K O L Á R O V Oold.kolarovo.sk/uzemny/kolnavrh.pdfa J.Palkovicha premeniť na mestské lesoparky s rekreačno – športovou funkciou pre krátkodobú rekreáciu obyvateľov mesta

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA KOLÁROVO - 2004

STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

1

K O L Á R O V OÚZEMNÝ PLÁN MESTA - 2004

A., Základné údaje

B., Riešenie územného plánu

D., Prílohy -tabuľky

Spracovateľ : STAPRING a.s.,

Piaristická 2 ,949 24 Nitra

Riaditeľ divízie PP a IČ : Ing. Dušan Hrbatý

Hlavný inžinier divízie PP a IČ : Ing.Jozef Búri

Vedúci úlohy : Ing. arch. Jozef Hrozenský, CSc.

Zodpovedný riešiteľ : Ing. arch. Ján Mezei


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

2

NA VYPRACOVANÍ SPOLUPRACOVALI

• Urbanizmus a územné plánovanie ing.arch. Jozef Hrozenský, CSc. ing.arch..Ján Mezei Mária Demeterová

• Doprava ing.Jozef Kyselica

• Vodné hospodárstvo -zásobovanie vodou ing. Marián Baláž -odvedenie odpadových vôd ing. Marián Baláž

• Zásobovanie energiami -zásobovanie elektr . energiou p. Ivan Králiček -zásobovanie teplom ing.Zita Oremusová -zásobovanie plynom ing.Zita Oremusová

• Vyhodnotenie predpokl.záberu PPF ing.Juraj Horák

• Ochrana prírody,tvorba krajiny,ÚSES p.Jozef Vojtek

OBSAH A ULOŽENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

Územný plán je vypracovaný v textovej a grafickej časti v štyroch vyhotoveniach .

Každé zo štyroch vyhotovení má 4 samostatné textové časti formátu A4 :

1 - textová časť A, B, D2 - záväzná časť- záväzné zásady územného rozvoja mesta časť C3 - doklady časť E4 - vyhodnotenie perspektívneho záberu PP a LP

Každé zo štyroch vyhotovení má samostatnú grafickú časť v tvrdom papierovom obale .

Kompletný a schválený územný plán označený schvaľovacou doložkou je uložený :

1x - Krajský stavebný úrad v Nitre2x - Mesto Kolárovo- obstarávateľ1x –Stavebný úrad príslušný pre mesto Kolárovo


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

3

TEXTOVÁ ČASŤ

A ., ZÁKLADNÉ ÚDAJE

A1/ Hlavné ciele riešenia A2/ Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu A3/ Údaje o súlade riešenia so zadaním

B ., RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

B1/ Vymedzenie riešeného územia B2/ Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí regiónu B3/ Kultúrno-historický vývoj mesta B4/ Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady mesta B5/ Širšie vzťahy a začlenenie do systému osídlenia B6/ Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania B7/ Funkčné využitie územia mesta so stanovením prevládajúcich funkčných území B8/ Riešenie bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštr., výroby a rekreácie B9/ Vymedzenie hranice zastavaného územia B10/ Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území B11/ Ochrana prírody a tvorby krajiny / ÚSES a ekostabilizačné opatrenia / B12/ Koncepcia verejného technického a dopravného vybavenia B13/ Koncepcia starostlivosti o životné prostredie B14/ Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy na nepoľnohospodárske účely / samostatná časť dokumentácie / B15/ Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu B16/ Požiadavky na vyhotovenie územnoplánovecej dokumentácie zóny a verejnoprospešné stavby – viď. časť C

C ., ZÁVAZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU /samostatná časť dokumentácie /

Záväzné zásady územného rozvoja mesta - priestorové usporiadanie a funkčné využívanieúzemia

D ., PRÍLOHY / tabuľky /

D1 / Rozvojové a výhľadové plochy pre bývanie D2 / Rozvojové a výhľadové plochy pre občiansku vybavenosť D3 / Rozvojové a výhľadové plochy pre výrobu D4 / Rozvojové a výhľadové plochy pre rekreáciu , šport a zeleň D5 / Rozvojové a výhľadové plochy pre dopravu a technickú vybavenosť D6 / Rozvojové a výhľadové plochy verejnoprospešných stavieb


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

4

E ., DOKLADY

/ samostatná časť dokumentácie /

GRAFICKÁ ČASŤ

č .1 Širšie vzťahy 1: 50 000č.2 Komplexný výkres katastrálneho územia, verejnoprospešné stavby, ochrana prírody a tvorba krajiny vrátane prvkov ÚSES 1: 10 000č.3 Komplexný výkres zastavaného územia -časť Kolárovo 1: 5 000č.4 Komplexný výkres zastavaného územia-časť V.Ostrov a V.Gúta 1: 2880č.5 Návrh dopravy – časť Kolárovo 1: 5000č.6 Návrh dopravy – časť V.Ostrov a V.Gúta 1: 2880č.7 Návrh energetiky – časť Kolárovo 1: 5000č.8 Návrh energetiky – časť V.Ostrov a V.Gúta 1: 2880č.9 Návrh vodného hospodárstva – časť Kolárovo 1: 5000č.10 Návrh vodného hospodárstva – časť V.Ostrov a V.Gúta 1: 2880č.11 Výkres verejnoprospešných stavieb a ÚP zóny 1 : 5000

Vyhodnotenie predpokl. záberu PP – časť Kolárovo Vyhodnotenie predpokl. záberu PP – časť V.Ostrov a V.Gúta /v samostatnej časti dokumentácie-formát A4 / Vyhodnotenie poľnohospodárskej a lesnej pôdy v hranici zastavaného územia k 1.1.1990 /v samostatnej časti dokumentácie-formát A4 /


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

5

A.,ZÁKLADNÉ ÚDAJE

A1 / Hlavné ciele riešenia 4

A2 / Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu 6

A3 / Údaje o súlade riešenia so zadaním 6


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

6

A1., Hlavné ciele riešenia, údaje o podkladoch

Územný plán mesta Kolárovo je vypracovaný na základe objednávky Mestského úraduKolárovo. Aktualizovaný územný plán z roku 1994 / Stapring a.s. Nitra / bol vypracovanýpodľa zásad vtedy platnej legislatívy . Neboli riešené niektoré časti zastavaného územia mesta/Veľká Gúta ,Veľký Ostrov,Pačierok / ani územie obce , ktoré je tvorené celým katastrálnymúzemím .

Dôvodom vypracovania nového územného plánu boli aj tieto ďalšie skutočnosti :

-riešiť rozvojové tendencie z hľadiska bývania / výstavba rodinných domov, bytové domy,bývanie pre občanov v hmotnej núdzi a pod. /-vyčlenenie plôch pre výrobu a vyššiu občiansku vybavenosť / priemyselné parky, obchodnézariadenia nadmestskej vybavenosti a pod. /,-riešiť možnosti rekreačného využitia pre obyvateľov mesta aj regiónu / Mrchovisko / -navrhnúť dobudovanie chýbajúcej technickej infraštruktúry v jednotlivých častiach mesta -riešiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu / zákon č.220/2004 / v rámcikatastrálneho územia a zaznamenať do výkresovej časti dokumentácie všetky známe ochrannépásma ako dôležité regulačné limity rozvoja -potreba riešiť problematiku životného prostredia a kostry MÚSES mesta a jeho katastrálnehoúzemia vo väzbe na vyššie územné systémy ekologickej stability regiónu -riešiť verejnoprospešné stavby potrebné pre rozvoj mesta a územia s možnosťou využitiazákonných opatrení pre ich realizáciu / vyvlastnenie potrebných pozemkov / -vypracovať návrh územného plánu mesta v súlade s platným Stavebným zákonom vo väzbena ďalšie príslušné zákony a predpisy , vytvoriť mestským zastupiteľstvom schválený právnydokument ako záväznú dohodu všetkých obyvateľov mesta, vlastníkov nehnuteľností,dotknutých orgánov štátnej správy , správcov technického vybavenia územia a inýchsubjektov v území o konkrétnom podporovaní jeho dohodnutého rozvoja -v rámci riešenia vytvoriť členenie katastrálneho územia mesta na územno-priestorové zónyUPZ a členenie zastavaného územia mesta na funkčno-priestorové zóny FPZ s definovanímich hlavnej funkcie, prípustných, obmedzujúcich ,zakazujúcich a útlmových funkcií akopodklad pri vydávaní stanovísk mesta a orgánov štátnej správy , pre územnotechnickúinformáciu investorov pri využívaní územia, výstavbe a povoľovaní činností

Základné zásady rozvojového programu mesta s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnýrozvoj s krátkodobým aj dlhodobým horizontom rozvoja :

1., zabezpečiť pozemky pre výstavbu rodinných a bytových domov. Rozšírenie lokality IBVriešiť alternatívne aj za hranicou zastavaného územia mesta / 1.1.1990 / v juhovýchodnejčasti medzi ulicami Dolná , Mierová , Ružová , Cigánsky kanál , kanál Ač a cestou II/573 doKomárna . Výstavbu RD riešiť aj v lokalite Veľká Plytčina . 2., Vybudovanie miestnych komunikácií a technickej vybavenosti v lokalitách IBV. 3., Dobudovanie miestnych komunikácií a inž.sietí v rozostavaných uliciach a všetkýchlokalitách obytnej zóny. 4.,Pri organizácii územia rešpektovať jeho súčasnú urbanistickú štruktúru a členenie nafunkčné zóny. 5., Zabezpečiť územné podmienky na realizáciu autobusových zastávok mimo jazdný pruhvozovky vrátane prístreškov pre cestujúcich. 6., Zabezpečiť ochranu kultúrnych pamiatok a zapopjiť ich do aktívneho života sídla.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

7

7., Z centrálnej mestskej zóny a obytnej zóny postupne vymiestňovať výrobné zariadenias negatívnymi vplyvmi na životné prostredie a nepovoľovať ich novú lokalizáciu v týchtočastiach mesta 8., Dodržiavať stanovené ochranné pásma hlukové, hygienické , manipulačné a etické . 9., V CMZ pri MsKS, pri kostole , pred MsÚ a priestor pred hotelom riešiť ako pešiepriestranstvá s najväčším pohybom obyvateľov mesta aj jeho návštevníkov . 10.,Lesné porasty v CMZ medzi ulicami Harcsova-Mlynská , Školská , Podhájskaa J.Palkovicha premeniť na mestské lesoparky s rekreačno – športovou funkciou prekrátkodobú rekreáciu obyvateľov mesta. 11.,Územie s lesným porastom medzi starým a novým korytom Malého Dunaja v severnejčasti mimo zastavaného územia mesta postupne využívať na rekereačno-športové účelya vybudovať tu potrebné zariadenia vybavenosti .Využitie týchto plôch s lesným porastoma vodnými plochami realizovať s vedomím jeho významu pre ekologickú stabilitu územia.Územie zaradiť do zastavaného územia mesta. 12.,Vybudovať športový areál v rekereačnej zóne pri starom ramene M.Dunaja a súčasnýareál pri vstupe do priemysel. zóny premeniť na plochy zelene s menším ihriskom. 13.,Výstavba nových trafostaníc a rozvodov elektriny podľa postupnej realizácie investičnejčinnosti . 14.,Rozšírenie plochy mestskej ČOV , rekonštrukcia a intenzifikácia jej zariadení 15.,Dobudovanie rozvodov technickej infraštruktúry v meste / Kolárovo,V.Ostrov ,V.Gúta / –elektrina , slaboprúd ,vodovod,plyn,kanalizácia a komunikácie vrátane chodníkov. 16.,Sanácia a rekultivácia uzatvorenej skládky TKO v loikalite Pačierok . 17.,Vyčlenenie plôch pre bývanie občanov v hmotnej núdzi / výstavbu azylového bytovéhodomu / v Osade Dankó Pistu. 18.,Plynofikácia časti Veľký Ostrov. 19.,Vytvorenie malých kruhových objazdov na križovatkách Rábska-Kostolnénámestie,Orechová-Komárňanská-Novozámocká, Mierova –Staničná- Rábska. 20., Riešiť umiestnenie Domu mládeže v areáli CVČ , lokalizovať športovú halu. 21.,Lokalizovať ČS-PHM pri ceste do Zem. Olče na pravej strane za areálom PD. 22.,Riešiť nový priestor pre hlavnú autobusovú stanicu s predpokladom nárastu autobusovýchliniek po vybudovaní južného cestného ťahu D.Streda -N.Zámky 23.,Určiť funkčné využitie objektu bývalej školy v časti Pačierok / ako azylový dom preobčanov v hmotnej núdzi /.

Pri vypracovaní územného plánu boli použité aj tieto podklady:

-Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja schválený Vládou SR v roku 1998-zadávací dokument ÚP schválený v mestskom zastupiteľstve Kolárovo /27.06.2002/-prieskumy a rozbory k územnému plánu mesta Kolárovo- Stapring a.s. Nitra 2001-aktualizácia územného plánu mesta Kolárovo - Stapring a.s. Nitra 1994-stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, správcov inžinierskych sietí a susednýchobcí k zadaniu ÚPD-informácie z doplňujúceho prieskumu v teréne pri spracovávaní konceptu ÚPD-konzultácie z prerokovania územného plánu pri spracovávaní konceptu ÚPD v spolupráci sobstarávateľom- súborné stanovisko obstarávateľa ku konceptu riešenia ÚPN-O schválené uznesenímMestského zastupiteľstva v Kolárove dňa 13.04.2004 .

A2 . ,Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

8

Územný plán mesta vypracovaný v roku 1991 a aktualizovaný v roku 1994 rieši zastavanúčasť Kolárova v mierke 1 : 5000 . Nie je riešené sídlo ako celé katastrálne územie s jehoďalšími urbanizovanými časťami – Veľký Ostrov , Veľká Gúta , ani problematika a otázkaekologickej stability územia vo väzbe na regionálne a nadregionálne súvislosti. Návrh definoval priestorovú polohu štyroch základných funkčných území v meste – obytné ,výrobné , rekreačné a zmiešané v CMZ. Z hľadiska dopravného riešenia navrhujepreloženie cesty Komárno – Šaľa mimo hranicu zastavaného územia . Obytné plochy prerodinné domy v rozptýlenej forme sú riešené na okrajoch zastavaného územia v menšíchzoskupeniach . V CMZ vymedzuje využitia niektorých plôch s rodinnými domamipostupnou prestavbou na viacpodlažné polyfunkčné domy mestského charakteru.Výrobné plochy boli v pôvodnom územnom pláne uvažované hlavne v južnej a juhozápadnejčasti mesta na okraji zastavaného územia. Boli vhodne volené a naväzovali na jestvujúcevýrobné plochy. Nový návrh takúto koncepciu v zásade preberá / aj plochy prepoľnohospodárske podniky / .Rekreačné funkcie boli navrhované v rekreačnom území medzi mŕtvym ramenom MaléhoDunaja ,Váhom a Malým Dunajom v severnej časti vedľa zastavaného územia . Takétoriešenie z hľadiska budúceho rozvoja bolo vhodné .Nie sú riešené súvislejšie plochy pre hromadnú bytovú výstavbu , alebo na individuálnuvýstavbu rodinných domov. Nebola realizovaná dokumentácia územného plánu centrálnejmestskej zóny v náväznosti na aktualizovaný územný plán. V dôsledku absencie takejtopodrobnejšej dokumentácie bolo problémom usmerňovať investičnú výstavbu v centre, kdebola táto činnosť najaktívnejšia Jestvujúci územný plán v rozsahu zastavaného územia vymedzil základnú urbanistickúštruktúru mesta, jej technickú , dopravnú a sociálnu infraštrukrúru a väzby na záujmovéúzemie .

A3 ., Údaje o súlade riešenia so zadaním

Návrhu územného plánu je v súlade s hlavnými cieľmi a požiadavkami vyjadrenými vzadaní . Zadanie bolo prerokované s dotknutými orgánmi štátnej správy , verejnosťou ,správcami technickej vybavenosti územia a dňa 27.6..2002 schválené v Mestskomzastupiteľstve v Kolárove .Návrh územného plánu je v súlade so schváleným územným plánom VÚC Nitrianskehokraja / 1998 / a Koncepciou územného rozvoja Slovenska / KURS 2002 /.Sú dodržané schválené požiadavky na formu , obsah a rozsah územnoplánovacejdokumentácie.Základné potreby obstarávateľa pre rozvoj mesta sú formulované vo schválenom zadanía sú vymenované v tejto správe v časti A1.,


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

9

B ., RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

B1/ Vymedzenie riešeného územia 7

B2/ Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí regiónu 7

B3/ Kultúrno-historický vývoj mesta 11

B4/ Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady mesta 13

B5/ Širšie vzťahy a začlenenie do systému osídlenia 15

B6/ Urbanistická koncepcia priestorového usporiadania 16

B7/ Funkčné využitie územia mesta so stanovením prevládajúcich funkčných území 18

B8/ Riešenie bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštr., výroby a rekreá 18

B9/ Vymedzenie hranice zastavaného územi 23

B10/ Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území 23

B11/ Ochrana prírody a tvorby krajiny / ÚSES a ekostabilizačné opatrenia / 24

B12/ Koncepcia verejného technického a dopravného vybavenia 50

B13/ Koncepcia starostlivosti o životné prostredie 68

B14/ Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskej a lesnej pôdy

na nepoľnohospodárske účely / samostatná časť dokumentácie / 70

B15/ Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu 70

B16/ Požiadavka na vyhotovenie územnoplánovacej dokumentácie zóny ,vymedzenie

verejnoprospešných stavie 71

B1., Vymedzenie riešeného územia

Katastrálne územie mesta o veľkosti 10 682 ha leží v Podunajskej nížine v severnejčasti okresu Komárno / Nitriansky kraj / a predstavuje v juhozápadnej časti Slovenska jedenz najväčších katastrálnych území. Susedné katastrálne územia sú Topoľníky , Dolný Chotár ,Neded , Zemné , Dedina Mládeže , Komoča , Nesvady , Vrbová nad Váhom ,Kameničná ,Zemianska Olča , Bodzianske Lúky , Čalovec , Sokolce a Okoč. Riešené územie predstavuje


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

10

celý kataster sídelného útvaru s vysoko produkčnou ornou pôdou , urbanizovanými plochamia významným priestorom biokoridorov v medzihrádzovom priestore Váhu a Malého Dunaja..Poľnohospodárska pôda katastrálneho územia je intenzívne využívaná na poľnohospodárskeúčely a má 8654 ha , čo predstavuje asi 75 % celého územia. Lesné pozemky sú na ploche543 ha / len asi 5 % / a vodné plochy 460 ha / 4 % / , čo je na vodné plochy dosť veľkávýmera / územím preteká Malý Dunaj, Váh a je tu Mŕtve rameno Malého Dunaja /. Hlavnáurbanistická štruktúra sídla je tvorená vlastným mestom Kolárovo a jeho samostatnýmiurbanizovanými časťami Veľký Ostrov a Veľká Gúta . Ako zastavané územie / bez hranicezastavaného územia v KN k 1.1.1990 ! / je definované rekreačné územie Čergov v južnejčasti KÚ / záhradkárska osada , rekereačné domčeky,cintorín /, rozptýlená zástavbav Pačierku / väčšinou rekreačné bývanie / a Kamenisté pri Malom Dunaji / rekreačné a trvalébývanie/ . Ostatné usadlosti sú pozostatky hospodárskych dvorov : Čergov , Sladký majer ,Farský dvor , Částa , Studienka , Štagnovica , Rácalka .

B2., Väzby vyplývajúce z riešenia a záväzných častí regiónu

Územnoplánovacia dokumentáciou vyššieho stupňa je ÚPN VÚC Nitrianskeho krajaschválená vládou Slovenskej republiky v roku 1998.

Návrh ÚPN SÚ Kolárovo rešpektuje, rozvíja , podporuje a rieši potreby vyplývajúcez regionálnych rozvojových tendencií , územnopriestorových a ekonomických súvislostí vúzemí :

• V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry :-podporuje rozvoj mesta ako subregionálne centrum osídlenia s jeho vzájomnými

sídelnými väzbami na priľahlé vidiecke sídla a ich priestory v rámci daného regiónu/záujmového územia/ a podporuje v ňom predovšetkým rozvoj týchto zariadení :

-stredných odborných, resp.učňovských škôl,-zdravotných stredísk všeobecných lekárov a zubných ambulancií,-služieb remeselného charakteru,-obchodných stredísk s komplexným základným sortimerntom tovarov,-zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene

• V oblasti rozvoja rekreácie a turizmu-usmerňuje funkčno-priestorový subsystém turizmu a rekreácie v zhode s prírodnými a

civilizačnými danosťami a v súbežnom zabezpečovaní nárokov obyvateľov regiónu nakaždodennú a koncotýždňovú rekreáciu spolu s nárokmi účastníkov poznávacieho arekreačného turizmu

-usmerňuje tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejšíchrekreačných území, tzv.rekreačných krajinných celkov s možnosťou využitia rekreačnéhoúzemia pre vodnú turistiku a cykloturistiku

-v poľnohospodárskej krajine podporuje bodové lokality pre prvky MÚSES-vytvára podmienky pre rozvoj turistiky a jej formy agroturistiky-podporuje prepojenie cyklistickej trasy pozdĺž rieky Váh od medzinárodnej

cyklistickej trasy pozdĺž Dunaja smerom na Považie

V oblasti rozvoja sociálnej infraštruktúry


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

11

Školstvo-podporuje rozvoj školstva na všetkých stupňoch dobudovaním chýbajúcej materiálno

technickej základne

Zdravotníctvo-vytvára možnosti pre zdravotnícku starostlivosť vo všetkých oblastiach -preventívnej,

liečebnej a rehabilitačnej s možnosťou lokalizácie liečebno-rehabilitačného komplexu vrekreačnej zóne pri Váhu vytváraním menších prevádzok a zariadení aj v obytnom ,zmiešanom alebo rekreačnom území mesta

Sociálna starostlivosť- umožňuje rozvoj programu sociálnej starostlivosti a jeho realizáciu pre rôzne

vekové, zdravotné a sociálne skupiny občanov postupným dobudovaním siete sociálnejstaroslivosti v obytnom alebo rekreačnom území vrátane možností prevádzkovaniaubytovacích zariadení pre prestarnutých obyvateľov

Duševná a telesná kultúra -podporuje rozvoj zariadení kultúry a vytvára možnosti pre rozvoj tradícií v kultúrno-

spoločenskej oblasti regiónu-podporuje stabilizáciu založenej siete zariadení lokálneho významu, predovšetkým

knižníc, ktoré predstavujú významný článok v kultúrno-vzdelávacom proceseobyvateľstva, ako aj ďalších zariadení kultúrno-rekreačného charakteru

-rozvíja zariadenia pre športovo-telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky ajv urbanizovanom prostredí

• V oblasti poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva

-podľa potrieb a možností urbanistického rozvoja rešpektuje poľnohospodársky alesný pôdny fond ako jeden z faktorov limitujúcich urbanistický rozvoj

-zabezpečuje protieróznu ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fonduprvkami vegetácie v rámci riešenia pozemkových úprav v nadväznosti na prvky územnéhosystému ekologickej stability

-podporuje alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmachhygienickej ochrany a na územiach začlenených do územného systému ekologickejstability

-vytvára územnotechnické predpoklady pre zachovanie stability lesných porastovlužných stanovíšť, pred každým plánovaným zásahom vo vymedzenom území stanovujepodmienku posúdenia jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňovéopatrenia

-v lesnom hospodárstve podporuje a doporučuje postupnú obnovu prirodzenéhodrevinového zloženia porastov so zvýšením podielu lesov osobitného určenia

-pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry a líniových stavieb netrieštineodôvodneným a neuváženým spôsobom ucelené komplexy lesov

• V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody aochrany pôdneho fondu

-v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou zabezpečuje protieróznu ochranupôdy vedením prvkov ÚSES a to najmä miestnych biokoridorov prevažne v oblastiachzápadnej časti katastrálneho územia, vlastné fyzické vytvorenie prvkov bude realizovať vzmysle zákona NR SR č.330/1991 Z.z.,


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

12

-odstraňuje pôsobenie stresových faktorov v územiach prvkov ÚSES-v súlade s projektmi ÚSES v území realizuje opatrenia kompletizácie sprievodnej

vegetácie pozdĺž tokov výsadbou pásu domácich druhov drevín a krovín, zvýšuje podieltrávnatých porastov na plochách okolitých mikrodepresií

-doporučuje výsadbu lesa v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu apodporuje zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie /hlavne pozdĺž tokov,kanálov a ciest/

-pri obnove vegetačných porastov uprednostňuje prirodzenú obnovu, navrhujedodržiavať prirodzené druhové zloženie drevín pre dané typy, na maximálne možnú mieruobmedzuje ťažbu veľkoplošnými holorubmi

-reguluje rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky ÚSES, v lesnýchekosystémoch rekreačný potenciál využíva v súlade s ich únosnosťou

-zabezpečuje sanáciu a rekultiváciu opustenej a uzatvorenej skládky TKO s cieľomjeho začlenenia do krajiny a sídla

• V oblasti usporiadania územia z hľadiska kultúrno-historického dedičstva

-rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatkya ich ochranné pásma

-pri novej výstavbe akceptuje a nadväzuje na historicky utvorenú štruktúru osídlenias cieľom dosiahnuť jej vzájomnú funkčnú a priestorovú previazanosť pri zachovaníidentity a špecifickosti pôvodného osídlenia

-rešpektuje potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických,hospodárskych a ďalších hodnôt charakterizujúcich prostredie a to v polohe hmotnej ajnehmotnej a vytvára pre ne vhodné prostredie

-rešpektuje potenciál takých kultúrne –historických a spoločenských hodnôt a javov,ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy/etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a pod.../

-akceptuje v diaľkových pohľadoch a v krajinnom obraze historicky utvorenédominanty

• V oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry

-zabezpečiť územnú rezervu pre budúce možné cestné dopravné prepojenie v trase odKolty pod Novými Zámkami južne od zastavaného územia mesta Kolárovo a v pokračovanína Trnavský kraj

-rezervuje koridor pre výhľadové prepojenie železničných tratí 134 a 136 Kolárovo –Neded

-rezervuje priestor pre výhľadové vybudovanie prístaviska v Kolárove

• V oblasti rozvoja nadradenej technickej infraštruktúry

-predpisuje vykonávať na upravených tokoch údržbu za účelom udržiavania jejprietočnosti

-určuje na úseku odvedenia vnútorných vôd vykonávať pravidelnú údržbu kanálov zaúčelom zabezpečenia prietočnosti

-na úseku verejných kanalizácií zabezpečuje vypúšťanie odpadových vôd do recipientovv súlade so zákonom č.138/1973 Zb. a nariadením SR č.242/1993 Z . z.

-riešením odkanalizovania zabezpečuje ochranu podzemných zdrojov vody a iných vôd


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

13

-zabezpečuje odkanalizovanie obytných zón vybudovaním tlakovej kanalizácie , čím sazníži veľký podiel obyvateľov na znečisťovaní povrchových a podzemných vôd

-zabezpečuje dobudovanie verejnej kanalizácie -navrhuje dokončenie rozostavanej stavby rekonštrukcie ČOV Kolárovo

- územne rieši lokalizáciu trasy 400 kV elektrického vedenia Gabčíkovo –Nové Zámky – Mochovce a 110 kV Gabčíkovo – N.Zámky

- navrhuje vybudovanie transformovne 110 /22 kV v Kolárove

• V oblasti nadradenej infraštruktúry odpadového hospodárstva

-rieši zneškodňovanie odpadov v súlade so schváleným Programom odpadovéhohospodárstva okresu Komárno

-vytvára územnopriestorové podmienky pre technické a organizačné zabezpečenie potriebv odpadovom hospodárstve pre minimalizáciu odpadov, separovaný zber a zhodnocovanieodpadov s využitím ekonomických a legislatívnych nástrojov

-územne a priestorovo podporuje separovaný zber úžitkových zložiek z komunálnehoodpadu / výrobné územie /

-vytvára územnopriestorové podmienky pre lepšie využitie biologických odpadov /vybudovanie kompostovacích zariadení /

-umožňuje postupnú sanáciu resp. rekultiváciu uzatvorenej skládky odpadov-Pačierok

• Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú:

v oblasti cestnej dopravy- pre budúce možné cestné dopravné prepojenie v trase od Kolty pod Novými Zámkami južneod zastavaného územia mesta Kolárovo a v pokračovaní na Trnavský kraj- v oblasti železničnej dopravy- zabezpečiť územnú rezervu železničného prepojenia tratí 134 a 136 Kolárovo –Nededv oblasti vodnej dopravy-zabezpečiť územnú rezervu prístaviska v Kolárove pod mostom na Váhu-splavnenie Váhu vybudovaním vodného stupňa v Kolárovev oblasti technického vybavenia-rozšírenie stokovej siete-dobudovanie rozostavaného rozšírenia a rekonštrukcie ČOVv oblasti energetiky-realizácia vedenia VN 400 kV Gabčíkovo-N.Zámky – Mochovce-realizácia vedenia VN 110 kV Gabčíkovo – Nové Zámky-územná rezerva pre vybudovanie transformovne 110 / 22 kV

B3 ., Kultúrno-historický vývoj mesta

3.1 Kultúrne a historické hodnoty územia

Celé územie katastrálneho územia patrí do Podunajskej nížiny, z toho asi 60 % leží naŽitnom ostrove. Historicky prvé dve usadlosti , Stará a Veľká Gúta ,vznikli na ľavej straneVáhu a Vážskeho Dunaja . Tu žil človek už v dobe kamennej a bronzovej . Dnešné mestoKolárovo sa nachádza na treťom mieste . Vzniklo v čase tureckého panstva na mieste,kam sautiahli obyvatelia dvoch prvých osád utekajúci pred Turkami.Písomné pamiatky prvý razspomínajú Kolárovo / na zakladacej listine Ladislava IV. ako Villa Gutta / z roku 1268 .


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

14

V chotári obce stál v minulosti zemný hrad,ktorý podľa písomných pamiatok dala postaviťkráľovná Mária Terézia asi v roku 1349 . V rokoch 1584-94 za pomoci talianskych hradnýchinžinierov tento „ Hrad mieru „ viackrát upevnili . Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako obecs jarmočným právom.Obyvatelia boli roľníci,ovocinári,rybári a remeselníci. Celé storočia boliprírodné podmienky veľmi vhodné predovšetkým na rybolov, chov koní a dobytka. V roku1780 malo mesto 3248 obyvateľov , v roku 1854 postavili novú budovu miestnej školys dvomi triedami . Koncom 19.storočia začala premávať na Váhu parníková lodná doprava .Začiatkom 20. storočia postavili prvý železný cestný most cez Malý Dunaj a začala ajvlaková premávka na jednokoľajovej železnici do Komárna. Vzhľadom k vlastnostiammateriálu, z ktorého sa väčšinou stavali v minulých storočiach v Kolárove domy / trstina ,nepálená hlina,drevo / a častým povodniam a požiarom sa nezachovali takmer žiadne objektystaršie ako 100 –200 rokov.Rímskokatolícky kostol v strede mesta je barokový , pochádzaz roku 1724 a zväčšený bol v roku 1772 . Kaplnka postavená v 18.storočí v barokovom štýlesa nachádza v mestskom parku . Dvojpodlažná moderná budova základnej školy z 30-týchrokov 20. storočia je od architekta Novotného .

Z hľadiska historického vývoja osídlenia v tejto oblasti je zaujímavý kolárovský svetsamôt. Ešte aj koncom 19.storočia sa obyvatelia zaoberali hlavne chovom dobytka.V tomtoextenzívnom hospodárstve boli dôležité lúky a pasienky. Pôdu obrábali len na 46 % jejplochy. Veľkú časť chotára zaberali lúky / 37%/ a pasienky / 15%/ . Orná pôda mala vtedylen 17%. Slabo alebo málo využité boli pozemky s rozlohou viac ako 30% . Boli to väčšinoupremokrené a močaristé miesta s krovinami , rákosím a trstinou. S rastom počtu obyvateľovrástla aj ich chudoba . Ľudia nemali dostatok vlastnej pôdy / väčšinou to boli cirkevné statky/ a pravdepodobne rastúca bieda bola príčinou ich vysťahovania na samoty okolitéhochotára.Vysťahovalci sa usadili na vlastnej pôde alebo v okolí sadov pozdĺž riek. V roku 1918bolo takto bývajúcich obyvateľov 30 % . Ešte pred vysťahovaním si stavali rôzne obytnéa hospodárske budovy / maštale , stajne / .Stavebným materiálom bolo pletené prúties hlinovou omietkou na steny a rákos alebo slama na pokrytie strechy. Odvádzaním vôdz močiarov a budovaním pevných hrádzí bolo stále menej lúk a pasienkov. V roku 1913 užorná pôda predstavovala väčšiu plochu chotára ako lúky. Na začiatku 20. storočiaz hospodárskych samôt vznikol známy kolárovský svet samôt. Kolektivizáciaoua mechanizáciou poľnohospodárskej výroby a vznikom družstiev po druhej svetovej vojne /rok 1945-50 / sa hospodársky význam a nevyhnutnosť týchto samôt pre život významnezmenil. V samotnom meste a okolitých obciach sa vytvárali lepšie podmienky na bývanie ,kultúrny a spoločenský život ľudí . Chov hospodárskych zvierat sa sústredil do družstieva intenzívne bola obrábaná veľká väčšina pôdy v katastrálnom území /orná pôda / . Dnes sútieto samoty menej alebo málo využívané , okrem elektrickej energie nie sú zabezpečenétechnickou ani dopravnou infraštruktúrou . Bývajú tu väčšinou starší ľudia a využívajú sa ajako druhé bývanie / rekreačné domčeky /.

3.2 Kultúrno – historické pamiatky

Nehnuteľné kultúrne pamiatky zapísané v ÚZ KP SR:

-pomník padlým hrdinom v I. svetovej vojne č. ÚZ KP SR 2089/0-socha sv.Vendelína pri mestskom parku z roku 1855–ľudová práca č ÚZ KP SR 2090/0-súsošie korunovania Panny Márie , klasicist. z pol.19 . st. č.ÚZ KP SR 2091/0

Nehnuteľné technické pamiatky zapísané v ÚZ KP SR:

plávajúci vodný mlyn č.ÚZ KP SR 2265/0


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

15

Predmetom záujmu pamiatkovej starostlivosti sú aj nasledovné objekty,ktoré nie sú zapísanév ÚZ KP SR :Predmetom záujmu pamiatkovej starostlivosti sú aj nasledovné objekty, ktoré nie sú

zapísané v ÚZ KP SR :

- kostol rímsko-katolícky , barokový, postavaný v r. 1723 – 1724 / na mieste zničenéhogotického kostola /. Jednoloďový s polkruhovým uzáverom presbytéria a do štítovéhopriečelia vstavanou vežou s ihlicovou strechou.Sakristia je pristavaná na severnej stranepresbytéria .

- kaplnka na cintoríne , baroková z 50. rokov 18. storočia , s vežičkou z konca 19.storočia.Objekt podlhovastý , s polkruhovým uzáverom a volútovým štítom na priečelí . Zasegmentovým zakončením štítu sedí hranolová strešná vežička . Fasády sú členenépilastrami.

- budova základnej školy postavená v 30. rokoch 20. storočia podľa návrhu arch. J.Novotnéhoako typická ukážka školských stavieb z prvej republiky

Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných napredchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, natrvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na dobrý spôsobvyužívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu .Všetky uvedené činnosti v súvislosti s kultúrnou pamiatkou ,vrátane akejkoľvek činnosti vjeho bezprostrednom okolí musí byť v súlade s ustanoveniami Zákona o ochranepamiatkového fondu č.49 /2002 Z.z.

Obec utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie , ochranu , obnovu a využívaniepamiatkového fondu na území obce a na základe výpisu z ústredného zoznamu vedieevidenciu pamiatkového fondu na území obce.

3.3 Archeologické lokality a náleziská

V intraviláne aj extraviláne mesta Kolárovo je evidovaných / Archeologický ústavSAV / niekoľko nálezísk . Z dôvodu zachovania a bezpečnosti evidovaných lokalít nie súpredmetom zobrazenia v územnoplánovacej dokumentácii . V textovej časti návrhuúzemnoplánovacej dokumentácie riešiteľ upozorňuje na základné podmienky v zmysleZákona SNR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a zákona č.50/1976 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov . Sú to podmienkyvyplývyjúce z uvedených zákonov pre investora. Investor / stavebník si od Archeologickéhoústavu SAV v Nitre v každom stupni územného a stavebného konania vyžiada konkrétnestanovisko ku každej pripravovanej stavebnej činnosti. Požiadavka zabezpečiť archeologickývýskum , v oprávnených prípadoch , bude podmienkou pre vydanie stavebného povolenia .

B4 ., Základné demografické , sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady mesta

Základné demografické údaje


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

16

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 bývalo v meste Kolárovo aj s jehourbanizovanými časťami katastrálneho územia 10 823 obyvateľov. Z celkového počtu bolo5372 mužov /49,5 %/ a 5451 žien /51,5 %/. V jednotlivých častiach mesta- Kolárovo10 073obyvateľov /93%/, V.Ostrov /aj Kamenisté / 307 obyvateľov /3%/, V.Gúta vrátane častiPačierok 227 obyvateľov /2%/, Částa -Bokoň a Štagnovica 216 obyvateľov / 2% /.

Veková štruktúra obyvateľov v roku 2001 pri celkovom počte obyvateľov 10823 podľajednotlivých častí mesta :

Kolárovo V.Ostrov V.Gúta Částa Spolu vek obyv. % obyv. % obyv. % obyv. % obyv.

0 - 14 1751 17 54 17 39 17 62 29 1906 15 - 54 / 59 6175 61 146 48 131 58 125 58 6577 54/59- viac 2147 22 107 35 57 25 29 13 2340 ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––- SPOLU 10073 100 % 307 100% 227 100 % 216 100% 10823 Podľa dlhodobého vývoja počtu obyvateľov bolo v meste Kolárovo :

r.1869 r.1900 r.1930 r.1961 r.1970 r.1980 r.1991 r.2001 5835 ob. 7723 ob. 10822 ob. 11082 ob. 10602 ob. 11285 ob. 11007 ob. 10823 ob.

Z dlhodobého vývoja počtu obyvateľov vidíme ,že asi začiatkom tretej tretiny 19.storočia /pred 130 rokmi / malo mesto polovicu obyvateľov ako v roku 2001 . Dnešný počet jetakmer zhodný so stavom v roku 1930 .Znamená to , že počet obyvateľov za posledných 70rokov bol stabilizovaný . Zmeny obrazu urbanistickej štruktúry v cente mesta koncom 60-tych rokov / viacpodlažné bytové domy , občianska vybavenosť / bola výsledkomobjektívnych potrieb zabezpečenia bývania pre obyvateľov mesta a jeho okolia v dôsledkuničivej povodni v roku 1965. Hromadné bytová výstavba vo vidieckom meste neprinieslavýrazný nárast počtu obyvateľov. Zlepšila však výrazne obytný štandard a kvalitu bytovéhofondu . Podľa údajov projekcie vývoja počtu obyvateľov z roku 1994 / Štatistický úrad SR - menejoptimistický variant / sa predpokladalo v Kolárove s takýmito číslami :

2001 2005 2015 stav výhľad prírastok index výhľad prírastok index 10823 11100 +277 102,5 11400 +300 102,7

V období do roku 2005 to predstavuje ročný nárast asi 55 obyvateľov , v období do roku 2015ročný nárast asi 30 obyvateľov. Údaje o prognózovanom počte obyvateľov v jednotlivých vekových kategóriách /variantmenej optimistický / :

predprod. vek produkt.vek poprodukt.vek spolu

abs. v % abs. v % abs. v % počet

2005 1887 17 6593 59,4 2620 23,6 11 100


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

17

2015 1710 15 6670 58,5 3020 26,5 11400

Index vitality sa v meste predpokladá v roku 2005 : 0,72 v roku 2015 : 0,57 Veková štruktúra obyvateľstva v mestách má charakter stagnujúceho typu populácie , ktorýsa už v roku 2005 zmení na regresívny. V okolitých obciach už v súčasnej dobe žijeregresívny typ populácie.V ďalších obdobiach sa bude takýto charakter populácie ešteprehlbovať,čo sa postupne prejaví znižovaním počtu obyvateľov a zhoršovaním jej vekovejštruktúry. Ďalšie údaje o vývoji počtu obyvateľov v riešenom meste sú v tabuľkovej častidokumentácie. Geografická poloha mesta a dlhodobý historický vývoj vytvorili podmienky pre národnostnezmiešanú skladbu obyvateľstva . Najvyššie zastúpenie v celkovej skladbe má maďarskánárodnosť.Jej podiel na celkovom počte v roku 2001 tvorilo 80 % obyvateľov .Slovenskejnárodnosti bolo 17.5%. Asi 2,5 % pripadalo na ostatné národnosti / češi , rómovia , rusínia iní / . Zmena spoločensko- ekonomických pomerov v roku 1989 zmenila podstatne základnétendencie demografického vývoja v konkrétnych podmienkach regiónov a sídiel. Ďalší vývojv regióne a vlastnom meste je závislý na objektívnych podmienkach vývoja vo väzbe nakonkrétne zámery rozvoja a vo vzťahu k limitným ukazovateľom únosného zaťaženia územia.Ukazovatele „demografického vývoja“ nie je možné plánovať na základe dlhodobého vývoja.Je preto úlohou územného plánu vytvoriť podmienky pre všetky dostupné formy rozvojazákladných funkcií sídla - pripraviť územie tak, aby aktívny vstup do jeho organizmu v rámcistanovených limitov a regulatívov rozvoja bol urbanisticky podporovaný a umožnený. Z hľadiska počtu obyvateľov v návrhovom období 10-20 rokoch do roku 2020 sa predpokladáustálená hladina počtu obyvateľov s miernym nárastom / podľa štatistických prognóz aj podľapotrieb mesta / . Pri predpokladanom využití navrhovaných nových funkčných plôch vzastavanom území mesta /vrátane nových plôch mimo jestvujúcej hranice zastavaného územia/ a pri zachovaní základnej urbanistickej štruktúry sídla s existujúcimi funkčnými plochami/funkčná zóna výroby, bývania v členení na rodinné domy a bytové domy, zelene,polyfunkčné plochy, plochy dopravy a pod./ je možné uvažovať v budúcnosti s navrhovanýma výhľadovým počtom 13 .500 obyvateľov / možný nárast o 2 650 obyvateľov t.j +25% / .Do roku 2020 sa predpokladá podľa menej optimistickéhio variantu / Štatistický úrad SR –1994 / s možným nárastom o cca 750 obyvateľov t.j.+ 8 % . Z toho vyplýva aj potrebaúzemnej prípravy pre funkčné plochy bývania do roku 2020 pre cca 1000 obyvateľov /750+250 , z toho 250 pre obnovu byt. fondu a nové domácnosti vzniknuté odsťahovanímz viacgeneračných bytov.

Predpoklady ekonomického rastu nie je možné pre mesto definovať , je závislé na rôznychokolnostiach a konkrétnych schopnostiach ,ale aj pripravenosti územia pre takýto rozvoj.Územný plán preto pripravuje rozvojové plochy o výmere 65 ha / z toho vo výhľade 15 ha /pre možnosti realizácie podnikateľských výrobných aktivít vo výrobnom území prevýhľadový „ limitný “ počet 13 .500 obyvateľov . Ak predpokladáme aj plochy pre rozvojvýroby cca 1/3 z celkovej plochy pre rozvoj a výhľad , potom do roku 2020 je to výmera do25 ha.

Navrhované veľkosti plôch pre rozvoj bývania / aj výroby / vychádzajú z predpokladuvymedzenia všetkých vhodných disponibilných plôch pre konkrétnu funkciu a pre určitéobdobie rozvoja . Je to z dôvodu chápania územného plánu ako vytvárania možností prerozvoj. Aktuálny rozvoj je potom závislý od objektívnych možností / majetkoprávne vzťahy ,


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

18

finančné zdroje a možnosti združovania prostriedkov , požiadavky investora pre vstup doúzemia, možnosť budovania infraštruktúry , ekonomický tlak na hodnotu pozemkov ,možnosť získania podporných prostriedkov z rôznych zdrojov a pod./ na konkrétnom miesterealizovať určítú funkciu .

B5 ., Širšie vzťahy a začlenenie riešeného územia do systému osídlenia

Mesto Kolárovo je podľa schválenej „ Koncepcie územného rozvoja Slovenska –KURS 2001 „ v oblasti rozvoja sídelnej štruktúry osídlenia Nitrianskeho kraja podporovanéako rozvojové centrum štvrtej skupiny . Jeho záujmovým územím sú okolité obce v severnejčasti okresu Komárno. Katastrálne územie mesta o veľkosti 10 682 ha leží v Podunajskejnížine v severnej časti okresu Komárno a predstavuje v juhozápadnej časti Slovenska jedenz najväčších katastrálnych území. Susedné katastrálne územia sú Topoľníky , Dolný Chotár ,Neded , Zemné , Dedina Mládeže , Komoča , Nesvady , Vrbová nad Váhom ,Kameničná ,Zemianska Olča , Bodzianske Lúky , Čalovec , Sokolce a Okoč. V budúcnosti je uvažovanávýstavba cestnej komunikácie celoštátneho významu tzv. „ južný ťah „ v smere Bratislava-Lučenec . Trasa je vedená vo vzdialenosti cca 500 m južne od mesta. Mesto má v štruktúreosídlenia hospodárske a sociálne väzby na dve centrá druhej skupiny / KURS 2001/ - okresnémesto Komárno a Nové Zámky do vzdialenosti cca 20 km. V meste Komárno je hraničný prechod do Maďarskej republiky s možnosťoumedzinárodných väzieb hospodárskych , kultúrnych a spoločenských.Hlavná urbanistická štruktúra sídla je tvorená vlastným mestom Kolárovo a je hosamostatnými urbanizovanými časťami Veľký Ostrov a Veľká Gúta .Ako zastavané územie /bez hranice zastavaného územia v KN k 1.1.1990 ! / je definované rekreačné územie Čergovv južnej časti KÚ / záhradkárska osada , rekereačné domčeky,cintorín /, rozptýlená zástavbav Pačierku / väčšinou rekreačné bývanie / a Kamenisté pri Malom Dunaji / rekreačné a trvalébývanie/ . Ostatné usadlosti sú pozostatky hospodárskych dvorov : Čergov , Sladký majer ,Farský dvor , Částa , Studienka , Štagnovica , Rácalka .

Výrobné plochy priemyslu a poľnohospodárstva sú vhodne situované do výrobných areálovv juhozápadnej časti mesta. Rekreačné funkcie sú uspokojované v južnej časti za hranicouzastavaného územia–rekreačné územie Čergov a v okolí vodných tokov Malého Dunajaa Váhu s plochami vysokej zelene. V súčasnosti má mesto priemyselno-poľnohospodárskycharakter s prevahou strojárskeho priemyslu . Riešené územie predstavuje celý katastersídelného útvaru s vysoko produkčnou ornou pôdou , urbanizovanými plochami avýznamným priestorom biokoridorov v medzihrádzovom priestore Váhu a Malého Dunaja. Poľnohospodárska pôda katastrálneho územia je intenzívne využívaná na poľnohospodárskeúčely a má 8654 ha , čo predstavuje asi 75 % celého územia. Lesné pozemky sú na ploche543 ha / len asi 5 % / a vodné plochy 460 ha / 4 % / , čo je na vodné plochy dosť veľkávýmera / územím preteká Malý Dunaj, Váh a je tu Mŕtve rameno Malého Dunaja /. Z hľadiska priestorovej štruktúry voľnej krajiny sú významné prírodné prvky – sprievodnázeleň ciest a odvodňovacích kanálov,lesné plochy okolo vodných tokov a vodných plôch.Zaujímavu štruktúru osídlenia vytvárajú kolárovské samoty vytvorené koncom 18.st.a v priebehu celého 19. storočia pod vplyvom hospodárskych podmienok . Pre posilnenie významu sídla je potrebné okrem dobudovavania urbanistickej štruktúryposilniť význam ekostabilizačných opatrení pre celé jeho záujmové územie dobudovaním


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

19

prvkov miestneho územného systému ekologickej stability s prirodzenou väzbou na jehonadradené systémy.

B6 ., Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania

Urbanistická štruktúra mesta je historickým vývojom vytvorená z troch samostatneobývaných mestských častí :

-časť Kolárovo - mestská zástavba v CMZ a RD okolo CMZ -časť V.Ostrov – zástavba vidieckeho typu -časť V.Gúta – zástavba vidieckeho typu

Územne samostatnou zónou časti Kolárovo je mestská rekreačná oblasť Čergov, územnesamostatnou zónou mestskej časti V.Gúta je rekreačná oblasť Pačierok a územne samostatnouzónou mestskej časti V.Ostrov je rekreačno obytná zóna Kamenisté pri Malom Dunaji.

Samostatnými územno-priestorovými časťami sídelnej štruktúry katastrálneho územia akoprirodzenej súčasti jeho minulého vývoja sú menšie poľnohospodárske výrobné areály Částa ,Studienka, Sladký Majer, Čergov, Štagnovica a Rácov Salaš. Kolárovo svojím historickým vývojom vo svojich najstarších urbanistických častiachpredstavuje typ hromadnej cestnej dediny , ktorá sa sformovala okolo cesty regionálnehovýznamu Šala - Komárno. Celkový rozvoj v minulosti bol odrazom živelnej bezkoncepčnejvýstavby s nízkou prízemnou zástavbou rodinných domov a hospodárskych objektov .Povodeň v roku 1965 zničila väčšiu časť obce . Výstavbou hromadnej viacpodlažnej bytovejvýstavby a občianskej vybavenosti ,najma v centrálnej časti mesta , získala obec mestskýcharakter . Nanovo bola postavená väčšina rodinných domov .Výrobné plochy priemyslua poľnohospodárstva sú vhodne situované do výrobných areálov v juhozápadnej častimesta. Rekreačné funkcie sú uspokojované v južnej časti za hranicou zastavaného územiav rekreačnej zóne Čergov , pri Malom Dunaji v lokalite Kamenisté a v medzihrádzovompriestore Váhu a M.Dunaja s plochami vysokej zelene. V súčasnosti má mesto priemyselno-poľnohospodársky charakter s prevahou strojárskeho priemyslu .Katastrálne územie javäčšinou využívané na poľnohospodársku výrobu . Z hľadiska priestorovej štruktúry voľnejkrajiny sú významné prírodné prvky – sprievodná zeleň ciest a odvodňovacích kanálov,lesnéplochy okolo vodných tokov a vodných plôch. Zaujímavu štruktúru osídlenia vytvárajúkolárovské samoty vytvorené koncom 18.st. a v priebehu celého 19. storočia pod vplyvomhospodárskych podmienok . Celé územia katastra je rozdelené do 12 urbanistických obvodov : 01 Priemyselný obvod ,02 Veľká plytčina , 03 Kolárovo –Stred I. , 04 Kolárovo –Stred II. , 05 Sídlisko , 06 Prilesoparku , 07 Částa –Štagnovica , 08 Částa – Bokoň , 09 Veľký Ostrov , 10 Mrchovisko , 11Veľká Gúta , 12 Veľký klin . Pri urbanistickom riešení sa členenie na takto označenéurbanistické obvody nevyužíva. V hlavnej urbanizovanej časťi sídla v Kolárove je prehľadná urbanistická štruktúradobre čitateľná ako zóna bývania, výroby a rekreácie okolo centrálnej mestskej zónyvytvorenej v okruhu cca 500 m od stredu mesta pri Mestskom úrade. V nových spoločensko- ekonomických podmienkach s výrazným tlakom na hodnotu pozemkov v centrách miest sapostupne vytvára polyfunkčná zóna okolo ulíc Hlavná, J.Palkovicha, Mostová , Tržná aRábska / hlavné pešie priestory,občianska vybavenosť s využitím dvorov a vnútroblokovýchpriestorov, administratíva a služby / . Stavebno-technická hodnota objektov je rôzna , ale na


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

20

väčšine územia dobrá / výstavba bytového fondu po povodni v roku 1965 /. V CMZ súbytové objekty a objekty občianskej vybavenosti riešené ako monofunkčné s dobrýmstavebnotechnickým stavom . Zástavba viacpodlažných bytových domov do 6 NP je plošnerozdelená v CMZ do troch lokalít na Rábskej ulici, Brnenskom námestí a Partizánskej ulici.Nevytvárajú v štruktúre mesta výrazné uličné priestory , sú to však dominantnéa mestotvorné hmotové prvky k okolitej zástavby rodinných domov. V návrhu je centrálnamestská zóna , ako zmiešané územie, zaregulovaná pre funkciu obytnú , občianskejvybavenosti a služieb s rozhodujúcim dôrazom na mestotvornosť priestorového usporiadania/ radová uličná zástavba / , dobudovaním plôch zelene a limitom výšky zástavby do 4nadzemných podlaží + možnosť realizovať podkrovie. Vo FPZ obytného územia / FPZ č.2 a FPZ č.3 / so zástavbou rodinných domov zachovaťcharakter nízkopodlažnej zástavby do 2NP. Výrobné územie v juhozápadnej časti mesta podporujeme pre rozvoj vyčlenením novýchplôch pre takéto funkcie s možnosťou výstavby aj objemovo väčších objektov halového typualebo viacpodlažných objektov do výšky 3 NP alebo výšky 10 m. V mestských častiach V.Ostrov a V.Gúta v obytnej zóne realizovať len rodinné domy dovýšky 2 NP . Vo výrobnej zóne v týchto mestských častiach len stavby do 2 NP s objemovomenšími hmotami a charakterom remeselnej výroby. V urbanistickej kompozícii mesta je treba zachovať historickú dominantu kostola nanámestí .

Postupným funkčno-priestorovým formovaním a intenzívnejším využitím cennéhoúzemia centrálnej mestskej zóny bude zkompaktniť urbanistická štruktúra centrálnej zónyako základného výrazu mestského prostredia . Významným prírodným priestorotvornýmprvkom je aj rieka M. Dunaj a Váh s potrebou dobudovania a sformovania intenzívnejšíchväzieb na urbanistickú štruktúru sídla. Z pohľadu historicky vyformovanej základnej urbanistickej štruktúry je obraz mesta funkčnečitateľný a prehľadný. V budúcnosti sa stanovením regulatívov rozvoja neuvažujeme spodstatným zásahom do jej funkčnej a priestorovej štruktúry vytváraním významnejšíchvýškových dominánt.

B7., Návrh funkčného využitia územia mesta a katastrálnehoúzemia so stanovením prevládajúcich funkčných území

Celé riešené územie môžeme podľa základného členenia charakterizovať ako urbanizované /zastavané / priestory , voľnú krajinu / poľnohospodársky obrábanú / a prírodné prostrediemedzihrádzového priestoru okolo vodných plôch Váhu a Malého Dunaja. Zastavané urbanizované územia sú v mestských častiach Kolárovo , Veľký Ostrov a VeľkáGúta. Mestské časti Čergov , Kamenisté a Mrchovisko charakterizujeme ako rekreačnéúzemie . Pačierok je samostatná časť mesta pri ceste do Nových Zámkov za riekou Váh . Jezastavaná rodinnými domami s veľkými záhradami . Väčšina domov sú strašie objekty trvaloneobývané a využívané len rekreačné bývanie. Pre potreby územného plánu je navrhnuté členenie urbanizovaného územia mesta na funkčno-priestorové zóny / FPZ / , členenie voľnej krajiny a medzihrádzového priestoru na územno-priestorové zóny / ÚPZ /.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

21

Návrh funkčného vymedzenia zastavaného územia mesta a katastrálneho územia sostanovením prevládajúcich funkčných území je v záväznej časti územného plánu časť C.

B8 ., Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie

B8.1.1 Bývanie navrhované

-výstavbu bytov v bytových a polyfunkčných bytových domoch realizovať :

• a. v bytových domoch mimo hranicu jestvujúceho zastavaného územia vo FPZ č.3v lokalite Bh1 / južná rozvojová časť územia – južné vyústenie Ružovej a Záhradníckejulice / s limitným počtom cca 450 bytov pre 1000 obyvateľov. Pre bytové domy výškovýregulatív do 3 .NP s možnosťou využitia aj podkrovia 3+1 , KZ= 0,15 a IPP= 0,5 .Časové využitie územia Bh1 navrhujeme pre cca 100 bytov do roku 2020, 200 bytov poroku 2020 a 150 bytov vo výhľade .

• b., v bytových a polyfunkčných bytových domoch intenzifikačnou prestavbou vCMZ na plochách starších RD . Pri reálne predpokladanej 50% využiteľnostijestvujúcich vhodných plôch , KZ=0,20 a IPP=0,65 je možné výhľadovo zvýšiť veľkosťobytnej podlažnej plochy o 21 000 m2 / 70 m2= 300 bytov x 2,5 obyvateľov pre cca 750obyvateľov. Tieto počty v CMZ sú reálne dosiahnuteľné pri postupnej premene staršejurbanistickej štruktúry RD do mestskej polyfunkčnej zástavby s občianskouvybavenosťou na prízemí a obytnými plochami na 2. a 3. NP a v podkroví, hlavne pozdĺžulice Hlavnej , J.Palkovicha , Mostovej , Remeselníckej , Partizánskej. Vzhľadomk tomu, že možnosť výstavby v CMZ je podmienená viacerými skutočnosťami /vlastnícke vzťahy k jestvujúcim objektom a pozemkom, ochota uvolniť objekty preprogresívnejšiu mestskú zástavbu, financovanie výstavby ,ekonomický tlak na hodnotupozemkov / , nie je možné uvažovať s využitím takýchto plôch v konkrétnom čase /predpokladáme cca 100 bytov do roku 2020, 100 bytov po roku 2020, 100 bytov vovýhľade / . Podiel plôch bývania a občianskej vybavenosti v pomere 3 ,5 : 1 .

- výstavbu rodinných domov realizovať :

• a.,na voľných plochách v zastavanom území mesta ako sústredená forma IBV:

-FPZ č.2 lokalita Bi9 20 RD 70 obyv. lokalita Bi10 10 RD 35 obyv.

-FPZ č.3 lokalita Bi6 40 RD 140 obyv. lokalita BI7 12 RD 40 obyv. lokalita Bi8 10 RD 35 obyv. spolu 92 RD• b.,na voľných plochách v zastavanom území mesta ako sústredená forma IBV

nižšieho štandardu pre neprispôsobilých občanov :


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

22

-FPZ č.4 lokalita Bix-1-1 40 RD 160 obyv. lokalita Bix-1-2 20 BJ 70 obyv. spolu 60 BJ• c.,na voľných plochách mimo hranice zastavaného územia

časť Kolárovo-FPZ č.2 lokalita Bi11 40 RD 140 obyv.

lokalita Bi1 40 RD 140 obyv.lokalita Bi2-1 12 RD 40 obyv.lokalita Bi2-2 60 RD 210 obyv.spolu 152 RD

časť Veľká Gúta-FPZ č.13 lokalita Bi12 12 RD 40 obyv.

lokalita Bi13 8 RD 30 obyv.lokalita Bi14 5 RD 20 obyv.lokalita Bi15 20 RD 70 obyv.spolu 45 RD

časť Veľký Ostrov-FPZ č.11 lokalita Bi16 15 RD 50 obyv.

lokalita Bi17 8 RD 30 obyv.spolu 23 RD

B8.1.2 Obytné plochy vo výhľade

• a.,na voľných plochách mimo hranice zastavaného územia

-FPZ č.3 lokalita Bi3 25 RD 90 obyv. lokalita Bi4 40 RD 140 obyv. lokalita Bi5 35 RD 120 obyv. spolu 100 RD

Pre výstavbu samostatne stojacich rodinných domov uvažovať s veľkosťou pozemkov 8 –12árov / alt. radová zástavba RD s pozemkami 4-6 árov /. Nové ulice vytvárať s obojstrannýmipozdĺžnymi zelenými pásmi šírky 4 -5 metrov / na uliciach Jazerná, Podhájska a Mlynskádo 2 m / ,obojstrannými chodníkmi šírky 1,5 metrov pri celkovej šírkou uličného priestoru18- 20 m / na uliciach Jazerná, Podhájska a Mlynská šírku prispôsobiť celkový možnostiamrelatívne užšieho urbanistického priestoru /. V zelených pásoch uvažovať s vedenímtechnickej infraštruktúry, výsadbou vysokej zelene a podľa potreby s realizáciouodvodňovacích povrchových kanálov a pred každým RD s odstavným stáním pre osobnýautomobil. V týchto obytných častiach nepovoľovať doplnkové funkcie s negatívnymvplyvom na obytné územie /nadmerný hluk, prach a exhaláty v zmysle platných STN ,nadmerné nároky na dopravu, veľké hmoty objektov a výrobné kapacity ,chemická výrobaa pod./. V niektorej časti takejto novej zástavby vhodne lokalizovať malé plochy pre športovéihrisko detí s výsadbou zelene a detským ihriskom.

B8.2 Občianska vybavenosť

Požiadavky na občiansku vybavenosť vyplývajú z charakteru a veľkosti sídla, potrebydobudovania chýbajúcej vybavenosťi a vybudovania nových zariadení v súvislosti s budúcim


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

23

rozvojom. Do roku 2020 predpokladáme s prognózovaným nárastom počtu obyvateľov o cca750 a s celkovým počtom 11 500 obyvateľov. Pre jednotlivé druhy občianskej vybavenostinavrhujeme vytvoriť tieto podmienky:

B8.2.1. Školstvo

Materské školy prevádzkovať v jestvujúcich zariadeniach na ulici Lesná a Brnenskénámestie.

Potreby základného školstva do roku 2020 uspokojovať v jestvujúcich areáloch naulici Rábskej , Školskej a J.Palkovicha Stredné školy – Cirkevné gymnázium na Brnenskom námestí a Stredné odbornéučilište na Slovenskej ulici majú vybudované svoje objekty a zariadenia. Vedľa SOU naSlovenskej ulici je navrhnutá voľná plocha vybavenosti s alternatívnou možnosťou rozšíreniatejto školy . Špeciálne školstvo na území mesta je zastúpené v centrálnej mestskej zóne Základnouumeleckou školou s vlastnou budovou a osobitná škola v staršom objekte na Mostovej ulici.

B8.2.2 Kultúra a osvetová činnosť

V oblasti kultúry využívať jestvujúce zariadenie Mestského osvetového strediskav CMZ oproti Mestskému úradu s kapacitou 240 stoličiek a javiskovú sálu pre 340 stoličiek.Naďalej rozvíjať činnosť mestskej knižnice a podporovať aktivity klubu dôchodcov .

Centrum voľného času v staršom objekte na ulici Petofiho rad v budúcnostidobudovať a rozšíriť v rámci polyfunkčného územia občianskej vybavenosti a bývania.Poloha jestvujúceho objektu je vhodná , má priestorové väzby na rekreačné plochy FPZ č.8 /Mrchovisko / .

B8.2.3 Telovýchova a šport

Potreby telesnej výchovy a športového vyžitia uspokojovať v spolupráci spoločnýchzariadení a plôch s každodennou organizovanou činnosťou pri základných a strednýchškolách v CMZ a postupne v navrhovanom rekreačno–športovom území FPZ č.8 /kúpalisko, autokemping, futbal, agroturistika, mŕtve rameno M.Dunaja s okolitými plochamizelene, rybolov, cykloturistika, kynologický klub a pod. /. V ostaných častiach mesta / zástavba rodinných domov aj na V.Ostrove a vo V.Gúte /udržovať a rozvíjať plochy miestnych ihrísk pre mládež s ich začlenením do plôch zelenea vytváraním mikropriestorov spoločenských kontaktov v obytnom území.

B8.2.4 Zdravotníctvo

Udržovať a podporovať všeobecnú zdravotnú starostlivosť v Zdravotnom stredisku zaMestským úradom pre obyvateľov mesta i susednej obce Dedina mládeže. V objekte ZS je ajlekáreň. Detský domov je na ulici Obchodný rad v strede mesta , Penzión pre dôchodcov naPartizánska ulici .


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

24

Ďalšie drobné prevádzky zdravotníckej starostlivosti miestneho významu /zubná ambulancia,súkromní lekári, špeciálna zdravotnícka činnosť s nenáročnou a menšou technickouvybavenosťou / môžu byť podľa potreby umiestňované v rôznych častiach mesta s vhodnoupolohou pre návštevníkov / dostupnosť /, okrem výrobného územia . Navrhujeme vybudovať rekreačno-rehabilitačné zariadenie v rekreačnom území FPZ č.8 .

B8.2.5 Maloobchod

Potreby maloobchodu sa budú realizovať na plochách CMZ postupnou prestavbou jejsúčasnej štruktúry a na základe konkrétnych požiadaviek a potrieb trhu. Budú súčasťoupolyfunkčnej urbanistickej štruktúry hlavne v prízemiach domov pozdlž ulice Hlavnej ,J.Palkovicha , Mostovej , Remeselníckej , Partizánskej s podielom plôch bývaniaa občianskej vybavenosti v pomere 3 ,5 : 1. Vo všetkých ostatných častiach mesta je možnépodľa potrieb trhu a navrhovaných regulatívov rozvoja uspokojiť tieto činnosti v rámcizastavaného územia Vyššia forma vybavenosti aj nadmestského významu / maloobchodné centrá / budúrealizované vo FPZ č.5 na pravej strane cesty pri výjazde smerom do Komárna . NA lokalitách Oz1, Oz3, Oz4 sú plochy určené pre základnú občiansku vybavenosť –maloochodné prevádzky a služby. Podľa polohy sú to plochy v jadrovej časti obytného alebovýrobné územia určené pre združené zariadenia spolu s plochami zelene a parkovacích plôch.

B8.2.6 Zariadenie verejného stravovania

Pre zariadenia verejného stravovania platia podobné zásady ako pre maloobchodnézariadenia z pohľadu ich polohy, potrieb a významu.

B8.2.7 Služby

Pre zariadenia služieb platia podobné zásady ako pre maloobchodné zariadeniaz pohľadu ich polohy, potrieb a významu.

B8.2.8 Administratíva

Administratívne prevádzky sústreďovať najmä v CMZ v rámci polyfunkčných plôchv jestvujúcich a novobudovaných objektoch. Navrhujeme ich umiestnenie v prvom a druhomnadzemnom podlaží takýchto objektov alebo v samostatných objektoch s výškou do 3 NP +podkrovie. Mnohé administratívne prevádzky a vybavenosť slúžia aj pre záujmové územiemesta /okolité vidiecke sídla /.

B8.3 Výroba

Funkčné plochy výroby a skladového hospodárstva sústreďovať do výrobného územiav južnej a juhozápadnej časti sídla s väzbou aj na železničnú dopravu. Jestvujúcestavebnotechnické kapacity postupne intenzifikovať a využiť pre rozvoj výrobnéhopotenciálu sídla. Navrhujeme rozvojové plochy výroby a skladového hospodárstva vo FPZ č.6medzi Brigádnickou ulicou , kanálom Ač ,Cigánskym kanálom ,zadnými časťami záhrad na


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

25

Slovenskej ulici a futbalo vým štadiónom , vo FPZ č.7 medzi železnicou, Brigádnickouulicou, kanálom Ač a kanálom Veľká dolina ako možnosť budúceho rozvoja mesta prepodnikateľské výrobné aktivity areálového charakteru. Pri intenzifikačnej prestavbe ajnovom využití územia vytvárať podmienky dopravnej a technickej infraštruktúry akonevyhnutné podmienky aj pre vstup nových investorov do územia. Lokality VPr1 až VPr8sú vhodné hlavne pre realizáciu priemyselných parkov s plochami cca 6-8 ha , čo spolupredstavuje cca 45 ha využiteľnej plochy. V častiach V.Gúta / FPZ č.12 / a V.Ostrov / FPZ č. 10 / plochy len pre výrobu remeselnéhocharakteru bez veľkého objemu výroby , nárokov na dopravu alebo výstavby stavebneveľkých objektov. V časti Veľká Gúta nie výroba s negatívnym vplyvom na obytné funkcieako je živočíšna výroba alebo možnosť znečistenia ovzdušia zápachom z výroby v smereprevládajúcich severozápadných vetrov . Poľnohospodárske výrobné plochy areálového charakteru rozvíjať v náväznosti na jestvujúciareál na Brigádnickej ulici smerom k odvodňovaciemu kanálu Veľká dolina. Poľnohospodárske výrobné areály mimo zastavaného územia mesta / Částa , Sladký majer,Čergov, Štagnovica, Rácov salaš / bez nárokov na ich rozšírenie možno využívať na výrobnéúčely poľnohospodárskeho charakteru alebo iných výrobných funkcií pri dodržaníhygienických a ekologických podmienok výroby ,výšky zástavby do 2 .NP alebo výšky do10 m a bez škodlivých vplyvov na životné prostredie . Vo všetkých častiach mesta s nevýrobnou funkciou povoľovať len také prevádzky, ktorévytvárajú doplnkovú funkciu k hlavnej funkcii a nie sú negatívne alebo škodlivé, prípadneobmedzujúce pre existenciu a rozvoj hlavnej funkcie. V takom území, kde takéto negatívnevzťahy už sú, stanovením regulatívov obmedzujeme tieto nevyhovujúce väzby alebourčujeme zmenu funkcie .

B8.4 Rekreácia

Potreby rekreácie riešiť najmä vo FPZ č.8 a FPZ č.9 . Vo FPZ č.9 sú už plochyfunkčne využívané ako záhradkárske plochy , plochy pre rekreačné domčeky, je tam vodnáplocha, mestský cintorín a lesný porast . Tieto plochy sú využívané hlavne pre obyvateľovmesta Kolárovo ako každodenná a koncotýždňová forma oddychu a rekreácie .Súčasťou rekreačného územia FPZ č.8 / Mrchovisko / sú aj lesné plochy okolo MaléhoDunaja a vodné plochy mŕtveho ramena Malého Dunaja , vodná plocha zemníka , novékoryto toku M.Dunaja a rieka Váh . Tieto vodné plochy a zeleň vytvárajú dobré podmienkypre prírodné formy rekreácie ako rybolov , kanoistika , vychádzky do prírody , poľovníctvo ,agroturistika a pod. bez väčších nárokov na zariadenia a objekty . Navrhované územie preintenzívne využitie rekreácie predpokladá v budúcnosti s vybudovaním kúpaliska,autokempingu, mestského futbalového ihriska , liečebno-rehabilitačného areálu zdravia a pod.Mnohé zariadenia rekreačného charakteru budú mať aj nadmestský a regionálny význam .Pre niektoré základné funkcie rekreácie a športu vytvárať podmienky aj v obytných zónach nalokalitách Š1, Š2, Š3, Š4 / ihriská pre deti , mládež a dospelých / ,v záhradkách pri RD .

B9 ., Vymedzenie hranice zastavaného územia

Hranica zastavaného územia k 1.1.1990 je zakreslená v grafickej časti dokumentácie podľaúdajov katastrálneho odboru Okresného úradu v Komárne . Hranica je vymedzená a určená


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

26

len pre časť Kolárovo. Samostatne urbanizované časti Veľký Ostrov ,Veľká Gúta a Pačieroknemajú určenú ani zakreslenú hranicu zastavaného územia k 1.1.1990. V koncepte územného plánu navrhujeme podľa rozvojovej koncepcie budúceho vývojarozšírenie zastavaného územia .Toto rozšírenie je odôvodnené potrebou prípravy funkčnýchplôch pre výrobu / priemyselná výroba, plochy priemyselných parkov a pod. / ,bývanie / akojedna z možností sústredenej formy novej výstavby / , občiansku vybavenosť / lokalizáciaplôch madmestskej vybavenosti . Pre výrobu a bývanie sa aj výhľadovo vymedzujúperspektívne plochy možného rozvoja ako súčasť obytného alebo výrobného územia mestav budúcnosti . V urbanizovaných častiach V.Ostrov a V.Gúta územný plán vymedzujehranicu zastavaného územia pre jestvujúcu zástavbu ako aj pre navrhované plochy rozvoja /bývanie ,výroba /.

B10 ., Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území

ochranné pásma dopravy a technickej vybavenosti územia

-ochranné pásmo dopravy pre cestné komunikácie je vyčlenené v súlade so zákonom opozemných komunikáciách č. 135/1961 Z.z. v úplnom znení zákona č.193/1997 : -od osi cesty II.triedy vo vzdialenosti 25 metrov -od os cesty III.triedy vo vzdialenosti 20 metrov tieto vzdialenosti platia len mimo hranice zastavaného územia -ochranné pásmo dopravy pre železnice v súlade so zákonom o dráhach č. 51/1964 Zb.v zneníneskorších predpisov : -od krajnej koľaje železnice 60 metrov aj v zastavanom území mesta -ochranné pásmo elektrického vedenia v súlade so zákonom o energetike č.70/1998 Z.z. : -od krajného vodiča 400 kV vedenia 25 metrov

-od krajného vodiča 110 kV vedenia 15 metrov -od krajného vodiča 22 kV vedenia 10 metrov -ochranné pásmo plynového potrubia VTL a STL v zastavanom území 4m od osi potrubiaa mimo zastavaného územia 10 m od osi potrubia

hygienické ochranné pásma

-pre ČOV vo vzdialenosti 300 m od objektu čistiarne -pre miestne zdroje vody 50 m od oplotenia cintorínov -pre poľnohospodárske družstvá je ochranné pásmo 50 m vymedzené v rámci vlastnéhopozemku / zeleň , vzdialenosť hospodárskych budov od oplotenia a pod .. / .

ochranné pásmo kultúrnej pamiatky

-nie je určené

chránené územia

-nenachádzajú sa -navrhované chránené areály : CHAn- Šípové hony-hniezdisko Dropa fúzatého


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

27

CHAn- Částa –hniezdisko Dropa fúzatého CHAn- medzihrádzový priestor Malý Dunaj -Východ CHAn- medzihrádzový priestor Malý Dunaj -Stred CHAn- medzihrádzový priestor Malý Dunaj –Vnútorné

Kamenisko

-navrhované chránené vtáčie územie / SPA / Ostrovné lúky

B11.,Návrh ochrany prírody a tvorba krajiny, prvky ÚSES

B11.1., Koncepcia

Každý zo základných prvkov ÚSES má pridelené svoje číslo. V textovej časti je každý ztýchto základných prvkov stručne charakterizovaný, pokiaľ ide o jeho súčasnú ekologickúkvalitu. Každý zo spomínaných základných prvkov má vzápätí aj predpísané ekologizačnéopatrenia. Tieto ekologizačné opatrenia v budúcnosti zabezpečia udržanie a podľa možnosti ajzlepšenie ekologickej kvality jednak prvkov samotných a potom samozrejme aj samotnéhoÚSES.

Predkladaný návrh neurčuje, kto bude spomínané predpísané ekologizačné opatrenia preudržanie a zlepšenie ÚSES a jeho jednotlivých prvkov uskutočňovať, na čí účet ich uskutočnía neurčuje ani presný časový rozvrh týchto opatrení. V každom prípade ide o činnosťdlhodobobú v rozpätí od niekoľkých rokov až po veľa desiatok rokov. Koordinačná funkciapri zabezpečovaní týchto opatrení pripadne samospráve obce a pripadne na ňu aj konečnázodpovednosť za realizáciu a fungovania ÚSES.

Súčasná ekologická situácia riešeného katastrálneho územia bola určená na základemiestnych ohliadok, štúdia leteckých snímkov, geografických, geologických, pedologických,hydrologických a geobotanických máp a dostupných historických údajov.

B11.2. ,Vymedzenie riešeného územia.

Riešeným územím je kataster mesta Kolárovo vrátane jeho zastavaného územia.

B11.3., Dostupné podklady o riešenom území.

3.1.1. Doteraz spracované podklady o riešenom území.

1. Územný plán veľkého územného celku Nitrianskeho kraja z roku 1998.2. Projekt regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Komárno z roku1996.3. Územný plán mesta Kolárova z roku 1986.4. Generel zelene mesta Kolárova z roku 1990.5. Letecké snímky mierky 1:10 000.6. Základná mapa Slovenskej republiky z roku 1995 mierky 1:25 000, listy č.45-322, 45-324,45-411 a 45-413.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

28

7. Mapa ochrany vôd Slovenska z roku 1998 mierky 1:50 000, listy č. 45-32 a 45-41.8. Geobotanická mapa Slovenska z roku 1986 mierky 1: 200 000.9. Atlas Slovenskej socialistickej republiky z roku 1980 mierky 1:500 000.10. Hydroekologický plán Váhu z roku 2000 mierky 1: 100 000

3.1.2. Zhodnotenie doteraz spracovaných podkladov pre riešené územie.

Ako základný podklad bola použitá základná mapa Slovenska mierky 1:25 000. Mierapodrobdosti je na uvedenej mapa rovnaká ako na mapách mierky 1:10 000 . Návrh vychádzaz materiálu KEP / krajinnoekologický plán spracovaný v rámci prieskumov a rozborovk územnému plánu / .Po preštudovaní uvedenej mapy bola táto konfrontovaná s leteckými snímkami, ktorépotvrdili, doplnili, ale aj miestami vyvrátili údaje z predchádzajúcej mapy. Na rozdiel odpredchádzajúcej mapy sú letecké snímky schopné identifikovať napríklad štruktúru líniovejzelene či zápoj lesného porastu alebo prítomnosť trávnatého porastu či ladom ležiacej pôdy vodľahlých častiach katastrálneho územia.Na základe takto identifikovaných problémov boli vykonané miestne ohliadky vybranýchčastí riešeného územia. Len týmto spôsobom sa dá identifikovať napríklad druhové zloženie abiodiverzita trávnatého porastu v medzihrádzovom priestore alebo priechodnosť biokoridorucez bariérový prvok (premostenie vodného toku križovaného cestou alebo železničnou traťou)a podobne.Pre určenie potenciálnej prirodzenej vegetácie pre riešené územie boli použité údaje zGeobotanickej mapy Slovenska. Tieto údaje slúžia orientačne aj na stanovenie prirodzenéhovodného režimu územia, v ktorom sa tento udržoval pred príchodom človeka.Územný plán mesta Kolárova je poplatný dobe vypracovania (1986) a je použiteľný len preintravilán a aj to len dosť obmedzene. To isté platí aj pre Generel zelene z roku 1992.

B11.4., Krajinnoekologická analýza.

B11.4.1. Vývoj krajiny širšieho záujmového územia v minulosti.

Aby užívateľovi tohto projektu boli pochopiteľné javy a procesy v živej prírode riešenéhoúzemia a ich vzájomné súvislosti, je nevyhnutné ich stručne charakterizovať v primeraneširokom časovom zábere.

Posledná doba ľadová sa u nás skončila pred asi 12 000 rokmi. Počas nej bola aj Podunajskánížina severskou tundrou, pred ktorej nepriaznivými podmienkami ustúpili teplomilné druhyrastlín a samozrejme aj živočíchov treťohôr a dôb medziľadových ďaleko na juh. Medzidruhmi takto dočasne opustivšími naše územie boli samozrejme aj dreviny. Lesnéspoločenstvá sa teda v tomto období ani na riešenom území nenachádzali.

Po odznení poslednej doby ľadovej sa územie Slovenska postupne v podstate celé zalesnilo(až na malé výnimky nachádzajúce sa vysoko v horách alebo na lokalitách s extrémnymivlastnosťami pôdy).

Príchod prvých poľnohospodárov na naše územie asi pred 7 000 rokmi bol teda príchodomčloveka a jeho dobytka do rozľahlého a mohutného pralesa. V pralese bolo málo pastvy predobytok a prirodzene ani žiadna pôda vhodná na obrábanie a pestovanie poľných plodín, leboprales bol tmavý a hustý. Preto v rámci svojich dosť obmedzených možností (oheň a sekera)


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

29

prvý človek-poľnohospodár začal postupne nahrádzať prales lúkami a neskôr poliami. Predpríchodom roľníkov na naše územie žilo na jeho ploche iba niekoľko stoviek ľudí sprimitívnejším spôsobom života, ktorí ešte neprišli na to, že pôda sa dá aj obrábať a že na nejsa dajú pestovať zdomácnelé rastliny a chovať skrotené zvieratá.a tak sa živili len lovom zveria zberom divorastúcich rastlín. Boli to teda lovci a zberači. Ich populácie nikdy nedosiahliväčšiu hustotu a preto pôvodné ekosystémy pralesa alebo ešte predtým tundry ovplyvňovalilen zanedbateľne.

Stručná charakteristika ekosystému pôvodného pralesa:

Dĺžka životného cyklu kostrových druhov drevín : od 180 rokov v prípade zaplavovanéholužného lesa až po 550 rokov v prípadoch nezaplavovaných rôznych typov dubín (odvyklíčenia semena po rozpad tela odumretého veľkého stromu), drevná zásoba 300-1200m3/ha, podiel objemu dreva mŕtvych, stojacích i padnutých stromov na celkovej drevnejzásobe : 30%, čas potrebný na úplný rozklad kmeňa padnutého stromu: 20-50 rokov, objemdreva dospelého stromu : 40 m3, prsná hrúbka kmeňa najhrubších stromov : 200 cm, výškaporastov : 20 m suchomilné, 50 m vlhkomilné, ročná produkcia biomasy : 6-9 m3, najväčšiatelesná hmotnosť predátorov : 400 kg (medveď hnedý), najväčšia telesná hmotnosťkopytníkov - 1000 kg (zubor hrivnatý, tur divý), počet druhov rastlín : niekoľko sto, početdruhov živočíchov : niekoľko tisíc.

V pralese vládlo vo vegetačnej dobe zelené prítmie, vlhko, prakticky bezvetrie, teplotavzduchu nad zemou v lete nepresahovala 25 C. Týmto špecifickým mikroklimatickýmpodmienkam boli tu sa nachádzajúce rastlinné a živočíšne druhy dobre prispôsobené. Typickylesnými druhmi rastlín sú napríklad hríb kráľovský, snežienka jarná, netýkavka nedotklivá,zimozeleň menší, zob vtáčí alebo dub zimný. Druhmi živočíchov charakteristickými pre lessú fuzáč veľký, roháč obyčajný, jasoň chochlačkový, rosnička zelená, sojka škriekavá, ďateľveľký, netopier veľkouchý, plch lesný, kuna lesná alebo srnec hôrny.

Tisíce navzájom do seba zapadajúcich medzidruhových a ekologických vzťahov, ktoré sa vprirodzenom výbere selektovali v priebehu desaťtisícov až státisícov rokov boli hlavnýmdôvodom ekologickej stability pralesa a jeho odolnosti voči pôsobeniu vonkajších vplyvov(sucho, víchrice, požiare, námraza, hmyzie kalamity a podobne).

Od línie brehovej čiary maximálnych jarných záplav až po dno vodných tokov a vodnýchnádrží sa nachádzali mokraďové ekosystémy. Do druhového spektra typicky lesných rastlín aživočíchov v nich začínali pristupovať druhy vlhkomilnejšie a až nakoniec druhy úplnevodomilné. Príkladom špecializovaných vodných druhov rastlín je lekno biele alebo trsťobyčajná a príkladmi živočíšnych druhov prispôsobených vodnému prostrediu sú vážky aleboobojživelníky (v larválnom štádiu ontogenetického vývoja), ryby, korytnačka močiarna alebokormorán čierny.

Vzhľadom na výšku brehových porastov (do 50 m) len najširšie rieky mali plne oslnenúaspoňčasť vodnej hladiny (Dunaj, dolný tok Váhu, Moravy a Hrona). Ostatné plochy vodnýchhladín zostávali predovšetkým počas vegetačnej doby viac alebo menej zatienené. Ich voda sateda v porovnaní so súčasným stavom menej prehrievala a obsahovala viacej kyslíka. Prevodné toky tých čias bolo charakteristické: striedanie prúdivých úsekov s nízkym vodnýmstĺpcom s úsekmi pokojnými a hlbokými, štrkovité alebo piesčité a zriedka bahnité dno a maláintenzita záplav (to znamená menšia rozloha zátopových území) a malé množstvo plavenín v


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

30

tečúcej vode. Uvedené charakteristiky boli zväčša dôsledkom veľkej nasávacej schopnostipralesov, ktorými boli povodia takmer bez výnimky pokryté. Význačnou činnosťou vodnéhotoku bolo jeho meandrovanie v úsekoch s malým pozdĺžnym spádom.

V najteplejších a najsuchších lesných spoločenstvách tvorili menšiu časť druhového spektraflóry i fauny typicky stepné druhy. Takýmto spoločenstvom bol dubový xerotermofilný lesponticko-panónsky, vyskytujúci sa napríklad nad záplavovou čiarou nív na južných svahochIpeľskej, Pohronskej a Nitrianskej pahorkatiny. Stepnými druhmi rastlín sú napríklad kavyľstepný, psiarka lúčna a stepnými druhmi živočíchov sú jašterica zelená, škovránok poľný,jarabica poľná alebo krt európsky.

B11.4.2. Abiotické zložky krajiny riešeného územia.

4.2.1. Reliéf riešeného územia.

Katastrálne územie Kolárovo sa rozkladá v zátopovom území dvoch veľkých riek - Dunaja aVáhu. Prirodzený povrch pôdy tvoria usadeniny prinesená záplavovou vodou týchto riek.Vzhľadom na povedané je prirodzený reliéf riešeného územia veľmi málo členitý - je totakmer absolútna rovina v nadmorskej výške 107-110 m. Typologicky sa dá reliéf riešenéhoúzemia charakterizovať ako fluviálna mokraď a slatinná rovina, ktorá sa nachádza južne odMalého Dunaja a západne od Váhu a fluviálna rovina s prevažným výskytom v okolí týchtovodných tokov. Eolicko-fluviálna zvlnená rovina sa nachádza na malej ploche na východnejhranici katastrálneho územia (s k.ú. Nesvady).

Všetky výnimky z uvedeného pravidla sú pôvodu antropogénneho (ochranné hrádze vodnýchtokov, násypy komunikácií, ťažobné jamy po ťažbe štrku a podobne.

Na 98 % plochy riešeného katastrálneho územia je reliéfotvorným procesom súčasnostifluviálna akumulácia. Zvyšok (2 %), ktorý sa nachádza v kontakte s východnou hranicoukatastrálneho územia, je charakteristický eolickým reliéfotvorným procesom s tvorbou dún apokrovov. Samozrejme, že uvedené procesy sú potenciálne, ktoré by prebiehali bezzasahovania človeka do prírodných procesov pri hospodárskom využívaní riešeného územia.

4.2.2. Rajonizácia horninového prostredia riešeného územia.

Katastrálne územie Kolárovo sa nachádza na agradačnom vale riek Dunaj a Váh. Približne dohĺbky 50-100 m pod povrchom pôdy ho tvoria naplavené štrky a piesky. Tieto hĺbky sú vširokom kruhu , ktorého približný stred tvorí intravilán Kolárova. Za jeho hranicou je hĺbkatejto vrstvy menšia ako 50 m. Tento geologický útvar vznikol v štvrtohorách. Podštrvrtohornými štrkmi sa nachádzajú nasledovné vrstvy:- Zo severovýchodu zasahuje do riešeného územia 5 km široký pás granitoidov, ktorýzasahuje popod severnú polovicu intravilánu a končí úzkym cípom vo vzdialenosti 7 km odzápadnej hranice intravilánu.- Južne ud južnej hranice intravilánu sa nachádza rozsiahla platňa panónskeho bloku.- Pod ostatnými časťami intravilánu je vrstva kryštalických bridlíc.

Riešené územie leží na severnej hranici tektonickej oblasti s centrom v Komárne.Rieka Váh od Kolárova smerom na juh tečie v trase neotektonického zlomu.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

31

4.2.3. Hydrologická charakteristika riešeného územia.

V smere juhovýchodným vedie riešeným katastrálnym územím Malý Dunaj, ktorý je tunajdôležitejším vodným tokom (vzhľadom na jeho vodnosť a dĺžku - 13 km). Ten sa poprekonaní úrovne intravilánu Kolárova na sever od neho vlieva do Váhu.

Rieka Váh tečie riešeným katastrálnim územím v smere južnom. V smere zo severukatastrálne územie pretína, neskôr tvorí jeho východnú hranicu. Váh tečie katastrálnymúzemím v dĺžke 9 km.

Obe rieky sú ohrádzované, takže pri vysokých vodných stavoch sa voda riek nerozlieva pookolí, ale ostáva v medzihrádzovom priestore.

Kvalita vody v oboch riekach je vzhľadom na znečisťovanie vo vyšších častiach povodianízka - všetky ukazovatele v triedach IV. až V.. Rieka Váh vteká do riešeného katastrálnehoúzemia tesne pod ústím preložky Nitry doň, pritom rieka Nitra je vodným tokom s ďalekonajhoršou kvalitou vody u nás.

Priemerná teplota vody v riekach je 10,0 C. Priemerný začiatok zamŕzania riek je koncomdecembra a koniec zamŕzania začiatkom februára.

Ostatné plochy riešeného katastrálneho územia sú popretkávané viac menej rovnako hustousieťou odvodňovacích kanálov, ktorých hlavnou úlohou je odvádzanie vnútorných vôd zúzemia a umožňovať tak využívanie okolitých poľnohospodárskych pozemkov na produkčnéúčely.

Ďalšou funkciou týchto kanálov je dopravovať vodu k čerpacím staniciam závlah.

Spodná voda je relatívne blízko pod povrchom, čo na strane jednej zvyšuje produktivituagrocenóz a efektívnosť ich pestovania, na strane druhej zvyšuje náchylnosť pôd na zasoleniea postupnú stratu produkčných schopností.

Spodná voda je silno mineralizovaná predovšetkým síranmi, chloridmi a železom. Kvalitaspodnej vody je ovplyvnená splachmi agrochemikálií a najmä obsah dusičnanov je nadhygienickú normu pre pitnú vodu. Spodná voda obsahuje aj ropné látky a zvyšky pesticídov.

Závlahy sú vybudované na 1/4 poľnohospodárskej pôdy. Závlahová voda je vzhľadom naznečistenie vodných tokov zlej kvality.

4.2.4. Pedológia riešeného územia.

Pôdnym typom riešeného územia v okolí oboch veľkých riek je nivná pôda karbonátová.Šírka pásu tohoto pôdneho typu je 3-5 km, kedy vodný tok tvorí približne jeho os. Južne azápadne od tohoto pásu sa nachádzajú čiernice (lužné pôdy ) karbonátové. Východný okrajkatastrálneho územie je pokrytý černozemou slabo glejovou, prevažne karbonátovou.

Prevládajúca pôdna reakcia je zásaditá. Uhličitany sa vyskytujú v celom pôdnom profile.

Sorpčný komplex všetkých typov pôd je plne nasýtený.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

32

Maximálna sorpčná kapacita je v prípade nivných pôd karbonátových stredne vysoká, vprípade čiernic karbonátových vysoká, no a nakoniec v prípade černozeme slabo glejovejveľmi vysoká.

Akumulácia humusu a karbonátov vápnika a horčíka bola u všetkých typov pôdpaleohydromorfná.

Obsah hunusu je v prípade nivnej pôdy karbonátovej do 300t/ha a v prípade čiernicekarbonátovej a černozeme slabo glejovej od 400 do 500 t/ha.

Obsah fosforu je v prípade nivnej pôdy karbonátovej malý a v prípade ostatných dvochpôdnach typov dobrý.

Obsah draslíka je na väčšine plochy katastrálneho územia malý, kým na ploche pásu širokéhopribližne 2 km pozdĺž Váhu je dobrý.

Pôdnymi druhmi sú na väčšine plochy katastrálneho územia pôdy ílovité až ílovito hlinité.Malé plochy PPF sú pokrytré pôdami hlinitými.

Pôdy pri sútoku Váhu, Nitry a Malého Dunaja súkontaminované báriom, chlórom, chrómom aniklom

4.2.5. Klíma riešeného územia.

Riešené katastrálne územie patrí medzi územia v Slovenskej republike najteplejšie - doklimatickej oblasti teplej, podoblasti suchej, okrsku teplého a suchého s miernou zimou adlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je 9,9 C.

Ďalšími priemernými ročnými klimatologickými údajmi sú globálne žiarenie 112 kcal/cm,relatívny slnečný svit 48%, zrážky v mm - 574, relatívna vlhkosť vzduchu 76%, počet jasnýchdní 50, počet zamračených dní 116, počet dní s hmlou 28, trvanie slnečného svitu 2130hodín.Smer prevládajúcich vetrov je severozápadný.

4.3. Súčasná krajinná štruktúra.

4.3.1. Spoločenstvá lesného typu.

Potenciálnou prirodzenou vegetáciou riešeného katastrálneho územia je v okolí veľkýchvodných tokov lužný les vŕbovo-topoľový a vo väčšej vzdialenosti od nich lužný les nížinný.Lužný les vŕbovo-topoľový bol okolo Malého Dunaja široký približna 4 km a v okolí Váhu odKolárova po Komárno dokonca 10 km. Jedná sa o najväčší súvislý komplex tohotospoločenstva na území Slovenskej republiky, ktorý predstavoval plochu niekoľko tisíchektárov.

Kostrovými drevinami lužvého lesa vŕbovo-topoľového boli topoľ biely, topoľ čierny, topoľsivý a topoľ osikový, vŕba biela a jelša lepkavá. Drevinami primiešanými tu boli dub letný,brest väzový, jaseň úzkolistý a čremcha strapcovitá. V lužnom lese nížinnom sa totozastúpenie drevín vymenilo v tom slova zmysle, že zo skupiny prvaj sa stala druhá a naopak.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

33

Výraznou ekologickou podmienkou jestvovania toho-ktorého spoločenstva bola dĺžka záplavv roku. V lužnom lese nížinnom nesmeli byť záplavy dlhodobé, ale len krátkodobé, trvajúce2-4 týždne.

Pôvodne boli lesom pokryté všetky plochy riešeného katastrálneho územia okrem širokýchvodných tokov a ich širokých ramien (nad úzkymi ramenami boli porasty drevín zapojené).Spoločenstvá lesného typu utrpeli v priebehu hospodárskeho využívania kultúrnej krajinyriešeného územia najväčšie územné straty. Vzhľadom na rozsiahle záplavy, ktoré pomernedonedávna spôsobovali obe veľké rieky, k výraznému odlesňovaniu v riešenom území lenpomerne celkom nedávno - až po podstatných reguláciách oboch vodných tokov po celej ichdĺžke.

Okrem samotného odlesnenia a teda náhrady lesných spoločenstiev agrocenózami alebozástavbou utrpela ekologická kvalita lesných spoločenstiev aj spôsobmi hospodárskehovyužívania (výmladkové lesy majú nízku produkciu nekvalitnej kmeňoviny, poveľkoplošných holoruboch klesá ekologická hodnota lokality takmer na nulu, pri výsadbáchsa používajú nepôvodné druhy hospodárskych drevín a do lesných porastov vnikajú burinnédruhy drevín, ktoré odtiaľ vytláčajú pôvodné druhy). Jedná sa o javorovec jaseňolistý a jaseňamerický.

Duby a bresty v danej oblasti trpia grafiózou (upchávanie ciev parazitickými hubami). Zaposledných 30 rokov na epidémiu grafiózy vyhynulo 95 % jedincov brestov. V dôsledkugrafiózy (inak povedané „hromadné hynutie duba“) sú ohrozené porasty dubín nielen pokiaľide o ich zdravotný stav, ale aj pokiaľ ide o samotnú podstatu hospodárenia na takejto lesnejpôde.

4.3.2. Spoločenstvá stepného typu.

Spoločenstvá stepného typu sa v riešenom území vyskytujú samozrejme druhotne - navšetkých odlesnených a nezamokrených plochách. Spomedzi spoločenstiev stepného typuvykazujú najhoršiu ekologickú hodnotu samozrejme agrocenózy na orných pôdach, ktoré sú vdanom území plošne najrozsiahlejšie.

Za nízku ekologickú hodnotu agrocenóz sú zodpovedné:- pestovanie monokultúr poľných plodín na pomerne rozsiahlych plochách,- používanie agrochemikálií,- znižovanie prirodzenej úrodnosti pôdy,- okysľovanie pôdy,- utláčanie pôdy ťažkými mechanizmami,- znižovanie obsahu humusu v dôsledku nedostatočného prísunu organickej hmoty do pôdy,- zvyšovanie podielu bledého humusu v samotnom humuse v dôsledku neprimeranéhozastúpenia silážnych plodín v osevných postupoch.

4.3.3. Spoločenstvá mokraďového typu.

Spločenstvá mokraďového typu sa v riešenom území vyskytovali vo vodných tokoch a v ichramenách v rôznych štádiách sukcesie. V oslnených spoločenstvách širokých korýt veľkýchriek s pomaly tečúcou vodou žili druhy organizmov prispôsobené menšiemu obsahu kyslíkavo vode a jej vyššej teplote, kým v užších alebo zatienených vodných tokoch boli druhy


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

34

rastlín a živočíchov s vyššími ekologickými nárokmi, vyžadujúce vyšší obsah kyslíka vovode.

Mokraďové spoločenstvá utrpeli antropogénnou činnosťou výrazné územné i kvalitatívnestraty v dôsledku:- znečistenia pritekajúcej povrchovej vody,- regulácie vodných tokov s patričnou nivelizáciou, väčšinou krátkozrako technokratickyvykonaných,- odstránenia prirodzených brehových porastov.

4.3.4. Sídelné a technické prvky.

Zastavané územie mesta Kolárova má kompaktný tvar a leží vo východnej časti katastrálnehoúzemia. Po severovýchodnom okraji je ohraničené Malým Dunajom a Váhom. Jeho ostatnéhranice tvorí oráčinová krajina. Väčšinu zástavby intravilánu tvoria rodinné domy smaloplošnými záhradami.

V severozápadnej časti katastrálneho územia na ľavobrežnej strane Malého Dunaja sanachádza osada Veľký Ostrov, vo východnom cípe k.ú zasa osada Veká Gúta. Ostatné osadysú vlastne hospodárske dvory ako pozostatok po socialistických poľnohospodárskychveľkopodnikoch (Čergov, Sladký majer, Farský dvor, Částa, Studienka, Štangovica, Rácovsalaš).

Malý Dunaj, Čierna voda a Váh sú ohrádzované. Ochranné hrádze vodných tokov tvoriavýraznú dominantu súčasnej kultúrnej krajiny riešeného územia.

4.3.5. Energovody a produktovody.

*Riešeným katastrálnym územím prechádza podzemné vedenie VTL plynovodu od jejvýchodnej časti smerom k mestu. Jestvujúce elektrické 22 kV vedenia sú vzhľadomk rozdrobenej urbanistickej štruktúrre vedené po celom riešenom území / napojeniesamostatne stojacich rodinných domov v poľnohospodárskej krajine na elektrickú energiu / .Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja uvažuje vo výhľade s novým 110 kV a 400 kVvedením elektriny v severnej časti katastrálneho územia . Západo-východným smerom jevedená trasa podzemného vodovodu z Gabčíkova. Cez riešené územie nie sú vedené tranzitnéropovody ani tranzitné plynovody .

4.3.6. Dopravné objekty a dopravné línie.

Cez riešené územie vedú nasledovné cestné komunikácie:- II/563 Nové Zámky Kolárovo,- II/573 Šaľa-Komárno,- III/5632 Kolárovo-Nesvady,- III/5737 Kolárovo-Veľký Ostrov,- IV/46347 Kolárovo-Zemianska Olča.

Na južnom okraji intravilánu je ukončená regionálna železničná trať č.136 Komárno-Kolárovo.Vo výhľade sa predpokladá jej predĺženie severným smerom do Vlčian.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

35

*Územný plán VÚC Nitrianskeho kraja uvažuje vo výhľade s vedením južného cestnéhodopravného ťahu s prepojením Dunajskej Stredy a Nových Zámkov.Táto navrhovaná trasa jevedená v južnej česti katastrálneho územia .

4.3.7. rekreačno-oddychové objekty.

Juhovýchodne od intravilánu Kolárova vo vzdialenosti 1 km od neho sa nachádza miestnachatová oblasť. Vo východnom cípe k.ú. sa v zahrádzovej oblasti nachádza chatová oblasťPačérok.

4.4. Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry.

4.4.1. Chránené územia a chránené druhy.

Smerom juhozápadným od kanála Asód-Čergov sa nachádza chránený areál Dropie. V tomtoúzemí by mal platiť štvrtý stupeň územnej ochrany. Vzhľadom na predmet ochrany (drophrivnatý), ktorý v danom prípade z objektívnych dôvodov v území reálne chýba a aj preto, žesa vlastne jedná o typickú oráčinovú krajinu, je jeho skutočná ekologická hodnota vijadrenánapríklad stavom biodiverzity prinajmenšom pochybná.

V riešenom území sa nastálo alebo len sporadicky (počas zimovania alebo počas jarného čijesenného ťahu) vyskytujú nasledovné chránené druhy živočíchov: hraboš severský, kačicachripľavka, chochlačka sivá, ležiak obyčajný, čajka smejivá, beluša veľká, beluša malá,hvizdák veľký, brehár obyčajný, volavka purpurová, bučiak veľký, chavkoš nočný, kormoránčierny, orliak morský, orol kráľovský, haja červená, kaňa močiarna a iné.

4.4.2 Prírodné zdroje.

V riešenom území sa nenachádzajú žiadne prírodné zdroje.

4.4.3. Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry.

V riešenom území sa nachádza významná oblasť rozptýleného vidieckeho osídlenia (vľavobrežnej oblasti Malého Dunaja).

4.4.4. Ekologicky významné krajinné segmenty.

Ekologicky významné krajinné segmenty sú sústredené predovšetkým v medzihrádzovompriestore Malého Dunaja Váhu a Čiernej vody. Ich podrobnejší popis je v časti 8.5.1.

4.5. Stresové javy a stresové zdroje riešeného územia.

4.5.1. Prírodné stresové javy.

Jediným prírodným stresovým javom je zemetrasenie. Riešené územie je seizmickynajaktívnejšie v Slovenskej republike, leží na severnom okraji oblasti zemetrasení so stredomv meste Komárne.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

36

4.5.2. Sekundárne stresové javy.

Sekundárnymi stresovými javmi riešeného územia sú:- kontaminácia pôdy znečistenou záplavovou a závlahovou vodou a agrochemikáliami,- znečistenie vôd agrochemikáliami a priemyselným znečistením,- rozsiahle úplne odlesnené plochy.- veterná erózia.

4.5.3. Zdroje sekundárnych stresových javov.

- znečistená povrchová voda,- zlá technologická disciplína pri používaní agrochemikálií,- nejestvovanie alebo slabá čistiaca schopnosť ČOV vo vyšších častiach povodí,- politicky motivované sceľovanie parciel do veľkoplošných honov za súčasného ničeniamedzí v období 1950-70.

4.5.4. Pásma hygienickej ochrany.

- Pásma hygienickej ochrany hospodárskych dvorov poľnohospodárskych podnikov.- Pásma hygienickej ochrany cintorínov.- Pásma ochrany vodných tokov ohrádzovaných.- Pásma ochrany vodných tokov neohrádzovaných.- Ochranné pásma elektrických vedení VN.- Ochranné pásmo železničnej trate.- Ochranné pásma cestných komunikácií.

B11.5. Krajinnoekologická syntéza riešeného územia.

5.1. Syntéza abiotického komplexu riešeného územia.

5.2. Syntéza súčasnej krajinnej štruktúry riešeného územia.

B11.6. Krajinnoekologická interpretácia riešeného územia.

6.1. Vizuálne vnímanie krajiny riešeného územia.

Pozitíva krajiny riešeného územia:

- Vodné toky.- Lesné porasty.- Trávnaté porasty v madzihrádzových a zamokrených priestoroch.

Negatíva krajiny riešeného územia:

- Jednoduchá geometria krajiny, daná prírodnými podmienkami pôvodnej rozľahlej nivyveľkých riek, takmer absolútna rovnosť terénu.- Vysoké % odlesnenia a zornenia, monotónnosť poľnohospodárskej krajiny.- Monotónnosť topoľových monokultúr v hospodárskych lesoch.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

37

- Divoké skládky odpadov.- Znečistenie vodných tokov.- Ochranné hrádze vodných tokov.- Rovné línie zavlažovacích kanálov.

6.2. Environmentálne problémy.

- Znečistenie vodných tokov a všeobecne vôd povrchových a spodných.- Podiel odlesnenej a zornene plochy je privysoký.- Nedostatočná obnova humusu v pôde.- Vysoký podiel bledých humínových kyselín v novotvorenom humuse.- Veterná erózia pôdy.- Technokraticky vykonané úpravy vodných tokov.- Zasoľovanie pôdy.- Pôsobenie agrochemikálií v agrocenózach na biotu agrocenóz a na spodnú vodu.- Divoké skládky odpadov.- Vypaľovanie starej trávy na jar.- Pálenie slamy na riadkoch po žatve.

B.7. Krajinnoekologické hodnotenie riešeného územia.

Riešené územie je vzhľadom na vysokú efektivitu poľnohospodárskeho využívania pôdynadmerne odlesnené a zornené - na úkor jeho ekologickej stability a hygienických ale ajestetických hodnôt. To je najdôležitejšia charakteristika hodnotenej krajiny riešeného územia.

Z hľadiska efektivity vynaložených nákladov na produkciu je vysoká miera odlesnenia azornenia riešeného územia v súčasných ekonomických podmienkach hospodárenia na pôdeveľmi diskutabilná. Do značnej miery je to však dedičstvo nedávnej minulosti, kedy sapolitické ciele dosahovali na úkor kvality života vlastných občanov a kedy krátkodobýhospodársky účel bol uprednostňovaný pred všetkým ostatným. Jednalo sa predovšetkým ozabezpečenie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti štátu, kedy sa výroba hostosiatychobilovín a kukurice v nížinných oblastiach dostávala na prvé miesto pred okopaniny,viacročné krmoviny, trvalé trávne porasty alebo sady.

Podobne to je aj v prípade topoľových lesov. Tie sa zachovali predovšetkým na miestachzaplavovaných alebo dlhodobo zamokrených, ktoré sa v zásade nedali rozorať. Ide všakpredovšetkým o topoľové plantáže s obnovou veľkoplošným holorubom a krátkou obrubnoudobou. Pri použití výkonných ale ekologicky málo plastických klonov euroamerickýchtopoľov rozmnožovaných vegetatívne sa dá v týchto hospodárskych lesoch dosiahnuťobrubné doba 30 rokov. V porovnaní so skutočným lužným lesom je ekologická hodnotatakéhoto spoločenstva zhruba len polovičná, takže z hľadiska ekologického sa ani o skutočnýles nejedná. Výsadba plantáží euroamerických topoľov je čiastočne tiež „politické dedičstvonedávnej minulosti.

Šľachtené euroamerické topole boli v 50. rokoch 20. storočia kampaňovito vysádzané ajpozdĺž meliorovaných vodných tokov. Väčšina z nich je prestarnutá a hospodársky sú takmerbezcenné. Spomínaná kampaň dostala neskôr pejoratívny ale výstižný názov „topoľománia“.Výsadby topoľov z „topoľománie“ však dnes majú veľký ekologický význam, pretožeodumierajúce drevo týchto stromov je potravou a úkrytom desiatok druhov špecializovaných


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

38

xylofágiv a dutinových hniezdičov. Takéto drevo sa v riadne obhospodarovaných topoľovýchlesoch riešeného územia - paradoxne - takmer nenachádza.

Intenzifikácia hospodárstva štátu sa prejavila v súvislosti s povrchovými vodami riešenéhoúzemia výrazným nárastom ich znečistenia a ich vodohospodárskymi úpravami. Spomínanévodohospodárske úpravy boli väčšinou vykonané krátkozrako technokraticky. Väčšinaochrannými hrádzami od hlavného toku odrezaných riečnych ramien zanikla - boli premenenéna ornú pôdu. Na jednej strane tieto zásahy do režimu dolných tokov miestnych veľkých riekpriniesli bezpečnosť obyvateľstva pred záplavami, na strane druhej znížili výkonnosť a ajdruhové bohatstvo spoločenstiev viazaných na povrchové vodu.

Spodné vody a vývoj ich množstva a kvality úzko súvisia s vyššiepovedaným.Vodohospodárskymi úpravami došlo k poklesu spodnej vody riešeného územia. Spodná vodaje dotovaná nečistotami komunálneho a poľnohospodárskeho pôvodu. Pokles intenzitypoľnohospodárskej výroby, predovšetkým živočíšnej s nedokonalými hnojnými koncovkami,sa prejavuje v posledných 10 rokoch aj v poklese intenzity znečisťovania povrchových ispodných vôd riešeného územia..

Výrazným spôsobom sa na tvorbe poľnohospodárskej krajiny riešeného územia prejavujúzávlahy. Na strane jednej zvyšujú výnosy z pôdy a zlepšujú environmentálne kvality krajinypočas prísuškov. Na strane druhej používanie znečistenej vody miestnych kanálov a riekpredstavuje nezanedbateľné environmentálne riziko pre potravinový reťazec, ktoréhočlánkom je aj človek.

V katastrálnom území je urbanizovaná krajina sústredená na jedno miesto (až na dve malévýnimky - Stará Gúta a Veľký Ostrov). Väčšia časť intravilánu mesta Kolárova má skôrcharakter veľkej dediny ako mesta. Je to síce urbanizmus náročný na plochu, ale je výhodnýpokiaľ ide o kvalitu životného prostredia vlastných obyvateľov. Jeho čiastočnou ekologickounevýhodou je ťažká kontrolovateľnosť voči environmentálnym a ekologickým prešľapom(postrek pesticídmi v súkromných záhradkách v čase pastvy včiel alebo hniezdenia vtákov) ajestvovanie hustej siete minibariér (drôtené alebo pevné ploty). Plochy lesíkov a parkov naúzemí mesta majú ekologicky podpriemernú úroveň.

Zaťaženie životného prostredia riešeného územia priemyselnou činnosťou a dopravou je vporovnaní s priemernou situáciou v Slovenskej republike a zvlášť na Podunajskej nížinepodpriemerné. Významný vplyv na ekologickú situáciu riešeného územia bude mať rozvojlodnej dopravy po Váhu, ktorá sa očakáva v najbližších 20 rokoch (v súčasnosti je lodnádoprava len sporadická). Priemysel je sústredený na južnom okraji intravilánu mesta.

B11.8. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanieriešeného územia.

8.1. Prognóza globálnych a regionálnych vplyvov na riešené územie.

Vzhľadom na vývoj počasia za posledné desaťročie (predbiehajúci vo svojom priebehu a vosvojich neočakávaných výkyvoch aj najsmelšie prognózy) je možné na jednej strane svysokou pravdepodobnosťou očakávať zvyšovanie priemerných ročných teplôt a na druhejstrane zvyšovanie frekvencie výskytu anomálnych klimatických javov, doteraz známychväčšinou len zo subtrópov. Medzi anomálne klimatické javy je nutné priradiť extrémne


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

39

teploty (mrazy i horúčavy), dlhotrvajúce suchá (leto 2000) a dlhotrvajúce dažde,mikroprietrže mračien, ničivé povodne, snehové kalimity, námrazy, zimné búrky a uragány.

Uvedené klimatické extrémy mali v roku 1999 na Slovensku aj takéto dôsledky: počaspovodní bolo celkom 150 000 ha plochy zaplavenej vodou, pričom stovky hektárov ozimínboli úplne zničené, zaplavených bolo 652 obcí a 21 000 domov. Celkových škôd v dôsledkupovodní bolo teda za 4,5 milárd Sk.

Kombinácia dlhotrvajúceho dažďa a silného vetra v lete 1999 spôsobila zničenie stoviekhektárov bukových lesov v Považskom Inovci a v Štiavnických vrchoch. Dlhotrvajúce daždev letnom období spôsobili taký výskyt hubových chorôb viniča, že mnoho vinohradníkovnielenže hospodárilo so stratou, ale dokonca nemali vôbec žiadnu úrodu.

Mnohé z týchto doteraz u nás neobvyklých klimatických javov majú pravdepodobne príčinu vtom, že z hladiny oceánov sa v dôsledku globálneho otepľovania vyparujú v porovnaní snedávnou minulosťou obrovské masy vody a pôsobenie tejto vody v atmosfére má zanásledok popísané javy.

Všetky uvedené a predpokladané klimatické javy by mohli mať na ekologickú stabilituriešeného územia aj negatívny účinok. O to viac vystupuje do popredia potreba dostupnýmiprostriedkami a postupmi ekologickú stabilitu územia čo najskôr posilniť, aby bola schopnáodolávať aj prípadným extrémnym klimatickým javom.

Predpokladá sa postupné znižovanie environmentálnej záťaže kultúrnej krajiny riešenéhoúzemia ako dôsledok postupného zlepšovania účinnosti filtrácie vypúšťaných imisií,budovania nových čističiek odpadových vôd, likvidácie divokých skládok tuhéhokomunálneho odpadu, racionalizácie používania agrochemikálií a zavádzania ich novýchgenerácií s priaznivejším dopadom na životné prostredie do praxe. Tak sa rozšíria možnosti ajna opätovné osídlenie riešeného územia druhmi rastlín a živočíchov, ktoré z neho prednejakým časom boli nútené ustúpiť pod tlakom negatívnych antropogénnych činiteľov dosúčasných útočísk. Inými slovami - pri pokračovaní súčasných pozitívnych trendov vstarostlivosti o životné prostredie v Slovenskej republike sa biodiverzita i ekologická stabilitariešeného územia budú postupne obnovovať.

Vzhľadom na rýchlo sa zväčšujúce environmentálne uvedomenie obyvateľov štátu sapredpokladá aj silnejúci tlak verejnej mienky na zvyšovanie environmentálnych,hygienických, estetických, kultúrnych a rekreačných kvalít kultúrnej krajiny, ktorá je pritomsúčasne aj ľuďmi hospodársky využívaná. Na spomínanom tlaku verejnej mienky sa nebudúpodieľať len také skupiny obyvateľov, ktoré budú zainteresované na uvedených kvalitáchkultúrnej krajiny iba pri svojej záujmovej činnosti, ale aj také skupiny obyvateľov, ktoré budúzávisieť na týchto kvalitách pri udržiavaní znesiteľnej kvality vlastného života (peľovíalergici, ktorých je v súčasnosti už 20% z celkovej populácie), alebo pri svojej hospodárskejčinnosti (podnikatelia na pôde alebo v cestovnom ruchu).

8.2. Zásady klasifikácie prvkov ÚSES.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

40

V predloženom projekte je rešpektovaný platný projekt RÚSES Nitrianskeho kraja z roku1998, ktorý bo schválený vládou Slovenskej republiky. Z uvedeného projektu boli do projektupredkladaného prevzaté jeho základné prvky /na úrovni významnosti regionálnej a vyššej/.

Aby pre užívateľa tohto projektu v budúcnosti boli zrejmé všetky súvislosti danejproblematiky, musel tento projekt definovať okrem vlastných základných prvkov ÚSES ,ktoré sa nachádzajú vo vnútri riešeného katastrálneho územia, aj prvky, ktoré sa po líniáchjestvujúcich biokoridorov nachádzajú ako prvé na susedných katastrálnych územiach. Inýmislovami - bolo potrebné popísať, do akého biocentra (už na susednom katastrálnom území)ten ktorý biokoridor z vlastného katastrálneho územia vedie, aký je stav daného biocentra aako ho je potrebné v záujme udržania funkčnosti celého ÚSES menežovať.

Základným prvkom ÚSES je biocentrum. Biocentrom rozumieme také podľa možnostikompaktné a ekologicky súvislé územie, ktoré je hostiteľom prirodzených alebo prírodeblízkych spoločenstiev voľnežijúcich druhov rastlín a divožijúcich druhov živočíchov. Tietodruhy tu nájdu nielen výživu a úkryt, ale aj možnosti pre rozmnožovanie, pre výchovupotomstva ale aj pre udržiavanie primeraného genetického zdravia svojich populácií.

Biocentrom miestneho významu môže byť v podstate akýkoľvek ekologicky hodnotnýkrajinný segment - hospodársky rybník alebo mŕtve rameno vodného toku s prirodzenýmibrehovými porastami, chemicky nehnojená lúka alebo pasienok, hospodársky alebo ochrannýles, starý park, areál vyhradenej zelene alebo vysokokmenný zatrávnený sad.

Biocentrum miestneho významu má v projekte ÚSES predpísanú minimálnu plochu. Ak jehoplocha klesne pod predpísanú výmeru, lokalita prestáva mať kvalitu biocentra a stáva sa lentakzvanou interakčnou plochou. Pre biocentrum lesného typu je minimálna plocha 3 ha a prebiocentrá stepného či mokraďového charakteru je to plocha 0,5 ha.

Biocentrum miestneho významu má rovnako predpísaný minimálny čas od svojho založeniaalebo od posledného podstatného devastačného zásahu po dosiahnutie priemernej ekologickejkvality, (pokiaľ jestvujú v danom území v dostupnej vzdialenosti sukcesne vyspelejšiespoločenstvá ako zdroj genofondu). Inými slovami povedané, les sa po predchádzajúcomholorube a opätovnom vysadení stáva biocentrom lesného typu až za 40 rokov.Poloprirodzená lúka sa po rozoraní a opätovnom osiatí, po postriekaní insekticídom alebo poobdobí chemického prihnojovania stáva biocentrom stepného charakteru po uplynutí obdobia20 rokov. Rybník sa po napustení alebo po vytrávení rýb chemickou haváriou stávabiocentrom miestneho významu po 10 rokoch.

Biokoridor predstavuje ekologickú kvalitu spravidla nižšiu ako biocentrum. Je ním obyčajneekologicky hodnotný krajinný segment, ktorý už nemusí mať tvar kompaktný, stačí, keď jejeho tvar pretiahnutý. Biokoridor slúži na to, aby sa cezeň mohli dostať pri svojom aktívnomputovaní alebo počas pasívneho unášania naprieč ekologicky destabilizovanou a často ažzdevastovanmou a vlastnému životu nebezpečnou kultúrnou krajinou aspoň niektoré jedinceživé alebo diaspóry životaschopné z biocentra jedného (kde sú nadpočetné) do biocentrainého (kde sú žiadúce).

Biokoridor miestneho významu musí mať šírku najmenej 15 m a dĺžku najviac 2000 m.Biokoridor regionálneho významu musí mať dĺžku najviac 700 m a šírku najmenej 40 m. Pouvenených maximálnach dĺžkach musí byť biokoridor prerušený biocentrom najmenej


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

41

miestneho významu, inak stráca svoje opodstatnenie (!!!). Inými slovami, biokoridor, ktorývedie do prázdna a nie z biocentra do biocentra, ako taký - nemá vôbec nijaký zmysel.

Z uvedeného je zrejmé, že v kultúrnej krajine sa sieť ÚSES dá prirovnať k sieti karavánnychciest a oáz v púšti, kde oázy sú biocentrami, karavánne cesty biokoridormi a púšť - to jeokolitá kultúrna krajina so svojimi továrňami, sídliskami, smetiskami, letiskami, vozovkami apoliami.

Interakčná plocha má nižšiu ekologickú hodnotu ako biocentrum alebo biokoridor. Jej účelomv kultúrnej krajine je tlmiť negatívne ekologické pôsobenie devastačných činiteľov naekologicky hodnotnejšie krajinné segmenty a zasa na druhej strane prenášať ekologickúkvalitu z biocentier do okolitej ekologicky zdevastovanej a málohodnotnej krajiny.

8.3. Posudzovanie kvality ekologicky hodnotných krajinných segmentov.

Ekologická kvalita sa v ekologicky hodnotných krajinných segmentoch dá identifikovať beznárokov na inak nákladné prírodovedné prieskumy podľa týchto na prvý pohľad viditeľnýchindikátorov: dlhodobo relatívne stabilný spôsob využívania človekom (bez veľkýchmedziročných výkyvov), neprítomnosť chemizácie, úplnosť (od zrodu až po prirodzenýzánik) životných cyklov, mozaikovitosť priestorového usporiadania spoločenstiev, kľukatosťbočné a horizontálnych línií porastov, druhová rôznorodosť spoločenstiev a etážovitosťporastov.

8.3.1. Životné cykly v prirodzených spoločenstvách.

Úplný životný cyklus kostrových druhov spoločenstiev (drevín v lesných spoločenstváchalebo tráv v stepných spoločenstvách) je tvorený nasledovnými fázami:

1. fáza zrodu (odstránenie zábrany klíčenia stratifikáciou semena a jeho vyklíčenie),2. fáza rastu (od semenáčika až po prinesenie prvej úrody plodov, intenzívny rast do výšky),3. fáza zrelosti (stromy prinášajú pravidelné úrody plodov, rast do výšky sa zastavuje),4. fáza odumierania (bútľavenie stromu až po jeho individuálnu smrť),5. fáza rozpadu (postojačky alebo poležiačky).

Úplný životný cyklus spoločenstva lužného lesa vŕbovo-topoľového (mäkkého luhu) trvá 180rokov, u spoločenstva lužného lesa nížinného 350 rokov a v prípade dubovo-cerového lesa až550 rokov.

8.3.1.1. Fáza zrodu.

Fáza zrodu (alebo fáza obnovy) začína, akonáhle sa dostane zrelé semeno kostrovej rastlinyspoločenstva na povrch pôdy po odpadnutí z materského jedinca. V takom semene obyčajnemusí prebehnúť proces stratifikácie, ktorý spúšťajú špecifické fyzikálne faktory vonkajšiehoprostredia v trvaní niekoľkých mesiacov - semeno leží vo vlhkom prostredí pri nízkychteplotách (od +5 C po -15 C) od jesene až do jari. Stratifikáciou sa vlastne odbúravajú vsamotnom semene inhibítory klíčenia, teda látky, ktoré mu svojou prítomnosťou brániavyklíčiť. Pri nástupe vyšších teplôt na nasledujúcu jar môže správne stratifikované semenovyklíčiť a stane sa z neho mladá rastlinka alebo semenáčik, schopný samostatne existovať.Prítomnosť fázy zrodu v prirodzenom spoločenstve znamená aj to, že sa klíčením množstva


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

42

semien dostávajú do populácie aj nové genotypy kostrových druhov rastlín, z ktorých niektorésa neskôr môžu ukázať ako geneticky a ekologicky prospešné.

8.3.1.2. Fáza rastu.

Fáza rastu začína vznikom semenáčika a končí, keď rastlina prestáva rásť do výšky. Vprípade stepných porastov trvá táto fáza 3-8 týždňov a v prípade dubového lesa 100rokov.Táto fáza je tolerovaná človekom pri takmer všetkých agrocenózach a vo výnosovýchhospodárskych lesoch. Neplatí to však napríklad pri anglickom trávniku alebo živom plote.

8.3.1.3. Fáza zrelosti (alebo fáza plodnosti).

Fáza zrelosti trvá od prvej úrody semien až kým rastlinu nezachváti fáza odumierania. Počasfázy zrelosti prináša rastlina jednu (byliny) alebo viac úrod semien (dreviny).

8.3.1.4. Fáza odumierania.

Fáza odumierania začína, keď už strom nemá dosť vnútorných obranných síl uzatvoriťkalusom ranu po uschnutom a odpadnutom konári. Do takejto rany vniknú najprv spórydrevokazných húb a ich mycéliá začnú vnikať do obnaženého dreva a rozožierať ho, Za nimivniknú drevokazné druhy hmyzu a postupne aj druhy stavovcov, ktoré v dutinách kmeňovtrávia istú časť svojho životného cyklu, takzvané dutinové hniezdiče sýkorka belasá, ďatle,sovy, netopiere, veverica obyčajná a pod. V priestranných dutinách hrubých kmeňov dubov(priemer kmeňa až 2 m) s dobrými tepelno-izolačnými vlastnosťami dreva dokonca pôvodnezimovali kolónie niektorých druhov netopierov. Po ich likvidácii v rámci intenzifikácielesného hospodárstva si niektoré z týchto druhov našli náhradné dutiny (jaskyne, pivnice,štôlne) alebo na danom území vyhynuli.

Zintenzívnenie hospodárenia na poľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde malo zaposledných 200 rokov za následok podstatný úbytok hniezdnych dutín a tým v zásade ajzníženie početnosti populácií dutinových hniezdičov.

8.3.1.5. Fáza rozpadu.

Fáza rozpadu začína odumretím tela jedinca a končí jeho úplnou mineralizáciou. Drevinamôže ostať po odumretí stáť ešte aj niekoľko desaťročí. Na fáze rozpadu sa zúčastňujú stovkyšpecializovaných druhov organizmov od baktérií až po medveďa hnedého, ktorý pazúrmi trhápráchnivé drevo a požiera jeho kusy sj s larvami drevokazného hmyzu v ňom. Zošpecializovaných druhov organizmov, viazaných svojím spôsobom života na túto fázu, sú vnajnevýhodnejšej situácii druhy, žijúce v hrubom dreve (fuzáč veľký, roháč veľký, nosorožtekobyčajný a pod.). Hrubé drevo v prirodzenom rozklade je v dnešnej kultúrnej krajine jeden z

„najužších profilov“.

V antropocenózach, teda spoločenstvách hospodársky využívaných človekom pravidelnechýba jedna alebo aj niekoľko fáz pôvodného prirodzeného cyklu. V hospodárskom lese


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

43

euroamerických topoľov chýba polovica fázy zrodu, pretože sadenice sa nemnožia zo semien,ale len z odrezkov, teda vegetatívne a chýbajú tu aj fázy odumierania a rozpadu. Vo vysokomhospodárskom tvare dubového lesa (pochádzajúcom zo semena) sú vyvinuté fázy zrodu,rastu, plodnosti a sčasti aj odumierania a rozpadu (spodné vetvy v zapojenom porasteodumierajú, odpadajú a rozpadajú sa). Chýba tu však skutočná fáza odumierania a fázarozpadu samotných kmeňov stromov, pretože tieto sa už pred prirodzeným nástupomvedených fáz vyťažia, odvezú a spracujú. Na intenzívne hnojenom a zavlažovanom pasienkus organizovanou pastvou jestvuje len fáza zrodu a fáza rastu je rozvinutá do prvej polovice,pretože pastevný porast je efektívne spásať už pri jeho výške 10 cm. Fázy zrelosti,odumierania a rozpadu tu chýbajú úplne. Na kvalitne obhospodarovanej lúke sú vyvinuté fázyzrodu a rastu. Po prechode do fázy zrelosti už rapídne klesá kŕmna hodnota trávneho porastu,výnos živín a aj ekonomika hospodárenia na takejto ploche a z toho dôvodu sa väčšina lúkkosí na konci fázy rastu a pred nástupom fázy zrelosti.

8.3.2. Pôvodné druhy drevín.

Pôvodnými druhmi drevín v riešenom území sú nasledovné (od vlhkomilných smerom ksuchomilným): vŕba biela, krovité druhy vŕb (košikárska, päťtyčinková, popolavá, purpurová,rakytová), jelša lepkavá, topoľbiely, t. čierny, t. osikový, brest väzový, b. hrabolistý, jaseňúzkolistý panónsky, j.štíhly, dub letný, d. sivozelený, čremcha strapcovitá, brečtan popínavý,krušina jelšová, baza čierna, kalina obyčajná, zemolez obyčajný, rešetliak prečisťujúci, javorpoľný, j. mliečny, lipa malolistá, l. veľkolistá, čerešňa vtáčia, jarabina brekyňová, dub cerový,d.zimný, d. žltkastý, d. mnohoplodý, hrab obyčajný, jabloň planá, zob vtáčí, hloh obyčajný, h.jednosemenný, lieska obyčajná, jarabina vtáčia, svíb krvavý, dráč obyčajný, trnka obyčajná,hruška obyčajná, drieň obyčajný, bršlen európsky, b. bradavičnatý, muchovník vajcovitý,zemolez kozí, tavoľník prostredný, klokoč perovitý, plamienok plotný, kalina siripútková,jarabina mukyňová, jaseň mannový, skalník čiernoplodý, mechúrik stromovitý a javortatársky.

8.3.3. Hygienická hodnota kultúrnej krajiny.

S ekologickou kvalitou kultúrnej krajiny do značnej miery priamo súvisí aj jej hygienickáhodnota. Biologickou podstatou je človek vlastne živočích korún vysokých stromovtropického dažďového pralesa. Po svojich biologických predkoch teda zdedil dokonalépriestorové a farebné videnie, všežravosť so sklonom k plodožravosti a nároky na pohodu,ktoré vyplývajú z ekologických podmienok, vládnúcich v tamojšom biotope. Medzi ne patrínapríklad mihotavé zelené šero, prítomnosť kvetov, farby príznačné pre kvety a zrelé plody,okolitý vzduch má mať teplotu okolo 25 C a musí obsahovať dostatočné množstvo vodnýchpár, aerovitamínov i fytoncídov vylučovaných stromami a inými rastlinami, vôní (kvetovalebo plodov) a malá koncentrácia peľov, vzduch má byť nehybný alebo len v miernomvánku, spev vtákov a šelest lístia.

Biologickej podstate človeka teda nevyhovujú zima, horúčava, slnečná páľava, suchý vzduch,nepríjemné pachy, silný vietor, prenikavé zvuky.

Najpočetnejšou skupinou obyvateľstva, ktorých kvalita života je na hygienickej hodnotekultúrnej krajiny priamo závislá, sú peľoví alergici. Podiel peľových alergikov na celkovejpopulácii tvorí v civilizačne vyspelých štátoch až 15-25 % a neustále sa zvyšuje (!!!).


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

44

Vonkajšími znakmi hygienickej hodnoty kultúrnej krajiny sú výskyt súvislých porastovdrevín, porasty drevín s mozaikovitosťou priestorového usporiadania druhov, so zápojom aprítomnosťou všetkých poschodí, neprítomnosť vetroopelivých druhov rastlín, obyčajnepionierskych druhov drevín (breza bradavičnatá, lieska obyčajná, jelša lepkavá),neprítomnosť tráv a burín, včasné kosenie tráv a burín (pred vymetaním alebo rozkvitnutím).

Inak povedané hygienická kvalita kultúrnej krajiny sa zvyšuje aj prítomnosťou účinnýchbiologických bariér voči šíreniu vzdušných alergénov (peľu vetroopelivých rastlín)obmedzovaním zdrojov týchto alergénov (pionierske vetroopelivé dreviny, nekosené trávnikya opustené a zaburinené plochy.

Možno konštatovať, že ak by sa nahradili v našej kultúrnej krajine všetky plochy momentálneporastené nekosenými trávnikmi a burinami zapojenými porastami hygienicky vhodnýchdomácich druhov drevín, jej hygienická kvalita by stúpla na nepoznanie.

8.4. Stanovenie krajinnoekologických opatrení.

8.5. Stanovenie opatrení na zabezpečenie ekologickej stability abiodiverzity.

8.5.1. Popis jednotlivých prvkov ÚSES a návrhy ekologizačných opatrení vnich.

8.5.1.1. Biocentrá

8.5.1.1.1. Sady-Kopovnica-Čergov-Medzi Dunajmi - biocentrum regionálneho významu(BCR 1).

Komplex hospodárskych topoľových lesov, lúk, vodného toku Váhu, jeho slepých ramien vrôznych štádiách zarastania.

Uprostred lesných porastov na vhodnom mieste vyčleniť 50 ha na urýchlenie sukcesiepodsádzaním pôvodných druhov drevín a urýchľovaním nástupu fáz odumierania, rozpadu aprirodzenej obnovy. Túto enklávu, budúci lužný prales s autonómnym vývojom - podriadiťúzemnej ochrane. V ostatných hospodárskych lesoch ekologizovať technologické postupy. Vzásade nepoužívať veľkoplošný holorub.

Trávnaté porasty umelo nehnojiť, občas na niektorých miestach ponechať neskosené, abydozreli a vysemenili sa. Parcely kosiť zásadne od stredu. Po 15.3. do nich nevstupovať.

V medzihrádzovom priestrore zásadne neorať.

8.5.1.1.2. - Kukuričná sihoť-Szénásiho lúky - biocentrum miestneho významu (BCL 2)

Pokračovanie predchádzajúcej lokality smerom na sever len v medzihrádzovom priestore.Ekologizovať hospodárenie v lesných porastoch a aj v trávnatých porastoch.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

45

8.5.1.1.3. - Hájna (BCL 3).

Topoľový lesík s jazierkom v medzihrádzovom priestore. Jazierko postupne prehĺbiť azväčšiť, aby rozmnožovanie obojživelníkov nebolo ohrozovanie jeho rýchlym vyschnutím pojarných záplavách.

Hospodárenie v lese ekologizovať, postupne nahradiť šľachtené topole za druhy hospodárskyvyužiteľné, ale pôvodné. Simulovať fázu odumierania rozpadu vyvesovaním a menežovanímvtáčích búdok a rozmiestnením kratších brvien na zhnitie.

Neorať, nezalesnené plochy udrživať trávnaté alebo postupne zalesniť.

Nevstupovať na breh počas hniezdneho obdobia.

8.5.1.1.4. - Sútok Malého Dunaja a Váhu (BCL 4).

Sútok dvoch veľkých riek a topoľový lesík na ľavom brehu Váhu s občasným vodným tokom.

Na brehy riek nevstupovať v hniezdnom období.

Trávnaté porasty na brehoch nechemizovať a občas neskosiť a nechať vysemeniť.

Vodný tok v lesíku raz za niekoľko rokov vyčistiť od nánosov, ktoré sa tam dostali prizáplavách Váhom.

Zamedziť voľný pohyb domácich mačiek a psov v hniezdnom období predovšetkým.

Lesík postupne rekonštruovať výmenou šľachtených topoľov za hospodársky rentabilnédreviny nášho pôvodu. Fázu odumierania a rozpadu simulovať

8.5.1.1.5. - Lesík pri Váhu (BCL 5).

Medzihrádzový priestor - topoľový lesík na ľavom brehu Váhu, priľahlý úsek vodného toku -až po vonkajšie päty ochranných hrádzí.

Nepoužívať chemikálie v trávnatých porastoch, občas ich ponechať neskosené.

Ekologizovať hospodárenie v lesíku - postupne nahradiť jestvujúce dreviny za drevinypôvodné. Simulovať fázu odumierania a rozpadu.

Zamedziť voľný pohyb domácich mačiek a psov.

8.5.1.1.6. - Sútok Nitry a Váhu (BCL 6).

Medzihrádzový priestor na sútoku dvoch riek s troma enklávami topoľových lesov, vpravobrežnom sa nachádza jazierko.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

46

Jazierko občas prehĺbiť a vyčistiť tak od nánosov - zabezpečiť ho pre rozmnožovanieobojživelníkov.

V lesných porastoch ekologizovať hospodárenie a simulovať fázy odumierania a rozpadu.

V trávnatých porastoch nepoužívať chemikálie a občas ich neskosiť kvôli vysemeneniu.

Nevstupovať na brehy počas hniezdneho obdobia.

8.5.1.1.7. - Medzihrádzový priestor Váhu (BCL 7).

Medzihrádzový priestor Váhu až po vonkašie päty ochranných hrádzí.

V lesných a trávnatých porastoch ako v predchádzajúcom prípade.

8.5.1.1.8. - Medzihrádzový priesto Váhu (BCL 8).

Ako v predchádzajúcom prípade.

Zamedziť voľný pohyb mačiek a psov.

8.5.1.1.9. - Medzihrádzový priestor Malého Dunaja (BCL 9).

Medzihrádzový priestor dvoch ramien Malého Dunaja východne od cestného mosta smeromna Dedinu mládeže až po vonkajšie päty ochranných hrádzí. Väčšia časť ploch je pokrytátrávnatým porastom, po vnútornej strane vonkajšej severnej hrádze je pás šľachtenýchtopoľov.

V lesných porastoch dôsledne ekologizovať hospodárenie, poprípade vyhlásiť za lesosobitného určenia a premeniť na lesopark.

Trávnaté porasty z väčšej časti premeniť postupne na les vysadením drevín hygienicky aekologicky vhodných. V lesných porastoch simulovať fázy odumierania a rozpaduvyvesovaním vtáčích búdok a starostlivosťou o ne a rozmiestnením pňov rozkladajúceho sadreva (aj formou parkovej architektúry.


Zamedziť voľné pobehovanie domácich mačiek a psov.

8.5.1.1.10. - Gonda BCL 10).

Plocha 5 ha na sútoku Malého Dunaja a Kolárovského kanála. Na severe po vonkajšie pätyochranných hrádzí. Na severnom brehu úzky pás topoľových porastov, na južnom brehu TTP.

Trávnaté porasty nechemizovať a občas ponechať neskosené.

V lesných porastoch dôsledne ekologizovať spôsob hospodárenia.



STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

47

8.5.1.1.11. - Vnútorné kamenisko (BCL 11).

Medzihrádzový priestor Malého Dunaja až po vonkajšie päty hrádzí.

V lesných porastoch urýchliť dostupnými prostriedkami sukcesiu.

V trávnatých porastoch vylúčiť chemizáciu. Zákaz vstupu v hniezdnom období.

8.5.1.1.12. - Pod Východom (BCL 12).

Medzihrádzový priestor Malého Dunaja plne zalesnený a s malým jazierkom.


8.5.1.1.13. - Východ (BCL 13).

Ako v prípade 8.5.1.1.11.

8.5.1.1.14. - Sútok Malého Dunaja a Čiernej vody (BCL 14).

Medzihrádzový priestor sútoku Malého Dunaja a Čiernej vody s troma riečnymi ramenami,takmer úplne zalesnený.


8.5.1.1.15. - Pri Částe (BCL 15).

Križovatka Starej Částy a kanála Kolárovo-Kamenčná.

Zalesniť pôvodnými druhmi drevín postupne celkom 3 ha pôdy, aby križovatka vodnýchtokov bola uprostred. Úsek Starej Částy smerom západne od križovatky časom prehhĺbiť aobnoviť v ňom vodný režim.

V rámci projektu pozemkových úprav riešiť zámenu medzi PPF a LPF.

8.5.1.1.16. - Kráľka (BCL 16).

Križovatka železničnej trate a Starej Částy.

Zalesniť ako v predchádzajúcom prípade.

8.5.1.1.17 - Pri Libarde (BCL 17).

Križovatka štátnej cesty si Starou Částou.

Zalesniť 3 ha v trojuholníku východne od cesty, ako v predchádzajúcom prípade.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

48

8.5.1.1.18 - Líščie (BCL 18).

Úsek Starej Částy v kontakte s vinohradom.

Rozšíriť plochu jestvujúcich lesných porastov popri Částe na celkove 3 ha ako vpredchádzajúcom prípade.

8.5.1.1.19. - Veľký Kováč (BCL 19).

Úsek Starej Částy na trojmedzí medzi chotármi.


8.5.1.1.20. - Mokraď v Pačérku (BCL 20).

Mŕtve rameno Váhu v poslednom štádiu zazemňovania v zahrádzovom priestore medzichatovou oblasťou Pačérok a Komočou, hlinisko a topoľový lesík.

Nevstupovať v hniezdnom období. Zabrániť voľnému pohybu domácich mačiek a psov.Zabraňovať vnikaniu budinných druhov drevín.

Lesík postupne ekologizovať.

8.5.1.1.21. - Dlhé močariny (BCL 21).

Mŕtve rameno Váhu v konečnom štádiu zazemňovania porastené šľachteným topoľom.

Ekologizovať hospodárenie v lesíku.

8.5.1.1.22. - Diely (BCL 22).


8.5.1.1.23. - Prosné polia (BCL 23).


8.5.1.1.24. - Vlčí diel (BCL 24).

Akov predchádzajúcom prípade.

8.5.1.1.25. - Malá dolina (BCL 25).

Križovatka Dugovského kanála s preložkou Nitry.

Zalesniť pôvodnými druhmi drevín okolo vodných tokov tak, aby celková plocha tohotobiocentra bola 4 ha.

Trávnaté porasty nechemizovať a občas ponechať neskosené kvôli vysemeneniu.Nevstupovať do nich v hniezdnom období.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

49

8.5.1.2. Biokoridory

8.5.1.2.1. - Rieka Váh - biokoridor nadregionálneho významu (BKNR 1).

Dolný tok veľkej rieky s ohrádzovaným korytom. V medzihrádzovom priestore sú enklávyhospodárskych lesov pozostávajúce zo šľachtených topoľov vysádzané v širokom spone(kvôli odtoku povodňových prietokov. Povodňová voda zostáva v medihrádzovom priestore anevylieva sa do okolia, ako tomu bolo v minulosti. Ochranné hrádze sa pravidelne kosia aodstraňujú sa z nich náletové dreviny. Trávnaté porasty (zaplavované lúky) vmedzihrádzovom priestore sa tiež kosia. Na niektorých miestach sa v medzihrádzovompriestore, ale najmä za hrádzou vyskytujú riečne ramená v rôznom stave zazemňovania.Veľká väčšina bývalých riečnych ramien je však v súčasnosti zasypaných a premenených naornú pôdu.

Rieka Váh tvorí jednu z troch hlavných ciest pre jarné a jesenné sťahovanie vtákov na územíSlovenskej republiky.

Pre fungovanie biokoridoru má podstatný význam zlepšovanie kvality vody a dodržiavanieopatrení predpísaných pre biocentrá na ňom.

8.5.1.2.2. - Malý Dunaj (BKNR 2).

Rameno Dunaja s obmedzenou možnosťou komunikácie vody s hlavným tokom v dôsledkupriečnych stavieb. Vplyvom priemyslu v Bratislave bol v nedávnej minulosti značneznečistený.

Podobne ako v predchádzajúcom prípade.

8.5.1.2.3. - Preložka Nitry - biokoridor regionálneho významu (BKR 3).

Umelé koryto Nitry, odvádzajúce do Váhu 95% prietoku Nitry od Nových Zámkov.Najznečistenejší vodný tok v Slovenskej republike.

Revitalizovať podsadením lužných drevín na vhodných miestach.

Ostatné opatrenia ako v predchádzajúcom prípade.

8.5.1.2.4. - Stará Částa - biokorodor lokálneho významu (BKL 4).

Staré rameno Malého Dunaja s medzernatými brehovými porastami.

Vzhľadom na antropogenizáciu okolitej poľnohospodárskej krajiny má pre ekologickústabilitu riešeného územia podstatný význam.

Postupne rekonštruovať (prehĺbením a doplnením brehových porastov o chýbajúce domácedruhy drevín).


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

50

8.5.1.2.5. - Divý kanál (BKR 5).

Zazemnené riečne rameno so zachovalými brehovými porastami.

Postupne rekonštruovať ako v predchádzajúcom prípade.

8.5.1.2.6. - Ochranné pásmo poľnej cesty, Dugovský kanál a Kolárovský kanál (BKL 6).

Líniová zeleň pozdĺž poľnej cesty a brehové porasty čiastočne prietočného a čiastočnezazemňujúceho sa riečneho ramena.

Pozdĺž oboch strán poľnej cesty i kanálov podsádzať pôvodné druhy lužných drevín.

8.5.1.3. Interakčné prvky.

Interakčnými prvkami sú:

- Hospodárske topoľové lesíky.- Kanály s odvodňovacou alebo zavlažovacou funkciou.- Poľné cesty so sprievodnou líniovou zeleňou.- Ochranné pásmo železničnej trate.

Pozdĺž kanálov a poľných ciest podsadiť a udržovať na jednej strane líniovú zeleň z domácichdruhov lužných drevín.

Pri kanáloch so západo-východným priebehom podsádzať bez výnimky na južný breh (kvôlitieneniu vody, aby sa táto počas slnečných letných dní príliš neprehrievala.

8.6. Opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov.

8.6.1. Opatrenia na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vyplavovaním živín dopodorničných vrstiev.

- V rámci projektu pozemkových úprav zmenšiť výmery parciel, rekonštruovať alebo založiťvetrolamy z ekologicky a mechanicky vhodných druhov drevín.

- Zostavovať osevné plány v súlade s danou potrebou ochrany pôdy. Zvýšiť podiel trvalýchporastov, podľa možnosti zatrávnených a trvalých trávnych porastov na PPF a viacročnýchkrmovín na ornej pôde. Zmenšiť podľa možnosti podiel „silážnych plodín“ na ornej pôde.

- Zabezpečiť dostatočný prísun organickej hmoty do pôdy vo vhodnej forme na tvorbutmavého humusu.

8.6.2 Opatrenia na ochranu vody.

- Rešpektovať ochranné pásma vodných tokov - ponechávať ich zatrávnené.

- Zabezpečiť čistenie spodnej vody od preniknutých agrochemikálií hlbokorastúcimkoreňovým systémom drevín a lucerny siatej. Za tým účelom na PPF na vhodných miestach


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

51

vysádzať dreviny (proti veternej erózii, s produkciou ovocia alebo dreva a upravovať osevnépostupy na ornej pôde.

- Dodržiavať platné normy na aplikáciu agrochemikálií.

8.7. Opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdraviaobyvateľstva.

- Postupne rekonštruovať verejnú a vyhradenú zeleň v intraviláne mesta v smere zlepšenia jejfunkcie ako bariéry proti šíreniu peľu a prachu vzduchom a ostatných hygienických funkcií.

- V súlade s projektom pozemkových úprav zvýšiť zastúpenie líniovej vysokej zelene vextraviláne a podstatne zvýšiť jej environmentálne a ekologické kvality.

- Netolerovať v riešenom území zaburinené plochy - ani vo vzdialených lokalitáchextravilánu. Ladom ležiace plochy alebo niekoľkokrát ročne a včas skosiť, alebo, čo je vždybezpečnejší variant, ich nahusto zalesniť - vysadiť drevinami, kríkmi i stromami a ponechaťsukcesii.

8.8. Opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov.

- Na zmiernenie veternej erózie pôdy v oráčinovej krajine v súlade s projektom pozemkovýchúprav zmenšiť výmeru honov na optimálnu veľkosť a priečne na smer prevládajúcich vetrovudržiavať líniovú vysokú zeleň na medziach a popri poľných cestách a kanáloch akovetrolamy.

- Nebezpečenstvu veternej erózie prispôsobiť osevné postupy na ornej pôde. Zvýšiť podielTTP, viacročných krmovín a ozimín, zvýšiť podiel bezorebného obrábania pôdy.

- Veternej erózii na ornej pôde predchádzať dostatočným prísunom organickej hmoty do nejkvôli obnove humusu, v prvom rade tmavého.

- Na zmiernenie pôsobenia znečistenej vody pritekajúcej veľkými riekami nie sú objektívnemožné v rámci riešeného územia takmer žiadne účinné opatrenia. Je potrebné počkať naúčinok postupne budovaných ČOV vo vyššiepoložených častiach povodí. Bude to záležitosťnajbližších 20-30 rokov.

- Zvýšiť kvalitu závlahovej vody v zavlažovacích kanáloch. Pozdĺž zavlažovacích kanálovdodržiavať ochranné pásma, podľa možnosti zatrávnené a zvýšiť technologickú disciplínu pripoužívaní agrochemikálií na okolitých pozemkoch.

8.9. Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny.

8.9.1. Opatrenia v obytnom území.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

52

- V intraviláne mesta podsadiť postupne všetky voľné plochy s nazastavaným a nespevnenýmpovrchom (nepotrebné na parkovanie áut, na manipuláciu a podobne) ekologicky ahygienicky vhodnými druhmi drevín.

- Zvýšiť počet detských ihrísk a mini ihrísk s prírodnými prvkami.

- V časoch extrémneho sucha a vysokých teplôt kropiť závlahovou vodou verejnú zeleň (ajkoruny kríkov a podľa možnosti aj stromov.

8.9.2. Opatrenia v priemyselnej krajine.

- Areály priemyselných podnikov od okolitého prostredia izolovať štrukturálne členitou adruhovo bohatou vyhradenou zeleňou.

- Netolerovať zaburinené plochy a divoké skládky odpadov.

8.9.3. Opatrenia v poľnohospodárskej krajine.

- V súlade s potrebami ochrany PPF pred veternou eróziou a potrebami ÚSES a v súlede sprojektom pozemkových úprav postupne rekonštruovať jestvujúce a zakladať nové„vetrolamy“ a iné výsadby drevín na hraniciach parciel v líniách. Tieto pásy drevínmenežovať k vysokej druhovej a štrukturálnej variabilite.

- Nevypaľovať slamu po žatve na riadkoch.

- Netolerovať zaburinené plochy a divoké skládky odpadov.

8.9.4. Opatrenia v lesnej krajine.

- Prísne prehodnotiť ekonomickú výhodnosť a ekologickú vhodnosť výsadby lesných drevín vrámci obnovy po ťažbe na plochách výnosových hospodárskych lesov, podľa možnosti tamzaradiť aj perspektívne druhy a odrody lesných drevín, vhodných na dané stanovište (topoľbiely, topoľ čierny a pod.) a tak vizuálne spestriť monotónnosť doterajších topoľovýchplantáží.

B12 ., Návrh koncepcie verejného dopravného a technického vybavenia územia

B12.1 Doprava a dopravné zariadenia

Základný komunikačný systém

Hlavnú komunikačnú kostru riešeného sídelného útvaru Kolárovo tvoria cesty II/563, II/573,III/06347 a III/5737.Cesta II/573 prechádza centrom mesta v smere Komárno – Šaľa, cestaII/563 prechádza okrajom mesta v smere Kolárovo – Nové Zámky, cesta III/06347 vychádzaz cesty II/573 smerom do obce Zemianska Olča a cesta III/5737 vychádza za mostom cezMalý Dunaj z cesty II/573 smerom do časti Veľký Ostrov,kde je slepo ukončená.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

53

Podľa vyjadrenia SSC sú súčasné trasy týchto ciest stabilizované a výhľadovo sa neuvažujeani so zmenou ich šírkového usporiadania,ktoré by malo byť nasledovné:

cesta II/573 intravilán MZ 8,5/50 extravilán C 9,5/80cesta II/536 intravilán MZ 8,5/50 extravilán C 9,5/80cesta III/06347 intravilán MO 8/40 extravilán C 7,5/60cesta III/5737 intravilán MO 8/40 extravilán C 7,5/60

V rámci predkladaného návrhu sú na ceste II/573 navrhnuté tri malé okružné križovatky,ktoréby mali zlepšiť dopravnú situáciu na tejto ceste v prieťahu mestom.Tieto križovatky súnavrhnuté v nasledovných miestach:

- na križovatke ulíc Komárňanská, Orechová , pri benzínovej pumpe Slovnaft- na križovatke ulíc Rábska, Hlavná a J.Palkoviča- na križovatke ulíc Hlavná, Bratislavská, Staničná, Sládkovičova

Ďalšia malá okružná križovatka je navrhnutá na št.ceste III/06347 na križovatke ulíc Rábska,Športová, Sv.Anny a Staničná.Na tomto mieste je potrebné spomenúť výhľadovú trasu južného obchvatu mesta, cestyI/63,ktorá okrajovo zasahuje do riešeného územia a je zakreslená v situácií širšíchvzťahov.Vybudovaním tejto trasy by sa značne odľahčila doprava v centre mesta,čo by maloaj priaznivý vplyv na životné prostredie v meste.

Miestne komunikácie

Na hlavnú komunikačnú kostru, ktorú tvoria vyššie uvedené štátne cesty II. a III. triedy,jenapojená sieť miestnych komunikácií.Tieto sú z funkčného hľadiska zaradené ako miestneobslužné komunikácie funkčnej triedy C2, C3.Nie všetky zodpovedajú požiadavkám ČSN736110, čo sa týka smerového vedenia a šírkového usporiadania.Tieto bude potrebné podľamiestnych možností upraviť podľa kategórií MO 8/40, MOK 7,5/40 prípadne MO 4,25/40,MOK 3,75/30.V predmetnom návrhu je navrhnutých 11 nových miestnych obslužných komunikáciív Kolárove, 1 v časti Veľká Guta a 3 v časti Veľký Ostrov.Navrhované miestne komunikácie v Kolárove:

-Cestný obchvat v južnej časti mesta.Týmto by sa presmerovala tresa cesty II/573 zo stredumesta na jeho južný okraj.Jeho začiatok je v napojení na cestu II/573 pri vjazde od Komárna akoniec v napojení na tú istú cestu v smere do Šale.Tento obchvat je vo výkrese označenýlokalitami Dk 7/1, Dk7/2, Dk10/1 a Dk 10/2.

-Miestna komunikácia v lokalite Dk 12. Je to vlastne prepojenie navrhovaného cestnéhoobchvatu s Hornou ul.

-Miestna komunikácia navrhnutá v obytnej zóne Bi 11, ktorá spája navrhovanú ul. Dk12s Poľnou ul.

-Miestna komunikácia v lokalite Dk4, ktorá je preojením navrhovaného cestného obchvatustredu mesta s Harcsovou ul.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

54

-Miestna komunikácia v navrhovanej zástavbe rodinných a bytových domov v južnej častimesta s pokračovaním na Slovenskú ulicu.

-Miestna komunikácia v tej istej lokalite spájajúca Záhradnícku ul. s navrhovaným cestnýmobchvatom v južnej časti zastavaného územia.

-Miestna komunikácia v novej lokalite pre výstavbu rodinných domov s prepojením nanavrhovanú komunikáciu Dk2 a štátnu cestu II/573.

-Miestna komunikácia Dk7/1, ktorá je súčasťou navrhovaného cestného obchvatu v úseku odcesty II/573 po Cigánsky kanál.

-Ďaľšia časť navrhovaného obchvatu Dk7/2 v úseku od Cigánskeho kanála po brigádnickú ul.(cestu III/06347).

-Miestna komunikácia Dk9 v navrhovanom výrobnom území od navrhovanej cesty Dk7/2 ponavrhovanú cestu Dk8 pri areáli f.Globál.

-Ďaľšia časť navrhovaného obchvatu centra Dk10/1 od Brigádnickej ulice po navrhovanúcestu Dk4 s prepojením na Harcsovu ul.

-Miestna komunikácia Dk11 vo výrobnej zóne FPZ č.7 za areálom poľnohospodárskehodružstva s napojením na navrhovanú miestnu komunikáciu Dk10/1.

Navrhovaná miestna komunikácia v časti Veľká Guta.

-Miestna komunikácia Dk15, ktorá sprístupní územie vyhradené pre novú priemyselnú zónuvo Veľkej Gute.

Navrhované miestne komunikácie v časti Veľký Ostrov.

-Miestna komunikácia v lokalite Dk17, ktorá sprístupní navrhovanú lokalitu pre výstavburodinných domov.

-Miestna komunikácia v lokalite Dk18, ktorá sprístupní navrhovanú výrobnú zónu a stavebnépozemky RD.

-Miestna komunikácia v lokalite Dk19.Táto komunikácia komunikačne sprístupní novúvýstavbu rodinných domov.

Navrhované miestne komunikácie je potrebné realizovať v šírkovom usporiadaní podľakategórie MO 8/40.

V rámci predmetnej dokumentácie sú navrhnuté dve rekonštrukcie miestnychkomunikácií.Prvá je v Kolárove v lokalite Dk8 vo výrobnom území, v úseku od Brigádnickejulice po existujúci areál f. Globál.Druhá rekonštrukcia je navrhnutá v lokalite Dk16 pre výstavbu rodinných domov v častiVeľká Guta.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

55

V tejto časti je potrebné spomenúť návrh nového prepojenia s ostrovom, ktoré je uvažovanév predĺžení Krátkej ulice.

Hlavné pešie ťahySú už vybudované pozdĺž hlavnej komunikačnej kostry.V návrhu smerného plánu sa uvažujes vybudovaním chodníkov pozdĺž novonavrhovaných miestnych komunikácií.

Parkovanie a garážovanieV Kolárove nie je vybudované väčšie parkovisko či hromadné garáže.V rámci návrhovéhoobdobia sa s výstavbou takéhoto dopravného zariadenia ani neuvažuje.Počíta sa všaks doplnením parkovacích miest v centre mesta pozdĺž Hlavnej ulice.Na garážovanie používajú obyvatelia svoje vlastné garáže na súkromných pozemkoch prirodinných domoch.Na parkovanie je možné využiť kapacity v lokalite DP1.

Dopravné zariadeniaZ týchto zariadení sa v Kolárove nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt,ktorá sanachádza na križovatke ciest II/573 a II/563.S vybudovaním Ďalšej čerpacej stanice sauvažuje po pravej strane cesty III/06347 v smere na Zemiansku Olču, tesne pred hranicouzastavaného územia..V návrhovom období sa uvažuje s možnosťou ďalšej čerpacej stanice ato po pravej strane cesty II/573 v smere na Komárno v lokalite č.5

Autobusová dopravaRiešeným sídelným útvarom prechádzajú štyri linky SAD : 401 406 , 404 418 , 404 501 a 405404.Tieto linky zabezpečujú dopravné závody Komárno, Nové Zámky a Šaľa.V Kolárovemajú tieto linky 6 zastávok.Okrem zastávky pri Kostolnom námestí,kde je autobusovástanica, je potrebné vo výhľadovom období na ostatných vybudovať zastávkové pruhy,abystojace autobusy navytvárali prekážku v plynulej doprave.Nová autobusová stanica je navrhnutá v lokalite Db, medzi ulicami Mlynská a Harcsova.

Železničná dopravaV Kolárove končí železničná trať č. 136 Komárno – Kolárovo.V návrhovom období sauvažuje s prepojením železničných tratí č. 136 a 134 z Kolárova do Nededu v lokalite Dž1.

Vodná dopravaV súčasnosti je v skúšobnej prevádzke prvá etapa Vážskej vodnej cesty Komárno – Šaľa.Vriešenom návrhu je vytypovaný priestor v lokalite Dv1 pre zriadenie prístaviska v Kolárove

Cyklistická doprava

Kolárovo je na trase Považskej trasy pre cykloturistiku,ktorá vedie po hrádzach Váhuz Komárna do Žiliny.V rámci návrhového obdobia sa uvažuje s vybudovaním príslušnej častitejto trasy.Ďalej sú navrhnuté cyklo trasy pozdĺž nasledovných ciest:-II/573 v smere od Komárna po Malinovú ul.-II/563 po hrádzu-pozdĺž navrhovanej Dk6, časti Dk2, po Mierovú ulicu-pozdĺž Mierovej, Sv.Anny, Staničnej, časti Hlavnej a Malinovej


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

56

-pozdĺž Školskej od Mierovej po V.Palkoviča

Ochranné pásma

V extraviláne SÚ je potrebné rešpektovať ochranné pásmo dopravných trás,ktoré je pricestách II.triedy 25 m, pri cestách III.triedy 20 m a pri železnici 60 m.Na základe výsledkov sčítania automobilovej dopravy pri ceste II/573 a III/06347 bolov prieskumoch a rozboroch vypočítané ochranné hlukové pásmo (60 dB ),ktoré je pri cesteII/573 vo vzdialenosti 40 m a pri ceste III/06347 vo vzdialenosti 38 m od okraja vozovky.

B12.2 Zásobovanie elektrickou energiou

Súčastný stav elektrických zariadení.

Sídelný útvar Kolárovo je zásobovaný elektrickou energiou nasledovnými napájacími 22kV vedeniami :

1, vedenie č.336 - 3x 95 mm AIFe 6 z TR 110/22 kV -Komárno

2, vedenie č.344 - 3x 95 mm AIFe 6 z TR 110/22 kV -N.Zámky

3, vedenie č.1034 - 3x 120 mm AIFe 6 z TR 110/22 kV -Čalovo (Veľký Meder)

Vedenie 344 je spojovacie napojené z vedenia č.322 R 110/22kV -N.Zámky

Napájacie vedenia č.336 a 344 sú zaústené do transformovne závodu Považské Strojárne3x1000 kVA. Vzájomné prepojenie vedení je možné úsekovým odpojovačom, umiestnenýmpri začiatku súbehu oboch vedení. Z uvedených vedení sú v okrajových častiach sídla napojené stožiarové transformovne22 kV vzdušnými prípojkami. V sídle je vybudovaný 22 kV kábelový rozvod z ktorých súnapojené murované transformovne č.34 až 39. Napájacími vedeniami kábel. rozvodu súvedenia č.344 (kábelový vstup pri moste cez Váh) a č.336 (kábelový vstup na konci Hornejulice). Týmto je zabezpečené zásobovanie murovaných transformovní z dvoch nezávislýchvedení. 22kV kábel. rozvod je vybudovaný kábelom ANKTOYPV 3x 185 mm špeciál. V okrajových častiach sídelného útvaru sú umiestnené stožiarové (mrežové a bet.)distribučné transformovne. Priemysel sa nachádza v juhozápadnej časti sídla. V susedstve priemyslu sa nachádzajúpoľnohosp. podniky , ktoré majú vlastné transformovne. Sekundárna sieť NN má prevažne vzdušné vedenia na betónových stĺpoch. Nasídliskách je sieť kábelizovaná. Verejné osvetlenie je výbojkovými svietidlami umiestnenýmiprevažne na stĺpoch elekrického vedenia, na sídliskách a v strede mesta na osobitnýchstožiaroch. Ovládanie zapínania a vypínania osvetlenia je automatické, riadené časovýmspínačom.Umiestnenie transformovní 22/0,4 kV a trasy jestvujúcich 22 kV vzdušných a kábel. vedenísú zakreslené v priloženej situácii v M=1:5000. Číslo,výkon,názov a typ TS s napojením uvádza nasledovná tabuľka:


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

57

Číslo Výkon v kVA Názov a číslo TS podľa ZSE typ TS Napojenie

1 100 ZDA (Pačerok) 508 mrežová vzduch2 250 most 309 betónová 2,5 vzduch3 250 Mládežnícka 314 pozinkovaná vzduch4 160 Autoservis 315 mrežová vzduch5 400 Dolná 316 bet. 4-stĺpová vzduch6 250 Gorkeho 318 bet. 4-stĺpová vzduch7 160 ČOV 317 vzduch8 250 ZSVAK 319 bet. vzduch9 630 PRIEMKO 365 murovaná vzduch10 630 K-S 368 kiosk kábel11 160 KOVO 320 kiosk kábel12 3x1000 Považské strojárne 321 murovaná vzduch13 100 záhradníctvo 328 mrežová vzduch14 160 závlaha 327 bet. vzduch15 100 závlaha 329 bet. vzduch16 400 ošipáreň 326 mrežová vzduch17 250 Sladký dvor 325 bet. vzduch18 400 miešareň krmív 366 bet. vzduch19 bez trafa závlaha 2 331 mrežová vzduch20 100 závlaha 3 332 mrežová vzduch21 250 PN 22 340 mrežová vzduch22 400 Pelikán 339 4-stĺpová bet. vzduch23 400 sklad cibule 333 bet. vzduch24 400 závlaha 334 bet. vzduch25 400 mechan. Stredisko 335 bet. vzduch26 630 DOVINA 336 bet. vzduch27 630 mlyn 364 bet. vzduch28 63 ACHS 337 bet. vzduch29 160 Montostroj 338 kiosk vzduch30 400 Bratislavská 363 bet. vzduch31 2x630 ZSVAK 362 murovaná vzduch32 50 ZSVAK 342 mrežová vzduch33 100 BOKON 143 bet. vzduch34 630 TS 1 301 murovaná kábel35 400 VS 3 313 murovaná kábel36 400 VS 1 312 murovaná kábel37 400 Partizánska 311 murovaná kábel38 630 Ružová 310 murovaná kábel39 400 Šťúrova 369 murovaná kábel40 100 Gonda 141 bet. vzduch41 160 Pačerok 503 bet. vzduch42 630 Hydináreň 304 mrežová vzduch43 160 Farský dvor 330 bet. vzduch44 400 autobus. Stanica murovaná kábel45 400 dom holubárov murovaná kábel46 160 Veľký ostrov 753 bet. 2,5 vzduch47 250 Veľký ostrov 754 mrežová vzduch48 100 Veľký ostrov 755 bet. 2,5 vzduch


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

58

49 160 Veľký ostrov 757 bet. 2,5 vzduch50 100 Čergov 359 mrežová vzduch51 závlaha (cudzia) mrežová vzduch52 100 ORTÉNY 607 mrežová vzduch

Počet TS : 52 ksCelkový inštal. Výkon : 18,473 MVA

Návrh riešenia.

Nová rozvodňa 110 /22kV je navrhovaná v južnej časti mesta- v priemyselnej zóne / podľapôvodného návrhu z r. 1994 / Napájacie vedenie 2 x 110 kV ako aj nasledovnérekonštruované 22 kV vedenia sa napoja do novej rozvodne 110 /22 kV / rozmer pozemkucca 110 x 80 m /.S vybudovaním rozvodne bude potrebné realizovať aj následovné rekonštrukcie a novévývody:1., Úsek vedenia č.344 a 336 od rozvodne po rozvetvenie vedení v dĺ. 1 km sa vybuduje

ako dvojité vedenie AlFe 2x3x110 mm22., Z dvojitého vedenia č. 344 a 336 sa vybuduje prepojenie vedenia 390 v dĺžke 4 km

AlFe 3x110 mm23., Z vedenia č.344 pri TS č.2 most sa urobí odbočenie do spojovacieho vedenia

č.356/390 vodičmi AlFe 3x110 mm2 v dĺžke 1,6 km4. Z novej rozvodne sa vybuduje nové vedenie AlFe 3x110 mm2/22kV do vedenia

č.1034v dĺžke 0,9 km.5. Z novej rozvodne sa vybudujú dva nové 22 kV kábelové vývody pre TS č.12 Považské

strojárne a pre TS č.9 Priemko6. V náväznosti na 22 kV prívod z Gabčíkova bude nutná rekonštrukcia 22 kV

okružného vedenia nachádzajúceho sa v západnej časti. Vedenie je T.č. AlFe3x25mm2 , po rekonštrukcii bude AlFe 3x110 mm2 / 22kV a zaústi do novej rozvodneaž po lomový stožiar vedenia ZsVAK v dĺ. 3,5 km

Výpočet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektrizačnú sústavuč.2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab.3 citovaných pravidiel v riešenom území doroku 2015 stanovujeme tri stupne elektrizácie:

A s merným zaťažením 1,7kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5kVA/b.j. na DTS pre 75%rodinných domov a bytových domov, v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el.spotrebičov.

B2 s merným zaťažením 3kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6kVA/b.j. na DTS pre 15%rodinných domov, v čom je zahrnutý stupeň B1 + príprava TÚV el. energiou.

C1 s merným zaťažením 7kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5kVA/b.j. na DTS pre 10%rodinných domov, v čom je zahrnutý stupeň B2 + vykurovanie el. energiou zmiešané (priamea akumulačné).

Energetická bilancia pre navrhované zariadenia

922 b.j.(hromadná aj individuálna výstavba)


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

59

75% x 1,8 kVA pre DTS zaťaž. kat. A 1245 kVA 15% x 3,51 kVA pre DTS zaťaž. kat. B2 485 kVA 10% x 9,1 kVA pre DTS zaťaž. kat. C1 839 kVA celkom pre bytovú výstavbu: 2569 kVA

Občianska vybavenosť na výmere 21,1 ha á 20kW/ha OV celkom 422 kVA

Výrobná zóna 52 ha á 50kW/ha = 2600 kVARekreácia a šport 97 ha á 2kW/ha = 194 kVA

Celková spotreba 5785 kVA

Tento výkon bude dodaný z nových transformovní kioskových v meste o výkone1x630 kVA a stožiarových v okrajových častiach (hlavne obč. vybav. a priemysel)o výkone 1x630 kVA , 22/0,4 kV.Odber z nových transformovní pri zaťažení cca 80% bude 500 kVA.Novonavrhované transformovne (celkom 14 ks) označené TS 60-67 budú kioskovéTS 68-73 budú stožiarové, všetky o výkone 1x630 kVA.

Náhrada za zrušené DTS stožiarové za nové kioskové :

TS 22 (č.339 Pelikán 400) nová TS 61

TS 6 (č.318 Gorkého 250) nová TS 22

TS 7 (č.317 ČOV 160 ) nová TS 22TS 8 (č.319 ZSVAK 250) nová TS 22TS 5 (č.316 Dolná 400) nová TS 66

Jestvujúce transformovne budú rekonštruované :č.47 (754 - V. Ostrov 250 kVA) zväčšená na 630 kVAč.52 (607 - GUTA-ORTENY 100 kVA) zväčšená na 250 kVA

Číslo , typ , výkon a umiestnenie nových TS :

TS 60 kiosk 1x630 kVA Sládkovičová - Horná ul.TS 61 kiosk 1x630 kVA Železný radTS 62 kiosk 1x630 kVA Súkromná škola OÚTS 63 kiosk 1x630 kVA HB 1TS 64 kiosk 1x630 kVA HB 1TS 65 kiosk 1x630 kVA OZ 1 (Bi 2/2)TS 66 kiosk 1x630 kVA Dlhá ul.TS 67 kiosk 1x630 kVA VPr1TS 68 stož. 1x630 kVA OV 2TS 69 stož. 1x630 kVA OV 1TS 70 stož. 1x630 kVA VPr 4TS 71 stož. 1x630 kVA VPr 4TS 72 stož. 1x630 kVA VPr 3TS 73 stož. 1x630 kVA VPr 2TS 74 kiosk 1x400 kVA Rekreačná zóna FPZ č.8


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

60

TS 75 kiosk 1x400 kVA Rekreačná zóna FPZ č.8

Jestvujúce vzdušné 22 kV vedenia označené na situačnom pláne budú demontované apreložené, prípadne nahradené kábelovými vedeniami typu 3xAXEKVCEY 1x240/25 kV.NN vedenia budú vybudované na bet. stož. 9-10,5m o vrch. ťahu 300 , 600 , 1000 , 2x600alebo 2x1000 kp vodičmi AlFe 4x70+25 , alebo 4x95+25 mm , alebo kábelové AYKY3x240+120 mm 1 kV , prípadne 3x185+95 mm - 1 kV so skriňami SPP 6 Hasma plastovými.

B12.3 Zásobovanie plynom

Návrh riešenia UPN SÚ je vypracovaný na základe konceptu riešenia , v ktorom návrhvychádzal z vypracovaného Generelu plynofikácie. Systém rozvodu plynu mesta Kolárovo jenapojený na VTL diaľkovod zemného plynu „ Nové Zámky – Komárno „, VTL privádzačomDN 150 PN 40. Potrubie VTL rozvodu je z ocelových rúr, chránených pasívnou aj aktívnouprotikoróznou ochrannou. Miestny STL plynový rozvod je na VTL rozvod pripojený cez dveregulačné stanice plynu. Jedna regulačná stanica plynu VTL/STL s výkonom 2500 Nm3/h /RS 2500/ je umiestnená na severnom okraji sídelného útvaru. Druhá stanica VTL/STLs výkonom 1200 Nm3/h / RS 1200/ je umiestnená na južnom okraji SU. VTL rozvod plynu odRS 2500 k RS 1200 obchádza SU východne. Ochranné pásmo rozvodu VTL a STL je 4 mv zastavanom území a 10 m v nezastavanom území.Miestne STL rozvody plošne pokrývajú celé zastavané územie. Tlaková hladina v rozvodochje 100 kPa. STL plynové rozvody sú zhotovené z ocelových izolovaných rúr.V Kolárove už nie je zriadená obvodná plynoslužobňa / bola zrušená/.Sieť je tvorená hlavným rozvodným radom o DN 250 a DN 200, ktorým je plyn vedený odRS 2500 naprieč mestom do priemyselnej časti. Do západnej časti mesta je vedený plynovodDN 150. V ostatných častiach súplynovody o DN 150, 100, 80,50. Plynovody súzaokruhované len čiastočne. Zvlášť v juhovýchodnej a južnej časti mesta nie sú zrealizovanévzájomné prepoje.Plynovody sú uložené v zelených pásoch, chodníkoch a na verejných priestranstvách.Odberatelia MO a VO sú napojený na STL plynovody v ich blízkosti. Obyvateľstvo IBV súnapojený podľa konkrétnych podmienok samostatne alebo združene na STL.V miestnej časti SU Kolárovo- Veľký Ostrov je rozvodná STL sieť pripojená na regulačnústanicu pri Komoči.Pri naplnení návrhových a výhladových riešení sa VTL plynopvý rozvod dostane dozastaveného územia. Pri navrhovaní konkrétnych stavieb, je potrebné dodržať ochrannépásma VTL plynového rozvodu.Nárast potreby plynu pre nové objekty bude riešený rozšírením STL plynových rozvodovz regulačnej stanice RS 1200.

B12.4 Zásobovanie teplom

Podkladom pre vypracovanie návrhu teplofikácie UPN-SU KOLÁROVO je koncept riešenia.Teplofikácia sídelného útvaru je vypracovaná podľa „Metodických pokynov preúzemnoplánovaciu dokumentáciu „ konkretizujúce požiadavky zákona č. 50/76 o územnom


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

61

plánovaní a stavebnom poriadku a vyhlášky č. 55/200/Z.z. Na území sídelného útvaru jev prevažnej väčšine zástavba nízkopodlažná, len v rámci komplexnej bytovej zástavby jeviacpodlažná.Teplofikácia sídelného útvaru možno rozdeliť do troch sfér :priemyselnákomunálnabytováPriemyselná :Výrobný areál ZVL s centrálnym zdrojom tepla, sa transformoval na menšie prevádzky, ktorésa odpojili z centrálnej kotolne a sú teplom zásobované z teplovodných kotolní na spaľovaniezemného plynu. V kotolniach je nainštalované nové zariadenie, pracujúce s vysokouhospodárnosťou a nízkymi koncentráciami škodlivýn v spalinách.Nárast potreby tepla pre nové výrobné prevádzky / FPZ č.6,7,10,12/ bude pokrytý domovýmiteplovodnými kotolňami na spalovanie zemného plynu.

Komunálna :Komunálne objekty majú vlastné zdroje tepla na spalovanie zemného plynu.Nové objekty / FPZ č.3,4,5/ budú teplom zásobované z domových kotolní na spalovaniezemného plynu.

Bytová :Bytový podnik KOLBYT pol. s.r.o., zásobuje bytové jednotky budované v rámci KBV. Nacentrálnu horúcovodnú kotolňu pre zemný plyn i inštalovaný výkon 8620,0 kW je cezodovzdávacie stanice pripojených cca 670 b.j. Plynová kotolňa je opatrená prvkami MaR,pracuje v hospodárnom režime s prípustnou koncentráciou škodlivín v spalinách.Rodinné domy postavené v rámci IBV sú teplom zásobované z domových teplovodnýchplynových kotolní a lokálnymi plynovými spotrebičmi.

V návrhu sa uvažuje s vybudovaním 450 b.j. formou hromadnej bytovej zástavby a ďalších472 b.j. formou individuálnej výstavby. Nárast potreby tepla bude zabezpečený podľakonkrétnych požiadaviek a rozhodnutí ako jedna zo štyroch možností :

- pripojením na jestvujúci systém centrálneho zásobovania teplom- blokovými teplovodnými kotolňami na spaľovanie zemného plynu- domovými teplovodnými kotolňami na spaľovanie zemného plynu- bytovými teplovodnými kotolňami na spaľovanie zemného plynu

B12.5 Vodné hospodárstvo

Širšie vzťahy

Súčasný stav

Odtokové pomeryŠiršie územie SÚ spadá do povodia rieky Dunaj a to prostredníctvom Malého Dunaja a Váhu,ktoré pretekajú severovýchodným okrajom SÚ, kde sa spájajú v t.z. Vážsky Dunaja, ktorýústi do Dunaja mimo širšieho územia. Vážsky Dunaj je aj hlavným recipientom preodvádzanie povrchových vôd zo širšieho územia. Jeho hlavnými prítokmi v širšom území súpravostranný kanál Asód-Čergov a ľavostranné Komočský kanál, kan. Nitra-Váh. Tok


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

62

Vážskeho Dunaja je upravený a má vybudované ochranné hrádze, ktoré vedú aj cezintravilán SÚ.

Zásobovanie vodouDominantom pre zásobovanie vodou aj v širšom okolí SÚ je vetva skupinového vodovoduGabčíkovo – Nové Zámky o DN 1200 mm. Z uvedeného zdroja vody je odbočkouvybudovaný prívod o DN 400 mm. Tento dopravuje vodu do vodárenského areálu, ktorý jesituovaný na severozápadnom okraji SÚ. Uvedený vodárenský areál zásobuje pitnou vodoucca 8000 obyvateľov v SÚ.

Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôdSÚ Kolárovo patrí medzi prevažne menšinu SÚ v okrese, ktoré majú vybudovanú ČOVs verejnou kanalizačnou sieťou, pričom v rámci SÚ je na verejnú kanalizáciu napojenýchlen 23% obyvateľov.

Návrh

Odtokové pomeryNa úseku úprav tokov v širšom okolí SÚ Kolárovo v povodiach hlavných tokov /MaléhoDunaja a Váhu/, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, realizovať opatrenia nazamedzenie hospodárskych škôd pri veľkých prietokoch. Na podporu zdržania vody v širšomúzemí venovať pozornosť malým vodným nádržiam /do 1.0 mil. m3/. Uvedenú problematikuje potrebné riešiť na základe samostatnej ekologicko-vodohospodárskej štúdie.

Zásobovanie vodouV širšom okolí SÚ je prioritou zvýšiť podiel zásobovania obyvateľov zo skupinovéhovodovodu Gabčíkovo – Nové Zámky (riešiť zásobovanie funkčných zón Pačierok, VeľkýOstrov-Budosvíz, Koveslágy). Zvýšiť technickú úroveň chlórovania v jestvujúcomvodárenskom areály včítane merania zbytkového chlóru. Rešpektovať ochranné pásmopodzemných vôd 1. stupňa vodárenského areálu a pravidelne kontrolovať ich stupeňznečistenia.

Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôdDobudovať v SÚ Kolárovo kanalizačnú sieť, zvýšiť kapacitu a stupeň čistenia v centrálnejčistiarni odpadových vôd jej intenzifikáciou a tým zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu vodnýchtokov a podzemných vôd. Výhľadovo rezervovať plochu pre novú ČOV pred hrádzouVážskeho Dunaja na východnom okraji. Dobudovať v SÚ systém odvádzania povrchovýchvôd.

Odtokové pomery

Povrchové vody

Súčasný stavZdroje povrchovej vody vytvára riečna sústava. Riešený SÚ Kolárovo spadá do povodiarieky Dunaj. Hlavným recipientom pre odvádzanie povrchových vôd sú toky Malého Dunajaa Váhu, ktoré pretekajú severovýchodným okrajom SÚ, kde sa spájajú v t.z. Vážsky Dunaja,ktorý ústi do Dunaja mimo širšieho územia. Uvedené toky sú v rámci katastrálneho územiaupravené a ich korytá dimenzované na Q100. Hlavné charakteristické hydrologické údajetoku Vážsky Dunaj sú nasledovné:


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

63

Tok: Vážsky DunajProfil: pod KolárovomPlocha povodia: 18 504.10 km2Q355- denný prietok: 39.0 m3.s-1Q364- denný prietok: 29.0 m3.s-1Q1 - ročný prietok: 950.0 m3.s-1Q10 - ročný prietok: 1610.0 m3.s-1Q20 - ročný prietok: 1760.0 m3.s-1Q50 - ročný prietok: 1990.0 m3.s-1Q100- ročný prietok: 2140.0 m3.s-1

Uvedené vodné toky z hľadiska hospodárskeho využitia pre rozvoj SÚ možno hodnotiť akotoky so značným významom zdroja povrchových vôd a tiež ako dôležitým recipientom preodvádzanie povrchových vôd a prečistených odpadových vôd z územia SÚ. Riešené územieje charakterizované tým, že sa tu nachádza množstvo odvodňovacích kanálov, ktorýchhlavnou úlohou je čo najrýchlejšie so širšieho územia SÚ odvádzať všetky povrchovéa podpovrchové vody. Uvedené toky sú v správe buď Povodia Váhu, alebo Povodia Dunajaa sú v prevažnej miere úpravené. Z najvýznamnejších teba spomenúť Kolárovský kanál,Studiensky kanál, kanál Asód – Čergov, kanál Kolárovo – Kameničné, Cigánsky kanál,Štagnovický kanál, kanál Dugovský, Hanto – Gúta a Rácakla.

NávrhKoncept ÚPN-SÚ zahrňuje úpravu toku Malého Dunaja z prevažnej časti už zrealizovanú,ktorá riešila prekládku toku v úseku od kolárovského mosta až po SÚ Komočas vybudovaním obojstranných hrádzi ako aj pravostrannej hrádze okolo Váhu. Uvedenáúprava mala za následok vzniku mŕtveho ramena Malého Dunaja na severnom okraji SÚKolárovo, ktorého využitie bude pre rekreačné a športové účely. Všetky ostatné úpravyjestvujúcich kanálov navrhuje riešiť tak, aby sa zachovali trasy tokov a úpravy by pozostávaliz odstránenia meandrových nánosov, prehĺbenia koryta, spevnenia brehov vegetačnýmopevnením a výsadbou brehovej zelene.

ÚPN-SÚ uvedenými opatreniami chce chrániť SÚ pred možnosťou výskytu každoročnýchzáplav vplyvom zvýšeného povrchového odtoku z okolitých vyšších území.

ÚPN-SÚ rešpektuje ochranné pásmo vodných tokov a to min. 4 m od brehovej čiary.

2.2 Vodné nádrže

Súčasný stavNa území SÚ sa v súčasnosti nenachádzajú vodné nádrže. Evidovaná je len vodná plochapozdĺž št. cesty smer Zemianská Olča, pri odbočke na PD Častá o rozlohe cca 1,50 ha.Uvedená vodná plocha je v súkromnom vlastníctve a tým jej výhľadové využitie nie je možnéjednoznačne určiť.

NávrhKoncept ÚPN-SÚ na území katastra neeviduje žiadne zámery pre realizáciu viacúčelovejvodnej nádrže. Značný povrchový odtok a tým aj možné vyvolanie sezónneho zaplavovanie


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

64

okolitého územia v širšom okolí v súlade s Územno-hospodárskymi zásadami VÚC, sivyžaduje budovanie malých vodných nádrží.

2.3 Podzemné vodySúčasný stavPodzemné vody v širšom okolí SÚ sú dôležitým zdrojom pitnej vody. V riešenom území sanachádza vodný zdroj - vŕtané studne, situované v severnom okraji SÚ vo vodárenskomareály o celkovej výdatnosti Q=100l.s-1 s výmerou PHO 1. st. 150x150m. Uvedené zdroje savšak pre vysoký obsah železa a mangánu nevyužívajú pre zásobovanie SÚ. Ďalší vodnýzdroje, ktorý sa tiež nevyužíva je vŕtaná studňa v časti Pačierok a to neďaleko št. cestyKomoča – Kolárovo, ktorej výdatnosť je cca 1,0 l.s-1. Jej význam pre rozvoj SÚ jepodmienený celkovou koncepciou zásobovania vodou. Geotermálne vodné zdroje sanachádzajú len v širšom okolí a to východne od Nesvád pozdĺž kanála Malá Aňalaa v katastry Kameničné pozdĺž kanála Stará Častá. Ich celková výdatnosť je malá, teplotavody sa pohybuje v rozmedzí 25-30. Využívajú sa len čiastočne.

NávrhKoncept ÚPN-SÚ v súlade s Územno-hospodárskymi zásadami VÚC navrhuje rešpektovaťochranu vodných zdrojov pitnej vody a geotermálnych vrtov a pravidelne kontrolovať ichstupeň znečistenia.

Zásobovanie vodou

Súčasný stavSÚ Kolárovo má vybudovanú verejnú celoobecnú vodovodnú sieť, prostredníctvom ktorej jeSÚ zásobovaný kvalitnou pitnou vodou. Vodovodná sieť je v správe ZsVAK-u OZ Komárno.Zdrojom vody je vetva skupinového vodovodu Gabčíkovo – Nové Zámky o DN 1200 mm,z ktorej je vybudovaný prívod o DN 400 mm. Tento dopravuje vodu do vodárenského areálu,situovaného v severnom okraji SÚ, kde sa nachádzajú vodojemy o obsahu 2x3000 m3 a dozásobnej siete je voda dopravovaná cez hydrofórovú AT stanicu 25/65-12. Dezinfekcia vodyje prostredníctvom chlóranu sodného, ktorý sa dávkovacím čerpadlom dávkuje doakumulačnej nádrže VDJ Z uvedeného vodárenského areálu je v jednom tlakovom pásmezásobovaný SÚ cez privádzacie potrubie o DN 400 mm, na ktoré je napojená verejnávodovodná sieť o DN 250, 200, 150 a 100 mm. Zásobná vodovodná sieť je prevažne z rúr LTa novšie potrubia z PVC. Nakoľko LT potrubie je v prevádzke už viac ako 20 rokov, jepredpoklad na jeho postupnú rekonštrukciu. Celková dĺžka siete predstavuje cca 45,473 kma počet pripojených obyvateľov na verejný vodovod podľa údajov ZsVAK OZ Komárno je7846. Na vodovodnú sieť okrem obyvateľstva je napojená na občiansku a technickúvybavenosť, priemysel a aj jestvujúca poľnohospodárska výroba, ktorú reprezentuje PDKolárovo. Jeho živočíšna prevádzka, situovaná vo východnom okraji SÚ, má vybudovanýsamostatný vodovodný systém pozostávajúci z vrtnej studne /vrtná studňa o výdatnosti cca1,0 l/s, čerpacej stanice, hydroglóbusu 100 m3.Stav v zásobovaní SÚ Kolárovo pitnou vodou je vyhovujúci z hľadiska hygienickéhoi z hľadiska zvyšovania životnej úrovne.

Územná časť Veľký Ostrov je zásobovaná pitnou vodou cez prívodný vodovodný radz Dolného Chotára a to potrubím PVC DN 100 mm o celkovej dĺžke 5 830 m, ktoré jeukončené vodomernou šachtou. Ďalej pokračuje zásobná


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

65

vodovodná sieť z rúr PVC DN 100 a 80 mm, ktorá zásobuje prevažne obyvateľstvov uvedenej územnej časti.

Územná časť Veľká Gúta je zásobovaná pitnou vodou z vodojemu Komoča cez prívodnývodovodný rad Komoča – Kolárovo Ertényi a to potrubím PVC DN 100 mm o celkovej dĺžke3 515 m, ktorého súčasťou je aj zásobný rozvod z rúr PVC DN 100 a 80 mm, ktorá zásobujeprevažne obyvateľstvo v uvedenej územnej časti.

Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Kolárovo /r. 2002/Počet obyvateľov: 10 07375% obyvateľstva s lokal. ohrevom vody10 073 obyv. x 135 l/os/deň x 0,75 = 1 019 891 l/deň = 11,80 l/s25% obyvateľstva so sprch. kútom10 073 obyv. x 100 l/os/deň x 0,25 = 251 825 1/deň = 2,91 l/s

Spolu: 1 271 716 l/deň = 14,71 l/sObčianska a technická vybavenosť:10 073 x 40 l/os/deň = 402 920 l/deň = 4,66 l/s

Priemerná denná potreba Qp = 1 674 636 l/deň = 19,37l/sMaximálna denná potreba Qm = 19,37 x 1,40 = 27,12 l/sMaximálna hodinová potreba Qh = 27,12 x 1,80 = 48,82 l/s

Výpočet potreby vody pre priemysel – Kolárovo /r. 2002/Priemerná denná potreba Qp = 65 664 l/deň = 0,76 l/sMaximálna denná potreba Qm = 91 584 l/deň = 1,06 l/sMaximálna hodinová potreba Qh = 283 392 l/deň = 3,28 l/s

Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Veľká Gúta /r. 2002/Počet obyvateľov: 22775% obyvateľstva s lokal. ohrevom vody227 obyv. x 135 l/os/deň x 0,75 = 22 984 l/deň = 0,27 l/s25% obyvateľstva so sprch. kútom227 obyv. x 100 l/os/deň x 0,25 = 5 675 1/deň = 0,06 l/s

Spolu: 28 659 l/deň = 0,33 l/sObčianska a technická vybavenosť:227 x 15 l/os/deň = 3 405 l/deň = 0,04 l/s

Priemerná denná potreba Qp = 32 064 l/deň = 0,37l/sMaximálna denná potreba Qm = 0,37 x 2,0 = 0,74 l/sMaximálna hodinová potreba Qh = 0,74 x 1,8 = 1,33 l/s

Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Veľký Ostrov /r. 2002/Počet obyvateľov: 30775% obyvateľstva s lokal. ohrevom vody307 obyv. x 135 l/os/deň x 0,75 = 31 084 l/deň = 0,36 l/s25% obyvateľstva so sprch. kútom307 obyv. x 100 l/os/deň x 0,25 = 7 675 1/deň = 0,09 l/s


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

66


Priemerná denná potreba Qp = 43 364 l/deň = 0,50 l/sMaximálna denná potreba Qm = 0,50 x 2,0 = 1,00 l/sMaximálna hodinová potreba Qh = 1,00 x 1,8 = 1,80 l/s

Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Kolárovo /výhľad/Počet obyvateľov: 12 48390% obyvateľstva s lokál. Ohrevom vody12483 obyv. x 1351/os/deň x 0,9 =1 516 684 l/deň =17,55l/s10% obyvateľstva so sprch. kútom12483 obyv x 100 l/os/deň x 0,1 = 124 830 l/deň = 1,44 l/s

Spolu: 1 641 514 l/deň = 18,99 l/sObčianska a technická vybavenosť:12483 x 15 l/os/deň = 187 245 l/deň = 2,17 l/s

Priemerná denná potreba Qp =1 828 759 l/deň =21,16 l/sMaximálna denná potreba Qm =21,16 x 2,00 = 42,32 l/sMaximálna hodinová potreba Qh =42,32 x 1,80 = 76,17 l/s

Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Veľká Gúta /výhľad/Počet obyvateľov: 38790% obyvateľstva s lokal. ohrevom vody387 obyv. x 135 l/os/deň x 0,90 = 47 020 l/deň = 0,54 l/s25% obyvateľstva so sprch. kútom387 obyv. x 100 l/os/deň x 0,10 = 3 870 1/deň = 0,45 l/s



Výpočet potreby vody pre obyvateľov – Veľký Ostrov /výhľad/Počet obyvateľov: 38790% obyvateľstva s lokal. ohrevom vody387 obyv. x 135 l/os/deň x 0,90 = 47 020 l/deň = 0,54 l/s25% obyvateľstva so sprch. kútom387 obyv. x 100 l/os/deň x 0,10 = 3 870 1/deň = 0,45 l/s



STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

67


NávrhÚPN-SÚ stav v zásobovaní SÚ vodou ponecháva, zachováva budovanie novej AT stanice,ktorá už v súčasnosti má výkon Q = 108,5 l/sek, pričom sa uvažuje s výhľadovým zvýšenímvýkonu o ďalších Q = 100 l/sek pre dodávku vody Kolárovo – Vlčany do vetvy skupinovéhovodovodu J-G-N. Ďalej výhľadovo dopĺňa jestvujúcu vodovodnú sieť o zokruhujúci vodovoda to pozdĺž novovytvorených ulíc vo funkčnopriestorových zónach 2, 3, 4, 5, 6 a 7vodovodným potrubím z PVC DN 150 a 100. Výhľadovo rozširuje vodovodnú sieť o dˇaľšievodovodné rady vo funkčnopriestorovej zóne 8 /pripojovací bod je riešený pri jestvujúcompremostení / a 9, ktoré budú slúžiť pre rekreačné účely. Tieto budú z rúr PVC o DN 100 a80 mm. Obdobne vo funkčnopriestorovej zóne 12 Veľká Gúta a 11 Veľký Ostrov.

ÚPN-SÚ akceptuje jestvujúcu vodovod. sieť aj pri výhľadovom zásobovaní SÚ pitnou vodou,za predpokladu postupnej rekonštrukcie jestv. LT potrubia hlavného zásobného potrubia vofunkčnopriestorových zónach 2 a 1.

ÚPN-SÚ navrhuje zásobovanie vodou aj územných častí Pačierok a to prívodným potrubímDN 100 mm z jestvujúceho rádu Komoča – Veľká Gúta ako aj časti Kamenisté z vodovodnejsiete Veľký Ostrov a to predĺžením jestvujúceho vodovodu DN 100 mm pozdĺž št. cestyV.Ostrov – Komoča a odbočkou až ku Kamenistému.

3.1 Závlahy

Riešený SÚ má intenzívne obrábanú poľnohospodársku pôdu, čomu výrazne napomáhajúexistujúce závlahy. Tieto sú buď pod správou SVP š.p. Povodia Dunaja, alebo prešli podsprávu poľnohospodárskeho družstva.Závlaha Kolárovo – Zlatá Osada, situovaná severovýchodne od SÚ s katalógovým číslom„610“. Výmera 811 ha, ČS je situovaná pri toku Váh, je v správe Povodia Dunaja.Závlaha Kolárovo – Žiharec, situovaná severozápadne od SÚ s katalógovým číslom „590“.Výmera 550 ha, ČS je situovaná pri Studienskom kanály, je v správe Poľnohospodárskehodružstva Kolárovo.Závlaha Kolárovo – Balvany, situovaná južne od SÚ s katalógovým číslom „616“. Výmera182 ha, ČS sú situovaná pri kanály Asód-Čergov, je v správe Poľnohospodárskeho družstvaKolárovo.Závlaha Kolárovo, situovaná východne od SÚ s katalógovým číslom „617“. Výmera 300 ha,ČS sú situovaná pri kanály Asód-Čergov, je v správe Poľnohospodárskeho družstvaKolárovo.Uvedené závlahy majú trvale vybudované podzemné rozvody z rúr ACZ a OC v dimenziachDN 150 – 600 mm s nadzemnými vývodmi ukončenými uzávermi pre prenosné potrubias DN 100 – 150 mm.

NávrhKoncept riešenia ÚPN-SÚ rešpektuje existujúce závlahy až na malý záber vofunkčnopriestorovej zóne 5, kde je navrhnuté obytné územie.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

68

Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd

Súčasný stavV súčasnom období má SÚ vybudovanú z časti celoobecnú kanalizáciu vrátane ČOV.Uvedená kanalizačná sieť zabezpečuje odvádzanie odpadových vôd t.j. dažďovýcha splaškových prevažne z centrálnej časti SÚ. Odpadové vody sú do ČOV od obyvateľstvai občianskej vybavenosti dopravované prostredníctvom dvoch hlavných zberačov „A“ a„AB“, na ktorých sú vybudované dve prečerpacie stanice.Prečerpacia stanica na zberači „AB“ má maximálny výkon Q = 26,6 l/sek pri dopravnej výškeH = 6,65 m a sú v nej inštalované dve čerpadlá FEKA s Q=200-600 l/min. Prečerpacia stanicana zberači „A“ je však len provizórneho charakteru a s jej prevádzkou sa nepočíta.Celková dĺžka stokovej siete je 9 310,0 m. Na kanalizáciu je v súčasnosti napojených 2 233obyvateľov. Vzhľadom na to, že v jednotnej kanalizácii je veľa priesakových vôd (vysokáhladina spodných vôd), mesto v ďalšej etape budovania kanalizácie sa zameralo len natlakovú t.j. splaškovú kanalizáciu o DN 63 až 200 mm, pričom jej vyústenie je do existujúcejjednotnej gravitačnej kanalizácie. Odpadové vody z územia SÚ sú zvedené do areálu ČOVa odtiaľ prečerpávané cez tlakové potrubie z ACZ DN 300 mm do recipientu Váhu.Čistiareň odpadových vôd je umiestnená na južnom okraji SÚ v tesnej blízkostiodvodňovacieho kanála Cigánsky jarok. Pôvodná kapacita čistiarne bola prijať 1600,8 m3/deňodpadových vôd pre cca 3700 EO. Bol to typ štrbinovej ČOV s účinnosťou na BSK5 25-40%. Súčasťou ČOV je prečerpávacia stanica. Splaškové vody sú prečerpávané pomocoučerpadla FLYGT CP 3126 s Q = 3000 l/min a dažďové vody pomocou čerpadla FLYGT B2250 s Q = 18 000 l/min.Jestvujúci stav v čistení odpadových vôd zo SÚ bol nevyhovujúci z hľadiska hygienickéhoi ďalšieho rozvoja SÚ. Tento stav riešilo mesto rekonštrukciou existujúcej ČOV a to nazáklade projektu predloženého firmou M-WEY SYSTÉM, ktorý uvažoval s využitímexistujúceho objektu štrbinovej ČOV na prestavbu komplexnej ČOV.V súčasnosti je ČOV mesta Kolárovo mimo prevádzky. Pritekajúce odpadové vodyz vybudovanej kanalizačnej siete sú po mechanickom prečistení prečerpávané do rieky Váh.Nefunkčnosť ČOV bola spôsobená nefunkčnosťou namontovanej technológie firmy M-WEYSYSTÉM v roku 1995. Ďalším faktorom, ktorý komplikuje proces čistenia je množstvopritekajúcich balastných vôd, ktoré zhoršujú parametre čistenia odpadových vôd.

Odvádzanie dažďových vôd:

SÚ má vybudované ochranné technické zariadenie pre odvádzanie dažďových povrchovýchvôd prevažne vedľa hlavných komunikácii v SÚ. Dažďové vody stekajúce z vyššiepoložených terénov širšieho okolia SÚ, kde sú zachytávané systémom jest. odvodňovacíchpriekop a týmito sú odvádzané do priľahlých melioračných kanálov a z nich do hlavnéhorecipientu – kanála Asód-Čergov.Z centrálnej časti SÚ povrchové vody sú odvádzané otvorenými a z časti krytými / pri areálypožiarnej zbrojnice a v úseku pod Ružovou ul. o DN 400 a 200- 800mm/ odvodňovacímipriekopami do jestvujúcej zelene medzi Jazernou a Podhájskou ul.Uvedená koncepcia vychádza z toho, že hlavné kanalizačné zberače SÚ vzhľadom naproblematiku čistenia odpadových vôd v existujúcej ČOV, nebudú schopné sem privádzaťvšetky dažďové vody z celého SÚ. Súčastná likvidácia dažďových vôd plne nezabezpečujepotreby bezproblémového odvádzania povrchových vôd preto, že nie všetky odvodňovaciepriekopy majú potrebnú kapacitu a tiež, že chýba dobudovať ďalšie odvodňovacie priekopy


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

69

v niektorých častiach SÚ /odvodnenie je tu riešené len vsakovacími vpusťami, čo vzhľadomna vysokú hladinu spodnej vody je neúčinné/, aby sa zabránilo počas dlhšieho dažďovéhoobdobia k zatápaniu časti územia v SÚ.

NávrhKoncept riešenia ÚPN-SÚ navrhuje dobudovanie celoobecnej kanalizácie s intezifikáciouexistujúcej ČOV tak, že odvádzanie odpadových vôd zo SÚ rieši delenou kanalizáciou t.j.dažďové vody sa budú odvádzať jestvujúcimi resp. navrhovanými otvorenými dažďovýmirigolmi resp. vybudovanou dažďovou kanalizáciou, ktorá sa v SÚ doplní.V rámci uvedenej koncepcie sa navrhujú nasledovné úpravy odvodnenia :- odpad Kolárovo vedľa cesty, kapacita Q = 2,016 m3.s-1. Dĺžka úpravy 1100 m. V úseku odNovozámockej ul. smerom na juh sa navrhuje krytý kanál dĺ. 700m (potrubie bet. o DN 1000mm), zbytok 400 m otvorený kanál so šírkou dna 1.0 m- odpad Kolárovo-Veľká Dolina, kapacita Q = 5,04 m3.s-1. Dĺžka úpravy 1500 m. V úseku odBratislavskej ul. smerom na juh sa navrhuje otvorený kanál so šírkou dna 0.5 m v dĺ. 500 m.V ďalšom úseku sa navrhuje krytý kanál dĺ. 550m (potrubie bet. o DN 1000 mm) a vkoncovom úseku otvorený kanál so š. dna 1 m až po hranicu intravilánu.- vybudovať otvorený kanál v strede zelenej plochy od detského ihriska až po areál požiarnejzbrojnice pozdĺž Podhájskej ul., pričom pre ďalšie odvádzanie povrchových vôd sa využijejestvujúci krytý odpad ako aj vyústenie do jestvujúcej zelene medzi Jazernou a Podhájskou ul.

Splaškové vody sa budú odvádzať samostatnou splaškovou kanalizáciou, ktorá vzhľadom navysokú hladinu podzemnej vody je riešená ako tlaková o DN 63 - 200 mm. Navrhnutásplašková kanalizácia je riešená prakticky vo všetkých funkčnopriestorových zónach 1 až 8/pripojovací bod vo funkčnopriestorovej zóne 8 je riešený pri jestvujúcom premostení akotlaková kanalizácia o DN 100/. Vo funkčnopriestorovej zóne 9 je navrhnuté likvidovaťsplaškové vody zachytávaním do nepriepustných žúmp, nakoľko táto je dosť vzdialená od SÚa tiež, že produkované splaškové vody z nech sú len sezónne, lebo slúžia prevažne narekreačné účely.ÚPN-SÚ navrhuje intenzifikáciu ČOV v zmysle ponuky DEPÓNIA SYSTÉM Bratislava,ktorá využíva len jestvujúci areál, pričom parametre navrhovanej intenzifikácie budú prekapacitu 12 000 EO, čo predstavuje 1 800 m3.d-1. Riešená ČOV s jemnobublinkovouareáciou , pracujúcej na princípe nízkozaťaženej aktivácie s úplnou stabilizáciou kalua s biologickým odbúraním dusíkatých zlúčenín. Typ dosahuje vysokú účinnosť pri relatívnenízkej spotrebe energie a nízkom nároku na obsluhu.Parametre intenzifikovanej ČOV :- Počet EO 12 000- Denné množstvo odpadových vôd 1 800 m3.d-1( 75m3.hod-1, 20 l.sek-1)- Účinnosť čistenia BSK5 12mg/l

Územná časť Veľká Gúta a Veľký Ostrov ÚPN-SÚ rieši ako samostatný kanalizačný celok,t.j. odvádzanie odpadových vôd je riešené delenou –splaškovou kanalizáciou, ktorá jenavrhnutá jednotného profilu DN 300 mm z rúr PVC ako gravitačná ( v časti Veľký Ostrov jeriešená aj prečerpávacia stanica s krátkym úsekom tlakovej kanalizácie ), ktorá je vždyzvedená do navrhovanej ČOV. ČOV sú riešené ako mechanicko-biologické s výhľadovoukapacitou do 500 EO. Prečistené odpadové vody z uvedených ČOV budú zaústené dopriľahlých odpadových kanálov.Likvidácia odpadových vôd z časti Pačierok a Kamenisté je navrhnutá ich zachytávaním donepriepustných žúmp a postupným vyvážaním do centrálnej ČOV SÚ.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

70

B.13 Koncepcia starostlivosti o životné prostredie

Ovzdušie

Pre zlepšenie kvality ovzdušia v centre mesta, pri jeho predpokladanom využití akoobslužno vybavenostného územia mestského a regionálneho významu, doporučujemepodporovať vybudovanie južnej účelovej prepojovacej komunikácie. Trasovanie navrhujememedzi cestou do Komárna a cestným mostom do Šale / Poľovnícka ulica / v južnej a západnejokrajovej časti urbanizovaného priestoru s križovaním Brigádnickej ulice cez navrhovanérozvojové plochy výroby a vyššej občianskej vybavenosti aj s novým prístupom dojestvujúcej výrobnej zóny .Pre zvýšenie kvality ovzdušia v CMZ a na priľahlých plochách realizovať malé kruhovéobjazdy na štyroch mestských križovatkách .Postupnou plynofikáciou častiach Kolárovo , V.Ostrov a V.Gúta naďalej zmenšovaťmnožstvo tepelných spotrebičov na pevné palivo.Vo výrobných zónach , hlavne v ich okrajových častiach a pozdĺž dopravných tráspodporovať realizáciu a údržbu navrhnutých plôch izolačnej zelene.

Kvalita ovzdušia v meste je podmienená hlavne celkovým riešením dopravy , výrobnýmiprevádzkami a exhalátmi z vykurovania.Z hľadiska výrobných prevádzok nie sú na území mesta také zariadenia / chemická výroba ,ťažba , prašné prostredie /, ktoré by výrazným spôsobom znečisťovali životné prostredie.Postupnou plynofikáciou v častiach Kolárovo , V.Ostrov a V.Gúta sa zmenšuje množstvotepelných spotrebičov na pevné palivo a prispieva to ku kvalite ovzdušia.

Vodstvo

Dobudovaním odkanalizovania mesta sa zabráni znečisťovaniu spodných vôd odpadovýmivodami a rekonštrukciou jesvujúcej ČOV sa zlepší čistota a kvalita vypúšťanej vody dorieky Váh.

Pôda

Veľká väčšina územia katastra v západnej časti je minulými zásahmi s extenzívnou snahoupo jednostrannom využívaní pre poľnohospodárske účely odlesnená a s narušenýmifunkciami prirodzeného fungovania ekosystémov na miestnej úrovni. V rámci navrhnutéhokrajinnoekologického plánu sú riešené opatrenia v krajinnom prostredí katastrálneho územiapre postupné vytvorenie funkčného systému ekologického prostredia .Požiadavku ochrany pôdneho fondu rešpektujeme podľa zákona č.220/2004 Zb. o ochranepoľnohospodárskej pôdy. Uvažuje sa s novým záberom len pre rozvoj bytovej výstavby,výrobných plôch, nevyhnutnej izolačnej zelene a vybudovanie južnej účelovej prepojovacejkomunikácie pre výrobné územie a zmiešané územie vybavenosti a výroby .V minulosti bola pôda kontaminovaná prechemizáciou poľnohospodárskej pôdy, čo malovplyv na kvalitu vôd , poľnohospodárskych produktov a život zvierat aj živočíchov . Po roku1990 sa zmeneným prístupom k poľnohospodárskej výrobe prísun umelých chemickýchlátok do pôdy výrazne znížil a kvalita pôdy sa zlepšila. .

Hluk


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

71

Pre zlepšenie kvality ovzdušia v centre mesta, pri jeho predpokladanom využití akoobslužno vybavenostného územia mestského a regionálneho významu, doporučujemepodporovať vybudovanie južnej účelovej prepojovacej komunikácie. Trasovanie navrhujememedzi cestou do Komárna a cestným mostom do Šale / Poľovnícka ulica / v južnej a západnejokrajovej časti urbanizovaného priestoru s križovaním Brigádnickej ulice cez navrhovanérozvojové plochy výroby a vyššej občianskej vybavenosti aj s novým prístupom dojestvujúcej výrobnej zóny .Pre zníženie hluku a zvýšenie bezpečnosti v časti Kolárovo realizovať vybudovanie malýchkruhových objazdov na štyroch mestských križovatkách podľa návrhu územného plánu.Vo výrobných zónach , hlavne v ich okrajových častiach a pozdĺž dopravných tráspodporovať realizáciu a údržbu navrhnutých plôch izolačnej zelene.

Pracovné prostredie

Pre novovyčlenené plochy obytné , výrobné a intenzifikáciu jestvujúcich areálov výrobnéhoúzemia i polyfunkčných plôch v CMZ stanovením intenzity zástavby a určením podieluzelených plôch zabezpečujeme základné práva človeka v území na primeraný priestor a vňom obsiahnuté životné podmienky.Táto regulácia využitia územia je vyvolaná potreboutvorby primeraného životného prostredia človeka ,ochranou prírody a kultúrneho dedičstva.

V oblasti odpadového hospodárstva

Mesto má zabezpečený zber komunálneho odpadu oprávnenou organizáciou aj s jehonásledným odvozom na regionálnu skládku odpadu v susednom KÚ Neded na sever odriešeného KÚ Kolárovo.V katastrálnom území mesta nie sú žiadne väčšie neregulované skládky odpadov. Vmestskej časti Pačierok je jedna uzatvorená skládka TKO v severnej okrajovej časti mesta .Územie skládky s jej najbližším okolím nie je súčasťou žiadneho chráneného územia.Uvažujesa s jej rekultiváciou a zapojením do prirodzených biologických funkcií územia.Na území katastrálneho územia je potrebné riešeť separovaný zber odpadov s ich následnourecykláciou a druhotným využívaním najmä biologického odpadu.

B14., Vyhodnotenie perspektívneho použitiapoľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu nanepoľnohospodárske účely

Riešené ako samostatná príloha územného plánu .

B15., Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu

Medzi plochy vyžadujúce zvýšenú ochranu patria plochy vymedzené legislatívne predvypracovaním tejto územnoplánovacej dokumentácie a plochy navrhované toutodokumentáciou na ochranu, prípadne zachovanie zvlášť cenných hodnôt v zastavanom územíalebo krajine.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

72

vymedzené legislatívne :- dopravné plochy štátnych ciest, plochy nadradených inžinierskych sietí a technickéhovybavenia územia vymedzené v grafickej časti dokumentácie ochrannými pásmami-závlahyZávlaha Kolárovo – Zlatá Osada, situovaná severovýchodne od SÚ s katalógovým číslom„610“. Výmera 811 ha, ČS je situovaná pri toku Váh, je v správe Povodia Dunaja.Závlaha Kolárovo – Žiharec, situovaná severozápadne od SÚ s katalógovým číslom „590“.Výmera 550 ha, ČS je situovaná pri Studienskom kanály, je v správe Poľnohospodárskehodružstva Kolárovo.Závlaha Kolárovo – Balvany, situovaná južne od SÚ s katalógovým číslom „616“. Výmera182 ha, ČS sú situovaná pri kanály Asód-Čergov, je v správe Poľnohospodárskeho družstvaKolárovo.Závlaha Kolárovo, situovaná východne od SÚ s katalógovým číslom „617“. Výmera 300 ha,ČS sú situovaná pri kanály Asód-Čergov, je v správe Poľnohospodárskeho družstvaKolárovo.Uvedené závlahy majú trvale vybudované podzemné rozvody z rúr ACZ a OC v dimenziachDN 150 – 600 mm s nadzemnými vývodmi ukončenými uzávermi pre prenosné potrubias DN 100 – 150 mm.

vymedzené územným plánom vyššieho stupňa / ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja / :-územie regionálnych biocentier a nadregionálnych biokoridorov v medzihrádzovom priestoreVáhu a Malého Dunaja , zadefinované v nadradených systémoch ÚSES-územie troch navrhovaných chránených areálov medzihrádzového priestoru Malého Dunajav západnej časti katastrálneho územia od hranice s KÚ Okoč až po západnú hranicuzastavaného územia mesta.-územie dvoch navrhovaných chránených areálov Šípové hony / medzi M.Dunajom a kanálom Asód -Čergov / a Částa / medzi Asódskym a Kolárovským kanálom / v západnejčasti KÚ ako voľnú , poľnohospodársky obrábanú krajinu - hniezdisko Dropa fúzatého .-chránené vtáčie územie / SPA / Ostrovné lúky v južnej časti katastrálneho územia

vymedzené navrhovaným územným plánom mesta :

- územie kolárovských samôt v západnej časti KÚ okolo Studienskeho kanála medzi MalýmDunajom a Asódskym kanálom vrátane areálu PD Studienka a centrom v mestskej častiVeľký Ostrov. Súčasťou tohoto územia je aj rekreačná lokalita Kamenisté .Územie shistoricky ojedinelým vývojom od zarastených močiarov k poľnohospodársky intenzívneobrábanej pôde na sútoku dvoch nížinných riek M.Dunaj a Váh. Pôvodné krajinné prostrediebolo v minulosti bohaté na množstvo rýb a drobných zvierat , miestny ľudia využívalibohatstvo vysokej aj nízkej zelene pre zabezpečenie podmienok na vlastnú existenciu.Pôvodné prírodopisné názvy / Studienka,Ovčiarske,Jesenná zem,Pod Východom, PodKamenným , Veľký Ostrov, Salaše / podporujú jedinečnosť a vzácnosť takéhoto nížinnéhoúzemia z hľadiska poznania minulosti až s romantickou nostalgiou za prírodným prostredíma dnes tak často vyhľadávaným mestským obyvateľstvom 21.storočia. Pre využitie takéhotoprostredia aj pre rôzne formy turistiky a agroturistiky doporučujeme samostatné zhodnoteniecelého priestoru formou urbanistickej štúdie s podrobným zmapovaním územia , kvalitystavebných objektov, ich súčasnej využiteľnosti a pod. Doporučujeme tam zhodnotiťmožnosti centrálnej vybavenosti vo V.Ostrove pre takéto využitie územia. Vhodným miestomby mohol byť aj areál PD Studienka pre chov koní a iných zvierat .


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

73

-územie medzi mŕtvym ramenom Malého Dunaja , Váhom a novým korytom Malého Dunajana severnej strane katastrálneho územia . Prírodnými prvkami ohraničené ucelené územies vodnými plochami a vysokou zeleňou navrhnuté územným plánom ako zóna rekreácie ašportu.

B16, Požiadavka na vyhotovenie územnoplánovacej dokumentáciezóny ,vymedzenie verejnoprospešných stavieb

Požiadavky na vyhotovenie územnoplánovacej dokumentácie zóny a vymedzenieverejnoprospešných stavieb je v záväznej časti územného plánu , časť C.


STAPRING.a.s. NITRA

10 -2004

74

D ., PRÍLOHY

D1 / Rozvojové a výhľadové plochy pre bývanie

D2 / Rozvojové a výhľadové plochy pre občiansku vybavenosť

D3 / Rozvojové a výhľadové plochy pre výrobu

D4 / Rozvojové a výhľadové plochy pre rekreáciu , šport a zeleň

D5 / Rozvojové a výhľadové plochy pre dopravu a technickú vybavenosť

D6 / Rozvojové a výhľadové plochy verejnoprospešných stavieb

Documents

K O L Á R O V Oold.kolarovo.sk/uzemny/kolnavrh.pdfa J.Palkovicha premeniť na mestské lesoparky s rekreačno – športovou funkciou pre krátkodobú rekreáciu obyvateľov mesta