Sociálne zabezpečenie

a) Opakovanie z predmetov : ÚPD, občianke, správne, .... právo

Dualizmus verejného a   súkromného práva

OT: Ako sa člení právo ?

OD : na – prirodzené a pozitívne,

- hmotné a procesné,- vnútroštátne a medzinárodné,- verejné a súkromné.

1

Právny systém Slovenskej republiky

Toto členenie v kontinentálnom právnom systéme je známe oddávna a  uznávané je aj dnes.

Názory o právnom dualizme verejného a súkromného práva pochádzajú z obdobia starovekého Ríma. Často sa v tejto súvislosti uvádza vymedzenie vzťahu verejného a súkromného práva, ktoré podal rímsky právnik Digestach takto :

„ Právo verejné je zamerané na záujem rímskeho štátu, kým právo súkromné na záujem jednotlivcov“.

2

V súlade so stavom odlišnosti zaradenia do verejného, či naopak súkromného práva v jednotlivých štátoch Európy, sa občianske právo (driot civil) považuje za vlastné alebo všeobecné súkromné právo. Od neho sa až postupne odvíjali ďalšie odvetvia (pododvetvia) súkromného práva, tzv. osobitné súkromné právo, medzi ktoré zaraďujeme obchodné právo, právo cenných papierov, čiastočne aj pracovné právo. K osobitným súkromným odvetviam zaraďujeme aj právo duševného vlastníctva, medzinárodné súkromné právo.

Pokiaľ sa jedná o rodinné právo, toto tvorí nedeliteľnú súčasť občianskeho práva.

Pre odvetvia patriace do systému verejného práva je charakteristické , že sa medzi subjektmi týchto právnych vzťahov uplatňuje princíp nadriadenosti a   podriadenosti vyplývajúcich z toho, že jeden zo subjektov disponuje verejnou donucovacou, zvrchovanou mocou voči inému subjektu. K takýmto právnym odvetviam patria najmä ústavné právo, správne právo a   finančné právo, ale aj právo sociálneho zabezpečenia (sociálne zabezpečenie).

Sociálna politika (ďalej len SP)

Zloženina slov :

Politika – vo všeobecnosti rozumieme vedu a umenie riadiť a spravovať spoločnosť, ako aj praktickú činnosť spoločenských orgánov a inštitúcii, sledujúcich dobro a rozvoj ľudí a spoločnosti.

Sociálny

- v historickom kontexte sa nespochybňuje väzba na určitú spoločenskú jednotku (kmeň, rod, rodina) vznikajúcu za účelom združovania svojich členov pre plnenie svojich funkcii, k deľbe práce a deľbe spoločenských (sociálnych) úloh,

- novodobé pohľady a vysvetlenia do spoločenskej vrstvy sa viac-menej ustálili na významoch : týkajúci sa zaradenia do spoločenskej vrstvy, a používajú sa tiež v zmysle starostlivosti a zabezpečenia slabých a slabších členov spoločnosti,

- v najširšom slova zmysle spoločenský = všetko, čo súvisí alebo sa vzťahuje na spoločnosť.

- v užšom slova zmysle vyjadruje konkrétne riešenie materiálnych podmienok existencie človeka počas vzniku nepriaznivých životných situácií.

3

Sociálna politika (ďalej len SP) je uvedomelou a cieľavedomou spoločenskou činnosťou jednotlivých subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, záujmových občianskych združení, dobročinných spolkov, cirkevných organizácií, atď.), ktorá zabezpečuje ciele a zámery sociálneho a všestranného rozvoja osobnosti človeka.

Prvky sociálnej politiky :

a) Subjekty SP – ľudia žijú v spoločenstve iných ľudí, v rodine, pohybujú sa v pracovných kolektívoch, neformálnych zoskupeniach či záujmových združeniach, kde presadzujú svoje znalosti, schopnosti, ako aktívne subjekty (subjekty sociálnej politiky). SP realizuje množstvo subjektov, ale spomedzi nich sa výrazne odlišným postavením vyznačuje štát . Štát ako nositeľ sociálnej politiky sa od ostatných subjektov odlišuje tým, že pri jej realizácii sa opiera o   mocenskú štruktúru a   vynutiteľnosť opatrení, založených na systéme sankcií.

b) Objekt SP – je aj spätné pôsobenie vonkajších podmienok a okolností na pracovné a životné podmienky jednotlivcov. Jednotlivci ale i rôznorodé sociálne skupiny sa tak stávajú objektom sociálnych opatrení, sociálnej politiky.

c) Obsah SP.

Modely sociálnej politiky

Hovorí sa, že koľko autorov v oblasti sociálnej politiky toľko názorov, t.j. že na tomto sa autori doteraz nezjednotili. Odlišnosť názorov vyplýva jednak z prístupu k SP. V týchto súvislostiach na odlišné priority kladú sociológovia, právnici či ekonómovia alebo filozofi. Navyše jednotlivé štáty prezentujú rozdielne prístupy pod vplyvom historických tradícii a ďalších faktorov spoločenského prostredia. V dôsledku toho sa vykryštalizovali jednotlivé modely SP, ktoré sú výrazne rozdielne najmä z hľadiska miery zásahov štátu.

1. Škandinávky model [s veľkým výsekom činnosti vládnej agendy (severský, alebo tiež sociálno-demokratický, kolektivistický, univerzalistický)], Je založený na vysokom zdanení, tomu zodpovedajúcej rozsiahlej miere sociálnej ochrany jednotlivcov a intervenčnom zásahu štátu do ekonomiky a fungovania trhu práce a systému sociálnej bezpečnosti. Zodpovedá redistributívnemu typu SP, lebo preferuje

4

výrazné prerozdeľovanie (redistribúciu) zdrojov, získaných hlavne formou verejných daní a odvodov.

2. Anglosaský model [výrazný kontrast voči škandinávskemu minimálne a nevyhnutné zásahy štátu na odvrátenie hroziacich negatívnych udalostí vedúcich k chudobe a sociálnemu vylúčeniu (model liberalistický, reziduálny, beveridgeovský)]. Štát intervenuje do sociálnych procesov iba minimálne, miera redistribúcie je veľmi nízka. Rozhodujúcej miere je fungujúci mechanizmus trhového pôsobenia, sloboda rozhodovania jednotlivca a zodpovednosť za vlastné sociálne postavenie (ÚSA, z časti i GB – za vlády M. Thatcherovej).

3. Konzervatívny model resp. moderný konzervatívny „Bismarckov“ model, korporativistický, neoliberálny) založený na požiadavke zabezpečenia sociálnych potrieb jednotlivca hlavne jeho prácou, teda vlastným pričinením sa o svoj sociálny status.

Miera odlišnosti je spôsobená rôznymi vplyvmi. Vplyvy charakteru politického zvyčajne vyjadrujú usporiadanie vzťahov štátu a   iných subjektov SP a   určenie miery podielu na nej od minimálnej štátnej účasti až po zoštátnenie sociálnej politiky .

Ďalšie pojmy :

Štát – je verejnoprávna korporácia, ktorá vznikla a existuje na základe spoločenskej zmluvy (ústavy), vyznačuje sa najvyššou a suverénnou mocou nad štátnym teritóriom, obyvateľstvom, ako aj nad personálnym, vecným a organizačno-normatívnym substrátom.

Občan – je obyvateľ štátu, ktorý má štátno-občiansky vzťah so štátom.

Štátne občianstvo – je trvalý právny zväzok medzi FO a štátom, ktorého dôsledkom je komplex vzájomných práv, slobôd a povinností občana a štátu, určených a zabezpečených štátom, ktorý občanovi umožňuje aktívne sa zúčastňovať na politickom, štátnom, ekonomickom a kultúrnom živote štátu a spoločnosti.

Ústava – je základný normatívno-právny akt najvyššej právnej sily, ktorý upravuje základy organizácie štátu, jeho formu a štruktúru a zásady vzťahov medzi štátov a občanmi.

5

Ďalší pojem je spôsobilosť.

OT : Čo je spôsobilosť, aké druhy poznáme ?

OD : U f yzických osôb (ďalej len FO) :

a) spôsobilosť na práva a   povinnosti – je definovaná v Ústave SR čl. 14 ako „Každý má spôsobilosť na práva“, eventuálne v § 7 OZ táto spôsobilosť vzniká narodením; túto spôsobilosť má aj dieťa, ktoré je počaté ak sa narodí živé; zaniká smrťou, eventuálne vyhlásením za mŕtveho,

b) spôsobilosť na právne úkony – je stanovená OZ v ustanovení § 8 je spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi zakladať, meniť a rušiť právne vzťahy ; v plnom rozsahu vzniká dosiahnutím plnoletosti, Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku ; môže byť rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne vôbec vylúčená (viď § 10 OZ),

c) spôsobilosť procesná - tú ma FO v takom rozsahu, v akom rozsahu má spôsobilosť na právne úkony, t.j. ak z určitého dôvodu súd rozhodne o obmedzení, či pozbavení spôsobilosti na právne úkony, len v takom rozsahu ma FO spôsobilosť procesnú, či nemôže byť vôbec stranou v procese.

d) deliktuálna spôsobilosť je spôsobilosť mať právnu zodpovednosť. Táto je podmienená dosiahnutím určitého veku (podľa zák.č.300/2005 Z.z. Trestného zákona je to 14 rokov, pri TČ sexuálneho zneužívania je to 15 rokov a príčetnosť, eventuálne nepríčetnosť, ktorá vylučuje trestnú zodpovednosť. Právnické osoby (PO)

Právny poriadok priznáva určité práva a povinnosti nielen prirodzeným (fyzickým) osobám, ale aj vykonštruovaným spoločenským útvarom. Hovoríme právnickým osobám.

Právnická osoba, ako organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.

Druhy právnických osôb :

a) združenia FO alebo PO,b) účelové združenia majetku,c) jednotky územnej samosprávy,d) iné subjekty, u ktorých to ustanovuje zákon.Ad a)

obchodné spoločnosti a družstvá, spoločné podniky,

6

politické strany a hnutia, cirkevné a náboženské združenia, občianske združenia a iné združenia, záujmové združenia právnických osôb

Ad b)

nadácie, štátne a neštátne fondy.

Ad c)

obec, vyšší územný celok (VUC),

Ad d)

štátne podniky, banky a sporiteľne, príspevkové organizácie zriadené UOŠS, obcami, VUC, družstevné podniky, .... .

Štát ako účastník právnych vzťahov.

Štát je účastníkom občianskoprávnych vzťahov, je právnickou osobou. V mene štátu v právnych vzťahoch vystupujú orgány štátu.

Štát, pri výkone svojich funkcií uskutočňuje rôzne druhy politík, ktoré sú pomenované podľa oblastí zamerania napr. hospodárska, finančná politika, ale i politika mimo vlastný štát = zahraničná politika.

Nástroje SP

V podmienkach prevažujúcej časti európskych krajín sa sociálna politika nevníma ako reziduálny model (anglosaský) s minimálnymi zásahmi štátu. Tomu zodpovedajú aj nástroje použité na jej realizáciu. Tieto nástroje SP možno zoskupiť do niekoľkých skupín typovo zhodných a charakterovo podobných inštitútov zameraných na dosiahnutie zhodného cieľa. Spomedzi nich sa ako základné nástroje presadzujú právne nástroje, ekonomické nástroje a sociálne nástroje :

- Právne nástroje SP. Právo upravuje vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, medzi FO, PO a inštitúciami pri realizácii SP. Taktiež vytvára priestor – právny rámec uplatňovania sociálnych práv jednotlivcov určením ich oprávnení a právnych povinností. Medzi právne nástroje SP radíme tak vnútroštátne právne pramene sociálnych a   hospodárskych práv (teda i „pracko“), ako aj medzinárodné pramene , pramene Rady Európy, Európskej únie a   Európskych spoločenstiev (   najmä právo sociálneho zabezpečenia).

- Ekonomické nástroje SP. Realizácia SP si vyžaduje finančné prostriedky. Všetky opatrenia zamerané na získavanie zdrojov a ich prerozdeľovanie v súlade so sociálnymi cieľmi majú charakter ekonomických nástrojov. Ekonomické nástroje vymedzujú možnosti rozvoja SP.Medzi rozhodujúce formy získavania finančných zdrojov na realizáciu SP patria

7

- dane (plynúce do štátneho rozpočtu, obecného rozpočtu, rozpočtu VÚC),- príspevky do poistných fondov (do systému zdravotného poistenia; v rámci sociálneho poistenia

na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenia, úrazové a garančné poistenie i poistenie v nezamestnanosti),

- úverové nástroje (pôžičky a úvery),- súkromné zdroje (v menšej miere, napr. prijmy z   podnikania, z   darov).

- Sociálne nástroje SP. Do tejto skupiny patrí najmä kolektívne vyjednávanie a sociálne programy.a) Kolektívne vyjednávanie

Súčasný vývoj kolektívneho vyjednávania ako inštitútu pracovného práva smeruje k posilňovaniu autonómie jeho účastníkov, čim sa vytvára ďalší priestor na zvýšenie flexibility pracovnoprávnych vzťahov. Dohody sociálnych partnerov (zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov) na úrovni Spoločenstva v otázkach, keď inak Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne, nadobúdajú povahu a formu smernice ako prameňa sekundárneho práva EÚ. Obsah týchto dohôd smeruje voči členským štátom únie povinným prostredníctvom národnej legislatívy zabezpečiť naplnenie cieľa smernice. Podnikové kolektívne zmluvy i kolektívne zmluvy vyššieho stupňa predstavujú stret záujmov oboch strán (ďalej viď zák.č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov).

b) Sociálne programy Na úrovni štátu má sociálny program zvyčajný charakter programového vyhlásenia vlády , ktorého kvalita plnenia je kontrolovaná verejnosťou najmä opozíciou.

Za absolútne vyvrcholenie sociálneho programovania štátu je možné považovať sformovanie zásadnej koncepcie filozofie štátu v sociálnej oblasti – sociálnej doktríny. Význam sociálnej doktríny spočíva v stabilizácii SP, prispieva k ujasneniu jej dlhodobých zámerov, cieľov a nástrojov.

Cieľ ku ktorému smeruje SP, spočíva v realizácii ľudských práv, garantovaných ústavami či zákonmi jednotlivých krajín. V dôsledku pôsobenia nástrojov, ktorými sa realizujú ciele SP, smeruje SP predovšetkým k   sociálnej ochrane občanov.

Úloha štátu v SP

V dejinách teórie a praxe SP vystupuje otázka, akú úlohu v SP má štát a ďalšie subjekty SP (zamestnávatelia, odbory, obce, neštátne subjekty a cirkev.

SP slúži predovšetkým ako nástroj na zabezpečenie cieľov a   zámerov sociálneho rozvoja. Sociálna politika je pomocou k   svojpomoci . Vzťahuje sa na hospodársky slabých, avšak nie je nástrojom rovnostárstva. Nemožno ju používať tak, aby sa obrátilo proti výkonnosti ekonomiky.

8

V súčasnosti sú národné sociálne politiky v podstate v silnejšej miere vystavené vplyvom, ktoré sa dajú zhrnúť pod pojem europeizácia . „Táto europeizácia je časťou všeobecnej internacionalizácie hospodárstva a politiky, ktorá ukazuje na trendy prehlbovania medzinárodného pracovného výkonu a globalizáciu, rozširovanie a intenzifikáciu svetového obchodu, posilnenia medzinárodného prepojenia kapitálu, ako aj svetovej ekonomickej integrácie národných hospodárstiev v Európe. Internacionalizácia sa najnovšie neobmedzuje len na hospodárske procesy, ale aj hospodárska politika sa stále viac internacionalizuje, a tým aj celkom všeobecne sociálna politika“.

Na obsah Sociálnej politiky je viacero názorov. Potúček ju napríklad chápe (s ním sa stotožňuje i Radičová) ako

1. politiku zamestnanosti,2. politiku sociálneho zabezpečenia,3. zdravotnú politiku,4. politiku vzdelávania,5. politiku vo sfére bývania,6. rodinnú politiku.

A ešte jeden pojem – interpretácia (výklad) práva .

Výklad práva v podstate môže podávať každý človek, ktorý má na to potrebnú rozumovú vyspelosť. Takýto výklad však nemôže byť právne záväzný.

Interpetácia (výklad) práva z hľadiska právnej teórie je proces objasňujúci jednotlivé slová a vety ako nositeľov určitého normatívneho významu a obsahu. Interpretácia je súčasť realizácie práva, ktorým sa končí proces objasňovania a obsah právnej normy sa konkretizuje vydaním indiviuálneho právneho aktu (IPA) ako aktu aplikácie práva (AAP).

Interpretácia práva podľa metódy výkladu :

jazykový – gramatický - objasňovanie noriem pomocou gramatiky, štylistiky, syntaxe a morfológie,

logický – analýza normatívnych výrazov pomocou logických metód, napr. dôkaz vylúčením,

systematický – výklad právnej normy (ďalej len PN) v súvislosti s inými právnymi normami – výklad právnej normy v určitom systéme,

historický – objasňovanie právnej normy z hľadiska jej vzniku v tvorbe práva.

Interpetácia práva podľa subjektu výkladu :

legálny – výklad PN na to splnomocneným orgánom a je všeobecne právne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia (náleze ÚS), (jedná sa o výklad ústavného súdu – viď Čl. 125 Ústavy SR),

9

autentický – výklad PN orgánom, ktorý ju prijal – všeobecne záväzný vtedy, ak je súčasťou NPA ( nie v dôvodovej správe),

Najvyššieho súdu – výklad najvyššieho súdu nie je právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) však má vysokú vecnú autoritu a nižšie súdy sa podľa neho pri rozhodovacej činnosti riadia, ako by bol záväzný,

výklad Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) – má právo záväzne interpretovať európske právo, v takom prípade, keď k danej norme existuje výklad ESD, je takýto výklad záväzný pre vnútroštátne súdy členských štátov EÚ,

výklad orgánov aplikujúcich právo – nie je všeobecne záväzný (iba v jednotlivom prípade) a je obsiahnutý rozhodnutí v časti odôvodnenie,

interný – záväzný v rámci určitej organizácie, rezortu (napr. smernica Sociálnej poisťovne (ďalej len SP) zaväzuje pracovníkov SP nie však pracovníkov ÚPSVaR),

doktrinálny – nie je právne záväzný, podávajú ho predovšetkým autority právnej vedy vo vysokoškolských skriptách či vedeckých publikáciách,

Toľkoto zopakovanie.

10

Sociálna ochrana

Sociálna ochrana – súčasť právnej a   sociálnej kultúry.

Obsahovou súčasťou ľudských práv sú neodmysliteľné práva sociálne, vyzdvihujúc na piedestál človeka, ktorému poskytujú určitý sociálny štandard so zámerom umožniť mu ľudsky dôstojný život. Ochrana práv sociálnych, podmienok ich realizácie a právne garancie týchto práv smerujú k sociálnej ochrane jednotlivcov.

Sociálna ochrana a sociálna politika z hľadiska významu tvoria súčasť právnej a   sociálnej kultúry modernej spoločnosti , osobitne v európskom priestore. Sú pre ne typické tendencie vzájomného preberania prvkov cudzej právnej kultúry najmä cestou harmonizácie národného práva so supranacio-nálnym právom Európskej únie, ale i koordinácie národných právnych poriadkov.

Tendencie vytvárania veľkých právnych systémov sú zároveň ovplyvňované procesom globalizácie, ktorý spätne ovplyvňuje obsah právnej regulácie spoločenských vzťahov. V európskej multikultúrnej spoločnosti právo podlieha požiadavke rešpektovania hodnotových princípov jednotlivých kultúr (národov). Nadobúda povahu integrujúceho činiteľa s významom nielen v rámci hraníc jednotlivých štátov, ale aj mimo nich v podobe nadnárodného práva. Právo podlieha požiadavkám hodnotovo i normatívne pluralitnej spoločnosti a jeho sociálna funkcia sa mení. Sociálna ochrana je bytostne spätá s   realizáciou sociálnych práv. Hospodárske a sociálne práva sú vzhľadom na rozdielnosť právnej kultúry a použitých metód tvorby a aplikácie práva obsiahnuté v jednotlivých ústavách a zákonoch štátov, alebo sú predmetom obyčajového práva vo forme súdnej judikatúry. Rešpektovanie tradícii a   rôznorodosti národných sociálnych systémov a   modernej sociálnej ochrany však nebráni vyznávaniu spoločných hodnôt, na ktorých sa vytvoril európsky sociálny model .

Historické zdroje a   východiská sociálnej ochrany

- prvopočiatky spojené s rodovou solidaritou, ochrana slabých, chorých a chudobných,- antické Grécko,- učenie cirkví a výzva pomoci blížnemu posunula vnímanie sociálnej ochrany ďalej, Základy

filantropie poskytli náboženské texty (Starý a Nový zákon) – Tomáš Akvinský,- starostlivosť o chudobných – Anglicko – cirkevným farnostiam bola uložená povinnosť

zabezpečiť v prípade potreby príbytok starým osobám, deťom chudobných zabezpečiť vyučenie na svoje náklady. Kódexom chudobných ako prvým legislatívnym aktom starostlivosti

11

o chudobných sa zaviedla starostlivosť štátu o   nich z   verejných prostriedkov (na základe vyberania špeciálnej dane).

- Rakúsko-Uhorsko – od priznania práva žobrať až po určenie povinnosti obciam poskytnúť chudobným namiesto hmotnej pomoci prácu,

- Bismarckovo sociálne zákonodarstvo ...,- Pius XI. V encyklike Quadragesimo anno – apelácia na ľudský prístup podnikateľov

k zamestnancom,

Súčasné názory na chápanie sociálnej ochrany

Názory na pojem sociálna ochrana je rôzny. Situáciu sťažuje terminologická nejednotnosť a otvorené otázky vzťahov medzi zaužívanými pojmami sociálna bezpečnosť – sociálne zabezpečenie – sociálna ochrana.

Gajdošíková – stotožňuje systém sociálnej ochrany so systémom sociálneho zabezpečenia.

Tomeš I. udáva, že definovanie pojmov v oblasti realizácie sociálnej politiky je obtiažne. Sociálna ochrana v jeho poňatí predstavuje široký priestor – tvorí nadstavbu, pokrývajúcu všetky ostatné pojmy ako sociálna bezpečnosť, social welfare, zdravotnú a sociálnu prevenciu (vrátane hygieny), pracovnoprávnu ochranu (bezpečnosť práce) a ochranu prostredia.

Označuje ňou „súbor všetkých nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery sociálnej ochrany. Zhodne s Barancovou nazýva sociálnou ochranou stav dosiahnutia určitej úrovne realizácie ústavných práv v   súčasnosti. Podľa nich je sústavy sociálnej ochrany sú obsahovo budované v rámci

pracovného práva (ustanovuje povinnosti zamestnávateľa), práva sociálneho zabezpečenia (ako sústav sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej

pomoci), súkromného práva, hlavne občianskeho a obchodného (ako sústavy poisťovacej, priposťovacej,

občianskych združení, nadácii a iných).Tkáč V. – rozlišuje medzi slovenským sociálnym právom (spoločný pojem pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia ako súčasti právneho poriadku SR), medzi medzinárodným sociálnym právom (produkty normotvornej činnosti OSN a MOP) a európskym sociálnym právom (výsledky normotvornej činnosti EÚ a Rady Európy). Pričom súčasťou európskeho sociálneho práva je i sociálne právo EÚ.

Aktuálnou úlohou dneška je premietnutie základných zložiek flexikurity (flexiistoty) do realizácie sociálnej politiky jednotlivých členských krajín EÚ. Agenda flexikurity tak ako ju predstavila EK pozostáva z jednotlivých aspektov, ktoré pri nastavení v správnom pomere by mali zaistiť vyváženosť pracovných trhov, flexibilitu pracovných vzťahov za podpory neustáleho vzdelávania sa pracovnej sily a   fungujúce systémy sociálneho zabezpečenia korešpondujúce s   aktuálnymi sociálnymi výzvami.

Flexikurita (z angl. flexibility a sekurity – bezpečnosť) je pojem označujúci rovnováhu medzi pružným pracovným trhom a sociálnym zabezpečením s cieľom motivovať k aktívnemu (nie pasívnemu) chovaniu občana. Uplatnenie našla najmä v Dánsku.

12

1. Sociálne zabezpečenie (ďalej len SZ)

Za základný inštitút SP možno považovať Sociálne zabezpečenie.

Definícii SZ je viacero – pre našu potrebu iba jedna – Gajdošíková Ľ. – Charakteristika súčasného systému práva sociálneho zabezpečenia. Právny obzor č.4/1997

Sociálne zabezpečenie sa označuje aj ako „súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne následky rôznych životných okolností a udalostí ohrozujúcich uznané sociálne práva alebo im predchádzať. Skladá sa zo sociálneho poistenia, sociálnej podpory a   sociálnej pomoci “.

V krajinách strednej a východnej Európy po roku 1989 SZ predstavuje súhrn opatrení, ktoré úzko súvisia s   ekonomickou reformou, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje sociálny mier, tlmí sa sociálne napätie a   umožňuje sa, aby ekonomická reforma bola sociálne priechodná a   obyvateľstvom akceptovaná.

SZ je vo svojej podstate v úzkom spojení s realizáciou sociálnej politiky toho-ktorého štátu a predstavuje jadro sociálnej politiky.

2.1 Historický vývoj SZ

Klasické SZ je späté predovšetkým s obdobím kapitalizmu a za jeho kolísku sa považuje Nemecko.

Určité črty SZ sa vyskytovali podstatne skôr, a to už od vzniku ľudskej spoločnosti. Najstaršími inštitútmi bolo štátne zabezpečenie vojakov a štát-nych úradníkov, o čom sa nachádzajú zmienky v Chamurapiho zákonníku – najstaršom právnom dokumente ( Chamurapi 1792-1750 p.n.l. -§§ 27-39).

I nepísané pravidlo Vikingov (časť koristi starým a chorým bojovníkom),.

Neskôr možno hovoriť o tzv. talmudskej tradícii SZ, ktorého zdrojom bola Biblia a z ktorého vzišiel neskorší novodobý štátny „kolektivizmus“. Symbolom je tzv. kúpa – pokladnička (v rámci nej vlastný fond a svojho správcu: pre oblečenie, školy, chudobných,

vená pre nemajetné dievčatá, ...). I v Novom zákone (Desatoro božích prikázaní) po prvý krát sa objavuje „rovnosť pred Bohom“.

V Grécku a Ríme v období otrokárskej spoločnosti bola pre mnohých chudobných sociálna situácia veľmi nepriaznivá. V týchto kritických situáciách zasahoval štát prostredníctvom prostriedkov, ktoré získaval z darov bohatých občanov a postupne aj z daní na sociálne zaopatrenie.

13

Rozpadom Rímskej ríše a uznaním kresťanstva cisárom Konštantínom sa rozvíjala cirkevná charita založená na zásade „lásky k blížnemu“.

Na začiatku stredoveku prevládal názor, že starostlivosť o chorých je záležitosťou súkromnou a cirkvi. Charita vychádzala z islamského a kresťanského monoteizmu.

Už v 9. storočí Karol Veľký nariadil, aby kláštory zriaďovali „hosťovské domy“ a aby sa šľachta na svojich panstvách starala o práceneschopných.

Postupne dochádzalo k zakladaniu tzv. podporných spolkov tovarišov, podporné bratstvá baníkov, fungujúce na princípe solidarity a neskôr na princípe vzájomnej pomoci, ktoré predstavovalo „predchodcu“ sociálneho poistenia (založené „špitály“ – ako sociálne zariadenia).

Pre novovek bola charakteristická reformácia, humanizmus a vytváranie

suverénnych teritoriálnych štátov. Začiatkom 14. stor. sa poľnohospodárske spoločenstvá začali rozpadať a v každej časti Európy vznikali mestá. Začiatkom 16. stor. v Anglicku obce vyberali dane pre chudobných a začali sa budovať chudobince.

Vznik klasického moderného sociálneho zabezpečenia sa spája

s menom ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka. Za jeho vlády v rokoch 1883 až 1889 nemecký ríšsky snem prijal tri základné zákony sociálneho zabezpečenia :

nemocenské poistenie, úrazové a invalidné poistenie, dôchodkové poistenie.

Financovanie nemocenského poistenia bolo založené výlučne na

príspevkovom princípe. Štát prispieval na invalidné a dôchodkové poistenie. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebol prijatý zákon o poistení v nezamestnanosti. Uvedené zákony boli protiváhou vládnutia na princípe „cukor a bič“.

Podľa nemeckého vzoru vzniklo neskôr aj sociálne poistenie v Uhorsku a po vzniku Československej republiky v roku 1918 bol prevzatý systém SZ z Rakúsko-Uhorska, a to úrazové, nemocenské, banícke poistenie a penzijné poistenie súkromných zamestnancov.

14

Povojnové sociálne tlaky viedli vládu ČSR k prijatiu zákona č.221/1924 Zb. o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1926.

Po 2. SV na území ČSR došlo k závažným zmenám politického a hospodárskeho systému čo sa zákonite odzrkadlilo aj v oblasti sociálnej. Od konca vojny sa pripravoval zákon č. 99 o národnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1948. Bola inšpirovaný Beverigdovými myšlienkami vychádzajúcimi z koncepcie sociálneho minima, avšak bol realizovaný prostredníctvom nemeckej sociálnej poisťovacej koncepcie.

Začiatkom 50-tych rokov „vysoký podiel akumulácie na úkor spotreby, rozvoj ťažkého priemyslu na úkor spotrebného a na úkor poľnohospodárstva viedli k vážnemu porušeniu rovnováhy v NH. Sociálna a profesijná mobilita bola spojená s preferenciou zamestnancov ťažkého priemyslu a z toho dôvodu došlo k degradácii zamestnancov ostatných odvetví a kategórií, predovšetkým zamestnancov v školstve, v zdravotníctve a celkovo inteligencie vôbec“.

V sociálnej oblasti bol fondový spôsob zrušený a majetok sociálnej poisťovne zoštátnený.

Zákonom č.102/1951 Zb. správa nemocenského poistenia bola prevedená na ROH a zákonom č.103/1951 Zb. boli zdravotnícke zariadenia prevedené do jednotného systému štátnej zdravotníckej starostlivosti.

Dňa 1. januára 1953 nadobudol účinnosť zákon č.76/1952 Zb. o dani zo mzdy, ktorým bolo zrušené ustanovenie zák. č.99/1948 Zb. v tej časti, ktorá obsahovala určenie a vyberanie poistného.

Od tejto doby sa finančné prostriedky začali prerozdeľovať prostredníctvom štátneho rozpočtu.V roku 1956 Národným zhromaždením bol prijatý zákon č.54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. Táto norma platila do 31.12.2003.

Podstatné zmeny do SZ boli vnesené zákonom č.101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákonom č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

V polovici 80-tych rokov v súvislosti s „perestrojkou“ sa začali presadzovať myšlienky smerujúce k reforme SZ. K 1. októbru 1988 nadobudol účinnosť zákon

15

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorým však nedošlo k zásadnej zmene. Uzákonil pravidelnú valorizáciu vyplácaných dôchodkov .

Systém sociálnych dávok bol sprevádzaný politikou rozsiahleho subvencovania cien, takže okrem miezd a sociálnych dávok každý občan dostával k príjmu doplnok v podobe dotovaných cien tovaru, služieb a nájomného. „V Československu tento „doplnkový príjem“ v podobe dotácií predstavoval približne 1/6 ročného objemu miezd“.

Ďalší rozvoj v sociálnej oblasti (po 1989), vzhľadom na prechod k trhovej ekonomike, potvrdil nevyhnutnosť uskutočnenie reformy.

2.2 Systém sociálneho zabezpečenia

K členeniu sociálneho zabezpečenia ako systému, môžeme pristupovať z rôznych uhlov pohľadu :

z hľadiska možnosti rozhodovania sa- povinnú (obligatórnu) alebo tzv. základnú a- dobrovoľnú alebo tzv. doplnkovú.

Z hľadiska financovania SZ môže byť financované- zo štátneho rozpočtu alebo,- na základe platenia príspevkov,Z hľadiska spôsobu financovania rozoznávame systémy SZ financované- priebežne (dávky sú vyplácané priamo z vybraných príspevkov

platiteľov),- kapitálovo – vytvára sa fond, z ktorého sa kryjú náklady na vyplácané

dávky,- kombinovane – ide o systém priebežného financovania s vytváraním

určitej kapitálovej rezervy,

Okrem h.u. delení možno systém SZ klasicky deliť na subsystémy :- sociálne poistenie,- sociálnu podporu,- sociálnu pomoc.

16

2. Právo sociálneho zabezpečenia

Právo SZ ako relatívne samostatné právne odvetvie sa konštituovalo pomerne nedávno. Do tohto obdobia sa považovalo za tzv. pododvetvie pracovného práva alebo za súčasť tzv. osobitnej časti správneho práva.

Právo SZ predstavuje súhrn právnych vzťahov obsahujúcich práva a povinnosti, ako aj dobrovoľné plnenia, ktoré vznikajú pri poskytovaní hmotného zabezpečenia alebo inej pomoci inštitúciami sociálneho zabezpe-čenia občanom, ktorí sa ocitli v sociálnej situácii štátom akceptovanej a ktorí sa nemôžu zúčastňovať pracovného procesu a odmena za prácu im neumožňuje kryť mimoriadne výdavky spojené so vzniknutou sociálnou situáciou.

Predmetom práva SZ je správanie sa jednotlivcov v spoločenských vzťahoch vznikajúcich v sociálnom zabezpečení a pri realizácii sociálnej politiky.

Sociálne práva občanov tvoria významnú časť komplexu ľudských práv, ktoré sú predmetom nielen vnútroštátnej právnej regulácie, ale aj medzinárodného práva.

3.1. Pramene práva sociálneho zabezpečenia

OT: Čo rozumieme pod pojmom pramene práva ?

OD: Prusák v Teórii práva delí pramene v zmysle

materiálnom (nazývané materiálne pramene práva),- rozumieme prírodné, geografické, demografické, sociálne, ekonomické, mravné

a politické, technologické, ekologické, medzinárodnepolitické a iné podmienky života človeka,

formálnom, ktoré nazývame formy práva,- používa sa častejšie vo význame formy práva - zahrňuje formu v zmysle

o procedúry , postupu prijímania či vzniku určitého prameňa práva,

o rezultátu, výsledku , ktorý vznikol v súlade s ustanovenou procedúrou.

17

- Pojem formy práva v užšom, a takrečeno vlastnom význame slova, zahrňuje len všeobecný výsledok legislatívnej činnosti orgánu tvorby práva. Právna náuka pozná najmä tieto pramene práva:

o normatívne právne akty,o normatívne zmluvy,o precedensy,o právne obyčaje,

o iné pramene (formy) práva.Teda toľko pramene práva všeobecne.

OT: A ako je to s prameňmi sociálneho zabezpečenia ?

OD: Povahu prameňov práva SZ majú normatívne právne akty, ktoré sú výsledkom normatívne rozhodovacej činnosti kompetentného orgánu.

Normatívne právne akty vymedzujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov a ich obsah.

Pramene práva SZ (formy právnych noriem) sa vyskytujú v našom právnom poriadku ako normatívne právne akty a normatívne zmluvy.

Od týchto prameňov treba odlišovať právne obyčaje, precedensy a individuálne právne akty, typické pre aplikačnú a realizačnú sféru práva SZ, ktoré sa vzťahujú na konkrétny prípad, a sú aktmi aplikácie práva (právnych noriem) v jednotlivom prípade.

Medzi formálne pramene práva SZ patria aj medzinárodné zmluvy, ktorými sú bilaterálne(dvojstranne) a multilaterálne (viacstranné) – dohovory uzavreté spravidla na pôde MOP.

Pôsobnosť právnych noriem vymedzuje rozsah použitia z hľadiska priestoru, času, určitého okruhu právnych vzťahov a okruhu osôb.

Je vymedzený :

vecnou pôsobnosťou (t.j. okruh vzťahov, na ktoré sa aplikujú právne normy SZ) napr. zák. č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, je určené vecné vymedzenie rodičovského príspevku,

priestorová pôsobnosť - územná (t.j. stanovenie rozsahu, v akom sa norma použije so zreteľom na priestor, miesto,

časovou pôsobnosť , osobnou pôsobnosťou .

18

Formálne pramene SZ patria predovšetkým tieto normatívne právne akty (ďalej len NPA) :

Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

Poisťovací systém

Zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení ... Zákon č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení... Zákon č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravot-

nou starostlivosťou v znení... Zákon č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, Zákon č.577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia a .... Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení ..., Zákon č.650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení...

Štátna sociálna podpora Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku, Zákon č. 561/2008 Z.z. o príspevku na starostlivosť o dieťa Zákon č. 235/1998 Z.. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, a .... Zákon č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti

o dieťa v znení... Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, v znení ....

Sociálna pomoc Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého

zdravotného postihnutia, kompenzácii Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení... Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení... Zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom v znení...

Súvisiace predpisy Zákon č.462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca

v znení..., Zákon č.453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,

rodiny a služieb zamestnanosti v znení ... Zákon č.663/2007 Z.z. o minimálnej mzde, Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (Správny poriadok), Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení...

19

Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon),

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení... Zákon č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, Zákon č.2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení ..., Zákon č.103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni

(zákon o tripartite).

Východiskom pre ústavné vymedzenie sociálnych a hospodárskych práv občanov je Listina základných práv a   slobôd (ústavný zák. č.23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Vo štvrtej hlave Listina obsahuje – v sociálnej oblasti

- čl. 26, 29, 30 – 32, 35,- h.u. majú medzinárodné aspekty a súvislosti – majú prednosť pred

zákonom.Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá VZ OSN, čl. 22, 25.

Medzinárodný pakt o   hospodárskych, sociálnych a   kultúrnych právach prijatý VZ OSN,

Dokumenty MOP

- Dohovor o nemocenskom poistení zamestnancov ... č.25/1927, ratifikovaný ČSR v roku 1929,

- Dohovor o povinnom starobnom poistení č.35/1933, ratifik. ČSR 1949,- Dohovory č.36/1933, 37/1933, 38/1933, 39/1933, 40/1933, ...

Dokumenty Európskeho spoločenstva (Európska sociálna charta).

3.3. Základné princípy a zásady práva SZ

Princípom rozumieme všeobecný základný zákon, základnú, myšlienku, ideu.

„Medzi princípom zásadou nie je znamienko rovnosti a zásada nie je preklad cudzieho slova princíp, ako sa to traduje a používa aj vo vedách p štáte a práve.“ (Bajcura : Občianske procesné právo Blava 1995).

Princípy práva tvoria základ, okolo ktorého sa formujú jeho normy, inštitúty, odvetvia, ako aj celý systém práva. Predstavujú ideový, filozofický a mravný základ platného práva, môžu mať všeobecný charakter, sú zároveň historicky premenlivé a sú dominujúce.

20

Základnými (všeobecnými) princípmi práva SZ sú :a) princíp sociálnej spravodlivosti,b) princíp subsidiarity,c) princíp sociálnej solidarity,d) princíp participácie.

Medzi ostatné princípy zaraďujeme :

a) univerzalitu,a) komplexnosť,b) rovnosť,c) adekvátnosť,d) garanciu.

Medzi zásady práva SZ patria :

a) zásada všeobecnosti,b) zásada teritoriality,c) zásada nezávislosti od vôle subjektov,d) zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti,e) zásada sociálnej rovnosti,f) zásada (kompenzácie) financovania dávok súvisiacich so mzdou,g) zásada demokracie,h) zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov,i) zásada právnych a ekonomických záruk,j) zásada kauzality.

3.4. Systém práva SZ

Právna úprava SZ je veľmi roztrieštená a pozostáva z množstva právnych noriem. Je to dôsledok rozsiahlosti a mnohostrannosti sociálno-zabezpečovacích vzťahov. Vzhľadom na túto skutočnosť má značný nielen teoretický, ale aj praktický význam otázka systému odvetvia práva SZ.

Pod systémom práva SZ rozumieme vnútornú diferenciáciu odvetvia SZ vzhľadom na obsah jednotlivých noriem práva SZ a   na osobitosť nimi upravovaných vzťahov. Diferenciácia vedecky vychádza zo zhodných i   rozdielnych čŕt právnych noriem.

Obdobne ako väčšina ostatných právnych odvetví, aj právo SZ možno členiť na dve základné, a to na všeobecnú časť a osobitnú časť.

21

Všeobecná časť upravuje problematiku spoločnú pre všetky vzťahy práva SZ. Patria sem pojem, postavenie a systém práva SZ, jeho pramene vrátane historického vývoja, jeho základné zásady, pojem a druhy právnych vzťahov SZ, subjekty a obsah, právne skutočnosti v práve SZ, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov a služby SZ, .... .

Osobitná časť obsahuje úpravu jednotlivých inštitútov SZ. Odvetvie práva SZ sa skladá (okrem všeobecnej časti) z právnych noriem upravujúcich :

a) Zdravotné poistenie - upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní starostlivosti o zdravie (liečebno-preventívnu starostlivosť).

b) Nemocenské poistenie – zahŕňa vzťahy vznikajúce pri poskytovaní dávok pri dočasnej PN (nemocenské), pri ošetrovaní člena rodiny (ošetrovné),pri zabezpečení tehotných žien, matiek a novorodencov (vyrovnávacia dávka, a materské). Je zamerané na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

c) Dôchodkové poistenie – zahŕňa vzťahy pri poskytovaní dávok pri dlhodobej a trvalej PN (invalidný dôchodok,), v starobe (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok) a pri strate živiteľa (vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok). Je zamerané najmä na občanov, ktorí sú z ekonomicky aktívneho života už vyradení.

d) Úrazové poistenie – zahŕňa vzťah pri poskytovaní dávky z rizika vzniku úrazu, ktorý je u zamestnávateľov rôzny a je platený zamestnávateľom.

e) Garančné poistenie – zahŕňa vzťah pri poskytovaní dávky, ak sa zamestnávateľ stane insolventný.

f) Poistenie v nezamestnanosti – zahŕňa vzťahy pri poskytovaní dávky v prípade, keď zamestnanec stratí zamestnanie.

g) Štátne sociálne dávky – prostredníctvom nich sa uľahčuje výchova detí v rodine (prídavok na dieťa rodičovský príspevok), jednorázové náklady pri radostnej rodinnej udalosti – narodenie (príspevok pri narodení dieťaťa, ...,),i smutnej (príspevok na pohreb), zabezpečuje sa záujem štátu na riešení určitých sociálnych udalostí, napr. ak dochádza k plneniu vojenskej povinnosti (zaopatrovací príspevok), pri nedostatočnom príjme štát prispieva do výšky životného minima určitou sumou na prekonanie hmotnej núdze.

h) Sociálnu pomoc – zahŕňa vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní HZ alebo iných služieb v prípade hmotnej a  a je zameraná na všetky fyzické osoby na území SR, t. j. aj na cudzincov, utečencov, ... .

3. Právne vzťahy sociálneho zabezpečenia

22

4.1. Pojem a druhy

Hlavným účelom právnych vzťahov SZ je hmotné zabezpečenie (ďalej len HZ) prostredníctvom poskytovania dávok a služieb zabezpečeným osobám v prípade určitých životných sociálnych situáciách (udalostiach).

Rozoznávame :

Základné SZ právne vzťahy členíme na právne vzťahy:

a) Pri starostlivosti o zdravieb) Nemocenského poisteniac) Dôchodkového poisteniad) Úrazového poisteniae) Garančného poisteniaf) Poistenia v nezamestnanostig) Štátnej sociálnej podpory (štátne sociálne dávky)h) Sociálnej pomoci.

Odvodené SZ právne vzťahy členíme na právne vzťahy:

a) Procesnéb) Sankčné.

4.2. Prvky sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov.

Základnými prvkami sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov sú:

a) Subjekty (účastníci, strany),b) Obsah (t.j. oprávnenia a právne povinnosti),c) Objekt (t.j. predmet).

Ad. a. Subjektmi právnych vzťahov práva SZ sú účastníci, práva a povinnosti ktorých upravuje právo SZ a ktorým sú určené právne normy práva SZ.

Týmito subjektmi sú :

a) Fyzické osoby – t.j. občania,b) Právnické osoby – t.j. štát a jeho organizácie, verejnoprávne inštitúcie.Vymedzenie subjektov týchto právnych vzťahov vyplýva z právnej subjektivity, ktorá zahŕňa:

a) Spôsobilosť na práva –

23

b) Spôsobilosť na právne úkony c) Procesná spôsobilosť d) Deliktuálna spôsobilosť

Bližšie str.6 tohto textu.

Ad b. Obsah

Obsahom právnych vzťahov SZ sú subjektívne práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov. Práva a povinnosti v práve SZ určujú povinnosť určitého plnenia a právo (nárok) na plnenie, ako aj povinnosti sprostredkujúcich subjektov (napr. organizácii alebo orgánov, atď.).

Rozsah práv a povinností je ustanovený v príslušných právnych predpisoch napr. ohlasovacia povinnosť, povinnosť osvedčovaciu, povinnosť podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu

Ad c. Objekt

Objekt (predmet) právnych vzťahov SZ tvoria spoločenské vzťahy upravené právom SZ.

Objektom SZ právnych vzťahov je zabezpečenie občanov dávkami a službami, prostredníctvom ktorých sa realizuje SZ, t, j, poskytnutie určitého plnenia v súvislosti so vznikom sociálnej udalosti.

Okruhom dávok a služieb, na ktoré vzniká právny nárok alebo ktoré môžu byť poskytnuté, sa označuje ako vecný rozsah SZ.

4.3. Dávky a služby v SZ

Môžeme ich klasifikovať z rôznych hľadísk. Z hľadiska vzniku nároku na dávku sú :

- obligatórne,- fakultatívne,- kombinované.

Z hľadiska formy plnenia sú

- Peňažné dávky,- Vecné dávky.

24

Z hľadiska periodicity plnenia

- jednorazové,- opakujúce sa,- časovo obmedzené.Z hľadiska rozdeľovania prostriedkov SZ sú

- zásluhové,- sociálne- kombinované.

4.4. Právne skutočnosti v práve SZ

Z hľadiska všeobecnej teórie právne skutočnosti sú fakty ustanovené právnou normou, ktorých vznik, zmena a zánik je podmienkou (predpokladom) vzniku, zmeny a zániku právnych vzťahov na základe tejto normy.

K vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov SZ dochádza na základe právnych skutočností, ktoré možno rozdeliť na

1. právne skutočnosti, ktoré zakladajú, menia alebo rušia SZ právne vzťahy,2. právne skutočnosti, ktoré pôsobia na realizáciu obsahu právneho vzťahu, t.j.

na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v týchto práv. vzťahoch,3. právne skutočnosti vôľové – subjektívne alebo objektívne, t.j.

- právne úkony (žiadosť občana o dávku),- úradné úkony (rozhodnutia),- sociálne udalosti (dočasná PN, smrť, narodenie dieťaťa, dosiahnutie

veku, atď.),- protiprávne úkony.

Ad. Sociálne udalosti

Sociálne udalosti sú právne skutočnosti (právne udalosti), ktoré vznikajú nezávisle od vôle jednotlivca a s ktorými platné právo spája následky prejavujúce sa vznikom, zmenou a zánikom právnych vzťahov. Ide o životné situácie, s ktorými právo SZ spája nárok na niektorú z dávok alebo služieb SZ. Sociálne udalosti sa spravidla musia zisťovať, resp. musia byť preukázané aj na základe úradného rozhodnutia (dočasná PN, invalidita).

Životné situácie môžu byť :

25

1. prirodzenéa) biologické (narodenie, smrť, staroba, tehotenstvo),b) sociálne (zárobková činnosť, založenie rodiny),

2. neprirodzenéa) biologické (choroba, invalidita),b) sociálne (dezintegrácia).

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je vyjadrením poruchy alebo

obmedzenia schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie subjektu zúčastne-ného na nemocenskom poistení pre chorobu alebo úraz, ktoré majú dočasné trvanie a sú preukázateľne posúdené a uznané rozhodnutím príslušného orgánu, t.j. ošetrujúcim lekárom.

Invalidita (čiastočná invalidita – ČID) je pojmom, ktorý z hľadiska práva možno definovať ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci dlhšie ako jeden rok, ktorý má vážne ekonomicko-profesionálne dôsledky. Pri tejto sociálnej udalosti vzniká nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok na dávku dôchodkového zabezpečenie – t.j. invalidný dôchodok resp. ČID.

Tehotenstvo je stav začínajúci splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky (t.j. oplodnením), ktorý končí pôrodom, resp. potratom.Pri tejto sociálnej situácii , po splnení z. s. p., žena má nárok na dávku nemocenského poistenia – t.j. na vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, na peňažnú pomoc v materstve.

Materstvo sa považuje za najčestnejšie poslanie ženy....

- v prípade materstva sa zamestnancovi, po splnení z. s. p. poskytujú dávky nemocenského poistenia – t.j. peňažná pomoc v materstve, a štátne sociálne dávky – t.j. rodičovský príspevok poskytovaný počas ďalšej MD.

Pôrodom sa rozumie narodenie dieťaťa s jedným zo znakov života, ktorým je dýchanie, pulzácia pupočníka, akcia srdca, aktívny pohyb svalstva, a to aj v prípade, ak nebol prerušený pupočník alebo nebola porodená placenta. Pôrodná hmotnosť je pritom aspoň 500 gramov a vyššia, alebo aspoň 499 gramov a nižšia, ak dieťa po pôrode prežije ešte 24 hodín. Pôrodom mŕtveho dieťaťa sa rozumie

26

narodenie dieťaťa bez znakov života, pričom jeho pôrodná hmotnosť je vyššia ako 1000 gramov, najmenej však 1000 gramov. V prípade narodenia dieťaťa, po splnení z. s. p., sa poskytuje štátna sociálna dávka, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa.

Nezamestnanosťou sa rozumie stav, kedy si subjekt, ktorý chce a môže pracovať, hľadá zamestnanie sám alebo prostredníctvom príslušného orgánu – úradu práce. V prípade tejto sociálnej udalosti, po splnení z. s. p., sa poskytuje dávka z poistného systému, a to podpora v nezamestnanosti.

Staroba je prirodzeným biologicko-psychologickým procesom ľudského organizmu v období 60 – 65 rokov života. Je posledným období života človeka, v ktorom dochádza k postupnej degradácii jednotlivých funkcií ľudského života, čo sa prejavuje v postupnom obmedzovaní pracovnej aktivity. Proces starnutia je v podstate individuálny, .... Po splnení z. s. p. sa poskytuje dávka z dôchodkového zabezpečenia – t.j. starobný dôchodok.

Smrť je veľmi nepriaznivou životnou udalosťou, a najmä smrť živiteľa rodiny. V súvislosti s prostriedkami vynaloženými na pohreb, ktoré sú pomerne nákladné, po splnení z. s. p., sa poskytuje štátna sociálna dávka, ktorou je príspevok na pohreb a pozostalým (napr. manželke, manželovi, nezaopatreným deťom) na udržanie životnej úrovne a zmiernenie následkov straty živiteľa rodiny, sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, ktorými sú vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

4.5. Právne úkony

Právny úkon je prejav vôle subjektu, s ktorým je spojený vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sociálneho zabezpečenia (sociálno-zabezpečovacích vzťahov). V práve SZ sú typické jednostranné právne úkony občanov.

Najčastejším právnym úkonom je podanie žiadosti občana o poskytnutie dávky alebo služby. Podanie žiadosti je vo väčšine prípadov podmienkou pre priznanie dávky. V prípade dávok obligatórnej povahy je žiadosť právnou skutočnosťou, ktorá nezakladá ani neruší právny vzťah SZ, ale právny vzťah iba mení. V prípade dávok fakultatívnej povahy, môže v niektorých prípadoch založiť právny vzťah SZ, ktorý zatiaľ neexistoval. To je typické pre systém sociálnej pomoci, ako aj pre dôchodkové zabezpečenie (sociálny dôchodok).

4.6. Úradné úkony

27

Úradné úkony zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy SZ v tých systémoch SZ, z ktorých sú poskytované fakultatívne dávky – t.j. najmä systém sociálnej pomoci. V systéme nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia úradný úkon spravidla vedie k zmene právneho vzťahu, a nie k jeho vzniku alebo zániku.

Úradné úkony v prípade fakultatívnej povahy majú konštitutívny charakter, pretože zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy SZ. V prípade dávok obligatórnej povahy majú úradné rozhodnutia (napr. rozhodnutie o priznaní nemocenského, starobného dôchodku, atď.) iba deklaratórny charakter, pretože nezakladajú, nemenia, ani nerušia právne vzťahy SZ. Tieto vzťahy sú založené, menené alebo rušené inými právnymi skutočnosťami ako úradnými rozhodnutiami, t.j. splnením, resp. odpadnutím podmienok nároku na dávku.

4.7. Protiprávne úkony

Právnymi skutočnosťami v práve SZ sú aj protiprávne úkony občanov alebo organizácii. V prípade občanov ide najčastejšie o nesplnenie alebo porušenie niektorej povinnosti, ktorú stanovujú predpisy SZ – napr. nesplnenie oznamovacej povinnosti, porušenie povinnosti zachovávať predpisy o hlásení PN a o správaní a životospráve chorých. Obdobne i protiprávne konanie organizácie (napr. vyplácať dávky v správnej výške, ... za čo budú odmenení pokutou, penálmi, atď.

4.8. Vznik, zmena a zánik právnych vzťahov SZ

K vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov SZ dochádza na základe právnych skutočností.

Právne vzťahy SZ, z ktorých sa poskytujú obligatórne dávky a služby, vznikajú na základe právnych udalostí.

Právne vzťahy, z ktorých sa poskytujú fakultatívne dávky a služby SZ, vznikajú spravidla na základe právnych úkonov alebo úradných úkonov.

Zmenou právneho vzťahu SZ rozumieme ....

Zánik právnych vzťahov SZ je spojený s právnymi udalosťami (napr. skončenie pracovnej činnosti, smrť občana, atď.).

4.9. Vznik, zmena a zánik nároku na dávky a služby SZ28

Nárok na dávku alebo službu SZ možno definovať ako oprávnenie občana na poskytnutie určitého a konkrétneho plnenia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je vymožiteľnosť.

Nárok na obligatórnu dávku a službu SZ vzniká na základe splnenia podmienok ustanovených právnym predpisom.

Nárok na výplatu fakultatívnej dávky a fakultatívne poskytnuté služby vzniká na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu t.j. na základe úradného rozhodnutia.

Súhrn všetkých právnych podmienok (predpokladov) pre vznik nároku na dávku SZ sa nazýva dávkovou schémou.

Všeobecnými podmienkami pre vznik nároku na dávku sú:

a) sociálna udalosť – napr. pri chorobe alebo úraze preukázanie PN,b) existencia sociálnozabezpečovacieho právneho vzťahu – napr. c) ďalšie právne podmienky – napr. čakacia doba – t.j. doba zamestnania

alebo poistného pomeru pre vznik nároku na niektorú z dávok, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Právny nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom, resp. vykonávacím predpisom, t.j. v tzv. dávkovej schéme.

4.10.Výška dávky

Súhrn činiteľov, od ktorých závisí výška dávky, nazývame dávkovou formulou. Ide o   právom stanovený spôsob a   postup výpočtu dávky , ktorý závisí od nasledujúcich skutočností.

a) Od doby zamestnania,b) od výšky započítateľného priemerného mesačného zárobku (prijmu) za

určité obdobie,c) od diferenciácie v SZ – zaradenie zamestnania do I., II. alebo III. Pracovnej

kategórie.

Doba zamestnania je dobou pracovnej činnosti, ktorá zakladá účasť na nemocenskom poistení. Do doby zamestnania sa započítavajú aj tzv. náhradné doby zamestnania ( napr. o dobu, po ktorú sa rodič staral o dieťa do 6-tich rokov alebo dlhodobo

ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ...).

Započítateľný priemerný mesačný zárobok, ktorý je základom napr. pre výpočet dôchodku sa zisťuje z piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch

29

spravidla v posledných po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok..

4.11.Zmena, zánik nároku na dávku

- zmenou nároku sa rozumie zmena výšky dávky,- v prípade obligatórnych dávok k zmene najčastejšie dochádza v dôsledku

zmeny právnych predpisov,- pri fakultatívnych dávkach k zmene dochádza na základe úradného rozhodnutia,- zmena môže byť dočasná alebo trvalá (zmenia sa podmienky, alebo u dočasnej

napr. súbeh vdovského dôchodku so zárobkom z pracovnej činnosti- zánik nároku – u jednorázových jej splnením, u opakujúcich sa .

o  smrťou občana,o  odpadnutím niektorej z podmienok vzniku nároku (skončením PN,...o  uplynutím podpornej dobyo  súbeh dávok

Podporná doba je časový úsek, v ktorom sa poskytuje určitá dávka,

Preklúzia znamená zánik nielen nároku, v ktorom sa poskytuje určitá dávka, pri preklúzii zaniká právo ako také, a prípadne zanikajú aj právne povinnosti.

Premlčanie znamená zánik nároku, resp. vynutiteľnosti práva.

Subjektívne právo nezaniká.

5.Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR

5.1.Zmeny po roku 1989

Po novembri 1989 sa na území bývalého Československa uskutočnili zásadné spoločenské zmeny, ktoré sa dotkli nielen oblasti politickej a ekonomickej,

30

ale i sociálnej. ČSFR sa prihlásila k transformácii s prvkami demokratického usporiadania spoločnosti a ekonomikou opierajúcou sa o trh.

Obyvateľstvo v počiatočnej fáze transformácie zmeny v politickej a ekonomickej oblasti prijalo, avšak miera akceptácie zmien v sociálnej oblasti bola a aj je podstatne nižšia.

Ekonomická transformácia môže byť úspešná iba za podmienky politického konsenzu v spoločnosti, ktorý predpokladá vytvorenie politických a sociálnych podmienok priechodnosti ekonomickej reformy. „Sociálna reforma musí nevyhnutne sprevádzať a podporovať reformu ekonomickú, aby negatívne sociálne dopady hospodárskych zmien boli pre obyvateľstvo znesiteľné“.

(Rys V.: Perspektívní pohled na sociální reformu ve střední Evropě. Právo a zaměstnáni č.3/1996).

Od polovice roku 1990 do polovice 1992 bol vypracovaný Scénar sociálnej reformy opierajúci sa o teórie Friedmana von Hayeka, Nozicka s maximalizáciou úlohy trhu a redukciou úlohy štátu na minimum. Vychádzal z predpokladu, že sociálna a ekonomická reforma sú vzájomne späté a vzájomne sa podmieňujú. Dôraz sa kládol na APZ, liberalizáciu a pluralitu systému SZ, ako aj na vybudovanie záchrannej sociálnej siete pre obyvateľstvo, ktoré sa dostalo na prah biedy a chudoby z dôvodu neschopnosti postarať sa o seba vlastnými silami. Plošný univerzalistický model sa mal nahradiť zavedením modelu preferujúceho adresné poskytovanie dávok v závislosti od potrieb odkázaného obyvateľstva na základe testovania príjmovej úrovne oprávnenej osoby a jej rodiny. Základ. princípmi mali byť princíp solidarity a subsidiarity.

Scenár sociálnej reformy, vypracovaný vládou ČSFR v roku 1990 mal a ktorý bol prijatý v roku 1996, mal veľmi aktívnu úlohu. V tomto období došlo k posilneniu solidarity medzi produktívnym obyvateľstvom a obyvateľstvom v neproduktívnom veku, ako aj medzi rodinami bezdetnými s rodinami s nezaopatrenými deťmi. Dochádzalo i   k   oslabovaniu štátneho paternalizmu v   sociálnej oblasti, čo sa prejavilo v   prenesení zodpovednosti za svoj život a   život svojej rodiny na občana.

Sociálne zabezpečenie v tomto období pozostávalo zo systému1. dôchodkového zabezpečenia,2. nemocenského poistenia3. štátnych sociálnych dávok,4. sociálnej starostlivosti (od 1.augusta 1998 systém sociálnej pomoci).

31

V roku 1990 bolo v oblasti SZ prijatých viacero významných právnych noriem.

Dňa 1.októbra 1990 nadobudol účinnosť zákon č.382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku.

Zákonom č.543/1990 Zb. bola vytvorená nová organizácia SZ. Výkon SZ sa začal realizovať prostredníctvom orgánov štátnej Správy sociálneho zabezpečenia, ktorými boli:

- MPSV SR,- Slovenská správa SZ,- okresné správy SZ,- okresné úrady, obvodné úrady,- MV SR,- MS SR,- obce.

Ale i rad ďalších noriem.

Nová ekonomická a sociálna situácia spätá s ekonomickou a spoločenskou transformáciou celej spoločnosti, mala za následok vznikajúcu a prehlbujúcu existenciu sociálnej nerovnosti, ktorá opätovne nastolila problematiku biedy a chudoby.

Právna úprava životného minima vychádzala z uznania základných neodňateľných a nescudziteľných prirodzených práv človeka a občana, ktoré predstavovali dedičstvo antickej kultúry, rozvíjanej osvietenskými filozofmi v základných dokumentoch revolúcie z konca 18. storočia. Po 2.SV tieto základné práva človeka a občana našli svoje vyjadrenie vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv (1948), v Európskej sociálnej charte (1961), ako aj v Listine základných práv a slobôd (1991).

Životné minimum bolo zákonom č.601/2003 Z.z.. stanovené ako spoločensky uznaná hranica príjmov, ktorá bola nevyhnutná pre spoločne hospodáriacu domácnosť určitej veľkosti a   zloženia k   uspokojovaniu základných životných potrieb.

5.2.Zmeny od roku 1993 do roku 1998

32

V rozpätí týchto rokov vlády proklamovali ústup od štátneho paternalizmu k osobnej participácii občanov, ako aj zachovanie princípu sociálnej spravodlivosti a garancií štátu tam, kde je to nevyhnutné.

Životná a sociálna situácia občanov sa okrem rastu nezamestnanosti (február 1994 – 14,8% = okolo 380 tisíc nezamestnaných) vzhľadom na ďalší rast životných nákladov (v roku 1993 oproti roku 1992 o 22,8 %), ako i pokles reálnych príjmov obyvateľstva (o 2,6%), neustále zhoršoval. Najviac sa situácia dotkla neúplných rodín, rodín s viacerými deťmi a poberateľov dôchodkov. Počet domácností s deťmi, ktorých výška príjmov v priebehu roku 1993 bola iba do 1,5 násobku životného minima, dosiahol 61,9%, pričom pod hranicou životného minima sa nachádzalo až 15,2 % domácností s nezaopatrenými deťmi.

Komplexná daňová reforma uskutočnená k 1. januáru 1993 podmienila vývoj príprav transformácie existujúceho systému štátneho SZ na systém verejnoprávneho sociálneho poistenia.

Zákonom č. 274/1994 Z. z. bola zriadená Sociálna poisťovňa, ako verej-noprávna inštitúcia na vykonávanie nemocenského poistenia (zabezpečenia) a dôchodkového zabezpečenia.

Zákonom č.273/1994 Z. z. bola zriadená Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia na financovanie zdravotného poistenia.

Dôraz sa kládol na hlavný transformačný cieľ – vytvorenie sociálne orientovaného modelu trhovej ekonomiky, prostredníctvom ktorého sa mal dosiahnuť hospodársky rast a prosperita. Nové sociálne vzťahy sa formovali na princípoch :

- demokratizácie,- decentralizácie,- demonopolizácie.Základným koncepčným zámerom transformácie SZ v SR bola snaha vytvoriť

sociálne spravodlivý systém SZ založený na :

- osobnej participácii občana,- sociálnej solidarite,- garancii štátu.Predpokladalo sa, že občania budú schopní postarať sa o seba sami

prostredníctvom ekonomickej aktivity. Príjem zo zárobkovej činnosti prestavuje

33

základnú sociálnu istotu. Za najúčinnejšie sociálno-politické opatrenie , ako zdroja obživy, sa považuje poskytnutie práce .

Rodina ako relatívne autonómna spoločenská inštitúcia zo strany štátu si vyžadovala podporu, ktorá sa prejavovala vo vytváraní rámcových ekonomických, daňových, legislatívnych a sociálnych podmienok, v rámci ktorých by rodina mohla uplatňovať zodpovednosť za seba a zároveň by mala možnosť voľby vlastných životných stratégií a preferencií.

Za hlavné oblasti kompetencie štátu sa považovali tieto oblasti spoločenského života:

a) sociálno-ekonomické zabezpečenie rodiny, najmä výživy a bývanie,b) výchova detí a mládeže, príprava na manželstvo a rodičovstvo,c) právna ochrana rodiny a jej členov,d) ochrana zdravia jednotlivých členov rodiny.Vo väčšej alebo menšej miere do uvedených oblastí života rodiny začali

vstupovať aj rôzne neštátne, občianske a cirkevné subjekty s cieľom podporiť rodinu a realizáciu jej funkcií.

Pre koncepciu trhového, sociálne orientovaného, ekonomického poriadku je typické zameranie na človeka. Stredom pozornosti je človek ako indivíduum, a nie kolektív, štát alebo fiktívne všeobecné blaho. Princíp osobnosti patrí medzi základné hodnoty. Rozdiely za ktoré občan nemôže, napríklad nezamestnanosť, staroba, choroba, musia byť vyrovnávané spoločenskou solidaritou.

Vychádzajúc z dlhodobých skúseností z vývinu sociálnej politiky a systémov SZ vyspelých krajín Európy základným koncepčným zámerom transformácie SZ bolo vytvorenie viacpilierovej sústavy, pozostávajúcej zo systémov :

1. sociálneho poistenia,2. sociálnej podpory,3. sociálnej pomoci,4. doplnkového poistenia,5. individuálneho poistenia.

5.2.1.Sociálne poistenie

Základ transformácie systému SZ tvoria poistné systémy. Ich podstata vychádza z predchádzajúcej ekonomickej aktivity občanov a dosahovaného príjmu.

Pre základný systém sociálneho poistenia je typická :

34

a) všeobecná povaha systému,b) obligatórnosť vzniku poistenia,c) zákonný princíp vzniku poistenia,d) priebežné financovanie,e) štátna garancia nárokov účastníkov systému,f) pomerne široko uplatňovaná štátna ingerencia na základe zákona,g) neziskový princíp.

Oblasť sociálneho poistenia mala pozostávať z týchto subsystémov :

1. subsystém „nemocenského poistenia“,2. subsystém „dôchodkového poistenia“,3. subsystém „úrazového poistenia“.

Ad.1 a 2 Nemocenské poistenie a dôchodkové poistenieSústava dávok nemocenského poistenia mala zahŕňať poistenie

krátkodobých následkov sociálnych udalostí peňažnými dávkami odvodzo-vaných z výšky zárobku, ktorý nahrádzajú. Sociálnymi udalosťami, ktoré spôsobujú životné situácie s potrebou krátkodobého zabezpečenia sú :

a) dočasná PN pre chorobu alebo úraz,b) karanténa nariadená podľa predpisovo boji proti prenosným chorobám,c) OČR,d) tehotenstvo a materstvo.

Sústava dávok dôchodkového poistenia mala zahŕňať poistenie

dlhodobých následkov sociálnych udalostí peňažnými dávkami počas dlhodobej straty príjmu. Sociálnymi udalosťami, ktoré spôsobujú životné situácie s potrebou dlhodobého zabezpečenia sú staroba, invalidita, smrť živiteľa.

Ad.3 Úrazové poistenie

Úrazové poistenie z hľadiska vzťahu k ostatným poistným subsystémom sociálnej sféry vystupuje v pozícii poistného subsystému sui generis, t.j. ako poistenie osobitného druhu.

Podstata úrazového poistenia mala spočívať v zodpovednosti zamestná-vateľa za škodu, ktorá zamestnancovi vznikla ako následok pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

35

5.2.2.Štátna sociálna podpora

Do sústavy príspevkov štátnej sociálnej podpory sa zaradili:

a) z doteraz poskytovaných štátnych sociálnych dávok napr. rodičovský príspevok, zaopatrovací príspevok, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,

b) tzv. nesystémové dávky poskytované z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia napr. príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na pohreb,

c) nové príspevky, napr. sociálny príspevok, príspevok na bývanie, ...

5.2.3.Sociálna pomoc

Právna úprava bývalej sociálnej starostlivosti, na rozdiel od právnych úprav SZ a štátnych sociálnych dávok, patrili do pôsobnosti jednotlivých republík. Základná právna úprava bola obsiahnutá v zákone č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení ... a vo vyhláške FMPSV č.151/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení.

Pod pojem sociálna starostlivosť sa zahŕňalo poskytovanie peňažných a vecných dávok a služieb sociálnej starostlivosti vrátane ústavnej sociálnej starostlivosti občanom, ktorí sa dostali do nepriaznivej životnej situácie a vlastnými silami ju nedokázali prekonať.

Sociálna starostlivosť z hľadiska osobnej pôsobnosti zahrňovala starostlivosť

a) o rodinu a deti,b) o ťažko zdravotne postihnutých občanov,c) o starých občanov,d) o občanov, ktorí vyžadovali osobitnú pomoc,e) o občanov spoločensky neprispôsobených.

Vybudovanie novej demokratickej spoločnosti s prevládajúcou sociálne

a ekologicky orientovanou trhovou ekonomikou si vyžadoval na nových princí-poch od základu prebudovať celý doterajší systém sociálnej starostlivosti, ktorý existoval do 30. júna 1998 a od 1. júla 1998 bol pretransformovaný na systém sociálnej pomoci.

Medzi základné nástroje Systému patria :

36

a) poradenstvo,b) ochrana,c) dávky,d) služby,e) azyly.

Hlavným cieľom sociálnej pomoci je zabezpečiť občanovi pomoc za jeho aktívnej účasti pri prekonávaní alebo zmierňovaní sociálnej alebo hmotnej núdze, prípadne oboch, v ktorých sa ocitol v dôsledku sociálnej udalosti. Snahy smerujú na obnovenie prirodzených zdrojov občana pri uspokojovaní potrieb a využívanie týchto zdrojov v meniacich sa podmienkach.

V sociálnej politike sa zásadne mení úloha štátu. Jeho funkcia sa presúva na garanciu pomoci pri zabezpečovaní minimálnej úrovne základných životných podmienok obyvateľstva pri vzniku a trvaní štátom uznaných sociálnych udalostí a dôraz sa kladie na zodpovednosť občanov.

Základným konštrukčným prvkom v systéme štátnej sociálnej podpory i sociálnej pomoci sa stalo životné minimum.

Štát si ponecháva svoje kompetencie naďalej, pokiaľ ide o úroveň poskytovanej pomoci aj v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a jej garancie.

Celospoločensky závažné problémové okruhy sa riešia prostredníctvom právnej úpravy sociálnej pomoci Ide napr. o :

pomoc občanom vracajúcim s z VTOS, pomoc drogovo závislým občanom, pomoc mladým ľuďom po skončení ústavnej alebo ochrannej výchovy

a deťom a mládeži sociálne maladjustovanej.

5.2.4.Doplnkové poistenie

Systém doplnkového poistenia na základe zákona č.123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom pripoistení sa založil na princípoch :

- fakultatívnej účasti na systéme,- odloženej spotrebe,- zmluvnom vzniku účasti,- ingerencie štátu formou určenia „pravidiel hry“,- nelukratívnosti,

37

- možnosti kapitalizácie voľných prostriedkov.

5.2.5.Individuálne poistenie

Individuálny súkromný systém sociálneho poistenia vytvára priestor pre zvyšovanie záujmu občana o ďalší doplnkový zdroj svojho príjmu pre prípad sociálnych udalostí, najmä dlhodobej choroby a staroby.

Individuálne poistenie svojou výlučne komerčnou povahou je súčasťou finančnej sféry, a to všeobecne komerčného poisťovníctva.

5.3.Zmeny po roku 1998

V roku 1998-99 došlo k poklesu hospodárskeho rastu a k prehĺbeniu pretrvávajúcich ekonomických a sociálnych problémov. Jediným pozitívnym výsledkom vývoja ekonomiky bolo zlepšenie vonkajšej nerovnováhy, čo sa dosiahlo za cenu výrazného zhoršenia sociálnej situácie (rast spotrebiteľských cien, vysoká nezamestnanosť, pokles reálnych príjmov).

Vláda vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala pripraviť a predložiť na verejnú diskusiu koncepciu reformy sociálneho poistenia . Jeho vybudovanie a zavedenie je možno považovať za jednu zo základných súčastí transformácie sociálneho zabezpečenia.

5.3.1.Faktory podmieňujúce nevyhnutnosť reformy sociálneho poistenia

Základné dôvody reformy sociálneho poistenia spočívajú v :

globalizácii spoločnosti – v SR spôsobuje problémy v rozvoji ekonomiky a následne vedie k rastu nezamestnanosti a zákonite k poklesu počtu platiteľov poistného

nepriaznivom demografickom vývoji – znižujúca sa pôrodnosť, všeobecné starnutie obyvateľstva, pomerne nízka stredná dĺžka života najmä u mužov, to všetko spôsobuje pokles pomeru prispievateľov poistného k počtu príjemcov dávok, čo už v rokoch 2000 – 05 spôsobí deficit základného fondu dôchodkového poistenia v rozsahu 45-50 mld. Sk.

Súčasných makroekonomických problémoch SR, ktoré sa prejavujú :- Znižovaní životnej úrovne dôchodcov v dôsledku spomaľovania

valorizácie dôchodkov,- Vo zvyšovaní počtu dôchodcov na počte pracujúcich a na celkovom

počte obyvateľstva,- V poklese počtu pracujúcich na celkovom počte obyvateľstva,

38

- Vo zvyšujúcom sa zaťažení verejných financií,- V znižovaní platieb štátu do fondov Sociálnej poisťovne,- V poklese výberu poistného a raste výšky pohľadávok.

Na základe analýzy makroekonomických parametrov, demografických súvislostí, finančných možností sa potvrdilo, že :

Nemocenské poistenie prestáva plniť svoju funkciu V dôchodkovom zabezpečení v najbližších rokoch môžu vzniknúť

nepriaznivé dopady na fungovanie celého základného systému dôchodkového zabezpečenia.

Doplnkové dôchodkové poistenie je iba v začiatku – ľudia mu príliš nedôverujú,

Úrazové poistenie zatiaľ neexistuje.

5.3.2.Diverzifikácia systému sociálneho poistenia

V Koncepcii transformácie sociálnej sféry SR prijatej v roku 1996 je dôraz kladený na presadenie základných princípov sociálnej solidarity, na adresnosť poskytovaných plnení pri rešpektovaní participácie občana na svojich právach, na posilnenie osobnej zodpovednosti občana za svoj osud a rešpektovanie princípu garancie štátu za dôstojný život občanov.

Naďalej sa zachováva základný koncepčný zámer transformácie sociálneho zabezpečenia smerujúci k vybudovaniu systémov :

1. sociálneho poistenia2. štátnej sociálnej podpory3. sociálnej pomociSystém sociálneho poistenia bude pozostávať zo subsystému :

1. nemocenského poistenia – tvorený I. povinným pilierom krátkodobých dávok (súčasné dávky nemocenského poistenia) a II. dobrovoľným pilierom doplnkových krátkodobých dávok (zatiaľ neexistuje),

2. dôchodkového poistenia – tvorený I. povinným pilierom dlhodobých dávok financovaných priebežne (súčasné dávky dôchodkového zabezpečenia) a II. povinným kapitalizačným pilierom (v súčasnosti snaha o jeho zlikvidovanie),

3. doplnkového dôchodkového poistenia – tvorený III. dobrovoľ-ným pilierom dlhodobých dávok,

39

4. úrazového poistenia – tvorený povinnou sústavou úrazových dávok (dnes existuje úrazový príplatok, úrazová renta, jednorázové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorázové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvali-fikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia).

5. garančného poistenia – zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky zamestnanca (mzda, ...).

6. poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Základným cieľom reformy je príprava nového systému sociálneho poistenia s predpokladaným horizontom plného fungovania o 20 – 25 rokov a s akceptáciou osobitných podmienok SR.

Diverzifikáciou (rozšírením) systému sa rozumie diverzifikácia správcov jednotlivých systémov, diverzifikácia zdrojov a   výdajov systémov.

Diverzifikácia zdrojov v   sociálnom poistení Základným cieľom, je minimalizovanie potrebných zdrojov štátneho

rozpočtu pri vyriešení vnútorného dlhu dnešnej sústavy sociálneho zabezpečenia a zavedenie multipilierových riešení viaczdrojového financovania peňažných dávok krátkodobých, dlhodobých a úrazových.

Diverzifikácia v krátkodobých dávkachZákladnou tézou reformy sociálneho poistenia sú vzájomné vzťahy

dôchodkového, nemocenského a zdravotného poistenia. Východiskom je čl. 39 Ústavy SR, podľa ktorého má občan nárok na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu.

Zo systému nemocenského poistenia sa budú poskytovať tieto krátkodobé dávky :

nemocenské, ošetrovné (OČR), vyrovnávacia dávka, materské.

Nemocenské poistenie sa systémovo rozdelilo na časovo krátku (počiatočnú) PN a časovo dlhú PN.

40

Ad.a) je PN do 10 dňa – hradí zamestnávateľ v zmysle zák. č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca,

- je to motiváciou zamestnávateľa zlepšovať úroveň pracovných podmienok zamestnancov, ale i iné dopady,

Ad.b) je PN trvajúca od 11 dňa, tvorí súčasť systému sociálneho poistenia

- poistenie bude realizované prostredníctvom I. povinného piliera krátkodobých dávok, bude financovaný z príspevkov zamestnávateľov, zamestnancov a OSZČ a bude ho vykonávať Sociálna poisťovňa.

V rámci SP vznikne aj II. pilier krátkodobých dávok doplnkového charakteru, prostredníctvom ktorého sa zvýši poistná ochrana príslušnej sociálnej udalosti. Bude ho spravovať Sociálna poisťovňa prípadne doplnková dôchodková poisťovňa na dobrovoľnom základe zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.

Diverzifikácia v dlhodobých dávkachZákladný povinný systém dlhodobých dávok v SP bude pozostávať z dvoch

pilierov. Nad základný povinný systém sa vybuduje doplnkový (nadstavbový) dobrovoľný III. Pilier dlhodobých dávok. Občan bude mať možnosť zlepšiť si svoju situáciu ešte prostredníctvom individuálneho komerčného poistenia.

I.pilier – základný zákonný povinný bude :

a) priebežne financovaný z poistného (nepriame dane),b) kryť cca 75 – 80% dávok dnešného základného fondu dôchodkového

zabezpečenia,c) vykonávaný Sociálnou poisťovňou,d) vychádzať z princípu medzigeneračnej sociálnej solidarity.

II.pilier – základný zákonný povinný kapitalizačný bude :

a) financovaný z poistného na konkrétne účty poistencov,b) kryť cca 20 – 25% dávok dnešného základného fondu dôchodkového

zabezpečenia,c) vykonávaný Sociálnou poisťovňou,d) vychádzať z princípu sociálnej solidarity a   osobnej zodpovednosti.

III.pilier – doplnkový dobrovoľný pilier bude :

a) financovaný z prostriedkov zamestnávateľa a zamestnanca, resp. OSZČ na konkrétne osobné účty poistencov,

b) vykonávaný doplnkovými sociálnymi poisťovňami,

41

c) vychádzať z princípu osobnej participácie vrátane prerozdeľovania získanej kapitalizácie.

Okrem poistencov sa na výsledkoch v komerčných poisťovniach, bankách podieľajú aj akcionári.

Diverzifikácia v úrazových dávkach.

Systémovým riešením je aj začlenenie úrazových dávok do sociálneho poistenia. V   úrazových dávkach pôjde o   zavedenie povinného systému, ktorý bude priebežne financovaný na základe platenia poistného zamestnávateľmi podľa miery krytia rizika a   úrovne starostlivosti zamestnávateľa o   pracovné podmienky zamestnancov.

Systém bude mať k dlhodobým i krátkodobým dávkam vyplácaným zo základného povinného systému dávok SP (I. piliera SP) doplnkový charakter.

Sústavu úrazových dávok budú tvoriť :

a) úrazový príplatok,b) úrazová renta,c) jednorázové vyrovnanie,d) pozostalostná úrazová renta,e) jednorázové odškodnenie,f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,h) náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,i) náhrada nákladov spojených s liečením,j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.Popri povinnom systéme sa predpokladá aj vytvorenie dobrovoľného

individuálneho komerčného systému úrazového poistenia, ktorý bude vykonávaný komerčnými poisťovňami.

Reforma SP sa uskutoční v štyroch etapách.

1.etapa – v rokoch 1999-2000 je fázou predprípravy reformy s cieľom prijať potrebné opatrenia na roky 2000-2001,

2.etapa – tzv. medzietapa, ktorá sa mala realizovať v rokoch 2000-2003, je prípravnou fázou reformy s cieľom pripraviť prechod na nový právny stav v SP,

3.etapa – v rokoch 2003-2006 bude tzv. nábehovou fázou reformy s cieľom verifikovať prijaté opatrenia,

42

4.etapa – v rokoch 2006-2025 bude tzv. stabilizačnou fázou reformy s cieľom dosiahnuť plnú funkčnosť SP.

Osobitná časť sociálneho zabezpečenia

Poisťovací systém Slovenskej republiky

1. Sociálne poistenie

43

a) Organizácia Sociálnej poisťovne Nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení začala

od 1. januára 2004 uskutočňovať v zmenenej podobe sociálne poistenie Podľa poslednej novely – zák.č.200/2009 Z.z. vykonáva svoju činnosť Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nasledovne :

Rozsah sociálneho poistenia (§ 2) :

1. nemocenské poistenie,2. dôchodkové poistenie,3. úrazové poistenie,4. garančné poistenie,5. poistenie v nezamestnanosti.

Orgány Sociálnej poisťovne (ďalej len SP) - § 121 :

a) Generálny riaditeľ SP (ďalej len generálny riaditeľ),b) Dozorná rada SP (ďalej len dozorná rada),c) riaditeľ pobočky SP (ďalej len riaditeľ pobočky).

Ad a) Generálny riaditeľ (ďalej len GR)

1. Na čele SP je generálny riaditeľ.2. Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda SR3. GR je štatutárny orgán SP - § 1224. GR zodpovedá za plnenie úloh prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou

radou a orgánmi štátneho dozoru, predkladá

vláde a Národnej rade SR .... .............

schvaľuje pracovný poriadok SP .... .............

Porovnať kreáciu GR so stavom do 31.12.2003 a   31.12.2006.

Ad b) Dozorná rada je dozorný orgán a   kontrolný orgán SP - § 123

Dozorná rada :

44

a) vypracúva stanoviská - k návrhu rozpočtu SP na príslušný kalendárny rok....,- k návrhu účtovnej uzávierky SP,

b) dozorná rada má 11 členov, predsedom dozornej rady je minister práce sociálnych vecí a rodiny SR. Dozornú radu sa ďalej tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnym združením

odborových zväzov, z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnym združením

zamestnávateľov, z jedného zástupcu MPSVaR a dvoch zást. MF navrhnutých

vládou, z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami

občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok,c) členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná

rada,d) funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

Organizačné zložky SP

§ 124 Organizačnými zložkami SP sú :- Ústredie SP- Pobočky SP

§125 Územné obvody a sídla organizačných zložiek SP určí štatút SP.

§ 126 Ústredie riadi generálny riaditeľ

§ 127 Riaditeľ pobočky.

Financovanie SP

Poistné na sociálne poistenie

§ 128 Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do rezervného fondu SP.

1) Poistenie na nemocenské poistenie platí :a) zamestnanec,

45

b) zamestnávateľ,c) ....

2) Poistenie na starobné poistenie platí :a) zamestnanec,b) zamestnávateľ,c) ...d) ...

§ 130 Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a) zamestnanca 1,4% z vymeriavacieho základu,b) zamestnávateľa 1,4% z vymeriavacieho základu,c) povinne nemocensky poistenú SZČO 4,4% z vymeriav. základu,d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4% z vymeriav. základu.

§ 131 Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

§ 132 Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre ......

§ 133 Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnáv. zarad. do prvej nebezpečnej triedy je 0,3 % z vymeriavacieho základu,

druhej ........

§ 134 Prirážka k poistnému ....

§ 135 Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25% z vymeriavacieho základu,

§ 136 Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a) zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,b) zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,c) dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z ......

§ 137 Sadzba poistného do rezervného fondu

§ 138 Vymeriavací základ

§ 139 Rozhodujúce obdobie

§ 140 Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom

§ 141 Odvod poistného

Pohľadávky

§ 148 Pohľadávky

46

§ 149 Postúpenie pohľadávky

§ 150 – 151 Odpísanie pohľadávky

§ 152 Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnávacieho konania.

Hospodárenie SP

§ 157 Hospodárenie SP

§ 158 Rozpočet SP

§ 159 Príjmy SP

§ 160 Výdavky SP

§ 161 – 168 Fondy SP

§ 170 a 171 Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov

Hlavný kontrolór

§ 245a Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti ....

§ 245b Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada

Konanie vo veciach SP

§ 172 – 225 Konanie, ......

Nemocenské poistenie

(nemocenské dávky)

Nemocenské poistenie je jedným z predmetov zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

47

Samotný zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je štruktúrovaný tak, že hneď v ustanovení §§ 1 a 2 je vymedzený predmet a pôsobnosť zákona ako aj rozsah sociálneho poistenia.

Hneď na začiatok otázka :

OT : Aký je rozdiel medzi zdravotným poistením a nemocenským poistením ?

OD: ...............

Zo zdravotného poistenia sa uhrádzajú .................

Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad sociálnej udalosti (právnej udalosti), ktorá keď nastane a zamestnanec, či SZČO, je práce neschopný, ...., teda nedostáva plat, mzdu, odmenu za prácu, vyplácajú sa mu na základe zákonom stanovených podmienok nemocenské dávky, ktoré plat, ..., nahrádzajú.

V druhom dieli zákona zákonodarca vysvetľuje pojmoslovie používané v texte (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO), ...).

Tretí diel zákona, ktorý je rozobratý v ustanovení § 13, je vecná charakteristika sociálneho poistenia a v ňom v odseku č. 1 i nemocenské dávky.

Vo štvrtom dieli sú charakterizované jednotlivé druhy poistenia z hľadiska osoby poistenia (poistenca). Tak v ustanovení § 14 zákonodarca definuje poistené subjekty, pričom ich člení na dobrovoľne poistené či naopak povinne poistené subjekty nemocenského poistenia.

OT : Kedy nemocenské poistenie (poistný pomer nemocenského poistenia ) vzniká, od kedy ?

OD : ..........

Vznik poistného pomeru.

Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy (ďalej len PZ) vzniká dňom, ktorý je dojednaný v PZ ako ............. . Ak zamestnanec v dojednaný deň nenastúpi bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, zamestnávateľ môže od PZ odstúpiť. Odstúpením od PZ sa táto zmluva ruší a účastníci ňou už nie sú viazaní.

PP založený na základe PZ medzi zamestnávateľom a zamestnancom je rozhodujúcim vzťahom, ktorý zakladá účasť zamestnanca na nemocenskom poistení zamestnancov. Poistný pomer nemocenského poistenia vzniká priamo

48

zo zákona. To znamená, že nejde o zmluvný vzťah, ktorý je možné založiť zmluvou alebo dohodou. Samo dohodnutie PP vzťahu na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia nestačí. Na rozdiel od PP, ktorý vzniká dňom dohodnutým v PZ ako deň nástupu do práce, poistný pomer nemocenského poistenia vzniká až dňom faktického nástupu do práce.

Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je nevyhnutné, aby zamestnanec do zamestnania skutočne nastúpil. Vyžaduje sa, aby začal prácu skutočne vykonávať.

Príklad : Zamestnanec uzavrel PP na základe PZ dňa 1. mája 2004 (sobota, ale aj štátny sviatok). PP vzniká týmto dňom, avšak pretože ide o deň pracovného voľna -sobota, i pracovného pokoja- 1. máj, účasť

na nemocenskom poistení vzniká až dňom skutočného nástupu do práce, t.j. 3. mája 2004 (v pondelok).

Trvanie poistného pomeru.

Vznik poistného pomeru nemocenského poistenia je viazaný na deň faktického nástupu do práce, avšak trvanie poistného pomeru je viazané na trvanie právneho vzťahu, ktorý poistenie zakladá. Zároveň treba uviesť, že nie je viazané na skutočný výkon činnosti. Znamená to, že poistný pomer trvá aj počas dovolenky, liečenia,....

Zánik poistného pomeru.

Poistný pomer zaniká dňom skončenia pracovnej činnosti, ktorá poistenia zakladá. Je spätý so zánikom právneho vzťahu, ktorý poistný pomer zakladá – t.j. že zaniká dňom skončenia PP.

Príklad : Zamestnanec rozviazal PP dohodou ku 30. septembru 2004. PP zaniká týmto dňom a týmto dňom – 30. septembrom 2004 zaniká aj účasť na nemocenskom poistení.

Na záver treba povedať, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká podľa

§ 20 písm.

a) fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku PP a zaniká dňom skončenia PP,

b) fyzickej osobe v štátnozamestnaneckom pomere......Všeobecný vymeriavací základ (§11 ods. (1) je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy..., ods. (4) Sumu ... za príslušný kalendárny rok sa stanoví opatrením, ktoré vydá MPSVaR podľa údajov štatistického úradu ....

49

Dávky nemocenského poistenia.

Ako už bolo povedané v tretej časti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v ustanovení § 13 sú zadefinované v odseku 1 vecné dávky nemocenského poistenia :

a) nemocenské,b) ošetrovné,c) vyrovnávacia dávka,d) materské.

Dávková schéma t.j. všeobecné podmienky nároku i podmienky pre

priznanie a vyplácanie, výška, ..., sú uvedené v ustanoveniach §§ 30 – 59.

Poistné na sociálne poistenie

§ 128 Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, ....

/1 Poistné na nemocenské poistenie platí

a) zamestnanec,b) zamestnávateľ,c) povinne nemocensky poistená SZČO,d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

§ 130 Sadzba poistného na nemocenské poistenie

je pre

a) zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,b) zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,c) povinne nemocensky poistenú SZČO 4,4 % z vymeriavacieho základu,d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho

základu.

Dôchodkové poistenie

(dôchodkové dávky)

Dôchodkové poistenie je v poradí druhým z predmetov poistení, zadefino-vaným v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

50

OT : Aká sociálna udalosť, sa musí stať, aby príslušný orgán mohol začať konať a aby občanovi po preverení priznal – nepriznal dávku z dôchodkového poistenia ?

OD :

- ..........,- vek, smrť, pracovný úraz, choroba z povolania.Dôchodkovým poistením sa hmotne zabezpečuje občan v starobe, pri strate

alebo obmedzení pracovnej schopnosti alebo v prípade straty živiteľa. Inými slovami je to systém právnych vzťahov medzi občanmi, štátom a právnickými osobami, ktorých objektom je hmotné zabezpečenie občanov v prípade dlhodobej straty alebo nemožnosti získania prostriedkov na obživu zo zárobkovej činnosti.

Zákon tieto právne udalosti definuje v ustanovení § 2 písmeno

b)dôchodkové poistenie, a to

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

OT : Kedy dôchodkové poistenie vzniká ?

OD :

- ..........,- podľa ustanovenia § 20

povinné nemocenské poistenia, povinné dôchodkové poistenie a   povinné poistenie v   nezamestnanosti vzniká a) fyzickej osobe (ďalej len F0)v pracovnom pomere odo dňa vzniku

pracovného pomeru a   zaniká dňom skončenia pracovného pomeru,

b) F0 v štátnozamestnaneckom pomere odo dňa .......,c) ..........,

podľa ustanovenia § 15d) fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do

šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa, s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmych rokov jeho veku

podľa § 60

51

obdobie dôchodkového poisteniaTo isté obdobie osobnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov...,

Dávky dôchodkového poistenia

§ 13

/ods. (2) Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto

zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to

a) zo starobného poistenia1. starobný dôchodok,2. predčasný starobný dôchodok,3. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,4. sirotský dôchodok,

b) z invalidného poistenia1. invalidný dôchodok,2. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,3. sirotský dôchodok.

Dávková schéma :

§ 60 Obdobie dôchodkového poistenia,

§ 61 Osobný vymeriavací základ,

§ 62 Osobný mzdový bod,

§ 63 Priemerný osobný mzdový bod,

§ 64 Dôchodková hodnota,

Starobný dôchodok :

§ 65 Podmienky nároku na starobný dôchodok,

§ 66 Určenie sumy starobného dôchodku.

Predčasný starobný dôchodok

52

§ 67 Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok,

§ 68 Určenie sumy predčasného starobného dôchodku.

Invalidný dôchodok (ďalej len ID)

§ 70 Podmienky nároku na ID

§§ 71 – 73 Pokles schopnosti, určenie sumy ID

Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

§ 74 Podmienky nároku

§ 75 Suma

Sirotský dôchodok

§ 76 – 77 Podmienky nároku, suma,

§ 78 – 82 – Spoločné ustanovenia o dôchodkových dávkach.

Poistné na sociálne poistenie

§ 128 Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, ...

(2) Poistné na starobné poistenie platí

a) zamestnanec,b) zamestnávateľ,c) povinne dôchodkovo poistená SZČO,d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,e) štát,f) Sociálna poisťovňa.

§ 131 Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

/1

a) zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu, (1) 4 % z vymeriavacieho základu,

b) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,c) zamestnávateľa 16 % z vymeriavacieho základu,

53

d) povinne dôchodkovo poistenú SZČO 20% z vymeriavacieho základu,e) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 20 % z vymeriav. základu,f) štát 20 % z vymeriavacieho základu,g) Sociálnu poisťovňu 20 % z vymeriavacieho základu.

/2 Sadzba poistného na starobné poistenie zamestnanca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa (§ 9), o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Ak ...... .

Úrazové poistenie

Úrazové poistenie je v poradí tretím z predmetov poistení, zadefinovaným v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

54

OT : Aká sociálna udalosť sa musí stať, aby príslušný orgán mohol začať konať a aby osobe po preverení priznal – nepriznal dávku z úrazového poistenia ?

OD : ..............., poškodenie zdravia, smrť v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu

a   choroby z   povolania.

Úrazovým poistením je osoba – zamestnanec hmotne zabezpečovaný pri pracovnom – služobnom úraze, alebo chorobe z povolania.

Zákon tieto právne udalosti definuje v ustanovení § 2 písmeno

c)úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania.

Zákon vo všeobecnej časti – Základné pojmy v ustanovení § 8 definuje pracovný úraz a chorobu z povolania :

1. Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoréa) zamestnanec uvedený v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo

služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

b) FO uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

2. Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č.1 , ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohea) Zamestnancovi pri plnení pracovných úloh...... .b) FO uvedenej.....

3. Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená .....4. Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh ....5. V priamej súvislosti s plnením pracovných ...... 6. a 7. .........

OT : Kedy a ako úrazové poistenie vzniká ?OD :

- .............,- od uzatvorenia PP a za deň sa považuje ..... .

55

OT : Kto úrazové poistenie uzatvára a v akom rozsahu ?

OD :

- ..........,- povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, okrem zamestnávateľa sudcu

a zamestnávateľa prokurátora.

OT : A aký je potom tento vzťah ?

OD :

- ............,- V ustanovení § 17

1. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

2. Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovených týmto zákonom má aja) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz

alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

b) FO, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri výkone základnej služby, náhradnej .......,

c) FO združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz ......

d) FO, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti .......

e) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz.....

f) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná FO, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchran. ...

3. Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po FO uvedených

v ods. 1 a 2..........

OT : Aké, event. kde sú uvedené podmienky spomínané v odsekoch 1.; 2.?

OD:

- ............,

56

- Vo štvrtej hlave Prvý diel – vymedzenie pojmov

§ 83 Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, .........

§ 84 Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok ......

Druhý diel – Úrazový príplatok § 85 Podmienky nároku .... § 86 Poskytovanie ......... § 87 Suma úrazového príplatku.

Tretí diel – Úrazová renta § 88 Podmienky nároku § 89 Určenie sumy

Štvrtý diel – Jednorázové vyrovnanie § 90 Podmienky nároku § 91 Určenie sumy

Piaty diel – Pozostalostná úrazová renta § 92 Podmienky nároku § 93 Suma..........

Šiesty diel – Jednorázové odškodnenie § 94 Manžel, manželka a ..........

Siedmy diel – Pracovná rehabilitácia a   rehabilitačné § 95 Pracovná rehabilitácia § 96 Rehabilitačné

Osmy diel – Rekvalifikácia a   rekvalifikačné § 97 Rekvalifikácia § 98 Rekvalifikačné

Deviaty diel § 99 Náhrada za bolesť a   náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia Tento nástroj je však legislatívne upravený v   osobitnom zákone

č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade..... , ktorý nadobudol účinnosť od 1. augusta 2004.

Desiaty diel § 100 Náhrada nákladov spojených s   liečením Jedenásty diel § 101 Náhrada nákladov spojených s   pohrebom

OT : Aká je sadzba poistného na úrazové poistenie ?

OD : - .......,- v ustanovení § 133

57

/1) sadzba poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa zaradeného do

prvej nebezpečnostnej triedy 0,3 % z vymeriavacieho základu, druhej – desiatej nebezpečnostnej triedy ......... .

Garančné poistenie

Garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca (viď § 2 písm. d).

OT : Kto a ako sa garančne poisťuje ?

58

OD : - ..........,- § 18

1. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a) okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,.......

2. Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4/1 a) po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

OT : Ale ako vzniká garančné poistenie ?

OD :

- ............,- § 25

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a), a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a).

OT : A Aká je dávka garančného poistenia ?

OD :

- ............,- v piatej hlave Zákona - dávka garančného poistenia

§ 102 Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

/1 Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 pís. a) má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,b) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,c) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú .........,d) – j) ........./2 Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnú zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

59

§ 103 Výška dávky garančného poistenia

1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až f) sa poskytuje v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, .........

2) Dávka garančného poistenia sa poskytuje najviac v   rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

3) - 4) ........... .

OT : Koľko platí poistné zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne SR ?

OD :

- ............,- V ustanovení § 135

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa

je 0,25 % z   vymeriavacieho základu.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti je piatym v poradí z predmetov poistení, zadefinovaným v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

60

OT : Aká sociálna udalosť sa musí stať, aby príslušný orgán mohol začať konať a aby osobe po preverení priznal – nepriznal dávku z tohto poistenia ?

OD : ..............., stratil zamestnanie § 104 buď :

1. z riadneho pracovného pomeru (ďalej len PP), v posledných troch

rokoch bol poistený najmenej dva roky, skončil výkon zamestnanca v PP na dobu určitú, ak v posledných

štyroch rokoch pred zaradením do evidencie UoZ bol poistený alebo dobrovoľne poistený najmenej dva roky,

nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

2. Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj FO, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo prof. vojaka, bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, splnila podmienky (z posledných troch rokov min. dva roky), nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, či invalidný výsluhový dôchodok.

§ 105

3. Podporné obdobie(doba vyplácania dávky) je šesť mesiacov,- u zamestnanca z PP na dobu určitú, alebo ak bol dobrovoľným

platcom poistného sú to štyri mesiace.§ 108

4. Výška dávky v nezamestnanosti je 50% z   denného vymeriavacieho základu.

61