Upload
others
View
12
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
!!01.4.2020 – sledujte stránku školy, posielam otázky na vypracovanie
z nasledovných tém: filozofia 19. stor., marxizmus, filozofia 20. stor.
Filozofia 19. storočia
Nemecký klasický idealizmus, predovšetkým Kanta a Hegela, môžeme pokladať za vyvrcholenie
európskej klasickej novovekej filozofie. Filozofia mnohých predstaviteľov klasického obdobia si
robila nároky na postavenie „kráľovnej vied“, na absolútne vedenie, zavŕšenie poznania či
odhalenie podmienok umožňujúcich poznanie. Filozofiu, ktorá sa rozvíja od polovice 19. storočia
(sčasti aj skôr), nazývame poklasickou filozofiou. Toto označenie má zdôrazniť zmenu postavenia
filozofie, zmenu chápania jej možností, funkcií a tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania.
Pre poklasickú filozofiu je typický pluralizmus, diferenciácia filozofických škôl, smerov a hnutí.
Príčiny tohto javu nemôžeme hľadať len v samej filozofii, ale v celej spoločenskej realite. Pre 19.
storočie je príznačný prudký rozvoj hospodárstva, priemyslu, vedy a techniky, kultúry a umenia. 19.
storočie bolo dobou mimoriadnych a rýchlych zmien. Priemyselná revolúcia počas jednej
generácie premenila krajiny, vynález železnice prvýkrát vlastne ľuďom umožnil cestovať rýchlo a
na veľké vzdialenosti. Ľudia verili v pokrok a v budúcnosť, boli však aj pesimistickí a zdesení
úpadkom ľudských bytostí. Bol to vek rozmachu a zároveň prechodu. Ľudia 19. storočia si toho
boli vedomí. Uvedomovali si, že sa život zmenil a že tento proces bol nielen ziskom, ale aj stratou.
19. storočie bolo tiež dobou náboženstva i vedy, viery i pochybovania. Pokrok civilizácie, vedy,
techniky je len jedna stránka, ktorú si filozofia všíma.
Na druhej strane sa zaoberá javmi, ktoré tento pokrok nevyhnutne sprevádzajú: zvecnenie a
odcudzenie človeka, závislosť človeka od jeho výtvorov, úsilie dosiahnuť osobný úspech a
presadiť sa, jednostranná racionalizácia života, rozpad hodnôt - zlé sa stáva dobrým a naopak, a
pod. Napriek veľkej rozmanitosti môžeme filozofické smery poklasickej filozofie na základe istej,
aspoň relatívnej príbuznosti rozdeliť do dvoch základných prúdov:
1) scientistický prúd (lat. scientia - veda) - filozofiu chápu ako vedu, ktorá má úzko spolupracovať s
ostatnými vedami, nadväzovať na ne a poznávať predpoklady vied - pozitivizmus, marxizmus,
novokantovstvo. Prirodzene, obsah pojmov vedy a vedeckosť tieto smery nechápu rovnako. To, čo
ich spája, je úsilie rozvíjať filozofiu v úzkej nadväznosti na poznatky špeciálnych vied. Filozofiu
pokladajú za vedu, ktorá vo vzťahu k špeciálnym vedám môže vystupovať ako všeobecná
metodológia.
2) antropologický prúd (gr. antropos - človek) - v centre pozornosti je človek, jeho existencia, život,
dejiny, jeho neopakovateľnosť. U človeka si všímajú najmä také javy, ako je iracionalita,
prežívanie, vôľa, intuícia a pod. Zaraďuje sa sem náboženská filozofia existencie Kierkegaarda,
voluntaristický iracionalizmus Schopenhauera, voluntaristická filozofia života Nietzscheho,
ďalšie podoby filozofie života (Bergson, Dilthey…
1. scientistický prúd
POZITIVIZMUS
objavuje sa na konci prvej tretiny 19. stor.
snaží sa vychádzať z „pozitívne daného“ z „pozitívnych faktov“ za pozitívne pokladajú iba
predstavitelia pocity a vnemy v ľudskom vedomí, takže podľa ich názoru nemá svet
objektívnu existenciu.
Pozitívne fakty = fakty, ktoré dokážeme jednoznačne definovať, pretože ich získavame i overujeme
zmyslovou skúsenosťou.
Tri etapy, pozitivizmus, empiriokriticizmus a novopozitivizmus zakl. A. Comte:
cieľom jeho mysliteľského úsilia bolo založiť celé naše vedenie a poznanie na tom, čo je
„pozitívne“ dané na faktoch našej skúsenosti a n skúmaní stálych vzťahov medzi faktami t.j
zákonov. Podľa Comta vedecká ff musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú
našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť ani vyvrátiť. Preto žiada vylúčiť z ff
predovšetkým metafyzické otázky. Je zakladateľom empirickej sociológie.
znovu oživuje ducha osvietenstva a iba ho modernizuje na nove podmienky, oživuje vieru
osvietenstva v neohraničený pokrok vied. Táto viera sa prejavuje v jeho zákone troch štádií.
Teologické, metafyzické a pozitívne štádium. Na začiatku v teologickom štádiu sa ľudský
duch orientuje na náboženskú vieru v nadprirodzené sily a mocnosti, ktoré majú
bezprostredne zasahovať do sveta a pôsobiť v ňom. v metafyzickom štádiu už skutočnosť
vysvetľuje na základe abstraktných ff obrazov sveta. Nadprirodzené sily sú nahradené
abstrakciami zákona, substancie, kauzality ako všeobecných princípov bytia a diania.
Pokrok vied napokon privedie ľudstvo k poslednému pozitívnemu štádiu, ktoré sa
oslobodzuje od predsudkov teológie i od špekulácii metafyzickej ff a obmedzuje sa iba na
prísne vedecké skúmanie sveta, ktoré zodpovedá modernej priemyselnej spoločnosti. Až v
tomto štádiu môžeme triezvo poznávať.
Usiloval sa vytvoriť klasifikáciu základných vied .predpokladom všetkých vied bola
matematika, po nej astronómia, fyzika chémia, biológia a nakoniec sociológia. ,medzi
pozitívne vedy zaraďuje psychológiu. J.S.Mill - sústredil sa na logiku a metodológiu vedy,
rozpracoval princíp induktívnej metódy.
Empiriokriticizmus - E. Mach – podľa neho čistú skúsenosť tvoria len zmyslové pocity ako
sú farby, zvuky, priestor. Samé zmyslové pocity nie sú ani fyzické ani psychické sú to
naturálne elementy.
NOVOKANTOVSTVO
- charakterizuje návrat k dedičstvu klasickej ff. viacero ff bolo presvedčených, že myšlienkové
bohatstvo klasickej ff ostalo nevyužité, často oblo nesprávne pochopené, skreslené.
Novokantovstvo sa rozvíjalo ako univerzitná ff v dvoch školách:
1. marburská zakl. Hermann Cohen, predstavitelia:
Paul Natorp, Ernst Cassirer - sústreďovalo sa najmä na Kantovu Logiku a gnozeológiu a usilovalo
sa aplikovať ju na skúmanie samých predpokladov poznania v matematike a fyzike. Odstraňuje
Kantovu „vec osebe“ a pozornosť venuje transcendentálnym kategóriám ako podmienkam
poznania. Podľa nich veda síce nemôže jestvovať bez faktov, ale vedecké poznanie sa nezakladá iba
na faktoch ako tvrdí pozitivizmus. Základy vedy tvoria transcendentálne princípy, formy myslenia.
Vedecké poznanie je vlastne nekonečným procesom napĺňania týchto foriem obsahom. Myslenie
nám teda neposkytuje obrazy sveta na základe zovšeobecnenia faktov a vzťahov medzi nimi ale
tým, že myslíme v logických kategóriách budujeme svet. Marburské novokantovstvo smeruje k
chápaniu kategórii, foriem myslenia ako platonskych idei to znamená pôvodných a od skúsenosti
nezávislých pojmov.
2. bádenská škola - predst.:
Wilhelm Windelband a Heinrich Rickert - škola pochopila výzvu „Späť ku Kantovi“ ako obnovenie
Kantovej etiky jeho učenia o praktickom rozume. Ff nie je iba učením o poznaní toho, čo je, ale aj
učením o tom, čo má byť. Preto sa problémy ff netýkajú len poznania, ale aj života človeka, jeho
konania a regulácie toho konania prostredníctvom noriem a hodnôt. Ak skúmame a hodnotíme
otázky mravnosti, krásy a napokon noetickej pravdy, predpokladáme, že exituje hierarchia hodnôt
od najnižších po absolútne hodnoty ako dobro krása a pravda.bez tých kritérií by sme upadli do
hodnotového relativizmu. Predstavitelia bádenskej školy sa zaoberali aj metódami vedeckého
poznania, Windelband upozornil na nezlučiteľnosť metódy v tzv.nomotetických a ideografických
vedách. Prvé sa usiluje odhaliť a poznať všeobecné zákony a druhé sa zaoberá poznávaním
jednotlivých a neopakovateľných udalostí. Marxistická ff Karl Marx a F.Engels Ff marxizmu sa
úzko spája s ekonomickou teóriou kapitalizmu a socálno-politickou problematikou socializmu.
Marxistická ff je ff činnosti ,praxe.
2. antropologický prúd
Artuhr Schopenhauer (1788-1860)
Zo života:
Arthur Schopenhauer sa narodil v roku 1788 v meste Gdansk (dnešné Poľsko). Bol synom bankára
a renomovanej spisovateľky. Svoju matku však nechápal a považoval ju za zlú. Práve preto s ňou
neskôr prerušil všetky kontakty. Schopenhauer študoval najprv za obchodníka, no keď mu umrel
otec začal sa viac orientovať na jazykové štúdiá a filozofiu. Obdobie štúdia filozofie ho poznačilo
na celý život. Študoval u Fichteho a už ako študent bol veľmi sebavedomý, ale aj arogantný.
Schopenhauer pachtil po sláve a snažil sa predbehnúť aj svojho slávneho a populárneho súčasníka
Hegela. No nepodarilo sa mu to. Dokonca si na univerzite, kde spolu pracovali dal prednášky v tom
istom čase ako aj Hegel s cieľom prilákať jeho študentov, ale nepodarilo sa mu to. Arthur
Schopenhauer mal panický strach z holičov a strihačov. Zaujímavosťou z jeho života je to, že po
smrti daroval celý svoj majetok na dobročinné účely.
Schopenhauerova filozofia:
Schopenhauer bol, čo sa týka svojho učenia veľmi ovplyvnený Immanuelom Kantom. Nemal však
rád filozofiu Hegela, Fichteho, či Schellinga. Považoval ich za neschopných filozofov, ktorí nemajú
právo sa filozofmi vôbec nazývať. Typická filozofia Schopenhauera je voluntarizmus (voluntas -
vôľa) a iracionalizmus. Centrálnym pojmom filozofie A. Schopenhauera je „vôľa“. Vôľa je
podstatou všetkého bytia. Práve vôľa je hybnou silou všetkého.
Poznanie skutočnej podstaty nie je podľa Schopenhauera možné, lebo človek si na základe
empirického a rozumového vnímania vytvára isté predstavy o realite. Tieto predstavy sú
ovplyvnené apriórnymi kategóriami ako sú čas, priestor a kauzálnosť.
Vôľa ako hybná sila všetkého je chápaná metafyzicky. Schopenhauer skôr ako o osobnej vôli hovorí
o vôli svetovej, ktorá hýbe všetkými a všetkým. Vôľa je iracionálna, ale aj napriek tomu ovláda
všetky aspekty človeka a aj prírody. Ovláda ľudské túžby, pocity, emócie ako aj myslenie a aj
fyzické danosti človeka. Aj príroda sa mení podľa toho ako to chce „svetová vôľa“. Pritom
Schopenhauer považuje celú realitu za úplne nezmyselnú. Celé bytie a aj konanie je úplne
nezmyselné, lebo smeruje jedine k smrti. Absurditou podľa Schopenhauera je fakt, že celá
existencia je každou prežitou minútou či hodinou bližšie k smrti. Človeka pritom považuje za
existenciu, ktorá na svete len trpí. Človek je na zem akoby vyvrhnutý aj bez toho aby to chcel.
Zároveň musí svoj život prežiť na tomto svete aj napriek tomu, že to možno nechce. Vôľa sa
ukazuje v živote človeka, jeho chcením. Človek neustále niečo chce a keď to nedosiahne, je
nespokojný. No aj keď nejakú vec dosiahne, tak začne chcieť inú a tiež je potom nespokojný. Tento
kolobeh prebieha až po jeho smrť. Tento kolobeh nazýva Schopenhauer „neukojiteľnou vôľou
k životu“. Celé toto chcenie je pri tom úplne nezmyselné, lebo jeho cieľ je priblížiť sa k smrti.
Svetová vôľa ovplyvňuje aj partnerstvo u ľudí. Schopenhauer totižto tvrdí, že pôsobenie svetovej
vôle ovplyvňuje aj výber manžela, manželky, či partnera a partnerky. Nie je to láska, ktorá dvoch
ľudí spája, ale vhodné potomstvo. Vo vzťahu dvoch ľudí (manželov) nejde teda o šťastie, ale
o vhodných potomkov, ktorí z takéhoto spolužitia narodia.
Schopenhauer mal zaujímavý názor na dedenie vlastností od svojich rodičov. Schopenhauer totižto
tvrdí, že od matky človek dedí cit a inteligenciu a od otca charakter. Sám o sebe tvrdí, že svoj súcit
k iným a svoj geniálny intelekt zdedil po matke. Je to zaujímavý názor, keďže svoju matku nemal
moc v láske a keďže s ňou mal väčšinou problém, tak sa s ňou v neskoršom živote ani nestretával.
Naopak tvrdil, že svoju živelnosť zase zdedil po otcovi.
Aj napriek pesimizmu, ktorý je vo filozofii Schopenhauera všadeprítomný, sa snaží v neskoršej
fáze svojho života o vymanenie sa z pazúrov svetovej vôle. Nikdy sa však človek nedokáže z vôle
vymaniť úplne, len môže zmierniť jej pôsobenie. Shopenhauer dokonca nachádza 4 spôsoby
vymanenia sa zo svetovej vôle:
1. Súcit – práve súcit s ostanými, nám pomôže pochopiť, že aj iný človek má svoje trápenie
a toto trápenie môže byť aj väčšie ako to naše. Práve toto vedenie nám pomôže zmierniť
naše vlastné utrpenie.
2. Dobrovoľný únik zo života (samovražda) – tento spôsob úniku z trápenia života však nie je
až taký dobrý, lebo potvrdzuje nadvládu svetovej vôle.
3. Estetický zážitok – estetický zážitok je jeden z najlepších spôsobov odpútania sa od vôle.
Tento zážitok, môžeme prežiť predovšetkým v umení, ale aj v iných oblastiach.
Schopenhauer dosahuje estetický zážitok predovšetkým v hudbe. Iný však tento zážitok
dosiahnu pri pozorovaní obrazu, či iného umeleckého diela.
4. Nirvána – je to ešte silnejší nástroj odpútania sa od vôle ako estetický zážitok. Nirvánu
zažijeme v odpútaní sa od normálneho spôsobu života. Schopenhauer tvrdí: čím menej
človek na život potrebuje, tým menej sa trápi a tým je spokojnejší. Nirvánu môžeme
dosiahnuť predovšetkým životom v askéze. Práve tento spôsob života nás od odpútava od
trápenia sa a od svetovej vôle.
Filozofia A. Schopenhauera nachádza svojich zástancov žiaľ až po smrti samotného filozofa. Za
svojho života bol Schopenhauer žiaľ nepochopený a mnohými odmietaný. Jeho filozofia je však
dôležitou nadstavbou Kantovej filozofie a Schopenhauera považujeme za otca voluntarizmu.
Voluntarizmus: filozofický smer, ktorý v gnozeologickom či ontologickom ohľade priznáva vôli
prednosť pred rozumom a považuje ju za podstatu všetkého, čo existuje..
Zopakujte si:
1. Porozprávajte o živote A. Schopenhauera
2. Aký názor má Schopenhauer na filozofiu Hegela, Fichteho či Schellinga?
3. Čo je hybnou silou všetkých vecí a procesov?
4. Môže podľa Schopenhauera človek poznať realitu? Ako ju môže poznať?
5. Prečo Schopenhauer hovorí o tom, že sa človek len trápi? Vysvetlite!
6. Aké je východisko z trápenia človeka?
7. Ako je možné dosiahnuť nirvánu?
Friedrich Nietzsche (1844-1900)
Friedrich Nietzsche je najvýznamnejším filozofom 19. storočia v Nemecku a v Európe. Narodil sa
15. októbra 1844 v Röckene v rodine evanjelického farára, ktorý zomrel, keď bol Nietzsche ešte
malý chlapec. Vychovávala ho mama. Celý život až do dospelosti prichádzal do styku len zo
ženami, čo na jeho povahe zanechalo isté následky. Bol veľmi šikovný a snažil sa aj sám vzdelávať.
Už v dvadsiatichštyroch rokoch bol profesorom na univerzite v Bazileji. Nietzsche miloval hudbu,
o ktorej hovoril, že je pre neho cestou života. Bez hudby by bol vraj jeho život omylom. V Bazileji
sa neskôr spoznal so skladateľom Richardom Wagnerom. Posledné roky pred smrťou sa
Nietzschemu veľmi zhoršil zdravotný stav. Krátko pred smrťou takmer oslepol a bol odkázaný na
pomoc druhých. Opatrovala ho sestra.
Filozofia a teórie, ktoré Nietzsche vytvoril sú veľmi ťažké na pochopenie. Preto majú obrovskú aj
umeleckú hodnotu. V jeho dielach sa častokrát stretneme s obrazmi, metaforou či metonýmiou.
Rovnako ako Schopenhauer preberá aj Nietzsche učenie o svetovej vôli. Kým ju však
Schopenhauer chápe čisto metafyzicky, Nietzsche metafyziku rázne odmieta. Tvrdí, že metafyzika
nie je dobré poznanie.
Metafyzika - filozofická náuka o nadzmyslových princípoch bytia; teória východiskových kategórií
filozofie
Ľudstvo podľa Nietzscheho prechádza nasledovnými životnými štádiami: (opäť sa vyjadruje veľmi
metaforicky)
Duch sa premieňa na ťavu – ľudia sa riadia istými hodnotami a pravidlami. Uctievajú
Boha a snažia sa žiť tak, aby si tohto Boha nepohnevali resp. aby dodržiavali všetky
uznávané morálne normy.
Ťava sa premieňa na leva – Hlavným znakom tohto štádia je posun k nihilizmu -
k dekadencii ľudstva. Ľudia už neuznávajú žiadnu autoritu a ani žiadne morálne pravidlá či
hodnoty. Tu vyriekol Nietzsche svoje slávne slová „Boh je mŕtvy! Boh zostáva mŕtvy - my
sme ho zabili“ Riešenie je v rozbití starých hodnôt a zrušení starých morálnych pravidiel.
Nietzsche bol preto nazývaný aj ako filozof s kladivom, lebo sám rozbíjal staré hodnoty.
3. Lev sa mení na dieťa – Neexistujú už staré hodnoty ani žiadne pravidlá. Je preto potrebné
vytvoriť nové. Tieto dokáže vytvoriť jedine „nadčlovek“ (Übermensch).
Nihilizmus = popieranie všetkých spoločensko-mravných zásad, bezzásadovosť
Človek je medzistupňom medzi opicou a nadčlovekom. Človek ako taký je výsledkom vývinu
prírody. Nadčlovek je výtvor vlastnej aktivity človeka. Vôľa k životu sa u neho mení na vôľu
k moci. Nadčlovek je silná individualita, ktorá má moc meniť seba samého, vie vyhodnotiť čo je
dobré a čo je zlé. Dobré je všetko to, čo uchopuje moc človeka a zlé to, čo mu ju odoberá. Pri
nadčloveku sa vôľa k životu mení na vôľu k moci. Poznanie je pri tom chápané ako prostriedok
k moci – nástroj k moci. Všetka činnosť nadčloveka je sebecká, egoistická, panovačná a smeruje
k jeho rozvoju.
Nadčlovek dokáže ovplyvniť svoje vnímanie sveta a vnímanie samého seba. Nadčlovekom sa však
nemôže stať každý. Z celého ľudstva je to prisúdené len istým jedincom. Spoločnosť a ľudstvo by
sa malo správať tak, aby bol umožnený vývoj nadčloveka. Nadčlovek má zase žiť slobodne,
v súlade so sebou samým a tiež s dôrazom na svoj rozvoj.
Aj v učení o morálke sa vyskytuje ideál nadčloveka. Nietzsche rozdeľuje morálku na
1. morálku otrokov – je to morálka tých, ktorí sú slabí a svoje slabošské vlastnosti nazývajú
cnosťou. Medzi ne patria pokora, skromnosť, súcit s inými, askéza a iné.
2. morálku silných – je to morálka skutočných nadľudí a tvoria ju všetky hodnoty, ktoré im
umožňujú napredovať a nebrzdia ich v tomto rozvoji.
Bolesť, utrpenie, neštastie a trýznenie sú pre človeka veľmi potrebné, lebo vďaka nim človek
poznáva čaro a krásu opačných hodnôt (štastie, radosť, krása ...) a zároveň človeka dokážu posilniť
a kultivovať. Známy je jeho výrok „Čo ma nezabije, to ma posilní“.
Najvýznamnejšie diela F. Nietzscheho sú: „Mimo dobra a zla“, „Genealógia morálky“, „Tak vravel
Zarathustra“.
Nietzsche ovplyvnil filozofiu života v 20.stor. - filozofiu existencie Martina Heideggera. Diela boli
zneužité ideológiami nacizmu, ako napríklad výnimočnosť árijskej rasy, jej vôľa k expanzii,
antisemitizmu a „vyšlachtenia“ rasovo čistého človeka. Tieto skreslené ideológie boli šírené hlavne
prostredníctvom jeho sestry, Elizabeth Nietzsche, ktorá vydávala jeho texty v silne skreslených
výberoch. Mimo iné, posmrtný výber poznámok nezamýšlaných k publikácii Vôľa k moci (Wille
zur Macht, 1901). Nietzsche však odmietal antisemitizmus aj nemecký nacionalizmus svojej doby –
vyjadruje sa o nich výsmešne na mnohých miestach vo svojich dielach.
Otázky na zopakovanie:
1. Porozprávajte o živote F. Nietzscheho
2. Aké životné etapy Nietzsche rozoznáva?
3. Aká je to morálka otrokov?
4. Čo chápe pod pojmom nadčlovek?
5. Ako definuje Nietzsche náuku o svetovej vôli?
6. Aké sú najvýznamnejšie diela F. Nietzscheho?
SOREN KIERKEGAARD (1813-1855)
predstaviteľ dánskej náboženskej filozofie, predchodca existencionalizmu; prezývaný
Boží špión
cítil sa citovo ochudobnený, otec ho vychovával prísne nábožensky; vyštudoval teológiu;
doživotná láska k Regíne
Diela: Buď – alebo: človek je buď kresťan alebo nie je, nedá sa predstierať vieru; Pojem
strachu, Strach a chvenie, Nemoc k smrti: z názvov vyplýva podstata – pesimizmus
filozofia upriamená na individuálnu existenciu, Kierkegaarda prirovnávali k Sokratovi;
podoba- žiadna objektívna pravda nie je dôležitá; podstatná je subjektívna pravda a v tom sa
podobá Sokratovi;
svojou filozofiou pomáha hľadať subjektívnu pravdu;
Existuje Boh? – podľa Kierkegaarda je táto filozofická otázka úplne zbytočná, ak
jednotlivec prítomnosť Boha vo svojom vnútri, nepotrebuje žiadny dôkaz.
Kto je človek? – na túto otázku sa nedá objektívne odpovedať, muselo by sa
prihliadať na existenciu každého jednotlivca a to je nemožné.
pri subjektívnej pravde je potrebná viera
JEHO FILOZOFIA HOVORÍ O TROCH ŽIVOTNÝCH PÚŤACH
1) Estetické štádium: zmyslové zážitky, zábava, povrchný život, užívanie si, hlavné kritérium –
zábava a nuda; človek v tomto štádiu môže skĺznuť k pochybovaniu, strachu, ide o pozitívny
moment, človek začína uvažovať, môže tak postúpiť do vyššieho štádia, má šancu zmeniť sa,
prejaviť vnútornú slobodu, ide o existenčnú voľbu.
2) Etické štádium: prejaví sa morálne hlbší zmysel života, ukazovateľ . správne a nesprávne
(pripomína Kanta a ďalších nemeckých idealistov); je tu rozhodovanie a posudzovanie inými.
3) Náboženské štádium: viera – najdôležitejšia, ide o najväčší prejav slobody, uvedomenia,
prepojené s nasledovaním Ježiša, základom je voľba, ktorá odzrkadľuje postoj k vlastnej existencii;
„Viera začína tam, kde sa končí myslenie.“ Boha možno poznať len cez osobné hľadanie,
pravda o Bohu je osobná; chcel ukázať ľuďom nový spôsob života;
mal vplyv aj na teológov, aj na viacerých spisovateľov.
Otázky na zopakovanie:
Porozprávajte o živote Sörena Kierkegaarda!
Ktorú pravdu považuje Sören za správnu?
Aké sú tri štádiá existencie podľa Kierkegaarda?
Aké sú najvýznamnejšie diela Sörena Kierkegaarda?
4.A OBN Srdečne Vás pozdravujem! Vypracované odpovede posielajte na adresu [email protected] do 27.3.2020
! Veľa úspechov! 1. Napíšte aké problémy sa v renesancii nastoľujú popri filozofických problémoch?
………………………………………………………………………………………………………..
2. Mikuláš Kuzánsky za základ všetkého uznal „Jedno“. Ako ho charakterizoval?
……………………………………………………………………………………………………….
3. Kto je autorom heliocentrickej teórie?
………………………………………………………………………………………………………..
4. Galileo Galilei sa do dejín zapísal výrokom:
………………………………………………………………………………………………………..
5. Čo je panteizmus?
………………………………………………………………………………………………………..
6. Vedou o „maxime“ bola v renesancii označovaná:
…………………………………………………………………………………………………………
7. Myšlienku o existencii nekonečného množstva svetov sformuloval:
…………………………………………………………………………………………………………
8. Machiavelli napísal dielo:
………………………………………………………………………….
Základnou myšlienkou diela je ……………………………………………………………………….
…………………………………………………………………………………………………………
9. Kľúčovou disciplínou novovekej filozofie sa stáva :
………………………………………………
10. Na aké obdobia členíme novovekú filozofiu z časovej postupnosti?
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
11. Charakterizujte podstatu empirizmu.
…………………………………………………………………………………………………………
12. Akú metódu využívajú empirici?
…………………………………………………………………………………………………………
13. Charakterizujte podstatu racionalizmu.
…………………………………………………………………………………………………………
14. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov racionalizmu.
…………………………………………………………………………………………………………
15. Proti čomu bola zameraná činnosť osvietencov vo Francúzsku?
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
16. Kde vzniklo osvietenstvo?
…………………………………………………………………………………………………………
17. Akými prostriedkami chceli osvietenci dosiahnuť nápravu spoločenských pomerov?
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
18. Voltaire za optimálnu formu vlády považoval:
……………………………………………………
19. Voltaire po skúsenostiach z exilu v Anglicku sformuloval štyri odporúčania na riešenie situácie
vo Francúzsku. Uveďte aké:
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
20. Čo považoval Montesquieu za najlepšiu formu vlády?
………………………………………………………………………………………………………
21. Kto vydával kolektívne dielo francúzskeho osvietenstva – Encyklopédiu?
………………………………………………………………………………………………………
22. J.J. Rousseau ako osvietenský filozof bol jenoznačne proti …………………………………….
23. J.J. Rousseau medzi osvietencami zastával osobitné postavenie. Uveďte v čom?
……………………………………………………………………………………………………….
24. Ktoré dielo Rousseaua sa stalo „bibliou“ budúcej francúzskej revolúcie?
……………………………………………………………………………………………………….
25. Nemecký idealizmus podstatne inovoval tému rozumu. Chápanie rozumu je iné ako u
osvietenstva. Vysvetlite v čom?
……………………………………………………………………………………………………….
26. Kto je zakladateľom nemeckého klasického nemeckého idealizmu?
……………………………………………………………………………………………………….
27. Dielo Kanta delíme na dve obdobia. Akej problematike sa venuje v prvom období?
……………………………………………………………………………………………………….
28. Čím sa zaoberá Kant v diele „Kritika čistého rozum“?
……………………………………………………………………………………………………….
29. Ako sa nazýva hlavné dielo G.W.F. Hegela?
……………………………………………………………………………………………………….
30. Hegelov názor o štáte. Akú úlohu pripisuje štátu?