Ekonómia

Základná definícia

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí (Nordhaus, Samuelson)

Štrukturovanie ekonómie

MIKROEKONÓMIA – skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov (domácnosti, firmy, štáty..) a ich vzájomné vzťahy

MAKROEKONÓMIA – skúma fungovanie ekonomiky ako celku (celková výrova tvarov a služieb, miera inflácie, nezamestnanosť...)

Pozitívna ekonómia

Analyzuje a popisuje skutočný stav ekonomiky bez toho, že by ju hodnotila

Založená na faktoch Aké percento mladistvých je nezamestnaných? Aký bude vplyv zvýšených daní na fajčiarov?

Normatívna ekonómia

Zahŕňa etické súdy Hodnotí stav ekonomiky – aká by mala byť Riešia sa na základe politických rozhodnutí

Má vláda dávať peniaze chudobným ľuďom? Má zamestnania pre mladých ľudí zabezpečovať súkromný,

alebo verejný sektor? Má sa znižovanie rozpočtového deficitu realizovať

prostredníctvom zvýšených daní, alebo znížením výdavkov?

Základné východiská a predpoklady fungovania ekonomiky

ZMYSEL EKONÓMIE – efektívne uspokojovanie potrieb jednotlivcov i celej spoločnosti

POTREBA – pociťovaný nedostatok, ktorý sa snažíme uspokojiť, snaha uspokojiť potrebu je motívom ľudskej činnosti (menia sa)

Ekonomické/mimoekonomické potreby

Otázky V roce 1997 postihla Moravu povodeň. Představte si, že jste v

situaci, kdy vás v noci sou sedé probudí, křičí, že se blíží velká voda a že máte 5 minut na to, abyste

opustili svůj dům, jinak vám hrozí utopení.

1. Co uděláte, co si vezmete s sebou? Odpovězte okamžitě, bez rozmýšlení. (Nejčastější odpovědi: doklady, peníze,

psa, vzbudím rodiče a sourozence. Proč?) 2. Co si sbalíte, když budete mít na opuštění domova 2 hodiny? Napište na

papír seznam, máte na to 3 minuty. (Vy - zvěte několik žáků, aby přečetli svůj seznam, a můžete diskutovat, co mají

seznamy společného a čím se liší.) 3. Jak se zachováte, když budete vědět, že máte na evakuaci nejméně 12

hodin času? Pokračujte v seznamu, máte na to dalších 5 minut. (Opět vyzvěte několik žáků, aby přečetli své seznamy.) 4. Jaké závěry bychom mohli vyvodit z vašich odpovědí? 5. Platí, že čím více máte času, tím více potřeb chcete uspokojit? 6. Které potřeby jsou zbytné a které nezbytné? Je to individuální? 7. Mají lidé něco společného při uspokojování potřeb? (Maslowova pyramida) 8. Odpovídá vaše zjištění tomu, co víte o potřebách z minulých ročníků?

Ekonomický statok

Je to čokoľvek, čo je užitočné a súčasne vzácne, ako napr. tovar, práva, služby...

Musí byť: užitočný (uspokojovať potrebu)

vzácny (nedostatočné množstvo, dostupný pri námahe, vôľa vzdať sa kôli nemu niečoho iného...)

Voľné statky (vzduch...)

Služba

Druh statku, ktorý nemá materializovanú podobu, nehmotné, neviditeľné, neskladovateľné ekon. Statky určené na uspokojovanie potrieb

INPUTY A OUTPUTY

Zmysel ekonomickej činnosti ľudí – výroba statkov a služieb na uspokojovanie potrieb

Proces výroby – transformícia inputov (vstup do výroby) na outputy (výstupy)

Input Output

INPUT – vstupy do výrobyZákladné výrobné

faktory:1. Práca

2. Pôda

3. Kapitál – statky, ktoré slúžia na ďalšiu výrobu (stroje, zariadenia, budovy, peniaze...)

OUTPUT – výstupom výrobného procesu sú statky a službyROZDELENIE: Podľa formy: hmotné statky (chlieb,

kabát..) a služby (herec, kaderník..) Podľa účelu použitia: spotrebná

statky (drevo na kúrenie) a kapitálové (drevo na nábytok)

Podľa vlastníctva: súkromné statky a verejné statky

Základné problémy organizácie ekonomiky

1. Čo a v akých množstvách sa má vyrábať? (pizza alebo košele, lacné vs. drahé, veľa vs. málo...)

2. Ako sa majú statky vyrábať? (ropa, uhlie, vietor, štátne firmy vs. Korporácie...)

3. Pre koho vyrábať? (bohatí – chudobní vs. rovnosť, IQ vs. svaly...)

...rôzne druhy ekonomík riešia tieto základné otázky alokácie (rozmiestňovabnia) rôzne1. Tradičné (zvykové)

ekonomické systémy – zdedené zručnosti, obyčaje, hierarchia (starovek, stredovek...)

2. Trhový ekonomický systém - dopyt/ponuka, konkurencia 3. Prikazovací ekonomický systém - o alokácii rozhoduje vláda

Zmiešané ekonomické systémy- reálne, vzájomné pôsobenie prvkov

„Obrázok je hodný viac, ako tisíc slov“ Čínske príslovie - Grafy v ekonómii

Graf – ilustrácia, ktorá ukazuje v akom vzťahu sú dve, alebo viaceré súbory údajov

HRANICA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ – obmedzenosť produkčného potenciálu

Smernica – predstavuje zmenu jednej premennej ku ktorej dochádza, keď sa zmení ďalšia premenná

Prevýšenie nad základňou trojuholníka – číslo – CD/BC = 1/s =s

Zmena premennej na vertikálnej osy pri jednotkovej zmene premennej na horizontálnej osi

Efektívnosť

Nedochádza k plytvaniu zdrojmi – využívajú sa čo najefektívnejšie na uspokojovanie potrieb

Nemôže produkovať väčšie množstvo jedného statku bez toho, aby nedošlo k poklesu druhého statku

Základné zákony ekonomiky

Zákon vzácnosti - Nedostatok zdrojov neumožňuje

vyrábať všetky tovary a služby, ktoré by o ktoré by mali ľudia záujem a chceli by ich spotrebovávať

Ako rozdeľovať obmedzené zdroje?

Vyzvěte žáky, aby vám pomohli vyřešit problém rozdělování. 1. Mám jedno tričko. Kdo ho chce? (Předpokládám, že většina.) 2. Jak mám rozhodnout, komu ho dát? Jaká kritéria mohu při rozdělování použít?

Napište způsoby rozdělování na tabuli. (Loterie, kdo ho nejvíc potřebuje, kdo je nejstarší, kdo nejdál doskočí, kdo

má nejlepší prospěch, kdo zaplatí nejvíc, roztrhat ho na kousky, budeme si ho půjčovat ...) 3. Rozdělte se na skupiny (asi po 5 studentech). Každá skupina si zvolí jeden

způsob a napíše všechny výhody a nevýhody tohoto způsobu rozdělování. 4. Přečtěte výsledky práce skupin. Který způsob se vám zdál nejvýhodnější a proč? 5. Napište, co by se ve společnosti změnilo, kdyby se váš způsob rozdělování začal

všeobecně používat při rozdělování potravin, vzdělání, lékařské péče? (Můžete dát za domácí úkol.) 6. Na závěr se zeptejte žáků, jakým způsobem tedy rozdělíme tričko (blíží se konec

hodiny). Pravděpodobně zvolí loterii. (Je to rychlé, každý má naději, že vyhraje.) Řekněte, že si myslíte číslo v

intervalu 1 – 50 (můžete ho napsat na zadní stranu tabule), ať napíší na papír, jaké číslo máte na mysli. Kdo

uhádne nebo kdo bude nejblíže vašemu číslu,

Zákon klesajúcich výnosov

Jeden input je konštantný (pôda-100 ha)

Druhý input je variabilný (počet poľnohodospodárov- 1,2,3, 10...)

Dodatočný output klesá (kukurica)

Výnosnosť vyriabilného inputu klesá

Rastúce výnosy z rozsahu

Output stúpa rýchlejšie, ako rast zapojenia všetkých inputov

Infraštruktúra (cesty, plynovod...) Viac používateľov – nižšie náklady na

jednotku outputu

Konštantné výnosy z rozsahu

Output sa zvyšuje proporciálne s mierou zapojenia inputou

(činnosti, kde neprebehol technický pokrok)

Úloha

Rozdejte žákům listy s následujícím zadáním, pokládejte jim následující otázky, porovnávejte odpovědi, vyzývejte

žáky, aby svá tvrzení podpořili přesvědčivými argumenty, aby využívali svých zkušeností, případně zkušeností

svých známých. Někdy je příklad doprovázen bouřlivou diskusí, třída nedospěje k jednoznačnému závěru. Důležité

je, že se žáci zamyslí nad problémem a učí diskutovat. Učitel by měl být moderátorem diskuse.

100 rybářů pracujících 8 hodin denně naloví 10 000 kg ryb. Rozdělí se rovným dílem, to znamená, že na každého

připadne 100 kg ryb. 1. Další den jeden z nich zvýší produktivitu o 50 %. Kolik ryb bude naloveno?

(Produktivita ostatních je stejná.) Kolik ryb dostane každý rybář, bude-li se rozdělovat opět stejným dílem? 2. Co se stane, když jeden z rybářů bude pracovat jen 4 hodiny, jeho denní produktivita

se sníží o 50 %? Kolik ryb bude celkově chyceno a kolik připadne na jednoho rybáře? 3. Který případ (1. nebo 2.) bude častější ve skupině 10 lidí? Proč? (Pravděpodobně

případ 1., skupina si uhlídá, aby všichni pracovali stejně, jedinec bude chtít vyniknout a ostatní si ho budou vážit a možná

je bude motivovat k vyšší produktivitě, zlepší se uspokojování potřeb každého člena – o 0,5 kg ryb.) 4. Který případ bude častější ve skupině o 1 000 lidech? Ve skupině, která čítá milion lidí?

(Pravděpodobně případ 2., „ulejvák“ se lépe skryje, pokles produktivity skupiny se odrazí jen nepatrně ve snížení

podílu, který připadne na jednotlivce, velká skupina bude daleko snadněji tolerovat nečestné chování, většina

členů skupiny nebude mít informace, skupina bude lhostejná a zřejmě stále více členů bude následovat

„ulejváka“.) 5. Bude marxistické heslo „Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb“

použitelné pro rozdělování i ve velkých skupinách? Proč? 6. Umožňuje trh kooperaci nekonečného počtu lidí? Je třeba zvláštního „dozoru“ nad

chováním jednotlivců?

Dejiny ekonomického myslenia

Ekonómia z greckeho oikonomos – dom, zákon

Xenofón (430-354 p.n.l)– učenie o domácom hospodárení a podnikaní

Aristoteles – pôvodná forma výmeny – barter, neskôr peniaze

Platón - vyzdvihuje obecné blaho, ktorého garantom má byť štát

Merkantilizmus

16. – 17. storočie Prostredie manufaktúrnej výroby J. B. Colbert - Francúzsko Podporoval rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr cieľom bolo urýchliť nahromadenie bohatstva v peňažnej

forme  taktiež dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie (viac

vyvážať, ako dovážať) – clá, zákaz vyvážať drahé kovy

Fyziokratizmus

18. storočie Pôda a poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého

bohatstva – znásobujú výrobné náklady A. R. J. Turgot Dôraz na produktívnu prácu, ako na zdroj

národného bohatstva

Klasická ekonómia

Sformovanie ekonómie ako samostatnej vedy

Idea hospodárskeho liberalizmu Konkurencia zabezpečuje efektívnu

alokáciu zdrojov

Adam Smith

Vznik: 1770 – kniha Bohatstvo národov od Adama Smitha

„neviditeľná ruka trhu“ – každé indivíduum sebecky sleduje len svoje osobné blaho, je zároveň vedené akoby neviditeľnou rukou k sledovaniu najlepšieho blaha pre všetkých

Výrobcovia v honbe za ziskami vyrábajú ten tovar, ktorý spotrebitelia požadujú - egoizmus

Štát sa má držať mimo, vytvoriť právne podmienky (sloboda obchodu, súkromné vlastníctvo)

Ekonomický liberalizmus Teória hodnoty - zdrojom

bohatstva je práca, bez ohľadu na to, v ktorom odvetví bola vynaložená. Hodnotu tovaru určuje množstvo práce, ktoré je potrebné vynaložiť na jeho výrobu.

Teória absolútnych výhod - každá krajina sa má špecializovať na výrobu tovarov, pri výrobe ktorých dosahuje absolútne výhody, čiže najnižšie náklady.

David Ricardo

dielo Zásady politickej ekonómie a zdaňovania, 1817

nadväzuje na Smithovu teoriu hodnoty a tvrdí, že hodnota tovaru nezávisí len od živej práce vynaloženej na výrobu výrobkov, ale aj od práce minulej, spredmetnenej vo výrobných faktoroch.

tvorcom teórie komparatívnych výhod, podľa ktorej krajina sa má špecializovať na výrobu tých výrobkov, ktoré dokáže vyrobiť s najvyššou produktivitou práce.

Jean Baptiste Say

- tvorca známeho zákona trhovej ekonomiky, podľa ktorého si ponuku automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby. Každý predaj teda predpokladá dopyt rovnakej hodnoty.

Thomas Robert Malthus (1776 – 1834)

Populačná teória Obyvateľstvo má

tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie (geometrickým radom)ako životné podmienky (aritmetickým radom)

Situáciu je potrebné zmierniť prekážkami

Marxistická ekonomická teória a socialistické učenie

Reakcia na negatívne sociálne dôsledky kapitalizmu (chudoba, nedôstojné podmienky...)

„Utopický socializmus“ – R. Owen, Ch. Fourier

Očakávali premenu systému zhora Modely spoločnosti na báze spoločného

vlastníctva

Karl Marx (1818-1883)

Hodnota/úžitková hodnota Pracovná sila (proletariát)

vytvorí nadhodnotu, ktorú si privlastní kapitalista – vykorisťovanie

Akumulácia kapitálu Protirečivé záujmy

robotníkov a kapitalistov Nutnosť sociálnej revolúcie

– odstráni vykorisťovanie Dielo: Kapitál

„Dejiny všetkých doterajších spoločností sú dejinami triednych bojov. Slobodný a otrok, patricij a plebejec, barón a nevoľník, cechový majster a tovariš, prosto utláčateľ a utláčaný, stáli proti sebe vo večnom protiklade, zvádzali neprestajný raz skrytý, raz zas otvorený boj, ktorý sa zakaždým skončil revolučným pretvorením celej spoločnosti alebo spoločným zánikom bojujúcich tried.“

„Buržoázia podrobila dedinu nadvláde mesta. Stvorila obrovské mestá, mnohonásobne zvýšila počet mestského obyvateľstva oproti dedinskému, a tým vymanila značnú časť obyvateľstva z tuposti dedinského života. Práce tak ako dedinu urobila závislou od mesta, urobila barbarské a polobarbarské krajiny závislými od krajín civilizovaných, roľnícke národy od národov buržoáznych, Východ od Západu.“

„Nevyhnutným dôsledkom toho bola politická centralizácia. Nezávislé takmer len spojenými zväzkami späté provincie z rôznymi záujmami, zákonmi, vládami a clami boli stmelené v jeden národ, s jednou vládou, s jedným zákonodárstvom, s jedným národným triednym záujmom, a jednou colnou hranicou.“

„Komunisti otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnúť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú vládnúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári v nej nemajú čo stratiť, len svoje okovy. Dobyť môžu celý svet. Proletári všetkých krajín spojte sa!“

„Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho“.

Neoklasická ekonómia

70. roky 19. storočia Analýza dopytu, ponuky a cien Teória hraničnej užitočnosti –

hodnotu tovaru určuje subj. pocit uspokojenia, daný množstvom

JOHN MAYNARD KEYNES (1883-1946)

Všeobecné teória zamestnanosti, úroku a peňazí

30. roky – hosp. kríza Vysvetlil nestabilitu

kapitalistickej ekonomiky, vyvolanej nedostatočným dopytom

Odporúčal štátne zásahy do trhovej ekonomiky

Dosiahnutie plnej zamestnanosti

Monetarizmus

70. roky 20. storočia Proti štátnym zásahom do

ekonomiky Proti sociálnemu štátu,

minim. mzde, odborom... Pripúšťa regulovanie

množstva peňazí v obehu Milton Friedman

Otázky a úlohy

Trhový mechanizmus

Trh - tá časť ekonomiky, kde dochádza k výmennej činnosti medzi jednotlivými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov a služieb za trhové ceny

Ako trh rieši základné ekonomické otázky?

1. Čo sa má vyrábať – určuje dopyt spotrebiteľov. Vidina zisku ovplyvňuje firmy, aby vyrábali to, po čom je dopyt.

2. Ako sa má vyrábať – určuje konkurencia medzi výrobcami

- Snaha udržať náklady na minimálnej úrovni- 3. Pre koho – spotreba ľudí

- Úskalia trhového modelu – nedokonalá konkurencia, znečisťovanie životného prostredia, nezamestnanosť...

- Negatívne externality/ Pozitívne externality

Úskalia trhového modelu

- Úskalia trhového modelu – nedokonalá konkurencia, znečisťovanie životného prostredia, nezamestnanosť...

- Negatívne externality- Pozitívne externality

Subjekty trhu

Jednotlivci, domácnosti – na trh vstupujú s cieľom uspokojiť svoje potreby, sú vlastníkmi výrobných faktorov

Podniky (firmy): Vyrábajú tovar s cieľom maximalizácie zisku

Štát – regulácia negatívnych dopadov trhu

Naturálna výmena (barter)

Peňažná výmena

- Cena: výmenný pomer statkov v vyjadrený v peňažných jednotkách

Formy a typy trhov/Klasifikácia trhov

Územné hľadisko: miestny, regionálny, národný, svetový

Z hľadiska predmetu kúpy a predaja: trh spotrebných predmetov, trh výrobných faktorov, finančný trh, trh s informáciami

Podľa počtu tovarov: čiastkový (pšenica, mrkva), agregátny (súhrn čiastkových trhov)

Z hľadiska podmienok: voľný, regulovanýZ hľadiska súladu so zákonom: legálny,

nelegálny

DOPYT, PONUKA A ROVNOVÁ6NA CENA

Dopyt – predstavuje množstvo statku, ktoré sú kupujúci kúpiť v závislosti od ceny

PONUKA

Vyjadruje množstvo statkov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny

ROZVNOVÁHA PONUKY A DOPYTU

Trhová cena – cena, ktorá vzniká na trhu pôsobením ponuky a dopytu

Trhová rovnováha – stav, keď sú všetci kupujúci a predávajúci spokojní s predávaným množstvom a cenou, za ktorú tovary predávajú a kupujú

Ponúkané množstvo sa rovná dopytovanému množstvu

Konkurencia

Je to boj subjektov, ktoré sa stretávajú na trhoch a bojujú medzi sebou ekonomickými prostriedkami o mieru splnenia svojich cieľov

Delenie konkurencie podľa metód konkurenčného boja:

Cenová – previesť na seba spotrebiteľou manipuláciou s cenou

Necenová – zlepšovanie kvality, služiev, reklama...

Dokonalá konkurencia

Trh na ktorom žiadna firma, alebo spotrebiteľ nemá taký veľký podiel, aby mohol sám ovplyvňovať trhovú cenu

Abstraktný model

Nedokonalá konkurencia

Firma, alebo malý počet firiem majú takú silu, že môžu ovplyvňovať cenu

Monopol, oligopol

Funkcie vlády v trhovej ekonomike

Funkcia peňazí

Prostriedok výmeny – založená na ochote ek. Subjektov prijímať ich

Miera hodnôt – porovnávanie hodnôt statkov

Uchovávateľ hodnôt – v čase, túto úlohy plnia len ak sa ich hodnota veľmi nemení

MAKROEKONÓMIA

HDP – Hrubý domáci produkt

Hlavné kritérium merania úspechuMeranie trhovej hodnoty

všetkých statkov a služieb, ktoré vyprodukovali v krajine a jeden rok

Ekonomické cykly

Nezamestnanosť

CENOVÁ STABILITA

INFLÁCIA: Zvyšovanie hladiny primernej cenovej úrovne statkov a služieb

Pokles hodnoty či kúpnej sily peňazí Doplácajú na ňu domácnosti i firmy,

ktorých príjmy rastú pomalšie ako miera inflácie

Opakom je deflácia

Meranie inflácie

Cenový index – vývoj cien v čase

Index spotrebiteľských cien -cenový, alebo spotrebiteľský kôš reprezentatívnych tovarov (potraviny, byty, doprava, zdravotná starostlivosť...)

Členenie inflácie

1. Mierna inflácia(1% - 9%)Ceny sú stabilné , verejnosť

dôveruje peniazomDržia hotovosťUzatvárajú kontrakty

2. Cválajúca inflácia

(10% - 999%)jnosť nedôveruje peniazom

Rast cien je rýchlejší ako výkonnosť ekonomiky

Pohyb cien Verejnosť nedôveruje peniazom Nízke úrokové miery Peňažná hotovosť na minime

3. Hyperinflácia

(viac ako 1000%) Rozpad peňažného

systému Peniaze prestávajú

plniť svoje funkcie Ľudia na hranici

biedy Návrat k naturálnej

výmene Nákup zlata

umeleckých diel, cudzej meny....

Inflačný ostrov

http://www.nbs.sk/_img/Documents/inflacny_ostrov.html

www.statistics.sk

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66226

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66186

Banková sústava

Sústava finančných inštitúcií , ktoré sa zaoberajú bankovými operáciami

Banka je inštitúcia, ktorá sa špecializuje zhromažďovanie voľných finančných prostriedkov (prijímanie vkladov a pod.), poskytovanie úverov a prípadne sprostredkovanie ďalších bankových operácií, obchodov a transakcií

Centrálna banka

Starostlivosť o stabilitu meny, regulácia bánk, podmienok poskytovania úverov

Povinné minimálne rezervy (vklady------pôžičky)

Regulácia množstva peňazí v obehu – cenová stabilita

Diskontná sadzba Banka pre štát Vydáva bankovky, mince

Európska centrálna banka

http://www.nbs.sk/sk/vzdelavanie/studenti/vzdelavacie-videa1/poslanie-a-ulohy-ecb

Komerčné banky Súkromné firmy Maximalizácia ziskuČINNOSŤ: aktívne operácie (úvery, pôžičky)

-pasívne operácie (prijímanie vkladov)- spostredkovateľské operácie (prevody

z účtov, zmenáreň...)Rozdiel medzi poskytovanými úvermi a

vyplácanými úrokmi – ZISK (bankové rozpätie)

Úrok: v percentách vyjadrená suma, ktorú platí dlžnák veriteľovi za poskytnutú pôžičku

Kreácia bankových peňazí Bankovky a mince – centrálna banka Bankové peniaze – komerčné banky

PRÍKLAD: Vklad 1000 Povinná rezerva 100 (10%) 900 použije na poskytnutie úverov 1000 majú vkladatelia a 900 majú dlžnící Celkové množstvo peňazí je ............. Vznikajú nové peniaze Viac prostriedkov v obehu, ale úroveň bohatsva sa

nemení Hovoríme tomu multiplikačná expanzia

bankových peňazí

Mzdová kalkulačka

http://www.finance.sk/dane/kalkulacky/mzdova-kalkulacka/

Zdroje