BOJOVNÍK2424D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LIX

DNES V ČÍSLEstr. 4

SZPB vyznamenával umelcovstr. 8

Čo vieteo norimberskom procese?

str. 9

História hrobuNeznámeho vojaka

ISSN 03223-2018

Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: Predo-všetkým nám ide o poukázanie na prejavy fašizmu u nás a v ďalších krajinách Európy, o nadviazanie kontaktov s novozvolenými primátormi a starostami a o omladenie členskej základne. Aj sami sa aktívnejšie mienime viac dostávať medzi ľudí. Božena Kulhanová, tajomníčka OblV SZPB Považská Bystrica: Nájsť čo najefektívnejší spôsob na získanie čo najviac priaznivcov. Ak to preženiem (s úsmevom) radi by sme vedeli, kto je s nami a kto proti nám. Hoci nie každý, kto nie je s nami, musí byť proti.A preto chodíme, vysvetľujeme... Niekedy mi to pripadá, že až prosíme. No ľudia sa i tak akosi nechcú angažovať. Asi sa majú veľmi dobre. Lenže mali by prísť na to, že aj angažovanie sa v protifašizme je potrebné. Kedy však na to prídu? Sama neviem!Ján Hamar, predseda OblV SZPB Levice: Priorita je pozastavenie poklesu členskej základne. Máme na to vlastný „liek“, koncepciu rozvoja členskej základne. Jej základom je, že nanovo ideme obchádzať pozostalých po priamych účastníkoch protifašistického odboja, lebo o nich sa chceme oprieť. Ak sa to podarí, tak zabijeme dve muchy jednou ranou, pretože zároveň posilníme aj svoju ostražitosť voči nárastu vplyvu neonacizmu, neo-fašizmu... a vôbec voči celému širokospektrálnemu ne-oextrémizmu. Ján Hulínek, predseda OblV SZPB Nové Mesto nad Vá-hom: Napríklad, v oblasti máme 16 a radi by sme aby sa nám podaril vznik 17. základnej organizácie. Bolo by to v obci Pobedim, kde sa stal starostom náš člen oblastné-ho výboru Martin Lednický. Pokiaľ viem, oni s manžel-kou už obchádzajú rodiny bývalých veteránov, o ktorých sme ani my nevedeli. Naozaj by sme veľmi radi prijali do svojich radov nový silný protifašistický kolektív. Ladislav Šlachtovský, tajomník OblV SZPB Stará Ľu-bovňa: Chceme si udržať doterajšiu úroveň podujatí, na ktoré nám stále prichádzajú stovky ľudí. Dôraz ideme položiť na 70. výročie oslobodenia našich obcí a miest.Zdalo by sa, že hovoríme stále o tom istom a robíme to isté, no ako je potom možné, že rastie počet mladých ľudí, ktorí o vojne, o fašizme, ba dokonca aj o trápení svojich najbližších takmer nič nevedia? No a taktiež sa nedá inak, ako nanovo nadväzovať kon-takty s novými predstaviteľmi miestnej samosprávy.

Bol 11. november roku 1918, keď o 11. hodine, 11. minúte a 11. se-kunde podpísali vo francúzskom Compiégne prímerie, čím sa skon-čila l. svetová vojna. Na jej bojis-kách padlo podľa nedávneho brati-slavského primátora M. Ftáčnika aj 87-tisíc Slovákov.

Práve v tento deň si predstavitelia ar-mády, vojnoví veteráni a členovia SZPB uctili pamiatku obetí prvej svetovej voj-ny po celom Slovensku. Aj na vojen-skom cintoríne v Petržalke-Kopčanoch.

Za zvukov vojenskej hudby položi-li ku krížu na cintoríne vence minister obrany Martin Glváč, náčelník generál-neho štábu genpor. Milan Maxim, pred-stavitelia Zväzu vojakov, bratislavský primátor Milan Ftáčnik, vojenskí vete-ráni v dobových uniformách a členovia oblastného výboru SZPB. A hoci práve medzi nimi boli ozajstní vojnoví vete-ráni, moderátorovi podujatia z minister-stva obrany nestáli ani za to, aby ich tiež privítal. No čo už, prejav skutočnej úcty je na Slovensku v mnohých prípadoch síce formálne učený, ale iba v málo prí-padoch spôsobmi osvojený. V príhovo-re to napravil až náčelník generálneho

štábu M. Maxim, ktorý sa jedným voj-novým veteránom poďakoval za to, že nám slobodu vybojovali, a druhým, že nám ju teraz chránia.

K prítomným sa ďalej prihovoril vo-jenský kňaz evanjelickej cirkvi Marián Bodolló a po ňom M. Ftáčnik, ktorý zdôraznil, že aj súčasnosť nám pripomí-na, že vojna ešte nie je pre nás minulos-ťou. „Ak sa pozrieme na to, čo sa deje na Ukrajine, tak to je memento, aby sme

konfl ikty medzi štátmi neriešili v prvom rade zbraňami, vojnovými prostriedka-mi, ale hľadali cestu dialógu a demokra-tického riešenia. To je to jediné, čo môže viesť k trvalému výsledku,“ dodal a zdô-raznil, že „preto sme sa tu zišli, preto vzdávame úctu všetkým obetiam – a, sa-mozrejme, chceme poďakovať aj tým, ktorí myšlienku vojnových veteránov re-prezentujú dnes a nesú ju ďalej, aby sme na ňu naozaj nezabudli.“ Martin KUČEK

Na zamyslenie:Na zamyslenie:V. I. LENINV. I. LENIN

27. 11. 2014 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

Mám rád, keď sa ľudia sporia, znamená to,že vedia, čo robia, a že majú smer.Mám rád, keď sa ľudia sporia, znamená to,že vedia, čo robia, a že majú smer.

11. november. V mnohých krajinách ide o jeden z hlavných národných sviatkov. Nazývajú ho rôz-ne: vo V. Británii a USA – Deň veteránov, vo Francúzsku a Belgicku – Deň prímeria, v Kanade – Deň modlitby. No všade ho svätia maximálne sviatočne, so všetkou úctou a oslavou hrdinov.

My máme Deň vojnových veteránov

Ako sme na tompred výročkami? Dňa 18. septembra v rannom vysielaní Štú-

dia 6 (ČT) v 34. minúte moderátorka Jana Peroutková povedala:

„Poľsko si pripomenulo 75 rokov od ruskej invázie, ktorá sa odohrala 17. septembra 1939 a začala druhú svetovú vojnu. Uskutočnila sa v súlade s tajnými dodatkami rusko-nemeckého paktu.“ Ďalej p ríspevok pokračoval vyjadrením poľ-

ského prezidenta Bronislava Komorowského (áno, jeho štát v rámci osláv SNP otvorene na-pľul do očí všetkým Slovákom, keď jeho krajina šikanovala nášho štátneho hosťa, ministra obra-ny RF Sergeja Šojgu, a robila mu prieky pri jeho návrate do vlasti). „Všetky krutosti a zločiny zo-stanú navždy v pamäti, každé agresívne konanie, brutalita a zverstvá, páchané v mene vlastných záujmov, budú skôr alebo neskôr odhalené.“

Správne pán Komorowski, český a slovenský národ nikdy nezabudnú na dravcov, ktorí dáv-no pred 1. i 17. septembrom 1939 začali svoji-mi tesákmi trhať našu vtedajšiu spoločnú vlasť. Nikdy a pred nikým neskryjete, že spolu s Nem-cami a Maďarmi to bolo aj Poľsko!

Vladimír MIKUNDA

Klamstvov priamom prenose

Aj tieto poznatky vzalo na vedo-mie novembrové predsedníctvo ÚR SZPB. Vrátane súhlasu s podporou výzvy ministra obrany SR na pre-menovanie bratislavského Prístav-ného mostu na Most hrdinov Dukly.Čo však odmietlo vziať „na vedo-

mie“, tak to je sťažnosť ružomber-ských protifašistov na organizátorov autobusového zájazdu z Martina na 70. spomienkové stretnutie na počesť Karpatsko-duklianskej operácie. Už ju rieši kompetentný zväzový orgán.

Okrem pozitívneho vývoja pl-nenia rozpočtu, vrátane rovnako znejúcej správy ústrednej revíz-

nej komisie k tomu, predsedníctvo schválilo aj návrh plánu práce pred-sedníctva a ústrednej rady na 1. pol-rok 2015 a aj kalendár hlavných podujatí na rok 2015.

V „rôznom“ zaujalo stanovisko k jednej (už raz riešenej) sťažnosti a k jednému protestu. Okrem toho si vypočulo informáciu z rokova-nia sociálnej komisie Jednoty dô-chodcov Slovenska (máme v nej zastúpenie) o pôsobení úžerníckych skupín nebankových spoločností a o enormnom náraste exekučných konaní medzi seniormi. -vmi-

(Viac na strane 3)

Z hlásení oblastných organizácií vyplýva, že príjem nových členov SZPB prevyšuje prirodzený úbytok a ukončovanie člen-stva, pričom niekde naozaj významne. Že as i 15 z vyše šesťsto základných organizácií nám stagnuje (v bratislavskej, košic-kej, prievidzskej a staroľubovnianskej oblasti), že sa začína aktivizovanie činnosti na dedinách (Medzilaborce) a že pri-bližne desať ZO SZPB sa tento rok vôbec nezišlo.

Na ceste k XVI. zjazdu SZPB

PerličkaNastúpi „laboratórny sex“Čas, keď sa ľudstvo úplne vzdá sexu, nie je za horami, nazdáva sa vedec Carl Djerassi, ktorý v roku 1951 vyna-šiel antikoncepčné tabletky. V západnom svete sa podľa neho v roku 2050 rozdelí produkovanie potomstva a sex.Ľudia si teda odčlenia to, čo bolo spojené tisícročia: pôžitok a rode-nie sa detí. Carl Djerassi je presvedčený, že celý proces reprodukcie sa presunie do laboratórií a nám zostane len zábavka a rozkoš.Proces zrodu nového života začne byť kompletne kontrolovaný: mladí muži a ženy si budú dávať zmrazovať spermie i vajíčka a potom sa dajú sterilizovať. Djerassi je presvedčený, že v polovici 21. storočia sa umelé oplodňovanie stane nevyhnutnou voľbou každej rodiny. „Prevažná väčšina žien, ktorá si zvolí umelé oplodňovanie, bude absolútne zdravá,“ povedal Djerassi a dodal, že „zmrazením svo-jich vajíčok si len oddialia tehotenstvo“. Podľa Su nday Telegraph

Čo by mala vyriešiť vaša výročná schôdza, oblastná konferencia či zjazd SZPB?

BOJOVNÍK / 24 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní Lovia príslušníkov EinsatzgruppenCentrum Simona Wiesenthala identifi kovalo desiatky býva-lých príslušníkov mobilných eskadier smrti, ktorí by ešte stá-le mohli žiť. Začalo preto vyvíjať na nemeckú vládu tlak, aby sa prípadom zaoberala. Lovec nacistov Efraim Zuroff zaslal nemeckým ministerstvám spravodlivosti a vnútra zoznamy s menami 80 mužov a žien, ktorí slúžili v tzv. Einsatzgruppen. Internovali a postrieľali tisí-ce židov pred tým, ako nacisti vybudovali vyhladzovacie tábory. Po ich zriadení Einsatzgruppen sústredili činnosť na boj proti partizánom a iným nepriateľom Tretej ríše. Po roku 1943 boli postupne rušené. Velitelia jednotiek Einsatzgruppen boli súdení tribunálom pre vojnové zločiny. Podľa Obrana 11/2014

...oslavy 70. výročia SNP mali svoje tváre„Vo vojne nebojovali zbrane, ale ľudia, preto sme propagáciu osláv postavili na ľudskom princípe,“ uviedol marketingový ma-nažér Múzea SNP. Oslavy... mali svoje tváre z mesta povstania.

Podľa TASR, 13. november 2014

V US Army už zase existujú negriNové pravidlá v US Army povoľujú používať voči Afroame-ričanom slúžiacim vo vojskách slovo „neger“ („negro“). In-formáciu priniesla CNN.Podľa služobnému poriadku AAR 600-20 z 22. októbra sa týmto pomenovaním smú nazývať osoby, ktoré patria k negroidnej rase a majú úplný alebo čiastočný africký pôvod. Slovo neger sa dostalo do základných poriadkov práve preto, lebo samotní vojaci sa pri vypĺňaní dokumentov identifi kovali ako „negri“. Pojem „neger“ sa široko používal počas otrokárstva, ktoré bolo v USA odstránené až v decembri 1865. V 20. storočí „politko-rektnosť“ spôsobila, že takéto oslovovanie černochov bolo vní-mané ako urážka. Podľa ng.ru, 6. november 2014

Zákaz propagácie symbolov organizácií,

ktoré spolupracujú s fašistami Ruský prezident V. Putin podpísal zákon, ktorý zavádza zá-kaz propagácie alebo verejnú prezentáciu symbolov organi-zácií, ktorí spolupracujú s fašistami alebo odmietajú závery Norimberského tribunálu. Zákon vnáša doplnky do zákona „O zvečnení Víťazstva soviet-skeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne“ a do kódexu Ruska o administratívnych narušeniach práv. Podľa vz.ru, 5. november 2014

Prečo sa Ovečkin stal nepriateľomAmeriky?

Svetoznámy hokejista Alexandr Ovečkin uverejnil na sociál-nych sieťach svoju fotografi u, na ktorej drží nápis „Zachrá-nime deti od fašizmu!“ No a v momente sa ocitol pod paľbou „demokratickej“ západnej tlače a „demokratických“ fanú-šikov. Ovečkin napísal do Instagramu: „Naši dedovia a babičky videli všetky hrôzy fašizmu. My mu to dnes nedovolíme!“ Hovorí sa, že šport je to jediné, čo ešte dnes spája ľudí na celom svete. Ale čo tento príklad? Neberie nám túto poslednú ilúziu?

Podľa sovsport.ru, september 2014

Neonacistka sa stala predsedníčkousejmu Lotyšska

Predstaviteľkou lotyšského parlamentu sa stala poslanky-ňa ultranacionalistického lotyšského spoločenstva VL-TB LNNK Ināra Mūrniece. Táto strana má v programe glorifi káciu a oslavovanie legionárov Waffen-SS, kompletnú likvidáciu ruských škôl, „polotyššťova-nie“ ruských detí na Lotyšov od materskej škôlky, zákaz každo-denného používania ruského jazyka, premenu Lotyška na vojen-skú základňu NATO...Všetko zlé je na niečo dobré. Na rozdiel od predchodcov je Ināra Mūrniece úprimnou lotyšskou neonacistkou, je propagátorkou neonacistickej myšlienky ,Lotyšsko pre Lotyšovʻ, lotyšský par-lament bude teda v jej osobe presne odzrkadľovať to, čo vládnuci režim súčasného Lotyšska predstavuje. Že štát Lotyšov je rov-nakým absolútnym zlom, ako štát neonacistov, ale našťastie je omnoho slabší a zbabelejší. Podľa novarepublika.cz, 5. november 2014

Supe rbomba! Družicová snímka paľby na malajzijský Boeing

Prvý viceprezident Ruského zväzu technických inžinierov Ivan Andrijevskij, ktorého komentár je v relácii zverejnený, oznámil, že organizácia túto snímku získala 12. novembra.

„Absolútne súhlasím so zá-vermi vašej analýzy prí-čin katastrofy boeingu,“ píše človek, ktorý sa predstavuje ako absolvent MIT, letecký expert s dvad-saťročnou pra-xou George Bilt. „Boeing bol zostrelený reaktívnym stí-hačom, ktorý ho prenasledo-

val. Posádka stíhača ho spočiatku obstreľovala z kanóna a potom ho likvidovala s raketou vzduch – vzduch. Pravý motor a pravé krí-dlo bolo tiež zasiahnuté raketou navádzajúcou sa na teplo.“

Snímka, na ktorej je vidieť odpal

rakety spod ľavého krídla stíhača smerujúcej presne na kabínu pilo-tov boeingu. Podľa terénu a rozme-rov lietadiel snímka zodpovedá sú-vislostiam katastrofy, hovorí sa na Prvom kanáli ruskej televízie.

„Vidíme pred sebou snímku uro-benú z nie príliš vysokej obežnej dráhy. Takéto snímky sa zvyčaj-ne robia na všeobecný prieskum vzdušného i pozemného priestoru. V súlade s koordinátmi, ukázaný-mi na zábere, sa dá predpokladať, že snímku urobila americká ale-bo anglická družica. Urobili sme podrobnú analýzu tejto snímky a neobjavili sme na nej žiadne prí-znaky falošnosti,“ oznámil Andri-jevskij.Snímka: http://vz.ru/news/2014/11/14/715389.html

Podľa vz.ru, 14. november 2014

V ruskej populárnej relácii Odnako bol uverejnený záber, urobe-ný vraj zahraničnou družicou-špiónom bezprostredne pred ka-tastrofou malajzijského Boeingu 777 na Ukrajine.

Už ani platení papagáji netvrdia, že PROje proti IránuDnes je aj poslednej naivke jas-né, že Američania od samého počiatku stavali PRO nie pro-ti iránskej hrozbe, ale proti Rusku. Navyše americká PRO je predurčená nielen na obra-nu, má aj útočnú funkciu.

Pravdou však zostáva, že súčas-né ruské rakety dokážu prekonať

aj jej zmodernizovanú verziu. USA sa s jej vývojom oneskorili, nechal sa počuť člen parlamentné-ho výboru pre obranu ruskej Štát-nej Dumy Franc Klincevič. „PRO pri globálnom konfl ikte prekoná-me bez akýchkoľvek rečí, máme na to dostatok síl i prostriedkov, osobitne vysokopresných zbraní, krídlatých rakiet..., ktoré veľ-kolepo obídu dokonca aj nové

zdokonalené systémy,“ povedal. Podľa jeho slov deštruktívna po-

litika USA voči Rusku cez rozko-lísavanie medzinárodnej situácie nie je nikomu na prospech. „My nechceme nič, no radšej do nás ne-zapárajte. Dnes sme schopní ubrá-niť seba, naše územie, občanov RF, a dôležité je aby to všetci jasne chápali,“ uviedol Klincevič.

S využitím ria.ru, 7. november 2014

Za destabilizáciou Ukrajiny sú USAKto bráni vytvoreniu osi Paríž – Berlín – Moskva?Poslanec španielskej koalície Izquierda Unida a viceprezident vý-boru pre zahraničné záležitosti EP Javier Couso vyhlásil, že za destabilizáciou situácie na Ukrajine stojí Washington, obávajúci sa zblíženia Moskvy s Parížom a Berlínom.

„Washington si nikdy neželal nezávislú európsku politiku, jeho hlavnou obavou je os Paríž, Ber-lín a Rusko, pretože tá by ukon-čila euroatlantické spojenectvo, ktoré nás premenilo na kolóniu USA,“ citujú ho noviny Vzgľad.

USA podľa neho nútia Brusel, aby EÚ sankciami tlačila na Rus-

ko za jeho postoj voči ukrajinskej kríze. Španielsky politik pritom pripomenul bumerangový efekt sankcií proti Moskve. „Existujú dôkazy, že za destabilizáciou na Ukrajine stoja Spojené štáty,“ po-vedal J. Couso, odvolávajúc sa na odpočuté a uverejnené telefonáty medzi západnými diplomatmi.

„Ak destabilizujete bezpeč-nostný priestor veľkej mocnosti, akou je doposiaľ Rusko, tak to bude mať následky.“ Dodal, že je prekvapený „protiruskými“ náladami Bruselu. Podľa jeho názoru Európsky parlament je naladený veľmi „protirusky“ a niektorí poslanci dokonca vy-zývajú NATO, aby zasiahlo, čo je hlúpe, pretože Rusko je ató-movou mocnosťou.

Podľa evrazia.org, 14. november 2014

Vojenské zločiny Kyjeva sú potvrdenéMedzinárodná organizácia Human Right s Watch potvrdila, že obce na Donbase ostreľo-vali počas prímeria z územia kontrolovaného ukrajinskými silovými zložkami. Obhajcovia práv predstavili príslušnú správu 12. novem-bra 2014 v Ženeve.

Ukrajinské sily používali systémy Smršť a Ura-

gán. Potvrdené je aj nasadenie systémov Grad. Pracovníci Human Rights Watch zozbierali všet-

ky tieto fakty, výpovede svedkov i hodnotenie ex-pertov a predstavili ich v Ženeve. No prekvapujúce je, že nikto sa o to nezaujíma. Čo je politika dvoja-kého metra ako vyšitá!

Podľa Hlas Ruska, 13. november 2014

Pom oc v boji proti ISISMinisterstvo obrany SR ponúkne pomoc v rámci medzinárodnej koalície v boji proti Islamskému štátu. „Pôjde o muníciu, humani-tárnu pomoc a možnosť výcviku v oblasti odmínovania,“ uviedol minister obrany Martin Glváč.

Kurzy budú môcť príslušníci ozbrojených síl Iraku absolvo-vať v trenčianskom centre EOD. Podmienky odovzdania pomoci

budú dohodnuté v zmysle me-dzinárodného práva.

V minulom roku 14 príslušní-kov irackej armády absolvovalo

v trenčianskom Centre výni-močnosti pre oblasť likvidácie výbušných prostriedkov špe-cializovaný kurz na rozšírenie vedomostí a odbornej priprave-nosti v oblasti teórie, detekcie, identifi kácie a neutralizácie po-domácky vyrobených nástraž-ných výbušných systémov.

Podľa Obrana 11/2014

3 BOJOVNÍK / 24

K výročiu tragédiev KremničkeOd 5. novembra 1944 do marca 1945 vykonali fašisti v Krem-ničke sedem masových popráv. Popravili 747 osôb. Z toho 211 žien a 58 detí. Medzi obeťami boli zajatí povstaleckí vo-jaci, partizáni, ilegálni pracovníci, príslušníci americkej a brit-skej vojenskej misie, nachádzali sa medzi nimi aj Bulhari, Francúzi, Česi, Chorváti, Maďari, Poliaci, Rumuni, Rusi, Srbi, Ukrajinci a ďalší. Svoj hrob tu našli aj rasovo prenasledovaní občania rómskeho a židovského pôvodu.

Kremnička sa tak stala naj-väčším masovým hrobom na Slovensku. Túto tragédiu pri-pomína od roku 1949 pamät-ník, ku ktorému v roku 1995 pribudol aj pamätník židov-ským obetiam MENORA.

* * *Pri príležitosti 70. výročia

týchto tragických udalostí sa v areáli pamätníka uskutočni-la 11. novembra 2014 pietna spomienka, ktorú organizoval OblV SZPB v B. Bystrici. Po-kloniť sa pamiatke obetí prišli podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková, vedúci kancelárie prezidenta SR v B. Bystrici

Stanislav Líška a zástupca Ži-dovských náboženských obcí na Slovensku Juraj Turčan. Delegáciu OblV SZPB viedol predseda Ján Pacek.

Primátor B. Bystrice Peter Gogoľa pripomenul dôležitosť hľadania poučení z minulosti pre budúcnosť. Apeloval naj-mä na prítomnú mladú gene-ráciu, ktorú zastupovali žiaci základných škôl Trieda SNP 20 a Radvaň, študenti Gymnázia Mikuláša Kováča a Strednej priemyselnej školy elektrotech-nickej Jozefa Murgaša. Počet-né bolo aj zastúpenie členov SZPB z miestnych základných

organizácií. Na záver prítomní jednomyseľne prijali Vyhláse-nie, ktorého návrh predniesla členka predsedníctva Milenka Váchová (viď. www.szpb.sk).

* * *Stalo sa už tradíciou, že v ten-

to deň sa koná aj zasadanie OblV SZPB. Na rokovaní zhodnotili uplynulé obdobie, ale hlavne sa

zamerali na budúcnosť. Schvá-lili plán práce a zasadaní orgá-nov, plán podujatí a prioritne rozpočet na rok 2015.

Na záver boli odmenení títo členovia zväzu: Štefan Paško a Karol Štaudinger (Medaila M. R. Štefánika), Viera Ková-čová, Marek Sýrny a Marián Uhrín (Pamätná medaila Jána

Nálepku Repkina), Jozef Giba-la, Martin Hudoba, Dalibor Les-ník a Fedor Mikovič (Pamätná medaila Za obetavú prácu pre rozvoj SZPB), Marián Čupka, Ivan Kocák, Martin Majer, Mi-kuláš Mistrík a Viktória Petríko-vá (Medaila M. R. Štefánika III. stupňa). Anton HOFFMANN

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

1. NOVEMBERArgentínska sudkyňa požia-

dala španielske úrady o zadr-žanie a vydanie 20 bývalých predstaviteľov diktátorského režimu Francisca Franca, kto-rý v Španielsku tvrdou rukou vládol od roku 1939 až do svojej smrti v roku 1975.

Sudkyňa tým reaguje na žiadosti španielskych obča-nov, ktorým úrady v ich vlasti nemôžu pre vyhlásenú amnes-tiu na zločiny z Francovej éry vyhovieť.

Na zozname osôb, ktoré chce argentínska prokuratúra stíhať, sú aj dvaja niekdajší ministri, ktorí sa mali dopustiť vážneho porušenia ľudských práv. Argentína má so Špa-nielskom dohodu o vydávaní stíhaných osôb.

2. NOVEMBERNeznámi páchatelia ukradli

časť brány bývalého nacistic-kého koncentračného tábora Dachau neďaleko bavorského Mníchova. Zlodeji si odniesli otváracie dvere, na ktorých fi -guroval neslávne známy nápis Arbeit macht frei (Práca oslo-bodzuje).

Páchatelia sa k nemu do-stali počas noci, pričom mu-seli preliezť vonkajšie oplo-tenie do areálu. V roku 2009 ukradli dvaja Poliaci kovovú tabuľu s rovnakým nápisom aj z koncentračného tábora pri Osvienčime. Krádež si vtedy

objednal švédsky neonacista Anders Högström, ktorý si po-tom odpykal 32 mesiacov vä-zenia.

6. NOVEMBERČlenovia britskej kráľov-

skej rodiny sa zúčastnili na spomienkových slávnostiach viažucich sa na ukončenie 1. svetovej vojny. Kráľovná

so svojím manželom princom Philipom a vnukom princom Williamom v londýnskych ka-sárňach Wellington Barracks slávnostne otvorili spomienko-vú záhradu s pôdou dovezenou z belgických a francúzskych bojísk aj vojnových hrobov.

7. NOVEMBERVyše 6000 ruských vojakov

pochodovalo moskovským Červeným námestím, aby si uctilo účastníkov vojenskej prehliadky zo 7. novembra 1941. Tá sa konala počas sne-hovej búrky, pričom nemeckí vojaci boli vzdialení necelých 30 kilometrov od hlavného mesta.

Moskva vtedy do prehliadky zapojila približne 28 500 voja-kov, 140 delostreleckých sys-témov, 160 tankov a 232 mo-

torových vozidiel. Trvala iba 25 minút a bola jedinou počas Veľkej vlasteneckej vojny.

11. NOVEMBEROslavy poľskej nezávislosti

v hlavnom meste sprevádzali násilnosti, ktoré vyvolali sčas-ti maskovaní prívrženci kraj-nej pravice. Pomocou kame-ňov zaútočili na príslušníkov polície, ktorí potom proti nim použili vodné delá. Vo Varša-ve polícia celkovo zadržala 220 osôb. Policajtov bolo zra-nených 23. Poliaci oslavujú Deň nezávislosti každoročne 11. novembra pri výročí vzni-ku Druhej poľskej republiky z roku 1918, keď sa po 123 rokoch zjednotil poľský národ rozdelený medzi ruské, pruské a habsburské impérium.

18. NOVEMBERČeský prezident Miloš Ze-

man pozval na návštevu Prahy svojho ruského partnera Vla-dimira Putina. Okrem neho na 27. januára 2015 pozval aj najvyšších predstaviteľov ďalších víťazných mocnos-tí 2. svetovej vojny – USA, Veľkej Británie a Francúzska. Malo by sa tak stať pri príle-žitosti 70. výročia oslobode-nia koncentračného tábora pri Osvienčime ako pripomienka obetí holokaustu. Stretnutie sa má konať na Pražskom hrade a v bývalom koncentračnom tábore v Terezine. (ao)

stalo saVO SVETE1. 11.–18. 11. 2014

Vďaka posledným dvom veteránom západného frontuPri Pamätníku príslušníkov západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave vyznamenal pri príležitosti Dňa veterá-nov štátny tajomník MO SR M. Koterec aj posledných dvoch na Slovensku žijúcich vojnových veteránov západného frontu Milana Píku a Štefana Mikláneka.

„V tento deň sa nielen spo-mína na vojakov, ktorí zahynu-

li vo všetkých vojnových kon-fl iktoch, ale vzdávame aj hold

veteránom, ktorí sú dodnes medzi nami,“ povedal Koterec a obom veteránom odovzdal Pamätnú medailu k 70. výro-čiu SNP a ukončenia druhej svetovej vojny.

Podľa mosr.sk, 16. november 2014

Úcta letcom RAFPri príležitosti 70. výročia zostrelenia posádky lietadla Britských kráľovských vzdušných síl Wellington (MF458-A) zo 40. letky RAF sa 2. septembra v Čunove uskutočnila pietna spomienka.

Zúčastnili sa na nej náčelník GŠ OS SR genpor. M. Maxim, veľvy-slanec Veľkej Británie Andy Garth, britský vojenský pridelenec plk. Andrew Sheppard, predstavitelia rezortu obrany, vojenskí pridelenci a príbuzní päťčlennej posádky.

Nový veľvyslanec V. Británie

A. Garth vyslovil poďakovanie slovenskému rezortu obrany za dôstojný priebeh pietnej spo-mienky, ktorej atmosféru dotvo-rila čestná stráž OS SR, vojenská hudba a prelet lietadla L-410 slo-venských vzdušných síl.

Podľa Obrana 11/2014

Ako sme na tom pred výročkami?(Voľné pokračovanie zo strany 1)

Najskôr treba otvorene po-vedať, že naši dôchodcovia vo vzťahu k úžerníckym ne-bankovým spoločnostiam ne-zmúdreli. Kým v roku 2009 sa u nás exekuovalo 15 843 dôchodkov, v roku 2010 – 27 114, tak k prvému januáru 2013 to bolo už 41 478.

Sociálna poisťovňa vyko-náva z titulu exekúcie zrážky u takmer 26 tisíc dôchodcov. Zlým trendom je však tempo nárastu, akým sa dôchodcovia zadlžujú. Za posledné roky sa

pritom strojnásobilo. Každý dô-chodca by si mal uvedomiť, že ak svoju dlžobu nesplatí počas svojho života, dlžoby sa stanú predmetom dedičského konania. Priemerná mesačná zrážka z dô-chodku je 73 eur.

(Podľa vekovej hranice „naj-múdrejšiu“, teda najmenej zadl-ženú skupinu tvoria osoby do 20 rokov a vo veku 50–60 rokov.)

Nepodľahnite úžerníkom. Ak sa vám to stane, musíte si do očí priznať, že úžerník vás svojou inteligenciou porazil. Lebo váš rozum nestačil na ten jeho.

Dokedy to budeme dopúšťať?-red-

Zasadnutie predsedníctva ÚR SZPB – 13. 11. 2014.

BOJOVNÍK / 24 4

Oči nášmu srdcu dali umelciV stredu 12. novembra sa v brati-slavskom Primaciálnom paláci pri príležitosti 70. výročia SNP uskutoč-nilo oceňovanie významných žijúcich a zosnulých osobností z oblasti litera-túry, hudby, výtvarného umenia, ar-chitektúry a historických vied, ako aj významných ustanovizní a inštitúcií.

Podujatie otvoril primátor Milan Ftáč-nik. Predseda SZPB Pavol Sečkár v prí-hovore k oceneným povedal, že „považu-jeme si za česť stretnúť sa s vami, ktorí tvoríte pevný základ nášho protifašistic-kého hnutia. SZPB si mimoriadne váži a ctí tých, ktorí sa pred 70-timi rokmi ak-tívne zúčastnili bojov SNP a ktorí neskôr

vyjadrili svojou tvorbou a umením všet-ko, čo osobne zažili, ale aj to, čo sa pod-ujali vyjadriť svojmu ľudu ako tragické a hrdinské činy svojich životov a našich národných dejín.“

Na záver P. Sečkár zvýraznil, že ak si dnes pripomíname odkaz umelcov Povsta-nia, ak dnes oceňujeme umenie a postoje

mnohých ďalších, ktorí vytvorili vynika-júci pamätník tejto dejinnej udalosti, ale aj oslobodenia našej vlasti, „tým viac si dnes uvedomujeme, že tieto hodnoty a od-kaz nemôžu byť mĺkve. Ale ani zakríknuté a podvyživené. Mnoho sme už vykonali, aby sme oživili sebavedomie a hrdinstvo, ktoré zostane ukážkou vlastenectva, lásky a vernosti k svojmu národu“. Zoznam ocenených na: www.szpb.sk (Blesky z domova)

-r-, snímky Rastislav Polák a -vmi-

Hovoria nám NENÁVIĎTE! A my, že ČO?Oni: Pakt Molotov-Ribbentrop.My: Ale my už nenávidíme mníchovský diktát!

Čo to vlastne Putin povedal? Že „Sovietsky zväz podpísal s Nemeckom zmluvu o neútoče-ní. Hovoria: och, aké zlé. Ale čo je zlé na tom, že Sovietsky zväz nechcel bojovať? V čom je to zlé? To po prvé,“ (stenografi c-ký záznam je na webe Kremľa). A dodal: „...doteraz sa sporia ohľadne paktu Ribbentropa-Mo-lotova a vinia Sovietsky zväz, že to on rozdelil Poľsko. A samotné

Poľsko čo urobilo, keď Nemci vošli do Československa? Zabra-lo si časť jeho územia... No a po-tom sa mu stalo to isté.“

„Ja dnes nikoho nechcem obvi-ňovať, iba seriózny výskum uká-že, že také boli vtedajšie metódy zahraničnej politiky,“ dodal Putin 5. novembra 2014 pred mladými ruskými vedcami.

Kto sa na Slovensku stavia proti tejto logike? Predsa tí,

ktorí z duše nenávidia pravdu, tí, ktorým sa lož a zastieranie prav-dy stali pracovnou metódou.

Kto sú tí „oni“? Predsa tí, ktorí súhlasia s tým, že 23. august 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop) je „ne -bezpečnejší“ ako 30. september 1938 (mníchovský diktát).

Lenže toto nie je o fi lozofi c-kom vnímaní, čo bolo skôr. Či vajce alebo sliepka. Toto je o ru-kolapných faktoch, o uvedomení si, že prvý bol naozaj mníchov-ský diktát. No a každý, kto tvrdí iné, nech ide za svojimi učiteľ-

mi a požiada ich, aby mu vrátili školné. Pretože ho nič nenaučili!

Pozrite si toto video a spozná-te, čo naše ministerstvo zahra-ničia a naše verejnoprávne mé-

diá pred daňovými poplatníkmi skrývajú. No našťastie sa im to nepodarilo: https://www.youtu-be.com/watch?v=LiUiMUw4lg8

Vladimír MIKUNDA

Európski diplomati pre britský list The Financial Times skritizovali Putina za jeho slová o pakte Molotova-Ribbentropa. Akoby ony, jeho slová, boli nebezpečenstvom pre európsku bezpečnosť.

Zľava doprava: Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody.

Pohľad do sály.

Jedna z ocenených skupín.

Vďaka za vlastenecké diela akademickému sochárovi Štefanovi Pelikánovi.

Slovo v recitačnom prednese Evy Márie Chalupovej sa stalo skutoč-nou protivojnovou zbraňou.

Práve Pavol Kanis nám vybojoval 29. august ako Výročie SNP.

5 BOJOVNÍK / 24

3.-21.12.

VSTUPENKY NA

DNI VIANOCV INCHEBE

Darčeky pre všetkých pod jednou strechou

UNIKÁTNA VÝSTAVAVIAC AKO 800 BETLEHEMOV

BOJOVNÍK / 24 6 7 BOJOVNÍK / 24

Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou. Ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok. Ján KOLLÁR

70-te výročie tragédie v Čiernom PotokuVýročná členská schôdza v Čiernom Potoku bola spojená s pietnym aktom uctenia si pamiatky 15-tich obetí, ktoré boli 4. novembra 1944 odvlečené do koncentračného tá-bora Dachau.

Nášho rokovania sa zúčastnili priami účastníci boja s fašiz-mom plk. v.v. Ladislav Sládek a Artúr Szobonya. A spolu s nimi aj trojčlenná delegácia veľvysla-nectva RF na čele s 3. tajomní-kom S. Nikitinom, starostka obce Točnica Mária Salaiová, predseda OblV SZPB v R. So-bote Pavel Brndiar a hosť z Pra-hy plk. v.v. Arnošt Fila.

Pri pomníku obetí nyilasov-ského fašizmu sa po básni v po-daní Edity Juhászovej k prí-tomným prihovoril predseda základnej organizácie Jozef Pu-pala. Jeho príspevok by sa mo-hol považovať za „štandardný“, ak by sa v ňom nezameral aj na obavy vzostupnej propagácie myšlienok vojnového sloven-ského štátu zo strany súčasného ofi ciálneho predstaviteľa VÚC.

Zaujímavý príhovor mal aj Sergej Nikitin, ktorý okrem ofi ciálneho poďakovania sa vyjadril obdiv a uznanie nad udržiavaním spomienky na pad-lých v tejto obci. Prezradil, že snahou ruského veľvyslanectva je ešte vypátrať na úz emí SR miesto odpočinku asi 3000 pad-lých sovietskych vojakov.

Keď S. Nikitin spomínal, kde pri Budapešti bojoval (v zostave 2. UF maršala R. J. Malinovské-

ho) a padol jeho otec, náš veterán plk. Ladislav Sládek prezradil, že bojoval presne na tom istom úseku. A tak sa bojové slovanské priateľstvo neformálne posilnilo aj po 70-tich rokoch.

Predseda oblastného výbo-ru SZPB Pavel Brndiar sa za-meral na potrebu inšpirácie mladých ľudí, aby súčasná ge-nerácia získala nasledovníkov nielen organizovania takýchto spomienkových podujatí, ale aj nositeľov pamiatok boja za slobodu a odkazu SNP. Ocenil, že tunajšia ZO SZPB je veľmi aktívna, keďže budúcich nosi-teľov protifašistických tradícií si vyhľadáva už na základných školách po celom okrese.

Samozrejme, že nedalo sa ne-spomenúť aktivitu, ktorou Čier-ny Potok preslávil slovenských protifašistov a aj Jozefa Pupalu po celom Slovensku. Ide o ich niekoľko darcovstiev krvi, napr. o Kvapku krvi SNP, a aj o rad športovo-branných aktivít.

Už len tento stručný výpočet aktivít ZO SZPB v Čiernom Potoku naznačuje, že tunajší protifašisti zrejme patria k naj-aktívnejším základným organi-záciám v celom našom zväze.

Veronika RÍZOVÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

70. výročie SNP pod TatramiOblV SZPB v Poprade poveril organizovaním jubilejných osláv SNP základnú organizáciu v Spišskom Bystrom – Hranovnici. Jej členovia sa v spolupráci s obecnými úrad-mi v Spišskom Bystrom, Hranovnici a Spišskom Štiavniku rozhodli sláviť toto výročie SNP po tri dni.

Prvý deň patril odbornému semináru, na ktorom vystúpi-li s prednáškami: predstavi-teľ veľvyslanectva RF Sergej V. Nikitin (Pomoc Sovietske-ho zväzu SNP), Peter Ušiak (Americkí letci a americká mi-sia v SNP) a Peter Roth (Prie-beh bojov na úseku Hranovni-ca – Telgárt v chotároch obcí Hranovnica, Spišské Bystré a Vernár). Po skončení seminá-ra v Spišskom Bystrom otvorili výstavu k 70. výročiu SNP.

Druhý deň patril tradičnej Púti kráľovskou cestou a polo-ženiu venca k hrobu neznáme-ho partizána. V rámci púte jej účastníci položili vence na pa-mätnom mieste Koľváč a Šar-kanovej diere. Tu si účastníci mohli pozrieť aj obnovený pamätník.

Na tretí deň medzi obcami Hranovnica a Spišský Štiav-nik odhalili nový pamätník sovietskym letcom a vojakom, ktorí padli za našu slobodu.

Pamätná tabuľaTomášovi MotyčkoviNa stíhacieho pilota ppor. Tomáša Motyčku sme si zaspo-mínali 25. októbra v Diviakoch pri Martine. Počas SNP pri mapovaní terénu na stíhačke Lavočka, 15. 10. 1944, sa stal obeťou protilietadlovej nemeckej paľby. Zahynul v tros-kách lietadla v priestore diviackej železničnej stanice.

Tomáš Motyčka pôsobil ako stíhací pilot 1. českosloven-ského samostatného stíhacie-ho pluku v ZSSR a 312. čs. perute Royal Air Force vo Veľkej Británii. V roku 1991 ho prezident ČSFR povýšil do

hodnosti plukovníka letectva in memoriam.

Odhalením pamätnej tabule na žel ezničnej stanici sme si pripomenuli 70. výročie jeho smrti.

Š. TICHÝ, OblV SZPB Martin, foto: J. Surman

70-te výročie tragédie v Čiernom Potoku.

Deň vojnových veteránov alebo deň červených makov si protifašistickí bojovníci v Nitre pripomenuli na vo-jenskom cintoríne Nitra – Mlynárce. Podujatia sa zúčastnil aj konzul PR v SR Jacek Doliwa (Poľsko si v týchto dňoch pripomína obnovenie svojej štátnost i), ktorý pripomenul, že tak Slováci, ako aj Poliaci bojovali vo „Veľkej vojne“ na oboch stranách frontu. A teraz tu, v Nitre – Mlynárciach, podobne ako inde v Európe odpočívajú vedľa seba. Jacek Doliwa v mene Poľ-ska a Poliakov poďakoval Nitrančanom a vojakom nitrianskej posádky za starostlivosť o hroby jeho krajanov. Josef HAVEL

Červené maky na SliačiSúčasťou spomienkového ceremoniálu Dňa veteránov na Sliači bolo aj ocenenie veteránov druhej svetovej vojny a ďalších osobností pamätnou medailou Únie vojnových veteránov SR za podporu a rozvoj tradícií hnutia vojno-vých veteránov a za vynaložené úsilie o zachovávanie pa-miatky obetí vojnových konfliktov.

Touto medailou vyznamenaných dekoroval prezident Únie vojnových veteránov SR plk. v.v. Pavel Marko. Vo svojom prí-hovore sa poďakoval mestu Sliač za obnovu pamätníka z prvej svetovej vojny. -PM-

Raritka z IstebnéhoRokovanie odbojárov v Istebnom sa v prvej tretine no-vembra nieslo v duchu rozšírenia pôsobnosti S ZPB v dol-nooravských obciach. Zúčastnila sa ho aj tajomníčka OblV SZPB v Ružomberku Alžbeta Špirková, tajomník ZO SZPB v Dolnom Kubíne Pavol Stuchlý, starostka Párnice Milada Antalová, starosta Žaškova Milan Pavlovčík a zástupca starostu v Istebnom Jozef Tatarka.

V úvode boli do našich ra-dov slávnostne uvedení dva-ja noví členovia Mária Sabo-vá a Pavol Hladiš.

Primárnu pozornosť bu-deme v najbližšom roku ve-novať podujatiam na počesť 70. výročia oslobodenia obce, v rámci čoho v spolu-práci s obecnou samosprá-vou zrenovujeme aj miestny pamätník.

Okrem zamerania sa na stabilizáciu a omladenie členskej základne plánuje-me dosiahnuť aj jednu rarit-ku – a síce, aby každá obec v našej pôsobnosti odoberala aspoň jedno číslo dvojtýž-denníka Bojovník.

Vo voľbách bol za predse-du ZO SZPB Istebné zvolený Dušan Sabol.

Mária SABOVÁ, tajomníčka ZO SZPB Istebné

Starostke Párnice Milade Antalovej (vpravo) gratulujú k čestnému uznaniu za rozvíjanie odkazu SNP Alžbeta Špirková (vľavo) a Dušan Sabol.

Sviece na hroboch červenoarmejcov

Pri príležitosti 70. výročia vypálenia obce Miezgovce sa 1. novembra 2014 uskutočnil už 9. roč-ní k turnaja v stolnom tenise. Zo 14 hráčok a hráčov z Miezgoviec bolo v kategórii žien poradie nasledovné: 1. miesto Lenka Lechová, 2. miesto Veronika Vavrová, 3. miesto Vanesa Božiková. V kategórii mužov: 1. miesto Peter Polčin, 2. miesto Martin Belanec a 3. miesto Radovan Trgyňa.

Na mestskom cintoríne v Trebišove sníva svoj nekonečný sen 267 voja-kov Červenej armády, ktorí pri oslo-bodzovaní Trebišova (pamätným dňom je 1. december) a regiónu juž-ného Zemplína položili svoje životy.

Po oslobodení boli niektorí pad-lí prevezení a pochovaní na cinto-ríne v Michalovciach, pre ďalších sa miestom posledného odpočin-ku stal vojenský cintorín Kalvária v Užhorode. Tam je pochovaný aj

Hrdina ZSSR pplk. Ivan Andre-jevič Ankudinov, život ktorého ukončil nemecký snajper na brehu rieky Ondava. Na hrob tohto hrdi-nu každoročne kladie veniec nielen delegácia nášho OblV SZPB, ale

„Na začiatku roku sme mali 20 členov a hoci nám dvaja zomreli, po výročnej schôdzi je nás 24,“ prezradila predsedníčka bratislavskej 3. ZO SZPB pani Elena Hrčková. Keď si pritom uvedomíme, že aj priemerný vek im klesol o 7 rokov (z 83 na 76), zdá sa, že pre funkčnosť tejto organizácie sa čosi naozaj začína diať. A to čosi zrejme čoskoro spozná aj okolie. Ak sú niekde volania, aby si mladí zakladali svoje skupiny a organizácie, tak tunajší najmladší člen Karol Šebo (prvý vpravo) je opačného názoru. Treba sa vraj generačne prepájať. A hneď to aj preukázal návrhom na praktickú aktivitu. Organizovať pravi-delné diskusné stretnutia pre mladú generáciu s priamymi účastníkmi protifašistického odboja (na snímke je prvý vľavo napr. veterán západného frontu Milan Píka, syn gen. Heliodora Píku). Rovnako mladými priateľmi Karola Šeba sú vraj takéto podujatia žiadané, ale nedostatkové. -vmi-

Koncom októbra sa v spolupráci s miestnym SZPB uskutočnila na ZŠ v Heľpe beseda žiakov 7.–9. ročníkov pri príležitosti 70. výročia SNP a blížiaceho sa výročia oslobodenia obce. Na vojnové udalosti si spomínali dve pamätníčky – pani Anna Maková a pani Paulína Melková. Žiaci a prítomní pedagógovia následne rozprúdili diskusiu o živote obyvateľov Heľpy počas druhej svetovej vojny i v čase SNP. Beseda trvala takmer dve hodiny, pričom okrem rozprávania si všetci pozreli aj krátky dokumen-tárny fi lm, umožňujúci lepšie pochopiť okolnosti vypuknutia SNP. Sprievodnou akciou tohto stretnutia bola výtvarná a literárna súťaž na tému SNP očami detí.

aj prednosta OÚ za účastí generálov Mi-kolaja Mikolajeviča Kozlovského a Igora Ivanoviča Zinčuka z bratskej organizácie MUSUV v Užhorode. Na tomto akte sa zúčastňuje aj generálna konzulka zo slo-venského konzulátu.

Pomník a hroby padlých červenoar-mejcov sa stali súčasťou života občanov

nášho mesta, o čom svedčí skutočnosť, že na ich hroboch je počas roka neustále po-ložená kytička kvetov. Od 1. novembra, keď si pri hroboch spomíname na našich drahých a zapaľujeme im sviečky, stovky sviečok horia aj pri pomníku a na každom hrobe červenoarmejca.

Milan URBAN, OBLV SZPB Trebišov

BOJOVNÍK / 24 6 7 BOJOVNÍK / 24

Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou. Ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok. Ján KOLLÁR

70-te výročie tragédie v Čiernom PotokuVýročná členská schôdza v Čiernom Potoku bola spojená s pietnym aktom uctenia si pamiatky 15-tich obetí, ktoré boli 4. novembra 1944 odvlečené do koncentračného tá-bora Dachau.

Nášho rokovania sa zúčastnili priami účastníci boja s fašiz-mom plk. v.v. Ladislav Sládek a Artúr Szobonya. A spolu s nimi aj trojčlenná delegácia veľvysla-nectva RF na čele s 3. tajomní-kom S. Nikitinom, starostka obce Točnica Mária Salaiová, predseda OblV SZPB v R. So-bote Pavel Brndiar a hosť z Pra-hy plk. v.v. Arnošt Fila.

Pri pomníku obetí nyilasov-ského fašizmu sa po básni v po-daní Edity Juhászovej k prí-tomným prihovoril predseda základnej organizácie Jozef Pu-pala. Jeho príspevok by sa mo-hol považovať za „štandardný“, ak by sa v ňom nezameral aj na obavy vzostupnej propagácie myšlienok vojnového sloven-ského štátu zo strany súčasného ofi ciálneho predstaviteľa VÚC.

Zaujímavý príhovor mal aj Sergej Nikitin, ktorý okrem ofi ciálneho poďakovania sa vyjadril obdiv a uznanie nad udržiavaním spomienky na pad-lých v tejto obci. Prezradil, že snahou ruského veľvyslanectva je ešte vypátrať na úz emí SR miesto odpočinku asi 3000 pad-lých sovietskych vojakov.

Keď S. Nikitin spomínal, kde pri Budapešti bojoval (v zostave 2. UF maršala R. J. Malinovské-

ho) a padol jeho otec, náš veterán plk. Ladislav Sládek prezradil, že bojoval presne na tom istom úseku. A tak sa bojové slovanské priateľstvo neformálne posilnilo aj po 70-tich rokoch.

Predseda oblastného výbo-ru SZPB Pavel Brndiar sa za-meral na potrebu inšpirácie mladých ľudí, aby súčasná ge-nerácia získala nasledovníkov nielen organizovania takýchto spomienkových podujatí, ale aj nositeľov pamiatok boja za slobodu a odkazu SNP. Ocenil, že tunajšia ZO SZPB je veľmi aktívna, keďže budúcich nosi-teľov protifašistických tradícií si vyhľadáva už na základných školách po celom okrese.

Samozrejme, že nedalo sa ne-spomenúť aktivitu, ktorou Čier-ny Potok preslávil slovenských protifašistov a aj Jozefa Pupalu po celom Slovensku. Ide o ich niekoľko darcovstiev krvi, napr. o Kvapku krvi SNP, a aj o rad športovo-branných aktivít.

Už len tento stručný výpočet aktivít ZO SZPB v Čiernom Potoku naznačuje, že tunajší protifašisti zrejme patria k naj-aktívnejším základným organi-záciám v celom našom zväze.

Veronika RÍZOVÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

70. výročie SNP pod TatramiOblV SZPB v Poprade poveril organizovaním jubilejných osláv SNP základnú organizáciu v Spišskom Bystrom – Hranovnici. Jej členovia sa v spolupráci s obecnými úrad-mi v Spišskom Bystrom, Hranovnici a Spišskom Štiavniku rozhodli sláviť toto výročie SNP po tri dni.

Prvý deň patril odbornému semináru, na ktorom vystúpi-li s prednáškami: predstavi-teľ veľvyslanectva RF Sergej V. Nikitin (Pomoc Sovietske-ho zväzu SNP), Peter Ušiak (Americkí letci a americká mi-sia v SNP) a Peter Roth (Prie-beh bojov na úseku Hranovni-ca – Telgárt v chotároch obcí Hranovnica, Spišské Bystré a Vernár). Po skončení seminá-ra v Spišskom Bystrom otvorili výstavu k 70. výročiu SNP.

Druhý deň patril tradičnej Púti kráľovskou cestou a polo-ženiu venca k hrobu neznáme-ho partizána. V rámci púte jej účastníci položili vence na pa-mätnom mieste Koľváč a Šar-kanovej diere. Tu si účastníci mohli pozrieť aj obnovený pamätník.

Na tretí deň medzi obcami Hranovnica a Spišský Štiav-nik odhalili nový pamätník sovietskym letcom a vojakom, ktorí padli za našu slobodu.

Pamätná tabuľaTomášovi MotyčkoviNa stíhacieho pilota ppor. Tomáša Motyčku sme si zaspo-mínali 25. októbra v Diviakoch pri Martine. Počas SNP pri mapovaní terénu na stíhačke Lavočka, 15. 10. 1944, sa stal obeťou protilietadlovej nemeckej paľby. Zahynul v tros-kách lietadla v priestore diviackej železničnej stanice.

Tomáš Motyčka pôsobil ako stíhací pilot 1. českosloven-ského samostatného stíhacie-ho pluku v ZSSR a 312. čs. perute Royal Air Force vo Veľkej Británii. V roku 1991 ho prezident ČSFR povýšil do

hodnosti plukovníka letectva in memoriam.

Odhalením pamätnej tabule na žel ezničnej stanici sme si pripomenuli 70. výročie jeho smrti.

Š. TICHÝ, OblV SZPB Martin, foto: J. Surman

70-te výročie tragédie v Čiernom Potoku.

Deň vojnových veteránov alebo deň červených makov si protifašistickí bojovníci v Nitre pripomenuli na vo-jenskom cintoríne Nitra – Mlynárce. Podujatia sa zúčastnil aj konzul PR v SR Jacek Doliwa (Poľsko si v týchto dňoch pripomína obnovenie svojej štátnost i), ktorý pripomenul, že tak Slováci, ako aj Poliaci bojovali vo „Veľkej vojne“ na oboch stranách frontu. A teraz tu, v Nitre – Mlynárciach, podobne ako inde v Európe odpočívajú vedľa seba. Jacek Doliwa v mene Poľ-ska a Poliakov poďakoval Nitrančanom a vojakom nitrianskej posádky za starostlivosť o hroby jeho krajanov. Josef HAVEL

Červené maky na SliačiSúčasťou spomienkového ceremoniálu Dňa veteránov na Sliači bolo aj ocenenie veteránov druhej svetovej vojny a ďalších osobností pamätnou medailou Únie vojnových veteránov SR za podporu a rozvoj tradícií hnutia vojno-vých veteránov a za vynaložené úsilie o zachovávanie pa-miatky obetí vojnových konfliktov.

Touto medailou vyznamenaných dekoroval prezident Únie vojnových veteránov SR plk. v.v. Pavel Marko. Vo svojom prí-hovore sa poďakoval mestu Sliač za obnovu pamätníka z prvej svetovej vojny. -PM-

Raritka z IstebnéhoRokovanie odbojárov v Istebnom sa v prvej tretine no-vembra nieslo v duchu rozšírenia pôsobnosti S ZPB v dol-nooravských obciach. Zúčastnila sa ho aj tajomníčka OblV SZPB v Ružomberku Alžbeta Špirková, tajomník ZO SZPB v Dolnom Kubíne Pavol Stuchlý, starostka Párnice Milada Antalová, starosta Žaškova Milan Pavlovčík a zástupca starostu v Istebnom Jozef Tatarka.

V úvode boli do našich ra-dov slávnostne uvedení dva-ja noví členovia Mária Sabo-vá a Pavol Hladiš.

Primárnu pozornosť bu-deme v najbližšom roku ve-novať podujatiam na počesť 70. výročia oslobodenia obce, v rámci čoho v spolu-práci s obecnou samosprá-vou zrenovujeme aj miestny pamätník.

Okrem zamerania sa na stabilizáciu a omladenie členskej základne plánuje-me dosiahnuť aj jednu rarit-ku – a síce, aby každá obec v našej pôsobnosti odoberala aspoň jedno číslo dvojtýž-denníka Bojovník.

Vo voľbách bol za predse-du ZO SZPB Istebné zvolený Dušan Sabol.

Mária SABOVÁ, tajomníčka ZO SZPB Istebné

Starostke Párnice Milade Antalovej (vpravo) gratulujú k čestnému uznaniu za rozvíjanie odkazu SNP Alžbeta Špirková (vľavo) a Dušan Sabol.

Sviece na hroboch červenoarmejcov

Pri príležitosti 70. výročia vypálenia obce Miezgovce sa 1. novembra 2014 uskutočnil už 9. roč-ní k turnaja v stolnom tenise. Zo 14 hráčok a hráčov z Miezgoviec bolo v kategórii žien poradie nasledovné: 1. miesto Lenka Lechová, 2. miesto Veronika Vavrová, 3. miesto Vanesa Božiková. V kategórii mužov: 1. miesto Peter Polčin, 2. miesto Martin Belanec a 3. miesto Radovan Trgyňa.

Na mestskom cintoríne v Trebišove sníva svoj nekonečný sen 267 voja-kov Červenej armády, ktorí pri oslo-bodzovaní Trebišova (pamätným dňom je 1. december) a regiónu juž-ného Zemplína položili svoje životy.

Po oslobodení boli niektorí pad-lí prevezení a pochovaní na cinto-ríne v Michalovciach, pre ďalších sa miestom posledného odpočin-ku stal vojenský cintorín Kalvária v Užhorode. Tam je pochovaný aj

Hrdina ZSSR pplk. Ivan Andre-jevič Ankudinov, život ktorého ukončil nemecký snajper na brehu rieky Ondava. Na hrob tohto hrdi-nu každoročne kladie veniec nielen delegácia nášho OblV SZPB, ale

„Na začiatku roku sme mali 20 členov a hoci nám dvaja zomreli, po výročnej schôdzi je nás 24,“ prezradila predsedníčka bratislavskej 3. ZO SZPB pani Elena Hrčková. Keď si pritom uvedomíme, že aj priemerný vek im klesol o 7 rokov (z 83 na 76), zdá sa, že pre funkčnosť tejto organizácie sa čosi naozaj začína diať. A to čosi zrejme čoskoro spozná aj okolie. Ak sú niekde volania, aby si mladí zakladali svoje skupiny a organizácie, tak tunajší najmladší člen Karol Šebo (prvý vpravo) je opačného názoru. Treba sa vraj generačne prepájať. A hneď to aj preukázal návrhom na praktickú aktivitu. Organizovať pravi-delné diskusné stretnutia pre mladú generáciu s priamymi účastníkmi protifašistického odboja (na snímke je prvý vľavo napr. veterán západného frontu Milan Píka, syn gen. Heliodora Píku). Rovnako mladými priateľmi Karola Šeba sú vraj takéto podujatia žiadané, ale nedostatkové. -vmi-

Koncom októbra sa v spolupráci s miestnym SZPB uskutočnila na ZŠ v Heľpe beseda žiakov 7.–9. ročníkov pri príležitosti 70. výročia SNP a blížiaceho sa výročia oslobodenia obce. Na vojnové udalosti si spomínali dve pamätníčky – pani Anna Maková a pani Paulína Melková. Žiaci a prítomní pedagógovia následne rozprúdili diskusiu o živote obyvateľov Heľpy počas druhej svetovej vojny i v čase SNP. Beseda trvala takmer dve hodiny, pričom okrem rozprávania si všetci pozreli aj krátky dokumen-tárny fi lm, umožňujúci lepšie pochopiť okolnosti vypuknutia SNP. Sprievodnou akciou tohto stretnutia bola výtvarná a literárna súťaž na tému SNP očami detí.

aj prednosta OÚ za účastí generálov Mi-kolaja Mikolajeviča Kozlovského a Igora Ivanoviča Zinčuka z bratskej organizácie MUSUV v Užhorode. Na tomto akte sa zúčastňuje aj generálna konzulka zo slo-venského konzulátu.

Pomník a hroby padlých červenoar-mejcov sa stali súčasťou života občanov

nášho mesta, o čom svedčí skutočnosť, že na ich hroboch je počas roka neustále po-ložená kytička kvetov. Od 1. novembra, keď si pri hroboch spomíname na našich drahých a zapaľujeme im sviečky, stovky sviečok horia aj pri pomníku a na každom hrobe červenoarmejca.

Milan URBAN, OBLV SZPB Trebišov

BOJOVNÍK / 24 8

1. Churchill neraz hovoril o ne-vyhnutnosti „zadusiť boľševizmus už v kolíske“. Lenina nazýval „ne-tvorom lezúcim po pyramíde zlo-ženej z ľudských lebiek“. A upo-zorňoval: „Boľševická tyrania je najstrašnejšia v dejinách ľudstva, je najzničujúcejšia a najhanebnej-šia.“ (1919)

2. Stalin sa zase neraz vyslo-voval o kapitalistoch. „Na zlik-vidovanie kríz treba zlikvidovať kapitalizmus.“; „Kapitalisti sú ľúti nepriatelia pracujúcich, na poráž-ku nepriateľov ich treba predo-všetkým poznať.“ (1949)

3. Cez vojnu sa politickí protiv-

níci museli spojiť. „Neexistencia druhého frontu prilieva vodu na mlynicu našich spoločných ne-priateľov,“ písal Stalin.

„Rusko malo veľké šťastie, že keď prežívalo agóniu, tak na jeho čele stál taký prísny vojenský vod-ca... Dúfam, že som ho prinútil uveriť, že budeme vernými a spo-ľahlivými spolubojovníkmi v tejto vojne,“ vyhlasoval zase Churchill (september 1941).

4. Po víťazstve v 2. sv. vojne sa politická opozícia oboch lídrov opäť zosilnila.

V roku 1946 Churchill otvo-rene vyhlásil, že Sovietsky zväz

sa stal príčinou „medzinárodných ťažkostí“.

„Na scénu ešte donedávna osvetle-nú víťazstvom Spojencov padol tieň. Nikto nevie, čo sa v najbližšej budúc-nosti chystá robiť sovietske Rusko a jeho medzinárodná komunistická organizácia a či existujú nejaké hra-nice jeho expanzie.“ (W. Churchill vo Fultone, 5. marec 1946)

5. Churchill zdôrazňoval, že nad Európou visí komunistická hrozba: „Cez celý kontinent bola spustená železná opona. Za touto líniou sa nachádzajú hlavné mestá staroby-lých štátov strednej a východnej Európy... Všetky sú objektmi nielen sovietskeho vplyvu, ale i stupňujú-cej sa kontroly zo strany Moskvy... Komunistické strany, ktoré boli vo všetkých týchto východoeuróp-skych štátov málopočetné... sa vo všetkom usilujú dosiahnuť tota-

litnú kontrolu.“ (W. Churchill vo Fultone, 5. marec 1946)

6. Stalin tvrdo zareagoval na tieto vyhlásenia:

„Pán Churchill a jeho priate-lia v Anglicku a USA vyhlasujú národom, nehovoriacim po ang-licky, niečo ako ultimátum: pri-znajte našu nadvládu dobrovoľ-ne a v tom prípade bude všetko v poriadku, v opačnom prípade je nevyhnutná vojna. Lenže národy v priebehu piatich rokov prelie-vali krv v mene slobody a nezá-vislosti svojich štátov, a nie za to, aby zamenili nadvládu hitlerov-cov za nadvládu churchillovcov. Preto je úplne pravdepodobné, že národy nehovoriace po ang-licky, ktoré spolu tvoria obrov-skú väčšinu obyvateľstva sveta, nebudú súhlasiť s ich uvalením do nového otroctva.“ (Stalinova

odpoveď v novinách Pravda na vystúpenie vo Fultone)

7. Práve v tejto dobe bol polože-ný základ studenej vojny. A Stalin bol pripravený vzdorovať jej!

„Dejiny ukázali, že sú silnejšie ako churchillovská intervencia, a donkichotské maniere pána Chur-chilla dospeli do toho, že bol úplne porazený. Ja neviem, či sa pánovi Churchillovi a jeho priateľom po-darí po druhej svetovej vojne zorga-nizovať nové ťaženie proti východ-nej Európe. No ak sa im to aj podarí – čo je málo pravdepodobné, lebo milióny prostých ľudí stoja na stráži mieru –, tak s istotou sa dá povedať, že budú rovnako bití, ako boli bití aj v minulosti, pred 26 rokmi.“

(Stalinova odpoveď v novinách Pravda na vystúpenie vo Fultone.)

Vladimír MIKUNDApodľa http://www.rg.ru/2013/11/28/stalin-site.html

Komplimenty i slovné súboje Stalina a ChurchillaPrečo sa Stalin s Churchillom častovali komplimentmi? A prečo sa tie vzápätí zmenili na slovné súboje? Odpoveď je prostá – ako spojenci sa museli dohodnúť, no ako víťazi sa nechceli vzdať svojho vplyvu na svet. No a tie „fultonské prekáračky“ sú akoby šité aj na našu sú-časnosť.

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

Norimberský proces právne ukončil porážku fašizmu

69. výročie norimberského procesuČas od času ho niekto nazve „súdom histórie“. Konal sa (v Nemecku) od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946. Norimberský proces bol medzinárod-ný súdny tribunál, ustanovený podľa Londýnskej dohody o prenasledovaní vojnových zločincov z 8. augusta 1945. Zoznam hlavných vojnových zločincov obsahoval mená 24 známych nacistov:

1. Hermann Wilhelm Göring – ríšsky maršal, vrchný veliteľ vzdušných síl Luft-waffe.

2. Rudolf Hess, Hitlerov zástupca a vod-ca NSDAP.

3. Joachim von Ribbentrop – ríšsky mi-nister zahraničných vecí nacistického Ne-mecka.

4. Robert Ley – vedúci Nemeckého pra-covného frontu v rokoch 1933–1945.

5. Wilhelm Keitel – poľný maršal a ná-čelník štábu vrchného veliteľstva.

6. Ernst Kaltenbrunner – poľný maršal a šéf bezpečnostnej služby.

7. Alfred Rosenberg – rasový ideológ, ríšsky minister východných okupovaných území v rokoch 1941–1945.

8. Hans Frank – ríšsky právnický líder, guvernér Poľska.

9. Wilhelm Frick – Hitlerov minis-ter vnútra v rokoch 1933–1943. Protektor Čiech a Moravy v rokoch 1943–1945. V tej-to funkcii roku 1943 nahradil prepusteného Konstantina von Neuratha.

10. Julius Streicher – majiteľ a vydava-teľ protižidovských novín Der Stürmer.

11. Hjalmar Schacht – prominentný ne-mecký bankár a ekonóm. Predvojnový pre-zident ríšskej banky v rokoch 1923–1930 a v rokoch 1933–1938. Minister hospodár-stva v rokoch 1934–1937.

12. Walter Funk – minister hospodárstva nacistického Nemecka. Prezident Ríšskej banky v rokoch 1938–1945. V tejto funkcii nahradil Hjalmara Schachta.

13. Gustav Krupp von Bohlen und Hal-bach – nacistický priemyselník, riaditeľ koncernu Friedrich Krupp.

14. Karl Dönitz – admirál, vrchný pred-staviteľ nemeckého vojnového loďstva

Kriegsmarine v rokoch 1943–1945. Hitlerov nástupca vo funkcii hlavy štátu.

15. Erich Raeder – admirál, vrchný predstaviteľ nemeckého vojnového loďstva Kriegsmarine v rokoch 1928–1943.

16. Baldur von Schirach – vodca Hit-lerjugend v rokoch 1933–1940. Protektor Viedne v rokoch 1940–1945.

17. Fritz Sauckel – protektor Durínska v rokoch 1927–1945. Splnomocnenec pre nasadenie nacistických väzenských pra-covných síl z okupovaných území v rokoch 1942–1945.

18. Alfred Jodl – náčelník operačného štábu vrchného veliteľstva brannej moci – OKW.

19. Franz von Papen – kancelár Nemec-ka v roku 1932. Vicekancelár Adolfa Hitlera v rokoch 1933–1934. Veľvyslanec v Ra-kúsku v rokoch 1934–1938, v Turecku v ro-koch 1939–1944.

20. Arthur Seyss-Inquart – kancelár Rakúska v roku 1938. Zástupca guvernéra Poľska Hansa Franka v rokoch 1939–1940; splnomocnenec pre okupované Holandsko.

21. Albert Speer – minister zbrojnej vý-roby nacistického Nemecka v rokoch 1942–1945, ríšsky architekt.

22. Konstantin von Neurath – minister zahraničných vecí Nemecka v rokoch 1932–1938. Protektor Čiech a Moravy v rokoch 1939–1943. V roku 1943 po hádke s Hitle-rom bol prepustený.

23. Hans Fritzsche – populárny redaktor v rádiu. Vedúci ríšskeho rozhlasu, vedúci spravodajského oddelenia nacistického mi-nisterstva propagandy.

24. Martin Bormann – ríšsky protektor, vedúci straníckej kancelárie NSDAP, blízky spolupracovník Adolfa Hitlera.

Obvinené boli aj skupiny a organizácie, ku ktorým obvinení patrili. Obvinení boli vi-není z plánovania, prípravy, rozpútania alebo vedenia agresívnej vojny s cieľom ustanove-nia svetovej nadvlády nemeckého imperia-lizmu. Čiže zo zločinu proti mieru, z vrážd a mučenia vojnových zajatcov a civilných obyvateľov z okupovaných štátov, z odvle-čenia civilného obyvateľstva do Nemec-

ka na nútené práce, z vrážd rukojemníkov, z rozkrádania spoločenského a súkromného vlastníctva, z nezmyselného ničenia miest a dedín, z nie nevyhnutných vojnových útrap, čiže z vojnových zločinov, z likvidá-cie, zotročenia, vyhnanstiev a iných krutostí, uskutočnených voči civilnému obyvateľstvu z politických, rasových alebo náboženských motívov, čiže zo zločinov proti ľudskosti.

Nastolená bola aj otázka o uznaní za zlo-činné takých organizácií fašistického Ne-mecka, ako boli vedenie NSDAP, úderné (SA) a ochranné oddiely (SS), bezpečnostná služba (SD), štátna tajná polícia (gestapo), vládny kabinet a generálny štáb.

18. októbra 1945 bolo obvinenie doruče-né Medzinárodnému vojnovému tribunálu a mesiac pred začiatkom procesu aj každé-mu obvinenému (v nemčine).

Dňa 25. novembra 1945 spáchal samo-vraždu Robert Ley a Gustáv Krupp bol le-kárskou komisiou uznaný za nevyliečiteľne chorého a pojednávanie voči nemu bolo po-zastavené do súdu. Ostatní obvinení sa po-stavili pred súd.

Medzinárodný vojnový tribunál bol v súlade s Londýnskou dohodou sformo-vaný na pravidlách parity z predstavite-ľov štyroch štátov. Hlavným sudcom bol predstaviteľ Veľkej Británie lord Geoffrey Lawrence.

Počas procesu sa konalo 403 verejných zasadnutí, vypočutých bolo 116 svedkov, po-súdené boli mnohé písomné i dokumentárne dôkazy (predovšetkým ofi ciálne dokumenty nemeckých ministerstiev a úradov, generál-neho štábu, vojenských koncernov a bánk).

Vzhľadom na bezprecedentné krutosti zločinov, ktoré spáchali obvinení, vznikali pochybnosti, či sa majú na nich vzťahovať demokratické normy súdnictva. Naprí-klad predstavitelia žalobcov od V. Británie a USA navrhovali neposkytnúť obvineným posledné slovo. Sovietska a francúzska stra-na však trvali na opačnom.

Proces sa viedol v napätí nielen kvôli ne-zvyčajnosti samotného tribunálu a obvine-niam. Vplývali naň aj zostrené povojnové vzťahy medzi ZSSR a Západom (Churchill

vo Fultone). Obvinení to cítili a tak vedome naťahovali čas, dúfajúc, že sa vyhnú trestu.

Priebeh procesu s konečnou platnosťou zvrátil fi lm o koncentračných táboroch, kto-rý nakrútili frontoví kameramani. Tento fi lm zlikvidoval posledné pochybnosti tribunálu.

30. septembra – 1. októbra 1946 bo l vy-hlásený rozsudok.

Medzinárodný trestný tribunál odsúdil na trest smrti povrazom: Göringa, Keitela, Kaltenbrunnera, Rosenberga, Franka, Fricka Streichera, Sauckela, Seyss-Inquarta, Bor-manna (v neprítomnosti) a Jodla (in memo-riam bol mníchovským súdom oslobodený v roku 1953).

Na doživotie boli odsúdení: Hess, Funk a Raeder.

Na 20-ročný trest boli odsúdení: Schi-rach a Speer.

Na 15-ročný trest bol odsúdený: Neu-rath.

Na 10-ročný trest bol odsúdený: Dönitz. Oslobodení boli: Fritsche, Papen, Schacht.Za zločinecké organizácie tribunál pri-

znal SS, SD, SA, Gestapo a vedenie nacistic-kej strany (teda nie celú stranu!) a neuznal za zločinecký vládny kabinet nacistického Nemecka, ani generálny štáb a ani vrchné velenie Wehrmachtu.

Predstaviteľ tribunálu za ZSSR vyhlásil nesúhlas s rozhodnutím o neuznaní týchto organizácií za zločinecké, nesúhlasil tiež s omilostením Fritzscheho, Papena, Schlach-ta a s nízkym trestom pre Hessa.

Väčšina odsúdených požiadala o mi-losť, Raeder o zámenu doživotia na trest smrti; Göring, Jodl a Keitel o trest smrti za-strelením namiesto povrazom, ak im bude odmietnutá žiadosť o milosť. Všetky žiados-ti boli odmietnuté.

Tresty smrti boli vykonané v noci na 16. október 1946 v budove norimberskej väznice. Göring sa otrávil tesne pred popra-vou. Rozsudky vykonal americký seržant John Woods.

Norimberský tribunál ukončil stredo-veký princíp, že „kráľov súdi len Boh“ a vytvoril precedens, že možné je súdiť a od-súdiť aj najvyšších štátnych činiteľov. Práve od Norimberského vojnového tribunálu sa začína písať história medzinárodného trest-ného práva.

Jeho princípy boli potvrdené rezolúciou VZ OSN z 11. decembra 1946.

Vladimír Mikunda

9 BOJOVNÍK / 24

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

História hrobuneznámeho vojakaPre mnohých je až zarážajúce, že poslednou krajinou spome-dzi víťazných spojeneckých mocností, ktorá ustanovila hrob neznámemu vojakovi, bol ZSSR. Historicky prvú vďaku nezná-memu vojakovi súbežne zložili Veľká Británia (vo Westmin-sterskom opátstve) a Francúzsko (pod Víťazným oblúkom), ktoré takýto pamätník ustanovili 11. novembra 1920. Francú-zi k nemu v roku 1923 doplnili večný oheň.

V Moskve Mohylu neznáme-mu vojakovi odhalili 3. decembra 1966. Dôvod, prečo sa na to Brež-nevove okolie konečne podujalo (pozor, nie Brežnev – ten bol pro-ti! – toho museli organizátorsky vychytralo obísť napriek tomu, že strana mu nakoniec zverila fi nál-ne zapálenie Večného ohňa), ne-bolo 7 miliónov neznámych pad-

lých v 2. svetovej vojne (povráva sa, že túto vojnu nám vyhrali ne-známi vojaci; každý štvrtý, kto-rý sa z vojny nevrátil, totiž patrí medzi nezvestných), ale obyčajná stranícka návšteva sovietskej de-legácie v Poľsku. Tamojšie vede-nie totiž Sovietom do programu zaradilo aj položenie venca k hro-bu poľského neznámeho vojaka.

Sovieti v Poľsku veniec polo-žili, no múdrejší z nich sa okam-žite začali pýtať, prečo aj ZSSR nemá svoj pamätník neznámemu vojakovi. Ak hovoríme múdrej-ší, treba tu spomenúť najmä Ni-kolaja Jegoryčeva, ktorý nielen

zorganizoval umelcov návrhá-rov, no postupne si zabezpečil aj podporu všetkých členov vlády a ÚV KSSZ. Keď ju mal, vytasil sa s návrhom aj pred generálnym tajomníkom L. Brežnevom, ktorý už nemal kam cúvnuť.

Jednou z najdôležitejších otá-zok bolo, kto sa má stať prototy-pom symbolu Neznámeho vojaka.

Vedelo sa, že to musí byť „čistý“ neznámy vojak! Že to nemôže byť dôstojník ani neznámy popravený dezertér či padlý vojak, ktorému sa predtým podarilo ujsť z ne-meckého zajatia. (Mimochodom, od 15. marca 1941 platil v ZSSR príkaz, že za nezvestného sa má považovať vojak, o osude ktorého sa nevie 15 dní.) Do pátracej prá-ce sa teda pustili historici.

Nakoniec sa našlo bojisko s „x“ neznámymi pochovanými telami pri dedinke Kriukovo, spomedzi ktorých bol priam kriminalistic-kými metódami identifi kovaný naozaj neznámy vojak. Vie sa

o ňom len toľko, že spolu s ostat-nými tu padlými patril k 16. ar-máde Konstantina Rokosovského.

Mohylu Neznámeho vojaka v Moskve odhalili 3. decem-bra1966 (a predtým 2. 12. 1966 aj v Kriukove) a večný oheň v Ale-xandrovskom sade pri Manéžnom námestí zapálili 8. mája 1967. Z Marsovho poľa pri Leningrade ho sem priviezli vojaci gardovej Tamanskej divízie.

Nápis na mohyle znie (podľa návrhu S. V. Michalkova): „Meno Tvoje je neznáme, hrdinstvo Tvoje je nesmrteľné!“

* * *Pre samotných vojakov bolo

v 2. svetovej vojne najstrašnejšie práve to, keď vojaci padli ako ne-známi. Sovietski vojaci si preto

svoje mená vyrývali do poľných fl iaš, na lyžičky, písali ich na vo-jenské prilby... Robili to preto, lebo papier vojenskej knižky bol nekvalitný a po pár mesiacoch pobytu v poli bol úplne znehod-notený.

Veľmi výstižné slová umiestni-

li na Arlingtonskom cintoríne pri hrobe Neznámeho vojaka (okolo neho sa umiestňujú pomníky ne-známych vojakov z ďalších vo-jen, na ktorých sa USA zúčastnili) aj Američania: „Neznámemu vo-jakovi, meno ktorého pozná len Boh.“ Vladimír MIKUNDA

Skutočný hrob neznámeho vojaka, ktorý padol v roku 1944 počas Karpatsko-duklianskej operácie. snímka: internet

Rusi už majú dokoncaaj Deň neznámeho vojakaZákon o tomto novom dátume podpísal ruský prezident V. Putin v novembri 2014.

Nový sviatok sa bude sláviť 3. decembra. Práve v tento deň roku 1966 boli na počesť 25. výročia rozdrvenia nemeckých vojsk pri Moskve prenesené telesné pozostatky neznámych voja-kov z hromadného hrobu pri Leningradskej diaľnici a uložené do hrobu v Alexandrovovej záhrade v Moskve.

ČSR mala pozostatky neznámeho československého vojaka, pochádzajúce z cintorína pri Zborove, ulože-né od 1. júna 1922 v Staromestskej radnici v Prahe. Na rozkaz K. H. Franka však bol tento hrob zlikvidovaný, pozostatky spopolnené a ich stopa končí v Terezíne.

Po 2. svetovej vojne hrob s pozostatkami neznámeho vojaka padlého na Dukle umiestnili do Národného pa-mätníka na Vítkove.

Česi k nim od 8. mája 2010 uložili aj novo exhumované pozostatky jedného z vojakov padlých pri Zborove.

Novodobá Slovenská republika sa zatiaľ na vďačnosť voči svojim neznámym vojakom neodhodlala!

Vojna zverov

Len čo sa ľudia naučili ovládať zvieratá, okamžite ich zapojili aj do vojen. Zvieratá platili za ľudské trápenia svojimi životmi. Tak tomu bolo kedysi, tak je tomu i dnes.

Prvá svetová vojna bola zamýšľaná ako manévro-vá a rýchlo sa meniaca, preto sa na riešení taktických a strategických úloh v rozhodujúcej miere podieľali jazda a hipomobilná doprava. Ale už v roku 1914 bolo zrejmé, že vojna sa mení na pozičnú a dlhotrvajúcu a ví-ťazstvo v nej nezabezpečia jazdecké prieniky, ale ťažké delostrelectvo, parníky, automobily, lietadlá a tanky.

Živá sila nenávratne zaostávala za mechanizmami. Za-ostávala vo všetkom okrem jediného, okrem ceny. Poka-zený automobil alebo „obrnenca“ evakuovali z bojového poľa veľakrát aj za cenu vlastného života. Za opustenie tanku na bojovom poli sa dala vyfasovať aj guľka. Ra-neného koňa však jednoducho dorazili. Na bojových poliach 1. sv. vojny padlo okolo 8 miliónov koní. Iné zvieratá nikto ani len nerátal. Podľa lenta.ru, 18. október 2014

Galéria zvierat, ktoré prešlisvetovým masakrom

Vyznamenali koňa Warriora z 1. svetovej vojnyV 1. svetovej vojne na západnom fronte bojoval udatne ako muž. Vojnový kôň Warrior vedený gene-rálom Jackom Seelym, strávil v bit-kách štyri roky.

Prekonal viaceré zranenia, inšpiro-val mnohých vojakov, ale na rozdiel od ďalších ôsmich miliónov koní sa vrátil

do Anglicka živý. O sto rokov neskôr, v septembri 2014, dostal posmrtne naj-vyššie možné ocenenie pre zvieratá – medailu Marie Dickinovej. Cena je zvieracou obdobou Viktóriinho kríža.

O uctenie si zvieraťa prezývaného Kôň, ktorého Nemci nedokázali zabiť, sa výrazne pričinil slávny hollywood-

sky režisér Steven Spielberg.

Príbeh Warriora, ktorý prežil paľbu z guľometov či kr-vavú bitku na Som-me v roku 1916, ho tak zaujal, že nakrú-til fi lm Vojnový kôň. „Warrior je úžas-ným príkladom sily a nezlomnosti, ktorú preukázali kone vo vojne,“ vyjadril sa režisér. Kôň sa dožil

33 rokov, skonal až v roku 1941. Me-dailu prebral vnuk generála Seelyho, hlásateľ dostihov Brough Scott.

Generál Jack Seely na koni Warrior. Autor: warriorhorse.com.au

BOJOVNÍK / 24 10

Bratislava 1 s 93-ročným Štefanom Čerešňom. Bojnice s 90-ročným MUDr. Ing. Rudolfom Borovským. Banská Bystrica – Tr. SNP so 61-ročným Štefanom Tomčí-kom. Kremnica s 94-ročnou Zuza-nou Güntherovou a 81-ročnou Martou Petránovou. Komárno s 87-ročnou Júliou Grešovou. Kuzmice so 68-ročným Vla-dimírom Vaškom. Pohorelá s 87-ročnou Annou Boháčovou. Partizánske s 81-ročnou Bo-ženou Bielichovou.

Ružomberok s 92-ročným Bedrichom Lukáčom, 88-ročnou Boženou Skladabou a 82-ročnou Martou Bartošovou. Stará Turá s 94-ročným Gustávom Stachom. Trnava 1 s 90-ročným Ja-roslavom Snopkom, 89-roč-ným JUDr. Pavlom Juhásom a 83-ročnou Eleonórou Kráne-rovou. Žiar n/Hronom s 92-ročným Antonom Kuzmom, 91-ročnou Máriou Giláňovou, 90-ročnou Helenou Kišovou a 85-ročným Ing. Albertom Fričom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Absolvoval poľnohospodárske učilište, kde sa vyučil za elektri-kára. Po niekoľkých rokoch práce v novozaloženom poľnohospo-dárskom družstve v Čiernom Po-toku odišiel do Rimavskej Soboty, kde pracoval v stavebných podni-koch až do odchodu na dôchodok.

Jozef Šufl iarský sa po celý ži-vot nezmieril s krivdou, ktorá ho pripravila o otca. Vyjadril to i tým, že po odchode do dôchod-ku sa osobne pričinil o založenie ZO SZPB v Čiernom Potoku. Po-važoval to za morálny záväzok voči obetiam fašizmu. Navyše

pri každej možnej príležitosti pri-pomínal, aký bô ľ mu spôsobili fašisti a vojna. Najmä mladým vysvetľoval, aké nebezpečenstvo im hrozí zo vzmáhajúceho sa neo-fašizmu.

Z pôvodných 12 zakladajúcich členov ZO SZPB v roku 2005 má dnes „jeho“ organizácia 45 čle-nov. Samozrejme, že v obci s ne-celými 160 obyvateľmi sú členo-via aj priatelia zo širšieho okolia. Od Lučenca po Tornaľu a až po Rimavskú Sobotu.

Jozef Šufl iarský nevynechal žiadnu odbojársku akciu napriek

svojim zdravotným problémom. Na miestnej úrovni patril tiež k ich najaktívnejším organizáto-rom. Ak sa dalo, zúčastňoval sa aj akcií regionálneho aj celoslo-venského charakteru.

Smútiacej rodine vyjadrujú úprimnú sústrasť členovia SZPB.

Česť tvojej pamiatke.

Jozef PUPALA, predseda ZO SZPB

Dňa 3. októbra nás navždy opustil Jozef Šufliarský z Čierne-ho Potoka. Vyrastal bez otca, ktorého im 4. novembra 1944 odvliekli nyilasovci do koncentračného tábora, kde spolu s 11-timi krajanmi aj zahynul.

Odišiel za svojím otcom

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 7: Jozef Macega 91 a Samuel Baran 90 rokov. • Bratislava 15: Otília Havlíč-ková 88 rokov.• Bratislava 16: Ingeborg Plischkeová 86 rokov.• Bratislava 24: Ing. Štefan Homoľa 88 rokov.• Bratislava 46: Gustáv Suchý 95 rokov.• Bernolákovo: Terézia Feke-teová 80 a Ružena Šmihlová 70 rokov.• Badín: Jaroslav Chrobák 50 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Mária Magnusková 94 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Irena Debnárová 70 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Anna Strmeňová 83 a Štefánia Janošková 81 rokov.

• Banská Bystrica – Fončor-da: Daniel Karas 40 rokov.• Banská Bystrica – Fončor-da/B: Róbert Daniel 40 rokov.• Banská Bystrica – Stred: PaedDr. Matej Kán 82 rokov.• Čierny Balog: Irena Giert-lová a Antónia Kováčiková 93, Antónia Kováčiková 88 a Anna Kubátová 81 rokov.• Čaňa: Katarína Karafová 75 rokov.• Dolný Kubín: Žofi a Jano-tová 93, Pavol Gonda 89, Ján Mihál 83, Helena Habeková 70 a Štefan Novák 65 rokov.• Hrachovo: Eva Trnavská 60 rokov.• Horná Lehota: Milan Štefá-nik 65 rokov.• Hanušovce: Zuzana Tomko-vá 87 rokov.

• Horné Pršany: Marta Snop-ková 7 0 rokov.• Hnúšťa: Pavlína Strúžoková 95 a Mária Zdechovanová 65 rokov.• Kremnica: Dagmar Klobu-šická 85 rokov.• Kolačno: František Gireth 50 rokov.• Komárno: Terézia Petrejo-vá 85, Anna Kudláková a Ing. Ladislav Urban, CSc. 80, Pa-vol Tausk 70, Adriana Gru-páčová a Ľudmila Kližská 50 rokov.• Liptovská Teplička: Ondrej Červenka 92, Mária Kostol-níková 75, Štefan Bohunčák a František Dudoš 65 rokov.• Liptovský Mikuláš: Emília Víglaská 87 a Božena Mikulá-šová 85 rokov.

• Lučenec 2: Božena Sanislo-vá 65 a Ing. Janka Haláková 50 rokov.• Medzibrod: Mária Longau-erová 87 a Pereskwieva Kabá-čová 81 rokov.• Myjava: Kristína Lukešová 82 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Anna Homérová 100, Jozef Považ-ský 93, Margita Rumanová 92, Anna Klčovská a Jozef Ošťádal 91, Mária Janegová 87, Margi-ta Malotová 86 a Lýdia Zoričá-ková 82 rokov.• Považská Bystrica: Félix Kopeliovič 89 a Ing. Pavel Pet-rík 60 rokov.• Poltár: Jozef Vretenička 70 rokov.• Púchov: Anton Luhový 93 rokov.• Pohorelá: Kristína Bugajdo-vá 91m Mária Hlivová a Anna Sýčová 65 rokov.• Parchovany: Anna Hoľa-nová 86 rokov.• Plechotice: Ružena Foltíno-vá 60 rokov.• Rimavská Sobota 1: Božena Švecová 88 rokov.• Rimavská Sobota 2: Judita Bolfíková 96 a Pavlína Kara-sová 93 rokov.• Rožňava: Eva Tóthová 75 a Štefan Oláh 60 rokov.• Stará Turá: Ing. Dušan Hrn-čířik 86 a Ing. Ján Volár 60 ro-kov.• Selce: Viktória Petríková 65 a Božena Zázrivcová 60 rokov.• Slovenská Ľupča: Eva Do-bišová 70 rokov.• Sliač: Milan Zemko 82 ro-kov.• Senica: Emília Tichá 85 ro-kov.• Sečovce 2: Anna Mardzinová 92 rokov.

• Tisovec: Elena Belicová 65 rokov.• Tlmače: Emília Červenáko-vá 86 rokov.• Trenčianske Teplice: Ma-rika Masaryková 70, Jarmila Košťálová 65 a Ľubica Kure-ková 50 rokov.• Trenčín 1: Ján Hrušovský 80 rokov.• Trenčín 2: Júlia Munková 82 rokov.• Topoľčany 2: Mária Šišková 75 rokov.• Trnava 1: Štefan Reipricht 92, Brigita Horanová 90 a Mar-gita Kocmálová 70 rokov.• Trnava 2: Emília Horvátho-vá 87, Emília Pašesová 84 a Oľga Richterová 82 rokov.• Vranov n/Topľou 1: He-lena Kušnirová 88, Helena Farkašová a Agnesa Gdovi-nová 86, Mária Korekačová 82 a Veronika Gajdošová 80 rokov.• Vranov n/Topľou 2: Peter Sluťák 91 rokov.• Vígľaš: Anna Nosáľová 84 rokov.• Zlaté Moravce: Karol Marti-nec 75 rokov.• Závadka n/Hronom: Ing. Štefan Nosko 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Nora Patakyová 90 a Vilma Stančí-ková 85 rokov.• Zvolenská Slatina: Zuzana Marcineková 88 a Elena Babi-cová 65 rokov.• Žiar n/Hronom: Jozef Lup-ták 90, Mária Zylová 85, Valé-ria Morgensternová 83 a Anna Halušková 75 rokov.• Žilina 1: Ján Kubík 93 ro-kov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme.

Smútok z odchodu Ladislava Kardoša máme dvojnásobný. Lebo n ás opustil už 3. augusta, ale my, jeho širšia odbojárska rodina, sme sa o tom dozvedeli až v týchto dňoch.

Ladislav Kardoš sa narodil 3. decembra 1926 v Gemerskej Hôrke, okr. Rožňava. Bol ma-ďarskej národnosti.

Po okupácii južného Sloven-ska a dovŕšení veku 12 rokov sa musel povinne prihlásiť do „Levente“ (obdoba Hlinkovej mládeže na Slovensku), v rám-ci čoho mal za povinnosť raz do týždňa absolvovať vojenskú prípravu. Keď dovŕšil 18 ro-kov, musel nastúpiť na nútené práce do fabriky v Budapešti. Tu sa stretol s robotníkmi – an-tifašistami, ktorí ho prehovára-li, aby utiekol, lebo ho neminie nasadenie na východný front.

Pri jednom bombardovacom nálete spojencov sa niekoľkým

jora Viačeslava A. Kvitinské-ho. Bezprostredným veliteľom mu bol skúsený partizán kpt. E. Novák. Spolu s ním sa zú-častňoval na prepadoch a deš-trukčných akciách.

Táto bojová čin-nosť sa L. Kardošo-vi skončila pri obci Heľpa. Odtiaľ bol presunutý do Deb-recína a tam 15. 3. 1945 demobilizo-vaný. No s rovnoša-tou neskončil, čaka-la ho ešte vojenská základná služba na Šumave v Nýrsku.

Po vojenčine pra-coval až do odchodu na dôchodok (1986) na rôznych postoch najmä v uč ňovskom školstve.

Naši odbojári aj touto cestou vyslovujú pozostalým Ladisla-va Kardoša úprimnú sústrasť. Vždy ich bude motivovať jeho neustála snaha vytyčovať si méty, čoho sa ešte musí dožiť. Česť tvojej pamiatke. -JP-

Napriek zdravotnému stavu sa stále zaujímal o dianie v SZPB. Dvojtýždenník Bojovník prečítal od „a“ po „z“. Bol mu jedným zo zdrojov informácií o dianí vo zväze. Ako bývalý pedagóg ne-ustále zdôrazňoval potrebu informovať generáciu, ktorá vojnu nezažila, o jej nezmyselnosti, krutosti, nesmierneho žiaľu milió-nov rodín, ktorým pohltila blízkych.

Opustil nás Lacko Kardoš z Tornale

Do vašej pozornostiNovembrový mesačník Obrana 11/2014 priniesol veľmi zaujímavý komplexný materiál (na 8 stranách) o vojen-ských cintorínoch na Slovensku. Odporúčame navštíviť:http://www.mosr.sk/obrana-112014/

podarilo utiecť domov. No keď-že im hrozilo zatknutie, pridal sa aj s kamarátom Alexandrom Skokanom k partizánom. Tu absolvoval vojenský výcvik pri Čiernej Lehote v Slovenskom rudohorí a bol zaradený do od-dielu K. Gottwald veliteľa ma-

11 BOJOVNÍK / 24

90-ročný oslávenec – odbojárRodák zo Svätého Kríža nad

Hronom, neskoršie premenované-ho na Žiar nad Hronom, tu žil po celý život. V rodinnom domčeku spolu s manželkou vychovali 3 deti.

Po vypuknutí SNP sa ako čer-stvo vyštudovaný maturant zapojil do obranných bojov pri Svätom Kríži nad Hronom. Jeho vedo-mosti z topografi e boli využité pri plánovaní a riadení obranných zá-kopových prác.

Pomáhal však aj inak. Ako prak-tikant na notárskom úrade vydával spolu s notárom potrebné doklady na legalizáciu pobytu ilegálnym pracovníkom, po ktorých pátrala tajná polícia slovenského štátu.

Po vojne sa zapojil do budovania

zničeného mestečka, neskôr aj no-vého závodu – hlinikárne (ZSNP). Postupne sa v ZSNP vypracoval až na vedúceho útvaru obrany. Mnoho rokov vykonával funkciu poslanca mestského národného výboru. Jeho srdcovou záležitosťou bol šport,

hlavne futbal, ktorému sa venoval aj funkcionársky.Členom SZPB bol od jeho za-

čiatku, viac rokov zastával funkciu predsedu ZO SZPB v meste, záro-veň bol aj členom vedenia okresnej a neskoršie oblastnej organizácie. Je držiteľom osvedčenia podľa zákona 255/1946 Zb. a nositeľom veľkého množstva medailí. Naprí-klad Za službu vlasti či Za vernosť, všetkých troch stupňov medaily M. R. Štefánika a aj vyznamenania Za vynikajúcu prácu.

SZPB v Žiari nad Hronom sa pri-pája k ostatným gratulantom. Náš-mu jubilantovi srdečne blahoželá-me a ďakujeme za prácu vo zväze, ako aj na prospech nášho mesta a športu. Do ďalších rokov mu že-láme pevné zdravie a spokojnosť v kruhu najbližších. Jaroslav BULKO

V piatok 28. novembra sa dožíva významného životného ju-bilea 90 rokov občan Žiaru nad Hronom Jozef Lupták.

Nezabudli ani na padlých vojakov

Pri príležitosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých si čle-novia SZPB položením kytíc a zapálením sviečok uctili pamiatku vo-jakov, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní našej vlasti.

Pod vedením predsedu Milana Maguľáka a priameho účastníka Jána Jur-čišina si členovia ZO SZPB vo Svidníku uctili pamiatku vojakov pri pamät-níku sovietskej armády vo Svidníku, pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a pamätníku čs. armády na Dukle. Kyticu sme položili pri pomníku generála Jaroslava Vedral-Sázavského, veliteľa 1. brigády 1. čs. armádne-ho zboru v ZSSR, ktorý padol na prvých metroch územia oslobodenej ČSR 6. októbra 1944 pri výbuchu nemeckej protitankovej míny. Jozef ŽIŽÁK

Svetové vojny Moskva a Bratislava v obrazochVeľvyslanectvo Ruskej federácie pozvalo slovenskú verejnosť na výstavu Pavla Zelmana, venovanú umeleckej reflexii au-tora na moskovské a bratislavské témy týkajúce sa styčných bodov spoločných dejín zápasu proti fašizmu.

Pozvánka na výstavu v priesto-roch veľvyslanectva RF, v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave na ulici Fraňa Kráľa 2, predoslala tému výstavy: je na nej zobrazený obraz P. Zelmana – pamätník na Dukle. Táto výstava nám pripomína nie-len historické udalosti, ale aj to, že „Ruská federácia je dnes neprávom pranierovaná tam, kde by nemala byť, preto je dôležité dôstojne si pripomínať v mieri udalosti, pri kto-rých zahynuli milióny ľudí“.

Sprievodné slovo majstra Sarvaša

Umelcove diela demonštrovali jeho zaujatie témami, ktoré sú do-teraz vlastné početnému laickému i odbornému publiku kdekoľvek na území bývalého ZSSR či Českoslo-venska. Najpôsobivejšie je zobraze-

nie osamelých hrobov, ktoré pokrý-va jesenná krajina.

To inšpirovalo aj autora sprievod-ného slova – majstra slova a umelca, ktorý dokumentoval tak intelektu-álnu, ako aj umeleckú emotívnosť výtvarnej témy: Juraja Sarvaša. Bol to – okrem výstavy samotnej – oso-bitý vrchol umeleckého zážitku, maj-ster Sarvaš predviedol početnému publiku nekaždodenné predstavenie. Na úvod si zaspomínal na vojnové témy, ktoré tak ako on zažili mnohí slovenskí herci – nielen rozohrial, ale aj srdečnosťou jemu vlastnou oživil stretnutie.

Keď bol Kňažko Nálepkom

J. Sarvaš rozohrial aj úsmevnými príbehmi. Keď hral v sovietskom fi l-me, ktorý sa nakrúcal v Bielorusku

o kapitánovi Nálepkovi, herci hrajú-ci slovenských vojakov boli obdivo-vanými a rozmaznávanými hosťami bieloruskej verejnosti. No on mal s úlohou esesáka presne opačnú skúsenosť.

Film sa totiž nakrúcal na autentic-kých miestach, kde pôsobil kpt. Ná-lepka a miestne obyvateľstvo to malo ešte v živej pamäti. A tak Kňažka pozývali na obed a predo mnou si odpľúvali, rozveselil publi-kum majster Sarvaš.

Skvelá atmosféra

Októbrové stretnutie sa konalo v duchu Sarvašovho oslovenia: milí priatelia umenia a verím, že nepria-telia vojen. Umelec na úvod zare-citoval verše Isakovského z roku 1945 – my pobedili, druzia, graždani, narod, my pobedili nad zlom – to je odmena za náš pot a krv... Juraj Sar-vaš pripomenul aj slová českého pre-zidenta Zemana vyslovené v Banskej

Bystrici na oslavách 70. výročia SNP – varovanie, čo by sa bolo stalo zo Slovanmi, keby bol pochod nemec-kej mašinérie víťazný.

Juraj Sarvaš zarámcoval obrazy Pavla Zelmana aj do spomienok, ako slovenským umelcom v päťdesia-tych rokoch pri návšteve Stalingra-du premietali časť šesťhodinového dokumentárneho fi lmu nakrúteného po skončení bojov, teda v roku 1943 – bolo to otriasajúce svedectvo, keby ruskí ľudia nehynuli v tom boji, dnes by sme tu nestáli.

Verše Konstantina Simonova

Nebol by to skvelý recitátor Ju-raj Sarvaš, keby na záver nestrhol publikum podmanivým prednesom veršov jedného z plejády slávnych vojnových korešpondentov Kon-stantina Simonova, autora, ktorý po smrti nechal rozsypať svoj popol na miestach, kde v prvom roku vojny zahynuli jeho druhovia...

Sarvaš si nevybral slávnu Simo-vovu báseň Ždi meňa. Namiesto toho predniesol báseň – list žene padlého druha, ktorý si už nemohol prečítať, že ho opustila, že si našla druhého a nech ju už neobťažuje svojimi listami z frontu. Práve na onom slove, „neobťažovať“, posta-vil Simonov – a s ním recitátor Sar-vaš – dramatickú výstavbu listu.

Na vojne sa listy čítali nahlas – list ženy ich druhovi, ktorý práve padol a už nikdy sa o nevere ženy nedozve-del –, a tak veliteľ pluku nariadil, aby jej odpoveď namiesto padlého man-žela písal celý pluk, jeden vojak za druhým. Teda, aby ešte roky dostáva-la listy od muža – mŕtveho bojovníka.

Báseň treba počuť práve v Sarva-šovom prednese, aby sme precítili a uvedomili si posolstvo umelecké-ho slova. A boli vďační za možnosť vypočuť si, ako to znie v majstro-vom podaní.

Podľa Dušan D. Kerný, Slovenský rozhľad 20/2014

Výstava a spomienka na amerického letcaPri príležitosti Dňa veteránov už tradične navštívila Trenčianske Teplice delegácia veľvyslanectva USA na čele so zástupcom veľ-vyslanectva Normanom Thatcherom Scharpfom a vojenským pri-delencom pplk. Matthewom Atkinsom.

Po prijatí u primátora mesta Šte-fana Škultétyho sa za účasti členov výboru ZO SZPB a predsedu ob-lastnej organizácie v Trenčíne Jána Holičku spoločne odobrali na otvo-

renie výstavy o odbojovej činnosti v Trenčianskych Tepliciach, ako aj o zostrelení amerického bombardéra. Zriadenie výstavy, ktorá slúži širo-kej verejnosti, iniciovala tajomníčka

ZO Mária Lauffová, realizátorom výstavných tabúľ bol predseda ZO Karol Glamoš.

Otvorenie výstavy bolo načaso-vané na jedenástu hodinu, keď sa rozozvučali zvony miestnych kosto-lov – rímskokatolíckeho a evanjelic-kého a. v. Ich zvonenie sa pripojilo k Zvonu mieru talianskeho mesta Rovereto na pamiatku vojnových veteránov padlých v minulých voj-nách. Stručný výklad k výstave po-dal Karol Glamoš.

Účastníci stretnutia sa následne presunuli na miesto dopadu americ-kého bombardovacieho lietadla, kde položili vence k pamätníku letca Rolanda W. Morina, ktorý zahynul v havarovanom lietadle. -KG-

Ich mená a činy zostanú živýmiPod týmto názvom vydal Obecný úrad v Slavošovciach v spolu-práci s historicko-dokumentačnou komisiou OblV SZPB v Rožňa-ve publikáciu venovanú 70. výročiu tragickej udalosti v Slavošov-ciach počas SNP (výbuchu v partizánskom štábe 23. 10. 1944).

„...prvá skupina našla v štábe smrť, nečakanú a tragickú. Na mieste vrátnice „Brána“ s parti-zánskym štábom zostali len zrú-caniny a ruiny, stonanie ranených, roztrhané telá. Okolité domy bez okien, striech. Všade úlomky a črepy, prevrátený autobus, dym a prach. Rodiny v okolitých do-moch vyhľadávali úkryt v pivni-ciach a úkrytoch...“

Aj takto nás autor diela Paed-Dr. Milan Sajenko v asi polovici publikácie vťahuje do deja spred 70 rokov, ktorý následne popisuje podrobnejšie. Vrátane konkreti-zácie obetí a popisu poškodenia okolia. No a keďže ponúka čita-teľom aj popis obetí s ich fotogra-fi ami, pamiatku slavošovských partizánov tým naozaj zvečnil.

-vmi-

Literárna súťaž študentovMinister obrany SR M. Glváč vyhlásil 10. ročník literárnej súťaže pre študentov stredných a vysokých škôl.

Príbehy, úvahy či eseje na tému „2014 – rok významných historických výročí – výročie SNP a Karpatsko-duklianskej operácie, 100. výročie začiatku prvej svetovej vojn y“ mohli posielať do 11. novembra 2014.

Víťazné práce budú hodnotené v dvoch kategóriách. Najlepšie budú v dňoch 20.–27. 11. 2014 uverejnené na facebookovom profi le MO SR.

Prvé miesta sú spojené s prémiou 400 €, druhé miesta 300 € a tretie 200 €. Podľa Obrana 11/2014

V rokoch 1939–1945 sa na Slovensko, zrejme z Viedne, prisťahoval Jaroslav Sova, ktorý sa tu zapojil do odbojovej činnosti. V období SNP bol prvým tajomníkom povstaleckého revolučného národného výboru v Banskej Bystrici.

Po skončení vojny sa presťahoval a žil v meste Kuřim

v našom okrese. Bol členom organizácie Svaz protifašis-tických bojovníků, publikoval celý rad článkov. Rozhodli sme sa s pomocou jeho dcéry spracovať jeho životné osudy.

Obraciame sa preto na vás, či sa nenájde niekto, kto by nám pomohol spomienkami doplniť jeho životopis. Zároveň privítame aj dokumenty a fotografi e viažuce sa k jeho osobe. Ďakujeme za pomoc.

Ludvík HORČICA, tajomník OV ČSBS Brno-vidiek

Pomôžme českým priateľom

Správne vylúštenie tajničky z č. 22 znie: Človek je tým, čím sa živí.Knihu posielame Jánovi Hrivnákovi do Žiliny.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekre ta riátÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk, • Redakčn á rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Púpala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVIII (LIX) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

autorvýroku:EPIKUROS

čínskeženskémeno

podmien-kováspojka

1. časťtajničky

opojilaalkoholom

2. časťtajničky

ženskémeno

značkavápnika

slonovina

navrchu

lakomýčlovek

citoslovceodporu

motykoukyprípôdu

3. časťtajničky

lebo (poet.)

zákop

hlupák

domáckemenoEmílie

vazal

vyhynutýpredok rož-ného statku

okovalo

tajomstvá

mohutná masa slanej vody

malálesnášelma

základnákvapalina

tamto

gauner

kraj na Slovensku

obidve

hmotnosťobalu

vialo

póza

ponáraj

neúspech

muž bez pohlavnejskúsenosti

tadiaľ

nádoba na pečenie

gréckepísmeno

dusiváhorúčava

prijímalitekutinu

patriacipsovi

mláďamačky

4. časťtajničky

ženskémeno

EČVKežmarku

kancelárska skratka

ukazovacie zámeno

MPZ bývalé-ho ZSSR

dom. menoDominiky

51rímskymičíslicami

silná žena

značkaaktínia

kolísanímutíši

28. november 1942 – Začiatok bojovej cesty leteckého pluku Nor-mandia – Neman.28. november až 1. december 1943 – Teheránska konferencia. F. D. Roosevelt, W. Churchill a J. V. Stalin plánujú ďalšiu stratégiu ve-denia vojny. 30. novembra sa dohodli na otvorení 2. frontu v júni 1944.Málo známym momentom tejto konferencie je fakt, že západní spojenci sa na nej jednoznačne zaviazali, že najneskôr 1. mája 1944 uskutočnia invazívnu operáciu v severnom a južnom Francúzsku.28. november 1944 – V Aschwitz-Birkenau je naposledy použitá plynová komora. 28. november 1944 – Oslobodený je Stropkov a Tokajík.28. november 1944 – Najlepší slovenský pilot v službách RAF, slo-venský generál in memoriam Otto Smik, zahynul pri bombardovaní železničnej stanice v belgickom Zwole. 29. november 1947 – VZ OSN schválilo rozdelenie Palestíny na dva nezávislé štáty: arabský s rozlohou 11 600 km2 a židovský s rozlo-hou 15 110 km2. Jeruzalem mal byť slobodným mestom. 30. november 1938 – Za nového čs. prezidenta je zvolený EmilHácha.30. november 1941 – Goebbels má poznamenané v denníku: „Vod-ca nikdy nezastával názor, že by sme mali dobývať veľké sovietske mestá. Nie je v tom praktický úžitok a nakoniec musíte živiť masy žien a detí. Jeho cieľom nie je okupovať Moskvu a Leningrad. Majú byť zničené a krajinu rozorá.“„Vodcovo pohŕdanie prestížou vedenia vojny považujem za obdivu-hodné. Neuvažuje dokonca ani o dobytí Moskvy a usporiadaní ví-ťaznej prehliadky. Cieľom jeho typu vojny nie je zožínať slávu, ale zničiť nepriateľa. Na tom záleží.“ 30. november 1944 – Selecká tragédia. Odvlečenie päťdesiatich (zo zhromaždených takmer tristo) Selčanov do nemeckých koncentrač-ných táborov za pomoc partizánom. Vrátilo sa ich deväť, ale jeden vzápätí zomrel na následky utrpenia, ktoré tam prežil.1. december 1939 – Vo Francúzsku odchádzajú na front prví čs. letci. Do bojov je na konci mája 1940 nasadených 91 čs. letcov – ostatní (695 osôb) boli rozmiestnení v čs. výcvikovom stredisku v Mérigna-cu a na rôznych výcvikových základniach.1. december 1944 – Podľa údajov ukrajinského štábu partizánskeho hnutia operovalo v týchto dňoch na Slovensku 15 436 partizánov.1. december 1944 – 4. ukrajinský front o slobodil Trebišov a Sečovce.2. december 1946 – Pred Národným súdom ČSR v Bratislave sa za-čal proces s čelnými predstaviteľmi vojnového slovenského štátu Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským (v neprítomnosti).3. december 1938 – Berlín a Praha podpisujú tajnú dohodu, na zákla-de ktorej ČSR nemohla „mať opevnenia a zátarasy na hranici s Ne-meckom“. Tým pádom bol osud ostatného územia predurčený.3. december 1944 – V peci na pálenie vápna pri Nemeckej začali nemecké protipartizánske jednotky a jednotky POHG likvidovať an-tifašistov. 5. december 1941 – Ráno Červená armáda vytláča Wehrmacht od Moskvy (dedina Maslovka – 34 km od centra hlavného mesta) a pre-chádza do rozhodujúceho protiútoku. Nemecko prežíva prvú zásad-nú porážku v 2. svetovej vojne.Pred obratom vo vojne mali Nemci obsadených 40 percent všetké-ho obyvateľstva ZSSR. Na obsadenom území sa ťažilo 63 % uhlia, vyrábalo sa 68 % železa, 58 % oceli a 60 % hliníku.Okrem toho mali tieto oblasti aj veľký význam pre zásobovanie poľ-nohospodárskymi plodinami, pretože sa v nich zožalo 38 % všetké-ho obilia a dopestovalo 84 % cukrovej repy.5. december 1943 – V Juhoslávii je vytvorený Výbor národného oslobodenia. J. B. Tito je vymenovaný za predsedu výboru.7. december 1941 – Dvojhodinovým japonským útokom 350-tich lietadiel (bombardérov, stíhačov a nosičov torpéd) bol zlikvidova-náý Pearl Harbor. USA vstupujú do vojny. 8. december 1939 – Podpis medzištátnej dohody medzi Nemeckom a Slovenskom o poskytovaní dobrovoľných pracovných síl na území Nemecka, prípadne Protektorátu ČaM.8. december 1941 – Hitler vydáva rozkaz, aby nemecké armády po celom svete prešli do obrany.8. december 1944 – 50 zajatých nemeckých generálov uverejnilo vy-hlásenie k nemeckému ľudu.9. december 1944 – Začiatok sovietskeho útoku v Dargovskom prie-smyku s ťažiskom pri Bačkove. Súčasne spustili útok v smere na Slanec aj jednotky pri Trebišove.

Gerontológovia dokážu liečiť starobuGerontológovia predpovedajú, že v budúcnosti sa bude dať staroba liečiť. Momentálnou ich úlohou je rozprášiť mýtus o nevyhnutnosti starnutia. Hovorí o tom jeden z najcitova-nejších ruských gerontológov, dekan fakulty bioinformatiky a bioinžinierstva Moskovskej štátnej univerzity akademik Vladimir Skulačov.

Mnohí výskumníci sa pod-ľa neho inšpirujú príkladom zvierat, ktoré nemajú príznaky starnutia. Napríklad dážďov-ka, niektoré druhy netopierov, veľryby a veľké korytnačky. Napriek tomu medzi geriatrami kraľuje názor, že so starnutím sa nedá nič robiť. „Lenže práve to je mýtus,“ tvrdí ruský akademik.

O súčasných metódach liečby staroby hovorí v jednom vedec-kom referáte takto: „Pacientovi

sa podá injekcia molekulárnych robotov, potom ho umiestnia do tomografu a superpočítačom mu

odštartujú diagnostický a lie-čebný program. Nasadení mole-kulárni roboti začnú v jeho tele reparovať všetky poškodenia v bunkách, ktoré spôsobilo star-nutie. Po skončení liečby sa mo-lekulárni roboti deaktivujú a od-stránia z organizmu.“

Bioinžinieri a bioprogramáto-ri sa pokúšajú predĺžiť mladosť vyriešením záhady starnutia pre-programovaním organizmu. Ge-rontológovia sa zase sústreďujú na rozpracovanie metód zjem-ňovania zániku.

Podľa pravda.ru, 7. november 2014

Čítaníčko

Prečo sa mužské a ženské odevy zapínajúna iné strany?Existujú na to tri verzie:

1. V stredoveku, keď dámy ob-liekali slúžky, tak gombíky sa roz-miestňovali sprava, no voči zapí-najúcej. Na odeve tak boli prišité naľavo.

Muži sa však častejšie obliekali

sami, a preto im bolo jednoduch-šie zapínať si gombíky nachádza-júce sa napravo.

V stredoveku muži vstupova-li aj do súbojov. A tak im ľahšie bolo pravou rukou vojsť pod ľavú časť odevu a vytiahnuť si odtiaľ zbraň.

2. Gombíky na rôznych stra-

nách tiež znamenali, že mužské a ženské odevy sa nedali zameniť.

3. Aj dojčiacim matkám je pohodlnejšie držať dojča ľavou rukou a pridájať ho ľavým prs-níkom. Pravá ruka im pritom zo-stávala voľná na iné činnosti. Na-príklad na prikrytie dieťaťa pred chladom pravou polovicou odevu.

Viete, ako prebiehalo osídľovanie Záhoria?

Z helikoptéry. Kto dopadol na nohy, odišiel.

* * *

Pýtajú sa Francka: – Francku, no aká je tá tvoja fra-

jerka?– Veď ste ju videli, blondínka, cel-

kom fešná ženská.– Ale my chceme vedieť, aká je

v posteli.– No čo ja viem, veď každý hovorí

ináč!

A prečo máte v aute taký..., no nie celkom príjemný vzduch?

A čo by ste chceli – 200 koní!* * *

Stretnú sa dve kamarátky a jed-na, že akého má jej dcéra úžasného priateľa.

– Pred dvomi týždňami jej kúpil norkový kožuch, norkovú čapicu, k tomu úžasné rukavice, kabelku a čižmičky.

Minulý týždeň jej podaroval po-sledný model Audi.

No a tento týždeň ju už požiadal o ruku.

– Vidíš, už začína šetriť, poučuje ju kamarátka.

* * *Doktor pri vyšetrovaní novoro-

denca hovorí:„To dieťa je akosi chudé. Čím ho

kŕmite?“ „Veď materským mliekom.“„Ukážte mi, prosím, prsia.“Doktor prehmatávajúc žene jej

pekné poprsie sa zarazí a nakoniec konštatuje:

„Veď vy nemáte vôbec žiadne mlieko.“

„A mala by som mať? Ja som jeho teta.“