8
Biopestovanie SKôR NEž ZAčNEME ZáHRADU ROZMERIAVAť A NAVRHOVAť HRIADKY, POPRECHáDZAJME SA POMALY NAšOU ZáHRADOU, POZORUJME CHVíľU RASTLINY, KTORé V ZáHRADE RASTú. POZORUJME JEDNOTLIVé DRUHY, ICH ZOSKUPENIE, POčET JEDINCOV. VEľA NáM NAPOVEDIA O KVALITE PôDY, KTORá MôžE BYť AJ V RáMCI JEDNEJ ZáHRADY MNOHORAKá. A TIEž O „PORIADKU A USPORIADANí“ V PRíRODE V KONTRASTE S NAšíM „ľUDSKýM“ ZMYSLOM PRE PORIADOK.

biopestovanie-sosna.pdf

  • Upload
    hc-tags

  • View
    24

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: biopestovanie-sosna.pdf

Biopestovanie

Skôr než začneme záhradu rozmeriavať a navrhovať hriadky,

poprechádzajme Sa pomaly našou záhradou, pozorujme chvíľu raStliny,

ktoré v záhrade raStú. pozorujme jednotlivé druhy, ich zoSkupenie, počet

jedincov. veľa nám napovedia o kvalite pôdy, ktorá môže byť aj v rámci

jednej záhrady mnohoraká. a tiež o „poriadku a uSporiadaní“ v prírode

v kontraSte S naším „ľudSkým“ zmySlom pre poriadok.

Page 2: biopestovanie-sosna.pdf

2 3

stvo pestovaných rastlín. Stromov, kríkov, zeleniny, drobného ovocia, ale aj jedlých „burín“, ktoré majú mnohokrát pre človeka väčšiu výživovú hodnotu ako kultúrne rastliny.Človek je však tvor tvorivý a má snahu meniť danú skutočnosť. Je to možné aj pri práci s pôdou. Je možné daný pozemok prirodzene a veľmi citlivo zúrodniť. Ako? Kompostovaním.

1. KompostovanieKompostovanie je prírodný proces, kedy za prístupu vzduchu a vody prostredníctvom mik-roorganizmov dochádza k premene rastlinných zvyškov (tráva, lístie, burina, orezané konáre) na kvalitné organicko-minerálne hnojivo = kompost. V priebehu procesu sa uvoľňuje CO2 a teplo.

Čo získame? Zapracovaním kompostu do pôdy zlepšíme štruktúru pôdy, jej fyzikálno-chemické vlastnosti, zvýšime mikrobiálne zloženie pôdy, v neposlednom rade znížime rozvoj pôdnych patogénov.Organická hmota v ťažkých pôdach zvyšuje pórovitosť, vzdušnosť, zlepšuje vodozádržné vlastnosti pôdy a jej vodopriepustnosť, znižuje súdržnosť a obmedzuje tvorbu prísuškov. ľahkých pôdach naopak zväčšuje súdržnosť, zmenšuje hrubú pórovitosť, znižuje vodoprie-pustnosť a vysychavosť pôdy.Humus dodaný do pôdy zvyšuje odolnosť pôdy proti okysleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutých emisiami z priemyselných činností.Živiny viazané v humuse sa uvoľňujú postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín.Organická hmota dokáže viazať ťažké kovy v pôde a tým obmedzuje ich príjem do rastlín, a tiež znižuje obsah dusičnanov v rastlinách.

Čo patrí do kompostu: pokosená tráva, zvyšky zeleniny, opadané ovocie, zvädnuté časti rastlín, burina, orezané konáre, lístie, zvyšky zeleniny, odrezky, usadenina z kávy, vrecúška čaju, črepníkové kvety, papierové obrúsky, škrupiny z vajec,

Čo do kompostu nedávame: kovy, plasty, textil, sklo, farby, staré lieky, oleje, batérie, čistiace prostriedky a iné chemikálie, ale ani prach z vysávania, šupky z citrusov (vo väčšom množ-stve), zvieracie kosti a mäso, mliečne výrobky.

Ako založiť kompostovaciu hrobľu Na kompostovanie v podstate nepotrebujeme kompostovací zásobník, stačí pripravený ma-teriál premiešať, príp. dovlhčiť a uložiť do hroble. Výška hroble by nemala presiahnuť 1,4 m, šírka 2 m, dĺžka je obmedzená iba veľkosťou plochy, ktorú máme k dispozícii. Pri premiešava-ní materiálu dodržiavame tieto zásady: miešame jemný materiál s hrubým, vlhký so suchým, materiál bohatý na živiny s materiálom chudobným. Do zmesi môžeme pridať pôdu, ktorá už obsahuje mikroorganizmy a tým urýchli proces rozkladu, navyše dobre viaže prípadný zápach.

Riadený proces Za normálnych okolností získame kvalitný kompost v priebehu 2-3 rokov. Túto dobu môžeme skrátiť tým, že v priebehu kompostovania hrobľu 2-3-krát prevrátime/prekopeme a v prípade potreby dovlhčíme. Ukazovateľom správneho priebehu kompostovania je teplota vo vnútri hroble, ktorá by sa mala pohybovať od 40-70° C. Ak teplota klesne, znamená to, že kompost „zosadol“, tým sa z medzipriestorov vytlačil vzduch a baktérie nemajú dostatok kyslíka pre

Lístie na jeseňNesprávny postoj: všetko lístie je treba na jeseň zhrabať a spáliť. Pripomeňme si však, ako je to v lese – nádherné farebné lístie je prirodzenou ochranou pôdy pred zimou a na jar je z neho kyprý humus. Lístie môžeme pohrabať na jar, urobiť listovku, pridať ho do kompostu, do vysokého záhonu alebo do pareniska. Chemický boj je „boj proti všetkým“Nesprávny postoj: proti všetkým škodcom je treba zasiahnuť ihneď a čo najúčinnejšie. Je treba si však uvedomiť, že chemickými prostriedkami zničíme nielen „škodcov“, ale aj všetok užitočný hmyz a zároveň úplne zabrzdíme biologický život v pôde. Tá sa na určitý čas stane iba mŕtvou hlinou, kým sa v nej obnoví biota. Chemický boj je „boj proti všetkým“. Ak budeme trpezliví a počkáme, budeme môcť pozorovať, že po premnožení škodcov nastúpia „dravé živočíchy“ a pomaly, ale vytrvalo budú likvidovať nepriateľa našej zeleninky.Herbicídy = látky, chemické postreky zabraňujúce rastu burín (rastlín). Pesticídy = chemické látky používané proti škodcom (hmyzu).Ak chceme mať zdravú záhradu, musíme okamžite prestať s používaním oboch druhov prípravkov. Tieto látky zničia jednak biotu v pôde, jednak užitočný hmyz – predátorov škodcov. Aj v prípade jednorazového použitia trvá niekedy až 3-6 mesiacov, kým sa obnoví prirodzený život. Avšak niektoré nebezpečné chemické látky v pôde môžu pretrvávať aj niekoľko rokov.

1. PôdaPrírodná záhrada? Možno vás ako prvé napadlo: zdravá záhrada. Pocit zdravia a radosti, kto-rý nás obklopuje. Ale odkiaľ pochádza? Slnko, voda, vzduch sú elementy, ktoré sú pre rast rastlín nevyhnutné. Pôda je však partnerom, s pomocou ktorého dokážeme v našej záhrade vytvoriť malé aj väčšie zázraky. Pôda je totiž pre záhradkára zlato. Pôda je viac než len plocha, na ktorej stojíme. Je to oživený priestor, komplexný ekosystém.

Vznik pôdy Vrchná vrstva zeminy – pôda vzniká mechanickým zvetrávaním podložia. Kameň sa mení na kamienky, piesok a íl. V ďalšej etape nastáva rozklad organických častí, v pôde sa tvoria živiny, zlepšuje sa úrodnosť.

Druhy pôd a ich vlastnosti Podľa množstva jednotlivých mechanických častí rozoznávame pôdu:a) piesočnatú, prevládajú v nej zrnká piesku, je ľahká, dobre sa obrába, ľahko preschne,

rýchlo sa prehrieva, b) hlinito-piesočnatú, obsahuje menej ako 20 % ílovitých častíc, c) piesočnato-hlinitú, patrí k stredne ťažkým pôdam, medzi prstami cítime jemné častice, dá

sa vytvarovať do valčeka, ktorý sa však pri stáčaní rozpadáva,d) hlinitú, obsahuje málo zŕn piesku, dá sa tvarovať do dlhšieho valčeka, obsahuje až 45 %

ílu, pre záhradníčenie je najvhodnejšia,e) ílovito-hlinitú, patrí už k ťažkým pôdam, je mazľavá, dlho ostáva mokrá, pri vysychaní

praská, obsahuje málo vzduchu, je studená,f) ílovitú, ťažká, mazľavá zemina, bez zrniečok piesku, obsahuje viac ako 75 % ílovitých

častíc.

ÚrodnosťPomocou baktérií, húb, červov, hmyzu a drobných organizmov vzniká v pôde organická látka – humus. Jeho množstvo určuje úrodnosť pôdy. Piesčité pôdy sú na humus chudobné. Hlinité obsahujú najviac humusových látok, pretože proces rozkladu organických častí prebieha vo vlhkom a zároveň dostatočne vzdušnom prostredí. Ílovité pôdy sú príliš premokrené, s mini-málnym množstvom vzduchu, bakteriálne procesy v nich prebiehajú veľmi pomaly, a takáto pôda je na živiny chudobná.

Humus je súhrn odumretých organických látok v pôde (zvyšky rastlín, drobných živočíchov a produktov ich premeny), • je cennou zásobárňou živín, ktoré sú postupne uvoľňované,• je živným základom pôdnej flóry a fauny,• humínové látky spolu s minerálmi viažu živiny a zabraňujú ich vymývaniu, • zlepšuje vodný a vzdušný režim v pôde,• farbí pôdu do čierna, čo má za následok skoré jarné ohrievanie pôdy.

Školské pokusy na tému Pôda nájdete na www.biospotrebitel.sk v sérii článkov Ochrana pôdy. Každá prírodná záhrada môže byť zdravá a bohatá bez ohľadu na to, akú pôdu v nej máme práve v tejto chvíli. V prírode totiž platí: rastlina si nevynucuje nároky na pôdu, na-opak, pôda poskytuje svojím zložením podmienky pre rast rôznych druhov rastlín. V praxi to znamená, že je iba málo bezcennej pôdy, väčšina pôd je porastená bylinami alebo lesom. Pre nás z toho vyplýva: poznajme kvalitu pôdy v našej záhrade a podľa toho voľme druhy a množ-

Pôda a slnko. Pri organizovaní záhrady – vysádzaní a vysievaní dbáme o to, aby nikde neostala nechránená pôda. Ultrafialové žiarenie má silné dezinfekčné účinky a ničí mikroorganizmy vo vrchnej vrstve. Pôdu medzi riadkami chránime nastielaním, prikryjeme ju vrstvou slamy, pokosenej trávy, sena alebo lístia. V takto chránenej pôde sa dlhšie udrží vlaha, rastliny lepšie rastú. Pri vysievaní rastlín, ktoré dlho klíčia (mrkva, petržlen) ponechávame burinu na pôde čo najdlhšie, až do doby, kým nezačne konkurovať zelenine. Potom ju vytrháme a ponecháme medzi riadkami. Zbavujeme sa iba zvlášť nebezpečných burín, akými sú pýr, pupenec.

Pôda a voda. Prudký dážď rozbíja drobné hrudky pôdy na jemný íl, z ktorého sa po uschnutí vytvára prísušok. Tomuto neželanému javu môžeme zabrániť nastielaním. Aj pri zalievaní dbáme na to, aby sme vodu dodávali rastlinám v menších dávkach, napr. „kvapôčkovou“ závlahou vyrobenou z PET fliaš.

Pôda „hore nohami“. Hlboká orba ani rýľovanie nie sú vždy nevyhnutné. Na ľahkých pôdach stačí pôdu jemne prekypriť, pričom sa vo vrchnej vrstve udržia tie mikroorganizmy, ktoré sem prirodzene patria. Ťažké pôdy je treba prevzdušňovať. Robíme to rýľovacími vidlami, pôdu neobraciame, iba narušíme jej súdržnosť. Dbáme, aby sme organizmy z vrchnej časti „nepochovali“ do hĺbky a zároveň, aby sa „neživá“ spodná zemina nedostala na povrch.

Page 3: biopestovanie-sosna.pdf

4 5

• Nastielame a mulčujeme• Používame biologickú ochranu rastlín pred škodcami a chorobami

Využitie prirodzených vlastností pôdy. Skôr než začneme záhradu rozmeriavať a rysovať hriadky, poprechádzajme sa pomaly našou záhradou, pozorujme chvíľu rastliny, ktoré v zá-hrade rastú. Pozorujme jednotlivé druhy, ich zoskupenie, počet jedincov. Veľa nám napove-dia o kvalite pôdy, ktorá môže byť aj v rámci jednej záhrady mnohoraká. A tiež o „poriadku a usporiadaní“ v prírode v kontraste s naším „ľudským“ zmyslom pre poriadok.

Na najkyslejších pôdach nájdeme mätu a metličku.Neutrálnu pôdu obývajú vlčí mak, metlička laločnatá a pupenec roľný. Zásaditá pôda je vhodným prostredím pre drchničku a ďatelinu.

Nedostatok vápnika je indikovaný prítomnosťou pastierskej kapsičky, žltnica, horčiak, ru-man. Mladé listy sú žltozelené až biele, zvinuté, korene krpatejú. Na nadbytok vápnika pou-kazuje Drchnička, horčica, skorocel, vlčí mak, mlieč, starček, pupenec. Staré listy sú škvrnité, so zasychajúcimi okrajmi.

Na pôde s dostatkom dusíka rastie hluchavka, ďatelina, skorocel, pastierska kapsička, žih-ľava, mrlík, balota, žltnica, hviezdica, metlička, lipkavec, pupenec, šťavel. Na nedostatok du-síka poukazujú žltozelené mladé listy, staré listy sú malé, hnedé, postupne zasychajú, rastliny majú nízky vzrast. Na závažný nedostatok dusíka poukazuje praslička a stoklas.

Ak sme si pri pozorovaní urobili „mapu“ kvality pôdy, vieme s čím môžeme rátať. Máme teda dve možnosti. Využijeme ponuku, ktorú sme dostali, a vysadíme rastliny vápnomilné, rastliny pre kyslé pôdy a pod. Alebo sa pustíme „do boja s nepriazňou prírody“ a prácne a s vynalože-ním nemalých prostriedkov budeme „zvyšovať“ úrodnosť pôdy. Ale je tu ešte jedna možnosť: striedaním rastlín a vysádzaním druhov, ktoré obohacujú pôdu, postupne zlepšíme kvalitu pôdy (pomáhame si aj kompostovaním, mulčovaním, zeleným hnojením, ...).

Hnojenie kompostom. Pri jesennom alebo jarnom „upratovaní“ v záhrade sme nazbierali veľa odpadu. Uložením do kompostu sme uzavreli kolobeh, kruh života. Kompost je pre zá-hradu nenahraditeľným zdrojom živín. Ak hnojíme v záhrade výlučne kompostom, môžeme pokojne vynechať akékoľvek prihnojovanie umelými hnojivami. Tie sú zvyčajne trojzložkové (NPK, N-dusík, P-fosfor, K-draslík), niekedy s pridaním stopových prvkov. Avšak v komposte sú zastúpené všetky živiny, navyše v podobe najprijateľnejšej pre rastliny. Dobre „živené“ rastliny budú silné a odolné voči poveternostným vplyvom, škodcom aj chorobám.

Alelopatické vzťahyČlovek, ktorý chce byť zdravý, robí mnoho úkonov, aby si zdravie utužil. K zdraviu patrí aj psychická pohoda. Ako je to s rastlinami? Je treba ich „otužovať“? A pohoda? Vieme zo skú-seností, že niektoré rastliny sa vzájomne odpudzujú, napr. orech odpudzuje iné ovocné stro-my. Koreňové výlučky orecha bránia iným rastlinám v raste, navyše orech od seba „odkláňa“ iné stromy. Vzájomné vzťahy rastlín, ich vplyv na seba skúmal nemecký botanik H. Molisch. Odhalil zákonitosti vplyvu a toto pôsobenie nazval alelopatia. Rastliny vylučujú alebo uvoľňujú do pôdy alebo do vzduchu listami, kvetmi, plodmi a koreňmi zlúčeniny, tzv. alelopatiká. Tie sú pre každý druh špecifické a špecificky môžu priaznivo alebo nepriaznivo pôsobiť na rastliny, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti.

Pri vysádzaní v našej záhrade majme na pamäti pozorovanie v prírode: rastliny rastú husto vedľa seba v riadnej tlačenici, pritom však každá má dosť miesta pre svoj zdravý rast. V príro-de platia pravidlá, ktoré využijeme pre získanie zdravej a pestrej úrody:

Klasickou ukážkou alelopatie je nepriaznivý vplyv orecha vlašského na niektoré druhy rastlín. Listy orecha obsahujú juglón, fytotoxickú látku, ktorú dážď vymýva z listov. Nepriaznivo pôsobí na rajčiaky, zemiaky, ale aj jablone.

Pri vysádzaní jabloní je potrebné vedieť, čo na mieste, kde chceme sadiť, rastie. Rozkladajúce sa jabloňové korene vylučujú látku florizín, ktorá potláča rast nadzemných rastlín, ale aj koreňov.

Ak zasejeme hrach a kukuricu v rovnakom čase, hrach vzíde skôr a svojimi výlučkami kukuricu dusí. Ak ho vysadíme až keď už kukurica vzišla, ich pôsobenie sa vzájomne vyrovnáva a obe plodiny krásne rastú.

Pri dozrievaní plodov sa uvoľňuje etylén. Ak k váze s čerstvými kvetmi postavíme misu s ovocím, kvety v krátkom čase zvädnú a uschnú. Etylén im napovedá, že nastal čas odpočinku.

Aksamietnica a nechtík svojou silnou vôňou a výlučkami koreňov odpudzujú hlísty a háďatká, ktoré parazitujú na koreňovej zelenine.

svoje ďalšie rozmnožovanie. Vtedy ja treba hromadu prekopať/prevzdušniť. Druhou príčinou poklesu teploty môže byť presušenie hroble. V tom prípade stačí kompostovaciu kopu utlačiť a dovlhčiť. Týmto spôsobom môžeme získať vyzretý stabilizovaný kompost už v priebehu 3-6 mesiacov.

Zrelý kompost Na kompostovacom procese sa okrem baktérií a húb podieľajú aj drobné živočíchy, ktoré do kompostu prichádzajú postupne a postupne ho opúšťajú. Sú to larvy hmyzu, roztoče, chvos-toskoky, mnohonôžky, dážďovky. Poslednou, ktorá sa v komposte nachádza, je dážďovka hnojná, ktorá vytvára jemnú drobovitú štruktúru výslednej hmoty. Ak už teda v komposte nenachádzame žiadne živočíchy, mal by byť zrelý a vhodný na použitie v záhrade. Aby sme však mali istotu, urobíme test.

Test klíčivosti Do plytkej misky nasypeme vrstvu kompostu, jemne utlačíme, vysejeme rýchlo klíčiace seme-ná žeruchy. Jemne zalejeme a uložíme na slnečné teplé miesto za oknom.Po 3-5 dňoch rastliny vyklíčia, po 7 dňoch majú rastlinky okrem klíčnych lístkov aj po dva pravé lístky. Ak bol kompost zrelý, vyklíčili takmer všetky semená, rastlinky sú sýtozelené, pevné, vitálne.Ak kompost nie je dostatočne vyzretý, vyklíči iba časť semien, rastliny sú bledé až hnedas-té, padajú v „hniezdach“. Nezrelý kompost je fytotoxický.

Kompost používame ako hnojivo Aplikujeme ho na pôdu na jar alebo na jeseň. Na jeseň použijeme 3-4 litre kompostu na 1 m2 pôdy, necháme ho na povrchu. Topiaci sa sneh ho na jar dopraví do potrebnej hĺbky. Lepšie je hnojiť na jar. Na pripravený záhon rozsypeme rovnaké množstvo kompostu, opatrne ho za-pracujeme hrabličkami do hĺbky max. 5 cm. Kompost nedávame do spodných vrstiev pôdy, nezarýľujeme. Aj nezrelý kompost môžeme použiť na hnojenie. V tomto prípade ho dávame k ovocným a okrasným stromom a kríkom. Pod korunu dáme 5 cm vrstvu kompostu, necháme ho na po-vrchu pôdy a vplyvom tepla a dažďa bude rozklad pomaly pokračovať, až všetky časti zhnijú a stanú sa súčasťou pôdy.

3. Ekologické pestovanieNávod: Do zdravej pôdy vysejeme zdravé semená a za priaznivých poveternostných podmie-nok nám z nich vyrastú zdravé rastliny, zdravé plody.

Jednoduché? Áno, vo voľnej prírode to naozaj presne takto funguje. Rastliny si samé vybe-rajú miesto, ktoré je pre ne najvhodnejšie. Vyrastú a prinesú plody aj bez nášho pričinenia. Kríky a stromy sa dožijú v dobrom zdraví mnoho rokov. Kvety sú opeľované prirodzenými opeľovačmi, škodcovia majú svojich predátorov.

V porovnaní s voľnou prírodou je naša záhrada malá. Skúsme napriek tomu vytvoriť v nej podmienky pre zdravý rast rastlín.

Aké máme možnosti, ak chceme pestovať ekologicky?• Využívame prirodzené vlastnosti pôdy• Hnojíme kompostom• Využívame alelopatické vzťahy• Používame zelené hnojenie

Obhajoba burínNesprávny postoj: pôda musí ostať čistá, bez burín. Často prevláda názor, že buriny ochudobňujú kultúrne rastliny o živiny, kradnú im vlahu, svetlo, priestor, brzdia ich rast svojimi výlučkami, napomáhajú šíreniu chorôb. Hneváme sa, že sa tak rýchlo rozmnožujú. Obhajoba burín: 1. obsahujú veľké množstvo

živín, využijeme ich do kompostu, na nastielanie, na kŕmenie zvierat, môžeme si nimi obohatiť stravu

2. vlahu si dokážu zabezpečiť z veľkých hĺbok, burinou zatienená pôda tak rýchlo nevyschne

3. vysoké a kvitnúce buriny likvidujeme v komposte, v medziriadkoch nijako nezacláňajú zelenine

4. niektoré buriny vieme využiť ako liečivky, urobiť z nich výluh na postrek proti škodcom

5. výlučky koreňov burín nie sú o veľa „škodlivejšie“ ako výlučky užitočných rastlín, je treba poznať ich vplyv a správne kombinovať buriny so zeleninou a ovocninami

6. choroby a škodcovia burín sa prenášajú na príbuzné rastliny podobne, ako je to u kultúrnych rastlín

7. rýchlejšie rozmnožovanie burín nastáva vtedy, keď je na to vhodné počasie, a vtedy aj ostatná zelenina rastie lepšie a rýchlejšie

Na záver: burina je potravou a úkrytom mnohým živočíchom. Ak však máme poctivo vypletú, čistú záhradu, neostane týmto tvorom nič iné, len sa pustiť do našej zeleninky a ovocia.

Page 4: biopestovanie-sosna.pdf

6 7

do konca leta prázdne miesta alebo dokonca celé plochy. Na tieto miesta vysejeme strukovi-ny ako zelené hnojivo (hrach bôb, viku, hrachor, horčicu). Neskoro na jeseň ich zapracujeme do pôdy.Podobne po zbere neskoršej zeleniny koncom leta môžeme vysiať ozimné rastliny (napr. repku). Tieto na záhone necháme prezimovať. Na jar počkáme, kým vytvoria bohatú zelenú masu, ktorú zapracujeme do pôdy. Následne na toto miesto vysádzame neskorú kapustu, kel, ale aj uhorky alebo rajčiaky.

Rastliny, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy: bôby, ďateliny, fazule, hrachy, komonica, lucer-na, vika. Tieto rastliny môžeme používať ako zelené hnojivo. Vysievaním rastlín na zelené hnojenie dosiahneme trvalé zakrytie pôdy, chránime ju tým pred vysúšaním, splavovaním prívalovou vodou, pred odnášaním vetrom. Po zapracovaní zelenej hmoty sa pôda obohatí o živiny, stane sa tiež ľahšou, ale zároveň lepšie zadržiava vodu.

MulčovanieMulčovanie je aktivita, ktorá je na začiatku, kedy zakladáme záhradu, považovaná za najdô-ležitejšiu. Pôda v záhrade je často neúrodná, rýchlo sa vysušuje, zarastá burinou, ktorú nie vždy potrebujeme v takom množstve. Mulč je akýkoľvek pokryv pôdy rôznym organickým materiálom. Mulčovať môžeme slamou, lístím, pokosenou trávou, kôrou stromov, rastlinným odpadom, ale aj kartónom (bez potlače). Mulčovanie je prirodzený proces, ktorý môžeme vidieť v prírode: opadané lístie v lese, na jeseň odumretá tráva na lúkach. A z tohto „odpadu“ vzniká nová pôda. Mulčovaním ušetríme nielen náklady na hnojenie, ušetríme si mnoho práce s okopávaním a zalievaním a príroda sama vytvorí tie najvhodnejšie podmienky pre rast zdra-vých rastlín. Podrobný postup pre dobré mulčovanie je uvedený na www.ekozahrada.com.

Mulčovanie má niekoľko výhod:• predovšetkým chráni pôdu pred vysychaním (v prírode sa nevyskytuje odkrytá pôda)• vytvára priaznivú mikroklímu pre tvorbu korienkov• výrazne obmedzuje klíčenie semien a rast burín• postupným rozkladom mulču sa vytvára humus, vzniká pôda• nie je potrebné vykonávať „údržbu“ medziriadkov (nemusíme okopávať, vyplievať, polievať)• niektoré rastliny s pomocou mulču vyrastú aj tam, kde sa im predtým vôbec nedarilo.

Biologická ochrana pred škodcami a chorobamiPlatí: najlepšia ochrana je prevencia. Možno sme si to neuvedomili, ale v predchádzajúcich kapitolách sme už vlastne o prevencii hovorili. Stručne si zhrnieme nepriame metódy ochrany rastlín pri ekologickom pestovaní:1. úrodná, živá pôda – pravidelný prísun živín, šetrné spracovanie pôdy, zabránenie utláčaniu,

trvalé zakrytie pôdy (rastlinami, mulčom)2. harmonická výživa rastlín – povrchové zapracovanie kompostu alebo zeleného hnojiva3. správna voľba plodín – správna voľba vzhľadom k stanovišťu, vhodné odrody, zdravé osi-

vo, staré, odolné odrody4. správne pestovateľské postupy – zmiešané kultúry, správny sled, vhodný termín pre výsev

a výsadbu5. podpora užitočných organizmov – biokoridory, divočinka, sprievodné rastliny

Niekedy sa v záhrade vyskytnú malé „nehody“. Napriek našim snahám môže sa stať, že vply-vom nepriazne počasia alebo iným nepredvídaným okolnostiam rastliny ochorejú alebo ich napadnú škodcovia. Vo väčšine prípadov netreba podľahnúť panike ani pokušeniu siahnuť na „rýchlu“ pomoc v podobe akýchkoľvek chemikálií. Skôr, než podnikneme čokoľvek:

Sirup z materinej dúšky Suroviny:Kvety a stonky meterinej dúšky Recept:kvety a stonky naložíme do pohára, prevrstvíme cukrom a silne natlačíme. Necháme tri týždne stáť na slnečnom mieste. Po scedení treba cukrom presýtené stonky a kvety opláchnuť vodou a vodu pridať do sirupu. Sirup sa pomaly zahusťuje na sporáku. Nesmie vrieť. Sirup nemá byť prihustý Pôsobí pri dýchacích ťažkostiach.

Cukríky proti kašľu – sirupSuroviny:Hrsť lipového kvetu, hrsť materinej dúšky, 100 g medu, 120 g kockového cukru, šťava z jedného citróna. Recept:Hrsť lipového kvetu, hrsť materinej dúšky, uvaríme veľmi silný nálev ( bylinky sparíme vodou a necháme 10 minút lúhovať). Dve lyžice nálevu zmiešame s medom, kockovým cukrom a citrónovou šťavou. Varíme na miernom ohni asi 40 minút (kým kvapka na tanieri nezačne tuhnúť). Z potravinárskej fólie alebo alobalu nastriháme štvorce a do ich stredu dávame lyžičkou kopček horúcej hmoty. Vyrobíme cukríky, ktoré po vychladnutí uložíme do uzavretej nádoby, aby nezvlhli. Pôsobí ako výborný prostriedok pri prechladnutí.

1. Rastliny, ktoré pestujeme pre koreň, vysádzame do susedstva s takými, z ktorých budeme využívať nadzemné časti.

2. Rastliny druhovo príbuzné nepestujeme blízko seba. Majú rovnaké nároky, napádajú ich rovnakí škodcovia a choroby.

3. Na ochranu proti škodcom a chorobám vysádzame do blízkosti zeleniny aromatické rastli-ny.

4. Kombinujeme také rastliny, ktoré majú rovnaké nároky na pôdu aj vlahu.Samozrejme, aj pri týchto pravidlách existujú výnimky. Preto nebudeme pokladať za nedosta-tok, ak sa nám nepodarí dodržať vždy všetky štyri pravidlá.

V zdravej záhrade budeme rastliny pestovať v zmiešaných kultúrach. Nasledujúca tabuľka je pomocníkom, ktorý ukazuje, koho s kým možno pomiešať a tiež nevhodné, vzájomne sa nepodporujúce susedstvá, ktorým sa budeme pri vysádzaní vyhýbať.Dobrou kombináciou rastlín je mrkva a cibuľa. Mrkva rastie koreňom do hĺbky a vňaťou do šírky, cibuľa je v pôde plytko, nadzemný priestor využíva iba úzkymi listami. Mrkva svojou vôňou odpudzuje kvetárku cibuľovú, škodcu, ktorý napáda cibule. Cibuľa na oplátku odháňa mušky vrtivky mrkvovej, ktorej larvy vyžierajú chodbičky v koreňoch mrkvy. Potiaľ je všetko v poriadku, rastliny si navzájom pomáhajú. Avšak tieto druhy majú úplne iné nároky na vlahu. Tento rozdiel vyriešime jednoducho tak, že v záhone uprostred vysejeme dva rady mrkvy a v prípade potreby budeme zalievať medzi rady. Cibuľu vysejeme na okraj záhonu, kde pôda po daždi uschne rýchlejšie a nehrozí zahnívanie cibúľ.Iným príkladom je susedstvo póru a zeleru. Obe rastliny majú vysoké nároky na vlahu. Pri kyp-rení alebo okopávaní môžeme pôdu k póru prihŕňať (pekne sa vybieli), zatiaľ čo zeler musíme odhŕňať, aby narástli veľké buľvy.Pri rešpektovaní „dobrých“ susedstiev si môžeme napríklad vysiať – vysadiť „polievkový“ zá-hon alebo záhon „šalátový“. Zaujímavý je aj bylinkový záhon, liečivky a koreniny sa vzájomne dobre znášajú, navyše takýto záhon je aj veľmi pekný a voňavý. (Záhonom samozrejme rozu-mieme nepravouhlý, rôzne členitý priestor.)

Mimoriadne priaznivé rastlinné spoločenstvá:karotka s cibuľourajčiaky s cibuľourajčiaky s petržlenomšalát s reďkovkouhrášok so zeleromzemiaky s hlúbovinami

Mimoriadne nepriaznivé rastlinné spoločenstvá:fazuľa s cibuľoukapusta a kel s cibuľoupetržlen s hlávkovým šalátomcvikla s rajčiakmirajčiaky s hrachomhrach s fazuľoučervená kapusta s rajčiakmizemiaky s cibuľou

Zelené hnojenie Vysiatím niektorých rastlín, ich následným skosením alebo zaoraním či zapracovaním do pôdy môžeme záhrade dodať v krátkom čase určité konkrétne živiny podľa toho, akú následnú plo-dinu chceme pestovať. Po zbere skorých zemiakov alebo inej skorej zeleniny ako je cibuľa, šalát, reďkovka ostávajú

LIEČIVÉ RECEPTY

EchinaceaTinktúru si môžeme pripraviť zo 100 g koreňa alebo 113 g kvetov alebo 125 g listov. Materiál prelejeme asi 400 g, t.j. asi 500 ml čistého liehu s koncentráciou 60 až 65%. Surovina má byť čerstvá - príprava výťažku zo sušenej drogy poskytuje výrobok, ktorý vykazuje menšiu účinnosť. Macerujeme pri izbovej teplote a za občasného pretrepania asi 7 dní. Na 8. deň necháme ustáť a potom prefiltrujeme. S veľkými úspechmi podávame tinktúru z echinacey v zmesi s tinktúrou z leuzey a chinínovníka. - tinktúra z echinacey 50 g - tinktúra z leuzey 40 g - tinktúra z chinínovníka 10 g Dobre premiešame a podávame ráno a popoludní, ženám 20 až 25 kvapiek a mužom 30 až 35 kvapiek ako imunostimulans, antistresor, na podporu trávenia a látkovej výmeny. Podávame v dĺžke minimálne 3 a maximálne 6 týždňov.

Hluchavkový med - sirup Suroviny:4 plné hrste kvetov hluchavky, 1/2 litra vody, 1 kg cukru, 3 citróny Recept:Kvety posypeme cukrom, pokvapkáme šťavou z jedného citróna, premiešame a necháme pol dňa stáť. Potom zmes uvaríme s vodou a po vychladnutí precedíme. Získanú šťavu uvaríme s cukrom a zo šťavou z dvoch citrónov. Necháme vychladnúť a potom opäť pomaly zahrievame až k bodu varu a opäť necháme vychladnúť. Postup opakujeme potiaľ, pokiaľ nezačne tekutina medovatieť. Potom ju horúcu nalejeme do nahriatych sklených pohárov, pevne uzavrieme a otočíme dnom hore. Pôsobí pri nachladnutí a kašli.

Page 5: biopestovanie-sosna.pdf

8 9

• Analyzujme, prečo k napadnutiu došlo,• Zvážme možné dôsledky napadnutia,• Zistime, či je možné urobiť nepriame opatrenia na nápravu škôd,• Vezmime do úvahy možný prirodzený ústup choroby alebo škodcov.

V prevencii proti napadnutiu škodcami môžeme použiť netkanú textíliu, ktorou prikryjeme ohrozený záhon. V čase náletu hmyzu, ktorý kladie vajíčka, môžeme rozvešať lepové doštičky alebo pripevniť lepové pásy. Dajú sa bežne kúpiť a sú vo farbách, ktoré priamo lákajú konkrét-ny druh škodcov (žlté proti moliciam na paprike, biele proti vrtivke čerešňovej). Priama biologická ochrana spočíva v použití prípravkov, ktoré sú na biologickej báze. Sú to rôzne dravé roztoče, parazitický hmyz, ktoré sa nasadia do napadnutého porastu. Využívajú sa tiež prípravky s baktériami, ktoré napádajú konkrétneho škodcu (bacilus thuringiensis proti húseniciam mlynárika kapustného). Olejové postreky zabraňujú dýchaniu v nakladených va-jíčkach a škodca sa nevyliahne.

Tu je niekoľko dobrých rád proti najznámejším škodcom a chorobám v záhradách. Uvedené rastliny vysievame alebo vysádzame do susedstva s často napádanými rastlinami / porastmi. Výluhy použijeme ako zálievku na koreňový systém.

ŠKODCA OCHRANNÉ RASTLINY

mlynárik kapustný mäta, šalvia, rajčiak, tymian, palina

listové vošky lienky, kapucínka, výluh zo žihľavy

roztoče maliny

osy vratič

skočky výluh z bazy čiernej, palina pravá, mäta, cibuľa, cesnak, šalát

mravce levanduľa, poľný šalát, vratič

myši cesnak, korunka kráľovská, skorocel kopijovitý, komonica lekárska

múčnatka cesnak, pažítka, bazalka

vŕtavka mrkvová cibuľa, šalvia

hubové choroby pažítka, praslička roľná

plesne cibuľoviny

krty do otvoru vložiť kvety bazy čiernej

slimáky vysušené rozdrobené vaječné škrupiny, popol z dreva, piliny

Čaj na prečistenie organizmu - bylinkový odvar Suroviny: Zmes 1.: 2 diely rascových semien, 1 diel feniklových semien, 2 diely anízových semien. Zmes 2.: 4 diely žihľavy, 3 diely harmančeka, 3 diely sirôtky roľnej, 3 diely trnkových kvetov, 1 diel šalviových kvetov, 1 diel yzopuRecept:Polievkovú lyžicu zmesi 1 krátko prevarte v litri vody a na 3 polievkové lyžice zmesi 2. Nechajte 10 minút lúhovať a mierne prislaďte medom. Pôsobí ako vhodný prostriedok na prečistenie organizmu.

PRACOVNÁ ÈASŤ

Aktivita 1: OchutnávanieCieľ: Ochutnávanie bio produktov a konvenčného ovocia a zeleniny so zatvorenými

očami a opis – hodnotenie vnemovVek: 12 - 15Predmety: prírodopis / biológiaTrvanie: 45 min.Miesto: triedaPomôcky: Bio ovocie a zelenina (najlepšie čerstvé, priamo zo záhrady), ovocie a zelenina z

hypermarketu

Úvod k aktiviteZelenina, ktorá sa predáva v obchodných domoch, už takmer nemá nič spoločného s pôvod-nou zeleninou. Je plná rôznych chemikálií, často sa pestuje vo fóliovníkoch alebo dokonca v hydropóniách – vodných výživných roztokoch. Ovocie sa bežne strieka aj 20-krát za sezónu. Teda, je to čistá „umelina“ a tomu zodpovedá aj „chuť“. Stratégia je postavená na jednodu-chej fi nte – väčšina ľudí posudzuje tovar podľa vzhľadu – čím väčšia a vyfarbenejšia zeleni-na, tým sa ľahšie predá. Problém je v tom, že tá zelenina je veľká preto, lebo je plná vody a vyfarbená preto, lebo sa často používajú chemické látky na „vylepšenie“ farby. Človek, ktorý si navykne na takúto zeleninu pomaly zabudne, ako chutí pravá, čerstvá zelenina – a to je už naozaj problém!Prirodzená zelenina možno nie je taká obrovská, „dokonale“ formovaná s jednotným vzhľa-dom. Ale tá chuť... tá je neporovnateľná! Je to chuť živej potravy, v ktorej môžete cítiť arómy a chute, aké v tých umelinách nikdy nenájdete. Človek najlepšie vníma vône vtedy, keď má zavreté oči. A vtedy sa nenechá oklamať vzhľa-dom toho, čo ochutnáva. Preto je dôležité, aby sa rozdiely medzi prirodzenou zeleninou a ovocím skúmali so zatvorenými očami.

PostupŽiakov rozdeľte do dvojíc. V každej dvojici jednému zaviažte oči a druhému dajte pero a papier. Pred každú dvojicu dajte dve misky – v jednej budú čerstvé kúsky ovocia a zeleniny z nejakej záhrady, kde sa nepoužívajú chemikálie, v druhej kúsky ovocia a zeleniny z hypermar-ketu. Ten so zaviazanými očami najprv ovonia a ochutná kúsky z jednej misky a popíše tomu druhému svoje vnemy. To isté spraví pri druhej miske. Na záver porovná, čo cítil pri jedení kúskov z prvej a potom druhej misky.Obmena: Môže sa ochutnávať aj s otvorenými očami, a vtedy sa môže hodnotiť aj vzhľad ovocia a zeleniny (prirodzený / neprirodzený).

Aktivita 2: Hnojíme kompostom Cieľ: Zlepšiť kvalitu veľmi zlej pôdy pridávaním kompostuVek: 12 - 15Predmety: prírodopis / pestovateľské práceTrvanie: 45 min.Miesto: záhrada, dvorPomôcky: Vidly alebo rýľ, lopata, hrable, vedierko, preosiaty kompost, pracovný list, ceruzka.

Page 6: biopestovanie-sosna.pdf

10 11

Úvod V minulom roku sme záhradný odpad dávali do kompostovacieho zásobníka. Aj bez nášho ďalšieho pričinenia za pomoci mnohých živočíchov dnes máme vyzretý kompost – veľmi kva-litné hnojivo. Darujme ho zemi, zmeňme neúrodnú hlinu na živú pôdu.

Úloha:Pozorujte, ako sa zmenia fyzikálne vlastnosti pôdy na rôznych miestach školského pozemku.

Postup:Na školskom pozemku si vyhliadneme 3 rovnako veľké plochy (cca 2-3 m2) s rôznou kvalitou pôdy: 1. orná pôda – v školskej záhrade, kde sa pravidelne pestuje zelenina, príp. okopaniny2. silne utlačená hlina – napr. ušľapaný chodník, miesto, na ktorom bol uložený nejaký mate-

riál a podobne3. zliata, vodou zmývaná pôda – pod odkvapom, pod okrajom striešky

1. Porovnajte vlastnosti ornej pôdy pred pridaním kompostu a po zapracovaní 4 litrov preo-siateho kompostu na 1 m2. Kompost rovnomerne rozsypte po povrchu a jemne zapracujte hrabličkami.

2. Utlačenú hlinu najprv plytko prerýľujte. Postupne pridávajte kompost: najprv rovnaké množ-stvo, ako ste pridali do ornej pôdy. Zapracujte motykou. Potom pridajte ešte raz rovnaké množstvo a zapracujte hrabľami. Porovnajte štruktúru hliny.

3. V prípade zliatej, zmývanej pôdy postupujte ako v bode 2. Porovnajte stav pred a po apli-kovaní kompostu.

Všetky pozorovania zapíšte. Vzdušnosť a vlhkosť určte relatívne vzhľadom k ostatným dru-hom a zapíšte číslom (1- najnižšia, 8 – najvyššia). Skúste z pôdy utvoriť malú guľôčku/ľahké pôdy, valček/stredne ťažké pôdy, valček stočený do kruhu/ťažké až veľmi ťažké pôdy. Od-hadnite, čo by bolo možné v jednotlivých typoch pôdy pestovať (napr. zelenia, ovocné stromy, okrasné kríky), príp. či je vôbec vhodná na pestovanie kultúrnych rastlín.

Druh pôdy Vzdušnosť (1 – 8) Vlhkosť (1 – 8) Dá sa z nej utvoriť Dá sa v nej pestovať:

Orná pôda

Orná pôda po

pridaní kompostu

Utlačená hlina

Utlačená hlina

po pridaní prvej

dávky kompostu

Utlačená hlina

po pridaní druhej

dávky kompostu

Zlievaná pôda

Zlievaná pôda

po pridaní prvej

dávky kompostu

Zlievaná pôda

po pridaní druhej

dávky kompostu

Aktivita 3: Kompostovisko nie je smetisko

Cieľ: Zistiť stupne rozkladu bioodpadu v procese kompostovaniaVek: 10 - 15Predmety: prírodopis / biológia / pestovateľské práceTrvanie: 45 min.Miesto: školské kompostoviskoPomôcky: Vidly alebo rýľ, lopata, vedierko alebo kartónová škatuľa od topánok, pracovný

list, ceruzka.

ÚvodV záhrade a v domácnosti / v škole počas celého roka zbierame zvyšky rastlín, plodov, po-kosenú trávu, lístie a ukladáme ich do kompostovacieho zásobníka alebo na kompostovaciu hrobľu. Už vieme, že to nie je odpad, ale užitočná surovina, z ktorej získame kompost – veľmi kvalitné hnojivo. Poďme sa spolu pozrieť, ako k premene dochádza, kto sú tí „robotníci“, ktorí vyrobia kompost.

Úloha:1. Pozorujte život v jednotlivých vrstvách a zapíšte, ktoré organizmy ste našli v jednotlivých

vrstvách2. Pozorujte štádium rozkladu – veľkosť a rozoznateľnosť kúskov bioodpadu v jednotlivých

vrstvácha/ vo vrchnej vrstve (v hĺbke cca 15-20 cm)b/ približne v stredec/ úplne na spodku

Postup:Z jednotlivých vrstiev kompostu postupne odoberte asi 3-5 litrov hmoty do vedierka alebo škatule. Pozorujte život v danej vrstve.Z nasledujúceho zoznamu do troch stĺpcov zapíšte organizmy a živočíchy, ktoré ste videli:

Page 7: biopestovanie-sosna.pdf

12 13

Ktoré organizmy ste nenašli? Čo si myslíte, prečo sa v komposte nenachádzali? Porozmýšľaj-te vzhľadom na ich spôsob života.

vrchná vrstva stredná časť spodná vrstva

plesne, mnohonôžky, potkany, larvy, roztoče, chvostoskoky, stonožky, žaby, jašterice, slimá-ky, huby, slizniaky, baktérie, myši, húsenice, dážďovky hnojné, hraboše, hmyz, hady. Priraďte štádium rozkladu rastlinných zvyškov k jednotlivým vrstvám, v ktorých ste ich na-šli: konáriky, rozpadávajúce sa tkanivá, veľké kusy, rozoznateľné farby, pôda, kamene, tráva, drobné hrudky, ťažko rozoznateľné telá rastlín, hlina, stmelené kusy z viacerých rastlín.

Page 8: biopestovanie-sosna.pdf

Materiál bol pripravená v rámci projektu “Growing Home”, Grundtvig Project 2011-2013

Za obsah tohto materiálu zodpovedá autor a Európska komisia ani Národná agentúra nenesú zodpovednosť za použitie týchto informácií.

SOSNA, o.z.Okružná 17044 31 Družstevná pri Hornáde

T: +421 55 6251903W: www.sosna.skF: facebook-com/ekocentrum.sosna