Biatec č. 4/2003

1

BIATEC, ročník 11, 4/2003

Obsah

ROZHOVORAlica Polónyiová / Desať rokov slovenskej meny / 2

NA AKTUÁLNU TÉMUIng. Dagmar Andrášiková / Účtovníctvo bánk a niektorých finančných inštitúcií od roku 2003 / 5

EURÓPSKA ÚNIAIng. Zora Komínková, CSc. / Verejné financie v EÚ:Pravidlá pre fiškálnu politiku v podmienkach menovej únie / 10

doc. Ing. Milan Šikula, DrSc. / Vstup Slovenska do Európskej únie – Východiská a šance / 16

LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIEJUDr. Soňa Tóthová / Výklad pojmov / 20

PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVIng. Anetta Čaplánová, PhD. / Knut Wicksell / 21

GALÉRIA OSOBNOSTÍMgr. Miloš Mazúr / Vojtech Krajčovič / 25

KOMERČNÉ BANKOVNÍCTVOIng. Viktória Bobáková, CSc. / Možnosti zvyšovania rentability komerčnej banky / 26

INFORMÁCIEZ rokovania Bankovej rady NBS / 30

Prehľad vzdelávacích podujatí odboru Inštitútu bankového vzdelávania NBS na II. štvrťrok 2003 / 31

VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEHO A MENOVÉHO VÝVOJA SR / 32

BIATECOdborný bankový časopisapríl 2003

Vydavateľ: Národná banka SlovenskaRedakčná rada: Ing. Marián Jusko, CSc. (predseda),

Mgr. Soňa Babincová, PhDr. Eva Barlíková, prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc., Ing. Štefan Králik, Ing. Jozef Kreutz, doc. Ing. Jozef Makúch, PhD.,doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBA, Ing. Monika Siegelová, doc. Dr. Ing. Vladimír Valach

Redakcia: šéfredaktorka: Mgr. Soňa Babincová � 5787 2150, fax: 5787 1127

zástupkyňa šéfredaktorky: Ing. Alica Polónyiová � 5787 2153

výtvarná redaktorka: Anna Chovanová� 5787 2152

Adresa redakcie: Národná banka Slovenskaredakcia BIATEC, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava

Objednávky na inzerciu prijíma redakcia: � 5787 2152e–mail: [email protected]čet vydaní: 12-krát do rokaCena výtlačku: 19,10 Sk + poštovnéRočné predplatné: 229 Sk + poštovnéTlač: i + i print, spol. s r. o.

Mlynské Luhy 27, 821 05 BratislavaObjednávky na predplatné v SR a do zahraničia,reklamácie, distribúcia:� 5024 5239PONS, a. s., Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava Termín odovzdania rukopisov: 7. 4. 2003Dátum vydania: 22. 4. 2003Registračné číslo: MK SR 698/92

ISSN 1335 - 0900

Foto na obálke: Pavel Kochan – Ilustrácia k 10. výročiuslovenskej meny. Prvou slovenskou menou boli federálnebankovky označené kolkom Slovenskej republiky.

A full English-language version of this paper is available on the web site of the National Bank of Slovakia:http://www.nbs.skAnglická verzia časopisu je publikovaná na internetovej stránkeNárodnej banky Slovenska: http://www.nbs.sk

Všetky práva sú vyhradené. Akékoľvek reprodukcie tohtočasopisu alebo jeho časti a iné publikovanie vrátane jeho elek-tronickej formy nie sú povolené bez predchádzajúceho písom-ného súhlasu vydavateľa.

Kedy sa začali prípravysúvisiace s novou menouSlovenskej republiky?

V priebehu roku 1992sme zachytili určité politic-ké signály, že časom môžeprísť k rozpadu federácie.V tejto súvislosti bolopotrebné a správne ohod-notiť riziká, ktoré by z tohovyplývali a pripraviť sa nane. V tom čase sa intenzív-ne pracovalo na prípravenovej federálnej meny. Malo ju tvoriť šesť bankoviek – dvečeské, dve moravské a dve slovenské. Kolegovia z Ústre-dia Štátnej banky česko-slovenskej k nám začali posie-lať na úvodné konzultácie zahraničné firmy zaoberajúcesa tlačou bankoviek. Na Slovensku sme nemali v tejtooblasti žiadne skúsenosti, ani odborníkov na prípravua tlač bankoviek. V diskusiách so zahraničnými firmamisme sa naučili, čo všetko s výrobou moderných banko-viek súvisí.

Na jeseň 1992 bolo jasné, že ak dôjde k rozdeleniufederácie, slovenské bankovky sa budú tlačiť v zahraničí,keďže sme nemali a ani nemáme vlastnú tlačiareňa česká tlačiareň potrebovala kapacitu na tlač českejmeny. O výrobu a dodávku mincí sme sa neobávali, počí-tali sme s tým, že v prípade potreby sa budú raziť v krem-nickej mincovni, ktorá nám určite vyjde v ústrety a urobív tejto oblasti maximum.

Očakávali sme, že k menovej odluke príde takskoro po rozdelení Česko-Slovenskej federatívnejrepubliky?

Ako člen Bankovej rady Národnej banky Slovenskasom bol aj členom Menového výboru a zúčastnil som sana všetkých jeho rokovaniach. Bolo jasné, že k rozpadumenovej únie príde skoro. Očakávali sme, že možno užzačiatkom januára 1993. Ôsmy február bol pre nás prija-teľný a poskytol nám dostatočný časový priestor na to,aby sme dokázali vytvoriť okolkované obeživo.

Kolkovanie česko-slo-venských bankoviek bo-lo osobitnou kapitolouvývoja slovenskej meny.Čo všetko s tým súvi-selo?

V závere novembra 1992sme už mali jasnú predsta-vu, ako budeme postupo-vať v prípade rozdeleniafederácie a vzniku samo-statnej Slovenskej republi-ky. Možností bolo viacej –

natlačiť dočasné obeživo, tzv. kupóny, prípadne označiťjestvujúce federálne bankovky kolkami alebo prítlačou,alebo v prípade dostatočného časového priestoru vytlačiťnové obeživo. Kupóny sme zamietli pre nedostatočnýpočet ochranných prvkov. Uvažovali sme nad rozličnýmiprítlačami, tie by sa však na použité obeživo nedali apli-kovať. Rozhodli sme sa, že na oddelenie slovenskej menyod česko-slovenskej i od českej použijeme samolepiacekolky. Nebola to ale jednoduchá záležitosť, lebo aj kolokmusí spĺňať určité kritériá, musí mať napríklad primeranýpočet bezpečnostných prvkov. Navyše sme chceli, abyokolkované bankovky boli spracovateľné na zariadeniach,ktoré sme mali k dispozícii. V rámci dobrých vzťahov s tla-čiarňou cenín Prompt sme dostali návrh slovenských kol-kov, ktoré sa mali používať v úradnom styku, a tento návrhsme po úprave použili. Kolky sa tlačili v Kanade a prvádodávka prišla na Slovensko koncom decembra 1992.

S kolkovaním česko-slovenských bankoviek, ktoré boliv zásobách NBS, sme začali 13. januára 1993, no prí-rastky boli po prvých dňoch dosť malé. Napríklad hranicu10 mld. Sk, t. j. asi 2 000 Sk na obyvateľa, sme prekroči-li až 25. januára, ale o päť dní to bolo už 20 mld. Sk a kudňu menovej odluky viac ako 27 mld. Sk. Bolo trebavytvoriť určitý systém, pretože sa kolkovalo popri ostatnejpráci. Pracovníci banky odpracovali na kolkovaní banko-viek množstvo hodín. Kolkovalo sa takmer všade. Výraz-ne nám pomohla Všeobecná úverová banka, v menšejmiere aj Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojovábanka. Vďaka tomuto nasadeniu sa menu podarilo pri-

2 ROZHOVORDESAŤ ROKOV SLOVENSKEJ MENY


DESAŤ ROKOV SLOVENSKEJ MENY

Začiatkom tohto roku sme si pripomenuli desiate výročie vzniku Slovenskej republiky a tiež Národ-nej banky Slovenska ako centrálnej banky štátu. K základným atribútom štátnej suverenity patrí

nepochybne vlastná mena. V tejto súvislosti sme požiadali o rozhovor Ing. Jána Mathesa, vrchnéhoriaditeľa peňažného úseku a člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ktorý stál pri zrode

novej slovenskej meny a riadil činnosti, ktoré súviseli s jej uvedením do peňažného obehu.

praviť načas. Treba poďakovať všetkým, ktorí sa na tompodieľali.

Výmena federálnych česko-slovenských bankoviek zabankovky označené slovenským kolkom sa pre fyzickéosoby uskutočnila v dňoch 4. až 6. februára 1993. Počasnej dala NBS do obehu 76 miliónov kusov bankoviekv hodnote 24 mld. Sk. Priemerná výmena na jednéhoobyvateľa bola 4 500 Sk.

Kolkované bankovky mali len dočasnú platnosť,Národná banka Slovenska ich postupne vymieňalaza nové slovenské bankovky...

Súčasne s prípravou na kolkovanie federálnych banko-viek prebiehali intenzívne prípravy novej, trvalej sloven-skej meny. Renomované svetové tlačiarne odhadovaličas potrebný na celý projekt asi na dva roky. My sme alez viacerých dôvodov potrebovali novú menu do jesene,teda o 10 – 11 mesiacov.

Pre krátkosť času sme sa rozhodli nevypisovať súťažpre väčší okruh umelcov. Oslovili sme akad. maliaraJozefa Bubáka, jedného z účastníkov posledného tendrana prípravu nových federálnych bankoviek, ktorý nazáklade nášho tematického zadania vo veľmi krátkomčase 2 – 3 mesiacov vypracoval návrhy na päť bankoviek.Do intenzívnej spolupráce sme zapojili aj tlačiarne a Štát-nu mincovňu v Kremnici. Rozhodli sme sa pre tri tlačiar-ne, pretože sme chceli rozložiť vysokú prácnosť a časo-vú náročnosť, ktorá s výrobou bankoviek súvisí. Ukázalosa, že to bolo správne rozhodnutie. Okrem iného smemali možnosť čiastočne nahliadnuť aj do cenovej politikyjednotlivých tlačiarní a výrobu bankoviek sa nám podari-lo zrealizovať za skutočne výhodných podmienok. Kon-com augusta 1993 sme vydali do obehu prvú päťdesiat-korunovú bankovku. Za ňou nasledovali ďalšie štyri, ktorév roku 1993 uzavreli základný rad bankoviek.

Podobná bola situácia s výrobou mincí. Požiadali smemincovňu, aby pracovníci jej umeleckého ateliéru pripra-vili návrhy budúcich slovenských mincí. V užšom výberenapokon zvíťazili návrhy Drahomíra Zobeka. Prvá mincabola uvedená do obehu už 8. februára 1993, v deň meno-vej odluky. Bol to desaťkorunák, ktorý v obehu nahradilneokolkované federálne desaťkorunové bankovkya mince s portrétmi Masaryka, Štefánika a Rašína. Celýrad slovenských mincí sa uzavrel 29. októbra 1993 vyda-ním mince s nominálnou hodnotou 10 halierov.

Bez zbytočnej skromnosti môžem povedať, že sa námpodarilo v doslova rekordnom čase, za necelých desaťmesiacov od menovej odluky vytvoriť konzistentný radbankoviek a mincí, spĺňajúcich na vtedajšie, ale i súčas-né pomery vysokú úroveň výtvarného riešenia, dizajnua ochrany proti falšovaniu.

S uvedením hotovostných peňazí do obehu súvisíaj ich spracovanie a riadenie peňažného obehu...

S riadením peňažného obehu, skladovaním a spraco-

vaním bankoviek a mincí sme mali dosť dobré skúsenos-ti. ŠBČS, a teda aj jej hlavný ústav pre SR v Bratislavepoužívali už od roku 1979 najmodernejšie stroje na spra-covávanie peňazí a približne od roku 1988 ústredie úplnezverilo riadenie hotovostného peňažného obehu Hlavné-mu ústavu ŠBČS pre SR. V tomto smere sme malipotrebné poznatky, technické, materiálne i personálnevybavenie na celom území SR, ale po delimitácii majetkuŠBČS v roku 1990 na štátne peňažné ústavy (VÚB Bra-tislava, KB Praha a IRB Praha) nám zostala jedna budo-va na Štúrovej ulici v Bratislave a jedna budova v BanskejBystrici. Nemali sme trezory, nemali sme uschovaciea spracovateľské miesta, prišli sme o ľudí. Všetko smeprenechali komerčnému sektoru. Preto sme ako zakla-dajúci subjekt poverili Všeobecnú úverovú banku správouzásob slovenských peňazí. Súčasne, ešte počas federá-cie, sme začali budovať uschovacie a spracovateľskémiesta, a tak ešte pred vznikom NBS sa nám podarilovybudovať veľký trezor v Banskej Bystrici, trezor naTomášikovej ulici v Bratislave, a začali sme s prípravouvýstavby budovy pobočky v Košiciach.

Ako som povedal, okrem NBS vykonáva správu zásobslovenských peňazí aj Všeobecná úverová banka,v súčasnosti v štrnástich poverených pobočkách. Tentovzťah funguje na komerčnom princípe a nie je to lacnázáležitosť. Keď dokončíme výstavbu šiestich expozitúr,budeme vykonávať správu zásob sami s použitím výkon-nej techniky, ktorá nahradí doterajšie manuálne spraco-vanie v poverených miestach.

Je centrálna banka schopná pružne reagovať napožiadavky peňažného obehu?

Musí byť schopná. Hotovostný a bezhotovostný peňaž-ný obeh je niečo ako krvný obeh ekonomiky. Musí maťvybudované mechanizmy schopné reagovať na každúsituáciu. V oblasti hotovostného peňažného obehu jepredpokladom bezporuchovosti zabezpečenie optimál-neho množstva peňazí všetkých nominálnych hodnôt vovhodne dislokovaných uschovacích miestach.

Od roku 1989 sa zaoberáme optimalizáciou a budova-ním siete pobočiek a uschovacích a spracovateľskýchmiest na Slovensku. Uskutočnili sme množstvo analýz,porovnávali sme stav a vybavenie uschovacích miestcentrálnych bánk iných štátov. Myslím, že v súčasnostisme schopní operatívne reagovať aj na nepredvídanépožiadavky ktoréhokoľvek regiónu. Treba ale neustáleanalyzovať potreby terénu a dostatočne pružne a efektív-ne reagovať na signály z pobočiek. Inak sa chová naprí-klad východoslovenský región, typicky výdavkový, a inakzápadoslovenský región, typicky príjmový, ktorý vplyvomkoncentrácie ekonomiky, ale aj umiestnenia centrálobchodných bánk v hlavnom meste sťahuje peniazez obehu v Bratislave a prostredníctvom svojej pobočkovejsiete v menšej časti aj z iných častí Slovenska. Pretoželen na pracovisku Hlavná pokladnica, dislokovanomv budove centrály NBS, sme prijali od obchodných bánk

3


ROZHOVORDESAŤ ROKOV SLOVENSKEJ MENY

8 mld. Sk, bolo potrebné neustále dopĺňať stavy zásobv požadovanej štruktúre na celom území Slovenska.

Ďalšou otázkou sú dostatočné zásoby peňazí. Každoroč-ne prerokúvame v Bankovej rade NBS plán tlače a razby,kde sa presne stanoví, aká je potreba bankoviek a mincíjednotlivých nominálnych hodnôt na nasledujúci rok. Pritlači bankoviek sme však odkázaní na zahraničné tlačiarne,ktoré svoje plány pripravujú tak, aby boli maximálne vyťa-žené. Nemohli by teda dostatočne pružne reagovať nanaše mimoriadne požiadavky. Navyše, vypísanie tendraa všetko, čo s tým súvisí, by toto obdobie ešte predĺžilo.

Zo začiatku sme pracovali s dvojročným cyklom pokry-tia potreby peňazí. Rôzne výkyvy v peňažnom obehuspôsobili, že sme prešli na trojročný systém dodávok.Napokon, je to výhodnejšie aj z finančného hľadiska. Tla-číme zásoby bankoviek na tri roky a za základ berieme100 – 150 % množstva, ktoré je v obehu. Nové, modernépriestory na úschovu v budove centrály vytvárajú mož-nosť vykryť akékoľvek výkyvy v priebehu roka, najmäpred Vianocami, keď je tradične potreba hotovostiv obehu najvyššia. Okrem toho časť bankoviek mámev úschove u výrobcu, takže v prípade potreby môžu byťna Slovensku v priebehu dvoch týždňov.

V dodávkach mincí je situácia oveľa jednoduchšiaa kremnická mincovňa by dokázala relatívne pružne rea-govať na požiadavku mimoriadnej razby.

Môžete stručne zhodnotiť vývoj obeživa za uplynu-lých desať rokov?

Hodnota peňazí v obehu neustále stúpa. V roku 2002dosiahla na jedného obyvateľa sumu 17 509 Sk, kýmv roku 1994 to bolo 5 804 Sk. Na jedného obyvateľa pri-padlo v uplynulom roku 25 kusov bankoviek a 193 kusovmincí oproti 15 kusom bankoviek a 62 kusom mincív roku 1994. Najpočetnejšie sú bankovky v nominálnejhodnote 1000 Sk a 20 Sk, z mincí majú najvyšší podielnaďalej halierové mince, a to v roku 2002 až 130 kusovna obyvateľa. Bankovky s nižšími nominálnymi hodnota-mi majú kratšiu životnosť, bankovky s vyššími nominál-nymi hodnotami slúžia dlhšie.

Z celkovej hodnoty obeživa v roku 2002 tvorili bankovky97,8 %, pričom podiel bankoviek najvyšších nominálnychhodnôt 5000 Sk a 1000 Sk bol až 87,8 %. Dochádzak presunu k vyšším nominálnym hodnotám, čo sa odzr-kadľuje aj v hodnote priemernej bankovky. Napr. v roku1994 mala tzv. priemerná bankovka hodnotu asi 380 Sk(súčet korunových hodnôt všetkých bankoviek v obehuvydelený ich počtom). Dnes sa táto hodnota blíži k 700Sk. V prípade mincí je to práve naopak. Hodnota priemer-nej mince v obehu neustále klesá, z hodnoty 2,00 Skv roku 1994 na 1,40 Sk v roku 2002. Je to tým, že trh jezahltený halierovými mincami, najmä 10- a 20-haliernik-mi, z ktorých sa len asi každý druhý vracia späť do obehu.

Národná banka Slovenska viackrát poukázala naneefektívnosť výroby 10- a 20-halierových mincí.

Časť obyvateľstva sa však v súvislosti s ich zruše-ním a vyradením z peňažného obehu obáva zvyšova-nia cien...

Čísla hovoria jasne: výroba 10-haliernika nás stojí 29halierov a výroba 20-haliernika 34 halierov. Pritom sú tomince, ktoré sa, zjednodušene povedané, vyrábajú dodetských pokladničiek alebo do uschovacích kontajnerov,kde ležia bez pohybu a nezúčastňujú sa na reálnompeňažnom pohybe. Dnes stratili svojej ekonomické opod-statnenie. Aj inde vo svete sme svedkami vytláčanianajmenších mincí z peňažného obehu. Ušetria sa nákla-dy na razbu, spracovanie, rozvoz a iné náklady, čo preNBS predstavovalo v roku 2002 viac ako 30 mil. Sk.

Čo sa týka druhej časti otázky, chceli by sme dosiah-nuť, aby obchod zaokrúhľoval konečnú sumu nákupov,a nie výrobcovia či predajcovia už ceny jednotlivých tova-rov. V takom prípade by zrušenie halierových mincínemalo nijaký alebo len minimálny dopad na zvyšovaniecien.

Na stránkach nášho časopisu pravidelne informu-jeme o pripravovaných emisiách pamätných mincí,ktoré sú vyhľadávaným zberateľským artiklom. Akáje filozofia Národnej banky Slovenska v tejto oblasti?

Máme niekoľko tematických okruhov, ktoré napĺňamekaždoročne v emisnom pláne. Snažíme sa nebyť poplat-ní neokrúhlym výročiam, u osobností skôr pripomínamevýročie narodenia ako úmrtia, nevenujeme sa lokálnymzáležitostiam, akými sú napr. výročia vzniku jednotlivýchmiest. Navrhujeme námety, ktoré sú zberateľsky cenné,zaujímavé a ktorých technická realizácia je niekedy premincovňu aj určitým rébusom, napríklad bimetalové či tri-metalové mince alebo mince netypického tvaru. Niektorécentrálne banky vydávaním pamätných mincí poverilinapríklad mincovne, ktoré im odvádzajú časť výnosovz predaja. U nás sa pamätné mince dostávajú k zberate-ľom prostredníctvom predajných miest NBS a odberate-ľov, ktorými sú najmä obchodné banky a obchodnícis numizmatickým materiálom.

Na záver dovoľte jednu osobnú otázku. Aký je topocit, vidieť svoj podpis takmer na všetkých bankov-kách?

Na jednej strane je to veľká pocta, no na druhej stranesa človek podpisom zaväzuje. Podpis na bankovke zna-mená, že guvernér emisnej banky a ten, kto jej výrobuprakticky zorganizoval, garantujú, že bankovka nesie sosebou určitú hodnotu a že ako nositeľka tejto hodnoty máisté kvalitatívne prvky, ktoré zaručujú, že je aj dostatočnebezpečná. Našou snahou je, aby bola aj pekná a dôstoj-ne reprezentovala Slovensko. Toto posolstvo by malaniesť každá bankovka.

Ďakujem za rozhovor. Alica Polónyiová

4 ROZHOVORDESAŤ ROKOV SLOVENSKEJ MENY


5


NA AKTUÁLNU TÉMUÚČTOVNÍCTVO BÁNK A NIEKTORÝCH FINANČNÝCH...

Zmeny v postupoch účtovania bánk a niektorýchfinančných inštitúcií sa týkajú viacerých oblastí. O týchnajdôležitejších budeme informovať v troch na sebanadväzujúcich pokračovaniach.

Základné definície pojmov

V postupoch účtovania sú z IAS prevzaté niektorézákladné definície pojmov. Ide najmä o definíciu finanč-ného nástroja, finančného aktíva, finančného záväzku,kapitálového nástroja a pod.

Finančnými aktívami (financial assets) sa rozumejú:• hotovosť, t. j. peňažné prostriedky, ktorými sú obeživo

a iné peňažné prostriedky splatné na požiadanie,• právo na získanie hotovosti alebo iného finančného

aktíva iného subjektu, vzniknuté na základe zmluvy,• právo na zámenu finančných nástrojov, ktoré vzniklo

na základe zmluvy a za podmienok podľa tejto zmlu-vy,

• kapitálový nástroj iného subjektu.Finančnými záväzkami (financial liabilities) sa rozu-

mejú:• záväzky uhradiť hotovosť inému subjektu, vzniknuté

na základe zmluvy,• záväzky zmeniť finančné nástroje vzniknuté na zákla-

de zmluvy za podmienok podľa tejto zmluvy.Finančným nástrojom (financial instrument) sa

rozumie akýkoľvek právny vzťah, na základe ktoréhovzniká finančné aktívum jednej zmluvnej stranya finančný záväzok alebo kapitálový nástroj druhejzmluvnej strany.

Kapitálovým nástrojom (equity instrument) sa rozu-mie zostatkový podiel na aktívach subjektu po odpočí-taní všetkých jeho záväzkov, napríklad akcia, obchodnýpodiel, podielový list.

Rámcová účtová osnova

Rámcová účtová osnova neobsahuje číslovanie syn-tetických účtov, obsahuje len odporúčané syntetickéúčty. Účtovné jednotky zriaďujú syntetické účty v účto-vých skupinách rámcovej účtovej osnovy. Na ich zákla-de zostavia účtový rozvrh účtovnej jednotky v súlades ustanoveniami § 13 zákona o účtovníctve. Ak siúčtovné jednotky zriadia a číselne označia syntetickéúčty doplnené názvom podľa svojich konkrétnych pod-mienok a potrieb v rámci vymedzených účtovných sku-pín, musia zabezpečiť príslušnosť účtov a ich číselnéoznačenie k predpísanej účtovej osnove.

Deň uskutočnenia účtovného prípadu

IAS 39 umožňuje pri účtovaní použiť deň vyrovnaniaobchodu (settlement date) alebo deň dohodnutiaobchodu (trade date). Vo finančných inštitúciách bolzvolený deň vyrovnania obchodu. Znamená to, žeúčtovné prípady nákupu a predaja finančných aktívs obvyklým termínom dodania (spotové operácie) súodo dňa dohodnutia obchodu do dňa vyrovnaniaobchodu účtované na podsúvahových účtoch. V deňvyrovnania obchodu sa zruší podsúvahový zápisa vyrovnanie sa zaúčtuje v súvahe.

ÚČTOVNÍCTVO BÁNK A NIEKTORÝCH FINANČNÝCHINŠTITÚCIÍ OD ROKU 2003

1. ČASŤ

Ing. Dagmar Andrášiková, Ministerstvo financií SR

Nové opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. novembra 2002, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre banky, pobočky zahraničných

bánk, Národnú banku Slovenska, Fond ochrany vkladov, obchodníkov s cennými papiermi, pobočkyzahraničných obchodníkov s cennými papiermi, Garančný fond investícií, správcovské spoločnosti,

pobočky zahraničných správcovských spoločností a podielové fondy bolo vypracované v súlade s § 4odsek 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 2003.

Cieľom tohto opatrenia bolo zabezpečiť jednak súlad s novým zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2003, ako aj zníženie nákladov na účtovníctvo a audit, nakoľko sa

v maximálnom možnom rozsahu aplikujú medzinárodné účtovné štandardy (IAS), čím by sa mal odstrániťaj prevodový mostík medzi slovenskými právnymi predpismi v oblasti účtovníctva a medzinárodnými

účtovnými štandardmi, i keď zatiaľ neprišlo k úplnej aplikácii IAS.

6 NA AKTUÁLNU TÉMUÚČTOVNÍCTVO BÁNK A NIEKTORÝCH FINANČNÝCH...


Dosiahnuté úrokové výnosy a náklady

Dosiahnuté úrokové výnosy a náklady, ktoré sa vzťa-hujú na aktíva a záväzky sa podľa nových postupovúčtovania účtujú spolu s týmito aktívami a záväzkami.Dosiahnuté úroky sú súčasťou účtových skupín, v kto-rých sa o týchto aktívach a záväzkoch účtuje. Znamenáto, že dosiahnuté úrokové náklady a výnosy sa prestá-vajú účtovať na účtoch časového rozlíšenia.

Úrokové výnosy alebo úrokové náklady sa vypočíta-vajú podľa metódy efektívnej úrokovej miery (effectiveinterest method) pri akýchkoľvek finančných aktívacha záväzkoch oceňovaných akumulovanou hodnotou.

Lineárna metóda sa môže použiť pri• cenných papieroch určených na obchodovanie,• cenných papieroch určených na predaj,• záväzkoch z cenných papierov určených na obchodo-

vanie,• cenných papieroch držaných do splatnosti so zostat-

kovou dobou splatnosti v deň vyrovnania nákupu krat-šou ako jeden rok,

• cenných papieroch obstaraných v primárnych emi-siách neurčených na obchodovanie so zostatkovou

dobou splatnosti v deň vyrovnania nákupu kratšouako jeden rok,

• vydaných krátkodobých cenných papieroch, • účtovaní úrokových výnosov pohľadávok a úrokových

nákladov záväzkov, a to obdobiach medzi jednotlivýmisplátkami, ak tieto obdobia sú kratšie ako jeden rok.Pri týchto výnimkách z metódy efektívnej úrokovej

miery prakticky neexistuje rozdiel medzi lineárnoumetódou a metódou efektívnej úrokovej miery.

Podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach

Na účely postupov účtovania sa podielmi na základ-nom imaní v obchodných spoločnostiach rozumejú• podielové cenné papiere a vklady v obchodných spo-

ločnostiach s rozhodujúcim vplyvom, ak má účtovnájednotka podiel viac ako 50 % na základnom imaníalebo na hlasovacích právach v obchodnej spoloč-nosti,

• podielové cenné papiere a vklady v obchodných spo-ločnostiach s podstatným vplyvom, ak má účtovnájednotka podiel najmenej 20 % a najviac 50 % nazákladom imaní alebo na hlasovacích právachv obchodnej spoločnosti.Zákon o účtovníctve ustanovuje dva spôsoby ocene-

nia podielov na základnom imaní v obchodných spoloč-nostiach. Účtovná jednotka môže rozhodnúť, či podielybude oceňovať v obstarávacích cenách alebo metódouvlastného imania.

Pri ocenení metódou vlastného imania sa podielovécenné papiere a vklady v obchodných spoločnostiachs rozhodujúcim vplyvom alebo s podstatným vplyvompri obstaraní oceňujú obstarávacou cenou. Dobré meno(goodwill) zahrnuté v obstarávacej cene sa prevedie napríslušný účet nehmotného majetku účtovej skupiny 47.Pre ocenenie metódou vlastného imania sa použijúúdaje z účtovnej závierky dcérskej spoločnosti alebopridruženej spoločnosti. Ocenenie podielového cenné-ho papiera a vkladu sa• zníži o prijaté dividendy v sume nezníženej o daň

z príjmu, prípadne o ďalšie prijaté príspevky z rozde-lenia,

• zvýši o podiel na zisku alebo zníži o podiel na stratedcérskej spoločnosti alebo pridruženej spoločnosti;účtuje sa súvzťažne s účtami podielov na zisku alebostrate z podielových cenných papierov a vkladovv ekvivalencii účtovej skupiny 76 alebo 66.Pri ocenení metódou vlastného imania sa prijaté divi-

dendy, prípadne ďalšie prijaté príspevky z rozdeleniaúčtujú v prospech výnosov na účet Výnosy z podielu nazisku z podielových cenných papierov a vkladov v ekvi-valencii účtovnej skupiny 76 so súvzťažným zápisom naúčtoch účtovej skupiny 12 alebo 13, prípadne na účtePríjmy budúcich období účtovej skupiny 35; súčasne sa

Cenné papiere/AÚ Bežný účet

vyrovnanie nákupu cenných papierov

(1) (1)

Cenné papiere – úrok/AÚVýnosy z úrokov z cenných

papierov

výnosové úroky

(2) (2)

b) Dosahované úrokové náklady

a) Dosahované úrokové výnosy

Bežný účet Vydané cenné papiere/AÚ

vyrovnanie predaja cenných papierov

(1) (1)

Náklady na úroky z cenných papierov

Vydané cenné papiere –úroky/AÚ

nákladové úroky

(2) (2)

7



zníži ocenenie podielových cenných papierov a vkladovo hodnotu zodpovedajúcu prijatým dividendám, prípad-ne iných prijatých príspevkov z rozdelenia, a to sosúvzťažným zápisom na ťarchu účtu Výnosy z podieluna zisku z podielových cenných papierov a vkladovv ekvivalencii účtovej skupiny 76.

Ocenenie podielového cenného papiera a vkladu saznižuje alebo zvyšuje o podiely na zmenách na vlast-nom imaní dcérskej spoločnosti alebo pridruženej spo-ločnosti, ktoré neboli zahrnuté do výkazu ziskov a strátdcérskej spoločnosti alebo pridruženej spoločnosti,napríklad v dôsledku zmien vzniknutých z kurzovýchrozdielov účtovaných v súvahe. Rozdiely z takéhotoocenenia podielových cenných papierov a vkladov saúčtujú do nákladov alebo výnosov na účtoch podielovna zisku alebo strate z podielových cenných papierovv ekvivalencii účtovej skupiny 76 alebo 66.

Suma, o ktorú zisk z ocenenia podielových cennýchpapierov a vkladov v ekvivalencii zahrnutý účtovnoujednotkou do výkazu ziskov a strát na účet Výnosyz podielu na zisku z podielových cenných papierova vkladov v ekvivalenci účtovej skupiny 76 prevyšujeprijaté dividendy, prípadne ďalšie prijaté príspevkyz rozdelenia, sa pri rozdelení zisku prevedie do rezerv-ného fondu. Hodnota podielového cenného papieraa vkladu sa rovná nule, ak podiel účtovnej jednotky nastratách dcérskej spoločnosti alebo pridruženej spoloč-nosti sa rovná oceneniu podielového cenného papieraa vkladu v účtovníctve účtovnej jednotky alebo ho pre-vyšuje.

Možno očakávať, že účtovné jednotky v súčasnostineuplatnia pri oceňovaní metódu vlastného imania, alebudú podiely na základom imaní v obchodných spoloč-nostiach oceňovať obstarávacími cenami, vrátane prí-padnej tvorby opravných položiek.

Opravné položky. – K podielovým cenným papieroma vkladom v obchodných spoločnostiach s rozhodujú-cim vplyvom alebo s podstatným vplyvom neocenenýchmetódou vlastného imania a k ostatným podielom saopravné položky tvoria vo výške rozdielu, o ktorý oce-nenie podielu v účtovníctve prevyšuje mieru podieluúčtovnej jednotky na vlastnom imaní spoločnosti. Mierapodielu účtovnej jednotky na vlastnom imaní obchodnejspoločnosti sa nepoužije v týchto prípadoch:• účtovná jednotka je vo vyrovnacom konaní,• na majetok účtovnej jednotky bol vyhlásený konkurz,• bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu účtovnej

jednotky pre nedostatok majetku,• bol zrušený konkurz z dôvodu, že majetok účtovnej

jednotky nepostačuje na úhradu nákladov konkurzné-ho konania.Opravné položky sa v týchto prípadoch tvoria vo

výške ocenenia podielových cenných papierov a vkla-dov alebo ostatných podielov v účtovníctve.

Účtovanie kurzových rozdielov

Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepo-čítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzomvyhláseným Národnou bankou Slovenska ku dňuuskutočnenia účtovného prípadu, ku dňu, ku ktorémusa zostavuje účtovná závierka, alebo k inému dňu, aktak ustanovuje osobitný predpis (napr. zákon o ban-kách). V súlade s IAS 21 kurzové rozdiely vzniknutéspravidla denným preceňovaním aktív a pasív v cudzejmene sa účtujú na účty nákladov alebo výnosov,okrem týchto kurzových rozdielov:• z čistých investícií spojených s podielovými cennými

papiermi a vkladmi v cudzej mene v obchodných spo-ločnostiach s rozhodujúcim vplyvom a podielovýmicennými papiermi a vkladmi v cudzej mene v obchod-ných spoločnostiach s podstatným vplyvom, ktoré saúčtujú na účte Oceňovacie rozdiely z prepočtu čistýchinvestícií spojených s podielovými cennými papiermia vkladmi účtovej skupiny 56. Na účte nákladovNáklady z prevodu podielových cenných papierova vkladov účtovej skupiny 66 alebo na účte výnosovVýnosy z prevodu podielových cenných papierova vkladov účtovej skupiny 76 sa účtujú kurzové roz-diely pri úbytku týchto podielových cenných papierova vkladov, pričom čistá investícia do obchodnej spo-ločnosti je podiel vykazujúcej účtovnej jednotky navlastnom imaní tejto obchodnej spoločnosti, čistéinvestície spojené s podielovými cennými papiermia vkladmi sú dlhodobé pohľadávky a záväzky, ktorétvoria časť čistej investície v dcérskej spoločnostialebo pridruženej spoločnosti, ich vyrovnanie nie jeplánované, ani nie je pravdepodobné, že by v dohľad-nej budúcnosti nastalo, a v svojej podstate predsta-vujú zvýšenie alebo zníženie podielu v dcérskej spo-ločnosti alebo pridruženej spoločnosti,

• z finančných záväzkov v cudzej mene, ktorými saúčtovná jednotka zabezpečuje proti kurzovému rizikuz čistých investícií do podielových cenných papierova vkladov v cudzej mene v obchodných spoločnos-tiach s rozhodujúcim vplyvom a podielových cennýchpapierov a vkladov v cudzej mene v obchodných spo-ločnostiach s podstatným vplyvom, ktoré sa účtujú naúčte Oceňovacie rozdiely z prepočtu čistých investíciíspojených s podielovými cennými papiermi a vkladmiúčtovej skupiny 56. Na účtoch nákladov Nákladyz prevodu podielových cenných papierov a vkladovúčtovej skupiny 66 alebo na účte výnosov Výnosyz prevodu podielových cenných papierov a vkladovúčtovej skupiny 76 sa účtujú kurzové rozdiely pri úbyt-ku týchto čistých investícií do podielových cennýchpapierov a vkladov,

• z finančného aktíva v cudzej mene alebo finančnéhozáväzku v cudzej mene, ktorými sa účtovná jednotkazabezpečuje proti kurzovému riziku plynúcemu zo

zmluvy, ktoré sa neúčtujú na súvahových účtoch,zaväzujúce obidve strany a obsahujúce zmluvné pod-mienky vrátane určenia množstva, ceny, termínu rea-lizácie, sankcií za nedodržanie podmienok. Kurzovérozdiely sa účtujú na účte Oceňovacie rozdiely z pre-počtu zabezpečovacích derivátov účtovej skupiny 56až do okamihu, keď sa stanú súčasťou oceneniasúvahových aktív alebo súvahových záväzkov vznik-nutých na základe zmluvy,

• z finančného aktíva v cudzej mene alebo finančnéhozáväzku v cudzej mene, ktorými sa účtovná jednotkazabezpečuje proti kurzovému riziku plynúcemu z oča-kávaného budúceho obchodu dosiaľ zmluvne neuza-vretého, ktorého plnenie je pravdepodobné. Účtujú sana účte Oceňovacie rozdiely z prepočtu zabezpečo-vacích derivátov účtovej skupiny 56 až do okamihu,keď sa stanú súčasťou ocenenia súvahových aktívalebo súvahových záväzkov vzniknutých z očakáva-ného budúceho obchodu. Ak sa očakávaný budúciobchod neuskutoční, kurzové rozdiely sa preúčtujúz účtu Oceňovacie rozdiely z prepočtu zabezpečova-cích derivátov účtovej skupiny 56 do nákladov na účetNáklady na devízové operácie účtovej skupiny 61,alebo do výnosov na účet Výnosy z devízových ope-rácií účtovej skupiny 71,

• z podielových cenných papierov a vkladov v cudzejmene v obchodných spoločnostiach s rozhodujúcimvplyvom a podielových cenných papierov a vkladovv cudzej mene v obchodných spoločnostiach s pod-statným vplyvom, oceňovaných metódou vlastnéhoimania. Kurzové rozdiely sa účtujú spoločne s ostat-nými zmenami z ocenenia metódou vlastného ima-nia.Kurzové rozdiely vznikajúce z prepočtu pohľadávok

a záväzkov v cudzej mene na podsúvahových účtochpohľadávok a záväzkov zo spotových operácií účtovejskupiny 94, pri ktorých vyrovnanie obchodu je spravidlado dvoch dní, sú súčasťou výsledku hospodáreniaúčtovnej jednotky a účtujú sa na účet Náklady na deví-zové operácie účtovej skupiny 61 alebo na účet Výnosyz devízových operácií účtovej skupiny 71 so súvzťaž-ným zápisom na účet Usporiadací účet kurzových roz-dielov účtovej skupiny 35.

Opravné položky

Postupy účtovania obsahujú nielen všeobecné zása-dy tvorby opravných položiek, ale tiež špecifické zása-dy pre tvorbu opravných položiek k cenným papieroma podielom v prípade, že nie sú oceňované reálnouhodnotou. Špecifické zásady pre klasifikáciu pohľadá-vok z úverov a tvorbu opravných položiek k týmtopohľadávkam v prípade bánk sú ustanovené opatre-ním NBS č. 7/2002 o zatrieďovaní majetku a záväzkovbánk a pobočiek zahraničných bánk, o úprave ich oce-

nenia, o tvorbe a rušení rezerv a s tým súvisiacich hlá-seniach.

Opravné položky sa tvoria:• k pohľadávkam z finančných činností, napríklad

poskytnutým úverom, poskytnutým vkladom, pohľa-dávkam z platieb zo záruk, akreditívom, faktoringua ostatným finančným činnostiam,

• k pohľadávkam z iných než finančných činností,napríklad pohľadávkam z obchodných záväzkovýchvzťahov, poskytnutým preddavkom,

• k cenným papierom držaným do splatnosti a k cen-ným papierom obstaraným v primárnych emisiácha neurčeným na obchodovanie,

• k ostatným podielom v iných než akciových spoloč-nostiach, napríklad podielom v spoločnosti s ručenímobmedzeným, ktoré nespĺňa charakteristiku podieluv obchodných spoločnostiach s rozhodujúcim vply-vom alebo v obchodných spoločnostiach s podstat-ným vplyvom,

• k hmotnému majetku a nehmotnému majetku.Opravné položky sa netvoria:

• na zvýšenie hodnoty aktív nad výšku oceneniav účtovníctve,

• k záväzkom,• k aktívam oceňovaným reálnou hodnotou alebo metó-

dou vlastného imania,• k aktívam, ku ktorým sa vzťahuje zabezpečovací deri-

vát, ak je zabezpečená hodnota rovnaká alebo vyššiaako ocenenie aktíva v účtovníctve.Pre tvorbu opravných položiek k aktívam možno

zohľadniť aj ich zabezpečenie, ktoré je vo forme finanč-ného aktíva prijatého v obrátenom REPO obchode (pri-jatý kolaterál), záruky, úverového derivátu, ak účtovnájednotka:• sa pri neplnení dlžníka môže zo zabezpečenia uspo-

kojiť, napríklad realizáciou záruky, predajom kolaterá-lu,

• je schopná vykonať uspokojenie v primeranom časepo neplnení dlžníka, napríklad oneskorenie s platba-mi úrokov, poplatkov, istiny,

• zohľadní zabezpečenie najviac v súčasnej realizova-teľnej hodnote zabezpečenia, ktorú obdrží po odpočí-taní nákladov na ich realizáciu, len vo výške, ktoráneslúži na zabezpečenie iných aktív alebo aktív tre-tích osôb, ak majú nárok na uspokojenie pred účto-vnou jednotkou a maximálne do výšky oceneniazabezpečovaných aktív v účtovníctve.

Opravné položky k účtom aktív v cudzej mene saúčtujú v slovenskej mene a v cudzej mene. Kurzovérozdiely z precenenia opravných položiek v cudzejmene sa účtujú rovnako ako kurzové rozdiely z prece-nenia aktív a pasív v cudzej mene, na ktoré sa vzťa-hujú.

8 NA AKTUÁLNU TÉMUÚČTOVNÍCTVO BÁNK A NIEKTORÝCH FINANČNÝCH...


Rezervy

Rezervy v zákone o účtovníctve sú definované akozáväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou.

V zmysle zákona č. 368/1999 Z. z. o rezervácha opravných položkách na zistenie základu dane z príj-mov sa však môžu tvoriť rezervy aj na pohľadávkyz aktívnych obchodov bánk so zmluvnou dobou splat-nosti dlhšou ako 1 rok, pri ktorých sa odôvodnene pred-pokladá, že budú uspokojené vo výške ich menovitejhodnoty, rezervy na pohľadávky z aktívnych obchodovbánk k štandardným pohľadávkam s výhradou a rezer-vy na poskytnuté záruky, ako aj rezery na opravu hmot-ného majetku.

Rezervy podľa našich právnych predpisov nie súv súlade s IAS 37.

Rezervy sa účtujú v slovenskej mene a v cudzejmene, v ktorej môže nastať plnenie. Ak sa účtujú rezer-vy aj v cudzej mene, kurzové rozdiely sa účtujú rovna-ko ako kurzové rozdiely z iných záväzkov.

Účtovná jednotka vo svojom vnútornom predpise siurčí titul, spôsob tvorby a použitie rezerv. Na rovnakýtitul a sumu, na ktorý sú tvorené rezervy, nemožno tvo-riť opravné položky.

Účtovanie dane z príjmov

Splatná daň z príjmov sa účtuje na ťarchu účtu Splat-ná daň z príjmov účtovej skupiny 68 a v prospech účtuZúčtovanie so štátnym rozpočtom účtovej skupiny 34.

Odložená daň z príjmov sa účtuje na účte Odloženádaň z príjmov účtovej skupiny 68 a vypočíta sa z pre-chodných rozdielov medzi daňovou základňou aktívalebo záväzkov a jeho účtovnou hodnotou vykázanouv súvahe.

Prechodné rozdiely sú:• zdaniteľné výnosy zistené pri určovaní základu dane

(daňové straty) budúcich období, keď je účtovná hod-nota aktív alebo záväzkov nárokovaná alebo uhrade-ná, vedú k odloženému daňovému záväzku, napríkladak je účtovná hodnota hmotného majetku zohľadňujú-ca účtovné odpisy vyššia ako hodnota tohto majetkuna daňové účely,

• odpočítateľné sumy zistené pri určovaní základu dane(daňové odpočty) budúcich období, keď je účtovnáhodnota aktív alebo záväzkov nárokovaná alebo uhra-dená, vedú k odloženej daňovej pohľadávke, napríkladak je účtovná hodnota pohľadávok po zohľadneníopravných položiek nižšia ako hodnota týchto pohľa-dávok po zohľadnení daňovo uznaných opravnýchpoložiek.Odloženými daňovými záväzkami sa rozumejú sumy

dane z príjmov na úhradu v budúcich obdobiachz dôvodu zdaniteľných prechodných rozdielov. Odlo-ženými daňovými pohľadávkami sa rozumejú sumy

dane z príjmov nárokované v budúcich obdobiachz dôvodu:• odpočítateľných prechodných rozdielov,• prevedených nevyužitých daňových strát,• prevedených nevyužitých daňových odpočtov.

Odložená daňová pohľadávka vzniknutá z odpočíta-teľných prechodných rozdielov sa účtuje na analytickomúčte Odložená daňová pohľadávka k účtu Zúčtovanie soštátnym rozpočtom účtovej skupiny 34 len vtedy, ak jepravdepodobné, že základ dane, voči ktorému sa odpo-čítateľné prechodné rozdiely budú môcť použiť je do-siahnuteľný, ak existujú dostatočné zdaniteľné prechod-né rozdiely, ktoré sa vzťahujú na rovnakých správcovdaní a na tú zdaňovanú jednotku, u ktorej sa očakávavrátenie • v rovnakom období, v ktorom je očakávaný návrat

odpočítateľných prechodných rozdielov, • v obdobiach, v ktorých daňová strata vyplývajúca

z odloženej daňovej pohľadávky môže byť spätneuplatnená alebo prevedená do ďalších období.Odložená daňová pohľadávka pri splnení týchto pod-

mienok je uznaná v období, v ktorom odpočítateľnéprechodné rozdiely vznikajú.

Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,účtovná jednotka preveruje účtovnú hodnotu odloženejdaňovej pohľadávky a v prípade, že je nepravdepodob-né, že bude dosiahnutý dostatočný základ dane, ktorýby umožnil využitie časti alebo celej odloženej daňovejpohľadávky, účtovná hodnota odloženej daňovej pohľa-dávky sa znižuje. Zníženie sa vykonáva v rozsahu,v akom je pravdepodobné, že dostatočný základ danenebude dosiahnuteľný.

Odložená daňová pohľadávka, ktorá vznikla z preve-dených nevyužitých daňových strát alebo prevedenýchnevyužitých daňových odpočtov sa účtuje v rozsahu,v ktorom je pravdepodobné, že budúcim základomdane bude možné kryť nevyužité daňové straty a nevy-užité daňové odpočty.

Pri výpočte odloženej daňovej pohľadávky a odlože-ného daňového záväzku sa používajú sadzby danez príjmov, o ktorých je známe, že budú platné pre obdo-bie, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka reali-zovaná alebo odložený daňový záväzok vysporiadaný.Pri zmene daňovej sadzby sa vypočítané odloženédaňové pohľadávky a odložené daňové záväzky prepo-čítajú sadzbou platnou podľa zákona o dani z príjmovpre obdobie, v ktorom bude odložená daňová pohľa-dávka realizovaná alebo odložený daňový záväzokvysporiadaný.

Odložené daňové pohľadávky ani odložené daňovézáväzky sa nediskontujú.

Odložená daň sa neúčtuje v prípade prechodnýchrozdielov vzniknutých z ocenenia dobrého mena (good-will).

V budúcom čísle Účtovanie cenných papierov

9



V príspevku „Od maastrichtských konvergenčných kri-térií k Paktu stability a rastu” (Komínková, 3/2003) smestručne načrtli proces konsolidácie verejných financiív EÚ v 90-tych rokoch 20. storočia a uviedli prehľad hlav-ných ukazovateľov používaných v súčasnosti na hodno-tenie fiškálneho vývoja v EÚ. Cieľom tohto príspevku jeprezentovať nároky na fiškálny sektor krajín EÚ, tak akosú normatívne stanovené v dvoch základných dokumen-toch determinujúcich zásady fungovania EÚ v podmien-kach menovej únie – v Maastrichtskej zmluve a Paktestability a rastu.

Teoretické a politické súvislosti

Na nevyhnutnosť zmien vo fungovaní fiškálneho sekto-ra (okruhu verejných financií) vyspelých trhových ekono-mík poukazovalo už v 70. a 80. rokoch zlyhávanie auto-matických stabilizátorov, ktorých proticyklickú funkciupostupne potláčali rozsiahle diskrétne opatrenia na pod-poru hospodárskeho rastu a budovanie nákladných systé-mov sociálneho zabezpečenia („štátu blahobytu“). Neudr-žateľnosť týchto výdavkovoorientovaných fiškálnychsystémov, stimulujúcich dopyt, produkujúcich každoročnevysoké rozpočtové deficity, sa premietala v rastúcom bre-mene akumulovaného dlhu verejných financií. Jeho odbú-rateľnosť sa komplikovala vysokými čiastkami dlhovejslužby (úrokových platieb z vládneho dlhu), rastúcimi jed-nak v dôsledku postupnej akumulácie samého dlhu, jed-nak v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb zo štátnychcenných papierov sledujúcich inflačné prostredie. Zmenygenerované takto orientovanou fiškálnou politikou, ktorésa do riadenia verejných financií začali potom presadzo-vať, by bolo možné z teoretického hľadiska pripísať výme-ne keynesovskej hospodárskopolitickej paradigmy zamonetaristickú, ktorá problematiku hospodárskeho rastutesne spojila so stabilitou a transparentnosťou makroeko-nomického prostredia a namiesto inflačných foriem verej-ného financovania ponúkla boj s infláciou a stabilitu cien.

Pri nepochybnom význame tohto teoretického zlomu,dynamizujúcu úlohu v presadení nových prístupov doriadenia verejných financií a fiškálnej politiky v krajináchvtedajších Európskych spoločenstiev zohralo politicko-ekonomické prostredie, osobitne podpísanie (február1992) a vstup do platnosti (november 1993) Zmluvyo Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy), ktorá položila

inštitucionálne základy budúcej Európskej hospodárskeja menovej únie a zaviazala členské štáty k plneniu nomi-nálnych konvergenčných kritérií stanovených v zmluve.

V podmienkach pripravovanej (centralizovanej) meno-vej únie fungujúcej na báze spoločnej meny, a tedav podmienkach, keď sa členské štáty zaviazali vzdať sanárodných nástrojov menovej a kurzovej politiky v pro-spech jednotnej menovej politiky riadenej (nadnárodnou)Európskou centrálnou bankou (ECB), sa diskusia o teo-retických východiskách na stanovenie funkcií a charakte-ru fiškálnej politiky ďalej rozšírila o pohľady teórie opti-málnej menovej oblasti (OMO). V praxi to znamenalo, žeokrem dôrazu na nevyhnutnú konsolidáciu verejnýchfinancií, vyplývajúcu z "nadradenej" (prvoradej) úlohy jed-notnej menovej politiky ECB orientovanej v projektemenovej únie na cenovú stabilitu, a z nevyhnutnostizabránenia vzniku negatívnych externalít expanzívnej fiš-kálnej politiky (rast úrokových sadzieb) medzi členskýmištátmi sa prihliadlo na nedokonalé parametre ekonomic-kého prostredia EÚ z hľadiska kritérií OMO a z tohovyplývajúcich potenciálnych nebezpečenstiev vzniku asy-metrických šokov z (okrem iného aj) uplatňovania jednot-nej menovej politiky na členské štáty menovej únie.

Pre fiškálnu politiku v podmienkach menovej úniez toho vyplynuli dva dôležité závery. Po prvé, rozhodova-nie o ekonomicky relevantných aktivitách verejného sek-tora, ktoré majú vplyv na všeobecné makroekonomicképodmienky (mzdy, produkcia, úspory, investície) zostanenaďalej v právomoci členských štátov (resp. na regionál-nych a lokálnych úrovniach), rovnako ako zabezpečova-nie dôležitých verejných statkov (sociálne zabezpečenie,školstvo, zdravotníctvo, obrana a vnútro). Po druhé,keďže bolo zároveň nevyhnutné, aby tieto decentralizo-vané hospodárskopolitické aktivity generovali navzájomkonzistentné výsledky, podporujúce (neohrozujúce) fun-govanie menovej únie, bolo potrebné stanoviť pre fungo-vanie verejného sektora a fiškálnu politiku členských štá-tov určité jasné a dôveryhodné pravidlá.Tieto pravidlá pri-tom museli byť na jednej strane dostatočne prísne, abypo fiškálnom uvoľnení zo 70. a 80. rokov vytvorili pre-svedčivo silný tlak na zvýšenie fiškálnej disciplíny v súla-de s potrebami menovej únie, na druhej strane museliponechať vládam členských štátov dostatočnú flexibilituna riešenie špecifických problémov (asymetrickýchšokov) vo vývoji domáceho outputu a zamestnanosti.

10 EURÓPSKA ÚNIAVEREJNÉ FINANCIE V EÚ


VEREJNÉ FINANCIE V EÚ:PRAVIDLÁ PRE FIŠKÁLNU POLITIKU V PODMIENKACH

MENOVEJ ÚNIE

Ing. Zora Komínková, CSc., Národná banka Slovenska

Rámcové pravidlá fiškálnej politikyv podmienkach menovej únie stanovilaMaastrichtská zmluva. Uvádzame ichv súhrnnom prehľade. Zmluva na jednejstrane stanovila prísne kritériá pre roz-počtové deficity a dlhové pomery (fiškál-ne nominálne konvergenčné kritériá 3 %HDP pre rozpočtový deficit a 60 % HDPpre vládny dlh) vymedzujúce „zdravie“verejných financií. Na druhej straneustanovenia o koordinácii fiškálnychpolitík a procedúre nadmerného deficitusú formulované nejednoznačnýmspôsobom a dávali značný stupeňvoľnosti pri ich interpretácii.

Všeobecne sa uznáva, že právenumerické (transparentné a ľahko kon-trolovateľné) konvergenčné kritériá, kto-rých splnenie bolo podmienkou vstupudo menovej únie, predstavovali najvý-znamnejší nátlakový prvok na usmer-nenie národných fiškálnych politík a pre-svedčivú konsolidáciu verejných financiíkrajín EÚ v druhej polovici 90. rokov.Voči politickému záväzku vytvárali pres-ne definovaný zdroj obáv z vylúčeniaz prvého (zakladateľského) kola meno-vej únie. Všeobecné ustanovenia o hos-podárskej a rozpočtovej politike osobit-ne (ich smerovania v duchu spoločnéhozáujmu) tu mali skôr deklaratívnyvýznam.

11


EURÓPSKA ÚNIAVEREJNÉ FINANCIE V EÚ

Fiškálna politika v Maastrichtskej zmluve

• Článok 4 – fundamentálne ustanovenie týkajúce sa EMÚstanovuje základné princípy pre hospodársku a menovú poli-tiku a pre politiku výmenného kurzu, t. j. stabilné ceny, zdra-vé verejné financie a menové podmienky a udržateľnú pla-tobnú bilanciu.

Kapitola o hospodárskej politike podrobnejšie vysvetľujezákladné rámce pre koordináciu hospodárskej a osobitne ajrozpočtovej politiky členských štátov a ich mnohostrannéhosledovania a dohľadu:

• Článok 99 sa zaoberá hospodárskymi politikami vo vše-obecnosti a poskytuje právny základ pre vytvorenie rámcovmnohostranného dohľadu. Od členských štátov vyžaduje,aby svoje hospodárske politiky považovali za vec spoločnéhozáujmu.

• Článok 104 je ústredným ustanovením pre výkon fiškál-nej politiky (spolu s Protokolom č. 5 o procedúre nadmerné-ho deficitu, ktorý je priložený k Maastrichtskej zmluve). Sta-novuje, že členské štáty nesmú vykazovať nadmerné deficityverejných financií. Podľa týchto predpisov nadmerný deficitjestvuje, ak a) rozpočtový deficit je vyšší než 3 % HDP, okremprípadov, ak tento pomer podstatne klesol alebo ak sa neu-

stále znižuje a približuje k úrovni 3 %, alebo ak prekročenie3 % hodnoty je iba výnimočné a dočasné a deficit zostávablízko úrovne 3 % HDP a b) pomer hrubého dlhu verejnýchfinancií k HDP prevyšuje 60 %, okrem prípadov, ak sa tentopomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom približujek referenčnej hodnote. O tom, či sa členský štát nachádzav pozícii nadmerného deficitu rozhoduje Rada ECOFIN. Akdeficit krajiny bol identifikovaný ako nadmerný, Rada by malaprijať právne podložené rozhodnutia a odporúčania na nápra-vu, resp. nakoniec pristúpiť k sankciám.

Dôležitými piliermi fiškálneho poriadku v EÚ sú ďalšie tripravidlá:

• Článok 101 nedovoľuje inštitúciám verejného sektora nanárodnej úrovni ani na úrovni EÚ prečerpanie účtov alebozískanie iného druhu úveru od ECB či národných centrálnychbánk.

• Článok 102 obsahuje zákaz zvýhodneného prístupu inšti-túcií verejného sektora k finančným inštitúciám.

• Článok 103 zdôrazňuje individuálnu zodpovednosť člen-ských štátov za verejné financie: „bezúniková klauzula“ urču-je, že v prípade platobnej neschoposti inštitúcie verejnéhosektora členského štátu nebude jeho záväzky preberať aniEÚ, ani žiaden iný členský štát.

Obr. 1 Rozpočtové deficity členských štátov EÚ (1991 – 2002)

Obr. 2 Hrubý dlh členských štátov EÚ (1991 – 2002)

EU-11, EU-14 bez Luxemburska

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

9630

-3-6-9

-12-15

BIRLFIN

1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002

1501401301201101009080706050403020100

BIRLFIN

DKIS

DLUK

ELNLEU-12

EAEU-15

FP

Maastrichtská zmluva: nominálne konvergenčné kritériá fiškálnej stability

DKIS

DLUK

ELNLEU-11

EAEU-14

FP

Pakt stability a rastu: strednodobé pravidlovyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu

Úspech nominálnych konvergenčných kritérií pri obno-vení fiškálnej disciplíny v členských štátoch EÚ (obr. 1a 2), ako aj identifikované nedostatky Maastrichtskejzmluvy v ustanoveniach o fiškálnej politike dali podnetna ich hlbšie rozpracovanie. Keďže (s)plnenie konver-genčných kritérií neznamená jednorazovú záležitosť,bolo zároveň potrebné vytvoriť poistný systém, ktorýzabráni odklonu fiškálneho vývoja v členských štátochod dosiahnutej "maastrichtskej" úrovne harmonizácie.Proces vyústil do dokumentu Pakt stability a rastu1 (Sta-bility and Growth Pact, ďalej SGP), ktorý Rada Európyprijala v roku 1997. Oproti Maastrichtskej zmluve SGP

predstavuje posun najmä vo výklade procedúry nadmer-ného deficitu a jej časovej schémy. Osobitne dôležitý jeaj spresnený výklad pravidiel fiškálnej politiky a stabilityverejných financií, ktorú SGP posúva explicitne do stred-nodobého rámca.

Hlavným cieľom SGP je (1) zabezpečenie trvaléhosúladu fiškálnych politík s požiadavkami rozpočtovejobozretnosti a (2) sledovanie fiškálneho vývoja v člen-ských štátoch EÚ s cieľom získať včasné signály o prí-padnom zhoršení rozpočtového hospodárenia.

Základom mechanizmov na sledovanie rozpočtovéhovývoja a na uľahčenie koordinácie hospodárskych politíksú programy stability so špecifikáciou strednodobýchrozpočtových cieľov, ktoré členské štáty eurozóny2 pred-kladajú Rade ECOFIN a Európskej komisii (ďalej EK).



–––––––––––––––1 Resolution of the European Council on the Stability and Growth

Pact (Amsterdam 17. 6. 1997).2 Štáty EÚ, ktoré nie sú členmi eurozóny, majú analogicky povin-

nosť vypracúvať tzv. konvergenčné programy, a to za rovnakých pod-mienok a pravidiel, ktoré sa vzťahujú na programy stability členskýchštátov eurozóny. Nevzťahuje sa však na ne sankčný mechanizmusprocedúry nadmerného deficitu. Krajiny kandidujúce na vstup do EÚbudú tiež povinné pristúpiť k SGP, z čoho im vyplynie rovnaká povin-

nosť vypracúvať konvergenčné programy a predkladať ich na hodno-tenie európskymi orgánmi. K osvojeniu relevantnej problematikya požadovaného metodického spracovania im pomáhajú terajšiepredvstupové ekonomické programy.

3 Regulation EC 1466/97 on the strengthening of the surveillanceof budgetary positions and the surveillance and coordination of eco-nomic policies (7. 7. 1997).

4 Regulation EC 1467/97 on speeding up and clarifying the imple-mentation of the excessive deficit procedure.

Ustanovenia o fiškálnej politike v Pakte stabilitya rastu

Nariadenie o posilnení dohľadu nad rozpočtovýmipozíciami a dohľadu a koordinácii hospodárskych poli-tík3 zahŕňa tieto ustanovenia:

Článok 31. Každý účastnícky štát je povinný poskytnúť Rade

ECOFIN a EK informácie potrebné na účel mnohostrannéhodohľadu v pravidelných intervaloch (...) formou programu sta-bility, ktorý sa považuje za základ pre cenovú stabilitu a rých-ly udržateľný rast vedúci k tvorbe zamestnanosti.

2. Program stability musí obsahovať tieto informácie:a) strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu, ktorá bude

blízko k rovnováhe alebo v prebytku, adaptačné smerovanieprebytku/deficitu verejných financií k tomuto cieľu a očakáva-né smerovanie dlhového pomeru verejných financií;

b) hlavné predpoklady o očakávanom ekonomickom vývo-ji a dôležitých ekonomických premenných relevantných prerealizáciu programu stability, ako sú investičné výdavky vlády,rast reálneho HDP, zamestnanosť a inflácia;

c) opis opatrení rozpočtovej politiky a ďalších politík, prija-tých alebo navrhovaných na dosiahnutie cieľov programua v prípade hlavných rozpočtových opatrení aj zhodnotenieich kvantitatívnych dopadov na rozpočet;

d) analýzu vplyvu zmien v hlavných ekonomických pred-pokladoch na rozpočtovú a dlhovú pozíciu.

3. Informácie o smerovaní pomeru rozpočtového prebyt-ku/deficitu a dlhového pomeru a hlavných ekonomickýchpredpokladoch týkajúcich sa bodu 2 a) a b) musia byť na roč-nej báze a musia pokrývať obdobie zahŕňajúce predchádza-júci rok, bežný rok a minimálne tri nasledujúce roky.

Článok 51. Na základe hodnotenia EK a Ekonomického a finančného

výboru je Rada v rámci mnohostranného dohľadu povinná (...)preskúmať, či strednodobý rozpočtový cieľ stanovený v pro-

grame stability poskytuje bezpečný priestor na zabránenienadmernému deficitu, či ekonomické predpoklady, na ktorýchje program postavený sú reálne a či prijímané a/alebo navrho-vané opatrenia sú postačujúce na dosiahnutie cieleného adap-tačného smerovania k strednodobému rozpočtovému cieľu.

Článok 62. V prípade, že Rada identifikuje podstatnú odchýlku roz-

počtovej pozície od strednodobého rozpočtového cieľa aleboodchýlku prispôsobovacieho smerovania k nemu, je povinná– s vedomím, že poskytuje včasné varovanie na zabránenievzniku nadmerného deficitu – upozorniť (...) daný členskýštát na nevyhnutnosť nápravných opatrení.

Nariadenie o urýchlení a objasnení zavedenia proce-dúry nadmerného deficitu 4

Článok 11Vždy, keď Rada rozhodne o uplatnení sankcií voči zúčast-

nenému členskému štátu (...), pravidlom bude vyžiadaniebezúročného vkladu.

Článok 121. Keď je nadmerný deficit výsledkom nesúladu s kritériom

týkajúcim sa pomeru vládneho dlhu (...), čiastka prvého vkla-du bude obsahovať pevnú zložku rovnú 0,2 % HDP a pohyb-livú zložku rovnú 1/10 rozdielu medzi deficitom v % HDPv predchádzajúcom roku a referenčnou hodnotou 3 % HDP.

2. V každom nasledujúcom roku, až kým nedôjde k zruše-niu rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu, Rada hod-notí, či daný účastnícky členský štát prijal účinné nápravnépostupy. Ak členský štát menovej únie nekoná v súlades upozornením Rady, Rada vo svojom ročnom hodnotenírozhodne (podľa čl. 104c bod 11) o sprísnení sankcií. Ak sarozhodne o dodatočnom vklade, bude sa rovnať 1/10 rozdie-lu medzi deficitom v % HDP za predchádzajúci rok a refe-renčnou hodnotou 3 % HDP.

3. Žiaden jednotlivý vklad podľa bodu 1 a 2 nesmie pre-kročiť hornú hranicu 0,5 % HDP.

Povinnosťou Rady je vyžadovať sprísnenie programo-vých cieľov, ak dôjde k záveru, že je to nevyhnutné, sle-dovať plnenie programov a odporúčať nápravné opatre-nia v prípadoch podstatného odklonu rozpočtovej pozí-cie od strednodobých cieľov programu.

SGP obsahuje jednak preventívne prvky (pravidelnýmonitoring rozpočtového vývoja v intenciách strednodo-bého výhľadu a maastrichtského kritéria, mechanizmusvčasného upozornenia), jednak prvky, ktoré je možnéoznačiť ako varovné (procedúra nadmerného fiškálnehodeficitu a sankcie).

Na zabezpečenie trvale udržateľnej rozpočtovej politi-ky SGP obsahuje záväzok členských štátov udržiavaťstrednodobé rozpočtové ciele v pozícii, ktorá je blízkarovnováhe, alebo v prebytku. Strednodobým obdobím sarozumie bežný ekonomický cyklus.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na sledovaniestrednodobých rozpočtových pozícií sa používajú údajeo cyklicky upravenom (štrukturálnom) rozpočtovomsalde. Cielená vyrovnaná (až prebytková) pozícia štruk-turálneho salda by mala umožňovať riešiť bežné cyklickéfluktuácie a udržiavať vládny deficit počas cyklu na úrov-ni nepresahujúcej referenčnú hodnotu 3 % HDP. Deficityvyššie než 3 % HDP sa budú považovať za nadmerné,pokiaľ nepôjde o dočasný jav, spôsobený mimoriadnymiokolnosťami a pokiaľ deficit zostane blízko referenčnejhodnoty. Za mimoriadne a dočasné okolnosti sa pova-žujú situácie ako náhodná udalosť mimo kontroly člen-ských štátov s významným dopadom na konsolidovanúpozíciu verejného sektora alebo hlboká recesia, defino-vaná ročným poklesom reálneho HDP minimálne o 2 %.(Členské štáty sa však dohodli, že budú sledovať refe-renčnú hodnotu poklesu HDP už o 0,75 %).

V prípade, že vládny deficit členského štátu budeuznaný ako nadmerný, Rada bude formulovať odporúča-nia na korekciu rozpočtovej nerovnováhy. Členský štátmusí prijať účinné opatrenia na jej odstránenie do šty-roch mesiacov. Ak podľa úsudku Rady takéto opatrenianeboli v danom termíne prijaté, Rada môže stanoviťsankcie. Sankčné opatrenia sa vzťahujú iba na členskéštáty eurozóny.

Postup v prípade nadmerného fiškálneho deficitu

(Excessive deficit procedure, EDP)

Identifikácia prípadného nadmerného fiškálneho defi-citu obsahuje kroky, ktoré sú zobrazené v diagrame č. 1.O existencii nadmerného deficitu a implementáciináslednej korekčnej procedúry, ktorá je zobrazená v dia-grame č. 2, rozhoduje Rada ECOFIN. Postupy obsiah-nuté v krokoch 1 – 5 (diagram č. 1) sa uplatňujú vočivšetkým členským štátom EÚ. Sankcie v rámci krokov 6– 10 (diagram č. 2) sa vzťahujú iba na členské štátymenovej únie.

1. krok: členské štáty poskytnú údaje o svojich roz-počtoch Európskej komisii (ďalej EK) každoročne k 1.marcu a 1. septembru.

2. krok: EK preskúma dodržiavanie rozpočtovej dis-ciplíny členských štátov podľa článku 104(2) Maastricht-skej zmluvy. Ak členský štát spĺňa požiadavky oboch kri-térií (pomery k HDP ≤ 3 %, resp. 60 %) a ak podľa názo-ru EK nejestvuje riziko nadmerného deficitu, ďalšípostup sa nevyžaduje. V ostatných prípadoch, t. j. vždy,keď plánovaný alebo skutočný verejný deficit členskéhoštátu prevýši referenčnú hodnotu 3 % HDP, úlohou EK jepripraviť správu a iniciovať začatie EDP.

3. krok: EK vypracuje správu v priebehu dvoch týžd-ňov. Stanovisko k správe vypracuje Ekonomickýa finančný výbor (EFC, zložený zo zástupcov vláda Európskeho systému centrálnych bánk), ktorý ho pred-loží Rade ECOFIN. EK so zohľadnením stanoviska EFCpredloží Rade ECOFIN svoje stanovisko spolu s odpo-rúčaním. Ak EK zistí, že deficit prevyšujúci 3 % HDP nieje nadmerný a ak sa tento názor nezhoduje s názoromEFC, musí dôvody svojho rozdielneho stanoviska pred-ložiť Rade ECOFIN písomne.

4. krok: Rada ECOFIN po celkovom zhodnotení roz-hodne (kvalifikovanou väčšinou) na základe odporúčaniaEK a zvážení prípadných doplňujúcich pripomienok zostrany členského štátu, či je deficit v danom členskomštáte nadmerný. Rozhodnutie musí byť prijaté do trochmesiacov od predloženia rozpočtových údajov členskýmštátom Európskej komisii.

5. krok: ak Rada ECOFIN rozhodne, že deficit v danejkrajine nie je nadmerný, ďalší postup sa neaplikuje. Akvšak rozhodne, že nadmerný deficit jestvuje, musí člen-skému štátu poskytnúť odporúčania, ktoré sa prijímajúkvalifikovanou väčšinou s vylúčením hlasov zástupcovdaného členského štátu na základe odporúčania EKa nezverejňujú sa. Rada ECOFIN musí odporučiť, abyk odstráneniu nadmerných deficitov došlo v čo najskor-šom možnom čase od ich vzniku, pričom stanoví dva ter-míny. Prvý termín je na prijatie účinných korekčnýchopatrení členským štátom maximálne do 4 mesiacov.Druhý termín je na korekciu nadmerného deficitu, ktorýby mal byť odstránený v roku nasledujúcom po jehoidentifikácii, pokiaľ nejestvujú mimoriadne okolnosti.

6. krok: Rada ECOFIN bude sledovať, či členský štátna základe jej rozhodnutia prijme účinné opatrenia. Priďalšom rozhodovaní bude vychádzať z opatrení zverej-nených vládou daného členského štátu.

7. krok: ak Rada ECOFIN rozhodne, že nedošlo k pri-jatiu účinných opatrení, môže svoje odporúčania zverej-niť okamžite po uplynutí kontrolného termínu (t. j. po 4mesiacoch). Ak ide o členský štát menovej únie, RadaECOFIN má už do 1 mesiaca upozorniť daný štát, abyprijal v presne stanovenom časovom limite opatrenia nazníženie deficitu. Toto rozhodnutie, ako aj následné roz-hodnutia v rámci EDP sa prijímajú na základe odporúča-

13



nia EK kvalifikovanou väčšinou s vylúčením hlasovzástupcov daného členského štátu. Ak však RadaECOFIN rozhodne, že členský štát prijal účinné opatre-nia, ktoré zodpovedajú jej odporúčaniam, EDP sa poza-staví. Rada ECOFIN a EK budú monitorovať implemen-táciu prijatých opatrení.

8. krok: ak Rada ECOFIN dospeje k názoru, ženadmerný deficit bol odstránený, zruší niektoré alebovšetky svoje rozhodnutia o odporúčaniach a upozorne-niach. Ak boli odporúčania zverejnené, Rada ECOFINtiež verejným vyhlásením potvrdí, že v danom členskomštáte už nie je nadmerný deficit. Ak však členský štátmenovej únie nevykoná nápravné opatrenia v súlades odporúčaniami a upozorneniami Rady ECOFIN, Radastanoví sankcie, a to najneskôr do 2 mesiacov od roz-

hodnutia o udelení upozornenia členskému štátua v rámci 10 mesiacov do referenčného dátumu preposkytnutie rozpočtových údajov Európskej komisii.V prípade zámerne plánovaného deficitu, o ktorom saRada ECOFIN domnieva, že bude nadmerný, možnouplatniť aj urýchlený postup. Keď po odložení EDP člen-ský štát menovej únie nezavedie korekčné opatreniaalebo keď skutočné údaje pravidelne hlásené EK (každýrok k 1. marcu a 1. septembru) indikujú, že daný štátnadmerný deficit neodstránil v časových limitoch stano-vených v rámci odporúčaní, Rada ECOFIN je povinnáokamžite vyzvať tento štát, aby v presne určenom časo-vom limite prijal opatrenia na zníženie deficitu.

9. krok: ak členský štát menovej únie koná v súlades upozorneniami Rady ECOFIN, EDP sa odloží. Dĺžka



Diagram č. 1 Rozhodovanie rady ECOFIN o existencii nadmerného deficitu

1. krok Deficit > 3 % HDP a/alebo dlh> 60 % HDP

Členské štáty predložia údajeo rozpočtoch Európskej komisii

Deficit < 3 % HDP a dlh < 60 % HDP

2. krok Európska komisia vypracujesprávu

Nejestvuje riziko nadmernéhodeficitu; pomer deficitu je výni-močný a dočasný a blízky refe-renčnej hodnote; dlhový pomersa dostatočne znižuje a blíži sareferenčnej hodnote uspokoju-

júcim tempom

Postup sa nevyžaduje

Riziko nadmerného deficitu

3. krok Predloženie stanoviska a odporúčaniaEK Rade ECOFIN

Predloženie stanoviska Ekonomickéhoa finančného výboru Rade ECOFIN

4. krok Jestvuje nadmernýdeficit

Rozhodnutie RadyECOFIN

Nejestvuje nadmernýdeficit

5. krok

Rozhodnutie sa prijíma kvalifikovanouväčšinou. Kvalifikovaná väčšina je defi-novaná ako 2/3 z celkových 87 hlasov:• po 10 hlasov Nemecko, Francúzsko,

Taliansko a Veľká Británia• 8 hlasov Španielsko• po 5 hlasov Belgicko, Grécko,

Holandsko a Portugalsko• po 4 hlasy Rakúsko a Švédsko• po 3 hlasy Dánsko, Írsko a Fínsko• 2 hlasy Luxembursko

Ukončenie postupuOdporúčanie RadyECOFIN členskému

štátu

obdobia odloženia EDP nesmie byť zahrnutá ani do dvoj-mesačného, ani do desaťmesačného obdobia uvedenéhov 8. kroku ako hraničný limit na zavedenie sankcií. RadaECOFIN a EK monitorujú implementáciu prijatých opatrení.

10. krok: ak podľa názoru Rady ECOFIN bol nadmer-ný deficit odstránený, EDP sa ukončí (ako v 8. kroku). Aksa však prijatý postup členského štátu menovej únie uká-zal podľa názoru Rady ECOFIN ako neadekvátny, aleboak skutočné údaje pravidelne oznamované EK indikujú,že nadmerný deficit nebol odstránený v časových limi-toch špecifikovaných v upozorneniach, Rada ECOFIN jepovinná okamžite rozhodnúť o stanovení sankcií.

Prijalo sa pravidlo, že sankcie budú predstavovať neú-ročený vklad. Rada ECOFIN však môže rozhodnúťo nahradení tohto vkladu 2 opatreniami:

a) požadovať od členského štátu zverejnenie Radoušpecifikovaných dodatočných informácií predtým, nežvláda pristúpi k emisii obligácií a cenných papierov,

b) vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnoti-la svoju pôžičkovú politiku voči danému členskému štátu.

Podľa prijatého pravidla vklad sa bude konvertovať napokutu, ak do dvoch rokov od rozhodnutia o sankčnom

vklade členského štátu nedôjde ku korekcii deficitu. Pro-striedky získané z pokút sa budú rozdeľovať medzi tiečlenské štáty menovej únie, ktoré nebudú vykazovaťnadmerný deficit, a to v proporciách zodpovedajúcich ichpodielom na celkovom HDP menovej únie. RadaECOFIN zruší sankcie v závislosti od preukázanéhopokroku členského štátu pri odstraňovaní nadmernéhodeficitu. Všetky ostatné sankcie budú zrušené po zruše-ní rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu. Pokutyvšak nebudú vrátené.

Literatúra

1. GLOCKNER, G.: Fiscal Policies in the EuropeanUnion: Policy-making in a Rule-based Framework.Referát z konferencie Národnej banky Poľska, Varša-va 22. – 23. 10. 2002.

2. The Implementation of the Stability and Growth Pact.ECB Monthly Bulletin, máj 1999.

3. Zmluva o Európskej únii. Amsterdamské znenie. Brati-slava, SAP 1999.

15



Diagram č. 2 Procedúra po rozhodnutí Rady ECOFIN o existencii nadmerného deficitu

5. krok

6. krok

7. krok

8. krok

9. krok

Postúpenie odporúčania Rady ECOFIN členskému štátu

Rada ECOFIN vyhodnotí účinnosť oznámeného rozhodnutia

Členský štát neprijme účinné opatrenia:Rada ECOFIN môže svoje odporúčaniezverejniť a vyzvať členský štát, aby prijal

opatrenia

Členský štát prijme účinné opatrenia:odloží sa ďalší postup. Európska komisiaa Rada ECOFIN monitorujú implementá-

ciu opatrení

Nadmerný deficit pre-trváva: ECOFIN uplat-ní sankcie voči člen-

skému štátu

Nadmerný deficit jeodstránený: ukonče-

nie postupu

Opatrenia sa nezave-dú: ECOFIN vyzve

členský štát na prija-tie opatrení

Nadmerný deficit saodstráni: ukončenie

postupu

Opatrenia sú zavedené: ďalší postup sa odloží. Európska komisiaa Rada ECOFIN pokračujú v monitorovaní ich zavedenia

10. krok Opatrenia sa ukážu neadekvátne,nadmerný deficit pretrváva: Rada ECOFIN

uplatňuje sankcie voči členskému štátu

Nadmerný deficit sa odstráni: ukončeniepostupu

Makroekonomický a inštitucionálny rámec vstupu do EÚ

Vývoj tranzitívnych ekonomík aj jeho porovnanie s vývo-jom hospodárstva v krajinách EÚ dokazuje, že nevyhnut-nou podmienkou zabezpečenia trvalého a na riešeniekonvergenčnej úlohy dostatočne vysokého tempa rastu jejeho rovnomernosť. Tá je zasa (aj o tom hovoria praktickéskúsenosti) výrazne podmienená udržiavaním ekonomikyv stave rovnováhy, čo si vyžaduje tak zodpovednú hospo-dársku politiku, ako aj, ba na Slovensku rovnako akov ďalších tranzitívnych ekonomikách predovšetkým,dôsledné dokončenie reforiem.

Vo vzťahoch medzi stabilitou a rastom pôsobí kauzali-ta obojsmerne. Dôraz na jednu z jej stránok, a najmä nasmer impulzov prúdiacich od rovnováhy k rastu, sa kládollen preto, lebo Slovensko usilujúce sa o vstup do EÚ mátranzitívnu ekonomiku so silnými nerovnováhotvornýmifaktormi a málo účinným rovnováhotvorným mechaniz-mom.

Nie samotná integrácia, ale skôr v súčasnosti pôsobia-ce vnútorné vlastnosti fungovania slovenskej ekonomikysú hlavným rizikovým faktorom ohrozenia jej stability.Chronický sklon k nerovnováhe, spôsobený nedostatoč-

nou úrovňou konkurenčnej schopnosti, bol už viackrát lendočasne eliminovaný rôznymi súbormi stabilizačnýchopatrení.

V produkcii zakódovaná vysoká náročnosť na medzi-spotrebu a náročnosť na dovoz spôsobuje zraniteľnosť eko-nomiky. Tá je navyše vystupňovaná v dôsledku náchylnostiverejných financií reprodukovať deficity a dlhy.

Záverečná fáza príprav na vstup do EÚ musí teda byťfázou obozretnej fiškálnej politiky kombinovanej so sna-hou o reformu problémových oblastí verejného sektora.Spolu s odstraňovaním ďalších deformácií trhovéhoprostredia by to malo viesť k vytvoreniu takých podmie-nok, ktoré umožnia slovenskej ekonomike správať sa akoštandardná trhová ekonomika a eliminovať tak špecifické– transformačné faktory pôsobiace na cykly kolísaniarovnováhy.

Sústavné udržiavanie vysokej miery investícií sloven-ského hospodárstva možno považovať za jeho kompara-tívnu výhodu prispievajúcu k zachovaniu jeho dlhodobovysokého tempa rastu HDP. Investičná náročnosť hospo-dárskeho rastu dosiahla na Slovensku v pomere k inýmtranzitívnym ekonomikám vcelku uspokojivú hodnotu.Bola tiež nižšia ako bol priemer v EÚ – 15 a v jej južnomkrídle.

16 EURÓPSKA ÚNIAVSTUP SLOVENSKA DO EURÓPSKEJ ÚNIE


VSTUP SLOVENSKA DO EURÓPSKEJ ÚNIE

VÝCHODISKÁ A ŠANCE

doc. Ing. Milan Šikula, DrSc.Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, Bratislava

Vstup do Európskej únie predstavuje jedinečnúhistorickú šancu a existenčnú potrebu, ktorá nemáz hľadiska národno-štátnych záujmov SR alternatívu.Organickou súčasťou úspešného dobiehania prvejskupiny kandidátskych krajín je aj vypracovanievýchodiskovej štúdie o ekonomických a sociálnychsúvislostiach vstupu SR do EÚ. Na základe uznese-nia vlády SR č. 248 z 13. marca 2002 ju vypracovalÚstav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.

Základným cieľom prezentovanej štúdie bolo roz-pracovanie relatívne ucelenej vedeckej argumentácieekonomických a sociálnych súvislostí zdôvodňujú-cich existenčnú opodstatnenosť politicko-strategic-kého smerovania SR do EÚ. Pritom sa usiluje o vyvá-žený pohľad tak na prínosy, ako aj na riziká. Na jed-nej strane identifikuje niektoré možné problémya pravdepodobné, najmä počiatočné, časovo ohrani-čené riziká, na redukciu, resp. ich elimináciu jepotrebné sústrediť pozornosť už v prípravnom obdo-bí. Štúdia objasňuje širokú škálu prínosov, ktorýchracionálne využívanie dáva záruku jednoznačnejdlhodobej výhodnosti integrácie SR do EÚ.

Výsledky štúdie by mali tiež významne prispieť k pre-

konávaniu nízkej a nedostatočnej informovanostia ňou podmienených ilúzií a nereálne optimistických,ako aj prehnane pesimistických očakávaní a mýtov.Súvisí s tým aj pomerne rozšírená predstava, že veľkýrozsah problémov a ťažkostí našej ekonomiky a najmänáročnosť ich riešenia sú alebo budú spojené a vyvo-lané vstupom do EÚ.V tejto súvislosti je úlohou štúdieukázať, že rozhodujúcu časť problémov by sme muse-li v podmienkach zostrenej globálnej konkurencie takči tak riešiť a že práve účasť v integračnom procesenám môže uľahčiť a urýchliť nevyhnutnú globalizačnúadaptáciu. Ak sa budeme efektívne pripravovať navstup do EÚ a racionálne využívať šance a možnostis tým spojené, bude začlenenie do integrovaného hos-podárskeho priestoru pôsobiť ako katalyzátor účinnejadaptácie našej ekonomiky. V tomto zmysle štúdia sle-duje tiež určitý mobilizačný cieľ napomôcť prekonáva-niu pasívne vyčkávacích názorov a postojov a prispieťk zvýšeniu motivácie zameranej na to, aby všetkyštruktúrne súčasti našej ekonomiky na každej úrovničo najúčelnejšie využili čas zostávajúci ešte do vstupuSR do EÚ na zlepšenie našej pripravenosti využívaťvýhody a zvládať riziká integrácie.

Vlastné akumulačné zdroje SR sa v rokoch 1993 až2000 zväčšovali o cudzie zdroje vo väčšom rozsahu nežv iných tranzitívnych ekonomikách. To na jednej straneposilnilo investičný potenciál Slovenska, no na druhejstrane ohrozilo jeho makroekonomickú stabilitu preto,lebo v zahraničných zdrojoch najmä do roku 1998 vráta-ne prevažovali úvery (v značnej miere so štátnou garan-ciou) nad priamymi zahraničnými investíciami.

Vážnou otázkou je vplyv vstupu do EÚ na vývoj situá-cie na trhu práce. Analýza trendov, ktoré na ňom pôsobianaznačuje, že v slovenskej transformujúcej sa ekonomi-ke už fungujú sily, ktoré (po prekonaní súčasného ochab-nutia svetového hospodárstva) v strednodobom časovomhorizonte, a teda už v horizonte možného prijatia SR doEÚ sú schopné navodiť trvalejší obrat v doteraz nepriaz-nivom vývoji zamestnanosti aj nezamestnanosti.

Vývoj verejných financií svedčí o tom, že ich reformaešte nie je uvedená do stavu zabezpečujúceho ich trvalýpozitívny vplyv na makroekonomickú stabilitu.

Zaostávanie inštitucionálnych reforiem (charakteristic-ké pre doterajšie fázy transformácie) umožňovalo sícekrátkodobé pozitívne výsledky v menovom vývoji, ale zacenu narastania dlhodobých problémov a poklesu kurzuslovenskej koruny. Ukázalo sa teda, že nominálna kon-vergencia sa stane reálne dostupnou až po vykonanívšetkých štruktúrnych zmien potrebných na to, aby naSlovensku bola štandardne fungujúca trhová ekonomika.Hlavnou oblasťou inštitucionálnych reforiem je v súčas-nosti harmonizácia právneho systému SR a EÚ (prijíma-nie acquis communautaire). Slovensku sa podarilopomerne rýchlo dobehnúť ďalšie kandidátske krajinyv prijímaní prístupových kapitol.

Súčasťou inštitucionálnych reforiem je aj posilnenievymáhateľnosti práva, ktorej má prispieť uskutočňujúcasa reforma súdnictva zameraná na zlepšenie práce sud-cov a skrátenie lehôt súvisiacich s riešením jednotlivýchprípadov.

Východisková úroveň konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky

Hlavnou prioritou pre kandidátske krajiny v príprave navstup do EÚ je reálna konvergencia ekonomiky z pozíciedosiahnutej úrovne konkurenčnej schopnosti ekonomiky.

Aj Slovenská republika stojí pred úlohou naplneniauvedeného kritéria, pretože úroveň konkurencieschop-nosti ekonomiky SR vo všeobecnosti je zatiaľ relatívnenízka. V hrubom domácom produkte v parite kúpnej silyna obyvateľa dosahuje Slovensko len 49 % priemernejúrovne EÚ.

Prejavom nízkej konkurenčnej schopnosti je aj úroveňdeficitu obchodnej bilancie, kde Slovensko v období 1994až 1999 dosahovalo podiel deficitu na HDP –7,2 %. Slo-venská ekonomika v porovnaní s ostatným kandidátsky-mi krajinami má najnižší podiel domácej výroby na domá-com dopyte (spotrebe a investíciách).

Avšak závažné je najmä to, že hlavné riziká konku-renčnej schopnosti slovenskej ekonomiky na prahu jejvstupu do EÚ sú vyvolané predovšetkým hlbokým zao-stávaním produktivity. Tá dosahuje zhruba tiež len polo-vičnú úroveň priemeru EÚ (HDP, USD, PPP na pracovní-ka), resp. len približne 20 % v prepočte bežným výmen-ným kurzom. Nízka produktivita je rozhodujúcou príčinounízkej porovnateľnej cenovej hladiny, ktorá dosahovalakoncom roku 2000 len 36 % priemeru EÚ.

Nízka kvalitatívna konkurenčná schopnosť sa ešte stáleodráža v nepriaznivých absolútnych výmenných reláciách(terms of trade). Kilogramové ceny vývozu oproti dovoznýmcenám boli v roku 2000 stále ešte nižšie, hoci došlo k zlep-šeniu. Najvyššiu disparitu zaznamenávajú práve energetic-ky a kapitálovo náročné komodity (v podstate tovary s níz-kym stupňom spracovania), čo je tiež dôkazom ich naj-priaznivejšej konkurencie cenou. Potešiteľné je, že k znač-nému priblíženiu kilogramových cien vývozu a dovozuv roku 2000 došlo pri sofistikovaných výrobkoch. Hlavnýproblém zvýšenia konkurencieschopnosti slovenskej eko-nomiky spočíva v znižovaní zaostávania v produktivitepráce v kombinácii so zvyšovaním miery pridanej hodnotyv hrubej produkcii.

Slovensko dosahovalo v roku 1997 pri obchodovateľ-ných tovaroch (v priemysle) iba 32 % úrovne produktivitypráce z pridanej hodnoty vo vybraných vyspelých kraji-nách EÚ. Bolo to výsledkom podstatne vyššej produktivi-ty z hrubej produkcie (49 %), a naopak podstatne nižšejmiery pridanej hodnoty (23 %).

V súvislosti s nízkou produktivitou práce a mierou prida-nej hodnoty v priemysle SR voči priemeru EÚ zazname-náva Slovensko aj nízku úroveň miezd na pracovníka.

Nominálne mesačné mzdy na pracovníka vo výrobeobchodovateľného tovaru SR v roku 1997 predstavovaliiba 10,3 % úrovne vyspelých krajín EÚ, 11,1 % úrovnev Rakúsku, 9,1 % úrovne v SRN a 17 % úrovne v Špa-nielsku. Samozrejme, reálne mzdy na pracovníka (v pre-počte na paritu kúpnej sily) boli vyššie. Stále však zna-menali iba 28 % úrovne vo vybraných krajinách EÚ.

Sektorová štruktúra ekonomiky SR sa od roku 1989výrazne priblížila k proporciám, ktoré sú typické pre člen-ské štáty EÚ. V podrobnejšie členených vrstvách štruktú-ry výroby i služieb je však evidentný nižší podiel moder-ných technologicky a poznatkovo náročných aktivít.

Relatívne vysokú úroveň produktivity práce dosahujeSlovensko v sektore služieb, a to tak v medzinárodnomporovnaní, ako aj na základe medziodvetvového porov-nania v rámci Slovenska. Osobitne významné je, že pro-duktivita práce sa v tomto sektore zvyšuje zároveňs rastom zamestnanosti. Pri medzinárodnom porovnanídetailnejšej štruktúry sektora služieb sa však ukazuje, žena Slovensku sú menej rozvinuté práve tie služby (finanč-né služby, služby výskumu a celé spektrum služieb prepodniky), ktoré sa v modernej ekonomike veľmi dynamic-ky rozvíjajú. Ich podiel na zamestnanosti dosahuje ibapolovičnú úroveň ako vo vyspelých ekonomikách. Nedo-

17


EURÓPSKA ÚNIAVSTUP SLOVENSKA DO EURÓPSKEJ ÚNIE

statočný rozvoj tejto skupiny služieb jednoznačne signa-lizuje zaostávanie za vyspelými ekonomikami v oblasti,ktorá vytvára nevyhnutné zázemie na zvýšenie úspeš-nosti exportného sektora v kvalitatívnej súťaži.

Zmeny v štruktúre produkcie spracovateľského prie-myslu, ktoré sa uskutočnili v priebehu transformácienaznačujú, že tá sa postupne približuje k štruktúre, ktoráje charakteristická pre vyspelé krajiny EÚ. Hlavným pro-blémom spracovateľského priemyslu SR teda už nie jejeho štruktúra na úrovni odvetví, ale predovšetkýmpomalý priebeh zavádzania nových technologickya poznatkovo náročných výrob v rámci jednotlivýchodvetví o vnútroodvetvových štruktúrach, bez ktorých nieje možné ani rýchlejšie zvyšovanie kvalitatívnej konku-renčnej schopnosti.

Ekonomický rozvoj SR je sprevádzaný vznikoma prehlbovaním disparít medzi regiónmi (krajmi, alenajmä medzi okresmi).

V roku 2000 bol HDP na obyvateľa vytvorený v ekono-micky najrozvinutejšom Bratislavskom kraji dvojnásob-kom priemeru dosiahnutého v SR a viac než trojnásob-kom HDP na obyvateľa v najmenej rozvinutom Prešov-skom kraji. V tom istom roku bolo na 100 obyvateľovv Bratislavskom kraji 56,7 pracovných príležitostí, v Pre-šovskom kraji 29,8 a v ostatných krajoch 33,2 až 40,8.Mesačné príjmy z pracovnej činnosti na obyvateľa dosi-ahli v roku 2000 v priemere za Slovensko 3328 Sk, v Pre-šovskom kraji 1791 Sk a v Bratislavskom kraji 10 434 Sk.Miera nezamestnanosti sa v roku 2001 rovnala v Košic-kom kraji 24,8 % a Bratislavskom kraji 8,3 %.

Uvedené podmienky sa mali vytvoriť už v predvstupo-vej fáze tak, aby v prvých rokoch po vstupe do EÚ bolomožné získať finančné zdroje zo štruktúrnych fondova z Kohézneho fondu (ŠF a KF), predbežne na roky 2004až 2006 rozpočtované vo výške 1,8 mld. EUR.

Integračné efektyDeterminantom, ktorým môže integrácia do EÚ naj-

väčšmi prispieť k zabezpečeniu rastu produktivity akokľúčového faktora podstatného zvýšenia konkurenčnejschopnosti, je intenzívnejší prílev priamych zahraničnýchinvestícií (PZI) do ekonomiky SR. Dá sa predpokladať, žeJednotný trh EÚ poskytne viac ponúk pre Slovenskov oblasti prílevu priamych zahraničných investícií, a tojednak rozvinutím procesov vnútroodvetvovej mikrošpe-cializácie s cieľom vyššieho využívania úspor z rozsahu,jednak prehlbovaním procesu produktovej diferenciáciev EÚ a imitácie v SR. Obidva tieto procesy budú zname-nať prehĺbenie procesu medzinárodného znovurozdeľo-vania výroby v rámci rozšírenej EÚ, čo je úzko spojenés priamym investovaním v zahraničí.

To by malo v SR viesť k postupnému dosiahnutiu obje-mov PZI bežných v krajinách EÚ, kde objemy v prepočtena obyvateľa sú podstatne vyššie ako v súčasnosti v SR(približne 800 USD). Priemer za EÚ sa pohybuje okolo3000 USD.

Podľa modelových prepočtov aj vzhľadom na uvedenýodhad vývoja úrovne PZI by v rokoch 2004 – 2008súhrnná produktivita mohla rásť priemerným tempom 3,7% ročne.

Pri predpokladanom raste produktivity by mohla kurzo-vá odchýlka poklesnúť zo súčasnej hodnoty 2,7 v roku2001 na úroveň 2,0 koncom roka 2008, čo by bolo pod-statné zlepšenie oproti jej stagnácii alebo skôr rastuv poslednom desaťročí. Porovnateľná cenová hladina bysa mala výrazne priblížiť k priemeru EÚ, a to zo sú-časných 36 % zhruba na 46 % v roku 2006 a na úroveň49,7 % v roku 2008. Na tomto priblížení by sa mal podie-ľať hlavne rast domácich cien, ale vďaka rastu produk-tivity aj mierne zhodnocovanie menového kurzu.

Súčasne s rastom porovnateľnej cenovej hladiny by samala zvýšiť aj mzdová hladina. Nominálna priemernámzda by sa podľa modelových prepočtov mala zvýšiťv roku 2006 oproti roku 2001 zhruba 1,55-krát a do koncaroka 2008 až 1,88-krát. Ak sa v rokoch 2002 až 2003predpokladá jej rast v priemere 8,7 % ročne, v rokoch2004 až 2008 by mala rásť 9,7 % ročne (pri neskoršomvstupe len 8 % ročne).

Reálna mzda by po dvoch rokoch poklesu a nepatr-nom vzraste v roku 2001 mohla v rokoch 2002 – 2003rásť priemerne 3,6 % ročne, avšak v rokoch 2004 až2006 by sa jej rast spomalil asi na 2,7 % ročne. V ob-dobí 2007 až 2008 by sa jej rast mohol pohybovať okolo4 % ročne.

Rozpočtové efektySúhrnný efekt budúcej harmonizácie daní (rast príjmov

z nepriamych daní a pokles príjmov z priamych daní)bude prínosom pre štátny rozpočet SR, ako aj pre kofi-nancovanie štruktúrnych projektov. Znižovanie priamychdaní však môže byť stimulom rozvoja ponukovej stránkyekonomiky (zavádzanie moderných technológií, výrobko-vé inovácie a pod.).

Celková suma predvstupovej pomoci Slovenskuv rokoch 2001 – 2004 by mohla dosiahnuť 414 až 614mil. EUR, t. j. 18 až 27 mld. Sk.

Po vstupe do EÚ bude SR využívať zdroje zo štruktúr-nych fondov a z Fondu kohézie. Tieto príjmy by nemaliprekročiť 4 % HDP. Skúsenosti iných krajín ukazujú, žekapacita SR absorbovať transfery z EÚ sa bude zvyšovaťiba postupne.

V štúdii sa odhaduje, že v období 2004 až 2008 by SRmohla reálne absorbovať príjem zo štruktúrnych fondovEÚ približne vo výške 12 až 18 mld. Sk ročne (0,3 až 0,4mld EUR), t. j. asi 1,1 % HDP. To by vyžadovalo, aby SRv štátnom rozpočte vyčleňovala v uvedenom obdobízhruba 15 – 20 mld. Sk ročne na spolufinancovanie prí-slušných projektov.

Medzitým EK stanovila postup pri výpočte príspevkunových členských štátov, ktorý by podľa predbežnýchodhadov MF SR mal v roku 2004 dosiahnuť zhruba 13mld. Sk (t. j. zhruba 1,1 % HDP).

18 EURÓPSKA ÚNIAVSTUP SLOVENSKA DO EURÓPSKEJ ÚNIE


Náklady spojené s implementáciou štandardov a noriem EÚ

Vstup SR do EÚ bude spojený aj s pomerne veľkými,prevažne investičnými nákladmi. Ich základnou príčinounie je sám vstup, ale štyridsaťročné prerušenie vývojatrhovej ekonomiky, počas ktorého boli jednotlivé oblastiveľmi zanedbané až deštruované.

Z hľadiska pohľadu na životné prostredie ako celoknáklady na zabezpečenie súladu so štandardmi a normamiEÚ v časovom horizonte do roku 2007, resp. 2015 možnoodhadovať na 120 až 140 mld. Sk v cenách roka 2001. Cel-kové náklady podnikov na implementáciu všetkých zdra-votno-bezpečnostných noriem sa odhadujú na 20 až 30mld Sk. Odhadované náklady na implementáciu štandar-dov EÚ v hlavných oblastiach agropotravinárskeho sek-tora SR do roku 2006 dosahujú celkove 14 až 20 mld. Sk.(Finančné zdroje z predvstupových a štruktúrnych fondovpre daný sektor možno očakávať zhruba vo výške 10 až15 mld. Sk).

Z hľadiska implementácie štandardov EÚ je významnýúsek energetiky. Vstup Slovenska do Európskej úniez hľadiska nárokov na finančné zdroje sa v tejto oblastidotýka najmä bezpečnosti zásobovania energiou a jadro-vej energetiky.

Špecifickou oblasťou v negociačnom a implementač-nom procese je oblasť vnútornej bezpečnosti, osobitneSchengenská dohoda. Náklady s tým súvisiace sa odha-dujú zhruba na 1 mld. Sk.

Základné charakteristiky makroekonomických scenárov

Celkové ekonomické a sociálne trendy pri predpokla-danom vstupe SR do EÚ v roku 2004 sú zobrazenév ekonometrických scenároch. Príjmové a nákladovéefekty súvisiace s prevzatím princípov a zásad rozpoč-tovej politiky EÚ a s implementáciou acquis by sa podie-ľali na raste HDP asi 1 %. Reálny ekonomický rastv rokoch 2004 – 2006 by mal dosiahnuť 4,8 % ročnea 5,2 % v rokoch 2007 – 2008. Analogicky reálny rastsúhrnnej produktivity práce by sa mal pohybovať naúrovni 3,5 % a 3,9 %.

Spotreba domácností by mala v období 2004 – 2008rásť tempom 4,4 % pri klesajúcom podiele spotrebyvlády. Tvorba hrubého fixného kapitálu v rovnakom obdo-bí by sa mala ročne zvyšovať o 4,8 %, no podiel na HDPsa zníži z 31 % v roku 2001 na 27 – 29 % v roku 2008.U miery úspor sa predpokladá zníženie z 26,6 % v roku2001 na 25,8 v roku 2008.

Pri predpokladanom zvýšení konkurencieschopnostiby mal vývoz v rokoch 2004 – 2008 rásť priemerným tem-pom 12,2 % a dovoz mierne nižším 11,0 %, čo by maloumožniť zníženie deficitu bežného účtu platobnej bilanciena prijateľných -3,2 % HDP v roku 2008. Miera inflácie bysa mala pohybovať z 7,1 % v roku 2001, na predpokla-

daných 3,8 – 5 % v roku 2002 v dôsledku odloženia nevy-hnutných deregulácií, ktoré sa musia realizovať v roku2003, čo zvýši infláciu na 6,1 %.V rokoch 2004 – 2006 bysa mala udržať na úrovni 6,7 % a potom postupne znižo-vať na štandardnú úroveň vo vyspelých ekonomikách.

Priemerná nominálna mzda by mala rásť v rokoch2002 – 2003 o 8,7 % a v rokoch 2004 – 2008 o 9,7 %ročne, takže v roku 2008 by mala byť 1,88 -krát vyššiaako v roku 2001. Reálna mzda by mala v rokoch 2002 až2003 rásť priemerne o 3,6 % ročne. Po spomalenív rokoch 2004 – 2006 na 2,7 % by sa v rokoch 2007 až2008 mohlo pohybovať jej tempo rastu okolo 4 % ročne.

Rast zamestnanosti, ktorý sa dosiahol v roku 2001 naúrovni 1 % sa očakáva aj v rokoch 2002 a 2003. V obdobírokov 2004 – 2008 by mala zamestnanosť rásť 1,2 %ročne, v dôsledku čoho by sa mala nezamestnanosť znížiťz dnešných asi 19 % na úroveň okolo 15 % v roku 2008.

Modelové prepočty konvergencie ekonomickej úrovneukazujú, že v roku 2001 predstavoval ukazovateľHDP/obyvateľa v PPP 48,5 % priemeru krajín EÚ–15,v rokoch 2004 – 2006 by sa mal zvýšiť na 52,1 %a v rokoch 2007 – 2008 mal dosiahnuť 54,9 %. Z analo-gických prepočtov porovnateľnej cenovej hladiny vyplýva,že cenová hladina SR dosahovala v roku 2001 36,9 %cenovej hladiny EÚ a že období 2004 – 2006 by to malobyť 44,6 % a v roku 2008 49,7 %.

Z povahy modelových simulačných prepočtov je zrej-mé, že prezentované výsledky majú len orientačný cha-rakter.

Okrem toho, dosahové štúdie, ak majú plniť ich úlohu,je potrebné vzhľadom na vývoj tak v rámci EÚ, ako ajv rámci kandidátskych krajín opakovane akumulovaťa konkrétne efekty, prínosy a riziká prepočítavať na zme-nené podmienky.

Literatúra

1. Agnew, J.: How Many Europes? The European Union,Eastward Erlargement and Uneven Development, Nor-way, 14 – 17. September 2002.

2. Balassa, B.: Teorie ekonomické integrace, Svoboda,Praha, 1986.

3. Economic Commission for Europe: Economic Surveyof Europe 2000, No. 1, New York and Geneva, UN2000.

4. European Union: Extraordinary European Concil (Lisa-bon, 23. – 24. marca 2000. Presidency Conclusion,Brusseles; European Concil/European Union 2000.

5. Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do EÚ –prínosy a riziká, dosahová štúdia vypracovaná prevládu SR, ÚSSE SAV, Bratislava, jún, 2002.

6. Sociální a ekonomické souvislosti integrace ČR do EÚ,Nové príležitosti a možná rizika, Praha, 2002.

19


EURÓPSKA ÚNIAVSTUP SLOVENSKA DO EURÓPSKEJ ÚNIE

V Official Journal of the European Union bola zverejnená:

SMERNICA 2000/12/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTUA RADY z 20. marca 2000 o zakladaní a podnikaní

úverových inštitúcií

Jej cieľom je odstrániť najväčšie rozdiely v zákonoch člen-ských štátov, ktoré stanovujú pravidlá na zakladanie a podni-kanie úverových inštitúcií. Predstavuje základný nástroj navytvorenie vnútorného trhu z hľadiska práva na zakladanieúverových inštitúcií a práva na poskytovanie finančných slu-žieb. Vychádza z princípu, že vo všetkých členských štátochtreba vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodársku súťažmedzi úverovými inštitúciami. Vzťahuje sa na všetky inštitú-cie, ktorých predmetom podnikania je prijímanie peňažnýchprostriedkov v podobe vkladov alebo iných nástrojov (napr.emisií obligácií alebo iných cenných papierov) a poskytova-nie úverov na vlastný účet. Zakotvuje princíp jednej licencie,uznávanej v celom spoločenstve, pri uplatnení zásady obo-zretného dohľadu na konsolidovanom základe v domovskomčlenskom štáte. Úverová inštitúcia musí mať povolenie načinnosť od toho členského štátu, v ktorom má svoje registro-vané sídlo. Zásada vzájomného uznávania umožňuje úvero-vým inštitúciám, ktoré získali povolenie na činnosť vo svojomdomovskom štáte vykonávať všetky činnosti v zmysle povo-lenia kdekoľvek na území spoločenstva prostredníctvomzakladania pobočiek alebo poskytovaním služieb. Zodpoved-nosť za dohľad nad finančným zdravím úverovej inštitúcienesú príslušné úrady domovského členského štátu. Prísluš-né úrady hostiteľského členského štátu nesú zodpovednosťza sledovanie likvidity a menovej politiky. Sledovanie trhovýchrizík si vyžaduje úzku spoluprácu príslušných úradov domá-ceho a hostiteľského členského štátu.

SMERNICA 2000/46/ES EURÓPSKEHO PARLAMENTUA RADY z 18. septembra 2000 o začatí, vykonávaní

a obozretnom dohľade nad podnikaním elektronicko-peňažných inštitúcií

Smernica stanovuje podmienky na získanie jednotnejlicencie pre elektronicko-peňažné inštitúcie, uznávanejv celom spoločenstve, a uplatňuje princíp obozretnéhodohľadu vykonávaného domovským členským štátom. Zave-denie oddeleného režimu obozretného dohľadu pre elektro-nicko-peňažné inštitúcie od dohľadu na úverovými inštitú-ciami podľa smernice 2000/12/ES má svoje opodstatnenie,pretože úverový zostatok ponechaný na účte, ktorý vznikávýmenou peňažných prostriedkov za tzv. elektronické penia-ze nie je považovaný za vklad. Smernica kladie veľký dôrazna dôveru klienta a v tejto súvislosti uvádza, že elektronicképeniaze majú byť zameniteľné (v nominálnej hodnote) a tiežobmedzuje možnosť investovania elektronicko-peňažnýchinštitúcií tak, aby ich finančné záväzky vzťahujúce sa naelektronické peniaze v obehu boli vždy podporené dostatoč-ne likvidnými aktívami s nízkym rizikom. Podľa článku 10 súčlenské štáty povinné uviesť do platnosti ustanovenia tejtosmernice najneskôr do 27. apríla 2002.

—————————————Oprava textu uverejneného v čísle 3/2003 na strane 18

v rámci Zoznamu zlatých mincí spĺňajúcich kritériá článku26b(A)(ii) Smernice 77/388/EEC zo 17. mája 1977 a Smer-nice 98/80/EC z 12. októbra 1998 platného pre rok 2003

Správne znenie textu: Zoznam obsahuje mince minimál-nej rýdzosti 900/1000 a podľa článku 26b smernice ichmožno považovať za investície v zlate.

Spracovala JUDr. Soňa Tóthová

20 LEGISLATÍVA EURÓPSKEJ ÚNIEVÝKLAD POJMOV


VÝKLAD POJMOV

V súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskejúnie a harmonizáciou nášho právneho poriadku s legislatívouEurópskej únie sa používajú pojmy, ktoré nie sú bežné, a pretoich obsah chceme objasňovať v tejto rubrike. Pri ich výkladevychádzame zo schválenej metodiky upravujúcej základné pra-vidlá a metódy aproximácie práva s cieľom pripraviť a schváliťtaký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou právne-ho poriadku zlučiteľného s právom Európskej únie.

Európske právo (acquis communautaire) – systém práv-nych noriem Európskej únie a noriem neprávneho charakteru,pričom aproximácia tohto systému noriem je jedným z predpo-kladov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Právny akt – právny predpis vydaný príslušným orgánompodľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Zmluvyo založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, Zmluvyo založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiualebo Zmluvy o Európskej únii.

Právny predpis – všeobecne záväzný právny predpis SR.Recepcia (prevzatie) práva – proces zameraný na prenos

právneho poriadku, jeho časti, resp. právnej kultúry iného štátu,únie a podobne do právneho poriadku SR. Recepcia európske-ho práva sa uskutočňuje formou aproximácie práva.

Aproximácia (zbližovanie) práva – proces prípravy a prijí-mania právnych predpisov spolu s vytváraním podmienok naich riadnu aplikáciu, tak aby sa postupne dosiahla úplná zhodaprávnych predpisov Slovenskej republiky s právom Európskejúnie. Aproximácia má nasledujúce formy:

• transpozícia (premietnutie) je proces zameraný na do-siahnutie rovnakých právnych účinkov v právnych predpisoch,a to buď prijatím, zmenou, doplnením, alebo zrušením práv-nych predpisov,

• adaptácia (prispôsobenie) je proces zameraný na pris-pôsobenie našich právnych predpisov, tak aby sa vytvorili pod-mienky na fungovanie režimu, ktorý existuje v Európskej únii,a to buď prijatím, zmenou, doplnením, alebo zrušením práv-nych predpisov,

• koordinácia je proces smerujúci k zosúladeniu legislatívyalebo administratívnej praxe v prípadoch, keď adaptácia alebotranspozícia nie je možná alebo potrebná,

• implementácia je proces spočívajúci v transpozícii právne-ho aktu a následnom vydaní vykonávacích predpisov („imple-mentácia v užšom zmysle“), resp. je to výklad, aplikácia, vynú-titeľnosť a dodržiavanie právnych predpisov zlučiteľných s prá-vom Európskej únie, ktoré zabezpečujú orgány verejnej moci(„implementácia v širšom zmysle“).

Wicksellove ekonomické názory – teória hraničnej produktivity, kapitálu a úroku

Knut Wicksell vo svojich prácach odmietol chápanieekonómie ako čistej vedy a zdôrazňoval, že jednotlivéekonomické teórie sú bezprostredne previazané s urči-

tým časom a miestom. Matematickému vzdelaniu Wick-sella možno pripísať prevažne formálny charakter jehoanalýzy a časté využívanie matematického aparátu pririešení ekonomických problémov. Wicksell bol zástan-com teórie neoklasickej školy ekonómie, jej šíriteľoma rozpracovateľom vo Švédsku. Prijal teóriu hraničnej

21PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVKNUT WICKSELL


KNUT WICKSELL

Ing. Anetta Čaplánová, PhD.Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave

Knut Wicksell sa narodil 20. decembra1851 v Štokholme. Jeho matka zomrela,keď mal 7 rokov a vo veku 15 rokov stra-til aj otca. Po smrti rodičov žil spolu sosvojimi súrodencami u príbuzných. De-dičstvo po otcovi im stačilo na pokrytienákladov na vzdelávanie. Mladý Wicksellprejavoval záujem o štúdium jazykova matematiky. Napriek tomu, že v ranejmladosti bol veriacim kresťanom, v ne-

skoršom období opustil náboženskúvieru, stal sa voľnomyšlienkárom a kri-tikom všetkých foriem kresťanskéhonáboženstva.

V roku 1869 začal študovať na univer-zite v Uppsale matematiku a fyziku.V snahe zabezpečiť si zdroje na živoby-tie, popri štúdiu vyučoval na strednejškole v Uppsale a vykonával prácusúkromného učiteľa.

Napriek tomu, že univerzitné vzdelanie získal v matema-tike, Wicksellov záujem o sociálne otázky, ktoré trápili vte-dajšiu spoločnosť, ho priviedol k rodiacim sa spoločenskýmvedám. Alkoholizmus rozšírený medzi robotníkmi pripísalich chudobe a monotónnosti ich životov, prostitúciu vysvet-ľoval tým, že mzdy mladých robotníkov boli príliš nízke na to,aby si mohli založiť rodinu, a preto vyhľadávali služby pro-stitútok. Často prednášal na verejnosti, pre robotníkov, ana-lyzoval ich sociálne problémy a hľadal spôsoby ich riešenia.V rokoch 1885 – 1889 strávil Wicksell niekoľko rokov štúdi-om v zahraničí. I vďaka súkromnému grantu, ktorý sa mupodarilo získať, najskôr v Londýne študoval práce niekto-rých klasických ekonómov, neskôr študoval v Štrasburgu, voViedni a v Paríži. Na viedenskej univerzite navštevoval pred-nášky Carla Mengera.

Po návrate do Švédska sa opäť potýkal s problémomzabezpečenia si prostriedkov na živobytie. Ekonómia sav tom období vyučovala na právnických fakultách a tí, ktorí juchceli učiť, museli mať popri doktoráte z ekonómie ukončenéaspoň bakalárske štúdium právnických vied. Keďže nespĺňaltúto podmienku, Knut Wicksell sa musel vrátiť k prednášaniupre verejnosť a k písaniu článkov pre noviny. V tomto obdobísa začal podrobnejšie zaoberať aj otázkami monetárnej teó-rie, ako i problémami zdaňovania a verejných financií. V roku1896 získal doktorát z ekonómie na univerzite v Uppsale zasvoju dizertáciu z oblasti verejných financií. Následne sauchádzal o učiteľské miesto na univerzitách v Uppsale

a v Štokholme, žiadne z nich však nezískal, pretože nemalukončené štúdium práva. V nasledujúcich rokoch zameralteda všetko svoje úsilie na splnenie tejto podmienky. Titulbakalára právnických vied sa mu podarilo získať za menejako dva roky. V roku 1900 sa stal profesorom na čiastkovýúväzok na univerzite v Lunde, a až v roku 1904 vo veku 53rokov získal miesto profesora na plný úväzok. Medzi štu-dentmi bol obľúbený pre svoj priateľský postoj k nim. Keďzistil, že študentom chýbajú základné znalosti ekonómie,prešiel od výkladu čistej ekonómie k výučbe aplikovanej eko-nómie a vo svojich prednáškach venoval pozornosť napr.otázkam organizácie poľnohospodárstva a priemyslu,obchodu, spotreby, ale aj hospodárskych kríz a inflácie.

Po odchode do dôchodku sa Wicksell vrátil do Štokholmu.Toto obdobie Wicksellovho života možno charakterizovaťako veľmi aktívne a produktívne. Pôsobil ako poradcaguvernéra švédskej centrálnej banky, bol členom parla-mentného výboru pre bankovníctvo a úver, ale aj výboru prezdaňovanie príjmov a nehnuteľností. Napísal početné člán-ky, v ktorých analyzoval vtedajšiu ekonomickú situáciu voŠvédsku. V Štokholme sa tiež aktívne zúčastňoval na práciŠvédskej ekonomickej asociácie, pričom významne ovplyv-nil nastupujúcu generáciu štokholmských ekonómov, ktorása do dejín ekonomického myslenia zapísala ako Štokholm-ská škola.

Knut Wicksell bol ženatý a mal dvoch synov. Zomrel 2.mája 1926 vo veku 74 rokov.

užitočnosti ako základnú metódu určenia hodnoty stat-kov, kriticky sa však staval k prístupu rakúskej školy,keď poukazoval na problematickosť porovnávaniaabsolútnej veľkosti užitočnosti medzi rôznymi jednotliv-cami, z ktorého táto škola vychádzala.

Prínos Wicksella k rozvoju ekonomickej teórie jemnohostranný. Rozpracoval teóriu hraničnej produktivi-ty, zásadným spôsobom prispel k rozvoju teórie verej-ných financií, do monetárnej teórie prispel rozpracova-ním kvantitatívnej teórie peňazí, ako aj svojou teóriouúroku a peňazí, so záujmom sa stretla jeho teória eko-nomického cyklu. Pozornosťou, ktorú venoval agregát-nym veličinám, otvoril cestu k ďalšiemu rozvoju makro-ekonomickej analýzy.

Vo svojej formulácii teórie hraničnej produktivity Wick-sell zdôraznil, že ak výsledok výroby analyzujeme akofunkciu použitých výrobných faktorov, potom každý fak-tor je potrebné využiť v takom rozsahu, aby malé zní-ženie množstva použitého výrobného faktora viedlok poklesu outputu v rovnakej miere ako je output, ktorýprinesie posledná použitá jednotka ktoréhokoľvekvýrobného faktora zapojeného do výroby. Funkčné roz-delenie outputu medzi jednotlivé výrobné faktory sateda vo Wicksellovej teórii určuje na základe hraničnejproduktivity.

Wicksell vyšiel z predpokladu použitia dvoch prvot-ných výrobných faktorov, práce a pôdy, pričom kapitálzabudoval do svojej produkčnej funkcie nepriamo.V tomto modeli určuje mzdu robotníka jeho hraničnáproduktivita, rentu považuje za reziduálnu časť pro-duktu. Zmeny použitej technológie vedú k zmenámv množstve použitej práce a kapitálu. S postupom aku-mulácie má hraničná produktivita kapitálu tendenciuklesať, napriek tomu, že z absolútneho hľadiska môžepodiel kapitálu na tvorbe celkového produktu vzrásť.Za predpokladu, že sa dosahuje plná zamestnanosť,môže podľa Wicksella teoreticky dochádzať k akumu-lácii kapitálu len vtedy, ak úspory rastú rýchlejšie akopracovná sila. Konkurencia o získanie zdrojov všakvytvára tlak na rast cien výrobných faktorov, a pretorast reálnych miezd absorbuje časť úspor. Táto téza sav ekonómii označuje ako Wicksellov efekt. Ak na trhuexistuje dokonalá informovanosť, Wicksell predpokla-dal, že podnikateľ môže tento efekt predvídať a odpo-vedajúco sa mu prispôsobiť. Ak však nie je predpokladdokonalej informovanosti splnený, Wicksellov efekt samôže prejaviť.

Teória hraničnej produktivity priviedla Wicksella k teó-rii kapitálu, v ktorej prvoradú pozornosť venoval proble-matike akumulácie kapitálu a jej vplyvu na rozdeľova-nie. V jeho teórii kapitálu vystupuje do popredia časovýprvok. Podľa Wicksella hraničná produktivita naakumu-lovanej zásoby práce a pôdy je vyššia ako hraničnáproduktivita súčasnej práce a pôdy. Tento rozdielmožno vyjadriť hraničnou produktivitou čakania, ktorej

kvantitatívnym vyjadrením je úrok. Vybavenie ktorejkoľ-vek spoločnosti kapitálom potom závisí od celkovéhomnožstva naakumulovanej práce a pôdy za časovéobdobie, v ktorom sa táto práca a pôda investovali.Wicksell si uvedomil neobmedzenosť akumulácie kapi-tálu, keďže jeho dostupné množstvo možno neustálezvyšovať úsporami. To ilustruje jeho snahu o dynamizá-ciu ekonómie, ktorá bola príznačná aj pre ďalších švéd-skych ekonómov.

Wicksell považoval dobre fungujúci úverový systémza podmienku plynulého fungovania ekonomiky. Prvo-radou úlohou úverového systému je sprostredkovaťvýmenu. Významná funkcia v tomto smere prináležíúrokovej miere, na ktorú možno nazerať ako na reálnu(„prirodzenú“), ktorá vyjadruje „reálnu“ cenu kapitálua v ekonomike by existovala aj ak by v ekonomike nee-xistovali peniaze. Reálna úroková miera vyjadruje roz-diel v produktivite naakumulovanej práce a pôdy a ichsúčasnej produktivite. Druhou formou úrokovej miery je„peňažná“ (trhová) úroková miera, ktorá existuje na trhupeňazí a osciluje okolo reálnej úrokovej miery. PodľaWicksella reálna úroková miera musí byť v ktoromkoľ-vek okamihu rovnaká pre všetkých podnikateľov a prevšetky použitia kapitálu. Existuje preto rovnaký vzájom-ný pomer medzi hodnotou naakumulovaného a súčas-ného množstva jednotlivých výrobných faktorov. Aká-koľvek nerovnováha v tomto smere by podľa Wicksellaviedla k zmene hodnoty kapitálu a následne k zmeneväzby medzi odvetviami vyrábajúcimi kapitálové a spo-trebné statky. Výška úrokovej miery je výsledkom ponu-ky a dopytu po reálnom kapitáli. Technický pokrok vediek rastu dopytu po kapitáli a rast populácie vedie pros-tredníctvom absorbcie úspor v malthusovskom duchuk poklesu ponuky kapitálu. Celkový úrok sa potom roz-deľuje na základe hraničnej produktivity jednotlivýchzložiek reálneho kapitálu.

Wicksellova monetárna teória

Wicksell zaujíma významné postavenie aj v dejináchmonetárnych teórií. Považuje sa za formulátora „kumu-latívneho procesu“, mechanizmu, ktorý vysvetľuje akovedú odchýlky peňažnej (trhovej) úrokovej miery odreálnej (prirodzenej) úrokovej miery k zmenám cenovejhladiny. Ak sa peňažná úroková miera nachádza podúrovňou prirodzenej úrokovej miery, dochádza k rastucenovej hladiny a opačne. Často sa poukazuje aj naWicksellov vplyv na názory J. M. Keynesa o monetár-nych otázkach, ako aj na názory I. Fishera.

Wicksellova monetárna teória vznikala koncom 19.storočia, kedy sa veľa diskutovalo o potrebe zachova-nia zlatého štandardu, klesajúce ceny viedli k požia-davkám na zavedenie bimetalizmu a k uvažovaniuo ďalších možnostiach alternatívneho usporiadaniamenového systému. Objavovali sa pochybnosti o plat-

22 PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVKNUT WICKSELL


nosti kvantitatívnej teórie peňazí a do popredia sadostávala požiadavka primárne využiť na kontrolu úve-rových zdrojov bankové operácie. Na pozadí týchto dis-kusií sa formovala Wicksellova monetárna teória.

Cieľom Wicksellovej analýzy bolo definovať podmien-ky stabilizácie cenovej hladiny, pričom za prostriedokna dosiahnutie tohto cieľa považoval politiku úrokovejmiery. Ako sme uviedli, Wicksell považoval kumulatívnyproces zmien v cenách smerom nahor alebo nadol zadôsledok nesúladu medzi reálnou a peňažnou úroko-vou mierou. Podľa Wicksella sa rast množstva peňazíprejaví vo zvýšení rezerv bankového systému. Keďbanky zistia, že disponujú nadmernými rezervami, roz-hodnú sa zvýšiť objem pôžičiek tak, že znížia úrokovúmieru. V dôsledku toho trhová (peňažná) úroková mieraklesne pod úroveň prirodzenej (reálnej) úrokovej miery,ktorá je určená hraničnou produktivitou kapitálu. Topovzbudí podnikateľov, aby si viacej vypožičiavalia zvyšovali tak dopyt po investičných statkoch. Súčas-ne poklesnú úspory, resp. vzrastie dopyt po spotreb-ných statkoch. Rozšírenie bankového úveru teda pod-mieni rast celkového dopytu.

Na druhej strane ponuka zostane nezmenená, keďžetento model vychádza z predpokladu plného využitiavýrobných faktorov. Celkový dopyt bude preto vyšší akoponuka, čo vytvorí tlak na rast cien a miezd. Ideo kumulatívny proces v tom zmysle, že bude prebiehaťdovtedy, kým sa peňažná úroková miera bude nachá-dzať pod úrovňou reálnej úrokovej miery. Až vtedy, keďsa vyčerpajú vnútorné bankové zdroje, ktoré podmieni-li vznik kumulatívneho procesu, sa tento proces zasta-ví. V snahe stabilizovať cenovú hladinu sa majú tedatvorcovia monetárnej politiky snažiť prispieť k zvýšeniupeňažnej úrokovej miery na úroveň reálnej úrokovejmiery. Napriek tomu, že Wicksell nepredpokladalpokles cenovej hladiny na pôvodnú úroveň, zastávalnázor, že toto opatrenie vytvorí predpoklady pre nasto-lenie novej rovnováhy. Wicksellova teória úrokovejmiery sa stretla s veľkým ohlasom, stala sa však ajpredmetom kritiky. Najviac kritizovaný bol predpoklad,že reálna úroková miera je jednotná pre celú ekonomi-ku, ako aj primárna formulácia modelu pre podmienkynaturálneho hospodárstva.

Wicksell považoval peniaze v prvom rade za prostrie-dok výmeny. Bol zástancom kvantitatívnej teórie peňa-zí, podľa neho však na to, aby sa stala užitočnýmnástrojom analýzy, vyžadovala doplnenie. Podľa Wick-sella totiž monetárne faktory určujú celkovú cenovú hla-dinu, avšak k zmenám relatívnych cien statkov dochá-dza pod vplyvom iných faktorov. Analýzu agregátnehodopytu a ponuky považoval za významný prvok pocho-penia procesov, ktoré sú v pozadí javov podieľajúcichsa na vývoji cenovej hladiny. Napríklad nadmerný agre-gátny dopyt považoval za významný zdroj tlaku na rastcien. Predpokladal, že hlavný cieľ monetárnej politiky –

stabilitu cenovej hladiny, možno dosiahnuť vtedy, ak saekonomika nachádza v stave všeobecnej ekonomickejrovnováhy, t.j. v situácii, keď sa agregátna ponukarovná agregátnemu dopytu a ekonomika funguje priplnom využití výrobných zdrojov. Nerovnováha sapotom prejaví buď nadmerným dopytom, alebo relatív-nym prebytkom statkov a výrobných faktorov.

V oblasti uskutočňovania praktickej monetárnej politi-ky Wicksell vyjadroval pochybnosti o potrebe zachova-nia zlatého štandardu. Požadoval tiež, aby sa transak-cie v medzinárodnom obchode uskutočňovali na zákla-de clearingových dohôd. Žiadal posilniť funkciu banko-vého dohľadu, z nástrojov monetárnej politiky kládoldôraz na využitie operácií na voľnom trhu a politiky dis-kontnej sadzby.

Za súčasť Wicksellovej monetárnej teórie možnočiastočne považovať aj jeho teóriu ekonomického cyklu,v ktorej sa prepojením monetárnych a reálnych faktorovpokúsil vysvetliť príčinu cyklických výkyvov trhovýchekonomík. Podľa neho primárne príčiny recesie spo-čívajú v reálnych faktoroch. Vychádzajúc z tohtoWicksellovho tvrdenia sa objavili hlasy, ktoré Wicksellapovažujú za predchodcu teórie reálneho ekonomickéhocyklu. Reálne príčiny cyklického kolísania Wicksell videlv protiklade medzi rastom populácie plynulo zvyšujú-com spotrebiteľský dopyt a technickým pokrokom, ktorývykazuje výrazné výkyvy. Pod vplyvom zmien v techno-lógii a rastu populácie dochádza k zmenám reálnej úro-kovej miery, čo ovplyvňuje najmä odvetvia vyrábajúcekapitálové statky. K zmenám peňažnej úrokovej mieryvšak podľa neho dochádza s väčšími problémami,keďže banky len zriedka pristúpia k jej zmenám, ak ichk tomu neprinútia vonkajšie okolnosti. Vo svojej teóriiekonomického cyklu sa Wicksell pokúsil prepojiť inves-tície a funkciu peňazí v ekonomike, čím otvoril cestu navysvetlenie procesov, ku ktorým dôjde, ak sa dá ekono-mika do pohybu. S neskorším uvedením multiplikátoraa spotrebnej funkcie do analýzy keynesovsky oriento-vanými ekonómami nadobudla táto analýza konečnúpodobu. Nemožno však nepripomenúť, že Wicksellv tejto analýze vychádzal z malthusovskej tradície, napozadí ktorej sa skrývala hrozba, že rast populáciemôže predbehnúť rast zdrojov. Wicksell súčasne zastá-val názor, že ak sa aj podarí stabilizovať veľkosť popu-lácie, je potrebné rozšíriť rozsah pôsobností verejnéhosektora zameranú na podporu aktivity súkromnéhosektora.

Napriek tomu, že Wicksellova teória je primárnezakotvená v oblasti mikroekonomickej analýzy, svojouteóriou ekonomického cyklu, ale aj svojou monetárnouteóriou už na prelome 19. a 20. storočia založil tradíciunazerania na ekonomické problémy z agregátnehopohľadu, na čo vo Švédsku o niekoľko rokov neskôrnadviazali ekonómovia Štokholmskej školy, z ktorýchmnohých možno považovať za Wicksellovych žiakov.

23


PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVKNUT WICKSELL

Prínos do teórie verejných financií

Knut Wicksell prispel zásadným spôsobom k rozpra-covaniu teórie verejných financií. Kritizoval regresnývplyv daňového systému, ktorý existoval v tom obdobívo Švédsku. Zasadzoval sa za uplatnenie progresívne-ho systému zdanenia dôchodkov domácností a firiem,ako aj majetku. Pri rozhodovaní o určitom výdajovomprograme financovanom z verejných zdrojov požadovaluplatniť hraničnú analýzu a porovnať užitočnosť navr-hovaného výdajového programu s dodatočným daňo-vým zaťažením, ktoré si jeho zavedenie vyžiada. Akslužby, ktoré bude nový program verejných výdajovzabezpečovať, prinesú úžitok všetkým daňovým poplat-níkom (ako je to napríklad v prípade výstavby ciestalebo železníc), má sa podľa Wicksella dodatočnédaňové zaťaženie odvíjať od ich platobnej schopnosti.Ak však daný program prinesie úžitok len určitej častidaňových poplatníkov, je podľa Wicksella na jeho finan-covanie potrebné využiť tzv. princíp úžitku, a uvaliťdodatočné daňové zaťaženie len na tých poplatníkov,ktorým prinesie úžitok. Pri budovaní daňového systémupožadoval uplatniť maximálne možnú mieru jednotnos-ti. Uplatnenie týchto zásad by podľa Wicksella mohlouľahčiť politické rokovania a dohody o týchto často poli-ticky veľmi citlivých otázkach.

Wicksell si tiež uvedomoval nedokonalosti hlasova-cích systémov, ktoré sa v demokratických spoločnos-tiach využívajú pri rozhodovaní o fiškálnych otázkach.Poukázal na to, že môžu vzniknúť situácie, keď väčšinavoličov môže svojím hlasovaním prinútiť menšinu, abyniesla náklady schválených výdajových programov, ajkeď jej napríklad neprinesú úžitok. Wicksell považovalsystém jednomyseľného hlasovania za jediný spôsobako zabrániť, aby niektorí jedinci preniesli náklady svo-jich rozhodnutí na iných jedincov. Wicksell požadoval,aby bol na schválenie dôležitých fiškálnych otázokpotrebný súhlas všetkých voličov (tzv. Wicksellovskájednomyseľnosť). Súčasne si však uvedomoval, žesúhlas všetkých zúčastnených voličov, by bol najmä pri

početnejšej voličskej základni spojený s významnýminákladmi na vyjednávanie a presviedčanie voličov.Schopnosť vetovať rozhodnutie by súčasne každémuvoličovi dávala významné postavenie vo vyjednávacomprocese. Preto Wicksell nahradil požiadavku jednomy-seľného súhlasu, požiadavkou, aby bol na prijatie dôle-žitých fiškálnych rozhodnutí (napr. štátneho rozpočtu)potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny. Za významnýcelkový predpoklad zlepšenia daňového systému Wick-sell považoval rozvoj demokratických politických inštitú-cií. Preto podporoval zavedenie všeobecného volebné-ho práva a bol zástancom širokého hnutia pracujúcichako základu na prechod k širšej demokracii. Svojou kri-tikou volebných systémov využívaných v demokratic-kých spoločnostiach a analýzou ďalších otázok fungo-vania verejného sektora si zaslúžil pozornosť predstavi-teľov teórie verejnej voľby, najmä nositeľa Nobelovejceny za ekonómiu J. Buchanana a táto časť jeho teóriesa stala jedným z teoretických východísk teórie verejnejvoľby.

Počas svojho života Wicksell za svoj prínos do eko-nómie nezískal výraznejšie uznanie. Až po jeho smrti,keď preklad jeho najvýznamnejších prác do angličtinysprístupnil Wicksellove myšlienky medzinárodnejvedeckej verejnosti, sa jeho názory stali predmetomskúmania a ďalšieho rozpracovania mnohými ekonó-mami. V oblasti monetárnej teórie sa za Wicksellov naj-významnejší prínos do monetárnej teórie považujepráca z roku 1898 Geldziins und Guterpreise bestim-menden Ursachen, ktorú do angličtiny preložil R. F.Kahn a vyšla v roku 1936 pod názvom Interest and Pri-ces. A study of the Causes Regulating the Value ofMoney (London, Macmillan). Uvažujúc nad prínosomWicksella k rozvoju ekonomických vied je potrebné tiežzdôrazniť, že svojou priekopníckou prácou v oblastianalýzy agregátneho dopytu a agregátnej ponuky otvo-ril vo Švédsku tradíciu, ktorá neskôr našla vyjadreniev podobe teórie Štokholmskej školy, ktorá sa vo veľkejmiere považuje za paralelnú s Keynesovou všeobecnouteóriou.

24 PROFILY SVETOVÝCH EKONÓMOVKNUT WICKSELL


Vybrané práce Knuta Wicksella

• 1890. Überproduction oder Überbevölkerung. Zeit-schrift für die gesamten Staatswissenschaften 46.

• 1892. Kapitalzins und Arbeitslohn. Jahrbücher für Nati-onalökonomie 59. s. 552 – 74.

• 1893. Über Wert, Kapital und Rente. Jena: G. Fischer.• 1896. Finanztheoretische Untersuchungen nebst

Darstellung und Kritik des Steurewesens Schwedens.Jena: G. Fischer.

• 1898. Geldziins und Güterpreise bestimmenden Ursa-chen. Jena: G. Fischer.

• 1900. Om gränsproduktiviteten sasom grundval förden nationalekonomiska föredelningen. EkonomiskTidskrift. 2. s. 305 – 37.

• 1906. Föreläsningar i nationalekonomi. Häft II: Ompenningar och kredit. Stockholm and Lund: Fritzes,Berlingska.

• 1910. Läran om Befolkningen, dess Sammansättningoch Inorandingar. Stockholm: A. Bonniers.

• 1919. Växelkursernas gata. Ekonomisk Tidskrift 21. s.87 – 103.

• 1923. Realkapital och kapitalränta. Ekonomisk Tid-skrift. 25. s. 145 – 80.

25


GALÉRIA OSOBNOSTÍVOJTECH KRAJČOVIČ

Vojtech Krajčovič, narodený 4. februára 1914v Klátovej Novej Vsi, okres Topoľčany, bol naj-mladším členom vedenia Slovenskej národnejbanky (SNB). Získal veľmi dobré vzdelanie, poč-núc štúdiom na štátnom reálnom gymnáziu,ktoré ukončil v roku 1934, až po absolvovaniePrávnickej fakulty Univerzity Komenského v Bra-tislave v roku 1938. V rozpätí dvoch rokov (1937až 1939) nasledovali študijné pobyty na Univer-zite v Mníchove, na Diplomatickej škole v Parížia nakoniec na Hospodárskej fakulte v Londýne.

Na univerzite v Bratislave študoval u profesora Imricha Kar-vaša, kde sa zakrátko stal jeho asistentom v národohospodár-skom seminári. Spolupráca s Karvašom nadobudla nový roz-mer 16. augusta 1939, keď sa stal zmluvným úradníkom štu-dijného oddelenia SNB. Zamestnanie v banke mu ponúkolpravdepodobne sám guvernér, poznajúc jeho teoretické vedo-mosti z oblasti národného hospodárstva, ale i jazykové schop-nosti (hovoril anglicky, nemecky, francúzsky a maďarsky).O jeho odborný rast sa Karvaš staral aj naďalej a na základejeho príkazov uskutočnil Krajčovič v priebehu niekoľkých rokovrad zahraničných ciest, či už študijných alebo pracovných.

Jeho kariéra sa od počiatku rozvíjala veľmi sľubne. Dňa 1.marca 1940 bol vymenovaný za prednostu študijného odde-lenia a od septembra toho istého roku už zastával funkciuprednostu národohospodárskeho oddelenia SNB, kde priamopodliehal guvernérovi. Z Karvašovej iniciatívy sa SNB roz-hodla (podľa vzoru iných zahraničných ústavov s takýmtozameraním) vytvoriť ústav, ktorý by sledoval hospodárskepohyby, skúmal ich a spracovával s cieľom regulácie a opti-málneho vývoja hospodárstva. Preto bol v rámci SNB 4.októbra 1940 vytvorený odbor pre výskum konjunktúry. Voj-tech Krajčovič sa stal jeho prednostom a 1. júla 1941 bol voveku 27 rokov vymenovaný za riaditeľa spomínaného odboru.Na tento post bol vybraný už vopred, a to práve guvernéromKarvašom. Odbor, ktorý Krajčovič začal budovať, sústreďovaldáta a správy ekonomického charakteru nielen zo Slovenska,ale i zo zahraničia, spracovával ich a sprístupňoval na vedec-ké a praktické účely. Jeho úlohou bolo aj publikovať správy,poskytovať informácie a poradenskú činnosť hospodárskym,politickým a vedeckým kruhom. Na tento účel bola bankaoprávnená požadovať od ekonomických subjektov podkladytýkajúce sa odboru ich hospodárskej činnosti. Pochopiteľne,ako už zo samotného názvu vyplýva, ďalšou činnosťou bolvýskum a sledovanie konjunkturálneho vlnenia hospodárstva.

Paralelne s touto funkciou bol ako mladý, perspektívny člo-vek na návrh Prezídia SNB vymenovaný ministrom vnútra Slo-venskej republiky (23. novembra 1940) za člena Poradnéhozboru pre zásadné otázky miezd a pracovných podmienok. Vofunkcii riaditeľa odboru pre výskum konjunktúry SNB pôsobildo jesene 1944 (v roku 1944 sa vyčlenil zo SNB a zmenilnázov na Ústav pre výskum hospodárstva), keď požiadal vte-

dajšieho guvernéra Kubiša o povolenie vycesto-vať na študijnú cestu do zahraničia. Do cudzinysa pokúsil odcestovať legálne, ale keďže Kubišuž nebol oprávnený odsúhlasiť túto cestu, odišielv novembri 1944 do Chorvátska bez oficiálnehovyslania. Tu však bol spolu s ďalšími štyrmi oso-bami zatknutý a obvinený z pokusu o nadviaza-nie kontaktov s miestnym odbojovým hnutím,ako aj z niekoľkonásobných pokusov o podpla-tenie úradov. Vo svojej výpovedi uviedol, že sa

na tomto území zdržiaval s cieľom štúdia tamojších hospodár-skych pomerov. Podľa tvrdenia chorvátskych policajných orgá-nov však jeho cieľom bolo za pomoci britských dôstojníkovdostať sa k pobrežiu a odcestovať do Veľkej Británie. Sloven-ské veľvyslanectvo v Záhrebe, uvedomujúc si vážnosť situá-cie, sa začiatkom roku 1945 pokúšalo dosiahnuť prevozzatknutých na Slovensko už aj z toho dôvodu, že sa o nichzačalo zaujímať Gestapo a reálne hrozilo, že budú popravení.Veľvyslanec Dr. Viktor Bečko podnikol konkrétne kroky navydanie týchto osôb Slovensku, pričom sa odvolával na slo-vensko-chorvátsku dohodu o vzájomnej pomoci v trestnýchveciach. To sa mu však nepodarilo dosiahnuť a po internáciiv Sarajeve a Záhrebe bol Krajčovič napokon prevezený doViedne, odkiaľ ho deportovali do Nemecka. Tu, v koncentrač-nom tábore Mauthausen, bol odsúdený na smrť. Vykonaniurozsudku zabránilo oslobodenie tábora spojeneckou armádou.

Následkom niekoľkomesačného väznenia sa zhoršil jehozdravotný stav a preto sa po oslobodení rozhodol liečiť voFrancúzsku, konkrétne v Paríži.V listoch zo začiatku júla, resp.polovice novembra 1945, adresovaných riaditeľstvu bankyvysvetľuje a ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pracovisku.Zároveň potvrdzuje svoj záujem o miesto riaditeľa v Ústavepre výskum hospodárstva a súčasne žiada banku o poskytnu-tie finančných prostriedkov (mzdy) na zabezpečenie liečebné-ho pobytu. Vedenie SNB mu však odpovedalo, že Ústav prevýskum hospodárstva splynie so Štátnym štatistickým a plá-novacím úradom a vyzvalo ho na osobné prerokovanie celejzáležitosti v Bratislave. Krajčovič avizoval príchod do Bratisla-vy až po ukončení liečenia, čo malo byť koncom roku 1945.

Zo služieb SNB bol napokon už dňa 31. júla 1945 prepus-tený z dôvodu „nenastúpenia služby do dňa 20. apríla 1945“.Ako ďalší dôvod sa uvádza, že neospravedlnil nedodržanietejto lehoty. Po obnovení činnosti Národnej banky českoslo-venskej (NBČS) bol dekrétom Povereníctva Slovenskejnárodnej rady pre financie zo dňa 6. októbra 1945 z týchistých dôvodov prepustený v decembri 1945 aj z NBČS, a tobez akýchkoľvek nárokov.

O ďalšom osude V. Krajčoviča nemáme zatiaľ žiadne in-formácie. V záznamoch NBČS z roku 1950 sa uvádza, že„menovaný utiekol v roku 1945 pred frontom, do služiebbanky sa nevrátil a je t. č. v cudzine.“

Mgr. Miloš Mazúr, archív NBS

VOJTECH KRAJČOVIČ

26 KOMERČNÉ BANKOVNÍCTVOMOŽNOSTI ZVYŠOVANIA RENTABILITY KOMERČNEJ BANKY


Predpoklady stability a rentability

Stabilita bankového sektora ako celku je podmienenácelkovou stabilitou ekonomického prostredia pri uplat-ňovaní základných princípov trhového hospodárstvaa zásad riadenia modernej demokratickej spoločnosti.Stabilné makroekonomické prostredie prispieva k efek-tívnemu rastu úspor, správnym investičným rozhodnu-tiam a tým aj k ekonomickému rastu. Vhodná makroe-konomická politika by mala podporovať správne fungu-júci bankový sektor hlavne v oblastiach finančnej stabi-lizácie, transparentnej fiškálnej politiky a podpornejmenovej politiky. Významnú úlohu pri zabezpečovanístability bánk na makro- a mikroúrovni má centrálnabanka, ktorá svojou menovou politikou a uplatňovanímvhodných parametrov menových nástrojov môže pozi-tívne vplývať na stabilitu bankového sektora.

Súčasťou inštrumentária na odstraňovanie určitýchnegatívnych javov v bankovníctve je aj stanovenie no-riem obozretného podnikania. Normy obozretného pod-nikania vytvárajú základný rámec a určité minimálnenormy rizík v manažmente komerčnej banky, ktorékaždá banka prispôsobuje špecifikám svojej obchodnejčinnosti a svojim perspektívnym obchodným zámerom.

Ďalším predpokladom dosahovania stability a renta-bility je manažment bankovej inštitúcie. Kvalita manaž-mentu banky priamo ovplyvňuje schopnosť komerčnej

banky efektívne fungovať v konkurenčnom prostredí.Cieľom bankového manažmentu je dosahovať zisk akonevyhnutný predpoklad podnikania. Dôležitou súčasťouriadenia banky z hľadiska potreby dosiahnuť úspešnýpodnikateľský výsledok je manažment jej aktív a pasív.

Jedným z rozhodujúcich činiteľom ovplyvňujúcichrentabilitu banky je zloženie jej aktív. Štruktúra banko-vých aktív teda ovplyvňuje nielen likviditu, ale aj renta-bilitu, a v konečnom dôsledku sa premieta do tvorbyzisku. Aktíva banky sa členia na dve hlavné kategórie –fixné a výnosové aktíva. Jednou zo základných charak-teristík komerčnej banky je miera tvorby výnosovýchaktív zo získaných zdrojov. Ide o posúdenie podieluvýnosových aktív na celkových aktívach, ktorý stanovu-je výnosovú schopnosť aktív, pričom za štandardnúúroveň sa považuje podiel výnosových aktív na celko-vých aktívach vyšší ako 90 %.

V súvislosti s dosahovaním bankovej rentabilityvyjadrenej bilančným ziskom je významná najmä štruk-túra výnosových aktív. Za výnosové aktíva sa považujútie aktívne operácie, ktoré prinášajú úrokový výnos.Tieto aktíva sú rozhodujúcim zdrojom príjmov komer-čnej banky. Dôležité postavenie v štruktúre bankovýchaktív majú úvery, medzibankové aktíva a operácies cennými papiermi. Je preto samozrejmé, že priemer-ná výnosovosť týchto aktív v rozhodujúcej miereovplyvňuje rentabilitu komerčných bánk.

MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA RENTABILITY KOMERČNEJ BANKY

Ing. Viktória Bobáková, CSc.

Bankový sektor Slovenskej republiky prešiel obdobím transformácie a mal by byť schopný efek-tívne plniť úlohu hlavného sprostredkovateľa zdrojov v ekonomike. Stabilita bankového sektora jepodmienená makroekonomickými podmienkami i úrovňou manažmentu jednotlivých bánk. Tietoúrovne sú vzájomne medzi sebou previazané. Špecifikom manažmentu banky je, že banka ako

podnik sa v porovnaní s ostatnými podnikmi vyznačuje vysokým stupňom závislosti na makroe-konomickom vývoji a jej zisk je výrazne determinovaný stavom na finančnom trhu, a to nielen

domácom, ale aj zahraničnom. Ďalším špecifikom je, že úspech banky závisí aj od jej schopnostipredvídať riziká a predchádzať im, prípadne kryť straty vyvolané vznikom rizík. V súvislostis manažmentom banky sa preto často používajú pojmy ako manažment rizík, manažment

rentability a manažment bilančnej štruktúry.Zisk je nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti bankovej inštitúcie a najlacnejšímzdrojom. Je potrebné chápať ho nielen ako výsledok, ale aj predpoklad úspešného bankovéhopodnikania v období rastúcej konkurencie na finančných trhoch. Uvedené skutočnosti zdôvod-ňujú aktuálnosť problematiky riadenia bankovej rentability. V príspevku budeme identifikovať problémové oblasti, ktoré negatívne vplývajú na schopnosť bánk efektívne riadiť svoje aktíva

a pasíva s cieľom dosiahnuť zisk a poukážeme na oblasti, v ktorých je možné nájsť priestor na rast rentability banky.

Pri rozhodovaní o alokovaní zdrojov do aktívnych ob-chodov musí banka zohľadňovať rizikovosť aktíva, vyjad-renú všeobecnou mierou jeho návratnosti a cenu aktíva,vyjadrenú úrokovým výnosom. S určitým zjednodušenímje možné povedať, že bankové aktíva sú umiestňovanéna relatívne samostatných finančných trhoch. Cenu tých-to aktív ovplyvňuje ponuka a dopyt. V štandardnom ban-kovom prostredí (pri abstrahovaní jednorazových výky-vov), kde mechanizmus prelievania kapitálu v dlhodobomčasovom horizonte v podstate vyrovnáva ziskovosť jed-notlivých aktív, je vzťah medzi štruktúrou aktív a výsled-nou rentabilitou banky menej pevný. Rentabilitu viacovplyvňuje schopnosť eliminovať riziká aktívnych operáciía zabezpečiť súlad medzi aktívami a pasívami. Ekono-mické prostredie, v ktorom sa bankové aktíva umiestňujú,v transformujúcich sa ekonomikách sa odlišujú od štan-dardného ekonomického prostredia. Dôsledkom toho jepomerne vysoký rozdiel v cene agregovaných skupínaktív. To znamená, že najmä v transformujúcich sa eko-nomikách štruktúra bankových aktív významnou mierouovplyvňuje rentabilitu komerčných bánk.

Pri posudzovaní vplyvu štruktúry pasív na ziskovosťbanky má veľký význam najmä výška bankového kapi-tálu. Banka ako podnikateľský subjekt musí disponovaťdostatočným kapitálom. Spolu s rezervami a oprávkamislúži na zabezpečenie banky pred rôznymi druhmi rizík.Pri skúmaní vzťahu kapitálu a zisku je potrebné všim-núť si jeho dve dimenzie. Podiel vlastného kapitáluovplyvňuje rentabilitu bezprostredne. Je zrejmé, žev aritmetickom zmysle rentabilita vlastného kapitálurastie, za predpokladu ceteris paribus, ak klesá kapitá-lový pomer, pretože daný objem kapitálu podporujevyšší objem aktív. Existuje teda bezprostredný konfliktmedzi opatrnosťou a ziskovosťou meranou ako rentabi-lita vlastného kapitálu.

Zisk a niektoré formy kapitálu sú do istej miery vzá-jomne nahraditeľné v tom zmysle, že sú alternatívnymiprostriedkami na vykrytie strát z bežného roka. Platí, žečím je väčší čistý zisk banky, tým môže byť podiel vlast-ného kapitálu menší a naopak, pri negatívnom dlhodo-bom rozpätí čistého zisku môže dôjsť k znižovaniu častivlastného kapitálu, ak banka nemá vytvorený dostatočneveľký rezervný fond, ktorý vykrýva straty z bežného roka.Vlastný kapitál ako položka pasív bilancie ovplyvňuje ajhrubú úrokovú maržu, znižuje priemerné úrokové nákla-dy. Čím vyšší je podiel neúročeného vlastného kapitálu,tým väčšia je hrubá úroková marža. Na základe zhrnutiaobidvoch efektov je možné konštatovať, že menší podielvlastného kapitálu pôsobí mnohokrát silnejšie na renta-bilitu vlastného kapitálu ako efekt z jeho úrokovosti.

Významným predpokladom stability a rentabilitybanky je riadenie štruktúry bankových aktív a pasív.Preto je snahou každého bankového manažmentu opti-malizovať štruktúru aktív a pasív vzhľadom na špecifikáobchodnej politiky banky, ktoré determinujú jej zisk, ako

aj vzhľadom na zhodnotenie miery rizík, ktoré je bankaochotná znášať, respektíve na krytie ktorých má vytvo-rené dostatočné rezervy. Optimálna štruktúra bilanciebanky zabezpečuje maximalizáciu zisku banky priúnosnej miere rizík. Úlohou riadenia štruktúry aktíva pasív je riadiť čistú úrokovú maržu, zmierňovať rizikozmien úrokových sadzieb, ktoré patrí v súčasnostimedzi najzávažnejšie riziká, ktorým sú komerčnébanky vystavené. Dôležitou je otázka citlivosti aktíva pasív na zmeny úrokových sadzieb. Táto citlivosťumožňuje banke meniť štruktúru aktív alebo pasív tak,aby sa minimalizoval negatívny dopad zmeny úroko-vých sadzieb, prípadne aby došlo ku konjunkturálnemuvyužitiu pozitívnych zmien.

Medzi aktíva citlivé na zmeny úrokových sadzieb pat-ria aktíva, ktoré budú v blízkej budúcnosti splatné, aktí-va s preceňovaním a časť aktív, ktoré sa počas defino-vaného časového intervalu amortizuje. K citlivým pasí-vam patria v blízkej budúcnosti splatné pasíva, pasívas preceňovaním a tie pasíva, o ktorých sa predpokladá,že budú stiahnuté, ako je napríklad časť vkladov bezvýpovednej lehoty. Pomer aktív citlivých na zmeny úro-kovej sadzby k pasívam citlivým na jej zmeny označujeMakúch, J. (1996) ako ukazovateľ rizika poklesu zisku.

Citlivosť pasív je charakterizovaná ako negatívna ajpreto, že riadenie pasív je zložitejšie. Často je vplyvtrhu silnejší ako možnosti banky. Naopak, pri aktívnychoperáciách môže banka ľahšie meniť ich štruktúru.V prípade, že pasíva citlivé na zmeny úrokových sa-dzieb sú vyššie ako citlivé aktíva, má rast úrokovýchsadzieb negatívny vplyv na zisk, pretože zdraženiezdrojov, ktoré sa týka pasív citlivých na zmeny úroko-vých sadzieb, bude vyššie ako výnosy získané rastomúrokov z citlivých aktív. Ak sa však očakáva pokles úro-kových sadzieb, takáto štruktúra je výhodná.

Opačná situácia nastane, ak sú aktíva citlivé nazmeny úrokových sadzieb vyššie ako citlivé pasíva. Prebanku je výhodnejší rast úrokových sadzieb, ako ichpokles. Štruktúra bankových aktív a pasív citlivých nazmeny úrokových sadzieb ovplyvňuje vývoj čistej úro-kovej marže, a tým aj ziskovosť banky. Preto je dôleži-té, aby banka menila štruktúru aktív a pasív v súlades očakávaným vývojom úrokových sadzieb, čo budemať pozitívny vplyv na jej ziskovosť.

Rentabilitu komerčnej banky ovplyvňuje aj jej úroko-vá politika. Rozhodujúcim činiteľom je pritom schopnosťbanky stanoviť takú úrokovú sadzbu aktívnych obcho-dov, ktorá zabezpečí krytie nákladov na cudzie zdroje,prevádzkové náklady, požadovanú mieru zisku a pred-pokladané riziko týchto aktív. Význam úrokov vyplývai zo skutočnosti, že výnosové aktíva predstavujú rozho-dujúcu čas aktív a cudzie zdroje tvoria podstatnú časťpasív bankového sektora.

Vzťah medzi výnosovými a nákladovými úrokmi cha-rakterizuje úroková marža. Presnejším ukazovateľom je

27


KOMERČNÉ BANKOVNÍCTVOMOŽNOSTI ZVYŠOVANIA RENTABILITY KOMERČNEJ BANKY

čistá úroková marža. Tento ukazovateľ dáva presnejšiuekonomickú charakteristiku ziskového prostredia ban-ky. Čistá úroková marža charakterizuje schopnosťbanky vytvoriť zo zdrojov aktíva zabezpečujúce takútvorbu výnosov, ktorá umožní pokryť náklady vyplývajú-ce z činnosti banky. Jej štandardná úroveň je 4,5 %.Pokles pod túto úroveň znamená riziko, že vzájomnývzťah rozhodujúcich položiek výnosov (úrokové výno-sy) a nákladov (úrokové náklady) pri bežnej tvorbeostatných výnosov a nákladov sa pravdepodobne pre-mietne do straty. Vzhľadom na vysoký podiel úrokovýchvýnosov a nákladov na celkových výnosoch a nákla-doch je kvalitné riadenie čistej úrokovej marže predpo-kladom schopnosti banky dosahovať zisk.

Hodnotenie finančnej situácie bánk

Nevyhnutným predpokladom efektívneho riadeniakomerčnej banky je finančná analýza. Informácie získa-né analýzou sú dôležité nielen pre manažment banky,ale aj pre je potenciálnych investorov a klientov. Zmyslomfinančnej analýzy je poznanie finančnej situácie banky.Pod finančnou situáciou banky rozumieme stav a vývojjej aktív, pasív, podsúvahových pohľadávok, záväzkov,nákladov a výnosov. Na základe analýzy a hodnoteniafinančnej situácie banky, ktorých zdrojom sú verejne prí-stupné informácie, spracovávajú svoje ratingy bankovýchinštitúcií popredné svetové ratingové agentúry.

Pri analýze a hodnotení finančnej situácie banky savyužívajú rôzne ukazovatele. Tie sú usporiadané buďz hľadiska jedného základného kritéria (ziskovosti) dostromu ukazovateľov, alebo sa uplatňuje viacerozákladných hľadísk. Výhodou analýzy a hodnoteniaz hľadiska jedného kritéria je jednoduchosť postupua možnosť urobiť jednoznačný záver. Jej nedostatkomje, že sa zameriava len na ziskovosť a nezohľadňujeďalšie aspekty činnosti banky, ktoré sú dôležité z hľa-diska princípov obozretného podnikania. Pozitívomanalýzy a hodnotenia z hľadiska viacerých kritérií je to,že ich predmetom sú všetky základné aspekty finan-čnej situácie banky, vrátane tých, ktoré sú relevantnéz hľadiska princípov obozretného podnikania banky.Istým negatívom je zložitosť a nejednoznačnosť výsled-kov analýzy, čo komplikuje ich interpretáciu.

Pri oboch typoch analýzy a hodnotenia finančnej situ-ácie banky sa sleduje dynamika vývoja ukazovateľovv čase. Tá sa porovnáva s dynamikou vývoja bankové-ho sektora ako celku, prípadne s priemerom klasifikač-nej skupiny, ktorú predstavujú aspoň tri banky so síd-lom v danej krajine. Pri hodnotení finančnej situáciez hľadiska jedného kritéria – z hľadiska ziskovosti sapoužívajú rôzne ukazovatele usporiadané do stromuukazovateľov. Analýza sa orientuje na vývoj tých eko-nomických vzťahov, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyv-ňujú rentabilitu komerčných bánk.

Pri analýze výkazu ziskov a strát a jeho vzťahuk bilančnej štruktúre sa nevyhnutne pracuje s individu-álnymi údajmi, ktoré charakterizujú obchodnú politiku,ale aj predpokladaný vývoj ekonomickej pozície banky.Z uvedeného dôvodu všetky údaje a na základe nichdefinované trendy sú agregované na úroveň bankovéhosektora ako celku. Napriek tomuto obmedzeniu jemožné prijať závery s dostatočnou vypovedacouschopnosťou a súčasne možno porovnať konkrétnubanku s priemernými agregovanými hodnotami.

Už v dvadsiatych rokoch minulého storočia vyvinulamerický koncern Du Pont základnú metódu finančnejanalýzy firmy, ktorú v modifikovanej podobe využívajúi popredné ratingové agentúry pri analýze a hodnotenífinančnej situácie banky. Táto analýza a hodnotenie sújednokriteriálne, uskutočňujú sa z hľadiska zisku pozdanení. Ich základná myšlienka spočíva v hierarchic-kom usporiadaní ukazovateľov. Táto analýza slúži naidentifikáciu a vysvetlenie trendov vo vývoji ukazovate-ľov ROE a ROA, ktoré sa najčastejšie využívajú prihodnotení rentability. Pri výpočtoch jednotlivých ukazo-vateľov je potrebných trinásť položiek, ktoré je možnézískať z výročnej správy banky.

Du Pont analýza je prostriedkom na dekompozíciuukazovateľov ROE a ROA, identifikáciu vývojovýchtrendov a izolovanie problémových oblastí. Na druhejstrane sa nezaoberá problematikou kapitálovej prime-ranosti, kvality aktív, vystavenia banky riziku zmien úro-kovej miery ani otázkou likvidity. Pri analýze týchtooblastí je potrebné využiť iné analytické metódy. Uka-zovateľ ROA (rentabilita aktív) a ROE (rentabilita vlast-ného kapitálu) sa používajú ako základné ukazovateleziskovosti pri hodnotení rentability komerčných bánk:

ROE = zisk po zdanení / vlastný kapitálROA = zisk po zdanení / celkové aktíva.Rentabilitu vlastného kapitálu môžeme vypočítať aj

pomocou ROA:ROE = ROA (celkové aktíva / vlastný kapitál)Tento vzťah oboch ukazovateľov je dôležitý. ROE

a ROA sú prepojené prostredníctvom celkových aktív,ktoré vyjadrujú rozsah financovania To spôsobuje, žemalé zmeny ukazovateľa ROA znamenajú veľké zmenyukazovateľa ROE.

Ukazovateľ ROE je dôležitým indikátorom efektívnos-ti využitia bankového kapitálu. Jeho výška je predme-tom záujmu akcionárov, pretože vyjadruje návratnosťnimi vloženého kapitálu. Hlavným nedostatkom tohtoukazovateľa je, že neberie do úvahy faktor zadlženia.Ukazovateľ ROE môže totiž vzrásť v dôsledku veľkéhozadlženia. Vzniká tu teda nebezpečenstvo, že snahazvýšiť tento ukazovateľ povedie k nadmernej zadlže-nosti banky. Tejto situácii môže zabrániť limit kapitálovejprimeranosti stanovený centrálnou bankou.

Lepšie zhodnotenie rentability banky poskytuje ukazo-vateľ ROA, ktorý vypovedá o efektívnosti manažmentu

28 KOMERČNÉ BANKOVNÍCTVOMOŽNOSTI ZVYŠOVANIA RENTABILITY KOMERČNEJ BANKY


aktív aj pasív. Jeho hodnota by v strednodobom horizon-te nemala poklesnúť pod úroveň 0,60 %. Jednostrannáorientácia na návratnosť aktív je ale nevhodná najmäv prípade vysokého podielu vlastného kapitálu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné prianalýze rentability sledovať súčasne ukazovatele ROAaj ROE, pričom riziko vyplývajúce z pozície zadlženos-ti banky musí byť zohľadnené. Pri analýze finančnejsituácie slovenských bánk je vzhľadom na neštandard-nosť ekonomického prostredia v období transformáciepotrebné postupovať opatrne. Jedným z dôvodov súnapríklad problémy týkajúce sa kvality úverového port-fólia bánk a tým nižšia vypovedacia schopnosť jedno-kriteriálnej analýzy finančnej situácie komerčnej banky.

Reálnejšie závery ponúka viackriteriálne hodnotenie,ktoré umožňuje zohľadniť všetky základné aspektyekonomickej situácie banky. Medzi ne je potrebné zara-diť najmä kvalitu aktív banky, jej kapitál a štruktúrunákladov a výnosov. Ukazovatele, pomocou ktorých saanalyzuje a hodnotí kvalita aktív banky zahrňajú pre-dovšetkým rezervy a opravné položky. Banka ich vytvá-ra preto, aby sa vysporiadala so zhoršenou kvalitousvojich aktív a aby sa zabezpečila proti rizikám. Verej-ne dostupné informácie vypovedajú o kvalite aktív lennepriamo, pretože banky obyčajne nezverejňujú objemklasifikovaných úverov a iných klasifikovaných aktív,ktoré sa nachádzajú v ich portfóliu. Napriek tomu jemožné dospieť k určitým záverom pomocu analýzyúrovne a trendov vývoja nasledujúcich ukazovateľov:

• Pomer tvorby rezerv a opravných položiek k aktí-vam. Ak vykazuje tvorba rezerv a opravných položiekuvedená vo výkaze ziskov a strát rýchlejší rast akobilančná suma, dá sa usúdiť, že kvalita aktív banky sazhoršuje. Je však možné, že vedenie banky netvorírezervy a opravné položky aj napriek zhoršujúcej sakvalite aktív v dostatočnej výške a riešenie problému satým odďaľuje. Takáto alternatíva je z pohľadu budúc-nosti neprijateľná a z verejne prístupných informácií junie je možné zistiť. Platí, že rast pomeru tvorby rezerva opravných položiek k aktívam, respektíve k celejbilančnej sume predstavuje záporný signál, pokleskladný, stagnácia tiež signál záporný. Toto všetko jevšak potrebné posúdiť v kontexte klasifikačnej skupiny.

• Pretože poskytnuté úvery predstavujú veľkú časťaktív banky, pozornosť je vhodné sústrediť aj na pomertvorby rezerv a opravných položiek k poskytnutým úve-rom. Rast tohto pomeru naznačuje, že kvalita úverové-ho portfólia banky sa zhoršuje.

• Pomer tvorby rezerv a opravných položiek k hrubé-mu zisku je ukazovateľom, ktorý reaguje citlivejšie nazmeny v tvorbe rezerv a opravných položiek ako pred-chádzajúce ukazovatele. Je to preto, že tvorba rezerva opravných položiek znižuje hrubý zisk. To znamená,že hodnota menovateľa je tvorbe rezerv a opravnýchpoložiek nepriamo úmerná.

Kapitál banky je meradlom jej finančnej sily. Od jehovýšky a štruktúry sa odvodzujú dôležité kvalitatívneparametre, ktorými je možné charakterizovať obozret-nosť podnikania banky. Na posúdenie finančnej silybanky sa využívajú dva pomerové ukazovatele finanč-nej sily banky. Najjednoduchším ukazovateľom jepomer kapitálu banky k aktívam. Táto hodnota by samala pohybovať medzi 2 % až 10 %. Hodnoty tesnenad 2 % sú prijateľné len v prípade, ak banka neza-znamenáva dynamický rast, má vynikajúcu kvalitu úve-rového portfólia, dobrú likviditu a ziskovosť.

Druhým ukazovateľom finančnej sily banky je pomervlastných zdrojov banky k jej záväzkom. Do vlastnýchzdrojov sa okrem kapitálu zahŕňajú aj rezervy banky.Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať medzi5 % až 15 %. Každý nárast v tomto rozmedzí je potreb-né hodnotiť kladne. Nárast nad hodnotu 15 % nie je žia-dúci, pretože príliš vysoký objem kapitálu a najmä veľkérezervy negatívne ovplyvňujú zisk. Schopnosť kvantifi-kovať náklady má pre manažment komerčnej bankyveľký význam. Umožňuje zvoliť takú stratégiu získavaniazdrojov, ktorá jej zabezpečí optimálnu výnosovosť. Ana-lýza jednotlivých položiek nákladov a výnosov bankyumožňuje odhaliť silné a slabé stránky jej činnosti.

Najvýznamnejšími faktormi nákladov a výnosov súúroky – na jednej strane predstavujú cenu, ktorú musíbanka zaplatiť za zdroje na peňažnom a kapitálovomtrhu, na druhej strane ide o cenu, za ktorú banka posky-tuje zdroje svojim klientom. Vzťah medzi výnosovýmia nákladovými úrokmi charakterizuje hrbá a čistá úro-ková marža.

Záver

Bankový sektor má za sebou rozhodujúce obdobiekonštituovania dvojstupňového systému pri uplatnenínajmä extenzívnych prvkov. Vzhľadom na hodnotumakroekonomických finančných tokov v Slovenskejrepublike, na ktorých sa bankové aktíva zúčastňujú, jemožné konštatovať inštitucionálnu nasýtenosť sústavykomerčných bánk. Do popredia záujmu manažmentubánk sa teda logicky dostáva orientácia na skvalitnenieriadenia bankovej rentability.

Literatúra

1. GALLO, P.: Základy moderného bankovníctva, Bratislava,Elita, 1995.

2. MAKÚCH, J.: Bankovníctvo In Biatec, ročník 4, 1996,č.10.

3. POLIDAR, V.: Management bank a bankových obchodu,Praha, Ekopress, 1995.

4. REVENDA, Z. a kol.: Peněžní ekonomie a bankovnictví,Praha, Management Press, 2000.

5. VLACHYNSKÝ, K. a kol.: Podnikové financie, Bratislava,Súvaha, 1999.

6. WILLSON,J.S.G.: Manažment bankových aktív a pasív,Bratislava, Elita, 1995.

29


KOMERČNÉ BANKOVNÍCTVOMOŽNOSTI ZVYŠOVANIA RENTABILITY KOMERČNEJ BANKY

30 INFORMÁCIEZ ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS


Dňa 14. marca 2003 sa uskutočnilo 6. rokovanie Ban-kovej rady Národnej banky Slovenska (BR NBS) podvedením jej guvernéra Mariána Juska.

• BR NBS schválila návrh zákona, ktorým sa menía dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republikyč. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (návrhnovely zákona o ochrane vkladov).

Cieľom tejto novely zákona o ochrane vkladov je pre-dovšetkým zohľadnenie takých podnetov Svetovej bankyz jej hodnotiacej správy k FSAP programu, ktoré sa týkajúčinnosti, fungovania a finančnej stability Fondu ochranyvkladov a ktoré sú kompatibilné so smernicou o systé-moch ochrany vkladov, ktorá platí v Európskej únii. Poprizohľadnení podnetov Svetovej banky je cieľom predlože-ného návrhu novely zákona o ochrane vkladov tiež úpravaa spresnenie viacerých ustanovení v doterajšom zákoneo ochrane vkladov. Ide o úpravy a spresnenia vzhľadom nanovú legislatívu (predovšetkým nový zákon o platobnomstyku a nový zákon o cenných papieroch a investičnýchslužbách), ako aj vzhľadom na poznatky a skúsenostiFondu ochrany vkladov zo zabezpečovania vyplácanianáhrad za zákonom chránené nedostupné bankové vkla-dy. Navrhovaná novela zákona o ochrane vkladov je zluči-teľná s právnymi normami Európskeho spoločenstvaa Európskej únie a nadobudnutie jej účinnosti sa navrhujena 1. september 2003.

• BR NBS schválila štatutárnu účtovnú závierku Národ-nej banky Slovenska k 31. 12. 2002 a zobrala na vedomiesprávu audítora vypracovanú audítorskou firmou Deloitte& Touche, spol. s r. o.

Audit bol vykonaný v súlade so Slovenskými audítorský-mi štandardmi a audítor v správe vyjadril názor, že účtov-ná závierka banky vyjadruje verne vo všetkých význam-ných súvislostiach finančnú situáciu banky k 31. decembru2002, ako aj výsledky jej hospodárenia za rok 2002,v súlade so zákonom o účtovníctve platným v Slovenskejrepublike.

Správa o výsledku hospodárenia Národnej banky Sloven-ska za rok 2002, audítorska správa a účtovná závierkabanky budú predložené Národnej rade Slovenskej republiky.

• BR NBS schválila správu o realizácii investičnej politi-ky v oblasti devízových rezerv za rok 2002. Celkový výnosz devízových rezerv v roku 2002 dosiahol hodnotu takmer10 mld. Sk.

• BR NBS schválila Rozhodnutie NBS o podmienkachpre vedenie účtov klientov, vykonávanie korunového pla-tobného styku a zúčtovanie na týchto účtoch, ktorým sanovelizujú podmienky pre vedenie účtov klientov, vykoná-vanie korunového platobného styku a zúčtovanie na tých-to účtoch.

Dňa 27. marca 2003 sa uskutočnilo 7. rokovanie Ban-kovej rady Národnej banky Slovenska pod vedením jejguvernéra Mariána Juska.

• BR NBS prerokovala situačnú správu o menovomvývoji v SR za február 2003. Cenový vývoj bol determino-vaný predovšetkým očakávaným pôsobením sekundár-nych efektov úprav regulovaných cien a zmien nepriamychdaní z januára, ako aj rastom cien pohonných hmôt. Ne-priamy dopad administratívnych zásahov do cenovéhovývoja sa prejavil najmä v cenách spracovaných potravína cenách trhových služieb. Podľa predbežných údajov ŠÚSR zaznamenal rast reálneho HDP v poslednom štvrťroku2002 výraznejšie zrýchlenie jeho medziročnej dynamiky,ktoré bolo ovplyvnené tak domácim, ako aj zahraničnýmdopytom.Vývoj HDP v poslednom štvrťroku sa premietol ajdo dynamiky ekonomického rastu za celý rok 2002, ktorýsa v porovnaní s rokom 2001 zvýšil o viac ako 1 percen-tuálny bod, pri znížení vplyvu domáceho dopytu.

Aktuálny vývoj ekonomiky naznačuje pokračovanie oži-venia. Vývoj spotrebiteľských cien, determinovaný predov-šetkým doznievaním administratívnych zásahov zo začiat-ku roka, bol v súlade s očakávaniami NBS. Zároveň saldozahraničného obchodu, ovplyvnené priaznivým vývojomnielen exportnej ale aj importnej strany, dosiahlo nižšiuako predpokladanú úroveň.

• BR NBS rozhodla o ponechaní platných úrokových sa-dzieb pre jednodňové sterilizačné obchody na úrovni 5,0 %,pre jednodňové refinančné obchody na úrovni 8,0 % a limit-nej úrokovej sadzby pre dvojtýždňové REPO tendre naúrovni 6,5 %. Úroveň spotrebiteľských cien by mala byťv nasledujúcich mesiacoch ovplyvnená ešte úpravami nie-ktorých regulovaných cien a pokračujúcimi sekundárnymiefektmi administratívnych zásahov do cenového vývoja.Tieto faktory by sa mali premietnuť do ďalšieho miernehozvýšenia medziročnej dynamiky celkovej i jadrovej inflácie.Riziko pre vývoj spotrebiteľských cien predstavuje v súčas-nosti vývoj medzinárodnej politickej situácie a s ním súvi-siaci pohyb svetových cien ropy.

• BR NBS prerokovala zhodnotenie situácie na domá-cich finančných trhoch v priebehu roku 2002. Pre uvedenéobdobie je typický stabilný vývoj na peňažnom trhu, ktoré-ho kvalitatívna úroveň v podobe existencie úrokových sa-dzieb BRIBOR je dostatočná na to, aby dlhodobo posky-tovala dôležité ekonomické informácie pre bankový sektor.Na úverovom trhu sa v hodnotenom období opäť potvrdilakrátkodobosť čerpaných úverov, ktoré boli orientovanépredovšetkým na financovanie prevádzkových a v podstat-ne menšej miere rozvojových potrieb.

Výmenný kurz slovenskej koruny v roku 2002 zazname-nal významné zhodnotenie. Na domácom devízovom trhuje významnou skutočnosťou výrazné zvýšenie pohotovost-

Z ROKOVANIA BANKOVEJ RADY NBS

31


INFORMÁCIEPREHĽAD VZDELÁVACÍCH PODUJATÍ...

ných obchodov, v dôsledku čoho sa vytvorili predpokladypre jeho väčšiu odolnosť voči prípadným výkyvom. Situá-cia na kapitálovom trhu sa nezmenila. Jeho najvýznam-nejším segmentom sú trvalo štátne cenné papiere. Pozi-tívny vývoj naznačovaný v niektorých segmentoch kapitá-lového trhu v priebehu roku 2001 sa nepotvrdil. Ide pre-dovšetkým o sekundárne obchodovanie s akciami, kdev roku 2002 došlo k poklesu obchodovaných súm pri domi-nantne uskutočňovaných priamych obchodoch.

• V nadväznosti na vyhlásenie výsledkov obchodnejverejnej súťaže na výber dodávateľa služieb a systémupre finančné účtovníctvo a hospodárenie a rozpočet NBS,v ktorom vyhlasovateľ (NBS) odmietol všetky súťažnénávrhy a ukončil obchodnú verejnú súťaž bez výberusúťažného návrhu, BR NBS prerokovala návrh na ďalšípostup pri výbere dodávateľa služieb a systému pre

finančné účtovníctvo a hospodárenie a rozpočet NBS.Z navrhovaných foriem obstarávania ako sú obchodnáverejná súťaž, užšia súťaž a rokovacie konanie, BR NBSschválila realizovať výber dodávateľa služieb a systémupre finančné účtovníctvo a hospodárenie a rozpočet NBSformou užšej súťaže.

• BR NBS prerokovala a schválila navrhnutý spôsobimplementácie systému zúčtovania v reálnom čase(RTGS) v Slovenskej republike. NBS vybuduje jeden inte-grovaný medzibankový platobný systém, ktorý budezahŕňať funkcionalitu dnešného medzibankového platob-ného systému SIPS a funkcionalitu platobného systémuzaloženého na prinípoch RTGS. Základné funkcie systémuRTGS budú implementované do konca tohto roka.

Tlačové oddelenie OVI NBS

Názov vzdelávacieho podujatia Dátum

APRÍL

Business and Banking English Skills and Communication – Upper Intermediate apríl – júnBusiness and Banking English Skills and Communication – Advanced apríl – júnAnglická obchodná konverzácia apríl – júnÚčtovanie v bankách podľa platných postupov účtovania II 5.EURO – ochranné prvky a falzifikáty 7.Ekonomická analýza banky 14. – 16.Bankopoisťovníctvo – vývoj a aktuálna situácia 15. – 16.Ohodnocovanie nehnuteľného majetku pre bankové účely I 22. – 24.Účtovanie v bankách podľa platných postupov účtovania III 26.Rozvoj emocionálnej inteligencie 28. – 29.Tréning interných lektorov II 28. – 29.

MÁJ

Ohodnotenie a finančná analýza banky 5. – 7.Základný kurz bankovníctva I (pre Ľudovú banku) 12. – 16.British Council Workshop II – Writing for Business 15.Riadenie úverového rizika pre pokročilých 19. – 23.Banková, finančná a ekonomická nemčina I 21. – 23.Umenie efektívnej prezentácie, vystúpenia 21. – 23.Účtovanie v bankách podľa platných postupov účtovania IV 24.Zahraničný platobný styk I 26. – 30.

JÚN

Riadenie výkonnosti a rizík banky 2. – 4.Základný kurz bankovníctva I 2. – 6.Banková, finančná a ekonomická nemčina II 4. – 6.Základný kurz grafológie 4. – 6.Základný kurz bankovníctva II (pre Ľudovú banku) 9. – 13.Ohodnocovanie nehnuteľného majetku pre bankové účely II 10. – 12.Elektronické bankovníctvo 16. – 17.Analýza banky a riadenie rizík 16. – 20.English for Business Meetings 17. – 19.Účtovanie v bankách podľa platných postupov účtovania V 21.Základný kurz bankovníctva II 23. – 27.Zahraničný platobný styk II 23. – 27.

PREHĽAD VZDELÁVACÍCH PODUJATÍ ODBORU INŠTITÚTU BANKOVÉHO VZDELÁVANIA NBS NA II. ŠTVRŤROK 2003

32 VYBRANÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEHO A MENOVÉHO VÝVOJA SR


Ukazovateľ Merná 1999 200 20001 2002 2002 2003jednotka 9. 10. 11. 12. 1.

REÁLNA EKONOMIKAHrubý domáci produkt 1) 2) mld. Sk 670,0 684,8* 707,3* 738,4* 551,4* 738,4*

Medziročná zmena HDP 3) % 1,3 2,2* 3,3* 4,4* 4,1* 4,4*Miera nezamestnanosti 4) % 19,2 17,9 18,6 17,5 16,6 16,4 16,8 17,5 17,7Spotrebiteľské ceny 3) % 14,2 8,4 6,5 3,4 2,8 2,9 2,9 3,4 7,3

OBCHODNÁ BILANCIA 2)Vývoz (fob) mil. Sk 423 648 548 372 610 693 651 256 477 493 538 289 598 216 651 256 53 948Dovoz (fob) mil. Sk 468 892 590 728 713 898 747 883 538 220 611 847 681 628 747 883 54 841Saldo mil. Sk -45 244 -42 356 -103 205 -96 627 -60 727 -73 558 -83 412 -96 627 -893

PLATOBNÁ BILANCIA 2)Bežný účet mil. Sk -47 544,0 -32 941,1 -84 891,5 -87 900,5 -56 297 -67 245 -74 000,5 -87 900,5Kapitálový a finančný účet mil. Sk 77 617,9 63 415,1 83 173,0 234 308,9 169 630 187 669 218 570,5 234 308,9Celková bilancia mil. Sk 30 137,3 34 168,8 6 866,9 160 596,0 124 485 129 590 157 263,7 160 596,0

DEVÍZOVÉ REZERVY 4) 9)Celkové devízové rezervy mil. USD 4 372,0 5 581,7 5 437,3 10 380,6s 9 680,7 9 645,0 10 003,1 10 380,6 11 354,0Devízové rezervy NBS mil. USD 3 425,2 4 076,8 4 188,7 9 195,5 7 907,9 8 058,6 8 790,9 9 195,5 9 797,6

ZAHRANIČNÁ ZADLŽENOSŤ 4) 7)Celková hrubá zahraničná zadlženosť mld. USD 10,5 10,8 11,3 13,2 11,9 12,2 12,2 13,2Zahraničná zadlženosťna obyvateľa SR USD 1 944 2 021 2 095 2 452 2 209 2 268 2 262 2 452

MENOVÉ UKAZOVATELEDevízový kurz 5) 6) Sk/USD 41,417 46,200 48,347 45,335 43,841 42,615 41,454 41,137 39,252Peňažná zásoba [M2] 4) 8) mld. Sk 508,9 580,4 649,2 681,6* 657,2 662,4 670,1 681,6* 680,8

Medziročná zmena M2 3) 8) % 10,9 14,2 11,9 4,7* 7,5 9,5 8,0 4,7* 6,4Úvery podnikom a obyvateľstvu 4) 8) mld. Sk 397,6 396,1 321,7 330,0* 318,2 321,1 326,6 330,0* 332,4

ŠTÁTNY ROZPOČET 2) 4)Príjmy mld. Sk 216,7 213,4 205,3 220,3 160,9 182,8 202,4 220,3 22,3Výdavky mld. Sk 231,4 241,1 249,7 272,0 193,1 222,7 238,9 272,0 24,0Saldo mld. Sk -14,7 -27,7 -44,4 -51,7 -32,2 -39,9 -36,5 -51,7 -1,7

PRIMÁRNY TRHPriemerná úroková miera

jednoročné vklady % 12,34 9,76 6,62 5,70 5,99 5,89 4,34 4,13 5,44krátkodobé úvery % 19,61 13,61 11,24 9,93 10,08 9,97 8,23 8,94 9,03krátkodobé čerpané úvery % 17,45 11,95 9,18 8,99 9,44 9,41 8,23 7,50 7,27

PEŇAŽNÝ TRHÚrokové sadzby stanovované Bankovou radou NBS platnosť od 20.9.2002 29.10.2002 18.11.2002 20.12.2002 31.01.20031-dňové operácie – sterilizačné % 6,50 6,50 5,00 5,00 5,00

– refinančné % 9,50 9,50 8,00 8,00 8,002-týždňová limitná sadzba NBS % 8,25 8,00 6,50 6,50 6,50pre štandardný REPO tender

Priemerná úroková mieraz medzibank.vkladov (BRIBOR) **

overnight % 11,47 7,96 7,35 7,18 7,77 8,10 6,13 5,44 6,107-dňová % 13,24 8,47 7,73 7,73 8,14 8,19 7,03 6,26 6,2614-dňová % 13,56 8,53 7,76 7,79 8,19 8,20 7,12 6,35 6,311-mesačná % 14,51 8,58 7,77 7,81 8,21 8,19 7,05 6,33 6,272-mesačná % 15,16 8,58 7,77 7,80 8,20 8,09 6,90 6,21 6,123-mesačná % 15,66 8,58 7,77 7,77 8,16 8,03 6,77 5,99 5,996-mesačná % 16,23 8,58 7,77 7,72 8,05 7,84 6,57 5,78 5,699-mesačná % 7,95 7,75 7,70 7,96 7,74 6,48 5,66 5,5512-mesačná % 7,97 7,76 7,68 7,95 7,68 6,44 5,55 5,44

1) stále ceny, priemer roka 19952) kumulatívne od zaãiatku roka 3) zmena oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka 4) stav ku koncu obdobia 5) kurz devíza stred, priemer za obdobie 6) od 1. 10. 1998 zru‰enie fixného kurzového reÏimu a zavedenie floatingu

7) od 1. 1. 1999 zmena metodiky 8) vo fixnom v˘chodiskovom kurze k 1. 1. 1993 9) od 1. 1. 2002 zmena metodiky* predbeÏné údaje** od 29. 5. do 15. 10. 1997 „Monitoring úrokov˘ch sadzieb na trhu medzibankov˘ch

depozít v SR“

Dňa 25. 3. 2003 v Kongresovej sále Národnej bankySlovenska odovzdal guvernér Národnej banky Slo-venska Marián Jusko certifikáty 57 absolventom dvoj-ročného dištančného štúdia Bankový manažment,ktoré už po tretíkrát pripravil Inštitút bankového vzde-lávania Národnej banky Slovenska (IBV NBS).

Toto štvorsemestrálne štúdium svojou náročnos-ťou a obsahovým zameraním zodpovedá kritériámbankového vzdelávania v krajinách Európskej únie.IBV NBS realizuje takúto dištančnú formu prípravybankových manažérov od roku 1997a využíva pritom pôvodný projektzískaný v rámci programu PHARE.Doteraz absolvovalo takúto formumanažérskeho bankového vzdeláva-nia 267 pracovníkov bankového sek-tora.

Vzhľadom na dobré výsledky, ktoréIBV NBS v tejto oblasti dosahuje,poverila v minulom roku Americkávládna agentúra pre medzinárodnýrozvoj (USAID) IBV NBS prípravoudištančného štúdia aj pre Národnécentrum vzdelávania bankových pra-covníkov Ukrajiny.

Dištančné formy štúdia v rámcipôsobnosti IBV NBS sú akreditované Ministerstvom škol-stva SR a absolventi získavajú certifikáty s celoštátnouplatnosťou. Inštitút bankového vzdelávania počas svojejtakmer 12-ročnej existencie rôznymi formami štúdia vyško-lil 24 530 pracovníkov bankového sektora s prevažnou ori-entáciou na prípravu bankových špecialistov a riadiacichpracovníkov.

Záber z pracovného stretnutia: guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko prijal dňa 26.marca 2003 predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského.

NNNNÁÁÁÁVVVV····TTTTEEEEVVVVAAAA VVVV NNNNBBBBSSSS

DDDDIIII····TTTTAAAANNNNââââNNNNÉÉÉÉ ····TTTTÚÚÚÚDDDDIIIIUUUUMMMM BBBBAAAANNNNKKKKOOOOVVVV¯̄̄̄ MMMMAAAANNNNAAAAÎÎÎÎMMMMEEEENNNNTTTT VVVV IIIINNNN····TTTTIIIITTTTÚÚÚÚ----TTTTEEEE BBBBAAAANNNNKKKKOOOOVVVVÉÉÉÉHHHHOOOO VVVVZZZZDDDDEEEELLLLÁÁÁÁVVVVAAAANNNNIIIIAAAA NNNNBBBBSSSS UUUUKKKKOOOONNNNââââIIIILLLLOOOO

UUUUÎÎÎÎ 222266667777 MMMMAAAANNNNAAAAÎÎÎÎÉÉÉÉRRRROOOOVVVV

Zľava: guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko zaprítomnosti vrchného riaditeľa prezidiálneho úseku NBS Šte-fana Králika a riaditeľa odboru IBV NBS Dušana Garaya priodovzdávaní osvedčenia o získanom vzdelaní s celoštátnouplatnosťou najlepšej absolventke dištančného štúdia Banko-vý manažment Ing. Zuzane Lichej z Expozitúry NBS Poprad.

PhDr. Ivan Paška, foto: Pavel Kochan

Národná banka Slovenska DEKÁDNA BILANCIA AKTÍV A PASÍV k 28. 02. 2003 v mil. Sk

Zmena ZmenaM a j e t o k oproti Z á v ä z k y oproti

20.02.2003 20.02.20031 Zlato 15,470.6 (-0.2) 1 Emisia obeživa 96,755.2 (1,639.3)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,535.5 (-33.1) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,535.8 (-33.1)3 Vklady v zahraničných bankách a me- 19,915.9 (10,309.2) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 36,593.3 (-6,687.2)

dzinárodných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 19,870.5 (10,309.2) 3.1 V cudzej mene 35,724.5 (-6,687.2)3.2 Vklady v medzinárodných inštitúciách 45.4 (0.0) 3.2 V slovenských korunách 868.8 (0.0)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 42,864.7 (-12,945.0) 4 Emitované cenné papiere 50,270.1 (4,068.9)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 26,068.5 (2,512.2) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 13,533.3 (2,499.0) 4.2 Ostatné 50,270.1 (4,068.9)5.2 Ostatné pohľadávky 12,535.2 (13.2) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 135,483.4 (2,988.0)

6 Cenné papiere 328,009.3 (-5,700.9) 5.1 Peňažné rezervy bánk 21,667.5 (-6,238.5)6.1 Zahraničné v cudzej mene 328,009.3 (-5,700.9) 5.2 Ostatné 113,815.9 (9,226.5)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.0 (0.0) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 109,840.6 (-3,304.4)

7 Majetkové účastiny 144.8 (0.0) 7 Záväzky voči verejnej správe 4,159.5 (-116.4)7.1 Zahraničné v cudzej mene 24.8 (0.0) 8 Ostatné záväzky 19,177.2 (-4,449.1)7.2 Ostatné 120.0 (0.0) 8.1 Vklady ostatných klientov 2,092.3 (403.0)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 9,652.2 (-47.8) 8.2 Ostatné 17,084.9 (-4,852.1)9 Ostatný majetok 7,956.2 (-7.2) Vlastné imanie

9.1 Úvery ostatným klientom 329.7 (-2.7) 9 Vlastný kapitál 26,068.2 (-63.0)9.2 Ostatné 7,626.5 (-4.5) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata–) -24,836.0 (0.0)

11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+, Strata–) -3,429.6 (44.2)Spolu 454,617.7 (-5,912.8) Spolu 454,617.7 (-5,912.8)

Ing. Marián Jusko, CSc. v. r. Ing. Milena Koreňováguvernér vrchná riaditeľka úseku finančného riadenia a platobného styku



10.03.2003 10.03.2003

1 Zlato 15,470.4 (-0.1) 1 Emisia obeživa 98,216.8 (2,184.9)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,550.7 (78.7) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,551.0 (78.7)3 Vklady v zahraničných bankách a medzi- 7,128.5 (1,134.5) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 26,945.9 (-15,628.5)

národných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 7,083 (1,133.7) 3.1 V cudzej mene 26,123.7 (-15,581.9)3.2 Vklady v medzinárodných inštitúciách 45.5 (0.8) 3.2 V slovenských korunách 822.2 (-46.6)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 41,940.9 (1,497.7) 4 Emitované cenné papiere 50,270.1 (0.1)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 23,099.8 (-56.2) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 10,562.6 (-55.9) 4.2 Ostatné 50,270.1 (0.1)5.2 Ostatné pohľadávky 12,537.2 (-0.3) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 144,431.9 (3,563.2)

6 Cenné papiere 331,376.6 (-15,868.4) 5.1 Peňažné rezervy bánk 24,997.7 (-1,579.5)6.1 Zahraničné v cudzej mene 331,376.6 (-15,868.4) 5.2 Ostatné 119,434.2 (5,142.7)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.0 (0.0) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 99,774.2 (-4,866.4)

7 Majetkové účastiny 144.8 (0.0) 7 Záväzky voči verejnej správe 1,142.4 (-2,495.0)7.1 Zahraničné v cudzej mene 24.8 (0.0) 8 Ostatné záväzky 18,420.2 (1,418.6)7.2 Ostatné 120.0 (0.0) 8.1 Vklady ostatných klientov 2,365.2 (765.5)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 9,652.2 (0.0) 8.2 Ostatné 16,055.0 (653.1)9 Ostatný majetok 7,972.3 (-2,547.3) Vlastné imanie

9.1 Úvery ostatným klientom 325.4 (1.9) 9 Vlastný kapitál 26,190.4 (122.2)9.2 Ostatné 7,646.9 (-2,549.2) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata-) -24,836.0 (0.0)

11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+,Strata-) -3,770.7 (-138.9)Spolu 441,336.2 (-15,761.1) Spolu 441,336.2 (-15,761.1)




28.02.2003 28.02.20031 Zlato 15,470.5 (-0.1) 1 Emisia obeživa 96,031.9 (-723.3)2 Vklady v MMF v cudzej mene 4,472.0 (-63.5) 2 Záväzky voči MMF v cudzej mene 4,472.3 (-63.5)3 Vklady v zahraničných bankách a me- 5,994.0 (-13,921.9) 3 Záväzky voči zahraničným bankám 42,574.4 (5,981.1)

dzinárodných inštitúciách v cudzej mene a medzinárodným inštitúciám 3.1 Vklady v zahraničných bankách 5,949.3 (-13,921.2) 3.1 V cudzej mene 41,705.6 (5,981.1)3.2 Vklady v medzinárodných inštitúciách 44.7 (-0.7) 3.2 V slovenských korunách 868.8 ( 0.0)

4 Pohľadávky voči zahraničiu v cudzej mene 40,443.2 (-2,421.5) 4 Emitované cenné papiere 50,270.0 (-0.1)5 Pohľadávky voči tuzemským finančným inštitúciám 23,156.0 (-2,912.5) 4.1 V zahraničí v cudzej mene 0.0 (0.0)

5.1 Pohľadávky z refinancovania 10,618.5 (-2,914.8) 4.2 Ostatné 50,270.0 (-0.1)5.2 Ostatné pohľadávky 12,537.5 (2.3) 5 Záväzky voči tuzemským finančným inštitúciám 140,868.7 (5,385.3)

6 Cenné papiere 347,245.0 (19,235.7) 5.1 Peňažné rezervy bánk 26,577.2 (4,909.7)6.1 Zahraničné v cudzej mene 347,245.0 (19,235.7) 5.2 Ostatné 114,291.5 (475.6)6.2 Tuzemské v slovenských korunách 0.0 (0.0) 6 Záväzky voči štátnej pokladnici 104,640.6 (-5,200.0)

7 Majetkové účastiny 144.8 (0.0) 7 Záväzky voči verejnej správe 3,637.4 (-522.1)7.1 Zahraničné v cudzej mene 24.8 (0.0) 8 Ostatné záväzky 17,001.6 (-2,175.6)7.2 Ostatné 120.0 (0.0) 8.1 Vklady ostatných klientov 1,599.7 (-492.6)

8 Pohľadávky voči verejnej správe 9,652.2 (0.0) 8.2 Ostatné 15,401.9 (-1,683.0)9 Ostatný majetok 10,519.6 (2,563.4) Vlastné imanie

9.1 Úvery ostatným klientom 323.5 (-6.2) 9 Vlastný kapitál 26,068.2 (0.0)9.2 Ostatné 10,196.1 (2,569.6) 10 Hospodársky výsledok minulých rokov (Zisk+, Strata–) -24,836.0 (0.0)

11 Hospodársky výsledok bežného roka (Zisk+,Strata–) -3,631.8 (-202.2)Spolu 457,097.3 (2,479.6) Spolu 457,097.3 (2,479.6)


âasov˘ harmonogram dekádnych bilancií je k dispozícii na internetovej adrese: http://www.nbs.sk.

Documents

Biatec č. 4/2003