34
GRAMMATIKA IVRITA —– KURS LEKCI B. Rubinxte‰n Sakramento 2005

GRAMMATIKAIVRITA |{ KURSLEKCIµresearch.stowers.org/bru/Lessons.pdf · Lamed l Palkapogonwika 30 Mem m Voda 40 Nun n Ryba 50 Sameh s Opora 60 Ain { Glaz 70 Pe‰ f,p Rot 80 Cadik

  • Upload
    haxuyen

  • View
    220

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

GRAMMATIKA IVRITA

—–

KURS LEKCIµ

B. Rubinxte½n

Sakramento2005

ZanÂtie 1.

ALFAVIT ºZYKA IVRIT

Bukva Nazvanie Zvuk Znaqenie Qislo�Alef – Byk 1������Bet v, b Dom 2�

Gimel~ g Verbl»d 3�Dalet d Dver~ 4�He½ – Okno 5�� � ��Vav o, u, v Kr»k 6�Za½n z Meq 7 Het h Lestnica, Zabor 8�Tet t Zme 9�µud i Ruka 10����������Kaf h, k Ladon~, Gorst~ 20�Lamed l Palka pogonwika 30�����Mem m Voda 40� ���Nun n Ryba 50�Sameh s Opora 60�Ain – Glaz 70��� ������Pe½ f, p Rot 80�����Cadik c Kr»qok 90 Kuf k Zatylok 100!Rex r Golova 200�" � �"

Xin, Sin x,s Zub 300#Tav t Znak, nota 400

PoÂsnenie k tablice alfavita.1. Esli v pervom stolbike neskol~ko bukv (za iskl»qeniem bukv

i" � �"

),to stoÂwa sprava forma poÂvlÂets v sluqae, kogda bukva stoit v konceslova.2. Toqka sleva nad bukvo½

"→

�"menÂet zvuk x na s.

3. Toqka vnutri bukvy (dagex) usilivaet ee, v nekotoryh sluqaÂh privodÂk izmeneni» zvuka.

2

OGLASOVKI

Znak Nazvanie Zvuk Primer

� Patah A �

�� Kamac A �

�� Segol ¤ �

��

� Kibuc U �

� Hirik I �

�� Cere E �

�� �Holam O

� ���� Hatafpatah A kratkoe ���

�� Xva – �

�� Dagex –

��

PoÂsnenie k tablice oglasovok.1. Perva bukva slova vsegda idet s dagexem (on ne vsegda ukazyvaetsÂna pis~me), posledn bukva slova (krome

�i

#) – nikogda dagexa ne

soder¼it.2. Bukvy

i�v konce slova vsegda ime»t oglasovku patah – �

(qitaetsÂ

”ah”) i �

�(qitaets ”a”).

Upra¼nenie. Proqita½te tekst

��

�" �

� � ���

� � �# ��

#�

��

� ��

!�

��

��

��

!�

��

� #�

��

���

��

��

"�

� #�

� � ��

� � ��

� ��

!�

�� # ��

" ��

!�

��! � � �

��

� � ��

� � ��

� !�

� � ��

� ��

��

��

� ��

��

�� � ��

� #�

��

!�

� � ��

� � ��

��

� !�

� � ��

# ��

��

�� � ��

��

�" �

� � ��

� � ! � ��

� � ��

�� � ��

� � ��

� ��

���

��

��

� � � � ��

�� ! � ��

��� #�

� � ��

� � ��

� ��

!�

��

� ! � � � ��

��

��

��

� � � � !�

� � � ��

��

��

��

!�

� � ��

��

��

��

��

��

� ��

!�

��

�" �

��

� � � ! � ��

� � ��

� � ��

� ��

!�

��

3

ZanÂtie 2

IDEº I CEL^ KURSA

Osobennosti ivrita (neprivyqnye i neudobnye dl russkogo uha i uma)

• Otsutstvie glasnyh na pis~me, qto sozdaet more problem pri qte-nii.

• Oqen~ malo ”horoxih” bukv, t.e. takih, kotorye vsegda zvuqat odi-nakovo (

� ����� � � ���� ���!).

• Suwestvu»t raznye bukvy, kotorye tem ne menee zvuqat odinakovo: –

��da»t zvuk k,

–�da»t zvuk h,

�–da»t zvuk v,

�–

#da»t zvuk t,

�"–

�da»t zvuk s,

�–

�da»t gorlovo½

zvuk, kotory½ ne imeet analogov v russkom.

Oqen~ qasto prihodits zauqivat~ pravopisanie, no est~ i pra-vila, pozvol»wie opredelit~, gde kaka bukva stoit.

• Est~ bukvy, kotorye v raznyh mestah slova (v naqale, v seredine iv konce) zvuqat po raznomu (

������� �).

Odnako est~ i oblegqa»wie faktory, uprowa»wie izuqenie ivrita. Samoebol~xoe oblegqenie – ®to stro½na sistema grammatiki, osobenno oqen~qetka sistema glagolov. Znanie glagol~nyh form v l»bom Âzyke opre-delÂet ego znanie, poskol~ku glagoly opredel»t de½stviÂ, t.e. samoeva¼noe dl ponimaniÂ. Esli izvesten koren~ slova, to u¼e mo¼no ponÂt~ili dogadat~s o znaqenii ®togo slova i emu rodstvennyh.

Dl primera rassmotrim gruppu slov, svÂzannyh s kornem [� # �

].

4

GLAGOLpisal

��

#�

��vyrezal bukvy

��

#�

��diktoval

����

#�

��

�perepisyvalsÂ

��

#�

� #�

�byl napisan

��

#�

��

�SUWESTVITEL^NOEpis~mo, poqerk, xrift, dokument

��

#�

��¼urnal

��

� � ��

�#�

��korrespondent

��

�#�

��reporta¼

��

��

#�

��braqny½ kontrakt

��

�� � �

#�

��reporterstvo

# � ��

#�

��pisec

��

��

# � ��maxinopis~

# � ��

��

#�

��maxinistka

# ��

��

��

#�

��adres, nadpis~

#�

� � #�

��pisaniÂ

� ��

� � #�

��pis~mo (process)

��

� ��

#�

��posobie po orfografii

��� ����

#�

��pis~mo

��

#�

��

�grifel~

��

#�

��

�perepis~

#�

� � #�

��

�#diktat

����

#�

��

�#diktant

��

��

#�

��

�PRILAGATEL^NOEorfografiqeski½

��

� ��

#�

��NAREQIEpis~menno

��

#�

��

��PRIQASTIEnapisanny½

� � #�

��

V dannom sluqae vydelenie korn iz slov ne predstavlÂet osobyh trud-noste½, no tak byvaet daleko ne vsegda. Vot neskol~ko primerov:

rodina#�

��

� � �koren~ [

� � �]

dokazatel~stvo��

� � �koren~ [

� �]

otvet��

� � "�

#koren~ [

�� "]

polotence#�

��

��

�koren~ [

��� �]

5

Osobennost~ ivrita sostoit v tom, qto podavl»wee bol~xinstvo korne½sostoit iz 3 soglasnyh (i lix~ v oqen~ redkih sluqaÂh iz 4 soglasnyh).

Stro½nost~ grammatiqesko½ sistemy ivrita i opredelÂet ide» kursa.Osnovno½ upor budet sdelan ne na zauqivanie slov, a na ih analiz isintez. Ka¼doe novoe slovo budet proanalizirovano dl vyÂvleni egokornÂ. Znaqenie slova budet svÂzano s vozmo¼nymi znaqeniÂmi kornÂ.Posle ®togo poÂvlÂets vozmo¼nost~ ponimani drugih slov s ®tim ¼ekornem. Takim obrazom, zapominanie odnogo slova daet znanie ewe 5-8slov, qto owutimo rasxirÂet slovarny½ zapas.

Samo½ slo¼no½ qast~» grammatiki ivrita ÂvlÂets grammatika gla-golov. Ponimanie struktury glagolov v ivrite – ®to kl»q k Âzyku.Po®tomu, glavno½ qast~» kursa budet izuqenie struktury glagolov.

Upra¼nenie. Proqita½te tekst

��

��

��

� ��

��

� � ��

�� � ��

��

��

� ��

� ��

��

��

��

��

� � #�

���

� ��

! ��

��

� � ��

� � ��

� !�

� � ��

Proqita½te slova.

��

� ����

��

� ����

��

��

� ��� � ��

� ����

� � ��

� �� �

� � # � �

� � " ��

� ��� ��

� ����

� ����

� � � ����

� ����

��

��

�#�

��

�� ��! � �

�� ��

���� #�

�� ��

��

!�

�� ����

��

!�

�� � � � ��

� � ��

� ����

� ��!�

��

� ��

��

��

� ����

��� ��

��

� ����

� � ��

��

6

ZanÂtie 3.

GLAGOLY – FORMY I OBOZNAQENIº

V ivrite process obrazovani slova iz korn sostoit iz dvuh xagov.Na pervom iz korn sozdaets osnova, kotora zavisit ot qasti reqi, adl glagola – ewe i ot vremeni. Dl glagolov delo oslo¼nÂets tem, qtooqen~ mnogie glagoly mogut suwestvovat~ v razliqnyh variantah, koto-rye nazyva»ts ”porodami” (

��

��

��

��). Porod vsego sem~, i ka¼da imeet

svoe nazvanie, ka¼do½ sootvetstvuet svoe znaqenie, t.e. tip de½stviÂ.Dl udobstva raboty s porodami glagolov v ivrite prinÂta sis-

tema oboznaqeni½, s pomow~» korn [� � �

], kotory½ i oboznaqet delat~,de½stvovat~.V sistemu glagolov danno½ porody ka¼do½ porody vhodÂt:

• Neopredelenna forma (gde ona suwestvuet)

• Spr¼enie proxedxego vremeni (!�

��

� ��

��

�)

• Spr¼enie buduwego vremeni (� ��

#�

� ��

��

�)

• Spr¼enie nastoÂwego vremeni (priqastie) (��

� � ��

��

�)

• Povelitel~noe naklonenie (��� �

� ��

��

�)

• Im de½stvi (��

��

� � ��

")

Nazvanie porody sootvetstvuet 3 l. m.r. ed.q. prox.vr., t.e. otveqaetna vopros ”Qto delal?”

Kratko rassmotrim vse porody glagolov1. Prosta poroda (poroda

��

��

��ili

��

) obyqno oboznaqaet prostoe

odnokratnoe de½stvie.��

��

�– rabotal,

#�

��– otkryl,!

��

"– ohranÂl,

��

#�

��– pisal,�

��

�– byl,

��

��

�– el,!

"– pel [

! � "],

!�

�– ¼il [

! �],�

��

��– stroil.

2. Poroda��

��

��

�obyqno oboznaqet stradatel~nu» formu glagola porody�

��

��.

pisal��

#�

��→

��

#�

��

�byl napisan

ohranÂl!�

��

"→

!�

��

"�

�byl sohranen

stroil��

��

��→

��

��

��

�byl postroen

7

Inogda glagoly ®to½ porody mogut imet~ i aktivnoe znaqenie:��

��

��

�– voxel!

��

"�

�– ostalsÂ�

��

�– voeval

3. Sledu»wa aktivna poroda��

� ��

��svÂzana s mnogokratnym, povto-

r»wims de½stviem.sobiral

!�

��

�→

!�

� ��

�nakaplival

proverÂl �

��

��→

� ��

��®kzamenoval

tawil!�

!�

�→

!�

! ��

�ter

Krome ®togo tipa znaqeni½, glagoly ®to½ porody mogut imet~ i drugieznaqeniÂ, osobenno v teh sluqaÂh, kogda koren~ ne suwestvuet v forme��

��

��.

posetil –!�

��

��okonqil –

��

� ��

�rasskazal –

!�

�� ��

�govoril –

!�

�� ��

bril – �

� ��

vyrawival –��

� ��

�prosil –

"�

��

��

4. Passivna poroda��

� � ��daet stradatel~nu» formu ot glagolov porody�

� ��

��.

byl vyrawen –��

� � �byl poproxen –

"�

� ��byl skazan –

!�

�� � �Neobhodimo otmetit~, qto danna poroda ne imeet neopredelenno½ formy.Krome togo v obyqno½ reqi poqti ne ispol~zu»ts glagoly ®to½ porodyv proxedxem i buduwem vremeni.5. Ewe odna aktivna poroda imeet nazvanie

� ��

��

��

�i oznaqaet obyqno

de½stvie, Âvl»wees priqino½ dannogo. Naprimer,stupal

"�

!�

�→

" ��

!�

��

�vel

ubegal �

!�

��→ �

��

!�

��

�prognal

kuxal��

��

�→

� ��

��

��

�kormil

smotrel��

��

!→

��

��

!�

�pokazal

V nekotoryh sluqaÂh ®ti glagoly ime»t i samostoÂtel~noe znaqenie:� ��

#�

�– naqal.

6. Kak obyqno, u porody� ��

��

��

�est~ parna e½ stradatel~na forma�

��

� � �, ona to¼e oqen~ redko upotreblÂets v razgovorno½ reqi.

7. Nakonec, sistemu glagolov zaverxaet tak nazyvaema vozvratna poroda

8

��

��

���

#�

�. Ona oboznaqaet aktivnoe de½stvie, napravlennoe na obÄekt (v

russkom Âzyke im sootvetstvu»t glagoly, zakanqiva»wies na -sÂ). Naprimer,sobiral

!�

��

�→

!�

��

��

#�

�nakaplivalsÂ

pobedil!�

���

�→

!�

���

��

#�

�usililsÂ

otkryl �

#�

��→

#�

���

#�

�razvivalsÂ

otdelil��

!�

��→

��

!�

���

#�

�otdelilsÂ

V oqen~ redkih sluqaÂh glagoly ®to½ porody mogut imet~ passivnoeznaqenie, i togda

�zamenÂets na

�: napolnils –

��

��

��

#�

�.

Pre¼de qem my neposredstvenno za½mems izuqeniem glagolov, namponadobÂts mestoimeniÂ.

Edinstvennoe qislo Mno¼estvennoe qisloº

��

��

�My (

� �

��

�)� �

��

��

�Ty, m.r.

��

#�

�Vy, m.r.

��

#�

�Ty, ¼.r. �

#�

�Vy, ¼.r.

��

#�

�On

� � �Oni, m.r.

��

�Ona

� ��

�Oni, ¼.r.

��

9

ZanÂtie 4.

GLAGOLY PORODY������ ��

¤ta poroda ewe nazyvaetsÂ��

– prostaÂ, poskol~ku ona, de½stvitel~no,

ÂvlÂts samo½ prosto½ iz vseh glagol~nyh porod v ivrite. Naqnem izuqe-nie form glagolov s proxedxego vremeni. Oni obrazovany iz osnovyproxedxego vremeni

��

��

��dobavleniem okonqaniÂ, kotoroe opredelÂetsÂ

mestoimeniem, t.e. licom, qislom i rodom. Udobno predstavit~ vseformy v vide tablicy.

Tablica 1. Spr¼enie glagolov��

��

��proxedxego vremeni

��

# ��

��

�� � � �

# ��

��

�� � # �

# ��

��

�� # ���

��

�� � � ��

��

��

�� � � �� � �

��

�� � � ���

# ��

��

�� � # ���

# ��

��

�� � # �� �

��

�� � ��� �

Potreniru½tes~ na sledu»wih kornÂh: [� # �

] – pisal, [! � �

] – pomnil,[! �

] – vybral, [! � �

] – otpustil, [ ! �

] – priqesal, [!�� �

] – zakryl,

[� � �

] – serdilsÂ, [� " �

] – sel, [� � �

] – ros, [� � �

] – xel.OkonqaniÂ, prisoedinÂemye k osnove proxedxego vremeni univer-

sal~ny dl glagolov proxedxego vremeni l»bo½ porody, i po®tomu neob-hodimo zapomnit~ svÂz~ mestoimeni i okonqani proxedxego vremeni.

Formy buduwego vremeni stroÂts analogiqno, tol~ko krome okon-qani½ ewe est~ pristavki (t.e. oni prisoedin»ts k osnove speredi),da i osnova u¼e drugaÂ. Osnova nahodits po neopredelenno½ forme,

kotora imeet vid� � �

��

�– delat~. Dl poluqeni osnovy buduwego vre-

meni nado prosto otbrosit~ bukvu�(ona k korn» ne otnositsÂ), no ni v

koem raze ne nado vykidyvat~ oglasovku, kotora stoit pod ®to½ bukvo½.Takim obrazom, osnova buduwego vremeni imeet vid

��� ��

�� . Zdes~

mesto v pusto½ koroboqke budet zanimat~ pristavka.

10

Tablica 2. Spr¼enie glagolov��

��

��buduwego vremeni

� � ��

��

� � � �� � �

��

# � # ��

��

��

��

# # �� � �

��

� � � �� � �

��

# � � �� � �

��

� � � �� �

��

��

# � ��� # �� �

��

��

� � ��� �� � �

��

�Infinitiv

Takim obrazom, posle prisoedineni pristavok i okonqani½ k osnove,nu¼no pol~zovat~s prostym pravilom – poÂvlenie okonqani privoditk vypadeni»

�, qto vedet k poÂvleni» dvuh xva podrÂd, qto po pravilam

qteni daet korotkoe ”®” posle vtoro½ soglasno½.Formy nastoÂwego vremeni zavisÂt tol~ko ot roda i qisla, kak priqastiÂ

v russkom Âzyke. ¤tih form vsego 4 – dl mu¼skogo (! � �

) i ¼eskogo(� �� �

) roda, dl edinstvennogo (� � �

) i mno¼estvennogo (� � ��!

) qisla.

Osnova nastoÂwego vremeni��

� � ��.

Tablica 3. Spr¼enie glagolov��

��

��nastoÂwego vremeni

��

� � �� � � �#

��

� � �� � � �� �

��

� � �� !�� �# � �

� � �� !�� �

Iz glagola mo¼no postroit~ i suwestvitel~noe (im de½stviÂ). Onoimeet vid

��

� ��

��

��.

Tol~ko v porode��

��

��suwestvuet ewe odna forma – stradatel~noe

priqastie (napisanny½, zanÂty½), kotora imeet osnovu� � �

��, naprimer,! � �

�– zakryty½,

� ��

��– proverenny½.

Upra¼nenie. Postro½te vse formy glagolov i imena de½stvi dlÂ

sledu»wih korne½: [" � �

] – vstretil, [ � �

] – prostil, [ � �

] – proveril,

[� #

] – podpisal, [� " !

] – zapisal, [� � �

] – ros, [� � �

] – podder¼ival,[! ���

] – strig, [! � �

] – pomnil, [� � �

] – rabotal, [� � �

] – kuxal, [ �

] –smeÂlsÂ.

11

Zameqanie. Bukvy� � �

– gortannye, i oni obyqno izmen»t standart-nye oglasovki pod nimi.Esli

�– perva bukva kornÂ, to vmesto

� �

�budet

��

�v infinitive.

V sluqae pervo½ bukvy�poÂvitsÂ

��

�. Sootvetstvenno, izmenitsÂ

oglasovka vseh form buduwego vremeni.

12

ZanÂtie 5.

GLAGOLY PORODY� ���� ��

– OSOBYE SLUQAI

Predyduwee zanÂtie moglo sozdat~ vpeqatlenie, qto ivritskie glagolyne predstavl»t osobo½ trudnosti – zapomni odnu tablicu, i delo vxlÂpe. K so¼aleni», vse ne tak prosto. Kak i v l»bom drugom Âzykesuwestvu»t osobye sluqai. Ivrit – ne iskl»qenie.

1. Rassmotrenie osobyh sluqaev my naqnem s korne½ s posledne½bukvo½

�. V sisteme oboznaqeni½ ®ti korni zapisyva»ts v forme

�”�,

ukazyva»we½ na to, qto�ÂvlÂets imenno tret~e½ bukvo½ standartnogo

kornÂ, t.e. stoit na meste�. Takih korne½ v ivrite dostatoqno mnogo,

priqem slova postroennye na ®tih kornÂh i upotrebl»ts qasto, po®tomuznanie ®to½ formy oqen~ va¼no.

Na primere korn [� � �

] my obsudim otliqi ot osnovnyh pravil.

! � � � � � � � #�� � � ���

# ��

��

�� ��

��

��

� � � ��

# ��

��

�� ��

��

��

# � # ��

# ��

��

�� ��

��

��

# # ���

��

�� ��

��

��

� � � ��

#�

��

�� ��

��

��

# � � �� � �

��

�� ��

��

��

� � � �� ���

# ��

��

�� � ��

��

# � ��� # �� �

�� � ��

��

� � ��� �# � �

��

�Infinitiv

Iz ®to½ tablicy vidno, qto v buduwem vremeni, v teh sluqaÂh, kogda po-ÂvlÂets okonqanie (prisoedinÂemoe k osnove glagola posle nee), tret~Âbukva kornÂ

�isqezaet. V proxedxem vremeni ona to¼e ne ostaets na

svoem meste, zamenÂÂs~ na�.

V nastoÂwem vremeni izmeneni po sravneni» so sluqaem polnyh ko-rne½ (

� � � � ") to¼e est~, hot oni i ne oqen~ veliki – v ed.q. ¼.r. is-

qezaet okonqanie#, a vo mno¼estvennom qisle propadaet korneva bukva�

.

��

� � �� � � ���

� � �� � � �� �

� � �� !�� �# � � � �� !�� �

13

Im de½stvi imeet vid��

��

��

��– stroitel~stvo. Dve tablicy vyxe da»t

vozmo¼nost~ obobwit~ ih na l»bo½ glagol ®togo vida – koren~ oboznaqimtak:

� � �.

! � � � � � � � # � � � ���

# ��

��

�� ��

��

��

� � � ��

# ��

��

�� ��

��

��

# � # ��

# ��

��

�� ��

��

��

# # ���

��

�� ��

��

��

� � � ��

#�

��

�� ��

��

��

# � � �� � �

��

�� ��

��

��

� � � �� ���

# ��

��

�� � ��

��

# � ��� # �� �

�� � ��

��

� � ��� �# � �

��

�Infinitiv

��

� � �� � � ���

� � �� � � �� �

� � �� !�� �# � � � �� !�� �

Im de½stvi imeet vid��

��

��

��.

Upra¼nenie. Postro½te vse formy glagolov dl sledu»wih korne½

tipa�”�, pol~zuÂs~ tablicami: [

� � ] – kupil, [

� � �] – otvetil, [

� � �] –

podnÂls (stoil), [� � !

] – videl, [� � �

] – obratilsÂ.2. Sledu»wa osoba forma harakterizuets naliqiem bukv

ili

�na vtorom meste v korne. Ona oboznaqaets tak:

� ��”�, poskol~ku

�oboz-

naqaet vtoru» bukvu kornÂ. Pre¼de vsego nado nauqit~s raspoznavat~®ti dve bukvy. Neopredelenna forma otliqaets neobyqno½ oglasovko½

pervo½ bukvy�– ne �

�, a �

�, naprimer,

! � ��

�– pro¼ivat~ [

! �], i

! ��

"�

�–

pet~ [! � "

]. V sootvetstvii s ®tim budut oglasovany i formy glagolovbuduwego vremeni.

! � � � � � � � #�� � � ���

# !�

� ! � ��

� � � ��

# !�

� ! � ��

# � # ��

# !�

� ��

! � ��

# # �!�

� ! � ��

� � � ��

!�

� ! � ��

# � � �� � !

� ! � ��

� � � �� ���

# !�

� � ! � ��

# � ��� # �� !

� � ! � ��

� � ��� �! � �

�Infinitiv

Iz ®to½ tablicy vidno, qto v buduwem vremeni vse bukvy korn sohran»tsÂ,a vot v proxedxem (i nastoÂwem) vremeni, vtora bukva ”ubegaet”. VnastoÂwem vremeni ne sovsem privyqno vyglÂdit ¼.r. v ed.q.

14

!�

� � � ��

!�

� � � �� �

!�

� !�� �# � !

� !�� �

Se½qas my mo¼em napisat~ obwu» tablicu dl sluqaÂ� ��”�. V tablice

na meste�stavits libo

�ili

.

! � � � � � � � # � � � ���

# ��

�� � � ��

� � � �

# ��

�� � � ��

# � # �

# ��

�� ��

� � ��

# # ���

�� � � ��

� � � ��

��

�� � � ��

# � � �� � �

�� � � ��

� � � �� ���

# ��

�� � � � ��

# � ��� # �� �

�� � � � ��

� � ��� �� � �

�Infinitiv

��

�� � � ��

��

�� � � �� �

��

�� !�� �# � �

�� !�� �

Upra¼nenie. Postro½te vse formy glagolov dl sledu»wih korne½ tipa� ��”�, pol~zuÂs~ tablicami: [

! � "] – pel, [

�� �] – letal, [

! #] – putexestvo-

val, [� �

] – prihodil.

15

ZanÂtie 6.

GLAGOLY PORODY� ���� ��

– OSOBYE SLUQAI– OKONQANIE

Prodol¼im razbor sluqaev osobyh korne½. Rassmotrim situaci»,oboznaqaemu»

�”�, t.e. kogda na pervom meste v korne stoit bukva

�.

Neobhodimo razliqat~ dva sluqaÂ:1. ½ud pokoÂwi½s (

� � �),

2. ½ud ubega»wi½ (� � ! �

).Kak vidno iz nazvaniÂ, v pervom sluqae pri izmenenii glagola bukva

�ostaets na svoem meste. Priqina ®togo zakl»qaets v tom, qto v drevnihkornÂh na pervom meste de½stvitel~no stoÂla bukva

�. V drugom sluqae

bukva�isqezaet praktiqeski vo vseh glagol~nyh formah. ¤to proishodit

potomu, qto v drevnih kornÂh na pervom meste stoÂla bukva.

Voobwe nado skazat~, qto ®ti dve bukvy�i

oqen~ sil~no svÂzany

drug s drugom, i qasto zamen»t odna drugu». Naprimer,��

��

�– rebenok

(mal~qik),��

��

��

�– devoqka, i

��

��

- novoro¼denny½ rebenok, detenyx.

VozvrawaÂs~ k glagolam s pervo½ bukvo½�, vnaqale rassmotrim bolee

prosto½ sluqa½ pokoÂwegos ½uda. Vo vseh glagol~nyh formah ®ta bukvasohranÂetsÂ, tol’ko v buduwem vremeni nemnogo menÂets oglasovka. Po®tomuvypixem tol~ko tablicu dl buduwego vremeni; koren~ zapixem kak

� � �.

��

� ��

� � � ���

� ��

# � # ��

��

� ��

# # ���

� ��

� � � ���

� ��

# � � ���

� ��

� � � �� �

� ��

# � ��� # �� �

� ��

� � ��� �� � � �

�Infinitiv

Primery takih korne½: [" � �

] – osuxil, [� � �

] – brosil, [� �

] – ohotilsÂ,[ � �] – sosal.Korne½ vtorogo tipa namnogo men~xe, u nih v buduwem vremeni pervaÂ

bukva korn isqezaet. Tak¼e neopredelenna forma preterpevaet izme-neniÂ

16

��

��

� � � ���

��

# � # ��

��

��

# # ���

��

� � � ���

��

# � � ���

��

� � � �� �

��

# � ��� # �� �

��

� � ��� �#

��

��

�Infinitiv

Primery korne½ ®togo tipa: [� " �

] – sel, [� ! �

] – spustilsÂ, [� � �

] – vyxel,[� � �

] – znal.Zaverxim analiz osobyh sluqaev rassmotreniem situacii

�”�– na

pervom meste v korne stoit bukva�. ¤ta bukva

�”�vypadaet v neprede-

lenno½ forme i v buduwem vremeni namnogo qawe, qem�”�. Toqnee govorÂ,

nu¼no de½stvovat~ po prostomu pravilu – esli�”�zakryvaet slog (na-

hodits v konce sloga), to ona obÄedinÂets so sledu»we½ soglasno½ iusilivaet ee. Usilenie proishodit putem dobavleni dagexa vo vtoru»bukvu kornÂ. Proishodit ®to, kogda vtora bukva korn ne ÂvlÂets gor-tanno½ (

� � ��� �� �), a tak¼e

�ili

– v ®tih sluqaÂh nado pol~zovat~sÂ

tablice½ dlÂ� ��”�.

Privedem tablicu dl sluqaÂ, kogda�”�vypadaet kak v buduwem vre-

meni, tak i v infinitive – koren~� � �

. Primerom takogo korn ÂvlÂetsÂ

[� � �

] – upal.� � ��

� � � �� � ��

# � # ��

��

���

# # �� � ��

� � � �� � ��

# � � �� � ��

� � � �� �

���

# � ��� # �� �

���

� � ��� �� � ��

�Infinitiv

Esli vtora bukva korn xipÂwa (" ���

), to ®to pravilo vypolnÂets qas-tiqno – v formah buduwego vremeni usilenie ®to½ bukvy s vypadeniem�”�proishodit, togda kak neopredelenna forma stroits po samomu oby-

qnomu pravilu, naprimer dl glagola [� � �

] – ehal.

17

��

���

� � � ���

���

# � # ��

��

���

# # ���

���

� � � ���

���

# � � ���

���

� � � �� �

���

# � ��� # �� �

���

� � ��� �� � �

��

�Infinitiv

Vse vyxe rassmotrennye sluqai osta»ts v to½ ili ino½ stepeni oso-bymi i v drugih porodah glagola. ¤ti osobennosti budut tam vyglÂdet~po drugomu, po®tomu nu¼no horoxo razobrat~s s samo½ legko½ porodo½� � �

, qtoby uverenno idti dal~xe.

18

ZanÂtie 7.

GLAGOLY PORODY����

��

��

Na ®tom zanÂtii my naqnem rassmatrivat~ novu» porodu glagolov,kotora ÂvlÂets ”partnerom” porody

� � �. Esli glagoly

� � �obyqno

oboznaqa»t odnokratnoe, razovoe aktivnoe de½svie, proizvodimoe obÄektom,to glagoly

��

��

��

�oboznaqa»t de½svie, proizvodimoe nad obÄektom, t.e.

Âvl»ts passivno½ formo½ glagolov� � �

. Naprimer,(byl napisan)

��

#�

��

�←

��

#�

��(pisal)

(byl ukraden)��

��

��

�←

��

��

�(ukral)

(byl sobran)!�

��

��

�←

!�

��

�(sobiral)

(vyglÂdel, kazalsÂ)��

��

!�

�←

��

��

!(videl)

(zakonqilsÂ)!�

��

��

�←

!�

��

�(zakonqil)

Vyxeprivedennye primery mogut sozdat~ vpeqatlenie, qto glagoly®to½ porody vsegda obrazovany iz

� � �i ime»t passivnoe znaqenie.

L»boe pravilo imeet iskl»qenie, i ®to pravilo – ne iskl»qenie. Neko-torye glagoly porody

��

��

��

�ime»t aktivnoe znaqenie. Naprimer, vhodil

–��

��

��

�, isqez –

��

��

��

�, r¼avel –

��

��

�.

Dopolnitel~na trudnost~, svÂzanna s ®to½ porodo½, zakl»qaets vtom, qto 3 l. m.r., ed.q. proxedxego i m.r., ed.q. nastoÂwego vremenisovpada»t, naprimer,

��

��

��

�oznaqaet i ”vhodil”, i ”vhodit”.

Krome ®togo, pravil~noe upotreblenie glagolov ®to½ porody ne vsegdalegko. Proill»striruem ®tu trudnost~ na primere.Magazin zakryt –

��

! � ��

� # � ��

�(stadatel~noe priqastie v

� � �)

Magazin byl zakryt –��

!�

��

��

� # � ��

�(glagol v

� � � �).

V qem ¼e raznica? Esli v predlo¼enii opisyvaets sostoÂnie obÄekta,to ispol~zuets stradatel~noe priqastie porody

� � �. Esli ¼e opisano

de½stvie nad obÄektom, to togda nado upotreblÂt~ glagol porody� � � �

.Ni¼e dany tablicy glagolov vo vseh vremenah dl polnyh korne½ ne

ime»wih osobennoste½ (� � � � "

). Otmetim, qto infinitiv mo¼no upotre-blÂt~ tol~ko v tom sluqae, kogda glagol imeet aktivnoe znaqenie.

19

! � � � � � � � # � � � ���

# ��

��

��

� ��

��

���

� � � �

# ��

��

��

� ��

��

���

# � # �

# ��

��

��

� � ��

��

���

# # ���

��

��

� ��

��

���

� � � ��

��

��

��

� ��

��

���

# � � �� � �

��

��

� ��

��

���

� � � �� ���

# ��

��

��

� � ��

��

���

# � ��� # �� �

��

��

� � ��

��

���

� � ��� ���

��

���

��

�Infinitiv

��

��

��

� � � �#

��

��

��

� � � �� � �

��

��

� !�� �# � �

��

��

� !�� �

Samoe va¼noe, qto vse ®lementy, kotorye opredel»t lico i qisloglagola – te ¼e samye, qto i dl porody

� � �, izmenÂets lix~ osnova.

Osnovy treh vremen dl ®to½ porody privedeny ni¼e:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

��

��

� ��

��

���

��

��

��

Bolee togo, i v ostal~nyh pÂti porodah, ®ti ®lementy tak¼e ne men»tsÂ.

¤to znaqit, qto analiz glagola l»bo½ porody nu¼no delat~ poodno½ i to½ ¼e sheme.1. Snaqala otbrosit~ vse ®lementy, opredel»wie lico i qislo.2. Ostanets osnova, i po ne½ opredelÂt~ porodu i vrem glagola.3. Iz osnovy vydelit~ bukvy kornÂ, i ®to dast znaqenie glagola.

Takim obrazom, nado zapomnit~:– 7 okonqani½ proxedxego vremeni;– 7 soqetani½ pristavok i okonqani½ buduwego vremeni;– 3 okonqani nastoÂwego vremeni.Dostatoqno uÂsnit~ vid osnovy dl dannogo vremeni i danno½ porody,togda mo¼no ponÂt~ i postroit~ l»bo½ glagol.

Vernems k glagolam porody� � � �

i razberem osobye sluqai.Esli na pervom meste v korne stoit gortanna bukva (t.e., odna iz

qetyreh� � ��� � �

), to menÂets oglasovka pod ®to½ bukvo½. Dl pervyhtreh bukv iz spiska osnovy takie:

20

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

��

��

� ��

��

���

��

��

��

a dl budem imet~ taku» osnovu proxedxego vremeni:

��

��

�.

Sluqa½�”�proanaliziruem pol~zuÂs~ l»bimym metodom tov. Miqu-

rina – privivka ot raznyh porod.

! � � � � � � � #�� � � ���

# ��

��

��

� ��

��

���

� � � ��

# ��

��

��

� ��

��

���

# � # ��

# ��

��

��

� � ��

���

# # ���

��

��

� ��

��

���

� � � ��

#�

��

��

� ��

��

���

# � � �� � �

��

��

� ��

��

���

� � � �� ���

# ��

��

��

� � ��

���

# � ��� # �� �

��

� � ��

���

� � ��� �# � �

���

��

�Infinitiv

��

��

��

� � � ���

��

��

� � � �� �

��

��

� !�� �# � �

��

� !�� �

Sluqa½ isqeza»we½�”�trebuet zapominani togo fakta qto bukva

�ne isqezaet, a zamenÂts na

. Osobennost~» ÂvlÂets to, qto v buduwem

vremeni i infinitive, ®ta bukva qitaets kak ”v” s ukazanno½ oglasovko½,a vot v proxedxem i nastoÂwem vremeni – kak ”o”. Osnovy privedenyni¼e:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

� � � ��

��

��

� � �

Nakonec, sluqa½�”�okazyvaets bolee prostym, t.k. v proxedxem i nas-

toÂwem vremeni, pered kornevo½�poÂvlÂets ewe odna bukva

�, po®tomu

oni sliva»ts v odnu bukvu (ili mo¼no skazat~, qto odna iz ®tih dvuhbukv vypadaet).

21

ZanÂtie 8.

GLAGOLY PORODY�����

��I���� � � �

¤ta aktivna poroda obyqno oboznaqaet intensivnoe, povtor»weesÂde½stvie (po sravneni» s glagolom porody

� , esli tako½ suwestvuet

dl dannogo kornÂ). Poqti vse qetyrehbukvennye korni, suwestvu»wiev ivrite, poÂvl»ts imenno v porode

� � � �i rodstvennyh e½. Osnovy

dl glagolov s polnym kornem privedeny privedeny ni¼e (otmetim, qtovtora bukva korn vsegda soder¼it dagex):

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

�� ��

�� ��

���

��

��

���

��

Im de½stvi imeet vid:� � � �

��.

A vot kak vyglÂdÂt polnye tablicy spr¼eni glagolov

! � � � � � � � #�� � � ���

# ��

�� ��

�� ��

���

��

� � � �

# ��

�� ��

�� ��

���

��

# � # �

# ��

�� ��

�� � ��

���

��

# # ���

�� ��

�� ��

���

��

� � � ��

��

�� ��

�� ��

���

��

# � � �� � �

�� ��

�� ��

���

��

� � � �� ���

# ��

�� ��

�� � ��

���

��

# � ��� # �� �

�� ��

�� � ��

���

��

� � ��� ���

���

��

�Infinitiv

��

���

��

� � � �#

��

���

��

� � � �� � �

���

��

� !�� �# � �

���

��

� !�� �

Upra¼nenie: Dl trenirovki postro½te vse glagol~nye formy i imenade½stvi dl korne½: [

! ���] – govorit~, [

� � �] – zakanqivat~, [

! � �] –

rasskazyvat~, [� � �

] – gulÂt~, [� ���

] – mylit~, [� � � �

] – kaqat~, [� � � �

] –zvonit~ po telefonu, [

�" �� ] – iskat~, [

� ] – delit~, [

� � ] – poluqat~.

Sluqa½�”�neslo¼en, osnovy legko stroÂts po miqurinskomu metodu

skrewivaniÂ

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ��

�� ��

���

���

�� �

���

��

Im de½stvi imeet vid:��� � �

��.

22

Drugo½ osoby½ sluqa½� ��”�, a tak¼e sluqa½, kogda dve poslednih

bukvy korn sovpada»t (oboznaqaetsÂ�”�i nazyvaetsÂ

� � � � �) ime»t

takie osnovy:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

� � �� ��

� � ��

��

� � ��

Nakonec, esli vtora bukva korn ne prinimaet dagex, t.e. ®to!�� � �

� �� ����, to v osnove proxedxego vremeni imeem

! � � � � ���

��

��

¤ti tablicy polnost~» isqerpyva»t vse sluqai spr¼eni glagolovporody

� � � �.

Pere½dem k passivno½ porode� � � �

, parno½ aktivno½� � � �

. Osnovydl glagolov s polnym kornem privedeny privedeny ni¼e (otmetim, qtovtora bukva korn vsegda soder¼it dagex):

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

�� � �� ��

�� � ��

��

�� � ��

Esli vtora bukva korn ne prinimaet dagex, to proishodit zamena�

�.V nastoÂwem vremeni glagol ®to½ porody perevodits kak otglagol~noe

prilagatel~noe, naprimer,� � � � �

– perqit~,� � � � � �

– perqeny½.

23

ZanÂtie 9.

GLAGOLY PORODY��

��

��

��i����

�� � �

.¤ta poroda glagolov – odna iz samyh slo¼nyh. Po-nauqnomu ona

nazyvaets kauzativno½, qto v perevode na normal~ny½ Âzyk, oznaqaetprosto, qto esli glagol porody

� � �opisyvaet nekotoroe de½stvie (naprimer,

kuxat~, pisat~), to glagol tipa� � � � �

oboznaqaet de½stvie, Âvl»weesÂpriqino½ predyduwego (t.e., kormit~, diktovat~ v naxem primere). Ino-gda ®ti glagoly ne svÂzany s porodo½

� (vo vsÂkom sluqae, Âvno), naprimer,� � # �

– naqal.Dl polnyh korne½ tablicy spr¼eni½ privedeny ni¼e.

! � � � � � � � #�� � � ���

#�

��

��

��

� � ��

��

��

� � � �

#�

��

��

��

� � ��

��

��

# � # �

#�

��

��

��

� � � ��

��

��

# # �� ��

��

��

� � ��

��

��

� � � ��

� ��

��

��

� � ��

��

��

# � � �� �

��

��

��

� � ��

��

��

� � � �� ���

#�

��

��

��

� � � ��

��

��

# � ��� # �� � �

��

��

� � � ��

��

��

� � ��� �� ��

��

��

��

�Infinitiv

� ��

��

��

� � � ��

� ��

��

��

� � � �� �

� ��

��

��

� !�� �# � � �

��

��

� !�� �

Im de½stvi –��

��

��

��

�. A vot tak vyglÂdÂt osnovy:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �

1,2 l.��

��

��

� � ��

��

��

� ��

��

��

3 l.� ��

��

��

Upra¼nenie: Postro½te vse formy glagola i imena de½stvi dl ko-

rne½:[ � �

] – preuspet~, [� ! �

] – vmexivat~sÂ, [� � �] – priglasit~, [

� � ] –

umen~xit~.Posledni½ glagol iz upra¼neni harakteren dl porody – on obrazovaniz prilagatel~nogo

��

��

– malen~ki½. Analogiqno stroÂts glagoly iz

qislitel~nyh, naprimer,��

��

��– udvoenie,

� ��

���

��

��

�– umno¼at~.

Rassmotrenie osobyh sluqaev naqnem s situacii, kogda perva bukvakorn – gortannaÂ.

24

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �

1,2 l.��

��

��

� � ��

����

��

� ��

����

��

3 l.� ��

��

��

Zdes~ oglasovka hatafpatah ��� oboznaqaet korotki½ zvuk ”a”.

Sluqa½�”�opredelen tablice½

! � � � � � � � #�� � � ���

# ��

��

��

� ��

��

��

� � � ��

# ��

��

��

� ��

��

��

# � # ��

# ��

��

��

� ��

��

��

# # ���

��

��

� ��

��

��

� � � ��

#�

��

��

� ��

��

��

# � � �� � �

��

��

� ��

��

��

� � � �� ���

# ��

��

��

� � ��

��

# � ��� # �� �

��

� � ��

��

� � ��� �# � �

��

��

�Infinitiv

��

��

��

� � � ���

��

��

� � � �� �

��

��

� !�� �# � �

��

� !�� �

Im de½stvi –��

��

��

��

�.

Mo¼no zapomnit~ osnovy dl ®togo sluqaÂ.

! � � � � � � � # � � � � � � � � �1,2 l.

��

��

��

� ��

��

��

��

��

��

�3 l.

��

��

��

Znaqitel~no bolee interesnym Âvlaets sluqa½� ��”�, t.k. zdes~ vtoraÂ

bukva korn vzaimode½stvuet (toqnee govorÂ, slivaetsÂ) s bukvo½�–

pokazatelem porody. V rezul~tate vtora korneva bukva izqezaet izvseh form, vkl»qa i im de½stvi –

��

��

����

! � � � � � � � # � � � � � � � � �

1,2 l.��

��

� � ��

��

� ��

��

3 l.� ��

��

Primery: [� �

] – prinosit~, [� � �] – ponimat~, [

� !] – zastavit~ be¼at~,

[ � !

] – istoqat~ zapah.Rassmotrim sluqa½

�”�, gde bukva

�ubega»waÂ. ¤ta bukva vo vseh

glagol~nyh formah prevrawaets v

25

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �

1,2 l.��

� � � � ��

� � � ��

� � �

3 l.� ��

� � �

Im de½stvi –��

��

� � �.

Primery: [� ! �

] – opuskat~, [� � �

] – blagodarit~, [� ! �

] – obuqat~.Sluqa½

�”�podqinÂets takomu pravilu – esli vtora bukva kornÂ

– gortannaÂ, a tak¼e�ili

, to

�”�sohranÂetsÂ, vo vseh ostal~nyh

sluqaÂh ona slivaets so vtoro½ bukvo½ korn i vypadaet.

! � � � � � � � # � � � � � � � � �

1,2 l.��

��

� � ��

��

� ��

��

3 l.� ��

��

Im de½stvi –��

��

��

�.

Naprimer, v korne [� � �

] – ukraxat~, vtora bukva korn gortannaÂ, ipo®tomu

�ne vypadaet. Analogiqno, v [

�] – klast~,

�tak¼e sohranÂetsÂ.

A vot v kornÂh [� � �

] – pribyvat~, [� � �

] – udarÂt~,�dol¼na vypadat~.

Passivna poroda��

��

� �, parna k

� ��

��

��

�, tak¼e kak i poroda

��

� � �,

redko izpol~zuets v razgovorno½ reqi, no qasto vstreqaets v ofi-cial~nyh dokumentah. Tablica spr¼eni polnyh korne½ vyglÂdit tak:

! � � � � � � � # � � � ���

#�

��

��

� � � ��

��

� � � � � �

#�

��

��

� � � ��

��

� � # � # �

#�

��

��

� � � � ��

��

� � # # ���

��

� � � ��

��

� � � � � ��

��

��

� � � ��

��

� � # � � �� �

��

��

� � � ��

��

� � � � � �� ���

#�

��

��

� � � � ��

��

� � # � ��� # �� �

��

� � � � ��

��

� � � � ��� �

��

��

� � � � � �#

��

��

� � � � � �� �

��

��

� � � !�� �# � �

��

� � � !�� �

Osnovy ime»t vid:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � ���

��

� � � ��

��

� � ��

��

� � �

26

ZanÂtie 10.

GLAGOLY PORODY���� � ��

��

��.

Glagoly ®to½ porody (tesno svÂzanno½ s porodo½� � � �

) nazyva»tsÂvozvratnymi, t.k. oni oboznaqa»t de½stvie, napravlennoe na sebÂ. Narusski½ Âzyk ®ti glagoly obyqno perevodÂts glagolami, okanqiva»wim-s na -sÂ.myl –

� � !→

� ! # �– mylsÂ,

bril – � � �

� � # �– brilsÂ.

Vot osnovy dl polnyh korne½

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �

1,2 l.��

���

���

#�

� ��

���

���

#�

��

���

���

#�

3 l.��

���

���

#�

V oqen~ redkih sluqaÂh glagoly ®to½ porody mogut imet~ passivnoeznaqenie; togda neopredelenna forma otsutstvuet, a osnova nastoÂwego

vremeni imeet vid��

���

���

#�

�. Naprimer,

��

���

���

#�

�– napolnilsÂ.

Dl polnoty privedem tak¼e polnu» tablicu spr¼eni glagolov:

! � � � � � � � #�� � � ���

#�

��

���

���

#�

� ��

���

���

#�

� � � �

#�

��

���

���

#�

� ��

���

���

#�

# � # �

#�

��

���

���

#�

� ��

��

���

���

#�

# # ���

���

���

#�

� ��

���

���

#�

� � � ��

��

���

���

#�

� ��

���

���

#�

# � � �� �

��

���

���

#�

� ��

���

���

#�

� � � �� ���

#�

��

���

���

#�

� � ��

���

���

#�

# � ��� # �� �

���

���

#�

� � ��

���

���

#�

� � ��� ���

���

���

#�

��

�Infinitiv

��

���

���

#�

� � � �#

��

���

���

#�

� � � �� �

��

���

���

#�

� !�� �# � �

���

���

#�

� !�� �

Im de½stvi –# � �

���

���

#�

�.

Neobhodimo zapomnit~, qto i kak v glagolah porody� � � �

, vtoraÂbukva korn idet s dagexem, a tak¼e dopustimy qeterehbukvennye korni.

Dl glagolov porody imeets osoboe pravilo soqetani i qeredovaniÂformoobrazu»we½ bukvy

#s pervo½ bukvo½ kornÂ.

1. Esli# � � � �

”�, to perva bukva korn slivaets s

#, i bukva

#isqezaet.2. Esli

�" � " � �”�, to perva bukva korn i

#men»ts mestami.

27

3. Esli�”�, to perva bukva korn i

#men»ts mestami, i potom

proishodit prevrawenie#→

�.

4. Esli�”�, to perva bukva korn i

#men»ts mestami, i potom

proishodit prevrawenie#→

�.

Primery sliÂniÂ:! � � � �– peregovarivat~sÂ,! � # � �– podnimat~sÂ,! � � � �– oqistit~sÂ,

Primery qeredovaniÂ:! � # � � �– striq~sÂ," � # " � �– ispol~zovat~sÂ.

Primery qeredovani s izmeneniem:� � � � � �– fotografirovat~sÂ,� � � � � �

– sluqat~s (proishodit~).Dl zakrepleni materiala perevedite glagoly, nedavno voxedxie v

Âzyk studentov IzrailÂ:��

!�

��

#�

��

��

�i��

��

��

#�

��

�.

Osobye sluqai takie ¼e kak v drugih porodah. Osnovy dl sluqaÂ�”�:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �1,2 l. �

���

���

#�

� ��

���

���

#�

��

���

���

#�

�3 l. �

���

���

#�

Im de½stvi –# � ��

���

#�

�.

Sluqa½� ! � �

”�daet osnovy, gde

�prevrawaets v

:

! � � � � � � � # � � � � � � � � �

1,2 l.��

���

#�

� ��

���

#�

��

���

#�

3 l.��

���

#�

Im de½stvi –# � �

���

#�

�.

Sluqa½� ��”�i sluqa½

�”�(dve poslednie bukvy korn sovpada»t)

ime»t odinakovye osnovy:

! � � � � � � � #�� � � � � � � � �

1,2 l.��

�� � ��

#�

� ��

�� � ��

#�

��

�� � ��

#�

3 l.��

�� � ��

#�

Primer:��

� � ���

#�

�– vzorvalsÂ.

My zakonqili rassmotrenie spr¼enii glagolov vseh semi porod,

28

odnako ne isqerpali polnost~» vse glagol~nye formy. Delo v tom, qto vivrite glagol, a tak¼e suwestvitel~noe mo¼et soedinÂt~s s mestoimeniÂmi(toqnee, s mestoimennymi suffiksami). V ®to½ situacii glagol oboz-naqaet de½stvie, napravlennoe na lico, opredelÂemoe mestoimeniem, asuwestvitel~noe pokazyvaet prinadle¼nost~ k licu. ¤tot material sostavitsoder¼anie posledu»wih zanÂti½.

29

ZanÂtie 11.

IMº SUWESTVITEL^NOE.Suwestvitel~noe v ivrite harakterizuets rodom (mu¼sko½ ili ¼en-

ski½), qislom (edinstvennoe, mno¼esvennoe i dvo½stvennoe) i opredelen-nost~».

1. Suwestvitel~nye m.r. ed.q. nikakih osobyh priznakov ne imeet.2. Suwestvitel~nye ¼.r. ed.q. mo¼no uznat~ po takim okonqaniÂm:� �

(okonqanie -a)# �(okonqani -et, -it, -ut, -i»t)# � � �(okonqanie -nit)

Esli ¼e ®ti priznaki otsutstvu»t, to suwestvitel~noe ¼.r., esli®to nazvanie strany, goroda, reki (

� � ! " � � � � � !�� � � � � " ! � � � � ! �), ili

nazvanie parnyh qaste½ tela (� � !���� �

).3. Suwestvitel~nye m.r. mn.q. mogut imet~ okonqaniÂ:� � �

– v podavl»wem bol~xinstve sluqaev# ���– esli v ed. q. slovo zakanqivalos~ na:� � �

:� � � "

# � � � � " ��

�:� � "

# � � � "��

�:��

��

"→

# � ��

"4. Suwestvitel~nye ¼.r. mn.q. mogut imet~ okonqaniÂ:# ���

– esli v ed. q. slovo zakanqivalos~ na:� �ili

#�

�:� � �

# � � �,

#�

� � # ��→

# � � � # ��,# �

�:# � ! ��

# � # � ! ��,

esli v ed. q. slovo ne imelo formal~nyh priznakov ¼enskogoroda:

" � �→

# � " � �.# � � �

– esli v ed. q. slovo zakanqivalos~ na:# � �:# � �

# � � � � � ��

�: dl dvo½stvennogo qisla (

�zamenÂets na

#):�

��

"→

� ��

#�

��

",��

�→

� ��

��

�5. Priznak opredelennosti – ®to pristavka

� �Suwestvitel~noe krome obyqno½ formy, rassmotrenno½ vyxe, mo¼et

byt~ tak¼e v sopr¼enno½ forme. ¤ta forma mo¼et ispol~zovat~s dlÂcepoqki suwestvitel~nyh, tipa ”hod konem”, ”kniga Ivana”, t.e. kogdanado pokazat~ prinadle¼nost~ odnogo ponÂti drugomu. V ivrite imeetsÂdva sposoba vyrazit~ taku» prinadle¼nost~:

– s pomow~» qasticy��

":

� � � � � " � ��! �,

– s pomow~» sopr¼enno½ formy:� � � ��� � ��! �

.

30

V sopr¼enno½ forme pervoe suwestvitel~noe priobretaet dopolni-tel~noe okonqanie v zavisimosti ot ego roda i qisla. ¤ti okonqaniÂudobno predstavit~ v vide tablicy:

Sopr¼enna ObyqnaÂforma forma � � �� #

� ��

� � � �� ��

� � � � !�� �� # ��� # � !�� �

Primer:# � �– dom,

� � # �– doma.! � � � # � �

– xkola,! � � � � # �

– xkoly.� � � # � � �– kapl moloka.

31

ZanÂtie 12.

MESTOIMENNYE SUFFIKSYIIH SOQETANIºS SUWESTVITEL^NYMI I PREDLOGAMI.

Mestoimennye suffiksy pokazyva»t prinadle¼nost~ k licu, ukazan-nomu mestoimeniem. Vse suffiksy svedeny v tablicu.

mn. q. ed. q. mestoimenie��

� ��

� � � ��

� ��

� � � # ��

� ��

� � # � ��

� � ��

� � � ��� � � � � ��

� ��

��������

� � � �� � ��

� � � � � � ���

� ��

� ��

� � � # ���

����

� ��

� � � # ���

� ��

� ��

� ����

� � � ���

� ��

� ��

� ����

� � � �

¤ti suffiksy prisoedin»ts k suwestvitel~nym v sopr¼enno½ forme,a tak¼e s predlogam.

Rassmotrim primer s suwestvitel~nym� ��

��– oficer. Osnova so-

pry¼enno½ formy ed.q.� ��

��, a mn.q.

��

� ��

��.

��

� ��

�� ��

� ��

�� � � ��

� ��

� ��

���

��

� ��

�� � # ��

� ��

� ��

���

��

� ��

�� # � �

� ��

�� � � ��

�� � � ��

� ��

� ��

�� ��

� ��

�� � � �� � �

� ��

�� � ��

� ��

�� � � �� ���

� ��

� ��

�� � ����

��

� ��

�� � � # �� ���

� ��

� ��

�� � ����

� ��

�� � ��� �

Soqetani predlogov s mestoimennymi suffiksami daet ogromnoe koli-qestvo kompaktnyh i vyrazitel~nyh konstrukci½. Rassmotrim dl primeradva predloga

��

", vyra¼a»wi½ prinadle¼nost~, i

��

�, vyra¼a»wi½ napravle-

nie ”k komu/qemu-libo”

32

��

��

� � ��

" � � �

� ��

��

��

� ��

" � # �

� ��

��

��

� ��

" # � �

��

� � ��

" � � �

� ��

��

� ��

��

" � � �� � �

��

� � � ��

" � � �� ���

� ��

��

� � ����

� ��

" � � # �� ���

� ��

��

� � ����

� ��

" � ��� �

Kstati, vot i Âsno teper~ kak perevoditsÂ��

����

��

� � � "– doslovno ”mir

k vam”.¤tot primer pokazyvaet, qto

��

"vedet seb kak suwestvitel~noe ed.q.,

a��

�– kak suwestvitel~noe mn.q. Takim obrazom, vse predlogi mo¼no

razbit~ na tri gruppy – tipa ed.q, tipa mn.q., i smexannogo tipa. Kposledne½ gruppe otnosÂts predlogi kotorye v nekotoryh sluqaÂh vedutseb po tipu ed.q., a v drugih po tipu mn.q.

K gruppe ed.q. otnesem:� � ���� � �

��

���� � � # � ��

� � ��

� � � � ���� ��

� � #�

� � ��

" ���

��

� � � ��

� "�

�� � � ���� ��

!�

��� � � ��� ��

��

� ����

��

��

�� � ��

� � ��

��.

K gruppe mn.q. otnesem:��

� � ��

� � #�

# � ��

��

��

� ����

!���

� � ��

� ��

� ��.

K smexannomu tipu otnositsÂ, naprimer,� ��

��.

33

ZanÂtie 13.

SLOVOOBRAZOVANIE SUWESTVITEL^NYH.Privedem samye rasprostranennye shemy sloobrazovani suwestvi-

tel~nyh v ivrite.Glagol v nastoÂwem vremeni (priqastie) mo¼et tak¼e imet~ znaqenie

”deÂtel~”1.

��

� � ��–! �� �

(pisatel~),! � "

(ohrannik),� �� !

(vraq), � !

(ubi½ca).

2.��

���

��

�–� � � �

(naqal~nik), # � �

(hirurg),� � ! �

(xpion).

3.� ��

���

��

�–� � ! � �

(instruktor),� � " � �

(donosqik),� ! �

(uqitel~).Drugie formy:

4.��

��

��–� � �

(zawitnik), � �

(vspyxka), � �

(krik).

5.��

��

��–� � �

(krest)," ���

(med),� !

(bo½).

6.��

��

��–� �

(soldat),! � #

(turist),� � �

(voditel~).

7.��

��

��–� ! �

(doroga),� ! �

(kran),! � �

(porÂdok).

8.� ��

��

�–� � � �

(statuÂ), � � �

(zapÂtaÂ),! � �

(vozduh).

9.��

� � �–� � �

(veliqina), � �

(glubina)," �

(obnovlenie),

10.��

� � ��

�–� � � �

(tabletka),� � � �

(otkrytka),� � � �

(rota).

11.��

� � ��

�–� ! � �

(agora),� ! �

(poÂs),� �

(raspredelenie).

12.��

��

��

�–� � � �

(znamenosec),� � � �

(gordec),� � ��

(podrÂdqik).

13.��

��

��

�–� � � �

(baxnÂ),� � � �

(zavod), ! ���

(pobeg).

14.��

��

��

��

�–

� � � �(vo½na),

� � � � �(partiÂ),

� ! ��� �(parikmaher-

skaÂ).15.

��

��

��

��

�–� � � � �

(korolevstvo),� � # � �

(rezec).

16.#�

��

��

��

�–# ! � � �

(rexetka),# " ! ���

(wetka),# � �

(dux).

17.��

��

��

��

#–� ! � � #

(po¼ar),� � � � #

(ocepenenie).

18.#�

� � ��

��

#–# ! ��� #

(usilenie),# ! � � #

(pamÂtka),# � � � #

(stirka).

34