Láska človeka je takávysoká, aké hlboké je

jeho utrpenie

GENIÁLNY PODNIKATEĽ TOMÁŠ BAŤA OMYL JASNOVIDECTVA SVETOVÝ MIER

duchovných hodnôt do životaŠtvrťročník p re u vedenie

Číslo 3jeseň 1994

íí

2 Sophia

Rados�ou košatiem.Ale v smútku zapúš�am korene.

V š�astí rastiem do výšky.Ale utrpením mi pevnejú konáre.

Usmieva� sa bez prestávky - to je plytké.Potrebujem smútok - aby dodal håbku môjmu smiechu.

Príliš rozkošatený strom s plytkými koreòmi sa vyvráti.A strom, ktorý ide iba do koreòov, neprináša plody.

Sophia 3

Z OBSAHU:

� O ROZDIELI MEDZI JASNOVIDNOSŤOU A POZNANÍMOsudový omyl jasnovidectva - str. 6

� GENIÁLNY PODNIKATEĽ TOMÁŠ BAŤAO aplikácii duchovných princípov v organizácii práce - str. 10

� SEDM EXPERIMENTŮ, KTERÉ MOHOU ZMĚNIT SVĚTPrednáška Ruperta Sheldrakea na 13. transpersonálnej

konferencii v Írsku - str. 15

� A J STVORENIE, AJ EVOLÚCIA? - str. 19

�ATLANTÍDAPosledný kráľ Atlantídy o zániku svojej ríše - str. 21

� DVANÁCT BLÍŽENECKÝCH VLASTNOSTÍZe staroegyptského zasvěcení velkokněze Ptahhotepa - str. 25

� LEGENDA O KATAROCH - str. 30

� OBECNÁ PORADA O NÁPRAVĚ VĚCÍ LIDSKÝCHOdkaz Jana Amose Komenského - str. 31

�CELO-ZEMSKÝ ŠTÁT KŇAZA JÁNA MALIARIKA -str. 34

� BAHÁ’ÍZore nového svetového poriadku - str. 35

� JAZYKOVÁ METAFORA AKO OBRAZ DUŠEVNÉHOSVETA - str. 37

� SVETOVÁ IDENTITAPodmienka svetového mieru - str. 39

Drahá Anna!kým bude v tejto krajine hŕstka ľu-

dí, čo ma budú ľúbiť aspoň tak, akoTy, budem vychádzať. Môj časopiszase o niečo skrásnel, od sĺz a preb-dených nocí mojich vydavateľov. Anisvojou tisícou časťou sa však zatiaľnepodobá tomu, aký by mohol byť aaký je v Duchu pripravený pre ľudí:

Som pokojný jas. Jazmínovočistávôňa. Priezračná, hlboká studnička.Dážď kvetov. Nedobytná, vznešenápevnosť. Ostrie meča. Planúcapochodeň. Fialka pri opustenej ceste.Tisícročný strom.

Týchto deväť v preklade znie:Mier. Čistota. Úprimnosť. Krása.

Vernosť. Spravodlivosť. Láska.Pokora. Múdrosť.

Sophia má byť na Zemi katedrálounašej Panej, Kráľovnej nebies; z pierktorej sa rinú všetky Cnosti a nič saJej nevyrovná. Poslaním Sophie jebyť rýdzim zrkadlom, ktoré odrážaduchovné kvality, má ich znášať naZem a vyjadriť v hmotnom, každo-dennom živote, vyjadriť nekonečné vkonečnom. K tomu má Sophia pomôcťľuďom a ľudia si majú pomôcť samiprostredníctvom nej.

Záleží od ľudí, či bude smieť Sop-hia zostať; ale ľudia to neveľmi chápu,že to záleží od nich. V každom prípadeale dostanú, čo si zaslúžia. Ak Sophiaod budúceho roka prestane vychádzať,

4 Sophia

lebo sa nenájdu aničitatelia ani prispieva-

telia takí, čo by spĺňali Jej vysoké ná-roky na kvalitu, bude to znamenať lentoľko, že ľudia ju ešte nechcú dosťveľmi, inými slovami, že nie sú ešte nato zrelí a chcú zatiaľ iné veci. Sophiinpoklad naďalej zostane len v kruhujednotlivcov, ktorí si to vyslúžili svo-jou vernosťou.

Venujem Ti básničku, chceš? Aschválne Ti ju zatiaľ nevysvetlím, abysi o nej mohla porozjímať najprv sa-ma:

Ticho stojí SfingaBýk-Lev-Orol-Vodnár

na rohoch Božieho trónu; a v jejmlčaní je obsiahnuté všetko. Ale

potom:čo tróny chcú,

to serafíni cítia,to cherubíni vedia,to panstvá vyslovia,

to sily uvedú do pohybu,to mocnosti sformujú,

to kniežatá zošlú,tomu archanjeli prebojujú cestu

a anjeli prinesúčloveku,

aby to naplnil !

Ten posledný, desiaty článok - člo-vek, ktorý by to naplnil - žalostne chý-ba. Človek, ktorý je schopný a ochot-ný pomáhať mi, je veľmi vzácny. Niek-torí by boli ochotní, ale nemajú veľaschopností. Iní majú schopnosti aprostriedky, ale práve preto ich svetzláka venovať sa všetkému inému, lennie tomu, čo je hlavné.

Poštová novinová služba si z 25-tich korún za každé predané číslo

nechá dve tretiny a vráti námlen 9. Pritom len cena papie-ra a tlačiarenskej farby je 15korún na jedno číslo. Ak budú

ľudia aj naďalej takí ľahostajník vlastnému dobru a vlastnej

budúcnosti, ako sú teraz,nepodarí sa túto bariérumateriálnej nadvlády pre-

lomiť nidky.Ak mi budeš chcieť pomá-

hať, budem sa veľmi tešiť a bu-dem Ťa mať rada ako svoju dcé-

ru. Aby si to mohla, musí sa z tebastať jedna vznešená, múdra žena;človek, ktorý za niečo stojí. To je Tvo-ja úloha.

Existuje však spôsob, akým mi mô-žeš pomáhať hneď, a to dokonca vždya všade a za hociakých okolností: du-ševne. Ak bude na Slovensku len nie-koľko sto, stačilo by niekoľko desia-tok živých duší, čo rozpoznajú rýdzehodnoty v sebe a vo mne, a budú si že-lať, aby sa časť z toho najkrajšieho anajušľachtilejšieho, čo sú schopní sipredstaviť a cítiť, zhmotnilo zatiaľ as-poň v časopise - v Sophii - stane sa tak!Bez toho, aby ste o tom vedeli, nájdesa napríklad milionár (tých je dosť),ktorý Sophiu podporí. Nemôžem Ti toteraz vysvetliť, čoskoro to pochopíš ajrozumom; na mojich stránkach budetehlička za tehličkou, ktorá bude dovšetkého vnášať jas, poriadok a poro-zumenie. Ľudia si také súvislosti ne-uvedomujú, lebo tieto deje nemôžu po-zorovať; poviem Ti len príklad, ak sibystrá, všetko Ti bude jasné:

Keď povedzme v chráme vrcholíbohoslužba (ak pravda za niečo sto-jí), je to akoby si vyliala kalich svetla.Roľníkov na okolitých poliach za-siahne vlna posvätnej nálady a lásky- oprú sa bradou o hrable, o kosu, po-rozhliadnu po okolí a vzdychnú - alenikto z nich sa nedozvie, prečo tovlastne urobil!

Pripájam ešte list, ktorý som posla-la jednému študentovi z Trnavy. Znieinak, lebo on sa inak pýtal, a tiež pre-to, že je muž. Myslím však, že väčšinuz toho by som povedala aj Tebe.

Nezabudni, prosím, zalievaťkvetinku Čistoty v Tvojom srdci vrúc-nou vďakou a túžbou - Tvoja duša jezakliata spanilá deva - a jedného dňajej narastú zlaté krídla a vznesie sa khviezdam.

Nech dobré víly bdejú nad Tvoji-mi krokmi !

Tvoja Sophia

Milý Peter!Som rada, že sa o Mňa uchádzaš a

že si si Mňa, Múdrosť, zvolil za Cieľ.Mojou prvou úlohou, ako ženy, je in-špirovať ľudí k ušľachtilému. Nezá-leží na tom, že vysoké podmienky preuchádzačov o moju ruku, z ktorých janemôžem nijako zľaviť, nebudeš môcťsplniť hneď. Aj chudobný chlapec, keďsa zamiluje do dámy veľmi vznešenéhopôvodu, ktorá mu je nedostupná, urobíraz veľké veci! Lebo láska k Veľkémuho urobí veľkým! Ak bude svoju Pa-niu milovať nadovšetko a z celého srd-ca, ak obetuje aj svoje pohodlie, abysa raz stal hodný jej priazne, bude deňodo dňa rásť, zatiaľčo iní budú stáť namieste. Raz ho potom povýšia do vzne-šeného stavu. Ale už ten boj a prácapre milovanú Paniu sú pre rozpráv-kového hrdinu sladké.

Vedz, že túžiť po Múdrosti, Pravdea Láske, po tom, čo je Krásne, je tojediné, čo má vždy zmysel. Všetkoostatné je len prostriedok k tomu Jedi-nému, ktoré leží v Duchu, nie v hmote,a keď tam to Jediné chýba, keď sapúhy prostriedok zamení za Účel, akoje to v spoločnosti teraz, je všetko ne-zmyselné. Ľuďom chýba zmysel života,lebo ho hľadajú v hmote, ale on je vDuchu. Hmota je len prostriedok.

Nehnevaj sa, že nemôžem písať dl-hé osobné listy. Moje riadky budú re-agovať na vaše podnety a bude v nichnajlepším spôsobom postupne vyjad-rené všetko, čo mám ľuďom povedať.

Ak chceš pre Mňa niečo urobiť, vprvom rade pracuj na svojom osob-nom sebazdokonalení vo všetkýchsmeroch, v akých si dostal dary od su-dičiek. Ak bude z teba kvalitná osob-nosť, po stránke ľudskej aj profesio-nálne-odbornej, príde čas, keď ťa bu-dem potrebovať a stretneme sa; dovte-dy máš čo robiť.

Ak chceš začať robiť niečo konkrét-ne už teraz, postaraj sa, aby si neja-kým múdrym a dôstojným spôsobomoboznámil s mojou existenciou svojichpriateľov a ľudí vo svojom bydlisku;ale takých, čo urobia pre mňa viacdobrého, ako zlého. To je teraz veľkápomoc, aby o mne ľudia vedeli - pre-davači v stánkoch môj časopis niekedyvôbec nevyložia a tiež ľudia sú prílišpovrchní, aby si dobre pozreli, čo jevnútri. Zoznám sa postupne so sieťoumúdrych ľudí s duchovnou ašpiráciouv tvojom meste - o niekoľko rokov tobudeme potrebovať.

Možnosti, ktoré pred Tebou ležia,

Sophia 5

nemôžeš teraz v plnej miere ani chá-pať. Ak ale pôjdeš dopredu, obzormožného sa Ti bude stále rozširovať.

Poznáš napríklad Trnavských Ba-há’istov? Sú to dobrí ľudia, ktorí Ťauvítajú aj Ti veľa dajú. Ale chráň sa,aby si zostal len u nich. Ty musíš poz-nať oveľa viac, ako len to, s čím sa oniuspokojili!

Vedz, že plány pre obnovenie Zemesú dávno hotové zo Svetla a zástupycherubínov a serafínov sú pripravenék boju. Ale s takým nekvalitným náro-dom, ako Slováci zatiaľ sú, sa nemôženič podariť ani vziať dobrý koniec.Preto naša prvoradá úloha teraz je:skvalitňovať vedomie ľudí, ich roz-hľad, hĺbku, ich duchovné aj rozumovéaj telesné schopnosti.

Bytosti Osudu sa postarajú o to,aby prebudili tento národ z duchov-ného spánku krvou a železom - keďnechcú počúvať na nežný šepot an-jelov - a Mojou úlohou je vysvetľovaťim, o čom je Život, keď budú padať nakolená od zúfalstva a kričať k nebu toveľké bolestné “prečo ?!”. Konečne,konečne sa raz budú musieť pýtať astáť o to, aby sa dozvedeli niečo nové;konečne bude tá nekonečná pýcha člo-veka zlomená! Urob si teda dokonaléjasno vo všetkom, čo v Tvojom životeje, aby si mi raz v tom vysvetľovanímohol pomáhať vlastným príkladom!

Nech Ti dobré bytosti pomáhajú vovšetkom, čo konáš v súlade s Vôľounašeho Pána a pre radosť našej Pa-nej; a nech ti vezmú všetkú silu k zlé-mu!

Sophia

Vážený pán inžinier,Sophia sa teší, že ju máte rád!Sophiinou úlohou a najvrúcnejším

želaním je prinášať ľuďom Jas, Istotua Vedomie hlbšieho významu vecí, Do-konalosti a Vznešenosti kozmickéhoporiadku v jednoduchej, rýdzej podo-be; a vyslobodzovať ich Živou Prav-dou z väzenia zadebnených cirkevnýchkonfesií, ako aj naivného materializ-mu a všetkých zúžených predstáv orealite; inšpirovať a prebúdzať ichduchovné zmysly pre Pravdu, Dobroa Krásno a všetky vysoké, večné hod-noty. Má byť baštou Čistej duchovnostia Ariadninou niťou uprostred tejtonoci nevedomosti. Jej cieľom je všakvždy aj pomôcť prispôsobiť, aplikovaťesenciu prastarej Múdrosti do praxesúčasnosti.

Ak máte Sophiu rád, myslite na ňu,prosím. Ona ešte zďaleka nie je takáaká má byť a musí byť, ak má splniťsvoju úlohu. K tomu jej musia ľudiapomáhať. Kto nemá ten dar aby doká-zal prispieť nejakým múdrym slovomalebo ušľachtilou kresbou, môže na ňuľudí upozorniť alebo si môže aspoň vmodlitbe želať, aby sa ušľachtilé túžbynašich národov zhmotnili zatiaľ aspoňv časopise, ktorý bude rozsekávať tem-notu ako lúč. Pokladajte prosím Sop-hiu aj za svoju; pokladajte sa za ex-terného, príležitostného redaktora-informátora, ktorého úlohou je zatiaľaspoň vedieť o plamienkoch Nádejevo svojom okolí a vnútorne neustávaťv hľadaní ciest ako uskutočniť Od-veký sen ľudstva.

Keby ľudia mohli vidieť celú Prav-du, keby vedeli, kto je Najmocnejší, ke-by vedeli, čo ich čaká, keby mohli sle-dovať tú vznešenú a neúprosnú záko-nitosť a vedeli o význame všetkého, čosa odohráva v podstatnom Bytí, podškrupinou tohto zdanlivého chaosu,azda by zaraz nabrali bezhraničnú od-vahu vypovedať všetku službu zlu a sdetským nadšením by začali budovaťNovú Zem... ale to sa ešte nesmie stať;ešte majú chvíľku možnosť rozhodnúťsa pre Dobro uprostred zla, pre Láskuuprostred nenávisti, pre Pravdu upros-tred lži - potom sa to už nebude po-čítať. Pamätáte na zamatovú revolú-ciu? Potom sa to už nepočítalo!

Vážený pán profesor!Prijímite týmto Sophiino úprimné

poďakovanie za Váš záujem a za záu-jem Kanadských Slovákov o to, čo sadeje v ich domovine.

Dnes som sa na zjazde politickýchväzňov rozprával s šéfredaktorom“Kanadského Slováka”, pánom An-drejom Brázdom. Oboznámil som hoso Sophiou, hoci neviem, aká budemiera jeho schopnosti jasne vnímať achápať tento druh úlohy, akú má Sop-hia zohrať v našej krajine; jej subtíl-ny spôsob a rovinu pôsobenia.

Sophiine šípy zasahujú srdcia ľudína mieste, z ktorého si ich nebudúmôcť viac nikdy vytrhnúť; a môžemzodpovedne povedať, že naša krajinaešte vôbec nie je stratená a v priebe-hu niekoľkých budúcich storočí mámožnosť stať sa prvou krajinou naZemi; lebo v lone Slovenska a Slovan-skej kultúry je zasiate semeno kvetu

takého krásneho, o akom sa anglo-saskej kultúre ani len nesníva. Tamtímali za úlohu vyvinúť silné ja, vďakačomu dominujú svet; ale títo majúdarovanú schopnosť nezištne slúžiť,vďaka čomu museli prejsť tisícročnouporobou; ale vo chvíli keď pochopia,že ten, komu treba slúžiť, je jedineBoh - budú mať v rukách najväčšiuzo všetkých mocí darovaných člo-veku: schopnosť sebazaprenia, obete.Čiže opak sebapresadzovania.

Na svojich prednáškach vždy zno-vu vidím ten príboj, ktorý sa - zatiaľešte podvedome - triešti o brehy ľud-ských sŕdc. Slovania budú smieť byťprví, ktorí pochopia, nie len ako jed-notlivci, ale ako celok, čí sú; a zvola-jú tú nádhernú vetu, ktorá lieči všetko:

Ja nepatrím sám sebe;ale môjmu Kráľovi a Kráľovneja Oni si chránia svoj majetok!

prví budú ochotní skríknuť:Môj život nepatrí mne, ale som ho

daroval!a ako prví budú pripravení prísť ovšetko a chápať:

Kto stratí svoju dušu pre Mňa, nájde ju...

Pravda, než to bude tak ďaleko, ča-ká nás nepredstaviteľné množstvo tr-pezlivej práce, ktorá presahuje jedenľudský život.

Ak Vám urobí radosť nejakýmspôsobom Sophii pomôcť v jej vyso-kom poslaní, bude Vám za to vrúcnevďačná. Posielam Vám aj tri listy čita-teľom, z ktorých sa Vám možno ešteviac ozrejmí; aj to, že Sophiine cestya spôsob, akým zapúšťa živé korenemedzi ľudí našej krajiny, nie sú cesta-mi a spôsobmi iných časopisov. Prav-depodobne najserióznejší časopis vSpojených štátoch, ktorý by bol ekviv-alentom Sophie je Gnosis, s ktorýmsme nadviazali družbu; ale aj to je lenčasopis pre informáciu a tam to končí.Sophia je Jana z Arku - odvážna pan-na s plamenným srdcom, ktorá sa ne-bojí viesť svoju krajinu do najsvätej-šej vojny, v ktorej najväčším nepria-teľom je naše vlastné ego a jedinouzbraňou mravná čistota!

6 Sophia

O ROZDIELI MEDZI JASNOVIDNOSŤOU APOZNANÍM

(Osudový omyl jasnovidectva)Služobník Ľalie

Duševné schopnosti človek môžemať alebo nemať; ale duch je on sám!Keď človeka nemilujeme pre niečo, alepre neho samého, milujeme ducha vňom.

Pred narodením človek dostane takúduševnú výbavu, akú potrebuje na spl-nenie svojej špecifickej životnej úlohya po smrti ju zase odovzdá. Ale vo svo-jom duchu si skladá poklad na večnosť.

Nápoje čarodejníc

Duševné telá sú (jemno)hmotné, aleduchovné telo nie je hmotné. Hmotumožno ovplyvňovať a manipulovať po-mocou hmoty, ale nikdy nie ducha! Pre-to senzibilnosť možno dosiahnuť aj me-chanickými prostriedkami, ale duchov-ný rast sa zásadne nedá dosahovaťprostriedkami; iba vlastným pohybomducha, duchovnou ašpiráciou.

Existujú byliny (napríklad indián-ske kaktusy alebo niektoré stredoeuróp-ske huby), po požití ktorých môžete vi-dieť myšlienkové útvary druhých ľudí,môžete sa dívať cez stenu, zbadáte ajprírodné bytosti. Lenže z nich nezmúd-riete. Skutočnú múdrosť vám nikto ne-môže dať prehltnúť v tabletke.

Stredoveké bosorky sa natierali tzv.masťou čarodejníc.Táto zmes obsaho-vala ľuľkovec zlomocný, jedovatý dur-man a ďalšie byliny, ktoré umŕtvili telotak, že doslova “vyhnali” dušu do astrá-lu. V astrálnom tele sa potom lietalo natzv. sabaty čarodejníc, ktoré však nienevyhnutne prispievali k prehĺbeniučlovečenstva svojich účastníkov; k to-mu, aby sa stali viac ľuďmi. Naopak.Pre väčšinu sa táto schopnosť stala prí-ležitosťou usporiadať orgie na oslavuzvieracích rozkoší a vítaným únikom odťažkej pozemskej reality.

Senzibilitu možno stupňovať aj ve-getariánskou a vegánskou stravou. Čímjemnejšia potrava, tým nežnejšie dušev-né vyžarovanie, tým väčšia citlivosť.Ale do kráľovstva ducha sa nemôžete

V poslednej dobe sa stalo zvy-kom, že ľudia si chodia po múdrosťk jasnovidcom. Mnohí z nich dúfa-jú, že človek, ktorý je senzibilný, immôže pomôcť zorientovať sa v život-ných hodnotách a ukázať cestu zosobných konfliktov a nešťastí. To-to očakávanie sa zakladá na ne-správnom predpoklade, že človek,ktorý vidí “čosi viac”, napríklad au-ru, by mal automaticky vedieť viacaj o kozmickom poriadku, o vý-zname života, o Bohu a o poslednýchveciach človeka.

Duševná senzibilita a duchovná zre-losť sú dva nezávislé rozmery, ktorémožno znázorniť dvoma na seba kol-mými súradnicovými osami:

Senzibilný človek nemusí nevy-hnutne stáť duchovne vysoko; a na-opak, senzibilnosť nie je podmien-kou poznania. Aký by to aj malo zmy-sel, keby vlastný zmysel ľudského ži-vota - duchovný rast - Stvoriteľ malpodmieniť nejakou zvláštnou schop-nosťou, ktorou by potom obdaroval ibaniekoľko vybraných jednotlivcov? Súostatní ľudia vylúčení z možnosti usku-točniť svoje človečenstvo? Alebo majúbyť odkázaní na senzibilov?

Senzibilnosť je duševná vlastnosť;ale to, čo robí človeka človekom a pod-ľa čoho sa meria jeho hodnota, je veľ-kosť jeho ducha, jeho charakter.

V

Senzibilita, citlivosť(kvantita)

Duc

hovn

á úr

oveň

(kva

lita)

V

V

dostať len zmenou zloženia jedálneholístka.

V ojedinelých prípadoch môže ísťo poruchu prednej mozgovej kôry, kto-rej vedľajším účinkom je schopnosť vi-dieť záblesky obrazov z dávnej mi-nulosti.

Väčšina ostatných jasnovidcov dos-tala svoj dar na to, aby ako liečiteliamohli zmierňovať ľudské utrpenie a od-činiť tak mnohé zo svojej karmy. Aleľudia ich svojvoľne robia autoritami voblastiach, na ktoré vôbec nie sú povo-laní.

Jasnovidnosť zvierat

Vieme, že zvieratá dokážu neomyl-ne identifikovať geopatogénne zóny.Mačka si zásadne líha do geoaktívnejzóny, pes sa jej naopak vyhýba. Zviera-tá vnímajú svoje jemnohmotné okolie.Vycítia zlé úmysly človeka, vnímajúdušu zomrelého, ak je prítomná, alebovytrvale štekajú na nejaký astrálny ú-tvar, inak hrubohmotne neviditeľný.

Rupert Sheldrake podrobne skúmaljasnovidné schopnosti domácich zvieratvo Veľkej Británii. Ukázalo sa, že pesdokáže vycítiť úmysel svojho pána, kto-rý zamyká dvere svojho úradu v 50 kmvzdialenom meste a myslí na návrat do-mov. Chovanie psa je takým bezpečnýmindikátorom, že pre niekorú manželkuje to dostatočné znamenie na to, aby za-čala zohrievať obed pre prichádzajúce-ho manžela.

Ešte presvedčivejšie sú prípady tzv.telefónnych mačiek. Ide o mačky, ktoréak zazvoní telefón, cítia, či volá ich pa-ni alebo niekto iný. Ak je to ich pani,zhodia labkou sluchátko a riadne od-povedajú na telefónny hovor: mňau-kaním.

So svojou schopnosťou jasnocituboli zvieratá človeku po tisícročia ne-oceniteľným pomocníkom. Zviera do-káže nájsť človeka zasypaného v banialebo pod lavínou. Keď zvieratá pred-

V

Sophia 7

Môžu vám opísať vaše momentálneosudové smerovanie do budúcnosti,ktoré vyplýva z vašich túžob a stra-chov; ale nie, ako svoj osud zmeníte.Môžu vám povedať to, čo by ste vedeliaj sami, keby ste boli k sebe trochuúprimní. Môžu vám prezradiť cityiných ľudí k vám. Môžu vám do očí po-vedať, akí ste, ak máte sklon klamať sa.Ale nemôžu vám pomôcť zoriento-vať sa v živote tak, aby ste vedeli, čomáte a čo nemáte robiť, aby ste zme-nili seba a svoje osudové postavenie;teda to, čo najviac potrebujete!

Skutočne pomôcť by vám moholnejaký duchovne vyzretý, múdryčlovek; nie psychický citlivec, ktorýsám stojí ešte na nízkom stupienkusvojho človečenstva.

Vidieť neznamená vedieť

Predstavte si, že by ste vzali prave-kého človeka na exkurziu do plne robo-tizovanej haly na výrobu automobilova počítačovej elektroniky. Povodíte hopomedzi roboty s automatickými ruka-mi, samočinné zváračky, pneumatickékáble, hydraulický lis, ozubené kolies-ka, optické detektory, lasery...

Tento človek, ktorý vyrástol v loneprírody, má dvakrát tak ostrý zrak akoktokoľvek z nás. Ale čo povie doma,keď príde medzi svojich? Rozpovie imo krajine, kde na vlastné oči videl naj-podivuhodnejšie zvieratá, aké kedyľudské oko videlo: príšery, ktoré cvaka-li zubami a hltali kusy železa, s bezpoč-tom rúk chŕliacich oheň a iskry, omo-tané dutými syčiacimi hadmi...

Tento človek skutočne všetko videl,ale nič nepochopil. A ani pochopiť ne-môže. Bez ohľadu na to, koľko mu tobudete vysvetľovať. V jeho jazyku ne-existujú výrazy pre stroje a elektroniku.V pojmovom systéme pravekého spo-ločenstva tieto pojmy nič neznamena-jú, neexistujú. Pračlovek nikdy nepo-chopí počítač, lebo počítač nemá žiadenfunkčný vzťah k jeho životnej základ-ni. V pralese nemá také čosi žiadneuplatnenie.

Teda ak nejaký človek vidí, ne-znamená to, že aj rozumie, čo vidí.Na druhej strane inžinier, ktorý tietostroje zostrojil, no neskôr oslepol, byich dokázal opraviť napriek tomu, žeich nevidí!

Citlivosť je bezpochyby prekrásnaženská vlastnosť, ktorej dennodennevďačíme za veľa. No pri všetkej úcte,

treba si uvedomiť, že senzibilita je ibazdrojom informácie, nie poznania.

Ten, kto má videnie, sa musí spojiťs niekým, kto má vedenie, aby z jehovidenia bol aj nejaký úžitok. Alebo mu-sí mať oboje sám. Ako vo všetkom,tak aj tu sa musí spojiť jedna ženskáa jedna mužská vlastnosť na to, abyvznikol celok, ktorý je funkčný aužitočný.

Rozdiel medzi informáciou apoznaním

Materiálny nosič informácie a vý-znam, ktorý zastupuje, sú dve rozličnéveci. Negramotnému človeku neprine-sie múdra kniha veľa úžitku; najmä aksi neuvedomuje, že písmená nie sú ob-rázky, ale zastupujú nejaký obsah. Vy-užije múdru knihu prinajlepšom tak, žes ňou podoprie nohu stola alebo s ňoubude kúriť. Aj keď budú traja gramot-ní ľudia čítať jednu knihu, jeden z nichpochopí, čo je v nej napísané, druhý topochopí iba dopolovice a tretí nepo-chopí vôbec nič. Každý z nich ju po-chopí do takej hĺbky a výšky, na akúmu stačia jeho vlastné duchovnékrídla. Inak sa môže namemorovať na-spamäť aj celého Platóna; to ale nezna-mená, že je Platón.

Každý symbolický jazyk je rámco-vý, náznakový systém a počúvajúci homôže naplniť len vlastným prežitím; aak ho nemá, tak potom len takým, akémá. Preto jasnovidec, ak by sa aj dostaldo nejakej vyššej sféry, nebude z tohomať veľký úžitok, pokiaľ sám v sebenenesie príslušnú duchovnú kvalitu,ktorá jediná mu umožňuje nie len vní-mať, ale aj uvedomovať si význam vní-maného.

Omyl psychedelickej vlny

V 60-tych rokoch zavládlo v urči-tých vedeckých kruhoch ako aj medzimiliónmi hippies všeobecné nadšenieokolo psychedelických látok (látok roz-širujúcich vedomie). Timothy Leary ajeho stúpenci verili, že LSD je niečoako “Kristus Instant” (Kristus v práš-ku); a že kto ho požije, otvoria sa muoči, “spozná Boha” a bude dobrý.Chceli zmeniť svet masovým rozdáva-ním drog. No hoci požívanie drog uždávno presiahlo želané kritické percen-to populácie, svet sa zato nestal lepším.

Omyl psychedelickej vlny spočí-val v tom, že predpokladali, že rozší-

vídajú prírodné katastrofy ako zeme-trasenia, zosuvy pôdy a pod., nejde onejaký záhadný šiesty zmysel, ale jed-noducho o schopnosť bezprostrednevnímať jemnejšie deje v prírode, vráta-ne prírodných bytostí, ktoré zvieratájednoducho varujú. V schopnosti ne-chať sa viesť bytostnými spočíva ajtajomstvo, prečo poštové holuby vždytrafia do rodného holubníka bez ohľaduna to, na ktorom mieste zemegule saocitnú; alebo kone, ktoré inštinktívnedovedú svojho pána do cieľa, hoci onsám nevie, kde leží.

V štvrtej knihe Mojžišovej je na tútotému pôsobivý príklad: Oslica prorokaBileáma uvidela pred sebou vyššiubytosť, anjela Pána s obnaženým me-čom, a nechcela ísť ďalej. Bileám an-jela najskôr nevidel a trikrát neposluš-nú oslicu zbil. Až keď sa mu otvorilioči a aj on uvidel anjela, pochopil, žekonal nesprávne.

Teda zvieratá sú vo všeobecnostiešte senzibilnejšie od nás. To však ni-jako neznamená, že by stáli duchov-ne vyššie od človeka!

Jasnovidnosť ľudí

Vo vesmíre existuje obrovská hier-archia svetov; nedozierne schodištepoznania. V dejinách ľudstva sa objavi-lo len niekoľko málo jednotlivcov, ktoríboli schopní vedome zrieť duchovnésvety už za pozemského života. Všetciostatní senzibili sa dívajú len do sve-tov duševných. Z nich len hŕstka od-vážnejších sa osmelila do mentálnejsféry. A drvivá väčšina súčasných jas-novidcov vidí iba astrálnu či éterickúúroveň, čiže nedostali sa ani za hrani-cu hrubohmotnosti. Ako by mohli po-dať správu o vysokých duchovnýchsvetoch, v ktorých kotvia všetky príčinya významy vecí, všetky skutočné, večnéhodnoty?

Môžu vám povedať, akej farby máteauru; ale nepovedia vám, ako to mátespraviť, aby vaša aura zahrala jasný-mi, krásnymi farbami, keď je špinavá.

8 Sophia

renie vedomia (čo do kvantity) auto-maticky znamená aj jeho prehĺbenie(čo do kvality). Vychádzali z toho, že“vidieť niečo viac” samo sebou zname-ná aj “vidieť niečo lepšie”.

Ale skutočnosť bola taká, že drogyúčinkovali úplne individuálne. Jedenvidel krásne svety a druhý - po požitítej istej drogy - sa ocitol v pekle. Každáz týchto drôg totiž pôsobí tak, že dočas-ne odbúrava niektoré funkcie mozgu anadzdvihuje tak závoj, ktorý nám inakpri bdelej funkcii predného mozgu za-braňuje vnímať jemnejšie vrstvy hrubo-hmotnosti. Umožní vám na chvíľu vní-mať z kolektívneho nevedomia éterickéa astrálne útvary, myšlienkové formy vovašom duševnom okolí. Droga však dovašeho duševného sveta nemôžepridať nič, čo tam nie je. Môže lenodkryť, čo tam je. Pre duševne krás-nych ľudí to môže byť príjemný záži-tok, pre tých druhých šokujúci otras.Droga vám taktiež nemôže zaručiť, žepochopíte, čo ste vlastne videli.

V žiadnom prípade nemôže samaosebe prispieť k vášmu duchovnémurastu. Droga vôbec nemôže pôsobiť navášho ducha, ale ako chemická látka lenna chemické procesy v hrubohmotnommozgu. Môže len pasívne nabúrať,predčasne odstrániť závoj, ktorý by sabol prirodzene zdvihol neskôr, v pravýčas, keď na to budú vaše duševné zmys-ly dosť silné. Môže rozbiť ochrannýmechanizmus, ktorý chráni pred prílišostrým vnímaním jemnejších svetovkaždého dovtedy, kým nie je zrelý, abyuniesol viac. Neuniesť môže človek prí-liš negatívny zážitok, po ktorom sa“zblázni”, alebo aj príliš pozitívnyzážitok, po ktorom sa mu nechce viacžiť v pozemskej realite ako normálne-mu človeku.

Duševná úroveň, na ktorej sa popožití drogy človek ocitne, je len tásamá, na ktorej bol aj predtým; lens tým rozdielom, že zatiaľčo predtýmmohol iba vytušiť jej obrysy spoza zá-voja, teraz ju môže vnímať naplno. Akoveľa z vnímaného je potom schopný ajpochopiť, závisí od toho, do akej mierysú vyvinuté jeho duchovné zmysly.

Prečo neuspeli ani špiritisti

Špiritistické hnutie vzniklo v druhejpolovici minulého storočia a vzápätí sinašlo milióny stúpencov. Aj špiritistidúfali, že si pootvoria dvierka k spáso-nosnému poznaniu a zlepšia svet pomo-

cou “rozšírenia vnímania”. Prišli na to,že duše zomrelých, ktoré sa ešte potulu-jú v blízkosti zeme, sa môžu prejavovaťpohybovaním hrubohmotných predme-tov, ak im na to fyzicky vtelení prítom-ní poskytnú éterické vyžarovanie svo-jej krvi. S určitou dávkou humoru bysa dalo povedať, že išlo o dobrovoľnépodhadzovanie sa vampírom. Médiumbolo neraz skutočne vyčerpané na po-kraj zrútenia.

Ale my sa nechceme smiať ľudskejnevedomosti. Účastníci špiritistickýchseansí si vo svojich očiach pripadalioveľa vážnejší a ušľachtilejší. Boli tovedci-bádatelia. Systematickým experi-mentovaním sa presvedčili, že ide onaozajstný styk so zosnulými. Ich chy-ba bola v tom, že predpokladali, že“vidieť niečo viac” vždy znamená aj“vidieť niečo lepšie”. Vychádzali ztoho, že “záhrobie”, “druhý svet” je ne-jaká jednoduchá miestnosť, do ktorejkeď prevŕtate dieru, dozviete už sa všet-

ko. Očakávali, že duše zomrelých imbudú môcť poskytnúť odpovede na naj-dôležitejšie otázky ľudského bytia; oBohu, o posmrtnom živote a o zmysleživota na zemi a pod.

V skutočnosti sa pomocou stolčekovdostali len do astrálu, aj to len do jehonajnižšej sféry, ktorá sa prekrýva s po-zemsky fyzickým svetom.

Aby sa nejaká duša mohla preja-vovať pohybom hmotných predmetov,musí byť s týmto predmetom do určitejmiery sama rovnorodá. Musí teda byťsama dosť hmotná, hutná, tažká - čižetemná. Vznešení duchovia, ktorí prebý-vajú vo vysokých, jasných svetoch adávno nemajú ťažké hmotné telá, nema-jú možnosť špiritistickým stolčekomani pohnúť. Preto to zákonite mohli byťlen najťažší a najtemnejší duchovia,pripútaní do blízkosti Zeme nejakoupozemskou závislosťou, často takí, čo

ani nepochopili, že už zomreli, teda tínajnevedomejší, ktorí mali najväčšiumožnosť prejavovať sa pomocou stol-čekov a kyvadiel.

Keby aj bol na seansi prítomný ne-jaký svetlejší duch, musel by v bitke ostolček ustúpiť temnejšiemu, ktorý jeťažší a teda “pevnejší v kramflekoch”čo sa týka pohybovania nábytkom. Odtýchto najnevedomejších si špiritis-ti chceli nechať radiť o živote! Mož-no to bol starý Blaško - čo o nedeliachzvykol politizovať v krčme pri pive, nonikto ho nebral vážne - ktorého obme-dzené názory potom so zbožnou úctoupočúvali z úst média...

Špirála dejín sa opakuje

Dnes špiritizmus má v očiach väčši-ny ľudí pejoratívnu konotáciu “primi-tívnej duchariny”; a deti kvetov, ktoréchceli zduchovnieť fajčením hašiša azachrániť svet všeobjímajúcou láskou,pokladajú - samozrejme - za smiešne na-ivných. Ale vedia títo ľudia, že v srdcišpiritistického hnutia aj hippies bol istýduchovný rozlet, akému oni možno ne-siahajú ani po členky? Vedia, že to bolipriekopníci, Ikarovia, ktorí chceli vz-lietnuť k slnku, zhotovili si svojpomoc-ne malé krídla, ale spravili chybu a zrú-tili sa? Vedia, že raz budeme všetci lie-tať do krajiny, do ktorej sa oni nedosta-li?

Vieme už, v čom presne mali špiri-tisti aj hippies pravdu, a v čom urobiliosudnú chybu? Neopakujeme náhodoutú istú chybu znova? Vzali sme si po-učenie?

Nevzali. Ešte stále sa chcemedostať k Poznaniu nejakou lacnouskratkou!

Jednu a tú istú chybu opakujemedokola; a stále sme nepochopili prin-cíp, ktorý spočíva v jednoduchomzákone rovnorodosti: že spojenie svysokými duchovnými svetmi je pod-mienené aspoň približne rovnakovysokou vlastnou duchovnou kvali-tou, a že táto kvalita nie je výsled-kom žiadneho druhu mechanickéhovydrážďovania do extrémne citli-vých stavov, ale vzniká iba poctivýmduchovným úsilím, úprimnou prácouna sebe, cnostným životom. Vznikáv boji s každodennou životnou reali-tou, v ktorom sa usilujeme o dobroa vysoké hodnoty; lebo vtedy sa námvytvárajú orgány vo svete ducha.

Ľudia zase chodia robiť životné roz-

Sophia 9

hodnutia k veštcom a vešticiam. Na-miesto vznášajúcich sa stolčekov hoj-dajú kyvadlami. Mediumita sa opaku-je v channelingu a psychotropné látkyv holotropnom dýchaní.

Stále sme nepochopili, že akýkoľ-vek hmotný predmet nemôže slúžiťako “periskop” do duchovného sve-ta - ale len vlastné, rozvinuté duchov-né orgány. Ľudia ďalej konštruujú prí-stroje a magnetofóny na “odpočúvaniezáhrobia” v nádeji, že sa dozvedia ne-jakú cennú informáciu.

Japonci skonštruovali počítač obsa-hujúci labilné obvody, ktoré dovoľujúnebožtíkom prejavovať sa pomocou po-čítačového terminálu. Pred dvoma rok-mi sa v novinách objavila správa, žeúspešný tvorca sa už spojil so svojounebohou babičkou. Počítačový inter-face pre spojenie so zosnulými členmirodiny bude iste vychyteným komerč-ným artiklom. Bude sa však v použí-vateľskej príručke nachádzať aj upo-zornenie, že v skutočnosti vôbec nemusíísť o vašu babičku, ale len o astrálnušupku, ktorá síce obsahuje informácieo duševnom svete vašej babičky, ale tie-to informácie teraz už možno zneuží-vajú úplne iné entity?

Uvedomuje si ten, čo berie do rukykyvadlo, čo presne robí? Že bude môcťzískať pravdepodobne len pozemské in-formácie a aj to sa bude musieť mať na-pozore, aby sa nestal závislým od neja-kej záhrobnej mafie, ktorá ho v kritickejchvíli začne vydierať tým, že mu od-mietne poskytnúť ďalšie informácie,alebo ho začne klamať?

Pochopili sme už, že nikto sa ne-môže spojiť s mimozemšťanmi ale-bo neviditeľnými guruami, ktorý bystáli viac ako o pol stupňa v duchuvyššie od neho? Prax svedčí o tom, žeto nechápeme.

Holotropné dýchanie. Áno či nie?

Keď Stanislav Grof vypracovaltechniku holotropného dýchania, jehopôvodnou motiváciou bolo nájsť tech-niku, ktorá by umožňovala dostať sa dopodobného stavu ako po požití psycho-tropných látok. Techniku, ktorá by u-možňovala skúmať podvedomé vrstvyvlastnej psychiky, no bez použitia drog,ktoré sa medzičasom dostali mimo zá-kon. Nechal sa inšpirovať starou ša-manskou praktikou založenou na inten-zívnom, rýchlom a hlbokom dýchaní.Prekysličením vzniká stav zmeneného

vedomia, umožňujúci intenzívnejšievnímať astrálne archetypy v kolektív-nom nevedomí a zažiť transpersonálnezážitky.

Dýchanie a pociťovanie sú obdi-vuhodne prepojené. Vzrušené pocity saprejavujú rýchlym dýchaním a naopak;ak chceme potlačiť emócie a na chvíľusa sústrediť, spontánne zadržíme dych;čiže robíme pranájámu. Holotropné dý-chanie je tak založené na rovnici:

viac dýchať = viac pociťovať

Je založené na stupňovaní senzi-bility a v tom zmysle je ekvivalentnépoužívaniu psychedelických látok;samozrejme, so všetkými dôsledkami aúskaliami, ktoré tento princíp so sebouprináša.

Pri holotropnom dýchaní sa člo-vek neotvára žiadnym duchovnýmsvetom, ale kolektívnym myšlienko-vým a pocitovým centrálam na as-trálnej pláni a poskytuje im celú svo-ju bytosť, vrátane fyzického tela, aby

sa cez neho mohli prejavovať. Stáva saniečo ako tlampačom astrálnych arche-typov vo fyzickom svete. Niet dôvodumyslieť si, že ide o jeho vlastné minuléživoty. V každom prípade však ide o ži-voty a zážitky, s ktorými je duševnespriaznený, lebo k nemu prúdia z jemupríbuzných kolektívnych centrál, naktoré je - vďaka zákonu rezonancie -napojený duševnými vláknami.

Škála zážitkov je vskutku rovnakopestrá ako po požití chemických látok:od nebeských slastí až po pekelné mu-ky, ktoré dýchajúci prejavuje aj navo-nok. Sotva sa však prejaví PokojnýmJasom, Dôstojnosťou a Čistotou,akými sa prejavuje len Duch!

Holotropné dýchanie je teda akásimechanická pomôcka, “zosilovač seba-poznávania”, ďalekohľad do duševnéhosveta. Táto barla by nebola vôbec po-trebná, keby ľudia boli dostatočne sta-toční a úprimní na to, aby sa mohli po-zrieť do zrkadla sebapoznania rovno.Jednoduchou bdelosťou počas dňa ale-

bo spytovaním svedomia pred spanímby mohli zistiť o sebe to isté - keby satomu nevyhýbali. Jasným a čistým ži-votom sa človeku vyvinie schopnosťpostrehnúť oveľa viac, ako zvíjaním sav kŕčoch.

Do tej istej sféry ako pri holotrop-nom dýchaní sa človek dostáva aj pros-tredníctvom sna. Sen je prirodzený stav,kedy predná mozgová kôra odpočíva,spí, a závoj medzi svetmi je tenší.

Nedá sa spoliehať ani na to, že vy-žitím nejakého pudu dôjde automatickyku katarzii (očiste) a k duchovnémurastu. K očiste od nejakého duševnéhosklonu môže dôjsť jedine zmenou po-stoja k nemu; nie vtedy, keď niekto idena holotropné dýchanie po 19-ty krátpráve preto, že sa mu zážitky páčia.

To však neznamená, že by výskumv transpersonálnej psychológii bol úpl-ne zbytočný. Naopak, je veľmi užitočnýa bude pádnou zbraňou v boji proti na-ivnému materializmu.

Aj byliny možno chápať ako určitýprostriedok, pokiaľ do nich nevkladámefalošné nádeje. Napokon u všetkýchstarých národov - či už to boli Indoeu-rópania, americkí indiáni alebo africkíčernosi - u všetkých bolo požívanierastlín rozširujúcich vedomie riadnousúčasťou kultúry a svoje rastliny si ajnesmierne vážili. Nezabúdajme však,že ich konzumácia bola vyhradená pra-videlným ročným sviatkom, odohráva-la sa v rámci náboženstva, v atmosféreposvätnosti a s určitou motiváciou.

Treba si len uvedomiť, aký druh de-jov sme tu (znovu)objavili a správne ichzaradiť. Ide o duševné procesy, ktorésamy osebe k duchovnému rastu člove-ka neprispievajú.

Holotropné zážitky, rovnako akoktorékoľvek iné duševné zážitky vživote, môžu a nemusia človeku du-chovne niečo dať - v závislosti od to-ho, aký k nim zaujíma postoj, ako ichpochopí. Koľko skutočne cenného siľudský duch z toho-ktorého zážitku od-nesie, závisí plne od jeho vlastnejživosti, hybnosti a predovšetkým mo-tivácii, s akou k celej veci pristupuje.

Je len jeden jediný faktor, ktorýrozhoduje o osude človeka: jeho cha-rakter. Preto ak niekto používa pros-triedky rozširujúce vedomie s neúprim-nou motiváciou - t.j. v snahe vylepšiťsi životné postavenie bez toho, aby za-platil rýdzim zlatom, čiže úprimnousnahou zmeniť sa - nezíska nič. A takje to aj spravodlivé!

10 Sophia

Pán Bukva, vy ste pre TomášaBaťu pracovali osem rokov; a mno-hí - teraz už starí muži - dodnes spo-mínajú na svoje mládenecké rokyu Baťu s určitou nostalgiou a záro-veň s rešpektom; ako na zlaté časy;čosi neopakovateľné, na čo sa nedázabudnúť...

Viete, to, čo sa Baťovi podarilouskutočniť, to - bez preháňania - do-dnes nemá vo svete páru. Tam bolo čositak vystihnuté; on pochopil ten zmy-sel života, teda tú službu - ale takú spra-vodlivú, bez akýchkoľvek politickýchalebo iných odchýliek - dokonale. Ba-ťa bol - a to nie je len môj osobný názor- pravdepodobne najgeniálnejší podni-kateľ, ak sme dnes schopní to vôbecposudzovať z celosvetového hľadiska.Lebo tých schopných podnikateľovtam bolo viac; v Amerike to bol Forda Taylor; ale v Európe takého podni-kateľa nebolo a dá sa smelo povedať,že Baťa predstihol aj tých americk-ých, lebo dokázal toľko čo oni v oveľatažších podmienkach.

Ako sa mu to podarilo? Zavie-dol strojovú veľkovýrobu?

(O aplikácii duchovných princípov v organizácii práce)GENIÁLNY PODNIKATE¼ TOMÁŠ BA�A

“Tomáš Ba�a byl celou svou povahourevolucionáøem onoho øídkého typu,který nenièí, ale staví a tvoøí.”

Dovtedy obuvník - to bol,pravda, iba tzv. trojnohý ver-pánok, stolička bez operad-la, a tam sa na kolene robilovšetko; šilo, klincovalo... ABaťa bol taký odvážny, žecestoval aj štyri-päť krát doAmeriky, kde sa u Forda,

Taylora a Johnsona zoznámil s vý-hodami pásovej a sériovej výroby. Pra-coval ako robotník tu u jedného, tamu druhého, aby potom mohol posúdiť,ktorý ten systém je lepší. Samozrejme,

že to nebolo také jednoduché, ako sato povie; ale on to začal aplikovať, apri tej aplikácii našiel medzery a pred-nosti, spôsoby, ktoré doplnil do tohosvojho systému, ktorý nemá vo svetekonkurenciu.

Ale pokiaľ máme hovoriť o Baťo-vi, treba vystihnúť to jadro, ktoré onmal. Zatiaľčo Ford alebo Taylor saspoliehali hlavne na technologické ino-vácie, Baťa dokázal zmobilizovaťnadto aj ľudský faktor: srdcia a myslesvojich robotníkov. Dnes, po toľkýchrokoch, je veľmi ťažké priblížiť tú at-mosféru, aká tam vtedy bola.

Antonín Cekota* o tom neskôr na-písal: “Tomáš Baťa měl geniálníschopnost rozpoznat u lidí ony zá-hadné kořeny charakteru, z nichžvyrůstá lidská velikost.

Kde jsou hranice člověka, který seocitl v situaci, v níž mu jde o existen-ci? Jaké síly v něm probouzí situace,když za sebou spálil všechny mosty,takže nemůže nazpět?

Historie bohužel líčí jen situace,v nichž šlo o rozhodnutí vojenskánebo politická. Je však mobilizování

úsilím; že začali pohlížet na svou den-ní práci jako na boj o život?”

Ale to si musíme povedať o Ba-ťovi od začiatku. Ako začínal?

Pôvodom bol syn obuvníka pri Zlí-ne; boli to tzv. papučiari na Valašsku.Doma šili a chodili predávať papučedo Viedne na jarmok. Aj Baťa chodilpredávať s batôžkom; a ako 14-ročnýsi už musel hľadať cestičky, ako tourobiť najlepšie. Pri tom predávaní sačlovek, ktorý má otvorné oči, cit a my-seľ, strašne moc naučí. Tam spozná-val tie živé, opravdivé zákony. Lebokeď vy chcete toho zákazníka len“odrať”, to je jeden smer, a keď muchcete poslúžiť, aby aj on mal aj vy,tak to je ten druhý smer. To úsilie po-slúžiť potom aj vynáša; akonáhle nie-komu poslúžim, vlastne začínam byťčlovekom. A Baťa vedel ľuďom po-slúžiť. Zo dva zo tri krát aj skracho-val, ale vždy si zvolil tú cestičku, akoposlúžiť ľuďom, nie len sebe, a tá ces-tička ho doviedla až tam, o čom smesi rozprávali.

Baťa teda pochopil kozmickýzákon vyrovnania, rovnováhy, nie?

Ing. Dušan Bukva pracoval vrokoch 1939-1947 v Baťovýchzávodoch v Zlíne. Neskôr praco-val vo Zväze vynálezcovstva a máregistrovaných šesť patentov v ob-lasti tepelného inžinierstva. V sú-časnosti je podpredsedom Brati-slavského klubu absloventov Ba-ťovej školy práce.

myslí a srdcí k vrcholným výkonůmmožné jen v situacích válečných?

Je to otázka, jíž se na konci minu–lého století dotkl americký filosofWilliam James a naznačil, že jedinoumožností je nalézt ‘moral equivalentof war’ - ‘morální sílu rovnocennouvýzvě války’.

Co pohnulo Tomáše Baťu k rozhod-nutí, jež vyvolala síly velmi podobnéodpovědi Williama Jamese? Co strh-lo zaměstnance, aby přijali jeho roz-hodnutí a provedli je s bezpříkladným

Sophia 11

Pravdaže, bez dávania niet brania.Pozrite, Amerika ruší fabriky a vyplá-ca zamestnancov na päť rokov dopre-du. V Amerike sa dnes prakticky užnič nevyrába. Lebo tie kurzové rozdie-ly vo svete sú také veľké, že sa imneoplatí robiť, ale nechať pracovaťMexičanov a Ázijcov. Celá tá aktivi-ta je uhnutá do produkcie presýpaniapeňazí; je to otázka bánk, cenovejpolitiky a toho, ako sa to zahrá naburze. Je to hra, ktorou sa Amerikaživí. Lenže tá hra je otázna, lebo aj ži-vot má svoje zákony a tie sa nedajúobísť. Je v tom niečo tak nedoziernenegatívne, že sa o tom bojím vyjadriť.Pretože ľudia, ktorí si zvyknú len kšef-tovať a presýpať peniaze, stratia na-koniec kontakt so životom a schop-nosť robiť vôbec niečo užitočné.

Ide teraz o to, čo je dôležitejšie; čitá mocensko-politická cenová špe-kulácia (ako dokážem ľudí zmanipu-lovať politikou a reklamou) - alebo táprodukcia, ktorú človek vie za čest-ných ľudských podmienok - vyrobiťviac alebo menej. A tam Baťa víťazil.

A kedy nastal ten zlom, po kto-rom sa mu začalo dariť?

Ten nastal po prvej svetovej vojne,počas krízy. Lebo po každej vojne, apo každom hospodársky chúlostivomobdobí, aké je aj teraz, keď sa zmenírežim a vláda, nastávajú problémy,ktoré nemožno riešiť zo dňa na deň.A pri všelijakých zmenách sa nájdedosť aj takých, čo si chcú prilepšiť beznámahy, krádežou, špekuláciou; lebomedzi zákonmi národných zhromaž-dení možno veľmi dobre lavírovať az toho sa dá úspešne žiť. Ale to sú po-zemské zákony, ktoré vydávajú vládya tie nesúhlasia so zákonmi života, vktorých sa nijako nedá uhnúť.

A vzhľadom na to, že niekto musíaj robiť, nie len kšeftovať a kradnúť,tak vznikla tzv. kríza; lebo každý chceldruhého len odrať a zarobiť, ale pri-tom hodnota toho, čo predával, nezod-povedala cene. Teda nikto nekupoval,lebo neboli peniaze.

Potom Baťovský duch je práveteraz znova aktuálny, nie? Teraztiež nie sú na nič peniaze, lebo kaž-dý si chce viac ponechať ako daťďalej a tým sa celý kolobeh životaumŕtvuje.

No Baťu vraj práve zhoršenépodmienky stimulovali k zvýšené-mu úsiliu hľadať nové cesty. Vďa-ka kríze v roku 1929 urobil vynále-

zy, ktoré mali neskôr rozhodujúcivplyv na porážku japonskej konku-rencie a položili základy dlhoročnejtechnologickej prevahy Baťovej gu-movej obuvi vo svete.

Práve to zladenie medzi zákonomživota a možnosťami a schopnosťamičloveka, to uňho hralo tú hlavnú úlo-hu. Každý národ je posadený do inýchpodmienok - materiálových, ľudskýchaj časových - a vyznať sa v tej tlačenicia riešiť to - to je ten génius, to je tenvtip, ktorý zvládne v tom národe lenniekoľko ľudí.

Ako to, že Baťa si vedel poradiť?Baťa ani nie že vedel - ale mal na

to cit - postupne vystihnúť, o čo ide.V tom čase mal už nejaké fabriky; aišiel zisťovať po predajniach, prečoľudia topánky nekupujú. Sadol si akozákazník do vlastnej predajne a počú-val. V jednej vidieckej predajni počulsedliaka: “Dnes som za pšenicu dostaliba polovicu, nekúpim, až keď topán-

ky budú tiež za polovicu.” Baťu to do-jalo, ale nepovedal nič.

Na jeseň roku 1922 zvolal česko-slovenský zjazd priemyselníkov doPrahy zjazd, na ktorom sa zúčastnilaj Baťa. Všetci boli vzrušení, zmätenía nahnevaní na vládu, ktorú obviňova-li z deflačnej politiky. Prvé dva dni Ba-ťa iba počúval, ako treba zmeniť zá-kony a uvaliť na ľudí ďalšiu daň a po-dobne. Nakoniec vstal a povedal: “Vá-žení, tadiaľto cesta nevedie. Ja idemdomov znížiť ceny na polovičku.” Ce-lý zjazd sa mu vysmial, že je blázon.

No Baťa skutočne znížil ceny to-pánok o 50% a zakrátko bola pred je-ho predajňami taká tlačenica, že pre-daj musela regulovať polícia. Baťanestíhal stavať nové továrne. “Baťov-ské ceny” sa stali príslovečné a slovnéspojenie “Nech prerobím ako Baťa”sa stalo porekadlom.

Baťa bol jediný, ktorý nevystúpils abstraktným programom, čo máurobiť vláda, aby oživila priemysel,ale s konkrétnym činom, čo môže uro-biť on v zápase s pomermi. A zvíťazil.Neskôr potom aj sformuloval heslo:“Povinností občana je vládnout, nereptat a naříkat.”

“Dnes nestačí křičet na stát, abyslevil na portu, dovozu, daních, atd.Musíme slevit sami na svých výrob-cích...”

“Toto přenesení ztráty z konzu-menta a dělníka na podnikateleovšem bylo mnoha průmyslovým zá-vodům proti mysli, poněvadž je spoje-no s velikými ztrátami a vyžaduje vprvé radě velikého osobního úsilí zestrany podnikatelovi... proto Baťu ta-ké nenáviděli, jako nejhoršího kon-kurenta. V pozdejších letech však bylčeskoslovenský průmysl donucen podtlakem poměrů následovat Baťovapříkladu, což se dělo po kouscích a sneochotou.”*

Podľa všetkého sa Baťa od os-tatných podnikateľov líšil tým, žeosobný prospech nebol preňho týmhlavným motívom a to sa mu vráti-lo. Keby mu predsa išlo len o vlast-nú existenciu, mohol rozpredaťpodnik a do smrti dobre žiť. Bolomu azda ľúto prepustiť svojichzamestnancov, že sa spolu s nimiodvážil k takému radikálnemu anebezpečnému kroku, pri ktorommohol prísť aj o vlastnú kožu?

Chamtivý, to teda nebol. Jedno zBaťových hesiel bolo: Honíte-li se za

penězi, nedohoníte je nikdy. Služte zevšech svých nejlepších sil a schopností- a nebudete moci uniknout penězům!A to je práve to miesto, kde bol Baťazákonu života tak blízko!

To mi pripomína jeden verš zPatandžaliho Joga-sútry: “... a aksa zdokonalí v nehrabivosti, všetkypoklady sveta k nemu pristúpia”.

Keď sa Baťa vrátil z pražskéhozjazdu, zavolal si svojich ľudí - vtedymal okolo štyri-päť tisíc zamestnan-cov - a vysvetlil im svoju myšlienku.Ak chceme vyprázdniť sklady, musí-me vyrábať za polovičku. Ak mámevyrábať za polovičku, musíte robiť zapolovičku; lebo cena materiálu sa ne-zmení. A robotníci za ním išli...

Teda Baťa našiel cestu, ktorátam síce bola, ale nikto ju nevidel,alebo nechcel vidieť: viedla cez roz-hodnutie prijať na seba aj nejakú

12 Sophia

“Nevyøešený problém jednotlivce kpodniku byl a je tragedií prùmyslovécivilizace od zaèátku XIX. století do-dnes. První odpovìï bylo neomezenésoukromé vlastnictví s jediným úèelemsloužit vlastníku. Byla to katastrofál-ní odpovìï, stejnì jako druhá, vynale-zená rovnìž v XIX. století jako teoriepermanentního konfliktu vlastníka azamìstnance - nevlastníka.”

tú stratu - cez obeť! Spočívala v se-bazdokonalení každého jednotlivca,ako aj v premene a zdokonalenívnútropodnikových vzťahov, akúpráve tá atmosféra dôvery a nezišt-ného zrieknutia sa umožňovala.

Baťa sľúbil robotníkom, že ak bu-dú súhlasiť, zabezpečí im aspoň tienajzákladnejšie životné potreby zapolovičnú cenu, aby tak veľmi neško-dovali. Postavil závodnú kuchyňu,aby každá matka nemusela variť. Pos-tavil vlastný obchodný dom, tržnicua pre ľudí slušné rodinné domky. Ná-jomné bolo iba 10 korún týždenne.Takto začali žiť a vzniklo Baťovo.

Napríklad na každých sto ľudí pri-padal jeden osobný referent, ktorý sao nich staral. Keď niekto potrebovaldoobeda vybaviť čosi na úradoch,odovzdal to na vrátnici a osobný refe-rent to obehal za všetkých naraz. Keďsom išiel zo smeny, už som to malvybavené.

Tak Baťa zaviedol vlastne niečoako malý komunizmus...

Áno, ale dobrovoľný - a v tom jeten veľký rozdiel!

Vidno, že Baťa sa naozaj staralo to, ako pomôcť ľuďom; a nie lenako zbohatnúť. Jeho cieľom bolonielen materiálne, ale aj morálnepovznesenie obyvateľstva. A naprácu sa díval len ako na vynika-júci prostriedok, ktorý z chlapcovrobí mužov a mužom vracia dô-stojnosť. A to je ten rozdiel...

...kvôli ktorému dnešný podni-kateľ nemôže strhnúť svojich zamest-nancov: jeho podnikanie nemá žiadenvyšší účel, je samoúčelné!

Aké boli platy v Baťových pod-nikoch?

Tak platy boli pekné. Za bývalejrepubliky mal učiteľ 650-750 korúnmesačne a učiteľ, to bol niekto, na de-dine nad neho nebolo. Najvyšší platmali poslanci, 2000 korún. Baťov naj-nižší plat bol 180 korún týždenne.Keď ma ako 14-ročného postavili kmašine - ale to som musel makať -dostal som hneď 720 korún mesačne.Sotva som prišiel do fabriky, už somživil rodičov. Od tých 180 to potomišlo až po 500 korún týždenne, čo bolnajvyšší plat.

Ani riaditeľ nemal viac ako tých500 týždenne. Ale každý - a to je tenvtip - dostal za dodržanie plánu. Keďsplnil týždenný plán, dostal 1000,2000 alebo aj 20 000 za výkon.

Okrem tých 500, samozrejme. Ja akovychovávateľ som mal niekedy aj 10-15 tisíc. Lenže tie peniaze boli uloženév Baťovej banke na účte a boli pod-mienené podpisom šéfa v hierarchii.Nikto s nimi nemohol manipulovaťbez súhlasu nadriadeného.

A to už prečo?V tom je práve ten vtip. Baťova

koncepcia decentralizovaného prie-myselného podniku pripomínala fede-rálnu vládu spojenú s vládami provin-cií a obcí. V nej každá jednotka, odde-lenie, dielňa mala svoju samosprávu.Každý riaditeľ, majster, predák, každýrobotník bol vlastne samostatný pod-nikateľ. Keď sa vytvorila nejaká nad-hodnota, rozdelila sa medzi tých, čosa o ňu zaslúžili, a to v takej miere, vakej sa na jej vytvorení podielali. Anaopak, ak niekto spôsobil škodu, nie-sol za to plnú zodpovednosť. Tá zod-povednosť bola hierarchická zdola až

nahor. Čiže keby ste boli u mňa maj-strom a urobíte mi v ten týždeň škodupovedzme za 100 000, zaplatíte 100000 do haliera. To vám strhnem právez toho konta, kde máte nasporené. Ana to dávam pozor, aby ste tam vždymali nejakú rezervu, inak dovidenia avezmem si schopnejšieho majstra.

Nadriadený bol teda zodpovednýza svojich podriadených a ak si vzalpodriadeného, tak takého, o ktoromvedel, že to dokáže. Teda nie blbca.A ak áno, musel doplatiť celý rozdiel,ktorý na konci týždňa “červeným”chýbal do plánu, z vlastného vrecka.

Rovnaký vzťah mal aj majster ksvojim robotníkom. Každý robotníkmal pridelený materiál (kožu) a plán.A podnikal. A podľa toho, ako to tamvedel šikovne otočiť, aby to šilo, mo-hol ušetriť a mal zisk; alebo to zbabral,ale čo nespravil, doplatil vhotovosti.

Takže ten jednoduchý a účinnýsystém na stimuláciu ľudí k samo-statnému mysleniu a úsiliu spočívalprosto v dôslednom uplatňovaníSpravodlivosti!

A navyše, uvedomte si, že takto ne-mohli vzniknúť žiadne škody, to bolovylúčené. Podnik ako taký neriskovalnič, lebo plán sa vždy splnil; to vyplý-valo zo samotnej povahy systému akopredpoklad.

Ale veď to sa podobá na hierar-chiu vyšších svetov a všetkých by-tostí vo stvorení: jeden a ten istýjednoduchý princíp sa analogickyopakuje v malom aj vo veľkom navšetkých úrovniach a všetko je re-gulované samočinnou spätnou väz-bou. A podľa toho, ako vysoko kto-rá bytosť stojí, v takom rozsahu jejej daná plná moc - no s ňou aj plnázodpovednosť.

Tak, a v tom je ten kľúč! Je tovlastne obraz celého zákona života;takto to vo stvorení naozaj beží. Nik-to vám do toho nekafre. Dostali steúplnú slobodu - ale tá plná slobodaje podmienená plnou zodpovednos-ťou! Tento systém stimuloval samo-statnosť a vychovával z nás mladíkovskutočných mužov.

Tá hierarchia išla tak pekne, žekaždý si uvážil, čoho je schopný, vy-proboval a ak mu to išlo, zarobil de-saťkrát toľko čo poslanec. Ale na dru-hý týždeň už mohol všetko zase stratiť,lebo keď nesplnil, musel celú hodno-tu naplánovanej výroby uhradiť; niesymbolicky, ale celú sumu!

Dokonca je v tom zahrnutý ajzákon pohybu: pohyb je život, akaždá bytosť sa dostáva tak blízkok Bohu, t.j. k zdroju Svetla, aký in-tenzívny tlak žiarenia je schopnáznášať, ako je duchovne pohyblivá,bystrá, v akej sfére sa udrží. Akopstruh, ktorý pláve hore bystrinouk prameňu a dostane sa presne po-tiaľ, kde sa rýchlosť jeho vlastnéhopohybu vyrovná s rýchlosťou pro-tiprúdu. Ak ale zlenivie, poľaví,zaspí na vavrínoch - môže vždy zno-va padnúť, prísť o všetko.

Tých zákonov prevzatých zo stvo-renia tam bolo viacej. Okolo Baťu bolišikovní ľudia a tí objavili niekoľko za-ujímavých skutočností, ktoré Baťoviveľmi pomáhali. Jednou z nich bolapsychologická zákonitosť, vďaka kto-rej sa Baťovi podarilo vystihnúť tú časo-vú zložku, ktorá je rozhodujúca, a dosa-

Sophia 13

diť ju do toho celého životného vzorca.Človek - totiž to živé, čo je v ňom

- si pamätá sedem dní. Po týždni topreklenie, zabudne na to a získava no-vé skúsenosti. A u Baťu bol jedinýpodnik v bývalom Československu,kde sa robilo iba päť dní do týždňa, vsobotu bolo voľno. Iba majstri mali vsobotu povinnosť zúčastniť sa na po-rade, kde sa “vypralo všetko špinavéprádlo” a rozhodlo sa, čo ďalej.

Čiže u Baťu nebol ročný plán, anipolročný, ani päťročnica, ale týždennýplán. Za týždeň sa celá výroba bolaschopná zmeniť. Všetky stroje boli nakolieskach, žiadne primontované; akeď sa ukázalo na trhu, že toto už nej-de, ale záujem je o iné topánky, taksme za hodinu, celá dielňa, asi 120 ľu-dí, vymenili mašiny pri páse a robilito druhé, to čo išlo. Bolo to úžasnepružné. Tá živosť, ktorá v tom podni-kaní bola, bola tiež veľmi odpozorova-ná z prírody.

Baťa teda nikdy nevyrábal nasklad, že? Nepotreboval veľké skla-dy, lebo topánky museli prúdiť ply-nule; ako krvný obeh. Keby sa nie-kde mali hromadiť, znamenalo byto niečo ako infarkt v ľudskom tele.

Baťa za najväčšie nebezpečie preživot podniku považoval vyčkávanie,odkladanie, nečinnosť. A to prúdenie,ten poriadok bol taký perfektný, tenbol ako včelín. V tom bola istá lad-nosť, súhra, krása. Tam nešiel nikto na-prázdno; nevideli ste človeka, ktorý bybol nečinný. Keď išiel aj Baťa, alebobársaký riaditeľ po dvore, nedovolilsi nepotlačiť robotníkovi vozík, ak bo-lo treba. Nebolo možné, aby sa niek-to díval na druhého, ako sa morduje,a nepomohol mu. Bol tam ten pocitvšeprepojenosti, spolupatričnosti; ževšetci sme závislí na tom, ako nám tovýjde - a všetci musíme pomáhať.

No to je už skoro ako láska - keďja a ty sme jedno. Boli ste naozajvšetci takí svorní?

Kto nebol, dostal trestnú dovolen-ku. Predstavte si, u Baťu najhorší trestbola dovolenka. A keď niekto niečoukradol, rovno ho prepustil. Baťa sanikdy s nikým nesúdil. Súdiť sa s dare-bákom by ho stálo viac času a peňazí,ako to, čo by tým mohol získať.

Baťa vedel riadne zaplatiť - ale zaprácu. A nebola to hanba, mať vysokýplat - naopak - bolo to každý týždeňna nástenke, kto čo dostal a za čo. Pre-to nikto ani nezávidel, lebo vedel, že

keď on podá ten istý výkon, dostaneto isté. Čiže to nebolo zadarmo, že bysa na neho niekto krajšie pozrel - tobolo za robotu. Každý musel makať -v tom je ten princíp - nie sa vyhovárať.

To len dnes si každý myslí, že pe-niaze sú podľa ľubovôle šéfa podniku.A presne tak sa dívame aj na nábo-ženstvo: že Pán Boh môže podľa ľu-bovôle niekomu niečo dať - nie podľatoho, čo koná.

Baťa nedal nič zadarmo, to byskrachoval; ale ani nedrancoval a dá-val ľuďom za režijné ceny.

Zadarmo nebolo nič a zadarmo nieje ani v živote nič, všetko si musíte za-slúžiť. Dar to je už taký výmysel ľud-ský; dar od Boha je len to, že mášmožnosť. A ako sa k tej možnosti pos-tavíš, to už je tvoje rozhodnutie a pod-ľa toho ťa nasleduje odmena. Ale ak siniekto myslí, že keď si kľakne na ko-lená a bude prosiť, mumlať desať ho-dín, to je ako by som nič neurobil, ešte

horšie, lebo som ich mohol využiť način; a čin môžem urobiť iba ak viem,čo mám činiť, keď poznám zákon.

Ako začal Baťa vyrábať lieta-dlá?

No po prvej vojne začal automobi-lizmus. Kolesá boli síce gumové, alepneumatiky ešte neboli. Tie vynašli ažv 20-tych rokoch. Baťa si vtedy naministerstve požiadal o licenciu na vý-robu pneumatík. A oni sa mu vysmia-li, úplne ho tam ponížili ako nejakéhosomára. Vraj pneumatiky dokážu vy-robiť len Francúzi - a Američania sNemcami v tom tiež len začínajú.“Šuster - drž sa svojho kopyta”, smialisa mu. Nakoniec jeden vyskočil a ho-vorí: “Proč nevyrábíte letadla, paneBaťo, když jste tak moudrý?” Tu ho Ba-ťa vzal za slovo a hovorí: “A to by stemi dovolili?” Tak dostal povolenie.

Doma si zavolal svojich najlepšíchľudí a rozdelil úlohy: ty pôjdeš do Ne-mecka k Junkersovi, ty tam a ty tam...

Za šesť týždňov vyrobil prvé lietadloa za tri mesiace vyrábal najlacnejšielietadlá na svete: Zlínske dvanástky.

Navyše Junkersove lietadlá, to bolihranaté škatule z vlnitého plechu. Ba-ťa začal vyrábať už aerodynamickélietadlá.

Počul som, že Baťa mal vraj je-denenásťposchodovú budovu, vktorej mal sklenený výťah a v tomvýťahu mal kanceláriu. Tak moholvidieť od pracovného stola na všet-kých zamestnancov v budove...

Tak to už je taká kuriozita. Baťabol jednoduchý človek. Keď raz stavalkino, projektujúci architekt mu donie-sol plány, ktoré vyžadovali urobiť roz-siahle zemné práce, lebo v kine musíbyť naklonená podlaha. A Baťa mupovedal: načo by si tam potrebovalpresuny zeminy, postav to kino na sva-hu, tak, ako to tam je!

A postavil najväčšie kino v stred-nej Európe. Tritisíc ľudí sa tam voj-de, pritom nemusí nikto vstávať, lebouličky sú dosť široké; žiadne čísla -sadneš si kde chceš, lebo je dosť mies-ta a plátno je také veľké, že je to jed-no, kde sedíš. A vstupenka za korunu.

Inokedy mu inžinieri naprojektova-li pravouhlé chodníčky pomedzi parkya trávniky. Lenže nás tam bolo päťti-síc mladých mužov, ktorí ráno letelina šiestu z internátov do fabriky sištiknúť - a viete, ako je to, kěď mátechodiť cik-cak, aby ste nepošlapalitrávnik.

Keď sa na to Baťa pýtal, nevedelimu povedať nič viac, len že “tak se todělá”. A Baťa povedal: Nie. Tam uro-bíte tie chodníky krížom, ako to tí ľu-dia po tom trávniku pošlapali, abymali do fabriky najkratšiu cestu a ne-museli robiť jalové kroky - to bude tápravá cesta - a nebudú vám šlapaťtam, kde nechcete!

Taký to bol reálny človek; a tá re-alita práve udivuje človeka, tá má svo-ju hodnotu; že viete kedy, čo a v pra-vý čas uplatniť.

Mal Baťa nejaké školy?On mal vlastne len štyri triedy

ľudovej, v piatej už nič nerozumel, le-bo sa vyučovalo po nemecky...

Vzdelanie mu teda neprekážalopri myslení...

Baťa vychádzal predovšetkým zoživota. O všetkom sa musel presvedčiťsám. A ľudí platil za prácu, nie za titu-ly. Koľkokrát tam prišiel nejaký dok-tor práv a za dva dni ušiel. Lebo mu-

“Pánové, v této chvíli nevím, kde naj-deme úspory ve výši 50%. Co všakvíme, že se v továrnì a v obchodechmrhá èasem, materiálem a lidskýmischopnostmi. Možnost snížení nákladùje asi v tom, co je nám neviditelné vlidských srdcích, ve stanovisku lidí kpráci.”

14 Sophia

Pyung Kun Sung bol sedemrokov prezidentom SamsungGeneral Chemicals, najväčšie-ho petrochemického koncernu vJužnej Kórei. V súčasnosti za-ložil a vedie výskumný ústavmanagementu budúcnosti Crea-tia Management Consulting.

Sophia: Pán Sung, veľmi mazaujala vaša myšlienka, že pred-pokladom dokonalého manaž-mentu je osvietenie zamestnan-cov. Ako ste sa prepracovali ktakémuto názoru?

Sung: Pracoval som 30 rokovako top-manažer v rôznych po-bočkách Samsung Corporation, ztoho sedem rokov ako prezidentGeneral Chemicals. Po celý tenčas som sa usiloval pochopiť pod-statu dokonalého manažmentu.Bol to veľmi cenný čas a veľa somsa naučil.

Sophia: Počula som, že ste zoSamsungu odišli, aby ste založilivlastný výskumný ústav.

Sung: Myslel som, že by stáloza to, keby som sa s mojimi skú-senosťami podelil aj s ostatnými.Týkajú sa predovšetkým podstatymanažmentu, nového zmyslu prehodnoty a životnú múdrosť, ktorúsom si z mojej činnosti v bizniseodniesol.

Sophia: Vaša poradenská fir-ma sa volá “Creatia”?

Sung: Je to kombinácia slovCreativity + Utopia. Vydávame ajrovnomenný štvrťročník. Hodlá-me oslovovať a pozývať k spolu-práci expertov z celého sveta.

Sophia: Neviete, aká somšťastná, že medzi špičkovýmiľuďmi, ktorí rozhodujú o mi-liardových hodnotách, sa našieljeden, ktorý si uvedomil aj du-chovnú dimenziu života. Veľmima zaujíma, ako sa to stalo?

Sung: Pred viacerými rokmisom sa v Japonsku stretol s jednýmsvätým mužom. Veľmi na mňa za-pôsobil. Moja 30-ročná skúsenosťv priemysle a stretnutie s ním súdva hlavné dôvody pre moje roz-hodnutie. Myslím, že mojou úlo-hou na zvyšok života je ukázať, žekľúčom k dokonalému manaž-mentu je ľudský faktor.

Creatia ManagementConsulting Co., Ltd.Taejong Bldg. 5th Fl.,

206-11 Nonhyun-dong, Kangnam-gu,Seoul, Korea Fax: 82-2-512-7365

Dokonalý manažment s osvietenými zamestnancami

sel ísť najprv ku stroju: keď chceš ve-dieť, ako máš koho obhajovať, musíšpoznať robotu. A musel prejsť celýkruh, 40-50 operácií, aby vedel súdiť.Lekári takisto nastúpili ku kruhu, k pá-su a robili. Niektorí sa urazili a išli preč.

Ľudia si zvyknú myslieť, že gé-niovia vznikajú sami od seba alebonáhodou. Napríklad že Newton ob-javil zákony mechaniky preto, lebomu na hlavu spadlo jablko.

Keby však pátrali, ako to v sku-točnosti bolo, zistili by, že každý je-den veľký duch, či už to bol Newton,Goethe alebo Komenský - všetci malibuď priame, alebo aspoň nepriamespojenie k Prameňu duchovnej mú-drosti. Narazili by povedzme na Ro-zikrucánov alebo nejaké iné brat-stvo, ktoré strážilo kľúče od klenot-nice duchovných právd. Zaujíma-lo by ma, či toto pravidlo platí aj vBaťovom prípade.

To viete, že Baťa na to nebol sám.V tom čase sa u neho zišli špičkoví ľu-dia, ktorí mu pomáhali. Boli tam asipiati ľudia od Posolstva Grálu** a toneboli hociakí ľudia. Bol to napríkladJán Kovář a Josef Kovář. Obaja učed-

od neho páčilo. To bolo nesmierne veľ-ké. Ja od neho mám veľmi veľa, hocisme nemali to šťastie sa veľa rozprá-vať. Ale to jeho chovanie, to jednanie...

Tak aj u neho sa tým obdivuhod-ným spôsobom duchovná veľkosťa krása snúbila s veľkým utrpením?

Tak vám poviem - a to je moje naj-silnejšie krédo, ktoré v živote mám -život je krásny. A všetky tie zlomy, ajtvrdé, aj tie najtvrdšie, aj tie úplne ka-tastrofálne - človek za ne musí len ďa-kovať. Viete, to je tak krásne, ten ži-vot, že keby ste mali niečo ľutovať,to by nebola pravda, to by ste boli for-málni. Keď viete, ako to v tom zákoneživota skutočne chodí, keď viem, žečo som si zapríčinil, to mám, tak je -nie že krásny - prekrásny! Postupnesa vám vyjasnieva zmysel a v tom jeniečo čarovného.

*Antonín Cekota: Geniální podnikatelTomáš Baťa. Sixty-eight Publishers, To-ronto, 1981.

**Nezamieňať s falošnými posolstva-mi grálu, ktoré sa objavili v Čechách vposlednom desaťročí. Skutočné PosolstvoGrálu napísal Abd-ru-shin v období me-dzi svetovými vojnami.

“Hledal jsem zpùsob, který by pra-coval automaticky, jako východ a zá-pad slunce.”

níci Abd-ru-shinovi.Ján Kovář bol šéfom všetkých

osobných referentov. Bol vynikajúciastrológ a vyberal špičkových ľudí preBaťu podľa horoskopu. Vedel vytipo-vať, kto sa hodí na tú alebo onú prácu,kto na to má.

Aký to bol človek?Na tohoto Jána nedám dopustiť.

Ten vám sedel za Hitlera celú vojnu;Hitlerovci ho zavreli hneď ako obsadi-li Čechy a Moravu. A po vojne ho zase

zavreli komunisti. Celý život prežil vbase. A zomrel sám ako prst. Ale čomi ten v živote osvetlil a povedal, toje k nezaplateniu, to nemá páru...

Bol to Abd-ru-shinov učedník,možno najlepší duch v tom čase u nás.Bol taký tvrdý, že vedel odolávať ajjedným aj druhým, pravda na úkorbasy, teda osobnej slobody. Skromný,v takej izbičke býval, byt mu zobrali.A trpel. Ale vedel čo chcel; a to sa mi

Sophia 15

Kentu a tam na zahradě prováděl vět-šinu svých pokusů a psal své knihy.Jeho dílo vzbudilo hodně nevole, alejako amatér měl svobodu dělat couznal za vhodné.

Překvapivě právě dnes se zdá býtopět doba pro amatérskou vědu vel-mi příznivá. Dokonce si myslím, ženikdy nebyla vhodnější. Nikdy nemě-lo tolik lidí vysokoškolské vzdělání,tolik volného času, tolik počítačovésíly na svých stolech a takový přístupk informacím.

Jak jsem v posledních letech zjis-til, některé z těch nejpřekvapivějšíchvědeckých experimentů, tak revoluč-ních, že by mohly změnit dosavadnípřevládající vědecký světonázor, lzeuskutečnit velmi lacino.

Zjistil jsem to při své práci na teo-rii morfických rezonancí. Protožejsem nedostal žádnou vědeckou či ji-nou finanční podporu, musel jsem na-vrhovat velmi laciné experimenty. Ča-sopis Natural Science mi hned na po-čátku mých experimentů sponzorovalsoutěž o nejlepší důkaz platnosti teo-rie morfogenetických polí. To vedlok neobyčejnému nárůstu a přílivutvůrčích nápadů a spustilo další lavinuaktivit.

Na základě těchto poznatků jsemzjistil, že i radikální výzkum lze pro-vést velmi lacino. Navíc není člověkobtěžován různými vědeckými a gran-tovými komisemi. To vše se stalo zá-kladem mé knihy Sedm experimentů,které mohou změnit svět, která byměla být jakýmsi pozváním ke spolu-účasti.

Rád bych se o dvou-třech navrže-ných experimentech zmínil.

SEDM EXPERIMENTŮ, KTERÉ MOHOU ZMĚNIT SVĚTPřednáška Ruperta Sheldrakea

na 13. mezinárodní konferenci transpersonální psychologie v Killarney, v Irsku

Domnívám se, že současná věda jelimitována sama sebou. Jak se ukazu-je vždy při střídání “paradigmat” vě-dy, údaje, které do předem přijatýchschémat nepasují, bývají opomenutynebo ignorovány. My dnes žijeme vevědeckém období, které bych nazvalmechanistické: Země, vesmír, zvířa-ta, rostliny i lidé jsou podle dnešní vě-dy jen velmi komplikované mechanis-my.

Domnívám se, že právě tento “vě-decký” způsob nazírání reality dovedlspolečnost až k dnešní globální ekolo-gické krizi.

Ve většině svých prací jsem sesnažil právě tyto hranice mechani-stického názoru překročit a pomocinalézt vědě daleko širší rámec, zekterého by mohla vycházet.

Změnit vědu ale není snadné. Sou-časná věda je velmi zprofesionalizová-na, a jako jiní profesionálové, mnozívědci jsou velmi konzervativní. Zvláš-tě konzervativní jsou pak pokud se tý-ká samotné vědy.

V politice říká jedna strana jednoa druhá tvrdí opak. U soudu jsmezvyklí slyšet argumenty jedné a pakdruhé strany. Vlastně téměř v každésféře lidské aktivity očekáváme jakou-si výměnu názorů, přednesení odliš-ných stanovisek. Ve vědě ale převládájeden ortodoxní názor a to dokonce vevšech zemích na celém světě. Je to ja-kási podivná monolitická ortodoxie.

V minulosti to bylo volnější, pro-tože jak víme, velká řada vědeckýchobjevů je na kontě amatérů. Amatérje slovo, označující člověka, který mi-luje to co dělá: nedělá to tedy proto,aby postoupil na lepší místo nebo bylhodně publikován. Svoboda amatérůbyla úrodnou půdou na které součas-ná věda vyrostla - umožnila obrov-skou šíři experimentů a výzkumu.

Často zapomínáme, že celá řadanejvětších vědců minulého století byliamatéři. Např. Charles Darwin nik-dy nedosáhl akademické pozice, nik-dy nedostal žádný grant. Většinu své-ho života prožil ve svém domku v

První kapitola se týká chování do-mácích zvířat. Ke svému překvapeníjsem zjistil že až 60% domácností vUSA a ve Velké Británii chová něja-ké domácí zvíře. Existuje překvapivémnožství znalostí a zkušeností, kterélidé, díky svému dennímu styku a ja-kési velmi intenzivní mimodruhovékomunikaci, se svými domácími maz-líčky mají. Ještě překvapivější je, žetento druh studia a výzkumu zvířat bylzcela ignorován vědou. Nikdy nikdenikdo tohoto druhu výzkumy ne-použil, možná proto, že domácí zvířa-ta jsou považována za “nevědecké”tvory. Jediný výzkum na světě za po-sledních deset let se týkal toho, jakévýhody plynou lidem ze styku s do-mácími zvířaty - jak pomáhají sni-žovat zločinnost atd. Zvířata sama alebyla i v tomto výzkumu zcela igno-rována.

Jakmile se ale začnete bavit s lid-mi, kteří mají a chovají domácí zvířa-ta, velmi rychle zjistíte, že se mezi lid-mi a zvířaty odehrává hodně jevů, kte-ré by se podle konvenčního vědec-kého názoru na svět odehrávat nemě-ly.

Soustředil jsem se na něco, co jesnadné pozorovat - schopnost psů akoček vědět, kdy se jejich pán či panívrátí domů. Poprvé jsem se s tímto fe-noménem setkal ve svém rodném měs-tě. Moje sousedka, vdova, mi vyprá-věla, že díky své kočce vždycky ví,kdy přijede její syn domů. “Nemusítelefonovat”, říkala, “podle chováníkočky vždycky poznám, kdy syn při-jede a připravím mu jeho pokoj.”

Nevěděl jsem, co si o tom mámmyslet. Zmínil jsem se o tom dalšímlidem a postupně jsem zjišťoval, že ta-kovéto historky jsou překvapivě častéa hojné. Mnoho psů a koček ví pře-dem, kdy jejich pánové přijdou domů.

Za podpory několika institucí užtři roky tento fenoném zkoumám.Uveřejnil jsem v bulletinu jedné in-stituce výzvu, aby mi lidé o podob-ných příhodách napsali a dostal jsemjiž několik set dopisů.

16 Sophia

Rupert Sheldrake vyštudoval prírodné vedy a bio-chémiu v Cambridge a filozofiu a dejiny vedy na Harvar-de. Ako vedecký pracovník Clare College v Cambridgeviedol výskum o vývine rastlín a starnutí. Neskôr skúmalfyziológiu tropických rastlín v Indii a žil 18 mesiacov vkresťanskom ašrame. Je autorom kníh The Presence ofthe Past (Prítomnosť minulosti), Rebirth of Nature (Zno-vuzrodenie prírody), Seven Experiments that could Chan-ge the World (Sedem experimentov, ktoré by mohli zmeniťsvet) a objaviteľom morfickej rezonancie.

Sheldrake pri svojich pokusoch s rastlinami a zviera-tami zistil, že jedinci každého zvieracieho a rastlinného

druhu musia byť napojení na neviditeľné spoločné in-formačné pole, ktoré nazval morfogenetickým (tvarotvor-ným) poľom. Morfogenetické polia spolupôsobia pri mor-fogenéze všetkých zvieracích, rastlinných a minerálnychforiem a sú zároveň zhromaždišťom skúseností druhu akocelku. V morfogenetickom poli sa kumulatívne hromadískúsenosť všetkých fyzických reprezentantov druhu apotom spätne pôsobí na utváranie ich telesných foriem,inštinkty a správanie.

To znamená, že ak napríklad netopier zomrie v osa-melej jaskyni na ostrove a nezanechá po sebe žiadne po-tomstvo, jeho skúsenosť nevychádza nazmar. Zostane od-pečatená v morfogenetickom poli netopierov a pri urči-tom kritickom množstve takýchto skúseností začínaovplyvňovať správanie druhu ako celku.

Často sú zvieratá, ako opice alebo čajky, konfronto-vané s úplne novými javmi, napríklad vynálezmi človekaa musia ich integrovať do svojho života. Keď potom člo-vek vyvezie tento vynález alebo výrobok na iné svetadie-ly, miestne opice a čajky sa správajú a používajú ho tak,ako keby ho už poznali.

Podarilo sa dokonca ukázať, že aj kryštály sú navzá-jom informačne prepojené. Keď sa na jednej kolónii kryš-tálov vykoná nejaký pokus, všetky ostatné kryštály tohodruhu na svete “vedia”, čo sa s ich súkmeňovcami dia-lo.

Sheldrakeovi sa vlastne podarilo vedeckou metódoua prekvapivo jednoduchými prostriedkami dokázať prav-du, ktorú inšpirovaní ľudia vedeli odvždy: že zvieratá ma-jú tzv. kolektívnu dušu a že každý zvierací, rastlinný aminerálny druh má svojho dévu, čiže ochrannú inteligen-ciu druhu.

Prof. Suitbert Ertel, riaditeľ ústavu psychológie nauniverzite v Göttingene, sa podujal vykonať sériu pokusovna vyvrátenie Sheldrakeovej hypotézy o morfickej rezo-nancii. Výsledok bol, že sa dopracoval k rovnakémuzáveru ako Dr. Sheldrake.

Skeptici tvrdí, že se jedná o jakousirutinu, že zvířata si pamatují, kdy ob-vykle jejich pán přichází domů. Jinítvrdí, že je to záležitost dokonaléhosluchu psů a koček. Když namítnete,jak může pes rozeznat zvuk auta své-ho pána na 6O km, odpoví, že je toproto, že o smyslovém světě zvířatnemáme nejmenší ponětí.

Dovolte mi citovat z dopisu jednépaní z USA. Svědčí to také o systema-tičnosti, s jakou jsou lidé schopni svémiláčky pozorovat. Ptal jsem se jí to-tiž, jestli by se takové jevy daly vy-světlit zvykem.

“V našem případě se za žádnýchokolností nemůže jednat o zvyk. Má-me zkušenosti se dvěma psy a kočkoua výsledky pozorování jsou vždy stej-né. Můj pes vždy ví, kdy přijdu domů.Dokonce se zdá, že pes reaguje jen

na záměr jít domů a ne až na přímýakt cesty. Jakmile opustím svou kan-celář a jdu ke svému autu, abych jeladomů, můj pes, i když spí, se probe-re, lehne si čumákem ke dveřím a če-ká na mne. Jak se pomalu blížím, jestále vzrušenější. Jeho chování jestejné bez ohledu na vzdálenost, zekteré se vracím. Nereaguje ale, kdyžopustím kancelář, abych jela někamjinam”.

Konvenční věda tvrdí, že se jednáo zvyk, nebo zvířata změnu vycítí zchování osoby, která je s nimi doma.Experimenty, které navrhuji, jsou vel-mi jednoduché. V tomto případě stačí,aby se majitel domácího mazlíčka vr-acel neočekávaně (různými dopravní-mi prostředky aj.) domů a osoba, kte-rá se zvířetem zůstane doma, si budedělat podrobné poznámky. Toť vše.

Jednou jsem se zeptal vydavatelenovin v New Yorku, jestli by mi ne-mohl otisknout komentář k mé novéknize. “O čem ta kniha je?”, zeptal se.O chování psů a koček, kteří jaksi vě-dí, kdy jejich pán přijde domů. “Jámám taky psa”, řekl na to. A ten peszačne štěkat vždycky, když se zved-nu, abych šel domů. Je to l4 kilomet-rů. Obvykle mi to moc dlouho netrvá,ale někdy s ním mám potíže, protožekdyž se třeba vrátím domů trochupozději, u dveří mi moje žena začnevyčítat: “Kdes byl tak dlouho, vždyťjsi již před dvěma hodinama odešel zkanceláře!”

Jiný případ ilustruje další kategoriitěchto situací. Čtenářka Sunday Tele-graphu jednou týdně zajíždí vlakemdo Londýna a večer se nepravidelněvrací domů. Trvá jí to 25 minut vla-

Sophia 17

kem a 5 minut pěšky od nádraží. Aniona sama nikdy neví, jak dlouho sezdrží, ale její manžel vždy přesně půlhodiny předtím, než se vrátí, ví, že sevrací, podle chování jejich psa. Pessnad může slyšet blížící se vlak, alenemůže předse vědět, ve kterém vlakusedí jeho paní, a už vůbec nemůže sly-šet, do kterého vlaku jeho paní nastou-pí 40 km odtud.

Díky dopisům čtenářů jsem objevildalší zajímavé jevy. Mám už 12 popi-sů, jak kočky reagují na telefonát své-ho pána či paní. Jedna žena mi napsa-la: “Moje dcera má kočku a má ji vel-mi ráda. Teď ale vyučuje na jednéškole v jiném hrabství a tak mi nepra-videlně a v různou dobu telefonuje.Kočka obvykle na zvuk telefonu ne-reaguje, ale někdy se zvedne a pospí-chá k telefonu a mňouká - když zved-nu sluchátko, je to vždy moje dcera.”

Vyprávěl jsem tu historku několi-ka pátelům a jeden z nich je profesor,který hodně a často cestuje, a ten mákočku, která se někdy může zbláznit,běží k telefonu, shodí packou slu-chátko a mňouká: vždy je to její pán.

Tyto jevy by se měly vědeckyzkoumat, protože podle současnévědy by k nim nemělo docházet.

Ve druhé kapitole své knihy se za-bývám schopností holubů vždy naléztsvůj holubník. V Británii je holubář-ství stále velmi populární, existuje zdekolem 200 000 holubářů (ve světě sejejich počet odhaduje na 5 milionů).

Holubi se ve zvláštních košícíchodvezou na neznámé místo (někdy až8OO km vzdálené) a jsou pak vypuš-těni. Ten holub, který první přiletí do-mů, je vítěz. Jak holubi svůj holub-ník najdou? Nikdo neví. Stejně takjsou ovšem schopna nalézt svůj do-mov i jiná zvířata. Tento fenomén jespojen s tím, čemu říkám tajemstvímigrace. Tisíce druhů ptáků a zvířatmigrují. Vlaštovky odlétají do JižníAfriky a pak se na jaře vrací do stej-ných hnízd. Cestu na stejná místa alenacházejí i motýli, ryby (lososi, úho-ři).

Záhada holubů je známa již velmidlouho. I Charles Darwin přišel sesvou teorií.Podle něho si holubi pama-tují všechny zatáčky a směry cesty.Tato hypotéza byla seriózně zkoumá-

na. Holubi byli umístěni do tmavýchotáčivých bubnů na nákladních auto-mobilech a v noci odváženi na nezná-má místa. Někteří holubi byli dokoncepřeváženi omámení. Když se z tétodramatické cesty zotavili, vypuštěníholubi obletěli několik okruhů a pakse vydali přímým nejkratším směremk domovu. Byli tam stejně rychle jakokontrolní holubi, kteří nebyli podrobe-ni tak krutým podmínkám.

Další teorie tvrdila, že holubi svůjdomov “cítí” na velkou vzdálenost. Ituto teorii vědci zkoumali, zalepovaliholubům nosní otvory včelím voskem,operačně přetínali příslušné nervovédráhy. Někteří takto zkoumaní holu-bi se sice zpočátku trochu motali abyli pomalejší než holubi zdraví, aletaké se dostali domů.

Jiná teorie tvrdila, že se holubiorientují podle výrazných krajinných

objektů. Ve 2. světové válce byli holu-bi hojně používáni i britskou armá-dou. Zachránili např. několik set an-glických bombardérů, které v mlze atmě musely nouzově přistát. Několikholubů, kteří dokázali nalézt správnýsměr a svůj domov i v husté mlze, vzimě a za větru, dokonce dostalo vá-lečný řád. I tato teorie byla zkoumá-na, holubi dostali distorzní čočky naoči, aby neviděli, a přestože bylo ně-kolik jedinců chyceno jestřáby, pro-tože přece jen létali nejistě a pomalu,většina z nich se dostala v pořádkudomů. Protože byli oslepeni, naráželiv blízkosti svých holubníků do stro-mů, někteří přeletěli, ale pak se vráti-li a svůj holubník našli.

Další teorie tvrdila, že holubi seorientují podle polohy slunce na oblo-ze a s přesností úhlových vteřin vypo-čítávají svou pozici. Holubi ale nachá-zejí svůj domov i v noci a za hustéoblačnosti. Při testech jim vědci pro-dlužovali den nebo zaměnili den za

noc a naopak. Holubi byli trochuzmateni, vyletěli občas v pravém úhluk správnému přímému směru, ale poněkolika kilometrech letu se opravilia pak už letěli nejkratší cestou přímodomů.

Teorie, že se holubi (a některé dru-hy hmyzu) orientují podle magne-tického pole země, byla také zkoumá-na. Nevysvětluje to ale smysl pro na-lezení domova. Kdybyste byli para-šutisté a vypustili vás 800 km od do-mova, v noci, a měli jste kompas, zjis-tili byste kde je sever, ale ne směr kte-rým se máte dát k domovu. To bystemuseli mít mapu. Jakou “mapu” uží-vají holubi? Jak vědí kam letět?

Nevíme. Mohli bychom to nazvatholubím šestým smyslem, psychickoučasovanou bombou, mimosmyslovýmvnímáním - nevíme čím to je. Já osob-ně si myslím, že existuje něco jakospojení holubů s jejich domovem. Ně-co jako neviditelné pružné vlákno,které holuba přitáhne domů. Možnáse jejich smysl pro navigaci podobáněčemu jako je proutkařství.

Experiment, který navrhuji, jeopačného charakteru. Zatímco dopo-sud byli holubi odváženi od domova,já navrhuji odvézt holubník od holu-bů. Stačí k tomu holubník na koleč-kách.

Sám jsem tento experiment pro-váděl dvakrát, poprvé tady, v Irsku, vroce l973, ještě než jsem se začal za-bývat morfickými rezonancemi. Ho-lubi mě zajímali od dětství. Nedávnojsem ten pokus zopakoval v jižní An-glii.

Když poprvé holubům odjedete sholubníkem, po chvíli svůj domov naj-dou, ale jsou zmateni, létají tam azpátky. Ale to my bychom asi dělalitotéž, kdybychom našli svůj dům okilometr dál. Holubi si ale za chvíli(asi po třech pokusech) zvykli na to,že se jejich domov pohybuje, a takjsme odjížděli s holubníkem dál a dál.Když jsme odjeli asi 8 km, našli svůjdomov okamžitě. Není na tom nic div-ného, z výšky ho možná viděli. Jak to,že ale nalezli prakticky svůj domovokamžitě, když jsme odjeli s holub-níkem 8O km?

Ve válce dosáhli nejzajímavějšíchvýsledků holubi italského námořnic-tva. Holubi byli na každé lodi a po-

18 Sophia

máhali i za velmi nepříznivého počasíudržovat spojení s velitelskou lodí ipřes to, že se celá flotila denně pohy-bovala v rozsahu 100 km.

Tento experiment lze snadno pro-vádět třeba i na školách a domnívámse, že odkrývat záhady migrace bymohla být fascinující záležitost. Pro-kážeme-li, že za schopností holubůnalézt svůj domov leží nějaká dosudneznámá síla, pomůžeme poodhalit itajemství lidské orientace. Mnohotradičních kultur si stále uchovávávynikající smysl pro orientaci, kterýnaše civilizace již ztratila.

Jevy, které jsem uvedl, tedy do-mácí zvířata, která vycítí, kdy jejichpán přijde domů, kočky které reagujína telefon aj., mají své paralely vesvětě lidí, tam jsou ale velmi zkreslenéa neprůkazné. U zvířat tyto jevy vidí-me v čisté formě. Domnívám se, žestudiem našeho chování ke zvířatůma chováním zvířat k Zemi se můžememnohému naučit a mnohé pochopit.To nás zcela jistě přiblíží pochopenítradičním šamanským kulturám, vekterých se tyto jevy považovaly zareálné a obvyklé po celé generace.Tojen západní kultura tyto jevy posled-ních 300 let popírala. Velká spoustaobyčejných lidí a dokonce i vědců,kteří chovají domácí zvířata, však ta-ké ví, že tyhle věci jsou obvyklé a reál-né.

V poslední kapitole pojednávám ovědeckých iluzích. Co jsou to “fyzi-kální konstanty” - přírodní zákony?Například rychlost světla. Rychlostsvětla je považována za konstantní -ale ona není konstantní, neměnná. Do-cela podstatně se mění. Od roku 1928do roku 1945 se rychlost světla snížilaaž o 20 km/sec, pak se opět začalazvyšovat. V roce 1972 pak byla rych-lost světla raději určena definicí ametr byl redefinován pomocí vibracea nikoli rychlosti světla.

Mění se ale např. i gravitační kon-stanta - před deseti lety byla její hod-nota 6,61, dnes je to 6,72.

Odborníci metrologických ústavůodchylky připisují chybám při měření.Stará měření jsou opomíjena a igno-rována, jakmile jsou známy výsledkynových měření. Hovořil jsem na toto

téma s ředitelem metrologického in-stitutu v Teddingtonu. Nedokázal vys-větlit, proč se rychlost světla mění.Zeptal jsem se: Výsledky jsou tedyupravovány tak, jak se předpokládá,že by měly vycházet? On by to prýnenazval tak jednoznačně... a právěpři našem rozhovoru dostal na stůl“Poslední hodnoty fyzikálních kon-stant”...

Domnívám se, že “konstanty” sechaoticky mění a možná by se jejichhodnoty měly publikovat pravidelně,jako burzovní zpravodajství.

Rád bych se ještě zmínil o experi-mentech s lokalizací mysli. Byli jsmevychováni s utkvělou představou, žemysl je umístěna v naší hlavě. To jeteorie, které se věří jen v naší západníkultuře a jen mezi vzdělanými lidmia jen posledních 300 let. Ostatní lidévždy věřili, že mysl a psychika není

omezena tělem.Podle konvenčního vědeckého ná-

zoru, když mne vidíte, jak tu stojím,světlo odražené od mé postavy proudíelektromagnetickým polem a vykres-luje můj obraz na sítnici vašich očí.Přes zrakový nerv pak dráždí dalšíoblasti ve zrakovém mozkovém cen-tru. Všechny tyto změny se daří fyzio-logicky měřit. Potud je vše v pořád-ku. Ale pak se můj obraz jaksi záhad-ně objeví ve vašem mozku.

Já se domnívám, a navrhuji kon-cepci, která je tak jednoduchá, až jenesmírně obtížné ji pochopit, jakopracovní hypotézu, že vaše představao mně je produkována (tedy ne jen in-terpretována) i vaší myslí a jako men-tální projekce je umístěna právě tam,kde ve skutečnosti jsem - tady zde.Domnívám se, že proces vidění jedvousměrný a tak ho také chápouprimitivní kultury, tibetští světci a jiní.

Světlo podle nich směřuje od objektudovnitř subjektu, ale zároveň jsou“vize” projektovány směrem ven, kpozorovanému objektu.

Svět je naplněn našimi mentální-mi představami. Všude okolo nás jsounaše mysli. Naše mysl se “dotýká” to-ho, co vidí. Když se díváme na vzdále-nou hvězdu, v jistém smyslu se našemysl té hvězdy “dotýká”.

Jestliže je tato hypotéza správná,pak ovšem bude mít nedozírné důsled-ky. Možná i zvířata a hmyz dělají stej-né věci - celý svět je nacpán mentál-ními projekcemi. A možná i slyšeníje téže podstaty jako vidění. Je-li tomutak, jsou-li naše mysli v kontaktu svěcmi, na které se díváme, pak samo-zřejmě vše, co pozorujeme, také svýmpozorováním ovlivňujeme, měníme.

Dovolte mi to říci jinak: jestliže sena někoho, třeba zezadu, díváme a onneví, jestli se na něho díváme, může-me ho tím, že se na něho díváme,ovlivnit? Existuje nějaký smysl, kterýmu prozradí, že se na něho díváme?

Jestliže si položíme otázku takto,uvědomíme si, že existuje další velmirozšířený jev, se kterým se praktickykaždý z nás setkal - totiž že poznáme,cítíme, když se na nás někdo dívá ze-zadu.

Co o tom fenoménu říká věda?Nic. Velmi jednoduchý experiment(jedna osoba se druhé dívá na zátyleka do jednoduchého protokolu zazna-menává její reakce) by mohl objasnit,jestli tento fenomén skutečně existu-je.

Domnívám se, že to je další pří-klad, jak by mohl být svět “vědy”otevřen pro širokou veřejnost. Jsou tovšechno experimenty, které, je-li mo-tivován, by mohl provádět každý znás.

Domnívám se, že věda by taktomohla a měla být velmi rychle “ote-vřena” a že toho pak objevíme spoustunejen o sobě samých a o světě okolonás: věda by pak mohla být i docelapěkná zábava.

Z audiozáznamu přeložil VlastimilMarek

Sophia 19

AJ STVORENIE AJ EVOLÚCIA?Služobník Ľalie

Stvoril è loveka Boh , al ebovznikol z prvotného koacervátuaminokyselín v praoceáne? Ná-boženstvá tvrdia, že bol stvo-rený - a Oparinova a Darwino-va teória, že sa vyvinul. Obe stra-ny majú poruke dostatok dôka-zov. Tak kde je Pravda? A ktopovedal, že stvorenie a evolúciasa vyluèujú?

Vo vývoji druhov v prírode jeoèividná, nepopierate¾ná konti-nuita. Pri poh¾ade na kosti vyhy-

nutých zvierat, povahu chemic-kých procesov a podobnos� ge-netických kódov, nemožno viaczapochybova� o tom, že ¾udskételo je geneticky príbuzné s telomzvierat.

Bolo by naivné dúfa�, že me-dzièlánok medzi kostrou opico-èloveka a dešného èloveka ne-existoval. V tomto hmotnomstvorení niè nemôže vzniknú� lentak, zázrakom, ale všetko sa mu-sí vyvinú� v èase a to vždy len vrámci platných fyzikálnych zá-konov. Teda aj ¾udské telo.

Lenže èlovek nie je telo, aleduch! Je to duchovná bytos�, do-èasne spojená s hmotným telom.

Existuje duchovné stvorenie ahmotné stvorenie. Najskôr bolovšetko stvorené v duchovnom stvo-rení; èlovek ako duchovná bytos�;zvieratá, kvety, rieky ako du-chovné reality. Až neskôr sa všet-ko v hmotnom stvorení zaèalo vy-víja� po vzore duchovného, ako-by sa duchovné nebo odrážalo navodách hmotností; a duch zaèalvtláèa� hmote svoju tvár.

Boli to najskôr bytosti prírody,vládcovia živlov, dévovia rastlína zvierat, ktoré boli na Zemi èin-né tisíce a státisíce rokov pred prí-chodom èloveka. Až v èase, keïbytostní doviedli zvieracie telá ajs celou duševne-zmyslovou vý-bavou do najväèšej možnej doko-nalosti, inkarnoval sa prvý ¾ud-ský duch do tela ¾udoopa a na-rodil sa namiesto opièej duše. Po-stupne sa prepracúval k sebauve-domeniu a pokraèoval tak v

Èlovek teda nikdy nebol zvie-ra�om! Èlovek iba prevzal odzvierat štafetu evolúcie. V jehohrubohmotných a duševných te-lách ïalej plynule prúdia animál-ne sily, ktoré kedysi patrili zviera-tám. Ale poveda�, že zviera sa vy-vinulo na èloveka, alebo že èlovekbol v minulých životoch zviera-�om, znamená nesprávne stotož-òova� èloveka s jeho telom a du-šou, nie s jeho duchom. Ove¾asprávnejšie je poveda�: èlovek jeduch a bol èlovekom už pred-tým, ako vstúpil do zvieracíchtiel a zostane ním aj potom, èoich opustí.

Preto dôvodenie naivno-mate-rialistických psychológov o tom,že podstata èloveka je zlá, agre-sívna, že sú v òom navždy zako-renené animálne, lovecké inštink-ty, ktoré zdedil po zvieratách, jeúplne plané. Èlovek má dve pri-rodzenosti: jednu hmotnú, ktorúzdedil po zvieratách a druhú du-chovnú, ktorú zdedil sám po se-be. A duch si predsa vždy dokážepodrobi� hmotu - a nenechá sosebou zameta� - len ak naozajchce! A je to len jeho zodpoved-nos�, ak to nerobí.

Egyp�ania hovoria, že po smrtisa vás pred bránou do neba budúpýta�, kto ste. Potom musíte pove-da�: Prichádzam zo zeme, alesom synom/dcérou nebies! Inakvás do neba nepustia. Èlovek simusí by� vedomý svojho vyso-kého, duchovného pôvodu a svo-jej dôstojnosti - ak nemá by� na-ozaj iba zviera�om!

stváròovaní a zuš¾ach�ovaní svo-jej telesnej schránky do jemnej-ších, dokonalejších foriem. Ahlavne sa vzpriamil zo štyroch nadve; lebo duch èloveka, to je pre-dovšetkým - dôstojnos�!

Biblia o evolúcii

Že stvorenie a evolúcia sú dvasamostatné deje, je zrete¾ne zachytené aj v biblii. Stvorenie èlo-veka sa v biblii - napodiv - opisujena dvoch miestach. Duchovné Duchovný pôvod človeka

stvorenie je opísané v Genesis vprvej kapitole. Keï bolo toto do-konané, opisuje sa neskôr, v dru-hej kapitole, evolúcia.

Na šiesty deò (duchovného)stvorenia Boh stvoril èloveka akoducha v duchovnej ríši; ako dvoj-jedinú bytos� - muža a ženu - sovšetkými predpokladmi pre do-konalos�.

“Boh stvoril èloveka na svoj ob-raz, na obraz Boha ho stvoril, mužaa ženu ich stvoril.” (Genesis 1:27)

Alebo sa vám zdá, že je to totoúbohé pozemské telo, ktoré jestvorené na obraz Božích dokona-lostí?

Až potom, keï “Bôh dokonal vsiedmy deò svoje dielo a odpoèi-nul...” (Genesis 2:1, 2) zaène evo-lúcia hmotných svetov od nuly:“To sú rody nebies a zeme, keï bolistvorené ... a to prv ako bolo na(hmotnej) zemi jakéko¾vek chrastiepo¾né ... ani nebolo èloveka ... alepara vystupovala zo zeme...” (Gene-sis 2:4-6)

Vtedy “Hospodin Bôh utvorilAdama, èloveka, vezmúc prach zozeme a vdýchnul do jeho nozdierdych života a èlovek sa stal živou du-šou.” (Genesis 2:7)

Všimnite si, že hoci vyššie bolopoužité sloveso stvori� (naraz), jena tomto mieste použité slovesoutvára� (postupným vývojom).Utvoril Adama vezmúc prach zozeme, t.j. hnetením, formovanímhmoty; a až nakoniec mu vdýcholdych života (živého ducha).

20 Sophia

Lir !Mocná, čistá, s plamenným zrakom !Kňažka Ľalie a Kríža;strážkyňa plameňa Cudnosti.

Osamelá ale statočná,prechádza sa pustou krajinoua niet nikoho a ničoho, čo byzohrialo je j srdce.

Oslnivým, bieloskvúcim hrotomsvojho meča rozháňa temnotua v jej držaní tela je toľkovznešenosti a súladu;v je j pohyboch toľkoodhodlania !

Lir, víťazná,,skláňa svoj meč,neskloní hrdé čelo,nesklopí zrak,

no z je j hrude sa derú horúce vzlykya z očí je j kanú ťažké kvapky sĺz.

Koľko potrvá, kým ju obkolesia,aby v nej zahrdúsili klenot Života;

a ona už nebude mať síl;

v tej chvíli jej rastú krídla,jej volanie tryská ako jasný lúč

k nebesám,oči iskria, hruď sa vzdúva;

kým si jedno srdce na tejto planéteuchová Čistotu,

Zem nebude musieť byť stratená.

Lir, bojuj, si naša nádej !

Sophia 21

Vzdúva sa, valí a vlní tok časov az doznených tisícročí sa vynára

ORORUN

posledný kráľ Atlantídy, aby teraz, vhodine obratu svetov, rozptýlil všetkyomyly, ktoré spočívajú nad osudomjeho krajiny. Jeho zrak zablúdi ďale-ko do minulosti a v jeho vážnych ry-soch sa zračí bolesť:

ATLANTÍDA!

KRAJINA OPRADENÁ BÁJA-MI, ktorá pred tisícročiami zmizla vhlbokých vodách, skoro zabudnutá,no stále ešte živá ako tichý, ďalekýšepot v pamäti ľudstva - Atlantída saznovu vynorí z mora!

Horúčkovito pracujú bytostní, abyju vyzdvihli z vĺn. Všade sú v činnos-ti. Všetko pokračuje cieľavedomepodľa určitého plánu.

Časti Atlantídy, ktoré kedysi unikliveľkej záplave,sa teraz nazý-vajú Grónsko,Špicbergy, No-vaja Zemlja.Čo vidno z At-lantídy v juž-nejších, teplej-ších zemepis-ných šírkach,to v priebehutisícročí opä-tovne vystúpiloz mora. Tietoostrovy skrývajú pozostatky At-lantídy, z ktorých mnohé sa našli a súhádankou pre dnešné ľudstvo.

Pod belavým nebom sa trbliecemore svojou sýtou zeleňou. Praobra-zy zvierat, ktoré teraz žijú v severnej-ších oblastiach, sa ukazujú duchovné-mu zraku vidiaceho: obrovské mrožea morské levy s mocnými hrivami,zvieratá podobné líškam s ľadovo-bielou, modrastou alebo zelenavobie-lou hustou kožušinou, čajky veľké akoorly. Medzi nimi sa knísavo prechá-dzajú nemotorné tučniaky; drobulin-ké, ale zovňajškom podobné týmdnešným.

Tu sa blíži obrovský ľadový med-veď s hustou, huňatou kožušinou. Nohyako stĺpy nesú mohutné telo. Jeho hl-ava sa podobá viac mrožovi; lebo dlhétesáky mu trčia zvisle z papule, zaras-tenej strapatou bradou. Pripája sa k ne-mu druhý, o niečo menší medveď. Dí-vajú sa nahor, akoby na niečo čakali.

A už je to aj tu - vzdušným letom:obrovské zviera, ako veľká jašterica,s dlhými úzkymi krídlami z kože akostí. Na hlave má zvláštne zahrote-nú, zrohovatenú blanu. Vyzerá to,akoby toto lietajúce zviera malo čiap-ku. Chvost má veľmi dlhý a tenký.Práve ho použilo ako kormidlo - a te-raz ako kotvu.

Skláňa chvost, zabodáva ho za-hnutým koncom do ľadu a nechávaváhu celého tela spočinúť na ľadov-covej ploche. Krídla sú polootvorené.

Medvede sa ponáhľajú k nemu.Zviera nesie medzi dlhými nohamirastliny, ktoré zhodí medveďom akopotravu. Zdá sa, že tie tri zvieratá sidobre rozumejú.

Po krátkom odpočinku sa zvieraopäť vznesie. Jeho telom prejde trhnu-tie, chvostom sa prudko odrazí od ľa-du, takže telo sa ako pero vymrští dovýšky. V tom istom okamihu rozpre-

strie krídla a odplachtí. Jeho letje taký tichý, že sa zdá,

akoby sa kĺzalo po veternomprúde. Sotva pohne krídlami.Medvede sa pomaly vzdaľujú.

TAK PRICHÁDZA OBRAZZA OBRAZOM. V popredí saodrazu objaví rovina a celkom v

diaľke sídlisko. A vzduchom sa opäťniečo šinie - lietajúci drak, akého smepráve videli.

Pristáva s vystretými krídlami a zjeho chrbta skĺzne dolu chvostom ob-rovská ľudská bytosť. Keď už stojí napevnej zemi, spustí sa zviera plne nanohy. Na predných nohách sú pevneprirastené krídla.

Ihneď sa začína pásť na tráve akrovinách. Človek pristúpi opäť bliž-šie, uchopí ho za hlavu a poláska ho.Potom zrazu prehodí nohu cez hlbokosklonený krk zvieraťa, drak zdvihnehlavu a človek skĺzne na miesto, ktoréchcel zaujať. Vyzerá to veľmi poho-dlne. Pri odlete sa zviera opäť oprieo koniec zahnutého chvosta, celým je-ho telom prejde trhnutie a drak stúpado výšky.

SO SVIŠ�ANÍM SA PRIBLI-ŽUJÚ SANE, dlhé a úzke, vpredušpicatejšie ako vzadu. Muži sedia za

sebou ako veslári na lodi. Medzi nimisú šikmo k smeru jazdy napnutéplachty, ktorými obratne otáčajú, abysa vietor zachytával na celej plochea týmto spôsobom sa sane pohybujúbleskovo dopredu. Zaobchádzajúplachtami tak zručne, že dokonca ajpri zmene smeru dokážu akosi zužit-kovať poryvy vetra.

Biele, vlniace sa hmly po-krývajú krajinu tak husto, že sa nedározoznať, čo sa za nimi alebo pod ni-mi skrýva. Ako závoje hmly pomaly,celkom pomaly ustupujú, ukazujú saobrysy obrovského ostrova a na ňompevný hrad. Uprostred kruhovýchhradieb stojí strážna veža. Všetko jemajstrovsky pospájané a každý i tennajmenší priestor dokonale využitý.

Je to palác Ororuna, poslednéhokráľa Atlantídy, ktorý teraz smie vy-rozprávať príbeh o svojej krajine, ojej rozkvete a zániku.

Na Boží príkaz sa Atlantída pre vi-nu svojich obyvateľov za jedinú noca jediný deň ponorila do morskýchvĺn.

A ORORUN ROZPRÁVA:Bol som vládcom Zeme. Ororun

znamená pán Zeme. Môj brat Orokunvládol moriam. Orokun znamená pánmora. Ďaleko na severe mu ľudia po-stavili obrovskú sochu z kamenia.Moja stála naopak na juhu, kde páližhnúce slnko a knísajú sa vrcholcepaliem.

My, bratia, sme žili v zhode a prú-dili cez nás mocné sily. Avšak ľud znás spravil bohov a my sme to dovoli-li, lebo sme si mysleli, že to bude ľu-ďom na osoh - a Najvyššiemu, ktorýsa nám zjavil, to nemôže uškodiť. Je-mu síce ľudské vyvyšovanie neuškodi-lo, ale nám prinieslo skazenosť a zá-nik!

Neboli sme “prvými” ľuďmi nazemi, ako sa často predpokladá. Noboli sme tí, ktorých báje a rozprávkyvolajú “Titani”. Podobne ako naši by-tostní spoločníci, mocní obri, prevy-šovali sme neskoršie pokolenia teles-nou výškou, silou a dĺžkou života.

Boli sme celkom spätí s prírodoua nielen že sme rozumeli reči bytost-

TLANTÍDA

22 Sophia

ných prírody, ale sme sa s nimi aj stý-kali, akoby sme patrili k rovnakémudruhu.* Cítili sme sa slobodní a hrdí,ako páni zeme aj mora.

Bytostní nám boli pomocníkmi,zvieratá nám slúžili. Tak napríkladdraci, naše “živé lietadlá”, sa namidali viesť. Tým najšikovnejším spo-medzi nás stačilo na to iba slovo. Roz-právali sa s drakom, povedali mu účela cieľ cesty a on ich na určené miestobezpečne zaniesol. Iní smeli zvieraťunasadiť zubadlo, ktoré drak dobro-voľne vzal do papule, čo však jazd-covi slúžilo viac ako držadlo než vo-didlo.

Avšak žiadne zo zvierat sa nene-chalo nútiť násilím. Ak sa človekchcel hrať na vladára, alebo ho do-konca trápil, zviera začalo snovať zlénešťastie; doviedlo človeka na ne-správne miesto alebo odvieklo aj jehosynov. Keď sa drak rozzúril, vriacidych sa mu chrlil z nozdier ako oheň,spáľujúc všetko, čo bolo nablízku. Je-ho najnebezpečnejšou zbraňou bolvšak chvost, ktorým dokázal rozdávaťsmrteľné údery.

Dračia koža bola taká pevná a ne-preniknuteľná, že sme ju po stiahnutípoužívali na stavbu člnov. No zvieramuselo najprv zahynúť prirodzenousmrťou, lebo naše zbrane nestačili najeho zabitie.

Všetko, čo nám zem poskytovala- rastliny, rudy a kamene - sme vy-užívali.

Hviezdy nám svietili aby rozjasňo-vali tmu a ako ukazovateľ času, podľaktorého sme si zadelili životy. Za na-šich čias neboli hviezdy tak ďalekoako teraz, lebo Zem bola vtedy omno-ho ľahšia a krúžila v zlatom kolobehu.Myslíte si, že sa hviezdy vzdialili? Vynič nevediaci! Zem poklesla vašímsprávaním. Keď nad vami prehrmí

súd, ako prepukol nad nami,ničiac všetko, čo sme vytvorili,potom sa aj vaša Zem znovu vz-nesie do pôvodnej výšky, ľahkáa voľná od všetkého temna.

VEDELI SMETEDA, že sme neboli

prvými ľuďmi na Zemi.Pred nami už žili ľudia,

ktorých sme posmešneoznačovali ako “zvero-ľudia” alebo “Lemuri”.

Lemurania vládlidlhý čas nad zvieratami,

od ktorých sa odlišovali tým, že užmali duchovný zárodok. A tento duch-ovný zárodok postupne pretváral ichzovňajšok. Usiloval nahor, odkiaľprišiel. Preto “zveroľudia” už nemalihlavy sklonené k zemi, hľadajúc sto-py a potravu, ale zdvihli ich nahor kSvetlu a tak sa pomaly narovnávalocelé ich telo.

Kráčali už len na zadných nohách,ktoré museli niesť celú váhu tažkéhotela. Tak sa laby premenili na chodid-lá a s tým prestalo aj lezenie po stro-moch.

Zvieracím ľuďom viac nestačilohľadať si úkryt a lôžko pod listami akonármi stromov; začali bývať v jas-kyniach. Predné končatiny, ktoré užnepoužívali na chodenie, sa pretvori-li na ruky, ktoré sa dokázali aj šikov-ne brániť.

Keď potom Lemurania začali ob-liekať do zvieracích koží a listov, dô-sledok toho bol, že prirodzené ochl-penie kože zmizlo. Vlasy zostali ibana hlave, ktorú nosili nepokrytú.

Pracovať sa Lemurania naučili odobrov, ktorí boli dlho pred nimi vlád-cami Zeme. Rozprávali nám, že by-tosti z vyšších svetov vytvorili Zem,moria a hviezdy a že aj oni, obri, vďa-čia za svoje telá týmto bytostiam.

Tu sme sa objavili my, ako úplnenová ľudská rasa. A Lemurania zne-náhla povymierali. Nijaký Boží súd,nijaká záplava ich nezahubila. Bol toBohom chcený, prirodzený a nevy-hnutný ďalší vývoj ľudstva, ktorý na-šich predkov vytlačil zo života. To saneodohralo s rovnakou rýchlosťou sú-časne na celej Zemi a ľudia sa ani ne-vyvíjali všade rovnako. Veľmi veľazáviselo od zimy a tepla, od potravya podobných podmienok.

My, Titani, sme boli najvyššou ra-sou. Všetci ostatní boli menší od nás,hoci nie až takí malí, ako ste vy dnes.Volali sme sa “Erárijci”, z čoho ne-skôr vzniklo “Árijci”.

Žili sme v úzkom spojení s bytost-nými obrami, ktorých sme volali Ri-zunovia.

Obri nás pociťovali ako niekoho,kto má veľkú prevahu, pretože smeboli pre život na zemi lepšie vyzbro-jení ako oni. Na svojej bytosti sme no-sili ešte hutnejší obal, prispôsobenýzemi. Tento pozemský šat sa však dalľahko vyzliecť. Potom to, čo v nás bo-lo rovnorodé s obrami, sa mohlo voľ-ne pohybovať, stýkať sa s obrami a

zvieratami, ako aj rozumieť a pou-žívať ich spôsoby vyjadrovania.

Trpaslíkov sme nepoznali. Každáľudská rasa má za pomocníkov takébytosti, aké sa k nej hodia. Naši Ri-zunovia boli neohrabanejší, a to aj vmyslení. Neboli takí jemní a pôvab-ní, ale ani takí bystrí ako trpaslíci,ktorí sa neskôr stali ľuďom spoločník-mi. Obri urobili všetko, čo sme odnich žiadali, poslušne ako deti; a det-ská bola aj ich dôvera, ktorú smeneskôr tak často sklamali. Beda nám!

No naša spolupráca s bytostnýmidlho prinášala nádherné plody. Ne-smierna sila obrov nám pomohlauskutočniť to, čo by inak bolo ne-možné.

S ich pomocou sme stavali aj kul-tovné miesta. Sami by sme nikdy ne-boli dokázali nastavať na seba takéobrovské kamene. Obri to však robilis veľkou radosťou, lebo verili, že týmslúžia Bohu.

Pretože kameň je bytostný ako oni,pri opracovávaní si s ním rozumeli takdobre, že to v našich očiach hraničiloso zázračnosťou. Často stavali ťažké,nesmierne veľké kamene na malýhrot, na ktorom sa kmitajúc v rov-nováhe udržali aj tisícročia. To nebo-lo obchádzanie prírodných zákonov,ale práve ich hlboká znalosť.

Obri museli vykonávať všetky ťaž-ké práce, museli kopať rudy a vzác-ne kovy, dokonca ich aj spracovávať,nosiť kamene a stavať priehrady.

Odmenu za prácu si nežiadali.Mali iba jedinú veľkú túžbu: dostaťtaký duchovný zárodok ako my. Pre-to aj niekedy požadovali pozemskúženu za manželku.

Takáto prosba nebola nikdy spl-nená, no stávalo sa, že niektorý oborsi ukradol dievča a privlastnil si ju.Potom ho však všetci Erárijci prena-sledovali. Utiahol sa niekde do roklinya býval tam za strašných podmienok,kým sa nepodarilo zneškodniť ho.

Z vďaky za pomoc, ktorú nám ob-ri preukazovali, im bolo dovolené zú-častňovať sa bohoslužieb. Dostali pri-delený vonkajší kruh za ohraničujúci-mi kameňmi a ich zbožnosť bola takáveľká, že sa klenula ako neviditeľnákupola nad celým kultovným pries-torom. Tak to bolo vždy. No spo-mínam si dobre na jeden deň, keď saobri pre niečo rozhnevali a nezúčast-nili sa obradu. V ten deň boli kolovétance a spevy rušené škrekom veľkých

Sophia 23

rý všetkých Erárijcov zničí. Domnie-vali sme sa, že by to mohlo zname-nať víťazstvo obrov a preto sme sa vy-zbrojili.

Akým spôsobom sme vlastne s by-tostnými bojovali, to dnes sotva po-chopíte. Ale porozumiete tomu, ak vrozprávkach opísané boje s obramibudete chápať predovšetkým bytost-ne.

MÔJ HRAD STÁL už veľmi dlhýčas. Teraz sme však k nemu pristavaliešte oba vonkajšie kruhové valy. Ajtu museli obri pomáhať pri ťažkejpráci.

Opevnili sme aj vnútro hradu. Poprvýkrát bol obrom zakázaný vstupdo hradu. To mohlo viesť bezmála krozhodujúcemu boju, keby ma Oro-kun nebol varoval.

Šiel som k vzbúrencom a pekný-mi slovami som ich primäl k tomu,aby ďalej pracovali. “Po ukončenípráce” mali s nami v hrade osláviťveľký sviatok. Tešili sa ako deti a ne-spozorovali, že som pevne rozhodnu-tý prácu nikdy neukončiť.

Veža bola strážnou vežou proti ne-priateľom, pozorovateľňou hviezdnejoblohy a obývacou vežou pre tých, čosa do pevnosti stiahli k boju. To bolisamozrejme výlučne muži.

V Ororunovom hrade nebolo mies-ta pre ženy. To bol ten veľký rozdielmedzi mnou a Orokunom.

Veža bola obklopená kruhovoupriekopou. Túto, ako aj ďalších šesťpriekop, mal Orokun v prípade nebez-pečia ihneď naplniť morskou vodou,čím sa veža stala nedobytnou.S našimi malými loďkami smemohli priekopy preplávať anájsť tajné brány do hradieb, dovchodov, ktoré boli vtipne umiest-nené nad hladinou vody.

Hradby boli celé duté a slúžili akoskladovací priestor. Avšak nepriatel-ia nikdy nemohli svoje lode preniesťcez vonkajšiu hradbu a jej vzdia-lenosť od strážnej veže bola ta-ká veľká, že nás žiaden vrhač

kameňovnemohol za-siahnuť. My sme sanaproti tomu mohli knepriateľovi skryte blížiť od

hradby k hradbe a vrhať skazu do jehoradov.

Mali sme vodu a zásoby, ktoré vy-stačili na dlhý čas. Tam, kde sa nachá-dzala skalná priehlbeň, vyvieral pra-meň, ktorý zo zeme popod more pri-viedli Orokunovi služobníci. Prinášaliaj množstvo rýb a ovocia. Čo by námmohlo ešte chýbať? Preto sme sa vy-smievali predpovediam!

Nijaký človek a nijaký bytostný bynedokázal hrad premôcť; ale na Božípríkaz klesol za jednu noc hlboko domora.

Aby ste mohli pochopiť, že my,národ roztrúsený po celej krajine, smechceli začať boj s nepriateľom v jedi-nom hrade, treba vedieť, že každé ne-priateľstvo smerovalo iba proti pa-novníkovi a jeho príbuzenstvu. Onsám so svojím príbuzenstvom muselprijať boj a aj ho dobojovať. Ak došlok boju, bojovali šľachtici s vodcaminepriateľov. Ľud až do rozhodnutiaboja neprežíval nijaké utrpenie; o jehoosude sa rozhodlo až po víťazstve ale-bo porážke. Ľud porazeného vládcusa stal bezprávnym, mohol byť za-vraždený alebo odvedený do otroctva.Keďže ľud stál mimo boja, aj ženy bo-li ušetrené, kým sa víťazstvo nesklo-nilo na niektorú stranu. Vôbec nás ne-napadlo chrániť naše ženy inak nežostatný ľud. Ak sme padli, mohli ajony zahynúť; ak sme však zvíťazili,

ľud nestihlo nijakéutrpenie.

vtákov, nad obradným miestom zúri-la búrka a vo vnútri zeme hrmelo. Bolisme radi, keď sa Rizunovia opäť vrá-tili.

Okrem našej pozemskej ríše jest-vovala ešte vodná ríša, nad ktorouvládol môj brat Orokun. Jeho krá-ľovský palác stál na ostrove a bol ešteskvostnejší ako môj. Medzi jeho pod-daných patrili iba bytostní; bytostivôd a zvieratá. Medzi týmito bytos-ťami sa nachádzali vodní obri, ale ajpôvabné vodné panny. Okrem nichtiež vodní muži v moriach, v riekacha v rybníkoch. Každý mal svojuzvláštnu úlohu a celý národ žil har-monickým a spokojným životom nadne vôd. Možno to záležalo od druhubytostných, ale vo vodnej ríši ženy za-ujímali čestnejšie miesto ako u nás.Celý palác panovníka bol plný žien adetí, možno aj preto prekypoval väč-šou nádherou.

Zvykli sme si vysmievať sa týmtojemným tvorom, no prišli časy, keďnás smiech prešiel a pochopili sme, žetieto bytosti mali silu i odvahu. Aj vtejto ríši sa stávalo, že niektorý vod-ný muž zatúžil po duchovnom zárod-ku a chcel si ukradnúť pozemskú že-nu. Alebo niektorá vodná žienka išladobrovoľne na zem získať duchovnýzárodok v manželstve v Erárijcom.Takého bezočivého vodného mužasme odohnali rovnako ako sme odo-hnali obrov. Zvedená vodná žena stra-tila všetky práva na svoju vlasť a väč-šinou zahynula. Aby sa pozemskýmľuďom stala viditeľnou, musela saobložiť hrubohmotným obalom, naj-častejšie perím veľkého vtáka. Ak satento obal stratil alebo znehodnotil -čo sa tiež stávalo - vodná žienka zmiz-la, to znamená, že obyčajný človek junemohol viac vidieť.

My, v ktorých planula iskra zho-ra, božská iskra, ako sme sa nazdáva-li, sme si pripadali ďaleko nadradeníbytostným. Neboli pre nás nič viac,než rozumné zvieratá! Avšak my - mysme pochádzali z inej ríše!

Určitý čas to išlo dobre. Keď savšak k našemu povýšeneckému sprá-vaniu voči usilovným pomocníkompripojilo ešte aj pohŕdanie, vzbúrili sa.Už nechceli ochotne vykonávať svo-ju prácu. A násilie prinieslo len roz-horčenie. Došlo k bojom, v ktorýchsme my, Erárijci, spočiatku víťazili.Ale ako dlho? Naši vykladači hviezdnám predpovedali, že príde deň, kto-

24 Sophia

VÏAKA NAŠEJ ROZSIAHLEJLODNEJ PLAVBE sme prichádzali dostyku aj s inými národmi. Plavili smesa tak ďaleko, ako sa nám zapáčilo.Kto pritom natrafil na neznámy ná-rod, mal povinnosť preskúmať, čomali lepšie od nás. No skoro vždy saukázalo, že my sme boli tí pokročilejšía to len umocňovalo našu pýchu.

Po našich stopách k nám časompriplávali na lodiach aj iní obyvate-lia zeme, cudzie rasy. Obdivovali nása túžili po tom, čo sme mali lepšie,čo nám lichotilo.

Zadržali sme ich a urobili si z nichotrokov. Nikdy sme už neprepustilimuža, ktorého sme sa zmocnili sozbraňou v ruke. Všetci nám muselislúžiť. Ich potomkovia zostali sluha-mi v tej istej šľachtickej rodine akoich otcovia.

Týmto spôsobom sme chceli za-brániť, aby cudzinci o nás rozprávalivo svojej vlasti a tým privolali aj ďal-ších. Neskôr sme sa však usilovali ajo vytvorenie národa, ktorému by smemy Erárijci mohli bohorovne vládnuť.

Každá cudzia rasa priniesla so se-bou nové názory, nové zručnosti aschopnosti. Väčšinu z nich sme zavrh-li, no niekedy sme sa predsa čosi pod-učili, napríklad tkaniu látok.

Raz k nám prišli vyziabnutí muži žl-tej pleti, s čiernymi vlasmi a dlhými bra-dami. Bolo to dávno pred mojou vlá-dou, no správa o tom sa udržala ne-skreslená. Priniesli znalosť o číslach.

Dovtedy sme poznali len “tyr” a“mal”; znamienko trojuholníka a šik-mo postaveného kríža. “Mal” vznikolzo svetových strán, v ktorých sa na-chádzalo slnko. Používali sme ho bež-ne na všetko, čo súviselo so stvorením,čo bolo stvorené. Naproti tomu “tyr”nám pol posvätný. Znázorňoval troj-násobnú podstatu Božského a bol prenás tajomstvom.

Tu prišlí tí žltí muži a povedali:“Máte celkom pravdu. “Tyr”, čiže

tri, je Božská dokonalosť a “mal”, či-že štyri, ľudská. Ak teraz postavíteBožské a ľudské spolu, dostanete tonajväčšie a najdokonalejšie, čo prečloveka môže byť, totiž sväté číslosedem.” Od žltých mudrcov sme sa to-ho veľa naučili. Ukázali nám, ako štyrihrany rovnoramenného kríža, pospá-jané inak, vytvárajú štvoruholník.Naučili nás čísla medzi jednotkou aštvorkou a vyššie od štvorky až k jed-notke na vyššej úrovni, čiže desiatke.

Erárijci si odvtedy pripadali ne-smierne duchovne bohatí a múdri. Po-cítili k cudzincom takú veľkú vďač-nosť, že potom, čo sa od nich naučilivšetko, čo sa len dalo, im darovali lo-de a prepustili ich na slobodu.

Z moreplavcov a dobrodruhov,ktorí sa dostali k našim brehom, sapostupne zhromaždil národ, nad kto-rým sme my Erárijci panovali. Hlbo-ká priepasť nás delila o týchto ľudí,ktorí v podstate pochádzali od Lemu-ranov ako aj my, ale spôsobom svoj-ho vývoja nám boli cudzí.

Predovšetkým nám bolo nápadné,že iba máloktorý z nich sa dokázaluvoľniť zo svojej hrubohmotnejschránky, vidieť bytostných a komu-

nikovať s nimi, ako sme my na to bolipo generácie zvyknutí. Ak aj prichá-dzali k nám ľudia, ktorí to dokázali,táto schopnosť u nich vyhasínala väč-šinou už v detstve.

Pre tento ľud platili zákony, ktorénesmeli porušiť. No nás sa tieto zá-kony netýkali. Rozumelo sa samo se-bou, že Erárijec neurobil nič také, čímby sa znížil na úroveň ľudu. Ak sa topredsa len stalo, nebol už viac Erárij-com a vylúčili sme ho z nášho kruhu.

V Orokunovej ríši bol veľký os-trov, kde žili tí, čo sa zachovali nedôs-tojne svôjho stavu a museli byť z nehovylúčení. Oni a ich potomkovia moh-li svoje priestupky odpykať len hrdin-skými činmi.

Ak vykonali nejaký hrdinský čin,skaldovia ospevovali ich slávu, aby

sme ich znova prijali do svojich ra-dov. Preto všetky naše hrdinské piesnevždy ospevujú ostrovnú krajinu akosídlo hrdinov. Títo hrdinovia boli vpodstate vyhnanci alebo ich potom-kovia. Takže je prirodzené, že na kaž-dom z nich spočívala nejaká veľkácharakterová chyba.

O nás Erárijcoch viete len veľmimálo. My sme nepotrebovali, aby spe-váci ospevovali našu slávu. Boli smešťastní a preto sme obšťastňovali ajľud, ktorý spokojne žil pod našou o-chranou. Boli sme spokojní a hrdí ľu-dia. Všetko, čo sme robili, sa dialo zvnútorného popudu, ktorý sme bezprekážok nasledovali.

NAJUŠ¼ACHTILEJŠOU ZNÁŠHO POKOLENIA bola Amma-Era, kňažka! Dívala sa do hviezd, vy-kladala predpovede našich jasnovid-cov a tvorila nám spojenie s Bohom,ako sme si Ho my predstavovali.

Keď cítila, že sa blíži jej koniec,odovzdala svoje tajomstvá inej panne,ktorú na tento účel uznala za vhod-nú. Tá sa stala novou Amma-Erou.

Hoci sme si našu kňažku vysokoctili, pramálo sme sa o ňu starali, po-kiaľ nás nejaká starosť nedonútila,aby sme sa jej išli pýtať. Jej život bolosamelý. Rozprávala sa iba príleži-tostne so svojimi žiakmi, vykladačmihviezd. Stála nad kňazmi, ktorí vyko-návali obrady, no nikdy im nedávalabezprostredné príkazy. Svoje pokynyoznamovala kráľovi, ktorý ich odo-vzdával ďalej, ak to uznal za vhodné.Keď prehovorila alebo varovala, nik-dy sa už nepýtala, či sa podľa jej slovniekto riadil alebo nie.

V časoch núdze alebo veľkej ra-dosti Amma-Era viedla kultovné sláv-nosti, na ktorých sa však smel zúčast-niť len kráľ a jeho príbuzenstvo. Ľudbol z týchto slávností vylúčený. Boloto preto, že ľud považoval nás, Ororu-na a Orokuna, za bohov a my sme to-mu uverili tiež. Keď sa však Amma-Era modlila k ešte vyššiemu Bohu aprinášala mu obete, kde by potomzostala viera ľudu v nás? Dnesvidím, aké to bolo všetko fa-lošné. Lenže vtedy sme si pri-padali veľmi múdri a nedotk-nuteľní.

Pokračovanie v budúcom čísle.Vydané s láskavým dovolením

Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Sophia 25

Vo vydavateľstve Aquamarin vyšlo:

Elisabeth Haich

ZasvěceníZasvěcení Elisabeth Haichovej

je ako truhlica plná myšlienok. Jeto autobiografia duchovného zá-pasu človeka o odpoveď na otáz-ku “Kto som? Odkiaľ som sa tuvzal a do akého sveta v skutočnostipatrím?”

Zachytáva zážitky mladéhocitlivého dievčaťa, rany osudu,ktoré určujú jej proces zrenia avrchol životnej krízy, ktorý vediek prelomu do novej existencie -života v starom Egypte na začiat-ku veku Býka, ktorý sa karmickyprelína s udalosťami druhej sve-tovej vojny.

Kniha obsahuje aj rozsiahlyopis staroegyptského zasvätenia avýber z učenia veľkňaza Ptah-hotepa, ktorý osvetľuje okultnézákony vesmíru, ľudskej duše aosudu.

Ako ukážku z tejto prekrásnejknižky vyberáme kapitoluDvanásť blíženeckých vlastností.

Příští večer opět stojím před Ptah-hotepem. Dívám se do jeho očí. Jsoutak tmavomodré, bezedné, nekonečněhluboké, jako sama nebeská klenba.

“Čas dozrál,” říká, “abys studova-la a praktikovala dvanáct blíženec-kých vlastností jako své další cvičení.Při zasvěcení z toho budeš zkoušena.Poslouchej tedy dobře a zapamatuj si,co ti nyní řeknu:

Tak jako mlčení a mluvení jsoudvě doplňující se formy projevu téžesíly, existuje dvanáct párů vlastností,které se musíš naučit ovládat. Od ny-nějška budeš v chrámě pouze dopo-ledne, pak se vrátíš do paláce a vy-užiješ každé příležitosti, abys byla conejvíce mezi lidmi, neboť je mnohemsnazší stát se pánem těchto vlastnostív chrámu než ve světě. Zde potkávášsamé sobě podobné neofyty, kteří usi-lují o božskou jednotu, nebo kněze akněžky, kteří již v podobné jednotěžijí.

Avšak ve světě jsi vydána nejrůz-nějším pokušením. Setkáš se tam smnohými, kdož jsou posedlí tělem abudou chtít ovlivnit také tebe. Nebez-pečí pádu je mnohem větší. Když do-kážeš zvládnout všechny vlastnosti vruchu světa, vykonáš také zkoušky přizasvěcení.

Dvanáct blíženeckých vlastnostíje:

mlčení - mluvenípřístupnost - neovlivnitelnost

poslušnost - vládnutípokora - sebedůvěra

blesková rychlost - rozvahaopatrnost - odvaha

přijímání všeho - umění rozlišovatnevlastnění ničeho - disponování vším

nevázanost na nikoho - věrnostschopnost bojovat - mír

pohrdání smrtí - vážení si životalhostejnost - láska

Země nyní prochází dlouhým ob-dobím, během kterého postupně pře-vezmou vládu sobečtí lidé, posedlí tě-lem. Víš však již, že tam, kde se proje-ví negativní síly, musí existovat i sílypositivní, ovšem v neprojeveném. Bě-hem tohoto temného období Zeměmusí Synové nebes, kteří projevují

DVANÁCT BLÍŽENECKÝCH VLASTNOSTÍZe zasvěcení egyptského velkokněze Ptahhotepa

božské zákony nesobeckosti, postup-ně opustit pozemskou úroveň a stáh-nout se na duchovní úroveň, do nepro-jeveného. Budou však působit dál vpodvědomí lidí, budou prostě nevědo-mím lidstva a budou se projevovat vduši dozrávajících lidí jako touha povysvobození a vykoupení.

Na Zemi budou po tisíciletí nasebe narážet touha po moci některýchjednotlivců a rostoucí nespokojenostzotročených lidských mas ve stálekrutějších bojích. Tisíciletí trvající ne-ustálé boje a nadvláda chtivosti, nená-visti a jiných živočišných vlastností byvymítily vše krásné, dobré a pravdi-vé, kdyby se božská prozřetelnost ne-starala o to, aby jednota duchovněspojených lidí - pod vedením Synů ne-bes, působících z duchovní úrovně -nechránila trvání a rozmnožování vě-dení před zapoměním. Země - jakokaždá planeta - je vedena vysokou du-chovní silou a tato síla se projevujeskrze Syny nebes, způsobem pro lidipřijatelným. Nakonec bude projevo-vána skupinou duchovně zasvěcenýchlidí, kteří se stali cestou vývoje rovno-cennými Synům nebes. Všichni budouspolupracovat na velkém božskémplánu - zachránit Zemi před temno-tou, izolací a vládou materialistickýcha ďábelských sil. Každý zasvěcenecse zúčastní této práce a jelikož budeštaké zasvěcena - zúčastníš se i ty.

Aby se člověk stal použitelnýmspolupracovníkem na velkém díle,musí nejdříve ovládat celou škálu pá-rů protikladných vlastností. I ty musíšpřed svým zasvěcením z nich složitzkoušku.

Jejich ovládnutí znamená používatvlastností v pravý čas a na pravémmístě. Stejná vlastnost, která je napravém místě a v pravý čas božská,stane se satanickou na nepravém mís-tě a v nepravý čas. Neboť Bůh tvoříjen dobré, krásné a pravdivé. Neexis-tují žádné špatné vlastnosti ani žádnéšpatné síly, ale pouze špatně použitévlastnosti a špatně aplikované síly!

Sama jsi již odhalila, co znamenámluvit nebo mlčet v pravý čas a napravém místě. Mlčení je božskouvlastností, přináší požehnání, když je

Elisabeth Haich

26 Sophia

člověk používá tam a tehdy, kde a kdymá mlčet. Mlčíme-li však tam a teh-dy, když bychom měli mluvit, kdyby-chom například slovem mohli něko-ho zachránit před velkým nebezpečíma mlčíme, pak se stane z božskéhomlčení satanické.

Dojde-li k mluvení na nepravémmístě a v nepravý čas, stává se z bož-ské schopnosti mluvit satanické tla-chání.

Jedna polovina další z blíženec-kých vlastností, přístupnost, je bož-ská, jsme-li přístupní a otevření vše-mu vysoko stojícímu - tedy krásnému,dobrému a pravdivému, to znamená,necháme-li na sebe působit vůli Bohaa Jeho v sobě přijímáme. Je však ne-blahou a satanickou, stane-li se z níbezcharakterní ovlivnitelnost bezvlastní vůle.

Její druhá polovina, neovlivnitel-nost, znamená schopnost klást neotře-sitelný odpor všem nízkým vlivům ačinům. Klademe-li však odpor i vyš-ším silám, okamžitě změníme svůjbožský atribut - neovlivnitelnost - vjistý druh satanické izolace.

Absolutní poslušnost vůči boží vů-li je povinností každého spolupracov-níka na velkém božském plánu. Vůleboží se může projevovat bezprostřed-ně skrze tebe, nebo skrze jiné lidi. Bo-ží vůli poznáš, když přezkoumáš vše,co se na tobě žádá a zjistíš, zda to od-povídá tvému nejvnitřnějšímu pře-svědčení. Bůh k nám mluví naším nej-vnitřnějším přesvědčením a my homusíme bezpodmínečně poslechnout.Poslouchat však někoho proti svémuvlastnímu přesvědčení, pouze ze zba-bělosti, strachu, pro materiální výho-dy nebo z pouhé snahy ‘být dobrý ‘ -to jest z nízkých osobních důvodů -je podlézavostí a je satanické.

Vládnutí znamená předávat nevě-domým a slabým lidem něco z vlast-ní síly vůle. Univerzální láska má spo-jit všechny aktivní síly národa, mělaby vést k všeobecnému dobru, aniž jepoškozováno lidské právo na sebe-určení. Kdo však chce bez lásky a zesobeckých důvodů jiným vnucovatvlastní vůli a poškozuje jejich právona sebeurčení, učiní z božské vlastnos-ti vládnutí satanické tyranství.

Pokoru máme prožívat vůči vyšší-mu Já, které nás oživuje. Musíš si býtvědoma toho, že všechny krásné, dob-ré a pravé vlastnosti patří Jemu, žeosoba je nástrojem pro projev božství,

ale sama o sobě bez božství je pouzeprázdným obalem. Máš v sobě poznattotéž božství, totéž věčné bytí, kterése projevuje ve vesmíru - a odevzdatse Mu pokorně. Nikdy však se nemášpodrobit pozemským nebo subpozem-ským mocnostem nebo padat na ko-lena před pozemskými tvary. V tako-vém případě by se stalo z božské po-kory satanické, zbabělé pokořováníse, čímž bys znesvětila božství, kterétě oživuje svým vlastním věčnýmBytím.

Chceš-li se stát dobrým služební-kem božského plánu vysvobození svě-ta, nesmíš nikdy zapomenout, že ne-žiješ a nepracuješ z vlastní síly. Každásíla pramení z Boha a všechny síly,které projevu-ješ, do tebe prou-dí z tvého vyšší-ho Já a z Boha.Buď si neustálevědoma toho, žetvá osoba samao sobě je zdán-livou bytostí.Tvou pravoubytostí - jedinouvěčnou skuteč-ností v tobě - jeDokonalost, kte-rá zrcadlí Boha!Sebedůvěra te-dy znamená dů-věru v Boha, ži-jícího v tvém srdci, ne však ve zdánli-vou bytost, v tvou osobu. Božská se-bedůvěra je nepostradatelná pro kaž-dou tvůrčí činnost a znamená vnitřníspojení s Bohem. Namlouvá-li si všakosoba, že její kvality a síly patří jí ane Bohu, pak se stane z božské sebe-důvěry satanická povýšenost.

Jako spolupracovník na božskémplánu musíš také dokázat bleskově serozhodovat. Musíš se naučit zvolit bezváhání, okamžitě, z různých možnostítu nejlepší. Může dojít k situacím, vekterých pouhý okamžik zpoždění zna-mená promeškání jedinečné, neopako-vatelné příležitosti. Dokážeš-li jednatnaprosto soustředěne, s duchapřítom-ností stojící nad vším časem, pak pro-jevíš vůli boží a v tomto případě budebleskurychlé rozhodnutí božské. Jed-náme-li však bleskurychle bez ducha-přítomnosti a nerozvážně, a tak ztra-tíme soustředění, stane se z božskébleskurychlosti satanická unáhlenost.

A proto se musíš také naučit

božské rozvaze. Musíš před činemzkrotit svůj temperament a nechat vsobě uzrát rozhodnutí s velkou trpě-livostí. Často musíš čekat, než poznášboží vůli, než dojdeš ke správnémurozhodnutí. To znamená, pracovat srozvahou. Prodloužíme-li však rozva-hu do nekonečna a nedojdeme-li taknikdy k rozhodnutí, stane se z božskérozvahy satanická, stále pochybujícínerozhodnost.

Jako užitečný spolupracovník nabožském plánu se musíš naučit přijí-mat vše, co ti osud přináší. Tvá hod-nota není určena zevními okolnostmi,ale pouze stupněm, ve kterém proje-vuješ Boha. Tvé vnitřní hodnoty ne-mohou být porušeny či zničeny po-

zemským poni-žováním nebopokořováním. Avelebení a chva-lozpěvy je takénemohou zvětšit.Proto se tě nikdynesmí dotýkatzpůsob, jakým stebou jednají ne-vědomí lidé. Zů-staneš, čím jsi,ať jsi ponižová-na nebo velebe-na. Nauč se býtspokojena vevšech podmín-kách a přijímat

okolnosti, které ti přináší osud s na-prostým klidem. Bude-li tvá práce nabožském plánu od tebe vyžadovat,abys žila ve velké chudobě, nebo abysstála na vysokém míste a disponova-la velkým jměním, musíš pohlížet naobojí jako na prostředek k velkémucíli. Nic z toho nesmí narušit tvůjvnitřní postoj. Tak se stane přijímánívšeho božským. Musíš však vždy zvá-žit - i když se tě v tvém nitru nic nedo-týká - kdy se máš jako zástupce vyš-šího vedení bránit proti pokořování aurážkám a kdy se máš skromně od-táhnout od velebení. Přijímání všehose nikdy nesmí zvrhnout v apatickoulhostejnost nebo zbabělou bezcharak-ternost.

Zvol vždy to nejlepší, nespokojujse s podřadným. Musíš dokázat rozli-šovat krásné od škodlivého, dobré odšpatného nebo zlého a pravdivé od fa-lešného, božské od satanického. Bezdokonalé schopnosti rozlišování ječlověk nepoužitelný jako spolupra-

Sophia 27

covník božského plánu.Chceš-li být užitečná, musíš také

dokázat plnou silou bojovat. Mečempravdy musíš být schopná bojovatproti stínům omylů, abys dopomohlabožskému k vítězství na Zemi. Aletvoje vznešená a odvážná ochota bojo-vat nesmí nikdy zdegenerovat do hlou-pé haštěřivosti.

Nesmíš zapomenout, i když musíščasto odvážně bojovat, že máš bojo-vat duchovními zbraněmi, abys při-nesla Zemi mír. Máš bojovat, abysroztržené proměnila v jednotu a vneslamír mezi bojující. Z tvé lásky k míruse však nikdy nesmí stát zbabělé nebopohodlné odmítání bojovat.

Chceš-li se stát užitečným spolu-pracovníkem, musíš se také naučitopatrnosti, ale současně dokázat roz-hodovat, kdy a kde máš této božskévlastnosti používat. Opatrností možnozachránit sebe a mnoho jiných předvelkými nebezpečími, škodou a ne-smyslnými oběťmi. Neodvážit se všakněco udělat ze strachu a z nedostatkusebedůvěry, činí z božské vlastnostiopatrnosti satanickou zbabělost.

Musíš mít neotřesitelnou odvahu.Nesmíš se bát žádného nebezpečí.Musíš jít odvážně vstříc všem těž-kostem a bojovat odvážně proti všemútokům proti božskému, když to velkýcíl, pro který pracuješ, vyžaduje. Nik-dy se však božská odvaha nesmí zvrh-nout v krkolomné ha-zardování.

Jako spolupracov-ník na velkém díle mu-síš také pochopit, coznamená nic nevlastnit.Ať tvůj úkol od tebe vy-žaduje naprostou chu-dobu nebo tě přivede knejvětšímu bohatství,nesmíš nikdy zapome-nout, že ti nic nepatří,absolutně nic, ale že všeje božím vlastnictvím, zněhož dostaneš k po-užívání jen to, co od-povídá tvému úkolu.Jako je vodnímu kaná-lu lhostejné, zda jímprotéká více nebo méněvody, jelikož voda ne-patří jemu, máš i ty považovat vše, coti osud dává, za něco, co pochází odBoha a co máš předávat dál. Z čehobudeš žít, s tím si nemusíš dělat sta-rosti. Dostaneš vždy právě tolik, ko-

lik potřebuješ. I kdybys byla sebe-bohatší, musíš si ve vědomí stále udr-žovat nevlastnění jako postoj. Tentobožsky positivní postoj se však nikdynesmí zvrhnout na nestarání se o nicnebo opovrhování hmotnými věcmi.Nikdy nesmíš od svých bližních oče-kávat, že tě budou vydržovat bezpráce!

Hmota je také pro-jevem Boha, musíš si jítedy cenit jako něčehobožského. Současněvšak musíš být jejímpánem. Musíš si umětzajistit vždy tolikhmotného, kolik prosvou pozemskou čin-nost potřebuješ. Buď siplně vědoma toho, žepokud prodléváš napozemské úrovni, mu-síš jednat s hmotou, nebez ní a samozřejmě neproti ní. Je nutné, abysdokázala hmotu shrn-out a držet, abys jisprávně používala aovládala, jinak bys by-la zcela vydána na pospas pozemskýmmocnostem a nemohla bys v jejichpodručí vykonat nezávisle a svobod-ně svůj pozemský úkol. Dej však po-zor, aby božská vlastnost umět ovlá-dat hmotu se nezvrhla na satanickou,

sobeckou chtivost povlastnictví.

Jako spolupracovníkna božském plánu nesmíšbýt vázána na žádnéhočlověka. Poznávej vevšech lidech, co je v nichbožské, co pozemské a codémonické. Nemiluj oso-bu, ale miluj božské v ní,snášej pozemské a vyhý-bej se démonickému.Kdyby to tvůj úkol vyža-doval, musíš dokázat bezváhání opustit nejmilo-vanějšího člověka, pro-tože musíš mít neustálena zřeteli, že to, co v němje hodno lásky, je Bůh ane osoba. Osoba je pouzenástrojem božího proje-

vu. Můžeš najít a milovat tytéž pro-jevy také v jiných osobách. Miluj vkaždém člověku Boha, pak nebudešvázána na žádnou osobu. Tato nevá-zanost na nikoho se však nesmí zvrh-

nout na všeobecnou lhostejnost a bez-citnost vůči tvým bližním.

Avšak lidem, v nichž jsi spoznalaboží projev, máš zůstat věrná na života na smrt. Miluješ své mistry a svéspolupracovníky na velkém díle, pro-tože jsi v nich poznala Boha. Jsi v nichvěrna Bohu, protože jejich osobu mi-luješ pouze jako boží nástroj. Tak se

z tvé úcty a věrnostivůči tvým mistrům aspolupracovníkůmnikdy nestane osobnízbožňování, kultosobnosti.

Chceš-li se státpotřebným nástrojempro velký božskýplán, musíš umět po-užívat své vlastní oso-by jako poslušnéhonástroje před veřej-ností. Musíš oživitsvé talenty a schop-nosti svými duchov-ními silami před lid-mi, musíš je stupňo-vat k vrcholu a k vy-zařování tak, abys

projevovala svého ducha svou osobou- držením svého těla, pohyby svýchrukou, vyzařováním svých očí, asvým řečnickým uměním v nejvyššímstupni a tak dostala lidi do svého vli-vu a mohla je strhnout s sebou na vyš-ší duchovní úroveň. Musíš tedy umětukázat svého ducha svou osobnostíbeze studu a bez zábran na veřejnos-ti. Nikdy však nesmí umění ‘ukazo-vat se na veřejnosti’ probudit v toběďábla marnivosti a zvrhnout se na sa-molibost, na přání být nápadná achlubit se svými Bohem danými ta-lenty.

Kdyby tě lidské davy nadšeně a sjásotem oslavovaly, musíš si neustáleuvědomovat, že lidé nejsou nadšenitvou osobou, která je pouze prázdnýmobalem, ale Bohem, který se tvýmpozemským tělem projevil.

Nevydáš-li se pro používání umění‘ukazovat se ‘ ďáblu marnivosti, taktě vůbec nebude zneklidňovat, kdyžpři plnění jiných úkolů budeš musetzůstat mezi lidmi zase naprosto nepo-všimnuta a bezvýznamná. V tomtopřípadě pak nesmíš ukazovat svéschopnosti, ale nepozorovaně mezilidmi zmizet jako jeden z mnohých,aniž bys chtěla být nápadná a vynikat.Toto skromné ‘být nepovšimnutý’ se

28 Sophia

však nesmí zvrhnout na osobní pod-ceňování a sebezničení. Ve svém srd-ci si vždy musíš zachovat svou hod-notu jako lidská bytost.

Chceš-li být potřebným spolupra-covníkem na velkém božském plánu,musíš vykonávat všechny zkoušky snaprostým pohrdáním smrtí. Musíšmít neotřesitelné přesvědčení, že smrtvůbec neexistuje. Až bude tvé těloopotřebované, pak je tvé Já odloží. Jávšak je větví stromu života, životemsamým a život je nesmrtelný. Když jsise ve svém vědomí ztotožnila se živo-tem, nezalekneš se ani smrti, i kdybytě tvůj úkol přivedl do smrtelného ne-bezpečí. Naopak, budeš čelit i tomu nej-většímu nebezpečí s naprostou vyrov-naností a absolutním pohrdáním smr-tí. Nedopusť však nikdy, aby se pohr-dání smrtí zvrhlo v pohrdání životem.

Musíš si cenit života nade vše. Ži-vot je Bůh sám. Ve všem, co žije, seprojevuje věčné Bytí. Nesmíš se nik-dy nesmyslně vystavovat nebezpečí.Važ si i života v těle, žij radostně. Nik-dy by se však neměla radost ze životazvrátit v samoúčelnost a smyslnost.

A nakonec musíš obstát v nejtěžšízkoušce: ve zkoušce lásky a ‘kruté lás-ky ‘: lhostejnosti. Tento poslední párvlastností tvoří již zde na pozemskéúrovni nerozdělitelnou jednotu. Kdy-koli projevíš jednu polovinu, projevíse bezděčně i druhá.

Musíš se zcela vzdát osobního pří-stupu, svých osobních zálib a citů:umět milovat jako miluje Bůh sám,milovat vše a každého bez rozdílu, takjako Bůh sám miluje vše a každého!Tak jako slunce svítí - vysílá své milu-jící záření - s naprostou lhostejnostína krásné i ošklivé, na dobré i zlé, napravé i falešné, tak musíš milovat snaprostou lhostejností, bez rozdílu,krásné i ošklivé, dobré i zlé, pravé i

falešné. Nejvyšší božskou láskou jeláska vždy naprosto stejná.

Musí ti být zcela lhostejné, zda jeněco nebo někdo krásný nebo ne, do-brý či zlý, pravdivý nebo nepravdivý,musíš milovat všechny stejnou láskou.Musíš se naučit, že by ani nemohloexistovat krásné bez ošklivého, dobrébez zlého, pravé bez falešného. A takmusíš všechny stejně milovat. Musíšpoznat, že krásné a ošklivé, dobré azlé, pravé i falešné jsou pouze doplňu-jícími se zrcadlovými obrazy nevyslo-vitelného, které - abychom pro to mělislovo - nazýváme Bohem.

Bude-li z tebe vyzařovat na všech-ny živé tvory stejná láska, nepřimísíse do této lásky už v žádném případěosobní náklonnost. Budeš se dívat navše z hlediska velkého celku; bude-listanovisko všeobecného narážet nastanovisko jednotlivé osoby, budeš bezváhání zastupovat stanovisko celku apřecházet bez ohledů stanovisko jed-notlivců. Tato necitlivost však musímít své kořeny vždy ve vesmírné, bož-ské lásce a nesmí nikdy pocházet zosobního odporu.

Musíš však projevit svou neosob-ní, krutě lhostejnou lásku vůči svýmbližním v takových případech, vekterých možno zachránit jejich dušipřípadně jen za cenu jejich pozemské-ho dobra, a to i tehdy, jsou-li to tvojinejbližší. Musíš být schopna dokoncei lhostejně přihlížet, jak se tvoji nejmi-lejší dostávají do největších nebezpečía jestliže nereagují na obyčejné pros-tředky, nesmíš je zadržovat silou, du-chovní, ani hypnózou, ani magický-mi prostředky, když to vyžaduje spá-sa jejich duše. Je lépe, když člověk trpíhmotný nebo tělesný úpadek, třeba ismrt, než aby ztratil svou duši. Zavšech okolností musíš podporovatspásu jeho duše. Stejně jako se Bůh

nevměšuje do záležitostí lidí, ale za-chovává jim svobodnou vůli, musíš ity ponechat svým bližním jejich svo-bodnou vůli a nikdy je nesmíš k niče-mu nutit násilím. Tvá ochota pomáhatse má na všechno dívat z hlediska du-ševní spásy, nikoliv z hlediska pozem-ského a tělesného dobra. Tato božskynezaujatá láska se však nesmí zvrh-nout na bezcitnost a nikdy nesmíšodmítat někomu pomoc z osobníhoodporu, múžeš-li ho zachránit pozem-skými prostředky.

To jsou nejtěžší zkoušky, protožese musíš vzdát svých osobních citů avyřadit je. Jen když dokonale ovládnešpředchozích jedenáct párů vlastností,pocítíš s jistotou i v nejtěžších přípa-dech co smíš a co nesmíš učinit z pra-vé lásky!

Pak ale už nebudeš moci chybo-vat, neboť budeš láskou samou a lás-ka může učinit vše pouze z lásky. Ne-budeš muset dělat nic jinak, než vyza-řovat své Já, být svým já, a celý ves-mír bude moci čerpat z tvého těla a ztvé síly. Pak jsi se sama stala božskou,tvé vědomí se spoluzachvívá se samot-ným Bohem. Vrátila jsi se ze světastromu poznání dobra a zla, tedy z říšestromu smrti, kde se vše jeví v oddě-lenosti a rozštěpenosti, do říše stromuživota, do říše božské jednoty. Jíš opětovoce stromu života a z tohoto ovocedáváš jíst i těm, kdo přijdou po tobě,aby se všichni vrátili do jednoty ne-smrtelného, věčného života, do věč-ného Bytí - k Bohu.”

Ó, ty zástupče Boha! Nikdy tváslova nezapomenu. Vtiskla se tak hlu-boko do mé duše, že jsem se ztotožnilase smyslem těchto slov. Přešla mi dokrve, do morku kostí a po tomto po-učení už nejsem tou, kterou jsem bylapředtím.

Mým úkolem je to vše uskutečnit!

Sophia 29

kolovrátku a keï bola so svojou prácou spokojná,zakrútila sa do kožušín v kresle pred krbom a díva-la sa do ohòa, ako praská. Len èas od èasu, keïpoèúvala, ako jesenný dážï klopká na okno, srd-ce jej stisla neznáma clivota.

Elfovia jej ukazovali lieèivé byliny a ona sa vždypýtala: Kvietky, kvietky, môžem si z vás natrha�?A odpoveï bola: Vïaène, len ak budeme užitoèné,vezmi si to¾ko, ko¾ko budeš potrebova� ! A inokedy:Tu na tomto mieste je nás málo. Choï na rozsu-tec, pod starým smrekom - tam je nás dos� !

Na èistinke tan-covali víly. Stíchli as bezmála posvät-nou úctou sa rozo-stúpili, keï vošlamedzi ne: Vílky,vílky, sestrièky mo-je, poïte sa so mnouhra� ! A potom tan-covali v kruhu primesiaèiku.

Raz v nede¾u sav chalúpke objavilhlúèik záhradnýchškriatkov. Keï sakoneène osmelili,jeden z nich pred-stúpil a hlboko sauklonil. Škriatkoviažiadali, aby mohlima� v záhradeskalku, kde by ne-mali prístup anizvieratá, ani by satam niè nesadilo.

Oni vraj za to dozrú, aby sa do komory nedostalaani myš. Všetko pôsobilo tak neohrabane a zá-roveò dojemne, že sa musela potom ešte dlho, dlhosmia�. Pris¾úbila im, že sa postará, aby mali svojkútik, kde ich nikto nebude ruši�. Škriatkovia sapoïakovali a odchádzali s ve¾kou vážnos�ou. Hneïza dverami sa zaèali od radosti sáca� a robi� ko-trmelce:

Naša pani je nádherná !

PANI LESOV

Služobník ¼alie

(Mojej najdrahšej sestrièke)

Jedno dievèa žilo samo, úplne samo v od¾ahlýchvrchoch, v malej chalúpke, a ešte nikdy, vôbecnikdy nevidelo ¾udí.

Ráno sa prebú-dzala so slnkom aso slnkom sa ukla-dala k spánku.Rána v lese bolinádherné. Sviežarosa zaiskri la vtráve a celý lesvoòal živicou. Sl-neèné lúèe sa roz-ihrali medzi listamia všetky veci ožili.Zore sú krásne, alejej úsmev je eštekrajší ako brieždenie- šumelo lístie.

Len èo sa prebu-dila, utekala nakà-mi� zvieratká a po-tom sa rozbehla kjazierku s prekrás-nym pieskovýmdnom. Do jazierkasa vlieval potok svodopádom. Vodaje èistá, ale ešte èistejšia od horskej bystriny je jejduša - zurèali pramienky.

Potom vzala hrnèek a vybehla do hory na-zbiera� z lesných jahôd a malín. Bezpochyby smekrásne, ale popravde ani jedna z nás nie je odetá vto¾kej nádhere, ako ona vo svojej jednoduchosti -žaslo bez slova po¾né kvietie.

Ale ona nevedela, aká je krásna, pretože jej tonemal kto poveda�. Podveèer priadla na svojom

30 Sophia

Legenda o Kataroch

V 12. a 13. storoèí existoval v južnom Francúzsku nábo-ženský prúd - Katari. Boli to ¾udia, ktorí chceli ži� jednodu-chým, èistým životom pod¾a vlastných predstáv; protivila sa

im povrchnos� vtedajšej cirkvi a odmie-tali podriaïova� sa nespravodlivým zá-konom. Katari mali blízky vz�ah k ry-

tierstvu, potulným bardom a tru-badúrom. Svojou vnútornoumravnou silou a samostat-nos�ou v myslení sa líšili odbezcharakternej a bezmyš-

lienkovej masy.Cisterciánom ani dominikánom,

ktorých cirkev nasadila proti tejto nebezpeènejheréze, sa nepodarilo žiadnymi pádnymi argumentamipresvedèi� obyvate¾stvo, aby hromadne neprestupovalo ku Ka-tarom. Nakoniec padlo rozhodnutie urobi� masovú vraždu, vktorej bolo zabitých 1 milión Katarov. V rokoch 1209 - 1244boli juhofrancúzske hrady, patriace Katarom, obrátené na ruinya celé mestá, ktoré s nimi sympatizovali, vyzabíjané.

Už len tento fakt samotný svedèí o tom, že museli ma�ve¾kú èas� Pravdy na svojej strane. Slovo katharos, ktoré vskutoènosti znamená èistý, sa v európskych jazykoch zachovalovo význame kacír, t.j. osoba, ktorá sa odklonila od oficiálnejcirkvi.

Príbeh Katarov nie je nepodobný nadšeniu a odvážnemuodhodlaniu obyvate¾ov èeských zemí za dôb husitských aupáleniu Jána Husa.

Ešte aj Templári, ktorí boli v 12. a 13. storoèí najväèšouduchovnou aj vojenskou oporou kres�anskej Európy, skonèiliv roku 1307 náhle na muèidlách. Francúzsky krá¾ Filip IV.Pekný zinscenoval inkvizièné procesy, aby mohol rozkradnú�ich majetok.

Ak budeme ma� možnos�, Sophia Vám v ïalších èíslachprinesie nieèo viac o Kataroch a mnohých ïalších pokusochuskutoèni� iný svet - z dávnej minulosti aj blízkej súèasnosti.Potom Vám možno vyhàknu aspoò slzy nad tým, akým straš-ným spôsobom bola a je ¾udská túžba po krajšom živote potisícroèia zabíjaná; ako sme tých najlepších spomedzi násmuèili, popravovali, zatvárali do bláznincov, vyháòali navzdialené ostrovy alebo aspoò zosmiešnili a ukrižovali v oèiachverejnosti svojimi klebetnými jazykmi.

My sme nie len vtedy pred dvetisíc rokmi pribili Láskuna kríž; toto križovanie Lásky, Pravdy a Èistoty pokraèujenepretžite celé dejiny až do dnešných èias, nech je to vakejko¾vek podobe!

¼udia, jedného dòa budete chcie� na kolenách a so slzamiv oèiach odprosi� všetkých tých, ktorí vás milovali viac akovaši rodièia, viac ako vaši manželia a manželky, viac ako vyseba samých; tých, ktorí sa zriekli svojej osobnej existenciepreto, aby pomohli vám z vašej biedy - a vy ste sa im za toodplatili ¾ahostajnos�ou alebo ste dokonca krièali na námes-tiach “Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!”

SVETOVÝ MIER NIE JE ZBOŽNÝMŽELANÍM - ALE ŽELEZNOU

NEVYHNUTNOS�OU!

Po tisícroèia k nám prichádzali vyslanci Lásky,aby nás nauèili jednoduchej Pravde, ktorá spoèívav neubližovaní a my sme ich kameòovali a pribí-jali na kríže. Dnes ¾udstvo stojí na okraji prie-pasti a na prahu nevyhnutnosti uskutoèni� Ko-menského myšlienku Všeobecnej rozpravy onáprave vecí ¾udských a o prekovaní meèov napluhy; a Campanellovu, Maliarikovu èi Bahá’-u’lláhovu myšlienku o celozemskom štáte.

Je to ve¾ká hanba, že ¾udstvo sa ešte nik-dy pre žiadnu Cnos� nerozhodlo dobrovo¾ne,ale vždy iba z donútenia! A aj dnes ešte váha,lebo by najradšej pokraèovalo v starom spôsobeživota a stále h¾adá cestièky, ako sa vyhnú� všetké-mu, èo vyžaduje trochu uš¾achtilého sebazapre-nia.

Avšak dnes sa koneène nevedú už len plytkédebaty o tom, že ¾udská povaha sa asi nikdy ne-zmení, ale o tom, že sa zmeni� musí, ak nechcezahynú�. Koneène sa nevypoèítavajú len dôvody,preèo nový svetový poriadok nie je možný, alevypoèítavajú sa dôvody, preèo je nevyhnutný.

Lenže ako má tento nový svetový poriadokvyzera�?

Bude to nejaká forma demokracie, v ktorejdavy hlupákov prehlasujú tých najmúdrejších?Alebo z toho bude nová, celosvetová totalita?Èo ak pôjde o nejaký druh rovnostárstva, v kto-rom si darebáci budú užíva� na úkor poctivých?Alebo to bude zriadenie, kde sa na každom rohubude máva� zástavou slobody, ale tá “sloboda”bude spoèíva� len v tom, že jedni budú ma� “slo-bodu” namasti� si vrecká a drža� ostatných nahranici chudoby?

A akým hodnotám by ten nový zjednotenýsvet mal vôbec slúži�? Bude to len na to, abysme uvo¾nili cestu kapitálu, vo¾nému obchodu aaby nás potom výrobci a bankári nakàmili až dobezvedomia konzumnými nezmyslami? Tak, akoto už poznáme zo “zjednocovania”, vlastne koka-kolonizácie Európy?

Prinášame vám na inšpiráciu nieko¾ko prí-kladov ¾udského úsilia o nové usporiadanie sve-ta. Jedni chcú zaèa� so zjednocovaním ¾udstva“zdola”, od obèana, druhí “zhora”, vytvorenímzodpovedných inštitúcií; niektorí “zvnútra”, du-chovnou obrodou, iní “zvonka”, organizovanouaktivitou.

Premýš¾ajte!-ep-

Sophia 31

Obecná porada o nápravì vìcí lidských

božské, beru si za úkol postupovatobezøetnì; nikomu nechci vyèítatjeho vady, nikomu vyèítat jeho chy-by, nikoho nechci ani pøímo, aninepøímo urážet. Vím totiž, že nikdonechybuje, protože chce (ostatnì, proèby to chtìl?), vím, že nemoci se mír-nìji léèí správnou životosprávou nežsilnými léky, vím, že s temnotaminení tøeba podstoupit žádný zvláštnízápas, pøinese-li se svìtlo, protožeustoupí samy sebou...

Uèit znamená vést od vìci známék neznámé, a vést znamená èinnostmírnou, a ne násilnou, plnou lásky anikoli nenávisti. Když totiž nìkohochci vést, nehoním ho, nestrkám ho,neválím s ním po zemi a necloumámjím, nýbrž vezmu ho jemnì za rukua jdu s ním nebo na volné cestìkráèím pøed ním a lákám ho, aby šelza mnou.

Tmu nezapuzuje tma, jedna dom-nìnka neustoupí domnìnce druhé,ani jedna sekta sektì jiné, ani nená-visti; spíše tak nabývají vìtší síly aupevòují se ve vzájemném odporu,ponìvadž nakolik jsou vìci tytéž, jsou

chovávat zákony spoleènosti. Každýa� se snaží, aby se vedlo dobøe celéspoleènosti, nikdo, aby jen jemu sa-motnému. Je znakem pošetilostichtít radìji léèit jednotlivý úd nežcelé tìlo.

Spoleèná dobra, která si nejprveukážeme, jsou pøedmìtem spoleènéradosti, proto spoleèná nebezpeèí, kekterým za chvíli pøihlédneme, nech�jsou pøedmìtem spoleèné péèe a po-bídkou k spoleèné poradì.

Nikdo tedy a� se nezdá sám sobìtak bezcenný a bezvýznamný, aby sedomníval, že není hoden toho, abyse úèastnil vlastních tìchto porad oobecné záchranì, nikdo také a� nenítak beznadìjnì pyšný, aby pokládalza nedùstojné sebe a� už vyslechnoutrady jiných, èi pøedávat své.

Myslím tedy, že pøedevším vtomto musí všichni se mnou souhla-sit: že jsou tøi koøeny lidské vzneše-nosti, vlastní lidskému duchu: rozum,který vìci zkoumá, vùle, která se ženeza tím, co je na vìcech dobré, ko-neènì pak nutkání k èinu, vyzbrojenéa usmìrnìné po všech stránkách

schopnostmi k èinùm.Jaká jsou obvyklá lidská snažení,

jichž je plný celý svìt? Shon za ma-jetkem, hodnostmi a rozkošemi. Jevùbec nìkdo, kdo by nevidìl, že vtìchto tøech vìcech tkví podle obec-ného úsudku základ lidského štìstí aže k nim všechno na svìtì smìøuje?Co však jsou tyhle vìci? Majetek jis-tou starostí, hodnosti prázdnýmdýmem, rozkoše sladkým jedem, os-ídly všeho zla. Tak tomu vìru je,hledají-li se, jak to obyèejnì bývá,oddìlenì od vìcí lepších a platí-li jimhlavní zájem. Hledá-li však nìkdopøedevším pravdivìjší dobra, mou-drost, rozvážnost a zbožnost, paktato dobra druhoøadá dostanou semu nádavkem tak jistì, jako pøed-mìt položený na slunci vrhá stín,a kdyby byla provázena tímto proti-jedem, stala by se neškodnými a pù-sobila by ještì vìtší rozkoš. Dokudto lidé nechápou, honí se za stínybez vìcí, a rozplývají se oddánisvým nicotnostem sami v nic, tj.odchylují se i od správného užívánívìcí, i od Boha, i koneènì od sebesamých.

Svìtla Evropy, mužové uèe-ní, zbožní a vznešení, buïtezdrávi!

i jejich úèinky vždycky tytéž a tak iprotiklady vyvolávají vždycky protik-ladné úèinky.

Já tedy, který nehodlám vyzývatlidi k boji, nýbrž k úvaze a názorové-mu sblížení (aby v pøesvìdèení, žeje vznešenìjší sbližovat než rozpty-lovat, zaèali nejednotné mysli všudesjednocovat), pøedcházím, jak se sluší,pøíkladem. Snažím se v tomto svémdíle (a� už pøihlížíš k celému, èi k jed-notlivým jeho èástem), abych zaèalodtamtud, kde nedìlí nás žádný ro-zpor a nic nevyvolává vzájemné po-dezøení. Abych postupoval ustaviènìpo stupních a pomalu, vyhýbaje setomu, co by se mohlo nìkoho dot-knout. Vy posuïte, zda toho cíle takédosahuji a pomáhejte, abych byl s tokoneènì snad jednou nìjak ho dosáh-nout.

PanEgersia - kniha o vše-obecném probouzení

Všichni, kteøí se stáváme èlenylidské spoleènosti, jsme povinni za-

Vidíte, k èemu máme pøikroèit.Máme se radit o nápravì vìcí lid-ských všichni vespolek, to jest zpù-soby obecnìjšími a velkorysejšími,než se kdy dìlo od poèátku svìta.Není to nikdy nic nového co do ob-sahu otázky, avšak zcela nové co dozpùsobu jejího øešení. Nebo� ještìnikdy od samého pádu svìta aždodnes neovládala lidské mysli takveliká tupost, aby nepoznávali svýchnedostatkù a necítili nad nimi lítost,aby netoužili po nìjaké zmìnì k lep-šímu, a dokonce našli se i v každémvìku, v každém národì a za každýchokolností vzdìlaní a odvážní mužové,kteøí se snažili podle svých sil o nápra-vu. Nikdy však až dosud neusilovalio nápravu všech závad všichni lidé.A k tomu právì já radím a ukazuji,že to mùže být k dobru celému svì-tu.

Ponìvadž pak tato porada je mí-nìna tak, aby na ní mìli úèast všech-ny národy svìta (ke konci díla se totižukáže, že má být pøedložena všemnárodùm v jejich jazycích), které jsourozdìleny a vzájemnì si odcizenyrùznými názory na vìci, zvláštì na

32 Sophia

Pohleïme na stav politiky. Jehozákladem je sebeovládání, nebo� nicnevládne, leè to, co se samo ovlá-dá a nikdo nemùže vládnout nad ji-nými, leè ten, kdo souèasnì, bapøedevším ovládá sebe.

Lidé nedovedou vládnout a ne-dovedou dát se ovládat. Nedovedouvládnout jiným, nedovedou vládnoutsobì. Nedovedou dát se ovládat ji-nými, nedovedou ovládat sami se-be.

Pøedevším totiž lidé ve své valnévìtšinì nejsou pamìtliví své vzne-šenosti a jsou tak otrockého ducha,že se zahazují nejbezcennìjšími vìc-mi, jako je žaludek, poživaè-nost a ostatní malichernos-ti, dávají se jimi ovládat,vést, táhnout a zmítat seboujimi sem a tam, jsouce ne-hodni toho, aby slyšeli najméno èlovìk, jež pøeceznaèí tvora urèeného k vládìnad vìcmi.

Jsou opìt takoví lidé, kte-øí se nespokojují s tím, abyspravovali sebe a své zále-žitosti, a bezuzdnì se ženouza tím, aby vládli jiným (tj.aby je libovolnì utiskovali),a pokládají za rozkoš, je-lijim jen možno panovat, véstboj proti jiným, pøemáhatje, sobì podrobovat a dr-tit.

Obyèejnì totiž ti, kteøívládnou jiným, nedbajítoho, proè jim mají vlád-nout. Myslí si, že svìt jekvùli nim, nakládají s lid-mi jako se zvíøaty a zne-užívají jich, jak jim jen na-padne, a když se setkají sodporcem (lidskou povahunelze totiž mìnit a nelze jizcela zbavit svobody, nedíl-né to její èásti, aby dobrovolnì èi-nila nìco, co je jí vnuceno), hledajízpùsoby, jak by ji pøece pøinutili kposlušnosti. A jaké jsou to zpùsoby?Vesmìs násilnické: bièe, kyje,pouta, žaláøe, provazy, meèe atd. Od-povídá to však øádu? Sluší se, abyse takto nakládalo s rozumným tvo-rem?

A tak, ponìvadž nic nemùže vlád-nout, leè to, co se ovládá, nic nemùževládnout správnì, leè podle normy,nic posléze nemùže vládnout pevnì,leè podle pevné normy, vyplývá z to-

PanSophia - moudrosto celku

Je vlastností moudrosti být po-zorný na vhodné pøíležitosti a vy-užít jich. Všechno má svùj èas.

Moudrá využití pøíležitostí záležív tom,

1. že vždy na nì dáváme pozor.Dokud je železo žhavé, je nutnoje kout. Dokud lze a vìtry vanou,nech� loï pluje.

2. Že se jich opatrnì chápeme,aby se nezdálo, že byly uchopeny

násilím, ale že nám dobrovolnìpøišly do rukou; a neodkládejme je,aby nám neunikly. Kdo je pøíliš sta-rostlivý a v pøílišných úvahách èekána všestrannì uzrálou pøíležitost, èastoji ztrácí.

3. Vrcholem moudrosti a èímsitakøka božským je pøíležitost si vy-tváøet.

Je vlastností moudrosti užívat vše-ho, co je a co se dìje k zvìtšenícnosti. Jako údy našeho tìla jsou ná-strojem ducha, který sídlí uvnitø; takvše tìlesné musí být nástrojemcnosti, a� už je to bohatství, pocty,dùstojnost, krása, jinak budou údy

kusé.Prvním stupnìm rozum-

nosti je pøedvídat dùsledkyvìcí, druhým pøedcházet zlua zjednávat dobro, tøetímuposlechnout toho, kdo nì-co takového radí.

Je vlastností rozvážnostineøíkat vždy pravdu, aleto, co prospívá. To ovšemneznamená, že by bylo do-voleno lhát, protože vedlemluvit pravdu a mluvit ne-pravdu je tøetí možnost, totižo pravdì nemluvit. Tak nìk-dy rozumnì lékaø nemoc-ného, vojevùdce vojsko, ko-rmidelník lodníky klametím, že jim pøedstírá s nej-lepším úmyslem nìco ji-ného, než co ve skuteènostije.

Je vlastností moudrostineurychlovat ani úvahyani èiny. Odtud onen vý-rok o úvaze: Je nutno dlouhouvažovat o tom, co se májednou rozhodnout. O èi-nech pak: Dosti rychle sedìlá, co se dobøe dìlá.

Je vlasností moudrostiodvažovat se ponìkud ménì, nežmùžeš, jak v podstupování bøemene,tak i v slibování.

Je vlastností moudrosti nesrovná-vat pøítomné, což vzbudzuje nenávist.

Je vlastností rozumnosti ze dvouzel spíše se vyhnout vìtšímu, ze dvouvýhod spíše zvolit vìtší.

Nesmí se dìlat nic neužiteèného.Nic se nesmí dìlat v nejistotì.Má se mluvit, když je tøeba; když

není tøeba, má se mlèet, jinak tobude zneužívání.

Mluvíš-li, mluv k vìci.

ho nezbytný dùsledek, že vìtšinìstátù na svìtì se daøí špatnì.

Ponìvadž ti, kteøí vládnou ji-ným, neovládají se sami, nevlád-nou podle norem, nýbrž podle li-bosti si je pøekrucují, a to, jak tomuøíkají, podle toho, jak státní zøetelvyžaduje.

Tak všude je plno Sardanapalù,zaneprázdnìných nikoliv vládnutím,nýbrž svými rozkošemi, nebo Nim-rodù, vládnoucích bez zákonù, nebokoneènì machiavelistù, lstivì oslabu-jících sílu zákonù klièkováním a vlád-noucích podle zákonù, jež jsou jenzdáním.

Sophia 33

Slova jsou totiž schránky vìcí;jsou-li jich zbaveny, èemu slouží? Bu-dou vìcmi, vyjádøí-li správnì vìci.Mluv tedy, nikoliv aby ses líbil, aleabys tvoøil, nikoliv abys ukazovaldým vìci, nýbrž vìc. Øeè pravdy jeprostá.

Kde je tøeba èinù nikoli slov, jed-nej a šetøi slov. Nemocný nehledálekáøe, který mluví, ale který léèí. Jakmnoho je tìch, kteøí mluví, když jetøeba jednat. Pøemnoho lidských øeèíje zvuk beze smyslu, hluk bez obsa-hu.

Øeè nech� souhlasí s rozumemjak mluvícího, tak naslouchajícího.Mluvícího, aby nevyjadøoval nìcojiného než cítí, poslouchajícího, abyse to hodilo k jeho chápavosti. Jinakbudeš mluvit marnì.

Øeè nech� se shoduje s okolnost-mi, kdo, co, komu, kdy, kde mluví,nebo� kdo má mnoho vykonat, musímluvit málo.

A� konáš cokoli, vždycky1. vyber vìcí nemnoho, nebo�

mnohost rozptyluje, nemnohostsoustøeïuje;

2. ale nejlepších; nebo� jednonejlepší vydá za mnoho ménì do-brých;

3. a tìch se pevnì drž, abys ne-mohl býti od nich odtržen a znovuzapleten v mnohost a malichernosti.

PamPaedia - všeobecnézušlech�ování myslí

Jako je celému lidskému pokolenícelý svìt školou, od poèátku vìkùaž do konce, tak i každému èlovìkuje jeho vìk školou, od kolébky až dohrobu. Takže už nestaèí øíci se Sene-kou: Na uèení není žádný vìk pozd-ní, nýbrž musíme øíci: Každý vìk jeurèen k uèení a tytéž meze jsou dányèlovìku pro život i pro uèení.

Tedy jako pøíroda stále pracuje,nikdy nelenoší, jsouc zamìstnánasvými vìcmi na jaøe, v létì, na pod-zim i v zimì, docela tak i náš život,je-li správnì øízen, mùže, chce a s ra-

nápravy tím, že sebe a všechno vevašem stavu napravíte k stavu lepší-mu.

Za páté, péèí o to, aby se druhédva stavy rovnìž napravovaly k lep-šímu.

Za šesté, poskytováním nezbyt-ných potøeb.

Za sedmé, svoláním koncilusvìta k plnému opatøení plné spásyvšem národùm, když je nám koneènìmilostiv Bùh.

První starost této svaté snahybude v tom, abyste se odvrátili odválek (jimiž se nyní otøásá evropskýsvìt) a abyste všichni vlastním pøík-ladem uèili sledovat mírové cíle;

Nebo� války, jakékoli jsou a podjakoukoli záminkou se vedou, jsouvšestranným trestem všech, záhuboustejnì vinných jako nevinných; aproto je musíme zastavit, aby se zas-tavila obecná záhuba. Nebo� žádnéspásy ve válce není; proto, a abynebylo pøíležitosti vrátit se k nepøá-telství a válkám, mají být odstranìnyzbranì, jak ukládá Bùh, Iz.2,4.

Rovnìž tak krvavé rady, z nichžneplyne nic než hrozba ohnìm, ocelía kácením státù. Je však otázka, co spuškami a dìly? Odpovídám: Pušekse má užít proti šelmám, kdežto z dìlby se mìly slévat zvony k sezvánìnílidu nebo hudební nástroje, aby takvšechno sloužilo k velebení Boha.

Pøestaòte tedy vést války, za-èínejte zasévat mír, hlavy svìta!Neménì ostudné jsou pro knížataèetné popravy, jako pro lekáøe èetnépohøby, praví Seneka; tedy ani èetnéválky nejsou pro krále slávou. Nebo�se pøedpokládá, že buï nechce, nebonedovede žít se sousedy v míru; a anijedno ani druhé se nehodí na žád-ného moudrého Šalamouna. Je tedylépe, všestrannì lépe, pøièiòovat se,aby øíše byly v míru a králové s ni-mi...

Svolávejte své moudré muže, zøi-zujte univerzální koleje a porouèejtepracovat na tom, co by podstatnìprospívalo tomuto našemu vìku pøí-tomnému i vìku jdoucímu vzápìtí!Tak vynaložíte své síly i své dùchodylépe než na hromadìní pokladù nebona velkolepé stavby, drahocennéodìvy a jiný pøepych, neb na váleènépøípravy, na zbranì a zbrojnice.Nebo� tìch už nebude tøeba, dá Bùh;meèe se pøekují na motyky a oštìpyna srpy.

dostí vítá, být zamìstnán po všech-ny èásti a stupnì vìku.

Život je práce, mravenèí hemže-ní.

Je tedy zapotøebí pøíèinlivosti.Podstata dlouhovìkosti jest, nežít

v záhalce, nýbrž stále být v horli-vé práci. Nebo� pro líného je usta-viènì noc a spánek, pro pracovitéhoden a bdìní. Záhalka je hrob zaživa;zahálèivec je tedy podoben mrtvému.Rovnìž: Smrt mít vždy pøed oèima.Jako je jisto, že jsme se narodili, takjistì musíme zemøít; nejisto však kdy;a pøece na tomto bodì závisí vìènost.

PanNuthesia - všeobecnénapomenutí

Prosím Vás tedy, osvícení mužo-vé, pro nadìji budoucího vìku, aby-ste nezadržovali mezi sebou svìtlomoudrosti; tím ménì abyste bránili,èi marnì se snažili bránit svìtlu, šíøitse k jiným.

Buïte, prosím, pamìtliví Sokrata,aèkoli je to pohanský filosof; ten mìlbýt osvobozen od rozsudku smrti stou podmínkou, aby budoucnì nevy-uèoval mládež; ale odpovìdìl: Jestližemi, mužové athénští, darujete živots tou podmínkou, abych se budouc-nì nezabýval hledáním moudrosti,tedy mám Vás sice rád, ale jsemrozhodnut poslouchati spíše Bohanež vás. Nebo� pokud budu živ azdráv, nepøestanu filosofovati a pov-zbuzovati jednoho každého z vás kectnosti.

Oè vás nejpokornìji prosíme, roz-padá se v tìchto sedm bodù:

Za prvé, abyste nechtìli kazit zjakýchkoli dùvodù tento plán, týka-jící se blaha celého svìta.

Za druhé, abyste ani nikomu jiné-mu nedovolovali, kazit jej.

Za tøetí, abyste mu spíše pomáha-li, jednak pøíkladem horlivosti, jed-nak odstraòováním pøekážek ze svéstrany; míním ty kruté války, jimižse pustoší lidské pokolení.

Za ètvrté, abyste uèinili poèátek

VŠICHNI NA JEDNOM JEVIŠTI VELIKÉHO SVÌTA STOJÍMEA COKOLIV SE TU KONÁ, VŒECH SE TÝÈE.

Jan Amos Komenský

34 Sophia

jatie evolučne vyšších etických zásad.Devätnásť “svätých slov”, základov- zásad Celo-zemského univerzálne-ho štátu je v podstate evolučnou špi-rálou, vesmírnou hierarchiou hodnôt,ktorá začína v prvom stupni telesne-zmyslovými hodnotami, v druhomstupni intelektuálne-umeleckými hod-notami a vrcholí duchovnými hodno-tami dokonale uskutočnenej Pokory,Trpezlivosti, Čistoty, Spravodlivosti,Lásky a všetkými božskými prívlast-kami, čiže Cnosťami. Tieto tvoriapriečky rebríka, po ktorom môže člo-vek stúpať vlastným poznaním, úsi-lím po mravnom sebazdokonalení.

V predvečer prvej svetovej vojnysa Maliarik obracia na politickýchpredstaviteľov, cirkvi a konzuláty bo-jujúcich strán. Na predstavení Wag-nerovej Valkýry v pražskom divadlecez hlavnú prestávku vystúpil na pó-dium a predniesol proklamáciu “me-nom Božej vôle”, vyzývajúcu zastaviťvšetky vojnové akcie a pretvoriť pla-nétu na mierovú federáciu. Četníci hozatkli a obvinili z vlastizrady. Záslu-hou priateľov ho neodsúdili, ale hos-pitalizovali na psychiatrickej klinikeako duševne chorého.

V januári 1934 vyzval Hitlera, abyupustil od úmyslu začať vojnu, inakutrpí porážku a východnú hranicu Ne-mecka potom budú tvoriť rieky Odraa Nisa.

V tom istom roku sa obrátil s na-pomenutím na boľševikov ZSSR abyzanechali materialistické násilné sna-hy uskutočniť svoju ideu, lebo ich vzásade ušľachtilá myšlienka nemôžedôjsť naplnenia.

Až do roku 1939 sa so svojimi vý-zvami obracal na svetových predsta-viteľov a navrhoval ustanovenie spo-ločného Slovensko-česko-poľskéhoštátu. Nikde ho nevypočuli. Vtedynapísal: “Nechcete-li se nechat vycho-vávat otcovsky, budete vychovávániotčimovsky: Rusi a Nemci vás budouvychovávat!”

Paradoxné je, že dielo kňaza JánaMaliarika je úplne neznáme v jehovlastnej krajine a má viac čitateľov vzahraničí ako na Slovensku. Azda jeto tým, že Maliarikova archaická slo-venčina znie príliš pateticky; možnonepodal dostatočne vedecké zdôvod-

nenie, prečo sa by ľudia mali rozhod-núť pre život vo vzájomnej Úcte, Lás-ke a Svornosti a zanechať nikdy ne-končiacu hrabivosť a nevraživosť;možno sú ľudia presvedčení, že všet-ko, čo je krásne, je nereálne; a možnoz prílišnej skromnosti nepredpoklada-jú, že by sa mohol nejaký duchomveľký človek narodiť aj na Sloven-sku...

Hoci Maliarik nesmierne milovalslovenský národ pre jeho duchovnúčistotu a prorokoval mu veľkú úlohuísť príkladom pri utvorení celo-zem-ského univerzálneho štátu:

Ja nikdy a nikdy nebudem národusvojmu zvestovať a hlásať malosť aslabosť!

Nikdy nie veci prostredné!Nikdy nie miesto Ideálov veľko-

lepých a vznešených ideály len nižšie,malé, všedné.

Ja tak činiť nemôžem!Ja tak činiť nebudem!Ja nikdy krídla národu svojmu

ustríhať nebudem!Ja len vždy o Veľkých veciach

snívať budem!Však nikdy nie naprázdno!Ja len vždy o Veľkolepé ideály

usilovať budem!Však nikdy nie nerozumno!Ja len vždy na Veľkých a Vzneše-

ných cieľoch pracovať budem!Však nikdy nie namysleno!Nikdy a nikdy nie na úkor iných

ľudských bratov!A keby Ťa, milovaný slovenský

národe, len 10 000 hláv bolo:Ja Ti len Slávu zvestovať budem!Tí, ktorí Ťa radi nemajú, povedia:

fantasta - blúznivec!Ale ja viem, čo viem!A Teba za nič na svete nezave-

diem!A vieš Ty to, jako musí milý milú

alebo milá milého svojho milovať,aby hotoví boli druh za druha životdať?

Nu: tak miloval som Ťa.A milujem Ťa.

Knihovna kňaza Jána Maliarika,Ing. Otmar Doležal, Bayerova 43,602 00 Brno

Celo-zemský univerzálny štátkňaza Jána Maliarika

Ján Maliarik (1869-1946), evan-jelický farár a. v. vo Veľkých Levá-roch - náboženský filozof, spisovateľ,prekladateľ, bojovník za mier - vie-dol heroický zápas spôsobom, ktorýbol hodný jeho kňazského stavu. Celýživot oživoval a kriesil pošliapané azneuctené hodnoty božskej Pravdy aLásky.

Maliarikovým hlavným poslaníma zároveň najvýznamnejším svedec-tvom jeho úsilia je jeho vznešený ná-vrh ideálu Celo-zemského univerzál-neho štátu; reťaze všeľudského zbrat-renia v Láske, ktorým nadviazal naKomenského Všeobecnú rozpravu onáprave vecí ľudských.

“Co nás rozdvojuje, je toliko omyldaný relativitou bytí. To musí být ataké bude zaslepeným zemským lid-stvem poznáno, buď dobrovolně, s ra-dostí a pospícháním, anebo s přísnos-tí. Blaze lidstvu, stane-li se tak dobro-volně. Ne-li, pak ... počkejte až nebe-sa začnou důvodit skutkama!... Bůhzajisté nebude posmíván a zlehčo-ván!... Války potrvají tak dlouho, ažbude konečně zničeno všechno, co sto-jí v cestě Celo-zemskému univerzální-mu státu. Ten je velemyšlenka, jíž senic na světe nevyrovná. Je vznešenáIdea, Svatý Ideál, jehož realizováníbezpodmínečně požadují jak vysokánebesa, tak všechny dobré a ušlech-tilé mocnosti zemské.”

Predpokladom Celo-zemskéhouniverzálneho štátu je poznanie a pri-

Sophia 35

Bahá’íZore nového svetového

poriadku

V polovici minulého storočia sa vPerzii objavili dvaja “boží poslovia”:Báb a Bahá’u’lláh. V roku 1844vystúpil Báb (perz. brána), ktorý sámseba pokladal len za “pripravovateľacesty pre toho, komu smie byť lenprsteňom na jeho ruke”.Bahá’u’lláh (perz. Sláva Božia,1817-1892) o niekoľko rokov neskôrnadviazal na Bábovu misiu. (Po-rovnaj Jána Krst iteľa akozvestovateľa Ježiša Krista: “ja váskrstím vodou, ale ten, kto príde pomne, vás bude krstiť ohňom”.)

Báb a Bahá’u’lláh sa pokladaliza zvestovateľov nového svetovéhoporiadku. Vychádzali z toho, ževšetky svetové náboženstvá sú ako“náhrdelník perál navlečený najednej niti”; že všetci ich zakladate-lia prichádzali z jedného centra apostupne zjavovali ľudstvu jednu atú istú veľkú Pravdu - prispôsobenúmiestnym a časovým podmienkam -vždy na vyššej a vyššej úrovni. Bába Bahá’ulláh boli ústami pre novýduchovný impulz, obnovenú zmluvumedzi Bohom a človekom, ktorá samá stať mravným a duchovným zákla-dom zjednotenej celoplanetárnej civi-lizácie v nasledujúcom tisícročí.

Báb, vtedy 25-ročný, bol takousviecou duchovného Jasu, Lásky aČistoty, že medzi obyvateľstvom sazdvihla všeobecná vlna nadšenia,odvahy a viery v budovanie nového,

Abdu´l-Bahá

svetovú vojnu a upozorňoval na prí-činy, ktoré k nej povedú, ak sa ne-odstránia včas. Jeho otec,Bahá’u’lláh, zo svojho väzeniaadresoval listy pápežovi, anglickejkráľovnej a ďalším svetovýmpredstaviteľom, v ktorých upozorňu-je na kokrétne nevyužité možnostiakými by sa dalo prispieť k spoločné-mu dielu uzmierenia národov. Pritvorbe nového svetového poriadku naduchovných základoch doporučujezvážiť prednosti demokracie ajkráľovstva.

Základné ciele

Centrálnou témou Bahá’í viery jevšeprepojenosť a jednotaľudstva a predstava nového sve-tového poriadku. Dôraz sa kladiena odstránenie všetkých druhovpredsudkov, ktoré spôsobujú rozde-lenie ľudí na skupiny a vzájomnúnevraživosť medzi nimi:

“Boh stvoril ľudské bytosti akolisty jedného stromu, ako kvapkyjedného oceánu.”

Táto jednota však nemá byťpúhou nezáživnou ident itou arovnostárstvom, ale organickou jed-notou v rôznosti:

“Záhrada je pekná, keď sú vnej všetky druhy ruží.”

V procese zjednocovania sveta doceloplanetárnej civil izácie naduchovných základoch budú podľaBahá’u’lláha dva milníky: tzv. nižšímier (the lesser peace) a najvyššímier (the most great peace). Nižšímier nastane vo chvíli, keď saľudstvo dobrovoľne rozhodne navždyzložiť zbrane a riešiť konfliktykonzultáciou, nie fyzickým vyhladzo-vaním. Najvyšší mier znamená užskutočnú činnú lásku a harmonickúspoluprácu.

Tieto dva stupne sú nevyhnutnousúčasťou Božieho plánu a skôr či ne-skôr k nim musí dôjsť. Najneskôr vte-dy, keď následky pochybeného ľud-ského smerovania nadobudnú také

lepšieho sveta. V priebehu piatichrokov mali Bábisti v Perzii toľko sym-patizantov, že perzská aristokracia acirkevný klérus so zdesením sledovalirastúce nebezpečenstvo, ktoré otria-salo základmi ich ortodoxne-islam-ského štátu.

V roku 1850 dal perzský šachBába popraviť aj s 20 000 jehonasledovníkmi. Posledných Bábistovvyvraždili vojenskou presilou alebovyhladovali v obkľúčených pev-nostiach.

Odhodlanie prvých Bábistov bolotaké veľké, že pripomínalo heroickýzápas prvých moslimov za čiasproroka Mohameda alebo prenasle-dovanie raných kresťanov v Ríme.Ich presvedčenie o tom, že stoja nastrane Pravdy bolo také hlboké a ichmorálna prevaha taká veľká, že ajmalá hŕstka bojovníkov na koňochneraz rozohnala desaťnásobnú presiluvládnych žoldnierov zdecimovanýchstrachom.

Napriek tomu, že prví Bábisti bolifyzicky vyhladení, ich myšlienka ako-by vstala z mŕtvych a kvitla tým viac,čím viac bola zalievaná krvou. V na-sledujúcich rokoch sa objavovali stáleďalší a ďalší ľudia, ktorí sa združiliokolo osoby Bahá’u’lláha, a boliochotní položiť životy za VznešenýIdeál. Bahá’u’lláh strávil zvyšokživota vo väzení a popravy aperzekúcie Bahá’istov v islamskomsvete nepretržite pokračovali ďalších150 rokov - a pokračujú až do dneš-ného dňa!

Desaťtisíce Bahá’istov, ktorým sav boji o záchránu života podariloutiecť za hranice Iránu si muselo hľa-dať nový domov v zahraničí. Taktosa chtiac-nechtiac stali priekopníkmimyšlienky o novej celosvetovej civi-lizácii a duchovnom bratstve náro-dov, ktorú so sebou niesli do všetkýchkrajín sveta ako svoj najcennejší ma-jetok.

Bahá’u’lláhov syn Abdu’l-Bahá(perz. Služobník Slávy Božej, 1844 -1921), ktorého väznili od mladi spolus otcom a ktorého prepustili na slo-bodu až na sklonku života, zachránilduchovný odkaz svojho otca vo svo-jej osobe a odovzdal ho svetu na ces-tách, ktoré začiatkom storočia vyko-nal po Západnej Európe a Spojenýchštátoch. Abdu’l-Bahá predvídal prvú

36 Sophia

Takéto niečo je v súčasnompolit ickom svete samozrejmenemožné. Ale v Bahá’í svete to jemožné; práve preto, že sa skladá zľudí, ktorí dobrovoľne prijali určitývyšší mravný štandard; ktorí nahod-lajú tvrdohlavo presadzovať svojuosobu na úkor celku a ktorí sa roz-hodli počúvať svoje svedomie, niesvoju zvieraciu dravosť.

Treba podotknúť, že duchovné ra-dy nemajú žiadne mocensko-poli-tické nástroje na presadzovanie svo-jej vôle a existujú vlastne iba pre ľudí,ktorí preskúmali, zvážili a rozhodli sapokladať ich doporučenia zaužitočné.

Preto fungovanie duchovných rádv globálnom, celozemskom meradleje úzko spojené s nástupom “nižšiehomieru”, t.j. s časom, kedy väčšinaľudstva príde na to, že ide ne-správnou cestou a bude ochotná “daťsi poradiť”; keď prejaví ochotuhľadať riešenia globálnej krízy nao-zaj úprimnou spoločnou konzultácioua nebude trvať na fyzickom vyhla-dení všetkých, čo majú odlišný ná-zor; keď stretnutia zástupcov ľudunebudú už iba divadielka, ktorých pod-statou je to, že každá strana chcepresadiť svoje egoistické záujmy naúkor ostatných a všetky na úkor jed-noduchých občanov.

A hoci Bahá’istický systém du-chovných rád môže mať aj svoje ne-doriešené stránky, ich ušľachtilé usi-lie v každom prípade zahanbuje všet-kých tých, ktorým je osud tejtoplanéty ľahostajný.

Povedzte, dokedy si budeme voliťbezcharakterných ľudí do čela a oča-kávať od nich, že nás povedú k svetlejbudúcnosti?

ľudovým demokraciám, ktorý si za-slúži pozornosť, spočíva v tom, že vcelej organizácii majú dominovať du-chovné hodnoty nad formálnymi amateriálnymi.

Poslaním duchovných rád nie jevytvárať obyvateľstvu podmienkypre konzumáciu čo najväčšiehomnožstva hmotných rozkoší (čo jehlavným programom súčasných poli-tických strán), ale napomôcť vy-tvoreniu minimálnych dôstojných pod-mienok pre rozvoj duchovnej pri-rodzenosti človeka. Politická kampaňa verbovanie v Bahá’í svete neexis-tuje. Voľby sa odohrávajú tak, žekaždý je povinný odložiť svoje osob-né želania, sympatie a antipatie a vmeditácii či modlitbe spytujúc svojesvedomie vybrať spomedzi ľudí, kto-rých osobne pozná, členov do du-chovnej rady podľa jediného krité-ria: podľa ich duchovného jasu ačistoty charakteru!

Takto si miestna komunita zvolíspomedzi seba tých najlepších, kto-rých najviac miluje a ku ktorým mánajväčšiu úctu.

Ako pracujú duchovné rady

Deviati členovia duchovnej radysa schádzajú každých 19 dní a v po-svätnom rozhodnutí slúžiť najvyššímhodnotám požiadajú o vyššie vede-nie, inšpiráciu. Potom majú riešiťvšetky miestne problémy v atmos-fére úprimnej a láskyplnejkonzultácie, s maximálnym úsilím oodosobnený objektívny pohľad a takprispieť svojou či astočnouskúsenosťou k čo najlepšej kolek-tívnej myšlienke. Výsledkom tedanie je to, že jedna strana prehlasujedruhú, ale že všetci prítomní prejdúpoznávacím procesom, výmenou ná-zorov a premenou, po ktorej vždydospejú k jednohlasnému výsledku.

Duchovná rada sa, pravda, skladátiež len z ľudí s obmedzenýmpoznávacím obzorom a môže dospieťaj k nesprávnemu rozhodnutiu. Vkaždom prípade však dospeje kspoločnému rozhodnutiu podľa naj-lepšieho vedomia a svedomia a apli-kuje ho v praxi. Ak bolo nesprávne,čoskoro sa ukážu jeho nedostatky anič nebráni tomu, aby sa zmenilo.

Svetový dom Spravodlivosti, Haifa

drastické rozmery, že ľudská pýchabude úplne zlomená.

Ďalšími Bahá’í princípmi sú: vie-ra vo fundamentálnu jednotu všet-kých náboženstiev; presvedčenie,že veda a náboženstvo si nepro-tirečia, ale sa doplňujú; arovocennosť pohlaví:

“Veda a náboženstvo, muž ažena sú ako dve krídla ľudstva;ani jedno samo nestačí, aby smevzlietli.”

Nový svetový poriadok:nie fantázia - ale experiment v praxi!

Vízia nového svetového poriadkunadobúda pre Bahá’istov praktickúpodobu v ich jedinečnom systéme du-chovno-administratívnej organizácie.Ide o trojstupňovú pyramídu, ktorápozostáva z miestnych duchovnýchrád, národných duchovných rád aSvetového domu Spravodlivosti.Miestne a národné duchovné radymajú po 9 členov volených na jedenrok. Svetový dom Spravodlivosti mátiež 9 členov a volí sa na päť rokov.V súčasnosti existuje na svete 6 mi-liónov Bahá’istov, 120 tisíc miestnycha 150 národných duchovných rád.Bahá’isti pokladajú svoj adminis-tratívny systém za experiment, pred-chodcu nového svetového poriadku,ktorý chcú ponúknuť ako alternatívuvo chvíli, keď sa starý systém svetadefinitívne zrúti.

Zásadný rozdiel oproti súčasným

Národná duchovná rada Bahá’íSlovenska/Čiech

Poštová schránka 63, 814 99Bratislava

Poštová schránka 442, 111 21 Praha

Sophia 37

Americkí lingvisti Lakoff a Johnsonsi všimli, že ľudia sa o svojich dušev-ných zážitkoch vyjadrujú takým spôso-bom, akoby ani nešlo o duševné, ale ofyzické deje, fyzikálne sily a fyzicképredmety.

Napríklad o myšlienkach sa najrad-šej vyjadrujeme ako o rastlinách:

V jeho hlave postupne dozrela myš-lienka. Na dvore Rudolfa II. prekvitalivedy a umenia. Obojstranná nevraži-vosť tu zapustila hlboké korene. Slovápadli na úrodnú pôdu. Nadšenie sarozrástlo. Učiteľkina rada vzklíčila vjeho srdci. Rozkvitla v nej láska. Nádejzvädla.

Vštepiť si niečo do srdca; vypestovaťv sebe pocit krivdy; rozvinúť svojeschopnosti; plody dobrých úmyslov; žaťslávu; vykoreniť zlo; prehnitá morál-ka.

A o citoch hovoríme ako o tekuti-nách:

Ponoril sa do myšlienok. Je napl-nený radosťou. Zaplavila ho vlna sťas-tia, príliv radosti. Kypí v ňom hnev. Pre-kypuje životom. Oblial ju stud. Cit jejvyviera z duše, prýšti z hĺbky srdca,tryská z jej vnútra. Rozbúrené city.

Vyliať si srdce; vliať niekomu dô-veru; vyliať si na niekom hnev; pre-rušiť tok myšlienok; byť v niečom ažpo krk; topiť sa v šťastí; namočiť nie-koho do niečoho; mútiť niekomu hla-vu; skĺznuť do vôd náboženského idea-lizmu.

Toto prenesené, metaforické vy-jadrovanie nie je v jazyku žiadnym okra-jovým, ale centrálnym, zákonitým ja-vom. O každom duševnom deji sa vy-jadrujeme ako o fyzickej udalosti.

Čitateľ si ľahko odvodí ďalšie druhymetafory aj sám. Napríklad DISKUSIAAKO VOJNA, TEÓRIE AKO BUDOVY,POROZUMENIE AKO VIDENIE,ŽIVOT AKO CESTA.

Básnická a slovníková metafora

Existujú dva druhy metafory. Bás-nická a slovníková. Tzv. básnická meta-fora sa tvorí príležitostne a zanechávav nás určitý umelecký dojem práve tým,že je nová, neobyčajná. Na rozdiel odnej je tzv. lexikalizovaná metafora kodi-fikovanou súčasťou spisovného jazyka.

ktoré v ňom zostali odtlačené ako ska-meneliny.

Neraz vám z úst vykĺzne niečo, očom až neskôr pochopíte, ako veľmi jeto pravdivé. Jazyk hovorí pravdu! Vjazyku sa prejavuje cit, ktorý nikdyneklame!

Čo je bližšie k pravde?Rozum alebo cit?

Váš rozum vám hovorí, že srdce ne-môže byť zo zlata, nemôže vzplanúť anemôže byť ani zlomené. Čomu chceteveriť viac? Svojmu rozumu alebo svoj-mu citu?!

Človek má fyzické telo a duševné te-lo. Duševné telo je tiež hmotné, ale po-zostáva z veľmi jemnej látky; z energiírôznych tónov, farieb a foriem. Každýcit má svoju charakteristickú kvalitu(tón a farbu) a každá myšlienka má svojuformu. City a myšlienky sú jemnohmot-né vyžarovania a útvary, ktoré sa námpodľa našej vôle formujú v aurickýchtelách.

Jazyková metafora nie je len pre-neseným vyjadrením, ale doslovnýmopisom duševného sveta. To, čo sa nahrubohmotnej úrovni nazýva sym-bolom, je v jemnohmotnosti fyzikál-nou skutočnosťou!

Jazyková rekonštrukciaastrálnej pláne

Naozaj si myslíte, že sa niekoho ne-možno dotknúť pohľadom? Či sa to ne-dá cítiť, keď sa na vás niekto zadíva odchrbta? Z pohľadu ľudských očí sa rinieéterická látka, ktorá sa dotkne vášho éte-rického tela a vy to cítite. Nezažili steešte, ako vás niekto ohmatával po-hľadom? Pohľadom môžete niekohoprepichnúť ale aj pohladiť, poláskať.

Ak niekto povie, že sa mu chce ra-dosťou lietať, či tým nevyjadruje zre-teľný pocit, že jeho duševné telo je svetléa ľahké? A keď povie, že ho ťažia sta-rosti - očividne si uvedomil, že jeho du-ševné telo zhustlo a oťaželo.

Aj ľudské slovo je éterická vibračnáforma, ktorá zasahuje svojho adresáta.Vaše slová sa môžu niekoho dotknúť.Či je to ilúzia, keď jasne cítite, že vásslová druhého človeka zasiahnu, pich-nú?

Jazyková metafora ako obraz duševného svetaSlužobník ¼alie

Je zachytená v slovníkoch a celé jazy-kové spoločenstvo ju používa v rovna-kom zmysle. Lexikalizovaná metaforaje úplne obyčajná, bežná. Používame judenne tak často, že si už neuvedomuje-me, že ide o metaforu.

Nikto viac nemyslí na to, že myš-lienka vás predsa nemôže prenasledovaťalebo napadnúť; sotva by vám mohla ajvŕtať v hlave alebo z nej vypadnúť; žesvedomie nemá zuby, aby vás mohlohrýzť; že srdce si nemôžete vylievať;ťažko by vás aj niečo mohlo chytiť zasrdce a nikto nemôže mať ani srdce zozlata, lebo by sa mu zastavilo.

Lakoff a Johnson z toho usúdili, žejazyk nemá dostatočnú slovnú zásobu,nemá prostriedky na vyjadrenie dušev-ných zážitkov a preto si ľudia pomáhajútým, že sa o abstraktných pojmoch vy-jadrujú v termínoch konkrétnych vecí.

Ale je to naozaj všetko? Nejde sku-točne o nič viac, ako len o prenesenévýznamy? Ak áno, prečo sa potomobrazné metafory nedajú tvoriťľubovoľne; prečo sú aj vzdialené kultúrynútené utvárať svoju slovesnú symbo-liku len určitým, presne vymedzenýmspôsobom? Nemajú duševné procesynejakú objektívnu podstatu, alebo aspoňobjektívne prvky, spoločný základ, ktorýsa odráža v jazyku?

Jazyk je pamäť ľudstva. Je to jedináslovesná pamiatka z dôb pred vznikompísma. Je v ňom uložená múdrosť na-šich predkov. Jeho príslovia, porekadláa piesne sú studnicou živých právd; ajeho frázy a slovné spojenia najprilieha-vejšie vystihujú zo skutočnosti to pod-statné.

V jazyku je stelesnený duch národa.Dajú sa z neho vyčítať informácie otom, ako ten-ktorý národ prežíva sku-točnosť, ako ju videl včera a ako ju vidídnes. Môžete z neho vyčítať aj infor-mácie o udalostiach dávno minulých,

38 Sophia

môže mať aj chrobáka v hlave; môžesa v ňom zahniezdiť nepokoj. Alebo hlo-dať pochybnosti. Choroba ho môže držaťvo svojich pazúroch.

Lebo každá choroba je energetickýútvar, démon so zveroľudskou podoboua len keď sa jej podarí preniknúť do ľud-skej aury, čiže posadnúť človeka, môžusa vo vibračnom prostredí jej aury mno-žiť jej choroboplodné zárodky.

Každá negatívna emócia je skutočnedémon, ktorý sa pokúša preniknúť doduševného sveta človeka, ak mu to do-volí. Preto môže do človeka doslovavstúpiť zlosť, vkradnúť sa nepokoj, mô-že ho pochytiť zlosť, obchádzať strach,prejsť hrôza, môže ním lomcovať hneva úzkosť mu môže stisnúť srdce. Môžetecestovať v električke a dívať sa, akoniekto bojuje s pokušením a ako mupodľahne.

Myšlienky sú útvary, ktoré nemusítevidieť; ale môžete cítiť, že niečo visí vovzduchu. Na dušu vám môžu sadnúťchmáry; a niekto druhý ich môže rozo-hnať. V aure môžete mať toľko myš-lienkových foriem, že ich máte až pokrk alebo vyše hlavy. Vaše myšlienkymôžu zaletieť domov.

Myšlienkové útvary v niekoho du-ševnom tele môžu byť také pevné, žekaždá druhá myšlienka sa od nich od-ráža ako od štítu a vtedy hovoríme, žečlovek je zadebnený. Neskôr mu môžuz očí padnúť šupiny, kvôli ktorým ničdruhé nevidel.

Človeku môže niečo ležať na srdci aťažiť ho; môže mu spadnúť kameň zosrdca. V tej chvíli sa skutočne od nehoodpojí ťažký, temný duševný útvar a celételo sa odľahčí.

Niekto môže prijať na seba a niesťzodpovednosť. Je to jemnohmotný dej,pri ktorom dobrovoľne pripája ku svoj-mu duševnému telu prúdy určitých síl.

Možno pozorovať, ako na niekohopadla vina alebo ako sa pokúša zvaliťvinu na druhého. Ďakujte, ak nie ste jas-novidci, lebo by ste sa museli denne dí-vať, ako sa ľudia špinia, očierňujú je-den druhého; ako na seba kydajú hanu;vmietajú si výčitky do tváre; a nejedné-mu to potom aj prischne.

Človek je naozaj čistý alebo špinavý.Jeho rýdze pohnútky z neho tryskajú vjagavých, jasných farbách; nekaléúmysly v kalných farbách.

Niekto môže byť doslova veľký člo-vek, veľký duch - jeho aura vyžaruje ajdo vzdialenosti troch kilometrov.

Človeka možno mravne pozdvihnúť,

môže sa povzniesť a byť vznešený. Mô-že byť s vami na jednej úrovni a môžesa aj spustiť, klesať na duchu.

Môže sa zaujímať o vysoké a nízkeveci. Vtedy sa skutočne premiestňuje vjemnohmotnej dimenzii do inej sféry. Ajv jemnohmotnosti platí Archimedov zá-kon, preto ľahké, svetlé, ušľachtilé vecia bytosti sú nachádzajú hore a temné,husté klesajú vlastnou váhou nadol.

Nevieme, že vieme všetko

Niektorí ľudia sa nachádzajú vmorálnom bahne; spaľuje ich vášeň; hry-zú výčitky; ubíja strach... To nie je len“akože” - to skutočne je! Kým fy-zické telo človeka pôsobí ako ochran-ný závoj, nemôže svoje jemnohmotnéokolie vnímať naplno, ale ho len hmlis-to vyciťovať. No len čo odloží pozem-ské telo a ocitne sa s obnaženým jemno-hmotným telom v jemnohmotnom sve-te - bude musieť prežívať svoje rovno-rodé okolie tak reálne, ako hrubohmot-ným telom prežíval hrubohmotný svet.Bude sa topiť v bahne - nie v morálnomale v skutočnom! Bude ho spaľovať oheň- oheň vášne, áno - ale na vašom citlivomtele bude ešte páľčivejší ako pozemský!Potom už nebudete smieť vnímať dé-monov len ako neurčité vlny pocitov -budú vás skutočne hrýzť a ubíjať! Ale-bo vám výjdu v ústrety vaše dobréskutky a myšlienky - v tej najkrajšejpodobe, akú ste si kedy dokázalipredstaviť. Danteho Božská komédia nieje bájka pre deti, je to vážny cestopis!

Na základe jazyka sa dá zrekon-štruovať obraz celého jemnohmotnéhosveta. Ľudia tvrdohlavo prehlasujú, ženikto nemôže vedieť, ako to na tom“druhom” svete je - a pritom denno-denne vyslovujú jeho verný obraz zvlastného prežitia! Všetci vieme, ale nievšetci vieme, že vieme. Nie všetci môžuvidieť, ale každý môže vycítiť - akchce! Preto každý z nás má možnosťcítiť v kostiach čo je dobré a čo zlé - akpočúva svoje svedomie. A je za to plnezodpovedný, ak volí zlé.

Toto je ďalší dôkaz o tom, akévznešené a jednoduché je všetko vostvorení. O tom, že k zmúdreniu ne-treba ani psychedeliká ani psychickétechniky, len kebysme sa snažili dohĺbky chápať tienaj jednoduchšieveci!

Jasnozrakom by ste mohli pozoro-vať, ako sa niekomu rozsvietilo v hlave;ako mu tam víria myšlienky. Ako na to-ho, kto sa dopustil mravného poklesku,padlo zlé svetlo. Ale aj nevidiaci vidia,keď niekto žiari šťastím alebo má oslni-vý zjav.

Človek môže sršať nenávisťou alebomu môže sršať radosť z očí. Duševný-mi očami by ste videli, kto za pravduhorí a ako v niekom zhasla poslednáiskierka nádeje; ako sa v niekom roz-horela láska. Jeden môže aj zhorieť odhanby alebo horieť zvedavosťou; môževzbĺknuť hnevom, iskriť vtipom a môžemať aj plamennú reč. Vo všetkých týchtoprípadoch by ste pozorovali výronyenergií, ktorých plamenné jazyky prska-jú a šlahajú smerom nahor alebo vodo-rovne, ak sú zamerané smerom k inejosobe. Ale potrebujete byť jasnovidcom,aby ste prišli na to, že sa vo vás roz-horela láska; aby ste cítili, ako sa vovás rozlieva oheň pri milovaní? Dobreviete, že objatie môže byť vrúcne ale ci-ty môžu aj ochladnúť; viete čo je tepléslovo a mrazivý pohľad.

Zažili ste to, keď z nejakého krásne-ho človeka vanie pôvab? Keby ste malilen o trochu ostrejší zrak, videli by stepôvabný kvet v jeho vnútri, z ktorého kvám prúdi vôňa ako jemné svetelné čias-točky. A keď z niekoho vanie chlad?Nepocítili ste pri rozjímaní závanblaženosti?

Keď majú dvaja ľudia k sebe citovývzťah, spája ich jemnohmotné vlákno.Ľudia potom povedia, že sú na seba via-zaní alebo že sa spolu zaplietli.

Čím intenzívnejší citový vzťah, týmhrubšie vlákno sa vytvorí. Má takú far-bu, aký cit tých ľudí spája. Vďaka to-muto vláknu môžu takto spojení ľudiavedieť o sebe navzájom aj na tisíce kilo-metrov. Vycítia, ak je ten druhý v nebez-pečí alebo na čo myslí. Keď sa také vlák-no vytrne násilím, človek povie, že honiekto duševne zranil.

Človek sa môže k niečomu zaviazať,alebo byť niekomu zaviazaný vďakou;k niekomu ho môže pútať manželskýzväzok alebo priateľské puto. Môže nad-viazať a rozviazať diplomatické styky;spojiť s niekým svoje záujmy. Môžeupútať niekoho pozornosť alebo na nie-kom visieť. Môže aj padnúť do sietí,ktoré zosnovali jeho nepriatelia.

Ľudské vášne sa človeku v aure for-mujú do zvieracích foriem: je azda čud-né, že ich potom musíme držať na uzde;že musíme krotiť svoj hnev? Človek

Sophia 39

SVETOV IDENTITAHushmand Sabet

Džaláluddín Rúmí (1207-1273), pravdepodobne naj-významnejší svetový mystik, hovorí, že “rozumovíargumentéri z povolania” (vedci) majú drevené nohy.

V roku 1988 som sa zúèastnil na kongrese Duch apríroda v Hannoveri a na desiatej svetovej konferenciiFederácie štúdií o budúcnosti sveta v Pekingu. Hocimusím prizna�, že som na týchto podujatiach videl azažil ve¾mi mnoho zaujímavého - skúsenosti, o ktoréby som nechcel prís� - predsa som stále musel myslie�na Rúmího výrok o drevených nohách vedcov; leboakademické myslenie - a obe podujatia boli na ve¾mivysokej akademickej úrovni - príliš zdržuje èloveka napôde vèerajších a dnešných faktov a sotva mu umož-òuje vysoký vzlet do budúcnosti, ktorú by mohol a malsformova� po novom.

Okrem toho sa pod¾a môjho názoru vo vede roz-šíril nadmerný pesimizmus. Vedec chce by� za každúcenu vo všetkom kritický.

Tento oprávnený, vede vlastný postoj však nesmieskåznu� do paušálneho skepticizmu, nesmie vopred ob-medzova� vo¾bu cie¾ov, inak sa veda stáva vspoloènosti ochromujúcim faktorom: nielen, že sanedokáže zapáli�, nadchnú� pre budúcnos� hodnú žitia,ale ešte aj obviòuje potenciálne splnite¾né ciele z naivi-ty, bojuje proti nim alebo ich zosmiešòuje.

Nestaèí, ak sa intelektuálna elita zíde, aby oslavovala“4000 dní do roku 2000”. Mala by skôr pracova� naúlohách, ktoré treba vyrieši� na dosiahnutie trvaléhomieru, rozpracova� ich a rozplánova� na èas, ktorýzvyšuje do konca tisícroèia. Tento program sa musísta� predmetom záujmu rozhodujúcich managerov (de-cision-makers) ako aj médií; aby svetová verejnos� bolaneustále konfrontovaná s tým, že sa pred jej oèami a vspolupráci s òou pracuje na tejto úlohe.

Osobitne pôjde vo výchove svetového obyvate¾stvao zvýšenie povedomia svetovej identity a sèasti aj oobetovanie nacionálnej suverenity v prospech Spoje-ných národov. Pritom treba zdôrazni�, že pri tejto zme-ne myšlienkovej paradigmy ide o kvalitatívnu premenusmerom k pochopeniu jednoty ¾udstva a fundamentál-nej jednoty náboženstiev. S týmto cie¾om pred oèamimusíme nájs� dostatok odvahy odhali� všetky tradíciea výchovné osnovy, ktoré stoja zjednoteniu ¾udstva vceste, ako škodlivé.

Hoci ¾udia celého sveta dnes chovajú túžbu po mieri,tí, èo si hovoria “realisti”, majú stále pochybnosti. Buïzásadné, lebo sa domnievajú, že ¾udská prirodzenos�je nenapravite¾ne neschopná akejko¾vek mierovej spo-lupráce, tobôž potom trvalého mieru. V oèiach druhýchje zase náš život na mierový transformaèný procesprikrátky. Ak je všeobecný mier vôbec možný, argu-mentuje sa, že do jeho uskutoènenia budú musie� uply-

nú� mnohé generácie a stároèia.Ak máme èeli� týmto námietkám, musíme pochopi�

a pomôc� presadi� názor, že jednota sveta a s òou ajsvetový mier vyplývajú z logiky svetodejinného vývo-ja. Ve¾mi jednoducho môžeme vývoj svetovej politic-kej kultúry znázorni� na našom kuželi: je to vývoj odzákladne kužela nahor, k jednotám na stále vyššejúrovni. Na zaèiatku sa tvorili rodinné klany, neskôrkmene a národnosti a potom vznikli národné štáty,charakteristické pre dnešný svet.

Máme síce vyše 160 národných štátov, no najvý-znamnejšie z nich už teraz vykazujú znaky, ktoré pre-kraèujú charakteristiku klasického národného štátu:Napríklad v Spojených štátoch žijú skoro všetky rasya národy sveta, ktoré dobrovo¾ne alebo z donúteniado tejto krajiny pricestovali. Èína a India dokázali inte-grova� jednu štvrtinu, resp. jednu šestinu sveta do svo-jich mnohonárodných štátov. Kanada a Brazília impo-nujú svojou nesmiernou rozlohou, zatia¾èo Austrália,celý kontinent pris�ahovalcov z celého sveta, sa pokla-dá za zvláštny druh “mladého” národa. Aj bývalý So-vietsky zväz bol svojou štruktúrou viac, ako len náro-dom. A hoci sa po uvo¾není totalitných okôv východnýblok rozpadol na množstvo národných štátov, nie je tokrok spä�, ale práve predpoklad skutoènej spoluprácena báze slobody a dobrovo¾nosti.

Aj medzi tradiènými európskymi národmi je vidite¾nýtrend k zjednoteniu v hospodárskej, kultúrnej a poli-tickej oblasti. Bojuje sa o európsku identitu.

Tým sme na kuželi vývoja politickej kultúry na tejtoplanéte zdolali všetky stupne až na posledný: zjedno-tenie národných štátov do federatívnej svetovej obce.

Je žia¾ historickým faktom, že menšiny museli vnárodných štátoch znáša� mnohonásobný útlak a pre-nasledovanie. Vo svetovej federácii je toto nebezpeèieove¾a menšie, pretože v celosvetovom spoloèenstvenárodov budú všetky národnostné a náboženské sku-piny v menšine.

Vznikajúca svetová kultúra nemá zatieni�, ale na-opak èerpa� a koreni� v tisícroèných bohatých tradí-ciách národných a kmeòových kultúr. Zatia¾èo kultúryjednotlivých ríší a epôch mali ostrovný charakter a vzá-jomne sa len slabo ovplyvòovali, zlievajú sa pri vrcho-le kužela do mohutného prúdu vzájomného oplodòova-nia, do kultúry ¾udstva.

Jazyky sa vyvíjali v rozlièných regiónoch rozdielnepod¾a miestnych podmienok z prvotných foriem až dodnešných spisovných podôb, ktoré v sebe odzrkad¾ujúkultúrne dedièstvo národov. Najvyšší stupeò tohto vý-voja, èiže dohoda o používaní celosvetového pomoc-ného jazyka, predpokladá urèitú dobrú vô¾u výjs� si vúsrety, závisí teda od zrelosti ¾udstva a jeho rozhodujú-

40 Sophia

na druhej strane rieky alebo za kopcom ako cudzích,ako protivníkov a nepriate¾ov.

Naša pravá identita nemá geograficko-pozemskú,ale duchovnú povahu. Nesmieme ¾udí zade¾ova� akoobchodník s vlnou svoje ovce: tu krátkosrsté z rovínAustrálie, tam dlhosrsté z Kaukazských hôr. Musímezapáli� svoje svetlo o svetlo “Knieža�a mieru” (Izaiáš9:5). Potom nebudeme môc� vníma� žiadnehoobyvate¾a Zeme ako cudzinca.

O zrelosti ¾udstva môžeme hovori� potom, keï saprepracuje k tejto univerzálnej identite. Kým národnáidentita prevláda, nemá medzinárodný mier potrebnýpevný základ. Tak to bolo aj s jednotlivými nemeckýmikmeòmi. Dovtedy, kým prevládala kmeòová identita,boli na politickej scéne mierové obdobia; no viedli kvojne, len èo sa rovnováha narušila novým spoloèen-ským vývojom. Až keï národná, nemecká identita na-dobudla vrch, bol zabezpeèený medzi týmito kmeòmitrvalý mier.

Náš kužel sa hodí aj na znázornenie hospodárske-

Kužel mieruSmerom zdola nahor sú kvetiny stále väè-

šie a je ich stále menej, takže na vrcholcikužela je iba jediný ve¾ký kvet. Zároveò súkvetiny smerom dola nahor najprv tmavé,potom však stále svetlejšie, takže kvet navrchole kužela je èisto biely.

Predstavené v roku 1988 na 10. konfe-rencii “World Future Studies Federation” vsále ¾udu v Pekingu.

cich osobností. Zrelos� ¾udstva sa tu prejavuje schop-nos�ou presadi� a udrža� trvalý celosvetový mier.Zavedenie celosvetového pomocného jazyka by vprocese zbližovania národov zohralo významnú úlo-hu a navyše by zachránilo mnohé jazyky a náreèiapred zánikom. Uveïme príkad na vysvetlenie:

Je známe, že na indickom subkontinente existujedo tisíc miestnych jazykov a náreèí. Aby bola možnákomunikácia, musí sa uèený Ind nauèi� najmenejurdštinu, hindèinu a angliètinu, možno aj ïalšie jazykyako ruštinu, nemèinu, španielèinu. Popri to¾kýchcudzích jazykoch, ktoré sa “treba nauèi�”, musí utrpie�záujem o miestny materinský jazyk, ktorým rozprá-va možno už len nieko¾ko tisícok ¾udí v jeho vlasti.Výsledok bude, že vlastný materinský jazyk poklesnena úroveò bezvýznamnosti, prípadne úplne zanikne.Keby však existoval celosvetovo uznávaný pomoc-ný jazyk, mohli by miestne jazyky prekvita� a sta� sapiliermi kultúrnej a literárnej mnohotvárnosti.

Vývoj ¾udskej kultúry bol vždy sprevádzaný vý-vojom ¾udskej identity, pocitu politickej príslušnosti. Vpriebehu dejín ¾udstvo vymenilo svoju rodinnú aklanovú identitu za kmeòovú identitu, a tejto sa zasevzdalo v prospech identity národnej a národnostnej.U mnohých z nás už dozrievajú príznaky univerzál-nej identity. Táto sa prejavuje predovšetkým tým, žeustanovenie spravodlivých pomerov na celom svete- a nie len vo vlastnomnárode - sa stáva èloveku nao-zajstnou potrebou. Na druhej strane konštatujeme,že vznik a utváranie národa je osobitne s�ažené tam,kde ¾udia ešte silno lipnú na svojej kmeòovej identite.

Etické konanie so zrete¾om na budúcnos� jemožné iba na základe univerzálnej identity. Rozdielmedzi mafiózom a nacionalistom sa stále viac vytrá-ca, lebo na svojom stupni identity konajú rovnako. Prís-lušník klanu je pripravený prináša� obete pre dobrémeno, èes� a udržanie vplyvu svojej rodiny, zabíja�alebo sa aj necha� zabi�. Nacionalista koná na národ-nej úrovni rovnako. Dokia¾ ¾udstvo zotrváva na stup-ni nacionálnej identity, jednotlivec nedokážerozpozna�, že tým spôsobuje druhým krivdu.

Èasto sa zabúda na to, že aj identita sa vyvíja. Dneš-ný Nemec spravidla ani nevie, èi pochádza z kmeòaKimberov, Rugierov, Herulov, Frankov, Gepidov, Teu-tónov alebo Vandalov. Ani ostatní Európania nedokážuviac sledova� svoj kmeòový pôvod. Je s tým nevy-hnutne spojená strata identity? Napåòa nás trpkos�ou,keï musíme konštatova�, že kvôli týmto údajným identi-tám sa po stároèia viedli hrozné vojny a boli obetovanémilióny ¾udí.

To, èoho sa ¾udia obávajú ako “straty vlastnej iden-tity”, je v skutoènosti len rozšírené porozumenie sebasamého a nová identita. Naša skutoèná identita sa ne-vz�ahuje na minulos� ale na budúcnos�. Strata identityje to, èo nás odrezáva od našej budúcnosti, nie minu-losti. Dnes sa musíme prepracova� k novej identite aprežíva� a zariadi� túto planétu ako spoloènú vlas� prevšetkých. Našou skutoènou identitou nie sú “Vandali”,“Kanibali” ani “lovci a zberaèi” ale “nositelia svetovejkultúry budúcnosti”. Nesmieme prežíva� ¾udí, ktorí žijú

Sophia 41

ho vývoja. Trhy majú svoj pôvod v jednoduchej tova-rovej výmene, ktorá sa potom vyvinula do dedinských,mestských, regionálnych a celonárodných trhov. Dnesexistuje množstvo medzinárodných trhov, ktoré spo-chybnili a sèasti úplne odstránili suverenitu národnýchvlád v hospodárskej oblasti. Medzinárodné trhy nado-búdajú stále väèší význam.

Pritom nesmieme zabudnú�, že ozdravenie svetasi vyžaduje nesmierne finanèné úsilie. Pokúsim sa tovysvetli� na príklade.

Daòový príjem Spolkovej republiky Nemecko v po-mere k poètu obyvate¾stva vyzerá takto: priemernýnemecký obèan zaplatil v roku 1987 7.800.- DM daní.Z toho ide mestám a obciam 1.100.- DM, krajinskýmvládam 2.800.- DM a spolkovej vláde 3.900.- DM. Ztoho sa vyèlení 100.- DM na celosvetové problémy. Stýmito 100.- DM sa má odstráni� ozónová diera, zastavi�vysychanie úrodnej pôdy, vyèisti� moria aj atmosféra,udrža� dažïové pralesy, zabezpeèi� energia a suroviny.Je to èíra nemožnos�. Prostriedky vynakladané naglobálne problémy sa musia znieko¾konásobi�. Netrebapripomína�, že ruka v ruke s pozitívnym mierovým vý-vojom poteèú miliardové náklady na národnú obranudo fondu svetovej federácie.

Aké absurdné sú súèasné pomery,môžeme dokumentova� tým, že prie-merný Amerièan dnes vydá desa�krátviac na hazardné hry ako na globálneproblémy a záchranu sveta.

Všimnite si pozorne ten jemný rozdiel:keï ide o svetový rozvoj, je väèšine ¾udí100.- DM prive¾a. Keby sa všakzdôraznilo, že svet, naša vlas�, potrebujefinanèné prostriedky tak isto ako našavlas� - obec, kraj a krajina - ¾udia by našlipre daò na globálne problémy porozu-menie. Politicky sa však bude da� presadi� až potom,keï sa psychická výbava jednotlivca rozšíri na úroveòvedomia svetovej identity.

Svetová federálna daò by bola nielen spravodlivá,ale podporovala by aj mier: spravodlivá preto, lebo bybola vyrovnaním za kolonializmus, politický a hospodár-sky útlak a nerovné podmienky obchodovania. Mierprinášajúca preto, lebo by vznikli projekty, na ktorýchby všetky národy pracovali spoloène, aby postupnezrástli do organického spoloèenstva a žali aj plody svo-jej práce spoloène.

Kužel mieru slúži aj na znázornenie náboženskéhovývoja: pri poh¾ade do minulosti vidíme prvotné, ar-chaické náboženstvá, ktoré boli neskôr nahradenékmeòovými náboženstvami. Vyššie v kuželi sa objavujúnárodné náboženstvá a tesne pod vrcholom najvyš-šie svetové náboženstvá, ktoré dominujú súèasnýnáboženský svet. Na vrcholci kužela je ohlásený prí-chod “náboženstva Pravdy”, ktoré má by� návratomzakladate¾ov starých svetových náboženstiev a pri-nesie mier.

Úctu k iným náboženstvám z poh¾adu vlastnéhonáboženstva možno zatriedi� do štyroch skupín:

1. Ortodoxné odmietanie, aké bolo ešte pred nie-ko¾kými desa�roèiami bežné v kres�anstve a aké je

pre niektoré náboženské smery charakteristickédodnes. Ostatné náboženstvá sú “od diabla” a ich za-kladatelia sú “falošní proroci”.

2. Tolerantný prístup, s akým sa dnes stretneme umnohých kres�anských spoloèenstiev. Ostatné nábo-ženstvá môžu obsahova� stopy zjavenej pravdy, ichzakladatelia môžu by� ve¾ké a hlboko náboženskéosobnosti, ale plnos� jedineènej pravdy sa nachádzaiba vo vlastnej cirkvi. Stanovisko druhých ¾udí sa “tole-ruje”, hoci niekedy so škrípajúcimi zubami.

3. Tretí typ je uznanlivá tolerancia. Každému nábo-ženstvu sa zásadne a bezpodmieneène priznáva prav-divé jadro. Èlovek sa má samostatne rozhodnú� prejedno z náboženstiev a pristupova� k ostatným s vyso-kou úctou.

4. Štvrtý typ vychádza zo zásadnej jednotyvšetkých náboženstiev a ich zakladate¾ov. Existuje lenjediné náboženstvo Boha, ktorého poslovia postupnezjavovali jedinú Pravdu iba s tým rozdielom, že bralioh¾ad na rozlièné èasové a miestne podmienky. Roz-sah zjavenia zodpovedá kultúrnemu a duchovnémuvývoju príslušnej epochy. Je to bezpodmieneèné “áno”všetkým náboženstvám, ktoré sa skrze nimi všetký-

mi prorokovaného knieža�a mieru skoneènou platnos�ou zasnúbia a zjed-notia; lebo všetko svedèí o tom, žeohlásené Knieža mieru, Mahdí, návratKrista, piaty Buddha, desiaty Avatar,Šáh-Bahrám a Pán zástupov sú jednaa tá istá postava. Zvestovanie mieru jevlastné všetkým náboženstvám.Náboženstvami prorokované kniežamieru je architektom mierovej budovysveta a musí by� sprostredkovate¾omsvetovej identity.

Aj staršie náboženstvá svojho èasu¾uïom napomáhali k vyššiemu stupòu identity. Mojžišdal jednotnú identitu dvanástim kmeòom Izraela, Ježišpomohol bývalým Židom, Grékom, Rimanom, Ger-mánom k novej, vyššej identite. Mohamed dokázalzmieri� sprvu rozvadené a bojujúce beduínske kmeneArábie a prinies� pocit islamskej súnáležitosti polovicisveta od Španielska po hranice Èíny. Médo-perzskérody sa po prvý raz zjednotili do mocnej ríše pod vply-vom Zarathuštrovým.

Bolo by nesprávne predpoklada�, že v budúcnostibudeme môc� naïalej vychádza� z uhlu poh¾adu jednot-livých ideologických systémov ako bol socializmus,liberálny kapitalizmus a pod. Vychádzajúc z faktu, žeèlovek je v prvom rade duchovnou bytos�ou, môžemenájs� východisko z dnešných materialistických ideológiílen v takej syntéze, v takom svetovom poriadku, ktorýje založený na duchovnom rebríèku hodnôt; v ktorombudú zakotvené ideály Západu aj Východu, predsavšak nebude ani “západný” ani “východný”.

Pre mnohých môže zosta� otvorená otázka, èi jezlo principiálne vôbec prekonate¾né. Immanuel Kantopodstatòuje zákonité prekonanie zla dobrom slova-mi:

“Morálne zlo má od prírody neoddelite¾nú vlastnos�,že je vo svojich úmysloch (a to zvláš� vo vz�ahu k

42 Sophia

¯Cena jedného výtlačku: 25.- Sk(Kč)¯Ročné predplatné: 100.- Sk(Kč) + 4 Sk (28 Kč) poštovné¯NaSlovensku a v Čechách rozširujePNS, Mediaprint Kappa, súkromnékolportérske siete a duchovné knih-kupectvá ¯Objednávky na pred-platné (vrátane starších čísel) vyba-vuje vydavateľstvo ¯Registračnéčíslo: MK SR 659/92¯MIČ 497 08¯Podávanie novinových zásielok po-volené riaditeľstvom pôšt Bratislavapod č. 615 zo dňa 23.2.1993

@Prvá strana obálky: WallaceWilliamson: Hieros Gamos, Elegyfor Ursula.@Druhá strana obál-ky: akad. maliar František Jaksics:Dievča-strom@ Tretia s tranaobálky: Ivana Vorobjovová:Zamilovaná víla @Štvrtá stranaobálky: Thomas Kelly: Írskyprales@Perokresby na stranách6-11, 15, 17-19, 25, 30, 31, 34, 35,37, 40: akad. maliar Tomáš Krč-méry @Perokresby na stranách 3,20, 29, 41: Ivana Vorobjovová

¯ SOPHIA ¯ P.O.Box 151, 810 00 Bra-tislava 1 ¯Tel.: (07) 711 882 ¯Vydava-teľka: Magdaléna

Martiškovᯊéfredaktor: RNDr.Emil Páleš, CSc., ¯Grafická úpra-va: Emil Páleš ¯Výtvarná asis-tentka: Ivana Vorobjovová¯Tlač:Propagačná polygrafická agentúra,Ing. Ivan Pavlovič, CSc., Hudeco-va 1, 841 05 Bratislava¯Vychádza4-krát do roka ¯Náklad: 5000 ks

rovnako zmýš¾ajúcim jednotlivcom) samo sebe pro-tireèiace a sebaznièujúce a preto musí z koneènéhoh¾adiska uvo¾ni� miesto (morálnemu) princípu Dobra;hoci aj po ve¾mi malých a pomalých krokoch.”

Tak biblický verš “prekonajte zlé dobrým” naïalejzostáva programom ¾udského vývoja.

Kužel mieru je ve¾mi zjednodušeným modelom vý-vojového procesu. Vývoj v rozlièných krajinách s ichrozliènými kultúrami sa neodohrával rovnomerne anisúèasne. Musel prekonáva� množstvo prekážok a proti-chodných síl. Ve¾ké ríše vznikali a zase sa rozpadali,niekde sa vývoj urýchlil, inde spomalil. Predsa však jenáš kužel správny a dôležitý ako indikátor dlhodobéhotrendu a my si musíme bez k¾uèkovania a úprimneodpoveda� na otázku, èi si želáme postúpi� na špicukužela (k svetovému štátu, svetovej reèi, svetovejindentite, trhu a kultúre) a pracova� pre tento cie¾ alebobudeme zo skepticizmu a nedôvery k¾udskej povahe považova� tento cie¾ zanebezpeèný. Potom však treba jasnepoveda�, aké iné možné budúcnosti bysme chceli ma� a ako si predstavujemetrvalý mier medzi 160-timi národmi s roz-chádzajúcimi sa národno-egoistickýmizáujmami.

Práve inteligencia je v nebezpeèí, žedostane strach z vlastnej odvahy anamiesto toho vystúpi so sie�ou scest-ných myšlienok, ktoré sa nikdy nebudúda� premeni� na èin, pretože nedávajú konaniu èlove-ka jasný smer.

Èasto sa namieta, že zjednotenie ¾udstva by viedlok svetovej diktatúre a preto je nežiadúce. Na našomkuželi však zis�ujeme, že ¾udské dejiny právenajdrsnejšími formami absolutizmu zaèali a poèaskultúrneho vývoja získavali demokratické prvky stáleviac pôdy pod nohami. Despocia a absolutizmus stáleviac ustupovali a zmieròovali sa v prospech práv ovlá-daných. Na vrchole kužela nie je svetová diktatúra,ale to, èo Kristus nazval “vládou v¾údnych”.

Na diktátorskej báze by sa svet so stálevzdelanejším a rozh¾adenejším obyvate¾stvomvskutku ani nedal ovláda�. Prvky spravodlivosti aautonómie jednotlivých oblastí sú základným pred-pokladom, aby také rozmanité národy vôbec mohlivo svetovej federácii ved¾a seba ži�.

Skutoènos�, že sa ¾udia napriek vecným argumen-tom stavajú k možnosti trvalého mieru skepticky, má svojekorene aj vo výchovných obsahoch, ktoré sú nám ve-dome èi podvedome vštepované. Svetové obyvate¾stvoje od detstva vychovávané s predsudkami voèi druhýmkultúram, rasám, náboženstvám, ideológiám a s pred-sudkami o prirodzenosti èloveka vôbec. Jedna stranahovorí, že podstata èloveka je nenapravite¾ne agresívna,pretože pochádza od zvierat a druhá zdôrazòuje, žeèlovek je zásadne hriešny, lebo na òom lipne dediènýhriech. Uèíme naše deti, že ak má nasta� mier, tak naj-skôr až potom, keï “nezmierite¾ný triedny boj skonèí úpl-ným vyhladením nepriate¾ského tábora”, “keï poslednýpríslušník inej rasy èi národa opustí našu krajinu” alebo“keï všetci prestúpia na našu vieru.” Smutnou bilancioutejto výchovy je, že ku koncu storoèia máme na konte200 miliónov màtvych a 500 miliónov zranených.

Táto bilancia poskytuje negatívnymmágom a hypnotizérom dodatoènédôkazy o tom, že èlovek je neschopnýži� v mieri, slovom, že vojny vždy boli abudú. Ak chceme presadi� trvalý mier,musíme oslobodi� v prvom rade naše detiod tohoto vymývania mozgov. A pre-dovšetkým sa musíme ma� napozore,aby sme sa na ceste za vznešenýmcie¾om jednoty ¾udstva nenechali odradi�kritickými hlasmi. Je už ve¾kým ochro-mením, že v akademickom svete sa roz-

šírila skepsa a kritika ako “hodnota osebe”. Zabraòujenám to stanovi� si spoloèné ciele a pracova� na nich.Kužel mieru plní tú úlohu, že potrebné kritické úvahypodriaïuje do rámca celkovej perspektívy.

Podobne ako všeobecnú deklaráciu ¾udských práv,ktorú sa po namáhavom procese podarilo sformulova�a prija� (aspoò teoreticky) väèšinou ¾udstva, musímepostupne vypracova� a zhromaždi� aj kamienky do mo-zaiky mierovej ústavy ¾udstva. Jednota ¾udstva nebu-de znamena� stratu identity. Naopak, bude ju ochra-òova� a bude zárukou, že silnejší nebude ma� viac “su-verenitu” svojvo¾ne vyhladzova� slabšieho pred oèa-mi celého sveta.

Je dôležité uvedomi� si, že biela kvetina na vrcholekužela neznamená bezfarebnos� (stratu identity), alebielu farbu, ktorá v sebe spája všetky farby spektra odèervenej po fialovú v dokonalej harmónii.

Sophia 43

Keby som na Vás mala èaka� veènos�, nebudem netrpezlivá;keby ma od Vás delila nekoneènos�, neklesnem na duchu;

keby som pre Vás mala strati� nesmrte¾nos�, nebudem ¾utova�.

Keby som s Vami mala ži� len zo žobrania, budem vïaèná;keby som pre Vás mala znáša� poníženia, nepoviem ani slovko;

až bude treba pre Vás bez váhania, opusti� všetko,

niè nie je to¾ko, aby som sa toho nedokázala vzda�!

Vernosť

Žil raz jeden sluha, ktorý ľúbil svoju pani viac ako seba; a chcel jej slúžiť. Ten človek nemal veľmi dobrý život, ale ona bola jeho jasným svetlom, slnkom, ktoré vrhalo svetlo a zmysel na všetko, čo v živote robil. Často hovorieval: keď už mi tento život aj tak nie je na nič dobrý, darujem ho aspoň Vám. Vezmite si ho, prosím, je iba Váš!

Sluha však nemal veľa schopností, ktoré by mohol svojej panej ponúknuť. Vedel, že by jeho služby prijala, ak by dokázal byť užitočný v niečom, čo by bolo dosť dobré, aby bolo pre ňu darom a nie urážkou. Neraz v dobrom úmysle urobil svojej panej viac škody ako osohu alebo jej nepriamo spravil hanbu. To bola pre neho najväčšia bolesť, keď musel ubližovať tej, ktorú najviac miloval, kvôli svojej slabosti a nedostatočnosti; a veľmi sa preto trápil, ako by mohol svojej panej lepšie slúžiť.

Až raz, keď bol úplne zúfalý, dostal nápad:Jasná pani, kráľovná naša! Keď Vám už nedokážem slúžiť svojím životom, ”

dovoľte, aby som Vám poslúžil aspoň svojou smrťou! Mohol by som byť Vaším ochutnávačom nápojov. A keď Vám niekto primieša do vína jed, vypijem ho, a bude sladký v mojich ústach.“

A keď ona mlčala, padol na kolená:Neodmietajte, prosím, moju prosbu! Lebo ak mi ponecháte daromný život, ”

vzali ste mi ho. Ale ak mi dovolíte za Vás zomrieť, darovali ste mi život plný významu!“