1

Rímskokatolícka Cirkev, farnosť sv. Barbory – Sebedražie

Ročník 11 číslo 2 november 2015

Advent - Vianoce Keď Boh tvoril svet, tvoril ho s láskou. Človek na viac je bytie, ktorý bol stvorený na obraz

Boha a láska je podstatnou črtou jeho života, pretože Boh je láska.

Napriek tomu, že hlboko v srdci nosíme túžbu po láske, a to nie len byť milovaný, ale aj

milovať, často na to zabúdame a vieme si ublížiť. A to krásne , čo Boh do nášho srdca vložil

ničíme.

Prichádza čas, keď nám náš Nebeský otec skrze Cirkev – dielo svojho Syna – chce povedať,

že jeho láska k nám nevyhasla a že vždy je šanca znova zapáliť svetlo lásky vo mojom

srdci i v srdciach blížnych.

Za krátky čas vstúpime do štvortýždnia , do obdobia, keď budeme vyzývaný pripraviť sa

na to , aby sa tá úžasná láska – Boží syn - narodil opäť v mojom srdci. Budeme počuť

volanie Jána Krstiteľa, pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte chodníky. Každý vrch nech sa zníži

a priepasť zarovná.

Ako váš kňaz si aj ja uvedomujem vážnosť tejto výzvy

. Vnímam svoje chyby, nedostatky, slabosti a spôsoby

ktorými som ublížil a spôsobil bolesť. Aj ja chcem

a túžim, aby sa aj v mojom srdci opäť jasnejšie

rozžiarilo svetlo, ktoré nám prinieslo dieťa Ježiš a aby

sa to Betlehemské svetlo opäť s novou silou rozžiarilo

aj počas týchto Vianoc a ešte hlbšie sa v nás

udomácnilo.

Nechcem hovoriť len Vám, že je to potrebné urobiť,

ale chcem sa pripravovať spolu s Vami.

Podľa rady Pána Ježiša „ robme si priateľov z prázdnej

mamony a poučme sa od nespravodlivého správcu. Predvídajme aj mi, buďme vynaliezaví

v príprave. Okolie už začína reagovať. Svet má už všetko pripravené a zmenedžované, aby

2

nepremeškal ani okamih získať. A to čo nás často rozčuľuje alebo pohlcuje využime vo svoj

prospech.

Svetlá, ktoré sa už začínajú rozžiarovať, nech mi pripomínajú, že aj moje srdce sa má

postupne opäť rozžiariť Božou krásou a byť svetlom a povzbudením aj pre okolie.

Čím viac a hlasnejšie bude znieť hudba, nech je pre mňa povzbudením aby aj moje srdce

ponorené do ticha stále hlasnejšie a častejšie spievalo na chválu Nebeského Otca.

Neustála reklama , darčeky – nech mi

pripomenú najvzácnejší dar od Nebeského Otca

jeho Syna a živo i s vďakou sa pripravoval na

oslavu okamihu, keď Syn prijíma ľudské telo

a vstupuje do nášho spoločenstva. Nech to nie

len čítanie, modlitba, ale aj niečo čo sa dotýka

a otvára srdce človeka – úsmev, čas, služba,

drobná pomoc.

Pokojne a hlboko prežitý Advent nám pomôže

úprimne a radostne prežiť Vianoce. Nájsť cestu

do srdca tých, s ktorými si sadneme

k štedrovečernému stolu. Nech sme pre tých druhých darom lásky ako dieťa Ježiš pre nás

všetkých.

Prajem a vyprosujem požehnaný Advent a zároveň milostiplné a požehnané Vianočné

sviatky

Váš kňaz .

Chlieb, ktorý nebol na predaj... Vidiek. Idem rýchlo ráno do malého miestneho obchodíku dokúpiť drobnosti aj podporiť

miestnych. Vojdem. Predo mnou je pani, ktorá má zjavne mentálny hendikep a podáva

obchodníčke lístok. Ona sa na ňu usmeje, vyjde spoza pultíka, zoberie dve veci, ktoré

vyčítala na lístku, naúčtuje ich, z ruky “dospelého dieťaťa”, ktoré sa usmieva, vezme také

malé vrecúško s peniazmi, odráta si potrebnú sumu, zvyšok peňazí vráti späť do vrecúška,

ktoré podá nakupujúcej... Na lístok s nákupom však ešte niečo pripíše a vyprevadí svoju

zákazníčku.

Sledujem s údivom… to pokojné, láskavé jednanie. Kupujúca žena bola staršia ako ja.

Obchodníčka sa usmeje a povie:

- „Prepáč, vždy jej tam píšem pár slov a pozdrav pre jej mamu.“

3

- „?? Mamu ??“

- „No, veď vidíš, aká je. Má za sebou ťažký život, a ani o tom nevie. Mama sa o ňu

starala, lebo po nejakom detskom úraze a ochorení ostala takáto - nerozpráva, nemyslí

jej to dobre… No mama už má cez 80 rokov a nevládze chodiť. Tak sa dcéra naučila

prísť sem a späť, keď ju mama pošle. Ostatné vybavím ja. A pripíšem vždy pár slov,

nech je jej mama v spojení so svetom. Nikoho iného nemajú. Raz týždenne im základné

potraviny hodím autom domov, keď idem na tovar. A sem už chodí pani len na

prechádzku - pre drobnosti, dobré slovo, úsmev a spojenie so svetom…“

Vnímam tú úctu k človeku, ktorého bieda by ju zaujímať nemusela. Usmejem sa a vypýtam

si chlieb, na ktorý som úplne zabudla.

- „ Prepáč, ale chlieb už nie je“ - povie mi obchodníčka.

Pozerám na poličku za ňou, kde je pár

voňavých pecňov. Zjavne si všimla

otázku v mojich očiach, lebo s úsmevom

dodala:

- „Tie chleby nie sú na predaj.“

- „Tak to sú v dnešnej dobe

absolútne unikátne! Dnes je predsa všetko

na predaj! O to viac by ma zaujímalo, aká

je ich cena, a čo mám urobiť preto, aby

som z nich jeden dostala, keď sú také vzácne, že sú nepredajné“ – poviem ja s

úsmevom.

Pozrie sa na mňa, či to myslím vážne. Keď vidí, že áno, odpovie:

- „Musela by si byť niekým, kto ten chlieb naozaj potrebuje.“

- „No, to som presne ja“- poteším sa. „Prišli sme s deťmi na víkend a všetok, čo sme si

priniesli, sme zjedli na raňajky. Ste tu jediný obchodík, do mesta je ďaleko, celý

víkend bude všetko zavreté. No a k večernej opekačke ho budeme potrebovať. Vlastne

možno už aj teraz - ten pocit, že práve nemáme žiaden chlieb, spúšťa u mňa obrovskú

chuť na tie voňavé pecníky.“

No ona nič. Neotáča sa a chlieb mi nepodáva. Uvažujem, ako ju presvedčiť, že som tá

pravá. Veď ho naozaj ho potrebujem...

A presne vtedy, ako na zavolanie, vstúpi dnu pán, ktorý bez slova dostal jeden peceň. A ja

pochopím... Okamžite... Nemusím pána opisovať. Ani by som si nevedela rady so slovami.

4

No každý , kto je aspoň trošku empatický, zavníma rozdiel, keď napíšem, čo mi zrazu došlo:

ja som chlieb CHCELA, ale on ho POTREBOVAL. Bol hladný...

Zaplaví ma hanba, súcit, radosť aj vďaka zároveň.

Ako sa stalo, že kupujeme kopu hlúpostí, ktoré ani nepotrebujeme a nakoniec musíme

riešiť, čo s nimi?

Ako zistíme, čo naozaj potrebujeme?

Ako to rozlíšime?

Ostal nám ešte taký cit?

Lebo sú veci, ktoré naozaj nie sú na predaj...

Napríklad chlieb, pri kúpe ktorého sa ťa obchodník spýta, či ho naozaj potrebuješ…

A tak sa stalo, že dnes sme zase raz s radosťou zamiesili na chlieb, ako zvykneme. A ja si

uvedomujem svoju vďačnosť nielen za život, ktorý mám, ale aj za to, že dnes som sa tešila

zo situácie, ktorá spôsobila moje čakanie, a že som sa potešila, že chlieb, ktorý majú,

nielenže nie je pre mňa, ale nie je ani na predaj. Pretože čaká na niekoho, kto ho naozaj

potrebuje - na niekoho, komu utíši hlad. A komu ho nechala obchodníčka, ktorá takto

odkladá časť základných potravín vždy, pretože pozná osobne tých, ktorí… A pretože je

taká, aká je, a pre niekoho je každodenným chlebom jej dobrota.

Prajem nám, aby sme vždy vedeli spoznať, čo naozaj potrebujeme. A aby sme sa nemuseli

čudovať a uvažovať, čo s tým budeme robiť, keď už to raz získame.

Ľ. (stiahnuté z netu a upravené)

„Ulica je krásny dom, vstúpme doň...“ pozývajú v jednej zo svojich pesničiek „Elánisti“.

Tieto známe slová – hoci sa to nezdá - majú

veľký význam špeciálne pre istú skupinu osôb.

Sú ňou ľudia žijúci na ulici - tí, ktorých ostatní

zavrhli, vyhnali z domu i zo života. Čo keby sme

týchto „iných“ pomenovali tak, ako sa naozaj

volajú? Bezdomovci.

Ťažká téma? Možno... Vyhýbame sa im, smejeme sa im a to najhoršie - hneď na mieste ich

odsúdime. Áno, urobili chyby. Kradli. Zabíjali. Fetovali. Pili. Ale vari už kvôli tomu nie sú

ľuďmi? Už nepatria do spoločnosti?

Keď sa s nimi stretávam, premýšľam, či my - „domovci“ – sme naozaj ideálne bezchybní.

A zisťujem, že často robíme presne to, čo oni.

(?!?)

Že nepijeme? Niekedy, možno pravidelne ba možno až pričasto, a dokonca až tak, že si

na ďalší deň nič nepamätáme...

5

Že nefetujeme? Možno zrovna neňucháme toluén, ale aj cigareta, resp. nikotín, je jedna

veľká, finančne nákladná droga...

Že nekradneme? Ohovárame a osočujeme iných, a tým ich oberáme o ich dobré meno, či

dokonca česť a rešpekt...

Že nezabíjame? Fyzicky zrejme nikoho „neodstraňujeme z cesty“, no vlastnú dušu, ale aj

dušu našich blízkych (napr. frajerka, partner, deti, vnúčatá...) likvidujeme od dobra niekedy

skutočne barbarsky...

A napriek všetkému, čo dokážeme napáchať v našich rodinách, nám naši najbližší dávajú

pomocnú ruku a nové šance na nové začiatky.

Premýšľam, či si niečo podobné nezaslúžia aj bezdomovci. Nezaslúžia si aj oni šancu? Hoci

druhú, tretiu, štvrtú...?

Som s nimi na ulici možno častejšie ako ktokoľvek z vás, a dobre viem, že alkoholik sa len

tak ľahko nevzdá svojej fľaše. No už v Písme nachádzame odkaz a povzbudenie k tomu,

že „v Bohu nie je nič nemožné“. Takže pokiaľ bezdomovcom nevieme pomôcť po ľudskej

stránke, zostáva nám stále k dispozícii modlitba. Tá je silnejšia než závislosť... Miesto

pohŕdania radšej nech nastúpi modlitba...

Ľudia sa nás často pýtajú, prečo bezdomovcom pomáhame, podľa nich „to aj tak nemá

zmysel... aj tak sa zasa vrátia k tomu zlému...“. Omyl! Má to svoj zmysel! Ani dobrý

a vytrvalý hospodár sa nevzdá po prvom roku zlej úrody, ale bude sa snažiť robiť všetko

preto, aby ošetril svoje polia a obseje ich aj na ďalší rok, a potom znova ďalší... Až kým

jeho úsilie neprinesie hojné ovocie. Členovia Komunity sv. Egídia sa snažia presne o to isté.

Raz jeden bezdomovec povedal, že je veľmi šťastný a rád, že sa o nich staráme, že sa

s nimi rozprávame, dávame im jedlo a berieme ich ako kamarátov. No jedna otázka mu aj

tak stále behala po rozume:

- „Prečo? Prečo všetko toto robíte?“

- „Pretože keby tu bol teraz Ježiš, ani on by ťa neobišiel!“

O tomto je služba našej komunity. O tom, že chceme chodiť po svete v Ježišových

šľapajách, s Jeho Duchom, a s jeho odkazom - „čokoľvek ste urobili jednému z týchto

mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40; hlavné motto Komunity sv. Egídia).“

A pre toto je pre nás ulica s jej bezdomovcami krásnym domom, plným príležitostí k láske,

radosti, pokore a milosrdenstvu.

Preto chcem v tomto adventom čase povzbudiť aj Vás k evanjeliu a naplneniu jeho

posolstva. Nebojte sa bezdomovcov. Kráčajte s vierou a s láskou v srdci

6

Želáme Vám požehnané sviatky plné lásky, pohody a modlitby takej pevnej, že keď poviete

vrchu aby sa pohol, on to urobí.

Za Komunitu sv. Egídia v Topoľčanoch jedna z vás :-)

Komunita sv. Egídia – čo to je? kto to je?

Toto laické cirkevné hnutie vzniklo v Ríme v r. 1968 (po II. vatikánskom koncile) z iniciatívy v tom

čase ani nie 20-ročného gymnazistu Andrea Riccardiho (neskôr univerzitného profesora

v odbore história kresťanstva, a jedného z najznámejších talianskych historikov vôbec). Mladý

Andrea zhromaždil skupinu študentov, aby spoločne naslúchali evanjeliu a žili život vo vernosti

Pánovi a Písmu v prednostnom vzťahu s chudobnými (inšpiráciou im bola prvotná kresťanská

komunita opísaná v Skutkoch apoštolov a život Františka z Assisi). Centrom spoločenstva sa stal

malý rímsky kostolík Sant´Egidio (zasvätený sv. Egídiovi).

Malá skupinka začala hneď chodiť na rímsku perifériu do chatrčí chudobných ľudí, ktoré v tom

období obklopovali Rím. Tam začala svoju existenciu popoludňajšia škola – „Scuola popolare“

(dnes „Scuola della pace – Škola mieru“, ktorých je v súčasnosti vo svete mnoho).

Od svojho vzniku sa toto „verejné združenie laikov v cirkvi“ hojne rozrástlo do celého sveta

a v súčasnosti je aktívne vo viac ako 73 krajinách (vrátane Slovenska – od r. 2008 v Bratislave, od

r. 2013 v Topoľčanoch) na 4-och svetových kontinentoch. Rozšíril sa i počet členov hnutia,

ktorých je v súčasnosti cca 60 tisíc (určiť presný počet angažovaných laikov je veľmi ťažké, lebo

existuje mnoho ľudí, ktorí sú rôznymi spôsobmi zapojení do mnohých služieb Komunity bez

toho, že by boli jej členmi v užšom zmysle slova).

Činnosť Komunity sv. Egídia je postavená na niekoľkých pilieroch:

- modlitba ako základ, centrum a najdôležitejšie miesto, na ktoré sa orientuje život

Komunity; je to miesto stretnutia, kde „spolu načúvame Božiemu slovu a modlíme sa

za všetkých, ktorí to najviac potrebujú; práve tu vždy začína naša služba – pred tvárou

Pána, ktorý nás zjednocuje a posilňuje“

- odovzdávanie evanjelia, ktoré nie je výlučným vlastníctvom jedného človeka, ale je

ako dobrá správa, ktorú je potrebné zdieľať s inými; či ako cenný poklad a svetlo,

ktoré nesmie byť ukryté; šírenie evanjelia je zamerané na všetkých, ktorí hľadajú

a pýtajú sa na zmysel života; v skúsenosti členov Komunity „byť učeníkom“ a „žiť

a odovzdávať Ježišove slová“ sú synonymá

- solidarita a priateľstvo s chudobnými sa uskutočňuje ako dobrovoľná a nezištná

služba v duchu evanjelia a cirkvi, ktorá je „cirkvou všetkých, a predovšetkým cirkvou

chudobných“ (Ján XXIII); služba chudobným je žitá v priateľstve s nimi a je

prirodzeným pokračovaním, praktickým vyústením modlitby – „spoločne prichádzame

za ľuďmi, ktorí žijú na ulici – za opustenými, chorými, starými a trpiacimi – a našou

prítomnosťou sa snažíme odpovedať na ich samotu; zastavíme sa pri nich, zaujímame

sa, rozprávame sa, snažíme sa budovať vzťah... prichádzame tiež s jedlom a teplým

nápojom, lebo aj materiálny nedostatok, ktorým trpia, je veľký... našou metódou je

priateľstvo... pochopili sme, že ich najväčšou chudobou je práve samota

a opustenosť... za tie roky vzniklo medzi nami množstvo priateľstiev, cez ktoré nielen

7

dávame, ale aj veľa dostávame... vďaka ich osudom sa z chudobných často stávajú

naši učitelia...“

- ekumenizmus žije Komunita „v priateľstve bez hraníc a bez stien“, čiže

v medzinárodnom bratstve ľudí rôznych kultúr a národov, ktoré je otvorené svetu, ale

súčasne „pripútané“ k jednej rodine – rodine učeníkov okolo Ježiša. Vo svete začiatku

3-tieho tisícročia, ktorý zdôrazňuje hranice a národno-kulturálne rozdiely natoľko, že

sú zdrojmi staronových konfliktov a vojen, svedčí Komunita o existencii spoločného

osudu nielen kresťanov, ale vôbec všetkých ľudí.

- služba mieru a humanizácii sveta vychádza z praktických skúsenosti Komunity, ktorá

skrze najbiednejších pochopila, že matkou všetkej chudoby je vojna. Preto pomôcť

chudobným znamená pre Komunitu pracovať a angažovať sa za mier – chrániť ho

tam, kde je ohrozený, pomáhať jeho znovunastoleniu a podporovať dialóg, ktorý sa

prerušil. Prostriedky k týmto cieľom sú chudobné – modlitba, slová, zdieľanie ťažkých

situácií, stretnutia a dialóg. A tam, kde nemožno pracovať pre mier, sa Komunita snaží

realizovať solidaritu a humanitárnu pomoc pre civilné obyvateľstvo, ktoré vojnou trpí

najviac. Komunita sv. Egídia využíva dialóg ako cestu mieru a spolupráce medzi

náboženstvami, i ako spôsob a metódu pre uzmierenie konfliktov (Komunita získala

počas svojej existencie o.i. mnohé medzinárodné ocenenia za svoju prácu pre mier

a pre chudobných vo svete – napr. Cena Karola Veľkého, Balzanova cena a pod.;

a býva opakovane nominovaná na Nobelovu cenu za mier, keďže sa angažuje v práci

za svetový mier a čím ďalej častejšie zohráva rolu sprostredkovateľa v mierových

rokovaniach – napr. pre Mozambik, Guatemalu, Nigériu, Balkán a i., bojuje proti trestu

smrti či proti AIDS v Afrike v rámci projektu DREAM).

Komunita Sant´ Egidio je teda známa na medzinárodnej úrovni vďaka svojim sociálnym,

kultúrnym a humanitárnym projektom, a predovšetkým vďaka mnohým projektom vedeným v

prospech najchudobnejších. V priebehu rokov spĺňala Komunita rôzne požiadavky,

odpovedajúc tak na aktuálne výzvy. Dodnes sa venuje bezdomovcom, migrantom, tzv. Novým

Európanom, utečencom, Rómom, osobám so zdravotným postihnutím, ale aj starším osamelým

ľuďom. Chudobní sú stredobodom pozornosti Komunity a sú jej plnohodnotnými členmi.

Vianočný obed s chudobnými je iniciatíva, ktorá zahŕňa každý rok desiatky tisíc ľudí na celom

svete.

Treba zdôrazniť, že všetci členovia Komunity sv. Egídia sú dobrovoľníci.

Pre viac info:

http://www.santegidio.sk/ - stránka Komunity na Slovensku

http://www.santegidio.org/index.php?langID=cs – stránka Komunity vo svete – v českom jazyku

8

Poriadok Bohoslužieb – Vianoce 2015

Sebedražie Cigeľ

Štedrý deň Štvrtok - 24.12.2015

vigília 16.30

24.00 Polnočná sv. omša

vigília 15.00

24.00 Polnočná sv. omša

Narodenie Pána Piatok - 25.12.2015

07.30 a 10.30 o 14.00 požehnanie detí pri

jasličkách

09.00 o 16.00 požehnanie detí pri

jasličkách

Sv. Štefan Sobota - 26.12.2015

07.30 a 09.00 10.30

Svätej rodiny Sviatok Nedeľa - 27.12.2015

07.30 a 10.30 Obnova manželských sľubov

9.00 Obnova manželských sľubov

Sv. neviniatok Pondelok - 28.12.2015

17.00

Piaty deň oktávy Utorok - 29.12.2015

18.00

Šiesty deň oktávy Streda - 30.12.2015

17.00

Sv. Silvester – Starý rok Štvrtok - 31.12.2015

Sv. omša s poďakovaním o 15.00

Sv. omša s poďakovaním o 16.30

Poklona 23.30

Požehnanie 24.00

P.Márie Bohorodičky Nový rok - Sviatok Piatok - 01.01.2016

07.30 a 10.30 09.00

2.nedeľa po Narodení Pána Nedeľa - 03.01.2016

07.30 a 10.30 09.00

Zjavenie Pána Traja králi Streda - 06.01.2016

07.30 a 10.30 09.00