Evanjelická Bratislava

22013Jún

Ročník 40

EV 4391/11 ISSN 1338-7936

Evanjelická BratislavaPeriodicita: občasník Údaje o vydavateľovi: Názov: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bratislava LegionárskaSídlo: Legionárska 4, 811 07 Bratislava, IČO 42267145Korešpondenčná adresa: Legionárska 4, 811 07 Bratislava; legionarska.ba@gmail.comTel.: 02/555 711 95www.legionarska.skDátum vydania: 30. jún 2013; č. 2/2013; ročník 40

Cena výtlačku: nepredajné Evidenčné číslo: EV 4391/11 ISSN 1338-7936Redakčná rada: Eva Bachletová, Jozef Budaj, Juliána Horváthová, Jarmila Konkušová, Dagmar Mozolová, Martin Šefranko – zodpovedný redaktor Neprešlo jazykovou úpravou. Grafický dizajn: Karol PrudilFoto na obálke: Dagmar Mozolová: obyvateľky DSS v EDS na Partizánskej ul.Tlač: Devin printing house, s.r.o., Bratislava

Luděk Rejchrt: Taková dlouhá cesta

– čítanka z dejín kresťanskej cirkvi. Obsahuje netradičné pútavé spracovanie kľúčových udalostí z cirkevných dejín (vydal Kalich, Praha 2010, 2, vydanie). K dispozícii v kníhkupectve Jonatán.

Obsah• Martin Šefranko: Úvodné slovo _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 1• Miroslava Hodáňová: Homília _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 2• Štefan Kiss: Nezmazateľne vtlačená stopa _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _4• Jarmila Konkušová: Kvíz: Manželia a manželky z Biblie _ _ _ _ _ _ _ _ _ 7• Katka Škripcová: Mládežnícka víkendovka Matejková 19.– 21. 4. 2013 _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 7• Zdroj: internet: Múdrosť _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _9• Gerda Sýkorová: Spomíname _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _9• Martin Kováč: Opravy budov cirkevného zboru počas leta a jesene 2013 _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 10• Ria Őlvecká: Galadorast: Dôvod na radosť _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 14• Tomáš Mózes: Čo pre mňa znamená viera v Pána Boha a evanjelická cirkev _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 15• Dagmar Mozolová: Konfirmácia v UPC Mosty _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 19• Martin Kamenský: Z našej histórie _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 23• Jarmila Konkušová: Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 24• Dagmar Mozolová: Kvety v izbách _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 25• Pán Boh má veselých ľudí rád (humor) _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 28• Milica Miadoková: Spomienka na Martina Rázusa _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 28• Fotoreport _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 30

Evanjelická Bratislava č. 2/2013 – jún; ročník 40

1

Milí bratia a milé sestry,nielen voda Dunaja tiekla nedáv-

no veľkou rýchlosťou, rýchly je aj tok času. Rok 2013 sa prelamuje do svojej druhej polovice. Nedá sa vrátiť k všet-kému dôležitému, čo sa v zbore udia-lo, spomeniem aspoň čosi:

- zborové presbyterstvo schválilo redakčnú radu časopisu Evanjelická Bratislava;

- v  našom Stredisku evanjelickej diakonie – Zariadení pre seniorov/Domove sociálnych služieb na Parti-zánskej ul. je ubytovaných prvých 14 klientov (ich počet bude rásť), ktorým je poskytovaná sociálna aj duchovná starostlivosť. Dočítate sa o tom v prí-spevku „Kvety v  izbách“ z  pera Dag-mar Mozolovej;

- konvent Západného dištriktu ECAV, ktorý sa 18. mája uskutočnil v Novom kostole (NK) na Legionárskej ul., prijal aj uznesenie, ktorým berie na vedomie úspešné rozdelenie Cir-kevného zboru ECAV Bratislava a želá všetkým trom cirkevným zborom, ktoré vznikli, Božie požehnanie, du-chovný rast a  napredovanie. Ďakuje-me všetkým, ktorí pri organizácii kon-ventu pomohli;

- popri konfirmácii detí a  dospe-lých v  NK sa konfirmácia konala aj v  Univerzitnom pastoračnom centre Mosty v Mlynskej doline. V tomto čísle nájdete rozhovor s  konfirmovanými

v UPC a  svedectvo – vyznanie jedné-ho z dospelých, ktorí boli konfirmova-ní v NK;

- nášho brata farára, seniora Bo-risa Mišinu sme pozdravili pri jeho okrúhlom životnom jubileu, 60. naro-deninách; sme vďační za jeho vľúdny, ľudský prístup,  dar zachovať si nad-hľad a povedať múdre slovo v kompli-kovaných situáciách – pri riešení zlo-žitých problémov;

- Večer v kostole o biskupovi Fedo-rovi Ruppeldtovi, na ktorom predná-šal brat Miloš Kovačka z  Martina, sa stretol s veľkým záujmom;

- v  Častej sa konal zborový deň. Odozvy naň boli dobré. Jeho organi-zátorom patrí naše poďakovanie;

- v čase po finalizácii tohto čísla Ev. Bratislavy sa pripravuje spomienkový Večer na brata farára Jána Greša pri jeho nedožitej 80-tke. V našom časopi-se sa k jeho životu vraciame prostred-níctvom svedectva brata Štefana Kissa;

- riadkami Gerdy Sýkorovej si pri-pomíname aj brata farára Miroslava Kýšku pri jeho nedožitých 85. narode-ninách;

- náš spevokol pracuje na nahráv-ke CD nosiča a  úspešne reprezentoval zbor na seniorálnom stretnutí spevoko- lov v Horných Zeleniciach, aj na viace- rých podujatiach na pôde nášho zboru;

- brat Martin Kováč podrobne in- formuje o  opravách, ktoré nás v  nad-

Úvodné slovo

2

chádzajúcom čase očakávajú, vrátane opravy NK, ktorého 80. výročie posvä-tenia sa blíži. Budeme vďační za Vašu pomoc (prosím, sledujte zborový bul-letin) a  modlitby za úspešnú realizá-ciu týchto mnohých náročných prác. Podobne za modlitby o  Božie požeh-nanie pestrej palety pripravovaných letných podujatí.

Hoci leto je aj časom oddychu, pra-jem Vám, aby sme vnímali nielen far-

by krásnej letnej prírody, ale v zmys-le slov homílie Mirky Hodáňovej aj to, ako Pán Boh „farbí“ náš život; kiež sa stanú aj naším počínaním, službou a  svedectvom žitia farby Božej lásky v  tomto svete lepšie viditeľnými pre mnohých.

- Martin Šefranko, predsedajúci zborový farár

„(Ježiš) im odpovedal: ... prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v  Jeruza-leme, aj po celom Judsku, aj v  Samárii a až do posledných končín zeme.“ (Skut-ky apoštolov 1, 8)

Milí piataci a oktaváni, milí štu-denti, bratia a sestry v Kristovi!

No konečne! Pre vás maturantov je to posledná CHAPEL na našom lý-ceu. Môžete si povzdychnúť: boj stre-doškolských povinností takmer dobo-jovaný! Už „len“ zvládnuť maturitu a rozpŕchnete sa do sveta zodpoved-ných a dospelých ľudí. Táto, ako sme ju nazvali, rozlúčková CHAPEL je vý-borne načasovaná. Čo môže byť výstiž-nejšie, ako hovoriť o  rozlúčke v čase, keď si kresťanská cirkev pripomína „rozlúčku“ Pána Ježiša – Jeho vstúpe-nie. Práve vtedy sa Kristus rozlúčil so

svojimi učeníkmi, aby sa začala nová etapa v ich živote, ale aj v celých deji-nách ľudstva. On pri svojej „rozlúčke“ s učeníkmi povedal: „Prijmite moc Du-cha Svätého, ktorý zostúpi na vás a bu-dete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v  Samárii a  až do po-sledných končín zeme.“ (Sk 1, 8)

Týmito slovami vás aj ja pri rozlúč-ke so školou – učiteľmi a spolužiakmi z nižších ročníkov – chcem povzbudiť. Na ilustráciu použijem príbeh.

Jedného dňa prišiel do dediny ne-známy človek. Jeho príchod nezazna-menalo veľa ľudí. Aj keď si ho ľudia veľmi nevšímali, nenechal sa odradiť od svojho záujmu ísť k  ľuďom a  byť s nimi. Veľmi rýchlo sa v dedine udo-mácnil. Chodil po nej a postupne spo-znával každý kút dediny. Mal zaujíma-vú taktiku. Najprv len počúval ľudí. Potom ich začal aj navštevovať. Stával

Homília

3

sa obľúbeným človekom a po čase ho ľudia začali pozývať do svojich rodín na oslavy a  významné udalosti. Za-krátko začal ich sny maľovať všade na-okolo. Každé prázdne miesto označil svojou kresbou, v ktorej sa mohli de-dinčania nájsť. Bolo milé vidieť kres-bu dieťaťa na ulici krátko potom, ako sa rodina tešila z  novonarodeného synčeka alebo knihu, o ktorej nádejný spisovateľ rád rozprával. Človek maľo-val kvety, domy, vysnívané povolania a  splnené sny. V  kresbách stvárnil aj obavy a strach o zdravie blízkych, ne-rozhodnosť pri výbere povolania či ži-votného partnera. Veľa toho nenaho-voril. Oveľa viac však kreslil. Po krát-kom čase sa z dediny stalo krásne fa-rebné mesto, v ktorom žiaden sen ne-bol zabudnutý. Jedného dňa sa však muž začal baliť a všetci rýchlo pocho-pili, že odchádza z dediny. Mnohých to prekvapilo. Prišli teda k nemu a chceli od neho niečo na pamiatku. Jediné, čo mal tento človek, bolo vrecko farieb. Pri odchode dal každému dedinčano-vi jednu z  pasteliek so želaním, aby nezabudli používať farbičku a  naďa-lej si skrášľovali dedinu. A  čo urobili ľudia s týmto darom? Namiesto toho, aby pokračovali v tom, čo videli u toh-to neznámeho človeka a skrášlili si de-dinu farbami, zabudli, že vôbec nie-čo dostali. Niektorí si ju držali po celý život vo sviatočnom kabáte, iní ju dali bez vysvetlenia svojim rodinným zná-mym, iní farbičku zahodili ako nepo-trebnú vec, pár ľudí o  tom napísalo

knihu a len hŕstka ľudí si nimi skrášli-la svoje okolie.

Milí priatelia, aj do našej „dediny“ prišiel človek, a  to nie obyčajný. Sám Boh vstúpil do našich dedín v  Ježišo-vi Kristovi. Nazývame to evanjeliom. Boh prišiel kvôli každému jednému z nás, aby nám ponúkol to, o čom sme ani len nesnívali, čo naše oko nevidelo a ucho nepočulo. Mnohí ľudia v minu-losti svedčili o tom, že Boh „zafarbil“ ich životy. Ten Boh sa nemení a aj dnes chce meniť životy súčasných ľudí, chce kráčať s nami, chce byť naším Radcom, Pomocou a Láskou. Niektorí z vás to už zakúsili, spoznali osobne, aký dobrý je Boh. Opierajte sa o Neho a dôverujte Mu, lebo On vie, čo robí. Pán Ježiš po-zval svojich učeníkov, aby boli svedka-mi o tom, čo prijali, kdekoľvek sú ale-bo pôjdu. A tieto slová sú adresované aj nám všetkým.

Milí maturanti! Chodili ste sem na Evanjelické lýceum – školu, v  názve ktorej je slovo evanjelium. Už čochvíľa si do životopisu môžete písať, že vaša stredná škola bola evanjelická. To, že Boh prišiel do sveta kvôli nám, nech vám pripomína pri každom ďalšom kroku v živote. Tá dobrá správa, že si jedinečný a  Bohom milovaný, je pre každého – a  je na tebe, čo s  tým urobíš. Boh Ti dal „farbu“ – vysiela Ťa, aby si zafarbil svet svojím živo-tom. Všetci sa rozpŕchnete do sveta. Aké krásne budú aj posledné konči-ny zeme, keď tam prídete ako svedok Kristovho evanjelia.

4

Na škole ste strávili 5 rokov. Po-čas nich sme vám chceli odovzdať to, čo využijete v živote a na čom môže-te stavať ďalej. Nadviazali ste priateľ-stvá, učili sa novým veciam, niekedy prežívali krízy a sklamania. Zistili ste, že svet nie je len čierno-biely. Odchá-dzajte z tejto školy s vedomím, že nám záležalo odovzdať vám to dobré – po-ukázať vám na Krista a dať vám, ob-razne povedané, farby, aby ste nimi po odchode z  lýcea zafarbili svet. Chceli sme vám ukázať, že keď človek pomá-ha iným, sám získava oveľa viac, že hoci sa zdá, že klamstvá v tomto sve-te vyhrávajú – predsa úprimná sna-ha prináša dobré ovocie. Milí priate-lia, buďte toho svedkami, pomôžte pl-niť sny iným a robiť svet farebnejším.

Pre každého z  vás mám farbičku. Ona nech vám symbolizuje to, k čomu je človek povolaný – byť svedkom

a slúžiť tým dobrým – či budete vedci, lekári, diplomati, právnici – nezabú-dajte na to, že máte vo vrecku farbu – evanjelium. Boh vás stvoril ako je-dinečných, rovnako ako aj učeníkov, ktorým pripomína, že nie sú sami v  ďalších krokoch. Hovorí im – prij-mite moc Ducha Svätého. Tým vás chcem povzbudiť – evanjelium je aj o tebe, sám Boh je pri tebe so svojou mocou a  preto vám prajem, aby ste v tejto moci kráčali, o tomto rozpráva-li a tak bol váš život plnohodnotný – plnofarebný. Amen.

- Miroslava Hodáňová, pedagogička na Evanjelickom lýceu v Bratislave (Homília zaznela na CHAPEL/školských službách Božích/, 10. mája 2013, na ktorých sa konala rozlúčka s maturantmi)

Raz sa ktorýsi moderátor spýtal Mi-lana Lasicu, v  ktorom období dejín by chcel žiť a  ktorej významnej osobnos-ti by chcel byť súčasníkom. Milan La-sica povedal, že je spokojný s  tou do-bou, v ktorej žije, a že mu úplne stačí, že bol súčasníkom českého herca Jana Wericha, ktorého si nadovšetko vážil. Ak by niekto položil podobnú otázku mne a mal by som určiť osobnosť, kto-rú by som chcel vo svojom živote zažiť,

nebolo by to ťažké rozhodovanie. Vo svojom živote som stretol niekoľko vý-nimočných osobností, ktoré ma veľmi oslovili svojím duchovným životom, charakterom alebo vedomosťami. Nie je náhoda, že mnohé z nich som stre-tol na pôde Evanjelickej bohoslovec- kej fakulty, kde som študoval a  kde ma učili profesori zvučných mien ako Karol Gábriš, Igor Kišš, Daniel Veselý, Juraj Bándy či Ján Grešo.

Nezmazateľne vtlačená stopa

5

Keď som prišiel na Evanjelickú bo-hosloveckú fakultu, neboli mi tieto mená neznáme, veď hlasy mnohých som už dôverne poznal z rozhlasových či televíznych relácií. Bol som preto poctený, že teraz sa smiem osobne stre-tať s  týmito osobnosťami evanjelic-kej teológie a  čerpať z  ich skúseností i múdrosti, ktorú boli ochotní rozdávať svojim poslucháčom. Pán docent Grešo patril medzi nich. Učil gréčtinu a pred-mety, ktoré súviseli so štúdiom No-vej zmluvy. Okrem toho bol výborným kazateľom a  viedol seminár venovaný príprave kázní, ktorý som tiež s veľkým nadšením navštevoval. Ale to už pred-bieham.

Bol som iba prvák, neskúsený a ne-rozhľadený v teologickom svete. Navy-še úplne nevidiaci, bez možnosti vziať a  študovať hebrejské či grécke texty. Bol som plne odkázaný na magnetofón a ľudí, ktorí boli ochotní mi grécke slo-víčka a texty prečítať. Pán docent Gre-šo ako môj učiteľ však nebol k  mojim problémom ľahostajný. Neraz pri prí-chode na prednášku zastal pri mojej la-vici a spýtal sa, či mi má kto pomôcť a či si viem s gréčtinou poradiť. Vždy som povedal, že štúdium, samozrejme, zvlá-dam. No aj tak ma potešila jeho ponu-ka: „Ak by si mal s niečím problém, po-vedz mi a  sadneme si k  tomu spolu“. Ku koncu prvého ročníka som sa už na-ozaj dostal do situácie, keď bola gréčti-na ťažká a moji spolužiaci tiež niekto-rým veciam nerozumeli. Obrátil som sa teda na pána docenta, využijúc jeho po-

nuku a on neváhal, navštívil ma zopár-krát na internáte a všetko so mnou po-maly a dôkladne prebral.

Študoval som na EBF ďalšie 4 roky a pán docent vždy stál pri mne. Ochot-ne mi poskytol materiál, ktorý už v 90. rokoch 20. storočia vlastnil vo svojom počítači. Vtedy pomaly prichádzala vý-počtová technika aj medzi nevidiacich, no nebolo veľa pedagógov, ktorí by svo-je knihy a poznámky k prednáškam pí-sali na počítači. On patril medzi nich. Napriek svojmu veku bol moderný a  pokrokový. Udivoval ma svojím pre-hľadom nielen v teológii a cudzích jazy-koch, ale aj vo svete techniky. Pre mňa to bolo výhodné, pretože som vždy mal relatívne jednoduchý prístup k  učeb-ným textom. Nečudo, že pri písaní dip-lomovej práce som si práve jeho zvo-lil za konzultanta. Svoju prácu som mu prinášal na diskete, on ju vždy prezrel a skorigoval, no venoval čas aj osobným rozhovorom so mnou.

Poviete si, čo je na tom zvláštne? Robil svoju prácu ako každý iný vyso-koškolský pedagóg. A predsa to nebo-lo tak. Doc. Ján Grešo mal mimoriadne láskavý prístup ku všetkým svojim štu-dentom i  kolegom. Vedel múdro pre-hovoriť, ale aj zabaviť. Vtipy patrili ne-odmysliteľne k  jeho slovnému prejavu a nejeden sme si vypočuli aj v kázni. Bol rozhľadený vo svete teológie a  mimo-riadne zdatný v cudzích jazykoch. Ne-raz sa na prednáške stalo, že nám pre-čítal prednášku niektorého svetového teológa  a my sme až po prednáške zisti-

6

li, že držal v rukách cudzojazyčný text a „za pochodu“ nám ho prekladal z nem- činy, angličtiny alebo francúzštiny.

Využíval každú voľnú chvíľku na štúdium. Vždy nám ako študentom hovorieval: „Viete, koľko slovíčok z gréč- tiny si môžete zopakovať cestou do ško-ly? Alebo koľko kníh prečítať v električ-ke?“ Neraz sme si z  jeho úst vypoču-li zamyslenia o tom, ako málo dokáže-me my – ľudia – využívať čas a on sám bol príkladom efektívneho využívania času, pretože každý voľný okamih ve-noval čítaniu alebo premýšľaniu.

No čo robilo doc. Greša takým mi-moriadnym, bola jeho skromnosť. Ne-raz som mu vyslovil svoj obdiv, ale vždy ma odbil so smiechom „Aaaale choď!“ alebo „Vidím, že humor ťa neopúšťa“. Ba práve naopak – on – môj učiteľ, skladal často poklony mne. Na homile-tickom seminári pochválil moju kázeň a  povedal, že by sám lepšie nenapísal kázeň na daný text; po službách Božích mi skladal poklony pre moju hru na or-gane; na teologickej konferencii mi vy-jadroval obdiv nad tým, že sa ako ne-vidiaci snažím pracovať v  cirkvi a  šíriť posolstvo evanjelia. Vždy som bol v ta-kýchto chvíľach v rozpakoch, a to nielen pre moju vlastnú skromnosť, preto-že si sám o sebe nič moc nenamýšľam, ale najmä preto, že človek s veľkým Č, človek veľkého formátu, človek, ktoré-ho som si sám nesmierne vážil, sa takto skláňal predo mnou.

Nebol som členom jeho rodiny, ani blízkym priateľom, s ktorým by sa den-

no-denne stretal. No bol som jeho žia-kom – študentom teológie, pre ktorého bol veľkým vzorom. To stačilo na to, aby ma zasiahla správa o jeho smrti, ktorej podľahol v  nedeľu 17. februára 2013 – deň po mojich narodeninách.

Týmto zamyslením som si chcel na môjho profesora s láskou spomenúť, no chcel som mu aj teraz, keď sa už – ako verím – raduje v nebeskom kráľovstve, vyznať svoj obdiv a úctu, ktorá jeho od-chodom z  tejto časnosti neskončila. Jeho stopa je nezmazateľne vtlačená do môjho života, do mojej duchovnej služ-by a  do mojich kázní, ku ktorým ma práve on vyučoval. Jeho vzor, nielen ako kazateľa a učiteľa, ale najmä ako člove- ka bude predo mnou vždy živý a ja ďa-kujem Pánu Bohu, že nášmu hriešne-mu svetu daroval takého človeka, uči-teľa a kňaza, a že som mal možnosť ho v živote stretnúť a učiť sa od neho. Bože, buď Ti vďaka a Vy, pán docent, odpočí-vajte v pokoji.

„Jeden muž si otvoril obchod a na prie-čelie napísal: „Bubny, trúbky, pušky“. Šiel okolo nejaký človek a zadivil sa nad tým nápisom. Vošiel teda do obchodu a spýtal sa majiteľa: „Vy tu naozaj predá-vate bubny, trúbky a pušky?“ „Áno,“ – hovorí majiteľ – „každý druhý deň príde nejaký človek a  kúpi si bubon alebo trúbku. A každý druhý deň príde nejaký jeho sused a kúpi si pušku.““ (Ján Grešo)

- Štefan Kiss, tajomník pre vzdelávanie a misiu GBÚ ECAV

7

Pospájajte dvojice:

1. Abrahám2. Adam3. Ahasver4. Ananiáš5. Bóaz6. Uriáš7. Elimelech8. Elkána9. Herodes10. Izák11. Jákob12. Jozef13. Mojžiš14. Zachariáš

a: Ráchelb: Noemic: Máriad: Rebekae: Herodiasf: Alžbetag: Esterh: Evai: Cipporaj: Rútk: Annal: Sáram: Zafiran: Batšeba

Správne odpovede:

Tohtoročnú jarnú víkendovku sme prežili my, mladí, študenti, aj pracu-júci, opäť v stredisku Matejková pri Brezovej pod Bradlom. Viacerým nám je toto prostredie známe, zato sa tam radi vraciame. Na spoločné uvažova-nie a posilnenie z Božieho slova sme si zvolili zložitú, ale o to potrebnejšiu tému „Závislosti a  sebadisciplína“. Mnoho mladých ľudí prežíva tlaky a boje v osobnom živote práve v tejto oblasti. A že to vie človeka poriadne potrápiť, vidíme často aj na vlastnom

živote alebo na svedectvách iných bratov a sestier. Prišli nás povzbu-diť a aj napomenúť bratia farári Ľu-boš Ďuračka z Nového Mesta nad Vá-hom a Miroslav Hvožďara z Vrboviec. Ceníme si tiež osobné svedectvo aj ďal- šieho brata, Petra, ktorý sa s nami po- delil so svojím svedectvom o boji s dro- gami a o víťaznej Božej milosti v jeho živote. Každý z nás však môže preží- vať nezdravú závislosť od rôznych vecí a ľudí. Chvála Pánovi Ježišovi, že On s tým vie urobiť poriadok a uzdraviť

Kvíz: Manželia a manželky z Biblie

Mládežnícka víkendovka Matejková 19.– 21. 4. 2013

(1-l, 2-h, 3-g, 4-m, 5-j, 6-n, 7-b, 8-k, 9-e, 10-d, 11-a,12-c, 13-i, 14-f)

- Jarmila Konkušová,členka redakčnej rady

8

naše srdce a zbaviť náš život vecí, kto-ré nám škodia a brzdia nás.

Po dlhom čase chladných a uprša-ných dní nám Pán Boh daroval aj krás-ne slnečné počasie, ktoré sme sa sna-žili naplno využiť i v okolitej prírode. Verím, že každému z nás dobre padlo trochu zrelaxovať, ale aj vážnejšie uvažovať nad svojím životom. Veľmi požehnaný čas sme prežili aj vo vzá-jomnom zdieľaní a biblickom štúdiu v menších skupinkách. Viacerí mlá-dežníci sa vyjadrili, že to bol najefek-tívnejšie strávený čas z celej víken-

dovky. Tešíme sa, že ľudia s radosťou diskutovali a zdieľali sa s ostatnými. Takto môžeme prehlbovať aj vzťahy medzi sebou navzájom, a tak budovať spoločenstvo, ktoré nie je anonymné, ale kde každý človek môže byť vypoču-tý a môže načerpať povzbudenie a na-pomenutie do svojho života.

Sme vďační za všetko, čo nám Pán Boh počas tohto víkendu daroval.

- Katka Škripcová,členka prípravky mládeže

foto Juraj Predný

9

Jedna psychologička učila poslu-cháčov zvládať stres. Keď v jednom okamihu zdvihla pohár vody, všet-ci očakávali, že príde obvyklá otázka, či je pohár napoly plný, alebo napoly prázdny. Namiesto toho sa, s úsme-vom na tvári, spýtala: „Aký ťažký je tento pohár vody?“ Odpovede boli v rozmedzí 220 – 560 g.

Psychologička odpovedala: „Nezále- ží na absolútnej hmotnosti. Záleží na tom, ako dlho tento pohár držím. Keby som ho držala minútu, tak to nie je problém. Keby som ho mala držať ho-

dinu, bude ma bolieť paža. Keby som pohár mala držať celý deň, bude moja paža otupená a pravdepodobne paraly-zovaná. V každom prípade, hmotnosť pohára sa nemení, ale čím dlhšie ho budem držať, tým bude ťažší.“

Potom pokračovala: „So stresmi a sta- rosťami v živote to je ako s tým pohá-rom vody. Keď na ne chvíľu myslíte, nič sa nedeje. Keď na nich budete myslieť dlhšie, začnú bolieť. A keď na ne myslí-te celý deň, budete sa cítiť paralyzovaní, neschopní čokoľvek urobiť.“

Zdroj: internet

Múdrosť

Spomíname

„On ustanovil... iných za pastie-rov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby budovať telo Kristovo.“ (Efezským 4, 11 – 12)

V tomto mesiaci, presne 13. júna, si pripomíname nedožité 85. narode-niny brata farára ThDr. Miroslava Kýš-ku (13. 6. 1928 Stará Turá – 2. 2. 2012 Bratislava). Bol farárom bratislavské-ho cirkevného zboru 17 rokov (1972 – 1989). Neúnavne a verne slúžil nášmu cirkevnému zboru, a  najmä svojmu Pánovi, ktorého mal stále pred očami viery, a ktorý si ho povolal do služby zvestovania evanjelia.

Pamätám si, ako raz vo svojej káz-ni podal svoje vyznanie, ako sa rozho-

dol nasledovať Pána na základe textu Písma z Izaiáša 6, 8 – 9 „Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“

Brat farár bol obľúbeným kaza-teľom, mal široké spektrum poslu-cháčov, vedel sa prihovoriť všetkým. Obzvlášť intelektuálne zameraní cir-kevníci vítali jeho prepracovaný štýl kázní. Bol aj výborným liturgom, mal pekný hlas, čo ľudí tiež priťahovalo na služby Božie. Brat farár Kýška vedel ľudí spájať, venoval sa mládeži, kto-rá tu tvorila živé prebudenecké spo- ločenstvo, čo sa odrazilo najmä na biblických hodinách. Zborová miest-nosť na Legionárskej ul. v tých časoch

10

bola často až preplnená. Pietistický duch brata farára oslovil mladých a ne- chávali sa ním duchovne vzdelávať.

Pamätám si, aké boli zaujímavé prípravy na biblické hodiny, ktoré sa často uskutočňovali aj na fare, a to aj dlho do neskorých večerných hodín. Boli to cenné a podnetné diskusie, poučné a radostné stretnutia. Aj po službách Božích sa mládež vždy oko-lo neho zhromažďovala. Mladí ho vy-hľadávali so svojimi rôznymi duchov-nými aj inými problémami, ktoré spo-lu riešili. Dvere fary u brata Kýšku boli otvorené dokorán a pre každého.

Nemôžem tiež nespomenúť, že sa venoval diakonickej práci a zaúčal nás do práce zborovej diakonie. Jemu vďa-čím za to, že prebudil vo mne dar služ-by, a že smiem Pánovi v tejto forme slúžiť pomocou blížnym. Naučil ma milovať cirkev, zbor, bratsko-sesterské spoločenstvá. Okrem týchto duchov-ných činností bol farárom, ktorý zve- ľadil naše chrámy. Urobili sa napr. menšie úpravy v Novom kostole. Maľo- vanie interiéru, vitrážne okná, oltárna časť, osvetlenie; vo Veľkom kostole,

maľovanie interiéru, projekt zmeny kúrenia, rozšírenie oltárneho priesto-ru..., nakoniec rekonštrukcia a prí-stavba átria Malého kostola podľa projektu brata prof. Ing. Eugena Kra-mára. Tento kostol sa stal srdcovou záležitosťou nášho brata farára. Na týchto rekonštrukčných manuálnych prácach sa zúčastňovali mladí bratia a sestry zo zboru, presbyteri, mládež z biblických hodín. Na tejto stavbe boli odpracované stovky brigádnic-kých hodín. Všetci sa ich s ochotou zúčastňovali. Spoločne sme prežívali krásne duchovné spoločenstvo.

Sme vďační Pánu Bohu za všestran-nú činnosť a činorodú prácu vykonanú za tých 17 plodných rokov pôsobenia brata farára Kýšku medzi nami, za du-chovné vedenie zboru a za stopy, kto-ré tu zanechal. Mnohému sme sa od br. farára naučili a duchovne podrást-li. Nech je požehnaná jeho pamiatka medzi nami.

- Gerda Sýkorová, členka cirkevného zboru

Počas nasledujúceho leta a  jese-ne nás čaká viacero opráv, ktoré majú zlepšiť technický či estetický stav bu-dov. Budovy, ktoré máme v  podie-

lovom spoluvlastníctve s  cirkevným zborom Dúbravka vyžadujú opravy, ktoré umožnia najmä znížiť náklady na energie a zapojiť viac využiteľných

Opravy budov cirkevného zboru počas leta a jesene 2013

11

priestorov do prenájmu. Väčšia časť týchto opráv bude financovaná z  vý-nosov z predaja pozemkov, zo staveb-nej pôžičky, z doterajších darov a prí-spevkov určených na tieto opravy. Na úplne dokončenie a  dofinancovanie budeme potrebovať ešte dodatočné zdroje. Každé euro príspevku a  daru na tieto účely od členov nášho cirkev-ného zboru je pre nás veľkou pomo-cou, za ktorú vám úprimne ďakujeme. Potešiteľné je, že sa podarilo koncom mája dokončiť v suteréne na Legionár-skej 4 skúšobňu pre hudobnú kapelu a mladých, ktorí sa venujú hudbe.

Výmena okien v Novom kostolePo dvojročnej príprave pristupuje-

me k  plánovanej výmene okien v  bu-dove Nového kostola. Nové okná budú hliníkové s  izolačným trojsklom, vnú-torný náter rámov okien bude vo far-be slonová kosť, vonkajšia farba rámu a rámu krídla okna bude vo farbe oli-va. Vnútorné sklo bude dekoračné. Okná na prízemí budú bezpečnostné s  ochranou proti rozbitiu okna. Z  vý-berového konania vyšla firma TEXO-PARTNER ako najvhodnejšia a  bude preto dodávateľom týchto okien. Spo-lu s  pracovníkmi Technického a  skú-šobného ústavu stavebného, n. o. sme odkonzultovali najvhodnejšie možné technické riešenie pre výmenu okien. Okná sa budú vymieňať od druhej po-lovice júla, do konca augusta. Súčasne s  výmenou okien bude ako pomocná konštrukcia postavené oceľové lešenie

aj kvôli výmene vonkajšieho oplecho-vania okien a ríms nad oknami, a tiež na zvýšenie bezpečnosti pri manipulá-cii s rámami okien pri ich výmene. Vo vnútri bude slúžiť lešenie na vymaľova-nie kostola. Po demontáži lešenia budú lavice stolársky opravené a prebrúsené. Podlahovina na oboch podlažiach sa vymení. Predpokladáme, že realizácia prác na obnove Nového kostola bude trvať do polovice októbra 2013. Služby Božie v nedeľu by mali v zásade prebie-hať v Novom kostole aj počas opráv. Ich program však bude rešpektovať aktuál-ny stav a priebeh opráv.

Nová plynová kotolňa v zborovom dome Legionárska 2, 4 a 6Vybudovanie novej plynovej kotol-

ne pre Zborový dom Legionárska 2, 4 a 6 je nutnosť, do ktorej sme sa dostali vzhľadom k zlému technickému stavu ležatých rozvodov a  ukončeniu život- nosti výmenníkovej stanice tepla. Prá-ce prebehnú v  mesiacoch júl až sep-tember tak, aby od októbra dodávku tepla zabezpečovala už vlastná plyno-vá kotolňa. Súčasťou vybudovania ply-novej kotolne bude realizácia novej plynovej prípojky z Legionárskej ulice (podľa požiadavky SPP), výmena leža-tých rozvodov, vybudovanie plynovej kotolne v  priestoroch bývalej práčov-ne na 5. poschodí Legionárskej 2 a vý-mena časti ventilov na radiátoroch v celom objekte, aby sa systém kúre-nia v objekte vyreguloval. Po zrealizo-

12

vaní tejto kotolne sa v suteréne vcho-dov Legionárska 4 a  6 uvoľní viacero priestorov, ktoré po adaptácii môžu slúžiť na rôzne záujmové a  voľno-ča-sové aktivity pre rôzne spoločenstvá nášho cirkevného zboru.

Zámena pozemkov s magistrátomPozornosť venujeme naďalej ko-

munikácii s  predstaviteľmi mesta a mestských častí vo veci zámeny po-zemku na Račianskom mýte za po-zemky Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislava, aby sme získali pozem-ky v okolí Nového kostola a následne zveľadili okolie kostola. Zámenou plá-nujeme získať aj pozemky pod Zboro-vým domom v Dúbravke a  jeho okolí pre cirkevný zbor v Dúbravke, tak ako to bolo dohodnuté v procese transfor-mácie bývalého cirkevného zboru Bra-tislava. Doteraz sme v tejto veci usku-točnili konzultačné stretnutia so sta-rostami Nového Mesta a  Dúbravky. Pre uvedený účel sme spracovali pro-jekt s  podrobnejším popisom, map-kami z územného plánu a plánovaný-mi úpravami, fotografiami, schémami a  tabuľkami dotknutých pozemkov. Plánujeme stretnutie zástupcov nášho zboru so starostkou mestskej časti Sta-ré Mesto, ako aj s primátorom mesta, aby sme ich podrobnejšie oboznámi-li s naším zámerom. V závere by ten-to zámer malo prerokovať mestské za-stupiteľstvo.

Oprava budov v správe oddelenia Spoločná hospodárska správa

Oddelenie Spoločná hospodárska správa zabezpečuje správu budov v  podielovom spoluvlastníctve nášho cirkevného zboru a  cirkevného zboru Dúbravka. Pre leto a  jeseň roku 2013 sme pripravili súbor opráv, ktoré majú umožniť prenajať voľné priestory a znížiť energetickú náročnosť budov.

Jozefská 6 – tento objekt bol dote-raz bez využitia, ale podarilo sa nám na jar tohto roku dohodnúť nájomcu pre celý objekt. Objekt bude slúžiť pre účely špecializovanej škôlky. Našou úlohou je vykonať základnú opravu objektu, ktorá spočíva najmä v murár-skych opravách stien na prízemí, vy-budovaní systému kúrenia, opravách toaliet, oprave podláh a vymaľovaní stien. Predpokladáme aspoň čiastoč-nú výmenu okien objektu. Záujem bol prejavený aj o využitie pivnice. Objekt bude po oprave využitý od septembra 2013.

Partizánska 2 (Evanjelický dom starostlivosti) – najväčší objekt a are-ál, ktorý prevádzkujeme, potrebuje vyregulovanie systému kúrenia a nie-ktoré opravy v kotolniach kvôli zefek-tívneniu systému kúrenia. Potrebná je zároveň oprava alebo výmena nie-ktorých okien, cez ktoré strácame naj-viac tepla. V súvislosti s týmito opra-vami potrebujeme opraviť časť leža-tých rozvodov ústredného kúrenia, ako aj studenej vody. V budove EDS sa nachádzajú aj voľné kancelárie, ktoré je

13

možné ihneď prenajať. Ak by ste vedeli o organizáciách, ktoré hľadajú kancelá-rie, môžete ich nasmerovať na obhliad-ku disponibilných kancelárii v  budove EDS na Partizánskej 2. Ďakujeme Vám vopred aj za túto formu pomoci.

Panská 8 – tento objekt je vyku-rovaný azda poslednou uhoľnou ko-tolňou v Starom Meste. Systém kúre-nia je finančne neefektívny a na kon-ci životnosti. Fasáda domu na strane dvora je úplne rozpadnutá a  okná sú po životnosti. Plánujeme preto nahra-diť najmä systém vykurovania v tom-to objekte za individuálne vykurova-nie v  jednotlivých bytoch a  nebyto-vých priestoroch. V  mesiaci máj sme zabezpečili opravu havarijného stavu štítovej steny objektu, ktorá bola ob-ložená štvorcovými strešnými taška-mi, ktoré sa rozpadávali a  padali na susednú nehnuteľnosť. Tento pôvod-ný obklad bol odstránený, stena vyčis-tená, zateplená a  vymaľovaná fasád-nou farbou za veľmi krátky čas. Naše poďakovanie patrí stavebnej spoloč-nosti Jozefa Matúša JOMA z obce Vo-derady, ktorá dokázala vo veľmi krát-kom čase skoordinovať a  zabezpečiť túto opravu. Spomínaný dom po plá-novanej oprave fasády a okien už ne-bude „najsmutnejší“ dom Panskej uli-ce. Po realizácii týchto opráv získame v uvedenom objekte aj viac priestorov na prenájom.

Zámočnícka 10 – tento objekt bude od júla spravovať a  prevádzkovať ne-zisková organizácia Národný trust.

V druhej polovici roka na vlastné ná-klady vykonajú opravu vnútorných rozvodov vody a  plynu a  vybudujú systém kúrenia tohto objektu. Spo-lu s  tým zrealizujú menšie murárske opravy stien a  úpravy povrchov, aby zvýšili pamiatkové hodnoty tohto ob-jektu. Tento objekt predstavuje meš-tiansky dom zo 16. storočia. Je to rod-ný dom F. F. Rómera (1815 – 1889), uhorského historika umenia a  arche-ológa. V objekte vznikne malá kavia-reň, malá reštaurácia s  tradičnými jedlami a dve kancelárie spolu s  pa-mätnou izbou F. F. Rómera. K dispozí-cii na prenájom a využitie bude aj pek-ná pivnica. Objekt bude slúžiť aj na rôzne komunitné aktivity či stretnu-tia a  prezentáciu súčastí kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska.

Zámočnícka 7 – tento objekt pred-stavuje náš najmenší bytový dom. Od začiatku roka už prešli opravou dva menšie byty, ktoré sme dali do prenáj-mu. Objekt má strechu vo veľmi zlom technickom stave. Preto plánujeme koncom roka jej rekonštrukciu, túto opravu podľa disponibilných zdrojov vykonáme možno až na jar budúceho roka. Opravou strechy v  jej podkroví vzniknú tri menšie garsónky na pre-nájom, čo pomôže zlepšiť využiteľnosť objektu. Objekt bude zameraný iba na bývanie.

Palisády 53 – v tomto objekte vlast- níme 12 z  15 bytov. Obnovu spoloč-ných častí tohto bytového domu plá-nujeme zabezpečiť prostredníctvom

14

Na stretnutiach staršieho doras-tu približne 2 – 3 krát ročne robíme tematické párty, ktoré oddelia jeden piatok od iných svojou atmosférou, „obalom“ i obsahom. Robíme ich úpl-ne inak a  je pravdou, že sa nám tak vryjú do pamäte oveľa silnejšie. Keď sa totiž máte obliecť v  novembri do havajskej košele a  kvetov na surfer-skú párty či vysnoriť starodávne ob-lečenie, telefónny aparát a bicykel na „hipster“ párty, je to výnimočné.

Táto jar sa niesla v  znamení gala – pripravili sme galadorast. Čo to znamenalo? Vyzdobiť miest- nosť tak, aby vyzerala gala, obliecť sa do gala – dámy vytiahli opätky a  šaty, páni obleky a  košele (všetka česť, keďže v  ten piatok bolo nezne- siteľne teplo). Usadili sme sa k  vy- zdobeným stolom a večerom nás sprevádzali šarmantné moderátorky Julča a  Kika, ktoré uvádzali klasické plesové tanečné hry, súťaže, diskusie

zmluvy o vstavbe so stavebníkom, kto-rému sa umožní využiť priestor stre-chy na vybudovanie niekoľkých bytov. Rekonštrukcia sa začne na prelome rokov 2013/2014. Náš cirkevný zbor tak nebude musieť financovať obnovu tohto domu. Stále v  ňom zostaneme väčšinovým vlastníkom bytov a hod-nota bytov po oprave stúpne.

Mateja Bela 2 – v  tomto vchode vlastníme jeden byt. V  tomto byto-vom dome prebieha v  súčasnosti re-konštrukcia spoločných časti nehnu-teľnosti. Na uvedenú rekonštrukciu sme prispeli na jar tohto roku pomer-nou finančnou čiastkou, podľa veľko-sti spoluvlastníckeho podielu na spo-ločných častiach tejto nehnuteľnosti. Oprava domu by mala skončiť na je-seň tohto roku.

Verím, že po realizácii uvedených opráv, ktorých je na prvý rok samo-

statnej existencie našich cirkevných zborov skutočne mnoho, verím, bude- me môcť s Božou pomocou konštato- vať, že každá naša nehnuteľnosť je vy- užitá, systém vykurovania budov efek-tívnejší, prevádzka objektov udržateľ-nejšia a výnosy z ich prevádzky o čosi vyššie. Tieto ciele majú pomôcť obom cirkevným zborom – nášmu, na Legio-nárskej ulici, ako aj cirkevnému zboru v Dúbravke. Nech nám v tom Hospo- din pomáha. Jemu patrí vďaka za všet-ku pomoc a ochranu pri našej doteraj-šej práci a službe. Poďakovanie chcem vyjadriť aj bratom a sestrám, ktorí sa pravidelne modlia za našu prácu.

- Martin Kováč, riaditeľ oddelenia Spoločná hospodárska správa, presbyter cirkevného zboru Bratislava Legionárska

Galadorast: Dôvod na radosť

15

a  aj záverečnú tombolu s  kreatívny- mi výhrami.

Celý večer sa niesol v  znamení ra-dosti. Ale viete, nie je to o tanci, výzdo-be či spoločenských šatách. Zamyslenie malo názov „Dôvod na radosť“ – ako sa neprestajne radovať? Všetky veci i  ľu-dia, z ktorých sa tešíme, sú tu len do-časne. Pán Ježiš je jediná istota, Jeho obeť na kríži a večný život v Ňom – to je náš dôvod na radosť.

Dopriala by som každému z  Vás toľko smiechu a  príjemných situácií,

ako som zažila v  ten večer ja i  ďalší. „Veľmi mi bolo dobre a  veľká po-chvala všetkým, ktorý večer pripra-vovali,“ reagoval Andrej. Na to však dodáva Kika, jedna z  moderátoriek, ktorá sa spolupodieľala na príprave: „Celý večer by dopadol veľmi zle, keby sme nenechali Pána, ako sa hovorí, ‘pri kormidle‘.“

- Ria Őlvecká vedúca staršieho dorastu, presbyterka

Viera v Pána Boha pre mňa zname-ná spôsob života, myslenia a prístupu k ľuďom i sebe. Bol som vychovávaný

v prevažne formálnej viere, kde sa viac dbá na vonkajšie prejavy viery ako na skutočný postoj srdca. Jeden

Čo pre mňa znamená viera v Pána Boha a evanjelická cirkev

16

môj kamarát ma zavolal na stretnu-tie evanjelickej mládeže, kde som po asi roku zistil, že viera môže zname-nať viac ako len odriekanie vopred na-učených modlitieb a povinnú týžden-nú návštevu kostola. Pri niektorých ľuďoch som si všimol, že majú pevný, náročný a spravodlivý vzor života, pri-čom pre nich viera nebola formálna, ale bola oddanosťou a rozhodnutím. Takisto ma zaujalo, že vedia, v koho veria, dokážu svoje postoje odôvodniť Písmom a ich sebareflexia je spravidla kritická, pričom ich snahou je dokona-losť (aj keď je nemožné ju dosiahnuť).

Môj život bol a stále je predovšet-kým sústredený okolo „ja“. Vierou v Pána Boha som si uvedomil, že takto sa môj život stáva veľmi chudobným, jednostranným, pričom si nemôžem uvedomovať plnosť Jeho lásky a ostá-vam necitlivý k svojim blížnych. Vie-ra v Pána Boha ma osobne pre kaž-dý deň podnecuje nasledovať príklad Pána Ježiša, snažiť sa byť Mu vo všet-kom podobným – v láske k blížnym, v spravodlivosti. Takto už viem, že nie je podstatné, či sa všetko splní podľa mojich pozemských žiadostí, dôleži-té je milovať ostatných, byť pre nich otvoreným a citlivým, a hlavne im skrze svoj život ukázať, že tu nie sme náhodou, ale sme stvorení Pánom Bohom.

Život s Pánom Bohom ma robí slo-bodným – nie som v postavení, že mu-sím to a to, som v pozícii, že môžem žiť pre Pána, pomáhať tým, čo som

dostal ako talent, rozvíjať sa a uve-domovať si, že patrím Otcovi. Nakoľ-ko ako muž hodnotím svoj život pod-ľa dosiahnutých výsledkov, tak Pán ma učí, že ma miluje, aj keď sa mi nedarí, alebo keď veci nedopadnú ako boli za-mýšľané. Pán mi prejavuje svoju lásku všetkými spôsobmi a učí ma byť vďač-ným. Nikdy som nebol navyknutý ďa-kovať, veci som pokladal sa samozrej-mé, ale odkedy sa snažím žiť s Pánom, tak je moje srdce plné vďaky. Často je mi však ľúto, že slovami neviem ani všetko to dobré, čo prijímam pome-novať alebo v zhone zabúdam poďa- kovať. Ako vedľajší efekt to má za ná-sledok, že dokážem byť vďačný aj za všetko, čo prijímam od ľudí, pričom sa učím, že od ľudí nemám ich lás-ku ani službu očakávať či predpokla-dať, ale mám byť vďačný za akúkoľvek vec, ktorou som bol obdarený. Láska, ktorú nám Pán prejavuje je ozaj bez-hraničná a nie je závislá od mojich skutkov. Týmto som tiež učený milo-vať svojich blížnych, aj keď mi ubli-žujú, alebo je ťažké ich milovať. Svoj život sa teda snažím nevnímať v ro-vine „ja“, len moje záujmy, zo všet-kého mať výhodu pre seba, ale túžim mať čisté srdce, byť nápomocným, ve-dieť potešiť ľudí, hovoriť im o Pánovi, snažiť sa byť čistým aj myšlienkami. O svojich blížnych sa snažím zmýšľať v dobrom, tak ako Pán rozumie mne a mojim zámerom, snažím sa nesúdiť a pokladať druhých za hodnejších, čo pestuje aj moju úctu k druhým. Vie-

17

ra mi pomáha vytrvať aj vtedy, keď sa zdá, že je všetko stratené, keď sa sna-žím robiť dobré veci, a predsa nevy-chádzajú, keď mi ľudia nerozumejú ani napriek dobrým úmyslom. Božie slovo mi pomáha nespyšnieť, udržia-vať sa krotkým pred Hospodinom, báť sa Ho, zisťovať, aký je Pán a overovať si to na vlastnom živote, tešiť sa z Jeho prítomnosti v mojom žití, tešiť sa, že som zachránený a mám toho najlep-šieho Pána. Pán mi viackrát ukázal, že nie je podstatné to, čo vidí a pochvá-li človek, ale že dobré veci mám robiť z lásky, a nie kvôli tomu, aby som sa páčil ľuďom – mám sa snažiť potešiť dobrom Hospodina skôr ako ľudí kvôli uznaniu. Pán Boh dáva môjmu životu zmysel, zbavuje moju myseľ utrpenia z hriechu, robí ma čistým, dáva mi za-sľúbenie večného života v radosti a po-koji. V každom momente žitia mám možnosť vybrať si Pánovu stranu ale-bo sa odvrátiť, nie som násilím tlačený do slepého zbožňovania niečoho, čo nepoznám, ale viem, že Hospodin túži po celom mojom srdci. Viem o tom, že ma chce buď celého, alebo nech si volím smrť, pretože nie je možné slú-žiť Jemu a zároveň nemať čistú hlavu a srdce. Viera daná ako dar milosti musí byť prijatá a chcená z celého srd-ca, nemôže to byť polovičné rozhod-nutie.

Počas svojho života som mal mož-nosť zažiť formálne kresťanstvo a ta-kisto srdce odovzdané Hospodinovi v celosti. Taktiež som sa skrze kama-

rátov zoznámil s budhizmom, hindu-izmom, islamom a ďalšími filozofia-mi a náboženstvami. A aj keď nie je možné vieru logicky vysvetliť (v nie-čom je pravdepodobne iracionálna), cítim, že chcem byť doma a patriť do Božej rodiny. Verím v dobrého Hospo-dina, ktorý ma stvoril a očistil skrze svojho Syna, a ktorý mi dáva dar Du-cha, aby ma usmernil a viedol živo-tom. Jemu som sa rozhodol odovzdať život a túžim Mu ostať blízko a byť Mu jednoducho prístupným. Na druhej strane potrebujem a chcem reflekto-vať život a na to potrebujem Jeho slo-vo. Práve preto chcem rásť a kráčať s ECAV, pretože ukazuje na Pána, vy-chádza z Písma, spása je hlásaná za-darmo, pre všetkých z milosti Božej. Nie sú v nej doplňujúce rituály ani veci, ktoré musím okrem iného spl-niť – dôraz je kladený na živú vieru v Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, kto-rého dobrú zvesť mám taktiež hlásať ďalej. Jedine vierou, jedine Kristus, jedine Písmo – vierou, a nie vlastný-mi skutkami sa dostávam k Pánovi, pričom z viery plynie láska k Nemu a z Neho dobré skutky. Kristus a Jeho obetovanie je jediné dobré a dokona-lé, vďaka ktorému som zachránený, žiadne ďalšie obety, rituály, skutky nie sú nutné k spáse. Písmo ako zachyte-nie života s Pánom Bohom ma učí, aký Hospodin je, prečo som tu, napomína ma konať správne veci, žiť v spravod-livosti, udržiava ma koncentrovaného na Neho, a nie na modly sveta, ukazuje

18

mi, ako miluje nás všetkých, ako nám odpúšťa, ako sa zľutováva nad nami.

Nemyslím si, že ECAV je miestom dokonalých kresťanov, ktorí konajú vždy správne a majú vydláždenú cestu do neba. ECAV skôr vnímam ako spo-ločenstvo ľudí so stredom v Spasiteľo-vi Ježišovi Kristovi a založenom na Pís-me. V ECAV som stretol množstvo hl-boko premýšľajúcich ľudí, pre ktorých je viera niečo viac ako len odrieka-nie, ich život je skutočne usmerňova-ný Písmom a živou vierou. ECAV sa mi páči, pretože som slobodným od von-kajších prejavov a dôležité je vnútro. Možno sa v nej vyskytujú prvky, ktoré nie sú úplne zhodné s Písmom (žena – farár), napriek tomu si myslím, že ich je tak málo a sú tak odôvodniteľ-né, že v nikom nezanechajú zlý pocit z toho, že jedno sa hovorí, druhé sa žije. Na ECAV sa mi takisto páči, že kres-ťan v nej nachádza duchovný pokrm a spoločenstvo v každom veku – na detskej besiedke, dorastoch, mláde-ži, v skupinkách, v manželských spo- ločenstvách, na štúdiu Biblie. Osob-ne sa mi páči aj úprimný a ľudský prí- stup farárov, pričom je na nich vidieť, že sú služobníkmi Božími s nami všet-kými.

Moja príprava na vstup do ECAV trvala nepriamo asi 3 roky. Počas tohto času som spoznal zopár ľudí, pričom sú mi vzorom a príkladom vo viere aj dnes. Počas roka 2012 som poprosil

pána farára Greša, či by ma nemohol pripravovať na vstup do ECAV, pričom on promptne súhlasil. Počas približne 4 mesiacov sme preberali rôzne témy z Písma a mňa vždy dokázal uchvátiť svojimi znalosťami, ale aj láskavým prístupom a osobnou skúsenosťou i skromnosťou. Príprava s pánom fará-rom Šefrankom začala presne v čase, keď sme sa s pánom Grešom dohodli na tom, že budem chodiť na spoločnú prípravu a presne v tom čase si ho Pán povolal k sebe. Som veľmi vďačný za tento čas, že som videl a osobne zažil človeka, ktorý žil s Pánom počas svoj-ho života, videl som, ako sa prejavuje k ľudom, ako premýšľa a koná. To vo mne zanechalo nezmazateľnú stopu a povedal som si, že chcem žiť a  zo- mrieť podobne, vo viere a láske.

Zatiaľ nemám predstavu o živote v cirkvi, každopádne by som sa rád viac zaujímal o celkové dianie v cirkvi, osobnejšie prežíval voľby a rozhodo-vania na konventoch a pravdepodob-ne by som chcel spolu s manželkou os-tať pri manželských skupinkách, kde by sme sa mohli navzájom motivo-vať k lepšiemu spoločnému životu za-loženom na viere a nasledovaní Pána Boha.

- Tomáš Mózes, prijatý do ECAV a s ďaľšími šiestimi dospelými konfirmovaný 2. 6. 2013 v Novom kostole

19

V Univerzitnom pastoračnom cen-tre (UPC) Mosty v  Mlynskej doline sa prvý krát konala konfirmácia. Prípra-vu viedli Peter Mozola a  Martin Bal-ko a  12. mája bolo konfirmovaných 7 mladých ľudí. Niekoľkí z nich odpove-dali na položené otázky.

Kde a  kedy si bola pokrstená/bol pokrstený?

Danica: Pokrstená som bola 9. 12. 2012 na „Mlynoch“ (pozn. red.: t. j. v UPC).

Mirka: Uverila som a spoznala Pána Ježiša v lete roku 2012. Nasledu-júci rok vyšli moje narodeniny práve na nedeľu, preto som bola Pánom ve-dená k tomu, aby bol tento deň dňom môjho krstu. Tento slávnostný deň sa odohral na Mlynoch.

Karolína: Pokrstená som bola 5. júna 2011 v Apoštolskej cirkvi v Brati-slave, keďže som potom, ako som uve-rila, chodila najprv tam.

David: Krstený som bol v roku 1992 v Cirkevnom zbore ECAV Hnúšťa.

Diana: Bola som pokrstená ako dieťa v roku 1996 v evanjelickej cirkvi.

Jana: Bola som ako dieťa pokrstená v rímskokatolíckej cirkvi.

Ako si sa dostala práve do UPC Mosty?

Danica: Ako prváčka na vysokej škole som sa začala učiť hrať na kla-

víri. Klavír som doma nemala, a tak som chodievala hrávať do UPC. Prišlo mi to ako úžasné miesto s úžasnými ľuďmi. Aj napriek tomu, že som ne-bola zmierená s Bohom, zažívala som tam neuveriteľnú Božiu milosť. Keď som si však kúpila klavír, prestala som tam chodiť. Na konci štvrtého roční-ka som začala „riešiť“ Ježiša a hľadať si zbor. Rozmýšľala som aj, že by som mohla chodiť do katolíckeho UPC, ale radšej som sa chcela stať evan-jeličkou ako katolíčkou. Na interne-te som narazila na stránku Klubu 31. Po čase som nabrala odvahu a prišla som na nedeľné bohoslužby. Tu som mala šťastie, že som stretla Jančiho, ktorého som poznala z tábora a zo školy, a ktorý tiež našiel odvahu a po-zval ma do jeho novovznikajúcej sku-pinky. Zapáčilo sa mi tu a do pol roka som pochopila, že toto je môj zbor.

Mirka: V Bratislave študujem, a  tak v  Mlynskej doline trávim veľa času. Klub 31 sme s priateľom Tomá-šom prvýkrát navštívili minulý rok. Bol druhou zastávkou na našej ceste za hľadaním toho pravého zboru pre nás. Oslovili nás kázne Peťa Mozolu, v ktorých sme sa – ako aj mnohí iní mladí kresťania – skutočne našli. Práve návštevy Klubu a spoznávanie krásy kresťanského života ma posú- vali bližšie k Pánu Bohu. Vo viere

Konfirmácia v UPC Mosty

20

nachádzam množstvo pokoja a pote-šujúcej skutočnosti, že sa nemusím hrať na niečo, čím nie som. Pán Ježiš mi ukazuje moju hodnotu a som Mu veľmi vďačná, že ku mne prehovo-ril. Je mojou jedinou istotou, najväč-šou Láskou, je verný a nenahraditeľný, preto chcem s Ním kráčať životom.

David: Mlyny som prvýkrát navští-vil pred dva a pol rokom. Hľadal som svoj duchovný domov a miesto, kde mi Pán Boh dá aj službu.

Karolína: Po krste sme chodili do Apoštolskej cirkvi, no chceli sme si aj s Davidkom urobiť prehľad, aké zbory sú v Bratislave. Niekto nám povedal, že v Mlynskej doline je UPC. V jednu ne-deľu sme teda šli do UPC, ale ku kato-líkom, no odtiaľ sme hneď po prícho-de aj odišli. Necítili sme sa tam dobre.

Neskôr sme zistili, že v UPC sú aj evan-jelici, a tak sme tam v jednu stredu šli. Hneď ako sme otvorili dvere, pekne nás privítali a zoznámili sa s nami mladí a veľmi milí ľudia. Nikdy v živote som sa s takými ľuďmi ešte nestretla. Počas piesní a tichých modlitieb som zažila Božiu blízkosť, cítila som Jeho milosť, lásku a prijatie. No naďalej sme chodi-li aj do iných zborov.... Potom však pri-šla pred nás otázka: Kde je náš domov? Kam patríme do zboru? Pán Ježiš nám ukázal a pripomenul, aký požehnaný čas sme strávili na Klube, a tak sme išli na nedeľné bohoslužby. A obaja sme zažili prijatie a odpoveď, že naším do-movom je UPC Mosty. Odstupom času sme tam začali aj slúžiť a spoznali sme mnoho skvelých ľudí, ktorí taktiež ve-ria v Pána Ježiša Krista.

21

Diana: Na Mlyny do Klubu 31 som sa dostala cez môjho brata a jeho manželku. Hovorili mi, že sa tam cítia prijatí a je to miesto, kde duchov-ne môžu rásť a zdieľať sa s ostatný-mi. Som vďačná Pánu Bohu, že niečo také zažívam aj ja dnes. Môžem tu na-čerpať, oddýchnuť si a odchádzam po-vzbudená.

Jana: Do UPC chodím 8 rokov. Tu som pochopila, čo znamená domov medzi kresťanmi.

Prečo si sa rozhodla/rozhodol pre konfirmáciu?

Danica: Chcela som absolvovať akési ucelenejšie vyučovanie a viac pochopiť učenie a cirkev, kam po no-vom patrím. Stretávanie mi pomohlo čiastočne upratať chaos v srdci a mysli a znovu sa priblížiť k pointe, o čom to všetko vlastne je.

Karolína: Konfirmácia pre mňa znamenala potvrdenie toho, že verím v Pána Ježiša a chcem Ho nasledovať vo svojom živote, taktiež vyznať to pred ľuďmi, potvrdenie krstu.

David: Pre konfirmáciu som sa roz-hodol, lebo túžim stále viac pozná-vať Pána Boha a Jeho Syna Pána Ježi-ša Krista.

Diana: Vďaka Božej milosti som spoznala Pána Ježiša už ako dieťa. Mala som vtedy možnosť ísť na kon-firmáciu, ale som ju nevyužila. Vyzna-nie mojich rodičov a krstných rodičov v detskom krste som sa rozhodla potvr-diť až v dospelosti. Som rada, že moje

potvrdenie krstnej zmluvy a osobné vyznanie viery a vernosti Pánovi Ježi-šovi som urobila pred cirkevným zbo-rom, kde sa cítim prijatá, kde môžem slúžiť nášmu Pánovi, kde poznám ľudí, o ktorých viem, že za mnou sto-ja aj modlitebne. Verím, že to takto malo byť. Boh má svoj správny čas.

Janka: Pri prechode od katolíkov do evanjelickej cirkvi som sa zaujíma-la o hlavné rozdiely. Pred konfirmá-ciou som do poslednej chvíle prežíva-la vnútorný boj. Už tri týždne predtým som nemohla spávať a tesne pred ňou každý večer! Bola som unavená a  vy-čerpaná, ale odôvodňujem to tým, že som sa rozhodovala, či to povedať ta-tovi, alebo nie. A či to robím pre samu seba, alebo pre budúcnosť s priateľom Radkom. Úžasné bolo na tom to, že mojím želaním bolo, aby ma konfir-moval Martin Balko, ale nikomu som to nepovedala – a stalo sa. Samotná príprava bola už potvrdením rozhod-nutia.

Čo si prijal/prijala do svojho života vďaka konfirmácii?

Danica: Uvidela som rozdiel me-dzi čítaním, ktoré väčšinou praktizu-jem, a študovaním Biblie. Podarilo sa mi znovu si uvedomiť, že zvádzame duchovné boje a mali by sme byť bdelí v plnej Božej výzbroji, aby sme mohli obstáť pred zlým. Pochopila som, že človek po tom, čo uverí, nemusí ísť si-lou mocou hneď do Afriky kázať evan-jelium alebo sa hnevať na seba, že to

22

nerobí, lebo toho proste nie je schop-ný, ale má podrásť vo viere, pochopiť, že je milované Božie dieťa, stať sa uče-níkom, členom rodiny (cirkvi) a až po čase ísť, kam ho Boh pošle, keď ho po-šle. Na veľa otázok mi odpovedala aj téma o evanjelizácii, ktorá mi dosť jas-ne ukázala, kedy ísť evanjelizovať, ako evanjelizovať a hlavne ako určite ne-evanjelizovať. Potešilo ma aj stretnu-tie, kde sme si ukázali, na akých zá-kladoch vznikala naša cirkev. Rodičia sú neveriaci a myšlienkou konfirmá-cie neboli nadšení, pretože príprava aj konfirmácia prebiehala v období, kedy som dokončovala diplomovku a kon-čila školu. Ale toto je práve to obdo-bie na uvedomenie si priorít v živote a rozhodnutie, že Boh bude priorita číslo 1 v mojom živote.

Mirka: Keďže som cirkevný nová-čik, konfirmačná príprava bola pre mňa veľmi obohacujúca. Počas mno-hých príjemných večerov sme sa v ma-lej skupinke zhovárali a dozvedeli veľa nielen o sebe navzájom, ale aj o viere, o Pánu Bohu a kresťanstve. Som rada za príležitosť vyznať a potvrdiť moju vieru v Pána Boha. Táto skutočnosť mi pomohla hlbšie sa zakoreniť vo viere, upevniť základy v Bohu. Okamih krs-tu, ako aj konfirmácie bol významným medzníkom v mojom živote a prajem mnohým strateným ovečkám, aby to zažili. Pretože život s Pánom je úplne iný ako bez Neho, plnší a plnohodnot-nejší.

Karolína: Príprava na konfirmá-ciu bola zaujímavá, bol to požehna-ný čas. Samotná konfirmácia pre mňa znamenala potvrdenie krstu a toho, že verím v Pána Ježiša a túžim Ho nasle-dovať. Bola som vďačná Pánu Bohu za takú príležitosť a za to všetko, čo pre mňa doteraz urobil.

Diana: Som vďačná, že som moh-la chodiť na konfirmačnú prípravu k Peťovi Mozolovi a Martinovi Balkovi. Počas stretnutí sa môj vzťah s Pánom Bohom prehĺbil. Štúdium Biblie nie-len na konfirmačnej príprave, ale aj v osobných stíšeniach mi pomohli lep-šie chápať a vnímať Boha a Jeho vlast-nosti. Niektoré historické udalosti sa mi dali viacej do súvislostí. Ešte viacej som premýšľala nad Božou milosťou a čo to znamená byť slobodná v Ježišo-vi Kristovi. Vzájomné zdieľanie medzi konfirmandmi mi prinieslo v niekto-rých oblastiach nový pohľad na kona-nie Pána Boha v mojom živote.

David: Počas konfirmácie som si uvedomil, že reformácia, ktorú Pán Boh vykonal cez Martina Luthera, nám priniesla návrat k  pevným bib-lickým základom a budem sa modliť, aby evanjelická cirkev od nich nikdy neustúpila.

Za odpovede na otázky ďakujem.

- Dagmar Mozolová, členka redakčnej rady

23

Školstvo – slávna stránka evanjelického a. v. zboru v BratislavePre evanjelikov v celom Uhorsku

bola Bratislava dôležitou svojím škol-stvom. Vzdelávali sa tu samozrejme predovšetkým Nemci. Avšak okrem nich sa tu najmä v časoch reformácie v Lutherovom učení vzdelávali i Slová-ci a Maďari. Medzi množstvo slávnych spisovateľov a učencov, ktorí boli žiakmi lýcea v Bratislave, patria známy český historik F. Palacký, a najmä celá obrov-ská skupina národovcov z čias národné-ho obrodenia, ako napríklad zakladateľ dnešnej spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Aj srbskí žiaci z európskeho juho-východu navštevovali významnú evan-jelickú školu vo vtedajšom Uhorsku. Aby sa Srbi mohli vzdelávať vo svojom rodnom jazyku, založili samovzdelávací spolok, tak ako to urobili v 19. storočí aj nemeckí, maďarskí a slovenskí študen-ti. Knižnica Srbov obsahovala 592 zväz-kov. Rozkvet zažilo Evanjelické lýceum v rokoch 1714 – 1719, keď bol rekto-rom Matej Bel. Práve vtedy sa snaži-la katolícka strana odobrať evanjeli-kom právo na vyššie vzdelávanie. Mno-hé pokusy vo Viedni nakoniec stros-kotali, pretože na dvore obľúbený Pa-vol Jesenák vybavil opak. Medzi uči-teľov na lýceu nemožno nespomenúť Tobiáša Gottfrieda Schröera (1791 – 1850). T. G. Schröer bol vynikajúci peda-

góg a plodný spisovateľ, ktorý svoje spisy venoval hlavne Metternichovej cenzúre, zväčša publikoval pod pseu-donymami (hlavne Christian Oeser).1 V  roku 1850 bol dištriktuálnym škol-ským inšpektorom a  školským rad-com pre Bratislavský dištrikt. Jeho Es-tetické listy a Dar ženám a pannám vyšiel v roku 1899 už v 26. vydaní. Zvlášť po-zoruhodné sú jeho Dejiny nemeckej po-ézie (1844). Keď mala byť v 40. rokoch zrušená latinčina ako vyučovací jazyk, vystúpil rozhodne, hoci bezvýsledne, aby sa na lýceu vyučovalo v nemčine. V roku 1882 sa z lýcea stalo osemročné gymnázium, dovtedy sa tam viedli te-ologické, filozofické a sčasti aj právnic-ké kurzy. Popri tom vznikla samostatná teologická akadémia, alebo vysoká ško-la pre celú uhorskú evanjelickú cirkev, k čomu prispel aj bratislavský zbor. Za pomoci štátu bola pre gymnázium po-stavená nová budova a 15. septembra 1896 bola slávnostne vysvätená. Po 1. svetovej vojne, keď Bratislava pripadla Československu, bolo gymnázium odo-vzdané štátu, pretože ho zbor nemohol vlastnými silami udržať, stalo sa z neho Štátne reálne gymnázium. Posledným riaditeľom evanjelického lýcea, resp. gymnázia, bol Ferdinand Hirschmann. V zmluve, ktorú uzatvoril so štátom, bolo zaistené miesto evanjelického pro-fesora náboženstva. Na toto miesto bol pozvaný limbašský farár Hans Mollner

1 Steinacker, R.: c.d., s. 56.

Z našej histórie

24

(zomrel v  roku 1950). Veľký význam mali aj ľudové školy cirkevného zboru na Tolstého ulici a v Blumentáli. Pre ich dobrú povesť boli navštevované aj žiak-mi z iných krajín a inovercami. Ich po-slednými riaditeľmi boli Michal Kowa-rik a Viktor Progner. Viktor Progner bol mnoho rokov presbyterom a zapisova-teľom bratislavského cirkevného zbo-ru – takisto zapisovateľom ústavodar-

nej synody nemeckej evanjelickej kra-jinskej cirkvi na Slovensku a 1. 9. 1939 zvolený riaditeľom. Evanjelické zbo-ry v Prievoze a  Petržalke – obidva až do svojho osamostatnenia, prvý 1925, druhý 1938, boli dcérske zbory brati-slavského cirkevného zboru, tieto mali svoje vlastné evanjelické ľudové školy.

- Martin Kamenský

„Prečo hovoríš Jákob, prečo vravíš, Izrael: Skrytá je moja cesta pred Hospo-dinom a moje právo uniká môjmu Bohu? Či nevieš? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme; neuna-ví sa, neustane, Jeho múdrosť nemož-no preskúmať. On dáva silu unavenému a bezmocnému veľkú udatnosť. Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potký-najú na každom kroku. Tí však, čo oča-kávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly dostávajú krídla, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa.” (Izaiáš 40, 27 – 31)

Mnohí študenti a maturanti majú za sebou náročné obdobie plné skú-šok, hodnotenia a testovania ich ve-domostí. Toto obdobie sme prežíva-li spolu s  našimi mladšími kamarát-mi. Spoločne sme sa modlili a prosili Hospodina o múdrosť, silu, vytrvalosť, priazeň pred komisiou, dostatok fy-

zických či duševných síl. Aj keď sa mnohé situácie zdali byť z ľudských síl nezvládnuteľné, Pán Boh veru so svo-jou pomocou nemeškal a preukázal aj v tiesni a našej slabosti svoju nekoneč-nú moc, vernosť a lásku.

My, ľudia, sme už raz takí, neustále máme tendenciu spoliehať sa na svoj rozum, svoju bystrosť, intelekt, zruč-nosti či schopnosti. Božej moci často vo svojich životoch vôbec nedávame priestor, chceme všetko držať vo svo-jich rukách, ovplyvňovať a riadiť.

V živote sa však často ukáže, že zo svojich síl veľa nezmôžeme. Kresťan môže však aj v takýchto chvíľach mať istotu v  Bohu a  očakávať na Jeho po-moc, aj keď sú okolnosti a ľudia proti nám a satan sa nám snaží nenápadne podsunúť myšlienky typu: „Nikdy to nedokážeš, si už taký unavený. Nemáš dosť síl, uvedom si konečne, toľko ľudí

Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu

25

je lepších a  múdrejších od teba. Pre-čo by sa to malo podariť práve tebe? Venoval si tomu málo času, neprešiel si si všetko do detailov. Určite dosta-neš otázku, na ktorú nebudeš vedieť odpovedať. Poznáš predsa predse-du komisie, aký je náladový. Určite to schytáš práve ty...“

Nech sa snažíme akokoľvek, takým-to či podobným myšlienkam sa väčši-nou neubránime. Musíme ich vedome „odkopnúť“ a sústrediť svoju myseľ na Toho, ktorý stvoril končiny zeme, ktorý neustane, a ktorého múdrosť nemožno preskúmať – na Hospodina.

Práve v  takýchto ťažkých chvíľach nás Boh prečisťuje – skúša naše srd-ce a  našu vieru. V  kritických okami-hoch vyplávajú na povrch naše skutoč-né motívy a prejaví sa naša viera či ne- viera. Viem, je ťažké vidieť výsledok

očami viery ešte predtým, ako ho uvi-dia naše oči. No je to spôsob, ako vidí naša viera – keď tomu tvoje srdce uverí a tvoje pery to vyslovia, potom očakávaj na zázrak. Nech sa sta-ne podľa tvojej viery. To je veta, kto-rú často počúvam od svojho manžela. A nie je to klišé. Prajem ti, milý čita-teľ, aby sa v tvojom živote diali úžas-né veci a  zázraky podľa tvojej viery. Lebo Ten, ktorý je mocnejší než všet-ky mocnosti sveta, dáva silu unave- nému a bezmocnému veľkú udatnosť. Aj keď sa ostatní v tvojom okolí una-via, vyčerpajú a nevedia ako ďalej, ak Ty budeš očakávať na Hospodina, do-staneš novú silu, pôjdeš a neustaneš, pobežíš a nevyčerpáš sa.

- Jarmila Konkušová,členka redakčnej rady

Vchádzam do budovy Evanjelické-ho domu starostlivosti (EDS). Vysoké stropy, biele steny, široké chodby, ná-kladný výťah. Na prvý pohľad nič do-mácke, príjemné, teplé. No všetko sa mení, keď za nami manažérka Silvia Fáberová zatvára dvere, ktorými sa na treťom poschodí vstupuje do Domova sociálnych služieb. Príjemné kvetino-vé tapety na stenách menia môj prvý dojem. Víta ma sestra Marta Takáčová.

Všetky dámy sedia pri stole a  usi-lovne motajú klbká. Idú z nich robiť fa-

rebné brmbolcové koberce. Pred chví-ľou sa skončilo ranné stíšenie, ktoré tu mávajú každý deň. „Je to asi taká hodin-ka, kde cez príbehy a čítanie z Biblie po-skytujeme duchovnú starostlivosť,“ vy-svetľuje mi sociálny pracovník Vojtech Ružička. Čítajú si zo zamyslení na kaž-dý deň, každý potom môže reagovať a pridať svoju vlastnú skúsenosť.

Bavlnku do klbka splieta 97-ročná pani Olinka. Je tu desať dní a tvrdí, že je spokojná. „Dúfam, že do konca živo-ta tu vydržím,“ dodáva. Hlavná sestra

Kvety v izbách

26

Marta Takáčová ma vedie do izby pani Drahušky, ktorá bola prvou klientkou. „Je ležiaca, takže ju kŕmime, polohuje-me, ošetrujeme ranku, čítame rozprávky, podávame tekutiny, počúvame spolu po-božnosti, keď si želá, je vysadená do spo-ločenskej miestnosti alebo ju posadíme do tohto hojdacieho kresla,“ vysvetľu-je. Na komode sú kvety, jeden izbový dostala ako dar od pani riaditeľky, vo váze sa vynímajú ruže. Jej vlastné, kto-ré zasadila doma do zeme. Doniesla jej ich dcéra, aby videla, že práve kvitnú. Na oknách sú kvietkované záclony, za ktorými vidieť vyrastené stromy. Pani Drahuška bola učiteľkou. Dnes leží v  posteli a  vraj ju chodia na parapet pozdraviť veveričky z rodnej  Kokavy nad Rimavicou.

V ďalšej izbe sme vyrušili pani Mi-lenu. Akurát má pri sebe návštevu, su-sedu. Bývala 40 rokov neďaleko, pod hradom, aj učila a riaditeľovala v škole pár ulíc odtiaľto. Má syna, ale ten má svoju rodinu a ako mi povedala, nech-ce ich zaťažovať. Syn ju však navštevu-je každý deň. Na stene jej visí kalen-dár s  maľbami od Ladu a  obraz, kto-rý si doniesla z  domu. Učila dejepis a nedávno presviedčala zamestnancov DSS, že toto zariadenie patrí Alžbete Durínskej – akože vraj o tom nevedia! V izbe má televízor a  pochvaľuje si čistotu a starostlivosť.

Izby sú jedno-, dvoj- a trojposteľové. Každá izba, alebo niekoľko izieb spolu – bunka – má k dispozícii sociálne za- riadenie. Ďalšia klientka, ktorá prišla

27

z  domáceho prostredia, mala doma opatrovateľku, ale jej stav si vyžaduje dnes už 24-hodinovú starostlivosť. Zo- stala po zápale pľúc ležiacou. „Ešte pred- nedávnom maľovala pani Kačániová kve-ty na taniere,“ hovorí mi pani Takáčová. Dnes jej to už zdravotný stav nedovolí. Na stene má fotky rodičov a obraz, kto-rý namaľovala dcéra. Pravidelne za ňou chodia všetci príbuzní.

Pani Vierka je tu mesiac a v izbe je sama. „Závidia mi ju rad radom,“ hovo-rí mi upravená žena s bielymi korálka-mi na krku. Má titul RNDr. a učila fyzi-ku na Prírodovedeckej fakulte UK. Do jej izby vedie Silvia Fáberová budúcu klientku, ktorá bude bývať v takejto is-tej izbe o poschodie nižšie. Jej prvý do-jem je veľmi dobrý. „Ja to beriem, že bu-dem bývať v garsónke, budem tu mať ma-ximálne súkromie,“ hovorí mi. „Som sta-rá luteránka z luteránskej rodiny,“ dozve-dám sa o nej a pýtam sa, čo pre ňu zna-mená viera v Boha. „Všetko. Na Neho sa spolieham, Jemu sa porúčam, v Neho ve-rím a Jeho sa nepustím.“ Z domu si do-nesie spevník, Bibliu a obraz manžela, ktorý jej umrel. A ešte jeden obrázok, ktorý mali rodičia – Hrad prepevný je Pán Boh náš. Má slzy v očiach. Do novej izby sa môže nasťahovať najskôr o  tri týždne. Druhé poschodie treba ešte vy-tapetovať a zmontovať nábytok.

Voľné sú už len tri miesta. Pre všet-kých klientov je to veľká životná zme-na. Možno posledná zastávka na po-zemskej ceste. „Boja sa, sú v strese, strá-cajú svoj domov,“ hovorí mi riaditeľka

Beata Dobová. „Ale my vidíme, hoci len dva mesiace sme s nimi, že robia pokroky, uvoľnia sa, vidia, že toto je naozaj domov. Napríklad jedna z našich prvých klientok, ktorá sem prišla, len ležala, nedokázala sa hýbať, nerozprávala, a zrazu po štyroch týždňoch sme ju našli samu na chodbe, začala chodiť, viac sa rozprávať s ľuďmi.“ A o tom to je. O vzťahu. Ako celý náš život. Vzťah je to najdôležitejšie. Aby sa tu cítili dobre. „Že tu nie sú odlože-ní, ale chceme ich zapojiť do rôznych akti-vít. Naším poslaním je zabezpečiť kvalit-nú starobu: zážitky, prijímanie lásky, po-citu dôležitosti, že má niekto o nich záu-jem a sprostredkovať im vieru v Boha, aby sa mohli tí, ktorí Ho nepoznajú, preňho rozhodnúť.“

Kvety som tu našla všade – na ste-nách, vo vázach, na tanierikoch, na obrazoch, v  kancelárii riaditeľky a  aj v jej záverečnom vyjadrení: „Náš život je ako záhradka. Mladé rastlinky sú de-tičky, keď ich polievame, rastú, títo naši starkí sem prídu ako zvädnuté staré rast-linky, ale keď ich polievame, ešte môžu dať kvety, a všetci máme z  toho krásny zážitok.“

Od júna 2013 sa v  kaplnke každý štvrtok konajú služby Božie, na kto-rých sa striedajú Boris Mišina, Martin Šefranko, Ján Hroboň a Peter Mozola. Reportáž o  DSS si môžete vypočuť v relácii Cesty 30. júna o 21.05 hod. na Rádiu Slovensko.

- Dagmar Mozolová,členka redakčnej rady

28

10. augusta uplynie 76 rokov od smr-ti jedného z našich najznámejších pred-staviteľov slovenského národného živo-ta a kultúry v období pred i po l. svetovej vojne, Martina Rázusa. Básnik, spisova-teľ, publicista, politik, duchovný pastier nielen literárnou tvorbou, ale celým svojím pôsobením sa snažil zasahovať do života v duchu svojich ideálov.

Pokiaľ ide o jeho literárnu tvorbu, neboli to aktivity pre vlastné potešenie či zábavu čitateľov, ani vidina spisova-teľskej slávy. Umenie považoval za dô-ležitý nástroj výchovy človeka a preme-ny sveta. Vnímal ju ako účinnú zbraň v boji, do ktorého sa zapojil aj ako no-

vinár a politický činiteľ. Bol vášnivým slovenským vlastencom a  zapáleným národovcom už pred prvou svetovou vojnou. Keďže z vlastnej skúsenosti po-znal tvrdý život prostých ľudí, mal na zreteli predovšetkým ich záujmy. Zmys-lom jeho života sa stal boj za zlepšenie údelu spolurodákov a za slobodný život svojho národa. V  plnom nasadení vy- užíval k tomu svoj vrodený talent ako básnik, spisovateľ i verejný činiteľ. Ver- šami, románmi, článkami v novinách, besedami, diskusiami, verejnými pre-javmi zasahoval do spoločenského dia-nia. Keď bolo treba, kritizoval, obžalú-val, útočil, presviedčal i získaval. Za ná-

Spomienka na Martina Rázusa

Nového kazateľa v  jednom zbore požiadali, aby zastúpil učiteľa v chlap-čenskej triede. Kazateľ sa rozhodol, že zistí, aké vedomosti majú chlapci z Bib-lie. Spýtal sa ich preto, kto zvalil múry Jericha. Všetci chlapci sa začali vyhová-rať, že nikto z nich to neurobil. Kazateľ bol zhrozený nad ich neznalosťou.

Na najbližšom stretnutí diakonov hovoril o tomto svojom zistení. „Nik-to z nich nevedel, kto zvalil múry Jeri-cha,“ lamentoval.

Všetci prítomní boli ticho, až sa napokon ozval jeden ostrieľaný vete-rán, urovnávateľ sporov: „Brat kaza-teľ, zdá sa mi, že ťa to veľmi trápi. Po-

znám všetkých tých chlapcov od naro-denia. Sú to dobrí chlapci. Ak pove- dali, že to nevedia, verím im. Urobme zbierku na opravu a zriaďme fond na údržbu. Múry opravme, a viac tú zále-žitosť nespomínajme.“

Zdroj: internet

Pýta sa katolícky farár židovského rabína: - Tak čo, rabbi, kedy si už dáte z tej bravčovinky? Židovský rabín sa zamyslí a rozvážne odpovie: - Na Vašej svadbe, excelencia!

Zdroj: internet

Pán Boh má veselých ľudí rád (humor)

29

rodné ciele neľutoval námahu ani zdra-vie. Oheň týchto nadosobných zápasov ho už od mladosti stravoval a spaľoval, až vyčerpaný a sklamaný predčasne zo- mrel ani nie 49-ročný. V tvorbe i v živote to bol naozaj neohrozený tribún svojho ľudu a národa. Narodil sa 18. 10. 1888 vo Vrbici (teraz časť Liptovského Miku- láša). Gymnázium absolvoval v Kežmar- ku (1907). Bohoslovecké štúdiá v Brati- slave a v Edinburgu. Absolvoval aj krat-šie pobyty v Paríži a vo Švajčiarsku. Ako ev. duchovný začínal v Modre, potom pôsobil v Pribyline, Moravskom Liesko-vom a od roku 1930 až do smrti (1937) v Brezne. Pochovaný je v Banskej Bystrici.

Spomienka na Martina Rázusa

Keď umrel rozozvučali sa zvony.Pamätám sa, ako by to bolo dnes.ich hlahol sa niesol krajinou,o smrti Rázusa šíril smutnú zvesť.

Odišiel navždy. A predsa zostal,perlami ducha, v písanom slove,ním učil nás a ešte stále učí,hoc sám dávno odpočíva v hrobe.

Učil ľudí svornosti a odpúšťaniu,láske k Bohu, blížnemu a národu zvlášť.Učil milovať rodnú zem,necítiť závisť, hnev ani zášť.

Zostal nám i v modlitbičkách,určených v týždni na každý deň.Dodnes šepkajú ich zbožné peryráno a aj keď padne noci tieň.

Charakteristika Rázusovej literárnej činnosti:

Literárne sa realizoval predovšet-kým v  tvorbe spoločensky angažova-nej. V nej je najpresvedčivejší, ume-lecky i ľudsky, je najväčšmi sám sebou. Práve preto sa jeho tvorba nedá odde-ľovať od života, umelecká činnosť od činnosti verejnej a politickej. Spoločen-ská angažovanosť M. Rázusa sa v jeho tvorbe prejavila dvojakým spôsobom:

- buď ako kritika súdobých po- merov,

- alebo ako vyzdvihovanie pozitív-nych vlastností slovenského človeka.

Právo na slobodný rovnoprávny ži-vot pre Slovákov sa snažil Rázus vybojo-

30

vávať poukazovaním na ich schopnosti a pripravenosť na samostatné spravo-vanie svojho života.

Martin Rázus je autorom aj niekoľ-kých zbierok náboženskej lyriky napr. Z nášho chrámu, Pri nohách Páno-vých, Pred tvárou Božou Niektoré jeho verše boli zaradené v Tranosciu ako krátke modlitbičky pre každodenné ranné i večerné vdychy k Bohu. Keď-že v súčasne používanom Spevníku už nie sú zaradené, ako spomienku na ne uvediem z nich aspoň jednu. Je na ne-deľné ráno:

Môj Bože, zas Tvoj milý deňSom dožil hoci nehodenDeň služby Tvojej, oddychuKeď zem sa modlí potichuKým vstáva svitu slávokrážVďaka Ti Pane za tú strážV nej mal som do sna zabratýZa noci hojnej ochranyAch, buď i za dňa hrad môj, štítA dušu slovom svojím sýťNavštív ma v svojej velebeA zdvihni z prachu ku sebe. Amen.

Z prednášky: Milice Miadokovej „Spomienka na Martina Rázusa“ pripravenej v r. 2007 pre Živenu vybral -mš- Fotoreport

* Konfirmandi nášho cirkevného zboru (16.6. 2013)

foto Juraj Predný

31

* Blahoželali sme jubilantovi Borisovi Mišinovi * Bratia Igor a Boris Mišinovci

foto Ondrej Pindroch

foto Ondrej Pindroch

32

* * Zborový deň 1.6. 2013 v Častej. Ockovia vyrobili pre deti „motokáry“.

foto Ľudmila Budajová

foto Ľudmila Budajová

33

* * Stretnutie klubu seniorov 15.5.2013. Návšteva miest posledného odpočinku významných osobností našej histórie na Cintoríne pri Kozej bráne a posedenie v jedálni EDS.

* M. Kovačka prednáša o F. Ruppeldtovi (2.6.2013)

foto Ľuba Krnová

foto Ľuba Krnová

foto Ľudmila Budajová

34

* Prezentácia kníh autoriek Evy Bachletovej – Riadky bytia a Jarmily Konkušovej – Ako skákať a pritom nespadnúť.(Svätodušný literárny večer 19.5.2013.)

* * Pripomíname si nedožité narodeniny bratov farárov Jána Greša a Miroslava Kýšku

foto Ľubo Bechný

35

* * Stretnutie spevokolov Bratislavského seniorátu 16.6. v Horných Zeleniciach

foto Jozef Okoličány

foto Jozef Okoličány

36

* * Konfirmácia v UPC Mosty

foto Dagmar Mozolová

foto Dagmar Mozolová