-
1
JÚNOVÁ POVODEŇ V REGIÓNE MALÝCH KARPÁT
M. Spál Nie len vodohospodári ale aj veľa ľudí, ktorí sa
problematikou vodného hospodárstva a povodní nezaoberajú, má ešte v
živej pamäti extrémne mokrý rok 2010. Rok, kedy boli zaznamenané na
území Slovenska najvyššie zrážkové úhrny počas celej doby
pozorovania. Tieto zrážkové úhrny spôsobili rozsiahle povodne s
množstvom zaplavených domov, priemyselných objektov,
poľnohospodárskej pôdy vrátane zosuvov pôdy a stavieb a ich úplné
zničenie. Následky vodného živlu mnohí pociťujú dodnes. Preto nám
akosi vyhovovala následná suchá zima s malou snehovou pokrývkou v
nížinách, ale aj na horách, ktorá úplne minimalizovala riziko
jarných povodní. Podobný charakter s nízkymi hodnotami zrážok mali
aj jarné mesiace, čo výrazne ovplyvňovalo znižovanie extrémne
vysokej úrovne hladiny podzemných vôd a pozitívne vplývalo na jej
postupné, aj keď pomalé približovanie k dlhodobému normálu. Povodeň
07.06.2011 Extrémnu povodňovú situáciu spôsobila mimoriadna lokálna
búrka. V popoludňajších hodinách na južných svahoch Malých Karpát v
katastroch obcí Pála, Častá, Doľany v okrese Pezinok a Horné
Orešany v okrese Trnava spadlo v priebehu 2-3 hodín 100-120 mm
zrážok na ploche cca 150 km2 . Ročný zrážkový úhrn pre túto oblasť
je cca 600 mm. Následne prešli obcami povodňové vlny s odhadovanou
kulmináciou prietoku:
- Píla : cca 100 m3s-1 , na toku Gidra v profile obce je Q100=
16,0 m3s-1
- Doľany : cca 30-40 m3s-1 , Podhájsky potok Q100= 9,0 m3s-1
- Horné Orešany : max.prítok do nádrže 150 m3s-1 vypočítaný z
priebehu hladín a objemovej krivky nádrže, na toku Parná v profile
nádrže je Q100= 23,0 m
3s-1
-
2
Keďže povodeň vznikla v lese neodmysliteľným sprievodným javom,
bolo množstvo priplaveného dreva a silná erózna činnosť vody s
prísunom veľkého množstva nánosov. V obciach bol vyhlásený
III.stupeň povodňovej aktivity a vzhľadom na následky ktoré povodeň
po sebe zanechala, aj mimoriadna situácia. Píla Povodňová vlna
úplne zmenila vzhľad obce v príbrežných pozemkoch. Sila vody bola
taká veľká, že odplavila hospodárske budovy aj s domácimi
zvieratami, ktoré sa vôbec nenašli. Plaveniny upchali mostné
profily, podomleté zostali cesty, strhnuté elektrické vedenia,
vodovodné a plynové prípojky. Odplavené a úplne zničené boli osobné
automobily. V bezprostrednej blízkosti toku bolo veľa vyvrátených a
poškodených stromov, ktoré mali po úroveň hladiny v dôsledku
splavenín odstránenú kôru po celom obvode kmeňa. Koryto toku Gidra
bolo v celom profile zanesené kamennou suťou, materiálom z
odplavených stavieb, železom a drevom. O sile vody vypovedajú aj
doplavené balvany do strednej časti obce s objemom 2-3 m3 . V
strednej a dolnej časti obce voda na príbrežných pozemkoch
vytvorila nánosy z kameňa a štrku do výšky 1,0-1,20 m. Ešte aj na
druhý deň z pôvodného koryta šírky 1,5-2,0m bola rieka široká
10,0-15,0m, ktorá sa rozlievala po nánosoch. V mnohých úsekoch
koryto zmenilo smer. Zaplavených bolo 40 domov, niektoré až do
výšky 2,0m. Vyčistenie a obnovu koryta bolo možné realizovať až po
geodetickom vytýčení.
-
3
Píla, Gidra - po povodni Píla, Gidra – kulminácia povodňovej
vlny
Píla, Gidra – ničivá sila vody
Píla, Gidra – začiatok čistenia koryta Píla, Gidra - čiastočne
prečistené koryto
-
4
Doľany, Častá Plaveniny upchali mostné profily a vtoky do
zakrytých častí toku v intraviláne. Boli odplavené časti ciest,
strhnuté mosty, miestne komunikácie zaplavené nánosom bahna a
kameňa, zaplavených 90 domov, odplavené a poškodené osobné
automobily. Koryto Podhájskeho potoka bolo na veľa úsekoch zanesené
v celom prietočnom profile.
Doľany, Podhájsky potok - po kulminácii Doľany, Podhájsky potok
– úplne zanesené koryto Horné Orešany Povodňovú vlnu úplne pohltila
vodná nádrž nad obcou, kde na základe poznatkov z povodne roku 2006
a predvídavosti bol vytvorený zásobný objem znížením hladiny 1,44 m
pod kótu bezpečnostného prepadu. Naplnením voľného objemu (623
tisíc m3) a využitím retencie nádrže (194 tisíc m3) bola povodňová
vlna 140-150 m3.s-1 na prítoku transformovaná na 11,5 m3.s-1 odtoku
z nádrže. Zaplavených bolo 9 domov na úroveň 0,2 m. Vplyv nádrže na
splošnenie povodňovej vlny je jednoznačný, a len predstava, čo by
sa udialo v obci nebyť tejto nádrže úplne zmrazí. Napriek tejto
skutočnosti sa objavili nespokojné hlasy a sťažnosti na zlú
manipuláciu s hladinami
-
5
Veľkosť povodňovej vlny naznačuje aj úroveň povodňovej hladiny
na záchytnej prepážke VN Parina, ktorá je situovaná cca 7,0 km nad
VN Horné Orešany s plochou povodia 7,2 km2 . Plocha VN Horné
Orešany je 45,5 km2 .
Horné Orešany, záchytná prepáška – úroveň povodňovej hladiny
-
6
Stručný prehľad o následkoch povodne, nasadených mechanizačných
a dopravných prostriedkoch ako aj základných druhoch prác, počte
zamestnancov a nákladoch na výkon zabezpečovacích prác je uvedený v
nasledujúcich tabuľkách.
Následky spôsobené povodňou na vodných tokoch a vodných stavbách
v správe SVP š.p. Banská Štiavnica, OZ Piešťany, Správa povodia
dolného Váhu Šaľa počas
PA 07.06.2011 – 26.08.2011 Následky spôsobené povodňou Názov
vodného toku, vodnej stavby
a stručný popis poškodenia Dĺžka alebo
počet Poškodené brehové opevnenie (m) Gidra, poškodené brehové
opevnenie 1 450 m Poškodené brehové opevnenie (m) Parná, poškodené
opevnenie z lomového
kameňa 200 m
Poškodené objekty v koryte, napr. stupne, prahy a pod.
Gidra, poškodené stupne 2 ks
Poškodenie iných vodohospodárskych objektov
Gidra, zanesené koryto, brehové nátrže, tok mimo svojho
povodného koryta
3 750 m
Poškodenie iných vodohospodárskych objektov
Štefanovský, zničená krytá časť potoka 60 m
Poškodenie iných vodohospodárskych objektov
Štefanovský, zanesený potok od nánosov 200 m
Poškodenie iných vodohospodárskych objektov
Podhájsky, zanesené koryto, brehové nátrže, koryto mimo svojho
povodného koryta
2 800 m
Poškodenie iných vodohospodárskych objektov
Parná, zanesené koryto, brehové nátrže 1 450 m
Použitý materiál a základné druhy prác
Druh materiálu Merná jednotka Množstvo Lomový kameň tona 15
634,8 piesok m3 10 Jutové vrecia ks 1 000 betón m3 117,5 cement kg
775 Vyťažené nánosy m3 25 202,0 Odvezené naplaveniny tona 396,4
Stroje a zariadenia
Druhy strojov a zariadení Počet Nákladné vozidlá 25 Kráčajúci
bager 10 UNC 1 UDS 3 Autožeriav 1 Pojazdná dielňa 2 Avia valník 1
Avia SPO 1 pásový bager 2 kompresor + zbíjacie kladivo 1 traktor
2
-
7
harvestor 1 vývozná súprava 1 lesovoz 1 štiepkovač 1
elektrocentrála + zbíjacie kladivo 1 osobné vozidlá 13 Osoby
vykonávajúce opatrenia na ochranu pred povodňou
Prehľad osôb vykonávajúcich opatrenia na ochranun pred povodňami
Počet Zamestnanci správcu vodohospodársky významných vodných tokov
79 Zamestnanci ostatných subjektov vykonávajúcich povodňové
zabezp.práce 31 Spolu 110 Výdavky na povodňové zabezpečovacie práce
vykonané SVP š.p. Banská Štiavnica : 1 510 896,26 € Záver Aj keď
oficiálne vyhodnotenie zrážok a prietokov SHMÚ nie je ukončené,
jednoznačne môžeme konštatovať, že máme za sebou mimoriadnu povodeň
s niekoľko násobným prekročením prietokov Q100 na jednotlivých
tokoch, s veľkými povodňovými škodami a nákladmi na zabezpečovacie
a záchranne práce, ktoré sa postupne vyčíslujú. Je to priam malý
zázrak a obrovské šťastie, že takáto povodeň si nevyžiadala žiadne
ľudské životy. Vzhľadom na veľký rozsah zabezpečovacích prác a
veľkosť povodňových škôd boli operatívne od prvého dňa nasadení na
práce zamestnanci a technika zo správ Šaľa, Ružomberok, Topoľčany,
Nitra, Piešťany, Šamorín a závod Dunaj a následne aj externé
organizácie. Aj táto povodeň potvrdila nevyhnutnosť vybavenia
jednotlivých organizačných zložiek SVP š.p. strojnými a dopravnými
kapacitami pre okamžité operatívne nasadenie a výkon
zabezpečovacích prác. Napriek maximálnemu úsiliu sa podarilo
zabezpečiť externé organizácie s odstupom 3-5 dní. Osobitným
problémom je spoľahlivosť a fyzická opotrebovanosť strojov a
dopravných prostriedkov a skutočnosť, že niektoré mechanizmy majú
svoju dobu životnosti už dávno za sebou. Pre zvýšenie operatívnosti
a zabezpečenie okamžitej manipulácie na vodných stavbách na
zmiernenie následkov povodní bude potrebné doplniť elektronický
zber a vyhodnotenie hydrologických údajov vrátane softvéru
zabezpečujúceho manipuláciu. Pre zmiernenie povodní a zníženie ich
dopadu je potrebné prehodnotiť možnosť vybudovať technicky a
kapacitne zodpovedajúce objekty – záchytné nádrže, v lesných
úsekoch toku nad jednotlivými obcami. Zrejme sa nevyhneme ani
diskusii o činnosti v lese z pohľadu plynulého povodňového odtoku,
ako aj o správcovstve vodných tokov v pásme lesa. Ing.Miroslav Spál
SVP š.p. Banská Štiavnica, OZ Piešťany, Správa Povodia dolného Váhu
Šaľa
