Čislo 36.

enas: Kráľ Herodes, ktorý tie betlehemské

nemluvniatka dal vraždiť, taký bol ukrut­ný, bezcitný a krvožížnivý, že aj proti svojím synom zúril. Keď to o ňom cisár Augustus počul, vykřiknul: „Radšej bych bol psom Herodesovým, jako jeho ysnom." Tieto slová přišly nám na um, keď videí musíme, že nás naši vlastní bratři, naše vlastné sestry idú ubiť a opustiť.

Prosíme za odpustenie už vopred, že tak trpko- a rozhořčeno píšeme.

Neopúšťajte nás! Tento týždeň dostali sme od našej tlačiarne rekomandirovaný list, v ktorom nám tlačiareň oznamuje, že za tlačenie a vydávanie našich novín rá­tať nám bude znovu o 50 percentov viac. Od nového roku už potretíkrát nás vzali pod preš. Toto je len za tlač. A gde je pošta, kde je papier, kde obsluha časopisu, kde iné útraty? My len na poštu do roka Y,yše 10 tisíc korún musíme platiť.

My pevne verili sme, že vôľa nášho ľudu musí prísť k platnosti, že jarmo mu musí padnúť s krku, okovy z rúk, bo však ľud drží vlasť, ľud živí pánov, ľud stavia chrámy, ľud je oporou ícirkve svätej, a preto my v našich novinách bojovali sme vždy za ľud. A verili sme aj to, že ľud tento náš neopustí. Opustí švindlerov, na-dutcov, boháčov, neprajníkov, ale verných synov svojich neopustí nikdy.

Toto sme my verili a preto s odovzda­ním sa do vôle Božej stonali sme a sto-nieme pod ťarchou podnes, ktorú sme si pre ten náš ľud vzali na plecia. Avšak slyš bratře, slyš sestro! R a d š e j b y s m e b o l i p s o m H e r o d e s o v ý m , j a k o s y n o m t v o j í m . O d p u s t i t e n á m za v ý r a z s i l n ý , a l e s p r a v o d l i ­v ý a z a s l ú ž e n ý . Vy ste nás mnohí, premnohí opustili. Opustili ste nás, lebo nezaplatíš za noviny a nemyslíš na to, že keď vyhasneme pre tvoju nedbalosť a zgrlošstvo, budeš v zime krivdy a tme otroctva duševného. A či je to žart, keď nám na tisíce ľudí sú dlžni za noviny a to nielen z lanského roku, lež aj z predošlých rokov a nám sa útraty za krky valia?

Neopúšťajte nás! My nežiadame od vás milosť, ani almužnu, my si žiadame ien naše vlastné, n á š p r e d p 1 a t o k a d o-p i a t o k z a n o v i n y a unesieme bre­meno napriek terajším ťažkým časom, v ktorých od nás za noviny štyrikráttoľko požadajú, ako predtým. My sme konali svedomitú prácu! Pre nás si nežiadame

V Prešporku, dňa 31. augusta 1917.

mzdy, ale ľúto nám bude tých dobrých duší, čo by tak radi národu napomohli a

'radi čítajú a poúčajú sa a my, v y s i l e n í , u m o r e n í , n e b u d e m e v s t a v e im p e c n y d u š e v n é h o c h l e b a p i e c ť , a hladných kŕmiť pre darebáctvo nedbalých. Neopúšťajte nás!

Uznáme, sú to slová ťažké i hanivé, kto­ré sme v tomto článku vypovedali. Ale čo pre dobrého Pána Boha vám riecť? Hlad­káme vás, nič; túlíme vás k sebe, ste ne-citní! kričíme pozor! zlý človek je na dvo­re, oheň na streche, nič; voláme: žena, deti, rolky, právo vaše sú v nebezpečí, lebo to v našej vlasti neide tak jako by malo a jako to zákon nakladá: vy spíte, nebudíte sa. Ste jako by ste sa až vtedy mali prebudiť, keď kladivom do vás bijú! Kto bude byť kladivom? My? Nie, lebo nás opúšťate, lebo nedbáte na obväzky, nedbáte na víno horlivosti, na olej svetla. Dnes máte groša hojne; aspoň vy roľníci ho máte na všetko, na tabák, na nápoj, na hračky, na hodbávniky, na čačky a na rôzne ťalafaťky, ale na vsoj duševný chlieb, na svoj časopis nie. A preto sa uskutočnili slová svätého písma: ,,D o v ä-z e n i a b o l v r h n u t ý ľ u d m ô j , le­b o n e m a l v z d e l a n i a , v e d o m o ­s t i a j e h o p o p r e d n í z a h y n u l i h l a d o m a m n o ž s t v o j e h o vy­s c h l o s m ä d o m." A bojíme sa, že sa uskutoční zas iné slovo Písma: U m l k ­n u l ľ u d m ô j , l e b o n e m a l v e d o ­m o s t i . Tak hovorí Pán — a a ž s i t y z a v r h n u l v e d o m o s ť , z a v r h ­n e m ť a a j j a. Ó buď presvedčený milý braťre, milá sestro, že Slováci neožijú do-tiaľ, kým do každého slovensko-katolícke-ho domu nebudú chodiť „ S l o v e n s k é L u d o v é N o v i n y."

Neopúšťajte nás! Vyslovili sme sa často i živým slovom i písaným, jak veľmi si tejto veci vážime a jak veľmi nám sloven-sko-národné a katolícke novinárstvo na srdci leží; a v tejto veci nasledujeme a nasledovať chceme nášho predchodcu, blahejpamäti pápeža Leva XIII., ktorý be­hom svojho požehnaného pápežovania nič tak dôrazne a vrelo neodporúčal a nepri­kazoval, jako to, aby sa vo verejnom boji neprávosti a krivdy dobrým tlačeným slo­vom přemáhaly. A my to konáme. A pre­to neopúšťajte nás! Noviny, ktorým odbe­ratelia neplatia, podobajú sa vyschnutému telu, do ktorého chodí len duša spávkť. Od zúboženého takého stvora nech nikto nežiada, aby si stal na bojiště a boril sa za všetkých.

Ročník S.

Jak majú noviny naše poučovať viesť boj ža všetkých, najmä za našu chu­dobu, snášať strašnú terajšiu ťarchu, po­tierať krivdu a zastávať utlačených, musí nás ctené obecenstvo, náš ľud hmotne podporovať, aby sme nepadli. V nás duša neklesá, aby ani telo nekleslo, za to při­čiňte sa Vy: pošlite doplatky, predplatky bez meškania! Neopúšťajte nás!

Svetová vojn tiwmút t múí bijilti.

Úradná zpráva so dňa 26. augusta. Na území frontu generálplukovníkov arci

kniežaťa Jozefa a Bôhm-Ermolliho čulý de lostrelecký boj trvá ďalej. Zvlášntej bojovnej udalosti sa nestalo.

Náčelník generálneho štábu.

Nemecká úradná zpráva so dňa 26. augusta, Pri Dvinsku, pri Baranoviciach, pri Tar-

nopole a pozdĺž Zbruča, taktiež na ostatných odsekoch karpatského frontu čulá delostre­lecká činnosť a menšie boje patrol.

Macedonský front. Od Monastýru na sever zdarné sme pre­

viedli jedno násilné vytrhnutie. Od Dojran-ského jazera na severovýchod bulharské za­bezpečujúce čaty odbily silné anglické vý­skumné oddelenia.

Luďendorff, prvý hlavný kvartier-majster.

Úradná zpráva so dňa 27. augusta. Pri Soveje ku frontu armád arcikniežaťa

Jozefa patriace nemecké čaty útokom do­bily nepriateľskú pozíciu a voči prudkým protiútokom ju podržaly.

Náčelník generálně*** štába

Nemecká úradná zpráva so dňa 27. augusta. F r o n t g e n e r á l m a r š a l l a b a v o r ­

s k é h o k n i e ž a ť a L e o p o l d a : Od Jakobstadtu na severozápad Rusi na južnom brehu Dviny prepustili jednotlivé svoje po­zície, ktoré sme obsadili. Pri Baranovičoch a od Lucku na juhozápad na naše zdarné výskumné výpady střelba oživla. Pri Husia-tyne naše delostrelectvo udusilo pokus Ru­sov o útok.

A r m á d y g e n e r á l p l u k o v n í k a a r -c i k n i e ž a ť a J o z e f a : Nemecké čaty útokom vyrvaly Rumunom niekoľko výši­nových pozícií od Soveja na západ. Prudké protiútoky nepriateľa s veľkými ztrátami sa rozpadly.

A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a M a-c k e n s e n a : Významnejšej udalosti ne­bolo.

Macedonský front: Položenie je nezmenené.

ne-

Ludendorfi, prvý hlavný kvartiermajster.

Úradná zpráva so dňa 28. uagustá. Pri Soveji prinútení sme boli včera za..

ujaté výšiny následkom presilou prevede­ných útokov vyprázdniť.

U armády generála Kriteka rakúsko-uhor-ské a nemecké pluky v silných bojoch od­ňaly od Rusov obec Bojan a na površí Dol-zok ležiace línie. Viac než 1000 mužov sme zajgjj a ukoristili 6 kanónov a viac strojo­vých pušiek.

Náčelník generálneho štábu-

Talianske bojiště. Úradná zpráva so dňa 26. augusta. Na planine Karstu aj včerajší deň uplynul

bez väčšieho boja pechoty. Od údolia Wip-pachu bezprostredne na juh odrazili sme je-don nočný útok. Pri Biglii slabšie talianske vytrhnutia sa zmařily* Na území Monte San Gabriele vyvinuly sa novšie ťažké boje. Vďaka hrdinstvu obrancov, medzi ktorými vojaci z južného Štýrska 37. pluku a oddele­nia uhorských landšturmistov zaslúžia zvláštneho spomenutia, nepriateľ napriek veľkej krvnej obetí nikde nevedel prelomiť náš front. Taliani obsadili Monte San Santo, ktorý sme v noci ná 24. augusta bez boja vyprázdnili. Na planine Bainsizza-Heiligeri-geist a od Auzzy ná východ mnohokrát došlo ku srážkám.

Na korutánskom a tyrolskom fronte dô­ležitej udalosti sa nestalo.

Náčelník generálneho štábu. Úradná zpráva so dňa 27. augusta. Jedenásta bitka na ľsonze trvá. Útoky ne­

priateľa opäť boly naměřené proti našim čiaram na planine Bainsizza—-Heiligengeist a od Qorice severne. Bitka so zvláště veľ­kou rozhorčenosťou sa viedla od Auzzy na východ, kde Štýrčania zo 47. pešieho pluku, Dalmati z 37. pešieho pluku, ďalej jágri "a iné čaty výsledné sa postavily voči nepria­teľovi, taktiež na Monte San Gabriele, o ktorý sa vedie veľmi prudký boj. Statní obránci obstáli na mieste voči každému úto­ku. Na planine Karstu boly len srážky poľ­ných stráž. Troch talianskych letúňov so ze­me sine sostreliii.

Náčelník generálneho štábu. Úradná zprává so dňa 28. uagusta. Taliani vrhnutím nových sil do boja na

površí Bainsizza—Sv. Duch všetko možné vynaložia, aby zväčšili to územie, ktoré si na začiatku 11-tej sočskej bitky nadobudli. Nepriateľ skoro na každej časti tejto fronty útočil proti našim čatám. Naši bojovníci, ktorých vzdorujúca sila sa ani v 10 dňovej bitke neumenšikt, v rozhorčených bojoch s ručnými granátmi a na bodáky sa merali s nepriateľskou presilou. Udatní bojovníci na ce'ei čiare ostali víťazmi. Všade sme nepria­teľa odrazili, ktorý rta niektorých miestach v neporiadku cúval.

Aj na východ od Gorice sa stroskotal je-don silný nepriateľský útok.

Na priestore stilfského končiara medzi veľkými alpskými obtížami prevedené naše podujatie skončilo sa so zdarom. Cisárski jágri cez ľad a sňah prekvapene napadli j jednu nepriateľskú hliadku; zajali 2 talian skych dôstojníkov, 20 alpínov a ukoristili je don vrhač svetla.

Náčelník generálneho štábu.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o í r ó-n u : Pozdĺž Aisne střelba mnohokrát ožila. Francúzske oddelenia, ktoré od Paugny na juhozápad po silnom delostreleckom účinku vnikly do našich najprednejších zákop, rých­lym protiútokom sme vybili.

j Na západnom brehu Maasu bojovná čin­nosť bola menšia ako v posledne dni, na-

| proti tomu od rieky na východ delostrelecký i boj zase bol veľmi silný. Nepriateľské sily j s výšiny č. 344 (od Samoginexu na východ) ! znova vytrhly ku severu. Našou střelbou a i v boji z blízka sme ich odbili. Dnes ráno pri ; Beaumonte vyvinuly sa boje.

Ludendorff. prvý hlavný kvartier-marster.

Nemecká úradná zpráva so dňa 27. augusta. A r m á d y g e n e r á 1 m a r š a 11 a d e d i-

| ča b a v o r s k é h o t r ó n u R u p p r e c h -| t a : Vo Flandrii delostrelecký boj na mor­

skom pobreží medzi Yserom a Lysom pred večerom značne zosilnel a trval aj v noci. Dnes ráno silné anglické výskumné oddele-

; nia viackrát napredovaly proti našim čia­ram. Všade sme ich odrazili. Od kanála La Bassée po Lens živá činnosť anglického de-" lostrelectva predchádzala prudkým angli­ckým výpadom, ktoré sa od Lensu na se­verozápad bezprostredne pred nastatím tmy započaly. Útoky s veľkými ztrátami sa zma­řily. Od Le Catelette na západ v prednom území našich pozícií vedené boje trvaly ce­lý deň so zamieňavým výsledkom. Pri ma­jeroch Malakov a Cologne nepriateľ docielil miestne výhody. Pokusy, aby rozšíril získa­ný priestor, s veľkými ztrátami sa zmařily.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r ó ­nu : Na Chemin des Dames a v západnej Champagni bol časom živý delostrelecký boj. Od Ailles na juh čiastočné útoky Fran­cúzov v našej odstraňujúcej palbě nepřišly I ešte ani len po naše prekážky. Pred Verdu-. nom, od Maasu na západ vo všeobecnosti bolo ticho. Na východnom brehu bol roz­horčený až do noci trvajúci boj. Po bubno­vej paľbe započaté útoky Francúzov pri Be­aumonte, v hore Fosses a Chaume zpočiatku nás vytiskly z Béaumontu a z častí hôr. Protiútokom dedinu a dve hory sme zpät-dobili a zajali sme niekoľko sto mužov. Ve­čer francúzske sily vytrhly k novším úto­kom, ktoré pri Beaumonte viedly k bojom, ktoré ešte aj teraz trvajú. Medzi údolím Maasu a cestou Beaumont—Vacherauville : všetky útoky nepriateľa sa zmařily. Kapitán barón Richthofen sostrelil svojho 59. protiv­níka.

Ludendorff, prvý hlavný kvartier-majster.

Bojiště neinecko-francuzske Nemecká úradná zpráva so dňa 26. augusta. ! A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a d e d i- j

č a b a v o r s k é h o tróiau R u p p r e c h -ta : Vo Flandrii delostrelecký boj len ha ! jednotlivých odsekoch dosiahol vä'čšej prud­kosti. Anglické výskumné vytrhnutia na viac miestach sa zmařily. Ale v prednom priestore našich pozícií od Oeteletu na zá­pad o majere ležiace v našom fronte došlo ku čulej bojovnej činnosti a srážkám pecho­ty. Na St. Ouentirt Francúzi zase strieľali, čo zapríčinilo nové ohne.

Z Gajar (st. prešporská). S l a v n á re­d a k c i a ! Prosím o uverejnenie pripoje­ných pár riadkov v. našich obľúbených „S 1 o v. Ľ u d o v ý c h N o v i n á c h.". S hl­bokým zármutkom srdca čítal som priebeh stoličného zasadnutia so dňa 11. augusta. Zvolili sme si za stoličného výborníka Jána Trubínyiho, kňaza z našej obci a kojili sme sa tou nádejou, že sa nás Gajaranov-Slová-kov bude zastávať. Trpko sklamaní Gajara-né zase sú bohatší o jednu trpkú zkúseuosť. Dvakrát sa sklamali voličia slovenskí v tom­to pánovi. Volili ho za ablegáta, sklamali sa v ňom, volili ho za výborníka, sklamali sa v ňom. Ó varujme sa ho, varujme! Trubínyi opovážil sa nazývať- našich slovenských vodcov buričmi preto, že chcú poslovensky rečniť. On, ktorý má hlásať slovo Božie po­slovensky, opováží sa nazvať predákov slo­venských buričmi. Tebe „Eláll" Janko Tru­bínyi! Pred celým stoličným shromážděním ste sa odvrátili od nás, preto aj my sa od­vraciame od Vás. A uvidíte, ako vám zavo­láme pri budúcich voľbách. Darmo sa cpete za ňadra novému pánovi nadžupanovi, dar­mo obskakujete okolo válová, neujde sa vám viac ničoho, bo vám nikto viac neverí, ani veriť nebude.

Dlhé stoletia žije národ slovenský v na­šej obľúbenej vlasti uhorskej a nikdy nezažil toľko urážok so strany istých pánov, jako

i v terajších ťažkých časoch. Keď naši udatní synkovia krvavé odrážajú útoky nepriateľa, a cedia krv za vlasť a za kráľa, mnohí tu doma pozostalí odplácajú sa im za to tým, že im ani to volebné právo dopriať nechcú! Nájdu sa i v našej obci takí gazdovia, ktorí povedia: „Ják bych ja k tomu prišiel, aby mal môj sluha také právo, jako ja. Pýtam

. sa ťa bratře rolníku, či nedal Pán Boh tvoj­mu sluhovi tak dvoje očí, dvoje uší, myseľ, rozum, aby všetko videl, slyšal atď. jako tebe? Dal Boh tvojmu sluhovi život preto, aby tebe robil otroka a nemal ani trochu voľnosti a práva. Boh keď stvoril prvého

; človeka, nepovedal mu, množte sa a panujte i jeden nad druhým, lež skôr povedal: množ­

te sa a milujte sa vospolok! Tá závisť, tá pekelná závisť stojí v ceste mnohému dob­rému. Buďme bratmi a ako takí, preukazuj­me lásku jedon proti druhému! Čiňme takto zvláště v dnešnej krvavej vojne, v ktorej sme na vzájomnú pomoc odkázaní. Nehašter-nie sa, nezáviďme si! Preto hore srdcia do boja aj za to naše všeobecné volebné prá­vo, ktoré nám sám náš milovaný pán kráľ prisľúbil. Za práva naše pôjdeme do boja neohrožené.

G a j a r a n. Z Lisej (st. trenčianska). Strach i hrôza,

ba i zúfanie obkľučuje našu chudobu v Tren­čianskej. Ohromná suchota vysušila nám všetko. Zemiaky nevrátia nám ani semeno; kapusta vyschla, o fazuli, hrachu a šošovici ani slychu! Lichva naša ručí na poli od hla­du, pramene vodové vysichajú. Náš starý Váh, naša pýcha už len živorí, štvorročné decko ho bez obavy preide a je sa čo obá­vať, že v krátkom čase vyschne nám i táto naša krásna rieka. Lichva naša. trpí najviac, lebo sme ju napájali vo Váhu, teraz už ne­možno, lebo voda, ktorá tečie dolu Váhom, je sama špina, hnusoba. Ovocné stromy schnú a ktorý neuschol, vyzerá tak, jako v októbri v horách. Zelený list opaduje so stromu, čo nemá sily sa udržať. Najlepší gazda nemá už teraz čo do huby vziať, le­bo neni ničoho. Zemiaky zedia sa do no­vembra, lebo na jedno kilo musíš aj 20—30 kopcov vykopať. Toto platí o gazdovi zá­možnejšom, ale čo si počne ten, čo ničoho nemá? Mlyny nemelú, lebo nemajú vody! Zbožie dovolili len v tej -obci kupovať, v ktorej bývaš, a keď by si obyčajný človek aj bol objednal trochu zbožia a mal ho sľú­bené, pán notár podeljl ho ináč, podelil ho medzi intelligentov a chudobný človek čakať musí na 6—7 kilo múky celé týždne. Cedul­ky nám dali, ale múky nemáme. Čo dáme deťom pod zuby; tie cedulky? Ó deti, či nie ste teraz na žiaľ a na zúfanie rodičom? Páni rekviranti navštivujú prečasto chudo­bu a jestli u nej len o pár kilo viac najdú, už to berú. Ani zeleniny nemáme, ako že vy­žijeme z tých pár kilo múky mesačne? To stačí sotva na týždeň, a aj pri tom robotmi človek len živorí, lebo jedon zdravý človet pracujúci človek potrebuje najmenej kile stravy na deň, a včuľ jestli má to prasiatke tú slepičku, tú husičku, čo tomu dá, čím hc vykŕmi? Páni nám ustavične vravia, že vrs treba šporovať!! No nech oprobujú spore vať naši páni z toho, čo nám vydelili a uvi dime, koľko toho našporujú. Smiešne je tc že ti kážu šporovať vtedy, keď nemáš čo l.ť.by vziať.

Lud náš v Trenčianskej je dobrý, •ichý mnoiio vie pretrpeť, ale všetko má svoje hranice. Prosíme, prosíme povolaných, aby nás neopúšťali a pred veľkou biedou a nú-dzou nás ratovali. Boh milostivý buď s naf a odvráť všetko zlé od nás!

J o z e f V r b a .

Ch-II

Shromaždenle Spolku sv. Adalberta (Voj­techa). Po 4-ročnej prestávke, predsedníctvo spolku svolalo na deň 23. augusta riadne valné shromaždenie s obvyklým prograr mom. Účasť obecenstva na shromáždění bola malá: prišlo niekoľko za spolok horlia-

cich kňazov, niekoľko strýčkov a tuším tri ženičky. Kázne nebolo, ačpráve pred 4 rok­mi bolo uzavreto, že na deň shromaždenia niekiorv významnejší duchoný rečník bude mať v chráme kázeň. Potešiteľné bolo, že nepriateľstvo medzi mladými a starými, aspoň na oko, prestalo. Tohoto roku nebolo žiadnych výjavov, ani kriku, šlo všetko ako po masle. Sokovia boli baránkami. Aj voľba výborníkov previedla sa bez protirečenia. Každý sa odvolával na vojnu, ktorá vraj ne­dovoľuje života čulejšieho. Predsedom bol Vefkomožný pán kanonik: Fr. R i c h a r d O s v a 1 d, ktorému čo hodnostárovi cirkev­nému, dostalo sa oslavy. Správca spolku Dp. Martin K o l l á r držal prednášku o-ne-bohom Dr. Andrejovi R a d l i n s k o m a prednáškou touto povzbudené shromaždenie uzavrelo, že zavedie sbierku na pomník Radlinského, a síce na pomník do Kútov a na poprsie jeho pre dom spolkový. Účty boly prijaté jednohlasne. Nových údov do spolku behom 4 rokov pristúpilo okolo 5 tisíc. Po­dielové knihy na budúci rok Spolok nevydá; niet sadzačov, niet papieru, niet atramentu! Udovia musia sa uspokojiť len s „P ú t n i-k o m." Po shromáždění zasedal novozvole­ný výbor.

Vefký požiar vo Veľkých Tapolčanoch. Vo Veľkých Tapolčanoch minulý týždeň pu­stoší! veľký oheň. Shořelo vyše 20 domoy. Obyvateľstvo pre nedostatok vody nebolo vstave oheň udusiť. Z Nitry prišla jedna stotina honvédov k ohňu, ktorí konečne oheň udusili.

Odpoveď stredných mocností pápežovi. Jako sa „Zeit" dozvedá, odpoveď na miero­vú nótu pápežovu ústredné mocnosti dajú v najbližších dňoch; jakonáhle bude skončeno vyjednávanie medzi rakúskou a nemeckou vládou.

T a l i a n s k u o d p o v e ď , jako sa z Rí­ma sdeľuje, na mierovú nótu pápežovu po­dajú armády talianske.

A"m e r i č k á " o d p o v e ď : R e d f i e l d štátny tajomník sa osvedčil, že mierové spol­ky pacifistov sú zradcami, Nemecko že je „d e s p e r a d o", na pokraji zúfalstva, a Amerika že je odhodlaná válčiť ďaloi, až au-tokracia bude zničená.

Taliani pália zo 6800 kanónov. „Reichs-post" píše: Turínska „Stampa" prináša zprá­vu, že v bitke na Soči je dosiaľ činno na ta­lianskej strane 6800 kanónov; medzi nimi 1500 ťažkých ďalekonosných kanónov an­glických, francúzskych a amerických.

Reorganizácia ruskej armády. Dľa zpráv z Ruska Kerensky s kozáckym generálom Kornilovom za súhlasu Francúzska a An­glicka-, prevádza reorganizáciu a nové so-skupenie ruskej armády, ktorá má byť pri­pravená pre novú ofensívu. V záležitosti tejto prišli do Ruska zvláštni delegáti fran­cúzskeho a anglického generálneho štábu, ktorí vedú tieto práce spolu s ruským hlav­ným veliteľstvom.

Smieštfe nariadenie. V istej obci zakázali roľníkom pod vysokou pokutou stlať slamu pod dobytok v stajňách. Má byť k tomu dľa nariadenia používáno p i l i n a r a š e l i n y . Nariadenie je ináč dobré, ale v tomto páde smiešne. Roľníci totižto ako môžu stlať pi­liny a rašelinu, keďže tohoto steliva vôbec nemajú. Pýtajú sa so smiechom pánov, od­kiaľ majú toto stelivo brať? Ono sa to ľahko na papier napíše; ale kto to prevedie?

Lúpežný útok pre kus chleba. Do obchodu s miešaným tovarom Terezie Kojanovej vo Viedni na Mariahilfe, prišiel muž a zasadil ©bchodníčke pesťou ranu "do tváre, žiadal o chlieb. Zena neopovážila sa odporovat a da­la lupičovi krajíc chleba, s nímž utiekol, bol však prenasledovaný a zatknutý. Je to 54 ročný pomocný dělník A n t o n í n Q.

Päťdesiatročných landšturmistov tiež pu­stia domov. Veliteľstva honvédskych okre­sov na základe nariadenia honvédskeho mi­

nistra naložily všetkým honvédskym a land-šturmovaným útvarom, veliteľstvám, ná­hradným sborom, ústavom, železnicu zabez­pečujúcim oddeleniam, žandármerii atď., ktoré sú nie na bojišti, aby popísaly, poťažne aby ustálily a súrne oznámily, koľko majú takých landšturmistov, ktorí sa narodili ro­ku 1867. Patriční 20. augusta boli teda popí­saní a oznámení a začiatkom septembra ale­bo najneskoršie začiatkom októbra jeho ve­ličenstvo rozkáže 50 ročných landšturmi­stov — vyjmúc tých, ktorí sa dobrovoľne prihlásili ku vojenskej službe — pustiť do­mov. — P o z n á in k a red. : Zpráva táto v úradnom časopise uverejnená nebola, prá­ve preto nevedno, či ona pravde zodpovedá.

Už zase shnilé zemiaky. „R e i c h s p o s t" sdeľuje, že vo viedenských okresoch Ru-dolfsheimu a Ottakringu dostaly konečne skoré zemiaky, ale — shnilé! Celkom shnilo 10 vagónov skorých zemiakov. „Reichspost" praví ďalej, že za týchto okoľnosti možno si predstaviť, jaké bude tohoto roku to záso­bovanie zemiakmi, keďže zemiaky dostaly centrály! Právom nastáva v obyvateľstve panika, jakonáhle uslyší, že tú alebo onú časť úrody dostala do rúk istá centrála. Ča­sopis tvrdi, že v lani shnila celá jedna tre­tina zemiakovej úrody a táže sa, zdáliž to­hoto roku má sa to zase opakovať.

Popravení vojaci v Rusku. V Rusku v posledných týždňoch popravili 20.000 voja­kov pre neposlušnosf a preto, lebo opustili dobrovoľne svoje zákopy pri prielome v Ha­liči. Sú to vojaci z 11. armády, ktorá ne­chcela tiahnuť do boja proti Nemcom.

Vyznačenie. Vysokodôstojný pán Msgr. Dr. A n t o n C y r i 11 S t o j a n , prepošt kroměřížsky a ríšsky poslanec, obdržal vá­lečný kríž za občianske zásluhy II. triedy. Srdečne blahoželáme!

Obesila sa, lebo jej vzal žandár zemiaky. .Na Serhllsku udaj s -i v týchto dňoch smutný prípad. Poblíže jednoho nádražia zabavil řeindár istej žene -• matke te^em detí — niekoľko kilo zemiakov, ktoré si niesla v šátku. Nešťastná matka sa na mieste obesila na šátok, z nehož zemiaky žandárovi vysypa­la. Aj v Opatoviciach vrhla sa istá žena pod vlak preto, lebo jej žandári vzali niekoľko kilogramov zemiakov.

Amerika zakázala vývoz mäsa. „Dľa „Z e i ť'-u „Figaro" oznamuje z Washingto­nu, že vláda zakázala každý vývoz mäsa, aby prekazila špekuláciu s potravinami.

Okradli kaplnku. V Břevnove neďaleko Prahy bezcitní zlodeji vlámali sa do kapln­ky v cintoríne a ukradli vrchnák katafalku, sviečky a iné veci.

Šostrelený Zeppelin. Wolffová kancelária oznamuje: Dňa 21. augusta dopoludnia bola sostrelená za útoku na anglické námorné branné sily jedna z našich námorných vzdu­cholodí západne od jutského pobrežia se­verne od Hornského úskalia.

Desaťtisíc zubov ukradeno. Vo Viedni bo­lo prof. Dr. Weiserovi vykradeno skladiště umelých zubov, v ňomž sa nachádzalo asi 10.000 porcelánových zubov s platinovou vložkou upevnenj ch na chrupoch, v cene asi 40.000 korún."

Požiare v Soluni. V Solúni vypukol po­žiar už po druhýkrát. V dobe odoslania tejto depeše je zničeno vyše 1000 domov.

Vražda. V M e s t e č k u prj Fraštáku istý 20 ročný mládenec spáchal ukrutnú vraždu. Mládenec tento bol zamilovaný do rychtá-rovej dievky, ktorá ale nechcela o mláden­covi ani počuť, a povedala mu do očú, že ho nechce. Na to sa mláôenec rozhneval tak, že si zaumienil pomstiť sa na dievčati. Pri­šiel do domu rýchtárovho — keď nikoho do­ma nebolo — vyvliekol dievča do zahrady a strelil jej do srdca. Dievča naskutku zomrelo. Mládenec utiekol. Vyšetrovanie je v behu.

Politické porady v Luhačoviciach. V Lu­hačoviciach sišli sa predáci moravských po­krokových stran a radili sa o založení jed­notnej pokrokovej strany. . Zákaz kúpania v Morave. Kúpanie v Mo­rave boio pre nebezpečie nákazi' bacilami úplavice zakázané.

Rumunská víáda na Cherson. „ P r o g r e s s L y o n ' " sdeľuje z Odesy: Členovia rumun­ského senátu a snemovne přijeli do Odesy. Myslí sa, že parlament sa uchýli na blízky Cherson.

Nová nóta Sv. Otca. Pápež vraj zaslal valčiacim vládam druhú nótu, v nejž navr­huje, aby smluveno bolo čo najskôr prímerie.

Peniaze pre našich zajatých do R u s k a a do T a l i a n s k a bezpečne a svedomité odosiela: Z á h o r s k á R o ľ n í c k a ban­ka ú č. s p. v Z o h o r i a v Š a š t í n é a S e r e ď s k á Ľ u d o v á b a n k a ú č. s p. v S e r e d i a v T r n a v e . Obráťte sa na tieto banky s dôverou!

Hroby za potraviny. V istej dedinke hro­bár vykopáva hroby pre mrtvoly len za po­traviny, ináč nekopne motykou. To sú časy!

Cárova cesta do Siberie. „Times" oznámil z Petrohradu, že cesta bývalého cára a jeho rodiny do Siberie bola prísne tajená. Eskorta pozostávala zo dvoch vojenských vlakov. Na staniciach sa nezastavovalo. Bývalý cár cestoval vo voze amerického. Červeného kríža. Pre jeho manželku a dietky boly k dispozícii dva spiace vozy. Nikto nesmel sa ku vlaku priblížiť.. Konduktorom nebolo ni­čoho řečeno o osobách cestujúcich. Na prvom a poslednom voze týchto vlakov bo­ly postavené strojové pušky. Vlaky dojely minulý týždeň v sobotu do Tobolska a myslí sa, že cára odvezú ešte ďalej do Siberie.

Bitka neslýchanej sily v Rumunsku. Z Ko­dane sa oznamuje: „Politiken" sdeľuje z Londýna, že dľa „Timesu" zúri veľká bitka na 160 kilometrov širokej fronte od údolia Stoniky až ku Galacu, bitka neslýchanej sily.

Vyschly studne. Z Moháču píšu, že tam následkom dlho trvajúcej suchoty všetky studne až do poslednej kvapky vyschly. Ani len y artézskej studni niet vody. Obyvateľ­stvo už od viac dní nosí si vodu z Dunaja.

Niečo zo zdravovědy o výžive. Záživnosť' jedla alebo cena záživnosti jej

závisí od_ pomeru, v ktorom sa dusičnaté a bezdusičnaté látky, neorganičné soly a voda v ňom nachodia. Záživnosť. je tedy tým väčšia, čím úplnější pomer látok týchto je k pomeru, ktorý telo potrebuje.

Poneváč ale pomer tento od mnohých okoľnosti závisí, a pri rozlične zdravých ľuďoch i rozdielny je, preto bolo ťažko hra­nice a prostrednú cenu jeho vynájsť. Za zá­klad vzal sa prostrednej velikosti muž, úplne zdravý, pri ktorom sa pomer užitých látok dusičnatých a bezdusičnatých určil.

Mnohé zkúšky ukázaly, že pomer tento (dusičnatých a bezdusičnatých látok) s po­merom týchže látok v mlieku, obzvláště ženskom, sa srovnává.

Užité látky pravda najprv preskúmať sa musely na pomer, v ktorom látky dusičnaté či plastičné (albumináty) k látkam bezdu-sičnatým (tukom uhlohydrátom), t. j . k lát­kam respiratočným sa nachodia. Zásluhu preskúmania tohoto vydobil si prof. Liebig á jeho žiaci.

Nasledujúca tabulka udáva nám pomer lá­tok dusičnatých k bezdusičnatým v niekto­rých jeJlách: Ženské mlieko obsahuje na 10 čiastok dusič­naté, 40 čiastok bezdusičnaté; kravské mlie­ko obsahuje na 10 čiastok dusičnaté, 30 čia­stok bezdusičnaté; šošovica obsahuje na 10 čiastok dusičnaté, 21 čiastok bezdusičnaté; hrach obsahuje na 10 čiastok dusičnaté 23 čiastok bezdusičrafé; bôb obsahuje na 10 čiastok dusičnaté, 22 čiastok bezdusičnaté; baranina (tučená) obsahuje na 10 čiastok du­sičnaté, 27 čiastok bezdusičnaté (v tom 11

Sírana &M»36.

čiastok tuku); sviňacina (tučená) obsahuje na K) čiastok dusičnaté, 30 čiastok bezdusična­té (v tom 12.5 čiastok tuku); hovädzina ob­sahuje na 10 čiastok dusičnaté 17 čiastok bezdusičnaté (v tom 7.08 tuku); zajačina obsahuje na 10 čiastok dusičnaté 2 čiastky bezdusičnaté (v tom 0.83 tuku); telacina obsahuje na 10 čiastok dusičnaté, 1 čiastku bezdusičnaté (v tom 0.41 tuku); pšeničná muka obsahuje na 10 čiastok dusičnaté 46 čiastok bezdusičnaté; ovsená múka obsahu­je na 10 čiastok dusičnaté 50 čiastok bezdu­sičnaté; žitná múka obsahuje na 10 čiastok dusičnaté 57 čiastok bezdusičnaté; jačmeň obsahuje na 10 čiastok dusičnaté 86 čiastok, bezdusičnaté; zemiaky biele obsahujú na 10 čiastok dusičnaté 86 čiastok bezdusičnaté; zemiaky belasé obsahujú na 10 čiastok du­sičnaté 115 čiastok bezdusičnaté; ryža ob­sahuje na 10 čiastok dusičnaté 123 čiastok bezdusičnaté; pohánka obsahuje na 10 čia­stok dusičnaté 130 čiastok bezdusičnaté.

Zo zkúšky, ktorú Liebig na celej companii behom mesiaca, ohľadom na strovu a vyda­né látky, urobil, aby tak pomer dusična-tých k bezdusičnatých určil, vysvitá, že je on \ : 3 do 4. Pozdejšie mnohonásobné zkú­šky v Anglicku, íiollandsku a Nemecku naš­ly pomer 1 :3.8 alebo 130 grammov dusič-natých na 488 grammov bezdusičnatých, sfa dennú potrebu záživných látok, pre pra­cujúceho človeka.

(Dokončenie nasleduje.)

Hospodárstvo. Ako sa môžeme ochrániť aspoň čiastočne

pred úpadom sviň a ľudu? Hlavným pravidlom zdravia všetkých do­

mácich zvierat je čistota, vždy čerstvá voda a desinfekcia. Majme teda starosť o to, aby dvor a chlievy sviň a byt ľudu boly čisto držané, častejšie vápnom a karbolovým pra­chom vylíčené, hydine každý deň čerstvá voda dávaná, trochu piesku so starým roz­sypaným vápnom miešaného. Vo dvore nech nikdy nechýba taká kôpka, kde by sa hydi­na k'utať a v piesku kúpať mohla. Veľmi pro­spešné je i trochu popola tu primiešať. Hydi­nu nechovajme výlučne kukuricou, ale strie­davé aj odpadkami, t. j . II. III. klasom jač­meňa, ovsa, prosa alebo pohanky a pri zrni­tom krme aspoň 2—3 krát týždne dajme im aj mokrý, mäkký krm, t. j . miešaninu burgi-ne, zemiakov, varených otrubov, dine a od­padkov zeleniny, alebo posekanej žihlavy a šalátu čo kedy je pri ruke. Jedon raz do týždňa primiešajme do krmu trochu čierne­ho korenia, zázvoru, roztlčeného cesnaku, alebo cicvárového semiačka a rozmáganých alebo somletých borievok (jalovca). Kačky a husy nech majú vždy dostatočnej čistej vody ku kúpaniu. Takto opatrovaná hydina je zdravá a zriedka kedy začne hynúť. Ked predsa niektoré onemocnie, hneď ho od­stráňme od zdravých. Svine v letných me­siacoch hustým krmom nechovajme, do týždňa aspoň raz-dva aj ošípaným dajme do nájioja trochu cesnaku, horkej soly, sódy by-karbony (sóda čo sa do strovy dáva), mle­tých borievok, alebo cicváru. A veľmi zdra­vé je cez leto ošipaným dávať odpadky tre­bárs nezralého ovocia, zvlášť kiselých jablk.

! Kiselé jablká aj v červienke pre svine sú výborným liekom. Z vlastnej zkušenosti viem, že takto opatrované svine veľmi zried­ka onezdravejú. Kto toto čítal, nech poradí aj tým, ktorí to nečítali.

J o z e f Ku b á l a .

zemiaková vňať, keď sa poriadne zariadi, Je nielen dobrým krmom pre konený ale aj pre rožný statok a ovce. Dosiaľ hospodári Hor­nouhorskí nepřikládali veľkú váhu na po­bočný úžitok zemiakov, lebo nemali potrebu toho; ale v Nemecku už dávno je v úžitku upotrebenia vňati zemiakovej ako krmu.

Vňať zemiaková je kŕmna rastlina. Jej zá-živnosť podobná je dobrému lúčnemu senu. Na chuť mlieka nemá žiadny účinok.

O využitkovaní zemiakovej vňati ako kŕmnej rastliny treba^ zachovať nasledovné':

1. S u š e n i e . Vňaí — pred vykopáním zemiakov, — treba zkosiť, a túto ešte z čiast­ky zelenú poviazať do snopkov, ako ľan vy-streť na since, alebo zvláště keď je počasie daždivé, ako trojku, až do jej uschnutia na vostrbách sušiť. Ale možno malé viazaničky aj na vostrbách povešané sušiť.

Pozor treba dať, aby celé vyschly, lebo inačej ľahko poplesnejú.

2. Vňať zemiakovú upotrebujme tak, ako seno.

K ŕ m e n i e . Suchú vňať je najprihodnejšie so senom alebo so slamenou sečkou statku podávať, ale tak, aby do sečky lebo sena len štvrtina alebo tretina vňati primiešaná bola. S čím jednu tretinu krmu zgazduje ho­spodár zo zemiakovou vňaťou.

MALÝ OZNAMOVATEĽ, Je na predaj

zahrada a grunt na stavbu; 265 kvadratných siah. Příhlasy prijíma: Jozef Varga, Prešporok-Pozsoiy, Sánc-út 34.

Prijmem učňa na klobučárske remeslo, s celým zaopatrením. Dobré zachádzanie. Július Seydl, klobučarský majster, Prešporok, Lórinckapu-utca 20. sz.

Dosťaru* sŕáje miesto vo všetkých domácich prácach zbehlá osoba. Môže byt i roľnícke dievča alebo vdova. Bude rnať aj úplné zaopatrenie a plat dľa dohovoru. Pod značkou „Spolahlivá", môže sa pnilásif u Redakcie „Slo­venských Ľudových Novín" v Prešporku.

Všetkým odberateľom Ninkotirínu, úctivé oznamujem, že pre nedostatok mnohých lie­kov, „Ninkotirín" neni k dostaniu. Za doterajšiu dô­veru úctivé ďakujúc, som s veškerou úctou: Vo Vŕbovom Verbó, (st. nitrian.-ka), Jozef Kubala, ob­chodník.

Nabídka k sňatku. Hľadám družku za manželku: ktorá má nejaké veno. Som vdovec 45 rokov starý, hovorím poslovensky a po nemecky a som palérom baní, a tak mám dobré postavenie. Dopisy pod značkou „Budúcnosť' treba zaslať na redakciu „Sloven?;.ýcb Ľudových Novin" v Prešporku.

4^4WW0W5*^«W

na šitie vojenského ppiio nájdu stále a dobre platené zamesknanie u firmy : j . Tat isky a Synovia . Robota

sa vydá: Na Štefánia ul. 23.

Fvvy yyvyvvvmmrY rrv | Žiadajte s U«tt»» v ad- . § minislräili Mi j v PRAHE JU., Äosteeká 7 =•§ [ jevné - popnlirÍBi - veselé »1 i ir

tift ifii tatti Í W !

Sereďská Ľfsdová banka éč.sp. y SeredU a Jej filiálka v Trnave na Doľnef hrubej ul L 35, ktoré banky m najistejšie pre vklads* teíov prelo, lebo sA založené na širokých vrstvách nášho roľníc­keho futíu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody!, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojov, ta«r.fio a vý­hodne posKytwjiä požitky äve-ruschopným občanom.

Kto* potrebuje na kúpa, m äíav^ii atď. poZlčlcu, alebo kto má usporené groše, nech na rozpomenie na katolicky slo-

^ venský pď^ný nstav a nech vyhľadá

Sereďskú fuáová ti&nku spoL v Seredl

n Jej filiálka v Tniatve Boliiá hr»b* eiUea Žísío '35

store banky ¥äa sine íl'stóžía.

1.,/. /9I1P6Í9 I1RIpIPfp Hllfl Mill lit íllíállM íiillíi

i IcitiOTí proti ákole Filiálka v Šaštfee 2sši® 27 pri mýte

i SE^oaHáry y Pr&porln, Vysoká s. 3 a v PrešperskeJ Bystrici prijimajé a vdačne. Otyitrajá Éspory (vklady) naštok relsfliev a reuses«i»ft©v.

iäoberajú sa 10 íŕšetkými Bftldfovýml obekedmi. S»Kdm a v kaiéoM prípad*.

Zemiaková (švábková) vňať, ako kŕm. V páde nedostatku krmu trápi hospodára tá

otázka, čím chovať domáce zvieratá. V tej­to potrebe netreba zabudnúť, že zemiaková viíať je veľmi dobrým krmom.

Vedecké zkúmanie a dosavádna zkuše­nost pozornosť hospodára upravuje na to, že •blité? t vydmtofc K*k>«<feteltký, k»fetf«ta*r»ky e k8ftř$aevir 9»o!ok. MM*. !*& vPwlsftŕ

a staSse obsIMiä

Brtífc, M»try StovÄil, pedpofiilte svejíM feaaty M Ztliorl!

AtfMfer P#*o s H r i v u ***& iSfrfyiHm*