1

FREE: na stiahnutie: Rozdelenie elektrických zariadení podľa veľkosti napätia

Označenie

napätia Názov zariadenia

Menovité napätie v sústave

uzemnenej izolovanej

medzi vodičom a

zemou medzi vodičmi medzi vodičmi

mn zariadenie malého napätia do 50 V vrátane ** do 50 V vrátane **

nn zariadenie nízkeho napätia od 50 V do 600 V od 50 V * do 1000 V vrátane **

vn zariadenie vysokého napätia od 600 V do 30 kV od 1 kV do 52 kV

vvn zariadenie veľmi vysokého napätia od 30 kV do 171 kV od 52 kV do 300 kV

zvn zariadenie zvlášť vysokého napätia - od 300 kV do 800 kV

vrátane -

uvn zariadenie ultra vysokého napätia - nad 800 kV -

* Oznamovacie zariadenie s napätím medzi vodičmi v izolovanej sústave do 85 V, vrátane sa pokladajú za zariadenia mn.

Oznamovacie zariadenie s menovitým napätím 60 V proti zemi a vyzváňacie obvody s napätím do 150 V sa budujú podľa

predpisov pre zariadenie mn a overujú sa pri skúške elektrickej odolnosti napätím 500 V

** Pre jednosmerné zariadenie je hranicou medzi mn a nn 120 V. Pre jednosmerné zariadenie je hranicou medzi nn a vn 1500 V.

Systémy používané v inštaláciách nn

Systém TN

Jeden bod systému (spravidla neutrálny bod) je priamo uzemnený. Neţivé časti zariadenia sú spojené s týmto bodom

prostredníctvom ochranných vodičov. Podľa usporiadania neutrálnych a ochranných vodičov sa rozlišujú tri druhy systémov TN, a

to TN-C, TN-S a TN-C-S.

Systém TN-C Funkcia neutrálneho (N) a ochranného vodiča (PE) je v celom systéme zlúčená do jedného vodiča (PEN).

Príklad pouţitia systémov TN-C:

- verejné rozvodné siete

- zariadenia s pevným prívodom a prierezom min. Cu 10 mm2 , Al 16 mm

2

Systém TN-S V celom systéme sa pouţíva oddelene vedený ochranný vodič PE a samostatný neutrálny vodič N.

Príklad pouţitia systémov TN-S:

- elektroinštalácia v bytoch, kanceláriách, dielňach a pod.

- predpísané pre obvody do prierezu Cu 6 mm2 vrátane

Systém TN-C-S V podstate ide o systém TN-S, ktorý vznikne z pôvodného systému TN-C rozdelením vodiča PEN na dva samostatné vodiče PE a

N, ktoré sú ďalej vedené samostatne. Za miestom rozdelenia sa uţ vodiče PE a N nesmú opätovne spojiť (zámerne ani náhodne), v

opačnom prípade by zlyhávali ochranné prístroje.

Príklad pouţitia systému TN-C-S:

- vytvorenie systému TN-S v inštaláciách budov zo systému TN-C

Systém TT

Jeden bod (spravidla neutrálny bod) je priamo uzemnený. Neţivé časti elektrických zariadení sú spojené s uzemňovačmi elektricky

nezávisle od uzemňovačov siete. Neutrálny vodič N sa môţe alebo nemusí viesť.

Príklad pouţitia systému TT:

- poľnohospodárske a záhradnícke objekty

- stavby

Systém IT

Všetky ţivé časti sú izolované od zeme alebo jeden bod je spojený so zemou cez impedanciu. Neţivé časti elektrických zariadení

sú spojené so zemou jednotlivo alebo skupinovo. Neutrálny vodič N sa môţe alebo nemusí viesť

Príklad pouţitia systému IT:

- záloţné núdzové napájanie v nemocniciach

- chemický priemysel

- sklárske pece

- vysoké pece na výrobu ocele

Elektrické zariadenia podľa miery ohrozenia sa delia na:

A: zariadenia s vysokou mierou ohrozenia - zariadenia na výrobu elektrickej energie s menovitým výkonom nad 3MW

- zariadenia na premenu elektrickej energie s menovitým výkonom nad 250 kVA vrátane

2

- prenosové a distribučné siete elektrizačnej sústavy

- zariadenia v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu

- zariadenia v priestoroch s trvalým výskytom korozívnych alebo znečisťujúcich látok

- zariadenia v priestoroch mimoriadne nebezpečných z hľadiska úrazu elektrickým prúdom

- zariadenia v miestnostiach na lekárske účely a v zdravotníckych zariadeniach

- zariadenia v objektoch určených na zhromaţďovanie osôb (viac ako 250)

- zariadenia slúţiace na ochranu pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny, ak sú súčasťou predošlých zariadení a sústav

B: zariadenia s vyššou mierou ohrozenia - zariadenia s prúdom a napätím prevyšujúcim bezpečné hodnoty, ktoré nie sú špecifikované v rámci kategórie A.

C: zariadenia s nižšou mierou ohrozenia - všetky ostatné elektrické zariadenia.

D: elektrické inštalácie (samostatná kategória)

- všetky inštalované elektrické zariadenia vrátane elektrických rozvodov.

Rozdelenie spôsobov ochrany pred úrazom elektrickým prúdom podľa STN 33 2000-4-41: 2007

V súčasnej norme sú zavedené tzv. ochranné opatrenia, ktoré zaisťujú súčasne základnú ochranu (ochrana pred zásahom

elektrickým prúdom v normálnych podmienkach -v stave bez poruchy, jedná sa o ochranu pred priamym dotykom) aj ochranu pri

poruche (ochrana pred zásahom elektrickým prúdom pri poruche, jedná sa o ochranu pred nepriamym dotykom). Ochranné opatrenie

je tvorené buď dvoma nezávislými opatreniami (jedno opatrenie na základnú ochranu, druhé na ochranu pri poruche), alebo jediným

opatrením, ktoré sa nazýva zvýšená ochrana (zaisťuje súčasne základnú ochranu aj ochranu pri poruche).

Spôsoby zaistenia základnej ochrany, resp. ochrany pri poruche sa nazývajú „opatrenie“, teda bez doplnku „ochranné“.

Opatrením základnej ochrany sú napríklad „základná izolácia“, alebo „zábrany alebo kryty“. Opatrením na zaistenie ochrany pri

poruche je napríklad jednoduché oddelenie oddelených obvodov od ostatných obvodov a od zeme (pri ochrannom opatrení elektrické

oddelenie).

Doplnenie základnej ochrany alebo ochrany pri poruche je v norme označené spoločným názvom doplnková ochrana.

Ochranné opatrenie sa buď skladá z dvoch nezávislých opatrení (na základnú ochranu + ochranu pri poruche), alebo predstavuje

tzv. zvýšenú ochranu. Zvýšenou ochranou je napríklad ochranné opatrenie „dvojitá alebo zosilnená izolácia".

Významnou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim vydaním normy je aj to, ţe určité spôsoby ochrany (opatrenia, resp. ochranné

opatrenia) moţno pouţiť len v inštaláciách, ktorých prevádzku alebo dozor zaisťujú výlučne poučené osoby alebo znalé osoby.

Ochranné opatrenia, ktoré zaisťujú základnú ochranu aj ochranu pri poruche

Ochranné opatrenie Podstata požiadaviek na základnú ochranu

Podstata požiadaviek na ochranu pri poruche

Mo

žno

po

uži

ť a

j p

re l

aik

ov

samočinné odpojenie napájania

• základná izolácia alebo • zábrany alebo kryty

• ochranné uzemnenie

• ochranné pospájanie

• samočinné odpojenie pri poruche • doplnková ochrana prúdovým chráni čom vo vymedzených obvodoch

1)

dvojitá alebo zosilnená izolácia

• základná izolácia • prídavná izolácia

alebo • zosilnená izolácia medzi ţivými časťami a prístupnými časťami

elektrické oddelenie pri napájaní jedného spotrebiča

• základná izolácia alebo • zábrany alebo kryty

• jednoduché oddelenie oddelených obvodov od ostatných obvodov a od zeme

malé napätie SELV a PELV

• menovité napätie max. po hornú hranicu napäťového pásma I • ochranné oddelenie od iných obvodov, ktoré nie sú obvodmi SELV alebo PELV • základná izolácia medzi inými systémami SELV alebo PELV

• základná izolácia medzi systémom SELV a zemou 2)

Mo

žno

po

uži

ť l

en p

re z

na

lé

ale

bo

po

uče

né

oso

by

nevodivé okolie • základná izolácia alebo • zábrany alebo kryty

• usporiadanie neţivých častí tak, aby sa osoby nemohli súčasne dotýkať - dvoch neţivých častí, alebo - neţivej časti a cudzej vodivej časti,

ak by tieto časti pri poruche mohli mať rozdielne potenciály

neuzemnené miestne pospájanie

• základná izolácia alebo • zábrany alebo kryty

• vodiče pospájania musia spájať všetky súčasne prístupné neţivé časti a cudzie vodivé časti

elektrické oddelenie pri napájaní viac ako jedného spotrebiča

• základná izolácia alebo • zábrany alebo kryty

• jednoduché oddelenie oddelených obvodov od ostatných obvodov a od zeme + doplňujúce poţiadavky

3)

1) Pri pouţití obvodov FELV norma stanovuje ďalšie doplňujúce poţiadavky na ochranu pri poruche (poţiadavky na neţivé časti,

zdroje, vidlice a zásuvky). 2) Za určitých podmienok (podľa výšky napätia, resp. pôsobiacich vonkajších vplyvov) sa vyţaduje samostatné opatrenie na

3

základnú ochranu (izoláciou alebo zábranami alebo krytmi). 3)

V porovnaní s elektrickým oddelením pri napájaní jedného spotrebiča norma stanovuje aj ďalšie doplňujúce poţiadavky

Ochranné opatrenia a opatrenia na základnú ochranu a ochranu pri poruche, vrátane možnosti ich použitia vzhľadom na kvalifikáciu osôb

Opatrenie(OP)

Ochranné opatrenie (OOP)

Zaisťuje Možno použiť v inštalácii, ktorej prevádzku alebo dozor zaisťujú

základnú ochranu

ochranu pri

poruche aj laici

poučené osoby

alebo znalé osoby

OO

P

samočinné odpojenie napájania + + + +

dvojitá alebo zosilnená izolácia + + + +

elektrické oddelenie pri napájaní jedného spotrebiča + + + +

malé napätie SELV a PELV + + + +

OP

základná izolácia ţivých častí + - + +

zábrany alebo kryty + - + +

OP

prekáţky + - - +

umiestnenie mimo dosahu + - - +

OO

P

nevodivé okolie + + - +

neuzemnené miestne pospájanie + + - +

elektrické oddelenie pri napájaní viac ako jedného spotrebiča + + - +

+ moţno pouţiť

- nie je dovolené pouţiť

Doplnková ochrana Doplnková ochrana sa poţaduje pre určité podmienky vonkajších vplyvov a pre určité osobitné priestory, najmä pre priestory, kde

je zvýšené nebezpečenstvo zásahu elektrickým prúdom.

Spôsoby doplnkovej ochrany

Doplnková ochrana

Určená na doplnenie

Možno použiť v inštalácii, ktorej prevádzku alebo

dozor zaisťujú

základnej ochrany

ochrany pri

poruche

aj laici poučené osoby alebo znalé osoby

prúdové chrániče (RCD)

s IΔn < 30 mA + + + +

doplnkové ochranné pospájanie - + + +

doplnková izolácia + + - len znalé osoby

+ moţno pouţiť

- nie je dovolené pouţiť

Živá, nebezpečne živá, neživá a cudzia vodivá časť elektrického zaraiadenia

Živá časť

Ţivá časť je vodič alebo vodivá časť, ktorá je priamo určená na vedeniu prúdu Pri normálnej prevádzke je pod napätím, vrátane

neutrálneho vodiča N. Vodiče PEN sa nepovaţujú za ţivú časť. Ţivými časťami môţu byť holé vodiče, prípojnice, svorky, svorkovnice,

kontakty a pod.Z tejto definície nevyplýva nevyhnutne nebezpečenstvo zásahu elektrickým prúdom.

Nebezpečná živá časť

Nebezpečná ţivá časť je ţivá časť, ktorá pri určitých podmienkach môţe spôsobiť zásah elektrickým prúdom.

Neživá časť

Neţivá časť je vodivá časť elektrického zariadenia, ktorej sa moţno dotýkať a ktorá v normálnej prevádzke nie je ţivá, je bez

napätia. Pri poruche (zlyhanie základnej izolácie, skrat) sa však sa môţe stať ţivou časťou. Za neţivé časti sa povaţujú najmä vodivé

kostry a kryty elektrických zariadení, prístrojov a strojov a pod.

Cudzia vodivá časť

Cudzia vodivá časť je vodivá časť, ktorá nie je súčasťou elektrickej inštalácie a ktorá môţe priviesť elektrický potenciál (zvyčajne je

to potenciál miestnej zeme). Medzi cudzie vodivé časti patria napr. kovové potrubia napájajúce technické zariadenia budov – voda,

plyn, ústredné kúrenie a pod.

4

Možné spôsoby úrazu elektrickým prúdom

Úraz elektrickým prúdom môţe byť spôsobený jedným z nasledujúcich spôsobov:

Jednopólovým dotykom Môţe ísť o priamy úmyselný alebo neúmyselný dotyk so ţivou časťou s nebezpečným napätím proti zemi alebo o priamy dotyk pri

náhodnej poruche porušením izolácie s následným preniknutím napätia zo ţivej časti na časť neţivú.

Dvojpólovým dotykom

Ide o súčasný dotyk so ţivými časťami s nebezpečným napätím rôzneho potenciálu. Takýto dotyk je nebezpečný, i keď napájacia

sieť nie je v ţiadnom bode trvalo spojená so zemou.

Priblížením sa k častiam s nebezpečným napätím Pri vysokom napätí nemusí prísť k priamemu kontaktu so ţivou časťou, stačí sa k nej len priblíţiť na kritickú vzdialenosť a dochádza k

preskoku napätia .

Krokové napätie

Ak napr. spadne vodič vysokého napätia na zem, vytvoria sa v okolí ekvipotenciály. Krok človeka (pribliţne 1 m) môţe spojiť dva

body zemského povrchu s rôznymi potenciálmi. Hovoríme o krokovom napätí. Priblíţenie sa k takémuto miestu na vzdialenosť menšiu

neţ 30 m môţe byť pre človeka nebezpečné. Preto pri vysokom napätí je nebezpečné priblíţiť sa k postihnutému, nakoľko v jeho

blízkosti môţe vzniknúť krokové napätie. Len skúsený záchranca sa po zváţení situácie priblíţi k postihnutému drobnými šúchavým

krokmi a snaţí sa ho vyslobodiť buď odsunutím od zdroja úrazu pomocou predmetu s dostatočnou izoláciou alebo odtiahnutím tak,

aby pri pohybe sám preklenoval čo najmenší potenciálový rozdiel.

Ochranné a pracovné pomôcky pri práci na elektrických zariadeniach

Pri činnosti na elektrických zariadeniach sa pouţívajú ochranné a pracovné pomôcky. Ochranné pomôcky sú predmety chrániace

pracovníka pred nebezpečnými účinkami elektriny, pred škodlivosťou pracovného prostredia alebo iným ohrozením. Pracovné pomôcky

sú predmety potrebné na prácu na elektrických zariadeniach alebo v ich blízkosti, prípadne na obsluhu nainštalovaných elektrických

zariadení.

Ich pouţitie je závislé na podmienkach a druhu pracovnej činnosti. Pracovník je povinný pouţívať iba také ochranné a pracovné pomôcky,

ktoré zaistia nielen jeho bezpečnosť, ale tieţ bezpečnosť okolitých pracovísk a pracovníkov.

Pred kaţdým pouţitím pracovných a ochranných pomôcok sa musíme presvedčiť o ich bezchybnom a bezporuchovom stave. Kontrolu

uskutočňuje nielen ten, kto pomôcky vydáva, ale aj pracovník, ktorých ich bude pouţívať. Okrem toho sa musia vykonať kontroly a

skúšky pomôcok v lehotách stanovených výrobcom alebo príslušnou technickou normou. Povinnosť vykonať predpísané skúšky a

kontroly má zamestnávateľ.

Pokiaľ sa pri kontrole zistí nevyhovujúci stav pracovnej alebo ochrannej pomôcky, organizácia je povinná zaistiť znehodnotenie takým spôsobom, aby v ţiadnom prípade (ani omylom) uţ nemohli byť pouţité pri činnosti na elektrických zariadeniach.

V prípade, ţe znehodnotenie pracovných alebo ochranných pomôcok zistí pracovník, postupuje rovnakým spôsobom. Povinnosťou

organizácie je stanoviť podrobný postup pre znehodnotenie.

Uvedené pomôcky môţu byť pouţívané iba vtedy, keď sú označené plombou alebo čitateľnou pečiatkou s platným dátumom skúšky.

Ochranné pomôcky: dielektrické rukavice, ochranný obličajový štítok, ochranné okuliare, ochranná prilba, dielektrické galoše,

gumové izolačné koberce, skratovacie a zemniace zariadenia, vybíjacie zariadenia, zábrany, ochranné pásy, záchranné háky a pod.

Pracovné pomôcky: skúšačky napätia, indikátory fáz, izolované náradia, izolačné spínacie tyče, spínacie páky, fázovacie tyče, meracie prístroje a pod. Písmenovo číslicové a farebné označovanie vodičov

Jednosmerná sústava CD

Vodič, prípojnica Rozpoznávacia farba na vodiči

Holom Izolovanom

kladný L+ RD červená

záporný L- BU tmavomodrá

stredný M BU svetlomodrá

Striedavá sústava AC

krajný vodič L1 OG oranţová

(doplnkové označenie

čiernymi pruhmi podľa

poradia fáz)

BK čierna

krajný vodič L2 BN hnedá

krajný vodič L3 GY šedá

neutrálny vodič N BU svetlomodrá

ochranný vodič PE GNZE zelenoţltá

Vodič PEN GNYE+BU zelenoţltá s svetlomodrým označením na

koncoch

5

Písmenový kód pre označovanie farieb vodičov

Poistky

Poistky sú ochranné zariadenia, ktoré chránia elektrické vedenia a spotrebiče pri skratoch alebo nadmernom prúdovom zaťaţení.

Zabraňujú úplnému zničeniu zariadenia prílišným oteplením, alebo preneseniu poruchy na ostatné časti inštalácie a na iné spotrebiče,

v príslušnom elektrickom okruhu predstavuje najslabšie miesto, v ktorom sa prejaví účinok poruchy. Podstatnou funkčnou časťou

poistky je tavný kovový vodič, ktorý sa pri poruche v dôsledku vzniknutého tepla pretaví (odparí).

Podľa konštrukcie sa poistky delia:

- rúrkové

- závitové

- zásuvné

- valcové

Podľa vypínacej charakteristiky sa poistky delia na:

- pomalé;

- rýchle.

Pomalé poistky vypínajú menšie nadprúdy časovo oneskorene a preto sa pouţívajú na istenie motorických zaťaţení s vyššími ale

krátkodobými rozbehovými prúdmi,

Rýchle poistky sú vhodné na istenie zariadenia bez veľkých prúdových nárazov, istenie siete, svetelných obvodov, jednotlivých

menších elektrických spotrebičov a pod.

Závitové poistky

Závitová poistka sa skladá:

- poistkový spodok – pevná časť

- poistková hlavica s priehľadným okienkom – na pridrţanie vloţky,

- poistková vloţka s terčíkom – hlavná funkčná časť,

- dotykové a vymedzovacie krúţky – zabezpečenie dotyku.

Zloženie poistkovej vložky:

- keramické teliesko,

- kontakty na koncoch,

- tavný drôtik (meď, striebro, olovo),

- kremičitý piesok – na odvedenie vzniknutého tepla.

Značenie vložiek:

Kaţdá vloţka má na čelnom kontakte vyznačené napätie a prúd a farebné označenie, ktoré určuje menovitý prúd pre ktorý je

moţné poistku pouţiť.

0,5 – svetlomodrá

1 – čierna

2 – ruţová

4 – hnedá

6 – zelená

10 - červená

16 – sivá

20 – modrá

25 – ţltá

35 – čierna

50 – biela

63 - svetlohnedá

80 – strieborná

100 – červená

125 – ţltá

160 – svetlohnedá

200 –modrá

Používané závity:

- E 14 – Mignon,

- E 27 – Normál, pre prúdy 0,5 – 25 A,

- E 33 – Grand, pre prúdy 35 – 63 A,

- G 1 ¼“ – Goliáš, pre prúdy 80 – 100 A,

- G 2“ – Goliáš, pre prúdy 125 – 200 A.

Zásuvné (nožové) poistky

Zásuvná poistka sa skladá:

- poistkový spodok z keramiky s pruţinovými kontaktmi na zasunutie vloţky a s kontaktnými plochami na pripojenie vedenia,

Farba Písmenový kód Anglický názov farby

čierna BK BLACK

hnedá BN BROWN

červená RD RED

oranţová OG ORANGE

ţltá YE YELOV

zelená GN GRAN

modrá (svetlomodrá, tmavomodrá) BU BLUE

fialová VT VIOLET

šedá (sivá) GY GREY

biela WH WHITE

ruţová PK PINK

zlatá GD GOLD

tyrkysová TQ TORQUOIS

strieborná SR SILVER

6

- poistková vloţka s noţovými kontaktmi.

Vyrábajú sa s označením PH 000, PH 00, PH 0, PH 1, PH 2, PH 3, PHN. Vloţky sa vyrábajú na rýchle alebo pomalé vypínanie.

Jednopólový ručný istič

Istič je v podstate samočinný vypínač, ktorý slúţi na spínanie elektrických obvodov a istenie elektrických obvodov pred preťaţením

a pred skratovými prúdmi.

Istič obsahuje dve spúšte:

- tepelnú (tvorenú bimetalom), ktorá pôsobí pri preťaţení

- elektromagnetickú, ktorá pôsobí pri skratoch.

Rozdelenie ističov:

Podľa druhu prúdu ističe delíme:

- na jednosmerný prúd,

- na striedavý prúd,

- na jednosmerný i striedavý prúd.

Podľa počtu pólov ističe delíme: - jednopólové,

- trojpólové,

- mnohopólové

Podľa spôsobu zapínania po aktivácii: - ručné

- samočinné

F – pevný kontakt

D – pohyblivý kontakt

B – bimetalový pásik s odporovým vyhrievaním

K – kotva

E – elektromagnetická spúšť

R – rukoväť na ručné zapínanie ističa

P – pruţina priťahujúca pohyblivý kontakt

Pri preťaţení nadprúdom sa zohreje bimetal, ktorý sa prehne, zatlačí na kotvu, uvoľní ozub a pruţina pritiahne pohyblivý kontakt.

Pri skrate elektromagnet vtiahne jadro cievky s kotvou, uvoľní ozub a pruţina pritiahne pohyblivý kontakt. Istič sa privedie do

pracovnej polohy pomocou rukoväte.

Prúdový chránič

je elektrický prístroj, ktorý slúţi na ochranu pred zásahom elektrickým prúdom pri zlyhaní opatrení na základnú ochranu alebo ako

ochrana pri poruche. Prúdový chránič sa pouţíva len ako len ako doplnková ochrana.

F D

B K P E R

M

spínací mechanizmus

relé

súčt

ový

tran

sform

áto

r

M

spínací mechanizmus relé

L1 L2 L3 N PE

Prúdový chránič:

L1 L2 L3 N PE

testovacie

tlačidlo

R

7

Princíp činnosti prúdového chrániča:

Princíp činnosti vychádza zo skutočnosti, ţe v trojfázovej sústave je okamţitá hodnota prúdov rovná nule.

Základnou časťou chrániča je súčtový transformátor, ktorého primárne vinutie tvoria prívodné vodiče (musia ním prechádzať všetky

vodiče L1, L2, L3 a N) a sekundárne vinutie cievka spojení s ovládacou cievkou relé.

Ak je zaťaţenie siete súmerné, v jadre transformátora sa nevybudí magnetický tok a v sekundárnom vinutí sa neindukuje ţiadne

napätie. V prípade poruchy (prierazu niektorej fázy na kostru), nastane nesúmernosť, súčet prúdov sa nerovná nule, jadrom

transformátora pretečie magnetický tok, ktorý viindukuje v sekundárnom vinutí napätie čím sa uvedie do činnosti vypínací

mechanizmus, ktorý vypne všetky prívodné vodiče. Testovacie tlačidlo slúţi na overenie funkcie prúdového chrániča.

Označovanie krytia IP kódom

Krytie je vhodné konštrukčné opatrenie , ktoré je súčasťou elektrického zariadenia, napr. veko, ochranné obloţenie. Účelom tejto

ochrany je zmenšiť nebezpečenstvo zásahu spôsobeného dotykom ţivej časti pod napätím alebo dotykom neţivej časti elektrického

zariadenia pod napätím pri poruche.

Krytie je medzinárodne označované symbolom (IP kódom), ktorý označuje stupne ochrany krytom pred dotykom nebezpečných

častí, pred vniknutím pevných cudzích telies alebo proti vniknutiu vody a ktorý poskytuje i ďalšie informácie súvisiace s touto

ochranou. Tam, kde sa nevyţaduje uvedenie číslice, nahradzuje ju písmeno X.

Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím pevných cudzích telies

Označenie kódu IP Význam pre ochranu zariadení

pred vniknutím cudzích telies

Význam pre ochranu osôb pred

dotykom nebezpečných častí

IPOX nechránené krytím nechránené

IP1X o priemere > 50 mm chrbtom ruky

IP2X o priemere > 12,5 mm prstom

IP3X o priemere > 2,5 mm nástrojom

IP4X o priemere > 1,0 mm drôtom

IP5X pred prachom čiastočne drôtom

IP6X pred prachom úplne drôtom

Označovanie krytia na ochranu pred vniknutím vody

Označovanie krytia na ochranu pred dotykom

nebezpečných častí

Označenie kódu IP Význam pre ochranu zariadení

pred vniknutím vody

IPXO nechránené krytím

IPX1 zvisle kvapkajúca voda

IPX2 kvapkajúca voda (sklon 15°)

IPX3 kvapkajúca voda (sklon 60°)

IPX4 striekajúca voda

IPX5 tryskajúca voda

IPX6 intenzívne tryskajúca voda

IPX7 ponorenie do vody dočasné

IPX8 trvalé ponorenie do vody

Označovanie krytia, doplnková informácia

Ţivé časti musia byť za krytmi, ktoré zabezpečujú krytie aspoň IP 2X alebo IPXXB a navyše ľahko prístupné vodorovné vrchné

povrchy krytov musia poskytovať stupeň ochrany aspoň IP 4X alebo IP XXD Pri súčiastkach, kde neje moţné túto poţiadavku splniť

(objímky ţiaroviek, zásuvky, poistkové hlavice a pod.), musí byť krytie nahradené vhodnými opatreniami proti náhodnému dotyku,

prípadne poučením pracovníkov vykonávajúcich obsluhu na týchto zariadeniach.

Prídavné písmeno

(nepovinné)

Význam pre ochranu zariadení

pred dotykom nebezpečných častí

IPXXAX chrbtom ruky

IPXXBX prstom

IPXXCX nástrojom

IP XX DX drôtom

Doplnkové písmeno

(nepovinné)

Význam pre ochranu zariadení

doplnková informácia pre

IPXXXS kľudový stav počas skúšania vodou

IPXXXM zapnutý stav počas skúšania vodou

IPXXXW poveternostné podmienky

IPXXXH zariadenie vysokého napätia

8

Označovanie krytia grafickými značkami

Prepätia

Prepätie je kaţdé napätie, ktorého vrcholová hodnota je vyššia ako vrcholová hodnota najvyššieho prevádzkové napätie siete pri

normálnej prevádzke.Prepätia je moţné rozdeliť podľa rôznych hľadísk.

Podľa času trvania

• dočasné

• prechodné

Podľa miesta vzniku

• vnútorné

• vonkajšie

Dočasné prepätia

Sú to prepätia s priemyselnou frekvenciou, ktoré trvajú relatívne dlhý čas (minúty aţ hodiny). Sú netlmené, alebo len málo tlmené.

Tieto prepätia vznikajú väčšinou pri spínaní (náhla zmena zaťaţenia) alebo pri poruchách v systéme (zemné spojenie).

Prechodné prepätia

Sú to prepätia trvajúce od jednej mikrosekundy po niekoľko molisekúnd. Môţu mať kmitavý alebo nekmitavý priebeh. Obyčajne sú

silne tlmené. Vznikajú priamym úderom blesku, elektromagnetickou indukciou, pôsobením poistiek.

Vnútorné (prevádzkové) prepätia

Vznikajú v elektrizačnej sústave zmenou jej prevádzkových stavov. Majú charakter prechodného javu. K týmto prepätiam patria:

a) Spínacie prepätia – vznikajú

• pri vypínaní indukčných alebo kapacitných obvodov vypínačmi

• pri vypínaní transformátorov a motorov naprázdno

• pri vypínaní dlhých vedení naprázdno

• pri vypínaní káblových vedení

• pri vypínaní kondenzátorových batérií

Veľkosť týchto prepätí dosahuje 2,5 – 5 násobok menovitého fázového napätia.

b) Dynamické prepätia – vznikajú

• pri náhlej strate zaťaţenia

• pri poruchových stavoch – hlavne skratoch

• pri prerušovanom zemnom spojení v sieti IT

Veľkosť týchto prepätí dosahuje maximálne 3,5 násobok menovitého fázového napätia.

c) Stacionárne prepätia – vznikajú

• pri neprerušovanom zemnom spojení v sieti IT

9

• pri Ferrantiho jave

Veľkosť týchto prepätí väčšinou nepresahuje 2 násobok menovitého fázového napätia.

Vonkajšie prepätia

K vonkajším prepätia patria atmosférické prepätia, ktoré vznikajú prirodzenou cestou pri elektrickom výboji – blesku v atmosfére.

Atmosférické prepätia dosahujú veľkých hodnôt a nemôţe ich zvládnuť ţiadna izolácia. Čas trvania je veľmi krátky (do 100μs).

Atmosférické prepätia vznikajú týmito spôsobmi.

a) Elektrostatickou indukciou pri bleskovom výboji mimo vedenia

Elektrostatickou indukciou vznikajú na vedeniach elektrické náboje, ktoré sa uvoľňujú pri výbojoch medzi mrakmi a v podobe

postopujúcich napäťových a prúdových vĺn sa šíria na obidve strany. Ich hodnota za priaznivých podmienok môţe dosiahnuť

niekoľko MV.

b) Úderom blesku do fázového vodiča

Pri údere blesku do fázového vodiča sa na obidve strany šíri napäťová a prúdová vlna, ktorá namáha izoláciu proti zemi a v

ostatných fázových vodičoch sa vplyvom elektromagnetickej indukcie indukuje napätie čím vznikajú ďalšie prepäťové vlny.

c) Úderom blesku do stožiara Prechodom prúdu blesku (aj viac ako 200 kA) cez konštrukciu stoţiara a jeho uzemňovač vzniká úbytok napätia. Ak je úbytok

napätia väčší ako preskokové napätie izolátorov môţe dôjsť k spätnému preskoku na fázové vodiče a vodičmi sa bude šíriť prepäťová

vlna .

d) Úderom blesku do zemného lana

Pri údere blesku do zemného lana sa na obidve strany šíri napäťová alebo prúdová vlna, ktorá indukuje do fázových vodičov

napätie. Ak je napätie medzi zemným lanom a fázovým vodičom väčšie ako preskokové napätie izolátorov môţe dôjsť k spätnému

preskoku na fázové vodiče.

e) Úderom blesku do blízkosti vedenia

Prechodom prúdu blesku cez bleskový kanál sa vo vodičoch vplyvom elektromagnetickej indukcie indukuje napätie, ktoré sa

obidvoma smermi šíri ako prepäťová vlna. Elektromagnetickou indukciou vzniká prepätie aţ do vzdialenosti niekoľko kilometrov od

miesta úderu blesku.

Ochranné pospájanie

Cieľom ochranného pospájania je vyrovnať v blízkosti chránenej časti všetky dosiahnuteľné vodivé časti na rovnakú úroveň

s nulovým potenciálom zeme.

V kaţdej budove musí byť k ochrannému pospájaniu pripojený uzemňovací vodič, hlavná uzemňovacia svorka/prípojnica a

nasledujúce vodivé časti:

- kovové potrubia napájajúce technické zariadenia budov, napríklad plyn, voda,

- konštrukčné cudzie vodivé časti, ak sú prístupné pri normálnom pouţívaní, kovové systémy ústredného kúrenia a klimatizácie,

- kovové armatúry ţelezobetónovej konštrukcie, ak sú armatúry prístupné a navzájom spoľahlivo prepojené.

Ak takéto vodivé časti prichádzajú zvonka budovy, musia byť navzájom spojené vnútri budovy tak blízko od miesta vstupu, ako je to

moţné. Vodiče na ochranné pospájanie musia vyhovovať STN 33 2000-5-54. Všetky kovové plášte telekomunikačných káblov musia

byť spojené s ochranným pospájaním, pri zohľadnení poţiadaviek majiteľov alebo prevádzkovateľov týchto káblov.

Príklad ochranného pospájania v budove je na obrázku:

Obsluha a práca na elektrických zariadeniach

Obsluha elektrického zariadenia - úkony spojené s normálnou prevádzkou elektrického zariadenia (napríklad spínanie,

ovládanie, riadenie, monitorovanie a regulovanie elektrických zariadení, odčítavanie údajov trvalo nainštalovaných prístrojov,

synchronizovanie, výmena závitových a prístrojových poistiek, ţiaroviek, prehliadka elektrickej inštalácie, elektrického zariadenia,

čistenie zariadenia bez odstránenia ochranných krytov a pod.

Prehliadka elektrických zariadení - prehliadka stavu a sluchová kontrola činnosti elektrických zariadení pri dodrţiavaní

predpísaných bezpečnostných vzdialeností od častí pod napätím.

Údržba elektrických zariadení - všetky druhy opráv, čistenie a odstraňovanie chýb a porúch na zaistenie dobrého technického

stavu a bezpečnosti elektrického zariadenia.

Práca na elektrických zariadeniach - montáţ nových zariadení, údrţba, opravy, čiastočné rozoberanie, výmena súčiastok,

výmena alebo dopĺňanie izolačných a chladiacich kvapalín, nastavovanie ochrán, odborné prehliadky a odborné skúšky (revízie)

elektrického zariadenia a čistenie zariadenia, pri ktorom je potrebné otvárať jeho kryty. Patria sem aj všetky úkony na zaistenie praco-

viska, meranie prenosnými prístrojmi a pod. Práca na elektrickom zariadení sa ďalej rozdeľuje na prácu podľa pokynov, prácu s

dohľadom a prácu pod dozorom.

hlavný uzemňovací vodič

telekomunikačný kábel s kovovým plástom

10

Práca podľa pokynov, práca s dohľadom a práca pod dozorom

Práca podľa pokynov - práca, pre ktorú, vzhľadom na to, ţe ju vykonávajú len pracovníci so zodpovedajúcou odbornou

spôsobilosťou, sú vydané len najnutnejšie pokyny. Pri tejto práci zodpovedajú za dodrţiavanie bezpečnostných ustanovení sami

kvalifikovaní pracovníci vykonávajúci prácu.

Práca s dohľadom - práca, ktorá sa vykonáva podľa podrobnejších pokynov. Pred začiatkom práce sa osoba vykonávajúca

dohľad presvedčí, či sú vykonané všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia. V priebehu práce podľa potreby si osoba vykonávajúca

dohľad občas skontroluje dodrţiavanie bezpečnostných predpisov. Pri tejto práci zodpovedá za dodrţiavanie bezpečnostných

ustanovení pracovník vykonávajúci danú prácu.

Práca pod dozorom - práca sa vykonáva za trvalej prítomnosti osoby, ktorá je poverená dozorom a je zodpovedná za

dodrţiavanie bezpečnostných ustanovení.

Práce na elektrických zariadeniach pod napätím

Práce na elektrických zariadeniach pod napätím sú práce na elektrických zariadeniach, pri ktorých sa pracovníci dotýkajú

ţivých častí pod napätím priamo alebo predpísanými pracovnými pomôckami pri súčasnom pouţití predpísaných ochranných

pomôcok. Práce pod napätím (PPN) sa rozdeľujú na:

- PPN v dotyku,

- PPN na vzdialenosť,

- PPN na potenciáli.

PPN v dotyku - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník v priestore ohrozenia častí tela a dotýka sa ţivých častí

pod napätím pri súčasnom pouţití predpísaných ochranných a pracovných pomôcok.

PPN na vzdialenosť - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník mimo priestoru ohrozenia a do tohto priestoru

vniká a ţivých častí pod napätím sa dotýka iba predpísanými pracovnými pomôckami pri pouţití predpísaných ochranných pomôcok.

PPN na potenciáli - práca na elektrickom zariadení, pri ktorom je pracovník vodivo spojený so ţivými časťami iba jednej fázy

(pólu), na ktorej pracuje a za ktorej súčasť sa pokladá.

Kvalifikácia osôb na obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach

Podľa kvalifikácie na obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach sa osoby delia na:

a) Laik - osoba, ktorá nie je znalou ani poučenou osobou vo vzťahu k elektrickým zariadeniam.

Laici môžu :

• samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia mn a nn, ktoré sú zhotovené a nainštalované tak, ţe pri ich

obsluhe nemôţe nastať úraz elektrickým prúdom,

• pracovať v blízkostí častí pod napätím iba pri dodrţaní bezpečnostných vzdialeností, v ostatných prípadoch iba so

súhlasom osoby zodpovednej za prevádzku elektrického zariadenia, ktorá vykoná potrebné bezpečnostné opatrenia (napr.

odpojí elektrické zariadenie od napájania alebo zabezpečí dozor a pod.).

b) Poučená osoba - osoba dostatočne poučená znalými osobami tak, aby bola spôsobilá vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré môţe

vytvárať elektrina. Ide o osoby bez odborného elektrotechnického vzdelania. Poučená osoba musí mať odbornú spôsobilosť

poučený pracovník.

Poučené osoby môžu:

• samostatne obsluhovať jednoduché elektrické zariadenia všetkých napätí pri pouţívaní predpísaných ochranných

pomôcok a dodrţiavaním miestnych bezpečnostných a prevádzkových predpisov, s ktorými boli preukázateľne

oboznámené,

• pracovať podľa pokynov na elektrických zariadeniach nn bez napätia,

• pracovať s dohľadom v blízkosti ţivých častí nn pod napätím,

• pracovať s dohľadom na odpojených elektrických zariadeniach vn a vvn,

• pracovať pod dozorom v blízkosti častí elektrických zariadení vn a vvn pod napätím,

• merať skúšobným zariadením, napr. pri informatívnych skúškach výrobkov, elektrického náradia a pod.

c) Znalá osoba - osoba zo zodpovedajúcim elektrotechnickým vzdelaním a odbornou praxou, ktorá jej umoţní vyhnúť sa

nebezpečenstvu, ktoré môţe vytvárať elektrina. Znalá osoba musí mať odbornú spôsobilosť elektrotechnik.

Znalé osoby môžu:

• samostatne obsluhovať elektrické zariadenia,

• sami pracovať na elektrických zariadeniach nn bez napätia a v blízkosti elektrických zariadení nn pod napätím

• pracovať pod dozorom znalej osoby s vyššou kvalifikáciou na elektrických zariadeniach nn pod napätím v priestoroch s

vonkajším prostredím, v priestoroch tesných, v priestoroch s vlhkým, mokrým a horúcim prostredím a v priestoroch so

zvýšenou a extrémnou koróznou agresivitou,

• sami pracovať na elektrických zariadeniach vn alebo vvn bez napätia,

• pracovať s dohľadom v blízkosti elektrických zariadení vn alebo vvn pod napätím,

• pracovať pod dozorom na elektrických zariadeniach vn alebo vvn pod napätím.

d) Znalá osoba s vyššou kvalifikáciou - osoba so zodpovedajúcim elektrotechnickým vzdelaním a poţadovanou odbornou praxou,

ktorá jej umoţní vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré môţe vytvárať elektrina. Znalé osoby musia mať jedu z odborných spôsobilostí:

samostatný elektrotechnik, elektrotechnika na riadenie činnosti alebo prevádzky, revízny technik.

Znalé osoby s vyššou kvalifikáciou môžu: • vykonávať akúkoľvek obsluhu a prácu na elektrických inštaláciách, okrem zakázaných prác.

11

Zakázané práce na elektrických zariadeniach pod napätím:

- na zariadeniach mn a nn v prípadoch, keď sú v spoločných priestoroch so zariad. vn, vvn alebo zvn, alebo

- ak vedenia mn a nn sú s vedeniami vn, vvn a zvn v súbehu alebo sa s nimi kriţujú, - na zariadeniach vn, vvn a zvn v priestoroch s prostredím vlhkým a mokrým, - na zariadeniach nn, vn, vvn a zvn v priestoroch tesných, nevyhovujúcich platným predpisom, s prostredím horúcim, so zvýšenou a extrémnou koróznou aktivitou, za búrky, zníţenej viditeľnosti, za vetra, za nepriaznivých poveternostných podmienok, pri napätí vyššom, nezje najvyššie napätie danej siete, - tam, kde nie je moţné dodrţať ustanovenia príslušných bezpečnostných predpisov.

Odborná spôsobilosť pre činnosť na elektrických zariadeniach

Podľa odbornej spôsobilosti sa rozlišujú nasledovné kategórie osôb pre činnosť na elektrických zariadeniach:

Poučený pracovník Je to osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá v rámci svojej činnosti (obsluha) prichádza do styku s elektrickými

zariadeniami. Pracovník musí byť preukázateľne poučený pre prácu na elektrickom zariadení v rozsahu vykonávanej činnosti na

tomto druhu zariadenia. Preukázateľným dokladom je „Zápis o poučení“, v ktorom sa uvádza rozsah poučenia (podľa citovaných

predpisov a noriem) s pripojenými podpismi školiteľa a poučeného. Poučený pracovník musí vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze

elektrickým prúdom.

Elektrotechnik Je to osoba s odborným vzdelaním elektrotechnického smeru bez praxe. Elektrotechnik musí mať odbornú spôsobilosť, písomným

dokladom čoho je „Osvedčenie o odbornej spôsobilosti“. Elektrotechnik môţe vykonávať činnosti na vyhradenom technickom

zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia.

Samostatný elektrotechnik Je to osoba s odborným vzdelaním elektrotechnického smeru s praxou. Samostatný elektrotechnik musí mať odbornú spôsobilosť,

písomným dokladom čoho je „Osvedčenie o odbornej spôsobilosti“. Elektrotechnik môţe samostatne vykonávať činnosti na

vyhradenom technickom zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia, pričom môţe riadiť poučených pracovníkov bez

obmedzenia ich počtu a najviac dvoch elektrotechnikov.

Elektrotechnik na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky Je to osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady samostatného elektrotechnika, má poţadovanú prax a overenie odbornej

spôsobilosti. Môţe riadiť činnosť poučených pracovníkov, elektrotechnikov a samostatných elektrotechnikov bez obmedzenia ich

počtu a riadiť prevádzku elektrických zariadení v rozsahu vydaného osvedčenia.

Elektrotechnik špecialista

Je to osoba, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady elektrotechnika a môţe samostatne vykonávať a riadiť činnosť na vyhradenom

technickom zariadení elektrickom v rozsahu vydaného osvedčenia. Elektrotechnik špecialista musí mať poţadovanú prax a overenie

odbornej spôsobilosti, ktoré vykonáva technická inšpekcia „Elektrotechnik špecialista na vykonávanie odborných prehliadok a

odborných skúšok“ („revízny technik“).

Prekážky

Prekáţky ako napr. zábradlia, mreţe alebo ochranné kryty sú určené na to, aby zabraňovali náhodnému (neúmyselnému) dotyku so

ţivými časťami. Toto opatrenie poskytuje len základnú ochranu. Opatrenie je určené pre znalé osoby, poučené osoby alebo osoby,

ktoré sú pod dozorom znalej alebo poučenej osoby. (ide napr. trafostanice, elektrické stanice). Prekáţky môţu byť odstrániteľné aj

bez pouţitia náradia, musia byť však upevnené tak, aby sa nedali odstrániť z nepozornosti. V priestoroch prístupných laikom (osobám

bez elektrotechnickej kvalifikácie) sa prekáţka musí zaistiť neodnímateľným ohradením alebo uzamknutím.

Kryty alebo zábrany

Účelom ochrany krytom a zábranami je zabrániť akémukoľvek dotyku so ţivými časťami. Toto opatrenie poskytuje len základnú ochranu. Opatrenie je určené aj pre laikov. Ţivé časti musia byť vnútri krytov, alebo za zábranami, ktoré poskytujú stupeň ochrany krytom aspoň IPXXB (ochrana pred dotykom ţivých častí prstom) alebo IP2X (ochrana pred dotykom ţivých častí prstom a vniknutiu pevných cudzích telies o priemere menšom ako 12,5 mm včítane), okrem prípadov, keď počas výmeny častí vznikajú väčšie otvory, napríklad pri určitých objímkach ţiaroviek alebo poistiek, alebo keď väčšie otvory sú nutné, aby bola moţná normálna prevádzka zariadenia podľa príslušných poţiadaviek pre zariadenie. Vodorovné vrchné plochy zábran alebo krytov, ktoré sú ľahko prístupné, musia poskytovať stupeň ochrany krytom aspoň IPXXD

(ochrana pred dotykom ţivých častí drôtom) alebo IP4X (ochrana pred dotykom ţivých častí drôtom vniknutiu pevných cudzích

telies o priemere menšom ako 1 mm včítane).

Zábrany a kryty sa musia na svojom mieste pevne zaistiť, musia mať dostatočnú stabilitu a trvanlivosť, aby za podmienok

normálnej prevádzky zachovávali poţadovaný stupeň ochrany krytom a zodpovedajúce oddelenie od ţivých častí, pri zohľadnení

príslušných vonkajších vplyvov.

Ak je nevyhnutné odstrániť zábrany alebo otvoriť kryty alebo odstrániť časti krytov, smie to byť moţné len a pouţitím kľúča alebo

nástroja.

Ak za zábranou alebo v kryte sú inštalované zariadenia, ktoré po svojom vypnutí si môţu zachovať nebezpečné elektrické náboje

(kondenzátory a pod.), poţaduje sa výstraţný štítok.

telekomunikačný )

kábel s kovovým

plástom

12

Triedy ochrany elektrických zariadení

Trieda ochrany elektrického zariadenia charakterizuje spôsob ochrany elektrického zariadenia pred zásahom elektrického prúdu.

Izolácia živých častí

Účelom izolácie je zabrániť akémukoľvek dotyku so ţivými časťami. Ţivé časti sa musia úplne pokryť izoláciou, ktorú je moţné

odstrániť iba jej zničením. Izolácia musí byť schopná trvalé vydrţať namáhania mechanické, chemické, elektrické a tepelné. Nátery,

impregnácia, laky a podobné prostriedky sa všeobecne nepovaţujú za primeranú izoláciu chrániacu v normálnej prevádzke.

Izoláciu moţno vytvoriť aj dodatočne napr. počas zriaďovania elektroinštalácie, jej kvalita však musí byť porovnateľná s

priemyselne vyrobenou. Izoláciu nemoţno zamieňať s odstrániteľným krytom.

Základná izolácia slúţi iba na správnu činnosť elektrického zariadenia. K nej sa pre účely ochrany pridáva tzv. prídavná izolácia a

tvorí takto dvojitú izoláciu. Namiesto dvojitej izolácie moţno pouţiť zosilnenú izoláciu. Zosilnená izolácia musí poskytovať rovnaký

stupeň ochrany ako dvojitá izolácia. Z hľadiska ochrany pred úrazom elektrickým prúdom musí byť izolácia vyhotovená buď ako

dvojitá alebo zosilnená.

13

Náhodný uzemňovač

Uzenňovač je vodivé teleso uloţené v zemi, tak ţe s ňou vytvára vodivé spojenie alebo vodivé teleso uloţené do betónu, ktorý má

dobré spojenie so zemou.

Náhodný uzemňovač vytvára vodivý predmet uloţený trvalo v zemi alebo betónovej zmesi (napr. základy budov, časti oceľových

konštrukcií, výstuţová -armovacia oceľ v betónových základoch, kovové rúrky verejnej plynovodnej a vodovodnej siete), ktorý bol

vybudovaný na iný účel ako na uzemnenie. Podmienky pouţitia náhodného uzemňovača:

• poţadovaný zemný prechodový odpor,

• poţadovaná prúdová zaťaţiteľnosť,

• uloţenie, ktoré sa prestavbou alebo úpravou neporuší,

• mechanická a korózna odolnosť,

• rovnaká predpokladaná ţivotnosť ako uzemňované zariadenie.

Kovové plášte a obaly káblov, ako aj kovové vodovodné rúry sa môţu pouţiť ako uzemňovače iba po dohode s prevádzkovateľom. Ako

ochranné uzemňovače sa nesmú pouţiť kovové rúrky určené na rozvod horľavých kvapalín, plynov a vykurovacích systémov. Na

funkčné uzemnenie kladného pólu v jednosmerných napájacích sústavách sa nemá pouţiť náhodný základový uzemňovač.

Zhotovený uzemňovač

Je zámerne zriadený na uzemnenie. Typ zhotoveného uzemňovača sa volí podľa miestnych podmienok, čiţe podľa merného odporu

(rezistivity) pôdy, veľkosti nezastavaného priestoru, úpravy terénu a podobne. Zhotovené uzemňovače sa ukladajú do vrstvy dobre vodivej

pôdy tak, aby s ňou boli v dostatočnom kontakte. Z hľadiska uloţenia rozlišujeme:

• Podpovrchový uzemňovač - tvorí ho drôt alebo pásik uloţený horizontálne v ryhe v nezamŕzajúcej hĺbke 60 aţ 80 cm

pod zarasteným terénom. Ak sa uzemňovač kladie do káblových rýh, musí byť uloţený na dno výkopu, a to najmenej 10

cm pod káblom alebo vedľa kábla.

• Hĺbkový (tyčový) uzemňovač - tvorí ho vodivá tyč dlhá minimálne 2 m a zvisle zarazená do zeme aspoň do hĺbky 0,5 m

pod povrchom. Pri pouţití viacerých tyčových uzemňovačov nemá byť vzdialenosť medzi nimi z hľadiska ich elektrického

vyuţitia menšia, ako je dĺţka tyčového uzemňovača. Doskové uzemňovače ukladané zvisle do nezamŕzajúcej pôdy sa z

ekonomických dôvodov neodporúčajú.

• Základový uzemňovač - ide o uzemňovač uloţený v betónových základoch budov, stoţiarov, nosných konštrukcií a pod. Tvorí ho

pásová oceľ alebo oceľový .Ukladá sa ako obvodový uzemňovač pod izolačnú vrstvu pribliţne 5 cm nad dnom výkopu tak, aby bol

vodič uzemňovača obklopený betónovou zmesou

Blesk, jeho možné následky na ľudský organizmus

Pri atmosférickom výboji sprevádzanom svetelným (blesk) a zvukovým (hrom) efektom dochádza k vyrovnávaniu kladných a

záporných nábojov medzi mrakmi alebo medzi mrakom a zemou.

Stúpanie teplého vzduchu strháva vodnú paru a tvoria sa mraky. Prudké prúdenie vnútri mraku je príčinou vzniku elektrostatických

nábojov rozloţených tak, ţe kladný náboj je v hornej časti a záporný náboj v spodnej časti mraku,

SKÚŠOBNÁ SVORKA

ANTIKORÓZNA OCHRANA min. 100 mm v

betóne 200 mm mimo betónu

14

Na povrchu zeme sa zhromaţďuje kladný náboj. Dochádza k ionizácii vzduchu a k vytvoreniu vodivého kanála, cez ktorý sa uzatvorí

iskrový výboj medzi mrakmi, resp. mrakom a zemou (blesk). Bleskový výboj sa vyvíja postupne a vo forme čiastkových výbojov. Zo zeme

vyţarujú výboje opačnej polarity, ktoré napomáhajú uzatvoreniu vodivého kanála

Hodnota intenzity bleskových výbojov dosahuje 2 kA aţ 200 kA. Doba trvania čela výboja je do 10 µs a teplota vodivého kanála môţe

dosiahnuť 30000 °C. Blesk je teda silný elektrický výboj koncentrovanej energie v atmosfére, ktorý moţno chápať ako skrat medzi

mrakom a zemou.

K atmosférickému výboju dochádza medzi objektmi nabitými opačnými nábojmi. V prípade, ţe sa do dráhy výboja postaví cudzí

objekt ako prekáţka, výboj si hľadá najvýhodnejšiu cestu, a to buď po jeho povrchu, alebo dokonca cezeň.

Rozlišujeme nasledujúce typy úderov blesku:

- priamy úder blesku do objektu bez vonkajšej ochrany pred bleskom

- priamy úder blesku do objektu s vonkajšou ochranou pred bleskom

- priamy úder blesku do vzdušných vedení nn, vn a vvn

- blízky úder blesku v okolí chránenej budovy

- vzdialený úder blesku

- výboj medzi mrakmi.

Takýto výboj môţe okrem poţiaru spôsobiť v dôsledku prepätia aj značné škody na elektrických a elektronických zariadeniach a

zapríčiniť úrazy elektrickým prúdom.

Postihnutý po úraze bleskom má na tele popáleniny rôzneho stupňa a rozsahu, kovové predmety na tele zanechajú charakteristické

znaky. Priame zásahy blesku do človeka sú pomerne zriedkavé, ale spravidla končia tragicky. Na usmrtenie zvyčajne stačí, aby blesk

udrel v blízkosti človeka. Okolo miesta zásahu sa vytvára nebezpečné krokové napätie, ktoré ohrozuje ţivot ľudí, ale aj zvierat.

Postihnutý po zásahu bleskom obyčajne zomiera na následky zastavenia činnosti srdca, postihnutie mozgu, oslabenie činnosti

nervov, svalov a popáleniny. Často sa však akcia srdca obnoví spontánne, ale neobnoví sa uţ dýchanie. Záchrana je vo väčšine

prípadov po zásahu bleskom moţná pri neodkladnom poskytnutí umelého dýchania. Avšak asi 30 % prípadov zasiahnutia človeka

bleskom sa končí smrťou postihnutých.

Druhy bleskozvodov

Rozoznávame tri druhy bleskozvodov:

• klasický,

• izolovaný (oddialený),

• neizolovaný.

Klasický bleskozvod: Ide o vonkajší systém LPS ochrany pred bleskom.

Bleskozvod má tieto časti:

- zachytávacie (zberacie) zariadenie (zachytávač, zachytávacia tyč),

- zvod,

- skúšobnú svorku (miesto merania zemného prechodového odporu uzemňovača),

- uzemnenie (uzemňovač).

Uvedené časti bleskozvodu musia byť vzájomne vodivo prepojené. Spolupracujú tak, ţe bleskový náboj, ktorý by inak mohol

zasiahnuť chránený objekt, zasiahne zberacie zariadenie, zvodom je zvedený do uzemnenia a uzemňovacom sa bez spôsobenia škody

rozptýli do zeme.

Izolovaný bleskozvod: Ide o vonkajší izolovaný systém LPS ochrany pred bleskom. Zachytávacia sústava a zvody sú umiestnené tak, aby dráha

bleskového prúdu nebola v dotyku s chráneným objektom. Izolované LPS môţu byť vyhotovené buď zachytávacími tyčami, alebo

stoţiarmi, ktoré sú inštalované vedľa chráneného objektu, alebo prostredníctvom zavesených vonkajších vodičov medzi stoţiarmi pri

dodrţaní dostatočných vzdialeností medzí zachytávacou sústavou a zvodmi na jednej strane a kovovými inštaláciami a vnútornými

systémami na strane druhej. Izolovanému bleskozvodu LPS sa hovorí aj oddialený bleskozvod.

Neizolovaný bleskozvod: Ide o vonkajší systém LPS ochrany pred bleskom neizolovaný (neoddialený) od chráneného objektu. Zachytávacia sústava a zvody

sú umiestnené tak, ţe dráha bleskového

prúdu môţe byť v dotyku s chráneným objektom - vonkajší LPS je pripevnený k chránenému objektu. Uvedené časti bleskozvodu sa môţu

nahradiť vodivou časťou objektu alebo konštrukčnou časťou, ktorá vyhovuje poţiadavkám stanoveným na konštrukciu príslušnej časti

bleskozvodu. Ak by však mohli tepelné účinky v bode zásahu blesku alebo vo vodičoch zvádzajúcich bleskový prúd spôsobiť škodu na

15

objekte alebo na jeho vnútornom vybavení, mala by byť vzdialenosť medzi vodičmi LPS a horľavým materiálom najmenej 0,1 m.

Zachytávacia sústava na objektoch pred účinkami atmosférickej elektriny LPS

Účelom zachytávacej sústavy je zachytiť priamy úder blesku do predmetného objektu. Zachytávacia sústava môţe byť tvorená

komponentmi, ktoré sa dajú vzájomne kombinovať. Ide o: • zachytávacie tyče,

• zavesené laná a drôty tvoriace zachytávacie vodiče,

• mreţové sústavy.

Pri návrhu zachytávacej sústavy sa môţu podľa charakteru objektu pouţiť tri metódy: • metóda valivej bleskovej gule (členité objekty),

• metóda ochranného uhla (strešné nadstavby, anténne systémy).

• metóda mreţovej sústavy (ploché strechy).

Metóda valivej bleskovej gule Odporúča sa pre návrh rozmiestnenia zachytávačov na objektoch s nepravidelným tvarom (výška, rozloha). Polomer bleskovej gule

predstavuje vzostupný výboj zo zeme alebo zachytavacej sústavy oproti zostupnému výboju z mraku.

Metóda ochranného uhla Úzko súvisí s metódou valivej bleskovej gule. Ochranný uhol tyčového zachytávača závisí od triedy LPS a od výšky chráneného

objektu. Zachytávacia sústava (tyče, oká, drôty, vedenia) musí splniť poţiadavku, ktorou sa zabezpečí, aby všetky zariadenia a časti chráneného

objektu leţali v ochrannom priestore zachytávacej sústavy. Metóda je vhodná pre objekty s jednoduchými tvarmi. Limitujúca je výška

Metóda mrežovej sústavy Univerzálna metóda, ktorá nezávisí od výšky a tvaru strechy objektu. Zachytávaciu sústavu je vhodné umiestniť na vonkajšie hrany obvodu

objektu. Kovové oplechovania okrajov sa môţu pouţiť ako náhodný zachytávač. Metóda je vhodná na ochranu objektov s plochou strechou.

Zóny priestorov s kúpacou alebo sprchovacou vaňou

Zóna 0

Zóna 0 je vnútorný priestor kúpacej alebo sprchovacej vane. Pri sprchách bez vane je výška zóny 0 - 10cm a hranice jej povrchu

zodpovedajú horizontálnym hraniciam zóny 1.

Zóna 1

Zóna 1 je vymedzená:

a) rovinou dokončenej podlahy a horizontálnou rovinou ktorá zodpovedá:

- najvyššie pevne upevnenej sprchovacej hlavice

- alebo vývodu vody

- alebo horizontálnou rovinou vo výške 225 cm. nad rovinou dokončenej podlahy podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Návrh zachytávacej sústavy objektu metódou ochranného uhla

Návrh zachytávacej sústavy objektu metódou valivej bleskovej gule

Návrh zachytávacej sústavy metódou mreţovej sústavy

16

b) zvislou plochou:

- obklopujúcou kúpaciu alebo sprchovaciu vaňu

- vedenou vo vzdialenosti 120 cm od stredu pevného vývodu vody na stene alebo strope pri sprchách bez sprchovej vane.

Priestor pod kúpacou alebo sprchovou vaňou sa pokladá za zónu 1

Zóna 2

Zóna 2 je vymedzená:

a) rovinou dokončenej podlahy a horizontálnou rovinou, ktorá zodpovedá:

- najvyššie pevne upevnenej sprchovacej hlavice

- alebo vývodu vody

- alebo horizontálnou rovinou vo výške 225 cm, nad rovinou dokončenej podlahy podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

b) zvislou plochou na hranici zóny 1 a paralelnou zvislou plochou vedenou vo vzdialenosti 60 cm od hranice zóny 1.

Pri sprchách bez sprchovej vane zóna 2 neexistuje , ale ustanovuje sa zvýšená zóna 1 definovaná horizontálnou vzdialenosťou 120

cm od stredu pevného vývodu vody na stene alebo strope pri sprchách bez sprchovej vane.

zóna 1

zóna 0

zóna 1

zóna 0

Zóna 0

Zóna 1

120 cm

zóna 1

zóna 0

Zóna 2

Zóna 2

zóna 1

zóna 0

zóna 1

120 cm

2,25 m 2,25 m

60 cm 60 cm

zóna 2 zóna 2

Vaňa - bočný pohľad

Sprcha s vaňou - bočný pohľad

Vaňa - pohľad z hora Sprcha s vaňou - pohľad z hora

2,25 m

10 cm Sprcha bez vane – pohľad zhora

Sprcha bez vane – bočný pohľad

17

Príkaz B

Príkaz B je písomný doklad o nariadených technických a organizačných opatreniach slúţiacich k zaisteniu bezpečnosti

pracujúcich pri práci na elektrických zariadeniach alebo v ich blízkosti (B - znamená BEZPEČNOSŤ).

Príkaz B musí byť vydaný pre práce:

a) na elektrických inštaláciách vn, vvn a zvn a v ich blízkosti. Pre práce na elektrických inštaláciách bez napätia sa príkaz B

vydáva len na zaistenie a odistenie pracoviska,

b) pre práce na elektrických inštaláciách mn alebo nn :

• ak je v spoločných priestoroch s inštaláciami vn, vvn alebo zvn a ak by pri práci mohlo nastať nebezpečenstvo od

inštalácií vn, vvn alebo zvn,

• na kriţovatkách vodičov vonkajších vedení mn alebo nn s vedením vn, vvn a zvn a na vedeniach mn alebo nn v

súbehu s vedením vn, vvn a zvn, kde môţe vzniknúť nebezpečné indukované napätie.

Príkaz B nemusí byť vydaný:

a) ak je nebezpečenstvo oddialenia vykonania potrebných úkonov pri poruchách v mimoriadnom prevádzkovom stave, pri

ohrození ľudského ţivota alebo pri nebezpečenstve vzniku veľkých škôd,

b) pre práce na elektrických inštaláciách vo výstavbe, ktoré ešte neboli pripojené pod napätie a nenachádzajú sa v blízkosti

elektrických inštalácií pod napätím (nebezpečenstvo indukovaného napätia),

c) pre práce na elektrických inštaláciách, ktoré sa často opakujú. Musia byť však na ne vydané presné miestne pracovné a

bezpečnostné predpisy, z ktorých má byť zrejmé, ţe nahrádzajú príkaz B. Znalosť týchto predpisov sa kontroluje

opakovanými skúškami aspoň raz za 3 roky,

d) pre práce na zariadení vn a vvn bez nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom.

Príkaz B musí obsahovať: číslo príkazu, meno a podpis osoby, ktorej je príkaz určený, miesto, druh a čas práce, meno a podpis

osoby vydávajúcej príkaz, mená a podpisy osôb vykonávajúcich zaistenie pracoviska, spôsob zaistenia pracoviska (vypnutie,

preskúšanie vypnutého stavu, miesto uzemnenia a skratovania, ohradenie pracoviska a umiestnenie bezpečnostných oznamov),

označenie najbliţšieho miesta ţivých častí pod napätím a potvrdenie o vykonanom poučení vlastnoručnými podpismi všetkých členov

pracovnej skupiny. Príkaz B sa vystavuje na vedúceho práce. Príkaz B sa vydáva len pre jedno pracovisko a jednu pracovnú skupinu

a platí najdlhšie 24 hodín.

Platnosť príkazu B začína od doby, keď zodpovedný vedúci práce alebo určený dozor prevzal pracovisko a podpísal príkaz B.

Tam, kde zodpovedný vedúci práce zaisťuje pracovisko sám, platí príkaz B odvtedy, keď dal príkaz na začatie práce. Platnosť príkazu

B sa končí jeho písomným uzatvorením.

Pri dlhotrvajúcich prácach, keď zostane elektrická inštalácia trvalo odpojená a zaistená a kde sa zodpovedný vedúci práce po celý

čas práce nemení, sa môţe príkaz B vydať na dlhší čas, najdlhšie však na 1 týţdeň. Zodpovedný vedúci práce je v tomto prípade

povinný, skôr ako dá príkaz na začatie práce, presvedčiť sa kaţdý deň, či nenastali zmeny v zaistení pracoviska, a vykoná o tom

záznam do príkazu B.

Ak na elektrickom zariadení pracuje viac skupín na niekoľkých pracoviskách, je osoba zodpovedná za prevádzku elektrickom

zariadení alebo pracovník určený touto osobou povinný všetky vydané príkazy B evidovať na jednom mieste a iba z tohto miesta sa

môţe vydať príkaz na pripojenie elektrického izariadenia pod napätie.

Ak by osoba, ktorá je oprávnená vydať príkaz B, musela pracovať na elektrickej inštalácii sama, musí si príkaz B vypísať na seba

pred začiatkom práce.

Príkaz B sa môţe odovzdať osobne, poslom, či inou elektronickou textovou komunikáciou a oznámiť telefonicky alebo

rádiofonicky.

Vydané a uzatvorené originály príkazu B so všetkými prílohami sa musia uschovávať počas jedného roka u pracovníka

zodpovedného za prevádzku elektrického zariadenia..

Príkaz B-PPN (práce pod napätím)

Príkaz B-PPN je písomný doklad o nariadených technických a organizačných opatreniach slúţiacich k zaisteniu bezpečnosti

pracujúcich pri práci na vybraných prácach na elektrických zariadeniach pod napätím vn, vvn a zvn a na vybrané práce pod napätím

na zariadeniach nn.

Príkaz B-PPN sa musí vydať na vybrané PPN na elektrických inštaláciách vn, vvn a zvn. Príkaz B-PPN vydáva a podpisuje znalá

osoba s vyššou kvalifikáciou zodpovedná za prevádzku príslušného elektrického zariadenia. Príkaz B-PPN sa vystavuje na vedúceho

práce.

Príkaz B-PPN musí obsahovať: číslo príkazu, červený nápis „Pozor práca pod napätím“, meno a podpis pracovníka

vydávajúceho príkaz, meno a podpis vedúceho práce, miesto, druh a čas trvania práce, počet zúčastnených pracovníkov, údaje o

atmosférických podmienkach, vyhlásenie všetkých zúčastnených pracovníkov o vykonanom poučení, o fyzickej a psychickej

dispozícii na vykonávanie PPN, ďalšie bezpečnostné opatrenia, údaje o prípadnom prerušení a opätovnom začiatku práce a údaje o

skončení práce.

Príkaz B-PPN sa vydáva len pre jedno pracovisko a jednu pracovnú skupinu a platí najdlhšie 24 hodín. Príkaz B-PPN sa môţe

odovzdať osobne, poslom, či inou elektronickou textovou komunikáciou a oznámiť telefonicky alebo rádiofonicky.

Vydané a uzatvorené originály príkazu B-PPN so všetkými prílohami sa musia uschovávať počas jedného roka u pracovníka

zodpovedného za prevádzku elektrického zariadenia.

18

Bezpečnostné značky na elektrických zariadeniach

Bezpečnostná značka na základe kombinácie geometrických tvarov, farieb a grafického symbolu vyjadruje určitý výrok týkajúci sa

bezpečnosti alebo ochrany zdravia. Podľa významu rozdeľujeme bezpečnostné značky na:

Zákazové značky Bezpečnostné značky zakazujúce správanie, ktoré by mohlo viesť k vzniku nebezpečenstva. Biela farba podkladu, kruhový tvar v

červenom orámovaní, čierne symboly. Obsahujú oznámenie zákazu označujúceho neprípustnosť alebo nutnosť okamţitého ukončenia

konania, ktoré je za daných okolností nebezpečné (poţiar, výbuch, úraz a pod.).

Výstražné značky

Bezpečnostné značky, ktoré varujú pred rizikom alebo pred nebezpečenstvom. Ţltá farba podkladu, trojuholníkový tvar v čiernom

orámovaní, čierne symboly. Vystríhajú pred nebezpečím úrazu elektrinou, explózie, otravy, poleptania, ohňa a pod.

Príkazové značky

Bezpečnostné značky, ktoré predpisujú určité správanie. Modrá farba podkladu, kruhový tvar, biele symboly. Obsahujú oznámenie

príkazu k zvýšeniu bezpečnosti a k zaisteniu bezpečného stavu.

Záchranné značky

Bezpečnostné značky informujúce o podmienkach bezpečnosti. Zelená farba podkladu, štvorcový alebo obdĺţnikový tvar, biele

symboly. Obsahujú oznámenie bezpečia alebo iného vhodného odporúčaného opatrenia k zaisteniu bezpečného stavu, ako napríklad

únikovú cestu alebo únikový východ, cestu k zariadeniam prvej pomoci alebo priamo označuje tieto zariadenia prvej pomoci. Záchranné

značky musia byť umiestnené tak, aby boli dobre viditeľné zo všetkých smerov na pracovisku. Príklad záchranných značiek, obr. 8.17.

Požiarne značky

Bezpečnostné značky, ktoré označujú umiestnenie zariadení, prostriedkov a materiálov slúţiacich na potreby poţiarnej ochrany.

Červená farba podkladu, štvorcový tvar, biele symboly.

Zákaz fajčenia

Zákaz hasenia vodou

Nebezpečenstvo výbuchu Nebezpečenstvo úrazu elektrinou

Príkaz na ochranu zraku

Príkaz na ochranu hlavy

Úniková cesta

Miesto prvej pomoci

Tlačidlový hlásič poţiaru

Hasiaci prístroj

19

Dimenzovanie s ohľadom na správnu funkciu ochrany pred úrazom elektrickým prúdom

Dimenzovaním sa snaţíme určiť optimálny prierez vedenia, ktorý bude vyhovovať všetkým poţiadavkám. Poţitie nedostatočného

prierezu je neprípustné, pretoţe môţe byť príčinou závaţných porúch, poţiaru alebo úrazu. a druhej strane pouţitie nadmerne veľkého

prierezu je zasa nehospodárne a vedie k zvýšeným investičným nákladom.

Pri návrhu, respektíve kontrole elektrických vedení sa hľadiska dimenzovania a ochrany vedenia musí sledovať splnenie nasledujúcich

podmienok:

• dostatočná mechanická pevnosť vedenia,

• zabezpečenie správnej funkcie ochrany pred úrazom elektrickým prúdom,

• dodrţanie predpísaného úbytku napätia,

• hospodárny prierez vedenia,

• odolnosť proti dynamickým a tepelným účinkom skratových prúdov,

• dovolené zahriatie vodičov počas prevádzky.

Dimenzovanie vedení z hľadiska správnej funkcie ochrany pred zásahom elektrickým prúdom v skupine ochrán so samočinným

odpojením od zdroja (systémy TN, TT) spočíva v zabezpečení nízkej impedancie vo vypínacom obvode (slučke) medzi krajným a ochranným

vodičom pri poruche, ktorá spôsobí reakciu istiaceho prvku v poţadovanom čase.

Vodiče a káble treba teda dimenzovať tak, aby v slučke medzi krajným a ochranným vodičom vznikol prúd, ktorý pri prechode istiacim

prvkom (poistka, istič) spôsobí odpojenie poruchového obvodu, skôr ako dôjde k poškodeniu zdravia človeka.

Rozhodujúcim prvkom pri výpočte prípustnej impedancie vypínacej slučky je práve čas, počas ktorého musí dôjsť k odpojeniu

poruchového obvodu. Ten závisí od prevádzkového napätia siete a od spôsobu kontaktu s chybným zariadením.

Platia nasledujúce podmienky:

• Pre fázové napätie siete 230 V a zásuvkové obvody do 63 A, z ktorých sa priamo alebo prostredníctvom vidlice pripájajú

elektrické zariadenia triedy ochrany I (drţané v ruke alebo prenosné), môţe byť čas do odpojenia najviac 0,4 s.

• Pre pevne pripojené elektrické zariadenia môţe byť čas do odpojenia najviac 5 s.

Ak sa tieto podmienky nedajú splniť pouţitím nadprúdových istiacich prvkov, musí byť zabezpečené doplnkové pospájanie neţivých

vodivých častí elektrického zariadenia prístupných dotyku alebo ochrana pred úrazom elektrickým prúdom neţivých častí pomocou

prúdových chráničov, ktoré majú čas vypnutia do 0,2 s.

Montáž elektrických zariadení na horľavom podklade

Z hľadiska bezpečnosti osôb a zariadení predstavuje veľmi dôleţitú oblasť návrh, voľba druhu, vyhotovenie a spôsob uloţenia

elektrických silových zariadení do horľavých látok a na ne.

Rozdelenie materiálov z hľadiska horľavosti:

Nehorľavé materiály

Stupeň A (nehorľavé) - cement, pieskovec, kameň, ţula, sklo, hlina a iné.

Horľavé materiály

Stupeň B (nie ľahko horľavé) - polystyrénbetón, zmes minerálnych a celulózových vlákien, dosky zo sklených vlákien a

iné.

Stupeň Cl (ťažko horlavé) - dubové a bukové drevo, pilinové dosky a iné.

Stupeň C2 (stredne horľavé) - drevo smrekové, jedľové, borovicové, drevotrieskové dosky korkové parkety a iné.

Stupeň C3 (ľahko horľavé) — asfaltové lepenky, dechtové lepenky, topoľové drevo a iné.

Ak sa látky stupňa B a C pouţijú na povrchovú úpravu nehorľavej látky v hrúbke menšej ako 1 mm, posudzujú sa ako nehorľavé.

Ak sú látky stupňa C1 a C2 pokryté nehorľavým materiálom v hrúbke aspoň 2 mm, posudzujú sa takisto ako nehorľavé.

Požiadavky na elektrickú inštaláciu na horľavom podklade Elektroinštalačné škatule musia byť prístupné pre montáţ a údrţbu, aby sa mohli ľahko otvoriť a zatvoriť. Rovnako musia byť

viditeľne označené, aby sa dali rýchlo vyhľadať.

Pri umiestnení elektrických silových rozvodov a ich príslušenstiev do protipoţiarnych konštrukcií nesmie byť poţiarna odolnosť

týchto konštrukcií zníţená alebo porušená.

Najvyššia dovolená teplota horľavého materiálu, ktorý má byť v kontakte s elektrickým zariadením, má dosahovať 120 °C.

Uvedená teplota horľavého materiálu alebo horľavého podkladu sa nesmie prekročiť ani pri poruchových stavoch, čiţe pri preťaţení,

skratoch, uvoľnení vodičov atď.

Ak je elektrický materiál odolný aspoň proti šíreniu plameňa, moţno ho uloţiť priamo do B, Cl, C2, C3. Elektrické predmety

stupňov B, Cl, C2, C3 určené na priamu montáţ do horľavých látok musia byť označené značkami:

Ostatné elektrické predmety sa pri ukladaní musia od horľavých látok oddeliť vzduchovou medzerou alebo nehorľavou

tepelnoizolačnou podloţkou.

Vzduchová medzera Pouţíva sa na oddelenie elektrického predmetu od horľavého podkladu. Musí byť dostatočne široká, aby sa v prípade zvýšenia

teploty nadmerné teplo neprenieslo na horľavý podklad.

20

Pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch musí byť vzduchová medzera minimálne 50 mm. Pri elektrických prístrojoch,

svietidlách a elektroinštalačnom materiáli je predpísaná aspoň 30 mm medzera.

Ak sa časť elektrického predmetu zapúšťa do horľavého materiálu, vzduchová medzera sa nesmie pouţiť na ich oddelenie.

Nehorľavé tepelnoizolačné podložky Tepelnoizolačná podloţka pri rozvádzačoch, elektrických strojoch a spotrebičoch je hrubá 10 mm, kým pri elektrických prístrojoch,

svietidlách a elektroinštalačnom materiáli 5 mm. Pri prechode prístrojovej škatule cez horľavý materiál sa tieto musia opatriť

tepelnoizolačnou podloţkou hrubou 5 mm. Vhodným materiálom na výrobu tepelnoizolačných podloţiek sú nové cementovo-vláknité dosky.

Požiadavky na káble a úložný materiál Na horľavé materiály všetkých stupňov horľavosti a do nich, pokiaľ sú odolné aspoň proti šíreniu plameňa, moţno uloţiť silové

vodiče, káble, elektroinštalačné lišty s príslušenstvom, inštalačné rúrky s príslušenstvom, elektroinštalačné kanály a škatule, ktoré nie sú

osadené svorkami. Ide o všetky káble s izoláciou PVC. Káble s gumovou izoláciou sa nesmú pouţívať.

Pohyblivé prívody

Pohyblivé prívody elektrických spotrebičov sa môţu pouţívať len pri výrobkoch vyhovujúcich príslušným normám, prostrediu a

podkladom na mieste, kde sa budú pouţívať.

Šnúry pohyblivých prívodov a šnúrových vedení sú v mieste pripojenia:

• odľahčené od ťahu,.

• zabezpečené proti posunutiu a vytrhnutiu,

• zabezpečené proti skracovaniu ţíl.

Pohyblivé prívody rozdeľujeme na:

• pevne pripojené - na jednom konci ukončené vidlicou, na druhom konci pevne pripojené na svorky elektrického predmetu

• oddeliteľné - vybavené na jednom konci vidlicou a na druhom konci nástrčkou

• predlžovacie - na jednej strane majú vidlicu, na druhej pohyblivú zásuvku

Pohyblivé prívody pre elektrické predmety triedy ochrany I pre zariadenia nn musia mať vţdy ochranný vodič, ktorý musí byť na

oboch koncoch pripojený k ochrannému kontaktu vidlice, zásuvky alebo k ochrannej svorke elektrického zariadenia.

Pohyblivé prívody pre elektrické predmety triedy ochrany II a III sa robia ako neoddeliteľne spojené s vidlicou a na druhom konci

pevne pripojené k svorkám elektrického predmetu. Tieto prívody nemajú ochranný vodič.

Jednofázové predlţovacie prívody musia byť vţdy trojvodičové, to znamená s ochranným vodičom.

Predlţovacie pohyblivé prívody musia byť zhotovené z ohybných vodičov, vybavené vidlicou a zásuvkou rovnakého vzoru na

rovnaký menovitý prúd a rovnaké menovité napätie. Pre domácnosť je určená maximálna dĺţka predlţovacieho pohyblivého prívodu

5 m pri priereze vodičov 1 mm2

Cu a menovitom prúde 10 A. Celková dĺţka pohyblivého prívodu nesmie prekročiť 50 m.

Odporúčané dĺţky pohyblivých prívodov: 1,5; 2; 2,5; 3; 5; 10; 16; 25; 32; 50 m.

Do pohyblivého prívodu moţno zapojiť šnúrový spínač. Musí byť však vhodne dimenzovaný a chránený pred mechanickým

poškodením.

Pohyblivé prívody sa ukladajú tak, aby sa nedali mechanicky poškodiť a zároveň boli chránené pred škodlivým pôsobením

prostredia. Prívody zavedené do elektrických zariadení musia mať izoláciu bez porušenia krytia a ochrany pred úrazom elektrickým

prúdom. Na jednu vidlicu môţe byť pripojený iba jeden pohyblivý prívod.

Pohyblivé prívody sa k pevnému rozvodu pripájajú takmer výlučne zásuvkovými spojmi a iba vo zvláštnych prípadoch (napr. stále

miesto) bez zásuvky (škatuľová rozvodka, spínač).

Zásady vyhotovenia svetelných obvodov

Svetelný obvod je určený prevaţne pre pevné pripojenie svietidiel, príp. pre pripojenie svietidiel na zásuvky ovládané spínačmi.

Na tento obvod je tieţ moţné pripojiť zásuvky, a to v jednej miestnosti najviac jednu zásuvku. V kaţdej obytnej miestnosti a v

kuchyni, ktorá nie je pripojená na obvod pre obytné jadro, musí byť aspoň jeden vývod pripojený na svetelný obvod.

Na jeden svetelný obvod sa smie pripojiť toľko svietidiel, aby súčet ich menovitých prúdov neprekročil menovitý prúd

predradeného istiaceho prístroja obvodu. Menovitý prúd svietidiel sa stanoví z maximálneho príkonu, pre ktorý sú svietidlá

typizované.

V priestoroch s väčším počtom svietidiel (pokiaľ nie je nutné osvetľovať celú plochu súčasne) sa členia svetelné obvody na viac

samostatne ovládaných skupín na dosiahnutie optimálnej regulácie osvetlenia.

Svetelné zdroje sa zvlášť neistia, proti nadprúdu sa istí len ich prívodné vedenie. Vedenie svetelného obvodu sa istí ističmi alebo

poistkami s menovitým prúdom najviac 25 A.

Tam, kde je to z prevádzkových dôvodov ţiaduce, zriaďujú sa bez ohľadu na počet svetelných vývodov aspoň dva svetelné obvody,

aby pri poruche v jednom svetelnom obvode bolo moţné zabezpečiť aspoň orientačné osvetlenie. Ide napr. o schodiská vysoko

podlaţných budov, verejne prístupné priestory, učebne a pod.

Spínače pre ovládanie svetelných obvodov sa prednostne umiestňujú:

pri vchodových dverách

v miestnosti ovládaného svetelného obvodu

na tej strane, kde sa dvere otvárajú (na strane kľučky)

Kolískové spínače a ovládače sa osádzajú tak, aby do polohy „zapnuté“ bolo nutné stlačiť kolísku hore. Páčkové spínače sa

osádzajú tak, aby sa zapínali pohybom páčky hore. Toto ustanovenie sa netýka striedavých a kríţových prepínačov.

Rozvody pre osvetlenie schodísk, nástupných miest výťahov, chodieb atď. sa vykonávajú týmito spôsobmi:

s jedným obvodom - svietidlá sú zapojené na jeden obvod

s dvoma obvodmi - svietidlá sú zapojené na dva obvody jednej fázy

21

s dvoma alebo viacerými obvodmi - svietidla sú zapojene na obvody napájané z dvoch, prípadne troch fáz

s núdzovým osvetlením - doplňuje jeden z prechádzajúcich spôsobov

Ak je osvetlenie spoločných priestorov ovládané samočinnými schodiskovými spínačmi, musí existovať moţnosť zapnúť trvalé

osvetlenie a musí sa pouţiť ovládač so svetelnou signalizáciou ich umiestnenia (napr. ovládače so signálnou tlejivkou pre orientáciu).

Odbočovanie v svetelných obvodoch sa môţe uskutočniť:

v podruţnom rozvádzači

v spínačoch

v svietidlách

v inštalačných škatuliach.

Požiadavky na počet svetelných vývodov v jednotlivých miestnostiach:

Miestnosť Minimum

v SR

Minimum

V EÚ

Obývačka do 20 m2 1 1

Obývačka nad 20 m2

2 2

Kuchynský kút 2+1 2

Kuchyňa 2+1 2

Kúpeľňa do 4 m2

1+1

Kúpeľňa nad 4 m2

2+1 2

WC 1+1 1

Domáce práce 1+1 1

Hobby 1 1

Detská izba 1 1

Pracovňa 1 1

Chodba, predsieň 1 1

Terasa, átrium 1 1

Pivnica, povala 1 1

Spoločná pivnica, povala do 20 m2 1

Spoločná pivnica, povala nad 20 m2

2

Spoločné komunikačné priestory 1

Garáţ, dielňa 1

Kotolňa 1

Číslo za znakom „+“ znamená vývod pre ventilátor (digestor)

Zásady vyhotovenia zásuvkových obvodov

Zásuvkový obvod je určený prevaţne pre pripájanie spotrebičov do zásuviek. Na tento obvod je tieţ moţné pripojiť spotrebiče do

celkového maximálneho príkonu 2 kW napr. svietidlá, ventilátory, infraţiariče a pod.

Zásuvky musia byť volené podľa napätia a prúdovej sústavy. Pri pouţití dvoch napäťových sústav musia byť zásuvky vţdy

nezámenné. Kaţdá napäťová sústava musí mať rovnaký typ zásuviek v celom zariadení.

Vedenia zásuvkových obvodov sa istia ističmi a poistkami, alebo iným istiacim prvkom s menovitým prúdom zodpovedajúcim

najviac menovitému prúdu zásuvky.Istiaci prvok v zásuvkovom obvode istí iba rozvod k zásuvkám (vedenie), obyčajne však neistí

pripojený spotrebič.

Na jeden zásuvkový obvod je moţné pripojiť najviac 10 zásuvkových vývodov (viacnásobná zásuvka sa povaţuje za jeden

zásuvkový vývod), pričom celkový inštalovaný príkon nesmie prekročiť 3 680 VA pri istení 16A. Viacnásobná zásuvka je určené pre

pripojenie na jeden obvod a nesmie sa pripojiť do dvoch rôznych obvodov.

Na jeden trojfázový obvod je moţné pripojiť niekoľko trojfázových zásuviek s rovnakým menovitým prúdom. Najpouţívanejšie

menovité prúdy pre trojfázové zásuvky sú 16A a 32 A. Trojfázové zásuvky s rôznymi menovitými prúdmi sa nesmú zapájať do toho

istého obvodu.

Odbočovanie v zásuvkových obvodoch sa môţe uskutočniť:

v podruţnom rozvádzači

v zásuvkách

v inštalačných škatuliach.

22

Požiadavky na počet zásuvkových vývodov v jednotlivých miestnostiach:

Miestnosť Minimum

v SR

Minimum

V EÚ

Obývačka do 8 m2 2 3

Obývačka do 12 m2 3 3

Obývačka do 20 m2 4 4

Obývačka nad 20 m2

5 5

Kuchynský kút 3 5

Kuchyňa 5 7

Kúpeľňa do 4 m2

2+1

Kúpeľňa nad 4 m2

2+1 3

WC 1 1

Domáce práce 3 4

Hobby 3 3

Detská izba 3 3

Pracovňa 3 3

Chodba, predsieň 1 1

Terasa, átrium 1 1

Pivnica, povala 1 1

Spoločná pivnica, povala do 20 m2 1

Spoločná pivnica, povala nad 20 m2

1

Spoločné komunikačné priestory

Garáţ, dielňa 2*)

Kotolňa 1

Číslo za znakom „+“ znamená vývod pre ohrievač (infraţiarič, konvertor)

*) vrátane trojfázových zásuviek

Označovanie vonkajších vplyvov

Prostredie, v ktorom sa nachádzajú elektrické zariadenia, je vytvorené súhrnom vzájomných vplyvov okolia na elektrické

zariadenia a naopak elektrického zariadenia na okolie. Hovoríme o vonkajších vplyvoch. Vonkajšie vplyvy sú jedným z dôleţitých

faktorov, ktoré významne ovplyvňujú správny výber, stavbu a chod elektrických zariadení.

Princíp kódového označenia vonkajších vplyvov: Kaţdý priestor je charakterizovaný celým súborom trojmiestnych kódov, ktoré sú individuálne pre kaţdý vonkajší vplyv.

Prvý znak - písmeno charakterizuje kategóriu vonkajšieho vplyvu (A, B, C)

A - prostredie (fyzikálna, chemická, biologická alebo antropogénna vlastnosť okolia, priestoru alebo jeho časti, vytvorená

samotným okolím alebo látkami, predmetmi, zariadeniami prítomnými v priestore),

B - využitie (schopnosti a vlastnosti osôb prichádzajúcich do styku s elektrickým zariadením, podmienky úniku a vlastnosti látok v

danom priestore),

C - konštrukcia objektu (vlastnosti stavebných a konštrukčných látok, vyhotovenie a umiestnenie objektu v

teréne).

Druhý znak - písmeno, charakterizuje povahu vonkajšieho vplyvu, čiţe určitý druh vplyvu okolia (priestoru

alebo jeho časti), akými sú napr. teplota okolia, atmosférická vlhkosť, výskyt vody, mechanické namáhanie,

povaha spracovávaných látok, konštrukčné materiály, látky v objekte, prítomnosť osôb v priestore a pod. (A,

B, C, D, E, F, G, H, J, K, L, M, N, P, Q, R, S, T, U)

Tretí znak - číslica, charakterizuje triedu vonkajšieho vplyvu, čiţe určitý stupeň pôsobenia daného vonkajšieho vplyvu ( 1, 2, 3, .... )

napr. 1 - mierny; 2 - stredný; 3 – silný.

23

Prehľad vonkajších vplyvov a ich povaha

*)

vonkajšie vplyvy AT, AU zavedené národnou časťou STN, prevzatá HD tieto vplyvy neobsahuje

Príklad stupňovania triedy vonkajšieho vplyvu

OPaOS (odborné prehlidky a odborné skúšky) vyhradených technických zariadení elektrických

Bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického sa preveruje odbornými prehliadkami a skúškami. Rozlišujeme

niekoľko druhov odborných prehliadok a odborných skúšok (OPaOS). Druhy OPaOS:

Typová skúška Typovou skúškou sa overuje, či prvý typ vyrobený na základe osvedčenia dokumentácie typu zodpovedá schváleným podkladom

a či spĺňa bezpečnostno technické poţiadavky. Typovú skúšku vykonávajú orgány technickej inšpekcie, oprávnené skúšobne a

autorizované osoby. Na vyhradenom technickom zariadení elektrickom, na ktoré bolo vydané osvedčenie o typovej skúške, môţe

výrobca vykonať zmeny len po ich posúdení autorom typového osvedčenia.

Prvá úradná skúška Prvá úradná skúška je dokladom o tom, ţe dané vyhradené technické zariadenie elektrické po ukončení výroby, montáţe či

rekonštrukcie pred uvedením do prevádzky zodpovedá osvedčenej konštrukčnej dokumentácii a či je spôsobilé na bezpečnú a

spoľahlivú prevádzku. Prvú úradnú skúšku vykonáva technická inšpekcia respektíve oprávnená právnická osoba, ktorá na vyhovujúce

technické zariadenie elektrické vydá osvedčenie o skúške. Výsledok sa potvrdí do sprievodnej dokumentácie a vyskúšané vyhradené

technické zariadenie elektrické sa označí symbolom TI doplneným o posledné dvojčíslie roku, v ktorom bola vykonaná prvá úradná

skúška. Úradnej skúške predchádza prvá odborná prehliadka a odborná skúška (OPaOS), ktorú vykonáva elektrotechnik špecialista na

Smer pôsobenia Ozna-

čenie Popis

Okolie pôsobí na

elektrické

zariadenie

AA teplota okolia

AB teplota a atmosférická vlhkosť súčasne

AC nadmorská výška

AD výskyt vody

AE výskyt cudzích pevných telies

AF výskyt korozívnych alebo znečisťujúcich látok

AG mechanické namáhanie otrasy (nárazy, otrasy)

AH vibrácie

AJ iné mechanické namáhanie

AK výskyt rastlinstva alebo plesní (flóra)

AL výskyt ţivočíchov (fauna)

AM elektromagnetické, elektrostatické alebo ionizujúce pôsobenie

AN slnečné ţiarenie

AP seizmické účinky

AQ blesk

AR pohyb vzduchu (vo vnútorných priestoroch)

AS vietor

AT*)

snehová pokrývka

AU*)

námraza

Elektrické

zariadenie pôsobí

na okolie

BA schopnosť osôb

BB elektrický odpor ľudského tela

BC dotyk osôb so zemou (s časťami, ktoré majú potenciál zeme)

BD podmienky úniku v prípade nebezpečenstva

BE Povaha spracovávaných alebo skladovaných látok

Vplyvy objektu CA stavebné materiály

CB Konštrukcia stavby

AD1 pravdepodobnosť výskytu vody je zanedbateľná

AD 2 moţnosť zvislo padajúcich kvapiek

AD 3 moţnosť dopadu kvapiek pod uhlom 60° od zvislice

AD 4 voda môţe striekať vo všetkých smeroch

AD 5 voda môţe prúdiť vo všetkých smeroch pod tlakom

AD 6 môţu sa vyskytovať vodné vlny

AD 7 moţnosť občasného zaplavenia

AD 8 moţnosť úplného a trvalého ponorenia

24

vykonávanie OPaOS (revízny technik).

Opakovaná úradná skúška Vykonáva sa na vyhradenom technickom zariadení elektrickom pred opätovným uvedením do prevádzky. Na vykonanie

opakovanej úradnej skúšky je určená lehota, najneskôr sa však musí vykonať po 10 rokoch prevádzky. Opakovanú úradnú skúšku

vykonáva technická inšpekcia alebo oprávnená právnická osoba. Na vyhovujúce technické zariadenie vydá osvedčenie o skúške,

výsledok potvrdí v sprievodnej dokumentácii a zariadenie opatrí symbolom TI doplneným o posledné dvojčíslie roku, v ktorom bola

vykonaná opakovaná úradná skúška.

Prvá odborná prehliadka a odborná skúška Prvou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou sa preveruje bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického po

ukončení výstavby, montáţe alebo po rekonštrukcii a oprave. Prvú OPaOS vykonáva odborne spôsobilá osoba - elektrotechnik

špecialista na vykonávanie OPaOS (revízny technik). O vykonanej OPaOS sa vyhotoví písomný záznam - Správa o prvej odbornej

prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia. Správa sa musí v organizácii archivovať počas celej ţivotnosti elektrického

zariadenia.

Periodická odborná prehliadka a odborná skúška Periodickou odbornou prehliadkou a odbornou skúškou sa preveruje bezpečnosť vyhradeného technického zariadenia elektrického

počas jeho prevádzky. Periodická OPaOS sa vykonáva počas celej ţivotnosti elektrického zariadenia v stanovených lehotách. Lehoty

sa stanovujú na základe druhu vonkajších vplyvov. Beţná elektroinštalácia v základnom prostredí má stanovenú lehotu 5 rokov.

Periodickú OPaOS vykonáva elektrotechnik špecialista na vykonávanie OPaOS (revízny technik).

OPaOS sa vykonávajú na elektroinštalácii budov, bleskozvodoch, pracovných strojoch, prenosnom ručnom náradí v prevádzke a

elektrických spotrebičoch v prevádzke.

Zaistenie pracoviska pri prácach na elektrických zariadeniach

Elektrické zariadenie alebo jeho časť, na ktorom sa má vykonávať práca, musí byť úplne bez napätia, a to zo všetkých moţných

strán napájania. Odpojenie sa vykonáva prostredníctvom vzdušnej vzdialenosti alebo izolácie. Vypnutie zariadenia iba spínačom ne je

postačujúce na zaistenie bezpečnosti. Ak v obvode existujú kapacity alebo iné nabité časti zariadenia (kondenzátory, káble), musia sa

vybiť vhodnými vybíjacími zariadeniami.

Všetky spínacie a istiace prístroje pouţité na odpojenie musia byť zaistené proti náhodnému alebo zámernému zapnutiu. To sa

dosiahne napr. uzamknutím vybavovacieho mechanizmu, uzamknutím páčky mechanizmu ističa, pouţitím zaisťovacieho zámku a

pod., Pokiaľ je elektrické zariadenie istené poistkami hlavice s tavnými vloţkami poistiek sa po vybratí spoľahlivo odloţia na

bezpečné miesto. Treba dať pozor na spínacie prístroje s diaľkovým ovládaním a na moţné indukované napätia, spätné napätia z

cudzích zdrojov, väzby a pod.

Beznapäťový stav sa musí overiť skúšačkou alebo meracím prístrojom. Stav bez napätia sa musí overiť na všetkých póloch

zariadenia.

Po odskúšaní beznapäťového stavu sa zariadenie zaistí uzemňovacím a skratovacím zariadením. Skratovacie zariadenie má byť

podľa moţnosti dobre viditeľné z pracoviska. V nízkonapäťových inštaláciách sa nemusí zariadenie skratovať, postačí vybratie

tavných vloţiek poistiek, ak je náhodné zapnutie alebo zavlečenie napätia vylúčené. Pri poistkových spodkoch sa umiestni

bezpečnostná značka POZOR NA ZARIADENÍ SA PRACUJE.

Skratovacie zariadenie sa najprv musí spojiť so zemou a aţ potom so všetkými vodičmi vypnutého zariadenia.

Po zaistení pracoviska treba ešte skontrolovať, či boli urobené všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Aţ potom môţe pracovná

skupina vstúpiť na pracovisko. Pri kontrole presvedčí osoba, ktorá vykonala zaistenie pracoviska, pracovnú skupinu o beznapäťovom

stave priamym dotykom na zaistenú časť zariadenia alebo inštalácie.

Po ukončení prác sa vykoná odistenie pracoviska v opačnom poradí. Odstráni sa všetko pracovné náradie, bezpečnostné značky,

zámky a pod. Urobí sa prehliadka pracoviska, pracovná skupina dostane pokyn na opustenie pracoviska, odstráni sa skratovacie

zariadenie (v tejto chvíli sa uţ zariadenie uvaţuje v stave pod napätím).

Umiestnenie mimo dosahu

Ochranné opatrenie umiestnenie mimo dosahu poskytuje len základnú ochranu (ochranu pred priamym dotykom). Toto ochranné

opatrenie sa smie pouţiť v elektrických zariadeniach, ktoré sú prístupné len znalým osobám alebo poučeným osobám, prípadne osobám,

ktoré sú pod dozorom znalých osôb alebo poučených osôb.

Podstata tohto ochranného opatrenia spočíva v takej bez pomôcok nedosiahnuteľnej vzdialenosti, ţe aj náhodný dotyk je

nemoţný. V dosahu ruky nesmú byť súčasne prístupné také časti, ktoré majú rozdielne potenciály. Dve časti sa povaţujú za súčasne

prístupné, ak ich vzájomná vzdialenosť neprekračuje vo zvislom smere 2,5 m, vo vodorovnom smere 1,25 m a pod stanoviskom 0,75

m. Hodnota dosahu ruky sa vzťahuje na priamy dotyk holými rukami bez pomoci (napr. nástroja alebo rebríka). Na miestach, kde sa

manipuluje s objemnými alebo dlhými vodivými predmetmi, sa musia vzdialenosti zväčšiť s ohľadom na príslušné rozmery týchto

predmetov.

25

Práva a povinnosti zamestnancov v súlade so zákonom o Bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z.z.

a) každý zamestnanec má právo:

- prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou,

- odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, ţe je bezprostredne a

váţne ohrozený.

b) každý zamestnanec je povinný: - dodrţiavať právne predpisy, normy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce (vykonávať len činnosti, ktoré odpovedajú jeho odbornej

spôsobilosti a obsluhovať zariadenia podľa stanovených návodov na obsluhu alebo technologických postupov), zásady

bezpečného správania na pracovisku, určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,

- spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu, aby im umoţnil plniť

povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

- náleţité pouţívať predpísané bezpečnostné a ochranné zariadenia (nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich neupravovať),

- pouţívať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,

- dodrţiavať zákazy vstupu a zákazy a nariadenia, ktoré vyplývajú z bezpečnostných značiek,

- zúčastňovať sa oboznamovania, školení a overovania vedomostí, ktoré organizuje zamestnávateľ v záujme bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci,

- podrobiť sa stanoveným preventívnym lekárskym prehliadkam,

- oznamovať bez zbytočného odkladu (vedúcemu na pracovisku, bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre

bezpečnosť, inšpektorátu práce, príslušnému orgánu dozoru) tie skutočnosti, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo

zdravie, najmä bezprostredne a váţne ohrozenie ţivota alebo zdravia a podľa svojich moţností zúčastňovať sa na ich

odstraňovaní,

- v priestoroch zamestnávateľa nepouţívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky a nenastupovať do práce pod

vplyvom týchto látok,

- podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod

vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

- dodrţiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách.

Pohľad zboku

Hranica dosahu ruky

S - plocha, na ktorej sa zdrţiavajú osoby

a = 2,5 m

b = 1,25 m

c = 0,75 m

Zóna dosahu ruky

S

a

b

c

S

Pohľad zhora