DROGOV É ZÁVISLOSTI

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2.1. 2012/0Z (AN) 1

Koncepcie a modely Koncepcie a modely DZDZ

DROGOVDROGOVÉÉZÁVISLOSTIZÁVISLOSTI

DROGOVDROGOVÉÉZÁVISLOSTIZÁVISLOSTI

Prehľad koncepcií a modelov Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drogzávislosti od alkoholu a drog

doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

Drogové závislostiDrogové závislostiÚvod – Historické kontexty užívania drogEpidemiológia drog na Slovensku a v EurópePrehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drogOrganizmus a osobnosť u drogovo závislýchPopulačné a školské prieskumy o drogáchPrevencia a liečba pri drogových závislostiachDoliečovanie, svojpomoc & reintegrácia



Napriek zmenám v klasifikačných a Napriek zmenám v klasifikačných a diagnostických systémoch zaužívané pojmy diagnostických systémoch zaužívané pojmy dlho pretrvávajú:dlho pretrvávajú:

• Alkoholizmus – alkoholik, notorik

• Toxikománia – toxikoman, polytoxikománia

• Narkománia – narkoman, feťák

ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ

Takéto pojmy obsahujú spravidla moralistické a Takéto pojmy obsahujú spravidla moralistické a odsudzujúce hodnotenie, len čiastočne sa opierajú o odsudzujúce hodnotenie, len čiastočne sa opierajú o

koncepciu chorobykoncepciu choroby Je to v podstate podobné, ako keď sa povie:

hysterkahysterka!v e r z u s

keď sa stanoví klinická diagnóza: hysterická hysterická neurózaneuróza...



Meranie koncentrácie Meranie koncentrácie (a istej zotrvačnosti v (a istej zotrvačnosti v myslení...)myslení...)

• Stroopov testČítaj slová!

ŽLTÁ

ČERVENÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

ČERVENÁ

ČERVENÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ČERVENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

Pomenuj farby!Pomenuj farbu slova!

ČERVENÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ČERVENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

ZELENÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ČERVENÁ

MODRÁ

ŽLTÁ

MODRÁ

ZELENÁ



Fázy vývoja názorov na alkohol a alkoholizmusFázy vývoja názorov na alkohol a alkoholizmus*::ZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍZÁKON ZOTRVAČNOSTI PRI DEFINOVANÍ ZÁVISLOSTÍ

A L K O H O LA L K O H O L Deštruktívny, nemorálny Škodlivý býva len pre alkoholika. Potenciálne škodlivý pre zdravie.

„démon rum“. Zákazy na Dôraz na osobnú, nie na sociálnu Tendencia podrobiť pitie alkoholu báze morálnych zásad. kontrolu. spoločenskej kontrole.

Morálny problém Choroba Spol.-zdravotnícky problém

A L K O H O L I Z M U SA L K O H O L I Z M U SDôsledok spoločensky do- Choroba postihujúca predispo- Výskyt alkoholizmu závisí od úrovne voleného užívania deštruk- novanú časť populácie. Dôraz konzumácie. Dôraz je na prevencii tívnej látky, v spojení so na liečbu a na doliečovanie, no a na spoločenskom regulovaní slabou vôľou jednotlivca. nie na prevenciu. spotreby. A L K O H O L I KA L K O H O L I KCharakterovo slabý jednot- Obeť choroby, ktorá musí pres- Alkoholik nie je "zlý" ani "dobrý“, livec, čo potrebuje morálnu tať piť. Je výnimočný svojou je ako ostatní a líši sa od iných iba výchovu a liečbu. predispozíciou k chorobe. tým, že nadmerne pije. A A BB SS TT II NN EE NN TTMorálne nadradená osoba, Abstinujúci alkoholik osvedčil Abstinenti znižujú spotrebu, tak ich vzor. Zákaz alkoholu by dal svoju osobnú zrelosť. Neutrálny treba podporiť. Abstinencia však societe viac takých ľudí... postoj k nealkohol. abstinencii. nie je žiadna morálna cnosť.

*Podľa Watts 1982; čiastočne upravené).

CC II EE Ľ Z Á S A H U Ľ Z Á S A H UZmena morálky disciplínou a Cieľ je postihnutý jednotlivec. Kontrola ponuky alkoholu, času či výchovou. Potreba presadiť Dôraz sa kladie na svojpomoc miesta predaja, ceny atď. Zásahy zákonne totálnu prohibíciu... a medicínsku terapiu. zamerané na alkohol,nie alkoholika.



Kategoriálne triedenie vyšlo z chápania alkoholizmu ako choroby.Kategoriálne triedenie vyšlo z chápania alkoholizmu ako choroby.


• Chápanie alkoholizmu ako choroby sa v plnej miere presadilo

až od 30. rokov 20. storočia, pričom najväčší podiel na jeho

všeobecnom prijatí mal popri medicíne najmä vplyv laického

terapeutického spoločenstva Anonymných alkoholikovAnonymných alkoholikov (A.A.),

ktorí pôsobia v USA od r. 19351935.

• Pojem alkoholizmus ako prvý použil v r. 1849 Magnus Huss

• Chápanie alkoholizmu ako chorobyalkoholizmu ako choroby pochádza od amerického lekára Benjamina RushaBenjamina Rusha, ktorý vo svojom diele “Inquiry into the Effects of Ardent Spirits upon the Human Body and Mind“ z r. 1784 po prvýkrát označil pijanstvo za chorobuprvýkrát označil pijanstvo za chorobu.



Koncepcia alkoholizmu ako choroby podľa Jellineka, (1960) je kategoriálna, s triedením áno – nie, čo umožňovalo opis priebehu ochorenia, kde pribúdanie symptómov určuje prechody zo štádia do štádia choroby:

I.I. IniciálneIniciálne (nedisciplinované pitie a občasné excesy a „záťahy“)

II.II. ProdromálneProdromálne (častejšie excesy až ťahy, rast tolerancie, okienka),

III.III. KruciálneKruciálne (strata kontroly, biopsychosociálne i legálne problémy, okná),

IV.IV. TerminálneTerminálne (bez kontroly, tolerancia klesá, fyzická i duševná patológia);

a to u nasledujúcich typov alkoholizmu: a to u nasledujúcich typov alkoholizmu: 1)1) alfaalfa (nedisciplinované pitie),

2)2) betabeta (bežné pitie s následkami pre zdravie pri vulnerabilite),

3)3) gamagama (strata kontroly),

4)4) deltadelta (pitie s fyzickými poruchami) až

5) epsilon (kvartálne pitie).


Kľúčovými pojmami sú tu (ne)schopnosť abstinovať a najmä strata kontroly, ktorej prítomnosť/neprítomnosť je súčasť definície štádia, aj typu.



V 80. rokoch 20. storočia nastali v diagnosticko-V 80. rokoch 20. storočia nastali v diagnosticko-klasifikačných systémoch zmeny, ktoré sa týkali klasifikačných systémoch zmeny, ktoré sa týkali alkoholizmu a toxikománií. Napríklad Diagnosticko-alkoholizmu a toxikománií. Napríklad Diagnosticko-štatistický manuál podľa Americkej psychiatrickej štatistický manuál podľa Americkej psychiatrickej asociácie (APA) z roku 1980 (DSM-III) rozoznával dve asociácie (APA) z roku 1980 (DSM-III) rozoznával dve diagnostikovateľné poruchy namiesto diagnostikovateľné poruchy namiesto predchádzajúceho „alkoholizmu“:predchádzajúceho „alkoholizmu“:


a) abúzus alkoholu – vyskytujú sa pri ňom osobné alebo sociálne problémy

b) alkoholová závislosť – okrem týchto problémov nastáva značné zvýšenie tolerancie a prejavujú sa aj opakované abstinenčné (alebo odvykacie) príznaky.



Deviata decenálna revízia medzinárodnej klasifikácie Deviata decenálna revízia medzinárodnej klasifikácie chorôb (chorôb (MKCH-9MKCH-9) z r. ) z r. 19791979 v snahe o destigmatizáciu a v snahe o destigmatizáciu a aj pre kritické práce aj pre kritické práce odstúpila ododstúpila od predtým predtým používaného používaného pojmu „alkoholizmus“pojmu „alkoholizmus“ a udávala tieto tri a udávala tieto tri okruhy:okruhy:


a) 305: nadmerné pitie alebo abúzus,

b) 304: závislosť od liekov alebo drog,

c) 303: syndróm závislosti od alkoholu.



Vyšla z Edwardsovho a Grossovho (1976) opisu Vyšla z Edwardsovho a Grossovho (1976) opisu základných základných zložiekzložiek syndrómu závislosti od alkoholusyndrómu závislosti od alkoholu, ku ktorým patrí:, ku ktorým patrí:

1. Zúženie pijanského repertoáru.

2. Naliehavosť pijanského správania.

3. Zvýšená tolerancia.

4. Opakované abstinenčné príznaky.

5. Vyhýbanie sa abstinenčným príznakom, ich potláčanie ďalším pitím.

6. Subjektívne uvedomovanie si nutkania piť.

7. Rýchly návrat uvedených príznakov po období abstinencie.

KONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH KONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOKLÁTOK



*OCHORENIEPEČENE

*TRAUMY

*NEUROPATIE

*ZLOČINNOSŤ

* RODINNÉŤAŽKOSTI

* PRACOVNÉPROBLÉMY

*ANXIETA

*POŠKODENIEINTELEKTOVÝCH

SCHOPNOSTÍ

*DEPRESIA

SYNDRÓM

ZÁVISLOSTI

OD

ALKOHOLU

PSYCHOLOGICKÉZNESCHOPNENIA

SOCIÁLNEZNESCHOPNENIA

FYZICKÉ ZNESCHOPNENIA

Znaky jadrového syndrómu od alkoholuZnaky jadrového syndrómu od alkoholu**

* podľa Skinner, Allen (1982)



Syndróm závislostiSyndróm závislosti mal okrem destigmatizácie viesť k presnejším mal okrem destigmatizácie viesť k presnejším pravidlám diagnostiky. Bol dimenzionálnou alternatívou voči starému pravidlám diagnostiky. Bol dimenzionálnou alternatívou voči starému kategoriálnemu triedeniu „áno – nie“ (typu: alkoholik – nealkoholik; kategoriálnemu triedeniu „áno – nie“ (typu: alkoholik – nealkoholik; prítomnosť kontroly – strata kontroly). Umožnil merať a odstupňovať prítomnosť kontroly – strata kontroly). Umožnil merať a odstupňovať syndróm a odlíšiť ho od zlyhaní biomedicínskeho, psychologického alebo syndróm a odlíšiť ho od zlyhaní biomedicínskeho, psychologického alebo sociálneho charakteru.sociálneho charakteru.

Podľa kategoriálnej koncepcie choroby je „alkoholik“ ten, u koho sa spoľahlivo diagnostikujú znaky alkoholizmu ako choroby, najmä „anglosaského“ typu gama (strata kontroly, ale aj schopnosť abstinovať: ak pije, tak sa opije) alebo „románskeho“ typu delta (kde sú škodlivé následky pitia, ale i neschopnosť abstinovať: nikdy opitý – nikdy triezvy). Logický dôsledok je, že hlavnú príčinu choroby – je treba odstrániť dobrovoľnou, alebo aj vynútenou abstinenciou, účinnou len v tom prípade, ak je trvalá.

Podľa koncepcie závislosti, ktorá je dimenzionálnakoncepcie závislosti, ktorá je dimenzionálna, sa strata kontroly, ale aj schopnosť abstinovať berie odstupňovane – nehovoríme o absolútnej strate kontroly, ale o narušení kontroly. Dôsledok vyplývajúci z kategoriálnej koncepcie sa tým pádom spochybní a okrídlená veta AA („Once alcoholic – always alcoholic“, resp. po našom: „alkoholizmus je doživotná diagnóza“), už nemusí platiť...

Stigmatizácia verzus Stigmatizácia verzus destigmatizáciadestigmatizácia

Uvedené je odzrkadlením kontroverzie okolo tzv. „kontrolovaného pitia“, ktorá vzniká krátko po vydaní Jellinekovej knižky (Concept of Alcoholism as a disease, 1960) – keď vyšla Daviesova štúdia o normálnom pití u alkoholikov, v r. 1962. (podrobnosti sú uvedené v knihe spomenutej v úvodnej časti prednášky, kap.3)



V súčasnosti sa zblížili dva hlavné diagnosticko-klasifikačné systémy. DSM-V súčasnosti sa zblížili dva hlavné diagnosticko-klasifikačné systémy. DSM-IV hovorí o závislosti od psychoaktívnej látky (alkoholu alebo drogy), IV hovorí o závislosti od psychoaktívnej látky (alkoholu alebo drogy), pričom k pôvodným dvom znakom (tolerancia, abstinenčné príznaky) pričom k pôvodným dvom znakom (tolerancia, abstinenčné príznaky) pridáva ďalších sedem kritérií. MKCH-10 taktiež rozšírila súhrn kritérií pridáva ďalších sedem kritérií. MKCH-10 taktiež rozšírila súhrn kritérií závislosti na deväť.závislosti na deväť.

Syndróm závislosti podľa MKCH-10 patrí do skupiny duševných porúch a porúch správania (F00 – F99) a štatisticky sa kóduje ako podskupina F10 – F19, a to pod

Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím (užívaním) psychoaktívnych látok:

KONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOKKONCEPCIA ZÁVISLOSTI OD PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK

F10 alkoholu;

F11 opioidov (napr. heroín);

F12 kanabinoidov (marihuana, hašiš);

F13 sedatív a hypnotík (diazepam);

F14 kokaínu;

F15 stimulancií (pervitín);

F16 halucinogénov (LSD);

F17 tabaku;

F18 prchavých látok (toluén);

F19 mnohonásobného užívania rôz- nych psychoaktívnych látok.



1.1. Postupné zanedbávanie alternatívnych záujmov alebo rozptýlení v Postupné zanedbávanie alternatívnych záujmov alebo rozptýlení v prospech užívania psychoaktívnej látky.prospech užívania psychoaktívnej látky.

2.2. Pretrvávanie užívania látky aj napriek zreteľnému dôkazu škodlivých Pretrvávanie užívania látky aj napriek zreteľnému dôkazu škodlivých následkov.následkov.

3.3. Dôkaz tolerancie, ktorý spočíva v tom, že sú potrebné zvýšené dávky Dôkaz tolerancie, ktorý spočíva v tom, že sú potrebné zvýšené dávky na to, aby sa dosiahli účinky pôvodne navodzované nižšími dávkami na to, aby sa dosiahli účinky pôvodne navodzované nižšími dávkami látky.látky.

4.4. Fyziologické abstinenčné príznaky.Fyziologické abstinenčné príznaky.5.5. Užitie látky s cieľom uľahčiť (zmierniť) abstinenčné príznaky a s Užitie látky s cieľom uľahčiť (zmierniť) abstinenčné príznaky a s

vedomím toho, že tento postup je účinný.vedomím toho, že tento postup je účinný.6.6. Zúženie osobného repertoáru užívania látky, napr. tendencia piť Zúženie osobného repertoáru užívania látky, napr. tendencia piť

alkoholické nápoje rovnako cez týždeň i víkendy, bez ohľadu na to, alkoholické nápoje rovnako cez týždeň i víkendy, bez ohľadu na to, aké spoločenské pravidlá platia na správanie počas pitia.aké spoločenské pravidlá platia na správanie počas pitia.

7.7. Dôkaz, že návrat k užívaniu látky po období abstinencie vedie k Dôkaz, že návrat k užívaniu látky po období abstinencie vedie k rýchlejšiemu návratu ostatných znakov syndrómu ako u osôb bez rýchlejšiemu návratu ostatných znakov syndrómu ako u osôb bez závislosti.závislosti.

8.8. Subjektívne uvedomovanie si narušenej schopnosti kontrolovať Subjektívne uvedomovanie si narušenej schopnosti kontrolovať užívanie látky v zmysle jeho začiatku, ukončenia alebo množstva.užívanie látky v zmysle jeho začiatku, ukončenia alebo množstva.

9.9. Silná túžba alebo pocit nutkania brať alebo užívať jednu alebo viaceré Silná túžba alebo pocit nutkania brať alebo užívať jednu alebo viaceré látky.látky.

Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa MKCH-10:Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa MKCH-10:



MKCH-10 rozoznáva MKCH-10 rozoznáva šesť bio-šesť bio-psychopsycho--sociálnychsociálnych diagnostických vodidieldiagnostických vodidiel pre stanovenie závislosti: pre stanovenie závislosti:

Prvý párPrvý pár: silná túžba užívať + narušenie kontroly (: silná túžba užívať + narušenie kontroly (body 9 a body 9 a 88); );

Druhý párDruhý pár: somatický odvykací stav + dôkaz rastu tolerancie : somatický odvykací stav + dôkaz rastu tolerancie ((body 4 a 3body 4 a 3); );

Tretí párTretí pár: strata záujmov+ďalšie užívanie napriek dôsledkom : strata záujmov+ďalšie užívanie napriek dôsledkom ((body 1 a 2body 1 a 2).).

Na diagnostikovanie závislosti sú potrebné najmenej tritri kritériákritériá, prípadne niektoré príznaky musia trvať najmenej mesiac, alebo vyskytovať sa aj dlhšie. Kritériom čiastočnej remisie je: nie nadmerné užívanie látky počas minulých šiestich mesiacov, ako aj určité symptómy závislosti; kritériom úplnej remisie je: buď nijaké užívanie látky za predchádzajúci polrok, alebo užívanie látky, ale nijaký výskyt symptómov (príznakov) závislosti.



1.1. Látka sa často užíva vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie Látka sa často užíva vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie než osoba mala v úmysle.než osoba mala v úmysle.

2.2. Pretrvávajúca túžba po látke alebo jeden či viac neúspešných pokusov Pretrvávajúca túžba po látke alebo jeden či viac neúspešných pokusov zanechať alebo kontrolovať užívanie látky.zanechať alebo kontrolovať užívanie látky.

3.3. Priveľa času na činnosti nevyhnutné na získanie, užívanie látky alebo na Priveľa času na činnosti nevyhnutné na získanie, užívanie látky alebo na zotavenie sa z jej účinkov.zotavenie sa z jej účinkov.

4.4. Častá intoxikácia alebo abstinenčné príznaky, keď treba plniť hlavné Častá intoxikácia alebo abstinenčné príznaky, keď treba plniť hlavné rolové požiadavky v práci, škole či doma, alebo keď užitie látky rolové požiadavky v práci, škole či doma, alebo keď užitie látky predstavuje fyzický hazard.predstavuje fyzický hazard.

5.5. Zredukovanie alebo vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných Zredukovanie alebo vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania látky.alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania látky.

6.6. Trvalé užívanie látky aj napriek uvedomeniu si stáleho či opakovaného Trvalé užívanie látky aj napriek uvedomeniu si stáleho či opakovaného spoločenského, psychologického alebo fyzického problému, ktorý spoločenského, psychologického alebo fyzického problému, ktorý spôsobuje alebo zvýrazňuje užívanie.spôsobuje alebo zvýrazňuje užívanie.

7.7. Zvýšená tolerancia: potreba výrazne väčších množstiev látky (t. j. nárast Zvýšená tolerancia: potreba výrazne väčších množstiev látky (t. j. nárast najmenej o 50 %) na to, aby sa dosiahla intoxikácia alebo želaný účinok, najmenej o 50 %) na to, aby sa dosiahla intoxikácia alebo želaný účinok, resp. zreteľne znížený účinok pri stálom užívaní rovnakého množstva resp. zreteľne znížený účinok pri stálom užívaní rovnakého množstva látky.látky.

8.8. Charakteristické abstinenčné príznaky.Charakteristické abstinenčné príznaky.9.9. Látka sa často užíva kvôli zmierneniu alebo vyhnutiu sa abstinenčným Látka sa často užíva kvôli zmierneniu alebo vyhnutiu sa abstinenčným

príznakom.príznakom.

Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa DSM-IV:Kritériá závislosti od psychoaktívnej látky podľa DSM-IV:



Prestávka...

Documents

DROGOV É ZÁVISLOSTI