DRAMATICKÁ LITERATÚRAZákladné pojmy

Dráma

charaktery postáv dramatický konfliktdramatické napätie

•širší významg literárny druh (spolu s lyrikou a epikou)•užší g dramatický žáner (tragédia, komédia)

vznik v starovekom Grécku z náb. osláv boha DionýzaZ á k l a d n é v l a s t n o s t i : dialogická forma dramatický dialóg

sujetovosť, dejovosť, prítomný čas, dynamické motívy, dialogickosť (i monológy), hovorovosť, obraznosť, dianie (akčnosť)

absencia rozprávača charakteristické znaky: verš/próza Na základe spôsobu realizácie ju delíme: divadlo, film, televízna hra, rozhlasová hra

Divadlo

Do Dionýzovho divadla v Aténach sa zmestilo 17 tisíc divákov. Herci boli iba traja mali na tvárach masky, aj ženské úlohy hrávali muži. Obrovský priestor si vyžadoval zvýšiť hercovu postavu zvláštnou obuvou (koturny mali až štvrť metra).

Orchestra g javisko, najskôr kruhové, neskôr polkruhové s oltárom uprostred.Skéné g scéna, drevená, neskôr kamenná stavba, kam odchádzali herci a kde sa prezliekali. Oponu Gréci nepoznali.

audiovizuálne (sluchovo-zrakové) umenie, ktoré kladie dôraz na sluchové vnímanie textu (pozri dramatické dielo)

Divadelná hra

dramatické dielo literárny text, ktorý je prispôsobený na

realizá-ciu na divadelnej scéneAby sa literárne dielo premenilo na dramatické,

musí

sa uskutočniť jeho inscenácia.

Na realizácii sa podieľajú: dramaturg, režisér, herci, výtvarník scény, hudobný skladateľ, zvukári, kostyméri, osvetľovači... člení sa na dejstvá g tie na výstupy

(divadelná hra má zvyčajne 3 dejstvá)

Vnútorná výstavba

expozícia zápletka kríza peripetia rozuzlenie

V starovekom Grécku vznikli dva základné žánre g komédie a tragédie (neskôr činohra)Dráma vznikla v starovekom Grécku na oslavách boha Dionýza

z chórových piesní, z dialógu medzi zborom a hercom. Zbor (chór) vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. K prvému hercovi (protagonistovi) pribudli ďalší a úloha chóru sa postupne oslabovala. (Druhého herca uviedol na javisko Aischylos a tretieho Sofokles, ktorý sa stal ozajstným tvorcom drámy, lebo to umožnilo predstavovať aj zložité príbehy.)Od roku 534 pr. Kr. sa konali dionýzie, boli oslavou jari. Trvali šesť dní a posledné tri sa hrali tragédie. Po 50 rokoch pribudli komédie. Bol im vyhradený jeden deň.

Žánre

Sofokles

(z gr. tragoidia = capí spev) g najstarší základný dramatický žáner

charakteristický znak g boj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami

hlavný hrdina zahynieNapriek tomu, že je obdarený výnimočnými vlastnosťami, nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom alebo nepriazňou osudu.

konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a protivníkom

Tragédia

Klasická tragédia má záväznú kompozíciu: expozícia uvádza diváka do času a prostredia

deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi, kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť,

ktorá má rozhodujúci vplyv na vývin a priebeh deja,

kríza je dejová situácia, v ktorej dochádza k roz-hodujúcej zrážke medzi hlavnými postavami,

peripetia g nečakaný dejový zvrat katastrofa g riešenie konfliktu tragickým

vyvrcholením deja

Komédia

(z gr. kómódiá = spev veselého sprievodu) základný dramatický žáner konflikt, dramatický dej a postavy sa zobrazujú

s humornou nadsádzkou s cieľom vyvolať komický účinok g komično

Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie). druhom komédie je fraška g prevláda situačná

komika a nadsádzkaVznikla už v antike, rozvíjala sa v stredovekom Taliansku a Francúzsku. V reči postáv sa využíva slovná hračka a vtip. Postavy sú svojím charakterom a zmýšľaním v ostrom kontraste.

Carlo Goldoni – Vejár

Koniec