Keď neprší, aspoň kvapkáPôvodná tvorba pre deti a mládež v roku 2005

ZUZANA STANISLAVOVÁ

Viac ako desať rokov sledovania pô-vodnej produkcie pre deti a mládež vy-voláva otázku, kam sa slovenská detskáliteratúra za toto obdobie posunula. Prihľadaní odpovede treba vziať do úvahyprinajmenšom autorské zázemie, žán-rový aspekt, hodnotové relácie i pre-vládajúce estetické trendy.

Autorské zázemie posledných rokovsa vykryštalizovalo do „generačnej"štruktúry, v ktorej má pomerne bohatézastúpenie generácia (povedané termi-nológiou Júliusa Nogeho) „presahujú-ca" zo 60. a 70. rokov (Jaroslava Blaž-ková, Ľubomír Feldek, Ján Beňo,Libuša Friedová, Peter Glocko, Ma-rianna Grznárová, Ján Navrátil, JozefPavlovič, Milan Rúfus, Jana Šimulčí-ková, Jana Šrámková, Ladislav Švih-ran) a z 80, rokov (Daniel Hevier, Šte-fan Moravčík, Ján Uličiansky). Por. 1989 pribudlo niekoľko ďalších pozo-ruhodných autorov, ktorí v kontextetvorby pre deti zotrvávajú viac nežjednou knižkou (Jana Bodnárová, Gab-riela Futová, Erík Jakub Groch, Jana Ju-ráňová, Peter Karpinský, Daniel Pastir-čák, Alžbeta Verešpejová), a objavujúsa aj osobnosti „hosťujúce", ktoré pri-spievajú do tvorby pre deti síce jedi-ným, ale o to pozoruhodnejším dielom(Viliam Klimáček, Dušan Taragel, Ha-na Naglik). Ak si uvedomíme, že v prie-behu minulých pätnástich-šestnástichrokov solídnu úroveň literárnej tvorbypre deti a mládež pomáhalo udržiavaťniekoľko desiatok ďalších autorov,môžeme konštatovať, že štruktúra au-

torskej základne približne od polovice90. rokov 20. storočia signalizuje po-stupnú stabilizáciu situácie.

Zo žánrového hľadiska je dlhodobostálicou detskej literatúry rozprávkovátvorba, resp. tvorba so značnou dávkoufantázie (folklórne, folklorizované i mo-derné rozprávky, fantastika, povesť).Preferovanie rozprávkovej imagináciea hravosti možno vnímať aj ako reakciuna racionalizmus informačnej spoloč-nosti. Slobodná fantázia a usporiada-nosť rozprávkového sveta môžu tiežslúžiť ako svojrázna obrana voči dobo-vej manipulácii človeka. Rozprávkovýšťastný koniec uspokojuje zasa ľudskúpotrebu optimizmu a nádeje. Jednodu-cho: rozprávka pomáha človeku uniesťzložité problémy jeho existencie, protineprehľadnosti vzťahov v realite posta-viť krásnu usporiadanosť epického sve-ta. A tak nečudo, že v pôvodnej knižnejprodukcii pre deti je tento žáner v ostat-ných rokoch výrazne dominantný -a tak sa to ukazuje aj v roku 2005.Okrem početných reedícií folklórnychrozprávok priniesol aj tento rok väčšípočet moderných autorských rozpráv-kových príbehov. Viaceré mali pôvod-ne premiéru ako rozhlasové rozprávky,čo spravidla prispelo k ich kvalite. Ta-kéto texty tvoria spravidla cyklus prí-behov optimálneho rozsahu a prehľad-nej sujetovej štruktúry, sú štylistickyhutné a jazykovo vypracované.

Pôvodne rozhlasovú podobu mali ajrozprávky novej knihy Jána Uličian-skeho Čarovný chlapec (Perfekt, il. Pe-

BIBIANA

tér Čisárik). Rozprávky Tik Tak, PeterKľúčik a Čarovná chvíľa prostredníc-tvom imaginatívnych príbehov, pre au-tora charakteristických, vypovedajúo ľudských vzťahoch a hodnotách. Ho-voria o tom, aké dôležité je vedieť sa dí-vať a tešiť zo života, nájsť si čas pre se-ba i pre iných, upozorňujú na potrebumať odomknuté oči, uši i srdce voči ľu-ďom a ich problémom. Hrdinami Uli-čianskeho rozprávok sú chlapci, vždyurčitým spôsobom osamelí. Tento fakttak trocha dobrodružne ozvláštňuje po-stavy a príbehom dodáva rozmer presa-hujúci rámec detstva: kdesi v podtextesa pripomenie i ľudská osamelosť. Roz-právky Jána Uličianskeho sa tak stávajúaktuálnou, literárne brilantnou výpove-ďou o štýle doby a životnom pocite člo-veka v nej. V tom zmysle je v nich akov každom dobrom humore prítomná ajradosť z prevahy, aj smútok z poznania.

Jaroslava Blažková ešte koncom60. rokov koncipovala svoje Mačky vovreci (Q 111, il. Martina Matlovičová)ako seriál pre časopis Zornička. Roz-právka v ňom vychádzala na pokračo-vanie (neskôr sa dočkala aj podoby roz-hlasového večemíčka). Po autorkinejemigrácii sa z vôle dobových ideológovpred celou jej tvorbou dvere literatúryna dvadsať rokov zatvorili, a tak pred-metná rozprávka knižne vyšla prvýkrátaž roku 2005. Krátke, kumulatívnekomponované epizódky majú svojústredný konflikt: zlá Kokrhela rozká-že svojmu chovancovi Ivanovi, ktoréhochce „vyučiť" za zbojníka, aby vzal dovreca a niekde vo svete utopil dvadsaťmačeniec. Tie po každom Ivanovomdobrom skutku postupne vyskakujúz vreca. Každé mača má iné dievčenskémeno, je inej farby alebo vzorky, každéje pre Ivana odmenou za iný dobrý sku-tok. Napokon sa však aj zlá Kokrhelazmení na dobrú babku. Próza je príťaž-

livá vďaka sujetovému napätiu, ktoréudržiava a segmentuje v krátkych ten-ziách, zásluhou rozprávača, ktorý opa-kovaním sekvencií vytvára komickýstereotyp s prvkami paródie, vďaka vy-naliezavosti autorky jednak pri prideľo-vaní mien a farieb jednotlivým mačiat-kam, jednak pri vymýšľaní dobrýchskutkov, ktoré Ivan vykoná. Hodnoty,ktoré sa deťom prostredníctvom príbe-hu nenápadne vštepujú (priateľstvo,vzájomná pomoc, statočnosť, čestnosť,dôvtipnosť, odvaha, tolerancia, dobro-ta), posúvajú rozprávku do kategórierozprávok s (úsmevným a hravým) di-daktickým aspektom.

Roman Brat vo svojej štvrtej roz-právkovej knihe O malom obrovi (Mla-dé letá, il. Miroslav Regitko) vytvorildobrodružne ladený príbeh o osudochrozprávkara Viktóriusa, ktorý odíde dosveta, aby našiel ešte väčších hlupákov,ako sú v jeho krajine traja kráľovskí sy-novci ujímajúci sa vlády po smrti svoj-ho strýka, a ocitne sa v krajine obrov.Sujet postavil na tradičnom zápase dob-roty a dôvtipnosti s hlúposťou a zlobou,vyúsťujúcom do textovej metafory: per-sonifikované zlo berie duše bytostí,a tým si ich zotročuje. Rozprávka vy-voláva intertextové konotácie Gullive-rových ciest (predovšetkým osudovGullivera medzi obrami), pričom aj zá-ver príbehu v tomto duchu vytvára vý-chodisko pre možné pokračovanie: anti-cipuje totiž pobyt obrieho dieťaťaMalíčka vo svete ľudí. V próze RomanaBrata však cítiť aj ozveny ďalších lite-rárnych látok: motív nesvorných synov,robinsonovský motív, niektoré motívyľudových rozprávok (Múdry Maťkoa blázni, Či jesto pravda na svete).

Charakter dobrodružného rozpráv-kového príbehu má aj nová kniha EvyHajduovej Hrdzavá Rea a Veternýkráľ (Košice, Kristína Rybárová -

BIBIÁNA 2 BIBIÁNA

„Agentúra K", il. Zdenka Bloňská-Zá-borská). Podobne ako vo svojej prvejknihe (Rastenove dobrodružstvá, 1996)kašíruje motívy folklórnej rozprávky(domácej i orientálnej), prvky starove-kých mýtov aj postupy romanticko-sen-timentálneho románu. Dokázala ichvšak využiť len ako motivické a atrak-tivizujúce rekvizity žánrovo hybridné-ho útvaru. Dvojfázový sujet (jeho prvúfázu tvorí oslobodenie princeznej Tan-galí spod kliatby čarodeja Atreasa, dru-hú vyslobodenie Reinho brata Karimaspod kliatby Veterného kráľa) je povr-chovo akčný, tentoraz však dôkladnej-šie vypracovaný.

S dobrodružnou literatúrou sčastikorešpondujú aj Rozprávky zo skrineLibuše Friedovej (Regent, il. MartinKellenberger). Autorka knihu kompo-novala ako dva päťdielne cykly rozprá-vok: päť rozprávok je detektívnych- o slávnom Rexovi a malej Evičke,ďalších päť je lietajúcich. Ich poetika

pripomína prózy Kristy Bendovej -cyklovaním, aj spôsobom humornej pa-rodizácie. Ide o jednoduché a nenároč-né rozprávkové príbehy pre malých či-tateľov, aké tvoria stabilnú súčasťrozprávkovej produkcie s poslaním za-baviť a potešiť dieťa.

K takýmto rozprávkam patria aj prí-behy v novej knihe Jaroslava RezníkaRozprávky o Mladuškovi (Ikar, il. Pe-ter Cpin). Pre epizódky zo spolužitia vý-myselníckeho deduška (keďže ešte nieje starý, vnučky ho názvu Mladuškom)s vnučkami je charakteristické „tech-nicky" profesionálne spracovanie a jed-noduché humanizujúce posolstvo. Roz-právky dýchajú pokojom a pohodouvidieka, ľudia a zvieratá tu žijú v prí-jemnej, harmonickej symbióze, vovzťahu k deťom cítiť starorodičovskúnehu, voči prírode zasa porozumenie.Ale personifikačný princíp je v niekto-rých prípadoch príliš vypočítaný naefekt (vrabec je hovorca, vlastní laptop

. ;*V/'-, ,'Kf

,

v, AY/v xA\ AY/x/i^v

'

DANIEL HEVIER/Päťka z nudy

BIBIÁNA 3 BIBIÁNA

a skladá na ňom básne) - nie je to hu-mor celkom blízky deťom toho veku,pre ktorý sú rozprávky určené.

Tradičný typ animovanej rozprávkyreprezentuje kniha Benjamína TinákaNeuveriteľné dobrodružstvá kocúrikaMňauká (Vydavatelstvo Matice slo-venskej, il. Elena Kubičková), nad-väzujúca na tradíciu Hronského animo-vaných rozprávok. Tak ako HronskéhoZajko aj Tinákov kocúrik Mňauko pre-žije dobrodružstvá v cudzokrajnej Afri-ke v službe u krála zvierat a po návratekúpi pole - hoci on hrachové, nie ka-pustné, aby hrach vo vrecúšku uviaza-nom na chvoste už nikdy nevyplašilžiadne zviera, tak ako vyplašil a do sve-ta vyhnal jeho. Vtipné epizódy sa za-slúžili o vznik knihy, ktorá deťom po-skytuje nenáročnú zábavu a potvrdenieistoty domova.

Ambície zabaviť, ale aj vychovávaťmá výber z doposiaľ knižne nepubliko-vanej „meduškovskej" (rozprávkoveji básnickej) tvorby Eleny Čepčekovej,ktorý pod názvom Meduškin košíčekrozprávok a básničiek (Mladé letá, il.Alena Wagnerová) zostavila Magda Ba-loghová. V jednoduchých veršoch a ryt-mizovaných rozprávkach je evidentneprítomný výchovný moment i poučenie.Kniha pripamätúva líniu tradičnej po-doby detskej literatúry, ako ju poetolo-gicky i hodnotovo realizovala prvá po-vojnová generácia v 50. rokoch 20.storočia. V súčasnom kontexte detskejliteratúry pôsobí už pomerne archaicky.Na druhej strane však prispieva ku kom-pletizovaniu diela jednej z osobnostíklasickej detskej literatúry na Sloven-sku.

Osobitný typ rozprávok tvoria príbe-hy, v ktorých sa zážitková rovina spájas faktickým poznaním. Takýto typ tex-tov prináša kniha Jozefa PavlovičaRozprávkam je do spevu (Vydavateľ-

stvo Matice slovenskej, il. Ján Vrabec).Povedať, že ide o rozprávky na motívyľudových piesní, by nebolo celkompresné, hoci sa tu nájdu aj také príbehy.Väčšinou je to však nie celkom roz-právkové rozprávanie (v niektorých prí-padoch ide skôr o historizujúci výklad),ktoré odkrýva genézu ľudovej piesne,resp. hovorí o osudoch autora alebo tex-tu zľudovenej piesne. Pavlovič faktyimaginuje fikciou, miestami dotvárahumornou mystifikáciou či paródiou.Prostredníctvom pesničiek umožňuječitateľom poznávanie našich folklór-nych tradícií.

Pre tvorbu Kvety Daškovej je cha-rakteristický intímny vzťah k prírodea autopsívna báza. Tomu zostala vernáaj vo svojej novej knihe Pipo, Vankú-šik, Nitka a ich zvierací kamaráti(Q 111, il. Vladimír Čap). Čitateľ sav nej stretne s postavičkou strašidielkaPipa, ktoré sprevádzalo návštevníkovBratislavy v poznávacej publikácii Trimestá, s vnukom a vnučkou rozprávač-ky, s tromi psíkmi a kocúrom a epizo-dicky aj s ďalšími zvieratami. Príbehymajú charakter rozprávania o spolužitíľudí s prírodou imaginovaného fikciou,pričom sa nestráca racionálny pôdorysdiania. Rozprávačka príbehov nezakrý-va svoju dospelostnú identitu, ale o toautentickejšie vyznieva citlivý a empa-tický vzťah k zvieratám i ľuďom.

Aj v rozprávke Veroniky Jančáro-vej Chumáčik (Prešov, Vyd. M. Vaška,il. Tomáš Vicen) vytvára príznak roz-právkovosti svojrázna symbióza medziempatickým sprítomnením pocitov ma-lého vlčika, strateného vo vesmírnompriestore, a epickým odstupom od roz-právaného. Poznávanie okolitého prie-storu víčaťom, ktoré kondor uniesolz domova do mesačnej krajiny, a jehoputovanie touto krajinou je cestou zapriateľstvom a za poznaním, akú hod-

BIBIANA

notu má rodina. Monologické rozprá-vanie plynie hladko a dynamicky, au-torka vcelku vydarene buduje lyrickúatmosféru a nevtieravo vyjadruje než-no-chápavý postoj k naivite mládatka.Knihu možno považovať za jeden z lep-ších rozprávkových debutov ostatnýchrokov, hoci začiatočníckym problémom(povedzme v podobe určitej poplatnos-ti komercializujúcim motívom) sa ne-vyhla.

K stabilnej súčasti žánrového spektrasúčasnej produkcie pre deti patria po-vesti, ktoré len zriedkavejšie vychá-dzajú v jednoznačne intencionálnomurčení detskému čitateľovi. Väčšinoumajú univerzálnejšiu orientáciu a čorazminucióznejšie zapĺňajú „povesťovúmapu" Slovenska. Tento žáner je hod-notovo rôznorodý: popri amatérskychpovestiach vychádzajú povesti napísa-né profesionálne, čo v tomto prípadeznamená vytvorené na základe dôklad-ného poznania a rešpektovania štruk-túrnych zákonitostí žánru. Do takejtokategórie patrí tvorba Ondreja Sliac-keho, ktorý spolu s ilustrátorom Mar-tinom Kellenbergerom dal tomutožánru nie práve tradičnú podobu: knihaSlovenské obrázkové povesti (Vydava-teľstvo Matice slovenskej) ponúka totižpovesť ako obrázkový príbeh. Autoriv nej sústredili dvanásť historickýcha dvadsaťsedem miestnych povestí,ktoré pokrývajú celé územie Sloven-ska. Kompozícia knihy je z hľadiska lo-kalizácie príbehov kruhová: začína sai končí príbehmi z východu krajiny.Sujet každej povesti je strohý, príbeh sarozvíja po jeho uzlových bodoch pro-stredníctvom obrazovo-slovných sek-vencií. Kompozícia každej povesti vy-medzuje príbehovú časť (vyjadrenúsekvenciami) a komentár (predstavujú-ci úvodnú a záverečnú textovú pasáž).Realizácia povestí ako obrázkových

príbehov je pre deti zážitkovo príťažli-vou modifikáciou žánru (odskúšanounapokon časopisecký - v Slniečku),okrem toho uľahčuje čítanie tým, ktoríešte zápasia s jeho technikou, podne-cuje fantáziu detí, poskytujúc napríkladmožnosť dofabulovať príbeh, nevtiera-vo upozorňuje na žánrové špecifiká po-vesti.

Peter Urban v knihe Čertova svad-ba. Povesti zo stredu Slovenska (Vy-davateľstvo Matice slovenskej, il. Mi-roslav Knap) sústredil z regiónuavizovaného v podtitule jednak auten-tické literárne látky, jednak sa inšpiro-val literárnymi prameňmi zberateľov19. a začiatku 20. storočia. Pri spraco-vaní látok sa korektne odvoláva na pra-mene informácií a dodržiava zásadypoetiky ľudovej povesti, vrátane stried-meho, civilného jazyka bez nadbytoč-nej ornamentality. Urbanova kniha satak stala prijateľným príspevkom do po-vesťovej mapy Slovenska.

Legendy a báje vytvorené na zákla-de kresťanského portfólia a po literárnejstránke kultúrne vypracované sa v slo-venskej detskej literatúre neobjavujúčasto. Minulého roku práve takýto typpróz publikovala Márie Korandováv knihe Ako a prečo je to tak. Sloven-ské ľudové legendy a báje (Trnava,Spolok sv. Vojtecha, il. Magdaléna Le-hotská). Krátke príbehy sú výkladompôvodu alebo podoby vecí či javov, pri-čom za vznikom všetkého, o čom sav knihe rozpráva, stoja postavy z Bib-lie (Boh, Ježiš, svätý Peter a i.). Príbe-hy nie sú zaťažené neprimeranou pietouk biblickým postavám, naopak, sú sym-paticky poľudštené a nechýba im anizmysel pre humor. Báje a legendy takmalých čitateľov potešia, ale zároveňich podnietia aj lepšie si všímať okolitýsvet a uvažovať o ňom i celkom nekon-venčné.

BIBIÁNA BIBIÁNA

PETER Č1SÁR1KSJán Uličiansky: Čarovný chlapec

Menej pozitívne možno prijať knihuMilana Igora Chovaná Ružový grúň.(EPOS, il. Michaela Nováková, JúliaLeštinská). Podtitul Dolnoliptovskébájky, povesti a povedačky v tomto prí-pade znamená nielen regionálnu lokali-záciu príbehov, ale je to aj signál ichžánrovej neurčitosti: miestami ide o po-vesti, miestami o povrávky, niektorétexty sa zasa prechylujú k romanticko-sentimentálnej poviedke. Problémom jevšak aj jazykovo-štylistická stránka tex-tov, najmä neprimerané použitie výra-zových prostriedkov modernej doby,aké žánru pôvodne ludovej prózy ne-svedčia.

Od rozprávky je na skok k fantasti-ke, teda k žánru, ktorý sa v ostatnýchrokoch teší aj u nás veľkej obľube -pravda, predovšetkým zásluhou prekla-dovej tvorby. V roku 2005 vyšli prvédva zväzky zo zamýšľanej trojzväzko-vej fantastiky Mušky Molitoroveja Igora Molitora Dievčatko z krajiny

drakov, Kniha prvá: Mezzarthys, Kni-ha druhá: Tajomstvo Le gély ňu (Ikar).Autori žijú mimo Slovenska (Austrá-lia). Ide o postmoderný mix s rôznoro-dými filiáciami, najviac filiáciami Har-ryho Pottera a v druhom zväzku ajSienkiewiczovho románu V púšti a pra-lese. Tak ako v Potterovi aj tu je hrdi-nom sirota, nie však chlapec, ale diev-ča, kvôli utajeniu identity pomenovanévšeobecným menom Dievčatko; aj onomá splniť tajomnú úlohu v zápase sozlom. Príbeh je situovaný do paralelné-ho sveta: medzi ním a pozemským sve-tom jestvuje prepojenie tajnými časo-priestorovými tunelmi a každý zosvetov je geograficky i sociálne štruk-túrovaný. Kým v ľudskom svete len oje-dinelé (a pritajene) žijú postavy nie-ľu-dí, v paralelnom svete žijú ľudia lenakoby mimochodom popri prevažnemýtických bytostiach: čarodejníkoch,drakoch, bosorkách, démonoch a pod.Samozrejmou súčasťou paralelnéhosveta sú čarodejné predmety (metly akodopravné prostriedky, ale aj vzducholo-de, potreby na čarovanie), nájdu sa tu ajtradičné rozprávkové rekvizity (zaklia-ty les, zákaz a jeho porušenie) či stopyartušovských legiend. Akcie a intertex-tové súvislosti sú zručne pospájané doakčného, dynamického diania, ktoréhopodstatou je zápas s tajomným zlom.Dievčatko sa dostáva do podobnej si-tuácie permanentného ohrozenia akoHany Potter, ale celý príbeh je menejtemný, viac rozprávkovo dobrodružný.Pre sujet je v prvom diele nosný motívpátrania, v druhom motív putovaniaa pre obidva zväzky je spoločný motívprenasledovania. Ako v správnej fan-tastike strašidelné motívy sú spojenés motívmi komickými. Zosobnením zlaje bosorka, ktorá si uzurpovala mocv krajine Mezzarthys; táto postava jevšak nedotiahnutá. Jej hrozivosť a ne-

bezpečnosť zostáva viac vo verbálnej,nie obrazno-akčnej rovine, medzi ver-bálnymi deklaráciami o jej moci a kon-krétnymi prejavmi postavy v akcii na-stáva z času na čas rozpor. Napriektakýmto problematickým detailom vzni-kol príbeh akčný a napínavý - typickýpríklad masovej kultúry.

Žánrová oblasť spoločenskej a psy-chologickej prózy zo života detí a mlá-deže je už svojou podstatou povolaná nazaznamenávanie životného pocitu a ži-votného názoru mladých.V ostatnýchdesiatich-pätnástich rokoch patrí k vy-slovene nedostatkovému artiklu (nielenv pôvodnej, ale i v prekladovej tvorbe)napriek tomu, že čitatelský záujemo príbehy rovesníkov u detí a dospie-vajúcich trvá.

Spoločenská próza teda nezazname-náva rozkvet porovnatelný s jej situá-ciou v niektorých predchádzajúcich ob-dobiach, hoci temer každý rok vyjdejedno-dve diela spomínaného zamera-nia. Psychosociálne problémy súčas-ných detí a ich pocity zo života však au-tori iba zriedkavo dokážu stvárniťautenticky (J. Bodnárová, P. Glocko).

Systematicky sa príbehom o deťochvenuje Gabriela Futová. Pre jej prózyje charakteristický rodinný prázdnino-vý príbeh, ktorý má vtipne a dynamic-ky modelovaný konflikt, životaschopnépostavy, šťavnatú fabuláciu a rozprá-vačský švih. A tak nečudo, že knihy tej-to autorky sa stávajú detskými bestsel-lermi v tom najlepšom zmysle slova.Takúto šancu má aj jej nová kniha Lep-ší otec v hrsti ako kamoš na streche(Mladé letá, il. Juraj Balogh), volnenadväzujúca na prózu Hľadám lepšiumamu, v ktorej sa desať-jedenásťročnáKatka cez prázdniny z trucu pokúšanájsť si novú rnamu, lepšie vyhovujúcujej naivným predstavám. Tentoraz sadievčatko musí vyrovnávať s tým, že do

domácnosti pribudne mamin partner.Futová teda siahla po téme neúpnej ro-diny a ťažkostiach, aké môžu sprevá-dzať pokus o jej kompletizovanie. Tútozávažnú tému neuchopila ako ťažkýpsychologický problém, ale spracovalaju s dôrazom na komiku vyrastajúcuväčšinou z úsmevných epizód a strele-ných nápadov protagonistky. Originál-ne a vtipne pritom dokázala ozvláštniťsituácie, ktoré sú v detskej literatúre užošúchané (príchod nového otca, naro-denie súrodenca). A hoci ide o veselýa napínavý príbeh, povedomie závaž-nosti problému, s ktorým Katka zápasí,zostáva v úzadí nenápadne prítomné.

Spomedzi príbehov zo života detía mladých znesie prísnejšie literárnekritériá azda len Autobusová romancaAdolfa Lachkoviča (il. Peter Lajčák).Tak ako v próze Príbehy spod gaštanovide o autobiograficky ladený príbeh,v tomto prípade je to príbeh prudkéhocitového vzplanutia k dievčaťu z auto-busu a následného sklamania, odohrá-vajúci sa v období 50. rokov. Doba tvo-rí v podstate len kulisu príbehu, praktikysú verbálne prezentované, nie obraznestvárnené. Napriek formálne nie cel-kom štandardnému rozprávaniu (2. slo-vesná osoba, fiktívne rekonštrukcie pre-žívania vzťahu dievčaťom) pôsobí tentokrehký a citlivý príbeh dosť starosvet-sky, čo môže byť závažnou recepčnoubariérou medzi ním a potenciálnymmladým čitatelom.

V roku 2005 vyšlo ešte niekoľko prózzo života detí a mladých, ich kvalita jevšak diskutabilná a úroveň nemá ďale-ko od diletantstva. Platí to aj o druhejknihe Dagmar Pokornej Prečo veve-ričky nenosia dáždnik? (Bratislava,Perfekt, il. Miroslav Regitko) určenejpre staršie deti. Prázdninový príbeh roz-víja peripetie prvého zaľúbenia rozprá-vačky. Prológom k príbehu je stručná

BIBIÁNA BIBIÁNA

charakteristika postáv, ktoré budú vy-stupovať v sujete, čo je v tomto prípadekrok dosť podstatný. Charakter jednot-livých postáv by totiž citáte! poväčšineinak ťažko odhadol, keďže v sujete saprejavujú pomerne stereotypne, máloindividualizované. Konflikt, tak ako jespracovaný, pôsobí triviálne a opakujúsa v ňom nedostatky z prvej knihy Dag-mar Pokornej spred dvoch rokov, pre-dovšetkým vykonštruovanosť situácií,naivné blufovanie vo vzájomných vzťa-hoch postáv, ktorého úlohou je vytváraťnapätie, nedostatočná psychologickáplastickosť postáv, ktorú by zrejme malzastrieť nadužitý slang a vyvolať dojemsúčasnosti. Vznikol mimoriadne plytký,prvoplánový príbeh.

K typu prázdninových príbehov pat-ria aj prózy Milana Igora ChovanáMaľované leto (EPOS, il. Michaela No-váková). Dedikácia „všetkým dobrýmchlapcom, ktorým sú zážitky a skúse-nosti poučením", a „všetkým dobrýmdievčatám, ktoré vedia byť pre chlapcovvzorom", necháva tušiť, že pôjde o di-daktizujúce prózy s príkladnými hrdi-nami, odohrávajúce sa v idylickej at-mosfére. Toto tušenie sa skutočnepotvrdí: prázdninové zážitky dvoch ka-marátov sú popisné, staromódne, beznapínavosti a dobrodružnosti - či už byišlo o dobrodružnosť akcie, alebo o dob-rodružnosť poznávania. Ponúka sa tupróza o dobrých deťoch a bezproblé-movom vegetovaní ako vystrihnutáz prelomu 19. a 20. storočia.

Podobne ako kedysi v 50. a 60. ro-koch Mladé letá sa tentoraz rozhodlovydavateľstvo Perfekt stimulovať záu-jem autorov o tvorbu nedostatkovýchžánrov, a vypísalo teda súťaž v tvorbepoviedok pre deti a mládež. Zborníknajlepších poviedok vyšiel pod názvomPoletíme za dúhou. Poviedky pre detia mládež (Perfekt, il, Miroslav Regitko)

a priniesol sústredenejší, literárne nie-kedy profesionálnejší a nelineárny, väč-šinou však amatérskejší a priamočiarej-ší pohlad na pálčivé problémy dneška,akými sú šikanovanie a intoleranciak rasovej či fyzickej inakosti, osamelosťa nekvalita medziľudskej komunikácie,rôzne druhy závislosti... Prvý ročník sú-ťaže teda zmapoval časť zásadných spo-ločenských problémov, hoci väčšinoulen v tematickej polohe, ale v najlepšíchpoviedkach (víťazná poviedka JanyBodnárovej Psy, čiastočne v povied-kach I. Škripkovej, R. Jágrikovej) nájdusa už náznaky autentickej pocitovej po-lohy, v akej tieto problémy zažívajúa reflektujú súčasné deti a dospieva-júci.

V oblasti literatúry faktu sa každý rokobjavujú nové tituly. Medzi nimi saz času na čas ukážu životopisné diela.V minulom roku vyšli hneď dve dielatakéhoto žánrového zamerania. Jednýmje biografická próza Danice Štilicho-vej-Suchoňovej Život plný hudby(SPN-Mladé letá), v ktorej na základeautentických výpovedí svojho otca, hu-dobného skladateľa Eugena Suchoňa,poskladala mozaiku jeho osudov, dopl-niac ju o rovnako autentické výpovedeosobností, ktoré Suchoňa poznali. Popripôsobivom príklade silnej osobnosti súv texte prítomné aj nenápadne zapraco-vané informácie o svete hudby i o ži-vote na Slovensku v minulosti. Životo-pisným rozprávaním je aj nová knihaLadislava Vargu Hviezdny generál:tajomstvá života a smrti M. R. Štefáni-ka (Žilina, Knižné centrum). Publikáciaje spracovaná so značnou dávkou pate-tickej piety a bez väčšej literárnej hod-noty.

Spojenie vecnej informácie s auten-tickou zážitkovosťou určilo podobu ori-ginálnej publikácie Jany BodnárovejMoja prvá galéria (Košice, Vydavateľ-

BIBIANA 8 BIBIÁNA

stvo Vienala, il. Miloš Kopták, DenisaStanislavová). Autorka využila funkčnúsymbiózu dvoch semiotických systé-mov: výtvarného (farebné reprodukcievýtvarných diel umiestnené na pravejstránke) a slovesného (poetická inter-pretácia artefaktu situovaná na lavejstrane dvojstrany). Ilustrátori v podsta-te len jemnou kresbou striedmo zasa-hovali do reprodukcie. Literárna časť jepozoruhodná spôsobom, akým sa tuspája vecné kunsthistorické poznanies impresívnym zážitkom z výtvarnejpercepcie a so schopnosťou vydať o tombásnivú výpoveď. Výsledné lyrické im-presie a rekonštrukcie (možných) drámskrytých vo výtvarnom diele sú estetic-ky pôsobivé a zároveň nenápadne a ne-vtieravo inštruujú, akým spôsobommožno vnímať a zažívať umelecké vý-tvarné dielo. Upriamujú pozornosť naatmosféru diela, na zaujímavé detailya ich komponovanie do celku, nazna-čujú potenciálne príbehy a osudy postávalebo reálií na obraze, stimulujúc tak či-tateľovu predstavivosť.

O spojenie informácie so zážitkom sausiluje aj Rudolf Čižmár i k v próze Pesdo vrecka. (Bratislava, Vyd. Alexandra).Téma nie je nová: rozprávanie o psí-kovi v rodine. Má podobu štylizovanejbiografie psa Emy, pričom sa nezriekaani ambície vypovedať aj o vzťahochmedzi ľuďmi a zvieratkami. V určitomzmysle je kniha sympatickou adorácioutohto spolužitia, chýba jej však imagi-nácia: čosi, čo púhu empíriu transfor-muje na literatúru. Výhrady možno maťaj voči práci jazykového redaktora.

Ak v nejakom žánri slovenskej det-skej literatúry už dlhodobo vládne nu-da, je to celkom určite poézia. Ani v ro-ku 2005 sa na tomto poli neudialo ničzvláštneho. Tri zbierky veršov pre deti,ktoré sa objavili, zotrvávajú pri modeliriekankovej jednoduchej a hravej poé-

zie. Nová básnická zbierka ŠtefanaMoravčíka Videl to svet? (Vydavateľ-stvo Matice slovenskej, il. Martin Kel-lenberger) je tentoraz výraznejšie za-meraná na hravé popularizovaniezabudnutej (zastaranej, nárečovej) lexi-ky. A tak sa deti dozvedia, čo to je br-do, vercajg, náprstok či almara, čo toznamená, ak deti pomenujeme argotiz-mom „bosí" alebo ak kupujeme niečoza babku, ale poézie, ktorá by im otvá-rala oči pre iné videnie všedných vecí,si neužijú.

Zbierku Ondreja Nagaja Od čohomá slnko kľúče. (Žilina, Knižné cen-trum, il. Ján Vrabec) tvoria nenáročnériekanky usporiadané do cyklov podľaročných období. Zaiste potešia, ale ne-prekvapia. Paperback Táne Pastorko-vej Veršovaná abeceda (Príroda, il. Ka-tarína Slaninková) rozmnožil početjestvujúcich abecedárov na vyslovenediletantskej úrovni (veršovnícky, ob-razne, aj prakticky: báseň určená na vy-vodenie a osvojenie si písmena nemôžemať toto písmeno zastúpené iba v jedi-nom slove!). Daniel Hevier v knihePäťka z nudy (Mladé letá, il. D. Hevier)ponúkol komponovaný súbor piesňo-vých textov, básní a próz, ktoré majúpodobu mystifikovaných a imaginova-ných výpovedí a sú už tradične vytvo-rené na profesionálnej úrovni. Ani onnijako neprekvapil. No a novú knihuveršov zosnulého Borisa Droppu Mod-re' slnko (Regent, il. Virgil Droppa) sanám nepodarilo zohnať vôbec. Jozefazo Senca s jeho už tretími či štvrtýmigrafomanskými veršovanými opovážli-vosťami radšej ani nespomíname.

Na záver možno konštatovať, že rok2005 nepriniesol v tvorbe pre deti a mlá-dež žiadne veľké prekvapenia ani v ob-lasti autorskej základne, ani v rovinežánrov. V porovnaní s predchádzajúci-mi rokmi však neznamenal ani „prepad"

BIBIÁNA 9 BIBIÁNA

hodnôt: tak ako vyšli diela nadštan-dardných kvalít, vyšli aj diela štandard-né a subštandardné. A podobne - tak akovyšli diela konvenčných poetík, vyšli ajdiela objavné. Za najlepšie vydané opu-sy možno považovať netradičné rozprá-vanie o výtvarnom umení Jany Bodná-rovej, rovnako netradičné podaniepovestí Ondreja Sliackeho a MartinaKellenbergera, múdry rozprávkový trip-tych Jána Uličianskeho, vtipný detskýpríbeh Gabriely Futovej a inteligentnedidaktickú prózu Jaroslavy Blažkovej.K literárnym dielam s dobrou úrovňoupatria aj knihy V. Jančárovej, RomanaBrata, Kvety Daškovej a, prirodzene,Daniela Heviera. Napokon, zaujímavý-mi príspevkami do žánrového i hodno-tového spektra slovenskej detskej lite-ratúry boli i dve knihy fantasy M. a I.Molitorovcov.

To, čo je ešte na produkcii roka 2005zaujímavé, sú posuny v štruktúre vyda-vateľstiev kníh pre deti. Odhliadnimepritom od nových a neznámych (máloznámych) súkromných vydavateľstiev -tie sa za knižnými titulmi objavujú kaž-dý rok. Nápadné je skôr to, že sa čorazvýraznejšie začína profilovať Perfekt,preberajúc na seba aj prvky organizo-vania života detskej literatúry a jej roz-voja. Stabilne prínosné sú vydavateľ-

stvá Ikar, Q111, Regent i VydavateľstvoMatice slovenskej. Naopak - zdá sa, ženie tak dávnu pozíciu vydavateľského„lídra" kvalitnej pôvodnej detskej lite-ratúry opúšťa vydavateľstvo Mladé letá;predbežne sa to ešte prejavuje skôrv dramaticky klesavom počte vydanýchtitulov, ale začína sa to už nebezpečnedotýkať aj kvality viacerých z nich. Spo-jenie so Slovenským pedagogickým na-kladateľstvom by hádam nemalo zna-menať likvidáciu tohto v minulostimonopolného vydavateľa detskej litera-túry u nás? Osobitným problémom jenapokon distribúcia detských kníh poSlovensku (Bratislavu nevynímajúc),najmä z vydavateľstiev Regent a Vyda-vateľstva Spolku slovenských spisova-teľov. Ich produkcia zostáva pred čita-teľom vo veľkej miere dobre utajená.A preto ani toto bilančné hodnotenie ne-zaznamenáva všetky tituly, ktoré by za-znamenať mohlo a malo.

Pôvodná literatúra pre deti a mládežvšak napriek všetkému žije a rozvíja sa.Aj keď sa to nedeje skokmi a za zvukovfanfár. Aj keď tie najpozoruhodnejšiediela sa každý rok dajú spočítať na prs-toch jednej ruky a prevažuje skôr toostatné. Napokon: ani v minulosti toväčšinou nebolo inak. Nebolo to inakani v roku 2005.

Odklíname hudby v PopradeV Tatranskej galérii v Poprade predstavuje BIBIÁNA v dňoch 12. 5. - 30. 6.

2006 v rámci širšieho projektu výstavu Odklíname hudby. Koncipovaná je akovizuálno-akustický projekt, ktorý urobí hudbu zaujímavou aj pre menej nada-ných. Autori sa inšpirovali slovami Čaria Orffa: „Každé dieťa je stvorené prehudbu, a preto má na ňu právo." Rozprávková cesta za hudbou má retrospek-tívny charakter. Deti sa postupne dozvedia o prvých zvukoch a nástrojoch, kto-ré človek používal, o prvých pokusoch stvoriť pieseň, hudobný sprievod a toutocestou dospejú až ku vzniku hudobného diela.

BIBIÁNA 10 BIBIÁNA