Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica

Dýchacia sústava človeka

Katarína Michalcová

III.D

2011/2012

ObsahÚvod............................................................................................................................................3

1 Dýchacia sústava......................................................................................................................4

1.1 Dýchacie cesty .................................................................................................................3

1.1.1 Nosová dutina (cavum nasi).......................................................................................4

1.1.2 Nosohltan (nasopharynx)...........................................................................................5

1.1.3 Hrtan (larynx).............................................................................................................5

1.1.4 Priedušnica (trachea)..................................................................................................6

1.1.5 Priedušky (bronchus).................................................................................................6

1.2 Pľúca (pulmo) .................................................................................................................7

1.3 Pomocné dýchacie svaly a objem pľúc.............................................................................8

1.4 Obranné dýchacie mechanizmy........................................................................................8

1.4.1 Kýchanie....................................................................................................................8

1.4.2 Kašľanie.....................................................................................................................8

1.5 Astma bronchiale..............................................................................................................9

Záver.........................................................................................................................................10

Bibliografické zdroje................................................................................................................11

Príloha.......................................................................................................................................12

2

Úvod Nádych. Výdych. Tento cyklický dej opakujeme každú minútu svojho života a ani si to

neuvedomujeme. Často krát zabúdame, že dýchame. Zistíme to až vtedy, keď ochorieme

alebo keď zadržíme dych.

Dýchanie ale musí byť zabezpečované určitými orgánmi, ktoré neustále pracujú. Preto som

sa v mojej práci rozhodla priblížiť jednotlivé orgány dýchacej sústavy. Sú pre nás veľmi

dôležité, preto, by sme sa o ne mali správať ako k najväčšiemu bohatstvu. Samozrejme to

platí na celé naše telo.

3

1 Dýchacia sústava Dýchacia sústava je súbor orgánov, ktoré umožňujú výmenu dýchacích plynov medzi

organizmom a prostredím. Vlastný proces výmeny plynov sa nazýva dýchanie. Dýchanie

(respirácia) je súhrn fyziologických procesov spojených s energetickým a látkovým

metabolizmom. Dýchanie tvoria 4 čiastkové procesy. Je to ventilácia pľúc (doprava vzduchu z

ovzdušia do pľúc a opačne), vonkajšie dýchanie (výmena dýchacích plynov medzi atmosférou

a krvou; uskutočňuje sa v pľúcach), vnútorné dýchanie (výmena dýchacích plynov medzi

krvou a tkanivami) a bunkové (celulárne) dýchanie (rozklad živín v bunkách).

Na to, aby mohlo dôjsť k vnútornému dýchaniu, je potrebný prenos dýchacích plynov,

ktorý sa uskutočňuje medzi vnútorným povrchom pľúc a bunkami tkanív a je zabezpečovaný

krvou. Tento proces je obojstranný (recipročný).

Dýchanie je reflexný dej. Centrum má v predĺženej mieche v oblasti Varolovho mostu

(pons Varoli). Dýchanie môžeme ovládať vlastnou vôľou, ale iba na krátky čas (zadržanie

dychu).

Vonkajšie dýchanie a spojenie medzi vonkajším dýchaním a pľúcami je zabezpečované

dýchacou sústavou, ktorá je tvorená dýchacími cestami, pľúcami a pomocnými dýchacími

svalmi.

1.1 Dýchacie cesty

Dýchacie cesty (obr. č. 1 a tab. č. 1) sa delia na horné (nosová dutina a nosohltan) a dolné

(hrtan, priedušnica a priedušky) dýchacie cesty.

1.1.1 Nosová dutina (cavum nasi)

Nosová dutina je priestor v tvárovej časti lebky nad ústnou dutinou a pod prednou a

strednou lebečnou jamou. Je vystlaná sliznicou, na ktorej rozlišujeme dve oblasti. Čuchová

oblasť (strop dutiny) je žltkastej farby s početnými čuchovými bunkami. Dýchacia oblasť

(zvyšok dutiny) je červenkastej farby a tvorí ju riasinkový epitel s početnými žľazami, ktoré

zabezpečujú vlhkosť dutiny. Týmto priestorom prechádza vzduch, ktorý do tela vstupuje

nosom, a pokračuje ďalej nosohltanom. Keď sa vdychovaný vzduch pohybuje nosovou

4

dutinou, ohrieva sa a zvlhčuje. Hlienom obalené chĺpky zachytávajú prach, nečistoty a

baktérie.

Nosová dutina je spojená s priestormi v niektorých kostiach lebky. Tieto priestory, tzv.

prínosové dutiny (sínusy) (sinus paranasales), majú rovnakú stavbu ako nosová dutina a

komunikujú s nosovou dutinou. Najväčšie dutiny sa nachádzajú v čeľusti (sinus maxillaris),

menšie sú v čelovej kosti (sinus frontalis) ako aj v čuchovej kosti (sinus ethmoidalis) a

klinovej kosti (sinus sphenoidalis).

1.1.2 Nosohltan (nasopharynx)

Je horný, lievikovitý úsek hltana. Od nosovej dutiny je oddelený nosovými otvormi

choánami. Z oboch strán ústi do nosohltana Eustachova trubica, ktorá ho spája s dutinou

stredného ucha. Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle, ktoré

sú tvorené miazgovým tkanivom.

V hltane dochádza ku kríženiu dýchacej (hrtan) a tráviacej rúry (pažerák), ktoré sú od seba

oddelené hrtanovou príchlopkou (epiglottis). Jej funkciou je uzatvoriť vchod hrtanu, aby sa

nedostal kúsok potravy do dýchacích ciest pri vdychu a opačne. Má tvar hrotu kopije smerujúcim

smerom nadol. Opačný koniec je voľný a široký. Tento pri prehĺtaní prekryje vchod do hrtanu.

1.1.3 Hrtan (larynx)

Je to 5-6 cm dlhá orgán, ktorý má typický rúrkovitý tvar a nachádza sa na prednej strane

krku. Má tvar trojbokého ihlanu, ktorého horné ústie je otvorené do dolnej časti hltana a dolný

úsek prechádza plynulo do priedušnice. Dutina hrtana je vystlaná sliznicou tvorenou

riasinkovým epitelom. Je spevnený súborom chrupiek, svalov a väzov, ktoré zabezpečujú jeho

ohybnosť. Kostru hrtana tvoria početné hrtanové chrupky, ktoré vystužujú a zabezpečujú, aby

dýchacie cesty boli stále otvorené. Najväčšia z nich je štítna chrupka (cartilago thyreoidea),

tvoriaca vonkajšiu kostru hrtana. Sú to akoby dve strechovito spojené platničky, ktoré sa

stretávajú v hrane (prominentia laryngea, ohryzok). Za štítnou chrupkou je uložená štítna

žľaza. Pod ňou sa nachádza prstienkovitá chrupka (cartilago cricoides), ktorá tvorí vnútornú

kostru hrtana. Ku nej sú na zadnom obvode kĺbovito pripojené dve trojboké hlasivkové

chrupky. Od nich sa k štítnej chrupke rozbiehajú dva hlasivkové väzy, ktoré sa pripájajú k

okrajom štítnej chrupky.

5

Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). Je tvorená

predsieňou (vestibulum laryngis) a hrtanovou komorou (ventriculus laryngis). Medzi nimi sa

nachádza zúžená časť tvorená hlasivkami - dva páry hlasivkových rias, medzi ktorými je

štrbina predsiene (rima vestibuli). Štrbina medzi hlasivkami sa nazýva ako vlastná hlasivková

štrbina (rima glottidis). Táto štrbina má v pokojovom stave tvar písmena V. Hlasivkové riasy

sú akoby natiahnuté špagáty, v mieste hlasivkovej štrbiny, čo je zároveň najužšie miesto

dýchacích ciest. Hlas vzniká tak, že vzduch pretláčaný medzi hlasivkami ich rozochveje a ich

vibrácie sa prenášajú na vzduchový stĺpec nad nimi (pri zápaloch hlasiviek nemôžu vibrovať).

Ženské hlasivky sú kratšie a bližšie k sebe, výsledkom je vyšší hlas. Výška zvuku závisí od

mnohých faktorov, pri artikulovaní je nevyhnutná spolupráca s perami, jazykom, zubami, a

pod.

1.1.4 Priedušnica (trachea)

Tento trubicový orgán sa začína vo výške 6. krčného stavca a končí vo výške 4. hrudného

stavca. Je pokračovaním hrtanu, nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená

pred pažerákom, hneď na začiatku ju obopínajú laloky štítnej žľazy. Je dlhá asi 12 cm a široká

1,5 cm. Vystužená je 15-20 chrupavkami tvaru "C", ktoré bránia jej splošteniu. Celá

priedušnica je vystlaná sliznicou s riasinkami a hlienovitými žliazkami. Zmeny na riasinkovom

epitely sú reverzibilné, t.j. epitel sa u abstinujúcich fajčiarov obnovuje. Priedušnica končí

rozdvojení na dve priedušky (bronchi) v oblasti 3.–4. hrudníkového stavca.

1.1.5 Priedušky (bronchus)

Sú priamym pokračovaním priedušnice, ktorá sa rozvetvuje na dve priedušky pod uhlom

60-90°. Vstupujú do pľúc, kde sa ďalej rozvetvujú na lalokové priedušky (bronchus lobalis),

ktoré sa vetvia na segmentálne (úsekové) priedušky (bronchi segmentales), ktoré zásobujú

presne ohraničený úsek pľúc. Stavbou a funkciou sú totožné s priedušnicou, teda sú vystužené

chrupavkou a vnútro je vystlané riasinkovým epitelom. Ich funkciou je prečistiť vzduch a

priviesť ho do pľúc. Segmentálne priedušky sa ďalej rozvetvujú na stále užšie trubičky. Tejto

rozvetvenej sieti sa hovorí bronchiálny strom (vyzerá ako strom otočený hore nohami).

Bronchiálny strom (obr. č. 2 ) je zakončený pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Alveola je

guľovitý útvar tvorený respiračným epitelom, v ktorej dochádza k výmene plynov medzi

organizmom a prostredím. Je prestúpená množstvom krvných kapilár. Alveoly

6

niekoľkonásobne zväčšujú povrch pľúc. Dospelý človek má približne 300 miliónov alveol,

ktoré spolu zaberajú plochu okolo 140 m2.

(obr. č. 2)

1.2 Pľúca (pulmo)

Pľúca sú párový orgán kužeľovitého tvaru. Slúžia na výmenu kyslíka zo vzduchu a oxidu

uhličitého z krvi počas dýchania. Pľúca sú umiestnené v hrudníku a sú chránené hrudným

košom. Pľúca vážia 600-700 g a majú pôvodne svetloružovú farbu. S vekom ich farba

prechádza do sivastej až šedej v dôsledku usadenia vdychovaných nečistôt. Na povrchu pľúc

sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (pleura pulmonalis). Na vnútornej

strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (pleura

parietalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo (10-15 ml) mazľavej tekutiny -

pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a podtlak (pri narušení

podtlaku dochádza k spľasnutiu pľúc – pneumothorax).

Pľúca sú rozdelené na ľavú a pravú časť. Ľavá časť sa skladá z dvoch a pravá z troch

pľúcnych lalokov. Ľavá strana pľúc je menšia ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce.

7

1.3 Pomocné dýchacie svaly a objem pľúc

Ventiláciu pľúc umožňujú dýchacie pohyby hrudníka, pri ktorých sa vzduch nasáva –

nadýchnutie (inspirácia) a vypudzuje – vydýchnutie (expirácia). Tieto pohyby zabezpečujú

medzirebrové svaly a bránica.

Keď sa medzirebrové svaly kontrahujú, zmenšuje sa vyklenutie bránice, a tým sa zväčšuje

objem hrudnej dutiny. V koordinácii s inými svalmi sa súčasne dvíhajú rebrá a tak je

vyvolaný vdych.

Výdych je aktívna činnosť vytláčania vzduchu z hrudníkovej dutiny. Odohráva sa tak, že

svaly sťahujú rebrá smerom dolu, kontrahujú sa svaly brucha a relaxuje bránica. Na to, aby

mohol nastať silný výdych, kašeľ, smiech alebo plač, musí tomu predchádzať hlboký vdych.

Pri pokojnom nádychu a výdychu sa v pľúcach vymení asi 0,5 l vzduchu. Tento objem

označujeme ako respiračný objem pľúc. Po pokojnom nádychu je úsilím možné vdýchnuť ešte

približne 2,5 l vzduchu (inspiračný rezervný objem). Maximálnym výdychom možno po

maximálnom nádychu z pľúc vydýchnuť približne 4 l vzduchu. Toto množstvo je označované

ako vitálna kapacita pľúc a toto množstvo je individuálne. Po maximálnom výdychu v

pľúcach a prieduškách ostáva približne 0,5 l vzduchu. Tento objem sa nazýva zvyškový

objem pľúc.

1.4 Obranné dýchacie mechanizmy

Ak sa do dýchacej sústavy dostanú látky, ktoré dráždia sliznicu týchto ciest, sú vyvolané

obranné dýchacie reflexy, medzi ktoré patrí kýchanie a kašľanie.

1.4.1 Kýchanie

Kýchanie je rýchle a čiastočne nedobrovoľné vylúčenie vzduchu a pevných látok (niekedy

aj hlienu) nosom a ústami. Tento preventívny reflex má chrániť naše telo pred škodlivým

látkami. Kýchanie je vyvolané podráždením sliznice v nose. Ale môže ho vyvolať aj iný

faktor, ktorý tiež stimuluje nerv zodpovedný za kýchanie. Napríklad, poškriabanie obočia

môže spustiť kýchanie, pretože nervy v tejto oblasti sú veľmi blízko nervu, ktorý spôsobuje

kýchanie, a synapsie sa môžu prekrývať. (www.zena.atlas.sk)

1.4.2 Kašľanie

Kašeľ je obranným reflexom alebo varovným signálom. Vyvoláva ho podráždenie buniek,

ktoré sa nachádzajú na sliznici a pokrývajú celé dýchacie cesty. Cudzie čiastočky vyvolajú

aktivizáciu nasledovného mechanizmu. Nervy ohlásia podráždenie v centre kašľa. Z tohto

8

centra vyjde impulz na stiahnutie brušného a hrudníkového svalstva, svalov tváre a hrtanu.

Hlasivková štrbina sa uzatvorí a vdýchnutý vzduch tak už nemôže uniknúť. Svalstvo sa

pripraví na akt vydýchnutia. Vznikne tak vysoký pretlak, ktorý unikne cez náhle otvorený

hrtan. Pri rýchlosti 250 až 900 km za hodinu takto človek zo seba vytlačí vzduch spolu s

cudzími čiastočkami a hlienom.

1.5 Astma bronchiale

Astma bronchiale alebo priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích

ciest. Zvýšenou dráždivosťou dochádza prechodne k zúženiu dýchacích ciest najmä na úrovni

vetvenia priedušiek v pľúcach, čo pacient pociťuje ako sťaženie dýchania - najmä výdychu.

Priedušková astma môže vzniknúť v ktoromkoľvek veku a príčina vzniku nie je

jednoznačná - ide o zložitú súhru dedičných faktorov a vplyvov prostredia ako napríklad

alergény, prekonané infekcie, znečistenie ovzdušia, fajčenie, lieky, stres. Typ astmy závisí od

vyvolávajúceho podnetu. Stres  alebo i chlad môžu viesť k náhlemu zhoršeniu stavu pacienta

nazývanému astmatický záchvat. Uvedené vyvolávacie podnety môžu pre poruchu regulácie

napätia hladkých svalov v stene dýchacích ciest v prieduškách spôsobiť ich zúženie. Pacient

vtedy pociťuje dýchacie problémy - sťažené dýchanie s pocitom nedostatku vzduchu, na čom

sa podieľa aj  zvýšená hlienotvorba. Súčasťou komplexnej astmatickej liečby sú  inhalačné

preparáty, ktoré dávkovačmi (sprejmi) vstrekujú do dýchacích ciest. Tým dochádza k

maximálnemu účinku v postihnutom tkanive pľúc a zároveň sa znižuje miera nežiaducich

účinkov a pôsobenie na celé telo (oproti užívaniu liekov vo forme tabliet).

(www.antidoping.sk)

9

Záver Dýchacia sústava je súbor viacerých orgánov. Každý z týchto orgánov je pre dýchanie

nevyhnutný. Je jedno, či by chýbala nosová dutina, hltan, hrtan, priedušnica alebo pľúca. Bez

jedného z týchto orgánov by nebolo možné dýchanie. Takisto sú dôležité svaly v oblasti pľúc.

Tie napomáhajú dýchaniu správnemu dýchaniu. Pre správnosť dýchania sú dôležité aj

obranné dýchacie reflexy, ktoré signalizujú napr. znečistené prostredie alebo chorobu.

Existuje mnoho ochorení dýchacích ciest. Niektoré sú dlhodobé, iné naopak krátkodobé.

Astma je jedna z chorôb, ktorá postihuje množstvo ľudí po celom svete. Je nepríjemná najmä

vďaka astmatickým záchvatom, kedy je znemožnené dýchanie človeka.

Ako vyplýva z tejto práce, dýchanie a dýchacie cesty sú nesmierne dôležité pre život

človeka. Preto by sme si ich mali chrániť.

10

Bibliografické zdrojehttp://www.antidoping.sk/?antidoping-ADA-SR=%3E-astma-bronchiale&ada=125

http://zena.atlas.sk/fakty-o-kychani-budete-sa-cudovat/zdravie/choroby/789832.html

Weiderová, A. : Neobyčajné použitie obyčajných vecí. Bratislava: Výber, 2002, s. 356

Fančovičová, J., Prokop, P. : Biológia človeka pre učiteľské kombinácie s biológiou, PF

Trnavskej univerzity, 2010, ISBN 978-80-8082-398-6

11

Príloha

(obr. č. 1)

Osem hlavných častí dýchacieho systému a ich funkcie

Nosová dutina Nadychuje vzduch

Hltan Nadýchnutý vzduch usmerňuje do priedušnice

Hrtan Miesto, kde sa vytvára hlas

Priedušnica Dráha do priedušiek

Priedušky Dve, každá vedie vzduch do jedného pľúcneho laloka

Priedušničky Malé trubičky rozvádzajúce vzduch do pľúc

Pľúca Orgán, kde sa vymieňajú kyslík a oxid uhličitý

Pľúcne

komôrky

Vačky, v ktorých kyslík prechádza do krvi a oxid uhličitý odchádza

tab. č. 1

12