Andorra

Vlajka Znak

Geo grafická poloha Andorra

Dejiny malého pyrenejského štátu Andorra poznamenala jeho poloha na hraniciach Francúzska a Španielska – od roku 1278 spravujú krajinu obidva tieto štáty spoločne. Štátne zriadenie je založené na dodnes platnej dohode medzi španielskym biskupom a francúzskym grófom ktorí si roku 1278 rozdelili ochrannú moc nad krajinou. Obidvaja suveréni uplatňujú svoje práva prostredníctvom správcov, ktorí majú titul vikár – prefekta francúzskeho departementu Východné Pyreneje a civilného guvernéra španielskej provincie Lerida. Zavedenie všeobecného hlasovacieho práva roku 1970 a prijatie ústavy roku 1981 verejný život v krajine výrazne spolitizovali. V referende 14. marca 1993 bola schválená nová ústava, podľa ktorej sa má krajina stať plne nezávislým štátom. Ústava umožní po siedmich storočiach feudálnej vlády zaviesť v krajine demokraciu. Krajina žije predovšetkým z cestovného ruchu, po zmene zákona z augusta 1983 však už nie je bankovým a daňovým rajom. Po referende roku 1993 krajina získala štatút suverénneho kniežatstva s vlastnou ústavou. Od roku 1993 je členom OSN. Roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.

Monarchie v Európe

Štátne zriadenie

Od 4. mája 1993 je Andorra parlamentnou demokraciou, v ktorej titulárnymi hlavami štátu zostávajú francúzsky prezident a španielsky biskup zo Séo de Urgell, ktorých ale zastupujú miestni zástupcovia. Ženy v Andorre získali volebné právo až v roku 1970. Andorra, dlhý tvar Andorrské kniežatstvo, je kniežatstvo v Pyrenejách medzi Francúzskom a Španielskom, ktoré ho aj sčasti spoločne spravujú. Na čele štátu stojí francúzsky prezident spolu s biskupom zo španielskeho Seo de Urguel.

Administratívne rozdelenie

Andorra je rozdelená na 7 okrskov

Ekonmika

Hoci Andorra nie je oficiálne členom Európskej únie, je súčasťou colnej únie EU. Pre obchod s priemyslovými výrobkami je považovaná za člena EU, pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami za nečlena. Hlavným zdrojom príjmov je turistický ruch. Ľudia zo Španielska a Francúzska ju využívajú k nákupu tovaru bez dane. Ročne navštívi Andorru asi 8 miliónov turistov. Neplatia sa tu žiadne dane z príjmov iba štvor-percentná daň z pridanej hodnoty, čo pomáha v rozvoji bánk a zakladaní sídel zahraničných firiem. Priemysel je tu veľmi slabo rozvinutý. Hlavná je ťažba nerastných surovín, najmä železnej rudy, rúd obsahujúcich olovo, ťažba mramoru a granitu. V poľnohospodárstve je zamestnaných iba 1 % obyvateľov, hlavným odvetvím je chov oviec. Skôr sa v Andorre platilo španielskymi pesetami i francúzskymi frankmi. So zavedením eura v oboch krajinách sa zjednodušilo platenie a od roku 2002 sa teda platí eurom.

Prírodné pomery

Andorra leží vo východnej časti Pyrenejí a je obklopená 3 000 m vysokými horami. Z nich je najvyšším Coma Pedrosa. Údolím rieky Valira prebieha hranica so Španielskom. Takmer polovica krajiny leží v polohách na hranici zalesnenia. Na zalesnených svahoch prevažuje čierna borovica.

Podnebie je podobné ako v okolitých krajinách, iba vďaka veľkým nadmorským výškam v zime viac snehu a sú chladnejšie letá.

Obyvateľstvo

33 % obyvateľov sú Andorrčania, patriaci medzi Kataláncov. Jediným úradným jazykom je katalánčina, ale vo veľkom rozsahu je používaná aj španielčina a francúzština.

Andorra La Vella

Prírodné pomery

Belgické kráľovstvo

Vlajka Znak

Geografická ploha Belgického kráľovstva

Belgicko, dlhý názov Belgické kráľovstvo je štát v západnej Európe. Hraničí s Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom a Francúzskom. Má viac ako 10 miliónov obyvateľov. Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky – niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Úradne jazyky holandčina, francúzština, nemčina. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov (keltský kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe Galie – Belgica. Historicky Belgicko leží v Nizozemsku, ktoré zahŕňa aj krajiny Holandsko a Luxembursko a pokrýva o niečo

väčšie územie ako dnešný Benelux. Belgicko stalo zakladajúcim členom Európskej únie, pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad NATO.

Dejiny

Počas posledných dvoch tisícročí bolo územie Belgicka bohaté na demografické, politické a kultúrne zmeny. Na území dnešného Belgicka sa odohralo množstvo známych vojen či, už to bola Storočná vojna, tridsaťročná vojna, Vojny o španielske dedičstvo , prvá svetová vojna a druhá svetová vojna kde vládcom bol kráľ Leopold III., ktorého vláda bola značne nepopulárna, odstúpil v roku 1951 v prospech svojho syna. Brusel a okolie tvorí samostatnú dvojjazyčnú oblasť. Od roku 1948 tvorí Belgicko spolu s Holandskom a Luxemburskom colnú, od roku 1960 hospodársku úniu Benelux. Vo voľbách roku 1991 sa presadili do parlamentu flámski extrémni nacionalisti. Od roku 1993 je Belgicko federáciou.

Mapa Belgicka a Luxemburska z roku 1890.

Politický systém

Belgicko je ľudovou konštitučnou monarchiou a parlamentnou demokraciou, ktorá sa zmenila po 2. svetovej vojne z unitárneho štátu na federáciu. Dvojkomorový parlament sa skladá zo Senátu – horná komora a zo Snemovne reprezentantov – dolná komora. Belgicko je jedna z mála krajín, ktorá má povinnú volebnú účasť, čím má aj jednu z najvyšších volebných účastí na svete. Federálna vláda, formálne vymenovaná

kráľom, musí získať dostatočnú dôveru v dolnej komore parlamentu. Vláda je vedená ministerským predsedom. Počet holandsky a francúzsky hovoriacich ministrov je rovnaký, tak ako to predpisuje ústava. Kráľovná, alebo kráľ je hlavou štátu, má však len limitované právomoci. Reálnu výkonnú moc má premiér a rozličné vlády, ktoré spravujú krajinu. Súdny systém je založený na občianskom práve, ktoré má korene v Napoleonovom Code civil. Belgické politické inštitúcie sú komplexné. Politická moc je zosúladená tak, aby sa zabezpečila reprezentácia jazykových komunít. Hlavné strany v každej komunite patria do troch politických rodín: pravicoví liberáli, kresťanskí demokrati a ľavicoví sociálni demokrati. Ďalšími stranami sú zelené strany a najmä vo flámsku nacionalistické a krajne pravicové strany. Politici sú ovplyvňovaní lobistickými skupinami, najmä odbormi, obchodnými komorami a zamestnávateľmi. Súčasný kráľ je Albert II a premiér Guy Verhofstadt. Neúčasť kresťanských demokratov vo vláde umožnila premiérovi presadiť liberálnejší pohľad na sociálne otázky a takisto zlegalizovať mäkké drogy, svadby osôb rovnakého pohlavia a eutanáziu. Dve posledné vlády viedli aj aktívnu diplomatickú politiku v Afrike a boli proti invázii do Iraku. Presadili aj legislatívu týkajúcu sa vojnových zločinov.

Sedemnásť provincií Nizozemska (oranžové, hnedé a žlté plochy) a Diecéza v Liege(zelená plocha).

Administratívne členenie

Od 90. rokov 20. storočia sa Belgicko delí na 3 jazykové spoločenstvá, 3 regióny, 10 provincií a obce. Na najvyššom stupni tohto usporiadania je federálna vláda, ktorá riadi zahraničné veci, rozvojovú pomoc, obranu, políciu, ekonomické otázky, sociálne veci, energetiku, telekomunikácie a vedecký výskum. Má obmedzené právomoci vo vzdelávaní, kultúre. Federálna vláda kontroluje viac ako 90 percent daní.

Geografia a podnebie

Belgicko s rozlohou 30 528 km² má tri hlavné zemepisné regióny: pobrežné planiny na severozápade, centrálnu plošinu v strede krajiny a Ardenskú vysočinu na juhovýchode. Pobrežné planiny sú tvorené najmä piesočnými dunami a poldrami. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od neho chránené hrádzami, alebo ďalej vo vnútrozemí poľami, ktoré sú odvodnené kanálmi. Centrálna plošina leží ďalej vo vnútrozemí. Je to rovná, pomaly sa dvíhajúca oblasť s mnohými úrodnými údoliami, zavlažovaná mnohými kanálmi. Tretí región Arden, je hornatejší ako predchádzajúce. Je to husto zalesnená kamenistá plošina, ktorá sa ťahá do severného Francúzska. Najvyšším bodom Belgicka je 694 metrov vysoký Botrange. Podnebie je mierne prímorské s vysokými zrážkami počas všetkých ročných období.

Životné prostredie

Belgicko patrí v určitých ukazovateľoch medzi najznečistenejšie krajiny na svete. Medzi hlavné príčiny patrí:

Belgicko je hlavná tranzitná krajina v Európskej únii

významná pozícia ťažkého priemyslu, najmä hutníckeho a chemického

Belgicko je položené medzi krajinami, ktoré sami spôsobujú zvyšovanie znečistenia (, Francúzsko a Holandsko)

Belgická vláda nepodnikala dostatočne ráznu environmentálnu politiku

podľa štúdie z roku 2003 sú belgické rieky najznečistenejšie v Európe.

Ekonomika

Belgicko sa nachádza v srdci jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta. Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia. Belgicko má otvorenú ekonomiku. Má postavenú kvalitnú infraštruktúru prístavov, vodných ciest, železníc a diaľnic, ktorá ju spája s ekonomikami svojich susedov. Antverpy sú druhým najväčším európskym prístavom. Ako jedna zo zakladajúcich krajín Európskej únie podporuje rozširovanie právomocí európskych inštitúcií pre lepšie prepojenie členských ekonomík. V roku 1999 Belgicko prijalo jednotnú európsku menu Euro, ktorá nahradila belgický frank v roku 2002. Belgická ekonomika je silno orientovaná na zahraničný obchod. Hlavnými obchodnými partnermi sú Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty.

Doprava

Železničná doprava

Železničná sieť belgická je rozsiahla

Demografia

Hustota zaľudnenia je v Belgicku jedna z najvyšších v Európe (342 ľudí na km2). Miesta s

najvyššou hustotou obyvateľstva sú okolo Bruselu, Antverpy, Gentu a Leuvenu. Najvýznamnejšie mestá sú Brusel, Antverpy, Gent , Charleroi , Liege a Brugy . Brusel je oficiálne dvojjazyčný (holandsko – francúzsky). Flámčina ako aj belgická francúzština sa v detailoch líšia od spisovnej holandčiny a francúzštiny. Veľa ľudí rozpráva aj dialektmi flámčiny a vo Valónsku sa používajú dialekty francúzštiny Limburština a Pikardština. Sekulárna ústava zabezpečuje slobodu vierovyznania a vláda rešpektuje toto právo aj v praxi. Veľká väčšina Belgičanov sú Flámi a Valóni. Spolu tvoria okolo 85 % obyvateľstva. Ďalšie etnické skupiny z Európy sú Taliani, Francúzi a Nemci s 11,1 %. Severoafrickí imigranti, najmä Arabi z Maroka a Alžírska a tiež Turci tvoria 3 % celkovej populácie. Odhaduje sa, že 98 % ľudí je gramotných. Vzdelanie je povinné od 6 do 18 rokov, ale veľa Belgičanov študuje až do 23 rokov.

Kultúra

Belgicko je dobre známe svojim výtvarným umením a architektúrou. Región dnešného Belgicka bol územím významných umeleckých hnutí, ktoré mali významný vplyv na európske umenie. Z maliarov medzi najznámejších patria Flámi Pieter Brueghel starší, Peter Paul Rubens , surrealista René Magritte , skladateľ César Franck a architekt Henry van de Velde .

Dánske kráľovstvo

Vlajka Znak

Geografická poloha Dánska

Dánske kráľovstvo, je štát v severozápadnej Európe. Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou, ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho Baltské more a Severné more. Dánsko sa rozprestiera severne od Nemecka, juhozápadne od Švédska a južne od Nórska na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria: Sjælland, Fyn, Lolland, Falster, Langeland) na severozápade Európy na sever od Nemecka. Hoci vyše dve tretiny z celej rozlohy územia pripadajú na Jutský polostrov, má Dánsko viaceré črty ostrovného štátu. K Dánsku patria aj Faerské ostrovy a Grónsko. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu. Dánsko ma veľmi výhodnú geografickú polohu. Leží na

križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom. Jeho územie tvorí dopravný most medzi strednou a severnou Európou.

Členenie

Krajina má členité pobrežie. Vnútrozemie je nížinné. Povrch krajiny formoval pevninský ľadovec, je mierne zvlnený a rovinatý. Dánsko je najhustejšie zaľudneným štátom v severnej Európe. Dánsko má vďaka prírodným podmienkam (pôdy) a oceánskemu podnebiu dobré podmienky pre poľnohospodárstvo.

Hospodárstvo

V súčasnosti má Dánsko vysokú životnú úroveň a vyspelé hospodárstvo. Krajine chýbajú nerastné suroviny, preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny, ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová technika a technika pre domácnosti). Významné zdroje surovín sú napr. úžitkové drevo v lesoch a ryby v okolitých moriach. Ulovené ryby, prevažne slede, sa spracovávajú a predstavujú i zložku vývozu. Poľnohospodárstvo tejto krajiny sa orientuje predovšetkým na živočíšnu výrobu. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat. Z priemyslu je tu rozvinutý hlavne strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov. Pre ekonomiku krajiny je dôležitá aj námorná doprava. Z Dánska pochádza aj stavebnica Lego.

Politický sytém

Z politického hľadiska je Dánsko od roku 1849 konštitučnou monarchiou, pod ktorú spadajú aj dve samosprávne oblasti: Faerské ostrovy a Grónsko. Kráľ je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má vláda na čele ktorej je ministerský predseda menovaný kráľom.

Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament, nazvaný Folketing, zložený zo 179 poslancov. Dánske súdy sú nezávislé. Voľby do parlamentu sa konajú každé štyri roky.

Administratívne členenie

Dánsko je rozdelené na päť regiónov s 98 obcami. Faerské ostrovy a Grónsko sú autonómne regióny, ktoré nepatria ani do EÚ.

Demografia

Z celkového počtu obyvateľov žije v Grónsku 53 000 a na Faerských ostrovoch asi 46 000 obyvateľov. Počet obyvateľov Dánska pomaly stúpa vďaka emigrantom z Turecka a arabských krajín. Obyvateľstvo tvoria prevažne Dáni. Najväčšiu skupinu medzi nimi tvoria prisťahovalci z Turecka. Za nimi nasledujú prisťahovalci z Bosny, Kosova, Maroka, Pakistanu, Somálska, ale aj z Čile či z Vietnamu. Malú skupinu tvoria aj prisťahovalci z Poľska a pobaltských krajín. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Faerské ostrovy

Ostrovy objavili približne v roku 600 írski mnísi. Na ostrovoch s rozlohou 1 400 km² žije 49 000 ľudí. Faerské ostrovy reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Faerský parlament Løgting má 33 členov a volí sa každé štyri roky.

Grónsko

Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Regióny v Dánsku

Lichtenštajnsko

Vlajka Znak

Geografická poloha Lichtenštajnska

Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom. Krajina leží v Rýnskom údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz.

Politika

Krajina je kniežatstvom – dedičnou konštitučnou monarchiou. Od roku 1989 stojí na čele krajiny knieža Hans Adam II. Lichtenštajnský, parlament (Zemský snem) má 25 členov volených obyvateľstvom, vláda je

tvorená 5 vládnymi poradcami a ich zástupcami. Na rozdiel od iných konštitučných monarchií má lichtenštajnské knieža v rukách aj niektoré dôležité právomoci.

Rod Lichteštajnovcov žil predovšetkým vo Viedni, odkiaľ roku 1938 odišli pred nacistami do Lichtenštajnska, ktoré sa tým stalo ich stálym sídlom.

Roku 2003 Hans Adam II. presadil, po kontroverznej verejnej debate, rozšírenie kniežacích právomocí zmenou ústavy schválenej v referende. Zároveň ale vzniklo silné hnutie za demokratické práva občanov.

Vzťahy medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom môžeme nazvať aj brilantnými. V decembri 2009, po návšteve ministerky zahraničných vecí Lichtenštajnského kniežatstva Aurelie Frick, Slovensko a Lichtenštajnsko znovu nadviazali diplomatické vzťahy, podpisom Memoranda o nadviazaní diplomatických stykov.

Hospodárstvo

Spolovice je tvorený priemyslom, vývojom, výrobou a vývozom – presné stroje, nástroje, vybavenie (Hilti), automobilové komponenty (ThyssenKrupp Presta), stomatologické vybavenie a potreby (Ivoclar Vivadent), spracovanie potravín (Hilcona Schaan), elektronika (Unaxis Balzers). Vývoz – 20 % USA, 1/6 Švajčiarsko a 2/3 krajiny EÚ, kde hlavným partnerom je Nemecko.

Druhá polovica HDP je tvorená sektorom služieb a finančným sektorom.

Administratívne rozdelenie

Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 obcí (Gemeinden – jednotné číslo Gemeinde), väčšinou pozostávajúcich len z jedného mesta.

Demografia

Lichtenštajnsko je štvrtou najmenšou krajinou Európy. Úradným jazykom je nemčina, hoci väčšina obyvateľstva hovorí alemanským dialektom nemčiny.

Luxembursko

Vlajka Znak

Luxembursko, je štát nachádzajúci sa v západnej časti Európy. Susedí s Francúzskom na juhu, s Nemeckom na východe a s Belgickom na severe a západe.

Luxembursko je konštitučná monarchia, hlavou štátu je veľkovojvoda Henri. Severnú časť krajiny tvorí pohorie Ardeny s najvyšším vrchom krajiny Kneiff Na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Hlavným mestom

Administratívne rozdelenie

11 obcí

krajiny je Luxemburg. Je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci medzinárodný význam ako sídlo Europskeho súdneho dvora a Európskej investičnej bankyLuxembursko je zakladajúcim členom Beneluxu, NATO, Európskej únie a OECD.

Úradne jazyky sú francúzština, nemčina, luxemburčina.

Politický systém

Luxemburské grófstvo vzniklo v roku 963 a na vojvodstvo bolo povýšené roku 1354 Karolom IV. Ten bol zároveň českým kráľom. Luxembursko je konštitučná monarchia založená na demokracii. Na čele vlády je premiér - aktuálne Jean-Claude Juncker, už od roku 1995. Na moci sa zúčastňuje aj „Komora poslancov“, ktorá hlasuje za zákony. Komora poslancov má 60 členov rozdelených do viacerých politických skupín.

Doprava

sieť autociest je hustá, väčšinou osvetlená a úplne zadarmo

železničná sieť je rozvinutá a napojená na Belgicko, Francúzsko a Nemecko.

medzinárodné letisko „Luxembourg-Findel“

riečny obchodný prístav v Mertert

Ekonomika

Luxembursko najdôležitejším sídlom trhu s finančnými investičnými fondami. Luxembursko je na druhom mieste na svete ako centrum obchodu s investičnými fondami po USA. Je tiež najväčším centrom súkromného bankovníctva v eurozóne. V Luxembursku sa dodržiava bankové tajomstvo, ktoré je podporené penalizačným kódexom.

Monako

Vlajka Znak

Geografická poloha Monaka

Nachádza sa medzi Stredozemným morom a Francúzskom na Azúrovom pobreží. Monako je mestský štát a druhá najmenšia krajina na svete (po Vatikáne). Monako je súčasne štát aj obec (mesto).Základom jeho hospodárstva je bankovníctvo, keďže krajina je bankovým rajom a cestovný ruch založený aj na slávnom kasíne v Monte Carle. Svoj domov tu majú mnohé významné svetové celebrity. Iba sedmina obyvateľstva sú rodení Monačania.

Štátne zriadenie

Monako dedičnou konstitučnou monarchiou. Hlavou štátu je knieža, ako poradné orgány má k dispozícii korunnú radu (11 členov) a štátnu radu (12 členov). Výkonnú moc má pod autoritou kniežaťa jeden štátny minister s troma vládnymi radami. Legislatívu vykonáva knieža spolu s parlamentom, Národnou radou s 18 volenými poslancami. V zahraničných vzťahoch zastupuje Monako Francúzsko. Taktiež právny systém je vybudovaný podľa francúzskeho vzoru.

Monte Carlo kasíno

Pohľad na Monako

Monako prístav La Condamine

Holandsko

Vlajka Znak

Geografická poloha Holandska

Holandsko je konštitučná monarchia ležiaca v západnej Európe. Na východe hraničí s Nemeckom a na juhu s Belgickom. Zo severozápadu krajinu obmýva Severné more.

Holandské Antily a Aruba, nezávislé ostrovné územia v Karibiku, sú taktiež súčasťou Holandského kráľovstva. Samotné Holandsko vzniklo vysúšaním mora. Takéto územia sa nazývajú poldry.

Holandsko je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvárajú voľné spoločenstvo nazývané Benelux. Hlavným a najväčším mestom Holandska je Amsterdam. Sídlom holandského parlamentu, vlády i monarchu je však Haag.

Geografia

Holandsko je nížinnou krajinou, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny.

Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy.

Administratívne členenie

Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie. Na čele každej provincie stojí guvernér. Provincie sa ďalej členia na obce

Obyvateľstvo

Najväčším a zároveň hlavným mestom je Amsterdam nasleduje Rotterdam , jeden z najväčších prístavov na svete; nasleduje administratívne centrum krajiny Haag a štvoricu uzatvára Utrecht. Etnické zloženie obyvateľstva je pomerne pestré. Napriek tomu väčšinu obyvateľstva tvoria Holanďania nasledujúNemci, Indonézania, Turci, Surinamčania, Maročania Indovia , obyvateľstva pochádza z Antíl a z Aruby a 6,0 % je iného pôvodu.

Jazyk

V Holandsku existuje dlhá tradícia výučby cudzích rečí a preto väčšina obyvateľstva ovláda angličtinu; rozšírené sú aj nemčina a francúzština.

Kultúra

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Holandskí maliari ako napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú ťažiskovými prispievateľmi do kultúrno-historického pokladu Holandska. V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarského génia v osobe Vincenta Van Gogha. Harry Mulisch bol holandský spisovateľ a esejista. Holandskú kultúru dneška poznačuje silná tradícia kultúrnej tolerancie a liberalizmu.

Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej hudobnej scény. Medzi najznámejších predstaviteľov patria okrem iných Armin van Buuren, Tiesto.

Ekonomika

Holandsko je otvorená ekonomika. Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel. Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam.

Španielsko

Hustota obyvateľstva v Holandsku

Nórsko

Vlajka Znak

Geografická poloha Nórska

Nórsko je štát v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. Je 8. najväčším v Európe. Má zhruba 4,8 mil. obyvateľov. Hlavným mestom je Oslo .Štátnym zriadením je unitárnym štátom a parlamentnou monarchiou. Susedí so Švédskom na väčšine svojej juhovýchodnej hranice a s Fínskom a Ruskom na severovýchode. S Ruskom vedie spor o deliacu líniu teritoriálnych vôd v Barentsovom mori.

Nórsko je prevažne hornatá krajina.. V jej blízkosti ležia dva nórske ľadovce Jostedalsbreen a Jotunheimen, lákajúce každý rok tisíce turistov. Na medzinárodnej ceste E16, spojujúce Oslo s Bergenom na západnom pobreží Nórska sa nachádza Lærdal, najdlhší dopravný tunel na svete (24,5 km dlhý)(na pevnine).

Geografia

Nórsko sa rozprestiera v západnej časti Škandinávskeho polostrova. . Nórske pobrežie

je členité a dlhé až 2 650 km, Niektoré fjordy siahajú až 200 km do vnútrozemia. V blízkosti pobrežia sa nachádza množstvo malých ostrovčekov. Rieky sú krátke a prudké.

Hospodárstvo

Nórske kráľovstvo je rozvinutým priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Významná je aj ťažba nerastných surovín, najmä ropy a zemného plynu na plošinách v šelfoch Severného mora. Ako jeden z najzalestnatejších štátov Európy, významný podiel má aj ťažba, na čo nadväzuje drevársky a papierenský priemysel. Nezanedbateľným prvkom je aj rybolov a spracovanie rýb s ročným úlovkom cca 300 tis. ton. Z ostatných priemyselných odvetví majú významný podiel aj hutnícky, chemický, potravinársky a textilný priemysel.

Náboženstvo

Od reformácie sa drvivá väčšina obyvateľov hlási k luteranizmu.

Administratívne členenie

Nórsko sa delí na 19 krajov. Nórsko má aj dve integrálne zámorské územia, a to ostrovy Jan Mayen a Svalbard. Ďalej má tri antarktické a subarktické závislé územia: Bouvetov ostrov, Ostrov Petra I. a Zem kráľovnej Maud.

Doprava

Krajina má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete. Železničná doprava má menší význam. Cesty sú zväčša vyasfaltované. Významným zdrojom príjmov je turistický ruch.

Zámorské územia

Nórsko má aj zámorské územia.

Španielsko

Vlajka Znak

Geografická poloha Španielska

Španielsko ,Španielske kráľovstvo, je krajina v juhozápadnej Európe na Pyrenejskom polostrove. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so Stredozemným morom (s výnimkou malej pozemnej hranice s Gibraltárom), na severe s Francúzskom, Andorrou, na severozápade s Biskajským

Mapa administratívneho členenia Nórska znázorňuje 19 krajov ktoré sú súčasťou Nórskeho kráľovstva

zálivom a na západe s Atlantickým oceánom a Portugalskom. K územiu Španielska patria aj Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori, Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne pri pobreží Afriky a dve enklávy v severnej Afrike, Ceuta a Melilla pri Maroku. Španielsko je druhou najväčšou krajinou západnej Európy a Európskej únie po Francúzsku.

Španielsko je demokracia vo forme parlamentnej vlády v rámci konštitučnej monarchie.

Politický systém

Najvyššími štátnymi orgánmi sú kráľ, parlament a vláda.

Kráľ je hlavou štátu, reprezentuje štát navonok, zvoláva a rozpúšťa parlament. Má právomoc schvaľovať a vyhlasovať zákony. Je hlavou štátu na základe systému primogenitúry.

Parlament je dvojkomorový, skladá sa z Poslaneckej snemovne a Senátu. Poslanecká snemovňa je volená na 4 roky na základe pomerného zastúpenia, volebným obvodom je provincia. Senát je volený na 4 roky a každá provincia tu má svojich 4 zástupcov.

Výkonná a nariaďovacia moc je zverená vláde. Jej poradným orgánom je Štátna rada. Predseda vlády môže byť zastúpený kráľom alebo parlamentom.

Územné nároky

Španielsko žiada o navrátenie Gibraltáru, malej britskej dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas Vojny o španielske dedičstvo v roku 1704 a bol priznaný Británii roku 1713 Utrechtskou zmluvou.

Administratívne členenie

Španielsko sa delí na 17 autonómnych spoločenstiev a dve autonómne mestá.

Andalúzia (Andalucía)

Aragónsko (Aragón)

Astúria (Asturias)

Baleáry (Islas Baleares)

Extremadura (Extremadura)

Galícia (Galicia)

Kantábria (Cantabria)

Kastília-La Mancha (Castilla La Mancha)

Kastília-León (Castilla y León)

Katalánsko (Cataluña)

Baskicko (País Vasco)

La Rioja (La Rioja)

Madrid (Madrid)

Murcia (Murcia)

Navarra (Navarra)

Valencia (Valencia)

Kanárske ostrovy (Islas Canarias)

Súčasťou Španielska sú aj dve autonómne mestá, španielske enklávy v severnej Afrike:

Ceuta (Ceuta)

Melilla (Melilla)

Autonómne spoločenstva Španielska sa ďalej delia na 50 provincií.

Demografia

Rozloženie obyvateľstva je silno nerovnomerné: zatiaľ čo pobrežné oblasti a ostrovy sú veľmi husto zaľudnené, centrálne Španielsko je takmer pusté. Najviac imigrantov sa usadzuje v Madride a na pobreží Stredozemného mora.

Jazyková mapa Španielska

██ Španielčina (kastílčina), úradný jazyk na celom území

██ Katalánčina, úradný

██ Baskičtina, úradný

██ Galícijčina, úradný

██ Arančina, úradný

██ Astúrčina/Leónčina

██ Aragónčina

██ Extremadurčina

██ Fala

Mapa s aglomeráciami nad 300 000 obyvateľov

Doprava

Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a prístavov. Geografická poloha Španielska robí z tohto štátu významnú spojnicu medzi Európou, Afrikou a oboma Amerikami. Väčšina siete ciest, diaľnic, železníc či iných druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centrám jednotlivých oblastí.

Švédsko

Vlajka Znak

Geografická poloha Švédska

Švédsko je severská krajina v Škandinávii.

Hlavné mesto Štokholm.

Najvačšie mesto Štokholm.

Úradné jazyky: švédčina

Vznik: 10-13.st

Susedia: Fínsko Nórsko

Hlava štátu : kráľ Karol XVI. Gustáv

Predseda vlády: Fredrik Reinfeldt

Mena: Švédska koruna

Politický systém

Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku 1866 bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou volenou priamo. Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Švédsko je členom Európskej únie.

Tradičný švédsky vidiecky dom

Štokholm

Administratívne členenie

Švédsko je rozdelené na 21 provincií. V každej je administratívny provinčný úrad ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi

provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko obcí.

Ekonomika

Švédsko má jednu z navyvinutejších ekonomík krajín Európy. Významné švédske spoločnosti sú:ABB, Electrolux, Ericsson, IKEA, H&M, Oriflame, SAAB, Scania, SKF, Sony Ericsson (od 2012 iba Sony), Volvo a A J Produkty, Husquarna.

Demografia

Švédsko má vďaka svojmu sociálnemu systému, jednu z najväčších pôrodností. Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku. Najsilnejším cudzím jazykom je angličtina. Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 16 ročné navštevujú povinné základné školy. Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Náboženstvo

Švédsko je jednou z najmenej náboženských krajín vo svete. Podľa prieskumu je vo Švédsku 46 – 85% ateistov.

Riksdag v Štokholme

Švédske jazero pri polárnom kruhu

IKEA jedna z najznámejších švédskych firiem

Spojené kráľovstvo

Vlajka Znak

Geografická poloha Spojeného kráľovstva

Spojené kráľovstvo, dlhý tvar Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je ostrovný štát v západnej Európe na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch.

Spojené kráľovstvo sa delí na Anglicko, Škótsko, Severné Írsko a Wales. Krajina je zväčša nížinatá, veľké sú pohoria najmä v Škótsku (sever).

Geografia

Spojené kráľovstvo zaujíma väčšinu rozlohy Britských ostrovov, skupiny ostrovov ležiacich severozápadne od pobrežia Európy. Okrem dvoch hlavných ostrovov, Veľkej Británie a Írska, je tu niekoľko menších ostrovov. Premenlivé, ale mierne podnebie Britských ostrovov je ovplyvňované Atlantickým oceánom. Západné pobrežie má vysoké zrážky vďaka vetrom vanúcim od oceánu, východné pobrežie je však suchšie. Najvyššia hora Spojeného kráľovstva je Ben Nevis.

Škótska vysočina sa vyznačuje divokou a veľkolepou prírodou. Sú tu najvyššie hory

Spojeného kráľovstva (Ben Nevis) a predĺžené jazerá nazývané Loch. Na západ od pobrežia Škótska ležia v Atlantickom oceáne dva reťazce ostrovov nazývané Hebridy. Severné Anglicko je rozdelené vápencovými a žulovými chrbtami horského pásma Pennin. Na severozápade sú hory a trblietavé jazerá. Wales je krajina zelených údolí, riek, trávnatých planín, poľnohospodárskych usadlostí v kopcovitom teréne a hôr. Väčšinu krajiny pokrývajú Kambrické pohoria, posiate malými jazerami a vodopádmi. Veľkú časť stredného Anglicka tvorí zvlnená rovina, kým hranicu so Severným morom na východe predstavuje plochá nížina. Na husto osídlenom juhovýchode sa nad úrodnými oblasťami poľnohospodárskej pôdy týčia nízke pahorkatiny z kriedy nazývanej Downs.

Politický systém

Spojené kráľovstvo je konštitučná monarchia. Kráľovná vykonáva prevažne reprezentatívnu úlohu, je hlava štátu. Parlament je dvojkomorový, pozostáva z Hornej komory – House of Lords a Dolnej komory – House of Commons. House of Lords je komora zložená na dedičnom princípe, jej členmi sú lordi a šľachtici. House of Commons tvoria členovia parlamentu (MP's), ktorý sú volení v priamych voľbách. Vládu tvoria ministri, na čele je Prime Minister (predseda vlády). Predsedom vlády je v súčasnosti od roku 2010 David Cameron. Súčasný volebný systém dáva priestor pre dve veľké strany – Konzervatívnu a Labouristickú. Hlavné mesto: Londýn

Najvačsie mesto: Londýn

Úradné jazyky: angličtina

Štátne zriadenie: Konštitučná monarchia

Hlava štátu: Alžbeta II.

Predseda vlády: David Cameron

Vatikán

Topografická mapa Spojeného kráľovstva

Kráľovná Alžbeta II.

Vlajka Znak

Geografická poloha Vatikánu

Vatikán, je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia – patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo.

Je to cirkevná monarchia, na čele stojí rímsky biskup – pápež, hlava Katolíckej cirkvi.

Obyvateľstvo tvoria väčšinou kňazi a príslušníci osobnej stráže pápeža – švajčiarskej gardy (100 mužov).

Príjmy štátu plynú z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.

Dejiny

Vatikán sa stal suverénnym štátom na základe lateránskych zmlúv z roku 1929. Podľa základného zákona štátu z roku 1929 je

monarchiou, v ktorej čele je rímsky pápež, hlava Katolíckej cirkvi.

Vatikánska hvezdáreň

Observatórium založil v roku 1891 pápež Lev XIII. a Pius XI. ho v roku 1943 zveril Spoločnosti Ježišovej a premiestnil do Castel Gandolfo v blízkosti Ríma. S rozvojom mesta množstvo svetla spôsobovalo ťažkosti pri nočnom pozorovaní hviezd, preto v roku 1993 observatórium premiestnilo časť svojej činnosti na Monte Graham v Arizone. Dnešným riaditeľom je páter Gabriel Funes SJ.

Svetové dedičstvo UNESCO

V tomto malom štáte leží výnimočná kolekcia vzácnych budov a umeleckých diel. V strede Vatikánu sa nachádza Bazilika svätého Petra, ktorá je najväčšou náboženskou stavbou na svete. Tiež sú tu múzeá, paláce a záhrady. Na Zozname svetového kultúrneho dedičstva je Vatikán zapísaný na základe kritérií.

Významné:

Pápež

Sedem pahorkov Ríma

Svätá stolica

Vatikánske múzeá

Hlavné mesto : Vatikán

Úradné jazyky: Latinčina pre švajčiarsku gardu, nemčina, taliančina

Štátne zriadenie: Mestský štát

Hlava štátu: František

Vznik: 11.február.1929

Susedia: Taliansko

Mapa Vatikánu

Námestie sv. Petra

Bazilika svätého Petra

Pohľad z Baziliky sv. Petra na námestie

Zoznam monarchii v Európe

EurópaAndorrské kniežatstvo – parlamentné

kniežatstvo

Belgické kráľovstvo

Dánske kráľovstvo

Holandské kráľovstvo

Lichtenštajnské kniežatstvo

Luxemburské veľkovojvodstvo

Monacké kniežatstvo – parlamentne kniežatstvo

Nórske kráľovstvo

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Španielske kráľovstvo

Švédske kráľovstvo