľko rokov viedol symfonické kon-certy Cirkevného hudobného spolku Ludwig Burger (1858–1936), ktorýpredviedol roku 1897 ako prešporskú premiéru časti z Wagnerovej Valkýrya roku 1900 Čajkovského 6. symfóniu h mol, Patetickú. Ďalší dirigent tohto spolku Eugen Kossow (1860–1929), rodák zo Šopro-nu a o. i. žiak Brucknera, dirigoval v Župnom dome len jeden koncert, naktorom sa roku 1905 v Prešporku hrala po prvý raz Brucknerova Symfóniač. 4 Es dur a Lisztov Klavírny koncert A dur. (Dnes oveľa známejšíKoncert Es dur dovtedy Prešporku ešte vôbec nezaznel.) Od tohto roku sasymfonické koncerty tohto spolku konali v divadle a po roku 1918 aj vRedute, v dnešnej Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.Roku 1905, keď sa v Rusku práve rozvíjala revolúcia, hosťoval 16. februá -ra s veľkým úspechom v Župnom dome ruský spevácky súbor NadinySlavianskej s balalajkovým orchestrom. Okrem ruských národných piesníodzneli skladby Glinku, Rimského-Korsakova a Čajkovského. V deň kon-certu uverejnila prešporská tlač článok o brutálnom väznení veľkého spi-sovateľa Maxima Gorkého v Petropavlovskej pevnosti a hosťujúci ruskýsúbor predniesol na svojom prešporskom vystúpení Zbor väzňov zGorkého Na dne.Búrlivý ohlas mal koncert chýrneho Pěveckého sdružení moravskýchučitelů 19. decembra 1912. V sieni Župného domu zazneli nádherné muž-ské hlasy tohto telesa pod vedením známeho moravského zbormajstraFerdinanda Vacha v skladbách Smetanu, Dvořáka, Suka Křižkovského.Fascinujúci je zoznam sólistov, ktorí sa svojimi recitálmi predstavili vŽupnom dome. Z huslistov uvediem najprv českú trojicu – Ondříček,Kubelík a Kocian. Na vrchole svojej , slávy zahral František Ondříček o.i. Beethovenov Husľový koncert so sprievodom vojenského orchestra 25.novembra 1902 . Ján N. Batka písal o „krištáľovo čistej virtuozite“. JanaKubelíka oslavovalo obecenstvo v Župnom dome už predtým 16. novem-bra 1900, keď sa slávny umelec uviedol v Prešporku už po druhý raz (pr-vý koncert mal roku 1899 v sieni Mestských reprezentantov, kde hral o. i.Vieuxtempov Husľový koncert č. 1 E dur). Jaroslav Kocian zavítal doPrešporka ako 31-ročný 9. januára 1914 a za sprievodu amerického klavi-ristu M. Eisnera predviedol tu po prvý raz Dvořákov Husľový koncert amol. Zhodou okolností uviedol dirigent Eugen Kossow v tomto roku v di-vadle po prvý raz aj Dvořákovu 9. symfóniu „Z Nového sveta“.Svetoznámy huslista Eugène Ysaye (1858 – 1931), ktorého zjavu na kon-

DNI STAREJ HUDBY

35

DNI STAREJ HUDBY

34

certnom pódiu prisúdil Pablo Casals prívlastok „kráľovský“, koncertoval vŽupnom dome roku 1910 a roku 1912. (Ako mnoho iných tu uvedenýchsólistov, hral po prvej svetovej vojne aj v dnešnej Koncertnej sieni SF.) Nakoncerte roku 1910, ktorý Batka označil ako „nezabudnuteľný“, zahral o.i. Franckovu Sonátu A dur, ktorú mu skladateľ venoval. V Župnom domevystúpil tiež dvakrát slávny Bronislaw Hubermann, ktorý ako 20-ročnýpredniesol 13. decembra 1902 o. i. Beethovenovu Kreutzerovu sonátu,pár dní po svojom prvom účinkovaní, keď mal senzačný úspech sMendelssohnovým Husľový koncertom v sieni Mestských reprezentantov.V Župnom dome hral znovu roku 1910. Veľký francúzsky huslista HenriMarteau tu koncertoval roku 1911 a roku 1913; na oboch koncertoch hosprevádzal prešporský rodák Ernő Dohnányi.Z ďalších huslistov treba uviesť aspoň Joachimovho žiaka WillyBurmestera, ktorý v rokoch 1910 – 1917 niekoľkokrát koncertoval v Žup-nom dome. Na husľovom recitáli koncertného majstra Viedenskej dvornejopery Arnolda Rosého, zaťa Gustava Mahlera, roku 1913 klavírny sprie-vod mal Lisztov priateľ a žiak Bernhard Stavenagen. O dva roky neskôrhosťoval tu Rosé aj so svojím výborným sláčikovým kvartetom. Viackrát hral v Župnom dome Joachimov i Hubayov žiak Ferenc Vecsey(v rokoch 1916 – 1917), ako aj ďalší Hubayov žiak Emil Telmányi, ktoré-ho recitál 12. apríla 1923 bol posledným koncertom v tejto sieni vôbec.Slávny deň koncertnej histórie Prešporka nastal 27. novembra 1911, keďvtedy 35-ročný, najslávnejší violončelista vôbec, Pablo Casals predniesolv Župnom dome okrem skladieb Dvořáka a Čajkovského aj HaydnovViolončelový koncert. Casals sa znovu predstavil v Župnom dome 16. no-vembra 1913, keď uviedol o. i. Saint-Saënsov Violončelový koncert a mol.Vynikajúce České kvarteto s Karolom Hoffmannom, Josefom Sukom,Jiřím Heroldom a Ladislavom Zelinkom zahralo 11. decembra 1916 vŽupnom dome Smetanovo kvarteto Z mého života, BeethovenovoKvarteto op. 59 č. 1 a Schubertovo Kvarteto Smrť a dievča. Bratislavskénoviny označili vtedy České kvarteto za „jedinečné na svete“. Súbor kon-certoval v Prešporku pred týmto vystúpením i po ňom mnoho ráz (po pr-výkrát to bolo ešte roku 1894 v sieni Mestských reprezentantov).Do Prešporka prichádzalo aj viedenské Fitznerovo kvarteto, pomenova-né podľa svojho prvého huslistu, a od roku 1899 zahralo v Župnom domespolu s Ernő Dohnányim jeho Klavírne kvinteto. Toto kvarteto uviedloako svetovú premiéru 30. apríla 1920 Sláčikové kvarteto D dur op. 15 preš-porského skladateľa Alexandra Albrechta. Albrecht zasa 2. mája 1914osobne tu dirigoval premiéru svojej zborovej skladby na slováRabíndranátha Thákura Hymnus na krásu.

Veľkolepý je zoznam klaviristov, ktorí – okrem už spomenutéhoRubinsteina a Bülowa – koncertovali v Župnom dome. Sú to v prvom radepriami žiaci Liszta. Jednoruký Géza Zichy už 19. januára 1887 – podľaBatku – „ohromil svojou technikou“, vlastnými skladbami a transkripcia-mi. Roku 1881 hral v prešporskom divadle spolu so svojím učiteľomLisztom Rákócziho pochod v úprave pre 3 ruky a roku 1901 interpretovalv Župnom dome svoj vlastný Klavírny koncert pre ľavú ruku so sprievo-dom vojenského orchestra.Ako ďalší Lisztov žiak vystúpil v Župnom dome fenomenálny virtuózMoritz Rosenthal, ktorý 3. novembra 1916 hral o. i. slávny 6-časťovýHexameron, čo roku 1837 okrem Liszta komponovali Chopin, Czerny,Thalberg a iní veľkí klaviristi. Jedinečný interpret Chopina a žiak LisztaEmil Sauer hosťoval v Prešporku viackrát. V Župnom dome uviedol roku1911 okrem Beethovenovej Sonáty op. 110 a Lisztových Petrarcových so-netov aj – pravdepodobne po prvý raz v Prešporku – Debussyho klavírneskladby. Na tomto koncerte bol tiež prítomný Lisztov žiak a priateľ, skla-dateľ August Stradal. Emil Sauer znovu vystúpil v Župnom dome roku1918 a po prvej svetovej vojne v dnešnej Koncertnej sieni Slovenskej fil-harmónie.Jeden z najväčších klaviristov 20. storočia Wilhelm Backhaus (1884 –1969) koncertoval v Župnom dome roku 1916 a predniesol o. i. ChopinovuSonátu b mol a Brahmsove Variácie na Paganiniho tému. Hral znovu roku1917 a roku 1918, keď predniesol o. i. Beethovenovu Sonátu op. 111 aSchumannov Karneval. Niekoľkokrát tu účinkoval roku 1915 – 1917 voViedni žijúci pražský rodák, význačný klavirista Alfred Grünfeld, ako ajv Bratislave narodený Charles Förster.Jedna z najväčších klaviristiek svojej doby Elly Neyová uviedla 25. no-vembra 1917 v Župnom dome o. i. Schumannove Detské scény aBeethovenovu Sonátu op. 111. Ernő Dohnányi dával tu recitál z vlastnýchskladieb a dirigent Felix Weingartner sprevádzal na klavíri 28. novembra1910 sólistku Viedenskej Dvornej opery Lucillu Marcelovú, ktorá pred -niesla jeho piesne.Mladý Béla Bartók hral v Župnom dome dvakrát. Ako gymnazista sapredstavil 15. marca 1898 na oslavách výročia revolúcie 1848 s Rapsódiouod Karla Taussiga a po druhý raz 22. januára 1904 mal samostatný recitál,na ktorom odzneli jeho skladby a Schumannova Sonáta fis mol.Prešporské obecenstvo sa zoznámilo v Župnom dome s mnohými chýrny-mi spevákmi. Bol to napríklad Leo Slezak (1873 – 1946), rodák z Moravy,jeden z najslávnejších tenoristov, ktorý už ako 29-ročný 22. januára 1902očaril preplnenú sieň svojím „zvučným kovom v hrdle“ (podľa prešpor-

DNI STAREJ HUDBY

37

DNI STAREJ HUDBY

36

ských novín) v piesňach Beethovena a Schuberta i v Strette z VerdihoTrubadúra. Vystúpil tu ešte v rokoch 1905 a 1915 a po prvej svetovej voj-ne aj v Redute, v dnešnej sieni SF. Veľký basbarytonista Richard Mayr,objavený Gustavom Mahlerom, mal tu recitál roku 1917 a slávny tenoris-ta s barytonálnym zafarbením hlasu Alfred Piccaver ako 29-ročný v roku1916. Český tenorista, vtedy v budapeštianskej Kráľovskej opere JúliusBochníček zaspieval roku 1902 o. i. po česky výňatky z Predanej nevesty.Selma Kurzová predviedla tu 21. apríla 1910 svoju brilantnú koloratúrua vynikajúcemu wagnerovskému tenoristovi Erikovi Schmedesovi tlies-kalo obecenstvo roku 1911. Vystúpili tu tiež významný barytonistaViedenskej Dvornej opery Leopold Demuth roku 1911 a slávna mezzoso-pranistka Maria Gutheil-Choderová roku 1907. Jedna z najväčších osob-ností speváckeho umenia 20. storočia Lotte Lehmannová (1888 – 1976)zaspievala 2. decembra 1917 piesne Schumanna, Schuberta, Brahmsa aRicharda Straussa.Po vzniku Československej republiky sa koncertný život Prešporka /Bratislavy premiestnil najmä do novopostavenej Reduty, do divadla a dotzv. Vládnej budovy (neskôr Koncertná sieň Čs. rozhlasu, dnes Moyzesovasieň). Do roku 1923 sa usporiadalo v Župnom dome už len málo koncer-tov; dvakrát v ňom – v roku 1922 – na popoludňajších populárnych kon-certoch účinkovala aj ochotnícka Slovenská filharmónia, založená roku1920 Milošom Ruppeldtom.Sieň Župného domu mala poľa súdobých svedectiev veľmi dobrú akustikua spolu s balkónom pojala 800 návštevníkov. [V rokoch 1939-94 tu roko-vali slovenské zákonodarné orgány, Slovenská národná rada a Národná ra-da Slovenskej republiky.] ... V tomto príspevku sa po prvý raz podrobnej-šie rozviedla podstatná časť jej mimoriadne významnej koncertnej histó-rie.

Gabriel Dušinský, in: Hudobný život, 9. apríl 1984, č. 7(Úpravy reprodukovaného textu sa týkali iba aktualizácie

súčasného stavu Župného domu.)

Pozn. red.: Bratislavčan Gabriel Dušinský (1921 – 1987) bol chemický in-žinier, pravdepodobne vedecký pracovník Štátneho ústavu pre kontrolulie čiv, autor viacerých štúdií vo svojom odbore. Okrem toho bol milovní-kom a znalcom hudby a stálym návštevníkom koncertov (pravidelne uve-rejňoval reflexie koncertného života Bratislavy), a zaujímal sa o dejiny

Bratislavy, menovite o hudobné dejiny mesta. V tejto oblasti uverejnil via-ceré štúdie a články, okrem tu znovu publikovanej práce o hudobnej minu-losti siene Župného domu v Bratislave napríklad: Bratislavská topografiaBartókovho života, HŽ 1981, č. 5 a štúdia o predvedení Brucknerovej 7. symfónie v Prešporku 1890 (Anton Bruckner und die Aufführung seinerSiebenten Symphonie 1890 in Preßburg (Bratislava). In: Bruckner-Jahrbuch, 1982).

DNI STAREJ HUDBY

39

DNI STAREJ HUDBY

38

DNI STAREJ HUDBY

41

DNI STAREJ HUDBY

40

Piatok 7. jún 2013 19.00 hod.Koncertná Dvorana VŠMU, Zochova ul.

Koncert

ŽIACI ZÁKLADNEJ UMELECKEJ ŠKOLY JÁNA ALBRECHTA ŽIACI ZÁKLADNEJ UMELECKEJ ŠKOLY ĽUDOVÍTA RAJTERAPETER ZAJÍČEK koncertný majster, husle PETER GUĽAS čembalo, kladivkový klavír

Arcangelo Corelli • Antonio Diabelli • Jan Ladislav Dusík •Joseph Haydn • Georg Friedrich Händel • Josef Mysliveček • Johann Pachelbel • Pierre Prowo •Georg Philipp Telemann • Domenico Zipoli

Piatok 7. jún 2013 15.00 hod.Koncertná Dvorana VŠMU, Zochova ul.

Tvorivá dielňa

ŽIACI ZÁKLADNEJ UMELECKEJ ŠKOLY JÁNA ALBRECHTA ŽIACI ZÁKLADNEJ UMELECKEJ ŠKOLY ĽUDOVÍTA RAJTERAPETER ZAJÍČEK koncertný majster, husle PETER GUĽAS čembalo, kladivkový klavír

DNI STAREJ HUDBY

43

oberajú tvorbou animovaných filmov. Klasické tance obohacuje ponukatancov iných národov. Znásobenú radosť z muzicírovania prežívajú žiaci, ktorí sú súčasťou ko-morných telies ako sú Myšky, Lastovičky, Píšťalôčky, Strunky, Allegro,Saxy Things, Guitarstrings, Ľudová hudba, Orchester mladých a ďalšie.Škola umožňuje svojim žiakom spoluvytvárať podnetné projekty atým im dáva nový rozmer komplexnejšieho poznania a výnimočných zá-žitkov (Chopin je In, Hudobné akcenty, Naše striebro, Hudbou cez konti-nenty, Portréty a ďalšie). Naposledy mala verejnosť príležitosť zdieľať vý-nimočné pocity z premiéry detskej hudobnej rozprávky Malý Princ v na-študovaní žiakmi a pedagógmi ZUŠ autorky Lucie Papanetzovej. Obohacujúca je spolupráca školy so zahraničnými školami voFrancúzsku, v Českej republike, v Maďarsku a Poľsku. Potvrdením kvality školy sú výborné študijné výsledky jej žiakov, celýrad úspechov a uznaní na súťažiach a fakt, že sa stala vyhľadávanou pretvorbu programu a partnerstvo rozličnými významnými inštitúciami.Škola, to sú predovšetkým ľudia, ktorí ju tvoria. Len v harmónii pedagó-gov a žiakov sa darí slobodne viesť žiakov k umeniu. ZUŠ ĽudovítaRajtera sa snaží napĺňať príklad vysokej profesionality, nikdy nekončiace-ho učenia a lásky k umeniu i ľuďom, tak, ako jej vzor, ktorého meno nesie.(www.zussklenarova.sk)

Súbor pre starú hudbu Musica aeterna vznikol roku 1973 z iniciatívyprof. Jána Albrechta, ktorý ako prvý systematicky oboznamoval budúcichprofesionálnych hudobníkov s hudbou obdobia gotiky, renesancie a baro-ka. Štúdium skladieb uvedených epoch nakoniec vyústilo do formovaniašpecializovaného telesa pre starú hudbu, ktoré sa roku 1989 definitívnepreorientovalo na hru na dobových nástrojoch zo 17. a 18. storočia, resp.na ich kópiách. Európska hudba a hudba stredoeurópskej, resp. slovenskejproveniencie 17. a 18. storočia je ťažiskom repertoáru súboru, ktorý bol vrokoch 1986 – 2005 organizačne včlenený do Slovenskej filharmónie.Umeleckým vedúcim je Peter Zajíček.Popri koncertoch v Bratislave a na Slovensku účinkuje Musica aeternapravidelne aj v zahraničí, pričom zvlášť treba zdôrazniť dlhoročnú spolu-prácu s Centrom barokovej hudby vo Versailles, ďalej vystúpenia na vý-znamných hudobných festivaloch ako sú Festival van Vlaanderen, HollandFestival of Early Music Utrecht, Festival Wiener Klassik, CarinthischerSommer Villach, Régi Zenei Napok Sopron, České mezinárodní slávnostistaré hudby Praha, Bach Tage Berlín, Bachfest Lipsko, Barockfest

DNI STAREJ HUDBY

42

Základná umelecká škola Jána Albrechta oslávi v budúcom školskomroku 25. výročie svojho vzniku. Absolventmi školy za necelé štvrťstoro-čie boli napríklad tenistka Daniela Hantuchová, spevák Samuel Tomeček,Ján Špoták - známy ako Vták Ohnivák zo Slovenského divadla tanca JánaĎurovčíka. V tomto roku študuje v našej škole približne 700 žiakov.Ďalšie celoslovenské podujatie, ktoré naša škola v tomto školskom rokuorganizovala, bol 1. ročník celoslovenskej súťaže v detskej televíznej tvor-be pod názvom Slovenský detský Oskar. Aj v tomto prípade je ZUŠ J.Albrechta hlavným organizátorom súťaže, garantom je Ministerstvo škol-stva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Súťaž v detskej tele-víznej tvorbe je pokračovaním projektu školy, ktorá ako prvá na Slovenskupripravila učebné osnovy a spustila pilotné vyučovanie v novom odboreaudiovizuálnej a multimediálnej tvorby. Jednou z ďalších špecifík ZUŠ Jána Albrechta je aj tvorba animovanéhofilmu, ktorá je súčasťou vyučovania vo výtvarnom odbore. ZUŠ Jána Albrechta sa orientuje aj na medzinárodnú spoluprácu. V tomtomesiaci k nám prídu fínski kolegovia aj so svojimi žiakmi. Ide o reciproč-nú návštevu po tom, ako sme my predstavili slovenskú kultúru vHelsinkách. Veľkú odozvu mal aj spoločný koncert so Slovenským ko-morným orchestrom Bohdana Warchala v rámci projektu Géniovia naDunaji, na ktorom vystúpili mladí sólisti z piatich krajín. Naše podujatia sivšímajú aj médiá. Snahou vedenia školy je poskytnúť kvalitné vzdelanie deťom, ale aj do-spelým vo všetkých odboroch: v hudobnom, tanečnom, literárno-drama-tickom, výtvarnom a v odbore audiovizuálnej a multimediálnej tvorby.Vedenie školy vždy potešia zaplnené koncertné, či divadelné sály. Viac in-formácií o našej škole sa dočítate na www.zusjanaalbrechta.eu

Základná umelecká škola Ľudovíta Rajtera vychováva umením a preumenie svojich zverencov už 55 rokov. Sídli v mestskej časti Ružinov anavštevujú a vyhľadávajú ju aj žiaci zo vzdialenejšieho okolia. Škola po-núka vyučovanie v troch odboroch – hudobný, výtvarný a tanečný.Otvorením literárno-dramatického odboru v novom školskom roku plánu-je poskytnúť priestor žiakom, ktorých láka herectvo.Základnú obľúbenú ponuku predmetov obohacujú aj také atraktívnepredmety ako hra na hoboji, na cimbale, saxofóne a bicích nástrojoch. Premimoriadne nadaných žiakov vytvárajú priestor pre rast predmety kompo-zícia a improvizácia. Výtvarný odbor ponúka okrem známych techník ajzáklady fotografovania a mimoriadne úspechy dosahujú žiaci, ktorí sa za-

DNI STAREJ HUDBY

45

Haydn Sinfonietta Wien, s ktorým absolvuje vystúpenia po Európe a na-hral niekoľko CD. Pôsobí ako odborný pedagóg komornej hudby naVŠMU v Bratislave. Roku 2012 získal titul ArtD.Je znalcom a bádateľom v oblasti hudobnej histórie na Slovensku; v slo-venských archívoch a knižniciach vyhľadáva, rediguje a pripravuje pre in-terpretačnú prax diela autorov minulosti, pochádzajúcich z územiaSlovenska, resp. pôsobiacich v tomto regióne, čím významnou mierouprispieva k oživeniu jeho dlho neznámej bohatej hudobnej minulosti. Jehobádateľská a prednášková činnosť je oceňovaná doma i v zahraničí ( Paríž,Norimberg, Viedeň, Münster, Granada, Praha, Brno...).Peter Zajíček je spoluzakladateľom a predsedom Centra starej hudby, kto-ré každoročne usporadúva medzinárodný festival Dni starej hudby.Spolupracuje s významnými interpretmi ako je Andrew Parrott, JohnHolloway, Simon Standage a mnohí ďalší. (www.musicaaeterna.sk)

Peter Guľas, čembalista a fortepianista, skladateľ a muzikológ študo-val na Konzervatóriu v Košiciach a na VŠMU v Bratislave. Veľmi skorosa začal venovať predovšetkým tzv. historicky poučenej hre barokovej,klasicistickej a romantickej hudby. V tomto štúdiu pokračoval naAkadémii starej hudby v Brne a na amsterdamskom Konzervatóriu, kderoku 2000 získal majstrovský diplom. Svoje znalosti hry generálneho basusi prehĺbil ako štipendista francúzskej vlády na stáži na lyonskom konzer-vatóriu. Absolvoval majstrovské kurzy kompozície (Tristan Murail) a in-terpretačné semináre (Gustav Leonhardt).Koncertuje ako sólista a vyhľadávaný hráč bassa continua v súboroch a or-chestroch venujúcich sa hudbe obdobia baroka v Európe, USA i Mexiku.Od roku 2005 je členom súboru Musica aeterna, s ktorým realizoval raddomácich aj zahraničných turné. Premiérovo uviedol a na CD nahralmnožstvo znovu objavených hudobných pamiatok z územia Slovenska(Hudba z Trenčína, omšu, symfónie a sonáty Antona Zimmermanna) – viac na www.musicaaeterna.com <http://www.musicaaeterna.com/>. Akosólista premiéroval program zostavený z čembalových diel zapísaných vRoškovského zborníku a uviedol, tiež v novodobej premiére, hudbuFranza Paula Riglera na klavichorde (Helsinki). Jeho profilové CD(Diskant) obsahuje sonáty pre fortepiano a čembalo tohto vynikajúcehotvorcu a virtuóza, ktorý pôsobil aj ako významný pedagóg v Prešporku.Peter Guľas patrí k veľkým obdivovateľom aj nadšeným propagátorom ainterpretom Hummelovej sólovej a komornej hudby, slávneho skladateľa avirtuóza hudobnej minulosti Slovenska.Peter Guľas je vyhľadávaným komorným partnerom popredných umelcov

DNI STAREJ HUDBY

44

Münster, Swedish Baroque Festival, Bratislavské hudobné slávnosti a ďal-šie festivaly v Bilbao, Granade, Záhrebe, Varaždíne, Budapešti a i. Veľkýmúspechom bolo koncertné turné po Mexiku a Guatemale. Roku 2009 –okrem iných koncertov – súbor otváral medzinárodný festival vo francúz-skom Marseille – Abbey St.Victor a po prvý raz spolupracoval s operouSND, na pôde ktorej naštudoval a uviedol Haydnovu operu L´isola disabi-tata (Opustený ostrov). Už niekoľko rokov ponúka Musica aeterna vlastnýcyklus tematických koncertov pod názvom MUSICA CAMERALIS (sosprievodným slovom Adriana Rajtera) a jesenný cyklus STARÁ HUDBA(s odborným výkladom Petra Zajíčka) v Pálffyho paláci. V roku 2011 od-štartoval nový cyklus veľkonočných koncertov Musica pasqua. Dva rokyje významným aktívnym účastníkom bilaterálneho slovensko-rakúskehoprojektu Accentus Musicalis, venovaného výskumu a praktickej výučbepoučenej interpretácie, podporeného programom cezhraničnej spolupráceSlovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013 Creating the future. V spolu-práci s poľským Szczawnickim Chórom už druhý rok pripravuje v obochrepublikách sériu koncertov pod názvom Barokové explorácie. So súborom pravidelne spolupracujú významní špecialisti pre starú hudbu:Christophe Coin, Paul Colléaux, Pascal Dubreuil, Richard Fuller, MartinGester, Paul Goodwin, Edward Higginbottom, John Holloway, JanKleinbussink, Catherine Mackintosh, Charles Medlam, Siegfried Pank,Andrew Parrott, Christophe Rousset, Olivier Schneebeli, Stephen Stubbs,Simon Standage, Melvyn Tan, John Toll †.Z doteraz takmer 40 nahrávok viaceré získali mimoriadne ocenenia, na-príklad Diapason d'Or roku 1994 a 1995 za komplet Concerti grossiGeorga Muffata, Classical Awards – MIDEM 2003 v Cannes v kategóriivokálna hudba 17. a 18. storočia za nahrávku Sub olea pacis et palma vir-tutis J. D. Zelenku v spolupráci so súborom Musica Florea. RadaKonferencie biskupov Slovenska udelila súboru v roku 2006 čestné uzna-nie za osobitý prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku.Medzinárodná kritika vysoko oceňuje umelecké výsledky súboru, neraz hozaraďuje medzi najlepšie telesá svojho druhu v Európe.

Peter Zajíček je absolventom VŠMU Bratislave v odbore hry na husliach.Po účasti na viacerých majstrovských kurzoch zameraných na historickypoučenú, resp. kontextovú interpretáciu starej hudby sa aj vo vlastnej pra-xi začal špecializovať na dobové hudobno-interpretačné ideály. Od roku1990 je umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna, s ktorým získal radocenení za CD nahrávky, napríklad Diapason d´Or za kompletnú nahrávkuMuffatových Concerti grossi. Zároveň je koncertným majstrom súboru

DNI STAREJ HUDBY

47

DNI STAREJ HUDBY

46

domácich (Peter Zajíček, Miloš Valent, Ivana Pristašová, Igor Karško,Martina Bernášková, Michal Sťahel, Peter Michalica a iní) a zahraničných(Aapo Häkkinen bol jeho partnerom pri nahrávaní Mozartových diel preFínsky rozhlas. S komorným duom Jana a František Černí vystúpil naživov relácii Večer rádia Devín (Bratislava, Nové Mĕsto nad Metují). Nahral tiež niekoľko relácii pre STV.Ako prvý vlastník kladivkového klavíra na Slovensku (kópia modeluWalter&Sohn 1805 z dielne Paula McNultyho, Divišov, CZ) inicioval natomto nástroji mnohé hudobné aktivity a koncertné predvedenia klavírnejhudby na Slovensku a v Rakúsku. Petert Guľas sa venuje aj kompozícii a pedagogickej činnosti naSlovensku, Holandsku a v Rakúsku.

Sobota 8. jún 2013 17.00 hod.Dvorana VŠMU

Francúzska a talianska hudba pre organetto v 14. storočíPrednáška a koncert

GUILLERMO PÉREZ organetto

DNI STAREJ HUDBY

48

DNI STAREJ HUDBY

49

Los organos dizen chançones

Prenosný organ – portatív, „ručný organ“ alebo organetto, podľa známe-ho talianskeho stredovekého názvu, sa v Európe objavuje okolo polovice12. storočia. V porovnaní s veľkolepým vývojom gotických organov samalý portatív možno používal na výskum konštrukcie väčších nástrojov.Okrem toho, keďže bol zavesený okolo krku popruhom, nepochybne zo-hrával kľúčovú úlohu pri sprevádzaní liturgických procesií, čím napĺňalsymbolickú funkciu veľkého organa ako pars pro toto. Vzhľadom na jehomalú váhu mohol si ho hráč v sede postaviť na nohy, pričom pravá rukahrala na klávesoch alebo tlačidlách / gombíkoch, zatiaľ čo ľavá ruka malana starosti mech umiestnený na zadnej strane alebo na dne nástroja. Ak sas týmto mechom narába veľmi citlivo, možno mať tlak vzduchu pod kon-trolou, čím sa obohatí interpretácia o všetky výrazové možnosti vlastnédychovým nástrojom: o vibrato, akcenty a mikrodynamiku... S týmito ne-obvyklými zvukovými vlastnosťami na klávesoch, ktoré sú zároveň veľmipohyblivé a virtuózne, zohrávalo organetto počas celého stredoveku roz-hodujúcu úlohu pri vývine rôznych spôsobov hry – monódie, s burdónom,polyfónie – a to v každom repertoári, sakrálnom i svetskom, od čias truba-dúrov až do ranej renesancie. Ňou počnúc význam portatívu postupne kle-sal až po jeho úplne zmiznutie v polovici 16. storočia; zachované dedič-stvo zahŕňa nevyčísliteľné množstvo dokumentov či ikonografických zná-zornení.

Počas druhej polovice 14. storočia Kráľovstvo Aragónske zhromaždiloveľ ký počet minstrelov, (potulných) hráčov na klávesoch a na organette,ktorých nazývali podľa nástrojov, na ktorých hrali, „malý organ“ alebo„krčný organ“. Podľa svedectiev v zbierke Korunného archívu, prichádza-li z Ibérskeho polostrova, tiež z flámskych krajín, z Francúzska aleboTalianska, kde slávny hudobník Francesco Landini bol najdôležitejším re-prezentantom tohto nástroja. Spomedzi všetkých týchto hráčov máme in-formáciu o slávnom minstrelovi, známom ako „Johan dels orguens“, kto-rého pozvali z Burgundska, aby priniesol „knihu, do ktorej zapisoval es-tampídy a ďalšie skladby, ktoré vie hrať na organoch“. Túto mimoriadnezaujímavú skutočnosť nám pripomína Libro de buen amor, klenot špani-elskej literatúry, ktorého autorom bol veľkňaz z Hity v polovici toho isté-ho storočia. V knihe vysvetľuje, že organy sprevádzajú liturgické častiomšového ordinaria, motety a hymny. Ale aj v atmosfére šľachtickýchdvorov môžu menšie organy „spievať“ alebo „rozprávať“ piesne, tance abásne, tak, ako to voľakedy bolo na dvore Jána I. Aragónskeho za sprievo-

Guillaume de Machaut (ca 1300 – 1377)Tels rit au main – lamento

Guillaume de MachautJe suis aussi – balada

Anonymus (13. stor.)Area virga – ductia

Johannes Ciconia (ca 1370 – 1412)Regina gloriosa – contrafactum

Francesco Landini (ca 1325 – 1397)Giovine vagha – ballata

Francesco LandiniChe cosa è quest´amor – ballata

51

DNI STAREJ HUDBY

Nedeľa 9. jún 2013 19.00 hod.Dvorana VŠMU

Meyster ob allen MeysternConrad Paumann a nemecká klávesová škola15. storočia

TASTO SOLO

GUILLERMO PÉREZ umelecký vedúci, organettoDAVID CATALUNYA clavicimbalumANDRÉS ALBERTO GÓMEZ organREINHILD WALDEK gotická harfa

du zručných prstov „Johana dels orguens“. A tak, ako tomu bolo aj vParadiso degli Alberti s Francescom Landinim.

Guillermo Pérez

Guillermo Pérez sa narodil v Barcelone; je medzinárodne uznávanýmhráčom na organette s nezvyčajnou umeleckou dráhou v oblasti stredove-

kej hudby. Sústredený záujem o inštru-mentálny repertoár 14. a 15. storočiavie dol Péreza, hudobníka a bádateľa kzaloženiu a umeleckému vedeniu dnesuž renomovaného súboru Tasto Solo, za-meraného na klávesovú hudbu pred ro-kom 1500. Posledných desať rokov spo-lupracuje aj s prestížnymi špecializova-nými zoskupeniami ako Mala Punica,Micrologus, The Unicorn Ensemble aDiabolus in musica. Vystupuje pravidel-ne na väčšine najvýznamnejších európ-skych festivalov starej hudby a nahrávaocenené CD pre značky Naïve, Ricercar,Zig-Zag Territoires, Passacaille, Aeon,RaumKlang, Ligia a Pneuma, a taktiežpre rozhlasové a televízne spoločnosti.Ako štipendista Nadácie Güel sa zúčast-nil na Medzinárodnom majstrovskom

programe “Ars Nova in Europe“ výskumom a prípravou nových štúdií orukopisoch z Robertsbridge, Buxheim a Locham. Prednáša a vedie tvorivédiel ne na významných inštitúciách ako sú Schola Cantorum Basiliensis,Fondazione Cini, na Moskovskom a Viedenskom konzervatóriu. Od roku2010 vyučuje hru na organette a stredovekú hudbu na CIRMA (CentreItinérant de Recherche sur les Musiques Anciennes) v Moissac,Francúzsko. V oblasti organológie sa Guillermo Pérez zúčastňuje na výskumných a re-konštrukčných projektoch v spolupráci s talianskou firmou Organa a jejmajiteľom Walterom Chinagliom, vrátane zhotovovania prototypov a mo-delov gotických a ranorenesančných organov a organettov.

www.organetto.es

DNI STAREJ HUDBY

50

Aj v súčasnom hudobnom svete sme svedkami nevysvetliteľnej vzájom-nej príťažlivosti rôznych kultúr, odlišných dejín a miest, ktoré sa diamet-rálne rozchádzajú; sever a juh. Aké mystérium je za týmto pokušením?Hoci zima, jazyk a charakter Bavorska môžu byť napríklad mediteránnymhudobníkom celkom cudzie, ako sa mohla jeho hudba zachovať? V 15.storočí bola hudba kľúčovým kultúrnym štandardom a hrdosťou a podpo-rovaná určujúcimi osobnosťami. Ale nadovšetko to bol exotický amalgám,v ktorom sa miešali esencie gotickej tradície s túžbou humanistov a prvý-mi plodmi renesancie.Známy ako „majster všetkých majstrov“ (Meyster ob allen Meystern) jeConrad Paumann ešte stále najväčším hudobným reprezentantom svojejdoby. Jeho búrlivá osobnosť bola rovnako prítomná v jeho hudbe i v ži-votných rozhodnutiach. Od narodenia slepý, svojím rodným mestomNorimbergom podporovaný umelec sa neskôr usadil v rivalizujúcomMníchove, čím spôsobil veľký diplomatický konflikt. Ako veľký cestova-teľ putoval po európskych dvoroch a predvádzal svoje vynikajúce hudob-né umenie. Magický organista, virtuóz na organette, výnimočný hudob-ník... Conrad Paumann bol stelesnením prudkého pokroku prepychovejnemeckej klávesovej školy v polovici 15. storočia.

Buxheimský a Lochamský kódex a ďalšie malé zlomkovité pramene odzr-kadľujú všetku túto brilantnú inštrumentálnu aktivitu, dokumentovanú vhlavných nemeckých kultúrnych komunitách doby (Norimberg, Mníchov,Nördlingen, Augsburg, Windsheim...) Repertoár obsiahnutý v rukopisochtvoria v podstatnej miere tabulatúrne záznamy šansónov, tancov, prelúdií...ako aj výdatná sekcia sakrálnych diel, ktoré však nie sú súčasťou dnešné-ho programu. Jeho ťažiskom je celý repertoár sprevádzaný Pau -mannovými Fundamenta organisandi. Fundamenta sú rôzne praktické apedagogické traktáty, v ktorých „majster“ prezrádza tajomstvá bohatej akreatívnej hudobnej praxe založenej na umení improvizácie. Improvizáciabola kľúčovým prvkom estetických a inštrumentálnych škôl od počiatku14. storočia a hudobníci z nej vo vyučovacom procese absolvovali veľkélekcie. Štúdium hry na nástroji zahŕňalo štúdium improvizácie, rovnakoako štúdium čítania tabulatúr zahŕňalo schopnosť kritizovať, komentovať,modifikovať alebo ozdobovať hranú skladbu na rovnakej úrovni ako sámskladateľ.

Na druhej strane, inštrumentálna tradícia polovice 15. storočia nám ukazu-je, že súbežne s používaním veľkých gotických organov bola do vývojaPaumannovej školy priamo zahrnutá aj rozsiahla rodina klávesových ná-

52

DNI STAREJ HUDBY

53

DNI STAREJ HUDBY

Redeuntes in Re [Bux]Des Meyen zit die fort daher [Bux – Loch]Wach auff mein hort [Bux – Loch]Des klaffers neyden [Loch]Bonus tenor *Conlacrime [Loch – Bux] O werder trost, Min Liebste zart [Bux] Redeuntes in Ut [Bux]Anauois [Loch]

Praeambulum super F [Loch – Bux]Stüblin [Bux]En discort (Virginem mire pulchritudinis) [Bux] Wilhelmus Legrant [Loch – Bux]Ellend und Jamer [Bux]Ellend dw hast [Loch]Redeuntes & Praeambulum super D [Bux]Mit ganczem Willen wünsch ićh dir [Loch]

Anonymné tabulatúry rukopisov z Buxheimu a Lochamu (1440 – 1470)Bux: Buxheimer Orgelbuch [Mníchov, Bayerische Staatsbibliothek, CIM352b];Loch: Lochamer Liederbuch [Berlín, Staatsbibliothek, Mus. 40613];*: [Wroclaw, Biblioteka Uniwersytecka, I F 687]

strojov: organetty clavisimbaly, exaquiery, clavicitery..., ktoré vyžadovaliextrémne vyvinuté techniky a boli určené rovnako pre sólový ako aj presúborový repertoár. Z tohto hľadiska si možno vierohodne predstaviť roz-šírenú súborovú prax vzťahujúcu sa na rodinu klávesových nástrojov.Vcelku bol rozsah možností hry repertoáru, ktorý sa zachoval v priebehu15. storočia v podobe jednoduchých organových tabulatúr, vzrušujúcobohatý. Od podnetných inštrumentálnych kombinácií až po vynachádzavéa vycibrené improvizačné formy vo Fundamenta... Cieľom súboru TastoSolo v tomto programe je oživiť dôkladne prebádanú inštrumentálnu prax:skupina gotických klávesových nástrojov rozvíja bohatý, komplexný avirtuózny diskurz v rámci kreatívneho univerza, kde prakticky niet roz -dielu medzi skladateľom a hudobníkom. Conrad Paumann je v naznače-ných kontextoch osobnosťou mimoriadneho významu.

Guillermo Pérez

Tasto Solo a jeho umelecký vedúci Guillermo Pérez sú vo svete starejhudby uznávanými znalcami, ktorí znovu objavujú virtuózny a vycibrenýhudobný repertoár 14. a 15.storočia, teda obdobia, keď sa gotické kláve-

sové nástroje stali základom inštrumentára. Súbor kombinuje historickývýskum a organologickú rekonštrukciu s experimentálnou prácou, v rámciktorej interpreti vynachádzajú a osviežujú techniky a výrazové prostried-

DNI STAREJ HUDBY

55

DNI STAREJ HUDBY

54

ky charakteristické pre clavisimbalá, organetty a harfy tejto doby. Najmävďaka súboru Tasto Solo sa veľká nemecká škola Conrada Paumanna aklávesoví minstreli Jána I. Aragónskeho stali obecenstvu znovu známe avysoko hodnotené.Každý koncert súboru Tasto Solo je jedinečnou udalosťou. Hudobníci sku-piny venujú každému detailu pozornosť, vrátane scény, dramatického ryt-mu a interakcie medzi jednotlivými skladbami programu. Poslucháči, ne-skúsení i znalci, sú od prvej chvíle očarení, uchvátení senzualitou a zvuk-mi nezvyčajnej zbierky nástrojov. Kreatívna spontánnosť, improvizácia adialóg medzi umelcami sa vynára z hudobného príbehu, ktorý sa skončíiba záverečným potleskom.Súbor sa stal víťazom IYAP súťaže pre starú hudbu v roku 2006, kde poprvý raz v súčasnosti predstavil udivujúce duo organetta s clavisimbalomv podaní Guillerma Péreza a renomovaného hráča na stredovekom čemba-le Davida Catalunyu. Skupina sa postupne rozšírila o stálych hráčovReinhild Waldekovú (gotická harfa) a Andrésa Alberta Gómeza (organ),prizýva hosťujúcich umelcov a spolupracuje na divadelných, tanečných avokálnych projektoch. Tasto Solo je v súčasnosti jedným z vedúcich súborov v oblasti neskorejstredovekej hudby a vystupuje pravidelne v rámci najprestížnejších eu-rópskych festivalov a v známych koncertných sieňach ako sú: Concer -tgebouw Bruges, Amuz a Festival Laus Polyphoniae, v Antverpách, OudeMuziek Utrecht, Russia Early Music Foudation, BOZAR Brussel,Konzerthaus Berlin, Regensburg Festival, Fondation Royaumont, Festivalde Saintes, Festival de Ribeauvillé, Printemps des Arts Nantes, Festival deMontfaucon, WDR Festival, Festival Radovljica, Les Concerts de SaintGermain, La Folia Rougemont, Bergen Medieval Music Days, SemanaInternacional de Órgano de Granada, L´Auditori de Barcelona, Festival deMúsica Antigua de Sevilla, Santiago de Compostella, Olivares, Toledo...Prvé CD „Meyster ob allen Meystern“ vydané značkou Passacaille/MusicaVera bolo hodnotené ako referenčná nahrávka v oblasti stredovekej hudby(CD Compact Magazine), získalo Diapason d´Or a rad ďalších medziná-rodných ocenení (Musicora Sélection, KulturRadio „Grossartig“, ToccataMagazin „CD Tipp“, Audio Clássica „Recomandado_Excelente“,OpusMúsica „Disco del Mes“, Ritmo „Recomandado-Excelente“ atď.

www.tastosolo.com

Pondelok 10. jún 201319.00 hod.Dóm Sv. Martina

Kantáty a koncerty

MUSICA AETERNA PETER ZAJÍČEK umelecký vedúci Marcel Plavec a Martin Karvaš hobojPeter Zajíček, Veronika Manová, Ján Kružliak, Gabriel Szathmáry, Jana Černá a Peter Zelenka husleJán Gréner violaMichaela Čibová violončeloJán Prievozník violoneTomáš Kardoš fagotPeter Guľas organ, spinet

MONIKA MELCOVÁ organCARLOS MENA kontratenor

DNI STAREJ HUDBY

57

DNI STAREJ HUDBY

56

59

DNI STAREJ HUDBY

Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)Koncert pre organ a orchester op. 4 č. 2 B dur Sinfonia (A tempo ordinario e staccato – Adagio) AllegroAdagio e staccato – Allegro ma non presto

Johann Sebastian Bach (1685 – 1750) Ich habe genug Kantáta na sviatok očistenia Márie BWV 82

Aria: Ich habe genugRecitativo: Ich habe genug!Aria: Schlummert ein, ihr matten AugenRecitativo: Mein Gott, wann kommt das schöne: Nun!Aria: Ich freue mich auf meinen Tod

P r e s t á v k a

Koncert pre organ a ochester op. 4 č. 13 F durLarghetto – Allegro – Larghetto – Allegro

Johann Sebastian BachGeist und Seele wird verwirretKantáta na dvanástu nedeľu po Trojici BWV 35

I. časťSinfoniaÁria: Geist und Seele wird verwirretRecitativo: Ich wundre michAria: Gott hat alles wohl gemacht

II. časťSinfoniaRecitativo: Ach, starker Gott, lass mich dochAria: Ich wünsche nur bei Gott zu leben

DNI STAREJ HUDBY

58

„Der Bass is wohlbestellt / das war der Glaube / den sah Jesus / der istBasis und Grund unsrer Seligkeit; Ihr Discant steiget hoch / das ist / ihrGebet dringet durch die Wolcken / und lässet nicht abe / biß derAllerhöchste drein sehe / sie decken das Dach oben auf und lassen den ar-men Menschen derm HErrn JESU nieder vor die Füße; der heilige Geistführte selber den Alt, und treibet sie / daß sie / wo nicht mit dem Munde /doch mit Hertzen schreyen: JESU / du Sohn David / erbarm dich Unser!Theodor Schneider (Das Lieblichklingende Orgeln und Saitenspiel, 1676)

„Nie je mnoho takých, ktorí by sa Händlovi vyrovnali v hre na organe, azda iba Bach,“ napísal v knihe Der vollkommene Kapellmeister(Dokonalý kapelník, 1739) o svojom priateľovi nemecký skladateľ a teo-retik Johann Mathesson (1681–1784). Keď Mathesson vydal svoj textpôsobil Georg Friedrich Händel (1685–1759) už tri dekády v Anglicku.Mathesson sa s ním poznal od čias spoločného pôsobenia v opere vHamburgu. Od neho tiež vieme, že už vtedy bol mladý sotva 20-ročný hu-dobník vynikajúcim organistom, ktorý dokázal bez prípravy „vytváraťzvláštne kontrapunkty a improvizovať fugy“. Bola to hra na organe, na zá-klade ktorej odporučil vojvoda svojmu dvornému lekárovi, aby sa jeho 8-ročný syn vážne zaoberal týmto umením. V rodnom Halle tak chlapeczačal navštevovať organistu mariánskeho kostola Friedricha WilhelmaZachowa (1663–1712). Ako 11-ročný sa stal jeho zástupcom, ako 17-roč-ný nádejný študent práv získal Händel v tom istom chráme miesto orga -nistu. Necelý rok nato však ambiciózny hudobník opúšťa Halle, definitív-ne sa vzdáva univerzitných štúdií a vydáva sa na cesty. Smer: Hamburg,ale hlavne Taliansko. Improvizácia na klávesových nástrojoch aj tuHändlovi priniesla renomé výnimočného umelca. „Do nášho mesta prišielNemec, vynikajúci hráč na čembalo a skladateľ, ktorý dnes preukázal svo-ju zručnosť, keď hral na organ v S. Giovanni in Laterano a vzbudil všeo-becný údiv,“ poznamenal si 14. januára 1707 do denníka jeden z obyvate-ľov večného mesta. O rok neskôr Händlovi prisúdili v Ríme v hre na orga-ne víťazstvo nad slávnym virtuózom Domenicom Scarlattim (1685–1757).Po návrate z Talianska a krátkej epizóde v Hannoveri sa Händel usadil vAnglicku, aby sa tu vďaka svojim aktivitám – ako znie známy výrok G. B.Shawa – stal inštitúciou. Nasledovali roky úspechov a prehier v boji o ta-liansku operu, ktoré Händla uvrhli do zdravotných i finančných problé-mov. Skladateľovi sa však podarilo opäť získať popularitu komponovanímoratórií. Z tohoto obdobia pochádzajú aj zbierky koncertov pre organ a or-chester, ktoré predstavujú Händlovu originálnu syntézu talianskeho kon-certantného štýlu a nemeckej záľuby v organovom zvuku. (Manfred

60

DNI STAREJ HUDBY

Bukofzer) Výsledok je však považovaný za vyslovene anglický. Skladby vinterpretácii Händla predstavovali obľúbenú atrakciu londýnskeho publi-ka, ktorá nielen vypĺňala čas medzi dejstvami oratórií, ale často priťaho-vala väčší záujem ako hlavný program. Anglické organy, pre ktoré sklada-teľ koncerty písal sa podobne ako talianske organové pozitívy líšili od ne-meckých nástrojov. Boli oveľa menšie, s jedným manuálom, bez pedálu alen s niekoľko málo registrami. Šesť organových koncertov op. 4 (HWV289–294) skomponoval Händel pre tento typ nástroja okolo roku 1735.Spoločným znakom skladateľovej tvorby pre klávesové nástroje je jej im-provizačný charakter, kde notový zápis plní často iba úlohu základnej in-formácie. Koncerty pre organ vychádzajú prevažne zo štvorčasťového mo-delu chrámovej sonáty – sonaty da chiesa (pomaly – rýchlo – pomaly –rýchlo). Úvodné časti sú inšpirované francúzskou ouvertúrou (bodkovanýrytmus, trilky, husľové pasáže), brilantné allegrá majú ritornelovú forme,skladateľ v ich nezriedka exponuje aj novú, voči úvodnému ritornelu cha-rakterovo i tonálne kontrastnú tému. Aj keď organ v sólových epizódachspočiatku preberá tematický materiál ritornelu, väčšiu časť organovéhopartu tvoria virtuózne a často sekvenčne spracovávané figurácie, v ktorýchmožno počuť silnú inšpiráciu umením talianskych huslistov prenesenýchna toto médium. Pomerne krátke pomalé časti majú piesňovo – recitatívnyalebo charakter voľného recitatívu. Typickou črtou Händlových organo-vých koncertov je zámerná absencia kontrapunktu a viacero miest nadpí-saných Solo ad libitum, ktoré podobne ako repetície záverečných viet ta-nečného charakteru poskytujú priestor pre improvizačné schopnosti sólis-tu. Tieto nádherné diela patria spolu s Händlovými Concerti grossi op.6 kvrcholom skladateľovej inštrumentálnej hudby (W. Serauky).

„Nič nie je bližšie Božiemu slovu ako hudba“, povedal nemecký evanjelic-ký teológ Martin Luther. Asi žiadny skladateľ sa nepriblížil týmto slovámbližšie ako Johann Sebastian Bach (1685 –1750). Viac ako 300 kantát,ktoré Bach napísal, robí podľa svetoznámeho rakúskeho dirigenta, z tejtočasti skladateľovho kompozičného odkazu ťažisko jeho celoživotného die -la. Hoci tvorba kantát kulminuje v Lipsku kvôli povinnosti napísať jednukantátu týždenne, Bach sa ich komponovaniu venoval priebežne od roku1707. Sólovú kantátu pre bas Ich habe genug BWV 82 skomponoval na 2.február – sviatok Očistenia Márie v roku 1727, teda počas svojho pôsobe-nia vo funkcii hudobného riaditeľa v Lipsku. Neskôr vytvoril verzie presoprán a mezzosporán, pričom zakaždým zmenil aj tóninu skladby. V ro-ku 1745 a 1748 sa vrátil opäť k pôvodnej predstave kantáty pre bas, pričomhoboj nahradil hobojom da caccia. Kantáta sa skladá z 3 árií a 2 secco re-

61

DNI STAREJ HUDBY

citatívov (recitatív Ich habe genug (č. 2) a ária Schlummert ein (č. 3) sadostali aj do tzv. Knižočky pre Annu Magdalénu Bachovú), pričom všetkyčasti využívajú rovnaké inštrumentálne obsadenie (koncertantný hoboj,sláčiky a continuo), čo pre Bacha nie je typické. Text svojím námetom čer-pá z Evanjelia podľa Lukáša konkrétne z Piesne Simeonovej: „...lebo mo-je oči uvideli Tvoju spásu (Luk, 2, 30) a Simeonovho vnuknutia Duchomsvätým, „že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“ (Luk, 2, 26).Skladba na text neznámeho libretistu má intímny charakter osobnej kon-templácie nad smrťou ako oslobodením pred svetským utrpením, ako vy-jadrením túžby po stretnutí duše so Spasiteľom, čo je zdôraznené aj použi-tím prvej osoby (Alberto Basso). Únavu a smútok zo života vyjadrené v di-alógu hoboja a basu v úvodnej árii Ich habe genug, pripomínajúcej známeErbarme dich, mein Gott z Matúšových pašií po recitatíve strieda nádher-ná „uspávanka“ Schlummert ein, ihr matten Augen. Druhý recitatív MeinGott! Wenn kömmt das schöne: Nun! predstavujúci radostné očakávaniesmrti, končiace známym ariózom „Der Abschied ist gemacht. Welt, guteNacht!“ Záverečná ária Ich freue mich auf meinen Tod s neprepočuteľnýmtanečným charakterom je plná energie a extatickej radosti nad koncom po-zemských súžení. Bližší pohľad do partitúry diela odhalí množstvo motí-vov, ktoré Albert Schweitzer vo svojej dnes už klasickej monografii klasi-fikuje ako motívy smútku a radosti a ktoré často zodpovedajú motivickým,rytmickým a harmonickým výrazovým prostriedkom symbolického hu-dobného jazyka Bachovej doby známym ako musica poetica. „Tento hu-dobník je najväčším básnikom tónov“, napísal polstoročie po Bachovejsmrti jeho prvý životopisec Johann Nikolaus Forkel. Na tomto tvrdení nieje potrebné nič meniť ani dnes.

Andrej ŠUBA

Organ-pozitív: Nástroj z dielne pražského organára Daniela Přibu bol po-stavený roku 2010 ako verná kópia časti barokového organa v Rabštejněnad Střelou. („Časti“ organa znamená, že celý organ v Rabštejne má dvamanuály, pedál s celkovo 12 registrami, kým kópia Daniela Přibu má tri re-gistre z pozitívu, teda z druhého manuálu, tzv. Continuowerku.) Pri stavbekópie boli použité materiály a rozmery píšťal identické s originálom; ajspôsob spracovania, mechanizmus tlaku vzduchu i charakter intonácie súidentické s originálom. Organ disponuje, na rozdiel od veľkej väčšiny ostat-ných prenosných nástrojov, zvukovými kvalitami skutočného organa, a tonielen z hľadiska ušľachtilosti a plnosti tónu, ale i dynamických možností.(Fotografie nástroja tu: http://www.inegal.cz/index.php/Organ_rent)Nástroj pre Dni starej hudby 2013 láskavo zapožičal súbor Inégal, Praha.

Monika Melcová sa narodila v Spišskej Novej Vsi, hrať na klavíri začalaako päťročná. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach (organ v triedeEmílie Dzemjanovej) pokračovala v štúdiách na Universität für Musik unddarstellende Kunst vo Viedni pod vedením Michaela Radulescu. Štúdiumukončila s vyznamenaním a Čestnou cenou Minis terstva kultúry a školstva

Rakúska v roku 1999 a v tom istom rokubola prijatá na Conservatoire NationalSupérieur de Musique v Paríži do triedyperfectionnement Oliviera Latryho aMichela Bouvarda. Súčasne študovala vimprovizačnej triede Loica Malliého, čo jejbolo umožnené vďaka Fondation de France– La Bourse Nadia et Lily Boulanger aMécénat musical Société Générale.Po tomto štúdiu pôsobila v sezóne 2002 /2003 ako rezidenčná organistka v SapporoConcert Hall KITARA v Japonsku, kam sapo roku 2003 viackrát vrátila. Viedla maj-strovské kurzy o francúzskej hudbe a o im-provizácii pre študentov Tokijskej hudob-nej Univerzity a taktiež pre Sapporo OrganAcademy. Realizovala početné recitály vSuntory Hall Tokyo, Metropolitan Art

Space, Opera City Hall, Niigata Performing Center, Yokohama MinatoMirai Concert Hall a i. Spolupracuje s japonskými univerzitami v Európe,kde sa stará o sprevádzanie a objavovanie francúzskych organov voVersailles, v Saint Trinité alebo v Notre Dame de Paris.Počas štúdií získala Monika Melcová množstvo ocenení v medzinárod-ných sútažiach, v Bruggách (1997 a 2000), Prix de l´ Unesco v Lisabone(2001), Prix du Mécénat Musicale (2001) v Paríži, Prix de la FondationMeyer (2002).V rokoch 2006 – 2011 pedagogicky pôsobila na Konzervatóriu GastonaLitaiza a taktiež bola titulárnou organistkou v Saint Martin des Champs vParíži v rokoch 2003 až 2011. Od septembra 2008 začala vyučovať impro-vizáciu na Hudobnej Akadémii MUSIKENE v San Sebastian v Španiel-sku. Mimoriadne sa zaujíma o improvizáciu v spojení s pedagogickou prá-cou, tejto téme sa venuje sa nielen v rámci majstrovských kurzov v Európea Japonsku, ale aj v mnohých rozhlasových vysielaniach.Pravidelne koncertuje na prestížnych nástrojoch v Notre Dame de Paris, vChapelle Royale de Granada, v Eglise de la Madeleine, Saint Sulpice.

62

DNI STAREJ HUDBY

63

DNI STAREJ HUDBY

Realizovala nahrávky pre Radio France Musique, NHK Tokyo, Slovenskýrozhlas, Radio Suisse Romande, ORF Wien, RTBF Bruxelles. Taktiež spo-lupracuje s hráčmi ako Raphael Oleg, Nora Cismondi, Anne Shin, GuyTouvron, Juan Maria Pedrero, Walter Auer, so súborom Musica aeterna a sOrchestre National de France.V roku 2012 bola pozvaná medzi dôležitými osobnosťami organovej hud-by do poroty organovej súťaže Concours international de l´orgue -GRAND PRIX DE CHARTRES. V tomto roku bude účinkovat na festiva-loch v Naumburgu, v Dunkerque, Foix, Berlíne, Podstame, Paríži,Bratislave, Friedrichshafene, vo Viedni a na Festivale Internacional deMúsica y Danza de Granada v spoločnosti Tona Koopmana a LorenzaGhielmiho.

Carlos Mena (1971), španielsky kontratenorista, sa narodil v mesteVitoria, kde začal aj svoje hudobné štúdiá. Absol voval majstrovské kurzyu Charlesa Bretta a od roku 1992 študoval vo Švajčiarsku u RichardaLevitta a René Jacobsa naprestížnej Schola cantorumBasiliensis, kde získal di-plom v odbore renesančná abaroková hudba. Svoje štúdi-um si dopĺňal aj v majstrov-ských triedach Emmy Kirk -byovej a ďalších. Zaujímal saaj o stredovekú hudbu (uDominiqua Vellarda) ako aj ooperu (diplom roku 1997).Carlos Mena patrí k najvý-znamnejším špecialistommladšej generácie spevákov svojho odboru, nielen kvalitou svojho hlasu,ale aj citlivým, štýlovým prístupom k interpretácii. Ako sólista spolupra-cuje s viacerými významnými súbormi vrátane Al Ayre Español,Ensemble Gilles Binchois, Il Seminario Musicale, Ricercar Consort, LaCapella Reial de Catalunya, Hespèrion XX a Orphenica Lyra, s ktorýmiúčinkuje v najvýznamnejších koncertných sieňach sveta ako AuditorioNacional Madrid, Palau de Música v Barcelone, vo viedenskomKonzerthause, berlínskej Štátnej opere, Chapelle Royal de Versaille,Sydney Opera House, Concert Hall v Melbourne, Teatro Colon BuenosAires, Alice Tully Hall v New Yorku a Sakura Hall v Tokiu. Roku 1997spieval úlohu Orfea v naštudovaní Gluckovej opery Orfeo ed Euridice v

brazílskom Teatro Guaira. Na Univerzite v Salamanke viedol kurzy starejhudby.Carlos Mena nahráva pre značky Decca, Accord, Deutsche HarmoniaMundi, Glossa, Alia Vox. S veľkým záujmom sa venuje hudbe 20. storočia(Igor Stravinskij, Benjamin Britten, Carl Orff, Carmelo Bernaola, AlfredoAracil).

Súbor pre starú hudbu Musica aeterna vznikol roku 1973 z iniciatívyprof. Jána Albrechta, ktorý ako prvý systematicky oboznamoval budúcichprofesionálnych hudobníkov s hudbou obdobia gotiky, renesancie a baro-

ka. Štúdiumskladieb uve-dených epochnakoniec vyús-tilo do formo-vania špeciali-zovaného tele-sa pre starúhudbu, ktoré saroku 1989 defi-nitívne preo -rientovalo nahru na dobo-vých nástro-

joch zo 17. a 18. storočia, resp. na ich kópiách. Európska hudba a hudbastredoeurópskej, resp. slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia je ťažis-kom repertoáru súboru, ktorý bol v rokoch 1986 – 2005 organizačne včle-nený do Slovenskej filharmónie. Umeleckým vedúcim je Peter Zajíček.Popri koncertoch v Bratislave a na Slovensku účinkuje Musica aeternapravidelne aj v zahraničí, pričom zvlášť treba zdôrazniť dlhoročnú spolu-prácu s Centrom barokovej hudby vo Versailles, ďalej vystúpenia na vý-znamných hudobných festivaloch ako sú Festival van Vlaanderen, HollandFestival of Early Music Utrecht, Festival Wiener Klassik, CarinthischerSommer Villach, Régi Zenei Napok Sopron, České mezinárodní slávnostistaré hudby Praha, Bach Tage Berlín, Bachfest Lipsko, BarockfestMünster, Swedish Baroque Festival, Bratislavské hudobné slávnosti a ďal-šie festivaly v Bilbao, Granade, Záhrebe, Varaždíne, Budapešti a i. Veľkýmúspechom bolo koncertné turné po Mexiku a Guatemale. Roku 2009 –okrem iných koncertov – súbor otváral medzinárodný festival vo francúz-

DNI STAREJ HUDBY

65

DNI STAREJ HUDBY

64

skom Marseille – Abbey St.Victor a po prvý raz spolupracoval s operouSND, na pôde ktorej naštudoval a uviedol Haydnovu operu L´isola disabi-tata (Opustený ostrov). Už niekoľko rokov ponúka Musica aeterna vlastnýcyklus tematických koncertov pod názvom MUSICA CAMERALIS (sosprievodným slovom Adriana Rajtera) a jesenný cyklus STARÁ HUDBA(s odborným výkladom Petra Zajíčka) v Pálffyho paláci. V roku 2011 od-štartoval nový cyklus veľkonočných koncertov Musica pasqua. Dva rokyje významným aktívnym účastníkom bilaterálneho slovensko-rakúskehoprojektu Accentus Musicalis, venovaného výskumu a praktickej výučbepoučenej interpretácie, podporeného programom cezhraničnej spolupráceSLOVENSKÁ REPUBLIKA – RAKÚSKO 2007 – 2013 Creating the fu-tue. V spolupráci s poľským Szczawnickim Chórom uviedol v oboch re-publikách sériu koncertov pod názvom BAROKOVÉ EXPLORÁCIE. So súborom pravidelne spolupracujú významní špecialisti pre starú hudbu:Christophe Coin, Paul Colléaux, Pascal Dubreuil, Richard Fuller, MartinGester, Paul Goodwin, Edward Higginbottom, John Holloway, JanKleinbussink, Catherine Mackintosh, Charles Medlam, Siegfried Pank,Andrew Parrott, Christophe Rousset, Olivier Schneebeli, Stephen Stubbs,Simon Standage, Melvyn Tan, John Toll a mnohí ďalší.Z doteraz takmer 40 nahrávok viaceré získali mimoriadne ocenenia, naprí-klad Diapason d'Or v rokoch 1994 a 1995 za komplet Concerti grossiGeorga Muffata, Classical Awards – MIDEM 2003 v Cannes v kategóriivokálna hudba 17. a 18. storočia za nahrávku Sub olea pacis et palma vir-tutis J. D. Zelenku v spolupráci so súborom Musica Florea.Rada Konferencie biskupov Slovenska udelila súboru v roku 2006 čestnéuznanie za osobitý prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku.Medzinárodná kritika vysoko oceňuje umelecké výsledky súboru, neraz hozaraďuje medzi najlepšie telesá svojho druhu v Európe.

Peter Zajíček je absolven-tom VŠMU Bratislave v od-bore hry na husliach. Po účas-ti na viacerých majstrovskýchkurzoch zameraných na histo-ricky poučenú, resp. kontex-tovú interpretáciu starej hud-by sa aj vo vlastnej praxi za-čal špecializovať na dobovéhudobno-interpretačné ideály.Od roku 1990 je umeleckým

vedúcim súboru Musica aeterna, s ktorým získal rad ocenení za CD na-hrávky, napríklad Diapason d´Or za kompletnú nahrávku MuffatovýchConcerti grossi. Zároveň je koncertným majstrom súboru HaydnSinfonietta Wien, s ktorým absolvuje vystúpenia po Európe a nahral nie-koľko CD. Pôsobí ako odborný pedagóg komornej hudby na VŠMU vBratislave. Je spoluzakladateľom a predsedom Centra starej hudby, ktorékaždoročne usporadúva medzinárodný festival Dni starej hudby. Jeho bá-dateľská a prednášková činnosť je oceňovaná doma i v zahraničí (Paríž,Norimberg, Viedeň, Münster, Granada, Praha, Brno...). Spolupra cu je s vý-znamnými interpretmi ako sú Andrew Parrott, John Holloway, SimonStandage a s radom ďalších osobností.

www.musicaaeterna.sk

Johann Sebastian BachIch habe genug BWV 82 Festo purificationis Mariae

AriaIch habe genug,Ich habe den Heiland das Hoffen derFrommen,Auf meine begierige Armen genom-men;Ich habe genug!Ich hab ihn erblickt,Mein Glaube hat Jesum ans Herze gedrückt,Nun wünscht ich noch heute mitFreudenVon hinnen scheiden.Ich habe genug!

RecitativoIch habe genug!Mein Trost ist nur allein,Dass Jesus mein und ich sein eigenmöchte sein.Im Glauben halt ich ihn,Da seh ich auch mit SimeonDie Freude jenes Lebens schon,Lasst uns mit diesem Manne ziehn!Ach, möchte mich von meines LebensKettenDer Herr erretten!Ach, wäre doch mein Abschied hier,Mit Freuden sagt ich, Welt, zu dir:Ich habe genug!

AriaSchlummert ein, ihr matten Augen,Fallet sanft und selig zu!Welt, ich bleibe nicht mehr hier,Hab ich doch kein Teil an dir,Das der Seele könnte taugen.Hier muss ich das Elend bauen,Aber dort, dort werd ich schauenSüßen Frieden, stille Ruh.

AriaUž dosť som žil!Mám Spasiteľa, nádej veriacich,v náručí to všetko so sebou si beriem,ach, dosť som žil!Pred zrakom mi stál,vierou Ježiša som na srdce pritískal,nuž dnes už chcem odísť s radosťou v srdci. Už dosť som žil!

RecitativoUž dosť som žil!Mám cennú útechu,hľa, Ježiš mi patrí a ja patrím jemu.Vierou som k nemu primknutý.Hľadím naň, tak ako Simeon,nebeské slasti vidiac v ňom,na ďalšej ceste kráčať chcem s ním!Ach, putá tela do rúk božíchvďačne vložím.Ach, nech tu sa teraz rozlúčim.Ja s radosťou, svet, ti vravím: už dosť som žil!

AriaZatvorte sa, oči slabé,usnite sladko, blažene!Svet, vďačne sa z teba vyprostím,veď už k tebe nepatrím,moja duša prázdno cíti. Tu len bieda na mňa číha,ale tam, tam isto nájdempokoj duše, sladký mier.

DNI STAREJ HUDBY

67

DNI STAREJ HUDBY

66

nachErst wunderreich;Dir ist kein Wunderding auf dieserErde gleich.Den Tauben gibst du das Gehör,Den Stummen ihre Sprache wieder;Ja, was noch mehrDu öffnest auf ein Wort die blindenAugenlider.Dies, dies sind Wunderwerke,Und ihre StärkeIst auch der Engel Chor nicht mächtigauszusprechen.

AriaGott hat alles wohlgemacht!Seine Liebe, seine TreuWird uns alle Tage neu.Wenn uns Angst und Kummer drücket,Hat er reichen Trost geschicket,Weil er täglich für uns wacht.Gott hat alles wohlgemacht.

Seconda parteSinfoniaRecitativoAch, starker Gott, lass michDoch dieses stets bedenken,So kann ich dichVergnügt in meine Seele senken.Lass mir dein süßes HephataDas ganz verstockte Herz erweichen;Ach, lege nurDen Gnadenfinger in die Ohren,Sonst bin ich gleich verloren.Rühr auch das ZungenbandMit deiner starken Hand,Damit ich diese WunderzeichenIn heilger Andacht preiseUnd mich als Kind und Erb erweise.

AriaIch wünsche nur bei Gott zu leben,Ach, wäre doch die Zeit schon da.Ein fröhliches Halleluja

sveta.Hluchým vraciaš slucha nemým reč.Ba ešte viac,tvoje slovo slepé viečka otvára.Toto sú tvoje zázraky.Ich siluAni zbor anjelov nedokáže vysloviť.

AriaBoh všetko dobre urobil!Jeho láska, jeho vernosťkaždý deň sú nové.Keď nás strach a žiale kvária,bohatú útechu nám dáva,lebo denne pre nás bdie.Boh všetko dobre urobil.

Seconda parteSinfoniaRecitativoÓ mocný Bože, daj,nech vždy si na to spomeniem,tak vždy ťa budem môcť s radosťou vo svojej duši prichýliť.Daj, nech tvoje sladké Hephata,mi zmäkčia zatvrdilé srdce.Ach, dotkni sa lenmilosrdným prstom môjho sluchu.Inak som navždy stratený.Dotkni sa aj môjho jazykaso svojou silnou rukou,aby som zázračné znameniavo svätej pokore oslavovala osvedčil sa ako tvoje dieťa i dedič.

AriaChcem žiť len pri Bohu,ó, kiež by skoro nastal časradostné Aleluja

DNI STAREJ HUDBY

69

DNI STAREJ HUDBY

68

Johann Sebastian BachGeist und Seele wird verwirretNa dvanásu nedeľu po Trinitatis

Prima parteConcertoAriaGeist und Seele wird verwirret,Wenn sie dich, mein Gott betracht´.Denn die Wunde, so sie kennetUnd das Volk mit Jauchzen nennet,Hat sie taub und stumm gemacht.

RecitativoIch wundre mich;Denn alles, was man sieht,muss uns Verwundrung geben.

Betracht ich dich,Du teurer Gottessohn,So flieht Vernunft und auch Verstanddavon. Du machst es eben,Dass sonst ein Wunderwerk vor dirwas Schlechtes ist.Du bist dem Namen, Tun und Amte

Prima parteSinfoniaAriaDuch a duša pomätené súkeď teba, Bože pozorujú,lebo zo zázrakov, ktoré poznali,po ktorých ľud nadšene volá,slepí a nemí zostali.

Recitativo Som ohromený; lebo všetko, čo oko vidínás užasnúť musí.

Ak ťa pozorujem.-Drahý Syn Boží,rozvaha i rozum unikajú mi.Ty dosahuješ,že zázrak bledne vedľa teba.Len ty si zázračný,menom, činmi i svojím úradom.Tebe sa nevyrovná žiaden zázrak

RecitativoMein Gott! Wenn kömmt das schöne:Nun!Da ich in Frieden fahren werdeUnd in dem Sande kühler ErdeUnd dort, bei dir, im Schoße ruhn?Der Abschied ist gemacht. Welt, gute Nacht!

AriaIch freue mich auf meinen Tod,Ach, hätt er sich schon eingefunden.Da entkomm ich aller Not,Die mich noch auf der Welt gebunden.

RecitativoBože môj, kedy už zaznie sladké: Poď!Keď už v mieri odídema v hĺbke chladnej zemea tam, u teba v lone spočiniem?Rozlúčil som sa.Svet, dobrú noc!

AriaDnes teším sa na vlastnú smrť.Ach, keby čím skôr prišla – a janavždy môžem biede uniknúť,čo ma ešte k svetu pútala.

DNI STAREJ HUDBY

71

DNI STAREJ HUDBY

70

Utorok 11. jún 201319.00 hod.Hudobné múzeum SNM, Žižkova ul. 18

Le Salon 1852

ENSEMBLE INEGALAdam Viktora historické koncertné harmónium, um. vedúci Gabriela Eibenová soprán Petra Matějová klavír

Mit allen Engeln anzuheben!Mein liebster Jesu, löse dochDas jammerreiche SchmerzensjochUnd lass mich bald in deinen HändenMein martervolles Leben enden!

so všetkými anjelmi zaspievať!Ježišu môj najdrahší, z okov bolestných ma vysloboďa daj, nech život plný útrap ukončím v tvojich rukách.

(slovenské preklady sú neliterárne, voľné)

Johann Sebastian Bach (1685 – 1750) / August Reinhard (1831 – 1912)Preludium C dur BWV 846z I. dielu Dobre temperovaného klavíra

Johann Sebastian BachEt exultavitz Magnificat BWV 243

Johann Sebastian BachQuia respexitz Magnificat BWV 243

Johann Sebastian Bach / August ReinhardPreludium d moll BWV 856z I. dielu Dobre temperovaného klavíra

Johann Sebastian Bach / August ReinhardAir z Orchestrálnej suity D dur BWV 1068

César Franck (1822 – 1890)Prélude, Fugue et Variation op. 18 originálna verzia

Gioachino Rossini (1792 –1868) Crucifixusz Petite Messe Solennelle

Richard Wagner (1813 – 1883) / Paul HassensteinIsoldens LiebestodSmrť Izoldy z opery Tristan a Isolda

Hector Berlioz (1803 –1869) Villanellaz Les nuits d´été

Louis James Alfred Lefébure-Wély (1817 – 1869)Boléro de concert op. 166

Gioachino RossiniCanzonetta spagnuola

Camille Saint-Saëns (1835 – 1921)Scherzoč. 5 zo Šiestich duet pre harmónium a klavír op. 8 (1858)

72

DNI STAREJ HUDBY

73

DNI STAREJ HUDBY

Vás srdečne pozýva do svojich priestorovNaša ponuka pre Vás:– bádateľský a poradenský servis– výstavy, koncerty a iné kultúrne podujatia– vzdelávacie programy z projektu Škola v múzeu– prenájom priestorov na konferencie a spoločenské podujatia v kaštieli Dolná Krupá

Brämerova kúria v Bratislave Kaštieľ Dolná Krupá

Informácie o podujatiach, vstupnom i otváracích hodinách:

Mgr. Lucia Fojtíkovákultúrno-propagačný manažérOddelenie práce s verejnosťou

Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeumŽižkova 18, 810 06 Bratislava

Mob.:+ 421 918 906 787, Tel.: + 421 2 2049 1283lucia.fojtikova@snm.sk, www.snm.sk

Mgr. Alena Krátkakultúrno-propagačný manažérOddelenie práce s verejnosťou

Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeumHlavná ul. č. 572, 919 65 kaštieľ Dolná Krupá

Mob.:+ 421 917 839555, Tel.: + 421 033 245 3131alena.kratka@snm.sk, www.snm.sk

Generálnypartner SNM

Hudba dnešného koncertu je určená kedysi mimoriadne obľúbenej, dnesuž veľmi vzácnej nástrojovej kombinácii harmónia s klavírom. Ak nepo-známe dobre zvuk tohto dua, nielen v originálnych skladbách CésaraFrancka alebo Camilla Saint-Saënsa, ale aj v dobových úpravách neuveri-telne širokého reperotáru od diel J. S. Bacha až k Wagnerovi a Saint-Saënsovi, vieme veľmi málo o hudobných salónoch druhej polovice 19.storočia. Koncertné harmónium Schiedmayer vyrobené v druhej polovici 19. sto-ročia v Stuttgarte je unikátny tlakový nástroj francúzskeho typu.Disponuje štyri a pol hlasmi, perkusným registrom, ktorý zaručuje oka-mžité a precízne zaznenie tónu, ďalej mechanizmom expression, ktorý in-terpretovi umožňuje bezprostredne ovládať dynamiku pomocou tlakuvzduchu a ďalšími pomôckami, akou sú napríklad tzv. kolenáče, teda pákyovládané kolenami s funkciou podobnou organovým žalúziám a organo-vému crescendovému valcu. Tento typ historického nástroja je ideálnymprostriedkom na oboznámenie sa so zvukovým ideálom romantickej este-tiky zvuku.(Fotografie nástroja tu: http://www.inegal.cz/index.php/Harmonium_rent.)

Ensemble Inégal so svojím dirigentom Adamom Viktorom získal európ-ske renomé vďaka vysoko oceňovaným koncertom a CD nahrávkam a stalsa synonymom pre objavy z odkazu geniálneho českého barokového skla-dateľa Jana Dismasa Zelenku.Súbor vznikol v Prahe v roku 2000. Ide o všestranné hudobné teleso, kto-rého interpretačný záber obopína hudbu od renesancie po súčasnosť.Okrem starej hudby má na svojom konte tiež novátorské predvedenia a na-hrávky hudby romantickej (Dvořák, Rossini) a modernej (Britten, Pärt).Koncertuje na prestížnych európskych festivaloch ako Pražská jar, MusicaAntiqua Brugge, Oude Muziek Utrecht, Lufthansa Festival London,Aschaffenburger Bachtage, Bach Festival Riga a mnohé ďalšie. Realizovaluž 10 úspešných CD, za ktoré získal rad významných ocenení (Diapasond´or, IRR Outstanding, Goldberg 5Stars a i.), objavuje sa pravidelne vo vy-sielaní českých i zahraničných televíznych a rozhlasových staníc (BBC,EBU, Česká televízia, Český rozhlas, Deutschlandradio Kultur, a ďalšie).Od roku 2007 organizuje Ensemble Inégal každoročne vlastný koncertnýcyklus s názvom Český hudobný barok – objavy a prekvapenia, v rámciktorého poslucháčom prezentuje novo objavené, prípadne znovu objavené

DNI STAREJ HUDBY

75

DNI STAREJ HUDBY

74

skladby českých barokových skladateľov a diela zachované v českých ar-chívoch. Medzi najvýznamnejšie koncertné premiéry patrili predvedeniadiel J. D. Zelenku, A. Vivaldiho, H. I. F. Bibera, S. Capricorna, J. C. F.Fischera, J. J. I. Brentnera a M. Vogta.V roku 2012 pripravil súbor i ďalšie významné zelenkovské tituly. Poprisvadobnej kantáte Il Diamante v belgickej koncertnej sieni De Biljoke vGente a na festivale Musica Holešov, sa jedná o viacnásobné predvedenieZelenkovho prelomového diela Missa Sanctissimae Trinitatis (o. i. naotváracom koncerte festivalu Concentus Moraviae) a predvedenieZelenkovho veľkého talianskeho oratória na Veľký piatok Il serpente dibronzo (Bronzový had) v rámci festivalu Pražská jar. Jadro Ensemble Inégal tvoria vynikajúci českí inštrumentalisti a spevácišpecializujúci sa na poučenú interpretáciu starej hudby s použitím dobo-vých hudobných nástrojov alebo ich verných kópií. Mnohí z nich prešli ex-kluzívnym školením na prestížnych školách vo Švajčiarsku, Nemecku,Holandsku, Francúzsku a inde. Mnohí absolvovali odborné semináre aworkshopy, niektorí z nich sú vyhľadávanými pedagógmi. Všetci členoviasúboru sú výbornými sólovými spevákmi alebo inštrumentalistami.Ensemble Inégal zároveň spolupracuje s radom vynikajúcich zahraničnýchhostí, ktorí sú nedeliteľnou súčasťou každého väčšieho projektu. Patriamedzi nich napríklad Peter Kooij, Roberta Mameli, Friedemann Immer,Hannes Rux, Florian Deuter, Monica Waisman, Jonathan Pešek, JeanTubery, Carlos Mena, Lisandro Abadie, Kai Wessel a další.

„Prečo Inégal?Názov Ensemble Inégal navodzuje asociácie na francúzsku barokovú hud-bu a artikuláciu inégalité, záber nášho souboru je však omnoho širší.Venujeme sa hudbe od baroka, cez romantizmus až po súčasnosť. Našímhlavným pilierom je veľkolepé dielo Jana Dismasa Zelenku, napriek tomunemáme v Ensemble Inégal vymedzené nijaké hranice vzhľadom na dobuvzniku interpretovanej hudby. Fascinuje nás nielen Zelenka aleboCapricornus, ale aj Dvořák, Britten, Martinů a Tormis. To všetko s vedo-mím, že usilovať sa o autentickosť predvedenia by malo byť samozrejmos-ťou vždy pre každého interpreta akejkoľvek hudby.Inégal znamená nerovnaký – nerovnaký prístup k hľadaniu interpretač-ných hodnôt, nerovnakú dramaturgiu, nerovnaký počet hudobníkov.Ensemble Inégal sa cielene vyhýba hudobnému mainstreamu, preto priná-ša každoročne poslucháčom neznámu barokovú hudbu, preto má na svo-jom konte taký počet Zelenkových diel v novodobých premiérach. Budemevždy iní, a preto Inégal.“

Organista a dirigent Adam Viktora vystu-puje na hudobných festivaloch po celejEurópe, prednáša a koncertuje na medziná-rodných organových kongresoch, pôsobíako poradca v odborných komisiách pri reš-taurovaní významných historických orga-nov a nahráva pre európske rozhlasové a te-levízne stanice. Veľký záujem venuje histo-rickým organom a aktivitám usilujúcim sa oich záchranu a propagáciu. Je zakladateľoma umeleckým riaditeľom ojedinelého pro-jektu Český organový festival. Vyučuje hruna organe na Konzervatóriu v Plzni a hu-dobnú teóriu na Konzervatóriu v Prahe. Jeumeleckým vedúcim súborov Ensemble

Inégal a Pražskí barokoví sólisti, s ktorými uskutočnil veľký počet novo-dobých koncertných a nahrávacích premiér európskeho barokového reper-toáru, vďaka ktorým sa stal v posledných rokoch najvýraznejším repre-zentantom procesu znovu objavovania diela českého barokového géniaJana Dismasa Zelenku.

Gabriela Eibenová sa po absolutóriu na Pražskom konzervatóriu a štúdiuv Londýne zamerala predovšetkým na koncertnú činnosť a interpretáciustarej hudby. Postupne sa stala vyhľadávanou sopranistkou v tomto odbo-re. Spoluúčinkovala reno-movanými umelcami akonapríklad Eduardo LopezBanzo, Ian Partridge, Si -mon Standage, EvelynTubb, Magdalena Kožená,Peter Kooij a ďalší. Vy -tvorila niekoľko titulnýchúloh v barokových operáchdoma i v zahraničí: JohnBlow – Venus and Adonis, Jean Marie Leclair – Scylla et Glaucus, ClaudioMonteverdi – Il combattimento di Tancredi e Clorinda, Henry Purcell –Dido and Aeneas (v inscenácii, ktorá sa stala v Čechách predstavením ro-ku 1998 a získala cenu Alfréda Radoka.) V roku 2000 založila spolu sAdamom Viktorom Ensemble Inégal a neskôr i súbor Pražskí barokoví só-listi. Účinkuje na prestížnych hudobných festivaloch v celej Európe

DNI STAREJ HUDBYDNI STAREJ HUDBY

76 77

(Pražská jar, Brugge, Utrecht, Londýn), spievala v Izraeli i Japonsku.Hosťovala napríklad s Českou filharmóniou, v Štátnej opere Praha alebo vDivadle J. K. Tyla v Plzni. Nahráva pre rozhlas a televíziu, na svojom kon-te má viac ako 30 CD nahrávok. Spievala pre pápeža Jána Pavla II.,Dalajlámu i pre rad vysokých európskych štátnikov.

Petra Matějová spája vo svojej kariére hru na modernom klavíri i na jehohistorických podobách. Jej snahou je každý repertoár maximálne priblížiťzvukovej a interpretačnej estetike doby, v ktorej vznikal, čo súvisí aj s vý-berom zodpovedajúceho typu nástroja. K to-muto interpretačnému prúdu sa priklonila na-jmä počas šesťročného pobytu v Paríži, kde sapo absolvovaní štúdia na pražskej AMU aKonzervatória špecializovala v hre na kladiv-kovom klavíri.Na modernom i historickom klavíri nahrávalapre Český, Slovenský a Španielsky rozhlas(Rejcha, Mozart, Janáček, Fibich, Voříšek,Tomášek, Franck, Haydn, Mendelssohn,Beethoven) a pre francúzsku televíznu stanicuMezzo (Schubert). V roku 2004 natočila vParíži sólové CD s dielami Voříška,Beethovena a Schuberta. V roku 2012 dokonči-la kompletnú nahrávku Voříškovho klavírnehodiela pre Český rozhlas. Vystúpila na festivaloch vo Francúzsku a Španielsku, i v Čechách (Pražskájar, pravidelne koncertná sezóna FOK, Haydnove slávnosti a ďalšie) a naSlovensku (Dni starej hudby, Hammerklavierfest), ďalej sa predstavila só-lovo alebo v rôznych komorných zoskupeniach vo väčšine európskychkrajín.Od roku 1995 pravidelne vyučuje hru na klavíri a komornú hru na letnýchkurzoch, v rokoch 2007 – 2009 viedla triedu kladivkového klavíra naLetnej škole starej hudby vo Valticiach. Od roku 2008 vyučuje hru na kla-divkovom klavíri na JAMU. V súčasnosti dokončuje doktorát v interpretá-cii v rámci medzinárodného programu tzv. doktorátu „pod dvojakým ve-dením“ na Parížskom konzervatóriu a na Sorbonne, a na JAMU v Brne natému Klavírne dielo J. V. H. Voříška.

Piatok 14. jún 201319.00 hod.Dvorana VŠMU, Zochova ul.

Lisztov klavírPrezentácia nástroja Paul McNulty

EVA ŠUŠKOVÁ soprán ALEXEJ ZUJEV klavír

DNI STAREJ HUDBY

79

DNI STAREJ HUDBY

78

Štvrtok 13. jún 201315.00 hod.Dvorana VŠMU, Zochova ul.

Tvorivá dielňa

VIVIANA SOFRONITZKIna kopii Lisztovho klavíra zn. Boisselot (1846) z dielne Paula McNultyho

80

DNI STAREJ HUDBY

Richard Wagner (1813 – 1883)Fünf Lieder von Mathilde Wesendonckfür eine Singstimme und KlavierDer EngelStehe still!Im Treibhaus (štúdia k Tristanovi)SchmerzenTräume (štúdia k Tristanovi)

P r e s t á v k a

Ludwig van Beethoven (1770 – 1827) / Franz Liszt (1811 – 1886)3. symfónia Es dur op. 55 (“Eroica”)Klavírna partitúra

Allegro con brioMarcia funebre. Adagio assaiScherzo. Allegro vivaceFinale. Allegro molto

Klavír zn. Boisselot, 1846 – kópia z dielne Paula McNultyho

81

DNI STAREJ HUDBY

Originál a transkripcia – na tento odveký fenomén v umení a osobitne vhudbe je prítomný najmä na dvoch koncertoch tohtoročných Dní starejhudby, pričom je vypuklý a nezvyčajný práve v dnešný večer. Aktuálnosťtohto javu sprevádza hudbu azda od prvopočiatkov jej písanej podoby.Úprava – prepis – transkripcia – parafráza, vzdialene možno i variácia ametamorfóza: možností je nekonečne mnoho a bohato sa využívali v prie-behu dejín hudby. Počnúc „doslovným“ prenosom do iného zvukovéhomédia, cez nekonečné množstvo odstupňovaní medzi prísnym pridržiava-ním sa originálu, až po hranice jeho poznateľnosti, siahajú možnosti prí-stupov k riešeniu problému transkripcie či úpravy originálu. Azda nietskladateľa, ktorý sa aspoň raz neuchýlil k prenosu, úprave, transkripcii,hoci aspoň čo i len vlastného diela, alebo diela iného skladateľa, a hudob-né dejiny sa hemžia príkladmi až do našej súčasnosti. Niekedy boli vynú-tené rôznymi okolnosťami hudobnej praxe, inokedy boli a sú skladateľs-kou hrou či experimentom, alebo výsledkom snáh interpretov o rozšírenierepertoáru, pôvodne určeného pre iné nástroje/obsadenie ako ich vlastné.

O probléme transkripcie sa zamýšľal a vyslovil aj Ferruccio Busoni(1866 – 19240), veľký klavirista, skladateľ, teoretik a estetik prelomu 19.a 20. storočia:Transkripcia: v súčasnosti takmer hanlivý pojem používaný na základe ne-dorozumenia. Častá opozícia, ktorú vo mne vyvolala neraz nerozumná kri-tika, boli pre mňa podnetom k pokusu, získať jasno v tejto veci. S konečnouplatnosťou si o tom myslím toto: už každý notový zápis je transkripciouabstraktného nápadu. Od okamihu, že sa ho zmocní pero, stráca myšlien-ka svoj originálny tvar. Zámer napísať nápad už podmieňuje výber taktu atóniny. Formové a zvukové prostriedky, pre ktoré sa skladateľ musí roz-hodnúť, určujú viac a viac cestu a hranice. Je to podobné ako s človekom.Nahý a s ešte neurčiteľnými sklonmi sa narodí, sa rozhoduje alebo bude vdanom okamihu hnaný do rozhodnutia, zvoliť si životnú dráhu. Nech už saz nápadu alebo z človeka zachová všeličo originálne, čo je nezničiteľné: súpredsa len potláčané typom triedy. Z nápadu sa stane sonáta alebo kon-cert, z človeka vojak alebo kňaz. Je to aranžmán originálu. Od tejto prvejtranskripcií k druhej je krok pomerne krátky a nepodstatný. No vo všeo-becnosti je veľa kriku len o tej druhej. Pritom sa prehliada, že transkrip-cia nezničí originálnu verziu, teda nedochádza k jej strate tou druhou. Ajprednes diela je transkripciou a ani on nikdy nemôže – nech je akokoľvekvoľný – originál zo sveta odstrániť. – Lebo hudobné dielo je pred svojímzaznením a po svojom doznení celé a neporušené. Je zároveň v čase i mi-mo neho, a je to jeho podstata, ktorá nám môže poskytnúť predstavu o in-

82

DNI STAREJ HUDBY

ak nepochopiteľnom pojme ideality času. Mimochodom väčšina Beeetho -venových klavírnych kompozícií pôsobí ako transkripcia orchestra, väčši-na Schumannových orchestrálnych diel ako prenosy z klavíra – a v istejmiere nimi aj sú.

Richard Wagner (1813 – 1883), ktorého 200.výročie narodenia si tohtoroku pripomína celý svet, napísal okrem kvantitatívne i kompozične a ide-ovo ťažiskových hudobnodramatických diel iba zlomok kompozícií inýchžánrov: zbory, piesne a inštrumentálne (orchestrálne, komorné o sólové)skladby. Z tejto časti jeho tvorby sa v koncertnej praxi, žiaľ, objavuje lenobmedzený počet, napríklad klavírna Sonáta B dur op. 1, Predohra kuGoetheho Faustovi, jediná Symfónia, no najmä Siegfriedovská idyla a Päťpiesní na básne Mathildy Wesendonckovej.Keď sa Wagner ako politický utečenec po povstaní v Drážďanoch v máji1849 (na ktorého bojoch sa nezúčastnil, no bol predsa s ním spájaný presvoje názory a návrh reformy saských divadiel, ktorú vypracoval zo zá-ujmu o budúcnosť vlastnej tvorby) emigroval do zahraničia, našiel útočis-ko v dome obchodníka Otta Wesendoncka v Zürichu, v ktorého vidieckomdome istý čas býval so svojou vtedajšou manželkou Minnou, a ktorý hoideovo i finančne podporoval. Vo Švajčiarsku pracoval na viacerých projektoch a to na svojich textoch oumení, dráme, revolúcii a budúcnosti a – na podnet Minny a Liszta – naopernom librete pre Paríž: Wieland der Schmied (spomeňme si: JánLevoslav Bella). Aj v nasledujúcich rokoch stále prenasledovaný, žijúci vofinančnej tiesni, neprestajne pracoval, o. i. na libretách Nibelungovho prs-teňa a na kompozícii ďalších operných projektov, osobitne na Tristanovi aIzolde (1856 – 1859). V tomto období, konkrétne v roku 1857 a 1858vzniklo aj Päť piesní na básne Mathildy Wesendonckovej pre ženský hlasa klavír. Básnické predlohy plné túžby a pátosu, podľa znalcov boli ov-plyvnené Wilhelmom Müllerom, niekdajším autorom básni zhudobne-ných Franzom Schubertom, no so zvýšenou dávkou romantizmu polovice19. storočia. Wagner označil dve z týchto piesní za štúdie k Tristanovi: ImTreibhaus a Träume. V piesni Treibhaus nachádzame názvuky na hudbupredohry k tretiemu dejstvu opery a v piesni Träume sú jasne identifiko-vateľné prvky ľúbostného dvojspevu z jej druhého dejstva. No celý cyklussvojím túžobným gestom, plným chromatiky dokumentuje blízkosť atmo-sféry opery Tristan a Izolda.Wagner inštrumentoval roku 1857 pieseň Träume pre sólové husle a malýorchester a v tejto podobe ju nechal uviesť po oknami MathildyWesendonckovej pri príležitosti jej narodenín. Neskôr Felix Mottl (1856 –

83

DNI STAREJ HUDBY

1911), rakúsky dirigent, ktorý sa od mladosti venoval naštudovaniu a diri-govaniu Wagnerových opier, inštrumentoval celý cyklus pre orchester, pri-čom doň prevzal Wagnerovu inštrumentálnu verziu piesne Träume. Cyklus neskôr, až do dnešných dní láka skladateľov k ďalším úpravám;najznámejšiu inštrumentáciu celého cyklu v 20. storočí vytvoril HansWerner Henze.Na dnešnom koncerte odznie Wagnerova originálna verzia pre spev a kla-vír, a to dokonca na kópii nástroja, ktorý Wagner mohol poznať, resp. je-mu podobný vlastniť.

Franz/François/Ferenc Liszt (1811 – 1886) – svetobežník, nesmierneplodný skladateľ, ktorý mnohými svojimi dielami poukázal do budúcnos-ti, nezištný priateľ (napríklad aj Wagnerov) a vyhľadávaný, vysoko uctie-vaný pedagóg, verný priateľ Prešporka, jeho obyvateľmi uctievaný a milo-vaný, bol za svojho života predovšetkým slávny ako jeden z najväčšíchklaviristov doby a legendou v tomto smere zostal do dnešných dní. Z ob-rovského množstva jeho kompozícii sa počtom vynímajú jeho skladby kla-vírne, ktoré, samozrejme, písal zväčša predovšetkým pre vlastné koncert-né účely. Z toho istého dôvodu zanechal aj množstvo transkripcií a úpravnielen vlastných diel, ale aj diel svojich predchodcov i súčasníkov. Vlastnenijaký skladateľ si nemohol byť istý, že Liszt „nepoužije“ jeho kompozí-cie pre svoje vlastné účely. Čím, na druhej strane, v časoch bez hudobnýchnosičov a elektronických médií, ale aj s malým počtom veľkých koncert-ných sál a operných domov , prispieval k šíreniu tvorby svojich kolegov,počnúc Mozartom až po Verdiho a Wagnera. Upravoval pre sólový klavírpiesne, zbory, komorné skladby, časti opier a veľké orchestrálne diela, na-príklad Berlioza (Fantastická symfónia, Harold v Taliansku a ď.) aBeethovena.S transkripciou Beethovenových deviatich symfónii začal roku 1837,pravdepodobne s 5., 6. a 7. symfóniou, asi v roku 1843 nasledovalSmútočný pochod z 3. symfónie. Vydavateľstvo Breitkopf & Härtel sa odroku 1850 snažilo o skompletizovanie celého cyklu, no Liszt sa až roku1863 na to podujal. Do marca 1864 bol hotový s transkripciou chýbajúcichsymfónii a s prepracovaním svojich už existujúcich klavírnych verzií, svýnimkou poslednej časti 9. symfónie, ktorej transkripciu Liszt považovalnajprv za nemožnú. Na naliehanie vydavateľstva sa napokon podujal navyriešenie aj tohto problému. Vydanie kompletu deviatich Beetho -venových symfónií z roku 1865 venoval Liszt dirigentovi Hansovi vonBülow. (Adresátom venovania vydania 5. a 6.symfónie z roku 1840 jefrancúzsky maliar Jean August Dominique Ingres.)

84

DNI STAREJ HUDBY

(Údaje o vzniku transkripcii Beethovenových symfónií podľa Peter Raabe:Liszts Schaffen, Cottasche Buchhandlung, Stuttgart und Berlin 1931)

Klavírne krídlo zn. Boisselot, 1846 (kópia Paul McNulty)Rozsah: AAA – a´´´´Originál: Lisztov klavír, vlastníctvo Klassik Stiftung WeimarLouis Constantin Boisselot (1809 – 1850) bol najaktívnejší staviteľ klaví-rov celej dynastie výrobcov hudobných nástrojov, vydavateľov a skladate-ľov. V mladosti sa v Paríži spriatelil s Franzom Lisztom, neskôr sa Lisztstal krstným otcom jeho syna, ktorého po ňom pomenovali Franzom.Veľké koncertné krídlo, ktoré Boisselot roku 1847 poslal Lisztovi na po-sledné turné do Odesy, sa stalo skladateľovým „uprednostňovaným spolu-pracovníkom“, na ktorom dlhé roky hrával. Bol vyrobený v čase vrcholnejfázy Boisselotovej tvorby a povesti ako najväčšieho výrobcu klavírov voFrancúzsku; z hľadiska dizajnu a umeleckého remesla príkladný nástroj saprezentuje ako a vysoko vyvinuté a sebavedomé majstrovské dielo.(www.fortepiano.eu)

Paul McNulty patrí medzi najuznávanejších staviteľov klávesových ná-strojov súčasnosti. Jeho nástroje vyrobené podľa kladivkových klavírovslávnych nástrojárov minulosti ako boli Johann Andreas Stein, AntonWalter, Conrad Graf a Ignaz Pleyel sú výsledkom podrobného štúdia ori-ginálov. McNultyho kladivkové klavíry vlastnia mnohí vynikajúci hráči aich zvuk je zaznamenaný na početných zvukových záznamoch

85

DNI STAREJ HUDBY

Slovenská sopranistka Eva Šušková absolvovala štúdium spevu naCirkevnom konzervatóriu (2003) a na Vysokej škole múzických umení(2009) v Bratislave (Viktória Stracenská), kde je v súčasnosti poslucháč-kou doktorandského štúdia u Petra Mikuláša. Svoj umelecký rozhľad sirozširovala na majstrovských a interpretačných kurzoch v Maďarsku,Rakúsku a v Českej republike pod vedením Rosemary Hardy, SonieGhazarian a Petra Dvor ského.Víťazka medzinárodnej speváckej súťažeIuventus Canti (2006) a nositeľka Ceny zanajlepšiu interpretáciu francúzskej hudby naISA Prag-Wien-Budapest (2007) sa profilu-je ako výrazná osobnosť komorného a kon-certného umeleckého života, nevynímajúcoperný žáner. V slovenských operných do-moch a na zahraničných scénach (Stavovskédivadlo Praha, Štátna opera Budapešť,Opera Saint-Étienne, Théatre Impérial Compiegne) stvárnila niekoľko vý-znamných postáv, ako sú Tatiana, Desdemona, Chivria či Fiordiligi. Nakonte má i uvedenie a nahrávku zrekonštruovanej Hummelovej operyMathilde de Guise v interpretácii na dobových nástrojoch. Účinkovala včeskej premiére diela Into The Little Hill od Georgea Benjamina, ako i vpremiérach siedmich pôvodných slovenských opier od J. Beneša, V.Kubičku a S. Solovica, ktoré uviedla na viacerých divadelných festivalochna Slovensku, v Českej republike a Poľsku. K slovenskej hudbe prechováva intenzívny vzťah, čo sa odráža na množ-stve uvedených premiér, rekonštrukcií a novodobých predvedení skladiebstaršieho dáta, či diel, ktoré jej boli dedikované. Orientuje sa v širokom re-pertoári, zahŕňajúc najmä diela klasikov 20. storočia a súčasných autorov(I. Stravinskij, G. Benjamin, G. Kurtág, L. Berio, M. Ravel, B. Bartók, M.Jarrell, M. Kagel, J. Tavener a ďalší). V rámci svojej dizertačnej práce zo-stavila a uviedla dramaturgicky raritný projekt „secret VOICE“, predsta-vujúci kompozície pre sólový hlas. V roku 2012 scénicky naštudovala auvedla Schönbergovu monodrámu Pierrot Lunaire op. 21.Eva Šušková účinkovala na mnohých významných európskych festivaloch(Gaida, Pražské premiéry, Bratislavské hudobné slávnosti, Melos-Étos,Zémpléni fesztivál, Konvergencie, Dni starej hudby a i.), koncertovala voväčšine európskych krajín a v USA (Colorado, Nové Mexiko).Spolupracovala s orchestrami a súbormi ako Prague Modern, QuasarsEnsemble, Solamente naturali, Janáčkova filharmonie Ostrava, Slovenskáfilharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Capella

DNI STAREJ HUDBY

87

Istropolitana a ďalšími. Nahrávala pre vydavateľstvá Brilliant Classics,Dynamic, CPO, Slovenský rozhlas, Hudobný fond a Diskant.Popri speváckej činnosti bola v rokoch 2002 – 2007 aktívnou členkou he-reckého súboru alternatívneho divadla GUnaGU v Bratislave. Paralelne sumeleckou činnosťou sa venuje študijno-pedagogickým a organizačnýmaktivitám. Je spoluorganizátorkou koncertných cyklov „Neznáma hudba“

umeleckého združenia Albrechtina, ale i au-torkou každoročného letného „Koncertu vprírode“ v ruinách kláštora Katarínka.Aktívne sa podieľa na vzdelávacích progra-moch pre vokálnych pedagógov (worksho-py pre ISCM New Music for Kids andTeens).

Alexey Zuev (1982, Sankt Peterburg) začalhrať na klavíri vo veku 7 rokov, spočiatkuna Hudobnej škole, následne na Špeciálnomhudobnom konzervatóriu v St. Peterburgu;po ukončení tohto štúdia roku 2000 sa stalštudentom na Univerzite Mozarteum vSalzburgu v triede Alexeja Ľubimova, ktorý

zohral významnú úlohu vo formovaní Zujevovej umeleckej osobnosti,usmernil jeho záujem smerom k historickým nástrojom – čembalu, kladiv-kovému klavíru, k dobovej interpretačnej praxi a zároveň k radikálnej hu-dobnej avantgarde 20. storočia, ku klasickému art- a jazz rocku. Od roku2007 študoval na Mníchovskej vysokej hudobnej a divadelnej škole uElisso Virsaladzeovej. Zúčastnil sa na viacerých majstrovských kurzochpod vedením popredných hudobníkov ako sú John O´Conor, Lev Naumov,Victor Rosenbaum, Sergej Dorenskij a ďalší.Alexey Zuev vystupoval na početných prestížnych festivaloch, napríkladna Hudobnom festivale na ostrove Elba (1997), na MoskovskomVeľkonočnom festivale a na festivale Hviezdy bielych nocí v St.Peterburgu (obe podujatia sa konali v rámci projektu Sira Georgea Soltiho„The World Orchestra for Peace“ pod taktovkou Valerija Gergijeva, v roku2003), ďalej na Festivale Olega Kagana a Natalie Gutmanovej v Kreuthe(2004), na Kissinger Sommer a na festivale Winterzauber v BadKissingene (2005), na Festivale Mecklenburg-Vorpommern (2005), naKlavier-Festival Ruhr (2008) a na Sankt Gallenskom festivale v Rakúsku.Vystupoval na recitáloch a orchestrálnych koncertoch v Luxemburgu,Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku a v Rusku.

DNI STAREJ HUDBY

86

Roku 1999 získal Alexey Zuev druhú cenu (pričom prvá cena nebola ude-lená) na 3. medzinárodnej Prokofievovej klavírnej súťaži v St. Peterburgu;ďalšie ceny a uznania získal roku 2002 na medzinárodnej londýnskej kla-vírnej súťaži (Educational Award), roku 2003 sa stal prvým štipendistomCentra Herberta von Karajana vo Viedni, roku 2004 bol víťazom Klavírnejolympiády v Bad Kissingene, roku 2008 získal 5. cenu na Medzinárodnejsúťaži Sviatoslava Richtera v Moskve a roku 2009 2. cenu na prestížnejklavírnej súťaži Gézu Andu v Zürichu. Obecenstvo i kritika vysoko oceňujú nielen šírku Zuevovho repertoáru, je-ho schopnosť preniknúť do podstaty hraných diel, ale aj jeho citlivý prí-stup k zvuku – vyhýbanie sa surovému forte, výrazovo intenzívne piano,bohatú zvukovú paletu ako aj schopnosť zachovať celok kompozície popripozornosti venovanej detailom interpretovanej hudby. Alexeya Zueva zastupuje International Classic Artists London.

DNI STAREJ HUDBY

89

DNI STAREJ HUDBY

88

Wenn Aug' in Auge wonnig trinken,Seele ganz in Seele versinken;Wesen in Wesen sich wiederfindet,Und alles Hoffens Ende sich kündet,Die Lippe verstummt in staunendemSchweigen,Keinen Wunsch mehr will das Innrezeugen:Erkennt der Mensch des Ew'gen Spur,Und löst dein Rätsel, heil'ge Natur!

Im Treibhaus

Hochgewölbte Blätterkronen,Baldachine von Smaragd,Kinder ihr aus fernen Zonen,Saget mir, warum ihr klagt?

Schweigend neiget ihr die Zweige,Malet Zeichen in die Luft,Und der Leiden stummer ZeugeSteiget aufwärts, süßer Duft.

Weit in sehnendem VerlangenBreitet ihr die Arme aus,Und umschlinget wahnbefangenÖder Leere nicht'gen Graus.

Wohl, ich weiß es, arme Pflanze;Ein Geschicke teilen wir,Ob umstrahlt von Licht und Glanze,Unsre Heimat ist nicht hier!

Und wie froh die Sonne scheidetVon des Tages leerem Schein,Hüllet der, der wahrhaft leidet,Sich in Schweigens Dunkel ein.

Stille wird's, ein säuselnd WebenFüllet bang den dunklen Raum:Schwere Tropfen seh ich schwebenAn der Blätter grünem Saum.

Keď oko z oka rozkoš pije,duša sa celkom v duši norí;keď bytosť v bytosti sa opäť nájdea všetkej nádeje koniec sa blíži,

pery zmĺknu v tichom úžase,a nič už neželá si srdce:vtedy človek pozná stopu večnostia tvoju hádanku, svätá príroda, vyrieši!

V skleníku

Vysoko rastúce listnaté korunysmaragdové baldachýny,vy deti zo vzdialených zón,vravte mi, prečo ten ston?

Ticho skláňate konáremaľujúc znaky vo vzduchu,a tichý svedok trápenianahor stúpa, sladká vôňa.

Doširoka, s chcením túžobnýmnáruč svoju roztváratea objímate v bludoch zajatímalichernú hrôzu pustatiny.

Dobre viem, ty úbohá rastlina;rovnaký je osud náš,či už v žiari svetla, lesku,nie tu je naša domovina.

A keď slnko s úsmevom sa lúčis pustým jasom tohto dňa, ten, kto skutočne sa trápido tmy mlčania sa halí.

Všetko stíchne, šelest závojaskľúčene temný priestor napĺňa:čažké kvapky vznášajú sana zelenom okraji lístia.

Mathilde Wesendonck: Fünf Gedichte

Der Engel

In der Kindheit frühen Tagen Hört ich oft von Engeln sagen,Die des Himmels hehre WonneTauschen mit der Erdensonne,

Dass, wo bang ein Herz in SorgenSchmachtet vor der Welt verborgen,Dass, wo still es will verbluten,Und vergehn in Tränenfluten,

Dass, wo brünstig sein GebetEinzig um Erlösung fleht,Da der Engel niederschwebt,Und es sanft gen Himmel hebt.

Ja, es stieg auch mir ein Engel nieder,Und auf leuchtendem GefiederFührt er, ferne jedem Schmerz,Meinen Geist nun himmelwärts!

Stehe still!

Sausendes, brausendes Rad der Zeit,Messer du der Ewigkeit;Leuchtende Sphären im weiten All,Die ihr umringt den Weltenball;Urewige Schöpfung, halte doch ein,Genug des Werdens, lass mich sein!

Halte an dich, zeugende Kraft,Urgedanke, der ewig schafft!Hemmet den Atem, stillet den Drang,Schweiget nur eine Sekunde lang!

Schwellende Pulse, fesselt den Schlag;Ende, des Wollens ew'ger Tag!Dass in selig süßem VergessenIch mög alle Wonnen ermessen!

Anjel

V ranných rokoch detstvačasto o anjeloch som počula,ktorí prekypujúce blaho nebaza slnko zeme zamenili.

Aby tam, kde srdce skľúčenéchradne skryté pred svetom,aby tam, kde v tichu vykrvácať a v slzách zhynúť chce,

aby tam, kde vrúcna modlitbanaliehavo o vykúpenie žiada,tam, aby anjel zletela nežne do výšin ho povzniesol.

Aj ku mne nadol zletel anjela na svojom lesklom períďaleko od bôľu vediemôjho ducha do nebies.

Postoj!

Hučiace, svištiace koleso času,merač večnosti;žiarivé sféry v ďalekom vesmíre,vy čo kol zemegule krúžite;večné tvorstvo, zastav sa,dosť bolo vznikania, pokoj mi daj!

Zastav, sila plodiaca,pramyšlienka, čo večne tvorí!Zadržte dych, stíšte túžbu, mlčte len jednu sekundu!

Kypiace tepy, spútajte úder;nech končí sa vôľa večného dňa!V blažene sladkom zabudnutínech zhodnotím všetky rozkoše!

DNI STAREJ HUDBY

91

DNI STAREJ HUDBY

90

Dass sie wachsen, dass sie blühen,Träumend spenden ihren Duft,Sanft an deiner Brust verglühen,Und dann sinken in die Gruft.

aby rástli, aby kvitli,snivo rozprestreli svoju vôňu,nežne na tvojej hrudi vyhaslia napokon klesli do hrobu.

(Preklady nemeckých textov sú neliterárne.)

Schmerzen

Sonne, weinest jeden AbendDir die schönen Augen rot,Wenn im Meeresspiegel badendDich erreicht der frühe Tod;

Doch erstehst in alter Pracht,Glorie der düstren Welt,Du am Morgen neu erwacht,Wie ein stolzer Siegesheld!

Ach, wie sollte ich da klagen,Wie, mein Herz, so schwer dich sehn,Muss die Sonne selbst verzagen,Muss die Sonne untergehn?

Und gebieret Tod nur Leben,Geben Schmerzen Wonne nur:O wie dank ich, dass gegebenSolche Schmerzen mir Natur!

Träume

Sag, welch wunderbare TräumeHalten meinen Sinn umfangen,Dass sie nicht wie leere SchäumeSind in ödes Nichts vergangen?

Träume, die in jeder Stunde,Jedem Tage schöner blühn,Und mit ihrer HimmelskundeSelig durchs Gemüte ziehn!

Träume, die wie hehre StrahlenIn die Seele sich versenken,Dort ein ewig Bild zu malen:Allvergessen, Eingedenken!

Träume, wie wenn FrühlingssonneAus dem Schnee die Blüten küßt,Dass zu nie geahnter WonneSie der neue Tag begrüßt,

Bôle

Slnko, svoje oči po večerochdo červena uplačeš,keď ťa v morskom zrkadleskorá smrť zastihne;

Ale v starej nádhere, v lesku sveta temného,ráno nanovo sa prebudíšsťa pyšný víťaz-hrdina!

Ó, akože som mohla nariekať,ako ťa, srdce, vidieť pod ťarchou,musí aj samo slnko zúfať, a musí slnko zapadať?

A keď život len smrť rodí,rozkoš iba žiaľ nám dáva: ó, ja vďačím za tie bôle, čo príroda mi nadelila.

Sny

Vrav, aké to sny čarovnémoje zmysly držia v objatí,že nie sťa pusté preludyv ničote sa pominuli?

Sny, čo v každú hodinua každým dňom vždy krajšie kvitnú,a so svojou zvesťou z nebanaše srdce oblažujú!

Sny, čo ako lúče velebnédo duše sa ponoriaa tam pre večnosť obraz vytvoria:zabúdanie, pamätanie.

Sny, ako keď jarné slnkokvety v snehu bozkom budí,nech pre netušenú rozkošnový deň ich pozdraví,

PREDAJ VSTUPENIEKMusic Forum, predajňa hudobnín a CD, Bratislava, Na vŕšku 1Otváracie hodiny 10.00–18,00; v sobotu 9.00–13.00.Rezervácie na tel. č. 02 54430998.

Predajňa CD Divyd – Hummel Music, Bratislava, Klobučnícka 2 Otváracie hodiny 10.00–18.00; v sobotu 11.00 –17.00Rezervácie na tel. č. 02 54433888

a hodinu pred koncertom na mieste jeho konania

CENY VSTUPENIEK NA JEDNOTLIVÉ KONCERTY: € 10,- 8,-

zľavy pre mládež, seniorov, ZŤP

INFORMÁCIECentrum starej hudbytel. 0905 966483; 0903411558; 0905 439541

DNI STAREJ HUDBY 2013Programový bulletinVydáva: Centrum starej hudbyRedakcia bulletinu, redakčné texty: Alžbeta Rajterová a Andrej ŠubaSlovenské preklady textov vokálnych skladieb sú voľné, neliterárne.Layout a tlač: Tlačiareň Dóša, s. r. o.

OBNOVA DOMU ALBRECHTOVCOVObčianske združenie ALBRECHT FORUM začalo v roku 2011 obnovo-vať dom na Kapitulskej 1 v Bratislave, v ktorom žili viac ako polstoro-čie významní bratislavskí hudobníci, pedagógovia a vzdelanci –Alexander a Ján Albrechtovci.Snahou združenia je oživiť priestor, ktorý je v súčasnosti zdevastova-ný, vytvoriť v ňom rodinné múzeum Albrechtovcov, koncertnú sieň,expozičné priestory, študijné a spoločenské centrum a fórum otvore-ných odborných i priateľských stretnutí s pokusom nadviazať na le-gendárnu atmosféru domu a jeho dlhoročných obyvateľov.Celková rekonštrukcia si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. ALBRECHT FORUM sa snaží získať peniaze potrebné na obnovu cezdostupné grantové schémy, no je nútené uchádzať sa o podporu aj uprávnických a fyzických osôb.Prispieť k záchrane a revitalizácii tohto pamätného miesta môžete ajVy. Každá veľká suma sa dá vyskladať z množstva malých…

Váš príspevok môžete vložiť na účet združenia ALBRECHT FORUMv Tatra banke – č. ú.: 2923849941/1100.

Ďakujeme!

92

DNI STAREJ HUDBY