3. Poda presnosti, s ktorou meme na kruhoch ta, delme teodolity na: a) technick (mintov), b) presn (sekundov, resp. dvojsekundov), c) vemi presn. U technickch teodolitov bva hodnota najmenieho dielika, ktor meme presne ta 1 alebo 30, u prstrojov so stotinnm delenm 1c (napr. Zeiss THEO 020A). Technick teodolity slia na ben geodetick prce. Presn teodolity dovouj ta uhol s presnosou 1 alebo 2cc (napr. Zeiss THEO 010A). Pouvaj sa hlavne na zhusovanie bodovho poa a na vytyovanie. Vemi presn teodolity sa uplatuj pri meraniach v rmci vyej geodzie a pri niektorch prcach ininierskej geodzie. Umouj tanie na kruhoch na 0,2 , prpadne na 0,5cc (Wild T3). Technick (mintov) teodolity Zeiss THEO 020A (obr. 4.2). Prstroj m oton limbus a repetin svorku, sklenen kruhy a m odoberaten podloku. Je vybaven sosmi svorkami (pkami) a pohybovkami (skrutkami). alekohad dva vzpriamen obrazy, zvuje 25-nsobne a je vybaven nitkovm diakomerom. tanie sa vykonva stupnicovm mikroskopom (obr. 4.25).V okulre mikroskopu, umiestnenom veda okulru alekohadu alekohadu, s viditen asti oboch kruhov, ktor s farebne rozlen. Na stupnici meme priamo ta uhlov daje s presnosou 1c. Pri meran len vodorovnch smerov, skrutkou na vobu tania, d sa zastrie obraz vkovho kruhu. Aliddov libela m citlivos 30. Namiesto indexovej libely m prstroj automatick stabilizciu tacieho indexu vkovho kruhu pomocou kompenztora. M zabudovan optick dostreova. Obr. 4.25. Zorn pole stupnicovho mikroskopu teodolitu Zeiss THEO 020A Teodolit Leica Builder (obr. 4. 26) patr do skupiny stavebnch elektronickch teodolitov. Je uren pre uvateov pri stavebnej innosti, preto m vemi jednoduch obsluhu. Na rchle urovnanie prstroja m laserov olovnicu (obr. 4.27). Funkciu optickho prevaovaa nadobudne po odstrnen rukovete a natoen alekohadu do zvislej polohy, vtedy laserov l vytvor laserov zvislicu. alekohadu m 30-nsobn zvenie. Presnos merania uhlov je 9cc alebo 6cc. M zvukov signalizciu na vytenie polohy pravho uhla. Model TR m diakomer s bezhranolovou laserovou technolgiou merania dok s dosahom odrazov: 80 m od steny, 250 m a 500 m od flie a 3000 m od hranola. Teodolit m prehadn displej, zobrazuje vetky nastavenia prstroja, stav batrie a poruenie horizontcie teodolitu (obr. 7.28).

59

Obr. 4.26. Teodolit Leica Builder

Obr. 4.27. Laserov olovnica

4.28. Elektronick libela a displej Teodolitu Leica Builder Presn sekundov teodolity Zeiss THEO 010A (obr. 4.3) M oton limbus so skrutkou na postrk, odoberaten podloku, sklenen kruhy, tac mikroskop s optickm mikrometrom a polodigitlny spsob tania. Najmen dielik mikrometrickej stupnice je 2cc. Po koincidencii dvojrysiek vodorovnho, resp. vkovho kruhu uprostred zornho poa tacieho mikroskopu nie je potrebn hodnotu desiatok mint ta poda diametrlnych miest, ale tento daj sa priamo selne objav v okienku veda optickho mikrometra (obr. 4.20). Spolonm zrkadielkom sa osvetuje vodorovn a vkov kruh, na ktorch sa ta postupne poda postavenia skrutky na vobu tania. Teodolit m oovkov alekohad s 30- nsobnm zvenm, ktor dva vzpriamen obrazy. Svorky a pohybovky s sos. Citlivos aliddovej libely je 20, vkov index sa stabilizuje automaticky pomocou kompenztora. Prstroj m zabudovan optick dostreova. Vemi presn tedolity Teodolit Wild T3 Teodolit Wild T3 patr medzi prstroje najvyej presnosti. O jeho kvalite sved aj to, e jeho kontrukn prepracovanos a design sa za poslednch viac ne 70 rokov takmer nezmenil. Prstroj m odoberaten podstavcov dosku, stavacie skrutky s sasou spodnej asti (limbu). alekohad m tri vymeniten okulre s 24, 30 a 40-nsobnm zvenm, dva prevrten obraz. Vybaven je elektrickm zariadenm na vntorn osvetlenie kruhov a zmernho kra, pri dennom svetle je kad kruh osvetovan samostatnm zrkadielkom. M tac mikroskop s mikrometrom a koincidenciou, najmen dielik mikrometrickej stupnice je 1cc (0,2) (obr. 4.29). Vkov kruh je oslovan tak, e stredn hodnota vkovho uhla sa zska z rozdielu tan v prvej a druhej polohe alekohadu. Model prstroja T3A m v tubuse alekohadu pevne zabudovan autokoliman zariadenie. Prstroj Wild T360

m vymeniten autokoliman okulr, ktor poskytuje 30-nsobn zvenie. Citlivos aliddovej libely je 6 a indexovej libely 13.

tanie na kruhu: Vsledn tanie:

114g 45c 2 10,3c cc

82 24 0 00,5 82 24 00,5

tanie na optickom mikrometry:

114g 47c 10,3cc

Obr. 4.29. tanie na teodolite Wild T3 4.3.2 Elektronick teodolity Vvoj opticko mechanickch teodolitov skonil, nahradzuj ich elektronick teodolity. Elektronick teodolity (ET) s vybaven elektronikou na meranie uhlov a dok (obr. 4.30). ET s v produknom programe vetkch firiem, ktor vyrbaj geodetick prstroje. Navzjom sa lia stupom automatizcie meracieho procesu, presnosou meranch velin, komfortom obsluhy a kontruknm usporiadanm meracch jednotiek. Poda pomcky na horizontciu teodolitu mme ET s rrkovou aliddovou libelou, alebo s elektronickou libelou (s dvojosovm kompenztorom vertiklnej osi). ET s vybaven elovmi programami na meranie a vytyovanie, vytyovacmi svetlami a laserovou zameriavacou stopou na meranie. Spolonm znakom elektronickch teodolitov je digitlny vstup odmeranch dajov na displeji prstroja a ich registrcia. Prakticky u vetkch ET njdeme monos: - voby jednotiek merania, - merania zenitovch uhlov alebo vkovch uhlov, - merania ikmch alebo vodorovnch dok, - pravy meranej dky o stov kontantu odrazovho systmu, - voby nrastu slovania meranch bodov, - zavedenia excentricity meranho bodu (pri meran dky na neprstupn miesto merania), - numerick a alfanumerick zadvanie dajov, - prehliadania a opravy registrovanch dajov, - osvetlenie zmernho kra a displeja, at.

61

Obr. 4.30. Elektronick teodolity a) Spectra Precisin Elta S 10 b) Topcon GPT-7000i Na kadom novom stanovisku merania sa tandardne zadva: - slo stanoviska a orientanho bodu, - vka prstroja a vka ciea, - tlak a teplota ovzduia, - vchodiskov uhlov tanie. ET s vybaven optickm dostreovaom (s laserovou stopou vertiklnej osi prstroja, napr. TPS) a monosou merania so zvislou centrciou. Maj tandardn (zkladn) meracie programy a nadstavby, ktormi sa ET, v prpade potreby, dodatone vybavuje. Uvate ET si poda vlastnch zvyklost merania me upravova postupnos danch a odmeranch dajov a do finlnej formy spracovania vsledkov merania, t. zn., e sa bud registrova sla a sradnice odmeranch bodov. Napr. medzi zkladn programy merania v rznej forme konfigurcie vstupu patr: - meranie uhlov a dok, - meranie polrnych sradnc, - meranie uhlov v skupinch, - urenie vky stanoviska prstroja, - urenie priestorovch sradnc stanoviska merania pretnanm a ich charakteristk presnosti, - urenie sradnc prechodnho stanoviska, - postupn urovanie vzdialenosti a uhlov medzi meranmi bodmi, - polrne vytyovanie, ortogonlne vytyovanie, kartzke vytyovanie viazan na sradnicov systm a in. Niektor ET s vybaven aplikanmi programami, ktorch vsledkom spracovania odmeranch dajov me by: - vpoet plch z prve odmeranej postupnosti bodov, - vpoet sradnc bodov polygnu, - urovanie vok neprstupnch bodov, - meranie vzdialenosti na neprstupn bod a in.

62

Obr. 4.31. Navdzacia dida Leica EGL1 Pri vytyovan napr. ET TPS Systm 2000 graficky znzoruje polohu stanoviska merania, polohu odrazovho zariadenia (hranola) a polohu vyadovanho miesta vytenia. Zrove pota poda zvolenej metdy vytyovania napr. zmenu uhla, dky a prevenia medzi odmeranm a vytyovanm bodom (, d, h), resp. prienu odchlku, pozdnu odchlku a prevenie (p, q, h). Tieto daje sa daj zobrazi na displeji odrazovho zariadenia v mieste vytyovanho bodu (Spectra Precision Elta S 10 a S 20). ET Elta S 10 (obr. 4.30a) a S 20 s vybaven ltozelenm svetelnm rozhranm na vytenie smeru. Pomocnk so zrkadlom s 10 cm presnosou njde poda ltozelenho rozhrania vyadovan vytyovan smer. Za rovnakm elom ET TPS s vybaven v alekohade prstroja lto-ervenou blikajcou didou EGL1 navdzajceho svetla (1, 2 obr. 4.31). Sveteln body s viditen a do vzdialenosti 150 m. Sokkia s vytyovacou jednotkou GDL2 m zeleno-erven vytyovacie svetlo. Pre farboslepch m pecilny blikajci vzorok svetla. ET Topcon GPT-7000i (obr. 4.30b) je vybaven obrazovou technolgiou. M vstavan dve CCD kamery irokouhl a teleskopick, ktor umouj zobrazi na displeji prstroja obraz viden cez alekohad. Na pozad relnej situcie je mon vidie odmeran body spojen iarami, projektovan a vyten body. Obrazov technolgia umouje uklada digitlne snmky odmeranch bodov. irokouhl snmka sa uklad automaticky do pamti prstroja, ke sa nov odmeran bod nachdza mimo u existujcej snmky. Teleskopick kamera sli na vyhotovovanie detailnch zberov a na presn bezhranolov meranie rohov a ktov na budovch. Motorizovan ET v alekohade s vybaven zariadenm na automatick rozpoznvanie ciea (Automatic Target Recognition ATR). Tieto prstroje umouj automatick meranie uhlov a vzdialenost (Leica TCRM motorizovan). Prstroj sa predbene nasmeruje priezorom na hranol odrazovho zariadenia. V reime merania sa ET nato automaticky pomocou motorov na stred hranola. Zabudovan ATR vysiela laserov l. Odrazen l je prijat vstavanou kamerou (CCD). Vypota sa poloha prijatho svetelnho bodu s ohadom na stred CCD. Horizontlne a vertiklne posuny sa prepotaj na korekcie horizontlnych a vertiklnych uhlov a na riadenie motorov, ktor otaj prstroj tak, aby bol zmern kr zacielen63

presne na stred hranola. Citliv oblas ATR je umiestnen do stredu zornho poa alekohadu, z ktorho predstavuje tretinu. ATR rozpoznva stred hranola v rmci tejto citlivej oblasti. Pri hadan a rozpoznan stredu hranola je zorn pole alekohadu pirlovite prehadvan tak, e citliv oblas ATR sa posva do stredu hranola (obr. 4.32). Celkov as na prehadanie a rozpoznanie stredu hranola je asi 1 sekunda. ET napr. Trimble 5508 DR2000+ a Topcon GPT rady 9000 s vybaven servoustanovkami. Prepojen s na servomotory, ktor ovldaj horizontlny a vertiklny pohyb prstroja. m rchlejie otame servoustanovkami, tm rchlejie sa pohybuje prstroj. Pri pouit servosystmu odpad pouitie svoriek. Jemn cielenie je zaisten jemnm otanm servoustanoviek.

Obr. 4.32. Automatick rozpoznanie ciea

Obr. 4.33 Hranol na automatick sledovanie

S automatikou na sledovanie hranola s vybaven Leica, TCA Topcon GPT-8200M a in. Automatick sledovanie hranola sa uplatuje pri meran priestorovej polohy pohybujcich sa zariaden (napr. merac vozk na elezninej trati). Meranie s automatickm sledovanm hranola vyaduje orientciu meranej osnovy smerov, zacielenie na hranol a spustenie automatickho reimu merania. Zznam vsledkov meran sa vykonva vo zvolench asovch intervaloch, ktor sa zoslauj s rchlosou pohybujceho sa objektu na ktorom je umiestnen hranol. Napr. na hranol Leica GRZ4 je mon cieli z ubovonho smeru a do vzdialenosti 1500 m. 4.4 PRPRAVA TEODOLITU NA MERANIE Pred meranm vodorovnch uhlov, vkovch uhlov a dok na danom bode stanovisku stabilizovanom v terne, je potrebn najprv vykona tzv. prpravu teodolitu na meranie. Tto prprava je nevyhnutnm predpokladom k tomu, aby bol odmeran uhol skutone vodorovn uhol alebo vkov uhol a aby jeho vrchol bol toton s danm bodom. Vsledkom prpravy teodolitu je, e vertiklna os teodolitu V je presne zvisl a prechdza centrom bodu (stabilizovanm kameom s krikom, geoklincom, kolkom s klinekom a pod.). Prprava teodolitu na meranie pozostva z centrcie a horizontcie prstroja a z pravy alekohadu. Centrcia, ie dostredenie prstroja predstavuje stotonenie vrcholu meranho uhla s vertiklou prechdzajcou danm bodom. Horizontciou prstroja sa umiestuje vertiklna os prstroja do zvislej polohy pomocou stavacch skrutiek a libiel na alidde. prava alekohadu pred meranm predstavuje zaostrenie zmernho kra, odstrnen jeho paralaxy a prpadne sa osvetl zmern kr. Poradie konov pri centrcii a horizontcii teodolitu: Pri centrci zvesom olovnice alebo dostreovacou tyou je poradie konov centrcia a nsledne horizontcia teodolitu. Pri centrci optickm dostreovaom teodolit centrujeme a po horizontcii. Centrcia a horizontcia prstroja Pri meran uhlov sa teodolit vinou upevuje na stojane, alebo na centranej doske (obr. 4.37). Nad danm bodom sa najprv postav stojan tak, aby kruhov otvor v jeho doske bol nad znakou oznaujcou vlastn bod a aby doska stojanu bola zhruba vodorovn. Po zatlaen nh stojanu do zeme sa k doske stojanu upnacou skrutkou pripevn teodolit tak, aby bolo ete mon s nm posva po doske stojanu. Poda olovnice zavesenej na upnacej skrutke alebo pomocou optickho64

dostreovaa sa teodolit scentruje a napokon sa utiahne upnacia skrutka (nie prli tuho, aby nedolo k vekmu opotrebovaniu zvitov stavacch skrutiek). Dka olovnicovho zvesu sa uprav tak,aby hrot olovnice bol tesne nad znakou bodu.

Obr. 4.34 Horizontcia prstroja Pri horizontcii prstroja sa stavacmi skrutkami urovnva aliddov libela. Ke s na alidde dve libely, kruhov a rrkov libela, horizontcia sa zana menej citlivou kruhovou libelou. Pri predbenej horizontcii pomocou kruhovej libely sa ota vetkmi stavacmi skrutkami pokia sa bublina privedie do stredu libely. Pri urovnvan pomocou rrkovej libely sa oto aliddou do takej polohy, a os rrkovej libely je pribline rovnoben so spojnicou ubovonch dvoch stavacch skrutiek (obr. 4.34a). Protismernm otanm stavacch skrutiek (k sebe alebo od seba) sa libela urovn. Smer pohybu otania stavacmi skrutkami, kam sa m premiestova bublina libely, naznauje pohyb ukazovka pravej ruky. Pri otan skrutkami k sebe sa bublina pohybuje sprava doava, pri otan od seba zava doprava. Po urovnan libely v tomto smere sa alidda oto o 100g, os libely zaujme kolm polohu k predchdzajcemu smeru (obr. 4.34b) a urovn sa treou stavacou skrutkou. Naznaen postup urovnania libely na obr. 4.34a, b sa opakuje tak dlho, a libelu nie je potrebn urovnva, m je prstroj zhorizontovan Okrem olovnice s vlknovm zvesom, ktorou meme docieli presnos centrcie 1,5 mm, pri centrcii niektorch tedolitov sa d poui tie dostreovacia ty (obr. 4.35), alebo optick dostreova (obr. 4.36). Dostreovacia ty sa sklad z dvoch tuhch do seba zasvatench trubiek T1 a T2 (obr. 4.35). Trubka T2 je zakonen hrotom, ktor sa kladie do centra bodu, kde sa prstroj centruje. Trubka T1 sa upevuje na upnaciu skrutku stojanu S . Centrcia pomocou dostreovacej tye sa vykonva tak, e sa teodolitom pohybuje po doske stojanu dovtedy, a sa bublina kruhovej libely na dostreovacej tyi dostane do stredu. Centrovanie pomocou dostreovacej tye sa s vhodou pouva pri silnom vetre, vyom vegetanom kryte a pod., kedy by pouitie olovnice so zvesom robilo akosti. Obr. 4.35. Dostreovacia ty Presnos centrcie dostreovacou tyou zvis od citlivosti libely L. Meme ju docieli a do hodnoty 0,3 mm. Optick dostreova. Modernejie typy optickch teodolitov a ET s vybaven optickm dostreovaom, ktor je zabudovan do telesa aliddy, resp. do podloky prstroja (Leica), alebo ho tvor samostatn pomcka (obr.4.36). Poloha teodolitu vo vzahu k centranej znake me by optickm dostreovaom vizualizovan stopou laserovho la (napr. Leica TPS). Optickm dostreovaom meme docieli presnos centrcie 0,5 mm. Skka optickho dostreovaa. Ak m optick dostreova dosiahnu uveden presnos, mus by zmern os optickho dostreovaa toton so vertiklnou osou prstroja V.

65

Obr. 4.36 Optick dostreova Wild ZBL Teodolit (alebo samostatn optick dostreova obr. 4.36) sa preczne zhorizontuje, na papieri pripevnenom pod stojanom na pevnej rovnej ploche sa vyzna bod, ktor predstavuje priemet stredu zmernho kra (krku) optickho dostreovaa. Aliddou sa oto o 1/3 a 2/3 kruhu a na papieri sa vyznaia polohy stredov zmernho kra. Ak sa vetky tri body stotouj, zmern os optickho dostreovaa je toton s vertiklnou osou V prstroja. V prpade e sa vytvor odchlkov trojuholnk, vyzna sa jeho aisko, do ktorho sa rektifikanmi skrutkami (skrutkami na opravu) premiestni stred zmernho kra optickho dostreovaa. Opakovanou skkou sa overuje innos vykonanej opravy. Presnos optickho dostreovaa vymedzuje polomer vpsanej krunice do odchlkovho trojuholnka. Zvisl centrcia znamen, e sa teodolit (cieov znaka a in pomcky na meranie) vklad u do scentrovanej a zhorizontovanej podloky prstroja, napr. namiesto cieovej znaky (pri meran v polygnovej sieti obr. 4.53). Nten centrciu docielime vtedy, ke sa podloka s priskrutkovanm centranm prpravkom (napr. gulikou privarenou k normalizovanmu zvitu) (obr. 4.37) nasad do pzdra na observanom pilieri, alebo podloka prstroja sa priskrutkuje na zvit privaren k doske observanho piliera, alebo sa podloka prstroja pripevn upnacou skrutkou cez kruhov normalizovan otvor v doske observanho piliera. 4.4.1 Skka a rektifikcia (oprava) osovch podmienok teodolitu Na to, aby sme spoahlivo odmerali vodorovn a vkov uhly nesta teodolit len scentrova a horizontova. Okrem toho musia by splnen alie podmienky, ktor vyjadruj vzjomn polohu os prstroja (obr. 4.38): 1. V L vertiklna os aliddy V m by kolm k osi aliddovej libely L, pouitej k horizontcii prstroja. 2. Z H zmern (koliman) os Z m by kolm na horizontlnu os H . 3. H V horizontlna os H m by kolm na vertiklnu os aliddy V. 4. Ln Z os nivelanej libely m by rovnoben so zmernou osou (u teodolitov vybavench s nivelanou libelou). Skky osovch podmienok robme na dokonale pevnom stojane, najlepie na observanom pilieri. V priebehu skok prstroj a stojan chrnime pred priamym slnenm osvetlenm slnenkom.

66

Obr. 4.37. Zariadenie na nten centrciu teodolitu Skka osovej podmienky V L

Obr. 4.38. Schematick znzornenie os teodolitu

Skku robme pomocou aliddovej libely, u starch teodolitov ak boli vybaven nivelanou libelou, pomocou nivelanej libely.

Obr. 4.39. Rektifikcia osovej podmienky V L Postup skky pomocou aliddovej libely: Aliddov libelu urovnme najprv v smere dvoch stavacch skrutiek (obr. 4.39a), potom v smere tretej stavacej skrutky (obr. 4.39b). Urovnanie v polohe a/ a b/ opakujeme dovtedy, km bublina libely v uvedench polohch nebude bez odchlky od strednej polohy. Potom aliddu otome o 200 g (obr. 4.39c) a prpadn vbeh bubliny libely, ktor predstavuje dvojnsobn chybu vertiklnej osi, odstrnime rektifikujeme a to z polovice stavacou skrutkou a z polovice rektifikanou skrutkou aliddovej libely. Opakovanou skkou kontrolujeme innos opravy. Polohy a/ a b/ na obr. 4.39 predstavuj horizontciu prstroja, ktorou v prprave teodolitu na meranie pripravujeme osov podmienku V L. Postup skky pomocou nivelanej libely: V zujme zrchlenia celho rektifikanho procesu prstroj zhorizontujeme a na vkovom kruhu nastavme tanie 100g (0g). Aliddu otome tak, aby os nivelanej libely bola rovnoben so spojnicou dvoch stavacch skrutiek, s ktormi sa presne urovn. Potom otome aliddu o 100g a nivelan libelu urovnme treou stavacou skrutkou a napokon sa oto o 200g. V tejto polohe vbeh bubliny odstrnime z polovice pohybovkou vertiklneho kruhu a z polovice treou stavacou skrutkou. Popsan kony sa opakuj tak dlho, a nivelan libela v postaven aliddy a/, b/, c/ bude urovnan. Ak aliddov libela nie je urovnan, upravme jej polohu v postaven c/ rektifikanmi skrutkami libely. Aliddov libelu rektifikujeme vtedy, ak je vbeh bubliny libely v ako 1 dielik delenia libely. Nesplnenie osovej podmienky V L sa ned vyli metdou merania.67

Skka osovej podmienky Z H Ke nie je splnen tto podmienka, prstroj m koliman chybu. Voba metdy skky osovej podmienky Z H sa riadi poda presnosti tacej pomcky na vodorovnom kruhu teodolitu.

Obr. 4.40. Skka Z H pomocou tvornsobnej kolimanej chyby

Obr. 4.41. Skka Z H pomocou dvojnsobnej kolimanej chyby

Postup skky pomocou tvornsobnej kolimanej chyby (u menej presnch vernierovch teodolitov): Zvislou ryskou alekohadu zacielime na vzdialen, pribline v horizonte prstroja leiaci bod P (zmera I na obr. 4.40). alekohad preklopme do 2. polohy (I) a urme polohu zmery na horizontle postavenom meradielku, umiestnenom asi vo vzdialenosti 20 m od prstroja. V 2. polohe alekohadu znova zacielime na bod P (zmera I = II), alekohad preklopme (vrtime) do 1. polohy a tame polohu zmery na meradielku. Rozdiel tan na meradielku vyjadruje tvornsobn koliman chybu (4c). Chybu odstrnime posunom planparalelnej dotiky nescej zmern kr o 1/4 seku (c). Posun sa vykon pomocou vodorovne umiestnench rektifikanch skrutiek zmernho kra. Postup skky pomocou dvojnsobnej kolimanej chyby: alekohadom, ako v predchdzajcom postupe, zacielime na bod P a tame na vodorovnom kruhu 1 (zmera I na obr. 4.41). alekohad preklopme do 2. polohy a na vodorovnom kruhu nastavme tanie 1 + 200g (zmera II). Ak m prstroj koliman chybu, bod P sa nachdza mimo zvislej rysky zmernho kra. Vekos odchlky zodpoved hodnote dvojnsobnej kolimanej chyby (2c). Chyba sa odstrni posunom zmernho kra o polovicu odchlky. Skka osovej podmienky H V Pri skke tejto osovej podmienky zacielime na vysoko poloen bod P a sklopme alekohad. Na meradielku postavenom kolmo na os zmery vo vzdialenosti asi 20 m od teodolitu, tame polohu zmery 1 (obr. 4.42). alekohad pretome do 2. polohy a cel kon sa opakuje. Zacielime na bod P, sklopme alekohad a tame na meradielku polohu zmery 2. Ak 1 2, os H nie je vodorovn a sek , dan rozdielom oboch tan, zodpoved dvojnsobnmu sklonu vodorovnej osi. Urme tanie + = 1 2 , 2 na ktor sa nastav pohybovkou zvisl ryska zmernho kra a alekohad sa nasmeruje na bod P. Odchlka bodu od zvislej rysky zmernho kra sa odstrni zdvihnutm alebo znenm jednho loiska osi H. Rektifikcia tejto osovej podmienky sa vykonva v laboratrnych podmienkach. Osov podmienky Z H a H V meme preska sasne. Pouijeme dostatone dlh zves olovnice, ktorej pohyb sa utlm v ndobe s tekutinou (obr. 4.43). Teodolit postavme tak, aby na zves68

bolo mon zacieli pod pomerne vekm vkovm a hbkovm uhlom. Stredom zmernho kra zacielime na najvy bod zvesu, alekohad sklpame a pritom sledujeme drhu, ktor opisuje stred zmernho kra. Ke m prstroj len koliman chybu, zmern priamka opisuje kueov plochu a stred zmernho kra sa pohybuje po plochej kueoseke (obr. 4.42 drha A). Ke os H nie je vodorovn, stred zmernho kra sa pohybuje po priamke odklonenej od zvislice (obr. 4.42 drha B). Ak bude teodolit postihnut obidvomi chybami, obe drhy sa spotaj a stred zmernho kra opisuje krivku C (obr. 4.42). Nesplnenie osovch podmienok Z H a H V polohch alekohadu. vieme eliminova meranm v dvoch

Obr. 4.42. Skka H V Skka osovej podmienky Ln Z

Obr. 4.43. Spolon skka osovch podmienok Z H a H V

U starch teodolitov vybavench nivelanou libelou, ak sa pouij na nivelan prce, sa vykonva skka osovej podmienky Ln Z . Nivelan libelu urovnme a na vertiklne postavenom 1 (obr. 4.44). alekohad meradielku vo vzdialenosti 20 a 40 m od prstroja tame daj preklopme do 2. polohy, urovnme nivelan libelu a na meradielku tame daj 2. Ak 1 2 3 mm, prstroj nespa osov podmienku Ln Z . Nesplnen osov podmienku Ln Z rektifikujeme tak, e pohybovkou nastavme vodorovn rysku zmernho kra na daj + 2 = 1 2 a vbeh bubliny nivelanej libely opravme rektifikanmi skrutkami. innos nasadenej opravy prekontrolujeme.

Obr. 4.44. Skka osovej podmienky Ln Z 4.4.2 Skky osovch podmienok elektronickch teodolitov Osov podmienky ET vybaven iba s rrkovou aliddovou libelou kontrolujeme a rektifikujeme ako optick teodolity (kap. 4.4.1). ET, ktor maj elektronick libelu, kontrolujeme osov podmienky : 1. V L ( , t) pozdnu chybu ( v smere kolimanej osi) a prienu chybu (t v smere horizontlnej osi) dvojosovho kompenztora (obr. 4.11),69

2. (i) indexov chybu vkovho kruhu, 3. Z H (c) koliman chybu, 4. H V (a) chybu otonej osi alekohadu, 5. (ATR) koliman chybu automatickho rozpoznvania ciea. Napr. u ET TPS Systm Leica pouvame nasledovn postup preskavania a rektifikcie osovch chb. Zvolme reim Calibrcia a postupne v porad 1 a 5 kontrolujeme osov podmienky ET: 1. V L ( , t) predstavuje urenie indexovej chyby dvojosovho kompenztora. Po precznom urovnan elektronickej libely v ubovolnom postaveni aliddy prstroja, tartujeme test podmienky ( , t). Po internom teste pozcie kompenztora prstrojom, je na dispeji vzva na pootoenie prstroja o 200g. Akustickm signlom sa oznamuje dostatonos splnenia podmienky otoenia prstroja o 200g. Po teste kompenztora v 2. pozcii prstroja na displeji sa zobrazuj v uhlovej miere predchdzajce a zisten indexov chyby kompenztora v pozdnom a prienom smere. Po akceptovan zistench indexovch chb odmeran vodorovn a vkov uhly bud automaticky opravovan o chyby z nesplnenia osovej podmienky V L. Urenie pozdnej a prienej osi kompenztora vo vzahu k zvislici zodpoved stredu bubliny elektronickej libely. Motorizovan ET vykonvaj urenie podmienky ( , t) automaticky po spusten prvho merania.

Obr. 4.46. Koliman chyba automatickho rozpoznvania ciea Obr. 4.45. Indexov chyba 2. (i) Pri kontrole indexovej chyby meriame v dvoch polohch alekohadu vzdialen, jemne zobrazen bod. Senzor sklonu indikuje odchlku vertiklnej osi prstroja od zvislice o ktor sa automaticky opravuje tanie vkovho uhla (obr. 4.45). Na displeji sa zobrazuje predchdzajca a uren hodnota indexovej chyby. Zrove vystupuje vzva, i uren hodnota indexovej chyby bude akceptovan. 3-4. (c, a) Koliman chybu a chybu otonej osi ET meme prekontrolova v jednom meracom postupe meranm v dvoch polohch alekohadu. Pri osovej podmienke H V je podmienka, aby meran bod bol 30g nad alebo pod horizontom prstroja. Motorizovan prstroje sa po odmeran v 1. polohe automaticky premiestuj do 2. polohy. Mera mus iba prekontrolova presn zacielenie. 5. (ATR) Kalibran chyba ATR je odchlkou medzi kolimanou osou a stredom CCD kamery od priamky idcej do stredu hranola (obr. 4.46). Meranie sa vykon v dvoch polohch alekohadu. Proces kontroly poda voby me sasne zohadni aj urenie indexovej chyby a kolimanej chyby. Motorizovan prstroje sa automaticky premiestnia do 2. polohy.

70

4.5 METDY MERANIA VODOROVNCH UHLOV Pri meran vodorovnch uhlov sa pouvaj rektifikovan teodolity, ktor v rmci rektifikanch toleranci spaj osov podmienky (V L, Z H a H V). Prstroj m by v rmci vyadovanej presnosti zcentrovan a zhorizontovan, aby stred limbu bol na zvislici prechdzajcej stanoviskom prstroja (centrom bodu), v ktorej le vrchol meranho uhla. Ak nie je prstroj sprvne zhorizontovan, znehodnocuj sa vsledky merania uhlov hlavne pri strmch zmerch. Ke sa libela v priebehu merania mlo vychli, nesmie sa urovnva. Ak je odchlka via, je potrebn cel meranie po urovnan libely opakova (napr. pri meran na trati po prechode vlaku). Vetky teodolity s vybaven otonm alekohadom, o umouje mera uhly v dvoch polohch alekohadu a tm vyli koliman chybu a chybu z nevodorovnej polohy osi H. Delenie vodorovnho kruhu nie je plne presn a rovnomern. Tento nedostatok sa zniuje vhodnm postupom merania uhlov v skupinch so zmenou vchodiskovej uhlovej hodnoty. Teodolitom zaobchdzame jemne, otanie aliddou a alekohadom meme vykonva len po uvonen prslunej svorky. Po nastaven vchodiskovej uhlovej hodnoty na vodorovnom kruhu, doporuuje sa niekokokrt otoi aliddou okolo vertiklnej osi v oboch smeroch. Zkladnm prvkom pri meran uhlov je meran smer. Je to uhlov hodnota n tan na vodorovnom delenom kruhu teodolitu, po zacielen na prslun smer. Predstavuje ho uhol medzi nulovm smerom na limbe a priesenicou zvislej zmernej roviny s vodorovnm delenm kruhom. Vodorovn uhol sa zska medzi dvoma smermi z rozdielu tan na limbe. Ak sa na jednom stanovisku meria viac smerov, sboru vodorovnch smerov sa hovor osnova meranch smerov. Nastavenie uhlovej hodnoty do zaiatonho smeru. Napr. tanie blzke 0g na dvojosovom (repetinom) teodolite docielime tak, e otame aliddou prstroja dovtedy, a v zornom poli tacieho zariadenia (mikroskopu) nebude tanie blzke 0g. Upneme aliddov svorku a pohybovkou nastavme tanie napr. 0,05g. Repetinou svorkou zopneme limbus s aliddou. Uvolnme aliddov svorku a zacielime do zaiatonho smeru a uvolnme repetin svorku. Vyadovan tanie sa tak stoton so zaiatonm smerom. Pri zopnutom limbe s aliddou sa nastaven tanie nemen. Na jednoosovom teodolite s limbom na postrk zacielime do zaiatonho smeru. Na stupnici optickho mikrometra nastavme tanie mikrometra (napr. 1c) a skrutkou na postrk na hlavnej stupnici nastavme tanie napr. 0g. tanie na zaiatonom smere dostaneme po spresnenej prave tania optickm mikrometrom napr. 0,0135g. Na ET zacielime do zaiatonho smeru, stlame tlatko H0 (teodolity Leica) a klvesnicou zvolme vyadovan tanie. Pod zacielenm alekohadu teodolitu pri meran vodorovnch smerov (uhlov) sa rozumie nastavenie zvislej rysky zmernho kra (blzko stredu zmernho kra) na meran bod. Cielenie sa vykon tak, e pomocou priezora na tubuse alekohadu sa pribline zacieli na bod, utiahne sa aliddov svorka a svorka pohybu alekohadu a pomocou pohyboviek stotonme zvisl rysku s meranm bodom. Vodorovn smery z ktorch odvodme uhly meme mera niekokmi metdami, z ktorch v praxi najastejie nachdza uplatnenie 1. meranie smerov v jednej polohe alekohadu (metda jednoduchho merania smerov), 2. meranie uhlov nsobenm, 3. meranie smerov v skupinch, 4. meranie laboratrnej uhlovej jednotky. 1. Meranie smerov v jednej polohe alekohadu (obr. 4.47) sa pouva v prpadoch, ke nie s vek nroky na presnos meranch vodorovnch uhlov napr. pri podrobnom meran polohopisu a vkopisu tachymetriou.

alekohadom v prvej polohe zacielime na zaiaton cie (P1) a tame na vodorovnom kruhu uhlov hodnotu 1 (zpravidla nastaven na hodnotu blzku 0g). Potom zacielime na druh cie (P2) a tame uhlov hodnotu 2 a tak pokraujeme alej a po posledn bod. Meranie ukonujeme

71

kontrolnm meranm na zaiatonom bode (P1). Z rozdielu dvoch uhlovch hodnt urme vodorovn uhol napr. 1 = 2 1 , ke 2 < 1 plat (4.3) 1 = 2 + 400 g 1 .

(

)

Obr. 4.47. Meranie osnovy smerov v jednej polohe akehohadu Obr. 4.48. Meranie uhlov nsobenm 2. Meranie uhlov nsobenm (Mayer 1752) Meranie uhlov nsobenm je mon len dvojosovm (repetinm) teodolitom s otonm limbom a s limbovou svorkou, alebo s repetinou svorkou, ktor umouje nezvisl pohyb aliddy a limbu. Podstatou metdy merania uhlov nsobenm je opakovan pripotavanie meranho uhla (obr. 4.48). Z metd merania uhlov nsobenm si uvedieme metdu veobecnej repetcie, a to pre teodolit s limbovou svorkou a repetinou svorkou. a) Teodolit s limbovou svorkou. Tedolit na stanovisku S scentrujeme a zhorizontujeme. Pri utiahnutej limbovej svorke a uvonenej alidde na limbe na vodorovnom kruhu nastavme tanie blzke nule. Utiahneme aliddov svorku a po uvonen limbovej svorky nasmerujeme teodolit na av cie L, utiahneme limbov svorku, spresnme cielenie pomocou limbovej pohybovky a urme vchodiskov tanie 0. Nasleduje uvonenie aliddy, ktorou otome doprava a zacielime na prav cie P . Tm sa odmeral uhol prvkrt (prv repetcia). Potom sa repetcie opakuj n-krt, priom na av cie sa cieli vdy pomocou limbovej svorky a pohybovky (pri utiahnutej aliddovej svorke), na prav cie pomocou aliddovej svorky a pohybovky (pri utiahnutej limbovej svorke). Pri n-tom zacielen (spravidla n = 3 a 5) na prav cie, tame konen tanie n. Vsledn uhol bude:

=

n 0 . n

(4.4)

b) Teodolit s repetinou svorkou. Postup merania je analogick predchdzajcemu meraniu s rozdielom, e funkcia limbovej svorky prechdza na repetin svorku. Aby sa vylil vplyv osovch chb a chyby z exentrickho postavenia aliddy, organizuje sa meranie uhlov nsobenm v 1. a 2. polohe alekohadu, priom poet nsoben n je v oboch polohch alekohadu rovnak. Vsledn hodnota uhla bude aritmetickm priemerom odmeranch dajov v 1. a 2. polohe alekohadu:

=

1 + 2 . 2

(4.5)

Metda merania uhlov nsobenm umouje zvi presnos merania uhlov u menej vkonnch dvojosovch (repetinch) teodolitov tm, e sa zniuje poet tan uhlovch hodnt na vodorovnom kruhu. Naprklad u teodolitu Zeiss THEO 020A s presnosou tania na 20cc, pri piatich opakovaniach merania (repetcich) uhla, meme dosiahnu stredn chybu vodorovnho uhla 7cc. Meranie uhlov nsobenm sa uplatuje hlavne v paralaktickej polygonometrii a vade tam, kde je potrebn urova jednotliv uhly s vyou presnosou s menej vkonnmi teodolitmi. 3. Meranie smerov v skupinch (Struve 1820)

72

Princp metdy merania smerov v skupinch spova v odmeran osnovy vodorovnch smerov v 1. a 2. polohe alekohadu, priom uhly sa vypotaj z rozdielu dvojc prslunch smerov (obr. 4.49). Ak meriame uhol medzi dvoma smermi (napr. v polygnovej sieti), organizujeme meranie tak, e v prvej polohe alekohadu nastavme vchodiskov uhlov hodnotu na bode P1 , zacielime na bod P2 a tame na vodorovnom kruhu. Potom alekohad preklopme do druhej polohy a zacielime na bod P2 , z ktorho prechdzame v opanom smere ako v prvej polohe na bod P1 (P1 , P2 ; P2 , P1 ). Ak poet meranch smerov je tri a viac, meranie v osnove smerov v 1. a 2. polohe alekohadu konme na vchodiskovom bode.

Obr. 4.49. Meranie osnovy smerov v 1. skupine Meranie osnovy smerov. Meranie zaname v prvej polohe alekohadu. Za zaiaton bod osnovy smerov volme dobre zobrazen bod s priaznivm osvetlenm poas merania celej osnovy smerov. Na zaiaton bod P1 nastavme vyadovan uhlov hodnotu (v 1. skupine hodnota blzka nule). Potom cielime postupne na jednotliv body P2, P3 , P4 Pn v osnove tak, ako za sebou nasleduj zava doprava. Osnova smerov kon op na zaiatonom bode P1. Po kadom zacielen tame daj vodorovnho kruhu, ktor zaznamenvame do zpisnka, u ET registrujeme. tan hodnota na bode P1 na zver osnovy smerov sa m zhodova s poiatonm tanm na bode P1. Rozdiely v oboch taniach mu obsahova len nevyhnutn nhodn chyby z merania. Hrub nezhoda poukazuje na zvadu v meran, chybn tanie, zmenu polohy prstroja, at. V takomto prpade je potrebn meranie v prvej polohe alekohadu opakova. Meranie v 2. polohe alekohadu. Preklopme alekohad z prvej do druhej polohy a znova zacielime na zaiaton bod P1. Na jednotliv body osnovy potom cielime v opanom porad, a to postupne na body P1, Pn ,, P3 , P2 a op meranie ukonujeme na zaiatonom bode P1. Odmeran daje smerov zapisujeme do zpisnka a kontrolujeme zaiaton a konen hodnotu na bode P1 . Ak zistme hrub nezhodu medzi tanmi hodnotami, musme meranie zopakova. Jednu skupinu tvor meranie v prvej a druhej polohe alekohadu. Meranm osnovy smerov v dvoch polohch alekohadu sa odstrauje koliman chyba a chyba z nevodorovnej polohy horizontlnej osi H. Zven presnos merania sa docieuje opakovanm merania v niekokch skupinch. Aby sa sasne znil vplyv z nerovnomernho delenia stupnice vodorovnho kruhu, volme vchodiskov uhlov hodnoty v jednotlivch skupinch poda vzahu: g 200 a , (4.6) 0 = + s s kde s je poet skupn, a je rozsah stupnice stupnicovho mikroskopu, resp. mikrometra. Druh len v rovnici (4.6) sa aplikuje iba pri vemi presnch meraniach, Napr. pre meranie v troch skupinch tedolitom Zeiss THEO 010A volme uhlov hodnoty, ktor s blzke nasledovnm: 1. skupina: 0,0100g, 2. skupina: 65,0330g, 3. skupina: 130,0660g .73

Meranie vodorovnch smerov v skupinch sa pouva pri meran uhlov v polygnovej sieti (spravidla postauje meranie v jednej skupine), pri zhusovan bodovho poa jednotlivo urovanmi bodmi (poda presnosti pouitho teodolitu sa meria v 1 a 3-och skupinch), pri tvorbe geodetickch vytyovacch siet (vyadovan poet skupn vyplynie na podklade analzy presnosti merania, resp. vyadovanej presnosti vsledkov merania), pri lohch ininierskej geodzie at. Zznam meranch dajov do zpisnka Hodnoty tan na vodorovnom kruhu sa priebene zapisuj do Zpisnka meranch vodorovnch smerov poda vzoru uvedenho na str. 75. Najprv zapisujeme meranie v prvej polohe alekohadu (1. poloha 1. skupiny) zhora nadol, do riadkov oznaench I. k prslunm smerom. Po preklopen alekohadu do druhej polohy (2. poloha 1. skupiny), zapisujeme zdola nahor do riadkov oznaench II.. V priebehu merania zapisovate kontroluje, i sa v rmci nevyhnutnch chb z merania zhoduje vchodiskov a konen hodnota na bode P1 a i uhlov hodnoty v oboch polohch si vzjomne odpovedaj. Kontrolou sa vyluuj hrub chyby pri meran. Z vsledkov meranch smerov v 1. a 2. polohe u v priebehu merania potame pre kad smer priemer skupiny, ktor redukujeme na vchodiskov smer. Z redukovanch priemerov jednotlivch skupn pre kad smer vypotame priemer zo vetkch skupn. Priemer zo vetkch skupn na konenom bode skupiny (P1) spravidla nie je rovn nule. Zisten uhlov hodnotu rznu od nuly rovnomerne rozdelme na vetky priemery jednotlivch smerov, ako je to ukzan v zpisnku meranch vodorovnch smerov, m dostaneme vyrovnan hodnoty meranch smerov. V zujme trvalejieho uchovania zpisov v zpisnku, vykonme jeho adjustciu. Vsledn uhlov hodnoty prepeme tuom (v zpisnku sla v hrubch rmekoch). Poda odchlok redukovanch hodnt jednotlivch skupn od vslednho priemeru vetkch skupn, sa posudzuje kvalita vykonanho merania. Napr. ke sa pouije na meranie sekundov teodolit, a odchlka je menia ako 15cc (5), meranie sa spravidla povauje za kvalitn. Ke odchlka dosahuje dvojnsobn hodnotu (30cc), meranie je stle ete pouiten. Ak s odchlky vie, meranie sa mus opakova. Niektor ET s vybaven programovm reimom merania v skupinch. Po meran v 1. polohe alekohadu program vedie meraa vo vyadovanom porad meranch bodov v 2. polohe alekohadu. Motorizovan ET po meran v 1. polohe automaticky samostatne pokrauj v meran v 2. polohe alekohadu a v alch skupinch. Sbene s meranm sa vykonvaj testy spoahlivosti merania v dvoch polohch alekohadu. O vznamnch rozdieloch v meran medzi 1. a 2. polohou je mera informovan. Po skonen merania je k dispozcii na vytlaenie protokol o meran s selnmi

74

75

charakteristikami vsledkov merania vodorovnch a vkovch uhlov v skupinch. Vyaduje sa pri tom meranie v plnch skupinch, t. j. v kadej skupine sa odmeraj vetky smery. 4. Meranie laboratrnej uhlovej jednotky (Kovk 1936, zdokonalil J. Bhm a K. Kuera) Meranie v laboratrnej uhlovej jednotke je usporiadan meranie uhla, pri ktorom je vznamne znen vplyv chb sstavy teodolit stojan. Meranie trv krtku dobu. Je mon predpoklada, e po cel dobu merania bude rovnak refrakcia. Postup merania je znzornen v tab. 4.1. Meranie prebieha v dvojskupine. Po meran v 1. polohe a I. rade pokrauje meranie v III. rade kde sa nastav tanie i + 50,2525g. Postup merania alej je zrejm z tab. 4.1. Laboratrna jednotka m 2 skupiny. Postup merania v laboratrnej uhlovej jednotke Dvojskupina Rada Smer asov nslednos skupiny 1 I P 1 II P P P P P P P 2 5 6 3 4 7 8 * 1

Smer otania

Vychodiskov tanie

Tabuka 4.1 Vsledok

i =

g 200 4n

i+100,5050g

* 2 i+50,2525g

III 2 IV

* 3i+150,7575g

* 4

n je poet meranch laboratrnych jednotiek na stanovisku Vsledok dvojskupiny je: = 0,5 * + * , = 0,5 * + * , = 0,5( + ) . 1 2 3 4 4.5.1 Porovnanie presnosti merania uhlov nsobenm a v skupine

(

)

(

)

Na porovnanie presnosti oboch meraskch metd pri rovnakom teodolite zistme stredn chybu uhla nsobenho n-krt a zameranho v n-skupinch. Predpokladme pri tom, e systematick chyby u oboch metd merania s vylen a presnos vsledkov ovplyvovali len nhodn chyby: - mo stredn chyba v zacielen a - m stredn chyba v tan. Stredn chyba uhla meranho nsobenm Z meraskho postupu vyplva, e pri kadom nsoben uhla cielime dvakrt (na L a P), pri nnsobeniach cielime 2n-krt. tame len dvakrt pri prvej a poslednej zmere. Stredn chyba odmeranej uhlovej hodnoty = n. bude:2 2 m = 2n m + 2m . o

Stredn chybu n-krt nsobenho uhla =

vyjadruje vzah: n

76

m ns. =

2 m 2 2 m m + . = o n n n

(4.7)

Stredn chyba uhla meranho v skupinch Pri meran v skupinch kad zacielenie a tanie bude zaaen chybou:2 2 m = m +m . o

Stredn chybu uhla odmeranho v jednej polohe, zskanho z rozdielu dvoch smerov, vyjadruje rovnica:2 2 m = 2m + m . o Stredn chybu meranho uhla v jednej skupine vyjadrme m 2 2 M skup = = m + m , . o 2 stredn chyba meranho uhla v n-skupinch bude:

(

)

(4.8)

m skup = .

M skup . n

=

2 2 m +m . o n

(4.9)

Ke porovnme rovnice (4.7) a (4.8) vidme, e pri pouit rovnakho teodolitu je vyia presnos odmeranho uhla nsobenm ako meranm v skupinch, pretoe pri meran uhlov sa menej krt uplatuje chyba v tan. Sksenosti z praxe poopravuj teoretick vahy v tom zmysle, e pri meran uhlov nsobenm sa jednotliv uhlov hodnoty neprirauj k sebe plynule a nepretrite, pretoe limbus s delenm kruhom pri otan me by nepatrne strhvan. 4.5.2 Pramene chb pri meran vodorovnch uhlov

Pri rozbore presnosti merania vodorovnch uhlov je potrebn vychdza zo skutonosti, e kontrukcia prstroja nie je dokonal a aj zmyslov orgny loveka maj svoje ohranien monosti. Na presnos merania vplvaj aj atmosferick podmienky. Preto sa pri meran objavuj nevyhnutn chyby, ktor maj charakter nhodnch alebo systematickch chb. Vdy potrebujeme pozna priny vzniku chb a ich vplyv na vsledok merania. U systematickch chb sa vhodnou vobou meraskej metdy, prpadne vpotom sname ich inok vyli, alebo aspo obmedzi na najmeniu mieru. Chyby, vyskytujce sa pri meran vodorovnch uhlov rozdeujeme do troch skupn: 1. chyby z kontruknej nedokonalosti prstroja, 2. chyby z nepresnho vkonu merania, 3. chyby z nepresnho postavenia prstroja a cieovch znaiek. K chybm prvej skupiny predovetkm patria: osov chyby teodolitu, excentricita aliddy a zmernej roviny, chyba z nediametrlnej polohy indexov, chyba z nerovnomernho delenia kruhu a chyba zo sklonu roviny limbu. Ako u bolo uveden, inok kontruknch chb teodolitu meme zni rektifikciou teodolitu, meranm v dvoch polohch alekohadu, tanm na dvoch diametrlnych miestach kruhu a systematickou zmenou polohy delenho kruhu. Do druhej skupiny patria: chyba zo zacielenia a chyba z tania na vodorovnom kruhu. Obe chyby maj charakter nhodnch chb a ich vplyv na presnos merania uhlov sa pri starostlivej prci d minimalizova. Chyba v cielen je zvisl od zvenia alekohadu, hrbky zmernho kra, jemnosti chodu horizontlnej pohybovky a atmosfrickch podmienok pri meran. Chyba v tan pri prstrojoch so sklenenmi kruhmi vznik bu nesprvnym odhadom najmenieho dielika stupnice poda tacieho indexu, alebo pri koincidennom spsobe tania nepresnm nastavenm obrazov rysiek do koincidencie optickm mikrometrom.

77

Do tretej skupiny patria chyby: z nepresnej horizontcie prstroja, nepresnej centrcie prstroja a cieovej znaky, z krtenia stojanu a strhvania limbu. Tieto chyby maj systematick charakter a mu ovplyvni vsledok merania. Chyba z nesprvnej horizontcie prstroja (obr. 4.50.) Za predpokladu, e os aliddy je kolm k rovine limbu a rektifikovan aliddov libela je urovnan, os aliddy je zvisl. Prstroj nie je sprvne zhorizontovan vtedy, ke nespa rektifikan podmienku V L, alebo ak nie je sprvne urovnan aliddov libela. Pri zmere na bod P pod vkovm uhlom by zmern rovina sprvne urovnanho teodolitu prechdzala bodmi Z a P a premietala by bod P do bodu A (obr. 4.50). Zmern rovina nepresne urovnanho prstroja prechdza bodmi Z a P a premieta bod P do bodu A na limbe. Len vo zvltnom prpade, kedy bol bod P v rovine ZSZ, splvali by obe zmern roviny a tanie na limbe presne urovnanho a odchlenho prstroja by bolo zhodn. Toto tanie udva polohu zvislej roviny ZSZ, v ktorej dolo k odchlke osi aliddy od zvislice. Ak sa toto tanie bude povaova za poiatok stupnice, vplyv chyby z nesprvnej horizontcie prstroja v na smer prechdzajci bodom P dostaneme ako rozdiel oblkov LA a L A na hlavnch kruniciach, alebo tie ako rozdiel uhlov v = - .

Obr. 4.50. Znzornenie chyby z nesprvnej horizontcie prstroja

K vpotu v sa pouije sfrick trojuholnk PZZ, v ktorom oblk ZZ zodpoved chybe z nesprvnej horizontcie prstroja v, oblk PZ = R je zenitov uhol bodu P a uhly pri bodoch Z a Z s uhly a . Chybu z nesprvnej horizontcie na meran smer vyjadruje rovnica: v = v tg sin . Z rovnice vyplva, e inok chyby v na meran smer zvis: - od uhla odklonu osi aliddy od zvislice v, - od vkovho uhla , - na uhle , ktor zviera zmern rovina s rovinou, v ktorej nastal odklon osi aliddy od zvislice. Pri vodorovnch zmerch ( = 0) je v = 0, sa vplyv chyby z nesprvnej horizontcie neprejavuje. Pri zmerch s 0 sa chyba zvuje s tangensom vkovho uhla. Vplyv chyby pri = 0 sa neprejav ani pri strmch zmerch, maximum dosiahne pre = R ke sin = 1. Vplyv chyby z nesprvnej horizontcie prstroja nememe vyli ani meranm v dvoch polohch alekohadu. Preto poiadavke postavenia osi aliddy do zvisle j polohy venujeme (4.10)

78