DIPOLOMOVÁ PRÁCA

2012 Bc. Martin Zbojan

UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI FAKULTA ZDRAVOTNICKÝCH VĚD

Ústav zdravotnického managementu

Bc. Martin Zbojan

Syndróm vyhorenia v pomáhajúcich profesiách – so

zameraním na prácu fyzioterapeutov

Diplomová práca

Vedúci práce: MUDr. Mgr. Jan Luţný, Ph.D.

OLOMOUC 2012

Prehlasujem, ţe som diplomovú prácu vypracoval samostatne a pouţil len

uvedené bibliografické a elektronické zdroje.

Olomouc 30. apríla 2012

-------------------------

podpis

Ďakujem MUDr. Mgr. Jánovi Luţnému, Ph.D., za odborné vedenie diplomovej

práce. Ďakujem MUDr. Janke Kapitulčinovej Milovej, za cenné rady pri spracovaní

tejto diplomovej práce.

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................................................. 7

I. TEORETICKÁ ČASŤ ................................................................................................. 9

1. SYNDRÓM VYHORENIA ........................................................................................ 9

1.1 Názvoslovie .......................................................................................................... 9

1.2 História .................................................................................................................. 9

1.3 Definícia .............................................................................................................. 10

1.4 Etiopatogenéza .................................................................................................... 11

1.5 Prejavy poruchy ................................................................................................. 12

1.6 Štádia vývoja syndrómu vyhorenia .................................................................... 14

1.7 Najviac ohrozené profesie .................................................................................. 15

1.8 Príčiny vzniku vyhorenia .................................................................................... 15

1.8.1 Rizikové faktory na strane povolania .......................................................... 16

1.8.2 Rizikové faktory na strane pracovníka ........................................................ 18

1.9 Prevencia syndrómu vyhorenia ........................................................................... 19

1.9.1 Interné prístupy k prevencii ......................................................................... 19

1.9.2 Externé vplyvy ............................................................................................. 22

2. STRES ..................................................................................................................... 27

2.1 Názvoslovie ........................................................................................................ 27

2.2 Definícia .............................................................................................................. 27

2.3 Teoretické aspekty stresu .................................................................................... 28

2.4 Záťaţové situácie ................................................................................................ 29

2.5 Subjektívne vnímanie ......................................................................................... 30

2.6 Pracovný stres ..................................................................................................... 31

2.7 Stratégie zvládania stresu .................................................................................... 32

3. FYZIOTERAPIA ...................................................................................................... 34

3.1 Rehabilitácia ....................................................................................................... 34

3.2 Fyzioterapia ........................................................................................................ 36

3.2.1 Definovanie odboru ..................................................................................... 36

3.2.2 Vzdelanie fyzioterapeuta ............................................................................. 36

3.2.3 Registrácia ................................................................................................... 38

3.2.4 Pracovná náplň fyzioterapeuta ..................................................................... 39

3.2.5 Pracovný deň fyzioterapeuta ........................................................................ 40

3.2.6 Riziká syndrómu vyhorenia v profesii fyzioterapeut ................................... 41

3.2.7 Problémy vzťahu lekár – fyzioterapeut........................................................ 43

3.2.8 Problémy vzťahu fyzioterapeut – sestra ...................................................... 44

3.2.9 Problémy vzťahu fyzioterapeut - pacient ..................................................... 45

3.2.10 Vzťah fyzioterapeut - verejnosť ................................................................. 45

3.3 Rizikové faktory pouţité v dotazníku ................................................................. 46

4. KVALITA ŢIVOTA .................................................................................................. 50

4.1 Definícia kvality ţivota ....................................................................................... 53

4.2 Základné oblasti kvality ţivota podľa WHO ...................................................... 53

4.3 Indikátory kvality ţivota podľa WHO ................................................................ 53

4.4 Výskum kvality ţivota ........................................................................................ 55

4.4.1 Základné pojmy dotazníkov WHOQoL ....................................................... 55

4.4.2 Dotazník kvality ţivota WHOQoL BREF ................................................... 56

4.4.3 Administrácia dotazníkov kvality ţivota WHOQoL.................................... 57

4.4.4 Hodnotenie dotazníkov kvality ţivota WHOQOL ...................................... 58

II. PRAKTICKÁ ČASŤ ................................................................................................ 59

5. VÝSKUM ................................................................................................................. 59

5.1 Priebeh výskumu ................................................................................................. 59

5.2 Charakteristika skúmaného súboru ..................................................................... 59

5.3 Metodika výskumu ............................................................................................. 63

5.4 Výskumné otázky a cieľ ..................................................................................... 66

5.4.1 Výskumné otázky......................................................................................... 66

5.4.2 Cieľ .............................................................................................................. 66

5.4.3 Stanovené hypotézy ..................................................................................... 66

5.5 Výsledky výskumu.............................................................................................. 67

5.5.1 Odpovede na otázky týkajúce sa rizikových faktorov ................................. 67

5.5.2 HYPOTÉZA Č.1 .......................................................................................... 69

5.5.3 HYPOTÉZA Č.2 .......................................................................................... 71

5.5.4 HYPOTÉZA Č.3 .......................................................................................... 73

5.5.5 HYPOTÉZA Č.4 .......................................................................................... 75

5.5.6 HYPOTÉZA Č.5 .......................................................................................... 77

5.6 Zhrnutie výsledkov štatistického spracovania .................................................... 79

5.6.1 Popisná štatistika výstupov získaných dotazníkom Inventář projevů

syndromu vyhoření ............................................................................................... 81

5.6.2 Popisná štatistika výstupov získaných dotazníkom WHOQoL-BREF ........ 81

5.7 DISKUSIA .......................................................................................................... 82

7

ÚVOD

... Co dělat, aby nám naše láska nevyhasla, aby nám nadšení neutichlo a – řečeno

obrazně – oheň nevahysl. (Křivolavý J.)1

Keď dokončíme štúdium nastupujeme do práce plný elánu, s veľkým nadšením,

odhodlaním pracovať vo svojom odbore a pracovať čo najlepšie. Ako fyzioterapeuti

máme veľké predstavy o úspešnosti našej práce v zmysle zlepšenia pohybových

porúch, poúrazových stavov a iných deficitov. Po čase však zistíme, ţe mnohí

kolegovia rýchlo odchádzajú k lukratívnejším zamestnaniam, ţe v práci to nie je aţ

také napĺňajúce, ako sme si mysleli, ţe ani tých pohybovo zlepšených pacientov nie je

tak veľa. V čom je teda problém?

O syndróme vyhorenia bolo za posledných 20 rokov napísaných veľké mnoţstvo

vedeckých prác. Bolo vypracovaných a publikovaných veľa štúdii, hlavne z

prostredia zdravotníctva.

Tému mojej diplomovej práce som si nevybral preto, ţe by som mal so syndrómom

osobnú skúsenosť, ale preto, ţe som v literatúre nenašiel práce venované konkrétne

syndrómu vyhorenia v profesii fyzioterapeut.

Fyzioterapia je nelekársky zdravotnícky odbor, zaoberajúci sa diagnostikou, liečením a

prevenciou porúch pohybového systému človeka. Patrí teda medzi tzv. pomáhajúce

profesie, ktoré sú na prvom mieste vo výskyte syndrómu vyhorenia. Z mojej praxe

viem, aká je práca fyzioterapeuta náročná po stránke psychickej, emocionálnej ale aj

fyzickej. Zodpovednosť si vyţaduje neustále vzdelávanie sa. Napriek tomu, som sa

nestretol s prevenciou syndrómu na pracovisku.

Zaujímali ma vzťahy niektorých rizikových faktorov a najmä vzťah kvality ţivota k

menovanému syndrómu. Snahou je pokúsiť sa zistiť súvislosť medzi rizikovými

faktormi, s ktorými sa fyzioterapeut stretáva na svojom pracovisku a náchylnosťou k

vývoju syndrómom vyhorenia a zároveň ku kvalite ţivota.

1 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak nestratit nadšení, s.7.

8

Diplomová práca má teoretickú a praktickú časť, ktorá je prevedená formou výskumu.

Teoretická časť je zameraná na definovanie syndrómu vyhorenia, na jeho príznaky,

príčiny, fázy vývoja a rizikové faktory. Ďalšia kapitola teoretickej časti sa zaoberá

významom stresu v predchorobí. V predposlednej kapitole popisujem problematiku

práce fyzioterapeuta z pohľadu moţných rizikových faktorov pre vývoj skúmaného

syndrómu.

Kvalita ţivota a jej hodnotenie je rozpracovaná v samostatnej kapitole, ktorá uzatvára

teoretickú časť. Teoretická časť sa opiera o mnoţstvo citácii rôznych autorov, v snahe

priblíţiť aktuálne vedecké poznatky zo skúmaných oblastí.

V praktickej časti popisujem výskum, ktorý som previedol v niekoľkých

zdravotníckych zariadeniach v Olomouckom kraji s pribliţne rovnakými pracovnými

podmienkami.

9

I. TEORETICKÁ ČASŤ

1. SYNDRÓM VYHORENIA

1.1 Názvoslovie

Ekvivalent anglického výrazu Burnout syndrome v českom jazyku je Syndrom

vyhoření, v slovenčine Syndróm vyhorenia. Menej pouţívané sú názvy Syndróm

vyhasnutia, vyprahnutosti alebo vypálenia. V angličtine „ to burn“ znamená horieť a

spojenie „burn out“ dohorieť, vyhorieť, vyhasnúť.2

V medzinárodnej klasifikácii chorôb MKN - 10 je uvedená diagnóza Z73 – problémy

súvisiace s ťaţkosťami so zvládnutím ţivota. Detailnejšie Z73.0 - úplné vyčerpanie -

syndróm vyhorenia a Z73.1 – akcentácia osobnostných čŕt Z73.2 – nedostatok

voľného času a Z73.3- stres.3

1.2 História

Britský spisovateľ Graham Greene v románe z roku 1961- „A Burn out Case“ „ Prípad

vyhasnutia“ popisuje hlavého hrdinu s prejavmi celkového vyčerpania. Je moţné, ţe

toto dielo bolo stimulom pre vedecké bádanie.4

Psychoanalytik Herbert J. Freudenberger ako prvý definoval syndróm v roku 1974 vo

svojej knihe Bunrout: The Cost of High Achievment.

Od tej doby bolo publikované mnoţstvo štúdii, vedeckých článkov zaoberajúcich sa

touto problematikou. V ČR sa touto problematikou dôkladne zaoberal Jaro Křivohlavý.

V roku 1998 vydal knihu „Jak neztratit nadšení“, ktorá je povaţovaná za monografiu

tohto syndrómu. 5

2 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení, s. 7.

3 Zdroj: http://www.uzis.cz/cz/mkn/index.html

4 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení, s. 45.

5 PŘIKRILOVÁ, J., NAKLÁDALOVÁ, M., A LUŢNÝ, J., Burnout syndrom – myslíme na tuto diagnózu?

http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-_diagnostika.pdf.

10

1.3 Definícia

Křivohlavý v menovanej knihe uvádza viacero definícii od rôznych autorov. Vyberám

iba niekoľko:

Freudenberger, H.:6

„Burnout je stav vyplenění všech energetických zdrojů původně velmi intenzívně

pracujícího člověka (např. lidí, kteří se snaţí druhým lidem v jejich těţkostech pomoct

a potom sú sami přemoţení jejich problémy).“

„Burnout je konečným stadiem procesu, při němţ lidé, kteří se hluboce emocionálně

něčím zabývají, ztrácejí svoje původní nadšení (svůj entusiasmus) a svoji motivaci

(své vlastní hnací síly).

Pines, A., a Aronson, E.:7

„ Burnout je formálně definován a subjektivně proţívaný jako stav fyzického,

emocionálního a mentálního vyčerpáni, které je způsobeno dlouhodobým zabýváním

se situacemi, které jsou emocionálně těţké (náročné). Tyto emocionální poţadavky sú

nejčastěji způsobené kombinací dvou věcí: velkým očekáváním a chronickými

situačními stresy.“

Definície autorov z iných zdrojov:

Kallvas, A. Charakterizuje syndróm vyhorenia ako: „Stav extrémního vyčerpání,

vnitřní distance, silného poklesu výkonnosti a různých psychosomatických obtíţí.“8

6 FREUDENBERGER, H. IN KŘIVOHLAVÝ,J.: Jak neztratit nadšení, s. 47.

7 PINES, A., A ARONSON, E. IN KŘIVOHLAVÝ,J.: Jak neztratit nadšení, s. 49.

8 KALLVAS, A., Syndróm vyhoření v práci a osobním životě, s. 9.

11

Stibalová, K. „Je to proces, který vzniká u některých osob dlouhodobě angaţovaně

a intenzivně pracujících s lidmi. Naprosté vyčerpání sil spojené s emoční únavou,

pocity beznaděje a ztráty energie, podráţděnost. Lidé trpící burnout syndromem mají

pocit, ţe za náročnou prací nejsou dostatečně odměnění, a to nejen finančně – chybí

jim lidské ocenění. Jsou unavení, mohou propadat úzkostným či depresivním stavům,

cítí, ţe nemohou dále pomáhat ostatním.“9

Přikrylová, D, Nakládalová, M. Lužný, J.

„Neexistuje ustálená definice syndromu vyhoření. Signifikantní pro tuto diagnózu je

mnoţství symptomů v rovině psychické (zejména v oblasti emocí), tělesné a sociální,

které vznikají v souvislosti s povoláním s vysokou hladinou psychosociálního stresu,

který je dlouhodobý a bez dostatečného odpočinku. Ze symptomů je

nejcharakterističtější přítomnost emoční exhousce, depersonalizace, cynismu. To vše je

doprovázeno sníţeným zájmem o profesi, kterou vykonává. Syndrom vyhoření není

nemoci, ale poruchou, která vede k narušení pracovního výkonu a pocitu dyskomfortu.

Není jen prostým vyčerpáním, i kdyţ vyčerpání emocionální, psychické a fyzické je

jeho součástí.“10

1.4 Etiopatogenéza

Po väčšinou mladý človek s veľkým elánom, upriamený k určitej práci, je plný

očakávania a nadšenia. Po nastúpení do vytúţeného zamestnania, zaţíva sklamanie,

pocit nezdaru, pretoţe priebeh výkonu práce nespĺňa jeho očakávania. Aj keď sa

obetuje, pracuje nadčas, húţevnato, perfekcionisticky, prichádza neúspech, ktorý nie je

schopný spracovať. Vníma ho ako osobnú prehru. Stráca zmysel ţivota. Dochádza k

nerovnováhe medzi rizikovými a protektívnymi faktormi.

9 STIBALOVÁ, K., Burnout syndrom, Sociální služby,2010, č.10, s. 20- 21.

10 PŘIKRILOVÁ, J., NAKLÁDALOVÁ, M., a LUŢNÝ, J., Burnout syndrom – myslíme na tuto diagnózu?

http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-_diagnostika.pdf.

12

Čo je rozhodujúce, prečo niekto áno a niekto nie? To, či sa začne prejavovať

vyhorenie, závisí na viacerých faktoroch :

Na jednej strane je pracovná záťaţ s vysokými nárokmi.

Na druhej strane je disponovaný jedinec s prevahou rizikových faktorov

(osobnosť, povaha, chovanie), ktorý začne pracovať v prostredí s vysokou

mierou psychosociálneho stresu.

Veľmi dôleţitú úlohu tu hrá zlyhanie "coping mechanizmov" (vrodený i naučený

spôsob zvládania stresu).10

Termín „angaţovaní pomáhači“ sa pouţíva na označenie ľudí, pre ktorých je

medziľudský kontakt kaţdodenným chlebom a bez neho nie je moţný výkon profesie.

Jedinec sa stretáva s problémami druhých a snaţí sa ich podporovať.

Vyhorenia nastupuje postupne, profesionálne chovanie sa začne meniť, vytráca sa

záujem o klienta, jeho problémy začnú byť na príťaţ. Pomáhajúci začína reagovať

podráţdene, ironicky čo sa strieda so skleslosťou a stratou sebadôvery.11

1.5 Prejavy poruchy

Negatívne emocionálne príznaky- emocionálne vyčerpanie, únava, depresia. Človek

stráca schopnosť cítiť s ľuďmi, nechce počúvať ich trápenie, starosti, nemá chuť sa

vţiť do ich situácie. Stráca schopnosť empatie. Začína si vytvárať emočný odstup.

Vytráca sa radosť z komunikácie s ľuďmi najprv v práci, postupne i v rodine a

priateľských vzťahoch. Aj tieto osobné vzťahy sú postupne príťaţou.12

Psychické vyčerpanie moţno sledovať na poruchách sústredenia, zábudlivosti, snahe

vyhnúť sa ďalším novým úlohám. Porucha kognitívnych schopností: učenie,

plánovanie, úsudok. Strata kreativity, iniciatívnosti, fantázie. Človek si prestáva veriť,

upadá do stereotypu, rutiny. Trpí insomniou- nespavosťou. Postupne práca a neskôr i

osobný ţivot strácajú zmysel.13

11 JEKLOVÁ, M., REITMAYEROVÁ, E., Synróm vyhoření. s. 7.

12 BARTOŠÍKOVÁ, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s. 21.

13 PŘIKRILOVÁ, J., NAKLÁDALOVÁ, M., a LUŢNÝ, J., Burnout syndrom – myslíme na tuto diagnózu?

13

Telesné vyčerpanie sa odráţa v chronickej únave, pocite telesnej slabosti, nedostatku

energie pre prácu a ţivot. Hoci človek vykonal cez deň len malú fyzickú aktivitu, cíti

sa tzv. rozlámaný. Má zvýšenú potrebu spánku, ktorý je nekvalitný, takţe ráno je

nevyspatý, unavený. Pocit fyzickej únavy po športe či po namáhavej práci u zdravého

jedinca odpočinkom prejde, dokonca býva zdrojom radosti. Búšenie srdca, pocit

preskakovania v hrudi, tlak v ţalúdočnej oblasti, nemoţnosť plného nádychu, chladné

akra (konce prstov), poruchy močenia, potencie, preţívania libida. Z dôvodu telesnej

vyčerpanosti človek mení stravovacie návyky, hrozí mu riziko zneuţívania

návykových látok.

Izolácia a odstup od ľudí súvisí so zmenami v sociálnych vzťahoch. Najskôr si

vytvára odstup od pacientov, postupne od spolupracovníkov a nakoniec sa izoluje od

ľudí vôbec.

Subjektívne príznaky – pocit veľkej únavy, zníţená sebaúcta a vlastné seba

hodnotenie (self-esteem), pocity zníţenej profesionálnej kompetencie (schopnosti a

šikovnosti niečo robiť a urobiť). Zároveň zhoršenie sústredenia, pozornosti, dráţdivosť

(iritabilita) a negativizmus (videnie všetkého v čiernom).

Objektívne príznaky sú zistiteľné kolegami v práci, ľuďmi, ktorým je poskytovaná

sluţba (pacienti, zákazníci, študenti). Zahrňujú niekoľko mesiacov trvajúcu zníţenú

výkonnosť.14

„Z burnout se vylučují případy, kdy některý z výše uvedených příznaků je způsoben

psychiatrickým onemocněním, nedostatečnou kvalifikací pro danou práci

(nekompetentností) nebo do zaměstnání promítnutými rodinnými problémy. Nepatří

sem ani únava z monotónní práce, neboť ta není spojována s pocity neschopnosti.“15

Syndróm vyhorenia nie je choroba, je to proces, ktorý sa objavuje v priebehu kariéry

a spôsobuje nielen škody osobné ale aj zhoršuje kvalitu poskytovaných sluţieb.16

http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-_diagnostika.pdf.

14 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení, s. 51.

15 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení, s. 51.

16 Porovnaj BARTOŠÍKOVÁ, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s. 21.

14

Stibalová tvrdí, ţe sa môţe objaviť aj akútny syndróm vyhorenia, ako reakcia na

nadmernú pracovnú záťaţ, niekedy i na začiatku kariéry a náprava tohto stavu je

jednoduchšia neţ u chronického syndrómu. Tento popisuje ako reakciu na dlhodobejšie

trvajúcu pracovnú záťaţ.17

1.6 Štádia vývoja syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia nevzniká náhle (z večera do rána). Nie je moţné ísť večer spať

zdravý a fit a ráno sa prebudiť vyhorený. Tak ako iné procesy aj vyhorenie prebieha

v určitých fázach, z ktorých kaţdá má typické príznaky. Nastupujú pozvoľne,

nebadane, časom sa zintenzívňujú aţ vedú k úplnému vyčerpaniu.

Názory autorov na štádia vývoja tohto syndrómu sa rôznia. Podľa Seyliho má proces 3

štádia, Christina Maslach uvádza 4 štádia a John W. James predpokladá 12 po sebe

nasledujúcich fáz.18

Jedinec môţe prechádzať fázami postupne alebo môţe niektorú z nich preskočiť.

Brodsky a Edelwich rozlišujú päť štádií:19

1. nadšenie- veľké nádeje a nerealistické očakávania (dobrovoľné

prepracovávania sa),

2. stagnácia- počiatočné nadšenie nahrádza reálnejší pohľad na svoju prácu,

uspokojovanie vlastných potrieb, platu,

3. frustrácia- spochybňovanie efektivity a zmyslu práce ako takej, výraznejšie

fyzické, psychické a vzťahové problémy,

4. apatia- objaví sa, keď je človek trvale frustrovaný, nemá moţnosť túto situáciu

zmeniť a zároveň je od práce finančne alebo psychicky závislý,

5. štádium intervencie- kroky vedúce k eliminácii vyhorenia a prerušeniu

kolobehu sklamaní.

17 STIBALOVÁ, K., Burnout syndrom, Sociální služby,2010, č.10, s. 20- 21.

18 Porovnaj KOVAŘOVÁ, M., a DÓCI, I., Pracovné podmienky sestier a burnout syndrom. s. 14- 16

19 ANDRÁŠIOVA, M., Syndróm vyhorenia v lekárskej praxi., s. 560

15

1.7 Najviac ohrozené profesie

Medzi najviac ohrozené patria tzv. pomáhajúce profesie. Pomáhajúci pracovníci sa

vyznačujú danou odbornosťou, vedomosťami a znalosťami potrebnými pre výkon

povolania. V ich profesii je dôleţitý ľudský vzťah ku klientom a ich vzájomná dôvera

je pre prácu nevyhnutná. Klient potrebuje nielen dôveru, ale aj porozumenie, prijatie,

uznanie a pocit, ţe nie je na príťaţ.20

Pomáhajúci pracovníci:

zdravotníci, praktický lekári, pracovníci akútnych oddelení JIS, ARO,

urgent, onkológia, paliatívna medicína

pedagogický pracovníci, zvlášť učitelia ZŠ, učilíšť, osobitných škôl

psychológovia a sociálni pracovníci

príslušníci ozbrojených síl, polície, kriminalisti, väzenskí pracovníci

dispečeri záchranných sluţieb, dopravy, taxikári

pracovníci pôšt, zvlášť doručovatelia a pracovníci pri priehradkách

v iných profesiách, kde sú pracovníci v kontakte s ľuďmi a sú závislí na ich

hodnotení( umelci, športovci)

1.8 Príčiny vzniku vyhorenia

K tomu aby človek začal horieť, musí byť najskôr pre niečo nadchnutý – zapálený.

Burnout vzniká ak je nerovnováha medzi tým, čo od nás okolitý svet poţaduje a našou

odolnosťou a schopnosťou všetky tieto ţiadosti znášať. Záleţí však pritom rovnako na

našej schopnosti hospodáriť s vlastnou energiou a dbať na regeneráciu síl.

Veľmi často bývajú podceňované signály organizmu, ktoré nás upozorňujú na varovné

príznaky.

20 Porovnaj KOPŘIVA, K., Lidský vztah jako součást profese, s. 14.

16

Rizikové faktory moţno deliť na:

faktory zo strany povolania

faktory na strane pracovníka

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia pochádzajú najčastejšie práve z pracovného

prostredia.

1.8.1 Rizikové faktory na strane povolania

Stres: chronický, bez perspektívy zlepšenia

Vysoké pracovné nároky: odborné i komunikačné

Veľká zodpovednosť za druhých

Výkon: stabilný, nemenný, bez výkyvov

Nemoţnosť ventilovať svoje pocity (absencia abreakcie)

Nízke finančné ohodnotenie

Časový tlak: plnenie termínov

Monotónnosť práce

Nízka autonómia, malé kompetencie

Kariéra: absencia kariérneho postupu

Obsah práce: pod intelektovou úrovňou, pod dosiahnutou kvalifikáciou

Organizácia práce: nevyjasnené kompetencie, práva a povinnosti

Mnoţstvo práce „nad ľudské sily“21

V pôvodných psychologických prácach sa za základný rizikový fakt povaţovala práca

s ľuďmi a emocionálna záťaţ. Dnes sa do popredia dostávajú rizikové faktory ako

nekompromisná poţiadavka na vysoký výkon, ktorý nesmie klesnúť, či kolísať a

závaţné dôsledky v prípade chýb a omylov.

Pracovať s pocitom, ţe človek uţ nedokáţe spĺňať takéto náročné poţiadavky a

zároveň s presvedčením, ţe úsilie vkladané do vykonávanej činnosti je úplne

21 Porovnaj PŘIKRILOVÁ, J., NAKLÁDALOVÁ, M., a LUŢNÝ, J., Burnout syndrom – myslíme na tuto diagnózu?

http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-_diagnostika.pdf

17

neadekvátne nízkemu výslednému efektu, vedie ku vzniku vyhorenia.22

Křivohlavý ďalej uvádza, ţe príčinou vyhorenia môţe byť tieţ extrémna miera

kontroly a slobody. Pokiaľ človek nemá ţiadnu voľnosť alebo naopak mnoho voľnosti,

ukazuje sa, ţe človeku nie je dobre. Podobne je to s kontrolou. Keď človeka niekto

neustále kontroluje alebo kontrola úplne chýba, môţe človek nadobudnúť dojem, ţe

jeho práca nikoho nezaujíma. Inou príčinou vyhorenia môţe byť kladenie

nezmyselných poţiadaviek od nadriadeného na pracovníka. To, čo niekomu pripadá

zmysluplné, môţe iný vynímať ako nezmyslené.23

Je zjavné, ţe príčinou syndrómu vyhorenia nie je iba nadmerné kvantum práce.

Podľa Tošner, Tošnerová je jeho rozvoj iniciovaný napríklad nasledovnými

situáciami:24

neschopnosť povedať NIE ďalším úlohám a zodpovednosti

zotrvávanie pod stálym tlakom náročných úloh

pre vlastné vysoké nároky neschopnosť deliť sa o prácu s kolegami

dlhodobá snaha plniť mnoţstvo úloh

dlhodobý emocionálny výdaj

Poväčšine u jedincov s prejavmi burnout sa môţe objaviť niekoľko faktorov súčasne.

Ich vzájomné pôsobenie sa kumuluje. Kaţdé pracovisko prináša rozličné druhy záťaţe,

ktoré sa môţu prelínať. Na otázku prečo jeden zvládne pracovné zaťaţenie a druhý nie,

nám dávajú odpoveď rizikové faktory na strane jednotlivca.

22 Porovnaj KEBZA, V., ŠOLCOVÁ, I., Syndrom vyhoření. s.9.

23 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení, s. 30- 31.

24 TOŠNER, J., TOŠNEROVÁ, T., Burn – out syndrom: Syndrom vyhoření., s.5, http://www.hest.cz/res/data/006/000985.doc

18

1.8.2 Rizikové faktory na strane pracovníka

Podľa osobnostných rysov:25

osobnosť typu A

súťaţivý, málo asertívny

perfekcionista, výrazne senzitívny

obetavý, empatický

idealista, obsedantný

vysoká potreba identifikácie s druhými

slabé sebavedomie, sebahodnotenie

Podľa spôsobov chovania:25

počiatočná angaţovanosť, entuziazmus

neschopnosť odreagovania sa (abreakcie)

snaha riešiť problémy iných

absencia regenerácie vlastných síl

AHA (anger, hostility, aggresion)

Abreakcia čiţe odreagovanie je vypustenie nahromadených citov, afektov a

vnútorného pnutia smerom von prostredníctvom plaču alebo agresívnym chovaním či

hrou, vyrozprávaním sa, odvedením pozornosti k niečomu pozitívnemu.

Pri štúdiu jedincov nachádzame dva základné typy osobnosti– typ A a B. Toto

rozdelenie je dôleţité z pohľadu rizikovosti burnout syndrómu. Zaradenie jedinca do

skupiny A alebo B určuje to, ako reaguje na kaţdodenné stretávanie sa so stresom.

Osobnosti typu A sú najviac ohrození vplyvmi stresu.

25 Porovnaj PŘIKRILOVÁ, J., NAKLÁDALOVÁ, M., a LUŢNÝ, J., Burnout syndrom – myslíme na tuto diagnózu?

http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-_diagnostika.pdf

19

Osobnosti typu A

„Tito lidé jsou velmi motivovaní, upnutí k soutěţení a vítězství, netrpěliví, pilní,

agresivní a ambiciózní. Jsou to kariéristé, bojovníci, pracují aţ do vyčerpání a často

i déle. Jejich ţivotní styl znamená téměř neustále fyzické vypětí.“26

Osobnosti typu B

„Naproti tomu jsou osobnosti typu B mnohem veselejší, uvolněné, sebevědomé a

obecně se sebou spokojenější. Přestoţe nejsou tak zřetelně cílevědomé jako jejich

protějšky typu A, mají i typy B stejnou šanci na nejlepší moţné zaměstnání a dosaţení

stejně vysoké úrovně, ovšem bez nástrah úzkosti, paniky a agrese.“26

1.9 Prevencia syndrómu vyhorenia

Základom prevencie syndrómu je poznanie jeho vývoja, prejavov a rizikových

faktorov.

Ak je stav následkom nerovnováhy medzi profesijnými očakávaniami a profesijnou

realitou, je moţné zasiahnuť na dvoch stranách:

Na strane jednotlivca, osvojením si zásad hodnotenia stresu a stresových

situácii a ich zvládania,

Druhá strana, ktorá môţe preventívne zasiahnuť, je externá strana poskytujúca

sociálnu oporu a strana zamestnávateľa so zmenou organizácie práce a

pracovnej kultúry.

1.9.1 Interné prístupy k prevencii

Ako hovorí Křivohlavý je treba zasiahnuť do nerovnováhy medzi stresormi a

salutormi. Zníţiť vplyv stresorov, vzdať sa niektorých aktivít, ktoré robíme a sú pre

nás stresujúce, zaťaţujúce. Zvýšiť vplyv salutorov, posilniť vlastnú psychickú

odolnosť.27

26 HILTON, J., Jak překonat stres doma, v práci, na cestách. s. 16.

27 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 78.

20

Maddia S. a Kobasová S. hovoria o tzv. „hardiness“ - tvrdosti a nepoddajnosti

ţivotným ťaţkostiam, stresu.28

Kladný typ – človek, ktorý sa v ťaţkostiach stoj čo stoj snaţí z nich vysekať, dostať.

Opačný typ- poddajný – ktorý je tvárou v tvár ohrozeniu nemý, nič nezmení, ľahšie

podľahne vyhoreniu.29

Zdravá výkonová motivácia s chápaním úspechu ako vedľajšieho produktu a nie

cieľa snaţenia, nám pomáha ľahšie prijať naše neúspechy.

Veľmi dôleţitým predpokladom správneho prístupu jednotlivca je smerovať naše

úsilie v súlade so zákonitosťami tohto sveta.30

Ak sa pozrieme bliţšie na interné prístupy k prevencii ocitneme sa v oblasti pozitívnej

psychológie.

Pozitívna psychológia sa sústreďuje na kladné psychologické javy ako duševné

zdravie, radosť, duševná svieţosť, sila. Centrálnymi pojmami sú radosť a odpúšťanie.

Radovať sa navzdory všetkému, z maličkostí beţného ţivota i z dosiahnutia cieľa. Je

to vedľajší produkt zmysluplného ţivota.31

Z dôvodu prekonávania negatívnych emócii je v pozitívnej psychológii zdôrazňovaný

význam odpúšťania. Opúšťanie je chápané ako vedomá snaha zníţiť hodnotu

negatívnych myšlienok, citov a konania k tomu človeku, ktorý je chápaný ako útočník

a zníţiť negatívne hodnotenie toho, čo je chápané ako uráţka, krivda, zločin, pri

súčasnej snahe nezabudnúť na to, čo sa stalo. Pri odpustení nemusí vţdy nutne dôjsť

k zmiereniu poškodenej osoby s tým, kto jej ukrivdil. Ide o dosiahnutie väčšieho

pokoja mysle, fyzické upokojenie a dobrý subjektívny pocit- zlepšenú kvalitu ţivota.32

28 Porovnaj MADIA, S., KOBASOVÁ, S., In KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 86

29 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 86

30 Taktieţ s. 88

31 Porovnaj MIŠKOLCIOVÁ, L., Syndróm vyhorenia u učiteľov základných škôl a možnosti jeho prevencie. s. 60

32 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Pozitivní psychológie., s. 160

21

Křivohlavý hovorí o štyroch druhoch základných potrieb, naplnením ktorých dochádza

ku kladnej afektivite človeka:

1. Potreby zmysluplných ţivotných cieľov – nachádzať uspokojivé odpovede na

otázky prečo ţijem, čo robím a „ mať pre čo ţiť“.

2. Potreby nosných hodnôt – mať základňu, bázu výrazne stabilných hodnôt,

ktoré odolávajú aj meniacim sa ţivotným situáciám.

3. Potreba vedomia účinnosti svojho konania – vedomie uţitočnosti svojej práce

pre seba a iných.

4. Potreba kladného seba hodnotenia – kladný výsledok posudzovania vlastnej

osobnosti podľa subjektívnych kritérií.33

Pozitívna psychológia poskytuje námety vyuţiteľné v prevencii a liečbe syndrómu

vyhorenia, pretoţe pozitívne emócie sú nezlučiteľné s prejavmi procesu vyhorenia.

„Ve studii Kashe a Hollanda se ukázalo, ţe nejlepší ochranou před negativním

proţíváním je osobní přesvědčení o smyslu ţivota a smrti, vysoká úroveň kolegiální

podpory a podpůrná supervize. Sestry a lékaři, kteří jsou věřící, v hodnocení vyhoření

skórují méně.“34

Základné odporučenia z oblasti duševnej hygieny pre profesionálov pracujúcich

s ľuďmi.

Odosobnenie- klient sa stáva kauzou, diagnózou, pacientom. Zároveň však

neprekročiť hranicu, nestať sa necitlivým hrubým.

Intelektualizmus- znamená hovoriť o klientovi racionálne, bez emócií a osobnej

zainteresovanosti. Dodrţať pri tom zásadu empatie.

Izolácia- dôsledné rozlíšenie profesie od súkromia. Nenosiť si prácu domov.35

33 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Pozitivní psychológie. In MIŠKOLCIOVÁ, L., Syndróm vyhorenia u učiteľov základných škôl

a možnosti jeho prevencie., s. 60- 61.

34 KASH, HOLLAND, 1990, In HERMAN, E., PRAŠKO, J., a SEIFERTOVÁ, D., Konziliární psychiatrie, s. 233

35 Porovnaj KEBZA, V., ŠOLCOVÁ, I., Syndrom vyhoření. s.20

22

Spánok, má byť pravidelný a dostatočne dlhý, čo predpokladá dodrţiavanie zásad

spánkovej hygieny, korekciu poţívania kávy, alkoholu, cigariet.

Dodrţiavanie základných pravidiel ţivotosprávy, schopnosť relaxovať, vyuţívať

voľný čas na regeneráciu síl, pestovať koníčky, záľuby. Starať sa o seba, nájsť si čas

sám na seba, udrţiavať sa vo fyzickej kondícii (šport).

Udrţovať, pestovať a rozvíjať priateľské a rodinné vzťahy. Pestovať dobré vzťahy na

pracovisku- teambuilding.

Interné rozdiely v preţívaní jednotlivcom nám napovedia, kto skôr vyhorí a kto skôr

odolá.

Sú však aj také extrémne ťaţké situácie, ktoré ohrozia takmer kaţdého a preto treba

hľadať prevenciu i v externých vplyvoch.

1.9.2 Externé vplyvy

Externé vplyvy v prevencii a zvládaní pracovného stresu a burnout syndrómu zahŕňajú

predovšetkým sociálnu oporu a úpravu pracovného prostredia s primeranými

pracovnými podmienkami a správnu organizáciu práce.

1.9.2.1 Sociálna opora

Človek neţije sám, ale v reláciách k druhým ľuďom, k spoločenstvu. Sociálna sieť,

nie ako ju poznáme v dnešnom ponímaní, ale ako spoločenstvo ľudí, ktorí sú určitým

spôsobom spätí, napr. rodina, susedia, priatelia, záujmové skupiny, pracovný kolektív,

náboţenské spoločenstvo. Patriť do určitej skupiny ľudí môţe byť prínosné- človek

odtiaľ dostáva, ale aj opačne, človek má byť prínosom pre druhých.

„Ukazuje se, ţe čím lepší vztahy daný člověk k druhým lidem má, tím má i relativně

niţší úroveň psychického vyhoření. Lidé, kteří připisují druhým lidem poměrně vyšší

hodnotu neţli věcem, si více váţí sociální opory a vytvářejí kolem sebe podpůrnou

sociální síť přátelských vztahů. Čím více se určitému člověku dostává sociální opory,

tím méně příznaků syndromu burnout je u něho moţno zjistit.“36

36 PINES, A., ARONSON, E., In KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 90

23

Sociálna opora znamená pre človeka v ťaţkých chvíľach “byť s niekým“, vypočuť

jeho trápenie, starosti, byť k nemu empatický, to znamená zdieľať s ním jeho

rozbúrené emócie, byť človekom, za ktorým moţno prísť v čase dobrom i zlom.

Vytvára v človeku dojem, ţe si ho niekto váţi, má o neho záujem, ţe niekam patrí.

Práve v ťaţkých osobných situáciách sa človek naučí váţiť si a kladne hodnotiť

sociálnu oporu.37

Človek potrebuje byť povzbudzovaný, aby mohol byť človekom akým chce byť.

Potrebuje počuť uznanie. Nemenej dôleţitá je potreba tzv. sociálneho zrkadla,

potreba vedieť ako sa na to čo robíme dívajú druhí. Pomôţe nám nájsť rovnováhu

medzi seba podceňovaním a namyslenosťou na to čo robíme.

V prevencii burnout nám odborníci radia nepotlačovať svoje pocity, ale hovoriť o nich,

vyjadrovať ich vo vhodnom prostredí ako rodina, priatelia, kolega, pracovná porada,

psychoterapeut.

Potrebujeme cítiť emocionálnu vzpruhu buď od odborníka alebo od morálne zrelej

osoby, ktorý nám ukáţu svetlé body, správny smer.38

1.9.2.2 Pracovné prostredie a organizácia práce

Riadiaci pracovníci by mali dbať na primerané pracovné podmienky a správnu

organizáciu práce. Pozitívnym faktorom v spokojnosti so zamestnaním je spokojnosť

s nadriadenými, so spolupracovníkmi, s finančným ohodnotením a jasný kariérny

postup. Motivujúca pri tom nie je iba mzda, ale aj nefinančné ohodnotenie ako

sociálne postavenie, ktoré mu pracovná pozícia prináša, uznanie na pracovisku a od

pacientov, získanie vecí či výhod.

Práca v časovej tiesni môţe vznikať z dôvodu nedostatku personálu, nerovnomerným

zaťaţením pracovníkov, nezvládnutou organizáciou práce na pracovisku alebo

u jednotlivca. Nadmerné mnoţstvo administratívnej práce prispieva k „odtrhnutiu“ od

pacienta a navyše práca v časovej tiesni vedie k veľkej chybovosti v práci.

37 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 94- 95

38 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 94- 95

24

„Lidé trpící syndromem vyhoření se neustále cítí být pod tlakem času. Nedokáţou

určit své priority, neumějí plánovat dopředu a z tohoto důvodu pracují chaoticky.

Ztrácejí tím cenný čas k uvolnění a načerpání nové energie. Racionální plánování času

můţe tuto situaci změnit. Člověk si musí ujasnit priority, své moţnosti, cíle a následně

podle toho plánuje své útoky.“39

Zvýšenie participácie pracovníkov na rozhodovaní, zreteľné vymedzenie právomocí

vedie k zvýšeniu spokojnosti v zamestnaní. Deľba práce, rozdelenie časti právomocí

a zodpovednosti medzi druhých. Spolupráca, podľa Křivohlavého je to súzvuk pri

práci, ktorý je podloţený vzájomnou dôverou, spoľahnutím sa jeden na druhého

a vzájomným porozumením. Prajný postoj druhého človeka- náklonnosť robí ţivot

radostnejším.40

V tejto súvislosti Kebza a Šolcová pouţívajú výraz peer support- tzn. opora

poskytovaná rovnako postavenými spolupracovníkmi v práci.41

Vytvoriť na pracovisku konštruktívnu atmosféru a prostredie priateľského súťaţenia.

Rozširovanie si obzoru štúdiom a repertoáru komunikačných techník prispieva

k zvládaniu záťaţových situácii.

Vyuţitie psychoterapie, rôzne druhy strednodobých psychoterapií. Pochopenie

princípu asertivity. Tréning a jej aplikácia v reálnom ţivote. Cieľom je naučiť sa

umenie dôstojného seba presadzovania. Asertivita odstraňuje komunikačné zlozvyky

a vyhýba sa manipulácii. Sebaochrana pred preťaţovaním je úzko spätá s umením

povedať NIE, ale vedieť aj povedať ÁNO.

39 PRAŠKO, J., Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti., s. 105

40 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 97

41 Porovnaj KEBZA, V., ŠOLCOVÁ, I., Syndrom vyhoření., s. 18

25

Vedieť povedať NIE je zručnosť, ktorá sa dá naučiť a cvičiť. Vyţaduje si to ale

dodrţanie nasledovného postupu:42

Posúdiť poţiadavku, zváţiť rozumnosť, prioritu, či túto poţiadavku chcem

splniť, aké by boli následky odmietnutia.

Poţiadať o viac informácii, ktoré nám pomôţu pri rozhodovaní a zároveň

pripravia druhú stranu na odmietnutie.

Odmietnuť stručne, ale zdvorilo.

Byť úprimný- bez prejavu falošnej ľútosti, bez ospravedlňovania. Veď na

odmietnutie máme právo.

Kontrolovať reč svojho tela, ktorá musí byť súhlasná so slovami. Aby ste boli

pravdivý.

Umenie povedať NIE prináša oslobodenie od klamstva, vyhovárania sa a pocitu

previnenia. Vplýva na zlepšenie komunikácie, človek získa rešpekt od druhej strany

pre svoju úprimnosť, a zároveň má viac času na svoje priority, viac kontroly nad

ţivotom.42

Veľmi účinným spôsobom kontroly kvality práce , vzdelávania a zároveň poskytovania

emočnej podpory je supervízia terapeutických postupov a práce s pacientom.

Prevencia syndrómu vyhorenia je v záujme organizácie, pretoţe pracovníci nestrácajú

svoju výkonnosť a sebadôveru. Sú schopný venovať pacientom starostlivosť aká im

náleţí , nie sú vyčerpaní, podráţdení, nevrlí a citovo otupení. Zároveň zamestnávateľ

predíde ekonomickým dôsledkom plynúcim zo zvýšenej chorobnosti, fluktuácie

zamestnancov a zníţeného pracovného nasadenia. V zdravotníctve je potrebné mať

stabilný počet zaškolených pracovníkov, pretoţe neustály nábor nových zamestnancov

bez potrebných skúsenosti môţe ohrozovať kvalitu starostlivosti o pacientov.43

42 Porovnaj PISOŇOVÁ, M., Teória a prax efektívneho sebariadenia., s.121- 122

43 Porovnaj BARTOŠÍKOVÁ, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s. 50- 51.

26

1.9.2.3 Supervízia

Dá sa definovať ako systematická pomoc (buď individuálna alebo skupinová) pri

riešení profesionálnych problémov v neohrozujúcej atmosfére, ktorá dovolí pochopiť

osobný a hlavne emočný podiel človeka na jeho odbornom probléme. Odborne

prevádzaná supervízia je jedným z najlepších preventívnych opatrení.44

Jej cieľom je zlepšenie pracovnej situácie, pracovnej atmosféry, organizácie práce

a kompetencií zamestnancov. Poskytuje príleţitosť získať nadhľad nad ťaţkými,

spletitými a zdanlivo neriešiteľnými situáciami.

„Supervize je forma učení v bezpečném, laskavém, a tvořivém prostředí, kde je

v popředí spíše facilitační neţ kontrolní funkce. Tedy poskytování podpory, objasnění,

případně katarze. Nikoliv pouze podávání informací, nabízení rad či podávání příkazů

nebo zákazů. Supervizi se nelze naučit z knih. Vychází z praxe a měla by s ní zůstat

úzce spojena.“45

I keď nie je ľahké nájsť cestu z vyhorenia späť k psychickej a fyzickej pohode, môţe

byť takáto kríza podnetom k prehodnoteniu ţivotných priorít, rozpoznaniu slabých či

silných stránok našej osobnosti, k zisteniu hraníc vlastných moţností a k vybudovaniu

si záchrannej podpornej siete.

Je treba si uvedomiť, ţe cielená prevencia je vţdy účinnejšia ako samotná liečba.

Terapia syndrómu vyhorenia závisí od hĺbky a dĺţky trvania prejavov a okrem

spomínaných preventívnych prístupov je v terapii potrebný zásah psychoterapeuta.

44 Porovnaj DUŠEK, K., VEČEŘOVÁ, A., Diagnostika a terapie duševních poruch. s. 336.

45 ŠIMEK, A., Supervize je u nás stále nová., s. 1.

27

2. STRES

2.1 Názvoslovie

Slovo stres zaviedol do odbornej literatúry uţ v roku 1936 H. Selye, ktorý ako

endokrinológ skúmal chovanie sa organizmu v extrémnych situáciách.

Pochádza z latinského „stringo, stringere“ preloţené ako uťahovať, sťahovať.

Významovo sa stres skôr blíţi k slovu „pres“ čo znamená lis pôsobiaci tlakom na daný

predmet. Teda byť v strese znamená, byť vystavený najrôznejším vplyvom, tlakom,

byť v tiesni. Vnútorné napätie v človeku, ktorý je vystavený nepriaznivým vplyvom, je

pociťované veľmi nepríjemne.46

2.2 Definícia

„Stresem se obvykle rozumí vnitřní stav člověka, který je buď přímo něčím ohroţován,

nebo takové ohroţení očekává a přitom se domnívá, ţe jeho obrana proti nepříznivým

vlivům není dostatečně silná.“47

Stres je kaţdodennou súčasťou dnešného človeka a vo všeobecnosti ho moţno

povaţovať za reakciu organizmu na záťaţ. Naučiť sa zvládnuť stres je nevyhnutné

nielen pre vyrovnaný a spokojný ţivot, ale aj pre úspešnosť v našej práci.

„Stres nie je stav, ale reakcia na určitú situáciu. Vo väčšine prípadov je to vlastná

pripravenosť a odolnosť človeka, prípadne jeho nepripravenosť a zníţená odolnosť.“48

46 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 7.

47 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 10.

48 MIKULÁŠTIK, M., In SOKÁČOVÁ, V., Syndróm vyhorenia u podnikateľov a jeho dôsledky., s. 249

28

2.3 Teoretické aspekty stresu

Stres môţe za určitých okolnosti významne stimulovať rozvoj osobnosti, a to v

prípade, ak sú poţiadavky, nároky kladené na človeka v rovnováhe s jeho

schopnosťou zvládať ich. V tomto zmysle môţe byť primeraná úroveň stresu pre

zdravie človeka a jeho harmonický rozvoj protektívna aţ salutogénna.

Ak je výrazný rozpor medzi neprimeranou úrovňou záťaţe a schopnosťou jedinca

zvládať ju, začnú sa prejavovať odchýlky od normálnych psychických a somatických

funkcii aţ po rozvoj závaţných ochorení. Stres sa v takýchto prípadoch stáva

rizikovým aţ etiopatogenetickým činiteľom.49

Stresor je vlastne súhrn vplyvov pôsobiacich stresovo na človeka, tieto môţu mať

fyzikálny alebo emočný charakter. Inými slovami stresor je spúšťač stresovej reakcie.

Na opačnej strane váh je súhrn tzv. salutorov, našich obranných schopností zvládať

ťaţkosti.

Niektoré vplyvy, faktory, podmienky negatívne vplývajú na všetkých ľudí, iné pôsobia

iba na určitých jedincov a na iných nie. Môţeme teda povedať, ţe rôzny ľudia sú

schopný reagovať na ten istý stresový podnet odlišne. Niekto sa dostáva do stresu s

ľahkosťou, rýchlo a takmer vţdy a všade. Iní sú viac odolní a niektorí sa zdajú byť

úplne imúnni. 50

Z kvantitatívneho hľadiska stresory moţno rozdeliť:51

Mikrostresory, sú mierne okolnosti, ktoré však pri kumulácii, teda

nahromadení presiahnu hranicu stresu. Taktika bodania komármi.

Makrostresory, sú desivé a deptajúce človeka svojím vplyvom. Ich pôsobenie

môţe byť v oblasti materiálnej, sociálnej alebo časovej.

49 Porovnaj Mlčák, Z., Psychologie zdraví a nemoci. s. 24.

50 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 27.

51 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 13.

29

Termín „Obecný adaptační syndrom “ zaviedol H.Selye a vyjadruje reakciu človeka na

stres:52

poplachová reakcia, ktorá uvádza človeka do stavu pohotovosti, príprav na

boj alebo útek( fight - flight),

fáza rezistencie, odporu s maximálnou adaptáciou na stres,

fáza vyčerpania, kedy sa uţ človek nedokáţe brániť stresu.

Z kvalitatívneho hľadiska môţeme stresové reakcie rozdeliť na dve kategórie:53

Distres, vzniká negatívnym pôsobením stresorov na človeka. To sú nepriaznivé

situácie v ţivote človeka napr. úmrtie v rodine, strata zamestnania, úraz a iné.

Eustres, vzniká pôsobením kladných stresorov napr. očakávanie dôleţitej

radostnej udalosti.

2.4 Záťaţové situácie

V systémovom ponímaní stresu sa pod všeobecný pojem stresu zahŕňajú rôzne

záťaţové situácie ako:54

Frustrácia- vzniká ako sklamanie človeka, ak z dôvodu prekáţok nemôţe

dosiahnuť vytýčený ciel, ako neuspokojenie našich potrieb a očakávaní.

Hrozba- je moţná škoda, ktorá ešte nenastala, ale ktorej vplyv človek odmieta.

Trauma- je to náhle vzniknutá situácia, ktorá vedie k poškodeniu či strate.

Deprivácia- je to stav, kedy naše významné potreby biologické alebo

psychologické nie sú uspokojované v dostatočnej miere a po dosť dlhú dobu.

Napr. dlhodobo pociťovaný nedostatok lásky, deštruktívna kritika.

Konflikt- je charakterizovaný stretom protikladných názorov, konaní, ktoré

narušujú cieľové konanie človeka. Nemoţnosť dohody s niekým.

Devalvácia- poniţovanie človeka v medziľudských vzťahoch.

52 Porovnaj Mlčák, Z., Psychologie zdraví a nemoci. s. 25.

53 Porovnaj Mlčák, Z., Psychologie zdraví a nemoci. s. 25.

54 Porovnaj Jeklová, M., Reitmayerová, E., Syndróm vyhoření. s. 11.

30

Ten istý stresový podnet môţe vplývať na daného jedinca rôznou intenzitou, záleţí to

od okolností, kedy a za akej situácie sa objaví. Ak pôsobenie stresu prekračuje hranice

adaptability jedinca, to znamená schopnosti vyrovnať sa so stresom, hovoríme o hyper

strese. Ak pôsobenie stresorov nedosahuje obvyklú toleranciu stresu hovoríme o hypo

strese, záťaţi čo je niţšia úroveň stresu.55

2.5 Subjektívne vnímanie

„Bláto a hvězdy.

Dva muţi šli v noci krajinou po dešti. Zastavili se u louţe. Měsíc svítil a hvězdy se

třpytily. Jeden z muţů se podíval na louţi a řekl: ,,Bláto“. Druhý to viděl jinak a

řekl: ,, Hvězdy“. Můţeme i v louţi vidět hvězdy a být tím nadšeni.“56

To ako zvládame stres závisí od osobnostnej charakteristiky, ktorá rozhodujúcim

spôsobom ovplyvňuje hodnotenie stresorov a zároveň výber stratégií na ich zvládnutie,

následne sú tým ovplyvnené psychické a emocionálne procesy a neuroendokríína

zloţka reakcie.

„Určité osobnostní charakteristiky tak predisponují k určitému stylu hodnocení a

zvládání stresu a mohou být vysvětlením odlišné zranitelnosti různých osob vůči

stresu.“57

„Tím hlavním, co v stresové situaci hraje roli, není ani tak to, co se děje, jako to, jak

vnímáme stresovou situaci“58

55 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 8.

56 Křivohlavý,J., Duševní hygiena zdravotní sestry. s. 12.

57 KEBZA, V., ŠOLCOVÁ, I., Syndrom vyhoření., s. 4.

58 Selye, H., In Křivohlavý, J., Jak zvládat stres., s. 49.

31

2.6 Pracovný stres

Človek dnešnej doby je vystavený tlaku veľkého mnoţstva stresorov, v pracovnej

oblasti je stále pribúdajúce mnoţstvo práce, hektické tempo, nedostatok času, absencia

odpočinku či dlhá pracovná doba. K tomu sa kumulujú problémy v rodine, osobných

vzťahoch, v manţelstve. Nie kaţdý má schopnosť rýchlo sa rozhodovať a niesť

zodpovednosť za svoje rozhodnutie, taktieţ sú ťaţko zvládané nepriaznivé pracovné

prostredie a podmienky- hluk, osvetlenie, teplotné pomery a iné.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdrvia pri práci publikovala dokument

„Nové a vznikajúce riziká v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ kde

uvádza nasledovnú alarmujúcu štatistiku:

V 15 členských štátoch EÚ pred rokom 2004 sa odhaduje, ţe náklady na pracovný

stres a s tým súvisiace problémy s duševným zdravím dosiahli od 3 % do 4 % hrubého

národného produktu vo výške 265 miliárd EUR na jeden rok. Na základe štúdií sa

odhaduje, ţe samotný pracovný stres stojí podniky a vlády príslušných krajín okolo

20 000 miliónov EUR v dôsledku práceneschopnosti a s ňou súvisiacich nákladov na

zdravotnícku starostlivosť.

Model pracovného stresu podľa C.L.Coopera a J. Marshallovej59

- viď. Príloha č.2 (str.

103)

Pracovný stres môţe byť počiatočnou fázou vyhorenia. Prečo hovoríme o strese v

súvislosti s burnout? Nie je to to isté? Rozlíšenie stresu a burnout je veľmi dôleţité,

hoci v beţnom ţivote medzi laikmi sa tieto pojmi často stotoţňujú.

Veľmi presné rozlíšenie uvádza Křivohlavý:60

„Do stresu se můţe dostat kaţdý člověk, avšak burnout se objevuje jen u lidí, kteří jsou

intenzivně zaujatí svou prací. Mají vysoké cíle. Vysoká očekávaní. Mají výkonovou

motivaci. Kdo takovou vysokou motivaci (takové nadšení) nemá, můţe se dostat do

stresu, ne však do stavu burnout (vyhoření). Stres se můţe objevit při přerůzných

59 MLČÁK, Z., Psychologie zdraví a nemoci. s. 30

60 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak neztratit nadšení., s. 52.

32

činnostech, avšak burnout se obvykle objevuje jen u těch činností, kde člověk přichází

do styku (jednání) s druhým člověkem - při práci s lidmi.“

2.7 Stratégie zvládania stresu

Postupy zvládania stresu, „coping strategies“- stratégie zvládania stresu.

V dnešnej dobe a určite ani v budúcnosti sa stresu nevyhneme, a to nielen v súkromnej

ale i v pracovnej sfére. Aby sme zníţili patologické účinky stresu na človeka musíme

sa ho naučiť predvídať, rozoznávať a spracovávať.

Definícia „copingu“:

„ Zvládnutím se rozumí snaha- jak intrapsychická (vnitřní), tak zaměřená na určitou

činnost-řídit, tolerovat, redukovat a minimalizovat vnitřní a vnější poţadavky na

člověka.“61

Logicky nám vyplýva, ţe ak chceme riešiť distres, musíme zasiahnuť do

nerovnováţneho stavu buď na strane záťaţe, alebo na strane zdrojov vlastných síl a

moţnosti obrany.

Zmena objektívneho stavu záťaţe je moţná rôznymi nasledovnými spôsobmi:62

ubrať – niečo neurobiť

niečo skrátiť – zníţiť čas strávený menej podstatnými vecami, hovoriť

stručne, jasne ,zrozumiteľne

delegovať právomoci na iného

kooperovať – nerobiť všetko sám, nie som jediný, kto dané povinnosti vie

zvládnuť

61 KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 43.

62 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 47.

33

Zmena subjektívneho vnímania záťaţe sa niekedy zdá ťaţšia:63

ak je náročná situácia vnímaná ako strata času, stáva sa stresujúcejšou ako keď

situáciu hodnotíme ako prínosnú,

schopnosť vidieť problémy v časových súvislostiach, „nič netrvá večne“,

neúspechy hodnotiť z pohľadu vynaloţenej snahy, ak sa človek snaţil zo

všetkých síl, nie je potrebné preţívať neúspech ako tragédiu,

taktika „zaţmúrených očí“ – nevidieť čo sa na človeka valí a čo sa deje okolo.

Táto taktika môţe byť niekedy veľmi nebezpečná, nezodpovedná,

vyhnúť sa osobnému preţívaniu problémov – vzťahovaniu na seba.

Vykonať úpravu na druhej strane nerovnováţneho stavu t.j. zmena vlastných síl

predpokladá prijať správne rozhodnutie. Tým sa myslí dokázať prijať bez reptania to

čo je nezmeniteľné a bojovať s tým, čo sa zmeniť dá. Opačné rozhodnutie je

kontraproduktívne.64

Človek vystavený dennodennému stresu by mal jeho účinkom predchádzať a to

dodrţiavaním pravidiel duševnej hygieny a správnej ţivotosprávy. K týmto pravidlám

patrí napr. zdravá a pravidelná strava, dostatok spánku, fyzický pohyb, cvičenie,

obmedzenie pitia alkoholu a fajčenia, relaxácia, zábava, záujmové aktivity a kontakt

s priateľmi.

63 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Jak zvládat stres., s. 48- 52.

64 Taktieţ s. 48- 52.

34

3. FYZIOTERAPIA

3.1 Rehabilitácia

Túto teoretickú kapitolu uvádzam z dôvodu vyjasnenia pozície fyzioterapie vo vzťahu

k rehabilitácii.

Definícia rehabilitácie podľa WHO z roku 1981:

„Rehabilitace zahrnuje všechny prostředky, směřující ke zmírnění tíţe omezujících

a znevýhodňujících okolností a umoţňuje zdravotně postiţeným a hendikepovaným

osobám dosáhnout sociální integrace.“65

Rehabilitáciu môţeme rozdeliť do nasledujúcich oblastí podľa charakteru pouţívaných

prostriedkov a rehabilitačných opatrení:66

liečebná (medicínska) rehabilitácia

sociálna rehabilitácia

pedagogická rehabilitácia

pracovná rehabilitácia

V praxi však vţdy ide o kombináciu, vzájomnú previazanosť a koordináciu všetkých

daných prostriedkov podľa potreby.

Liečebná rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti a zahŕňa

súbor rehabilitačných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré

smerujú k maximálnej funkčnej zdatnosti jedinca a k vytvoreniu podmienok pre jej

dosiahnutie.67

65 KOLÁŘ, P., et al., Rehabilitace v klinické praxi., s.2.

66 Porovnaj KOLÁŘ, P., et al., Rehabilitace v klinické praxi., s.2.

67 Taktieţ.

35

Mala by byť zahájená uţ v období poskytovania akútnej lôţkovej zdravotnej

starostlivosti na všetkých oddeleniach klinických odborov včítane intenzívnej

starostlivosti.

Niektoré nemocničné zariadenia majú lôţkové oddelenia včasnej liečebnej

rehabilitácie.

Podľa P. Koláře ak je liečebná rehabilitácia poskytnutá včas, aţ jedna tretina osôb po

ťaţkom úraze alebo ochorení vyuţije iba liečebnú rehabilitáciu a nepotrebuje ďalšie

súčasti komplexnej rehabilitácie (sociálna, pracovná a pedagogická). Vracajú sa späť

do pôvodného prostredia a zamestnania.68

Rehabilitácia a jej výstupy sú zabezpečované týmom pracovníkov:69

rehabilitační lekári

zdravotné sestry

fyzioterapeuti

ergoterapeuti

psychológ

logopéd

sociálny pracovník

špeciálny pedagóg

Jednotlivé odbory liečebnej rehabilitácie:70

Fyzioterapia

Ergoterapia

Fyziatria

Myoskeletálna medicína

68 Porovnaj KOLÁŘ, P., et al., Rehabilitace v klinické praxi., s.2.

69 Taktieţ.

70 Taktieţ, s.4.

36

„Rehabilitace znamená navrácení do původního stavu a fyzioterapie je jedna z jejích

součástí, která se o to snaţí pohybem. Pacient po nějakém závaţnějším onemocnění,

úrazu, mozkové příhodě ale nepotřebuje jenom fyzioterapii, potřebuje také ergoterapii,

aby se naučil denní činnosti, aby zvládl sebeobsluhu, aby se mohl vrátit do

zaměstnání,“ hovorí podpredsedníčka Unie fyzioterapeutů České republiky Lenka

Kazmarová.71

3.2 Fyzioterapia

3.2.1 Definovanie odboru

Názov fyzioterapia je odvodený z gréckeho fysis- prírodná sila a therapeiá- liečenie

ako poskytnutie sluţby.

„Fyzioterapia je definovaná ako nelekársky zdravotnícky odbor, zaoberajúci sa

diagnostikou, terapiou a prevenciou porúch pohybového systému človeka.

Prostredníctvom pohybu a ďalších fyzioterapeutických postupov cielene ovplyvňuje

funkcie ostatných systémov vrátane psychických funkcií.

Uplatňuje sa vo všetkých subsystémoch starostlivosti o zdravie a vlastnými

špecifickými prostriedkami zasahuje tam, kde sú pohyb a ostatné fyzické aj psychické

funkcie ohrozené alebo poškodené starnutím, zranením, chorobou a vrodenou chybou.

Hoci fyzioterapia patrí medzi historicky najstaršie druhy terapie, dnes sa v modernej

medicíne naďalej intenzívne rozvíja.“72

3.2.2 Vzdelanie fyzioterapeuta

Podľa zákona č. 96/2004 Sb. o nelékařských zdravotnických povoláních sa odborná

spôsobilosť pre výkon povolania fyzioterapeut získava absolvovaním vysokoškolského

štúdia na akreditovanom bakalárskom alebo magisterskom študijnom programe.73

71 Zdravotnické noviny, http://www.zdn.cz/clanek/zdravotnicke-noviny/fyzioterapie-vnasi-pohyb-do-lidskych-tel-i-do-mediciny-

148016

72 VASKÁ, E., Koncepcia nášho odboru je prelomový moment, Zdravotnícke noviny, 2010, č. 42, s. 6.

73 Porovnaj zákon č. 96/2004 Sb., § 24, odst.1.

37

Akreditované bakalárske štúdium trvá 3 roky a z toho praktické vyučovanie zaberá

najmenej 1600 hodín.

Akreditované magisterské štúdium, buď nadväzuje na bakalárske štúdium v dĺţke

trvania 2 roky, alebo je kontinuálne 5 ročné štúdium s praktickým vyučovaním v dĺţke

2200 hodín.74

Teoretická príprava obsahuje informácie z veľkého počtu rozličných odborov. Jednak

sú to základné odbory ako biológia, anatómia, fyziológia, patológia, biofyzika,

biomechanika a kineziológia. Ďalej je príprava vedená k uplatneniu fyzioterapie

v jednotlivých klinických odboroch ako interná medicína, chirurgia, traumatológia,

gynekológia, pediatria, geriatria, ortopédia, neurológia. Zároveň študent musí

absolvovať témy ako rehabilitačná propedeutika, fyzikálna terapia, balneológia,

kinezilógia, ergoterapia, zdravotná telesná výchova a štúdium z oblasti sociálnej

problematiky, základy špeciálnej pedagogiky, psychológie, sociálnych právnych

noriem.75

Magisterské štúdium rozširuje vedomosti z bakalárskeho štúdia a zameriava

fyzioterapeuta na jednotlivé špecializované metodiky a koncepcie napr. podľa Lewita,

Kabata, Vojtova metóda.76

V súčasnej dobe existuje iba spomínané vysokoškolské vzdelávanie, ale z minulej

doby pôsobia v odbore fyzioterapeuti, ktorí sú absolventi 4-ročného študijného odboru

fyzioterapeut alebo rehabilitačný pracovník strednej zdravotnej školy a absolventi 3-

ročného študijného odboru diplomovaný fyzioterapeut vyššej odbornej školy. Tieto

vzdelávania boli ukončené v roku 2000 a 2006.

Podľa § 24 zákona č. 96/2004 Sb. hovorí o odbornej spôsobilosti k výkonu povolania

fyzioterapeuta. A stanovuje moţnosť vykonávať svoje povolanie bez odborného

dohľadu po preukázaní minimálne 1 roku výkonu povolania v odbore. Do tejto doby

74 Porovnaj vyhláška č. 39/2005 Sb, § 23, odst. 2.

75 Porovnaj vyhláška č. 39/2005 Sb, § 23, odst. 3.

76 Taktieţ odst. 4.

38

musí pracovať fyzioterapeut pod odborným dohľadom.77

3.2.3 Registrácia

V Českej republike na základe zákona č. 96/2004 Sb. vznikol Registr zdravotnických

pracovníků způsobilých k výkonu zdravotnického povolání bez odborného dohledu

a hostujících osob.

Registr je súčasťou Národního zdravotnického informačního systému, vydáva

Osvědčení k výkonu zdravotnického povolání bez odborného dohledu a spracováva

údaje o nelekárskych zdravotníckych pracovníkoch, ktorým toto osvedčenie bolo

vydané.78

Registrácia je dobrovoľný proces. K januáru 2012 je registrovaných 9596

fyzioterapeutov.79

„Hlavním cílem registrace nelékařských zdravotnických povolání je ochrana

veřejnosti zaloţená na principu celoţivotního vzdělávání zdravotnických

pracovníků.“80

Aj na fyzioterapeutov sa vzťahuje povinnosť celoţivotného vzdelávania, ktorým sa

rozumie priebeţné obnovovanie, zvyšovanie, prehlbovanie a doplňovanie vedomostí,

schopností a spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov a iných odborných pracovníkov

v príslušnom obore v súlade s rozvojom oboru a najnovšími vedeckými poznatkami.81

Jednotlivé formy celoţivotného vzdelávania uvádza §54 zákona 96/2004 Sb.:82

špecializačné vzdelávanie

77 Porovnaj zákon č. 96/2004 Sb., § 24, odst.3.

78 Zdroj: http://www.nconzo.cz/web/registr/5

79 Zdroj: http://www.nconzo.cz/web/registr/10

80 Registrace nelékařských zdravotnických pracovníků po nabytí účinnosti „malé novely“, NCONZO v Brně, s. 2

http://www.nconzo.cz/c/document_library/get_file?uuid=fce4dd08-ca37-4b57-957e-cb49ef568640&groupId=10122

81 Porovnaj zákon 96/2004 Sb., §53, odst. 1.

82 Porovnaj zákon 96/2004 Sb., §54, odst. 1.

39

certifikované kurzy

inovačné kurzy

odborné stáţe v akreditovaných zariadeniach

účasť na školiacich akciách, konferenciách, kongresoch a sympóziách

publikačná, pedagogická a vedecko-výskumná činnosť

samostatné štúdium odbornej literatúry

Zákonom stanovená povinnosť celoţivotného vzdelávania má svoje opodstatnenie. To

nemoţno spochybňovať. V praxi je mnohokrát ťaţké skĺbiť pracovné vyťaţenie

s povinnosťou získavať informácie o nových diagnosticko-liečebných postupoch

a zavádzať ich do ţivota.

3.2.4 Pracovná náplň fyzioterapeuta

Kompetencie fyzioterapeuta upravuje Vyhláška č. 55/2011 Sb. o činnostech

zdravotnických pracovníků a jiných odborných pracovníků. Medzi všeobecné

zodpovednosti podľa §3 tejto vyhlášky patria činnosti, ktoré sú beţne vykonávané.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dodrţovanie hygienicko-epidemiologického

reţimu v súlade s platnými právnymi predpismi a štandardami. Vedenie zdravotnej

dokumentácie a práca so zdravotníckym systémom. Poskytovanie informácií

pacientovi v súlade so svojou odbornou spôsobilosťou. Pozitívny prístup k vzdelávaniu

vo svojom odbore.83

Jednotlivé odborné činnosti a metodologické postupy upravuje §25 v uvedenej

vyhláške. Fyzioterapeut úzko spolupracuje s lekárom, ktorý stanovuje diagnózu

prípadne odporučí konkrétny postup. Fyzioterapeut na základe vlastného vyšetrenia

zvolí optimálne varianty a kombinácie fyzioterapeutických postupov, tak aby bol

dosiahnutý cieľ poţadovaný lekárom. Moţnosti voľby jednotlivých metodík závisia od

dosiahnutej certifikácie a špecializácie.84

83 Porovnaj Vyhláška č. 55/2011 Sb., §3.

84 Porovnaj Vyhláška č. 55/2011 Sb., §25.

40

Fyzioterapia je poskytovaná v rámci:

nemocničnej lôţkovej starostlivosti

ambulantnej starostlivosti

starostlivosti v odborných liečebných ústavoch včítane kúpeľov

Fyzioterapeut pracujúci v nemocnici organizačne patrí pod manaţment oddelenia

rehabilitácie.

Je podriadený vedúcemu fyzioterapeutovi rehabilitačného oddelenia. Druhá

podriadenosť je medicínska a vyplýva z nutnej spolupráce s lekármi jednotlivých

oddelení. Táto viacnásobná podriadenosť môţe prinášať komplikácie.

Hovoríme o jednotlivých oddeleniach preto, lebo fyzioterapeut nemá jedno stabilné

pracovisko, ale cirkuluje v časových periódach po lôţkových oddelenia nemocnice.

Podľa potreby pracuje i na rehabilitačnej ambulancii.

Niektoré nemocnice majú zriadené lôţkové rehabilitačné oddelenia, kde sú

hospitalizovaní pacienti z dôvodu nutnosti intenzívnej rehabilitácie.

V praxi teda nemôţeme deliť fyzioterapeutov na ambulantných a lôţkových.

3.2.5 Pracovný deň fyzioterapeuta

Po príchode na oddelenie sa fyzioterapeut zúčastňuje rannej vizity s lekárom.

Výstupom tohto procesu sú ţiadanky na rehabilitáciu jednotlivých pacientov.

S pacientmi sa môţe začať pracovať aţ po skončení rannej hygieny, jedla

a ošetrovateľských úkonov. Štandardný výkon na jedného fyzioterapeuta je 14 ľudí za

deň. To znamená pribliţne 30minút pracovného času venovaného jednému pacientovi

včítane administratívy. Administratíva zaberá pribliţne 5- 10 minút, zvyšok času je

venovaný samotnému pacientovi a práci s ním.

Dokumentácia je v rámci nemocnice univerzálna. Zaloţenie rehabilitačnej karty , jej

vedenie počas trvania hospitalizácie a prepustenie pacienta, prípadne jeho preloţenie

na iné oddelenie je v rámci nemocnice jednotné. Takisto ako dokumentácia sestier,

s ktorou ako fyzioterapeut prichádzam do kontaktu. Tento fakt poskytuje výhodu,

zjednodušenie práce a šetrenie času nielen pre nás fyzioterapeutov.

V kaţdodennom zázname o rehabilitačnej liečbe je kineziologický rozbor daného

41

pacienta, popis RHB postupu a zvolených metód, tento záznam je prístupný pre sestry

a lekárov a necháva sa na oddelení aţ do prepustenia pacienta, následne sa archivuje.

Ďalej sa vedie záznam jednotlivých výkonov s kódmi pre poisťovne, ktorý sa odkladá

po kaţdom dni na oddelení Rehabilitácie a po jej ukončení sa takisto archivuje.

Z legislatívnych dôvodov je nutný informovaný súhlas pacienta k výkonom.

Pri zahájení rehabilitácie je pacientovi vysvetlený základný priebeh rehabilitácie,

pacient je edukovaný o pohybovom reţime, ktorý zodpovedá jeho stavu a diagnóze.

Pacientovi je vysvetlený spôsob vertikalizácie, chôdze o barlách, jednotlivé cviky,

prípadne pohyby, ktoré smie alebo nesmie vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný

stav. V rámci toho pacient podpisuje edukačný list čím potvrdzuje, ţe bol oboznámený

so spomínanými skutočnosťami. Fyzioterapeut hodnotí mieru jeho schopnosti danú

edukáciu pochopiť. Edukačný list je súčasťou dokumentácie vedenej zdravotnými

sestrami. Pri ne spolupráci pacienta prípadne úplnom odmietaní rehabilitácie je tento

fakt zapísaný v spomínanom zázname rehabilitačnej liečby, ktorý sa archivuje na

oddelení rehabilitácie a kópia sa zakladá do chorobopisu pacienta. Toto je moţné brať

ako dôkaz pri prípadnej sťaţnosti pacienta na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Táto

ne spolupráca či odmietanie je tieţ oznámená lekárovi či vrchnej sestre, ktorí to riešia

formou dohovoru s pacientom.

3.2.6 Riziká syndrómu vyhorenia v profesii fyzioterapeut

Práca v zdravotníctve je spojená s veľkom mierou stresu a záťaţe, ktorá môţe viesť

k zvyšovaniu rizika chybných výkonov, rozhodnutí ale aj psychosomatických ochorení

a je častým dôvodom prečo zdravotníci opúšťajú svoju prácu.

„Nadměrný stres tedy zhoršuje zdravotní stav a produktivitu práce zdravotníků a

přenáší se i do jejich rodin.“ 85

Kaţdá zdravotnícka profesia prináša inú záťaţ, mnohé riziká v zdravotníctve pôsobia

dlhodobo a skryto. Na pracovných miestach v zdravotníctve existujú mimoriadne

záťaţe, ktoré podporujú nárast duševných problémov. Zvlášť bol pozorovaný vzostup

85 NEŠPOR, K., Prevence zvládání profesionálního stresu ve zdravotnictví. Lékařské listy (Příloha ZN), 1995, č.23, s. 14- 15.

42

ochorení u skupín mladých zamestnancov.86

Je zjavné, ţe nie len kaţdá zdravotnícka profesia prináša inú záťaţ a tým riziko

vyhorenia, ale i kaţdé pracovisko v závislosti od organizácie práce a úrovne

interpersonálnych vzťahov.

Pokúsime sa stručne vymenovať niektoré záťaţové faktory v práci fyzioterapeuta,

pričom tento výpočet nemusí byť úplne kompletný.

Fyzické, chemické, mikrobiologické a fyzikálne87

fyzická náročnosť vyplývajúca zo statického a dynamického zaťaţenia- státie

pri práci, prechádzanie medzi oddeleniami, vertikalizácia pacientov,

polohovanie, samotné cvičenie a mobilizácia pacientov.

Fyzická záťaţ pri dlhodobom pôsobení môţe byť zdrojom ochorenia kĺbovo-

svalového aparátu,

kontakt s nepríjemnými podnetmi- exkrementy, otvorené rany, dekubity,

zápach, vyráţky- s touto problematikou je moţné sa stretnúť na takmer kaţdom

lôţkovom oddelení,

riziko infekcie- nozokomiálneho ochorenia sú nebezpečnejšie ako beţné

infekcie získané mimo zdravotníckeho prostredia,

kontakt s dezinfekčnými prípravkami, pomôckami (rukavice, ochranné plášte)-

dlhodobý kontakt s dezinfekčnými prostriedkami môţe vyústiť v tvorbu

ekzémov a alergií,

hluk, nesprávne osvetlenie, laser.

Psychické, emocionálne, sociálne88

pruţné reagovanie na rôznorodé poţiadavky a zmeny, nutnosť samostatného

rozhodovania pri rešpektovaní daných pravidiel

zodpovednosť za výsledky svojej práce, poţiadavka na nekolísajúci výkon,

86 Porovnaj BARTOŠÍKOVÁ, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s. 10- 11.

87 Taktieţ s. 11.

88 Porovnaj BARTOŠÍKOVÁ, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s. 12.

43

ktorý je povaţovaný za štandard, nulová tolerancia chýb. Zlyhanie v profesii, či

uţ skutočné alebo myslené, vplýva na vlastné sebahodnotenie, sebaobraz.

opakované stretávanie sa s ľuďmi v ťaţkých emočných stavoch

konfrontácia s utrpením, bolesťou, smrťou, s pocitom vlastnej bezmocnosti

(úrazy, amputácie, spinálne poruchy)

Pracovné podmienky a organizácia práce89

nedostatok personálu (zastupovanie počas PN, dovoleniek)

práca v časovom tlaku- zlá organizácia práce na pracovisku, nadmerná

administratíva

nedostatočná vybavenosť pracoviska, zastarané technológie

interpersonálne vzťahy: v reláciách (lekár – fyzioterapeut – sestra –

fyzioterapeut – pacient)

chýbajúca supervízia

nízke finančné ohodnotenie

takmer ţiadne nefinančné ohodnotenie, chýbajúce benefity

nedostatočné spoločenské postavenie

3.2.7 Problémy vzťahu lekár – fyzioterapeut

Fyzioterapeut určuje pohybovú diagnózu so zameraním na stereotypy pohybu, mieru

zaťaţenia svalov a kostí a iných kritérií. Táto sa líši od lekárskej diagnózy stanovujúcej

napríklad artrózu, cievnu mozgovú príhodu či stav po infarkte myokardu. Záleţí však

na lekárovi, aký typ terapie indikuje, pretoţe to je limitujúce pre poisťovňu. A tu

vzniká problém.

„Záleţí vţdycky na tom, zda lékař má nebo nemá znalosti o fyzioterapii. V praxi se

občas stává, ţe lékař předepisuje i konkrétní terapeutický postup, ačkoliv o jeho

výběru by měl rozhodovat fyzioterapeut. uvádí L. Kazmarová.“90

89 Porovnaj JEKLOVÁ, M., REITMAYEROVÁ, E., Synróm vyhoření. s. 17.

90 Zdravotnické noviny, http://www.zdn.cz/clanek/zdravotnicke-noviny/fyzioterapie-vnasi-pohyb-do-lidskych-tel-i-do-mediciny-

148016

44

Opačná situácia je omnoho častejšia. S podobným názorom na danú problematiku sme

sa stretli aj u ďalšieho autora J. Vacka.

„Problémy, na které komunikace lékařů a fyzioterapeutů v praxi naráţí, mají často

kořen v oblasti vzdělání. Fyzioterapeutům (těm ambiciózním, kteří udrţují krok s

rozvojem vlastního oboru) se samozřejmě nelíbí, kdyţ jim lékaři, ať vyškolení či

nevyškolení ve fyzioterapii, předepisují, jak mají konkrétně postupovat. Daleko

častější je však zřejmě opačný případ, kdy lékař indikuje fyzioterapii zcela vágně.

„Kdyţ lékař pošle předpis se slovy: „prosím o rehabilitaci pravého kolene“, je to

stejné, jako kdyby napsal na recept: „něco mu dejte na hlavu“, a neuvedl, zda má

epilepsii nebo migrénu,“ hovorí J. Vacek.91

Zároveň uvádza moţné riešenie tejto problematiky.

„Lékař musí určit diagnózu, musí stanovit mantinely, co se smí a co nikoli, měl by

vědět, jak vypadají jednotlivé metodiky, měl by určit směr působení s přihlédnutím k

aktuálnímu stavu, diagnóze, vedlejším diagnózám. Vybírat konkrétní postupy v rámci

těch metodik uţ je věcí fyzioterapeuta“. J. Vacek.92

3.2.8 Problémy vzťahu fyzioterapeut – sestra

Fyzioterapeut a sestra sú ďalší členovia tímu, ktorí musia úzko spolupracovať

v prospech pacienta.

Kaţdý z nich má svoje kompetencie a z toho vyplývajúce povinnosti. Problém

vzájomnej spolupráce môţe vznikať nepochopením kompetencií. Napríklad

vyuţívaním fyzioterapeuta na úkony spadajúce do kompetencií sestry a sanitára. Toto

je trecia plocha, ktorá prináša napätie do vzťahu.

Vzťahy medzi lekármi, sestrami a fyzioterapeutmi sú jedným z najdôleţitejších

faktorov pracovnej atmosféry. V hodnotení spokojnosti v zamestnaní majú veľký

91 Zdravotnické noviny, http://www.zdn.cz/clanek/zdravotnicke-noviny/fyzioterapie-vnasi-pohyb-do-lidskych-tel-i-do-mediciny-

148016

92 Taktieţ

45

význam.

„Tam, kde jsou vztahy na pracovišti napjaté, nekolegiální a konfliktní, narůstá

nespokojenost, sniţuje se kvalita odváděné práce i loajalita k zařízení a dochází

k fluktuacím.“93

3.2.9 Problémy vzťahu fyzioterapeut - pacient

Problémov v tejto relácii môţe byť viacero. Od pacienta nespolupracujúceho,

sťaţujúceho sa, vyţadujúceho neprimeranú starostlivosť, včítane stavov bez nádeje na

zlepšenie.

Do problematiky tohto vzťahu zasahuje i fakt, ţe sám pacient je mnohokrát v silnom

strese zo zmeny ţivotnej situácie, zo svojho poloţenia.

Mnohí laici, ale ţiaľ i odborná verejnosť, zaraďujú fyzioterapeutov medzi stredný

zdravotnícky personál , rehabilitačné sestry či masérov.

V praxi sa stretávame mnohokrát s bizarnými osloveniami typu:

„rehabilitační“ „masér“ „cvičitel“ „krotitel“

3.2.10 Vzťah fyzioterapeut - verejnosť

„Zdravotník také býva vnímán svým okolím přes svou profesi. Se ţádostí o radu se na

něj obracejí lidé i v situacích, kdy by se měl věnovat úplně jiným věcem ( i ve svém

osobním ţívotě zustává zdravotníkem).94

93 HUČÍN, J., Kdyţ se práce stane noční můrou. Psychologie dnes, 2005, 11(7/8), s. 11- 15.

94 NEŠPOR, K., Prevence zvládání profesionálního stresu ve zdravotnictví. Lékařské listy (Příloha ZN), 1995, č.23, s. 14- 15.

46

3.3 Rizikové faktory pouţité v dotazníku

1) Spokojnosť so zamestnaním.

2) Spokojnosť s finančným ohodnotením.

3) Moţnosť kariérneho postupu.

4) Monotónnosť práce.

5) Obsah práce pod dosiahnutú kvalifikáciu.

6) Obsah práce pod intelektovú úroveň.

Tieto faktory sú rizikové pre vývoj syndrómu Burn- out. Pri štúdiu literatúry sme došli

k záveru, ţe zároveň sú to činitele spokojnosti/nespokojnosti v práci.95

„Úroveň pracovnej spokojnosti/nespokojnosti výrazne determinuje všeobecnú

kvalitu ţivota, prejavuje sa vo významnom vzťahu k fyzickému a duševnému

zdraviu.“96

Spokojnosť s prácou je súčasťou kvality pracovného ţivota, vyjadruje, či je jednotlivec

spokojný so svojím zamestnaním, či rád prichádza kaţdý deň do práce, či sa v práci

cíti dobre, alebo rozmýšľa o odchode.

Práca vplýva na ţivot človeka, nie len počas pracovnej doby, ale aj mimo nej.

Ovplyvňuje jeho myšlienky, denný reţim, zaraďuje človeka do určitej sociálnej vrstvy.

1) Spokojnosť so zamestnaním

„Spokojnosť v práci (v zamestnaní) je širší pojem, ktorý zahŕňa všetky komponenty

pôsobiace v danej činnosti, počínajúc osobnostnými kritériami, hodnotami a končiac

základnými fyzikálnymi činiteľmi na pracovisku. Ide o pojem, ktorý obsahuje aj

spokojnosť s prácou, teda činnosťou, ktorú pracovník vykonáva.“97

95 Porovnaj FUCHSOVÁ, K., KRAVČÁKOVÁ,G., Manažment pracovnej motivácie. s. 15- 25.

96 HOSKOVEC, J., a kol. Psychologie ve světě práce. s. 111.

97 KOLLÁRIK, T., Sociálna psychológia práce. s. 124.

47

Spokojnosť so zamestnaním je odrazom všetkých rizikových faktorov s ktorými sa

človek v práci stretne a ktoré sme v práci fyzioterapeuta popisovali v predchádzajúcom

oddiely 3.2.6.

Je to teda faktor komplexný, zahŕňajúci v sebe mieru pôsobenia jednotlivých

rizikových faktorov. Na kaţdého pracovníka môţe pôsobiť kaţdý z faktorov inou

mierou.

„Ľudia s vysokou mierou nespokojnosti majú výraznejšiu tendenciu byť nespokojnejší

s jednotlivými stránkami práce, sú oveľa kritickejší v zmysle prejavu

nespokojnosti.“ 98

2) Spokojnosť s finančným ohodnotením

Mzda, plat patria medzi významné zdroje spokojnosti. Niektorí vnímajú finančné

ohodnotenie hodne vysoko. Často výška platu vystupuje v relácií k spoločenskej

prestíţi profesie. Negatívne môţu pôsobiť mzdové rozdiely medzi spolupracovníkmi.

Podľa Buráka výška platu nie je u väčšiny pracovníkov rozhodujúcim kritériom, i keď

sa to javí nelogické. Medzi duševne pracujúcimi zamestnancami je najrozhodujúcejším

faktorom miera spravodlivosti ocenenia v porovnaní s kolegami na rovnakej pracovnej

pozícii.99

Miera spokojnosti v práci sa neviaţe iba na finančné ohodnotenie, ale i na moţnosť

pracovného postupu, firemnú kultúru, uznanie od kolegov a nadriadených, rozmanitosť

práce. Podľa ich výskumu pracovná spokojnosť významne vplýva na kvalitu ţivota.100

Čím je väčšia priepasť medzi vynaloţením vlastných síl v práci a jej finančným

ohodnotením, tým väčšie frustrácie môţeme preţiť. Všeobecne je dobre známa realita

98 Taktieţ s.125.

99 BURÁK, E., Piliere pracovnej spokojnosti. http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=72207

100 Porovnaj KUBÁNI, V., Všeobecná psychológia. s. 133.

48

platov v zdravotníctve. Pocit finančného podhodnotenia práce sa môţe zvýrazňovať

i porovnaním s vysokoškolsky vzdelanými pracovníkmi v nezdravotníckych

profesiách.

Ako fyzioterapeut sa finančným ohodnotením môţem trápiť a ţiviť svoju

nespokojnosť, alebo budem hľadať pozitívne riešenie, tým ţe si nájdem svoj osobný

dôvod zotrvania v tejto profesii.

3) Moţnosť kariérneho postupu

Perspektíva kariérneho postupu značne ovplyvňuje pracovnú motiváciu a na

spokojnosť má diferencovaný vplyv.

„Postup na základe pracovných výsledkov si ľudia cenia viac ako postup na základe

odpracovaných rokov.“101

„Z pohľadu vzostupu v hierarchií organizácie si ľudia cenia viac získanie mocenského

postu ako výšku platu.“ 102

Moţnosti kariérneho rozvoja sa v jednotlivých organizáciách líšia podľa veľkosti

a typu organizácie. Tam kde je vnútorná štruktúra málo hierarchicky členitá, alebo

prevaţuje rovnocenná kvalifikovanosť zamestnancov je moţnosť kariérneho rastu

obmedzená.

4) Monotónnosť práce

A. Pines in Křivohlavý, Jak nestratiť nadšení tvrdí: „Lidé, kteří mají rádi monotónnost,

častěji se propadají do stavu psychického vyhoření, neţli ti, kteří mají rádi změnu.“103

Vysvetľuje to tak, ţe ľudia, ktorí milujú zmenu vítajú nové situácie ako výzvu,

101 KUBÁNI, V., Všeobecná psychológia. s. 128.

102 Taktieţ

103 PINES, A., In KŘIVOHLAVÝ, J. Jak neztratit nadšení, s. 88.

49

namiesto obáv z narušenia vypracovaných stereotypov.

V protiklade s týmto tvrdením Křivohlavý uvádza, ţe únava a znechutenie

z monotónnej práce nepatrí do syndrómu vyhorenia, pretoţe nie sú spojené s pocitmi

neschopnosti. Pokiaľ fyzioterapeuti budú cirkulovať po jednotlivých oddeleniach

a ambulancii, vyhnú sa rutine a stereotypu.104

5) Obsah práce pod dosiahnutú kvalifikáciu a pod intelektovú úroveň

V súvislosti so zvládnuteľnosťou práce môţu nastať tri situácie:105

V prípade zvládnuteľnosti pracovnej problematiky sa posilňuje povedomie

primeranosti, adekvátnosti vlastných síl a moţností zvládnuť riešiť danú

situáciu. Posilňuje sa dôvera vo vlastné sily a um.

Pri predstave neprimeranosti vlastných rozumových a intelektových

schopností voči vysokým pracovným nárokom sa vytvára pocit úzkosti,

strachu a obáv.

Povedomie nevyuţitia vlastných schopností, pocit ţe mám na viac, vyvolá

sklamanie, frustráciu, pocit nedocenenia a nespokojnosti.

Mladí ľudia s vyšším vzdelaním sú mimoriadne motivovaní pri vstupe do zamestnania

a nejde im obvykle o to aby robili to čo sa im prikazuje robiť, ale ide im

o sebarealizáciu- o to dokázať sebe i druhým, kto sú. Strata nadšenia takýchto ľudí je

pre zamestnávateľa mimoriadnou škodou.106

104 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J. Jak neztratit nadšení, s. 51.

105 Taktieţ s. 85.

106 Taktieţ s.107.

50

4. KVALITA ŢIVOTA

Kvalita ţivota je staronový pojem, ktorý je vysoko frekventovaný v odbornej

terminológii ale i v beţnej reči. Čo rozumieme pod pojmom kvalita? Slovo kvalita je

odvodené od latinského základu „qualitas“ alebo „qualis“ čo sa dá preloţiť ako „akosť,

hodnota“, tj. Charakteristický rys ktorým sa daný jav odlišuje ako celok od iného

celku (napr. ţivot jedného človeka od ţivota druhého človeka).107

Pri štúdiu pojmu kvalita ţivota prídeme k poznaniu, ţe je omnoho ťaţšie

definovateľný ako kvantita, dĺţka ţivota. Dôvodom prečo je tak ťaţké jednoducho

definovať kvalitu ţivota je to, ţe kvalita ţivota je vysoko subjektívna záleţitosť

a kaţdý si pod týmto pojmom predstaví niečo iné.

Pojem kvalita ţivota je pouţívaný v medicíne pri riešení otázok súvisiacich

s predlţovaním ţivota, s chronickými ochoreniami, preţívaním pacientov s ťaţkými

vrodenými chybami. Za hlavný cieľ v medicíne sa dnes nepovaţuje predĺţenie ţivota

samé o sebe, ale zachovanie zdravia a zlepšenie kvality ţivota.

Pojem kvalita ţivota pouţívajú ekonómovia, sociológovia, enviromentalisti pri

úvahách a kritike „neobmedzeného“ rastu ekonomiky a jeho dopade na kvalitu ţivota

budúcich generácii. Upozorňujú na to, ţe takzvané „dobrý“ ţivot závisí nielen na

materiálnom blahobyte, ale i na vnútornej kvalite ľudského ţivota.

Výskum kvality ţivota v súčasnej dobe zahŕňa vedecké prístupy, sociologické,

psychologické a medicínsky orientované108

1) Psychologické prístupy- výskum sa zameriava na širokú paletu spokojnosti so

ţivotom, pocitu ţivotného šťastia, duševného zdravia, emočnej rovnováhy, zvládanie

ţivotných situácii. Psychologické prístupy rozumejú pod kvalitou ţivota to, čo človeku

prináša pocit pohody spokojnosti so ţivotom.

107 KŘIVOHLAVÝ, J., Psychologie nemoci. s. 162.

108 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.9.

51

2) Sociologické prístupy- skúmajú kvalitu ţivota rôznych sociálnych vrstiev,

štátov a geografických oblastí. Orientujú sa na parametre ţivotnej úrovne ako

indikátora kvality ţivota v danom prostredí.

3) Sociálne a medicínske prístupy- skúmajú kvalitu ţivota vzhľadom k človeku

v určitej ţivotnej situácii napr. ako pacienta, klienta soc. Sluţieb. Kvalita ţivota sa

spočiatku v medicíne chápala ako objektívne kritérium z vonku posudzované, ako

miera nezávislosti a normálne fungovanie v beţnom ţivote. Postupne sa kládol dôraz

na subjektívnu stránku kvality ţivota a z tohto pohľadu na hodnotenie zdravotných

a sociálnych intervencií dlhodobo chorých, postihnutých.

Podľa Křivohlavého je moţné hodnotiť kvalitu ţivota v niekoľkých rovinách:109

1) Úroveň makro-roviny- ide o otázky kvality ţivota veľkých spoločenstiev,

národov, štátov, kontinentov. V tejto rovine sa kvalita spája s pojmami ako: terorizmus,

hladomor, epidémie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť. Je záujmom ekonómov,

sociálnych demografov, politikov. Objektívna stránka kvality ţivota sa z pohľadu

makro-roviny hodnotí podľa priemyselného a hospodárskeho rozvoja krajiny, podľa

úrovne vzdelania a zdravotnej starostlivosti.

OSN (Organizácia Spojených Národov) v rozvojovom programe UNPD (United

Nations Development Programme) hodnotí krajiny vo svete indexom ľudského rozvoja

HDI (Human Development Index). Prosperita krajiny je podľa tohto indexu závislá od

výšky hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa, od priemerného

dosiahnutého stupňa vzdelania a predpokladanej dĺţky vzdelania. V roku 2000

spomedzi 174 hodnotených krajín dosiahla Slovenská republika 35. miesto a Česká

republika 33. miesto.

109 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Psychologie nemoci. s. 163.

52

Prvenstvo v rebríčku hodnotiacich krajín s najlepšími podmienkami pre rozvoj

obyvateľstva má Nórsko.110

Subjektívnu stránku kvality ţivota ovplyvňujú faktory: zdravie, výkonnosť, súkromie,

bezpečnosť, spoločenská akceptácia. V tejto rovine sa v praxi vyjadruje kvalita ţivota

ako spokojnosť so ţivotom, ktorá je taktieţ sledovaná a porovnávaná medzi

jednotlivými štátmi.

2) Úroveň mezo-rovina- sleduje kvalitu ţivota v malých skupinách napr. škola,

nemocnica, podnik. Zaujíma sa nie len o morálnu hodnotu ţivota človeka, ale aj

o otázky vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, otázky neuspokojovania a uspokojovania

základných potrieb kaţdého člena skupiny, existenciu sociálnej opory.111

3) Úroveň mikro-rovina- je tieţ definovaná ako personálna rovina, ktorá sa

dotýka ţivota jednotlivca. Vychádza z teórie pociťovania kvality ţivota ako

subjektívnej spokojnosti respektíve nespokojnosti s vlastným ţivotom a jeho

jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, nádejí, očakávaní

a presvedčení. Táto subjektívna percepcia kvality ţivota odráţa v sebe i podmienky,

okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek preţíva svoj ţivot. Psychologizujúce

koncepty kvality ţivota vychádzajú z hlbšej analýzy individuálneho spôsobu ţivota,

individuálneho ţivotného štýlu, individuálnej ţivotnej, sociálnej, rodinnej a zdravotnej

situácie.112

Metódy merania individuálnej kvality ţivota podľa Křivohlavého:113

1) Metódy merania kvality ţivota, kde túto kvalitu hodnotí druhá osoba.

2) Metódy merania kvality ţivota, kde je hodnotiteľom je samá daná osoba.

3) Metódy merania kvality ţivota, ktoré sú kombináciou prvých dvoch metód.

110 Porovnaj TORÁKOVÁ, A., Kvalita života v kontextoch globalizácie a výkonovej spoločnosti. s. 24- 25.

111 Porovnaj KŘIVOHLAVÝ, J., Psychologie nemoci. s. 164.

112 Taktieţ

113 Taktieţ s. 165.

53

4.1 Definícia kvality ţivota

Definícií kvality ţivota existuje väčší počet. V našej práci vychádzame z definície

svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Táto chápe kvalitu ţivota ako to „jak

člověk vnímá své postavení v ţivotě v kontextu kultury, ve které ţije, a ve vztahu ke

svým cílům, očekáváním, ţivotnímu stylu a zájmům.“114

4.2 Základné oblasti kvality ţivota podľa WHO

Svetová zdravotnícka organizácia v snahe poňať kvalitu ţivota ako komplexnú

kategóriu, predstavuje základné oblasti kvality ţivota bliţšie definované pomocou

sústavy indikátorov, teda ukazovateľov a vyjadrených jednotlivými poloţkami.115

Tabuľka č.1: Základné oblasti kvality ţivota podľa WHO

1. Telesné zdravie a úroveň nezávislosti

2. Psychické funkcie a ich úroveň

3. Sociálne vzťahy

4. Vplyvy prostredia

4.3 Indikátory kvality ţivota podľa WHO

Boli vymedzené pre jednotlivé oblasti kvality ţivota (Tabuľky č. 2 aţ 5).116

Tabuľka č.2: Indikátory pre oblasť telesného zdravia a úrovne nezávislosti

energia a únava

bolesť a nepohoda (dyskomfort)

114 DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické

organizace. s.10.

115 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.13.

116 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.48- 59.

54

spánok a odpočinok

mobilita

aktivity v kaţdodennom ţivote

závislosť na uţívaní liekov a zdravotníckych pomôcok

pracovná kapacita

Tabuľka č.3: Indikátory pre oblasť psychických funkcii

hodnotenie vlastného tela a zjavu

negatívne emócie

pozitívne emócie

seba hodnotenie

myslenie, učenie, pamäť, pozornosť

spiritualita, náboţenstvo, osobné presvedčenie

Tabuľka č.4: Indikátory pre oblasť sociálnych vzťahov

osobné vzťahy

sociálna podpora

sexuálne aktivity

Tabuľka č.5: Indikátory pre oblasť vplyvov prostredia

finančné zdroje

sloboda, fyzické bezpečie

zdravotná a sociálna starostlivosť

prostredie domova

moţnosť získavať informácie a kompetencie

participácia na voľno časových a rekreačných aktivitách

fyzikálne prostredie (emisie, hluk, klíma)

doprava

55

4.4 Výskum kvality ţivota

Najobvyklejšou metódou zisťovania kvality ţivota je pouţitie dotazníkov alebo

štruktúrovaných rozhovorov.117

Všeobecné (generické) dotazníky - sa pouţívajú pre akýkoľvek súbor

pacientov alebo zdravej populácie. Ich výhodou je, ţe umoţňujú vzájomné

porovnávanie rôznych podmienok a súborov osôb a je moţné ich pouţiť pre

populačné šetrenie. Nevýhodou je nedostatočná citlivosť na podchytenie

intervencie zameraných na konkrétne symptómy určitého psychologického,

zdravotného či sociálneho javu. Sekcia všeobecných dotazníkov obsahuje

zoznam takmer 100 inštrumentov, z ktorých najznámejšie sú SF-36, SEIQOL

a WHOQoL.118

Špeciálne dotazníky- sú určené pre pacientov s určitými problémami

a obsahujú poloţky zisťujúce dopad týchto problémov na ţivot pacienta. Ich

výhodou je schopnosť zachytiť klinicky významné zmeny a nevýhodou je

zloţitosť porovnávania a zovšeobecňovania.119

4.4.1 Základné pojmy dotazníkov WHOQoL120

Poloţka- je kaţdá jednotlivá „otázka“ štandardizovaného dotazníku WHOQoL.

Faceta- definovaná ako podoblasť kvality ţivota, zdruţuje jednotlivé poloţky

dotazníka. Predstavuje uţšie ucelené aspekty kvality ţivota, napríklad

spokojnosť s prácou, kognitívne funkcie, depresie, kvalita domáceho

prostredia. Facetové skóre vzniká ako výsledok štatistického spracovania.

Doména- je širšia, nadradenejšia, skrýva v sebe niekoľko facet, podoblastí,

117 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.11.

118 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.10- 11.

119 Taktieţ.

120 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.9- 18.

56

aspektov kvality ţivota. Výsledkom štatistického spracovania je doménové

skóre. Vo WHOQoL-BREF sú štyri doménové oblasti: fyzické zdravie,

preţívanie, sociálne vzťahy, prostredie.

Celkové hodnotenie- je vyjadrením „celkového hodnotenia“ kvality ţivota, tak

ako ho v daný moment respondent chápe v celej šírke a subjektívne vnímanej

súvislosti. Výsledkom štatistického spracovávania je tzv. skóre celkového

hodnotenia.

Tabuľka č. 6. Dotazníky kvality ţivota WHO121

WHOQoL 100 – 100-poloţkový dotazník kvality ţivota WHO – obecná

populácia

WHOQoL BREF – 26-poloţkový dotazník kvality ţivota WHO – obecná

populácia

WHOQoL OLD – 33-poloţkový dotazník kvality ţivota WHO pre seniorov

WHOQoL-HIV – dotazník kvality ţivota WHO pre ľudí s HIV pozitivitou

WHOQoL-SRPB – dotazník kvality ţivota WHO so zameraním na duchovnú

oblasť ţivota

WHOQoL pre deti – dotazník kvality ţivota WHO určený pre detskú populáciu

DIS-QoL – dotazník kvality ţivota WHO určený pre osoby s rôznym typom

postihnutia

4.4.2 Dotazník kvality ţivota WHOQoL BREF

Pôvodný sto poloţkový dotazník WHOQoL 100 sa ukázal ako vhodný pre zisťovania

subjektívne vnímanej kvality ţivota. Pre beţnú klinickú prax je však príliš dlhý, zvlášť

keď sa pouţíva s inými dotazníkmi či hodnotiacimi metódami.

Bola vytvorená kratšia, 26-poloţková verzia dotazníku kvality, ktorá si však uchovala

všetko podstatné z dotazníku WHOQoL 100. Boli vytvorené 4 oblasti (domény)

kvality ţivota: fyzická, psychologická, sociálna a oblasť vonkajšieho prostredia. Spolu

121 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.12, s. 15, s. 23 a s. 26.

57

s dvomi poloţkami celkového hodnotenia.122

Dotazníky sú určené pre hodnotenie kvality ţivota skupín alebo populácií. Umoţňujú

medzinárodné alebo oblastné porovnávanie, alebo porovnávanie skupín, ktoré majú

rôzne sociodemografické charakteristiky. Najčastejšie bývajú pouţívané u skupín osôb

s určitou diagnózou alebo postihnutím, s cieľom zistiť rozdiel kvality ţivota vzhľadom

k beţnej populácií, alebo k hodnoteniu sociálnych a zdravotných intervencií.123

Tabuľka č.7: Oblasti (domény) dotazníka kvality ţivota WHOQoL BREF124

Fyzické zdravie

Preţívanie

Sociálna oblasť

Vonkajšie prostredie

V rámci týchto 4 oblastí je 24 špecifických poloţiek, plus 2 všeobecné poloţky

celkového hodnotenia.125

4.4.3 Administrácia dotazníkov kvality ţivota WHOQoL

Podľa doporučení WHOQOL GROUP je moţné vyplňovať dotazníky dvojakým

spôsobom:126

1. Samostatné vyplnenie respondentom po predchádzajúcej inštruktáţi

(self reported).

2. Vyplnenie dotazníka so zadávateľom, formou rozhovoru (interviewed).

122 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s.14.

123 Taktieţ

124 Taktieţ

125 Taktieţ

126 WHOQOL GROUP. The World Health Organization Quality of Life Assessment (WHOQOL): Development and general

psychometric properties, s. 1569- 1585.

58

Doba trvania vyplnenia dotazníku je pribliţne 5 minút a administrácia prostredníctvom

rozhovoru trvá pribliţne 15- 20 minút.

K prvému spôsobu vypĺňania dotazníka je vhodné zaistiť pokojné nerušené miesto, bez

hluku s dobrým osvetlením, bez iných rušivých faktorov. Poradie jednotlivých

poloţiek ani znenie škál nie je moţné meniť. Odporúča sa zachovať stránku

s inštrukciami, kde je respondent informovaný o povahe a účele skúmania.

V úvode bývajú základné demografické údaje, ktoré je moţné rozšíriť o ďalšie

sociodemografické alebo klinické údaje.127

Pri administrácii formou rozhovoru pýtajúci sa vysvetlí účel skúmania, prečíta

respondentovi inštrukcie. Respondent by mal mať v ruke kópiu dotazníka a má mať

moţnosť zopakovania otázky. Respondent nesmie verbálne ani neverbálne reagovať na

jeho odpovede.128

4.4.4 Hodnotenie dotazníkov kvality ţivota WHOQOL

Dotazníky kvality ţivota môţeme vyjadriť prostredníctvom nasledujúcich skór:129

Hrubé doménové skóre – čo je súčet za poloţky v jednotlivých doménach,

Priemerné doménové skóre – čo je aritmetický priemer za poloţky

v jednotlivých doménach,

Transformované doménové skóre – čo je prepočet doménového skóre na

percentá,

Celkové hrubé skóre – súčet za poloţky vo všetkých doménach,

Celkové štandardizované skóre – štandardizácia výsledkov podľa programu

k vzájomnému porovnávaniu dotazníkov WHOQoL,

Celkové transformované skóre – prepočet celkového skóre na percentá.

127 Porovnaj DRAGOMIRECKÁ, E., BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové

zdravotnické organizace. s. 23.

128 Taktieţ

129 WHOQOL GROUP. The World Health Organization Quality of Life Assessment (WHOQOL): Development and general

psychometric properties, s. 1569- 1585.

59

II. PRAKTICKÁ ČASŤ

5. VÝSKUM

5.1 Priebeh výskumu

Výskumná časť diplomovej práce „Syndróm vyhorenia v pomáhajúcich profesiách –

so zameraním na prácu fyzioterapeutov“ sa venuje získavaniu informácií formou

dotazníkového šetrenia medzi fyzioterapeutmi. Výskum prebiehal nemocniciach

Olomouckého kraja.

Z oslovených nemocníc sa výskumu zúčastnili tieto: Nemocnice Prostějov, Nemocnice

Přerov, Nemocnice Šternberk, Vojenská nemocnice Olomouc, Fakultní nemocnice

Olomouc.

Aj napriek snahe zaradiť do výskumu väčší počet nemocníc, niektoré túto spoluprácu

odmietli. Výber nemocníc bol limitovaný dostupnosťou z môjho pracoviska

v Nemocnici Přerov.

Zahájenie dotazníkové šetrenia bolo vţdy so súhlasom vedúcich pracovníkov

rehabilitačných oddelení jednotlivých nemocníc. Nemocnice sa ho zúčastnili v období

november- december 2011. Dotazníkovému šetreniu predchádzala osobná inštruktáţ

práce s ním.

Z celkového počtu 100 kusov rozdaných dotazníkov, sa vrátilo a bolo spracovaných 88

kusov.

5.2 Charakteristika skúmaného súboru

Výber výskumnej vzorky moţno charakterizovať ako zámerný dostupný výber. Bol

zameraný na fyzioterapeutov pracujúcich v nemocniciach Olomouckého kraja.

Podmienkou bolo pracovné zaradenie na pozícii fyzioterapeut. Výška dosiahnutého

vzdelania nebola rozhodujúca. Súbor tvorilo 88 respondentov- fyzioterapeutov

pracujúcich v spomínaných nemocniciach.

60

V prvej časti dotazníka respondenti odpovedali na otázky slúţiace k vytvoreniu

základnej charakteristiky skúmaného súboru: vek, pohlavie, dĺţka praxe a rodinný

stav respondentov.

Pre prehľadnejšiu orientáciu uvádzam získané údaje vo forme tabuliek a grafov.

Tabuľka č. 8 a graf č. 1 prezentuje vekové rozloţenie súboru fyzioterapeutov.

Tabuľka č. 9 a graf č.2 prezentuje rodové zastúpenie v súbore. Tabuľka č. 10 a graf

č. 3 prezentuje rozloţenie fyzioterapeutov podľa dĺţky praxe v obore. Tabuľka č. 11

a graf č. 4 prezentuje zastúpenie fyzioterapeutov do stanovených kategórií podľa ich

rodinného stavu.

Tabuľka č. 8: Vek respondentov

Graf č. 1: Vek respondentov

41- 50 rokov 15

51- 60 rokov 15

38 rokovpriemerný vek

VEK počet

20- 30 rokov 23

31- 40 rokov 33

61

Tabuľka č. 9: Pohlavie respondentov

Graf č.2: Pohlavie respondentov

Tabuľka č. 10: Dĺţka praxe respondentov

76

12

Pohlavie počet

spolu 88

Ţena

Muţ

Dĺţka praxe počet

priemerná dĺţka praxe

0- 5 rokov

6- 10 rokov

18

14

15,5 rok.

11- 15 rokov

16- 20 rokov

21- 30 rokov

31- 40 rokov

12

10

10

15

62

Graf č. 3: Dĺţka praxe respondentov

Tabuľka č. 11: Rodinný stav respondentov

Graf č. 4: Rodinný stav respondentov

rozvedená/ý 6

vdova/ vdovec 1

svobodná/ý 26

vdaná 50

ţenatý 5

RODINNÝ STAV počet

63

5.3 Metodika výskumu

Praktická časť mojej práce má charakter kvantitatívneho výskumu. Ako techniku zberu

dát som si zvolil- dotazník. A to z dôvodu, ţe umoţňuje v krátkej dobe osloviť väčšie

mnoţstvo respondentov a získať dostatok informácií vhodných k štatistickému

spracovaniu. Dotazník bol anonymný. Vzhľadom k česky hovoriacim respondentom

bol napísaný v českom jazyku. Vzor pouţitého dotazníka uvádzam v Prílohe č.1 (s.

100- 102).

Dotazník pozostáva z troch častí:

Vstupní údaje

Inventář projevů syndromu vyhoření130

Dotazník kvality ţivota (WHOQOL-BREF)131

Vstupní údaje

Otázky tejto časti boli zamerané na získanie základnej charakteristiky skúmaného

súboru fyzioterapeutov: vek, pohlavie, dĺţka praxe a rodinný stav respondentov.

Dáta týkajúce sa dĺţky praxe a rodinného stavu respondentov boli ďalej pouţité pri

overovaní hypotézy č. 1: Dĺţka praxe nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov a

hypotézy č.2: Rodinný stav nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

V tejto časti ďalej fyzioterapeuti odpovedali na šesť otázok týkajúcich rizikových

faktorov pre vývoj syndrómu vyhorenia:

1) spokojnosť so zamestnaním

2) spokojnosť s finančným ohodnotením

3) moţnosť kariérneho postupu

130 Viď. HENNIG, C., a KELLER, G., Antistresový program pro učitele: projevy, příčiny a způsoby překonání stresu z povolání. s.

19

131 Viď. DRAGOMIRECKÁ, E., a BARTOŇOVÁ, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravot-

nické organizace. S. 17

64

4) monotónnosť práce

5) obsah práce pod dosiahnutú kvalifikáciu

6) obsah práce pod intelektovú úroveň

Menovaným faktorom sa podrobnejšie venujem v podkapitole 3.3 (s. 46).

Spomedzi veľkého počtu rizikových faktorov vývoja syndrómu vyhorenia, ktoré sú

uvedené v oddieloch 1.8.1 a 1.8.2 (s. 16 a s. 18), boli tieto vybrané práve preto, ţe

zároveň súvisia so spokojnosťou v práci, ktorá determinuje samotnú kvalitu ţivota.

Otázky boli dichotomické s moţnosťou odpovede ÁNO/NIE.

Inventář projevů syndromu vyhoření

Štandardizovaný dotazník vytvorený psychológmi Hennig C. a Keller G.. Jeho cieľom

je odpovedať na otázku, do akej miery sú centrálne psychofyzické funkcie respondenta

zasiahnuté stresom. Taktieţ pomocou neho môţeme určiť, ako výrazná je

respondentova celková náchylnosť k stresu a syndrómu vyhorenia.

Česká verzia dotazníka je uvedená v literatúre O syndromu vyhoření pro zdravotní

sestry132

a Antistresový program pro učitele133

. Zároveň literatúra uvádza inštrukcie

ako s dotazníkom pracovať a vyhodnocovať ho.

Skladá sa z 24 výrokov- otázok, na ktoré respondent odpovedá zo škály moţných

odpovedí: vţdy (4body), často (3body), niekedy (2body), zriedka (1bod), nikdy

(0bodov).

Dotazník rozlišuje prejavy vyhorenia v štyroch rovinách: kognitívna (rozumová),

emocionálna, telesná a sociálna. Podľa nich je moţné určiť, v ktorej z oblastí má

respondent viac prejavov syndrómu vyhorenia. Súčtom bodov zo všetkých štyroch

rovín získame celkové skóre vyjadrujúce celkovú mieru náchylnosti k stresu

132 Porovnaj Bartošíková, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s.73- 75

133 Porovnaj Hennig, C., a Keller, G., Antistresový program pro učitele: projevy, příčiny a způsoby překonání stresu z povolání.

s19- 20

65

a syndrómu vyhorenia.

Maximálna moţná hodnota celkového skóre môţe byť 96 bodov, minimálna 0 bodov.

Vyššie skóre znamená väčšiu náchylnosť k stresu a syndrómu vyhorenia.

V mojom výskume som počítal celkové skóre respondentov.

Dotazník kvality ţivota WHOQoL BREF

Štandardizovaný dotazník vytvorený Svetovou zdravotníckou organizáciou. Určený

pre subjektívne hodnotenie kvality ţivota obecných skupín alebo populácií.

Obsahuje celkom 26 otázok. Otázky č.1 a 2. sa týkajú celkovej kvality ţivota

a celkového zdravotného stavu. Zvyšných 24 otázok zahŕňa 4 domény: fyzické

zdravie, preţívanie, sociálne vzťahy a prostredie. Na kaţdú z otázok si respondent

môţe vybrať odpoveď zo škály 1- 5(bodov).

Súčtom bodov v jednotlivých doménach získame tzv. doménové skóre. Celkové skóre

je súčtom doménových skóre a dvoch samostatných otázok týkajúcich sa celkovej

kvality ţivota a celkového zdravotného stavu. Minimálna moţná hodnota celkového

skóre je 26 bodov, maximálna hodnota 130. Vyššie skóre znamená lepšiu kvalitu

ţivota.

Taktieţ som pre účely výskumu pouţil celkové skóre. Vzhľadom na cieľ výskumnej

práce a rozsah súboru probandov sa zdá počítanie celkového skóre u oboch dotazníkov

plne dostačujúce (bliţšie hodnotenie a špecifikácia jednotlivých oblastí a domén by

mohlo byť zaťaţené skreslením vzhľadom k rozsahu skúmaného súboru).

Pre validitu výsledkov výskumu a moţnosť ich porovnania s inými vedeckými prácami

boli zvolené štandardizované dotazníky: Inventář projevů syndromu vyhoření a

dotazník kvality ţivota WHOQoL BREF. Sú preloţené do češtiny a uvedené v českom

písomníctve. Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotnických oborů

v Brně134

uvádza Inventář projevů syndromu vyhoření ako metódu sledovania

134 Porovnaj Bartošíková, I., O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. s.73- 75.

66

náchylnosti k syndrómu vyhorenia. Psychiatrické centrum Praha menovite Eva

Dragomirecká135

zodpovedá za adaptáciu a validizáciu českej verzie WHOQoL BREF

pre prax.

5.4 Výskumné otázky a cieľ

5.4.1 Výskumné otázky

1. Súvisí syndróm vyhorenia so skúmanými rizikovými faktormi?

2. Existuje súvislosť medzi mierou rizika vyhorenia a celkovou kvalitou ţivota?

3. Súvisí kvalita ţivota so skúmanými rizikovými faktormi?

5.4.2 Cieľ

Zistiť súvislosti medzi skúmanými rizikovými faktormi a syndrómom vyhorenia

a zároveň medzi kvalitou ţivota. Ďalej nás zaujíma vplyv dĺţky praxe a rodinného

stavu na syndróm vyhorenia.

5.4.3 Stanovené hypotézy

Hypotéza č.1

Dĺţka praxe nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Hypotéza č.2

Rodinný stav nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Hypotéza č.3

Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a náchylnosťou

k syndrómu vyhorenia.

135 Porovnaj Dragomirecká, E., Bartoňová, J., Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické

organizace. s. 7

67

Hypotéza č.4

Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou úrovňou

kvality ţivota.

Hypotéza č.5

Nie je súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou dosahovanou

úrovňou kvality ţivota.

5.5 Výsledky výskumu

V nasledujúcej podkapitole sú uvedené výsledky štatistického spracovania získané

v spolupráci s Ústavom lékařské biofyziky, LF Olomouc menovite Mgr. Kateřina

Langová Ph.D.. Z dôvodu zachovania autenticity a v snahe predísť moţnému

skresleniu výrazov ponechávam popis štatistických výsledkov uvedených v oddieloch

5.5.2 aţ 5.5.6 v českom jazyku.

K štatistickému spracovaniu bol pouţitý štatistický software SPSS verzia 15 a program

Microsoft Office Excel 2007.

Všetky štatistické testy boli uskutočňované na hladine signifikancie 0,05.

Inventář projevů syndromu vyhoření- vo výsledkoch označovaný ako „Inventář“

WHOQoL BREF- vo výsledkoch označovaný ako „QoL“

5.5.1 Odpovede na otázky týkajúce sa rizikových faktorov

V úvodnej časti dotazníku fyzioterapeuti odpovedali na šesť otázok týkajúcich

rizikových faktorov (RF) pre vývoj syndrómu vyhorenia.

Otázky boli dichotomické a odpoveďou ÁNO – NIE subjektívne

potvrdzovali/vyvracali prítomnosť daného rizikového faktoru v pohľade na ich

profesiu.

68

Pri hodnotení odpovedí na jednotlivé otázky odpoveď NIE pri otázkach č.1- 3

znamenala, ţe fyzioterapeut trpí rizikovým faktorom. Odpoveď ÁNO bola riziková

pri otázkach č.4- 6.

RF1. Som spokojný/á s mojím zamestnaním?

ÁNO – NIE (trpí rizikovým faktorom)

RF2. Som spokojný/á s finančným ohodnotením svojej práce?

ÁNO – NIE (trpí rizikovým faktorom)

RF3. Mám moţnosť kariérneho postupu?

ÁNO – NIE (trpí rizikovým faktorom)

RF4. Mám pocit, ţe vykonávam monotónnu prácu?

(trpí rizikovým faktorom) ÁNO – NIE

RF5. Obsah mojej práce je pod moju dosiahnutú kvalifikácie?

(trpí rizikovým faktorom) ÁNO – NIE

RF6. Obsah mojej práce je pod moju intelektovú úroveň?

(trpí rizikovým faktorom) ÁNO – NIE

Rizikový faktor Četnost

Procentuální podíl

vzhledem k celkovému

počtu 88 fyziotepeutů

RF 1 20 23

RF 2 65 74

RF 3 48 55

RF 4 17 19

RF 5 17 19

RF 6 12 14

69

Z uvedených rizikových faktorov sa najčastejšie vyskytoval RF2 a RF3. Z celkového

súboru 88 fyzioterapeutov bolo 65 nespokojných s finančným ohodnotením(RF2) ich

práce (74% fyzioterapeutov). A 48 fyzioterapeutov bolo nespokojných s moţnosťou

kariérneho postupu(RF3) (55% fyzioterapeutov).

5.5.2 HYPOTÉZA Č.1

H01: Dĺţka praxe nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

HA1: Dĺţka praxe má vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Míra vyhoření fyzioterapeutů byla měřena na numerické škále pomocí

standardizovaného dotazníku „Inventář“. Délka praxe byla také zjištěna na numerické

stupnici. Obě veličiny byly popsány pomocí ukazatelů popisné statistiky:

20

65

48

17 17 120

10

20

30

40

50

60

70

RF 1 RF 2 RF 3 RF 4 RF 5 RF 6

Četnostní výskyt jednotlivých rizikových faktorů

Popisná statistika

83 88

1 3

40 57

14,0 26,0

15,5 25,8

11,7 11,8

N

Minimum

Maximum

Medián

Průměr

Směrodatná odchy lka

DP Inventář

70

Testy normality Shapiro-Wilk bylo zjištěno, ţe veličina „Délka praxe“ nemá normální

rozdělení, proto byla vzájemná korelace veličin ověřena výpočtem neparametrického

Spearmanova koeficientu korelace. Statisticky nevýznamná hodnota Spearmanova

korelačního koeficientu, = -0,024, p = 0,829 neumoţňuje zamítnout nulovou

hypotézu H01.

Situace byla znázorněna bodovým grafem a regresní přímkou, která je téměř

vodorovná s osou x.

Testy normality

,922 83 ,0001

,974 83 ,091

DP

Inventář

Stat ist ika df Sig.

Shapiro-Wilk

Korelace

-,024

,829

83

Korelační koef icient

Oboustranná signif ikance

N

DPSpearmanov o ró

Inventář

71

Bodový graf:

5.5.3 HYPOTÉZA Č.2

H02: Rodinný stav nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

HA2: Rodinný stav má vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

K hodnocení míry vyhoření fyzioterapeutů jsme opět pouţili numerickou veličinu

„Inventář“. Rodinný stav byl měřen na nominální škále s úrovněmi „svobodný/á“,

„vdaná/ţenatý“, „rozvedená/ý“, „vdova/vdovec“. Fyzioterapeuti byli rozděleni do

skupin dle jejich rodinného stavu a v kaţdé skupině byla veličina „Inventář“ popsána

pomocí parametrů popisné statistiky. Vzhledem k tomu. ţe v souboru byl pouze jeden

vdovec, byla tato kategorie sloučena s kategorií „rozvedená/ý“.

72

Hypotéza byla ověřena neparametrickým Kruskal-Wallisovým testem, který porovnává

rozloţení veličiny „Inventář“ ve třech skupinách fyzioterapeutů: „svobodný/á“,

„vdaná/ţenatý“, „rozvedená/ý - vdova/vdovec“

Kruskal-Wallisův test:

Na základě Kruskal-Wallisova testu nelze zamítnout nulovou hypotézu H02, neboť

dosaţená hladina signifikance p = 0,838 > 0,05. Rozloţení dat je ukázáno box grafem.

Popisná statistika

Inventář

26 6 43 28,0 27,0 10,5

53 3 57 26,0 25,5 11,8

6 6 49 28,5 28,8 18,1

1 9 9 9,0 9,0 .

86 3 57 26,0 26,0 11,9

Rodinný stav

svobodná/ý

vdaná/ženatý

rozvedená/ý

vdov ec

Celkem

N Minimum Maximum Medián Průměr

Směrodatná

odchy lka

Popisná statistika

Inventář

26 6 43 28,00 26,96 10,539

53 3 57 26,00 25,53 11,820

7 6 49 18,00 26,00 18,129

86 3 57 26,00 26,00 11,906

Rodinný stav

svobodná/ý

vdaná/ženatý

rozvedená/ý - v dovec

Celkem

N Minimum Maximum Medián Průměr

Směrodatná

odchylka

Pořadí

26 45,92

53 42,39

7 42,93

86

Rodinný stav

svobodná/ý

vdaná/ženatý

rozvedená/ý - v dovec

Celkem

Inventář

N

Průměrné

pořadí

Testová statistikaa

,354

2

,838

Chí-kvadrát

Stupně v olnosti

Asy mptotická signif ikance

Inventář

Kruskal Wallis Testa.

73

Box graf:

5.5.4 HYPOTÉZA Č.3

H03: Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov

a náchylnosťou k syndrómu vyhorenia.

HA3: Je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a náchylnosťou

k syndrómu vyhorenia.

Skóre rizikových faktorů bylo spočítáno na základě odpovědí respondentů na otázky 1

aţ 6. Za odpověď, která znamenala, ţe fyzioterapeut trpí rizikovým faktorem pro

potenciální rozvoj syndromu vyhoření, byl zaznamenán jeden bod.

74

Vznikla takto numerická veličina, která byla popsána následující tabulkou:

Testy normality Shapiro-Wilk bylo zjištěno, ţe veličina „Skóre rizikových faktorů

(RF)“ nemá normální rozdělení, proto byla vzájemná korelace veličin opět ověřena

výpočtem neparametrického Spearmanova koeficientu korelace. Statisticky významná

hodnota Spearmanova korelačního koeficientu, = 0,291, p = 0,006 svědčí o slabé

pozitivní korelaci mezi rizikovými faktory a náchylnosti k syndromu vyhoření.

Hypotézu H03 můţeme zamítnout ve prospěch alternativní hypotézy HA3. Situace byla

znázorněna bodovým grafem a regresní přímkou. I z tohoto grafu je patrné, ţe

s rostoucím počtem rizikových faktorů, kterými trpí fyzioterapeuti, roste hodnota jejich

projevů syndromu vyhoření měřených dotazníkem „Inventář“.

Popisná statistika

skóre RF

86 0 6 2,0 2,0 1,4

N Minimum Maximum Medián Průměr

Směrodatná

odchy lka

Testy normality

,893 88 <0,0001skóre RF

Stat ist ika df Sig.

Shapiro-Wilk

Korelace

,291

,006

88

Korelační koef icient

Oboustranná signif ikance

N

skóre RFSpearmanov o ró

Inventář

75

Bodový graf:

5.5.5 HYPOTÉZA Č.4

H04: Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou

úrovňou kvality ţivota.

HA4: Existuje súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou

úrovňou kvality ţivota.

Úrověň kvality ţivota byla měřena standardizovaným dotazníkem kvality ţiota (QoL)

na numerické škále. Tato hypotéza byla ověřena obdobným způsobem jako hypotéza

H03.

76

Statisticky významná hodnota Spearmanova korelačního koeficientu, = -0,276, p =

0,009 svědčí o slabé negativní korelaci mezi rizikovými faktory a celkovou úrovní

kvality ţivota. Hypotézu H04 můţeme zamítnout ve prospěch alternativní hypotézy

HA4. Situace byla znázorněna bodovým grafem a regresní přímkou. Z grafu je opět

patrné, ţe s rostoucím počtem rizikových faktorů, kterými trpí fyzioterapeuti, klesá

hodnota kvality jejich ţivota měřená dotazníkem „QoL“.

Popisná statistika

QoL

86 65 129 97,0 96,9 11,8

N Minimum Maximum Medián Průměr

Směrodatná

odchylka

Testy normality

,985 88 ,423QoL

Statist ika df Sig.

Shapiro-Wilk

Korelace

-,276

,009

88

Korelační koef icient

Oboustranná signif ikance

N

skóre RFSpearmanov o ró

QoL

77

Bodový graf:

5.5.6 HYPOTÉZA Č.5

H05: Nie je súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou

dosahovanou úrovňou kvality ţivota.

HA5: Existuje súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou

dosahovanou úrovňou kvality ţivota.

Tato hypotéza byla opět ověřena výpočtem Spearmanova korelačního koeficientu mezi

veličinami „QoL“ (reprezentuje kvalitu ţivota) a „Inventář“ (představuje míru projevů

syndromu vyhoření).

78

Statisticky významná hodnota Spearmanova korelačního koeficientu, r = -0,712, p <

0,0001 ukazuje silnou negativní korelaci mezi „QoL“ a „Inventářem“. Hypotézu H05

můţeme zamítnout ve prospěch alternativní hypotézy HA5.

Situace byla opět znázorněna bodovým grafem s regresní přímkou. Z grafu je patrná

negativní závislost mezi zkoumanými veličinami.

Bodový graf:

Korelace

-,712

<0,0001

88

Korelační koef icient

Oboustranná signif ikance

N

QoLSpearmanov o ró

Inventář

79

5.6 Zhrnutie výsledkov štatistického spracovania

HYPOTÉZA Č.1

H01: Dĺţka praxe nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

HA1: Dĺţka praxe má vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Výsledky výskumu ukázali štatisticky nevýznamnú hodnotu signifikancie p = 0,829,

ktorá neumoţňuje zamietnuť nulovú hypotézu H01.

HYPOTÉZA Č.2

H02: Rodinný stav nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

HA2: Rodinný stav má vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Na základe prevedeného testu nemoţno zamietnuť nulovú hypotézu H02, pretoţe

dosiahnutá hladina signifikancie p = 0,838 > 0,05.

HYPOTÉZA Č.3

H03: Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov

a náchylnosťou k syndrómu vyhorenia.

HA3: Je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a náchylnosťou

k syndrómu vyhorenia.

Z výsledkov vyplýva, ţe hypotéza H03 môţe byť zamietnutá v prospech alternatívnej

hypotézy. Preto môţeme tvrdiť, ţe s rastúcim počtom rizikových faktorov, ktorými

fyzioterapeuti trpia, rastie hodnota ich prejavov syndrómu vyhorenia.

80

HYPOTÉZA Č.4

H04: Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou

úrovňou kvality ţivota.

HA4: Existuje súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou

úrovňou kvality ţivota.

Hypotéza H04 môţe byť zamietnutá v prospech alternatívnej hypotézy. S rastúcim

počtom rizikových faktorov, ktorými trpia fyzioterapeuti, klesá hodnota kvality ich

ţivota.

HYPOTÉZA Č.5

H05: Nie je súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou

dosahovanou úrovňou kvality ţivota.

HA5: Existuje súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou

dosahovanou úrovňou kvality ţivota.

Výsledky výskumu ukazujú silnú negatívnu koreláciu medzi hodnotou kvality ţivota a

náchylnosťou k syndrómu vyhorenia. H05 môţe byť zamietnutá v prospech

alternatívnej hypotézy. Čím viac prejavov syndrómu vyhorenia preukazujú

fyzioterapeuti, tým horšia je ich dosahovaná kvalita ţivota.

81

5.6.1 Popisná štatistika výstupov získaných dotazníkom Inventář projevů

syndromu vyhoření

Celkové skóre počítané u kaţdého dotazníku, bolo merané na numerickej škále. Skóre

mohlo dosahovať hodnoty od 0 do 96 bodov.

5.6.2 Popisná štatistika výstupov získaných dotazníkom WHOQoL-BREF

Celkové skóre počítané u kaţdého dotazníku, bolo merané na numerickej škále. Skóre

mohlo dosahovať hodnoty od 26 do 130 bodov.

Inventář

88

3

57

26

25,8

11,8

Maximum

Medián

Priemer

Smerodatná odchylka

Minimum

N

Popisná štatistika

Priemer

Smerodatná odchylka

Popisná štatistika WHOQoL-BREF

86

65

129

97

96,9

11,8

N

Minimum

Maximum

Medián

82

5.7 DISKUSIA

Diplomová práca si kladie za hlavný cieľ popísať syndróm vyhorenia

u fyzioterapeutov a súvislosti s vybranými rizikovými faktormi a kvalitou ţivota.

Výskum prebiehal formou dotazníkového šetrenia v nemocniciach Olomouckého

kraja. Pôvodný zámer bol uskutočniť toto šetrenie iba v nemocniciach Spoločnosti

AGEL a.s., kde som predpokladal pribliţne rovnaké pracovné podmienky. Vzhľadom

k tomu, ţe tieto nemocnice neposkytovali dostatočné mnoţstvo respondentov, musel

som výskum rozšíriť aj na ostatné mne dostupné zariadenia. Je otázkou nakoľko tento

fakt mohol ovplyvniť výsledky výskumu.

Syndróm vyhorenia je abstraktný pojem, má veľa determinánt, je ťaţko merateľný. Čo

je hodnotiteľné sú rizikové faktory a vzájomné súvislosti.

K sledovaniu syndrómu vyhorenia som zvolil dotazník Inventář projevů syndromu

vyhoření. Nevýhodou pouţitého dotazníku je absencia hodnotiacej škály výstupov, to

znamená, ţe nie je moţné jednoznačne určiť status vyhorenia.

Tento dotazník pouţil aj Hosák136

. Vo svojej práci skúmal závaţnosť syndrómu

vyhorenia u sestier pracujúcich na psychiatrii a internom oddelení. V literatúre som

našiel práce zaoberajúce sa touto problematikou, ktoré ale pouţili iné dotazníky

napríklad MBI (Maslach Burnout Inventory), BM (Burnout Measure).

Nejednotnosť výskumnej metodiky sťaţuje konfrontáciu výstupov jednotlivých

výskumov. Ak by boli jednotlivé výskumy porovnateľné, mohol by byť vytvorený

solídny podklad pre aplikáciu jednotlivých preventívnych postupov vedúcich

k zníţeniu syndrómu vyhorenia.

Vzhľadom k tomu, ţe som v literatúre nenašiel výskumné práce zaoberajúce sa

problematikou syndrómu vyhorenia konkrétne u fyzioterapeutov, môţem moje

výsledky porovnávať s len výsledkami výskumov prevedených medzi zdravotníckymi

pracovníkmi.

136 Porovnaj Hosák, L., Hosáková, J., a Čermáková, E., Syndrom profesionálního vyhoření zdravotnických pracovníků. s. 202-

203

83

Stanoveným cieľom sa autor zameral na zistenie súvislosti medzi skúmanými

rizikovými faktormi v práci fyzioterapeuta, syndrómom vyhorenia a kvalitou ţivota.

Cieľ bol splnený zodpovedaním stanovených hypotéz vyplývajúcich z výskumných

otázok.

Vzhľadom k šírke problematiky, ktorú autor skúmal, pracoval len s celkovým skóre

poskytovaným oboma dotazníkmi. Do budúcna by bolo zaujímavé zaoberať sa

podrobnejším skúmaním jednotlivých rovín a domén, ktoré vyhodnocujú pouţité

dotazníky.

HYPOTÉZA Č.1

Dĺţka praxe nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Výsledky výskumu neumoţňujú zamietnuť túto hypotézu. Tento výsledok nie je

prekvapujúci, pretoţe odpovede v dostupnej literatúre sú nejednotné.

Marečková137

uvádza štatistický významný vzťah medzi intenzitou syndrómu

vyhorenia a dĺţkou ošetrovateľskej praxe. Výskum previedla u sestier na internom

a onkologickom oddelení a k hodnoteniu pouţila MBI dotazník.

Šeblová a Kebza138

zhodne potvrdili súvislosť medzi dĺţkou praxe a prejavmi

vyhorenia u pracovníkov záchranných sluţieb.

Naopak Libigerová139

nedokázala vplyv počtu odpracovaných rokov v zdravotníctve

na výskyt syndrómu vyhorenia stredných zdravotníckych pracovníkov.

HYPOTÉZA Č.2

Rodinný stav nemá vplyv na vyhorenie fyzioterapeutov.

Druhá hypotéza nemôţe byť taktieţ zamietnutá na základe výsledkov výskumu.

Tento výsledok je prekvapujúci, pretoţe rodinné prostredie tvorí významnú zloţku

137 Porovnaj Marečková, J., Valentová, I., Syndrom vyhoření a sledování jeho výskytu u sester. s. 70- 76.

138 Porovnaj Šeblová, J., Kebza, V., Zátěţ a stres pracovníků záchranných sluţeb v České Republice. s. 404- 417.

139 Porovnaj Libigerová, E., Syndrom profesionálního vyhoření. s. 186- 190.

84

takzvanej sociálnej siete, ktorá má protektívny vplyv na rozvoj syndrómu vyhorenia.

V skúmanom súbore bolo v skupine slobodný- 26 probandov, v skupine vydatá/ţenatý-

53 probandov a v skupine rozvedený/vdovec- 7 probandov. U rozvedených a vdovcov

by sa dalo predpokladať, ţe bude vyššia náchylnosť k vyhoreniu, ale nízky počet

respondentov v tejto skupine mohol ovplyvniť výsledky tohto šetrenia.

Rybárová a Stejskalová140

potvrdila vyšší výskyt rizika vyhorenia u rozvedených

zdravotných sestier v svojom výskume. A taktieţ Dimunová141

udáva rodinný stav

(slobodný, rozvedený, vdovec) u muţov ako rizikový faktor.

HYPOTÉZA Č.3

Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a náchylnosťou k

syndrómu vyhorenia.

Výsledky výskumu potvrdzujú súvislosť medzi počtom skúmaných faktorov

a náchylnosťou k syndrómu vyhorenia. Preto môţeme tvrdiť, ţe s rastúcim počtom

rizikových faktorov, ktorými fyzioterapeuti trpia, rastie hodnota ich prejavov

syndrómu vyhorenia.

Tieto výsledky sa dali predpokladať, pretoţe čím viac stresových a rizikových faktorov

na človeka pôsobí, tým sa skôr môţe prekročiť hranica jeho odolnosti.

V rozsiahlej štúdii uskutočnenej v desiatich zemiach európskej únie NEXT Study142

(štúdia o predčasných odchodoch zdravotných sestier) boli mapované fyzické

a psychické záťaţe sestier. Na Slovensku kaţdá štvrtá sestra podľa tejto štúdie trpí

syndrómom vyhorenia. Slovenské sestry sa tak dostali na druhé miesto hneď za

belgickými.

140 Porovnaj Rybárová, D., Stejskalová, B., Syndróm vyhorenia u sestier intenzívnej starostlivosti. s.121.

141 Porovnaj Dimunová, L., Vplyv sociálno-demografických ukazovateľov na výskyt syndrómu vyhorenia u sestier na slovesnku,

PROFESE on-line, 2008, ročník 1/2, s. 63 http://www.pouzp.cz/data/File/Casopis-online-pdf/cislo2-08/vplyv-socialno.pdf

142 Porovnaj Kovářová, M., Hanzlíková, A. Fyzické a psychické nároky práce operačných sestier v kontexte NEXT štúdie. s. 6-

10

85

HYPOTÉZA Č.4

Nie je súvislosť medzi počtom skúmaných rizikových faktorov a celkovou

úrovňou kvality ţivota.

Výskum potvrdil, ţe s rastúcim počtom rizikových faktorov, ktorými trpia

fyzioterapeuti, klesá hodnota kvality ich ţivota. Tým sa potvrdila spojitosť medzi

etiológiou syndrómu vyhorenia a zhoršenou kvalitou ţivota.

HYPOTÉZA Č.5

Nie je súvislosť medzi náchylnosťou k syndrómu vyhorenia a celkovou

dosahovanou úrovňou kvality ţivota.

Výsledky výskumu ukazujú silnú negatívnu koreláciu medzi hodnotou kvality ţivota a

náchylnosťou k syndrómu vyhorenia. Čím viac prejavov syndrómu vyhorenia

preukazujú fyzioterapeuti, tým horšia je ich dosahovaná kvalita ţivota.

Selko143

v štúdii, ktorú previedol v roku 2002 medzi slovenskými zdravotníkmi

(chirurgovia z kliniky srdcovej chirurgie a sestry z jednotky intenzívnej starostlivosti),

skúmal okrem iného kvalitu ţivota a syndróm vyhorenia. Pouţil iné metodiky

výskumu. Skríningový dotazník na meranie kvality ţivota podľa QLWHO/EURO 98

a Maslachovej dotazník na meranie burnout MBI. Z jeho výskumu vyplynulo pomerne

alarmujúce číslo, takmer 60% probandov bolo v pásme svedčiacom pre zhoršenú

kvalitu ţivota a 30% z nich malo hodnoty vyţadujúce odbornú intervenciu. Ţiaľ táto

práca sa nedá porovnať s našou z dôvodu, ţe autor neporovnával vzájomný vzťah

medzi burnout a kvalitou ţivota. V praxi sa zhoršenie ţivotného štýlu prejavuje najmä

zvýšeným konzumom alkoholu, cigariet a zvýšenou chorobnosťou.

K získaniu obrazu o závaţnosti syndrómu vyhorenia u fyzioterapeutov ako

zdravotníckej profesie, by mala byť pouţitá metodika, kde by sa porovnávali výsledky

dvoch súborov, pretoţe dotazník nemá hodnotiacu škálu jednoznačne určujúcu stav

vyhorenia.

143 Porovnaj Selko, D., Syndróm vyhorenia a zdravotné riziko. s. 66- 68.

86

V dostupnej literatúre som našiel prácu Hosáka144

, ktorý pouţil identický dotazník pri

zisťovaní závaţnosti syndrómu vyhorenia u sestier pracujúcich na psychiatrii

a internom oddelení. Súbor 54 sestier na internom oddelení dosahovalo v celkovom

skóre: minimum 10, maximum 53 a medián 31. Súbor 34 sestier na psychiatrii

dosahoval v celkovom skóre: minimum 5, maximum 49 a medián 15. Autor sa

domnieva, ţe súbor fyzioterapeutov by sa mohol dať prirovnať skôr k sestrám na

internom oddelení, ktoré dosahovali horšie výsledky.

Výsledkami svojej štúdie autor poukazuje na riziká syndrómu vyhorenia v práci

fyzioterapeutov a ich súvislosť s vyhorením a kvalitou ţivota.

V autorovi dostupnej odbornej literatúre chýbajú realizované väčšie štúdie, ktoré by sa

venovali tejto problematike medzi fyzioterapeutmi. Absencia výsledkov takýchto prác

môţe viesť k falošnej predstave, ţe syndróm vyhorenia sa fyzioterapeutov netýka.

S týmto názorom som sa stretol pri získavaní povolenia previesť výskum v jednom

zdravotníckom zariadení. Negatívny postoj k spolupráci si vedúci pracovník odôvodnil

tvrdením, ţe všetci jeho zamestnanci sú v poriadku.

Výsledky tejto štúdie nabádajú k intenzívnejšej prevencii formou supervízie a iných

opatrení uvedených v podkapitole 1.9 (s. 86).

144 Porovnaj Hosák, L., Hosáková, J., a Čermáková, E., Syndrom profesionálního vyhoření zdravotnických pracovníků. s. 202-

203

87

ZÁVER

Diplomová práca „Syndróm vyhorenia v pomáhajúcich profesiách – so zameraním na

prácu fyzioterapeutov“ prináša zamyslenie sa nad aktuálnou témou syndrómu

vyhorenia. Problematike syndrómu vyhorenia je dnes venovaná rozsiahla odborná

literatúra a vedecké publikácie. Ale autor prináša pohľad predsa len v niečom

výnimočný, pretoţe sa zamýšľa nad uvedenou problematikou z pohľadu fyzioterapie,

rizikových faktorov , s ktorými sa sám ako fyzioterapeut v práci stretáva. Zároveň sa

zaoberá súvislosťami medzi syndrómom vyhorenia a kvalitou ţivota.

Práca je členená do časti teoretickej a časti praktickej. V teoretickej časti autor

rozoberá syndróm vyhorenia, jeho definovanie, etiológiou, priebeh, prejavy. Pomerne

rozsiahlo sa venuje spôsobom internej a externej prevencie a zároveň popisuje návrhy

pre prax, ktoré sú potrebné pre prácu manaţéra.

Osvojenie si základných postupov a stratégií pri hodnotení stresogénných situácií

a zvládaní stresu, rovnako úprava ţivotosprávy, pracovného reţimu a celkového

ţivotného štýlu je nevyhnutný predpoklad úspešnej prevencie syndrómu vyhorenia, ale

aj neklesajúcej kvality ţivota.

V ďalšej teoretickej kapitole nás autor zoznamuje s profesiou fyzioterapeuta, jej

začlenením do komplexu rehabilitácie. Objasňuje jej miesto na poly rehabilitácie.

Popisuje denný reţim práce fyzioterapeuta, pričom poukazuje na vzťahy medzi lekár –

fyzioterapeut – sestra – pacient, ako zdroj moţných interpersonálných problémov.

Fyzioterapia ako zdravotnícka profesia je pomerne mladý, vyvíjajúci sa nelekársky

zdravotnícky odbor, ktorý ešte v mnohých ohľadoch trpí detskými chorobami,

z aspektu rizikových faktorov skúmaného syndrómu.

Rizikovým faktorom pre vývoj syndrómu vyhorenia je venovaná samostatná

podkapitola. Autor uvádza súvislosti týchto faktorov aj s kvalitou ţivota.

88

Popis kvality ţivota, ako pomerne vágneho aţ abstraktného pojmu, nachádzame

v poslednej teoretickej kapitole. Táto zároveň obsahuje informácie o výskumných

moţnostiach merania kvality ţivota vyuţitím dotazníku WHOQoL-BREF.

Praktická časť diplomovej práce je robená formou kvantitatívneho výskumu, ktorý

prebiehal v novembri a decembri 2011v piatich nemocniciach Olomouckého kraja.

Dotazníkového šetrenia sa zúčastnilo 88 fyzioterapeutov.

Cieľom výskumnej časti bolo vedecké zistenie vzájomných súvislostí medzi

syndrómom vyhorenia, skúmanými rizikovými faktormi a kvalitou ţivota

fyzioterapeutov. Taktieţ bol skúmaný vplyv dĺţky praxe a rodinného stavu na syndróm

vyhorenia. U týchto dvoch veličín nie je moţné zamietnuť tvrdenie, ţe nemajú vplyv

na vyhorenie. Ďalším štatistickým zhodnotením výsledkov získaných

administrovaných dotazníkov sa podarilo vyvrátiť tvrdenia o vzájomnej nesúvislosti

syndrómu vyhorenia, počtu skúmaných rizikových faktorov a kvality ţivota.

Aby sa dali výsledky jednotlivých výskumných prác v tejto skúmanej problematike

porovnávať, bolo by vhodné ich metodiku čo najviac zjednotiť. Tým by sa vytvoril

dobrý základ pre aplikáciu moţných postupov v prevencií syndrómu vyhorenia.

Autor v práci dokázal, ţe aj v profesií fyzioterapeut sú rizikové faktory, ktoré

v konečnom dôsledku môţu viesť k vyhoreniu a zniţovaniu kvality ţivota . Poukázal

na potrebu preventívnych opatrení k minimalizácií negatívnych dopadov pracovného

stresu, tieto sú výzvou pre manaţment zdravotníckych zariadení. Môţe sa tým predísť

predčasným odchodom z oboru, zvýšiť spokojnosť pracovníkov a následne moţno

zlepšiť úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

89

ANOTÁCIA

Priezvisko a meno autora: Zbojan Martin

Inštitúcia: Ústav zdravotnického managementu

Názov práce: Syndróm vyhorenia v pomáhajúcich profesiách –

so zameraním na prácu fyzioterapeutov

Vedúci práce: MUDr. Mgr. Jan Luţný, Ph.D.

Počet strán: 103

Počet príloh: 2

Rok obhajoby: 2012

Kľúčové slová: syndróm vyhorenia

stres

kvalita ţivota

fyzioterapia

Inventář projevů syndromu vyhoření

WHOQoL BREF

Diplomová práca sa zaoberá problematikou syndrómu vyhorenia v pohľade na prácu

fyzioterapeutov. V teoretickej časti prináša súhrn poznatkov v oblasti syndrómu

vyhorenia, kvality ţivota a samotný pohľad na problematiku profesie fyzioterapeut.

Výskumná časť je postavená na dotazníkovom šetrení realizovanom na súbore

fyzioterapeutov v nemocniciach Olomouckého kraja. Výskum porovnáva mieru rizika

vzniku syndrómu vyhorenia a kvalitu ţivota fyzioterapeutov s ohľadom na stanovené

hypotézy. Diplomová práca je pokusom autora priniesť ucelený pohľad na

problematiku syndrómu vyhorenia v profesií fyzioterapeut, podloţený výsledkami

vlastnej výskumnej práce a zároveň poukazuje na vhodnosť zvýšenia starostlivosti

v prevencií a zvládaní tohto syndrómu u fyzioterapeutov.

The thesis deals with the problem of burnout in relation to the work of

physiotherapists. The theoretical part provides a summary of knowledge in the field of

burnout, quality of life itself and looks at the issue of a physiotherapist profession. The

research part is based on a survey involving a set of physiotherapists in hospitals in the

Olomouc region. The research compares the level of risk of burnout and quality of life

of physiotherapists with respect to the specified hypothesis. The author’s aspiration

with the thesis is to provide a comprehensive review of the problem of burnout in the

physiotherapist profession, supported by the results of own research work and also

points out the appropriateness of an increased care in prevention and management of

this syndrome in physiotherapists.

90

LITERATÚRA A PRAMENE

1. AKGUN, Seval; AL-ASSAF, A.F.; BAKAN, Coskun. Reducing burnout among

hospital professionals. The Journal of Employee Assistance [online]. July 1,

2008 [cit. 2011-09-14]. Dostupné na WWW:

http://www.thefreelibrary.com/Reducing+burnout+among+hospital+profession

als%3A+EAPs+can+help+identify...-a0189703746

2. ANDRÁŠIOVA, Maria, Syndróm vyhorenia v lekárskej praxi. Via practica, So-

len, 2006, roč.3, č.12, s. 559- 561, ISSN 1336-4790.

3. BALÁŢOVÁ, Jana. Kvalita ţivota v dynamickom svete. ProgressLetter. Trna-

va: VELDAN. ISSN 1338-4236. 2011, roč. 9, č. 6, s. 4- 6.

4. BARTOŠÍKOVÁ, Ivana, O syndromu vyhoření pro zdravotní sestry. 1. vydání,

NCO NZO Brno, 2006, 86s., ISBN 80-7013-439-9.

5. BURÁK, Emil, Piliere pracovnej spokojnosti. Poradca s.r.o. [online]. 2007,

[cit. 2011-08-28]. Dostupné na WWW:

http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=7220

7

6. DIMUNOVÁ, Lucia, Vplyv sociálno-demografických ukazovateľov na výskyt

syndrómu vyhorenia u sestier na slovesnku. PROFESE on-line [online]. Záři

2008, ročník 1/2 [cit. 2011-09-14], s. 63. Dostupné na WWW:

http://www.pouzp.cz/data/File/Casopis-online-pdf/cislo2-08/vplyv-socialno.pdf

7. DRAGOMIRECKÁ, Eva, BARTOŇOVÁ, Jitka, Příručka pro uživatele české

verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické organizace. Psychiatrické

centrum Praha, 2006, 92s., ISBN 80-85121-82-4.

8. DUŠEK, Karel, VEČEŘOVÁ, Alena, Diagnostika a terapie duševních poruch.

Praha: Grada, 2010, 632 s., ISBN 978-80-247-1620-6.

9. FUCHSOVÁ, Katarína, KRAVČÁKOVÁ,Gabriela, Manažment pracovnej

motivácie. Bratislava: IRIS, 2004 , 170s. ISBN 80-89018-66-1.

10. HENNIG, Claudius, KELLER, Gustav, Antistresový program pro učitele: pro-

jevy, příčiny a způsoby překonání stresu z povolání. Preloţila Jitka Vrátilová. 1.

vyd. Praha: Portál, 1996, 96s., ISBN 80-7178-093-6.

91

11. HERMAN, Erik, PRAŠKO, Ján, a SEIFERTOVÁ, Dagmar, Konziliární psy-

chiatrie. MEDICAL TRIBUNE CZ s.r.o., 2007, 600 s., ISBN 978-80-903708-

9-0,

12. HILTON, Jonathan, Jak překonat stres doma, v práci, na cestách. Praha: Svojka

& Co., 2008, 142 s., ISBN 978-80-256-0092-4.

13. HOSÁK, Ladislav, HOSÁKOVÁ, Jiřina, a ČERMÁKOVÁ, Eva, Syndrom pro-

fesionálního vyhoření zdravotnických pracovníků. Psychiatria pre prax, Brati-

slava: Solen, 2005, roč. 6, č. 4, s. 202- 203. ISSN 1335-9584.

14. HOSKOVEC, Jiří, a kol. Psychologie ve světě práce. Praha: Karolinum, 2003,

462 s., ISBN 80-24604-48-5.

15. HUČÍN, Jakub, Kdyţ se práce stane noční můrou. Psychologie dnes, Praha:

Portal, ISSN 1212-9607. 2005, 11(7/8), 11-15.

16. JEKLOVÁ, Marta, REITMAYEROVÁ, Eva, Syndróm vyhoření. Vzdělávací

institut ochrany dětí, 2006, 32 s., ISBN 80-86991-74-1.

17. KALLWAS, Angelika, Syndróm vyhoření v práci a osobním životě. Praha: Por-

tál, 2007, 144s., ISBN 978-80-7367.

18. KEBZA, Vladimír, ŠOLCOVÁ, Ivana, Syndrom vyhoření. 2. rozšířené a dopl-

něné vydání, Praha: SZÚ, 2003, 23s., ISBN 80-7071-231-7.

19. KOLÁŘ, Pavel, et al., Rehabilitace v klinické praxi., První vydání, Praha: Ga-

len, 2009, 713 s., ISBN 978-80-7262-657-1.

20. KOLLÁRIK, Teodor, Sociálna psychológia práce, Bratislava: Universita Ko-

menského, 2002, 192s., ISBN 80-223-1731-4.

21. KOPŘIVA, Karel, Lidský vztah jako součást profese., 2. rozšířené vydání. Pra-

ha: Portál, 1997, 147s., ISBN 80-7178-150-9.

22. KOVAŘOVÁ, Mária, a DÓCI, Ivan, Pracovné podmienky sestier a burnout

syndróm vedecká monografia. Roţňava: Roven, 2007, 105s., ISBN 978-80-

89168-23-1.

23. KOVÁŘOVÁ, Mária, HANZLÍKOVÁ, Alţbeta, Fyzické a psychické nároky

práce operačných sestier v kontexte NEXT štúdie. Revue ošetrovateľstva a la-

boratorných metodík. Bratislava: 2005, roč. 11, č. 1, s. 6-10, ISSN 1335-5090.

24. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Psychologie nemoci. 1. Vydáni, Praha: Grada, 2002,

200s., ISBN 80-247-0179-0.

92

25. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Duševní hygiena zdravotní sestry. Praha GRADA Pu-

blishing a.s., 2004, 80 s., ISBN 80-247-0784-5.

26. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Jak neztratit nadšení., Praha: Grada, 1998, 136 s., ISBN

80-7169-551-3.

27. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Jak zvládat stres. Praha: Avicenum, 1994, 188 s., ISBN

80-7169-121-6.

28. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Mať pre čo žiť. Karmelitánske nakladateľstvo

v Bratislave, 2010, 135s., ISBN 978-80-89231-23-2.

29. KŘIVOHLAVÝ, Jaro, Pozitivní psychológie. Praha: Portal, 2004, 200 s., ISBN

80-7178-835-x.

30. KUBÁNI, Viliam, Všeobecná psychológia. Prešovská univerzita v Prešove,

2010, 157 s., ISBN 978-80-555-0172-7

31. LIBIGEROVÁ, Eva, Syndrom profesionálního vyhoření. Praktický lékař,

1999, roč. 79, č. 4, str.186- 190. ISSN 0032-6739.

32. MALLOTOVÁ, K., Burn-out neboli syndrom vyhoření. Psychologie dnes

(psychológie, psychoterapie, životní štýl). Praha: Portál, VI. Ročník, číslo 2,

2000, s. 14-15, ISSN:1211-5886.

33. MAREČKOVÁ, Jana, VALENTOVÁ, Iveta, Syndrom vyhoření a sledování je-

ho výskytu u sester. Ošetřovatelství na prahu 3. tisíciletí. Sborník příspěvkú 2.

Konference ošetřovatelství s mezinárodní účastí. Velká Bystřice, 2000, s. 70-

76.

34. MIŠKOLCIOVÁ, Lýdia, Syndróm vyhorenia u učiteľov základných škôl a

možnosti jeho prevencie. Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, 2008, 114

s., ISBN 978-80-8083-625-2.

35. MLČÁK, Zdeňek, Psychologie zdraví a nemoci. Ostravská univerzita v Ostra-

vě Filozofická Fakulta, 2007, 84 s., ISBN 80-7368-035-1.

36. NEŠPOR, Karel, Prevence zvládání profesionálního stresu ve zdravotnictví.

Lékařské listy (Příloha ZN), Praha: Mladá fronta, ISSN 0044-1996. 1995, roč.

44, č.23, s. 14- 15.

37. Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotnických oborů

v Brně[online]. [cit. 2011-09-14] Dostupné na WWW:

http://www.nconzo.cz/web/guest/home

93

38. Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR[online]. Mezinárodní statistická

klasifikace nemocí a přidruţených zdravotních problémů (MKN-10). [cit.

2011-09-14]Dostupné na WWW: http://www.uzis.cz/cz/mkn/index.html

39. PISOŇOVÁ, Mária, Teória a prax efektívneho sebariadenia. UKF v Nitre PF,

2009, 141 s., ISBN 978-80-8094-469-8.

40. PRAŠKO, JÁN, Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2003, 201

s., ISBN 80-247-0185-5.

41. PŘIKRILOVÁ, Dagmar, NAKLÁDALOVÁ, Marie, a LUŢNÝ, Jan, Burnout

syndrom – myslíme na tuto diagnózu?[online], [cit. 2011-09-14], Dostupné na

WWW: http://www.lf.upol.cz/uploads/media/Syndrom_vyhoreni_-

_diagnostika.pdf

42. Registrace nelékařských zdravotnických pracovníků po nabytí účinnosti „malé

novely“ [online], NCONZO v Brně, s. 2, [cit. 2011-09-14]. Dostupné na

WWW: http://www.nconzo.cz/c/document_library/get_file?uuid=fce4dd08-

ca37-4b57-957e-cb49ef568640&groupId=10122

43. RICHARDS, Mary, Stres. 1. vydání, Praha: Portál, 2006, 112s., ISBN 80-7367-

082-8.

44. RYBÁROVÁ, Daniela, STEJSKALOVÁ, Bibiana, Syndróm vyhorenia u

sestier intenzívnej starostlivosti[online]. MOLISA - Medicínsko ošetrovateľské

listy Šariša. Recenzovaný zborník, [cit. 2011-09-14], Dostupné na WWW:

http://www.unipo.sk/public/media/12634/Ryb%C3%A1rov%C3%A1%20D.,%

20Stejskalov%C3%A1%20B.,Syndr%C3%B3m%20vyhorenia%20u%20sestier

%20intenz%C3%ADvnej%20starostlivosti.pdf

45. SCUTTER, Sheila, GOOLD, Melissa, Burnout in recently qualified physiothe-

rapists in South Australia[online]. Australian physiotherapy journal, vol. 41,

no. 2, 1995 [cit. 2011-09-14]. Dostupné na WWW:

http://ajp.physiotherapy.asn.au/AJP/vol_41/2/AustJPhysiotherv41i2Scutter.pdf

46. SELKO, Dušan, Psychológia zdravia – Zdravie a múdrosť Psychológia zdravia

a syndróm vyhorenia Rodové rozdiely v zdraví. Zborník zo 4. Celoštátnej kon-

ferencie PZ, Bratislava: MAURO, 2009, 228s., ISBN 978-80-968092-6-4.

47. SCHMIDBAUER, Wolfgang, Syndrom pomocníka. Preloţil Petr Babka. 1. vy-

dání. Praha: Portál, 2008, s. 225-226, ISBN 978-80-7367-369-7.

94

48. SCHREIBER, Vratislav, Lidský stres. 1. vydání. Praha: Akademia, 1992. 84 s.

ISBN 80-200-0458-0.

49. SOKÁČOVÁ, Viera, Syndróm vyhorenia u podnikateľov a jeho dôsledky., 5.

Medzinárodná konferencia doktorandov odborov Psychológia a Sociálna práca

[online]. [cit. 2011-09-14], s.249. Dostupné na WWW:

http://www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/PhD%20konf%202010/SUBORY/PDF/31_Sokac

ova.pdf

50. STIBALOVÁ, Kateřina. Burnout syndrom. Sociální služby. Tábor: Asociace

poskytovatelů sociálních sluţeb ČR. ISSN 1803-7348. 2010, roč. 12, č. 10, s.

20- 21.

51. ŠEBLOVÁ, Jana, KEBZA, Vladimír, Zátěţ a stres pracovníků záchranných

sluţeb v České Republice. Československá psychologie. 2007, roč. 51, č. 4, s.

404 - 417. ISSN: 0009-062X.

52. ŠIMEK, A., Supervize je u nás stále nová. Psychoterapeutické sešity. 2/2000,

roč.1, s.2, Praţský psychoterapeutický institut.

53. TOKÁROVÁ, Anna, Kvalita ţivota v kontextoch globalizácie a výkonovej

spoločnosti. Slovensko- poľský zborník štúdií a článkov. Prešov: FF PU, 2002,

199s., ISBN 80-8068-087-6.

54. TOŠNER, Jiří, TOŠNEROVÁ, Tamara, Burn – out syndrom: Syndrom vyhoře-

ní. [online], Praha: HESTIA, 2002, [cit. 2011-09-14] 16 s. Dostupné na WWW:

http://www.hest.cz/res/data/006/000985.doc

55. VASKÁ, Eva, Koncepcia nášho oboru je prelomový moment, Zdravotnícke no-

viny, Bratislava: ECOPRESS, ISSN 1335-4477. 2010, roč. 15, č. 42, s. 6.

56. Vyhláška č. 39/2005 Sb., kterou se stanoví minimální poţadavky na studijní

programy k získání odborné způsobilosti k výkonu nelékařského zdravotnické-

ho povolání. Sbírka zákonů ČR. Ministerstvo zdravtonictví. Roč. 2005, částka

46/2010, s.1695- 1698.

57. Vyhláška č. 55/2011 Sb. - Vyhláška o činnostech zdravotnických pracovníků a

jiných odborných pracovníků. Sbírka zákonů ČR. Ministerstvo zdravtonictví.

Roč. 2011, částka 20/2011 Sb.

58. WHOQOL GROUP. The World Health Organization Quality of Life As-

sessment (WHOQOL): Development and general psychometric properties, Soc

Sci Med 1998, 46(12), s. 1569- 1585.

95

59. Zákon č. 96/2004 Sb. o podmínkách získávání a uznávání způsobilosti k výko-

nu nelékařských zdravotnických povolání a k výkonu činností souvisejících s

poskytováním zdravotní péče a o změně některých souvisejících zákonů(zákon

o nelékařských zdravotnických povoláních). Sbírka zákonů ČR. Ministerstvo

zdravtonictví. Roč. 2004, částka 30/2004, s.1452.

60. Zdravotnické noviny [online], Praha: Mladá fronta, č. 37/2002, [cit. 2011-09-

14]. Dvojtýţdenník. Dostupné na WWW:

http://www.zdn.cz/clanek/zdravotnicke-noviny/fyzioterapie-vnasi-pohyb-do-

lidskych-tel-i-do-mediciny-148016

96

ZOZNAM OBRÁZKOV

Graf č. 1: Vek respondentov ........................................................................ 60

Graf č. 2: Pohlavie respondentov................................................................. 61

Graf č. 3: Dĺţka praxe respondentov............................................................ 61

Graf č. 4: Rodinný stav respondentov.......................................................... 62

97

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č.1: Základné oblasti kvality ţivota podľa WHO.............................. 53

Tabuľka č.2: Indikátory pre oblasť telesného zdravia a úrovne nezávislosti.... 53

Tabuľka č.3: Indikátory pre oblasť psychických funkcii................................ 54

Tabuľka č.4: Indikátory pre oblasť sociálnych vzťahov................................. 54

Tabuľka č.5: Indikátory pre oblasť vplyvov prostredia................................... 54

Tabuľka č.6. Dotazníky kvality ţivota WHO................................................ 56

Tabuľka č.7: Oblasti (domény) dotazníka kvality ţivota WHOQoL BREF...... 57

Tabuľka č.8: Vek respondentov.................................................................... 60

Tabuľka č.9: Pohlavie respondentov............................................................. 60

Tabuľka č.10: Dĺţka praxe respondentov...................................................... 61

Tabuľka č.11: Rodinný stav respondentov.................................................... 62

98

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha č.1: Dotazník pouţitý vo výskume

Príloha č.2: Model pracovného stresu podľa C.L.Coopera a J. Marshallovej

99

Príloha č.1: Dotazník pouţitý vo výskume

Váţený kolego/kolegyně,

studuji 3. ročník magisterského studijního programu Management zdravotnictví na

FZV UPOL v Olomouci. Tématem mé diplomové práce je- Syndrom vyhoření u

fyzioterapeutů. Ţádám Vás o laskavé vyplnění následujícího dotazníku, který mi

poskytne cenné informace pro mou práci. Prosím Vás o dopověď na všechny otázky.

Správnou odpověď zakrouţkujte, nebo vyplňte písemně.

Získané informace jsou anonymní a budou chráněny před zneuţitím.

Za otevřenost a upřímnost při vyplňování dotazníku Vám předem děkuji.

Bc. Martin Zbojan

Vstupní údaje:

Věk:…………

Pohlaví: Muţ - Ţena

Délka praxe v letech:………………

Rodinný stav: svobodný ţenatý/ vdaná rozvedený/ á vdovec/ vdova

1. Jsem spokojený/ á s mým zaměstnáním: Ano - Ne

2. Jsem spokojený/ á s finančním ohodnocením mé práce: Ano - Ne

3. Mám moţnost karierního postupu: Ano - Ne

4. Mám pocit, ţe vykonávám monotónní práci: Ano - Ne

5. Obsah mé práce je pod mojí dosaţenou kvalifikací: Ano - Ne

6. Obsah mé práce je pod mojí intelektovou úrovní: Ano - Ne

100

Inventář projevů syndromu vyhoření

(zaškrtněte u kaţdé poloţky, do jaké míry se vás jednotlivé výpovědi týkají)

vţdy často někdy zřídka nikdy

Počet bodů 4 3 2 1 0

1. Obtíţně se soustřeďuji 4 3 2 1 0

2. Nedokáţi se radovat ze své práce 4 3 2 1 0

3. Připadám si fyzicky „vyţdímaný/á“ 4 3 2 1 0

4. Nemám chuť pomáhat problémovým

klientům

4 3 2 1 0

5. Pochybuji o svých profesionálních

schopnostech

4 3 2 1 0

6. Jsem sklíčený/á 4 3 2 1 0

7. Jsem náchylný/á k nemocím 4 3 2 1 0

8. Pokud je to moţné vyhýbám se

odborným rozhovorům s kolegy

4 3 2 1 0

9. Vyjadřuji se posměšně o příbuzných

klienta i o klientech

4 3 2 1 0

10. V konfliktních situacích na pracovišti se

cítím

bezmocný/á

4 3 2 1 0

11. Mám problémy se srdcem, dýcháním,

trávením, apod.

4 3 2 1 0

12. Frustrace ze zaměstnání narušuje moje

soukromé vztahy

4 3 2 1 0

13. Můj odborný růst a zájem o obor

zaostává

4 3 2 1 0

14. Jsem vnitřně neklidný/á a nervózní 4 3 2 1 0

15. Jsem napjatý/á 4 3 2 1 0

16. Svou práci omezuji na její mechanické

provádění

4 3 2 1 0

17. Přemýšlím o odchodu z oboru 4 3 2 1 0

18. Trpím nedostatkem uznání a ocenění 4 3 2 1 0

19. Trápí mě poruchy spánku 4 3 2 1 0

20. Vyhýbám se účasti na dalším vzdělávání 4 3 2 1 0

21. Hrozí mi nebezpečí, ţe ztratím přehled o

dění v oboru

4 3 2 1 0

22. Cítím se ustrašený/á 4 3 2 1 0

23. Trpím bolestmi hlavy 4 3 2 1 0

24. Pokud je to moţné, vyhýbám se

rozhovorům s klienty

4 3 2 1 0

101

DOTAZNÍK KVALITY ŢIVOTA (WHOQOL-BREF)

Tento dotazník zjišťuje, jak vnímáte kvalitu svého ţivota, zdraví a jiné oblasti Vašeho

ţivota. Odpovězte laskavě na všechny otázky. Vyberte prosím odpověď, která se

Vám zdá nejvhodnější. Pokud si nejste jistá/ý, jak na otázku odpovědět, obvykle je

nejlepší ta odpověď, která Vás napadne jako první.

Velmi špatná

Špatná Ani špatná ani dobrá

Dobrá Velmi dobrá

1. Jak byste zhodnotil/a kvalitu svého života

1

2

3

4

5

Velmi nespokojen/a

Nespokojen/a Ani spokojen/a

ani nespokojen/a

Spokojen/a Velmi spokojena

2 .

Jak jste spokojen/á se svým zdravím?

1

2

3

4

5

Následující otázky se ptají na to, do jaké míry jste v posledních 4 týdnech zažil/a/pocítil/a některé situace. Vůbec

ne Trochu Středně Hodně Maximálně

3. Do jaké míry máte pocit, že Vám fyzická bolest brání dělat to, co potřebujete?

5

4

3

2

1

4. Jak moc potřebujete nějakou léčbu, abyste fungoval/a v běžném životě?

5

4

3

2

1

5. Jak moc Vás baví život? 1 2 3 4 5

6. Do jaké míry má Váš život podle Vás smysl?

1

2

3

4

5

7. Jak dobře jste schopen/a se soustředit?

1

2

3

4

5

8. Jak bezpečně se cítíte ve svém každodenním životě?

1

2

3

4

5

9. Jak zdravé je Vaše fyzické prostředí, ve kterém žijete?

1

2

3

4

5

Následující otázky se vás ptají na to, do jaké míry jste v posledních čtyřech týdnech zažíval/a nebo byl/a schopen/a dělat určité věci.

Vůbec ne

Spíše ne

Středně Většinou ano

Zcela

10. Máte dost energie pro každodenní život?

1

2

3

4

5

11. Jste schopen/a přijmout svůj fyzický vzhled (to, jak

1

2

3

4

5

102

vypadáte)?

12. Máte dost peněz na to, abyste uspokojil/a své potřeby?

1

2

3

4

5

13. Jak dostupné jsou pro Vás informace, které potřebujete pro svůj každodenní život?

1

2

3

4

5

14. Máte dostatek příležitostí pro rozvíjení svých zájmů?

1

2

3

4

5

Velmi špatně

Špatně Ani špatně

ani dobře

Dobře Velmi dobře

15. Jak velké potíže Vám dělá pohybovat se mimo domov?

1

2

3

4

5

Velmi nespo-kojen/a

Nespo- kojen/a

Ani spo-kojen/a

ani nespo- kojen/a

Spo- kojen/a

Velmi spo-

kojen/a

16. Jak jste spokojen/a se svým spánkem?

1

2

3

4

5

17. Jak spokojený/á jste s tím, jak jste schopen/a vykonávat každodenní aktivity?

1

2

3

4

5

18. Jak spokojený/á jste se svou schopností pracovat?

1

2

3

4

5

19. Jak spokojený/á jste sám/a se sebou?

1

2

3

4

5

20. Jak spokojený/á jste se svými osobními vztahy?

1

2

3

4

5

21. Jak spokojený/á jste se svým sexuálním životem?

1

2

3

4

5

22. Jak spokojený/á jste s podporou, kterou Vám poskytují Vaši přátelé?

1

2

3

4

5

23. Jak spokojený/á jste se svým bydlením?

1

2

3

4

5

24. Jak spokojený/á jste s dostupností Vaší zdravotní péče?

1

2

3

4

5

25. Jak spokojený/á jste s tím, jak se Vám daří dostat se tam, kam potřebujete?

1

2

3

4

5

Následující otázka se zajímá o to, jak často jste pociťoval/a nebo zažívala určité věci/pocity v posledních čtyřech týdnech. Nikdy Někdy Středně Cel-

kem často

Ne- ustále

26. Jak často jste měl/a negativní pocity jako špatná nálada, zoufalství, úzkost, deprese?

5

4

3

2

1

103

Príloha č.2: Model pracovného stresu podľa C.L.Coopera a J. Marshallovej145

145 MLČÁK, Z., Psychologie zdraví a nemoci. s. 30