Ing, Tomáš Dudáš, PhD.

ÚvodV Latinskej Amerike sa nachádza 17 štátov

Spoločná koloniálna minulosť (Španielsko a Portugalsko)

Pomerne veľká a rôznorodá populácia 490 miliónov obyvateľov 75% obyvateľov býva v mestách Niekoľko megamiest (viac než 10 miliónov obyvateľov)

Rast industrializácie a hospodárskej spolupráce od 60. rokov minulého storočia Free Trade Area of the Americas (FTAA) –

celoamerická zóna voľného obchodu za účasti všetkých štátov dvoch subkontinentov

Ťažba a export surovín je stále dôležitou súčasťou ekonomiky

3

Spoločné črty štátov v Latinskej Amerike

Spoločná koloniálna minulosťČasté vojenské režimyIde o rozvojové štátyNajdôležitejšie exportné položky –

poľnohospodárske produkty a surovinyVeľké ekonomické rozdiely medzi obyvateľmiVýraznejšia úloha štátu v ekonomike

0

200 000

400 000

600 000

800 000

1 000 000

1 200 000

1 400 000

1 600 000

1 800 000

2 000 000

GDP in Latin America in 2008 (mil. USD, PPP)

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

14000

16000

Chile Argentina

Mexico

Uruguay

Venezuela

Panama

Costa Rica

Brazil

Peru Dominican Republic

Colombia

El Salvador

Ecuador

Guatemala

Paraguay

Bolivia

Honduras

Nicaragua

Haiti

GDP/c in Latin America in 2008 (USD, PPP)

Hlavné črty hospodárskeho rozvoja v Latinskej Amerike

Hospodárska politika zameraná na substitúciu importu

Silná úloha štátu v ekonomikeNutnosť vysokých investícií na budovanie

národného priemyslu a infraštruktúryČastý populizmusNízka úroveň domácich úspor – nutnosť

externého financovania

Zlyhanie substitučného modelu– “Stratené desaťročie”La Década PerdidaIde o označenie krízového obdobia 80. rokov

minulého storočia v Latinskej AmerikaPriemerná úroveň hospodárskeho rastu

tvorila v rokoch 1980-1980 v regióne iba 1,2 %

Hyperinflácia v mnohých krajináchRastúca nestabilita v príjmoch a v majetkuNeudržateľná zahraničná zadĺženosťRastúci výskyt vojenských režimov v regióne

Hlavné dôvody hospodárskeho kolapsu

Ceny hlavných exportných položiek (poľnohospodárske produkty a suroviny) začali na svetových trhoch klesať

Cenový index týchto produktov padol v 80. rokoch o 28 % a podiel latinskoamerických štátov výrazne poklesol (1960 7,7 %, 1990 4 %)

Ekonomické problémy viedli ku kolapsu domácej spotreby a k následnému kolapsu priemyslu

Exportne orientované odvetvia neboli ešte dostatočne rozvinuté na odvrátenie negatívneho vývoja

Kolaps domácich investíciíKorupcia a odlev kapitálu

Makroekonomická nerovnováhaRýchly rast spotrebiteľských cien od roku

1980 (80 – 56 %, 85 – 274 %, 89 – 1023 %)Rekordné úrovne: Argentína – 3731 %,

Nicaragua – 6727 %, Peru – 2948 %Dlhodobé deficity platobných bilanciíRast vonkajšieho zadĺženia z 228 bln. USD

na 481 bln. USDNotoricky problematická fiškálna politika

– veľké deficity štátnych rozpočtov sú skôr pravidlom ako výnimkou

Ekonomické reformy v 90. rokoch Demokratizácia a hospodárske reformyWashingtonský konsenzus – vytvorený

MMF a Svetovou bankouLiberalizáciaPrivatizáciaAntiinflačná hospodárska politikaRastúca hospodárska spoluprácaArgentina – modelová krajinaRastúce ekonomické turbulencie a

problémy na konci 90. rokov– napríklad Brazília a Argentína

Čile – útlak a hospodárske reformySalvador Allende –socialistický prezident–

1970

Vojenský puč vedený Augustom Pinochetom v roku 1973 (za aktívnej podpory amerických firiem a CIA)

Čile – útlak a hospodárske reformyNeoliberálne hospodárske reformy–

„Chicago boys”Výsledok– najrýchlejšie rastúca ekonomike

v Latinskej AmerikeReforma dôchodkového systému – jeden z

najkontroverznejších a kopírovaných reforiem

1989 – návrat demokracieZnížená úloha štátu v ekonomike – jedinou

výnimkou je banícky sektor

Čile – útlak a hospodárske reformyČile je najväčším šampiónom voľného

obchodu v Latinskej AmerikeNajväčší problém – neustále vysoká

nerovnosť

Základy hospodárskej spolupráce v Latinskej Amerike

ALALC - Latin American Free Trade Association Cieľ – vytvorenie zóny voľného obchodu Strata záujmu okolo roku 1965 a úplné

zastavenie činnosti v 70. rokoch

ALADI - The Latin American Integration AssociationCieľ – vytvorenie preferenčnej zóny, ktorá by dala

impulz bilaterálnej a multilaterálnej spolupráci

Mercosur - Mercado Común del SurSpoločný trh juhu je regionálna obchodná dohoda

(pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj.

Vznikla v roku 1991 Dohodou z Asunciónu. Jej účelom je podporovať slobodný obchod medzi

týmito krajinami. Spája vyše 220 miliónov ľudí, ktorí vyprodukujú

hrubý domáci produkt vo výške približne bilióna dolárov ročne.

Asociované krajiny: Bolívia, Čile, Kolumbia, Ekvádor, Peru

MercosurČlenské štáty sa rozprestierajú na 12 mil. km2

(štyrikrát viac ako Európa) kde žije viac ako 263 mil. obyvateľov. Podľa údajov medzinárodných organizácií z roku 2006 členské krajiny vytvárajú spoločný HDP vo výške viac ako 2,42 biliónov USD, HDP asociovaných krajín je 2,97 biliónov USD.

Celé toto zoskupenie má v súčasnosti 630 miliónov obyvateľov. Podľa svetovej banky je to 5. najsilnejšia ekonomika na svete.

Cieľ – colná únia do roku 2006

Andean Community of NationsAndské spoločenstvo národov (Andean

Community of Nations – ACN) bolo založené v auguste 1969 schválením na tzv. Kartagijskom uznesení v Bogote

Členskými štátmi sú: Bolívia, Ekvádor, Kolumbia a Peru

Asociované krajiny: Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj, Čile

Základným cieľom je utvorenie spoločného trhu

Bývalí členovia – Venezuela and Chile

Union of South American Nations - UNASURIde o medzivládnu úniu, ktorá združuje dve

najdôležidejšie integračné celky: Mercosur a Andské spoločenstvo národov

Modelom tejto skupiny je EÚ – spoločná mena, spoločný parlament a spoločný cestovný pas

Jedným z hlavných iniciatív UNASURu je vytvorenie spoločného trhu – postupné odstránenie ciel pri bežných produktoch do roku 2014 a do roku 2019 pri problémových produktoch

The Dominican Republic–Central America Free Trade Agreement

Pôvodne dohode zahrňovala USA a štáty Strednej Ameriky - Costa Rica, El Salvador, Guatemala, Honduras, and Nicaragua – a jej názvom bola CAFTA

V roku 2004 k dohode pristúpila aj Dominikánska republika

Cieľom zoskupenia je vytvorenie zóny voľného obchodu podľa modelu NAFTA