Ročník XXIX. Budapest, 24. mája 1914. Číslo 21 .

P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú ôlenami tUh.-kraj. vzdel. spolku slovenského» :

N a celý r o k 3 k o r u n y .

Expedícia: IV., Egyetem-utcza 4.

Miestnosť tUh.-kraj. vzdel. spolku slovenského* B u d a p e s t , I., K e l e n h e g y i - ú t 2 8 . ; sem sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.

tým sa u nás na toľkom poli, na kol­kom teraz klasoviny dorábame, viac na­žalo. Prečo? Lebo bolo viac veľkých gaz-dovství. Od tedy možno pozorovať upa­danie úrody, od kedy velké a stredné majetky parcellovali a malých gazdov pribudlo. Dľa triezveho počítania malo nastať to, že ked tisíc a tisíc roľníkov prišlo k pozemkom, týmto sa rozmnoží krajinský dobrobyt, národný majetok. A nestalo sa takto. Rozmnoženie sa počtu malých gazdov umenšuje národný majetok, lebo zem Uhorska nerodí toľko odkedy ju orú tisíce a tisíce malých gazdov, ako predtým.

Jaké smelé je toto tvrdenie? Ako to možno dokázať ?.

Ani netreba dokazovať. Zem malého gazdu s roka na rok menej rodí. Nie zem každého malého gazdu, lebo aj v tomto sú, chvála Bohu, výnimky; ale zem toho malého gazdu, ktorý si myslí, že dosť je zem poorať, obsiať, pobrániť,

Co nám je najsúrnejšie? Mojich spolugazdov, ktorí tak ako ja

na malom kúsku zeme gazdujú, pýtam sa, že čo nám je najsúrnejšie? A hneď aj odpovedám: Najsúrnejšie je: Změnit spôsob terajšieho gazdovania. Pán minister orby barón Ghilldny vo svojej reči pove­danej pri pojednávaní rozpočtu, práve nás malých gazdov pomenoval, že pre naše zastaralé gazdovanie, dľa krajinských výpočtov, priemerná úroda u nás je na­toľko malá, že je to už hanba, lebo v Rakúsku o tri metrické centy, v Nemecku ale skoro o dvakrát toľko dorobia viac na jednom hektáre, ako u nás. A aj v našej vlasti dá pšenica úrodu 22—26 metric­kých centov. V Mezôhegyesi, na gazdov­stve Debrecínskej gazdovskej akademie hravé dorobia toľkoto.; ale čo je to dľa priemerných výpočtov, ked oproti tomu malý gazda na jednom jutre dorobí len štyri alebo šesť metrických centov. Pred-

Strana 322. Vlasť a Svet. Číslo 21.

úrodu sobrať a vymlátiť: ale nie cieíu-primerane obrábať, správne sejivo meniť, klasoviny, kopaniny, krmné rastliny za-mieňave pestovať, pôde dobrú predprácu dať, ale hlavne bohaté hnojiťl!

Nech sa nám už raz oči otvoria! Po­zrime na jedno velké gazdovstvo. Márne by tam držali toľko statku? Z neVedo-mosti by tam starostlivé hnoj opatrovali ? Z márnotratníctva by kupovali umelé hnojivá? Z hlúpej módy by tam na­právali role zeleným hnojivom? Prečo si vyberajú semeno na siatie s takou starostlivosťou ? Prečo kupujú často inde aj drahšie, ked lepšie nájdu ? Jeden šľachtí svoje semeno, starostlivé • povyberá bujné klasy a tieto množí. Všetko toto je útrovné, lebo to robí na veľkých gazdovstvách nádenník a predsa to urobia. Ale aj inak žnú.

Malý gazda na takéto upozornenia po­vie: aj holub tam sadne, kde ich je viac; tak je to aj s Božím požehnaním. A čoby bolo tak. Len otvorme oči. V každej obci sa najdu — chvála bud Bohu, lebo títo sú povolaní svojím príkladom zme­niť osud našej vlasti, — takí malí gaz­dovia, ktorí čítajú hospodársky časopis, hospodárske knižky, hľadia, vidia, učia sa, obnovujú, neobávajú sa kúpiť nejaký prospešný gazdovský stroj; s roka na rok držia viac a lepšieho statku; s roka na rok viac starosti obracajú na svoju pokladnu baňu, na hnojovú jamu. Toto pozoruj, toto si obzeraj, milý môj spolu-bližný! Uč sa usilovne a nedovoľ ani jednému dňu minúť sa bez učenia. Ob­rábanie zeme je veda. Ako gazdovali naši otcovia, tak gazdovať my už ne­môžeme. Jestli nechceme v závodění národov byť poslední (aj mravne aj hmotne

poslední), tak naším heslom môže byť len toto:

N a p r e d ! D o r á b a j m e v i a c e j ! !

S h r o m a ž d e n i e v č e l á r o v . Zoltán Szilassy, sněmový vyslanec, predseda Krajinského spolku uhorských včelárov, uverejnil nasledovné vyzvanie:

Ctení Spolu včelári!

Nemeckí, rakúski a uhorskí včelári teraz už štvrtý raz budú vydržiavať svoje spoločné shro­maždenie a včelársku výstavu v našej vlasti a síce v Pozsonyi, v Prešporku od 25. do 30. júla. Dosiaľ na každej výstave predstavili sme prekvitajúci stav uhorského včelárstva, použili sme vhodnú prí­ležitosť, aby sme sa z prednášok vynikajúcich včelárov a z výstavy poučili a uhorský med pred­stavili sme v takej jakosti, ktorá nemá páru. Tento zdar nech nás všetkých povzbudzuje ku tomu, aby sme ani na tohoročnom shromáž­děni a výstave v Prešporku neostali za predo­šlými.

Hor sa teda k práci, ctení Spoluvčelári! Aj my celé roky pracujeme neúnavne vo svo­

jich včelínoch, ako tie naše príkladné včeličky. Koncom júla budeme sa rojiť, každý snaživý spoluvčelár nech sa pripojí k nášmu roju! Vče­lári všetkých krajov pod vedením svojich spol­kov nech prídu do Prešporka. Uhorské štátne železnice, košicko-oderbergská železnica, južná, gyór-šopronsko-eberfurtská železnica a Dunaj­ská lodná spoločnosť pre účastníkov včelárskeho shromaždenia boly láskavé uľaviť cestovné po­platky. Účastníci s kartou III. triedy môžu cesto­vať na II. triede alebo s pol kartou II. triedy na III. triede. O certifikáty potrebné ku vymeneniu takýchto lacnejších železničných karát čím skôr treba sa prihlásiť.

Zpät zavezenie vystavených predmetov je bez­platné.

Každý nech pošle na výstavu, čím najlepší med, vosk, zvláštnejšie včelárske náčinie, vý­robky, úle, košíky. Výstava teraz bude mať päť oddelení:

I. oddelenie: Živé včely. II.

III. IV. V.

Včelárske výrobky: plášťový a vymetávaný med a voskové vý­robky, umelé plášte, medové víno, medový ocot, medovníky atd. Úle, slamenáky, kláty atd. Včelárske náčinie. Včelárska literatúra, učebné pro­striedky, obrazy, kresby, medo-nosné rastliny atd.

Cieľ našich túžieb je často vo velmi velkej diaľke. Ale napriek tomu môžeme ho docieliť, keďsizadováž me p otrebnútrpezlivosť, pracovnú silu, vytrvalosť a zdravie. Hlavne zdraví, musíme byť, aby sme nášmu cielu rezky mohli v ústrety isť, naše zdravie musíme g chrániť proti všetkým útokom, ktorým je prievanom, pre- ^

chladnutím a vlhkosťou vystavené a pri tomto nám Feller-ov lubovonný «Elsa-Fluid» koná dobré služby. Pri influence, bo­lení hrdla, ťažkosťach prežierania, zachrípnutosti, zašlajmo-vaní a škriabaní v brdle dokázal sa čo šlajm rozpúšťajúci antikatarrálny prostriedok. Aj pri ostatných bolesťach je spo­ľahlivým pomáhateľom. Veľmi zajímavé sú zprávy všetkých osôb, ktoré upotrebúvaly Fellerov «Elsa-Fluid». Pán Franc

(Pokračovanie na druhé strane.)

« o 21. Vlasť a Svet. Strana 323.

Zadali sme prosbu i o uľavenie povozného za predmety na výstavu posiate a ufáme sa, že naša prosba prajné bude vybavená.

Kto je zámožnejší, nech neľutuje obetovať na , odmenenie zaslúžených včelárov.

Prosíme ct. Spoluvčelárov, aby sa prihlásili ku zadržaniu poučných, zaujímavých prednášok a aby tieto svoje prednášky vopred zaslali odpísané, aby sme ich na čas mohli preložiť do nemčiny.

Karty na prihlásenie sa pošle a s bársjakým vysvetlením ochotne poslúži Ján Valló (Pozsony,

dok, ktorý mu prinesie čo len so 10—12 ovocných stromov, jestli totižto tieto stromy každý rok a dobre obrodia.

Lenže veľkou chybou našich ovocných stromov je, že zle rodia a že len každý druhý-tretí rok prinesú hojnejšiu úrodu. Gazdovia preto obviňujú počasie, hromžia na všeličo iné, len práve sebe nedávajú príčinu. A veru dobre opatrovaný ovocný

Pamätná slávnosť zaujatia budínskeho hradu 21. mája roku 1849. v starom cinteri Kristininho predmestia pri pomniku padlých hrdinov.

Duna-u 26. II. em.), ktorý účastníkom včelárskeho shromaždenia po predbežnom zaslaní päť korún pošle členovské karty.

Zoltán Szilassy, predseda včelárskeho shromaždenia a výstavy.

Z l e r o d i a c e o v o c n é s t r o m y .

V našej vlasti posledné roky zasadili mnoho millionov ovocných stromkov. Takmer každý malý gazda zasadil so pár jabloňových a hruškových štepov v zá­hrade a ked tieto stromky dorastú, iste velký dôchodok zabezpečia krajine. A u malého gazdu je to veru hodný dôcho-

strom každý rok má obrodiť, ak len ne­zamrzne, ak len ľadovec nezničí kvet na ňom, čo sa vlastne dosť zriedka stáva.

Že ovocné stromy len každého druhého-tretieho roku obrodia, prvou príčinou zväčša je to, že gazdovia nikdy nepo-hnoja pôdu pod ovocnými stromami. A veru i ovocné stromy potrebujú hnoj, lebo ved i ony mnoho výživnej látky vy-tiahnu zo zeme a ked v pôde nenajdu dosť výživnej látky, potom pravda ani nemôžu rodiť. A dosť výživnej látky v pôde môže byť len tak, ked ju občas po­hnojíme, ináč sa minie v nej ku tvoreniu ovocia potrebná látka a následkom toho

Paul,Leoben, Petertunnerstr . 20., Štýrsko, p í š e : «Moja žena za dlhšičas trpela na slabosť očí, tak že už temt r nič nevidela, a terazpouzivaniVashoElsa-Flu idu m a zase zdravé, silné oči. Pri mne s í rnom Váš Elsa-Fluid odstránil dlhoročné bolenie pŕs, mojej dcére vták dopomohol kn posilneniu pôdy vlasov a vyvolal bujný vzrast vlasov. Pošlite mi zase 12 sklenic z tohto výtečného, občerstvujúceho a posilňujúceho domáceho pro-

— « — « » - ^ ^ - ^ .™-- ™ - ^ - ~ - " i ~

ct. čitatelia vždy držať napohotove, lebo 12 sklenic stoji franko len 5 K. Aj zaživavacie ústroje, žalúdok a črevá máme vždy zdravé mať a tu pr i nechutí k jedlu, záhe, zapečeni, vracaní a zdutí Fellerove rebarbarové «Elsa-pilule» dobré služby pre­ukazujú. 6 škatuliek stoji len 4 K. franko a práve tak ako Fluid pravé ich dostať len u lekárnika E. V. Fellera, Štubiea, Centrála č. 15. (st. záhrebská). Odporúča 6a obidva pro-

-Biriřdkv vždv doma m a l becs.

Strana 324. Masť a Svet. Číslo 21.

strom len každý druhý-tretí prinesie úrodu.

Ovocné stromy najlepšie je hnojiť ume­lými hnojivami. Z týchto veľmi málo treba, ľahko ich možno, rozsiať okolo stromu a takto maštaľný hnoj môže ostať pre role. .pre ktoré i tak máme málo maštaľného hnoja.

Pod ovocné stromy dľa ich veľkosti treba vysiať 2—5 kilogrammov super-fosfátu, 1—2 kilogrammy drasla, tiež toľko čílskej sanitry a zvláště pod kôst-kovité i 5—6 kilogrammov vápna. Super-íosfát, draslo a vápno rozseje sa v jaseni a čílska sanitra na jar. V jaseni najlepšie je tak siať umelé hnojivá, že pod od­kvapom koruny do okola vykopeme na meter široký a taký hlboký jarok, koľko sa rýlom na jeden raz zakopne do zeme. Do tohto jarku vsypeme umelé hnojivá: superfosfát, draslo a vápno a jarok za-tiahneme zemou. Na jar celý priestor pod korunou stromu dobre pokopme a po skopanej zemi rozsejeme čílsku sa­nitní. Superfosfátovým draslom a vápnom v jaseni každého druhého roku treba po-hnojiť stromy a čílskou sanitrou každú jar.

Ked takto budeme pokračovať, ovocné stromy budú sa silne vyvinovat, o veľa skôr začnú rodiť a poneváč ich i proti húseniciam a chrústom môžeme obrániť, každý rok prinesú nám hojnú a peknú úrodu, jestli len mrazy alebo ľadovec ne­zmarí naše nádeje. Kto takto bude opa­trovať svoje ovocné stromy, iste bude mať z nich pekný dôchodok.

Čo nového doma a vo svete? Minulý týždeň krajinský snem medzi

inými zprávami vzal v známosť aj zprávu ministra vnútra o novom podelení voleb­ných okresov. Potom snem svoje zase-dania odročil do toho času, pokým dele­gácie nevybavia spoločný rozpočet. Dele­gácie teraz vydržiavajú svoje zasedania.

sf * *

Vládna pracovná strana pominulé dni vydobyla si dve skvelé víťazstvá vo vy-slaneckých voľbách v meste Kassa, Ko­šice a v meste Nagykikinda, Veľká Ki-kinda. V Košiciach po tuhom zápase Július Varga, štátny sekretár v minister­stve obchodu väčšinou 703 hlasov zvo­lený bol za vyslanca proti kandidátovi spojenej' opposície a vo Veľkej Kikinde kandidát pracovnej strany Mikuláš Taba-kóvics 444 hlasmi zvíťazil na srbským národnostným kandidátom Michalom Po-litom.

* * *

Medzi Mexikom a Spoj. Štátmi ešte niet žiadneho pokonania a možno že ani nebude dotiaľ, pokiaľ vnútorné povstanie neprestane, pokým alebo predseda Huerta s vládnymi čatami neporazí povstalcov, alebo povstalci neporazia vládne čaty. Posledne zvíťazili vraj povstalci pri meste Tampiko, čím sa položenie Huertu zhor­šilo.

DOPISY. (Ct. pánov dopisavatelov prosíme, aby sa pod svoje do-piBy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo

vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)

K i s L ó c s a , (st. tekovská), v máji.

Naša obec leží»na šesť kilometrov od Sv. Kríža, ako to už i sdělil y týchto novinkách náš občan Franc Dolnický. Odhliadnuc od toho, že sa nám vlani pre neprajné počasie počas žatvy mnoho obilia zkazilo, nemali by sme sa tu naj­horšie, keby aj u nás nepanovala tá prehnaná pýcha v obliekaní, keby sme svornejšie spolu nažívali a keby tej «besnice» nebolo. Pred istým časom jeden náš spoluobčan dvom našim cteným občanom Jozefovi Krajčímu a Jozefovi Bahnovi vystrieľal psov, čo sa nám veru všetkým nepáči, lebo sa toto nestalo prvýraz. V našej obci sa psi neobstoja, poneváč majú velkého nepriateľa. Ešte by sme písali aj o našich cestách, pastvi-

7--

3

O

O

ň O •C

>

> o

T3

A 3

M al

d a

_o

••d > •Jl eä N

N I a.

<u -C T3 O -sS - ^

's ^

o ~ > —> m v-, o o u rj-j O -H-J Ä --d o p.

-OJ

«2 S

O

O

f*

c£-«*.

S • M

O U-

a

*í N

-d

m* A

O J3 O ' •̂

•3 3 A O

í*>.

Strana 326 Vlasť •

nach a o iných obci patriacich majetkoch, ale nevieme, či vďačne prijmete, pán R.edaktor, náš dopis? (Ako vidíte, vaše riadky sme uverejnili a prosíme o pokračovanie dopisu, zvláště o takých všeobecne zaujímajúcich otázkach, ako sú cesty, družstvá pastviny a obecnie majetky! Red.)

Viacerí čitatelia. * * *

N a g y t a r a j o s , (Velká Chocholna, st. trenčianska) v máji.

Velactený pán Redaktor! Ráčte, prosím prijať týchto pár riadkov z našej dediny, ktorej obyva­telia sme zväčša rolníci. Sú pravda, ako všade, aj u nás i nádenníci, ktorí chodia robiť do ne­ďalekej fabriky. Chotár máme trochu i vrškovatý, ale na úrody je dosť bohatý, zvláště dobre ob­robené role prinesú u nás hojnú úrodu. Ovocia, keď je príhodný rok naň, býva tu tolko, že sa i peňazí hodne utŕži zaň. — Tejto jary nám časté dažde překázaly v poľných prácach, po-zdejšie však nastaly prajnejšie'chvíle a tak sme i jarné práce s Božou pomocou skončili.

Horných K. * -K *

N é m e t - L i p c s e , (st. liptovská) v máji.

Tohoročné jarné práce započali sme len pro­striedkom apríla, lebo predtým boly, dažde a zima. Oziminy nám v jaseni pre dlhé dažde po­hnily, preto nemáme nič z nich. Ďateliny sú pekné. Zemiaky na sadenie museli sme od ina-kiaľ kupovať, lebo nám lanská úroda zemiakov zväčša zhnila. Ináč by sme sa tu nemali naj­horšie, keby i u nás nepanovala taká velká pýcha, na akú sa aj iní dopisovatelia týchto no­viniek ponosujú. U nás mladšie ženské kde vezmú peniaze tam vezmú, ale klobúk a kostým musia mať. — Ďalej sdeíujem, že sa u nás pred dvoma rokami započala kommassácia. Pole behom polroka tri ráz pomerali a potom zaspali tak tuho, že sa od tých čias prebrať nemôžu, aby nám to pokrájať prišli a kelčíky, ktoré sa narobily, mu­síme aj s úrokami platiť, lebo v protivnom páde budú nás vraj exekvovať. Gi je to správne, ne­vieme. My sa odvolávame na knižtičky z kommas-sacionálneho zákona vypísané a tam stojí, že sa platiť musí len po prevedení kommassácie. Veľ-'kou chybou pre nás menších gazdov je, že náš

a Stri. Číslo 21.

statok musí alebo doma hliveť, alebo v hore hladovať. Preto túžobne očakávame čím rýchlejšie úplné prevedenie kommassácie. Čitateľ.

* * *

F e l s ô d i ó s , (Horné Orešany, stol. prešporská) " v máji.

•Ctený pán Redaktor! Prosím popriať miesta týmto mojim pár riadkom, v ktorých sdělím niečo o našej mládeži. Chvála Bohu n$3Ím mlá­dencom a pannám nemáme tak čo vytýkať, lebo sa naša mládež dobre drží. Ale mojím napome­nutím pre mládencov je predsa to, aby viac času vynaložili na vzdelávanie sa, aby čítali po­učné, zvláště gazdovské knihy a časopisy, lebo dnešný vek i od gazdu požaduje istú vzdelanosť, zvláště znalosť výdobytkov vedy na poli gazdov­stva. Pre naše. dievčence mojím napomenutím je však to, aby menej daly na pýchu v šatení a na-nádheru a aby sa viac staraly o to, čo ich matky vedia. Preto by som ešte napomenul každú starostlivú matku, aby svoju dcéru všetkým po­trebným prácam dobre vyučila a tak ju na cestu budúcnosti pripravila. Imrich Blažo.

* * *

P a r ó c a , (Pravica, st. novohradská), v máji.

Naša malá dedinka leží v úzkej dolinke medzi vysokými, horou nezarastenými vrchami neďaleko vrchu Lisca, ktorý je jedným z najvyšších kon­čiarov stolice novohradskej. Chotár rozprestiera sa nám po úbočiach vrchov a pre našu malú dedinku je dosť veíký tak, že oráčiny máme dosť. Naše role sú úrodné, keď sa rozumne obrábajú. Sejeme pšenicu, raž, jačmeň, ovos, ďatelinu a íadník. Sadíme zemiaky, kukuricu a burgundiu (krmnú repu) a všetky tieto plodiny sa u nás dobre daria. Lúk máme veľmi málo, tak že by sme ani nemohli chovať statok, keby sme si seno na ďalekej ipeľskej doline «z részu» nevy-kosili. (Keď máte hodne rolí, pestujte viac krm­ných rastlín, veď ich je mimo ďateliny a ľadníka ešte veľa všelijakých. Red.) V našom chotári darí sa aj ovocinárstvo. Rodí sa tu veľa hrušiek, jabĺk, slivák a orechov, lebo i v poli máme mnoho štěpených stromov. — Dedinka pred dvoma rokami za štyritisíc korún- zadovážila si

Číslo 21. Vlasť a Svet. Strana 327.

mláťačku. Malá, len 260 duší počitujúca dedinka udržiava si i školu, ale do kostola chodíme na Závadu. Maria Novák.

* * *

H o n t u d v a r n o k , v máji. My sa tu chvála Bohu dosť dobre máme. Lan­

ský gazdovský rok pre veía dažďov nemali sme taký požehnaný ako iné roky. Mimo toho mali sme tú škodu, že nám vydochly ošípané.

potrebu sa nám bársjaká gazdovská plodina urodí, ale z úrody veru len málo môžeme odpredať. Zo zrna my veru málo peňazí vezmeme a zo statku tiež málo. Statku by sme chovali viac, ale ne­máme čím, lebo máme málo lúk. Keď teda z gazdovstva málo utŕžime, preto na splácanie po­trebné peniaze musíme si zarobiť. V našom cho­tári pravda nemáme žiadnej príležitosti ku zá­robkom, preto si v druhých obciach hľadáme

ftími

f-

• * i 1 i vLi*-^,

w;f.

U,

y

i

í i

•I

y

. '

< !J>.

/'Gazdovský dvor v Oravskej

Keď v mnohých dopisoch čítam, že ako sa kde mládež spravuje, preto i ja niekoľkými slo­vami posúdim držanie sa našej mládeže. Ne­môžem ju pochváliť, lebo je rozvírená. Mládenci tak, ako aj dievky. Ani v kostole, na tom svätom mieste, nespravujú sa dievky tak, ako by sa malý. A mládenci? Tí kostol už zanechali. Milšie sú im kratochvíle a zvláště karty. Dajže Bože, aby to ináč bolo na budúce! Čitateľ.

• * •

H á m o s f a l v a , (Rozložná, st. gemerská), v máji.

My sme tu všetcia len roľníci, ale len malí gazdovia. Pole máme dosť obstojné. Pre našu

prácu. Toho roku chodíme do susedného gočal-tovského chotára drevo rúbať na palivo, ale tent,o zárobok veru nemožno pochváliť. Nuž ale sa potešujeme s tým starým naším • porekadlom, ktoré znie takto: «Kecf netečie, aspoň kvapká!»

Ján Skokan ml.

Nehodným dedictva ten zostáva, kto sa jeho vôli nepoddáva.

Kto blúzni, že len sama viera stačí, ten sa po zblúdenej ceste vláčí.

Kristus nielen veriť ľudí učil, ale zákon plniť tiež poručil.

Strana 328. Vlasť a Svet. Gíslo 21.

C H Y R N I K .

J e h o v e l i č e n s t v o k r á ľ sa stále dobre cíti, má dobrý appetít a dobre spáva. Katarrový kašeľ lio už netrápi a lekári majú nádej, že letný po­byt v Išli jeho veličenstvo krála zase úplne po­silní.

F r a n c K o s s u t h je ešte vždy povážlivé chorý, natoľko, že lekári jeho stav držia za veľmi ťažký. Nemocný veľmi oslabol, lebo pokrmu sotva pri­jíma.

B u l h a r s k é z á h r a d n í c t v o . Že sa kuchyn­ské záhradníctvo dobre odpláca, o tom nás po­učujú bulharskí zahradníci, ktorí prichodia do Uhorska a tu pri väčších mestách vyárendujú kus poľa a pestujú kuchyňské zeleniny, čo sa im dobre odpláca. K tomuto presvedčeniu pri­chádzajú malí gazdovia na viac miestach našej krajiny a ako počúvame najnovšie pri Besztercze-bányi, Banskej Bystrici zakladajú takúto záhrad­nícku osadu, lebo veru zeleniny majú dobrý od­byt v Bystrici.

Čestné měšťanstvo ministrov. Mesto Munkács ministerského predsedu grófa Tiszu a ministra osvety dra Jankovicha zvolilo za svojich čestných mešťanov, aby takto dalo výraz svojho uznania nad vlaštenecným účinkovaním dvoch štátnikov. Deputácia mesta tieto dni odovzdala grófovi Tiszovi a Jankovichovi diplomy čestného měšťanstva.

Uhorskí pútnici pri hrobe pápeža S y l v e s t r a . Uhorskí pútnici, ktorých jágerský arcibiskup Szmrecsányi viedol do Bíma, boli na službách Božích v basilike sv. Jána Lateránského, v ktorej odpočíva pápež Sylvester II., a na mo­nument pápeža položili venec. Pápež Sylvester II. prvému kráľovi uhorskému sv. Štefanovi bol poslal svätú korunu, ktorá je najdrahším pokla­dom uhorského národa.

Nový k a n o n i k . Jeho veličenstvo Andreja Kuchára, čestného prísediaceho svätej stolice, vyslúžilého farára v Liptószentkereszte, vymenoval za čestného kanonika spišskej kapituly.

N e z a š k o d i l o by a n i i n d e . Shromaždenie stolice Fejér vynieslo uzavretie, ktorým sa za­kazuje chlapcom niže lôročným fajčiť. Na toto

poťahujúce sa stoličné nariadenie už i minister vnútra potvrdil. V stolici chlapci niže lSroční nesmú fajčiť, dohán, cigary a cigaretty nesmú si kúpiť, ani od druhého prijať alebo u seba nosiť. Kto sa proti tomuto zákazu previní, spácha prie­stupok a bude trestaný v smysle zákona.

K o n k o r d á t s o S r b s k o m . Vyjednávania medzi rímskou sv. stolicou a Srbskom ohľadom konkordátu sa už skončily. Srbská vláda v smysle konkordátu v Belehrade postaví římsko-katolícke arcibiskupstvo, v Skopljí ale biskupstvo. Tieto postavenia pápež zaplní na návrh srbskej vlády. Srbská vláda zaviazala sa, že v Belehrade na vlastné trovy postaví katolícke semeniště a zho­toví návrh zákona o kongrue katolíckych kňazov.

P e t r o l e j o v é p r a m e n e . V nitrianskej obci Morvaór na nariadenie vlády geolog Lazár skúma pôdu a cieľom študovania vrstiev dá kopať jamy. Skúmanie počnúc od Morvaôru až po hranicu krajiny rozprestiera sa na všetky tie vidieky, kde dosiaľ boly znaky po zemnom plyne. Počuť, že jestli sa novšie vŕtania v Gbeloch skončia s praj­ným výsledkom, tak vláda v blízkosti petrolejo­vej osady nastavia robotnícke domy, lebo v Gbe­loch už ani teraz nedostať byty.

K a s á r e ň p r e h o n v é d s k y c h d e l o s t r e l ­cov. Mesto Eperješ uzavrelo, že pre honvédske delostrelectvo, ktoré [preložili do Prešova, s ná­kladom polštvrťa milliona korún postaví kasá­reň. Mesto stavanie kasárne sverilo na jednu hlavnomestskú firmu, ktorá stavbu onedlho za­počne.

S m r ť z l o s y n a . Sdělili sme svojho času, že kníhväzačský tovaryš Ján Nepomuk Bumpf, v Budapešti zverskou ukrutnosťou zavraždil 12ročnú Gizellu Schwartzovu. Zlosyn ušiel, ale ko konečne zatkli v Augsburgu. Tamojší súd tieto dni ho odsúdil na smrť, ale zlosyn vyhol prevedeniu výroku. Bumpf sa totiž obesil v svojej celie.

O h e ň . V tekovskej obci Szlaszka-Mogyoró pustošil požiar, ktorému padlo za obeť päť do­mov s pobočnými staviskami. — V spišskej obci Belyó zhorelo šesťdesiatpäť domov a dvesto-štyridsať pobočných stavisk. 250 duší ostalo bez prístrešia. Skoda je šacovaná asi na dvestotisíc korún a poistené bolo len päť domov na 8600

Číslo 21. Vlasť a Svet. Strana 329.

korún. — V parnom mlyne «Árpád» v Nitre vy­pukol oheň, ktorému padol za obeť celý sklad. Zhorelo osemnásťtisíc vriec múky. Skoda sa na­hradí, lebo mlyn bol poistený.

P r a s t a r ý n á l e z . V Šoprone stavajú novú nemocnicu a počas kopania fundamentu jeden robotník našiel pozostatky zvieraťa z prastarého veku. Ustálili, že je to kostra zvera zvaného

pri Ecclesi. v štáte Západná Virginia. V šachtách baní udal sa veíký výbuch banského plynu, ktorý dľa dosavádnych ustálení vyžiadal v obeť 208 ľudských životov. Medzi obeťami je veía Uhrov, zvláště Slovákov a Rusínov. Nešťastie stalo sa v pozdných popoludňajších hodinách v o. šachte, ktorá je na 600 stôp hlboko. Táto katastrofa ktorej podobná sa udala vo Virginii roku 1907.,

Dedič trónu Franc Ferdinand na západnom nádraží v Budapešti, z príležitosti jeho príchodu ku zahájeniu delegácií.

dinoterium, ktoré žilo dávno pred mammutami. Kostru prastarého zvieraťa odvezú do šopron-ského museumu a v prekopávaní budú pokra­čovať.

U k r a d n u t é zvony. V Petrohrade prišli na stopu zvláštnemu zlodejstvu. Z veže kostola sv. Serafina ukradli tri zvony. Ked vec oznámili policii, táto vypátrala, že jeden práce nemajúci robotník dva zvony predal, o treťom ale nechce dať žiadne vysvetlenie.

Strašné nešťastie v americkej bani. Teraz prichodí zpráva o strašnom nešťastí, ktoré sa stalo 28. apríla v kamenno-uhelných baňách

ked v Monungahu 366 baníkov prišlo o život, uvrhla do smútku cele obyvateľstvo doliny bluefieldskej. Dľa odborných banských znalcov nešťastie zapríčinila nedbanlivosť banskej spo­ločnosti. V šachtách totiž neupotrebúyali mo­derné bezpečnostné lampy, ani prevetrovanie nebolo dokonalé.

T r a c h o m a v B á č k e . Vo dvadsiatichôsmich obciach báčbodrogskej stolice ustálili, že tam pustoší očná nemoc takzvaná trachoma. Mini­sterium vyslalo ta troch .odborných lekárov.

Rozširujte «Vlasť a Svet»!

Strana 330. Vlasť a Svet. Číslo 21.

D v e R u ž e . (Dla cudzieho.)

Bolo obidvom o Turícach desať rokov a preto dostaly obe pri birmovke meno Ruža. Boly tak'milunké obe tie dievčatá, z nich jedna mala vlasy čierne a oči modré, druhá vlasy jasné a oči čierne. Bývaly v jednom dome, ale jasnovláska bývala v prvom poschodí, kdežto bru­netka bývala s chudobnými rodičmi pod strechou.

Jasnovlasá ruža vyrástla uprostred nádhery a vrtochov: jej rodičia, nemajúc viac detí, uspokojili každý jej nápad, tak že sa stala panovitou a beda tomu, kto by jej bol odporoval.

Susedia hovorievali pozorujúc rozmaz-ľané dievča:

— Ked bude tá Růženka tak dalej vyrastať, beda tomu, kto ju dostane.

Druhá Růženka bola najhodnejšie dievča na svete. Doma pomáhala matke pri práci, chovala bratčekov, bola ku všetkým láskavá, tak že ju rodičia zvali svojou rozkošou. Súc zvyklá na život plný starosti, neznala nenávisť a rástla v dobrote i kráse.

A susedia vraveli pozorujúc ju: — Tá Růženka je roztomilé dieťa,

šťastný, kto ju dostane.

Obe dievčatá chodily do tejto školy; ale jasnovláska nechcela sedieť vedia bru­netky. Jedného dňa vravela bohatá k chudobnej:

— Poslúchaj, ty sa ku mne máš ako ku kamarátke. Ale že bývame v jednom dome, nie sme ešte sestry. Nechcem, abys' mi tykala, všetci mi vravia inak, ty musíš tiež.

Brunetka zarazila sa pri tých slovách; oči jej zvlhly a vravela:

— Pravda, zabudla som na to, ty . . . vy ste bohatá, a ja som chudobná. Majte len strpenie, nedopustím sa toho viac.

Od tej doby obe dievčatá spolu viac nevravely.

-K -K *

Prešlo desať rokov. Obe dievčatá vy-rástly v krásne panny. Světlovlasá Rů­ženka stala sa pannou domácnosti po smrti svojej matky. Väčšiu časť venovala obliekaniu, alebo čítaniu francúzskych ro­mánov, očakávajúc pri 'tom záletníka, ktorý by bol najmenej — gróf; ale zá­letník sa neukazoval.

Tmavovlasá Růženka vydala sa vtedy za syna najbohatšieho bankára v meste: a bolo to opravdu manželstvo z lásky, akých za dnešnej doby býva tak málo, lebo mladík, obľúbil si dievča, viac pre duševnú dobrotu ako pre krásu obličaja. A prednosti nevestine boly známe i otcovi ženíchovmu, a preto aj millionár svokor hovorieval o svojej neveste:

— Ked vošla Růženka do môjho do­mu, vošiel doňho anjel Roží!

A chvála tá doniesla sa až k jasno-vlasej Ružene, ktorá div sa zlosťou ne­zašla.

Po istom čase chodil otec jasnovlasej Růženky zachmúrený, bledý a len vzdychal.

Raz večer zastavil sa pred dcérou s obličajom ako mrtvola.

— Môj Rože, čo ti je otec? — zvolala Ružena.

— Go mi je ? — odvetil úbohý človek, — som na mizine.

— Na mizine ? Ako to možno ?

- *

•s£

•

- SL

" A J l

. •ľ ^^^.- •

U . •? s

K «Bx Jm

L^H •k V ^ R S

" ^ ^ ^ P ?

P̂ I B K ^ H I FÄJS

1

•s C/3

CO ÍH

CD

s S! O

O en

ctí

*5P

a 00

CD T3 -Kj

' o ČO

CD >

S «3 S3

tí

^ a .

Výb

uchy

so

<

Strana 332. Vlasť a Svet. Číslo 21

- Že bieda vojde do nášho domu. - Bieda! Bože! — A Růženka si za­

kryla obličaj rukama. — Áno, bieda! — pokračoval otec, —

ale to je nie všetko: budem zneuctený, ak nezaplatím do zajtra dvadsaťtisíc ko­rún, a deň, v ktorý nebudem môcť po­ctivé dostať svojmu slovu, deň ten bude posledný v mojom živote.

A tu vypravoval Ruženkin otec celú bolastnú udalosť s nezdarenými obchod­nými plány, a povedal jej niečo o zmenke, ktorá bude druhého dňa vypovedaná. A dodal:

— Ale ty môžeš ma zachrániť pred hanbou.

— Ja? — Ano. —• A povedal niekoľko slov,

ctoré ju zamrazily. — A teraz záleží len na tebe, dcéra, či chceš zachrániť svojho otca. Tedy do zajtra!

Jasnovlasá Růženka vošla vrávorajúc do svojej izby, pokľakla pred svojím lúžkom a zvolala vzdychajúc:

— Môj Bože! Môj Bože! To je na mňa príliš mnoho!

*- • • Mladá žena syna bohatého bankára

bola ešte vo svojej izbe, ked jej komorná ohlásila návštevu nejakej panej. podáva­júc jej zároveň návštevenku (vizitkartu).

Sotva že tmavovlasá Růženka prečítala litografovaný lístok, zvolala s podivom:

— Ona a tak včasné? A spiechala do salónu, kde našla svoju

bývalú spolužiačku, stojaciu s obličajom bledým ako stena a s očima zarudlýma.

— Růženka, ty . . . vy tu ? Jasnovláska sklonila hlavu a vzdychajúc,

mluvila: — Ano, ja . . . ja, ktorú Boh po­

trestal. Tys' teraz bohatá a ja chudobná; ty si šťastná ja nešťastná. Tys' bola vždy ku mne láskavá, ja k tebe nikdy. Prosím, zapomni na všetko, zachráň môjho otca a budem vyriekať tvoje meno spolu s menom Božím.

A vrhajúc sa pred ňou na kolená, pred tou, ktorou ako dievča opohŕdala, a vypravovala jej, ako jej otec má vyplatiť jej svokrovi dvadsaťtisíc korún a že tedy prosí, aby bankár predĺžil termín platobnú.

— Nepomôžeš-li mi ty, — dodávala, — bude môj otec zneuctený, a nepre­žije svoje zneuctenie!

Temnovlasá Růženka poslúchala hlboko súc dojatá, a jej slzy smiešaly sa so slzami jej kamarátky z detstva. A vravela: • — Počkaj na okamžik, vrátim sa hned.

A odbehla. Po niekoľko minútach, ktoré sa zdaly jasnovlasej Ružene večnosťou, vrátila sa s listy v ruke a podávajúc ich dcére človeka privedeného na mizinu vravela:

— Tu sú zmenky tvojho otca. Všetko je vyplatené. A teraz asnád mi už budeš tykať ?

Miesto odpovede zakryla jasnovlasá Ruža ruky, potom obličaj svojej bývalej spolužiačky pobozkala a vrátila sa domov so srdcom smiereným: Pyšná dievka umrela v nej navždy!

D R O B N O S T I .

Ako dlho vydržia zvieratá bez vody? Všeobecne je známé, že ťava za dlhú dobu vie znášať smäd. Sú ale ešte aj iné zvieratá, ktoré za dlhý čas nemusia piť. Tak stáda oviec, ktoré sa pasú na pustatinách v severozápadných časťach Spojených Státev, môžu sa 40 dní za-

Číslo 21. Vlasť a Svet. Strana 333

obísť bez vody. Postačí im vlhkosť ob­sažená v rastlinstve. Taktiež zviera pe-karis, príbuzné našich ošípaných, ktoré žije na mexickej pustatine . Sonore, ne­musí za dlhú dobu piť. Často za celé mesiace vydrží čakať na dážd, kedy sa môže do sýtosti napiť. Ale najdlhšie vy­drží bez vody malý hlodavec pytlonoš kanadský, ktorý žije v severo-amerických púšťach. Na zovňajších stranách tvári má zvláštne torby; do ktorých schováva potravu, ktorú potom pomocou pracky vyníma z torieb. Toto zviera — zdá sa — ňem"á vôbec nikdy smädu, lebo tri roky vydržalo v zajatí bez toho, že by bolo dostalo vody na pitie.

* -¥• *

Zvláštne nadájame prasiec. Anglický cestovatel W. R. Williamson, ktorý po­sledne v Novej Guinei ztrávil dlhší čas, o zvykoch tam bývajúcich Mafulu-černo-chov zaujímavé dáta podáva v istom anglickom mesačníku. Mafulu-ovci sú na nízkom stupni vzdelanosti stojaci muríni, ale sú veľkí labužníci a sú zbehlí v ku­chárskom umení. Ich najchutnejšou la­hôdkou je — ľudské mäso, po ňom hned nasleduje prasacina. Aby ale prasa malo chutnejšie mäso, ženy nadájajú ho so svojimi nemluvniatkami. Každá mladá matka nadája razom svoje dieťa a jedno prasa. Práve tak pestujú prasa, ako ne­mluvňa a starajú sa, aby ztučnělo (prasa a nie dieťa), aby si mohli na ňom zna­menite pochutnávať. Williamson tento, pred Európanmi zvláštny zvyk vo viac prípadoch spozoroval.

R O Z M A R Y Ä Ž A R T Y .

.

Rekrút uhádol punktovne čas. Veliteľ jednej vojenskej divísie velkú váhu

kládol nielen na to, aby vojaci presne vymerali ciel, lež aby sa vycvičili v presnom uhádnutí času. Počas jednej prehliadky prikročil zrazu ku jednému rekrutovi a pýtal sa ho, že ako dlho trvá doba desať minút.

— Nuž, desať minút, — odvetil rekrút.

= Celkom dobre, — odvetil excellentný pán, — ale hned chceme videť, či aj viete, ako dlho desať minút skutočne trvá. Teraz vytiahnem svoje hodinky a ked sa budete domnievať, že 10 minút už uplynulo, tak skríknete: «Stoj!» Veliteľ vyňal svoje hodinky z vrecka a vojak meravé stál pred ním, len kedy-vtedy zaškúlil v pravo do výšky. O päť minút excellentný pán sa spýtal, že dokiaľ má ešte čakať? Rekrút ne­povedal ani slova, len sa uškľabil a znova za­škúlil y pravo po výšky. Zrazu hromovitým hla­som skríkol:

- Stoj! Veliteľ divísie bol celkom udivený, že rekrút

tak punktovne uhádnul čas, lebo jedným pohľa­dom na svoje hodinky sa presvedčil, že práve desať minút uplynulo.

= Výborne, — riekol, — ozaj práve 10 minút uplynulo. Odkiaľže sle len mohli tak na vlas uhádnuť čas?

Rekrút celkom úprimne odvetil: — Z vežových hodín na blízku! Medzi dôstojníkmi a mužstvom'zavznel veselý

a zvučný smiech, v ktorom brál účasť i jeho excellencia z celého hrdla.

LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakcia odpovede nedáva ani vtedy, keď sa pošle poštová marka.)

Ct. p. J. Cs. Antalfalva: O včely píšte na zprávu včelárskej školy v Gôdóllóve. Adressa: Méhészeti iskola tek. igazgatóságának, Gôdôllô.

Do Garamkurtôsa: Dopis uverejníme, ako bu­deme mať miesta. Meno nie. Ďalšie dopisy ča­káme.

Ct. p. Ď. S. Rózsahegy: Takí obchodníci v Budapešti sú: Henneifeld Herman, Aradi-u 53., Kohn A. M., Váczi-út 16., Schwicker Márton, Teleki-tér 168.

Do Hontudvamoku: Dopisy bez podpisu mena odhadzujeme do koša.

Ct. p. J. J. Dunagálos: Kainit inakšieho mena nemá. Píšte oň pod adressou: Magyar Gazdák Szôvetkezete Budapest, Kôzraktárak-u 34.

Do Szelincsa: Urobili sme. Ale druhý raz si celé meno na list podpíšte.

Ct. p. L K. Garamkelecsény: Bude mať. Ct. p. O. B. Szada: Vaše lósy nevytiahli. Ct. p. M. P. Felsódiós: Váš lós nevytiahli. Ct. p. J. B. Bartoš: Vaše lósy Basiliky a Čer­

veného kríža nevytiahli.

Družstvo u h o r s k ý c h gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak­tiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosťach. Rolníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujú­cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto:

Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Ullôi-út 25.

TRHOVÉ GENY V BUDAPEŠTI. — Značené 20. mája. —

Ceny rátajú sa od m. centa. Pšenica 27-05—28-10 kor. Raž : 20 45—21-35 « Jačmeň 15-00—16-00 « Ovos 15-70—17-00 (i Kukurica 14-55—14-80 « Ďatelina 128-00—200-00 « Lucerna 110-00—160-00 «

M ú k a : Číslo 0 1 2 3 4

kor. 44-40, 4380, 43-00, 42-00, 41-00,

5 6 7 7Vi 8_

40 00, 39-00, 37-60, 35-20, 16*00.

Za 100 kgr. i s vrecom.

M ú k a r a ž n á : Číslo 0 0/1 I I/II

kor. 33-40, 32-40, 31-60, 30*20,

II II/A H/B SR

29-20, —•—, 26-80, 25*20. Za 100 kgr. i s vrecom.

Otruby fajne kor. 11-40, hrubé 11-80 kor.

Z e l e n i n y .

Fazula veíká biela 20 00—20*50 kor. • strakavá _ 18*50—20*50 «

Hrach nelúpaný, čistý 31*00—3600 • • lúpaný 42-00—52*00 «

Šošovica čistá 30*00—78*00 kor. Konopné semä 26*00—26*50 c Mak (modrý) 58-00—60*00 « Proso 31*00—36*00 t Rasca (kmín) 78*00—80*00 « Zemiaky žlté (1 vagón) _ _ _ 5*75—5*95 * Ružiaky 4*70—4*90 & Biele 4*20—4*30 « •

za metr.-cent.

D o b y t o k p r e j a t k u .

Uhorské voly vykŕmené 78—92 kor « • stredné 60—76 € « • chatrné 54—58 • « gazdovské dobré 62—74 « « « chatrné 52—60

Býky lepšie 70—88 Býky chatrné 56—68 Uhorské kravy 52—76 Strakavé 52—82

S l a n i n a a masť .

Čerstvá slanina 1'46—1*48 kor Paprikovaná slanina 1*48— 1' 50 t Údená slanina 1*48—1 50 « Slanina na masť 1*38—1*48 i Sadlo 1*58—1*62 t Sviňská masť peštianska 1*46—1*48 •

O š í p a n é .

Mladé ťažké (pár vyše 320kg.)_ _ 144—146 haL Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 144—148 « Mladé Tahké (po 220 kg.) 150—154 t

za kilogramm s odtiahnutím živej váhy

H y d i n a .

Živé kura na vysmaženie (1 pár) 2 40—3 80 kor-Na pečenie . 2*40—420 • Chudá kačka 5*00— 600 • Vykrmená kačka 6*00—6 50 t Vykrmená hus (1 pár) 14*00—20*00 • Sliepka 5*80—6*40 • Morka (vykŕmená) 14*00—16*00 * Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčších 84-00—86*00 * Drobnejších 82*00—84--00 «

INSERATY prevezme expedícia časopisu Vlasť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4„

Jednoduchý oznam 2/20% raz vytlačený stojí Í

2 koruny.

Číslo 21. Masť a Svet. Strana 335.

Dejiny uhorského boja za s lobodu r o k u • 1848 — 49. • ktoré dr. Adolf Pechány napísal a «Uhor.-krajinský Vzdelávací Spo­lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť «Uhorsko-kra-j i n s k ý V z d e l á v a c í S p o l o k S l o v e n s k ý * , ako vydavatel naložil redakcii časopisu «Vlasť a Svet*, aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo­hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú na 319 stranách množstvo pouč­ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú prí­hodné aj za dar na meniny, národe-* niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po poštovej poukážke (postautalvány) a nech 0 adressuje takto: #

VLAST' A SVET Budapest, I. ker., Kelenhegyi-út 28. sz.

«Redakcia neni zodpovedná za obsah inserátov /»

Šesťsto slovenských ľudových : piesní. : Obnovená sbierka slovenských ľudových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostayil: K A R O L C S E C S O T K A . Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viaza­ného a pekným titulným obráz­kom o z d o b e n é h o s v ä z k u je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:

Kníhvydavatelsťvo VILIAMA MÉHNERA

(Franklin-Társolat) B u d a p e s t , IV., E g y e t e m - u t c z a 4 . sz.

Zodpovedný redaktor: gazda Štefan.

najlepšie stroje ako benzinové a parné mlá-ťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluhy, brány atčf. dodáva 6389

F . H A Š A továreň strojov hosp. h. sp. T r n a v a — N a g y s z o m b a t

Strana 336. Vlasť a Svet. Číslo 21.

Z n á m o j e v ô b e c že len

L u d v i k a K á l I a i - h o motorfabrika

pri úplnej záruke lifruje nsjcllýiuejšie motorové mlá-liace stroje. J'o celej krajine pochvalne známych majlep-ifch, pôvodných Ludvika Kállai motorov prosíme

Budapest, VI., Gyár-utcza 28. žiadať obrázkový cenník

Upozornenie! Ludvika Kállai-ho vychýrenú mo­torovú fabriku netreba zameniť

s druhými firmami pod mernom Kállai.

JU1I KMJCIAR

by nedal za taký prostriedok, ktorý nemožno zdarné užívať pri mojich zvieratách, t a k ý to, r o z h o v o r sme počuli minule v s . . . i čítacom kruhn ; aj j a m á m z a to mienil O n d r e j g a z d a odkedy dra Lehmannov Anti-p e s t i n miešam do otrúb pre moj e osí-pané, odtedy nekašlú, nemajú hnačku dobre žerú a znamenite tučnejú. Dra Lehmannov A n t i p e s t i l l je lacný a znamenite osoží, cena 2 koruny. Hlavný sklad pre Uhorsko: Baja, Városi gyógytár a Szentháromsághoz.

V každom gazdostve má byť tento výtečný Antipestin. 5490

Poprad-íelkanská Sparkassa vPoprade

• Základný kapitál 540,000 K Rezervná základina 80,000 K Vklady 3.000,000 E

prijíma vklady, dáva od nioh

čisté 41í2°ío interessy.

Inseraty prevezme expedícia časopisu.

t Vlasť a Svet* B u d a p e s t , IV., E g y e t e m - u . 4.

• • • • • • • e « » « « » » 9 ® e o * » » *

Najlepšie a najspolahlivejšie benzinové a surovoolejové mo­tory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov za velmi nýhodných pla­tobných podmienok dodáva

Kereskedelmibankgépgyára,BimaszombaL Početné listy uznania. Roz­počty a oennik zdarma. 5J09

N kotfje General Dewett kanonovo-oceľová kosa, ktorej jediným rozposielateTom a predavačom je

P A V E L SOHR, Somogy-Szill č. 17. 5 0 0 k o r ú n zaplatím tomu, kto mi vie zo 100 kôs preukázaí 2 zlé.

1 0 0 0 k o r ú n zaplatím tomu, kto mi vie od inej tirmy «DeIovooceľovúkosu generála Dawetu preukázať. Jediné objednávacie miesto:

Ceny aDelovooceľových kôs generála Dewettj: 60 65 70 73 80 "85 ' 9 0 93 100 110

1-80 2-60 1-90 2-— 210 2-20 2-30 2-40 2-50 IM objednaní o kusov firma vyplatí poštové trovy.

Pri objednaní 10 kusov vyplatí aj poštové trovy a zdarma pošle jednu kosu. imergauská oslička je najprimeranejšia k Dewett-kose, i-ena 40 hal.Triumľstriebomo ocelový prístroj na naklepanie kosy, nákova a klepáč spolu 1 70 kor. Patent obrúčka

napripevnenie kosy 30 hal. lí každý kus úplná záruka ! Objednávky sa vybavia v deň príchodu. 5298a

halierov.

Ochranní 'znumka.

„CARPATHIA" chemicko-priemyselná

úč. spoi.

Privigye (Prievidza) za najvyššie ceny skupuje:

L u l o k s o s t o p k o u L i p o v ý kvet B l e n F u r g a c i u 5*78 R a ž n ú m a t k u , alebo

opi lec, ž i tn ica . Odporúčame za favné ceny plarrti A n g l i c k ú

M i t c h a m -Mentu a F o r d o r m e n t u

(prominclu). Tým, ktorí sa o sbieranio zaujímajú, o:;hotne p svetlenie horeznačený poduje

Kníthlač. spol. Franklin Budapest, IV., Bgyetem-ntcza 4. — Časopis je vlastnosť Uh.-kraj. vzdel. sp. slov.