Upload
geoff
View
86
Download
8
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Geografia dopravy. Geografia dopravy Slovenska. Charakteristika dopravy v SR. Doprava má na území Slovenskej republiky výrazný vplyv nielen na rozvoj hospodárstva štátu, ale aj na úroveň uspokojenia potrieb obyvateľstva - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
Geografia dopravyGeografia dopravy
Geografia dopravy Slovenska
Charakteristika dopravy v SR
• Doprava má na území Slovenskej republiky výrazný vplyv nielen na rozvoj hospodárstva štátu, ale aj na úroveň uspokojenia potrieb obyvateľstva
• Dôležité úlohy má vo výrobe, zabezpečuje spojenie medzi výrobou a spotrebou, podieľa sa na dochádzke ľudí do zamestnania, do škôl, za službami a je jedným z predpokladov kultúrneho života obyvateľov
Charakteristika dopravy v SR
• Zvýšený význam dopravy v poslednom čase spôsobil určité tlaky na jej transformáciu a pôsobí v niekoľkých rovinách
- Prvou je skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, ktorá nevyhovuje novým požiadavkám na prepravu vo všetkých základných parametroch
- Druhou je požiadavka na zlepšenie kvality dopravných prostriedkov, pretože tie, ktoré sa používajú dnes nie sú schopné poskytnúť požadované služby pri preprave osôb a tovaru.
- Treťou je snaha o celkovú zmenu organizácie a riadenia dopravy.
Charakteristika dopravy v SR
• Na dopravu určitého celku alebo regiónu pôsobí množstvo činiteľov
• Najvýznamnejšími faktormi rozvoja dopravy sú: geografická poloha, prírodné pomery, historický vývoj štátoprávneho usporiadania a niektoré ďalšie faktory
• Veľkosť, poloha a prírodné podmienky Slovenska spôsobili, že rozhodujúci význam pri plnení prepravných potrieb majú železničná a cestná doprava.
• Význam vodnej vnútrozemskej (riečnej a jazernej), leteckej, potrubnej ako i niektorých špeciálnych druhov je obmedzený z priestorového hľadiska i charakteru úloh, ktoré plnia.
FG faktory na rozvoj dopravy
• Lokalizáciu jednotlivých dopravných ciest značne ovplyvňujú prírodné podmienky, najmä reliéf a hydrologické pomery
• Dopravná sieť je dobre rozvinutá v nížinách. • V kotlinovom reliéfe Stredného Slovenska dopravné línie
opisujú doliny riek, pričom väčšie prekážky prekonávajú pomocou tunelov, viaduktov a mostov.
• Pozdĺž riek sa nachádzajú hospodárske a sídelné centrá, ktoré tiež podporujú rozvoj dopravných ciest.
• Hornatý povrch Slovenska spôsobil, že riečna sieť je pomerne hustá, ale veľkých vodnatých riek je málo. Územie Slovenska teda nemá podmienky pre rozvoj lacnej vodnej dopravy (s výnimkou Dunaja)
Luknišovo členenie Slovenska
• Vďaka viacerým okolnostiam (tvar územia Slovenska, smerová orientácia osí kotlín a pólové rozloženie hospodárskych a populačných jadier) dominujú v centrálnej časti nášho územia prepravy v smere Z-V a v západnej i východnej časti prepravy v smere S-J
• Lukniš (1985) vyčlenil z tohto pohľadu dva centralizačné regióny – Západoslovenský a
Východoslovenský dva koridorové regióny – Severoslovenský a
Juhoslovenský – oddelené sú od seba stredoslovenskou horskou bariérou (Strážovské vrchy, Žiar, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, starohorské vrchy, Nízke Tatry, volovské vrchy, Čierna hora
Regionálne členenie SR ... (Lukniš 1985)
severný ťahseverný ťah
južný ťahjužný ťah
Vplyv štátoprávneho usporiadania, historický vývoj
• Doprava na Slovensku sa vyvíjala vždy ako súčasť dopravného systému daného politického organizmu, v ktorom bolo Slovensko začlenené.
• Slúžilo hospodárskym, politickým a vojenským potrebám štátneho útvaru bez ohľadu na vnútorné potreby Slovenska.
• Pohoria, úzke doliny a kotliny neposkytli možnosti rovnomerného priestorového administratívneho a sídelného rozvoja najvýznamnejším administratívnym, hospodárskym, vedeckým, kultúrnym, školským i dopravným centrám (napr. Bratislava, Košice), a preto vznikli na okrajoch územia (Luknišova regionalizácia)
Historický vývoj dopravných sietí SR ako faktor vývoja dopravy – na príklade železníc
Budapešť
1846
BA–TT-Sereď
1850 JV štátna železnica
1872 Uhorská severná železnica
1873 Prvá uhorsko-haličská železnica
1885 Považská železnica
1872 Košicko-bohumínska železnica
1874 Gemerské 1874 Gemerské priemyselné priemyselné železniceželeznice
1873 Uhorská SV 1873 Uhorská SV železnicaželeznica1860 Tiská 1860 Tiská
železnicaželeznica
Etapy výstavby železníc na Slovensku
1846–1918 (87%) 1918 - 1948 po roku 1948
Vplyv štátoprávneho usporiadania, historický vývoj
• Rozvoj dopravy, výstavbu dopravných línií, podmienila zvýšená hospodárska aktivita určitého územia a to aj napriek tomu, že ostatné činitele rozvoj dopravnej siete nepodporovali
• napr. Banská Štiavnica, Kremnica – rozvoj baníctva a hutníctva (hustá sieť komunikácií), Gemer, Spiš – spracovanie železnej rudy a iných kovov (hustá sieť železníc), Tatry – turistika (elektrifikované železnice), Piešťany, Poprad – kúpeľníctvo, turistika (letiská).
• Počas vývoja dopravy na Slovensku boli dôležité technologické zmeny. Zdokonaľovali sa dopravné cesty, dopravné zariadenia, dopravné prostriedky i organizácia dopravy. Tiež to bolo objavenie parného stroja, elektriny, stavba ropovodu a plynovodu. Negatívne pôsobili I. a II. svetová vojna, po ktorej musela nastať rekonštrukcia dopravnej siete (najťažšia úloha v dejinách dopravy Slovenska).
Multimodálne dopravné koridory a SR
Multimodálny dopravný koridor (MDK) = všetky do úvahy prichádzajúce spojenie medzi mestami/hospodársky výkonnými centrami krajín, zahŕňajúce všetky možné dopravné prostriedky (železnice, cesty, vodné cesty letecké spojenia, telekomunikačné spojenia atď.)
Kréta 1994, Helsinki 1997 - 10 nových pan-európskych MDK v strednej a vých. Európe (z toho 4 na území SR)
• Potreba dosiahnuť jednotu európskej dopravnej sústavy bez hraníc medzi krajinami zo 4 aspektov: organizačne, technicky, ekonomicky, legislatívne
4 hlavné úlohy MDK: previazanosť dopravnej siete EÚ eliminácia kongescií v dopravných sieťach zvýšenie kvality všetkých druhov dopravy zníženie nehodovosti a negatívneho vplyvu na ŽP
Územie SR a pan-európske
multimodálne dopravné
koridory
0 100 km
Význam MDK pre SR:• a) zapojenie SR do európskej dopr. siete• b) finančná účasť EÚ na budovaní dopr. sietí na našom území• c) skvalitnenie dopravy a podpora ekonomického rozvoja v
regiónoch pozdĺž trás MDK na našom území
KF EÚ85%
št. rozpočet15%
Financovanie projektov v trasách MDK
• štátny rozpočet SR/štátne úvery
• ISPA/Kohézny fond EÚ
Železničná doprava
Železničná doprava v SR• 1. železnica – z Bratislavy do Trnavy (1846), neskôr
predĺžená do Serede• 1850 – Viedeň-Bratislava-Štúrovo-Budapešť• Košice-Miškolc-Budapešť (1850)• 1872 Košicko-bohumínska železnica• Obdobie ČSR – zmena orientácie výstavby železníc na
smery západ-východ• V medzivojnovom období čoraz významnejšie
postavenie získava cestná doprava• Železničná doprava si udržiava dominantné postavenie
na dlhšie vzdialenosti
Železničná doprava v SR
• Po 2. svet. vojne sa výstavba železničných tratí na Slovensku výrazne spomalila (po r. 1948 iba 3 % súčasnej dĺžky bolo vybudovaných) najmä z dôvodu rastu cestnej a leteckej dopravy
• Približne od 60- tych rokov 20. stor. nastáva rušenie a zánik neefektívnych tratí – hlavne úzkorozchodné, lesné a poľnohospodárske železnice
• V posledných rokoch nastáva modernizácia existujúcej železničnej siete
Obdobie Prírastok železničnej siete v km
Dĺžka železničnej siete spolu v
km
Podiel v %
1841 – 1850 226,2 226,2 6,5
1851 – 1860 21 247,2 0,5
1861 – 1870 33 280,2 0,9
1871 – 1880 1100 1380,2 29,5
1881 – 1890 394 1774,2 10,5
1891 – 1900 830 2604,2 22,3
1901 – 1910 365 2969,2 9,8
1911 – 1920 255 3224,2 6,8
1921 – 1930 97 3321,2 2,6
1931 – 1940 203 3524,2 5,4
1941 – 1950 72 3596,2 1,9
1951 – 1960 44 3640,2 1,2
1961 – 1970 88 3728,2 2,3
Historické etapy vývoja železničnej siete Slovenska
Hustota železničnej siete na Slovensku v roku 2000
KrajHustota železničnej siete
(km/100 km2)
Bratislavský 11,3
Trnavský 8,4
Trenčiansky 7,3
Nitriansky 9
Žilinský 5,6
Banskobystrický 7,4
Prešovský 4,7
Košický 10,2
Slovensko 7,5
Železničná doprava v SR
• V r. 2000 bolo na Slovensku 3662 km železničných tratí (1020 km dvojkoľajných, 1536 elektrifikovaných)
• V súčasnosti tvorí železničnú sieť 73 tratí, na ktorých je 238 staníc
• Najvyššie položenou stanicou je Štrbské pleso – 1325 m.n.m. a najnižšie Streda nad Bodrogom – 101 m.n.m.)
• Najvýznamnejšie trate: ČR-Kúty-BA-Nové Zámky-Štúrovo-MR BA-Žilina-Poprad-Košice-Čierna nad Tisou-Ukrajina ČR-Čadca-Žilina Leopoldov-Nové Zámky- Zvolen-Lučenec-Košice
Dĺžka a štruktúra železničnej siete Slovenska
Parameter
1970 1990 2000
abs. % abs. % abs. %
Celková dĺžka tratí 3670 3660 3662
z toho
jednokoľajové 2577 70,2 2496 68,2 2492 72,1
dvoj- a viackoľajové 917 25,0 1011 27,6 1020 27,9
širokorozchodné 101 2,8 102 2,8 100 2,7
úzkorozchodné 75 2,0 51 1,4 50 1,4
elektrifikované 780 21,6 1330 36,3 1536 41,9
hustota siete km/km2
2-koľajnosť %
elektrifikovanosť %
Dánsko 5,35 43,2 28,6
Rakúsko 6,72 35,7 62,5
Belgicko 11,13 76,7 83,4
Holandsko 6,75 67,1 73,4
Francúzsko 6,34 55,3 50,1
Maďarsko 7,18 16,7 35,8
Poľsko 7,78 44,7 60,8
Česko 11,94 19,6 31,4
Slovensko 7,47 27,9 42,5
EÚ 25 5,02 36,0 51,3
Švajčiarsko 7,22 53,7 100
R. 2004
Železničná sieť SR - základné geografické charakteristiky
• priemerná hustota: 7,5 km/100 km2
• rozmiestnenie žel. siete – nerovnomerné (nižšia hustota v S a S-V regiónoch Slovenska)
Hierarchia železničných tratí• medzinárodné trate – 37% dĺžky, 70% výkonov• nadregionálne trate – trate spájajúce navzájom
susedné regióny• regionálne trate – trate spájajúce obce vnútri regiónu
významné žel. uzly
Organizačná transformácia železníc
• ŽSR (Železnice SR) vznikla v r. 1993 ako nástupca federálnych ČSD
• najväčší zamestnávateľ v SR (58 000 zam. v r. 1993)• príprava transformácie ŽSR (už v prvej polovici 90. rokov)
Hlavné ciele transformácie ŽSR:
- dosiahnuť ekonomickú efektívnosť železníc
- osamostatniť obchodné činnosti od závislosti na štáte
- orientácia na potreby zákazníka
- liberalizácia železničnej prepravy
Transformácia slovenských železníc (prehľadná schéma)
ČSD
1993 Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)
2002
Železničná spoločnosť, a. s. (preprava)
2005
ŽSR a. s. (dráha)
Železničná spoločnosť Cargo, a. s.
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
2005: Rozdelenie Železničnej spoločnosti, a. s. – oddelenie nákladnej a osobnej
prepravy
• snaha o oddelenie ziskovej nákladnej a štátom dotovanej osobnej prepravy
rozdelenie na 2 spoločnosti (k 1. 1. 2005, obe vlastní štát):
1. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (4700 zam.) – osobná preprava
2. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s. (12 200 zam.) – nákladná preprava (vo fáze pozastavenej privatizácie)
Modernizácia železničnej sietePriority modernizácie (v súlade s prioritami EÚ)– trasy európskych
multimodálnych koridorov:• modernizácia tranzitných žel. koridorov (120 – 160 km/h) • prestavba uzlov, staníc a hraničných prechodov ( zvýšenie kapacity) • modernizácia informačnej siete (zabezpečovacie zariadenia) • modernizácia mobilného parku
160160
120-140120-140
160160
120-140120-140
160160
160160
100-160100-160
Cestná doprava
Cestná doprava
Celková dĺžka cestnej siete v správe štátu dosahovala na území Slovenska k 1. 1. 2003 hodnotu 17 755 km, z toho:
• diaľnice: 360 km (v prevádzke-2008)• cesty I. triedy: 3224 km• cesty II. triedy: 3829 km• cesty III. triedy: 10396 km
• Okrem toho bolo na území SR k rovnakému dátumu vyše 24 000 km miestnych komunikácií (v správe magistrátov, mestských a obecných úradov).
Hustota cestnej siete na Slovensku v roku 2000
KrajHustota cestnej siete
(km/100 km2)
Bratislavský 39
Trnavský 46,9
Trenčiansky 41,2
Nitriansky 40,2
Žilinský 29
Banskobystrický 33,4
Prešovský 34,2
Košický 35,2
Slovensko 36,2
Cestná sieť SR - geografické charakteristiky
• priemerná hustota: 36,2 km/100 km2
• rozmiestnenie cest. siete – nerovnomerné (nižšia hustota na území stredného Slovenska s komplikovanými reliéfnymi pomermi)
Hierarchia cestných komunikácií (1)
• diaľnice + rýchlostné cesty + ostatné cesty I. triedy= kostra cestnej siete – súčasť medzinárodnej (európskej) cestnej sieteSprávca:Diaľnice (D) a rýchlostné cesty (R): Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (100% vlastník = štát)Cesty I. triedy (okrem R) Slovenská správa ciest
Hierarchia cestných komunikácií (2)
• cesty II. triedy = komunikácie regionálneho významu, tvoria doplnkovú sieť k diaľniciam a cestám I. triedy
Správca: VÚC
Hierarchia cestných komunikácií (3)
• cesty III. triedy – komunikácie miestneho významu
Správca: VÚC
Hierarchia cestných komunikácií (4)
• miestne komunikácie – komunikácie na území obcí – mimo prieťahov ciest vyšších kategórií
Správca: Obce
Diaľnice a rýchlostné cestyRýchlostné cesty:
• šírka: štandardne 22,5 m
• kapacita: 25-33 tis. vozidiel/24 hod
• môže sa budovať po etapách (najprv dvojpruh, potom rozšírenie na 4pruh)
• obmedzené pripojenie a prístup (mimoúrovňové, výnimočne úrovňové)
Diaľnice:• šírka: štandardne 26,5 m• kapacita: 28-36 tis. vozidiel/24 hod• minimálne 4 pruh (norma
nepripúšťa iný variant)• obmedzené pripojenie a prístup (len
mimoúrovňové križovanie)
D1-D4:328/660 km R1-R7: 97/1108 km
Rozvoj siete diaľnic a rýchlostných ciest (1)
D1
D1
D1
D2
D3
D4
R1
R2
R2
R2
R3
R3
R3
R4
R4
R5
R6
R7 R7R7
Sieť diaľnic a rýchlostných ciest – geografické črty
1. navrhovaná sieť diaľnic v zásade kopíruje hlavné hospodársko-sídelné osi Slovenska, s výnimkou južnej trasy Bratislava – Nové Zámky – Veľký Krtíš – Lučenec
2. Absencia S-J prepojenia v území medzi Martinom a Prešovom
3. dominancia severného prepojenia Z-V (BA-KE) diaľnicou D1, kým v južnom prepojení sa ráta s R1/R2 – 3 dôvody:
a) trasa pan-európskych multimodálnych koridorov Va a VI (možnosť financovania výstavby diaľnic z Kohézneho fondu – väčší balík financií)
b) riešenie otázky tranzitnej dopravy v smere SJ údolím Váhu a Kysuce
c) jestvujúca i prognózovaná intenzita cestnej dopravy
Rozostavaná D3 pri Skalitom (smer Poľsko)
Prameň: www.highways.sk
Tunel na D1 - Branisko
Rozostavaná D1 pod Tatrami
Prameň: www.highways.sk
Diaľnica D3 pri Žiline
Rozvoj siete diaľnic a rýchlostných ciest (2)
Zdroje financovanie výstavby diaľnic:• štátny rozpočet (1998-2005 cca 8-10 mld. Sk)• zdroje EÚ: štrukturálny fond ISPA/Kohézny fond• štátom garantované úvery• súkromný kapitál (PPP – public private partnership)
0
50
100
150
200
250
300
350
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
dĺž
ka v
km
Vývoj výstavby diaľnic v plnom profile
Intenzita cestnej dopravy v trasách D a R (2000)
Náklady na výstavbu diaľnic (1) – cenová hladina 2003
Diaľnica v rovinatom území náklady na 1 km (Sk)
D1 Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom 243,755D1 Nové Mesto nad Váhom - Chocholná 196,823D1 Skala - Nemšová 324,880D1 Nemšová - Ladce 186,523D2 Bratislava -štátna hranica SR/MR/RR 193,882
Diaľnica v pahorkov. až horskom územíD1 Vrtižer - Hričovské Podhradie 265,038D1 Lietavská Lúčka - Višňové 537,555D1 Hybe - Važec 333,348D1 Široké obchvat 323,484D1 Fričovce obchvat 302,971D1 Važec - Mengusovce 225,587D1 Dubná Skala - Turany 470,906D1 Svinia - Prešov 314,203
Náklady na výstavbu diaľnic (2)
Diaľnica s tunelmi náklady na 1 km (Sk)D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka 1 098,197D1 Hubová - Ivachnová 803,740D1 Jánovce - Jablonov 464,682
Diaľnica v mesteD2 Bratislava Lamačská - Staré Grunty 1 169,475D1 Bratislava Mierová - Senecká 637,903D1 Bratislava Viedenská cesta - Príst. most 659,485D1 Považská Bystica - Vrtižer 632,875
Letecká doprava
Infraštruktúra leteckej dopravy
• 6 verejných (civilných) letísk• Projekt transformácie letísk (uznesenie vlády č. 649/2001) v
súlade s Koncepciou rozvoja leteckej dopravy SR• do konca r. 2004 podliehali Slovenskej správe letísk• od začiatku r. 2005 sa letiská stali akciovými spoločnosťami
(so 100% účasťou štátu)• ďalší krok: privatizácia letísk (s ponechaním časti akcií tiež
miestnym a regionálnym samosprávam)• 2006: Letisko Košice - vstup strategického investora (66%
akcií)• Letisko Bratislava – privatizácia zastavená
Vývoj počtu cestujúcich leteckou dopravou
v SR
0
100000
200000
300000
400000
500000
600000
700000
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
po
čet
cest
ujú
cich
Slov enské letiská - počet cestujúcich v r. 2006
345000
41500
15509
10973
5100
1937642
0 200000 400000 600000 800000 1000000 1200000 1400000 1600000 1800000 2000000
Bratislava
Košice
Poprad
Sliač
Žilina
Piešťany
počet cestujúcich
Vývoj počtu cestujúcich leteckou dopravou v Košiciach v r. 2005
125844
138083
161827
187716
231410
269885
343818
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
rok
počet cestujúcich
Porovnanie počtu cestujúcich leteckou dopravou
0
500
1 000
1 500
2 000
2 500
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
(v tis.)
rok
BA
KE
Letecké trasy z Košíc v r. 2005
Podiel charterových letov z Košíc v r. 2005
Turecko9%
Grécko23%
Tunisko27%
Egypt16%
Bulharsko19%
Ostatné1%
Španielsko3%
Chorvátsko1%
Izrael1%
Vnútrozemská vodná doprava
Vnútrozemská vodná doprava
• Aj význam tejto dopravy v transformačnom období poklesol
• Dunaj je kľúčovou riekou v styku Slovenska so zvyškom Európy prostredníctvom lodnej dopravy ajednou z najvýznamnejších vodných ciest Európy
• Od r. 1998 dobudovaním VD Selice je s určitými obmedzeniami splavná dolná časť Váhu od Komárna po Sereď, čím vzrástla dĺžka vodných ciest na Slovensku zo 172 na 251 km
• V dĺžke 7,5 km od hraníc s Maďarskom po Ladmovce je splavná aj rieka Bodrog
Vnútrozemská vodná doprava
• Prepravovanými dovoznými komoditami sú hlavne rudy, obilie, potravinárske produkty a vývoznými komoditami hlavne chemické hnojivá, hutnícke výrobky, pevné palivá, stavebné materiály
• V súčasnosti sú na Dunaji 3 prístavy: Bratislava, Komárno a Štúrovo
• V r. 2000 tvoril objem nakládky hodnotu 1 134 000 ton (BA 96 %) a objem vykládky 66 208 ton (BA 59 %)
• Od r. 1998 je prístavisko aj v Šali – slúži Duslu Šaľa
Infraštruktúra vnútrozemskej vodnej dopravy
3 verejné prístavy:– Bratislava– Komárno– Štúrovo
1 neverejný prístav
- Duslo Šaľa, a.s.
Vodné cesty:– cca 250 km, z toho:
• Dunaj ........172 km• Váh .............70 km (od ústia po Sereď) – s obmedzeniami• Bodrog..........7 km (po obec Ladmovce) – s
obmedzeniami
Potrubná doprava
• Potrubná doprava je najmladším dopravným odborom • Nezávisí na prírodných a iných podmienkach, ani na vlastnej
doprave • Charakterizuje ju vymedzenie prepravy len jedného komponentu
obvykle kvapalného, plynného alebo prírodného sypkého substrátu • Z technicko-technologického hľadiska sa člení potrubná doprava na: hydraulickú – prepravuje ropu, produkty z ropy (nafta) ropovodmi
a produktovodmi za pomoci čerpacích zariadení (kompresory), hydromechanickú – prepravuje ťažšie kašovité materiály (mleté
uhlie, popol) za pomoci potrubí, čerpadiel a kvapaliny (ktoré je unášajúcim médiom),
pneumatickú – prepravuje plyn alebo pevný (zrnitý, práškový) materiál za pomoci vzduchu. Na krátke vzdialenosti sa využíva v rámci závodnej dopravy alebo ako pneumatická potrubná pošta.
Kombinovaná doprava
Infraštruktúra kombinovanej dopravy
• 30 – 80% úspora paliva (nafty) – ale len na vzdialenosť min. 500km!!!
• na území SR: 9 terminálov pre KD (zväčša klasických kontajnerových) – rôzni vlastníci (ŽSR, súkromné spoločnosti)
• asi 1000 km železničných tratí zaradených do siete pre KD
/CD CDŽD / VD
Infraštruktúra kombinovanej dopravy v SR
Vývoj dopravy po r. 1989
Základné pojmy
• preprava = doprava(preprava = preprava osôb a tovarov)(doprava = pohyb „prázdnych“ dopravných prostriedkov)• ako merať „veľkosť“ dopravy, prepravnej práce?objem dopravy (prepravy) = množstvo prepravených osôb (ks) / časové obdobie= množstvo tovaru (t) / časové obdobievýkon dopravy (prepravná práca, výkon)= množstvo tovaru prepravené na istú vzdialenosť/ časové
obdobie (udáva sa v tkm)= množstvo osôb prepravených na istú vzdialenosť/ časové
obdobie (udáva sa v oskm)
Preprava na území SR – hlavné druhy dopravy
Osobná doprava - objem prepravy cestujúcich (2005)
2%
17%
15%
66%
Železničná
Cestná (bez MHD)
Mestská hromadnádoprava
IAD
Železničná a cestná doprava – tradične dominantné druhy dopravy, čo je podmienené prírodnými podmienkami a rozlohou Slovenska
Vnútrozemská vodná a letecká doprava – len okrajová úloha v preprave nákladov a osôb
Nákladná doprava - objem prepravených tovarov (2005)
1%
79%
20%
Železničná
Cestná
Vodná
• nárast počtu prepravcov (príchod zahraničných, vznik súkromných domácich prepravcov)
• rozvoj kamiónovej dopravy
Objem nákladnej dopravy v SR
0
50000
100000
150000
200000
250000
1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
ob
jem
(t)
Železničná Cestná Vodná
Črty vývoja prepravy v SR po roku 19891) transformácia štruktúry a objemov priemyselnej produkcie zmena vnútroštátnych prepravných nárokov v nákladnej doprave (pokles prepravy hromadných substrátov, diferencovanosť prepravovaných tovarov menších objemov, „just-in-time“)
Výkony nákladnej dopravy v SR
0
5000
10000
15000
20000
25000
30000
1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007
ob
jem
(t)
Železničná Cestná Vodná
2) zmena smeru prepravných prúdov (po rozpade RVHP a ČSFR), oživenie prepravných prúdov smerom na západ, predovšetkým Rakúsko (blízkosť Viedne a Bratislavy),
Črty vývoja prepravy v SR po roku 1989
Črty vývoja prepravy v SR po roku 19893) diferenciácia trhu práce, nárast nezamestnanosti,
diferenciácia životnej úrovne a životného štýlu obyvateľstva zmeny dopytu po preprave osôb
0
5000
10000
15000
20000
25000
30000vý
kon
y (m
il. o
skm
)
Hromadná doprava spoluIndividuálny motorizmus
• pokles počtu cestujúcich v hromadnej preprave
• nárast významu individuálneho motorizmu
Nárast počtu vozidiel v cestnej doprave
Počet motorových vozidiel
0
500
1000
1500
2000
1970 1980 1990 2000predpoklad
2000skutočnosť
poče
t voz
idiel
(tis.)
motorovévozidláspolu
osobnéautomobily
Počet motorových vozidiel v SR
0
500
1000
1500
2000
2500
1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008
Počet motorových vozidiel* (tis.) z toho: osobné (tis.)
Miera automobilizácie obyvateľstvapočet osobných vozidiel/1000 obyvateľov
0
100
200
300
400
500
600
Nemecko Francúzsko UK Rakúsko Poľsko Slovensko Česká republika Maďarsko
po
čet
oso
bn
ých
au
tom
ob
ilov/
1000
ob
yv. 1995 2004
4) rozpad niekdajších federálnych prepravcov (ČSAD, ČSD, apod.) po roku 1993 vzniká nová organizačná štruktúra prepravcov na Slovensku, príchod nových prepravcov
Črty vývoja prepravy v SR po roku 1989
• transformácia niekdajších monopolných prepravcov (ŽSR, ČSAD, NAD)
• nárast počtu prepravných spoločností
• príchod úplne nových prepravcov (cestná doprava, letecká doprava)
Znovuoživenie leteckej prepravynástup nízkonákladových (low-cost) leteckých
spoločností po roku 2000
0 100000 200000 300000 400000 500000 600000 700000
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
rok
prepravené osoby
Bratislava Košice Poprad Sliač Piešťany
Vstup nízkonákladových leteckých spoločností na prepravný trh
Celkový počet prepravených osôb podľa leteckých spoločností na letisku M.R.Štefánika v Bratislave
0100 000200 000300 000400 000500 000600 000700 000800 000900 000
1 000 000
2002 2003 2004 2005 2006
Sky Europe Slovakia
Slovenské aerolínie
České aerolínie
Ryanair
Austrian Airlines
Air Slovakia
Lufthansa
EasyJet Airlines
ostatné
Letecké spoločnosti rozdelené na nízko nákladové a tradičné ( celkový počet prepravených osôb )
na letisku M.R.Štefánika v Bratislave
0
200 000
400 000
600 000
800 000
1 000 000
1 200 000
1 400 000
1 600 000
1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
nízko nákladové leteckéspoločnosti
tradičné letecké spoločnosti
Atribúty low-cost leteckej prepravy• jednu turistickú triedu,• jeden používaný typ lietadla – redukcia nákladov na údržbu• cestovná schéma - cenové zvýhodnenie zákazníkov, ktorí si
zarezervovali letenku skôr• druhotriedne letiská, využívanie ranných a večerných liniek• lietanie na kratšiu vzdialenosť • iba priame lety, bez prestupov - zvýšenie stupňa využiteľnosti
lietadiel, bez straty batožiny• dôraz na predaj cez internet/call centrum – bez nákladov platených
cestovným kanceláriám,• zamestnanci low-cost spoločností pracujú na viacerých pozíciách
(napr. letušky pracujúce aj ako upratovačky a ako „gate personal“, atď.)
• platený servis za jedlá a nápoje,• žiadne zľavy pre študentov a dôchodcov a pre deti staršie ako 2
roky, výnimku tvoria deti do 2 rokov, • letenky nízko nákladových spoločností sú také nízke, že pokiaľ
spoločnosť nelieta na naše určené finálne miesto , cestujúci môže prestupovať.
Vývoj výkonov osobnej dopravy na Slovensku 1995 - 2005
0
5000
10000
15000
20000
25000
30000
1995 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
mil.
osk
m
Železničná Cestná Letecká Mestská hromadná doprava IAD
5) postupný prechod kompetencií v oblasti verejnej osobnej dopravy na regionálnu úroveň (samosprávne VÚC)
- predovšetkým schvaľovanie cestovných poriadkov - nedokonalý presun:
prímestská autobusová doprava – v kompetencii regionálnej samosprávy (VÚC)
železničná osobná doprava – v kompetencii Štátneho dráhového úradu a ministerstva (VÚC by mali len pripomienkovať)
nezdravá konkurencia medzi železničnou a autobusovou prímestskou dopravou (pričom obe sú dotované štátom)
Črty vývoja prepravy v SR po roku 1989