CHRNEN HMYZ A BEZSTAVOVCE SVETA

CHRNEN HMYZ A BEZSTAVOVCE SVETA5.A

VKYAutori: Janko Halama, Luk Sidor a Adam Bruk

VSKYT VOKVky sa vyskytuj na celom svete s vnimkou najchladnejch miest. Poet druhov na svete sa odhaduje asi na 5500. Na zem Slovenska je to okolo 80 druhov a na zem eska asi 71 druhov.

SPSOB IVOTAAko dravci lovia predovetkm in druhy hmyzu: (muchy, komre a pod.). Vina druhov dobre lieta, na krtke vzdialenosti doku vyvin rchlos a okolo 56 km/h. Vky maj mimoriadne dobr letov schopnosti. V rchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ri hmyzu. Doku dokonca ovlda kad krdlo samostatne a vedia tak lieta dozadu, zastavi sa vo vzduchu alebo naraz zmeni smer letu.

Vky s vsasnosti ohrozen predovetkm innosou loveka. Niektor druhy je mon ohrozi zberom, vinu vok to vak neovplyvn. Vznamnejie szmeny biotopovna lokalitch, kde sa vky rozmnouj. Rozmnoovanie sa zana vajkom, ktor samica nakladie do vody alebo jej blzkosti. Niektor vajka prekaj zimu, in sa liahnu ete vlete alebo na jese. Vo vode sa zvajka vyliahnelarva. M jedin lohu kmi sa a rs. Larvy vok s drav aer vetky ivochy, ktor sa ocitn dos blzko anie s prli vek. S sce dravce, ale tie maj svojich nepriateov: ryby, cicavce, vtky at.

MOTLEAutori: Terzia Danov, Henrieta Maronov, Sra M. urikov a Michal Malcho

MotleKe hovorme okrsnych farbch v prrode, nememe nespomen motle. Urite s to najkraj zstupcovia hmyzu na Zemi. Njdeme ich vrznych prostrediach, farbch, tvaroch.Motle delme na 2 zkladn skupiny nonadenn. Rozliuj sa najm farbou atvarom. Denn motle s pestrejie ako non.

ivot motov je pln premien. Samiky kladvajkana rastliny. Zvajka sa narodlarva-hsenica. Hsenice s vemi hladn stvorenia. Niekoko tdov sa musia vemi dobre ivi.

Vidlochvost ovocnVyhadva najm vyslnen strne s rozptlenmi porastmi, prpadne ovocn sady. Prinami jeho ohrozenia s najm nadmern chemizcia, bytok vhodnch stanov a likvidcia rozptlenej zelene v naej krajine. Ochrana spova v zachovan stvajcich stanov a obmedzen chemizcie v ich okol.

Jaso ervenookJaso ervenook patr medzi kriticky ohrozen druhy hmyzu. Prvkrt vdejinch sa spomna jaso ervenook vroku 1634 vkolektvnom diele tyroch vznamnch prrodovedcov. Vina hsenc sa prinormlnom poas zakukuje vdruhom a treom tdni mja srozdielom cca 7 10 dn.

MRAVCEAutori: Jozef udrnk , Jakub Plko a Ema Urbnkova

Spsob ivotaMravce s socilny hmyz, ktor preva v dobre organizovanch kolnich. Poty mravcov v kolnich mu by od niekokch desiatok po niekoko milinov jedincov.

ivotn podmienky Poda odhadov sa hmotnos vetkch mravcov na Zemi rovn stu hmotnost vetkch jej udskch obyvateov. Mravce svoje hniezda buduj pod zemou, v dutinch stromov, niektor druhy aj na zemi medzi spadnutm lstm stromov. Mravce sa vyskytuj takmer na celej zemeguli. Najviac im vyhovuj tepl vlhk prostredia, aie znaj sucho a chlad. V tropickch daovch pralesoch mu tvori a 15% z celkovej ivonej biomasy. Aj ke potrebuj vyiu vlhkos vzduchu na vyslovene mokrch miestach sa nevyskytuj. V suchch oblastiach musia robotnice neustle nosi do mraveniska kvapky vody.

Chrnen mravec hrnyStavia si kopcovit hniezda. Pod nm m chodbiky v ktorch prezimuje. Neplodn samiky - robotnice stavaj mravenisko a prinaj potravu, vajka kladie oplodnen samica - krovn. Jeho telo meria 9-13 mm a m tmavohned leskl sfarbenie. Mravec sa dova 7-10 rokov. Mravia krovn sa me doi 10-20 rokov.

Tm, e zbieraj a poieraj larvy rzneho hmyzu, les ozdravuj, s reducenty.

brukohru6 lnkovanch nhStavba telaVznam mravcov v lese

Hlava mravca hrneho

zloen okotykadlohryzadl

Podzemn as mraveniska

KONIEC!!!

5.A