6
Milí farníci, vždy, keď prichádza pôst, niektorí z nás pociťujú akýsi strach z toho, že sa budú musieť zasa všeličoho zriekať: hlasnej hudby, zábav, niektorých jedál. Máme strach, ako zvládneme Popolcovú stredu a Veľký piatok s ich prísnymi pôstmi, kedy nám ako na truc prichádzajú na um všakovaké chute a dobiedzavý pocit hladu. Je isté, že sa budeme musieť niečoho zriecť, ale nie zbytočne. Boh má pre každého, kto chce tento kajúci čas prežiť naplno, pripravené svoje dary – čisté duše, ochotné ruky, či skromné a štedré srdcia. Takže týmto zriekaním nakoniec ni č nestratíme, iba získame. Ale pôst nie je len o zriekaní a získavaní darov pre seba. Je to čas, kedy sa môžeme zvlášť priblížiť k Bohu i k ľuďom. A na to nám slúžia tri základné pôstne prvky: modlitba, samotný pôst a almužna. Modlitbou prehlbujeme svoj vnútorný a osobný vzťah s Bohom. Práve v tento čas by sme si mali vedieť nájsť denne nejakú chvíľu, aby sme pouvažovali nad všetkým, čo Boh pre nás robí. Ticho nám pomôže, aby sme Boha vnímali celkom blízko nás a nebáli sa s ním zhovárať, a samozrejme aj načúvať, ako si on predstavuje náš život. Ježiš svoje pôsobenie tiež začal dlhou modlitbou a 40-dňovým pôstom na púšti. Aj počas svojho účinkovania sa so svojím Otcom pravidelne radil, čo a ako najlepšie urobiť, napr. pri výbere apoštolov, v Getsemanskej záhrade a pod. V pôstnom období sa snažíme odpútať od vonkajších dobier; preto by sa nám mohlo podariť nájsť si viac času na modlitbu a Boha samého, ktorý ako trpezlivý priateľčaká, keď sa konečne dohráme s obľúbenými hračkami (ako napr. majetok, zábava, maškrty) a venujeme mu svoj čas. Modlitbou posilňujeme aj svoje ľudské vzťahy, veďčasto si ich práve takto dokážeme vymodliť i ochrániť. Zväčša sa to týka blízkych a milovaných osôb. No ako kresťania sme povolaní udržiavať dobré vzťahy aj s inými ľuďmi, najmä s trpiacimi a núdznymi. Najlepším prostriedkom pre prvý kontakt je almužna – skutočná a úprimná. To znamená, dopriať blížnym podiel z rovnakých materiálnych dobier, akým sa sami tešíme a pomáhať im pri jeho získavaní. Nech nejde o triedenie odpadu, ale o ozajstný dar. Núdzni, ktorí túto pomoc naozaj potrebujú, budú isto vďační. Okrem tejto pomoci im treba ponúknuť aj ďalší živý záujem o ich životy, aby cítili, že sú rovnocennými ľuďmi, hodnými napríklad aj nášho priateľstva. Takto bude naša almužna prinášať dlhotrvajúce ovocie. S almužnou súvisí aj pôst, ktorý netreba chápať samoúčelne. Nejde tu len o umŕtvovanie tela alebo o odtučňovaciu terapiu. Hlavným cieľom je obeta pre blížneho. To, čo pôstom ušetríme, si nemôžme nechať, potom by bolo všetko naše snaženie zbytočné. Odopreté dobrá majú ísť ako pomoc tým, ktorí sa postia aj vtedy, keď nechcú. Teda pôst nás odpútava od seba samých a snaží nasmerovať náš pohľad na potreby blížnych. Ježišov príkladný pôst nás tiež pobáda upriamiť svoj pohľad na Boha. Často sme totiž zamestnaní prirodzenými, alebo aj zbytočnými starosťami o svoje telá. V pôste si uvedomujeme, že teraz musíme nakŕmiť svojho ducha Božím slovom a Chlebom. Telo si nachvíľu oddýchne od toľkých kalórií a duch sa nabije Božími milosťami. Milí farníci, prajem Vám, aby ste tohtoročný pôst prežili čo najplodnejšie v očiste ducha i tela a v radostnom očakávaní konečného Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou. P. Michal Marhefka SVD jar 2009 1

Kalvarske Hlasy

Embed Size (px)

DESCRIPTION

obcasnik farnosti Nitra-Kalvaria

Citation preview

Page 1: Kalvarske Hlasy

Milí farníci,vždy, keď prichádza pôst, niektorí z nás pociťujú akýsi strach z toho, že sa budú musieť zasa

všeličoho zriekať: hlasnej hudby, zábav,niektorých jedál. Máme strach, ako zvládnemePopolcovú stredu a Veľký piatok s ich prísnymipôstmi, kedy nám ako na truc prichádzajú naum všakovaké chute a dobiedzavý pocit hladu.

Je isté, že sa budeme musieť niečohozriecť, ale nie zbytočne. Boh má pre každého,kto chce tento kajúci čas prežiť naplno,pripravené svoje dary – čisté duše, ochotnéruky, či skromné a štedré srdcia. Takže týmtozriekaním nakoniec nič nestratíme, ibazískame.

Ale pôst nie je len o zriekaní azískavaní darov pre seba. Je to čas, kedy samôžeme zvlášť priblížiť k Bohu i k ľuďom. A nato nám slúžia tri základné pôstne prvky:modlitba, samotný pôst a almužna.

Modlitbou prehlbujeme svoj vnútorný aosobný vzťah s Bohom. Práve v tento čas by sme si mali vedieť nájsť denne nejakú chvíľu, aby smepouvažovali nad všetkým, čo Boh pre nás robí. Ticho nám pomôže, aby sme Boha vnímali celkomblízko nás a nebáli sa s ním zhovárať, a samozrejme aj načúvať, ako si on predstavuje náš život. Ježišsvoje pôsobenie tiež začal dlhou modlitbou a 40-dňovým pôstom na púšti. Aj počas svojhoúčinkovania sa so svojím Otcom pravidelne radil, čo a ako najlepšie urobiť, napr. pri výbere apoštolov,v Getsemanskej záhrade a pod. V pôstnom období sa snažíme odpútať od vonkajších dobier; preto bysa nám mohlo podariť nájsť si viac času na modlitbu a Boha samého, ktorý ako trpezlivý priateľ čaká,keď sa konečne dohráme s obľúbenými hračkami (ako napr. majetok, zábava, maškrty) a venujememu svojčas.

Modlitbou posilňujeme aj svoje ľudské vzťahy, veď často si ich práve takto dokážeme vymodliťi ochrániť. Zväčša sa to týka blízkych a milovaných osôb. No ako kresťania sme povolaní udržiavaťdobré vzťahy aj s inými ľuďmi, najmä s trpiacimi a núdznymi. Najlepším prostriedkom pre prvý kontaktje almužna – skutočná a úprimná. To znamená, dopriať blížnym podiel z rovnakých materiálnychdobier, akým sa sami tešíme a pomáhať im pri jeho získavaní. Nech nejde o triedenie odpadu, ale oozajstný dar. Núdzni, ktorí túto pomoc naozaj potrebujú, budú isto vďační. Okrem tejto pomoci imtreba ponúknuť aj ďalší živý záujem o ich životy, aby cítili, že sú rovnocennými ľuďmi, hodnýminapríklad aj nášho priateľstva. Takto bude naša almužna prinášaťdlhotrvajúce ovocie.

S almužnou súvisí aj pôst, ktorý netreba chápať samoúčelne. Nejde tu len o umŕtvovanie telaalebo o odtučňovaciu terapiu. Hlavným cieľom je obeta pre blížneho. To, čo pôstom ušetríme, sinemôžme nechať, potom by bolo všetko naše snaženie zbytočné. Odopreté dobrá majú ísť akopomoc tým, ktorí sa postia aj vtedy, keď nechcú. Teda pôst nás odpútava od seba samých a snažínasmerovať náš pohľad na potreby blížnych.

Ježišov príkladný pôst nás tiež pobáda upriamiť svoj pohľad na Boha. Často sme totižzamestnaní prirodzenými, alebo aj zbytočnými starosťami o svoje telá. V pôste si uvedomujeme, žeteraz musíme nakŕmiť svojho ducha Božím slovom a Chlebom. Telo si nachvíľu oddýchne od toľkýchkalórií a duch sa nabije Božími milosťami.

Milí farníci, prajem Vám, aby ste tohtoročný pôst prežili čo najplodnejšie v očiste ducha i tela av radostnom očakávaní konečného Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou.

P. Michal Marhefka SVD

jar 2009

1

Page 2: Kalvarske Hlasy

Deti deťom

13. január 2009 bol pre niektoré deti našej farnosti,ale i nás dospelých, radostným dňom. Hneď zránaautobus so štyridsiatimi účastníkmi smeroval doBratislavy. Naším cieľom bol Domov sociálnej službyROSAna Dúbravskej ceste. Žije v ňom vyše 200 detí,ktoré sa nemôžu tešiť z daru zdravia, ale za to súobdarené mnohými inými darmi.Menšie, ale i staršie deti našej farnosti sa chcelipodeliť s radosťou, ktorú prežívali ako herci pristvárňovaní postáv vo vianočnom programe „Veľképutovanie“. Pred telesne a mentálne postihnutýmideťmi sa odvíjal dej, v ktorom videli prípravy anjelovna príchod Ježiška, putovanie personifikovanýchzvieratiek, židovskej rodiny, Márie a Jozefa,pastierov, troch kráľov i hviezdy a noci do Betlehema.Bezprostredné a radostné prejavy našichúčinkujúcich vyvolali v radoch takmer 200 detskýchdivákov spontánne odozvy: tlieskali, smiali sa,pokrikovali, niektoré si i pospevovali.

Po skončení programu sa za zvukov gitarypána Géciho naši účinkujúci ešte v kostýmochrozbehli medzi deti, aby sa s nimi osobne stretli,pohladili ich, porozprávali sa s nimi. Pri pohľade na

množstvo detí na invalidných vozíkoch si väčšinauvedomila, aký úžasný dar od Boha je byť zdravým.

V sprievode sr. Jany sme si prezreli DomovRosa. Potešili sme sa darčekom i občerstveniu, ktorénám pripravili Školské sestry de Notre Dame. Potom užnasledovala prehliadka historickej časti mesta.

Naše deti boli celý čas disciplinované,navzájom k sebe pozorné a vnímavé na pokyny násdospelých. Túto skutočnosť si všimli aj zamestnancinavštíveného Ústavu a skonštatovali: „

“Sme radi, že deti dobre reprezentovali našu

farnosť. Ďakujeme správcovi farnosti P. Krutákovi zafinančnú podporu tohto pekného a pre obidve stranyprospešného podujatia i rodičom za podporu detí prinácviku a realizácii vianočného programu icelodenného výletu.

Tá kresťanskámládež je naozaj pekná.

KALVÁRSKE HLASY jar 2009

2

Page 3: Kalvarske Hlasy

KALVÁRSKE HLASY jar 2009

Obmedzovanieči prejav lásky?

Pôst.

A prosme o pomoc a vytrvalosť Ježiša Krista, ktoréhovzkriesenie budeme zanedlho sláviť.

Karol Žák

Slovo, ktoré je dnes veľmi nepopulárne a iba veľmizriedkavo sa vyskytuje v médiách a ktoré by sme asinajradšej i my vyradili zo svojho slovníka. V mnohýchľuďoch totiž vyvoláva predstavu zákazu a obmedzeniaosobnej slobody. Ba niektorí „kresťania by pôst najradšejprenechali kňazom a rehoľníkom či tým „bigotnejšímveriacim“.

Prečo sa vlastne ľudia postia? Niektorí naodporúčanie či príkaz lekára v záujme svojho zdravia. Inípreto, lebo chcú dobre vyzerať alebo dosahovať špičkovéšportové výkony. Tieto dôvody, pokiaľ sa to nepreháňa,považujú ľudia, bez ohľadu na svoje vierovyznanie, zaoprávnené a normálne.

Úplne iný pohľad je však na pôst s náboženskoumotiváciou. Dnešný človek síce uznáva, ba možno iobdivuje asketický život mníchov uplynulých stáročí, no vosvojom živote považuje pôst za niečo zastarané, zbytočné,neprirodzené, čo ostro kontrastuje s konzumným, ba až he-donistickým charakterom súčasnej spoločnosti.

Pôst v rôznej forme je však i dnes súčasťou všetkýchsvetových náboženstiev. I Katolícka cirkev vytrvalo a jasne učí o pozitívnom vplyve odriekaniasa na zdravý duchovný život kresťana. Prečo je to tak?Akú motiváciu má mať k pôstu kresťan?

Niektorí uvažujú asi takto: Ak Boh stvoril celý svet so všetkými jeho dobrami, krásami adal ho do užívania človeku, prečo súčasne žiada, aby sme si niečo odriekali? Boh je dokonalý,on náš pôst pre seba nepotrebuje, potrebujeme ho my. Tak ako rozumný otec vychováva svojedieťa k odriekaniu a ovládaniu sa i Boh nás prostredníctvom Cirkvi vedie k odriekaniu asebadisciplíne, aby sme ľahšie dosiahli dobrá pozemské i večné. Závisí len od nás, či tobudeme chápať ako obmedzenia a zákazy alebo ako prejav lásky Nebeského Otca.

Odriekanie teda nestratilo svoj zmysel ani pre človeka 21. storočia, snáď sa iba rozšírilimožnosti jeho realizácie. Pôst sa donedávna stotožňoval s odriekaním si pokrmu, mäsa,sladkostí, čo je iste veľmi dobré a účinné. Ďalšie tradičné formy sú odriekanie si zábavy,televízie, zbytočných či menej dôležitých výdavkov a podobne. Popri týchto však existujú aj inéformy, ktoré sú rovnako účinné a navyše majú svoj spoločenský dopad. Prihovoriť sanesympatickému človeku, pochváliť a povzbudiť priateľa či kolegu, vypočuť iného človeka amať preňho čas, ovládať si svoj jazyk a hovoriť o iných iba to dobré, šíriť okolo seba radosť apokoj... To sú iba niektoré z nespočetného množstva možností. Na prvý pohľad jednoduché, nopre mnohých z nás oveľa náročnejšie než zrieknutie sa mäsa či zábavy – a navyše prispievajú kozdraveniu narušených medziľudských vzťahov.

Vstupujeme do obdobia Veľkého pôstu, prípravy na najväčšie sviatky v cirkevnom roku.Aký druh pokánia si zvoliť? To je špecifické pre každého z nás, veď každý človek je Božíoriginál. Skutočný dar je iba taký, ktorý má pre nás veľkú hodnotu a je darovaný z lásky.Nechoďme cestou menšieho odporu a s láskou venujme Bohu to, čo nás najviac stojí, čo je pre

nás skutočne náročné.

3

Page 4: Kalvarske Hlasy

KALVÁRSKE HLASY jar 2009

Veľké putovanie za Ježišom do Betlehema

Každý z nás putuje za Ježišom. Na farskejjasličkovej slávnosti sme putovali s našimideťmi do Betlehema. Každý má svoju vlastnúcestu do nebeského Betlehema. Ukázali námto aj naše deti pri stvárnení rôznych ciest, ktorévedú k malému Ježiškovi. Malí i veľkí anjeli,hviezdičky i noc ukazovali cestu pastierom,Nátanovej rodine, dokonca zvieratkám, ktorésa pripojili k tomuto putovaniu. Nepoznali sícesvoju úlohu vopred, ale hľadali cestu a Božiuvôľu. Keď ju našli v podobe malého Ježiška,mali radosť z toho veľkého daru. Tešili sa - žemu môžu poslúžiť- zvieratká ho zohrievali, žeho môžu obdarovať - pastieri, Nátanova rodina i

traja králi. Dokonca aj deti obdarovali maléhoJežiška svojou hrou na husliach, básňami ipesničkami. Jozef s Máriou mu darovali svojukaždodennú starostlivosť. Toto zaujímavéputovanie bolo zakončené veľkou radosťou avzájomnou láskou, veď predsa sme obdarovalimalého Ježiška, ktorý tieto dary prijal arozmnožil ich stonásobne väčšou radosťou apokojom v našich srdciach. Ďakujeme zakrásny zážitok našim misionárom, deťom,malému Martinkovi Šimkovi, ktorý stvárnilJežiška, sestričkám Augustíne, Joicy, Alene,novickám , ktoré starostlivo pripravovali celújasličkovú slávnosť už mesiac vopred.Osobitne sestričke Inocencii ako režisérke

celého projektu, pátrovi Andrejovi, ktorý namaľoval zaujímavú scénu, Ing. Marekovi Vargovi zaosvetlenie, Natálii Opralovej a všetkým tým, ktorí sa prišli pozrieť na jasličkovú slávnosť a tešilisa spolu s deťmi.

Mari Sarvašová

„Nič, čo sme urobili s láskou a s Ježišom nezostane v hrobezabudnutia. Môže to byťskryté rôzne dlho, no raz ožije všetko.“

Každý dobrý skutok, dobré slovo zostáva, nič nezapadne dozabudnutia. Tak ako vinič po zime vypučí, aj tieto dobré skutky ožijú.Len Boží čas nie je náš čas. Len Boh vie, kedy vinič znovu vypučí, kedy

sa skončí zima. Nás povzbudzuje, aby sme vytrvali v dobre, aby sme sa nedali pomýliť dlhoudobou zamrznutých vzťahov. Keď vytrváme, ľady sa rozpustia a Božia láska zaplaví násvšetkých. Ožijú všetky ratolesti, ktoré nechajú prúdiť v sebe Božiu miazgu-Lásku.Duchovné cvičenia sú takou Božou miazgou-Láskou, ktorá nás budí zo zimného spánku.Rozmrazuje naše srdcia, napĺňa ich, aby boli schopné rozdávať lásku, pokoj, radosť. Veď Pánnám hovorí, že život s Ním je nádherný, keďmu dovolíme , aby vstúpil do našich životov.

Páter Dušička nám na záver duchovných cvičení hovoril, že evanjelií je päť: Mk., Mt.,Lk., Jn. a evanjelium podľa života kresťanov. Väčšina ľudí nečíta prvé štyri, ale pozná piate. Jelen na nás, aké evanjelium prezentujeme svojim blížnym..

Mari SarvašováŽelám sebe i vám, aby to bolo evanjelium lásky.

4

Page 5: Kalvarske Hlasy

KALVÁRSKE HLASY jar 2009

Dobrá novina 2008

1880,53 ( 56 652,85 Sk)

593 981,15 € ( 17 894 276,14 Sk), čoešte nie je konečná suma.

Kam kráčame? Kam smerujeme? Je vo svete viac dobra alebo zla? Nesmeruje svet dozáhuby? Myslím, že nie. Dôkazom toho je aj posledný 14. ročník Dobrej Noviny. Táto akciavznikla zo Slovenskej vianočnej tradície koledovania. Už to nie je v náš prospech, ale vprospech chudobných v Afrike. Z tohoročnej zbierky budú podporené projekty z oblastizákladných ľudských potrieb: Vodný projekt v Turkane, Keňa, podpora detí ulice - Rehabilitačnécentrum Mwangaza, Keňa, Projekt záchrany detí Uzima wa watoto, Keňa, pomoc deťom spostihnutím: Fyzioterapeutická podpora v slume Kibera,Keňa, Centrum Jána Pavla II. V Lokichare, Keňa,pomocženám v núdzi - Centrum pre ženy Euphrasia, Nairobi,podporu dospelých - Program vzdelávania dospelých vdiecéze Lodwar, Keňa a obyvateľov slumov -(Zabezpečenie trvalého rozvoja slumu Mukuru, Nairobi.Vďaka patrí v prvom rade Bohu za to, že sa dotkol sŕdc

ľudí a boli ochotní prijať a podporiťkoledníkov. V druhom rade patrívďaka všetkým mladým aj malýmeRkárom, čo sa do tejto akcie zapojili,obetovali svoj čas na nácvik a chodili25.decembra až do večerných hodín ohlasovať dobrú novinu. A vneposlednom rade patrí vďaka všetkým darcom, ktorí boli omnoho štedrejšíako po minulé roky. V našej farnosti a z mestskej časti Čermáň savykoledovalo rekordných € , čo je takmerdvojnásobok oproti minulému roku. Nevieme, čím to bolo vyvolané. Dôležité

je, že máme za čoďakovať a máme nádej, že svet má šancu.A tú má dosť veľkú, pokiaľ sú ľudias veľkým srdcom. Na celom Slovensku sa vykoledovalo

Tento rok má eRko ročnú tému „Dobré správy“ a dúfam, že to sdobrými správami pôjde takto aj naďalej. Viac informácií o dobrej novine nájdete na stránke

.

Martin Sarvaš

www.dobranovina.sk

5

Page 6: Kalvarske Hlasy

OznamyFarnosť Nitra - Kalvária

/ nemocničná kaplnka/

Letný čas začína 29.3.2009, zároveň sa mení začiatok večernej sv. omše na 19:00hod.

VERBUM:

sviatosť krstu prijali:

sviatosť manželstva prijali:

odišli od nás k Otcovi:

Úradné hodiny farského úradu

Sväté omšeKostol Nanebovzatia Panny Márie

Kaplnka sv. Alžbety

Adorácia:

Krížová cesta v pôstnom období

Farská knižnica:

Predajňa devocionálií a náboženskej literatúry

december 2008 – február 2009:

Po – Ut. : 7.00 – 12.00 hod.Streda : 13.00 – 18.00 hod.Št. – Pia. : 7.00 – 12.00 hod.Tel.: 77 694 34, 77 694 01,E-mail:Web: www.nitrakalvaria.svd.sk

:

Nedeľa a sviatky : 7.00; 9.00; 10.30; hod.Pracovný deň : 6.30; 18.00 hod.

17.30 hod. modlitba sv. ruženca

Sobota, nedeľa a sviatky: 10.30 hod.Pracovné dni : 15.30 hod.

štvrtok po večernej sv. omšinedeľa 15.00 – 18.00 hod.

Utorok - vysokoškoláci - 20:00 hod.Štvrtok - stredoškoláci - 19:15 hod.Piatok - farnosť - 17:30 hod.Nedeľa - farnosti mesta Nitry - 15:00 hod.

Otvorená v sobotu po večernej sv. omšiv nedeľu po sv. omšiach

otvorená v pracovné dni:Po. Št.: 7.30 do 16.00 hod.Pia.: 10.00 do 18.00 hod.

-

-

Samuel Felber, Liana Hudecová, Eduard Bihari, Peter Lakatoš, Vanesa Biharyová, Jozef Lakatoš, Štefan Sýkora,Nina Szoloszyová, Denis Stanko, Dušan Holeva, Zlatko Bihari, Carolina Danišková, Jakub Matthew Žitňan, PeterLakatoš, Matej Jakab, Patrik Moravčík, Robert Benčaj, Natália Kasalová, Marek Stojka, Ondrej Ševčík, GretaAndrea Luprichová, Lukáš Bíro, Vanesa Rafaelová, Fabián Lakatoš, Tifany Zdenka Bihariová, Kevin MarekHorka, Viliam Tužák.

Juraj Mrázik – Eva IvančíkováIgor Malina - Erika Lendelová

Alexander Lakatoš, Jozef Blažek, MUDr. Vlasta Galanková, Hedviga Bachanová, Anton Šípoš, MáriaSzárszoiová, Mária Dovalová, Jozef Fančovič, Michal Krupa, Ladislav Rafael, Ján Olach, Valéria Mlyneková,Pavel Pernický, Jozef Fusek, Amália Koišová, Fabián Lakatoš, Ladislav Szárzoi, Margita Martvoňová, AndrejkaDamborská, Jozef Bobek, Margita Gatiarová.

-

Odpočinutie večné daj im, Pane!

[email protected]

Vydáva Rímskokatolícka farnosť Nitra-Kalvária. Recenzent: P. Pavol Kruták. Technická spolupráca: K D Valloví. Jazyková úprava: M. Pechová. Foto: M. Oravec, M. Sarvašová, D. Vallo.Tlač: Garmond Nitra. Adresa redakcie: RFKÚ, Kalvária 3, 949 01 Nitra, tel.: (037) 77 694, e

&-mail: web: www.nitrakalvaria.svd.sk.

Redakcia ďakuje autorom prí[email protected],

KALVÁRSKE HLASY jar 2009

6