IGOR KISS, FRANTIŠEK fondy v praxi.pdf · 4.1.5.2 ISPA - 76 - 4.1.5.3 SAPARD - 77 - 4.1.5.4 IPA - 78 - 4.1.5.5 Prechodný fond - 79 - 4.2 Integrácia Slovenskej republiky do Európskej

IGOR KISS, FRANTIŠEK PALKO a kolektív

EURÓPSKE FONDY V PRAXI

2013

© Autorský kolektív

_____________________________________________________________

Ing. Igor KISS kapitoly 4, 7

Ing. František PALKO – kapitola 10

vedúci autorského kolektívu

Bc. Veronika BELIANSKÁ kapitola 9

Ing. Zuzana DOBROTKOVÁ kapitoly 2, 6, 8.7, 8.8, 8.9, 8.10, 8.11, 8.12, 8.13

Ing. Šárka HORÁKOVÁ – kapitola 1

Ing. Radko KURUC, PhD. – kapitoly 8.1, 8.2, 8.3, 8.4, 8.5, 8.6

Mgr. Ľubomír NEBESKÝ – kapitola 5

Zuzana STANKOVÁ – kapitola 3

Za odbornú stránku textu, korektúru a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori a nemožno

ho považovať za názor Európskej komisie alebo jej zastúpenia na Slovensku.

Grafy, obrázky a tabuľky boli uverejnené v pôvodnej verzií autorov.

Dielo je chránené autorskými právami. Akékoľvek reprodukovanie tohto diela je možné len so

súhlasom majiteľov autorských práv. Dané opatrenie sa vzťahuje aj na rozširovanie

prostredníctvom internetu.

Všetky údaje a dáta uvádzané v publikácií boli aktualizované podľa verejne dostupných zdrojov

k 1.1.2013.

Všetky práva vyhradené.

Vydal:

Inštitút hospodárskej politiky

Prvé vydanie.

Bratislava, 2013.

Redakcia:

Návrh obálky: Ing. arch. Branislav LACKOVIČ

Fotografia na obálke: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

Editor: Ing. Igor Kiss

Tlač a knih. spracovanie: ANGEMY, s.r.o.

ISBN 978-80-971284-7-0

PUBLIKÁCIA VYŠLA VĎAKA PODPORE

Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

A VĎAKA PODPORE

Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.

- 4 -

OBSAH

1 KOHÉZNA POLITIKA EÚ - 14 -

1.1 Hlavné nástroje politiky - 17 -

Európský fond regionálneho rozvoja (ERDF) - 18 - 1.1.1

Európský sociálny fond (ESF) - 19 - 1.1.2

Kohézny fond - 20 - 1.1.3

Iniciatívy - 21 - 1.1.4

1.2 Ciele pre programové obdobie 2007-2013 - 21 -

Konvergencia - 21 - 1.2.1

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť - 22 - 1.2.2

Európska územná spolupráca - 22 - 1.2.3

1.3 Riadenie a strategické dokumenty politiky - 23 -

1.4 Financovanie koheznej politiky - 25 -

1.5 Slovenská republika - 27 -

2. LEGISLATÍVA EÚ V OBLASTI RIADENIA EUROFONDOV - 31 -

2.1 Nariadenie rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o ERDF - 31 -

2.2 Nariadenie rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o ESF - 32 -

2.3 Nariadenie rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006 o KF - 33 -

2.4 Nariadenie rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o EZÚS - 33 -

2.5 Zákon o riadení eurofondov - 33 -

2.6 Koncepcia riadenia eurofondov - 35 -

2.7 Národný monitorovací výbor - 40 -

2.8 Koncepcia finančného riadenia eurofondov: certifikácia (MF) - 41 -

Certifikačný orgán - 41 - 2.8.1

Systém certifikácie - 43 - 2.8.2

- 5 -

2.9 Koncepcia auditu eurofondov (MF) - 45 -

Právny rámec - 46 - 2.9.1

Ciele audítorskej akcie - 47 - 2.9.2

Postup realizácie auditu - 48 - 2.9.3

Odporúčania a overenie splnenia opatrení - 50 - 2.9.4

3. INŠTITUCIONÁLNY RÁMEC RIEŠENIA EUROFONDOV - 52 -

3.1 Európska komisia - 52 -

3.2 Riadiaci orgán - 55 -

3.3 Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom - 59 -

3.4 Platobná jednotka - 61 -

3.5 Centrálny koordinačný orgán - 63 -

4. PREDVSTUPOVÁ POMOC DO EÚ PRE SR - 65 -

4.1 Integrácia a absorpčná kapacita - 65 -

Historický vývoj integrácií Európskej únie - 66 - 4.1.1

Budúcnosť integrácií Európskej únie - 70 - 4.1.2

Základné integračné dokumenty - 71 - 4.1.3

Genéza integračného procesu novo prijímaných krajín - 72 - 4.1.4

Nástroje integračnej pomoci - 74 - 4.1.5

4.1.5.1 PHARE - 74 -

4.1.5.2 ISPA - 76 -

4.1.5.3 SAPARD - 77 -

4.1.5.4 IPA - 78 -

4.1.5.5 Prechodný fond - 79 -

4.2 Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie - 79 -

Priority, strategické a špecifické ciele SR zadefinované pre roky 2004-2006 - 81 - 4.2.1

Priority, strategické a špecifické ciele SR zadefinované pre roky 2007-2013 - 82 - 4.2.2

Genéza predvstupovej pomoci Slovenskej republiky - 83 - 4.2.3

- 6 -

4.3 Priority financovania v predvstupovom procese - 84 -

4.4 Zavedenie Eura z teórie do praxe - 85 -

Hospodárska a menová únia - 86 - 4.4.1

Zavedenie eura do praxe na Slovensku - 88 - 4.4.2

5. NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SR 2007-2013 - 90 -

5.1 Národné rozvojové plány v EÚ - 90 -

Národný rozvojový plán SR pre obdobie 2004–2006 - 90 - 5.1.1

Národný strategický referenčný rámec SR 2007-2013 - 91 - 5.1.2

5.1.2.1 Analytická časť NSRR SR - 92 -

5.1.2.2 Strategická časť NSRR SR - 92 -

5.2 Príprava kohéznej politiky EÚ - 93 -

Príprava kohéznej politiky EÚ pre roky 2007 – 2013 - 93 - 5.2.1

Príprava kohéznej politiky SR pre roky 2007 – 2013 - 94 - 5.2.2

5.3 Ciele kohéznej politiky EÚ - 96 -

Ciele kohéznej politiky EÚ pre roky 2007 – 2013 - 96 - 5.3.1

5.3.1.1 Cieľ 1: Konvergencia - 96 -

5.3.1.2 Cieľ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť - 96 -

5.3.1.3 Cieľ 3: Územná spolupráca - 97 -

Ciele kohéznej politiky EÚ v Slovenskej republike 2007 – 2013 - 97 - 5.3.2

5.3.2.1 Cieľ 1: Konvergencia - 97 -

5.3.2.2 Cieľ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť - 98 -

5.4 Operačné programy SR 2007 - 2013 - 100 -

5.5 Finančné pozadie regionálnej politiky EÚ - 100 -

Kohézna politika v rozpočte EÚ pre roky 2007-2013 - 100 - 5.5.1

Finančné pozadie regionálnej politiky EÚ na SR - 102 - 5.5.2

5.6 Reforma regionálnej politiky EÚ na roky 2007- 2013 - 103 -

Strategickejší prístup - 104 - 5.6.1

- 7 -

Decentralizácia a simplifikácia hlavných aspektov RP - 106 - 5.6.2

Väčšia koncentrácia - 109 - 5.6.3

Zvýšenie kvality a výkonu - 109 - 5.6.4

6. OPERAČNÉ PROGRAMY - 112 -

Princíp prideľovania finančných prostriedkov z EÚ fondov - 113 - 6.1.1

Inovatívne finančné nástroje kohéznej politiky EÚ - 115 - 6.1.2

6.1.2.1 Iniciatíva JESSICA - 115 -

6.1.2.2 Iniciatíva JEREMIE - 118 -

6.1.2.3 Iniciatíva JASPERS - 120 -

6.2 Operačné programy SR počas programového obdobia 2007 - 2013 - 122 -

OP Životné prostredie - 122 - 6.2.1

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - 125 - 6.2.2

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia - 129 - 6.2.3

OP Zdravotníctvo - 133 - 6.2.4

OP Výskum a vývoj - 135 - 6.2.5

OP Vzdelávanie - 139 - 6.2.6

OP Technická pomoc - 142 - 6.2.7

Regionálny OP - 144 - 6.2.8

OP Informatizácia spoločnosti - 148 - 6.2.9

OP Doprava - 150 - 6.2.10

OP Bratislavský kraj - 153 - 6.2.11

7. OPERAČNÉ PROGRAMY ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV Z EÚ NA OBDOBIE

ROKOV 2007 – 2013 V ČESKEJ REPUBLIKE - 157 -

7.1 Priblíženie systému štrukturálnych fondov v ČR - 157 -

7.2 Stručná charakteristika jednotlivých operačných programov ČR - 159 -

Tematické operačné programy - 160 - 7.2.1

- 8 -

7.2.1.1 Integrovaný operačný program (IOP) - 160 -

7.2.1.2 OP Podnikanie a inovácie (OPPaI) - 160 -

7.2.1.3 OP Životné prostredie (OPŽP) - 161 -

7.2.1.4 OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť (OPVK) - 161 -

7.2.1.5 OP Výskum a vývoj pre inovácie (OPVaVpI) - 161 -

7.2.1.6 OP Ľudské zdroje a zamestnanosť (OPĽZaZ) - 162 -

7.2.1.7 OP Doprava (OPD) - 162 -

7.2.1.8 OP Technická pomoc (OPTP) - 162 -

Regionálne operačné programy - 163 - 7.2.2

7.2.2.1 ROP NUTS II Severozápad - 163 -

7.2.2.2 ROP NUTS II Severovýchod - 164 -

7.2.2.3 ROP NUTS II Stredné Čechy - 164 -

7.2.2.4 ROP NUTS II Juhozápad - 164 -

7.2.2.5 ROP NUTS II Juhovýchod - 165 -

7.2.2.6 ROP NUTS II Moravskosliezko - 165 -

7.2.2.7 ROP NUTS II Stredná Morava - 165 -

Operačný program Praha - 166 - 7.2.3

7.2.3.1 OP Praha Konkurencieschopnosť (OPPK) - 166 -

7.2.3.2 OP Praha Adaptabilita (OPPA) - 166 -

7.3 Štrukturálne fondy v Českej republike vyjadrené v číslach - 169 -

Stručné zhrnutie čerpania finančných prostriedkov v Českej republike - 170 - 7.3.1

7.4 Priebeh čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v ČR - 174 -

8. PROJEKTOVÝ MANAŽMENT EUROFONDOV - 178 -

8.1 Návrh projektu - 178 -

8.2 Opis projektu - 178 -

8.3 Ciele projektu - 179 -

8.4 Personálne zabezpečenie - 181 -

8.5 Riziká - 183 -

Analýza rizík - 183 - 8.5.1

Kvantifikácia a ocenenie rizík - 184 - 8.5.2

- 9 -

8.6 Finančná analýza - 185 -

Výpočet cash flow projektu - 188 - 8.6.1

Metóda doby návratnosti (Payback Method) - 189 - 8.6.2

Metóda čistej súčasnej hodnoty (Net present value, NPV) - 190 - 8.6.3

8.7 Realizácia projektu - 192 -

Uzavretie zmluvy o NFP - 192 - 8.7.1

Hodnotiace a výberové kritériá - 194 - 8.7.2

Zmluva o poskytnutí NFP - 195 - 8.7.3

8.8 Platby z Európskej komisie – systém poskytovania platieb - 196 -

8.9 Záväznosť pre prijímateľa - 197 -

8.10 Etapy implementácie projektu - 198 -

8.11 Monitorovanie projektov - 199 -

8.12 Publicita - 200 -

8.13 Finančné riadenie projektu - 201 -

9. ROZPOČET EÚ A VIACROČNÁ FINANČNÁ PERSPEKTÍVA 2014-2020 - 203 -

9.1 Viacročná finančná perspektíva na roky 2014 – 2020 - 203 -

Priebeh jednaní o VFR - 204 - 9.1.1

Časový harmonogram vyjednávania VFR 2014 – 2020 - 207 - 9.1.2

9.2 Kohézna politika 2014 – 2020 a viacročný finančný rámec - 208 -

Celkové zdroje pre oblasť kohéznej politiky 2014 - 2020 - 208 - 9.2.1

Ciele kohéznej politiky - 208 - 9.2.2

9.2.2.1 Investovanie do rastu a zamestnanosti - 209 -

Nové formy kohéznej podpory - 210 - 9.2.3

Prostriedky pre kohéznu politiku - 211 - 9.2.4

9.2.4.1 Cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti - 211 -

9.2.4.2 Cieľ Európska územná spolupráca - 211 -

- 10 -

9.3 Hlavné zmeny oproti predošlému obdobiu čerpania - 211 -

9.4 Programovanie politiky súdržnosti pre obdobie 2014-2020 - 214 -

Spoločný strategický rámec - 215 - 9.4.1

Partnerské dohody - 215 - 9.4.2

9.5 Politika súdržnosti 2014 - 2020 a Slovenská republika - 215 -

Koordinácia kohéznej politiky na domácej úrovni - 216 - 9.5.1

Národný program reforiem SR 2011-2014 - 217 - 9.5.2

Partnerská dohoda SR - 217 - 9.5.3

10. POZIČNÝ DOKUMENT EURÓPSKEJ KOMISIE VOČI SLOVENSKU

O BUDÚCOM PROGRAMOVOM OBDOBÍ - 219 -

10.1 Tematické ciele a priority pri využívaní eurofondov na Slovensku - 220 -

10.2 Podrobnejšie zhodnotenie odporúčaní EK k jednotlivým prioritám na

financovanie z fondov SSR - 221 -

Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie - 221 - 10.2.1

10.2.1.1 Tematický cieľ: podpora výskumu a inovácií - 222 -

10.2.1.2 Tematický cieľ: zvýšenie prístupu, využitia a kvality informačných a komunikačných

technológií - 222 -

Infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť - 223 - 10.2.2

Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce - 224 - 10.2.3

10.2.3.1 Tematický cieľ: podpora zamestnanosti - 224 -

10.2.3.2 Tematický cieľ: sociálna inklúzia - 224 -

10.2.3.3 Tematický cieľ: podpora vzdelávania - 225 -

Trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov - 225 - 10.2.4

10.2.4.1 Tematický cieľ: podpora prechodu na nízko-uhlíkové hospodárstvo - 226 -

10.2.4.2 Tematické ciele: prispôsobenie sa klimatickým zmenám, ochrana ŽP - 226 -

Moderná a profesionálna verejná správa - 227 - 10.2.5

10.2.5.1 Tematický cieľ: budovanie inštitucionálnych kapacít - 227 -

10.2.5.2 Tematický cieľ: podpora IKT - 227 -

- 11 -

10.3 Zhodnotenie metodickej a procesnej stránky implementácie eurofondov na

Slovensku zo strany Európskej komisie - 228 -

10.4 Metodická príprava Slovenska na nové programové obdobie - 229 -

ZOZNAM OBRÁZKOV - 233 -

ZOZNAM GRAFOV - 233 -

ZOZNAM TABULIEK - 234 -

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY - 236 -

- 12 -

ÚVODNÉ SLOVO

Vážení čitatelia,

dostáva sa Vám do rúk publikácia, ktorá sa venuje

veľmi dôležitej problematike – kohéznej politike

Európskej únie. To, čo ľudovo nazývame eurofondy,

je historicky unikátny systém pomoci hospodársky

silnejších krajín EÚ tým slabším. Aj Slovensko má k

dispozícii miliardy eur na cesty, vodovody, vedecké

projekty či obnovu škôl a miest. Projekty financované z rozpočtu EÚ zlepšujú

život státisícom Slovákov. A nielen zlepšujú, dokonca aj zachraňujú. Eurofondy

napríklad prispeli mnohým nemocniciam na najmodernejšie prístrojové

vybavenie, ktoré každý deň pomáha pacientom vrátiť to najcennejšie – ľudské

zdravie.

Európske projekty ukazujú, že spojenie európskeho a národného úsilia prináša

hodnotné výsledky pre nás všetkých. Dnes sa pestrá mozaika projektov

podporených z EÚ rozprestiera po celom Slovensku. Pravdepodobne už

nenájdete mesto či región, ktorého rozvoj by nebol podporený z EÚ.

Cesta od prvotného nápadu k realizácii projektu však nebýva jednoduchá. Do

tohto procesu vstupuje množstvo subjektov, inštitúcií a pravidiel. Tých je

bohužiaľ niekedy až príliš veľa. Úplne sa ich však zbaviť nemôžeme.

Používame totiž prostriedky, ktoré pochádzajú z daní všetkých občanov EÚ.

Musíme sa preto o ne zodpovedne starať a snažiť sa, aby boli minuté

transparentne a použité na také projekty, ktoré Európanom prinesú čo najväčší

osoh.

Jednou z ciest, ako zabezpečiť hospodárne a zákonné využitie prostriedkov z

rozpočtu EÚ, je informovanie verejnosti. Systém fungovania, stanovovanie

priorít, výber projektov, výsledky auditov, nápravné opatrenia – nič z toho

nesmie zostať utajené za bránami úradov.

- 13 -

Na záver mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že táto publikácia Vám pomôže

lepšie pochopiť fungovanie kohéznej politiky na Slovensku a bude dobrou

pomôckou pre každého, kto sa chce o eurofondoch dozvedieť viac. Verím, že

vám pomôže zorientovať sa v tejto problematike a získať väčší prehľad. Taktiež

dúfam, že prispeje k tomu, aby eurofondy boli na Slovensku využité čo

najefektívnejšie, pomáhali jeho rozvoju, odstraňovali regionálne rozdiely,

zvyšovali konkurencieschopnosť a vytvárali nové pracovné miesta.

Dušan Chrenek

vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

- 14 -

1 KOHÉZNA POLITIKA EÚ

Európska únia sa skladá z 27 členských štátov, ktoré vytvárajú európske

spoločenstvo so 493 miliónmi občanov, a ktoré spája spoločný jednotný trh.

Tieto štáty však delia veľké sociálne a hospodárske rozdiely. Hlavným cieľom

európskej politiky je teda snaha o zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej

únie ako celku a odstránenie sociálnych rozdielov.

Myšlienka kohéznej politiky je prítomná už od začiatku procesu európskej

integrácie. V preambule zakladajúcej zmluvy Európskeho hospodárskeho

spoločenstva sa hovorí o želaní členských krajín zabezpečiť harmonický rozvoj

prostredníctvom znižovania rozdielov medzi regiónmi a prostredníctvom

podpory zaostávajúcich oblastí. O kohézne politike v pravom slova zmysle sa

však začalo hovoriť až po jej reforme z konca 80. rokov. Patrí medzi tzv.

zdieľané politiky EÚ1 a často býva tiež označovaná pojmom regionálna politika.

Kohézna politika, tiež známa ako regionálna politika alebo politika

hospodárskej súdržnosti je právne zakotvená v Zmluve o Európskych

spoločenstvách. Článok 158 uvádza, že: "Spoločenstvo na účely podpory

harmonického rozvoja rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu

hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Spoločenstvo sa predovšetkým zameriava

na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti

najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, vrátane vidieckych oblastí."

V počiatkoch samotného procesu európskej integrácie nepatrila kohézna

politika k prioritám vtedajšieho spoločenstva. Jedným z dôvodov bolo určite to,

že vtedajšími členmi boli krajiny s porovnateľnou ekonomickou úrovňou.

V roku 1969 bol Komisii predložený prvý návrh na vytvorenie ERDF2 ako

reakcia na pripravovaný vznik jednotného trhu a Európskej menovej únie. Návrh

sa nestretol s priaznivými reakciami zo strany členských štátov. To sa však

1 Niektoré rozhodovacie právomoci v danej oblasti boli členskými štátmi zverené orgánom EÚ. 2 Nástroj pre znižovanie disparít medzi regiónmi (European Regional Development Fund).

Podrobnejšie popísané nižšie.

- 15 -

zmenilo s pristúpením Veľkej Británie, Írska a Dánska v roku 1973. V tom istom

roku bola vydaná tzv. "Thomsonová správa", v ktorej stojí, že: "hoci bol

dosiahnutý cieľ sústavného rozširovania spoločenstva stanoveného v Zmluve,

nebolo dosiahnuté jeho vyrovnaného a harmonického priebehu". Spoločenstvo

tak dostalo podnet k zameraniu sa na kohéznu politiku.

Najmä niektoré regióny Veľkej Británie a Írska sa stretávali s problémami

a myšlienka vytvorenia ERDF tak nadobudla na význame. K jeho vytvoreniu

potom skutočne došlo v roku 1975. Za naplnenie kohézneho cieľa, ako bol

uvedený v Rímskej zmluve, boli aj naďalej zodpovedné národné štáty a

prostriedky slúžili na spolufinancovanie programov vybraných členskými

krajinami.

Na európsku úroveň sa regionálna politika posunula až s prijatím

jednotného európskeho aktu v roku 1987. V článku 130a bol znovu spomenutý

cieľ znižovať rozdiely medzi regiónmi a podporovať najmenej rozvinuté oblasti s

využitím ERDF a novo aj EAGGF, ESF a EIB. EAGGF, ERDF a ESF (všetky

uvedené nástroje budú podrobnejšie vysvetlené nižšie v kapitole) boli označené

ako štrukturálne fondy. Hlavným motívom reformy bolo južné rozšírenie EÚ

(Grécko, Španielsko, Portugalsko) o štáty, ktoré nedosahovali ani 50%

priemeru HDP vtedajších členov EEC. Ruka v ruke s posilňovaním významu

regionálnej politiky rástol aj objem finančných prostriedkov do nej smerovaný.

Zatiaľ čo v roku 1988 to bolo 15% celkového rozpočtu ECC, o štyri roky neskôr

sa tento podiel zdvojnásobil a regionálna politika sa tak stala druhou

najvýznamnejšou položkou rozpočtu3.

Význam kohéznej politiky bol naďalej posilňovaný v Maastrichtskej

zmluve, kde bola táto oblasť uvedená vedľa vytvorenia jednotného trhu a EMÚ4

ako jeden z cieľov EÚ. V zmluve bol zakotvený aj vznik Výboru regiónov.

3 Po spoločnej poľnohospodárskej politike.

4 EMÚ: Európska menová únia.

- 16 -

Dôležitým medzníkom pre politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti

boli 80. roky, kedy došlo k nastoleniu novej štrukturálnej politiky (zlúčenie

regionálnej politiky s časťou sociálnej a poľnohospodárskej politiky) - boli

stanovené základné princípy, zavedené plánovacie obdobia a vyčlenené

špeciálne financie, tzv. štrukturálne fondy5 (ŠF) - tento pojem sa prvýkrát

spomína v Jednotnom európskom akte (JEA) prijatom v roku 1986, hoci fondy

existovali už skôr v inej forme. V JEA bol kohéznej politike venovaný

samostatný oddiel, čím boli položené právne základy pre jednotnosť tejto

politiky.

S rastúcim významom kohéznej politiky čoby položky rozpočtu bolo

potrebné stanoviť kľúč, na základe ktorého budú finančné prostriedky do

jednotlivých krajín alokované. Vzhľadom k tomu, že v správnom členení

členským krajín boli veľké rozdiely dané ako historicky, tak geograficky, bolo

nutné vytvoriť úplne nové jednotky. Tými sa stala sústava NUTS6, ktorá

predstavovala jednotnú územnú klasifikáciu podľa veľkosti počtu obyvateľov.

Sústava samotná vznikla už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ale až v

roku 2003 Európsky parlament schválil rozlohu jednotiek.

Sústava NUTS je členená do 6 úrovní, NUTS 0 až NUTS 5, nasledované

lokálnymi administratívnymi jednotkami, LAU 1 a LAU 27. Každá územná

jednotka dostane kód a názov. Pre potreby regionálnej politiky sú

najvýznamnejšie jednotky NUTS 2, ktorých sa v súčasnosti v EÚ nachádza 271.

Pre NUTS 2 je rozmedzie obyvateľov medzi 800 000 až 3 miliónov, priemer

potom dosahuje 1,8 milióna obyvateľov. Podľa tejto jednotky je vypočítané HDP

na hlavu v rámci EÚ. Na Slovensku (i v Českej republike) museli byť tieto

regióny vytvorené umelo iba pre potreby kohéznej politiky.

5 Štrukturálne fondy (ŠF) sú nástroje regionálnej politiky EÚ. Peniaze zo ŠF sú čerpané v rámci

niekoľkoročných cyklov a na základe definovania jasných cieľov a priorít.

6 Z francúzskeho Nomenclature des Unites Territoriales Statistiques.

7 Jednotky LAU sú dôležité predovšetkým pre malé štáty ako Cyprus alebo Malta.

- 17 -

Obrázok č.1: Regióny NUTS II na Slovensku.

Zdroj: Český štatistický úrad8.

1.1 Hlavné nástroje politiky

Od začiatku európskej kohéznej politiky sa počet štrukturálnych fondov a

ich ďalších nástrojov neustále menil. V práve prebiehajúcom programovom

období 2007 - 2013 sú hlavnými nástrojmi politiky súdržnosti dva štrukturálne

fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) a Európsky sociálny fond

(ESF) a ďalej potom Kohézny fond. Kým ERDF a Fond súdržnosti (FS)

financujú investičné, tzv. "tvrdé" projekty, ESF naopak podporuje projekty

"mäkké", teda v sociálnej oblasti.

8 Český štatistický úrad: Regiony NUTS II na Slovensku, 2012.

- 18 -

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) 1.1.1

Bol prvým nástrojom, ktorý vznikol už v prvej polovici 70. rokov. Jeho

primárnou úlohou bolo vyrovnávať ekonomické rozdiely vo vnútri vtedajšieho

EEC. V súčasnosti cez neho prechádza najväčší objem finančných

prostriedkov. V rámci kohéznej politiky je možné z tohto nástroja financovať:

• priame podpory na investície do podnikov (najmä malých a stredných

podnikov) s cieľom vytvoriť trvalo udržateľné pracovné miesta;

• infraštruktúry spojené najmä s výskumom a inováciami,

telekomunikáciami, životným prostredím, energetikou a dopravou;

• finančné nástroje (fondy rizikového kapitálu, fondy miestneho rozvoja

a pod.) na podporu regionálneho a miestneho rozvoja a spolupráce miest

a regiónov;

• opatrenia technickej pomoci.9

Pre prebiehajúce obdobie boli prijaté nasledujúce pravidlá fungovania:

Hlavnou úlohou ERDF je v súlade s aktmi primárneho práva prispieť k

financovaniu aktivít, ktoré sa usilujú o zvýšenie hospodárskej a sociálnej

súdržnosti znižovaním regionálnych rozdielov, a to prostredníctvom

podpory rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regionálnych ekonomík

vrátane podpory cezhraničnej spolupráce.

Jeho prostredníctvom sa financujú investičné (infraštruktúrne) projekty,

ktorých konkrétne zameranie je napríklad výstavba ciest a železníc,

odstraňovanie ekologických záťaží, budovanie kanalizácie, výstavby poldrov a

úpravy korýt riek, podpora inovačného potenciálu podnikateľov, podpora

začínajúcim podnikateľom, rozvoj a obnova športových areálov využiteľných pre

cestovný ruch, rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, využívanie obnoviteľných

zdrojov energie, výsadba regeneračné zelene, ekologické a energeticky

efektívne sanácie bytových domov, výstavba alebo oprava infraštruktúry pre

9 Generální ředitelství pro regionální politiku. Regional Policy - Inforegio. Evropský fond pro

regionální rozvoj. [online]. c17-07-2008 [cit. 18-04-2009].

- 19 -

poskytovanie zdravotnej starostlivosti, investície do dopravnej a technickej

infraštruktúry priemyselných zón, zavádzanie služieb elektronickej verejnej

správy, posilňovanie spolupráce podnikateľov v prihraničných regiónoch,

modernizácia systému krízového manažmentu a pod.10

Európsky sociálny fond (ESF) 1.1.2

Jedná sa o vôbec prvý a teda najstarší nástroj štrukturálnych fondov.

Vznikol v roku 1957 ako politický nástroj EEC11 v sociálnej oblasti. S jeho

podporou je financovaná predovšetkým Európska stratégia zamestnanosti. Pre

prebiehajúce obdobie Komisia stanovila nasledujúce pravidlá jeho fungovania:

Hlavnou úlohou ESF je prispieť k posilneniu hospodárskej a sociálnej

súdržnosti EÚ v oblasti zamestnanosti, a to zvyšovaním počtu a kvality

pracovných miest.

Okruh tém, ktoré je možné s ESF financovať, je vymedzený legislatívne

a to nasledovne:

• zvyšovanie adaptability zamestnancov, podnikov a podnikateľských

subjektov v meniacom sa ekonomickom prostredí okrem iného

prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

• zlepšenie prístupu na trh práce modernizáciou inštitúcií trhu práce a

realizáciou aktívnej politiky zamestnanosti;

• posilňovanie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb na trhu práce;

• posilňovanie sociálneho kapitálu modernizáciou vzdelávacieho systému.

Projekty financované z ESF sa označujú ako neinvestičné, tzv "mäkké"

projekty. Jedná sa napríklad o rekvalifikáciu nezamestnaných, špeciálne

programy pre osoby so zdravotným postihnutím, deti, mládež, etnické menšiny

10

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Národní orgán pro koordinaci. Regionální politika EU.

[online]. [cit. 18-04-2009].

11 Európske hospodárske spoločenstvo.

- 20 -

a iné znevýhodnené skupiny obyvateľov, zlepšovanie podmienok pre

využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) pre žiakov i

učiteľov, zvyšovanie kompetencií riadiacich pracovníkov škôl a školských

zariadení v oblasti riadenia a personálnej politiky, zavádzanie a modernizácia

kombinovanej a dištančnej formy štúdia, stáže študentov, pedagógov a

vedeckých pracovníkov v súkromnom a verejnom sektore a pod.12

Kohézny fond 1.1.3

Jeho vznik je zakotvený v Maastrichtskej zmluve z roku 1992. Financie z

neho plynú do dvoch oblastí. V prvom rade sa jedná o projekty transeurópskych

sietí, teda projekty infraštruktúry veľkého rozsahu. Konkrétne môžeme uviesť

diaľnice a cesty I. triedy, železnice, vodnú dopravu, riadenie cestnej,

železničnej, riečnej, námornej a leteckej dopravy. Druhú oblasť potom

predstavuje ochrana životného prostredia.

Rovnako ako u ERDF musia byť všetky projekty žiadajúce o podporu z

FS investičného charakteru. V programovom období 2007 - 2013 z FS čerpali

pomoc všetky nové krajiny.13

Vďaka tzv. "štatistickému efektu" z FS čerpalo aj

Grécko, Portugalsko a Španielsko, ale len v prechodnom režime. Tieto tri

krajiny dosahujú iba 90% HDP krajín EÚ-15. V dôsledku pristúpenia nových

(ekonomicky menej rozvinutých) krajín v rokoch 2004 a 2007 tieto staré členské

štáty stratili nárok na čerpanie pomoci. Aby sa takto postihnutým krajinám

uľahčil prechod k budúcemu programovému období, boli vytvorené tzv.

"phase-out" a "phase-in" systémy. Na FS je tiež napojený nástroj IPA14

, ktorý

slúži na podporu kandidátskych krajín, v súčasnosti teda Chorvátska,

Macedónska a Turecka.

12

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Národní orgán pro koordinaci. Regionální politika EU.

[online]. [cit. 18-04-2009].

13 Pristúpili v roku 2004 a 2007, teda Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Cyprus, Litva,

Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko.

14 Instrument for Pre-accession Assistance.

- 21 -

Iniciatívy 1.1.4

Spolu s fondmi boli pre prebiehajúce obdobie vypracované tri iniciatívy.

Na ich vytvorení sa spoločne podieľala Európska komisia, skupiny Európskej

investičnej banky a ďalších medzinárodných inštitúcií. Ich účelom je

predovšetkým poskytnutie pomoci pri získavaní finančných prostriedkov malým

a stredným podnikom.

Podrobnejšie sú tieto iniciatívy:

• JASPERS: Joint Assistance in Supporting Projects in European Regions

(Spoločná pomoc pri podpore projektov v európskych regiónoch);

• JEREMIE: Joint European Resources for Micro-to-Medium Enterprise

(Spoločné európske zdroje pre malé a stredné podniky);

• JESSICA: Joint European Support for Sustainable Investment in City

Areas (Spoločná európska podpora trvalo udržateľnému investovaniu v

mestských oblastiach).

1.2 Ciele pre programové obdobie 2007-2013

V rámci programového obdobia 2007 - 2013 boli pre regionálnu politiku

vytýčené nasledujúce ciele.

Konvergencia 1.2.1

Zmyslom tohto cieľa je podpora podmienok podporujúcich rast faktorov

vedúcich ku skutočnej konvergencií najmenej rozvinutých členských štátov a

regiónov. Pre čerpanie z tohto cieľa budú oprávnené regióny, ktorých HDP na

obyvateľa je menej ako 75% priemeru EÚ. Ďalej sú na čerpanie z tohto cieľa

oprávnené štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší

ako 90% priemeru tohto ukazovateľa pre celú Európsku úniu. Tento cieľ je

financovaný z ERDF, ESF a FS.

Po dvoch vlnách rozširovania EÚ sa rozvojová medzera medzi regiónmi

zdvojnásobila, čo posunulo mnoho bývalých príjemcov nad 75% hranicu. Ako

dôsledok je teraz väčšina príjemcov umiestnená v strednej a východnej Európe.

- 22 -

Pod tento cieľ patrí celkom 84 regiónov zo 17 členských krajín a na základe

prechodného režimu (štatistický efekt) ďalších 16 regiónov.

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 1.2.2

Zmyslom tohto cieľa je podpora regiónov, ktoré nespadajú pod cieľ

Konvergencia. Bol navrhnutý pre pomoc bohatším členským štátom s

prispôsobením sa ekonomickým a sociálnym zmenám, globalizácii a

transformáciou na spoločnosť informácií a je financovaný z ERDF a ESF. Z

tohto cieľa bude oprávnené čerpať celkovo 168 regiónov z 19 členských krajín.

Európska územná spolupráca 1.2.3

Účelom tohto cieľa je posilnenie cezhraničnej spolupráce

prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív, aj nadnárodnej

spolupráce, ktorej cieľom je integrovaný územný rozvoj, a v neposlednej rade

medziregionálná spolupráca a výmena skúseností. Usiluje sa o podporu

cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce regiónov. Na tento

cieľ je vyčlenených najmenej finančných prostriedkov, a to 2,52% z celkovej

sumy a je financovaný z ERDF. V cezhraničných oblastiach žije takmer 182

miliónov obyvateľov EÚ (37,5% z celkového počtu obyvateľov), zatiaľ čo

existujúcich 13 nadnárodných oblastí zahŕňa všetky európske regióny a

obyvateľov.

- 23 -

Tabuľka č.1: Rozdelenie prostriedkov fondov EÚ medzi ciele politiky

hospodárskej a sociálnej súdržnosti v období 2007 - 2013.

Cieľ Fondy EÚ 27

Konvergencia 283 mld. € 81,54%

Regionálna konkurencieschopnosť

a zamestnanosť

54,96 mld. € 15,95%

Európska územná spolupráca 8,72 mld. € 2,52%

Celkom 346,68 mld. € 100%

Zdroj: Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR, 201215.

1.3 Riadenie a strategické dokumenty politiky

Tak ako takmer vo všetkých oblastiach, aj v regionálnej politike sa na

vytváraní obsahu najviac podieľajú tri najvýznamnejšie orgány Európskej únie

(EÚ), a to Rada, Komisia a Európsky parlament (EP). V rámci Komisie môžeme

rozlíšiť viacero rezortov, ktoré sú riadené tzv "DG"16

. FG pre regionálnu politiku

vzniklo v roku 1967, teda ešte v čase, keď regionálna politika nepatrila k

politikám zdieľaným. Post komisára pre regionálnu politiku v súčasnosti zastáva

Rakúšan Johannes Hahn.17

Stratégia kohéznej politiky si veľmi zakladá na posilňovaní

viacúrovňového riadenia a partnerstva v oblasti jej správy. Príprava programu

prebiehala na základe dialógov, vďaka ktorým bolo do tohto procesu

zapojených viac investorov. Veľké zapojenie subjektov na národných úrovniach

možno dobre dokladovať na vzájomnej kooperácii a vyjednávaniach medzi

Komisiou a národnými a regionálnymi autoritami pri tvorbe hlavných

15

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Regionální politika EU, 2012.

16 Generálne riaditeľstvo, vo francúzštine Direction générale: ich kompletný zoznam nájdete na:

http://ec.europa.eu/about/ds_cs.htm.

17 Aktualizované k januáru 2013.

- 24 -

strategických dokumentov (pozri nižšie). Ako vytúžený výsledok sa prejavuje

prevzatie cieľov LS na národnej a miestnej úrovni.

Dôležitým a východiskovým krokom pri tvorbe stratégie je rozhodnutie

Rady a EP o rozpočte štrukturálnych fondov a pravidlách ich využívania na

základe návrhu Komisie. Následne sa stanovujú princípy a priority politiky

súdržnosti pre dané programové obdobie identifikujúce oblasti, v ktorých môže

kohézna politika pomôcť dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie (LS) a ukazujúce

členským štátom cesty, ako najefektívnejšie využiť finančné prostriedky

poskytnuté Európskou úniou. Tieto sú popísané v najvyššom strategickom

dokumente pre realizáciu hospodárskej a sociálnej politiky. Strategické

usmernenia Spoločenstva o súdržnosti (The Community Strategic Guidelines

for Cohesion policy), navrhnutom Komisiou v úzkej spolupráci s členskými

štátmi.

Každý členský štát definuje svoj Národný rozvojový plán popisujúci

hlavné rozvojové problémy a ciele krajiny, pričom účelom vyššie uvedených

všeobecných zásad je predovšetkým zabezpečiť zladenie týchto plánov s

prioritami EÚ stanovenými v Lisabonskej stratégii. Pre súčasné programové

obdobie museli členské štáty vytvoriť Národné strategické referenčné rámce

(NSRF - National strategic reference framework), ktoré sú akýmsi prienikom

priorít hospodárskej a sociálnej politiky a jednotlivých štátov, čiže sú tvorené na

základe dvoch predchádzajúcich dokumentov. NSRF stanovuje stratégiu

zvolenú členským štátom a uvedie zoznam tzv. operačných programov (OP)

- o týchto sa pojednáva nižšie. NSRF ako aj každý operačný program musí

prejsť schválením Komisie.

Samotná správa realizácie programov už patrí do rúk členských štátov,

kedy v každom štáte sú na rôznych úrovniach (národných, regionálnych či

iných) stanovené tzv. riadiace orgány nesúce najvyššiu zodpovednosť za

realizáciu operačného programu, ktoré majú za úlohu informovať potenciálnych

žiadateľov, vyberať projekty, kontrolu, hodnotenie a všeobecne monitorovať

implementáciu programov. Na týchto riadiacich orgánoch leží tiež

- 25 -

zodpovednosť za vyberanie najlepších projektov tak, aby mali reálny pozitívny

vplyv na ciele Lisabonskej stratégie v prospech občanov. Platí, že jeden riadiaci

orgán má na starosti jeden operačný program. Komisia sa zapája v otázkach

ako je rozhodovanie o hlavných projektoch, zabezpečenie kontroly, propagácie

a normách hodnotenia.

Ďalej už Komisia urobí záväzky na výdavky, aby členskému štátu

umožnili začatie programov, a preplatí výdavky certifikované členským štátom.

Po celé programové obdobie musia členské štáty aj Komisia predkladať

strategické správy.

1.4 Financovanie kohéznej politiky

V práve prebiehajúcom programovom období sa dostala kohézna politika

na prvé miesto, čo do objemu prostriedkov plynúcich z rozpočtu EÚ. Až doteraz

bolo prvenstvo vyhradené spoločnej poľnohospodárskej politike. Pre roky

2007 - 2013 bolo celkovo vyčlenených cca 347,4 miliárd EUR, teda necelých

36% únijného rozpočtu. Táto suma predstavuje historicky najväčšiu investíciu

do danej oblasti. EÚ predpokladá, že sa investícia prejaví zvýšením rastu v

nových členských krajinách o 6% a dôjde k vytvoreniu až 2 miliónov pracovných

miest.18

Od roku 1988 sa môžeme stretnúť s viacročnými finančnými rámcami

(alebo perspektívami). Na ich vzniku sa podieľa EP, Rada a Komisia. Majú

zabezpečiť rozpočtovú disciplínu a finančnú stabilitu. Finančné perspektívy

stanovujú maximálne sumy pre jednotlivé kapitoly výdavkov na každý rok

perspektívy, ktoré sú záväzné pri tvorbe ročných rozpočtov. Údaje v nich

uvedené bývajú vyjadrené v cenách roku uzavretia príslušnej

Medziinštitucionálnej dohody.

18

Evropská komise. Práce pro regiony:Regionální politika EU 2007 – 2013. [online], Brusel

2008 [cit. 22-04-2009].

- 26 -

Výdavky v rámci Európskej únie môžeme pre obdobie 2007 - 2013

rozdeliť do 5 hlavných kapitol19

:

1. Udržateľný rast / rozvoj - táto kapitola má dva podnadpisy, z ktorých jeden

je nazvaný 1b., "Podpora kohézia za účelom rastu a zamestnanosti";

2. Konzervácia a riadenie prírodných zdrojov;

3. Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť;

4. Európska únia ako globálny aktér;

5. Administratívne výdavky.

Pre kohéznu politiku (v podnadpise 1b.) boli stanovené tieto výdavkové

stropy (v mld. EUR)20

:

rok 2007: 47 570

rok 2008: 48 405

rok 2009: 49 120

rok 2010: 49 270

rok 2011: 49 410

rok 2012: 50 175

rok 2013: 50 960

Z vyššie uvedených čísel je zrejmé, že výdavky na kohéznu politiku sú

každoročne zvyšované, a to na úkor predovšetkým spoločnej

poľnohospodárskej politiky.

19

Krutílek, O., Kuchyňková, P.: Finanční perspektiva EU 2007-2013, Centrum pro studium

demokracie. [online]. c2004 [cit. 2009-04-22].

20 Communication from the Commission to the Council and the European parliament - Building

our common Future, Policy challenges and Budgetary means of the Enlarged Union 2007-

2013. Commission of the European Communities, Brussels 26. 2.2004, COM (2004) 101

final/2.

- 27 -

1.5 Slovenská republika

Programové obdobie 2007-2013 je prvým finančným rámcom, v ktorom

má Slovenská republika (SR) k dispozícii plných 7 rokov. Ako sme už

spomenuli vyššie, prostriedky na regionálnu politiku sa v tomto období

koncentrujú na 3 ciele: Konvergencia, Regionálna konkurencieschopnosť a

zamestnanosť a Európska územná spolupráca. V súlade s nariadeniami

obsahuje NSRR Slovenska len prvé dva ciele, teda Konvergenciu a Regionálnu

konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

V rámci cieľa Konvergencia plynú prostriedky z ERDF a ESF najmä do

regiónov, ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje 75% priemeru EÚ. V SR majú

nárok na pomoc všetky regióny s výnimkou Bratislavského kraja.

Čo sa týka cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, tu

môžu čerpať tie regióny, ktoré nedostávajú finančnú pomoc z prvého cieľa, v

prípade SR teda Bratislavský kraj. Cieľ sa zameriava na podporu

konkurencieschopnosti a atraktivity kraja prostredníctvom predikcie

hospodárskeho a sociálneho vývoja, podpory inovácií, vedomostnej

spoločnosti, podnikania, ochrany životného prostredia a rozvoja trhu práce.

Rozdelenie prostriedkov podľa jednotlivých cieľov dokumentuje

nasledujúca tabuľka:

Tabuľka č.2: Financovanie cieľov kohéznej politiky.

Ciele kohéznej politiky EÚ Fondy EÚ

Finančná alokácia pre Slovensko na daný cieľ kohéznej politiky EÚ v EUR ( v

bežných cenách)

Konvergencia ŠF + KF 10 911 601 421

ŠF 7 012 862 858

KF 3 898 738 563

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

ŠF 449 018 529 (122 603 156 + transfer z cieľa Konvergencia na výskum a vývoj 326 415

373)

Európska územná spolupráca ŠF 227 284 545

Spolu ŠF + KF 11 587 904 495

Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí SR21

.

21

Ministerstvo zahraničných vecí SR, Kohézna politika.

- 28 -

Strategický cieľ stanovený v NSRR pre obdobie 2007-2013 znie:

"Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a

slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného

rozvoja". Smerovaním k jeho naplneniu by zároveň malo dôjsť k priblíženiu

Slovenska krajinám EÚ 15, zvyšovaniu slovenskej konkurencieschopnosti a

životnej úrovne slovenských občanov.

Pre naplnenie vyššie uvedeného cieľa boli v NSRR stanovené tri

strategické priority a ich strategické ciele, ktoré môžeme vidieť v nasledujúcej

tabuľke:

Tabuľka č.3: Strategické priority.

Strategická priorita Cieľ strategickej priority

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb

2. Vedomostná ekonomika Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

3. Ľudské zdroje Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín


.

NSRR tiež obsahuje horizontálne priority, ktoré nadväzujú na jeho ciele

v 4 oblastiach. Horizontálne priority nie je možní naplniť iba s pomocou jediného

operačného programu, je potrebná koordinácia viacero projektov.

V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť, v rámci ktorých operačných programov

budú horizontálne priority naplňované.

22


- 29 -

Tabuľka č.4: Horizontálne priority.

Horizontálna priorita Cieľ horizontálnej priority Uplatnenie horizontálnej

priority

A. marginalizované rómske komunity

Zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov MRK a zlepšenie ich životných podmienok

komplexný prístup (integrácia projektov z viacerých OP)

B. rovnosť príležitostí Zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých a predchádzanie všetkým formám diskriminácie

princíp uplatňovaný pri každom projekte

C. trvalo udržateľný rozvoj Zabezpečenie environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu

princíp na úrovni strategického cieľa NSRR

D. informačná spoločnosť Rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti

integrovaný prístup (intero-perabilita informačných systémov verejnej správy a zavádzanie e-služieb v operačných programoch)

Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí SR23.

K realizácii stratégie, cieľov a priorít stanovených v NSRR bude v období

2007 - 2013 využitých 11 operačných programov rozdelených nasledovne

podľa fondov a alokovaných súm:

23 Ministerstvo zahraničných vecí SR, Kohézna politika.

- 30 -

Tabuľka č.5: Finančné alokácie na OP 2007 – 2013.

Finančné alokácie 2007 – 2013 na operačné programy (ŠF a KF) v EUR v bežných cenách

NSRR Príspevok ES (EUR, bežné ceny)

Operačný program Fond

ERDF a KF

Regionálny OP ERDF 1 445 000 000

OP Životné prostredie ERDF+KF 1 800 000 000

ERDF 230 756 935

KF 1 569 243 065

OP Doprava ERDF+KF 3 206 904 595

ERDF 877 409 097

KF 2 329 495 498

OP Informatizácia spoločnosti ERDF 993 095 405

OP Výskum a vývoj (vrátane presunu na výskum a vývoj)

ERDF 1 209 415 373

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast

ERDF 772 000 000

OP Zdravotníctvo ERDF 250 000 000

OP Technická pomoc ERDF 97 601 421

OP Bratislavský kraj ERDF 87 000 000

ESF

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia

ESF 881 801 578

OP Vzdelávanie ESF 617 801 578

Spolu všetky fondy NSRR 2007 - 2013 11 360 619 950

Spolu ERDF 5 962 278 231

Spolu KF 3 898 738 563

Spolu ESF 1 499 603 156

EAFRD ( Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka)

1 969 418 078

EFF ( Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo) 13 688 528


.

24


http://www.mzv.sk/.../Kohezna%20politika%20EU.pdf

- 31 -

2. LEGISLATÍVA EÚ V OBLASTI RIADENIA EUROFONDOV

Legislatíva predstavuje súbor vymedzených pravidiel a predpisov

fungovania alebo nastavenia určitej oblasti verejného a súkromného sektora.

Výnimku nepredstavuje ani legislatíva týkajúca sa Európskej únie a oblasti

štrukturálnych fondov.

Za základný právny dokument riadenia eurofondov na Slovensku možno

považovať Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva, t.j. Zákon č. 528/2008 Z.z.

Najvyšší stupeň legislatívneho rámca predstavujú Nariadenia Európskej

komisie. Ide o základné procesné nástroje, ktoré definujú jednotlivé oblasti

pomoci, rozvojové ciele, alokáciu finančných prostriedkov, ale i základné

podmienky týkajúce sa implementácie prostredníctvom finančných

a programových nástrojov.

2.1 Nariadenie rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o ERDF25

Predstavuje nariadenie, ktorým sa ustanovujú úlohy Európskeho fondu

regionálneho rozvoja (ERDF), rozsah pomoci a pravidlá oprávnenosti pre

poskytnutie pomoci. ERDF sa podieľa na financovaní pomoci za účelom posilniť

hospodársku a sociálnu súdržnosť vyrovnávaním hlavných rozdielov medzi

regiónmi prostredníctvom podpory rozvoja a jednotlivých štrukturálnych zmien

v regionálnych ekonomikách. Do podpory spadajú aj premeny priemyselných

regiónov, ktoré upadajú a zaostávajú za regiónmi, podieľa sa na podpore

cezhraničnej, nadnárodnej a medzinárodnej spolupráce. Prostredníctvom ERDF

sa uskutočňujú priority určené Spoločenstvom, t.j. potreba posilniť

konkurencieschopnosť a inovácie, vytvárať a zabezpečovať trvalo udržateľné

pracovné miesta a zaistiť trvalo udržateľný rast. Finančná pomoc je sústredená

predovšetkým do malých a stredných podnikov, do infraštruktúry, podpory

25

Európsky fond regionálneho rozvoja.

- 32 -

služieb podnikateľského sektora, tvorbu a rozvoj finančných nástrojov (rizikový

kapitál, pôžičkové a garančné fondy, dotácie a pod.).

Toto nariadenie bolo 6. mája 2009 doplnené Nariadením č. 397/2009.

Doplnenie sa týka oprávnenosti investícií do energetickej efektívneosti

a energie z obnoviteľných zdrojov energie v oblasti bývania. V roku 2010 bolo

opäť doplnené o Nariadenie č. 437/2010, zamerané na oprávnenosť zásahov

v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev.

2.2 Nariadenie rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o ESF26

Nariadenie ustanovuje úlohy Európskeho sociálneho fondu (ESF),

rozsah jeho pomoci, osobitné ustanovenia a typy výdavkov, ktoré sa môžu

zahrnúť do pomoci. K prioritám Spoločenstva prispieva posilňovaním

hospodárskej a sociálnej súdržnosti, konkrétne zlepšovaním možnosti

zamestnať sa a pracovných príležitostí. Usiluje sa o podporu vysokej úrovne

zamestnanosti a zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest. Na všetky

spomenuté aktivity využíva podporu politík členských štátov. Rovnako ako

predchádzajúce nariedenie, aj tu ide predovšetkým o snahu znížiť národné,

regionálne a miestne rozdiely v nezamestnanosti. Rozsah pomoci siaha až po

boj proti diskriminácii v prístupe a postupe na trhu práce, integráciu

a opätovného zamestnania znevýhodnených osôb, ako sú napr. sociálne

vylúčené osoby, osoby, ktoré predčasne ukončili základnú školskú dochádzku,

osoby so zdravotným postihnutím a pod.

26

Európsky sociálny fond.

- 33 -

2.3 Nariadenie rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006 o KF27

Kohézny fond (KF) bol zriadený na účely posilnenia hospodárskej

a sociálnej súdržnosti Spoločenstva s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj.

Pomoc z fondu sa poskytuje primerane, predovšetkým na základe potrieb

investícií a infraštruktúry pre každý členský štát, v oblastiach transeurópskych

dopravných sieťach a v oblasti životného prostredie. Kohézny fond pôsobí

v oblastiach, ktoré súvisia s trvalo udržateľným rozvojom a jednoznačne

prispievajú ku skvalitneniu životného prostredia.

2.4 Nariadenie rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o EZÚS28

V nariadení sa ustanovujú vykonávacie pravidlá, ktoré sa týkajú nariadenia č.

1083/2006 a nariadenia č. 1080/2006. Ide predovšetkým o oblasti

implementácie štrukturálnych fondov ako sú oblasti informácií a publicity,

informovanosti o možnostiach využitia štrukturálnych fondov, oblasť riadenia,

kontrolných systémov a finančné nápravy.

2.5 Zákon o riadení eurofondov

Zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov

Európskej únie, zo dňa 4.11.2008, nadobudol účinnosť 1.1.2009. Tento zákon

upravuje oblasti systému riadenia a kontroly prostriedkov poskytovaných

z fondov EÚ a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie

spoločných programov SR a EÚ a prostriedkov poskytovaných z fondov EÚ

a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných

programov Slovenskej republiky a Európskej únie a v oblasti ochrany

finančných záujmov Európskej únie. Zákon ďalej vymedzuje nasledujúce

oblasti:

27 Kohézny fond.

28 Európske zoskupenie územnej spolupráce.

- 34 -

1) Postavenie a právomoc

a) Vlády SR;

b) Ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

c) Samosprávnych krajov.

2) Práva a povinnosti

a) Prijímateľa;

b) Žiadateľa, pričom žiadateľom sa rozumie osoba, ktorá žiada

o poskytnutie pomoci, alebo podpory do uzavretia zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku s riadiacim orgánom, alebo do

rozhodnutia o schválení žiadosti;

c) Partnera, pričom partnerom sa rozumie osoba, ktorá sa spolupodieľa na

príprave projektu so žiadateľom a ktorá sa spolupodieľa na realizácii

projektu s prijímateľom podľa uzavretej zmluvy;

d) Inej osoby.

3) Konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku.

4) Kontrolu projektu.

Zákon možno rozdeliť na tieto 4 časti:

1) Všeobecné ustanovenia, ktoré definujú fondy Európskej únie a ďalej

povinnosti vlády a orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov.

2) Pravidlá poskytovania prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho

rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a prostriedkov

štátneho rozpočtu a poskytovania prostriedkov z Európskeho fondu pre

rybné hospodárstvo a prostriedkov štátneho fondu. Druhá časť zákona je

venovaná základným pojmov, s ktorými sa možno stretnúť nielen pri

implementácii projektu, ale aj pri jeho písaní. Definuje inštitucionálny rámec

riadenia EÚ fondov29, proces písania projektu od zverejnenia výzvy riadiacim

orgánom (RO) až po ukončenie projektu samotného30.

29

Viď kapitola 3.

30 Viď kapitola 8.

- 35 -

3) Pravidlá poskytovania prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho

fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu

a prostriedkov štátneho fondu. Tretia časť zákona sa venuje skôr finančnej

stránke riadenia projektu.

4) Spoločné a záverečné ustanovenia.

Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie sa

odvoláva aj na inú legislatívu, ktorú si popíšeme v nasledujúcej kapitole.

2.6 Koncepcia riadenia eurofondov

V podmienkach Slovenskej republiky plní funkciu riadenia eurofondov

Centrálny koordinačný orgán (CKO). CKO je stanovený na národnej úrovni s

cieľom zabezpečiť koordináciu programovania, implementácie, monitorovania a

hodnotenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu v rámci cieľov

Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Inak

povedané, ide o orgán ústrednej štátnej správy, ktorého úlohou je zabezpečiť

efektívnu, ale predovšetkým účinnú koordináciu riadenia štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu. V súčasnosti úlohu CKO od 1.1.2011 plní Ministerstvo

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Do 30.6.2010 Ministerstvo

výstavby a regionálneho rozvoja SR, od 1.7.2010 do 31.12.2010 Úrad vlády

SR.

K zmene došlo v súlade so zákonom č. 403/2010 Z. z. z 13. októbra

2010. Týmto zákonom došlo z dôvodu racionalizácie štátnej správy k prechodu

kompetencií v oblasti využívania finančných prostriedkov v rámci realizácie

kohéznej politiky EÚ v Slovenskej republike z Úradu vlády SR na Ministerstvo

dopravy.

CKO, resp. RO CSF zastávajú v oblasti realizácie nástrojov kohéznej

politiky EÚ v Slovenskej republike strategickú pozíciu a zodpovedajú za proces

negociácií SR k návrhom relevantnej legislatívy EÚ a prípravu strategických,

koncepčných a programových dokumentov dotýkajúcich sa regionálnej politiky

- 36 -

EÚ a SR. Na úrovni ústrednej štátnej správy je z tohto pohľadu primárnou

úlohou MDVRR SR koordinácia a metodické usmerňovanie subjektov

zapojených do implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v

programovom období 2007 – 2013, resp. štrukturálnych a informovanie o nich.31

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako CKO, vo

vzťahu koordinácie využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej

únie, plní nasledovné úlohy:32

- Vypracováva hlavné strategické a programové dokumenty pre oblasť

využívania fondov Európskej únie na národnej a nadrezortnej úrovni;

- Je hlavným gestorom pre oblasť využívania fondov Európskej únie pri

zabezpečovaní politiky súdržnosti a regionálneho rozvoja rezortného

a nadrezortného charakteru;

- Zabezpečuje prípravu stanovísk SR a praces negociácie k návrhom novej

legislatívy EÚ a strategickým, koncepčným a programým dokumentom

dotýkajúcich sa regionálnej politiky EÚ;

- Zabezpečuje spoluprácu s krajinami Vyšahradskej štvorky, Organizáciou

pre ekonomickú spoluprácu a royvoj a ostatnými medzinárodnými

organizáciami a združeniami v oblasti regionálnej politiky a politiky

súdržnosti;

- Plní úlohy registrového úradu európskych zoskupení územnej spolupráce;

- Plní funkciu riadiaceho orgánu pre Rámec podpory Spoločenstva;

- Plní funkciu riadiaceho orgánu pre Kohézny fond, rovnako pre operačných

program Základná infraštruktúra;

- Plní funkciu riadiaceho orgánu pre operačný program Technická pomoc

a Doprava 2007-2013;

31

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ministerstvo dopravy s rozšírenými

kompetenciami.

32 Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva.

- 37 -

- Plní funkciu sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre

operačný program Základná infraštruktúra a sprostredkovateľského orgánu

pod riadiacim orgánom pre Kohézny fond na programové obdobie 2004-

2006 (n+2);

- Plní funkciu administrátora informačného monitorovacieho systému.

Centrálny koordinačný orgán spravuje informačný systém ITMS, ktorý

slúži na evidenciu, následné spracovávanie, export a monitoring dát

o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole a audite ŠF a KF pri

súčasnom využívaní dát pre programové obdobia 2004-2006 a 2007-2013.

ITMS využívajú riadiace orgány v rovnakej miere:33

Informačný systém je rozdelený na tri hlavné časti:

- neverejná časť, ktorá zabezpečuje programové, projektové a finančné

riadeni, kontrolu a audit

- reportovacia časť, ktorá zabezpečuje tvorbu statických

a dynamických dátových exportov

- verejná časť, ktorá zabezpečuje komunikáciu so žiadateľmi,

prijímateľmi.

V zmysle §6 zákona o pomoci a podpore CKO plní tieto hlavné činnosti:

1) Koordinácia a usmerňovanie jednotlivých subjektov v rámci systému

riadenia, tzn.:

a) vypracováva NSRR, koordinuje prípravu predbežného hodnotenia

dokumentu a rokuje o ňom s NSRR;

b) usmerňuje prípravu operačných programov NSRR;

c) koordinuje a metodicky usmerňuje riadiace orgány jednotlivých

operačných programov s cieľom zabezpečiť vyrovnané využitie pomoci

z prostriedkov ŠF a KF;

33 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Centrálny koordinačný orgán,

Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 –

2013, verzia 4.5, str. 130.

- 38 -

d) vypracováva Systém riadenia ŠF a KF pre aktuálne programové

obdobie, t.j. 2007-2013 a v prípade nutnosti zabezpečí jeho aktualizáciu.

Povinnosťou CKO je o zmenách informovať všetky subjekty, ktoré sú

zapojené do implementácie;

e) vypracováva metodické pokyny CKO, v prípade nutnosti nielen ich

aktualizáciu, ale aj metodické výklady k predchádzajúcim metodickým

pokynom;

f) v spolupráci s riadiacimi orgánmi schvaľuje Systém koordinácie

implementácie jednotlivých horizontálnych priorít prostredníctvom

pracovnej skupiny pre príslušnú horizontálnu prioritu34;

g) podieľa sa na organizácii a koordinácii pravidelných koordinačných porád

za účasti všetkých riadiacich orgánov operačných programov NSRR,

certifikačného orgánu, orgánu auditu a koordinátorov horizontálnych

priorít;

h) pripravuje Štatút Národného monitorovacieho výboru a Rokovací

poriadok Národného monitorovacieho výboru;

i) priebežne informuje vládu SR o implementácii a čerpaní finančných

prostriedkov EÚ v rámci NSRR;

j) pre riadiace orgány a koordinátorov horizontálnych priorít zabezpečuje

vzdelávacie aktivity.

2) Zabezpečuje tvorbu ITMS - Centrálny koordinačný orgán spravuje

informačný systém ITMS, ktorý slúži na evidenciu, následné spracovávanie,

export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení,

kontrole a audite ŠF a KF pri súčasnom využívaní dát pre programové



2013, verzia 4.5, str. 22.

- 39 -

obdobia 2004-2006 a 2007-2013. ITMS využívajú riadiace orgány v rovnakej

miere.35

Informačný systém je rozdelený na tri hlavné časti:

- neverejná časť, ktorá zabezpečuje programové, projektové a finančné

riadeni, kontrolu a audit

- reportovacia časť, ktorá zabezpečuje tvorbu statických

a dynamických dátových exportov

- verejná časť, ktorá zabezpečuje komunikáciu so žiadateľmi,

prijímateľmi.

3) Zabezpečuje publicitu a informovanosť o NSRR, tnz. že, sa snaží

zabezpečiť informačné a komunikačné aktivity na úrovni NSRR s cieľom

informovať širokú verejnosť o pomoci z prostriedkov poskytnutých EÚ.

4) Pravidelne monitoruje a hodnotí výsledky dosahované v rámci NSRR,

navrhuje opatrenia na zvýšenie efektívnosti:36

a) zriaďuje a zabezpečuje fungovanie Pracovnej skupiny pre hodnotenie;

b) zabezpečuje vykonávanie hodnotení v rámci NSRR v súlade

s legislatívou EÚ, všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a inými

predpismi a zabezpečuje administratívne podmienky pre vykonávanie

hodnotení;

c) vypracováva a predkladá Národnému monitorovaciemu výboru na

schválenie výročné správy a záverečnú správu o vykonaní NSRR.

5) Vydáva vzor zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku

(NFP).



2013, verzia 4.5, str. 130 36

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Centrálny koordinačný orgán,


2013, verzia 4.5, str. 23.

- 40 -

Tabuľka č.6: Subjekty zapojené do implementácie štrukturálnych fondov

a kohézneho fondu.

Subjekt Úroveň systému riadenia ŠF a KF

Strategická (NSRR) Programu (OP)

Európska komisia x x

Vláda SR x x

Centrálny koordinačný orgán x

Národný monitorovací výbor x

Orgán zabezpečujúci ochranu

finančných záujmov

x

Riadiace orgány x

Certifikačný orgán x

Orgán auditu x

Sprostredkovateľské orgány pod

Riadiacim orgánom

x

Monitorovací výbor operačného

programu

x

Koordinátori horizontálnych priorít x

Zdroj: MDVaRR SR, CKO37

.

2.7 Národný monitorovací výbor

Predstavuje orgán zriadený Ministerstvom výstavby a regionálneho

rozvoja SR na báze partnerstva, zodpovedný za monitorovanie pokroku

v realizácii priorít a cieľov stanovených NSRR.38

Národný monitorovací výbor je tvorený všetkými subjektmi zapojenými

do realizácie NSRR a prezentuje verejný záujem na úrovni sociálno-



2013, verzia 4.5.



2013, verzia 4.5, str. 12, 23.

- 41 -

ekonomickej súdržnosti v SR. Predsedom Národného monitorovacieho výboru

je štatutárny orgán CKO, ktorý menuje členov Národného monitorovacieho

výboru na základe nominácií oslovených subjektov.

Národný monitorovací výbor vykonáva nasledovné činnosti:39

monitoruje pokrok v realizácii NSRR;

schvaľuje výročné správy a záverečnú správu o vykonávaní NSRR;

schvaľuje plán strategických hodnotení NSRR;

berie na vedomie výsledky strategických hodnotení a hodnotení

vykonaných v rámci jednotlivých operačných programov a horizontálnych

priorít vo vzťahu k dosahovaniu cieľov NSRR.

Výbor sa schádza podľa potreby, avšak min. aspoň raz ročne. Úlohami

sekretariátu Výboru sa rovnako zaoberá CKO, ktorý je zároveň zodpovedný aj

za prípravu Štatútu a Rokovacieho poriadku Národného monitorovacieho

výboru.

2.8 Koncepcia finančného riadenia eurofondov: certifikácia (MF)

Certifikačný orgán 2.8.1

Na Slovensku funkciu certifikačného orgánu plní Ministerstvo financií SR.

Vykonáva ju pre všetky operačné programy v rámci cieľa 1 (Konvergencia)

a cieľa 2 (Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť). V rámci cieľa 3

(Európska územná spolupráca) Ministerstvo financií SR zastáva funkciu

certifikačného orgánu pre Program cezhraničnej spolupráce SR-ČR. V prípade

ostatných programov cezhraničnej, či nadnárodnej. ale i medzinárodnej

spolupráce vystupuje ako certifikačný orgán partnerský štát.

39


Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie

2007 – 2013, verzia 4.5, str. 24.

- 42 -

Ministerstvo financií SR ako certifikačný orgán vo vzťahu k finančnému

riadeniu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu zabezpečuje niekoľko

nasledovných činností:

vypracováva interný manuál certifikačného orgánu a jeho zavedenie ako

smernice ministerstva vrátane všetkých vykonaných zmien;

koordinuje systém finančného riadenia štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu;

koordinuje finančné toky v prípade vysporiadania nezrovnalostí;

vypracováva zmeny v systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu v danom programovom období. Zmeny predkladá na

pripomienkové konanie všetkým zainteresovaným subjektom, pričom

minister financií SR zodpovedá za ich schválenie. V prípade väčších

a zásadných zmien je tento dokument predkladaný na schválenie vláde

SR;

vydáva usmernenia k finančnému riadeniu, rôzne metodické

usmerňovania platobných jednotiek, riadiacich orgánov v oblasti

finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu;

organizuje školenia, ktoré súvisia s finančným riadením štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu na úrovni národnej, regionálnej a miestnej;

zabezpečuje aktualizácie informačného systému Štátnej pokladnice,

Rozpočtového informačného systému, systému ITMS – Monitorovací

systém pre štrukturálne fondy a Kohézny fond;

administratívna kontrola súhrnnej žiadosti o platbu, ktorá zahŕňa:

o overenie formálnej správnosti, kompletnosti a správnosti údajov;

o overenie vecnej správnosti údajov;

o v prípade zistenia akýchkoľvek nezrovnalostí, ktoré majú finančný

dopad, okamžité pozastavenie platieb finančných prostriedkov

z EÚ pre daný projekt, pričom vypracuje správu o tejto

nezrovnalosti;

zostavuje a predkladá ročné výkazy Európskej komisii, záverečné

správy;

- 43 -

vypracováva podklady do ročných súhrnov auditov a vyhlásení

Európskej komisie;

uschováva všetky podklady, ktoré sa vzťahujú na výdavky a overovanie

pomoci EÚ do 31. augusta 2020;

iné činnosti týkajúce sa finančného riadenia.

Systém certifikácie 2.8.2

Certifikácia v zmysle nariadenia Európskou komisiou (ES) č. 1083/2006

znamená potvrdenie správnosti a oprávnenosti výdavkov, ale predovšetkým

efektívnosti systémov riadenia a kontroly finančných prostriedkov zo

štrukturálnych fondov, ktorú uskutočňuje certifikačný orgán štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu najneskôr pred každým, resp. ďalším predložením

žiadosti o platbu na Európsku komisiu.

Certifikácia je vykonávaná odborom certifikácie, resp. zamestnancami

certifikačného orgánu, ktorý je funkčne nezávislý od akýchkoľvek ostatných

činností v rámci certifikačného orgánu štrukturálnych fondov a Kohézneho

fondu.

Základom pre vykonanie certifikácie je výkaz výdavkov, ktorý certifikačný

orgán vypracuje na základe čiastkových výkazov výdavkov, ktoré sú zasielané

platobnými jednotkami ako príloha k súhrnným žiadostiam o platbu.

Pre lepšie pochopenie uvádzame schému, kde je možné vidieť nasledovné:

prijímateľ (P) zasiela svoju žiadosť o preplatenie výdavkov

sprostredkovateľskému orgánu pod riadiacim orgánom (SORO/RO),

ktorý žiadosť skontroluje po administratívnej stránke. Ak sa v žiadosti

o platbu nevyskytnutú žiadne nezrovnalosti, SORO/RO ju posúva ďalej

na platobnú jednotku (PJ) a následne sa na túto žiadosť vystaví certifikát

a žiadosť o platbu je prijímateľovi preplatená.

- 44 -

Obrázok č.2: Schéma žiadosť prijímateľa P- SORO/RO – PJ-EK.

Zdroj: Vlastné spracovanie autora.

Certifikátor v rámci výkonu certifikácie overuje postupy riadiacich

orgánov (RO), sprostredkovateľských riadiacich orgánov (SORO) a platobnej

jednotky (PJ) prostredníctvom týchto činností:

overovanie súladu postupu s internými manuálmi RO, SORO a PJ;

využíva správy o kontrolách, ktoré boli vykonané inými kontrolnými

subjektmi;

využíva správy o výsledkoch interného, prípadne externého auditu RO,

SORO a PJ;

má oprávnenie zúčastňovať sa na zasadnutí komisií pre výber projektov

v úlohe pozorovateľa;

je informovaný od príslušných orgánov o zistených nezrovnalostiach;

uskutočňuje kontroly na všetkých úrovniach finančného riadenia

(národnej, regionálnej, miestnej), pričom nevynecháva ani konečného

prijímateľa, resp. príjemcu pomoci z EÚ, za účelom uistenia sa

o postupoch RO, SORO a PJ. Účelom takejto kontroly je overenie si, či:

o predkladané výdavky súhlasia s účtovnými dokladmi;

o výdavky zahŕňajú iba oprávnené položky;

o výdavky boli vynaložené iba na tie činnosti, pre ktoré bola štátna

pomoc schválená EK;

o všetky výdavky boli realizované v rámci projektov.

V prípade zistenia nezrovnalostí pri kontrole s finančným dopadom

výdavkov, certifikačný orgán zníži výšku deklarovaného výdavku v rámci výkazu

na EK o sumu, ktorá je neoprávnená. V prípade zistení, resp. podozrení výskytu

závažných nezrovnalostí v systéme alebo nezrovnalostí, ktoré majú finančný

P SORO/RO PJ CO

- 45 -

dopad, certifikačný orgán je oprávnený okamžite pozastaviť finančné

prostriedky z EÚ.

2.9 Koncepcia auditu eurofondov (MF)

Slovenská republika ako členský štát Európskej únie zodpovedá za audit

všetkých operačných programov, ktoré sú financované zo štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu.

Na území SR úlohu orgánu auditu plní Ministerstvo financií, ktoré je

predovšetkým zodpovedné za:

zabezpečenie správneho vykonávania audítorských akcií, s cieľom overiť

účinnosť fungovania systémov riadenia a kontroly daného operačného

programu;

vykonávanie audítorských akcií;

zabezpečenie kontroly auditu na vhodnej vzorke za účelom preverenia

výdavkov deklarovaných EK;

vypracovanie ročného plánu audítorských akcií pre príslušný kalendárny

rok;

zabezpečenie metodického dohľadu pri vykonávaní auditu;

zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov pre účel výkonu auditu;

monitorovanie výsledkov z auditu;

spoluprácu pri výkone auditu s externými subjektmi ako napr. EK,

Európsky dvor audítorov.

Vo vzťahu k EK je orgán auditu podľa čl. 62 nariadenia č. 1083/2006,

resp. čl. 61 nariadenia č. 1198/2006 povinný:40

predložiť v určenom termínu stratégiu auditu spoločne s orientačným

plánom audítorských akcií a jej prípadnú aktualizáciu;

40

Ministerstvo financií SR, Postupy pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu

a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobe 2007-2013, str. 4.

- 46 -

predložiť v určenom termíne výročnú kontrolnú správu za daný operačný

program;

vydať v určenom termíne stanovisko o tom, či systém riadenia a kontroly

operačného programu funguje dostatočne účinne;

predložiť vyhlásenie o čiastočnom ukončení operačného programu

v prípade potreby;

predložiť v určenom termíne vyhlásenie o ukončení operačného

programu;

predložiť v určenom termíne za operačný program záverečnú kontrolnú

správu.

Právny rámec41 2.9.1

Nariadenie komisie (ES) č. 1080/2006 z 5. Júla 2006 o Európskom fonde

regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999;

Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. Júla 2006, ktorým sa

ustanovujú podrobné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho

rozvoja, Európskom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje

nariadenie (ES) č. 1260/1999;

Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. Júla 2006 o Európskom fonde

pre rybné hospodárstvo;

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z. 8. Decembra 2006, ktorým sa

ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006,

ktorým sa ustanovujú podrobné ustanovenia o Európskom fonde

regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde

a nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1080/2006

o Európskom fonde regionálneho rozvoja;

41 Právny rámec je uverejnený hlavne pre potreby čitateľa, ktorý by mal záujem o súhrnné

oboznámenie sa s problematikou.

- 47 -

Nariadenie Komisie (ES) č. 498/2007, ktorým sa stanovujú podrobné

vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom

fonde pre rybné hospodárstvo;

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. Júla

2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)

č. 1784/1999;

Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. Júla 2006, ktorým sa zriaďuje

Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94;

Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ciele audítorskej akcie 2.9.2

Cieľom audítorskej akcie je uistiť sa, či sú systémy riadenia a kontroly

daného operačného programu uplatňované v takej forme a podobe, ako je

predpísané. Zisťuje sa oprávnenosť výdavkov, ktoré boli deklarované EK na

vybranej vzorke operácií.

Cieľom audítorskej akcie je overiť nasledovné:42

uplatňovanie a účinnosť systémov riadenia a kontroly;

dostatočnosť audit trialu43;

splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov, dodržiavanie

cieľov, ktoré boli stanovené ako ciele projektu a zmluvy o poskytnutí

nenávratného finančného príspevku z EÚ (zmluva o NFP);

súlad uskutočnenej finančnej operácie so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, s vnútornými aktmi riadenia, manuálmi a inými

predpismi;

42

Ministerstvo financií SR, Postupy pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu

a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobe 2007-2013.

43 Audit trial – podrobný popis riadenia a realizácie pomoci zo štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu na všetkých úrovniach, ktorý zahŕňa tok informácií, dokumentov,

finančných prostriedkov a kontrolu.

- 48 -

včasné poukázanie príspevku z fondov v schválenej výške v rámci

limitov stanovených v Stratégií financovania štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013, v Systéme

finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na

programové obdobie 2007-2013 a v Systéme finančného riadenia

Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie

2007-2013;

dodržiavanie zásad hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri použití

verejných prostriedkov, v nadväznosti na zákon o finančnej kontrole

a vnútornom audite;

postup a výsledky overenia podľa čl. 60 nariadenia č. 1083/2006 a čl. 59

nariadenia č. 1198/2006;

stav plnenia odporúčaní a opatrení prijatých na nápravu zistení

identifikovaných počas audítorskej akcie a odstránenie príčin ich vzniku.

Postup realizácie auditu 2.9.3

Audit jednotlivých operácií sa vykonáva na vybranej vzorke, pričom

členovia audítorskej skupiny sa sústreďujú na tieto dokumenty:

zmluva o NFP;

účtovné doklady;

doklady, ktoré preukazujú úhradu nárokovaných výdavkov;

doklady, ktoré preukazujú oprávnenosť výdavku a zároveň informácie

o tom, či tieto finančné prostriedky boli využité v súlade s cieľmi

a zámermi, ktoré boli uvedené v rámci daného operačného programu

a v zmluve o NFP;

nájomné zmluvy;

bankové výpisy;

dokumentácie k verejnému obstarávaniu;

dokumentácia týkajúca sa výberového procesu projektu;

podané žiadosti o platbu;

- 49 -

monitorovacie správy projektu;

správy z výsledkov overení, ktoré boli na mieste, resp. z monitorovacích

návštev.

Pri audite vykonávanom na mieste u prijímateľa, resp. u konečného

užívateľa sa člen audítorskej skupiny zameriava predovšetkým na tieto oblasti:

zhoda deklarovaných výdavkov prijímateľa, resp. konečného užívateľa

s predpismi a pravidlami danými Európskym spoločenstvom (ES)

a Slovenskou republikou (SR);

splnenie hodnotiacich kritérií pri výbere projektov v rámci jednotlivých

operačných programoch, realizácia projektu musí byť v súlade

s odsúhlasenými rozhodnutiami a podmienkami, ktoré sa vzťahu na ciele

projektu;

zhoda deklarovaných výdavkov s účtovnými dokladmi, ktoré predkladá

prijímateľ, resp. konečný užívateľ;

uhradenie finančných prostriedkov ES prijímateľovi v plnej výške a bez

žiadneho neodôvodneného oneskorenia;

dodržiavanie pravidiel súvisiacich so zverejňovaním a publicitou;

dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania v zmysle

legislatívy platnej v SR;

overenie si dodržanie rovností príležitostí a ochrany životného prostredia

zo strany prijímateľa;

fyzická realizácia projektu;

udržateľnosť projektu;

dodržiavanie podmienok v zmysle zmluvy o NFP.

Po preskúmaní a overení všetkých oblastí členovia audítorskej skupiny

zanalyzujú zistené skutočnosti a nedostatky a vypracujú odporúčania.

Najčastejšie nedostatky sa dotýkajú porušenia a nedodržania predpisov

ES, medzinárodných zmlúv, ktorými sme viazaný, porušením zákonov, smerníc,

príručiek, či manuálov. Nedostatky sa nájdu aj pri nedodržaní podmienok

- 50 -

stanovených v zmluve o NFP. Zásadný problém, ktorý sa vyskytuje je aj

nedodržanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, nedodržiavajú sa zásady

správneho riadenia a pod.

Každý zistený nedostatok je potrebné odstrániť. Správa, ktorá je

z audítorskej akcie následne vypracovaná obsahuje aj požadovaný stav podľa

platnej legislatívy ES a SR, zmluvy o NFP, usmernení alebo iných predpisov.

Opisuje zistený stav s opisom, ktorý bol zistením identifikovaný ako i odchýlky

oproti požadovanému stavu.

Zistené nedostatky môžu byť aj s finančným dopadom, pričom musí byť

prednostne identifikované porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 Zákona

č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

Odporúčania a overenie splnenia opatrení 2.9.4

Odporúčania predstavujú návrhy členov skupiny vykonávajúcej audit na

odstránenie, resp. minimalizáciu zisteného nedostatku. Cieľom je skvalitnenie

riadiacich i kontrolných systémov, odstránenie nedostatkov a prijatie

preventívnych opatrení. Jednotlivé odporúčania sú zostavované na základe

zistení, ktoré vyplývajú zo skutočného zisteného stavu a súvisiacich dôkazov,

rôznych príčin existujúceho stavu a následku, ktorý bol, resp. môže byť

spôsobený nedodržaním kritérií a postupov, ktoré boli stanovené.

Navrhované odporúčania sa týkajú predovšetkým subjektov, ktoré

implementujú, resp. riadia, certifikujú, monitorujú a poskytujú verejné

prostriedky. V rámci auditu u iných subjektov ako prijímateľ, koneční užívatelia,

je overované hlavne dodržiavanie stanovených podmienok zmluvy o NFP

a všeobecne záväzných právnych predpisov.

Auditovaný subjekt je povinný písomne v stanovenom termíne zaslať

správu o splnení navrhnutých opatrení, ktoré boli zistené pri audítorskej akcii.

- 51 -

V prípade, že tak neurobí, resp. nesplní si svoju povinnosť do určeného

dátumu, vedúci audítorskej skupiny opäť zašle písomné upozornenie, v ktorom

mu pripomenie svoju povinnosť, pričom uvedie ďalšie kroky, ktoré bude nutné

uskutočniť v prípade nesplnenia tejto povinnosti.

Overenie, či daný subjekt splnil odporúčania a opatrenia je možné overiť:

dokumentárne, pričom sa vykoná kontrola podpornej dokumentácie

k správe o splnení odporúčaní, ktoré boli prijaté a opatrení, resp. údajov

v informačných systémoch ako napr. aktualizácia postupov a pod.

V prípade nedostatočného splnenia odporúčaní a opatrení, vedúci

audítorskej skupiny informuje ministra financií SR s kópiou na orgán

auditu;

na mieste;

systém riadenia a kontroly.

Overenie na mieste a overenie systému riadenia a kontroly sa vykonáva

v prípade, že vedúci audítorskej skupiny splnenie odporúčaní a opatrení nevie

overiť dokumentárne.

Obrázok č.3: Koncepcia riadenia eurofondov.

Zdroj: Ministerstvo financií SR44

.

44 Ministerstvo financií SR, Systém finančného riadenia ŠF a KF na programové obdobie

2007 – 2013.

- 52 -

3. Inštitucionálny rámec riešenia eurofondov

3.1 Európska komisia

Výkonný orgán EÚ zastupujúci záujmy Únie ako celku je Európska

komisia (ďalej len „Komisia“). Komisiu možno zaradiť medzi hlavné inštitúcie

Únie. Svojou povahou je nezávislou nadradenou inštitúciou, zdrojom politickej

iniciatívy a inštitúciou podporujúcou všeobecné záujmy EÚ. Komisia vystupuje

na medzinárodnej úrovni ako reprezentatívna inštitúcia Európskej Únie.

Predsedom Komisie na obdobie 2010 - 2014 je José Manuel Barroso45 –

okrem iného rozhoduje o pracovnej náplni jednotlivých komisárov.

Komisia sa člení do troch úrovní – Kolégium, Kabinety a Generálne riaditeľstvo.

Kolégium Komisie plní úlohy nezávisle od národných vlád. Národné vlády

navrhujú členov Kolégia – komisárov, na funkčné obdobie 5 rokov.

Komisárom sú priamo podriadené Kabinety, pozostávajúce

z kvalifikovaných pracovníkov zameraných na rôzne oblasti. Z krajiny pôvodu

komisára môže pochádzať maximálne jedna polovica týchto odborníkov.

Za generálneho riaditeľa, ktorý je vo vedení Generálneho riaditeľstva, je

zodpovedný konkrétny komisár. Generálne riaditeľstvo má vo svojej

kompetencii osobitnú oblasť politiky EÚ.

V inštitucionálnom systéme EÚ tvorí Komisia akýsi typ 27-člennej vlády,

zloženej z jedného predsedu, 6 podpredsedov a 20 komisárov. Predseda

Komisie musí byť schválený Radou EÚ a EP. V riadení práce mu pomáha 6

podpredsedov, ktorí majú zodpovednosť aj za svoje konkrétne portfólio, oblasti

pôsobenia. Komisári sú nominovaní jednotlivými členskými štátmi EÚ, sú

reprezentantmi EÚ ako celku, nie sú reprezentantmi krajiny, ktorá ich

delegovala. Predseda Komisie prideľuje každému komisárovi tzv. rezort, istú

45 Aktuálizované k januáru 2013.

- 53 -

oblasť alebo niekoľko oblastí pôsobenia, za ktoré bude niesť zodpovednosť. Ide

o nasledujúce oblasti pôsobenia:

podnikanie a informačná spoločnosť;

rozpočet;

menové a finančné otázky;

regionálna politika;

poľnohospodárstvo;

kultúra a vzdelávanie;

humanitárna pomoc a rozvoj;

obchod;

rozšírenie;

zdravie a ochrana spotrebiteľov.

„Hlavnou úlohou Komisie je zabezpečiť voľný pohyb tovarov, služieb,

kapitálu a osôb na vnútornom trhu Únie. Komisia tiež zabezpečuje, aby výhody

plynúce z integrácie boli rozdelené medzi všetky členské štáty a ich regióny,

medzi podnikateľov a spotrebiteľov, medzi všetky kategórie obyvateľov.

Komisia síce predpokladá návrhy, ale všetky rozhodnutia týkajúce sa prijímania

právnych noriem sú výhradne v kompetencii Rady a Parlamentu.“46

Európska komisia je výkonným orgánom EÚ. Štatút výkonného orgánu

znamená pre Komisiu jednu zo základných funkcií, pomocou ktorej riadi

a implementuje nielen politiky EÚ, ale aj jej rozpočet. Komisia má takmer úplné

právo zákonodarnej iniciatívny, v rámci ktorého predkladá Európskemu

parlamentu a Európskej rade návrhy nových právnych noriem. V spolupráci so

Súdnym dvorom, dohliada na plnenie právnych noriem EÚ a kontroluje súlad

národných legislatív s legislatívou Únie.

Komisia schvaľuje Jednotný programový dokument, ktorý obsahuje

stratégiu a oblasti financovania prostredníctvom štrukturálnych fondov

46 BRACJUN, A.: Hospodárska politika Európskej Únie, 2008, 1. vydanie, Bratislava: Sprint dva,

s.50, ISBN 978-80-969927-8-2.

- 54 -

a z vlastných zdrojov členských štátov; ciele stratégií; príspevky z fondov

a ďalšie finančné prostriedky.

Operačné programy sú dokumenty predložené členským štátom EÚ

a schválené Komisiou. Určujú stratégiu rozvoja, ktorá má byť realizovaná

prostredníctvom finančných prostriedkov poskytnutých v rámci fondov EÚ.

Jednotlivé operačné programy sa realizujú na základe zmluvy o spolupráci

medzi ministerstvom a príslušným Riadiacim orgánom, resp. splnomocneným

Sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom.

Úlohou každého členského štátu EÚ je predkladať Komisii Národný

strategický referenčný rámec – je to vlastný dokument členského štátu, slúžiaci

ako referenčný nástroj na začatie programovacieho procesu eurofondov.

Stanovuje hlavné oblasti, vytýčené členským štátom, ktoré majú byť

financované prostredníctvom štrukturálnych fondov. Obsahuje iba dva ciele –

cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

V súvislosti s čerpaním fondov EÚ prijala Komisia vykonávacie pravidlá,

v nadväznosti na nadobudnutie platnosti Nariadenia Európskeho Parlamentu

a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových

pravidlách. Platnosť nových pravidiel je vytýčená od začiatku roka 2013.

Pravidlá vyplývajúce z Nariadenia prinášajú zlepšenie najmä v prospech

prijímateľov finančných prostriedkov EÚ. Ich úlohou je obmedziť administratívne

zaťaženie a zjednodušiť dostupnosť finančných prostriedkov pre subjekty, ktoré

prijímajú pomoc zo štrukturálnych fondov. Aplikáciou uvedených pravidiel sa

zabezpečuje zvýšenie kontroly a zodpovednosti osôb hospodáriacich

s finančnými prostriedkami EÚ – formou vyhlásení členských štátov EÚ pre

Komisiu, ktoré dosvedčujú správnosť vynakladania s poskytnutými finančnými

prostriedkami.

Na zabezpečenie správneho financovania zo zdrojov EÚ, je pod

Komisiou od roku 1999 zriadený Európsky úrad pre boj proti podvodom –

OLAF, ktorý ako nezávislá služba skúma oblasti podvodov vykonávaných na

rozpočtoch alebo fondoch EÚ. Najrozsiahlejšou kategóriou zneužívania

- 55 -

financovania, resp. najrozsiahlejšia oblasť skúmania úradu OLAF, je oblasť

štrukturálnych fondov EÚ a jej zneužívanie.

Hlavnou úlohou úradu je ochrana finančných záujmov Únie so zreteľom

na boj proti korupcii, podvodom a iným negatívnym činnostiam a aktivitám,

vrátane snahy o znižovanie zneužívania úradnej moci inštitúcií EÚ.

„Interné a externé vyšetrovanie vedie generálny riaditeľ OLAF-u, ktorým

je Franz-Herman Brunner47. Riaditeľa navrhuje Komisia na obdobie piatich

rokov, pričom môže túto funkciu vykonávať maximálne dve funkčné obdobia po

sebe. Jeho nominácia je schvaľovaná a potvrdzovaná i väčšinou členov

kontrolného výboru OLAF-U v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou.

S cieľom garantovania nezávislosti OLAF-u v jeho vyšetrovacej činnosti,

generálny riaditeľ nedostáva inštrukcie od žiadnej vlády alebo úradu (vrátane

Komisie). Ak by generálny riaditeľ podozrieval Komisiu z krokov, ktoré ohrozujú

jeho nezávislosť, má možnosť prípad predložiť pred Súdny dvor. Aby OLAF

posilnil ešte viac svoju nezávislosť, úrad podlieha kontrolnému výboru, ktorý

tvorí päť nezávislých osôb nepracujúcich v európskych inštitúciách a

vysokokvalifikovaných v oblasti kompetencie úradu. OLAF spolupracuje so

svojimi národnými partnermi (napríklad vyšetrovacie orgány a polícia).“48

3.2 Riadiaci orgán

Riadiaci orgán (ďalej len „RO“) je ústredný orgán štátnej správy určený

vládou SR pre realizáciu operačného programu. „V súlade s nariadením Rady

(ES) č. 1083/2006 a v súlade so zákonom č. 503/2001 Z. z. o podpore

regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, je riadiaci orgán

47 Súčasný generálny riaditeľ OLAF-u od roku 2011 je Giovanni Kessler. Aktualizované

k januáru 2013.

48 EuroInfo, OLAF: Európsky úrad na boj proti podvodom.

http://www.euroinfo.gov.sk/olaf-europsky-urad-na-boj-proti-podvodom/

- 56 -

zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu, v súlade so

zásadou riadneho finančného riadenia.“49

V súlade s čl. 60 všeobecného nariadenia, § 7 zákona o pomoci a

podpore, uznesením vlády SR č. 832/2006 v znení neskorších zmien a v súlade

so Systémom finančného riadenia uskutočňuje najmä nasledovné úlohy:

zabezpečuje vypracovanie operačného programu a následné rokovanie

s Komisiou k operačnému programu;

informuje Centrálny koordinačný orgán a Certifikačný orgán

o rokovaniach s Komisiou k operačnému programu;

zabezpečuje implementáciu operačného programu – zodpovedá za

riadenie finančnej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ, pričom ich

zosúlaďuje s legislatívou EÚ a legislatívou členskej krajiny;

riadi finančnú pomoc poskytovanú z EÚ prostredníctvom konkrétneho

operačného programu;

predkladá návrh na zriadenie nového Sprostredkovateľského orgánu pod

riadiacim orgánom;

určuje rozsah úloh a právomocí Sprostredkovateľského orgánu pod

riadiacim orgánom a poveruje ho zodpovednosťou na zabezpečovanie

operačného programu;

zostavuje programový manuál k operačnému programu;

zriaďuje Monitorovací výbor pre príslušný operačný program;

schvaľuje Systém koordinácie a implementácie horizontálnych priorít, v

spolupráci s Centrálnym koordinačným orgánom;

zabezpečuje vypracovanie a plnenie akčného plánu k nedostatkom

zistených Komisiou alebo auditom, ako aj pravidelné predkladanie

plnenia opatrení z akčného plánu Certifikačnému orgánu a Centrálnemu

koordinačnému orgánu, v termíne určenom auditujúcim subjektom;

49 Sociálna implementačná agentúra, Profil organizácie.

http://www.sia.gov.sk/profil-organizacie-2/

- 57 -

zabezpečuje priebežné sledovanie a analýzu medializovaných podnetov,

resp. podnety iných subjektov týkajúce sa príslušného operačného

programu.

RO pre každý operačný program oboch cieľov – cieľ Konvergencia a cieľ

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, vypracuje tzv. Programový

manuál, ktorý bude obsahovať podrobnejšie rozpracovanie charakteristík

jednotlivých operačných programov na úroveň obsahových opatrení a opatrení

zameraných na finančné plánovanie.

„Definuje globálny cieľ, prioritné osi, opatrenia a aktivity, ktoré budú

podporované na území cieľov Konvergencia v období rokov 2007-2013 a v

prípade projektov, ktorých príjemcami budú ústredné orgány štátnej správy

sídliace v Bratislave a budú realizované na území cieľa Regionálna

konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Z geografického hľadiska dopady

všetkých opatrení budú zasahovať celé územie Slovenskej republiky.“50

Funkcie Riadiaceho orgánu sú vymedzené v Článku 60 Nariadenia Rady

(ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006. RO má svojimi funkciami zabezpečovať51:

a) výber operácií určených na financovanie v súlade s konkrétnymi

kritériami daného operačného programu, v súlade s predpismi EÚ

a národnými predpismi, počas celého obdobia realizácie projektu;

b) overovanie a zber údajov o realizácií operačných programov slúžiacich

na finančné riadenie, audity, kontrolu, monitorovanie a analýzu;

c) kontroly realizácie programu a uchovávanie dokumentov týkajúcich sa

výdavkov na každý operačný program;

d) presun informácií súvisiacich s výdavkami, slúžiacich pre certifikačný

orgán na účely overovania a certifikácie;

50

Ministerstvo financií SR, Programový manuál operačného programu Informatizácia

spoločnosti.

51 Spracované na základe funkcií v Čl. 60 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006.

- 58 -

e) dokumenty pre monitorovací výbor na účely sledovania kvality a spôsobu

realizácie konkrétnych cieľov jednotlivých operačných programov;

f) zostavenie a následné predkladanie výročnej záverečnej správy

o realizácii programov Komisii, po schválení monitorovacím výborom;

g) dodržiavanie požiadaviek súvisiacich s informovanosťou a publikovaním

týchto informácií;

h) poskytovanie informácií a údajov Komisii, týkajúcich sa posudzovania

národných a operačných programov.

Monitorovací výbor pre každý operačný program je zriadený členským

štátom po odsúhlasení Riadiacim orgánom. Monitorovací výbor sleduje

účinnosť a kvalitu dodržiavania operačných programov. Za jeho zloženie takisto

zodpovedá členský štát po dohode s RO. Jeden Monitorovací výbor môže byť

určený na monitorovanie viacerých operačných programov.

Prehľad RO jednotlivých operačných programov Národného strategického

referenčného rámca SR:

a) Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR;

b) Riadiaci orgán pre operačný program Bratislavský kraj:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR;

c) Riadiaci orgán pre operačný program Technická pomoc:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR;

d) Riadiaci orgán pre operačný program Životné prostredie:

Ministerstvo životného prostredia SR;

e) Riadiaci orgán pre operačný program Doprava:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR;

f) Riadiaci orgán pre operačný program Informatizácia spoločnosti:

Úrad vlády SR;

g) Riadiaci orgán pre operačný program Vzdelávanie:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR;

- 59 -

h) Riadiaci orgán pre operačný program Výskum a vývoj:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR;

i) Riadiaci orgán pre operačný program Konkurencieschopnosť a

hospodársky rast:

Ministerstvo hospodárstva SR;

j) Riadiaci orgán pre operačný program Zdravotníctvo:

Ministerstvo zdravotníctva SR;

k) Riadiaci orgán pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

3.3 Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom

Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom (ďalej len „SORO") je

subjekt určený vládou SR, vznikajúci na návrh RO na plnenie niektorých alebo

všetkých úloh RO. SORO je poverený vládou SR na zabezpečenie

implementácie časti operačného programu, t.j. na riadenie a vykonávanie časti

operačného programu.

SORO vykonáva úlohy RO na základe Splnomocnenia, z ktorého vyplýva

rozsah práv a povinností RO. Splnomocnenie SORO na vykonávanie určitých

alebo všetkých úloh RO nenahrádza zodpovednosť RO za správnu

implementáciu operačného programu v zmysle ustanovení uvedených

v príslušnej legislatíve.

SORO zodpovedá RO za plnenie určitých alebo všetkých úloh v rozsahu

uvedenom v Splnomocnení. RO počas doby platnosti Splnomocnenia priebežne

uskutočňuje kontrolu plnenia podmienok SORO v zmysle Splnomocnenia,

najmä na základe písomných správ SORO, ktoré si vyžiada RO; na základe

správ z auditu a kontrol; vyžiadaním a následnou analýzou podkladov

súvisiacich s výkonom právomocí SORO a pod. SORO je povinné predložiť, na

základe žiadosti RO podklady súvisiace s výkonom jeho právomocí v termíne

a vo forme stanovenej RO v žiadosti o predloženie uvedených podkladov.

- 60 -

Medzi hlavné činnosti SOR patrí monitorovanie a implementovanie

operačných programov. Monitorovacia činnosť zahrňuje prípravu výziev,

hodnotenie a návrh jednotlivých programov, propagáciu foriem poskytovania

finančnej pomoci a organizovanie odborných školení, s cieľom informovať

o stratégiách poskytovania prostriedkov na základe výzvy.

V rámci implementačného procesu prijíma, schvaľuje a overuje žiadosti

prijímateľov o platbu, na základe ktorých uzatvára zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku na realizáciu daného operačného programu. V súvislosti

so strategickými materiálmi pôsobí SORO aj ako pomocný orgán pri

monitorovaní národnej a regionálnej politiky.

Prehľad Sprostredkovateľských orgánov pod riadiacimi orgánmi operačných

programov:

a) SORO pre operačný program Informatizácia spoločnosti:

Ministerstvo financií SR;

b) SORO pre operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky

rast:

Slovenská agentúra pre cestovný ruch;

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania;

Slovenská inovačná a energetická agentúra;

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu;

c) SORO pre operačný program Vzdelávanie (okrem opatrenia 2.2 Podpora

ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve):

Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre

štrukturálne fondy EÚ;

d) SORO pre operačný program Vzdelávanie (len opatrenie 2.2 Podpora

ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve):

Ministerstvo zdravotníctva SR;

e) SORO pre operačný program Výskum a vývoj:

Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre

štrukturálne fondy EÚ;

- 61 -

f) SORO pre operačný program Bratislavský kraj:

Bratislavský samosprávny kraj;

g) SORO pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia:

Sociálna implementačná agentúra;

Fond sociálneho rozvoja SR.

3.4 Platobná jednotka

Platobná jednotka je jednotka zabezpečujúca prevod finančných

prostriedkov EÚ spolu s vlastným spolufinancovaním členského štátu, ktoré sú

určené prijímateľovi finančnej pomoci. Platobnými jednotkami sú jednotlivé

zložky RO, resp. SORO, určené vládou, t.j. ministerstvá a ich zložky

zodpovedné za implementáciu jednotlivých operačných programov EÚ.

Platobné jednotky majú zodpovednosť pri zabezpečovaní:

prevodu finančných prostriedkov EÚ a prostriedkov spolufinancovania

z vlastného štátneho rozpočtu členskej krajiny konečným prijímateľom;

kontroly pred realizáciou platby zahrňujúcej kontrolu žiadostí o platbu

a ich súlad s navrhnutým finančným plánom;

vedenia finančných záznamov a vykazovanie týchto záznamov v súlade

s predpismi danej členskej krajiny a smernicami EÚ.

Platobné jednotky vo vzťahu k finančnému riadeniu eurofondov zabezpečujú52:

a) vypracovanie manuálu platobnej jednotky, jeho implementácia ako

smernica ministerstva a predloženie vrátane všetkých zmien (a to

maximálne 14 dní od jeho schválenia zodpovedným vedúcim);

b) zriadenie a zabezpečovanie príjmových a výdavkových účtov platobnej

jednotky v Štátnej pokladnici;

c) určovanie rozpočtov finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov

a spolufinancovania štátneho rozpočtu za dané obdobie;

52 Spracované na základe údajov uvedených: Systém finančného riadenia štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013, verzia 4.5, s. 13-14.

- 62 -

d) overovanie a kontrola žiadostí o platbu s finančným rámcom určeným

pre konkrétne opatrenie;

e) kompletizovanie súhrnných žiadostí o platbu za každý fond a ich

predkladanie certifikačnému orgánu v stanovenom termíne, ako aj

vypracovávanie stanovísk k týmto žiadostiam;

f) predkladanie čiastkových výdavkových výkazov osobitne za každý fond,

v stanovenom termíne certifikačnému orgánu;

g) prevádzanie finančných prostriedkov EÚ;

h) prevádzanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu členského štátu určeného

na spolufinancovanie;

i) vedenie účtovníctva a výkazníctva, v zmysle zachovávania a evidovania

finančných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie;

j) písomné a elektronické predkladanie výkazu o zrealizovaných platbách,

za príslušný mesiac, spolu s výpisom z výdavkového účtu certifikačnému

orgánu, najneskôr do siedmeho kalendárneho dňa nasledujúceho

mesiaca po mesiaci, v ktorom boli platby zrealizované;

k) písomné a elektronické predkladanie prehľadu o realizovaných platbách,

za príslušný štvrťrok a to najneskôr do siedmeho kalendárneho dňa

nasledujúceho mesiaca po skončení štvrťroka, v ktorom boli

uskutočnené platby;

l) predkladanie odhadu očakávaných výdavkov za príslušné operačné

programy, dôsledkom ktorých sa uskutoční príprava rozpočtu verejnej

správy;

m) predkladanie správ o zistených nezrovnalostiach;

n) predkladanie správ certifikačnému orgánu, týkajúcich sa externých

auditov, auditov Komisie, auditov Európskeho dvora audítorov a

protokolov z kontrol Úradu pre verejné obstarávanie a to najneskôr do

siedmych kalendárnych dní od ich prerokovania;

o) predkladanie správ o vnútornom audite a jeho výsledkoch certifikačnému

orgánu, najneskôr do siedmych kalendárnych dní od ich podpisu;

- 63 -

p) predkladanie opatrení a úprav k všetkým vykonaným kontrolám a

auditom na platobnej jednotke certifikačnému orgánu a to najneskôr do

14 kalendárnych dní od ich prijatia;

q) vypracovanie a predkladanie plnenia akčného plánu k nedostatkom

zistených auditom Komisie certifikačnému orgánu (ak je to v súlade

s predpismi, platobná jednotka spolupracuje pri vypracovaní a plnení

akčného plánu s RO);

r) zaznamenávanie a aktualizácia údajov súvisiacich s čerpaním

finančných prostriedkov EÚ;

s) uchovávanie a overovanie všetkých podkladov týkajúcich sa výdavkov.

Prehľad zriadených platobných jednotiek pre fond:

a) ERDF:

Ministerstvo hospodárstva SR;

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR;

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR;

Ministerstvo životného prostredia SR.

b) ESF:

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR;

Ministerstvo školstva SR.

c) EAGGF a FIFG:

Pôdohospodárska platobná agentúra.

3.5 Centrálny koordinačný orgán

Centrálny koordinačný orgán (ďalej len „CKO“) navrhuje stanoviská

a opatrenia, ktorých prijatím by sa zvýšila efektívnosť čerpania štrukturálnych

fondov a zabezpečila dôslednejšia kontrola ich využívania v konkrétnych

členských štátoch.

CKO v spolupráci s Ministerstvom financií SR vypracoval Problematické

oblasti implementácie operačných programov a horizontálnych opatrení

- 64 -

Národného strategického referenčného rámca, t.j. súbor opatrení, ktorých

cieľom je určiť problematické oblasti zavádzania konkrétnych operačných

programov a horizontálnych oblastí Národného strategického referenčného

rámca. Jeho úlohou je definovať príčiny súčasného zníženého stavu čerpania

finančných prostriedkov z eurofondov v období 2007 – 2013.

Tento dokument ako prvý poukazuje na problematické oblasti

implementačného rámca využívania finančných prostriedkov EÚ a ukladá

presne stanovené úlohy jednotlivým subjektom, zodpovedným za vzniknutú

problematiku.

- 65 -

4. Predvstupová pomoc do EÚ pre SR

Európska únia predstavuje združenie štátov Európy, ktoré majú spoločné

hranice, bezpečnostnú politiku a spoločný hospodársky priestor charakteristický

voľným pohybom kapitálu, osôb, tovaru a služieb, a ktoré vo vzťahu k tretím

krajinám vystupujú jednotne.

Členstvu krajiny v Európskej únií predchádza iniciačný proces, ktorý

pozostáva z viacerých presne vymedzených krokov a následnosti, ktoré

zahŕňajú napríklad bilaterálne medzivládne konferencie, predvstupové

rokovania a predvstupové pomoci. Podrobnejšie sa jednotlivými krokmi ako aj

prístupovým procesom Slovenskej republiky do Európskej únie budeme

zaoberať v nasledujúcej kapitole.

4.1 Integrácia a absorpčná kapacita

„Integráciu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako proces

postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých

subjektov, ako proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej

transformácie pôvodných štruktúr na kvalitatívne novú úroveň, umožňujúcu

efektívnejšiu reprodukciu, lepšie využívanie disponibilných zdrojov

a v konečnom dôsledku – rast objemu a kvality outputov.“53

Absorpčnou kapacitou vo vzťahu k určitej krajine môžeme chápať

potenciál danej krajiny prijímať a aktívne využívať ponúkanú pomoc, poprípade

inú formu zmeny, ktorá by aktívne ovplyvňovala jej plnohodnotné fungovanie.

V kontexte Európskej únie môžeme pod pojmom absorpcia, alebo pre lepšie

pochopenie integrácia, chápať jej potenciálnu schopnosť rozširovať svoje

územie o ďalšie členské krajiny, ktoré splnia integračné podmienky.

53

Bracjun, A.: Hospodárska politika Európskej únie. Bratislava: Sprint dva 2008, s. 21. ISBN

978-80-969927-8-2.

- 66 -

Dôvodov pre prvotnú integráciu krajín Únie by sme mohli nájsť hneď

niekoľko. Snaha o oživenie zdevastovaného hospodárstva po skončení druhej

svetovej vojny, obavy z rozpínavej sovietskej sily, znovu oživenie hospodárstva

povojnového Nemecka, prevencia pred potenciálnym vojenským konfliktom,

vzájomná rivalita Nemecka a Francúzska, vzdor voči americkej rozpínavosti

a vplyvu v povojnovom období, vyrovnanie životných úrovní krajín Európy, ako

aj ochrana životného prostredia.

Historický vývoj integrácií Európskej únie 4.1.1

S myšlienkou vytvorenia stabilnej európskej platformy prišiel Jean

Monnet, ktorého myšlienkam dal praktický charakter Robert Schuman.

Prvým európskym združením, ktoré po vojne vzniklo, bolo Európske

spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO), alebo tiež známe ako Montánna únia,

ktoré bolo založené v Paríži, 18. apríla 1951. Uhliarsky a oceliarsky priemysel

boli po druhej svetovej vojne považované za kľúčové suroviny a odvetvia

hospodárstva, potrebné pre rozvoj národných ekonomík krajín. Hlavným cieľom

novovzniknutého združenia bol rozvoj zamestnanosti, ekonomický rast, životná

úroveň a stabilita členských krajín. Zakladajúcimi členmi ESUO sa stali krajiny:

Francúzsko, Nemecko, Benelux54 a Taliansko.

Myšlienka rozvoja spoločného trhu a dlhodobého rastu hospodárstva by

nemohla byť vykonávaná iba za účasti dvoch, i keď pre vtedajšiu ekonomiku

kľúčových, odvetví. Z toho dôvodu sa členské krajiny ESUO rozhodli 25. marca

1957 na základe podpisu Rímskych zmlúv, založiť EHS – Európske

hospodárske spoločenstvo a zoskupenie Euroatom – Európske spoločenstvo

pre atómovú energiu, ktorého hlavným cieľom bol rozvoj v oblasti jadrovej

energetiky a zaručenie jadrovej bezpečnosti prostredníctvom nevyužívania

jadrovej technológie na vojenské účely.

54

Belgicko, Holandsko, Luxembursko.

- 67 -

Podľa Zmluvy o EHS je poslaním Spoločenstva vytvorenie spoločného

trhu a postupným odstraňovaním rozdielov v hospodárstve jednotlivých

členských štátov umožniť ich vyvážený rast, vyššiu stabilitu, zvyšovanie životnej

úrovne a lepšiu spoluprácu členských štátov.55

Na začiatku integračného procesu neexistovali kritériá, na základe

ktorých by bolo rozhodnuté o pristúpení nového členského štátu. Zmluva o EHS

(článok 237) uvádza, že každý európsky štát môže požiadať, aby bol prijatý za

člena Spoločenstva. Jeho žiadosť posúdi Komisia, Rada a následne sa

jednomyseľne rozhodne. Podmienky pristúpenia sú nasledovne predmetom

dohody medzi pristupujúcim štátom a členskými štátmi, ktoré zároveň musia

pristúpenie nového členského štátu ratifikovať na národnej úrovni (Fiala, 2009).

Žiadosť si tak môže podať akýkoľvek štát na európskom kontinente. Dalo by sa

teda povedať, že jedinou podmienkou pre vstup bola geografická poloha.56

Ďalším združením, ktoré po druhej svetovej vojne vzniklo, bolo EFTA –

Európske združenie voľného obchodu. Jeho zakladajúcim členom bola Veľká

Británia. Nakoľko hlavný vplyv v Európe malo EHS, v roku 1961 prišlo k zániku

EFTA a požiadavke o rozšírenie a prijatie ďalších členských krajín do EHS, a to

zo strany Veľkej Británie, Írska a Dánska, ktoré pristúpili v roku 1973. V roku

1965 bola podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá upravovala kompetencie

združení EHS, ESUO, Euroatom a vytvorila jednotnú Radu a Komisiu. Nový

názov pre všetky tri združenia bol ES – Európske spoločenstvá. Cieľom nového

združenia bolo nadviazať na zavedené politiky predchádzajúcich združení

a snaha o užšie politické a hospodárske kooperácie.

Ďalšie rozširovanie, tento krát už ES, prebehlo v roku 1981, kedy

pristúpilo Grécko. V roku 1985 prišlo k podpísaniu Schengenskej dohody, ktorá

55

HORÁKOVÁ, Š. – KISS, I.: PIIGS, kde nastala chyba?. Bankový inštitút vysoká škola,

Banská Bystrica 2012. ISBN: 978-80-970422-4-0.

56 HORÁKOVÁ, Š. – KISS, I.: PIIGS, kde nastala chyba?. Bankový inštitút vysoká škola,

Banská Bystrica 2012. ISBN: 978-80-970422-4-0.

- 68 -

mala postupne odstrániť prekážky v pohybe obyvateľstva a tovaru medzi

hranicami zakladajúcich členov – krajín Beneluxu, Západného Nemecka

a Francúzska. V nasledujúcom roku 1986 vstúpili do ES Portugalsko

a Španielsko. Hlavnými dôvodmi pre ich pribratie do ES bola hlavne snaha

o posilnenie demokracie a hospodársky rast v týchto krajinách. V tom istom

roku bol podpísaný Jednotný európsky akt, ktorý aktualizoval Rímske zmluvy.

V roku 1987 podalo žiadosť o prijatie za člena ES Turecko, v roku 1989

Rakúsko, v roku 1990 Cyprus, Malta. V tom istom roku sa členom stalo tiež

Východné Nemecko, ktoré sa po páde Železnej opony pridružilo k Nemecku

a automaticky sa tým pádom začlenilo do ES.

Poslednou zmenou názvu prešlo ES v roku 1992, kedy bolo po podpise

Maastrichtských kritérií57 premenované na EÚ – Európsku úniu. V roku 1995 sa

stali plnohodnotnými členmi EÚ Rakúsko, Švédsko a Fínsko. V roku 1997 prišlo

k podpísaniu Amsterdamskej zmluvy a prijatiu Paktu stability a rastu58. Ďalšou

57

V Maastrichtskej zmluve, ktorou sa zakladá Európska únia sú hlavné princípy fungovania,

vymedzené nadväzujúco na pôvodne prijaté pravidlá v zmluve o EHS (The Maastricht Treaty,

2010, s. 2). Členské štáty sa zaviazali dodržiavať tieto pravidlá, predchádzať nadmernému

deficitu (The Maastricht Treaty, 2010, s. 14) a neohrozovať rozvoj Európskej únie. Nakoľko

Zmluva v budúcnosti počíta aj s monetárnou úniou (jednotná mena Euro), členské štáty sa

zaväzujú podávať pravidelné správy o plnení konvergenčných kritérií, a o ich vnútornej

finančnej a monetárnej situácií. Na základe vypracovaných správ sa následne rozhodne, ci

krajina bude postúpená do menovej únie alebo nie. Maastrichtská zmluva bola prvou prijatou

zmluvou, ktorá bližšie vymedzovala podmienky, ktoré mali členské štáty pre svoje

napredujúce členstvo v Únií dodržiavať, ako aj opatrenia, ktoré mali dodržiavanie týchto

pravidiel sledovať. (in PIIGS, kde nastala chyba?. Bankový inštitút vysoká škola, Banská

Bystrica 2012).

58 SGP je nástroj, pre koordináciu fiškálnych politík národných štátov EÚ. Bol prijatý v roku

1997 a bezprostredne súvisí s podpisom Maastrichtskej zmluvy. Tou sa členské štáty zaviazali

k prijatiu jednotnej meny a plnenia tzv. Maastrichtských konvergenčných kritérií. Nemecku

však táto záruka nestačila a malo obavy z toho, že zvlášť porušenie kritéria rozpočtovej

stability povedie k vyššej inflácií a destabilizácií spoločnej meny. Preto iniciovalo vytvorenie

SGP, k podpísaniu ktorého došlo na zasadnutí Rady EÚ v Amsterdame. Jeho úlohou je, aby

členské štáty EÚ udržiavali deficit verejných financií na hodnote 3% HDP a verejný dlh

dosahoval maximálne 60% HDP. Na dosiahnutie týchto cieľov, obsahuje SGP dva

- 69 -

zmluvou, ktorá vstúpila v platnosť bola zmluva z Nice podpísaná v roku 2001.

V roku 2004 nastalo rozšírenie Únie o Maďarsko, Poľsko, Česko, Slovinsko,

Cyprus, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Slovensko a Maltu. Doteraz posledná

integrácia prebehla v roku 2007, kedy boli za členské štáty Únie prijaté aj

Rumunsko a Bulharsko. V roku 2007 prišlo k ďalšiemu významnému momentu

a to podpísaniu Lisabonskej zmluvy, i keď platnosť nadobudla až v roku 2009 –

upravuje tzv. európsku ústavu, zavádza inštitút európskeho prezidenta

a ministra zahraničia.

Posledným integračným dokumentom je Fiškálna dohoda z roku 2012,

ktorá upravuje rozpočtové kritéria pre členské štáty a sprísňuje sankcie za ich

porušenie.

Tabuľka č.7: Historický vývoj rozširovania Európskej únie.

1958 (EÚ 6) Založenie EHS – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko,

Nemecko, Taliansko

1973 (EÚ 9) 1. integrácia – Dánsko, Írsko, Veľká Británia

1981 (EÚ 10) 2. integrácia – Grécko

1986 (EÚ 12) 3. integrácia – Portugalsko, Španielsko

1995 (EÚ 15) 4. integrácia – Fínsko, Rakúsko, Švédsko

2004 (EÚ 25) 5. integrácia – Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko,

Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko

2007 (EÚ 27) 6. integrácia – Bulharsko, Rumunsko

2013 (EÚ 28) 7. integrácia – potenciálny vstup Chorvátska

Zdroj: European Union Economies59

.

mechanizmy: preventívne a sankčné. Preto členské štáty EÚ predkladajú stabilizačné

(zúčastnené krajiny) a konvergenčné (prípade nezúčastnené krajiny) programy. Tie sú

následne hodnotené Komisiou, ktoré predkladá hodnotenie Rade EÚ. Ak už k prekročeniu

povolenej hranice dôjde, na rad prichádza mechanizmus sankčný. (in HORÁKOVÁ, Š., KISS,

I.: PIIGS, kde nastala chyba? Bankový inštitút vysoká škola, Banská Bystrica 2012).

59 SOMERS F., BAILEY R., European Union Economies: A Comparative Study in Economic

Integration, Longman Pub Group, 1997 – 12 s.

- 70 -

Budúcnosť integrácií Európskej únie 4.1.2

V súvislosti s integračnou kapacitou Európskej únie treba brať v úvahu

hneď niekoľko faktorov, ktoré na daný integračný potenciál vplývajú a z ktorých

vznikajú nasledujúce otázky.

Pokiaľ by mali byť definované hranice Európy a Európskej únie? A teda

kde je determinovaná hranica maximálneho rozšírenia Únie? Ktoré kandidátske

krajiny prijať? Aké vstupné kritéria vymedziť pre potenciálne kandidátske

krajiny? Budú sa schopné nové členské krajiny plne adaptovať na systém

a výkon Únie? Aký vplyv na rozpočet Únie bude mať jej rozšírenie o ďalších

členov? Budú aj naďalej všetky rozhodovacie a inštitucionálne procesy

zachovateľné v prospech členských štátov Únie po jej rozšírení o ďalšie nové?

Bude schopná Únia realizovať všetky zavedené spoločné politiky aj po vstupe

nových štátov?

V aktuálnom globálnom dianí Európskej únie môžeme od roku 2008

sledovať výrazné sociálno-ekonomické a finančné problémy, ktorých následkom

sú úvahy o možnom vystúpení členskej krajiny zo spoločenstva, rozdelení, či

dokonca až rozpade Európskej únie. Pokiaľ členské krajiny nepristúpia k

razantným krokom smerovaným k riešeniu problémov a zvýšeniu istôt

spojených s členstvom v európskom spoločenstve, môže mať táto situácia

negatívny dopad na záujem kandidátskych krajín, akými sú Chorvátsko

(plánovaná integrácia v roku 2013), Turecko a Srbsko, o vstup do Európskej

únie. Takisto môže dôjsť k sprísneniu integračných pravidiel zo strany

členských štátov v snahe o udržanie tzv. „zdravej“ ekonomiky Únie.

V súvislosti s prijatím Turecka medzi členské krajiny sa zároveň

dostávajú do popredia obavy zo zachovania náboženskej integrity a

sekularizmu, neúnosnej migračnej politiky, ako aj oslabenia rozhodovacej moci

v politicky a ekonomicky dôležitých otázkach silných štátov Európskej únie.

Samotné Turecko sa o členstvo v európskom združení uchádza už od roku

1960, kedy Ankara prvýkrát podala žiadosť o status pridruženého člena EHS.

- 71 -

Základné integračné dokumenty 4.1.3

Základným dokumentom, v ktorom sú integračné pravidlá definované, sú

Kodanské kritériá. Predstavujú súhrnný rad ekonomických a politických

podmienok, ktoré musí kandidátska krajina usilujúca o vstup do Európskej únie

splniť, aby mohla byť prijatá za plnohodnotného člena Únie. Kodanské kritéria

boli stanovené v Kodani, na zasadnutí Európskej rady, a to 21.-22. júna 1993.

Hlavnou príčinou zavedenia Kodanských kritérií, bolo rozširovanie Európskej

únie a vstup nových krajín zo strednej a východnej Európy. Pravidlá, ktoré platili

pred zavedením Kodanských kritérií, sa riadili podľa Zmluvy o Európskej únií

a museli rešpektovať jej zásady. Kodanské kritéria môžeme rozdeliť do troch

hlavných častí, a to na kritéria:

ekonomické – schopnosť kandidátskej krajiny odolávať nekalej

hospodárskej súťaži a trhovým silám v Európskej únii, ako aj

plnohodnotne fungujúca trhová ekonomika v kandidátskej krajine;

politické – demokratické a stabilné inštitúcie v kandidátskej krajine,

dodržiavanie základných ľudských práv, práv menšín ako aj princípov

právneho štátu;

schopnosť implementovať acquis communautaire – prvým krokom

kandidátskej krajiny by malo byť prijatie všetkých zákonov, záväzkov

(politické, ekonomické, menové), cieľov, princípov, legislatívy a noriem

Európskej únie do svojho legislatívneho systému, poprípade jeho

zosúladenie.

Pre uľahčenie zavádzania pravidiel acquis communautaire do národných

ekonomík kandidátskych krajín, bol zavedený krátkodobý nástroj TAIEX, ktorý

je v súčasnosti časťou predvstupového procesu. Predstavuje odborný nástroj,

pomocou ktorého sú za pomoci a vedenia špecialistov organizované odborné

semináre a konferencie, ktoré by mali pomôcť riešiť problémy vzniknuté pri

zavádzaní acquis communautaire kandidátskym krajinám.

Nakoľko Kodanské kritériá vymedzujú hlavne podrobnejšie politické

kritériá, ktoré je potrebné splniť pre získanie členstva v Únií, druhým

- 72 -

dokumentom je Maastrichtská zmluva podpísaná v roku 1992, ktorá definuje

podmienky pre prehĺbenie vzťahov s Úniou a prijatie kandidátskej krajiny do

Eurozóny, ktorá predstavuje skupinu členských krajín, ktoré majú zavedenú

spoločnú národnú menu Euro, ktorú využívajú v rámci finančných operácií.

Genéza integračného procesu novo prijímaných krajín 4.1.4

Pokiaľ má krajina ambície uchádzať sa o členstvo v Európskej únií,

prvým krokom, ktorý musí urobiť, je podanie formálnej žiadosť o prijatie za

člena Únie.

Žiadosť je adresovaná Európskej rade, ktorá túto odovzdá Európskej

komisií na zhodnotenie schopností danej kandidátskej krajiny naplniť všetky

stanovené podmienky a stať sa plnohodnotným členom Únie.

Komisia má dve možnosti, žiadosť zamietne, alebo žiadosť schváli,

pričom schválenú žiadosť musí potvrdiť Rada a to jednomyseľným hlasovaním

za pridelenie negociačného mandátu kandidátskej krajine.

Po pridelení mandátu musí každá kandidátska krajina absolvovať radu

jednaní a konferencií s Úniou. Konferencie prebiehajú na dvoch hlavných

úrovniach, ktorými sú jednania ministrov – prebiehajúce každých 5 mesiacov

a rokovaní sa zúčastňujú zástupcovia členských krajín a Európskej komisie.

Druhá úroveň prebieha raz za mesiac na úrovni vedúcich jednotlivých

zastúpení, ktorého sa zúčastňuje vedúci zastúpení členských krajín Európskej

únie a hlavný vyjednávač zastupujúci záujmy kandidátskej krajiny.

Je samozrejmé, že každá krajina je posudzovaná individuálne vzhľadom

na jej odlišné potreby a vývoj. Rokovania napomáhajú nielen kandidátskym

krajinám prispôsobiť svoje podmienky pre prijatie členstva, no zároveň aj Únií

zhodnotiť svoje schopnosti a pripraviť sa na rozšírenie.

- 73 -

Samotné prispôsobovanie legislatívy kandidátskej krajiny systému Únie

zahŕňa 35 kapitol. Ako prvý krok sa určia špecifické potreby, ktoré kandidátska

krajina má, aby splnila podmienky Únie.

Nasleduje vyčlenenie prostriedkov a nástrojov potrebných pre naplnenie

týchto potrieb, ktoré sa vyčlenia v národnom pláne danej krajiny.

Ďalším krokom sú rokovania, kedy kandidátska krajina komunikuje

s Komisiou, oboznamuje sa s acquis a zhodnocuje svoju pripravenosť

implementovať, poprípade už implementované opatrenia.

Pokiaľ sú zistené nedostatky, vyčlenia sa oblasti, v ktorých je potrebné

vykonať nápravu. Pri preberaní acquis napomáha kandidátskej krajine program

TAIEX.

V pravidelných intervaloch predkladá Komisia hodnotiace správy

o postupe negociačného procesu kandidátskej krajiny Rade ministrov

a Parlamentu.

Ku koncu negociačného obdobia je vypracovaná celková hodnotiaca

správa o výsledku implementačných procesov, ktorá obsahuje prípadné výčitky

a návrhy nápravných opatrení.

Na základe komplexnej hodnotiacej správy by Rada ministrov mala

kandidátskej krajine schváliť vstup medzi členské krajiny Európskej únie, alebo

naopak, odloží jej prijatie, upozorní na vzniknuté rozdiely a problémy s acquis

a prijatie krajiny odloží.

Výsledok procesu akceptácie a rokovaní sa spíše do Zmluvy

o pristúpení, ktorá je vypracovaná medzi kandidátskou krajinou a Európskou

radou.

Následne musí tento dokument prerokovať Európska komisia a Európsky

parlament. Pokiaľ Zmluva o pristúpení prejde schválením, je posunutá na

národnú úroveň kandidátskych krajín, kde ju musí schváliť národný parlament

tej ktorej kandidátskej krajiny.

- 74 -

Pokiaľ národný parlament Zmluvu ratifikuje, stáva sa kandidátska krajina

plnohodnotne členskou krajinou Európskej únie.

Európska únia sleduje vývoj členských krajín aj naďalej po ich prijatí, aby

mohli byť odstránené prípadné nedostatky a predídené vzniku možných

problémov.

Nástroje integračnej pomoci 4.1.5

Ako sme už v predchádzajúcej časti tejto kapitoly spomínali, Európska

únia poskytuje kandidátskym krajinám nielen odbornú poradenskú, personálnu,

ale aj finančnú pomoc a to formou rôznych nástrojov. Medzi najdôležitejšie

finančné nástroje patria programy ISPA, SAPARD, IPA, PHARE60.

4.1.5.1 PHARE

Predstavuje hlavný nástroj predvstupovej pomoci určený pre pomoc

kandidátskym štátom centrálnej a východnej Európy uchádzajúcim sa

o členstvo v Európskej únií. Napriek svojmu pôvodnému zameraniu bolo cieľové

územie programu rozšírené o krajiny západného Balkánu. Hlavnou nevýhodou

programu PHARE je nutnosť prefinancovať z vlastných zdrojov 25 a viac %

nákladov na projekt.

Fond vznikol v roku 1989 a v prvej etape bol zameraný na pomoc

Maďarsku, odkiaľ pochádza aj jeho názov (Poland and Hungary Assistance for

Restructuring of their Economies).61

60 Programy PHARE, SAPARD, ISPA boli v účinnosti počas obdobia rokov 2000 – 2006.

Následne boli nahradené súhrnným programom IPA, a to na obdobie rokov 2007 – 2013. 61

DRAHOŠOVÁ A., FÁBEROVÁ I., GAZDOVÁ Ľ., Prechod od predvstupovej pomoci

k štrukturálnym fondom, Bratislava, 2004, 16 s.

- 75 -

Na obdobie rokov 2000 – 2006 bolo na program PHARE vyčlenených 1,5

mil. EUR. Program má viaceré hlavné priority zamerané na pomoc pri prijímaní

acquis communautaire, ktorými sú:

Administratívna pomoc

o kandidátskym krajinám dosiahnuť kapacitu pre prijatie acquis

communautaire. Zároveň napomáha národným a medzinárodným

inštitúciám pri orientácií v cieľoch, politikách a procesoch

prebiehajúcich v rámci Európskej únie.

Pomoc kandidátskym krajinám pri dosahovaní priemyselnej

a infraštruktúrnej vyspelosti

o na úroveň štandardu Európskej únie, a to hlavne prostredníctvom

mobilizovania investícií v oblastiach, kde je legislatíva Únie stále

náročnejšia, ako sú životné prostredie, doprava, priemysel,

pracovné podmienky, kvalita produktov. Projekty sú oprávnené

podávať orgány ústrednej štátnej správy a ministerstvá, no

nevylučujú sa ani organizácie, ktoré pomáhajú pri vytváraní

a príprave podnikateľských subjektov na ekonomiku voľného trhu.

Nástroje ekonomickej a sociálnej súdržnosť

o kde sa projekty delia do troch hlavných oblastí, ktorými sú rozvoj

výrobného sektora, ľudských zdrojov a budovanie podnikateľsky

priaznivej infraštruktúry.

Cezhraničná spolupráca

o predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého by mal byť

zabezpečený rozvoj spoluprác medzi Slovenskom a ostanými

susednými štátmi, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú členmi EÚ.

Projekty by mali slúžiť hlavne na zlepšenie ochrany životného

prostredia, posilnenie ekonomickej spolupráce a zlepšenie

infraštruktúry, ktorá spája dôležité regióny susedných štátov.

o V rámci cezhraničnej spolupráce bol vypracovávaný záväzný

dokument Spoločný programový dokument (JPD), ktorý presne

- 76 -

stanovuje priority pre každú hranicu zvlášť. Pre Slovensko to boli

hranice s Rakúskom, Maďarskom a Poľskom.62

Komunitárne programy

o zahŕňajú programy, ktoré môžu využívať iba členské štáty

Európskej únie. Podpisom Maastrichtskej a Amsterdamskej

zmluvy a výnimkami v pravidlách, bolo umožnené čerpanie

prostriedkov aj kandidátskym krajinám. Na Slovensku boli pre

splatenie vstupu k využívaniu komunitárnych programov

vyčlenené aj prostriedky z programu Phare. Phare bol zároveň

využívaný aj na prefinancovanie časti príspevku na odstávku

jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.63

4.1.5.2 ISPA

Predstavuje štrukturálny nástroj predvstupovej pomoci stanovený na

obdobie rokov 2000 – 2006. Pre Slovensko bolo na toto obdobie stanovených

3,5 – 5,5 % prostriedkov alokovaných v programe ISPA, ktoré boli rozdelené

rovnakým podielom medzi dva prioritné programy zaoberajúce sa životným

prostredím a dopravou. Kandidátska krajina čerpajúca prostriedky z programu

ISPA je povinná hradiť si 25 a viac % nákladov v súvislosti s konkrétnym

projektom. V nasledujúcom období 2007 – 2013 bol nahradený programom IPA.

Pomoc spadajúca pod ISPA je limitovaná na programy zamerané na:

Životné prostredie

o pomoc kandidátskym krajinám pri zavádzaní opatrení a spĺňaní

štandardov potrebných pre prijatie do Únie, súvisiacich práve

s kvalitou životného prostredia. Hlavná pomoc sa sústreďuje na

finančne náročné opatrenia, ktoré je dôležité v súvislosti so

62



63 DRAHOŠOVÁ A., FÁBEROVÁ I., GAZDOVÁ Ľ., Prechod od predvstupovej pomoci


- 77 -

životným prostredím dosiahnuť. Strategický dokument, ktorý

určuje prioritné časti v rámci programu Životné prostredie sa

nazýva Národná stratégia ISPA – životné prostredie

a vypracovaný je Ministerstvom životného prostredia v SR.

Transport

o pomoc pri dosahovaní štandardov v dopravnej infraštruktúre,

umožňujúcich dosiahnutie kvality členských štátov Európskej únie

a možné budúce pripojenie na európsku dopravnú sieť TEN-t.

Strategický dokument, ktorý sa zaoberá aktivitami programu

Transport sa nazýva Národná stratégia ISPA – doprava

a vypracovaný bol Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii

SR.

Program ISPA je zároveň predchodcom Kohézneho fondu Európskej

únie. Všetky existujúce projekty ISPA sa po vstupe Slovenska zmenili na

projekty Kohézneho fondu.64

4.1.5.3 SAPARD

Je nástroj predvstupovej pomoci, ktorý sa prioritne zameriava na rozvoj

poľnohospodárstva a vidieka. Bol určený na roky 2000 – 2006.

Nastavenie tohto programu je určené na riešenie problémov

ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť sektoru poľnohospodárstva a oblastí

vidieka, pričom by mal napomáhať prijímaniu spoločných politík Európskej únie

súvisiacich so spoločnou agrikultúrnou politikou. Program SAPARD súvisí

s investíciami do poľnohospodárskych projektov, podporou metód

hospodárenia, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu, rozvoj vidieka

a dedín. V ďalšom období rokov 2007 – 2013 bol nahradený programom IPA.

64



- 78 -

Pre Slovensko vychádzal program SAPARD pri prideľovaní finančných

prostriedkov z týchto kritérií:

percento poľnohospodársky aktívneho obyvateľstva;

celková rozloha obhospodarovanej pôdy;

HDP na obyvateľa;

špecifická situácia v konkrétnej dobe65.

4.1.5.4 IPA

Je koordinačný program ponúkajúci asistenciu kandidátskym krajinám

počas obdobia rokov 2007 – 2013. Cieľom programu je zvýšenie účinnosti

a súdržnosti pomoci v zmysle zjednotenia rámca, pre posilnenie inštitucionálnej

kapacity, cezhraničnej spolupráce, ekonomického a sociálneho rastu a rozvoju

vidieka.

Kandidátske krajiny sú rozdelené na dve skupiny a to: kandidátske

krajiny a potenciálni kandidáti. Hlavnými cieľmi IPA sú:

Podpora prechodu a budovania inštitúcií

o komponent zameraný práve na financovanie týchto opatrení.

Cezhraničná spolupráca

o nástroj zameraný a podporujúci kandidátske krajiny v oblasti

cezhraničných spoluprác s členskými krajinami Európskej únie.

Regionálny rozvoj

o nástroj zameraný na podporu pripravenosti krajín na

implementáciu kohéznej politiky spoločenstva a to Európskeho

fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu.

Rozvoj ľudských zdrojov

o nástroj prípravy na účasť v kohéznej politike a Európskom

sociálnom fonde.

65



- 79 -

Rozvoj vidieka

o komponent, ktorý sa sústreďuje hlavne na prípravu a prijatie

spoločnej agrikultúrnej politiky a vstupu do Európskeho

poľnohospodárskeho fondu pre rozvoja vidieka.

4.1.5.5 Prechodný fond

Predstavuje nástroj, ktorý bol vytvorený za účelom podpory projektov

budovania inštitúcií počas rokov 2004 – 2006.

Hlavným cieľom tohto fondu je podpora administratívnej adaptácie

novoprijatých členských štátov Európskej únie, nakoľko tieto nesú veľkú

zodpovednosť a ťarchu, čo sa do prijímania legislatívy a pravidiel Únie týka.

4.2 Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie

Slovenská republika vstúpila do Európskej únie v roku 2004. Pred týmto

obdobím bolo potrebné absolvovať radu jednaní a vyjednávaní, ako aj prijať

zásadné opatrenia pre naplnenie požiadaviek a prijatie legislatívy Únie. Celkový

proces v prípade Slovenskej republiky trval 12 rokov a jeho genézu približuje

nasledujúca tabuľka:

- 80 -

Tabuľka č.8: Chronológia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

4. október 1993 Podpísaná Asociačná dohoda.

27. jún 1995 Slovensko predložilo oficiálnu žiadosť o prijatie za člena EÚ.

Október 1997 Pre neplnenie politických kritérií bolo Slovensko nezaradené

do zoznamu najlepšie pripravených kandidátov na vstupné

pohovory o členstve.

12.-13. december

1997

Slovensko zaradené do skupiny, ktorá sa iba mala pripravovať

na členstvo.

30. marec 1998 Slovensko a Európska komisia odovzdali dokumenty

Partnerstvo pre vstup a Národný program pre prijatie acquis

communautaire v SR.

4. november 1998 Komisia zverejnila pozitívnu hodnotiacu správu o dosiahnutom

pokroku v príprave k vstupu.

10. december 1999 Na samite v Helsinkách dostalo Slovensko pozvanie na

začatie rokovaní o vstupe.

7. január 2000 Slovensko oznámilo pripravenosť rokovať o 15 kapitolách

z 31.

8. september 2000 Komisia označila Slovensko za krajinu s fungujúcou trhovou

ekonomikou, čím boli splnené podmienky ekonomického

Kodanského kritéria.

13. jún 2002 Európsky parlament schválil rezolúciu o rozšírení. Slovensko

získalo jednu z najväčších podpôr.

9. október 2002 Komisia oficiálne odporučila prijatie Slovenska do EÚ.

12.-13. december

2002

V Kodani ukončené prístupové rokovania s EÚ.

16. apríl 2003 Podpísanie zmluvy i pristúpení SR k EÚ v Aténach.

1. máj 2004 Slovenská republika sa stáva plnoprávnym členom EÚ 25.

21. december 2007 Pristúpenie Slovenska do Schengenského priestoru.

1. január 2009 Slovensko sa stáva členom Eurozóny a prijíma jednotnú menu

Euro.

Zdroj: Hospodárska politika Európskej únie66

.

66 BRACJUN, A.: Hospodárska politika Európskej únie. Bratislava: Sprint dva 2008, s. 212-213.

- 81 -

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej časti tejto kapitoly,

kandidátskym, ako aj novým členským krajinám poskytuje Európska únia

finančnú, administratívnu a poradenskú pomoc, aby sa dokázali plne adaptovať

na jej potreby a prijať všetky potrebné zmeny. Rovnako to bolo aj v prípade

Slovenska.

Slovenská republika mala ako kandidátska krajina pre vstup do

Európskej únie nárok čerpať pomoc z predvstupových, už skôr spomínaných,

fondov PHARE, ISPA a SAPARD. Tieto fondy boli zriadené hlavne ako finančné

nástroje pre zjednodušenie prístupového procesu kandidátskym krajinám.

Nakoľko majú tieto fondy predvstupový charakter, prijatím a vstupom krajiny do

EÚ, prechádza krajina na čerpanie prostriedkov z fondov ERDF, ESF

a Kohézneho fondu.

Priority, strategické a špecifické ciele SR zadefinované pre roky 4.2.1

2004 - 2006

Politika finančnej pomoci Európskej únie zahŕňa plánovanie

a realizáciu úkonov počas programových období, ktoré sú vymedzené na dlhšej

časovej osi, a to konkrétne 7 rokov. Slovensko malo možnosť absolvovať od

svojho vstupu do Únie dve programové obdobia. Konkrétne, v súčasnosti

prebiehajúce programové obdobie počítame za roky 2007 – 2013. Druhé

programové obdobie rokov 2000 – 2006 sme nemali možnosť, vzhľadom na

vstup Slovenska do Únie v roku 2004, absolvovať celé. Na každé programové

obdobie musí mať členský štát určené priority a spôsoby ich dosiahnutia. Pre

nás je dôležité hlavne obdobie 2004 – 2006, kedy sa Slovensko postupne

stabilizovalo a prispôsobovalo podmienkam a požiadavkám Európskej únie.

Strategickým cieľom, ktorý bol stanovený na spomínané obdobie

pre Slovensko bolo, že Slovenská republika zabezpečí do roku 2006 rast HDP

na obyvateľa 50% z priemeru HDP na obyvateľa EÚ, pri trvalej udržateľnosti

- 82 -

rozvoja. Na dosiahnutie daného strategického cieľa bolo potrebné stanoviť

špecifické ciele a priority, akými sú:

Zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

o rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb na domácom

rastovom potenciáli

Rozvíjanie ľudských zdrojov a adaptability

o rast zamestnanosti založenej na kvalifikovanej a flexibilnej

pracovnej sile

Zvyšovanie efektívnosti poľnohospodárstva a kvality života obyvateľstva

na vidieku

o rozvoj multifunkčného poľnohospodárstva a rozvoj vidieka

Podpora vyváženého regionálneho rozvoja

o rozvoj infraštruktúry podporujúcej vyvážený regionálny rozvoj

Priority, strategické a špecifické ciele SR zadefinované pre roky 4.2.2

2007 - 2013

Druhým programovým obdobím a prvým, ktoré Slovensko

absolvovalo plnohodnotne celé, je programové obdobie rokov 2007 – 2013.

Strategickým cieľom, ktorý je vymedzený na toto obdobie, je výrazné zvýšenie

konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov Slovenskej republiky spolu s

rastúcou ekonomikou, pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Hlavné

priority, pomocou ktorých by malo byť strategického cieľa dosiahnuté, sú

zameranie sa na rozvoj v oblasti:

Infraštruktúry a regionálnej dostupnosti

Inovácií, informatizácie a znalostnej ekonomiky

Ľudských zdrojov, vzdelania a technickej pomoci pre inštitúcie kohéznej

politiky

- 83 -

Genéza predvstupovej pomoci Slovenskej republiky 4.2.3

Predvstupová pomoc, ktorú Slovensko prijímalo, nepredstavovala

súčasný nástroj, ale pomoc, ktorá je využívaná už od roku 1990 a to najmä

prostredníctvom programu PHARE a formou odborných pomocí. Ako sme už

v tejto kapitole skôr spomenuli, predvstupová pomoc spočíva v štyroch

hlavných programoch, ktoré by mali uľahčiť vstup kandidátskych krajín do

Európskej únie.

Slovenská republika sa stala oficiálnym členom Európskej únie po

svojom vstupe v roku 2004. Od tohto obdobia začalo Slovensko čerpať finančné

prostriedky zo štrukturálnych fondov ako aj z Kohézneho fondu. Predvstupová

pomoc z programov PHARA, ISPA, SAPARD bola na Slovensku využívaná

počas rokov 2004 – 2006. S touto pomocou súčasne plynuli i povstupové

príjmy. Povstupové príjmy zahŕňali hlavne priame platby pre poľnohospodárov,

alokáciu na odstavenie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, či budovanie

systému, ktorý mal zabezpečiť vstup Slovenska do Schengenského priestoru.

Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma formami pomoci, teda predvstupovou

a štrukturálnou formou, spočíva v procese schvaľovania projektov.

Počas predvstupového obdobia prebiehalo schvaľovanie jednotlivých

projektov pomocou princípu ex-ante, čo znamená, že bolo potrebné predložiť

každý návrh žiadosti o finanční prostriedky na schválenie Komisií. Výnimku

z tohto pravidla tvorí program SAPARD. V porovnaní so systémom ex-ante,

funguje štrukturálna politika Únie na decentralizovanom základe, ktorého

podstatou je systém ex-post. Takýto spôsob znamená, že na schválenie nie je

potrebný súhlas Komisie. Úloha Európskej komisie teda spočíva v oblasti

financovania a kontroly použitých prostriedkov.

Ďalšie rozdiely, ktorými sa spomínané dve formy pomoci líšia spočívajú v

spôsobe financovania projektov. Pri predvstupových fondoch sa počíta

s príspevkom zo zdrojov Európskej únie v maximálnej výške 75% verejných

výdavkov na projekt. Pri štrukturálnych fondoch sa táto výška spoluúčasti zo

strany Únie líši a to najmä podľa závažnosti regionálnych a sociálnych

- 84 -

problémov. Konkrétna pomoc zodpovedá hodnote 25% až 80% výdajov na

projekt. Príspevok súkromných investorov na projekt sa počíta od vyspelosti

daného regiónu, v ktorom sa projekt bude realizovať. Vyspelosť sa meria podľa

hodnoty HDP/obyvateľa jednotlivých regiónov, čím sa docieli hlavne podpora

menej rozvinutých regiónov.

Rozdiely nájdeme aj pri porovnaní objemu pridelených finančných

prostriedkov do jednotlivých fondov. Pri predvstupových fondoch boli od roku

2000 vyčlenené prostriedky vo výške približne 3 mld. EUR za rok, pričom táto

suma významne narastá so vstupom štátu do Európskej únie, kedy štáty

začínajú čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov a tá sa pohybuje v objeme 4 –

14 mld. EUR ročne.

4.3 Priority financovania v predvstupovom procese

Prioritnými oblasťami pre všetky kandidátske krajiny sú podmienky

naviazané hlavne na plnenie kodanských kritérií, ktoré musia krajiny spĺňať pre

vstup do Európskej únie. Jednotlivé prioritné oblasti a ciele boli každoročne

revidované a následne upravované podľa aktuálnych potrieb. Zmeny a ciele

rozpracované podľa priorít, administratívnych štruktúr a finančných zdrojov, sa

vydávali v dokumente Partnerstvo pre vstup, ktoré tvorili teoretickú základňu

Národného programu pre prijatie acquis communautaire (NPAA). 67 Jednotlivé

prepojenia môžeme vidieť na nasledujúcej schéme:

Obrázok č.4: Prepojenie dokumentov a priorít.

67



- 85 -

Pravidelná hodnotiaca správa, ktorú vypracováva Komisia, hodnotila

pripravenosť Slovenska na vstup do Európskej únie. Následne sa zistené

nedostatky a oblasti, kde bola potrebná náprava, definovali v dokumente

Partnerstvo pre vstup a na základe tohto dokumentu sa potom jednotlivé oblasti

a priority prerozdeľujú podľa fondov, z ktorých budú financované.

V rámci plnenia jednotlivých projektov a ich prefinancovávania prebiehali

vnútorné a vonkajšie kontroly na základe medzinárodných auditných

štandardov, ktoré boli vykonávané nezávislým národným finančným orgánom.

Za Slovensko vykonával úlohu kontroly Najvyšší kontrolný úrad a za Európsku

úniu to bol Európsky audítorský dvor. Vonkajšia úroveň zahŕňala pravidelné

polročné kontroly a náhradné kontroly priamo na mieste realizácie. Vnútorné

kontroly prebiehali prostredníctvom interného auditu a Oddelenia vnútornej

kontroly.

4.4 Zavedenie Eura z teórie do praxe

V rámci vyššej integrácie a prehlbovania nielen spoluprác, ale aj

odolnosti voči výkyvom na trhu a externým javom, sa mnohé štáty Európskej

únie, rozhodli zaviesť spoločnú menu euro. Splnili tak ďalší krok v rámci

plnohodnotnej hospodárskej integrácie, ktorá predstavujú finálny cieľ, zakotvený

aj v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

Postupnosť hospodárskej integrácie pozostáva z nasledovných krokov:

1. Preferenčná oblasť obchodovania (so zníženými colnými sadzbami

medzi určitými krajinami);

2. Oblasť voľného obchodu (bez colných sadzieb na niektoré alebo všetky

tovary medzi zúčastnenými);

3. Colná únia (s rovnakými externými colnými sadzbami pre tretie krajiny

a so spoločnou obchodnou politikou);

4. Spoločný trh (s nariadeniami týkajúcimi sa bežných produktov a voľným

pohybom tovaru, kapitálu, osôb a služieb);

- 86 -

5. Hospodárska a menová únia (jednotný trh s jednotnou menou

a menovou politikou);

6. Úplná hospodárska integrácia (všetko uvedené vyššie a navyše

harmonizované fiškálne a iné hospodárske politiky)68.

V súčasnosti dosiahli všetky členské štáty Európskej únie 4. stupeň

hospodárskej integrácie, nakoľko je v rámci územia Európskej únie garantovaný

voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb.

Krajiny, ktoré sú členmi eurozóny, teda majú zavedenú spoločnú menu

euro, dosahujú v poradí 5. stupeň hospodárskej integrácie. Menovú politiku

týchto členských krajín eurozóny nespravujú ich národné banky, ale Európska

centrálna banka.

Stupeň 6. hospodárskej integrácie sa v súčasnosti v rámci spoločenstva

Európskej únie nedosahuje. Dôležitý je však fakt, že na základe posledných

zverejnených opatrení európskych inštitúcií sa nad zavedením takýchto

integrácií uvažuje, hlavne čo sa do založenia bankovej a fiškálnej únie týka.

Samotné dosiahnutie 6. integračného stupňa sa však v najbližšej dobe

neočakáva, nakoľko nepriaznivý finančný vývoj na pôde eurozóny mnohé

členské štáty Európskej únie odrádza od zavedenia spoločnej meny. Dôvodom

spomalenia rozvoja hospodárskej integrácie sú aj viaceré externé faktory, ktoré

mali vplyv na rast ekonomiky v rámci zoskupenia.

Hospodárska a menová únia 4.4.1

Hospodárska a menová únia (ďalej ako HMÚ) predstavuje piaty stupeň

integrácie členských štátov Európskej únie a ako taká zahŕňa vo forme

eurozóny 17 členských štátov, ktoré prijali za svoju národnú menu euro. Prijatie

68

Európska komisia: Jedna mena pre jednu Európu. Cesta k euru, Belgicko, 2008. ISBN 978-

92-79-07729-6.

- 87 -

jednotnej meny nie je krátkodobý proces a v rámci vytvorenia HMÚ

predchádzalo tomuto kroku hneď niekoľko opatrení.

Samotná myšlienka prepojenia ekonomík, ktoré by poskytovali stabilné,

konkurencieschopné a rýchlo rastúce ekonomické obdobie, nie je myšlienkou

novodobou, ale práve naopak, členské štáty vtedajšieho Európskeho

spoločenstva sa ňou zaoberali veľmi intenzívne. Vplyvom externých faktorov

a nedostačujúcich podmienok, však nebolo možné k tomuto kroku pristúpiť. Po

prijatí Maastrichtskej zmluvy a založení Európskej únie boli nastolené

podmienky, ktoré by postupne umožnili jednotlivým členským štátom prijať euro.

Počas prvej etapy príprav na zavedenie spoločnej HMÚ prebiehalo

kompletizovanie prípravných opatrení ako aj odstraňovanie obmedzení hlbšej

finančnej integrácie (1990-1994).

V rámci druhej etapy zavádzania HMÚ bol založený Európsky menový

inštitút. Jeho hlavná úloha bola posilniť spoluprácu medzi európskymi

centrálnymi bankami, resp. bankami, ktorých národné krajiny sa pripravovali na

vstup do menovej únie. V roku 1995 prišlo medzi členskými štátmi k dohode

o názve spoločnej meny – euro. Pred prijatím eura bolo zo strany

uchádzajúceho sa štátu potrebné dosiahnuť hodnoty v hospodárstve, ktoré

spĺňali konvergenčné kritériá. V roku 1997 prišlo k ďalšiemu dôležitému kroku,

ktorým bolo podpísanie Paktu stability a rastu, ktorý mal podporiť stabilitu

a rozpočtovú disciplínu v rámci členských štátov. V roku 1998 splnilo 11 krajín

konvergenčné kritériá a prijalo euro za svoju národnú menu. Nasledovalo

zafixovanie výmenných kurzov a v roku 1999 prišlo k zavedeniu eura do obehu,

ale iba zatiaľ iba čisto v elektronickom zúčtovacom styku (1994-1999).

Konvergenčné kritéria predstavovali základ pre udržateľné a stabilné

verejné financie a bolo ich potrebné naplniť pre umožnenie prijatia eura.

Konvergenčné kritériá boli stanovené nasledovne:

- 88 -

1. Harmonizovaná miera inflácie spotrebiteľských cien nesmie presiahnuť

maximálnu stanovenú hodnotu 1,5 percentuálneho bodu nad mierou

troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie.

2. Dlhodobá úroková miera by nemala presiahnuť maximálne stanovenú

hodnotu 2 percentuálne body nad mierou troch členských štátov

s najnižšou mierou inflácie.

3. Počas obdobia dvoch rokov pred vstupom do menovej únie by v členskej

krajine, ktorá sa uchádza o euro nemalo prísť k výraznejším výkyvom na

monetárnom trhu.

4. Verejný dlh by nemal presiahnuť maximálne stanovenú hodnotu 60%

hrubého domáceho produktu.

5. Verejný deficit by nemal presiahnuť maximálne stanovené hodnotu 3%

hrubého domáceho produktu.

V tretej etape prišlo k prevodu väčšiny povinností a právomocí národných

bánk členských štátov, ktoré prijali euro na Európsku centrálnu banku

a Európsky systém centrálnych bánk, ktoré boli priamo zodpovedné za

nezávislú menovú politiku. V roku 2002 bolo oficiálne zavedené euro do

bežného obehu a nahradilo národné meny jednotlivých členských štátov (1999-

súčasnosť).

Zavedenie eura do praxe na Slovensku 4.4.2

Slovenská republika má euro, ako národnú menu, zavedené od roku

2009. Proces prijatia eura prechádzal postupnými nadväzujúcimi krokmi

priblíženými v nasledujúcej schéme.

Pri splnení stanovených maastrichtských kritérií v marci roku 2008

Slovensko spĺňalo všetky kritériá, a to na úrovni verejného deficitu 2,2%

(požadovaná úroveň nižšia ako 3%), verejného dlhu 29,4% (požadovaná

úroveň nižšia ako 60%), miery inflácie 2,2% (požadovaná úroveň nižšia ako

3,2%), dlhodobej úrokovej miery 4,5% (požadovaná úroveň nižšia ako 6,5%)

a stabilného menového kurzu, ktorý Slovensko vďaka účasti v ERM II od roku

2005 spĺňalo.

- 89 -

Obrázok č.5: Genéza zavedenia eura na Slovensku.

Zdroj: Euro, naša mena69

.

69

Euro, naša mena, Harmonogram zavedenia eura.

1. •28. septembra schválila vláda SR stratégiu prijatia eura a ako cieľový dátum bol určený január 2009

2. • vypracovaný plán na zavedenie eura do obehu

3. •vstup Slovenska do mechanizmu výmenných kurzov ERM II v novembri 2005

4. •v roku 2008 Slovensko plní maastrichtské kritériá

5. •v máji 2008 Európska komisia a Európska centrálna banka podávajú správy o plnení konvergenčnýh kritérií Slovenskom

6.

•v máji 2008 predkladá Európska komisia rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku v roku 2009 Rade EÚ

7. •máj - jún 2008 prebiehajú konzultácie s Európskym parlamentom

8. •júl 2008 - prijaté rozhodnutie o zavedení eura na Slovensku, pričom nasleduje stanovenie konverzného kurzu pre slovenskú korunu

9. •v auguste 2008 začína povinné zobrazovanie cien tovarov a služieb na Slovensku v duálnom zobrazení - slovenská koruna a euro

10. •k 1. januáru vstupuje Slovensko oficiálne do eurozóny

11. •počas prvých 16 dní, 1.-16. január 2009, prebieha duálny obeh peňazí na Slovensku - slovenská koruna a euro

12. •po pol roku, 30. júna 2009, sa končí na Slovensku v komerčných bankách výmena mincí v slovenských korunách

13. •ku koncu roka 2009 sa končí povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb na Slovensku

14. •po roku, 31. decembra 2009, sa končí na Slovensku v komerčných bankách výmena bankoviek v slovenských korunách

15. •30. júna 2010 sa končí odporúčané dobrovoľné duálne zobrazovanie cien na Slovensku

16. •ku koncu roka 2013 sa na Slovensku končí výmena obehových mincí v Národnej banke Slovenska

- 90 -

5. Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky

2007-201370

5.1 Národné rozvojové plány v EÚ

Programy financované za pomoci štrukturálnych fondov je vo

všeobecnosti možné deliť do dvoch základných kategórií. Prvú tvoria projekty,

resp. iniciatívy Európskej únie (EÚ). Druhú predstavujú regionálne rozvojové

projekty, ktoré sú predkladané členskými štátmi EÚ a Európskej komisii na

základe vlastných národných rozvojových plánov. Druhá kategória pokrýva

zhruba 90 % prostriedkov štrukturálnych fondov.

Komisia sa snaží o čo najširšiu reflexiu potrieb členského štátu a jeho

regiónov, a preto je nastavený systém tak, že štát (v spolupráci so svojimi

regiónmi) sa podieľa na utváraní rozvojových priorít. Stanový si teda určitý

rámec v podobe Národného rozvojového plánu, ktorý musí byť nasledovne

schválený zo strany Európskej komisie (EK) (do 5 mesiacov naň reaguje

vydaním tzv. rámcom podpory – jeho obsahom je stanovisko EK akým

spôsobom a ktorými fondmi je najvhodnejšie riešiť a splniť ciele regionálneho

rozvoja členského štátu). Na úvodnú schvaľovaciu fázu nadväzuje nasledovne

samotná implementácia programov členskými štátmi. (V tejto fáze sú vytvárané

i monitorovacie výbory na regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.

Dochádza taktiež k evaluácii predošlého priebehu a formulácií nových priorít

štátu tak, aby mohli byť financované zo zdrojov EÚ v nasledujúcom časovom

rámci.)

Národný rozvojový plán SR pre obdobie 2004 – 2006 5.1.1

Tento dokument definoval ciele, priority a opatrenia pre čerpanie

štrukturálnej pomoci Európskej únie zo strany Slovenskej republiky v skrátenom

období rokov 2004 – 2006 (v období po vstupe SR do EÚ v roku 2004) a

jednotlivé Operačné programy realizácie regionálneho rozvoja.

70 Všetky internetové zdroje boli overené k 4.5.2012.

- 91 -

Národný rozvojový plán (NRP) bol pripravený vládou SR v spolupráci

s EK, keď predstavoval zosúladenie slovenských národných cieľov rozvoja so

smerovaním EÚ. NRP určoval oblasti, do ktorých bola smerovaná európska

pomoc, výšku finančných prostriedkov a pravidlá ich prideľovania. Za realizáciu

bol zodpovedný v prvom rade riadiaci orgán NRP - vtedajšie Ministerstvo

výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len MVRR SR), ktoré malo

zabezpečiť prípravu, ako aj monitorovanie priebehu čerpania finančnej

pomoci.71

Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 5.1.2

2007-2013

Národný strategický referenčný rámec (NSRR) pre roky 2007 – 2013 je

kľúčovým nástrojom pre prípravu programovania EÚ fondov. Predstavuje

základný dokument určujúci smerovanie a uplatňovanie európskej kohéznej

politiky na území Slovenskej republiky, prostredníctvom čerpania štrukturálnej

pomoci z rozpočtu EÚ Slovenskom. Tento strategický dokument bol

vypracovaný v súlade s novými nariadeniami EÚ k štrukturálnym fondom a

Kohéznemu fondu a následne bol schválený vládou SR dňa 6. decembra 2006

a Európskou komisiou dňa 17. augusta 2007.

NSRR vytyčuje strategické priority, ciele a operačné programy (OP

podrobne viď. kap. 6), ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými Európskou

komisiou72. Koncepcia NSRR vychádza zo širšej koncepcie Európskej komisie

a Európskeho parlamentu, ktorý vymedzuje kompetencie národných orgánov

členských štátov EÚ. V NSRR SR je po obsahovej stránke obsiahnutá:

analytická časť, vízia, stratégia, priority, členenie na operačné programy

a systém financovania.

71 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Národný rozvojový plán, 2003.

72 Európska komisia, Oznámenie Komisie - Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti

- Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013.

- 92 -

5.1.2.1 Analytická časť NSRR SR

Sa venuje analýze súčasného stavu Slovenskej republiky (SR)

vychádzajúcej z dostupných a doteraz dosiahnutých makroekonomických

výsledkov. Pozornosť je zameraná na aspekty územného rozvoja a identifikáciu

pólov rastu (oblasti so zvýšením potenciálom hospodárskeho rastu) v regiónoch

s cieľom zabezpečiť územnú koncentráciu rastu. NSRR SR je v tejto časti

spracovaný vo forme SWOT analýz, ktorých nálezy určujú kľúčové dôvody

regionálnych disparít a definujú hlavné faktory pôsobiace na rozvoja SR.

5.1.2.2 Strategická časť NSRR SR

Pojednáva o vízií hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR – konvergovať

ekonomiku SR k hodnotám priemeru EÚ 15 prostredníctvom trvalo

udržateľného rozvoja. Zámerom stratégie je prispieť k napĺňaniu uvedenej vízie

v programovom období 2007 - 2013 prostredníctvom riešenia kľúčových

disparít, pri využití kľúčových faktorov rozvoja SR. Realizácia tohto zámeru

vychádza z potreby výrazného zvýšenia konkurencieschopnosti a výkonnosti

regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti do konca programového

obdobia.

Stratégia nadväzuje na strategické dokumenty EÚ ako aj SR. Ide

predovšetkým o Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti, Stratégiu

konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Lisabonskú stratégiu pre

Slovensko) a Národný program reforiem SR, Koncepciu územného rozvoja

Slovenska z roku 2001, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja z roku

2001 a Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010.

NSRR je centrálnym integrujúcim dokumentom, ktorý definuje a spája

podstatné prvky jednotlivých stratégií s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu synergiu

a efektívnosť pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa do roku 2013.73

73 Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, NSRR 2007 – 2013.

- 93 -

Dokument taktiež určuje mieru financovania pri realizácii projektov

spolufinancovaných zo zdrojov rozpočtu EÚ a doplnkových zdrojov z verejných

rozpočtov. Na základe dohody o finančnom výhľade EÚ na roky 2007 - 2013 na

summite Európskej rady v decembri 2005, by SR mala dostať v programovom

období 2007 – 2013 zo ŠF 7,689 mld. EUR a z KF 3,898 mld. EUR, spolu

11,587 mld. EUR.74 Na základe stanovenej povinnej miery spolufinancovania

SR budú tieto finančné prostriedky doplnené o národné verejné zdroje (zo

štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv) a súkromné zdroje.75

5.2 Príprava kohéznej politiky EÚ

Príprava kohéznej politiky EÚ pre roky 2007 – 2013 5.2.1

Najzásadnejším argumentom pre revíziu štrukturálnej politiky EÚ pre

obdobie rokov 2007 – 2013 boli východné rozšírenia EÚ v rokoch 2004 a 2007,

ktoré značne pozmenili kontúry EÚ. To bolo potrebné reflektovať i v oblasti

regionálnej politiky76. Rozšírenie spôsobilo zhruba zdvojnásobenie regionálnych

disparít (presun rozdielov najmä vo východnom geografickom smere) zhoršenia

v oblasti zamestnanosti. Rozdiel medzi priemerných HDP na obyvateľa

dosiahnutým v najchudobnejšej časti EÚ (40 %) a priemerným HDP na

obyvateľa dosiahnutým v najbohatšej časti (215 %) sa stal viac ako

päťnásobný. Viac ako 25 % obyvateľov v 64 regiónoch EÚ malo HDP na

obyvateľa nižšie než 75 % priemernej úrovne. V zhruba 90 % sa jednalo o novo

pristupujúce členské štáty (s výnimkou niektorých hlavných miesta, Cypru a

Slovinska).

74 Finančné alokácie sú uvedené v bežných cenách.

75 Určenie miery spolufinancovania z národných verejných zdrojov je upravené v Stratégii

financovania ŠF a KF na programové obdobie 2007 až 2013, schválenej uznesením vlády SR

č. 834 z 8. 10. 2006.

76 European Commission, Inforegio News č. 135. [online]. 2005. [cit. 11-07-2007].

- 94 -

O budúcnosti európskej kohéznej politiky na roky 2007 – 2013

pojednával po prvý krát dokument z roku 2001 - Druhá správa o kohézií. Vo

februári 2004 vydala EK dva kľúčové dokumenty pre kohéznu politiku. Prvým

bol Návrh finančnej perspektívy na roky 2007 – 2013 a druhým dokument Tretia

správa o kohéznej politike77. Z druhej menovanej vyplynuli podrobné návrhy

priorít a systém implementovania nových programov kohéznej politiky pre

sledované obdobie, ktoré bude v súlade so všeobecnými ustanoveniami

v oblasti finančnej perspektívy EÚ. V júni 2004 boli zverejnené Návrhy uznesení

o EFRR, ESF, Kohéznom fonde a o Európskom zoskupení cezhraničnej

spolupráce. V marci 2005 bola obnovené Lisabonská stratégia (pôvodne z roku

2000), podľa ktorej sa mala EÚ stať do konca roka 2010 najúspešnejšou

a konkurenčne najsilnejšou ekonomikou sveta založenou na vedomostiach.

Ešte pred koncom roku 2005 bola Nová finančná perspektíva EÚ pre roky 2007

– 2013 po diskusii s odbornou verejnosťou a po dialógu s EP, schválená Radou

EÚ78.

Príprava kohéznej politiky SR pre roky 2007 – 2013 5.2.2

Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013 (NSRR)

bol vypracovaný v súlade s novými nariadeniami EÚ k štrukturálnym fondom a

ku Kohéznemu fondu.

Prvý návrh NSRR predložila EK vláda SR (pod vedením M. Dzurindu) 17.

mája 2006. V lete roku 2006 však nastúpila nová vláda SR (pod vedením R.

Fica), ktorá považovala za potrebné prehodnotiť obsah, resp. priority a

rozdelenie zdrojov v rámci NSRR, v nadväznosti na svoje priority uvedené v

programovom vyhlásení vlády SR. Prepracovaný návrh NSRR teda vláda SR

schválila 6. 12. 2006 uznesením vlády SR číslo 1005 zo 6. 12. 2006 a 21. 12.

2006 bol tento návrh oficiálne zaslaný na EK.

77 Európska komisia, Tretia správa o kohézii, časť Závery návrh reformy politiky súdržnosti,

2004.

78 Council of the European Union, Financial Perspective 2007 - 2013, 2005.

- 95 -

Oficiálne rokovanie s EÚ k predloženému návrhu NSRR sa začalo 27. 2.

2007 v Bratislave. EK požiadala SR prepracovať dokument podľa vznesených

pripomienok uvedených v pozičnom dokumente EK. Následne v ďalších

mesiacoch prebiehali k predloženým pripomienkam negociačné pracovné

stretnutia zástupcov MVRR SR so zástupcami EK. Na rokovaní vlády SR 2. 5.

2007 vláda SR schválila uznesením vlády SR číslo 407 z 2. mája 2007

iniciatívny materiál „Návrh úpravy Návrhu NSRR SR 2007 - 2013 v nadväznosti

na pripomienky EK a rokovania s EK“. Uvedené zmeny boli nasledovne

zapracované v texte NSRR a v operačných programoch NSRR.

Začiatkom júna 2007 bol EK neoficiálne zaslaný NSRR, prepracovaný

podľa pripomienok uvedených v pozičnom dokumente EK. Dňa 15. júna 2007

dostalo MVRR SR neoficiálnu reakciu EK na túto verziu dokumentu a následne

sa uskutočnili ďalšie pracovné stretnutia riadiacich orgánov so zástupcami EK.

Cieľom týchto diskusií a intenzívnej komunikácie s EK bolo zabezpečiť taký

obsah NSRR, ktorý by EK predbežne (neoficiálne) odsúhlasila. Takto

prepracovaný NSRR bol opätovne oficiálne predložený EK 29. júna 2007. Dňa

7. augusta 2007 na tlačovej konferencii v Bratislave minister MVRR SR spolu s

riaditeľom direktoriátu regionálnej politiky EK J. P. Andrésom podpísaním

memoranda deklarovali, že schválenie strategického dokumentu sa očakáva v

najbližších dňoch, najneskôr do 17. 8. 2007.

Nasledovne 17. 8. 2007 Európska komisia oficiálne prijala Národný

strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013, ktorý

predstavuje základný strategický dokument Slovenskej republiky na využívanie

fondov Európskej únie v rokoch 2007 – 2013.79

79

Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, NSRR 2007 – 2013.

http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/

- 96 -

5.3 Ciele kohéznej politiky EÚ

Dnešná podoba cieľov vychádza z dokumentu Agenda 2000

(publikovanom EK v roku 1997), ktorý prispel k zreformovaniu predošlej podoby

princípov regionálnej podoby. Došlo k redukcii pôvodných piatich a neskôr

šiestich cieľov kohéznej politiky na tri ciele od roku 2000, ktoré sú používané aj

v období rokov 2007 - 2013.

Ciele kohéznej politiky EÚ80 pre roky 2007 – 2013 5.3.1

5.3.1.1 Cieľ 1: Konvergencia

Peňažné prostriedky určené na podporu ekonomického rastu a

zamestnanosti v regiónoch na úrovni NUTS II, ktorých HDP je pod úrovňou 75

% priemeru EÚ. Prostredníctvom Kohézneho fondu sa cieľ sústredí aj na

podporu štátov (nie regiónov), ktorých priemerný HDP nepresahuje 90 %

priemeru EÚ. Do oblasti tohto cieľa spadá 81,5 % všetkých prostriedkov

regionálnej a štrukturálnej politiku pre dané obdobie, ktoré sú čerpané z fondov

ESF, ERDF, KF.

5.3.1.2 Cieľ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Cieľ sa vzťahuje na územie EÚ, na ktoré sa nevzťahuje cieľ

Konvergencia. Zameriava sa na podporu výkonnosti a konkurencieschopnosti

regiónov využitím inovácií a nových technológií, na budovanie spoločnosti

založenej na vedomostiach, na udržateľný rozvoj, na zvýšenie zamestnanosti

prostredníctvom vytvárania nových pracovných miest, zlepšovania prístupu na

trh práce a zvyšovania adaptability. Cieľ je financovaný z fondov ERDF a ESF,

pričom prostriedky predstavujú 16 % z celkového rozpočtu regionálnej politiky

pre dané obdobie.

80

Rada Euróspkej únie, Obecné nariadenie č. 1083/2006 k štrukturálnym fondom a fondu

súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013 [online]. 2006. [cit. 17-04-2007].

- 97 -

5.3.1.3 Cieľ 3: Územná spolupráca

Sústredí sa na cezhraničnú spoluprácu regiónov na úrovni NUTS III a

nadnárodnú spoluprácu v rámci celej EÚ. Zameria sa tiež na financovanie

spolupráce s regiónmi pozdĺž vonkajšej hranice EÚ. Na tento cieľ sú vyčlenené

2,5 % z celkového rozpočtu na regionálnu a štrukturálnu politiku, a to z fondu

ERDF.

Ciele kohéznej politiky EÚ v Slovenskej republike 2007 – 2013 5.3.2

Strategický cieľ na roky 2007 – 2013 je formulovaný v dokumente NSRR

nasledovne: „výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť

regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo

udržateľného rozvoja“. Cieľom je teda snaha nie len pokračovať v trende

približovania sa úrovni EÚ 15, ale aj zvyšovať konkurencieschopnosť Slovenska

a jeho regiónov, a tiež zvýšenie kvality života občanov Slovenskej republiky.

Politika súdržnosti - kohézna politika EÚ, sa v programovom období 2007

- 2013 realizuje prostredníctvom koncentrácie príspevkov z fondov na tri hlavné

ciele: Konvergenciu, Regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť a

Európsku teritoriálnu spoluprácu, pričom však v súlade s nariadeniami EÚ

obsahuje NSRR SR len prvé dva ciele:

5.3.2.1 Cieľ 1: Konvergencia

V cieli Konvergencia sa finančná podporu z fondov ERDF a ESF prioritne

sústredí na regióny, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa za tri posledné

roky pred prijatím nových nariadení nedosiahol 75% priemeru krajín rozšírenej

EÚ. V prípade Slovenska je to celé jeho územie s výnimkou Bratislavského

kraja.

Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ Konvergencia pokryje členské

štáty, ktorých hrubý národný dôchodok za tri posledné roky pred prijatím

- 98 -

nariadení nedosiahol 90% priemeru krajín rozšírenej EÚ a ktoré majú

konvergenčný program. Tieto kritériá Slovensko spĺňa celým svojím územím.

5.3.2.2 Cieľ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Na čerpanie podpory v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a

zamestnanosť sú oprávnené oblasti, ktoré nespadajú do cieľa Konvergencia –

čo predstavuje v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Cieľ je zameraný na

posilnenie konkurencieschopnosti a atraktivity regiónu Bratislavského kraja

cestou predvídania hospodárskych a sociálnych zmien a podporenia inovácií,

spoločnosti založenej na vedomostiach, cestou podnikateľského ducha,

ochrany životného prostredia a prevencie pred rizikami, podporou adaptability

pracovníkov a podnikov a rozvojom trhov práce, orientovaných na sociálne

začleňovanie.

Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický

cieľ SR je stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a

ich troch cieľoch, ktoré sa bude snažiť prostredníctvom financovania projektov v

programovom období 2007 – 2013 splniť:

Tabuľka č.9: Tri základné priority stratégie NSRR.

Strategická priorita Cieľ strategickej priority

1. Infraštruktúra a regionálna

dostupnosť

Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov

infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou

súvisiacich verejných služieb

2. Vedomostná ekonomika Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického

rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti

priemyslu a služieb

3. Ľudské zdroje Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej

sily pre potreby vedomostnej ekonomiky a

zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín

Zdroj: NSRR 2007 - 201381

.

Stratégia NSRR zároveň definuje horizontálne priority (HP), ktoré

vplývajú na ciele NSRR v štyroch oblastiach. Zmyslom každej z horizontálnych



- 99 -

priorít je zabezpečiť dosiahnutie pre ňu definovaného cieľa, ktorý sa týka

viacerých priorít NSRR. Nemôže byť teda zabezpečený len prostredníctvom

jedného operačného programu, ale vyžaduje si koordinovaný prístup pretínajúci

viaceré špecifické priority, resp. projekty. Horizontálne priority budú podľa

svojho charakteru uplatnené v relevantných operačných programoch

nasledovne:

Tabuľka č.10: Uplatnenie horizontálnych priorít v operačných programoch.

Horizontálna priorita Cieľ horizontálnej priority Uplatnenie horizontálnej

priority

A. marginalizované

rómske komunity

Zvýšenie zamestnanosti a

vzdelanostnej úrovne

príslušníkov MRK a

zlepšenie ich životných

podmienok

komplexný prístup

(integrácia projektov z

viacerých OP)

B. rovnosť príležitostí Zabezpečiť rovnosť

príležitostí pre všetkých a

predchádzanie všetkým

formám diskriminácie

princíp uplatňovaný pri

každom projekte

C. trvalo udržateľný

rozvoj

Zabezpečenie

environmentálnej,

ekonomickej a sociálnej

udržateľnosti

ekonomického rastu

princíp na úrovni

strategického cieľa NSRR

D. informačná

spoločnosť

Rozvoj inkluzívnej

informačnej spoločnosti

integrovaný prístup

(interoperabilita

informačných systémov

verejnej správy a

zavádzanie e-služieb v

operačných programoch)

Zdroj: NSRR 2007 - 201382.



- 100 -

5.4 Operačné programy SR 2007 - 2013

Stratégia, priority a ciele NSRR budú implementované cez 11 operačných

programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ:

6 operačných programov pre cieľ Konvergencia, z toho:

- 4 operačné programy spolufinancované z ERDF, pokrývajúce celú

SR okrem Bratislavského kraja (Regionálny operačný program,

OP Informatizácia spoločnosti, OP Konkurencieschopnosť a

hospodársky rast a OP Zdravotníctvo);

- 2 operačné programy spolufinancované z ERDF a KF,

pokrývajúce celú SR vrátane Bratislavského kraja (OP Doprava a

OP Životné prostredie);

3 operačné programy spoločné pre obidva ciele – cieľ Konvergencia aj

cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, t.j. pokrývajúce

celú SR vrátane Bratislavského kraja, z toho:

- 1 spolufinancovaný z ERDF (OP Výskum a vývoj) a

- 2 spolufinancované z ESF (OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia

a OP Vzdelávanie).

5.5 Finančné pozadie regionálnej politiky EÚ

Kohézna politika v rozpočte EÚ pre roky 2007-2013 5.5.1

Na konci roku 2005 na zasadaní Európskej rady bola pojednávaná

Finančná perspektíva EÚ na roky 2007 - 2013. Celková výška alokovaných

prostriedkov predstavovala 862,4 mld. EUR (t.j. 1,045 % HND EÚ (25)). Viac

ako jedna tretina týchto prostriedkov bola vyhradená v podkapitole 1B pre

európsku politiku súdržnosti - 307,619 mld. EUR (t.j. 0,37 % HND EÚ (25)). Pre

porovnanie v roku 1999 bolo pre perspektívu na roky 2000 - 2006 kohéznej

politiky EÚ vyčlenených 213 mld. EUR a pre perspektívu na roky 1993 - 1999

203 mld. EUR.

- 101 -

Návrh Finančnej perspektívy EÚ na roky 2007 - 2013 bol nasledovne

počas britského predsedníctva v Rade EÚ dňa 4. júla 2006 schválený

Európskym parlamentom, keď pre oblasť kohéznej politiky EÚ na dané obdobie

bolo vyhradených 308,041 mld. EUR.

Cieľ 1 Konvergencia - 81.6 % 251,1 mld. EUR

Cieľ 2 Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť – 16 % 49.1

mld.

Cieľ 3 Európska územná spolupráca – 2.5 % 7.8 mld.

Celkom 100% 308 mld.

Finančná perspektíva 2007 – 2013 schválená radou EÚ.83

Medzi jednotlivé Ciele je rozpočtové rozdelenie zdrojov vykonané tak,

aby ich významná časť bola sústredená na regióny cieľa „Konvergencia“.

Na Cieľ 1: Konvergencia sú vyčlenené zdroje vo výške 251,1 mld. EUR,

čo predstavuje 81,5% celkových zdrojov. Z toho:

1. 70,51%, teda 107 mld. EUR pripadne na podporu regiónov s HDP na

obyvateľa nižším ako 75% priemeru EÚ – 25;

2. 5%, teda 12,5 mld. EUR na prechodnú a zvláštnu podporu regiónov,

ktorých HDP na obyvateľa je nižšie ako 75% priemeru EÚ – 15, ale

vyššie ako 75% priemeru EÚ – 25;

3. 23,22%, teda 58,3 mld. EUR na podporu regiónov z Fondu súdržnosti,

ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90%

priemeru EÚ – 25;

4. 1,29%, teda 3,25 mld. EUR na prechodnú a zvláštnu podporu regiónov

z Fondu súdržnosti, ktorých HND na obyvateľa je nižší ako 90%

priemeru EÚ – 15, ale vyšší ako 90% EÚ – 25.

Cieľ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť predstavuje

15,95% t.j. 49,1 mld. EUR, ktoré rozdelí na:

83 European Commission, Financial framework 2007 – 2013.

- 102 -

1. 78,9%, teda 38,7 mld. EUR pre regióny, ktoré nespadajú do Cieľa 1;

2. 21,1%, teda 10,3 mld. EUR pre regióny, ktoré v roku 2006 plne spadali

pod Cieľ 1 a prekročia v HDP na obyvateľa úroveň 75% priemeru EÚ –

15.

Cieľ 3: Európska územná spolupráca bude spolufinancovaný zdrojmi vo

výške2,52%, čo predstavuje 7,75 mld. EUR. Rozdelí ich na:

1. 73,86%, teda 5,7 mld. EUR na financovanie cezhraničnej spolupráce;

2. 20,95%, teda 1,65 mld. EUR na financovanie nadnárodnej spolupráce;

3. 5,19%, teda 0,4 mld. EUR na financovanie medziregionálnej spolupráce.

Finančné pozadie regionálnej politiky EÚ na SR 5.5.2

Európska komisia prijala 4. augusta 2006 rozhodnutie stanovujúce

zoznam oprávnených regiónov, ako aj ročný rozpis finančných prostriedkov pre

jednotlivé členské štáty a pre jednotlivé oblasti cieľov kohéznej politiky. Pre

Slovenskú republiku je stanovené nasledujúce záväzné rozdelenie celkových

finančných prostriedkov pre jednotlivé ciele kohéznej politiky:

Tabuľka č.11: Rozdelenie finančných prostriedkov pre SR.

Ciele kohéznej politiky EÚ Fondy EÚ Finančná alokácia pre Slovensko na daný cieľ kohéznej politiky EÚ v EUR (v bežných cenách)

Cieľ 1 Konvergencie ŠF + KF 10 911 601 421

ŠF 7 012 862 858

KF 3 898 738 563

Cieľ 2 Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

ŠF 449 018 529 (122 603 156 + transfer z cieľa

Konvergencia na výskum a vývoj 326 415 373)

Cieľ 3 Európska územná spolupráca

ŠF 227 284 545

Spolu ŠF + KF 11 587 904 495

Zdroj: NSRR 2007 - 201384.



- 103 -

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 29. 4. 2009

prerokovala a uznesením vlády č. 318/2009 schválila Stratégiu financovania

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013,

verziu 2.0. Materiál upravuje jednotnú stratégiu financovania pre stanovenie

účasti jednotlivých zdrojov financovania na financovaní projektov prijímateľov zo

štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 –

2013.85

5.6 Reforma regionálnej politiky EÚ na roky 2007- 201386

Reforma regionálnej politiky pre obdobie 2007 – 2013 si kládla za svoj

cieľ odstránenie niektorých problémov, ktoré boli objavené pri implementácii

programov v období 2000 – 2006. Popritom je však dôležité uviesť, že základné

princípy kohéznej politiky EÚ zostanú zachované:

Princíp koncentrácie

o prostriedky všetkých štrukturálnych fondov sú zamerané na

základné ciele a doplnkovo taktiež na programy týkajúce sa

rybárstva;

Princíp programového plánovania

o snaha o zaistenie kontinuálnosti krokov kohéznej politiky;

Princíp partnerstva

o zainteresovaných účastníkov na rozličných úrovniach;

Princíp spolupodieľania sa

o vo forme spolufinancovania projektov zo strany členských štátov

zostávajú prvkami i novej regionálnej politiky EÚ i v období rokov 2007-2013.

Únia však k zvýšeniu efektivity politiky navrhuje:

85 Ministerstvo financií SR, Stratégia financovania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na

programové obdobie 2007 – 2013, verzia 2.0.

86 European Commission, Politika súdržnosti 2007-2013 - Komentáre a oficiálne texty,

Sprievodca január, 2007.

- 104 -

1. presadzovať strategickejší prístup k plánovaniu;

2. ešte viac decentralizovať od základu zodpovednosť smerom na

partnerstvá v členských štátoch a na orgány miestnej správy;

3. zvýšiť kvalitu a výkonnosť spolufinancovaných programov

prostredníctvom jasnejších a prísnejších monitorovacích mechanizmov a

silnejšieho a transparentnejšieho partnerstva;

4. zjednodušiť systém riadenia zlepšením miery diferenciácie,

proporcionality a transparentnosti a zaručiť zdravé finančné riadenie.

Strategickejší prístup 5.6.1

Novým prvkom zavádzaným do politiky súdržnosti sú SPS. Rada

s posúdením Parlamentu prijala na základe odporučenia Komisie všeobecný

strategický dokument k politike súdržnosti vymedzujúci jasné priority pre

členské štáty a regióny. Tento dokument dostal názov: Kohézna politika na

podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva pre roky

2007 – 2013.

Tento strategický prístup určuje realizáciu RP EÚ a má posilniť politickú

zodpovednosť. Chce dosiahnuť presnejšie vymedzenie požadovanej úrovne

synergie medzi politikou súdržnosti a lisabonským a göteborským programom

a zároveň zaradiť a harmonizovať Kohéznu politiku so Všeobecnými pokynmi

pre hospodársku politiku a s Európskou stratégiou zamestnanosti. SPS

definujú, čo bude z európskych fondov podporované, tvoria rámec a poskytujú

postupy a návrhy pre tvorbu národných dokumentov – Národných strategických

referenčných rámcov (NSRR). Strategické usmernenia Spoločenstva formulujú

všeobecné návrhy k tvorbe strategických priorít pre NSRR a definujú vo svojom

obsahu okruhy navrhovaných oblastí operačných programov (OP). Rušia tak

Rámec podpory spoločenstva a Jednotné programové dokumenty z obdobia

2000 – 2006. Harmonizujú z hľadiska regionálneho rozvoja všetky relevantné

dokumenty, plány a programy EÚ s Kohéznou politikou a zaručujú najvyššiu

mieru konzistentnosti a komplementárnosti. Ich pôsobením odrážajú

- 105 -

usmernenia pre rámec tvorby národných dokumentov a usmernenia pre

samotnú politiku súdržnosti už prijaté smernice a pravidlá ovplyvňujúce sféru

záujmu Kohéznej politiky. SPS tiež definujú všeobecné priority, ktorými sa treba

zaoberať v období 2007 – 2013 a usmerňujú členské štáty detailnými pokynmi

pre národné a regionálne rámce a programy. Týmto prvkom reformy sa úsilie

o konvergenciu jasnejšie spája s úsilím o rast a konkurencieschopnosť regiónov

EÚ ako celku.

Novinkou je aj zavedenie permanentnej diskusie a dôkladnejšej

priebežnej evaluácie. Od roku 2007 budú Európske inštitúcie každý rok

preskúmavať pokrok vo sfére strategických priorít (definovaných

v Strategických smeroch spoločenstva v kohézii, v NSRR a v operačných

programoch) a posudzovať dosiahnuté účinky. Komisia im za týmto účelom

vypracuje správu, v ktorej zhrnie správy o aktivitách členských krajín

vypracované členskými štátmi odovzdané spolu so správou o uplatňovaní

hlavných smerov hospodárskej politiky. Presné evaluácie členských krajín budú

požadované, ak sa zistia veľké odlišnosti medzi realizáciou a cieľmi

a v prípadoch previerky programov. Ciele evaluácie sa preformulujú každý rok

nanovo pre zvýšenie ich orientácie na účinky (nielen postupy) a zvýšenie

strategického charakteru.

Reforma by mala pokrývať oblasť transparentnosti zavedením

dôkladnejšieho systému priebežnej kontroly, lepšej koordinácie, rýchlejšej

implementácie, komplementárnosti s ostatnými politikami EÚ. Zlepšenia by

taktiež mali nastať v oblasti účinnosti regionálnej politiky v jej technickej časti

prevedenia – v systéme realizácie, kedy by mal byť väčší dôraz kladený na

komunikáciu medzi regionálnymi orgánmi, lokálnymi organizáciami,

mimovládnym sektorom, podnikateľskými subjektmi, atď. na národnej úrovni,

ale i na komunikáciu vo vzťahu členských štátov s EK.

- 106 -

Decentralizácia a simplifikácia hlavných aspektov RP 5.6.2

Reforma sa zameriava na prehľadnú delimitáciu rámca, typu a rozdelenia

rôznych zodpovedností medzi subjekty poskytujúce pomoc, poverené

spravovaním rozpočtu EÚ a dohliadaním nad správnou realizáciou programov,

čiže implementujúce členské krajiny, regióny a orgány na jednej strane

a Komisiu na strane druhej. Sú upresnené všeobecné ustanovenia o systéme

riadenia a kontroly, o funkciách orgánov riadiacich každý program, o subjekte

overujúcom výdavky, o audítorskom subjekte, ako i o kontrolnom výbore.87 Je

požadované zjednodušenie v nasledujúcich piatich bodoch:

1. plánovací proces;

2. riadenie financovania;

3. kontrola financovania;

4. dodržiavanie princípu doplnkovosti;

5. partnerstvo a zosúladenie.

Proces plánovania programov bude zjednodušený v:

a) politickej rovine – každá členská krajina zdokumentuje svoju strategickú

politiku vo forme Národného strategického referenčného rámca presne

podľa pravidiel Strategických pokynov Spoločenstva a prediskutuje ho

s Komisiou. NSRR stanovuje rámec pre tvorbu tematických

a regionálnych operačných programov. V porovnaní s Rámcom podpory

spoločenstva z obdobia 2000 – 2006 nebude dokument nástrojom

riadenia;

b) operačnej rovine – Komisia schváli v súlade s NSRR národné

a regionálne programy pre každý členský štát. Schváleniu budú

predchádzať priebežné konzultácie, takže odsúhlasenie a schválenie zo

strany EK bude formálnym procesom prijatia týchto dokumentov.

Skladba programov bude obsahovať len celkové a najvyššie priority

a najpodstatnejšie opatrenia. Nutnosť detailnejšieho upresnenia vo forme

87

European Commission, Inforegio News č. 135. [online]. 2005. [cit. 11-01-2007].

- 107 -

programového doplnku, ako ho poznáme z programovacieho obdobia

2000 – 2006, odpadá spolu s riadením podľa jednotlivých opatrení.

Každý štát si bližšie špecifikované opatrenia určí a riadi sám – Komisia

posúdi akurát súlad s európskou stratégiou.

Najpodstatnejšie zjednodušenie nastáva v redukcii počtu fondov na tri

oproti šiestim fondom v období 2000 – 2006. Jednoduchšie budú aj vzťahy

medzi jednotlivými programami a fondmi – tu sa zavádza koherentné pravidlo -

jeden program = jeden fond. Do úrovne 5% môže fond prispievať na činnosti

príslušiace do iného fondu, ak sú priamo zapojené do činností jeho programu.

Pri fonde ESF je tento limit pohyblivý až do 10%, ak sa jedná o programy

mestskej sociálnej revitalizácie. Od tohto kroku sa očakáva efekt zvýšenia

účinnosti programovania. Mimoriadne postavenie Fondu súdržnosti v obdobiach

do roku 2006 v oblasti pravidiel jeho fungovania bude za účelom dosiahnutia

lepšej koordinácie s EFRR taktiež zmenené. Pri svojich aktivitách sa aj on bude

riadiť jednotnými pravidlami, zhodnými aj pre EFRR a ESF. Kohézny fond už

nebude financovať oddelené projekty, ale priority zahŕňajúce veľké projekty,

prekračujúce výšku 25 miliónov EUR v odvetví ŽP a 50 miliónov EUR

v ostatných odvetviach (dopravná infraštruktúra apod.) – v spoločných

programoch EFRR a Kohézneho fondu. Schvaľovanie veľkých projektov

zostáva pod patronátom EK, ale ich riadenie prebehne v rámci príslušných

programov.88

V dôsledku zjednodušenia riadenia financovania:

a) nebudú platby prebiehať v rovine opatrení, ale v rovine vyšších priorít.

Zálohový a následný vyrovnávací platobný systém zostane zachovaný;

b) pravidlo n+2 o automatickom zrušení alokovaných nevyužitých zdrojov

sa pre obdobie 2007 – 2010 mení na pravidlo n+3 pre všetky nové

členské štáty a štáty s HDP na hlavu pod hranicou 85% priemeru EÚ –

25;

c) príspevok Spoločenstva bude odvodený na základe štátnych výdavkov;

88

European Commission, Inforegio News č. 135. [online]. 2005. [cit. 11-01-2007].

- 108 -

d) uznateľné náklady sa budú v princípe riadiť národnými kritériami, až na

výnimky typu DPH, pasívny úrok, technická pomoc apod., ktoré zostanú

pod správou Spoločenstva s využitím doterajších postupov.

Kontrola financovania a overovanie výdavkov budú proporcionálne t.j. EK

sa tohto procesu zúčastní len v miere adekvátnej spolufinancovaniu

z prostriedkov EÚ vzhľadom k primeranosti kontrolného systému na národnej

a regionálnej úrovni. Táto zmena sleduje fakt, že členské krajiny prispievajú k

RP najväčšou čiastkou a EÚ je len čiastočným prispievateľom. Každá členská

krajina bude môcť od určitej hranice použiť svoj národný kontrolný systém a EK

bude akceptovať oficiálnu záruku orgánu národnej kontroly (obsahuje

stanovisko nezávislého audítorského subjektu). Objem kontrol a auditov

realizovaných Komisiou sa zníži. Zjednodušené a pomerné riadenie a kontrola

financovania a väčšia dôvera národným kontrolným systémom si vyžadujú

zavedenie striktnejších postihov. Opravy finančných priestupkov budú prebiehať

v progresívnej forme (zastavenie platobného termínu, zastavenie 20%

priebežných platieb a ďalšie) pri nedôvere v dobré fungovanie systému riadenia

a kontroly. V relevantných prípadoch zistenia protiprávneho konania alebo

sprenevery dôjde k okamžitému odňatiu prostriedkov alebo aspoň ich časti.

Princíp adicionality v zmysle doplnkového financovania z európskych

zdrojov na doplnenie národných zdrojov (nie nahrádzania národných zdrojov)

zostane naďalej jedným z hlavných princípov RP EÚ.

Zosúladenie a partnerstvo sú v novej reforme RP EÚ zdôrazňované viac

ako doteraz. Doposiaľ boli súčasťou projektov, ale po reforme politiky

súdržnosti dostávajú nový rozmer na európskej úrovni. EK a členské štáty

musia zaistiť, aby bola pomoc z fondov previazaná s činnosťami, politikami

a prioritami Spoločenstva a vzájomne sa dopĺňala s ďalšími finančnými

nástrojmi Spoločenstva. Táto previazanosť musí byť uvedená najmä

v Strategických zásadách Spoločenstva pre súdržnosť, v NSRR a v OP.

Členské krajiny musia do jednotlivých fáz programovania – prípravy,

implementácie, monitorovania i evaluácie - zapojiť vhodných partnerov zo

- 109 -

sociálnej, hospodárskej i mimovládnej sféry. Už pri koncipovaní NSRR a jeho

monitorovaní bude požadovaná ich účasť. Inštitúcie reprezentujúce týchto

partnerov v Bruseli skonzultujú za účelom kontroly s Komisiou každoročne

mieru, s akou zapájajú členské krajiny partnerov do tohto procesu.89

Väčšia koncentrácia 5.6.3

V úsilí o väčšiu koncentráciu na strategické priority Spoločenstva chce

reforma RP EÚ preniesť pozornosť na regióny najmenej rozvinutých členských

krajín a regiónov, najmä v nových členských štátoch. Ku koncentrácii priorít

politiky súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013 dôjde hlavne pri zostavovaní

rozvojových programov, a to na lisabonské ciele – rast, konkurencieschopnosť

a zamestnanosť, göteborský cieľ – trvalo udržateľný rozvoj a cieľ vytvárania

inštitucionálnej kapacity v regiónoch menej rozvinutých členských krajín.

Naopak, sústredenie sa na mikrogeografickú úroveň - obcí, obvodov

a komunít v rámci Cieľa č. 2 v období 2000 – 2006 bolo prehodnotené. Nový

Cieľ č.2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť rešpektuje

doterajšie skúsenosti, že vyriešenie problémov najslabších častí regiónov je

možné len zavedením koherentnej stratégie pre celý región. Za predpokladu

zachovania zemepisnej koncentrácie prostriedkov do najviac postihnutých miest

sa pomoc venuje aj zlepšeniu celého regiónu okolo nich. Mikro – územné

členenie sa prestáva používať.90

Zvýšenie kvality a výkonu 5.6.4

Doterajšie výsledky efektívnosti RP EÚ signalizujú, že sa treba viac

sústrediť na lepšie determinovanie želaných efektov. Permanentná diskusia

89

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Špecifické nariadenia k štrukturálnym fondom a fondu

súdržnosti. [online]. 2006. [cit. 16-04- 2007].

90 European Commission, Inforegio News č. 135. [online]. 2005. [cit. 11-01-2007].

- 110 -

s európskymi inštitúciami konaná každý rok za účelom preskúmania progresu

a efektov národných a regionálnych programov má vyzdvihnúť transparentnosť

a upevniť pocit zodpovednosti voči občanom a inštitúciám a tak aj účinnosť

politiky súdržnosti (správa Komisie bude obsahovať prílohu s odporúčaniami

pre ďalší postup). Každý rok od roku 2007 zahrnie každý členský štát do svojej

výročnej správy o prevádzaní národného programu reforiem aj stručný oddiel

o príspevku z operačných programov spolufinancovaných fondmi. Do konca

roku 2009 a do roku 2012 predložia členské štáty strategickú správu

obsahujúcu informácie:

a) naplňovaní Cieľov politiky súdržnosti;

b) napĺňaní priorít Spoločenstva pre súdržnosť;

c) napĺňaní úloh fondov;

d) dosahovaní Cieľa podpory konkurencieschopnosti a vytváraní

pracovných miest.

Komisia zahrnie každoročne do svojej výročnej správy o pokroku oddiel

o pokroku členských štátov v dosahovaní priorít EÚ, ktorý predloží Rade.

V rokoch 2010 a 2013 vypracuje Komisia strategickú správu, ktorá zhrnie

strategické správy členských štátov, predloží ju Rade a následne Európskemu

parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru

regiónov.91

Hodnotenie programov zostane v trojakej forme – pred zahájením, počas

a po ukončení programov. Hodnotenie ex-ante musia všetky členské štáty

previesť za každý Cieľ zvlášť. V prípade Cieľa Konvergencia bude hodnotenie

vykonané oddelene pre každý OP.92 Pri zostavení programov treba

91 Rada Euróspkej únie, Obecné nariadenie č. 1083/2006 k štrukturálnym fondom a fondu

súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013. [online]. 2006. [cit. 17-04- 2007].

92 V riadne odôvodnených prípadoch s prihliadnutím k zásade proporcionality a po dohode

Komisie a členského štátu, môžu členské štáty previesť jedno hodnotenie ex ante zahŕňajúce

viac než jeden OP.

- 111 -

predpovedať zmeny v regiónoch vyplývajúce z globalizácie a liberalizácie

obchodu.

Dobrovoľné vytvorenie rezervy z prostriedkov na Cieľ č. 1 a 2 do výšky

3% u každého z nich sleduje cieľ motivácie členských štátov a regiónov,

pretože Komisia do konca roku 2011 rozhodne o jej pridelení regiónom

z najvýraznejším pokrokom. Do výšky 1% ročného príspevku zo štrukturálnych

fondov na Cieľ č. 1 a 3% na Cieľ č. 2 je možné vytvoriť národnú rezervu pre

nepredvídateľné udalosti. Tá je určená pre flexibilnú reakciu na neočakávané

lokálne alebo sektorové krízy spôsobené reštrukturalizáciou hospodárstva

a liberalizáciou obchodu. Bude tak v zálohe druhotná pomoc na rozloženie

ekonomických aktivít a preškolenie postihnutých pracovníkov.

- 112 -

6. Operačné programy

Základnou myšlienkou kohéznej politiky je odstraňovanie, resp.

znižovanie disparít, ktoré vznikajú medzi jednotlivými regiónmi v rámci štátov

Európskeho spoločenstva. Toto znižovanie sa uskutočňuje prostredníctvom

sociálneho, ale i ekonomického rozvoja pomocou nástrojov štrukturálnej politiky

v menej rozvinutých oblastiach.

Každý štát, ktorý chce implementovať túto politiku Európskej únie musí

vypracovať programový dokument, prostredníctvom ktorého bude regionálna

politika uskutočňovaná tak, aby sa disparity medzi regiónmi znižovali a boli tak

dosiahnuté lepšie výsledky prosperujúcich regiónov.

V súčasnom programovom období, t.j. 2007 - 2013 sa riadenie fondov

EÚ a Kohézneho fondu uskutočňuje prostredníctvom programových

dokumentov:

Národný strategický referenčný rámec (NSRR)

Operačné programy (OP)

Národný strategický referenčný rámec, nástroj určený na prípravu

programovania fondov bol priblížený v predchádzajúcej kapitole.

Operačný program predstavuje dokument predložený členským štátom

a prijatý Európskou komisiou, ktorý určuje stratégiu rozvoja pomocou

jednotného súboru priorít, ktorá sa má realizovať s pomocou niektorého

štrukturálneho fondu alebo v prípade vybraných oblastí cieľa Konvergencia

z Kohézneho fondu a ERDF (čl. 2 všeobecného nariadenia)93.

Priority, stratégie a ciele NSRR sú implementované prostredníctvom

súčasných 11 operačných programov v rámci troch cieľov kohéznej politiky

Európskej únie. Operačný program vypracuje príslušný riadiaci orgán a predloží



2013, verzia 4.5, str. 13.

- 113 -

Európskej komisii, ktorá môže tento dokument do dvoch mesiacov od prijatia

spripomienkovať. Následne je operačný program prijatí a to najneskôr do

štyroch mesiacov od formálneho predloženia členským štátom.

Princíp prideľovania finančných prostriedkov z EÚ fondov94

6.1.1

Pre vyčlenenie výšky finančných prostriedkov pre regióny v rámci

cieľa Konvergencia sa používa alokačné kritérium95. Podstata výpočtu spočíva

v tom, že nie všetky regióny, ktoré spadajú pod cieľ 1, sú rovnako rozvinuté, čo

vyjadruje ich HDP na 1 obyvateľa vo vzťahu k priemeru EÚ 27. Výpočet tejto

alokácie pomoci je založený na ukazovateľoch regionálnej disparite96, národnej

prosperite a úrovne nezamestnanosti.

Pridelené prostriedky každého štátu patriaceho do EÚ sú súčtom

pridelených prostriedkov jeho jednotlivých oprávnených regiónoch, ktoré sú

vypočítané na základe relatívnej regionálnej prosperity, resp. disparity,

prosperity štátu i miery nezamestnanosti podľa nasledovných krokov97:

1. absolútna suma v eurách sa určí vynásobením počtu obyvateľov daného

regiónu rozdielom medzi HDP/obyv. v danom regióne, meraným

pomocou parity kúpnej sily a priemerným HDP na obyvateľa v EÚ 27;

2. na uvedenú absolútnu sumu sa uplatní určitá percentuálna hodnota, aby

sa tak mohli stanoviť finančné prostriedky príslušného regiónu, pričom

94

Dobrotková Z., diplomová práca: Finančné nástroje kohéznej politiky EÚ a ich využívanie

v podmienkach SR, 2011.

95 Alokačné kritérium vzniklo na berlínskom zasadaní v roku 1999 ako Berlínska formula na

alokáciu pomoci pre regionálnu konvergenciu. Alokačné kritérium bolo aj v súčasnom období

využité na výpočet výšky pomoci pre regióny, ktoré spadajú pod cieľ Konvergencia.

96 Regionálna disparita (HPD na obyvateľa k priemeru HDP na obyvateľa EÚ 27.

97 Spracované podľa - Nariadenie Rady (ES) č.1083/2006 z 11. júna 2006, ktorým sa

ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom

sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, príloha

II.

- 114 -

percentuálna hodnota je odstupňovaná tak, aby odrážala relatívnu

prosperitu členského štátu, v ktorom sa oprávnený región nachádza. Pre

porovnanie s priemerom EÚ 27 uvádzame nasledovné:

regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje

82 % priemeru Spoločenstva, je percentuálna hodnota 4,25 %;

regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa neprevyšuje

hranicu 82 %- 99 % priemeru Spoločenstva, percentuálna

hodnota je 3,36 %;

regióny členských krajín, ktorých HDP na obyvateľa prevyšuje 99

% priemeru Spoločenstva, percentuálna hodnota dosahuje výšku

2,67 %;

3. na základe sumy, ktorú sme získali v druhom kroku, sa v prípade potreby

pridáva suma, ktorá vyplýva z pridelenia príspevku 700 EUR na každú

nezamestnanú osobu, uplatňovanej na počet nezamestnaných

v príslušnom regióne, ktorý zároveň presahuje počet osôb, ktoré by

mohli byť bez práce, ak by bola použitá priemerná miera

nezamestnanosti všetkých konvergentných regiónov EÚ 27.

Tabuľka č.12: Výpočet alokačného kritéria – ročná pomoc na obyvateľa

v oprávnených regiónoch.

Rozdiel medzi

regionálnym

HDP/obyv.

a priemerom

EÚ

X

Koeficient

regionálnej

prosperity X

Koeficient

národnej

prosperity

Príspevok na

každú

nezamestnanú

osobu

Zdroj: Inovované programovanie regionálnej politiky Európskej únie

v programovacom období 2007-201398

.

98

Ivaničková, A: Inovované programovanie regionálnej politiky Európskej únie

v programovacom období 2007-2013, Bratislava, EKONÓM, 2007, str. 58.

- 115 -

Inovatívne finančné nástroje kohéznej politiky EÚ99 6.1.2

Jednou z perspektívnych foriem využívania prostriedkov štrukturálnych

fondov je využívanie tzv. inovatívnych foriem financovania. V návrhu

všeobecného nariadenia pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky

sociálny fond a Kohézny fond, článok 36 uvádza participáciu Európskej

investičnej banky a Európskeho investičného fondu, pričom sa odvoláva na

„financial engineering“ (finančné inžinierstvo) a vytvára legislatívny rámec pre

pôsobenie nových iniciatív EK JASPERS JEREMIE a JESSICA. Záujem EK

o využívanie nepriamych foriem pomoci je v súvislosti s dosahovaním cieľov

Lisabonskej stratégie. Ich cieľom je zabezpečiť, aby investície nestratili svoj

účel a mohli tak prispieť k dlhodobému rozvoju regiónov. Ide o nasledovné tri

finančné iniciatívy so zameraním na:

podporu sociálneho bývania a mestskej obnovy – JESSICA;

podporu zlepšenia prístupu k financiám malých a stredných podnikov –

JEREMIE;

pomoc pri príprave veľkých projektov zameraných na infraštruktúru

(dopravy a životného prostredia) – JASPERS.

6.1.2.1 Iniciatíva JESSICA100

Je iniciatívou Európskej komisie, EIB a CEB101, ktorej cieľom je

podporovať udržateľné investície do projektov a programov so zameraním na

mestské oblasti. Členské štáty EÚ majú možnosť využiť istú časť z EÚ na svoje

granty t.j. štrukturálne fondy – na návratné investície do projektov, ktoré sú

súčasťou integrovaného plánu udržateľného rozvoja miest. Forma týchto

investícii môže byť rôzna (vlastný kapitál, úvery, záruky a poskytujú sa na

projekty prostredníctvom fondov, ktoré sú zamerané na rozvoj miest alebo aj

99

Dobrotková Z., diplomová práca: Finančné nástroje kohéznej politiky EÚ a ich využívanie

v podmienkach SR, 2011.

100 Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach.

101 Rozvojová banka Rady Európy.

- 116 -

prostredníctvom holdingových fondov102). Táto iniciatíva nie je novým zdrojom

financovania pre členské krajiny, ide skôr o nový spôsob využitia už existujúcich

grantových prídelov zo štrukturálnych fondov na podporu projektov rozvoja

miest.

Obrázok č.6: Genéza čerpania prostriedkov z iniciatívy JESSICA.

Zdroj: JESSICA103.

Fond rozvoja miest je fond, ktorý investuje do verejno-súkromných

partnerstiev a iných projektov, ktoré sú obsiahnuté v integrovanom pláne

udržateľného rozvoja miest. Aby sa mohli projekty financovať z iniciatívy

JESSICA, fond rozvoja miest sa musí preukázať dostatočnou spôsobilosťou

a nezávislosťou vedenia, komplexným podnikateľským plánom a rozpočtami na

podniknutie zaradených projektov, spolu so zdravým finančným zázemím. Pri

posudzovaní projektov, pri ktorých by mohli byť využité financie z iniciatívy

102

Holdingový fond je fond, ktorý bol zriadený na účely investovania do viac ako jedného fondu

rozvoja miest. Rovnako umožňuje kombinovať prostriedky z iniciatívy JESSICA a inými

zdrojmi z verejného, súkromného sektora na účely investovania do fondov rozvoja miest.

103 European Investment Bank, Jessica, online. [cit. 02-02-2011].

- 117 -

JESSICA, sa vyžaduje integrovaný prístup. Získané prostriedky možno potom

orientovať konkrétne na projekty, ako napríklad104:

mestská infraštruktúra, vrátane dopravy, vodovodnej siete/kanalizácie,

energetiky a pod.;

pamiatky a kultúrne dedičstvo z hľadiska cestovného ruchu a iných trvalo

udržateľných využití;

sanácia starých priemyselných oblastí vrátane vyčistenia

a dekontaminácie;

kancelárske priestory pre sektor MSP, IT a výskumu a vývoja;

vysokoškolské budovy, vrátane medicínskych biotechnologických a iných

špecializovaných zariadení;

zlepšenie energetickej efektívnosti.

Medzi základné výhody, ktoré plynú z využitia iniciatívy JESSICA môžeme

zaradiť:

Recyklácia fondov – ak boli investované prostriedky z iniciatívy,

prostredníctvom fondu rozvoja miest do oprávnených projektových

nákladov ešte pred uplynutím programového obdobia t. j. n+2, do konca

roka 2015, všetky získané resp. navrátené prostriedky, ktoré boli

vygenerované touto investíciou môžu buď zadržať vo fonde rozvoja

miest alebo sa vrátiť riadiacim orgánom na opätovné investovanie do

nových projektov obnovy miest;

Podpora – veľkou výhodou iniciatívy JESSICA je jej potenciálna

schopnosť zapojiť súkromný sektor, čím dochádza k uvoľneniu ďalších

investícii rovnako ak k spôsobilosti realizácie a riadenia projektov.

Napriek tomu, že iniciatíva umožňuje premeniť prostriedky získané

z grantov na návratnú investíciu, prostriedky nemusia byť vrátené EK

a nemali by sa preto považovať za dlh verejného sektora;

104

European Investment Bank, Jessica, online. [cit. 02-02-2011].

- 118 -

Pružnosť – z hľadiska širšej oprávnenosti výdavkov, z hľadiska využitia

prostriedkov ako investície z vlastného kapitálu, úveru či záruky,

iniciatíva JESSICA zabezpečuje pružnejší prístup.

6.1.2.2 Iniciatíva JEREMIE105

Táto iniciatíva ponúka členským štátom EÚ možnosť čerpať časť

svojich štrukturálnych fondov EÚ prostredníctvom národných a regionálnych

riadiacich orgánov na účely financovania malých a stredných podnikov vo forme

vlastného kapitálu, pôžičiek alebo záruk formou revolvingového holdingového

fondu, ktorý pôsobí ako zastrešujúci fond.106

Holdingový fond tejto iniciatívy dokáže finančným

sprostredkovateľom poskytnúť finančné nástroje, ktoré sú adresované pre malé

a stredné podniky. Iniciatíva JEREMIE sa zameriava na finančných

sprostredkovateľov, tzn. nie priamo na MSP.

Tento fond vypracuje investičnú stratégiu pred podpísaním zmluvy

o financovaní medzi EIF a ústrednou resp. regionálnou verejnou správou

členského štátu EÚ. Následne sa toto rozhodnutie prijíma za účasti investičnej

komisie.

Holdingový fond pôsobí ako zastrešujúci fond, ktorý bude

fungovať v spolupráci s miestnymi finančnými inštitúciami pre MSP, napr.

s fondmi rizikového kapitálu, pôžičkovými fondmi, poskytovateľmi mikrofinancií,

bankami a záručnými fondmi. Prostriedky, ktoré budú mať tieto finančné

inštitúcie k dispozícii, sa použijú na financovanie vzniku a rozvoja MSP.

105

Spoločné európske zdroje pre veľmi malé až stredné podniky.

106 European Investment Bank, Jeremie, online. [cit. 02-02-2011].

- 119 -

Obrázok č.7: Priebeh financovania v rámci iniciatívy JEREMIE.

Zdroj: JEREMIE107.

EIF vytvoril tím pre túto iniciatívu, ktorého cieľmi sú:

poradenstvo pre riadiace orgány v oblasti praktických opatrení pri

implementácii holdingového fondu JEREMIE;

pomoc riadiacim orgánom vo fáze programovania štrukturálnej politiky

(kohéznej politiky);

posúdenie dopytu a ponuky finančného inžinierstva a následné

odhalenie nedostatkov na finančnom trhu pre MSP v regiónoch

a členských štátoch nachádzajúcich sa v hodnotiacich štúdiách iniciatívy

JEREMIE, tzv. diferenčné analýzy.

Na základe hodnotiacej metodiky, EIF vypracoval 55 diferenčných analýz

pre tie členské štáty EÚ a regióny, ktoré majú záujem o iniciatívu JEREMIE.

Rovnako aj táto iniciatíva prináša výhody, ktoré plynú z jej využitia

a medzi ne môžeme zaradiť napríklad:

flexibilita – príspevky z OP do holdingového fondu iniciatívy JEREMIE

budú spĺňať podmienky, ktoré sa vzťahujú na priebežné zálohové platby

z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a zároveň z ESF, čím sa

107 European Investment Bank, Jeremie, online. [cit. 02-02-2011].

- 120 -

docieli väčšia flexibilita riadiacim orgánom, ktoré budú alokovať tieto

prostriedky. Do roku 2015 musia MSP investovať prostriedky

z holdingového fondu, ktorý získal príspevky zo štrukturálnych fondov;

v regiónoch, v ktorých iniciatívu JEREMIE spravuje iný orgán, EIF sa

môže angažovať ako poradca pri službách rôzneho typu služieb ako

napr. pri poskytovaní iného názoru alebo pri nastavovaní finančných

mechanizmov a i.;

skúsenosti EIF ako správcu holdingového fondu môžu predstavovať

akúsi osobitnú pridanú hodnotu v regiónoch, či členských štátoch, ktoré

sú menej rozvinuté a sú v nich potrebné iniciatívy na budovanie kapacít

a prenos know-how medzi EIF a jednotlivými miestnymi inštitúciami.

6.1.2.3 Iniciatíva JASPERS108

JASPERS predstavuje akúsi technickú podporu pre dvanásť členských

štátov Európskej Únie, ktoré pristúpili v roku 2004 a 2007109. Je navrhnutá tak,

aby im pomohla lepšie pripraviť projekty, ktoré budú podporené z fondov EÚ.

Ponúka pomoc od úvodných etáp daného projektu až po vydanie rozhodnutia

o poskytnutí pomoci, predovšetkým však v spojitosti s prípravnými úlohami

požadovanými pre doručenie kompletného projektu. Zameriava sa na

poskytnutie poradenstva, rozvíjania a mapovania štruktúry projektu,

odstraňovania nedostatkov a pod.

Podporuje členské štáty povzbudzovaním k predkladaniu

kompletných žiadostí v čo najkratšom čase a zabezpečuje, aby tieto žiadosti

boli pripravené v súlade s požiadavkami Európskej komisie. Jej hlavným cieľom

je napomôcť k absorpcii prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, čoho

dôsledkom bude stimulácia budúcich investícií. Prínos JASPERS-u pre projekty

spočíva v urýchľovaní procesov schvaľovania. S ohľadom na získané analýzy

108

Spoločná pomoc pri podpore projektov v európskych regiónoch.

109 Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko,

Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

- 121 -

boli projekty s asistenciou JASPERS neúspešné v 35 % menej prípadoch ako

projekty bez tejto asistencie.

Zameriava sa na veľké projekty s celkovými nákladmi prevyšujúcimi 25

miliónov EUR v oblasti životného prostredia a 50 miliónov EUR pre dopravu

alebo iné odvetvia. Tieto hraničné hodnoty však môžu byť v špecifických

prípadoch flexibilné. Ide napr. o prípady menších krajín alebo kde projekty

slúžia ako pilotné programy na zavedenie osvedčených postupov110. JASPERS

funguje na báze akčných plánov navrhovaných ročne, jednotlivo pre každú

krajinu v spolupráci s národnými inštitúciami a Európskou komisiou.

Iniciatíva môže mať rôzne pozitívne dopady na projekt:

poradenstvo v oblasti koncepčného vývoja a štruktúry projektu;

poradenstvo pri príprave projektu, napr. analýza nákladov, finančná

analýza, environmentálne otázky, a pod.;

analýza dokumentácie, štúdie uskutočniteľnosti, technického dizajnu,

a pod.;

poradenstvo pri kontrole dodržiavania práva EU a súlad s EU politikou;

analýza tendrových dokumentov.

Obecnejšie, v rámci projektu je pôsobnosť JASPERS možné uskutočniť v 3

fázach:

1. počas samotnej prípravy projektu;

2. pri vypracovávaní štúdie uskutočniteľnosti;

3. vo fáze uchádzania sa o udelenie projektu (začína po štúdii

uskutočniteľnosti a príprave návrhu žiadosti, ešte však pred podaním

projektu na schválenie).

110

Od 31. mája 2010 iniciatíva JASPERS sa podieľala na 454 projektoch. V prvých piatich

mesiacoch roku 2010 bolo dokončených 45 úloh. Od začiatku fungovania iniciatívy v roku

2006 bolo dokončených 285 úloh.

- 122 -

JASPERS predstavuje technickú pomoc s nulovými nákladmi pre členský

štát, ktorú zabezpečí EK, EIB a EBOR počas celého cyklu prípravy pre získanie

zdrojov z EÚ fondov.

6.2 Operačné programy na Slovensku počas programového obdobia

2007 - 2013

OP Životné prostredie 6.2.1

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) je programom, ktorého

snahou je zvýšiť kvalitu životného prostredia, využívania zdrojov, aj

prostredníctvom skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry, ktorý by mal byť

dosiahnutý prostredníctvom všestranného rozvoja územia a je v súlade

s prioritami trvalo udržateľného rozvoja.

Za globálny cieľ programu možno považovať zlepšenie životného

prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania

a skvalitnenie environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov EÚ a SR

a posilnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja111.

Tento hlavný cieľ je napĺňaní pomocou špecifických cieľov, ktorým zodpovedajú

tieto prioritné osi:

Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd;

Ochrana pred povodňami;

Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy;

Odpadové hospodárstvo;

Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny;

Technická pomoc.

Cieľom OP ŽP je aj podpora schopnosti Slovenskej republiky plniť

prechodné obdobia k jednotlivým smerniciam v sektore životného prostredia, ku

ktorým sme sa zaviazali podpísaním Zmluvy o pristúpení k Európskej únii

111

Eurofondy, Výročná správa OP ŽP 2010, str. 4. online.

- 123 -

v ochrane vôd, ovzdušia, prírody a v oblasti odpadového hospodárstva. OP

podporuje aj vytváranie rovnosti príležitostí v prístupe k environmentálnej

infraštruktúra ako jednému z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich životné

podmienky a životnú úroveň obyvateľstva a k priaznivému životnému

prostrediu, právo na ktoré je jedným zo základných ústavných práv občanov

SR.112

Podobne ako pri iných operačných programoch, aj aktivity OP ŽP sa

v rámci prioritných osí dopĺňajú s aktivitami v iných operačných programoch

(Regionálny OP, OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast).

Ako jeden z mála programov je financovaný z dvoch fondov a to KF

a ERDF. Zo zdrojov EÚ bolo vyčlenených približne 15,5 % z celkovej alokácie

NSRR. Riadiacim orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR.

V rámci OP ŽP sa podarilo zrealizovať tieto projekty:113

Prijímateľ, Obec Závadka nad Hronom, z prostriedkov EÚ v celkovej

hodnote 7 663 823,14 Eur, zabezpečil funčné odvádzanie odpadovej vody, čím

sa zvýšila kvalita života ľudí, ale rovnako sa zabezpečila ochrana životného

prostredia. Zvýšenie kvality života je značné, a vďaka dôkladnému čisteniu

odpadových vôd v novej ČOV, tento komplexný prístup k vodnému

hospodárstvu môže nabudiť aj okolité oblasti, aby pristupovali zodpovednejšie

k svojim životným podmienkam a aj k samotnej prírode. V rámci tohto projektu

sa podarilo vybudovať 10 133,4 m kanalizačného potrubia v 31 vetvách v celej

obci.

V meste Bojnice sa podarilo z celkových oprávnených výdavkov

2 779 503,22 Eur podarilo vybudovať náučný chodník zameraný na propágáciu

chránených durhov živočíchov na teritóriu Slovenska a Karpát, podporu

ochrany príroy a ŽP v Karpatskom regióne, ktorým ZOO Bojnice atraktívne

sprístupní informácie pre návštevníkov areálu. Vďaka týmto prostriedkom sa

112

Eurofondy, Výročná správa OP ŽP 2010, str. 66. online.

113 Eurofondy, Výročná správa OP ŽP 2010, Príklad dobrej praxe. Príloha č. 10.

- 124 -

podarilo zrekonštruovať aj komunikácie, koterce 2ks, celkovo boli umiestnené 3

prístrešky s bezbariérovým prístupom, Realizáciou sa okrem iného skvalitnilo

pracovné prostredie, výchovné prostredie, verejné priestory a vybavenosť

vstupu ZOO, podporila sa tým propagácia ochrany prírody, environementálna

výchova v regióne a služby pre návštevníkov ZOO zo Slovenska i zahraničia

a rozvoj cestovného ruchu.

Obec Krásny Brod, si vďaka týmto prostriedkom v celkovej hodnote

1 458 832,76 Eur zrealizovalo ochranu pred povodňami. Projektom sa zlepšil

celkový stav toku, čím dôjde k zvýšeniu ochrany intravilánu obce proti veľkým

vodám, eliminovali sa riziká spojené s opakovaným výskytom škôd na verejnom

a súkromnom majetku. Prostriedky boli rovnako efektívne využité na

rekonštrukciu regulácie toku Rokytovec v intraviláne obce o dĺžke 640 m,

zabezpečilo sa územie protipovodňovou ochranu na ploche 9,95 km2.

Graf č.1: Vývoj čerpania a kontrahovania OP ŽP 2007-2013.

Zdroj: MF SR, NSRR, CKO114

.

114 Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny

koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie

podiel kontrahovaniaOP

podiel čerpania OP

priemer čerpania NSRR

priemer kontrahovaniaNSRR

- 125 -

Graf č.2: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP ŽP.

Zdroj: MF SR, NSRR, CKO115

, čerpanie počas roku 2012.

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 6.2.2

Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je

programom, ktorý podporuje rozvoj inovácií, priemyslu, cestovného ruchu

a ďalších vybraných služieb využitím rastového potenciálu regiónov so

zameraním na splnenie globálneho – strategického cieľa NSRR v súčasnom

programovom období, t.j. 2007 - 2013, ktorým je “výrazne zvýšiť do roku 2013

konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a

zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja”116.

Prioritu NSRR, ktorou je „Podpora konkurencieschopnosti podnikov

a služieb najmä prostredníctvom inovácií“ rozvíja prostredníctvom štyroch

prioritných osí:

Inovácie a rast konkurencieschopnosti;


koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 116

Eurofondy, Výročná správa OP KaHR za rok 2010, str. 7.

I II III IV V VI VII VIII IX X

0,00% 0,05% 0,01%

3,71%

0,97% 0,62%

1,10%

0,57%

1,81%

0,76%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 126 -

Energetika;

Cestovný ruch, zaraďujúc sa ako špecifická priorita pod strategickú

prioritu Vedomostná ekonomika;

Technická pomoc, ktorá je zameraná na podporu implementácie

programu.

Dá sa povedať, že práve tento operačný program je jeden z hlavných

nástrojov na dosiahnutie priorít v rámci Národného programu reforiem

v oblastiach inovácií a priamo tak prispieva k uskutočneniu priorít

v podnikateľskom prostredí. Cieľom je zachovať a rozvíjať konkurencieschopný

a efektívne vyrábajúci potenciál energetiky, priemyselnej výroby, potenciál

cestovného ruchu a rovnako aj v iných službách v podmienkach trvalo

udržateľného rozvoja. Aktivity tohto programu sú zamerané predovšetkým na

služby pre podnikateľov a priemysel, energetické projekty a cestovný ruch.

Riadiacim orgánom je Ministerstvo hospodárstva SR. Funkciu

sprostredkovateľských orgánov plnia inštitúcie SARIO, SIEA, SACR

a NARMSP.

Z prostriedkov EÚ bolo pre tento program vyčlenených približne 7 %

z celkovej alokácie NSRR.

Medzi úspešne zrealizované projekty,financované z prostredkov EÚ

v rámci tohto OP môžeme považovať napr. projekt prijímateľa FOUR DESIGN

FACTORY s.r.o. Projekt bol podporený v rámci Prioritnej osi 1 a osi 1.1.

Inovácie a technologické transfery. Vďaka týmto prostriedkom má spoločnosť

výrazné rezervy rastu výroby, dopyt po výrobkoch prevláda nad ponukou.

Projekt sa realizoval na pohraničí s Českou republikou a Rakúskom, kde je

perspektíva umiestnenia časti výroby s vysokou pridanou hodnotou. Ročná

prevádzka nových výrobných technológií zabezpečila pomerne rýchly

a efektívny rast konkurencieschopnosti žiadateľa na plnenie indikátorov rastu

tržieb pridanej hodnoty. V súčasnosti je spoločnosť personálne a technologicky

stabilizovanou spoločnosťou s významným podielom na regionálnom trhu

s nábytkoom čo potencionálne tvorí predpoklady pre ďalší rast zamestnanosti.

- 127 -

Projekt prispieva aj k cieľom HP MRK (horizontálna priorita; – marginalizované

komunity), nakoľko realizáciou projektu bolo vytvorené 1 pracovné meisto pre

príslušníkov MRK.117

Ďalším príkladom efektívneho využitia prostriedkov z EÚ je projekt

v rámci Prioritnej osi 2, Opatrenie 2.1. Prijímateľ, TYRAPOL, spol. s.r.o., vďaka

schváleniu Žiadosti o NFP, s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške

132 178,43 Eur,mohol znížiť náklady prevádzky v časti energie min. o 50 %.

Z hľadiska environmentálneho majú odbodbné projekty pozitívny vplyv na

životné prostredie – geotermálna energia neprodukuje znečistenie, je

nevyčerpateľná a bezpečná. Rovnako ako predchádzajúci projekt, aj tento

prispel k cieľom HP. Jeho realizáciou došlo k odstaveniu kotlov na stlačený plyn

propan-butan ako aj kotla na pevné palivo.118

V rámci prioritnej osi 3, opatrenie 3.1, sa podarilo Kúpeľom Štós

z prostriedkov EÚ v celkovej hodnote 738 063,62 Eur, rozšíriť a skvalitniť služby

zdravotného a voľného cestovného ruchu. Zlepšila sa kvalita kúpeľnej liečebnej

starostlivosti a zvýšil sa jej štandard. V rámci rekonštrukcie hlavnej budovy

kúpeľov boli rovnako vytvorené 2 nové pracovné miesta, čím projekt prispel

k cieľom HP.119

117 Eurofondy, Výročná správa o vykonaní OP KaHR za rok 2011. Príloha č. 6, str. 149.

118 Tamže, str. 149. 119 Tamže, str. 149.

- 128 -

Graf č.3: Vývoj čerpania a kontrahovania OP KaHR 2007-2013.

Zdroj: MF SR, NSRR, CKO 120

.

Graf č.4: Vývoj čerpania v rámci OP KaHR121.

Zdroj: MF SR, NSRR, CKO 122, čerpanie počas roku 2012.



Výrazný pokles predstavuje zvýšenie alokácie (EÚ zdroje) pre OP KaHR zo 777 mil. € na

968,25 mil. € (realokácia z OP IS a OP D).

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP




0,00%

1,83% 1,06% 0,73%

1,18% 0,54%

1,38% 1,26%

-8,05%

1,21%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 129 -

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 6.2.3

Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia je dokument, na

základe ktorého sa v súčasnom programovom období 2007 - 2013 poskytuje

podpora v oblastiach rozvoja ľudských zdrojov, zvyšovania zamestnanosti,

sociálnej inklúzie, resp. začleňovania a budovania kapacít. Celá podpora tohto

programu je poskytovaná z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu (ESF).

V rámci programu sú podporované aktivity, ktoré smerujú ku skvalitneniu

ľudského kapitálu a aktivity, ktoré sú orientované na kvalitnú tvorbu politík.

Intenzita pomoci v regiónoch Slovenskej republiky je rôzna, nakoľko

závisí od výšky jednotlivých regionálnych disparít, ktoré sú v súlade so

schémami štátnej pomoci, schémami de minimis. Pomoc sa poskytuje

prostredníctvom 5 prioritných osí, ktorými sú:

Podpora rastu zamestnanosti;

Podpora sociálnej inklúzie;

Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK

v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť;

Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy, v cieli

Konvergencia;

Technická pomoc.

Ciele spomenutých prioritných osí dopomáhajú plniť jednotlivé opatrenia

a ich aktivity. Prostredníctvom zamerania prioritných osí je operačný program

zároveň previazaný s inými operačnými programami a ich aktivitami

(Regionálny operačný program, OP Zdravotníctvo, OP Vzdelávanie, OP

Výskum a vývoj). Možno povedať, že globálnym cieľom OP ZaSI je rast



- 130 -

zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, budovanie kapacít a sociálna inklúzia.

Naplnenie globálneho cieľa využíva nasledovné merateľné ukazovatele:123

Počet udržaných pracovných miest;

Počet novovytvorených pracovných miest;

Počet úspešne umiestnených osôb na trh práce.

Program svojimi aktivitami podporuje široké spektrum osôb, ktoré sú na

trhu práce znevýhodnené, rovnako podporuje marginalizované skupiny, bez

ohľadu na vek, vzdelanie a pohlavie.

V roku 2011 sa plánovalo podporovať napĺňanie cieľov stratégie Európa

2020 a priorít národného programu reforiem Slovenskej republiky nasledovne:

Podpora vzdelávania na všetkých úrovniach – podpora národných

projektov, zameraných na problematiku terénnej sociálnej práce,

podpora vzdelávania vlastných zamestnancov;

Podpora integrácie znevýhodnených skupín do spoločnosti – projekt pre

občanov ohrozených a dotknutých hromadným prepúšťaním;

Podpora humanizácie, modernizácie rezidenciálnej starostlivosti

v sociálnej infraštruktúre v prospech zvýšenia šancí klientov na opätovnú

integráciu do spoločnosti.

Riadiacim orgánom operačného programu je Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny SR. Funkciu sprostredkovateľského orgánu plní

Sociálna implementačná agentúra a Fond sociálneho rozvoja. Európske

spoločenstvo prispieva čiastkou približne 7,66 % celkovej alokácie NSRR, t.j.

11, 5 mld. €. Oprávnenosť čerpania prostriedkov je do konca roka 2015, pričom

pre rok 2012 nám v rámci pravidla n+3 zostáva vyčerpať 14 mil. EUR.

V rámci cieľa Konvergencia bolo vyčlenených 864 mil. € pre západné,

východné a stredné Slovensko a v rámci cieľa Regionálna

123

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Výročná správa OP ZaSI za rok 2010,

str. 11.

- 131 -

konkurencieschopnosť a zamestnanosť pre Bratislavský samosprávny kraj

(BSK) viac ako 17 mil. EUR.

Medzi úspešne zrealizované projekty môžeme zaradiť napr:124

V hodnote 40 219 Eur sa podporil domov pre odchovancov z detských

domovov a mladých dospelých v kríze V Bratislavskom samosprávnom krajo.

Prijimateľ, Občianske združenie Brána do života, si stanovil cieľ so zameraním

na ubytovanie a poskytovanie služby mladým klientom, odchovancom detských

domov, resocializačných zariadení, po výkone väzby a iných zariadení pre

osobitnú staroslivosť. Poskytuje služby pre mladých ľudí s akýmkoľvek

handicopom po 18 roku, ktorí nemjú možnosť kam ísť. Tento projekt veľmi

pozitívne hodnodil aj európsky komisár pre zamestnanosť, sociáílne záležitosti

a začlenenie László Andor. Aktivity projektu dokážu previesť mladých ľudí zo

života v pasivite podpory rodiny alebo sociálneho systému do aktívneho života.

Obec Letanovce využila prostriedky z EÚ na podporu sociálnej inklúzie

osôb ohrozených sociálnym vylúčením, resp. na marginalizované rómske

komunity. Implementáciou projektu bol zabezpečený dozitívny dopad na cieľovú

skupinu, vytvorenie atmosféry dôvery medzi MRK žijúcou na pokraji sociálneho

vylúčenia a obcou. Permanentnou prácou v sociálnom prostredí komunity

projekt prispel k zlepšeniu životnej situácie osôb ohrozených sociálnym

vylúčením a ku znižovaniu výskytu sociálno-patologických javov.

124 Výročná správa OP ZaSi 2011, Príloha č. 12, Príklady dobrej praxe.

- 132 -

Graf č.5: Vývoj čerpania a kontrahovania v OP ZaSI 2007 – 2013.


.

Graf č.6: Vývoj čerpania prostriedkov v OP ZaSI.




koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 126 Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny


0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP




1,99% 1,41%

2,99%

0,95% 0,44%

-1,21%

1,08% 1,45% 1,26%

1,70%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 133 -

OP Zdravotníctvo 6.2.4

Operačný program Zdravotníctvo je program, ktorý je zameraný na

pomoc v sektore zdravotníctva. Podpora je poskytovaná z finančných

prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci cieľa

Konvergencia.

Hlavným cieľom operačného programu je zlepšiť podmienky, ktoré

ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ale aj

v neproduktívnom veku a to prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti

a dostupnosti zdravotnej starostlivosti i podpory zdravia, v rámci zdravotníckej

infraštruktúry.

Napĺňať cieľ pomáhajú tri prioritné osi:

Modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc;

Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám;

Technická pomoc.

Operačný program je v niektorých oblastiach prepojený aj na iné aktivity

niektorých operačných programov, t.j. OP Vzdelávanie a OP Zamestnanosť

a sociálna inklúzia. Prostredníctvom zlepšovania zdravotného stavu

obyvateľstva, čo má dopad na zvyšovanie pracovnej sily na pracovnom trhu.

Program prispieva k realizácii priorít Národného programu reforiem najmä

v oblasti zamestnanosti.

Riadiacim orgánom OP Zdravotníctvo je Ministerstvo zdravotníctva SR.

Finančný príspevok z EÚ predstavuje 2,17 % z celkovej alokovanej sumy

NSRR.

V rámci príkladov dobrej praxe stojí za zmienku spomenúť projekt

fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline. Z celkových oprávnených výdavkov

vo výške 13 262 075,08 Eur, vzniklo v rámci novostavby urgentného príjmu

oddelenie urgentného príjmu, ktoré vo fakultnej nemocnici predtým

absentovalo. Prostriedky boli použité na vybudovanie nových priestorov

- 134 -

oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny s kompletným prístrojovým

vybavením na špičkovej úrovni a rozšírením lôžkovej kapacity o 2 lôžka.

Inštaláciou lineárneho urýchlovača na oddelení radiačnej onkológie sa FNsP

Žilina zaradila medzi pracoviská, ktoré v stredoeurópskom regióne poskytujú

špičkové špecializované zdravotnícke služby. Projekt prispieva k rovnosti

príležitostí tvorbou pracovných miest vhodných predovšetkým pre ženy, čím

umožňuje vyvážené zapojenie mužov a žien do aktívneho ekonomického

života.

Prijímateľovi Imunoalegológia Dzurilla s.r.o. sa z prostriedkov v hodnote

1 733 736,64 Eur podarilo vybudovať nadstavu, vďaka ktorej sa vytvorili nové

ambulancie – pneumologická, onkologická, klinická imunológia a alergológia

a oftalmologickiá s jednodňovou očnou chirurgiou. Predmetom projektu bolo

tiež stavebno-technickými úpravami zabezpečiť bezbariérový prístup do

všetkých priestorov zariadenia. Vďaka projektu sa zvýšila aj zamestnanosť

žien.127

Graf č.7: Vývoj čerpania a kontrahovania OP ZP 2007-2013.


.

127 Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní OP Z za rok 2011, Príloha č. 7, Príklady dobrej

praxe. 128 Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny


0%

15%

30%

45%

60%

75%

90%

105%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP



- 135 -

Graf č.8: Vývoj dynamiky čerpania OP Z.



OP Výskum a vývoj 6.2.5

Operačný program Výskum a vývoj predstavuje komplementárnu formu

Lisabonskej stratégie pre Slovensko so zámerom napomôcť rovnovážnemu

rozvoju výskumu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky a k zlepšeniu

podmienok pre realizáciu národných a medzinárodných projektov.130

Hlavným cieľom operačného programu je modernizácia a zefektívnenie

systému podpory výskum a vývoja a zvýšenie kvality infraštruktúry vysokých

škôl tak, aby mohli prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky,

k znižovaniu rozdielov v jednotlivých regiónov. Ďalej podporuje vznik nových

high-tech malých a stredných podnikov (MSP) spojených s tvorbou pracovných

miest.


koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 130 Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ,

Operačný program Výskum a vývoj.


0,00%

5,81%

0,30%

1,70%

3,72%

0,92% 0,66%

2,47%

1,82%

0,11%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 136 -

Cez cieľ Konvergencia upozorňuje na zlý technický stav hmotnej

infraštruktúry vysokých škôl, ako i na zlý technický stav, ich slabé vybavenie so

zámerom zvýšiť štandard technologického zabezpečenia vyučovania. Snaží sa

zvýšiť a zlepšiť investície do výskumu a technického rozvoja a uľahčiť inovácie

prepojením vedeckej sféry s aplikáciou výskumno-vývojových výsledkov do

praxe.131

Základným strategickým zámerom programu je neustále zvyšovať

výskumno-vývojový potenciál SR do takej miery, aby sa do konca

programového obdobia stal akousi hybnou silou rozvoja regiónov na úrovni

samosprávnych krajov.

Aktivity OP VaV sa realizujú prostredníctvom piatich nasledovných prioritných

osí:

Infraštruktúra výskumu a vývoja;

Podpora výskumu a vývoja;

Infraštruktúra výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji;

Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji;

Infraštruktúra vysokých škôl.

Riadiacim orgánom operačného programu Výskum a vývoj je

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a zo zdrojov EÚ bolo

vyčlenených približné 10,5 % celkovej alokácie NSRR.

Slovenskej technickej univerzite v Bratislave sa podarilo z prostriedkov

EÚ vybudovať centrum excelentnosti pre vývoj a aplikáciu progesívnech

diagnostických metód v procesoch spracovania kovových a nekovových

materiálov. Čiastkovým cieľom bolo vybudovanie prístrojovej základne centra

excelentnosti.Moderné špičkové eperimentálne prístroje a zariadenia boli

okamžite po ich inštalácii zaradené do vedecko-výskumnej oblasti s hlavným

dôrazom na zvýšenie informačného obsahu získaných experimentálnych dát

131

Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ,

Operačný program Výskum a vývoj.

- 137 -

v oblasti rozpracovaných grantových úloh, zapojenie študentov 3. Stupňa

vzdelávania do vedeckovýskumnej činnosti s hlavným cieľom zvládnutia

náročných metodologických postupov, zapojenia centra excelentnosti do

medzinárodných vedeckých projektov s partnerskými organizáciami

v z ahraniční.

Katolícka univerzita v Ružomberku využila prostriedky z EÚ na zvýšenie

informatizácia vzdelávania a úroveň digitálnej gramotnosti, zlepšila sa

dostupnosť IKT študentom, dostupnosť internetu pre študentov a podmienky na

samoštúdium. V internáte Ruža vznikla IKT sieť s prípojkami na každej izbe.

V rámci projektu sa zrekonštruovala a dostavala ubytovacia časť a sfunkčníla

sa výučbová časť pre výučbu špeciálnej pegagogiky pracoviska PF KU

v Levoči.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre realizovala projekt na

podporu výskumu aplikácie informačných technológií na zvýšenie

environmentálnej a ekonomickej udržateľnosti produkčného agreosystému.

Celkové oprávnené výdavky vo výške 521 781,26 Eur boli použité na výskum

využiteľnosti informačných a komunikačných technológií IKT pre priestorové

diferencovanie vstupov s cieľom zlepšiť environmentálnu a ekonomickú

rovnováhu v agrosystéme. Cieľom výskumu bola redukcia emisií skleníkových

plynov do atmosféry využitím nízkoemisných agrotechnológií.132

132 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Výročná správa OP Výskum a vývoj za

rok 2011, Príloha č. 7 a - c, Príklady dobrej praxe.

- 138 -

Graf č.9: Vývoj čerpania a kontrahovania OP VaV 2007 - 2013.


.

Graf č.10: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov OP VaV.





-5%

5%

15%

25%

35%

45%

55%

65%

75%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP




0,00%

2,06%

1,43%

0,95% 0,87%

1,05% 0,93%

0,83% 0,97% 0,90%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 139 -

OP Vzdelávanie 6.2.6

Operačný program Vzdelávanie je referenčným dokumentom, zameraný

na poskytovanie podpory pre rozvoj ľudských zdrojov s využitím Európskeho

sociálneho fondu (ESF) a národných zdrojov. Globálnym cieľom je zabezpečiť

dlhodobú konkurencieschopnosť prostredníctvom vedomostnej spoločnosti.

Opatrenia operačného programu sa zameriavajú na posilnenie ľudského

kapitálu, predovšetkým podporou vzdelávania v jednotlivých oblastiach

vzdelávacieho systému, t.j. regionálne školstvo, vysoké školstvo a iné

vzdelávanie. Podpora sa realizuje prostredníctvom vytvárania a zavádzania

reforiem do systémov vzdelávanie a odbornej prípravy s dôrazom na

zvyšovanie schopnosti ľudí reagovať na potreby vedomostnej spoločnosti

a celoživotného vzdelávania, vylepšovaním schopností školiaceho personálu

smerom k inovácii a vedomostnej ekonomike a vytváraním sietí medzi

inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými a technologickými

strediskami a podnikmi. OP V ako multicieľový OP prispieva k vyrovnávaniu

regionálnych rozdielov pokrývaním dvoch cieľov kohéznej politiky EÚ, a to Cieľa

Konvergencie (územie celej SR okrem Bratislavského samosprávneho kraja)

a Cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (územie

Bratislavského samosprávneho kraja).135 Podpora vzdelávania osôb

s osobitnými vzdelávacími potrebami uľahčuje sociálnu inklúziu a trvalo

udržateľnú integráciu znevýhodnených skupín na trhu práce so zreteľom na

marginalizované rómske komunity.136

K plneniu hlavného cieľa operačného programu boli vytvorené tieto štyri

prioritné osi:

Reforma systému vzdelávania odbornej prípravy;


koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 135 Eurofondy, Výročná správa OP V za rok 2010, str. 26.

136 Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ,

Operačný program Vzdelávanie.

- 140 -

Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojov;

Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebami;

Moderné vzdelávanie pre vedomostné spoločnosť pre Bratislavský kraj.

Z geografického hľadiska operačný program pokrýva celé územie SR.

Riadiacim orgánom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Funkciu sprostredkovateľského orgánu plnia Agentúra Ministerstva školstva,

vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo zdravotníctva. Z finančných

prostriedkov EÚ bolo na OP V vyčlenených približne 5 % z celkovej alokácie

NSRR.

137Trnavský samosprávny kraj využil prostriedky z EÚ na podporu

vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Do projektu zameraného na

špecializačné štúdium sa zapojilo 14 zdravotníckych zariadení z Trnavského

samosprávneho kraja. Do tohto štúdia sa zapojilo 116 zdravotnícnych

pracovníkov, pričom úspešne ho dokončilo 94 pracovníkov.

Základná škola s materskou školou v Markušoviach využila prostriedky

na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych

komunít. Z celkového počtu žiakov ZŠ s materskou školou tvorí 74 % žiakov

rómskej komunikty. Realizáciou aktivít projektu sa zvyšuje informovanosť

žiakov, ich rodičov a celej rómskej komunity o potrebe vzdelania a tým aj

rozšírenia možnosti zamestnania sa. Projekt sa zameral na vytvorenie a trvalé

fungovanie účinného a efektívneho systému poradenstva o povolaniach

a zamestnaniach pre školský systém a trh práce. Proejtk súčasne zabezpečoval

v jednotlivých vytypovaných oblastiach, dostupných v regióne, veľmi podrobné,

cielené, vhodne spracované a pre budúcich stredoškolácov prístupnymi

formami podávanie informácie, pričom záverečné výstupy projektu sa stali

podkladom kariérneho poradenstva aj pre nasledujúce ročníky žiakov

končiacich základnú školu.

137 Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní OP Vzdelávanie za rok 2011, Príloha č. 7,

Príklady dobrej praxe.

- 141 -

Graf č.11: Vývoj čerpania a kontrahovania OP V 2007 - 2013.


.

Graf č.12: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP V.





-5%

5%

15%

25%

35%

45%

55%

65%

75%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP




0,00%

0,68%

0,49% 0,65%

0,52%

2,09%

-0,31%

0,63% 0,69%

2,06%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 142 -

OP Technická pomoc 6.2.7

Operačný program Technická pomoc je zameraný na zabezpečenie

efektívneho, účinného a správneho riadenia, implementáciu, finančné riadenia,

kontrolu, audit štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na Slovensku pre

dosiahnutie strategického cieľa „Výrazne zvýšiť do roku 2013

konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky

a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“140

Operačný program je zameraný aj na horizontálne aktivity, ktoré sú

spoločné pre všetky operačné programy a definovaním ich skupinových aktivít

je zabezpečená komplementarita s technickou pomocou v rámci zvyšných

operačných programov, z ktorej sa budú financovať oprávnené aktivity

špecifické pre príslušný operačný program. Jednotlivé operačné programy majú

technickú pomoc vyčlenenú v rámci samostatnej prioritnej osi.141

Spomínané zabezpečenie efektívneho, účinného, správneho riadenia,

implementácie, finančného riadenia, kontroly a auditu štrukturálnych fondov

(ŠF) a Kohézneho fondu (KF) je realizované prostredníctvom týchto prioritných

osí:

Príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, informovanie

a posilňovanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach;

Finančné riadenie, kontrola, audit a posilňovanie administratívnych

kapacít v týchto oblastiach.

Riadiacim orgánom OP TP je Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR. Pre tento operačný program bolo zo zdrojov EÚ

vyčlenené necelé 1 % z celkovej alokácie.



Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Technická pomoc.

141 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Výročná sprava OP TP za rok 2010,

str. 32.

- 143 -

Medzi príklady dobrej praxe môžeme z pomedzi všetkých podporených

spomenúť napr. tieto:142

Prijímateľom celkových oprávnených výdavkov vo výške 4 592 000 Eur

bolo práve Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Prostriedky boli využité na elektronickú podporu, systému ITMS, procesov

riadenia čerpania ŠF a KF, na zabezpečenie konzistencie a transparentnosti

celého procesu a kompatibility so stanovenými postupi a normami. Realizáciou

tohto projektu by sa mala zvýšiť kvalita implementácie programov

spolufinancovaných z fondov EÚ ako aj výmena informácií s EK a inými

informačnými systémami pre účely riadenia a implementácie regionálnej politiky

SR a pod.

Správa finančnej kontroly Bratislava využila túto podporu na nákup

počítačového vybavenia a USB kľúčov, ktoré slúžia pre nových a stávajúcich

zamestnancov, ktorí vykonávali vládny audit v súvislosti s programovýcm

obdobím 2007-2013. Obstaraná výpočtová technika nahradila zastaranú

výpočtovú techniku na kvalitatívne niekoľkonásobne vyššej úrovni.

Graf č.13: Vývoj čerpania a kontrahovania OP TP 2007 – 2013.


.

142 Výročná správa o vykonávaní operačného programu Technická pomoc za rok 2011, Príloha

č. 5, Príklady dobrej praxe, str. 282.

0%10%20%30%40%50%60%70%80%90%

100%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP



- 144 -

Graf č.14: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP TP.



Regionálny OP 6.2.8

Globálnym cieľom operačného programu je zvýšenie dostupnosti

a kvality občianskej infraštruktúry ako i vybavenosti v jednotlivých regiónoch.

Plnenie cieľa má prispievať k dosahovaniu cieľa strategickej priority

Infraštruktúra a regionálna dostupnosť, ktorým je „zvýšenie vybavenosti

regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich služieb“145.

Operačný program je v rámci svojich aktivít prepojený, resp. sa dopĺňa

s operačnými programami Doprava, Informatizácia spoločnosti,

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Vzdelávanie a Zamestnanosť

a sociálna inklúzia.


koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 144 Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny


Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Regionálny operačný

orgán.


0,31% 0,28%

0,93%

0,77%

0,47% 0,45%

0,15%

0,07%

0,24%

1,14%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 145 -

Prostredníctvom budovania kvalitnej a dostupnej občianskej

infraštruktúry a v spolupôsobení s príspevkami v rámci ostatných operačných

programov ROP pomôže dosiahnuť ciele Národného programu reforiem

v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti a informačnej spoločnosti. Napriek

tomu, že Regionálny operačný program nie je priamo zameraný na podporu

podnikateľskej sféry, neustále prispieva k stimulácii vnútorných zdrojov regiónov

na rozvoj podnikateľských aktivít, pričom zároveň zvyšuje atraktivitu

jednotlivých regiónov pre zahraničné investície, čím v podstate prispieva

k plnenie priorít Národného programu reforiem v oblasti podnikateľského

prostredia.

K plneniu hlavného cieľa pomáhajú nasledovné prioritné osi:

Infraštruktúra vzdelávania;

Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej

kurately;

Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného

ruchu;

Regenerácia sídiel;

Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov;

Technická pomoc.

Funkciu riadiaceho orgánu plní Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka. Pre operačný program bolo celkovo vyčlenených približne 12,5 %

celkovej alokácie NSRR.

Obec Hliník nad Hronom využila prostriedky na rekonštrukciu

Materskej školy aby tak prispela k zlepšeniu podmienok na realizáciu

výchovného procesu a skvalitnenenie výchovy v MŠ. Financovalo sa

zateplenie obvodového plášta objektu MŠ, výmena okien a balkónových

dverí, čím sa zvýšila tepelná ochrana objektu a znížila sa tak spotreba

energie na vykurovanie a pod. Projekt umožňuje zlepšenie podmienok pre

pedagogických, ako aj nepedagogických zamestnancov, ktorí priamo alebo

- 146 -

nepriamo vplývajú na zlepšovanie kvality vzdelávacieho procesu. Realizácio

projektu sa prispelo aj k cieľom HP ako napr. rozvoj informačnej spoločnosti.

Projekt zabraňuje vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou

obyvateľov, prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a podporuje

trvalo udržateľný hospodársky a soc. rast. Rovnako prispieva k ochrane ŽP

úsporou nákladov na vykurovanie.146

V Prešovskom kraji boli prostriedky využité na rekonštrukciu základnej

školy.Zeteplovali sa obvodové plášte, bola zrealizovaná nová sedlová strecha,

okná a vchodové dvere boli vymenené za úsporné plastové. Vstavaná bola

učebňa IKT. Zrealizovaná bola nová plynová kotoľna s rozvodmi ústredného

kúrenia a solárnym ohrevom. Realizáciou týchto aktivít sa dosiahlo zníženie

energetickej náročnosti objektov ZŠ o cca 70 %.

V meste Galanta sa podarilo modernizovať domov dôchodcov – Patria

v Galante, Realizáciou sa zlepšili tepelno-technické vlastnosti konštrukcie,

zároveň sa podarilo znížiť hlučnosť v interiéri. Zlepšilo sa poskytovanie

ambulatných a terénnych sociálnych služieb, zdravotné a sociálne rehabilitačné

služby, muzikoterapia, pohybové terapie.

146 Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní ROP za rok 2011, Príklady dobrej praxe,

Príloha č. 7.

- 147 -

Graf č.15: Vývoj čerpania a kontrahovania ROP 2007 - 2013.


.

Graf č.16: Vývoj dynamiky čerpania v rámci ROP.

Zdroj: MF SR, NSRR, CKO 148, čerpanie počas roku 2012.



0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP




0,00%

3,50%

1,39%

1,11% 1,27%

2,04%

1,60%

1,24% 1,49%

1,76%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 148 -

OP Informatizácia spoločnosti 6.2.9

Operačný program Informatizácia spoločnosti je referenčným

dokumentom, na základe ktorého je poskytovaná podpora pre všetky projekty

v rámci OPIS. Hlavným cieľom programu je vytvoriť inkluzívnu informačnú

spoločnosti ako prostriedok na rozvoj vysoko výkonnej vedomostnej ekonomiky,

čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa strategickej priority Vedomostná ekonomika,

ktorým je rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie

konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.149

Finančné prostriedky z EÚ majú dopomôcť k modernizácii verejnej

správy, vďaka informačným a komunikačným technológiám budú

koncentrované plošne, t.j. do všetkých organizácií verejnej správy a budú tak

poskytovať priame výstupy používateľom na našom celom území. Jednou

z priorít programu je aj funkčný rozvoj eGovernmentu a tým prispieť k

celkovému zlepšeniu a zefektívneniu štátnej správy.

Stratégia operačného programu je postavená na nasledovných štyroch

prioritných osiach:

Efektívna elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb;

Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej

infraštruktúry;

Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu;

Technická pomoc.

Riadiacim orgánom operačného programu Informatizácia spoločnosti je

Úrad vlády SR. Finančný príspevok EÚ tvorí približne 8,64% z celkovej sumy

NSRR určenej pre operačné programy.



Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Informatizácia

spoločnosti.

- 149 -

Operačný program Informatizácia spoločnosti možno dlhodobo hodnotiť

ako vôbec najrizikovejší z celého NSRR, keďže vykazuje nielen mimoriadne

kvantitatívne, ale i kvalitatívne problémy.150

K podporeným projektom (niektoré ešte v súčasnoti prebiehajú)

z prostriekov EÚ môžeme spomenúť napr.151

Informačný systom Registra adries realizovaný ministerstvom vnútra

SR, projekt Úradu geodézie, kartografie a katastra SR so zameraním

a zavedenie elektronických služieb na úseku katastra nehnuteľností a na

úseku geodézie a kartografie. Ďalej napr. sprístupnenie elektronických

služieb Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zabezpečenie ich

všeobecnej použiteľnosti.

Graf č.17: Vývoj čerpania a kontrahovania OP OPIS 2007 – 2013.


.

150

Inštitút hospodárskej politiky, Ako napredovať v riadení EÚ fondov.

151 Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Informatizácia spoločnosti za rok

2011, str. 138. 152 Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny


-5%

5%

15%

25%

35%

45%

55%

65%

75%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP



- 150 -

Graf č.18: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP IS.



OP Doprava 6.2.10

Operačný program Doprava je programom, ktorého hlavným cieľom je

podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej

infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Plnenie cieľa prispeje

k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich prepojenia, ale aj

k znižovaniu rozdielov medzi regiónmi, k podpore rozvoja ekonomicky

zameraných aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. V tomto kontexte

sa OP Doprava predovšetkým zameriava na výstavbu a modernizáciu

dopravnej infraštruktúry SR a jej integráciu do európskeho dopravného systému

a zabezpečí prepojenie hlavných sídelných útvarov s cieľom odstraňovať

regionálne disparity v menej rozvinutých regiónoch SR pri zachovaní princípu

trvalo udržateľnej mobility.154


koordinačný orgán, Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013. 154 Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Doprava.


1,99%

1,41%

2,99%

0,95%

0,44%

-1,21%

1,08%

1,45% 1,26%

1,70%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 151 -

Rovnako predstavuje jeden z prostriedkov ako postupne odstrániť, resp.

vylepšiť dopravnú infraštruktúru v jednotlivých regiónoch a naliehavých otázok

týkajúcich sa bezpečnosti, spoľahlivosti a kvality dopravy. Napriek tomu, že

tento operačný program nie je určený na podporu podnikateľskej sféry, faktom

je, že svojím zameraním prispieva k stimulácii vnútorných zdrojov regiónov na

rozvoj nadväzujúcich podnikateľských aktivít a zároveň tak zvyšuje atraktivitu

regiónov pre zahraničné investície, čím zároveň prispieva k napĺňaniu priorít

Národného programu reforiem v oblasti podnikateľského prostredia.

Cieľ operačného programu Doprava sa dosahuje prostredníctvom týchto 6

prioritných osí:

Železničná infraštruktúra;

Cestná infraštruktúra (TEN-T);

Infraštruktúra intermodálnej prepravy;

Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov;

Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy);

Železničná verejná osobná doprava.

Funkciu riadiaceho orgánu OP Doprava plní Ministerstvo dopravy,

výstavy a regionálneho rozvoja SR. Operačný program je financovaný súčasne

z dvoch štrukturálnych fondov, t.j. ERDF a KF. Z prostriedkov EÚ bolo

vyčlenených 28 % z celkovej alokácie NSRR.

Nakoľko v roku 2011 nebol v rámci OPD fyzicky a finančne ukončený

žiadny projekt, vyberáme v rámci príkladov dobrej praxe nasledujúce úspešne

zrealizované projekty:155

Projekt obnovy parku železničných koľajových vozidiel ZSSK, a. s., pre

prímestskú a medziregionálnu verejnú železničnú osobnú dopravu SR

v hodnote viac ako 17 mil. Eur. Nákupom 10 ks elektrických poschodových

jednotiek, 12 sk medziregionálnych motorových jednotieck zvýšilo kvalitu, 155 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Výročná správa o vykonávaní

OP D za rok 2010, Príklady dobrej praxe, Príloha č. 11.

- 152 -

kultúru, spoľahlivosť, bezpečnosť a komfort ponúkaných služieb ZSSK ako

i rastu dopytu po železničnej osobnej doprave. Ku koncu roka 2010 bola do

prevádzky odovzdaná jedna elektrická poschodová jednotka a súprava

začala pravidelne jazdiť na trati Nové Mesto nad Váhom – Žilina – Čadca

a späť.

V hodnote viac ako 260 mil. Eur Národná diaľničná spoločnosť postavila

úsek diaľnice D1 Sverepec – Vrtižec. Projekt zahŕňal aj hlavný diaľničný

most cez mesto Považská Bystrica, 7 mostov na križovtke „Centrum“, 2

mosty nad diaľnicou, 1 most na križovatke „Vrtižer“ a iné. Táto výstavba

dostala ocenenie „Stavba roka 2010“, získala cenu ministerstva

hospodárstva a výstavby SR i Cenu Stavebnej fakulty STU v Bratislave za

uplatnenie vedy a techniky v realizácii stavebného diela.

Graf č.19: Vývoj čerpania a kontrahovania OP D 2007 - 2013.


.



-5%

5%

15%

25%

35%

45%

55%

65%

75%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie

podiel kontrahovania OP

podiel čerpania OP



- 153 -

Graf č.20: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP D.



OP Bratislavský kraj 6.2.11

Bratislava je administratívnym centrom Slovenskej republiky. Verejné

služby, ktoré sú poskytované štátnymi a ostatnými verejnými inštitúciami, sú

v regióne veľmi málo efektívne a tak sa stávajú pre občana menej kvalitné, ba

dokonca neprístupné. V porovnaní so svetovými trendmi zvyšovania kvality

verejných služieb cestou informatizácie a vývojom v okolitých krajinách, je

úroveň informatizácie Bratislavského kraja nízka.

Hlavným cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti regiónu rozvojom

vedomostnej ekonomiky a budovaním regiónu, ktorý bol atraktívny pre život.

Tento cieľ je reakciou na potrebu zvýšiť podporu inovatívneho podnikania

a informačnej spoločnosti ako kľúčových faktorov na zabezpečenie dlhodobého

ekonomického rastu a konkurencieschopnosti kraja. Zároveň sa zameriava na




0,00%

3,00%

1,10%

0,29% 0,15%

0,65%

0,14% 0,10%

0,69%

0,37%

mes

ačn

é vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 154 -

zvyšovanie kvalitatívnych parametrov územia, výrazne ovplyvňujúcich

atraktivitu kraja pre jeho obyvateľov158.

Hlavný cieľ je napĺňaný prostredníctvom týchto dvoch prioritných osí:

Infraštruktúra;

Vedomostná ekonomika.

Aktivity operačného programu sú previazané s aktivitami iných OP ako

Regionálny operačný program, OP Životné prostredie, OP Zamestnanosť

a sociálna inklúzia, OP Výskum a vývoj, OP Vzdelávanie, OP

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a OP Doprava. Program do veľkej

miery prispieva aj k napĺňaniu priorít Národného programu reforiem, hlavne

v oblasti inovácii a informačnej spoločnosti.

Funkciu riadiaceho orgánu OP Bratislavského kraja plní Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Európska únia na tento program

prispieva približne 0,82 % celkovej alokácie NSRR.

Medzi úspešne zrealizované projekty možno zaradiť napr.:159

Obec Hamuliakovo úspešne realizoval projekt zameraní na revitalizáciu

verejného priestranstva s vytvorením námestia pre oddych a detské ihrisko.

V rámci projektu boli upravené chodníky a vjazdy, zrekonštruované verejné

osvetlenie a vysadená zeleň. Revitalizáciou centrálneho priestoru obce sa

vytvorilo prostredie pre oddych, pre trávenie voľného času a takisto miesto pre

organizovanie tradičných akcií celoobecného charakteru. Obec sa realizáciou

tohto projektu stala atraktívnejšou a príťažlivejšou.

Spoločnosť J.F. Hlaváček, s.r.o. sa zamerala na zvýšenie produktivity

a efektívnosti výroby. Celkové oprávnené výrobky vo výške 192 000 Eur využila

na nákup nového stroja s digitálnym plotrom, ktorým bol nahradený starý

158 Operačný program Bratislavský kraj, Operačný program Bratislavský kraj.

159 Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Doprava za rok 2011, Príklady dobrej

praxe, Príloha č. 7, str. 240.

- 155 -

výsekový automat z roku 1976. Nové progresívne výrobné zariadenie umožňuje

vďaka riadiacemu konštrukčnému softvéru využívajúcemu laser vyrábať

výrobky bez toho, aby bolo potrebné používať finančné materiálovo náročné

výsekové formy. Za výrazne kratší časový interval a za bezkonkurenčne

najnižšie výrobné náklady je možné výrobiť požadované výrobky v požadovanej

kvalite. Veľmi dôležitým ukazovateľom efektívnosti nového stroja je až 90 %

úspora energie. Vďaka realizácii projektu sa spoločnosť stala

konkurencieschopnejšou, získala nových zákazníkov.

Graf č.21: Vývoj čerpania a kontrahovania OP BK 2007 – 2013.


.



-5%

5%

15%

25%

35%

45%

55%

65%

75%

2007 2008 2009 2010 2011 10_2012

rok implementácie

% v

yjad

ren

ie


podiel čerpania OP



- 156 -

Graf č.22: Vývoj dynamiky čerpania prostriedkov v rámci OP BK.






0,00%

2,19%

1,50%

0,48%

-0,81%

0,50%

0,85%

1,17%

0,81%

1,90%

mes

ačn

á vý

ška

čerp

ania

v %

mesiace

- 157 -

7. Operačné programy štrukturálnych fondov z EÚ na

obdobie rokov 2007 – 2013 v Českej republike

Slovenská a Česka republika sú dva susedné štáty, ktoré spája nielen

spoločná minulosť, ale aj podobný vývoj v súčasnom období, ako členské štáty

Európskej únie. Vzhľadom na faktor porovnateľného vývoja hospodárstva

a potrieb Česka a Slovenska, bude cieľom nasledujúcej kapitoly priblíženie

systému štrukturálnych fondov Európskej únie, ktorý je zaužívaný v Českej

republike.

7.1 Priblíženie systému štrukturálnych fondov v ČR

Štrukturálne fondy Európskej únie zahrňujú dva hlavné fondy, a to

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) a Európsky sociálny fond (ESF).

Medzi týmito dvoma fondmi sú rozdiely v použití prostriedkov, ako aj v ich

dosiahnutí cieľov.

Prostriedky z ERDF by mali slúžiť na podporu infraštruktúry, životného

prostredia, podporu malého a stredného podnikania a v neposlednom rade na

podporu a rozvoj vedy a výskumu. Prostriedky z ESF by mali byť smerované

hlavne na podporu zamestnanosti, zvyšovania kvality a počtu pracovných

miest, čím by bolo dosiahnuté posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Ciele Európskeho fondu regionálneho rozvoja by mali byť dosiahnuté

prostredníctvom financovania cez operačné programy, ktoré sú rozdelené podľa

svojho zamerania, pričom tie z Európskeho sociálneho fondu by mali byť

dosiahnuté prostredníctvom podpory politík členských štátov smerom

k zvýšeniu zamestnanosti, produktivity a kvality práce, zrovnoprávneniu

regiónov a území, čo sa do počtu pracovných príležitostí a prístupu

k pracovným pozíciám týka.

V rámci programového obdobia 2007 – 2013 je v Českej republike ESF

využívaný v operačných programoch OP Ľudské zdroje a zamestnanosť;

Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť a OP Praha Adaptabilita.

- 158 -

Koordinátorom čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych

fondov Európskej únie je v rámci Českej republiky Ministerstvo pre miestny

rozvoj. Česká republika pripravila 26 operačných programov, ktoré sú zhrnuté v

Národnom strategickom referenčnom rámci, ktorý prešiel schvaľovacím

procesom Európskej komisie v roku 2007.

Tematické, alebo sektorové operačné programy, ktorých má

Česká republika stanovených 8, priamo nadväzujú na ciele politiky súdržnosti

a rozvojovú stratégiu definovanú v Národnom rozvojovom pláne ČR pre

obdobie 2007 – 2013.

Regionálne operačné programy nadväzujú na tematické operačné

programy a obsahovo sú smerované na riešenie konkrétnych problémov

regiónov ČR, čím podporujú vyvážený rozvoj určeného územia a využívajú jeho

ponúkaný potenciál.

V Českej republike sú prostriedky zo štrukturálnych fondov rozdelené

nasledovne:

1) Tematické operačné programy v celkovej pridelenej čiastke 21 300, 3 mil.

EUR

a) OP Podnikanie a inovácie;

b) OP Doprava;

c) OP Ľudské zdroje a zamestnanosť;

d) OP Životné prostredie;

e) OP Výskum a vývoj pre inovácie;

f) OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť;

g) OP Technická pomoc;

h) Integrovaný operačný program;

2) Regionálne operačné programy v celkovej pridelenej čiastke 4 659 mil. EUR

a) ROP NUTS II Juhovýchod;

b) ROP NUTS II Juhozápad;

c) ROP NUTS II Moravskosliezko;

d) ROP NUTS II Severovýchod;

- 159 -

e) ROP NUTS II Severozápad;

f) ROP NUTS II Stredné Čechy;

g) ROP NUTS II Stredná Morava;

3) Operačný program – Praha v celkovej pridelenej čiastke 343,3 mil. EUR

a) OP Praha Konkurencieschopnosť;

b) OP Praha Adaptabilita;

4) Európska územná spolupráca v celkovej pridelenej čiastke 1 442,4 mil. EUR

a) OP Medziregionálna spolupráca;

b) OP Nadnárodná spolupráca;

c) OP Cezhraničná spolupráca ČR – Bavorsko;

d) OP Cezhraničná spolupráca ČR – Poľsko;

e) OP Cezhraničná spolupráca ČR – Rakúsko;

f) OP Cezhraničná spolupráca ČR – Slovensko;

g) OP Cezhraničná spolupráca ČR – Sasko;

h) INTERACT II;

i) ESPON 2013.

7.2 Stručná charakteristika jednotlivých operačných programov

Českej republiky

Operačné programy každej členskej krajiny sú nastavené presne podľa

potrieb a priorít, ktoré na dané obdobie krajina vykazuje a po ich zostavení

musia prejsť schválením v Európskej únií. Česká republika má na programové

obdobie 2007 – 2013 zostavených 26 operačných programov, ktoré sú

tematicky rozdelené podľa cieľov na:

1. cieľ: Konvergencia

a. Tematické OP;

b. Regionálne OP;

2. cieľ: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť;

3. cieľ: Európska územná spolupráca.

- 160 -

Celková suma finančných prostriedkov alokovaných v rámci NSRR predstavuje

hodnotu 798 mld. Kč.

Tematické operačné programy 7.2.1

7.2.1.1 Integrovaný operačný program (IOP)

IOP je zameraný na modernizáciu verejnej správy, zvýšenie kvality

a dostupnosti verejných služieb a podporu územného rozvoja. Medzi ďalšie

kompetencie IOP patrí zvyšovanie kvality života obyvateľstva a atraktivity

Českej republiky pre investorov.

IOP spadá pod pôsobnosť Ministerstva pre miestny rozvoj. Financovanie

aktivít IOP je stanovené z kombinácie finančných zdrojov ERDF (max. 85%)

a spolufinancovaním vlastných verejných zdrojov (min. 15%). Celková hodnota

finančných zdrojov IOP je vo výške 1 582,4 mil. EUR z programu konvergencia

a 29,4 mil. EUR z programu regionálnej konkurencieschopnosti

a zamestnanosti.

7.2.1.2 OP Podnikanie a inovácie (OPPaI)

OPPaI je zameraný na podporu rozvoja podnikateľského prostredia;

podporu prenosu výsledkov výskumu a vývoja do podnikateľskej praxe; vznik

nových a podporu existujúcich firiem; využívanie potenciálu hospodárstva;

moderných technológií a obnoviteľných zdrojov.

OPPaI spadá pod pôsobnosť Ministerstva priemyslu a obchodu.

Financovanie aktivít OPPaI je stanovené z kombinácie finančných zdrojov

z ERDF vo výške 3,04 mld. EUR a verejných zdrojov Českej republiky, vo výške

0,54 mld. EUR.

- 161 -

7.2.1.3 OP Životné prostredie (OPŽP)

OPŽP je zameraný na zlepšovanie kvality životného prostredia,

prispievanie k zlepšovaniu stavu ovzdušia, pôd a vôd, riešenie odpadovej

problematiky a priemyselného znečistenia, využívanie obnoviteľných zdrojov

energie a podpory krajinnej starostlivosti.

OPŽP spadá pod pôsobnosť Ministerstva životného prostredia.

Financovanie aktivít OPŽP je stanovené vo výške 4,92 mld. EUR zo zdrojov EÚ

a 0,87 mld. EUR z verejných zdrojov Českej republiky.

7.2.1.4 OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť (OPVK)

OPVK je zameraný na modernizáciu systému počiatočného,

terciárneho a ďalšieho vzdelávania, celoživotné vzdelávanie a zlepšenie

podmienok vo výskume a vývoji.

OPVK spadá pod pôsobnosť Ministerstva školstva. Financovanie

aktivít OPVK je stanovené prostredníctvom cieľu Konvergencia, no časť

celoživotné vzdelávanie spadá pod financovanie z prostriedkov cieľa

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, vo výške 1,83 mld. EUR,

v kombinácií s verejnými zdrojmi Českej republiky, vo výške 0,32 mld. EUR.

7.2.1.5 OP Výskum a vývoj pre inovácie (OPVaVpI)

OPVaVpI je zameraný na posilnenie výskumného, vývojového

a proinformačného potenciálu Českej republiky prostredníctvom vysokých škôl,

výskumných inštitúcií a ich spolupráce so súkromným sektorom. Ďalšími cieľmi

tohto OP je vybavenie pracovísk modernou technikou, budovanie nových

výskumných pracovísk a zvyšovanie kapacity terciárneho vzdelávania.

OPVaVpI spadá pod pôsobnosť Ministerstva školstva. Financovanie aktivít

OPVaVpI spadá pod cieľ Konvergencia a finančné prostriedky vyčlenené na

tento operačný program predstavujú celkovú hodnotu 2 070,68 mil. EUR.

- 162 -

7.2.1.6 OP Ľudské zdroje a zamestnanosť (OPĽZaZ)

OPĽZaZ je zameraný na znižovanie nezamestnanosti

prostredníctvom aktívnej politiky na trhu práce, profesijného vzdelania,

začleňovania sociálne vylúčených obyvateľov späť do spoločnosti a zvyšovanie

kvality verejnej správy.

OPĽZaZ spadá pod pôsobnosť Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Financovaní aktivít OPĽZaZ spadá pod cieľ Konvergencia. Oblasti aktívnej

politiky trhu práce a modernizácie verejnej správy a verejných služieb spadajú

pod prostriedky Regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Celková

hodnota finančných prostriedkov vyčlenených pre OPĽZaZ je vo výške 1,84

mld. EUR, v kombinácií s verejnými zdrojmi Českej republiky, a to vo výške

0,32 mld. EUR.

7.2.1.7 OP Doprava (OPD)

OPD je zameraný na skvalitnenie infraštruktúry a vzájomnú

prepojenosť riečnej, cestnej a železničnej dopravy, v rámci sietí TEN-T. Z OPD

by mali byť hradené aj prípadné opravy v rámci porúch pražského metra.

OPD spadá pod pôsobnosť Ministerstvo dopravy ČR.

Financovanie aktivít OPD je stanovené vo výške 5,77 mld. EUR z fondov EÚ.

7.2.1.8 OP Technická pomoc (OPTP)

OPTP je zameraný na podporu jednotného prístupu, na národnej úrovni

pre zaistenie aktivít efektívneho riadenia kontroly, sledovania a vyhodnocovania

realizácie strategického referenčného rámca – NSRR, ktorý zastrešuje aktivity

politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti v ČR na roky 2007 – 2013.

OPTP spadá pod pôsobnosť Ministerstva pre miestny rozvoj.

Financovanie aktivít OPTP je stanovené v kombinácií finančných zdrojov

- 163 -

z fondov EÚ ako aj verejných zdrojov Českej republiky, a to vo výške 0,29 mld.

EUR.

Regionálne operačné programy 7.2.2

V rámci programového obdobia 2007 – 2013 má Česká republika

vymedzených 7 regionálnych operačných programov, ktoré sú určené pre celé

územie Českej republiky s výnimkou hlavného mesta Prahy. Regionálne

operačné programy (ROP) majú vymedzených niekoľko cieľových oblastí,

prostredníctvom ktorých by malo byť dosiahnuté zvýšenie

konkurencieschopnosti regiónov, a to hlavne prostredníctvom zvýšenia

atraktivity regiónov pre investorov, ako aj urýchlenia ich rozvoja. Každý zo 7

vytýčených regiónov je spravovaný vlastnou regionálnou radou.

Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na regionálne

operačné programy z fondov Európskej únie predstavuje hodnotu 4,6 mld.

EUR.

7.2.2.1 ROP NUTS II Severozápad

Regionálny operačný program, ktorý je určený pre Karlovarský

a Ústecký kraj. Prioritami operačného programu sú zlepšenie dopravnej

dostupnosti, prepojenie regiónov, podpora cestovného ruchu a infraštruktúry,

zlepšenie podnikateľského prostredia a života v obciach.

Finančné prostriedky vyčlenené pre ROP Severozápad

predstavujú z prostriedkov fondov EÚ hodnotu 745,91 mil. EUR a z verejných

zdrojov Českej republiky 131,63 mil. EUR.

- 164 -

7.2.2.2 ROP NUTS II Severovýchod

ROP Severovýchod zahŕňa Liberecký, Královehradecký

a Pardubický kraj. Zameriava sa na zlepšenie dopravnej infraštruktúry,

cestovného ruchu a podnikateľského prostredia, kvalitnejšie vzdelávanie,

sociálnu a zdravotnícku infraštruktúru.

Finančné prostriedky vyčlenené na ROP Severovýchod

predstavujú 656,46 mil. EUR z prostriedkov fondov EÚ a 115,85 mil. EUR

z verejných zdrojov Českej republiky.

7.2.2.3 ROP NUTS II Stredné Čechy

ROP Stredné Čechy zodpovedá regiónu súdržnosti

Stredočeského kraju. Zameriava sa na zlepšenie dopravnej infraštruktúry,

podporu cestovného ruchu, zlepšenie životných a podnikateľských podmienok,

zlepšenie vzdelávania, sociálnych a zdravotných podmienok, ako aj

odstraňovanie ekologických záťaží.

Na financovanie ROP Stredné Čechy sú z fondov EÚ vyčlenené

finančné prostriedky v hodnote 559,08 mil. EUR a prostriedky z verejných

zdrojov Českej republiky v hodnote 98,66 mil. EUR.

7.2.2.4 ROP NUTS II Juhozápad

ROP Juhozápad je určený pre Juhočeský a Plzeňský kraj.

Zameriava sa na zlepšenie dopravnej dostupnosti, infraštruktúry, prepojenie

regiónov, podporu cestovného ruchu a podnikateľského prostredia, ako aj

skvalitnenie vzdelávacích, sociálnych a zdravotníckych infraštruktúr.

Finančné prostriedky vymedzené pre ROP Juhozápad predstavujú

z fondov EÚ 619,65 mil. EUR a z verejných zdrojov Českej republiky 109,35

mil. EUR.

- 165 -

7.2.2.5 ROP NUTS II Juhovýchod

ROP Juhovýchod zahŕňa Juhomoravský kraj a Vysočinu.

Zameraný je na zlepšenie dopravnej infraštruktúry, prepojenosti a rozvoja

regiónov, spolu s podporov podnikateľského prostredia, cestovného ruchu

a skvalitnenie zdravotníckej, sociálnej a vzdelávacej infraštruktúry.

Finančné prostriedky vymedzené pre ROP Juhovýchod

predstavujú hodnotu 704,45 mil. EUR z prostriedkov fondov EÚ a 124,31 mil.

EUR z verejných zdrojov Českej republiky.

7.2.2.6 ROP NUTS II Moravskosliezko

ROP Moravskosliezko zodpovedá regiónu súdržnosti

Moravskosliezkeho kraju. Zameraný je na zlepšenie dopravnej infraštruktúry,

rozvoj cestovného ruchu, zlepšenie podmienok života v obciach a vidieku

prostredníctvom skvalitnenia vzdelávacích, sociálnych a zdravotníckych

infraštruktúr.

Finančné prostriedky vymedzené pre ROP Moravskosliezko

predstavujú hodnotu 716,09 mil. EUR z fondov EÚ a 126,37 mil. EUR

z verejných prostriedkov Českej republiky.

7.2.2.7 ROP NUTS II Stredná Morava

ROP Stredná Morava je určený pre región súdržnosti

pozostávajúci z Olomouckého a Zlínskeho kraju. Zameriava sa na zlepšenie

dopravnej dostupnosti, prepojenie regiónov, rozvoj infraštruktúry a cestovného

ruchu, skvalitnenie vzdelávania, sociálnych a zdravotníckych podmienok

a odstraňovanie ekologických záťaží.

Finančné prostriedky vyčlenené pre ROP Stredná Morava

predstavujú sumu 657,39 mil. EUR zo zdrojov fondov EÚ a 116,01 mil. EUR

z verejných prostriedkov Českej republiky.

- 166 -

Operačný program Praha 7.2.3

7.2.3.1 OP Praha Konkurencieschopnosť (OPPK)

OPPK je určený na podporu investičných projektov zameraných

predovšetkým na podporu verejnej dopravy a dopravnej dostupnosti v Prahe,

podporu inovácií, informačných a komunikačných technológií, podnikania

a zlepšovania životného prostredia v Prahe. Realizácia jednotlivých projektov

musí prebiehať iba na území v rámci hlavného mesta Prahy.

Z fondov EÚ je pre OPPK vyčlenených 234,94 mil. EUR

a z verejných zdrojov Českej republiky by mali byť navýšené hodnoty

prostriedkov o ďalších 41,46 mil. EUR.

7.2.3.2 OP Praha Adaptabilita (OPPA)

OPPA je určený na podporu neinvestičných projektov zameraných

na vzdelávanie, sociálnu integráciu, podporu zamestnanosti a rozvoj ľudských

zdrojov vo výskume a vývoji. Účastníci projektov musia pochádzať z hlavného

mesta Prahy, poprípade byť študentmi z Prahy, alebo byť zamestnaní pražským

zamestnávateľom. Realizátori projektov môžu byť z celého územia Českej

republiky.

OPPA má z fondov EÚ vyčlenených 108,39 mil. EUR

a z verejných prostriedkov Českej republiky 19,13 mil. EUR.

- 167 -

Tabuľka č.13: Čerpanie prostriedkov z fondov EÚ – tematické operačné

programy.

Názov OP/ROP Zdroj financovanie

Riadiaci orgán Podiel na alokácií NSRR

Hodnota alokovaných financií v mld. Kč

cieľ: Konvergencia

Tematické operačné programy

OP Doprava FS/ERDF Ministerstvo dopravy

21,80% 173,96

OP Životné prostredie

FS/ERDF Ministerstvo životného prostredia

18,50% 147,63

OP Podnikanie a inovácie

ERDF Ministerstvo priemyslu a obchodu

11,50% 91,77

OP Výskum a vývoj pre inovácie

ERDF

Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy

7,80% 62,24

OP Vzdelávanie pre konkurencieschopnosť

ESF

Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy

6,90% 55,06

OP Ľudské zdroje a zamestnanosť

ESF Ministerstvo práce a sociálnych vecí

6,90% 55,06

Integračný operačný program

ERDF Ministerstvo pre miestny rozvoj

6,00% 47,88

OP Technická pomoc


0,90% 7,18

Zdroj: Měsíční monitorovací zpráva. 162

162

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání

strukturálních fondů, fondu soudržnosti a národních zdrojů v programovém období 2007-2013.

Praha. 2012.

- 168 -

Tabuľka č.14: Čerpanie prostriedkov z fondov EÚ – regionálne operačné

programy.


Riadiaci orgán Podiel na alokácií NSRR


cieľ: Konvergencia

Regionálne operačné programy

ROP pre NUTS II Severozápad

ERDF

RR Severozápad (Ústí nad Labem)

2,80% 22,35

ROP pre NUTS II Moravskosliezko

ERDF RR Moravskosliezko (Ostrava)

2,70% 21,55

ROP pre NUTS II Juhovýchod

ERDF RR Juhovýchod (Brno)

2,70% 21,55

ROP pre NUTS II Stredná Morava

ERDF RR Severovýchod (Olomouc)

2,50% 19,95

ROP pre NUTS II Severovýchod

ERDF

RR Severovýchod (Hradec Králové)

2,50% 19,95

ROP pre NUTS II Juhozápad

ERDF RR Juhozápad (České Budějovice)

2,30% 18,35

ROP pre NUTS II Stredné Čechy

ERDF RR Stredné Čechy (Praha)

2,10% 16,76


163



Praha. 2012.

- 169 -

Tabuľka č.15: Čerpanie prostriedkov z fondov EÚ – regionálna

konkurencieschopnosť a hospodársky rast, európska

územná spolupráca.


Riadiaci orgán

Podiel na alokácií NSRR


cieľ: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

OP Praha – Konkurencieschopnosť

ERDF Magistrát hlavného mesta Prahy

0,90% 7,18

OP Praha – Adaptabilita ESF Magistrát hlavného mesta Prahy

0,40% 3,19

cieľ: Európska územná spolupráca

OP Cezhraničná spolupráca ČR-Poľsko


0,80% 6,38


7.3 Štrukturálne fondy v Českej republike vyjadrené v číslach

V nasledujúcej časti tejto kapitoly sa pokúsime priblížiť konkrétne hodnoty

čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie

v Českej republike, vyjadrené k 31.12.2011. Pre lepšie pochopenie si priblížime

aj význam jednotlivých pojmov, ktoré sú vo vzťahu k čerpaniu štrukturálnych

fondov zaužívané.

164



Praha. 2012.

- 170 -

Alokácia

o predstavuje sumu finančných prostriedkov určenú pre presne

definovanú prioritnú os alebo oblasť v rámci operačného

programu, regionálnu politiku alebo konkrétny operačný program.

Taktiež treba pod pojmom alokácia rozumieť množstvo finančných

prostriedkov pridelených pre konkrétny členský štát Európskej

únie;

Rozhodnutie/Zmluva o poskytnutí dotácie

o zodpovedá právnemu aktu, ktorý priznáva poskytnutie peňažných

prostriedkov konečným príjemcom. Vydávané je príslušným

správnym orgánom, pod ktorý daný operačný program, ktorého

súčasťou projekt je, spadá. Podmienky poskytnutia dotácie sú

následne spísané v Zmluve o poskytnutí dotácie;

Certifikácia uskutočnených výdajov

o predstavuje potvrdenie údajov predložených riadiacimi orgánmi

platobnému orgánu ako aj správnosť týchto údajov. Hodnotí sa

tiež efektívnosť systému riadenia a kontroly na úrovni

sprostredkujúcich subjektov a riadiacich orgánov. Hlavným cieľom

certifikácie je kontrola dodržiavania riadnych finančných predpisov

a pravidiel implementácie a poskytovania štrukturálnej finančnej

pomoci členským krajinám Európskej únie.

Stručné zhrnutie čerpania finančných prostriedkov 7.3.1

v Českej republike165

Celková hodnota finančných prostriedkov alokovaná pre Českú republiku

na programové obdobie 2007 – 2013 predstavuje 798 mld. Kč., čo približne

zodpovedá hodnote takmer 32 mld. €166.

165



Praha. 2012.

- 171 -

Suma hodnôt finančných prostriedkov, ktoré boli obsiahnuté v podaných

žiadostiach predstavujú hodnotu 1 323,7 mld. Kč, čo zodpovedá hodnote

približne 52,95 mld. € a teda presahujú možnosti alokovaných prostriedkov

prefinancovávať žiadosti o vyše 69,3 %.

Prostriedky kryté Rozhodnutím/Zmluvou o poskytnutí dotácie predstavujú

81,2 % z celkovej hodnoty alokovaných prostriedkov, čo zodpovedá sume v

hodnote 635 mld. Kč., teda približne 25,4 mld. €.

Preplatené prostriedky príjemcom, ktorým boli schválené žiadosti

o poskytnutie pomoci predstavujú 48,79 % z celkovej alokovanej hodnoty, čo

zodpovedá výške 381,4 mld. Kč a teda približne 15,26 mld. €.

Certifikované, alebo vyčerpané prostriedky z celej alokovanej hodnoty,

predstavujú 25,04 %, a teda zodpovedajú celkovej sume 195,8 mld. Kč, čo je v

prepočte vyjadrené približne 7,8 mld. €.

Graf č.23: Súhrnný stav čerpania zo SF / FS a národných zdrojov.

Zdroj: Měsíční monitorovací zpráva167

, v mld. Kč, aktuálne k 7.11.2012.

166

Na prepočty bol použitý kurz 1 EUR = 25 Kč.

167 Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání


Praha. 2012.

Celková alokácia 2007 - 2013

prostriedky v podaných žiadostiach

prostriedky kryté Rozhodnutím / zmluvou oposkytnutí dotácie

preplatené prostriedy príjemcom

certifikované = vyčerpané prostriedky

78

1,7

13

23

,7

63

5

38

1,4

19

5,8

- 172 -

Z dôvodu neplnenia podmienok stanovených vo výzve, poprípade

z dôvodu stiahnutia žiadosti o finančnú pomoc zo štrukturálnych fondov

samotným žiadateľom, bolo k 31.12.2011 v ČR vyradených z administrácie

celkom 30 636 žiadostí v celkovej hodnote 410,9 mld. Kč, pričom táto suma

tvorí približne 35,5% finančných prostriedkov vo všetkých podaných

žiadostiach.

Graf č.24: Stav prostriedkov krytých Rozhodnutím/Zmluvou o poskytnutí

dotácie.


, aktuálne k 7.11.2012.

168 Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání


Praha. 2012.

103,6 99,1

88,3 92,2 92,3 92,2 92,7

81,8 88,2 86,1

80,9 79,5 80,6 71,8

86,6

70,5

37,3 v %

- 173 -

Graf č.25: Stav preplatených prostriedkov príjemcom v percentách.


, aktuálne k 7.11.2012.

Graf č.26: Stav certifikovaných finančných prostriedkov v %.


, aktuálne k 7.11.2012.

169

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání


Praha. 2012.

75,5

69 65,2 63,2 62,6

56 55 52,3 51,6

49,3 46,2

43,3 41,6

33,4 29,1 29,1 27,8

v %

58,6

53 48,1 47,2

44,7 42

33,3 32,4 31,3 30,8 29,9 25,4 24,5 22,7

8,2 8,1 7,5

v %

- 174 -

Graf č.27: Čerpanie finančných prostriedkov ČR v jednotlivých OP.


, aktuálne k 7.11.2012.

7.4 Priebeh čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov

v Českej republike

Pre úplné porozumenie vývoju implementácie štrukturálnych fondov

Európskej únie, považujeme za potrebné priblížiť aj samotný priebeh ich

čerpania, čo bude priblížené v nasledujúcej časti tejto kapitoly.

170

Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání


Praha. 2012.



Praha. 2012.

0

20000

40000

60000

80000

100000

120000

140000

160000

180000

v m

il. K

č

Alokácia podpory z fondov EU 2007 - 2013 Prostriedky v súhrnných žiadostiach zaúčtovaných PCO

Certifikované výdaje predložené EK

- 175 -

Priebeh čerpania finančných prostriedkov pozostáva z nasledujúceho procesu:

1. Vyhlásenie výzvy – riadiaci orgán vyhlasuje pravidelne výzvy na

predkladanie projektov, ktoré su časovo obmedzené. Výzva sa vyhlasuje

v rámci konkrétnych prioritných osí operačných programov a oblastiach

podpory.

2. Hodnotenie a výber projektu – v rámci časového obmedzenia

zverejneného vo výzve na predkladanie projektu, má žiadateľ o finančnú

pomoc možnosť podať žiadosť na príslušný riadiaci orgán. Žiadosť musí

byť v súlade s podmienkami operačného programu, ktorého sa tematicky

a obsahovo týka. Presné podmienky ako aj nároky na podanie žiadosti

sú zverejnené v prílohách zverejnených výziev. Následne v rámci

schvaľovacieho procesu hodnotí riadiaci orgán podané žiadosti a na

základe vopred definovaných kritérií vyberá projekty, ktorým bude

pridelená dotácia. So žiadateľmi, ktorí splnili stanovené kritériá a bola im

schválená finančná pomoc, je následne podpísaná zmluva o poskytnutí

pomoci.

3. Realizácia a preplácanie projektu – platby jednotlivým prijímateľom

podpory sa realizujú na základe podaných žiadostí o platbu, ktoré

príjemca predkladá riadiacemu orgánu. Platby príjemcom prebiehajú

formou ex-post platieb (následné preplácanie výdajov, ktoré boli

vynaložené, príjemcom), alebo formou ex-ante platieb (príjemcovi sa

poskytnú prostriedky ešte pred realizáciou výdavkov na projekt).

Samotné rozhodnutie o forme platieb pre príjemcu finančnej pomoci je

plne v kompetencií riadiaceho orgánu po jeho dohode s príslušným

správcom kapitoly štátneho rozpočtu. Pri predkladaní žiadosti o platbu

príjemcovia finančnej pomoci zdôvodnia predkladané výdavky

a preukážu, že plnia podmienky realizácie projektu, ktoré sa uvádzajú

v rozhodnutí o pridelení dotácie na projekt. Všetky platobné nároky

musia byť podložené dokladmi, ktoré preukážu ich efektívne,

hospodárne, účelné a transparentné vynaloženie. Samotné doklady

- 176 -

musia byť kedykoľvek plne k dispozícií k nahliadnutiu orgánom kontroly

a auditu.

4. Certifikácia – celkovo je systém tokov finančných prostriedkov

z rozpočtu Európskej únie založený na princípe predfinancovávania zo

štátneho rozpočtu. Znamená to, že podiel Európskej únie vo výške 85%,

ktorý je určený na spolufinancovanie operačných programov, je najprv

predfinancovávaný z rozpočtu jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu

prináležiacich adekvátnym riadiacim orgánom a následne je podiel

Európskej únie refundovaný späť do danej kapitoly štátneho rozpočtu zo

zdrojového účtu platobného a certifikačného orgánu. Aby bolo možné

podiel Európskej únie predfinancovávať zo štátneho rozpočtu, je

nevyhnutné, aby s týmito výdavkami jednotlivé kapitoly štátneho

rozpočtu, v rámci formovania rozpočtu na ďalší rok počítali, a mali na

tento účel vymedtený dostatočný objem finančných prostriedkov. Ďalších

15%, ktoré predstavujú podiel národných prostriedkov zo zdrojov

štátneho rozpočtu, je uvoľnovaných rovnakým spôsobom, ako

prostriedky štátneho rozpočtu na perdfinancovávanie podielu Európskej

únie (skôr vysvetľovaných 85%).

- 177 -

Obrázok č.8: Priebeh čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych

fondov Európskej únie.

Zdroj: Měsíční monitorovací zpráva172.



Praha. 2012.

•Riadiaci orgán vyhlási výzvu v rámci danáho operačného programu Vyhlásenie výzvy

•Žiadateľ podá konkrétnu projektovú žiadosť

•Riadiaci orgán vyberie projekty, ktoré spĺňajú náležitosti výzvy

•Riadiaci orgán schváli projekt a podpíše sa zmluva

Hodnotenie a výber projektu

•Žiadateľ projekt alebo jeho etapu zrealizuje

•Žiadateľ podá žiadosť o priebežnú alebo záverečnú platbu

Realizácia projektu

•Riadiaci orgán schvaľuje žiadosti o platbu

•Riadiaci orgán prepláca žiadosti o platbu žiadateľovi

Preplácanie

•Riadiaci orgán zaradí žiadosť o platbu do súhrnnej žiadosti o jej predloženie na platobný centrálny orgán

•Platobný centrálny orgán vykoná refundáciu súhrnnej žiadosti o platbu

Refundácia do štátneho rozpočtu

•Riadiaci orgán predloží prostriedky k certifikácií zo strany platobného centrálneho orgánu Certifikácia

•Platobný centrálny orgán vykoná certifikáciu výdajov a predloží ich Európskej komisii

•Európska Komisia preplatí certifikované výdaje do rozpočtu Ministerstva financií

Refundácia z Európskej komisie

- 178 -

8. Projektový manažment eurofondov

Každá žiadosť o finančnú pomoc zo štrukturálnych fondov Európskej

únie musí byť pri podávaní na príslušný riadiaci orgán, spracovaná vo forme

projektu. Nakoľko musí každá podaná žiadosť spĺňať pravidlá presne

vymedzené v podmienkach stanovených v rámci konkrétnej výzvy, je potrebné

venovať vypracovaniu projektu náležitú pozornosť, pretože prípadné chyby

v projekte môžu znamenať v konečnom dôsledku zamietnutie projektu a stratu

možnosti získať finančnú pomoc.

8.1 Návrh projektu

Každý žiadateľ o príspevok by si mal preštudovať príslušnú príručku pre

žiadateľa, v ktorej sú podrobne popísané podmienky výzvy a daného opatrenia

a tiež popisuje detailnú metodiku, podľa ktorej postupovať pri podaní návrhu

projektu.

Projekt možno definovať ako súhrn aktivít , ktoré smerujú k naplneniu

vytýčeného cieľa a zámerov v určitom čase a v rámci určeného rozpočtu.173

Projekt, menšieho charakteru môže trvať len niekoľko mesiacov, väčšie projekty

môžu trvať aj niekoľko rokov, dôležité je zadefinovať začiatok, ale aj koniec

projektu.

8.2 Opis projektu

Opis projektu vyjadruje podrobným spôsobom rozvedené údaje a

informácie o projekte, ktoré sú stručne uvedené vo formulári žiadosti o

nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP).

Opis projektu je jedným zo základných zdrojových dokumentov. Jeho

cieľom je uviesť informácie o projekte podrobným spôsobom. Opis projektu tak

173

Dodávka veľkonočných zajacov v júni by asi znamenala veľký prepadák.

- 179 -

podrobne popisuje projekt hlavne z pohľadu jednotlivých aktivít, merateľných

ukazovateľov realizácie projektu, situácie spoločnosti žiadateľa pred a po

ukončení realizácie projektu. Zároveň popisuje prostredie, v ktorom žiadateľ

pôsobí, jeho produkty a pod.

8.3 Ciele projektu

Žiadateľ by mal popísať počiatočný stav, v ktorom sa projekt bude

angažovať. Počiatočný stav by mal byť vo forme jasne definovaných a ak

možno kvantifikovaných ukazovateľov. Očakávaný konečný stav je tak určený

kvantifikáciou výstupov a cieľov projektu. Ak jediným účelom projektu má byť

získanie finančných prostriedkov, väčšina takýchto projektov zlyhá. Autor

projektu musí vedieť, čo presne chce. Nestačí si len povedať: „Sme výrobca

parkiet a potrebujeme dodatočné peniaze.“

Cieľ projektu je formulovanie hlavného účelu projektu, ku ktorému

smerujú všetky aktivity projektu. Má byť jednoznačný, stručný, zrozumiteľný a

jednoducho interpretovateľný.

Cieľ projektu by mal byť v súlade s príslušnými cieľmi opatrenia. Cieľov

projektu môže byť viacero, ale je nevyhnutné aby bolo jasné prepojenie na

napĺňanie cieľov toho ktorého opatrenia.

- 180 -

Tabuľka č.16: Vzorové vypracovanie hlavných definícií projektu.

Názov projektu: Národný projekt: Inštitút rokovej rovnosti

Cieľ projektu: Vytvoriť prostredie, účinné mechanizmy, nástroje a metódy

implementovania rodovej rovnosti a eliminácia rodovej nerovnosti na trhu práce

Špecifické ciele:

zlepšenie informovanosti, poradenstvo a zvýšenie právneho povedomia v

oblasti diskriminácie;

vytvorenie e-systému uplatňovania rodovej rovnosti a jeho celoštátnu

koordináciu;

zvýšenie odborných znalostí aktérov na prevenciu a elimináciu diskriminácie;

zlepšenie databázy informácií a monitorovanie situácie v oblasti rodovej

rovnosti na trhu práce.

Zdroj: Žiadosť o nenávratný finančný príspevok174.

Počiatočný stav je potrebné definovať zrozumiteľne a presne. Jeho

kvantifikáciu umožňuje vypracovanie analýzy alebo štúdie. Vhodné je k tomu

použiť napríklad analýzu SWOT. Je to akronym, ktorý spája prvé písmená

anglických slov – silné stránky (Strenghts), slabé stránky (Weaknesses),

príležitosti (Opportunities) a riziká (Threats).

Pri zostavovaní návrhu projektu by sme mali pomenovať všetky

podstatné kroky, ktoré nás dovedú k splneniu vytýčených cieľov. Tieto kroky

majú najčastejšie podobu niekoľkých na seba nadväzujúcich aktivít.

Je tiež potrebné popísať metódy realizácie kľúčových aktivít a výber

týchto metód aj zdôvodniť. Ku každej aktivite sa uvedú aj celkové náklady a

jednotkové náklady. Je potrebné uviesť aj to, ako budú jednotlivé činnosti

pokračovať po skončení financovania z európskych fondov, teda či a ako budú

zachované činnosti väzby a prípadne partnerstvá.

SWOT analýza je analýza silných stránok, slabých stránok, príležitostí a

hrozieb predkladaného projektu a všetkých oblastí súvisiacich s daným

projektom.

174 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Žiadosť o nenávratný finančný príspevok.

- 181 -

Do položky silné stránky treba uviesť oblasti, ktoré majú pozitívny vplyv

a podporujú realizáciu projektu z hľadiska žiadateľa. Ide o čokoľvek, čo vie

podnik (žiadateľ) robiť v porovnaní s konkurenciou lepšie.

Slabé stránky by mali obsahovať oblasti, ktoré majú negatívny vplyv a

ohrozujú realizáciu projektu z pohľadu žiadateľa. Slabou stránkou je čokoľvek,

čo podniku chýba alebo čo robí horšie ako konkurencia.

Externé faktory ovplyvňujú dvojicu faktorov SWAT analýzy, na ktoré žiadateľ

nemá vplyv.

Príležitosti vyjadrujú možnosti, ktoré sú využiteľné k tomu, aby boli

prekonané slabé stránky a rozvíjali známe silné stránky. Preto treba uviesť

oblasti, ktoré môžu mať pozitívny vplyv a podporujú realizáciu projektu z

hľadiska vonkajšieho prostredia, na ktoré nemá žiadateľ vplyv.

Hrozby alebo riziká sú také faktory, ktoré obmedzujú príležitosti k rasti,

alebo bránia zmenám, ktoré môžu mať negatívny vplyv a ohrozujú realizáciu

projektu.

8.4 Personálne zabezpečenie

Plánovanie zdrojov je integrálnou súčasťou všeobecného plánovania

projektu. Projekt nemôže byť riadený bez toho, aby sme boli schopní riadiť

vlastné zdroje. Riadenie zdrojov je umenie toho, že viete aké zdroje potrebujete

k tomu, aby ste úspešne predali projekt a zároveň viete ako z nich dostať to

najlepšie.175

Ak má byť projekt úspešný, je potrebné zostaviť kvalitný a zodpovedný

realizačný tím. Jeho veľkosť aj organizačná štruktúra závisí od veľkosti projektu.

175

BARKER, S., COLE, R.: Briliant Project Management What the Best Project Managers

Know, Say and Do, 2007.

- 182 -

Pri projektoch financovaných z eurofondov je väčšinou nemožné, aby

celý projekt mal na starosti jeden človek. Odporúča sa, aby rozdelenie úloh

minimálne na finančné a vecné riadenie projektu.

Projektový tím je tvorený väčšinou:

projektovým manažérom;

asistentom projektového manažéra;

vedúcich jednotlivých tímov;

administrátorom176.

V prípade, ak je projekt malý a nekladie požiadavky na zmenu súčasnej

organizačnej štruktúry, manažment projektu môže byť uskutočňovaný cez

pracovné porady, ktoré majú koordinačný charakter. V prípade väčšieho

projektu si môže situácia vyžiadať vytvoriť personálnu maticu. Manažéri a

členovia projektových tímov síce zostávajú na svojich pôvodných oddeleniach v

tom ktorom podniku a majú tak dvoch vedúcich, ale výhodou je, že vďaka

synergickým efektom existuje lepšie využitie zdrojov pre ciele podniku, ako aj

projektu. Existujú prípady, kedy je lepšie vytvoriť novú štruktúru pre projekt.

Vtedy sú pracovníci pozbavení výkonu na svojich pozíciách v rámci podniku a

venujú sa čisto projektu. Výhodou je jasné definovanie právomocí,

zodpovednosti a rozhodovacích procesov.

Do návrhu projektu je potrebné uviesť tiež skúsenosti s realizáciou

podobných projektov, pričom to môžu byť projekty financované aj z iných

zdrojov ako európskych peňazí.

176

Notes for guidance for submission of project application forms for European Agricultural

Guidance and Guidance Fund, Dep. For Enviroment, Food and Rural Affairs, UK, 2001.

- 183 -

8.5 Riziká

Príliš veľa projektov je odsúdených k neúspechu už na samom začiatku. Hlavné

dôvody neúspechu projektov sú:

Nesprávna definícia projektu na jeho začiatku;

Nevhodná štruktúra riadenia projektu;

Nedostatočne rozpracovaný projekt;

Nesprávne (zväčša podhodnotené) odhadnuté finančné, materiálne a

technické zdroje;

Neefektívna komunikácia medzi členmi tímu;

Neinkorporovanie analytickej fázy projektu;

Nedostatočná koordinácia a implementácia;

Nerealistické termíny.

Hoci na začiatku ešte nie je úplne jasné, aký bude presný rozpočet

projektu, hrubú predstavu o približnom rozpočte by mal žiadateľ mať.

Analýza rizík 8.5.1

Počas projektu môže dochádzať k narušeniu plánovaného priebehu.

Riziko je taká udalosť, ktorá môže nastať, keď ale nastane, ohrozí úspešnosť

realizovaného projektu. Riadenie rizík môže pomôcť identifikovať slabé miesta

projektu. Okrem definovania rizík je potrebné identifikovať aj opatrenia na

zmiernenie, resp. elimináciu rizík, ale aj preventívne opatrenia.

Medzi najvýznamnejšie riziká patria:

Koordinácia projektových prác

o Opatrenie - Toto riziko je možné čiastočne eliminovať zostavením

kvalitného projektového tímu, na ktorý budú kladené vysoké

kvalifikačné a odborné požiadavky.

Plnenie termínov realizácie projektov

- 184 -

o Opatrenie - Toto riziko je možné potlačiť kvalitným spracovaním

harmonogramu realizácie projektu, podrobným rozpisom

projektových prác, výberom zodpovedných manažérov a vedúcich

jednotlivých aktivít a výberom vhodného dodávateľa stavebných

prác.

Nepridelenie grantu z verejných zdrojov

o Opatrenie - Toto riziko je možné čiastočne eliminovať kvalitne

spracovanými podkladmi a rovnako získaním širokej podpory pre

celý zámer od všetkých relevantných subjektov na rôznych

úrovniach (od lokálnej až po celoštátnu, pripadne národnú).

Zvýšenie nákladov behom obdobia realizácie

o Opatrenie - Tomuto riziku je možné predchádzať hlavne

vyhotovením detailného a reálneho rozpočtu projektu, dôležitá je

rovnako príprava a realizácia výberového riadenia na

dodávateľov. Všetky aspekty dodávateľských vzťahov musia byť

dôsledne zmluvne ošetrené177.

Kvantifikácia a ocenenie rizík 8.5.2

Pre stanovenie úrovne rizík je použitá nasledujúca číselná klasifikácia:

1. úroveň rizika zanedbateľná;

2. úroveň rizika prijateľná;

3. úroveň rizika nežiaduca;

4. úroveň rizika neprípustná.

Základnou náplňou analýzy je v tejto súvislosti identifikácia rizikových

faktorov. Celková rizikovosť projektu je medzi zanedbateľnou a prípustnou

mierov rizika.

177

Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Metodický pokyn CKO

č.2, 2011.

- 185 -

Cieľom riadenia rizík je zvýšenie pravdepodobnosti úspechu projektu a

minimalizovať prípadné hroziace nebezpečenstvá.

Všeobecne možno konštatovať, že štandardným postupom minimalizácie

rizík, je kvalitné spracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie a kvalitný

manažment po celú dobu životného cyklu projektu.

Je potrebné uviesť, že hoci sa analýza citlivosti môže vykonať vždy, to

isté sa nedá povedať o analýze rizika. V niektorých prípadoch (napríklad

nedostatok údajov o podobných projektoch v minulosti) sa môže ukázať, že je

dosť ťažké prísť s citlivými predpokladmi týkajúcimi sa rozdelení

pravdepodobnosti kritických premenných. V takýchto prípadoch by sa na

podporu výsledkov analýzy citlivosti malo vykonať aspoň kvalitatívne

hodnotenie rizík178.

8.6 Finančná analýza

Pri poskytovaní zdrojov z európskych fondov sa dbá na to, aby boli

splnené podmienky efektivity a minimalizácie nákladov, spotreby práce a

materiálov a že ciele projektu budú dosiahnuté s optimálnou návratnosťou

vynaložených prostriedkov a s najvyšším ziskom, alebo spoločenským

prospechom. To či je projekt životaschopný, preukáže finančná analýza.

Finančná analýza je dokument, ktorý predstavuje ohodnotenie minulosti,

súčasnosti a predpokladanej budúcnosti hospodárenia projektu z finančného

hľadiska. Jej cieľom je zistiť, do akej miery bude projekt udržateľný, identifikovať

slabé miesta, ktoré by mohli viesť k problémom a určiť silné stránky, na

ktorých by projekt mohol stavať a zároveň pomáha pri riadení investičných

projektov a pri optimalizácii investičného rizika. Pri vypracovaní finančnej

analýzy musí žiadateľ postupovať v zmysle metodiky, ktorá je odlišná pre

jednotlivé operačné programy a jednotlivé výzvy. 178


č.2, 2011.

- 186 -

Finančná analýza sa vyžaduje pri projektoch, z ktorých plynú pre

žiadateľa výnosy (sú schopné generovať príjem, resp. si vyžadujú náklady na

svoju prevádzku aj po období, kedy bol projekt uvedený do prevádzky).179

Finančné analýzy sú väčšinou zadávané externým partnerom, nakoľko sa jedná

o pomerne zložitú problematiku a navyše týmto spôsobom je aj zabezpečená

objektivita.

Pri zostavení finančnej analýzy je potrebné si zadefinovať niekoľko pojmov:

Príjmy

o sú peniaze, ktoré podnik dostáva za výrobky alebo služby;

Výdavky

o sú peniaze, ktoré podnik platí za nákup polotovarov, surovín,

energie, strojov a zariadení, či mzdy;

Výnosy

o sú peniaze, ktoré podnik dostáva, alebo má dostať za svoje

výrobky, alebo služby;

Náklady

o sú to finančné sumy, ktoré vyjadrujú hodnotu všetkých faktorov,

potrebných na realizáciu výroby a predaj výrobkov.

Medzi nákladmi a výdavkami je teda podstatný rozdiel. Výdavky

znamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov, vznikajú v okamihu

úhrady. Naproti tomu náklady predstavujú použitie prostriedkov na výkony,

vznikajú v okamihu spotreby.

179

Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, Návrh na spracovanie finančnej analýzy

subjektu v pôsobnosti žiadateľa – preukázanie schopnosti realizácie projektu z dlhodobého

hľadiska.

- 187 -

Pre vypracovanie finančnej analýzy potrebujeme všeobecné finančné

údaje - spôsob odpisovania majetku, miera inflácie180, daň z príjmu, diskontná

sadzba a pod. a samozrejme nákladové a výnosové položky.

Medzi náklady projektu patria:

investičné náklady, teda náklady na realizáciu projektu;

prevádzkové náklady, čiže náklady súvisiace s prevádzkou projektu.

Medzi príjmy (výnosy) projektu patria:

priame príjmy, ktoré projekt generuje;

nepriame príjmy, resp. úspory, ktoré vzniknú ako rozdiel pôvodných a

nových nákladov prevádzky v prípade, ak nahradíme pôvodné zariadenie

novým, ktoré je menej náročné na prevádzkové náklady.

Hlavným cieľom projektov nie je primárne vytváranie zisku, resp.

dosahovanie priaznivých ukazovateľov finančnej analýzy, ale je ním prínos,

definovaný v opatrení. Aby ale svoj cieľ dokázal projekt splniť, musí mať

zabezpečený dostatok zdrojov na to, aby bol dlhodobo funkčný a udržateľný.

Základný postup pri finančnej analýze projektu sa vykonáva v nasledujúcich

krokoch:

1. Zistí sa rozdiel medzi príjmami z prevádzky a výdavkami na prevádzku.

Ide o tú časť príjmov, ktoré po uhradení prevádzkových výdavkov

zostanú k dispozícii na úhradu investičných výdavkov.

180

Investičné výdavky, ktoré sú delené na oprávnené a neoprávnené výdavky v bežných

cenách. Investičné výdavky (oprávnené aj neoprávnené) je potrebné prepočítať na stále ceny

prostredníctvom ročného priemeru medziročnej miery inflácie stanovenej na základe metodiky

ECB.

- 188 -

2. Vyššie uvedený rozdiel, o ktorý príjmy z prevádzky prevyšujú výdavky na

prevádzku, sa nazýva „čistý príjem“. Tento sa porovná s výškou

investičných výdavkov.

3. Ak čistý príjem prevyšuje investičné výdavky, projekt je ziskový a dokáže

si na seba „zarobiť“. V tom prípade nepotrebuje nenávratný finančný

príspevok181.

Ak čistý príjem nedokáže v plnej miere pokryť investičné výdavky,

vznikne tzv. medzera vo financovaní. Je preto potrebné zabezpečiť dodatočné

zdroje na financovanie projektu, v opačnom prípade by bol projekt pre žiadateľa

stratový. Toto dodatočné dofinancovanie projektu je preto zabezpečené z

nenávratného finančného príspevku182.

Žiadateľ je povinný predložiť finančnú analýzu v takej forme, aby

preukazovala schopnosť žiadateľa realizovať projekt, nielen počas realizácie

projektu, ale aj po skončení čerpania nenávratného finančného príspevku.

Výpočet cash flow projektu 8.6.1

Cash flow možno definovať ako rozdiel medzi bežnými príjmami a

bežnými výdavkami podniku za určité časové obdobie.

Výpočet cash flow projektu vychádza z výpočtu odhadovaných výnosov

projektu a je realizovaný zvlášť pre alternatívu s a bez nenávratného príspevku

.

Výpočet cash flow sa môže realizovať dvoma metódami:

181


č.2, 2011.

182 Podľa Stratégie financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové

obdobie 2007-2013, ktorú vydalo Ministerstvo financií SR, však nie je možné z príspevku zo

zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu pokryť celú výšku medzery vo financovaní, ale len 95% z nej.

Zvyšných 5% musí žiadateľ pokryť z vlastných zdrojov alebo úverom.

- 189 -

Priama metóda:

o Sčítame všetky príjmy a odčítame všetky výdaje.

Nepriama metóda:

o Vychádzame z hospodárskeho výsledku, ktorý upravíme o tieto

typy operácií:

1) Pripočítame náklady, ktoré neboli výdajom (napr. odpisy);

2) Odpočítame výdaje, ktoré neboli nákladom (napr. úmor);

3) Pripočítame príjmy, ktoré neboli výnosom;

4) Odpočítame výnosy, ktoré neboli príjmom.

Pri priamej metóde zohľadňujeme iba peňažné toky. Teda reálnu výšku

prostriedkov, ktorú projekt platí alebo získava. Cash flow sa zohľadňuje v

referenčnom období a počas dĺžky projektu a v prípade, ak skutočné trvanie

projektu presiahne uvažované referenčné obdobie, je nutné zohľadniť aj

zostatkovú hodnotu investície. Vypočítame ju ako súčasnú hodnotu

očakávaného čistého cash flow počas rokov, ktoré referenčné obdobie

prekračuje.

Existujú viaceré možnosti spracovania finančnej analýzy.

Metóda doby návratnosti (Payback Method) 8.6.2

Pre projekty s kratšou dobou životnosti investície je vhodnejšia metóda

doby návratnosti, nakoľko nepočíta faktorom času, teda vplyv inflácie alebo

zmenu hodnoty.

Ukazovateľ doby návratnosti vyjadruje, za koľko rokov sa vrátia vynaložené

náklady, teda predstavuje čas, za ktorý sa investícia splatí z peňažných príjmov

z investície, čiže zo ziskov po zdanení a z odpisov.

Príklad:

Investičné náklady sú 98 tis. EUR. Predpokladáme, že vývoj zisku po zdanení a

odpisov z investície je nasledovný:

- 190 -

Tabuľka č.17: Príklad výpočtu doby návratnosti (v tis. EUR).

Životnosť

(1) Zisk po zdanení

(2)

Odpisy (3)

Čisté peňažné príjmy (4=2+3)

Kumulované peňažné príjmy (5)

1 5 14 19 19 (= 0 + 19)

2 22 28 50 69 (=19+50)

3 22 28 50 119 (= 69 + 50)

4 18 28 46 165 (= 119 + 46)

Zdroj: vlastné spracovanie autora.

Z prepočtov vyplýva, že doba návratnosti pri investičných nákladoch 98

tis. EUR je medzi 2. a 3. rokom. V prípade rovnomernej tvorby zisku a odpisov v

priebehu roka sa dá doba úhrady vyčísliť presnejšie:

,

pričom v čitateli zlomku je chýbajúci prírastok do výšky investovaného kapitálu

a v menovateli čistý peňažný príjem tretieho roka.

Nevýhodou tejto metódy je, že neprihliada na príjmy z investície, ktoré

vznikajú po dobe návratnosti. V prípade, ak kumulované peňažné príjmy (riadok

5) vykazuje zápornú hodnotu, je potrebné rozhodnúť, ako tento záporný cash

flow vykryť. Chýbajúce zdroje možno doplniť buď bankovým úverom, alebo z

vlastných zdrojov.

Metóda čistej súčasnej hodnoty (Net present value, NPV) 8.6.3

Čistá súčasná hodnota je definovaná ako rozdiel medzi čistými

diskontovanými peňažnými príjmami z investície a kapitálovými výdavkami

vynaloženými na jej realizáciu.

Tento ukazovateľ hovorí teda o tom, koľko peňazí daný projekt generuje

za určité obdobie, pričom sú tieto peniaze merané v dnešných peniazoch.

- 191 -

Ak je výsledok kladný, kladná NPV, projekt je ziskový, to znamená, že

generuje viac peňazí, ako je suma potrebná na začatie investície. Čím je vyššia

úroková miera, tým nižšia je súčasná hodnota. Táto metóda sa používa v

projektoch, ktoré majú dlhšie trvanie.

Vzorec výpočtu NPV:

∑

, kde

CF – cash flow v jednotlivých rokoch;

t - jednotlivé roky životnosti;

i - je úroková miera (úrok v %/100).

Príklad:

Investičné náklady sú odhadnuté na 400 tis. EUR, ročné prevádzkové náklady

(náklady na elektrickú energiu 30 tis. EUR, materiál 30 tis. EUR, osobné

náklady 10 tis. EUR, náklady na údržbu 5 tis. EUR). Ročné plánované príjmy

budú 200 tis. EUR. Doba životnosti projektu 4 roky. Diskontná sadzba je 5 %.

Tabuľka č.18: Príklad výpočtu miery výnosnosti (v tis. EUR).

Rok 2011 2012 2013 2014 kumulatívne

Investičné náklady 400 - - - 400

Materiál 30 30 30 30

Osobné náklady 10 10 10 10

Energie 30 30 30 30

Údržba 5 5 5 5

Odpisy 100 100 100 100

Ročné príjmy 200 200 200 200

Súčasná hodnota Cash flow 120 112 107 102 441

Zdroj: vlastné spracovanie autora.

Súčasná hodnota Cash flow z investičného projektu je súčtom

diskontovaných peňažných tokov v jednotlivých rokoch životnosti. Pre účely

- 192 -

výpočtu finančných analýz pre projekty predkladané v rámci štrukturálnych

fondov, sa štandardne vo finančných analýzach udáva hodnota 5%, ktorú

odporúča EK.

Súčasná hodnota Cash flow je 441 tis. EUR. Čistá súčasná hodnota

projektu je rozdiel 441 tis. EUR (súčet diskontovaných cash flow za jednotlivé

roky životnosti) a 400 tis. EUR (investičné náklady), t.j. NPV = 41 tis. EUR.

Miera výnosnosti tak predstavuje 110 %.

V tomto prípade je čistá súčasná hodnota kladná, teda diskontované

peňažné príjmy sú väčšie ako investičné náklady. Investičný projekt má

zabezpečené dostatočné finančné prostriedky na to, aby bol dlhodobo funkčný

a udržateľný.

8.7 Realizácia projektu

Uzavretie zmluvy o NFP 8.7.1

Proces schvaľovania žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP)

slúži na overenie schopnosti žiadateľa plniť podmienky, ktoré sa týkajú dodania

tovaru, služieb, prípadne prác súvisiacich s projektom, plánom financovania,

harmonogramu realizovaných aktivít ako i ďalšie skutočnosti zadefinované vo

výzve na predkladanie žiadosti o NFP.

Samotný proces schvaľovania pozostáva z nasledovných fáz:

1. Kontrola formálnej správnosti – cieľom je zabezpečiť formálne,

transparentné a efektívne overenie žiadosti o NFP, v zmysle kritérií

a podmienok určených vo výzve. Predovšetkým sa overuje splnenie

kritérií oprávnenosti a úplnosti žiadosti. Riadiaci orgán (RO) jednotlivé

kritériá overuje podľa tzv. Kontrolného zoznamu pre kontrolu formálnej

- 193 -

správnosti žiadostí o NFP v ITMS.183 V prípade zisteného nedostatku,

žiadateľ má možnosť opravy v lehote 7 dní od doručenia Výzvy na

doplnenie chýbajúcich náležitostí ŽoNFP, pričom celá žiadosť po

doplnení opätovne prechádza kontrolou formálnej správnosti. Výsledkom

celého procesu je rozhodnutie RO o neschválení, resp. schválení

žiadosti a následné zaradenie do fázy odborného hodnotenia ŽoNFP.

2. Odborné hodnotenie žiadosti – cieľom je odborné, objektívne,

transparentné a nezávislé posúdenie žiadosti s hodnotiacimi kritériami.

Odborné hodnotenie vykonávajú vybratí hodnotitelia zaškolení RO.

V prípade, že kontrolovaný projekt nedosahuje minimálny stanovený

počet bodov pre splnenie požiadaviek, RO rozhodne o jeho vyradení

z ďalšieho procesu schvaľovania ŽoNFP.

3. Výber žiadostí o nenávratný finančný príspevok – cieľom je vybrať taký

projekt, ktorý najlepšie prispieva k plneniu cieľov daného operačného

programu, pričom počet podporených projektov je limitovaný výškou

alokácie určenej pre výzvu.

4. Vydávanie rozhodnutí a opravné prostriedky proti rozhodnutiam – na

základe Záverečnej správy z výberu ŽoNFP a splnenia podmienok

poskytnutia pomoci je pre jednotlivé žiadosti vypracované písomné

rozhodnutie o schválení, resp. neschválení žiadosti o NFP. RO informuje

každého zo žiadateľov, ktorých žiadosť bola predmetom procesu

schvaľovania. O schválení projektu RO informuje aj na svojom webovom

sídle a to najneskôr do 30 dní odo dňa účinnosti zmluvy, resp. odo dňa

vydania rozhodnutia o schválení ŽoNFP nasledovné údaje:184

a. Meno a priezvisko osoby, ktorá žiadosť predkladala, resp.

obchodné meno;

183



2013, verzia 4.5, 2012, str. 61.



2013, verzia 4.5, 2012, str. 68.

- 194 -

b. Názov projektu;

c. Opis projektu;

d. Výšku schválenej pomoci;

e. Zloženie výberovej komisie;

f. Informáciu o tom, v ktorých prípadoch rozhodol RO o schválení

žiadosti o NFP inak, ako navrhla komisia zriadená pre

vyhodnocovanie žiadostí o NFP a zdôvodnenie tohto rozhodnutia.

5. Uzatvorenie zmluvy o NFP.

Hodnotiace a výberové kritériá 8.7.2

Všetky žiadosti o nenávratný finančný príspevok predložené žiadateľom

na základe výzvy vydanej riadiacim orgánom sú preskúmané a posúdené

s použitím rovnakých kritérií, aby sa dalo jednoznačne určiť, či projekt spĺňa

podmienky pre poskytnutie pomoci a zároveň, či prispieva k dosahovaniu cieľov

daného operačného programu.

Pre objektívne posúdenie a vyhodnotenie kvality projektu riadiaci orgán

vypracuje návrh hodnotiacich kritérií. Tieto kritériá predstavujú 5 hlavných

aspektov, na základe ktorých sa projekt v procese odborného hodnotenia

posudzuje.

1) Vhodnosť a účelnosť projektu – posudzuje vhodnosť realizácie projektu

vzhľadom na východiskovú situáciu a potreby cieľových skupín, pri

investičných projektoch posúdenie sociálno-ekonomického dopadu

projektu;

2) Spôsob realizácie projektu – kritériá zamerané predovšetkým na

posúdenie aktivít, ktoré boli v projekte navrhnuté, ako aj zvolený spôsob

ich realizácie, vrátane organizačného a technického zabezpečenia;

3) Rozpočet a nákladová efektívnosť projektu – posúdenie hospodárnosti,

efektívnosti a účelnosti výdavkov navrhnutých v projekte, tzn.

primeranosť cien v danom mieste a čase a ich primeranosť

k stanoveným cieľom a výsledkom projektu;

- 195 -

4) Administratívna, odborná a technická kapacita žiadateľa – spôsobilosť

žiadateľa na realizáciu projektu, na základe jeho charakteristiky –

predmet činnosti, profesia, kvalifikácia, skúsenosti, na ktoré je projekt

zameraný;

5) Udržateľnosť projektu – zabezpečenie udržateľnosti projektu z hľadiska

finančného a prevádzkového po ukončení realizácie aktivít projektu.

Zmluva o poskytnutí NFP 8.7.3

Po vyhodnotení a schválení ŽoNFP sa s úspešným žiadateľom podpíše

zmluva. Cieľom procesu uzavretia ZoNFP, je vytvorenie právneho základu pre

čerpanie NFP, ktorý je účelovo viazaný zo zdrojov verejných, alokovaných pre

daný OP. Vzory jednotlivých zmlúv sú súčasťou každej výzvy. Podpisom tejto

zmluvy sa prijímateľ zaväzuje plniť všetky povinnosti z nej vyplývajúce počas

celej doby realizácie projektu, resp. po jeho ukončení.

Každá ZoNFP obsahuje tieto základné časti:

1. Údaje poskytovateľa a prijímateľa, kde v úlohe poskytovateľa vystupuje

príslušný riadiaci orgán, ktorý danú výzvu na predkladanie ŽoNFP aj

vyhlásil;

2. Predmet a účel zmluvy – úprava zmluvných podmienok a práv

poskytovateľa a prijímateľa, názov projektu, operačný program, prioritná

os, opatrenie, systém poskytovanie platieb a pod.;

3. Výdavky projektu a NFP;

4. Komunikácia zmluvných strán a kontaktné údaje;

5. Osobitné dojednania;

6. Zmena zmluvy;

7. Záverečné ustanovenia;

8. Prílohy.

- 196 -

8.8 Platby z Európskej komisie – systém poskytovania platieb

Platby z Európskej komisie sú realizované pre každý operačný program

jednotlivo. Projekt môže byť prefinancovaný prostredníctvom:

Zálohovej platby, ktorá je priradená k prvému ročnému rozpočtovému

záväzku, pričom nasledujúce platby sú naviazané k najstaršiemu

dostupnému záväzku, čo v praxi znamená, že zálohová platba bude

prijímateľovi poskytnutá len v takej výške, ako bol jeho predchádzajúci

záväzok, ktorý preukazoval Európskej komisii;

Priebežnej platby;

Záverečnej platby, pričom obe sa realizujú podľa pomeru, ktorý bol

stanovený v príslušnom rozhodnutí o poskytnutí pomoci pre daný

operačný program na úrovni prioritných osí k celkovým oprávneným

verejným výdavkom uvedeným v predloženom výkaze výdavkov

v zmysle čl. 53 ods. 1 písmena b) Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006185.

Každá platba smerujúca k prijímateľovi z finančných prostriedkov EÚ

a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie, je realizovaná iba do výšky súčtu

pomeru EÚ a štátneho rozpočtu, tzn. že musí byť doplnená vlastnými zdrojmi

prijímateľa v pomere, ktorý bol schválený na projekt. Administratívnu kontrolu

žiadosti o platbu vykonáva RO, resp. SORO v zmysle zákona o pomoci

a podpore a zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite v rámci

kontrolného zoznamu, pričom sa kontroluje formálna a vecná správnosť.

Kontrolou žiadosti riadiaci orgán získa primerané informácie o tom, že

predložený formulár žiadosti s podpornou dokumentáciou je kompletný, správny

a úplne vyplnený vo všetkých relevantných poliach z hľadiska správnej

a jednoznačnej identifikácie prijímateľa a jeho finančných nárokov v zmysle

185

Ministerstvo financií SR, Centrálny koordinačný orgán, Systém riadenia štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013, verzia 6.0, 2012.

- 197 -

Zmluvy, ako aj z pohľadu časového súladu predloženej ŽoP s podmienkami

Zmluvy.186

Po kontrole formálnej nasleduje kontrola vecnej stránky predloženej

žiadosti, ktorá sa zameriava na oprávnenosť, správnosť, reálnosť, aktuálnosť

a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov.

8.9 Záväznosť pre prijímateľa

Podpisom zmluvy o NFP sa prijímateľ zaväzuje plniť postupy a pravidlá, ktoré

sú uvedené:

V príručke pre prijímateľa;

Vo schválenej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného

príspevku;

V ZoNFP, ktorá je podpísaná zo strany prijímateľa, SORO a dodatkoch,

ktoré sa v priebehu realizácie projekte môžu podpísať;

V každej ďalšej aktualizácie príručky pre prijímateľ;

Usmerneniach, vydávaných RO, resp. príslušným SORO dostupných na

stránkach RO/SORO.

Hlavnou úlohou príručky pre prijímateľa vydanej k výzve projektu, je

usmerniť prijímateľa k správnemu realizovaniu vecného a finančného riadenia

projektu, pričom cieľom je zabezpečiť optimálnu realizáciu projektu, ako aj jeho

úspešné ukončenie. V prípade skutočností, ktoré nie sú vymedzené, resp.

definované v príručke, prípadne v predchádzajúcich vyššie uvedených

dokumentov, prijímateľovi vzniká povinnosť postupovať v zmysle platných

všeobecne záväzných právnych predpisov platiacich na území Slovenskej

republiky.



2013, verzia 4.5, 2012, str. 96.

- 198 -

8.10 Etapy implementácie projektu

Realizáciu projektu môžeme rozdeliť do nasledovných etáp:

1. Začiatok realizácie aktivít projektu, ktoré sa začína zaslaním Vyhlásenia

o začatí realizácie projektu na SORO, t.j. ešte pred začiatkom realizácie

prvej aktivity;

2. Verejné obstarávanie;

3. Realizácia aktivít projektu – hlavné aktivity;

4. Finančné riadenie projektu – predkladanie žiadostí o platbu;

5. Monitorovanie projektu – predkladanie monitorovacích správ počas

realizácie projektu;

6. Ukončenie projektu;

7. Následné monitorovanie projektu – po ukončení projektu.

Oprávnenosť výdavkov, ktoré sú predkladané a preplatené v žiadostiach

o platbu – zúčtovanie poskytnutej zálohy alebo pri žiadosti priebežnej

(refundácia). Výdavok možno považovať za oprávnený, ak spĺňa všetky

nasledovné podmienky:

Vznikol a bol skutočne uhradený od nadobudnutia platnosti a účinnosti

ZoNFP;

Je vynaložený na projekt schválený výberovou komisiou;

Realizovaný na oprávnenom území;

Podložený účtovnými záznamami a dokladmi, ktoré sú riadne evidované

v účtovníctve prijímateľa v súlade s platnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi a podmienkami, ktoré sú definované v ZoNFP;

Je primeraný, tzn. zodpovedá obvyklým cenám v danom čase a mieste;

Vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi;

Spĺňa podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti.

- 199 -

8.11 Monitorovanie projektov

Proces monitorovania projektu je vykonávaný počas doby platnosti

a účinnosti zmluvy o poskytnutí NFP. Účelom monitorovania je dôsledné

a pravidelné sledovanie stavu realizovaných aktivít projektu a plnenie

povinnosti, ktoré boli stanovené prijímateľovi v zmluve o poskytnutí NFP.

Monitorovanie projektu začína zaslaním spomínaného vyhlásenia o začatí

realizácie projektu. Účelom monitorovania je:

Včas identifikovať riziká a potenciálne problémy projektov;

Identifikovať, či bude prijímateľ realizovať naplánované aktivity v súlade

so zmluvou;

Zabezpečiť trvalá udržateľnosť projektu eliminovaním identifikovaných

rizík;

Poskytnúť ucelený obraz o projekte pre potreby kontroly a hodnotenia.

Po ukončení realizácie projektu, účelom monitorovania je naďalej

sledovať dodržiavanie povinnosti, ktoré sa týkajú udržateľnosti projektu

a plnenia povinnosti stanovených v zmluve. Prijímateľ informuje o stave

projektu prostredníctvom monitorovacích správ – priebežná, záverečná,

následná.

Proces monitorovania je ukončení po 5 rokoch po ukončení projektu, čím

sa sleduje udržateľnosť projektu. Priebežné monitorovacie správy sa

predkladajú minimálne raz za 6 mesiacov a to do 15. dňa mesiaca

nasledujúcom po sledovanom období. Po ukončení projektu sa predkladá

monitorovacia správa záverečná, pričom je povinnosť ju predložiť v lehote 15

dní od ukončenia realizácie aktivít projektu. Predkladá sa spolu zo záverečnou

žiadosťou o platbu. Počas 5 rokov po skončení realizácie aktivít projektu sa

predkladá monitorovacia správa následná v periodicite min. 12 mesiacov a to

do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po sledovanom období.

Počas realizácie projektu sa vykonáva kontrola na mieste, pričom je to

kontrola plánovaná a vychádza z analýzy rizikovosti jednotlivých projektov.

- 200 -

Každý projekt musí byť predmetom kontroly na mieste minimálne jedenkrát

počas jeho realizácie, najneskôr pred uhradením záverečnej žiadosti o platbu

zo strany poskytovateľa. Predmetom kontroly je plnenie povinností v zmysle

ZoNFP tzn. kontrola informovanosti, publicity, predložených žiadostí o platbu,

vedenie účtovníctva, v prípade povinnosti viesť podvojné účtovníctvo, kontrola

vedenej analytickej evidencie, kontrola skutočného dodania tovaru a služieb

v nadväznosti na aktivity projektu. V prípade realizovania vzdelávacích aktivít,

kontrola školiacich miestnosti a účastníkov priamo na školení t.j. dodržiavanie

harmonogramu realizácie aktivít projektu, ktorý je súčasťou ZoNFP, resp.

aktualizovaný počas realizácie projektu. Z každej takejto kontroly na mieste sa

vyhotovuje písomná Správa z kontroly na mieste.

8.12 Publicita

Dokumenty, ktoré hovoria o povinnosti informovať, že projekt je realizovaný zo

štrukturálnych fondov:

Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.7.2006;

Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8.12.2006;

Systém riadenia ŠF a KF (v súčasnosti verzia 4.5, s účinnosťou od

30.3.2012);

Manuál pre informovanosť a publicitu pre prijímateľov, ktorý obsahuje

minimálne požiadavky na spoluprácu prijímateľov pri zabezpečovaní

informovanosti o pomoci z príslušného štrukturálneho fondu. Obsahuje

informačné opatrenia a komunikačné nástroje, technické charakteristiky

opatrení používateľa loga štrukturálneho fondu s odkazom na Európsku

úniu, logo operačného programu a logo sprostredkovateľského orgánu

pod riadiacim orgánom (SORO).

V prípade vzdelávacích aktivít je potrebné, aby boli prezenčné listiny

rovnako označené príslušnými logami.

- 201 -

Je nevyhnutné, aby prijímateľ plnil a dodržiaval všetky záväzné úlohy

a termíny, ktoré mu vyplývajú podpisom ZoNFP. V prípade, že prijímateľ má

akékoľvek nejasnosti, otázky, vždy sa môže obrátiť na príslušného finančného,

resp. projektového manažéra na SORO.

8.13 Finančné riadenie projektu

Povinnosťou prijímateľa je priebežne predkladať žiadosti o platbu

s uhradenými výdavkami projektu typu priebežná, resp. zúčtovanie platby

v zmysle ZoNFP. Po ich predložený spolu s projektovou dokumentáciou

k žiadosti nasleduje proces hodnotenia:

Do 5 dní od predloženia ŽoP – registrácia v ITMS;

Do 40 dní sa vykonáva kontrola ŽoP – najprv projektový manažér na

SORO, potom finančný manažér. V prípade, že je žiadosť po

administratívnej stránke v poriadku, tzn. boli predložené všetky doklady,

ktoré sú po formálnej stránke správne, žiadosť sa odosiela na Platobnú

jednotku. Ak sa zistia pri kontrole nedostatky, prijímateľ je vyzvaný, aby

žiadosť o platbu doplnil. Opäť prijímateľ je povinný dodržiavať lehotu 7

kalendárnych dní, aby nájdený nedostatok napravil, resp. odstránil,

prípadne doplnil požadované dokumenty;

Do 14 dní Platobný jednotka žiadosti o platbu schváli a predloží súhrnnú

ŽoP certifikačnému orgánu;

Do 14 dní Certifikačný orgán schváli predloženú súhrnnú žiadosť;

Do 7 dní po certifikovaní súhrnnej žiadosti sa uhrádza ŽoP refundácia –

prípadne pri certifikovaní zúčtovania môže prijímateľ požiadať o výšku

zúčtovanej zálohy.

Ďalšie povinnosti vyplývajúce z finančného riadenia:

Zabezpečenie plynulého financovania projektu počas celej dĺžky trvania

projektu;

Kontrola a zber účtovných dokladov;

- 202 -

Archivácia všetkých potrebných dokumentov a dokladov v procese

implementácie projektu po ukončení realizácie projektu;

Vykonávať dohľad nad čerpaním rozpočtu;

Dohľad nad správnym zúčtovaním a evidenciou dokladov;

Zodpovednosť za finančné riadenie projektu a súlad s pravidlami

finančného riadenia podľa platných smerníc SR a EÚ.

- 203 -

9. Rozpočet EÚ a viacročná finančná perspektíva (VFP)

na roky 2014 – 2020187

9.1 Viacročná finančná perspektíva na roky 2014 – 2020

V júli 2011 vstúpili inštitúcie EÚ do nového kola vyjednávaní o

viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2014 – 2020. Viacročný

finančný rámec vo všeobecnej rovine stanovuje štruktúru a záväzné stropy

výdavkov (a tiež príjmov, vzhľadom na to, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný)

pre rozpočty jednotlivých rokov pre územie celej Únie na definované obdobie

rokov 2014-2020.188

Hlavy členských štátov EÚ sa v roku 2013 na februárovom summite v

Bruseli dohodli na predbežnej podobe finančného rámca na roky 2014-2020,

ktorá ešte musí byť schválená zo strany Európskeho parlamentu. Celkový

strop viazaných rozpočtových prostriedkov bol oproti pôvodným návrhom zo

strany Komisie znížený a stanovený na úrovni 959, 988 miliárd EUR, čo

predstavuje 1 % európskeho HND (v cenách roku 2011) a celkový strop

platobných rozpočtových prostriedkov bol stanovený na úrovni 908, 400 miliárd

EUR (oproti 942, 78 miliárdám EUR počas VFR 2007-2013). Znamená to, že

celkový strop viazaných prostriedkov bol oproti predošlému obdobiu 2007-2013

znížený o 3, 4 % v reálnom vyjadrení a mal by tak reflektovať konsolidáciu

verejných financií, ktorá v súčasnosti prebieha na národnej úrovni väčšiny

členských štátov.189

187

Vyjednávanie o VFR na európskej úrovni nebolo na začiatku roku 2013 ukočené.

Všetky informácie použité v nasledujúcej kapitole sú aktuálne ku dňu 11.2.2013.

188 Je potrebné si taktiež uvedomiť, že VFR nedefinuje jednotlivé rozpočty EÚ pre konkrétne

roky, ale iba maximálnu výšku stropov pre jednotlivé roky. Rozpočet pre konkrétny rok sa

vyjednáva vždy rok vopred, pričom nemôže prevyšovať strop definovaný v rámci už

vyjednaného VFR.

189 European Commission, Commission updates its Multiannual Financial Framework proposal.

[cit. 06-07-2012].

- 204 -

Vzhľadom na to, že rokovania o VFR obvykle trvajú zhruba dva roky, je

očakávané, že priebeh súčasných rokovaní by mal byť dokončený v prvej

polovici roku 2013, čo by umožnilo vstúpenie nového VFR v platnosť od

začiatku roku 2014. Hoci cyperské predsedníctvo, ktoré prebiehalo v druhej

polovici roku 2012, si kládlo za ambíciu dosiahnuť aspoň určitú podobu dohody

do konca roku 2012, nebola táto ašpirácia dosiahnutá. Preto táto úloha pripadla

írskemu predsedníctvu prebiehajúcemu v prvej polovici roku 2013.

Zložitosť celkového vyjednávacieho procesu rozpočtu pre programové

obdobie rokov 2014 – 2020 bola do značnej miery ovplyvnená aj ekonomickou

krízou prebiehajúcou v období posledných rokov v Európskej únii. Prejavilo sa

to taktiež pri samotnom jednaní o návrhu rozpočtu 2014 – 2020, kedy sa ukázali

značné rozdiely v názoroch členských krajín EÚ v oblasti znižovania výdavkov v

rozpočte. Jednou z najvýraznejších deliacich línií predstavovala otázka týkajúca

sa kohéznej politiky a výšky alokovaných financií do tejto oblasti.

Priebeh jednaní o VFR 9.1.1

Lisabonská zmluva zaviedla požiadavku aby sa Viacročný finančný

rámec stanovoval prostredníctvom nariadenia.190 Preto ako prvý aktér

v procese vyjednávania VFR predložila Európska komisia svoj návrh VFR pre

roky 2014 – 2020 v júni roku 2011. Nasledovne sa do tohto návrhu

zapracovávali požiadavky ostatných politických aktérov a v júli 2012 bol

Komisiou predložený pozmenený návrh VFR 2014 – 2020.

Európsky parlament v priebehu roku 2012 vyjadroval návrhu Komisie

podporné stanoviská, čo poslanci potvrdili prijatím uznesenia o rozpočte EÚ pre

roky 2014 – 2020, v októbri roku 2012. Naopak odmerane sa Parlament staval

190 Nariadenie je právny predpis EÚ, ktorý záväzný a priamo uplatniteľný vo všetkých členských

štátoch. Predchádzajúce štyri viacročné finančné rámce (od roku 1988) boli súčasťou

medziinštittucionálnej dohody medzi Radou,Parlamentom a Komisiou záväznej len pre

príslušné zmluvné strany.

- 205 -

k požiadavkám šetrenia v komisnom návrhu, ktoré v rámci vyjednávania o VFR

EÚ 2014 – 2020 presadzovali najvyšší predstavitelia členských štátov

prostredníctvom Rady EÚ. Poslanci spochybnili požiadavku niektorých

členských štátov na výrazné škrty v komisnom návrhu rozpočtu. „Ak si členské

krajiny želajú obmedzenie výdavkov, musia podľa europoslancov jasne a

verejne vymedziť, ktoré politické priority a projekty financované Úniou je

potrebné zrušiť“.191

Pozície Rady EÚ predstavovali najzložitejšiu a verejnosti najviac

prezentovanú časť vyjednávaní VFR 2014 – 2020, keď mimoriadny summit

o vyjednávaní VFR sa uskutočnil koncom novembra roku 2012. Lídri členských

krajín EÚ sa bilaterálne zúčastnili rokovaní s predsedom Európskej Rady H.

Van Rompuyom, aby prezentovali svoje hlavné priority a mantinely v oblasti

výdavkov pre roky 2014 – 2020. Celkovo však hlavy štátov nedospeli na tomto

summite ku konečnej podobe rozpočtu, a preto musia vo vyjednávaniach

pokračovať aj v roku 2013. Naopak pozitívnym impulzom pre ďalšie

vyjednávania sa stalo predanie mandátu zo strany Európskej rady predsedovi

Rady Van Rompuyovi, ktorý spolu s predsedom Komisie pokračuje

v rokovaniach so všetkými 27 členmi Únie v roku 2013, aby tak dosiahol

konsenzus pre prijatie finančného rámca pre roky 2014 – 2020 v prvej polovici

roku 2013.192

V rámci jednaní v Rade EÚ počas roku 2012, stáli na jednej strane štáty

najviac profitujúce z kohéznej politiky a podporujúce pôvodný návrh Komisie

presadzujúci navýšenie rozpočtu EÚ (a navýšenie časti pre politiku súdržnosti),

ktorá sa začala nazývať ako tzv. skupina „priateľov kohézie“ (Friends of

Cohesion Policy). Vznikla ako teleso pre koordinovanie politických požiadaviek

v oblasti súdržnosti počas vyjednávaní rozpočtu pre obdobie 2014 – 2020 a na

jej ustanovení sa podieľalo 16 krajín Európy – Bulharsko, Chorvátsko (ako

budúci člen EÚ), Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko,

191 Európsky parlament, Plenárne zasadnutie EP (22. – 23. októbra 2012). 192 Council of the European Union, EU multiannual financial framework (MFF) negotiations.

- 206 -

Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko

a Španielsko.

Na strane druhej sa ocitli štáty, ktoré sú dlhoročne čistými prispievateľmi

do rozpočtu EÚ – menovite Belgicko, Dánsko, Holandsko, Fínsko, Francúzsko,

Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Švédsko, keď

niektoré z týchto krajín mali značné výhrady voči pôvodnej sume navrhnutej zo

strany Komisie pre VFR 2014 – 2020 a požadovali zníženie únijných

výdavkov.193

Pozícia najväčšieho prispievateľa do spoločného únijného rozpočtu,

Nemecka, pod vtedajším vedením koalície Kresťanských demokratov (CDU)

a Slobodnej demokratickej strany (FDP) jasne hovorila o striktnej opozícií

k akémukoľvek navyšovaniu rozpočtu. Nemecká vláda uviedla počas roku 2012

kampaň „Iniciatíva pre lepšie míňanie“ (Initiative for Better Spending), ktorá

prezentovala argument, že nie je potrebné viac peňazí v rozpočte EÚ, ale je

nevyhnutné zabezpečiť lepšie využívanie dostupných finančných zdrojov. To by

malo viesť k zvyšovaniu výkonnosti a dosahovaniu vyššej efektívnosti

využívania európskych peňazí. Nemecko podporovalo všetky návrhy volajúce

po vylepšení, zefektívnení kohéznej politiky a aplikovaní štrukturálnych fondov

do oblasti rastu a zamestnanosti – pod podmienkou, že na to nebudú potrebné

žiadne prídavné zdroje oproti pôvodnému návrhu Komisie. V tomto duchu

Nemecká federálna vláda akceptovala a podporovala návrhy Komisie zvýšiť

193

V súčasnej dobe je možné hovoriť o troch zdrojoch príjmov do európskeho rozpočtu: tzv.

tradičných vlastných zdrojoch (clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru),

zdrojoch z daní pridanej hodnoty (DPH) a zdrojoch založených na hrubom národnom

dôchodku (HND). Hlavnú položku na príjmovej strane predstavuje práve posledný menovaný

zdroj (European Commission, Where does the Money come from?, 2012. [cit. 06-02-2012]),

ktorý svojou povahou zapríčiňuje, že relatívne bohatšie štáty prispievajú viac než štáty

relatívne chudobnejšie, keďže ich HND nie je také vysoké. To pri vyjednávaniach VFR

zapríčinilo komplikácie, pretože sa prejavila práve táto deliaca línia medzi jednotlivými

členskými krajinami ako bolo ilustrované vyššie.

- 207 -

monitorovacie a evaluačné právomoci a kapacity Komisie.194 Nemecko sa spolu

s Rakúskom, Fínskom, Francúzskom, Talianskom, Holandskom a Švédskom

združilo v apríli roku 2012 do skupiny krajín „Priateľov efektívnych výdavkov“

(Friends of Better Spending)195 a v rámci vyjednávaní o VFR 2014 - 2020

v postate vytvorilo opozíciu voči skupine Priateľov kohézie.

Časový harmonogram vyjednávania VFR 2014 – 2020 9.1.2

Obrázok č.9: Časový harmonogram vyjednávania VFR 2014 – 2020.

Zdroj: European Commission.196

194 BECKER, P.: Germany and the European negotiations on the Multiannual Financial

Framework, Policy Makers Seminar, Prague: Aspen Institute, 2012.

195 Europolitics, Seven states launch „Friends of Better Spending“ group, 2012.

[cit. 26-04-2012]. 196 European Commission, General presentation on proposals for Cohesion Policy

2014 – 2020.

•Prijatie stratégie Európa 2020. marec 2010

•5. správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a verejných konzultáciách.

november 2010

•Návrh Komisie viacročného finančného rámca (VFR).

jún 2011

•Návrh v oblasti politiky súdržnosti 2014 - 2020. október 2011

•Spoločný strategický rámec. marec 2012

•Dohoda o VFR a prijatie balíka nových právnych predpisov. 2012 - 2013

•Nadobudnutie účinnosti a prijatie programov. 2014

- 208 -

9.2 Kohézna politika 2014 – 2020 a viacročný finančný rámec

Napriek tomu, že európska kohézna politika znížila za posledné

desaťročia rozdiely medzi európskymi regiónmi, neodstránila ich do takej miery,

aby už nebolo nutné túto politiku vykonávať. Preto je miesto kohéznej politiky

vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 stále nezastupiteľné a bude

figurovať na popredných miestach objemov alokovaných financií.

Celkové zdroje pre oblasť kohéznej politiky 2014 - 2020 9.2.1

Dokument Závery Európskej rady z februára 2013197 stanovil, že pre

časť VFR 2014-2020 v Kapitole 1b s názvom Ekonomická, sociálna a územná

kohézia bude pre oblasť kozéznej politiky alokovaný celkový strop viazaných

rozpočtových prostriedkov 325, 149 miliónov EUR (pričom v období 2007-2013

bolo vyčlenených 354, 815 miliónov EUR, čo predstavuje pokles o 8, 4 %

finančných zdrojov), pričom pre jednotlivé roky by financie pre celú EÚ mali byť

rozdelené nasledovne:

Tabuľka č.19: Podkapitola VFR 1b: Ekonomická, sociálna a územná kohézia.

2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 Celkovo

44,678 45,404 46,045 46,545 47,038 47,514 47,925 325,149

Zdroj: Európska Rada 2013, v mil. EUR.

Ciele kohéznej politiky 9.2.2

Predošlé priority pre kohéznu politiku Európy pre obdobie 2007 - 2013

boli definované počas rokov 2005 - 2006, v období masívneho ekonomického

rastu, extrémne lacných pôžičiek a optimizmu. Ekonomická mapa Európy sa

však odvtedy výrazne zmenila, pričom dnes sa ešte stále nachádzame

v období recesie a ekonomickej krízy, ktorá pretrváva dlhšie než sa pôvodne

197 European Council, Conclusions of the European Council 8th February 2013 - MMF. [cit. 08-

02-2013].

- 209 -

očakávalo. To výrazne ovplyvnilo i vyjednávanie o európskych a národných

cieľoch kohéznej politiky.

Jednou z primárnych zmien, ktoré treba reflektovať pri cielení

európskych financií do ďalších rokov, je zabezpečiť ich komplementaritu s

cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020 (prijatou v roku 2010) v oblasti

inteligentného, udržateľného a začleňujúceho rastu. Celkovo s touto stratégiou

súvisí i viacročný finančný rámec 2014 - 2020, pretože ten v podstate reflektuje

požiadavky v nej stanovené. Stratégia Európa 2020 načrtla konkrétne ciele,

ktoré by mali byť dosiahnuté v oblastiach ako je zamestnanosť, vzdelávanie,

veda a výskum, efektívnejšie využívanie energie či oblasť zelených technológií,

v snahe prekonať dôsledky finančnej krízy a v snahe znovuobnoviť ekonomický

rast v rámci celej EÚ. V tejto súvislosti sa sledujú nasledovné ciele:

a) „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ členských štátov a regiónov,

ktoré je podporované všetkými fondmi;

b) „Európska územná spolupráca“, ktorá je podporovaná Európskym

fondom pre regionálny rozvoj (EFRR).198

9.2.2.1 Investovanie do rastu a zamestnanosti

Prostriedky pre cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti by mali byť v

rokoch 2014 – 2020 rozdelené medzi tieto tri kategórie regiónov na úrovni

NUTS 2:

a) menej rozvinuté regióny, ktorých HDP na obyv. je menej ako 75 %

priemerného HDP v EÚ-27;

b) prechodné regióny, ktorých HDP na obyv. je medzi 75 % a 90 %

priemerného HDP v EÚ-27;

c) rozvinutejšie regióny, ktorých HDP na obyv. je viac ako 90 %

priemerného HDP v EÚ-27.199

198 Európska Komisia, Zmenený a doplnený návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady,

73 s. [cit. 11-09-2012].

- 210 -

Z Kohézneho fondu sa podporujú členské štáty, ktorých hrubý národný

dôchodok (HND) na obyvateľa, meraný pomocou parity kúpnej sily a vypočítaný

na základe údajov Únie za obdobie rokov 2007 – 2009, je menej ako 90 %

priemerného HND na obyvateľa v EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu v roku 2013, ale

ktorých nominálny HND na obyvateľa presahuje na základe výpočtov podľa

prvého pododseku 90 % priemerného HND na obyvateľa v krajinách EÚ-27,

dostanú podporu z Kohézneho fondu na základe prechodného a osobitného

financovania.200

Nové formy kohéznej podpory 9.2.3

V rámci zverejnenia návrhu VFR 2014 – 2020 Európska komisia v júni

2011 navrhla vytvorenie nového integrovaného nástroja na investovanie do

priorít infraštruktúry EÚ v oblasti dopravy, energetiky a telekomunikácií, t.j.

nástroja „Spájame Európu“ (Connecting Europe Facility), pričom finančný obnos

by mal predstavovať 29, 30 miliárd EUR na obdobie rokov 2014 – 2020.201

Projekty financované cez tento nástroj sú nemenej atraktívnym

nástrojom financovania transeurópskych projektov a mohli by predstavovať

zvýšenie investovaných prostriedkov z európskeho rozpočtu i v prostredí

Slovenskej republiky.

199

Tieto tri kategórie regiónov sú určené na základe pomeru ich HDP na obyv., meraného

paritou kúpnej sily a vypočítaného na základe údajov Únie za obdobie rokov 2006 až 2008,

k priemernému HDP EÚ-27 za rovnaké referenčné obdobie.

200 Európska Komisia, Zmenený a doplnený návrh Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady,

73 s. [cit. 11-09-2012]. 201 European Council, Conclusions of the European Council 8th February 2013 - MMF. [cit. 08-

02-2013].

- 211 -

Prostriedky pre kohéznu politiku 9.2.4

9.2.4.1 Cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti

Prostriedky na tento cieľ predstavujú 96,3 % celkových zdrojov kohéznej

politiky, t.j. 313, 197 miliárd EUR a mali by sa rozdeliť nasledovne:

a) t.j. spolu 164 279 miliónov EUR pre menej rozvinuté regióny;

b) t.j. spolu 31 677 miliónov EUR pre prechodné regióny;

c) t.j. spolu 49 492 miliónov EUR pre rozvinuté regióny;

d) t.j. spolu 66 362 miliónov EUR pre členské štáty podporované

z Kohézneho fondu.202

9.2.4.2 Cieľ Európska územná spolupráca

Prostriedky určené pre tento cieľ predstavujú 3,7 % z celkových zdrojov

disponibilných pre rozpočtové záväzky z fondov na obdobie rokov 2014 – 2020,

t.j. spolu 8 948 miliónov EUR a mali by byť rozdelené nasledovne:

a) t.j. spolu 6 627 miliónov EUR pre cezhraničnú kooperáciu;

b) t.j. spolu 1 822 miliónov EUR pre nadnárodnú koperáciu;

c) t.j. spolu 500 miliónov EUR pre medziregionálnu spoluprácu.203

9.3 Hlavné zmeny oproti predošlému obdobiu čerpania

Najdôležitejší faktor ovplyvňujúci zmeny v objemoch alokovaných

prostriedkov určených pre jednotlivé členské štáty v oblasti politiky súdržnosti

predstavuje možnosť preskupenia regiónov z predošlých kategórií čerpania

(2007 - 2013) do iných kategórií, ku ktorým mohlo dôjsť v dôsledku zlepšenia

miery rozvinutosti regiónov na základe porovnaní HDP v rámci celej Európskej

202 European Council, Conclusions of the European Council 8th February 2013 - MMF. [cit. 08-

02-2013]. 203 European Council, Conclusions of the European Council 8th February 2013 - MMF. [cit. 08-

02-2013].

- 212 -

únie. Zároveň i pristúpenia Chorvátska do EÚ k 1. júlu 2013, ktoré bude spadať

do kategórie čistých príjemcov rozpočtu EÚ, zmení podiely celkových alokácií

pre zvyšné krajiny EÚ.

Slovenskej republiky by sa nemal dotknúť nový systém prerozdelenia

regiónov, do ktorých budú alokované finančné prostriedky pre roky 2014 –

2020, pretože do novozavedenej kategórie tzv. prechodných regiónov (úroveň

HDP medzi 75-90 % priemeru EÚ) nespadá žiaden zo slovenských regiónov.

Všetky slovenské regióny (s výnimkou bratislavského) spadajú do kategórie

regiónov, ktorých HDP na obyvateľa je menej ako 75 % priemerného HDP v

EÚ-27 a sú teda klasifikované ako najmenej rozvinuté regióny.204

Európska komisia vo svojom návrhu o kohéznej politike z októbra roku

2011 navrhla niekoľko dôležitých zmien v oblasti vytvárania a implementácie

fondov pre roky 2014-2020:

Koncentrovanie sa na priority stratégie Európa 2020 v oblasti

inteligentného, udržateľného a začleňujúceho rastu

V snahe maximalizovať účinok politiky kohéznosti, Komisia prijala rozhodnutie

vypracovavať Spoločný strategický rámec (CSF), ktorý definuje kľúčové

opatrenia v snahe docieliť priority definované zo strany EÚ na celoúnijnej úrovni

a Partnerské dohody, ktoré majú nasledovne sledovať takto definované ciele na

národných úrovniach členských štátov EÚ.

Systém odmeňovania na základe výkonnosti

Kondicionalita má mať formu tzv. ex-ante kondicionalít, t.j. podmienok, ktoré

musia byť implementované pred samotným uhradením projektov zo strany EÚ

(napr. regulačný a inštitucionálny rámec na národnej úrovni) a formu tzv. ex-

post kondicionalít, ktorých splnenie umožní uvoľnenie dodatočných finančných

prostriedkov v závislosti od výkonnosti. (Celkovo 5 % národného podielu

204 EurActiv, Je to iba o peniazoch. [cit. 22-11-2012].

- 213 -

z každého fondu má byť vyňatých a alokovaných až počas strednedobého

preskúmania, ak programy členských štátov plne splnia svoje stanovené ciele.)

Makroekonomická podmienenosť môže byť uplatnená pri fondoch CSF

v situácií, ak krajina čelí rozsiahlym ekonomickým problémom. Ak je to

potrebné, financie z fondov môžu byť presmerované na ich riešenie. Takýto

proces však musí byť postupný a vyžaduje vypracovanie dodatkov ku

Partnerskej dohode členského štátu a operačným programom za podpory

dodržiavania odporúčaní vydaných Radou. Zároveň má Komisia právo

pozastaviť vyplácanie platieb kohéznych fondov, ak členský štát nie je schopný

podniknúť efektívne kroky v boji proti ekonomickým problémom na úrovni svojej

vlády. Ak tak členský štát vykoná, čerpanie z kohéznych fondov mu bude

znovu k dispozícií.

Podporovanie zjednoteného programovania a manažovania fondov

Zavedenie národnej akreditácie kľúčových kontrolných orgánov má pomôcť

zlepšiť finančnú oblasť manažovania fondov. Opatrenia o správnosti výdavkov

na národných úrovniach, ktoré sú poskytované Komisii, majú byť

harmonizované a zavádzané nové spoločné prvky, ako je napríklad vyhlásenie

riadiaceho orgánu o vierohodnosti a ročné schvalovanie účtovných úzavierok.

Komisia navrhuje zavedenie multi-fondov pre programy ERDF, ESF a Kozézny

fond ako jednej z možností pre integrovaný prístup. Návrh tiež stanovuje takýto

prístup v oblasti miestneho rozvoja, prostredníctvom komunitných skupín,

vrátane miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a hospodárskych

a sociálnych partnerov, na základe prístupu Leader používaného pre rozvoj

vidieka.

Zameranie sa na výsledky - monitorovanie a evaluáciu pokroku

Spoločné opatrenia v oblasti monitorovania a hodnotenia zahŕňajú ustanovenie

úloh a zloženia monitorovacieho výboru, vypracúvanie výročných správ

o implementácií, správy o pokroku pri vykonávaní Partnerskej dohody, ex-ante

a ex-post hodnotienia a uskutočňovanie revíznych stretnutí.

- 214 -

Zjednodušenie a zefektívnenie pravidiel celkového systému

Dôraz je kladený na opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby

administratívne náklady boli primerané a aby bola znížená miera byrokracie pre

príjemcu fondov. Cieľom je zosúladiť v najvyššej možnej miere pravidlá pre

všetky fondy. Zjednodušiť systém štandardov, umožniť členským štátom, aby

na úrovni projektov zaviedli výkonne orientované riadenie. Spoločné opatrenia

poskytovania majú podľa návrhu zahŕňať spoločné pravidlá týkajúce sa

oprávnených výdavkov, rôzne formy finančnej podpory, zjednodušené náklady

a zabezpečenie stálosti oparácií a postupov pri sprostredkovaní financií. 205

9.4 Programovanie politiky súdržnosti pre obdobie 2014-2020

Zmeny by mali byť dosiahnuté prostredníctvom zvýšeného dôrazu na

výsledky, t.j. na merateľné ukazovatele programov, na podávanie správ,

efektívne monitorovanie a hodnotenie projektov. Taktiež by mala byť

zabezpečená predbežná podmienenosť projektov, prostredníctvom tzv. ex-ante

kondicionalít, ktoré majú zaistiť zavedenie podmienok na účinné investovanie

a makroekonomickú podmienenosť, ktorá bude zosúladená s konceptom

nového hospodárskeho riadenia členských štátov a Európskej únie.206 To súvisí

s maximalizáciou účinku finančných prostriedkov v podporených projektoch,

ktorá je jedným z hlavných cieľov a v rámci obdobia 2014 - 2020 by mala byť

dosiahnutá prostredníctvom vytvorenia efektívneho Spoločného strategického

rámca (Common Strategic Framework), Partnerkej dohody (Partnership

Agreements) a Operačných programov (Operational programmes), ktoré

zadefinujú presné priority pre jednotlivé krajiny a ich stratégie pre kohéznu

politiku.207

205 European Commission, Cohesion Policy 2014 - 2020. 206 European Commission, General presentation on proposals for Cohesion Policy

2014 – 2020. 207 European Commission, General presentation on proposals for Cohesion Policy

2014 – 2020.

- 215 -

Spoločný strategický rámec208 9.4.1

Európska komisia predstavila v marci roku 2012 (v nadväznosti na svoj

legislatívny návrh kohéznej politiky 2014 – 2020 z októbra 2011) návrh

Spoločného strategického rámca (CSF) pre štrukturálne fondy v období 2014 –

2020. Cieľom CSF je zastrešiť a lepšie koordinovať financovanie zo

štrukturálnych zdrojov, aby tak došlo k maximálnej efektívnosti fondov. Hlavnou

zmenou by malo byť nahradenie v súčasnosti oddelených strategických

návodov pre kohéznu politiku, politiku regionálneho rozvoja a rybárstva

a prímorskej politiky a vytvorenie jednotného vedenia pre všetkých päť

budúcich fondov (Európsky sociálny fond (ESF), Európsky fond pre rozvoj

vidieka (ERDF), Kohézny fond (CF), Európsky fond pre rybné hospodárstvo

(EMF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD).209

Partnerské dohody 9.4.2

Európska komisia uviedla v rámci vyjednávaní o kohéznej politike 2014 -

2020 novú praktiku, keď každú členskú krajinu vyzvala k podpisu partnerskej

dohody korešpondujúcej s národným reformným programom, ktorý bol každý

členský štát povinný vytvoriť a implementovať v rámci stratégie Európa 2020,

aby tak bola dosiahnutá efektívnejšia koordinácia hospodárskych politík

všetkých členských štátov Únie.

9.5 Politika súdržnosti 2014 - 2020 a Slovenská republika

Kohézne fondy budú v programovom období 2014 - 2020 jedným

z najdôležitejších inštrumentov ako dosiahnuť vyššiu rozvinutosť slovenského

hospodárstva a ako zabezpečiť implementovanie stratégie Európa 2020 na

národnej úrovni SR. V prípade Slovenska predstavujú fondy Spoločného

208 Zaužívaný názov je tiež Partnerská dohoda. 209 European Commission, Commision proposes one programming tool for all structural funds.

[cit. 14-03-2012].

- 216 -

strategického rámca cca 75 % verejných investícií a z tohto dôvodu je veľmi

dôležité, aby bolo čerpanie z fondov vhodne prepojené s reformami, ktoré

Slovensko plánuje realizovať v oblastiach, ktoré by mohli byť prostredníctvom

fondov financované. Základný východiskový bod pre naplnenie takýchto ambícií

predstavuje dokument Národný program reforiem, vytvorený v rámci európskejp

semestru a dokument Špecifické odporúčania pre SR, vydaný Európskou

radou.

Koordinácia kohéznej politiky na domácej úrovni 9.5.1

Koordinácia politiky súdržnosti na úrovni SR (v zmysle ustanovenia vlády

SR č.52 z 24.8.2011 k návrhu zabezpečenia koordinácie politiky súdržnosti EÚ

po roku 2013) spadá pod gesciu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR210, ktoré je gestorom pre:

proces negociácie k návrhom legislatívnych a strategických dokumentov

EÚ a SR pre politiku súdržnosti;

po roku 2013 v spolupráci s Ministerstvom financií SR pre agendu

finančného riadenia a auditu;

spracovanie a negociácie hlavného strategického dokumentu SR, na

využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ po roku

2013.211

Pre potreby zabezpečenia gestorstva pre politiku súdržnosti EÚ po roku

2013 bola MDVRR SR zriadená Rezortná koordinačná skupina pre politiku

súdržnosti, pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti, pracovná

skupina na úrovni ministrov a štatutárnych zástupcov ostatných ústredných

orgánov štátnej správy SR.

210 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Politika súdržnosti pre obdobie

2014-2020. 211 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Politika súdržnosti pre obdobie

2014-2020.

- 217 -

Národný program reforiem SR 2011-2014 9.5.2

Vláda SR schválila v apríli roku 2011 návrh Národného programu

reforiem SR 2011-2014 (NPR), ktorý je prvým komplexným programom

reforiem, pričom nadväzuje na stratégiu Európa 2020. Program je úzko

prepojený s Programom stability SR na roky 2011 – 2014 (ktorý vláda SR

v roku 2011 predložila Komisii spolu s ním, v rámci novozavedeného

európskeho semestru), ktorý presnil ciele stratégie, súbor ukazovateľov a vytýčil

harmonogram opatrení. Národný program reforiem obsahuje opatrenia, ktoré

sú nevyhnutné pre plné oživenie hospodárstva z krátkodobého hľadiska a vláda

SR ich chce realizovať do polovice roku 2014.212

Partnerská dohoda SR 9.5.3

Partnerská dohoda medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou

predstavuje kľúčový dokument umožňujúci čerpanie eurofondov na našom

území v programovom období rokov 2014-2020. Rokovania medzi oboma

partnermi prebiehajú už niekoľko mesiacov, keď v októbri roku 2012 vydala EK

Pozičný dokument k Partnerskej dohode SR a operačným programom na roky

2014 - 2020.213 Tento dokument má len odporúčací charakter a jeho cieľom

bolo definovať východiskové pozície Komisie a priestoru pre dialóg pri

negociáciách Partnerskej dohody a operačných programov na Slovensku na

roky 2014 – 2020, ktoré k januáru 2013 ešte nie sú ukončené. Dokument však

kriticky zhodnotil pozíciu Slovenska v rámci jednaní o VFR, načrtol hlavné

nedostatky slovenského hospodárstva a stavu spoločnosti, ale i priority pre

financovanie kohéznej politiky pre roky 2014 - 2020 na Slovensku a preto môže

poslúžiť ako vhodný základ pre dovŕšenie jednaní.

212 Ministerstvo financií SR, Národný program reforiem. 213 European Commission, Position of the Commission Services on the developement of the

Partnership Agreement and programmes in Slovakia for the period 2014-2020.

- 218 -

Prioritnými by sa podľa Komisie mali stať nasledovné oblasti:

1) Oblasť inovatívneho podnikania, so zameraním sa na malé a stredné

podniky; zlepšenie prostredia výskumu a inovácií, zahŕňajúceho taktiež

oblasť vyššieho vzdelávania; oblasť privátneho investovania do

výskumu a inovácií; oblasť e-ekonomiky a hospodárska oblasť

vidieckych oblastí;

2) Infraštruktúra pre ekonomický rast a pracovné miesta, so zameraním sa

na zlepšenie prístupu a udržateľnosti dopravy;

3) Rast ľudského kapitálu a zlepšenie participácie na trhu práce, najmä

prostredníctvom posilnenia kvality všetkých stupňov

vzdelávania; zvýšením prístupu znevýhodnených skupín obyvateľov

k zamestnaniu; zvýšením participácie mladých ľudí na trhu práce;

sociálnou inklúziou rómskej komunity;

4) Udržateľné a efektívne nakladanie s prírodnými zdrojmi, prostredníctvom

podpory zmien vedúcich k energetickej efektívnosti a nízkouhlíkovej

ekonomike; environmentálnej ochrane; vhodnej adaptácií na klimatické

zmeny a vhodnom manažovaní prírodných zdrojov;

5) Reformu verejnej administratívy vedúcej k zlepšeniu kvality verejných

služieb, efektívnosti verejných financií a priaznivému podnikateľskému

prostrediu.214

214 European Commission, Position of the Commission Services on the developement of the

Partnership Agreement and programmes in Slovakia for the period 2014 - 2020.

- 219 -

10. Pozičný dokument Európskej komisie voči Slovensku o budúcom

programovom období

EK publikovala 30. októbra 2012 tzv. „Pozičný dokument“ k Partnerskej

dohode Slovenskej republiky (SR) na roky 2014 – 2020 (pozičný dokument).

Jeho cieľom je definovanie východiskovej pozície EK pre negociácie k

Partnerskej dohode SR a operačným programom na roky 2014 – 2020, a to

predstavením jej pohľadu na identifikáciu hlavných rozvojových potrieb a výber

tematických cieľov a priorít, ktoré by mali byť financované v rámci jednotlivých

fondov EÚ v podmienkach SR.

Pozičný dokument je rozdelený na dve časti:

1. politická časť prezentujúca hlavné výzvy a priority pre SR;

2. analytická časť, ktorá podrobnejšie popisuje navrhované oblasti podpory

podľa jednotlivých tematických cieľov.

Pozičný dokument potvrdzuje avizovanú nutnosť prepojiť fondy

Spoločného strategického rámca EÚ (SSR) s politickými prioritami

definovanými stratégiou Európa 2020. Fondy SSR sa majú využívať ako

aktívne prostriedky pre podporu implementácie špecifických odporúčaní Rady

pre jednotlivé členské štáty EÚ, ktoré sú prijímané v rámci európskeho

semestra a národných programov reforiem. Fondy SSR budú dôležitým zdrojom

verejných investícií (v prípade SR predstavujú v súčasnosti až cca 75 % verejných

investícií). Z tohto dôvodu musia byť jasne prepojené na reformy, ktoré SR plánuje

realizovať.

Ďalším dôležitým aspektom reformy politiky súdržnosti EÚ je

koncentrácia zdrojov z fondov EÚ na obmedzené množstvo priorít s jasnými

výsledkami. Národné zdroje nemajú slúžiť len na spolufinancovanie investícií

podporovaných z fondov EÚ, ale najmä na financovanie doplnkových aktivít,

ktoré už fondy EÚ nebudú v budúcnosti financovať. V tejto súvislosti bude

potrebné zmeniť prístup k programovaniu fondov SSR, t. j. nasmerovať fondy

SSR na financovanie priorít s najväčším potenciálom rastu, viac využívať

návratné finančné zdroje a národné financovanie. Komisia v pozičnom

- 220 -

dokumente otvorene identifikuje tie oblasti, ktoré by už v budúcnosti nemali byť

financované z fondov EÚ, a to konkrétne: všeobecná školská infraštruktúra;

infraštruktúra v zdravotníctve; miestne komunikácie; údržba ciest; verejné

osvetlenie; komerčné zariadenia cestovného ruchu.

Analytická časť pozičného dokumentu, ktorá je základom pre určenie

priorít pre financovanie, je založená v prvom rade na pracovnom dokumente

Komisie k hodnoteniu Národného programu reforiem 2012 a na hodnotení

skúseností z predchádzajúcich programových období z pohľadu Komisie. Je

možné konštatovať, že analýza EK sa sústredí na slabé stránky jednotlivých

tematických oblastí. Absentuje územná analýza (s výnimkou konštatovaní

pretrvávajúcich regionálnych rozdielov v SR) a analýza silných stránok.

10.1 Tematické ciele a priority pri využívaní eurofondov na Slovensku

Na základe identifikovania hlavných výziev, navrhuje Komisia pre

SR päť nasledovných priorít na financovanie z fondov SSR:

Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie;

Infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť;

Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce;

trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov;

Moderná a profesionálna verejná správa.

Dôležitým podkladom pre prípravu Partnerskej dohody je už spomínaný

Národný program reforiem Slovenskej republiky 2012, ktorý definuje tematické

oblasti podpory SR pre štrukturálne fondy a Kohézny fond EÚ na programové

obdobie 2014 – 2020, ktoré budú tvoriť východiskovú základňu pri vypracovaní

Partnerskej dohody SR a operačných programov na roky 2014 – 2020. Týmito

oblasťami budúcej podpory sú:

Základná infraštruktúra;

Ľudské zdroje, zamestnanosť a sociálna inklúzia;

- 221 -

Veda, výskum a inovácie s dôrazom na zelený rast.

Z uvedených oblastí Národného programu reforiem a priorít, ktoré

uvádza EK vo svojom pozičnom dokumente jasne vyplýva, že medzi EK

a Slovenskom panuje výrazný prienik pri identifikácií oblastí, ktoré by mali byť

v slovenských podmienkach financované z prostriedkov EÚ. Nie všade však

panuje názorná zhoda. EK napríklad neodporúča podporovať zo zdrojov EÚ

zdravotníctvo, menej investovať do infraštruktúry.

V pozičnom dokumente odporúča Komisia zvýšiť podiel objemu

finančných zdrojov, v porovnaní s programovým odobím 2007 – 2013, na

všetky uvedené oblasti, okrem infraštruktúry, kde síce konštatuje pretrvávajúcu

potrebu veľkých investícií, ale navrhuje zníženie ich podielu na celkovom

objeme zdrojov. Vo vzťahu k miestnej infraštruktúre sa spomína najmä

využívanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

V oblasti európskej územnej spolupráce EK odporúča väčšiu prioritizáciu

v porovnaní s programovým obdobím 2007 - 2013 a tiež odporúča podporiť

implementáciu projektov v rámci Dunajskej stratégie. S týmto cieľom bude

potrebné významne zvýšiť koordináciu programovania a riadenia programov

európskej územnej spolupráce medzi príslušnými slovenskými orgánmi.

10.2 Podrobnejšie zhodnotenie odporúčaní EK k jednotlivým prioritám na

financovanie z fondov SSR

Podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie 10.2.1

Táto priorita zahŕňa štyri tematické ciele: podpora výskumu a inovácií,

podpora informačno-komunikačných technológií (IKT), podpora malých

a stredných podnikov (MSP) a podpora vzdelávania.

- 222 -

10.2.1.1 Tematický cieľ: podpora výskumu a inovácií

Niektoré údaje, ktoré Komisia uvádza v analytickej časti už nie sú

aktuálne. Jedná sa najmä o národnú stratégiu výskumu, ktorá má v súčasnosti

určených 6 priorít nie 12 ako uvádza EK. Rovnako sa dá polemizovať s

tvrdením EK o nízkej kvalite ľudských zdrojov vo výskum a vývoji, pričom štúdie

OECD, či Eurostat konštatujú relatívne dobrý ľudský potenciál vo výskume a

vývoji v SR.

10.2.1.2 Tematický cieľ: zvýšenie prístupu, využitia a kvality

informačných a komunikačných technológií

a) Rozšírenie širokopásmového internetu a zavádzanie vysokorýchlostných

sietí:

Návrhy, ktoré prezentuje Komisia a ktoré vychádzajú z vyhodnotenia

súčasného stavu, nejdú proti Národnej stratégii pre širokopásmový prístup a

svojim obsahom len dopĺňajú sledované priority. V kontexte rozširovania

širokopásmového internetu a zavádzania vysokorýchlostných sietí by sa SR

orgány mali usilovať čo najviac využiť všetky dostupné nástroje z budúceho

viacročného finančného rámca, napr. Nástroje prepájania Európy – časť

telekomunikácie. Tento nástroj poskytuje na dobudovanie priorít

širokopásmového internetu komplementárne zdroje k fondom SSR.

EK tiež odporúča, aby zodpovedné orgány SR pokračovali v budúcom

programovacom období s dokončením projektov na rozšírenie

širokopásmového internetu (ŠI) do oblastí, kde táto infraštruktúra chýba.

Komisia v máji 2012 schválila použitie štátnej pomoci pre pôvodný projekt ŠI do

tzv. „bielych a šedých“ miest. V oblastiach, kde ŠI absentuje, by však SR malo

postupovať podľa schválenej Národnej stratégie pre širokopásmový prístup.

Budovanie sietí tzv. Next Generation Access by malo reflektovať príslušnú

analýzu výdavkov a prínosov. Vo vzťahu k rozvoju elektronickej verejnej správy

a hospodárstva sa očakáva, že nový operačný program zameraný na riešenie

- 223 -

IKT infraštruktúry a služieb plynule nadviaže na súčasné programové obdobie

a OPIS. Výsledky implementácie elektronických služieb pre občana

a podnikateľa z OPIS (2007 -2013) sa začnú postupne citeľne prejavovať od

roku 2015.

b) Rozšírenie ponuky IKT tovarov a služieb, elektronického obchodu a

podpora dopytu pre IKT:

EK s cieľom zefektívniť riadenie a urýchliť dodávku vyvíjaných riešení,

navrhuje niektoré opatrenia, ktoré vychádzajú z dlhodobého pozorovania

implementácie OPIS. Tieto sa týkajú najmä adresnosti podprogramu

digitalizácie kultúrneho dedičstva a fondových inštitúcií, reorientácie OPIS na

oblasti s nesprávne fungujúcim trhom a tiež reformy inštitucionálneho riadenia

OPIS.

Infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť 10.2.2

Tejto priorite je priradený len jeden tematický cieľ: trvalo udržateľná

doprava.

EK požaduje vypracovať osobitné štúdie uskutočniteľnosti najmä pre

železničný koridor Žilina - Košice, železničné spojenie s Viedňou a Budapešťou,

severo-južné prepojenie cestou druhej triedy a verejnú dopravu v Bratislave.

Tiež bude potrebné určiť, ktoré projekty plánuje SR financovať z fondov SSR a

ktoré v rámci Nástroja prepájania Európy (CEF). Rovnako je potrebné sa

zaoberať riešeniami na zníženie privysokých jednotkových cien v dopravnej

infraštruktúre v SR. Komisia tiež upozorňuje na to, že údržba ciest má byť

financovaná zo súkromných a národných zdrojov, nie z fondov EÚ.

- 224 -

Rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce 10.2.3

Tejto priorite EK priradila tri tematické ciele: podpora zamestnanosti,

podpora vzdelávania a podpora sociálnej inklúzie, a tri špecifické odporúčania

pre Slovensko na rok 2012, č. 4, 5, a 6.

10.2.3.1 Tematický cieľ: podpora zamestnanosti

Prvá investičná priorita (prístup k zamestnaniu pre neaktívnych)

predstavuje pre ESF novú prioritu, v minulosti to takto špecifikované nebolo, ale

odzrkadľuje to celkový vývoj a trendy v EÚ (green jobs, silver ecenomy, atď.).

Táto priorita je tiež obsiahnutá v Balíku opatrení EÚ pre zamestnanosť, ktorý

zdôraznili aj závery Európskej rady.

10.2.3.2 Tematický cieľ: sociálna inklúzia

EK v pozičnom dokumente konštatuje, že prístup, ktorý si Slovensko

zvolilo v súčasnom programovom období, bol sklamaním, a to v dôsledku

nedostatočnej koordinácie a implementácie. Napriek neúspechu komplexného

prístupu sa má podľa Komisie v budúcom období uplatňovať integrovaný

prístup, teda komplexné riešenie problémov v oblasti vzdelávania, bývania,

zamestnanosti a zdravia v súlade s prijatou Národnou stratégiou pre integráciu

Rómov a špecifickými odporúčaniami Rady pre Slovensko.

EK v pozičnom dokumente konštatuje, že nedostatočný pokrok v

aktuálnom programovom období bol okrem iného dôsledkom nedostatočných

kompetencií Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity,

neefektívnej koordinácie, nedostatočného spolufinancovania zo strany obcí

a nedostatočnej synergie medzi investičnými a neinvestičnými projektmi v rámci

lokálnych stratégií komplexného prístupu.

- 225 -

10.2.3.3 Tematický cieľ: podpora vzdelávania

V tejto časti EK pojednáva o otázkach týkajúcich sa oblasti vzdelávania.

Nepresné je tvrdenie na str. 7, kde sa spomína súčasný trend zápisu študentov

na VŠ štúdium, podľa ktorého máme príliš veľa nových študentov v sociálnych

vedách, a príliš málo vo strojárskych, technických, vedeckých smeroch a IT.

Podľa prieskumu OECD „Education at Glance 2012“ tomu úplne tak nie je.

Na humanitné, sociálne, ekonomické, právne a umelecké smery sa v roku

2010 zapísalo 48% študentov, zvyšok boli práve „technickejšie smery“.

Trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov 10.2.4

Komisia priradila tejto priorite tri tematické ciele: podpora prechodu na

nízko uhlíkové hospodárstvo, prispôsobenie sa klimatickým zmenám, ochrana

životného prostredia.

V analytickej časti na str. 8, Komisia nesprávne uvádza, že SR si

stanovila cieľ úspor energie na úrovni 0,5% ročne do roku 2020. SR si v súlade

s platnou legislatívou EÚ stanovila cieľ 1% ročne do roku 2016 (od roku 2008,

t.j. celkovo 9%) a na následné 4 roky do roku 2020 bol cieľ stanovený na úrovni

0,5% ročne (vychádzalo sa z vyšších nákladov na marginálne úspory

v budúcnosti).

V Stratégii energetickej bezpečnosti SR je celkový cieľ úspor do roku

2020 stanovený na 11% úspor energie oproti priemeru rokov 2001 až 2005.

Cieľ je realistický, t.j. primerane ambiciózny. Národný rámec pre zvyšovanie

efektívnosti bude navyše doplnený o opatrenia z novej smernice

o energetickej efektívnosti, ktorá je ambiciózna a pre SR bude jej

implementácia predstavovať značnú záťaž, takže SR sa zameria na nákladovo

optimálne a nákladovo efektívne opatrenia.

Časť o obnoviteľných zdrojoch energie by mohla byť písaná

pozitívnejšie. SR dosiahla v ostatných rokoch v tejto oblasti značný pokrok. Cieľ

- 226 -

14% bol stanovený v rámci rokovaní na úrovni EÚ a SR by ho malo podľa

súčasných odhadov dokonca prekročiť.

10.2.4.1 Tematický cieľ: podpora prechodu na nízko-uhlíkové

hospodárstvo

Pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa udržateľného a efektívneho využívania

prírodných zdrojov, sa Komisia zameriava na oblasť nízko-uhlíkového

hospodárstva. Pri úvodnej tabuľke na str. 33 – 34 v poslednej časti pri cieli 20%

zvýšenie energetickej efektívnosti je otázne číslo 1.6 Mtoe. SR vždy uvádzala

cieľ 11% v roku 2020 – otázna je teda metodika Komisie. Celkovo možno

súhlasiť so všeobecným zameraním na budovy, MSP, celkovú podporu

obnoviteľných zdrojov energie a efektívnosti s dôrazom na implementáciu

existujúceho rámca. Ohľadne konkrétnych technológií a podoblastí politík

obnoviteľných zdrojov energie a efektívnosti, na ktoré by malo byť zamerané

financovanie momentálne prebieha diskusia a hľadá sa vyvážený prístup k

podpore jednotlivých oblastí a opatrení.

10.2.4.2 Tematické ciele: prispôsobenie sa klimatickým zmenám,

ochrana životného prostredia

V tejto časti sa Komisia zameriava na otázky spojené s klimatickými

zmenami a otázkou ochrany životného prostredia. Čo sa týka výziev, zdá sa, že

sú uvedené všetky, otázna je však vyváženosť jednotlivých oblastí. V životnom

prostredí je vyššia váha pre vodu, odpady a biodiverzitu, avšak záplavy,

kontaminácia pôdy a erózia sú spomenuté skôr okrajovo v prepojení aj na

zmenu klímy.

- 227 -

Moderná a profesionálna verejná správa 10.2.5

Tejto priorite Komisia priradila dva tematické ciele: podpora

inštitucionálnych kapacít a budovanie IKT a celé špecifické odporúčanie pre SR

na rok 2012 č. 7.

10.2.5.1 Tematický cieľ: budovanie inštitucionálnych kapacít

Komisia v pozičnom dokumente konštatuje, že Slovensko dosahuje nízke

skóre v mnohých ukazovateľoch týkajúcich sa kvality a efektívnosti verejnej

správy a vymožiteľnosti práva, čo negatívne ovplyvňuje podnikateľské

prostredie a efektívnosť verejných výdajov. Verejná správa na Slovensku je

podľa Komisie poznačená slabým riadením ľudských zdrojov, vysokou mierou

fluktuácie, často v dôsledku politických zmien a nedostatočnými analytickými

kapacitami. Implementácia pravidiel obstarávania nie je efektívna, s

nadpriemernou časovou náročnosťou a nákladmi na verejné súťaže a s častými

závažnými chybami zistenými auditmi. Fondy SSR by mali podporovať

komplexnú reformu verejnej správy, pričom prioritne je potrebné posilniť kvalitu

verejných služieb, zlepšiť riadenie ľudských zdrojov, posilniť analytické kapacity

a zlepšiť kvalitu verejných výdajov.

Táto priorita je dobrým príkladom využitia fondov SSR na širšiu podporu

reforiem a systémových opatrení. Komisia priamo odporúča využiť fondy EÚ

napr. na zefektívnenie súdnych konaní, posilnenie úlohy sociálnych partnerov,

či budovanie kapacít v colníctve.

10.2.5.2 Tematický cieľ: podpora IKT

Vo vzťahu k odporúčaniu, aby SR orgány prijali vhodnú legislatívu, ktorá

by vytvorila potrebný rámec pre rozvoj eGovernmentu a interoperability, možno

konštatovať, že SR momentálne finalizuje návrh zákona o elektronickej verejnej

správe, pričom ešte v tomto roku by mal byť postúpený do národného

- 228 -

legislatívneho procesu. Schválením tohto zákona sa vytvoria právne

predpoklady na elektronický výkon orgánov verejnej moci.

10.3 Zhodnotenie metodickej a procesnej stránky implementácie

eurofondov na Slovensku zo strany Európskej komisie

Pri príprave Partnerskej dohody sú veľmi dôležité aj tie časti pozičného

dokumentu, v ktorom EK vyjadruje svoj názor k procesu riadeniu a metodickej

príprave ďalšieho programového obdobia. EK osobitne zdôrazňuje potrebu

splnenia ex ante kondicionalít, ktoré vníma ako problémové a môžeme ich

rozdeliť nasledovne:

príprava stratégií pre oblasti dopravy, výskumu a inovácií, vyššieho a

celoživotného vzdelávania, efektívnej verejnej správy a rybného

hospodárstva;

súlad s európskym právom v oblasti energetickej efektívnosti a životného

prostredia a súlad s opatreniami EÚ pre zamestnanosť;

vytvorenie monitorovacieho systému pre štátnu pomoc. V tejto súvislosti

Komisia odporúča posilnenie nezávislého postavenia Ministerstva

financií SR, ako hlavného koordinátora pre štátnu pomoc.

EK akcentuje potrebu vytvoriť fungujúce mechanizmy synergie medzi

podpornými nástrojmi a tiež prepojenia európskych a národných zdrojov pri

využívaní fondov SSR. Zdôrazňuje tiež potrebu budovať efektívne

administratívne kapacity, ako základnú podmienku pre úspešné čerpanie

fondov SSR v budúcom programovom období. Upozorňuje na časté výmeny

odborných zamestnancov súvisiace s politickým cyklom a v tejto súvislosti

pripomína, že väčšina z nich bola platená z technickej pomoci EÚ. V tejto

súvislosti je tiež dôležité upozorniť na jej konštatovanie, že analýza funkčnosti a

administratívnych kapacít má byť základom pre určovanie riadiacich a

sprostredkovateľských orgánov na roky 2014 - 2020.

- 229 -

EK tiež upozorňuje na nedostatky pri riadení fondov EÚ v

predchádzajúcich obdobiach a to najmä s ohľadom na nedostatočne efektívnu

koordináciu fondov, komplikované riadenie niektorých OP (napr. OP

Informatizácia spoločnosti), neefektívnu implementáciu horizontálnej priority

marginalizované rómske komunity, príliš byrokratický a zároveň neefektívny

výber projektov, opakujúce sa nedostatky vo verejnom obstarávaní alebo

neuspokojivú príprava najmä veľkých projektov.

10.4 Metodická príprava Slovenska na nové programové obdobie

Slovensko venuje pozornosť metodickej stránke prípravy Partnerskej

dohody. Prvým dôležitým východiskom na jej prípravu je materiál „Spôsob

uplatnenia tzv. ex ante kondicionalít – pri príprave implementačného

mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2013 v podmienkach

Slovenskej republiky“, ktorý bol schválený vládou SR v júni 2012. Uvedený

materiál informuje o spôsobe uplatnenia ex ante kondicionalít, ako jedného

z typov podmieneností navrhnutých na zabezpečenie výsledkovo orientovaného

implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie

2014 – 2020. Obsahom materiálu je ustanovenie ex ante kondicionalít v

návrhoch legislatívnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti po roku 2013, ich

definícia, typologické vymedzenie, mechanizmus uplatňovania a vyhodnotenie.

Vyhodnotenie ich plnenia bude jedným z faktorov určujúcich výber priorít SR

pre budúce programové obdobie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nesplnenie

ex ante kondicionalít môže mať za následok pozastavenie platieb členskému

štátu EÚ.

Pravidelný odpočet plnenia ex ante kondicionalít bude súčasťou

materiálu „Informácia o postupe prác pri negociačnom procese k návrhom

legislatívnych predpisov a strategických dokumentov EÚ a SR k politike

súdržnosti EÚ“, ktorý bude predložený na rokovanie vlády SR vo februári 2013

a následne v polročných intervaloch do februára 2014.

- 230 -

Ďalším základným podkladom na vypracovanie Partnerskej dohody SR

je tiež materiál „Návrh základných princípov na prípravu Partnerskej

dohody SR na programové obdobie 2014 – 2020“, ktorý schválila Rada vlády

pre prípravu Partnerskej dohody na roky 2014 – 2020, ktorý bol schválený

vládou SR.

Materiál vychádza z kompromisného znenia legislatívnych predpisov EÚ

pre fondy Spoločného strategického rámca, ktoré bolo dosiahnuté medzi

členskými štátmi EÚ na úrovni Rady Európskej únie. To znamená, že nejde

o konečnú legislatívnu podobu, ktorá je výsledkom kompromisu medzi Radou

Európskej únie, Európskou komisiou a Európskym parlamentom, ale o prvky

čiastočného kompromisu, ktoré boli dosiahnuté na úrovni Rady Európskej únie.

Obsahom materiálu je:

zhodnotenie doterajších skúseností z procesu implementácie

programového obdobia 2007 – 2013 v oblasti politiky súdržnosti EÚ,

rozvoja vidieka a rybného hospodárstva;

definovanie strategického prístupu v návrhoch legislatívnych predpisov

EÚ pre politiku súdržnosti;

informácia o príprave Partnerskej dohody SR na programové obdobie

2014 – 2020;

stanovenie hlavných princípov programovania;

prehľad a výber tematických cieľov a investičných priorít pre Partnerskú

dohodu SR na roky 2014 – 2020, ktoré budú podporované

prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho

sociálneho fondu a Kohézneho fondu EÚ;

zameranie politiky rozvoja vidieka SR a rybného hospodárstva na roky

2014 – 2020;

priemet základných princípov vo vzťahu k cieľu „Európska územná

spolupráca“ a k horizontálnym zásadám.

- 231 -

Súčasťou materiálu je aj harmonogramom prípravy Partnerskej dohody

SR a operačných programov na roky 2014 – 2020, identifikácia a zdôvodnenie

výberu tematických oblastí podpory pre budúce operačné programy a určenia

východísk na ich prípravu.

V súčasnosti Slovenská republika pripravuje materiál „Návrh určenia

orgánov zodpovedných za implementáciu fondov Spoločného strategického

rámca EÚ na programové obdobie 2014 – 2020.“, ktorý bude tvoriť východisko

pre paralelnú prípravu operačných programov.

Rovnako je našou prioritou aj vypracovanie podkladov pre analytickú

a strategickú časť Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020, ktoré budú

východiskom pre definovanie priorít SR na podporu z fondov EÚ, pri zohľadnení

špecifických potrieb a potenciálu rastu SR a jej regiónov. Uvedené podklady

budú zároveň dôležitým základom pre proces negociácií Slovenskej republiky

s Európskou komisiou k tomuto dokumentu.

Všetky pripravované materiály sú predmetom širokej diskusie zo strany

sociálno-ekonomických partnerov a na prípravu Partnerskej dohody, boli

vytvorené nasledujúce platformy:

Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky 2014 – 2020, ktorá bola

zriadená ako koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády SR pre

otázky týkajúce sa politiky súdržnosti EÚ;

Riadiaci výbor pre koordináciu fondov EÚ, ktorý predstavuje

koordinačný, poradný a iniciatívny orgán ministra dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR na úrovni štátnych tajomníkov;

Pracovná skupina Partnerstvo pre politiku súdržnosti, ktorá je

platformou na výmenu skúseností z praxe a názorov odborníkov

z prostredia sociálno-ekonomických partnerov. Členmi pracovnej

skupiny sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy, regionálnej

a miestnej samosprávy, akademickej sféry, profesijných združení a

mimovládnych organizácií.

- 232 -

Politika súdržnosti EÚ patrí medzi kľúčové nástroje sociálno-

ekonomického rozvoja SR. V tejto súvislosti je preto rozhodujúca dôsledná

implementácia legislatívnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti, najmä

s ohľadom na nové prvky zavedené pre programové obdobie 2014 – 2020.

Efektívne vyčerpanie fondov EÚ v súčasnom programovom období a príprava

nového programového obdobia 2014 – 2020 patria medzi priority vlády

Slovenskej republiky. Preto by malo byť ambíciou zabezpečiť vypracovanie

Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020 tak, aby bola Slovenská republika

pripravená implementovať budúce fondy EÚ už od začiatku nového

programového obdobia.

- 233 -

ZOZNAM OBRÁZKOV

OBRÁZOK Č.1: REGIÓNY NUTS II NA SLOVENSKU. - 17 -

OBRÁZOK Č.2: SCHÉMA ŽIADOSŤ PRIJÍMATEĽA P- SORO/RO – PJ-EK. - 44 -

OBRÁZOK Č.3: KONCEPCIA RIADENIA EUROFONDOV. - 51 -

OBRÁZOK Č.4: PREPOJENIE DOKUMENTOV A PRIORÍT. - 84 -

OBRÁZOK Č.5: GENÉZA ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKU. - 89 -

OBRÁZOK Č.6: GENÉZA ČERPANIA PROSTRIEDKOV Z INICIATÍVY JESSICA. - 116 -

OBRÁZOK Č.7: PRIEBEH FINANCOVANIA V RÁMCI INICIATÍVY JEREMIE. - 119 -

OBRÁZOK Č.8: PRIEBEH ČERPANIA FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ZO

ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EURÓPSKEJ ÚNIE. - 177 -

OBRÁZOK Č.9: ČASOVÝ HARMONOGRAM VYJEDNÁVANIA VFR 2014 – 2020. - 207 -

ZOZNAM GRAFOV

GRAF Č.1: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP ŽP 2007-2013. - 124 -

GRAF Č.2: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP ŽP. - 125 -

GRAF Č.3: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP KAHR 2007-2013. - 128 -

GRAF Č.4: VÝVOJ ČERPANIA V RÁMCI OP KAHR. - 128 -

GRAF Č.5: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA V OP ZASI 2007 – 2013. - 132 -

GRAF Č.6: VÝVOJ ČERPANIA PROSTRIEDKOV V OP ZASI. - 132 -

GRAF Č.7: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP ZP 2007-2013. - 134 -

GRAF Č.8: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA OP Z. - 135 -

GRAF Č.9: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP VAV 2007 - 2013. - 138 -

GRAF Č.10: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV OP VAV. - 138 -

GRAF Č.11: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP V 2007 - 2013. - 141 -

- 234 -

GRAF Č.12: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP V. - 141 -

GRAF Č.13: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP TP 2007 – 2013. - 143 -

GRAF Č.14: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP TP. - 144 -

GRAF Č.15: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA ROP 2007 - 2013. - 147 -

GRAF Č.16: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA V RÁMCI ROP. - 147 -

GRAF Č.17: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP OPIS 2007 – 2013. - 149 -

GRAF Č.18: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP IS. - 150 -

GRAF Č.19: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP D 2007 - 2013. - 152 -

GRAF Č.20: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP D. - 153 -

GRAF Č.21: VÝVOJ ČERPANIA A KONTRAHOVANIA OP BK 2007 – 2013. - 155 -

GRAF Č.22: VÝVOJ DYNAMIKY ČERPANIA PROSTRIEDKOV V RÁMCI OP BK. - 156 -

GRAF Č.23: SÚHRNNÝ STAV ČERPANIA ZO SF / FS A NÁRODNÝCH ZDROJOV. - 171 -

GRAF Č.24: STAV PROSTRIEDKOV KRYTÝCH ROZHODNUTÍM/ZMLUVOU

O POSKYTNUTÍ DOTÁCIE. - 172 -

GRAF Č.25: STAV PREPLATENÝCH PROSTRIEDKOV PRÍJEMCOM V PERCENTÁCH. - 173 -

GRAF Č.26: STAV CERTIFIKOVANÝCH FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV V %. - 173 -

GRAF Č.27: ČERPANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV ČR V JEDNOTLIVÝCH OP. - 174 -

ZOZNAM TABULIEK

TABUĽKA Č.1: ROZDELENIE PROSTRIEDKOV FONDOV EÚ MEDZI CIELE POLITIKY

HOSPODÁRSKEJ A SOCIÁLNEJ SÚDRŽNOSTI V OBDOBÍ 2007 - 2013. - 23 -

TABUĽKA Č.2: FINANCOVANIE CIEĽOV KOHÉZNEJ POLITIKY. - 27 -

TABUĽKA Č.3: STRATEGICKÉ PRIORITY. - 28 -

TABUĽKA Č.4: HORIZONTÁLNE PRIORITY. - 29 -

- 235 -

TABUĽKA Č.5: FINANČNÉ ALOKÁCIE NA OP 2007 – 2013. - 30 -

TABUĽKA Č.6: SUBJEKTY ZAPOJENÉ DO IMPLEMENTÁCIE ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV

A KOHÉZNEHO FONDU. - 40 -

TABUĽKA Č.7: HISTORICKÝ VÝVOJ ROZŠIROVANIA EURÓPSKEJ ÚNIE. - 69 -

TABUĽKA Č.8: CHRONOLÓGIA VSTUPU SR DO EURÓPSKEJ ÚNIE. - 80 -

TABUĽKA Č.9: TRI ZÁKLADNÉ PRIORITY STRATÉGIE NSRR. - 98 -

TABUĽKA Č.10: UPLATNENIE HORIZONTÁLNYCH PRIORÍT V OP - 99 -

TABUĽKA Č.11: ROZDELENIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRE SR. - 102 -

TABUĽKA Č.12: VÝPOČET ALOKAČNÉHO KRITÉRIA – ROČNÁ POMOC NA OBYVATEĽA

V OPRÁVNENÝCH REGIÓNOCH. - 114 -

TABUĽKA Č.13: ČERPANIE PROSTRIEDKOV Z FONDOV EÚ – TEMATICKÉ OP - 167 -

TABUĽKA Č.14: ČERPANIE PROSTRIEDKOV Z FONDOV EÚ – REGIONÁLNE OP - 168 -

TABUĽKA Č.15: ČERPANIE PROSTRIEDKOV Z FONDOV EÚ – REGIONÁLNA

KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY RAST, EURÓPSKA ÚZEMNÁ

SPOLUPRÁCA. - 169 -

TABUĽKA Č.16: VZOROVÉ VYPRACOVANIE HLAVNÝCH DEFINÍCIÍ PROJEKTU. - 180 -

TABUĽKA Č.17: PRÍKLAD VÝPOČTU DOBY NÁVRATNOSTI (V TIS. EUR). - 190 -

TABUĽKA Č.18: PRÍKLAD VÝPOČTU MIERY VÝNOSNOSTI (V TIS. EUR). - 191 -

TABUĽKA Č.19: EKONOMICKÁ, SOCIÁLNA A ÚZEMNÁ KOHÉZIA - 208 -

- 236 -

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE

1. BARKER, S., COLE, R.: Briliant Project Management What the Best Project Managers

Know, Say and Do, 2007. ISBN 978-0273707936.

2. BECKER, P.: Germany and the European negotiations on the Multiannual Financial

Framework, Policy Makers Seminar, Prague: Aspen Institute, 2012.

3. BRACJUN, A.: Hospodárska politika Európskej Únie, 1. vydanie, Bratislava: Sprint dva,

2008. ISBN 978-80-969927-8-2.

4. DOBROTKOVÁ Z., diplomová práca: Finančné nástroje kohéznej politiky EÚ a ich

využívanie v podmienkach SR, 2011.

5. IVANIČKOVÁ, A: Inovované programovanie regionálnej politiky Európskej únie

v programovacom období 2007 - 2013, Bratislava, EKONÓM, 2007.

6. HORÁKOVÁ, Š. – KISS, I.: PIIGS, kde nastala chyba? Bankový inštitút vysoká škola,

Banská Bystrica, 2012. ISBN: 978-80-970422-4-0.

7. SOMERS F., BAILEY R.: European Union Economies: A Comparative Study in Economic

Integration, Longman Pub Group, 1997. ISBN-13: 978-0582305908.

8. EURÓPSKA KOMISIA: Jedna mena pre jednu Európu. Cesta k euru, Belgicko, 2008.

ISBN 978-92-79-07729-6.

ONLINE ZDROJE

1. € naša mena, Harmonogram zavedenia eura. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.euromena.sk/harmonogram-zavedenia-eura/9350s>

2. Agentúra na podporu regionálneho rozvoja, Návrh na spracovanie finančnej analýzy

subjektu v pôsobnosti žiadateľa – preukázanie schopnosti realizácie projektu z dlhodobého

hľadiska. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDQQFjAA

&url=http%3A%2F%2Fwww.zask.sk%2Ffiles%2Fodbory%2FRR%2Feurofondy%2FNavrh_

na_spracovanie_financnej_analyzy_subjektu__3.4.doc&ei=B5bwUJzvGMfAtAbSqYGIDg&

usg=AFQjCNEV23pRE2A3DuucxJxWgqusT-RlAA&sig2=v-

3dwHrY5udDqYPFbGOuSg&bvm=bv.1357700187,d.Yms&cad=rja>

3. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy

EÚ, Operačný program Výskum a vývoj. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.asfeu.sk/operacny-program-vyskum-a-vyvoj/op-vyskum-a-vyvoj/>

http://www.euromena.sk/harmonogram-zavedenia-eura/9350s

- 237 -

4. Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy

EÚ, Operačný program Vzdelávanie. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.asfeu.sk/operacny-program-vzdelavanie/operacny-program-vzdelavanie/>

5. BABITZ, M., HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich

transparentnejšieho využívania. 2005. [online]. Dostupné na WWW:

<http://backup.transparency.sk/eurofondy/060224_struk.pdf>

6. Council of the European Union, EU multiannual financial framework (MFF) negotiations,

2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.consilium.europa.eu/special-reports/mff?lang=en>

7. Council of the European Union, Financial Perspective 2007-2013, 2005. [online].

Dostupné na WWW:

<http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/en/misc/87677.pdf>

8. Department For Enviroment, Food and Rural Affairs UK, Notes for guidance for

submission of project application forms for European Agricultural Guidance and Guidance

Fund, 2001.

9. DRAHOŠOVÁ A., FÁBEROVÁ I., GAZDOVÁ Ľ.: Prechod od predvstupovej pomoci

k štrukturálnym fondom, Bratislava, 2004. ISBN 80-89143-00-8. [online]. Dostupné na

WWW:

<http://www.edis.sk/ekes/prechod_od_predvstupovej_pomoci.pdf>

10. EUR-Lex, NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ, EURATOM) č.

966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný

rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002. [online]. Dostupné

na WWW:

<http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:298:0001:0096:SK:PDF>

11. EUR-Lex, NARIADENIE RADY (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú

všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom

fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 – z toho

článok 60. [online]. Dostupné na WWW:

<http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:210:0025:0078:SK:PDF>

12. EurActiv, Čerpanie eurofondov bude jednoduchšie, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/cerpanie-eurofondov-bude-jednoduchsie-

020236?newsletter=4301&utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=n

ewsletter>

- 238 -

13. EurActiv, Je to iba o peniazoch, 2012. [online]. [cit. 22-11-2012]. Dostupné na WWW:

<http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/je-to-iba-o-peniazoch-

020355?newsletter=27595&utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=

newsletter>

14. Eurofondy, Výročná správa OP KaHR za rok 2010, str. 7. [online].

Dostupné na WWW: <http://www.mhsr.sk/ext_dok-vyrocna-sprava-op-kahr-2010-

final/137546c?ext=orig>

15. Eurofondy, Výročná správa o vykonaní OP KaHR za rok 2011. Príloha č. 6, str. 149.

[online]. Dostupné na WWW: <http://www.economy.gov.sk/ext_dok-vyrocna-sprava-op-

kahr-za-rok-2011/139193c?ext=orig>

16. Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní ROP za rok 2011, Príklady dobrej praxe,

Príloha č. 7. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1350469598.upl&ANAME=V%C3%BDro%C

4%8Dn%C3%A1+spr%C3%A1va+o+vykon%C3%A1van%C3%AD+ROP+za+rok+2011.zip

>

17. Eurofondy, Výročná správa OP V za rok 2010, str. 26. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/StrukturalneFondy/ESF/PO2007-

13/DOC/20110823_VS_OPV_2010_sj.zip>

18. Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní OP Z za rok 2011, Príloha č. 7, Príklady dobrej

praxe. [online]. Dostupné na WWW:

<http://eurofondy.webnode.sk/news/opz-vyrocna-sprava-o-vykonavani-op-zdravotnictvo-

za-rok-2011/>

19. Eurofondy, Výročná správa o vykonávaní OP Vzdelávanie za rok 2011, Príloha č. 7,

Príklady dobrej praxe. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.minedu.sk/data/USERDATA/StrukturalneFondy/ESF/PO2007-

13/DOC/20120904_VS_OPV_2011_SK.zip>

20. Eurofondy, Výročná správa OP ŽP 2010, str. 4. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.opzp.sk/downloadfile/vyrocne-spravy/2010/vyrocna-sprava-op-zp-2010.doc>

21. EuroInfo, OLAF: Európsky úrad na boj proti podvodom. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.euroinfo.gov.sk/olaf-europsky-urad-na-boj-proti-podvodom/>

22. European Commission, Cohesion Policy 2014 – 2020, 2011. [online]. Dostupné na

WWW:

<http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/regulation/pdf/2014/proposals/

regulation2014_leaflet_en.pdf>

23. European Commission, Commision proposes one programming tool for all structural

funds, 2012. [online]. [cit. 14-03-2012]. Dostupné na WWW: <http://europa.eu/rapid/press-

release_IP-12-236_en.htm?locale=en>

http://www.euroinfo.gov.sk/olaf-europsky-urad-na-boj-proti-podvodom/

- 239 -

24. European Commission, Commission updates its Multiannual Financial Framework

proposal, 2012. [online]. [cit. 06-07-2012]. Dostupné na WWW:

<http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-754_en.htm?locale=en>

25. European Commission, Communication from the Commission to the Council and the

European parliament - Building our common Future, Policy challenges and Budgetary

means of the Enlarged Union 2007-2013, 2004. [online]. [cit. 26-02-2004]. Dostupné na

WWW:

<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/com/2004/com2004_0101en02.pdf>

26. European Commission, Financial framework 2007 – 2013. [online]. Dostupný na WWW:

<http://ec.europa.eu/budget/figures/fin_fwk0713/fwk0713_en.cfm#cf07_13>

27. European Commission, General presentation on proposals for Cohesion Policy 2014 –

2020, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://ec.europa.eu/regional_policy/what/future/proposals_2014_2020_en.cfm>

28. European Commission, Inforegio News č. 135, 2005. [online]. [cit. 11-01-2007]. Dostupné

na WWW:

<http://europa.eu.int/comm/regional_policy/newsroom/newslet135/135_05_sk.pdf>

29. European Commission, Position of the Commission Services on the developement of the

Partnership Agreement and programmes in Slovakia for the period 2014-2020, 2012.

[online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&ved=0CE8

QFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1352816048

.upl%26ANAME%3DPP%2BSlovakia%2BAres%2B2012%2B1283774.pdf&ei=3zHCUNeQ

Ks7esgbM-

IH4Ag&usg=AFQjCNHJTvXuHxqLgPdK30BrWQ3ElDBfug&sig2=nG2eCL53BIATLk5BMcR

QxQ>

30. European Commission, Where does the money come from?, 2012. [online]. Dostupné na

WWW:

<http://ec.europa.eu/budget/explained/budg_system/financing/fin_en.cfm>

31. European Council, Conclusions of the European Council 8th February 2013 - MMF.

[online]. [cit. 08-02-2013]. Dostupné na WWW: <http://wbc-

inco.net/attach/EU_Council_Conclusions_MFF.pdf>

32. European Investment Bank, Jeremie. [online]. [cit. 02-02-2011]. Dostupné na WWW:

<http://www.eib.org/attachments/thematic/jeremie_leaflet_2010_sk.pdf>

33. European Investment Bank, Jessica. [online]. [cit. 02-02-2011]. Dostupné na WWW:

<http://www.eib.org/attachments/thematic/jessica_2008_sk.pdf>

- 240 -

34. Europolitics, Seven states launch „Friends of Better Spending“ group, 2012. [online]. [cit.

26-04-2012]. Dostupné na WWW:

<http://www.europolitics.info/institutions/seven-states-launch-friends-of-better-spending-

group-art332616-35.html>

35. Európska komisia, Informácie o Európskej komisií. [online]. Dostupné na WWW:

<http://ec.europa.eu/about/index_sk.htm>

36. Európska komisia, Návrh: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja

„Spájame Európu“, 2011. [online]. Dostupné na WWW:

<http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0665:FIN:SK:PDF>

37. Európska komisia, Oznámenie Komisie - Kohézna politika na podporu rastu a

zamestnanosti - Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013. [online].

Dostupné na WWW:

<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52005DC0299:SK:HTML>

38. Európska komisia, Politika súdržnosti 2007-2013 - Komentáre a oficiálne texty,

Sprievodca január 2007. [online]. Dostupné na WWW:

<http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/regulation/pdf/2007/publication

s/guide2007_sk.pdf>

39. Európska komisia, Tretia správa o kohézii, časť Závery návrh reformy politiky súdržnosti,


<http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/reports/cohesion3/cohesion3_

sk.htm>

40. Európska komisia, Zmenený a doplnený návrh Nariadenie Európskeho parlamentu

a Rady, 2012. [online]. [cit. 11-09-2012]. Dostupné na WWW: <http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0496:FIN:SK:PDF>

41. Európsky parlament, Plenárne zasadnutie EP (22. – 23. októbra 2012), 2012. [online].

Dostupné na WWW:

<http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-

PRESS+20121012FCS53555+0+DOC+XML+V0//SK>

42. Evropská komise. Práce pro regiony: Regionální politika EU 2007 – 2013, 2008. [online].

[cit. 22-04-2009]. Dostupné na WWW:

<http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/presenta/working2008/work_cs.pdf

>

43. Generální ředitelství pro regionální politiku, Regional Policy – Inforegio, Evropský fond

pro regionální rozvoj. [online]. c17-07-2008 [cit. 18-04-2009]. Dostupné na WWW:

<http://ec.europa.eu/regional_policy/funds/feder/index_cs.htm>

- 241 -

44. Inštitút hospodárskej politiky, Ako napredovať v riadení EÚ fondov. [online]. Dostupné

na WWW:

<http://ihp.sk/analyzy/IHP_%8At%FAdia%20-

%20Ako_napredova%9D_v_riaden%ED_E%DA_fondov.pdf>

45. Krutílek, O., Kuchyňková, P.: Finanční perspektiva EU 2007-2013, Centrum pro studium

demokracie. [online]. c2004 [cit. 22-04-2009]. Dostupné na WWW:

<http://www.cdkbrno.cz/pdf/analyzy/financni_perspektiva_es_eu_na_leta_2007-

013.pdf?PHPSESSID=>

46. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo dopravy

s rozšírenými kompetenciami. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=87599>

47. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Národný rozvojový plán,


<http://www.cpsplus.sk/dokumenty/Narodny%20rozvojovy%20plan.pdf>

48. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Návrh základných

princípov na prípravu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na programové obdobie

2014 – 2020. Bratislava : MDVRR SR, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=132403>

49. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Politika súdržnosti pre

obdobie 2014 - 2020, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.nsrr.sk/sk/programove-obdobie-2014---2020/>

50. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Spôsob uplatnenia ex ante

kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku

2013 v podmienkach Slovenskej republiky. Bratislava : MDVRR SR, 2012. [online].

Dostupné na WWW:

<http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDIQFjAA&ur

l=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1341833141.upl%26A

NAME%3DSp%25C3%25B4sob%2Buplatnenia%2Bex%2Bante%2Bkondicional%25C3%2

5ADt.pdf&ei=_mYbUfb2E8OVtAbW3IGICw&usg=AFQjCNFV7KEKVFs8J0XhEIzrUc_WXO

dbrQ&sig2=8-FMC0v5fa_x82JybRXz7Q&bvm=bv.42261806,d.Yms>

51. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Centrálny koordinačný

orgán, Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie

2007 – 2013, verzia 4.5, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.asfeu.sk/fileadmin/user_upload/2012/aktuality/04/System-riadenia-SF-a-KF-

verzia-4_5.zip>

- 242 -

52. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Výročná správa

o vykonávaní OP D za rok 2010, Príklady dobrej praxe, Príloha č. 11. [online]. Dostupné na

WWW:

<http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/Dokument

y/VyrocneSpravy/2010/Kompletny_material.rar>

53. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Výročná sprava OP TP za rok


<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDEQFjAA

&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Doptp%

2FVyrocna_spravaOPTP_2010.pdf&ei=fUPvUP7_G4rAswalh4H4DA&usg=AFQjCNH-

aVD0-ds2HC7E-

AQJpv1sRZUO4g&sig2=ehYBJMCPndUr5b55DcC2cw&bvm=bv.1357700187,d.Yms&cad=

rja>

54. Ministerstvo financií SR, Národný program reforiem, 2012. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197>

55. Ministerstvo financií SR, Postupy pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu

a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobe 2007-2013, str. 4.


<http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?cate

goryId=6659&documentId=2423>

56. Ministerstvo financií SR, Programový manuál. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.informatizacia.sk/programovy-manual/1886s>

57. Ministerstvo financií SR, Programový manuál operačného programu Informatizácia

spoločnosti. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.informatizacia.sk/programovy-manual/1886s>

58. Ministerstvo financií SR, Stratégia financovania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu

na programové obdobie 2007 – 2013, verzia 2.0. [online]. Dostupné na WWW:


59. Ministerstvo financií SR, Centrálny koordinačný orgán, Systém riadenia štrukturálnych

fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 – 2013, verzia 6.0, 2012. [online].

Dostupné na WWW: <http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7763>

60. Ministerstvo financií SR, Postupy pre audit štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu

a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobe 2007-2013. [online].

Dostupné na WWW:

<http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?cate

goryId=6659&documentId=2423>

- 243 -

61. Ministerstvo financií SR, Systém finančného riadenia ESF na programové obdobie 2007

– 2013. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&ved=0CIgBEBY

wCQ&url=http%3A%2F%2Fwww.socioforum.sk%2Fattachments%2Farticle%2F60%2FCis

ecka.pdf&ei=8eruUK-

yOMf54QSNoYHwCw&usg=AFQjCNELvfd9iA23dpXYKMqc8cJU8mKCgg&bvm=bv.13577

00187,d.bGE&cad=rja>

62. Ministerstvo financií SR, Tlačové správy. [online]. Dostupné na WWW:


63. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Čo je Sprostredkovateľský orgán pod

riadiacim orgánom (SORO)? [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.esf.gov.sk/new/index.php?SMC=1&id=38>

64. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Výročná správa OP ZaSI za rok 2010,

str. 11. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.esf.gov.sk/documents/2011/VyrocnaSpravaOPZaSIzarok2010.pdf>

65. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Žiadosť o nenávratný finančný

príspevok. [online]. Dostupné na WWW:

<http://cvmpsvr.sk/VO_IRR/opis_IRR_SVK.pdf>

66. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání

strukturálních fondů, fondu soudržnosti a národních zdrojů v programovém období 2007-

2013. Praha. 2012. [online]. Dostupné na WWW: <http://www.strukturalni-

fondy.cz/getdoc/dfe99e24-98ab-42d7-9730-527232f5f5e3/MMZ---leden-2012>

67. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Měsíční monitorovací zpráva o průběhu čerpání

strukturálních fondů, fondu soudržnosti a národních zdrojů v programovém období 2007-

2013. Praha. 2012. [online]. Dostupné na WWW: <http://www.strukturalni-

fondy.cz/getmedia/0fe578ff-0acf-4ddb-bbb5-9b23b2791737/MMZ_2012_10_v2.pdf>

68. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Národní orgán pro koordinaci, Regionální politika EU.

[online]. [cit. 18-04-2009]. Dostupné na WWW: <http://www.strukturalni-

fondy.cz/Informace-o-fondech-EU/Regionalni-politika-EU>

69. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Rozdělení prostředků fondů EU mezi cíle politiky HSS

v období 2007—2013, Regionální politika EU. [online]. [cit. 18-04-2009]. Dostupné na

WWW:

<http://www.strukturalni-fondy.cz/Informace-o-fondech-EU/Regionalni-politika-EU>

70. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR. Stav pravidla n+3/n+2. Praha. 2012. [online].

Dostupné na WWW:

<http://www.strukturalni-fondy.cz/getdoc/11f0fdf6-8ada-4ada-952f-16ce18048805/Stav-

pravidla-n-3---n-2---leden-2012>

- 244 -

71. Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, Špecifické nariadenia k štrukturálnym fondom a fondu

súdržnosti, 2006. [online]. [cit. 16-04-2007]. Dostupné na WWW:

<http://www.strukturalni-fondy.cz/regionalni-politika/publikace-obecneho-a-specifickych-

narizeni-k-sf-a-fs-2007-2013>

72. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Často kladené otázky – všeobecné.

[online]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/casto-kladene-otazky-%E2%80%93-

vseobecne/>

73. Ministerstvo zahraničných vecí SR, Kohézna politika. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CD

EQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2FApp%2FWCM%2FZU%2Fbruseleu%2Fm

ain.nsf%2Fvw_ByID%2FID_6F688D00A36DBA0DC12573D2004007E4_SK%2F%24File%

2FKohezna%2520politika%2520EU.pdf&ei=ZhfrULviOIjEswaUyIGQDQ&usg=AFQjCNEva

D4M_u8zhE4C7rugEoQ8Eu3zCA&sig2=c0QG3_HruP3uqOEhi8sCWA&bvm=bv.13555341

69,d.Yms>

74. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Výročná správa OP Výskum a vývoj

za rok 2011, Príklady dobrej praxe, Príloha č. 7 a – c. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.minedu.sk/data/att/4117.zip>

75. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Doprava. [online].

Dostupné na WWW: <http://www.nsrr.sk/operacne-programy/doprava/>

76. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Informatizácia

spoločnosti. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.nsrr.sk/operacne-programy/informatizacia-spolocnosti/>

77. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Metodický pokyn

CKO č.2, 2011. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1330352046.upl&ANAME=Metodicky_pokyn_

CKO_c2_prilohy+v+4.zip>

78. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, NSRR 2007 –

2013. Dostupné na WWW:

<http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1312188448.upl&ANAME=NSRR+2007+-

+2013+Jul2011.zip>

79. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Regionálny

operačný orgán. [online]. Dostupné na WWW: <http://www.nsrr.sk/operacne-

programy/regionalny-operacny-program/>

80. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Riadiace orgány.

[online]. Dostupné na WWW: <http://www.nsrr.sk/kontakty/riadiaci-organ/>

81. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Stav

implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007 - 2013. [online]. Dostupné na

WWW: <http://www.nsrr.sk/cerpanie/>


- 245 -

82. Národný strategický referenčný rámec, Centrálny koordinačný orgán, Technická pomoc.


<http://www.nsrr.sk/operacne-programy/technicka-pomoc/>

83. Operačný program Bratislavský kraj, Operačný program Bratislavský kraj. [online].

Dostupné na WWW: <http://www.opbk.sk/operacny-program/>

84. PALKO, F.: Kvalitná príprava Partnerskej dohody SR s Európskou komisiou je kľúčom

k úspechu v efektívnosti využívania eurofondov, s.24 - 33. In Verejná správa a regionálny

rozvoj, Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Merkury, spol.

s r.o., č.2/2012, 2012. [online]. ISSN 1337-2955. Dostupné na WWW:

<http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf

>

85. Rada Európskej únie, Obecné nariadenie č. 1083/2006 k štrukturálnym fondom a fondu

súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013. [online]. 2006. [cit. 17-04-2007]. Dostupný na WWW:

<http://eur-

lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_210/l_21020060731sk00250078.pdf>

86. Sociálna implementačná agentúra, Profil organizácie. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.sia.gov.sk/profil-organizacie-2/>

87. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, Programové obdobie 2007 – 2013.


<http://www.upsvar-lc.sk/jml/index.php/esfpr/charakteristikaesfm/pro2007-2013>

88. Výročná správa OP ZaSi 2011, Príklady dobrej praxe. Príloha č. 12. [online]. Dostupné na

WWW: <http://www.esf.gov.sk/documents/2012/Vyrocna-sprava-OP-ZaSI-2011.pdf>

89. Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Doprava za rok 2011, Príklady

dobrej praxe, Príloha č. 7. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CEQQFjAD

&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddopra

va%2Fdopinfra%2Fprogram%2FDokumenty%2FVyrocneSpravy%2F2011%2FVyrocna_Sp

rava_OPD_2011.pdf&ei=2tgaUfmyDsTZsgaYn4CQCA&usg=AFQjCNGYP-

DqUO9mcOJKDw0IAGyjTSISDA&sig2=W__efxysCMRaYh1exrHWhg&bvm=bv.42261806,

d.bGE>

90. Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Informatizácia spoločnosti za

rok 2011. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.opis.gov.sk/data/files/3064_vs-opis-2011.pdf>

http://www.sia.gov.sk/profil-organizacie-2/

- 246 -

91. Výročná správa o vykonávaní operačného programu Technická pomoc za rok 2011,

Príklady dobrej praxe, Príloha č. 5. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CD4QFjAC

&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Doptp%

2FVyrocna_sprava_OP_TP_2011.pdf&ei=J9UaUemMLMzEsgaAqoCYBg&usg=AFQjCNHz

ezyx1qePrRrh-

bDEtRelJI2NTw&sig2=9bSLoPt1wcDIjiRSL5fs2A&bvm=bv.42261806,d.Yms>

92. Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva. [online]. Dostupné na WWW:

<http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/VEDA/Popredne_vedecke_pracoviska/Le

gislativa/zakon-528_2008-o-fondoch.pdf>

- 247 -

O AUTOROCH

Ing. Igor KISS

V Inštitúte hospodárskej politiky pôsobí od roku 2010, kde od apríla

2012 pôsobí na pozícií riaditeľa.Vyštudoval v roku 2011

na Ekonomickej univerzite v Bratislave Národohospodársku fakultu

odbor financie, bankovníctvo a investovanie so zameraním

na daňovníctvo a daňové poradenstvo. Popri pôsobení v Inštitúte

hospodárskej politiky, pokračuje vo vzdelávaní sa na Masarykovej

univerzite v Brne formou doktorandského štúdia v odbore verejných

financií, kde zároveň pôsobí aj v rámci pedagogickej činnosti.

V odbornej oblasti sa zameriava hlavne na problematiku verejných financií a oblasť kohéznej

politiky Európskej únie. Za svoje motto považuje časť básne Úspech, "Úspech dosiahol ten,

kto žil dobre, často sa smial a veľa miloval."

Ing. František PALKO

František Palko vyštudoval Obchodnú fakultu na Ekonomickej

univerzite v Bratislave. Študijné pobyty absolvoval v Južnej Kórei

a v Spojených štátoch amerických. V roku 2011 ukončil štúdium práva

I. vysokoškolského štúdia na Fakulte práva J. Jesenského Vysokej

školy v Sládkovičove. V súčasnosti študuje podnikové hospodárstvo

v rámci doktorandského štúdia na Fakulte manažmentu Univerzity

Komenského v Bratislave. V súčasnosti je štátnym tajomníkom

na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Počas svojej predchádzajúcej

profesionálnej kariéry pôsobil predovšetkým na Ministerstve financií SR. V období 2006 - 2010

pôsobil v pozícii štátneho tajomníka Ministerstva financií. Počas tohto pôsobenia sa venoval

hlavne integračnému procesu Slovenska do eurozóny a zavedeniu programového

rozpočtovania pre územné samosprávy. Predtým pôsobil na MF SR ako generálny riaditeľ

sekcie rozpočtovej politiky a generálny riaditeľ sekcie finančného trhu a ako riaditeľ odboru

bankovníctva a poisťovníctva. V tejto fáze svojej kariéry bol gestorom komplexnej rekodifikácie

legislatívy v oblasti finančného trhu a negociátorom Slovenska s EÚ v dvoch prístupových

kapitolách. V rokoch 1997 - 1999 pracoval ako bankový špecialista v Národnej banke

Slovenska na odbore menovej politiky. Mimo hlavného zamestnania pôsobil v rokoch

2006 - 2009 v pozícii člena Hospodárskeho a finančného výboru EÚ, člena Výboru OECD

pre finančné trhy, Výboru OECD pre poisťovníctvo a Výboru OECD pre verejné financie.

- 248 -

Bol tiež alternantom guvernéra Medzinárodného menového fondu a členom. Administratívnej

rady Rozvojovej banky Rady Európy. V rámci pedagogickej činnosti pôsobí na Vysokej škole

ekonómie a manažmentu verejnej správy a pôsobil aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Publikuje v odborných periodikách a elektronických médiách. Je autorom monografie „Menové

a fiškálne aspekty EÚ v kontexte Slovenska“, ako aj spoluautorom vysokoškolskej učebnice

„Národohospodárska politika“. Je zakladateľom Inštitútu hospodárskej politiky n.o.

Bc. Veronika BELIANSKÁ

Študuje magisterský stupeň odboru Európske štúdia na Fakulte

sociálnych štúdii Masarykovej univerzity v Brne. Tu v roku 2011

ukončila i bakalársky stupeň v odbore Medzinárodné vzťahy,

keď časť štúdia absolvovala vo Veľkej Británií (University

of Plymouth). Dnes sú jej hlavnými oblasťami záujmu politiky

energetiky a životného prostredia v EÚ ako aj ich vplyv na politiky

Slovenska.

Ing. Zuzana DOBROTKOVÁ

Vyštudovala v roku 2011 na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Národohospodársku fakultu odbor financie, bankovníctvo

a investovanie so zameraním na financie. Svoje vzdelanie si počas

štúdia rozšírila v programe kontinuálneho vzdelávania. V súčasnosti

pracuje v súkromnej spoločnosti, na pozícii projektovej finančnej

manažérky, kde sa podieľa na finančnom riadení projektov

podporených Európskou úniou, pričom ďalej detailne spracováva

a vyhodnocuje finančné analýzy k novým projektom. Svoju

odbornosť si ešte dodatočne rozširuje v oblasti verejného obstarávania. V profesionálnej oblasti

sa okrem kohéznej politiky venuje aj fiškálnej politike. Jej zámerom je prispieť k účelovejšiemu

a predovšetkým efektívnejšiemu čerpaniu prostriedkov z Európskej únie. V živote sa riadi

zásadou snažiť sa meniť veci k lepšiemu. Chce pomáhať naučiť ľudí myslieť viac ekonomicky,

aby tak mohla prispieť k zdravšiemu rozvoju spoločnosti.

- 249 -

Ing. Šárka HORÁKOVÁ

Šárka Horáková pochádza z Brna. Vyštudovala odbor verejnej

správy na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity

v Brne. Súbežne vyštudovala rovnaký odbor na Université

de Rennes vo Francúzku. Momentálne si popri pôsobení v Inštitúte

hospodárskej politiky, svoje vzdelanie prehlbuje formou programu

dvojitého doktorandského štúdia na Masarykovej univerzite v Brne

a na Université de Rennes vo Francúzku. Na Masarykovej univerzite

zároveň pôsobí ako koordinátorka francúzsko-českého študijného programu. V odbornej oblasti

sa zameriava hlavne na problematiku národných a nadnárodných verejných financií,

ako aj politiku EÚ.

Ing. Radko KURUC, PhD.

Vyštudoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave Obchodnú fakultu,

ktorú ukončil štátnou záverečnou skúškou s vyznamenaním v roku

2001. Na rovnakej univerzite pokračoval aj v doktorandskom štúdiu

a v roku 2006 mu bol udelený titul PhD. V tom istom roku absolvoval

polročný študijný pobyt v Austrálii zameraný na Business Marketing.

Počas svojej doterajšej profesionálnej kariéry pôsobil 4 roky

na Katedre zahraničného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej

univerzity v Bratislave ako asistent a neskôr ako odborný asistent.

Počas štúdia začal pracovať pre Hospodárske noviny, kde s prestávkou pôsobil viac ako

6 rokov ako redaktor, editor a hlavný analytik ekonomiky. Špecializoval sa na makroekonomiku

a finančné trhy. V roku 2007 prijal ponuku od guvernéra Národnej banky Slovenska

spolupracovať na zavedení eura na Slovensku. Bol zodpovedný za riadenie viacerých projektov

komunikácie v súvislosti so zavedením eura a mal na starosti koordináciu činností v súvislosti

s oblasťou komunikačnej stratégie zavedenia eura. Bol členom Radiaceho výboru pre realizáciu

informačnej a komunikačnej kampan pre zavedenie eura a Pracovného výboru pre komunikáciu

zavedenia eura na Slovensku. Zároveň realizoval osobitné úlohy z poverenia guvernéra.

V centrálnej banke pracoval do roku 2010, kedy skončilo funkčné obdobie guvernéra Ivana

Šramka. Od apríla 2012 pôsobí ako poradca podpredsedu vlády SR a poradca ministra financií

SR.

- 250 -

Mgr. Ľubomír NEBESKÝ

Vyštudoval na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy

(VŠEMvs

) v Bratislave, ktorú ukončil štátnou záverečnou skúškou v roku

2010 s vyznamenaním. V roku 2011 vyštudoval verejnú politiku

na Univerzite Komenského v Bratislave na Fakulte sociálnych

a ekonomických vied. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ kancelárie

štátneho tajomníka na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja SR. Počas svojho štúdia bol zvolený ako delegát za VŠEMvs

do Študentskej rady vysokých škôl a neskôr bol zvolený do funkcie

člena akademického senátu VŠEMvs

. V priebehu celého štúdia sa pravidelne zúčastňoval

na zahraničných a domácich medzinárodných konferenciách, ako aj na súťažiach v Študentskej

vedeckej a odbornej činnosti, na ktorých získal viaceré ocenenia. Nosnými témami jednotlivých

príspevkov boli riadenie, stratégia a plánovanie. Na záver štúdia pracoval ako tajomník Katedry

manažmentu na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave,

kde po ukončení štúdia nastúpil ako odborný asistent. Od roku 2010 až do apríla 2012 pracoval

ako programový manažér v Inštitúte hospodárskej politiky. Jeho ambíciou je sa uplatniť

vo verejnej sfére, v ktorej svojou činnosťou v mimovládnom sektore či v samotnej verejnej

správe prispeje k zdravému a racionálnemu rozvoju spoločnosti. Zároveň si uvedomuje, že táto

úloha si vyžaduje aktívny prístup a tvrdú prácu počas dlhého obdobia. V jeho doterajšom živote

vždy bral príležitosť ako výzvu. Začínal športom, kde Slovenskú republiku reprezentoval

v rýchlostnej kanoistike, neskôr úspešne absolvoval vysokoškolské štúdium a teraz má záujem

sa uplatniť ako užitočný človek pre širokú verejnosť. V živote sa riadi zásadou robiť všetko

najlepšie ako sa dá a ako je to v jeho možnostiach.

Zuzana STANKOVÁ

V súčasnosti navštevuje tretí ročník na Ekonomickej univerzite

v Bratislave na Národohospodárskej fakulte v odbore ľudské zdroje

a sociálny manažment. Medzi oblasti jej odborného záujmu patrí

hospodárska politika, v ktorej štúdiu by chcela pokračovať v ďalších

rokoch a politika Európskej únie. Popri štúdiu sa pracovne aktívne

venuje oblasti bankovníctva. Za svoje životné motto považuje citát:

„Pre mnohých sa cesta končí na prvej prekážke, pre úspešných

sa na nej iba začína.“

- 251 -

INŠTITÚT HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

Inštitút hospodárskej politiky (IHP) je ekonomický think-tank, nezávislá, apolitická a

mimovládna nezisková organizácia, založená v októbri 2009 v súlade so Zákonom č.

213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. V novembri 2009 bol IHP vydaný

živnostenský list s predmetom činnosti:

podnikateľské poradenstvo,

poskytovanie verejne dostupných informácií.

Ekonomické a spoločenské poznanie je nekonečné. Je to priestor, pre ktorý je časová

a tematická dimenzia vždy len relatívna. Tento priestor nikdy nemožno ohraničiť len

aktuálnymi nositeľmi myšlienok a názorov. Aj preto je prirodzené, že IHP má ambíciu

sa angažovať práve v tejto interaktívnej a stále sa vyvíjajúcej oblasti. IHP chce svojimi

aktivitami ako účastníka tretieho sektora prispieť k rozvoju slobodnej spoločnosti,

založenej na princípe trhovej ekonomiky, v ktorej slobodu a práva občana považuje za

najvýznamnejší demokratický princíp spoločnosti. Komentovaním spoločenského

diania predovšetkým v ekonomickej oblasti chce podporiť spoločenskú diskusiu

o aktuálnych témach, ktoré sa priamo alebo sprostredkovane dotýkajú občanov.

Analýzami hlavne v oblasti verejných financií chce predostrieť argumenty pre odbornú,

ale aj laickú verejnosť, ktorými by bolo možné obohatiť názorové spektrum, ktoré by

sprevádzalo najmä strategické rozhodnutia orgánov štátnej moci v oblasti

hospodárskej politiky.

Hlavnými aktivitami IHP sú:

tvorba analýz vývoja odvetví verejnej správy

tvorba analýz jednotlivých zložiek hospodárskej politiky vlády SR

pravidelné kvartálne hodnotenie vývoja čerpania EÚ fondov

pravidelné kvartálne hodnotenie vývoja verejných financií

- 252 -

organizovanie konferencií a seminárov na vybrané ekonomické témy

mediálna prezentácia výstupov vlastnej práce IHP

mediálne komentovanie krokov vlády a opozície v ekonomickej oblasti

organizovanie školení

vydávanie publikácií

IHP sa zaoberá týmito oblasťami najmä z pohľadu vplyvu na udržateľnosť verejných

financií, ekonomického rastu a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva:

1. Hospodárska politika: fiškálna politika, dane, odvody, priority hospodárskej politiky;

2. Verejná správa: optimalizácia a modernizácia štátnej správy, vývoj zamestnanosti

vo verejnej správe a odmeňovania, fiškálna decentralizácia;

3. Hospodárstvo: energetika, dopravná politika, podnikateľské prostredie, cestovný

ruch, bytová politika;

4. Menové a fiškálne aspekty EÚ: Pakt stability a rastu, eurozóna, Európa 2020;

5. Sociálna politika, Penzijný systém a zdravotníctvo;

6. Financovanie kultúry, vrátane cirkví a verejnoprávnych médií, školstvo, veda,

výskum a inovácie;

7. Environmentálna politika, pôdohospodárstvo a regionálny rozvoj;

8. Kohézna politika: štrukturálne fondy, Európsky sociálny fond, Kohézny fond;

9. Finančný trh: banky, poisťovne, kapitálový trh, dohľad nad finančným trhom.

- 253 -

ZASTÚPENIE EURÓPSKEJ KOMISIE NA SLOVENSKU

Zastúpenia sú "očami, ušami a ústami" Európskej komisie v členských štátoch

Európskej únie.

PLNÍME TRI ZÁKLADNÉ ÚLOHY:

SPOLUPRÁCA S MÉDIAMI

Reprezentujeme Európsku komisiu na Slovensku a komunikujeme s celoštátnymi a

regionálnymi médiami, poskytujeme informácie o činnosti Komisie, jej politikách a

udalostiach v EÚ.

POLITICKÁ SPOLUPRÁCA A SPRAVODAJSTVO

Sledujeme politický, hospodársky a sociálny vývoj v Slovenskej republike a zaisťujeme

nepretržitú informovanosť Európskej komisie o každodennom dianí na Slovensku.

PRIAME INFORMOVANIE A DIALÓG S VEREJNOSŤOU

Organizujeme veľa zaujímavých informačných a kultúrnych aktivít pre verejnosť.

Okrem iného sme partnerom festivalov Pohoda, ArtFilm, Jeden svet či Kremnické

gagy. Každý mesiac organizujeme sériu diskusií Café Európa (www.cafeeuropa.sk).

Okrem toho organizujeme veľké množstvo konferencií, seminárov a prednášok pre

odbornú i širokú verejnosť.

- 254 -

Chcete o nás vedieť viac? Navštívte nás:

on-line:

na webe - www.europa.sk;

na Facebooku - "Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku";

na Twitteri - @ZEKvSR

osobne:

v Európskom informačnom centre na ulici Palisády 29 v Bratislave

v našich regionálnych informačných centrách EUROPE DIRECT

(viac na www.europedirect.sk)

- 255 -