Združenia Severka ponúka pomocnú ruku pri tvorbe spevníkov, vrátane notových záznamov.Kamarát Miroslav Jurči, zostavovateľ spevníka “Kam nás piesne zanesú”, autor internetových stránokso spevníkom slovenských pesničiek uvíta príspevky a spoluprácu ďalších kapiel.Informácie : Ing. Miroslav Jurči, 027 13 Hladovka 186, tel.: 043/5397615E-mail: jurci@zshladovka, jurci@za.psg.sk

1. V podvečer už kraj sa nocou šerí, ty sa oddáš krásnym sladkým snom, v prírode, kde nieto veru dverí, budeš spať prvý raz pod stanom.

Refr. /: Hajaj, búvaj, krásny synček môj, hajaj, búvaj, maj pokojný spánok svoj :/

2. Postieľkou ti bude náruč zeme, šum rieky a šepot lesa hrou, jagot hviezd ožiari vrchov temä a mesiac bude bdieť nad tebou.

3. Príroda vzdychne únavou z ruchu, ktorý jej dá každý bežný deň, tíško skloní sa však k tvojmu uchu, do hlávky ti vdýchne krásny sen.

4. Táborák už čochvíľa dohorí, otec s mamkou pôjdu už tiež spať, včasráno, keď slnko sa vynorí, ty sa budeš s novým dňom tiež smiať.

3

Jedného večera. Prešla polnoc, vstávam od telky. V postelima chytil ten známy nepokoj. Nemôžem si nájsť miestečko,neobsedím, neobležím. Snažím sa to zahnať tou našoumuzičkou. Nepomáha. Mesiac mi svieti cez okno rovno dopostele. Volá ma von. Nič sa nedá robiť. Ustieľam si na balkóne.Muzička nepomáha. Skúšam disko. Nič. Musím vypadnúť.Všetko spí a mňa ten môj nepokoj ťahá von. Je pravda, že odzačiatku výšky som sa ešte poriadne nedostala von. Celýtýždeň v meste a len víkend v našej krásnej dedinke. Potichusa vytratím. Pozriem na mobil. Nie, dnes chcem ísť sama.Beriem nôž, deku. Podarilo sa mi dostať cez rodičovský radar(je síce kolo tretej, no rodiča všetko vedia... nie, žeby mi tozakazovali, no asi by ma nepochopili), nádych z plných pľúc.Uf! To je zima! Je jedna z prvých novembrových nocí. Krásna,jasná. Pozriem na brata mesiačika. Zas nám z neho dakto riadneodhryzol. Na oblohe ani mráčik. Noc stvorená na prechádzku.Moji dvaja blcháči ma začuli a hlásia, že sú pripravení nacestu. Váham. Ach tie ich psie oči! No dobre, poďte. Musíteposlúchať, nedám vám košík, ani vodítko. Hor’ sa na cestu!

Trocha zemepisu. Naša dedinka sa rozkladá v dvochúdoliach a po okolitých lesoch. Domček máme obklopenýovocnými sadmi a lesmi. Vyberám sa na kopec, do sadu.Moji verní už tušia, kam chcem ísť. Letíme hore kopcom,cez plot a hore na samý vrch! Po pár minútach nás, teda mňa,to tempo prešlo. V pľúcach mám ihly. Ale chlpáčom tenchlad asi nevadí. Mám ich rada. Nech im hocičo poviem, akosinemajú námietky. Nevadia sa so mnou. Jednoducho, priatelia.No, niekde tu by mala byť odbočka na najkrajšie miesto vtomto sade. Cez deň som tu bola veľakrát, ale v noci to je iné.Akýsi mráčik zakryl mesiac, nemám baterku a ten hraničnýstrom som asi už minula. Hm... Poďme! Máme celý zbytoknoci pred sebou. Á, tu to je. Prichádzame na moje miesto.Stromov je tu oveľa menej a tvoria malú čistinku. Tam, vdiaľke, je susedné mesto. Je nádherné. Aspoň takto z diaľky.Nechcela by som bývať v meste. Potrebujem voľnosť. Ceztýždeň bývam v meste. Nedalo sa inak. Po škole idem priamona privát. Nič moc. Nemám čo robiť. Nedá sa nikde ísť, abyčlovek neminul ani korunu. Taký obchod, taká kaviareň...Hmmmm... paráda. Mesiačik je tu zas. Zvalím sa do trávy.Kvapka rosy ma pošteklila na líci. To je ono. Hviezdičkyveselo žmurkajú. Tam je Veľký voz! A tam Orion! Aspoňmyslím, že je to on. Nepoznám veľa hviezd. Nevadí. Aj taksú nádherné. Možno uvidím dáku padať. Tamtá krásne žiari,tá bliká. Čas plynie a žiadna hviezda sa nechce pozrieť zblízkana našu Zem. Toľko hviezd! Možno medzi nimi je aj iná Zema na nej tvor, ktorý leží v tráve a sleduje nočnú oblohu. Možno.

Héj, prečo mám zrazu mokrý nos?! Aha, Digovi sa nepáči,že si ho nevšímam. No dobre, idem. Aj tak mi už cez bunduprenikol chlad. Nechce sa mi ešte ísť domov. Ak si dobrepamätám, z náprotivného kopca je vidieť Čachtický hrad.Možno ho uvidím dnes. Nie, po hlavnej nepôjdeme, dáme simalú okľuku. Predsa len, časť cesty musíme prejsť po asfaltke.Naše kroky sa v tichu príliš ozývajú. A je tu problém. Ako tona dedinách už býva, v skoro každom dvore nájdete hafana. Amoji dvaja chlpáči jedného zobudili. Ale ten zburcovalostatných! Nastala reťazová reakcia a všetko psieho druhusa pustilo do ohlušujúceho brechotu. Rýchlo preč! Ponadcestu sa skláňajú konáre mohutných stromov.

Cítim ťažkú, ale príjemnú vôňu napadaného a pomalyhnijúceho lístia. Minule som šla cez park po škole. Právepozhŕňali opadané lístie na kopy a decká zo sídliska do nichskákali. Mala som sto chutí pridať sa! Niet nad šuchotajúcelístie pod nohami.

Už sme na poľnej ceste. Dačo prebehlo blízkym lesom.Zbystrím pozornosť. Mohol by to byť problém. Pozriem nahavkáčov. Uši nastražené, ňufáky po vetre. Ale už sa zasavenujú našej ceste. Teraz to najťažšie. Musíme prejsť cezhustý les do sadu, cezeň na lúku a odtiaľ na cieľové miesto. Jetu tma ako v rohu, ale príjemný koberec lístia. Neviem odolaťa šuchocem a šuchocem a šuchocem. Tu niekde bol chodníkrovno k diere. Au! Malinčie. Asi už tadiaľto nikto nechodí.Predieram sa naspäť do lesíka. Snáď nájdem inú dieru. Podarilosa. Hafoši letia ako diví. Túto časť poznajú. Vedú ma cez sad.A sme takmer na mieste. Ešte pár minút do kopca a podlesom odbočiť na sever. Je nádherné ticho. Kikiríka kohút.Nech ešte spí, ešte nemôže budiť našich, ešte som vonku.Pri lese oddych. Obzriem sa. Tak toto som nečakala. To vámbol pohľad! To čo som videla predtým, bolo nič! Nádhernýpohľad do doliny. Okolo je hradba tmavých vrchov auprostred vidím to isté mesto, ale ešte aj to vzdialenejšie aväčšie! Mestá sú krásne osvetlené. Tu jedného Silvestrapôjdem pred polnocou a vychutnám si ohňostroje! Ak raznájdem toho môjho princa, toto tu mu musím ukázať. Nedása to popísať. To treba vidieť! Ešte sa chvíľu pokochám abudem musieť domov. Koch, koch!

Cesta späť mi chytro ušla. Potichu zatvorím hafanov,vkradnem sa do izby. Malá sestra sa pomrvila, ale spíďalej. Do pyžama a do postele. Som príjemne unavená.Zhasnem svetlo. Pozdravím hviezdnaté nebo našej izby.Síce fosforové, no naše. Máme tu Veľký voz a Úsmevnésúhvezdie. Je nad sestričkinou posteľou. Kedysi sa bála tmya tak má svoje Usmievavé súhvezdie. Je to vlastne veľkýúsmev a dve očká.

Nepokoj je preč. Bolo to nádherné. Ale ja sa až pridobrepoznám. Príde zima a s ňou zimný nepokoj. Normálne sanaň teším.

Všetkým vám želám veľa nepokojov.Tien

Aj ostatných nás chytá ten známy nepokoj. Nie sme“sezoňáci” a tak po šuchotaní v jesennom lístí sa budemebrodiť zimnými závejmi, kým opäť nezavonia vlhká zemjarných rán.

Za celú “nepokojnú” SEVERKU sa pripájam k želaniu,aby sme sa aj v roku 2005 kochali pohľadmi z najrôznejšíchkopcov, stúpali do hôr či klesali do dolín po cestácha chodníkoch, cítili pod nohami pevnú zem aj brodilipotoky a rieky.

Všade s nami bude tennepokoj, toho sa nezbavíme naveky vekov... amen.

4

Ostatný raz, pred pár rokmi, keď som sa pripojil kČisteniu Nízkych Tatier (ČINT - pozn.red.) s táboromna Ďurkovej, zvolil som si trasu príchodu odRužomberka, s východiskom v podhorskej obciLudrová. Netušil som ešte, že je to jedna z najkrajšíchciest na Salatín, len podľa mapy sa dalo tušiť, že je topekná trasa.

Mal som smolu na počasie, lebo už od počiatku sarozpršalo a nepomohli mi ani celta a prístrešky popriceste hore peknou Ludrovskou dolinou. Miestami úzkatiesňava, hneď široké lúky, kde sa pásli jalovice, až poviac ako hodine odbočka do ľavej vetvy doliny, popridvojici chatiek.

Červená značka ma priviedla do úzkeho kaňonu svysokými skalnými stenami. Vošiel som do nádhernejtiesňavy Hučiaky s dravým potokom Mraznica. Obuvsom si na cestu nezvolil najlepšiu, keďže na hrebeňochTatier predpovedali sneh. Miesto neho sa valili zoblohy prívaly vody, a tak som mal onedlhokožafilcové čižmy, napriek hrubému náteru krému aoleja, nasaté vodou ako špongia. V úzkych stržiachsom sa musel vyhýbať potoku, občas som sanetrafil, tak mi dnu hlasno pri chôdza špliechalo.

V blízkosti Hučiakov sa vraj nachádza štrnásťjaskýň (verejne neprístupných) a niektorých pažeráksom aj vysoko v útesoch videl. Vari by som sa bol pobadateľných chodníkoch do niektorých aj vydriapalpozrieť, lenže po tých mokrých a strmých skalách tovyzeralo o život. Bol som sám, široko-ďaleko neboloživej duše, aj času nebolo nazvyš, tak som to vopredvzdal.

Napokon sa tiesňava rozšírila a chodník prešiel, skorostratený, cez mokrinovú lúku, kde sa dolinka zas rozčeslana dvoje. Vľavo do lúčky, kde vo svahu stála akásizemljanka, vpravo stúpala strmšie do smrekového lesa.Dal som sa stúpať vpravo na Salatín, s tým, že keď vyjdemna bočný hrebeň, struhnem to traverzom do Ráztockéhosedla. Čím som stúpal vyššie, tým bolo horšie počasie. Kdažďu sa pridal silný vietor, sadla hmla, že nebolo vidieťna desať krokov, a tak výstup na kopec by nestál za to.Len som pre zlú viditeľnosť prepásol vhodné miesto naodbočenie, vyššie už boli skalné strminy a vraciam sanerád, tak mi neostalo iné, len driapať sa hore, zabalený vcelte, kmásaný vetrom a šmýkajúc sa po mokrom chodníkuponad strmé zrázy.

Preto som na samotný vrchol ani neodbočil, len rýchloschádzal z toho fujačniska dolu do sedla. Človečina tohomala plné zuby, tak som si dal pauzu, zaliezol do smrečiny,prezul si aspoň suché ponožky, navliekol na ne kadejakéigelitové sáčky a už miernym terénom schádzal doŽelezného a zas vyššie do Magurky. To už bola ale inásloha cesty s dramatickým nočným výstupom na hrebeňa na Ďurkovú.

Cestu som si zvolil i pre mňa trochu náročnú, a tak sombol rád, že idem sám, lebo parťáci by mi ju zas roky otĺkali

o hlavu. Šiel som všakparádnymi miestami, akeďže mi počasie nevyšlo,veľa som z toho nemal, lenpocit dobre vyžmýkanéhotela. Strojím sa v budúcnevystriehnuť lepší čas aešte si tento pekný krajokolo Salatína prídempozrieť.

PavúkNitrianske Pravno

(pohľad na Salatín zBrankova)

5

KŔMIŤ V ZIME VTÁKY ?

Ľudia sú presvedčení, že kŕmením vtákov v zime prispievajú k ochraneprírody. V skutočnosti pôsobia viac škôd ako osohu. Pri bohatej ponukezbytkov potravy a rôznych semien, prestávajú niektoré druhy vtákov pátraťv lesoch a záhradách po hmyze, pričom ich mláďatá na ňom výživouzávisia.

Vhodnejšie je, keď máme záhradu, zakladať z rastlinných a kuchynskýchzbytkov malé kompostoviská, kde si vtáky nájdu dostatok živočíšnej potravy.Vhodné je i nechať časť záhrady zarásť divokým porastom a burinou, kdesi vtáci nájdu okrem potravy i vhodné hniezdne podmienky.

Príčina ubúdania vtákov je práve zmena vhodného prírodného prostrediavypiľovaním krovísk, brehov potokov a mokradí.

Vyvesovanie krmítok je prospešné len pre pozorovanie voľne žijúcichvtáčích druhov, zvlášť pre deti. Aj tak zimné kŕmenie slúži ľuďom viac preupokojenie svedomia, ako vtákom.Ťažko je však ľudí od tohoto “pokušenia” odnaučiť, preto keď už kŕmime,

tak prirodzenou potravou: sušený hmyz, semenáburín (púpava, bodliak, lopúch, skorocel),

olejnaté semená (slnečnica, mak, ľan),sušené jadrá ovocia a zeleniny (jablká,

hrušky, tekvica, uhorky), semenáihličnanov, či sušené plody jarabiny,trnky, vtáčieho zobu a pod.

Najviac však vtákom pomôžeme, keďim nebudeme škodiť chemickýmipostrekmi, ale radšej vysádzaťkrovinaté remízky či zákutia záhrad,budovať napájadlá v hustej mestskejzástavbe, pre dravce stavať pri veľkýchlánoch drevené bidlá a pod.

Pavúk (Nitr.Pravno)

SALATÍN je mohutný vápencový vrch(1630 m n. m.) s množstvom krasovýchforiem na svojom úpätí. Územierezervácie s rozlohou 1192,99 ha jepribližne ohraničené vrcholmi Úplazy(1424), Malý Salatín (1444), Salatín(1630) a Magura (1334).

Geologicky je územie veľmi pestré,uplatňujú sa tu vápence a dolomitykrižnanského i chočského príkrovu iobalovej série Červenej Magury.Územie je veľmi zaujímavé i zgeomorfologického hľadiska výskytommnohých krasových foriem ako sútiesňavy, priepasti, jaskyne, vyvieračkyi ponory a skalné terasy.

Rozsiahly a členitý vápencovo-dolomitický komplex sa vyznačujezaujímavou a pestrou vegetáciou.Nadväznosť na Veľkú Fatru a Chočskévrchy je dôvodom výskytu druhovlomikameň okrúhlolistý, žerušnicatrojlistá alebo starček tôňomilný,ktoré sa vyskytujú výlučne tu, alebo vblízkom okolí. Salatín je tiež jedinýmmiestom na Slovensku s výskytomlomikameňa pozmeneného.

Z hľadiska lesníckej typológienachádzame na území skupiny lesnýchtypov piateho až ôsmeho vegetačnéhostupňa, t.j. jedľové bučiny, bukovéjavoriny, jaseňové javoriny, bukovéjedliny a iné.

Faunu reprezentujú najmä viacerédruhy vtáctva.

Územie je veľmi cenné z viacerýchhľadísk. Pestrá geologická stavbaumožnila vznik zaujímavých geomorfo-logických tvarov a podmienila existen-ciu rôznych, v extrémnych podmienkachjestvujúcich spoločenstiev.

Cez územie prechádza niekoľkoturistických chodníkov.

(z materiálov Správy NAPANT)

Dňa 19.11.2004 postihla lesnéporasty na Slovensku vetrovákalamita. Časť lesných porastov sanachádza v chránených územiach a ich

ochranných pásmachs druhým až piatymstupňom ochrany.Najviac zasiahnutábola oblasť VysokýchTatier, Nízkych Tatier,Muránskej planiny aOravy, v menšej miereaj ďalšie.

Po odstránení ha-varijného stavu sa vsúčasnosti nielen ťažíkalamitná drevná

hmota, ale rozbiehajú sa aj ďalšieaktivity. Vysoké Tatry čaká náporlobbystických skupín cestovnéhoruchu, pracovníkov ochranyprírody tuhé rozmýšľanie, čo ďalejs postihnutými územiami.

Plnia sa podporné fondy navýsadbu stromčekov, hlásia sadobrovoľníci aj celé skupiny. Vminulosti (napr. po kalamite voblasti Osrblia) sa aj trampizúčastňovali na obnove lesnýchporastov. V prípade, že budúznáme konkrétne možnosti aktívnejpomoci, budeme o nich informovaťv ďalších číslach Severky.

-r-

6

Uspávanka - pieseň, ktorúspievajú mamy (väčšinou mamy)svojim deťom. Na dobrú noc,dobré sníčky v dobrých časoch. Naupokojenie v časoch ťažkých.

V tomto zimnom čase sa oslavuje tiežpríchod dieťaťa, božského synačloveka. Matka ho “uložila vjasličkách na sene, lebo nebolo prenich miesta v útulku”. NadBetlehemom svietila jasná hviezda aspoločníkom mu boli okrem najbližšíchzvieratá. Aké jednoduché, prosté akrásne.

Priliehavé k slovám pesničky v tomtočísle:“Postieľkou ti bude náruč zeme, šumrieky a šepot lesa hrou, jagot hviezdožiari vrchov temä a mesiac budebdieť nad tebou.”

Tak ako vinár si otvorí fľaškutokaja či tramínu len pri mimo-riadnych situáciách, aby sidokonale vychutnal ten božskýmok a nechal rozplynúť v ústachvšetky jeho chute, tak ajmilovníci “hobousáren” a impodobných pesničiek, si ibaobčas pochutnajú naorigináli. Tak tomu bolo aj

na Martina v Dome kultúry vBratislave na Vajnorskej ulici,keď sem zavítali “budějičtí”Nezmaři so svojim hosťom -Mikim Ryvolom. A tak sifajnšmekri mohli pochutnať naNedohranej, Hejnu vran, Zemi třísluncí a ďalších klenotochtrampskej piesne, ktorú nám tátožijúca legenda opäť osobnezahrala. Celý koncert sa niesolv pohodovej atmosfére, čo uspomínaných protagonistovbýva samozrejmosťou. Dôkazombola aj vypredaná sála. ProsteVEČER AKO NA ŽELANIE -apropos, tak sa aj volá každo-ročná séria koncertov, ktorépred Vianočnými sviatkamitento kultúrny stánok poriada.A tak sa tu objavujú hviezdy FTCa im príbuzných žánrov, akonapr. Cop, Žalman a spol., čiFranta Nedvěd.

Starec

Tiež líhame na sene, v lístí zeme,pod skromnou strechou zrubu, cezktorú občas zaprší. To by však nemalobyť prekážkou, aby nás na cestáchsprevádzali deti. Nie preto, že pre nich“niet miesta v útulku”, ale preto, že“Príroda ... do hlávky ti vdýchnekrásny sen.” Čo na tom, že nožičkysú ešte malé a potrebujú pomôcť dokopca, čo na tom, že na útly chrbátikje úeska priveľká a do rodičovskéhobatoha treba pribaliť nočník...

“... včasráno, keď slnko savynorí, ty sa budeš s novým dňomtiež smiať.”

Pesnička “Uspávanka” autoraBedricha Jarkovského je zaradená vspevníku “PIESNE K OHŇU”(Zborník trampských piesní), ktorýzostavil Ladislav “Vlk” Khandl vr.1971. Vydala ŠO SZM pri Gymnáziuna ul.I.Horvátha v Bratislave pre svojtábornícky klub VATRA. IlustrovalJozef Goga. Notový záznam dodalautor.

WABI DANĚKRekapitulácia tvorby

pesničkára Wabiho Daněka sivyslúžila osobitý vydavateľskýpočin. Pod značkou Universumvychádza to najlepšie za 35 rokovprierezu skladieb, ktoré idú napriečgeneráciami. Nechýbajú stálice ako“Hudsonské šífy”, “Píseň, co měučil listopad”, “Fotky”, “Fram”,“Nevadí”, a samozrejme “Rosa nakolejích”.

Dvoj-CD je doplnené dvomabonusami v podobe videoklipov.35 LET NA CESTĚ

Speváčka ZUZANA NAVAROVÁzomrela 7.12.2004 vo veku 45 rokov.Podľahla ťažkej chorobe, kvôli ktorejodriekla aj posledných pár koncertov.

Preslávila sa v 80-tych rokoch akočlenka skupiny Nerez, s ktorou získalahlavnú cenu Porty v r.1982 a v tomistom roku bola ocenená za najlepšívokálny prejav na festivale Vokalíza.

V 90-tych rokoch sa vydala nasólovú dráhu s latinskoamerickýmipiesňami, spolupracovala skolumbijským gitaristom IvánomGutiérrézom, s ktorým natočila triplatne. V posledných rokoch judoprevádzala skupina Koa.

22.decembra zomrel vo veku 55rokov gitarista, skladateľ a textárJOSEF BLAŽEJOVSKÝ. Nahudobnú dráhu sa dostal vďakaJ.Čvančarovi - do prvej vojenskejcountry kapely Stonewall Jackson. Vr.1970 stál pri zrode legendárnychTaxmenov, neskôr Krajánkov. Po ichrozpade v r.1980 prestúpil natrvalo kPacifiku Tonyho Linharta, kde pôsobilaž do svojej smrti. V 70. a 80.rokochzískal niekoľkokrát titul Gitarista roka.

7

„Poučenie“ - čo treba urobiť ak chceš prispieť na činnosť SEVERKY poukázaním 2% z daní:

♦ ak si zamestnaný a zamestnávateľ ti vykonáva ročné zúčtovanie tvojich zaplatených daní (preddavkov na daň z príjmov)- požiadaš tvojho zamestnávateľa (v mzdovej učtárni, alebo kto to má u vás na starosti), aby ti vystavil Potvrdenie o

zaplatení dane z príjmov (priložený formulár)- vyplníš Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane (priložený formulár); dôležité sú údaje o tebe ako

daňovníkovi, a najmä riadky 09, 09a – na riadku 09a sa píše suma / daň z riadku 01 „Potvrdenia“, na riadku 09 sa píšu2% z tejto sumy; údaje o Združení SEVERKA sme už vyplnili za teba

- obidve vyplnené a podpísané tlačivá pošleš v termíne do konca apríla na adresu daňového úradu, kam patrí tvojzamestnávateľ (je to napísané na „Potvrdení“); ak nahovoríš na tento krok niekoľko kolegov, môžete to vložiť spolu dojednej obálky

♦ ak si samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), alebo z iného dôvodu si robíš sám daňové priznanie- vyplníš Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane (priložený formulár); dôležité sú údaje o tebe ako

daňovníkovi, a najmä riadky 09, 09a – na riadku 09a sa píše suma / daňová povinnosť z tvojho daňového priznania, nariadku 09 sa píšu 2% z tejto sumy; údaje o Združení SEVERKA sme už vyplnili za teba

- vyplnené a podpísané tlačivo pošleš v termíne do 15. apríla na adresu daňového úradu, kam patríš♦ ak si právnická osoba, t.j. spoločník s.r.o., si vo vedení nejakej obchodnej spoločnosti a pod.- vyplníš Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby (priložený formulár)- vyplnené a podpísané tlačivo pošleš v termíne do 15. apríla na adresu daňového úradu, kam patríš- v tomto prípade je možné 2% z odvedených daní rozdeliť medzi viacerých prijímateľovKeďže je predpoklad, že neveľa čitateľov SEVERKY možno zaradiť medzi právnické osoby, bolo by fajn, keby ste sav tomto obrátili na svojho zamestnávateľa.. Nech vie, že jeho zamestnanci robia niečo pre dobrú vec ...♦ ak si študent, nezarábajúci, alebo je v tom iný zádrhel- nahovoríš na vyplnenie týchto tlačív svojich príbuzných, kamarátov, známych, šéfa firmy v ktorej pracuješ a pod.

informácie o všetkom, čo sa týka poskytovania / získavania finnačných prostredníctvom mechanizmu 2% nájdeš nawww.rozhodni.sk

Ďakujeme !

Po neúspešných pokusoch o reorganizáciu ZdruženiaSeverka začiatkom roku 2004, zriadenie osobitného účtu preVydavateľstvo tlače a renováciu Stanov Združenia sa ľadypohli až koncom roka.

Pre účely Trampského združenia Severka bol založený účetv ČSOB, pobočka Martin č.ú. 4001820527/7500.

Na tento účet je možné posielať príspevky na vydávanieobčasníka SEVERKA (predplatné) - na rok 2005predpokladáme náklady na vydanie 4 čísel v nezmenenejcene 120,- Sk.

Účet je tiež základom registrácie Združenia ako príjemcu2% z daní - pokyny pre poskytovateľov viď nižšie. Preinformáciu, za predchádzajúce obdobie ste podporili Severkusumou viac ako 25000 korún. Tieto prostriedky budú v roku2005 použité na vydanie ďalších tlačovín a podporu prípravytrampského múzea.

Okrem toho došlo k (zatiaľ ústnej) dohode o oddelenídvoch súčasných zložiek Združenia Severka -Vydavateľstva tlače a Hudobnej spoločnosti GRAN. Vnajbližšom čase bude nutné naplniť literu Stanov Združenia ana Sneme potvrdiť potrebnými náležitosťami.

DO všetkých dôležitých veciach sa dozviete v ďalších číslach

SEVERKY a aktuálne tiež na internetových stránkachhttp://severka.nfo.sk

Peňažný príspevok na vydávanie vášho-nášho trampskéhoobčasníka nie je jedinou možnosťou, ako zlepšiť náladu členomredakcie. Ešte viac budeme potešení príspevkami písomnými,kreslenými, fotografickými... Námety na jednotlivé rubrikya ich obsah a hlavne správy, správy, správy! Nakoniec, prirozhovoroch s vami - čitateľmi, sa stále utvrdzujeme v tom,že viete, čo chcete, len sa vám do toho nechce ...

Ale ja verím, že v roku 2005 sa to zlepší. A to vám želám,všetkým vám, aj nám, sebe ...

PFFFFFFFFFFFF 2005 !

za celú redakciu D’Ady

8

V dňoch 10. až 22. augusta2004 sa konali na Slovenskupo prvý krát Majstrovstvá svetav ryžovaní zlata. Súťaž sauskutočnila na brehu rieky Hronv Revištskom Podzámčí. Blízkeokolie vzhľadom na svoju bohatúbanícku minulosť poskytlodostatok príležitostí aj naexkurzie v rámci sprievodnéhoprogramu.

Na majstrovstvách sveta sazúčastnilo 18 štátov: Austrália,Belgicko, Česká republika,Fínsko, Francúzsko,Holandsko, Japonsko,Juhoafrická republika, Kanada,Nemecko, Poľsko, Rakúsko,Španielsko, Švajč iarsko,Švédsko, Taliansko, VeľkáBritánia a Slovensko.

V národných tímoch smeobsadili až 10.miesto, čo jevzhľadom na kvality našichzlatokopov skôr sklamaním.Zrejme malo vplyv i to, ženaši favoriti a favoritky

museli aj organizovať ajsúťažiť.

Slováci si to vynahradili vsúťažich amatérov, keď nadruhom mieste skonč i lRadovan Fiľo a majstrom svetasa stal Jaroslav Kocúr. Vneoficiálnych kategóriáchdružstiev na splavoch skončilina druhom mieste Trenčania(Ján Hrabovský, Eduard Filo aMarek Michalec). Majstramisveta na splavoch sa stal team“Geológov” v zložení PavelBačo, František Bakoš a Pe-ter Žitňan.

Ďalším usporiadateľombude Juhoafrická republika,kde sa budú majstrovstvásveta konať v roku 2005.

“Libertas fulvo pretiosior auro”Sloboda je cennejšia ako žltkavézlato.

“Aurum summi materies mali”V zlate je základ najväčšieho zla.

“Aurum per medios ire satel-lites at perrumpere amat saxapotentius ictu fulmine”Zlato dokáže ľahšie prekonaťbdelú stráž, vie rozraziť stenylepšie ako mocný blesk.

Horatius

“Usque adeo solus ferrummortemque timere auri nescitamor”Báť sa smrti a meča tak málo, tolen jedno vie: túžba po zlate.

Lucanus

“In pretio pretium nunc est: datcensus honores, cencusamicitas, pauper ubique iacet”Dnes len cennosť má cenu,získaš úrady, priateľov tiež,chudák ten tu nie je nič.

Ovidius

Na oficiálnych súťažiach saneryžuje zlato priamo z rieky, alepretekári dostanú 15-20 kg suchejzmesi štrku a piesku, kdeorganizátori naočkujú zlatinky spriemerom min. 0,5 mm. Početzlatiniek je spravidla 5-12 prejednotlivcov a 10-20 zlatinek vsúťaži družstiev. Počet zlatiniek vdanom kole nie je vopred známy. Vryžovacích boxoch o rozmeroch asi1x1,5 m a hĺbke vody 20-30 cmzávodníci s pomocou ryžovacejpanvice, která musí spĺňať povolenérozmery (max. 50 cm priemer a 15cm h ĺbka), čo najrýchlejšieprepierajú piesok tak, aby získalizlatinky. Vyryžované zlatinkydávajú do ampulky s vodou.

Víťazom se stáva závodník, ktorývyryžuje všetky zlatinky v čonajkratšom čase. Za stratu každejzlatinky sa pripočíta trestných 5min. Je teda potrebné ryžovať bezstraty zlata.

Už piesok na miskulopatou vkladám,rukávy na košelivyhŕňam pomaly.

Ruky sa s miskoudo vody opreli,

horským prúdompiesok odplavený.

Konečne nastáva chvíľa,zlatinka sa z misky díva,s radostným úsmevom

o bohatstve snívam.

Tulaj (úryvok)

9

Viete, že

najväčší nuget sveta bol nájdený v r. 1968 v Austrálii - oblastiMoliagul 18km od mesta Dunolly spoločnosťou Deason & Oatesa vážil 2332 trójskych uncí t j. cca 70 kilogramov ?

Samozrejme, že taká veľká hruda zlata nezostala pohromade.Skôr však, ako ju roztavili v lokálnej banke mesta Dunolly, bolourobených niekoľko fotografií. Na základe nich boli banským úradomvyrobené dve napodobneniny slávneho nugetu. Jedna je uložená vMaryboroughskej spoločnosti zaoberajúcej sa horninami. Druhánapodobnenina sa nachádza v historickom múzeu Dunolly Gold-fields.

Zlato po celé veky ovplyvňovalohistóriu ľudstva. Významne tiežzasiahlo do vzťahu pôvodného“indiánskeho” obyvateľstva aprisťahovalcov v obdobíosídľovania tzv. Divokéhozápadu.

Po roku 1850 začínajúprichádzať prvé kusé správy ovýskyte zlata v pohorí Black Hills.V r.1874 Vláda a Kongres dávajúsúhlas na rozsiahlu geologickúprieskumnú výpravu, ktorú vedie(neskôr neslávne slávny) GeorgArmstrong Custer.

To bola posledná kvapka,ktorou sa prelial pohár a vyvolalzlatú horúčku. Spočiatku saVláda snažila zastaviť masyzlatokopov poukázaním nadohody s indiánmi z r.1868,neskôr však Washington zmeniltaktiku. Kmene žijúce mimorezervácií dostali ultimátumuvoľniť svoje lovištia. Nasledovalipotýčky s vojakmi, ktorévyvrcholili 25.6.1876. Vtedy vbitke pri Little Big Horne padla dojedného muža 7.kavaléria.

Indiáni vyhrali bitku, ale bol tozačiatok prehratej vojny. Nová vlnanenávisti ich zahnala dorezervácií. Tak zlato prispelo, akomnohokrát predtým v dejinách,k potlačeniu hrdého národa.

(www.cojezlato.cz)

Zlato medzi ostatnými prvkami vyniká vysokou chemickouodolnosťou (stálosť na vzduchu aj v kontakte s vodou), vysokoutepelnou a elektrickou vodivosťou (2. za striebrom), ťažnosťou akujnosťou (z 1 g zlata je možné vytiahnuť drôt dlhý 165 metrov spriemerom 20 µm a vytepať plech s plochou asi 1 m2 hrubý 230atómov, t.j. z 1 cm3 asi 18m2), leskom a vysokou hustotou. Vysokáhustota zlata je základom techniky pri gravitačných metódachjeho ťažby.

Základné vlastnosti zlata:

Chemická značka: Au (Aurum)Hustota: 19 290 kg.m-3

Teplota topenia: 1063 °CTeplota varu: 2700 °CKryštalizuje v kubickej sústave

Ak sa dnes chceme dozvedieť niečo viac o danej problematike,určite zašmátrame v internete. Niekoľko liniek, ktoré vás snáďspoľahlivo prevedú horom-dolom svetom zlatokopov je tu:

Slovenské webyhttp://www.zlatokopi.sk/ - Cech zlatokopov Trenčínhttp://www.zlatokop.sk/ - Kto je kto v Slovenskej asociácii zlatokopovhttp://www.goldprospectors.sk/ - Ryžovanie zlata na Slovensku (anglicky)http://www.pkz.host.sk/ - Podtatranský klub zlatokopovhttp://www.zlatokopi.host.sk/ - Zlatokopecký klub geológov

http://www.odpadlici.szm.sk/ - Odpadlíci -stránky nielen o zlate, ale aj o jednej partii

České webyhttp://www.zlatokop.cz/ resp.http://www.zlatokop.cz/CKZ - Česká asociáciaa Český klub zlatokopovwww.mujweb.cz/www/kmsz - Klub moravsko-slezských zlatokopov

Zahraničné webyhttp://www.wga.bbk.pl/ - Svetová asociáciazlatokopovwww.urova.fi/home/kulta/museo.htm - Svetovémúzeum zlata v Tankavaare

10

Súčasná začínajúca prozaička,poetka. Píše v slovenčine a češtine.Publikovala v Literárnom týždenníku,v českých časopisoch Poslednígenerace a Veronica. Jej prózaJánošíkov tanec bola ocenená prémiouRudolfa Slobodu v súťaži Rubato 99.Spolupracovala na dokumentárnychfilmoch Petra Barana Sekier a Dokudse zpívá.

Muzikantka - samouk. S autentickýmhusľovým a spevným prejavom.

Svojrázna osobnosť.

***Narodila sa 16.apríla 1974 v

Ostrově nad Ohří. Študovalascenáristiku na Janáčkovej akadémiimúzických umení v Brne. Po dvochrokoch štúdia a mnohýchkonfrontáciách s okolitým svetom sarozhoduje: všetko opúšťa a odchádza.Zo školy i z domova. Z Čiech, cezMoravu až do slovenských hôr.Hľadať svoju “Pieseň piesní”. Svýrazným talentom, s tvrdohlavoupredstavou o svojom ďalšom živote,s husličkami pod pazuchou, scitlivým a zároveň nekompro-misným perom mladej vnímavejspisovateľky.S pokorou... S nádejou... že nájde

múdrosť starých ľudí. Hlas hory.Slobodu. Domov. Seba...

na prebal knihy spísalaLenka Danišová

Čo je pre teba dôležitejšie, hory či ľudia, ktorí tam žijú?- Hory.

Čo pre teba znamenajú ľudia s batohmi? Rozoznávaš v nich nejaké rôznesorty?- Asi v ľuďoch nerozoznávam žiadne sorty. Každý je sám o sebe niečím iným.Ako skupina pre mňa nie sú zaujímaví.

Stretla si sa s trampingom? Považuješ ho za útek s civilizácie? Myslím v poňatíúteku ktorý je podobný životnému štýlu ktorý vedieš.- Stretla, ako šestnásťročná som chodila na vodu, ale potom mi to prestalostačiť. Neviem však, či to je útek. Tramping možno je, ale to čo ja robím, nie je.Čo by sme však mohli považovať za útek?Ľudia, ktorí so mnou chodili na vodu (alebo ja s nimi), chceli síce vypadnúť, aleje rozdiel vypadnúť na víkend, na prázdniny a odísť na stálo. Ale od civilizáciesa ujsť nedá, ani na víkend, ani na celý život. Je to len ilúzia. Usvedčuje ťavšetko, čo si nesieš v batohu - spacák, karimatka, nepremokavé topánky, všetkytie rozkošné vynálezy. Mohli by sme hovoriť o úteku z civilizačných vplyvova možno o romantike. V civilizácii nám určite niečo chýba. My sa to v horáchsnažíme hľadať, ale civilizáciu si nesieme so sebou. To platí aj o mne, netýka sato len trampov.

Tvoja kniha svedčí o tom, že cesta k umeniu na JAMU nebola tak úplneslepou uličkou. Ako v tomto kontexte hodnotíš svoje literárne úspechy?- Nemám za sebou žiadne literárne úspechy. Ale nemyslím si, že by JAMU bolaslepá ulička. Bola to časť môjho života, a aj keď som tam šla viac menej z núdze,nakoniec sa to ukázalo ako prospešné.Stretla som tam dobrých ľudí a taktiež významnú úlohu tu zohral vek. Šla somtam, keď som mala osemnásť rokov a vedela som, čo chcem, ale mať ideál, ktorýje úplne vzdialený od života, je niečo iné. A v osemnástich je možno dobré maťnejakú priestupnú stanicu. Taktiež v tom čase neexistovala reálna možnosťodchodu. Pokiaľ by sme v tej dobe mali niečo zakladať, boli sme na to veľmimladí a bolo treba získať skúsenosti a odstup od seba samého. Práve na totobola škola prospešná. Aj keď isté veci som tam považovala za zbytočné, bolotam dosť voľného času a tvorivej slobody, takže v rámci umenia som sa mohlavenovať tomu, čo ma priťahovalo. Dôležitý bol tiež fakt, že som si uvedomilarozpor medzi tým, čo žijem a umením, ktoré som z toho robila. Nechcela somskončiť tak, že budem robiť len umenie. Stále som chcela byť viac pred kamerouako za ňou. Ukázalo sa tiež, že som dosť neschopná ako redaktorka. Bola somz toho dosť nervózna, že som sa nevedela pýtať a vžiť sa do pozície iných ľudí.Mojou snahou bolo vykladať svoje názory a možno niekomu aj nanucovaťsvoje postoje. Taktiež sa dalo hovoriť o určitej vyhranenosti, nakoľko v tomtoveku má človek pocit, že má vo všetkých veciach jasno, a až keď skutočne začnena niečom pracovať, zistí, že v tom jasno nemá.

K čomu z hľadiska spoločenského poňatia vedie, alebo čo naznačuje vznikpodobných komunít, ako sú na Zaježovej alebo na Bugárove? V jednej z kapitolnaznačuješ názorové rozdiely medzi tebou a podobnými aktivitami.- No, to sme sa dotkli veľmi zložitej témy.Vznik podobných komunít nevedie v zásade k ničomu. Nevyhnutná je tu otázkaprvotného zámeru, myslím - nakoľko sa ho podarilo naplniť a nakoľko je napĺňaný.Z môjho pohľadu sa Zaježová vzdialila pôvodnému zámeru, ale Bugárovo je oinom, taktiež nevylučujem možnosť vzniku skupín, ktoré budú úplne odlišné.Záleží na tom, kto sa s kým zíde a je to tiež o budovaní imidžov.

11

Predtým, ako sa niečo podobné začne robiť, ľudia majú určitýideál a tento je ovplyvnený vekom. Potom nastupuje realita a

zdá sa, že to, čo chceli, je nemožné. Sú potrebné prostriedky,odhodlanie a dať sa ako skupina dokopy. Pokiaľ sa toto podarí,môžeš povedať, že si vyhral. Sú tu domy, vysporiadaná pôdaa iné potrebné náležitosti, ale až potom príde človek na to, žeje na úplnom začiatku. Po krátkej dobe začnú ideály zlyhávaťa začne sa ukazovať, čo je v tých ľuďoch naozaj.V prípade Zaježovej vychádzali ľudia z rôznej miery rôznychzúfalstiev a vlastnej psychickej nezrelosti. Problémymedziľudských vzťahov boli riešené takpovediac za pochodua práve tieto problémy začali prevažovať nad ideálmi. V prípadetakýchto komunít je nanajvýš dôležité navzájom sa spoznať vpraxi. Isté ideály sa stratia, nakoľko čistý ideál v reálnom životeneobstojí a práve tu je ten moment krízy, kedy sa človekzamýšľa, či to celé vôbec má ešte nejaký zmysel. NavyšeZaježová sa stále mení. Bola iná, keď som tam žila ja, keď somodišla, zmenilo sa to, no a s dneškom sa to už naozaj nedáporovnať. Prichádzajú tam stále noví ľudia a už je to úplne oniečom inom. Do svojho názvu si dali hrdý názov“pospolitosť”, ale o nejakej harmónii a súdržnosti sa tu vžiadnom prípade nedalo hovoriť. Základným problémom vdnešných časoch je však to, že ľudia nevedia spolu žiť. Tentonegatívny jav môžeme pozorovať už v súžití dvojíc.

Iné je to však v prípade Bugárova. Poznali sa dlho predtýma vedeli, čo môžu jeden od druhého čakať. Mali reálnejšiupredstavu o tom, čo chcú.Ja som im veľmi vďačná za to, že ma tam pozvali. Úžasnébolo od nich to, že boli otvorení mnohým kamarátom, ktorýmtam umožnili s nimi zostať, či už kratší, alebo dlhší čas. Aletam nebol taký výrazný ideál po nejakej pospolitosti zakaždú cenu. Tam to bolo samo od seba, možno aj preto, že totí ľudia od seba v zásade neočakávali, že budú nejako extrémnepospolití, alebo že budú vytvárať nejakú komunitu, alebo žebudú robiť nejaké hnutie. Oni proste robili veci, ktoré cítili,že sú dobre robiť. Bolo to viac asi zvnútra a menejintelektuálne prepracované. Tým pádom to nemohlostroskotať potom tak ľahko na praxi. Ono to potom zasastroskotáva na iných veciach - na úplne bežnom živote, žejednému sa podarí mať príliš zavčasu deti a tak ďalej a takďalej, a už začína byť problém preňho urobiť ten krok aodísť tam. Ale ja ho za to nemôžem kritizovať, to je užpotom niečo iné.

Dá sa povedať že by bol tento život na očovských lazochtvojím naplneným životným snom?S trochou dobrej vôle sa dá. Ono, sny sú vždy od toho, abyz nich zostal kúsok nenaplnený. Takže v podstate, v svojejpodstate toho, o čo ide, áno.

rozhovor viedol a spracoval Šupák

* * *Budeš tancovať. Kde by sa druhí

ani na nohách neudržali, ty budešskákať. Toľkej ti môžem dať sily.

Hory stoja bližšie a bližšie.Spievajú. Veru by stačil jeden skokmocného jeleňa. Hodiť sa doprameňa živej vody, pomaly doňpoložiť pery. Ubezdušiť pažravýoheň v sebe, ten cudzí svet. Zmyťzo seba všetku špinu, pleseň asmrad. A viny.

Tancovať, Bože, na dolámanýchnohách ? Vlečú ma blatom ako snop.

Utekáš. Ústa sa naprázdnootvárajú: to hora ziape, nie ja. Nebosa zatvorilo a niet ho. Zabijú ťa.Nevieš prečo. Prečo máš byť týmchlapom na popravisku. Je takcudzí.

Zastaň, dievča, zastaň. Opri sa oširoký peň, zdvihni hlavu a daj sa knemu pribíjať ostrými boľavými kvap-kami. Kým nezačuješ klopkať jehosrdce v svojom. Zastaň, volám ťa.

* * *Čo sa zdá byť malé nám, nemusí byť

malé horám. Ďura Jánošíka trápilabezmocnosť. Vedel, že s tým strachom,ktorý na nich, sedliakov stáročianaložili, nepohne. A tak myslel narozprávku.

Ani ty, Verona, ničímnepohneš. Celý život budešcítiť ťarchu svojej vzbury napleciach. Ťažšie a ťažšie.Jedna Dolina môže žiť zovšetkých vašich síl a desaťiných zabijú. Dnešný svet je akolavína, ... všetko znivočí, ale nevie.

* * *Vandrák a vandráčka so zelený-

mi plecniakmi, pod jedným dáždni-kom. Kamaráti. Chalan v zapláta-ných rifliach a dievča v kabanici.

Aha, aký krásny domčok, nikdysom si ho nevšimol. Strechu másíce už eternitovú, ale pekný je...Nepozrieme dnu ? Tanu ? Navšetkých dverách zámky, aleoblok otvorený. Oblôčik. Zbojníc-ky chodníčok. A dnuká prach, tmaa vôňa starých prázdnych domov.

... prepáčte gazda, to láska násk vám vedie. Vášeň k vašejrobote, k cifrovanej lavici,dubovému stolu, svätýmobrázkom v kúte.

Takto by som vedel bývať ...,zašepká Paľo, môj kamarát. Taktonaozaj. Veď aj ja.

12

* * *Už dávno sa nám nedarí, ako

by malo. Naše malé spoločenstvosa opäť rozpadá, pokusy na jehozáchranu sú úbohé, nejasné azúfalé. Neostáva nám nič iné, akovytvoriť nejaké pravidlá, zásady,body, v ktorých si všetko ujasnímea podľa ktorých budemeFUNGOVAŤ.

Koľkú námahu, zháňanie,peniaze, dobrú vôľu..., stálo ibadať dokopy dom, skúpiť polia,vybrať ich z družstva, osloviť azískať ľudí, založiť a udržaťORGANIZÁCIU. Nie sme tu samipre seba, máme kopu záväzkov,pracujeme tu pre ľudí zvonka,prišli sme s určitými ideami.

Naše malé spoločenstvo sa opäťrozpadá. Už nemám náladu voziť svojufrajerku na pole vo fúriku, Šišo sa trápia zohýna okolo gazdovstva a ona sipíše ROMÁNIKY. Vymýšľa s ovcami,kozami, koňmi, ktoré potom bije. Biťzviera. DOBRÝ človek nemôže byťzviera.

* * *Jé, ahoj. A kde si s tým batohom. Ty

už nie si na S. ? Vôbec ? Aha. Roman.Ostrihaný, v maskáčoch, tiež sbatohom. Tak poď ku nám, kúpili smetaký domček na laze, vlastne dva domy,tri hektáre... Niečo ako S. Ukážem ti tona mape. Prechodí prstom po vydratompapieri. Tu. Štvorčeky utopené vzelenej. V lesoch. Teraz ideme ... preč,ale dobehni v októbri.

* * *Sadol si: vidíš, sama si to povedala

MUSELA UKRÝVAŤ. Preto sanemôžeš vrátiť do Doliny. Modrá horav tebe je už taká vysoká, že juNEUKRYJEŠ. Buď trpezlivá, jestvujúľudia, pred ktorými nebudeš musieťnič ukrývať, zrazu vydýchneš voľnea tvoje ohne začnú horieť jasnýmpokojným plameňom. Naučíš sa žiť sľuďmi, hriešnymi, nepriezračnými,zložitými ľuďmi a naučíš sa ajprichádzať k živému buku a nezatínaťsvaly pred bolesťou.

Ale najprv choď a vystúp naRozsutec, bielu horu. A potompamätaj na slová Čierneho Losa: ...ten,komu sa zjaví vidina, nedokáže využiťjej silu, kým vidinu nepredstavíľuďom na zemi.

úryvky z knihy “Jánošíkov tanec”vybral D’Ady

Mrazivý vietor s drobnýmiľadovými granátmi mi šľahá dotváre. Stojím tu už takmerpolhodiny. Pol hodiny nanechránenej časti Baranej lúky.

Zo začiatku sa to zdalo akodobrá psina. Teda, tá nováJackova súťaž. Vraj - “silnejšíprežije”. A ja som bol naňho takýmilý. Vykúpal sa len v ľadovejbystrinke. A dovolil som muvyzliecť sa. A on na mňa takto.

Tridsaťpäť minút tu už moknemoblečený. Aspoň kanady keby minechal. Očividne sa ma pokúšazabiť.

Štyridsať minút, ale sa tovlečie. Povedal, že hodinu, alebokým neprestane pršať. Už sinecítim prsty na nohách.

Hlava prázdna. Keby manapadla aspoň nejaká sladučká

pomsta. A čo tak poštvornožky naSuchý vrch?

Päťdesiatjedna minút. Prestalopršať. Ale kde je ten truľo? Asi zaspalna chate. Potrebujem kanady. Nohy sisíce necítim, ale určite budem cítiť tenškodoradostne sa tváriaci kamennýchodník, ktorý starý Tom nazvalchodníkom Krvavej Mary. Dnes asiskutočne bude krvavý. A ja by som siradšej hodil tú Bloody Mary dožalúdka.

Ešte jedna zákruta a som tam. Chataje geniálne skrytá. Postavili sme si juna malej čistinke, schovanej predzrakmi turistov. Naša chatička. Jednookienko, dve narýchlo zbité postelevystlané senom, stôl a piecka. Tá námneraz zarosila čelá. Možno bude trebaprerobiť komín. Dym sa dá neraz ajkrájať.

Všade ticho. Asi ešte spí - to jeteda pekný kamarát...

Pepo otvoril dvere. Valiaci sa dymho zahalil, keď sa kašľajúcrozbehol dovnútra, vytiahnuťbezvládne Jackovo telo. Dym sapomaly rozplýval...

Vždy som zduše nenávidel, keďkamaráti chodili neskoro - na pivo,na schôdzku, na chatu. A tak rátamminúty, ktoré plynú strašne pomaly.Už piaty rok robím prvý daždivýnovembrový deň to isté. Stojím tu,uprostred Baranej lúky a spomínamna Jacka, prikrytého mrazivou hlinou.Jej dotyk mi pripomínajú ľadovégranáty dobýjajúce sa do mojej hlavy.Trestajú ma za to, že som to vtedynevzdal, že som bol tvrdohlavý,mysliac si, aký som statočný...

Gigi, T.O.Vlci

13

Zas po dlhom čase som vzal do rúk gitaru, žeroztancujem trochu tie staré priateľky a ja si zaspievam.Ale čo, gitaru som mal v rukách dosť dávno, tak nečudo,že šesť priateliek bolo riadne stuhnutých. Krátkystrečing im pomohol, pár milých slov ich zladilo a taksom mohol začať. A už po prvej pesničke to boli zasetie staré priateľky, ktoré som poznal. Hneď na mňaspustili:- Kedy nás konečne vezmeš na vander, na osadu, dohôr, hocikde, len nás už niekde vezmi.

A ja im vravím:- Ech, vy moje fajnové papuľky... - ďalej som nestiholnič povedať, lebo hneď mi všetky naraz skočili do reči:- Kto ti tu je fajnová papuľka? My? Veď ty si už “storokov” nebol vonku. Zapáčilo sa ti pohodlíčko mesta,však? Ty si fajnová papuľa! Veď už ani nevieš, aké to jespať pod holým nebom, piť vodu s prameňa a viešvôbec, ako vyzerajú hviezdy?- Asi bude na tom dačo pravdy, keď to hovoríte vy. Zasetak dávno to nebolo, ale musím sa polepšiť, lebo pretuláka je aj týždeň bez Nekonečna dlhý, no ja som na toakosi zabudol.- To nevadí, veď máš stále možnosť všetko napraviť.

- No hej, len či si ma budú kamaráti pamätať a čibudú za to, aby som sa vrátil? - Zapochyboval som.- Neboj sa, určite budú. - Uisťovali ma.- Hej! Fajnová papuľa určite vieš, čo je to telefón, nie?- Drzo sa ozvala tá najmenšia.- Nóóó......hej. - Dal som jej váhavú odpoveď.- Tak ho zdvihni a pekne krásne zavolaj napríkladČejenovi a pekne krásne sa dohodnite!- Ja neviem...- eFPé!!! - Všetky spolu výhražne skríkli.- Dobre, dobre, len už mi nehovorte fajnová papuľa,veď ja som predsa nezabudol na to, v čo verím a čímskutočne som. Tak ja mu zavolám.- Ale hneď! - Pomaly strácali trpezlivosť. A tak som muselzdvihnúť telefón. Mal som strach, a hanbil som sa ozvať,ale pozbieral som v sebe ešte trochu odvahy, čo vo mneostalo a vytočil som číslo.- Prosím? - Ozval sa Čejenov hlas z telefónu. Ani somsa nepredstavil, len sa mi z hrdla vydralo:- Počuješ ich? - lebo priateľky sa radosťou zo svojhoúspechu roztancovali.- Ach, Havran, Havran však si to ty, hm? Konečne! Užbolo na čase sa ozvať. Čo si zabudol kadiaľ vediechodník na osadu?

- Tak v piatok? - Váhavá otázka vyletela z mojich úst.- Ešte sa pýtaš? - Nechápavo sa zase spýtal Čejen. -Jasné, že v piatok, a nezabudni so sebou priateľky.Tak v piatok na stanici. Ahoj, ty eFPé!- Ahoj! - zložil som. Trochu ma naštvalo, že aj Čejenma považuje za fajnovú papuľu, hoci to povedal viac-menej zo srandy.- Tak ako, hovor, hovor! - Netrpezlivo kričali jedna cezdruhú.- Och aké ste len zvedavé a nedočkavé.- Keby si videl, ako ti žiaria oči a vracia sa ti zase tázdravá zelená farba. - Veselo ftipkovali.- Haha - ha! Smiešne.- No, len sa nehraj na frajera a radšej nám povedz,ako to dopadlo. Malisme pravdu?- Mali ste, mali.Kamaráti súkamaráti a vždybudú. V piatoksa ide.- Hurááááá!!!- Ďakujem vám. -A nežne somich pohladkal,až sa všetkyroztancovali.

Havran (Prešov)

STARÝ ROK

Stál tam presne ako vlanis bielym snežným chladom v dlaniLen...dvere zavrel keď stál na prahua mne ostal iba jeho dychViem je predsa z týchktorí odnášajú sebou záhadubielej mozaiky na oknáchza vianočnou jedličkoua v nočných tmáchpodávajú si ruky s priateľom

Ľubica Novotná - Luky, Ružomberok(Trapsavec 1986)

14

Toho rána mačkal Daniel píchačky ve vrátniciobzvlášť jemně - dneska mu koneckonců začínalaposlední šichta a zítra už bude kdovíkde. Ticho se nadlouhých chodbách velitelství odráželo od stěn jakozáchvěvy cizího, nepřátelského a nepřirozeného větru,když šel k výtahům do druhého poschodí. Sotva dorazildo kanceláře, posadil se ke stolu a do hnízda zásuvkyzavřel dnešní svačinu, objevil se u něho David. Snažilse o povzbudivý úsměv, ale oba věděli, jak je jeho pokusprázdný; David byl totiž jeho partner a dnes je čekalaposlední směna oba. Dnes budou pracovat naposledyna stejné akci - kolikrát už spolu pracovně trávili dlouhévečery, kolikrát chodili do míst temných i prozářenýchsluncem, kolikrát se vraceli domů unavení a s bolavýmizády. Daniel měl Davida rád; jednak byli skoro stejněstaří, kromě toho měli hromady shodných zájmů a navícto byl pečlivý pracovník bezpečnostního úseku anenechával po sobě žádné nevyřízené resty. Jeho stůlzůstane bezpochyby bez jediné poskvrnky čistý jakovzpomínka na toho, který odváděl svou práci nejlépe,jak mohl.

Knedlík se na směně nudil; nebylo to snad tím, žeby ho dnes práce nebavila - nebavila ho nikdy. Práceskladníka v zelinářském velkoskladu byla daleko odpředstav, které míval o dobrodružném životě kdysi,když se po vojně vrátil domů a připadalo mu, že se mucelý svět otevřel. Z podobných představ ho vyvedliprvní strašáci, které v životě potkal. Jako první přišlanemesis Svatba a pak i menší (ale rostoucí) děsy Dětí.Jako poslední ho zatím navštívil bubák Střední věk.Pravda, mohl na tom být i hůř - jeho parťákovi atrampskému sourozenci Masovi (takto podnikateli vuzeninách) každým rokem kazil spaní hrůzoun Daně, a

protože už se stačil rozvést, přidávali se k němu i děsy,zvané Alimenty, ale on musel mít vždycky něco navíc. Jinaknic než stará dobrá nižší střední třída, řeklo by se. Ideálnítrampský materiál. Žádní pohlaváři. Dvakrát měsíčně vpátek osobákem do Slavic, pěšky po trati kolem potoka ažk mostku a přes pole k hradbě lesa na obzoru. Víkend vklidu jako zastara, v neděli domů, vklouznout znovu dopřezůvek starostlivých otců a živitelů rodiny, seřezat dětia spát.

Daniel s Davidem prošli příletovou halou během několikaminut; neměli žádná zavazadla, která by bylo třebavyzvednout u kontroly, a dokumenty měli oba v naprostémpořádku. Když se octli v prostoru před východem, okamžitěse vydali k nejbližšímu volnému vozidlu, které je mělodopravit na konečné místo určení. Řidič jim otevřel dvířkavozu, ladným pohybem sejmul z ramínka mikrofonvysílačky, odhlásil se a jako všichni drožkáři ve vesmírusi s nimi hned začal podívat.

“Tak co, pánové, jak to, že tak nalehko?” přelétl ponich očima.

“Jedeme naposledy, víte?”odpověděl Daniel, jako by tovysvětlovalo všechno - aopravdu nebylo co víc říct,protože tak to bylo. A taxikář mělbezpochyby své zkušenosti s

muži a ženami, kteří využívají jeho služeb na své poslednísměně, takže se s omluvným úsměvem taktně odmlčel analadil na rozhlase stanici s příjemnou, lehkou hudbou.Vozidlo vyrazilo z příletového okruhu na cestu.

Vlak sebou házel na nerovných, dávnoneopravovaných a dosluhujících kolejích. Nikoho tonevzrušovalo. Osobní přeprava na téhle trati počínajepříštím lednem končila a napříště tudy měly jezdit jennákladní soupravy ze štěrkovny, která se nacházela poblížměstečka na konci trati a poté, co se položilo zemědělskédružstvo, výrobna deštníků a megalomanský plánpražské firmy na rekreační objekty pro cizince, skýtalajedinou obživu širokému okolí roztroušených vesniček.Místní obyvatelstvo se na to začínalo připravovat tím,že pro jistotu jezdilo autobusem a tak byli Knedlík sMasem ve vagónu motoráku skoro sami.

Šero pod skalním převisem u železniční trati pomaluhoustlo a vítr profukoval čím dál chladněji, ale Danielovi sDavidem zima nebyla. Všechno probíhalo přesně podlerozpisu, včetně lehkého oparu, který začal v 18.14 stoupatv jemných kotoučích od hladiny nedalekého potoka apomalu houstl. Daniel se tu a tam podíval na hodinky - vpodstatě jen proto, aby se ujistil, že se nevyskytl nějakýproblém nebo změna na poslední chvíli; i to znali. Jejich

15

plán se ostatně vždy přizpůsoboval podletěch druhých - ne že by si stěžovali, chraňBůh. Takhle už to fungovalo od počátku věkůa oni byli ti poslední, kdo by chtěl pracovnívztahy obou složek měnit.

“Každou chvíli už tu budou, Davide, užjsou na cestě,” řekl tiše svémuspolupracovníkovi a příteli. David,nepřirozeně zamlklý, jen přikývl.

“Chtěl jsem ti říct, že ze všech, se kterýmijsem na všech svých případech kdy pracoval,jsem měl tebe nejraději, Davide,” pokračovalpo chvilce ticha Daniel. “Myslím, že jsme bylidobrá dvojka.” David se po jeho boku jemněusmál a položil mu ruku na rameno.

“Víš, mrzí mě, že to končí takhle - a takhlebrzy,” řekl tiše. Daniel přikývl.

“Já vím, bylo by lepší na tom pracovat tako čtyřicet padesát let déle, ale... nu, znáš to- život je život a ten si nevybírá,” citovalslužební heslo Daniel.

“Pravda,” přisvědčil David. “Snadpříště...”

“Ano, snad příště...” nechal naději visetv chladném večerním vzduchu Daniel a vstal.Měli nejvyšší čas, konec směny se blížil.

Trampové, kteří vyšli zpoza zatáčky trati,zahlédli utržený nákladní vagón s náklademštěrku na tu nejposlednější možnou chvíli asami by mu jistě z cesty uskočit nedokázali.Nepostřehli přitom mírné šťouchnutí, kterýmje z milosti Boží Daniel s Davidem odstrkovaliz trati, aby to mohli vzít za ně - jak už toostatně strážní andělé dělávají od počátkuvěků...

Robert Čapek - FarářTrapsavec 2003

Leželona stole a čekalo

na mě, až se na něj podívám.Informace kdo, kdy a kudy kam, znáte to, ale bylo na něm něcodivného. Popis cesty na tom zvadle říkal, že ke srubu se dostanujenom potmě a z nádraží ve Slavníči mám vyrazit po silnicisměrem na jednadvacítku a až uvidím vlevo devatenáctku, takdole v údolí pod ní, už po chvilce najdu světlo ohně.

Chápete to ? Už jsem si představoval krásnou jednadvacítkua devatenáctku na spojce, akorát mi byla podezřelá ta tma !

Poslední noční motorák mě vyplivnul na nádraží a ve světlenádražních lamp jsem hledal kamarádku s věkem jednadvacet.Nikde nic, jen pár chlapů z odpolední šichty. Vyšel jsem přednádraží a tam jsem jí uviděl. Na obloze zářilo mezi hvězdamikrásné červené číslo 21 a směřovala k němu asfaltka.Kamarádka by byla lepší, ale co se dá dělat, jak tohle tenPavlík dokázal ? Hlavu už jsem měl celou vykroucenou, kdyžse vlevo dalo tušit údolí a nad ním vykoukla ještě zářivějšídevatenáctka. V údolí bylo za chvilku cítit kouř, už jsem viděli oheň a světe div se, seděla u něj mezi kamarády konečně ita krásná devatenáctka a i ta jednadvacítka. Na Pavlíkovibylo vidět, jak se dobře baví mim nechápavým pohledem apak mi podal článek z novin s nadpisem “Operátořimobilních telefonů nahrazují na svých vysílačích nic neříkajícíčervená světýlka velkými svítícími číslicemi, které námusnadní orientaci v noční krajině”. Tak; mě, odpůrce mobilů atěch zatracenejch stožárů přece jen dostali. Je konec nočníchvandrů podle hvězd.

Pavel Pavlík KoubekTrapsavec 2003

NA CESTĚ

ZASE JSEMON THE ROADNEVĚRNÁ VLASTNÍ POSTELI

SHAZUJI TÍHU POUTVRÁTÍM SENEJDŘÍV V NEDĚLI

Magdalena Karelová - WakiTrapsavec 2003

Kole

m s

ebe

mít

vodu

a v

zduc

h,ze

lený

kru

h le

sů, p

olí .

..Vo

lně

dých

at, n

epos

pích

atdn

es i

ve d

nech

bud

oucí

ch Mar

shal

l

16

Pokračujeme v uverejňovaní tvorby W.Ryvolu. Prevažná väčšina uvede-ných literárnych diel a dielok sa dožila len jedného-dvoch vydaní, najmäv trampských samizdatoch 60. a 70. rokov minulého storočia.

Avšak napriek tomu, že Wabi spolu s bratom Mikim napísali peknúkôpku ďalších poviedok, či iných literárnych útvarov, nie všetky sú(hlavne pre svoju dĺžku) vhodné pre uverejnenie na stránkach Severky.Práve sa končiaci “seriál” by však mal byť dobrou inšpiráciou napr. nakúpu niektorej z kníh, alebo na návštevu najkompletnejších stránok sRyvolovskou problematikou - www.boko.cz

Texty v el.podobe poskytol kamarát Vokoun (Plzeň).

Vždycky jsem mířil za obzor. Cesta k horizontu je cestouk něčemu. Vždycky tam za tou čárou musí zase něco být.Nevědět co, je možné, ale vědět je krásné. Přiznávám se, žetouha po dálkách a tajemnu nepoznaného je pro mne jakoatribut člověčenství něčím mimořádným.Miluji záhady, protože jsem člověk.

Že právě takový a ne makový a že právětramp? Zdánlivá jednoduchost myšlenítrampského národa skrývá v sobě naopak dávnépudové, v současné době snad až animálníobrany proti civilizaci, za což jednou trampovébudou vyznamenáváni, až jim prsa budou padatpod tíhou medailí. Oni ví!

Utíkat před civilizací se dá, ale nedá se nikdyutéct sám před sebou. Jednou bych rádvykonával funkci psychologa u VIC.

No jo. Člověk se svěří se svýmimyšlenkami kytaře, papíru anajednou jsou tady reportéři,apologeti, žoudálkové, prsatématrony a tiše mluvící chlapcis brýlemi. Nevím komu a co, alevždycky jsem v písních vyjadřovalpodstatu věci. Právě tak vpovídkách, které jsou némlichhozené do fantastiky. Komu se

to nelíbí, ať si kupuje denní tisk. Astejně tam ta fakta nebudou košer...Takový je holt už jednou život a čímdřív se s tím člověk smíří, tím líp pro jehosyny a dcery (a konečně i ženy), protože tím dřív přistanena zemi a při tom si dokáže zachovat tu krásnou fantastickou volnostmyšlení, nesešněrovanou ani civilizací, natož politikou, nebo fyzickými zákony.Ha! Těmi obzvlášť!

Já nevím. Teď je mi čtyřiapadesát a blbej jsem pořád jako za mlada. Takže něco člověk říká a jinakžije? Ba né. Rozumný podvědomý kompromis je to, co je potřeba. A tak cesta k dálkám za modravéobzory po bílých písčitých cestách, kroutících se údolíma našeho krásného, trochu snad jiného, alepořád ještě českého světa. Nejlíp bos a dost pokorně. Život je kupodivu dost krátký!

(uverejnené Detonace 1 / 90)

17

Trail Pyrenejským poloostrovem za skvostyarchitektury

Richard Šebeček - Marshall, 76 ročný wanderer satentokrát vybral do juhozápadnej Európy, z Marseille cezSan Sebastian, Oviedo a Porto až na najzápadnejší cípstarého kontinentu. Odtiaľ vnútrozemím Španielskaspäť na pobrežie Stredozemného mora až do MonteCarla. Vydal Marshall vo vlastnom náklade.

Blanka Kubešová - VltavěnkaKrásnu Helenu od Svatojánských proudů poznala

každá osada, ktorá tam kedy trampovala. Skutočnáosoba, Helena Fediová po svojom otcovi zdedilahudobné nadanie, tvrdohlavosť a záľubu v plávaní akanoistike. Keď sa ako 16-ročná zamilovala, otecneschvaľoval jej lásku a tak odišla pracovať na vidiek.Jedného dňa sa jej milý utopil nešťastnou náhodouvo Vltave a v Helene sa čosi zlomilo. Na druhom brehurieky si postavila chatičku, kde viac ako pol storočiažila v osamení, v kruhu prírody len so svojou milovanouVltavou, gitarou, psom a mačkami. Túto romantickúknihu na historickom podklade vydalo nakladateľstvoŠulc a spol.

Kronika trampingu v Jizerských horách 1934-2004Pavel “Déčko” Vinklát by si touto knihou určite vyslúžil

Nobelovu cenu za propagáciu trampingu, keby takáexistovala. Popis a dokumentácia campov, chát, osád,domoveniek, kroník, zvadiel, množstvo fotiek. To všetkona kvalitnom paieri a vo farbe na 248 stranách formátuA4 si môžete objednať u Nakladatelství 555,Rumunská 47/16, 46001 Liberec.

Lumír Mikulka - Tramp v komunismuAutor, bývalý učiteľ, neskôr redaktor a prekladateľ,

publikoval v rôznych trampských rubrikách, okreminého aj v bývalom ostravskom “Trampovi”. Z tohtoprostredia pochádza aj kniha Tramp v komunismu,spracovaná ako nájdený rukopis trampa Ludvíka“Presidenta” Svobodu. Skutočnosť sa tu mieša sfikciou a znalci osôb a pomerov nájdu medzi riadkamimnožstvo reálnych miest, osôb a udalostí. Vyšlo vnakladateľstvo Petrov, Brno.

Dve knihy, ktoré zoženietebez problémov (?) aj v kníhkupectvách na Slovensku.

Prvou z nich je dotlač legendárnych Rýchlych šípovJaroslava Foglara. Úplné vydanie kreslených príbehov,zoradených chronologicky tak, ako vychádzali kedysi vMladém hlasateli a Vpředu. Ďalšou je novinka - ovšemznámeho autora Zdeňka Šmída. Do rady príbehov snázvami “...proč bychom se...” sa postavila už šiesta -Jak se mají Mayové aneb Proč bychom se neděsili.Pre úplnosť: Proč bychom se netopili aneb Vodáckýprůvodce pro Ofélii, Proč bychom se nepotili anebJak se chodí po horách, Proč bychom se netěšili anebJak se držet nad vodou, Za písní Severu aneb Pročbychom se neztratili, Bubny Berberů aneb Pročbychom se nesušili.

Hľadajte pod hlavičkou nakladateľstva Olympia.

Zlato na SlovenskuNajucelenejší sprievodca zlatou

históriou Slovenska dokumentujeťažbu tohto drahého kovu, predstavujejednotlivé náleziská, spôsob ťažby,úpravárenské metódy až po využitiekovu a ďalšie perspektívy jeho ťažby.

Autorom je kolektív odborníkov podvedením pedagóga PrF UK M.Chovanaa geológa ŠGÚ F.Bakosa. Knihu vydalSlovenský skauting, má takmer tristostrán a približne toľko farebných fotogra-fií, grafov a máp. Súčasťou je aj farebnánástenná mapa SR s vyznačenýmivýznamnejších nálezísk drahých kovov.

Kniha sa v záverečnej časti venuje ajtrom vlnám ryžovania zlata - v obdobíKeltov, v 12. storočí i za čias MárieTerézie, ktorá vydala patent o takomtozískavaní zlata. Spomína sa v nej ajnovodobá forma zlatej horúčky, keď saryžovanie zlata stalo záľubou ipredmetom súťaží po celom svete.

(SME)

V.Vrana - Timo, najplodnejší(čo sa týka počtu vydanýchzbierok, hoci len v samizdatoch- “The best of Timo”,“Špiritusový Dany”, “Hap-čííi”,“Keď neprší, aspoň kvapká”) anajúspešnejší trampskýpsavec slovenskej súčasnostivyslal na cesty svoje ďalšiepoviedky. Príbehy trpaslíkaTrampulíka sú originálnymizáznamami možnoskutočnýchudalostí konkrétnych trampovna konkrétnych osadách.Prerozprávané originálnymTimovým jazykom v ústachsadrového trpaslíka si môžunájsť miesto aj vo vašejknižnici, či už v teple pane-lákovej obývačky, alebo naosadnej chajde. Objednávkyrada spostredkuje RedakciaSEVERKY.

Ilustrácie (ako vždy) zabezpečilEduard Alexy - Lexo, o lov škriatkovYpsilonkov sa postaral ďalšípsavec Peter Benča - Pedro.

Ukážku nájdete v rubrike“Najväčšia radosť škodoradosť”.

18

Tento indiánsky pozdrav znamená asi toľko, čo“Zdravím ťa, priateľ!” Používa sa pri stretnutí a jeoficiálnym, i keď možno nie často používanýmpozdravom woodcrafterov, členov Ligy lesnejmúdrosti v Česku, na Slovensku a inde vo svete.Prečo spomínam práve woodcrafterov? Nuž preto,lebo sme sa po dohode s D´Adym rozhodli obnoviťv Severke tradíciu woodcrafterskej rubriky.

Odvtedy, čo sme sa na stránkach nášhotrampského občasníka stretli naposledy, sa medziwoodcraftermi udialo veľa dôležitých vecí. Navždyodišlo niekoľko význačných osobností českéhowoodcraftu. Vykryštalizovalo sa smerovanie asystém činnosti oboch bratských Líg, niektoríľudia odišli a mnohí noví prišli

Na Slovensku prestal vychádzať ligovýobčasník Modrú oblohu! a zaznamenali sme ajveľký úbytok č lenov,spôsobený, podľa môjhonázoru, nielen nevhodnouvekovou skladbouč lenskej základne(prevaha mládeže,nedostatok skúsených

starších ľudí), ale aj tým, ženovým členom či záujem-com sa počas roka nemalkto venovať. A len zážitkyz letného tábora č iputovania na udržaniezáujmu nestačia. Wood-craft je zaujímavý aj tým, žesa mu človek môže venovaťindividuálne. Vyža-duje sivšak aspoň základnéskúsenosti s táborením apobytom v prírode. Ak tietočlovek nemá, je to ťažké.

Na stagnácii slovenskejLigy sa možno podpísalo ajtrochu nekritické pridŕžaniesa niektorých prežitých Setonových predstáv,najmä v oblasti obradov a práce so Zvitkombrezovej kôry.

Napriek všetkému, woodcrafterský život plynulďalej. V Česku vychádza ligový časopis Bizonívítr a zaujímavá literatúra.

Po desaťročí búrlivých výmien názorov sawoodcrafteri v Česku rozhodli pristúpiťk aktualizáciizákladného materiálu pre woodcrafterskú činosť -Setonovho Zvitku brezovej kôry. Najprv vyšiel jeho prvýdiel - Kniha orlích pier. Ako sa ukázalo, bolo už naozajnačase. Vznikla príťažlivá publikácia, použiteľná nielenpre členov Ligy lesnej múdrosti, ale aj pre skautov,trampov a členov podobných prírodných hnutí. Už roku2003 vyšlo na základe pripomienok členov Ligy jehodruhé vydanie a roku 2004 konečne aj druhý diel -Kniha majstrovstiev.

Treba poznamenať, že k týmto ráznym krokompristúpila česká Liga po konzultáciách so “starými”americkými, kanadskými a britskými woodcraftermi,no najmä so Setonovou dcérou, pani Dee Seton Bar-ber. Viacerí členovia Ligy navštívili v USA aj legendárnuSeton Village. Žiaľ, dnes už chátrajúcu a postupnerozpredávanú na stavebné parcely.

Roku 2002 sa pri českej dedinke Křída uskutočnilslávnostný snem k 100. výročiu woodcraftu. Stalosa tak počas letného táborenia českej Ligy lesnejmúdrosti a možno preto nebola účasť veľmi hojná(tábor trvá niekoľko týždňov). Zaujímavý však bolpočet účastníkov slávnostného večerného snemu -

bolo nás tam presne sto.Na Slovensku v súčasnej

dobe existujú len trioficiálne registrovanékmene: Ohnivý kruh,Tanšnapila a Ďaleká cesta.Počas letného táboreniaposledne menovanéhokmeňa sa roku 2004 priobci Rakša po dlhej dobeuskutočnil celoslovenskýsnem, ktorý okrem inýchvecí rozhodol aj o zmenestanov a “funkcionárov”.Všetky tieto údaje si všakmôžete vyhľadať naoficiálnych webovýchstránkach:www.woodcraft.skwww.woodcraft.cz.

Myslím, že na úvod somtoho popísal celkom dosť.V ďalšom pokračovaní sa

budeme venovať konkrétnejším, a dúfam aj zaujíma-vejším oblastiam woodcrafterskej činnosti. Lúčim sas vami pozdravom, ktorý do woodcrafterského hnutiazaviedol E. T. Seton a ktorý používajú woodcrafteripri rozlúčke.

Modrú oblohu!Modok

19

Prisahám, že vravím pravdu a len pravdu.Nasledujúci príbeh sa udial v šesťadeväťdesiatom,keď sme sa vracali hrkotálkou 120L z oslávnarodenín Farmárov. Kaprál, Pampúch a Puco sadožili na dnešnú dobu krásneho veku 40 rokov života,a keďže im kamaráti miesto zahrania v relácii prejubilantov prišli osobne poblahoželať, lúka na campeT.O. Vysoká juchala do svitania. Náladičkapokračovala aj cestou do Bratislavy. Práve sme saplížili okolo najdôležitejšieho objektu Lamača, zprehrávača hučal Pavel Lohonka Žalman, zvanýŠaman, svoj starý hit - Pěšáci silnic, keď motorzmĺkol. Timo pobledol, Marta utrúsila obligátne:“Moje nervy”. Martin driemal. Timo nahodil ksicht:“Ja nič, ja muzikant.” Robil čo mohol. Vystúpil,pohladil blatník, otvoril kapotu, zazrel na motor, noništ. Ani kopnutie do pneumatiky nezabralo.

“Musíme zavolať TOS-ku!”Prekvapenému Martinovmu kukuču vysvetlil, že

TOS znamená “Trampská odťahovacia služba”. Dalmu telefónne čísla kamarátov a poslal ho do krčmyvolať SOS.

Dopredu vyhlasujem, že Timo je mehlo, tedazaručene nie je nemehlo. Dokáže urobiť na autekopec vecí. Len tak námatkovo: utrieť handrou okno,nafúkať pneumatiku, (perfektne namontovať čapičkuna ventil), doliať vodu do chladiča atď. No ak jeporucha spôsobená vyššou mocou...

Keď vykonal všetko, čo s automdokáže a motor furt robil to samée, čiženée a née, znechutene si sadol a začalrafinovane obhajovať momentálnuindispozíciu opravára.

“Marti, pamätáš ako sme vosemdesiatom druhom na Porte zmokli?Žalmanovci na pódiu zaspievali: -Přiletík nám zlej a krutej déšť, a v momentelialo. Nakoniec aj elektrinu vyhodilo apotom to Nedvědovci zachraňovalispoločným spevom vtedajších hitov.Všetci sa tomu rehlili. Portýr ho nazvalŠamanom, lenže o rok spravil to isté. Čonám spieval teraz, keď prestal ísť mo-tor? -Je nás víc než loni, obyčejnejchpěšáků. Pěšáků, rozumieš!?”

Významne sa odmlčal. Martula detto, lebo bolanaštvaná. Po pár minútkach sa jej rozžiaril ksichtík:“To bolo na tej Porte, čo sme s Alom a Vladenkomčakali na koncert pred plzeňským Peklom, keď prinás zastavil trabant a vysúkali sa z neho Honza aFranta. Od úžasu sme onemeli. Alo obišiel auto,vyskúšal pérovanie a s uznaním prehodil: -Kvalitnézboží!”

“Viem, šúlali sme sa od smiechu až po koncert,”prerušil ju Timo.”A o pár Pôrt neskôr sme sedeli vohrade pred Meszárošom v Rači, keď pri nászabrzdil trabant a vystúpil z neho Alo. Vladenkohneď ožil a predviedol scénu s kontrolou pérovania.Majiteľ sa ohradil: -Jasné, že je to kvalitka. Všakste videli, že to aj slony odvezie a to mali na strecheešte kontrabas!”

“Jasné, bola som tam. Vladenko povedal, že toneboli slony ale Brontosauři a na zadnom sedadlesedel ešte ich basák. Alo nadhodil, že sa voláZadina a s takým menom nemôže sedieť vpredu.Tam by sa aj tak už ani špendlík nezmestil. Zdenkuv tej dobe už rozvážal Tichota, ale Honzove piesnesme mali radi. Aj na koncertoch sme poctivovstávali, keď spievali o tých vypálených búdach.”

“Hej -Brdskej kemp- sa to volá. Časy sa menia,aj ľudia, no piesne zostanú.” Zlatý fondspomienok prerušil Puco. Na štránku nás odtiahola darmo Marta spievala: -Přijela jsem vcadillacu..., všetky klebetnice z paneláku videli,ako našu starú škodovčičku potupne dotiahlidomov. Či zdôvodneniu so Šamanom verilaneviem, ale Žalman už v aute dospieval.

Priatelia, tento príbeh je pravdivý. Rozprával Vámho TTT. (Timov trpaslík Trampulík.)

20

* * *

V Horných Vesteniciach sanás v piatok 8.októbra 2004zišlo vyše 30šlapaniachtivých. Záhradamiestnej osviežovne patrilastretnutiam starýchkamarátov, tuláckympesničkám a výbornejpohode, ktorej fandilo aj

babie leto v podobe tepléhovečera. Nič netrvá večne - ba ani

to pekné počasie, a tak násokolo polnoci “horskí vodcovia”(Láďo a Pitkin) vydurili zo snov doreality a my sme za miernehodažďa vyrazili už na 13. nočný

prechod Strážovskými vrchmi,ktorý každoročne do okoliaRokoša organizujú kamaráti zoZávlč ia. Trasa konč i la naKňažinových lúkach, kam smedorazili po skupinkách, ba niektorívôbec. Však aj pri manévroch saráta so stratami. Sobotný programupravil ranný lejak, takže miestotradičnej čamprly nastal presunokolo zrúcanín Uhrovca doUhrovského Podhradia. Ako vždy,aj na tomto ročníku panovala prímaatmosféra, čomu svedčí hojnáúčasť, ktorú komentovali “domáci”asi takto: “Termín posúvame dooktóbra, teda do chladnejších dnía aj trasu vyberáme stále ťažšiu,no ľudí každým rokom pribúda?”Môj dodatok - asi rátali s tým, ženás bárs čím nezlomia, lebocamrátka sa ušli každému.

Predĺženývíkend na chalupe

Vyrazil som v utorok 26.10.,večer pomaly klátivým krokom zoStarej Turej na Hrachoviská podJavorinou. Spotený a upachtený,sprevádzaný štekotom psov somdorazil tam, kde na mňa už čakaliBeno so Sekerom. Ako to nachalupe býva, streda a štvrtok prešliv pracovnom duchu tak, že sme siani neuvedomili, že majú doraziťkamaráti z T.O.Chřiby (Koryčany)na čele so šerifom Hugošom.

Spoločne sme vyrazili naJavorinu, Roh a Čachtický hrad.

Okrem pohľadov z jesennejkrásnej, hoci miestami chladnej aveternej prírody, sme si domovodnášali aj množstvo spomienok azážitkov.

* * *

Motto vlaňajšieho leta:- Vieš čo príde po daždi?- No predsa pondelok.

Asi tak by sa dalo definovaťpočasie väčšiny víkendov, všakaj iné správy sú toho dôkazom.No a ten od 15.-17.októbranebol výnimkou. A tak smepod pršiplášťami a igelitmiprešľapali na veľkom vandrihrebeň Javorníkov od Čertova,cez Kohútku, Portáš,Stolečný, Veľký Javorník,Čemerku až do sedla Javorník.Výhľady žiadne, ale lesy malifarby bundy paragánov a aspoňsme si pretiahli svoje kostry aotestovali morálku a silu vôle.Klasik by povedal: “Máme to zkrku!”

* * *

2.10.2004 sa uskutočnil na fleku“v bani” 3.výročný oheň T.O.Túlavámedvedica z Brezovej p.Bradlom.O 19. zapálili oheň, na ktorommala hlavné slovo šerifka Džana.Na ohni sa zúčastnilo okolo 80kamarátov z asi 15 osád hlavnezo západného Slovenska.

* * *

22.10.1984 vznikol Tramp ClubPraha. K 20.výročiu založeniapripravil Ivo Vápenka kamarátomdarček - u pošty v OD Kotva saorazítkovávali pamätnékorešpondenčné lístky s prítlačoua strojovou pečiatkou so znakomTCP.

* * *

11.10. uplynulo 15 rokov odvzniku T.O.Biatec (Bratislava)

21

* * *

Tramp Club Bratislava (TCB) sipripomenul v novembri 15 rokovsvojej existencie. November ’89teda znamenal posun nielen vspoločnosti občianskej, ale ajtrampskej. A hoci stretnutia “oldpardov” prebiehali na neoficiálnejúrovni aj predtým (a vlastne vždy),asi si situácia vyžiadala trochuorganizovanosti. K dnešnémudňu už viac ako 12 rokovmesačne vychádza tiežTrampský spravodaj, ktorý jemožno objednať na adreseZdeno “Brčko” Dočkal,Novomeského 1, Pezinok 90201

* * *

Záver vodáckej sezóny sitradičným obradom pripomenulipri Dunaji Kamaráti admirálskejkotvy 16.októbra za účasti asi 70bratislavských, ivanských azvolenských trampov.

* * *

25.ročník trampského piknikusa konal v sobotu 16.októbra navrchole Malého Griča. Podtaktovkou T.S.Doda (Handlová)sa aj v nepriazni počasia hostiloprinesenými dobrotami 21prítomných kamarátov.

* * *

6.11. v chladnom počasí sakonala jesenná brigáda v Haďomúdolí. Na hrade Čabraď vrovnomennej rezervácii pracovaloviac ako 20 kamarátov z poloviceSlovenska a jeden z Čiech.

* * *

Na prechod Handlová -Martinka - Cígeľ pozvalaT.O.Oregon v sobotu 13.11.

* * *

Tradičný Vlčkov pochodusporiadala košická T.O.Zlatýhad 27.11.2004. Zmenou oprotipredchádzajúcim ročníkombolo zakončenie trasy v Kysakus večerným countrybálom.

* * *

V tom istom termíne, ale naopačnom konci republiky sakonalo jesenné táborenietrampských osád ivanských(TOI).

* * *

Handlovský výstup naĎumbier - kamaráti zT.O.Arkansas, Bobor a Oregonvystupujú tradične na najvyššívrchol Nízkych Tatier druhýdecembrový víkend.

* * *

30 rokov “služby” kamarátomsi pripomína chalupa Martinkanad Handlovou. Pamätný list pritejto príležitosti nakreslil MiriBúrlivák.

Výročie v roku 2005 sipripomínajú trampské osady:

Arkansas (BA) 1985Caracas (BA) 1965Dajana (NR) 1975Dakota (Hradište) 1980Desperado (BA) 1955Dvorana slávy (Ha) 1975Estacado (BA) 1970Hladujúci zubri (NR) 1970Jaguar (BA) 1965Kamaráti od Veľ.rieky (BA) 1960Kiowa (BA) 1985Lovci severu (TT) 1995Modrá hviezda (BA) 1940Montana (BA) 1950Ontario (BA) 1990Perero (BA) 1970Pirát (TT) 1940Prameň (NR) 1985Prvé ohne (KE) TC 1970/TO 1976Saratoga (BA) 1965Stratený kôň (TT) 1965Torikádo (BA) 1950Tri kríže (KE) 2000Uragán (BA) 1985Watawa (NR) 1985Yukon (Ivanka p.Dunaji) 1985Zálesák (BA) 1940Zlatá Nevada (BA) 1990

zdroj: Pekelník, Kronika T.O.

Správami prispeli:Starec, Smrťo, Ďáblík, Trampský spravodaj Tramp ClubuBratislava, Trampský spravodaj Handlovských trampov

22

Teslin/Yukon River 2005(vyberáme zo STOPY č.63)

Na potlach Calgarských na Bush River v októbri2004 prišiel Fred z Whitehorse s nápadomusporiadať Veľký Vander na vode pre tých, ktorým sepáčila výprava “Yukon River 2003”.

Fred - pôvodne z osady ONTARIO (Bratislava) - žijena Yukone od roku 1970 a vystriedal mnohozamestnaní - práce v baniach, na stavbách,profesionálny sprievodca poľovníkov, lovec koží,organizátor loveckých výprav s koňmi a na lodiachpo cele Yukonskej oblasti. Prírodu a podmienkyseveru pozná veľmi dobre a ťažko nájsť vodcu výpravys lepšou kvalifikáciou.

Akcia by sa mala konať na prelome júla-augusta2005. Štart bude v Johnsons Crossing na TeslinRiver. Teslin se vlieva do Yukonu za jazerom Laberge169 km pred Carmacks. Koniec vandru bude vkempe v Carmacks. Cesta bude trvať asi 12 dní,vzdialenosť je 369 km.

Fred je iniciátor a sprievodca, ale financovanie azabezpečenie si zariaďuje každý účastník sám. Bližšieinformácie sú v Trampskom občasníku pre západnúKanadu a USA - STOPA č.63, ktorú si možno stiahnuť voformáte pdf na adrese

http://members.shaw.ca/stopa/.Adresa na Freda: fherzog@yt.sympatico.ca

Kto má záujem nahliadnuť do “domova trampov vzahraničí”, nech pozrie internetovú stránku s adresouhttp://domov-trampu.home.comcast.net. Hocivzhľadom na historické súvislosti sú to kamarátiprevažne pôvodom spoza rieky Moravy, predsa len jemedzi nimi aktívnych stále niekoľko osobností aj zoSlovenska.

A tak sa môžeme dozvedieť napríklad aj to, žespomienkové vlajočky na 7.celosvetový potlach sa budúzrejme robiť na Slovensku. Potlach sa bude konať vr.2006 vo Fort Adamsone, Texas - U.S.A.

-ez-

ODPREDÁME tee-pee z bielej stanovky “Terka”výška 5,10 metra, len 2 x použité, bez liningu,za 9.000 Sk.V prípade záujmu za ďalších 3.000 Sk ušijemea dodáme aj lining (vnútornú rosnú plachtu).Kontakt: modok@marta.sk; 0903 517 523

* * * Stretnutia TCB sa zabehávajú na novommieste, v Klube kanoistov Karlova Ves (KKKK).Nájdete ho v Karloveskej zátoke neďaleko botanickejzáhrady, na prvom poschodí Hlavného pavilónu. Zaponuku nového miesta treba poďakovať kamarátomz T.O.Tri pramene, ktorých šerifka Haluza tu vedie ajbufet. Stretnutia sa konajú pravidelne posledný štvrtokv mesiaci, výnimkou bol tohtoročný 15.december, kvôlivianočným sviatkom.

* * * Tí, ktorí ste na tohtoročnom československom“dunajskom” potlachu zaváhali, alebo z akéhokoľvekdôvodu si neobjednali profivideokazetu z tejto akcie,máte ešte šancu obohatiť svoj trampský archív.Informujte sa na adrese: Vierka “Medvedica”Boháčová, Romanova 46, 851 02 Bratislava

tel: 00421 902 163623e-mail: vmedvedica@pobox.sk

* * * Píšúcich kamarátov upozorňujeme nauzávierku ďalšieho ročníka literárnej súťažeTRAPSAVEC - 30.4.2005 ! Môžete prispieť 3príspevkami v próze (rozsah max. 4xA4) a 3 v poézii,s tématikou prírody a trampingu. Priložte lístok sadresou a dátumom narodenia a v deviatich kópiáchpošlite na adresu: Sdružení Avalon, Iva Spurná -Draculea, Komořanská 87/13, 14300 Praha 4, ČR.

* * * Rovnaký termín uzávierky má tiež súťaž TRASA, doktorej posielajte fotografie (20x30, 13x18) a ostatnútrampskú grafiku (zvadlá, PF, pamätné listy, camrátka,placky a pod.). Adresa: Hana “Štěhně” Dohnálková,Hornická 1525, 66603 Tišnov, ČR.

Napriek tomu (alebo práve preto, že na na Slovenskunemáme adekvátnu náhradu), že obidve súťaže súorganizované u kamarátov v ČR, je potrebné prezentovaťsa slovenskou tvorbou a nadviazať na minuloročnéúspechy.

* * * Ešte raz kalendár - kto nezareagoval napredchádzajúcu ponuku objednať si krásny nástenný 13-listový kalendár s indiánskou tématikou, píšte si oň naadresu: Ondrej Kokavec, SNP 151/68, 91601 Stará Turá(tel. 032/7764540, mob. 0902/611312), www.nikofoto.sk,nikofoto@nikofoto.sk. Cena je 120,- Sk + balné 40,- Sk.

23

Už v predchádzajúcom čísle SEVERKY sme vásinformovali, že aj Slovensko sa zapojilo do historickéhobádania kamaráta Franka ohľadom Buffalo Billa a jehopobytu na území bývalého Československa. Čo je jehovýsledkom, o tom už z Frankovho listu (krátené, vpôvodnom znení):

Protože v roku 2005 uplyne přesně 99 let od vstupuslavného Buffalo Billa i se svým cirkusem Wild WestShow na naše území, dovolujeme si vás upozornit nanásledné akce, které připravujeme. Knížka, na kteréjsme pracovali s kamarády od Kalifornie až po Košicea úzce spolupracovali s Muzeem Buffalo Billa veWyomingu, Muzeem města Brna, dalšími archivy ahistoriky, vyjde podle všech příslibů v pražskémnakladatelství Soukup & David začátkem roku. Vyjdepod názvem “Z prérie do střední Evropy”.

Po domluvě se (†) sheriffem Rolfem z Rolftownu vHrušovanech nad Jevišovkou, bude v tomto areáluvedle už stávajícího Muzea Pony Expressu otevřeno iMuzeum Buffalo Billa. Protože dotyčný zálesák byl vdobách svého mládí i jezdcem Pony Expressu, je tujasná souvislost. Termín otevření Muzea bude včasohlášen.

Další akcí a svou důležitostí určitě hlavní je, že sebude konat 13.8.2005 průvod v dobových westernovýcha indiánských oblečeních městečkem Hrušovany ažna Rolftown, kde po shlédnutí Muzea Buffalo Billabudou mít návštěvníci možnost spatřit střelbu zperkusních zbraní, indiánské tance, lasování a práci sbičem, jakožto i další atrakce. Několik country itrampských kapel přislíbilo svou účast, zatím se jednáo Falešnou kartu, Walchaře a Trepku. Také nám slíbilisvoji pomoc Zdeněk Gaťák (český Buffalo Bill a mistrEvropy ve střelbě z westernových zbraní), kamarádi zBeaver City v čele se svou sheriffkou Alíkem v dobovýchkostýmech, jezdci Pony Expressu a další nadšenci.Kamarádi ze Slovenska jsou také vítáni, na jejich popuda s jejich pomocí, hlavně kamaráda Tika, D’Adyho,Brčka a dalších, byla knížka rozšířena o vystoupení Buf-falo Billa v Košicích. Potřebujeme ještě zkontaktovatskupiny, které žijí podle indiánského způsobu a poprositveřejnost, má-li někdo doma nějakou památku na Buf-falo Billa - plakát, výstřižky z novin, fotky a podobně, ať topošle na adresu: Rudolf Staněk jr., Nádražní 636,Hrušovany nad Jevišovkou 671 67. Vše kolem BuffaloBilla budeme potřebovat k zapůjčení do nového Muzea.

V Muzeu Buffalo Billa ve Wyomingu už díky našímčetným a v Americe dosud neznámým zaslanýmpříspěvkům o Buffalo Billovi u nás, byla otevřena sekces titulem “Buffalo Bill a Česká a Slovenská republika”.Pod tím stojí tři jména: kamarád Štěpán Jalovec(Baron) - Colorado USA, kamarád Ladislav FrantišekNykl (Frank) - Česká republika a kamarád Tibor Kováč(Tik) - Slovenská republika.

A teď proč zrovna 13.srpna? Buffalo Bill na svémposledním turné Evropou v létě 1906, zavítal i doRakouska - Uherska. Protože v Brně, našem druhémnejvětším městě, vystupoval Buffalo Bill se svýmcirkusem po dva dny a nejbližší datum k této událostije sobota 13.srpna. Abych nezapomně l na tonejdůležitější, kamarád Zdeněk Gaťák, který vypadájako Buffalo Bill a tak se i na různých akcích obléká,pojede v čele průvodu. Když i paní Lynn, ředitelkaMuzea Buffalo Billa ve Wyomingu v USA, po shlédnutíjeho fotografií prohlásila:

“Dear Ladislav, snímky vašeho přítele jsou mochezké. Vypadá z profilu opravdu jako Buffalo Bill. Jehošaty jsou ale více podobné Divokému Billu Hickokovi.Já si ale vážně myslím, že ten člověk je ohromný!!Západ žije v České republice!!

Lynn Houze - Curatorial AssistantBuffalo Bill Museum, Buffalo Bill Historical Center720 Sheridan Ave, Cody, WY 82414,USA

Za přípravný výbor Buffalo Bill day´sLadislav Nykl - Frank, redaktor čas. Stopař

Kontaktná adresa redakcie:SEVERKA - vydavateľstvo tlače

Adalbert D’Ady MezeiHronsecká cesta 36976 31 Hronsek

Šéfredaktor a grafická úprava:Adalbert Mezei (D’Ady)Redakčný kruh:každý, kto priloží ruku k dielu

ISSN 1335-3802

Vydáva Trampské združenie SEVERKA pre vlastnú potrebuJilemnického 23/15, 036 01 Martin

č.účtu: ČSOB 4001820527/7500

Elektronická pošta a web:severka@nfo.skhttp://severka.nfo.sk

Objednávky prijíma:redakcia SEVERKY

Svoje príspevky môžete zasielať na adresu:D’Ady - Adalbert Mezei, Hronsecká 36, 976 31 Hronsek

Pokiaľ máte možnosť písať na počítači a posielať e-mailom, môžete priamo na adresu severka@nfo.sk.Súbory ukladajte vo formáte *.txt, obrázky a fotografie nescanujte, pošlite originály, na požiadanie ichvrátime.Ak túto možnosť nemáte, nevadí. Píšte aj ručne, alebo na obyčajnom písacom stroji.

NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI:

texty: L.Khandl - Vlk, Tien, Pavúk, Havran, Gigi, Starec, +Wabi Ryvola,Tulaj, Šupák, D’Ady, Smrťo, Modok, Luky, Farář, Waki, Timo, Smrťo,Ďáblík, Brčko, Aleš, Frank

kresby a foto: Kordítko (s 13), Lexo (s 17,19), Pavúk (o1), Kojot (s5),Minťo (s5), Šmudla (s5), Nezmar (s6,13,14, Bludný Hobo (s15), Bzučo(s3, 5), D’Ady (s11,18), Ácek (s15), zlatokopecké il. (s8,9) z internetu,Veronika Kicková (s10) z prebalu knihy, Marshall (s16), Maťa-Vrana(s20), Frank (s23)

ďalšie zdroje: Trampský spravodaj TCB, Trampský spravodaj(Handlová), Pekelník - Kronika T.O., STOPA, internet

UZÁVIERKA ĎALŠIEHO ČÍSLASEVERKY JE 28.FEBRUÁRA 2005 !!!

OBSAH

str.2 obálky - USPÁVANKAstr.3 - DVORANA- Jesenný nepokojstr.4 - TIP NA VANDER- Cez Hučiaky na Salatínstr.5 - NA ZELENÚ NÔTU- Kŕmiť vzime vtáky ?- Kalamitastr.6 - PESNIČKA TULÁCKA- Pesnička v tomto čísle- správystr.7 - LISTÁREŇ- Novinky, správy- 2% pre Severkustr.8 - ZLATOKOPIstr.10 - PREDSTAVUJEME- Veronika Kickovástr.13 - KEĎ NÁS NAVŠTÍVI MÚZA- Ľadové granáty- Ako sa priateľky roztancovali- Starý rokstr.14 - PORTA BOHEMICA- Poslední směna- Jdi na 21- Na cestě- Vždycky jsem mířil za obzorstr.17 - KULTÚRNY BEDEKERstr.18 - MODRÚ OBLOHUstr.19 - NAJVÄČŠIA RADOSŤ...- Pozor na šamanovstr.20 - VYTRHNUTÉ Z CANCÁKOVstr.22 - DO VAŠEJ POZORNOSTI- Teslin / Yukon River 2005- správy a oznámenia- Buffalo Bill day’s

PO UZÁVIERKE... sme si rozmysleli, že

okrem upozornenia na- možnosť objednať si Severku- posielať príspevky- prispieť 2% z daní- nezabudnúť, že už máme novýúčet v banke- prispieť zbierkovými predmetmido trampského múzea- pozývať nás na akcie (koncerty,potlachy, sleziny atď)

a možno aj iné veci, ktoré materaz nenapadajú, by nebolo zleoživiť voľakedajšiu tradíciu tzv.“Večerov SEVERKY”.

A keďže by sme sa radipozreli do rôznych kútovSlovenska, pozvite nás - naosadu, na ranč, na slezinu, dovašej obľúbenej krčmy... Podľamiestnych podmienok simôžeme len tak pokecať azaspievať, alebo urobiť literárnyvečer s prednesom literárnychvýtvorov, s muzikou nejakejmiestnej kapely, alebo hoci ajpremietanie diákov z ciest afilmov z trampskou tématikou.

Tešíme sa na stretnutia, stačíposlať zvadlo (adresa viď dole).

za Severku spís(k)al D’Ady