23

t éma : V ý r oba k va l i t n ý ch k r mov ín

5/2011

Cena krmív rastie – zameriamesa na úspory či zvýšenie potenciálu OK?Rastúce ceny jadrových krmív opätovne začínajú vyvíjať tlak na ekonomiku produkcie mlieka a mäsa. Vyvarujme sa negatívnych rozhodnutí v podobe neuvážených úsporných dietetických opatrení a sústreďme sa v tejto sezóne viac na dorábanie kvalitných objemových krmív (OK). Keďže tie môžu tvoriť 50 % a teoreticky až 70 % zo sušiny celkovej kŕmnej dávky dojníc, priestor pre zefektívnenie produkcie je naozaj široký.

Kľúčom cenySezóna prípravy budúcoročných zásob objemo-vých krmív vrcholí. Ako každý rok, i tentoraz by ste si mali dať záležať na tom, aby ste ich doro-bili v čo najlepšej kvalite. Táto výzva je v tejto sezóne naliehavejšia o to viac, že na chovateľov sa valí ďalší tlak v podobe rastu cien kŕmnych

zmesí, ktoré už čoskoro začnú atakovať svo-je rekordné úrovne spred troch rokov. A keďže vývoj na svetových trhoch dáva predpokladať, že ceny plodín v tomto roku nebudú mať až tak dramatické tendencie pre pokles ako tomu bolo koncom roka 2008, je treba počítať s tým, že ce-ny kŕmnych zmesí ostanú na vyšších úrovniach dlhšiu dobu. Navyše, v súčasnosti sa neopakuje situácia z ročníka 2007/2008, keď súčasne s ras-tom cien plodín začali výrazne rásť i nákupné ceny mlieka. Tie síce rastú, no len pozvoľným tempom, technicky by sa dalo povedať, že stále cena mlieka regeneruje zo svojho prepadu v ro-ku 2009. Čo je ale podstatné, súčasný vývoj ve-die k tomu, že podiel nákladov na krmivá z cel-kových nákladov na mlieko sa zvyšuje. I preto je dôležité zamerať sa na výrobu čo najkvalitnej-ších objemových krmív. Majme na pamäti, že v čase očakávaného rastu cien mlieka a tiež mäsa (čo, ako sa zdá, by mo-hol byť realistický scenár pre tento rok) sa in-vestície do zabezpečenia kvality objemových kr-mív zhodnocujú viac. Konkrétne, ak sa napríklad vplyvom aplikácie konzervantu do siláže zvýši

produkcia mlieka o 1 kg na dojnicu a deň, je roz-diel, či nám totožný konzervant prinesie profit plus 1 kg mlieka od dojnice denne pri nákupnej cene mlieka 0,25 EUR/kg alebo 0,35 EUR/kg. Teda konzervant kúpený napríklad dnes pri ná-kupnej cene mlieka 0,30 EUR/kg mi (pri splnení potrebných podmienok) zabezpečí zvýšenie pro-dukcie mlieka dojníc v budúcich mesiacoch, keď cena mlieka môže byť vyššia. Poľnohospodár na tom získa.

Pozor na redukciu príjmu sušinyNemusíme polemizovať o tom, že v tomto roku nás výroba objemových krmív vyjde drahšie. Stačí si spočítať medziročný 30 % - ný nárast cien pohonných hmôt, nárast cien hnojív o viac ako štvrtinu, osív a kalkulácia je jasná. Je to čas, keď nastáva obranná reakcia v snahe udržať svoj biznis plán – čas pre úspory. O to viac, že ceny mlieka aktuálne na rast cien kŕmnych zmesí ne-reagujú. Otázka však znie, kde usporiť? Niekedy sa snahy upierajú na redukciu nákladov na kr-mivá. Pozrime sa však, či je to dobrá stratégia.

Ceny jadrových krmív rastú, je najvyšší čas zvýšiť produkčnú účinnosť objemových krmív. Snímka: www.pottinger.sk

(pokračovanie na str. 25)

Obchodné zastúpenie firmy Pöttinger pre SR:

Ing. Juraj Kandera, tel.: 0918 520 426

kandera@pottinger.sk, www.pottinger.sk

Dealerská sieť: Agrobon Zvolen, s.r.o., Zvolenská Slatina

Agro-Auto Veľká Lomnica • Agrotradegroup, s.r.o., Rožňava,

Agrotyp, s.r.o., Ružomberok • Some Slovakia, s.r.o., Holíč

Najpredávanejšie stroje pre zber a spracovanie krmovín na Slovensku

Vyrábajte krmoviny lacnejšie až o 50 % so strojmi od firmy

So senážnym vozom

So senážnym vozom

možete ušetriť…

možete ušetriť…

Pripravte sa na sezónu

a vyrábajte krmoviny efektívne so strojmi

od firmy Pöttinger

S troje na zber krmovínDiskové žacie stroje NOVACAT– nesené i čelne nesené prevedenie, záber

2,2 až 10 m– jednoducho demontovateľný kondicionér

Diskové žacie stroje NOVADISC– nesené prevedenie, záber 2,2 až 9,0 m– malá energetická náročnosť

Diskové žacie stroje NOVACAT T– závesné prevedenie, záber 3,0 až 3,5 m

Bubnové žacie stroje EUROCAT– nesené i čelne nesené prevedenie, záber

1,9 až 3,05 m

Obracače HIT–štvor,- šesť-, osem- a desaťrotorové prevedenie, čelné kopírovacie koliesko, záber 4,4 až 13 m

Zhrňovače EUROTOP– jedno-, dvoj- a štvorrotorovéprevedenie, veľký priemer rotora,záber 2,8 až 12,5 m

S T R O J E N A Z B E R K R M O V Í N

Samozberacie vozy BOSS,

EUROBOSS, PRIMO a FARO – objem 17 až 80 m3, výkyvný zberač, hrablicové alebo valcové vkladacie ústrojenstvo

Senážne vozy EUROPROFI,

TORRO, JUMBO a JUMBO

Combiline – objem 40 – 100 m3, výkyvný zberač, valcové vkladacie ústrojenstvo

Samozberb acie vozy B

2 rokyzáruka

S T R O J E N A Z B E R K R M O V Í N

25

t éma : V ý r oba k va l i t n ý ch k r mov ín

5/2011

Podľa odborníka na výživu dojníc Michaela F. Hutjensa z Univerzity v Illinois v USA sa poľno-hospodári často sústredia na stratégiu poklesu príjmu sušiny dojnicami. Podľa prepočtov autora sa náklady na 1 kg sušiny siláží v USA pohybujú okolo 0,20 EUR, pričom dojnice dokážu v prie-mere z tohto 1 kg vyprodukovať 0,9 kg mlieka. Teda pri súčasnej nákupnej cene mlieka 0,31 EUR/kg síce farmár redukciou dávky o 1 kg su-šiny ušetrí na nákladoch na krmivá 0,16 EUR/kg sušiny, no súčasne sa pripraví o produkciu 0,9 kg mlieka na každý kg ušetrenej sušiny a tým tržby v hodnote 0,28 EUR. Teda reálne na tomto kroku prerobí 0,12 EUR na každom kg ušetrenej suši-ny objemového krmiva, ktoré zvieraťu odoprel. V prípade Slovenska je prepočet podobný, i keď s rozdielnymi vstupnými parametrami, nakoľko slovenskí poľnohospodári dorábajú bielkovinové siláže, z ktorých by z 1 kg prijatej sušiny dokáže dojnica v priemere vyprodukovať, žiaľ, len 0,45 kg mlieka. Teda pri cene mlieka 0,31 EUR/kg slo-venský poľnohospodár redukciou objemu výživy o 1 kg sušiny prichádza o tržby „len“ 0,02 – 0,04 EUR/kg a preto pri svojich nákladoch na produk-ciu (okolo 0,10 – 0,12 EUR/kg sušiny siláže) je stratový menej. Ale pozor, čím kvalitnejšia siláž, tým viac prerobíte na rozhodnutí ušetriť na dáv-ke poskytnutej sušiny dojniciam. Takže tým lep-ším sa určite sporiť týmto spôsobom neoplatí. Preto vždy, keď sa rozhodnete redukovať dávku krmív, dôkladne si svoj zámer prepočítajte! Čím kvalitnejšie objemové krmivo, tým stratovejšie môže byť vaše rozhodnutie ho dojniciam uprieť. Na jednej strane usporíte, no na strane druhej si zredukujete cash flow z predaja mlieka, čo vás a ani vašich bankárov nepoteší.

Stanoviť si cieľ V rámci ukazovateľa tzv. efektívnej produkcie mlieka, ktorá hovorí o tom, koľko mlieka by ma-la dojnica vyprodukovať z 1 kg prijatej sušiny objemového krmiva, by ste si mali stanoviť jasný cieľ. Dostať sa s reálnou produkciou aspoň 0,7 kg mlieka na 1 kg prijatej sušiny. V kombinácii s efektívnym manažmentom výroby objemových krmív to dáva veľmi dobrý predpoklad, že výroba mlieka, resp. mäsa sa stane rentabilnou.

Slama namiesto sena?Existujú i ďalšie opatrenia, ktorými je možné zredukovať náklady na výživu dojníc. V prípade, že dokrmujete senom, ktoré nakupujete (prída-vok 2 kg sena do kŕmnej dávky zvyšuje poten-ciá l produkcie dojníc o 1,3 – 2 kg mlieka za deň) a ktorého cena bude pri súčasnom vývoji na trhu rásť, môžete ho nahradiť slamou. Avšak veľmi opatrne, pretože veľká dávka slamy zníži celkový príjem sušiny. 0,45 kg slamy môže nahradiť dáv-ku 1,35 kg sena. V každom prípade, odborníci na výživu odporúčajú začať s prídavkom slamy do KD len v dávke 0,2 kg/dojnica a deň a sledo-vať, ako na zmeny dojnice zareagujú. Celkovo by dávka slamy nemala presiahnuť 0,45 kg. Samo-

zrejme, ak seno nakupujete dajme tomu v cene 150 EUR/t, náhradou lacnejšou slamou (ktorú si spravidla dorobíte sami), môžete ušetriť na krmivách 30 – 35 EUR na 100 kráv za deň. V kaž-dom prípade – neváhajte sa poradiť s výživárom.

Radšej zdokonaľujte Redukčné diéty nepochybne majú svoje ekono-mické opodstatnenie, no ich realizátor sa často pohybuje na tenkom ľade a riskuje, že môže viac stratiť ako usporiť. I preto by progresívni poľno-hospodári mali svoju pozornosť zamerať skôr na odstraňovanie svojich nedostatkov. V oblasti vý-roby objemových krmív ich je stále dosť. Ako sme už spomínali vyššie, mali by ste sa snažiť docieliť reálnu produkciu z 1 kg sušiny objemových krmív na úrovni 0,7 kg mlieka. Dnešná rea lita sloven-ských fariem stále hovorí o hodnote pod 0,5 kg (okolo 0,4 kg mlieka na 1 kg prijatej sušiny). Keď si zoberieme do úvahy fakt, že 1 kg siláže (prie-mer za bielkovinové i kukuričnú siláž) má reálny mliekový potenciál na úrovni 1,1 kg mlieka (po-tenciál za bielkovinovú siláž predstavuje 1,48 kg mlieka), znamená to, že objemové krmivá využí-vame len na 40 % ich potenciálu! Tu sú rezervy, ktoré musí mať úspešný farmár snahu využiť. Keď rastú ceny krmív a produkcia komodít v živočíšnej výrobe sa predražuje, manažéri často zapnú na úsporný mód. V zásade to nie je zlé, no technicky by tak nemuseli urobiť, ak by sa zamerali na svoje nedostatky. V objemových krmivách, ktoré podľa ekonomických analýz odborníkov z Centra výsku-mu živočíšnej výroby v Nitre v súčasnom období tvoria v produkcii mlieka 28 až 36 % z celkových nákladov a v produkcii mäsa vo výkrme býkov 40 – 55 % z celkových nákladov, je veľký potenciál úspor. Preto vylepšujte kvalitu objemových krmív, ako sa len dá. Základ úspechu je vo vašich rukách, nakoľko je potrebné vždy vystihnúť ideálnu dobu zberu a snažiť sa siláž uskladniť podľa štandard-ných zásad, aby sa predišlo vysokým stratám živín a sušiny objemového krmiva. Keďže chceme, aby si siláže zachovali svoje kvalitatívne parametre čo najdlhšiu dobu, mali by sme zvážiť, či nie je ro-zumnejšie pre ich stabilizáciu využiť efekty siláž-nych konzervantov. Vedecké výskumy, či už v USA alebo v Európe dokazujú, že tzv. ROI investície do silážnych inokulantov sa pohybuje na úrovni 3-6 ku 1. ROI znamená mieru návratnosti k investícii a teda pri použití inokulantu to znamená, že ak investujete 1 EUR do konzervantu, vráti sa vám to v podobe 3 až 6 EUR v tržbách. Konzervanty jednak znižujú straty sušiny siláže (máte jej fy-zicky viac), zvyšujú chutnosť siláže a tým príjem NDV a energie, čo má pozitívny efekt v podobe rastu produkcie mlieka (o 1 l/dojnica deň). A te-raz sa vráťme na začiatok nášho textu – keďže sa v tomto ročníku vytvára predpoklad na to, že ce-ny mlieka pôjdu mierne vyššie, dnešná investícia do silážnych konzervantov sa vám zhodnotí viac. Preto je vhodné zamyslieť sa i nad touto formou investície do kvality siláže. O ekonomike apliká-cie inokulantov uvažujeme viac na s. 28.

David Karkulín

(dokončenie z 23. strany) ANALÝZA

V tabuľke prinášame niekoľko argumentov k tomu, aby ste si vybrali ten správny inokulant a firmu, ktorá pokryje vaše potre-by. Ak chcete, aby sa vám návratnosť do inokulantu zhodnotila o 600 % (ako píšeme na s. 28), je potrebné, aby ste ešte pred aplikáciou konzervantu spravili všetko pre to, aby ste vyrobili kvalitnú siláž. Pri výbere samotného inokulantu by ste nemali opomínať i samotný systém skladovania a kŕmenia zvierat ob-jemovým krmivom. Konkrétny príklad. Ak disponujete širokou silážnou jamou a teda odokrytá plocha pri skrmovaní bude veľká, je treba myslieť popri snahe rýchleho poklesu pH pre zabezpečenie optimálneho procesu fermentácie aj na zabez-pečenie aeróbnej stability a obmedzenia množenia klostrídií. Preto je lepšie využiť napr. inokulant s heterofermentatívnymi baktériami L. buchneri. Tieto inokulanty sú o niečo drahšie ako homofermentatívne (ich primárny cieľ je znížiť pH, o niečo hor-šie zabezpečujú aeróbnu stabilitu), no v daných podmienkach sú účinnejšie. To isté platí pre prípad, že budete siláž skrmovať v letnom období – tiež budete potrebovať klásť dôraz na aerób-nu stabilitu. Ak napr. skladujete do silážnych vakov, môžete tie vaky, ktoré budete skrmovať na jeseň a v zime ošetriť len lacnejšími konzervantmi - homofermentatívnymi baktériami a zvyšné vaky, ktoré otvoríte v teplejšom letnom počasí ošet-riť drahšími s L. Buchneri. Ak máte kukuričnú siláž s vyšším obsahom sušiny (horšia utláčateľnosť = rast riziko aeróbnej degradácie), použite heterofermentatívne kmene. Leguminózy s vysokým obsahom vlhkosti nad 65 % ošetriť homofermenta-tívnymi kmeňmi – vo vlhku sa darí klostrídiám, radikálny pokles pH obmedzí ich vznik. Takže ušetriť sa dá i na samotných ino-kulantoch. Len si treba ujasniť časový manažment skrmovania (napr. zimné/ letné), systém uskladnenia (jama, vak), úvahy o vytvorení priečky v širokých silážnych jamách.

Tabuľka: Ako si vyberať firmu a jej produkty (silážne konzervanty).Otázka: Odpoveď:Má predávajúca firma reputáciu? Áno/Nie

Vyrába svoje vlastné produkty v rámci medzinárodných štandardov?

Áno/Nie

Je produkt balený náležite tak, aby sa zachovala jeho účinnosť?

Áno/Nie

Disponuje firma údajmi o dĺžke životnosti ich produktu?

Áno/Nie

Čo očakávam od inokulantu? Zlepšenie fermentácie, pokles s trat y sušiny, zlepšenie stability siláže, chutnosti, zabránenie znehodnoteniu si láže (jeden alebo viac cieľov)

Má predávajúci údaje od ďalších far-márov, aby potvrdil, že inokulant môže naplniť moje ciele?

Áno/Nie

Aké dodatočné benefity mi môže inoku-lant ponúknuť?

Jednoduchá aplikácia, zvýšená produkcia mlie-ka, iné

Ponúka predávajúci pomoc pri výbere aplikácie?

Áno/Nie

Obsahuje produkt stabilizátory, ktoré udržia inokulant v stabilných podmien-kach v aplikačnom zásobníku?

Áno/Nie

Robí firma lokálne dodatočné služby (na-pr. testovanie kvality siláží)?

Áno/Nie

Ponúka mi firma technickú podporu aj v nasledujúcom období?

Áno/Nie

Zdroj: Renato Schmidt, poradca Lallemand Animal Nutrition

26

t éma : V ý r oba k va l i t n ý ch k r mov ín

5/2011

Hlavne pri vlaňajších rekordne nízkych realizačných cenách mlieka boli mnohí chovatelia túto situáciu nútení riešiť šetrením na krmivách. Vieme, že to nie je správna cesta. O tom, či možno efektívne chovať dojnice aj pri nízkych nákladoch a aké sú minimálne náklady na krmivá, uvažujeme v tomto príspevku.

V marcovom AGROMAGAZÍNe na s. 14 a 15 ana-lyzujeme vlastné náklady, resp. vnútropodni-kové ceny objemových krmív v 12 podnikoch, ktoré sú súčasťou databázy chovov, v ktorých náš výskumný tím dlhodobo podrobne mo-nitoruje nákladovosť výroby v chove HD. Pri porovnávaní štruktúry nákladov medzi pod-nikmi zisťujeme v jednotlivých položkách veľ-kú variabilitu. Je to aj tým, že v snahe získať čo najpresnejšie hodnoty za celé Slovensko je súbor tvorený podnikmi z rôznych, aj veľmi odlišných produkčných podmienok s chovom viacerých plemien mliekového a kombinova-ného typu a ich krížencov.

Intenzívny a extenzívny systém chovuPoznajúc uplatňovaný produkčný systém v jednotlivých podnikoch sme z celkového sú-boru vybrali tie, kde aplikujú intenzívny sys-tém chovu dojníc (celoročný chov v maštali, voľné ustajnenie v moderných technológiách, celoročné kŕmenie konzervovanými krmivami s prevahou siláží, vysoké dávky jadrových kr-mív, vysoká úžitkovosť – nad 8 000 kg ročne, vysoký podiel čistokrvných holštajnských doj-níc). Na druhej strane boli podniky, ktorých uplatňovaný produkčný systém možno pova-žovať za extenzívny (pastva dojníc a jalovíc, zimná kŕmna dávka založená na trávnych si-lážach a lúčnom sene, menšie dávky jadrových krmív, lacnejšie technológie, úžitkovosť nad 4 000 kg mlieka na dojnicu za rok, vysoký po-diel pinzgauských dojníc). Úžitkovosť dojníc a štruktúru nákladov v oboch typoch podni-kov uvádzame v tabuľke 1.

Náklady na krmivá 3,66 vs. 1,82 eur/kŕmny deň (KD)Priemerná denná úžitkovosť na ustajnenú dojnicu dosiahla v intenzívnych chovoch 22 kg, v extenzívnom systéme polovičnú hod-notu, t.j. 11 kg. S tým, samozrejme, súvisí

i značný rozdiel v nákladoch na krmivá (3,662 eur/1 KD, resp. 1,815 eur/1 KD). Rozdiel sa prejavil pri krmivách vlastných (2,484 vs.

1,737 eur/1 KD) a ešte väčší bol pri krmivách nakúpených – hlavne jadrové krmivá, vrátane drahších bielkovinových komponentov (1,178

Ekonomická efektívnosť chovudojníc pri rôznych nákladoch na krmivá

Pre intenzívny systém výroby mlieka je vhodné vysokoúžitkové holštajnské plemeno. Malo by dosaho-vať ročnú úžitkovosť 8 000 kg mlieka. Snímka: M. Dukes

Tab. 1 Štruktúra nákladov (€/1 KD) a ekonomický výsledok v extenzívnom a intenzívnom chove dojníc (rok 2010)

UkazovateľProdukčný systém

IndexExtenzívny Intenzívny

Priemerná denná úžitkovosť (l) 11,00 22,00 50,0

Krmivá vlastné (€) 1,737 2,484 69,9

Krmivá nakúpené (€) 0,078 1,178 66,2

Krmivá spolu (€) 1,815 3,662 49,6

Pracovné náklady (€) 0,288 0,542 53,1

Ostatné materiálové náklady (€) 0,047 0,234 20,0

Opravy a údržba (€) 0,012 0,054 22,2

Odpisy HIM (€) 0,337 0,577 58,4

Odpisy zvierat (€) 0,493 0,490 100,6

Ostatné priame náklady prvotné (€) 0,373 0,674 55,3

Ostatné priame náklady druhotné (€) 0,285 0,356 80,0

Réžia výrobná (€) 0,232 0,283 81,9

Réžia správna (€) 0,077 0,192 40,1

Náklady spolu (€) 3,958 7,061 56,0

Vedľajší výrobok (€) 0,280 0,270 103,7

Vlastné náklady (VN) na 1 KD (€) 3,678 6,791 54,2

VN na 1 l mlieka (€) 0,334 0,309 108,1

Cena mlieka (€) 0,293 0,283 103,4

Ekonomický výsledok (€/1 l mlieka) -0,042 -0,026 -

27

t éma : V ý r oba k va l i t n ý ch k r mov ín

5/2011

vs. 0,078 eur/1 KD). Nižšia cena vlastných krmív súvisí hlavne s pastevným chovom, kde sú náklady na 1 kg sušiny krmiva nižšie oproti konzervovaným, hlavne silážovaným krmivám (tab. 2 na s. 29). Samozrejme, z hľadiska eko-nomiky je rozhodujúca kvalita objemových kr-mív. Napríklad potenciál produkčnej účinnosti bielkovinových siláží je vyše 30 kg, na Sloven-sku produkované umožňujú v priemere produ-kovať len 10 kg mlieka denne. Väčšina z nich je zaradená až do 4. a 5. triedy kvality (% NL pod 20, % NDV nad 42), parametre bielkovinových siláží z roku 2010 sú ešte horšie a ich produkč-ná účinnosť klesla oproti roku 2009 odhadom o 20 % (Mitrík, 2010). Pri kukuričných silážach z roku 2010 odhaduje pokles produkčnej účin-nosti o 10 %.

Intenzívny systém – vyššie pracovné náklady, opravy, réžie a drahšia liečba dojnícOkrem položky krmivá sme medzi produkčný-mi systémami zaznamenali najväčšie rozdie-ly v nákladovej položke ostatné materiálové náklady. Sem patria spotreba bežných liekov, dezinfekčných, pracovných, ochranných, drobných hmotných prostriedkov a ostat-ných drobných prostriedkov. V extenzívnom produkčnom systéme boli v porovnaní s in-tenzívnymi chovmi výrazne nižšie náklady na

opravy a údržbu, čo súvisí s lacnejšími tech-nologickými linkami v tomto systéme. Nižšie boli i pracovné náklady. V položke ostatné priame náklady prvotné boli najväčšie rozdiely

zaznamenané pri nákladoch na služby veteri-nára. Rozdiely sme zistili aj pri správnej réžii.

Extenzívnemu pastevnému systému chovu je najviac prispôsobené pinzgauské plemeno. Jeho ročná produkcia musí dosiahnuť 4 000 kg pri minimálnych nákladoch.

(pokračovanie na s. 29)

Akcie s ročným výnosom 8 %, silážne konzervanty s výnosom 600 % Sú investície, ktoré sa vám pri dodržaní podmienok naozaj oplatia. Investície do výživy zvierat k nim určite patria.

Ak by sme problematiku výživy pojali tak tro-chu investične, zistíme, aké magické potenci-álne výnosy mám môžu priniesť investície do skvalitnenia výživy. Ak si zoberieme dlhodobú históriu akciového trhu (index Dow Jones), tak investor pri svojich investíciách z dlho-dobého hľadiska zarába na akciách 8 % ročne. Mnohí z poľnohospodárov možno investujú (do akcií, či v podielových fondoch), a treba povedať, že 8 % je vcelku fajn výnos. No skús-me si to prerátať cez nepriame investície do agrárnej výroby. Konkrétne do silážnych kon-zervantov. Vedecké prieskumy dokazujú, že pomer návratnosti k investícii (ROI) pri siláž-nych inokulantoch sa pohybuje na úrovni 3 až 6 ku 1. Teda 1 investované euro do konzervan-

tu môže priniesť zisk 3 až 6 EUR v podobe rastu tržieb. Obrazne povedané, táto investícia sa vám do roka môže zhodnotiť o 300 až 600 %, teda 35 až 70 – násobne viac ako investícia do akcií! Samozrejme, ako na akciovom trhu, tak i tu je riziko, že to nevyjde. Tak ako si na ak-ciovom trhu môžete vybrať tu nesprávnu firmu (resp. akciový titul), tak v agrosektore môžete použiť kvalitný inokulant do nesprávne pripra-venej siláže. Majme na pamäti, že konzervanty optimalizujú proces fermentácie a zabezpe-čujú aeróbnu stabilitu. Ak je siláž z pohľadu výživovej hodnoty nekvalitná, vaša investícia sa nezhodnotí podľa vašich predstáv. I pri voľ-be samotného konzervantu treba kalkulovať. Hoci sú chemické konzervanty považované za účinnejšie, je nevyhnutné skúmať a poznať, či a nakoľko je zvolený chemický prípravok okys-ľovadlom a nakoľko je skutočným konzervan-tom. Chemické prípravky sú približne 3 – ná-sobne drahšie ako biologické. Poľnohospodár by si tak mal vopred ujasniť, čo od svojej in-

vestície očakáva. V tabuľke na s. 24 prinášame niekoľko postrehov ako postupovať pri výbere inokulantu. Prajeme vysoko rentabilné inves-tovanie.

Každým nákupom inokulantu za 1 EUR môžete zvýšiť vaše tržby o 3 až 6 EUR. No nie je to pra-vidlom.

29

t éma : V ý r oba k va l i t n ý ch k r mov ín

5/2011

ANKETA(dokončenie z 27. strany)

V súvislosti s Témou mesiaca sme oslovili poradcov obchodných firiem s nasledujúcou otázkou:Ak by ste si mali vybrať váš top najpredávanejší (resp. vami najpreferovanejší) silážny prí-pravok, ktorý by to bol? Ako tento prípravok obstál v testoch, resp. aké ekonomické bene-fity ponúka?

Ing. Marek Jakubecproduct manager,Pioneer Hi-Bred Slovensko, s.r.o.

Môžeme medzi ne zaradiť silážne prípravky s mechanizmom FT – Fiber Technology. Nosným produktom je 11CFT, ktorý je určený do kukurič-nej siláže. Revolučným prvkom je použitie nového kmeňa Lactobacillus buchneri, ktorý je schopný počas svojho množenia v siláži produkovať enzýmy. Tie rozpúšťajú zlúčeniny lignínu, čím sa narušia väzby me-dzi polysacharidmi a lignínovou kostrou bunkovej steny. Tým sa zlep-ší stráviteľnosť NDFd vlákniny (pričom množstvo ADF sa nemení – len štruktúra), čo vedie k rýchlejšiemu a lepšiemu rozkladu krmiva mikro-organizmami bachora. Výskum so zvieratami ukazuje efektivitu 11CFT v zlepšení príjmu krmiva, (je možné zvýšiť podiel kukuričnej siláže v KD) a zlepšení výkonu zvierat. Prípravok naviac kombinuje spomenutý účinok s predĺžením aeróbnej stability po otvorení siláže, kmeňom baktérií ky-seliny mliečnej Lactobacillus casei. Tie inhibujú kvasinky a rast aerób-nych populácií baktérií.

Ing. Ján Drevenákvýkonný riaditeľ, Sano – Moderná výživa zvierat, s.r.o.

K top prípravkom radíme premix doplnkových látok pre silážovanie La-bacsil DUO (chemicko-biologický silážny prostriedok). Jeho použitie prinesie okrem zlepšenia kvasného procesu, vyššej aeróbnej stability aj zvýšenie kŕmnej hodnoty siláže, a tým prispeje k zvýšeniu úžitkovosti zvierat. Ak by sme mali byť konkrétni, od prípravku Labacsil DUO môžeme očakávať v porovnaní s neošetrenou silážou nárast stráviteľnosti orga-nickej hmoty o 1-3 %, nárast koncentrácie energie siláže o 0,1 až 0,3 MJ NEL na kg sušiny, zvýšenie príjmu siláže zvieratami o 5 až 10 %, nárast mliekovej úžitkovosti až o 1,2 kg/dojnica/deň, resp. zvýšenie úžitkovosti vo výkrme v podobe nárastu denného prírastku hmotnosti o 85 g/zviera/deň. Nevyhnutné je však ošetriť celkové množstvo siláže, nezabúdať na dobré utlačenie silážnej hmoty, správne zakrytie jamy, pretože to všetko výrazne pôsobí na kvalitu kukuričnej siláže. Kukuričná siláž predstavuje základ krmivovej základne na celý nasledujúci rok a z tohto pohľadu je treba k jej príprave s patričnou zodpovednosťou pristupovať.

MVDr. Tomáš Mitríkodborný konzultantSchaumann Slovensko, s.r.o.

BONSILAGE FORTE predstavuje jedinečný a vynikajúci produkt, pretože kmene, ktoré ho tvoria, sú okrem iného vysokoaktívne aj pri nižších až níz-kych obsahoch sušiny a súčasne produkujú bakteriocíny, substancie, kto-ré ničia nielen klostrídie, ale aj ich spóry. To je mimoriadne cenné, zvlášť pri ťažko silážovateľných krmovinách v menej priaznivých poveternostných podmienkach.Tento produkt výborne dokumentuje systémový prístup na-šej spoločnosti v oblasti vývoja silážnych produktov pre konkrétne potreby praxe. Už šiesty rok je BONSILAGE FORTE jediným biologickým prípravkom medzi piatimi chemickými konzervantmi, ktoré dosiahli hodnotenie DLG 5 t.j. preverená účinnosť proti klostrídiám, ktoré sú najväčšími nepriateľmi úspešného silážneho procesu. Siláže sú chutnejšie a v porovnaní s che-mickými prípravkami klesajú náklady niekoľkonásobne! Účinnosť našich produktov podporujeme aj kvalifikovaným odborným servisom v celom procese výroby, ale aj využívania siláží. Jeho cieľom nie je len fermentačná kvalita siláží, ale aj nutričná kvalita a následne efektívna výroba mlieka.

Ing. Peter Drahošodborný konzultant,TEKRO Nitra, s.r.o

Firma TEKRO má v portfóliu viacero top silážnych inokulantov. Vybral by som jeden najpreferovanejší a najviac používaný prípravok TEKROSIL, ktorý podľa výsledkov v testoch certifikovaného DLG systému bol zara-dený do kvalitatívnych tried 1b, 1c, 4a, 4b, 4c Grain, 4c Milk.Meradlom je ekonomický prínos v podobe navýšenia produkcie mlieka o 4%, zníženie strát energie a proteínu pri fermentácii hmoty o 4%.TEKROSIL s obsahom unikátnych kmeňov mliečnych baktérií a troch ty-pov enzýmov zabezpečí podporu fermentačného procesu, rýchlej tvor-by dôležitej kyseliny mliečnej a tým správny pokles pH. Použitie TEKRO-SILu je cesta k stabilnej a vysokohodnotnej lucernovej bielkovinovej siláži potlačením rastu kvasiniek, plesní a grampozitívnych baktérií ako sú klostrídie, čím dosiahneme lepší zdravotný stav, vysoký produkčný a ekonomický efekt.

Môžu mať viacej príčin. Pri porovnaní celko-vých vlastných nákladov na kŕmny deň medzi oboma produkčnými systémami sme zistili, že v extenzívnom produkčnom systéme boli do-siahnuté približne polovičné (54,2 %) vlastné náklady na kŕmny deň oproti intenzívnemu systému.

Celková efektívnosť systémovNapriek výrazne nižším nákladom na kŕmny deň boli náklady na 1 liter mlieka v extenzív-nom systéme mierne vyššie (polovičná hod-nota dosahovanej úžitkovosti) a ekonomický výsledok bol horší o 0,016 eur/1l mlieka. Na-priek tomu pre znevýhodnené (LFA) oblasti ho možno považovať za vhodný, osobitne ak exis-tuje možnosť realizácie predaja regionálnych produktov s pridanou hodnotou konečnému spotrebiteľovi. V krajine s tak rozdielnymi pro-dukčnými podmienkami ako Slovensko platí, že extenzívna a intenzívna denná mlieková úžitkovosť vytvárajú „úsečku“ na ktorej by mal každý chovateľ def inovať svoje miesto (optimum) pre svoj chotár s ohľadom na čo najnižšie náklady na liter mlieka. Základom bude objektívne posúdenie výrobných a kli-matických podmienok, definovanie rezerv (od počtu nepriamych pracovníkov cez možnosti výroby kvalitného objemového krmiva s mini-mom strát po posúdenie možností genofondu dojníc vo vzťahu k variabilným nákladom (ce-ny kŕmnych zmesí). Produkčný systém musí byť riešený komplexne, t.j. nie je efektívne najprv veľa investovať do technológií (ustaj-nenie, získavanie mlieka, produkcia konzervo-vaných krmív, miešarne KZ) a následne kŕmiť extenzívne a dosahovať nízku úžitkovosť. Aj na tomto mieste chceme upozorniť na správnu voľbu plemien pre jednotlivé produkčné systé-my a dosahovanie požadovaných parametrov reprodukcie (vek pri 1. otelení, dĺžka medziob-dobia), úžitkovosti a produkčnej dlhovekosti.

Ján Huba, Jozef Daňo, Zuzana KrupováCVŽV Nitra

Snímky: Marián Dukes

Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu CEGEZ č. 26220120042

Tab. 2 Vnútropodnikové ceny 1 tony sušiny rôznych objemových krmív (počet chovov = 12)

UkazovateľPriemer

(€/t sušiny)

Variabilita

min. max

Pastevný porast 32,4 16,5 53,5

Siláž kukuričná 99,6 72,6 130,9

Siláž ďatelinová 95,4 68,2 190,0

Siláž trávna 97,2 65,0 160,2

Seno lucernové 45,0 28,0 81,0

Seno lúčne 56,0 38,6 98,1