GJGT · Web viewBezfarebné a biele nerasty majú farbu vrypu bielu. Mimoriadne veľký rozdiel medzi vlastnou farbou a farbou vrypu je pri kovovolesklých nerastoch. Pre niektoré

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25 Banská Bystrica

Minerály nálezísk medi

Ľudovít NábělekIII.C 2017

Obsah

Úvod4

1 Teoretická časť5

1.1 Základné pojmy5

1.1.1 Hustota5

1.1.2 Elektrická vodivosť5

1.1.3 Kryštalografická sústava5

1.1.4 Tvrdosť podľa Mohsa6

1.1.5 Vryp7

1.1.6 Štiepateľnosť8

1.1.7 Lom10

1.1.8 Lesk10

1.2 Náleziská medi11

1.2.1 Ľubietová11

1.2.1.1 Podlipa11

1.2.1.1 Svätodušná dolina11

1.2.2 Špania dolina11

1.3 Minerály nálezísk medi12

1.3.1 Meď12

1.3.2 Kremeň12

1.3.3 Pyrit13

1.3.4 Chalkopyrit13

1.3.5 Malachit14

1.3.6 Azurit15

1.3.7 Pseudomalachit16

1.3.8 Libethenit16

1.3.9 Mrázekit17

1.3.10 Euchroit18

2 Praktická časť19

2.1 Preskúmanie súčasného stavu nálezísk v Ľubietovej19

2.1.1 Cieľ19

2.1.2 Výsledok19

2.2 Zistenie nálezísk rôznych minerálov20

2.2.1 Cieľ20

2.2.2 Výsledky20

2.3 Zistenie elektrickej vodivosti minerálov22

2.3.1 Výsledky pozorovania23

Záver25

Resumé26

Zoznam použitej literatúry27

Úvod

Kovy a kamene sú jedny z najpozoruhodnejších darov prírody vôbec. Väčšina ľudí ich nazýva kameňmi alebo šutrami, pritom majú aj svoje odborné názvy. Minerály a horniny. Skúmajú ich vedné odbory zvané mineralógia a petrológia. V dnešnej dobe je nerastné bohatstvo veľmi cenené, avšak v minulosti malo ešte vyššie postavenie. Vďaka tomu vznikli na Slovensku významné banské mestá ťažiace meď. Medzi najuznávanejšie patrila Banská Bystrica, Ľubietová, Špania dolina a Staré hory.

Tému minerály nálezísk medi som si vybral práve kvôli blízkosti daných lokalít, a tiež aj preto, že ma baví mineralógia. Rád by som priblížil čitateľom tejto práce svet minerálov, ich vlastnosti a význam. A presvedčil ich o tom, že to nie sú len obyčajné kamene, ale veľmi významné, a aj vzácne minerály. Veď taký libethenit, mrázekit či euchroit boli prvýkrát opísané zo Slovenska a viacmenej sa nevyskytujú nikde inde na svete.

1 Teoretická časť

1.1 Základné pojmy

1.1.1 Hustota

Hustota, označovaná ρ, je fyzikálna veličina, ktorá je určená podielom hmotnosti a objemu telesa, čím vyššiu hustotu má teleso, tým väčšiu hmotnosť má v pomere k objemu. Hustejšie telesá(napr. zo zlata) budú mať menší objem ako telesá rovnakej hmotnosti z menej hustej látky(napr. z cínu).

Značka

ρ

Jednotka

kilogram na meter kubický

Značka jednotky

kg/m³

Základný vzorec

Tabuľka č. 1 - Základné vlastnosti hustoty

1.1.2 Elektrická vodivosť

Elektrický vodič z hľadiska fyziky je materiál (látka), ktorá vedie elektrický prúd, tzn. prúd elektrónov alebo iónov, ktoré so sebou nesú energiu v podobe elektrického náboja (jedna z ich vlastností). Schopnosť vodiča viesť elektrický prúd sa nazýva elektrická vodivosť. Poznáme vodiče na báze elektrónovej vodivosti (kovy a grafit) a vodiče na báze iónovej vodivosti (elektrolyty).

Pri elektrónovej vodivosti prúd prenášajú voľné elektróny. Vodiče sa vedením prúdu chemicky nemenia. V elektrolytoch prúd prenášajú elektricky nabité častice – ióny. Pohybom častíc dochádza aj k pohybu hmoty a k následným chemickým zmenám. Rýchlosť pohybu iónov v elektrolyte je menšia ako rýchlosť elektrónov, preto majú elektrolyty nižšiu vodivosť.

1.1.3 Kryštalografická sústava

Sústavy nižšej kategórie (ich kryštály majú veľa jedinečných smerov):

Triklinická sústava (trojklonná sústava) - tri rôzne dlhé osi kryštálu sa pretínajú v kosých uhloch.

Monoklinická sústava (jednoklonná sústava) - tri rôzne dlhé osi kryštálu, dve z nich zvierajú kosý uhol, tretia je k prvým dvom kolmá.

Rombická sústava (ortorombická sústava, kosoštvorcová sústava) – tri rôzne dlhé osi kryštálu, ktoré sú na seba všetky kolmé.

Obrázok č. 1 - Grafické zobrazenie kryštalografických sústav

Sústavy strednej kategórie (ich kryštály majú len jeden jedinečný smer):

Tetragonálna sústava (štvorcová sústava) - tri osi kryštálu, všetky na seba kolmé, dve z nich sú rovnako dlhé.

Hexagonálna sústava (šesťuholníková sústava) – tri rovnako dlhé osi kryštálu sa pretínajú v uhloch po 60 supňov + štrvtá os kryštálu má inú dĺžku a je k ostatným trom kolmá.

Trigonálna sústava (romboedrická sústava, klencová sústava) – tri rovnako dlhé polosi zvierajú uhly po 120 stupňov + štvrtá os je zvislá a má inú dĺžku a je k ostatným trom kolmá.

Sústava vyššej kategórie (bez jedinečného smeru):

Kubická sústava (kocková sústava, regulárna sústava, tezerálna sústava) – tri rovnako dlhé osi kryštálu, všetky sú na seba kolmé, ktorákoľvek môže byť vertikálnou.

1.1.4 Tvrdosť podľa Mohsa

Mohsova stupnica tvrdosti je relatívna stupnica tvrdosti minerálov. Zostavil ju Friedrich Mohs (1773 - 1839) ako desaťčlennú skupinu zoradenú tak, že každý tvrdší minerál rýpe do predchádzajúceho mäkšieho.

Tvrdosť minerálov môžeme približne odhadnúť aj jednoduchými prostriedkami:

stupeň

nerast

vlastnosť

chemický vzorec

sústava

1

mastenec

dajú sa strúhať nechtom, na dotyk sú často jemné a hebké

Mg3Si4O10(OH)2

monoklinická

2

halit

tiež možno čiastočne poškodiť nechtom

NaCl

kubická

3

kalcit

do tvrdosti tretieho stupňa možno rýpať medenou mincou alebo drôtom

CaCO3

romboédrická

4

fluorit

možno rýpať oceľovým nožom

CaF2

kubická

5

apatit

možno rýpať oceľovým nožom

Ca5(PO4)3(OH-, Cl-, F-)

hexagonálna

6

ortoklas

minerály s tvrdosťou vyššou ako 6 rýpu do skla

KAlSi3O8

monoklinická

7

kremeň

minerály s tvrdosťou vyššou ako 6 rýpu do skla

SiO2

hexagonálna

8

topás

nemožno rýpať ani pilníkom, pri kresaní často iskria

Al2SiO4(OH-, F-)2

ortorobická

9

korund


Al2O3

romboédrická

10

diamant


C

kubická

Tabuľka č. 2 - Stupne tvrdosti podľa Mohsa

V praxi sa môžeme stretnúť s týmito prípadmi: Tvrdosti sú vyrovnané, ak sa obidva minerály navzájom vrypom nepoškodia. Rovnako sú tvrdosti identické, ak sa určovaný minerál a etalón stupnice navzájom rýpu. Keď určovaným minerálom nemôžeme rýpať etalón stupnice, ale etalón môže vytvoriť vryp v určovanom mineráli, leží stupeň jeho tvrdosti medzi tvrdosťami oboch vzoriek (etalónov) stupnice. V tomto prípade sa tvrdosť minerálu rovná tvrdosti nižšieho stupňa, ku ktorej pripočítame 0,5.

1.1.5 Vryp

Farba vrypu minerálu alebo skrátene vryp minerálu je jedna zo základných fyzikálnych vlastností minerálov, ktorá je jednoduchou pomôckou pri ich rozlišovaní. Pozoruje sa ako farba jemnozrnného prášku, ktorý vzniká pri trení o neglazovanú porcelánovú platničku.

Vrypom sa možno presvedčiť, či je minerál (nerast) farebný alebo zafarbený. Skúšaný minerál je potrebné trieť po drsnom povrchu bielej nepolievanej porcelánovej doštičky a potom pozorujeme farbu vzniknutého prášku t. j. farbu vrypu. Na určovanie farby vrypu používame vždy čerstvé, nezvetrané kúsky minerálov. Farebné minerály majú vždy farebný vryp viac - menej zodpovedajúci vlastnej farbe nerastu, často so svetlejším odtieňom. Bezfarebné a biele nerasty majú farbu vrypu bielu. Mimoriadne veľký rozdiel medzi vlastnou farbou a farbou vrypu je pri kovovolesklých nerastoch. Pre niektoré minerály je farba vrypu jednoduchá a pritom určujúca pomôcka.

Obrázok č. 2 - Vryp pyritu

1.1.6 Štiepateľnosť

Štiepateľnosť je spôsob rozpadávania minerálu (nerastu) pozdĺž presne určených štiepnych plôch. Tieto plochy sa nachádzajú väčšinou medzi vrstvami atómov alebo na miestach, kde sú väzby medzi atómami najslabšie. Štiepne plochy nie sú také hladké ako kryštálové plochy, hoci sú veľmi súdržné a rovnomerne odrážajú svetlo.

Takzvané štiepne tvary obmedzujú nové hladké štiepne plochy. Niektoré minerály majú štiepateľnosť v niekoľkých rozličných smeroch, ako napríklad kamenná soľ a galenit pozdĺž plôch osemstenu, kalcit sa rozpadá na fragmenty klenca. Iné minerály, ako napr. sľudy, sadrovec alebo topás, majú dokonalú štiepateľnosť len v jednom smere, v iných smeroch je ich štiepateľnosť menej dokonalá alebo nijaká. Na priehľadných kryštáloch môžeme niekedy starostlivým pozorovaním zistiť tenké trhlinky štiepateľnosti prebiehajúce v určitých kryštalografických smeroch. Tieto trhlinky môžu veľmi dobre pomôcť pri identifikácii.

Štiepateľnosť minerálu môže byť:

· dokonalá

· menej dokonalá

· nedokonalá

· bez štiepateľnosti

Väčšina minerálov sa štiepe aj láme, no niektoré sa len lámu. Neštiepateľné nerasty sú teda nerasty lomné.

1.1.7 Lom

Lom je spôsob rozpadávania minerálu podľa nerovných plôch. Po údere do minerálu geologickým kladivom sa rozlomí a zjavia sa plochy s drsným a nerovným povrchom. V tomto prípade hovoríme o lome nerastu (pri štiepaní sú štiepne plochy zväčša rovné a môžu vzniknúť aj pri opakovaných úderoch kladivom). Väčšina minerálov sa štiepe aj láme, no niektoré sa len lámu.

Na charakterizovanie lomu používame označenie: rovný, nerovný, lastúrovitý, hákovitý, hladký, trieštivý.

1.1.8 Lesk

Lesk minerálu je jedna z fyzikálnych vlastností minerálov. Závisí všeobecne od spôsobu odrazu a lomu svetla aj od kvality povrchu minerálu.

Možno rozlíšiť dva hlavné typy - kovový a nekovový lesk. Minerál nemusí mať vždy rovnaký druh lesku. Určiť rozdiel medzi kovovým a nekovovým leskom nie je vždy jednoduché, preto sa lesk v sporných prípadoch môže určiť ako polokovový.

· kovový lesk: majú rudné minerály (pyrit, galenit), ktoré sa lesknú ako kovy a majú silnú odrazovú mohutnosť pre svetlo

· nekovový lesk: má niekoľko medzistupňov:

· diamantový lesk: veľmi silný, majú ho minerály s vysokým indexom lomu

· sklený lesk: majú mnohé jednoduché minerály, ktoré sú v prírode najviac rozšírené

· mastný, resp. matný lesk: majú minerály s nízkou odrazovou mohutnosťou

· hodvábny lesk: majú minerály s jemnovláknitými agregátmi, napr. azbest

· perleťový lesk: majú jemnovrstvičkovité minerály alebo dokonale štiepateľné minerály, ako napr. sľudy

1.2 Náleziská medi

1.2.1 Ľubietová

Slávu privilegovaného kráľovského mesta prinieslo Ľubietovej bohatstvo rúd. V minulosti sa v okolí ťažilo zlato, medené i železné rudy a malý podiel tvorili nikel-kobaltové rudy. Najvýznamnejší podiel mali však rudy medi. Dobývali sa na troch samostatných banských ložiskách: na Podlipe, v Svätodušnej doline a v menšej miere na Kolbe. Ľubietová je jedinečná v zložení stopových prvkov, ktoré sú zastúpené iba na tej-ktorej lokalite a vytvárajú pestrú paletu sekundárnych minerálov medi. Obsah Ag v rude je asi 70 g/t.[footnoteRef:1] [1: Okolie Banskej Bystrice – ĽUBIETOVÁ. In: http://www.snm-em.sk [online]. 2009 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹http://www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/bb/lubietova.html›]

1.2.1.1 Podlipa

Ložisko leží pri miestnej časti Podlipa. Ložisko bolo rozfárané minimálne 23 štôlňami vo výškovom rozmedzí 500 m.n.m. – Dreifaltigkeit štôlňa (dedičná) až po 760 m.n.m. – Horná Ladislav štôlňa. Najdôležitejšími banskými dielami v celej histórii ťažby boli Dreifaltigkeit-dedičná štôlňa, Zallweiner-Mária Empfängnis štôlňa a banské pole Ján, Reiner a Ladislav.

1.2.1.2 Svätodušná dolina

Druhé najväčšie ložisko v tomto banskom revíri. Nachádza sa približne 5 km východne od Ľubietovej, v doline Peklo, v juhozápadnom chrbte vrchu Kolba. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa tu robil rozsiahlejší geologický prieskum pozostávajúci z vyzmáhania dvoch štôlní a urobenia prieskumných rýh v teréne. Ani tento prieskum nepriniesol pozitívnejšie výsledky a preto boli ďalšie prieskumné práce na tomto ložisku pozastavené.

1.2.2 Špania dolina

Hydrotermálna medená mineralizácia - v okolí Španej Doliny je známych niekoľko ložísk medených rúd. Tento rudný revír patrí k najznámejším na Slovensku. Špaňodolinská medeno-strieborná ruda mala obsah Cu 8-15 %, obsah Ag 0.01-0.03 %.[footnoteRef:2] Z mineralogického hľadiska sa Špania Dolina preslávila krásnymi kryštálmi aragonitu a celestínu.[footnoteRef:3] [2: Špania Dolina a Staré Hory-Richtárová. In. http://www.https://sites.google.com [online]. 2011 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sites.google.com/site/slovakiaminerals/spania-dolina-richtarova›] [3: Špania Dolina In. https://sites.google.com [online]. 2008 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sites.google.com/site/slovakiaminerals/spania-dolina›]

1.3 Minerály nálezísk medi

1.3.1 Meď

Meď je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave. Vyskytuje sa zvyčajne vo forme plieškov, kríčkov, alebo býva celistvý. Niekedy máva drôtikovitý habitus. Na povrchu je hnedočervená, na čerstvom lome ružovočervená, medenočervená.

Hustota

8,95 kg/dm3

Tvrdosť

2,5-3

Kryštalografická sústava

kubická

Vryp

ružový

Štiepateľnosť

-

Lom

kujný

Lesk

kovový

Tabuľka č. 3 Vlastnosti medi

1.3.2 Kremeň

Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára kryštály zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny ale aj bezfarebný. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Jeho fialová odroda sa nazýva ametyst.

Hustota

2,65 kg/dm3

Tvrdosť

7


trigonálna

Vryp

biely

Štiepateľnosť

-

Lom

lastúrový

Lesk

sklený

Tabuľka č. 4 Vlastnosti kremeňa

1.3.3 Pyrit

Je bežným minerálom rôznych druhov vyvretých usadených aj premenených hornín. Vyskytuje sa aj v uhlí, čiernych bridliciach a iných sedimentoch bohatých na organické látky. Pyrit pri nárazoch s tvrdými kovovými predmetmi iskrí. Na rozdiel od chalkopyritu má menej sýtu farbu. Typická je aj jeho vyššia tvrdosť a krehkosť, čím ho možno odlíšiť od zlata.

Hustota

5 kg/dm3

Tvrdosť

6,5


kubická

Vryp

šedočierny

Štiepateľnosť

zlá

Lom

kujný

Lesk

kovový

Tabuľka č. 5 Vlastnosti pyritu

1.3.4 Chalkopyrit

Chalkopyrit vytvára pseudotetraédrické kryštály s ryhovanými a zväčša aj so zdvojčatenými plochami. Tento minerál však môže mať aj kompaktný, celistvý alebo obličkovitý habitus. Má mosadznožlté sfarbenie často s nábehovými farbami, a zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom. Tvorí súčasť medenno porfýrových ložísk. Tento minerál patrí k najdôležitejším medeným rudám.[footnoteRef:4] [4: Chalkopyrit In. https://sk.wikipedia.org [online]. 2016 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sk.wikipedia.org/wiki/Chalkopyrit›]

Hustota

4,2 kg/dm3

Tvrdosť

3,5


tetragonálna

Vryp

zelenočierny

Štiepateľnosť

nedokonalá

Lom

kujný

Lesk

kovový

Tabuľka č. 6 Vlastnosti chalkopyritu

Obrázok č. 3 Chalkopyrit

1.3.5 Malachit

Tento minerál vytvára len zriedkavo ihlicovité alebo prizmatické kryštály, väčšinou sa vyskytuje vo forme nátekov, prípadne máva obličkovitý habitus s vláknitou vrstevnatou štruktúrou. Veľmi často tiež vytvára povlaky.

Hustota

4 kg/dm3

Tvrdosť

4


monoklinická

Vryp

svetlozelený

Štiepateľnosť

výborná

Lom

lastúrový

Lesk

hodvábny

Tabuľka č. 7 Vlastnosti malachitu

Obrázok č. 4 Kryštalický malachit

1.3.6 Azurit

Vytvára tabuľkovité alebo krátke prizmatické kryštáliky, ktoré môžu byť zdvojčatené. Tento minerál sa však vyskytuje aj v podobe celistvej, hľuzovitej a zemitej, vytvára náteky na stenách banských štôlní aj na kameňoch vo vode vytekajúcej zo starých háld.

Hustota

3,8 kg/dm3

Tvrdosť

4


monoklinická

Vryp

svetlomodrý

Štiepateľnosť

výborná

Lom

lastúrový

Lesk

sklený

Tabuľka č. 8 Vlastnosti Azuritu

Obrázok č. 5 Azurit

1.3.7 Pseudomalachit

Vytvára najčastejšie krátkostĺpcovité, vláknité narastené kryštály, lúčovito vláknité, obličkovité a hroznovité agregáty. Je to tmavozelený priesvitný až priehľadný minerál.[footnoteRef:5] [5: Pseudomalachit In. https://sk.wikipedia.org [online]. 2015 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sk.wikipedia.org/wiki/Pseudomalachit›]

Hustota

4 kg/dm3

Tvrdosť

4,5


monoklinická

Vryp

modrozelený

Štiepateľnosť

zlá

Lom

lastúrový

Lesk

sklený

Tabuľka č. 9 Vlastnosti pseudomalachitu

1.3.8 Libethenit

Prvýkrát bol opísaný v Ľubietovej (nem. názov Libethen) pri Banskej Bystrici, podľa čoho dostal aj meno. Libethenit sa vyskytuje najčastejšie v podobe drobných zelených až čiernozelených kryštálov, ktoré majú oktaédrom podobný tvar. Býva však aj obličkovitý, guľovitý, radiálnolúčovitý, vláknitý alebo celistvý. Väčšinou sa vyskytuje v podobe drobných kryštálikov, len zriedka nad 1 mm.

Hustota

4 kg/dm3

Tvrdosť

4


rombická

Vryp

svetlozelený

Štiepateľnosť

zlá

Lom

lastúrový

Lesk

sklený

Tabuľka č. 10 Vlastnosti libethenitu

Obrázok č. 6 Libethenit

1.3.9 Mrázekit

Zatiaľ najmladší slovenský svetový minerál - typový, chránený. Prvýkrát ho našiel Z. Mrázek na ložisku Reiner v Ľubietovej a urobil prvé analýzy. Potom tragicky zahynul. Jeho prácu dokončili iní a nový minerál pomenovali po ňom. Vytvára drobné ihličkovité alebo tabuľkovité kryštály svetlomodrej farby so skleným leskom s veľkosťou do 5 mm.

Hustota

4,9 kg/dm3

Tvrdosť

2-3


monoklinická

Vryp

modrý

Štiepateľnosť

výborná

Lom

zatiaľ neznáme

Lesk

sklený

Tabuľka č. 11 Vlastnosti mrázekitu

Obrázok č. 7 Mrázekit

1.3.10 Euchroit

Euchroit vytvára drobné svetlozelené kryštáliky v puklinách kremeňa a na limonitizovaných kremitých sľudnatých bridliciach. Často sa vyskytuje spolu s olivenitom, ktorý v ňom zvykne vytvárať drobné uzavreniny, alebo býva narastený voľne vedľa euchroitu. Vyskytuje sa aj v podobe kryštalických povlakov a kôr na hornine.

Hustota

3,5 kg/dm3

Tvrdosť

4


rombická

Vryp

zelený

Štiepateľnosť

zlá

Lom

lastúrový

Lesk

sklený

Tabuľka č. 12 Vlastnosti euchroitu

2 Praktická časť

2.1 Preskúmanie súčasného stavu nálezísk v Ľubietovej

2.1.1 Cieľ

V prvom dieli praktickej časti mojej práce som sa rozhodol urobiť prieskum v Ľubietovej na minerálnych náleziskách Podlipa a Reiner. Mojim cieľom bolo zistiť aktuálny stav haldových násypov, baní a výskytu jednotlivých minerálov v roku 2017 a porovnať ho so stavom v roku 2013.

2.1.2 Výsledok

Súčasný stav ložiska reprezentuje značný haldový materiál, ktorý je dôkazom stáročnej ťažby v tejto lokalite. V porovnaní s rokom 2013 som našiel prakticky tie isté minerály, len v oveľa menšom množstve, nakoľko je Ľubietová v poslednom období vyhľadávanou lokalitou amatérskych, ale aj profesionálnych mineralógov. S trochou šťastia sa mi podarilo nájsť na haldách banského poľa Reiner a Ladislav ešte stále pekné vzorky libethenitu, pseudomalachitu a malachitu. Mrázekit je veľmi vzácny a v zbierke ho zatiaľ nemám, a obávam sa, že sa mi ho získať nepodarí kvôli veľkému počtu mineralógov v tejto lokalite. V doline Zelená voda na odvaloch banského poľa Ján (Johan) som našiel prevažne vzorky pseudomalachitu, malachitu a malého množstva jemnozrnného libethenitu. Najväčšie rozdiely som si všimol v spodnej časti háld, kde sa mi v roku 2013 podarilo nájsť pekné vzorky chalkopyritu, pyritu a kupritu. V súčasnosti som tam našiel len jemné povlaky kupritu.

Na ložisku sa nachádza niekoľko banských diel, do ktorých sa ešte v roku 2013 dalo vstúpiť. Neskôr v rámci bezpečnosti podľa nariadenia banského úradu štôlne zamrežovali a jednu zrútili. Andreas štôlňa, ktorú vyzmáhali v náprotivnej stráni banského poľa Ján zamrežovali. Jedná sa o malú prieskumnú štôlňu. Jakob štôlňa, ktorej časť prechádza pod haldami bola zrútená. Geológovia však pracujú na jej znovuotvorení, nakoľko má zavalený len vchod. V doline Zelená voda sú ešte bane Stredná, Horná a Najvyššia Ján štôlňa, ktoré sú zamrežované a po pár desiatkach metrov zavalené. Jediné rozsiahlejšie zachovalé banské dielo je v banskom poli Ladislav, ktoré bolo tiež zamrežované, avšak vzhľadom na kvalitu nálezov z tejto štôlne bola mreža amatérskymi mineralógmi odstránená. Ide o prepadnutú dobývku do vyťaženej komory štôlne Horný Ladislav. V roku 2013 sa otvorila aj štôlňa Dolný Ladislav, v ktorej sa nie dlho na to prepadol vchod a v súčasnosti už nie je prístupná.

Obrázok č. 8 Prepad do štôlne Horný Ladislav, v súčasnosti už s vypílenou mrežou

2.2 Zistenie nálezísk rôznych minerálov

2.2.1 Cieľ

Mojim cieľom v druhom dieli praktickej časti projektovej práce bolo zistiť presný výskyt libethenitu, pseudomalachitu a mrázekitu na haldách Podlipy a Reinera, a určiť, v ktorých častiach banských polí boli objavy daných minerálov najvýnosnejšie.

2.2.2 Výsledky

Na haldách v Podlipe sa mi podarilo nájsť všetky uvedené minerály okrem mrázekitu, ktorý sa výlučne vyskytuje na ložisku Reiner. Najkvalitnejšie nálezy libethenitu sa mi podarilo nájsť vo vertikálnom pásme pod strednou Ján štôlňou v rozsypových horninách, ktoré pravdepodobne pochádzali z rudnej žily. Veľkosti kryštálov dosahovali veľkosti okolo 1 mm. Pseudomalachit som našiel prakticky v celej oblasti haldy, avšak najkrajšiu vzorku som našiel v horeuvedenej oblasti, kde som našiel aj libethenity. V obrázku som vyznačil len najkrajší nález pseudomalachitu. Nakoľko najkvalitnejšie nálezy minerálov pochádzali približne z rovnakého miesta, dovolím si tvrdiť, že táto hlušina pochádzala z hlavnej rudnej žily.

Obrázok č. 9 Zakreslenie nálezov libethenitu (zelenou) a pseudomalachitu (červenou)

Na haldách banského ložiska Reiner som našiel všetky minerály uvedené v cieli, pravdepodobne aj mrázekit. Tento nález bol však veľmi malý, a preto neviem určiť, či sa jednalo naozaj o tento minerál, preto ho ani neuvádzam ako svoj zbierkový minerál. Čo sa týka libethenitu bolo toto nálezisko veľmi štedré. Na vrchu haldy sa nachádza výkop, vo vertikále pod ním som našiel libethenit približne so 6-7 mm kryštálmi, čo je na tento minerál nezvyčajné. Našiel som aj nejaké vzorky pseudomalachitu približne v tej istej oblasti ako nálezy libethenitu. V obrázku som vyznačil len najkrajšie nálezy pseudomalachitu. Bohatosť nálezov súvisela s výkopom hlušiny na vrchu haldy, ktorý bol vytvorený za účelom hľadania agregátov mrázekitu.

Obrázok č. 10 Vyznačenie nálezov libethenitu (zelenou), pseudomalachitu (červenou) a pravdepodobného nálezu mrázekitu (modrou)

Obrázok č. 11 Vlastné nálezy pseudomalachitu, malachitu a libethenitu

2.3 Zistenie elektrickej vodivosti minerálov

Zistením elektrickej vodivosti minerálu je možné zjednodušiť určovanie minerálu. Rudné minerály sú väčšinou elektricky vodivé alebo polovodivé a nerudné minerály nevodivé. Rozhodol som sa preto overiť elektrickú vodivosť azuritu, kremeňa, libethenitu, malachitu, pseudomalachitu, chalkopyritu a pyritu. Z pomôcok budem potrebovať elektrotechnickú zapojovaciu skrinku, transformátor a vodiče. Výsledky pozorovania uvediem v tabuľke.

Obrázok č. 12 Skúmané minerály

Postup:

1. Pripravíme si elektrotechnickú zapojovaciu skinku s funkčnou žiarovkou2. Zapojíme transformátor do sieťovej zásuvky na 220V, ktorý nám bude transformovať elektrický prúd z 220V na 12V3. Zapojíme obvod v ktorom bude jeden z minerálov4. Pozorujeme, či sa žiarovka rozsvieti, poprípade bliká

2.3.1 Výsledky pozorovania

Minerál

Pozorovanie

Oficiálne stanovisko

Azurit

nevodič

nevodič

Kremeň

nevodič

nevodič

Libethenit

nevodič

neznáme

Malachit

nevodič

nevodič

Pseudomalachit

nevodič

nevodič

Chalkopyrit

vodič

polovodič

Pyrit

vodič

vodič

Tabuľka č. 13 Tabuľka výsledkov pozorovania elektrickej vodivosti

Obrázok č. 13 Overenie vodivosti pyritu

Výsledky pozorovania ma neprekvapili, takéto som ich približne očakával, dokonca som zistil nový poznatok, o ktorom sa nikde nepísalo. A to, že minerál libethenit je nevodič. Jediný výsledok skúmania, ktorý bol nesprávny, bol ten, že chalkopyrit je vodič. Podľa vedeckých skúmaní by mal byť polovodič. Aj keď polovodič je látka, ktorá je za istých podmienok vodič, a za iných zas nevodič. Takže ja som mal podmienky, v ktorých bol chalkopyrit vodivý.

Záver

V tejto práci som sa zo začiatku všeobecne zaoberal minerálmi, snažil som sa vysvetliť princípy ich stavby, a ich vlastností. Ďalej som sa venoval konkrétne minerálom nálezísk medi, nakoľko bývam v oblasti, ktorá je poznačená stáročnou ťažbou medi v minulosti. Počas tvorby práce som sa dozvedel aj nejaké nové informácie o mineráloch a tiež som si vďaka tomu urobil výlet do Ľubietovej, do raja slovenských mineralógov.

Počas tvorby práce som nemal prakticky žiadny problém so zdrojom informácií, nakoľko sa týmto oborom zaoberám, mám doma množstvo kníh o mineráloch. A tiež sa v dnešnej dobe dá používať internet, kde je nekonečne veľa informácií. Ale stretol som sa aj s informáciami v knihe, ktoré sa nevyskytovali nikde na internete. Takže knihy ešte nie sú úplne na zahodenie.

Za pozitívum tejto práce považujem hlavne to, že som spravil praktickú časť, ktorá spočívala v podrobnom preskúmaní ložísk Podlipa a Reiner. A vďaka tomu som si spravil pomerne presnú databázu o počtoch a druhoch minerálov na jednotlivých miestach.

Aj napriek bohatstvu minerálov na Slovensku je dnes mineralógia medzi ľuďmi nepopulárna. Aj preto som sa snažil touto prácou ukázať, že je to naozaj zaujímavý vedný odbor a tiež krásny koníček, ktorý keď raz niekoho začne baviť, tak už neprestane.

Resumé

Moja projektová práca sa zo začiatku zaoberá minerálmi všeobecne, ďalej sa práca zaoberá konkrétnymi náleziskami minerálov medi. Práca je rozdelená na dve časti. V prvej, teoretickej časti som uviedol a vysvetlil základné vlastnosti minerálov. To je kryštalografická sústava - lom, lesk, tvrdosť, vryp... Ďalej som rozoberal náleziská medi v okolí Banskej Bystrice. A nakoniec som v teoretickej časti vymenoval a popísal konkrétne minerály nálezísk medi. Pri tvorbe druhej, praktickej časti som si vybral dva prieskumy a jeden pokus. V prvom prieskume som sa snažil zistiť a preskúmať aktuálny stav bývalých banských oblastí v Ľubietovej. V druhom prieskume som sa snažil nájsť najlepšie miesto na hľadanie konkrétnych minerálov nálezísk medi. A v pokuse som sa snažil overiť elektrickú vodivosť niektorých minerálov, nakoľko sa táto metóda niekedy zvykne tiež používať pri určovaní minerálov.

Resumen

Mi trabajo del proyecto se refiere inicialmente con minerales en general, las ofertas de trabajo más específicamente con los depósitos minerales de cobre. El trabajo se divide en dos partes. En la primera parte, teórica introduje y explicó las propiedades básicas de los minerales. Este es el sistema cristalográfico, refracción, dureza al rayado brillo, ... A continuación, discutí los depósitos de cobre cerca de Banska Bystrica. Por último, estoy en la parte teórica nombrados y descritos depósitos minerales específicos de cobre. Al crear la segunda parte, práctica, he elegido dos.

Zoznam použitej literatúry:

Knihy:

Bouška, V. - Sobolevskij, V.: Klenoty přirody. Praha : Lidové nakladatelství, 1990. ISBN 80-7022-063-5

Ďuďa, R. - Ozdín, D.: Minerály Slovenska. Praha : Granit, s.r.o., 2012. ISBN 978-80-7296-086-6

Vanek, M.: Láska k šutrům. Praha : MILAHELP, s.r.o., 2007. ISBN 978-80-903909-0-4

Internet:

KRYSTALOVÉ SOUSTAVY In. http://minerals.webgarden.cz [online]. 2005 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹http://minerals.webgarden.cz/temata/-krystalove-soustavy›

Ľubietová. In. https://sites.google.com [online]. 2010 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sites.google.com/site/slovakiaminerals/lubietova-1›

ĽUBIETOVÁ – PODLIPA. In. http://www.laskaksutrum.cz [online]. 2012 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹http://www.laskaksutrum.cz/lubietova-podlipa/›

ĽUBIETOVÁ – REINER In. http://www.laskaksutrum.cz [online]. 2013 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹http://www.laskaksutrum.cz/lubietova-reiner/›

ĽUBIETOVÁ – SVÄTODUŠKA In. http://www.laskaksutrum.cz [online]. 2011 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹http://www.laskaksutrum.cz/lubietova-svatoduska/›

Špania Dolina a Staré Hory- Richtárová. In. http://www.https://sites.google.com [online]. 2011 [cit: 2017-05-17]. Dostupné na internete: ‹https://sites.google.com/site/slovakiaminerals/spania-dolina-richtarova›

18

Documents

GJGT · Web viewBezfarebné a biele nerasty majú farbu vrypu bielu. Mimoriadne veľký rozdiel medzi vlastnou farbou a farbou vrypu je pri kovovolesklých nerastoch. Pre niektoré